Wikipédia skwiki https://sk.wikipedia.org/wiki/Hlavn%C3%A1_str%C3%A1nka MediaWiki 1.46.0-wmf.23 first-letter Médiá Špeciálne Diskusia Redaktor Diskusia s redaktorom Wikipédia Diskusia k Wikipédii Súbor Diskusia k súboru MediaWiki Diskusia k MediaWiki Šablóna Diskusia k šablóne Pomoc Diskusia k pomoci Kategória Diskusia ku kategórii Portál Diskusia k portálu TimedText TimedText talk Modul Diskusia k modulu Podujatie Diskusia k podujatiu 0 3181 8198411 8168985 2026-04-14T17:16:27Z Andrej-airliner 43530 wl. 8198411 wikitext text/x-wiki {{Máj}} {{Deň v roku|125|[[Lesana]] a [[Lesia]]}} * Deň Európy ([[Rada Európy]] – od roku 1964) * Medzinárodný deň pôrodných asistentiek (Medzinárodná konfederácia pôrodných asistentiek{{--}}od roku 1992) * Svetový deň hygieny rúk ([[Svetová zdravotnícka organizácia|WHO]]) == Udalosti == [[Súbor:Estatesgeneral.jpg|náhľad|Zasadnutie Generálnych stavov vo Versailles (1789)]] [[Súbor:Mauthausen survivors cheer the soldiers of the Eleventh Armored Division.jpg|náhľad|Tanky 11. americkej obrnenej divízie vstupujú do koncentračného tábora Mauthausen (1945)]] [[Súbor:Stamps of Moldova, 018-11.jpg|thumb|upright|[[Alan Shepard]], prvý [[Američania (USA)|Američan]], ktorý letel do vesmíru]] * {{0}}[[553]] – začal sa [[Druhý carihradský koncil|druhý konštantínopolský koncil]] (5. ekumenický v poradí), ktorý zvolal byzantský cisár [[Justinián I.]] * [[1260]] – [[Chubilaj]] sa stal vládcom Mongolska * [[1646]] – anglický kráľ [[Karol I. (Anglicko)|Karol I.]] sa vzdal škótskemu vojsku pri Newark-on-Trente * [[1762]] – bola uzatvorená mierová zmluva medzi [[Ruská ríša|Ruskom]] a [[Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)|Pruskom]], ktorá ukončila ich súperenie v [[Sedemročná vojna (1756 – 1763)|sedemročnej vojne]] * [[1789]] – prvýkrát po 175 rokoch francúzsky kráľ zvolal [[Generálne stavy (Francúzsko)|Generálne stavy]] * [[1809]] – Mary Dixon Kiesová sa stala prvou ženou, ktorá získala patent v Spojených štátoch * [[1862]] – mexická armáda zvíťazila nad francúzskou expedičnou armádou v bitke pri Pueble * [[1865]] – pri [[Cincinnati]] v [[Ohio|Ohiu]] došlo k prvej vlakovej lúpeži v Spojených štátoch * [[1886]] – národná garda potlačila demonštrácie zamestnancov v [[Milwaukee]] vo [[Wisconsin (štát)|Wisconsine]] za osemhodinový pracovný čas, čo si vyžiadalo sedem obetí z radov protestujúcich * [[1891]] – The Music Hall (dnes známa ako [[Carnegie Hall]]) bola slávnostne otvorená prvým verejným predstavením, na ktorom ako hosťujúci dirigent účinkoval [[Piotr Iľjič Čajkovskij]] * [[1912]] – prvý raz vyšli ruské komunistické noviny ''Pravda'' * 1912 – v Štokholme sa začali V. letné olympijské hry * [[1920]] – polícia zadržala Nicola Sacca a Bartolomea Vanzettiho, anarchistov usvedčených z ozbrojenej lúpeže, pri ktorej boli zastrelený strážnik a pokladník prepravujúci peniaze na výplaty zamestnancov obuvníckej továrne v meste Braintree v [[Massachusetts]] * [[1925]] – bol vydaný zatykač na stredoškolského učiteľa Johna Thomasa Scopsa, ktorý vyučovaním [[teória evolúcie (biológia)|evolučnej teórie]] porušil Butlerov zákon štátu [[Tennessee]] (zákaz vyučovať evolucionizmus vo verejných školách) * 1925 – [[Južná Afrika (štát)|Južná Afrika]] uznala [[afrikánčina|afrikánčinu]] za svoj úradný jazyk * [[1936]] – talianska armáda zaútočila na hlavné mesto Etiópie [[Addis Abeba|Addis Abebu]] * [[1940]] – v [[Londýn]]e bola sformovaná nórska exilová vláda * [[1944]] – [[Móhandás Karamčand Gándhí]] bol prepustený z väzenia * [[1945]] – [[druhá svetová vojna]]: kanadské a britské vojská oslobodili [[Holandsko]] a [[Dánsko]] od nacistickej okupácie * 1945 – druhá svetová vojna: americká armáda oslobodila koncentračný tábor [[Koncentračný tábor Mauthausen-Gusen|Mauthausen]] * 1945 – druhá svetová vojna: s cieľom oslobodiť [[Praha|Prahu]] spod [[nacistické Nemecko|nemeckej]] okupácie sa začalo [[Pražské povstanie (1945)|pražské povstanie]] * [[1946]] – [[Pchúmipchón Adundét]] bol korunovaný za thajského kráľa ako Rama IX. * [[1949]] – predstavitelia desiatich európskych štátov (Belgicko, Francúzsko, Holandsko, Luxembursko, Spojené kráľovstvo, Írsko, Taliansko, Dánsko, Nórsko a Švédsko) podpísali v Londýne Štatút [[Rada Európy|Rady Európy]], čím bola ustanovená táto organizácia * [[1955]] – [[Západné Nemecko (1949 – 1990)|Západné Nemecko]] získalo plnú suverenitu * [[1961]] – [[vesmírne preteky]]: americký astronaut [[Alan Shepard]] sa počas [[suborbitálny kozmický let|suborbitálneho letu]] [[Mercury-Redstone 3|''Freedom 7'']] stal prvým [[Američania (USA)|Američanom]], ktorý vyletel do [[Kozmický priestor (astronómia)|kozmického priestoru]] * [[1964]] – Rada Európy vyhlásila 5. máj za Deň Európy * [[1972]] – havária letu Alitalia 112 v blízkosti mesta [[Palermo]] na severe [[Sicília (ostrov)|Sicílie]]; zahynulo všetkých 108 pasažierov a 7 členov posádky * [[1973]] – dostihový kôň Secretariat zvíťazil na 99. ročníku pretekov Kentucky Derby a vytvoril stále trvajúci rekord{{--}}1 minúta 59 sekúnd na {{km|2|m}} dlhej trati * [[1973]] – vojaci [[Special Air Service]] v spolupráci s Metropolitnou políciou ukončili šesť dní trvajúcu rukojemnícku drámu na veľvyslanectve Iránu v Londýne, kedy skupina šiestich maskovaných mužov z proautonomistického hnutia iránskej provincie Arabistanu zajala 26 ľudí; pri útoku SAS zahynul jeden rukojemník a päť únoscov * [[1973]] – v Spojených štátoch začalo [[Kongres Spojených štátov|kongresové]] vyšetrovanie vo veci aféry Irán{{--}}Contra * [[1989]] – štart sondy [[Magellan]] na prieskum Venuše z paluby raketoplánu [[Atlantis (raketoplán)|Atlantis]] počas misie [[STS-30]] * [[1994]] – bolo podpísané prímerie medzi [[Arménsko]]m a [[Azerbajdžan]]om, ktoré oficiálne ukončilo vojnu o Náhorný Karabach v juhozápadnom Azerbajdžane a udelilo tomuto regiónu autonómiu * [[2000]] – [[Merkúr]], [[Venuša]], [[Mars]], [[Jupiter]], [[Saturn]], [[Zem]] a [[Slnko]] boli zoradené do jednej priamky * [[2007]] – havária letu Kenya Airways 507, ku ktorej došlo hneď po vzlietnutí lietadla z Medzinárodného letiska [[Douala]] v [[Kamerun]]e * [[2010]] – v [[Grécko|Grécku]] začali masové protesty a štrajky voči šetrným opatreniam vlády; pri požiari budovy banky, ktorú podľa svedkov zapálili antikapitalistickí demonštranti, zomreli traja jej zamestnanci * [[2019]] – pri [[Let Aeroflot 1492|požiari]] [[dopravné lietadlo|dopravného lietadla]] [[Suchoj Superjet 100]] spoločnosti [[Aeroflot]] na letisku [[Medzinárodné letisko Šeremetievo|Šeremetievo]] v [[Moskva|Moskve]] zahynulo 40 cestujúcich a 1 člen posádky * [[2025]] – spoločnosť [[Microsoft Corporation|Microsoft]] skončila prevádzku služby [[Skype]], ktorú nahradil [[Microsoft Teams]] == Narodenia == [[Súbor:Michael Palin (2).jpg|thumb|upright|[[Michael Palin]] (* 1943)]] [[Súbor:Zuzana Martinakova.jpg|thumb|upright|[[Zuzana Martináková (politička)|Zuzana Martináková]] (* 1961)]] [[Súbor:Zigmund palffy-3.jpg|upright|thumb|[[Žigmund Pálffy]] (* 1972)]] [[Súbor:Adele - Live 2016, Glasgow SSE Hydro 03.jpg|thumb|upright|[[Adele]] (* 1988)]] * {{0}}[[867]] – [[Uda]], japonský cisár († [[931]]) * [[1210]] – [[Alfonz III. (Portugalsko)|Alfonz III.]], portugalský kráľ († [[1279]]) * [[1747]] – [[Leopold II. (Svätá rímska ríša)|Leopold II. Habsburský]], rímskonemecký cisár, uhorský a český kráľ, rakúsky arcivojvoda, toskánsky veľkovojvoda († [[1792]]) * [[1813]] – [[Søren Kierkegaard]], dánsky filozof, spisovateľ a teológ († [[1855]]) * [[1818]] – [[Karl Marx]], nemecký filozof, autor ideológie triedneho boja a komunistickej utópie († [[1883]]) * [[1822]] – [[Alexander Havas]], uhorský archeológ a právnik († [[1894]]) * [[1828]] – [[Albert Marth]], nemecký astronóm († [[1897]]) * [[1846]] – [[Federico Chueca]], španielsky hudobný skladateľ († [[1908]]) * 1846 – [[Henryk Sienkiewicz]], poľský prozaik, laureát [[Nobelova cena za literatúru|Nobelovej ceny za literatúru]] († [[1916]]) * [[1853]] – [[Eduard Vojan]], český herec († [[1920]]) * [[1855]] – [[Michal Demeczky]], uhorský matematik a univerzitný profesor († [[1920]]) *[[1864]] – [[Nellie Bly]], americká novinárka, vynálezkyňa, spisovateľka a charitatívna pracovníčka († [[1922]]) * [[1869]] – [[Hans Pfitzner]], nemecký skladateľ († [[1949]]) * [[1876]] – [[Eugen Pažický]], uhorský amatérsky entomológ – lepidopterológ († [[1919]]) * [[1892]] – [[Dorothy Garrodová]], britská archeologička († [[1968]]) * [[1899]] – [[Josef Havlíček]], český funkcionalistický architekt († [[1961]]) * [[1905]] – [[Ján Fischer]], slovenský fyzik († [[1980]]) * 1905 – [[Jozef Šimčisko]], český banský odborník a vysokoškolský pedagóg († [[1984]]) * [[1913]] – [[Vladimír Halabrín]], slovenský právnik a diplomat († [[1993]]) * 1913 – [[Ján Sloboda]], slovenský pedagóg, novinár, osvetový pracovník († [[1986]]) * [[1914]] – [[Eugen Kramár]], slovenský architekt a vysokoškolský pedagóg († [[1996]]) * [[1917]] – [[Pío Leyva]], kubánsky hudobník († [[2006]]) * [[1919]] – [[Jeorjos Papadopulos]], grécky diktátor († [[1999]]) * [[1920]] – [[Vojtech Mikula]], slovenský rímskokatolícky kňaz, náboženský spisovateľ a teológ († [[1992]]) * [[1921]] – [[Arthur Leonard Schawlow]], americký fyzik († [[1999]]) * [[1923]] – [[Sergej Fiodorovič Achromejev]], sovietsky (ruský) vojak, [[maršal Sovietskeho zväzu]] († [[1991]]) * 1923 – [[Karel Štorkán]], český spisovateľ a scenárista († [[2007]]) * [[1925]] – [[Jindřich Polák]], český filmový režisér († [[2003]]) * [[1928]] – [[Pierre Schoendoerffer]], francúzsky vojnový korešpondent, kameraman, režisér a spisovateľ († [[2012]]) * [[1930]] – [[Leonid Ivanovič Abalkin]], sovietsky ekonóm a politik († [[2011]]) * [[1935]] – [[Ján Mráz (ekonóm)|Ján Mráz]], slovenský ekonóm a osvetový pracovník * [[1938]] – [[Adolf Scherer]], slovenský futbalista († [[2023]]) * [[1940]] – [[Eric Burdon]], anglický rockový spevák ([[The Animals]]) * [[1942]] – [[Tammy Wynette]], americká country speváčka a skladateľka († [[1998]]) * [[1943]] – [[Michael Palin]], britský komik * [[1944]] – [[Jean-Pierre Léaud]], francúzsky herec * 1944 – [[Roger Rees]], britsko-americký herec * [[1948]] – [[Bill Ward]], britský hudobník * [[1950]] – [[Ján Danko (poslanec)|Ján Danko]], slovenský politik * [[1957]] – [[Richard E. Grant]], britský herec * [[1960]] – [[Marek Vašut]], český herec * 1960 – [[Douglas Wheelock]], americký astronaut * [[1961]] – [[Zuzana Martináková (politička)|Zuzana Martináková]], slovenská politička * [[1963]] – [[James LaBrie]], kanadský spevák ([[Dream Theater]]) * 1963 – [[Tibor Menyhért]], slovenský bridžista * [[1965]] – [[Fej Ťün-lung]], čínsky taikonaut (kozmonaut) * [[1966]] – [[Shawn Drover]], kanadský bubeník * 1966 – [[Tomáš Stúpala]], slovenský futbalista * [[1967]] – [[Max Tegmark]], švédsko-americký kozmológ a vysokoškolský pedagóg * [[1968]] – [[Braňo Mojsej]], slovenský spevák * [[1970]] – [[Sviatoslav Ševčuk]], ukrajinský kňaz, teológ, väčší arcibiskup [[Ukrajinská gréckokatolícka cirkev|Ukrajinskej katolíckej cirkvi]] * [[1972]] – [[Žigmund Pálffy]], slovenský hokejista * [[1973]] – [[Johan Hedberg]], švédsky hokejový brankár * 1973 – [[Martina Rumanovská]], slovenská hádzanárka * [[1977]] – [[Dmitrij Viačeslavovič Bykov]], ruský hokejista * 1977 – [[Radovan Somík]], slovenský hokejista * [[1978]] – [[Santiago Cabrera]], čilský herec * [[1980]] – [[Yossi Benayoun]], izraelský futbalista * [[1981]] – [[Craig David]], britský spevák * 1981 – [[Sami Jauhojärvi]], fínsky bežec na lyžiach * [[1988]] – [[Adele]], britská speváčka a textárka * [[1992]] – [[Dominik Šimčák]], slovenský hokejista == Úmrtia == [[Súbor:Napoleon crop.jpg|náhľad|185px|[[Napoleon Bonaparte]] († 1821)]] [[Súbor:Mikhail Botvinnik 1962.jpg|náhľad|185px|[[Michail Botvinnik]] († 1995)]] * [[1194]] – [[Kazimír II. (Poľsko)|Kazimír II.]], poľské knieža (* [[1138]]) * [[1604]] – [[Claudio Merulo]], taliansky hudobný skladateľ (* [[1533]]) * [[1705]] – [[Leopold I. (Svätá rímska ríša)|Leopold I.]], rakúsky arcivojvoda, uhorský a český kráľ, cisár Svätej rímskej ríše (* [[1640]]) * [[1821]] – [[Napoleon Bonaparte]], francúzsky generál a cisár (* [[1769]]) * [[1837]] – [[Niccolò Antonio Zingarelli]], taliansky hudobný skladateľ (* [[1752]]) * [[1859]] – [[Peter Gustav Lejeune Dirichlet]], nemecký matematik (* [[1809]]) * [[1900]] – [[Ivan Konstantinovič Ajvazovskij]], ruský maliar (* [[1817]]) * [[1916]] – [[Stanislav Sucharda]], český sochár (* [[1866]]) * [[1944]] – [[Bertha Benzová]], manželka [[Karl Benz|Karla Benza]], priekopníčka automobilizmu (* [[1849]]) * [[1959]] – [[Carlos Saavedra Lamas]], argentínsky politik, nositeľ [[Nobelova cena za mier|Nobelovej ceny za mier]] (* [[1878]]) * [[1967]] – [[Anton Petrovský-Šichman]], slovenský archeológ (* [[1919]]) * [[1977]] – [[Ludwig Erhard]], nemecký politik a kancelár (* [[1897]]) * [[1990]] – [[Silvia Truu]], estónska spisovateľka literatúry pre mládež (* [[1922]]) * [[1995]] – [[Josef Bek]], český herec a spevák (* [[1918]]) * 1995 – [[Michail Moisejevič Botvinnik]], sovietsky (ruský) šachista (* [[1911]]) * [[1996]] – [[Ondrej Plai]], slovenský právnik a športovec (* [[1915]]) * [[2000]] – [[Gino Bartali]], taliansky cyklista (* [[1914]]) * [[2002]] – [[Hugo Banzer]], bolívijský diktátor (* [[1926]]) * [[2007]] – [[Theodore Maiman]], americký fyzik (* [[1927]]) * 2007 – [[Marián Zednikovič]], slovenský herec (* [[1951]]) * [[2009]] – [[Benjamin Flores]], mexický boxer (* [[1984]]) * 2009 – [[Bohuslav Chropovský]], slovenský archeológ (* [[1926]]) * [[2012]] – [[Tibor Biath]], slovenský kameraman (* [[1925]]) * 2012 – [[Jela Lukešová]], slovenská herečka (* [[1930]]) * [[2013]] – [[Peter Mankovecký]], slovenský skladateľ, autor scénickej hudby, herec, režisér, pedagóg (* [[1968]]) * [[2014]] – [[Elemír Kossaczký]], slovenský chemik (* [[1924]]) * [[2023]] – [[Ján Vilikovský]], slovenský prekladateľ, teoretik prekladu a pedagóg (* [[1937]]) {{mesiace}} [[Kategória:5. máj| ]] [[Kategória:Máj| 05]] [[Kategória:Dni|~0505]] j01kw5vjp6q55b95nadj3k5l7j7lox0 0 3861 8198412 8121643 2026-04-14T17:16:39Z Andrej-airliner 43530 wl. 8198412 wikitext text/x-wiki {{Júl}} {{Deň v roku|202|[[Daniel (prvé meno)|Daniel]]}} == Udalosti == [[Súbor:Neil Armstrong pose.jpg|thumb|upright|[[Neil Armstrong]], prvý človek, ktorý vstúpil na povrch [[Mesiac]]a]] * {{0}}[[356 pred Kr.]] – Hérostratos podpálil [[Artemidin chrám v Efeze]], jeden zo [[sedem divov starovekého sveta|siedmich divov starovekého sveta]], aby získal večnú slávu * {{0}}[[230]] – svätý [[Poncián]] sa stal 18. pápežom * [[1342]] – [[Ľudovít I. (Uhorsko)|Ľudovít I.]] bol korunovaný za uhorského kráľa * [[1479]] – český kráľ [[Vladislav II. (Uhorsko)|Vladislav II. Jagelovský]] a uhorský kráľ [[Matej I.|Matej Korvín]] v Olomouci uzatvorili mierovú zmluvu * [[1774]] – podpisom mierovej zmluvy skončila rusko-turecká vojna (začala [[1768]]) * [[1831]] – [[Leopold I. (Belgicko)|Leopold I.]] bol inaugurovaný ako prvý [[Belgicko|belgický]] kráľ * [[1861]] – [[americká občianska vojna]]: začala sa prvá veľká bitka vojny (1. bitka pri Bull Rune) * [[1865]] – Divoký Bill Hickok zastrelil na námestí mesta Springfield ([[Missouri (štát USA)|Missouri]], [[Spojené štáty|USA]]) Davea Tutta v prvom skutočnom súboji [[Divoký západ|Divokého západu]] * [[1873]] – v [[Iowa|Iowe]] spáchal [[Jesse James]] so svojou bandou prvú úspešnú vlakovú lúpež na divokom Západe (bolo ukradnutých 3 000 $) * [[1917]] – vo [[Viedeň|Viedni]] sa uskutočnila porada českých a slovenských politikov o budúcom začlenení Slovenska do spoločného štátu * [[1925]] – v americkom štáte [[Tennessee]] bol učiteľ biológie John T. Scopes uznaný vinným tým, že v rozpore s platným zákonom vyučoval [[teória evolúcie (biológia)|evolúciu]]; bol odsúdený k pokute 100 $ * [[1931]] – stanica [[CBS]] začala prvé pravidelné celotýždenné [[Televízia (prenos)|televízne]] vysielanie * [[1939]] – [[Snem Slovenskej republiky|Slovenský snem]] jednohlasne schválil [[Ústava Slovenskej republiky (1939)|prvú slovenskú ústavu]], čím sa zavŕšila etapa vytvárania a stabilizácie [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenského štátu]] * [[1940]] – [[druhá svetová vojna]]: britská vláda uznala [[Dočasné štátne zriadenie|dočasnú česko-slovenskú exilovú vládu]] * 1940 – druhá svetová vojna: [[Edvard Beneš]] vydal v [[Londýn]]e prvý z neskorších tzv. [[Dekréty prezidenta republiky|Benešových dekrétov]] * [[1944]] – druhá svetová vojna: americké jednotky sa vylodili na [[Guam]]e a začali bitku, ktorá sa skončila [[10. august]]a * 1944 – druhá svetová vojna: [[Claus von Stauffenberg]] a štyria ďalší sprisahanci boli popravení za [[Stauffenbergov pokus o prevrat|sprisahanie z 20. júla]], ktorého cieľom bolo zavraždenie [[Adolf Hitler|Adolfa Hitlera]] * [[1954]] – [[prvá indočínska vojna]]: na [[Ženevská konferencia (1954)|Ženevskej konferencii]] sa rozhodlo o rozdelení [[Vietnam]]u na [[Vietnamská demokratická republika|Severný]] a [[Vietnamská republika|Južný Vietnam]] * [[1969]] – [[vesmírne preteky]]: americký astronaut [[Neil Armstrong]] ako prvý človek vkročil na povrch [[Mesiac]]a * [[1972]] – [[konflikt v Severnom Írsku]]: [[Dočasná írska republikánska armáda]] odpálila v centre [[Belfast]]u v priebehu 80 minút 22 bômb, ktoré zabili 9 ľudí a 130 zranili * [[1983]] – sovietska výskumná stanica [[Vostok (polárna stanica)|Vostok]] v [[Antarktída|Antarktíde]] namerala absolútne najnižšiu teplotu na [[Zem]]i (-89,2 °C) * [[1995]] – [[Čínska ľudová oslobodenecká armáda]] začala odpaľovať rakety do vôd severne od [[Taiwan]]u * [[2005]] – štyri [[Výbuchy v Londýne 21. júla 2005|pokusy o bombové útoky]] islamských extrémistov narušili časť [[londýn]]skej verejnej dopravy * [[2011]] – pristátím amerického [[Space Shuttle|raketoplánu]] [[Atlantis (raketoplán)|''Atlantis'']] v [[Kennedyho vesmírne stredisko|Kennedyho vesmírnom stredisku]] z misie [[STS-135]] sa skončil [[program Space Shuttle]] * [[2024]] – [[prezident Spojených štátov|prezident USA]] [[Joe Biden]] oznámil, že sa už nebude uchádzať o druhé funkčné obdobie a odstúpil z [[prezidentské voľby v USA v roku 2024|prezidentských volieb 2024]] == Narodenia == [[Súbor:Bundesarchiv Bild 183-1989-0131-038, Jens Weißflog bei DDR-Skimeisterschaften.jpg|thumb|upright|[[Jens Weißflog]] (* 1964)]] [[Súbor:Juno Temple (8463784497) (cropped).jpg|thumb|upright|[[Juno Templová]] (* 1989)]] * [[1414]] – [[Sixtus IV.]], 212. pápež († [[1484]]) * [[1515]] – [[Filip Neri|svätý Filip Neri]], taliansky rímskokatolícky kňaz († [[1595]]) * [[1850]] – [[Štefan Truchlý]], slovenský banský inžinier, botanik a lexikológ († [[1922]]) * [[1864]] – [[Frances Clevelandová]], [[Prvá dáma Spojených štátov|prvá dáma USA]] ako manželka prezidenta [[Grover Cleveland|Grovera Clevelanda]] († [[1947]]) * [[1870]] – [[Emil Orlík]], český maliar, grafik, fotograf a výtvarník († [[1932]]) * [[1880]] – [[Milan Rastislav Štefánik]], slovenský politik a astronóm, generál francúzskej armády, spoluzakladateľ Česko-Slovenska († [[1919]]) * [[1898]] – [[Edmund Langley Hirst]], britský chemik († [[1975]]) * [[1899]] – [[Ernest Hemingway]], americký spisovateľ († [[1961]]) * [[1911]] – [[Marshall McLuhan]], kanadský spisovateľ († [[1980]]) * [[1919]] – [[Ján Korch]], slovenský pedagóg a matematik († [[1995]]) * [[1923]] – [[Rudolph Arthur Marcus]], kanadský chemik, nositeľ [[Nobelova cena za chémiu|Nobelovej ceny za chémiu]] * [[1928]] – [[John B. Keane]], írsky spisovateľ, básnik a dramatik († [[2002]]) * 1928 – [[Hirofumi Uzawa]], japonský ekonóm († [[2014]]) * [[1932]] – [[Igor Kišš]], slovenský evanjelický teológ a filozof († [[2018]]) * [[1944]] – [[John Atta Mills]], ghanský politik a prezident († [[2012]]) * [[1948]] – [[Eduard Krekovič]], slovenský archeológ a vysokoškolský pedagóg († [[2022]]) * 1948 – [[Ľubomír Plai]], slovenský politik * [[1951]] – [[Robin Williams]], americký herec a komik († [[2014]]) * [[1956]] – [[Michael Connelly]], americký spisovateľ * [[1964]] – [[Jens Weißflog]], nemecký skokan na lyžiach * [[1976]] – [[Tatiana Romanovna Lebedevová]], ruská atlétka * [[1978]] – [[Josh Hartnett]], americký herec * 1978 – [[Damian Marley]], jamajský reggae spevák * [[1981]] – [[Victor Hănescu]], rumunský tenista * 1981 – [[Milan Lieskovský]], slovenský producent, zvukový inžinier a dídžej * [[1983]] – [[Eivør Pálsdóttir]], faerská speváčka * [[1985]] – [[Filip Polášek]], slovenský tenista * [[1987]] – [[Katarína Garajová]], slovenská bežkyňa na lyžiach * [[1989]] – [[Rory Culkin]], americký herec * 1989 – [[Juno Templová]], anglická herečka * [[2000]] – [[Erling Haaland]], nórsky profesionálny futbalista == Úmrtia == [[Súbor:Jerry Goldsmith 2.jpg|thumb|upright|[[Jerry Goldsmith]] († 2004)]] [[Súbor:Tony Bennett National Italian American Gala.jpg|thumb|upright|[[Tony Bennett]] († 2023)]] * [[1641]] – [[Thomas Mun]], anglický ekonóm, predstaviteľ merkantilizmu v Anglicku a riaditeľ Východoindickej obchodnej spoločnosti (* [[1571]]) * [[1796]] – [[Robert Burns]], škótsky básnik (* [[1759]]) * [[1833]] – [[Gervasio Antonio de Posadas]], argentínsky politik (* [[1757]]) * [[1856]] – [[Emil Aarestrup]], dánsky básnik a lekár (* [[1800]]) * [[1870]] – [[Daniel Dollfus-Ausset]], francúzsky astronóm (* [[1797]]) * [[1944]] – [[Ludwig Beck]], nemecký generál, spoluorganizátor [[Stauffenbergov pokus o prevrat|atentátu na Hitlera]] (* [[1880]]) * 1944 – [[Claus von Stauffenberg]], hlavný strojca neúspešného atentátu na [[Adolf Hitler|Hitlera]] (* [[1907]]) * [[1948]] – [[Arshile Gorky]], americký maliar (* [[1904]]) * [[1963]] – [[Bohumil Modrý]], hokejový brankár a politický väzeň (* [[1916]]) * [[1966]] – [[Philipp Frank]], rakúsky teoretický fyzik, matematik a filozof (* [[1884]]) * [[1967]] – [[Albert Lutuli]], juhoafrický učiteľ a politik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za mier|Nobelovej ceny za mier]] (* asi 1898) * [[1971]] – [[Yrjö Väisälä]], fínsky astronóm a fyzik (* [[1891]]) * 1971 – [[Jaroslav Votruba]], český maliar a grafik (* [[1889]]) * [[1972]] – [[Ralph Craig]], americký šprintér (* [[1889]]) * [[1976]] – [[Enzo Paci]], taliansky filozof (* [[1911]]) * [[1986]] – [[Vlado Čech]], český rockový bubeník (* [[1949]]) * [[1991]] – [[Oskár Formánek]], slovenský rímskokatolícky kňaz, cirkevný historik a prekladateľ (* [[1915]]) * [[1998]] – [[Alan Shepard]], americký astronaut, prvý [[Američania (USA)|Američan]], ktorý vyletel do [[kozmický priestor (astronómia)|kozmického priestoru]] (* [[1923]]) * [[2004]] – [[Jerry Goldsmith]], americký skladateľ filmovej hudby (* [[1929]]) * [[2006]] – [[Mako]], americký herec ázijskeho pôvodu (* [[1933]]) * [[2007]] – [[Miloš Krno]], slovenský spisovateľ a publicista (* [[1922]]) * 2007 – [[Mieroslav Pinka]], slovenský spisovateľ pre deti a publicista (* [[1929]]) * [[2010]] – [[Luis Corvalán]], čilský politik, bývalý generálny tajomník Komunistickej strany Čile (PCCh) (* [[1916]]) * [[2015]] – [[Edgar Lawrence Doctorow]], americký spisovateľ (* [[1931]]) * [[2017]] – [[Peter Doohan]], austrálsky tenista (* [[1961]]) * 2017 – [[John Heard]], americký herec, známy ako Peter McCallister z filmovej série Sám Doma (* [[1946]]) * [[2018]] – [[Elmarie Wendel]], americká herečka známa zo seriálu Takí normálni mimozemšťania (* [[1939]]) * [[2023]] – [[Tony Bennett]], americký spevák, klavirista a maliar (* [[1926]]) {{mesiace}} [[Kategória:21. júl| ]] [[Kategória:Júl| 21]] [[Kategória:Dni|~0721]] 9vrbnnzt525rpjgtxv1ka1w3t2n6o1t 0 3964 8198255 8173010 2026-04-14T12:55:09Z ~2026-21135-76 291256 Https//:commons.wikimedia.org 8198255 wikitext text/x-wiki {{Aktualizovať}} {{Infobox štát | Celý názov = Burkina Faso | 2. pád názvu = Burkiny | Vlajka = Flag of Burkina Faso.svg | Znak = Coat of arms of Burkina Faso.svg | Poloha = Location Burkina Faso AU Africa.svg | Motto = Unité, Progrès, Justice<br />(Jednota, pokrok, spravodlivosť) | Hymna = [[Une Seule Nuit]]<br />(Jedna jediná noc) | Dlhý miestny názov = Burkina Faso | Krátky miestny názov = Burkina | Hlavné mesto = [[Ouagadougou]] | ŠírkaSt = 12 | ŠírkaMin = 20 | ŠírkaSJ = s | DĺžkaSt = 1 | DĺžkaMin = 40 | DĺžkaVZ = z | Najväčšie mesto = [[Ouagadougou]] | Úradné jazyky = [[francúzština]] | Štátne zriadenie = [[republika]] pod [[Vojenská diktatúra|vojenskou juntou]] | Funkcie politických predstaviteľov = Prezident | Politickí predstavitelia = [[Ibrahim Traoré]] | Vznik = [[5. august]] [[1960]] | Susedia = [[Benin]], [[Pobrežie Slonoviny]], [[Ghana]], [[Mali]], [[Niger]], [[Togo]] | Rozloha = 274 200 | Poradie rozloha = 73 | Rozloha vody = 400 | Percento vody = 0,1 | Odhad počtu obyvateľov = 21 510 181 | Rok odhad počtu obyvateľov = 2020 | Poradie odhad počtu obyvateľov = 64 | Sčítanie počtu obyvateľov = 14 017 262 | Rok sčítanie počtu obyvateľov = 2006 | Hustota obyvateľstva = 64 | Poradie hustota = 120 | HDP = 45 339 mil. | Rok HDP = 2020 | Poradie HDP = 116 | HDP na hlavu = 2 207 | Poradie HDP na hlavu = 161 | HDI = 0,452 | Rok HDI = 2019 | Poradie (HDI) = 182 | Kategória HDI = nízky | Mena = [[frank BCEAO/CFA]] | Kód meny = XOF | Časové pásmo = [[GMT]] | UTC posun = | Letný čas = ''bez zmeny'' | UTC posun leto = | Medzinárodný kód = BFA / BF | Kód motorových vozidiel = BF | Internetová doména = .bf | Smerové telefónne číslo = 226 | Poznámky = }} '''Burkina''', dlhý tvar '''Burkina Faso''', je [[vnútrozemský štát]] v [[Západná Afrika|Západnej Afrike]], ktorého rozloha činí 274 200 km². Na severe susedí s [[Mali]], na východe s [[Niger]]om, na juhovýchode s [[Benin]]om, na juhu s [[Togo]]m a [[Ghana|Ghanou]] a na juhozáp [[Súbor:Flag of Burkina Faso.svg|náhľad|Vlajka Burkina faso]] ade s [[Pobrežie Slonoviny|Pobrežím Slonoviny]]. Krajina je bývalou [[Francúzska koloniálna ríša|francúzskou kolóniou]] a teda aj jej oficiálnym jazykom je [[francúzština]]<ref>Article 35, Constitution du Burkina Faso, Adoptée par le Référendum du 02 Juin 1991. Kiti N° AN-VIII-330/FP/PRES du 11 juin 1991.</ref> a naďalej udržiava úzke diplomatické styky s [[Francúzsko]]m. == Súčasná politická a bezpečnostná situácia (2024 – 2026) == Od septembra 2022 krajinu vedie vojenská junta pod vedením kapitána [[Ibrahim Traoré|Ibrahima Traorého]]. Pôvodne prisľúbený prechod k civilnej vláde bol opakovane odložený a v máji 2024 národné konzultácie predĺžili prechodné obdobie o ďalších päť rokov, teda minimálne do júla 2029. V januári 2026 vláda vydala dekrét o rozpustení všetkých politických strán, čím definitívne potlačila zvyšky politického pluralizmu. Bezpečnostná situácia zostáva kritická; džihádistické skupiny ako JNIM (napojená na al-Káidu) a IS-Sahel kontrolujú odhadom 60 % územia štátu. Burkina Faso bola v roku 2025 vyhlásená za krajinu najviac postihnutú terorizmom na svete. V reakcii na izoláciu zo strany Západu krajina v januári 2025 oficiálne vystúpila z hospodárskeho spoločenstva [[ECOWAS]] a upevnila spojenectvo s Mali a Nigerom v rámci Aliancie sahelských štátov (AES). Od decembra 2025 zastáva Traoré funkciu predsedu tejto aliancie. Režim sa v rámci „Populárnej progresívnej revolúcie“ (RPP) výrazne orientuje na strategickú spoluprácu s Ruskom a Čínou. == Dejiny == V oblasti Burkiny vznikali v [[11. storočie|11.]] a [[12. storočie|12. storočí]] tri [[Kráľovstvo Mossi|mosijské ríše]], ktoré sa roku [[1896]] stali súčasťou [[Francúzska Západná Afrika|Francúzskej Západnej Afriky]] a roku [[1919]] samostatnou kolóniou, ktorá bola roku [[1932]] zrušená a roku [[1947]] znovu obnovená. 11. decembra 1958 získala dnešná Burkina, vtedy nazývaná Horná Volta, postavenie autonómnej republiky v rámci Francúzskeho spoločenstva, na čele s Mauricem Yaméogom ako premiérom a Paulom Massonom ako vysokým komisárom.<ref>Rupley, Lawrence – Bangali, Lamissa – Diamitani, Boureima. ''Historical Dictionary of Burkina Faso''. 3rd ed. Lanham, MD : Scarecrow Press, 2013. ISBN 978-0-8108-8010-8, p. xliii.</ref> 5. augusta 1960 získala nezávislosť od Francúzska ako [[Republika Horná Volta]] (franc. ''Republique de Haute Volta'') a 20. septembra sa stala členom [[Organizácia Spojených národov|Organizácie Spojených národov]]. 11. júla hornovoltský prezident M. Yaméogo a francúzsky premiér Michel Debré podpísali dohodu o vystúpení Hornej Volty z Francúzskeho spoločenstva, ktorá bola ratifikovaná 27. júla.<ref>Rupley, Lawrence – Bangali, Lamissa – Diamitani, Boureima. ''Historical Dictionary of Burkina Faso''. 3rd ed. Lanham, MD : Scarecrow Press, 2013. ISBN 978-0-8108-8010-8, pp. xliv-xlv.</ref> == Politika == === Vnútropolitický vývoj === Začiatkom roku [[1966]] zvrhol prvého prezidenta [[Maurice Yaméogo|Maurice Yaméoga]] vojenský puč, ktorý vyvolal hospodárske ťažkosti. Vojenská vláda po čase znovu povolila činnosť politickým stranám a krajina sa mohla opäť považovať za stabilnú a demokratickú. Roku [[1977]] vstúpila do platnosti [[ústava]], vo voľbách sa však zúčastnilo priemerne len 20 % z prevažne [[negramotnosť|analfabetického]] obyvateľstva. Roku [[1980]] prevzala moc nová vojenská vláda, zrušila ústavu a zakázala činnosť politickým stranám. Pri puči v októbri [[1987]] bol zavraždený prezident [[Thomas Sankara]]. Moc prevzal [[Blaise Compaoré]]. V júni [[1991]] vstúpila do platnosti nová ústava zakotvujúca pluralitný systém. V prezidentských voľbách bol opakovane zvolený Blaise Campaoré, avšak všetky voľby boli sporné. Po protestoch podporovaných armádou Campaoré odstúpil v októbri 2014. Jeho nástupcom sa stal bývalý premiér Roch Marc Christian Kaboré, zvolený vo voľbách v novembri 2015.<ref>[https://svet.sme.sk/c/8089696/novym-prezidentom-burkiny-je-expremier-roch-marc-christian-kabore.html Novým prezidentom Burkiny je expremiér Roch Marc Christian Kaboré]. In ''[[SME]]'', 2015-12-01 [cit. 2017-12-10].</ref> === Zahraničná politika === ==== Burkinsko-slovenské medzinárodné vzťahy ==== Slovensko udržiava s Burkinou diplomatické styky prostredníctvom svojho [[Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Abuji|veľvyslanectva v Abuji]] v [[Nigéria|Nigérii]] a prostredníctvom veľvyslanectva Burkiny vo Viedni.<ref name=MZVEZSR>''[https://www.mzv.sk/cestovanie_a_konzularne_info/detail/-/asset_publisher/Iw1ppvnScIPx/content/burkina-faso?displayMode=1 Burkina] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20181214100326/https://www.mzv.sk/cestovanie_a_konzularne_info/detail/-/asset_publisher/Iw1ppvnScIPx/content/burkina-faso?displayMode=1 |date=2018-12-14 }}''. Bratislava : Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, c2016 [cit. 2017-12-10].</ref> == Ekonomika == Burkina je [[Rozvojová krajina|nerozvinutý]] poľnohospodársky štát, ktorého hlavný export tvoria zlato a poľnohospodárske produkty, najmä bavlna,<ref name=Factbook>[https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/uv.html Burkina Faso] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190906203318/https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/uv.html |date=2019-09-06 }}. In ''The World Factbook''. Washington, D.C. : Central Intelligence Agency, c2017 [cit. 2017-12-10].</ref> ale aj káva, čaj, arašidy a koža. Obchoduje najmä so [[Švajčiarsko]]m (65,7 % exportu k roku 2016), [[India|Indiou]] (6,3 % exportu, 4,1 % importu), [[Južná Afrika (štát)|Južnou Afrikou]] (5,2 %), [[Singapur]]om (4,6 %), [[Francúzsko]]m (7,1 % importu), [[Čína|Čínou]] (12,2 % importu), [[Pobrežie Slonoviny|Pobrežím Slonoviny]] (8,2 % importu), [[Japonsko]]m (7,8 % importu), [[Holandsko]]m (4,5 % importu), [[Španielsko]]m (4,2 % importu), [[Rusko]]m (4 % importu) a [[Spojené štáty|Spojenými štátmi]],.<ref>Všetky číselné údaje k roku 2016 podľa: [https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/uv.html Burkina Faso] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190906203318/https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/uv.html |date=2019-09-06 }}. In ''The World Factbook''.</ref><ref name="VKU">Burkina. In Novotný, Jiří (ed.). ''Vreckový atlas sveta''. Harmanec : Vojenský kartografický ústav, 2001. ISBN 80-8042-292-3, s. 147.</ref> Vzhľadom na dominanciu zlata a bavlny ako exportných artiklov sú príjmy krajiny zo zahraničného obchodu značne závislé od cien týchto komodít na svetových trhoch. V posledných rokoch Burkina zaznamenala nárast v ťažbe a vývoze zlata.<ref name=Factbook/> Podľa údajov z roku 1995 burkinská rastlinná výroba vyprodukovala 26 000 ton kávy, 500 000 ton manioku a 674 000 ton batátov, pričom v živočíšnej výrobe sa k danému roku chovalo 420 000 kusov hovädzieho dobytka, 350 000 kusov oviec a 920 000 kusov kôz.<ref name=VKU/> Podľa odhadu z roku 2011 tvorí 43 % rozlohy štátu poľnohospodárska pôda, z toho 20,8 % orná pôda, 0,3 % trvalé plodiny a 21,9 % trvalé pasienky. Poľnohospodárstvu sa venuje až približne 90 % obyvateľstva a podľa odhadu k roku 2016 sa na hrubom domácom produkte podieľa 32,6 % (na prvom mieste je sektor služieb s 45,2 %), avšak kvôli závislosti od dostatočnej vlahy preň veľké prírodné riziko predstavujú opakujúce sa obdobia sucha.<ref name=Factbook/> Obrat rybolovu v jazere [[Tanganika (jazero)|Tanganika]] v roku 1995 činil 23 050 ton rýb a ťažba dreva 4,6 miliónov m³ dreva.<ref name=VKU/> == Doprava a komunikácie == Cestná sieť nie je dostatočne rozvinutá.<ref name=MZVEZSR/> V roku 1992 predstavovala 14 473 km<ref name=VKU/> v roku už 15 272 km. Železničná sieť predstavuje len 622 km (k roku 2014). V krajine sa nachádzajú dve letiská so spevnenou a 21 letísk s nespevnenou vzletovou a pristávacou dráhou.<ref name=Factbook/> Z toho je jediné medzinárodne letisko v hlavnom meste Ouagadougou. Jediná letecká spoločnosť sídliaca v krajine, Air Burkina, S.A., operuje dve stredné dopravné lietadlá Embraer 170.<ref>''[http://www.air-burkina.com/en/la-compagnie/notre-flotte/ Our Fleet]''. Ouagadougou : Air Burkina, [s. a.] [cit. 2017-12-10].</ref> Podľa odhadu k júlu 2016 je v krajine 64 000 registrovaných telefónov pevnej linky a 15 404 040 mobilných telefónov (tzn. na 100 obyvateľov pripadá 79 mobilných telefónov. Prístup na Internet má len 14 % obyvateľov (2 723 950 používateľov). K roku 2007 v krajine sídlila jedna štátna a jedna súkromná televízna stanica.<ref name=Factbook/> == Náboženstvo == Burkina Faso je nábožensky rozmanitá krajina. Dominantným náboženstvom je [[islam]]. Podľa štatistík sa 63,2 % populácie hlási k islamu.<ref name=":0">{{Citácia knihy|titul=Burkina Faso|url=https://www.cia.gov/the-world-factbook/countries/burkina-faso/#people-and-society|vydavateľ=Central Intelligence Agency|rok=2022-09-19|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20210111020045/https://www.cia.gov/the-world-factbook/countries/burkina-faso#people-and-society|dátum archivácie=2021-01-11}}</ref> Väčšina moslimov v Burkine Faso sú [[Sunnitský islam|sunnitskí moslimovia]], ktorí nasledujú [[Malíkovská právna škola|Malíkovskú právnu školu]] (tzv. [[Malíkovský mazhab]])<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Levtzion|meno=Nehemia|titul=The History od Islam in Africa|vydanie=1|vydavateľ=Ohio University Press,|miesto=Athens, Ohio|rok=2000|strany=2|priezvisko2=Pouwels|meno2=Randall L.}}</ref> ovplyvnenú [[Sufizmus|súfizmom]]. [[Šíitský islam|Šíitska forma islamu]] má v krajine malé zastúpenie. Značný počet sunnitských moslimov sa stotožňuje s poriadkom [[Tijaniyah]]. Rímskych katolíkov je 24,6 %, protestantov 6,9 %. Tradičné africké náboženstvo vyznáva 4,2 % obyvateľov.<ref name=":0" /> Mnoho ľudí praktizuje islam alebo kresťanstvo spolu s niektorým z tradičných náboženstiev (viacpočetná náboženská identita), prípadne ich [[synkretizmus]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Havelka|meno=Ondřej|titul=Burkina Faso. In: Západní Afrikou|vydanie=1|vydavateľ=GEN|miesto=Praha|rok=2011|isbn=80-86681-77-7|strany=278-291|odkaz na autora=Ondřej Havelka (cestovateľ)}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Burkina Faso}} {{Africká únia}} {{Afrika}} {{WTO}} [[Kategória:Burkina| ]] [[Kategória:Členovia AÚ]] [[Kategória:Členovia OSN]] [[Kategória:Štáty v Afrike]] [[Kategória:Členovia Frankofónie]] eb36cc1pxisui8x8ql8a49mnyjfk3cg 8198256 8198255 2026-04-14T12:59:16Z Vasiľ 2806 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-21135-76|~2026-21135-76]] ([[User_talk:~2026-21135-76|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od InternetArchiveBot 8173010 wikitext text/x-wiki {{Aktualizovať}} {{Infobox štát | Celý názov = Burkina Faso | 2. pád názvu = Burkiny | Vlajka = Flag of Burkina Faso.svg | Znak = Coat of arms of Burkina Faso.svg | Poloha = Location Burkina Faso AU Africa.svg | Motto = Unité, Progrès, Justice<br />(Jednota, pokrok, spravodlivosť) | Hymna = [[Une Seule Nuit]]<br />(Jedna jediná noc) | Dlhý miestny názov = Burkina Faso | Krátky miestny názov = Burkina | Hlavné mesto = [[Ouagadougou]] | ŠírkaSt = 12 | ŠírkaMin = 20 | ŠírkaSJ = s | DĺžkaSt = 1 | DĺžkaMin = 40 | DĺžkaVZ = z | Najväčšie mesto = [[Ouagadougou]] | Úradné jazyky = [[francúzština]] | Štátne zriadenie = [[republika]] pod [[Vojenská diktatúra|vojenskou juntou]] | Funkcie politických predstaviteľov = Prezident | Politickí predstavitelia = [[Ibrahim Traoré]] | Vznik = [[5. august]] [[1960]] | Susedia = [[Benin]], [[Pobrežie Slonoviny]], [[Ghana]], [[Mali]], [[Niger]], [[Togo]] | Rozloha = 274 200 | Poradie rozloha = 73 | Rozloha vody = 400 | Percento vody = 0,1 | Odhad počtu obyvateľov = 21 510 181 | Rok odhad počtu obyvateľov = 2020 | Poradie odhad počtu obyvateľov = 64 | Sčítanie počtu obyvateľov = 14 017 262 | Rok sčítanie počtu obyvateľov = 2006 | Hustota obyvateľstva = 64 | Poradie hustota = 120 | HDP = 45 339 mil. | Rok HDP = 2020 | Poradie HDP = 116 | HDP na hlavu = 2 207 | Poradie HDP na hlavu = 161 | HDI = 0,452 | Rok HDI = 2019 | Poradie (HDI) = 182 | Kategória HDI = nízky | Mena = [[frank BCEAO/CFA]] | Kód meny = XOF | Časové pásmo = [[GMT]] | UTC posun = | Letný čas = ''bez zmeny'' | UTC posun leto = | Medzinárodný kód = BFA / BF | Kód motorových vozidiel = BF | Internetová doména = .bf | Smerové telefónne číslo = 226 | Poznámky = }} '''Burkina''', dlhý tvar '''Burkina Faso''', je [[vnútrozemský štát]] v [[Západná Afrika|Západnej Afrike]], ktorého rozloha činí 274 200 km². Na severe susedí s [[Mali]], na východe s [[Niger]]om, na juhovýchode s [[Benin]]om, na juhu s [[Togo]]m a [[Ghana|Ghanou]] a na juhozápade s [[Pobrežie Slonoviny|Pobrežím Slonoviny]]. Krajina je bývalou [[Francúzska koloniálna ríša|francúzskou kolóniou]] a teda aj jej oficiálnym jazykom je [[francúzština]]<ref>Article 35, Constitution du Burkina Faso, Adoptée par le Référendum du 02 Juin 1991. Kiti N° AN-VIII-330/FP/PRES du 11 juin 1991.</ref> a naďalej udržiava úzke diplomatické styky s [[Francúzsko]]m. == Dejiny == V oblasti Burkiny vznikali v [[11. storočie|11.]] a [[12. storočie|12. storočí]] tri [[Kráľovstvo Mossi|mosijské ríše]], ktoré sa roku [[1896]] stali súčasťou [[Francúzska Západná Afrika|Francúzskej Západnej Afriky]] a roku [[1919]] samostatnou kolóniou, ktorá bola roku [[1932]] zrušená a roku [[1947]] znovu obnovená. 11. decembra 1958 získala dnešná Burkina, vtedy nazývaná Horná Volta, postavenie autonómnej republiky v rámci Francúzskeho spoločenstva, na čele s Mauricem Yaméogom ako premiérom a Paulom Massonom ako vysokým komisárom.<ref>Rupley, Lawrence – Bangali, Lamissa – Diamitani, Boureima. ''Historical Dictionary of Burkina Faso''. 3rd ed. Lanham, MD : Scarecrow Press, 2013. ISBN 978-0-8108-8010-8, p. xliii.</ref> 5. augusta 1960 získala nezávislosť od Francúzska ako [[Republika Horná Volta]] (franc. ''Republique de Haute Volta'') a 20. septembra sa stala členom [[Organizácia Spojených národov|Organizácie Spojených národov]]. 11. júla hornovoltský prezident M. Yaméogo a francúzsky premiér Michel Debré podpísali dohodu o vystúpení Hornej Volty z Francúzskeho spoločenstva, ktorá bola ratifikovaná 27. júla.<ref>Rupley, Lawrence – Bangali, Lamissa – Diamitani, Boureima. ''Historical Dictionary of Burkina Faso''. 3rd ed. Lanham, MD : Scarecrow Press, 2013. ISBN 978-0-8108-8010-8, pp. xliv-xlv.</ref> == Politika == === Vnútropolitický vývoj === Začiatkom roku [[1966]] zvrhol prvého prezidenta [[Maurice Yaméogo|Maurice Yaméoga]] vojenský puč, ktorý vyvolal hospodárske ťažkosti. Vojenská vláda po čase znovu povolila činnosť politickým stranám a krajina sa mohla opäť považovať za stabilnú a demokratickú. Roku [[1977]] vstúpila do platnosti [[ústava]], vo voľbách sa však zúčastnilo priemerne len 20 % z prevažne [[negramotnosť|analfabetického]] obyvateľstva. Roku [[1980]] prevzala moc nová vojenská vláda, zrušila ústavu a zakázala činnosť politickým stranám. Pri puči v októbri [[1987]] bol zavraždený prezident [[Thomas Sankara]]. Moc prevzal [[Blaise Compaoré]]. V júni [[1991]] vstúpila do platnosti nová ústava zakotvujúca pluralitný systém. V prezidentských voľbách bol opakovane zvolený Blaise Campaoré, avšak všetky voľby boli sporné. Po protestoch podporovaných armádou Campaoré odstúpil v októbri 2014. Jeho nástupcom sa stal bývalý premiér Roch Marc Christian Kaboré, zvolený vo voľbách v novembri 2015.<ref>[https://svet.sme.sk/c/8089696/novym-prezidentom-burkiny-je-expremier-roch-marc-christian-kabore.html Novým prezidentom Burkiny je expremiér Roch Marc Christian Kaboré]. In ''[[SME]]'', 2015-12-01 [cit. 2017-12-10].</ref> === Zahraničná politika === ==== Burkinsko-slovenské medzinárodné vzťahy ==== Slovensko udržiava s Burkinou diplomatické styky prostredníctvom svojho [[Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Abuji|veľvyslanectva v Abuji]] v [[Nigéria|Nigérii]] a prostredníctvom veľvyslanectva Burkiny vo Viedni.<ref name=MZVEZSR>''[https://www.mzv.sk/cestovanie_a_konzularne_info/detail/-/asset_publisher/Iw1ppvnScIPx/content/burkina-faso?displayMode=1 Burkina] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20181214100326/https://www.mzv.sk/cestovanie_a_konzularne_info/detail/-/asset_publisher/Iw1ppvnScIPx/content/burkina-faso?displayMode=1 |date=2018-12-14 }}''. Bratislava : Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, c2016 [cit. 2017-12-10].</ref> == Ekonomika == Burkina je [[Rozvojová krajina|nerozvinutý]] poľnohospodársky štát, ktorého hlavný export tvoria zlato a poľnohospodárske produkty, najmä bavlna,<ref name=Factbook>[https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/uv.html Burkina Faso] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190906203318/https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/uv.html |date=2019-09-06 }}. In ''The World Factbook''. Washington, D.C. : Central Intelligence Agency, c2017 [cit. 2017-12-10].</ref> ale aj káva, čaj, arašidy a koža. Obchoduje najmä so [[Švajčiarsko]]m (65,7 % exportu k roku 2016), [[India|Indiou]] (6,3 % exportu, 4,1 % importu), [[Južná Afrika (štát)|Južnou Afrikou]] (5,2 %), [[Singapur]]om (4,6 %), [[Francúzsko]]m (7,1 % importu), [[Čína|Čínou]] (12,2 % importu), [[Pobrežie Slonoviny|Pobrežím Slonoviny]] (8,2 % importu), [[Japonsko]]m (7,8 % importu), [[Holandsko]]m (4,5 % importu), [[Španielsko]]m (4,2 % importu), [[Rusko]]m (4 % importu) a [[Spojené štáty|Spojenými štátmi]],.<ref>Všetky číselné údaje k roku 2016 podľa: [https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/uv.html Burkina Faso] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190906203318/https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/uv.html |date=2019-09-06 }}. In ''The World Factbook''.</ref><ref name="VKU">Burkina. In Novotný, Jiří (ed.). ''Vreckový atlas sveta''. Harmanec : Vojenský kartografický ústav, 2001. ISBN 80-8042-292-3, s. 147.</ref> Vzhľadom na dominanciu zlata a bavlny ako exportných artiklov sú príjmy krajiny zo zahraničného obchodu značne závislé od cien týchto komodít na svetových trhoch. V posledných rokoch Burkina zaznamenala nárast v ťažbe a vývoze zlata.<ref name=Factbook/> Podľa údajov z roku 1995 burkinská rastlinná výroba vyprodukovala 26 000 ton kávy, 500 000 ton manioku a 674 000 ton batátov, pričom v živočíšnej výrobe sa k danému roku chovalo 420 000 kusov hovädzieho dobytka, 350 000 kusov oviec a 920 000 kusov kôz.<ref name=VKU/> Podľa odhadu z roku 2011 tvorí 43 % rozlohy štátu poľnohospodárska pôda, z toho 20,8 % orná pôda, 0,3 % trvalé plodiny a 21,9 % trvalé pasienky. Poľnohospodárstvu sa venuje až približne 90 % obyvateľstva a podľa odhadu k roku 2016 sa na hrubom domácom produkte podieľa 32,6 % (na prvom mieste je sektor služieb s 45,2 %), avšak kvôli závislosti od dostatočnej vlahy preň veľké prírodné riziko predstavujú opakujúce sa obdobia sucha.<ref name=Factbook/> Obrat rybolovu v jazere [[Tanganika (jazero)|Tanganika]] v roku 1995 činil 23 050 ton rýb a ťažba dreva 4,6 miliónov m³ dreva.<ref name=VKU/> == Doprava a komunikácie == Cestná sieť nie je dostatočne rozvinutá.<ref name=MZVEZSR/> V roku 1992 predstavovala 14 473 km<ref name=VKU/> v roku už 15 272 km. Železničná sieť predstavuje len 622 km (k roku 2014). V krajine sa nachádzajú dve letiská so spevnenou a 21 letísk s nespevnenou vzletovou a pristávacou dráhou.<ref name=Factbook/> Z toho je jediné medzinárodne letisko v hlavnom meste Ouagadougou. Jediná letecká spoločnosť sídliaca v krajine, Air Burkina, S.A., operuje dve stredné dopravné lietadlá Embraer 170.<ref>''[http://www.air-burkina.com/en/la-compagnie/notre-flotte/ Our Fleet]''. Ouagadougou : Air Burkina, [s. a.] [cit. 2017-12-10].</ref> Podľa odhadu k júlu 2016 je v krajine 64 000 registrovaných telefónov pevnej linky a 15 404 040 mobilných telefónov (tzn. na 100 obyvateľov pripadá 79 mobilných telefónov. Prístup na Internet má len 14 % obyvateľov (2 723 950 používateľov). K roku 2007 v krajine sídlila jedna štátna a jedna súkromná televízna stanica.<ref name=Factbook/> == Náboženstvo == Burkina Faso je nábožensky rozmanitá krajina. Dominantným náboženstvom je [[islam]]. Podľa štatistík sa 63,2 % populácie hlási k islamu.<ref name=":0">{{Citácia knihy|titul=Burkina Faso|url=https://www.cia.gov/the-world-factbook/countries/burkina-faso/#people-and-society|vydavateľ=Central Intelligence Agency|rok=2022-09-19|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20210111020045/https://www.cia.gov/the-world-factbook/countries/burkina-faso#people-and-society|dátum archivácie=2021-01-11}}</ref> Väčšina moslimov v Burkine Faso sú [[Sunnitský islam|sunnitskí moslimovia]], ktorí nasledujú [[Malíkovská právna škola|Malíkovskú právnu školu]] (tzv. [[Malíkovský mazhab]])<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Levtzion|meno=Nehemia|titul=The History od Islam in Africa|vydanie=1|vydavateľ=Ohio University Press,|miesto=Athens, Ohio|rok=2000|strany=2|priezvisko2=Pouwels|meno2=Randall L.}}</ref> ovplyvnenú [[Sufizmus|súfizmom]]. [[Šíitský islam|Šíitska forma islamu]] má v krajine malé zastúpenie. Značný počet sunnitských moslimov sa stotožňuje s poriadkom [[Tijaniyah]]. Rímskych katolíkov je 24,6 %, protestantov 6,9 %. Tradičné africké náboženstvo vyznáva 4,2 % obyvateľov.<ref name=":0" /> Mnoho ľudí praktizuje islam alebo kresťanstvo spolu s niektorým z tradičných náboženstiev (viacpočetná náboženská identita), prípadne ich [[synkretizmus]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Havelka|meno=Ondřej|titul=Burkina Faso. In: Západní Afrikou|vydanie=1|vydavateľ=GEN|miesto=Praha|rok=2011|isbn=80-86681-77-7|strany=278-291|odkaz na autora=Ondřej Havelka (cestovateľ)}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Burkina Faso}} {{Africká únia}} {{Afrika}} {{WTO}} [[Kategória:Burkina| ]] [[Kategória:Členovia AÚ]] [[Kategória:Členovia OSN]] [[Kategória:Štáty v Afrike]] [[Kategória:Členovia Frankofónie]] 814z7ze89tinov4j6hx6qh7fhn4p8vv 0 4066 8198538 8027382 2026-04-15T06:11:23Z Jetam2 30982 /* Poloha a charakter územia */ preklep 8198538 wikitext text/x-wiki {{Infobox štát | Celý názov = Vanuatská republika | 2. pád názvu = Vanuatu | Vlajka = Flag of Vanuatu (official).svg | Znak = Coat of arms of Vanuatu.svg | Poloha = Vanuatu on the globe (Polynesia centered).svg | Motto = Long God yumi stanap | Hymna = Yumi, Yumi, Yumi | Kráľovská hymna = | Dlhý miestny názov = Ripablik blong Vanuatu | Krátky miestny názov = Vanuatu | Hlavné mesto = [[Port Vila]] | ŠírkaSt = 17 | ŠírkaMin = 45 | ŠírkaSJ = j | DĺžkaSt = 168 | DĺžkaMin = 18 | DĺžkaVZ = v | Najväčšie mesto = [[Port Vila]] | Úradné jazyky = [[Bislama]], [[Francúzština]], [[Angličtina]] | Regionálne jazyky = | Demonym = | Štátne zriadenie = [[Parlamentná republika]] | Funkcie politických predstaviteľov = Prezident<br/>Predseda vlády | Politickí predstavitelia = [[Nikenike Vurobaravu]]<br/>[[Charlot Salwai]] | Vznik = 30. júl 1980 | Susedia = | Rozloha = 12 189 | Poradie rozloha = 164 | Rozloha vody = ? | Percento vody = ? | Odhad počtu obyvateľov = ? | Rok odhad počtu obyvateľov = ? | Poradie odhad počtu obyvateľov = ? | Sčítanie počtu obyvateľov = 243 304 | Rok sčítanie počtu obyvateľov = 2009 | Hustota obyvateľstva = 19,7 | Poradie hustota = 188 | HDP = 957 mil. | Rok HDP = 2018 | Poradie HDP = 179 | HDP na hlavu = 2550 | Poradie HDP na hlavu = 156 | HDI = 0,594 | Rok HDI = 2014 | Poradie (HDI) = 134 | Kategória HDI = stredný | Mena = [[Vanuatuský vatu]] | Kód meny = VUV | Časové pásmo = | UTC posun = +11 | Letný čas = | UTC posun leto = +11 | Medzinárodný kód = VU | Kód motorových vozidiel = | Internetová doména = [[.vu]] | Smerové telefónne číslo = 678 | Poznámky = }} '''Vanuatu''', dlhý tvar '''Vanuatská republika''' (bývalý názov '''[[Nové Hebridy (štát)|Nové Hebridy]]'''), je štát v [[Austrália a Oceánia|Austrálii a Oceánii]]. Väčšina ostrovov štátu Vanuatu patrí do súostrovia Vanuatu. Hlavné mesto je [[Port Vila]]. Ide o ostrovnú krajinu v oblasti [[Koralové more|Koralového mora]] východne od austrálskeho queenslandského pobrežia. Meno Vanuatu sa skladá z „vanua“ (zem) a „atu“ (samostatný). Súostrovie, na ktorom tento štát leží, sa stále nazýva Nové Hebridy. Hlavné mesto je Vila. Vanuatu sa skladá zo 6 provincií – Malampa Provins, Penama Provins, Sanma Provins, Shefa Provins, Tafea Provins, Torba Provins, ktorých mená sa skladajú z jednotlivých názvov ostrovov. == Dejiny == Veľa ostrovov Vanuatu bolo osídlených už po tisícročia. Najstaršie nálezy sa datujú z roku 2000 pred naším letopočtom. Portugalský moreplavec [[Pedro Fernandes de Queirós]] objavil 3. mája [[1606]] Espiritu Santo. V presvedčení, že našiel stratený južný kontinent, pomenoval ostrov po [[Terra Australis]] del Espiritu Santo a vyhlásil všetky krajiny ležiace po južný pól za svoje v mene španielskeho kráľa a katolíckej cirkvi. V roku [[1768]] sa Louis Antoine de Bougainville plavil na fregate (rýchlej plachetnici) medzi Espiritu Sante a Malakula a tým vyvrátil Queirosovu teóriu, že ide o súčasť južného kontinentu. [[Súbor:F6F-3 Hellcats of VF-40 at Espiritu Santo 1944.jpg|thumb|left|[[Stíhacie lietadlo|Stíhacie lietadlá]] [[Grumman F6F Hellcat|Grumman F6F-3 Hellcat]] stíhacej perute [[VF-40]] [[United States Navy|amerického vojenského námorníctva]] na letisku [[Letisko Turtle Bay|Turtle Bay]] na ostrove [[Espiritu Santo]], február 1944]] Po druhej ceste [[Spojené kráľovstvo|britského]] prieskumníka kapitána [[James Cook|Jamesa Cooka]] v roku [[1774]] sa na ostrovoch usadili v roku [[1839]] európski osadníci. Od roku [[1887]] boli ostrovy oficiálne pod britsko-[[francúzsko]]u kontrolou. Francúzi a Briti sa v roku [[1906]] dohodli na založení [[Nové Hebridy (štát)|Kondomínia Nové Hebridy]]. Vzhľadom na rôzne infekčné choroby, ktoré do krainy priviesli hlavne európski osadníci, počet obyvateľov klesol na 45 000 obyvateľov až do roku [[1935]]. Počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] ostrovy Efate a Espiritu Santo používali spojenci ako vojenské základne. V roku [[1960]] tlačilo obyvateľstvo na sebaurčenie a neskôr nezávislosť. Plnú suverenitu nadobudol tento ostrovný štát 30. júla [[1980]]. V roku [[1981]] vstúpilo Vanuatu do [[Organizácia Spojených národov|Organizácie Spojených národov]] a o dva roky neskôr do hnutia nezúčastnených štátov. V roku [[1990]] bol poznačený politickou nestabilitou, čo viedlo k väčšej decentralizácii v politickom systéme. Vanuatu, do roku [[1980]] britsko-francúzske [[kondomínium (medzinárodné právo)|kondomínium]], je podľa ústavy z roku [[1979]] parlamentnou republikou. Územie štátu sa skladá zo [[súostrovie|súostrovia]] [[Nové Hebridy (súostrovie)|Nové Hebridy]] v juhozápadnej časti [[Tichý oceán|Tichého oceánu]], ktoré tvoria koralové ostrovy a ostrovy vulkanického pôvodu. == Poloha a charakter územia == [[Súbor:Port Vila Beach 2014.jpg|thumb|left|Pláž na ostrove [[Efate]]]] Vanuatu je tvorené súostrovu Vanuatu. Tvorí ho zhruba 83 ostrovov a ostrovčekov. 12 hlavných a 70 menších ostrovov zoskupených do tvaru písmena Y. Najväčšie ostrovy sú [[Espiritu Santo]] a [[Malakula]] ({{km2|1994}}), Eromanga Island ({{km2|958}}) a Éfaté ({{km2|907}}). Pobrežie veľkej časti ostrovov, ktoré sú sopečného pôvodu, tvoria koralové útesy. Najvyšším vrchom krajiny je [[Tabwemasana]] vysoká {{m|1877|m}}. Najnižší bod {{mnm|0}} – hladina Tichého oceánu. Na súostroví sa nachádza aj niekoľko činných sopiek, medzi najznámejšie patrí [[Lopevi]], [[Marum]] a [[Benbow]]. Zvláštnosťou je sopka [[Gaua]], ktorej kráter vypĺňa jazero [[Letas]]. Pozoruhodná je aj aktívna sopka Mount Yasur na ostrove Tanna a Lombenben na ostrove Amba, ktoré prejavili svoju činnosť v novembri 2005. V rokoch 1999 a 2002 boli ostrovy neustále postihované zemetraseniami. Následne ich ohrozilo aj cunami. Ostrovy sú pokryté daždovým pralesom, na južných ostrovoch rastú lesy suché. == Podnebie == Nachádza sa v oblasti, kde vládne vlhké tropické a rovníkové podnebie s miernymi juhovýchodnými pasátmi od mája do októbra. Vanuatu sa vyznačuje miernymi zrážkami od novembra do apríla a vplyvom cyklón od decembra do apríla. Teplota sa tu pohybuje od 22 do 27 stupňov, ročne spadne niekedy až {{mm|2000|m}} zrážok. Na juhu je možné rozlíšiť obdobie dažďov a obdobie sucha. V období dažďov predstavujú veľké nebezpečenstvo [[tajfún]]y. == Hospodárstvo == [[Súbor:Fishing in Port Vila lagoon, Vanuatu 2009. Photo- Louisa Cass, AusAID (10695630393).jpg|thumb|left|Lov rýb v lagúne Port Vila]] [[Súbor:Commercial agriculture, North Efate.jpg|thumb|170px|Komerčné poľnohospodárstvo v severnej časti ostrova [[Efate]]]] Veľký význam majú ložiská [[mangán]]ovej rudy, ktorá sa vyváža do [[Japonsko|Japonska]] a [[Čína|Číny]]. Nachádzajú sa tu aj ložiská rúd [[železo|železa]] a [[meď|medi]]. Väčší význam má však [[poľnohospodárstvo]], kde je hlavnou plodinou kokosová palma. Pestujú sa aj [[banán]]y, citrusy, [[cukrová trstina]], [[chlebovník]], jamy, [[kakao]], [[káva]], [[kukurica]], taro, vanilka a rôzne druhy zeleniny. Dôležitý je aj [[rybolov]]. Hlavným odvetvím priemyslu je potravinársky priemysel, predovšetkým spracovanie rýb. Značné príjmy plynú z cestovného ruchu. Hospodárstvo Vanuatu je založené predovšetkým na poľnohospodárstve, rybolove a cestovnom ruchu. Medzi najdôležitejšie plodiny patrí kokosové palmy, arašidy, banány, kukurica, ktoré sa pestuje najmä pre domáce potreby. Reliéf je na obrábanie pôdy miestami príliš členitý. Na ostrovoch sú podmienky na chov hospodárskych zvierat. Okrem kopry a kakaa sa exportuje aj hovädzie mäso smerujúce do Japonska a Austrálie. Na rozdiel od väčšiny súostroví v Oceánii na ostrovoch Vanuatu sú lesy, takže obyvatelia nemajú problém s palivom. Export dreva bol z ekologických dôvodov obmedzený na minimum. Krajina má potenciál pre ťažbu rúd farebných kovov a menšieho objemu [[Ropa|ropy]]. Hospodárstvo je napriek expandujúcemu sektoru služieb silne ovplyvnené poľnohospodárstvom a týmpádom náchylné na prírodné katastrofy a výkyvy počasia. Približne 65% obyvateľov zamestnáva primárny sektor. Prostredníctvom rôznych hospodárskych reforiem (ako zavedenie DPH vo výške 12,5%) sa podarilo posilniť sektor služieb tak, že sa rozširujúci turizmus a rastúce vplyvné Offshore banky mohli rozvíjať. Hlavnými obchodnými partnermi sú Nová Kaledónia, Austrália a [[Nový Zéland]]. HDP predstavovalo na základe odhadu z roku 2012 – 1 237 000 000 amerických dolárov. V rámci HDP na obyvateľa sa Vanuatu zaradilo na 159. miesto s 4.900 americkými dolármi. HDP v jednotlivých odvetviach: • poľnohospodárstvo: 20,6% • priemysel: 11,7% • služby: 67,6% Vanuatu sa zaraďuje medzi výhodné finančné raje, ktoré však umožňujú aj pranie špinavých peňazí. V dôsledku kritiky sa krajina rozhodla upraviť zákony vo finančnom sektore, čo umožňuje lepší dohľad nad tokom peňazí zo zahraničia. Vo Vanuatu funguje ako mena Vatu (VUV). Dňa 16.4.2013 bol kurz 1 EUR = 119,178 VUV Takmer {{km|1000|m}} dlhá cestná sieť Vanuatu sa skladá zo 75 % nespevnených ciest a chodníkov. Pre prekonanie stredných a dlhých vzdialeností sú k dispozícii letiská. Najväčšie letiská sú pri mestách Luganville a Port Vila. Jedným z hlavných letísk je Farmer Field Airport. Obchodné námorníctvo má asi 50 lodí, z ktorých žiadna nemá domáceho majiteľa. Väčšie prístavy sa nachádzajú v Forari, Port Vila, Espiritu Santo. V ostatnom období sa zvýšili investície do infraštruktúry, čo umožnilo pristávanie väčších výletných lodí na okružných plavbách a tiež sa rozšírila aj ponuka leteckých destinácií. Krajina zaznamenala v roku 2007 príchod vyše 160 000 návštevníkov. == Obyvateľstvo == [[Súbor:Vanuatu demography.png|thumb|350px|Demografický vývoj Vanuatu v tisícoch (1961 – 2003)]] [[Súbor:Vanuatu blonde.jpg|thumb|left|150px|Dieťa z Vanuatu]] Vanuatu je typickým homogénnym štátom, žije tu totiž 98 % Vanuaťanov. Negramotnosť je však pomerne vysoká, až 26 %. Stredná dĺžka života mužov je 61 rokov, žien 64 rokov. Vanuatu obýva podľa odhadu z roku 2013 približne 261565 obyvateľov, pričom muži majú prevahu nad ženami. Patrí mu tým 183. miesto vo svete. Obyvatelia Vanuatu (nazývaní Ni-Vanuatu) tvoria väčšinu (98,5%), zvyšok tvorí zmes Európanov, Ázijcov a domorodých obyvateľov iných tichomorských ostrovov. 37.9% populácie je mladšia ako 14 rokov, vekovú kategóriu 15 – 64 rokov zapĺňa 58,6% populácie, nad 64 rokov iba 3,6% populácie. Vanuatu má ročný populačný rast okolo 1,5%, kde pôrodnosť tvorí 22,72‰ na 1000 obyvateľov a úmrtnosť 7,82‰ na 1000 ľudí. Dojčenská úmrtnosť predstavuje 5,4%. Priemerná dĺžka života obyvateľov je 62,85 rokov (muži: 61,34 rokov, ženy: 64,44 rokov). 26% osôb vo veku nad 15 rokov je negramotných. Veľká časť populácie žije vo vidieckych oblastiach. Vanuatu dosahuje so svojim množstvom materinských jazykov najvyššiu hustotu jazykov na svete. Všetkých týchto 108 jazykov spadá pod melanézske jazykové skupiny a tvorí 72,6%. Úradným jazykom je bislama – kreolská angličtina, ktorou rozpráva 23,1% obyvateľov. Popri nej sú oficiálnymi jazykmi angličtina (1,9%) a francúzština (1,4%). 31,4% populácie patrí k prevládajúcej presbyteriánskej cirkvi, 13,4% k anglikánskej cirkvi. K rímskym katolíkom sa hlási 13,1 % a 10,8% sú Adventisti siedmeho dňa. 13,8% obyvateľov vyznáva iné náboženstvo. Existuje tiež niekoľko domorodých vierovyznaní, ktoré uznáva len 5,6% populácie. K najdôležitejším patrí napríklad cargo kult Johna Fruma na ostrove Tanna alebo Hnutie [[Philip Mountbatten|Princa Philipa]]. Domorodci stále čakajú na nový príchod Johna, ktorý prinesie cargo. Na komunikáciu so svojim „bohom“ dokonca používali starú ženu omotanú drôtom, ktorá v extatickom rozpoložení bľabotala nesúvisiace vety. == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Vanuatu}} {{Oceánia}} [[Kategória:Vanuatu| ]] [[Kategória:Členovia Commonwealthu]] [[Kategória:Členovia OSN]] [[Kategória:Štáty v Austrálii a Oceánii]] [[Kategória:Členovia Frankofónie]] 3coyru6kiaxkga08cmf2310nqmrhqj4 4 4190 8198326 8196842 2026-04-14T16:16:27Z Svadkovia pizze 291978 oprava gramatickej chybi 8198326 wikitext text/x-wiki {{Wikipédia:Žiadané články/Návod}} == Architektúra == * [[:w:en:Tomb of Cyrus]] [[Redaktor:ChipsBaMast|ChipsBaMast]] ([[Diskusia s redaktorom:ChipsBaMast|diskusia]]) 19:36, 29. december 2021 (UTC) == Astronómia == * [[Deep Space Network]] * [[Stephenson 2-18]] == Biografia == * Dobry deň, chcem Vám dať podnet na napísanie bio o: [[Michal Bycko]] ...(jeden z hlavných iniciátorov vzniku múzea A. Warhola v Medzilaborciach, súčasný kurátor & absolvent Katedry výtvarnej výchovy PdF a FF UPJŠ u prof. Šafranka). Vopred ďakujem & prajem pekný deň! * Rad by som sa dozvedel kedy bol [[Michal Maroši]] majstrom ČR vo fourcrosse * Jaromir Mayer, 2. manzel Evy Pilarovej - nikde neviem najst ziadne udaje ani zivotopis, je mozne nieco doplnit? {{nepodpísal|92.52.9.83}} * poprosil by som o článok o [[Troye Sivan|Troyovi Sivanovi]], austráskom spevákovi, pôvodom z južnej afriky * Could someone create [[Richard Petty]]? ([[:en:Richard Petty|en]], [[:fr:Richard Petty|fr]], [[:de:Richard Petty|de]], [[:it:Richard Petty|it]]) --[[Redaktor:AmaryllisGardener|AmaryllisGardener]] ([[Diskusia s redaktorom:AmaryllisGardener|diskusia]]) 16:07, 11. október 2014 (UTC)}} * arch. [[Richard Vyškovský]] ([[:cs:Richard Vyškovský|cs]], [[:de:Richard Vyškovský|de]], [[:en:Richard Vyškovský|en]]), pamiatkar a špecialista na historickú architektúru, už viac ako 40 rokov vymýšľa papierové modely pre časopis abc --[[Redaktor:JanSuchy|JanSuchy]] ([[Diskusia s redaktorom:JanSuchy|diskusia]]) 18:04, 27. november 2014 (UTC) * [[Maha Charki Sirindhorn]] ([[:en:Sirindhorn|en]]) --[[Redaktor:บุญพฤทธิ์ ทวนทัย|บุญพฤทธิ์ ทวนทัย]] ([[Diskusia s redaktorom:บุญพฤทธิ์ ทวนทัย|diskusia]]) 05:02, 25. apríl 2021 (UTC) * Hľadám redaktora, ktorý dokáže vytvoriť partnerskú stránku v slovenskom jazyku pre stránku v maďarskom jazyku. https://hu.wikipedia.org/wiki/Balla_%C3%81rp%C3%A1d_Zolt%C3%A1n --[[Redaktor:Ujfalvi|Ujfalvi]] ([[Diskusia s redaktorom:Ujfalvi|diskusia]]) 17:43, 28. december 2021 (UTC) * [[Emil Reich]] ([[:en:Emil Reich|en]], [[:hu:Emil Reich|hu]]). No jestvujú aj ďalšie zaujímavé osobnosti narodené na dnešnom území Slovenska, ktoré pôsobili v zahraničí. --[[Redaktor:BasicWriting|BasicWriting]] ([[Diskusia s redaktorom:BasicWriting|diskusia]]) 23:03, 25. január 2026 (UTC) * [[Ján Kravec]] - Stíhací pilot, rodák zo Smilna (okres Bardejov), príslušník 310. československej stíhacej perute RAF v období 2. svetovej vojny. Kravcovi bol 5. 10. 2023 v Smilne za prítomnosti Náčelníka GŠ OS SR odhalený pamätník. --[[Redaktor:Ing._Pavol_Horňák|Ing._Pavol_Horňák]] ([[Diskusia s redaktorom:Ing._Pavol_Horňák|diskusia]]) 12:56, 18. marec 2026 (UTC) == Biológia a ekológia == * [[ACSF3]] ([[:en:ACSF3|en]]) - Enzým * Chýba mi článok o zvieracom druhu [[Ježko bielobruchý]] . Na českej wiki sa dá nájsť pod heslom "ježek bělobřichý" :) * [[Chromozóm 16]] (človek) ([[:en:Chromosome 16|en]]) * Mohol by niekto spravit clanok o [[Kartúzska mačka]] * [[Barmská mačka]] * [[Japonský bobtail]] vdaka[[Špeciálne:Príspevky/81.92.251.90|81.92.251.90]] 10:43, 10. máj 2020 (UTC) * [[Pyruvátdehydrogenázový komplex]] ([[:en:Pyruvate dehydrogenase complex|en]]) - Veľmi dobre známy enzýmový komplex * [[SHC014-CoV]] ([[:en:SHC014-CoV|en]]) - SHC014-CoV is a SARS-like coronavirus (SL-COV) which infects horseshoe bats (f. Rhinolophidae) == Doprava, technika a stavebníctvo == * snímacia elektrónka [[superortikon]] * [[paropriepustnosť]] [[stavebný materiál|stavebných materiálov]] - Kto by mi vedel poradiť, ako sa orientovať v paropriepustnosti stavebných materiálov, kde je tá hranica, kedy je materiál paropriepustný? * [[lítiový akumulátor|Lítiové akumulátory]] - Ako hľadám, tak (okrem reklamy na nákup) nenachádzam základné vlastnosti lítiových akumulátorov. Ale aj ďaľšie dôležité vlastnosti ako odolnosť proti prebíjaniu, hlbokému vybíjaniu, odolnosť proti nadprúdom, samovybíjanie , možné nebezpečie pri používaní, nabíjačky svojpomocou a čo s tým súvisí… Prosím o informácie typu "NA kloub věcí" a nie typu: prídte, poradíme, nakúpite. <small>—Predchádzajúci [[Wikipédia:Podpisujte sa|nepodpísaný]] komentár pridal(a) [[Špeciálne:Contributions/14:38, 1. február 2007|14:38, 1. február 2007]] ([[Diskusia s redaktorom:14:38, 1. február 2007|diskusia]]) 213.215.97.228.</small> * Kto by mi vedel poradiť, ako sa orientovať v paropriepustnosti stavebných materiálov, kde je tá hranica, kedy je materiál paropriepustný? * Myslím, že aj na sk wiki by sa nám hodil infobox pre metro, ktorý výborne zhrnie základne údaje o metre v jeho článku. [[:cs:Šablona:Infobox - síť metra|Na českej wiki majú toto]], no radšej by som preferoval [[:en:Template:Infobox public transit|podobný infobox ako na en wiki]]. Vopred ďakujem! --[[Redaktor:Luky001|Luky001]] ([[Diskusia s redaktorom:Luky001|diskusia]]) 14:07, 29. október 2018 (UTC) * [[Samsung Galaxy S (séria)]]^{([[:en:Samsung Galaxy S series|en]])}, [[Samsung Galaxy J5]]^{([[:en:Samsung Galaxy J5|en]])}, [[Samsung Galaxy Note 8]]^{([[:en:Samsung Galaxy Note8|en]])}, [[Samsung Galaxy Note 7]]^{([[:en:Samsung Galaxy Note 7|en]])}, [[Samsung Galaxy Note Fan Edition]]^{([[:cs:Samsung Galaxy Note Fan Edition|cs]])}, [[Samsung Gear Fit 2]]^{([[:en:Samsung Gear Fit 2|en]])}, [[Samsung Gear Fit 2 Pro]]^{([[:en:Samsung Gear Fit 2 Pro|en]])}--[[Redaktor:Patriccck|Patriccck]] ([[Diskusia s redaktorom:Patriccck|diskusia]]) 12:03, 12. február 2018 (UTC) == Ekonómia == == Filmové umenie == prosim o články * Jakub Medvecký, scenárista * Alena Bodingerová, scenáristka * Peter Bebjak, režisér == Filozofia a náboženstvo == * Prosím o doplnenie informácií o Luciferiánskom spolku Geryon - no informácie sa hľadajú ťažšie * [[Centrum pre židovsko-kresťanské porozumenie a spoluprácu]] [[:en:The Center for Jewish-Christian Understanding and Cooperation|(en)]] ďakujem. --[[Redaktor:Omert33|Omert33]] ([[Diskusia s redaktorom:Omert33|diskusia]]) 13:40, 20. január 2015 (UTC) * Pekný deň, Neviem nájsť dostatok informácii, tak sa obraciam na Vás. Prosím napíšte článok o Miroslavovi Kyselovi, ktorý založil Petržalské Salezianske stredisko Mamateyka. A tiež o Mamateyke. Ďakujem Redaktor Cobroney - cobroney05@gmail.com -- Cobroney - [[Redaktor:Cobroney|Cobroney]] ([[Diskusia s redaktorom:Cobroney|diskusia]]) 07:08, 12. júl 2020 (UTC) * [[Nguyễn Văn Hùng]] ([[:en:Peter Nguyen Van Hung|en]]; [[:sv:Peter Nguyen Van Hung|sv]]; [[:da:Peter Nguyễn Văn Hùng|da]]; [[:es:Nguyễn Văn Hùng|es]]; [[:fr:Pierre Nguyễn Văn Hùng|fr]]) --[[Špeciálne:Príspevky/2402:7500:5E5:93C4:4D21:4C38:370:5530|2402:7500:5E5:93C4:4D21:4C38:370:5530]] 14:35, 19. február 2024 (UTC) == Geografia == * mohol by niekto nieco spravit o manzanares (rieka v madride) a o zimnom pristave v bratislave?--[[Špeciálne:Príspevky/195.91.6.78|195.91.6.78]] 13:09, 16. marec 2015 (UTC) * [[Tanger]] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 10:13, 2. júl 2024 (UTC) == Geológia a paleontológia == == História a archeológia == * Dobrý deň, chcel by som sa opýtať či by mi niekto vedel pomôcť alebo respektíve vedel vytvoriť článok o slovenskom zemianskom rode [[Janovich]]. Je to rodina s historickým sídlom v obci Čirč a takisto viem poskytnúť všetky notárom overené informácie ako rodinné životopisy, erby, erbové listiny aj v orginálnej latinčine, ako aj preložené do slovenčiny. Ak by sa na to niekto vedel pozrieť a pomôcť mi bol by som rád. Ďakujem * Zdravím všetkých redaktorov a vopred im ďakujem za ich rozsiahlu a v ohľade na zložitosť úlohy do ktorej sa pustili ťažkú činnosť. Mal by som jednu požiadavku, ktorá by sa mala týkať štruktúr a organizácií takzvaných "[[monsterproces]]ov" uskutočňovaných koncom 40-tych a začiatkom 50-tych rokov a ich dopady na náladu obyvateľstva, prípadne postup akým bolo možné takýto proces vo vtedajších československých pomeroch takýto proces zrealizovať. Či sa jednalo o čisté kopírovanie sovietskych procesov neslávnej Stalinovej hrôzovlády, alebo tu bola iniciatíva vlastných radov o nástupníctvo a prečistenie strany od silných konkurentov...viem že moja požiadavka je možno zložitá, možno sčasti obsiahnutá v ostatných článkoch, no skutočne som sa ešte s konkrétnym špecializovaným článkom k tejto problematike nestretol...Ako vravím, možno neskutočná úloha, viem že ide o dosť staré obdobie a dokumenty a reálne podklady na základe ktorých možno objektívne takéto informácie podať zrejme ani neexistujú...v každom ohľade vám však vopred ďakujem minimálne za prečítanie tejto správy....S pozdravom....Slavonian (Redaktor Cobroney začína vytvárať článok. Redaktor Cobroney - cobroney05@gmail.com -- Cobroney - [[Redaktor:Cobroney|Cobroney]] ([[Diskusia s redaktorom:Cobroney|diskusia]]) 06:16, 13. júl 2020 (UTC)) * [[Sarit Thanarat]] ([[:en:Sarit Thanarat|en]]) * [[Thaksin Shinawatra]] ([[:en:Thaksin Shinawatra|en]]) == Hudba == * Veselka - interprétka pre deti s vlastnou tvorbou, ktorá vystupuje po celom Slovensku. Jej tvorba je odprezentovaná aj na detskej Lala TV a Turbo TV. Vydala CD a USB album Veselo s Veselkou. www.veselkaofficial.skFB:<nowiki>https://www.facebook.com/share/1ABtmSRQrM/?mibextid=wwXIfr</nowiki> * [[Mango (spevák)]] taliansky spevák-skladateľ ([[:en:Mango (singer)|en]] ) --Generale Lee (diskusia) 10:22, 27. december 2014 (UTC) * Mohlo by sa tu objavit nejaky clanok o kapele [[Rara Avis]] ? bolo by to super :) * Paramones (Ramones Revival Band) – Členovia: Peter Csaszny (čax); Členovia:Gitara,spev - Peter Csaszny (čax); Bicie,spev - Laco Uhrovič (žíroš); Basa,spev - Laco Fernyák; Bývalí členovia: František Laky (basa,spev) * Dobrý večer, poprosila by som príspevky o slovenskej jazz-funkovej kapele [[Finally(skupina)|Finally]] - členovia [[Eugen Botos, ml.(hudobný skladateľ, huslista, klavirista a líder kapely)|Eugen Botos]], [[Robert Vizvari(basgitarista)|Robert Vizvari]], [[Martin Koleda(gitarista)|Martin Koleda]]. Kapela momentálne pracuje na druhom CD albume, ktorého súčasťou je aj okrem iných slávnych interpretov aj legendárna [[Dionne Warwick]]. Veľmi pekne Vám ďakujem. * Mýtnici- country skupina Bratislava * [[Tu, na lúke]] - kozácka pieseň ^{([[:ru:Ой, при лужку, при лужке|ru]]), ([[:simple:Oy,_pri_luzhku|en]]), ([[:de:Oj, pri luschku, pri luschke|de]]), [[:uk:Ой при лузі, при лужку|(uk)]]} * Dobrý den, poprosil bych o vytvoření nebo přeložení článku o albu ''[[Holomráz]]''^{([[:cs:Holomráz (album)|cs]], [[:en:Holomráz|en]])} a ''[[Katarze]]''^{([[:cs:Katarze (album)|cs]], [[:en:Katarze|en]])} od skupiny ''[[Slza]]''. Díky! --[[Redaktor:Patriccck|Patriccck]] ([[Diskusia s redaktorom:Patriccck|diskusia]]) 12:50, 12. február 2018 (UTC) * [[Sala Khunnawut]] thajská speváčk ([[:en:Sala Khunnawut|en]] ) * [[Vieng Narumon]] thajská popová speváčka ([[:en:Vieng Narumon|en]] ) * [[Honey Sri-Isan]] thajská popová speváčka ([[:en:Honey Sri-Isan|en]] ) * [[Yodrak Salakjai]] thajská speváčk ([[:en:Yodrak Salakjai|en]] ) * metalová kapela Patriarcha ( infošky asi bude mať ten kto bol s nimi osobne , príp. robil s nimi interview, podcast etc.) by tu bola vítaná mnou , a aj ďalšími fanúšikmi , a ak je tu niekto taký s info , ako je aj popisek v zátvorke-môžem poprosiť to info o nich (nie vo forme rozhovoru - nezabúdajte že Wikipedia nie je skladisko rozhovorov ani textová podcastáreň!) sem na wiki ? Ďakujem moc! == Chémia == * V sekcii Chemia mi chyba clatok - [[Vznik chemických prvkov]]. Je to rozhadzane v astronomii - [[Veľký tresk|Velky tresk]], vyvoj a zanik [[hviezda|hviezd]], vybuch [[supernova|supernov]], ale nikde kompletne. Je to tema ktora zasahuje do viacerych vednych odborov, bolo by dobre ak by bola kompletna. * [[Luminol]] == Informatika == * Hodil by sa krátky článok <!-- na tému --> [[Aktuálna verzia]], na ktorý sa odkazuje zo šablóny {{tl|Infobox Softvér}}. ~Kubo2 / [[Diskusia_s_redaktorom:Kubo2|diskusia]] 21:25, 5. marec 2015 (UTC) * Rád by som poprosil o vytvorenie alebo preloženie článku o zaujímavom operačnom systéme L4. Viďte tiež [[:cs:L4 (jádro)]], [[:cs:Jochen Liedtke]] a eventuálne [[:cs:seL4]]. Ďakujem.[[Redaktor:Omikrofan|Omikrofan]] ([[Diskusia s redaktorom:Omikrofan|diskusia]]) 17:38, 25. júl 2016 (UTC) * Dobrý deň. Poprosil by som o článok o transakčnej pameti [[:cs:Transakční paměť]]. Ďakujem.[[Redaktor:Flanagancz|Flanagancz]] ([[Diskusia s redaktorom:Flanagancz|diskusia]]) 10:16, 7. marec 2017 (UTC) * Dobrý deň. Poprosil by som o článok o operačnom systéme MINIX 3. Viďte tiež [[:cs:MINIX 3]]. Ďakujem. --[[Redaktor:Flanagancz|Flanagancz]] ([[Diskusia s redaktorom:Flanagancz|diskusia]]) 13:16, 17. marec 2017 (UTC) * Dobrý den, založil by někdo článek o [[Samsung Health]]? ^{([[:en:Samsung Health|en]], [[:cs:Samsung Health|cs]], [[:fr:Samsung Health|fr]])} Děkuji. --[[Redaktor:Patriccck|Patriccck]] ([[Diskusia s redaktorom:Patriccck|diskusia]]) 12:39, 12. február 2018 (UTC) * Dobrý deň. Poprosil by som o článok o užitočnom softweru [[XAMPP]], ktorý vychádza z [[LAMP (softvér)|LAMP]]. Viďte tiež [[:cs:XAMPP]]. Ďakujem. --[[Redaktor:Flanagancz|Flanagancz]] ([[Diskusia s redaktorom:Flanagancz|diskusia]]) 20:19, 31. marec 2022 (UTC) == Kozmonautika == * [[Neutron (raketa)]] == Literatúra, filológia a jazykoveda == * [[Gridská čarodejnica|Gričská čarodejnica]] * veľmi by som sa potešil článku o slovenských alternatívnych vydavateľstvách a ich interpretoch počnúc zoon, gregor agency, deadred, slnko atď. * [[Isabelle de Charrière]] : Wikidata Q123386 , [[:en:Isabelle de Charriere|en]] [[:fr:Isabelle de Charrière|fr]] [[:de:isabelle de Charriere|de]] [[:cs:Isabelle de Charrière|cs]] * [[Bratia Grimmovci]] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:56, 21. marec 2025 (UTC) == Matematika a fyzika == == Medicína == * hladam material o wyskyte ciernych skwrn na oku podla druhu choroby,kto moze nposkytnut info? moj mail rashmann@sms.cz dakujem * rada by som sa dozvedela podrobnosti o diskopatiách - hlavne o CB syndróme. Ďakujem == Meteorológia == * Sucho a teplo v Evropě 2018, můžete přeložit z [[:cs:Sucho a teplo v Evropě 2018|české]] nebo [[:en:European heat wawe 2018|anglické Wikipedie]]. [[Redaktor:Patriccck|Patriccck]] ([[Diskusia s redaktorom:Patriccck|diskusia]]) 05:25, 10. august 2018 (UTC) == Médiá == == Právo, politika a verejná správa == * 13-3-09 Skusal som hladat nieco uzitocne o miestnej sprave a samospráve [[Holandsko|holandského kralovstva]], ale bohuzial som nic nenasiel vedel by niekto pomoct sasak@post.sk dakujem {{nepodpísal|213.151.217.138}} * Would someone be interested in writing [[Letecký úrad Slovenskej republiky]] (I started an English stub at [[:en:Civil Aviation Authority (Slovakia)]]) - Please also ensure a redirect is established from "Letecký úrad SR" (shorthand used in the agency website). In addition would anyone be interested in writing [[Letecký a námorný vyšetrovací útvar]] ([[:en:Aviation and Maritime Investigation Authority]])? Also, the current [[:en:Civil Aviation Authority (Slovakia)]] (CAA) was established by an act of the year 1998. There was a [http://versa.bmvit.gv.at/uploads/media/19950917_Cessna_FR_182.pdf 1995 accident report] of a plane in Slovakia that mentioned the "Civil Aviation Inspectorate" (ŠTÁTNA LETECKÁ INŠPEKCIA) - Did that become the CAA? Or is it a separate agency? * [[Operation Sovereign Borders]] ([[:en:Operation Sovereign Borders|en]]) ([[:de:Operation Sovereign Borders|de]]) * Vladimír Feľbaba == Psychológia a pedagogika == * Prosim o pridanie nejakeho clanku tykajuceho sa problematiky [[subliminál|subliminalov]] t.j. Subliminály (anglické slovo subliminal znamená podprahový, nevedomý) sú podprahové signály, ktoré ležia pod naším vedomým zrakovým a sluchovým prahom, avšak naše podvedomie ho aj tak vníma. Je možné nimi vyvolávať zmeny v chovaní jednotlivcov, ale aj pri mase ľudí. Posolstvo subliminálov sa dostáva nefiltrované do nášho podvedomia, ktoré ako je známe riadi veľkú časť nášho chovania a zodpovedá za naše zvyky. Je potrebne, aby ludia o tom vedeli. Na anglicej wikipedii uz taky clanok je, ale tu este nie == Šport a rekreácia == * Dobrý deň, chcem Vám dať podnet na napísanie bio o: [[Filip Sihelský]] (Reprezentant Slovenskej Republiky v motosurfe) * Dobrý deň prosím o pridanie bio: Nicolas Gašpar (hokej) * [[Telocvičňa]] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:26, 16. apríl 2024 (UTC) * Dobrý deň. Nikde som nenašiel informácie o [[Slovenská ženská hokejová liga]] - ročníky, kluby, víťazky... == Vzdelávanie == * Mohol by niekto napísať článok o [https://www.europeanacademy.sk/ Európskej akadémii vzdelávania]? == Ostatné == * Dobrý deň, mohli by ste napísať článok o Ondrejovi Vrábelovi a Pinf hrách, Ondrej má 15 no už je veľmi úspešný Slovák. Robí hry pre postihnuté detičky - Pinf hry. [[Špeciálne:Príspevky/95.102.225.156|95.102.225.156]] 23:02, 3. február 2017 (UTC) * A na [[starožitnosť|starozitnosti]] ste uplne zabudli ? alebo to len ja nemozem pohladat. DAKUJEM. * Ahojte! Bolo by dobré mať šablónu pre minimálne požiadavky počítačových hier na PC, dátum vydania a tak podobne ako napr. [[Metal Gear Solid]] na anglickej wiki... Stránky by boli tým pádom prehľadnejšie a ľahšie by sa dopĺňali informácie tohto typu. ak už takéto niečo existuje, tak som to nenašiel... potom mi dajte vedieť. thx! [[Redaktor:Gbaor|Gbaor]] 17:17, 11. február 2007 (UTC) * Dobrý deň, chcel by som sa spýtať, či by som mohol presunúť zoznam "červených" linkov zo svojej redaktorskej stránky sem. --[[Redaktor:Laddy|Laddy]] 18:37, 7. december 2007 (UTC) * Aneb slovenský pohled na [[:cs:pomazánkové máslo]]. Případné informace o výrobcích, názvech, normách, aférách atp. na Slovensku velmi rád a s uvedením autora převedu do českého článku. Předem díky. --[[Redaktor:Tchoř|Tchoř]] ([[Diskusia s redaktorom:Tchoř|diskusia]]) 20:57, 6. november 2012 (UTC) * Dobry den, mna by zaujimal clanok o online vedeckych konferenciach. Viem, ze na conference-gate com sa nieco take robi, je to zaujimava tema. Vdaka. * Nájde sa niekto na článok o elitnej jednotke francúzskej polície RAID - [[:fr:Recherche, assistance, intervention, dissuasion]]? / [https://twitter.com/hashtag/raid?f=images&vertical=default #raid] to je tá, ktorá prišla včera o fenku Diesel. --–[[User:Bubamara|<span style="font-variant:small-caps;color:#8B008B;">Bubamara</span>]]_{[[User talk:Bubamara|<font color="#000000">disk.</font>]]} 23:48, 18. november 2015 (UTC) * Ak by sa našiel niekto, koho zaujíma téma [[:cs:Válka na východní Ukrajině]], k nej sa viaže [[:uk:Чорний тюльпан (гуманітарна місія)]] - [[Čierny tulipán (humanitárna misia)]]. Viac napr. tu: [http://reportermagazin.cz/mrtve-je-treba-vratit-domu/ Válka o Donbas: Mrtvé je třeba vrátit domů], [http://www.bbc.com/news/world-europe-33786075 Ukraine conflict: Helping one family search for lost soldier], [http://www.bbc.com/news/world-asia-33728522 'Black Tulip' volunteers face uncertain future], [http://www.rferl.org/content/ukraine-recovering-war-dead-black-tulip/26649901.html The Slow, Dangerous Work Of Recovering Ukraine's War Dead], [http://mashable.com/2014/11/03/the-ukrainian-body-collector/ The body collector from Ukraine] alebo české /tlačené/ vydanie Newsweek 4/2016, str. 16, reportáž Lily Hyde: Naděje má jméno Oleh. [http://naidy.org.ua/ Stránky misie Čierny tulipán] a jej [https://www.facebook.com/naidy.org.ua FB]. Vďaka. --–[[User:Bubamara|<span style="font-variant:small-caps;color:#8B008B;">Bubamara</span>]]_{[[User talk:Bubamara|<font color="#000000">disk.</font>]]} 18:49, 22. apríl 2016 (UTC) * OK, potrebujem aby niekto začal konečne niekto iný vyrábať články ktoré sú v šablóne {{šablóna|Mojang}}. Nikto sa nenašiel, čo vytváral také stránky, len mi tam viac pridávajú. Dúfam že sa to čoskoro vybavý. --[[Špeciálne:Príspevky/85.237.234.226|85.237.234.226]] 17:55, 17. júl 2018 (UTC) * [[Deň svätého Valentína]] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:40, 14. február 2024 (UTC) * [[Kasíno (herňa)|Kasíno]] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:29, 21. jún 2024 (UTC) * [[Krieda (nástroj)|krieda]] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:32, 23. jún 2024 (UTC) * Dobrý deň, ospravedlňujem sa, ak moja žiadosť nepatrí do tejto sekcie, ale pretože žiadna iná mi nevyhovuje, tak to dám aspoň tu. Veľmi rád by som požiadal o vytvorenie článku o televíznom seriáli [[Bluey]]. Tento seriál má už spracované články vo viacerých jazykových mutáciách Wikipédie, ale na slovenskej Wikipédii stále chýba. == Pozri aj == * [[Wikipédia:Žiadané články podľa odkazov]] * [[Wikipédia:Žiadané články podľa interwiki]] * [[Wikipédia:Zoznam hesiel internetovej verzie encyklopédie Beliana]] * Žiadané články portálov: [[Portál:Astronómia/Pomôž v astronómii|Astronómia]], [[Portál:Biológia/Pomôž v biológii|Biológia]], [[Portál:Film/Pomôž vo filme|Film]], [[Portál:Fyzika/Pomôž vo fyzike|Fyzika]], [[Portál:História/Pomôž v histórii|História]], [[Portál:Hudba/Pomoc|Hudba]], [[Portál:Chémia/Pomoc|Chémia]], [[Portál:Informačné technológie/Pomôž v informačných technológiách|IT]], [[Portál:Jazyk/Pomôž v jazykoch|Jazyk]], [[Portál:Kozmonautika/Pomôž v kozmonautike|Kozmonautika]], [[Portál:Literatúra/Pomôž v literatúre|Literatúra]], [[Portál:Ľudia/Pomoc|Ľudia]], [[Portál:Matematika/Pomôž v matematike|Matematika]], [[Portál:Pes/Pomôž|Pes]], [[Portál:Politika/Pomôž v politike|Politika]], [[Portál:Slnečná sústava/Pomôž|Slnečná sústava]], [[Portál:Šport/Pomôž v športe|Šport]] * [[Špeciálne:ŽiadanéStránky|Špeciálne:Žiadané stránky]] * [[Špeciálne:ŽiadanéKategórie|Špeciálne:Žiadané kategórie]] * [[Špeciálne:ŽiadanéŠablóny|Špeciálne:Žiadané šablóny]] [[Kategória:Wikipédia:Údržbové zoznamy|Žiadané články]] 7mgwwoxdyfravg49fyr2i58w3qpc6lf 8198338 8198326 2026-04-14T16:42:51Z Pe3kZA 39673 Verzia používateľa [[Special:Contributions/Svadkovia pizze|Svadkovia pizze]] ([[User_talk:Svadkovia pizze|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od PravoJeUmenie 8196842 wikitext text/x-wiki {{Wikipédia:Žiadané články/Návod}} == Architektúra == * [[:w:en:Tomb of Cyrus]] [[Redaktor:ChipsBaMast|ChipsBaMast]] ([[Diskusia s redaktorom:ChipsBaMast|diskusia]]) 19:36, 29. december 2021 (UTC) == Astronómia == * [[Deep Space Network]] * [[Stephenson 2-18]] == Biografia == * Dobrý deň, chcem Vám dať podnet na napísanie bio o: [[Michal Bycko]] ...(jeden z hlavných iniciátorov vzniku múzea A. Warhola v Medzilaborciach, súčasný kurátor & absolvent Katedry výtvarnej výchovy PdF a FF UPJŠ u prof. Šafranka). Vopred ďakujem & prajem pekný deň! * Rad by som sa dozvedel kedy bol [[Michal Maroši]] majstrom ČR vo fourcrosse * Jaromir Mayer, 2. manzel Evy Pilarovej - nikde neviem najst ziadne udaje ani zivotopis, je mozne nieco doplnit? {{nepodpísal|92.52.9.83}} * poprosil by som o článok o [[Troye Sivan|Troyovi Sivanovi]], austráskom spevákovi, pôvodom z južnej afriky * Could someone create [[Richard Petty]]? ([[:en:Richard Petty|en]], [[:fr:Richard Petty|fr]], [[:de:Richard Petty|de]], [[:it:Richard Petty|it]]) --[[Redaktor:AmaryllisGardener|AmaryllisGardener]] ([[Diskusia s redaktorom:AmaryllisGardener|diskusia]]) 16:07, 11. október 2014 (UTC)}} * arch. [[Richard Vyškovský]] ([[:cs:Richard Vyškovský|cs]], [[:de:Richard Vyškovský|de]], [[:en:Richard Vyškovský|en]]), pamiatkar a špecialista na historickú architektúru, už viac ako 40 rokov vymýšľa papierové modely pre časopis abc --[[Redaktor:JanSuchy|JanSuchy]] ([[Diskusia s redaktorom:JanSuchy|diskusia]]) 18:04, 27. november 2014 (UTC) * [[Maha Charki Sirindhorn]] ([[:en:Sirindhorn|en]]) --[[Redaktor:บุญพฤทธิ์ ทวนทัย|บุญพฤทธิ์ ทวนทัย]] ([[Diskusia s redaktorom:บุญพฤทธิ์ ทวนทัย|diskusia]]) 05:02, 25. apríl 2021 (UTC) * Hľadám redaktora, ktorý dokáže vytvoriť partnerskú stránku v slovenskom jazyku pre stránku v maďarskom jazyku. https://hu.wikipedia.org/wiki/Balla_%C3%81rp%C3%A1d_Zolt%C3%A1n --[[Redaktor:Ujfalvi|Ujfalvi]] ([[Diskusia s redaktorom:Ujfalvi|diskusia]]) 17:43, 28. december 2021 (UTC) * [[Emil Reich]] ([[:en:Emil Reich|en]], [[:hu:Emil Reich|hu]]). No jestvujú aj ďalšie zaujímavé osobnosti narodené na dnešnom území Slovenska, ktoré pôsobili v zahraničí. --[[Redaktor:BasicWriting|BasicWriting]] ([[Diskusia s redaktorom:BasicWriting|diskusia]]) 23:03, 25. január 2026 (UTC) * [[Ján Kravec]] - Stíhací pilot, rodák zo Smilna (okres Bardejov), príslušník 310. československej stíhacej perute RAF v období 2. svetovej vojny. Kravcovi bol 5. 10. 2023 v Smilne za prítomnosti Náčelníka GŠ OS SR odhalený pamätník. --[[Redaktor:Ing._Pavol_Horňák|Ing._Pavol_Horňák]] ([[Diskusia s redaktorom:Ing._Pavol_Horňák|diskusia]]) 12:56, 18. marec 2026 (UTC) == Biológia a ekológia == * [[ACSF3]] ([[:en:ACSF3|en]]) - Enzým * Chýba mi článok o zvieracom druhu [[Ježko bielobruchý]] . Na českej wiki sa dá nájsť pod heslom "ježek bělobřichý" :) * [[Chromozóm 16]] (človek) ([[:en:Chromosome 16|en]]) * Mohol by niekto spravit clanok o [[Kartúzska mačka]] * [[Barmská mačka]] * [[Japonský bobtail]] vdaka[[Špeciálne:Príspevky/81.92.251.90|81.92.251.90]] 10:43, 10. máj 2020 (UTC) * [[Pyruvátdehydrogenázový komplex]] ([[:en:Pyruvate dehydrogenase complex|en]]) - Veľmi dobre známy enzýmový komplex * [[SHC014-CoV]] ([[:en:SHC014-CoV|en]]) - SHC014-CoV is a SARS-like coronavirus (SL-COV) which infects horseshoe bats (f. Rhinolophidae) == Doprava, technika a stavebníctvo == * snímacia elektrónka [[superortikon]] * [[paropriepustnosť]] [[stavebný materiál|stavebných materiálov]] - Kto by mi vedel poradiť, ako sa orientovať v paropriepustnosti stavebných materiálov, kde je tá hranica, kedy je materiál paropriepustný? * [[lítiový akumulátor|Lítiové akumulátory]] - Ako hľadám, tak (okrem reklamy na nákup) nenachádzam základné vlastnosti lítiových akumulátorov. Ale aj ďaľšie dôležité vlastnosti ako odolnosť proti prebíjaniu, hlbokému vybíjaniu, odolnosť proti nadprúdom, samovybíjanie , možné nebezpečie pri používaní, nabíjačky svojpomocou a čo s tým súvisí… Prosím o informácie typu "NA kloub věcí" a nie typu: prídte, poradíme, nakúpite. <small>—Predchádzajúci [[Wikipédia:Podpisujte sa|nepodpísaný]] komentár pridal(a) [[Špeciálne:Contributions/14:38, 1. február 2007|14:38, 1. február 2007]] ([[Diskusia s redaktorom:14:38, 1. február 2007|diskusia]]) 213.215.97.228.</small> * Kto by mi vedel poradiť, ako sa orientovať v paropriepustnosti stavebných materiálov, kde je tá hranica, kedy je materiál paropriepustný? * Myslím, že aj na sk wiki by sa nám hodil infobox pre metro, ktorý výborne zhrnie základne údaje o metre v jeho článku. [[:cs:Šablona:Infobox - síť metra|Na českej wiki majú toto]], no radšej by som preferoval [[:en:Template:Infobox public transit|podobný infobox ako na en wiki]]. Vopred ďakujem! --[[Redaktor:Luky001|Luky001]] ([[Diskusia s redaktorom:Luky001|diskusia]]) 14:07, 29. október 2018 (UTC) * [[Samsung Galaxy S (séria)]]^{([[:en:Samsung Galaxy S series|en]])}, [[Samsung Galaxy J5]]^{([[:en:Samsung Galaxy J5|en]])}, [[Samsung Galaxy Note 8]]^{([[:en:Samsung Galaxy Note8|en]])}, [[Samsung Galaxy Note 7]]^{([[:en:Samsung Galaxy Note 7|en]])}, [[Samsung Galaxy Note Fan Edition]]^{([[:cs:Samsung Galaxy Note Fan Edition|cs]])}, [[Samsung Gear Fit 2]]^{([[:en:Samsung Gear Fit 2|en]])}, [[Samsung Gear Fit 2 Pro]]^{([[:en:Samsung Gear Fit 2 Pro|en]])}--[[Redaktor:Patriccck|Patriccck]] ([[Diskusia s redaktorom:Patriccck|diskusia]]) 12:03, 12. február 2018 (UTC) == Ekonómia == == Filmové umenie == prosim o články * Jakub Medvecký, scenárista * Alena Bodingerová, scenáristka * Peter Bebjak, režisér == Filozofia a náboženstvo == * Prosím o doplnenie informácií o Luciferiánskom spolku Geryon - no informácie sa hľadajú ťažšie * [[Centrum pre židovsko-kresťanské porozumenie a spoluprácu]] [[:en:The Center for Jewish-Christian Understanding and Cooperation|(en)]] ďakujem. --[[Redaktor:Omert33|Omert33]] ([[Diskusia s redaktorom:Omert33|diskusia]]) 13:40, 20. január 2015 (UTC) * Pekný deň, Neviem nájsť dostatok informácii, tak sa obraciam na Vás. Prosím napíšte článok o Miroslavovi Kyselovi, ktorý založil Petržalské Salezianske stredisko Mamateyka. A tiež o Mamateyke. Ďakujem Redaktor Cobroney - cobroney05@gmail.com -- Cobroney - [[Redaktor:Cobroney|Cobroney]] ([[Diskusia s redaktorom:Cobroney|diskusia]]) 07:08, 12. júl 2020 (UTC) * [[Nguyễn Văn Hùng]] ([[:en:Peter Nguyen Van Hung|en]]; [[:sv:Peter Nguyen Van Hung|sv]]; [[:da:Peter Nguyễn Văn Hùng|da]]; [[:es:Nguyễn Văn Hùng|es]]; [[:fr:Pierre Nguyễn Văn Hùng|fr]]) --[[Špeciálne:Príspevky/2402:7500:5E5:93C4:4D21:4C38:370:5530|2402:7500:5E5:93C4:4D21:4C38:370:5530]] 14:35, 19. február 2024 (UTC) == Geografia == * mohol by niekto nieco spravit o manzanares (rieka v madride) a o zimnom pristave v bratislave?--[[Špeciálne:Príspevky/195.91.6.78|195.91.6.78]] 13:09, 16. marec 2015 (UTC) * [[Tanger]] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 10:13, 2. júl 2024 (UTC) == Geológia a paleontológia == == História a archeológia == * Dobrý deň, chcel by som sa opýtať či by mi niekto vedel pomôcť alebo respektíve vedel vytvoriť článok o slovenskom zemianskom rode [[Janovich]]. Je to rodina s historickým sídlom v obci Čirč a takisto viem poskytnúť všetky notárom overené informácie ako rodinné životopisy, erby, erbové listiny aj v orginálnej latinčine, ako aj preložené do slovenčiny. Ak by sa na to niekto vedel pozrieť a pomôcť mi bol by som rád. Ďakujem * Zdravím všetkých redaktorov a vopred im ďakujem za ich rozsiahlu a v ohľade na zložitosť úlohy do ktorej sa pustili ťažkú činnosť. Mal by som jednu požiadavku, ktorá by sa mala týkať štruktúr a organizácií takzvaných "[[monsterproces]]ov" uskutočňovaných koncom 40-tych a začiatkom 50-tych rokov a ich dopady na náladu obyvateľstva, prípadne postup akým bolo možné takýto proces vo vtedajších československých pomeroch takýto proces zrealizovať. Či sa jednalo o čisté kopírovanie sovietskych procesov neslávnej Stalinovej hrôzovlády, alebo tu bola iniciatíva vlastných radov o nástupníctvo a prečistenie strany od silných konkurentov...viem že moja požiadavka je možno zložitá, možno sčasti obsiahnutá v ostatných článkoch, no skutočne som sa ešte s konkrétnym špecializovaným článkom k tejto problematike nestretol...Ako vravím, možno neskutočná úloha, viem že ide o dosť staré obdobie a dokumenty a reálne podklady na základe ktorých možno objektívne takéto informácie podať zrejme ani neexistujú...v každom ohľade vám však vopred ďakujem minimálne za prečítanie tejto správy....S pozdravom....Slavonian (Redaktor Cobroney začína vytvárať článok. Redaktor Cobroney - cobroney05@gmail.com -- Cobroney - [[Redaktor:Cobroney|Cobroney]] ([[Diskusia s redaktorom:Cobroney|diskusia]]) 06:16, 13. júl 2020 (UTC)) * [[Sarit Thanarat]] ([[:en:Sarit Thanarat|en]]) * [[Thaksin Shinawatra]] ([[:en:Thaksin Shinawatra|en]]) == Hudba == * Veselka - interprétka pre deti s vlastnou tvorbou, ktorá vystupuje po celom Slovensku. Jej tvorba je odprezentovaná aj na detskej Lala TV a Turbo TV. Vydala CD a USB album Veselo s Veselkou. www.veselkaofficial.skFB:<nowiki>https://www.facebook.com/share/1ABtmSRQrM/?mibextid=wwXIfr</nowiki> * [[Mango (spevák)]] taliansky spevák-skladateľ ([[:en:Mango (singer)|en]] ) --Generale Lee (diskusia) 10:22, 27. december 2014 (UTC) * Mohlo by sa tu objavit nejaky clanok o kapele [[Rara Avis]] ? bolo by to super :) * Paramones (Ramones Revival Band) – Členovia: Peter Csaszny (čax); Členovia:Gitara,spev - Peter Csaszny (čax); Bicie,spev - Laco Uhrovič (žíroš); Basa,spev - Laco Fernyák; Bývalí členovia: František Laky (basa,spev) * Dobrý večer, poprosila by som príspevky o slovenskej jazz-funkovej kapele [[Finally(skupina)|Finally]] - členovia [[Eugen Botos, ml.(hudobný skladateľ, huslista, klavirista a líder kapely)|Eugen Botos]], [[Robert Vizvari(basgitarista)|Robert Vizvari]], [[Martin Koleda(gitarista)|Martin Koleda]]. Kapela momentálne pracuje na druhom CD albume, ktorého súčasťou je aj okrem iných slávnych interpretov aj legendárna [[Dionne Warwick]]. Veľmi pekne Vám ďakujem. * Mýtnici- country skupina Bratislava * [[Tu, na lúke]] - kozácka pieseň ^{([[:ru:Ой, при лужку, при лужке|ru]]), ([[:simple:Oy,_pri_luzhku|en]]), ([[:de:Oj, pri luschku, pri luschke|de]]), [[:uk:Ой при лузі, при лужку|(uk)]]} * Dobrý den, poprosil bych o vytvoření nebo přeložení článku o albu ''[[Holomráz]]''^{([[:cs:Holomráz (album)|cs]], [[:en:Holomráz|en]])} a ''[[Katarze]]''^{([[:cs:Katarze (album)|cs]], [[:en:Katarze|en]])} od skupiny ''[[Slza]]''. Díky! --[[Redaktor:Patriccck|Patriccck]] ([[Diskusia s redaktorom:Patriccck|diskusia]]) 12:50, 12. február 2018 (UTC) * [[Sala Khunnawut]] thajská speváčk ([[:en:Sala Khunnawut|en]] ) * [[Vieng Narumon]] thajská popová speváčka ([[:en:Vieng Narumon|en]] ) * [[Honey Sri-Isan]] thajská popová speváčka ([[:en:Honey Sri-Isan|en]] ) * [[Yodrak Salakjai]] thajská speváčk ([[:en:Yodrak Salakjai|en]] ) * metalová kapela Patriarcha ( infošky asi bude mať ten kto bol s nimi osobne , príp. robil s nimi interview, podcast etc.) by tu bola vítaná mnou , a aj ďalšími fanúšikmi , a ak je tu niekto taký s info , ako je aj popisek v zátvorke-môžem poprosiť to info o nich (nie vo forme rozhovoru - nezabúdajte že Wikipedia nie je skladisko rozhovorov ani textová podcastáreň!) sem na wiki ? Ďakujem moc! == Chémia == * V sekcii Chemia mi chyba clatok - [[Vznik chemických prvkov]]. Je to rozhadzane v astronomii - [[Veľký tresk|Velky tresk]], vyvoj a zanik [[hviezda|hviezd]], vybuch [[supernova|supernov]], ale nikde kompletne. Je to tema ktora zasahuje do viacerych vednych odborov, bolo by dobre ak by bola kompletna. * [[Luminol]] == Informatika == * Hodil by sa krátky článok <!-- na tému --> [[Aktuálna verzia]], na ktorý sa odkazuje zo šablóny {{tl|Infobox Softvér}}. ~Kubo2 / [[Diskusia_s_redaktorom:Kubo2|diskusia]] 21:25, 5. marec 2015 (UTC) * Rád by som poprosil o vytvorenie alebo preloženie článku o zaujímavom operačnom systéme L4. Viďte tiež [[:cs:L4 (jádro)]], [[:cs:Jochen Liedtke]] a eventuálne [[:cs:seL4]]. Ďakujem.[[Redaktor:Omikrofan|Omikrofan]] ([[Diskusia s redaktorom:Omikrofan|diskusia]]) 17:38, 25. júl 2016 (UTC) * Dobrý deň. Poprosil by som o článok o transakčnej pameti [[:cs:Transakční paměť]]. Ďakujem.[[Redaktor:Flanagancz|Flanagancz]] ([[Diskusia s redaktorom:Flanagancz|diskusia]]) 10:16, 7. marec 2017 (UTC) * Dobrý deň. Poprosil by som o článok o operačnom systéme MINIX 3. Viďte tiež [[:cs:MINIX 3]]. Ďakujem. --[[Redaktor:Flanagancz|Flanagancz]] ([[Diskusia s redaktorom:Flanagancz|diskusia]]) 13:16, 17. marec 2017 (UTC) * Dobrý den, založil by někdo článek o [[Samsung Health]]? ^{([[:en:Samsung Health|en]], [[:cs:Samsung Health|cs]], [[:fr:Samsung Health|fr]])} Děkuji. --[[Redaktor:Patriccck|Patriccck]] ([[Diskusia s redaktorom:Patriccck|diskusia]]) 12:39, 12. február 2018 (UTC) * Dobrý deň. Poprosil by som o článok o užitočnom softweru [[XAMPP]], ktorý vychádza z [[LAMP (softvér)|LAMP]]. Viďte tiež [[:cs:XAMPP]]. Ďakujem. --[[Redaktor:Flanagancz|Flanagancz]] ([[Diskusia s redaktorom:Flanagancz|diskusia]]) 20:19, 31. marec 2022 (UTC) == Kozmonautika == * [[Neutron (raketa)]] == Literatúra, filológia a jazykoveda == * [[Gridská čarodejnica|Gričská čarodejnica]] * veľmi by som sa potešil článku o slovenských alternatívnych vydavateľstvách a ich interpretoch počnúc zoon, gregor agency, deadred, slnko atď. * [[Isabelle de Charrière]] : Wikidata Q123386 , [[:en:Isabelle de Charriere|en]] [[:fr:Isabelle de Charrière|fr]] [[:de:isabelle de Charriere|de]] [[:cs:Isabelle de Charrière|cs]] * [[Bratia Grimmovci]] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:56, 21. marec 2025 (UTC) == Matematika a fyzika == == Medicína == * hladam material o wyskyte ciernych skwrn na oku podla druhu choroby,kto moze nposkytnut info? moj mail rashmann@sms.cz dakujem * rada by som sa dozvedela podrobnosti o diskopatiách - hlavne o CB syndróme. Ďakujem == Meteorológia == * Sucho a teplo v Evropě 2018, můžete přeložit z [[:cs:Sucho a teplo v Evropě 2018|české]] nebo [[:en:European heat wawe 2018|anglické Wikipedie]]. [[Redaktor:Patriccck|Patriccck]] ([[Diskusia s redaktorom:Patriccck|diskusia]]) 05:25, 10. august 2018 (UTC) == Médiá == == Právo, politika a verejná správa == * 13-3-09 Skusal som hladat nieco uzitocne o miestnej sprave a samospráve [[Holandsko|holandského kralovstva]], ale bohuzial som nic nenasiel vedel by niekto pomoct sasak@post.sk dakujem {{nepodpísal|213.151.217.138}} * Would someone be interested in writing [[Letecký úrad Slovenskej republiky]] (I started an English stub at [[:en:Civil Aviation Authority (Slovakia)]]) - Please also ensure a redirect is established from "Letecký úrad SR" (shorthand used in the agency website). In addition would anyone be interested in writing [[Letecký a námorný vyšetrovací útvar]] ([[:en:Aviation and Maritime Investigation Authority]])? Also, the current [[:en:Civil Aviation Authority (Slovakia)]] (CAA) was established by an act of the year 1998. There was a [http://versa.bmvit.gv.at/uploads/media/19950917_Cessna_FR_182.pdf 1995 accident report] of a plane in Slovakia that mentioned the "Civil Aviation Inspectorate" (ŠTÁTNA LETECKÁ INŠPEKCIA) - Did that become the CAA? Or is it a separate agency? * [[Operation Sovereign Borders]] ([[:en:Operation Sovereign Borders|en]]) ([[:de:Operation Sovereign Borders|de]]) * Vladimír Feľbaba == Psychológia a pedagogika == * Prosim o pridanie nejakeho clanku tykajuceho sa problematiky [[subliminál|subliminalov]] t.j. Subliminály (anglické slovo subliminal znamená podprahový, nevedomý) sú podprahové signály, ktoré ležia pod naším vedomým zrakovým a sluchovým prahom, avšak naše podvedomie ho aj tak vníma. Je možné nimi vyvolávať zmeny v chovaní jednotlivcov, ale aj pri mase ľudí. Posolstvo subliminálov sa dostáva nefiltrované do nášho podvedomia, ktoré ako je známe riadi veľkú časť nášho chovania a zodpovedá za naše zvyky. Je potrebne, aby ludia o tom vedeli. Na anglicej wikipedii uz taky clanok je, ale tu este nie == Šport a rekreácia == * Dobrý deň, chcem Vám dať podnet na napísanie bio o: [[Filip Sihelský]] (Reprezentant Slovenskej Republiky v motosurfe) * Dobrý deň prosím o pridanie bio: Nicolas Gašpar (hokej) * [[Telocvičňa]] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:26, 16. apríl 2024 (UTC) * Dobrý deň. Nikde som nenašiel informácie o [[Slovenská ženská hokejová liga]] - ročníky, kluby, víťazky... == Vzdelávanie == * Mohol by niekto napísať článok o [https://www.europeanacademy.sk/ Európskej akadémii vzdelávania]? == Ostatné == * Dobrý deň, mohli by ste napísať článok o Ondrejovi Vrábelovi a Pinf hrách, Ondrej má 15 no už je veľmi úspešný Slovák. Robí hry pre postihnuté detičky - Pinf hry. [[Špeciálne:Príspevky/95.102.225.156|95.102.225.156]] 23:02, 3. február 2017 (UTC) * A na [[starožitnosť|starozitnosti]] ste uplne zabudli ? alebo to len ja nemozem pohladat. DAKUJEM. * Ahojte! Bolo by dobré mať šablónu pre minimálne požiadavky počítačových hier na PC, dátum vydania a tak podobne ako napr. [[Metal Gear Solid]] na anglickej wiki... Stránky by boli tým pádom prehľadnejšie a ľahšie by sa dopĺňali informácie tohto typu. ak už takéto niečo existuje, tak som to nenašiel... potom mi dajte vedieť. thx! [[Redaktor:Gbaor|Gbaor]] 17:17, 11. február 2007 (UTC) * Dobrý deň, chcel by som sa spýtať, či by som mohol presunúť zoznam "červených" linkov zo svojej redaktorskej stránky sem. --[[Redaktor:Laddy|Laddy]] 18:37, 7. december 2007 (UTC) * Aneb slovenský pohled na [[:cs:pomazánkové máslo]]. Případné informace o výrobcích, názvech, normách, aférách atp. na Slovensku velmi rád a s uvedením autora převedu do českého článku. Předem díky. --[[Redaktor:Tchoř|Tchoř]] ([[Diskusia s redaktorom:Tchoř|diskusia]]) 20:57, 6. november 2012 (UTC) * Dobry den, mna by zaujimal clanok o online vedeckych konferenciach. Viem, ze na conference-gate com sa nieco take robi, je to zaujimava tema. Vdaka. * Nájde sa niekto na článok o elitnej jednotke francúzskej polície RAID - [[:fr:Recherche, assistance, intervention, dissuasion]]? / [https://twitter.com/hashtag/raid?f=images&vertical=default #raid] to je tá, ktorá prišla včera o fenku Diesel. --–[[User:Bubamara|<span style="font-variant:small-caps;color:#8B008B;">Bubamara</span>]]_{[[User talk:Bubamara|<font color="#000000">disk.</font>]]} 23:48, 18. november 2015 (UTC) * Ak by sa našiel niekto, koho zaujíma téma [[:cs:Válka na východní Ukrajině]], k nej sa viaže [[:uk:Чорний тюльпан (гуманітарна місія)]] - [[Čierny tulipán (humanitárna misia)]]. Viac napr. tu: [http://reportermagazin.cz/mrtve-je-treba-vratit-domu/ Válka o Donbas: Mrtvé je třeba vrátit domů], [http://www.bbc.com/news/world-europe-33786075 Ukraine conflict: Helping one family search for lost soldier], [http://www.bbc.com/news/world-asia-33728522 'Black Tulip' volunteers face uncertain future], [http://www.rferl.org/content/ukraine-recovering-war-dead-black-tulip/26649901.html The Slow, Dangerous Work Of Recovering Ukraine's War Dead], [http://mashable.com/2014/11/03/the-ukrainian-body-collector/ The body collector from Ukraine] alebo české /tlačené/ vydanie Newsweek 4/2016, str. 16, reportáž Lily Hyde: Naděje má jméno Oleh. [http://naidy.org.ua/ Stránky misie Čierny tulipán] a jej [https://www.facebook.com/naidy.org.ua FB]. Vďaka. --–[[User:Bubamara|<span style="font-variant:small-caps;color:#8B008B;">Bubamara</span>]]_{[[User talk:Bubamara|<font color="#000000">disk.</font>]]} 18:49, 22. apríl 2016 (UTC) * OK, potrebujem aby niekto začal konečne niekto iný vyrábať články ktoré sú v šablóne {{šablóna|Mojang}}. Nikto sa nenašiel, čo vytváral také stránky, len mi tam viac pridávajú. Dúfam že sa to čoskoro vybavý. --[[Špeciálne:Príspevky/85.237.234.226|85.237.234.226]] 17:55, 17. júl 2018 (UTC) * [[Deň svätého Valentína]] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:40, 14. február 2024 (UTC) * [[Kasíno (herňa)|Kasíno]] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:29, 21. jún 2024 (UTC) * [[Krieda (nástroj)|krieda]] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:32, 23. jún 2024 (UTC) * Dobrý deň, ospravedlňujem sa, ak moja žiadosť nepatrí do tejto sekcie, ale pretože žiadna iná mi nevyhovuje, tak to dám aspoň tu. Veľmi rád by som požiadal o vytvorenie článku o televíznom seriáli [[Bluey]]. Tento seriál má už spracované články vo viacerých jazykových mutáciách Wikipédie, ale na slovenskej Wikipédii stále chýba. == Pozri aj == * [[Wikipédia:Žiadané články podľa odkazov]] * [[Wikipédia:Žiadané články podľa interwiki]] * [[Wikipédia:Zoznam hesiel internetovej verzie encyklopédie Beliana]] * Žiadané články portálov: [[Portál:Astronómia/Pomôž v astronómii|Astronómia]], [[Portál:Biológia/Pomôž v biológii|Biológia]], [[Portál:Film/Pomôž vo filme|Film]], [[Portál:Fyzika/Pomôž vo fyzike|Fyzika]], [[Portál:História/Pomôž v histórii|História]], [[Portál:Hudba/Pomoc|Hudba]], [[Portál:Chémia/Pomoc|Chémia]], [[Portál:Informačné technológie/Pomôž v informačných technológiách|IT]], [[Portál:Jazyk/Pomôž v jazykoch|Jazyk]], [[Portál:Kozmonautika/Pomôž v kozmonautike|Kozmonautika]], [[Portál:Literatúra/Pomôž v literatúre|Literatúra]], [[Portál:Ľudia/Pomoc|Ľudia]], [[Portál:Matematika/Pomôž v matematike|Matematika]], [[Portál:Pes/Pomôž|Pes]], [[Portál:Politika/Pomôž v politike|Politika]], [[Portál:Slnečná sústava/Pomôž|Slnečná sústava]], [[Portál:Šport/Pomôž v športe|Šport]] * [[Špeciálne:ŽiadanéStránky|Špeciálne:Žiadané stránky]] * [[Špeciálne:ŽiadanéKategórie|Špeciálne:Žiadané kategórie]] * [[Špeciálne:ŽiadanéŠablóny|Špeciálne:Žiadané šablóny]] [[Kategória:Wikipédia:Údržbové zoznamy|Žiadané články]] eo7zjpj3r9bm1r1jiat4ekosuqrx382 8198426 8198338 2026-04-14T18:09:54Z Riaditeľ poslednej triedy 290929 8198426 wikitext text/x-wiki Leyla (televízny seriál) 2026 Leyla je slovenský dramatický televízny seriál režírovaný Miško Dirda. Seriál bol uvedený prostredníctvom YouTube kanála Bonton HD, kde si získal pozornosť divákov najmä vďaka emotívnemu príbehu a modernej vizuálnej produkcii. Dej Príbeh seriálu Leyla sleduje život hlavnej hrdinky Leyly, ktorá čelí zložitým životným situáciám, rodinným konfliktom a hľadaniu vlastnej identity. Dej sa odohráva v súčasnom prostredí a zameriava sa na medziľudské vzťahy, lásku, zradu a osobný rast. Postupne sa odhaľujú tajomstvá z minulosti, ktoré výrazne ovplyvňujú súčasné rozhodnutia postáv. Leyla musí prekonať viaceré prekážky, aby našla pravdu o sebe aj o ľuďoch vo svojom okolí. Produkcia Seriál režíroval Miško Dirda, ktorý sa podieľal aj na kreatívnom smerovaní projektu. Produkcia bola zameraná na moderný štýl natáčania s dôrazom na realistické herecké výkony a aktuálne spoločenské témy. Distribúcia seriálu prebiehala primárne online prostredníctvom YouTube kanála Bonton HD, čo umožnilo jednoduchý prístup širokému publiku. Vysielanie Seriál bol publikovaný na YouTube platforme, kde jednotlivé epizódy vychádzali postupne. Tento spôsob distribúcie reflektuje súčasný trend digitálneho sledovania obsahu. Prijatie Seriál si získal priazeň divákov najmä medzi mladším publikom. Pozitívne reakcie smerovali k príbehu, hereckým výkonom a dostupnosti zdarma na internete. Účinkujúci V seriáli Leyla účinkujú: Janka Kandračová Karolína Šandorová Slávka Dirdová Romana Veselá Mirko Holub Filip Dirda Mário Dirda Stanka Dirdová Damián Dirda Šarlota Dirdová == Architektúra == * [[:w:en:Tomb of Cyrus]] [[Redaktor:ChipsBaMast|ChipsBaMast]] ([[Diskusia s redaktorom:ChipsBaMast|diskusia]]) 19:36, 29. december 2021 (UTC) == Astronómia == * [[Deep Space Network]] * [[Stephenson 2-18]] == Biografia == * Dobrý deň, chcem Vám dať podnet na napísanie bio o: [[Michal Bycko]] ...(jeden z hlavných iniciátorov vzniku múzea A. Warhola v Medzilaborciach, súčasný kurátor & absolvent Katedry výtvarnej výchovy PdF a FF UPJŠ u prof. Šafranka). Vopred ďakujem & prajem pekný deň! * Rad by som sa dozvedel kedy bol [[Michal Maroši]] majstrom ČR vo fourcrosse * Jaromir Mayer, 2. manzel Evy Pilarovej - nikde neviem najst ziadne udaje ani zivotopis, je mozne nieco doplnit? {{nepodpísal|92.52.9.83}} * poprosil by som o článok o [[Troye Sivan|Troyovi Sivanovi]], austráskom spevákovi, pôvodom z južnej afriky * Could someone create [[Richard Petty]]? ([[:en:Richard Petty|en]], [[:fr:Richard Petty|fr]], [[:de:Richard Petty|de]], [[:it:Richard Petty|it]]) --[[Redaktor:AmaryllisGardener|AmaryllisGardener]] ([[Diskusia s redaktorom:AmaryllisGardener|diskusia]]) 16:07, 11. október 2014 (UTC)}} * arch. [[Richard Vyškovský]] ([[:cs:Richard Vyškovský|cs]], [[:de:Richard Vyškovský|de]], [[:en:Richard Vyškovský|en]]), pamiatkar a špecialista na historickú architektúru, už viac ako 40 rokov vymýšľa papierové modely pre časopis abc --[[Redaktor:JanSuchy|JanSuchy]] ([[Diskusia s redaktorom:JanSuchy|diskusia]]) 18:04, 27. november 2014 (UTC) * [[Maha Charki Sirindhorn]] ([[:en:Sirindhorn|en]]) --[[Redaktor:บุญพฤทธิ์ ทวนทัย|บุญพฤทธิ์ ทวนทัย]] ([[Diskusia s redaktorom:บุญพฤทธิ์ ทวนทัย|diskusia]]) 05:02, 25. apríl 2021 (UTC) * Hľadám redaktora, ktorý dokáže vytvoriť partnerskú stránku v slovenskom jazyku pre stránku v maďarskom jazyku. https://hu.wikipedia.org/wiki/Balla_%C3%81rp%C3%A1d_Zolt%C3%A1n --[[Redaktor:Ujfalvi|Ujfalvi]] ([[Diskusia s redaktorom:Ujfalvi|diskusia]]) 17:43, 28. december 2021 (UTC) * [[Emil Reich]] ([[:en:Emil Reich|en]], [[:hu:Emil Reich|hu]]). No jestvujú aj ďalšie zaujímavé osobnosti narodené na dnešnom území Slovenska, ktoré pôsobili v zahraničí. --[[Redaktor:BasicWriting|BasicWriting]] ([[Diskusia s redaktorom:BasicWriting|diskusia]]) 23:03, 25. január 2026 (UTC) * [[Ján Kravec]] - Stíhací pilot, rodák zo Smilna (okres Bardejov), príslušník 310. československej stíhacej perute RAF v období 2. svetovej vojny. Kravcovi bol 5. 10. 2023 v Smilne za prítomnosti Náčelníka GŠ OS SR odhalený pamätník. --[[Redaktor:Ing._Pavol_Horňák|Ing._Pavol_Horňák]] ([[Diskusia s redaktorom:Ing._Pavol_Horňák|diskusia]]) 12:56, 18. marec 2026 (UTC) == Biológia a ekológia == * [[ACSF3]] ([[:en:ACSF3|en]]) - Enzým * Chýba mi článok o zvieracom druhu [[Ježko bielobruchý]] . Na českej wiki sa dá nájsť pod heslom "ježek bělobřichý" :) * [[Chromozóm 16]] (človek) ([[:en:Chromosome 16|en]]) * Mohol by niekto spravit clanok o [[Kartúzska mačka]] * [[Barmská mačka]] * [[Japonský bobtail]] vdaka[[Špeciálne:Príspevky/81.92.251.90|81.92.251.90]] 10:43, 10. máj 2020 (UTC) * [[Pyruvátdehydrogenázový komplex]] ([[:en:Pyruvate dehydrogenase complex|en]]) - Veľmi dobre známy enzýmový komplex * [[SHC014-CoV]] ([[:en:SHC014-CoV|en]]) - SHC014-CoV is a SARS-like coronavirus (SL-COV) which infects horseshoe bats (f. Rhinolophidae) == Doprava, technika a stavebníctvo == * snímacia elektrónka [[superortikon]] * [[paropriepustnosť]] [[stavebný materiál|stavebných materiálov]] - Kto by mi vedel poradiť, ako sa orientovať v paropriepustnosti stavebných materiálov, kde je tá hranica, kedy je materiál paropriepustný? * [[lítiový akumulátor|Lítiové akumulátory]] - Ako hľadám, tak (okrem reklamy na nákup) nenachádzam základné vlastnosti lítiových akumulátorov. Ale aj ďaľšie dôležité vlastnosti ako odolnosť proti prebíjaniu, hlbokému vybíjaniu, odolnosť proti nadprúdom, samovybíjanie , možné nebezpečie pri používaní, nabíjačky svojpomocou a čo s tým súvisí… Prosím o informácie typu "NA kloub věcí" a nie typu: prídte, poradíme, nakúpite. <small>—Predchádzajúci [[Wikipédia:Podpisujte sa|nepodpísaný]] komentár pridal(a) [[Špeciálne:Contributions/14:38, 1. február 2007|14:38, 1. február 2007]] ([[Diskusia s redaktorom:14:38, 1. február 2007|diskusia]]) 213.215.97.228.</small> * Kto by mi vedel poradiť, ako sa orientovať v paropriepustnosti stavebných materiálov, kde je tá hranica, kedy je materiál paropriepustný? * Myslím, že aj na sk wiki by sa nám hodil infobox pre metro, ktorý výborne zhrnie základne údaje o metre v jeho článku. [[:cs:Šablona:Infobox - síť metra|Na českej wiki majú toto]], no radšej by som preferoval [[:en:Template:Infobox public transit|podobný infobox ako na en wiki]]. Vopred ďakujem! --[[Redaktor:Luky001|Luky001]] ([[Diskusia s redaktorom:Luky001|diskusia]]) 14:07, 29. október 2018 (UTC) * [[Samsung Galaxy S (séria)]]^{([[:en:Samsung Galaxy S series|en]])}, [[Samsung Galaxy J5]]^{([[:en:Samsung Galaxy J5|en]])}, [[Samsung Galaxy Note 8]]^{([[:en:Samsung Galaxy Note8|en]])}, [[Samsung Galaxy Note 7]]^{([[:en:Samsung Galaxy Note 7|en]])}, [[Samsung Galaxy Note Fan Edition]]^{([[:cs:Samsung Galaxy Note Fan Edition|cs]])}, [[Samsung Gear Fit 2]]^{([[:en:Samsung Gear Fit 2|en]])}, [[Samsung Gear Fit 2 Pro]]^{([[:en:Samsung Gear Fit 2 Pro|en]])}--[[Redaktor:Patriccck|Patriccck]] ([[Diskusia s redaktorom:Patriccck|diskusia]]) 12:03, 12. február 2018 (UTC) == Ekonómia == == Filmové umenie == prosim o články * Jakub Medvecký, scenárista * Alena Bodingerová, scenáristka * Peter Bebjak, režisér == Filozofia a náboženstvo == * Prosím o doplnenie informácií o Luciferiánskom spolku Geryon - no informácie sa hľadajú ťažšie * [[Centrum pre židovsko-kresťanské porozumenie a spoluprácu]] [[:en:The Center for Jewish-Christian Understanding and Cooperation|(en)]] ďakujem. --[[Redaktor:Omert33|Omert33]] ([[Diskusia s redaktorom:Omert33|diskusia]]) 13:40, 20. január 2015 (UTC) * Pekný deň, Neviem nájsť dostatok informácii, tak sa obraciam na Vás. Prosím napíšte článok o Miroslavovi Kyselovi, ktorý založil Petržalské Salezianske stredisko Mamateyka. A tiež o Mamateyke. Ďakujem Redaktor Cobroney - cobroney05@gmail.com -- Cobroney - [[Redaktor:Cobroney|Cobroney]] ([[Diskusia s redaktorom:Cobroney|diskusia]]) 07:08, 12. júl 2020 (UTC) * [[Nguyễn Văn Hùng]] ([[:en:Peter Nguyen Van Hung|en]]; [[:sv:Peter Nguyen Van Hung|sv]]; [[:da:Peter Nguyễn Văn Hùng|da]]; [[:es:Nguyễn Văn Hùng|es]]; [[:fr:Pierre Nguyễn Văn Hùng|fr]]) --[[Špeciálne:Príspevky/2402:7500:5E5:93C4:4D21:4C38:370:5530|2402:7500:5E5:93C4:4D21:4C38:370:5530]] 14:35, 19. február 2024 (UTC) == Geografia == * mohol by niekto nieco spravit o manzanares (rieka v madride) a o zimnom pristave v bratislave?--[[Špeciálne:Príspevky/195.91.6.78|195.91.6.78]] 13:09, 16. marec 2015 (UTC) * [[Tanger]] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 10:13, 2. júl 2024 (UTC) == Geológia a paleontológia == == História a archeológia == * Dobrý deň, chcel by som sa opýtať či by mi niekto vedel pomôcť alebo respektíve vedel vytvoriť článok o slovenskom zemianskom rode [[Janovich]]. Je to rodina s historickým sídlom v obci Čirč a takisto viem poskytnúť všetky notárom overené informácie ako rodinné životopisy, erby, erbové listiny aj v orginálnej latinčine, ako aj preložené do slovenčiny. Ak by sa na to niekto vedel pozrieť a pomôcť mi bol by som rád. Ďakujem * Zdravím všetkých redaktorov a vopred im ďakujem za ich rozsiahlu a v ohľade na zložitosť úlohy do ktorej sa pustili ťažkú činnosť. Mal by som jednu požiadavku, ktorá by sa mala týkať štruktúr a organizácií takzvaných "[[monsterproces]]ov" uskutočňovaných koncom 40-tych a začiatkom 50-tych rokov a ich dopady na náladu obyvateľstva, prípadne postup akým bolo možné takýto proces vo vtedajších československých pomeroch takýto proces zrealizovať. Či sa jednalo o čisté kopírovanie sovietskych procesov neslávnej Stalinovej hrôzovlády, alebo tu bola iniciatíva vlastných radov o nástupníctvo a prečistenie strany od silných konkurentov...viem že moja požiadavka je možno zložitá, možno sčasti obsiahnutá v ostatných článkoch, no skutočne som sa ešte s konkrétnym špecializovaným článkom k tejto problematike nestretol...Ako vravím, možno neskutočná úloha, viem že ide o dosť staré obdobie a dokumenty a reálne podklady na základe ktorých možno objektívne takéto informácie podať zrejme ani neexistujú...v každom ohľade vám však vopred ďakujem minimálne za prečítanie tejto správy....S pozdravom....Slavonian (Redaktor Cobroney začína vytvárať článok. Redaktor Cobroney - cobroney05@gmail.com -- Cobroney - [[Redaktor:Cobroney|Cobroney]] ([[Diskusia s redaktorom:Cobroney|diskusia]]) 06:16, 13. júl 2020 (UTC)) * [[Sarit Thanarat]] ([[:en:Sarit Thanarat|en]]) * [[Thaksin Shinawatra]] ([[:en:Thaksin Shinawatra|en]]) == Hudba == * Veselka - interprétka pre deti s vlastnou tvorbou, ktorá vystupuje po celom Slovensku. Jej tvorba je odprezentovaná aj na detskej Lala TV a Turbo TV. Vydala CD a USB album Veselo s Veselkou. www.veselkaofficial.skFB:<nowiki>https://www.facebook.com/share/1ABtmSRQrM/?mibextid=wwXIfr</nowiki> * [[Mango (spevák)]] taliansky spevák-skladateľ ([[:en:Mango (singer)|en]] ) --Generale Lee (diskusia) 10:22, 27. december 2014 (UTC) * Mohlo by sa tu objavit nejaky clanok o kapele [[Rara Avis]] ? bolo by to super :) * Paramones (Ramones Revival Band) – Členovia: Peter Csaszny (čax); Členovia:Gitara,spev - Peter Csaszny (čax); Bicie,spev - Laco Uhrovič (žíroš); Basa,spev - Laco Fernyák; Bývalí členovia: František Laky (basa,spev) * Dobrý večer, poprosila by som príspevky o slovenskej jazz-funkovej kapele [[Finally(skupina)|Finally]] - členovia [[Eugen Botos, ml.(hudobný skladateľ, huslista, klavirista a líder kapely)|Eugen Botos]], [[Robert Vizvari(basgitarista)|Robert Vizvari]], [[Martin Koleda(gitarista)|Martin Koleda]]. Kapela momentálne pracuje na druhom CD albume, ktorého súčasťou je aj okrem iných slávnych interpretov aj legendárna [[Dionne Warwick]]. Veľmi pekne Vám ďakujem. * Mýtnici- country skupina Bratislava * [[Tu, na lúke]] - kozácka pieseň ^{([[:ru:Ой, при лужку, при лужке|ru]]), ([[:simple:Oy,_pri_luzhku|en]]), ([[:de:Oj, pri luschku, pri luschke|de]]), [[:uk:Ой при лузі, при лужку|(uk)]]} * Dobrý den, poprosil bych o vytvoření nebo přeložení článku o albu ''[[Holomráz]]''^{([[:cs:Holomráz (album)|cs]], [[:en:Holomráz|en]])} a ''[[Katarze]]''^{([[:cs:Katarze (album)|cs]], [[:en:Katarze|en]])} od skupiny ''[[Slza]]''. Díky! --[[Redaktor:Patriccck|Patriccck]] ([[Diskusia s redaktorom:Patriccck|diskusia]]) 12:50, 12. február 2018 (UTC) * [[Sala Khunnawut]] thajská speváčk ([[:en:Sala Khunnawut|en]] ) * [[Vieng Narumon]] thajská popová speváčka ([[:en:Vieng Narumon|en]] ) * [[Honey Sri-Isan]] thajská popová speváčka ([[:en:Honey Sri-Isan|en]] ) * [[Yodrak Salakjai]] thajská speváčk ([[:en:Yodrak Salakjai|en]] ) * metalová kapela Patriarcha ( infošky asi bude mať ten kto bol s nimi osobne , príp. robil s nimi interview, podcast etc.) by tu bola vítaná mnou , a aj ďalšími fanúšikmi , a ak je tu niekto taký s info , ako je aj popisek v zátvorke-môžem poprosiť to info o nich (nie vo forme rozhovoru - nezabúdajte že Wikipedia nie je skladisko rozhovorov ani textová podcastáreň!) sem na wiki ? Ďakujem moc! == Chémia == * V sekcii Chemia mi chyba clatok - [[Vznik chemických prvkov]]. Je to rozhadzane v astronomii - [[Veľký tresk|Velky tresk]], vyvoj a zanik [[hviezda|hviezd]], vybuch [[supernova|supernov]], ale nikde kompletne. Je to tema ktora zasahuje do viacerych vednych odborov, bolo by dobre ak by bola kompletna. * [[Luminol]] == Informatika == * Hodil by sa krátky článok <!-- na tému --> [[Aktuálna verzia]], na ktorý sa odkazuje zo šablóny {{tl|Infobox Softvér}}. ~Kubo2 / [[Diskusia_s_redaktorom:Kubo2|diskusia]] 21:25, 5. marec 2015 (UTC) * Rád by som poprosil o vytvorenie alebo preloženie článku o zaujímavom operačnom systéme L4. Viďte tiež [[:cs:L4 (jádro)]], [[:cs:Jochen Liedtke]] a eventuálne [[:cs:seL4]]. Ďakujem.[[Redaktor:Omikrofan|Omikrofan]] ([[Diskusia s redaktorom:Omikrofan|diskusia]]) 17:38, 25. júl 2016 (UTC) * Dobrý deň. Poprosil by som o článok o transakčnej pameti [[:cs:Transakční paměť]]. Ďakujem.[[Redaktor:Flanagancz|Flanagancz]] ([[Diskusia s redaktorom:Flanagancz|diskusia]]) 10:16, 7. marec 2017 (UTC) * Dobrý deň. Poprosil by som o článok o operačnom systéme MINIX 3. Viďte tiež [[:cs:MINIX 3]]. Ďakujem. --[[Redaktor:Flanagancz|Flanagancz]] ([[Diskusia s redaktorom:Flanagancz|diskusia]]) 13:16, 17. marec 2017 (UTC) * Dobrý den, založil by někdo článek o [[Samsung Health]]? ^{([[:en:Samsung Health|en]], [[:cs:Samsung Health|cs]], [[:fr:Samsung Health|fr]])} Děkuji. --[[Redaktor:Patriccck|Patriccck]] ([[Diskusia s redaktorom:Patriccck|diskusia]]) 12:39, 12. február 2018 (UTC) * Dobrý deň. Poprosil by som o článok o užitočnom softweru [[XAMPP]], ktorý vychádza z [[LAMP (softvér)|LAMP]]. Viďte tiež [[:cs:XAMPP]]. Ďakujem. --[[Redaktor:Flanagancz|Flanagancz]] ([[Diskusia s redaktorom:Flanagancz|diskusia]]) 20:19, 31. marec 2022 (UTC) == Kozmonautika == * [[Neutron (raketa)]] == Literatúra, filológia a jazykoveda == * [[Gridská čarodejnica|Gričská čarodejnica]] * veľmi by som sa potešil článku o slovenských alternatívnych vydavateľstvách a ich interpretoch počnúc zoon, gregor agency, deadred, slnko atď. * [[Isabelle de Charrière]] : Wikidata Q123386 , [[:en:Isabelle de Charriere|en]] [[:fr:Isabelle de Charrière|fr]] [[:de:isabelle de Charriere|de]] [[:cs:Isabelle de Charrière|cs]] * [[Bratia Grimmovci]] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:56, 21. marec 2025 (UTC) == Matematika a fyzika == == Medicína == * hladam material o wyskyte ciernych skwrn na oku podla druhu choroby,kto moze nposkytnut info? moj mail rashmann@sms.cz dakujem * rada by som sa dozvedela podrobnosti o diskopatiách - hlavne o CB syndróme. Ďakujem == Meteorológia == * Sucho a teplo v Evropě 2018, můžete přeložit z [[:cs:Sucho a teplo v Evropě 2018|české]] nebo [[:en:European heat wawe 2018|anglické Wikipedie]]. [[Redaktor:Patriccck|Patriccck]] ([[Diskusia s redaktorom:Patriccck|diskusia]]) 05:25, 10. august 2018 (UTC) == Médiá == == Právo, politika a verejná správa == * 13-3-09 Skusal som hladat nieco uzitocne o miestnej sprave a samospráve [[Holandsko|holandského kralovstva]], ale bohuzial som nic nenasiel vedel by niekto pomoct sasak@post.sk dakujem {{nepodpísal|213.151.217.138}} * Would someone be interested in writing [[Letecký úrad Slovenskej republiky]] (I started an English stub at [[:en:Civil Aviation Authority (Slovakia)]]) - Please also ensure a redirect is established from "Letecký úrad SR" (shorthand used in the agency website). In addition would anyone be interested in writing [[Letecký a námorný vyšetrovací útvar]] ([[:en:Aviation and Maritime Investigation Authority]])? Also, the current [[:en:Civil Aviation Authority (Slovakia)]] (CAA) was established by an act of the year 1998. There was a [http://versa.bmvit.gv.at/uploads/media/19950917_Cessna_FR_182.pdf 1995 accident report] of a plane in Slovakia that mentioned the "Civil Aviation Inspectorate" (ŠTÁTNA LETECKÁ INŠPEKCIA) - Did that become the CAA? Or is it a separate agency? * [[Operation Sovereign Borders]] ([[:en:Operation Sovereign Borders|en]]) ([[:de:Operation Sovereign Borders|de]]) * Vladimír Feľbaba == Psychológia a pedagogika == * Prosim o pridanie nejakeho clanku tykajuceho sa problematiky [[subliminál|subliminalov]] t.j. Subliminály (anglické slovo subliminal znamená podprahový, nevedomý) sú podprahové signály, ktoré ležia pod naším vedomým zrakovým a sluchovým prahom, avšak naše podvedomie ho aj tak vníma. Je možné nimi vyvolávať zmeny v chovaní jednotlivcov, ale aj pri mase ľudí. Posolstvo subliminálov sa dostáva nefiltrované do nášho podvedomia, ktoré ako je známe riadi veľkú časť nášho chovania a zodpovedá za naše zvyky. Je potrebne, aby ludia o tom vedeli. Na anglicej wikipedii uz taky clanok je, ale tu este nie == Šport a rekreácia == * Dobrý deň, chcem Vám dať podnet na napísanie bio o: [[Filip Sihelský]] (Reprezentant Slovenskej Republiky v motosurfe) * Dobrý deň prosím o pridanie bio: Nicolas Gašpar (hokej) * [[Telocvičňa]] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:26, 16. apríl 2024 (UTC) * Dobrý deň. Nikde som nenašiel informácie o [[Slovenská ženská hokejová liga]] - ročníky, kluby, víťazky... == Vzdelávanie == * Mohol by niekto napísať článok o [https://www.europeanacademy.sk/ Európskej akadémii vzdelávania]? == Ostatné == * Dobrý deň, mohli by ste napísať článok o Ondrejovi Vrábelovi a Pinf hrách, Ondrej má 15 no už je veľmi úspešný Slovák. Robí hry pre postihnuté detičky - Pinf hry. [[Špeciálne:Príspevky/95.102.225.156|95.102.225.156]] 23:02, 3. február 2017 (UTC) * A na [[starožitnosť|starozitnosti]] ste uplne zabudli ? alebo to len ja nemozem pohladat. DAKUJEM. * Ahojte! Bolo by dobré mať šablónu pre minimálne požiadavky počítačových hier na PC, dátum vydania a tak podobne ako napr. [[Metal Gear Solid]] na anglickej wiki... Stránky by boli tým pádom prehľadnejšie a ľahšie by sa dopĺňali informácie tohto typu. ak už takéto niečo existuje, tak som to nenašiel... potom mi dajte vedieť. thx! [[Redaktor:Gbaor|Gbaor]] 17:17, 11. február 2007 (UTC) * Dobrý deň, chcel by som sa spýtať, či by som mohol presunúť zoznam "červených" linkov zo svojej redaktorskej stránky sem. --[[Redaktor:Laddy|Laddy]] 18:37, 7. december 2007 (UTC) * Aneb slovenský pohled na [[:cs:pomazánkové máslo]]. Případné informace o výrobcích, názvech, normách, aférách atp. na Slovensku velmi rád a s uvedením autora převedu do českého článku. Předem díky. --[[Redaktor:Tchoř|Tchoř]] ([[Diskusia s redaktorom:Tchoř|diskusia]]) 20:57, 6. november 2012 (UTC) * Dobry den, mna by zaujimal clanok o online vedeckych konferenciach. Viem, ze na conference-gate com sa nieco take robi, je to zaujimava tema. Vdaka. * Nájde sa niekto na článok o elitnej jednotke francúzskej polície RAID - [[:fr:Recherche, assistance, intervention, dissuasion]]? / [https://twitter.com/hashtag/raid?f=images&vertical=default #raid] to je tá, ktorá prišla včera o fenku Diesel. --–[[User:Bubamara|<span style="font-variant:small-caps;color:#8B008B;">Bubamara</span>]]_{[[User talk:Bubamara|<font color="#000000">disk.</font>]]} 23:48, 18. november 2015 (UTC) * Ak by sa našiel niekto, koho zaujíma téma [[:cs:Válka na východní Ukrajině]], k nej sa viaže [[:uk:Чорний тюльпан (гуманітарна місія)]] - [[Čierny tulipán (humanitárna misia)]]. Viac napr. tu: [http://reportermagazin.cz/mrtve-je-treba-vratit-domu/ Válka o Donbas: Mrtvé je třeba vrátit domů], [http://www.bbc.com/news/world-europe-33786075 Ukraine conflict: Helping one family search for lost soldier], [http://www.bbc.com/news/world-asia-33728522 'Black Tulip' volunteers face uncertain future], [http://www.rferl.org/content/ukraine-recovering-war-dead-black-tulip/26649901.html The Slow, Dangerous Work Of Recovering Ukraine's War Dead], [http://mashable.com/2014/11/03/the-ukrainian-body-collector/ The body collector from Ukraine] alebo české /tlačené/ vydanie Newsweek 4/2016, str. 16, reportáž Lily Hyde: Naděje má jméno Oleh. [http://naidy.org.ua/ Stránky misie Čierny tulipán] a jej [https://www.facebook.com/naidy.org.ua FB]. Vďaka. --–[[User:Bubamara|<span style="font-variant:small-caps;color:#8B008B;">Bubamara</span>]]_{[[User talk:Bubamara|<font color="#000000">disk.</font>]]} 18:49, 22. apríl 2016 (UTC) * OK, potrebujem aby niekto začal konečne niekto iný vyrábať články ktoré sú v šablóne {{šablóna|Mojang}}. Nikto sa nenašiel, čo vytváral také stránky, len mi tam viac pridávajú. Dúfam že sa to čoskoro vybavý. --[[Špeciálne:Príspevky/85.237.234.226|85.237.234.226]] 17:55, 17. júl 2018 (UTC) * [[Deň svätého Valentína]] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:40, 14. február 2024 (UTC) * [[Kasíno (herňa)|Kasíno]] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:29, 21. jún 2024 (UTC) * [[Krieda (nástroj)|krieda]] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:32, 23. jún 2024 (UTC) * Dobrý deň, ospravedlňujem sa, ak moja žiadosť nepatrí do tejto sekcie, ale pretože žiadna iná mi nevyhovuje, tak to dám aspoň tu. Veľmi rád by som požiadal o vytvorenie článku o televíznom seriáli [[Bluey]]. Tento seriál má už spracované články vo viacerých jazykových mutáciách Wikipédie, ale na slovenskej Wikipédii stále chýba. == Pozri aj == * [[Wikipédia:Žiadané články podľa odkazov]] * [[Wikipédia:Žiadané články podľa interwiki]] * [[Wikipédia:Zoznam hesiel internetovej verzie encyklopédie Beliana]] * Žiadané články portálov: [[Portál:Astronómia/Pomôž v astronómii|Astronómia]], [[Portál:Biológia/Pomôž v biológii|Biológia]], [[Portál:Film/Pomôž vo filme|Film]], [[Portál:Fyzika/Pomôž vo fyzike|Fyzika]], [[Portál:História/Pomôž v histórii|História]], [[Portál:Hudba/Pomoc|Hudba]], [[Portál:Chémia/Pomoc|Chémia]], [[Portál:Informačné technológie/Pomôž v informačných technológiách|IT]], [[Portál:Jazyk/Pomôž v jazykoch|Jazyk]], [[Portál:Kozmonautika/Pomôž v kozmonautike|Kozmonautika]], [[Portál:Literatúra/Pomôž v literatúre|Literatúra]], [[Portál:Ľudia/Pomoc|Ľudia]], [[Portál:Matematika/Pomôž v matematike|Matematika]], [[Portál:Pes/Pomôž|Pes]], [[Portál:Politika/Pomôž v politike|Politika]], [[Portál:Slnečná sústava/Pomôž|Slnečná sústava]], [[Portál:Šport/Pomôž v športe|Šport]] * [[Špeciálne:ŽiadanéStránky|Špeciálne:Žiadané stránky]] * [[Špeciálne:ŽiadanéKategórie|Špeciálne:Žiadané kategórie]] * [[Špeciálne:ŽiadanéŠablóny|Špeciálne:Žiadané šablóny]] [[Kategória:Wikipédia:Údržbové zoznamy|Žiadané články]] 69y7m7vpbsrejinlwkjtyuifcfx6nbq 8198429 8198426 2026-04-14T18:10:59Z Pe3kZA 39673 Verzia používateľa [[Special:Contributions/Riaditeľ poslednej triedy|Riaditeľ poslednej triedy]] ([[User_talk:Riaditeľ poslednej triedy|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Pe3kZA 8196842 wikitext text/x-wiki {{Wikipédia:Žiadané články/Návod}} == Architektúra == * [[:w:en:Tomb of Cyrus]] [[Redaktor:ChipsBaMast|ChipsBaMast]] ([[Diskusia s redaktorom:ChipsBaMast|diskusia]]) 19:36, 29. december 2021 (UTC) == Astronómia == * [[Deep Space Network]] * [[Stephenson 2-18]] == Biografia == * Dobrý deň, chcem Vám dať podnet na napísanie bio o: [[Michal Bycko]] ...(jeden z hlavných iniciátorov vzniku múzea A. Warhola v Medzilaborciach, súčasný kurátor & absolvent Katedry výtvarnej výchovy PdF a FF UPJŠ u prof. Šafranka). Vopred ďakujem & prajem pekný deň! * Rad by som sa dozvedel kedy bol [[Michal Maroši]] majstrom ČR vo fourcrosse * Jaromir Mayer, 2. manzel Evy Pilarovej - nikde neviem najst ziadne udaje ani zivotopis, je mozne nieco doplnit? {{nepodpísal|92.52.9.83}} * poprosil by som o článok o [[Troye Sivan|Troyovi Sivanovi]], austráskom spevákovi, pôvodom z južnej afriky * Could someone create [[Richard Petty]]? ([[:en:Richard Petty|en]], [[:fr:Richard Petty|fr]], [[:de:Richard Petty|de]], [[:it:Richard Petty|it]]) --[[Redaktor:AmaryllisGardener|AmaryllisGardener]] ([[Diskusia s redaktorom:AmaryllisGardener|diskusia]]) 16:07, 11. október 2014 (UTC)}} * arch. [[Richard Vyškovský]] ([[:cs:Richard Vyškovský|cs]], [[:de:Richard Vyškovský|de]], [[:en:Richard Vyškovský|en]]), pamiatkar a špecialista na historickú architektúru, už viac ako 40 rokov vymýšľa papierové modely pre časopis abc --[[Redaktor:JanSuchy|JanSuchy]] ([[Diskusia s redaktorom:JanSuchy|diskusia]]) 18:04, 27. november 2014 (UTC) * [[Maha Charki Sirindhorn]] ([[:en:Sirindhorn|en]]) --[[Redaktor:บุญพฤทธิ์ ทวนทัย|บุญพฤทธิ์ ทวนทัย]] ([[Diskusia s redaktorom:บุญพฤทธิ์ ทวนทัย|diskusia]]) 05:02, 25. apríl 2021 (UTC) * Hľadám redaktora, ktorý dokáže vytvoriť partnerskú stránku v slovenskom jazyku pre stránku v maďarskom jazyku. https://hu.wikipedia.org/wiki/Balla_%C3%81rp%C3%A1d_Zolt%C3%A1n --[[Redaktor:Ujfalvi|Ujfalvi]] ([[Diskusia s redaktorom:Ujfalvi|diskusia]]) 17:43, 28. december 2021 (UTC) * [[Emil Reich]] ([[:en:Emil Reich|en]], [[:hu:Emil Reich|hu]]). No jestvujú aj ďalšie zaujímavé osobnosti narodené na dnešnom území Slovenska, ktoré pôsobili v zahraničí. --[[Redaktor:BasicWriting|BasicWriting]] ([[Diskusia s redaktorom:BasicWriting|diskusia]]) 23:03, 25. január 2026 (UTC) * [[Ján Kravec]] - Stíhací pilot, rodák zo Smilna (okres Bardejov), príslušník 310. československej stíhacej perute RAF v období 2. svetovej vojny. Kravcovi bol 5. 10. 2023 v Smilne za prítomnosti Náčelníka GŠ OS SR odhalený pamätník. --[[Redaktor:Ing._Pavol_Horňák|Ing._Pavol_Horňák]] ([[Diskusia s redaktorom:Ing._Pavol_Horňák|diskusia]]) 12:56, 18. marec 2026 (UTC) == Biológia a ekológia == * [[ACSF3]] ([[:en:ACSF3|en]]) - Enzým * Chýba mi článok o zvieracom druhu [[Ježko bielobruchý]] . Na českej wiki sa dá nájsť pod heslom "ježek bělobřichý" :) * [[Chromozóm 16]] (človek) ([[:en:Chromosome 16|en]]) * Mohol by niekto spravit clanok o [[Kartúzska mačka]] * [[Barmská mačka]] * [[Japonský bobtail]] vdaka[[Špeciálne:Príspevky/81.92.251.90|81.92.251.90]] 10:43, 10. máj 2020 (UTC) * [[Pyruvátdehydrogenázový komplex]] ([[:en:Pyruvate dehydrogenase complex|en]]) - Veľmi dobre známy enzýmový komplex * [[SHC014-CoV]] ([[:en:SHC014-CoV|en]]) - SHC014-CoV is a SARS-like coronavirus (SL-COV) which infects horseshoe bats (f. Rhinolophidae) == Doprava, technika a stavebníctvo == * snímacia elektrónka [[superortikon]] * [[paropriepustnosť]] [[stavebný materiál|stavebných materiálov]] - Kto by mi vedel poradiť, ako sa orientovať v paropriepustnosti stavebných materiálov, kde je tá hranica, kedy je materiál paropriepustný? * [[lítiový akumulátor|Lítiové akumulátory]] - Ako hľadám, tak (okrem reklamy na nákup) nenachádzam základné vlastnosti lítiových akumulátorov. Ale aj ďaľšie dôležité vlastnosti ako odolnosť proti prebíjaniu, hlbokému vybíjaniu, odolnosť proti nadprúdom, samovybíjanie , možné nebezpečie pri používaní, nabíjačky svojpomocou a čo s tým súvisí… Prosím o informácie typu "NA kloub věcí" a nie typu: prídte, poradíme, nakúpite. <small>—Predchádzajúci [[Wikipédia:Podpisujte sa|nepodpísaný]] komentár pridal(a) [[Špeciálne:Contributions/14:38, 1. február 2007|14:38, 1. február 2007]] ([[Diskusia s redaktorom:14:38, 1. február 2007|diskusia]]) 213.215.97.228.</small> * Kto by mi vedel poradiť, ako sa orientovať v paropriepustnosti stavebných materiálov, kde je tá hranica, kedy je materiál paropriepustný? * Myslím, že aj na sk wiki by sa nám hodil infobox pre metro, ktorý výborne zhrnie základne údaje o metre v jeho článku. [[:cs:Šablona:Infobox - síť metra|Na českej wiki majú toto]], no radšej by som preferoval [[:en:Template:Infobox public transit|podobný infobox ako na en wiki]]. Vopred ďakujem! --[[Redaktor:Luky001|Luky001]] ([[Diskusia s redaktorom:Luky001|diskusia]]) 14:07, 29. október 2018 (UTC) * [[Samsung Galaxy S (séria)]]^{([[:en:Samsung Galaxy S series|en]])}, [[Samsung Galaxy J5]]^{([[:en:Samsung Galaxy J5|en]])}, [[Samsung Galaxy Note 8]]^{([[:en:Samsung Galaxy Note8|en]])}, [[Samsung Galaxy Note 7]]^{([[:en:Samsung Galaxy Note 7|en]])}, [[Samsung Galaxy Note Fan Edition]]^{([[:cs:Samsung Galaxy Note Fan Edition|cs]])}, [[Samsung Gear Fit 2]]^{([[:en:Samsung Gear Fit 2|en]])}, [[Samsung Gear Fit 2 Pro]]^{([[:en:Samsung Gear Fit 2 Pro|en]])}--[[Redaktor:Patriccck|Patriccck]] ([[Diskusia s redaktorom:Patriccck|diskusia]]) 12:03, 12. február 2018 (UTC) == Ekonómia == == Filmové umenie == prosim o články * Jakub Medvecký, scenárista * Alena Bodingerová, scenáristka * Peter Bebjak, režisér == Filozofia a náboženstvo == * Prosím o doplnenie informácií o Luciferiánskom spolku Geryon - no informácie sa hľadajú ťažšie * [[Centrum pre židovsko-kresťanské porozumenie a spoluprácu]] [[:en:The Center for Jewish-Christian Understanding and Cooperation|(en)]] ďakujem. --[[Redaktor:Omert33|Omert33]] ([[Diskusia s redaktorom:Omert33|diskusia]]) 13:40, 20. január 2015 (UTC) * Pekný deň, Neviem nájsť dostatok informácii, tak sa obraciam na Vás. Prosím napíšte článok o Miroslavovi Kyselovi, ktorý založil Petržalské Salezianske stredisko Mamateyka. A tiež o Mamateyke. Ďakujem Redaktor Cobroney - cobroney05@gmail.com -- Cobroney - [[Redaktor:Cobroney|Cobroney]] ([[Diskusia s redaktorom:Cobroney|diskusia]]) 07:08, 12. júl 2020 (UTC) * [[Nguyễn Văn Hùng]] ([[:en:Peter Nguyen Van Hung|en]]; [[:sv:Peter Nguyen Van Hung|sv]]; [[:da:Peter Nguyễn Văn Hùng|da]]; [[:es:Nguyễn Văn Hùng|es]]; [[:fr:Pierre Nguyễn Văn Hùng|fr]]) --[[Špeciálne:Príspevky/2402:7500:5E5:93C4:4D21:4C38:370:5530|2402:7500:5E5:93C4:4D21:4C38:370:5530]] 14:35, 19. február 2024 (UTC) == Geografia == * mohol by niekto nieco spravit o manzanares (rieka v madride) a o zimnom pristave v bratislave?--[[Špeciálne:Príspevky/195.91.6.78|195.91.6.78]] 13:09, 16. marec 2015 (UTC) * [[Tanger]] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 10:13, 2. júl 2024 (UTC) == Geológia a paleontológia == == História a archeológia == * Dobrý deň, chcel by som sa opýtať či by mi niekto vedel pomôcť alebo respektíve vedel vytvoriť článok o slovenskom zemianskom rode [[Janovich]]. Je to rodina s historickým sídlom v obci Čirč a takisto viem poskytnúť všetky notárom overené informácie ako rodinné životopisy, erby, erbové listiny aj v orginálnej latinčine, ako aj preložené do slovenčiny. Ak by sa na to niekto vedel pozrieť a pomôcť mi bol by som rád. Ďakujem * Zdravím všetkých redaktorov a vopred im ďakujem za ich rozsiahlu a v ohľade na zložitosť úlohy do ktorej sa pustili ťažkú činnosť. Mal by som jednu požiadavku, ktorá by sa mala týkať štruktúr a organizácií takzvaných "[[monsterproces]]ov" uskutočňovaných koncom 40-tych a začiatkom 50-tych rokov a ich dopady na náladu obyvateľstva, prípadne postup akým bolo možné takýto proces vo vtedajších československých pomeroch takýto proces zrealizovať. Či sa jednalo o čisté kopírovanie sovietskych procesov neslávnej Stalinovej hrôzovlády, alebo tu bola iniciatíva vlastných radov o nástupníctvo a prečistenie strany od silných konkurentov...viem že moja požiadavka je možno zložitá, možno sčasti obsiahnutá v ostatných článkoch, no skutočne som sa ešte s konkrétnym špecializovaným článkom k tejto problematike nestretol...Ako vravím, možno neskutočná úloha, viem že ide o dosť staré obdobie a dokumenty a reálne podklady na základe ktorých možno objektívne takéto informácie podať zrejme ani neexistujú...v každom ohľade vám však vopred ďakujem minimálne za prečítanie tejto správy....S pozdravom....Slavonian (Redaktor Cobroney začína vytvárať článok. Redaktor Cobroney - cobroney05@gmail.com -- Cobroney - [[Redaktor:Cobroney|Cobroney]] ([[Diskusia s redaktorom:Cobroney|diskusia]]) 06:16, 13. júl 2020 (UTC)) * [[Sarit Thanarat]] ([[:en:Sarit Thanarat|en]]) * [[Thaksin Shinawatra]] ([[:en:Thaksin Shinawatra|en]]) == Hudba == * Veselka - interprétka pre deti s vlastnou tvorbou, ktorá vystupuje po celom Slovensku. Jej tvorba je odprezentovaná aj na detskej Lala TV a Turbo TV. Vydala CD a USB album Veselo s Veselkou. www.veselkaofficial.skFB:<nowiki>https://www.facebook.com/share/1ABtmSRQrM/?mibextid=wwXIfr</nowiki> * [[Mango (spevák)]] taliansky spevák-skladateľ ([[:en:Mango (singer)|en]] ) --Generale Lee (diskusia) 10:22, 27. december 2014 (UTC) * Mohlo by sa tu objavit nejaky clanok o kapele [[Rara Avis]] ? bolo by to super :) * Paramones (Ramones Revival Band) – Členovia: Peter Csaszny (čax); Členovia:Gitara,spev - Peter Csaszny (čax); Bicie,spev - Laco Uhrovič (žíroš); Basa,spev - Laco Fernyák; Bývalí členovia: František Laky (basa,spev) * Dobrý večer, poprosila by som príspevky o slovenskej jazz-funkovej kapele [[Finally(skupina)|Finally]] - členovia [[Eugen Botos, ml.(hudobný skladateľ, huslista, klavirista a líder kapely)|Eugen Botos]], [[Robert Vizvari(basgitarista)|Robert Vizvari]], [[Martin Koleda(gitarista)|Martin Koleda]]. Kapela momentálne pracuje na druhom CD albume, ktorého súčasťou je aj okrem iných slávnych interpretov aj legendárna [[Dionne Warwick]]. Veľmi pekne Vám ďakujem. * Mýtnici- country skupina Bratislava * [[Tu, na lúke]] - kozácka pieseň ^{([[:ru:Ой, при лужку, при лужке|ru]]), ([[:simple:Oy,_pri_luzhku|en]]), ([[:de:Oj, pri luschku, pri luschke|de]]), [[:uk:Ой при лузі, при лужку|(uk)]]} * Dobrý den, poprosil bych o vytvoření nebo přeložení článku o albu ''[[Holomráz]]''^{([[:cs:Holomráz (album)|cs]], [[:en:Holomráz|en]])} a ''[[Katarze]]''^{([[:cs:Katarze (album)|cs]], [[:en:Katarze|en]])} od skupiny ''[[Slza]]''. Díky! --[[Redaktor:Patriccck|Patriccck]] ([[Diskusia s redaktorom:Patriccck|diskusia]]) 12:50, 12. február 2018 (UTC) * [[Sala Khunnawut]] thajská speváčk ([[:en:Sala Khunnawut|en]] ) * [[Vieng Narumon]] thajská popová speváčka ([[:en:Vieng Narumon|en]] ) * [[Honey Sri-Isan]] thajská popová speváčka ([[:en:Honey Sri-Isan|en]] ) * [[Yodrak Salakjai]] thajská speváčk ([[:en:Yodrak Salakjai|en]] ) * metalová kapela Patriarcha ( infošky asi bude mať ten kto bol s nimi osobne , príp. robil s nimi interview, podcast etc.) by tu bola vítaná mnou , a aj ďalšími fanúšikmi , a ak je tu niekto taký s info , ako je aj popisek v zátvorke-môžem poprosiť to info o nich (nie vo forme rozhovoru - nezabúdajte že Wikipedia nie je skladisko rozhovorov ani textová podcastáreň!) sem na wiki ? Ďakujem moc! == Chémia == * V sekcii Chemia mi chyba clatok - [[Vznik chemických prvkov]]. Je to rozhadzane v astronomii - [[Veľký tresk|Velky tresk]], vyvoj a zanik [[hviezda|hviezd]], vybuch [[supernova|supernov]], ale nikde kompletne. Je to tema ktora zasahuje do viacerych vednych odborov, bolo by dobre ak by bola kompletna. * [[Luminol]] == Informatika == * Hodil by sa krátky článok <!-- na tému --> [[Aktuálna verzia]], na ktorý sa odkazuje zo šablóny {{tl|Infobox Softvér}}. ~Kubo2 / [[Diskusia_s_redaktorom:Kubo2|diskusia]] 21:25, 5. marec 2015 (UTC) * Rád by som poprosil o vytvorenie alebo preloženie článku o zaujímavom operačnom systéme L4. Viďte tiež [[:cs:L4 (jádro)]], [[:cs:Jochen Liedtke]] a eventuálne [[:cs:seL4]]. Ďakujem.[[Redaktor:Omikrofan|Omikrofan]] ([[Diskusia s redaktorom:Omikrofan|diskusia]]) 17:38, 25. júl 2016 (UTC) * Dobrý deň. Poprosil by som o článok o transakčnej pameti [[:cs:Transakční paměť]]. Ďakujem.[[Redaktor:Flanagancz|Flanagancz]] ([[Diskusia s redaktorom:Flanagancz|diskusia]]) 10:16, 7. marec 2017 (UTC) * Dobrý deň. Poprosil by som o článok o operačnom systéme MINIX 3. Viďte tiež [[:cs:MINIX 3]]. Ďakujem. --[[Redaktor:Flanagancz|Flanagancz]] ([[Diskusia s redaktorom:Flanagancz|diskusia]]) 13:16, 17. marec 2017 (UTC) * Dobrý den, založil by někdo článek o [[Samsung Health]]? ^{([[:en:Samsung Health|en]], [[:cs:Samsung Health|cs]], [[:fr:Samsung Health|fr]])} Děkuji. --[[Redaktor:Patriccck|Patriccck]] ([[Diskusia s redaktorom:Patriccck|diskusia]]) 12:39, 12. február 2018 (UTC) * Dobrý deň. Poprosil by som o článok o užitočnom softweru [[XAMPP]], ktorý vychádza z [[LAMP (softvér)|LAMP]]. Viďte tiež [[:cs:XAMPP]]. Ďakujem. --[[Redaktor:Flanagancz|Flanagancz]] ([[Diskusia s redaktorom:Flanagancz|diskusia]]) 20:19, 31. marec 2022 (UTC) == Kozmonautika == * [[Neutron (raketa)]] == Literatúra, filológia a jazykoveda == * [[Gridská čarodejnica|Gričská čarodejnica]] * veľmi by som sa potešil článku o slovenských alternatívnych vydavateľstvách a ich interpretoch počnúc zoon, gregor agency, deadred, slnko atď. * [[Isabelle de Charrière]] : Wikidata Q123386 , [[:en:Isabelle de Charriere|en]] [[:fr:Isabelle de Charrière|fr]] [[:de:isabelle de Charriere|de]] [[:cs:Isabelle de Charrière|cs]] * [[Bratia Grimmovci]] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:56, 21. marec 2025 (UTC) == Matematika a fyzika == == Medicína == * hladam material o wyskyte ciernych skwrn na oku podla druhu choroby,kto moze nposkytnut info? moj mail rashmann@sms.cz dakujem * rada by som sa dozvedela podrobnosti o diskopatiách - hlavne o CB syndróme. Ďakujem == Meteorológia == * Sucho a teplo v Evropě 2018, můžete přeložit z [[:cs:Sucho a teplo v Evropě 2018|české]] nebo [[:en:European heat wawe 2018|anglické Wikipedie]]. [[Redaktor:Patriccck|Patriccck]] ([[Diskusia s redaktorom:Patriccck|diskusia]]) 05:25, 10. august 2018 (UTC) == Médiá == == Právo, politika a verejná správa == * 13-3-09 Skusal som hladat nieco uzitocne o miestnej sprave a samospráve [[Holandsko|holandského kralovstva]], ale bohuzial som nic nenasiel vedel by niekto pomoct sasak@post.sk dakujem {{nepodpísal|213.151.217.138}} * Would someone be interested in writing [[Letecký úrad Slovenskej republiky]] (I started an English stub at [[:en:Civil Aviation Authority (Slovakia)]]) - Please also ensure a redirect is established from "Letecký úrad SR" (shorthand used in the agency website). In addition would anyone be interested in writing [[Letecký a námorný vyšetrovací útvar]] ([[:en:Aviation and Maritime Investigation Authority]])? Also, the current [[:en:Civil Aviation Authority (Slovakia)]] (CAA) was established by an act of the year 1998. There was a [http://versa.bmvit.gv.at/uploads/media/19950917_Cessna_FR_182.pdf 1995 accident report] of a plane in Slovakia that mentioned the "Civil Aviation Inspectorate" (ŠTÁTNA LETECKÁ INŠPEKCIA) - Did that become the CAA? Or is it a separate agency? * [[Operation Sovereign Borders]] ([[:en:Operation Sovereign Borders|en]]) ([[:de:Operation Sovereign Borders|de]]) * Vladimír Feľbaba == Psychológia a pedagogika == * Prosim o pridanie nejakeho clanku tykajuceho sa problematiky [[subliminál|subliminalov]] t.j. Subliminály (anglické slovo subliminal znamená podprahový, nevedomý) sú podprahové signály, ktoré ležia pod naším vedomým zrakovým a sluchovým prahom, avšak naše podvedomie ho aj tak vníma. Je možné nimi vyvolávať zmeny v chovaní jednotlivcov, ale aj pri mase ľudí. Posolstvo subliminálov sa dostáva nefiltrované do nášho podvedomia, ktoré ako je známe riadi veľkú časť nášho chovania a zodpovedá za naše zvyky. Je potrebne, aby ludia o tom vedeli. Na anglicej wikipedii uz taky clanok je, ale tu este nie == Šport a rekreácia == * Dobrý deň, chcem Vám dať podnet na napísanie bio o: [[Filip Sihelský]] (Reprezentant Slovenskej Republiky v motosurfe) * Dobrý deň prosím o pridanie bio: Nicolas Gašpar (hokej) * [[Telocvičňa]] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:26, 16. apríl 2024 (UTC) * Dobrý deň. Nikde som nenašiel informácie o [[Slovenská ženská hokejová liga]] - ročníky, kluby, víťazky... == Vzdelávanie == * Mohol by niekto napísať článok o [https://www.europeanacademy.sk/ Európskej akadémii vzdelávania]? == Ostatné == * Dobrý deň, mohli by ste napísať článok o Ondrejovi Vrábelovi a Pinf hrách, Ondrej má 15 no už je veľmi úspešný Slovák. Robí hry pre postihnuté detičky - Pinf hry. [[Špeciálne:Príspevky/95.102.225.156|95.102.225.156]] 23:02, 3. február 2017 (UTC) * A na [[starožitnosť|starozitnosti]] ste uplne zabudli ? alebo to len ja nemozem pohladat. DAKUJEM. * Ahojte! Bolo by dobré mať šablónu pre minimálne požiadavky počítačových hier na PC, dátum vydania a tak podobne ako napr. [[Metal Gear Solid]] na anglickej wiki... Stránky by boli tým pádom prehľadnejšie a ľahšie by sa dopĺňali informácie tohto typu. ak už takéto niečo existuje, tak som to nenašiel... potom mi dajte vedieť. thx! [[Redaktor:Gbaor|Gbaor]] 17:17, 11. február 2007 (UTC) * Dobrý deň, chcel by som sa spýtať, či by som mohol presunúť zoznam "červených" linkov zo svojej redaktorskej stránky sem. --[[Redaktor:Laddy|Laddy]] 18:37, 7. december 2007 (UTC) * Aneb slovenský pohled na [[:cs:pomazánkové máslo]]. Případné informace o výrobcích, názvech, normách, aférách atp. na Slovensku velmi rád a s uvedením autora převedu do českého článku. Předem díky. --[[Redaktor:Tchoř|Tchoř]] ([[Diskusia s redaktorom:Tchoř|diskusia]]) 20:57, 6. november 2012 (UTC) * Dobry den, mna by zaujimal clanok o online vedeckych konferenciach. Viem, ze na conference-gate com sa nieco take robi, je to zaujimava tema. Vdaka. * Nájde sa niekto na článok o elitnej jednotke francúzskej polície RAID - [[:fr:Recherche, assistance, intervention, dissuasion]]? / [https://twitter.com/hashtag/raid?f=images&vertical=default #raid] to je tá, ktorá prišla včera o fenku Diesel. --–[[User:Bubamara|<span style="font-variant:small-caps;color:#8B008B;">Bubamara</span>]]_{[[User talk:Bubamara|<font color="#000000">disk.</font>]]} 23:48, 18. november 2015 (UTC) * Ak by sa našiel niekto, koho zaujíma téma [[:cs:Válka na východní Ukrajině]], k nej sa viaže [[:uk:Чорний тюльпан (гуманітарна місія)]] - [[Čierny tulipán (humanitárna misia)]]. Viac napr. tu: [http://reportermagazin.cz/mrtve-je-treba-vratit-domu/ Válka o Donbas: Mrtvé je třeba vrátit domů], [http://www.bbc.com/news/world-europe-33786075 Ukraine conflict: Helping one family search for lost soldier], [http://www.bbc.com/news/world-asia-33728522 'Black Tulip' volunteers face uncertain future], [http://www.rferl.org/content/ukraine-recovering-war-dead-black-tulip/26649901.html The Slow, Dangerous Work Of Recovering Ukraine's War Dead], [http://mashable.com/2014/11/03/the-ukrainian-body-collector/ The body collector from Ukraine] alebo české /tlačené/ vydanie Newsweek 4/2016, str. 16, reportáž Lily Hyde: Naděje má jméno Oleh. [http://naidy.org.ua/ Stránky misie Čierny tulipán] a jej [https://www.facebook.com/naidy.org.ua FB]. Vďaka. --–[[User:Bubamara|<span style="font-variant:small-caps;color:#8B008B;">Bubamara</span>]]_{[[User talk:Bubamara|<font color="#000000">disk.</font>]]} 18:49, 22. apríl 2016 (UTC) * OK, potrebujem aby niekto začal konečne niekto iný vyrábať články ktoré sú v šablóne {{šablóna|Mojang}}. Nikto sa nenašiel, čo vytváral také stránky, len mi tam viac pridávajú. Dúfam že sa to čoskoro vybavý. --[[Špeciálne:Príspevky/85.237.234.226|85.237.234.226]] 17:55, 17. júl 2018 (UTC) * [[Deň svätého Valentína]] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:40, 14. február 2024 (UTC) * [[Kasíno (herňa)|Kasíno]] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:29, 21. jún 2024 (UTC) * [[Krieda (nástroj)|krieda]] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:32, 23. jún 2024 (UTC) * Dobrý deň, ospravedlňujem sa, ak moja žiadosť nepatrí do tejto sekcie, ale pretože žiadna iná mi nevyhovuje, tak to dám aspoň tu. Veľmi rád by som požiadal o vytvorenie článku o televíznom seriáli [[Bluey]]. Tento seriál má už spracované články vo viacerých jazykových mutáciách Wikipédie, ale na slovenskej Wikipédii stále chýba. == Pozri aj == * [[Wikipédia:Žiadané články podľa odkazov]] * [[Wikipédia:Žiadané články podľa interwiki]] * [[Wikipédia:Zoznam hesiel internetovej verzie encyklopédie Beliana]] * Žiadané články portálov: [[Portál:Astronómia/Pomôž v astronómii|Astronómia]], [[Portál:Biológia/Pomôž v biológii|Biológia]], [[Portál:Film/Pomôž vo filme|Film]], [[Portál:Fyzika/Pomôž vo fyzike|Fyzika]], [[Portál:História/Pomôž v histórii|História]], [[Portál:Hudba/Pomoc|Hudba]], [[Portál:Chémia/Pomoc|Chémia]], [[Portál:Informačné technológie/Pomôž v informačných technológiách|IT]], [[Portál:Jazyk/Pomôž v jazykoch|Jazyk]], [[Portál:Kozmonautika/Pomôž v kozmonautike|Kozmonautika]], [[Portál:Literatúra/Pomôž v literatúre|Literatúra]], [[Portál:Ľudia/Pomoc|Ľudia]], [[Portál:Matematika/Pomôž v matematike|Matematika]], [[Portál:Pes/Pomôž|Pes]], [[Portál:Politika/Pomôž v politike|Politika]], [[Portál:Slnečná sústava/Pomôž|Slnečná sústava]], [[Portál:Šport/Pomôž v športe|Šport]] * [[Špeciálne:ŽiadanéStránky|Špeciálne:Žiadané stránky]] * [[Špeciálne:ŽiadanéKategórie|Špeciálne:Žiadané kategórie]] * [[Špeciálne:ŽiadanéŠablóny|Špeciálne:Žiadané šablóny]] [[Kategória:Wikipédia:Údržbové zoznamy|Žiadané články]] eo7zjpj3r9bm1r1jiat4ekosuqrx382 8198430 8198429 2026-04-14T18:11:14Z Riaditeľ poslednej triedy 290929 8198430 wikitext text/x-wiki Bonton HD == Architektúra == * [[:w:en:Tomb of Cyrus]] [[Redaktor:ChipsBaMast|ChipsBaMast]] ([[Diskusia s redaktorom:ChipsBaMast|diskusia]]) 19:36, 29. december 2021 (UTC) == Astronómia == * [[Deep Space Network]] * [[Stephenson 2-18]] == Biografia == * Dobrý deň, chcem Vám dať podnet na napísanie bio o: [[Michal Bycko]] ...(jeden z hlavných iniciátorov vzniku múzea A. Warhola v Medzilaborciach, súčasný kurátor & absolvent Katedry výtvarnej výchovy PdF a FF UPJŠ u prof. Šafranka). Vopred ďakujem & prajem pekný deň! * Rad by som sa dozvedel kedy bol [[Michal Maroši]] majstrom ČR vo fourcrosse * Jaromir Mayer, 2. manzel Evy Pilarovej - nikde neviem najst ziadne udaje ani zivotopis, je mozne nieco doplnit? {{nepodpísal|92.52.9.83}} * poprosil by som o článok o [[Troye Sivan|Troyovi Sivanovi]], austráskom spevákovi, pôvodom z južnej afriky * Could someone create [[Richard Petty]]? ([[:en:Richard Petty|en]], [[:fr:Richard Petty|fr]], [[:de:Richard Petty|de]], [[:it:Richard Petty|it]]) --[[Redaktor:AmaryllisGardener|AmaryllisGardener]] ([[Diskusia s redaktorom:AmaryllisGardener|diskusia]]) 16:07, 11. október 2014 (UTC)}} * arch. [[Richard Vyškovský]] ([[:cs:Richard Vyškovský|cs]], [[:de:Richard Vyškovský|de]], [[:en:Richard Vyškovský|en]]), pamiatkar a špecialista na historickú architektúru, už viac ako 40 rokov vymýšľa papierové modely pre časopis abc --[[Redaktor:JanSuchy|JanSuchy]] ([[Diskusia s redaktorom:JanSuchy|diskusia]]) 18:04, 27. november 2014 (UTC) * [[Maha Charki Sirindhorn]] ([[:en:Sirindhorn|en]]) --[[Redaktor:บุญพฤทธิ์ ทวนทัย|บุญพฤทธิ์ ทวนทัย]] ([[Diskusia s redaktorom:บุญพฤทธิ์ ทวนทัย|diskusia]]) 05:02, 25. apríl 2021 (UTC) * Hľadám redaktora, ktorý dokáže vytvoriť partnerskú stránku v slovenskom jazyku pre stránku v maďarskom jazyku. https://hu.wikipedia.org/wiki/Balla_%C3%81rp%C3%A1d_Zolt%C3%A1n --[[Redaktor:Ujfalvi|Ujfalvi]] ([[Diskusia s redaktorom:Ujfalvi|diskusia]]) 17:43, 28. december 2021 (UTC) * [[Emil Reich]] ([[:en:Emil Reich|en]], [[:hu:Emil Reich|hu]]). No jestvujú aj ďalšie zaujímavé osobnosti narodené na dnešnom území Slovenska, ktoré pôsobili v zahraničí. --[[Redaktor:BasicWriting|BasicWriting]] ([[Diskusia s redaktorom:BasicWriting|diskusia]]) 23:03, 25. január 2026 (UTC) * [[Ján Kravec]] - Stíhací pilot, rodák zo Smilna (okres Bardejov), príslušník 310. československej stíhacej perute RAF v období 2. svetovej vojny. Kravcovi bol 5. 10. 2023 v Smilne za prítomnosti Náčelníka GŠ OS SR odhalený pamätník. --[[Redaktor:Ing._Pavol_Horňák|Ing._Pavol_Horňák]] ([[Diskusia s redaktorom:Ing._Pavol_Horňák|diskusia]]) 12:56, 18. marec 2026 (UTC) == Biológia a ekológia == * [[ACSF3]] ([[:en:ACSF3|en]]) - Enzým * Chýba mi článok o zvieracom druhu [[Ježko bielobruchý]] . Na českej wiki sa dá nájsť pod heslom "ježek bělobřichý" :) * [[Chromozóm 16]] (človek) ([[:en:Chromosome 16|en]]) * Mohol by niekto spravit clanok o [[Kartúzska mačka]] * [[Barmská mačka]] * [[Japonský bobtail]] vdaka[[Špeciálne:Príspevky/81.92.251.90|81.92.251.90]] 10:43, 10. máj 2020 (UTC) * [[Pyruvátdehydrogenázový komplex]] ([[:en:Pyruvate dehydrogenase complex|en]]) - Veľmi dobre známy enzýmový komplex * [[SHC014-CoV]] ([[:en:SHC014-CoV|en]]) - SHC014-CoV is a SARS-like coronavirus (SL-COV) which infects horseshoe bats (f. Rhinolophidae) == Doprava, technika a stavebníctvo == * snímacia elektrónka [[superortikon]] * [[paropriepustnosť]] [[stavebný materiál|stavebných materiálov]] - Kto by mi vedel poradiť, ako sa orientovať v paropriepustnosti stavebných materiálov, kde je tá hranica, kedy je materiál paropriepustný? * [[lítiový akumulátor|Lítiové akumulátory]] - Ako hľadám, tak (okrem reklamy na nákup) nenachádzam základné vlastnosti lítiových akumulátorov. Ale aj ďaľšie dôležité vlastnosti ako odolnosť proti prebíjaniu, hlbokému vybíjaniu, odolnosť proti nadprúdom, samovybíjanie , možné nebezpečie pri používaní, nabíjačky svojpomocou a čo s tým súvisí… Prosím o informácie typu "NA kloub věcí" a nie typu: prídte, poradíme, nakúpite. <small>—Predchádzajúci [[Wikipédia:Podpisujte sa|nepodpísaný]] komentár pridal(a) [[Špeciálne:Contributions/14:38, 1. február 2007|14:38, 1. február 2007]] ([[Diskusia s redaktorom:14:38, 1. február 2007|diskusia]]) 213.215.97.228.</small> * Kto by mi vedel poradiť, ako sa orientovať v paropriepustnosti stavebných materiálov, kde je tá hranica, kedy je materiál paropriepustný? * Myslím, že aj na sk wiki by sa nám hodil infobox pre metro, ktorý výborne zhrnie základne údaje o metre v jeho článku. [[:cs:Šablona:Infobox - síť metra|Na českej wiki majú toto]], no radšej by som preferoval [[:en:Template:Infobox public transit|podobný infobox ako na en wiki]]. Vopred ďakujem! --[[Redaktor:Luky001|Luky001]] ([[Diskusia s redaktorom:Luky001|diskusia]]) 14:07, 29. október 2018 (UTC) * [[Samsung Galaxy S (séria)]]^{([[:en:Samsung Galaxy S series|en]])}, [[Samsung Galaxy J5]]^{([[:en:Samsung Galaxy J5|en]])}, [[Samsung Galaxy Note 8]]^{([[:en:Samsung Galaxy Note8|en]])}, [[Samsung Galaxy Note 7]]^{([[:en:Samsung Galaxy Note 7|en]])}, [[Samsung Galaxy Note Fan Edition]]^{([[:cs:Samsung Galaxy Note Fan Edition|cs]])}, [[Samsung Gear Fit 2]]^{([[:en:Samsung Gear Fit 2|en]])}, [[Samsung Gear Fit 2 Pro]]^{([[:en:Samsung Gear Fit 2 Pro|en]])}--[[Redaktor:Patriccck|Patriccck]] ([[Diskusia s redaktorom:Patriccck|diskusia]]) 12:03, 12. február 2018 (UTC) == Ekonómia == == Filmové umenie == prosim o články * Jakub Medvecký, scenárista * Alena Bodingerová, scenáristka * Peter Bebjak, režisér == Filozofia a náboženstvo == * Prosím o doplnenie informácií o Luciferiánskom spolku Geryon - no informácie sa hľadajú ťažšie * [[Centrum pre židovsko-kresťanské porozumenie a spoluprácu]] [[:en:The Center for Jewish-Christian Understanding and Cooperation|(en)]] ďakujem. --[[Redaktor:Omert33|Omert33]] ([[Diskusia s redaktorom:Omert33|diskusia]]) 13:40, 20. január 2015 (UTC) * Pekný deň, Neviem nájsť dostatok informácii, tak sa obraciam na Vás. Prosím napíšte článok o Miroslavovi Kyselovi, ktorý založil Petržalské Salezianske stredisko Mamateyka. A tiež o Mamateyke. Ďakujem Redaktor Cobroney - cobroney05@gmail.com -- Cobroney - [[Redaktor:Cobroney|Cobroney]] ([[Diskusia s redaktorom:Cobroney|diskusia]]) 07:08, 12. júl 2020 (UTC) * [[Nguyễn Văn Hùng]] ([[:en:Peter Nguyen Van Hung|en]]; [[:sv:Peter Nguyen Van Hung|sv]]; [[:da:Peter Nguyễn Văn Hùng|da]]; [[:es:Nguyễn Văn Hùng|es]]; [[:fr:Pierre Nguyễn Văn Hùng|fr]]) --[[Špeciálne:Príspevky/2402:7500:5E5:93C4:4D21:4C38:370:5530|2402:7500:5E5:93C4:4D21:4C38:370:5530]] 14:35, 19. február 2024 (UTC) == Geografia == * mohol by niekto nieco spravit o manzanares (rieka v madride) a o zimnom pristave v bratislave?--[[Špeciálne:Príspevky/195.91.6.78|195.91.6.78]] 13:09, 16. marec 2015 (UTC) * [[Tanger]] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 10:13, 2. júl 2024 (UTC) == Geológia a paleontológia == == História a archeológia == * Dobrý deň, chcel by som sa opýtať či by mi niekto vedel pomôcť alebo respektíve vedel vytvoriť článok o slovenskom zemianskom rode [[Janovich]]. Je to rodina s historickým sídlom v obci Čirč a takisto viem poskytnúť všetky notárom overené informácie ako rodinné životopisy, erby, erbové listiny aj v orginálnej latinčine, ako aj preložené do slovenčiny. Ak by sa na to niekto vedel pozrieť a pomôcť mi bol by som rád. Ďakujem * Zdravím všetkých redaktorov a vopred im ďakujem za ich rozsiahlu a v ohľade na zložitosť úlohy do ktorej sa pustili ťažkú činnosť. Mal by som jednu požiadavku, ktorá by sa mala týkať štruktúr a organizácií takzvaných "[[monsterproces]]ov" uskutočňovaných koncom 40-tych a začiatkom 50-tych rokov a ich dopady na náladu obyvateľstva, prípadne postup akým bolo možné takýto proces vo vtedajších československých pomeroch takýto proces zrealizovať. Či sa jednalo o čisté kopírovanie sovietskych procesov neslávnej Stalinovej hrôzovlády, alebo tu bola iniciatíva vlastných radov o nástupníctvo a prečistenie strany od silných konkurentov...viem že moja požiadavka je možno zložitá, možno sčasti obsiahnutá v ostatných článkoch, no skutočne som sa ešte s konkrétnym špecializovaným článkom k tejto problematike nestretol...Ako vravím, možno neskutočná úloha, viem že ide o dosť staré obdobie a dokumenty a reálne podklady na základe ktorých možno objektívne takéto informácie podať zrejme ani neexistujú...v každom ohľade vám však vopred ďakujem minimálne za prečítanie tejto správy....S pozdravom....Slavonian (Redaktor Cobroney začína vytvárať článok. Redaktor Cobroney - cobroney05@gmail.com -- Cobroney - [[Redaktor:Cobroney|Cobroney]] ([[Diskusia s redaktorom:Cobroney|diskusia]]) 06:16, 13. júl 2020 (UTC)) * [[Sarit Thanarat]] ([[:en:Sarit Thanarat|en]]) * [[Thaksin Shinawatra]] ([[:en:Thaksin Shinawatra|en]]) == Hudba == * Veselka - interprétka pre deti s vlastnou tvorbou, ktorá vystupuje po celom Slovensku. Jej tvorba je odprezentovaná aj na detskej Lala TV a Turbo TV. Vydala CD a USB album Veselo s Veselkou. www.veselkaofficial.skFB:<nowiki>https://www.facebook.com/share/1ABtmSRQrM/?mibextid=wwXIfr</nowiki> * [[Mango (spevák)]] taliansky spevák-skladateľ ([[:en:Mango (singer)|en]] ) --Generale Lee (diskusia) 10:22, 27. december 2014 (UTC) * Mohlo by sa tu objavit nejaky clanok o kapele [[Rara Avis]] ? bolo by to super :) * Paramones (Ramones Revival Band) – Členovia: Peter Csaszny (čax); Členovia:Gitara,spev - Peter Csaszny (čax); Bicie,spev - Laco Uhrovič (žíroš); Basa,spev - Laco Fernyák; Bývalí členovia: František Laky (basa,spev) * Dobrý večer, poprosila by som príspevky o slovenskej jazz-funkovej kapele [[Finally(skupina)|Finally]] - členovia [[Eugen Botos, ml.(hudobný skladateľ, huslista, klavirista a líder kapely)|Eugen Botos]], [[Robert Vizvari(basgitarista)|Robert Vizvari]], [[Martin Koleda(gitarista)|Martin Koleda]]. Kapela momentálne pracuje na druhom CD albume, ktorého súčasťou je aj okrem iných slávnych interpretov aj legendárna [[Dionne Warwick]]. Veľmi pekne Vám ďakujem. * Mýtnici- country skupina Bratislava * [[Tu, na lúke]] - kozácka pieseň ^{([[:ru:Ой, при лужку, при лужке|ru]]), ([[:simple:Oy,_pri_luzhku|en]]), ([[:de:Oj, pri luschku, pri luschke|de]]), [[:uk:Ой при лузі, при лужку|(uk)]]} * Dobrý den, poprosil bych o vytvoření nebo přeložení článku o albu ''[[Holomráz]]''^{([[:cs:Holomráz (album)|cs]], [[:en:Holomráz|en]])} a ''[[Katarze]]''^{([[:cs:Katarze (album)|cs]], [[:en:Katarze|en]])} od skupiny ''[[Slza]]''. Díky! --[[Redaktor:Patriccck|Patriccck]] ([[Diskusia s redaktorom:Patriccck|diskusia]]) 12:50, 12. február 2018 (UTC) * [[Sala Khunnawut]] thajská speváčk ([[:en:Sala Khunnawut|en]] ) * [[Vieng Narumon]] thajská popová speváčka ([[:en:Vieng Narumon|en]] ) * [[Honey Sri-Isan]] thajská popová speváčka ([[:en:Honey Sri-Isan|en]] ) * [[Yodrak Salakjai]] thajská speváčk ([[:en:Yodrak Salakjai|en]] ) * metalová kapela Patriarcha ( infošky asi bude mať ten kto bol s nimi osobne , príp. robil s nimi interview, podcast etc.) by tu bola vítaná mnou , a aj ďalšími fanúšikmi , a ak je tu niekto taký s info , ako je aj popisek v zátvorke-môžem poprosiť to info o nich (nie vo forme rozhovoru - nezabúdajte že Wikipedia nie je skladisko rozhovorov ani textová podcastáreň!) sem na wiki ? Ďakujem moc! == Chémia == * V sekcii Chemia mi chyba clatok - [[Vznik chemických prvkov]]. Je to rozhadzane v astronomii - [[Veľký tresk|Velky tresk]], vyvoj a zanik [[hviezda|hviezd]], vybuch [[supernova|supernov]], ale nikde kompletne. Je to tema ktora zasahuje do viacerych vednych odborov, bolo by dobre ak by bola kompletna. * [[Luminol]] == Informatika == * Hodil by sa krátky článok <!-- na tému --> [[Aktuálna verzia]], na ktorý sa odkazuje zo šablóny {{tl|Infobox Softvér}}. ~Kubo2 / [[Diskusia_s_redaktorom:Kubo2|diskusia]] 21:25, 5. marec 2015 (UTC) * Rád by som poprosil o vytvorenie alebo preloženie článku o zaujímavom operačnom systéme L4. Viďte tiež [[:cs:L4 (jádro)]], [[:cs:Jochen Liedtke]] a eventuálne [[:cs:seL4]]. Ďakujem.[[Redaktor:Omikrofan|Omikrofan]] ([[Diskusia s redaktorom:Omikrofan|diskusia]]) 17:38, 25. júl 2016 (UTC) * Dobrý deň. Poprosil by som o článok o transakčnej pameti [[:cs:Transakční paměť]]. Ďakujem.[[Redaktor:Flanagancz|Flanagancz]] ([[Diskusia s redaktorom:Flanagancz|diskusia]]) 10:16, 7. marec 2017 (UTC) * Dobrý deň. Poprosil by som o článok o operačnom systéme MINIX 3. Viďte tiež [[:cs:MINIX 3]]. Ďakujem. --[[Redaktor:Flanagancz|Flanagancz]] ([[Diskusia s redaktorom:Flanagancz|diskusia]]) 13:16, 17. marec 2017 (UTC) * Dobrý den, založil by někdo článek o [[Samsung Health]]? ^{([[:en:Samsung Health|en]], [[:cs:Samsung Health|cs]], [[:fr:Samsung Health|fr]])} Děkuji. --[[Redaktor:Patriccck|Patriccck]] ([[Diskusia s redaktorom:Patriccck|diskusia]]) 12:39, 12. február 2018 (UTC) * Dobrý deň. Poprosil by som o článok o užitočnom softweru [[XAMPP]], ktorý vychádza z [[LAMP (softvér)|LAMP]]. Viďte tiež [[:cs:XAMPP]]. Ďakujem. --[[Redaktor:Flanagancz|Flanagancz]] ([[Diskusia s redaktorom:Flanagancz|diskusia]]) 20:19, 31. marec 2022 (UTC) == Kozmonautika == * [[Neutron (raketa)]] == Literatúra, filológia a jazykoveda == * [[Gridská čarodejnica|Gričská čarodejnica]] * veľmi by som sa potešil článku o slovenských alternatívnych vydavateľstvách a ich interpretoch počnúc zoon, gregor agency, deadred, slnko atď. * [[Isabelle de Charrière]] : Wikidata Q123386 , [[:en:Isabelle de Charriere|en]] [[:fr:Isabelle de Charrière|fr]] [[:de:isabelle de Charriere|de]] [[:cs:Isabelle de Charrière|cs]] * [[Bratia Grimmovci]] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:56, 21. marec 2025 (UTC) == Matematika a fyzika == == Medicína == * hladam material o wyskyte ciernych skwrn na oku podla druhu choroby,kto moze nposkytnut info? moj mail rashmann@sms.cz dakujem * rada by som sa dozvedela podrobnosti o diskopatiách - hlavne o CB syndróme. Ďakujem == Meteorológia == * Sucho a teplo v Evropě 2018, můžete přeložit z [[:cs:Sucho a teplo v Evropě 2018|české]] nebo [[:en:European heat wawe 2018|anglické Wikipedie]]. [[Redaktor:Patriccck|Patriccck]] ([[Diskusia s redaktorom:Patriccck|diskusia]]) 05:25, 10. august 2018 (UTC) == Médiá == == Právo, politika a verejná správa == * 13-3-09 Skusal som hladat nieco uzitocne o miestnej sprave a samospráve [[Holandsko|holandského kralovstva]], ale bohuzial som nic nenasiel vedel by niekto pomoct sasak@post.sk dakujem {{nepodpísal|213.151.217.138}} * Would someone be interested in writing [[Letecký úrad Slovenskej republiky]] (I started an English stub at [[:en:Civil Aviation Authority (Slovakia)]]) - Please also ensure a redirect is established from "Letecký úrad SR" (shorthand used in the agency website). In addition would anyone be interested in writing [[Letecký a námorný vyšetrovací útvar]] ([[:en:Aviation and Maritime Investigation Authority]])? Also, the current [[:en:Civil Aviation Authority (Slovakia)]] (CAA) was established by an act of the year 1998. There was a [http://versa.bmvit.gv.at/uploads/media/19950917_Cessna_FR_182.pdf 1995 accident report] of a plane in Slovakia that mentioned the "Civil Aviation Inspectorate" (ŠTÁTNA LETECKÁ INŠPEKCIA) - Did that become the CAA? Or is it a separate agency? * [[Operation Sovereign Borders]] ([[:en:Operation Sovereign Borders|en]]) ([[:de:Operation Sovereign Borders|de]]) * Vladimír Feľbaba == Psychológia a pedagogika == * Prosim o pridanie nejakeho clanku tykajuceho sa problematiky [[subliminál|subliminalov]] t.j. Subliminály (anglické slovo subliminal znamená podprahový, nevedomý) sú podprahové signály, ktoré ležia pod naším vedomým zrakovým a sluchovým prahom, avšak naše podvedomie ho aj tak vníma. Je možné nimi vyvolávať zmeny v chovaní jednotlivcov, ale aj pri mase ľudí. Posolstvo subliminálov sa dostáva nefiltrované do nášho podvedomia, ktoré ako je známe riadi veľkú časť nášho chovania a zodpovedá za naše zvyky. Je potrebne, aby ludia o tom vedeli. Na anglicej wikipedii uz taky clanok je, ale tu este nie == Šport a rekreácia == * Dobrý deň, chcem Vám dať podnet na napísanie bio o: [[Filip Sihelský]] (Reprezentant Slovenskej Republiky v motosurfe) * Dobrý deň prosím o pridanie bio: Nicolas Gašpar (hokej) * [[Telocvičňa]] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:26, 16. apríl 2024 (UTC) * Dobrý deň. Nikde som nenašiel informácie o [[Slovenská ženská hokejová liga]] - ročníky, kluby, víťazky... == Vzdelávanie == * Mohol by niekto napísať článok o [https://www.europeanacademy.sk/ Európskej akadémii vzdelávania]? == Ostatné == * Dobrý deň, mohli by ste napísať článok o Ondrejovi Vrábelovi a Pinf hrách, Ondrej má 15 no už je veľmi úspešný Slovák. Robí hry pre postihnuté detičky - Pinf hry. [[Špeciálne:Príspevky/95.102.225.156|95.102.225.156]] 23:02, 3. február 2017 (UTC) * A na [[starožitnosť|starozitnosti]] ste uplne zabudli ? alebo to len ja nemozem pohladat. DAKUJEM. * Ahojte! Bolo by dobré mať šablónu pre minimálne požiadavky počítačových hier na PC, dátum vydania a tak podobne ako napr. [[Metal Gear Solid]] na anglickej wiki... Stránky by boli tým pádom prehľadnejšie a ľahšie by sa dopĺňali informácie tohto typu. ak už takéto niečo existuje, tak som to nenašiel... potom mi dajte vedieť. thx! [[Redaktor:Gbaor|Gbaor]] 17:17, 11. február 2007 (UTC) * Dobrý deň, chcel by som sa spýtať, či by som mohol presunúť zoznam "červených" linkov zo svojej redaktorskej stránky sem. --[[Redaktor:Laddy|Laddy]] 18:37, 7. december 2007 (UTC) * Aneb slovenský pohled na [[:cs:pomazánkové máslo]]. Případné informace o výrobcích, názvech, normách, aférách atp. na Slovensku velmi rád a s uvedením autora převedu do českého článku. Předem díky. --[[Redaktor:Tchoř|Tchoř]] ([[Diskusia s redaktorom:Tchoř|diskusia]]) 20:57, 6. november 2012 (UTC) * Dobry den, mna by zaujimal clanok o online vedeckych konferenciach. Viem, ze na conference-gate com sa nieco take robi, je to zaujimava tema. Vdaka. * Nájde sa niekto na článok o elitnej jednotke francúzskej polície RAID - [[:fr:Recherche, assistance, intervention, dissuasion]]? / [https://twitter.com/hashtag/raid?f=images&vertical=default #raid] to je tá, ktorá prišla včera o fenku Diesel. --–[[User:Bubamara|<span style="font-variant:small-caps;color:#8B008B;">Bubamara</span>]]_{[[User talk:Bubamara|<font color="#000000">disk.</font>]]} 23:48, 18. november 2015 (UTC) * Ak by sa našiel niekto, koho zaujíma téma [[:cs:Válka na východní Ukrajině]], k nej sa viaže [[:uk:Чорний тюльпан (гуманітарна місія)]] - [[Čierny tulipán (humanitárna misia)]]. Viac napr. tu: [http://reportermagazin.cz/mrtve-je-treba-vratit-domu/ Válka o Donbas: Mrtvé je třeba vrátit domů], [http://www.bbc.com/news/world-europe-33786075 Ukraine conflict: Helping one family search for lost soldier], [http://www.bbc.com/news/world-asia-33728522 'Black Tulip' volunteers face uncertain future], [http://www.rferl.org/content/ukraine-recovering-war-dead-black-tulip/26649901.html The Slow, Dangerous Work Of Recovering Ukraine's War Dead], [http://mashable.com/2014/11/03/the-ukrainian-body-collector/ The body collector from Ukraine] alebo české /tlačené/ vydanie Newsweek 4/2016, str. 16, reportáž Lily Hyde: Naděje má jméno Oleh. [http://naidy.org.ua/ Stránky misie Čierny tulipán] a jej [https://www.facebook.com/naidy.org.ua FB]. Vďaka. --–[[User:Bubamara|<span style="font-variant:small-caps;color:#8B008B;">Bubamara</span>]]_{[[User talk:Bubamara|<font color="#000000">disk.</font>]]} 18:49, 22. apríl 2016 (UTC) * OK, potrebujem aby niekto začal konečne niekto iný vyrábať články ktoré sú v šablóne {{šablóna|Mojang}}. Nikto sa nenašiel, čo vytváral také stránky, len mi tam viac pridávajú. Dúfam že sa to čoskoro vybavý. --[[Špeciálne:Príspevky/85.237.234.226|85.237.234.226]] 17:55, 17. júl 2018 (UTC) * [[Deň svätého Valentína]] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:40, 14. február 2024 (UTC) * [[Kasíno (herňa)|Kasíno]] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:29, 21. jún 2024 (UTC) * [[Krieda (nástroj)|krieda]] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:32, 23. jún 2024 (UTC) * Dobrý deň, ospravedlňujem sa, ak moja žiadosť nepatrí do tejto sekcie, ale pretože žiadna iná mi nevyhovuje, tak to dám aspoň tu. Veľmi rád by som požiadal o vytvorenie článku o televíznom seriáli [[Bluey]]. Tento seriál má už spracované články vo viacerých jazykových mutáciách Wikipédie, ale na slovenskej Wikipédii stále chýba. == Pozri aj == * [[Wikipédia:Žiadané články podľa odkazov]] * [[Wikipédia:Žiadané články podľa interwiki]] * [[Wikipédia:Zoznam hesiel internetovej verzie encyklopédie Beliana]] * Žiadané články portálov: [[Portál:Astronómia/Pomôž v astronómii|Astronómia]], [[Portál:Biológia/Pomôž v biológii|Biológia]], [[Portál:Film/Pomôž vo filme|Film]], [[Portál:Fyzika/Pomôž vo fyzike|Fyzika]], [[Portál:História/Pomôž v histórii|História]], [[Portál:Hudba/Pomoc|Hudba]], [[Portál:Chémia/Pomoc|Chémia]], [[Portál:Informačné technológie/Pomôž v informačných technológiách|IT]], [[Portál:Jazyk/Pomôž v jazykoch|Jazyk]], [[Portál:Kozmonautika/Pomôž v kozmonautike|Kozmonautika]], [[Portál:Literatúra/Pomôž v literatúre|Literatúra]], [[Portál:Ľudia/Pomoc|Ľudia]], [[Portál:Matematika/Pomôž v matematike|Matematika]], [[Portál:Pes/Pomôž|Pes]], [[Portál:Politika/Pomôž v politike|Politika]], [[Portál:Slnečná sústava/Pomôž|Slnečná sústava]], [[Portál:Šport/Pomôž v športe|Šport]] * [[Špeciálne:ŽiadanéStránky|Špeciálne:Žiadané stránky]] * [[Špeciálne:ŽiadanéKategórie|Špeciálne:Žiadané kategórie]] * [[Špeciálne:ŽiadanéŠablóny|Špeciálne:Žiadané šablóny]] [[Kategória:Wikipédia:Údržbové zoznamy|Žiadané články]] 42s2v5n9uhd9k6i8stwyd5ae2xeposv 8198431 8198430 2026-04-14T18:11:34Z Riaditeľ poslednej triedy 290929 8198431 wikitext text/x-wiki Leyla (televízny seriál) Leyla je slovenský dramatický televízny seriál režírovaný Miško Dirda. Seriál bol uvedený prostredníctvom YouTube kanála Bonton HD, kde si získal pozornosť divákov najmä vďaka emotívnemu príbehu a modernej vizuálnej produkcii. Dej Príbeh seriálu Leyla sleduje život hlavnej hrdinky Leyly, ktorá čelí zložitým životným situáciám, rodinným konfliktom a hľadaniu vlastnej identity. Dej sa odohráva v súčasnom prostredí a zameriava sa na medziľudské vzťahy, lásku, zradu a osobný rast. Postupne sa odhaľujú tajomstvá z minulosti, ktoré výrazne ovplyvňujú súčasné rozhodnutia postáv. Leyla musí prekonať viaceré prekážky, aby našla pravdu o sebe aj o ľuďoch vo svojom okolí. Produkcia Seriál režíroval Miško Dirda, ktorý sa podieľal aj na kreatívnom smerovaní projektu. Produkcia bola zameraná na moderný štýl natáčania s dôrazom na realistické herecké výkony a aktuálne spoločenské témy. Distribúcia seriálu prebiehala primárne online prostredníctvom YouTube kanála Bonton HD, čo umožnilo jednoduchý prístup širokému publiku. Vysielanie Seriál bol publikovaný na YouTube platforme, kde jednotlivé epizódy vychádzali postupne. Tento spôsob distribúcie reflektuje súčasný trend digitálneho sledovania obsahu. Prijatie Seriál si získal priazeň divákov najmä medzi mladším publikom. Pozitívne reakcie smerovali k príbehu, hereckým výkonom a dostupnosti zdarma na internete.Účinkujúci V seriáli Leyla účinkujú: Janka Kandračová Karolína Šandorová Slávka Dirdová Romana Veselá Mirko Holub Filip Dirda Mário Dirda Stanka Dirdová Damián Dirda Šarlota Dirdová == Architektúra == * [[:w:en:Tomb of Cyrus]] [[Redaktor:ChipsBaMast|ChipsBaMast]] ([[Diskusia s redaktorom:ChipsBaMast|diskusia]]) 19:36, 29. december 2021 (UTC) == Astronómia == * [[Deep Space Network]] * [[Stephenson 2-18]] == Biografia == * Dobrý deň, chcem Vám dať podnet na napísanie bio o: [[Michal Bycko]] ...(jeden z hlavných iniciátorov vzniku múzea A. Warhola v Medzilaborciach, súčasný kurátor & absolvent Katedry výtvarnej výchovy PdF a FF UPJŠ u prof. Šafranka). Vopred ďakujem & prajem pekný deň! * Rad by som sa dozvedel kedy bol [[Michal Maroši]] majstrom ČR vo fourcrosse * Jaromir Mayer, 2. manzel Evy Pilarovej - nikde neviem najst ziadne udaje ani zivotopis, je mozne nieco doplnit? {{nepodpísal|92.52.9.83}} * poprosil by som o článok o [[Troye Sivan|Troyovi Sivanovi]], austráskom spevákovi, pôvodom z južnej afriky * Could someone create [[Richard Petty]]? ([[:en:Richard Petty|en]], [[:fr:Richard Petty|fr]], [[:de:Richard Petty|de]], [[:it:Richard Petty|it]]) --[[Redaktor:AmaryllisGardener|AmaryllisGardener]] ([[Diskusia s redaktorom:AmaryllisGardener|diskusia]]) 16:07, 11. október 2014 (UTC)}} * arch. [[Richard Vyškovský]] ([[:cs:Richard Vyškovský|cs]], [[:de:Richard Vyškovský|de]], [[:en:Richard Vyškovský|en]]), pamiatkar a špecialista na historickú architektúru, už viac ako 40 rokov vymýšľa papierové modely pre časopis abc --[[Redaktor:JanSuchy|JanSuchy]] ([[Diskusia s redaktorom:JanSuchy|diskusia]]) 18:04, 27. november 2014 (UTC) * [[Maha Charki Sirindhorn]] ([[:en:Sirindhorn|en]]) --[[Redaktor:บุญพฤทธิ์ ทวนทัย|บุญพฤทธิ์ ทวนทัย]] ([[Diskusia s redaktorom:บุญพฤทธิ์ ทวนทัย|diskusia]]) 05:02, 25. apríl 2021 (UTC) * Hľadám redaktora, ktorý dokáže vytvoriť partnerskú stránku v slovenskom jazyku pre stránku v maďarskom jazyku. https://hu.wikipedia.org/wiki/Balla_%C3%81rp%C3%A1d_Zolt%C3%A1n --[[Redaktor:Ujfalvi|Ujfalvi]] ([[Diskusia s redaktorom:Ujfalvi|diskusia]]) 17:43, 28. december 2021 (UTC) * [[Emil Reich]] ([[:en:Emil Reich|en]], [[:hu:Emil Reich|hu]]). No jestvujú aj ďalšie zaujímavé osobnosti narodené na dnešnom území Slovenska, ktoré pôsobili v zahraničí. --[[Redaktor:BasicWriting|BasicWriting]] ([[Diskusia s redaktorom:BasicWriting|diskusia]]) 23:03, 25. január 2026 (UTC) * [[Ján Kravec]] - Stíhací pilot, rodák zo Smilna (okres Bardejov), príslušník 310. československej stíhacej perute RAF v období 2. svetovej vojny. Kravcovi bol 5. 10. 2023 v Smilne za prítomnosti Náčelníka GŠ OS SR odhalený pamätník. --[[Redaktor:Ing._Pavol_Horňák|Ing._Pavol_Horňák]] ([[Diskusia s redaktorom:Ing._Pavol_Horňák|diskusia]]) 12:56, 18. marec 2026 (UTC) == Biológia a ekológia == * [[ACSF3]] ([[:en:ACSF3|en]]) - Enzým * Chýba mi článok o zvieracom druhu [[Ježko bielobruchý]] . Na českej wiki sa dá nájsť pod heslom "ježek bělobřichý" :) * [[Chromozóm 16]] (človek) ([[:en:Chromosome 16|en]]) * Mohol by niekto spravit clanok o [[Kartúzska mačka]] * [[Barmská mačka]] * [[Japonský bobtail]] vdaka[[Špeciálne:Príspevky/81.92.251.90|81.92.251.90]] 10:43, 10. máj 2020 (UTC) * [[Pyruvátdehydrogenázový komplex]] ([[:en:Pyruvate dehydrogenase complex|en]]) - Veľmi dobre známy enzýmový komplex * [[SHC014-CoV]] ([[:en:SHC014-CoV|en]]) - SHC014-CoV is a SARS-like coronavirus (SL-COV) which infects horseshoe bats (f. Rhinolophidae) == Doprava, technika a stavebníctvo == * snímacia elektrónka [[superortikon]] * [[paropriepustnosť]] [[stavebný materiál|stavebných materiálov]] - Kto by mi vedel poradiť, ako sa orientovať v paropriepustnosti stavebných materiálov, kde je tá hranica, kedy je materiál paropriepustný? * [[lítiový akumulátor|Lítiové akumulátory]] - Ako hľadám, tak (okrem reklamy na nákup) nenachádzam základné vlastnosti lítiových akumulátorov. Ale aj ďaľšie dôležité vlastnosti ako odolnosť proti prebíjaniu, hlbokému vybíjaniu, odolnosť proti nadprúdom, samovybíjanie , možné nebezpečie pri používaní, nabíjačky svojpomocou a čo s tým súvisí… Prosím o informácie typu "NA kloub věcí" a nie typu: prídte, poradíme, nakúpite. <small>—Predchádzajúci [[Wikipédia:Podpisujte sa|nepodpísaný]] komentár pridal(a) [[Špeciálne:Contributions/14:38, 1. február 2007|14:38, 1. február 2007]] ([[Diskusia s redaktorom:14:38, 1. február 2007|diskusia]]) 213.215.97.228.</small> * Kto by mi vedel poradiť, ako sa orientovať v paropriepustnosti stavebných materiálov, kde je tá hranica, kedy je materiál paropriepustný? * Myslím, že aj na sk wiki by sa nám hodil infobox pre metro, ktorý výborne zhrnie základne údaje o metre v jeho článku. [[:cs:Šablona:Infobox - síť metra|Na českej wiki majú toto]], no radšej by som preferoval [[:en:Template:Infobox public transit|podobný infobox ako na en wiki]]. Vopred ďakujem! --[[Redaktor:Luky001|Luky001]] ([[Diskusia s redaktorom:Luky001|diskusia]]) 14:07, 29. október 2018 (UTC) * [[Samsung Galaxy S (séria)]]^{([[:en:Samsung Galaxy S series|en]])}, [[Samsung Galaxy J5]]^{([[:en:Samsung Galaxy J5|en]])}, [[Samsung Galaxy Note 8]]^{([[:en:Samsung Galaxy Note8|en]])}, [[Samsung Galaxy Note 7]]^{([[:en:Samsung Galaxy Note 7|en]])}, [[Samsung Galaxy Note Fan Edition]]^{([[:cs:Samsung Galaxy Note Fan Edition|cs]])}, [[Samsung Gear Fit 2]]^{([[:en:Samsung Gear Fit 2|en]])}, [[Samsung Gear Fit 2 Pro]]^{([[:en:Samsung Gear Fit 2 Pro|en]])}--[[Redaktor:Patriccck|Patriccck]] ([[Diskusia s redaktorom:Patriccck|diskusia]]) 12:03, 12. február 2018 (UTC) == Ekonómia == == Filmové umenie == prosim o články * Jakub Medvecký, scenárista * Alena Bodingerová, scenáristka * Peter Bebjak, režisér == Filozofia a náboženstvo == * Prosím o doplnenie informácií o Luciferiánskom spolku Geryon - no informácie sa hľadajú ťažšie * [[Centrum pre židovsko-kresťanské porozumenie a spoluprácu]] [[:en:The Center for Jewish-Christian Understanding and Cooperation|(en)]] ďakujem. --[[Redaktor:Omert33|Omert33]] ([[Diskusia s redaktorom:Omert33|diskusia]]) 13:40, 20. január 2015 (UTC) * Pekný deň, Neviem nájsť dostatok informácii, tak sa obraciam na Vás. Prosím napíšte článok o Miroslavovi Kyselovi, ktorý založil Petržalské Salezianske stredisko Mamateyka. A tiež o Mamateyke. Ďakujem Redaktor Cobroney - cobroney05@gmail.com -- Cobroney - [[Redaktor:Cobroney|Cobroney]] ([[Diskusia s redaktorom:Cobroney|diskusia]]) 07:08, 12. júl 2020 (UTC) * [[Nguyễn Văn Hùng]] ([[:en:Peter Nguyen Van Hung|en]]; [[:sv:Peter Nguyen Van Hung|sv]]; [[:da:Peter Nguyễn Văn Hùng|da]]; [[:es:Nguyễn Văn Hùng|es]]; [[:fr:Pierre Nguyễn Văn Hùng|fr]]) --[[Špeciálne:Príspevky/2402:7500:5E5:93C4:4D21:4C38:370:5530|2402:7500:5E5:93C4:4D21:4C38:370:5530]] 14:35, 19. február 2024 (UTC) == Geografia == * mohol by niekto nieco spravit o manzanares (rieka v madride) a o zimnom pristave v bratislave?--[[Špeciálne:Príspevky/195.91.6.78|195.91.6.78]] 13:09, 16. marec 2015 (UTC) * [[Tanger]] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 10:13, 2. júl 2024 (UTC) == Geológia a paleontológia == == História a archeológia == * Dobrý deň, chcel by som sa opýtať či by mi niekto vedel pomôcť alebo respektíve vedel vytvoriť článok o slovenskom zemianskom rode [[Janovich]]. Je to rodina s historickým sídlom v obci Čirč a takisto viem poskytnúť všetky notárom overené informácie ako rodinné životopisy, erby, erbové listiny aj v orginálnej latinčine, ako aj preložené do slovenčiny. Ak by sa na to niekto vedel pozrieť a pomôcť mi bol by som rád. Ďakujem * Zdravím všetkých redaktorov a vopred im ďakujem za ich rozsiahlu a v ohľade na zložitosť úlohy do ktorej sa pustili ťažkú činnosť. Mal by som jednu požiadavku, ktorá by sa mala týkať štruktúr a organizácií takzvaných "[[monsterproces]]ov" uskutočňovaných koncom 40-tych a začiatkom 50-tych rokov a ich dopady na náladu obyvateľstva, prípadne postup akým bolo možné takýto proces vo vtedajších československých pomeroch takýto proces zrealizovať. Či sa jednalo o čisté kopírovanie sovietskych procesov neslávnej Stalinovej hrôzovlády, alebo tu bola iniciatíva vlastných radov o nástupníctvo a prečistenie strany od silných konkurentov...viem že moja požiadavka je možno zložitá, možno sčasti obsiahnutá v ostatných článkoch, no skutočne som sa ešte s konkrétnym špecializovaným článkom k tejto problematike nestretol...Ako vravím, možno neskutočná úloha, viem že ide o dosť staré obdobie a dokumenty a reálne podklady na základe ktorých možno objektívne takéto informácie podať zrejme ani neexistujú...v každom ohľade vám však vopred ďakujem minimálne za prečítanie tejto správy....S pozdravom....Slavonian (Redaktor Cobroney začína vytvárať článok. Redaktor Cobroney - cobroney05@gmail.com -- Cobroney - [[Redaktor:Cobroney|Cobroney]] ([[Diskusia s redaktorom:Cobroney|diskusia]]) 06:16, 13. júl 2020 (UTC)) * [[Sarit Thanarat]] ([[:en:Sarit Thanarat|en]]) * [[Thaksin Shinawatra]] ([[:en:Thaksin Shinawatra|en]]) == Hudba == * Veselka - interprétka pre deti s vlastnou tvorbou, ktorá vystupuje po celom Slovensku. Jej tvorba je odprezentovaná aj na detskej Lala TV a Turbo TV. Vydala CD a USB album Veselo s Veselkou. www.veselkaofficial.skFB:<nowiki>https://www.facebook.com/share/1ABtmSRQrM/?mibextid=wwXIfr</nowiki> * [[Mango (spevák)]] taliansky spevák-skladateľ ([[:en:Mango (singer)|en]] ) --Generale Lee (diskusia) 10:22, 27. december 2014 (UTC) * Mohlo by sa tu objavit nejaky clanok o kapele [[Rara Avis]] ? bolo by to super :) * Paramones (Ramones Revival Band) – Členovia: Peter Csaszny (čax); Členovia:Gitara,spev - Peter Csaszny (čax); Bicie,spev - Laco Uhrovič (žíroš); Basa,spev - Laco Fernyák; Bývalí členovia: František Laky (basa,spev) * Dobrý večer, poprosila by som príspevky o slovenskej jazz-funkovej kapele [[Finally(skupina)|Finally]] - členovia [[Eugen Botos, ml.(hudobný skladateľ, huslista, klavirista a líder kapely)|Eugen Botos]], [[Robert Vizvari(basgitarista)|Robert Vizvari]], [[Martin Koleda(gitarista)|Martin Koleda]]. Kapela momentálne pracuje na druhom CD albume, ktorého súčasťou je aj okrem iných slávnych interpretov aj legendárna [[Dionne Warwick]]. Veľmi pekne Vám ďakujem. * Mýtnici- country skupina Bratislava * [[Tu, na lúke]] - kozácka pieseň ^{([[:ru:Ой, при лужку, при лужке|ru]]), ([[:simple:Oy,_pri_luzhku|en]]), ([[:de:Oj, pri luschku, pri luschke|de]]), [[:uk:Ой при лузі, при лужку|(uk)]]} * Dobrý den, poprosil bych o vytvoření nebo přeložení článku o albu ''[[Holomráz]]''^{([[:cs:Holomráz (album)|cs]], [[:en:Holomráz|en]])} a ''[[Katarze]]''^{([[:cs:Katarze (album)|cs]], [[:en:Katarze|en]])} od skupiny ''[[Slza]]''. Díky! --[[Redaktor:Patriccck|Patriccck]] ([[Diskusia s redaktorom:Patriccck|diskusia]]) 12:50, 12. február 2018 (UTC) * [[Sala Khunnawut]] thajská speváčk ([[:en:Sala Khunnawut|en]] ) * [[Vieng Narumon]] thajská popová speváčka ([[:en:Vieng Narumon|en]] ) * [[Honey Sri-Isan]] thajská popová speváčka ([[:en:Honey Sri-Isan|en]] ) * [[Yodrak Salakjai]] thajská speváčk ([[:en:Yodrak Salakjai|en]] ) * metalová kapela Patriarcha ( infošky asi bude mať ten kto bol s nimi osobne , príp. robil s nimi interview, podcast etc.) by tu bola vítaná mnou , a aj ďalšími fanúšikmi , a ak je tu niekto taký s info , ako je aj popisek v zátvorke-môžem poprosiť to info o nich (nie vo forme rozhovoru - nezabúdajte že Wikipedia nie je skladisko rozhovorov ani textová podcastáreň!) sem na wiki ? Ďakujem moc! == Chémia == * V sekcii Chemia mi chyba clatok - [[Vznik chemických prvkov]]. Je to rozhadzane v astronomii - [[Veľký tresk|Velky tresk]], vyvoj a zanik [[hviezda|hviezd]], vybuch [[supernova|supernov]], ale nikde kompletne. Je to tema ktora zasahuje do viacerych vednych odborov, bolo by dobre ak by bola kompletna. * [[Luminol]] == Informatika == * Hodil by sa krátky článok <!-- na tému --> [[Aktuálna verzia]], na ktorý sa odkazuje zo šablóny {{tl|Infobox Softvér}}. ~Kubo2 / [[Diskusia_s_redaktorom:Kubo2|diskusia]] 21:25, 5. marec 2015 (UTC) * Rád by som poprosil o vytvorenie alebo preloženie článku o zaujímavom operačnom systéme L4. Viďte tiež [[:cs:L4 (jádro)]], [[:cs:Jochen Liedtke]] a eventuálne [[:cs:seL4]]. Ďakujem.[[Redaktor:Omikrofan|Omikrofan]] ([[Diskusia s redaktorom:Omikrofan|diskusia]]) 17:38, 25. júl 2016 (UTC) * Dobrý deň. Poprosil by som o článok o transakčnej pameti [[:cs:Transakční paměť]]. Ďakujem.[[Redaktor:Flanagancz|Flanagancz]] ([[Diskusia s redaktorom:Flanagancz|diskusia]]) 10:16, 7. marec 2017 (UTC) * Dobrý deň. Poprosil by som o článok o operačnom systéme MINIX 3. Viďte tiež [[:cs:MINIX 3]]. Ďakujem. --[[Redaktor:Flanagancz|Flanagancz]] ([[Diskusia s redaktorom:Flanagancz|diskusia]]) 13:16, 17. marec 2017 (UTC) * Dobrý den, založil by někdo článek o [[Samsung Health]]? ^{([[:en:Samsung Health|en]], [[:cs:Samsung Health|cs]], [[:fr:Samsung Health|fr]])} Děkuji. --[[Redaktor:Patriccck|Patriccck]] ([[Diskusia s redaktorom:Patriccck|diskusia]]) 12:39, 12. február 2018 (UTC) * Dobrý deň. Poprosil by som o článok o užitočnom softweru [[XAMPP]], ktorý vychádza z [[LAMP (softvér)|LAMP]]. Viďte tiež [[:cs:XAMPP]]. Ďakujem. --[[Redaktor:Flanagancz|Flanagancz]] ([[Diskusia s redaktorom:Flanagancz|diskusia]]) 20:19, 31. marec 2022 (UTC) == Kozmonautika == * [[Neutron (raketa)]] == Literatúra, filológia a jazykoveda == * [[Gridská čarodejnica|Gričská čarodejnica]] * veľmi by som sa potešil článku o slovenských alternatívnych vydavateľstvách a ich interpretoch počnúc zoon, gregor agency, deadred, slnko atď. * [[Isabelle de Charrière]] : Wikidata Q123386 , [[:en:Isabelle de Charriere|en]] [[:fr:Isabelle de Charrière|fr]] [[:de:isabelle de Charriere|de]] [[:cs:Isabelle de Charrière|cs]] * [[Bratia Grimmovci]] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:56, 21. marec 2025 (UTC) == Matematika a fyzika == == Medicína == * hladam material o wyskyte ciernych skwrn na oku podla druhu choroby,kto moze nposkytnut info? moj mail rashmann@sms.cz dakujem * rada by som sa dozvedela podrobnosti o diskopatiách - hlavne o CB syndróme. Ďakujem == Meteorológia == * Sucho a teplo v Evropě 2018, můžete přeložit z [[:cs:Sucho a teplo v Evropě 2018|české]] nebo [[:en:European heat wawe 2018|anglické Wikipedie]]. [[Redaktor:Patriccck|Patriccck]] ([[Diskusia s redaktorom:Patriccck|diskusia]]) 05:25, 10. august 2018 (UTC) == Médiá == == Právo, politika a verejná správa == * 13-3-09 Skusal som hladat nieco uzitocne o miestnej sprave a samospráve [[Holandsko|holandského kralovstva]], ale bohuzial som nic nenasiel vedel by niekto pomoct sasak@post.sk dakujem {{nepodpísal|213.151.217.138}} * Would someone be interested in writing [[Letecký úrad Slovenskej republiky]] (I started an English stub at [[:en:Civil Aviation Authority (Slovakia)]]) - Please also ensure a redirect is established from "Letecký úrad SR" (shorthand used in the agency website). In addition would anyone be interested in writing [[Letecký a námorný vyšetrovací útvar]] ([[:en:Aviation and Maritime Investigation Authority]])? Also, the current [[:en:Civil Aviation Authority (Slovakia)]] (CAA) was established by an act of the year 1998. There was a [http://versa.bmvit.gv.at/uploads/media/19950917_Cessna_FR_182.pdf 1995 accident report] of a plane in Slovakia that mentioned the "Civil Aviation Inspectorate" (ŠTÁTNA LETECKÁ INŠPEKCIA) - Did that become the CAA? Or is it a separate agency? * [[Operation Sovereign Borders]] ([[:en:Operation Sovereign Borders|en]]) ([[:de:Operation Sovereign Borders|de]]) * Vladimír Feľbaba == Psychológia a pedagogika == * Prosim o pridanie nejakeho clanku tykajuceho sa problematiky [[subliminál|subliminalov]] t.j. Subliminály (anglické slovo subliminal znamená podprahový, nevedomý) sú podprahové signály, ktoré ležia pod naším vedomým zrakovým a sluchovým prahom, avšak naše podvedomie ho aj tak vníma. Je možné nimi vyvolávať zmeny v chovaní jednotlivcov, ale aj pri mase ľudí. Posolstvo subliminálov sa dostáva nefiltrované do nášho podvedomia, ktoré ako je známe riadi veľkú časť nášho chovania a zodpovedá za naše zvyky. Je potrebne, aby ludia o tom vedeli. Na anglicej wikipedii uz taky clanok je, ale tu este nie == Šport a rekreácia == * Dobrý deň, chcem Vám dať podnet na napísanie bio o: [[Filip Sihelský]] (Reprezentant Slovenskej Republiky v motosurfe) * Dobrý deň prosím o pridanie bio: Nicolas Gašpar (hokej) * [[Telocvičňa]] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:26, 16. apríl 2024 (UTC) * Dobrý deň. Nikde som nenašiel informácie o [[Slovenská ženská hokejová liga]] - ročníky, kluby, víťazky... == Vzdelávanie == * Mohol by niekto napísať článok o [https://www.europeanacademy.sk/ Európskej akadémii vzdelávania]? == Ostatné == * Dobrý deň, mohli by ste napísať článok o Ondrejovi Vrábelovi a Pinf hrách, Ondrej má 15 no už je veľmi úspešný Slovák. Robí hry pre postihnuté detičky - Pinf hry. [[Špeciálne:Príspevky/95.102.225.156|95.102.225.156]] 23:02, 3. február 2017 (UTC) * A na [[starožitnosť|starozitnosti]] ste uplne zabudli ? alebo to len ja nemozem pohladat. DAKUJEM. * Ahojte! Bolo by dobré mať šablónu pre minimálne požiadavky počítačových hier na PC, dátum vydania a tak podobne ako napr. [[Metal Gear Solid]] na anglickej wiki... Stránky by boli tým pádom prehľadnejšie a ľahšie by sa dopĺňali informácie tohto typu. ak už takéto niečo existuje, tak som to nenašiel... potom mi dajte vedieť. thx! [[Redaktor:Gbaor|Gbaor]] 17:17, 11. február 2007 (UTC) * Dobrý deň, chcel by som sa spýtať, či by som mohol presunúť zoznam "červených" linkov zo svojej redaktorskej stránky sem. --[[Redaktor:Laddy|Laddy]] 18:37, 7. december 2007 (UTC) * Aneb slovenský pohled na [[:cs:pomazánkové máslo]]. Případné informace o výrobcích, názvech, normách, aférách atp. na Slovensku velmi rád a s uvedením autora převedu do českého článku. Předem díky. --[[Redaktor:Tchoř|Tchoř]] ([[Diskusia s redaktorom:Tchoř|diskusia]]) 20:57, 6. november 2012 (UTC) * Dobry den, mna by zaujimal clanok o online vedeckych konferenciach. Viem, ze na conference-gate com sa nieco take robi, je to zaujimava tema. Vdaka. * Nájde sa niekto na článok o elitnej jednotke francúzskej polície RAID - [[:fr:Recherche, assistance, intervention, dissuasion]]? / [https://twitter.com/hashtag/raid?f=images&vertical=default #raid] to je tá, ktorá prišla včera o fenku Diesel. --–[[User:Bubamara|<span style="font-variant:small-caps;color:#8B008B;">Bubamara</span>]]_{[[User talk:Bubamara|<font color="#000000">disk.</font>]]} 23:48, 18. november 2015 (UTC) * Ak by sa našiel niekto, koho zaujíma téma [[:cs:Válka na východní Ukrajině]], k nej sa viaže [[:uk:Чорний тюльпан (гуманітарна місія)]] - [[Čierny tulipán (humanitárna misia)]]. Viac napr. tu: [http://reportermagazin.cz/mrtve-je-treba-vratit-domu/ Válka o Donbas: Mrtvé je třeba vrátit domů], [http://www.bbc.com/news/world-europe-33786075 Ukraine conflict: Helping one family search for lost soldier], [http://www.bbc.com/news/world-asia-33728522 'Black Tulip' volunteers face uncertain future], [http://www.rferl.org/content/ukraine-recovering-war-dead-black-tulip/26649901.html The Slow, Dangerous Work Of Recovering Ukraine's War Dead], [http://mashable.com/2014/11/03/the-ukrainian-body-collector/ The body collector from Ukraine] alebo české /tlačené/ vydanie Newsweek 4/2016, str. 16, reportáž Lily Hyde: Naděje má jméno Oleh. [http://naidy.org.ua/ Stránky misie Čierny tulipán] a jej [https://www.facebook.com/naidy.org.ua FB]. Vďaka. --–[[User:Bubamara|<span style="font-variant:small-caps;color:#8B008B;">Bubamara</span>]]_{[[User talk:Bubamara|<font color="#000000">disk.</font>]]} 18:49, 22. apríl 2016 (UTC) * OK, potrebujem aby niekto začal konečne niekto iný vyrábať články ktoré sú v šablóne {{šablóna|Mojang}}. Nikto sa nenašiel, čo vytváral také stránky, len mi tam viac pridávajú. Dúfam že sa to čoskoro vybavý. --[[Špeciálne:Príspevky/85.237.234.226|85.237.234.226]] 17:55, 17. júl 2018 (UTC) * [[Deň svätého Valentína]] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:40, 14. február 2024 (UTC) * [[Kasíno (herňa)|Kasíno]] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:29, 21. jún 2024 (UTC) * [[Krieda (nástroj)|krieda]] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:32, 23. jún 2024 (UTC) * Dobrý deň, ospravedlňujem sa, ak moja žiadosť nepatrí do tejto sekcie, ale pretože žiadna iná mi nevyhovuje, tak to dám aspoň tu. Veľmi rád by som požiadal o vytvorenie článku o televíznom seriáli [[Bluey]]. Tento seriál má už spracované články vo viacerých jazykových mutáciách Wikipédie, ale na slovenskej Wikipédii stále chýba. == Pozri aj == * [[Wikipédia:Žiadané články podľa odkazov]] * [[Wikipédia:Žiadané články podľa interwiki]] * [[Wikipédia:Zoznam hesiel internetovej verzie encyklopédie Beliana]] * Žiadané články portálov: [[Portál:Astronómia/Pomôž v astronómii|Astronómia]], [[Portál:Biológia/Pomôž v biológii|Biológia]], [[Portál:Film/Pomôž vo filme|Film]], [[Portál:Fyzika/Pomôž vo fyzike|Fyzika]], [[Portál:História/Pomôž v histórii|História]], [[Portál:Hudba/Pomoc|Hudba]], [[Portál:Chémia/Pomoc|Chémia]], [[Portál:Informačné technológie/Pomôž v informačných technológiách|IT]], [[Portál:Jazyk/Pomôž v jazykoch|Jazyk]], [[Portál:Kozmonautika/Pomôž v kozmonautike|Kozmonautika]], [[Portál:Literatúra/Pomôž v literatúre|Literatúra]], [[Portál:Ľudia/Pomoc|Ľudia]], [[Portál:Matematika/Pomôž v matematike|Matematika]], [[Portál:Pes/Pomôž|Pes]], [[Portál:Politika/Pomôž v politike|Politika]], [[Portál:Slnečná sústava/Pomôž|Slnečná sústava]], [[Portál:Šport/Pomôž v športe|Šport]] * [[Špeciálne:ŽiadanéStránky|Špeciálne:Žiadané stránky]] * [[Špeciálne:ŽiadanéKategórie|Špeciálne:Žiadané kategórie]] * [[Špeciálne:ŽiadanéŠablóny|Špeciálne:Žiadané šablóny]] [[Kategória:Wikipédia:Údržbové zoznamy|Žiadané články]] g39gp2104bck5i6humbgk26gqp1oni5 8198441 8198431 2026-04-14T18:28:32Z Pe3kZA 39673 Verzia používateľa [[Special:Contributions/Riaditeľ poslednej triedy|Riaditeľ poslednej triedy]] ([[User_talk:Riaditeľ poslednej triedy|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Pe3kZA 8196842 wikitext text/x-wiki {{Wikipédia:Žiadané články/Návod}} == Architektúra == * [[:w:en:Tomb of Cyrus]] [[Redaktor:ChipsBaMast|ChipsBaMast]] ([[Diskusia s redaktorom:ChipsBaMast|diskusia]]) 19:36, 29. december 2021 (UTC) == Astronómia == * [[Deep Space Network]] * [[Stephenson 2-18]] == Biografia == * Dobrý deň, chcem Vám dať podnet na napísanie bio o: [[Michal Bycko]] ...(jeden z hlavných iniciátorov vzniku múzea A. Warhola v Medzilaborciach, súčasný kurátor & absolvent Katedry výtvarnej výchovy PdF a FF UPJŠ u prof. Šafranka). Vopred ďakujem & prajem pekný deň! * Rad by som sa dozvedel kedy bol [[Michal Maroši]] majstrom ČR vo fourcrosse * Jaromir Mayer, 2. manzel Evy Pilarovej - nikde neviem najst ziadne udaje ani zivotopis, je mozne nieco doplnit? {{nepodpísal|92.52.9.83}} * poprosil by som o článok o [[Troye Sivan|Troyovi Sivanovi]], austráskom spevákovi, pôvodom z južnej afriky * Could someone create [[Richard Petty]]? ([[:en:Richard Petty|en]], [[:fr:Richard Petty|fr]], [[:de:Richard Petty|de]], [[:it:Richard Petty|it]]) --[[Redaktor:AmaryllisGardener|AmaryllisGardener]] ([[Diskusia s redaktorom:AmaryllisGardener|diskusia]]) 16:07, 11. október 2014 (UTC)}} * arch. [[Richard Vyškovský]] ([[:cs:Richard Vyškovský|cs]], [[:de:Richard Vyškovský|de]], [[:en:Richard Vyškovský|en]]), pamiatkar a špecialista na historickú architektúru, už viac ako 40 rokov vymýšľa papierové modely pre časopis abc --[[Redaktor:JanSuchy|JanSuchy]] ([[Diskusia s redaktorom:JanSuchy|diskusia]]) 18:04, 27. november 2014 (UTC) * [[Maha Charki Sirindhorn]] ([[:en:Sirindhorn|en]]) --[[Redaktor:บุญพฤทธิ์ ทวนทัย|บุญพฤทธิ์ ทวนทัย]] ([[Diskusia s redaktorom:บุญพฤทธิ์ ทวนทัย|diskusia]]) 05:02, 25. apríl 2021 (UTC) * Hľadám redaktora, ktorý dokáže vytvoriť partnerskú stránku v slovenskom jazyku pre stránku v maďarskom jazyku. https://hu.wikipedia.org/wiki/Balla_%C3%81rp%C3%A1d_Zolt%C3%A1n --[[Redaktor:Ujfalvi|Ujfalvi]] ([[Diskusia s redaktorom:Ujfalvi|diskusia]]) 17:43, 28. december 2021 (UTC) * [[Emil Reich]] ([[:en:Emil Reich|en]], [[:hu:Emil Reich|hu]]). No jestvujú aj ďalšie zaujímavé osobnosti narodené na dnešnom území Slovenska, ktoré pôsobili v zahraničí. --[[Redaktor:BasicWriting|BasicWriting]] ([[Diskusia s redaktorom:BasicWriting|diskusia]]) 23:03, 25. január 2026 (UTC) * [[Ján Kravec]] - Stíhací pilot, rodák zo Smilna (okres Bardejov), príslušník 310. československej stíhacej perute RAF v období 2. svetovej vojny. Kravcovi bol 5. 10. 2023 v Smilne za prítomnosti Náčelníka GŠ OS SR odhalený pamätník. --[[Redaktor:Ing._Pavol_Horňák|Ing._Pavol_Horňák]] ([[Diskusia s redaktorom:Ing._Pavol_Horňák|diskusia]]) 12:56, 18. marec 2026 (UTC) == Biológia a ekológia == * [[ACSF3]] ([[:en:ACSF3|en]]) - Enzým * Chýba mi článok o zvieracom druhu [[Ježko bielobruchý]] . Na českej wiki sa dá nájsť pod heslom "ježek bělobřichý" :) * [[Chromozóm 16]] (človek) ([[:en:Chromosome 16|en]]) * Mohol by niekto spravit clanok o [[Kartúzska mačka]] * [[Barmská mačka]] * [[Japonský bobtail]] vdaka[[Špeciálne:Príspevky/81.92.251.90|81.92.251.90]] 10:43, 10. máj 2020 (UTC) * [[Pyruvátdehydrogenázový komplex]] ([[:en:Pyruvate dehydrogenase complex|en]]) - Veľmi dobre známy enzýmový komplex * [[SHC014-CoV]] ([[:en:SHC014-CoV|en]]) - SHC014-CoV is a SARS-like coronavirus (SL-COV) which infects horseshoe bats (f. Rhinolophidae) == Doprava, technika a stavebníctvo == * snímacia elektrónka [[superortikon]] * [[paropriepustnosť]] [[stavebný materiál|stavebných materiálov]] - Kto by mi vedel poradiť, ako sa orientovať v paropriepustnosti stavebných materiálov, kde je tá hranica, kedy je materiál paropriepustný? * [[lítiový akumulátor|Lítiové akumulátory]] - Ako hľadám, tak (okrem reklamy na nákup) nenachádzam základné vlastnosti lítiových akumulátorov. Ale aj ďaľšie dôležité vlastnosti ako odolnosť proti prebíjaniu, hlbokému vybíjaniu, odolnosť proti nadprúdom, samovybíjanie , možné nebezpečie pri používaní, nabíjačky svojpomocou a čo s tým súvisí… Prosím o informácie typu "NA kloub věcí" a nie typu: prídte, poradíme, nakúpite. <small>—Predchádzajúci [[Wikipédia:Podpisujte sa|nepodpísaný]] komentár pridal(a) [[Špeciálne:Contributions/14:38, 1. február 2007|14:38, 1. február 2007]] ([[Diskusia s redaktorom:14:38, 1. február 2007|diskusia]]) 213.215.97.228.</small> * Kto by mi vedel poradiť, ako sa orientovať v paropriepustnosti stavebných materiálov, kde je tá hranica, kedy je materiál paropriepustný? * Myslím, že aj na sk wiki by sa nám hodil infobox pre metro, ktorý výborne zhrnie základne údaje o metre v jeho článku. [[:cs:Šablona:Infobox - síť metra|Na českej wiki majú toto]], no radšej by som preferoval [[:en:Template:Infobox public transit|podobný infobox ako na en wiki]]. Vopred ďakujem! --[[Redaktor:Luky001|Luky001]] ([[Diskusia s redaktorom:Luky001|diskusia]]) 14:07, 29. október 2018 (UTC) * [[Samsung Galaxy S (séria)]]^{([[:en:Samsung Galaxy S series|en]])}, [[Samsung Galaxy J5]]^{([[:en:Samsung Galaxy J5|en]])}, [[Samsung Galaxy Note 8]]^{([[:en:Samsung Galaxy Note8|en]])}, [[Samsung Galaxy Note 7]]^{([[:en:Samsung Galaxy Note 7|en]])}, [[Samsung Galaxy Note Fan Edition]]^{([[:cs:Samsung Galaxy Note Fan Edition|cs]])}, [[Samsung Gear Fit 2]]^{([[:en:Samsung Gear Fit 2|en]])}, [[Samsung Gear Fit 2 Pro]]^{([[:en:Samsung Gear Fit 2 Pro|en]])}--[[Redaktor:Patriccck|Patriccck]] ([[Diskusia s redaktorom:Patriccck|diskusia]]) 12:03, 12. február 2018 (UTC) == Ekonómia == == Filmové umenie == prosim o články * Jakub Medvecký, scenárista * Alena Bodingerová, scenáristka * Peter Bebjak, režisér == Filozofia a náboženstvo == * Prosím o doplnenie informácií o Luciferiánskom spolku Geryon - no informácie sa hľadajú ťažšie * [[Centrum pre židovsko-kresťanské porozumenie a spoluprácu]] [[:en:The Center for Jewish-Christian Understanding and Cooperation|(en)]] ďakujem. --[[Redaktor:Omert33|Omert33]] ([[Diskusia s redaktorom:Omert33|diskusia]]) 13:40, 20. január 2015 (UTC) * Pekný deň, Neviem nájsť dostatok informácii, tak sa obraciam na Vás. Prosím napíšte článok o Miroslavovi Kyselovi, ktorý založil Petržalské Salezianske stredisko Mamateyka. A tiež o Mamateyke. Ďakujem Redaktor Cobroney - cobroney05@gmail.com -- Cobroney - [[Redaktor:Cobroney|Cobroney]] ([[Diskusia s redaktorom:Cobroney|diskusia]]) 07:08, 12. júl 2020 (UTC) * [[Nguyễn Văn Hùng]] ([[:en:Peter Nguyen Van Hung|en]]; [[:sv:Peter Nguyen Van Hung|sv]]; [[:da:Peter Nguyễn Văn Hùng|da]]; [[:es:Nguyễn Văn Hùng|es]]; [[:fr:Pierre Nguyễn Văn Hùng|fr]]) --[[Špeciálne:Príspevky/2402:7500:5E5:93C4:4D21:4C38:370:5530|2402:7500:5E5:93C4:4D21:4C38:370:5530]] 14:35, 19. február 2024 (UTC) == Geografia == * mohol by niekto nieco spravit o manzanares (rieka v madride) a o zimnom pristave v bratislave?--[[Špeciálne:Príspevky/195.91.6.78|195.91.6.78]] 13:09, 16. marec 2015 (UTC) * [[Tanger]] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 10:13, 2. júl 2024 (UTC) == Geológia a paleontológia == == História a archeológia == * Dobrý deň, chcel by som sa opýtať či by mi niekto vedel pomôcť alebo respektíve vedel vytvoriť článok o slovenskom zemianskom rode [[Janovich]]. Je to rodina s historickým sídlom v obci Čirč a takisto viem poskytnúť všetky notárom overené informácie ako rodinné životopisy, erby, erbové listiny aj v orginálnej latinčine, ako aj preložené do slovenčiny. Ak by sa na to niekto vedel pozrieť a pomôcť mi bol by som rád. Ďakujem * Zdravím všetkých redaktorov a vopred im ďakujem za ich rozsiahlu a v ohľade na zložitosť úlohy do ktorej sa pustili ťažkú činnosť. Mal by som jednu požiadavku, ktorá by sa mala týkať štruktúr a organizácií takzvaných "[[monsterproces]]ov" uskutočňovaných koncom 40-tych a začiatkom 50-tych rokov a ich dopady na náladu obyvateľstva, prípadne postup akým bolo možné takýto proces vo vtedajších československých pomeroch takýto proces zrealizovať. Či sa jednalo o čisté kopírovanie sovietskych procesov neslávnej Stalinovej hrôzovlády, alebo tu bola iniciatíva vlastných radov o nástupníctvo a prečistenie strany od silných konkurentov...viem že moja požiadavka je možno zložitá, možno sčasti obsiahnutá v ostatných článkoch, no skutočne som sa ešte s konkrétnym špecializovaným článkom k tejto problematike nestretol...Ako vravím, možno neskutočná úloha, viem že ide o dosť staré obdobie a dokumenty a reálne podklady na základe ktorých možno objektívne takéto informácie podať zrejme ani neexistujú...v každom ohľade vám však vopred ďakujem minimálne za prečítanie tejto správy....S pozdravom....Slavonian (Redaktor Cobroney začína vytvárať článok. Redaktor Cobroney - cobroney05@gmail.com -- Cobroney - [[Redaktor:Cobroney|Cobroney]] ([[Diskusia s redaktorom:Cobroney|diskusia]]) 06:16, 13. júl 2020 (UTC)) * [[Sarit Thanarat]] ([[:en:Sarit Thanarat|en]]) * [[Thaksin Shinawatra]] ([[:en:Thaksin Shinawatra|en]]) == Hudba == * Veselka - interprétka pre deti s vlastnou tvorbou, ktorá vystupuje po celom Slovensku. Jej tvorba je odprezentovaná aj na detskej Lala TV a Turbo TV. Vydala CD a USB album Veselo s Veselkou. www.veselkaofficial.skFB:<nowiki>https://www.facebook.com/share/1ABtmSRQrM/?mibextid=wwXIfr</nowiki> * [[Mango (spevák)]] taliansky spevák-skladateľ ([[:en:Mango (singer)|en]] ) --Generale Lee (diskusia) 10:22, 27. december 2014 (UTC) * Mohlo by sa tu objavit nejaky clanok o kapele [[Rara Avis]] ? bolo by to super :) * Paramones (Ramones Revival Band) – Členovia: Peter Csaszny (čax); Členovia:Gitara,spev - Peter Csaszny (čax); Bicie,spev - Laco Uhrovič (žíroš); Basa,spev - Laco Fernyák; Bývalí členovia: František Laky (basa,spev) * Dobrý večer, poprosila by som príspevky o slovenskej jazz-funkovej kapele [[Finally(skupina)|Finally]] - členovia [[Eugen Botos, ml.(hudobný skladateľ, huslista, klavirista a líder kapely)|Eugen Botos]], [[Robert Vizvari(basgitarista)|Robert Vizvari]], [[Martin Koleda(gitarista)|Martin Koleda]]. Kapela momentálne pracuje na druhom CD albume, ktorého súčasťou je aj okrem iných slávnych interpretov aj legendárna [[Dionne Warwick]]. Veľmi pekne Vám ďakujem. * Mýtnici- country skupina Bratislava * [[Tu, na lúke]] - kozácka pieseň ^{([[:ru:Ой, при лужку, при лужке|ru]]), ([[:simple:Oy,_pri_luzhku|en]]), ([[:de:Oj, pri luschku, pri luschke|de]]), [[:uk:Ой при лузі, при лужку|(uk)]]} * Dobrý den, poprosil bych o vytvoření nebo přeložení článku o albu ''[[Holomráz]]''^{([[:cs:Holomráz (album)|cs]], [[:en:Holomráz|en]])} a ''[[Katarze]]''^{([[:cs:Katarze (album)|cs]], [[:en:Katarze|en]])} od skupiny ''[[Slza]]''. Díky! --[[Redaktor:Patriccck|Patriccck]] ([[Diskusia s redaktorom:Patriccck|diskusia]]) 12:50, 12. február 2018 (UTC) * [[Sala Khunnawut]] thajská speváčk ([[:en:Sala Khunnawut|en]] ) * [[Vieng Narumon]] thajská popová speváčka ([[:en:Vieng Narumon|en]] ) * [[Honey Sri-Isan]] thajská popová speváčka ([[:en:Honey Sri-Isan|en]] ) * [[Yodrak Salakjai]] thajská speváčk ([[:en:Yodrak Salakjai|en]] ) * metalová kapela Patriarcha ( infošky asi bude mať ten kto bol s nimi osobne , príp. robil s nimi interview, podcast etc.) by tu bola vítaná mnou , a aj ďalšími fanúšikmi , a ak je tu niekto taký s info , ako je aj popisek v zátvorke-môžem poprosiť to info o nich (nie vo forme rozhovoru - nezabúdajte že Wikipedia nie je skladisko rozhovorov ani textová podcastáreň!) sem na wiki ? Ďakujem moc! == Chémia == * V sekcii Chemia mi chyba clatok - [[Vznik chemických prvkov]]. Je to rozhadzane v astronomii - [[Veľký tresk|Velky tresk]], vyvoj a zanik [[hviezda|hviezd]], vybuch [[supernova|supernov]], ale nikde kompletne. Je to tema ktora zasahuje do viacerych vednych odborov, bolo by dobre ak by bola kompletna. * [[Luminol]] == Informatika == * Hodil by sa krátky článok <!-- na tému --> [[Aktuálna verzia]], na ktorý sa odkazuje zo šablóny {{tl|Infobox Softvér}}. ~Kubo2 / [[Diskusia_s_redaktorom:Kubo2|diskusia]] 21:25, 5. marec 2015 (UTC) * Rád by som poprosil o vytvorenie alebo preloženie článku o zaujímavom operačnom systéme L4. Viďte tiež [[:cs:L4 (jádro)]], [[:cs:Jochen Liedtke]] a eventuálne [[:cs:seL4]]. Ďakujem.[[Redaktor:Omikrofan|Omikrofan]] ([[Diskusia s redaktorom:Omikrofan|diskusia]]) 17:38, 25. júl 2016 (UTC) * Dobrý deň. Poprosil by som o článok o transakčnej pameti [[:cs:Transakční paměť]]. Ďakujem.[[Redaktor:Flanagancz|Flanagancz]] ([[Diskusia s redaktorom:Flanagancz|diskusia]]) 10:16, 7. marec 2017 (UTC) * Dobrý deň. Poprosil by som o článok o operačnom systéme MINIX 3. Viďte tiež [[:cs:MINIX 3]]. Ďakujem. --[[Redaktor:Flanagancz|Flanagancz]] ([[Diskusia s redaktorom:Flanagancz|diskusia]]) 13:16, 17. marec 2017 (UTC) * Dobrý den, založil by někdo článek o [[Samsung Health]]? ^{([[:en:Samsung Health|en]], [[:cs:Samsung Health|cs]], [[:fr:Samsung Health|fr]])} Děkuji. --[[Redaktor:Patriccck|Patriccck]] ([[Diskusia s redaktorom:Patriccck|diskusia]]) 12:39, 12. február 2018 (UTC) * Dobrý deň. Poprosil by som o článok o užitočnom softweru [[XAMPP]], ktorý vychádza z [[LAMP (softvér)|LAMP]]. Viďte tiež [[:cs:XAMPP]]. Ďakujem. --[[Redaktor:Flanagancz|Flanagancz]] ([[Diskusia s redaktorom:Flanagancz|diskusia]]) 20:19, 31. marec 2022 (UTC) == Kozmonautika == * [[Neutron (raketa)]] == Literatúra, filológia a jazykoveda == * [[Gridská čarodejnica|Gričská čarodejnica]] * veľmi by som sa potešil článku o slovenských alternatívnych vydavateľstvách a ich interpretoch počnúc zoon, gregor agency, deadred, slnko atď. * [[Isabelle de Charrière]] : Wikidata Q123386 , [[:en:Isabelle de Charriere|en]] [[:fr:Isabelle de Charrière|fr]] [[:de:isabelle de Charriere|de]] [[:cs:Isabelle de Charrière|cs]] * [[Bratia Grimmovci]] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:56, 21. marec 2025 (UTC) == Matematika a fyzika == == Medicína == * hladam material o wyskyte ciernych skwrn na oku podla druhu choroby,kto moze nposkytnut info? moj mail rashmann@sms.cz dakujem * rada by som sa dozvedela podrobnosti o diskopatiách - hlavne o CB syndróme. Ďakujem == Meteorológia == * Sucho a teplo v Evropě 2018, můžete přeložit z [[:cs:Sucho a teplo v Evropě 2018|české]] nebo [[:en:European heat wawe 2018|anglické Wikipedie]]. [[Redaktor:Patriccck|Patriccck]] ([[Diskusia s redaktorom:Patriccck|diskusia]]) 05:25, 10. august 2018 (UTC) == Médiá == == Právo, politika a verejná správa == * 13-3-09 Skusal som hladat nieco uzitocne o miestnej sprave a samospráve [[Holandsko|holandského kralovstva]], ale bohuzial som nic nenasiel vedel by niekto pomoct sasak@post.sk dakujem {{nepodpísal|213.151.217.138}} * Would someone be interested in writing [[Letecký úrad Slovenskej republiky]] (I started an English stub at [[:en:Civil Aviation Authority (Slovakia)]]) - Please also ensure a redirect is established from "Letecký úrad SR" (shorthand used in the agency website). In addition would anyone be interested in writing [[Letecký a námorný vyšetrovací útvar]] ([[:en:Aviation and Maritime Investigation Authority]])? Also, the current [[:en:Civil Aviation Authority (Slovakia)]] (CAA) was established by an act of the year 1998. There was a [http://versa.bmvit.gv.at/uploads/media/19950917_Cessna_FR_182.pdf 1995 accident report] of a plane in Slovakia that mentioned the "Civil Aviation Inspectorate" (ŠTÁTNA LETECKÁ INŠPEKCIA) - Did that become the CAA? Or is it a separate agency? * [[Operation Sovereign Borders]] ([[:en:Operation Sovereign Borders|en]]) ([[:de:Operation Sovereign Borders|de]]) * Vladimír Feľbaba == Psychológia a pedagogika == * Prosim o pridanie nejakeho clanku tykajuceho sa problematiky [[subliminál|subliminalov]] t.j. Subliminály (anglické slovo subliminal znamená podprahový, nevedomý) sú podprahové signály, ktoré ležia pod naším vedomým zrakovým a sluchovým prahom, avšak naše podvedomie ho aj tak vníma. Je možné nimi vyvolávať zmeny v chovaní jednotlivcov, ale aj pri mase ľudí. Posolstvo subliminálov sa dostáva nefiltrované do nášho podvedomia, ktoré ako je známe riadi veľkú časť nášho chovania a zodpovedá za naše zvyky. Je potrebne, aby ludia o tom vedeli. Na anglicej wikipedii uz taky clanok je, ale tu este nie == Šport a rekreácia == * Dobrý deň, chcem Vám dať podnet na napísanie bio o: [[Filip Sihelský]] (Reprezentant Slovenskej Republiky v motosurfe) * Dobrý deň prosím o pridanie bio: Nicolas Gašpar (hokej) * [[Telocvičňa]] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:26, 16. apríl 2024 (UTC) * Dobrý deň. Nikde som nenašiel informácie o [[Slovenská ženská hokejová liga]] - ročníky, kluby, víťazky... == Vzdelávanie == * Mohol by niekto napísať článok o [https://www.europeanacademy.sk/ Európskej akadémii vzdelávania]? == Ostatné == * Dobrý deň, mohli by ste napísať článok o Ondrejovi Vrábelovi a Pinf hrách, Ondrej má 15 no už je veľmi úspešný Slovák. Robí hry pre postihnuté detičky - Pinf hry. [[Špeciálne:Príspevky/95.102.225.156|95.102.225.156]] 23:02, 3. február 2017 (UTC) * A na [[starožitnosť|starozitnosti]] ste uplne zabudli ? alebo to len ja nemozem pohladat. DAKUJEM. * Ahojte! Bolo by dobré mať šablónu pre minimálne požiadavky počítačových hier na PC, dátum vydania a tak podobne ako napr. [[Metal Gear Solid]] na anglickej wiki... Stránky by boli tým pádom prehľadnejšie a ľahšie by sa dopĺňali informácie tohto typu. ak už takéto niečo existuje, tak som to nenašiel... potom mi dajte vedieť. thx! [[Redaktor:Gbaor|Gbaor]] 17:17, 11. február 2007 (UTC) * Dobrý deň, chcel by som sa spýtať, či by som mohol presunúť zoznam "červených" linkov zo svojej redaktorskej stránky sem. --[[Redaktor:Laddy|Laddy]] 18:37, 7. december 2007 (UTC) * Aneb slovenský pohled na [[:cs:pomazánkové máslo]]. Případné informace o výrobcích, názvech, normách, aférách atp. na Slovensku velmi rád a s uvedením autora převedu do českého článku. Předem díky. --[[Redaktor:Tchoř|Tchoř]] ([[Diskusia s redaktorom:Tchoř|diskusia]]) 20:57, 6. november 2012 (UTC) * Dobry den, mna by zaujimal clanok o online vedeckych konferenciach. Viem, ze na conference-gate com sa nieco take robi, je to zaujimava tema. Vdaka. * Nájde sa niekto na článok o elitnej jednotke francúzskej polície RAID - [[:fr:Recherche, assistance, intervention, dissuasion]]? / [https://twitter.com/hashtag/raid?f=images&vertical=default #raid] to je tá, ktorá prišla včera o fenku Diesel. --–[[User:Bubamara|<span style="font-variant:small-caps;color:#8B008B;">Bubamara</span>]]_{[[User talk:Bubamara|<font color="#000000">disk.</font>]]} 23:48, 18. november 2015 (UTC) * Ak by sa našiel niekto, koho zaujíma téma [[:cs:Válka na východní Ukrajině]], k nej sa viaže [[:uk:Чорний тюльпан (гуманітарна місія)]] - [[Čierny tulipán (humanitárna misia)]]. Viac napr. tu: [http://reportermagazin.cz/mrtve-je-treba-vratit-domu/ Válka o Donbas: Mrtvé je třeba vrátit domů], [http://www.bbc.com/news/world-europe-33786075 Ukraine conflict: Helping one family search for lost soldier], [http://www.bbc.com/news/world-asia-33728522 'Black Tulip' volunteers face uncertain future], [http://www.rferl.org/content/ukraine-recovering-war-dead-black-tulip/26649901.html The Slow, Dangerous Work Of Recovering Ukraine's War Dead], [http://mashable.com/2014/11/03/the-ukrainian-body-collector/ The body collector from Ukraine] alebo české /tlačené/ vydanie Newsweek 4/2016, str. 16, reportáž Lily Hyde: Naděje má jméno Oleh. [http://naidy.org.ua/ Stránky misie Čierny tulipán] a jej [https://www.facebook.com/naidy.org.ua FB]. Vďaka. --–[[User:Bubamara|<span style="font-variant:small-caps;color:#8B008B;">Bubamara</span>]]_{[[User talk:Bubamara|<font color="#000000">disk.</font>]]} 18:49, 22. apríl 2016 (UTC) * OK, potrebujem aby niekto začal konečne niekto iný vyrábať články ktoré sú v šablóne {{šablóna|Mojang}}. Nikto sa nenašiel, čo vytváral také stránky, len mi tam viac pridávajú. Dúfam že sa to čoskoro vybavý. --[[Špeciálne:Príspevky/85.237.234.226|85.237.234.226]] 17:55, 17. júl 2018 (UTC) * [[Deň svätého Valentína]] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:40, 14. február 2024 (UTC) * [[Kasíno (herňa)|Kasíno]] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:29, 21. jún 2024 (UTC) * [[Krieda (nástroj)|krieda]] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:32, 23. jún 2024 (UTC) * Dobrý deň, ospravedlňujem sa, ak moja žiadosť nepatrí do tejto sekcie, ale pretože žiadna iná mi nevyhovuje, tak to dám aspoň tu. Veľmi rád by som požiadal o vytvorenie článku o televíznom seriáli [[Bluey]]. Tento seriál má už spracované články vo viacerých jazykových mutáciách Wikipédie, ale na slovenskej Wikipédii stále chýba. == Pozri aj == * [[Wikipédia:Žiadané články podľa odkazov]] * [[Wikipédia:Žiadané články podľa interwiki]] * [[Wikipédia:Zoznam hesiel internetovej verzie encyklopédie Beliana]] * Žiadané články portálov: [[Portál:Astronómia/Pomôž v astronómii|Astronómia]], [[Portál:Biológia/Pomôž v biológii|Biológia]], [[Portál:Film/Pomôž vo filme|Film]], [[Portál:Fyzika/Pomôž vo fyzike|Fyzika]], [[Portál:História/Pomôž v histórii|História]], [[Portál:Hudba/Pomoc|Hudba]], [[Portál:Chémia/Pomoc|Chémia]], [[Portál:Informačné technológie/Pomôž v informačných technológiách|IT]], [[Portál:Jazyk/Pomôž v jazykoch|Jazyk]], [[Portál:Kozmonautika/Pomôž v kozmonautike|Kozmonautika]], [[Portál:Literatúra/Pomôž v literatúre|Literatúra]], [[Portál:Ľudia/Pomoc|Ľudia]], [[Portál:Matematika/Pomôž v matematike|Matematika]], [[Portál:Pes/Pomôž|Pes]], [[Portál:Politika/Pomôž v politike|Politika]], [[Portál:Slnečná sústava/Pomôž|Slnečná sústava]], [[Portál:Šport/Pomôž v športe|Šport]] * [[Špeciálne:ŽiadanéStránky|Špeciálne:Žiadané stránky]] * [[Špeciálne:ŽiadanéKategórie|Špeciálne:Žiadané kategórie]] * [[Špeciálne:ŽiadanéŠablóny|Špeciálne:Žiadané šablóny]] [[Kategória:Wikipédia:Údržbové zoznamy|Žiadané články]] eo7zjpj3r9bm1r1jiat4ekosuqrx382 0 4364 8198568 7795592 2026-04-15T06:36:27Z Jetam2 30982 /* Geografia */ wl 8198568 wikitext text/x-wiki {{iné významy}} {{Infobox štát | Celý názov = Palauská republika | 2. pád názvu = Palau | Vlajka = Flag of Palau.svg | Znak = | Poloha = Palau on the globe (Southeast Asia centered) (small islands magnified).svg | Motto = nie je | Hymna = Belau rekid | Kráľovská hymna = | Dlhý miestny názov = Beluu er a Belau | Krátky miestny názov = Belau | Hlavné mesto = [[Ngerulmud]] | ŠírkaSt = 7 | ŠírkaMin = 30 | ŠírkaSJ = s | DĺžkaSt = 134 | DĺžkaMin = 37 | DĺžkaVZ = v | Najväčšie mesto = [[Koror]] | Úradné jazyky = [[Palaučina]], [[Angličtina]] | Regionálne jazyky = | Demonym = | Štátne zriadenie = [[Pridružený štát]] [[USA]] | Funkcie politických predstaviteľov = Prezident<br/>Viceprezident | Politickí predstavitelia = [[Surangel Whipps Jr.]]<br/>[[Uduch Sengebau Senior]] | Vznik = 1. október 1994 | Susedia = | Rozloha = 465,55 | Poradie rozloha = 196 | Rozloha vody = ? | Percento vody = ? | Odhad počtu obyvateľov = 17 948 | Rok odhad počtu obyvateľov = 2015 | Poradie odhad počtu obyvateľov = 224 | Sčítanie počtu obyvateľov = 20 918 | Rok sčítanie počtu obyvateľov = 2012 | Hustota obyvateľstva = 43,6 | Poradie hustota = 129 | HDP = 300 mil. | Rok HDP = 2018 | Poradie HDP = 187 | HDP na hlavu = 16 300 | Poradie HDP na hlavu = 81 | HDI = 0.780 | Rok HDI = 2014 | Poradie (HDI) = 60 | Kategória HDI = vysoký | Mena = [[Americký dolár]] | Kód meny = USD | Časové pásmo = | UTC posun = +9 | Letný čas = | UTC posun leto = +9 | Medzinárodný kód = PW | Kód motorových vozidiel = | Internetová doména = [[.pw]] | Smerové telefónne číslo = 680 | Poznámky = }} '''Palau''', dlhý tvar '''Palauská republika''', je štát v [[Austrália a Oceánia|Austrálii a Oceánii]]. Je to nezávislý štát, ale zároveň [[pridružený štát]] [[Spojené štáty|USA]]. Hlavné mesto je [[Ngerulmud]]. == Geografia == Palau je skupinou 26 [[ostrov]]ov a asi 300 ostrovčekov, z ktorých všetky okrem 6 ležia vnútri rozsiahlej [[lagúna (voda)|lagúny]] uzatvorenej bariérovým útesom. Sú najzápadnejšie zo 6 hlavných ostrovných skupín, ktoré tvoria súostrovie [[Karolíny]]. Z celej skupiny je obývaných iba 11 ostrovov, z ktorých najväčší je Babelthuap. K ďalším dôležitým ostrovom patria Angaur, Koror, na ktorom žijú dve tretiny obyvateľstva, a Peleliu. Severne od Babelthuapu leží [[koral]]ový [[atol]] Kayangel. Juhozápadne od ostrova Kororu sa v rovnomennom štáte rozkladá skupina asi 300 neobývaných ostrovčekov [[Rock Islands]]. Asi 600 km južne od ostrova Angaur sa rozkladá izolovaná skupina Juhozápadných ostrovov, ktoré sú tiež súčasťou republiky Palau. == Dejiny == V koloniálnom období boli ostrovy spolu s [[Mariány|Mariánami]], Karolínami a [[Marshallove ostrovy|Marshallovymi ostrovmi]] súčasťou tzv. Španielskej Východnej Indie. V roku [[1889]] ich získalo [[Nemecko]] a neskôr [[Japonsko]], ktoré vytlačilo vojsko USA. V roku [[1979]] odmietlo Palau vstup do [[Mikronézia (štát)|Federatívneho štátu Mikronézie]]. V roku [[1994]] si zvolilo samostatnosť (s 50 ročnou vojenskou ochranou USA) == Hospodárstvo == Obyvatelia sa tradične živia samozásobiteľským [[poľnohospodárstvo]]m a [[rybolov]]om. Pestujú najmä sladké hľuzy a chovajú [[Sviňa domáca|ošípané]] a [[Hydina (vtáctvo)|hydinu]]. Pre výživu je dôležitý aj rybolov. Palau predáva zahraničným rybárom aj licencie na lov tuniaka vo výsostných vodách. Štát je enormne závislý od finančnej podpory zo strany USA. Spoločná dohoda zahrňuje aj stálu prítomnosť amerických vojsk v krajine. == Cestovný ruch == Na ostrovoch sa pomerne darí rozvíjať cestovný ruch - napomáha tomu blízkosť [[ázia|Ázie]], [[letectvo|letecké spojenie]] s čoraz väčším počtom krajín a zahraničné investície do infraštruktúry a služieb. V Palau pribúda v poslednom období aj zahraničných pracovníkov, napr. z [[Filipíny|Filipín]], [[Indonézia|Indonézie]] či [[Taiwan]]u. Na väčších ostrovoch je cestná sieť s pevným povrchom. Medzi ostrovmi je pravidelná [[lodná doprava|lodná]] a letecká doprava. Medzinárodné letisko sa nachádza na ostrove Babelthuap. == Spolkové štáty == [[Súbor:States of Palau.jpg|thumb|left|16 štátov Palauskej republiky]] Palau sa skladá zo 16 miniatúrnych spolkových štátov: * Aimeliik * Airai * Angaur * Hatohobei * Kayangel * Koror * Melekeok * Ngaraard * Ngarchelong * Ngardmau * Ngatpang * Ngchesar * Ngeremlengui * Ngiwal * Peleliu * Sonsorol == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Palau}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Zubriczký | meno = Gabriel | odkaz na autora = Gabriel Zubriczký | spoluautori = | titul = Geografia štátov sveta | vydanie = 1 | vydavateľ = Mapa Slovakia | miesto = | rok = 2009 | isbn = 9788080672270 | počet strán = 256 | strany = 254 }} {{Oceánia}} {{Administratívne členenie USA}} [[Kategória:Palau| ]] [[Kategória:Členovia OSN]] [[Kategória:Štáty v Austrálii a Oceánii]] oj0dem3rjuopjh9my05xy4nopra5b82 0 5013 8198410 8027373 2026-04-14T17:16:14Z Andrej-airliner 43530 wl. 8198410 wikitext text/x-wiki {{Rok2|1998}} {{Rok|1998}} == Udalosti == * [[7. február|7.]] až [[22. február]] – [[Zimné olympijské hry 1998|Zimné olympijské hry]], [[Nagano]], [[Japonsko]] * [[6. apríl]] – [[Pakistan]] uskutočnil skúšky rakiet stredného doletu schopných zasiahnuť [[India|Indiu]] * [[3. jún]] – [[Železničná nehoda v Eschede|Nehoda rýchlovlaku]] [[InterCityExpress|ICE]] v Nemecku, pri ktorej zahynulo 101 ľudí * [[20. júl]] – silná povodeň postihla obce [[Renčišov]], [[Uzovské Pekľany]] a [[Jarovnice]] a ďalších 100 východoslovenských obcí. Zahynulo viac ako 50 ľudí. * [[7. august]] – v Číne sa z koryta vyliala rieka [[Jang-c’-ťiang]] a spôsobila vážne záplavy, ktoré si vyžiadali približne 12 000 ľudských životov * [[25. september|15.]] až [[26. september]] – Na Slovensku sa uskutočnili [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 1998|parlamentné voľby]]. Výsledkom bola koalícia [[SDK]], [[SDĽ]], [[Strana maďarskej koalície|SMK]] a [[Strana občianskeho porozumenia|SOP]] a [[Vláda Slovenskej republiky od 30. októbra 1998 do 15. októbra 2002|prvá vláda Mikuláša Dzurindu]]. == Nobelova cena == * [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku|za fyziku]]: [[Robert B. Laughlin]], [[Horst Ludwig Störmer]], [[Daniel Chee Tsui]] * [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|za chémiu]]: [[Walter Kohn]], [[John Pople]] * [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu|za medicínu]]: [[Robert F. Furchgott]], [[Louis Ignarro]], [[Ferid Murad]] * [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru|za literatúru]]: [[José Saramago]] * [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za mier|za mier]]: [[John Hume]], [[David Trimble]] * [[Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela|za ekonómiu]]: [[Robert Mundell]] == Narodenia == [[Súbor:Elle Fanning SDCC 2014.jpg|thumb|upright|[[Elle Fanningová]] (* 9. apríl)]] [[Súbor:Stefanos Tsitsipas - Washington Open 2018.jpg|thumb|upright|[[Stefanos Tsitsipas]] (* 12. august)]] [[Súbor:2019-07-17 SG Dynamo Dresden vs. Paris Saint-Germain by Sandro Halank–129 (cropped).jpg|thumb|upright|[[Kylian Mbappé]] (* 20. december)]] * {{0}}[[4. január]] – [[Krystian Bielik]], poľský futbalista * {{0}}[[5. január]] – [[Carles Aleñá]], španielsky futbalista * {{0}}[[8. január]] – [[Manuel Locatelli]], taliansky futbalový záložník * [[15. január]] – [[Martin Šulek]], slovenský futbalový obranca * [[20. január]] – [[Frances Tiafoe]], americký tenista * [[28. január]] – [[Ariel Winterová]], americká herečka * {{0}}[[7. február]] – [[Martin Vantruba]], slovenský futbalový brankár * [[11. február]] – [[Khalid]], americký spevák a skladateľ * [[23. február]] – [[Paulína Hudáková]], slovenská florbalistka * {{0}}[[5. marec]] – [[Yusra Mardiniová]], sýrska plavkyňa * [[10. marec]] – [[Martin Vargic]], slovenský grafický dizajnér * [[27. marec]] – [[Ľubomír Tupta]], slovenský futbalový útočník * [[30. marec]] – [[Matej Oravec]], slovenský futbalista * {{0}}[[6. apríl]] – [[Peyton Listová (1998)|Peyton Listová]], americká herečka a modelka * {{0}}[[9. apríl]] – [[Elle Fanningová]], americká herečka * {{0}}[[5. máj]] – [[Aryna Sabalenková]], bieloruská tenistka * [[11. máj]] – [[Viktória Kužmová]], slovenská tenistka * [[19. máj]] – [[Alex Král]], český futbalista * [[23. máj]] – [[Karmen Pál-Baláž]], slovenská speváčka * {{0}}[[2. jún]] – [[Tereza Mihalíková]], slovenská tenistka * {{0}}[[5. jún]] – [[Julija Viačeslavovna Lipnická|Julija Lipnická]], ruská krasokorčuliarka * [[15. jún]] – [[Hachim Mastour]], taliansky futbalový útočník * [[18. jún]] – [[Patricia Janečková]], slovenská operná speváčka († [[2023]]) * [[30. jún]] – [[Houssem Aouar]], francúzsko-alžírsky futbalista * {{0}}[[8. júl]] – [[Maya Hawkeová]], americká herečka, speváčka a fotomodelka * [[22. júl]] – [[Federico Valverde]], uruguajský futbalista * [[31. júl]] – [[Rico Rodriguez]], americký herec * {{0}}[[8. august]] – [[Shawn Mendes]], kanadský spevák * [[11. august]] – [[Juan Miguel Echevarría]], kubánsky atlét * [[11. august]] – [[Stefanos Tsitsipas]], grécky tenista * [[25. august]] – [[Abraham Mateo]], španielsky spevák * [[25. august]] – [[China Anne McClainová]], americká herečka, speváčka a skladateľka * {{0}}[[1. september]] – [[Jakub Švec (herec)|Jakub Švec]], slovenský herec * [[30. september]] – [[Christián Herc]], slovenský futbalista * {{0}}[[7. október]] – [[Trent Alexander-Arnold]], anglický futbalista * [[23. október]] – [[Amandla Stenbergová]], americká herečka * {{0}}[[1. november]] – [[Marie-Antoinette Katotová|Marie-Antoinette Katoto]], francúzska futbalistka * [[14. november]] – [[Sofia Keninová]], americká tenistka * [[23. november]] – [[Caoimhín Kelleher]], írsky futbalový brankár * {{0}}[[8. december]] – [[Tanner Buchanan]], americký herec * [[20. december]] – [[Kylian Mbappé]], francúzsky futbalista * [[22. december]] – [[Casper Ruud]], nórsky tenista == Úmrtia == [[Súbor:Halldór Kiljan Laxness 1955.jpg|thumb|upright|[[Halldór Kiljan Laxness]] († 8. február)]] [[Súbor:Paz0.jpg|thumb|upright|[[Octavio Paz]] († 20. apríl)]] [[Súbor:Frank Sinatra Metronome magazine November 1950.JPG|thumb|upright|[[Frank Sinatra]] († 14. máj)]] [[Súbor:Portrait of Alan B. Shepard.jpg|thumb|upright|[[Alan Shepard]] († 21. júl)]] [[Súbor:Prof. Ing. RTDr. Otto Wichterle.jpg|thumb|upright|[[Otto Wichterle]] († 18. august)]] [[Súbor:Jean Marais Cannes.jpg|thumb|upright|[[Jean Marais]] († 8. november)]] [[Súbor:Alan Lloyd Hodgkin nobel.jpg|thumb|upright|[[Alan Lloyd Hodgkin]] († 20. december)]] * {{0}}[[2. január]] – [[Milan Schenko]], operný spevák (barytón) (* [[1938]]) * {{0}}[[5. január]] – [[Sony Bono]], americký spevák (* [[1935]]) * {{0}}[[6. január]] – [[Bedřich Füsseger]], český tanečník a choreograf zameriavajúci sa na revuálnu choreografiu (* [[1918]]) * {{0}}[[7. január]] – [[Richard Hamming]], americký matematik (* [[1915]]) * {{0}}7. január – [[Vladimir Prelog]], chorvátsky chemik (* [[1906]]) * [[19. január]] – [[Carl Perkins]], americký gitarista (* [[1932]]) * [[21. január]] – [[Jack Lord]], americký herec (* [[1920]]) * [[30. január]] – [[Samuel Eilenberg]], poľsko-americký matematik židovského pôvodu (* [[1913]]) * {{0}}[[3. február]] – [[Mikuláš Ricotti]], slovenský kameraman a režisér prírodopisných a dokumentárnych filmov (* [[1929]]) * {{0}}[[6. február]] – [[Falco (hudobník)|Falco]], rakúsky spevák (* [[1957]]) * {{0}}[[8. február]] – [[Halldór Laxness]], islandský spisovateľ, nositeľ [[Nobelova cena za literatúru|Nobelovej ceny]] (* [[1902]]) * {{0}}8. február – [[Enoch Powell]], britský konzervatívny politik (* [[1912]]) * [[18. február]] – [[Ernst Jünger]], nemecký spisovateľ, publicista, filozof a entomológ (* [[1895]]) * [[23. február]] – [[Jarolím Janoštin]], slovenský basketbalový funkcionár (* [[1945]]) * [[26. február]] – [[Theodore Schultz]], americký ekonómom z chicagskej školy (* [[1902]]) * [[27. február]] – [[J. T. Walsh]], americký herec (* [[1943]]) * {{0}}[[4. marec]] – [[Ossip K. Flechtheim]], americký politológ a futurológ (* [[1909]]) * [[10. marec]] – [[Lloyd Bridges]], americký herec (* [[1913]]) * [[12. marec]] – [[Jozef Kroner]], slovenský herec (* [[1924]]) * [[13. marec]] – [[Alex Hughes]], anglický reggae a ska hudobník (* [[1945]]) * [[14. marec]] – [[Dušan Pašek]], slovenský hokejista, prezident Slovenského zväzu ľadového hokeja a klubu HC Slovan Bratislava (* [[1960]]) * [[16. marec]] – [[Derek Harold Richard Barton]], anglický chemik (* [[1918]]) * [[27. marec]] – [[Maciej Słomczyński]], poľský prozaik, dramatik, prekladateľ a scenárista (* [[1920]]) * [[28. marec]] – [[Miroslav Zounar]], český herec (* [[1932]]) * [[31. marec]] – [[Ondrej Rusko]], slovenský športovec (* [[1921]]) * {{0}}[[5. apríl]] – [[Cozy Powell]], britský rockový bubeník (* [[1947]]) * {{0}}[[9. apríl]] – [[František Setnička]], český vysokoškolský pedagóg a konštruktér, pôsobiaci na Slovensku (* [[1910]]) * [[15. apríl]] – [[Pol Pot]], kambodžský diktátor (* [[1925]]) * [[16. apríl]] – [[Alberto Calderón]], argentínsky matematik (* [[1920]]) * [[20. apríl]] – [[Octavio Paz]], mexický spisovateľ, nositeľ [[Nobelova cena za literatúru|Nobelovej ceny za literatúru]] (* [[1914]]) * [[21. apríl]] – [[Jean-François Lyotard]], francúzsky filozof a literárny teoretik (* [[1924]]) * [[27. apríl]] – [[Carlos Castaneda]], americký antropológ a spisovateľ (* [[1925]]) * [[30. apríl]] – [[Andrej Gregorčok Igovän]], slovenský úradník, vlastivedný pracovník (* [[1916]]) * {{0}}[[2. máj]] – [[Hide]], japonský hudobník, spevák a textár (* [[1964]]) * {{0}}[[6. máj]] – [[Vladimír Piják]], slovenský pedagóg a matematik (* [[1923]]) * {{0}}[[7. máj]] – [[Allan McLeod Cormack]], americký fyzik juhoafrického pôvodu (* [[1924]]) * [[14. máj]] – [[Frank Sinatra]], americký spevák a herec (* [[1915]]) * [[25. máj]] – [[Todd Witsken]], americký profesionálny tenista (* [[1963]]) * [[31. máj]] – [[Karel Augusta]], český herec, komik a zabávač (* [[1935]]) * {{0}}[[1. jún]] – [[Peter Baláž (fyzik)|Peter Baláž]], slovenský fyzik a pedagóg (* [[1917]]) * {{0}}[[3. jún]] – [[Tibor Králik (športovec)|Tibor Králik]], slovenský športovec a obchodník (* [[1914]]) * {{0}}[[9. jún]] – [[Agostino Casaroli]], taliansky rímskokatolícky arcibiskup a kardinál, diplomat a štátny sekretár Vatikánu (* [[1914]]) * [[11. jún]] – [[František Lukeš (kňaz)|František Lukeš]], český katolícky kňaz, spisovateľ a pedagóg (* [[1921]]) * [[13. jún]] – [[Lúcio Costa]], brazílsky architekt a urbanista (* [[1902]]) * [[19. jún]] – [[Nelly Štúrová]], slovenská teatrologička (* [[1929]]) * {{0}}[[3. júl]] – [[Dušan Faško]], slovenský právnik, športovec, športový funkcionár (* [[1922]]) * [[11. júl]] – [[Panajotis Kondylis]], grécky filozof a spisovateľ (* [[1943]]) * [[21. júl]] – [[Alan Shepard]], americký astronaut (* [[1923]]) * {{0}}[[4. august]] – [[Jurij Petrovič Arťuchin]], sovietsky kozmonaut (* [[1930]]) * {{0}}4. august – [[Ivan Korec]], slovenský matematik a pedagóg (* [[1943]]) * {{0}}[[5. august]] – [[Todor Živkov]], komunistický vodca Bulharska v rokoch 1954 – 1989 (* [[1911]]) * {{0}}[[6. august]] – [[André Weil]], francúzsky matematik (* [[1906]]) * {{0}}[[8. august]] – [[Anna Jane Harrisonová]], americká organická chemička a profesorka chémie na Mount Holyoke College (* [[1912]]) * [[18. august]] – [[Otto Wichterle]], český chemik a vynálezca, vynálezca kontaktných šošoviek (* [[1913]]) * [[25. august]] – [[Andrej Chmelko]], slovenský prozaik, dramatik a publicista (* [[1908]]) * [[26. august]] – [[Frederick Reines]], americký fyzik (* [[1918]]) * [[27. august]] – [[Ondrej Gábor]], slovenský matematik a pedagóg (* [[1922]]) * 27. august – [[Ľuba Pavlovičová-Baková]], slovenská folkloristka, tanečníčka, redaktorka a dramaturgička (* [[1924]]) * {{0}}[[1. september]] – [[Józef Krupiński]], poľský básnik (* [[1930]]) * {{0}}[[6. september]] – [[Akira Kurosawa]], japonský režisér (* [[1910]]) * [[10. september]] – [[František Sedlák]], slovenský archivár a historik (* [[1925]]) * 10. september – [[Jozef Telgársky]], slovenský spisovateľ pre deti a mládež, kultúrny pracovník, bibliograf, redaktor (* [[1919]]) * [[14. september]] – [[Jang Šang-kchun]], čínsky politik a prezident Čínskej ľudovej republiky v rokoch 1988 až 1993 (* [[1907]]) * [[17. september]] – [[Gustav Nezval]], český herec (* [[1907]]) * [[21. september]] – [[Florence Griffithová-Joynerová]], americká atlétka (* [[1959]]) * [[23. september]] – [[Milan Paštéka]], slovenský maliar (* [[1931]]) * {{0}}[[2. október]] – [[Štefan Slivka]], slovenský lyžiar, tréner (* [[1917]]) * {{0}}[[3. október]] – [[Roddy McDowall]], anglický herec (* [[1928]]) * {{0}}[[7. október]] – [[Jozef Malovec]], slovenský hudobný skladateľ (* [[1933]]) * [[18. október]] – [[Andrej Kuc]], slovenský maliar a reštaurátor (* [[1919]]) * [[21. október]] – [[Ernest Jucovič]], slovenský matematik a pedagóg (* [[1926]]) * [[28. október]] – [[Ján Sirácky (historik)|Ján Sirácky]], slovenský historik (* [[1925]]) * {{0}}[[2. november]] – [[Alojz Litva]], náboženský spisovateľ, teológ, pedagóg (* [[1912]]) * {{0}}[[6. november]] – [[Niklas Luhmann]], nemecký filozof a sociológ (* [[1927]]) * {{0}}[[8. november]] – [[Jean Marais]], francúzsky herec (* [[1913]]) * {{0}}[[9. november]] – [[Cyril Bystrík Janík]], slovenský politický väzeň stíhaný pre náboženstvo (* [[1952]]) * [[10. november]] – [[Jean Leray]], francúzsky matematik (* [[1906]]) * [[14. november]] – [[Elena Bellušová]], slovenská maliarka a sochárka (* [[1908]]) * [[16. november]] – [[Michal Ferianc]], slovenský fyzik (* [[1931]]) * 16. november – [[Ľudovít Kozár]], slovenský tenisový funkcionár a v rokoch 1975 – 1988 predseda Slovenského tenisového zväzu (* [[1923]]) * [[17. november]] – [[Dionýz Blaškovič]], slovenský bakteriológ, virológ, lekár, pedagóg a akademik (* [[1913]]) * [[19. november]] – [[Alan J. Pakula]], americký režisér (* [[1928]]) * [[23. november]] – [[Dan Osman]], americký extrémny športovec a sólo lezec (* [[1963]]) * [[25. november]] – [[Nelson Goodman]], americký filozof (* [[1906]]) * {{0}}[[4. december]] – [[Natália Makedonová]], slovenská publicistka a vydavateľka (* [[1950]]) * {{0}}[[5. december]] – [[Hazel Gladys Bishopová]], americká chemička a podnikateľka (* [[1906]]) * {{0}}[[6. december]] – [[César Baldaccini]], francúzsky sochár (* [[1921]]) * [[14. december]] – [[Karol Ježík]], slovenský novinár (* [[1953]]) * [[18. december]] – [[Lev Stepanovič Ďomin]], sovietsky kozmonaut (* [[1926]]) * [[20. december]] – [[Alan Lloyd Hodgkin]], britský fyziológ a biofyzik, nositeľ [[Nobelova cena za fyziológiu alebo medicínu|Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu]] (* [[1914]]) == Softvér == * [[Microsoft Windows]] 98 [[Kategória:1998| ]] [[Kategória:Roky| 1998]] jgsfvdqhv7vqhseifzcakugilstxewr 0 5079 8198409 8159895 2026-04-14T17:16:04Z Andrej-airliner 43530 wl. 8198409 wikitext text/x-wiki {{Február}} {{Deň v roku|36|[[Agáta (prvé meno)|Agáta]]}} == Udalosti == * [[1576]] – francúzsky kráľ [[Henrich IV. (Francúzsko)|Henrich IV.]] konvertoval na rímskokatolícku vieru, aby si tak zaistil právo na francúzsky trón * [[1778]] – [[Južná Karolína]] sa stala prvým štátom, ktorý podpísal Dohodu o Konfederácii * [[1907]] – belgický chemik [[Leo Hendrik Baekeland|Leo Baekeland]] prvý raz pripravil [[bakelit]], prvý syntetický [[plast]] na svete * [[1913]] – grécki vojenskí letci Michael Moutoussis a Aristeidis Moraitinis uskutočnili s [[vodné lietadlo|hydroplánom]] Farman MF.7 prvú námornú leteckú misiu v histórii * [[1936]] – do kín bol uvedený úplne posledný nemý film ''Modern Times'' od [[Charlie Chaplin|Charlieho Chaplina]] * [[1971]] – [[program Apollo]]: [[lunárny modul Apollo|lunárny modul]] [[Apollo 14|Apolla 14]] pristál na [[Mesiac]]i s astronautmi [[Alan Shepard|Alanom Shepardom]] a [[Edgar Dean Mitchell|Edgarom Mitchellom]], prvýkrát sa podarilo úspešne vysielať farebný [[televízia (prenos)|televízny]] obraz z mesačného povrchu * [[1974]] – [[program Mariner]]: americká [[planetárna sonda]] [[Mariner 10]] začala prieskum planéty [[Merkúr]] == Narodenia == [[Súbor:Actress Charlotte Rampling At the premiere of the movie "45 Years" (cropped1).jpg|thumb|upright|[[Charlotte Ramplingová]] (* 1946)]] [[Súbor:Mary Cleave.jpg|thumb|upright|[[Mary Cleavová]] (* 1947)]] [[Súbor:Cristiano Ronaldo 2275 (cropped).jpg|thumb|upright|[[Cristiano Ronaldo]] (* 1985)]] [[Súbor:Neymar Jr. with Al Hilal, 3 October 2023 - 03 (cropped).jpg|thumb|upright|[[Neymar]] (* 1992)]] * [[1626]] – [[Madame de Sévigné]], francúzska šľachtičná a autorka listov († [[1696]]) * [[1804]] – [[Johan Ludvig Runeberg]], fínsko-švédsky básnik († [[1877]]) * [[1836]] – [[Nikolaj Alexandrovič Dobroľubov]], ruský literárny kritik a filozof († [[1861]]) * [[1840]] – [[John Boyd Dunlop]], škótsky vynálezca († [[1921]]) * 1840 – [[Hiram Stevens Maxim]], americký vynálezca († [[1916]]) * [[1848]] – [[Luigi Mancinelli]], taliansky hudobný skladateľ, violončelista a operný dirigent († [[1921]]) * [[1875]] – [[Františka Plamínková]], česká spisovateľka a politička († [[1942]]) * [[1878]] – [[André Citroën]], francúzsky automobilový podnikateľ († [[1935]]) * [[1893]] – [[Roman Ingarden]], poľský filozof († [[1970]]) * [[1906]] – [[John Carradine]], americký herec († [[1988]]) * 1906 – [[Richard Ettinghausen]], nemecký historik umenia († [[1979]]) * [[1912]] – [[Nelly Dienerová]], švajčiarska palubná sprievodkyňa, prvá letuška v [[Európa|Európe]] († [[1934]]) * [[1913]] – [[Karol Dúbravský]], slovenský sochár, výtvarný pedagóg a rezbár († [[1995]]) * [[1914]] – [[William S. Burroughs]], americký spisovateľ († [[1997]]) * 1914 – [[Alan Lloyd Hodgkin]], britský fyziológ a biofyzik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu|Nobelovej ceny]] († [[1998]]) * [[1915]] – [[Robert Hofstadter]], americký fyzik, nositeľ Nobelovej ceny za fyziku († [[1990]]) * [[1919]] – [[Andreas Papandreu]], grécky ekonóm a bývalý predseda vlády († [[1996]]) * [[1925]] – [[Zuzana Chalupová]], insitná maliarka slovenského pôvodu z Kovačice, Srbsko († [[2001]]) * [[1931]] – [[Rudolf Čechura]], český spisovateľ († [[2014]]) * [[1932]] – [[Cesare Maldini]], taliansky futbalista a tréner († [[2016]]) * [[1940]] – [[Hans Rudolf Giger]], švajčiarsky výtvarník, autor vizuálov filmu [[Votrelec (film)|Votrelec]] († 2014) * [[1946]] – [[Charlotte Ramplingová]], britská herečka * [[1947]] – [[Mary Cleavová]], americká astronautka * [[1948]] – [[Barbara Hershey]], americká herečka * 1948 – [[Viera Tomanová]], slovenská politička * [[1949]] – [[Manuel Orantes]], španielsky tenista * [[1952]] – [[Daniel Balavoine]], francúzsky spevák a hudobník († [[1986]]) * [[1962]] – [[Jennifer Jason Leigh]], americká herečka * [[1964]] – [[Laura Linney]], americká herečka * [[1965]] – [[Gheorghe Hagi]], rumunský futbalista a tréner * [[1971]] – [[Michal Mravík]], slovenský hokejista († [[2008]]) * [[1975]] – [[Giovanni van Bronckhorst]], holandský futbalista * 1975 – [[Daniel Dangl]], slovenský herec * [[1977]] – [[Simone Cristicchi]], taliansky spevák * 1977 – [[Marcel Lopuchovský]], slovenský bobista a atlét * [[1978]] – [[Samuel Sánchez]], španielsky cyklista * [[1980]] – [[Robin Vik]], český tenista * [[1981]] – [[Branislav Fodrek]], slovenský futbalista * [[1982]] – [[Tomáš Kopecký]], slovenský hokejista * 1982 – [[Christoph Schubert]], nemecký hokejista * [[1984]] – [[Carlos Tévez]], argentínsky futbalista * [[1985]] – [[Cristiano Ronaldo]], portugalský futbalista * [[1986]] – [[Andreas Beck (tenista)|Andreas Beck]], nemecký tenista * 1986 – [[Vedran Ćorluka]], chorvátsky futbalista * [[1992]] – [[Neymar]], brazílsky futbalista * [[1993]] – [[Adam Ondra]], český lezec == Úmrtia == [[Súbor:Kirk douglas photo signed.JPG|náhľad|upright|[[Kirk Douglas]] († 2020)]] [[Súbor:Stanley Cohen Nobel.webp|náhľad|upright|[[Stanley Cohen]] († 2020)]] * [[1578]] – [[Giambattista Moroni]], taliansky maliar (* medzi [[1420]] – [[1424]]) * [[1705]] – [[Philipp Jacob Spener]], nemecký teológ, zakladateľ pietizmu (* [[1635]]) * [[1841]] – [[Gabriel Csepcsányi]], maďarsko-slovenský profesor matematiky (* [[1775]]) * [[1881]] – [[Thomas Carlyle]], škótsky filozof a historik (* [[1795]]) * [[1937]] – [[Lou Andreas-Salomé]], rusko-nemecká spisovateľka a psychologička (* [[1861]]) * [[1946]] – [[George Arliss]], britský herec (* [[1868]]) * [[1966]] – [[Ludwig Binswanger]], švajčiarsky psychiater (* [[1881]]) * [[1982]] – [[Miroslav Nitka]], slovenský hokejista a tréner (* [[1932]]) * 1982 – [[Viliam Záborský (herec)|Viliam Záborský]], slovenský herec a pedagóg (* [[1920]]) * [[1992]] – [[Judita Ďurdiaková]], slovenská herečka (* [[1948]]) * [[1995]] – [[Paweł Trzaska]], poľský filmový režisér (* [[1958]]) * [[1997]] – [[René Huyghe]], francúzsky historik (* [[1906]]) * [[1998]] – [[Tim Kelly]], americký hudobník ([[Slaughter]]) (* [[1963]]) * [[1999]] – [[Wassily Leontief]], americký ekonóm ruského pôvodu (* [[1905]]) * [[2000]] – [[Claude Autant-Lara]], francúzsky filmový režisér (* [[1901]]) * [[2004]] – [[Heinrich Rombach]], nemecký filozof, autor štruktúrnej ontológie (* [[1923]]) * [[2005]] – [[Gnassingbé Eyadéma]], tretí prezident Toga (* [[1935]]) * [[2006]] – [[Viliam Hodoň]], slovenský ochotnícky divadelník a herec (* [[1929]]) * [[2008]] – [[Mahariši Mahéš Jógí]], indický autor techniky transcendentálnej meditácie (* [[1918]]) * [[2009]] – [[Frederiek Nolf]], belgický cyklista (* [[1987]]) * 2009 – [[Dana Vávrová]], česká herečka a režisérka (* [[1967]]) * [[2013]] – [[Jindřich Šťáhlavský]], český gitarista a spevák country hudby (* [[1945]]) * [[2015]] – [[Val Logsdon Fitch]], americký jadrový fyzik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku|Nobelovej ceny]] (* [[1923]]) * 2015 – [[Hansjakob Stehle]], nemecký publicista a historik (* [[1927]]) * [[2016]] – [[Leopold Haverl]], slovenský herec a recitátor (* [[1936]]) * [[2017]] – [[Jaromír Demek]], český geograf a geomorfológ (* [[1930]]) * [[2018]] – [[Ladislav Kačáni]], slovenský futbalista, tréner a metodik (* [[1931]]) * [[2019]] – [[Václav Vorlíček]], český režisér a scenárista (* [[1930]]) * [[2020]] – [[Stanley Cohen]], americký biochemik, nositeľ [[Nobelova cena za fyziológiu alebo medicínu|Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu]] (* [[1922]]) * 2020 – [[Kirk Douglas]], americký herec (* [[1916]]) * [[2021]] – [[Christopher Plummer]], kanadský herec (* [[1929]]) * [[2025]] – [[Ján Cuper]], slovenský politik (* [[1946]]) {{mesiace}} [[Kategória:5. február| ]] [[Kategória:Február| 05]] [[Kategória:Dni|~0205]] 1x43ufcd6vivhzljupejty8frqkv74a 0 5583 8198402 8185297 2026-04-14T17:13:35Z Andrej-airliner 43530 wl. 8198402 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kozmonaut |Meno = Gordon Cooper |Portrét = Gordon Cooper 1962 portrait.jpg |Popis = Cooper v roku 1962 |Typ = astronaut [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] |Dátum narodenia = [[6. marec]] [[1927]] |Miesto narodenia = [[Shawnee (Oklahoma)|Shawnee]], [[Oklahoma]], [[Spojené štáty|USA]] |Dátum úmrtia = {{dátum úmrtia a vek|2004|10|4|1927|3|6}} |Miesto úmrtia = [[Ventura (Kalifornia)|Ventura]], [[Kalifornia]], USA |Zamestnanie = [[skúšobný pilot]] |Hodnosť = [[plukovník (Spojené štáty)|plukovník]], [[United States Air Force|USAF]] |Kozmonaut od = 9. apríla 1959 |Kozmonaut do = 31. júla 1970 |Čas vo vesmíre = 9 dní, 9 hodín, 14 minút |Misie = [[Mercury-Atlas 9]], [[Gemini 5]] |znaky = [[Súbor:Faith 7 insignia.jpg|40px]] [[Súbor:Gemini 5 (15012585819).jpg|40px]] |}} '''Leroy Gordon „Gordo“ Cooper, Jr.''' (* [[6. marec]] [[1927]], [[Shawnee (Oklahoma)|Shawnee]], [[Oklahoma]], [[Spojené štáty|USA]] – † [[4. október]] [[2004]], [[Ventura (Kalifornia)|Ventura]], [[Kalifornia]]) bol [[Spojené štáty|americký]] [[kozmonaut|astronaut]], [[skúšobný pilot]], [[letectvo|letecký]] [[Inžinierstvo|inžinier]] a [[pilot]] [[United States Air Force|Vojenského letectva USA]]. Bol najmladší z [[Mercury Seven|pôvodnej sedmičky astronautov]] [[program Mercury|programu Mercury]], prvého amerického pilotovaného vesmírneho programu. Lietať sa naučil už ako dieťa a po službe v [[United States Marine Corps|americkej námornej pechote]] počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] bol v roku [[1949]] prijatý do amerického letectva. Potom slúžil ako [[stíhacie lietadlo|stíhací]] pilot a v roku [[1956]] sa kvalifikoval na skúšobného pilota a v roku [[1959]] bol vybraný za astronauta [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]]. V roku [[1963]] pilotoval najdlhší a posledný [[kozmický let s ľudskou posádkou|kozmický let]] programu Mercury, [[Mercury-Atlas 9]]. Počas tejto 34-hodinovej misie sa stal prvým [[Američania (USA)|Američanom]], ktorý strávil vo vesmíre celý deň, prvým, ktorý vo vesmíre spal, a na dlhý čas posledným Američanom, ktorý odštartoval na sólový kozmický let. Napriek sérii vážnych porúch [[kozmická loď|kozmickej lode]] sa mu let podarilo úspešne dokončiť pomocou manuálneho riadenia, pričom svoju loď, ktorú pomenoval ''Faith 7'', doviedol na pristátie len 4 [[míľa|míle]] (6,4 [[kilometer|km]]) od hliadkujúcej [[lietadlová loď|lietadlovej lode]]. Cooper sa stal prvým astronautom, ktorý uskutočnil druhý [[obežná dráha|orbitálny]] let, keď v roku [[1965]] letel ako veliaci pilot misie [[Gemini 5]]. Spolu s pilotom [[Pete Conrad|Petom Conradom]] vytvoril vtedy rekord v dĺžke kozmického letu s ľudskou posádkou, keď za 190 hodín a 56 minút – čo je necelých osem dní – preletel 3 257 652 míľ (5 242 682 km) a ukázal, že astronauti môžu prežiť vo vesmíre tak dlho, ako je potrebné na cestu zo [[Zem]]e na [[Mesiac]] a späť. Cooper rád pretekal s autami a rýchlymi člnmi a v roku [[1964]] sa zúčastnil pretekov lodí Salton City 500 míľ (800 km) o 28 000 [[americký dolár|dolárov]] a v roku 1965 pretekov Southwest Championship Drag Boat. V roku [[1967]] pretekal na Orange Bowl Regatta s hasičom [[Red Adair|Redom Adairom]]. V roku [[1968]] sa prihlásil do pretekov [[24 Hours of Daytona]], ale vedenie NASA mu nariadilo odstúpiť kvôli nebezpečenstvu. Potom, čo slúžil ako záložný veliteľ misie [[Apollo 10]], ho nahradil [[Alan Shepard]] a v roku [[1970]] odišiel z NASA aj vojenského letectva v hodnosti [[plukovník (Spojené štáty)|plukovníka]] (''colonel''). == Mladosť a vzdelanie == Leroy Gordon Cooper, Jr. sa narodil [[6. marec|6. marca]] [[1927]] v meste [[Shawnee (Oklahoma)|Shawnee]] v [[Spojené štáty|americkom]] štáte [[Oklahoma]] ako jediné dieťa Leroya Gordona Coopera, Sr. a jeho manželky Hattie Lee Cooperovej (rodenej Herdovej). Jeho matka bola učiteľka. Otec počas [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] narukoval do [[United States Navy|amerického námorníctva]] (''U.S. Navy'') a slúžil na prezidentskej jachte [[USS Mayflower (PY-1)|USS ''Mayflower'']]. Po vojne si dokončil stredoškolské vzdelanie; Hattie Lee bola jednou z jeho učiteliek, hoci bola od neho staršia len o dva roky. Vstúpil do [[Oklahoma National Guard|Národnej gardy štátu Oklahoma]] a lietal na [[dvojplošník]]och [[Curtiss JN-4 Jenny]] napriek tomu, že formálne nikdy nemal vojenský [[pilot]]ný výcvik. Vyštudoval vysokú školu a právo a stal sa štátnym okresným sudcom. Počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] bol povolaný do aktívnej služby a slúžil v [[vojna v Pacifiku|Tichomorí]] na vojenskej justícii a prokuratúre (''Judge Advocate General’s Corps''). Po vojne sa v roku [[1947]] presunul k [[United States Air Force|Vojenskému letectvu USA]] (''U.S. Air Force'') a slúžil na [[Hickam Air Force Base|Hickamovej základni]] na ostrove [[Oahu]] na [[Havajské ostrovy|Havajských ostrovoch]]. Z vojenského letectva odišiel v roku [[1957]] v hodnosti [[plukovník (Spojené štáty)|plukovníka]] (''colonel'').<ref>Burgess 2011, s. 336.</ref><ref name="tara-gray-nasa">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Tara Gray | odkaz na autora = | titul = L. Gordon Cooper, Jr. | url = https://history.nasa.gov/40thmerc7/cooper.htm | vydavateľ = history.nasa.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-01-14 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="cooper-93-94">Cooper & Henderson 2000, s. 93 – 94.</ref><ref name="burgess-337">Burgess 2011, s. 337.</ref> Mladý Leroy vychodil základnú, Jefferson Elementary School, v rodnom meste a začal tu chodiť aj na strednú školu, Shawnee High School). Na strednej bol vo [[americký futbal|futbalovom]] a [[beh|bežeckom]] tíme. V poslednom ročníku strednej školy hral na pozícii [[Americký futbal#Running Backs (RB)|halfback]] na štátnom futbalovom šampionáte. Bol tiež aktívnym [[skauting|skautom]] v organizácii [[Boy Scouts of America]], pričom sa mu podarilo dosiahnuť druhú najvyššiu hodnosť, Life Scout. Jeho rodičia vlastnili dvojplošník [[Command-Aire 3C3]] a pod vplyvom otca sa naučil lietať už v mladom veku. Prvý samostatný let neoficiálne uskutočnil už keď mal 12 rokov. V 16 rokoch získal na lietadle [[Piper J-3 Cub]] preukaz pilota. Keď otca povolali späť do služby, rodina sa presťahovala do [[Murray (Kentucky)|Murray]] v [[Kentucky]], a Leroy tu v [[jún]]i [[1945]] dokončil strednú školu.<ref name="tara-gray-nasa"/><ref name="burgess-337"/><ref name="cooper-102">Cooper & Henderson 2000, s. 102.</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Scouting and Space Exploration | url = http://www.scouting.org/about/factsheets/scouting_space.aspx | vydavateľ = scouting.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-03-04 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160303213130/http://www.scouting.org/about/factsheets/scouting_space.aspx | dátum archivácie = 2016-03-03 }}</ref><ref>Cooper & Henderson 2000, s. 94 – 95.</ref> Keď sa Cooper dozvedel, že letecké školy [[United States Army|armády]] (''U.S. Army'') a námorníctva už neprijímajú žiadnych kandidátov, prihlásil sa do [[United States Marine Corps|Zboru námornej pechoty USA]] (''U.S. Marine Corps''). Hneď po skončení strednej školy odišiel na [[Marine Corps Recruit Depot Parris Island|Parris Island]], ale druhá svetová vojna sa skončila skôr, než ho mohli poslať do bojov. Potom bol pridelený do [[Naval Academy Preparatory School]] ako náhradník kandidáta na štúdium na [[United States Naval Academy]] v [[Annapolis]]e v štáte [[Maryland]], ale nakoniec prijali hlavného kandidáta a Coopera pridelili do strážnej služby vo [[Washington, D. C.|Washingtone, D. C.]] Keď ho v roku [[1946]] prepustili z námornej pechoty, slúžil v čestnej stráži prezidenta USA.<ref name="tara-gray-nasa"/><ref name="cooper-102"/> Potom odišiel na Havajské ostrovy k rodičom, kde začal študovať na [[University of Hawaiʻi at Mānoa|University of Hawaii]] a kúpil si lietadlo J-3 Cub. Tu v miestnom aeroklube stretol svoju prvú ženu, Trudy B. Olsonovú (1927 – 1994) zo [[Seattle|Seattlu]]. Aktívne sa venovala lietaniu a neskôr sa stala jedinou manželkou astronauta programu Mercury, ktorá mala licenciu súkromného pilota. Vzali sa [[29. august]]a 1947 v [[Honolulu]], keď obaja mali 20 rokov. Narodili sa im dve dcéry.<ref name="tara-gray-nasa"/><ref name="cooper-93-94"/><ref name="cooper-102-103">Cooper & Henderson 2000, s. 102 – 103.</ref> == Vojenská služba == [[Súbor:USAF Experimental Flight Test School Class 56D.jpg|thumb|left|[[U.S. Air Force Test Pilot School|USAF Experimental Flight Test School]], trieda 56D. V prvom rade: kapitáni Gordon Cooper, [[James Wayne Wood|James Wood]], Jack Mayo a [[Virgil Ivan Grissom|Gus Grissom]]]] Na univerzite bol Cooper aktívny v programe odbornej prípravy pre dôstojníkov (''Reserve Officers’ Training Corps''), vďaka čomu bol v [[jún]]i [[1949]] vymenovaný za [[podporučík (Spojené štáty)|podporučíka]] (''second lieutenant'') americkej armády. V [[september|septembri]] 1949 sa mu podarilo prejsť k vojenskému letectvu. Letecký výcvik absolvoval na [[Perrin Air Force Station|Perrinovej základni]] v [[Texas]]e a [[Williams Air Force Base|Williamsovej základni]] v [[Arizona|Arizone]] na lietadlách [[North American T-6 Texan|T-6 Texan]].<ref name="burgess-337"/><ref name="cooper-102-103"/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Leroy Gordon Cooper, Jr. | url = http://veterantributes.org/TributeDetail.php?recordID=70/ | vydavateľ = veterantributes.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-01-14 | miesto = | jazyk = }}</ref> Po absolvovaní leteckého výcviku v roku [[1950]] ho poslali na základňu [[Letecká základňa Ramstein|Landstuhl]] vo vtedajšom [[Západné Nemecko (1949 – 1990)|Západnom Nemecku]], kde štyri roky lietal na [[stíhacie lietadlo|stíhačkách]] [[Republic F-84 Thunderjet|F-84 Thunderjet]] a [[North American F-86 Sabre|F-86 Sabre]]. Stal sa veliteľom [[roj (letecká jednotka)|roja]] (''flight commander'') u [[525th Fighter Squadron|525. stíhacej-bombardovacej letky]] (''525th Fighter-Bomber Squadron''). V Nemecku navštevoval európsku nadstavbu [[University of Maryland Global Campus|University of Maryland]]. V roku [[1954]] sa vrátil naspäť do USA a dva roky študoval na [[Air Force Institute of Technology]] (AFIT) na [[Wright-Patterson Air Force Base|Wrightových-Pattersonovej základni]] neďaleko mesta [[Dayton]] v štáte [[Ohio]]. Dňa [[28. august]]a [[1956]] získal titul [[Bachelor of Science|bakalár vied]] (''Bachelor of Science'') v [[letectvo|leteckom]] [[Inžinierstvo|inžinier]]stve.<ref name="burgess-337"/><ref name="burgess-2016-13">Burgess 2016, s. 13.</ref> Počas štúdia na AFIT sa Cooper zoznámil s [[Virgil Ivan Grissom|Gusom Grissomom]], kolegom z vojenského letectva, a stali sa z nich dobrí kamaráti. Pri štarte z [[Lowry Air Force Base|Lowry Field]] [[23. jún]]a 1956 sa im stala nehoda, keď [[cvičné lietadlo|cvičné]] [[prúdový motor|prúdové]] lietadlo [[Lockheed T-33]], ktoré pilotoval Cooper, náhle stratilo výkon. Prerušil vzlet, ale podvozok sa zlomil a lietadlo sa 2 000 [[stopa (jednotka dĺžky)|stôp]] (610 [[meter|m]]) nepravidelne šmýkalo a havarovalo na konci [[vzletová a pristávacia dráha|vzletovej a pristávacej dráhy]], pričom vybuchlo v plameňoch. Cooper a Grissom vyviazli bez zranení, hoci lietadlo bolo úplne zničené.<ref name="burgess-2016-13"/> V roku 1956 Cooper a Grissom absolvovali [[U.S. Air Force Test Pilot School|USAF Experimental Flight Test Pilot School]] (trieda 56D) na [[Edwards Air Force Base|Edwardsovej základni]] v [[Kalifornia|Kalifornii]]. Po jej úspešnom absolvovaní Coopera pridelili ku [[Air Force Test Center|Flight Test Engineering Division]], kde slúžil ako [[skúšobný pilot]] a [[projektový manažér]] testovania lietadiel [[Convair F-102 Delta Dagger|F-102A]] a [[Convair F-106 Delta Dart|F-106B]]. Lietal aj na lietadlách [[North American T-28 Trojan|T-28]], [[Cessna T-37 Tweet|T-37]], [[North American F-86 Sabre|F-86]], [[North American F-100 Super Sabre|F-100]] a [[Lockheed F-104 Starfighter|F-104]]. Kým opustil Edwardsovu základňu, mal nalietaných vyše 2 000 hodín, z toho 1 600 hodín na prúdových lietadlách.<ref name="tara-gray-nasa"/><ref name="burgess-2016-13"/><ref>Burgess 2016, s. 14.</ref> == Lety do vesmíru == [[Súbor:Mercury Suit Gordon Cooper.jpg|thumb|upright|Cooper v skafandri [[Mercury (skafander)|Mercury]], 1962]] V roku [[1959]] sa dostal medzi letcov vybraných pre vesmírny program ako budúci [[kozmonaut|astronauti]]. Stal sa najmladším z [[Mercury Seven|prvej sedmičky astronautov]] [[program Mercury|programu Mercury]]. Slúžil ako komunikátor (CAPCOM) pri [[Alan Shepard|Shepardovom]] [[suborbitálny kozmický let|suborbitálnom lete]] [[Mercury-Redstone 3]] v [[máj]]i [[1961]] a tiež [[Malcolm Scott Carpenter|Carpenterovom]] [[obežná dráha|orbitálnom]] lete [[Mercury-Atlas 7]] o rok neskôr. Potom slúžil ako náhradník [[Wally Schirra|Wallyho Schirru]] pre let [[Mercury-Atlas 8]]. Dňa [[14. november|14. novembra]] [[1962]] [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] informovala verejnosť, že na misiu [[Mercury-Atlas 9]] poletí astronaut Gordon Cooper a jeho náhradníkom bude Alan Shepard.<ref name="tara-gray-nasa"/> Cooper tak do vesmíru prvýkrát odštartoval [[15. máj]]a [[1963]] v [[kozmická loď|kozmickej lodi]] ''Faith 7'' pri misii Mercury-Atlas 9, pričom sa stal šiestym [[Američania (USA)|Američanom]] vo vesmíre. Hlavným cieľom Cooperovho letu bolo zistiť vplyv dlhodobého [[beztiažový stav|stavu beztiaže]] na astronauta, oceniť jeho pracovnú schopnosť a overiť modifikovanú loď. Cooper sledoval pozemný svetelný zdroj a vypustenú guľu so zábleskovým majákom. Overovala sa možnosť použitia svetelných zdrojov na [[Zem]]i a vo veľkých výškach ako východiskových bodov pre navigačné systémy kozmickej lode na strednom a záverečnom úseku jej zostupu do [[atmosféra Zeme|atmosféry]]. Astronaut tiež meral aerodynamický odpor kabíny a teplotu vo vnútri lode. Cooperov let sprevádzalo viacero technických problémov a systémy lode [[Mercury (kozmická loď)|Mercury]] sa zaťažovali za hranice svojich možností. Napriek tomu misia skončila úspešne. Kozmická loď pristála [[16. máj]]a pomocou [[padák]]u na hladine [[Tichý oceán|Tichého oceánu]].<ref name="tara-gray-nasa"/> [[Súbor:GT-5 Recovery Conrad tweaks Coopers beard (s65-46638).jpg|thumb|left|[[Pete Conrad]] (vľavo) a Cooper na palube [[lietadlová loď|lietadlovej lode]] [[USS Lake Champlain (CV-39)|USS ''Lake Champlain'']] po misii [[Gemini 5]], 1965]] Na druhý [[kozmický let s ľudskou posádkou|kozmický let]] bol oficiálne nominovaný [[8. február]]a [[1965]]. Stal sa veliteľom misie [[Gemini 5]]. Dňa [[21. august]]a 1965 vyštartoval spolu s pilotom [[Pete Conrad|Petom Conradom]] k dlhodobému letu. Po dosiahnutí obežnej dráhy astronauti vyskúšali ovládanie lode. Pri druhom oblete vypustili subsatelit REP s hmotnosťou 34 [[kilogram|kg]], ku ktorému sa mali neskôr priblížiť, čo sa im však nepodarilo. Manévrovanie, ktoré malo overiť navigačný systém pre budúce spojenie dvoch lodí na obežnej dráhe, vyskúšali priblížením sa k fiktívnej lodi „Phantom Agena“, ktorej dráhu určil počítač. Zvyšok letu astronauti strávili fotografovaním pre [[Ministerstvo obrany Spojených štátov|ministerstvo obrany]], pričom fotili štarty rakiet [[LGM-25C Titan II|Titan II]] a [[LGM-30 Minuteman|Minuteman-I]], a vopred pripravené obrazce v [[Austrália (štát)|Austrálii]] a [[Texas|Texase]], aby sa overili rozlišovacie schopnosti družicových snímok. Zaoberali sa aj astronomickým pozorovaním, pomocou [[spektrograf]]u skúmali mraky, pre mexickú vládu fotografovali odľahlé horské oblasti [[Mexiko|Mexika]]. Podarilo sa im nadviazať rádiové spojenie s podmorskou stanicou [[SEALAB II]], ktorá bola v tom čase v hĺbke 62 m pod hladinou Tichého oceánu pri pobreží Kalifornie. Kozmická loď Gemini 5 v poriadku pristála [[29. august]]a pomocou padáku na hladine [[Atlantický oceán|Atlantiku]].<ref name="tara-gray-nasa"/> == Po letoch == Dňa [[27. jún]]a [[1966]] bol určený za veliteľa záložnej posádky misie [[Gemini 12]], posledného letu [[program Gemini|programu Gemini]]. Od roku [[1967]] bol vedúcim oddelenia [[Apollo Applications Program]] v oddiele astronautov (''Chief of the Apollo Applications Program Branch of the Astronaut Office''). S touto úlohou ale nebol príliš spokojný. Spolupráca s vedcami sa mu priečila, a tak sa radšej venoval pretekárskym autám a rýchlym člnom. V roku [[1968]] však prešiel do [[program Apollo|programu Apollo]] a [[13. november|13. novembra]] bol vymenovaný za veliteľa záložnej posádky [[Apollo 10|Apolla 10]]. Očakával tak let na [[Mesiac]] s [[Apollo 13|Apollom 13]]. Cooper ale v úlohe veliteľa záložnej posádky Apolla 10 podľa riaditeľa operácií letových posádok [[Deke Slayton|Deka Slaytona]] nepresvedčil. Často bol namiesto učební a simulátorov v garážach, kde si opravoval pretekárske autá, s ktorými sa potom účastnil rôznych pretekov. Coopera tak nahradil Alan Shepard, ktorý dostal možnosť zostaviť si posádku podľa svojho úsudku. Sklamaný Cooper potom ešte nejaký čas pôsobil ako Slaytonov asistent a v roku [[1970]] v tichosti opustil NASA aj vojenské letectvo.<ref name="tara-gray-nasa"/> [[Súbor:Gordon Cooper, Astronaut, 1984.jpg|thumb|upright|Cooper v roku 1984]] Na [[Florida|Floride]] založil Gordon Cooper Associated. V roku [[1978]] sa stal viceprezidentom výskumu a vývoja spoločnosti WED Enterprisec v [[Glendale (Kalifornia)|Glendale]] v Kalifornii. Zamestnanie za svoj život zmenil viac ako 20 krát. Rozviedol sa a krátko potom sa oženil so Suzan Taylorovou, s ktorou mal ešte dve dcéry. Zaujímal sa tiež o [[paranormálny jav|paranormálne javy]]. Tvrdil, že od začiatku päťdesiatych rokov, keď pôsobil ako pilot v Nemecku, videl záhadné lietajúce objekty. Ďalšie podivné zelenkasté objekty s červenou žiarou uvidel 16. mája 1963 počas 15. obletu Zeme v kozmickej lodi ''Faith 7''. Jav zaregistrovala aj pozemná sledovacia stanica [[Muchea Tracking Station|Muchea]] pri [[Perth (Západná Austrália)|Perthe]] v Austrálii. Hoci odborníci dospeli k záveru, že to bola [[polárna žiara]], Cooper bol presvedčený, že videl [[UFO]]. Odvtedy bol tento astronaut veľkým zástancom UFO. V [[november|novembri]] 1978, kedy sa o tejto problematike diskutovalo na pôde [[Organizácia Spojených národov|OSN]], tam poslal list, v ktorom tvrdil, že hviezdolety s cudzími návštevníkmi, ktorí sú technicky oveľa vyspelejší ako my, navštevujú Zem. Neskôr to ešte viackrát zopakoval, až sa začali jeho svedectvom oháňať pravoverní [[ufológia|ufológovia]]. Tvrdil tiež, že NASA škrtá v záznamoch rozhovorov medzi [[stredisko riadenia vesmírnych letov|riadiacim strediskom]] a astronautmi zmienky o UFO a iných neznámych objektoch. V roku [[2000]] vyšla jeho [[autobiografia]] ''Leap of Faith: An Astronaut’s Journey Into the Unknown'' (''Zlom dôvery: Astronautova cesta do neznáma''), kde tejto otázke venuje celú jednu kapitolu. Kritizuje zvyk amerických vládnych miest všetko utajiť. Vláda sa podľa neho pokúša utajiť všetky informácie o UFO už od štyridsiatych rokov. Zástancovia existencie UFO Coopera obľubovali, pretože v ňom našli niekoho, kto patril k NASA a navyše sám letel do vesmíru.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mercury 9 | url = https://kosmonautika.cz/m9text.html | vydavateľ = kosmonautika.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-11-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> Gordon Cooper zomrel [[4. október|4. októbra]] [[2004]] vo veku 77 rokov vo svojom dome vo [[Ventura (Kalifornia)|Venture]] v Kalifornii po [[srdcové zlyhanie|zlyhaní srdca]].<ref name="tara-gray-nasa"/> == Referencie == {{referencie}} == Literatúra == * BURGESS, Colin. ''Selecting the Mercury Seven (The Search for America’s First Astronauts)''. New York; Londýn : Springer Science & Business Media, 2011. 371 s. ISBN 978-1-4419-8405-0. * BURGESS, Colin. ''Faith 7 (L. Gordon Cooper, Jr., and the Final Mercury Mission)''. New York; Londýn : Springer, 2016. 291 s. ISBN 978-3-319-30563-9. * COOPER, Gordon; HENDERSON, Bruce. ''Leap of Faith (An Astronaut’s Journey Into the Unknown)''. New York : HarperCollins, 2000. 288 s. ISBN 978-0-06-019416-1. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Gordon Cooper}} == Externé odkazy == * [https://www.nasa.gov/former-astronaut-l-gordon-cooper/ Gordon Cooper na stránkach NASA] {{eng icon}} * [https://www.nasa.gov/sites/default/files/atoms/files/cooperl_gordon.pdf Oficiálny životopis na stránkach NASA] {{eng icon}} * [http://spacefacts.de/bios/astronauts/english/cooper_gordon.htm Gordon Cooper na stránkach spacefacts.de] {{eng icon}} * [https://mek.kosmo.cz/bio/usa/00008.htm Gordon Cooper v Malej encyklopédii kozmonautiky] {{ces icon}} * [http://www.kozmo-data.sk/kozmonauti/cooper-jr-leroy-gordon.html Gordon Cooper na stránkach kozmo-data.sk] {{slk icon}} == Zdroj == {{preklad|en|Gordon Cooper|1120550302}} {{Program Mercury}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Cooper, Gordon}} [[Kategória:Kozmonauti USA]] [[Kategória:Letci USA]] [[Kategória:Testovací piloti USA]] [[Kategória:Program Mercury]] [[Kategória:Program Gemini]] [[Kategória:Program Apollo Applications]] [[Kategória:Program Apollo]] [[Kategória:Príslušníci United States Air Force]] [[Kategória:Slobodomurári USA]] [[Kategória:Osobnosti z Oklahomy]] [[Kategória:Osobnosti NASA]] lleznz5dqci11edpqwv47y0kegtsdgg 0 7248 8198552 8186106 2026-04-15T06:29:10Z ~2026-23118-88 292037 /* Šport */ 8198552 wikitext text/x-wiki {{iné významy}} {{Najlepší článok}} {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Košice | other_name = | category = [[mesto (Slovensko)|mesto]] <!-- *** Image *** --> | image_compl = {{Koláž| |color=#ffffff | photo1a = Dóm svätej Alžbety.jpg | photo1b = Kaplnka svätého Michala Koszyce 2SM.jpg | photo2a = Letecká panoráma Košíc (cropped).jpg | photo3a = Statne divadlo Kosice (1899) (cropped).jpg | photo3b = Szlovákia, Kassa, 6 (cropped).jpg | photo3c = Košice (cropped).jpg | position = center | spacing = 2 | border = 0 | size = 270}} | image_compl_caption = Hore: [[Dóm sv. Alžbety]] a [[Kostol svätého Michala (Košice)|kaplnka sv. Michala]]<br/>Stred: panoráma z lietadla<br/>Dole (zľava do prava): [[Národné divadlo Košice|Národné divadlo]]; Centrum [[Hlavná ulica (Košice)|Hlavnej ulice]]; Plastika [[Erb Košíc|erbu mesta]] <!-- *** Symbols *** --> | flag = Flag of Košice.png | symbol = Coat of Arms of Košice.svg | logo = Kosice logo.png | logo_size = 155px <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | motto = | nickname = Mesto tolerancie | nickname_note =<ref name="mesto tolerancie">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Feman - Európsky festival kultúry národov a národností | url = http://www.feman.sk/obsah/festival-feman | dátum vydania = 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 29.07.2009 | vydavateľ = Združenie Feman | miesto = Košice }}</ref> <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = [[Košický kraj|Košický]] | region_type = Kraj | histregion = [[Abovská župa|Abov]] ([[Košice a okolie]]) | district = [[Okres Košice I|Košice I]] | district1 = [[Okres Košice II|II]] | district2 = [[Okres Košice III|III]] | district3 = [[Okres Košice IV|IV]] | municipality = <!-- *** Family *** --> | part = | river = [[Hornád]] <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = 208 | lat_d = 48 | lat_m = 43 | lat_s = 12 | lat_NS = S | long_d = 21 | long_m = 15 | long_s = 29 | long_EW = V | coordinates_type = region:SK_type:city | highest = [[Vysoký vrch ({{mnm|851}})|Vysoký vrch]] | highest_elevation = 851 | highest_lat_d = 48 | highest_lat_m = 49 | highest_lat_s = 28.38 | highest_lat_NS = S | highest_long_d = 21 | highest_long_m = 09 | highest_long_s = 21.96 | highest_long_EW = V | lowest = Krásna nad Hornádom | lowest_elevation = 184 | lowest_lat_d = 48 | lowest_lat_m = 40 | lowest_lat_s = 08.58 | lowest_lat_NS = S | lowest_long_d = 21 | lowest_long_m = 20 | lowest_long_s = 23.52 | lowest_long_EW = V <!-- *** Dimensions *** --> | area = 242.768069 | area2 = 1776.66 | area3 = 6751.9 | area2_type = aglomerácia | area3_type = kraj <!-- *** Population *** --> | population = {{OBP|SK|599981|N}} | population_date = {{OBD|SK|599981|dmr1}} | population_note = <ref name="pocet obyvatelov">{{OBZ|SK|582000}}</ref> | population_density = auto | population2_density = auto | population3_density = auto | population2 = 368725 | population3 = 801460 | population2_type = aglomerácia | population2_date = 31. 12. 2019 | population2_note = <ref name="pocet obyvatelov"/> | population3_type = kraj | population3_date = {{OBD|SK|1|dmr1}} | population3_note = <ref name="pocet obyvatelov"/> <!-- *** History & management *** --> | established = 1230 | established_type = Prvá pís. zmienka | mayor = [[Jaroslav Polaček]]<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref><br /> | mayor_party = [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]], [[Sloboda a Solidarita|SaS]], [[SME RODINA]], [[NOVA (politická strana)|NOVA]], [[SZÖVETSÉG – Magyarok. Nemzetiségek. Regiók. ALIANCIA – Maďari. Národnosti. Regióny|SZÖVETSÉG – ALIANCIA]], [[Strana rómskej koalície – SRK|SRK]], [[DOBRÁ VOĽBA a Umiernení]], [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA|OĽANO-NOVA-KÚ-ZMENA ZDOLA]] <!-- *** Codes *** --> | timezone = [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] | utc_offset =+1 | timezone_DST = [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] | utc_offset_DST =+2 | postal_code = 040 00 | area_code = +421-55 | area_code_type = Tel. predvoľba | code = 599981 | code1 = KE | code1_type = [[Evidenčné číslo vozidiel na Slovensku|EČV]] <!-- *** Free frields *** --> | free_type = Patrónka mesta -------------------------------------------------------------------- | free = [[Alžbeta Uhorská (svätica)|Alžbeta Uhorská]] -------------------------------------------------------------------- | free1_type = Adresa [[Magistrát mesta Košice|magistrátu]] | free1 = [[Trieda SNP (Košice)|Trieda SNP]] 48A, 040 11<br/>[[Košice - Západ|Košice-Západ]] | free2_type = Telefón / Fax | free2 = 055/641 91 11 | free3_type = E-mail | free3 = [mailto:kontakt@kosice.sk kontakt@kosice.sk] | free4_type = | free4 = <!-- *** Maps *** --> | map_caption = Poloha mesta v rámci Slovenska | map_locator = Slovensko-reliéf | map1_caption = <!-- Poloha v rámci Košického kraja --> | map1_locator = <!-- Košický kraj --> | map2 = Kosice.20080908.png | map2_caption = Mapa mesta | map_compl = {{maplink|frame=yes|plain=yes|frame-align=center|type=shape|fill=#ffffff|fill-opacity=0|stroke-width=2|frame-width=270}} | map_compl_caption = Interaktívna mapa mesta | freemap_zoom = 13 <!-- *** Websites *** --> | commons = Košice | statistics = {{MOŠ/MIS|599981}} | website = [http://www.kosice.sk kosice.sk] <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = '''Demonym:''' ''Košičan, Košičanka''<ref>{{SlovníkyJÚĽŠ|Košičan}}</ref> }} '''Košice''' (iné názvy pozri [[Košice#Názov|kapitolu Názov]]) sú metropolou [[Východné Slovensko|východného]] [[Slovensko|Slovenska]] a s takmer 230 000 obyvateľmi<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2021 - Agregované údaje za Košice|url=https://www.scitanie.sk/storage/app/media/dokumenty/SK599981.pdf|vydavateľ=Štatistický úrad SR|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=24.8.2023|miesto=Bratislava|jazyk=}}</ref> [[Zoznam miest na Slovensku|druhým najľudnatejším mestom na Slovensku]]. Mesto je súčasťou [[Košická aglomerácia|Košickej aglomerácie]] s 367 000 obyvateľmi a [[Košicko-prešovská aglomerácia|Košicko-prešovskej aglomerácie]], ktorá s 555 800 obyvateľmi patrí medzi najväčšie [[Urbanizácia|urbanizované]] oblasti na Slovensku. V roku [[2013]] sa Košice stali [[Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013|Európskym hlavným mestom kultúry]]. Od roku [[2016]] nesú titul [[Európske hlavné mesto športu|Európske mesto športu]], od toho istého roku sa tu koná prestížny medzinárodný filmový festival [[MFF Art Film]]. Prostredníctvom podpory rozvoja kreatívneho priemyslu a informačných technológií sa Košice zaradili do Siete kreatívnych miest [[UNESCO]] v roku [[2017]], keď im bol priznaný štatút ''UNESCO Creative City of Media Arts''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Creative Cities Network Košice | url = https://en.unesco.org/creative-cities/kosice | dátum vydania = 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 29.07.2018 | jazyk = anglický }}</ref> Košice v roku [[2019]] získali taktiež titul ''Európske hlavné mesto dobrovoľníctva 2019''. Ocenenie udeľuje ''Európske dobrovoľnícke centrum'' so sídlom v [[Brusel]]i. Košice sa tak stali historicky prvým mestom z krajín [[Stredná Európa|strednej]] a [[Východná Európa|východnej Európy]] a po [[Barcelona|Barcelone]], [[Lisabon]]e, [[Londýn]]e, [[Sligo (mesto v Írsku)|Sligu]] a [[Aarhus]]e šiestym európskym mestom, ktoré získalo toto prestížne ocenenie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Košice získali titul Európske hlavné mesto dobrovoľníctva 2019 | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://kosice.korzar.sme.sk/c/20709132/kosice-ziskali-titul-europske-hlavne-mesto-dobrovolnictva-2019.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2017-12-01 | dátum prístupu = 2019-03-22 }}</ref> Košice sú centrom celého [[Východné Slovensko|východného Slovenska]] a sídlom regionálnej samosprávy – [[Košický samosprávny kraj|Košického samosprávneho kraja]]. Sú významným centrom politického, hospodárskeho, kultúrneho a cirkevného života, sídlom [[Košická rímskokatolícka arcidiecéza|Košickej rímskokatolíckej arcidiecézy]], [[Košická gréckokatolícka eparchia|Košickej gréckokatolíckej eparchie]], [[Michalovsko-košická pravoslávna eparchia|Michalovsko-košickej pravoslávnej eparchie]] a [[Ústavný súd SR|Ústavného súdu SR]]. Zároveň sú významným univerzitným centrom (sídlom troch [[univerzita|univerzít]] a jednej vysokej školy, ako aj fakúlt a detašovaných pracovísk iných slovenských vysokých škôl) a ôsmich ústavov [[Slovenská akadémia vied|Slovenskej akadémie vied]]. Mesto je strediskom významných kultúrnych inštitúcií s celoslovenskou a regionálnou pôsobnosťou, medzi ktoré patria [[Národné divadlo Košice]], [[Štátna filharmónia Košice]], [[Slovenské technické múzeum]], [[Východoslovenské múzeum]], [[Východoslovenská galéria]] a [[Štátna vedecká knižnica Košice|Štátna vedecká knižnica v Košiciach]]. Mesto má pestrú národnostnú skladbu, najväčšiu menšinu na území mesta tvorí [[Maďari na Slovensku|maďarská]] menšina (takmer 3 % podľa kvalifikovaného odhadu [[Štatistický úrad Slovenskej republiky|Štatistického úradu SR]])<ref name=su18/> a [[Rómovia na Slovensku|rómska]] menšina s podielom takmer 2 %.<ref name=su18/> Mesto hrá rolu v dopravnom prepojení východ – západ, kde tvorí spojnicu medzi [[Východná Európa|východnou]] a [[Stredná Európa|strednou]] [[Európa|Európou]] na jednej strane a [[Ukrajina|Ukrajinou]] a [[Rusko]]m na druhej strane prostredníctvom [[Trať z Užhorodu do Hanisky pri Košiciach|širokorozchodnej železničnej trate]]. Košické [[Letisko Košice|medzinárodné letisko]] sprostredkúva letecké spojenie so západnou a stredovýchodnou Európou pre spádovú oblasť [[Východné Slovensko|východného Slovenska]]. V meste je zastúpený [[hutníctvo|hutnícky]] a [[strojárstvo|strojársky]] priemysel, umiestnená je tu skupina firiem [[Informačné a komunikačné technológie|informačných a telekomunikačných technológií]], ktorá je združená v klastri [[Košice IT Valley]]. Odrazom bohatej histórie mesta je jeho centrum s početnými pamiatkami [[Gotická architektúra|gotickej]], [[Baroková architektúra|barokovej]], [[Klasicistická architektúra|klasicistickej]] a historizujúcej architektúry, ktoré tvorí najväčšiu [[pamiatková rezervácia|mestskú pamiatkovú rezerváciu]] na Slovensku ({{ha|85.4|m|w}}).<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Mokriš | meno = Radoslav | odkaz na autora = | titul = História Košíc pre budúcnosť mesta. Zásady ochrany pamiatkovej rezervácie | vydavateľ = Krajský pamiatkový úrad Košice | miesto = Košice | rok = 2005 | isbn = 80-89089-42-9 | kapitola = | strany = 7 | jazyk = }}</ref> Jej najvýznamnejšou dominantou je rozlohou najväčšia sakrálna stavba na Slovensku – gotická [[katedrála]] [[Dóm svätej Alžbety]]. [[Hlavná (Košice)|Hlavná ulica]], lemovaná palácovými a meštianskymi domami s reštauráciami, butikmi a kaviarňami, je promenádnym [[korzo]]m mesta. == Geografia == [[Súbor:Occupation du sol Kosice.png|náhľad|'''Plocha mesta'''<br />Legenda :<br /> {{Legenda|#FF5555|Historické centrum}} {{Legenda|#FFAAAA|Zastavaná plocha}} {{Legenda|#FFEEAA|Poľnohospodárska oblasť}} {{Legenda|#DDE9AF|Zalesnená plocha}} [[Súbor:Sign bw stripes r.png|14px]] <span style="font-size:90%">Zastavaná plocha okolo roku 1910</span>]] Mesto leží vo [[Východné Slovensko|východnej]] časti Slovenska v [[Košický kraj|Košickom kraji]], v blízkosti hraníc s [[Maďarsko]]m ({{km|20|m}}), [[Ukrajina|Ukrajinou]] ({{km|70|m}}) a [[Poľsko]]m ({{km|70|m}}) na križovatke historických obchodných ciest. Od hlavného mesta [[Bratislava|Bratislavy]] je vzdialené asi {{km|310|m}}. Mesto sa rozprestiera na oboch brehoch rieky [[Hornád]] v geografickom styku severného výbežku [[Východopanónska panva|Východopanónskej panvy]] – [[Košická kotlina|Košickej kotliny]] a [[Karpaty|karpatského]] pohoria [[Slovenské rudohorie]], ktoré mesto ohraničuje na severozápade masívom [[Čierna hora (pohorie na Slovensku)|Čiernej hory]] a [[Volovské vrchy|Volovských vrchov]]. Z východu ho obklopuje hradba [[Slanské vrchy|Slanských vrchov]] sopečného pôvodu. Centrum mesta leží v nadmorskej výške 208 metrov, najvyšším bodom mesta je vrch [[Hradová (vrch)|Hradová]] – {{mnm|466.1|w}}, ktorý patrí do masívu [[Čierna hora (pohorie na Slovensku)|Čiernej hory]]. === Geológia === Tektonickej stavbe okolia Košíc dominuje [[hornádsky zlomový systém]], kolmo obmedzujúci [[gemerikum]], [[veporikum]] a [[vnútrokarpatský paleogén]] od [[Východopanónska panva|Východopanónskej panvy]]. Pozdĺž zlomu došlo v [[miocén]]e k silnej [[vulkanizmus|sopečnej aktivite]] v [[Slanské vrchy|Slanských vrchoch]]. Južná a juhovýchodná časť mesta stojí na vápnitých [[íl]]och kochanovského súvrstvia sarmatského veku ([[miocén]]) a mladších riečnych [[piesok|pieskoch]], [[štrk]]och a [[hlina|hlinách]] [[kvartér]]u. Západná a severná časť mesta leží na starších horninách [[Veporikum|veporika]] a [[Gemerikum|gemerika]]. V oblasti [[Košice – mestská časť Ťahanovce|Ťahanoviec]] to sú [[granodiorit]]y až [[tonalit]]y komplexu Bujanovej a nadložné premenené [[pieskovec|pieskovce]] a [[zlepenec|zlepence]] a tiež [[mezozoikum|mezozoické]] [[vápenec|vápence]] patriace k [[Veporikum|veporiku]]. V západnej časti dominujú premenené horniny [[Gemerikum|gemerika]], hlavne [[fylit]]y čermeľskej skupiny, [[zlepenec|zlepence]] a [[brekcia|brekcie]] krompašskej skupiny a [[amfibolit]]y a metabazity rakoveckej skupiny.<ref>{{Citácia knihy | autor = | spoluautori = | titul = Geologická mapa Západných Karpát a priľahlých území | odkaz na titul = | editori = Lexa, J., Bezák, V., Elečko, M., Mello, J., Polák, M., Potfaj, M., Vozár, J. | vydavateľ = MŽPSR, ŠGÚDŠ | miesto = Bratislava | rok = 2000 | url = | isbn = | poznámka = }}</ref> Z [[nerastná surovina|nerastného]] bohatstva sú v severozápadnej časti mesta v masíve Bankov významnejšie ložiská [[magnezit]]u, ktoré sa do roku [[1997]] ťažili a spracovávali v košickej magnezitke. V oblasti [[Jahodná (vrch)|Jahodnej]] sa nachádzajú i dosiaľ neťažené bilančné zásoby [[uraninit|uránovej rudy]] s významnou prímesou [[molybdén]]u.<ref>{{Citácia knihy | autor = | spoluautori = | titul = Nerastné suroviny Slovenska | odkaz na titul = | edícia = Ročenka 2006 | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | miesto = Bratislava | rok = 2000 | url = http://www.geology.sk/images/obchod/roc_ns/SK_yearbook06.zip | isbn = | poznámka = | url archívu = https://web.archive.org/web/20131203002634/http://www.geology.sk/images/obchod/roc_ns/SK_yearbook06.zip | dátum archivácie = 2013-12-03 }}</ref> === Podnebie a počasie === Podnebie Košíc je kontinentálne, mierne s priemernými teplotami –3 [[°C]] v januári a 19 [[°C]] v júli. Priemerná ročná teplota sa pohybuje okolo 8,4{{--}}8,7 °C. Priemerný ročný úhrn zrážok je asi 600{{--}}{{mm|650|m}}.<ref>{{Citácia knihy | autor = Veľký, J. a kolektív | spoluautori = | titul = [[Encyklopédia Slovenska]] III. zväzok K - M. | odkaz na titul = | edícia = | vydavateľ = Veda | miesto = Bratislava | rok = 1979 | url = | isbn = | poznámka = }}</ref> * '''Absolútne maximum''': 38,5 °C ([[20. júl]] [[2007]]). * '''Absolútne minimum''': –30,5 °C ([[16. február]] [[1940]]). {{Infobox Počasie |metric_first=yes |single_line=yes |location=Košice / [[Letisko Košice|Medzinárodné letisko Košice]] (LZKZ) {{mnm|230|w}} (6 [[km]] od Košíc) |Jan_Hi_°C = 0 |Feb_Hi_°C = 3 |Mar_Hi_°C = 9 |Apr_Hi_°C = 15 |May_Hi_°C = 20 |Jun_Hi_°C = 23 |Jul_Hi_°C = 25 |Aug_Hi_°C = 25 |Sep_Hi_°C = 20 |Oct_Hi_°C = 14 |Nov_Hi_°C = 6 |Dec_Hi_°C = 1 |Year_Hi_°C = 13 |Jan_Lo_°C = -5 |Feb_Lo_°C = -4 |Mar_Lo_°C = 0 |Apr_Lo_°C = 4 |May_Lo_°C = 9 |Jun_Lo_°C = 12 |Jul_Lo_°C = 13 |Aug_Lo_°C = 13 |Sep_Lo_°C = 9 |Oct_Lo_°C = 4 |Nov_Lo_°C = 0 |Dec_Lo_°C = -4 |Year_Lo_°C = 4 |Jan_MEAN_°C = -3 |Feb_MEAN_°C = 0 |Mar_MEAN_°C = 4 |Apr_MEAN_°C = 10 |May_MEAN_°C = 15 |Jun_MEAN_°C = 18 |Jul_MEAN_°C = 19 |Aug_MEAN_°C = 19 |Sep_MEAN_°C = 14 |Oct_MEAN_°C = 9 |Nov_MEAN_°C = 3 |Dec_MEAN_°C = -1 |Year_MEAN_°C = 9 |Jan_Precip_cm = 5 |Feb_Precip_cm = 5 |Mar_Precip_cm = 5 |Apr_Precip_cm = 8 |May_Precip_cm = 9 |Jun_Precip_cm = 10 |Jul_Precip_cm = 9 |Aug_Precip_cm = 7 |Sep_Precip_cm = 7 |Oct_Precip_cm = 6 |Nov_Precip_cm = 7 |Dec_Precip_cm = 7 |Year_Precip_cm = 85 |source = Norwegian Meteorological Institute (2018) |accessdate=17. marec 2019 <ref name="Weather Underground">{{citácia elektronického dokumentu |url=https://www.yr.no/place/Slovakia/Ko%C5%A1ice/Ko%C5%A1ice/statistics.html |titul=Norwegian Meteorological Institute - Weather History for Košice |dátum prístupu=2019-03-17 |url archívu=https://web.archive.org/web/20180628032736/http://www.yr.no/place/Slovakia/Ko%C5%A1ice/Ko%C5%A1ice/statistics.html |dátum archivácie=2018-06-28 }}</ref> }} === Vodné toky === {{graf počasia|Košice |-5|0|50 |-4|3|50 |0|9|50 |4|15|80 |9|20|90 |12|23|100 |13|25|90 |13|25|70 |9|20|70 |4|14|60 |0|6|70 |-4|1|70 |float=right |zdroj=[https://www.yr.no/place/Slovakia/Košice/Košice/statistics.html Norwegian Meteorological Institute] }} Mesto patrí do povodia riek [[Hornád]] – [[Slaná]] – [[Tisa]]. Rieka [[Hornád]] preteká východnou časťou mesta v smere sever – juh. Pravostrannými prítokmi [[Hornád]]u sú východo-západným smerom [[Myslavský potok]] a severozápadným smerom potok [[Črmeľ|Čermeľ]]. Mestskou časťou [[Košice – mestská časť Šaca|Šaca]] v západnej časti mesta tečie zo severu na juh rieka [[Ida (rieka)|Ida]]. Južne od Košíc sa do Hornádu vlievajú ľavostranné prítoky [[Torysa (rieka)|Torysa]] a [[Oľšava (prítok Hornádu)|Oľšava]]. Ochranu pred povodňami zabezpečujú pre mesto priehrady na Hornáde [[Ružín (vodná nádrž)|Ružín I]] a [[Ružín (vodná nádrž)|Ružín II]]. * ''Pozri aj: [[Zoznam vodných tokov v Košiciach]]'' === Vodné plochy a jazerá === Vodné pomery mesta neboli priaznivé pre vytvorenie prírodných vodných plôch. V intraviláne mesta a v jeho okolí sa nachádzajú umelé vodné nádrže na riekach [[Hornád]] a [[Ida (rieka)|Ida]], viaceré bagroviská, resp. štrkoviská a rybníky. Pozdĺž Hornádu v južnej časti mesta sú zachované slepé ramená. * vodná plocha [[Jazero (Košice)|Jazero]] * [[Seligovo jazero]] * [[Čanianske jazerá]] – štrkoviská * vodná nádrž [[Bukovec (okres Košice-okolie)|Bukovec]] – zásobáreň pitnej vody * vodná nádrž [[Poľov (vodná nádrž)|Poľov]] – zásobáreň úžitkovej vody pre železiarne [[U. S. Steel Košice, s.r.o.|U. S. Steel Košice]] * vodná nádrž Pod Bukovcom – zásobáreň úžitkovej vody pre železiarne [[U. S. Steel Košice, s.r.o.|U. S. Steel Košice]] {{Galéria |Názov=Jazerá |veľkosť=náhľad |pozícia=right |Súbor:Nad jazerom.JPG|Jazero |Súbor:Slovakia Kosice Bukovec-lake.png|Bukovec |Súbor:Čanianske jazero - panoráma - panoramio.jpg|Čanianske jazero }} ''Pozri aj: [[Zoznam vodných plôch v Košiciach a okolí]]'' === Susedné obce === Najbližšie ku hraniciam mesta sa nachádza 26 obcí. Všetky tieto obce sú [[Spoločenstvo obcí|vidiecke spoločenstvá]] a nachádzajú sa v okrese [[Okres Košice okolie|Košice-okolie]]. [[Súbor:Letecká panoráma Košíc.jpg|náhľad|Letecká panoráma Košíc]] {|width ="45%" border="0" cellspacing="2" cellpadding="0" align="center" style="border:1px solid #AAA;background-color:#F9F0EA" |+ Susedné obce mesta '''{{{Commune|{{{Košice|Košice}}}}}}'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ZBGIS| url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mkzbgis/sk/kataster?bm=zbgis&z=10&c=21.289872,48.740263| vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-13| miesto = Bratislava| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20190607100314/https://zbgis.skgeodesy.sk/mkzbgis/sk/kataster?bm=zbgis&z=10&c=21.289872,48.740263| dátum archivácie = 2019-06-07}}</ref> |- |width ="33%" align="center"| {{{Severozápad|{{{Košická Belá|[[Košická Belá]]<br>[[Veľká Lodina]]}}}}}} |width ="33%" align="center"| {{{Sever|{{{Sokoľ|[[Sokoľ]]<br>[[Kostoľany nad Hornádom]]<br>[[Družstevná pri Hornáde]]}}}}}} |width ="33%" align="center"| {{{Severovýchod|{{{Budimír|[[Budimír]]<br>[[Beniakovce]]}}}}}} |- |width ="33%" align="center"| {{{Západ|{{{Malá Ida|[[Malá Ida]]<br>[[Baška (okres Košice-okolie)|Baška]]<br>[[Nižný Klátov]]<br>[[Vyšný Klátov]]}}}}}} |width ="33%" align="center"| [[Image:Brosen windrose-sl.svg|80px|{{{Commune|{{{Košice|Košice}}}}}}]] |width ="33%" align="center"| {{{Východ|{{{Hrašovík|[[Hrašovík]]<br>[[Košické Olšany]]<br>[[Sady nad Torysou]]<br>[[Košická Polianka]]}}}}}} |- |width ="33%" align="center"| {{{Juhozápad|{{{Šemša|[[Šemša]]<br>[[Veľká Ida]]}}}}}} |width ="33%" align="center"| {{{Juh|{{{Haniska|[[Haniska (okres Košice-okolie)|Haniska]]<br>[[Sokoľany]]<br>[[Bočiar]]<br>[[Seňa]]}}}}}} |width ="33%" align="center"| {{{Juhovýchod|{{{Vyšná Hutka|[[Vyšná Hutka]]<br>[[Nižná Hutka]]<br>[[Nižná Myšľa]]<br>[[Kokšov-Bakša]]<br>[[Valaliky]]}}}}}} |} == Politika == [[Súbor:TownHallKošice.jpg|náhľad|vpravo|Historická radnica, reprezentatívne sídlo primátora mesta]] [[Súbor:Kosice zastupitelstvo 2022-2026.svg|náhľad|'''Zloženie zastupiteľstva'''<br />Legenda :<br /> {{Legenda|#BDBDBD|[[Nezávislý politik|NEKA]] – 21 kresiel}} {{Legenda|#28A6FA|koalícia [[KDH]], [[SaS]], [[SME RODINA]], [[NOVA (politická strana)|NOVA]], [[SZÖVETSÉG – Magyarok. Nemzetiségek. Regiók. ALIANCIA – Maďari. Národnosti. Regióny|SZÖVETSÉG - ALIANCIA]], [[JEDNOTNÉ SLOVENSKO]], [[DOBRÁ VOĽBA a Umiernení]], [[OĽANO]] – 8 kresiel}} {{Legenda|#FFEE00|[[STAROSTOVIA A NEZÁVISLÍ KANDIDÁTI]]  – 6 kresiel}} {{Legenda|#22468D|[[ZA ĽUDÍ]] – 2 kreslá}} {{Legenda|#00BCFF|[[Progresívne Slovensko]] – 1 kreslo}} {{Legenda|#50168E|koalícia [[Demokrati (politická strana)|Demokrati]], [[Demokratická strana (2006)|Demokratická strana]], [[ŠANCA]], [[ODS – Občianski demokrati Slovenska|ODS]] – 1 kreslo}} {{Legenda|#3D104D|[[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]] – 1 kreslo}} {{Legenda|#F10000|koalícia [[SMER-SD]], [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]], [[ŽIVOT – národná strana|ŽIVOT]], [[STRANA MODERNÉHO SLOVENSKA (SMS)|SMS]] – 1 kreslo}}]] [[Súbor:133-3381 IMG.JPG|thumb|upright 0.6|Plastika mestského erbu]] [[Súbor:DivisionKE.jpg|náhľad|upright 0.6|Budova ''Divízie'' je sídlom [[Košický samosprávny kraj|Košického samosprávneho kraja]]]] === Mestská samospráva === {{hlavný článok|Mestské časti Košíc}} Zákon Národnej rady Slovenskej republiky z 1. októbra [[1990]] o meste Košice ''401/1990 Zb.'' určil Košiciam štatút mesta spravovaného [[magistrát]]om, [[Mestské zastupiteľstvo|mestským zastupiteľstvom]] a [[primátor (Slovensko)|primátorom]] mesta.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zákon Slovenskej národnej rady č. 401/1990 Zb. o meste Košice | url = http://www.kosice.sk/clanok.asp?file=gov_zakon401_index.htm | dátum vydania = 01.10.1990 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 29.07.2009 | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20120106154710/http://www.kosice.sk/clanok.asp?file=gov_zakon401_index.htm | dátum archivácie = 2012-01-06 }}</ref> Novelizácia zákona z roku [[2006]] ''222/2006 Zb.'' rozšírila napríklad právomoci miestnych zastupiteľstiev mestských častí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zákon Slovenskej národnej rady č. 222/2006 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 401/1990 Zb. o meste Košice v znení neskorších predpisov | url = http://www.kosice.sk/clanok.asp?file=gov_novelake_index.htm | dátum vydania = 16.03.2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 29.07.2009 | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20090326002832/http://www.kosice.sk/clanok.asp?file=gov_novelake_index.htm | dátum archivácie = 2009-03-26 }}</ref> [[Mestské zastupiteľstvo]] je orgánom samosprávy mesta a rozhoduje o najdôležitejších otázkach celomestského charakteru. Má 41 poslancov, volených priamo podľa proporcionálneho princípu veľkosti jednotlivých [[mestská časť|mestských častí]] na obdobie štyroch rokov. [[primátor (Slovensko)|Primátor]] je výkonným a reprezentatívnym orgánom mesta, volený priamo na 4-ročné obdobie v jednokolovej voľbe [[Systém relatívnej väčšiny|systémom relatívnej väčšiny]]. Vedie rokovania [[Mestské zastupiteľstvo|mestského zastupiteľstva]] a mestskej rady a podpisuje ich uznesenia. Má dvoch námestníkov. Mestská rada je výkonným a poradným orgánom primátora, skladá sa z 15 členov volených mestským zastupiteľstvom zo svojich radov, ďalej všetkých starostov jednotlivých mestských častí a primátora mesta. [[Magistrát mesta Košice|Magistrát]] je odbornou a administratívnou zložkou, delí sa na oddelenia a referáty, na jeho čele stojí riaditeľ. Mesto Košice je ďalej delené na 22 samosprávnych [[mestská časť|mestských častí]], ktoré sú spravované vlastnými miestnymi zastupiteľstvami na čele so [[starosta]]mi. {| class="wikitable" border="1" style="margin:0 auto; text-align:center;" |- | rowspan="10" | [[Súbor:Košice city parts colored.svg|140px]] | colspan="5" | Okresy a mestské časti |- |style="background:#44e0f5;"| '''[[Košice I (okres)|Košice I]]''' |style="background:#6df3a4;"| '''[[Košice II (okres)|Košice II]]''' |style="background:#ee7f40;"| '''[[Košice III (okres)|Košice III]]''' |style="background:#fd4dd0;"| '''[[Košice IV (okres)|Košice IV]]''' |- | [[Košice – mestská časť Džungľa|Džungľa]] | [[Košice – mestská časť Lorinčík|Lorinčík]] | [[Košice – mestská časť Dargovských hrdinov|Dargovských hrdinov]] | [[Košice – mestská časť Barca|Barca]] |- | [[Košice – mestská časť Kavečany|Kavečany]] | [[Košice – mestská časť Luník IX|Luník IX]] | [[Košice – mestská časť Košická Nová Ves|Košická Nová Ves]] | [[Košice – mestská časť Juh|Juh]] |- | [[Košice – mestská časť Sever|Sever]] | [[Košice – mestská časť Myslava|Myslava]] |   | [[Košice – mestská časť Krásna|Krásna]] |- | [[Košice – mestská časť Sídlisko Ťahanovce|Sídlisko Ťahanovce]] | [[Košice – mestská časť Pereš|Pereš]] |   | [[Košice – mestská časť Nad jazerom|Nad jazerom]] |- | [[Košice – mestská časť Staré Mesto|Staré mesto]] | [[Košice – mestská časť Poľov|Poľov]] |   | [[Košice – mestská časť Šebastovce|Šebastovce]] |- | [[Košice – mestská časť Ťahanovce|Ťahanovce]] | [[Košice – mestská časť Sídlisko KVP|Sídlisko KVP]] |   | [[Košice – mestská časť Vyšné Opátske|Vyšné Opátske]] |- |   | [[Košice – mestská časť Šaca|Šaca]] |   |   |- |   | [[Košice – mestská časť Západ|Západ]] |   |   |} === Symboly === [[Erb Košíc]] je najstaršie doloženým mestským [[erb]]om v [[Európa|Európe]] <ref name="najstarší erb">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Erb mesta Košice | url = http://www.kosice.sk/clanok.asp?file=history_erb_indexsk.htm | dátum vydania = 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 29.07.2009 | vydavateľ = Magistrát mesta Košice | miesto = Košice | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20120323113045/http://www.kosice.sk/clanok.asp?file=history_erb_indexsk.htm | dátum archivácie = 2012-03-23 }}</ref>. Strieborná veľká pečať mesta z roku [[1504]] je jednou z najkrajších [[Uhorsko|uhorských]] [[renesancia|renesančných]] pečatidiel. Ďalšími symbolmi sú zástava mesta, insígnie a štandarda [[primátor (Slovensko)|primátora]]. [[11. apríla]] [[2019]] mestskí poslanci odsúhlasili za [[Patrónka|patrónku]] mesta svätú [[Alžbeta Uhorská (svätica)|Alžbetu Uhorskú]], ktorá je taktiež patrónkou známej košickej [[Dóm svätej Alžbety|katedrály]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR| odkaz na autora = | titul = Patrónkou mesta Košice bude svätá Alžbeta Uhorská| periodikum = teraz.sk| odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/regiony/mestski-poslanci-odobrili-aby-bola-sv/389507-clanok.html| issn = | vydavateľ = TASR| miesto = Bratislava| dátum = 2019-04-11| dátum prístupu = 2019-04-12}}</ref> === Regionálna samospráva a štátna správa === {{hlavný článok|Košický samosprávny kraj|Košický kraj}} Decentralizáciou verejnej správy od roku [[2002]] prešla väčšina kompetencií [[Kraj (štátna správa)|krajov]] a [[okres]]ov na [[samosprávny kraj]]. Košice sú sídlom [[Košický samosprávny kraj|Košického samosprávneho kraja]]. Na úrovni štátnej správy je územie mesta spravované [[obvodný úrad|Obvodným úradom Košice]] s pôsobnosťou pre celý [[Košický kraj]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Obvodný úrad Košice | url = http://www.vs.sk/ouke/ | dátum vydania = 17.04.2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 29.07.2009 | vydavateľ = Obvodný úrad Košice | miesto = Košice | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20100111052951/http://www.vs.sk/ouke/ | dátum archivácie = 2010-01-11 }}</ref> === Primátori === * 1990 – 1993: [[Ján Kopnický]] * 1993 – 1994: [[Rudolf Bauer]] * 1994 – 1999: [[Rudolf Schuster]] * 1999 – 2006: [[Zdenko Trebuľa]] * 2006 – 2010: [[František Knapík]] * 2010 – 2018: [[Richard Raši]] * 2018 – 2026: [[Jaroslav Polaček]] {{Predstavitelia Košíc}} == Dejiny == {|class="infobox" style="width: 368px; border-spacing: 0px; text-align: left; " |- style="background: lightsteelblue; text-align: center" ! Historická príslušnosť |- style="background: lightsteelblue; " | style="font-size:97%;" | [[Súbor:Flag of Louis II of Hungary.svg|24px]] [[Uhorsko]] okolo 1000 – 1526<br> [[Súbor:Flag_of_the_Habsburg_Monarchy.svg|22px]] [[Habsburská monarchia]] 1526 – 1804<br> [[Súbor:Flag_of_the_Habsburg_Monarchy.svg|22px]] [[Rakúske cisárstvo]] 1804 – 1867<br> [[Súbor:Imperial Coat of Arms of the Empire of Austria.svg|22px]] [[Rakúsko-Uhorsko]] 1867 – 1918<br> [[Súbor:Red flag.svg|24px]] [[Slovenská republika rád]] 1919 – 1919<br> {{flagicon|Czechoslovakia}} [[Prvá česko-slovenská republika|Česko-slovenská republika]] 1918 – 1938<br> [[Súbor:Flag_of_Hungary_(1920–1946).svg|24px]] [[Maďarské kráľovstvo]] 1938 – 1945<br> {{flagicon|Czechoslovakia}} [[Tretia česko-slovenská republika|Česko-slovenská republika]] 1945 – 1960<br> {{flagicon|Czechoslovakia}} [[Československá socialistická republika]] 1960 – 1990<br> {{flagicon|Czechoslovakia}} [[Česká a Slovenská Federatívna Republika]] 1990 – 1992<br> {{flagicon|Slovakia}} [[Slovensko|Slovenská republika]] od 1993 |} [[Súbor:Kosice by Braun Hogenberg (middle size) (97692526).jpg|náhľad|vpravo|Cassovia – Hlavné mesto Horného Uhorska (1617)]] [[Súbor:Erb1502.jpg|náhľad|Erb mesta Košice]] [[Súbor:Cathedral of St. Elizabeth in Košice.jpg|náhľad|Dóm svätej Alžbety]] {{Hlavný článok|Dejiny Košíc}} Dejiny mesta sú oveľa staršie ako jeho prvá písomná zmienka z roku [[1230]], ktorá spomína [[kostol]] v kráľovskej [[osada|osade]] – ''Villa Cassa'' – predchodkyni neskoršieho mesta. Mestom sa Košice stali po roku [[1241]], keď kráľ [[Belo IV.]] podporoval znovuosídlenie [[Uhorsko|Uhorského kráľovstva]] po [[Mongolský vpád do Uhorska|mongolskom vpáde]] prizvanými „hosťami“ zo [[Sasko|saského]] [[Nemecko|Nemecka]]. Stredoveká zástavba, sústrediaca sa okolo charakteristicky predĺženého šošovkovitého [[Hlavná ulica (Košice)|námestia]], bola v rokoch [[1270]]{{--}}[[1290]] obohnaná [[hradby|mestskými hradbami]]. Opevnené mesto zostalo významnou vojenskou pevnosťou až do konca [[18. storočie|18. storočia]]. V roku [[1312]], v dobe bojov o uhorský trón, mesto vyzbrojilo vojská a po boku kráľa [[Karol I. (Uhorsko)|Karola Róberta z Anjou]] porazilo v [[Bitka pri Rozhanovciach|Bitke pri Rozhanovciach]] oligarchov [[Omodej Aba|Omodeja Abu]] a [[Matúš Čák Trenčiansky|Matúša Čáka Trenčianskeho]], za čo si vyslúžili lukratívne privilégiá. V roku [[1369]] Košice získali [[erb|mestský znak]], ktorý je najstarším písomne doloženým mestským erbom v [[Európa|Európe]] <ref name="najstarší erb"/>. Stali sa druhým najdôležitejším mestom v [[Uhorsko|Uhorskom kráľovstve]], s rovnakými právami, ako malo hlavné mesto [[Budapešť|Budín]]. Boli kultúrnym, remeselníckym a obchodným centrom celej hornouhorskej oblasti a na dôležitých obchodných trasách, predovšetkým z [[Pobaltie|Pobaltia]] na [[Balkánsky polostrov|Balkán]]. Za vlády [[Žigmund (Svätá rímska ríša)|Žigmunda Luxemburského]] v prvej polovici 15. storočia došlo k okázalej [[gotika|gotickej]] výstavbe, ktorej najvýznamnejšou ukážkou je [[Dóm svätej Alžbety]]. Za humanistického panovania [[Matej Korvín|Mateja Korvína]] dosiahol rozkvet Košíc svoj vrchol, keď sa s 10 000 obyvateľmi radili k najväčším mestám [[Európa|Európy]].<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Halaga | meno = Ondrej Richard | odkaz na autora = | titul = Právny, územný a populačný vývoj mesta Košíc | vydavateľ = Východoslovenské vydavateľstvo | miesto = Košice | rok = 1967 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> Od [[16. storočie|16. storočia]] Košice hrali rolu protihabsburskej bašty v početných [[protihabsburské stavovské povstania|stavovských povstaniach]] uhorskej šľachty, z ktorých najvýznamnejšie z rokov [[1703]]{{--}}[[1711]] viedol knieža [[František II. Rákoci]], pochovaný v Košiciach. Mesto bolo hlavnou [[Horné Uhorsko|hornouhorskou]] protitureckou vojenskou pevnosťou a centrom [[Katolícka cirkev|katolíckej]] vzdelanosti s etablovanou [[Košická univerzita|Košickou univerzitou]], založenou v roku [[1657]]. V [[19. storočie|19. storočí]] sa Košice stali výstavným posádkovým mestom s prenikajúcim priemyslom, početnými [[secesia|secesnými]] budovami štátnych úradov a inštitúcií a vlastnou konskou ([[1891]]), neskôr [[Električková doprava v Košiciach|elektrickou mestskou železnicou]] ([[1913]]). Po roku 1918 sa začlenili do rámca novovzniknutého Česko-Slovenska. V meste sa r.1899 do rodiny hoteliérov narodila [[Sára Salkaháziová|Sára Salkaházi]], blahoslavená rímskokatolícka rehoľníčka maďarského pôvodu. Pôsobila pôvodne ako učiteľka a neskôr aj ako novinárka. V roku 1927 vstúpila do rehoľnej [[Spoločnosti sociálnych sestier]] v Košiciach V rokoch [[1938]]{{--}}[[1945]] patrili Košice [[Maďarské kráľovstvo|horthyovskému Maďarsku]]. V roku [[1945]] tu bola sformovaná prvá povojnová česko-slovenská vláda a vyhlásený [[Košický vládny program]]. V roku [[1960]] sa stali krajským mestom [[Východné Slovensko|východného Slovenska]]. V 60. rokoch bol na juhovýchodnom predmestí vybudovaný [[U. S. Steel Košice, s.r.o.|hutnícky kombinát]], čo bolo príčinou masového prisťahovalectva a výstavby početných [[košické sídliská|panelových sídlisk]]. Košice si vyslúžili označenie najrýchlejšie rastúceho mesta v [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]] a až do zániku spoločného štátu obsadzovali tradičnú priečku piateho najväčšieho mesta v [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]]. Historické centrum zostalo chránené štatútom [[mestská pamiatková rezervácia|mestskej pamiatkovej rezervácie]], najväčšej na [[Slovensko|Slovensku]] (ustanovená v [[1983]] s rozlohou {{ha|85.375|m}}). Od roku [[1990]] sú spravované [[Magistrát mesta Košice|magistrátom]] s 22 samosprávnymi [[mestské časti Košíc|mestskými časťami]] a od roku [[1993]] sú sídlom [[Ústavný súd SR|Ústavného súdu Slovenskej republiky]]. == Názov == Názov mesta Košice je odvodený od slovanského osobného mena ''Koša''. Pôvodný význam názvu bol ''osada ľudu Košovcov''. Názov ''Koša'' prevzali po svojom príchode do Košickej kotliny v [[40. roky 11. storočia|40. rokoch 11. storočia]] aj [[Maďari]] v paralele ''Kassa'', ''Kossa'', ''Cossa''. Slovenská patronymická prípona "-ice" je neskorším dodatkom. Napokon [[latinčina]] a [[nemčina]] prevzali maďarskú formu Kassa, z čoho vzniklo neskoršie ''Cassovia'' a ''Kaschau''. Nasledujúca tabuľka obsahuje chronologický prehľad výskytu jednotlivých názvov.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Halaga | meno = Ondrej Richard | odkaz na autora = Ondrej Richard Halaga | titul = Počiatky Košíc a zrod metropoly | vydavateľ = Východoslovenské vydavateľstvo | miesto = Košice | rok = 1992 | isbn = 80-85174-57-X | kapitola = | strany = 82 – 89 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Varsik | meno = Branislav | odkaz na autora = Branislav Varsik | titul = Osídlenie Košickej kotliny | zväzok = I | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Vydavateľstvo SAV]] | rok = 1964 | počet strán = 476 | strany = 155{{--}}163 }}</ref><ref>{{Citácia knihy | kapitola zborník = | titul = Vlastivedný slovník obcí na Slovensku | odkaz na titul = Vlastivedný slovník obcí na Slovensku | zväzok = II | typ zväzku = Zv. | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | rok = 1977 | počet strán = 517 | strany = }}</ref> Výslovnosť terajšieho názvu mesta je v [[Slovenčina|slovenčine]] nasledujúca – {{Audio-IPA|Kosice.wav|ˈkɔʃitsɛ|help=no}} a v [[Maďarčina|maďarčine]] znie takto – {{Audio-IPA|Kassa.ogg|ˈkɒʃʃɒ|help=no}}. {|class="wikitable" !Rok||Názov||Rok||Názov |- |align="right"|1230||Villa Cassa||align="center"|1388||Cassovia, Cassa-Cassouia |- |align="right"|1249||Kassa||align="center"|1394||Cassow |- |align="right"|1257||Cassa||align="center"|1420||Caschowia |- |align="right"|1261||Cassa, Cassa Superior||align="center"|1441||Cassovia, Kassa, Kaschau, Košice |- |align="right"|1288||Kossa||align="center"|1613 – 1684||Cassovia, Kassa, Kaşa, Kossicze |- |align="right"|1297||Civitas Cassa||align="center"|1773||Cassovia, Kassa, Kaschau, Kossicze |- |align="right"|1300||Cossa||align="center"|1786||Cassovia, Kascha, Kaschau, Kossice |- |align="right"|1307||Casscha||align="center"|1808||Cassovia, Kaschau, Kassa, Kossice |- |align="right"|1324||Casschaw||align="center"|1863{{--}}1913||Kassa |- |align="right"|1342||Kassa||align="center"|1920{{--}}1938||Košice |- |align="right"|1371||Cassouia||align="center"|1938{{--}}1945||Kassa |- |align="right"|1382||Cosszicze||align="center"|1945 – súčasnosť||Košice |} [[Latinčina|Latinský]] názov znie ''Cassovia'', ďalšie názvy mesta: {{V jazyku|fra|''Cassovie''}}, {{v jazyku|deu|''Kaschau''}}, {{V jazyku|hun|''Kassa''}}, {{v jazyku|hrv|''Kašava''}}, {{V jazyku|pol|''Koszyce''}}, {{v jazyku|heb|''קושיצה''}}, {{v jazyku|rom|''Kasha''}}, {{v jazyku|ukr|''Кошицi''}} Za svoje dlhoročné mierové aktivity Košice v roku [[1985]] získali od [[Svetová rada mieru|Svetovej rady mieru]] titul ''Mesto mieru'' a v roku [[1988]] od [[Organizácia Spojených národov]] zase titul ''Posol mieru'', mieru je venovaný aj samotný [[Medzinárodný maratón mieru]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Mesto Košice schválilo čestné občianstvo pre Michaila Gorbačova | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/regiony/kosice-cestne-obcianstvo-gorbacov/186734-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2016-03-14 | dátum prístupu = 2019-03-19 }}</ref> == Obyvateľstvo == === Charakteristika === {{Viaceré obrázky | zarovnanie = right | smer = vertikálny | hlavička = Ľudia v Košiciach | šírka = 200 | obrázok1 = Kosice during veteran car display.jpg | popis1 = Ľudia počas výstavy veteránov ''Cassovia Classic'' na [[Hlavná ulica (Košice)|Hlavnej ulici]] | obrázok2 = Crowds of people during White Night in Kosice.jpg | popis2 = Davy ľudí počas festivalu svetiel – [[Biela noc (festival)|Biela noc]] | obrázok3 = Hlavná from St Elizabeth tower.jpg | popis3 = Pohľad na ulicu z najvyššej veže Dómu svätej Alžbety | obrázok4 = Alžbetina z veže Dómu v Košiciach.jpg | popis4 = Pohľad na [[Mlynská ulica (Košice)|Mlynskú ulicu]] }} Podľa sčítania obyvateľstva z roku [[2018]] žilo v Košiciach 238 757 obyvateľov.<ref name=su18/> Národnostné zloženie mesta je nasledujúce: [[Slováci]] – 75.7 %, Maďari – 2.8 %, [[Rómovia]] – 1,98 %, [[Rusíni]] – 0.67 %, [[Česi]] – 0.72 %, [[Ukrajinci]] – 0.46 %, [[Nemci]] – 0.29 %, [[Poliaci]] – 0.17 %, [[Rusi]] – 0.09 %. Až 16.68 % obyvateľov Košíc neuviedlo žiadnu národnosť.<ref name=su18/> K [[Latinská cirkev|rímskokatolíckej cirkvi]] sa prihlásilo 45 % veriacich, ku [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|gréckokatolíckej cirkvi]] – 6,12 %, [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|evanjelickej cirkvi augsburského vyznania]] – 2,33 %, ku [[Kalvinizmus|kalvinizmu]] – 2 %, k [[Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku|pravoslávnej cirkvi]] – 1,24 %. Bez vyznania je 16,6 % obyvateľov.<ref name=Sc11C>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Základné údaje zo Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2011, obyvateľstvo podľa náboženského vyznania | url = http://portal.statistics.sk/files/ev_v2-nabozenske-vyznanie.pdf | dátum vydania = 2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 25.7.2012 | vydavateľ = Štatistický úrad Slovenskej republiky | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20120813012440/http://portal.statistics.sk/files/ev_v2-nabozenske-vyznanie.pdf | dátum archivácie = 2012-08-13 }}</ref> V roku [[2008]] mali Košice 233 659 obyvateľov, čo bol pokles o 578 v porovnaní s rokom [[2007]]. Najviac detí v pomere k počtu obyvateľstva sa narodilo v mestskej časti [[Košice – mestská časť Luník IX|Luník IX]] (34,69 na 1000 obyvateľov). Mesto zaznamenalo kladný prirodzený prírastok obyvateľstva (na 1000 obyvateľov sa narodilo 10,64 detí), ale migráciou obyvateľstva došlo k jeho poklesu. Za rok [[2008]] sa do mesta prisťahovalo 1 583 ľudí, ale odsťahovalo sa ich až 2 628, z toho 73 odišlo do zahraničia. 2 555 Košičanov zmenilo miesto svojho bydliska v rámci Slovenska, predovšetkým sa vysťahovali do západných častí Slovenska.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Podhorská | meno = Kveta | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Košičanov je stále menej | periodikum = SME | odkaz na periodikum = | rok = 16.05.2009 | mesiac = | ročník = | číslo = | strany = | url = http://korzar.sme.sk/c/4845131/kosicanov-je-stale-menej.html | issn = }} </ref> V roku [[2011]] bol zaznamenaný prirodzený úbytok obyvateľstva v okrese [[Košice IV (okres)|Košice IV]]. Najvyššiu relatívnu živorodenosť vykazoval okres [[Košice III (okres)|Košice III]] (14,46), najnižšiu okres [[Košice I (okres)|Košice I]] (9,82 detí na 1 000 obyvateľov). V Košiciach migráciou ubudlo 546 obyvateľov, ale po započítaní prirodzeného prírastku obyvateľstva Košíc (718 osôb) od začiatku roka 2011 celkovo pribudlo v Košiciach 172 trvalo bývajúcich obyvateľov, na celkový koncoročný stav 240 688 obyvateľov. Najväčšími mestskými časťami podľa počtu obyvateľstva sú: [[Košice – mestská časť Západ|Západ]] (40 599), [[Košice – mestská časť Dargovských hrdinov|Dargovských hrdinov]] (27 477), [[Košice – mestská časť Nad jazerom|Nad jazerom]] (25 702), [[Košice – mestská časť Sídlisko KVP|Sídlisko KVP]] (25 335), [[Košice – mestská časť Juh|Juh]] (23 477), [[Košice – mestská časť Sídlisko Ťahanovce|Sídlisko Ťahanovce]] (23 250), [[Košice – mestská časť Staré Mesto|Staré Mesto]] (20 592), [[Košice – mestská časť Sever|Sever]] (20 368) a najmenšími mestské časti [[Košice – mestská časť Lorinčík|Lorinčík]] (441), [[Košice – mestská časť Šebastovce|Šebastovce]] (663) a [[Košice – mestská časť Džungľa|Džungľa]] (671).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Obyvateľstvo trvale bývajúce v obciach SR podľa veku a pohlavia SODB2011 | url = http://portal.statistics.sk/files/obce-pohl-vek.pdf | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 25.7.2012 | vydavateľ = Štatistický úrad SR | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20131012053526/http://portal.statistics.sk/files/obce-pohl-vek.pdf | dátum archivácie = 2013-10-12 }}</ref> V roku [[2018]] sa v Košiciach narodilo 2 280 detí (9,54 detí na 1 000 obyvateľov) a zomrelo 2 096 ľudí čo znamená prirodzený prírastok obyvateľstva o 181 osôb. Do mesta sa ďalej prisťahovalo 2 289 osôb no odsťahovalo sa 2 808 čo charakterizuje migračné saldo v hodnote -519 osôb.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = STATdat. | url = http://statdat.statistics.sk/cognosext/cgi-bin/cognos.cgi?b_action=cognosViewer&ui.action=run&ui.object=%2fcontent%2ffolder%5b%40name%3d%27Štatistiky%27%5d%2ffolder%5b%40name%3d%27Demografia%20a%C2%A0sociálne%20štatistiky%27%5d%2ffolder%5b%40name%3d%27Obyvateľstvo%20a%20migrácia%27%5d%2freport%5b%40name%3d%27Prehľad%20pohybu%20obyvateľstva%20-%20SR%2c%20oblasti%2c%20kraje%2c%20okresy%2c%20mesto%2c%20vidiek%20(ročne)%20%5bom7104rr%5d%27%5d&ui.name=Prehľad%20pohybu%20obyvateľstva%20-%20SR%2c%20oblasti%2c%20kraje%2c%20okresy%2c%20mesto%2c%20vidiek%20(ročne)%20%5bom7104rr%5d&run.outputFormat=&run.prompt=true&ui.backURL=%2fcognosext%2fcgi-bin%2fcognos.cgi%3fb_action%3dxts.run%26m%3dportal%2fcc.xts%26m_folder%3diE40D5BB5CB3B425EB051B89FE090B512 | vydavateľ = Štatistický úrad SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-03-22 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Ďalej sa v okresoch [[Košice I (okres)|Košice I.]] a [[Košice III (okres)|III.]] zaznamenal úbytok obyvateľstva no v okresoch [[Košice II (okres)|Košice II.]] a [[Košice IV (okres)|IV.]] zase prírastok. Najvyššiu mieru živorodenosti zaznamenal okres Košice II. (11,11 ‰), najnižšiu okres Košice IV. (8,19 ‰). Najväčšími mestskými časťami podľa počtu obyvateľstva sú: [[Košice – mestská časť Západ|Západ]] (39 978), [[Košice – mestská časť Dargovských hrdinov|Dargovských hrdinov]] (26 169), [[Košice – mestská časť Nad jazerom|Nad jazerom]] (24 803), [[Košice – mestská časť Sídlisko KVP|Sídlisko KVP]] (23 864), [[Košice – mestská časť Juh|Juh]] (23 030), [[Košice – mestská časť Sídlisko Ťahanovce|Sídlisko Ťahanovce]] (22 340), [[Košice – mestská časť Staré Mesto|Staré Mesto]] (20 751), [[Košice – mestská časť Sever|Sever]] (20 281) a najmenšími mestské časti [[Košice – mestská časť Džungľa|Džungľa]] (697), [[Košice – mestská časť Lorinčík|Lorinčík]] (718) a [[Košice – mestská časť Šebastovce|Šebastovce]] (732).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Public Database - IBM Cognos Connection | url = http://statdat.statistics.sk/cognosext/cgi-bin/cognos.cgi?b_action=xts.run&m=portal/cc.xts&gohome= | vydavateľ = Štatistický úrad SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-03-18 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <br/><br/><br/><br/> === Vývoj počtu obyvateľov === <center><timeline> Colors= id:lightgrey value:gray(0.9) id:darkgrey value:gray(0.7) id:sfondo value:rgb(1,1,1) id:barra value:rgb(0.6,0.7,0.8) ImageSize = width:800 height:400 PlotArea = left:50 bottom:50 top:30 right:30 DateFormat = x.y Period = from:0 till:250000 TimeAxis = orientation:vertical AlignBars = justify ScaleMajor = gridcolor:darkgrey increment:10000 start:0 ScaleMinor = gridcolor:lightgrey increment:2000 start:0 BackgroundColors = canvas:sfondo BarData= bar:1480 text:1480 bar:1700 text:1700 bar:1800 text:1800 bar:1820 text:1820 bar:1846 text:1846 bar:1869 text:1869 bar:1890 text:1890 bar:1910 text:1910 bar:1921 text:1921 bar:1930 text:1930 bar:1938 text:1938 bar:1941 text:1941 bar:1950 text:1950 bar:1961 text:1961 bar:1970 text:1970 bar:1980 text:1980 bar:1991 text:1991 bar:2001 text:2001 bar:2011 text:2011 bar:2017 text:2017 bar:2018 text:2018 bar:2019 text:2019 PlotData= color:barra width:20 align:left bar:1480 from:0 till: 10000 bar:1700 from:0 till: 4000 bar:1800 from:0 till: 8000 bar:1820 from:0 till: 8700 bar:1846 from:0 till: 13700 bar:1869 from:0 till: 21700 bar:1890 from:0 till: 28900 bar:1910 from:0 till: 44200 bar:1921 from:0 till: 52900 bar:1930 from:0 till: 70100 bar:1938 from:0 till: 58000 bar:1941 from:0 till: 67000 bar:1950 from:0 till: 60700 bar:1961 from:0 till: 79400 bar:1970 from:0 till: 142200 bar:1980 from:0 till: 202400 bar:1991 from:0 till: 235160 bar:2001 from:0 till: 236093 bar:2011 from:0 till: 240688 bar:2017 from:0 till: 239095 bar:2018 from:0 till: 238757 bar:2019 from:0 till: 238593 PlotData= bar:1480 at: 10000 fontsize:S text: 10 000 shift:(-11,5) bar:1700 at: 4000 fontsize:S text: 4_000 shift:(-11,5) bar:1800 at: 8000 fontsize:S text: 8 000 shift:(-11,5) bar:1820 at: 8700 fontsize:S text: 8 700 shift:(-11,5) bar:1846 at: 13700 fontsize:S text: 13 700 shift:(-11,5) bar:1869 at: 21700 fontsize:S text: 21 700 shift:(-11,5) bar:1890 at: 28900 fontsize:S text: 28 900 shift:(-11,5) bar:1910 at: 44200 fontsize:S text: 44 200 shift:(-11,5) bar:1921 at: 52900 fontsize:S text: 52 900 shift:(-11,5) bar:1930 at: 70100 fontsize:S text: 70_100 shift:(-11,5) bar:1938 at: 58000 fontsize:S text: 58_000 shift:(-11,5) bar:1941 at: 67000 fontsize:S text: 67 000 shift:(-11,5) bar:1950 at: 60700 fontsize:S text: 60 700 shift:(-11,5) bar:1961 at: 79400 fontsize:S text: 79 400 shift:(-11,5) bar:1970 at: 142200 fontsize:S text: 142_200 shift:(-11,5) bar:1980 at: 202400 fontsize:S text: 202_400 shift:(-11,5) bar:1991 at: 235160 fontsize:S text: 235_160 shift:(-16,5) bar:2001 at: 236093 fontsize:S text: 236_093 shift:(-9,5) bar:2011 at: 240688 fontsize:S text: 240_688 shift:(-10,5) bar:2017 at: 239095 fontsize:S text: 239_095 shift:(-9,5) bar:2018 at: 238757 fontsize:S text: 238_757 shift:(-8,5) bar:2019 at: 238593 fontsize:S text: 238_593 shift:(-6,5) TextData= fontsize:S pos:(20,20) </timeline></center> === Národnosti === Národnostné zloženie obyvateľstva mesta prešlo historickými zmenami a menilo sa podľa politických okolností, keď záviselo od toho, koľko [[občan]]ov sa prihlásilo k [[Slováci|slovenskej]] a koľko k [[Maďari|maďarskej]] národnosti. S populáciou 28 884 v roku [[1891]], iba polovica (49,9 %) Košičanov deklarovala [[maďarčina|maďarčinu]] ako svoj materský jazyk, 33,6 % – [[slovenčina|slovenčinu]] a 13,5 % – [[nemčina|nemčinu]]. V roku [[1910]] z populácie 44 211 až 75,4 % sa deklarovalo Maďarmi, 14,8 % – Slovákmi, 7,2 % – Nemcami a 1,8 % – Poliakmi.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Atlas and Gazetteer of Historic Hungary 1914 | vydavateľ = Talma Kiadó | miesto = Pécs | rok = 2003 | isbn = | jazyk = po maďarsky }}</ref> Po roku [[1918]] v [[Prvá česko-slovenská republika|prvej Česko-slovenskej republike]] sa národnostná štruktúra menila výrazne v prospech slovenskej národnosti. Taktiež pribudlo [[Česi|Čechov]], ktorí pôsobili v štátnych inštitúciách. Pred [[Druhá svetová vojna|druhou svetovou vojnou]] mali Košice aj čulú [[Židia|židovskú]] komunitu. V rokoch [[1944]]{{--}}[[1945]] okolo 10 000 Židov bolo deportovaných stranou [[Šípové kríže|Šípových krížov]] do [[Koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau|Osvienčimu]].<ref name="zidia">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bobríková | meno = Zuzana | odkaz na autora = | titul = Židia v Košiciach | url = http://www.cassovia.sk/hist/zidia/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 29.07.2009 | vydavateľ = cassovia.sk | miesto = Košice | jazyk = }}</ref> Po roku [[1989]] došlo k čiastočnej renesancii židovského života v Košiciach. Tunajšia [[Židia na Slovensku|židovská komunita]] je s 280 členmi druhá najväčšia na Slovensku.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Ivan | meno = Kolin | odkaz na autora = | titul = Ekumena Košice 1994 - 2011 | vydavateľ = Ekumenické spoločenstvo cirkví a náboženských spoločností na území mesta Košice | miesto = Martin | rok = 2012 | isbn = 978-80-89621-01-9 | kapitola = Židovská náboženská obec | strany = 58 – 61 | jazyk = }}</ref> Od roku [[2012]] sa v Košiciach usporadúva festival židovskej kultúry ''Mazal tov!''. {|align="center" |{{Menšiny Košíc}}<center>''Podiel národnostných menšín v Košiciach od roku [[1850]] po súčasnosť <ref>Údaje pochádzajú z oficiálnych štatistík. Štatistiky do roku [[1910]] berú do úvahy materinský jazyk, [[Židia]] sú preto zaznamenaní podľa tohto kritéria no všeobecne sa počítajú ako [[Nemci]] alebo [[Maďari]].</ref>''</center> |} Pre pestré dejiny a mnohé zmeny v národnostnom a náboženskom živote mesta sa Košice označujú ako ''mesto tolerancie''.<ref name="mesto tolerancie"/> [[Klub národnostných menšín]] bol symbolicky zriadený v pamätnom dome košického rodáka, maďarského spisovateľa [[Sándor Márai|Sándora Máraiho]]. Klub zastrešuje kultúrne aktivity maďarskej, českej, karpatonemeckej, bulharskej, rómskej, poľskej, rusínskej a židovskej menšiny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Klub národnostných menšín | url = http://www.kosice.sk/clanok.asp?file=kultura_institucie_mensiny_index.htm | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 29.07.2009 | vydavateľ = košice.sk | miesto = Košice | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20090913100137/http://www.kosice.sk/clanok.asp?file=kultura_institucie_mensiny_index.htm | dátum archivácie = 2009-09-13 }}</ref> Od roku [[2000]] sa každý september usporadúva [[FEMAN - Európsky festival kultúry národov a národností]]. Niekoľkoročná tradícia spoločného ekumenického pašiového sprievodu ulicami mesta združuje deväť kresťanských [[cirkev|cirkví]] a Židovskú náboženskú obec so štatútom pozorovateľa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Ekumenický pašiový sprievod pomáha jednote kresťanov | url = http://mesto.sk/prispevky_velke/kosice/ekumenickypasiovys1206110820.phtml | dátum vydania = 21.03.2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 29.07.2009 | vydavateľ = mesto.sk | miesto = Košice | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20090321055035/http://mesto.sk/prispevky_velke/kosice/ekumenickypasiovys1206110820.phtml | dátum archivácie = 2009-03-21 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Pašiový sprievod | url = http://ekumena.ktfke.sk/3b.php | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 30.07.2009 | vydavateľ = Ekumena | miesto = Košice | jazyk = }}</ref> Pre potreby maďarskej menšiny bol zriadený [[Maďarsko|maďarský]] generálny konzulát.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = A magyar köztarsaság főkonzulátosa Kassa | url = http://www.mfa.gov.hu/kulkepviselet/Kassa/hu | dátum vydania = 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 29.07.2009 | vydavateľ = A Magyar Köztársaság Külügyminisztériuma | miesto = Košice | jazyk = po maďarsky | url archívu = https://web.archive.org/web/20090705165751/http://www.mfa.gov.hu/kulkepviselet/Kassa/hu | dátum archivácie = 2009-07-05 }}</ref> Košickú divadelnú scénu výrazne obohacuje obľúbené maďarské [[divadlo Thália]]. Mesto je medzinárodne známe<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Crowe | meno = David M. | odkaz na autora = | titul = A History of the Gypsies of Eastern Europe and Russia | url = http://books.google.co.uk/books?id=--1dGfeGtD0C&pg=PA46&lpg=PA46&dq=gypsies+from+ko%C5%A1ice&source=bl&ots=hOO8F8PLcb&sig=UGmc7gopGU77-L6Upk7q1q3uLzI&hl=en&ei=fk1wSqDkAYasjAfrk5WfBQ&sa=X&oi=book_result&ct=result&resnum=1 | dátum vydania = 1995 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 29.07.2009 | vydavateľ = Google Books | miesto = Kanada | jazyk = po anglicky }}</ref> aj ako stredisko [[Rómovia|rómskej]] menšiny, ktorá sa sústreďuje v mestskej časti [[Košice – mestská časť Luník IX|Luník IX]]. [[Úrad splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity]] tu má zriadenú regionálnu kanceláriu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Inštituálne zabezpečenie riešenia záležitostí rómskych komunít | url = http://www.rokovania.sk/appl/material.nsf/0/2AA02702EFC66962C1256E000042CDFF/$FILE/Zdroj.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 29.07.2009 | vydavateľ = rokovania.sk | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Rómske [[divadlo Romathan]] je jediné svojho druhu na Slovensku. V Košiciach sídli ''Rómske mediálne centrum'', kultúrno-osvetová ''Nadácia Dobrá rómska víla Kesaj'' a súkromná základná škola a gymnázium so zameraním na výučbu rómskeho jazyka a rómskych reálií. [[Súbor:Košice - Grešákova 1.jpg|náhľad|[[Divadlo Thália]]]] [[Súbor:Consulate General of Hungary, Main Street in Kosice 2018-05.jpg|náhľad|Generálny konzulát Maďarska]] {| class="wikitable sortable" |+údaje: Štatistický úrad Slovenskej republiky<ref name=su18>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = DATAcube. | url = http://datacube.statistics.sk/#!/view/sk/VBD_DEM/om7002rr/Bilancia%20podľa%20národnosti%20a%20pohlavia%20-%20SR-oblasť-kraj-okres,%20m-v%20%5Bom7002rr%5D | vydavateľ = Štatistický úrad SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-03-22 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> !národnosť !2018 !2001 !1991 !1930 !1910 !1880 |- |{{flagicon|Slovakia}}slovenská |180802 (75.7 %) |210340 |212659 |42245 |6547 |10857 |- |{{flagicon|Hungary}}maďarská |6749 (2.83 %) |8940 |10760 |11504 |33350 |10215 |- |[[Súbor:Flag of the Romani people.svg|22px]] rómska |4728 (1.98 %) |5055 |4282 | | | |- |{{flagicon|Ukraine}}rusínska, ukrajinská |2675 (1.12 %) |2356 |1713 |801 |210 |16 |- |{{flagicon|Czech Republic}}česká, moravská |1844 (0.77 %) |2946 |3887 | |227 | |- |{{flagicon|Germany}}nemecká |690 (0.29 %) |398 |322 |3354 |3189 |4257 |- |[[File:Flag of Vietnam.svg|22px]] vietnamská |436 (0.18 %) |116 | | | | |- |{{flagicon|Poland}}poľská |409 (0.17 %) |123 | | | | |- |{{flagicon|Russia}}ruská |227 (0.09 %) |167 | | | | |- |{{flagicon|Greece}}grécka |103 (0.043 %) |84 | | | | |- |{{flagicon|Bulgaria}}bulharská |94 (0.039 %) |91 | | | | |- |{{flagicon|Romania}}rumunská |93 (0.038 %) |17 | | | | |- |{{flagicon|Izrael}}židovská |55 (0.023 %) |35 | | | | |- |{{flagicon|Austria}}rakúska |37 (0.015 %) |6 | | | | |- |{{flagicon|Poland}}sliezska |1 (0.0004 %) |0 | | | | |- |[[Súbor:White flag with question mark.png|25px]] iné a nezistené |39814 (16.68 %) |6058 |1537 |12213 |688 |1575 |} == Partnerské mestá == [[Súbor:Kosice (Slovakia) - Tree of Partnership.jpg|náhľad|Strom partnerských miest pred [[Obchodný dom Dargov (Košice)|OD Dargov]]]] {|class="wikitable" |- valign="top" | *{{minivlajka|Maďarsko}} [[Budapešť]], [[Maďarsko]] (spolupráca v oblasti kultúry, podpísaná [[9. máj]]a [[1997]])<ref name=partmesta>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Oficiálne stránky mesta Košice| odkaz na autora = | titul = Twin cities of the City of Kosice| url = http://www.kosice.sk/clanok.php?file=gov_s_c-00_uk.html| vydavateľ = kosice.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-28| miesto = | jazyk = eng| url archívu = https://web.archive.org/web/20131105130201/http://www.kosice.sk/clanok.php?file=gov_s_c-00_uk.html| dátum archivácie = 2013-11-05}}</ref><ref name=partmesta2/> *{{minivlajka|Maďarsko}} [[Miskolc]], [[Maďarsko]] (dohoda o spolupráci, podpísaná [[7. máj]]a [[1997]] v Košiciach a [[11. máj]]a [[1997]] v Miškolci)<ref name=partmesta/><ref name=partmesta2/> *{{minivlajka|Maďarsko}} [[Abaújszántó]], [[Maďarsko]] (memorandum o spolupráci podpísana [[20. júna]] [[2007]])<ref name=partmesta/><ref name=partmesta2/> *{{Flagicon|Poľsko}} [[Krosno]], [[Poľsko]] (dohoda o partnerstve a spolupráci podpísaná [[6. mája]] [[2009]])<ref name=partmesta/><ref name=partmesta2/> *{{Flagicon|Poľsko}} [[Katowice]], [[Poľsko]] (dohoda o partnerstve a spolupráci podpísaná [[18. septembra]] [[2009]])<ref name=partmesta/><ref name=partmesta2/> *{{minivlajka|Poľsko}} [[Rzeszów]], [[Poľsko]] (prehlásenie o regionálnej spolupráci, podpísané [[23. november|23. novembra]] [[1991]])<ref name=partmesta/><ref name=partmesta2/> *{{minivlajka|Turecko}} [[Bursa]], [[Turecko]] (dohoda o partnerstve, podpísaná [[29. marec|29. marca]] [[2000]])<ref name=partmesta/><ref name=partmesta2/> || *{{minivlajka|Nemecko}} [[Wuppertal]], [[Nemecko]] (dohoda o spolupráci, podpísaná [[22. máj]]a [[1980]])<ref name=partmesta/><ref name=partmesta2>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Mesto Košice| odkaz na autora = | titul = Partnerské mestá mesta Košice| url = https://www.kosice.sk/mesto/partnerske-mesta-mesta-kosice| vydavateľ = kosice.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-28| miesto = Košice| jazyk = }}</ref> *{{minivlajka|Nemecko}} [[Cottbus]], [[Nemecko]] (dohoda o partnerstve, podpísaná [[6. júl]]a [[1992]])<ref name=partmesta/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Stadt Cottbus| odkaz na autora = | titul = Our twin cities| url = http://www.cottbus.de/buerger/leben/cbinternational/our_twin_cities%2C255001242.en.html| vydavateľ = cottbus.de| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-28| miesto = Cottbus| jazyk = eng| url archívu = https://web.archive.org/web/20131104002625/http://www.cottbus.de/buerger/leben/cbinternational/our_twin_cities%2C255001242.en.html| dátum archivácie = 2013-11-04}}</ref><ref name=partmesta2/> *{{Flagicon|Vietnam}} [[Da Nang]], [[Vietnam]] (memorandum o porozumení a nadviazaní priateľstva a spolupráce [[16. apríla]] [[2015]])<ref name=partmesta2/> *{{Flagicon|Vietnam}} [[Hočiminovo Mesto]], [[Vietnam]] (memorandum o porozumení a nadviazaní priateľstva a spolupráce [[15. decembra]] [[2016]])<ref name=partmesta2/> *{{Flagicon|Čína}} [[Wuhan]], [[Čína]] (memorandum o vzájomnej spolupráci medzi mestami [[6. novembra]] [[2012]])<ref name=partmesta2/> || *{{minivlajka|Spojené štáty}} [[Mobile (Alabama)|Mobile, AL]], [[Spojené štáty|USA]] (dohoda o partnerstve podpísaná [[12. apríl]]a [[1991]] v Mobile a [[20. marec|20. marca]] [[1992]] v Košiciach)<ref name=partmesta/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora =| titul = Welcome to City of Mobile Special Events| url = http://ncsmobile.org/sister_cities.php| vydavateľ = ncsmobile.org| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-28| miesto = Mobile| jazyk = eng}}</ref><ref name=partmesta2/> *{{minivlajka|Srbsko}} [[Niš]], [[Srbsko]] (dohoda o spolupráci, podpísaná [[22. marec|22. marca]] [[2001]])<ref name=partmesta/><ref name=partmesta2/> *{{minivlajka|Česko}} [[Ostrava]], [[Česko]] (dohoda o spolupráci, podpísaná [[24. máj]]a [[2001]])<ref name=partmesta/><ref name=partmesta2/> *{{Flagicon|Slovensko}} [[Vysoké Tatry (mesto)|Vysoké Tatry]], [[Slovensko]] (memorandum o spolupráci podpísané [[30. júna]] [[2006]])<ref name=partmesta/><ref name=partmesta2/> *{{minivlajka|Bulharsko}} [[Plovdiv (mesto)|Plovdiv]], [[Bulharsko]] (dohoda o spolupráci, podpísaná [[29. november|29. novembra]] [[2000]])<ref name=partmesta/><ref name=partmesta2/> *{{minivlajka|Ukrajina}} [[Užhorod]], [[Ukrajina]] (dohoda o spolupráci, podpísaná [[16. január]]a [[1993]])<ref name=partmesta/><ref name=partmesta2/> || *{{minivlajka|Fínsko}} [[Raahe]], [[Fínsko]] (dohoda o družobných vzťahoch, podpísaná [[28. jún]]a [[1987]], obnovená [[1991]])<ref name=partmesta/><ref name=partmesta2/> *{{minivlajka|Taliansko}} [[Verona]], [[Taliansko]] (prehlásenie o spolupráci, podpísané [[20. august]]a [[1992]])<ref name=partmesta2/> *{{minivlajka|Francúzsko}} [[Lyon]], [[Francúzsko]] (memorandum o spolupráci, podpísané [[30. apríla]] [[2008]]) |} === Bývalé partnerské mestá === *{{minivlajka|Rusko}} [[Petrohrad]], [[Rusko]] (protokol o partnerstve a spolupráci, podpísaný [[28. október|28. októbra]] [[1995]])<ref name=partmesta/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Official Portal of the City Governement: International and Interregional Ties| url = http://eng.gov.spb.ru/figures/ities| vydavateľ = archive.is| dátum vydania = 2009-02-24| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-28| miesto = | jazyk = eng| url archívu = https://archive.ph/20090224073839/http://eng.gov.spb.ru/figures/ities| dátum archivácie = 2009-02-24}}</ref><ref name=partmesta2/> *{{Flagicon|Bielorusko}} [[Vitebsk]], [[Bielorusko]] (memorandum o spolupráci medzi Vitebskou regionálnou výkonnou radou a mestom Košice [[8. júla]] [[2015]])<ref name=partmesta2/> Poslanci mesta Košice [[17. marec|17. marca]] [[2022]] odhlasovali poslanecký návrh na zrušenie partnerstiev s Petrohradom a Vitebskom v reakcii na [[Ruská invázia na Ukrajinu|vojnovú situáciu na Ukrajine]].<ref name="tasr-kosice-mesto-zrusi-partnerstva-s">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor = TASR| odkaz na autora = TASR| titul = Košice: Mesto zruší partnerstvá s ruským Petrohradom a bieloruským Vitebskom| url = https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:2022031700000104| vydavateľ = tasr.sk| dátum vydania = 2022-03-17| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2022-03-18| miesto =| jazyk =}}</ref> == Kultúra == === Európske hlavné mesto kultúry 2013 === {{hlavný článok|Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013}} {{Viaceré obrázky | zarovnanie = right | smer = vertikálny | hlavička = Nasvietenie [[Dóm svätej Alžbety|Dómu]] | šírka = 200 | obrázok1 = DomPocasOtvaraciehoCeremonialu.JPG | popis1 = | obrázok2 = Cathedral of St Elizabeth, Košice EHMK 20.01.2012.JPG | popis2 = Slávnostné nasvietenie dómu počas otváracieho ceremoniálu Európskeho hlavného mesta kultúry v januári 2013 }} Prestížny titul [[Európske hlavné mesto kultúry]] udeľuje [[Európska komisia]] a [[Európsky parlament]] od roku [[1985]] s cieľom podpory trvale udržateľného kultúrneho rozvoja daného mesta so zapojením všetkých kultúrnych subjektov a zvýšením záujmu obyvateľov vybraného európskeho mesta o dianie v ňom. V roku [[2008]] zvíťazili Košice s projektom Interface 2013 nad ostatnými slovenskými kandidujúcimi mestami [[Nitra|Nitrou]], [[Martin (mesto na Slovensku)|Martinom]] a [[Prešov]]om a stali sa tak prvým slovenským mestom s týmto titulom. Projekt Interface 2013 sa usiluje o transformáciu Košíc ako silného priemyselného centra na postindustriálne mesto s kreatívnym potenciálom, univerzitným zázemím a novou kultúrnou infraštruktúrou. Tvorcovia priniesli do Košíc koncept kreatívnej ekonomiky – prepojenia ekonomiky a priemyslu s umením – čím sa vytvoril priestor pre rozvíjanie oblastí kreatívneho priemyslu (dizajn, médiá, architektúra, hudobná produkcia, film, informačné technológie, počítačové hry) a kreatívneho turizmu. Umelecký a kultúrny program na samotný rok [[2013]] vychádzal z koncepcie udržateľných aktivít s dlhodobým efektom na kultúrny život mesta a regiónu.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Beskyd | meno = Vladimír | odkaz na autora = | titul = Košice2013 Európske hlavné mesto kultúry : pred a po konci sveta | vydavateľ = Košice - Európske hlavné mesto kultúry 2013, n. o. | miesto = Košice | rok = 2012 | isbn = 978-80-970926-3-4 | kapitola = | strany = 194 | jazyk = }}</ref> Hlavné investičné projekty Európskeho hlavného mesta kultúry Košice 2013: * [[Kasárne Kulturpark]] – prestavba kasární na Kukučínovej ulici na novú kreatívnu, vzdelávaciu a oddychovú štvrť Košíc; * SPOTs – prestavba vybraných sídliskových výmenníkových staníc na kultúrne komunitné centrá; * [[Kunsthalle Košice|Kunsthalle/Hala umenia]] – prestavba nevyužívanej starej krytej plavárne na multifunkčné kultúrne centrum s medzinárodným programom; * [[Mestský park (Košice)|Mestský park]], parky [[Park Komenského (Košice)|Komenského]] a [[Park Moyzesova|Moyzesova]] – revitalizácia verejného priestoru; * [[Košický hrad]], [[Amfiteáter Košice|Amfiteáter]], kaštieľ v Krásnej, [[Dóm svätej Alžbety]], [[Hrnčiarska ulica (Košice)|Ulička remesiel]] – rekonštrukcia. <gallery> Súbor:Kulturpark Kasárne Košice 2013.JPG|Kasárne Kulturpark Súbor:KunsthalleKošice.JPG|Kunsthalle Súbor:SPOT Važecká.jpg|SPOT Važecká </gallery> === Kunsthalle === {{Hlavný článok|Kunsthalle Košice}} [[Súbor:Kunsthalle - panoramio (8).jpg|náhľad|Pohľad na Kunsthalle zo [[Štefánikova ulica (Košice)|Štefánikovej ulice]]]] Stará krytá plaváreň v [[Mestský park (Košice)|Mestskom parku]] na Rumanovej ulici, postavená v rokoch [[1957]]{{--}}[[1961]], bola následkom vypustenia Mlynského náhona, pretekajúceho v blízkosti budovy, poškodená a pre verejnosť uzatvorená v [[80. roky 20. storočia|80. rokoch 20. storočia]]. Odvtedy chátrala a s jej obnovou sa začalo až v súvislosti s projektom [[Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013|Európskeho hlavného mesta kultúry]], ktorý dal stavbe novú náplň – premenu na prvú halu umenia na Slovensku. Rekonštrukcia v rokoch [[2012]]{{--}}[[2013]] ponechala v centrálnom priestore haly bazén, čím sa zachováva kontinuita pôvodného účelu objektu s novým využitím. [[Kunsthalle Košice|Kunsthalle]] takto ponúka prepojenie sveta vody s kultúrou. Multifunkčná hala slúži ako výstavný priestor na prezentáciu súčasného vizuálneho výtvarného umenia, ale aj ako koncertná sála s kapacitou 750 miest.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = K13| odkaz na autora = | titul = Kunsthalle/Hala umenia| url = https://www.k13.sk/o-nas/centra/hala-umenia/| vydavateľ = k13.sk| dátum vydania = 2014-02-10| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-29| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210203033308/https://www.k13.sk/o-nas/centra/hala-umenia/| dátum archivácie = 2021-02-03}}</ref> === Kasárne Kulturpark === {{Hlavný článok|Kasárne Kulturpark}} [[Súbor:KulturparkKošice.JPG|náhľad|Areál [[Kasárne Kulturpark|Kulturparku]]]] V súvislosti so získaním titulu [[Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013|Európskeho hlavného mesta kultúry 2013]] pre Košice bol areál bývalých [[Kasárne|kasární]] a vojenských skladov na Kukučínovej ulici vyčlenený pre vytvorenie centra súčasného [[Umenie|umenia]] a modernej nezávislej kultúry. [[Kasárne Kulturpark|Kulturpark]] prezentuje tvorbu vo všetkých umeleckých oblastiach, podporuje začínajúcich [[Umelec|umelcov]] a poskytuje priestor pre spoluprácu umeleckého a [[podnikateľ]]ského sektora. V jeho rozsiahlych priestoroch sa usporadúva [[festival]] moderného umenia, rôzne [[koncert]]y, [[Výstava|výstavy]], vernisáže, inscenované čítania, divadelné predstavenia, filmové premietania, ale organizujú sa tu aj tvorivé dielne pre deti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = K13| odkaz na autora = | titul = Kasárne/Kulturpark| url = https://www.k13.sk/o-nas/centra/kasarne-kulturpark/| vydavateľ = k13.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-30| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20181214012454/https://www.k13.sk/o-nas/centra/kasarne-kulturpark/| dátum archivácie = 2018-12-14}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Referát projektov EÚ MMK| odkaz na autora = | titul = Kasárne / Kulturpark| url = https://www.kosice.sk/mesto/kasarne-kulturpark| vydavateľ = kosice.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-30| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> === Tabačka Kulturfabrik === {{Hlavný článok|Tabačka Kulturfabrik}} [[Súbor:Tabačka Kulturfabrik - panoramio.jpg|náhľad|Večerné nasvietenie [[Tabačka Kulturfabrik|Tabačky]]]] Druhým košickým centrom umeleckej kreativity je [[Tabačka Kulturfabrik]] na Gorkého ulici na severe širšieho centra Košíc. Objekt bývalej erárnej tabakovej továrne z rokov [[1851]]{{--}}[[1854]] bol prebudovaný na kultúrno-sociálne centrum pre výstavné a rezidenčné aktivity a rôzne divadelné, tanečné, hudobné či mutimediálne produkcie. Súčasťou [[Tabačka Kulturfabrik|Tabačky]] je divadelná a kinová sála, výstavné, diskusné a koncertné priestory, hudobné vydavateľstvo a kaviareň.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Tabačka Kulturfabrik| odkaz na autora = | titul = Príbeh Tabačky| url = https://www.tabacka.sk/o-tabacke/| vydavateľ = tabacka.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-31| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> V areáli Tabačky vznikne aj ''Kreatívne centrum'' pre Košický kraj za 18 miliónov [[€]]. Nachádzať sa v ňom budú priestory na školenia, moderné ateliéry, ale aj priestory na scénické a vizuálne umenie. Kompletná realizácia centra by mala byť hotová do roku [[2023]].<ref>{{Citácia periodika| priezvisko = | meno = | autor = Komunikačné oddelenie Úradu KSK| odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = | meno3 = | autor3 = | odkaz na autora3 = | spoluautori = | titul = V Košickou kraji vznikne Kreatívne centrum| prekladatelia = | ilustrátori = | fotografi = | ďalší = | periodikum = Rozhýbaný kraj| odkaz na periodikum = | vydavateľ = Košický samosprávny kraj| miesto = Košice| dátum = 2020-12-18| rok = 2020| mesiac = 12| deň = 18| ročník = 2| typ ročníka = ročník| číslo = 6| typ čísla = číslo| strany = 10| poznámky = | url = https://web.vucke.sk/files/sk/fakty-kraji/magazin-ksk/2020_december.pdf| dátum prístupu = 2020-12-31| rok prístupu = 2020| mesiac prístupu = 12| deň prístupu = 31| formát = PDF| issn = 2644-4259| doi = | pmid = | id = EV 5720/18| jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=marec 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR| odkaz na autora = | titul = Košická župa môže od roku 2021 čerpať peniaze na Kreatívne centrum| periodikum = SME| odkaz na periodikum = SME| url = https://kosice.korzar.sme.sk/c/22563033/kosicka-zupa-moze-od-roku-2021-cerpat-peniaze-na-kreativne-centrum.html| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2020-12-28| dátum prístupu = 2020-12-31}}</ref> === Divadlá === [[Súbor:InterierSD.jpg|náhľad|right|Interiér [[Národné divadlo Košice|Národného divadla]]]] Divadelná scéna mesta Košice je bohato zastúpená škálou štátnych i nezávislých súborov. Najväčšie divadlá spravidla majú okrem hlavnej scény aj sesterské štúdiá. [[Národné divadlo Košice|Národné divadlo]] je klasickým divadlom s [[činohra|činoherným]], [[opera|operným]] a [[balet]]ným súborom. Predstavenia sa konajú v [[Národné divadlo Košice|historickej budove]] na [[Hlavná (Košice)|Hlavnej ulici]] a v ''Malej scéne'', ktorá uvádza komorné činohry a komédie. [[Bábkové divadlo Košice]] vzniklo v roku [[1956]] a v roku [[1997]] popri ňom vznikla činoherná ''scéna Jorik''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Bábkové divadlo Košice| odkaz na autora = | titul = O divadle| url = https://www.bdke.sk/o-divadle/| vydavateľ = bdke.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-29| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> [[Divadlo Thália]], uvádzajúce svoje predstavenia v [[maďarčina|maďarčine]], bolo otvorené v roku [[1969]] a v roku [[1995]] si otvorilo ''Divadelný súbor Máraiho''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Thália Színház| odkaz na autora = | titul = O divadle – Thália Színház| url = http://www.thaliaszinhaz.sk/sk/szinhazunkrol/| vydavateľ = thaliaszinhaz.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-29| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://archive.today/20210121181526/http://www.thaliaszinhaz.sk/sk/szinhazunkrol/| dátum archivácie = 2021-01-21}}</ref> Iným divadlom národnostnej menšiny v Košiciach je [[Divadlo Romathan]], založené v roku [[1992]] ako jediné svojho druhu na Slovensku. Svoje predstavenia uvádza v [[rómčina|rómčine]] i [[slovenčina|slovenčine]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Kupčík| meno = Peter| autor = | odkaz na autora = | titul = Divadlo Romathan| url = https://abov.vucke.sk/trip/abov/abov/kultura/nositelia-tradicii/divadlo-romathan.html| vydavateľ = abov.vucke.sk| dátum vydania = 2013-06-26| dátum aktualizácie = 2013-07-09| dátum prístupu = 2021-01-29| miesto = Košice| jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=marec 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Košické rómske divadlo Romathan pripravilo na dnešný večer premiéru hry Čierna mačka| periodikum = SME| odkaz na periodikum = SME| url = https://kosice.korzar.sme.sk/c/4530862/kosicke-romske-divadlo-romathan-pripravilo-na-dnesny-vecer-premieru-hry-cierna-macka.html| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2005-06-03| dátum prístupu = 2021-01-29}}</ref> Po roku [[1989]] vznikol celý rad alternatívnych divadiel, z ktorých najvýznamnejšie [[Staromestské divadlo]] založila v roku [[1997]] legendárna košická herecká dvojica [[Ľubica Blaškovičová]] a [[Peter Rašev]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Staromestské divadlo| odkaz na autora = | titul = Info| url = http://www.staromestske-divadlo.sk/o-nas/| vydavateľ = staromestske-divadlo.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-29| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> Ďalšími sú [[Divadlo Maškrta]], [[Divadlo na Peróne]], [[Divadlo v kufri]] a [[Divadlo Cassia Dance]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Visit Košice| odkaz na autora = Visit Košice| titul = Divadlá| url = https://www.visitkosice.org/sk/umenie-a-kultura/divadla| vydavateľ = visitkosice.org| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-29| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210203151523/https://www.visitkosice.org/sk/umenie-a-kultura/divadla| dátum archivácie = 2021-02-03}}</ref> Mnohé z nich boli zapojené do projektu [[Európske hlavné mesto kultúry|Európskeho hlavného mesta kultúry Košice 2013]]. === Kiná === Prvé kino v Košiciach ''Uránia'' otvorili v roku [[1909]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Historické výročia v roku 2009 | url = http://www.filmsk.sk/show_article.php?id=5893&movie=&archive=1. | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> (zaniklo v roku [[1940]]). Niekoľko kinosál vzniklo v centre mesta v prvorepublikovom období (''[[Kino Úsmev (Košice)|Úsmev]]'', ''Slovan'') a za socialistického režimu (''Partizán'', ''Tatra''). V roku [[1973]] vybudovali na sídlisku [[Košice – mestská časť Západ|Terasa]] veľkokapacitné panoramatické kino ''Družba'' s kapacitou cez 500 divákov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kino Družba | url = http://www.register.ustarch.sav.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=364:kino-druba&catid=137:koice&Itemid=55 | dátum vydania = 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 29.07.2009 | vydavateľ = Register modernej architektúry Slovenska | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20131202223642/http://www.register.ustarch.sav.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=364:kino-druba&catid=137:koice&Itemid=55 | dátum archivácie = 2013-12-02 }}</ref> Pred nástupom [[multiplex|multikín]] v roku [[2008]] existovalo v meste ešte päť tradičných kín. Sedemsálové multikino je súčasťou obchodného centra [[Atrium Optima]], štvorsálové multikino sa nachádza v obchodnom centre [[Obchodné centrum Galéria (Košice)|Galéria]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = kamdomesta| odkaz na autora = | titul = CINEMAX KOŠICE| url = https://kamdomesta.sk/kosice/kulturne-institucie/kina/cinemax-kosice| vydavateľ = kamdomesta.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-12| miesto = Košice| jazyk =}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = kamdomesta| odkaz na autora = | titul = Ster Century Cinemas| url = https://kamdomesta.sk/kosice/kulturne-institucie/kina/ster-century-cinemas1| vydavateľ = kamdomesta.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-12| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> V tradičnom "kamennom" kine ''[[Kino Úsmev (Košice)|Úsmev]]'' pôsobí od roku [[2015]] alternatívne umelecké kino pre náročného diváka, ktoré prevádzkuje združenie ''Cinefil''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Nový Impulz pre Kino Úsmev| url = https://indexmag.sk/2018/11/12/novy-impulz-pre-kino-usmev/| vydavateľ = indexmag.sk| dátum vydania = 2018-11-12| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-12| miesto = | jazyk =}}</ref> [[Súbor:Kosice State Theatre 1.JPG|náhľad|[[Národné divadlo Košice]]]] === Hudba === [[Štátna filharmónia Košice]] bola založená v roku [[1969]] ako druhý profesionálny [[symfonický orchester]] na Slovensku. Okrem svojej aktívnej koncertnej činnosti doma i v zahraničí prezentuje hudobné umenie aj prostredníctvom nahrávok pre rozhlas, televíziu a gramofónové spoločnosti. Je organizátorom troch medzinárodných festivalov: [[Košická hudobná jar|Košickej hudobnej jari]], [[Medzinárodný organový festival Ivana Sokola|Medzinárodného organového festivalu Ivana Sokola]] a [[Festival súčasného umenia|Festivalu súčasného umenia]]. Sídlom filharmónie je ''[[Dom umenia (Košice)|Dom umenia]]''. K festivalom klasickej a organovej hudby prispieva aj Hudobná spoločnosť Hemerkovcov a [[Konzervatórium v Košiciach|Konzervatórium Košice]]. === Folklór === Najstarším [[Folklórny súbor|folklórnym súborom]] z Košíc je folklórny súbor ''Čarnica'', založený v roku [[1957]]. Z jeho radov vzišiel aj legendárny ľudový rozprávač [[Ján Pisančin]] alias [[Ander z Košíc]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = FS Čarnic| odkaz na autora = | titul = Folklórny súbor Čarnica| url = http://carnica.sk/carnica/| vydavateľ = carnica.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-29| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> Veľmi známym a na Slovensku populárnym je folklórny súbor ''Železiar''. Ďalšími sú folklórne súbory ''Borievka'', ''[[Hornád (folklórny súbor)|Hornád]]'', ''Jahodná'' a rad detských súborov. Košické folklórne súbory prezentujú spev a [[tanec]] regiónu [[Abov (župa)|Abova]], [[Šariš (región)|Šariša]], [[Spiš (región)|Spiša]] a iných [[Východné Slovensko|východoslovenských]] oblastí. Pre priaznivcov [[Folklór (kultúra)|folklór]]u je organizovaný [[Cassovia folkfest]] každý jún s prehliadkou lokálnych, slovenských i zahraničných súborov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Cassovia Folkfest| odkaz na autora = | titul = O podujatí| url = https://folkfest.sk/o-podujati/| vydavateľ = folkfest.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-29| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210204210707/https://folkfest.sk/o-podujati/| dátum archivácie = 2021-02-04}}</ref> Regionálny charakter majú [[Abovské folklórne slávnosti]] konané v neďalekých [[Rozhanovce|Rozhanovciach]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Kultúrne centrum Abova| odkaz na autora = | titul = Abovské folklórne slávnosti| url = https://slovakia.travel/abovske-folklorne-slavnosti| vydavateľ = slovakia.travel| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-29| miesto = | jazyk =}}</ref> === Múzeá === [[Súbor:VslMuzeum.jpg|náhľad|[[Východoslovenské múzeum]]]] [[Súbor:Rodošto2.jpg|náhľad|[[Socha Františka II. Rákócziho v Košiciach|Socha Františka II. Rákociho]] pred [[Rodošto]]m, replikou jeho tureckého exilového domu]] [[Súbor:Kosice (Slovakia) - The Slovak Technical Museum.jpg|náhľad|[[Slovenské technické múzeum]]]] [[Súbor:Vsgkosice.JPG|náhľad|Nádvorie [[Východoslovenská galéria|Východoslovenskej galérie]] slúži rôznym umeleckým podujatiam]] [[Súbor:American Corner Kosice.jpg|náhľad|''American Corner'' v [[Štátna vedecká knižnica v Košiciach|Štátnej vedeckej knižnici]]]] [[Súbor:Verejná knižnica Jána Bocatia 2.JPG|náhľad|[[Verejná knižnica Jána Bocatia]]]] [[Súbor:Miklušova väznica.jpg|náhľad|[[Miklušova väznica]] so stredovekou mučiarňou a katovým bytom je najnavštevovanejším múzeom v meste]] V Košiciach, v meste s bohatou históriou, bol už v roku [[1872]] založený ''Hornouhorský muzeálny spolok'', predchodca dnešného [[Východoslovenské múzeum|Východoslovenského múzea]]. Záujemcom o históriu približuje dejiny mesta a celého regiónu [[Východné Slovensko|Východného Slovenska]] vo svojich desiatich stálych expozíciách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Mesto Košice| odkaz na autora = | titul = Východoslovenské múzeum| url = https://www.kosice.sk/mesto/vychodoslovenske-muzeum| vydavateľ = kosice.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-30| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> V hlavnej budove na [[Námestie Maratónu mieru|Námestí Maratónu mieru]] sa nachádzajú expozície ''historická, numizmatická, zlatnícka'' a ''expozícia [[Košický zlatý poklad|Košického zlatého pokladu]]''. V náprotivnej budove ''Divízie'' sú inštalované expozície ''prírodovedná'' a ''umeleckopriemyselná''.<ref name="vsmex">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = VSM| odkaz na autora = | titul = Expozície| url = https://www.vsmuzeum.sk/expozicie/| vydavateľ = vsmuzeum.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-30| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210118233935/https://www.vsmuzeum.sk/expozicie/| dátum archivácie = 2021-01-18}}</ref> V areáli [[Katova bašta|Katovej bašty]], východného pozostatku [[Košické mestské opevnenie|košického mestského opevnenia]] vznikol nový muzeálny areál. ''Expozícia dejín mesta'' s katovým bytom a dobovou mučiarňou v [[Miklušova väznica|Miklušovej väznici]] je najnavštevovanejším košickým múzeom. V Katovej bašte sa nachádza ''expozícia umeleckého kovolejárstva'' a k nej upínajúca sa replika tureckého domu [[Rodošto]] je hlavným exponátom ''expozície [[František II. Rákoci|Františka II. Rákociho]]''.<ref name="vsmex"/> Počiatky technického múzea v Košiciach spadajú do vojnového roku [[1943]]. Časť jeho exponátov tvorilo základ pri budovaní [[Slovenské technické múzeum|Slovenského technického múzea]], jediného svojho druhu na Slovensku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = STM Košice| odkaz na autora = | titul = História| url = http://www.stm-ke.sk/index.php/sk/o-nas-2/zakladne-informacie-o-stm| vydavateľ = stm-ke.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-30| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20231123121913/https://www.stm-ke.sk/index.php/sk/o-nas-2/zakladne-informacie-o-stm| dátum archivácie = 2023-11-23}}</ref> Vo svojich 21 expozíciách pokrýva dejiny techniky vo všetkých technických odboroch. V samotnom meste je inštalovaných 13 expozícií a v hlavnej budove je umiestnené aj [[Planetárium pri Slovenskom technickom múzeu Košice|planetárium]]. V areáli [[Letisko Košice|letiska Košice]] sa nachádza [[Múzeum letectva Košice|Múzeum letectva]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = STM Košice| odkaz na autora = | titul = O nás| url = http://www.stm-ke.sk/index.php/sk/o-nas| vydavateľ = stm-ke.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-30| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> [[Múzeum Vojtecha Löfflera]] je špecializovaným múzeom, ktoré vzniklo v roku [[1993]] ako dar mestu od významného košického sochára [[Vojtech Löffler|Vojtecha Löfflera]] a jeho manželky Kláry.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = RO SSN Košice| odkaz na autora = | titul = Dve desaťročia Múzea Vojtecha Löfflera Košice| url = http://www.ssn.sk/8099/dve-desatrocia-muzea-vojtecha-lofflera-kosice/| vydavateľ = ssn.sk| dátum vydania = 2013-12-16| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-10| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> Základ múzea tvorí 2000 exponátov majstrovej súkromnej zbierky. Okrem toho je múzeum významným výstavným priestorom trojrozmerného umenia.<ref name="stala">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Múzeum Vojtecha Löfflera| odkaz na autora = | titul = Stála expozícia múzea| url = https://www.lofflermuzeum.sk/sk/o-muzeu/stala-expozicia-muzea| vydavateľ = lofflermuzeum.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-10| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> V [[Klub národnostných menšín|Klube národnostných menšín]] je zriadená ''pamätná izba [[Sándor Márai|Sándora Máraiho]]''. Tento významný spisovateľ, ktorý patrí k svetovej literárnej klasike 20. storočia, sa narodil v Košiciach a v mnohých svojich dielach reflektoval svoj vrúcny vzťah k rodisku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Mesto Košice| odkaz na autora = | titul = Klub národnostných menšín| url = https://www.kosice.sk/mesto/klub-narodnostnych-mensin| vydavateľ = kosice.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-30| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> [[Archeologické múzeum (Košice)|Archeologické múzeum]] dokumentuje vývoj [[košické mestské opevnenie|mestského opevnenia]]. Vzniklo po rekonštrukcii [[Hlavná (Košice)|Hlavnej ulice]] v roku [[1998]], kedy sa mesto rozhodlo pod veľkou betónovou platňou sprístupniť pozostatky stredovekej ''Dolnej brány''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Mesto Košice| odkaz na autora = | titul = Podzemné Archeologické múzeum pod Hlavnou ulicou v Košiciach| url = https://www.kosice.sk/mesto/podzemne-archeologicke-muzeum-pod-hlavnou-ulicou-v-kosiciach| vydavateľ = kosice.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-30| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> Najnovším múzeom v Košiciach je [[Múzeum obetí komunizmu]] na [[Moyzesova ulica (Košice)|Moyzesovej ulici]] 24. Vzniklo na počesť pamiatky obetiam [[Komunizmus|komunizmu]]. Návštevníkom umožňuje nahliadnuť do príbehov väznených a mučených preživších.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Haniková| meno = Lenka| autor =| odkaz na autora =| priezvisko2 = Čermáková| meno2 = Judita| autor2 =| odkaz na autora2 =| titul = Po odchode tankov to trvalo 32 rokov. Východ má vlastné múzeum obetí komunizmu| periodikum = SME| odkaz na periodikum = SME| url = https://kosice.korzar.sme.sk/c/22689882/trvalo-to-32-rokov-kosice-maju-vlastne-muzeum-obeti-komunizmu.html| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2021-06-29| dátum prístupu = 2021-12-19}}</ref> === Galérie === [[Východoslovenská galéria]] vznikla v roku [[1951]] a v súčasnosti eviduje 6 400 diel z 19. a 20. storočia. V hlavnej budove na [[Hlavná (Košice)|Hlavnej ulici]], ktorou je [[Župný dom (Košice)|Župný dom]] sídlia expozície ''Maliarstvo 19. storočia na Východnom Slovensku'', ''Umenie 20. storočia na Východnom Slovensku'' a ''Slovenská grafika 20. storočia''. Druhá budova galérie v pseudohistorizujúcom štýle na [[Alžbetina ulica (Košice)|Alžbetinej ulici]] hostí expozíciu ''[[Július Jakoby]] – výber z tvorby'' a ''Košice vo výtvarnom umení''. [[Popart]]ová [[Mihal Gallery]] v ulici Pri prachárni v blízkosti obchodného centra [[Obchodné centrum Cassovia|Cassovia]], ponúka expozíciu 25 originálnych obrazov svetoznámeho maliara s [[Východné Slovensko|východoslovenskými]] koreňmi [[Andy Warhol|Andyho Warhola]]. Medzi nimi aj známe dielo [[Marylin Monroe]], ale aj [[Wayne Gretzky]], [[Hans Christian Andersen]], [[Martha Graham]] a [[Teddy Roosevelt]]. Ďalšími atrakciami galérie sú niektoré Warholove sieťotlače, portfólio ''Kosáky a kladivá'' a dielo ''Zvestovanie'' na motívy [[Leonardo da Vinci|Leonarda da Vinci]]. [[Galéria KOPA DeSIGN]] na [[Kováčska ulica (Košice)|Kováčskej ulici]] sa sústreďuje na moderné umenie, pričom ponúka svoje priestory pre výstavy rôznych umelcov. Taktiež sa špecializuje na promovanie začínajúcich tvorcov. === Knižnice === [[Štátna vedecká knižnica Košice]] naväzuje na bohatú knižničnú tradíciu [[Košická univerzita|Košickej univerzity]], založenej v roku [[1657]]. Historický fond predstavuje 90 000 zväzkov kníh od [[Inkunábula|inkunábul]] (tlačí do roku [[1500]]) po knihy zo začiatku 20. storočia, najmä z oblasti [[Teológia|teológie]], práva, [[Medicína|medicíny]], histórie a [[Prírodná veda|prírodných vied]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = ŠVK Košiciach| odkaz na autora = | titul = História knižnice| url = https://www.svkk.sk/historia-kninice.html| vydavateľ = svkk.sk| dátum vydania = 2009-11-09| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-29| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210205205453/https://www.svkk.sk/historia-kninice.html| dátum archivácie = 2021-02-05}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = ŠVK Košice| odkaz na autora = | titul = Štátna vedecká knižnica v Košiciach| url = https://www.svkk.sk/index.php/zakladne-informacie| vydavateľ = svkk.sk| dátum vydania = 2009-12-10| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-29| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210209194952/https://www.svkk.sk/index.php/zakladne-informacie| dátum archivácie = 2021-02-09}}</ref> Súčasná organizácia, založená v roku [[1946]], má právo povinného výtlačku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zákon č. 212/1997 Z. z.Zákon o povinných výtlačkoch periodických publikácií, neperiodických publikácií a rozmnoženín audiovizuálnych diel| url = https://www.zakonypreludi.sk/zz/1997-212| vydavateľ = zakonypreludi.sk| dátum vydania = 2020-07-21| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-29| miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210203132402/https://www.zakonypreludi.sk/zz/1997-212| dátum archivácie = 2021-02-03}}</ref> Popri knižnici funguje ''Nemecká študovňa Goetheho inštitútu'', ''Informačné stredisko Rady Európy'', ''Britské centrum'' a americké informačné a poradenské centrum ''American Space in Košice'' (predtým ''InfoUSA'').<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Štátna vedecká knižnica v Košiciach| odkaz na autora = | titul = Nemecká knižnica| url = https://www.svkk.sk/nemecka-kniznica.html| vydavateľ = svkk.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-29| miesto = Košice| jazyk =}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Štátna vedecká knižnica v Košiciach| odkaz na autora = | titul = Americké centrum| url = https://www.svkk.sk/americk%C3%A9-centrum.html| vydavateľ = svkk.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-29| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210205022009/https://www.svkk.sk/americk%C3%A9-centrum.html| dátum archivácie = 2021-02-05}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor = Veľvyslanectvo USA na Slovensku| odkaz na autora =| titul = InfoUSA Slovakia sa mení na American Spaces Slovakia| url = https://sk.usembassy.gov/sk/infousa-slovakia-sa-meni-na-american-spaces-slovakia/| vydavateľ = sk.usembassy.gov| dátum vydania = 2020-01-31| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2021-02-19| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref> [[Verejná knižnica Jána Bocatia]] je je najstaršou a zároveň najväčšou verejnou knižnicou na Slovensku.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Almášiová| meno = Monika| autor = | odkaz na autora = | titul = Najstaršia a najväčšia verejná knižnica je rajom pre milovníkov kníh| periodikum = SME| odkaz na periodikum = SME| url = https://kosice.korzar.sme.sk/c/20771715/najstarsia-a-najvacsia-verejna-kniznica-je-rajom-pre-milovnikov-knih.html#ixzz58o13tn36| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2018-03-03| dátum prístupu = 2021-01-29}}</ref> Knižnica má sedem pobočiek v najväčších mestských častiach. Jej počiatky siahajú až do [[17. storočie|17. storočia]], a má samostatné oddelenie čitárne časopisov, hudobné oddelenie a oddelenie regionálnej literatúry.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = VKJB| odkaz na autora = | titul = Čitáreň| url = https://vkjb.sk/citaren/| vydavateľ = vkjb.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-29| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> [[Knižnica pre mládež mesta Košice]] je špecializovaná knižnica pre prácu s [[Dieťa|deťmi]] a [[Mládež|mládežou]]. V prevádzke je od roku [[1955]] s 20 pobočkami prevažne v [[Základná škola|základných školách]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Knižnica pre mládež mesta Košice| odkaz na autora = | titul = Kto sme| url = https://www.kosicekmk.sk/index.php/album-grid| vydavateľ = kosicekmk.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-29| miesto = Košice| jazyk =}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Knižnica pre mládež mesta Košice| odkaz na autora = | titul = Pobočky| url = https://www.kosicekmk.sk/index.php/o-kniznici| vydavateľ = kosicekmk.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-29| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> === Médiá === Od roku [[1962]] vysiela z Košíc štúdio štátnej verejnoprávnej televízie (dnes [[STV]]), ktoré prispieva najmä regionálnym spravodajstvom. Košická televízia [[TV Naša]] začala vysielanie v roku [[1996]] a bola jednou z prvých lokálnych televízií na Slovensku. V roku [[2015]] sa začlenila do portfólia [[Týždenník|týženníka]] [[KOŠICE:DNES]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = KOŠICE:DNES| odkaz na autora = KOŠICE:DNES| titul = Päť výnimočných udalostí| url = https://kosicednes.sk/udalosti/pat-vynimocnych-udalosti/| vydavateľ = kosicednes.sk| dátum vydania = 2019-09-12| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-21| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> Tradícia medzinárodného festivalu lokálnych televízií [[Zlatý žobrák]] siaha po rok [[1995]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Zlatý žobrák| odkaz na autora = | titul = O Festivale| url = https://festival.sk/sk/festival/| vydavateľ = festival.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-30| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> [[Rozhlas]]ové vysielanie v Košiciach bolo spustené v roku [[1927]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Draxler| meno = Vladimír| autor = RTVS| odkaz na autora = | titul = História SRo| url = https://www.rtvs.org/o-rtvs/historia/historia-sro| vydavateľ = rtvs.org| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-21| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref> Okrem [[Slovenský rozhlas|Slovenského rozhlasu]] sídli v meste niekoľko lokálnych komerčných rádií s pôsobnosťou pre mesto, alebo aj celé [[Východné Slovensko]]. Z nich najvýznamnejšie je [[Rádio Kiss|Rádio KISS]] a [[Rádio Košice]] – najpočúvanejšie regionálne rádio na Slovensku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Rádio Košice| odkaz na autora = | titul = Hlavná stránka {{!}} Rádio Košice| url = https://www.radiokosice.sk/sekcia/55| vydavateľ = radiokosice.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-21| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> Regionálnym denníkom pre mesto Košice je [[Korzár (denník)|Korzár]]. Večerné noviny [[Košický večer]] boli založené v roku [[1968]] a denne vychádzali do roku [[2004]]. Tradícia tohoto legendárneho košického denníku bola zachovaná a do roku [[2014]] vychádzal v rámci skupiny [[Korzár (denník)|Korzár]] raz týždenne, v piatok. V septembri [[2014]] začal vychádzať nový mestský večerník (dnes [[týždenník]]) s názvom [[KOŠICE:DNES]]. Ten sa za krátky čas stal najväčším a najpopulárnejším regionálnym mediálnym domom na Slovensku.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR| odkaz na autora = | titul = Košičania si od piatka zalistujú v novom večerníku| periodikum = teraz.sk| odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/import/kosice-vecernik-novy/97415-clanok.html| issn = | vydavateľ = TASR| miesto = Bratislava| dátum = 2014-09-10| dátum prístupu = 2020-06-21}}</ref> [[Listy košické]] boli kultúrno-spoločenský magazín mapujúci súčasnosť i históriu Košíc a blízkeho okolia. Vychádzali raz za dva mesiace. Ostatné celorepublikové periodiká majú v Košiciach svoje detašované redakcie. Z online médií bol v roku [[2015]] spustený portál [http://www.kosicak.sk Košicak], ktorý je skratkou pre označenie Košice aktuálne. Tento portál mapoval aktuality v regióne a prinášal aj zaujímavosti z histórie, aktualizovaný býval denne až do roku [[2018]]. Druhým novším lokálnym informátorom v Košiciach je mediálny portál [https://www.kosiceonline.sk košiceonline.sk], ktorý vznikol v roku [[2017]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Košice Online| odkaz na autora = | titul = O portáli| url = https://www.kosiceonline.sk/o-portali| vydavateľ = kosiceonline.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-21| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> [[Súbor:Kosice City Days.jpg|náhľad|Oslavy Dní mesta Košice]] [[Súbor:Rušňoparáda Košice 2018.jpg|náhľad|Rušňoparáda historických vlakov v železničnom depe]] [[Súbor:Cassovia Retro Košice.jpg|náhľad|Festival ''Cassovia Retro'' na Hlavnej ulici]] [[Súbor:St Elisabeth Cathedral during White Night festival.jpg|náhľad|Dóm svätej Alžbety počas festivalu Biela Noc 2019]] [[Súbor:Christmas in Košice.jpg|náhľad|Košické hlavné [[vianočné trhy]]]] === Pravidelné podujatia === * Potulky mestom Košice – pravidelné pešie prehliadky mesta Košice – organizované každý prvý víkend v mesiaci, vždy s inou témou a trasou. * Dni mesta Košice – máj – týždenné oslavy mesta pri príležitosti udelenia mestského erbu. * [[Veľká cena Košíc]] – máj – medzinárodný bridžový festival. * Dni francúzskej kultúry – marec/apríl. * Košická hudobná jar – máj – festival klasickej hudby v Dome umenia. * Noc múzeí – máj – celoeurópske podujatie pod záštitou Rady Európy. * Use the City festival – máj – festival pouličného umenia / street-art. * Cassovia Retro – máj – festival historických automobilov * Imaginácie – máj/jún – multižánrové plenérové site-specific predstavenie so zakomponovaním historických reálií v urbánnom prostredí. * [[MFF Art Film]] Košice – jún – medzinárodný filmový festival (predtým Trenčianske Teplice, Trenčín [[1993]] – [[2015]]). * Konvergencie – jún – medzinárodný festival komornej hudby. * Cyklistické preteky Košice – Tatry – Košice – jún – športové podujatie s dlhou históriou. * Cassovia folkfest – jún – festival folklóru s vystúpeniami folklórnych súborov. * Medzinárodná balónová fiesta – jún – prelety balónov nad mestom. * [[Zlatý žobrák]] – jún – prvý a najstarší medzinárodný festival lokálnych televízií. * Haliganda – jún – festival umeleckej tvorby pre deti a rodiny. * Košice Gurmán Fest – jún – festival výnimočných chutí. * Mazaltov! – jún – festival židovskej kultúry, na košickej kultúrnej scéne je od roku 2012. * Letné shakespearovské slávnosti – jún – po Prahe a Bratislave aj pri košickej Dolnej bráne. * Leto v parku – august – festival mestského typu v oblasti hudby, divadla, filmu v Mestskom parku. * [[FEMAN - Európsky festival kultúry národov a národností|Feman - európsky festival kultúry národov a národností]] – september. * Medzinárodný organový festival Ivana Sokola – september – organový festival v Dóme a Dome umenia. * Festival divadiel strednej Európy – september. * Košické slávnosti vína – september – ochutnávka vín v Dolnej bráne a pri Miklušovej väznici spojená s trhom tradičných remesiel. * [[Biela noc (festival)|Biela noc/Nuit Blanche]] – október – najsledovanejší a najmasovejší umelecký projekt v Košiciach, ponúkajúci hudobné a svetelné inštalácie v urbánnom prostredí, etablovaný festival vo vybraných svetových mestách, v Košiciach od roku 2010. * [[Medzinárodný maratón mieru]] – október – najstarší európsky maratón a druhý najstarší na svete. * Dni českej kultúry – október. * Dni španielskej kultúry – október. * Festival Rozmanitosť / polievkový festival – október. * Medzinárodný jazzový festival – október – po bratislavskom druhý najväčší na Slovensku. * Dni nového tanca – október – festival súčasného tanca (bienále). * Festival súčasného umenia Ars nova Cassoviae – október – festival súčasnej vážnej hudby. * [http://www.matrioshka.sk/ Festival Matrioshka] – multižánrový kultúrny festival reflektujúci totalitný režim v Česko-Slovensku v období rokov 1948 – 1989. * Art Dance – november – medzinárodný festival súčasného scénického tanca. * Festival sakrálneho umenia – november/december – oslavy patrónky mesta [[Alžbeta Uhorská (svätica)|svätej Alžbety]], ojedinelý festival na Slovensku s prezentáciou európskeho sakrálneho umenia v oblasti hudby, spevu, výtvarného umenia a slova. * ICSM ''New Music Days'' – december – medzinárodný festival súčasnej hudby organizovaný Slovenskou sekciou Medzinárodnej spoločnosti pre súčasnú hudbu (ISCM). * Košické Vianoce, Silvester Košice – vianočné trhy, anjelská kapustnica, primátorský punč, koncerty, ohňostroje. * Free Summer Košice Medzinárodný festival elektronickej a tanečnej hudby. * Illegal Night Košice – obľúbené stretnutie motoristov, jeden z najväčších zrazov na Slovensku. * [[JBL]] Jump Fest – jedno z najväčších európskych atletických podujatí, konajúce sa v centrách miest. * Rušňoparáda – každoročná prehliadka historických rušňov v železničnom depe == Stavby == [[Súbor:HrnciarskaKE.jpg|náhľad|[[Hrnčiarska ulica (Košice)|Hrnčiarska ulica]] – ulička remesiel. V pozadí [[Kalvínsky kostol (Košice)|Kalvínsky kostol]].]] [[Súbor:Kosice (Slovakia) - Main Street 5.jpg|náhľad|Imitácia [[Čermeľský potôčik|Čermeľského potoka]] v dolnom úseku [[Hlavná ulica (Košice)|Hlavnej ulice]], pod ktorou sa nachádza [[Archeologické múzeum (Košice)|Archeologické múzeum]].]] [[Súbor:Košice, Slovakia (2005).jpg|náhľad|[[Mlynská ulica (Košice)|Mlynská ulica]] je pešou zónou vedúcou ku [[Železničná stanica Košice|železničnej stanici]]]] === Pamiatky === Historické centrum mesta je najväčšou [[mestská pamiatková rezervácia|mestskou pamiatkovou rezerváciou]] na Slovensku. Bola vyhlásená v roku [[1983]]. Zo všetkých slovenských pamiatkových rezervácií eviduje aj najviac pamiatkovo chránených objektov, ktorých je 501.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Pamiatkový úrad SR| odkaz na autora = | titul = Register pamiatkových rezervácií| url = http://www.pamiatky.sk/sk/page/register-pamiatkovych-rezervacii| vydavateľ = Pamiatkový úrad SR| dátum vydania = 2011-11-11| dátum aktualizácie = 2017-04-24| dátum prístupu = 2020-12-29| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref> Jadro mesta pretína šošovkovito roztiahnuté námestie – [[Hlavná (Košice)|Hlavná ulica]] s dĺžkou 1200 metrov. Jej stredom pretekal [[Čermeľský potôčik|Čermeľský potok]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = KETURIST.sk| url = http://www.keturist.sk/info/kam-do-prirody/potok-cermel-cermelsky-potok/| vydavateľ = keturist.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-29| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> Novodobá imitácia potoka bola v severnom a južnom úseku ulice inštalovaná v roku [[1996]]. Potok vytváral v strede ulice ostrov, kde boli sústredené najdôležitejšie stavby mesta.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = KOŠICE:DNES| odkaz na autora = | titul = Potôčik na Hlavnej ulici| url = https://kosicednes.sk/historia/potocik-na-hlavnej-ulici/| vydavateľ = kosicednes.sk| dátum vydania = 2015-09-04| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-29| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> [[Dóm svätej Alžbety]] je najväčšou [[gotika|gotickou]] [[katedrála|katedrálou]] a zároveň najväčším kostolom na Slovensku. Bol budovaný od konca 14. storočia do roku [[1508]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Prcínová| meno = Eva| autor = | odkaz na autora = | titul = Objavte to NAJ zo Slovenska: 7 NAJkrajších kostolov, chrámov a sakrálnych stavieb| url = https://travelking.sk/blog/objavte-to-naj-zo-slovenska-7-najkrajsich-kostolov-chramov-a-sakralnych-stavieb| vydavateľ = travelking.sk| dátum vydania = 2020-07-02| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-29| miesto = | jazyk =}}</ref> Po jeho južnej strane stojí gotická [[Kaplnka svätého Michala (Košice)|Kaplnka svätého Michala]], pôvodne slúžiaca ako pohrebný [[kostol]] pre okolitý [[cintorín]] na mieste dnešného parčíku. Dóm má aj samostatnú [[Zvonica|zvonicu]], ktorou je dodnes funkčná [[Urbanova veža]]. V severnej časti ostrova sa nachádzala mestská [[radnica]], od 18. storočia ju však nahradila [[Klasicistická architektúra|klasicistická]] reduta s divadlom. Dnešná monumentálna [[Eklekticizmus (umenie)|eklektická]] budova [[Národné divadlo Košice|Národného divadla]] bola postavená v roku [[1899]]. Ulica je po celej svojej dĺžke lemovaná meštianskymi domami a šľachtickými palácmi [[Čákiho-Dezőfiho palác|Dežőfiovcov]], [[Čákiho-Dezőfiho palác|Čákihovcov]], [[Andrášiho palác (Košice)|Andrášiovcov]], [[Hadik-Barkóciho palác|Barkóciovcov]], Meškovcov a [[Pongrácovsko-forgáčovský palác|Forgáčovcov]]. Z kostolných objektov tu okrem Dómu stojí aj ranobarokový [[Kostol Najsvätejšej Trojice (Košice)|Premonštrátny kostol]] (taktiež ''Jezuitský'' alebo ''Univerzitný'' kostol) a pôvodne gotický, neskôr barokovo upravovaný [[Kostol svätého Antona Paduánskeho (Košice)|Františkánsky kostol]]. Rozsiahle parcely zaberajú cirkevné stavby arcibiskupského paláca a farského úradu, uršulínskeho, františkánskeho a jezuitského kláštora, konviktu a [[Kňazský seminár sv. Karola Boromejského|kňazského seminára]]. Početne sú zastúpené na Hlavnej ulici i administratívne budovy [[Palác Spišskej komory|Paláca Spišskej komory]], starého a nového [[Župný dom (Košice)|Župného domu]], [[Stará radnica (Košice)|mestskej radnice]] a [[Palác hornouhorského generálneho kapitanátu|Paláca]] [[Hornouhorský hlavný kapitanát|Hornouhorského hlavného kapitanátu]]. Najkrajšou barokovou pamiatkou v meste je [[Immaculata (Košice)|Súsošie Immaculata]]. Na severe Hlavná ulica ústi do [[Námestie Maratónu mieru|Námestia Maratónu mieru]]. V jeho strede je [[Pamätník maratónu mieru]]. Na námestí stoja reprezentatívne budovy [[Východoslovenské múzeum|Východoslovenského múzea]] a [[Košický samosprávny kraj|Úradu Košického samosprávneho kraja]]. V dolnej časti Hlavnej ulice boli odhalené pozostatky Dolnej brány [[košické mestské opevnenie|mestského opevnenia]]. Od roku [[1998]] je tu otvorené [[Archeologické múzeum (Košice)|Archeologické múzeum]]. Vo východnej časti historického jadra na bývalom ''Kalvínovom námestí'' vznikla spojením dvoch gotických meštianskych domov [[Miklušova väznica]]. Medzi ňou a pozostatkom [[Košické mestské opevnenie|košického mestského opevnenia]] [[Katova bašta|Katovou baštou]] sa nachádza [[Kalvínsky kostol (Košice)|Kalvínsky kostol]]. Vo dvore muzeálneho komplexu [[Katova bašta|Katovej bašty]] vybudovali repliku exilového tureckého domu [[Socha Františka II. Rákociho (Košice)|Františka II. Rákociho]] [[Rodošto]]. Malebná [[Hrnčiarska ulica (Košice)|Hrnčiarska ulica]] je reštaurovaná do podoby ''uličky remesiel''. Na [[Mlynská ulica (Košice)|Mlynskej ulici]], spájajúcej Hlavnú ulicu so [[Železničná stanica Košice|železničnou stanicou]], sa nachádza klasicistický [[Evanjelický kostol (Košice)|evanjelický kostol]]. Pri ústí ulice do [[Mestský park (Košice)|Mestského parku]] si nechal vybudovať mestský architekt ''[[Péter Jakab (architekt)|Jakab]]'', [[Jakabov palác|palác]] v historizujúcom štýle. V západnej časti historického jadra stojí najstaršie zachovaný kostol v Košiciach – [[Dominikánsky kostol (Košice)|Dominikánsky kostol s kláštorom]], ktorý je zároveň najstaršie stojacou stavbou v meste.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Mesto Košice| odkaz na autora = | titul = Dominikánsky kostol| url = https://www.kosice.sk/mesto/dominikansky-kostol| vydavateľ = kosice.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-29| miesto = Košice| jazyk =}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Kolcun| meno = Milan| autor = | odkaz na autora = | titul = Dominikánsky kostol| url = https://kosice-city.sk/13dominikansky-kostol/| vydavateľ = kosice-city.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-29| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20201204194042/https://kosice-city.sk/13dominikansky-kostol/| dátum archivácie = 2020-12-04}}</ref> Na severovýchodnom svahu ''Červeného brehu'' sa nachádza stále funkčný cintorín Rozália, ktorý je ojedinelým súborom funerálnych historizujúcich stavieb z prelomu 19. a 20. storočia. Slúžil pre pohreby bohatého miestneho meštianstva a šľachty od začiatku 18. storočia. Neďaleko cintorína sa nachádza barokový komplex košickej Kalvárie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Labudová|meno=Zuzana|titul=Kaplnka sv. Rozálie, Cintorín Rozália, Košice|url=https://www.arslexicon.sk/?registre&objekt=zobrave-rehole-ii-stredoveka-architektura-medikantov|dátum vydania=|dátum prístupu=29.12.2020|vydavateľ=Ústav dejín umenia SAV|poznámka=In: Arslexicon - výtvarné umenie na Slovensku. Eds.: Balážová, Barbara - Pomfyová, Bibiana}}</ref> Na vrchu [[Hradová (vrch)|Hradová]] stál v [[stredovek]]u [[Košický hrad]]. Značná časť jeho základov bola archeologicky preskúmaná a odkrytá v roku [[1996]]. * ''Pozri aj: [[Zoznam meštianskych domov a palácov v Košiciach]].'' * ''Pozri aj: [[Zoznam kostolov v Košiciach]].'' === Pamätníky === V Košiciach sa nachádza množstvo pamätníkov, z nich je ale najznámejší už spomínaný [[Pamätník maratónu mieru]]. Medzi ďalšie významné pamätníky patria aj [[Pamätník neznámeho protifašistického bojovníka]] a [[Pamätník vojakov Sovietskej armády]] na [[Námestie osloboditeľov (Košice)|Námestí osloboditeľov]]. Na [[Verejný cintorín|Verejnom cintoríne]] sa nachádzajú 3 pamätníky – Pamätník talianskych partizánov a Pamätníky I. a II. svetovej vojny. Pamätníkom najväčšej košickej dopravnej tragédie je Pamätník obetiam nehody električky {{rcb|Doprava v Košiciach|6|inline=croute}} ([[30. októbra]] [[1978]]) pri košickom [[Amfiteáter Košice|Amfiteátri]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Novotná| meno = Anna| autor = | odkaz na autora = | titul = Od najväčšej dopravnej tragédie v Košiciach uplynie 40 rokov| periodikum = SME| odkaz na periodikum = SME| url = https://kosice.korzar.sme.sk/c/20946514/od-najvacsej-dopravnej-tragedie-v-kosiciach-uplynie-40-rokov.html| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2018-10-28| dátum prístupu = 2019-03-17}}</ref> K najnovším pamätníkom v meste sa radí [[Pamätník za Jána Kuciaka a Martinu Kušnírovú]] vytvorený košickým výtvarníkom Peterom Kalmusom. Pamätník bol slávnostne odhalený [[21. august|21. augusta]] [[2018]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR| odkaz na autora = | titul = V Košiciach odhalili pamätník Jánovi Kuciakovi a Martine Kušnírovej| periodikum = Trend| odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum)| url = https://www.etrend.sk/ekonomika/v-kosiciach-odhalili-pamatnik-janovi-kuciakovi-a-martine-kusnirovej.html| issn = 1336-2674| vydavateľ = TREND Holding| miesto = Bratislava| dátum = 2018-08-22| dátum prístupu = 2019-03-17}}</ref> Je umiestnený neďaleko [[Kostol Svätého Ducha (Košice)|Kostola Svätého Ducha]]. Druhým novším pamätníkom je od [[6. februára]] [[2018]], moderný pamätník [[Bjørnstjerne Bjørnson|Bjørnstjerna Bjørnsona]] vytvorený architektom Miroslavom Beličákom v [[Mestský park (Košice)|Mestskom parku]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR| odkaz na autora = | titul = Spisovateľovi Björnsonovi odhalili v Mestskom parku pamätník| periodikum = SME| odkaz na periodikum = SME| url = https://kosice.korzar.sme.sk/c/20754436/norskemu-spisovatelovi-bjornsonovi-odhalili-v-mestskom-parku-pamatnik.html| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2018-02-06| dátum prístupu = 2019-03-17}}</ref> Ďalej sa nachádza množstvo menších pamätných tabúľ a sôch najmä v mestskej časti [[Košice – mestská časť Staré Mesto|Staré Mesto]]. === Moderné stavby === Architektúru [[60. roky 20. storočia|60. rokov 20. storočia]] v Košiciach zastupuje [[Hotel Yasmin (Košice)|Hotel Yasmin]] ([[1960]]{{--}}[[1962]] pôvodne ''Hutník'', zrekonštruovaný v rokoch [[2007]]{{--}}[[2008]]) a [[Obchodný dom Tesco (Košice)|obchodný dom Tesco]] ([[1965]]{{--}}[[1968]] pôvodne ''Prior'', od 2020 OD Urban).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Mikulová| meno = Eva| autor =| odkaz na autora = | titul = V ikonickej budove starého Tesca bude Obchodný dom Urban, už rekonštruujú priestory, FOTO| url = https://kosice.dnes24.sk/v-ikonickej-budove-stareho-tesca-bude-obchodny-dom-urban-uz-rekonstruuju-priestory-foto-358634| vydavateľ = kosice.dnes24.sk| dátum vydania = 2020-04-09| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-29| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> V roku [[1971]] dostavaný hotel ''Slovan'' bol rekonštruovaný v rokoch [[2007]]{{--}}[[2009]] na [[DoubleTree by Hilton Hotel Kosice|DoubleTree by Hilton]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobinkovič| meno = Branislav| autor = | odkaz na autora = | titul = Hotel Slovan bude Doubletree by Hilton| periodikum = Trend| odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum)| url = https://reality.trend.sk/komercne-nehnutelnosti/hotel-slovan-bude-doubletree-hilton| issn = 1336-2674| vydavateľ = News and Media Holding| miesto = Bratislava| dátum = 2008-04-04| dátum prístupu = 2020-12-29}}</ref> Najvyššou budovou v meste ostal monoblok [[Univerzitná nemocnica Louisa Pasteura Košice|Novej nemocnice]] s výškou 83 metrov, ktorý bol dokončený v roku [[1981]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Vargová| meno = Jana| autor = | odkaz na autora = | titul = Najvyššie budovy v Košiciach| url = https://kosicednes.sk/zaujimavosti/najvyssie-budovy-v-kosiciach/| vydavateľ = kosicednes.sk| dátum vydania = 2016-02-01| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-29| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> Najväčší administratívny komplex v meste, známy ako ''Biely dom'', bol dokončený v roku [[1985]] pre vtedajšie [[KSČ|komunistické]] stranícke orgány. Dnes je sídlom [[Magistrát mesta Košice|Magistrátu mesta Košice]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = KOŠICE:DNES| odkaz na autora = | titul = Ako vyrástol „Biely dom“| url = https://kosicednes.sk/historia/ako-vyrastol-biely-dom/| vydavateľ = kosicednes.sk| dátum vydania = 2015-01-27| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-29| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> {{Galéria |Názov=Pamätníky |veľkosť=náhľad |pozícia=right |Súbor:Košice - Bjørnstjerne Bjørnson - pamätník -a.jpg|Pamätník [[Bjørnstjerne Bjørnson|Bjørnstjerna Bjørnsona]] |Súbor:Košice hrob neznámeho vojaka.jpg|[[Pamätník neznámeho protifašistického bojovníka]] |Súbor:Kosice (Slovakia) - Memorial of the International Peace Marathon 2.jpg|[[Pamätník maratónu mieru]] na [[Námestie Maratónu mieru|Námestí Maratónu mieru]] }} Ojedinelou stavebnou aktivitou v 90. rokoch v meste bola [[Budova Národnej banky Slovenska v Košiciach|budova expozitúry]] [[Národná banka Slovenska|Národnej banky Slovenska]] (1994{{--}}1996) a [[Business Centre Košice|Biznis Centra I.]] ([[1994]]{{--}}[[1996]], bývalá budova dnes už neexistujúcej Priemyselnej banky). V rokoch [[2007]]{{--}}[[2011]] ho doplnilo [[Business Centre Košice|Biznis Centrum II]]. V roku [[2006]] siluetu mesta výrazne oživila [[Steel Aréna]], ktorá s kapacitou 8 400 miest okrem športových podujatí ([[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2011]] a [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2019|2019]]) hostí aj [[Koncert|koncerty]] zahraničných a domácich hviezd [[Populárna hudba|populárnej hudby]]. Prvým moderným polyfunkčným objektom s kanceláriami, 91 bytmi a službami sa stal [[Cassovar (polyfunkčný komplex)|Cassovar]] z rokov [[2007]]{{--}}[[2012]]. Vyrástol na mieste asanovaného košického [[Pivovar|pivovaru]], pričom išlo o prvú revitalizáciu košického urbánneho brownfieldu v širšom centre mesta.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Cassovar business center a.s.| odkaz na autora = | titul = Cassovar KOMPLEX| url = http://www.cassovar.sk/#o_nas| vydavateľ = cassovar.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-29| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> Výrazný zásah do urbanistickej štruktúry centra Košíc znamenala výstavba nákupno-zábavného centra [[Aupark (Košice)|Aupark]], spolu s [[Aupark Tower (Košice)|Aupark Tower]] ako biznis centrom (2011).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = KOŠICE: Začala výstavba Auparku| periodikum = Aktuality.sk| odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/154432/kosice-zacala-vystavba-auparku/| issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia| miesto = Bratislava| dátum = 2010-01-14| dátum prístupu = 2020-12-29}}</ref> {{hlavný článok|Košické sídliská}} * ''Pozri aj: [[Zoznam moderných a administratívnych budov v Košiciach]].'' [[Súbor:Nová Terasa Košice.jpg|náhľad|Časť komplexu Novej Terasy]] === Nové mestské štvrte === [[Súbor:Rezidencia pri Radnici Košice.jpg|náhľad|Časť budovy Rezidencie pri radnici]] Po stavebnej stagnácii v 90. rokoch 20. storočia a 1. dekáde 21. storočia sa stavebný boom v Košiciach prejavil až v 2. dekáde 21. storočia po odznení finančnej a [[Hospodárska kríza|hospodárskej krízy]] z roku 2008. [[Dopyt]] po bytoch v Košiciach neustále rastie, pričom realitný trh zaznamenáva vyššie ceny nielen nových, ale aj starších bytov na pôvodných [[Košické sídliská|košických sídliskách]], čo značí príchod množstva nových obyvateľov najmä z [[Východné Slovensko|východného Slovenska]] a [[Košice-okolie (okres)|okolia Košíc]].<ref name="ref1">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Ferko| meno = Ľubomír| autor = | odkaz na autora = | titul = V centre Košíc vypukol stavebný boom| url = https://kosicednes.sk/udalosti/centre-kosic-vypukol-stavebny-boom/| vydavateľ = kosicednes.sk| dátum vydania = 07.04.16| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-03-20| miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20200714132249/https://kosicednes.sk/udalosti/centre-kosic-vypukol-stavebny-boom/| dátum archivácie = 2020-07-14}}</ref> V mestskej časti [[Košice – mestská časť Západ|Západ]] medzi [[Trieda SNP (Košice)|Triedou SNP]] a Ondavskou ulicou pribudol v rokoch 2013 – 2019 rezidenčný komplex ''Nová Terasa'' realizovaný spoločnosťou [[Penta Investments]]. So 640 bytmi je ''Nová Terasa'' najväčším novodobým rezidenčným projektom na území Košíc, ktorého prvé dve etapy získali ocenenie ''Stavba roka 2017 – bytový dom roka''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Tóth| meno = Gabriel| autor = | odkaz na autora = | titul = Začala výstavba košického projektu Nová Terasa 3| url = https://www.pentainvestments.com/sk/press-release/zacala-vystavba-kosickeho-projektu-nova-terasa-3-7u1a3E.aspx| vydavateľ = pentainvestments.com| dátum vydania = 2018-06-08| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-28| miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20200701035042/https://www.pentainvestments.com/sk/press-release/zacala-vystavba-kosickeho-projektu-nova-terasa-3-7u1a3E.aspx| dátum archivácie = 2020-07-01}}</ref> Košický developer MM Invest Košice postavil v rokoch 2014 – 2016 v rekreačnej lokalite ''Anička'' v mestskej časti [[Košice – mestská časť Sever|Sever]] bytový komplex ''Park Anička''. So 120 bytmi ponúka moderné bývanie v prírode neďaleko rieky [[Hornád]]. Projekt získal ocenenie ''Stavba roka 2017'' za architektonické riešenie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Suchý| meno = Daniel| autor = | odkaz na autora = | titul = Košický Park Anička spúšťa predaj stovky bytov| url = https://reality.trend.sk/byvanie/kosicky-park-anicka-spusta-predaj-stovky-bytov| vydavateľ = reality.trend.sk| dátum vydania = 2014-10-10| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-28| miesto = | jazyk =}}</ref> Košický developer MM Invest Košice rozbehol v roku 2014 aj výstavbu novej rezidenčnej štvrte ''Panoráma'' v mestskej časti [[Košice – mestská časť Vyšné Opátske|Vyšné Opátske]] v lokalite Heringeš. Ide o kombinovanú rezidenčnú štvrť s bývaním vo viladomoch, radových rodinných domoch a bytovkách.<ref name="boom">{{Citácia periodika | priezvisko = Gécziová| meno = Katarína| autor = | odkaz na autora = | titul = Realitný boom: Byty sa v Košiciach predávajú skôr ako ich postavia| periodikum = SME| odkaz na periodikum = SME| url = https://kosice.korzar.sme.sk/c/8190664/realitny-boom-byty-sa-v-kosiciach-predavaju-skor-ako-ich-postavia.html| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2016-05-19| dátum prístupu = 2020-06-28}}</ref> Pôvodom holandský developer Cere Invest začal v roku 2015 výstavbu mestskej štvrte ''Lorinčík Háje'' tvorenej kombináciou 267 obytných jednotiek v rodinných domoch, radovej zástavbe, viladomoch aj bytovkách. Táto nová rezidenčná štvrť sa rozprestiera medzi mestskými časťami [[Košice – mestská časť Lorinčík|Lorinčík]] a [[Košice – mestská časť Pereš|Pereš]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Suchý| meno = Daniel| autor = | odkaz na autora = | titul = Košický Lorinčík – Háje spustil výstavbu a predaj prvej fázy| url = https://reality.trend.sk/byvanie/kosicky-lorincik-haje-spustil-vystavbu-predaj-prvej-fazy| vydavateľ = reality.trend.sk| dátum vydania = 2015-10-07| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-28| miesto = | jazyk =}}</ref> Ďalšou novopostavenou obytnou štvrťou je ''Zelená stráň'' v mestskej časti [[Košická Nová Ves]]. Pôvodom izraelský developer Nes - Pan & Marada Development rozvrhol výstavbu desiatich blokov projektu s 314 bytmi do troch etáp medzi rokmi 2014 – 2020.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Fedorová| meno = Lenka| autor = | odkaz na autora = | titul = Boom v Košiciach: Stavby, čo menia tvár mesta, FOTO| url = https://kosice.dnes24.sk/boom-v-kosiciach-stavby-co-menia-tvar-mesta-foto-265311| vydavateľ = kosice.dnes24.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-03-20| miesto = | jazyk =}}</ref> V mestskej časti [[Košice – mestská časť Juh|Juh]] pozorovať stavebný boom predovšetkým v okolí Kasární Kulturpark, ktoré sa v rámci [[Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013|Európskeho hlavného mesta kultúry – Košice 2013]] stali hlavným dejiskom kultúrnych podujatí a revitalizácie brownfieldu niekdajších kasárenských objektov. V bezprostrednom susedstve Kasární Kulturpark košický developer Safran Slovakia vybudoval medzi rokmi 2012 – 2015 v dvoch etapách obytné jednotky ''Šafránová záhrada'' spolu so 110 bytmi. Ten istý developer dokončil v roku 2018 komplex 54 terasovitých domov s názvom ''Herberia'' na Žižkovej ulici. Nové bytové jednotky sa začali stavať aj na Bleskovej a Jánošíkovej ulici.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = KOŠICE:DNES| odkaz na autora = | titul = Stavebný boom na Juhu pokračuje| url = https://kosicednes.sk/byvanie/stavebny-boom-na-juhu-pokracuje/| vydavateľ = kosicednes.sk| dátum vydania = 2016-10-20| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-03-20| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> Neustále dochádza k ďalšiemu zahusťovaniu územia širšieho centra Košíc v mestskej časti [[Košice – mestská časť Staré Mesto|Staré Mesto]] s pešou dostupnosťou od [[Hlavná ulica (Košice)|Hlavnej ulice]]. Bratislavský devepoler Cresco Real Estate v areáli národnej kultúrnej pamiatky ''Mlynskej bašty'' v roku 2019 dokončil rezidenčný komplex s rovnomenným názvom, v ktorom sa nachádza 134 bytov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Poláš| meno = Martin| autor = | odkaz na autora = | titul = Projekt Mlynská Bašta skolaudovali, na trh prináša 134 bytov| url = https://reality.trend.sk/byvanie/projekt-mlynska-basta-skolaudovali-trh-prinasa-134-bytov| vydavateľ = reality.trend.sk| dátum vydania = 2019-11-12| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-28| miesto = | jazyk =}}</ref> Rakúsko-česká developerská skupina CTR Group v ''Rezidencii pri radnici'' na Strojárenskej ulici ponúkla 359 bytov, ktoré dokončila v roku 2018.<ref name="boom"/> V rokoch 2019 – 2020 stavia ďalších 120 bytov v rámci Business Centre III. na Štúrovej ulici a na severnom okraji mestskej časti [[Košice – mestská časť Staré Mesto|Staré Mesto]] rozbehla výstavbu rezidenčného komplexu ''Albelli'' (Alvinczyho – Bellova) s 390 bytmi v piatich bytových domoch.<ref name="ref1" /> === Galéria architektúry === <gallery> Kosice - St. Elisabeth Cathedral retouched.jpg|''Svätyňa najväčšieho gotického chrámu na Slovensku – [[Dóm sv. Alžbety|Dómu sv.Alžbety]]'' La Tour Urban.JPG|''Pôvodne gotická, neskôr renesančne upravovaná [[Urbanova veža]]'' ZofiaBatoriKostol.jpg|''Ojedinelá architektúra neskorej renesancie a raného baroka [[Kostol Najsvätejšej Trojice (Košice)|Premonštrátskeho kostola]]'' BiskupskýPalácKošice.jpg|''Barokový [[Arcibiskupský palác (Košice)|Arcibiskupský palác]]'' Čákiho-Dezőfiho palác.jpg|''Klasicistický [[Čákiho-Dezőfiho palác]]'' Vedecká knižnica.jpg|''Empírový [[Pongrácovsko-forgáčovský palác]]'' LevočskýDom.jpg|''Neogoticky reštaurovaný [[Levočský dom]]'' Jakabov palác 2010.JPG|''Historizujúci [[Jakabov palác]]'' Andrášiho palác, Hlavná 81, Košice.jpg|''Neorenesančný [[Andrášiho palác (Košice)|Andrášiho palác]]'' SláviaKošice2.jpg|''Secesná [[Hotel a kaviareň Slávia (Košice)|kaviareň Slávia]]'' Puškinova - Synagóga.jpg|''[[Nová ortodoxná synagóga v Košiciach|Nová ortodoxná synagóga]]'' Hlavná 004 - Assicurazioni Generali.JPG|''Funkcionalistický [[Osemposchoďák (Košice)|Osemposchoďák]]'' Old New Košice.jpg|''[[Business Centre Košice|Business Centre I.]]'' Cassovar.JPG|''[[Cassovar (polyfunkčný komplex)|Cassovar]]'' </gallery> == Turizmus == [[Súbor:Botanická ZáhradaKošice.jpg|thumb|[[Botanická záhrada UPJŠ Košice|Košická botanická záhrada]]]] [[Súbor:Košice ZOO 8.jpg|thumb|[[Košická zoologická záhrada]]]] [[Súbor:Jazero01.JPG|thumb|Piesková pláž na košickom [[Jazero (Košice)|Jazere]]]] [[Súbor:Košice - Hlavná ulica -a.jpg|náhľad|Hlavná ulica]] V roku [[2018]] bolo v Košiciach ubytovaných 386 088 turistov, čo je oproti predošlému rekordnému roku [[2017]] nárast o 5,45 percenta. Výraznejší je aj príchod zahraničných návštevníkov, ich počet sa medziročne zvýšil o 9,9 percenta na 135 430, čo sa prejavilo aj v náraste počtu prenocovaní cudzincov o 10,8 percenta. Súbežne s rastom počtu návštevníkov, narástli v kraji medziročne aj tržby ubytovacích zariadení, a to o 7,81 percenta na 22 558 763 eur za celý rok [[2018]]. Hlavnú časť medzi zahraničnými hosťami tvorili návštevníci z okolitých krajín a to – [[Česko|Česka]], [[Poľsko|Poľska]] a [[Maďarsko|Maďarska]]. Až 30-percentný medziročný nárast dosiahol počet návštevníkov z [[Nemecko|Nemecka]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = KOŠICE:DNES| odkaz na autora = | titul = Rok 2018 bol v Košickom kraji rekordný v ubytovaní návštevníkov| url = https://kosicednes.sk/udalosti/rok-2018-bol-v-kosickom-kraji-rekordny-v-ubytovani-navstevnikov/| vydavateľ = kosicednes.sk| dátum vydania = 15.03.19| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-03-15| miesto = Košice| jazyk = }}</ref> K uvedenému roku bolo v meste 230 ubytovacích zariadení, z toho až 50 hotelov alebo penziónov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Košice| url = https://www.booking.com/searchresults.sk.html?dest_id=-843247;dest_type=city;iata=KSC;ss=Ko%C3%85%C2%A1ice%2C%2BSlovensko| vydavateľ = booking.com| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-03-15| miesto = | jazyk = }}</ref> Počet návštevníkov Košíc dosiahol v roku [[2019]] číslo 240 345. Počet prenocovaní v meste bol 560 580 za rok 2019. V meste sa ku koncu roka 2019 nachádzalo 117 ubytovacích zariadení, ktoré poskytovali 6 807 lôžok. Podiel návštevnosti Košíc je oproti [[Košický kraj|Košickému kraju]] 53 %. ''Návštevnícke centrum'' za celý rok 2019, navštívilo 11 912 ľudí.<ref name="visit19">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Halász| meno = Michaela| autor = | odkaz na autora = | titul = Výročná správa organizácie KOŠICE – Turizmus za rok 2019| url = https://www.visitkosice.org/sites/default/files/inline-files/KETur_V%C3%9DRO%C4%8CN%C3%81%20SPR%C3%81VA%202019.pdf| vydavateľ = visitkosice.org| dátum vydania = 2020-03-06| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-02-22| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210126054804/http://www.visitkosice.org/sites/default/files/inline-files/KETur_V%C3%9DRO%C4%8CN%C3%81%20SPR%C3%81VA%202019.pdf| dátum archivácie = 2021-01-26}}</ref> V auguste [[2020]] Košice taktiež trpeli poklesom zahraničnej návštevnosti spôsobenej [[Pandémia COVID-19 na Slovensku|Pandémiou COVID-19]]. Pokles činil 65,1 %, ale na druhej strane pokles kompenzoval rast počtu domácich hostí o 21,4 %. Celková návštevnosť Košíc bola v medziročnom porovnaní nižšia o 22,3 %.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Ústredie ŠÚ SR| odkaz na autora = Štatistický úrad Slovenskej republiky| titul = Vývoj cestovného ruchu v ubytovacích zariadeniach SR v auguste 2020| url = https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/b8208dcf-3db8-45aa-bc5a-aa4e82fabf40/!ut/p/z1/tVLBcoIwFPwWDxxDngQk9hadVrTaGetYNZdOwCAUIQgp1L9v6PTSmdraQ3N5ybzdfZtsMMdbzAvRpAehU1WIoznv-OB56U_paNRnAKM5gensfvUQjO-cydrDT5hjHhW61AneqbAWCaozlBYxEpm2wGxUlRu1ppCoLivRnC1oaqkzU0PqAN1HMSL7kCLXEwKFkSeQEK6kTizC2IVOvozSPd5dhd785pebNlxYrOPzD8h4wgLXnwPQ-cSDKQvWj8MlIcDIJ-AHjZ3x4F_00Pfxpklli9dF9zJHvPrjFQPAM8zTMLfbKLfB9qkPxPep67jDgUdIl5lTLcaLg5EVOunCUHh7lbahpi-nE2cmU1Vo-abx9j9CNXNYERJqLFYylpWs7NfK_LZE67K-scCCtm3tg1KHo7QjlVvfUhJVG39fkbjMc0rOKIsXt8Tl4Zkcmzljvd47-YM7uQ!!/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/| vydavateľ = Štatistický úrad SR| dátum vydania = 2020-10-22| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-02-06| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref> S cieľom zvýšiť atraktivitu Košíc a Košického kraja ako turistickej destinácie a pritiahnutia západoeurópskych turistov na predĺžené víkendy ("''city breaks''") Košický samosprávny kraj založil v roku [[2012]] krajskú organizáciu cestovného ruchu, ktorý nesie názov [[Košice Región Turizmus]]. Úlohou tejto organizácie je primárne zatraktívniť samotný [[Košický región]] ako turistickú oblasť a prilákať čo najviac návštevníkov zo zahraničných krajín, hlavne zo [[Západná Európa|západnej Európy]]. Dopomôcť k tomu má viacero projektov a podujatí zameraných na objavovanie jednotlivých destinácií v tomto regióne ako sú napríklad [[Spiš (región)|Spiš]], [[Slovenský raj]], [[Gemer (región)|Gemer]], Košice, [[Dolný Zemplín]] a [[Tokajský okres|Tokaj]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Stanovy Krajskej organizácie cestovného ruchu Košice Región Turizmus| url = https://kosiceregion.com/sites/default/files/atoms/files/stanovy_krt_v.pdf| vydavateľ = kosiceregion.com| dátum vydania = 2017-04-07| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2019-03-15| miesto = Košice| jazyk = }}</ref> Ďalšou oblastnou organizáciou [[Cestovný ruch|cestovného ruchu]] je inštitúcia s názvom [[Visit Košice]], ktorá pre domácich a zahraničných návštevníkov zabezpečuje informácie a možnosti ako spoznať bližšie samotné mesto, prostredníctvom info centra, webu ale aj mobilnej aplikácie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Visit Košice| odkaz na autora = Visit Košice| titul = O nás – Visit Košice| url = https://www.visitkosice.org/index.php/sk/o-nas| vydavateľ = visitkosice.org| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-19| miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180706185501/http://www.visitkosice.org/index.php/sk/o-nas| dátum archivácie = 2018-07-06}}</ref> V meste fungujú tri informačné turistické centrá. Prvým je ''Návštevnícke centrum Košice,'' druhým je ''Regionálny informačný bod pre celý Región Košice, tretím je MiC KOŠICE.'' ''Návštevnícke centrum Košice'' sídli v budove [[Stará radnica (Košice)|Starej radnice]] na [[Hlavná ulica (Košice)|Hlavnej ulici]] 59 a Regionálny informačný bod nájdete na [[Hlavná ulica (Košice)|Hlavnej ulici]] 48. Informačné centrum ''MiC KOŠICE'' organizuje pravidelné tematické prehliadky mestských pamätihodností a pozoruhodností pod názvom ''Potulky mestom Košice'', ktoré sú Košičanmi veľmi obľúbeným zdrojom poznávania svojho mesta. * ''Pozri aj:'' [[Zoznam hotelov v Košiciach]] === Atrakcie === Najväčšou atrakciou Košíc je ich samotné historické jadro s mnohými architektonickými skvostmi. V jeho strede, na [[Hlavné námestie (Košice)|Hlavnom námestí]], sa nachádza [[Spievajúca fontána (Košice)|Spievajúca fontána]]. Vedľa fontány je umiestnená zvonkohra v tvare zvonmi ovešaného stromu. Každú hodinu hrá jednu zo svojich sto melódií, podľa ktorej „tancuje“ aj neďaleká fontána.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Luxová| meno = Michaela| autor = | odkaz na autora = | titul = Tri najkrajšie fontány v našom meste| url = https://kosicednes.sk/zaujimavosti/tri-najkrajsie-fontany-v-nasom-meste/| vydavateľ = kosicednes.sk| dátum vydania = 2016-11-09| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-30| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> Malebná [[Hrnčiarska ulica (Košice)|Hrnčiarska ulička]] je uličkou remesiel so špecializovanými obchodíkmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Visit Košice| odkaz na autora = Visit Košice| titul = Ulička remesiel| url = http://www.visitkosice.org/sk/atraktivity/ulicka-remesiel| vydavateľ = visitkosice.org| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-30| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180621154329/http://www.visitkosice.org/sk/atraktivity/ulicka-remesiel| dátum archivácie = 2018-06-21}}</ref> V hornatom prírodnom prostredí mestskej časti [[Košice – mestská časť Kavečany|Kavečany]] sa nachádza [[Košická zoologická záhrada]], [[DinoPark Košice]] a letná [[bobová dráha]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = MČ Kavečany| odkaz na autora = | titul = ZOO Košice| url = https://kosicekavecany.sk/navstevnik/zoo-kosice/| vydavateľ = kosicekavecany.sk| dátum vydania = 2020-03-16| dátum aktualizácie = 2020-06-08| dátum prístupu = 2021-01-30| miesto = Košice| jazyk =}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = MČ Kavečany| odkaz na autora = | titul = Letná bobová dráha| url = https://kosicekavecany.sk/navstevnik/letna-bobova-draha/| vydavateľ = kosicekavecany.sk| dátum vydania = 2020-03-16| dátum aktualizácie = 2020-06-08| dátum prístupu = 2021-01-30| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> V mestskej časti [[Košice – mestská časť Nad jazerom|Nad jazerom]], na ploche tunajšieho [[Jazero (Košice)|Jazera]], je inštalovaný vodnolyžiarsky vlek. Časť brehu jazera je upravená na pieskovú pláž. V okolí tejto pláže sa nachádzajú volejbalové a futbalové ihriská, športový areál pre posilňovanie a oddychová zóna.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = MČ Nad jazerom| odkaz na autora = | titul = Rekreácia a šport| url = https://www.jazerokosice.sk/cms/?page_id=627| vydavateľ = jazerokosice.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-30| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210128211448/https://www.jazerokosice.sk/cms/?page_id=627| dátum archivácie = 2021-01-28}}</ref> Oddychový areál s pieskovou úpravou ''Beach Club'' pri Mestskej krytej plavárni v centre mesta tiež ponúka plážové volejbalové ihriská. V rekreačnom údolí [[Črmeľ|Čermeľského potoka]] vedie [[Úzkorozchodná železnica|úzkorozchodná]] [[Čermeľská železnica]] s historickými [[parná lokomotíva|parnými lokomotívami]]. Jej cieľovou stanicou je prímestská oddychová zóna ''Alpinka'' s detskými ihriskami, golfovým ihriskom a areálom [[paintball]]u.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Detská železnica Košice| odkaz na autora = | titul = História| url = https://www.detskazeleznica.sk/-historia| vydavateľ = detskazeleznica.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-30| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> [[Botanická záhrada UPJŠ Košice]], založená v roku [[1950]], ponúka prehliadku tropickej a subtropickej [[Flóra (kvetena)|flóry]], dekoratívnej [[Flóra (kvetena)|flóry]] a [[arborétum|arboréta]]. S vysokými [[skleník]]mi a obrovskou [[Opunciovité|kaktusovou]] zbierkou sa rozprestiera na ploche {{ha|33|m}}.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Visit Košice| odkaz na autora = Visit Košice| titul = Botanická záhrada| url = https://www.visitkosice.org/sk/atraktivity/botanicka-zahrada| vydavateľ = visitkosice.org| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-30| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20200610142031/https://www.visitkosice.org/sk/atraktivity/botanicka-zahrada| dátum archivácie = 2020-06-10}}</ref> === Sedem divov Košíc === V Košiciach sa zorganizovala na prelome rokov [[2008]]{{--}}[[2009]] anketa medzi Košičanmi o siedmich divoch svojho mesta. Výsledky boli oficiálne vyhlásené [[22. február]]a [[2009]] v historickej radnici. Jednoznačným víťazom sa stal [[Dóm svätej Alžbety]]. Za ním sa umiestnili [[Národné divadlo Košice]], [[Medzinárodný maratón mieru]], [[Spievajúca fontána (Košice)|Spievajúca fontána]], [[Kaplnka svätého Michala (Košice)|Kaplnka svätého Michala]], [[Hlavná (Košice)|Hlavná ulica]] a [[Jakabov palác]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Všetkých sedem divov je v Starom Meste | url = http://www.kosice-city.sk/clanky-detail/vsetkych-sedem-divov-je-v-starom-meste/ | dátum vydania = 22.02.2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 29.07.2009 | vydavateľ = Košice-Staré Mesto | miesto = Košice | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20131202221645/http://www.kosice-city.sk/clanky-detail/vsetkych-sedem-divov-je-v-starom-meste/ | dátum archivácie = 2013-12-02 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oficiálne výsledky – 7 divov Košíc | url = http://www.potulka.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=80&Itemid=16 | dátum vydania = 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 29.07.2009 | vydavateľ = potulka.sk | miesto = Košice | jazyk = }}</ref> == Parky == [[Súbor:Košice - Altánok v mestskom parku.jpg|náhľad|Altánok v mestskom parku]] [[Súbor:Barca jazierko.jpg|náhľad|Jazierko v barčianskom parku]] Najväčším mestským parkom v Košiciach je [[Mestský park (Košice)|Mestský park]] založený v [[60. roky 19. storočia|60. rokoch 19. storočia]] medzi [[Železničná stanica Košice|železničnou stanicou]] a centrom mesta. V [[70. roky 20. storočia|70. rokoch 20. storočia]] bol mierne redukovaný v prospech nových komunikačných spojení v predstaničnom priestore. V 90. rokoch v ňom bolo zriadené jazierko s umelým potôčikom a obnovený hudobný altánok. Rozsiahlou rekonštrukciou prešiel park v rokoch [[2012]]{{--}}[[2013]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Luxová| meno = Michaela| autor = | odkaz na autora = | titul = Poznáte unikáty Mestského parku? Priblížime vám ich| url = https://kosicednes.sk/zaujimavosti/poznate-unikaty-mestskeho-parku-priblizime-vam-ich/| vydavateľ = kosicednes.sk| dátum vydania = 2017-01-18| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-29| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> Stará krytá plaváreň z rokov [[1957]]{{--}}[[1961]] na Rumanovej ulici bola prerobená na prvú [[Kunsthalle Košice|Kunsthalle]] na Slovensku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = K13| odkaz na autora = | titul = Kunsthalle/Hala umenia| url = https://www.k13.sk/o-nas/centra/hala-umenia| vydavateľ = k13.sk| dátum vydania = 2014-02-10| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-29| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210119175227/https://www.k13.sk/o-nas/centra/hala-umenia/| dátum archivácie = 2021-01-19}}</ref> Niekdajší secesný korčuliarsky pavilón z roku [[1909]] zrekonštruovali na bálový palác, za ktorým po rekonštrukcii vznikol prvý 5-hviezdičkový hotel v Košiciach s názvom ''Parkhotel Villa Sandy''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = kosice-estranky.sk| odkaz na autora = | titul = Košice - estránky - fotografie, výstavba, projekty, história..| url = http://www.kosice-estranky.sk/clanky/vystavba/projekty---skolstvo--sport--kultura/city-park-center.html| vydavateľ = kosice-estranky.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-03-15| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180808210300/http://www.kosice-estranky.sk/clanky/vystavba/projekty---skolstvo--sport--kultura/city-park-center.html| dátum archivácie = 2018-08-08}}</ref> Druhý najvýznamnejší park sa nachádza v mestskej časti [[Košice – mestská časť Barca|Barca]], ktorý je chránenou zónou so vzácnymi drevinami. V roku [[1998]] v 7 hektárovom parku bolo obnovené južné jazierko s vodnou [[Flóra (kvetena)|flórou]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = KETURIST| odkaz na autora = | titul = Barčiansky park| url = http://www.keturist.sk/info/zaujimavosti/barciansky-park/| vydavateľ = keturist.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-29| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> Typom pozdĺžneho alejového parku je [[Park Moyzesova|park]] na [[Moyzesova ulica (Košice)|Moyzesovej ulici]]. Parky [[Park Komenského (Košice)|Komenského]] Východ a Západ sa nachádzajú po oboch stranách [[Komenského ulica (Košice)|triedy Komenského]]. V mestských častiach [[Košice – mestská časť Dargovských hrdinov|Dargovských hrdinov]] a [[Košice - Sídlisko Ťahanovce|Sídlisko Ťahanovce]] sa rozprestiera rozsiahly lesopark.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = KOŠICE:DNES| odkaz na autora = | titul = Otvorenie vynoveného Lesoparku na Furči| url = https://kosicednes.sk/udalosti/otvorenie-vynoveneho-lesoparku-na-furci/| vydavateľ = kosicednes.sk| dátum vydania = 2017-04-29| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-29| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> Medzi mestskými časťami [[Košice – mestská časť Západ|Západ]] a [[Košice – mestská časť Sídlisko KVP|Sídliskom KVP]] sa nachádza borovicový háj. * ''Pozri aj:'' [[Zoznam parkov v Košiciach]] == Zábava == [[Súbor:Košická fontána v noci.jpg|náhľad|[[Spievajúca fontána (Košice)|Spievajúca fontána]]]] Večerná zábava v Košiciach sa sústreďuje v niekoľkých lokalitách. Veľkej obľúbenosti sa tešia multikiná v obchodnom centre [[Atrium Optima]] na juhozápadnom okraji mesta a v obchodnom centre [[Obchodné centrum Galéria (Košice)|Galéria]]. Otvorenie [[Steel Aréna|Steel Arény]] v roku [[2006]] prinieslo do mesta kvalitnú a kapacitnú halu. Vystúpenia známych domácich, ale najmä zahraničných interpretov v aréne výrazne obohatilo koncertnú scénu v Košiciach. Košické centrum so [[Spievajúca fontána (Košice)|spievajúcou fontánou]] a osvetlenými fasádami pamiatok je ideálne pre večerné korzovanie spojené s návštevou početných reštaurácií, barov a pubov s letnými záhradami na [[Hlavná (Košice)|Hlavnej ulici]]. Komornejšiu atmosféru nočného života si možno vychutnať na Vrátnej ulici, v okolí [[Dominikánske námestie|Dominikánskeho námestia]] a [[Miklušova väznica|Miklušovej väznice]]. Klubová scéna s trendovými barmi sa sústreďuje na [[Kováčska ulica (Košice)|Kováčskej ulici]], [[Dominikánske námestie|Dominikánskom námestí]] a v [[Kasárne Kulturpark|Kulturparku]]. == Kulinárske špeciality == [[Súbor:TreskaTTRyba.jpg|náhľad|Treskoslovenská Treska]] Košická kuchyňa je zmesou tradičných špecialít [[Slovenská kuchyňa|slovenskej]] a maďarskej [[gastronómia|gastronómie]]. Vyslovene košickými špecialitami sú [[treska v majonéze]] a povestná košická zmrzlina, košický med, krémovníky a venčeky miestneho cukrárenského reťazca [[Aida (cukráreň)|Aida]], ktorý má po meste tri cukrárne. ''Košické zlato'' je oficiálny koktejl mesta, ktorý bol vytvorený na barmanskej show v roku [[2010]]. Nápoj tajnej receptúry má aj teplú verziu pre zimné obdobie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Košické zlato | url = http://www.visitkosice.eu/sk/co-vidiet-a-zazit/kosicke-zlato | dátum vydania = 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 24.7.2012 | vydavateľ = visitKošice.eu | miesto = Košice | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20120724141831/http://www.visitkosice.eu/sk/co-vidiet-a-zazit/kosicke-zlato | dátum archivácie = 2012-07-24 }}</ref> == Verejné ustanovizne == [[Súbor:Ustavny sud - hlavné priecelie.jpg|náhľad|Priečelie [[Budova Ústavného súdu Slovenskej republiky|budovy Ústavného súdu SR]]]] [[Súbor:Kancelária prezidenta SR - pracovisko Košice 1.JPG|náhľad|Kancelária prezidenta SR – pracovisko Košice]] Košice, druhé najväčšie mesto na Slovensku, sú sídlom dôležitej ústavnej inštitúcie – [[Ústavný súd|Ústavného súdu Slovenskej republiky]], ako aj celorepublikovej kancelárie [[Národný inšpektorát práce|Národného inšpektorátu práce]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Ústavný súd SR| odkaz na autora = | titul = Kontakt - Ústavný súd Slovenskej republiky| url = https://www.ustavnysud.sk/kontakt| vydavateľ = Ústavný súd SR| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-29| miesto = Košice| jazyk =}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Národný inšpektorát práce| odkaz na autora = | titul = Kontakty| url = https://www.ip.gov.sk/kontakt/| vydavateľ = ip.gov.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-29| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> Detašované pracoviská tu zriadili [[Kancelária prezidenta Slovenskej republiky|Kancelária prezidenta SR]], Kancelária predsedu NR SR a [[Úrad splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity]]. Ako krajské mesto je sídlom [[Košický samosprávny kraj|Úradu Košického samosprávneho kraja]] a [[Obvodný úrad|Obvodného úradu]] [[Košický kraj|Košického kraja]]. Národnostným menšinám tu slúži rad organizácií. Pre potreby maďarskej menšiny bola zriadená miestna organizácia ''Čemadoku''. [[Klub národnostných menšín]] združuje všetky menšiny žijúce v meste. === Konzuláty === V Košiciach pôsobí Generálny [[Konzul (diplomacia)|konzulát]] [[Maďarsko|Maďarska]], umiestnený na [[Hlavná (Košice)|Hlavnej ulici]]. Okrem neho sídli v meste aj 15 [[Konzul (diplomacia)|honorárnych konzulátov]] nasledujúcich štátov:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Zlaté stránky, Referát protokolu a zahraničných vzťahov MMK| odkaz na autora = | titul = Úrady a inštitúcie| url = https://www.kosice.sk/mesto/urady-a-institucie#konzulaty| vydavateľ = kosice.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-02-14| miesto = Košice| jazyk = }}</ref> [[Súbor:Srbský konzulát - panoramio.jpg|right|thumb|Konzulát Srbska]] {| class="wikitable" |- ! Štát !! Adresa |- | {{flagicon|Hungary}} [[Maďarsko]] || Hlavná 67 |- | {{flagicon|Belgium}} [[Belgicko]] || Moldavská cesta 10/B |- | {{flagicon|Serbia}} [[Srbsko]] || Jesenského 12 |- | {{flagicon|Poland}} [[Poľsko]] || [[Puškinova ulica (Košice)|Puškinova]] 1 |- | {{flagicon|Izrael}} [[Izrael]] || Garbiarska 5 |- | {{flagicon|Spain}} [[Španielsko]] || Hutnícka 1 |- | {{flagicon|Russia}} [[Rusko]] || Moldavská 10 |- | {{flagicon|France}} [[Francúzsko]] || Hlavná 104 |- | {{flagicon|Turkey}} [[Turecko]] || [[Mlynská ulica (Košice)|Mlynská]] 2 |- | {{flagicon|Finland}} [[Fínsko]] || Žriedlová 12 – 14 |- | {{flagicon|Mongolia}} [[Mongolsko]] || Národná trieda 56 |- | {{flagicon|Latvia}} [[Lotyšsko]] || [[Krmanova ulica (Košice)|Krmanova]] 1 |- | {{flagicon|Germany}} [[Nemecko]] || Timonova 27 |- | {{flagicon|Georgia}} [[Gruzínsko]] || Hlavná 24 |- | {{flagicon|Moldova}} [[Moldavsko]] || [[Trieda SNP (Košice)|Trieda SNP]] 39 |- | {{flagicon|Vietnam}} [[Vietnam]] || Hlavná 70 |} === Veda === Košice ako sídlo štyroch univerzít a významných priemyselných podnikov sústreďuje mnoho špecializovaných vedecko-výskumných pracovísk, prevažne technického zamerania, ale aj z oblasti [[veterinárna medicína|veterinárnej medicíny]] a [[Duchovná veda|humanitných vied]]. {| | valign=top | Vedecké ústavy [[Slovenská akadémia vied|Slovenskej akadémie vied]]:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Geografická poloha pracovísk SAV| url = https://www.sav.sk/?lang=sk&doc=sas-geo| vydavateľ = Slovenská akadémia vied| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-02-14| miesto = Bratislava| jazyk = }}</ref> * Ústav experimentálnej fyziky * Ústav materiálového výskumu * Ústav geotechniky * Neurobiologický ústav (Medicínske centrum SAV) * Parazitologický ústav * Ústav fyziológie hospodárskych zvierat (Centrum biovied SAV) * Centrum biomedicínskej mikrobiológie a imunológie (Neuroimunologický ústav SAV) * Spoločenskovedný ústav (Centrum spoločenských a psychologických vied SAV) * Archeologický ústav – pracovisko Košice * Matematický ústav – detašované pracovisko || | valign=top | K ďalším výskumným pracoviskám patria: * BOOS – Biologické substancie – vývoj v oblasti organickej chémie a farmaceutiky * Edis – Výskumné a vývojové družstvo pre elektronické a digitálne systémy * Výskumný ústav veterinárnej medicíny * Výskumný ústav stavebnej informatiky * ZŤS – Výskumno-vývojový ústav |} Košice majú dve [[planetárium (budova)|planetáriá]]. Širokej a odbornej verejnosti slúži planetárium v hlavnej budove [[Slovenské technické múzeum|Slovenského technického múzea]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Planetárium – špecializované zariadenie | url = http://www.stm-ke.sk/stale/planetarium.htm | dátum vydania = 1999 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 29.07.2009 | vydavateľ = [[Slovenské technické múzeum]] | miesto = Košice | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20111115131519/http://www.stm-ke.sk/stale/planetarium.htm | dátum archivácie = 2011-11-15 }}</ref> Mestská výchovno-vzdelávacia inštitúcia pre deti a mládež ''Centrum voľného času DOMINO'' disponuje ďalším planetáriom, ktoré je spojené aj s [[hvezdáreň|hvezdárňou]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Hvezdáreň a planetárium | url = http://www.cvcdomino.sk/data/planetarium/pre_verejnost.html | dátum vydania = 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 29.07.2009 | vydavateľ = Centrum voľného času DOMINO | miesto = Košice | jazyk = }}</ref> === Vysoké školy === [[Súbor:Technická univerzita Košice XXV.JPG|náhľad|vpravo|Aula [[Technická univerzita v Košiciach|Technickej univerzity]]]] [[Súbor:Lekárska fakulta UPJŠ Košice.jpg|náhľad|vpravo|Zrekonštruovaná budova [[Lekárska fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|Lekárskej fakulty UPJŠ]]]] Košice majú dlhú tradíciu strediska univerzitného vzdelávania. V roku [[1657]] založená [[Košická univerzita]] symbolizovala prevahu katolíckej Európy pri vytlačovaní [[Turci|Turkov]] z [[Uhorsko|Uhorska]]. Košice sú v súčasnosti druhým najvýznamnejším centrom slovenského vysokého školstva. [[Univerzita veterinárneho lekárstva a farmácie v Košiciach]], založená [[1949]], je jedinou svojho druhu na Slovensku. Počiatky [[Technická univerzita v Košiciach|Technickej univerzity]] spadajú do roku [[1937]], ale vojnové udalosti spôsobili jej presun do [[Bratislava|Bratislavy]]. Opätovne založená v roku [[1952]] je dnes s deviatimi fakultami a takmer 10 000 poslucháčmi je najnavštevovanejšou spomedzi košických vysokých škôl.<ref>{{Citácia periodika| priezvisko = | meno = | autor = TUKE| odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Študenti - počty a štruktúra| periodikum = Správa o činnosti Technickej univerzity v Košiciach 2019| odkaz na periodikum = | rok = 2020| mesiac = | ročník = | číslo = | strany = 368| url = http://web.tuke.sk/tu/vyrocne_spravy/sprava-o-cinnosti-tuke2019.pdf| dátum prístupu = 2021-01-30| issn = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210127201121/http://web.tuke.sk/tu/vyrocne_spravy/sprava-o-cinnosti-tuke2019.pdf| dátum archivácie = 2021-01-27}}</ref> Popri nej existuje aj záujmové vzdelávanie tretieho veku. [[Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach]] mala v roku [[2019]] na fakultách [[Fakulta verejnej správy Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|verejnej správy]], [[Filozofická fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|filozofickej]], [[Lekárska fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|lekárskej]], [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|prírodovedeckej]] a [[Právnická fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|právnickej]] spolu viac ako 7 000 poslucháčov.<ref name="vyrsprava2019upjs">{{Citácia periodika| priezvisko = Sovák| meno = Pavol| autor = | odkaz na autora = | spoluautori = Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach| titul = | periodikum = Výročná správa o činnosti Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach za rok 2019| odkaz na periodikum = | rok = 2020| mesiac = 04| ročník = | číslo = | strany = 116| url = https://www.upjs.sk/public/media/23246/sprava-o-cinnosti-upjs-2019.pdf| dátum prístupu = 2021-01-30| issn = }}{{Nedostupný zdroj|date=marec 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> V meste je umiestnených aj niekoľko fakúlt univerzít so sídlom v iných slovenských mestách. [[Ekonomická univerzita v Bratislave]] sem umiestnila svoju [[Podnikovohospodárska fakulta Ekonomickej univerzity v Bratislave so sídlom v Košiciach|podnikovohospodársku fakultu]] v roku [[1969]] a [[Katolícka univerzita v Ružomberku]] svoju [[Teologická fakulta v Košiciach Katolíckej univerzity v Ružomberku|teologickú fakultu]] v roku [[2003]]. [[Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave]] tu má detašované pracovisko bl. Z.G. Mallu. V meste od roku [[2006]] sídli aj [[Vysoká škola bezpečnostného manažérstva v Košiciach|Vysoká škola bezpečnostného manažérstva]]. === Stredné školy === V Košiciach je stredné školstvo orientované predovšetkým na štvorročné a osemročné [[gymnázium|gymnáziá]], ktorých bolo v roku [[2021]] v meste 20. Medzi nimi sú dve športové gymnáziá, jedno [[Evanjelická cirkev|evanjelické]], tri [[Cirkev|cirkevné]], tri súkromné a jedno s vyučovacím jazykom [[maďarčina|maďarským]].<ref name=zoz21/> Šesť z nich má v zriadovateľskej pôsobnosti [[Košický samosprávny kraj]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Kupčík| meno = Peter| autor = | odkaz na autora = | titul = Gymnáziá| url = https://web.vucke.sk/sk/samosprava/organizacie-zp/skolske/gymnazia/gymnazia.html| vydavateľ = web.vucke.sk| dátum vydania = 2014-04-28| dátum aktualizácie = 2020-12-14| dátum prístupu = 2021-02-01| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210207091255/https://web.vucke.sk/sk/samosprava/organizacie-zp/skolske/gymnazia/gymnazia.html| dátum archivácie = 2021-02-07}}</ref> Stredné priemyselné školy zastupujú hutnícka, [[Stredná priemyselná škola dopravná (Košice, Hlavná 113)|dopravná]], stavebno-geodetická, elektrotechnická a strojnícka. V meste sú tri stredné zdravotné školy, dve obchodné akadémie, dve [[konzervatórium|konzervatóriá]] a [[hotelová akadémia]]. Ďalej je tu rad [[stredná odborná škola|stredných odborných škôl]], širokého zamerania z toho jedna s vyučovacím jazykom [[Maďarčina|maďarským]] a 6 súkromných. Dokopy 22 v roku [[2021]].<ref name=zoz21>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Stredné školy| url = http://www.zoznamskol.eu/typ/stredna-skola/?kraj=kosicky&okres=kosice-1| vydavateľ = zoznamskol.eu| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-02-01| miesto = | jazyk = }}</ref> Väčšinu z nich má v zriadovateľskej pôsobnosti [[Košický samosprávny kraj]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Kupčík| meno = Peter| autor = | odkaz na autora = | titul = Stredné odborné školy| url = https://web.vucke.sk/sk/samosprava/organizacie-zp/skolske/stredne-odborne-skoly/stredne-odborne-skoly.html| vydavateľ = web.vucke.sk| dátum vydania = 2014-04-16| dátum aktualizácie = 2020-11-16| dátum prístupu = 2021-02-01| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210302140738/https://web.vucke.sk/sk/samosprava/organizacie-zp/skolske/stredne-odborne-skoly/stredne-odborne-skoly.html| dátum archivácie = 2021-03-02}}</ref> * ''Pozri aj: [[Zoznam stredných škôl v Košiciach]].'' [[Súbor:Lôžková časť Fakultnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach.jpg|náhľad|[[Fakultná nemocnica Louisa Pasteura Košice]] – Nová nemocnica je najvyššou budovou v Košiciach ({{m|83|m}})]] === Základné školy === Základné školstvo je v Košiciach za rok [[2021]] zastúpené až 55 [[Základná škola|základnými školami]]. Z toho je 12 súkromných, 3 umelecké a 3 cirkevné.<ref name="zakladneskoly">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = just4web.cz s.r.o.| odkaz na autora = | titul = Základná škola – Košice I| url = http://www.zoznamskol.eu/typ/zakladna-skola/?kraj=kosicky&okres=kosice-1| vydavateľ = zoznamskol.eu| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-02-01| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> Všetky štátne školy sú v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta Košice.<ref name="zakladneskoly"/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Mesto Košice| odkaz na autora = | titul = Kontakty na základné školy v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta Košice k 1.9.2019| url = https://static.kosice.sk/s/b3337f9a7a7313b6acd209| vydavateľ = static.kosice.sk| dátum vydania = 2019-09-01| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-02-01| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> Mesto Košice spolu zriaďuje 100 škôl (základné, materské, jazykové, ZUŠ, CVČ), čo z neho robí najväčšieho zriaďovateľa škôl na Slovensku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor = TV KOŠICE.sk| odkaz na autora =| titul = VIDEO: Minister školstva v Košiciach informoval o otváraní škôl| url = https://www.tvkosice.sk/video/611e3dd9c36e1fffbef1e59c| vydavateľ = tvkosice.sk| dátum vydania = 2021-08-19| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-08-19| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> * ''Pozri aj: [[Zoznam základných škôl v Košiciach]].'' === Zdravotnícke zariadenia === [[Súbor:VÚSCH Košice.jpg|thumb|[[Východoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb]]]] [[Univerzitná nemocnica Louisa Pasteura Košice]] bola založená v roku [[1924]] a je druhou najväčšou nemocnicou na Slovensku. Má 1616 lôžok a 3 700 zamestnancov v dvoch prevádzkach, ''Starej nemocnici'' v mestskej časti [[Košice – mestská časť Juh|Juh]] a ''Novej nemocnici'' ([[1973]]{{--}}[[1981]]) v mestskej časti [[Košice – mestská časť Západ|Západ]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = UN L. Pasteura Košice| url = http://www.unlp.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=477&Itemid=111| vydavateľ = unlp.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-24| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20190607100242/http://www.unlp.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=477&Itemid=111| dátum archivácie = 2019-06-07}}</ref> Detská fakultná nemocnica Košice s 240 lôžkami bola založená v roku [[1966]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Detská fakultná nemocnica Košice| url = http://www.dfnkosice.sk/onas.html| vydavateľ = dfnkosice.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-24| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20190424205714/http://www.dfnkosice.sk/onas.html| dátum archivácie = 2019-04-24}}</ref> Korene špecializovanej bezlôžkovej Leteckej vojenskej nemocnice siahajú do roku [[1858]]. Je jedinou tohto druhu na Slovensku a slúži aj ako výučbová základňa [[Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave|Slovenskej zdravotníckej univerzity Bratislava]] v odbore letecké lekárstvo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = LVN, a. s.| url = http://www.lvn.sk/index.php/sk/about-us.html| vydavateľ = lvn.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-24| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20190424205712/http://www.lvn.sk/index.php/sk/about-us.html| dátum archivácie = 2019-04-24}}</ref> Železničná nemocnica s poliklinikou Košice je v prevádzke od roku [[1955]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = MUDr.Ján Baláž, MUDr.Peter Keczer| odkaz na autora = | titul = Naša história| url = http://www.zzke.sk/pre-pacientov/o-nas/nasa-historia/| vydavateľ = zzke.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-24| miesto = Košice| jazyk = }}</ref> [[Nemocnica Košice-Šaca]] vznikla v roku [[1959]] ako závodný zdravotný ústav pri [[Východoslovenské železiarne|Východoslovenských železiarňach]]. Dnes s 380 lôžkami je jedinou veľkou súkromnou nemocnicou na Slovensku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = O nemocnici| url = https://www.nemocnicasaca.sk/o-nemocnici.html| vydavateľ = nemocnicasaca.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-24| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20190424205713/https://www.nemocnicasaca.sk/o-nemocnici.html| dátum archivácie = 2019-04-24}}</ref> V meste sídlia s pôsobnosťou pre celé [[Východné Slovensko]] špecializované zariadenia Východoslovenský onkologický ústav Košice, [[Východoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb|Východoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb Košice]] a Vysokošpecializovaný odborný ústav geriatrický sv. Lukáša Košice. V najväčších mestských častiach existujú samostatné polikliniky, ktorých je dokopy jedenásť (z toho dve súkromné). Centrálu tu má taktiež najväčší poskytovateľ záchrannej zdravotnej služby na Slovensku – [[Falck (spoločnosť)|Falck]] (Falck Záchranná, a.s.)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kontakty| url = http://www.falck.sk/spolocnosti-falck/falck-zachranna-as/kontakt/| vydavateľ = falck.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-06| miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20190506193723/http://www.falck.sk/spolocnosti-falck/falck-zachranna-as/kontakt/| dátum archivácie = 2019-05-06}}</ref> * ''Pozri aj: [[Zoznam nemocníc v Košiciach]].'' == Hospodárstvo a infraštruktúra == === Zamestnanosť a mzdy === [[Súbor:Úrad práce Košice.jpg|thumb|Hlavná budova Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny nachádzajúca sa na [[Staničné námestie|Staničnom námestí]]]] [[Východné Slovensko]] patrí k chudobnejším regiónom [[Európska únia|Európskej únie]], no ekonomické ukazovatele za samotné mesto Košice sa v 1. a 2. dekáde 21. storočia výrazne zlepšili a sú konkurencieschopné s ukazovateľmi západoslovenských miest. V roku [[2016]] dosahoval [[hrubý domáci produkt]] východoslovenského regiónu 69 % priemeru Slovenska.<ref name="ref2">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Regionálny hrubý domáci produkt (v bežných cenách) - IBM Cognos Viewer| url = http://statdat.statistics.sk/cognosext/cgi-bin/cognos.cgi?b_action=cognosViewer&ui.action=run&ui.object=storeID(%22iE4AE24456DDC4A849B0F3372E2C731CA%22)&ui.name=Regionálny%20hrubý%20domáci%20produkt%20(v%20bežných%20cenách)%20[nu3001rr]&run.outputFormat=&run.prompt=true&cv.header=false&ui.backURL=/cognosext/cps4/portlets/common/close.html&run.outputLocale=sk| vydavateľ = Štatistický úrad SR| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-03-16| miesto = Bratislava| jazyk = }}</ref> Samotný [[Košický kraj]] dosahoval 78 % priemeru [[hrubý domáci produkt|hrubého domáceho produktu]] Slovenska.<ref name="ref2" /> Podľa indexu konkurencieschopnosti okresov Slovenska (najlepšie podmienky na rozvoj podnikateľských aktivít) sa košické okresy umiestnili nasledovne: [[Košice II (okres)|Košice II.]] na 11. mieste, [[Košice I (okres)|Košice I.]] na 14., [[Košice IV (okres)|Košice IV.]] na 20. a [[Košice III (okres)|Košice III.]] na 31. mieste.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR| odkaz na autora = | titul = Prieskum: Najhoršie sa podniká v Gelnici, najlepšie v Bratislave| periodikum = SME| odkaz na periodikum = SME| url = https://ekonomika.sme.sk/c/5841443/prieskum-najhorsie-sa-podnika-v-gelnici-najlepsie-v-bratislave.html| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2011-04-07| dátum prístupu = 2020-12-29}}</ref> Nezamestnanosť v [[Košický kraj|Košickom kraji]] bola k [[31. december|31. decembru]] [[2008]] 13,50 %, v okrese [[Košice-okolie]] 17,37 % a samotné mesto vykazovalo 7,19 % percentnú nezamestnanosť. V roku [[2010]] miera nezamestnanosti v meste Košice dosiahla hodnotu 9,57 %, no v roku [[2018]] už len 4 %.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Gécziová| meno = Katarína| autor = | odkaz na autora = | titul = Košiciam sa darí. Nezamestnanosť padla na štyri percentá| periodikum = SME| odkaz na periodikum = SME| url = https://kosice.korzar.sme.sk/c/20854658/kosiciam-sa-dari-nezamestnanost-padla-na-styri-percenta.html| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2018-06-24| dátum prístupu = 2020-12-29}}</ref> [[Nezamestnanosť]] v [[Košický kraj|Košickom kraji]] dosiahla k [[31. január|31. januáru]] [[2019]] 8,38 %, v okrese [[Košice-okolie (okres)|Košice-okolie]] 9,97 % a samotné mesto vykazovalo po spriemerovaní jednotlivých okresov Košíc iba 3,84 % percentnú [[nezamestnanosť]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = MESAČNÁ ŠTATISTIKA o počte a štruktúre uchádzačov o zamestnanie za mesiac január 2019| url = https://www.upsvr.gov.sk/buxus/generate_page.php?page_id=855042| dátum vydania = 31.01.2019 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 16.03.2019| vydavateľ = Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny| miesto = Bratislava| jazyk = }}</ref> V roku [[2018]] klesol počet dlhodobo evidovaných uchádzačov o zamestnanie na 2 019 osôb.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Uchádzači o zamestnanie - IBM Cognos Viewer| url = http://statdat.statistics.sk/cognosext/cgi-bin/cognos.cgi?b_action=xts.run&m=portal/cc.xts&gohome=| vydavateľ = Štatistický úrad SR| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-24| miesto = Bratislava| jazyk = }}</ref> V roku 2019 v Košiciach evidovali priemerný počet zamestnaných osôb 97 409. Z toho v druhom sektore ([[priemysel]] a [[stavebníctvo]]) pracovalo 22 118 osôb (22,7 %) a v treťom sektore (bez štatistických kategórií informácie a komunikácie, odborné vedecké a technické činnosti, administratívne a podporné služby) pracovalo 56 366 osôb (57,9 %). Potom vo štvrtom sektore v kategóriách ''informácie a komunikácie, odborné vedecké a technické činnosti, administratívne a podporné služby'' pracovalo 17 144 osôb (17,6 %).<ref name="slovak.statistics.sk">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Krajské mesto Košice 2019 | url = https://slovak.statistics.sk/wps/portal/8d1727af-201e-417d-98bd-22a05080ec11/!ut/p/z1/rZRbc6IwFMc_jY9pTi6Q8Iho44WyAoLKyw4itqwVrbJav_3Gbjuz6oruzOaBAc7_XPI7OcEJHuOkTHfFc1oVqzJ91d-TxPzui65sNokNIIwWdHtRy1ehRYADHp0KpBe0oTu0ByrocS0wcKLNj-GA2hZXTiv49qjNDpWha1IAgmOc4CQrq3X1gier6TZ9QdsFWv-cNkA_XotFmhV5A3bbvFoc_vwjZ0RQkc4RBZIjTsQMWXI6Q5SmYICEPCPkGHudFTM8uUs9urXZ417gyrK_WDjK7nDhAkhXGdC1O1Fg-YyBzT78bd_3QzeOQcVUs2BEgRdFAIH49K9JcJd_DezkpFV9x4GuZwxbRuyxQZtf9PJCcPSP3cFvsxJDos1eGMXSZzL48q8RnOSHpss03n7odZxHqiLjgv-FILl1FpMPSV0HbvUwuQW5XjA0PwV1XTjdh-pEUmNqglKWS3jPOBf8pQ-1NTRNHG4XeKJpiqu4-hSPdkW-x1G52iz1pIf_OCwdwD2cFNPlwz5bPsADoVKYnBIuLcr0-_HqKH68vSW2nu9VWeXvFR7_9wHXSejmyXl61rWn1QsqyvkKj-9yPedzetqIuM5nPhOc5pIhg2cZ4hljaCqYQBaZznKglJnpGRwhBTAhJKfcMg3GrtR9V-BarjoOShdVA44Bdd1VsStztF1v0t3hC3ID7sqzXkZLyQ7Fx0KLoB20562mh9RIVnI_nC9HcvsLBcrIHA!!/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/ | vydavateľ = Pracovisko ŠÚ SR Košice | dátum vydania = 2020-11-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-28 | miesto = Košice | jazyk = }}</ref> Priemerná mesačná mzda v Košickom kraji v roku 2000 dosahovala 369 €, v roku 2007 zase 668,7 €, v roku 2018 982 €.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Matuščáková | meno = Zuzana | autor = | odkaz na autora = | titul = Priemerná mzda pokorila hranicu 1000 eur. Rozdiel medzi Bratislavou a Prešovom je extrémny | url = https://www.forbes.sk/priemerna-mzda-pokorila-hranicu-1000-eur-rozdiel-medzi-bratislavou-presovom-je-extremny/ | vydavateľ = forbes.sk | dátum vydania = 2019-01-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-03-16 | miesto = | jazyk = }}</ref> Priemerná mesačná mzda v meste Košice bola v roku 2019 na úrovni 1303 €.<ref name="slovak.statistics.sk"/> ==== Vývoj miery nezamestnanosti v Košiciach k 31.12.2019 ==== {|align="center" |{{Graph:Chart|width=500|height=200|type=line|xAxisTitle=Rok|yAxisTitle=Miera nezamestnanosti (%)|xAxisMin=2000|xAxisMax=2019|linewidth=2.5|x=2000,2001,2002,2003,2004,2005,2006,2007,2008,2009,2010,2011,2012,2013,2014,2015,2016,2017,2018,2019|showSymbols=|y=17.94,17.88,16.55,15.11,12.51,11.11,9.21,7.44,7.19,9.73,9.57,11.02,11.52,11.51,10.40,9.11,7.79,5.58,4.53,4.36|colors=#0000aa}}<center>''Zdroj údajov: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny''<ref>{{Citácia periodika| priezvisko = Čičváková| meno = Emília| autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Chlebáková| meno2 = Dominika| autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Kačurová| meno3 = Marcela| autor3 = | odkaz na autora3 = | spoluautori = | titul = Vývoj nezamestnanosti| prekladatelia = | ilustrátori = | fotografi = | ďalší = Grafická úprava Marcela Kačurová| periodikum = Krajské mesto Košice 2019| odkaz na periodikum = | vydavateľ = Štatistický úrad Slovenskej republiky| miesto = Košice| dátum = | rok = 2019| mesiac = 11| deň = | ročník = | typ ročníka = ročník| číslo = | typ čísla = | strany = 31| poznámky = | url = https://slovak.statistics.sk/wps/portal/8d1727af-201e-417d-98bd-22a05080ec11/!ut/p/z1/rVPJktowEP2V5MBRqLVgyUczMzEQoGIYs-iSkhdAMdgMaGDI10eEykyoCsshOmjrp1f9up-wwhOsSr0zc21NVeqlO0-V9z0SbdlskgBANB6h3Ykfo3DoE-CAx-cA2R88Qfs5-BYOOtwBGli5cBBF0bA7GkE4ol-gzUgI_TgGGAg8wgqrtLRru8DTKtnqBdoWaP2a1MBNS1Po1OQ12G1zWxz-vpEZEVToGaJAcsSJyJAvkwxRqqEBEvKUkCP3OjUZnt6FPmm5kqy6pxYPYdDiogsgu2ED2kErHvgRYxCwW7U4vYcLI4D73l9JUF2nHx_rdUPBLQ51NclnDw-3BZ66RMVFUJ_j8c7kexyX1WblTDj86KOmPqEk9xAV6QxxymdIi5yhWeLlnswaOuEUtwB3sDLJqr5PV3WocyYlMCAcKPF9nx1dTTe9h97c0Wq7QKacVXhSaKuX1fzTu8vMEWh-vLyowHm0Km3-ZvHkj0lrsLXum6Tod6S0zrCbKnst7OHcuv-gPem_1Kiv9LL-u3x8Jp5QKTxOCZc-ZW5_QfxdxNfK8d_-7HoVryQ7GGNQMZC9J8ZVcmA_m33k1n3w-ReizA3-/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/| dátum prístupu = 2020-12-31| rok prístupu = 2020| mesiac prístupu = 12| deň prístupu = 31| formát = PDF| issn = | doi = | pmid = | id = ISBN 978-80-8121-784-5| jazyk = sk}}</ref></center> |} === Priemyselná produkcia a stavebníctvo === Košice sú najdôležitejším priemyselným centrom [[Východné Slovensko|východného Slovenska]] so zastúpením ťažkého hutníckeho, elektroenergetického, strojárenského a stavebného priemyslu. V období štátneho socializmu (1948 – 1989) vzniklo v meste viacero etablovaných závodov kovospracujúceho, potravinárskeho a strojárenského priemyslu, ktoré neprežili neoliberálnu ekonomickú transformáciu po roku 1989. Medzi tieto patrili ''Slovenské magnezitové závody – závod Košice-Ťahanovce'', ktorý bol zrušený v roku 1997 a ''Východoslovenské strojárne'' s exportnou výrobou strojov a nákladných automobilov do krajín [[Rada vzájomnej hospodárskej pomoci|Rady vzájomnej hospodárskej pomoci]]. Tento podnik definitívne zanikol v roku 2013. ==== U. S. Steel Košice ==== [[Súbor:Ussteel kosice slovakia.JPG|náhľad|vpravo|Od roku 2000 sú Východoslovenské železiarne v rukách amerického investora pod názvom [[U. S. Steel Košice, s.r.o.]]]] [[Súbor:Tepláreň Košice.jpg|náhľad|vpravo|Tepláreň Košice]] Hutnícky kombinát ''Východoslovenské železiarne'', založený v roku 1959, odkúpil v roku 2000 americký koncern United States Steel Corporation ([[Pittsburgh]], [[Pensylvánia]]) a v súčasnosti funguje pod názvom [[U. S. Steel Košice, s.r.o.]] S výrobnou kapacitou 4,5 ton ocele ročne je U. S. Steel Košice najväčším producentom plochých valcovaných výrobkov v [[Stredná Európa|strednej Európe]]. Výroba podniku sa sústreďuje prevažne na produkty s vyššou pridanou hodnotou pre obalový, elektrotechnický, spotrebný, stavebný a [[Automobilový priemysel|automobilový]] priemysel ako sú oceľ valcovaná za tepla, oceľ valcovaná za studena, elektrotechnická oceľ, žiarovo pozinkovaná oceľ, oceľ s organickými povlakmi, pocínovaná oceľ alebo špirálovo zvárané rúry. V roku [[2008]] spoločnosť zamestnávala 12 227 pracovníkov, čo ju radilo medzi najväčších zamestnávateľov na [[Slovensko|Slovensku]] a na prvé miesto medzi najväčšími súkromnými (neštátnymi) zamestnávateľmi na Slovensku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Výročná správa a IFRS účtovná závierka | url = http://www.usske.sk/corpinfo/2008/ussk_AR_2008_indiv_sk.pdf | dátum vydania = 29.05.2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 29.07.2009 | vydavateľ = [[U. S. Steel Košice, s.r.o.]] | miesto = Košice | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20120127131027/http://www.usske.sk/corpinfo/2008/ussk_AR_2008_indiv_sk.pdf | dátum archivácie = 2012-01-27 }}</ref> V roku [[2017]] sa podnik s 12 028 zamestnancami radil na druhú priečku najväčších súkromných zamestnávateľov na Slovensku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = FInančné výkazy| url = https://www.usske.sk/sk/o-nas/informacie-o-spolocnosti/financne-vykazy| vydavateľ = usske.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-22| miesto = | jazyk = }}</ref> ==== Tepláreň Košice ==== {{Hlavný článok|Tepláreň Košice}} Od roku [[1967]] funguje v mestskej časti [[Košice – mestská časť Juh|Juh]] [[tepelná elektráreň]] TEKO Košice, ktorá patrí medzi najväčších výrobcov a distributérov tepla vo forme horúcej vody a pary v sústave centralizovaného zásobovania teplom na Slovensku. Podnik tiež vyrába [[Elektrická energia|elektrickú energiu]] a poskytuje podporné služby a regulačnú elektrinu pre potreby [[elektrizačná sústava|elektrizačnej sústavy]] Slovenskej republiky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = TEKO Profil spoločnosti | url = http://www.teko.sk/web/guest/profil-spolocnosti | dátum vydania = 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 27.12.2020 | vydavateľ = Tepláreň Košice | miesto = Košice | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20220411082556/http://www.teko.sk/web/guest/profil-spolocnosti | dátum archivácie = 2022-04-11 }}</ref> ==== Kosit Košice ==== {{Hlavný článok|KOSIT}} [[Súbor:0870 August 2019 in Košice.jpg|náhľad|vpravo|Podnikové vozidlo na odvoz odpadu prechádzajúce časťou Hlavnej ulice]] Spoločnosť KOSIT, a.s. od roku 2001 pôsobí v oblasti zberu a spracovania komunálneho [[odpad]]u, pričom vlastní jedno zariadenie na energetické využitie odpadov, t. j. spaľovňu odpadov na území mestskej časti [[Košice – mestská časť Barca|Barca]] v blízkosti obce [[Kokšov-Bakša]]. Spoločnosť zhodnotí 195 000 [[Tona|ton]] odpadu ročne, vyprodukuje 48 000 [[MWh]] elektrickej energie pre 20 000 [[Domácnosť|domácností]] a v čase zimného obdobia zabezpečuje vykurovanie pre 2400 domácností.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = KOSIT O spoločnosti | url = https://www.kosit.sk/o-spolocnosti/ | dátum vydania = 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 27.12.2020 | vydavateľ = KOSIT Košice | miesto = Košice | jazyk = }}</ref> ==== Colas Slovakia ==== V období socialistickej industrializácie v roku 1955 vznikol v Košiciach stavebný podnik ''Inžinierske stavby'' zameraný na výstavbu ciest, mostov, vodných nádrží, železničných a električkových tratí na východnom Slovensku. V roku 2004 sa podnik stal členom francúzskeho stavebného koncernu COLAS a v súčasnosti spolu s ostatnými slovenskými divíziami patrí medzi lídrov vo výstavbe a údržbe dopravnej infraštruktúry v krajine.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Profil spoločnosti | url = https://www.colas-sk.sk/sk/o-nas/profil-spolocnosti | dátum vydania = 2019 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 27.12.2020 | vydavateľ = Colas Slovakia | miesto = Košice | jazyk = }}</ref> ==== Priemyselný park Immopark ==== Pri [[Medzinárodné letisko Košice|medzinárodnom letisku Košice]] na území mestskej časti [[Košice – mestská časť Barca|Barca]] bol založený [[Priemyselný a logistický Park Košice|priemyselný a logictický park Immopark]]. Prvými investormi na jeho 60 hektárovom území sú globálne firmy vyrábajúce automobilové súčiastky: U-Shin Slovakia (prístupové systémy do automobilov a vývojové centrum), Faurecia Slovakia (interiéry a príslušenstvo do automobilov), Howe (kožené sedadlá) a Windsor Maschine Group (operadlá). V roku 2018 tu otvorila svoj závod japonská spoločnosť Minebea Mitsubi pre 2000 zamestnancov, ktorých zamestná do roku 2022. Firma vyrába elektronické a strojárske súčiastky pre [[automobilový priemysel]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = New Kosice Plant in Slovakia Started Production of Automotive Motors| url = https://www.minebeamitsumi.com/english/news/press/2018/1196179_11786.html| vydavateľ = minebeamitsumi.com| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-24| miesto = | jazyk = }}</ref> Okrem toho tu sídli rad logistických a prepravných spoločností. ==== Priemyselný park Kechnec ==== Najvýznamnejší a najväčší priemyselný park v regióne Košíc sa nachádza pri obci [[Kechnec]]. [[Priemyselný park Kechnec]] s rozlohou {{ha|332|m}} je od Košíc vzdialený {{km|18|m}} a má v ňom prevádzku okolo 14 podnikov: Getrag Ford (výroba prevodoviek), Kuenz-SK (výroba oceľových konštrukcií), Magneti Marelli Slovakia (výroba komponentov pre automobilový priemysel), Crown Bevcan Slovakia (výroba obalových materiálov), Schelling Slovakia (výroba oceľových konštrukcií), Gefko Slovakia (logistické služby), Swep Slovakia (výroba výmeníkov tepla), Ave SK (recyklácia odpadov), Evans Slovakia (výroba plastových obalov), Molex Slovakia (výroba elektro komponentov pre automobilový priemysel).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Priemyselná zóna Kechnec| url = http://www.kechnec.sk/clanok/priemyselna-zona-kechnec| vydavateľ = kechnec.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-24| miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20190510132149/http://www.kechnec.sk/clanok/priemyselna-zona-kechnec| dátum archivácie = 2019-05-10}}</ref> ==== Priemyselný park Veľká Ida ==== [[Priemyselný park Veľká Ida]] s rozlohou {{ha|30|m}} je od Košíc vzdialený {{km|10|m}} a majú v ňom prevádzku štyri firmy. Strojárskou výrobou sa zaoberajú podniky firiem Energyco a Steelcon Slovakia. Predmetom výroby firmy Oerlikon Balzers je plazmová úprava súčiastok a firma IEE Sensing Slovakia podniká v oblasti senzoriky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = KKP Invest s.r.o.| odkaz na autora = | titul = Všeobecné informácie / Lokalita| url = http://pozemkyke.sk/sk/o-priemyselnom-parku| vydavateľ = pozemkyke.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-28| miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20220411082557/http://pozemkyke.sk/sk/o-priemyselnom-parku| dátum archivácie = 2022-04-11}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = KKP Invest s.r.o.| odkaz na autora = | titul = Investori v parku| url = http://pozemkyke.sk/sk/investori| vydavateľ = pozemkyke.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-28| miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=jún 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> ==== Priemyselný park Valaliky ==== Budovaním nového strategického priemyselného parku južne od Košíc od roku 2021 sledovala [[Vláda SR|vláda SR]] zníženie regionálnych rozdielov. Park s rozlohou 910 [[Hektár|ha]] sa má zaradiť medzi najväčšie na Slovensku. V roku 2022 švédsky výrobca osobných automobilov [[Volvo Group|Volvo]] oznámil, že v priemyselnom parku Valaliky vybuduje svoj nový európsky závod na výrobu elektromobilov v hodnote 1,2 miliardy eur. Piata automobilka na Slovensku s 3300 zamestnancami má spustiť prevádzku v roku 2026.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Mesto Košice| odkaz na autora = | titul = Investícia automobilky Volvo bude mať pre mesto a okolie veľký význam| periodikum = kosice.sk| odkaz na periodikum = kosice.sk| url = https://www.kosice.sk/clanok/investicia-automobilky-volvo-bude-mat-pre-mesto-a-okolie-velky-vyznam| issn = | vydavateľ = | miesto = Košice| dátum = 2022-07-01| dátum prístupu = 2022-09-7}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko =| meno = | autor = Pravda| odkaz na autora = | titul = Plat od tisíc do dvetisíc. Nájde Volvo dosť pracovníkov a čo to spraví so zárobkami?| periodikum = Pravda| odkaz na periodikum = Pravda| url = https://ekonomika.pravda.sk/firmy-a-trhy/clanok/632431-megainvesticia-volva-smeruje-do-kosic-bude-to-vzpruha-pre-region| issn = | vydavateľ = | miesto = Bratislava| dátum = 2022-07-03| dátum prístupu = 2022-09-07}}</ref> === Tretí sektor, informačné služby a inovácie === [[Súbor:IT centrum Cassovar - panoramio.jpg|náhľad|vpravo|Časť komplexu [[Cassovar (polyfunkčný komplex)|Cassovar]] v ktorom sídli spoločnosť [[Deutsche Telekom IT Solutions Slovakia]]]] ==== Košice IT Valley ==== {{Hlavný článok|Košice IT Valley}} Po období intenzívneho budovania ťažkého [[Hutníctvo|hutníckeho]] a [[strojárstvo|strojárenského]] priemyslu v období štátneho [[Socializmus|socializmu]] v 2. polovici [[20. storočie|20. storočia]] sa Košice v [[21. storočie|21. storočí]] profilujú predovšetkým ako centrum špičkových [[Informačné a komunikačné technológie|informačných a telekomunikačných technológií]] a kreatívneho priemyslu. Svoje kancelárie do mesta umiestnili globálne spoločnosti ako [[Deutsche Telekom IT Solutions Slovakia]] (Nemecko), AfB (Nemecko), FPT Slovakia (Vietnam), Accenture Slovensko, GlobalLogic Slovakia, Deloitte, [[Ness Košice]], [[Siemens AG|Siemens PSE]], VSE IT služby, [[AT&T]], [[ESET]], [[IBM]], FPT Software, [[Cisco Systems|Cisco Systems Slovakia]], Embraco, [[Microsoft Corporation|Microsoft Slovakia]], Freudenberg IT aj [[Slovenskí mobilní operátori|mobilní operátori]] [[Orange Slovensko|Orange]], [[Slovak Telekom]] a [[O2 Slovakia|O2]]. V roku [[2007]] sa košický IT sektor pod záštitou [[Košický samosprávny kraj|Košického samosprávneho kraja]] združil do inovatívneho klastra [[Košice IT Valley]] s cieľom podpory vzájomnej spolupráce v oblasti spoločných vedecko-výskumných projektov a zlepšovania kvality IT vzdelávacích programov na košických univerzitách. Od svojho vzniku v roku 2007 klaster narástol z desiatich zakladajúcich členov na 55 subjektov. V roku 2009 zamestnával IT sektor okolo 3000 a<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Košice IT Valley | url = http://www.kosiceitvalley.sk/index.php?ids=13 | dátum vydania = 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 29.07.2009 | vydavateľ = I.T.Valley | miesto = Košice | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20090720074627/http://www.kosiceitvalley.sk/index.php?ids=13 | dátum archivácie = 2009-07-20 }}</ref> v roku 2015 už vyše 7000 kvalifikovaných odborníkov. Z nich najvýznamnejšia spoločnosť [[Deutsche Telekom IT Solutions Slovakia|Deutsche Telekom]] zamestnávala v roku 2016 okolo 3850 pracovníkov a radí sa tak do priečky druhého najväčšieho zamestnávateľa v Košiciach. Košická prevádzka predstavuje druhé najväčšie centrum zdieľaných služieb na Slovensku a zároveň patrí do prvej pätnástky najväčších zamestnávateľov na Slovensku.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Nemec | meno = Marek | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Z Košíc sa stáva digitálna veľmoc | periodikum = HN | odkaz na periodikum = | rok = 28.10.2015 | mesiac = | ročník = | číslo = | strany = | url = http://hn.hnonline.sk/ekonomika-a-firmy-117/z-kosic-sa-stava-digitalna-velmoc-952233 | issn = | dátum prístupu = 2015-10-28 | url archívu = https://web.archive.org/web/20151028130518/http://hn.hnonline.sk/ekonomika-a-firmy-117/z-kosic-sa-stava-digitalna-velmoc-952233 | dátum archivácie = 2015-10-28 }}</ref> V roku 2020 vznikla v Košiciach štátna akciová spoločnosť ''Slovensko IT'', ktorej štátne orgány zverili budovanie lacnejších, modernejších a flexibilnejších štátnych informačných systémov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vicepremiérka Remišová odštartovala fungovanie spoločnosti Slovensko IT | url = https://touchit.sk/vicepremierka-remisova-odstartovala-fungovanie-spolocnosti-slovenko-it/308514 | dátum vydania = 12.9.2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 27.12.2020 | vydavateľ = TouchIT | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210118235243/https://touchit.sk/vicepremierka-remisova-odstartovala-fungovanie-spolocnosti-slovenko-it/308514 | dátum archivácie = 2021-01-18 }}</ref> ==== Cassovia Medi Valley ==== Cassovia Medi Valley je [[Klaster (ekonomika)|klaster]] zdravotníckych, vzdelávacích, vedeckých a administratívnych subjektov zameraných na koordinovanie výskumno-vedeckých, vývojových a inovačných aktivít v oblasti biomedicíny, farmácie a kozmetiky. Zakladajúcimi členmi klastra sú spoločnosť MM Medical, orientovaná na výrobu a vývoj dermatologických laserov, a Juhapharm, firma podnikajúca v oblasti estetickej medicíny. Hlavnými vývojovými partnermi súkromného sektora sú [[Technická univerzita v Košiciach]], [[Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach]] a [[Univerzita veterinárneho lekárstva a farmácie v Košiciach]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Čo je Cassovia Medi Valley | url = https://www.cmv.sk/co-je-cmv | dátum vydania = 2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 27.12.2020 | vydavateľ = CMV | miesto = Košice | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20201203180220/https://cmv.sk/co-je-cmv | dátum archivácie = 2020-12-03 }}</ref> ==== Inovačné centrum Košického kraja ==== V lete 2021 vznikne v Košiciach koordinačný orgán rozvoja inovácií a nových technológií s názvom Inovačné centrum Košického kraja, ktoré si kladie za cieľ rozvinutie nového high-tech priemyslu v kraji. Inovačné centrum zakladá v areáli košickej ''Tabačky'' na Strojárenskej ulici päť partnerov, medzi ktorých patrí [[Košický samosprávny kraj]], mesto Košice, [[Technická univerzita v Košiciach]], [[Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach]] a [[Univerzita veterinárneho lekárstva a farmácie v Košiciach]]. V rámci pripravovaného ''Košického klastra nového priemyslu'' partneri inovačného centra v spolupráci so [[Slovenská akadémia vied|Slovenskou akadémiou vied]], [[Univerzitná nemocnica Louisa Pasteura Košice|Univerzitnou nemocnicou Louisa Pasteura]] a spoločnosťou Cassovia Discovery Park vytvoria podmienky pre biomedicínsky výskum a vývoj nových materiálov v oblasti životného prostredia a zelenej energetiky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Terezková | meno = Anna | odkaz na autora = | titul = Košický samosprávny kraj spolu s partnermi pracuje na využití inovačného potenciálu | url = https://www.upjs.sk/public/media/24094/inovacne-centrum-kosickeho-kraja.pdf | dátum vydania = 17.12.2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 27.12.2020 | vydavateľ = Košický samosprávny kraj | miesto = Košice | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210620175903/https://www.upjs.sk/public/media/24094/inovacne-centrum-kosickeho-kraja.pdf | dátum archivácie = 2021-06-20 }}</ref> ==== Prekladisko tovarov Interport ==== V mestskej časti [[Košice – mestská časť Šaca|Košice-Šaca]] v blízkosti [[Medzinárodné letisko Košice|medzinárodného letiska Košice]] vyrástlo v roku 1970 popri hutníckom kombináte s dnešným názvom [[U. S. Steel Košice]] prekladisko tovarov s napojením na [[Železničná trať Zvolen – Košice|železničnú trať č. 160 Košice - Zvolen]] a [[Železničná trať Užhorod – Haniska|širokorozchodnú trať do Užhorodu s rozchodom koľajníc 1520 mm]]. Cez prekladisko sa pred rokom 1989 v rámci obchodnej výmeny medzi krajinami [[Rada vzájomnej hospodárskej pomoci|Rady vzájomnej hospodárskej pomoci]] importovali do Československa automobily typu [[Lada (automobil)|Lada]], [[Moskvič]] a [[Volga (automobil)|Volga]]. V súčasnosti na prekladisku spoločnosť Interport Service poskytuje služby logistického charakteru pri vývoze a dovoze produktov z [[Rusko|Ruska]], [[Ukrajina|Ukrajiny]] a [[Bielorusko|Bieloruska]] nadnárodným spoločnostiam ako sú [[U. S. Steel Košice]], [[Volkswagen]], OFZ, Budamar, SMZ Jelšava, Rail Cargo Operator, AS Trade, Gefco, C&T, Cosmotrade, Investex groups a Zberko. Súčasťou prekladiska je kontajnerový terminál, nácestné stredisko a verejný colný sklad.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Interport Service - profil spoločnosti | url = https://www.interport.sk/spolocnost/profil-spolocnosti | dátum vydania = 2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 29.12.2020 | vydavateľ = Interport Service | miesto = Košice | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210513185518/https://www.interport.sk/spolocnost/profil-spolocnosti | dátum archivácie = 2021-05-13 }}</ref> ====Iné podniky tretieho a štvrtého sektora==== Ďalšími významnými podnikmi sídliacimi v Košiciach sú [[Východoslovenská vodárenská spoločnosť]], ktorá zásobuje pitnou vodou takmer milión obyvateľov Slovenska, a [[Východoslovenská energetika]], ktorá poskytuje komplexné služby spojené s odberom elektriny a plynu pre zhruba pol milióna obyvateľov Slovenska. Štátne autority v roku 2020 poprorili v Košiciach vznik ''Centra výskumu vodíkových technológií'', ktoré sa bude zaoberať využitím vodíkového pohonu v oblasti dopravy. Prostredníctvom aplikácie výsledkov výskumu sa od centra očakáva, že by sa Slovensko mohlo priblížiť požadovaným cieľom [[Európska komisia|Európskej komisie]] do roku [[2050]] o uhlíkovej neutralite.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = V Košiciach vznikne výskumné vodíkové centrum | url = https://nvas.sk/sk/2020/09/21/v-kosiciach-vznikne-vyskumne-vodikove-centrum/ | dátum vydania = 20.9.2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 27.12.2020 | vydavateľ = Národná vodíková asociácia Slovenska | miesto = Košice | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20201204015135/https://nvas.sk/sk/2020/09/21/v-kosiciach-vznikne-vyskumne-vodikove-centrum/ | dátum archivácie = 2020-12-04 }}</ref> === Dopravná infraštruktúra === {{Hlavný článok|Doprava v Košiciach}} ==== Medzinárodné letisko Košice ==== [[Súbor:Medzinárodné letisko Košice.jpg|náhľad|Terminál [[Medzinárodné letisko Košice|Medzinárodného Letiska Košice]]]] [[Súbor:Kuzmanyho0.jpg|náhľad|Paralelná k vnútornému [[Mestský okruh číslo 1 (Košice)|mestskému okruhu I.]] je [[Kuzmányho ulica (Košice)|Kuzmányho ulica]]]] [[Súbor:PrešovskáSečovská.jpg|náhľad|[[Mestský okruh číslo 2 (Košice)|Vonkajší okruh mesta II.]] – Mimoúrovňová križovatka Prešovská-Sečovská]] [[Súbor:Košice Railway Station.jpg|náhľad|[[Železničná stanica Košice]]]] [[Súbor:Košice-linka4-Kuzmányho ulica.jpg|thumb|Košická električka [[Vario LF2 plus|Vario FL2+]] na linke {{rcb|Doprava v Košiciach|4|inline=croute}} – [[Kuzmányho ulica (Košice)|Kuzmányho]] ulica]] Na juhozápade mesta sa nachádza [[Medzinárodné letisko Košice]], s pravidelnými linkami do [[Bratislava|Bratislavy]] ([[Wizz Air]]), [[Letisko Václava Havla Praha|Prahy]] ([[Ryanair]]), [[Letisko Viedeň-Schwechat|Viedne]] ([[Austrian Airlines]]), [[Letisko Fryderyka Chopina Varšava|Varšavy]] ([[LOT]]), [[Letisko Londýn Luton|Londýna Lutonu]] ([[Wizz Air]]), [[Letisko Londýn Stansted|Londýna Stanstedu]] ([[Ryanair]]), [[Letisko Zürich|Zürichu]] ([[Swiss International Air Lines]]), [[Letisko Zadar|Zadaru]] ([[Ryanair]]), [[Letisko Dublin|Dublinu]] ([[Ryanair]]), [[Liverpool]]u ([[Ryanair]]) a letnými [[Charterový let|chartrovými letmi]] do niektorých [[Stredomorie (Stredozemné more)|stredomorských]] a [[Čierne more|čiernomorských]] dovolenkových destinácií.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapa destinácií| url = https://www.airportkosice.sk/sk/pre-cestujucich/aktuality/mapa-destinacii| vydavateľ = airportkosice.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-08-26| miesto = Košice| jazyk = }}</ref> Z mesta je taktiež zabezpečovaný autobusový resp. transferový prípoj na [[Budapešť|budapeštianske]] letisko [[Medzinárodné letisko Ferenca Liszta Budapešť|Ferihegy]], [[letisko Viedeň-Schwechat]] aj na Letisko Jána Pavla II. Kraków-Balice. ==== Cestná doprava ==== Košice sú spojené diaľnicou [[Súbor:D1-SVK-2020.svg|30px|link=Diaľnica D1 (Slovensko)]] s [[Prešov]]om, [[Poprad]]om a [[Ružomberok|Ružomberkom]]. Dokončenie jej nadväzujúcich úsekov, umožňujúcich diaľničné spojenie do [[Bratislava|Bratislavy]] a [[Žilina|Žiliny]], je predpokladané najskôr do roku [[2030]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Je známy nový termín dokončenia diaľnice D1. Nikoho nepoteší| url = https://www.autoviny.sk/novinky/121372/je-znamy-novy-termin-dokoncenia-dialnice-d1-nikoho-nepotesi| vydavateľ = autoviny.sk| dátum vydania = 2020-07-30| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-02-05| miesto = | jazyk =}}</ref> Kvalitné prepojenie južným ťahom cez [[Zvolen]] má priniesť rýchlostná cesta [[Súbor:R2-SVK-2020.svg|30px|link=Rýchlostná cesta R2 (Slovensko)]]. Diaľničné spojenie na maďarské hranice smerom na juh na [[Budapešť]] a [[Miškovec]] priniesla rýchlostná cesta [[Súbor:R4-SVK-2020.svg|30px|link=Rýchlostná cesta R4 (Slovensko)]], ktorej výstavba prebehla v rokoch [[2010]]{{--}}[[2013]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Košice – Milhosť | url = http://ndsas.sk/rychlostne-cesty/12329s?ids=12329&idc=12329&prm1=2&prm2=69 | dátum vydania = 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 29.07.2009 | vydavateľ = Národná diaľničná spoločnosť | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20101125182125/http://ndsas.sk/rychlostne-cesty/12329s?ids=12329&idc=12329&prm1=2&prm2=69 | dátum archivácie = 2010-11-25 }}</ref> Jej pokračovanie až do maďarského Miškolca bude zabezpečené dokončením diaľnice [[Súbor:M30 (Hu) Otszogletu kek tabla.svg|27px|link=Diaľnica M30 (Maďarsko)]]. Vzhľadom na priaznivú urbanistickú štruktúru existujú v Košiciach dva ''mestské dopravné okruhy'' (sú označené zvislými informatívnymi [[dopravná značka|dopravnými značkami]]), [[Obchvat Košíc|vnútorný mestský obchvat]] a vonkajší [[Košický obchvat|diaľničný obchvat]].<ref name="obchvat">{{Citácia periodika | priezvisko = Jabrik| meno = Peter| autor =| odkaz na autora =| titul = Vodičom sa trochu uľaví. Otvorili nový úsek juhovýchodného obchvatu Košíc, nebude spoplatnený| periodikum = Korzár| odkaz na periodikum = Korzár (denník)| url = https://kosice.korzar.sme.sk/c/23548401/vodicom-sa-trochu-ulavi-otvorili-novy-usek-juhovychodneho-obchvatu-kosic-nebude-spoplatneny.html| issn =| vydavateľ = Petit Press| miesto = Košice| dátum = 2025-09-24| dátum prístupu = 2025-10-08}}</ref> [[Mestský okruh číslo 1 (Košice)|Vnútorný mestský okruh (I.)]] [[Súbor:Okruh 1.svg|20px]] obkolesuje historické jadro a je tvorený širokými štvorpruhovými ulicami: [[Štefánikova ulica (Košice)|Štefánikova]], Protifašistických bojovníkov, [[Senný trh (Košice)|Senný trh]], [[Námestie osloboditeľov (Košice)|Námestie osloboditeľov]], Štúrova, [[Moyzesova ulica (Košice)|Moyzesova]] a [[Hviezdoslavova ulica (Košice)|Hviezdoslavova]] (v opačnom smere [[Bačíkova ulica|Bačíkova]]-Továrenská).<ref name="vkú">{{cite book|title=Košice. Mapa mesta|publisher=Vojenský kartografický ústav ([[Harmanec]])|origdate=[[2003]]|isbn=80-8042-362-8}}</ref> [[Mestský okruh číslo 2 (Košice)|Vonkajší mestský okruh (II.)]] [[Súbor:Okruh 2.svg|20px]] prebieha okrajovými [[mestské časti Košíc|mestskými časťami]] štvorpruhovými komunikáciami: Alejová, [[Trieda SNP (Košice)|Trieda SNP]], Watsonova, Hlinkova, Prešovská, Južné nábrežie, Nižné Kapustníky. Východná časť mestského okruhu sa v rokoch [[1987]]{{--}}[[2008]] budovala ako [[diaľničný privádzač]] ku diaľnici [[Súbor:D1-SVK-2020.svg|30px|link=Diaľnica D1 (Slovensko)]] mimoúrovňovo. Väčšina východnej časti okruhu dotvára vnútorný [[obchvat Košíc]].<ref name="vkú"/> [[Košický obchvat|Diaľničný košický obchvat]] obchádza mesto a odkloňuje tranzitnú dopravu na všetky smery, spája diaľnicu [[Súbor:D1-SVK-2020.svg|30px|link=Diaľnica D1 (Slovensko)]] a rýchlostnú cestu [[Súbor:R4-SVK-2020.svg|30px|link=Rýchlostná cesta R4 (Slovensko)]]. Začína v križovatke ''[[Súbor:D1-SVK-2020.svg|30px|link=Diaľnica D1 (Slovensko)]] Budimír'', pokračuje v smere na východ, tam sa plánuje pokračovanie diaľnice na ukrajinskú hranicu, košický obchvat ďalej pokračuje na juh, a napája sa na [[Súbor:R4-SVK-2020.svg|30px|link=Rýchlostná cesta R4 (Slovensko)]] pokračujúcu k maďarským hraniciam, následne vznikne priame napojenie na rýchlostnú cestu pre spoločnosť [[U. S. Steel Košice]] a západná časť košického obchvatu skončí v križovatke ''Košice, Šaca'', tu sa plánuje pokračovanie rýchlostnej cesty [[Súbor:R2-SVK-2020.svg|30px|link=Rýchlostná cesta R2 (Slovensko)]] až do [[Bratislava|Bratislavy]]. Výstavba obchvatu sa začala [[11. november|11. novembra]] [[2016]]. Prvý úsek obchvatu bol dokončený [[24. september|24. septembra]] [[2025]]. Druhý úsek je v procese vydávania stavebného povolenia.<ref name="obchvat"/> '''Autobusová doprava''' je zabezpečovaná z [[Autobusová stanica Košice|autobusovej]] stanice susediacej so [[Železničná stanica Košice|železničnou]], na prímestských, štátnych i medzinárodných linkách prevádzkovaná spoločnosťou [[Eurobus|eurobus, a.s.]] Okrem tradičných [[Západná Európa|západoeurópskych]] liniek je zabezpečované aj kvalitné spojenie s [[Ukrajina|Ukrajinou]] do miest [[Užhorod]] a [[Mukačevo]], ale aj s poľským mestom [[Krakov]] pomocou autobusových a mikrobusových liniek súkromného dopravcu Leo Express.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Leo Express & SYMBIO| odkaz na autora = | titul = Vlakové a autobusové lístky| url = https://www.leoexpress.com/sk/kam-jazdime/mapa-spojov| vydavateľ = leoexpress.com| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-03-16| miesto = | jazyk = }}</ref> * ''Pozri aj:'' [[Autobusová stanica Košice]] ==== Železničná doprava ==== Železničná doprava v Košiciach existuje od [[14. augusta]] [[1860]], kedy bola predĺžená ''Potiská železnica'' od [[Miškovec|Miškovca]] do Košíc. Neskôr pribudli i ďalšie trate: * [[1870]]: ''[[Košicko-bohumínska železnica]]'' cez [[Žilina|Žilinu]] do [[Sliezsko|sliezskeho]] [[Bohumín]]a, s odbočkou do [[Prešov]]a. * [[1873]]: ''Zemplínska železnica'' do [[Michaľany|Michalian]] a ďalej na [[Čierna nad Tisou|Čiernu nad Tisou]]. * [[1890]]: ''Turnianska železnica'' cez [[Turňa nad Bodvou|Turňu nad Bodvou]] a [[Tornanádaska|Tornanádasku]] do [[Miškovec|Miškovca]], jej prepojením s [[Rožňava|Rožňavou]] od roku [[1955]] sa získalo aj južné spojenie so [[Západné Slovensko|západom Slovenska]]. [[Železničná stanica Košice]] vo východnej časti širšieho centra je hlavnou stanicou mesta, na ktorého území sa nachádzajú aj železničné stanice ''[[Košice – mestská časť Barca|Barca]]'', ''[[Košice – mestská časť Krásna|Krásna nad Hornádom]]'' a železničné zastávky ''Košice predmestie'' a ''[[Košice – mestská časť Ťahanovce|Ťahanovce]]''. V Čermeľskom údolí na severovýchode mesta je v letnej sezóne v prevádzke úzkorozchodná [[Železničná trať Čermeľ – Alpinka|Košická detská historická železnica]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Detská železnica Košice| odkaz na autora = | titul = Cestovný poriadok| url = https://www.detskazeleznica.sk/-cestovny-poriadok| vydavateľ = detskazeleznica.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-29| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> V Košiciach končí [[Trať z Užhorodu do Hanisky pri Košiciach|širokorozchodná železničná trať]], po ktorej sa dopravuje [[železná ruda]] z [[Ukrajina|Ukrajiny]] do [[U. S. Steel Košice, s.r.o.|U. S. Steel Košice]]. V minulosti sa vážne uvažovalo o jej predĺžení až do [[Viedeň|Viedne]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA| odkaz na autora = | titul = Širokorozchodná trať by mohla byť do siedmich rokov| periodikum = SME| odkaz na periodikum = SME| url = https://ekonomika.sme.sk/c/3318374/sirokorozchodna-trat-by-mohla-byt-do-siedmich-rokov.html| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2007-05-28| dátum prístupu = 2020-12-29}}</ref> ==== Mestská hromadná doprava ==== {{hlavný článok|Mestská hromadná doprava v Košiciach}} {{hlavný článok|Dopravný podnik mesta Košice}} V Košiciach je prevádzkovaná najstaršia [[Mestská hromadná doprava v Košiciach|mestská hromadná doprava]] na území dnešného Slovenska. Začiatok prevádzky koľajovej dopravy spadá do novembra [[1891]]. Pomerne neskoro, až v 50. rokoch minulého storočia, sa v uliciach mesta objavuje nový dopravný prostriedok – [[autobus]]. V 60. rokoch bola vybudovaná veľkokapacitná [[košická rýchlodráha|električková rýchlodráha]] na prepravu zamestnancov do [[U. S. Steel Košice|VSŽ (dnešný U.S. Steel)]]. V rokoch [[1993]]{{--}}[[2015]] premávali v Košiciach i [[Trolejbus|trolejbusy]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Baran| meno = Sebastián| autor = imhd.sk| odkaz na autora = | titul = História MHD v Košiciach: Na počiatku električky (1909 - 1918)| url = https://imhd.sk/ke/doc/sk/10711/Historia-MHD-v-Kosiciach-Na-pociatku-elektricky-1909-1918| vydavateľ = imhd.sk| dátum vydania = 2013-11-14| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-29| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> Mestskú hromadnú dopravu zabezpečuje [[Dopravný podnik mesta Košice]], ktorý prevádzkuje spolu 65 liniek pravidelnej mestskej hromadnej dopravy týmito dopravnými prostriedkami:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = imhd.sk| odkaz na autora = | titul = Cestovné poriadky| url = https://imhd.sk/ke/cestovne-poriadky| vydavateľ = imhd.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2020-12-01| dátum prístupu = 2020-12-29| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> * [[autobus]]y (na 52 linkách, z toho 7 nočných liniek a jedna školská) * [[električka|električky]] (na 15 linkách, z toho sedem mestských liniek a osem pre obsluhu železiarní) * [[trolejbus]]y (na 2 linkách, pozastavená prevádzka, nahradené autobusmi, občasné historické jazdy) {{hlavný článok|Autobusová doprava v Košiciach}} {{hlavný článok|Električková doprava v Košiciach}} {{hlavný článok|Trolejbusová doprava v Košiciach}} ==== Mosty v Košiciach ==== Cez neveľkú rieku [[Hornád]] vedie v Košiciach niekoľko mostov pre cestnú a železničnú dopravu. Niektoré sú určené iba pre peších. * ''Pozri aj: [[Zoznam mostov v Košiciach]].'' == Šport == [[Súbor:Steel Arena Košice.jpg|náhľad|Steel Aréna]] [[Súbor:CROW arena - panoramio.jpg|náhľad|Crow Aréna]] [[Súbor:MMM2006.jpg|náhľad|Medzinárodný maratón mieru]] [[Súbor:Vyhliadkova veza Kosice 3.jpg|náhľad|[[Štadión Lokomotívy|Futbalový štadión Lokomotíva]]]] [[Súbor:Košice - Staničné nám. 5 - Verejné kúpalisko.jpg|náhľad|Letné kúpalisko v [[Mestský park (Košice)|Mestskom parku]]]] [[Súbor:Jahodná - panoramio.jpg|náhľad|[[Jahodná (vrch)|Areál zimných športov Košice – Jahodná]] na jar]] [[Súbor:Kosice - Anicka pond.jpg|náhľad|Kúpalisko Ryba Anička]] [[Súbor:GC Alpinka club house - panoramio.jpg|náhľad|Budova golfového ihriska na Alpinke]] Košice sú mestom s bohatou športovou tradíciou, ktorá sa výrazným spôsobom podieľa na šírení dobrého mena mesta. Už v roku [[1924]] sa v Košiciach konal prvý ročník najstaršieho maratónu v [[Európa|Európe]] – [[Medzinárodný maratón mieru|Medzinárodného maratónu mieru]], čím sa stali po [[Spojené štáty|americkom]] [[Boston (Massachusetts)|Bostone]] druhým mestom na svete, kde usporiadali tento typ [[Beh|bežeckej]] športovej disciplíny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Charakteristika MMM| url = http://www.cassovia.sk/mmm/| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 15.08.2009| vydavateľ = cassovia.sk| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> Ďalším zviditeľnením Košíc v zahraničí bol ich futbalový klub [[1. FC Košice]] (neskôr [[FC VSS Košice]]), ktorého hráči sa ako prvý tím zo Slovenska kvalifikovali do skupinovej fázy [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov UEFA]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Silný| meno = Boris| autor = FutbalovýSvet| odkaz na autora = | titul = VIDEO+FOTO Slovenský futbal prišiel o jeden z najúspešnejších tímov: Takýto bol klub z metropoly východu!| url = https://www.futbalovysvet.sk/clanok/30922/video-foto-slovensky-futbal-prisiel-o-jeden-z-najuspesnejsich-timov-takyto-bol-klub-z-metropoly-vychodu| vydavateľ = futbalovysvet.sk| dátum vydania = 2017-07-27| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-30| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> Košický hokej je desiatky rokov pojmom na domácej i medzinárodnej scéne. [[HC Košice]] sa posledne stali v sezóne [[Tipos extraliga 2024/2025|2024/2025]] majstrami Slovenska.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko =| meno =| autor = Sportnet| odkaz na autora =| titul = Rekordný titul je realitou. Košice vystriedali Nitru na tróne extraligy po veľkej dráme| periodikum = SME| odkaz na periodikum = SME| url = https://sportnet.sme.sk/spravy/hokej-kosice-nitra-vysledok-7-zapas-finale-play-off-tipos-extraliga-2024-2025/| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2025-04-29| dátum prístupu = 2025-10-08}}</ref> === Kluby === {| | valign=top | * [[Americký futbal]] ** Cassovia Steelers * [[Atletika]] ** AK Olympia ŠG Košice ** Akademik TU AO Košice ** BK STEEL Košice ** KAC Jednota Košice ** Maratónsky klub Košice ** TJ Obalservis Košice * [[Balón (aerostat)|Balonové lietanie]] ** ADS ballooning * [[Basketbal]] ** [[Good Angels Košice]] jeden z najlepších basketbalovích klubov na Slovensku ** [[BK Cassovia Košice]] ** KAC Jednota Košice ** Basketbalová akadémia Košice ** Basketbalový klub Geotrend Košice ** Basketbalový klub Viktoria basket Košice * [[Bedminton]] ** Bedmintonový klub Lokomotíva Košice * [[Bejzbal]] ** Softbalový Klub Crows ** [[1. Baseballový klub Slávia UPJŠ Košice]] ** SEALS – 1. baseballový klub Slávia Košice * [[Bridž]] ** [[Košický bridžový klub]] * [[Florbal]] ** [[FK ATU Košice]] ** [[FbO Florko Košice]] * [[Futbal]] **[[FC Lokomotíva Košice]] ** [[FC VSS Košice]] (iné názvy: [[1. FC Košice]], [[MFK Košice]]) **[[FC Košice]] (predtým FK Vyšné Opátske) ** Futbalový klub Košice-Barca ** Futbalový klub Košice-Košická Nová Ves ** Futbalový klub Hornád ** Futbalový klub Poľov ** Lokomotíva AS Košice ** FK Lokomotíva Železničiar Košice ** Futbalový klub ŠK Roma Sever ** Futbalový klub Real Košice ** Futbalový klub Šaca ** Futbalový klub Baník Ťahanovce ** Futbalový klub KAC JEDNOTA Košice * [[Go]] – dva go kluby * [[hádzaná (7 hráčov)|Hádzaná]] ** [[1. MHK Košice]] * [[Hokejbal]] ** [[HBC Košice]] ** Mestská Hokejbalová únia Košice || | valign=top | * [[Kanoistika]] ** Lokomotíva Košice, UVL Košice, TJ Akademik TU Košice ** Dom detí a mládeže Košice * [[Krasokorčuľovanie]] ** Kraso Centrum Košice * [[Kulturistika]] ** Veterinary BBC Košice ** Pro bodybuilding team Košice * [[Kynologický šport|Kynologické športy]] ** [[Kynologický Klub Anička Košice]] * [[Ľadový hokej]] ** [[HC Košice]], dvojnásobný majster [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] a desaťnásobný majster [[Slovensko|Slovenska]] * [[Nohejbal]] – V Košiciach pôsobí niekoľko nohejbalových klubov ** [[NK DPMK Košice]] – niekoľkonásobní majstri Slovenska, Európy a sveta ** Prometal Šaca ** AL KAC Košice * [[Stolný tenis]] ** Stolnotenisový klub Lokomotíva Košice * Streetbal ** Košická streetbalová liga * [[Šach (hra)|Šach]] **[[TJ Slávia UPJŠ Košice|TJ Slávia Košice]] **1. ŠK Košice **Šachy Reinter Košice **Šachová škola Košice **ŠK Furča * [[Tenis]] ** Tenisový klub Lucky Tennis Club ** Tenisový klub DRANaM Košice ** Tenisový klub Anička Košice ** Tenisový klub Šaca *[[Ultimate frisbee]] **[http://www.kosiceultimate.sk/sk/ KEfear Košice Ultimate]{{Nedostupný zdroj|date=marec 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} *[[Vodné pólo]] **[[ŠKP Košice|ŠKP Modrí Draci Košice]] **[[ŠK Hornets Košice]] **[[ŠK Olympia Košice]] * [[Volejbal]] ** Mestská volejbalová liga * Vodné lyžovanie ** KVL Trixen * [[Skejtbording]] ** Ťahanovský skateboardový klub (TSC) * [[Zápasenie (šport)|Zápasenie]] ** ZK Lokomotíva Košice * Letecký šport * Letecká akrobacia * Plachtenie * Futsal ** Podpor Pohyb Košice ** Dynamo Podhradová |- | | | |} {| | valign=top | === Športoviská === * [[Jahodná (vrch)|Areál zimných športov Košice – Jahodná]] * [[Kavečany (stredisko)|Areál zimných športov Košice-Kavečany]] * Golfový areál Alpinka Košice * Všešportový areál [[Štadión Lokomotívy|TJ Lokomotíva]] – Čermeľ * [[Steel Aréna|Steel Aréna – Košický štadión Ladislava Trojáka]] * [[Crow Arena]] * [[Športová hala Stará jazdiareň]] * Tenis komplex * Tenisový areál Anička Košice * NTC Košice * [[Košická futbalová aréna]] || | valign=top | === Kúpaliská === * Národné olympijské centrum plaveckých športov – 50 metrový olympijský bazén * Mestská plaváreň v [[Mestský park (Košice)|Mestskom parku]] pri [[Kunsthalle Košice|Kunsthalle]] – 50 metrový bazén * Kúpalisko Červená hviezda – zrekonštruovaná národná kulturna pamiatka * plážové kúpalisko Triton v mestskej časti [[Košice – mestská časť Juh|Juh]] (prevádzka dočasne pozastavená) * plážové kúpalisko Ryba v rekreačnej oblasti Anička * prírodné kúpalisko [[Jazero (Košice)|Jazero]] v mestskej časti [[Košice – mestská časť Nad jazerom|Nad Jazerom]] – vodný lyžiarsky vlek * Vodna nádrž Bukovec ''Pozri aj:'' [[Zoznam vodných plôch v Košiciach a okolí]] |} == Osobnosti Košíc == * ''Bližšie informácie pozri v: [[Zoznam osobností Košíc]].'' <gallery> Obrázok:StElisabethKošiceAltar.JPG|Svätica [[Alžbeta Uhorská (svätica)|Alžbeta Uhorská]] Obrázok:Orlai P Nadasdy es Tinodi.jpg|Spevák [[Sebastián Tinódy]] Obrázok:Stephan Bocskay.png|Knieža [[Štefan Bočkaj]] Obrázok:II._Rákóczi_Ferenc_Mányoki.jpg|Knieža [[František II. Rákoci]] Obrázok:Kazinczy.jpg|Jazykovedec [[František Kazinci]] Obrázok:Jonáš Záborský.jpg|Národný buditeľ [[Jonáš Záborský]] Obrázok:Henszlmann Imre.jpg|Architekt [[Imrich Henszlmann]] Obrázok:Horowitz selfportrait.jpg|Maliar [[Leopold Horowitz]] Obrázok:Marai2.jpg|Spisovateľ [[Sándor Márai]] Obrázok:Gajda-portret.JPG|Generál [[Radola Gajda]] Obrázok:JUDr. Josef Polák.jpg|Muzeológ [[Josef Polák]] Obrázok:Portrait pridavok-anton.jpg|Publicista [[Anton Prídavok]] Obrázok:Ladislav Troják.jpg|Hokejista [[Ladislav Troják]] Obrázok:Rudolf Schuster 2011.jpg|Prezident [[Rudolf Schuster]] Obrázok:Ladislav Nagy.jpg|Hokejista [[Ladislav Nagy]] </gallery> === Čestné občianstvo === Do roku [[2020]] bolo Košicami udelených 39 čestných občianstiev. V roku [[1844]] boli udelené prvé čestné občianstvá [[František Valentin|Františkovi Valentinovi]] a [[Anton Sirmaj|Antonovi Sirmajovi]].<ref name=kednesobcianstvo/> [[Cena mesta Košice|Cenu mesta Košice]] dostalo v období rokov [[1994]] – [[2021]], 249 jednotlivcov a 78 kolektívov, Cenu primátora mesta Košice, 288 jednotlivcov a 67 kolektívov a Plaketu primátora mesta Košice, 225 jednotlivcov a 25 kolektívov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Mesto Košice| odkaz na autora = | titul = Verejné ocenenia mesta Košice| url = https://www.kosice.sk/mesto/verejne-ocenenia-mesta-kosice| vydavateľ = kosice.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-03-14| miesto = Košice| jazyk =}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR| odkaz na autora = TASR| titul = Mestskí poslanci schválili návrhy na Cenu mesta Košice| periodikum = SME| odkaz na periodikum = SME| url = https://kosice.korzar.sme.sk/c/22331496/mestski-poslanci-schvalili-navrhy-na-cenu-mesta-kosice.html| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2020-02-21| dátum prístupu = 2021-03-14}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Fabián| meno = Vladimír| autor =| odkaz na autora =| titul = V Historickej radnici udelili najvyššie mestské ocenenia| url = https://www.kosice.sk/clanok/v-historickej-radnici-udelili-najvyssie-mestske-ocenenia| vydavateľ = kosice.sk| dátum vydania = 2021-11-12| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2021-11-12| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> Známe čestné občianstvá po vzniku [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]]:<ref name=kednesobcianstvo>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = KOŠICE:DNES| odkaz na autora = KOŠICE:DNES| titul = Michail Gorbačov sa stal čestným občanom mesta Košice| url = https://kosicednes.sk/udalosti/michail-gorbacov-sa-stal-cestnym-obcanom-mesta-kosice/| vydavateľ = kosicednes.sk| dátum vydania = 2016-03-15| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-03-14| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> * [[Tomáš Garrigue Masaryk]], česko-slovenský filozof, udelené v [[1947]]<ref name=kednesobcianstvo/> * [[Josif Vissarionovič Stalin]], sovietsky diktátor, udelené v [[1947]]<ref name="cestne2">{{Citácia periodika | priezvisko = Jesenský| meno = Mikuláš| autor =| odkaz na autora = | titul = Komunistov si Košice cenia| periodikum = SME| odkaz na periodikum = SME| url = https://www.sme.sk/c/3544088/komunistov-si-kosice-cenia.html| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2007-10-19| dátum prístupu = 2021-03-14}}</ref> (dodatočne odobraté v októbri [[2007]])<ref name="cestne3">{{Citácia periodika | priezvisko = Jaloviarová| meno = Renáta| autor =| odkaz na autora =| titul = Stalinov list sa vrátil z Ameriky do nášho archívu| periodikum = Pravda| odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník)| url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/405556-stalinov-list-sa-vratil-z-ameriky-do-nasho-archivu/| issn = 1336-197X| vydavateľ = Perex| miesto = Bratislava| dátum = 2016-09-20| dátum prístupu = 2021-03-14}}</ref> * [[Klement Gottwald]], česko-slovenský politik, udelené v [[1948]]<ref name="cestne2"/> (dodatočne odobraté v októbri [[2007]])<ref name="cestne3"/> * [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvík Svoboda]], česko-slovenský generál, udelené v [[1968]]<ref name="cestne2"/> * [[Doc.]] [[MUDr.]] [[Anton Neuwirth]], CSc., slovenský veľvyslanec vo [[Vatikán]]e, udelené [[25. apríl]]a [[1997]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Mesto Košice| odkaz na autora = | titul = Verejné ocenenia mesta Košice v roku 1997| url = https://www.kosice.sk/mesto/verejne-ocenenia-mesta-kosice-v-roku-1997| vydavateľ = kosice.sk| dátum vydania = 1997| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-03-14| miesto = Košice| jazyk =}}</ref><ref name="cestne1">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR| odkaz na autora = TASR| titul = Generálny konzul ČR Josef Byrtus prevzal čestné občianstvo Košíc| periodikum = SME| odkaz na periodikum = SME| url = https://domov.sme.sk/c/163766/generalny-konzul-cr-josef-byrtus-prevzal-cestne-obcianstvo-kosic.html| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2001-11-19| dátum prístupu = 2021-03-14}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Anton Neuwirth sa stal čestným občanom Košíc| periodikum = SME| odkaz na periodikum = SME| url = https://www.sme.sk/c/2072523/anton-neuwirth-sa-stal-cestnym-obcanom-kosic.html| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 1997-04-25| dátum prístupu = 2021-03-14}}</ref> * [[Ivan Sokol]], slovenský organista, udelené v [[1998]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Mesto Košice| odkaz na autora = | titul = Verejné ocenenia mesta Košice v roku 1998| url = https://www.kosice.sk/mesto/verejne-ocenenia-mesta-kosice-v-roku-1998| vydavateľ = kosice.sk| dátum vydania = 1998| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2021-03-14| miesto = Košice| jazyk =}}</ref><ref name="cestne1"/> * [[Hans-Dietrich Genscher]], nemecký politik, udelené [[28. apríl]]a [[1999]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Mesto Košice| odkaz na autora = | titul = Verejné ocenenia mesta Košice v roku 1999| url = https://www.kosice.sk/mesto/verejne-ocenenia-mesta-kosice-v-roku-1999| vydavateľ = kosice.sk| dátum vydania = 1999| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-03-14| miesto = Košice| jazyk =}}</ref><ref name="cestne1"/><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bývalý minister zahraničných vecí NSR H. D. Genscher čestným občanom Košíc| periodikum = SME| odkaz na periodikum = SME| url = https://www.sme.sk/c/2186504/byvaly-minister-zahranicnych-veci-nsr-h-d-genscher-cestnym-obcanom-kosic.html| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 1999-04-22| dátum prístupu = 2021-03-14}}</ref> * [[JUDr.]] [[Ing.]] [[Josef Byrtus]], český teológ, udelené v [[2001]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Mesto Košice| odkaz na autora =| titul = Verejné ocenenia mesta Košice v roku 2001| url = https://www.kosice.sk/mesto/verejne-ocenenia-mesta-kosice-v-roku-2001| vydavateľ = kosice.sk| dátum vydania = 2001| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-03-14| miesto = Košice| jazyk =}}</ref><ref name="cestne1"/> * [[Jozef Tomko|Jozef kardinál Tomko]], slovenský rímskokatolícky arcibiskup, udelené [[12. marca]] [[2004]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Mesto Košice| odkaz na autora = | titul = Verejné ocenenia mesta Košice v roku 2004| url = https://www.kosice.sk/mesto/verejne-ocenenia-mesta-kosice-v-roku-2004| vydavateľ = kosice.sk| dátum vydania = 2004| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-03-14| miesto = Košice| jazyk =}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR| odkaz na autora = TASR| titul = Kardinál Tomko prevzal Čestné občianstvo Košíc a Cenu predsedu KSK| periodikum = SME| odkaz na periodikum = SME| url = https://kosice.korzar.sme.sk/c/4584020/kardinal-tomko-prevzal-cestne-obcianstvo-kosic-a-cenu-predsedu-ksk.html| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2004-03-13| dátum prístupu = 2021-03-14}}</ref> * [[Gyula Kosice]], argentínsky umelec, udelené [[7. máj]]a [[2010]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Vrábeľ| meno = Jaroslav| autor =| odkaz na autora =| titul = Slávnostné odovzdávanie mestských ocenení| url = https://www.kosice.sk/clanok/slavnostne-odovzdavanie-mestskych-oceneni| vydavateľ = kosice.sk| dátum vydania = 2010-05-07| dátum aktualizácie = 2019-06-26| dátum prístupu = 2021-03-14| miesto = Košice| jazyk =}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = KOŠICE:DNES| odkaz na autora = KOŠICE:DNES| titul = Dali by ste si meno Košice? Svetoznámy umelec Ferdinand Fallik to urobil| url = https://kosicednes.sk/kultura/dali-by-ste-si-meno-kosice-svetoznamy-umelec-ferdinand-fallik-to-urobil/| vydavateľ = kosicednes.sk| dátum vydania = 2016-02-13| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-03-14| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> * [[Michail Sergejevič Gorbačov]], prvý prezident ZSSR, udelené [[14. marca]] [[2016]]<ref name=kednesobcianstvo/> == Panoráma z Námestia osloboditeľov == {{Široký obrázok|Sckeskova panoráma Košíc.jpg|1500px|'''''Panoráma Košíc od juhovýchodu''''': [[Steel Aréna]], [[Košice – mestská časť Sídlisko KVP|Sídlisko KVP]], [[Košice – mestská časť Západ|Sídlisko Terasa]], komín komplexu [[Cassovar (polyfunkčný komplex)|Cassovar]], [[Business Centre Košice|Business Centre I.]], [[Obchodný dom Dargov (Košice)|OD Dargov]], v popredí – základy [[Aupark (Košice)|OC Aupark]], Vojenská nemocnica, „[[Osemposchoďák (Košice)|Osemposchoďák]]“, [[Univerzitná nemocnica Louisa Pasteura Košice|Nová nemocnica]], [[DoubleTree by Hilton Hotel Kosice|DoubleTree by Hilton]], [[Dominikánsky kostol (Košice)|Dominikánsky kostol]], [[Dóm sv. Alžbety|Dóm sv.Alžbety]], [[Urbanova veža]], [[Stará radnica (Košice)|Radnica Starého Mesta]], Baňa Bankov v pozadí}} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Dejiny Košíc]] * [[Zoznam meštianskych domov a palácov v Košiciach]] * [[Zoznam ulíc a námestí v Košiciach]] * [[Košické sídliská]] * [[:Kategória:Ulice v Košiciach|Ulice v Košiciach]] * [[:Kategória:Námestia v Košiciach|Námestia v Košiciach]] * [[:Kategória:Košické zoznamy|Košické zoznamy]] * [[Zoznam osobností Košíc]] * Zoznamy kultúrnych pamiatok: ** [[Zoznam kultúrnych pamiatok v okrese Košice I|Košice I]] ** [[Zoznam kultúrnych pamiatok v okrese Košice II|Košice II]] ** [[Zoznam kultúrnych pamiatok v okrese Košice III|Košice III]] ** [[Zoznam kultúrnych pamiatok v okrese Košice IV|Košice IV]] * [[Košicko-prešovská aglomerácia]] == Iné projekty == {{Projekt|wikt=Košice|commonscat=Košice}} * {{wikivoyage|Košice}} == Zdroje == * [http://www.cassovia.sk www.cassovia.sk] – oddiely Košice, Okolie, Kultúra, Médiá, História, Doprava, Šport, Služby * [http://www.kosice.sk www.kosice.sk] – oddiely Kartografické a demografické údaje, Partnerské mestá, Samospráva, História * [http://www.statistics.sk Štatistický úrad Slovenskej republiky] * ''[https://www.difmoe.eu/d/search/?collections=vc:db969bfd-994e-47ff-a110-2efc8bd49b36 Cassovia Digitalis] Mestská digitálna knižnica'' – {{deu icon}}{{slk icon}}{{hun icon}}{{eng icon}} * {{Citácia knihy | priezvisko = Kolektív autorov | meno = | odkaz na autora = | titul = Košice – sprievodca | vydavateľ = Východoslovenské vydavateľstvo | miesto = Košice | rok = 1989 | isbn = 80-85174-40-5 | kapitola = | strany = 166 | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Kolcun | meno = Milan | odkaz na autora = | priezvisko2 = Jiroušek | meno2 = Alexander | titul = Potulky mestom Košice 1 – 2 | vydavateľ = Vydaveteľstvo JES Košice | miesto = Košice | rok = 2009 | isbn = 978-80-88900-29-0 | kapitola = | strany = 149 | jazyk = }} == Externé odkazy == {{Portál|Košice|Košický}} * [https://www.kosice.sk www.kosice.sk] – oficiálna stránka mesta * [https://www.kosiceonline.sk www.kosiceonline.sk] – aktuálne spravodajstvo z Košíc a okolia {{Košice}} {{Mestské časti Košíc}} {{Okresy Košického kraja}} {{Turistické zaujímavosti Košíc}} {{NKP v Košiciach}} {{Pamiatkové rezervácie na Slovensku}} {{Karpatský euroregión}} {{Európske hlavné mesto kultúry}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Košice| ]] [[Kategória:Mestá na Slovensku]] [[Kategória:Mestské pamiatkové rezervácie na Slovensku]] [[Kategória:Európske hlavné mestá kultúry]] [[Kategória:Univerzitné mestá na Slovensku]] o5gdlvizdmbmitpxgptk4shooprwqxb 0 7681 8198504 8161142 2026-04-15T05:57:03Z Vasiľ 2806 /* Úvodná sekcia */ 8198504 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = mesto | Názov = Štúrovo | Iné názvy = | Prezývka = | Obrázok = Esztergom Panorama 3.jpg | Popis obrázku = | Znak = Coat of Arms of Štúrovo.svg | Vlajka = Sturovo-nove zamky-flag.svg | Kraj = Nitriansky | Okres = Nové Zámky | Región = Podunajsko | Časti = | Rieka = Dunaj | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 47.798889 | Zemepisná dĺžka = 18.723333 | Nadmorská výška = 109 | Najvyšší bod = | Najvyšší bod výška = | Najvyšší bod šírka = | Najvyšší bod dĺžka = | Najnižší bod = | Najnižší bod výška = | Najnižší bod šírka = | Najnižší bod dĺžka = | Prvá zmienka = 1075 | Starosta = Eugen Szabó<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 943 01 | Kód = 503584 | EČV = NZ | Predvoľba = +421-36 | Adresa = Mestský úrad<br/>Námestie Slobody 1<br/>943 01 Štúrovo 1 | E-mail = primator@sturovo.sk | Telefón = 036 / 751 10 73 | Fax = 036 / 751 14 72 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.sturovo.sk | Commons = Štúrovo | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Štúrovo''' (v minulosti ''Parkan'', {{V jazyku|hun|''Párkány''}}, {{v jazyku|deu|''Gockern''}}) je [[mesto (Slovensko)|mesto]] na [[Slovensko|Slovensku]] ležiace v [[Nitriansky kraj|Nitrianskom kraji]] v [[Okres Nové Zámky|okrese Nové Zámky]]. == Polohopis == Štúrovo sa rozkladá v juhovýchodnej časti [[Podunajská pahorkatina|Podunajskej pahorkatiny]], obklopujú ho rieky [[Dunaj]], [[Hron]] a [[Ipeľ]]. Severozápadne od mesta sa rozprestiera [[Podunajská rovina]], ale na východe sa nachádza pohorie [[Burda (pohorie)|Kováčovské kopce]] – [[Burda (pohorie)|Burda]] a na juhu pohorie [[Piliš]]. Administratívne spadá do okresu [[Okres Nové Zámky|Nové Zámky]]. Z hľadiska členenia na regióny NUTS, spadá do NUTS I – Slovensko, NUTS II – Západné Slovensko, NUTS III – Nitriansky kraj, NUTS IV – [[okres Nové Zámky]] a je súčasťou [[Nitriansky kraj|Nitrianskeho kraja]]. Mesto Štúrovo sa nachádza v juhovýchodnej časti okresu Nové Zámky a je jedným z troch miest v tomto okrese. Vzdialenosť okresného mesta – [[Nové Zámky]] je {{km|48|m}}. [[Komárno]] je od Štúrova vzdialené {{km|45|m}} a krajské mesto [[Nitra]] je vzdialené {{km|88|m}}. Mesto je spojené s okolím cestami [[Cesta I. triedy 63 (Slovensko)|I. triedy č. 63]] a [[Cesta I. triedy 76 (Slovensko)|76]] a cestami [[Cesta II. triedy 509 (Slovensko)|II. triedy č. 509]] a [[Cesta II. triedy 564 (Slovensko)|564]]. [[Katastrálne územie]] mesta Štúrovo susedí len s 2. ďalšími a to: na západe s katastrálnym územím obce [[Obid]] a na severe s katastrálnym územím obce [[Nána]]. Na juhu a na východe je štátna hranica prechádzajúca riekou [[Dunaj]]. == Fyzická geografia == === Reliéf === V okolí mesta sa začína ohyb [[Dunaj]]a. Prielomový úsek doliny Dunaja medzi slovenským pohorím Kováčovské kopce (Burda) a Pilišskými vrchmi sa nazýva [[Vyšehradská brána]]. Dunaj tu využíva zníženinu v zemskej kôre, ktorá vznikla na zlomovej línii. Vyhĺbený dolinový meander dokazuje tektonický zdvih okolitých pohorí. Najnižší bod mesta sa nachádza vo výške {{mnm|103|w}} a je pri brehu Dunaja a najvyšší bod mesta sa nachádza vo výške {{mnm|132}} na vrchole Božieho kopca pri Továrenskej ulici. === Geomorfologický vývoj a pôdy === Oblasť mesta bola na prelome [[Terciér|treťohôr]] a [[Kvartér|štvrtohôr]] zaliata najprv tortónskym a potom sarmatským vnútrozemným morom. Tieto moria vplyvom zemskej horotvornej činnosti zanikli. Zostali po nich len slané lagúny v pôdnych priehlbinách, ktoré sa tiež postupne vyparili. O existencii týchto morí svedčia ešte aj dnes slané pôdy a slaniská, ktoré sa tiahnu severným smerom od mesta. Pôdne zloženie predstavuje oblasť neogénnej alpsko-karpatskej priehlbiny a eolitický reliéf sprašov, sprašových hornín a [[viate piesky|naviatych pieskov]]. Mesto sa rozkladá na poslednom cípe ľavobrežnej Podunajskej nížiny, na rozhraní zlomov Hronskej a Ipeľskej sprašovej tabule. Sprašové sedimenty majú na niektorých miestach hrúbku až 20 metrov. === Klimatické podmienky === Štúrovo patrí do teplej klimatickej oblasti s vysokým počtom letných dní, ktorých je za rok približne 70 a tiež je tu dlhý slnečný svit – až okolo 2 000 hodín ročne. Mesto sa radí na 1. miesto v rámci Slovenska v najvyššej priemernej ročnej teplote, ktorá v Štúrove dosahuje ročný priemer 10,4 °C. Priemerné ročné zrážky dosahujú {{mm|566|m}}, čo predstavuje v rámci Slovenska suchú oblasť. Priemerná ročná vlhkosť je 74%. Veternosť v meste a na okolí je mierna, pretože tak ako Čerhátske pahorky a Kováčovské kopce na ľavom brehu rieky Dunaj, ako aj Pilišské a Vertéšske vrchy na pravom brehu Dunaja ju zmierňujú. === Vodstvo === Mesto patrí do úmoria [[Čierne more|Čierneho mora]] a nachádza sa v povodí Dunaja, ktorý ním preteká, rovnako ako rieky Hron a Ipeľ, tečúce blízko mesta. V okolí sú umelé vodné nádrže, ktoré priaznivo vplývajú na mikroklímu okolia. Štúrovo leží na {{km|1718|m}} rieky Dunaj. V roku [[1949]] bol pri Dunaji zrealizovaný vrt v hĺbke 140 metrov, ktorý objavil prameň termálnej vody s teplotou 30 °C. Následne sa začalo s budovaním termálneho kúpaliska (dnešného TK II, alebo „starého kúpaliska“) Následne bol v roku [[1973]] objavený ďalší zdroj termálnej vody v hĺbke 130 metrov s teplotou 39,7 °C a výdatnosťou 70 l/s, ktorý sa stal zdrojom dnešného termálneho kúpaliska Vadaš. === Rastlinstvo a živočíšstvo === Štúrovo a jeho okolie patrí do pásma [[dub]]ových lesov. Kvôli potrebe pôdy na poľnohospodárske účely bolo územie takmer celé odlesnené. Pôvodné lesy ostali len v chránených územiach v okolí mesta. Rastlinstvo sa do tejto oblasti rozšírilo hlavne z oblasti Panónskej nížiny, dolného Podunajska a z oblasti Čierneho mora. Rastliny rastúce v tejto oblasti sa vyznačujú hlavne dlhými koreňmi s vysokou sacou schopnosťou a redukovanými prieduchmi z dôvodu zníženého prísunu vlahy. V minulosti sa v inudačných (záplavových) oblastiach vyskytovali lužné lesy zložené z rýchlorastúcich mäkkých drevín ako napríklad z vŕb (Salix) a topoľov (Populus). V okolí mesta prevažuje živočíšstvo lúk a polí. Pôvodne tieto druhy obývali stepi a k nám sa dostali až po premene lesa na poľnohospodársku pôdu. Typické prispôsobenie sa zvierat farbou k prostrediu je viditeľné napr. u zajaca poľného (Lepus europeaus) alebo jarabice poľnej (Perdix perdix). Ale nenachádza sa tu veľká druhová pestrosť fauny. === Ochrana prírody === Významným územím z hľadiska ochrany prírody je pohorie [[Burda (pohorie)|Burda]] (staršie aj ''Kováčovské kopce''). Nachádzajú sa tu dve [[národná prírodná rezervácia|národné prírodné rezervácie]]. Na juhu sa nachádza [[Burdov (národná prírodná rezervácia)|NPR Burdov]] (alebo ''Kováčovské kopce – juh''), ktorá bola vyhlásená v roku 1966 s výmerou chráneného územia {{ha|364|m}}. Je to sopečné pohorie s najvyšším bodom {{mnm|396}} Útesy z andezitov sú porastené listnatými lesmi s najbohatšou teplomilnou biocenézou na Slovensku. Pre niektoré teplomilné druhy predstavuje tunajšia NPR jediné nálezisko na Slovensku a najsevernejší výskyt v celej Európe Ďalším chráneným územím je [[Leliansky les|NPR Leliansky les]] (alebo ''Kováčovské kopce – sever''), ktorá sa nachádza na severe. Bola vyhlásená v roku [[1966]] s výmerou chráneného územia {{ha|199|m}}. Je to lokalita s bukovo-dubovými lesmi v najnižších polohách Slovenska. Taktiež významnou národnou prírodnou rezerváciou je [[Kamenínske slanisko|NPR Kamenínské slanisko]] s rokom vyhlásenia [[1983]] a rozlohou {{ha|34.9|m}}. Nachádza sa tu slanomilné rastlinstvo (limonka gmelinová, skorocel morský, kosatec pochybný). Medzi ďalšie chránené územia v okolí patria: [[Kamenický sprašový profil|Prírodná pamiatka Kamenický sprašový profil]] a [[Vŕšok|Prírodná rezervácia Vŕšok]]. == Dejiny == Mesto vďaka výhodnej polohe bolo osídlené už v [[pravek]]u. Dokazujú to rozsiahle archeologické výskumy. Mesto bolo dôležitým dunajským brodom už v dobe rímskej. Anavum bolo jedným z predmostí chýrneho „[[Limes Romanus]]“, vybudovaného v období cisárstva. Z týchto čias pochádza a k tomuto okoliu sa viaže vzácna pamiatka, prvé literárne dielo, ktoré vzniklo na území Slovenska. V [[6. storočie|6. storočí]] tento priestor spoločne osídlili [[Slovania]] a [[Avari (Stredná Ázia)|Avari]]. Slovanské osídlenie v severnej okrajovej časti Avarskej ríše muselo byť intenzívne a životaschopné, lebo krátko po jej zániku v poslednom desaťročí [[8. storočia]] vzniklo neďaleko Štúrova, v prostredí osídlenom predtým Avarmi, slovanské hradisko na brehu Dunaja v Mužli-Čenkove. V roku [[896]] sa datuje príchod staromaďarských kmeňov, ktoré si podmanili pravý breh Dunaja s dovtedy slovanským hradom Strigoň, dnešným Ostrihomom. [[Ostrihom (mesto)|Ostrihom]] sa stal prvým sídlom uhorských kráľov z rodu Arpádovcov a tento fakt mal veľký význam aj na rozvoj osady [[Kokot (Štúrovo)|Kakath]], založenej na mieste dnešného Štúrova. [[Prvá písomná zmienka]] o obci je v zakladacej listine opátstva v [[Hronský Beňadik|Hronskom sv. Beňadiku]] z roku [[1075]], v ktorej panovník daroval kláštoru desať domov prievozníkov a časť pôdy nachádzajúcej sa v chotári Kakathu. V roku [[1189]] zavítal do Kakathu a Ostrihomu nemecký cisár [[Fridrich I. Barbarossa]], ktorý sa so svojím križiackym vojskom poberal na výpravu do [[Svätá zem|Svätej zeme]]. [[Súbor:Esztergom vizfestmenye 1664-bol.JPG|thumb|left|Štúrovo a Ostrihom v r. 1664]] Keď [[Osmanská ríša|Turci]] roku [[1541]] obsadili [[Budín]], osud krajiny rozdelenej na tri časti bol spečatený. Ich následné 150-ročné panstvo prinieslo pustošenie a množstvo vojen. Kakath ležal na hranici okupovaného územia, a tak sa dostal do víru protitureckých bojov a stavovských povstaní. V roku [[1594]] sa pokúsilo cisárske vojsko dobyť od Turkov Ostrihom a Parkan, ale výprava grófa [[Mikuláš Pálfi (1552 – 1600)|Mikuláša Pálfiho]] a arcikniežaťa Jozefa skončila neúspechom. V 60. rokoch [[17. storočia]] sa Parkan ocitá znovu v ohni ťažkých bojov. Na jar [[1683]] sa [[veľkovezír]] [[Kara Mustafa]] rozhodol zasadiť [[Habsburgovci|Habsburgovcom]] posledný úder a preto sa so svojou 250 000 armádou vypravil na [[Viedeň]]. Súčasne „kurucký kráľ“ a spojenec turkov [[Imrich Tököli]] ovládol územie dnešného Slovenska. Kresťanské vojská sa 7. októbra [[1683]] priblížili k Parkanu. Jednotky poľského kráľa [[Ján III. (Poľsko)|Jána III. Sobieskeho]] tvorili predvoj armády a napriek zákazu hlavného velenia podnikli samostatnú akciu. Turci Poliakom pripravili pascu a pri „Údolí plaču“ (Siralomvölgy) ich 1 500 pobili. 9. októbra zaútočili cisárske a poľské vojská na Parkan. Turecká armáda rátala s pomocou Tököliho [[kuruc (povstalecký vojak)|kurucov]], ale ten sa nedostavil včas, lebo toto spojenectvo mu už nebolo vhodné. Spojenecké vojská Turkov pri Parkane porazili. Takto sa mesto oslobodilo spod tureckého jarma a zapísalo do dejín Európy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Štúrovo – Malá vlastivedná knižnica |url=http://www.scribd.com/doc/16743417/turovo-Mala-vlastivedna-kninica |dátum prístupu=2010-06-17 |url archívu=https://web.archive.org/web/20100808031131/http://www.scribd.com/doc/16743417/turovo-Mala-vlastivedna-kninica |dátum archivácie=2010-08-08 }}</ref> Na žiadosť ostrihomského arcibiskupa, cisár [[Karol VI. (Svätá rímska ríša)|Karol VI.]] udelil 6. augusta [[1724]] mestu právo organizovať ročne 4 jarmoky. Dodnes sa zachoval jeden, ktorý sa koná pravidelne v októbri. Parkanské trhy Šimona a Júdy nadväzovali na bratislavské michalské trhy. Kupci z Bratislavy sa potom presúvali do Parkanu. Parkanské trhy boli známe po celej strednej Európe a zatienili aj Ostrihomské trhy. Za panovania [[Mária Terézia|Márie Terézie]] boli Parkanu opätovne udelené mestské výsady, stal sa okresným mestom. Vybudovala sa Hradská cesta, ktorá viedla z Viedne cez Bratislavu, Trnavu, Parkan, Ostrihom do Budína. V roku [[1918]] sa stalo pohraničným mestom Česko-Slovenska. V roku [[1919]] mesto obsadila maďarská armáda, ktorú porazili česko-slovenskí vojaci <ref>Ing. Jozef Slabák, CSc.:Parkáň a okolie v bojoch o Slovensko v 1919-tom [http://www.scribd.com/doc/16737609/Parka-a-okolie-v-bojoch-o-Slovensko-v-1919tom-Parkany-es-kornyeke-1919ben-a-Szlovakiaert-vivott-harcokban-kisebb-JPGs-kepekkel Dostupné online.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090925144927/http://www.scribd.com/doc/16737609/Parka-a-okolie-v-bojoch-o-Slovensko-v-1919tom-Parkany-es-kornyeke-1919ben-a-Szlovakiaert-vivott-harcokban-kisebb-JPGs-kepekkel |date=2009-09-25 }}</ref>. Ďalší vývoj nastáva v roku [[1938]], keď sa na základe [[Prvá viedenská arbitráž|viedenskej arbitráže]] mesto pripojilo k Maďarsku. V rokoch [[1944]] a [[1945]] nastávajú ťažké boje, ktoré sa končia 25. marca oslobodením Štúrova sovietskymi vojskami. Most spájajúci mesto s Ostrihomom bol počas bojov zničený a obnovený bol opäť až v roku [[2001]]. Po vojne nastáva priemyselný rozvoj mesta. Postavili sa Juhoslovenské celulózky a papierne (dnes Smurfit Kappa), rozšírila sa železničná stanica, toho času najväčšia v SSR. 1. mája [[2004]] vstúpilo Slovensko do [[Európska únia|Európskej únie]]. Obnovený most cez Dunaj zblížil Štúrovo s Ostrihomom, organizujú sa rôzne spoločné podujatia. == Humánna geografia == === Poľnohospodárstvo === Okolie mesta je typické svojou úrodnou pôdou, hlavne černozemou, ktorá je veľmi kvalitná a s vhodnými prírodnými podmienkami zaručuje bohatú úrodu. Pestuje sa hlavne pšenica, raž, kukurica, slnečnica, repka olejná ale aj mnoho ďalších plodín. Poľnohospodárska pôda sa vrátila po roku 1989 pôvodným majiteľom, ktorí ju predali alebo si ju sami obhospodarujú. === Priemysel === Do 60. rokov minulého storočia bol priemysel slabo rozvinutý (v meste fungoval mlyn, škrobáreň, tehelňa) a až po vzniku Juhoslovenských celulózok a papierní (1963) sa menil charakter mesta, z ktorého sa vyprofiloval jeden z najväčších papierenských závodov vo vtedajšom Česko-Slovensku. === Doprava === [[Súbor:Sturovo sk zeleznicna stanica.jpg|right|thumb|Železničná stanica v Štúrove.]] Štúrovo je vďaka svojej polohe významnou železničnou križovatkou. Územím Štúrova prechádzajú 2 železničné trate. Jedna z nich, trať [[Železničná trať Bratislava – Štúrovo|130]] tvorí súčasť hlavného ťahu z [[Česko|Česka]] cez Bratislavu, [[Nové Zámky]] do Štúrova s priamym pokračovaním do Budapešti. Táto trať sa nachádza na európskom koridore č.IV. Trať sa využíva hlavne na tranzitnú prepravu vo východo-západnom smere. Významná je ale aj osobná vnútroštátna a medzinárodná preprava. Druhou železničnou traťou je trať [[Železničná trať Štúrovo – Levice|Štúrovo – Levice]], ktorá má regionálny charakter. Je jednokoľajová a bez elektrickej trakcie. Štúrovom neprechádza významná cesta. Mesto je s okolím spojené cestami: [[Cesta I. triedy 63 (Slovensko)|I/63]] ([[Komárno]]), [[Cesta II. triedy 509 (Slovensko)|II/509]] ([[Nové Zámky]]), [[Cesta I. triedy 76 (Slovensko)|I/76]] (Levice), [[Cesta II. triedy 564 (Slovensko)|II/564]] ([[Šahy]]) Vodná doprava má najväčšie rezervy zo všetkých druhov dopravy v Štúrove. Mesto má 2 prístavy. Osobný sa nachádza v centre mesta na nábreží [[Dunaj]]a a nákladný prístav je v areáli firmy Smurfit Kappa. Oba tieto prístavy sú využívané minimálne. Najbližšími letiskami sú [[Letisko Milana Rastislava Štefánika|letisko M. R. Štefánika v Bratislave]] a [[Medzinárodné letisko Ferenca Liszta Budapešť|medzinárodné letisko Ferenca Liszta]] v [[Budapešť|Budapešti]]. === Obyvateľstvo === V roku 2001 žilo v Štúrove 11 708 občanov. <timeline> Colors= id:lightgrey value:gray(0.9) id:darkgrey value:gray(0.7) id:sfondo value:rgb(1,1,1) id:barra value:rgb(0.6,0.7,0.8) ImageSize = width:1024 height:384 PlotArea = left:50 bottom:50 top:30 right:30 DateFormat = x.y Period = from:0 till:15000 TimeAxis = orientation:vertical AlignBars = justify ScaleMajor = gridcolor:darkgrey increment:5000 start:0 ScaleMinor = gridcolor:darkgrey increment:1000 start:0 BackgroundColors = canvas:sfondo BarData= bar:1989 text:1989 bar:1990 text:1990 bar:1991 text:1991 bar:1992 text:1992 bar:1993 text:1993 bar:1994 text:1994 bar:1995 text:1995 bar:1996 text:1996 bar:1997 text:1997 bar:1998 text:1998 bar:1999 text:1999 bar:2000 text:2000 bar:2001 text:2001 bar:2002 text:2002 bar:2003 text:2003 bar:2004 text:2004 bar:2005 text:2005 bar:2006 text:2006 bar:2007 text:2007 bar:2008 text:2008 bar:2009 text:2009 bar:2010 text:2010 bar:2011 text:2011 bar:2012 text:2012 PlotData= color:barra width:20 align:left bar:1989 from:0 till: 14270 bar:1990 from:0 till: 14381 bar:1991 from:0 till: 13391 bar:1992 from:0 till: 13561 bar:1993 from:0 till: 13585 bar:1994 from:0 till: 13581 bar:1995 from:0 till: 13491 bar:1996 from:0 till: 13486 bar:1997 from:0 till: 13440 bar:1998 from:0 till: 13333 bar:1999 from:0 till: 12090 bar:2000 from:0 till: 12015 bar:2001 from:0 till: 11704 bar:2002 from:0 till: 11607 bar:2003 from:0 till: 11487 bar:2004 from:0 till: 11353 bar:2005 from:0 till: 11198 bar:2006 from:0 till: 11066 bar:2007 from:0 till: 10979 bar:2008 from:0 till: 10875 bar:2009 from:0 till: 10837 bar:2010 from:0 till: 10763 bar:2011 from:0 till: 10901 bar:2012 from:0 till: 10755 PlotData= bar:1989 at: 14270 fontsize:S text: 14270 shift:(-10,5) bar:1990 at: 14381 fontsize:S text: 14381 shift:(-10,5) bar:1991 at: 13391 fontsize:S text: 13391 shift:(-10,5) bar:1992 at: 13561 fontsize:S text: 13561 shift:(-10,5) bar:1993 at: 13585 fontsize:S text: 13585 shift:(-10,5) bar:1994 at: 13581 fontsize:S text: 13581 shift:(-10,5) bar:1995 at: 13491 fontsize:S text: 13491 shift:(-10,5) bar:1996 at: 13486 fontsize:S text: 13486 shift:(-10,5) bar:1997 at: 13440 fontsize:S text: 13440 shift:(-10,5) bar:1998 at: 13333 fontsize:S text: 13333 shift:(-10,5) bar:1999 at: 12090 fontsize:S text: 12090 shift:(-10,5) bar:2000 at: 12015 fontsize:S text: 12015 shift:(-10,5) bar:2001 at: 11704 fontsize:S text: 11704 shift:(-10,5) bar:2002 at: 11607 fontsize:S text: 11607 shift:(-10,5) bar:2003 at: 11487 fontsize:S text: 11487 shift:(-10,5) bar:2004 at: 11353 fontsize:S text: 11353 shift:(-10,5) bar:2005 at: 11198 fontsize:S text: 11198 shift:(-10,5) bar:2006 at: 11066 fontsize:S text: 11066 shift:(-10,5) bar:2007 at: 10979 fontsize:S text: 10979 shift:(-10,5) bar:2008 at: 10875 fontsize:S text: 10875 shift:(-10,5) bar:2009 at: 10837 fontsize:S text: 10837 shift:(-10,5) bar:2010 at: 10763 fontsize:S text: 10763 shift:(-10,5) bar:2011 at: 10901 fontsize:S text: 10901 shift:(-10,5) bar:2012 at: 10755 fontsize:S text: 10755 shift:(-10,5) TextData= fontsize:S pos:(20,20) </timeline> ==== Etnické zloženie obyvateľstva v roku 2011 ==== * Maďari  – 60,7 % * Slováci – 36,8 % * Česi – 0,8 % * Rómovia – 0,2 % a iní ==== Náboženské zloženie obyvateľstva ==== * rímski katolíci – 78,18 % * bez vyznania – 12,27 % * evanjelici a. v.- 1,36 % * grécki katolíci – 0,20 % * pravoslávni – 0,09 % a iní (reformovaní, Svedkovia Jehovovi…) === Školstvo a zdravotníctvo === V Štúrove sa nachádza 5 materských škôl, 2 základné školy (jedna s vyučovacím jazykom slovenským a druhá s vyučovacím jazykom maďarským), špeciálna základná škola, gymnázium, združená stredná škola (bývalé papierenské učilište) a súkromná obchodná akadémia. Od roku 2006 pôsobí v meste Edukačné centrum českej súkromnej Vysokej školy logistiky so sídlom v Přerove. Mesto má vlastnú polikliniku a stanicu rýchlej zdravotnej pomoci. Najbližšia nemocnica sa nachádza v Ostrihome, v Komárne a v Nových Zámkoch. == Časti mesta == [[Súbor:P2240051.jpg|thumb|Pešia zóna v Štúrove]] [[Súbor:Pedestrian zone in Štúrovo Slovakia.jpg|thumb|Pešia zóna v noci]] [[Súbor:SturovoStrecha.JPG|thumb|Pohľad na sídlisko SNP s ostrihomskou bazilikou v pozadí]] K Štúrovu patrili v nedávnej minulosti obce [[Nána]] a [[Obid]], ktoré sa postupne po roku [[1989]] od mesta znova odčlenili. === Ulice === Štúrovo má od [[9. septembra]] [[2005]] [[pešia zóna|pešiu zónu]], ktorá bola postavená za 6 mesiacov. Náklady na postavenie pešej zóny činili 48 miliónov Sk. [[Európska únia]] na túto stavbu prispela sumou 40 000 000 Sk. Po otvorení pešej zóny sa v meste vytvoril systém jednosmerných ulíc slúžiacich na parkovanie. == Symboly mesta == === Erb === Erb Štúrova tvorí tvar mierne špicatého, neskorogotického štítu s dvoma modrými poľami, ktoré symbolizujú sútok dvoch riek: Dunaja a Hrona. V štíte uprostred je zlatý klin trojuholníkového tvaru symbolizujúci bývalý pôdorys hradieb mesta, zlatá farba vyjadruje zafarbenie tunajších polí pri žatve – úrodnosť. V zlatom kline sa nachádza červená kohútia hlava. Kohút naznačuje najstarší názov mesta Kakath. Červená farba a päťramenný hrebeň poukazuje na päť najväčších požiarov, ktoré mesto prekonalo (1529, 1532, 1543, 1595 a 1683). === Vlajka === Mestskú [[Vlajka|vlajku]] tvorí červený vertikálny pruh, čo je 1/5 dĺžky vlajky kombinovaný so štyrmi modrými a tromi žltými striedajúcimi sa horizontálnymi pruhmi. Šírka jedného pruhu tvorí 1/7 šírky vlajky. Pomer strán vlajky je 1:2. == Politika == === Mestské zastupiteľstvo 2006 – 2010 === Mestské zastupiteľstvo v Štúrove tvorí 17 poslancov, ktorí sú volení na 4 roky v komunálnych [[voľby|voľbách]]. === Komisie mestského zastupiteľstva === * Komisia financií, plánovania a rozpočtu * Komisia výstavby, životného prostredia, územného plánovania a dopravy * Komisia kultúry, vzdelávania a športu * Komisia sociálna, zdravotnícka a bývania * Komisia podnikateľskej činnosti, cestovného ruchu, správy mestského majetku a regionálnej politiky * Komisia mandátová == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol [[svätý Imrich|sv. Imricha]], jednoloďová [[barok|baroková]] stavba s polkruhovým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]], [[transept]]om a predstavanou vežou, z konca [[18. storočia]]. V roku [[1878]] bol doplnený o vežu, ktorej donátorom bol arcibiskup [[Ján Šimor]]. V roku [[1946]] prešiel obnovou. Nachádza sa tu neskorobarokový hlavný [[oltár]] s obrazom sv. Imricha z druhej polovice 18. storočia. Bočné oltáre Snímania z kríža a Božského srdca [[Ježiš Kristus|Ježišovho]] pochádzajú z roku [[1780]]. K barokovému zariadeniu patrí aj [[kazateľnica]] s obrazmi štyroch evanjelistov z roku [[1760]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Štúrovo - Kostol sv. Imricha | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/sturovo-kostol-sv-imricha | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Fasády kostola sú členené segmentovo ukončenými oknami so šambránami a lizénovými rámami. Veža vystupuje s [[volúta|volútového]] štítu lemovaného párom [[nika|ník]]. Je členená kordónovými rímsami a lizénovými rámami, ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a zvonovitou helmicou s laternou. * Vojenský cintorín [[Sovietska armáda|Sovietskej armády]] s pomníkom, založený v roku [[1947]], pomník pochádza z roku [[1965]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=6684 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> <gallery> Súbor:Sturovo kosciol sw Emeryka.jpg|Kostol sv. Imricha Súbor:Párkányi templom 4.jpg Súbor:Párkányi templom 3.jpg Súbor:Párkányi templom belső - (4).jpg|Interiér kostola Súbor:Párkányi templom belső - (10).jpg|Organový chór </gallery> === Divadlo === V meste sa nachádza mestské kultúrne stredisko MsKS. === Múzeum === Mesto Štúrovo má vlastné mestské múzeum, ktoré bolo otvorené v máji roku 2004. Múzeum má 2 miestnosti pre stále výstavy a jednu miestnosť pre dočasné výstavy. Taktiež má výstavu na dvore múzea a galériu osobností. ==== Stále výstavy múzea ==== * Výstava regionálnych dejín * Národopisná výstava === Galéria === Na pešej zóne sa nachádza mestská galéria === Civilné organizácie === * Miestny odbor [[Matica slovenská|Matice slovenskej]] * Základná organizácia [[Csemadok]] * Balassiho klub * Spoločnosť slovensko-maďarského priateľstva * Kultúrne združenie Štúrovo a okolie * Klub dôchodcov Rozmarín pri Mestskom úrade Štúrovo * Klub dôchodcov Nové storočie * Slovenský zväz telesne postihnutých základná organizácia č. 99 * ZO – Zväzu telesne postihnutých a zväzu postihnutých civil. chorobami * Združenie na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím * [[Slovenský zväz protifašistických bojovníkov]] === Stavby === [[Súbor:Most Márie Valérie.JPG|thumb|[[Most Márie Valérie]]]] * [[Most Márie Valérie]]. Pôvodný most Márie Valérie bol postavený v roku [[1895]]. Bol zničený v rokoch [[1919]] a [[1944]]. Po 2. svetovej vojne v roku 2001 bol opäť otvorený.<ref>[http://www.sturovo.sk/download_file_f.php?id=19306 história mesta.doc (www.sturovo.sk)]</ref> V Štúrove je vybudované Obchodné centrum Aquario Shopping Center Štúrovo. Kvôli chránenému druhu vtákov a archeologickým prácam sa výstavba predĺžila. == Šport == * [[plávanie]], [[rýchlostná kanoistika|kanoistika]] – TJ Dunaj Štúrovo * [[MŠO Štúrovo]] – vzpieranie, tenis, futbalový klub, účastník III. ligy západ === Pravidelné podujatia === Pravidelnými podujatiami v meste sú jarné a jesenné dni mesta, Jarmok Šimona a Júdu (v októbri), Hudobné dni (september/október), Festival Dunafest organizovaný každoročne v júli. == Hospodárstvo a infraštruktúra == === Dôležité firmy === * SmurfitKappa Obaly Štúrovo, a. s. zaoberajúca sa výrobou vlnitej lepenky a obalov == Školstvo == [[Súbor:sos-sturovo.jpg|thumb|SOŠ Štúrovo]] * Základná škola, slovenská * Základná škola Ady Endre (s vyučovacím jazykom maďarským), * Špeciálna základná škola pre handicapované deti * Gymnázium (s vyučovacím jazykom maďarským a slovenským) * Stredná odborná škola * Súkromná obchodná akadémia == Osobnosti mesta == === Rodáci === * [[Ľubomír Holčík]] (* [[1955]]), televízny publicista, režisér a moderátor, autor viac ako 400 televíznych relácií a dokumentárnych cyklov o Slovensku. Najznámejším je jeho televízny cyklus o stavebníctve, architektúre a kultúre bývania Môj dom-môj hrad. === Čestné občianstvo === Čestné občianstvo mesta bolo udelené 2 hasičom, ktorí zachraňovali ľudské životy pri požiari 12 poschodového panelového domu v Štúrove dňa 12. 8. 2003. Ich mená sú: kpt. László Rozsnyó a ppráp. Tibor Košan. === Cena mesta === Mestské ocenenie Pro Urbe získali nasledovní: Ernő Zahovay, Lajos Simonyi, Miloš Zelinka, Rastislav Kužel, Jozef Kužel, Miklós Vércse, József Sarlós, Marianna Hégli, DFS KISBOJTÁR, Ing. Jozef Slabák, CSc, János Lábik, György Jung, Miklós Lengyelfalusy, Prof. Dr. Ing. Zoltán Agócs, PhD., Július Barta, Ing. Gyula Bartusz. == Partnerské mestá == * {{flagicon|Rumunsko}} [[Baraolt]], [[Rumunsko]] * {{flagicon|Česko}} [[Bruntál]], [[Česko]] * {{flagicon|Taliansko}} [[Castellarano]], [[Taliansko]] * {{flagicon|Poľsko}} [[Kłobuck]], [[Poľsko]] * {{flagicon|Srbsko}} [[Novi Bečej]], [[Vojvodina]], [[Srbsko]] * {{flagicon|Maďarsko}} [[Ostrihom (mesto)|Ostrihom]], [[Maďarsko]] == Referencie == {{referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Baka | meno = Tomáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Štúrovo = : Párkány | vydanie = 1 | vydavateľ = Marenčin PT | miesto = Bratislava | rok = 2018 | počet strán = 188 | url = | isbn = 978-80-8114-997-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }} == Pozri aj == * [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Štúrove]] == Iné projekty == {{projekt|wikt=Štúrovo}} == Externé odkazy == * [https://my.sme.sk/nove-zamky MY Nové Zámky - Nezávislé noviny pokrývajúce dianie v okrese Nové Zámky, vrátane Štúrova] * {{Oficiálna stránka}} == Zdroj == * Uhrinčať M.: Transformácia Štúrova po roku 1989, Gymnázium Grosslingova 18, Bratislava (2006) {{Obce okresu Nové Zámky}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Štúrovo| ]] [[Kategória:Okres Nové Zámky]] [[Kategória:Mestá na Slovensku]] [[Kategória:Sídla na Dunaji]] [[Kategória:Pomenovania podľa Ľudovíta Štúra]] 9b8w92hm2duf99g0zb4bsa7sjobvhgt 0 7683 8198505 8161145 2026-04-15T05:57:32Z Vasiľ 2806 /* Úvodná sekcia */ 8198505 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = mesto | Názov = Šurany | Iné názvy = | Prezývka = | Obrázok = Nagysurány központja3.jpg | Popis obrázku = Kostol sv. Štefana | Znak = Coa Slovakia Town Šurany.svg | Vlajka = Surany-nove zamky-flag.svg | Kraj = Nitriansky | Okres = Nové Zámky | Región = Dolná Nitra | Rieka = Nitra | Rieka 1 = Malá Nitra | Zemepisná šírka = 48.087222 | Zemepisná dĺžka = 18.186111 | Nadmorská výška = 144 | Najvyšší bod = | Najvyšší bod výška = | Najvyšší bod šírka = | Najvyšší bod dĺžka = | Najnižší bod = | Najnižší bod výška = | Najnižší bod šírka = | Najnižší bod dĺžka = | Prvá zmienka = 1138 | Starosta = Marcel Filaga<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 942 01 | Kód = 503592 | EČV = NZ | Predvoľba = +421-35 | Adresa = Námestie hrdinov 1<br/>942 01 Šurany | E-mail = msu@surany.sk | Telefón = 035 / 650 01 05 | Fax = 035 / 650 01 08 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.surany.sk | Commons = Šurany | Pôvod názvu = | Poznámky = '''Demonym''': ''Šuranec''<ref>{{SlovníkyJÚĽŠ|Šuranec}}</ref> | Zástupca primátora = Ing. František Tamašovič | Mestské časti = Nitriansky Hrádok a Kostolný Sek }} '''Šurany''' (v minulosti ''Veľké Šurany'', {{V jazyku|hun|''Nagysurány''}})<ref name="vývoj-názvu">{{Citácia knihy|priezvisko=Majtán|meno=Milan|titul=Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)|miesto=Bratislava|rok=1998|jazyk=slovenský}}</ref> sú [[Mesto (Slovensko)|mesto]] ležiace v [[Nitriansky kraj|Nitrianskom kraji]]. == Polohopis == Mesto sa nachádza vo východnej časti [[Podunajská rovina|Podunajskej roviny]], na brehoch [[Malá Nitra|Malej Nitry]]. Prechádza ním [[Cesta II. triedy 580 (Slovensko)|cesta II/580]], západným okrajom vedie [[Cesta I. triedy 64 (Slovensko)|I/64]] z [[Nitra|Nitry]] na [[Nové Zámky]]. Šurany sú tiež významnou železničnou križovatkou, nakoľko sa tu stretávajú trate [[Železničná trať Bratislava – Štúrovo|od Bratislavy]] (odb. z Palárikova), [[Železničná trať Nové Zámky – Zvolen|do Zvolena]], [[Železničná trať Nové Zámky – Prievidza|Prievidze]], [[Železničná trať Nové Zámky – Zlaté Moravce|Zlatých Moraviec]] i [[Železničná trať Nové Zámky – Komárom|Komárna]]. Šurany sú vzdialené {{Km|13|m|w}} severne od [[Nové Zámky|Nových Zámkov]], {{Km|30|m|w}} východne od [[Šaľa|Šale]], {{Km|29|m|w}} južne od [[Nitra|Nitry]] a {{Km|40|m|w}} západne od [[Levice (Slovensko)|Levíc]]. Je to priemyselno-poľnohospodárske mesto, ktoré leží na pravom brehu rieky Nitry, v nadmorskej výške {{mnm|144}} === Časti mesta === * [[Nitriansky Hrádok]] * [[Kostolný Sek]] * [[Nový Svet (Šurany)|Nový Svet]] * [[Kopec (Šurany)|Kopec]] * [[Sídlisko MDŽ]] * [[Argentína (Šurany)|Argentína]] === Ulice === ; Šurany Albertov Dvor, Bernolákova, Bottova, Cintorínska, Družstevná, Duklianska, Gorkého, Hasičská, Hledíkova, Hollého, Hradná, Hviezdoslavova, Chalúpkova, J. Kráľa, Jánošíkova, Jesenského, Jiráskova, Kollárova, Komenského, Kopec, Kpt. Nálepku, Krátka, Krížna, Kukučínova, Kútiky, Ľ.Podjavorinskej, Lesná, Levická, Lúčna, M. Kokošovej, Májová, Malá, Markusova, Matunákova, MDŽ, Mierová, Mlynská, Mostná, M. R.Štefánika, Mudrochova, Nábrežie, Námestie Hrdinov, Nitrianska, Nová, Novozámocká, Nový Dvor, Nový Svet, Partizánska, Poľná, Pri Tone, Pri vodárni, Pribinova, Priekopy, Puškinova, Rázusova, Sládkovičova, Slovenská, SNP, SPTŠ, Staničná, Stará tehelňa, Suvorovova, Školská, Štrková, Štúrova, Švermova, T. Vansovej, Továrenská, Tyršova, Vajcového, Zámocká, Ž. Bosniakovej, Železničná, Športová ; [[Kostolný Sek]] Brezová, Južná, Kláštorná, Klubová, Kostolná, Kvetná, Medňanského, Na vŕšku, Pod gaštanmi, Poznanova, Rozmarínová, Severná, Slnečná, Šurianska, Ulica A. Slávku, Ulica sv. Anny, Východná, Za školou, Západná ; [[Nitriansky Hrádok]] Dolná, Hlavná, Jabloňová, Na brehu, Na lúkach, Na pažiti, Nad hliníkom, Pod hájom, Pod lipami, Pri Čiernej vode, Pri Zámočku, Prídavky, Riečna, Rovná, Topoľová, Ulička, Za kostolom, Záhradná === Vodné toky === * [[Malá Nitra]] * [[Nitra (rieka)|Nitra]] * [[Žitava (rieka)|Žitava]] (nové koryto) === Vodné plochy === Tona, Štrkáreň, Mederčina == Obyvateľstvo == * V meste žije 9 960 obyvateľov (stav k 31. 12. 2015). * Národnostné zloženie (2001): Slováci 97,3%, Maďari 0,8%, Česi 0,6%, Rómovia 0,3%. * Vierovyznanie: Rímskokatolíci 80%, bez vyznania (ateisti) 14,8%, Evanjelici 1,2%, nezistené 3,3%. * Počet obyvateľov mesta Šurany vrátane častí Kostolný Sek a Nitriansky Hrádok k 1. januáru 2006: 10 326 == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * Archeologická lokalita [[Zámeček]], zahŕňa územie s rozlohou 15 ha s kontinuálnym osídlením od [[Neolit|neolitu]] po [[stredovek]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok|url=http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=6633|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=|vydavateľ=Pamiatkový úrad Slovenskej republiky|miesto=|jazyk=}}</ref> Nachádza sa v mestskej časti Nitriansky Hrádok. Je nazývaná Slovenskou Trójou, patrí medzi najväčšie archeologické náleziská v Strednej Európe. Vzácnym nálezom je plastika sediacej ženy [[Hrádocká Venuša|Hrádockej Venuše]] – Magna Mater, ktorá bola vyobrazená na slovenskej dvojkorunovej minci. Tisíce predmetov sú dôkazom osídlenia od neolitu (ml. doby kamennej) až do obdobia príchodu Slovanov. <gallery> Súbor:Vykopávky-Zámeček1.jpg|Vykopávky v lokalite Zámeček Súbor:NitrHrádok-Zámeček.jpg Súbor:Hradok-2018-01.jpg|Pamätník Hrádockej Venuše Súbor:Várad Vénusz2.jpg Súbor:Várad Vénusz1.jpg </gallery> * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol [[Štefan Prvomučeník|sv. Štefana Prvomučeníka]], trojloďová pôvodne [[Barok|baroková]] stavba s polygonálnym ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]], [[Transept|transeptom]] a vežami tvoriacimi súčasť jej hmoty, z roku [[1719]]. Stojí na mieste staršej stavby zo začiatku [[17. storočia]], ktorú nechal vybudovať [[Nitrianske biskupstvo|nitriansky biskup]] Štefan Bosniak. V roku [[1936]] bola zbúraná loď kostola a do roku [[1942]] bola vybudovaná nanovo v duchu konzervatívnej [[Moderna|moderny]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Farnosť a jej história|url=https://farasurany.estranky.sk/clanky/historia-farnosti/|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=|vydavateľ=Rímskokatolícka farnosť Šurany|miesto=|jazyk=}}</ref> Z barokovej stavby tak ostalo stáť iba dvojvežové priečelie. Autorom interiérovej výmaľby je [[Edmund Massányi]]. Kostol má tri [[Oltár|oltáre]], nad hlavným je freska umučenia sv. Štefana. Pod kostolom je umiestnená [[krypta]]. Fasády kostola sú členené lizénami a polkruhovo ukončenými oknami so šambránami, na bočných lodiach bifóriami. Priečelie je členené [[Pilaster|pilastrami]], kordónovou rímsou, veže sú ukončené korunnými rímsami s terčíkmi a zvonovitými helmicami s laternami. <gallery> Súbor:Nagysurány-templom2008 1.jpg|Kostol sv. Štefana Prvomučeníka Súbor:Nagysurány központja1.jpg Súbor:Nagysurány-templom2008 2.jpg|Interiér kostola Súbor:Šurany kostol hu.gif|Pôdorys kostola Súbor:Nagysurány-templom1914.jpg|Kostol na historickej fotografii </gallery> * Ortodoxná [[synagóga]], jednoloďová [[Eklekticizmus|eklektická]] stavba na pôdoryse obdĺžnika z roku [[1916]]. Po druhej svetovej vojne objekt slúžil ako učňovské stredisko. Rekonštrukcia objektu sa začala v 90. rokoch 20. storočia. V súčasnosti tu sídli tu Mestské múzeum Šurany. V interiéri sa nachádza železobetónový kazetový strop s motívom Dávidovej hviezdy. Na mieste svätostánku je umiestnený pamätník obetiam [[Holokaust|holokaustu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Šurany - Ortodoxná synagóga|url=https://www.pamiatkynaslovensku.sk/surany-ortodoxna-synagoga|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=|vydavateľ=Pamiatky na Slovensku|miesto=|jazyk=}}</ref> Fasáda je dekorovaná [[Secesia|secesnými]] a maurskými vzormi. Fasády sú členené pilastrami a korunnou rímsou s výrazným oblúčkovým vlysom. Okná poschodia sú polkruhovo ukončené so štukovými šambránami. Priečelie je ukončené trojuholníkovým štítom s centrálnou [[Okenná ružica|rozetou]] a párom nárožných dekoratívnych gulí, štít pokračuje na bočné fasády vo forme [[Atika|atiky]]. * Mariánsky – morový stĺp so sochou Immaculaty, z 18. storočia. * Kaplnka Narodenia [[Panna Mária|Panny Márie]] z roku [[1937]]. <gallery> Súbor:Šurany-synagóga1.jpg|Ortodoxná synagóga Súbor:Šurany-synagóga2.jpg|Priečelie synagógy Súbor:Šurany Strop synagógy.jpg|Kazetový strop v interiéri Súbor:Nagysurány-SzűzMáriaszobor1.jpg|Mariánsky stĺp </gallery> === Pomníky === * Pamätník padlým v II. svetovej vojne z roku [[1976]]. * Socha gen. M.R. Štefánika, pôvodná bola postavená v roku 1934, zlikvidovaná na zač. 50. rokov. Súčasná je od akad. sochára J. Pospíšila. Na pôvodné miesto však bola osadená krátko po revolúcii v roku 1989. Socha je považovaná za symbol slobody a Slovákov na južnom Slovensku. === Kultúra === ==== Mestské kultúrne stredisko ==== Sídli na ulici SNP č. 16. Organizačnými zložkami strediská sú: * Mestská knižnica Michala Matunáka – SNP 16 * Kino Hviezda * prírodné kino – Amfiteáter * Kultúrne zariadenie Nitriansky Hrádok – Hlavná 32 * Kultúrne zariadenie Kostolný Sek – Šurianska 11 * Spoločenská hala – Komenského 2 * Mestské múzeum – Synagóga – Malá ul. ==== Pravidelné podujatia ==== Nový rok sa začína tradičným novoročným ohňostrojom v centre mesta a v mestských častiach. V posledný fašiangový deň, pred popolcovou stredou je v Spoločenskej hale organizovaná Fašiangová zábava spojená s pochovávaním basy. V apríli organizuje ZO SZZ Šurany tradičnú Požitavskú výstavu vín (v roku 2018 je to už 9. ročník). V júni sú organizované ''Divadelné Šurany'' a ''Olympiáda žiakov'' základných škôl v Šuranoch. Deň pred 1. májom sú v meste a mestských častiach organizované Prvomájové oslavy. Svoj deň oslavujú v meste aj tí najmenší – deti, 1. júna sa konávajú v centre mesta oslavy MDD. V auguste sa konáva ''Športovo-nenáročná olympiáda seniorov''. Každoročne sa v Šuranoch koncom mesiaca september konáva tradičný ''Šuriansky jarmok''. V roku 2018 oslavuje mesto Šurany 880. výročie mesta. Pri tejto príležitosti sú v meste organizované podujatia rôzne druhu. V decembri sa konávajú ''Mikulášske trhy''. === Prírodné zaujímavosti === Národná sústava chránených území: * Prírodná rezervácia [[Čierna voda (prírodná rezervácia)|Čierna voda]] * Prírodná rezervácia [[Veľký les]], zaradená aj do Európskej sústavy chránených území<ref name="uev2024" /> * Chránený areál [[Šurianske slaniská]], zaradený aj do Európskej sústavy chránených území (v rozsahu 100 %)<ref name="uev2024">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 451/2023 Z. z., ktorým sa ustanovuje národný zoznam území európskeho významu | url = https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2023/451/20240101 | vydavateľ = Úrad vlády SR | dátum vydania = 2023-10-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-11-14 | miesto = Bratislava }}</ref> Európska sústava chránených území ([[Natura 2000]]): * Územie európskeho významu SKUEV0094 [[Veľký les]] * Územie európskeho významu SKUEV0096 [[Šurianske slaniská]] * Chránené vtáčie územie SKCHVU005 [[Chránené vtáčie územie Dolné Považie|Dolné Považie]] == Hospodárstvo a infraštruktúra == === Zdravotníctvo === V Šuranoch dodnes funguje mestská poliklinika. Nachádza sa na ulici SNP pred TESCO-m. Nachádzajú sa tu lekári pre dospelých, deti, zubní lekári, ortopéd, neurológ, psychiater, logopedička a mnoho ďalších lekárov. === Doprava === Mesto je významnou železničnou križovatkou. Priame trate vedú do smerov [[Železničná trať Bratislava – Štúrovo|Bratislava]], [[Železničná trať Nové Zámky – Prievidza|Nové Zámky, Nitra]], [[Železničná trať Nové Zámky – Zvolen|Levice/Banská Bystrica]] a [[Železničná trať Leopoldov – Kozárovce|Zlaté Moravce]]. Cez mesto prechádza autobusová doprava do Nových Zámkov, Nitry, Levíc. === Dôležité firmy === Nachádza sa tu najstarší cukrovar v strednej Európe postavený v roku 1854. Nepretržite fungoval do roku 2000, kedy ho nový majiteľ odstavil. V súčasnosti sídlia v meste viaceré podniky a továrne, napr. BANG Joo ELEKTRONICS, Roffelsen Plastics Slovakia, staré a najznámejšie SILO na Slovensku. LINDENAMAIER na Nitrianskej za nadjazdom. Ďalej sú tu čerpacie stanice G&G, RAMA, SLOVNAFT a SHELL. V Šuranoch sú aj obchodné domy [[TESCO]] na ulici SNP a TERNO Supermarket pred sídliskom MDŽ, LIDL hneď vedľa autobusovej stanice, DM drogéria na ulici M.R. Štefánika. V dedine Nitriansky Hrádok sa nachádza firma DMC s.r.o. na ulici Hlavná, vo dvore Kultúrneho domu. V Šuranoch fungujú štyri lekárne. Riaditeľkou polikliniky je Ing. Miroslava Križanová. Poliklinika funguje od roku 1996. Mestská poliklinika Šurany poskytuje svojim pacientom primárnu, špecializovanú a rehabilitačnú zdravotnú starostlivosť. === Projekt 3D Šurany === Je projekt virtuálneho mesta Šurany. Jeho cieľom je vytvoriť virtuálnu mapu celého mesta, ktorá sa bude zobrazovať v aplikácii Google Earth. == Školstvo == V Šuranoch sa nachádzajú 4 základné školy a 4 stredné školy * stredné školy: [[Gymnázium Šurany]], [[Obchodná akadémia Šurany|Obchodná akadémia]], Stredná odborná škola technická, Stredná odborná škola * základné školy: CZŠ Žofie Bosniakovej, ZŠ Bernolákova a ZŠ SNP, Špeciálna základná škola. * materské školy: MŠ Mostná, MŠ MDŽ * Centrum voľného času * Základná umelecká škola == Šport == * Bedmintonový klub Šurany * Futbalový klub ŠK ŠURANY (IV.liga JV) alebo 2. futbalové prímestské kluby TJ Slovan Kostolný Sek (II. trieda OblFZ N. Zámky), ŠK Šurany Juniori, ŠK Šurany B U19 (VI. Liga ObFZ N. Zámky) * Hádzanársky klub Mesta Šurany (I.liga) * Karate klub TRIUMPH Šurany * Atletika – TJ SO Lokomotíva Šurany * MHK Šakal Šurany * ALL STARS * Klub turistov Šurany * TJ Slávia Jazdecký oddiel * Junkride Freestyle park Šurany == Osobnosti mesta == === Rodáci === * [[Žofia Bosniaková]] (* [[1609]] – † [[1644]]), uhorská šľachtičná, dodnes uctievaná ako svätica * [[Štefan Rosival]] (* [[1844]] – † [[1916]]), [[Latinská cirkev|rímskokatolícky]] duchovný, kanonik a titulárny [[opát]], [[politik]] a poslanec dolnej komory [[Uhorský snem|uhorského parlamentu]]. * [[Michal Matunák]] (* [[1866]] – † [[1932]]), [[rímskokatolícky kňaz]], [[historik]], turkológ, [[archivár]] a [[múzejník]] * [[Alexander Markuš]] (* [[1913]] – † [[1945]]), stredoškolský profesor, [[protifašistický bojovník]], politický komisár partizánskych skupín * [[Dominik Tóth]] (* [[1925]] † [[2015]]), rímskokatolícky [[biskup]] * [[Laco Zrubec]] (*[[1931]] – † [[2011]]), [[spisovateľ]] a [[scenárista]] * [[Vendelín Laca]] (* [[1932]] – † [[2015]]), [[organista]], podnikový [[právnik]], nálezca sošky Magna Mater (Veľká Matka) * [[Dezider Németh]] (* [[1936]] – † [[2011]]), [[publicista]], [[fotograf]] a filmár * [[Eva Garajová]] (* [[1946]]), členka [[Matica slovenská|Matice slovenskej]], pedagogička, bývalá poslankyňa [[Národná rada Slovenskej republiky|NR SR]] a bývalá veľvyslankyňa SR pri [[Rada Európy|Rade Európy]] v [[Štrasburg|Štrasburgu]] * [[Jozef Barmoš]] (* [[1954]]), bývalý [[futbalista]] a tréner, reprezentant [[ČSSR]] * [[Eva Jaššová]] (* [[1954]] – † [[2014]]), psychologička, [[Slovensko|slovenská]] [[Novinár|novinárka]], mediálna odborníčka a [[Politológia|politologička]]. * [[Gabriela Dolná]] (* [[1955]]), [[Filmové umenie|filmová]], [[Televízne umenie|televízna]] a [[Divadelné umenie|divadelná]] [[Herec|herečka]] * [[Ján Litvák]] (*[[1965]]), [[básnik]], jazykový redaktor, šéfredaktor magazínu Doma v záhrade * [[Dárius Koči]] (* [[1992]]), divadelný herec a [[spevák]] === Pôsobili tu === * [[Karol Markovič (historik)|Karol Markovič]] (* [[1912]] – † [[1978]]), rímskokatolícky kňaz a historik == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Šuranoch]] * [[Železničná stanica Šurany]] == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [{{oficiálna stránka}} * [https://my.sme.sk/nove-zamky MY Nové Zámky - Nezávislé noviny pokrývajúce dianie v okrese Nové Zámky, vrátane Šurian] * [http://www.youtube.com/results?search_query=De%C5%BEo+N%C3%A9meth&aq=f Videá o meste Šurany - z archívu Dezidera Németha] {{Obce okresu Nové Zámky}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Šurany| ]] [[Kategória:Okres Nové Zámky]] [[Kategória:Mestá na Slovensku]] iccjkrsdjf4ekkapvjckmzdehows30w 0 8467 8198419 8094470 2026-04-14T17:25:48Z Andrej-airliner 43530 obr. 8198419 wikitext text/x-wiki {{Apríl}} {{Deň v roku|105|[[Fedor (prvé meno)|Fedor]]}} == Udalosti == * [[1865]] – [[Abraham Lincoln]] zomrel na následky atentátu a [[Andrew Johnson]] sa stal 17. [[prezident Spojených štátov|prezidentom Spojených štátov]] * [[1892]] – bola založená [[General Electric|General Electric Company]] * [[1912]] – počas plavby zo [[Southampton (mesto)|Southamptonu]] do [[New York (mesto)|New Yorku]] stroskotal parník [[Titanic (parník)|''Titanic'']] * [[1936]] – prvý deň [[veľké arabské povstanie|veľkého arabského povstania]] v [[Britský mandát v Palestíne|Britskom mandáte v Palestíne]] * [[1955]] – Ray Kroc otvoril v americkom meste Des Plaines v štáte [[Illinois]] prvú franšízovú reštauráciu rýchleho občerstvenia [[McDonald's]] * [[1989]] – na [[Hillsborough Stadium]], ktorý je domovom [[Sheffield Wednesday FC|Sheffieldu Wednesday]], došlo počas semifinále [[FA Cup]]u k [[tragédia v Hillsborough|tlačenici]], v dôsledku ktorej zomrelo 97 fanúšikov [[Liverpool FC|Liverpoolu]] * 1989 – po smrti [[Chu Jao-pang]]a sa v [[Čína|Číne]] začali [[protesty na Námestí Tchien-an-men]] * [[1994]] – zástupcovia 123 štátov podpísali Marakéšsku dohodu, na základe ktorej [[1. január]]a [[1995]] vznikla [[Svetová obchodná organizácia]] (WTO) * [[2019]] – [[požiar katedrály Notre-Dame v Paríži|rozsiahly požiar]] vážne poškodil [[Katedrála Notre-Dame (Paríž)|katedrálu Notre-Dame]] v [[Paríž|Paríži]] vo [[Francúzsko|Francúzsku]] * [[2023]] – [[Slnko v sieti 2023|12. ročník]] udeľovania slovenských filmových cien [[Slnko v sieti (cena)|Slnko v sieti]] == Narodenia == [[Súbor:Josef Somr.jpg|thumb|upright|[[Josef Somr]] (* 1934)]] [[Súbor:Claudia Cardinale 1963.jpg|thumb|upright|[[Claudia Cardinale]] (* 1938)]] [[Súbor:Emma Watson 2013.jpg|thumb|upright|[[Emma Watsonová]] (* 1990)]] [[Súbor:2011 Grand Prix Final Javier FERNANDEZ.jpg|thumb|upright|[[Javier Fernández López]] (* 1991)]] * [[1452]] – [[Leonardo da Vinci]], taliansky renesančný architekt, hudobník, vynálezca, staviteľ, sochár a maliar († [[1519]]) * [[1642]] – [[Süleyman II.]], sultán Osmanskej ríše († [[1691]]) * [[1684]] – [[Katarína I. (Rusko)|Katarína I.]], ruská cárovná († [[1727]]) * [[1707]] – [[Leonhard Euler]], švajčiarsky matematik a fyzik († [[1783]]) * [[1718]] – [[Adam František Kollár]], slovenský spisovateľ, právny historik a knihovník († [[1783]]) * [[1793]] – [[Friedrich Georg Wilhelm von Struve]], nemecký astronóm († [[1864]]) * [[1797]] – [[Adolphe Thiers]], francúzsky historik a politik († [[1877]]) * [[1821]] – [[Thomas William Evans]], anglický liberálny politik († [[1892]]) * [[1855]] – [[Miloš Čech]], [[Starokatolícka cirkev|starokatolícky]] kňaz, administrátor biskupstva, spisovateľ a publicista († [[1922]]) * [[1858]] – [[Emile Durkheim]], francúzsky filozof a sociológ († [[1917]]) * [[1874]] – [[Johannes Stark]], nemecký fyzik, nositeľ Nobelovej ceny († [[1957]]) * [[1877]] – [[Anton Štefánek]], slovenský politik a zakladateľ slovenskej sociológie († [[1964]]) * [[1894]] – [[Nikita Sergejevič Chruščov]], sovietsky politik († [[1971]]) * [[1896]] – [[Nikolaj Nikolajevič Semionov]], sovietsky fyzik a chemik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|Nobelovej ceny za chémiu]] († [[1986]]) * [[1901]] – [[René Pleven]], francúzsky politik († [[1993]]) * [[1912]] – [[Kim Il-song]], severokórejský politik, zakladateľ a najvyšší vodca [[Kórejská ľudovodemokratická republika|KĽDR]] († [[1994]]) * [[1913]] – [[Mirko Kokotović]], chorvátsky futbalista († [[1988]]) * [[1916]] – [[Oktáv Bazovský]], slovenský krajinský pracovník, redaktor a právnik († [[1990]]) * [[1919]] – [[Franjo Kuharić]], chorvátsky rímskokatolícky arcibiskup († [[2002]]) * [[1920]] – [[Richard von Weizsäcker]], nemecký prezident († [[2015]]) * [[1921]] – [[Georgij Timofejevič Beregovoj]], sovietsky kozmonaut († [[1995]]) * [[1927]] – [[Anastázia Miertušová]], slovenská výtvarníčka († [[2002]]) * [[1930]] – [[Vigdís Finnbogadóttir]], prezidentka Islandu * [[1931]] – [[Tomas Tranströmer]], švédsky básnik, spisovateľ, prekladateľ a psychológ, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru|Nobelovej ceny]] († [[2015]]) * [[1934]] – [[Josef Somr]], český herec * [[1938]] – [[Claudia Cardinale]], talianska herečka, veľvyslankyňa [[UNESCO]] († [[2025]]) * [[1940]] – [[Jeffrey Archer]], britský spisovateľ * 1940 – [[Marian Zazeela]], americká hudobníčka, maliarka a svetelná dizajnérka * [[1948]] – [[Michael Kamen]], americký skladateľ († [[2003]]) * [[1949]] – [[Alla Borisovna Pugačovová]], sovietska a ruská speváčka a herečka * [[1950]] – [[Josiane Balasko]], francúzska herečka a režisérka * [[1954]] – [[Ivan Valentovič]], slovenský politik * [[1956]] – [[Ingrid Filanová]], slovenská herečka * [[1959]] – [[Emma Thompsonová]], britská herečka * [[1963]] – [[Beata Szydłová]], poľská politička, etnografka a expremiérka * [[1965]] – [[Linda Perry]], americká speváčka ([[4 Non Blondes]]) * [[1966]] – [[Samantha Fox]], anglická speváčka * 1966 – [[Vlastislav Mareček]], český futbalový hráč a tréner († [[2007]]) * 1966 – [[Andrej Oľchovskij]], ruský tenista * [[1972]] – [[Bibiana Ondrejková]], slovenská herečka a moderátorka * [[1974]] – [[Marek Brezovský]], slovensky skladateľ a klavirista († [[1994]]) * [[1977]] – [[Pavel Kubina]], český hokejista * [[1980]] – [[Fränk Schleck]], luxemburský cyklista * [[1983]] – [[Marek Bakoš]], slovenský futbalista * 1983 – [[Ilia Valerievič Kovaľčuk]], ruský hokejový útočník * [[1984]] – [[Jymmy Dougllas França]], brazílsky futbalista * [[1985]] – [[Viktor Rájek]], slovenský bobista * [[1990]] – [[Emma Watsonová]], anglická herečka * [[1991]] – [[Adriana Čerňanová]], slovenská modelka * 1991 – [[Javier Fernández López]], španielsky krasokorčuliar == Úmrtia == [[Súbor:Abraham Lincoln 1863 Portrait (3x4 cropped).jpg|thumb|upright|[[Abraham Lincoln]] († 1865)]] [[Súbor:Greta Garbo - 1939.jpg|thumb|upright|[[Greta Garbo]] († 1990)]] * [[1446]] – [[Filippo Brunelleschi]], taliansky architekt (* [[1377]]) * [[1756]] – [[Jacques Cassini]], francúzsky astronóm (* [[1677]]) * [[1765]] – [[Michail Vasilievič Lomonosov]], ruský vedec a spisovateľ (* [[1711]]) * [[1854]] – [[Arthur Aikin]], anglický chemik, geológ a vedecký spisovateľ (* [[1773]]) * [[1865]] – [[Abraham Lincoln]], 16. prezident USA (* [[1809]]) * [[1882]] – [[Henri Giffard]], francúzsky inžinier, konštruktér prvej riaditeľnej [[vzducholoď|vzducholode]] (* [[1825]]) * [[1888]] – [[Josef Dietzgen]], nemecký filozof (* [[1828]]) * [[1901]] – [[Václav Brožík]], český maliar (* [[1851]]) * [[1928]] – [[Jane Ellen Harrisonová]], britská klasická filologička (* [[1850]]) * [[1948]] – [[Radola Gajda]], český dôstojník, jeden z hlavných veliteľov česko-slovenských légií (* [[1892]]) * [[1949]] – [[Wallace Beery]], americký herec (* [[1885]]) * [[1967]] – [[Totò]], taliansky herec, komik, spevák a autor piesní (* [[1898]]) * [[1972]] – [[Frank Knight]], americký ekonóm (* [[1895]]) * [[1980]] – [[Jean-Paul Sartre]], francúzsky filozof a spisovateľ, predstaviteľ existencializmu (* [[1905]]) * [[1990]] – [[Greta Garbo]], švédsko-americká herečka (* [[1905]]) * [[1998]] – [[Pol Pot]], kambodžský diktátor (* [[1925]]) * [[2000]] – [[Stacho Machata]], slovenský kameraman (* [[1954]]) * [[2001]] – [[Joey Ramone]], americký punkový spevák (* [[1951]]) * [[2007]] – [[Emil Ludvík]], český skladateľ, aranžér a dirigent, obhajca ľudských práv a odporca komunistického režimu (* [[1917]]) * [[2008]] – [[Benoît Lamy]], belgický filmový režisér (* [[1945]]) * [[2014]] – [[Ladislav Ballek (spisovateľ)|Ladislav Ballek]], slovenský spisovateľ, politik a diplomat (* [[1941]]) * [[2015]] – [[Jonathan Crombie]], kanadský televízny herec (* [[1966]]) * [[2017]] – [[Allan Holdsworth]], anglický jazz-rockový gitarista a skladateľ (* [[1946]]) * [[2019]] – [[Owen Kay Garriott]], americký vedec a astronaut (* [[1930]]) * [[2022]] – [[Ján Tužinský]], slovenský prozaik, esejista a bývalý riaditeľ Slovenského rozhlasu (* [[1951]]) {{mesiace}} [[Kategória:15. apríl| ]] [[Kategória:Apríl| 15]] [[Kategória:Dni|~0415]] oaubnrfzw8cuc216xamqd3t61nkpc41 0 9685 8198408 8097984 2026-04-14T17:15:50Z Andrej-airliner 43530 wl. 8198408 wikitext text/x-wiki {{November}} {{Deň v roku|322|[[Eugen]]}} == Udalosti == * [[1302]] – pápež [[Bonifác VIII.]] vyhlásil neobmedzenú zvrchovanosť pápeža bulou ''Unam Sanctam'' * [[1626]] – v [[Rím]]e bola vysvätená [[Bazilika svätého Petra]] * [[1901]] – [[Spojené štáty]] a [[Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Írska|Spojené kráľovstvo]] podpísali zmluvu, podľa ktorej mohli USA začať s výstavbou [[Panamský prieplav|Panamského prieplavu]] * [[1918]] – [[Lotyšsko]] vyhlásilo nezávislosť od Ruska. * [[1928]] – vyšiel animovaný film ''Steamboat Willie'', prvá plne synchronizovaná zvuková [[animácia (film)|animácia]], ktorá sa považuje za zrodenie [[Mickey Mouse|Mickeyho Mousa]] * [[1959]] – premiéra veľkofilmu [[Ben Hur (film z 1959)|Ben Hur]] režiséra [[William Wyler|Willama Wylera]] * [[1987]] – požiar v [[Londýn]]e na stanici metra [[King’s Cross St. Pancras (stanica metra)|King's Cross St. Pancras]], pri ktorom zahynulo 31 ľudí * [[1992]] – zriadenie [[Národná banka Slovenska|Národnej banky Slovenska]]. * [[1993]] – v [[Južná Afrika (štát)|Juhoafrickej republike]] podpísalo 21 politických strán novú [[ústava|ústavu]] * [[2004]] – [[Rusko]] oficiálne ratifikovalo [[Kjótsky protokol]] * [[2011]] – vyšla hra [[Minecraft]] vo verzii (1.0.0) == Narodenia == [[Súbor:Business suit portrait of Al Shepard.jpg|thumb|upright|[[Alan Shepard]] (* 1923)]] [[Súbor:Delroy Lindo cropped.jpg|thumb|upright|[[Delroy Lindo]] (* 1952)]] [[Súbor:Kim Wilde 2021 (357).jpg|thumb|upright|[[Kim Wilde]] (* 1960)]] * [[1630]] – [[Eleonóra Magdaléna Gonzagová]], cisárovná ako manželka [[Ferdinand III. (Svätá rímska ríša)|Ferdinanda III.]] († [[1686]]) * [[1647]] – [[Pierre Bayle]], francúzsky filozof († [[1706]]) * [[1677]] – [[Jacques Cassini]], francúzsky astronóm († [[1756]]) * [[1786]] – [[Carl Maria von Weber]], nemecký hudobný skladateľ († [[1826]]) * [[1787]] – [[Louis Daguerre]], francúzsky maliar, vedec a priekopník fotografovania († [[1851]]) * [[1832]] – [[Adolf Erik Nordenskiöld]], fínsko-švédsky botanik, geológ, mineralóg, kartograf a cestovateľ († [[1901]]) * [[1847]] – [[Eliška Krásnohorská]], česká spisovateľka († [[1926]]) * [[1852]] – [[Mikoláš Aleš]], český maliar a ilustrátor († [[1913]]) * [[1860]] – [[Ignacy Jan Paderewski]], poľský klavirista, hudobný skladateľ a politik († [[1941]]) * [[1877]] – [[Arthur Cecil Pigou]], anglický ekonóm (+ [[1959]]) * [[1889]] – [[Hannes Meyer]], švajčiarsky architekt († [[1954]]) * [[1897]] – [[Patrick Blackett]], anglický astronóm a experimentálny fyzik, nositeľ [[Nobelova cena za fyziku|Nobelovej ceny]] († [[1974]]) * [[1906]] – [[Klaus Mann]], nemecký spisovateľ, dramatik a novinár († [[1949]]) * 1906 – [[George Wald]], americký biochemik († [[1997]]) * [[1907]] – [[Gustav Nezval]], český divadelný a filmový herec († [[1998]]) * 1907 – [[Andrej Plávka]], slovenský prozaik a básnik († [[1982]]) * 1907 – [[Compay Segundo]], kubánsky hudobník ([[Buena Vista Social Club]]) († [[2006]]) * [[1921]] – [[Ferdinand Hložník]], slovenský akademický maliar († [[2006]]) * [[1922]] – [[Viktor Grigorievič Afanasiev]], sovietsky filozof, politik, editor a žurnalista († [[1994]]) * [[1923]] – [[Alan Shepard]], americký astronaut, prvý [[Američania (USA)|Američan]], ktorý vyletel do [[kozmický priestor (astronómia)|kozmického priestoru]] († [[1998]]) * [[1924]] – [[Oldrich Benda]], elektrotechnik a vysokoškolský pedagóg († [[1999]]) * [[1927]] – [[Hank Ballard]], americký hudobník († [[2003]]) * [[1935]] – [[Rudolf Bahro]], nemecký disident († [[1997]]) * 1935 – [[Perla Bžochová]], slovenská prekladateľka († [[1999]]) * [[1939]] – [[Margaret Atwoodová]], kanadská spisovateľka * 1939 – [[John O’Keefe]], americko-britský neurovedec, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu|Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu]] * [[1941]] – [[David Hemmings]], britský herec ([[Zväčšenina (film)|Zväčšenina]]) († [[2003]]) * [[1944]] – [[Saul Joseph Adelman]], americký astronóm * 1944 – [[Helena Štáchová]], česká bábkoherečka, scenáristka, speváčka a dabérka († [[2017]]) * [[1952]] – [[Delroy Lindo]], anglický herec a divadelný režisér * [[1960]] – [[Kim Wilde]], britská speváčka * [[1962]] – [[Kirk Hammett]], americký gitarista ([[Metallica]]) * [[1963]] – [[Peter Schmeichel]], dánsky futbalový brankár * [[1968]] – [[František Kašický]], slovenský politik * 1968 – [[Ľubomír Sekeráš]], slovenský hokejista * 1968 – [[Owen Wilson]], americký herec * [[1974]] – [[Petter Solberg]], nórsky jazdec rely * [[1975]] – [[Barbara Mudrochová]], slovenská reprezentantka v synchronizovanom plávaní († [[1996]]) * [[1977]] – [[Kamil Mikulčík]], slovenský herec, spevák a hudobný skladateľ * [[1980]] – [[Ivan Čerezov]], ruský biatlonista * [[1981]] – [[Slavomíra Sľúková]], slovenská atlétka * [[1986]] – [[Separ]], slovenský rapper, člen skupiny [[DMS (hudobná skupina)]] * [[1988]] – [[Eva Hučková]], slovenská zjazdová lyžiarka * 1988 – [[Abraham Chepkirwok]], ugandský atlét == Úmrtia == [[Súbor:Niels Bohr.jpg|thumb|upright|[[Niels Henrick David Bohr|Niels Bohr]] († 1962)]] [[Súbor:Gustáv Husák - oříznuto.JPG|thumb|upright|[[Gustáv Husák]] († 1991)]] * [[1154]] – [[Adela Savojská]], francúzska kráľovná ako manželka [[Ľudovít VI. (Francúzsko)|Ľudovíta VI.]] (* asi 1100) * [[1472]] – [[Bessarion]], byzantský (grécky) filozof, učenec a cirkevný politik (* [[1403]]) * [[1844]] – [[José Rondeau]], argentínsky a uruguajský politik, (* [[1773]]) * [[1886]] – [[Chester A. Arthur]], 21. prezident USA (* [[1829]]) * [[1887]] – [[Gustav Theodor Fechner]], nemecký filozof (* [[1801]]) * [[1889]] – [[William Allingham]], írsky básnik (* [[1824]]) * [[1922]] – [[Marcel Proust]], francúzsky spisovateľ a prekladateľ (* [[1871]]) * [[1941]] – [[Walther Hermann Nernst]], nemecký chemik (* [[1864]]) * [[1952]] – [[Paul Éluard]], francúzsky básnik (* [[1895]]) * [[1962]] – [[Niels Henrick David Bohr]], dánsky fyzik (* [[1885]]) * [[1963]] – [[František Jurga]], slovenský matematik (* [[1909]]) * [[1965]] – [[Henry Agard Wallace|Henry A. Wallace]], americký agronóm a politik, 33. [[viceprezident Spojených štátov]] (* [[1888]]) * [[1976]] – [[Man Ray]], americký surrealistický maliar a fotograf (* [[1890]]) * [[1986]] – [[Gia Carangiová|Gia Carangi]], americká modelka (* [[1960]]) * [[1987]] – [[Jacques Anquetil]], francúzsky cyklista (* [[1934]]) * [[1991]] – [[Gustáv Husák]], slovenský politik (* [[1913]]) * 1991 – [[Ivan Náter]], slovenský fyzik (* [[1925]]) * [[1994]] – [[Cab Calloway]], americký džezový spevák (* [[1907]]) * [[1999]] – [[Horst P. Horst]], nemecko-americký fotograf (* [[1906]]) * [[2002]] – [[James Coburn]], americký herec (* [[1928]]) * [[2003]] – [[Michael Kamen]], americký hudobný skladateľ (* [[1948]]) * [[2005]] – [[Libuše Geprtová]], česká herečka (* [[1941]]) * [[2008]] – [[Ľudovít Haraksim]], slovenský historik (* [[1928]]) * [[2010]] – [[Abraham Serfaty]], marocký politik, disident a radikál (* [[1926]]) * [[2015]] – [[Jonah Lomu]], novozélandsky hráč ragby (* [[1975]]) * [[2016]] – [[Sharon Jonesová]], americká speváčka (* [[1956]]) * [[2017]] – [[Ben Riley]], americký džezový bubeník (* [[1933]]) * 2017 – [[Pancho Segura]], ekvádorsko-americký tenista (* [[1921]]) * 2017 – [[Malcolm Young]], škótsko-austrálsky gitarista, spevák a skladateľ (* [[1953]]) * [[2024]] – [[Colin Petersen]], austrálsky skladateľ a hudobník (* [[1946]]) {{mesiace}} [[Kategória:18. november| ]] [[Kategória:November| 18]] [[Kategória:Dni|~1118]] 5u0kk2x122ndfog8ix9atws12lpfayr 0 10687 8198281 8197104 2026-04-14T14:57:28Z ~2026-23077-47 291973 8198281 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Leaf 1 web.jpg|thumb|List – miesto kde prebieha 99,9 % fotosyntézy u rastlín.]] '''Fotosyntéza''' (z gréc. ''fós'' = svetlo, ''synthesis'' = viazanie) je [[biochémia|biochemický]] proces zachytávania [[energia|energie]] [[Slnko|slnečného]] [[elektromagnetické žiarenie|žiarenia]] a jej využitie na viazanie [[oxid uhličitý|oxidu uhličitého]] v [[Zelené rastliny|zelených rastlinách]] a niektorých [[prokaryot]]och za vzniku [[sacharid]]ov. Je druh [[Asimilácia (biológia)|asimilácie]] oxidu uhličitého. 67 Pri fotosyntéze sa v bunkách [[rastliny|rastlín]], [[Riasa (vodný organizmus)|rias]] a niektorých [[prokaryot]]ov mení prijatá [[energia]] [[svetlo|svetelného]] žiarenia plus voda a oxid uhličitý nám vznikajú organické látky z anorganických látok. Organizmy, ktoré zaisťujú svoju potrebu energie pomocou fotosyntézy sa nazývajú [[Autotrofia|autotrofné]] resp. fotoautotrofné. Fotosyntéza sa pokladá z hľadiska existencie súčasného života za najdôležitejší proces na [[Zem]]i. Pri fotosyntéze sa vytvárajú organické látky, ktoré spotrebúvajú pri svojej výžive [[heterotrofia|heterotrofné]] organizmy. Fotosyntetizujúce organizmy za rok na seba naviažu asi 17,4×10¹⁰ ton [[uhlík]]a. Súbežne s procesom väzby CO₂ sa do atmosféry uvoľňuje [[kyslík]] – v množstve až 5×10¹⁰ ton – čím sa udržiava jeho [[koncentrácia]] vo [[vzduch]]u, potrebná na život. Z chemického hľadiska sa fotosyntéza vyjadruje všeobecnou rovnicou: : 12 H₂O + 6 CO₂ → C₆H₁₂O₆ + 6 O₂ + 6 H₂O [[Súbor:Thylakoid membrane (cs).png|thumb|500px|Schéma svetelnej fázy fotosyntézy, ktorá prebieha na [[Cytoplazmatická membrána|membránach]] tylakoidov vnútri [[chloroplast]]ov. Transport [[elektrón]]u – modrá bodkovaná čiara, transport [[protón]]u – červená bodkovaná čiara, Fd – freredoxín]] V rastlinách prebiehajú procesy fotosyntézy v dvoch fázach: # Svetelná fáza – prebiehajú v nej ''primárne fotosyntetické procesy'' spojené s príjmom ([[Absorpcia (svetlo)|absorpciou]]) a premenou svetelnej energie na energiu [[chemická väzba|chemickej väzby]]. # Tmavá fáza – prebiehajú v nej ''sekundárne fotosyntetické procesy'' spojené s fixáciou uhlíka a premenou anorganického uhlíka ([[oxid uhličitý|CO₂]]) na organické ([[sacharid]]y). == Svetelná fáza == Nazýva sa aj fotochemická fáza, lebo počas nej dochádza k fotochemickým dejom. Podmienka jej priebehu je * prítomnosť [[asimilačné farbivo|asimilačných farbív]] ([[chlorofyl]]) * prítomnosť svetelného žiarenia ([[vlnová dĺžka|λ]] = 400 – 700 nm) * prítomnosť fotosyntetických [[enzým]]ov V priebehu svetelnej fázy sa zachytáva energia svetelného žiarenia a premieňa sa na energiu chemickej väzby v podobe [[feredoxín]]u, [[adenozíntrifosfát]]u (ATP) a redukovaného nikotínamidadeníndinukleotidfosfátu ([[NADPH]]). Všetky tri látky sa potom môžu využívať ako zdroj energie na tmavú fázu fotosyntézy (tvorbu cukrov) alebo aj v iných chemických procesoch, ako je [[Minerálna výživa|asimilácia dusíka a síry]]. == Fotosyntéza v rastlinách == Tento proces prebieha v dvoch podobách: * cyklická [[fosforylácia]] * necyklická fosforylácia === Cyklická [[fosforylácia]] === Cyklická fosforylácia predstavuje primitívnejší fotofosforylačný mechanizmus. Uskutočňuje ju súbor pigmentov a proteínov nazývaný [[fotosystém I]], ktorý je aktivovaný najmä [[fotón]]mi s vlnovou dĺžkou do 700 nm. Aktívnym pigmentom je komplex chlorofylu a₁ naviazaného na [[proteín]] P-700. Tento komplex sa nazýva aj ''pasca na svetlo'' a je schopný absorbovať fotóny. Absorbované [[kvantum]] energie fotónu sa uvoľňuje a prenesie sa fotosystémom I na proteín P-700. Z [[molekula|molekuly]] chlorofylu a₁ sa uvoľní energeticky bohatý [[elektrón]], ktorý sa zachytí v sústave prenášačov a prechádza z vyššej energetickej hladiny na nižšiu a postupne energiu kvanta uvoľňuje. Uvoľnená energia sa využije na aktívny transport [[protón]]u (H⁺) cez membránu dovnútra [[tylakoid]]u. Protóny nahromadené v tylakoide sa vracajú von z neho do [[stroma|stromy]] cez transmembránový enzým [[ATP syntetáza|ATP syntetázu]]. Tento enzým katalyzuje fosforylačnú reakciu ADP na ATP: : ADP + P_i → ATP * ADP – [[adenozíndifosfát]] * P_i – anorganický [[kyselina fosforečná|fosfát]] (PO₄³⁻) * ATP – [[adenozíntrifosfát]] Energie zbavený elektrón sa po ukončení cyklu vracia späť do elektrónovej medzery na komplexe P-700, preto sa tento proces nazýva cyklická fosforylácia alebo fotofosforylácia. Produktom cyklickej fosforylácie je ATP, ale žiadne NADPH, takže cyklická fosforylácia sama o sebe nie je schopná viazať a poskytovať dostatočnú energiu pre tmavú fázu fotosyntézy. === Necyklická fosforylácia === Uskutočňuje ju '''fotosystém II''', v ktorom sa nachádza chlorofyl a₂-P-680, ktorý je taktiež pascou na fotóny. Princíp je podobný, len energia elektrónu vyrazeného z molekuly chlorofylu a₂ sa využije na premenu [[katión vodíka|vodíkového katiónu]] H⁺ na [[vodíkový radikál]] H⁰, ktorý sa pripojí na [[koenzým]] [[NADP]] :''NADP + 2H⁺ → NADPH + H⁺'' NADPH + H⁺ je redukčné činidlo potrebné v [[Calvinov-Bensonov cyklus|Calvinovom cykle]]. Vodík sa uvoľňuje pri neprestajnom [[štiepenie|štiepení]] vody (H₂O) na [[ión (častica)|ióny]], ktorý sa deje vplyvom svetelného žiarenia a pigmentovej skupiny, tento proces sa nazýva '''fotolýza vody''' :''2H₂O → 2OH^- +2H⁺'' Len čo sa [[katión]]y vodíka spotrebujú rozštiepi sa ďalšia molekula vody. Z [[hydroxid]]ového iónu OH^- sa odníma elektrón, ktorý cez sústavu prenášačov putuje do elektrónovej medzery, ktorú zapĺňa. Ale je to už iný elektrón ako ten čo sa uvoľnil z chlorofylu, preto sa nazýva tento dej '''necyklický'''. Vzniká tu energia na syntézu ATP z čoho vyvodzujeme, že je to '''fotofosforylácia'''. OH^- sa pri odnímaní elektrónu mení na hydroxidový radikál, ktorý reaguje s ďalším radikálom v tzv. '''hillovej reakcii''' za vzniku kyslíka (O₂) :''2OH + 2OH → 2H₂O + '''O₂''''' Výsledkom necyklickej fosforylácie je ATP, O₂ a NADPH + H⁺ === Biochemická fáza, syntetická fáza, tmavá === Komplex enzymatických reakcií, ktoré nevyžadujú prítomnosť svetla a pri ktorých energia ATP je využitá na fixáciu [[Oxid uhličitý|CO₂]] a jeho premenu na [[sacharid]]y. Je to cyklický proces prebiehajúci v stróme chloroplastov. '''Podmienky:''' Je potrebné * CO₂ * ATP, * organický substrát tzv. akceptor (látka, ktorá viaže CO₂) * prítomnosť špecifických enzýmov * redukčné činidlo NADPH + H⁺ * chloroplasty CO₂ sa môže zapojiť do [[metabolizmus|metabolizmu]] tromi cestami podľa typu rastlín: ==== Rastliny C₃ ==== [[Súbor:Calvin-cycle3.png|thumb|350px|Schéma Calvinovho cyklu (tmavej fázy fotosyntézy C₃ rastlín)]] Patrí sem väčšina rastlín [[mierne pásmo|mierneho pásma]]. Je to nevýhodnejší proces ako u rastlín C₄, lebo v priebehu fotosyntézy majú rastliny otvorené [[prieduch (botanika)|prieduchy]] a preto vytvorené organické látky (OL) môžu byť hneď rozkladané v procese '''fotorespirácie'''. Majú cyklus karboxylových kyselín – '''[[Calvinov-Bensonov cyklus]]'''. Princíp: 1) '''karboxylácia''' Tu vstupuje CO₂, viaže sa na akceptor ribulózy – 1,5 bifosfát (RuBP), vznikne nestály šesťuhlíkatý produkt, ktorý sa vzápätí rozpadne na dve molekuly trojuhlíkatej kyseliny ⇒ názov rastlín C₃. 2) '''redukcia''' Tu vstupuje redukčné činidlo NADPH + H⁺. Časť (1/6) z produktu, ktorý vznikne sa zúčastňuje na tvorbe sacharidov, ďalšia časť 5/6 putuje do tretej fázy. 3) '''regenerácia''' 5/6 prvotného produktu sa využije na regeneráciu akceptora ribulózy – 1,5 bisfosfátu. Vzniknutá [[glukóza]] sa ukladá do zásoby podľa druhu bunky vo forme sacharózy, [[škrob]]u alebo sa z nej vytvoria [[tuk]]y a [[bielkovina|bielkoviny]]. ===== Rastliny C₄ ===== [[Súbor:Hatch-Slack cycle (cs).png|thumb|350px|Schéma transportu uhlíka v C₄ rastlinách, tvz. '''[[Hatch-Slackov cyklus]]''']] Základný enzým fotosyntézy, [[Rubisco]], neviaže len CO₂, ale môže viazať aj vzdušný kyslík (tento proces nazývame [[fotorespirácia]]). Viazanie vzdušného kyslíka je pre rastliny nežiaduce, pretože pritom dochádza ku strate energie. Pomer CO₂ : O₂, ktorý je viazaný Rubiscom závisí od ich pomeru v [[atmosféra Zeme|atmosfére]]. Čím je viac CO₂, tým je tmavá fáza fotosyntézy efektívnejšia. Preto si niektoré rastliny vytvorili mechanizmus, ktorým dokážu lokálne naakumulovať CO₂, potlačiť fotorespiráciu a tým zvýšiť efektivitu svojej fotosyntézy. Keďže CO₂ trasportujú vo forme 4-uhlíkatých látok (napr. [[kyselina jablčná|kyseliny jablčnej]] = malát), nazývame takéto rastliny C₄-rastlinami. Sú to hlavne [[tropické rastliny|tropické]] a [[subtropické rastliny]] a niektoré [[jednoklíčnolistové rastliny]] napr. [[kukurica siata|kukurica]], [[proso]] ale aj [[cukrová trstina]]. Majú odlišnú anatomickú stavbu [[list (botanika)|listu]], majú '''2 druhy chloroplastov''': a) [[mezofyl]]ové – viažu účinne CO₂ na vonkajšej strane b) chloroplasty pošiev cievnych zväzkov – spracúvajú CO₂ a umožňujú ekonomickejšie využitie CO₂ Tieto rastliny majú tzv. cyklus dikarboxylových kyselín – '''[[Hatch-Slackov cyklus]]'''. 1) '''karboxylácia''' Prebieha v mezofylových chloroplastoch. Prvým akceptorom CO₂ je [[fosfoenolpyrulát|fosfoenolpyruvát]], ktorý sa mení postupne na [[oxalacetát]] zvaný taktiež [[malát]]. Tu vznikajú 4. uhlíkaté kyseliny čo má za pomenovanie týchto rastlín C₄. 2) '''redukcia''' Je to v podstate Calvinov cyklus, pôsobením enzýmu sa z malátu, ktorý prechádza do chloroplastov pošiev cievnych zväzkov odštepuje CO₂ a viaže na ribulózo – 1,5 bisfosfát a prebieha Calvinov cyklus. 3) '''regenerácia''' Odštiepením CO₂ z malátu vzniká produkt [[pyruvát]], ktorý prechádza späť do mezofylových chloroplastov a prostredníctvom enzýmu sa mení na akceptor [[Fosfoenolpyrulát]]. ===== Rastliny CAM ===== Cyklus je charakteristický pre [[sukulent]]y (púštne rastliny). Je ten istý ako u C₄ rastlín ale prejavujú rytmus deň a noc v dôsledku výkyvu teplôt. '''noc''': Musia vytvoriť rezervu CO₂ vo forme malátu alebo oxalacetátu a prebieha Hatch-Slackov cyklus. Prieduchy sú otvorené a prebieha výmena plynov. '''deň''': Keďže ATP a NADPH + H⁺ sú k dispozícii len za svetla prebieha cez deň Calvinov cyklus. Prieduchy sú zatvorené, čím sa zabraňuje k strate vody v rastline [[vyparovanie|vyparovaním]]. == Činitele ovplyvňujúce intenzitu fotosyntézy == === Svetlo === [[Súbor:Chlorophyll ab spectra (cs).png|thumb|300px|Graf absorpcie chlorofylu]] [[Svetlo]] je primárnym zdrojom energie pre fotosyntézu. Dôležitá je jeho kvalita ([[farba]]), intenzita a [[čas]] pôsobenia. [[Orgán]]om fotosyntézy pri rastlinách je list, absorbuje až 2 – 3 % svetla, zvyšok prepúšťa alebo odráža, len niektoré zelené riasy absorbujú až 20 % slnečného žiarenia ako napr. [[chlorela]]. Maximum absorpcie svetla pripadá na vlnové dĺžky okolo 640 – 700 nm, čo je [[červená|červené]] svetlo. Listy dobre absorbujú ešte [[modrá|modré]] svetlo vlnových dĺžok 430 – 460 nm, čo zodpovedá absorpcii chlorofylu ako hlavného fotosyntetického farbiva. Ostatné vlnové dĺžky môžu rastliny absorbovať vďaka rôznym prídavným farbivám. Ich zastúpenie v listoch je však menšie a aj efektivita využitia takto absorbovaného svetla vo fotosyntéze je nižšia. === Oxid uhličitý === Koncentrácia oxidu uhličitého (CO₂) v [[ovzdušie ovzduší]] je 0,03 %. Táto zložka atmosféry je základom výživy celého organického sveta. Jeho množstvo sa v ovzduší zvyšuje produkciou [[baktéria|baktérií]], rozkladom organických látok, dýchaním a spaľovaním [[fosílne palivo|fosílnych palív]]. Vyššia koncentrácia CO₂ znamená aj väčšiu efektivitu fotosyntézy (hlavne pri C₃ rastlín), ale zrýchlenie fotosyntézy je často len dočasné a to kvôli iným faktorom, ktoré na ňu vplývajú (napr. dostupnosť minerálnych látok, hlavne dusíka). === Voda === [[Voda]] (H₂O) je dôležitá pre život samotného fotosyntetizujúceho organizmu, ale aj ako dôležitý donor elektrónov v priebehu fotosyntetickej reakcie. Z vody pochádza aj kyslík, ktorý sa pri fotosyntéze uvoľňuje. Ak je nedostatok vody, neprebieha [[fotolýza| fotolýza vody]], rastlina zatvára prieduchy a tak obmedzí prísun CO₂. Neprebiehajú deje fotosyntézy, zníži sa množstvo ATP rastlina vädne a neskôr môže uhynúť. === Teplota === Fotosyntéza sa uskutočňuje v rozmedzí [[teplota|teplôt]], ktoré znášajú bielkoviny a pri ktorých nemrzne voda (0 °C až 40 °C). Pri vyšších alebo nižších teplotách fotosyntéza neprebieha. Efektivita fotosyntézy je podmienená aj typom rastliny. Vo všeobecnosti je pre [[ihličnany]] ideálna teplota v rozmedzí 15;°C až 25;°C, zatiaľ čo pre listnaté stromy mierneho pásma je ideálne teplota v rozmedzí 20;°C až 30;°C. Optimum teploty pre fotosyntézu C₃ rastlín je obvykle nižšie ako pri C₄ rastlín. Preto sú C₄ rastliny v prírode výraznejšie zastúpené v teplých [[zemepisná šírka|zemepisných šírkach]]. == Kyslík ako jed pre rastliny == Zelené farbivo [[chlorofyl]] produkuje pri slnečnom žiarení nielen [[tripletový kyslík]], ale napomáha tiež premene vylučovaného kyslíku z tripletového stavu na stav singletový. Keďže singletový kyslík oxidačne rozkladá listovú zeleň a ďalšie zložky rastlinnej bunky, predstavuje pre rastliny jed. Rastlina sa bráni vlastnou ochrannou látkou [[beta-karotén]]om, ktorý priebežne deaktivuje tento rastlinný jed. Syntéza beta – karoténu sa na [[jeseň]] spomaľuje a v dôsledku zvyšujúceho sa oxidačného rozkladu listovej zelene sme svedkami každoročne sa opakujúcich nádherných farieb listnatých stromov jesennej prírody.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Muck | meno = Alexander | autor = | odkaz na autora = | titul = Základy strukturní anorganické chemie | vydanie = 1 | vydavateľ = Academia | miesto = Praha | rok = 2006 | počet strán = 508 | url = | isbn = 80-200-1326-1 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> == Referencie == <references/> == Pozri aj == * [[Fyziológia rastlín]] * [[Fotoperiodizmus]] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Photosynthesis}} == Externé odkazy == {{Portál|Chémia||Biológia}} * {{PDFLink|[http://www.gjar-po.sk/~gensky3c/chemia/fotosynteza_ch.pdf Fotosyntéza]|1,23MB}} [[Kategória:Fotosyntéza| ]] [[Kategória:Fyziológia rastlín]] [[Kategória:Mikrobiológia]] [[Kategória:Biochémia]] bhquoklzpwku4uey5vqefc0f6mli2ms 8198283 8198281 2026-04-14T15:03:00Z Pe3kZA 39673 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-23077-47|~2026-23077-47]] ([[User_talk:~2026-23077-47|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od DurMar12 8148312 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Leaf 1 web.jpg|thumb|List – miesto kde prebieha 99,9 % fotosyntézy u rastlín.]] '''Fotosyntéza''' (z gréc. ''fós'' = svetlo, ''synthesis'' = viazanie) je [[biochémia|biochemický]] proces zachytávania [[energia|energie]] [[Slnko|slnečného]] [[elektromagnetické žiarenie|žiarenia]] a jej využitie na viazanie [[oxid uhličitý|oxidu uhličitého]] v [[Zelené rastliny|zelených rastlinách]] a niektorých [[prokaryot]]och za vzniku [[sacharid]]ov. Je druh [[Asimilácia (biológia)|asimilácie]] oxidu uhličitého. Pri fotosyntéze sa v bunkách [[rastliny|rastlín]], [[Riasa (vodný organizmus)|rias]] a niektorých [[prokaryot]]ov mení prijatá [[energia]] [[svetlo|svetelného]] žiarenia plus voda a oxid uhličitý nám vznikajú organické látky z anorganických látok. Organizmy, ktoré zaisťujú svoju potrebu energie pomocou fotosyntézy sa nazývajú [[Autotrofia|autotrofné]] resp. fotoautotrofné. Fotosyntéza sa pokladá z hľadiska existencie súčasného života za najdôležitejší proces na [[Zem]]i. Pri fotosyntéze sa vytvárajú organické látky, ktoré spotrebúvajú pri svojej výžive [[heterotrofia|heterotrofné]] organizmy. Fotosyntetizujúce organizmy za rok na seba naviažu asi 17,4×10¹⁰ ton [[uhlík]]a. Súbežne s procesom väzby CO₂ sa do atmosféry uvoľňuje [[kyslík]] – v množstve až 5×10¹⁰ ton – čím sa udržiava jeho [[koncentrácia]] vo [[vzduch]]u, potrebná na život. Z chemického hľadiska sa fotosyntéza vyjadruje všeobecnou rovnicou: : 12 H₂O + 6 CO₂ → C₆H₁₂O₆ + 6 O₂ + 6 H₂O [[Súbor:Thylakoid membrane (cs).png|thumb|500px|Schéma svetelnej fázy fotosyntézy, ktorá prebieha na [[Cytoplazmatická membrána|membránach]] tylakoidov vnútri [[chloroplast]]ov. Transport [[elektrón]]u – modrá bodkovaná čiara, transport [[protón]]u – červená bodkovaná čiara, Fd – freredoxín]] V rastlinách prebiehajú procesy fotosyntézy v dvoch fázach: # Svetelná fáza – prebiehajú v nej ''primárne fotosyntetické procesy'' spojené s príjmom ([[Absorpcia (svetlo)|absorpciou]]) a premenou svetelnej energie na energiu [[chemická väzba|chemickej väzby]]. # Tmavá fáza – prebiehajú v nej ''sekundárne fotosyntetické procesy'' spojené s fixáciou uhlíka a premenou anorganického uhlíka ([[oxid uhličitý|CO₂]]) na organické ([[sacharid]]y). == Svetelná fáza == Nazýva sa aj fotochemická fáza, lebo počas nej dochádza k fotochemickým dejom. Podmienka jej priebehu je * prítomnosť [[asimilačné farbivo|asimilačných farbív]] ([[chlorofyl]]) * prítomnosť svetelného žiarenia ([[vlnová dĺžka|λ]] = 400 – 700 nm) * prítomnosť fotosyntetických [[enzým]]ov V priebehu svetelnej fázy sa zachytáva energia svetelného žiarenia a premieňa sa na energiu chemickej väzby v podobe [[feredoxín]]u, [[adenozíntrifosfát]]u (ATP) a redukovaného nikotínamidadeníndinukleotidfosfátu ([[NADPH]]). Všetky tri látky sa potom môžu využívať ako zdroj energie na tmavú fázu fotosyntézy (tvorbu cukrov) alebo aj v iných chemických procesoch, ako je [[Minerálna výživa|asimilácia dusíka a síry]]. == Fotosyntéza v rastlinách == Tento proces prebieha v dvoch podobách: * cyklická [[fosforylácia]] * necyklická fosforylácia === Cyklická [[fosforylácia]] === Cyklická fosforylácia predstavuje primitívnejší fotofosforylačný mechanizmus. Uskutočňuje ju súbor pigmentov a proteínov nazývaný [[fotosystém I]], ktorý je aktivovaný najmä [[fotón]]mi s vlnovou dĺžkou do 700 nm. Aktívnym pigmentom je komplex chlorofylu a₁ naviazaného na [[proteín]] P-700. Tento komplex sa nazýva aj ''pasca na svetlo'' a je schopný absorbovať fotóny. Absorbované [[kvantum]] energie fotónu sa uvoľňuje a prenesie sa fotosystémom I na proteín P-700. Z [[molekula|molekuly]] chlorofylu a₁ sa uvoľní energeticky bohatý [[elektrón]], ktorý sa zachytí v sústave prenášačov a prechádza z vyššej energetickej hladiny na nižšiu a postupne energiu kvanta uvoľňuje. Uvoľnená energia sa využije na aktívny transport [[protón]]u (H⁺) cez membránu dovnútra [[tylakoid]]u. Protóny nahromadené v tylakoide sa vracajú von z neho do [[stroma|stromy]] cez transmembránový enzým [[ATP syntetáza|ATP syntetázu]]. Tento enzým katalyzuje fosforylačnú reakciu ADP na ATP: : ADP + P_i → ATP * ADP – [[adenozíndifosfát]] * P_i – anorganický [[kyselina fosforečná|fosfát]] (PO₄³⁻) * ATP – [[adenozíntrifosfát]] Energie zbavený elektrón sa po ukončení cyklu vracia späť do elektrónovej medzery na komplexe P-700, preto sa tento proces nazýva cyklická fosforylácia alebo fotofosforylácia. Produktom cyklickej fosforylácie je ATP, ale žiadne NADPH, takže cyklická fosforylácia sama o sebe nie je schopná viazať a poskytovať dostatočnú energiu pre tmavú fázu fotosyntézy. === Necyklická fosforylácia === Uskutočňuje ju '''fotosystém II''', v ktorom sa nachádza chlorofyl a₂-P-680, ktorý je taktiež pascou na fotóny. Princíp je podobný, len energia elektrónu vyrazeného z molekuly chlorofylu a₂ sa využije na premenu [[katión vodíka|vodíkového katiónu]] H⁺ na [[vodíkový radikál]] H⁰, ktorý sa pripojí na [[koenzým]] [[NADP]] :''NADP + 2H⁺ → NADPH + H⁺'' NADPH + H⁺ je redukčné činidlo potrebné v [[Calvinov-Bensonov cyklus|Calvinovom cykle]]. Vodík sa uvoľňuje pri neprestajnom [[štiepenie|štiepení]] vody (H₂O) na [[ión (častica)|ióny]], ktorý sa deje vplyvom svetelného žiarenia a pigmentovej skupiny, tento proces sa nazýva '''fotolýza vody''' :''2H₂O → 2OH^- +2H⁺'' Len čo sa [[katión]]y vodíka spotrebujú rozštiepi sa ďalšia molekula vody. Z [[hydroxid]]ového iónu OH^- sa odníma elektrón, ktorý cez sústavu prenášačov putuje do elektrónovej medzery, ktorú zapĺňa. Ale je to už iný elektrón ako ten čo sa uvoľnil z chlorofylu, preto sa nazýva tento dej '''necyklický'''. Vzniká tu energia na syntézu ATP z čoho vyvodzujeme, že je to '''fotofosforylácia'''. OH^- sa pri odnímaní elektrónu mení na hydroxidový radikál, ktorý reaguje s ďalším radikálom v tzv. '''hillovej reakcii''' za vzniku kyslíka (O₂) :''2OH + 2OH → 2H₂O + '''O₂''''' Výsledkom necyklickej fosforylácie je ATP, O₂ a NADPH + H⁺ === Biochemická fáza, syntetická fáza, tmavá === Komplex enzymatických reakcií, ktoré nevyžadujú prítomnosť svetla a pri ktorých energia ATP je využitá na fixáciu [[Oxid uhličitý|CO₂]] a jeho premenu na [[sacharid]]y. Je to cyklický proces prebiehajúci v stróme chloroplastov. '''Podmienky:''' Je potrebné * CO₂ * ATP, * organický substrát tzv. akceptor (látka, ktorá viaže CO₂) * prítomnosť špecifických enzýmov * redukčné činidlo NADPH + H⁺ * chloroplasty CO₂ sa môže zapojiť do [[metabolizmus|metabolizmu]] tromi cestami podľa typu rastlín: ==== Rastliny C₃ ==== [[Súbor:Calvin-cycle3.png|thumb|350px|Schéma Calvinovho cyklu (tmavej fázy fotosyntézy C₃ rastlín)]] Patrí sem väčšina rastlín [[mierne pásmo|mierneho pásma]]. Je to nevýhodnejší proces ako u rastlín C₄, lebo v priebehu fotosyntézy majú rastliny otvorené [[prieduch (botanika)|prieduchy]] a preto vytvorené organické látky (OL) môžu byť hneď rozkladané v procese '''fotorespirácie'''. Majú cyklus karboxylových kyselín – '''[[Calvinov-Bensonov cyklus]]'''. Princíp: 1) '''karboxylácia''' Tu vstupuje CO₂, viaže sa na akceptor ribulózy – 1,5 bifosfát (RuBP), vznikne nestály šesťuhlíkatý produkt, ktorý sa vzápätí rozpadne na dve molekuly trojuhlíkatej kyseliny ⇒ názov rastlín C₃. 2) '''redukcia''' Tu vstupuje redukčné činidlo NADPH + H⁺. Časť (1/6) z produktu, ktorý vznikne sa zúčastňuje na tvorbe sacharidov, ďalšia časť 5/6 putuje do tretej fázy. 3) '''regenerácia''' 5/6 prvotného produktu sa využije na regeneráciu akceptora ribulózy – 1,5 bisfosfátu. Vzniknutá [[glukóza]] sa ukladá do zásoby podľa druhu bunky vo forme sacharózy, [[škrob]]u alebo sa z nej vytvoria [[tuk]]y a [[bielkovina|bielkoviny]]. ===== Rastliny C₄ ===== [[Súbor:Hatch-Slack cycle (cs).png|thumb|350px|Schéma transportu uhlíka v C₄ rastlinách, tvz. '''[[Hatch-Slackov cyklus]]''']] Základný enzým fotosyntézy, [[Rubisco]], neviaže len CO₂, ale môže viazať aj vzdušný kyslík (tento proces nazývame [[fotorespirácia]]). Viazanie vzdušného kyslíka je pre rastliny nežiaduce, pretože pritom dochádza ku strate energie. Pomer CO₂ : O₂, ktorý je viazaný Rubiscom závisí od ich pomeru v [[atmosféra Zeme|atmosfére]]. Čím je viac CO₂, tým je tmavá fáza fotosyntézy efektívnejšia. Preto si niektoré rastliny vytvorili mechanizmus, ktorým dokážu lokálne naakumulovať CO₂, potlačiť fotorespiráciu a tým zvýšiť efektivitu svojej fotosyntézy. Keďže CO₂ trasportujú vo forme 4-uhlíkatých látok (napr. [[kyselina jablčná|kyseliny jablčnej]] = malát), nazývame takéto rastliny C₄-rastlinami. Sú to hlavne [[tropické rastliny|tropické]] a [[subtropické rastliny]] a niektoré [[jednoklíčnolistové rastliny]] napr. [[kukurica siata|kukurica]], [[proso]] ale aj [[cukrová trstina]]. Majú odlišnú anatomickú stavbu [[list (botanika)|listu]], majú '''2 druhy chloroplastov''': a) [[mezofyl]]ové – viažu účinne CO₂ na vonkajšej strane b) chloroplasty pošiev cievnych zväzkov – spracúvajú CO₂ a umožňujú ekonomickejšie využitie CO₂ Tieto rastliny majú tzv. cyklus dikarboxylových kyselín – '''[[Hatch-Slackov cyklus]]'''. 1) '''karboxylácia''' Prebieha v mezofylových chloroplastoch. Prvým akceptorom CO₂ je [[fosfoenolpyrulát|fosfoenolpyruvát]], ktorý sa mení postupne na [[oxalacetát]] zvaný taktiež [[malát]]. Tu vznikajú 4. uhlíkaté kyseliny čo má za pomenovanie týchto rastlín C₄. 2) '''redukcia''' Je to v podstate Calvinov cyklus, pôsobením enzýmu sa z malátu, ktorý prechádza do chloroplastov pošiev cievnych zväzkov odštepuje CO₂ a viaže na ribulózo – 1,5 bisfosfát a prebieha Calvinov cyklus. 3) '''regenerácia''' Odštiepením CO₂ z malátu vzniká produkt [[pyruvát]], ktorý prechádza späť do mezofylových chloroplastov a prostredníctvom enzýmu sa mení na akceptor [[Fosfoenolpyrulát]]. ===== Rastliny CAM ===== Cyklus je charakteristický pre [[sukulent]]y (púštne rastliny). Je ten istý ako u C₄ rastlín ale prejavujú rytmus deň a noc v dôsledku výkyvu teplôt. '''noc''': Musia vytvoriť rezervu CO₂ vo forme malátu alebo oxalacetátu a prebieha Hatch-Slackov cyklus. Prieduchy sú otvorené a prebieha výmena plynov. '''deň''': Keďže ATP a NADPH + H⁺ sú k dispozícii len za svetla prebieha cez deň Calvinov cyklus. Prieduchy sú zatvorené, čím sa zabraňuje k strate vody v rastline [[vyparovanie|vyparovaním]]. == Činitele ovplyvňujúce intenzitu fotosyntézy == === Svetlo === [[Súbor:Chlorophyll ab spectra (cs).png|thumb|300px|Graf absorpcie chlorofylu]] [[Svetlo]] je primárnym zdrojom energie pre fotosyntézu. Dôležitá je jeho kvalita ([[farba]]), intenzita a [[čas]] pôsobenia. [[Orgán]]om fotosyntézy pri rastlinách je list, absorbuje až 2 – 3 % svetla, zvyšok prepúšťa alebo odráža, len niektoré zelené riasy absorbujú až 20 % slnečného žiarenia ako napr. [[chlorela]]. Maximum absorpcie svetla pripadá na vlnové dĺžky okolo 640 – 700 nm, čo je [[červená|červené]] svetlo. Listy dobre absorbujú ešte [[modrá|modré]] svetlo vlnových dĺžok 430 – 460 nm, čo zodpovedá absorpcii chlorofylu ako hlavného fotosyntetického farbiva. Ostatné vlnové dĺžky môžu rastliny absorbovať vďaka rôznym prídavným farbivám. Ich zastúpenie v listoch je však menšie a aj efektivita využitia takto absorbovaného svetla vo fotosyntéze je nižšia. === Oxid uhličitý === Koncentrácia oxidu uhličitého (CO₂) v [[ovzdušie ovzduší]] je 0,03 %. Táto zložka atmosféry je základom výživy celého organického sveta. Jeho množstvo sa v ovzduší zvyšuje produkciou [[baktéria|baktérií]], rozkladom organických látok, dýchaním a spaľovaním [[fosílne palivo|fosílnych palív]]. Vyššia koncentrácia CO₂ znamená aj väčšiu efektivitu fotosyntézy (hlavne pri C₃ rastlín), ale zrýchlenie fotosyntézy je často len dočasné a to kvôli iným faktorom, ktoré na ňu vplývajú (napr. dostupnosť minerálnych látok, hlavne dusíka). === Voda === [[Voda]] (H₂O) je dôležitá pre život samotného fotosyntetizujúceho organizmu, ale aj ako dôležitý donor elektrónov v priebehu fotosyntetickej reakcie. Z vody pochádza aj kyslík, ktorý sa pri fotosyntéze uvoľňuje. Ak je nedostatok vody, neprebieha [[fotolýza| fotolýza vody]], rastlina zatvára prieduchy a tak obmedzí prísun CO₂. Neprebiehajú deje fotosyntézy, zníži sa množstvo ATP rastlina vädne a neskôr môže uhynúť. === Teplota === Fotosyntéza sa uskutočňuje v rozmedzí [[teplota|teplôt]], ktoré znášajú bielkoviny a pri ktorých nemrzne voda (0 °C až 40 °C). Pri vyšších alebo nižších teplotách fotosyntéza neprebieha. Efektivita fotosyntézy je podmienená aj typom rastliny. Vo všeobecnosti je pre [[ihličnany]] ideálna teplota v rozmedzí 15;°C až 25;°C, zatiaľ čo pre listnaté stromy mierneho pásma je ideálne teplota v rozmedzí 20;°C až 30;°C. Optimum teploty pre fotosyntézu C₃ rastlín je obvykle nižšie ako pri C₄ rastlín. Preto sú C₄ rastliny v prírode výraznejšie zastúpené v teplých [[zemepisná šírka|zemepisných šírkach]]. == Kyslík ako jed pre rastliny == Zelené farbivo [[chlorofyl]] produkuje pri slnečnom žiarení nielen [[tripletový kyslík]], ale napomáha tiež premene vylučovaného kyslíku z tripletového stavu na stav singletový. Keďže singletový kyslík oxidačne rozkladá listovú zeleň a ďalšie zložky rastlinnej bunky, predstavuje pre rastliny jed. Rastlina sa bráni vlastnou ochrannou látkou [[beta-karotén]]om, ktorý priebežne deaktivuje tento rastlinný jed. Syntéza beta – karoténu sa na [[jeseň]] spomaľuje a v dôsledku zvyšujúceho sa oxidačného rozkladu listovej zelene sme svedkami každoročne sa opakujúcich nádherných farieb listnatých stromov jesennej prírody.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Muck | meno = Alexander | autor = | odkaz na autora = | titul = Základy strukturní anorganické chemie | vydanie = 1 | vydavateľ = Academia | miesto = Praha | rok = 2006 | počet strán = 508 | url = | isbn = 80-200-1326-1 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> == Referencie == <references/> == Pozri aj == * [[Fyziológia rastlín]] * [[Fotoperiodizmus]] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Photosynthesis}} == Externé odkazy == {{Portál|Chémia||Biológia}} * {{PDFLink|[http://www.gjar-po.sk/~gensky3c/chemia/fotosynteza_ch.pdf Fotosyntéza]|1,23MB}} [[Kategória:Fotosyntéza| ]] [[Kategória:Fyziológia rastlín]] [[Kategória:Mikrobiológia]] [[Kategória:Biochémia]] 32wcqs4kfksz540w56hj02z2muqw0ra 0 10865 8198660 8196429 2026-04-15T10:37:14Z ~2026-23212-41 292057 8198660 wikitext text/x-wiki {{Kresťanstvo}} [[Súbor:Fra Angelico - Resurrection of Christ and Women at the Tomb (Cell 8) - WGA00542.jpg|náhľad|[[Fra Angelico]]: Ženy a prázdny hrob]] [[Súbor:Resurrection (24).jpg|náhľad|Ikona Vzkriesenia]] [[Súbor:Pascha kolac.jpg|náhľad|Pascha ‒ okrúhly sladký koláč u gréckokatolíkov a pravoslávnych]] [[Súbor:Velikden Kamienka okr Stara Lubovna 1996 Pascha.jpg|náhľad|Pascha a jedlá určené na posvätenie, Kamienka, okr. Stará Ľubovňa, foto z r. 1996]] '''Veľká noc''' alebo '''veľ'''a [[Kristov kríž|kríži]]. Udalosti Veľkej noci a ich interpretácia úzko súvisia s významným židovským sviatkom [[Pesach]], ktorý sa slávi zhruba v rovnakej dobe. V prostredí [[gréckokatolícka cirkev|Gréckokatolíckej]] a [[Pravoslávna cirkev|pravoslávnej]] cirkvi sa pre tento sviatok používa takmer výlučne názov Pascha. Kresťanské oslavy Veľkej noci sa v [[Nový zákon|Novom zákone]] nespomínajú, najstarším svedectvom o Veľkej noci je homília ''O Pasche'' [[Meliton Sardský|Melitona Sardského]] z [[2. storočie|2. storočia]]. Oslavy Veľkej noci sa teda v [[cirkev|cirkvi]] objavili veľmi skoro. Vysvetlenie pôvodu názvu „veľká“ treba hľadať v časoch židovského otroctva v starovekom [[Egypt]]e. [[Faraón]] nebol ochotný prepustiť svojich izraelských otrokov, a preto Boh trestal krajinu [[Desať rán egyptských|desiatimi ranami]]. Až po poslednej z nich, keď zomreli všetky prvorodené egyptské deti, faraón prepustil zotročených ľudí. Židov, ktorí pomazali veraje svojich dverí krvou baránka, sa táto pohroma netýkala a anjel smrti ich obišiel. Baránok je preto symbolom obetovania [[Ježiš Kristus|Ježiša Krista]]. Ako sa ďalej uvádza v Biblii, po vyslobodení z Egypta previedol Boh ľud na čele s [[Mojžiš (Biblia)|Mojžišom]] cez [[Červené more]], ktoré rozdelil a vysušil. Tu niektorí hľadajú pôvod tradičného židovského názvu pre Veľkú noc: [[Pesach|pésach]] - prechod. Iní slovo pésach vysvetľujú ako obídenie, vyhnutie sa, a vzťahujú ho na anjela smrti, ktorý obchádzal domy potreté krvou. Obídenie aj prechod predstavujú veľké Božie skutky, ktoré urobil počas jednej noci pre svoj ľud, a preto každoročnú spomienku na tento deň Izraeliti nazvali Veľkou nocou. [[Súbor:Easter eggs - straw decoration.jpg|náhľad|Veľkonočné [[kraslica|kraslice]] ozdobené slamou]] Symbolika prechodu z otroctva do slobody sa preniesla aj do kresťanstva ako prechod z hriechu do života v Božej milosti, ktorý zabezpečil Ježiš Kristus svojou smrťou a zmŕtvychvstaním. Veľkonočné oslavy sa podľa regiónov líšia. Pretože sa časovo zhruba prekrývajú s [[pohanstvo|pohanskými]] oslavami príchodu [[jar]]i, ľudové tradície prevzali z predkresťanských dôb mnoho zvykov a obyčajov. == Predpokladaný dátum Ježišovej smrti a vzkriesenia == Presný dátum Ježišovej smrti nie je známy, avšak možností, medzi ktorými je možné vyberať, nie je veľa. [[Isaac Newton]] svojimi výpočtami z roku [[1733]] prišiel k záveru, že k Ježišovej smrti mohlo dôjsť v piatok [[7. apríl]]a [[30]], [[4. apríl]]a [[33]] alebo [[23. apríl]]a [[34]]; poslednej z možností sám dával prednosť. [[Gerhard Kroll]] vo svojej knihe ''Po Ježišových stopách'' usudzuje, že najpravdepodobnejším dátumom je 7. apríl 30. Podľa [[C. Humphreys]]a a [[W. D. Waddington]]a (1990) v podvečer 3. apríla 33 v [[Jeruzalem]]e vyšiel [[Mesiac (Zeme)|Mesiac]] v [[spln]]e sčasti v zatmení; toto zatmenie skončilo 51 minút po východe Mesiaca. Tento údaj sa zhoduje s evanjeliami ([[Evanjelium podľa Matúša|Mt]] 27,34; [[Evanjelium podľa Marka|Mk]] 15,33; [[Evanjelium podľa Lukáša|Lk]] 22,44), takže tento dátum (3. apríl 33) je pravdepodobne dňom Kristovej smrti na kríži. Ježišovo vzkriesenie by potom pripadalo na nedeľu 5. apríl 33. Samozrejme treba brať do úvahy, že akékoľvek výpočty, ktoré sú v rozpore s údajmi uvedenými v Biblii, sú nepravdepodobné. Podľa [[Evanjelium podľa Matúša|Mt]] 12,40, kde sa píše: "Lebo ako bol Jonáš v bruchu veľryby tri dni a tri noci, tak bude i Syn človeka v srdci zeme tri dni a tri noci", musel byť Kristus v zemi 3 dni a tri noci. A keďže vstal z mŕtvych v nedeľu skoro ráno ([[Evanjelium podľa Marka|Mk]] 16,9: "A keď vstal z mŕtvych v nedeľu skoro ráno...) a musel byť v zemi tri dni a tri noci, a teda nemohol v žiadnom prípade zomrieť v piatok, ale v podvečer vo štvrtok. V židovskom zmýšľaní prvého storočia sa ale časť dňa chápala ako celý deň. Vzhľadom na to, že Ježiš bol v hrobe časť z piatku, celú sobotu a časť z nedele – môže sa chápať, že bol v hrobe tri dni. Iný argument, týkajúci sa piatku je, že podľa Mt 16,21 a [[Evanjelium podľa Lukáša|Lk]] 9,22 Ježiš vstane na tretí deň alebo doslova tretieho dňa, a preto nemusel byť v hrobe plné tri dni a noci. == Veľká noc v rímskokatolíckej cirkvi == Veľká noc podľa [[Latinská cirkev|rímskokatolíckej]] tradície sa začína [[Veľkonočná vigília|Veľkonočnou vigíliou]] (ktorá je stredom a vyvrcholením [[Veľkonočné trojdnie|Veľkonočného trojdnia]]) a trvá päťdesiat dní až do [[Turíce|Turíc]], slávnosti [[Zoslanie Ducha Svätého|Zoslania Ducha Svätého]]. Prvý týždeň Veľkej noci sa nazýva [[Veľkonočná oktáva]]. 40. deň Veľkej noci je slávnosť [[Nanebovstúpenie Pána|Nanebovstúpenia Pána]], ktorá pripomína Ježišov výstup zo zeme do neba a jeho oslávenie u Otca. == Pascha v gréckokatolíckej cirkvi == [[Súbor:UniateEaster.jpg|thumb|left|Požehnávanie paschálnych pokrmov]] V [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckej cirkvi]] sa Veľká noc tradične nazýva Pascha a je najväčším sviatkom [[Cirkevný rok|cirkevného roka]]. Pasche predchádza [[Veľký týždeň]] (od Veľkého pondelka do [[Veľká sobota|Veľkej soboty]]). Najdôležitejšou bohoslužbou Paschy je [[utiereň]] vzkriesenia, ktorá sa slúži v nedeľu ešte pred východom slnka (na Slovensku a u východných Slovanov) alebo o polnoci zo soboty na nedeľu (na Balkáne). Pred ňou sa niekde zvykne slúžiť [[polnočnica]], počas ktorej sa prenesie [[pláštenica]] zo stredu chrámu z katafalku (symbolického hrobu) na prestol (oltár), čo symbolizuje Kristovo vzkriesenie. Typickým obradom Nedele Paschy je aj posvätenie paschálnych (veľkonočných) pokrmov, ktoré sa väčšinou koná vonku pred chrámom. Posviacajú sa pokrmy, ktoré sa budú jesť pri slávnostných raňajkách i neskôr cez deň (a prípadne i ďalšie dni), hlavne mäso, nafarbené vajíčka a hrudka (istý druh syra s vajíčkami) - teda jedlá, ktoré sa podľa pôvodných pôstnych predpisov vo [[Veľký pôst|Veľkom pôste]] nekonzumovali. Okrem toho sa posviaca aj sladký koláč nazývaný Pascha alebo Paska, ktorý nahrádza chlieb a pečivo, keďže bežný chlieb sa v tento deň neje. Na [[Liturgia svätého Jána Zlatoústeho|liturgii svätého Jána Zlatoústeho]] sa číta začiatok Evanjelia podľa sv. Jána ("Na počiatku bolo Slovo...") v rozličných jazykoch. To symbolizuje, že radostná zvesť je určená všetkým národom. Na [[Večiereň|večierni]] Paschy, ktorá sa koná podľa osobitného poriadku, sa číta aj evanjelium o vzkriesení. Najtypickejším a najčastejším spevom sviatku je tropár Paschy (spieva sa na 5. hlas): ''Kristus slávne vstal z mŕtvych, smrťou smrť premohol a tým, čo sú v hroboch, život daroval.'' Tento tropár sa veľa razy opakuje na všetkých bohoslužbách Paschy. === Obdobie Paschy === Obdobie Paschy (posviatok alebo poprazdenstvo Paschy) trvá od Nedele vzkriesenia do stredy pred [[Nanebovstúpenie Pána|Nanebovstúpením Pána]], teda 40 dní. V tomto období sa veriaci zdravia osobitným pozdravom ''Christós voskrése! – Voístinu voskrése!'' (po slovensky: ''Kristus vstal zmŕtvych! – Skutočne vstal zmŕtvych!'') Cirkevné predpisy stanovujú, že v období Paschy sa v chráme vôbec nemá kľačať, ale len stáť alebo sedieť - státie je totiž výrazom radosti zo vzkriesenia, zatiaľ čo kľačanie je výrazom pokánia a skrúšenosti.<ref>[https://www.grkat.net/texty/velky-tyzden-pascha.html Andrej Škoviera: Veľký týždeň a Pascha. Komentár k bohoslužbám, čítaniam a sviatku.]</ref> (V prostredí slovenských gréckokatolíkov sa toto pravidlo zväčša nezachováva.) Osobitne slávnostným je prvý týždeň tohto obdobia, ktorý sa nazýva Svetlý týždeň a vyznačuje sa mnohými špecifikami. ''(Pozri osobitný článok [[Svetlý týždeň]].)'' Tento týždeň platí v [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku]] [[voľnica]] (nepostí sa a môže sa jesť všetko), v niektorých [[Východné cirkvi|východných cirkvách]] je voľnica dokonca až do stredy pred [[Nanebovstúpenie Pána|Nanebovstúpením Pána]]. == Veľkonočné symboly == [[Súbor:Slovak_easter_symbols.jpg|thumb|Veľkonočné symboly]] * [[baránok]] — symbol baránka sa nachádza už v predkresťanských tradíciách. V židovskej tradícii sa používal ako obetné zviera za hriechy. Zároveň židia na sviatok [[Pascha|Paschy]] jedia baránka ako pripomienku svojho vyslobodenia z Egypta. V kresťanstve je baránok jedným zo symbolov Ježiša Krista, lebo obrazne podľa kresťanskej viery on je baránok obetovaný za [[spása|spásu]] sveta. * [[kríž]] — kríž je dnes najdôležitejším z kresťanských symbolov, pretože Kristus bol odsúdený na smrť ukrižovaním. Tento trest patril k trestom veľmi krutým a ponižujúcim. * [[oheň]] — veľkonočná bohoslužba sa začína zapálením veľkonočného ohňa, ktorý symbolizuje víťazstvo Ježiša Krista nad temnotou a smrťou. Od tohto ohňa sa potom zapaľujú veľkonočné sviečky. * [[svieca|sviečka]] — sviečka je v mnohých kultúrach chápaná ako znamenie života. Veľkonočná sviečka symbolizuje vzkrieseného Krista -- tento symbol pochádza zo starovekých osláv Veľkej noci, pri ktorých sa zapaľuje sviečka (nazývaná tiež [[paškál]]) od ohňa. Takto zapálená sviečka sa v priebehu veľkonočnej bohoslužby ponára do vody na krst, je ozdobená znamením kríža a symbolmi ''<math>\Alpha</math>'' a ''<math>\Omega</math>'', t. j. začiatku a konca vekov, ktorými je Kristus. Táto sviečka sa potom zapaľuje počas celého veľkonočného obdobia až do [[Turíce|Turíc]] a pri každom krste -- aby sa naznačilo, že krst patrí k Veľkej noci. Táto sviečka sa tiež zapaľuje pri kresťanskom pohrebe na znamenie toho, že zosnulý rovnako ako Kristus, prešiel bránou smrti; a cirkev sa za neho modlí, aby vstal k novému životu s Bohom. [[Súbor:Slovak_easter_food.jpg|thumb|Tanier so šunkou, vajíčkom, hrudkou a zeleninou.]] * [[vajce|vajíčko]] — pretože vajíčko obsahuje zárodok života, bolo v mnohých kultúrach symbolom plodnosti, života a vzkriesenia. V súvislosti s ľudovou tradíciou vznikol zvyk maľovať tieto vajíčka; dôvodom jedenia vajec na Veľkú noc bola zrejme aj skutočnosť, že vajcia sa nesmeli jesť v [[pôst|pôstnom období]]. V kresťanstve sa vajce vykladá ako symbol zatvoreného hrobu, z ktorého vstal Kristus, ako symbol nesmrteľnosti. * [[zajac|zajačik]] — aj keď mnoho nenáboženských tradícií má svoje korene v kresťanskej symbolike, niektoré veľkonočné symboly môžeme vystopovať až do predkresťanskej doby. Napríklad zajačik má pravdepodobne pôvod v pohanských rituáloch oslavujúcich príchod jari. * [[korbáč]] — Tento v niektorých regiónoch [[Slovensko|Slovenska]] dôverne známy symbol Veľkej noci má tiež pôvod v starých pohanských zvykoch. == Nenáboženské veľkonočné tradície == Podobne ako mnoho iných kresťanských sviatkov, aj Veľká noc sa preniesla aj mimo cirkvi. Už od jej vzniku je to čas osláv a veselia. Dnes je aj komerčne dôležitá, pretože sa na ňu viaže veľa zvykov, ktorých uskutočnenie si vyžaduje nejaké úsilie prípadne nákup. Predávajú sa napríklad veľkonočné pohľadnice, ozdoby alebo sladkosti v podobe veľkonočných vajíčok, barančekov alebo zajačikov. Na Veľkonočný pondelok je prastarou tradíciou hodovanie, polievanie a šibačka (korbáč). Od rána muži a chlapci chodia po domácnostiach svojich známych a polievajú alebo šibú ženy a dievčatá ručne vyrobeným korbáčom z vŕbového prútia. Korbáč je spletený z ôsmich, dvanástich alebo až dvadsiatich štyroch prútov a je zvyčajne od pol do dvoch metrov dlhý a ozdobený pletenou rukoväťou a farebnými stužkami. Podľa tradície muži pri hodovaní prednesú [[koleda|koledy]]. Či sa najprv šibe alebo polieva a potom spievajú či recitujú koledy záleží na situácii. Aj keď šibanie môže byť bolestivé a polievanie nepríjemné, nie je ich cieľom spôsobiť krivdu. Skôr je korbáč symbolom záujmu mužov o ženy. Nenavštívené dievčatá sa môžu dokonca cítiť urazené. Vykorbáčovaná či poliata žena dáva mužovi farebné vajíčko ako symbol jej vďaky a odpustenia. Treba spomenúť, že zvyčajne sa v minulosti používala iba jedna metóda. Na strednom a západnom Slovensku väčšinou korbáčovanie a na východe polievanie. V [[Spojené štáty|USA]] sú Veľkonočné sviatky už prakticky nenáboženským sviatkom, takže mnoho amerických rodín sa zúčastní iba veľkonočného veselia okolo zdobenia veľkonočných vajíčok v sobotu večer a ich „lovu“ v nedeľu ráno. Podľa detských rozprávok boli vajíčka počas noci prinesené veľkonočným zajačikom a poschovávané po dome a záhrade, aby počkali na deti, až sa zobudia. Dôvod, prečo by to mal zajačik robiť, sa vysvetľuje iba zriedkavo. V [[Nórsko|Nórsku]] je, okrem [[lyžovanie|lyžovania]] v horách a maľovania vajíčok, tradíciou riešenie [[vražda|vrážd]]. Všetky veľké televízne stanice vysielajú kriminálne a detektívne príbehy, ako je napríklad [[Poirot]] [[Agatha Christie|Agathy Christie]]. Aj noviny publikujú články, z ktorých môžu čitatelia skúsiť odvodiť, kto je páchateľom. Samozrejme tiež vychádza množstvo kníh. Dokonca aj krabice od mlieka bývajú potlačené príbehmi s vraždami. == Slovo „Veľká noc“ v iných jazykoch == Názvy odvodené od germánskej bohyne [[Eostre]] alebo zo starogermánskeho názvu mesiaca apríl ''Eostremonat''. * [[angličtina]] ''Easter'' * [[nemčina]] ''Ostern'' Názvy odvodené od [[hebrejčina|hebrejského]] slova ''Pesach'' * [[arabčina]] ''عيد الفصح'' * [[bulharčina]] ''Пасха'' (''Pascha'') * [[dánčina]] ''Påske'' * [[dolná nemčina]] ''Paisken'' * [[esperanto]] ''Pasko'' * [[friulčina]] ''páskir'' * [[fínčina]] ''Pääsiäinen'' * [[francúzština]] ''Pâques'' * [[furlančina]] ''Pasche'' * [[gréčtina]] ''Πάσχα'' (''Pascha'') * [[holandčina]] ''Pasen'' * [[indonézština]] ''Paskah'' * [[írčina]] ''Cáisc'' * [[latinčina]] ''Pascha'' (alebo ''Festa Paschalia'') * [[nórčina]] ''Påske'' * [[portugalčina]] ''Páscoa'' * [[rumunčina]] ''Paşti'' * [[ruština]] ''Пасха'' (''Pascha'') * [[škótska galčina]] ''Càisg'' * [[španielčina]] ''Pascua'' * [[švédčina]] ''Påsk'' * [[taliančina]] ''Pasqua'' * [[waleština]] ''Pasg'' Názvy v ďalších jazykoch * [[bieloruština]] ''Вялікдзень'' (''Vialikdzień''; doslova: Veľký Deň) * [[bulharčina]] ''Великден'' (''Velikden''; doslova: Veľký Deň) * [[čeština]] ''Velikonoce'' (doslova: Veľkonočné obdobie) * [[čínština]] 復活節 (''Fu-huo-jie''; doslova: Oslava Vzkriesenia) * [[japončina]] 復活祭 (''Fukkatsu-sai''; doslova: Oslava Vzkriesenia) * [[maďarčina]] ''Húsvét'' (hús+vét = možnosť prijať, teda jesť mäso /po 40-dňovom pôste/) * [[poľština]] ''Wielkanoc'' (doslova: Veľká Noc) * [[rómčina]] ''Patradži'' * [[slovenčina]] ''Veľká noc'' alebo ''Pascha'' * [[srbčina]] ''Uskrs'' alebo ''Vaskrs'' (doslova: Vzkriesenie) * [[ukrajinčina]] ''Великдень'' (''Velykdeň''; doslova: Veľký Deň) == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Výpočet dátumu Veľkej noci]] * [[Ježiš Kristus]] * [[Vzkriesenie]] * [[Zmŕtvychvstanie Pána]] * [[Svetlý týždeň]] == Iné projekty == {{Projekt|q=Veľká noc|commonscat=Easter}} == Externé odkazy == * [http://www.iencyklopedie.cz/velikonoce/ Encyklopédia náboženstva] (po česky) * [http://www.velkanoc.tuomatu.com/ Informácie o Veľkej noci] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090410071639/http://www.velkanoc.tuomatu.com/ |date=2009-04-10 }} {{Liturgický rok}} {{Liturgický rok v byzantskom obrade}} [[Kategória:Veľká noc| ]] [[Kategória:Liturgický rok]] [[Kategória:Kresťanské sviatky]] hmpsbpu67s8v8jfopiznxgcg8rdrvlx 8198668 8198660 2026-04-15T10:59:56Z Vasiľ 2806 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-23212-41|~2026-23212-41]] ([[User_talk:~2026-23212-41|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Pe3kZA 8017558 wikitext text/x-wiki {{Kresťanstvo}} [[Súbor:Fra Angelico - Resurrection of Christ and Women at the Tomb (Cell 8) - WGA00542.jpg|náhľad|[[Fra Angelico]]: Ženy a prázdny hrob]] [[Súbor:Resurrection (24).jpg|náhľad|Ikona Vzkriesenia]] [[Súbor:Pascha kolac.jpg|náhľad|Pascha ‒ okrúhly sladký koláč u gréckokatolíkov a pravoslávnych]] [[Súbor:Velikden Kamienka okr Stara Lubovna 1996 Pascha.jpg|náhľad|Pascha a jedlá určené na posvätenie, Kamienka, okr. Stará Ľubovňa, foto z r. 1996]] '''Veľká noc''' alebo '''veľkonočné sviatky''' alebo '''Pascha''' ({{vjz|ell|''πάσχα|pascha''}}, z {{vjz|heb|''פסח|pesach''}}) je najvýznamnejší [[kresťanstvo|kresťanský]] sviatok, ktorý pripadá na marec alebo apríl (pozri [[Výpočet dátumu Veľkej noci]]). Veľká noc je pre kresťanov oslavou [[Zmŕtvychvstanie Pána|zmŕtvychvstania]] (resp. vzkriesenia) [[Ježiš Kristus|Ježiša Krista]] po jeho smrti na [[Kristov kríž|kríži]]. Udalosti Veľkej noci a ich interpretácia úzko súvisia s významným židovským sviatkom [[Pesach]], ktorý sa slávi zhruba v rovnakej dobe. V prostredí [[gréckokatolícka cirkev|Gréckokatolíckej]] a [[Pravoslávna cirkev|pravoslávnej]] cirkvi sa pre tento sviatok používa takmer výlučne názov Pascha. Kresťanské oslavy Veľkej noci sa v [[Nový zákon|Novom zákone]] nespomínajú, najstarším svedectvom o Veľkej noci je homília ''O Pasche'' [[Meliton Sardský|Melitona Sardského]] z [[2. storočie|2. storočia]]. Oslavy Veľkej noci sa teda v [[cirkev|cirkvi]] objavili veľmi skoro. Vysvetlenie pôvodu názvu „veľká“ treba hľadať v časoch židovského otroctva v starovekom [[Egypt]]e. [[Faraón]] nebol ochotný prepustiť svojich izraelských otrokov, a preto Boh trestal krajinu [[Desať rán egyptských|desiatimi ranami]]. Až po poslednej z nich, keď zomreli všetky prvorodené egyptské deti, faraón prepustil zotročených ľudí. Židov, ktorí pomazali veraje svojich dverí krvou baránka, sa táto pohroma netýkala a anjel smrti ich obišiel. Baránok je preto symbolom obetovania [[Ježiš Kristus|Ježiša Krista]]. Ako sa ďalej uvádza v Biblii, po vyslobodení z Egypta previedol Boh ľud na čele s [[Mojžiš (Biblia)|Mojžišom]] cez [[Červené more]], ktoré rozdelil a vysušil. Tu niektorí hľadajú pôvod tradičného židovského názvu pre Veľkú noc: [[Pesach|pésach]] - prechod. Iní slovo pésach vysvetľujú ako obídenie, vyhnutie sa, a vzťahujú ho na anjela smrti, ktorý obchádzal domy potreté krvou. Obídenie aj prechod predstavujú veľké Božie skutky, ktoré urobil počas jednej noci pre svoj ľud, a preto každoročnú spomienku na tento deň Izraeliti nazvali Veľkou nocou. [[Súbor:Easter eggs - straw decoration.jpg|náhľad|Veľkonočné [[kraslica|kraslice]] ozdobené slamou]] Symbolika prechodu z otroctva do slobody sa preniesla aj do kresťanstva ako prechod z hriechu do života v Božej milosti, ktorý zabezpečil Ježiš Kristus svojou smrťou a zmŕtvychvstaním. Veľkonočné oslavy sa podľa regiónov líšia. Pretože sa časovo zhruba prekrývajú s [[pohanstvo|pohanskými]] oslavami príchodu [[jar]]i, ľudové tradície prevzali z predkresťanských dôb mnoho zvykov a obyčajov. == Predpokladaný dátum Ježišovej smrti a vzkriesenia == Presný dátum Ježišovej smrti nie je známy, avšak možností, medzi ktorými je možné vyberať, nie je veľa. [[Isaac Newton]] svojimi výpočtami z roku [[1733]] prišiel k záveru, že k Ježišovej smrti mohlo dôjsť v piatok [[7. apríl]]a [[30]], [[4. apríl]]a [[33]] alebo [[23. apríl]]a [[34]]; poslednej z možností sám dával prednosť. [[Gerhard Kroll]] vo svojej knihe ''Po Ježišových stopách'' usudzuje, že najpravdepodobnejším dátumom je 7. apríl 30. Podľa [[C. Humphreys]]a a [[W. D. Waddington]]a (1990) v podvečer 3. apríla 33 v [[Jeruzalem]]e vyšiel [[Mesiac (Zeme)|Mesiac]] v [[spln]]e sčasti v zatmení; toto zatmenie skončilo 51 minút po východe Mesiaca. Tento údaj sa zhoduje s evanjeliami ([[Evanjelium podľa Matúša|Mt]] 27,34; [[Evanjelium podľa Marka|Mk]] 15,33; [[Evanjelium podľa Lukáša|Lk]] 22,44), takže tento dátum (3. apríl 33) je pravdepodobne dňom Kristovej smrti na kríži. Ježišovo vzkriesenie by potom pripadalo na nedeľu 5. apríl 33. Samozrejme treba brať do úvahy, že akékoľvek výpočty, ktoré sú v rozpore s údajmi uvedenými v Biblii, sú nepravdepodobné. Podľa [[Evanjelium podľa Matúša|Mt]] 12,40, kde sa píše: "Lebo ako bol Jonáš v bruchu veľryby tri dni a tri noci, tak bude i Syn človeka v srdci zeme tri dni a tri noci", musel byť Kristus v zemi 3 dni a tri noci. A keďže vstal z mŕtvych v nedeľu skoro ráno ([[Evanjelium podľa Marka|Mk]] 16,9: "A keď vstal z mŕtvych v nedeľu skoro ráno...) a musel byť v zemi tri dni a tri noci, a teda nemohol v žiadnom prípade zomrieť v piatok, ale v podvečer vo štvrtok. V židovskom zmýšľaní prvého storočia sa ale časť dňa chápala ako celý deň. Vzhľadom na to, že Ježiš bol v hrobe časť z piatku, celú sobotu a časť z nedele – môže sa chápať, že bol v hrobe tri dni. Iný argument, týkajúci sa piatku je, že podľa Mt 16,21 a [[Evanjelium podľa Lukáša|Lk]] 9,22 Ježiš vstane na tretí deň alebo doslova tretieho dňa, a preto nemusel byť v hrobe plné tri dni a noci. == Veľká noc v rímskokatolíckej cirkvi == Veľká noc podľa [[Latinská cirkev|rímskokatolíckej]] tradície sa začína [[Veľkonočná vigília|Veľkonočnou vigíliou]] (ktorá je stredom a vyvrcholením [[Veľkonočné trojdnie|Veľkonočného trojdnia]]) a trvá päťdesiat dní až do [[Turíce|Turíc]], slávnosti [[Zoslanie Ducha Svätého|Zoslania Ducha Svätého]]. Prvý týždeň Veľkej noci sa nazýva [[Veľkonočná oktáva]]. 40. deň Veľkej noci je slávnosť [[Nanebovstúpenie Pána|Nanebovstúpenia Pána]], ktorá pripomína Ježišov výstup zo zeme do neba a jeho oslávenie u Otca. == Pascha v gréckokatolíckej cirkvi == [[Súbor:UniateEaster.jpg|thumb|left|Požehnávanie paschálnych pokrmov]] V [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckej cirkvi]] sa Veľká noc tradične nazýva Pascha a je najväčším sviatkom [[Cirkevný rok|cirkevného roka]]. Pasche predchádza [[Veľký týždeň]] (od Veľkého pondelka do [[Veľká sobota|Veľkej soboty]]). Najdôležitejšou bohoslužbou Paschy je [[utiereň]] vzkriesenia, ktorá sa slúži v nedeľu ešte pred východom slnka (na Slovensku a u východných Slovanov) alebo o polnoci zo soboty na nedeľu (na Balkáne). Pred ňou sa niekde zvykne slúžiť [[polnočnica]], počas ktorej sa prenesie [[pláštenica]] zo stredu chrámu z katafalku (symbolického hrobu) na prestol (oltár), čo symbolizuje Kristovo vzkriesenie. Typickým obradom Nedele Paschy je aj posvätenie paschálnych (veľkonočných) pokrmov, ktoré sa väčšinou koná vonku pred chrámom. Posviacajú sa pokrmy, ktoré sa budú jesť pri slávnostných raňajkách i neskôr cez deň (a prípadne i ďalšie dni), hlavne mäso, nafarbené vajíčka a hrudka (istý druh syra s vajíčkami) - teda jedlá, ktoré sa podľa pôvodných pôstnych predpisov vo [[Veľký pôst|Veľkom pôste]] nekonzumovali. Okrem toho sa posviaca aj sladký koláč nazývaný Pascha alebo Paska, ktorý nahrádza chlieb a pečivo, keďže bežný chlieb sa v tento deň neje. Na [[Liturgia svätého Jána Zlatoústeho|liturgii svätého Jána Zlatoústeho]] sa číta začiatok Evanjelia podľa sv. Jána ("Na počiatku bolo Slovo...") v rozličných jazykoch. To symbolizuje, že radostná zvesť je určená všetkým národom. Na [[Večiereň|večierni]] Paschy, ktorá sa koná podľa osobitného poriadku, sa číta aj evanjelium o vzkriesení. Najtypickejším a najčastejším spevom sviatku je tropár Paschy (spieva sa na 5. hlas): ''Kristus slávne vstal z mŕtvych, smrťou smrť premohol a tým, čo sú v hroboch, život daroval.'' Tento tropár sa veľa razy opakuje na všetkých bohoslužbách Paschy. === Obdobie Paschy === Obdobie Paschy (posviatok alebo poprazdenstvo Paschy) trvá od Nedele vzkriesenia do stredy pred [[Nanebovstúpenie Pána|Nanebovstúpením Pána]], teda 40 dní. V tomto období sa veriaci zdravia osobitným pozdravom ''Christós voskrése! – Voístinu voskrése!'' (po slovensky: ''Kristus vstal zmŕtvych! – Skutočne vstal zmŕtvych!'') Cirkevné predpisy stanovujú, že v období Paschy sa v chráme vôbec nemá kľačať, ale len stáť alebo sedieť - státie je totiž výrazom radosti zo vzkriesenia, zatiaľ čo kľačanie je výrazom pokánia a skrúšenosti.<ref>[https://www.grkat.net/texty/velky-tyzden-pascha.html Andrej Škoviera: Veľký týždeň a Pascha. Komentár k bohoslužbám, čítaniam a sviatku.]</ref> (V prostredí slovenských gréckokatolíkov sa toto pravidlo zväčša nezachováva.) Osobitne slávnostným je prvý týždeň tohto obdobia, ktorý sa nazýva Svetlý týždeň a vyznačuje sa mnohými špecifikami. ''(Pozri osobitný článok [[Svetlý týždeň]].)'' Tento týždeň platí v [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku]] [[voľnica]] (nepostí sa a môže sa jesť všetko), v niektorých [[Východné cirkvi|východných cirkvách]] je voľnica dokonca až do stredy pred [[Nanebovstúpenie Pána|Nanebovstúpením Pána]]. == Veľkonočné symboly == [[Súbor:Slovak_easter_symbols.jpg|thumb|Veľkonočné symboly]] * [[baránok]] — symbol baránka sa nachádza už v predkresťanských tradíciách. V židovskej tradícii sa používal ako obetné zviera za hriechy. Zároveň židia na sviatok [[Pascha|Paschy]] jedia baránka ako pripomienku svojho vyslobodenia z Egypta. V kresťanstve je baránok jedným zo symbolov Ježiša Krista, lebo obrazne podľa kresťanskej viery on je baránok obetovaný za [[spása|spásu]] sveta. * [[kríž]] — kríž je dnes najdôležitejším z kresťanských symbolov, pretože Kristus bol odsúdený na smrť ukrižovaním. Tento trest patril k trestom veľmi krutým a ponižujúcim. * [[oheň]] — veľkonočná bohoslužba sa začína zapálením veľkonočného ohňa, ktorý symbolizuje víťazstvo Ježiša Krista nad temnotou a smrťou. Od tohto ohňa sa potom zapaľujú veľkonočné sviečky. * [[svieca|sviečka]] — sviečka je v mnohých kultúrach chápaná ako znamenie života. Veľkonočná sviečka symbolizuje vzkrieseného Krista -- tento symbol pochádza zo starovekých osláv Veľkej noci, pri ktorých sa zapaľuje sviečka (nazývaná tiež [[paškál]]) od ohňa. Takto zapálená sviečka sa v priebehu veľkonočnej bohoslužby ponára do vody na krst, je ozdobená znamením kríža a symbolmi ''<math>\Alpha</math>'' a ''<math>\Omega</math>'', t. j. začiatku a konca vekov, ktorými je Kristus. Táto sviečka sa potom zapaľuje počas celého veľkonočného obdobia až do [[Turíce|Turíc]] a pri každom krste -- aby sa naznačilo, že krst patrí k Veľkej noci. Táto sviečka sa tiež zapaľuje pri kresťanskom pohrebe na znamenie toho, že zosnulý rovnako ako Kristus, prešiel bránou smrti; a cirkev sa za neho modlí, aby vstal k novému životu s Bohom. [[Súbor:Slovak_easter_food.jpg|thumb|Tanier so šunkou, vajíčkom, hrudkou a zeleninou.]] * [[vajce|vajíčko]] — pretože vajíčko obsahuje zárodok života, bolo v mnohých kultúrach symbolom plodnosti, života a vzkriesenia. V súvislosti s ľudovou tradíciou vznikol zvyk maľovať tieto vajíčka; dôvodom jedenia vajec na Veľkú noc bola zrejme aj skutočnosť, že vajcia sa nesmeli jesť v [[pôst|pôstnom období]]. V kresťanstve sa vajce vykladá ako symbol zatvoreného hrobu, z ktorého vstal Kristus, ako symbol nesmrteľnosti. * [[zajac|zajačik]] — aj keď mnoho nenáboženských tradícií má svoje korene v kresťanskej symbolike, niektoré veľkonočné symboly môžeme vystopovať až do predkresťanskej doby. Napríklad zajačik má pravdepodobne pôvod v pohanských rituáloch oslavujúcich príchod jari. * [[korbáč]] — Tento v niektorých regiónoch [[Slovensko|Slovenska]] dôverne známy symbol Veľkej noci má tiež pôvod v starých pohanských zvykoch. == Nenáboženské veľkonočné tradície == Podobne ako mnoho iných kresťanských sviatkov, aj Veľká noc sa preniesla aj mimo cirkvi. Už od jej vzniku je to čas osláv a veselia. Dnes je aj komerčne dôležitá, pretože sa na ňu viaže veľa zvykov, ktorých uskutočnenie si vyžaduje nejaké úsilie prípadne nákup. Predávajú sa napríklad veľkonočné pohľadnice, ozdoby alebo sladkosti v podobe veľkonočných vajíčok, barančekov alebo zajačikov. Na Veľkonočný pondelok je prastarou tradíciou hodovanie, polievanie a šibačka (korbáč). Od rána muži a chlapci chodia po domácnostiach svojich známych a polievajú alebo šibú ženy a dievčatá ručne vyrobeným korbáčom z vŕbového prútia. Korbáč je spletený z ôsmich, dvanástich alebo až dvadsiatich štyroch prútov a je zvyčajne od pol do dvoch metrov dlhý a ozdobený pletenou rukoväťou a farebnými stužkami. Podľa tradície muži pri hodovaní prednesú [[koleda|koledy]]. Či sa najprv šibe alebo polieva a potom spievajú či recitujú koledy záleží na situácii. Aj keď šibanie môže byť bolestivé a polievanie nepríjemné, nie je ich cieľom spôsobiť krivdu. Skôr je korbáč symbolom záujmu mužov o ženy. Nenavštívené dievčatá sa môžu dokonca cítiť urazené. Vykorbáčovaná či poliata žena dáva mužovi farebné vajíčko ako symbol jej vďaky a odpustenia. Treba spomenúť, že zvyčajne sa v minulosti používala iba jedna metóda. Na strednom a západnom Slovensku väčšinou korbáčovanie a na východe polievanie. V [[Spojené štáty|USA]] sú Veľkonočné sviatky už prakticky nenáboženským sviatkom, takže mnoho amerických rodín sa zúčastní iba veľkonočného veselia okolo zdobenia veľkonočných vajíčok v sobotu večer a ich „lovu“ v nedeľu ráno. Podľa detských rozprávok boli vajíčka počas noci prinesené veľkonočným zajačikom a poschovávané po dome a záhrade, aby počkali na deti, až sa zobudia. Dôvod, prečo by to mal zajačik robiť, sa vysvetľuje iba zriedkavo. V [[Nórsko|Nórsku]] je, okrem [[lyžovanie|lyžovania]] v horách a maľovania vajíčok, tradíciou riešenie [[vražda|vrážd]]. Všetky veľké televízne stanice vysielajú kriminálne a detektívne príbehy, ako je napríklad [[Poirot]] [[Agatha Christie|Agathy Christie]]. Aj noviny publikujú články, z ktorých môžu čitatelia skúsiť odvodiť, kto je páchateľom. Samozrejme tiež vychádza množstvo kníh. Dokonca aj krabice od mlieka bývajú potlačené príbehmi s vraždami. == Slovo „Veľká noc“ v iných jazykoch == Názvy odvodené od germánskej bohyne [[Eostre]] alebo zo starogermánskeho názvu mesiaca apríl ''Eostremonat''. * [[angličtina]] ''Easter'' * [[nemčina]] ''Ostern'' Názvy odvodené od [[hebrejčina|hebrejského]] slova ''Pesach'' * [[arabčina]] ''عيد الفصح'' * [[bulharčina]] ''Пасха'' (''Pascha'') * [[dánčina]] ''Påske'' * [[dolná nemčina]] ''Paisken'' * [[esperanto]] ''Pasko'' * [[friulčina]] ''páskir'' * [[fínčina]] ''Pääsiäinen'' * [[francúzština]] ''Pâques'' * [[furlančina]] ''Pasche'' * [[gréčtina]] ''Πάσχα'' (''Pascha'') * [[holandčina]] ''Pasen'' * [[indonézština]] ''Paskah'' * [[írčina]] ''Cáisc'' * [[latinčina]] ''Pascha'' (alebo ''Festa Paschalia'') * [[nórčina]] ''Påske'' * [[portugalčina]] ''Páscoa'' * [[rumunčina]] ''Paşti'' * [[ruština]] ''Пасха'' (''Pascha'') * [[škótska galčina]] ''Càisg'' * [[španielčina]] ''Pascua'' * [[švédčina]] ''Påsk'' * [[taliančina]] ''Pasqua'' * [[waleština]] ''Pasg'' Názvy v ďalších jazykoch * [[bieloruština]] ''Вялікдзень'' (''Vialikdzień''; doslova: Veľký Deň) * [[bulharčina]] ''Великден'' (''Velikden''; doslova: Veľký Deň) * [[čeština]] ''Velikonoce'' (doslova: Veľkonočné obdobie) * [[čínština]] 復活節 (''Fu-huo-jie''; doslova: Oslava Vzkriesenia) * [[japončina]] 復活祭 (''Fukkatsu-sai''; doslova: Oslava Vzkriesenia) * [[maďarčina]] ''Húsvét'' (hús+vét = možnosť prijať, teda jesť mäso /po 40-dňovom pôste/) * [[poľština]] ''Wielkanoc'' (doslova: Veľká Noc) * [[rómčina]] ''Patradži'' * [[slovenčina]] ''Veľká noc'' alebo ''Pascha'' * [[srbčina]] ''Uskrs'' alebo ''Vaskrs'' (doslova: Vzkriesenie) * [[ukrajinčina]] ''Великдень'' (''Velykdeň''; doslova: Veľký Deň) == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Výpočet dátumu Veľkej noci]] * [[Ježiš Kristus]] * [[Vzkriesenie]] * [[Zmŕtvychvstanie Pána]] * [[Svetlý týždeň]] == Iné projekty == {{Projekt|q=Veľká noc|commonscat=Easter}} == Externé odkazy == * [http://www.iencyklopedie.cz/velikonoce/ Encyklopédia náboženstva] (po česky) * [http://www.velkanoc.tuomatu.com/ Informácie o Veľkej noci] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090410071639/http://www.velkanoc.tuomatu.com/ |date=2009-04-10 }} {{Liturgický rok}} {{Liturgický rok v byzantskom obrade}} [[Kategória:Veľká noc| ]] [[Kategória:Liturgický rok]] [[Kategória:Kresťanské sviatky]] khsfbvt5b973qj28he3t741m1wnj8xl 0 13042 8198464 8129944 2026-04-14T20:14:38Z Belisarius~skwiki 17558 aktualizácia 8198464 wikitext text/x-wiki {{Infobox Organizácia | ŠtýlTela = | Názov = Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj | ŠtýlNázvu = | Obrázok = OECD logo.svg | ŠírkaObrázku = | AltTextObrázku = | KomentárObrázku = | ŠtýlKomentáruObrázku = | ŠtýlHlavičiek = | ŠtýlPopisov = | ŠtýlDát = | Mapa = OECD member states map.svg | ŠírkaMapy = | AltTextMapy = | KomentárMapy = | Mapa2 = | OficiálnyNázov = | KrátkyNázov = | Motto = | Predchodca = | Nasledovník = | Vznik = 1948 (ako OEEC)<br/>1961 (ako OECD) | Zánik = | Typ = intervládna organizácia | PrávnePostavenie = | Zameranie = | Ústredie = [[Paríž]], [[Francúzsko]] | Miesto = | Súradnice = | OblasťPôsobenia = | Členstvo = 38 štátov | RokovacíJazyk = [[Angličtina]], [[Francúzština]] | GenerálnyTajomník = [[Mathias Cormann]] | Prezident = | TitulLídra = Zástupca generálneho tajomníka | MenoLídra = [[Yasushi Masaki]] <br> [[František Ružička]] <br> [[Fabrizia Lapecorella]] <br> [[Mary Beth Goodman]] | TitulLídra2 = | MenoLídra2 = | TitulLídra3 = | MenoLídra3 = | KľúčovíĽudia = | HlavnýOrgán = | RodičovskáOrganizacia = | Vzťah = | Rozpočet = 903,02 mil. € (2024)<ref>https://www.oecd.org/en/about/budget/financial-statements-of-the-oecd.html</ref> | OrganizačnáZložka = | Dobrobolníci = | Webstránka = {{URL|oecd.org}} | PredchádzajúciNázov = | Poznámka = | Portál = }} '''Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj''' ('''OECD''' z angl. ''Organisation for Economic Co-operation and Development'') je medzi[[vláda|vládna]] organizácia 38 [[Zoznam štátov podľa hrubého domáceho produktu v prepočte na jedného obyvateľa v parite kúpnej sily|ekonomicky najrozvinutejších]] [[štát]]ov sveta, ktoré prijali princípy [[demokracia|demokracie]] a [[trhová ekonomika|trhovej ekonomiky]]. OECD vznikla v roku [[1961]] (zakladajúci dokument bol podpísaný [[14. december|14. decembra]] [[1960]]) transformáciou [[Organizácia pre európsku hospodársku spoluprácu|Organizácie pre európsku hospodársku spoluprácu]] (''OEEC'', ''Organisation for European Economic Co-operation''), ktorá bola pôvodne zriadená v roku [[1948]] na administráciu po[[Druhá svetová vojna|vojnového]] [[Marshallov plán|Marshallovho plánu]]. Slovensko sa členom OECD stalo v decembri v roku 2000. == Ciele == OECD koordinuje ekonomickú a sociálno-politickú spoluprácu členských štátov, sprostredkuje nové [[investícia|investície]] a presadzuje [[liberalizácia|liberalizáciu]] [[medzinárodný obchod|medzinárodného obchodu]]. Cieľom OECD je napomáhať k ďalšiemu ekonomickému rozvoju, potlačovaniu [[nezamestnanosť|nezamestnanosti]], stabilizácii a rozvoju medzinárodných [[finančný trh|finančných trhov]]. Medzi hlavné orgány OECD patrí rada, zložená z [[minister|ministrov]] ako zástupcov členských štátov, ďalej výkonný výbor, sekretariát v čele s generálnym tajomníkom a niekoľko odborných komisií. Sídlom sekretariátu OECD je [[Château de la Muette]] v [[Paríž]]i. == Členské štáty == Ak nie je uvedené inak, ide o zakladajúci štát. [[Austrália (štát)|Austrália]] (od 1971), [[Belgicko]], [[Česko]] (od 1995), [[Čile]] (od 2010), [[Dánsko]], [[Estónsko]] (od 2010), [[Fínsko]] (od 1969), [[Francúzsko]], [[Grécko]], [[Holandsko]], [[Island]], [[Izrael]] (od 2010), [[Írsko]], [[Japonsko]] (od 1964), [[Kanada]], [[Kolumbia]] (od 2020), [[Kórejská republika]] (od 1996), [[Kostarika]] (od 2021), [[Litva]] (od 2018), [[Lotyšsko]] (od 2016), [[Luxembursko]], [[Maďarsko]] (od 1996), [[Mexiko]] (od 1994), [[Nemecko]], [[Nový Zéland]] (od 1973), [[Nórsko]], [[Poľsko]] (od 1996), [[Portugalsko]], [[Rakúsko]], [[Slovensko]] (od 2000), [[Slovinsko]] (od 2010), [[Spojené kráľovstvo]], [[Spojené štáty]], [[Španielsko]], [[Švajčiarsko]], [[Švédsko]], [[Taliansko]], [[Turecko]]. S OECD spolupracuje [[Európska komisia]], všetky členské štáty [[Európska únia|EÚ]] a ďalších takmer 70 štátov. == Externé odkazy == *[http://www.oecd.org/ Oficiálna stránka] {{eng icon}} {{OECD}} [[Kategória:Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj| ]] [[Kategória:Medzinárodné organizácie]] jncp1hxe6iipqwad75gcc1xv318jnko 8198476 8198464 2026-04-14T21:48:14Z Jetam2 30982 ref šab 8198476 wikitext text/x-wiki {{Infobox Organizácia | ŠtýlTela = | Názov = Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj | ŠtýlNázvu = | Obrázok = OECD logo.svg | ŠírkaObrázku = | AltTextObrázku = | KomentárObrázku = | ŠtýlKomentáruObrázku = | ŠtýlHlavičiek = | ŠtýlPopisov = | ŠtýlDát = | Mapa = OECD member states map.svg | ŠírkaMapy = | AltTextMapy = | KomentárMapy = | Mapa2 = | OficiálnyNázov = | KrátkyNázov = | Motto = | Predchodca = | Nasledovník = | Vznik = 1948 (ako OEEC)<br/>1961 (ako OECD) | Zánik = | Typ = intervládna organizácia | PrávnePostavenie = | Zameranie = | Ústredie = [[Paríž]], [[Francúzsko]] | Miesto = | Súradnice = | OblasťPôsobenia = | Členstvo = 38 štátov | RokovacíJazyk = [[Angličtina]], [[Francúzština]] | GenerálnyTajomník = [[Mathias Cormann]] | Prezident = | TitulLídra = Zástupca generálneho tajomníka | MenoLídra = [[Yasushi Masaki]] <br> [[František Ružička]] <br> [[Fabrizia Lapecorella]] <br> [[Mary Beth Goodman]] | TitulLídra2 = | MenoLídra2 = | TitulLídra3 = | MenoLídra3 = | KľúčovíĽudia = | HlavnýOrgán = | RodičovskáOrganizacia = | Vzťah = | Rozpočet = 903,02 mil. € (2024)<ref>https://www.oecd.org/en/about/budget/financial-statements-of-the-oecd.html</ref> | OrganizačnáZložka = | Dobrobolníci = | Webstránka = {{URL|oecd.org}} | PredchádzajúciNázov = | Poznámka = | Portál = }} '''Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj''' ('''OECD''' z angl. ''Organisation for Economic Co-operation and Development'') je medzi[[vláda|vládna]] organizácia 38 [[Zoznam štátov podľa hrubého domáceho produktu v prepočte na jedného obyvateľa v parite kúpnej sily|ekonomicky najrozvinutejších]] [[štát]]ov sveta, ktoré prijali princípy [[demokracia|demokracie]] a [[trhová ekonomika|trhovej ekonomiky]]. OECD vznikla v roku [[1961]] (zakladajúci dokument bol podpísaný [[14. december|14. decembra]] [[1960]]) transformáciou [[Organizácia pre európsku hospodársku spoluprácu|Organizácie pre európsku hospodársku spoluprácu]] (''OEEC'', ''Organisation for European Economic Co-operation''), ktorá bola pôvodne zriadená v roku [[1948]] na administráciu po[[Druhá svetová vojna|vojnového]] [[Marshallov plán|Marshallovho plánu]]. Slovensko sa členom OECD stalo v decembri v roku 2000. == Ciele == OECD koordinuje ekonomickú a sociálno-politickú spoluprácu členských štátov, sprostredkuje nové [[investícia|investície]] a presadzuje [[liberalizácia|liberalizáciu]] [[medzinárodný obchod|medzinárodného obchodu]]. Cieľom OECD je napomáhať k ďalšiemu ekonomickému rozvoju, potlačovaniu [[nezamestnanosť|nezamestnanosti]], stabilizácii a rozvoju medzinárodných [[finančný trh|finančných trhov]]. Medzi hlavné orgány OECD patrí rada, zložená z [[minister|ministrov]] ako zástupcov členských štátov, ďalej výkonný výbor, sekretariát v čele s generálnym tajomníkom a niekoľko odborných komisií. Sídlom sekretariátu OECD je [[Château de la Muette]] v [[Paríž]]i. == Členské štáty == Ak nie je uvedené inak, ide o zakladajúci štát. [[Austrália (štát)|Austrália]] (od 1971), [[Belgicko]], [[Česko]] (od 1995), [[Čile]] (od 2010), [[Dánsko]], [[Estónsko]] (od 2010), [[Fínsko]] (od 1969), [[Francúzsko]], [[Grécko]], [[Holandsko]], [[Island]], [[Izrael]] (od 2010), [[Írsko]], [[Japonsko]] (od 1964), [[Kanada]], [[Kolumbia]] (od 2020), [[Kórejská republika]] (od 1996), [[Kostarika]] (od 2021), [[Litva]] (od 2018), [[Lotyšsko]] (od 2016), [[Luxembursko]], [[Maďarsko]] (od 1996), [[Mexiko]] (od 1994), [[Nemecko]], [[Nový Zéland]] (od 1973), [[Nórsko]], [[Poľsko]] (od 1996), [[Portugalsko]], [[Rakúsko]], [[Slovensko]] (od 2000), [[Slovinsko]] (od 2010), [[Spojené kráľovstvo]], [[Spojené štáty]], [[Španielsko]], [[Švajčiarsko]], [[Švédsko]], [[Taliansko]], [[Turecko]]. S OECD spolupracuje [[Európska komisia]], všetky členské štáty [[Európska únia|EÚ]] a ďalších takmer 70 štátov. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == *[http://www.oecd.org/ Oficiálna stránka] {{eng icon}} {{OECD}} [[Kategória:Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj| ]] [[Kategória:Medzinárodné organizácie]] 1g8kyfy507gjljpyhmpm04ys4zncs4w 10 13760 8198360 8035084 2026-04-14T16:58:58Z Andrej-airliner 43530 wl. 8198360 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom |obrázok = Henryk Sienkiewicz.PNG |meno = [[Henryk Sienkiewicz|H. Sienkiewicz]] |rám = }} Meniny má [[Lesana]] a [[Lesia]]. Dnes je Medzinárodný deň [[Pôrodná asistentka|pôrodných asistentiek]] a Svetový deň [[Hygiena|hygieny]] rúk. * {{0}}[[553]]{{--}}v [[Istanbul|Konštantínopole]] sa začal [[Druhý carihradský koncil|piaty ekumenický koncil]], zvolaný [[Byzantská ríša|byzantským cisárom]] [[Justinián I.|Justiniánom I.]] * [[1789]]{{--}}začalo sa zasadnutie [[Generálne stavy (Francúzsko)|Generálnych stavov]], ktoré francúzsky kráľ [[Ľudovít XVI.]] zvolal prvýkrát po 175 rokoch * [[1821]]{{--}}zomrel [[Napoleon Bonaparte]], francúzsky generál a cisár (* [[1769]]) * [[1846]]{{--}}narodil sa [[Henryk Sienkiewicz]], poľský prozaik, laureát [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru|Nobelovej ceny]] († [[1916]]) * [[1945]]{{--}}[[druhá svetová vojna]]: s cieľom oslobodiť [[Praha|Prahu]] spod [[nacistické Nemecko|nemeckej]] okupácie sa začalo [[Pražské povstanie (1945)|pražské povstanie]] * [[1949]]{{--}}predstavitelia [[Belgicko|Belgicka]], [[Holandsko|Holandska]], [[Luxembursko|Luxemburska]], [[Francúzsko|Francúzska]], [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]], [[Írsko|Írska]], [[Taliansko|Talianska]], [[Dánsko|Dánska]], [[Nórsko|Nórska]] a [[Švédsko|Švédska]]) podpísali v [[Londýn]]e Štatút [[Rada Európy|Rady Európy]], čím bola ustanovená táto organizácia * [[1955]]{{--}}do platnosti vstúpila Všeobecná zmluva, ktorou [[Francúzsko]], [[Spojené kráľovstvo]] a [[Spojené štáty]] uznali zvrchovanosť [[Západné Nemecko (1949 – 1990)|Západného Nemecka]] * [[1961]]{{--}}[[vesmírne preteky]]: americký astronaut [[Alan Shepard]] sa počas [[suborbitálny kozmický let|suborbitálneho letu]] [[Mercury-Redstone 3|''Freedom 7'']] stal prvým [[Američania (USA)|Američanom]], ktorý vyletel do [[Kozmický priestor (astronómia)|kozmického priestoru]] * [[1972]]{{--}}narodil sa [[Žigmund Pálffy]], slovenský hokejista, člen [[Sieň slávy IIHF|Siene slávy IIHF]] * [[2000]]{{--}}[[Merkúr]], [[Venuša]], [[Mars]], [[Jupiter]], [[Saturn]], [[Zem]] a [[Slnko]] boli zoradené do jednej priamky <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Hlavná stránka]]</noinclude> 0a5cy93bao209y50z2etzqqaxxauosm 0 14467 8198311 8198041 2026-04-14T15:44:53Z ~2026-20335-96 290941 /* Obecné zastupiteľstvo */ 8198311 wikitext text/x-wiki {{Pozri|iných významoch výrazu „Dargovských hrdinov“|Dargovských hrdinov|mestskej časti v Košiciach}} {{Infobox Slovenská obec | Typ = mestská časť | Časť čoho = [[Košice|Košíc]] | Názov = Košice – mestská časť Dargovských hrdinov | Iné názvy = Furča | Obrázok = Sídlisko Dargovských hrdinov.JPG | Popis obrázku = | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Kraj = Košický | Okres = Košice III | Región = [[Abovská župa|Abov]] ([[Košice a okolie]]) | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.738333 | Zemepisná dĺžka = 21.282500 | Nadmorská výška = 321 | Prvá zmienka = [[29. jún]] [[1976]] | Starosta = Dominik Babušík<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 040 22 | Kód = 598682 | EČV = KE | Predvoľba = +421-55 | Adresa = Povstania českého ľudu 1 | E-mail = starosta@kosice-dh.sk | Telefón = 055/300 90 01 | Fax = 055/300 90 28 | Mapa = Map of Dargovských Hrdinov borough, location within Košice, Slovakia.svg | Popis mapy = Poloha v rámci Košíc | Web = www.kosice-dh.sk | Commons = Dargovských hrdinov | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Košice – mestská časť Dargovských hrdinov'''<ref name="z258">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nariadenie vlády č. 258/1996 Z. z. Slovenskej republiky, ktorým sa vydáva Zoznam obcí a vojenských obvodov tvoriacich jednotlivé okresy | url = https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1996/258/ | vydavateľ = Ministerstvo spravodlivosti SR | dátum vydania = 1996-08-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-10-27 | miesto = | jazyk = }}</ref> (iné názvy: '''Košice-Dargovských hrdinov, Dargovských hrdinov''') je mestská časť [[Košice|Košíc]], súčasť [[okres]]u [[Okres Košice III|Košice III]]. Mestská časť je situovaná na kopci známom ako '''Furča''', čo je tiež ľudový názov tejto mestskej časti. V súčasnosti v nej žije približne 26 000 obyvateľov, veľká väčšina z nich v sídliskovej zástavbe. V mestskej časti Dargovských hrdinov sa nenachádza prakticky žiadny [[priemysel]]. == Polohopis == Mestská časť Dargovských hrdinov sa rozkladá z prevažnej časti na kopci Furča, na severovýchode Košíc. Spolu s mestskou časťou [[Košická Nová Ves]], ktorá leží na juh od sídliska je súčasťou [[okres Košice III|okresu Košice III]]. Ďalšími susednými mestskými časťami sú na severozápade [[Sídlisko Ťahanovce]], na západe [[Džungľa (okres Košice I)|Džungľa]] a [[Staré Mesto (okres Košice I)|Staré mesto]] a z juhu [[Vyšné Opátske]]. Na východe mestská časť susedí s okresom [[Okres Košice-okolie]], s [[Katastrálne územie|katastrálnymi územiami]] obcí [[Budimír]], [[Hrašovík]], [[Košické Olšany]] (časť Vyšný Olčvár) a [[Sady nad Torysou]] (časť Zdoba). === Ulice === Rovnako ako samotná mestská časť, aj väčšina ulíc v mestskej časti je pomenovaná po miestach spätých s bojmi na [[Východný front|východnom fronte]] alebo udalosťami [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] a po vedúcich predstaviteľoch odboja. Po [[nežná revolúcia|nežnej revolúcii]] v r. [[1989]] sa nenašla občianska vôľa tieto názvy zmeniť. Na sídlisku sa nachádzajú nasledovné ulice: Adlerova, Bašťovanského, Benadova, Bielocerkevská, Buzulucká, Clementisova, Dvorkinova, Exnárova, Fábryho, Furčianska*, Herlianska*, Charkovská*, Jaltská, Jegorovovo námestie, Kalinovská, kapitána Jaroša, Krosnianska, Kurská, Lidické námestie, Lupkovská*, maršala Koneva, Maurerova, Na Hore, Ovručská, Postupimská, Povstania českého ľudu, Slivník, Svätej rodiny, Tokajícka, Trieda armádneho generála Ludvíka Svobodu, Zupkova. Pod sídliskom tiež Drieňová, Orechová, Pod Furčou, Prešovská cesta*, Sečovská*, Slivník, Vo výmoli. <nowiki>*</nowiki> – ulicou prebieha hranica s inou mestskou časťou === Vodné toky === Cez [[intravilán]] nepreteká žiadny [[vodný tok]]. Okrajom preteká potok [[Moňok]] a [[Košariský potok]]. V mestskej časti sa nenachádzajú žiadne vodné plochy. == Symboly obce == Mestské zastupiteľstvo v Košiciach uznesením č. 494 na svojom XVI. rokovaní dňa 26. júna 2008 v súlade so zákonom o o obecnom zriadení schválilo Všeobecne záväzné nariadenie mesta Košice č. 101 o erbe a vlajke mestskej časti Košice-Dargovských hrdinov. === Erb === V zlatom štíte tri čierne kliny. === Vlajka === [[Vlajka]] má podobu v jednej štvrti od žrde štiepeného listu, ktorého žrďová časť je žlto – modro delená, vejúca časť pozostáva zo siedmich pozdĺžnych pruhov žltého, čierneho, žltého, čierneho, žltého, čierneho a žltého. Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.[http://www.kosice.sk/docuStore_getByID.asp?id=9455] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110912152007/http://www.kosice.sk/docuStore_getByID.asp?id=9455 |date=2011-09-12 }} == História == Výstavba sídliska začala [[29. jún]]a [[1976]] o 9. hodine za prítomnosti vedúceho [[tajomník]]a ''Východoslovenského KV KSS'' Jána Pirča, vedúceho tajomníka ''MV KSS'' Dezidera Zagibu, riaditeľa odb. ministerstva výstavby a techniky [[Slovenská socialistická republika|Slovenskej socialistickej republiky]] Ing. Kristla, zástupcov politického a verejného života kraja a mesta, dodávateľov a projektových závodov. Pamätný list v [[Meď|medenom]] puzdre s údajmi týkajúcimi sa výstavby nového sídliska položil do základného kameňa bloku 606 so 192 bytovými jednotkami v 6. okrsku vedúci tajomník Vsl. ''KV KSS'' Ján Pirč.<ref>''[[Košický večer]]'' – [[29. jún]] [[1976]]</ref> == Politika == === Obecné zastupiteľstvo === Po [[Komunálne voľby na Slovensku v roku 2006|komunálnych voľbách]] v decembri [[2006]] bolo v piatich volebných obvodoch zvolené 23-členné miestne zastupiteľstvo s nasledovnou štruktúrou: [[SMER – sociálna demokracia|SMER – sociálna demokracia]] 11 poslancov, [[Kresťanskodemokratické hnutie]] 4 poslancov, [[Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko]] 3 poslanov, [[Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana|Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana]] 3 poslanocov, [[Strana regiónov Slovenska]] 1 poslankyňu a jeden poslanec kandidoval ako nezávislý. 17 z 23 poslancov má vysokoškolské vzdelanie, v zastupiteľstve sú tri ženy.<ref>http://www.kosice-dh.sk:8080/webocrat/citizen/article.jsp?article=1070{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Po [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2010|komunálnych voľbách]] v decembri [[2010]] bolo v piatich volebných obvodoch zvolené 23-členné miestne zastupiteľstvo s nasledovnou štruktúrou: koalícia [[SMER – sociálna demokracia|SMER – sociálna demokracia]], [[Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko]], [[Most-Híd]] má 12 poslancov, koalícia [[Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana|Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana]], [[Sloboda a Solidarita]], [[Kresťanskodemokratické hnutie]] a [[Strana maďarskej koalície]] má 10 poslancov a jeden poslanec je nezávislý.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://kosice-dh.sk/index.php?id=57 |dátum prístupu=2011-06-17 |url archívu=https://web.archive.org/web/20140203031040/http://www.kosice-dh.sk/index.php?id=57 |dátum archivácie=2014-02-03 }}</ref> Po [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2010|komunálnych voľbách]] v novembri [[2022]] bolo v piatich volebných obvodoch zvolené 13-členné miestne zastupiteľstvo s nasledovnou štruktúrou: koalícia SPOLU - občianska demokracia, Demokratická strana, ŠANCA, ODS – Občianski demokrati Slovenska má 1 poslanca, koalícia [[Sloboda a Solidarita]], [[Kresťanskodemokratické hnutie]], Progresívne Slovensko, SZÖVETSÉG - Magyarok. Nemzetiségek. Regiók. | ALIANCIA - Maďari. Národnosti. Regióny, DOBRÁ VOĽBA a Umiernení má 7 poslancov, strana HLAS – sociálna demokracia má 1 poslanca, strana STAROSTOVIA A NEZÁVISLÍ KANDIDÁTI má dvoch poslancov a dvaja poslanci sú nezávislí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Poslanci {{!}} Mestská časť KOŠICE - DARGOVSKÝCH HRDINOV {{!}} Oficiálna stránka | url = https://www.kosice-dh.sk/mestska-cast/poslanci | vydavateľ = Mestská časť KOŠICE - DARGOVSKÝCH HRDINOV | dátum prístupu = 2026-04-14 | jazyk = sk | priezvisko = }}</ref> Starostom Dargovských hrdinov je PhDr. Dominik Babušík (nezávislý). === Obyvateľstvo === K 31. decembru [[2006]] žilo na území Dargovských hrdinov 27 667 obyvateľov, z toho 13 441 mužov (48,58 %) a 14 226 žien (51,42 %). V predproduktívnom veku 0 – 14 rokov bolo 3 703 obyvateľov (13,38 %), v produktívnom veku 15 – 54 21 109 obyvateľov (76,30 %), v poproduktívnom veku bolo 2 855 obyvaľov (10,32 %). Hoci je natalita (298 obyv., 2006) dvojnásobná oproti mortalite (142 obyv., 2006), počet obyvateľov má mierne klesajúcu tendenciu – hlavným dôvodom je sťahovanie na iné miesta. Pri sčítaní v roku [[2001]] sa vyše 91% obyvateľov hlásilo k [[Slováci|slovenskej]] národnosti, vyše 3% k [[Maďari|maďarskej]], niečo vyše percenta k [[Rómovia|rómskej]] a približne percento k [[Rusíni|rusínskej]] alebo [[Ukrajinci|ukrajinskej]] národnosti. Pri rovnakom sčítaní sa asi 57% obyvateľov prihlásilo k [[Rímskokatolícka cirkev|rímskokatolíckemu]] vyznaniu, 8% [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckemu]] a 4% [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania|evanjelickému]]. 21% obyvateľov bolo bez vyznania a ďalšie 4% sa nevyjadrili. == Kultúra a zaujímavosti == === Šport === * V doline medzi ulicami Tokajíckou a Lidickým námestím zo severu a Benadovou ulicou z juhu sa nachádza bikrosová dráha vybudovaná v rokoch [[1999]] – [[2000]]. Je dlhá 390 [[Meter|metrov]], má sedem zákrut a jedenásť skupín prekážok. Využíva sa súťažne i na rekreačný bikros. * Lesoparkom v miestnej časti od ulice Furčianska, prechádza turistický chodník smerom na ''Zelený dvor''. * Od roku [[2003]] sa v lesoparku beží Furčiansky maratón – memoriál Štefana Semana<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.maratonfurca.sk/ |dátum prístupu=2008-03-11 |url archívu=https://web.archive.org/web/20080212195742/http://www.maratonfurca.sk/ |dátum archivácie=2008-02-12 }}</ref> usporadavaný [[Občianske združenie|občianskym združením]] ''O5 Bežecký klub Furča''. * V roku [[2013]] v rámci [[Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013|európskeho hlavného mesta kultúry]] vznikol na Lidickom námestí 1 [[Pamätník ľudovej architektúry]], iniciovaný sochárom Tomášom Džadoňom. == Hospodárstvo a infraštruktúra == === Doprava === Dopravné spojenie s centrom mesta a ostatnými mestskými časťami zabezpečuje [[Dopravný podnik mesta Košice]]. Spojenie je zabezpečované autobusmi (Linky {{rcb|Doprava v Košiciach|15|inline=croute}}, {{rcb|Doprava v Košiciach|17|inline=croute}}, {{rcb|Doprava v Košiciach|20|inline=croute}}, počas týždňa v špičke aj linka {{rcb|Doprava v Košiciach|54|inline=croute}}. Rýchle spoje do [[U. S. Steel Košice|U. S. Steelu]] zabezpečujú linky {{rcb|Doprava v Košiciach|RA6|inline=croute}} a {{rcb|Doprava v Košiciach|RA7|inline=croute}} (Lingov)), nočná linka {{rcb|Doprava v Košiciach|N5|inline=croute}} premáva zo [[Staničné námestie|Staničného námestia]]. Od roku [[1993]] tu premávali aj [[Trolejbusová doprava v Košiciach|trojebusmi]] (linky {{rcb|Doprava v Košiciach|71|inline=croute}}, {{rcb|Doprava v Košiciach|72|inline=croute}}), no v súčasnosti sú nahradené [[autobus]]mi. Popod sídlisko, cez územie, ktoré spadá do mestskej časti, prechádzajú aj ďalšie linky (autobusy {{rcb|Doprava v Košiciach|10|inline=croute}}, {{rcb|Doprava v Košiciach|33|inline=croute}}, {{rcb|Doprava v Košiciach|51|inline=croute}}, {{rcb|Doprava v Košiciach|56|inline=croute}}, {{rcb|Doprava v Košiciach|RA5|inline=croute}} a nočná linka {{rcb|Doprava v Košiciach|N1|inline=croute}}). Hlavnou dopravnou tepnou sídliska Dargovských hrdinov je [[Trieda armádneho generála Ludvíka Svobodu]], ktorá prechádza celou mestskou časťou. Po [[Západ (svetová strana)|západnej]] strane mestskú časť ohraničuje Prešovská cesta, ktorá sa napája na [[Diaľnica D1 (Slovensko)|diaľnicu]] [[Košice]]-[[Prešov]] a z [[Juh (svetová strana)|juhu]] Sečovská cesta (ďalej Herlianska), ktorá spája Košice so [[Sečovce|Sečovcami]] a [[Michalovce|Michalovcami]]. === Školstvo === * [[Materská škola|Materské školy]]: Jaltská 33, Kalinovská 9, Lidické námestie 18, Ovručská 14, Povstania českého ľudu 11, Zupkova 37 * [[Základná škola|Základné školy]]: Fábryho 44, Krosnianska 4, Krosnianska 2, Maurerova 21, Postupimská 37 * [[Stredná škola|Stredné školy]]: [[Katolícka stredná pedagogická škola Košice]], Súkromná stredná odborná škola Postupimská 37 * [[Gymnázium|Gymnáziá]]: sv. Edity Steinovej (Charkovská 1) == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.kosice-dh.sk Oficiálna stránka mestskej časti] * [http://www.cassovia.sk/mestskecasti/dh/ Mestská časť Dargovských hrdinov na www.cassovia.sk] {{Portál|Košice|Košický}} {{Mestské časti Košíc}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Mestské časti Košíc|Dargovských hrdinov]] [[Kategória:Košické sídliská|Dargovských hrdinov]] [[Kategória:Sídliská na Slovensku]] qj5na2htluusk44vo5of8vhw31jwx0m 0 19853 8198354 8133623 2026-04-14T16:55:05Z Andrej-airliner 43530 wl. 8198354 wikitext text/x-wiki [[Súbor:STS41B-35-1613 - Bruce McCandless II during EVA (Retouched).jpg|náhľad|[[Spojené štáty|Americký]] astronaut [[Bruce McCandless]] používa počas [[výstup do otvoreného vesmíru|výstupu do otvoreného vesmíru]] manévrovaciu jednotku pri misii [[STS-41-B]] [[Space Shuttle|raketoplánu]] [[Challenger (raketoplán)|''Challenger'']], 7. február 1984]] [[Súbor:Russian spacewalk (31359866037).jpg|náhľad|[[Rusko|Ruský]] kozmonaut [[Oleg Dmitrijevič Kononenko|Oleg Kononenko]] stojí počas výstupu do otvoreného vesmíru z [[Medzinárodná vesmírna stanica|Medzinárodnej vesmírnej stanice]] (ISS) na žeriave [[Strela (žeriav)|Strela]], 11. december 2018]] '''Kozmonaut''' (iné názvy: '''kozmický letec''', '''vesmírny letec''', [najmä v súvislosti s USA:] '''astronaut''', [v súvislosti s Čínou:] '''taikonaut'''; bližšie pozri kapitolu [[#Názov a etymológia|Názov a etymológia]]) je člen posádky [[kozmická loď|kozmickej lode]].<ref name=EA>{{Citácia Harvard | Heslo = kozmonaut | PriezviskoEditora1 = Hajduk | MenoEditora1 = Anton | OdkazNaEditora1 = Anton Hajduk | PriezviskoEditora2 = Štohl | MenoEditora2 = Ján | OdkazNaEditora2 = Ján Štohl | Rok = 1987 | Titul = [[Encyklopédia astronómie]] | Vydanie = 1. | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor]] | Strana = 308 }}</ref><ref>Porovnaj: {{Citácia Harvard | Heslo = Kozmonaut | Priezvisko = Nedelka | Meno = Milan | OdkazNaAutora = | Spoluautori = a kol. | Rok = 1998 | Titul = Slovenský letecký slovník terminologický a výkladový | Vydanie = | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = Magnet-Press Slovakia | ISBN = 80-968073-0-7 | Strana = 367 }}, heslo XIV - 005. ''„Vesmírny, kozmický letec. Označenie astronaut je synonymum pojmu kozmonaut, najmä v súvislosti s americkými kozmickými letcami.“'' Uvedenú definíciu prevzal tiež: {{Citácia Harvard | Heslo = KOZMONAUT | Priezvisko = Vallo | Meno = Dušan | OdkazNaAutora = <!-- Dušan Vallo --> | Spoluautori = et al. | Rok = 2004 | Titul = [[Vojenský terminologický a výkladový slovník]] | Miesto = [Bratislava] | Vydavateľ = Ing. Igor Kvasnica | ISBN = 80-89018-63-7 | Strana = 89 }}</ref> V širšom zmysle sa termínom ''kozmonaut'' alebo ''astronaut'' označuje každý človek, ktorý sa dostal do [[kozmický priestor (astronómia)|kozmického priestoru]], t.j. do vrchných vrstiev [[Atmosféra Zeme|atmosféry Zeme]] alebo nad ňu. V užšom zmysle sa tento termín používa len pre profesionálneho kozmonauta, napríklad pilota kozmickej lode. Rôzne klasifikácie termínu ''kozmonaut'' majú aj jednotlivé štáty či organizácie. [[United States Air Force|Vzdušné sily USA]] považujú za astronauta každého, kto sa dostal nad výškovú hranicu 50 [[míľa|míľ]] (80,5 [[kilometer|km]]), [[Fédération Aéronautique Internationale|Medzinárodná letecká federácia]] zas toho, kto prekročil tzv. [[Kármánova hranica|Kármánovu hranicu]] (100 km). [[Rusko]] klasifikuje ako kozmonauta iba človeka, ktorý uskutočnil [[obežná dráha|orbitálny]] [[kozmický let s ľudskou posádkou|kozmický let]], teda dosiahol minimálne [[Kruhová rýchlosť|prvú kozmickú rýchlosť]] a zároveň uskutočnil aspoň jeden oblet okolo [[Zem]]e. Túto definíciu uznáva aj medzinárodná Komisia pre výskum vesmíru ([[COSPAR]]), vo vedeckých kruhoch je preto považovaná za najkorektnejšiu. Ojedinele sa rozlišuje medzi kozmonautom ako kozmickým letcom pre bližšie kozmické lety a astronautom ako vesmírnym letcom pre medzihviezdne lety (porov. nižšie). Prvým človekom, ktorý vyletel do kozmického priestoru, bol [[Rusi|Rus]] [[Jurij Alexejevič Gagarin|Jurij Gagarin]]. Svoj kozmický let odštartoval [[12. apríl]]a [[1961]] v kabíne kozmickej lode [[Vostok 1]] z [[kozmodróm]]u [[Bajkonur]] na území [[Kazašská sovietska socialistická republika|Kazachstanu]], ktorý bol vtedy súčasťou [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]]. Obletel Zem a po 106 minútach úspešne pristál. Odvtedy do [[10. januára]] [[2019]] sa do vesmíru pozrelo pri 313<ref>http://mek.kosmo.cz/bio/lodi.htm Přehled kosmických lodí podle data startu</ref> orbitálnych misiách celkovo 557 ľudí z 38 štátov.<ref>http://mek.kosmo.cz/bio/knauti.htm Přehled kosmonautů</ref> Z nich 12 chodilo po povrchu [[Mesiac]]a v rámci programu [[Program Apollo|Apollo]]. Prvým [[Američania (USA)|Američanom]], ktorý letel do vesmíru, sa [[5. máj]]a 1961 stal [[Alan Shepard]] v kozmickej lodi [[Mercury-Redstone 3|''Freedom 7'']]. Shepardova misia bola 15-minútový [[suborbitálny kozmický let|suborbitálny let]], nedostal sa teda na obežnú dráhu ako Gagarin. Prvý Američan, ktorý vykonal orbitálny kozmický let, bol [[John Glenn]] dňa [[20. február]]a [[1962]], kedy v lodi [[Mercury-Atlas 6|''Friendship 7'']] trikrát obletel Zem. Prvou ženou vo vesmíre sa [[16. jún]]a [[1963]] stala [[Valentina Vladimirovna Tereškovová|Valentina Tereškovová]] na palube lode [[Vostok 6]]. Na obežnej dráhe zotrvala takmer tri dni a potom úspešne pristála. Do 10. januára 2019 bolo na orbite celkovo 62 žien.<ref>http://mek.kosmo.cz/bio/zeny.htm Přehled žen - kosmonautek</ref> Prvým kozmonautom z iného štátu než ZSSR a [[Spojené štáty|USA]] sa stal [[2. marec|2. marca]] [[1978]] [[Vladimír Remek]] z bývalého [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]]. Tretím štátom po Rusku/ZSSR a USA schopným vyslať človeka do vesmíru vlastnými silami sa stala [[Čína]], ktorá [[15. októbra]] [[2003]] vypustila na orbitu taikonauta [[Jang Li-wej]]a. Súčasným najväčším pilotovaným kozmickým programom je [[Medzinárodná vesmírna stanica]]. Doteraz v priebehu pilotovaných kozmických letov zahynulo 18 osôb, z toho 13 Američanov, 4 Rusi a 1 [[Ilan Ramon|Izraelčan]]. Niekoľko kozmonautov ďalej zahynulo v priebehu výcviku a predštartovných príprav. == Názov a etymológia == === Kozmonaut === [[File:Convert ru kosmos077.jpg|thumb|170px|[[Jurij Alexejevič Gagarin|Jurij Gagarin]], prvý človek, ktorý vyletel do [[kozmický priestor (astronómia)|kozmického priestoru]]]] Slovo ''kozmonaut'' (fr. ''cosmonaute''; rus. космонавт - ''kosmonavt''; angl. ''cosmonaut'') je utvorené z gréckych slov κόσμος (''kosmos''; doslova: kozmos, usporiadanie, stavba, svet) a ναύτης (''nautés''; doslova: námorník). Slovo sa prvýkrát vyskytlo v roku 1933 (1934) vo francúzštine a jeho autorom je [[Ari Abramovič Šternfeľd]], ktorý sa v roku 1935 presťahoval do [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]], kde sa vďaka nemu slovo začalo (spočiatku len ojedinele) používať na označenie kozmického letca. Častejšie sa slovo (v ruštine, ale aj napr. v angličtine) začalo používať koncom 50. rokov 20. storočia a úplne bežne sa používa od roku 1961. Používalo sa najmä v krajinách bývalého [[východný blok|východného bloku]], vrátane vtedajšieho [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]], buď všeobecne na označenie kozmického letca alebo špecificky na označenie len kozmického letca z východného bloku (opak je potom termín ''astronaut'' ako označenie vesmírneho letca z [[Spojené štáty|USA]], prípadne aj iných západných krajín). V užšom, zriedkavom ponímaní sa výrazom ''kozmonaut'' označuje prechod medzi ''aeronautom'' a ''astronautom'' v užšom ponímaní (pozri nižšie), čiže vesmírny letec, ktorý nie je medzihviezdnym letcom.<ref name=cos>cosmonaute. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TLFi | url = https://www.cnrtl.fr/definition/cosmonaute | vydavateľ = cnrtl.fr | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-18 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Происхождение слова космонавт | url = https://lexicography.online/etymology/%D0%BA/%D0%BA%D0%BE%D1%81%D0%BC%D0%BE%D0%BD%D0%B0%D0%B2%D1%82 | vydavateľ = lexicography.online | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-18 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>cosmonaut. The Oxford English Dictionary Second Edition on CD-ROM Version 4.0. ISBN 978-0-19-956383-8.</ref><ref>kozmonautika. In: [[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]]</ref><ref name=Keder/> === Astronaut === [[Súbor:Alan Shepard 1961 NASA portrait.jpg|thumb|left|170px|[[Alan Shepard]], prvý [[Američania (USA)|Američan]], ktorý letel do vesmíru]] Slovo ''astronaut'' vzniklo z gréckych slov ἄστρον (''astron''; doslova: hviezda) a ναύτης (''nautés''; doslova: námorník) a bolo vytvorené analógiou k staršiemu slovu aeronaut (fr. ''aéronaute''). Prvýkrát sa vyskytlo v angličtine (a asi aj celosvetovo) v sci-fi románe ''Across the Zodiac'' anglického spisovateľa [[Percy Greg|Percyho Grega]] v roku 1880, nie však v jeho dnešnom význame, ale len ako názov fiktívnej vesmírnej lode. V modernom význame slovo vzniklo až na začiatku 20. storočia (najneskôr v roku 1928) vo francúzštine ako odvodenina od staršieho slova astronautika (fr. ''astronautique''), keďže pôvodne (sčasti ešte v 50. rokoch 20. storočia) sa slovom ''astronaut'' celosvetovo označovala osoba zaoberajúca sa (profesionálne alebo z nadšenia) astronautikou, čiže skúmaním letov do vesmíru, a len zriedkavo (a najmä neskôr) sa ním označoval vesmírny letec. V angličtine sa slovo ''astronaut'' (ak odhliadneme od vyššie spomínaného výskytu z roku 1880) prvýkrát vyskytlo v roku 1929 v časopise ''Journal of British Astronomical Association'', kde označuje potencionálneho vesmírneho letca, ale napríklad v roku 1930 je slovo v angličtine doložené vo význame osoba zaoberajúca sa astronautikou. Od 60. rokov 20. storočia sa slovom ''astronaut'' už označoval len vesmírny letec, a to buď všeobecne alebo špecificky len vesmírny letec zo [[západný blok|západného bloku]], najmä z USA (opak je potom termín ''kozmonaut'' ako označenie vesmírneho letca z bývalého východného bloku). V užšom, zriedkavom ponímaní sa výrazom ''astronaut'' označuje len vesmírny letec zúčastňujúci sa medzihviezdneho letu, čiže opak kozmonauta v užšom ponímaní (pozri vyššie).<ref name=EA/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Etymologisches Wörterbuch des Deutschen | url = https://www.dwds.de/wb/etymwb/astronaut | vydavateľ = dwds.de | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-18 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref>https://books.google.sk/books?id=CepBDwAAQBAJ&pg=PA50</ref><ref>http://www.perseus.tufts.edu/hopper/text?doc=Perseus:text:1999.04.0057:entry=nau/ths</ref><ref>astronaut. The Oxford English Dictionary Second Edition on CD-ROM Version 4.0. ISBN 978-0-19-956383-8.</ref><ref name=cos/><ref>astronaute. In> {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TLFi | url = https://www.cnrtl.fr/definition/astronaute | vydavateľ = cnrtl.fr | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-18 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Belege | url = https://www.owid.de/artikel/405508 | vydavateľ = owid.de | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-18 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>astronaut. In: [[Krátky slovník slovenského jazyka]]</ref><ref>astronaut. In: ŠALING, S. et al. Veľký slovník cudzích slov 2000</ref><ref>astronaut. In: [[Slovník súčasného slovenského jazyka]]</ref><ref name=Keder>KEDER, A. Kozmonaut - astronaut. In: Slovenská reč. 1961, č. 5 (Citát: ''Avšak už teraz sa črtá rozdiel, že termínom kozmonaut sa označuje kozmický letec pre bližšie" kozmické lety a slovom astronaut letec pre vzdialenejšie lety v medzihviezdnych priestoroch. No preto, že vývoj tak ďaleko ešte nedospel, nemá pre nás slovo astronaut ten konkrétny obsah ako kozmonaut a tým je aj jeho frekvencia nateraz menšia.'')</ref> V 50. rokoch 20. storočia [[National Aeronautics and Space Administration]] (NASA) zvolila výraz ''astronaut'' na označenie testovacích pilotov vybraných za posádku prvých pilotovaných kozmických letov. Novinár a spisovateľ James Schefter opísal proces výberu pomenovania nasledovne: {{Citát|Dr. [[Hugh Latimer Dryden|Hugh Dryden]], zástupca riaditeľa NASA, presadzoval kozmonauta. ‚Astro‘ sa vzťahovalo na hviezdy a Dryden argumentoval tým, že stáli ešte len na počiatku, keďže sa skúma kozmos a nie hviezdy. Dryden dal túto záležitosť prediskutovať a napokon prehral. ‚Každý, s kým sme sa zhovárali uprednostňoval astronauta,‘ napísal [[Robert Rowe Gilruth|Gilruth]] v nepublikovaných memoároch, ‚a tento názov sa zaužíval. Myslím, že to bol šťastný výsledok, nakoľko keď teraz povieme astronaut, všetci chápeme, že hovoríme o Američanoch a keď povieme kozmonaut, všetci vieme, že hovoríme o Rusoch.‘|James Schefter v knihe ''The Race'' (2000)<ref>Citované podľa: {{Citácia Harvard | Priezvisko = Schefter | Meno = James | OdkazNaAutora = | Rok = 2009 | Titul = The Race : The Story of the Moon Race Between Russia & America | URL = https://books.google.sk/books?id=mhFNx--MQasC&pg=PA51 | Vydanie = | Miesto = London | Vydavateľ = Arrow Books | ISBN = 9780099406143 | Strana = 51 }}</ref>|300|Georgia|100}} NASA tiež používa pojem ''astronaut'' pre každého člena posádky kozmickej lode NASA, ktorá letí na [[obežná dráha|obežnú dráhu]] [[Zem]]e alebo mimo nej. NASA používa toto označenie aj pre tých, ktorí boli vybraní do jej [[NASA Astronaut Corps|oddielu astronautov]] (''NASA Astronaut Corps'').<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Astronaut Biographies: Home Page | url = http://www.jsc.nasa.gov/Bios/ | url archívu = https://web.archive.org/web/20070307132816/http://www.jsc.nasa.gov/Bios/ | vydavateľ = jsc.nasa.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-03-02 | dátum archivácie = 2007-03-07 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Európska vesmírna agentúra]] (ESA) takisto používa termín ''astronaut'' pre členov svojho [[astronauti ESA|oddielu astronautov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ESA - Human Spaceflight and Exploration - Astronauts - The European Astronaut Corps | url = http://www.esa.int/esaHS/ESA75G0VMOC_astronauts_0.html | url archívu = https://web.archive.org/web/20081220054618/http://www.esa.int/esaHS/ESA75G0VMOC_astronauts_0.html | vydavateľ = esa.int | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-03-02 | dátum archivácie = 2008-12-20 | miesto = | jazyk = }}</ref> Podobne aj [[Canadian Space Agency|Kanadská]] (CSA) a [[Japonská kozmická agentúra|Japonská vesmírna agentúra]] (JAXA). === Taikonaut === Výraz ''taikonaut'' bol utvorený z čínskeho slova 太空 ([[pchin-jin]]: tài​kōng, slovenský prepis: tchaj-kchung) a [[Prípona|prípony]] ''-naut'' prevzatej zo slov ''astronaut'' či ''kozmonaut'', pričom z ''tài​kōng'' bola vypustená hláska „g“ pre ľahšiu výslovnosť a väčšiu podobnosť so slovami ''astronaut'' a ''kozmonaut''. Prvý známy výskyt výrazu ''taikonaut'' v angličtine pochádza z mája 1998.<ref>{{Citácia Harvard | Heslo = taikonaut | URLHesla = https://books.google.sk/books?id=afKBvKlg0-EC&pg=PA217 | Priezvisko = Dickson | Meno = Paul | OdkazNaAutora = | Rok = 2009 | Titul = A Dictionary of the Space Age | Vydanie = | Miesto = Baltimore, MD | Vydavateľ = The Johns Hopkins University Press | ISBN = 978-0-8018-9115-1 | Strana = 217 }}</ref> == Funkcie v posádkach == {{hlavný článok|Funkcia kozmonautov v posádkach}} === Funkcie posádky raketoplánu === [[Súbor:Iss013e75727.jpg|thumb|right|Kozmonauti [[Jeffrey N. Williams]], [[Pavel Vladimirovič Vinogradov|Pavel V. Vinogradov]] a [[Thomas Reiter]] na Medzinárodnej vesmírnej stanici]] Posádka amerického [[Space Shuttle|raketoplánu]], najväčšieho kedy používaného vesmírneho dopravného prostriedku, pozostávala z 2 až 7 osôb. V jedinom prípade, pri misii [[STS-61-A]] letelo na palube raketoplánu [[Challenger (raketoplán)|Challenger]] až 8 astronautov. Členovia posádky plnili tieto funkcie: * veliteľ letu alebo tiež prvý [[pilot]] – velil celej vesmírnej lodi a sedel vľavo vpredu na pilotnej palube raketoplánu, podobne ako kapitán v kokpite [[lietadlo|lietadla]]. Vždy riadil loď v záverečnej časti pristávania, vo vesmíre robil manévre a spájanie, napríklad s [[Medzinárodná vesmírna stanica|Medzinárodnou vesmírnou stanicou (ISS)]]. * pilot alebo druhý pilot – jeho sedadlo bolo umiestnené v pravej prednej časti, vedľa veliteľa. Kontroloval všetky systémy na palube, napríklad hlavné motory a hydraulický systém. Ak by veliteľ nebol schopný plniť svoje úlohy, (napríklad pre nevoľnosť), prebral jeho funkciu druhý pilot. * letový špecialista – profesionálny astronaut, ktorý plnil úlohy ako výstupy do otvoreného priestoru, ovládanie robotického ramena [[Remote Manipulator System|RMS]], a robil pokusy. * palubný špecialista – neprofesionálny astronaut, alebo astronaut, ktorý nie je zamestnaný v [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]]. Na palube mal špeciálnu úlohu, mohol to byť napríklad [[lekár]] vykonávajúci zdravotné testy členov posádky. === Funkcie posádky Sojuzu === V ruskej vesmírnej lodi [[Sojuz]] je miesto iba pre tri osoby. Prítomnosť tretieho člena posádky však nie je nevyhnutná, môže to byť [[vedec]] alebo platiaci [[kozmický turista]]. * veliteľ – sedí na prostrednom sedadle, koordinuje dianie na palube. * palubný inžinier – sedí vpravo od veliteľa. Jeho úlohou je kontrola palubných systémov a letových procedúr. Na Medzinárodnej vesmírnej stanici takisto existuje veliteľ, ktorý je nadradený dokonca aj veliteľom posádok raketoplánu a Sojuzu počas ich pripojenia ku komplexu. == Výber == Kozmonauti musia byť psychicky aj fyzicky zdatní a inteligentní jedinci. Najprísnejšími lekárskymi a psychologickými testami v rámci prípravy na let do vesmíru prešla prvá generácia kozmonautov. Vtedy ešte nikto nevedel, ako bude ľudský organizmus reagovať na [[zrýchlenie]], [[bezváhový stav]] a ožiarenie. Prví astronauti museli byť vo vynikajúcej fyzickej kondícii. Skupinu prvých kandidátov na kozmonautov v Sovietskom zväze vybrali spomedzi [[stíhací pilot|stíhacích pilotov]]. Ich maximálny vek mal byť do tridsať rokov, výška do {{cm|170|m}}, a hmotnosť do {{kg|70}}. Museli mať výborný zdravotný stav ktorý vylučoval čo i len pravidelné [[angína|angíny]]. Kandidáti museli napríklad vydržať stáť 20 minút vo vode s teplotou 0 °C a nesmeli z toho ochorieť, či vydržať neprerušovane 72 hodín bez spánku. V súčasnosti sú už kritériá na výber medzi kozmonautov oveľa miernejšie (príkladom je John Glenn, americký astronaut, ktorý letel do vesmíru vo veku 76 rokov). == Príprava na let == [[File:Jessica Meir - Neutral Buoyancy Laboratory (2).jpg|left|thumb|170px|Nácvik operácií v stave beztiaže prebieha v bazéne. Na zábere astronautka [[Jessica Meirová]]]] V [[Spojené štáty|USA]] prebieha hlavná časť výcviku v [[Lyndon B. Johnson Space Center]] v [[Houston]]e. Nachádza sa tu trenažér kokpitu raketoplánu, virtuálne laboratórium a modely častí Medzinárodnej vesmírnej stanice. Výstupy do otvoreného priestoru astronauti nacvičujú v 61 metrov dlhom a 12 metrov hlbokom bazéne. Ďalšie výcvikové stredisko je napríklad na [[Florida|Floride]], kde sa nacvičuje hlavne núdzové opustenie raketoplánu a odpaľovacej rampy. Experimenty, ktoré budú astronauti vykonávať na palubách vesmírnej lode sa nacvičujú v primerane vybavených [[laboratórium|laboratóriách]] po celom svete. V [[Sovietsky zväz|Sovietskom zväze]] bol pre kozmonautov vybudovaný celý komplex s názvom [[Hviezdne mestečko]]. Okrem zariadení slúžiacich na výcvik sa tu nachádzajú obytné bloky, obchody, reštaurácie a školy. Vo veľkej hale v Hviezdnom mestečku sa nachádzajú ruské časti stanice ISS. Prvá dvadsaťčlenná skupina kozmonautov sa v Hviezdnom mestečku začala na svoj let pripravovať už v roku [[1960]]. V USA aj v Rusku je výcvik kozmonautov dvojstupňový. Prvý, základný výcvik, je rovnaký pre všetkých kandidátov. Trvá približne jeden a pol roka. Kozmonaut sa v ňom učí, ako funguje kozmická loď, v ktorej bude letieť a tiež všetky núdzové procedúry. Keď je po skončení výcviku pridelený k posádke, začína sa takzvaný letecký výcvik. V ňom sa učí všetko potrebné na konkrétnu misiu, napríklad zaobchádzanie s určitými prístrojmi, trénuje pokusy, ktoré budú prebiehať počas letu a v prípade, že sa bude zúčastňovať [[výstup do otvoreného priestoru|výstupu do otvoreného priestoru]], musí sa celý výstup nacvičiť v spomínanom bazéne. Zároveň sa zoznamuje s ostatnými členmi posádky. Budúci kozmonauti tiež musia absolvovať tréning na sily pôsobiace počas letu – [[Preťaženie (tiažové zrýchlenie)|preťaženie]], ktoré na nich bude pôsobiť pri štarte a pristávaní, a [[bezváhový stav]], ktorému budú vystavení na obežnej dráhe. Preťaženie sa trénuje na [[Centrifúga|centrifúga]]ch, bezváhový stav na špeciálnych lietadlách. == Platy kozmonautov == Priemerný základný príjem súčasného astronauta [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] sa pohybuje v rozpätí od 65 000 do 100 000 [[americký dolár|dolárov]] ročne <ref>[http://www.ask.com/question/astronaut-average-salary Stránka ASK.COM]</ref>. Prví americkí astronauti dostávali plat 8 330 – 12 770 dolárov. Astronauti [[ESA]] zarábajú 84 000 až 96 000 [[euro|eur]] ročne, prví traja európski astronauti dostávali dokonca plat vyšší. Ruskí kozmonauti zarábajú niekoľko stoviek dolárov mesačne, ak sa však pripravujú v Spojených štátoch na misiu raketoplánom, sú platení rovnako ako americkí astronauti. [[Jang Li-wej]], prvý Číňan vo vesmíre, zarába 1 200 dolárov mesačne. Okrem toho môžu kozmonauti dostávať rôzne príplatky a bonusy. Informácie o platoch ruských a čínskych kozmonautov sa v rôznych zdrojoch môžu značne líšiť, pretože ako sa zlepšuje finančná situácia oboch štátov, platy kozmonautov (i ďalších špecialistov v kozmickom odvetví) sa celkom významne navyšujú a súčasný stav môže byť i násobkom stavu spred piatich či viac rokov. == Kozmonaut kandidát == Kozmonaut-kandidát je hovorové označenia člena tímu kozmonautov, ktorý prešiel celým výcvikom, bol pripravený na štart, ale letu sa nezúčastnil. Napríklad z dôvodu, že bol pripravený na jedinú konkrétnu misiu, kde skončil ako náhradník (napr. [[Oldřich Pelčák]], [[Michal Fulier (pilot)|Michal Fulier]], ...), alebo preto, že program bol zrušený skôr, než prišiel na rad jeho let. Snahou výcvikového strediska je pripraviť kozmonautov vždy na 100%, aby bola misia úspešná aj s náhradníkom. O hlavnej a záložnej posádke sa rozhoduje až v záverečnej fáze výcviku a k zmene posádky môže prísť aj krátko pred štartom. Toto sa stalo napríklad aj pri misii [[Apollo 13]], keď [[Thomas Kenneth Mattingly|Ken Mattingly]] tri dni pred štartom ochorel na rubeolu a bol nahradený [[John Leonard Swigert|Johnom Swigertom]]. == Kozmickí turisti == {{hlavný článok|Kozmický turista}} V [[21. storočie|21. storočí]] sa uskutočnili kozmické lety ľudí, ktorí leteli ako platiaci hostia. Nazývajú sa vesmírni alebo kozmickí turisti. Prvým vesmírnym turistom sa stal v roku [[2001]] [[Dennis Tito]] na palube kozmickej lode [[Sojuz TM-32]], keď navštívil [[Medzinárodná vesmírna stanica|Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS)]]. Do konca roka 2021 sa uskutočnilo ďalších 9 letov kozmických lodí Sojuz, ktoré odviezli na ISS celkom 10 turistov. Dňa 16. septembra 2021 sa uskutočnil prvý komerčný let kozmickej lode [[Crew Dragon]] od spoločnosti [[SpaceX]]. Počas misie Ispiration4, ktorá trvala 3 dni, vyniesla loď Resilience štyroch turistov na [[Nízka obežná dráha Zeme|nízku obežnú dráhu Zeme]]. V roku 2022 sa uskutočnil ďalší let kozmickej lode Crew Dragon s vesmírnymi turistami, ktorých loď [[Endeavour (raketoplán)|Endeavour]] vyniesla k ISS počas misie Ax-1 spoločnosti [[Axiom Space]]. == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam kozmonautov podľa mena]] * [[Zoznam ľudí, ktorí leteli do vesmíru, podľa mena]] == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://kozmos.matak.sk/kozmonauti/podla-abecedy/ Databáza kozmonautov] (po slovensky) {{Portál|Kozmonautika}} {{Reflist}} [[Kategória:Kozmonauti| ]] [[Kategória:Povolania]] qdtkbjwl9aurqd8wc7bx5dsi3do71hf 0 19949 8198368 8070375 2026-04-14T17:01:39Z Andrej-airliner 43530 8198368 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Apollo Astronauts (names added).jpg|thumb|right|Väčšina astronautov [[program Apollo|Apolla]] pri stretnutí v [[Johnsonovo vesmírne stredisko|Johnsonovom vesmírnom stredisku]] v [[Houston]]e, 1978]] Dvadsaťštyri [[astronaut]]ov bolo na alebo v blízkosti [[Mesiac]]a. Dvanásť z nich pristálo a chodilo po jeho povrchu. Všetci to boli muži zo [[Spojené štáty|Spojených štátov amerických]] ([[Eugene Cernan]] pôvodom zo Slovenska), ktorí leteli na Mesiac v rámci [[program Apollo|programu Apollo]] americkej vesmírnej agentúry [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] v čase od [[december|decembra]] [[1968]] do decembra [[1972]]. Okrem týchto 24 ľudí žiadny iný človek neopustil [[obežná dráha|obežnú dráhu]] [[Zem]]e (do vzdialenosti väčšej ako niekoľko stoviek kilometrov); vzdialili sa od Zeme na väčšiu vzdialenosť, ako ktokoľvek iný. == Ľudia, ktorí vkročili na povrch Mesiaca == Do roku 2024 iba títo dvanásti ľudia vkročili na povrch Mesiaca, každý iba v jednej misii. Žiaden človek nevkročil na Mesiac od roku [[1972]]. # [[Neil Armstrong]] – [[Apollo 11]] ([[21. júl]] [[1969]]) # [[Buzz Aldrin|Edwin „Buzz“ Aldrin]] – [[Apollo 11]] ([[21. júl]] [[1969]]) # [[Pete Conrad]] – [[Apollo 12]] ([[19. november]] [[1969]]) # [[Alan LaVern Bean|Alan Bean]] – [[Apollo 12]] ([[19. november]] [[1969]]) # [[Alan Shepard]] – [[Apollo 14]] ([[5. február]] [[1971]]) # [[Edgar Dean Mitchell|Edgar Mitchell]] – [[Apollo 14]] ([[5. február]] [[1971]]) # [[David Randolph Scott|David Scott]] – [[Apollo 15]] ([[30. júl]] [[1971]]) # [[James Benson Irwin|James Irwin]] – [[Apollo 15]] ([[30. júl]] [[1971]]) # [[John Watts Young|John Young]] – [[Apollo 16]] ([[21. apríl]] [[1972]]) (bol členom aj misie [[Apollo 10]], bez pristátia) # [[Charles Moss Duke|Charles Duke]] – [[Apollo 16]] ([[21. apríl]] [[1972]]) # [[Eugene Andrew Cernan|Gene Cernan]] – [[Apollo 17]] ([[11. december]] [[1972]]) (bol členom aj misie [[Apollo 10]], bez pristátia) # [[Harrison Hagan Schmitt|Harrison Schmitt]] – [[Apollo 17]] ([[11. december]] [[1972]]) == Ľudia, ktorí sa priblížili k Mesiacu bez pristátia == Na všetkých vymenovaných misiách sa zúčastnili traja astronauti. Jeden ostal na orbite Mesiaca, pokiaľ druhí dvaja pristáli na povrchu. Ďalšie misie [[Apollo 8]], [[Apollo 10]] a [[Apollo 13]] mali trojčlennú posádku a dostali sa do blízkosti Mesiaca (vstúpili na orbitu Mesiaca – prvé dve misie, kým Apollo 13 len preletelo okolo). Takže ďalších dvanásť ľudí sa dostalo do blízkosti Mesiaca: # [[Frank Borman]] – [[Apollo 8]] # [[Jim Lovell]] – [[Apollo 8]], [[Apollo 13]] # [[William Anders]] – [[Apollo 8]] # [[Thomas P. Stafford|Thomas Stafford]] – [[Apollo 10]] # [[Michael Collins (astronaut)|Michael Collins]] – [[Apollo 11]] # [[Richard Francis Gordon|Richard Gordon]] – [[Apollo 12]] (mal pristáť s misiou [[Apollo 18]]) # [[John Leonard Swigert|Jack Swigert]] – [[Apollo 13]] # [[Fred Wallace Haise|Fred Haise]] – [[Apollo 13]] (mal pristáť s misiou [[Apollo 19]]) # [[Stuart Allen Roosa|Stuart Roosa]] – [[Apollo 14]] (mal pristáť s misiou [[Apollo 20]]) # [[Alfred Merrill Worden|Alfred Worden]] – [[Apollo 15]] # [[Thomas Kenneth Mattingly|Ken Mattingly]] – [[Apollo 16]] # [[Ronald Ellwin Evans|Ronald Evans]] – [[Apollo 17]] Lovell, Young a Cernan boli jediní traja astronauti, ktorí boli na dvoch mesačných misiách. Z týchto troch iba Lovell nevkročil na mesačný povrch. Lovell a Haise sa mali dostať na povrch, ale porucha [[Apollo 13|Apolla 13]] im to znemožnila. == Ľudia, ktorí sa mali alebo mohli stať lunárnymi astronautmi == * [[Joseph Henry Engle|Joe Engle]] – pilot lunárneho modulu na misii [[Apollo 17]], ale bol nahradený Schmittom, keď bola zrušená misia [[Apollo 18]] (Schmitt bol vedec-astronaut, tak ho [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] potrebovala na Mesiaci) * [[Vance DeVoe Brand|Vance Brand]] – pilot veliteľského modulu [[Apollo 18|Apolla 18]], ale misia bola zrušená * [[William Raid Pogue|William Pogue]] – pilot veliteľského modulu [[Apollo 19|Apolla 19]], ale misia bola zrušená * [[Gerald Paul Carr|Gerald Carr]] – pilot lunárneho modulu [[Apollo 19|Apolla 19]], ale misia bola zrušená * [[Paul Joseph Weitz|Paul Weitz]] – možný pilot velitelskeho modulu [[Apollo 20|Apolla 20]], ale misia bola zrušená * [[Jack Robert Lousma|Jack Lousma]] – možný pilot lunárneho alebo veliteľského modulu [[Apollo 20|Apolla 20]], ale misia bola zrušená * [[Don Leslie Lind|Don Lind]] – možný pilot lunárneho modulu [[Apollo 21|Apolla 21]], ale misia bola zrušená {{Portál|Slnečná sústava||Kozmonautika}} [[Kategória:Zoznamy kozmonautov|Apollo]] [[Kategória:Kozmonautické zoznamy]] [[Kategória:Program Apollo]] s28mozl7gd4ssvlx9aaifk14eet1wj0 0 25135 8198418 5887102 2026-04-14T17:21:45Z ~2026-20335-96 290941 8198418 wikitext text/x-wiki {{Rok2|-47}} <!-- ==Udalosti== --> <!-- ==Narodenia== --> == Úmrtia == * [[Ptolemaios XIII.]] (* cca 62/61 pred Kr. – † 13. január 47 pred Kr.), egyptský faraón z dynastie Ptolemaiovcov. [[Kategória:47 pred Kr.| ]] [[Kategória:Roky| -9953]] btalt1aipqpqysekpg9a1s9sp961093 0 25579 8198511 7832280 2026-04-15T05:59:00Z Vasiľ 2806 /* Úvodná sekcia */ 8198511 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Bardoňovo | Iné názvy = | Obrázok = Kostol kresťanskej reformovanej cirkvi, Bardoňovo, Slovensko.jpg | Popis obrázku = Reformovaný kostol | Znak = Erb_Bardoňovo.png | Vlajka = Bardonovo-nove zamky-flag.svg | Kraj = Nitriansky | Okres = Nové Zámky | Región = Tekov | Časti = | Rieka = Ketský potok | Rieka 1 = Čerešňovka | Rieka 2 = Bešiansky potok | Zemepisná šírka = 48.110556 | Zemepisná dĺžka = 18.426389 | Nadmorská výška = 193 | Prvá zmienka = [[1269]] | Starosta = Peter Wurczer<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 941 49 | Kód = 503053 | EČV = NZ | Predvoľba = +421-35 | Adresa = Obecný úrad<br/>Č. 124<br/>941 49  Bardoňovo | E-mail = info@ObecBardonovo.sk | Telefón = 651 71 17 | Fax = 651 71 17 | Mapa = | Popis mapy = | Web = ObecBardonovo.sk | Commons = Bardoňovo | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Bardoňovo''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Nové Zámky (okres)|okrese Nové Zámky]]. == Dejiny == Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1269 pod názvom Barakcha, neskôr Brakcha ([[1298]]), Baracha ([[1327]]), Nogbrakcha ([[1394]]), Barachko ([[1395]]), Baracžka ([[1773]]), Baracska ([[1920]]), Bardoňovo ([[1948]]). Maďarský názov bol Barsbaracska. Lokalita obce bola osídlená už dávno pred týmto obdobím, a to na sklonku mladšej doby kamennej, ktorá tu zanechala svoje stopy. Na území obce je archeologicky doložené sídlo čačanskej a velatickej kultúry z mladšej doby bronzovej a rímsko – barbarské sídlo. V roku [[1291]] získali silnejší, poprípade vážnejší obyvatelia majetok a osídlenci ich nazvali zemepánmi. Obec patrila zemanom z Baračky, z Berše, Klačian, Šimonovian. V roku [[1395]] zemepán Barakchai Ján daroval svoju časť Malú Barakchu opátstvu kláštora v Hronskom Beňadiku, ktoré sa stalo podielnikom v chotári obce. V roku [[1601]] mala majer a 44 domov, v roku [[1715]] mala vinice a 23 daňovníkov, v roku [[1828]] mala 84 domov a 591 obyvateľov. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a vinohradníctvom. Za I. ČSR boli v obci veľkostatky Kelcsényiho a Hoffera. V rokoch 1938–1945 bola obec pripojená k Maďarsku. == Obyvateľstvo == Pri sčítaní v roku 2021 mala obec 682 obyvateľov. Z toho národnosť slovenská 458 obyvateľov (67,2%), maďarská 200 (29,3%), česká 3 (0,4%) a nezistená 21 (3,1%) Pri sčítaní v roku [[2011]] mala obec 786 obyvateľov. Z toho národnosť slovenská 454 obyvateľov (57,8%), národnosť maďarská 233 (29,6%) a česká 5 obyvateľov, ostatní 94. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol [[Bartolomej (apoštol)|sv. Bartolomeja]], jednoloďová pôvodne [[barok|baroková]] stavba so segmentovým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a malou strešnou vežou, z roku [[1733]]. Bol postavený na mieste staršieho reformovaného kostola zo [[17. storočia]]. Úpravami prešiel v druhej polovici [[19. storočia]]. Interiér je zaklenutý českou plackou, presbytérium valenou [[klenba|klenbou]]. Nachádza sa tu barokové [[tabernákulum]] s novším obrazom od Jána Kákonyiho. V [[sakristia|sakristii]] je barokový obraz Panny Márie z polovice [[18. storočia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Bardoňovo - Kostol sv. Bartolomeja | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/bardonovo-kostol-sv-bartolomeja-apostola | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Fasády kostola sú členené lizénami a segmentovo ukončenými oknami. Priečelie s [[rizalit]]om je ukončené štítom s prelamovanou rímsou a lizénovými rámami. Pri kostole stojí samostatne stojaca murovaná zvonica s ihlancovou helmicou. * Kaštieľ Kelečéniovcov, jednopodlažná dvojtraktová [[historizmus|historizujúca]] stavba na pôdoryse písmena U s manzardovou strechou, z roku [[1888]]. Stojí na mieste staršej barokovej [[Kúria (sídlo šľachty)|kúrie]]. Do roku [[1944]] bol obývaný pôvodnými majiteľmi, neskôr od roku [[1947]] tu sídlila škola. Interiér je plochostropý. Hmote kaštieľa dominuje centrálne umiestnený sál s polkruhovým [[arkier]]om. Zo strany nádvoria je členená zasklenou [[Arkáda (architektúra)|arkádou]] lemovanou vežovýmmi rizalitmi. Fasády kaštieľa sú členené lizénami a priebežným pásovaním. Polkruhovo a segmentovo ukončené okná majú pásové suprafenestry s klenákmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Bardoňovo | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/bardonovo | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> * [[Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku|Reformovaný]] kostol, jednoloďová [[historizmus|neorenesančná]] stavba s polygonálnym záverom a predstavanou vežou, z rokov [[1908]]-[[1909]]. Stojí na mieste [[tolerančný patent|tolerančnej stavby]] z roku [[1785]], z ktorej sa dochovala časť podvežia. Autorom súčasnej stavby je [[Levice|levický]] staviteľ Rezső Czibulka. V interiéri sa nachádzajú protestantské [[empora|empory]] a mramorový stôl pána z roku [[1861]]. Fasády kostola sú členené pravouhlo ukončenými oknami so šambránami. Veža je lemovaná pilastrami a ukončená trojuholníkovými štítmi s terčíkom s hodinami a ihlancovou helmicou. V kostolenej veži sa nachádza zvon z roku [[1694]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Bardoňovo - Kalvínsky kostol | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/bardonovo | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> <gallery> Súbor:Bardoňovo-Barsbaracska-manor-4.JPG|Kaštieľ Kelečéniovcov Súbor:Bardoňovo-Barsbaracska-manor.JPG Súbor:Bardoňovo-Barsbaracska-manor-9.JPG Súbor:Bardoňovo-Barsbaracska-manor-7.JPG Súbor:Bardoňovo-Barsbaracska-manor-8.JPG </gallery> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Nové Zámky}} [[Kategória:Bardoňovo| ]] [[Kategória:Obce okresu Nové Zámky]] dq5v1sw5a0k9v809ulxxzmhmtjn177i 0 26481 8198588 8168603 2026-04-15T07:02:41Z ~2026-23173-11 292039 malá zmena 8198588 wikitext text/x-wiki ::''Svrčinovec je aj zriedkavý názov lykožrúta smrekového, pozri [[lykožrút smrekový]].'' {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Svrčinovec | Iné názvy = | Obrázok = Svrčinovec, centrum obce, 2020.jpg | Popis obrázku = Centrálna časť obce | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Svrcinovec-cadca-flag.svg | Kraj = Žilinský | Okres = Čadca | Región = Kysuce | Časti = | Rieka = [[Čierňanka (prítok Kysuce)|Čierňanka]] | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 49.481111 | Zemepisná dĺžka = 18.793889 | Nadmorská výška = 440 | Prvá zmienka = 1658 | Starosta = Renáta Majchráková<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislá]] | PSČ = 023 12 | Kód = 509493 | EČV = CA | Predvoľba = +421-41 | Adresa = Obecný úrad č. 858<br/>023 12 Svrčinovec | E-mail = obec@svrcinovec.sk | Telefón = 041/4371 827 | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.svrcinovec.sk | Commons = Svrčinovec | Pôvod názvu = | Poznámky = '''Demonym''': ''Svrčinovčan''<ref>{{SlovníkyJÚĽŠ|Svrčinovčan}}</ref> }} '''Svrčinovec''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] ležiaca v [[Žilinský kraj|Žilinskom kraji]] v [[Čadca (okres)|okrese Čadca]]. == Polohopis == Svrčinovec leží na severozápade Slovenska v blízkosti [[trojmedzie|trojmedzia]] Slovenska, [[Česko|Česka]] a [[Poľsko|Poľska]]. Obec leží na rozhraní [[Západné Beskydy|Západných]] a [[Stredné Beskydy|Stredných Beskýd]], v doline rieky [[Čierňanka (prítok Kysuce)|Čierňanky]], ktorá oddeľuje tri [[Celok (geomorfológia)|geomorfologické celky]]: [[Jablunkovské medzihorie]] na severe, [[Turzovská vrchovina|Turzovskú vrchovinu]] (podcelok [[Predné vrchy]]) na západe a [[Kysucké Beskydy]] (podcelok [[Javorský Beskyd]]) na juhovýchode. Tieto pohoria patria do [[flyšové pásmo|flyšového pásma]] a vrchy tvorené [[pieskovec|pieskovcami]] a [[ílovec|ílovcami]] majú obmedzenú priepustnosť vody, preto sa tu po výdatných dažďoch vyskytujú [[zosuv svahu|zosuvy]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Úradníková | meno = Dagmar | odkaz na autora = | titul = Obce po kalamitách ohrozujú zosuvy | url = http://spravy.pravda.sk/sk_regiony.asp?r=sk_regiony&c=A060421_085923_sk_regiony_P04 | dátum vydania = 2006-04-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2010-08-18 | vydavateľ = www.pravda.sk | miesto = | jazyk = slovenčina }} </ref><ref> {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hažíková | meno = Iveta | odkaz na autora = | titul = Ľudí na Kysuciach ohrozujú zosuvy pôdy | url = http://kysuce.sme.sk/c/5412062/ludi-na-kysuciach-ohrozuju-zosuvy-pody.html | dátum vydania = 2010-06-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2010-08-18 | vydavateľ = www.sme.sk | miesto = | jazyk = slovenčina }}</ref> [[Nadmorská výška]] centrálnej časti obce je od 430 do {{mnm|637|w}} Najvyšším osídleným územím obce je osada Pod Bučkami.<ref name="hist">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.svrcinovec.sk/nasa-obec/historia-obce |dátum prístupu=2019-10-03 |url archívu=https://web.archive.org/web/20191003095558/https://www.svrcinovec.sk/nasa-obec/historia-obce/ |dátum archivácie=2019-10-03 }}</ref> Najvyšším bodom celého katastrálneho územia je ''Plané'' s nadmorskou výškou {{mnm|694}} v časti Potok na hranici s Čiernym.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svrčinovský hájnik 2/2017|url=http://lpssvrcinovec.sk/wp-content/uploads/H%C3%A1jnik_02_2017.pdf|dátum prístupu=2019-10-03}}</ref> Obec susedí na východe s obcou [[Čierne]], na juhu a západe s mestom [[Čadca]] (mestské časti [[Čadečka (Čadca)|Čadečka]], [[Podzávoz]] a [[Milošová]]) a na severe s českou obcou [[Mosty u Jablunkova]]. === Časti obce === Od centra obce sú oddelené miestne časti Závršie, Potok a Zatky (časť obce ležiaca bezprostredne pri štátnej hranici s Českom).<ref name="hist"/> V obci sa nachádza aj niekoľko malých osád (tzv. ''[[kopanica|kopaníc]]''), roztrúsených po okolitých vrchoch. === Vodné toky === * rieka [[Čierňanka (prítok Kysuce)|Čierňanka]] * [[Šľahorov potok]] == Dejiny == Územie dnešného Svrčinovca bolo osídlené počas [[valašská kolonizácia|valašskej kolonizácie]] koncom [[16. storočie|16. storočia]] pastiermi [[Budatínsky hrad|budatínskeho panstva]], územie však patrilo [[Strečniansky hrad|strečnianskemu panstvu]]. Najmladšia vlna valašskej kolonizácie prebiehala práve na Horných Kysuciach, na základe kopaničiarskeho práva. Obec Svrčinovec, spolu s obcami [[Horelica]], [[Oščadnica (okres Čadca)|Oščadnica]] či [[Čierne]] vznikli skonsolidovaním horských salašov na pohraničných lúkach.<ref name=":0">{{Citácia knihy | priezvisko = Ravasz | meno = Ábel | odkaz na autora = | priezvisko2 = Kovács | meno2 = Ľuboš | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Zamišková | meno3 = Anna | odkaz na autora3 = | titul = Atlas Goralov Slovenska | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | rok = 2025 | isbn = 978-80-224-2119-5 | počet strán = 160 | strany = 35, 93, 139 }}</ref> Prvá zmienka sa vyskytuje v súvislosti s hraničným sporom medzi budatínskym panstvom a [[tešínske kniežatstvo|tešínskym kniežatstvom]].<ref name="dejiny">http://www.obce.info/?make=mapa&id=4005&obec=2711&clanok=408&pl=obcesk</ref> Preto sa už v roku [[1578]] vybudovala murovaná obranná pevnosť ''Jablunkovské Šance'', ktorá dohliadala na bezpečnosť na obchodnej ceste a na presadzovanie záujmov tešínskeho kniežatstva. Zanikla až po ukončení hraničného sporu v roku [[1792]].<ref name="dejiny"/> Prvá písomná zmienka o Svrčinovci ako o samostatnej obci pochádza z roku [[1658]]. Názov obce je odvodený od hustých smrekových lesov (svrčín), ktoré sa vyskytovali v okolí.<ref name="hist"/> Koncom 18. storočia bola týmto územím vytýčená nová trasa obchodnej cesty cez [[Jablunkovský priesmyk]] do [[Sliezsko|Sliezska]] a ďalej k [[Baltské more|Baltskému moru]] a cez [[Zwardoń]] do [[Żywiec|Żywca]] a [[Krakov]]a.<ref name="dejiny"/> K rozvoju obce prispelo aj sprevádzkovanie [[Košicko-bohumínska železnica|Košicko-bohumínskej železnice]] v roku [[1871]] a [[Železničná trať Čadca – Zwardoń|trate do Żywca]] v roku [[1884]]. 25. novembra 1938 bola severná časť obce spolu s obomi železničnými traťami zabratá Poľskom. Tento stav však trval iba do roku 1939, keď cez túto časť vkročili nemecké vojská na územie Poľska a po jeho kapitulácii bolo územie pripojené k [[Prvá slovenská republika|Slovenskému štátu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Fukala | meno = Jan | odkaz na autora = | titul = Československo-polský konflikt u Čadce v listopadu 1938 | url = http://www.fronta.cz/dotaz/ceskoslovensko-polsky-konflikt-u-cadce-v-listopadu-1938 | dátum vydania = 2008-02-05 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2010-08-18 | vydavateľ = www.fronta.cz | miesto = | jazyk = čeština }}</ref> 1. mája 1945 do obce vkročili sovietske vojská.<ref>http://www.obce.info/?make=mapa&id=4005&obec=2711&clanok=413&pl=obcesk</ref> V roku 1993 sa Svrčinovec stal pohraničnou obcou a bol vybudovaný [[hraničný priechod]]. Hoci malo goralské obyvateľstvo dôležitú úlohu pri rozvoji obce, dnes [[goralské nárečie]] ovláda len 15% dospelého obyvateľstva. Medzi deťmi sa znalosť goralského nárečia takmer úplne vytratila.<ref name=":0" /> == Politika == Obec je súčasťou [[Euroregión Beskydy|Euroregiónu Beskydy]]<ref>http://www.beskydy.sk/index.php?zobraz=ftype&id=7&katalog=11</ref> a spolu s obcami Čierne a Skalité tvorí [[Mikroregión (útvar obcí)|mikroregión]] ''Kysucký Triangel''.<ref>http://www.rrakysuce.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=50&Itemid=19</ref> === Obecné zastupiteľstvo === Obecné zastupiteľstvo tvoria v období 2018 – 2022 11 poslanci: 5 nezávislí, po 2 za [[KDH]] a [[Slovenská_národná_strana_(1990)|SNS]] a po 1 za [[SMER-SD]] a [[SME RODINA – Boris Kollár]].<ref>[http://volby.statistics.sk/oso/oso2018/sk/data02.html Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018]</ref> === Obyvateľstvo === [[31. december|31. decembra]] [[2013]] tu žilo 3 583 obyvateľov. {| |- | {| class="wikitable" border="1" !colspan="4" align="center"| Etnické zloženie obyvateľstva |- ! Národnosť ! % |- | Slováci | 98,29 |- | Česi | 0,98 |- | Rómovia | 0,06 |- | Maďari | 0,03 |- | Poliaci | 0,03 |- |} | {| class="wikitable" border="1" !colspan="4" align="center"| Náboženské zloženie obyvateľstva |- ! Náboženstvo ! % |- | Rímskokatolícke | 97,37 |- | Bez vyznania | 0,98 |- | Evanjelická cirkev a.v. | 0,06 |- | Gréckokatolícke | 0,06 |- |} |} == Kultúra a zaujímavosti == === Stavby === V obci sa nachádza rímskokatolícky [[kostol]] Ružencovej Panny Márie, postavený počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] v [[moderná architektúra|modernistickom štýle]] a [[kaplnka]] Sedembolestnej Panny Márie v miestnej časti Závršie. == Hospodárstvo a infraštruktúra == === Doprava === Obcou prechádza medzinárodná [[Cesta I. triedy 11 (Slovensko)|cesta I. triedy číslo 11]] od hraničného priechodu s Českom do Žiliny. Cesta má spočiatku juhovýchodný, neskôr južný smer. Tranzitný význam tejto cesty by mali v budúcnosti prevziať plánovaná [[diaľnica D3 (Slovensko)|diaľnica D3]] a [[rýchlostná cesta R5 (Slovensko)|rýchlostná cesta R5]], ktorých križovatka je plánovaná medzi centrom obce a časťou Zatky. Občania i vedenie obce sa dlhodobo sťažujú na preťaženosť cesty I/11.<ref> {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hažíková | meno = Iveta | odkaz na autora = | titul = Svrčinovec stále rukojemníkom nákladnej dopravy | url = http://kysuce.sme.sk/c/4277236/svrcinovec-stale-rukojemnikom-nakladnej-dopravy.html | dátum vydania = 2009-01-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2010-08-18 | vydavateľ = www.sme.sk | miesto = | jazyk = slovenčina }}</ref><ref> {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hažíková | meno = Iveta | odkaz na autora = | titul = Svrčinovec opäť blokujú kamióny | url = http://kysuce.sme.sk/c/4896715/svrcinovec-opat-blokuju-kamiony.html | dátum vydania = 2009-06-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2010-08-18 | vydavateľ = www.sme.sk | miesto = | jazyk = slovenčina }}</ref> V obci odbočuje [[Cesta I. triedy 12 (Slovensko)|cesta I. triedy číslo 12]] na severovýchod k hraničnému priechodu s Poľskom v Skalitom. Miestne časti Závršie a Potok sú dostupné po odbočke z [[cesta III. triedy|ceste III. triedy]] 011058 z Čadečky. Priame spojenie s centrom obce neexistuje. Autobusovými linkami je obec spojená s Čadcou, Čiernym a Skalitým. Cez Svrčinovec prechádzajú železničné trate číslo [[Železničná trať 127 (Slovensko)|127]] zo Žiliny do Česka a [[Železničná trať 129 (Slovensko)|129]] z Čadce do Poľska. === Školstvo === V obci sa nachádza [[materská škola]] a [[základná škola]], ktorej výstavba začala v roku 1933<ref>http://www.obce.info/?make=mapa&id=4005&obec=2711&clanok=411&pl=obcesk</ref> a v roku 1959 začala výstavba novej budovy s telocvičňou. V časti Závršie sa nachádzala základná škola, kde v rokoch 1923 – 1925 vyučoval [[Peter Jilemnický]]<ref>http://www.litcentrum.sk/18355{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> (dnes je v jej budove kaplnka). V obci pôsobil i [[Peter Jaroš]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.e-kysuce.sk/index.php/historia-a-pamiatky/historicke-pecate-kysuckych-obci/6191-6191-svrnovec |dátum prístupu=2014-03-12 |url archívu=https://web.archive.org/web/20140313050105/http://www.e-kysuce.sk/index.php/historia-a-pamiatky/historicke-pecate-kysuckych-obci/6191-6191-svrnovec |dátum archivácie=2014-03-13 }}</ref> == Osobnosti obce == * [[František Jurišta]] (* 1925{{--}}† 2000), akademický maliar * [[Ján Jurišta]] (* 1944), žurnalista, diplomat, veľvyslanec ČSSR v Argentíne, vedec a kandidát v [[Prezidentské voľby na Slovensku v roku 2004|prezidentských voľbách v roku 2014]] za [[Komunistická strana Slovenska (1992)|KSS]] * Anton Pajonk (* 1953 - † 2014), spisovateľ * Terézia Mešťanová (* 1956), spisovateľka * František Dejčík (* 1938{{--}}† 2017), fotograf * Branislav Padyšák (* 1982), fotograf * Viera Sojčáková-Cyprichová (* 1955), učiteľka hudby, speváčka, organistka == Partnerské obce == * {{Flagicon|Česko}} [[Mosty u Jablunkova]], [[Česko]] <!--* {{Flagicon|Poľsko}} [[Węgierska Górka]], [[Poľsko]] * {{Flagicon|Srbsko}} [[Stará Pazova]], [[Srbsko]]--> == Referencie == {{Referencie|2}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Turóci | meno = Martin a kol. | autor = | odkaz na autora = | titul = Svrčinovec : monografia obce | vydanie = 1 | vydavateľ = Kysucké múzeum v Čadci | miesto = Svrčinovec | rok = 2018 | počet strán = 416 | url = | isbn = 978-80-89751-19-8 | kapitola = | strany = | jazyk = }} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Svrčinovec|wikt=Svrčinovec}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} {{Obce okresu Čadca}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Svrčinovec| ]] [[Kategória:Obce okresu Čadca]] [[Kategória:Goralské obce na Slovensku]] 36rc888u7076iw2hdnwjlwnukfqnun2 0 27593 8198301 8167577 2026-04-14T15:30:25Z ~2026-23015-50 291981 zmena typ na mesto 8198301 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = mesto | Názov = Jasenie | Iné názvy = | Obrázok = Jasenie - baroková zvonica.JPG | Popis obrázku = Obecná zvonica | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Jasenie-brezno-flag.svg | Kraj = Banskobystrický | Okres = Brezno | Región = Horehronie | Časti = | Rieka = Jasenský potok | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.8363 | Zemepisná dĺžka = 19.4578 | Nadmorská výška = 507 | Prvá zmienka = [[1424]] | Starosta = Marek Kordík<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]] | PSČ = 976 75 | Kód = 508705 | EČV = BR | Predvoľba = +421-48 | Adresa = Horná 234 | E-mail = obec.jasenie@stonline.sk | Telefón = 048/619 21 23 | Fax = 048/619 21 23 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.jasenie.sk | Commons = Jasenie | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Jasenie''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Brezno (okres)|okrese Brezno]]. == Dejiny == Archeologický výskum dokazuje osídlenie z rímskej doby. Kontinuita osídlenia až do novoveku nie je vylúčená. Najstarší nespochybniteľný údaj o stredovekej banskej osade Jasenie pochádza z listiny Žigmunda z roku 1424, hoci je možné, že údaj z roku 1250 o akejsi osade Jechene sa vzťahuje práve na toto Jasenie. Roku 1455 sa obec spomína pod názvom Jezen, z roku 1465 je doložený jej názov ako Jassena, 1512 sa volala Jesene. Už od 15. storočia však prevládalo pomenovanie, etymologicky odvodené od názvu stromu jaseň. Osada patrila Ľupčianskemu panstvu. Banskobystrickí podnikatelia tu ťažili do 16. stor.drahé kovy. V 17.–19.storočí tu pracoval železiarsky hámor, patriaci Banskej komore. Obyvatelia pracovali v miestnych podnikoch, furmančili a chovali ovce. V roku 1828 mala obec 102 domov a 785 obyvateľov. V 19.- 20. storočí bolo rozšírené čipkárstvo. V miestnej časti Kramlištie, ktoré vzniklo v 18. storočí ako komorská osada, bola postavená v polovici 19.stor. skláreň, vyrábajúca tabuľové sklo / zanikla r.1904 /. V rokoch 1923 – 1925 bola vybudovaná elektráreň. V katastrálnom území obce sa ťažila antimónová ruda spracovaná vo Vajskovej. V miestnej časti Kramlištie pracovala parná píla, ktorá poskytovala občanom pracovné príležitosti. Obec sa aktívne zúčastnila SNP. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol [[Katarína Alexandrijská|sv. Kataríny Alexandrijskej]], jednoloďová [[barok|baroková]] stavba s polygonálnym ukončením [[presbytérium|presbytéria]] a vežou tvoriacou súčasť hmoty kostola pôvodne zo [[17. storočie|17. storočia]]. Kostol bol výrazne neskorobarokovo upravený v roku [[1765]] a [[1897]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=10820 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> Hlavná fasáda kostola je členená dvoma pármi výrazných [[pilaster|pilastrov]]. * Dedinská zvonica, murovaná stavba na pôdoryse štvorca z [[18. storočie|18. storočia]], upravená v roku [[1835]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=10821 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> <gallery> Súbor:Jasenie - kostol.JPG|Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej </gallery> == Ocenenia == {{Ocenenie vypálená obec|2020}} == Referencie == {{referencie}} == Literatúra == * LOKŠA, Martin a kol.: ''Jasenie : Život ľudí pod Chabencom v minulosti.'' Jasenie : Obec Jasenie a Čierťaž Nemecká, o.z., 2023. 352 s. ISBN 978-80-570-4724-7 == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} * [http://www.najkrajsikraj.sk/jasenie/ Najkrajší kraj]- turistické atrakcie v obci {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Brezno}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Jasenie| ]] [[Kategória:Obce okresu Brezno]] [[Kategória:Obce vypálené počas druhej svetovej vojny na Slovensku]] qeruwyqgpzlqwzvurt83cdoow0k5kuc 8198305 8198301 2026-04-14T15:33:53Z Messi77710 291982 zmena typ na mesto 8198305 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = mesto | Názov = Jasenie | Iné názvy = | Obrázok = Jasenie - baroková zvonica.JPG | Popis obrázku = Obecná zvonica | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Jasenie-brezno-flag.svg | Kraj = Banskobystrický | Okres = Brezno | Región = Horehronie | Časti = | Rieka = Jasenský potok | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.8363 | Zemepisná dĺžka = 19.4578 | Nadmorská výška = 507 | Prvá zmienka = [[1424]] | Starosta = Marek Kordík<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]] | PSČ = 976 75 | Kód = 508705 | EČV = BR | Predvoľba = +421-48 | Adresa = Horná 234 | E-mail = obec.jasenie@stonline.sk | Telefón = 048/619 21 23 | Fax = 048/619 21 23 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.jasenie.sk | Commons = Jasenie | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Jasenie''' je [[mesto (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Brezno (okres)|okrese Brezno]]. == Dejiny == Archeologický výskum dokazuje osídlenie z rímskej doby. Kontinuita osídlenia až do novoveku nie je vylúčená. Najstarší nespochybniteľný údaj o stredovekej banskej osade Jasenie pochádza z listiny Žigmunda z roku 1424, hoci je možné, že údaj z roku 1250 o akejsi osade Jechene sa vzťahuje práve na toto Jasenie. Roku 1455 sa obec spomína pod názvom Jezen, z roku 1465 je doložený jej názov ako Jassena, 1512 sa volala Jesene. Už od 15. storočia však prevládalo pomenovanie, etymologicky odvodené od názvu stromu jaseň. Osada patrila Ľupčianskemu panstvu. Banskobystrickí podnikatelia tu ťažili do 16. stor.drahé kovy. V 17.–19.storočí tu pracoval železiarsky hámor, patriaci Banskej komore. Obyvatelia pracovali v miestnych podnikoch, furmančili a chovali ovce. V roku 1828 mala obec 102 domov a 785 obyvateľov. V 19.- 20. storočí bolo rozšírené čipkárstvo. V miestnej časti Kramlištie, ktoré vzniklo v 18. storočí ako komorská osada, bola postavená v polovici 19.stor. skláreň, vyrábajúca tabuľové sklo / zanikla r.1904 /. V rokoch 1923 – 1925 bola vybudovaná elektráreň. V katastrálnom území obce sa ťažila antimónová ruda spracovaná vo Vajskovej. V miestnej časti Kramlištie pracovala parná píla, ktorá poskytovala občanom pracovné príležitosti. Obec sa aktívne zúčastnila SNP. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol [[Katarína Alexandrijská|sv. Kataríny Alexandrijskej]], jednoloďová [[barok|baroková]] stavba s polygonálnym ukončením [[presbytérium|presbytéria]] a vežou tvoriacou súčasť hmoty kostola pôvodne zo [[17. storočie|17. storočia]]. Kostol bol výrazne neskorobarokovo upravený v roku [[1765]] a [[1897]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=10820 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> Hlavná fasáda kostola je členená dvoma pármi výrazných [[pilaster|pilastrov]]. * Dedinská zvonica, murovaná stavba na pôdoryse štvorca z [[18. storočie|18. storočia]], upravená v roku [[1835]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=10821 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> <gallery> Súbor:Jasenie - kostol.JPG|Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej </gallery> == Ocenenia == {{Ocenenie vypálená obec|2020}} == Referencie == {{referencie}} == Literatúra == * LOKŠA, Martin a kol.: ''Jasenie : Život ľudí pod Chabencom v minulosti.'' Jasenie : Obec Jasenie a Čierťaž Nemecká, o.z., 2023. 352 s. ISBN 978-80-570-4724-7 == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} * [http://www.najkrajsikraj.sk/jasenie/ Najkrajší kraj]- turistické atrakcie v obci {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Brezno}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Jasenie| ]] [[Kategória:Obce okresu Brezno]] [[Kategória:Obce vypálené počas druhej svetovej vojny na Slovensku]] oq9v2pbk4vrbo8evehwb5yzyu5uwc1s 8198306 8198305 2026-04-14T15:34:33Z Messi77710 291982 zmena typ na mesto 8198306 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = mesto | Názov = Jasenie | Iné názvy = | Obrázok = Jasenie - baroková zvonica.JPG | Popis obrázku = Obecná zvonica | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Jasenie-brezno-flag.svg | Kraj = Banskobystrický | Okres = Brezno | Región = Horehronie | Časti = | Rieka = Jasenský potok | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.8363 | Zemepisná dĺžka = 19.4578 | Nadmorská výška = 507 | Prvá zmienka = [[1424]] | Starosta = Marek Kordík<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]] | PSČ = 976 75 | Kód = 508705 | EČV = BR | Predvoľba = +421-48 | Adresa = Horná 234 | E-mail = obec.jasenie@stonline.sk | Telefón = 048/619 21 23 | Fax = 048/619 21 23 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.jasenie.sk | Commons = Jasenie | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Jasenie''' je [[mesto (slovenská správna jednotka)|mesto]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Brezno (okres)|okrese Brezno]]. == Dejiny == Archeologický výskum dokazuje osídlenie z rímskej doby. Kontinuita osídlenia až do novoveku nie je vylúčená. Najstarší nespochybniteľný údaj o stredovekej banskej osade Jasenie pochádza z listiny Žigmunda z roku 1424, hoci je možné, že údaj z roku 1250 o akejsi osade Jechene sa vzťahuje práve na toto Jasenie. Roku 1455 sa obec spomína pod názvom Jezen, z roku 1465 je doložený jej názov ako Jassena, 1512 sa volala Jesene. Už od 15. storočia však prevládalo pomenovanie, etymologicky odvodené od názvu stromu jaseň. Osada patrila Ľupčianskemu panstvu. Banskobystrickí podnikatelia tu ťažili do 16. stor.drahé kovy. V 17.–19.storočí tu pracoval železiarsky hámor, patriaci Banskej komore. Obyvatelia pracovali v miestnych podnikoch, furmančili a chovali ovce. V roku 1828 mala obec 102 domov a 785 obyvateľov. V 19.- 20. storočí bolo rozšírené čipkárstvo. V miestnej časti Kramlištie, ktoré vzniklo v 18. storočí ako komorská osada, bola postavená v polovici 19.stor. skláreň, vyrábajúca tabuľové sklo / zanikla r.1904 /. V rokoch 1923 – 1925 bola vybudovaná elektráreň. V katastrálnom území obce sa ťažila antimónová ruda spracovaná vo Vajskovej. V miestnej časti Kramlištie pracovala parná píla, ktorá poskytovala občanom pracovné príležitosti. Obec sa aktívne zúčastnila SNP. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol [[Katarína Alexandrijská|sv. Kataríny Alexandrijskej]], jednoloďová [[barok|baroková]] stavba s polygonálnym ukončením [[presbytérium|presbytéria]] a vežou tvoriacou súčasť hmoty kostola pôvodne zo [[17. storočie|17. storočia]]. Kostol bol výrazne neskorobarokovo upravený v roku [[1765]] a [[1897]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=10820 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> Hlavná fasáda kostola je členená dvoma pármi výrazných [[pilaster|pilastrov]]. * Dedinská zvonica, murovaná stavba na pôdoryse štvorca z [[18. storočie|18. storočia]], upravená v roku [[1835]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=10821 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> <gallery> Súbor:Jasenie - kostol.JPG|Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej </gallery> == Ocenenia == {{Ocenenie vypálená obec|2020}} == Referencie == {{referencie}} == Literatúra == * LOKŠA, Martin a kol.: ''Jasenie : Život ľudí pod Chabencom v minulosti.'' Jasenie : Obec Jasenie a Čierťaž Nemecká, o.z., 2023. 352 s. ISBN 978-80-570-4724-7 == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} * [http://www.najkrajsikraj.sk/jasenie/ Najkrajší kraj]- turistické atrakcie v obci {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Brezno}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Jasenie| ]] [[Kategória:Obce okresu Brezno]] [[Kategória:Obce vypálené počas druhej svetovej vojny na Slovensku]] 69632afsixql6lzrl5bmzd67vflgj1k 8198307 8198306 2026-04-14T15:35:13Z Messi77710 291982 zmena typ na mesto 8198307 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = mesto | Názov = Jasenie | Iné názvy = | Obrázok = Jasenie - baroková zvonica.JPG | Popis obrázku = Obecná zvonica | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Jasenie-brezno-flag.svg | Kraj = Banskobystrický | Okres = Brezno | Región = Horehronie | Časti = | Rieka = Jasenský potok | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.8363 | Zemepisná dĺžka = 19.4578 | Nadmorská výška = 507 | Prvá zmienka = [[1424]] | Starosta = Marek Kordík<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]] | PSČ = 976 75 | Kód = 508705 | EČV = BR | Predvoľba = +421-48 | Adresa = Horná 234 | E-mail = obec.jasenie@stonline.sk | Telefón = 048/619 21 23 | Fax = 048/619 21 23 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.jasenie.sk | Commons = Jasenie | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Jasenie''' je [[mesto |mesto]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Brezno (okres)|okrese Brezno]]. == Dejiny == Archeologický výskum dokazuje osídlenie z rímskej doby. Kontinuita osídlenia až do novoveku nie je vylúčená. Najstarší nespochybniteľný údaj o stredovekej banskej osade Jasenie pochádza z listiny Žigmunda z roku 1424, hoci je možné, že údaj z roku 1250 o akejsi osade Jechene sa vzťahuje práve na toto Jasenie. Roku 1455 sa obec spomína pod názvom Jezen, z roku 1465 je doložený jej názov ako Jassena, 1512 sa volala Jesene. Už od 15. storočia však prevládalo pomenovanie, etymologicky odvodené od názvu stromu jaseň. Osada patrila Ľupčianskemu panstvu. Banskobystrickí podnikatelia tu ťažili do 16. stor.drahé kovy. V 17.–19.storočí tu pracoval železiarsky hámor, patriaci Banskej komore. Obyvatelia pracovali v miestnych podnikoch, furmančili a chovali ovce. V roku 1828 mala obec 102 domov a 785 obyvateľov. V 19.- 20. storočí bolo rozšírené čipkárstvo. V miestnej časti Kramlištie, ktoré vzniklo v 18. storočí ako komorská osada, bola postavená v polovici 19.stor. skláreň, vyrábajúca tabuľové sklo / zanikla r.1904 /. V rokoch 1923 – 1925 bola vybudovaná elektráreň. V katastrálnom území obce sa ťažila antimónová ruda spracovaná vo Vajskovej. V miestnej časti Kramlištie pracovala parná píla, ktorá poskytovala občanom pracovné príležitosti. Obec sa aktívne zúčastnila SNP. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol [[Katarína Alexandrijská|sv. Kataríny Alexandrijskej]], jednoloďová [[barok|baroková]] stavba s polygonálnym ukončením [[presbytérium|presbytéria]] a vežou tvoriacou súčasť hmoty kostola pôvodne zo [[17. storočie|17. storočia]]. Kostol bol výrazne neskorobarokovo upravený v roku [[1765]] a [[1897]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=10820 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> Hlavná fasáda kostola je členená dvoma pármi výrazných [[pilaster|pilastrov]]. * Dedinská zvonica, murovaná stavba na pôdoryse štvorca z [[18. storočie|18. storočia]], upravená v roku [[1835]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=10821 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> <gallery> Súbor:Jasenie - kostol.JPG|Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej </gallery> == Ocenenia == {{Ocenenie vypálená obec|2020}} == Referencie == {{referencie}} == Literatúra == * LOKŠA, Martin a kol.: ''Jasenie : Život ľudí pod Chabencom v minulosti.'' Jasenie : Obec Jasenie a Čierťaž Nemecká, o.z., 2023. 352 s. ISBN 978-80-570-4724-7 == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} * [http://www.najkrajsikraj.sk/jasenie/ Najkrajší kraj]- turistické atrakcie v obci {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Brezno}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Jasenie| ]] [[Kategória:Obce okresu Brezno]] [[Kategória:Obce vypálené počas druhej svetovej vojny na Slovensku]] khk6duak4imz2jaf0n2qui5bmfvnl48 8198312 8198307 2026-04-14T15:56:21Z Pe3kZA 39673 Verzia používateľa [[Special:Contributions/Messi77710|Messi77710]] ([[User_talk:Messi77710|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od ~2026-23015-50 8198301 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = mesto | Názov = Jasenie | Iné názvy = | Obrázok = Jasenie - baroková zvonica.JPG | Popis obrázku = Obecná zvonica | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Jasenie-brezno-flag.svg | Kraj = Banskobystrický | Okres = Brezno | Región = Horehronie | Časti = | Rieka = Jasenský potok | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.8363 | Zemepisná dĺžka = 19.4578 | Nadmorská výška = 507 | Prvá zmienka = [[1424]] | Starosta = Marek Kordík<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]] | PSČ = 976 75 | Kód = 508705 | EČV = BR | Predvoľba = +421-48 | Adresa = Horná 234 | E-mail = obec.jasenie@stonline.sk | Telefón = 048/619 21 23 | Fax = 048/619 21 23 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.jasenie.sk | Commons = Jasenie | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Jasenie''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Brezno (okres)|okrese Brezno]]. == Dejiny == Archeologický výskum dokazuje osídlenie z rímskej doby. Kontinuita osídlenia až do novoveku nie je vylúčená. Najstarší nespochybniteľný údaj o stredovekej banskej osade Jasenie pochádza z listiny Žigmunda z roku 1424, hoci je možné, že údaj z roku 1250 o akejsi osade Jechene sa vzťahuje práve na toto Jasenie. Roku 1455 sa obec spomína pod názvom Jezen, z roku 1465 je doložený jej názov ako Jassena, 1512 sa volala Jesene. Už od 15. storočia však prevládalo pomenovanie, etymologicky odvodené od názvu stromu jaseň. Osada patrila Ľupčianskemu panstvu. Banskobystrickí podnikatelia tu ťažili do 16. stor.drahé kovy. V 17.–19.storočí tu pracoval železiarsky hámor, patriaci Banskej komore. Obyvatelia pracovali v miestnych podnikoch, furmančili a chovali ovce. V roku 1828 mala obec 102 domov a 785 obyvateľov. V 19.- 20. storočí bolo rozšírené čipkárstvo. V miestnej časti Kramlištie, ktoré vzniklo v 18. storočí ako komorská osada, bola postavená v polovici 19.stor. skláreň, vyrábajúca tabuľové sklo / zanikla r.1904 /. V rokoch 1923 – 1925 bola vybudovaná elektráreň. V katastrálnom území obce sa ťažila antimónová ruda spracovaná vo Vajskovej. V miestnej časti Kramlištie pracovala parná píla, ktorá poskytovala občanom pracovné príležitosti. Obec sa aktívne zúčastnila SNP. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol [[Katarína Alexandrijská|sv. Kataríny Alexandrijskej]], jednoloďová [[barok|baroková]] stavba s polygonálnym ukončením [[presbytérium|presbytéria]] a vežou tvoriacou súčasť hmoty kostola pôvodne zo [[17. storočie|17. storočia]]. Kostol bol výrazne neskorobarokovo upravený v roku [[1765]] a [[1897]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=10820 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> Hlavná fasáda kostola je členená dvoma pármi výrazných [[pilaster|pilastrov]]. * Dedinská zvonica, murovaná stavba na pôdoryse štvorca z [[18. storočie|18. storočia]], upravená v roku [[1835]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=10821 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> <gallery> Súbor:Jasenie - kostol.JPG|Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej </gallery> == Ocenenia == {{Ocenenie vypálená obec|2020}} == Referencie == {{referencie}} == Literatúra == * LOKŠA, Martin a kol.: ''Jasenie : Život ľudí pod Chabencom v minulosti.'' Jasenie : Obec Jasenie a Čierťaž Nemecká, o.z., 2023. 352 s. ISBN 978-80-570-4724-7 == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} * [http://www.najkrajsikraj.sk/jasenie/ Najkrajší kraj]- turistické atrakcie v obci {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Brezno}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Jasenie| ]] [[Kategória:Obce okresu Brezno]] [[Kategória:Obce vypálené počas druhej svetovej vojny na Slovensku]] qeruwyqgpzlqwzvurt83cdoow0k5kuc 0 27939 8198652 8194148 2026-04-15T09:02:02Z Venca24 11282 8198652 wikitext text/x-wiki {{Najlepší článok}} {{Infobox katastrofa | názov = Černobyľská havária | obrázok = IAEA 02790015 (5613115146).jpg | popis obrázka = Poškodený štvrtý blok elektrárne Černobyľ deň po havárii. | šírka obrázka = | štát = {{Minivlajka|Sovietsky zväz|w}} | miesto = [[Černobyľská atómová elektráreň]] | druh udalosti = [[jadrová havária]] | dátum = [[26. apríl]] [[1986]] | čas = 01:23 [[Moskovský čas|MSK]] | usmrtení = | zranení = | nezvestní = | doba travania = | sila = | hĺbka = | súradnice = {{Súradnice|51,389444|30,098889|display=inline,title}} }} [[Súbor:ChernobylMIR SK.jpg|náhľad|Černobyľ.]] {{LocMap|Ukrajina|width=300|label=Černobyľ|lat=51.3894|lon=30.0989|caption=Poloha v rámci Ukrajiny}} '''Černobyľská havária''' sa stala [[26. apríl]]a [[1986]] v [[Černobyľská atómová elektráreň|černobyľskej atómovej elektrárni]] na [[Ukrajina|Ukrajine]] (vtedy [[Ukrajinská sovietska socialistická republika|Ukrajinská SSR]] ako časť [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]]). Ide o najhoršiu [[jadrová havária|jadrovú haváriu]] v dejinách [[jadrová energetika|jadrovej energetiky]]. V priebehu [[Pokus|experimentu]] a testu bezpečnostného systému došlo k prehriatiu a následnej parnej explózii reaktora typu [[Kanálový varný reaktor s uránovo-grafitovým moderátorom|RBMK-1000]], pričom sa do [[vzduch]]u uvoľnil [[Rádioaktívne zamorenie|rádioaktívny]] mrak, ktorý postupoval cez západnú časť Sovietskeho zväzu, [[Východná Európa|Východnú Európu]] a [[Škandinávia|Škandináviu]]. Boli [[rádioaktívne zamorenie|kontaminované]] rozsiahle oblasti Ukrajiny, [[Bielorusko|Bieloruska]] a [[Rusko|Ruska]], čo si vyžiadalo evakuáciu a presídlenie asi 200 000 ľudí. Približne 70 %<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Geographical location and extent of radioactive contamination | url = http://www.chernobyl.info/index.php?navID=2 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Swiss Agency for Development and Cooperation | miesto = | jazyk = en | url archívu = https://web.archive.org/web/20070630071332/http://www.chernobyl.info/index.php?navID=2 | dátum archivácie = 2007-06-30 }}</ref> rádioaktívneho spadu skončilo v Bielorusku. Nehoda zvýšila obavy o bezpečnosť sovietskeho jadrového priemyslu, spomalila na mnoho rokov jeho expanziu a zároveň nútila sovietsku vládu prehodnotiť mieru utajovania. Nástupnícke štáty po rozpade Sovietskeho zväzu – Rusko, Ukrajina a Bielorusko – dodnes nesú bremeno pokračujúcich nákladov na [[Dekontaminácia|dekontamináciu]] a liečenie ochorení spôsobených černobyľskou haváriou. Je ťažké presne zaznamenať počet úmrtí spôsobených udalosťami v Černobyli – odhady sa pohybujú od 4000 podľa agentúr [[Organizácia Spojených národov|OSN]] po 90 000 podľa [[Greenpeace|Greenpeace International]].<ref name="Plokhy" /> V priamom dôsledku havárie a pri jej hasení a likvidácii zahynulo podľa sovietskych údajov 31 ľudí.<ref name="mould2000">{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = R. F. Mould | odkaz na autora = | titul = Chernobyl Record (The Definitive History of the Chernobyl Catastrophe) | vydanie = | vydavateľ = Taylor & Francis | miesto = | rok = 2000 | počet strán = 320 | url = | isbn = 978-0-7503-0670-6 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref><ref name="kostka" /> Problém je stále široko diskutovaný a jeho dlhodobým dopadom sa stále celkom neporozumelo. Výdavky na likvidáciu katastrofy odhadol bývalý sovietsky prezident [[Michail Sergejevič Gorbačov]] v roku 2006 na 18 miliárd [[sovietsky rubeľ|rubľov]], v skutočnosti boli pravdepodobne oveľa vyššie.<ref name="Leatherbarrow2" /> V januári [[1993]] vydala [[Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu|IAEA]] revidovanú analýzu černobyľskej havárie, prisudzujúcu hlavnú vinu konštrukcii reaktora a nie chybe operátorov. Analýza IAEA z roku [[1986]] pritom označovala za hlavnú príčinu havárie činnosť operátorov. == Elektráreň == {{hlavný článok|Černobyľská atómová elektráreň}} Černobyľská atómová elektráreň [[Vladimir Iľjič Lenin|V. I. Lenina]] sa nachádza v blízkosti mesta [[Pripiať (mesto)|Pripiať]], {{km|18|m}} severozápadne od mesta [[Černobyľ]], {{km|16|m}} od hraníc Ukrajiny a [[Bielorusko|Bieloruska]] a asi {{km|110|m}} od [[Kyjev]]a. Mesto Pripiať sa stavalo paralelne s elektrárňou. Tá sa skladala zo štyroch [[Jadrový reaktor|reaktorov]], z ktorých každý mal menovitý elektrický výkon 950 [[Watt (jednotka)|MW]] (tepelný výkon 3,2 GW) a ktoré v čase havárie vyrábali spolu asi 10 % ukrajinskej [[elektrická energia|elektrickej energie]]. Jadrové reaktory využívajú princíp [[štiepenie jadra atómu|jadrového štiepenia]] [[jadrové palivo|jadrového paliva]], pri ktorom sa uvoľňuje [[teplo]]. To premieňa vodu pretekajúcu reaktorom na [[para|paru]]. Tá otáča [[turbína]]mi a turbíny generujú elektrickú energiu. Zároveň pri rozštiepení jadier [[atóm]]ov vznikajú voľné [[neutrón]]y, ktoré môžu vyvolať ďalšiu reakciu. Neutróny je však nutné spomaliť tzv. [[Moderátor (reaktor)|moderátorom]], v prípade černobyľských reaktorov [[grafit]]om, aby vyvolali štiepnu reakciu. Stavba elektrárne sa začala v [[70. roky 20. storočia|70. rokoch 20. storočia]], reaktor č. 1 bol dokončený s takmer dvojročným oneskorením v roku [[1977]], nasledovali reaktory č. 2 ([[1978]]), č. 3 ([[1981]]) a reaktor č. 4 ([[1983]]). Všetky štyri reaktory boli reaktormi typu [[Kanálový varný reaktor s uránovo-grafitovým moderátorom|RBMK-1000]].<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Mould | meno = R. F. | titul = Chernobyl Record | vydavateľ = Institute of Physics Publishing | miesto = Bristol, Philadelphia | rok = 2000 | počet strán = 420 | isbn = 0-7503-0670-X | jazyk = en | url = https://books.google.cz/books?id=WjHpBwAAQBAJ | dostupnosť = Google Books }}</ref> Dva ďalšie reaktory (č. 5 a č. 6 aj tie s kapacitou 950 MW) boli v čase havárie rozostavané, ich dokončenie sa očakávalo do konca roku 1986. Riaditeľom elektrárne bol [[Viktor Petrovič Brjuchanov|Viktor Brjuchanov]], ktorý mal za úlohu aj dohľad nad stavbou elektrárne a mesta. Ak by boli dokončené, Černobyľ by sa stal jadrovou elektrárňou s najvyššou energetickou kapacitou na svete vo svojej dobe.<ref name="Leatherbarrow" /> Do roku 1981 v elektrárni prebehlo 29 núdzových zastavení prevádzky. Podľa správy predloženej [[KGB]] kontrolné zariadenie nespĺňalo kritériá spoľahlivosti. Nedostatky boli prezentované Ministerstvu energetiky a inštitútu zodpovednému za projekt reaktora, ale napriek tomu neboli prijaté nijaké opatrenia na zvýšenie bezpečnosti prevádzky. Do úvahy nebola braná ani správa KGB o problémoch systému chladenia v bloku 1, ktorá vznikla v októbri 1984, a neviedla ani k vylepšeniam na vtedy rozostavaných posledných dvoch blokoch.<ref name="Leatherbarrow" /> == Havária == [[Súbor:Chernobylreactor 1.jpg|náhľad|Reaktor Černobyľ-4 zakrytý sarkofágom po nehode]] V sobotu [[26. apríl]]a [[1986]] o 1:23:47 miestneho času ([[UTC+3]]) sa vo štvrtom [[Jadrový reaktor|reaktore]] černobyľskej elektrárne (známom ako Černobyľ-4) odohrala katastrofálna [[Výbuch|parná explózia]], ktorá vyústila do [[požiar]]u, série ďalších explózií a roztavenia jadra reaktora. === Príčiny === Katastrofa je pripisovaná zlému návrhu reaktora, chýbaniu dvoch najdôležitejších núdzových systémov a bariér, zatajovaniu mnohých informácií o chybách a technických rysoch reaktorov, chybám, ktoré urobili operátori, keď porušili procedúry potrebné pre bezpečný chod elektrárne, a utajeniu predošlých nehôd v sovietskom jadrovom energetickom priemysle. Jedna z týchto nehôd sa odohrala dokonca v samotnom Černobyli, v bloku 1 v roku 1982, ktorý sa počas testovania čiastočne roztavil.<ref name="Leatherbarrow">{{Citácia knihy | priezvisko = Leatherbarrow | meno = Andrew | odkaz na autora = | titul = Černobyľ | vydanie = | vydavateľ = Citadella | miesto = | rok = 2020 | isbn = 978-80-8182-157-8 | kapitola = 2 Černobyľ | strany = | jazyk = }}</ref> Rovnako ako v [[Jadrová elektráreň Three Mile Island|Three Mile Island]] bol druhotným faktorom prispievajúcim k najväčšej havárii fakt, že elektrárenskí operátori neboli dostatočne vyškolení a oboznámení s mnohými vlastnosťami reaktora. K príčine havárie prispelo aj to, že bezpečnostné procedúry boli niekoľkokrát obídené a to tak pri výstavbe elektrárne, ako aj v priebehu experimentu. Reaktory černobyľskej elektrárne sa nenachádzali v bezpečnej tlakovej nádobe, boli len obklopené [[železobetón]]om a z hornej a dolnej strany mali tzv. [[Biologický štít|biologické štíty]] – ťažké kovové platne.<ref name="Leatherbarrow" /> Ďalšou z príčin bola aj nedostatočná komunikácia medzi vedúcimi bezpečnostnými pracovníkmi a operátormi, čo sa týka príkazu vykonať nočný experiment. Navyše, kvôli nedostatočnému vyškoleniu, operátori dostatočne nechápali, ako reaktor pracuje pri nízkom stupni reaktivity. Aby mohol byť vykonaný experiment, bolo niekoľko bezpečnostných systémov vyradených z prevádzky alebo ignorovaných.<ref name="kostka" >{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kostka | meno = Tomáš | titul = Havárie v jaderné elektrárně ČERNOBYL | url = http://cernobyl.euweb.cz/ | dátum prístupu = 2019-05-22 | jazyk = cs | url archívu = https://web.archive.org/web/20210307054646/http://cernobyl.euweb.cz/ | dátum archivácie = 2021-03-07 }}</ref> Veľa technických rysov reaktora sa považovalo za [[vojenské tajomstvo|vojenské tajomstvá]]<ref name="idnes">{{Citácia periodika | priezvisko = Lázňovský | meno = Matouš | autor = | odkaz na autora = | titul = Brzda místo plynu a plyn místo brzdy. To byl Černobyl | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/technet/technika/brzda-misto-plynu-a-plyn-misto-brzdy-to-byl-cernobyl.A110422_172730_tec_technika_mla | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2011-04-26 | dátum prístupu = 2025-02-07 }}</ref> a operátori o nich nemali ani tušenia. Reaktor mal predovšetkým nebezpečne veľký kladný ''dutinový koeficient reaktivity'' (pozri ďalej). Veľmi významnou chybou reaktora bola tiež konštrukcia jeho [[regulačná tyč|regulačných tyčí]]. Sú to zariadenia obsahujúce [[bór]], ktoré majú [[Absorbátor neutrónov|pohltiť voľné neutróny]] a zastaviť jadrovú reakciu. Počet tyčí zasunutých v reaktore teda ovplyvňuje rýchlosť jadrovej reakcie, vsunutie všetkých tyčí malo podľa predpokladov reakciu úplne zastaviť. Regulačné tyče však neboli bórom celkom naplnené; vo chvíli, keď sa zasúvali, na prvých pár sekúnd chladiacu kvapalinu nahradili duté časti regulačných tyčí. Keďže aj chladiaca kvapalina ([[voda]]) je pohlcovač neutrónov, [[výkon]] reaktora v tej chvíli stúpol. Ich špičky boli navyše vyrobené z grafitu, ktorý, keďže sa používal zároveň aj ako moderátor, reaktivitu ešte viac zvyšuje. Vládna komisia o týchto nedostatkoch vedela a už v roku [[1976]] navrhla vylepšenia na reaktore a nové regulačné tyče. Boli pre ne vypracované nové projekty, nedostali sa však do praxe.<ref name="Leatherbarrow" /> Toto neintuitívne správanie reaktora pri zasúvaní regulačných tyčí operátori vôbec nepoznali. Pracovali len so znalosťami a informáciami, ktoré dostali. O mnohých technických nedostatkoch nevedeli. === Udalosti === ==== Hlavní aktéri ==== Najdôležitejšími pracovníkmi elektrárne v súvislosti s haváriou boli: * [[Viktor Petrovič Brjuchanov|Viktor Brjuchanov]] – 50-ročný riaditeľ elektrárne, expert na turbíny, počas nehody neprítomný, schválil experiment, ktorý viedol k havárii * [[Alexandr Fjodorovič Akimov|Aleksandr Akimov]] – 32-ročný náčelník zmeny pracujúcej v dobe havárie * [[Nikolaj Maximovič Fomin|Nikolaj Fomin]] – hlavný inžinier elektrárne, počas nehody neprítomný, schválil experiment, ktorý viedol k havárii<ref name="Leatherbarrow2" /> a jeho priebeh pozmenil<ref name="polnoc" /> * [[Anatolij Stepanovič Ďatlov|Anatolij Ďatlov]] – 55-ročný prevádzkový zástupca hlavného inžiniera (Fomina), trval na vykonaní experimentu napriek tomu, že porušoval bezpečnostné postupy * [[Leonid Fjodorovič Toptunov|Leonid Toptunov]] – 25-ročný<ref name="polnoc" /> alebo 26-ročný<ref name="kostka" /><ref name="Leatherbarrow2" /> pracovník, starší inžinier riadenia reaktora, ktorý mal iba dvojmesačnú prax a nikdy predtým reaktor neodstavoval.<ref name="polnoc" /> Jeho neskúsenosti sa pripisuje časť podielu na havárii. ==== Okolnosti ==== 26. apríla 1986 bolo naplánované odstavenie reaktora číslo 4 kvôli pravidelnej údržbe. Bolo rozhodnuté využiť túto príležitosť na otestovanie schopnosti turbogenerátora reaktora vyrábať dostatočné množstvo elektriny na napájanie bezpečnostných systémov reaktora (predovšetkým vodných [[čerpadlo|čerpadiel]]) v prípade súčasného výpadku energie z reaktora a vonkajších zdrojov elektrickej energie. Konštruktéri elektrárne počítali s tým, že v takom prípade by mala zotrvačnosťou sa točiaca [[turbína]] poskytnúť dostatok energie potrebnej na poháňanie vodných čerpadiel na preklenutie 40-sekundovej až trojminútovej medzery, počas ktorej nabehnú dieselové generátory, ktoré umožnia bezpečné [[odstavenie reaktora]]. K vyskúšaniu, či je to skutočne tak, malo pôvodne dôjsť ešte pred [[spustenie reaktora|spustením reaktora]], ale politický tlak na rýchle uvedenie elektrárne do činnosti spôsobil, že celá séria prevádzkových testov bola odložená. [[File:Control Room of Chernobyl Nuclear Power Plant Unit 3.jpg|thumb|Kontrolná miestnosť 3. bloku černobyľskej elektrárne, podobne vyzerala kontrolná miestnosť 4. bloku, z ktorej prišla séria povelov vedúcich ku katastrofe]] Podľa plánu experimentu mal byť reaktor použitý na roztočenie turbíny, potom mala byť turbína od reaktora odpojená a mala sa ďalej točiť len vlastnou [[zotrvačnosť]]ou. Výstupný výkon reaktora bol znížený z normálnej kapacity 3,2 GW na 700 MW, aby test prebiehal pri bezpečnejšom, nízkom výkone. Test mal prebehnúť už popoludní [[25. apríl]]a, na čo boli zamestnanci poobedňajšej služby pripravení. Riaditeľ kyjevskej národnej elektrickej služby však požiadal hlavného technika Nikolaja Fomina, aby experiment odložil, pretože továrne potrebovali energiu, aby splnili svoje výrobné plány do konca mesiaca a dostali prvomájové prémie. Vedenie elektrárne im vyhovelo. Zamestnancom popoludňajšej služby sa skončila zmena a namiesto nich nastúpili zamestnanci nočnej služby, ktorí boli na test pripravení oveľa slabšie. Dostali písomné pokyny plné poznámok a zmien doplnených ručne.<ref name="Leatherbarrow2" /> ==== Príprava na experiment ==== Na test prišli [[Elektrotechnika|elektrotechnici]] z [[Doneck]]a, ktorí trvali na tom, aby sa test neodkladal. Chybou Toptunova však skutočný výstupný výkon klesol iba na 30 MW<ref name="polnoc">{{Citácia knihy | priezvisko = Higginbotham | meno = Adam | titul = Polnoc v Černobyle | vydavateľ = Ikar | miesto = | rok = 2019 | počet strán = | isbn = 978-80-551-7490-7 | jazyk = en }}</ref> alebo podľa iných zdrojov až na nulu,<ref name="nulta" >{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Černobyľ - Nultá hodina (CZ dabing) Dokument - YouTube | url = https://www.youtube.com/watch?v=UWF7JBsfHeo | vydavateľ = youtube.com | miesto = | dátum vydania = 2019-10-05 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-02-25 | jazyk = }}</ref><ref name="Leatherbarrow2" /> čo však oproti 30 MW nie je veľký rozdiel.<ref name="Leatherbarrow2" /> Následkom toho sa zvýšila koncentrácia [[xenón]]u-135, ktorý je produktom jadrovej reakcie a pohlcuje [[neutrón]]y; tento produkt by sa normálne pri vyšších hodnotách výkonu v reaktore hneď premieňal ďalej.<ref name="idnes" /> Tento stav sa nazýva otrava reaktora xenónom. Kvôli nadbytku xenónu-135 pohlcujúceho neutróny boli regulačné tyče vysunuté z reaktora o niečo viac, než by bolo pri normálnom bezpečnom riadení prípustné, aby sa vykompenzovali účinky otravy xenónom. Aj keď sa úbytok výkonu povážlivo priblížil k bezpečnostnej medzi a nepostačoval na vykonanie skúšky, [[Anatolij Stepanovič Ďatlov|Ďatlov]] sa rozhodol nezastaviť reaktor a pokračovať v experimente a to aj napriek tomu, že Leonid Toptunov chcel reaktor odstaviť. Vyťahovaním regulačných tyčí sa však Toptunovi za asistencie Jurija Treguba podarilo zvýšiť výkon len na 200 MW,<ref name="polnoc" /> čo bolo stále primálo na to, aby mali výsledky testu vykonaného pri takomto výkone hodnotu. Operátori sa pokúšali naďalej zvyšovať výkon, ale nedarilo sa im to. Napriek tomu im Ďatlov prikázal experiment uskutočniť.<ref name="Leatherbarrow2" /> Podľa iného zdroja bolo dokonca jeho úmyslom začať test až keď výkon reaktora klesne na 200 MW, hoci Aleksandr Akimov mu odporoval.<ref name="polnoc" /> Ďalší zdroj zase žiadny odpor zo strany pracovníkov zmeny neuvádza.<ref name="Plokhy" /> Ako súčasť experimentu boli 26. apríla o 1:05 spustené vodné čerpadlá poháňané turbogenerátorom; takto vytvorený prietok vody prekročil medze stanovené bezpečnou reguláciou. Prietok vody sa ešte zvýšil o 1:19; a pretože voda tiež pohlcuje neutróny, toto ďalšie zvýšenie prietoku vody si vynútilo dokonca vytiahnutie aj ručne ovládaných regulačných tyčí, čo vytvorilo vysoko nestabilné a nebezpečné prevádzkové podmienky. Pred katastrofou zostalo riadiacich tyčí v reaktore zasunutých iba osem, pričom minimálne povolené množstvo bolo pätnásť.<ref name="Leatherbarrow2" /> ==== Experiment ==== O 1:23:04 sa začal experiment.<ref name="kostka" /> V tom čase sa v elektrárni nachádzalo 176 zamestnancov a iba o pár stoviek metrov ďalej 286 stavebných robotníkov pracujúcich na bloku 5. Viacerí z nich vôbec nevedeli, že má prebehnúť experiment, alebo sa domnievali, že experiment už prebehol počas predchádzajúcej zmeny, ako bolo v pláne, a reaktor je teda odstavený.<ref name="nulta" /> Nestabilný stav reaktora sa nijako neprejavil na kontrolnom paneli a nezdalo sa, že by sa ktokoľvek z obsluhy reaktora obával nebezpečenstva. Prívod elektriny do vodných čerpadiel bol vypnutý a pretože ich poháňal turbogenerátor iba zotrvačnosťou, prietok vody sa zmenšoval. Reaktor bol pritom zo zhruba 75 % naplnený starým palivom, ktoré sa malo počas údržby vymeniť za nové. Toto palivo, plné horúcich a vysoko rádioaktívnych štiepnych produktov, bolo ešte citlivejšie na prívod chladiacej vody, pretože sa dokázalo rýchlejšie prehriať než nové palivo.<ref name="Leatherbarrow2">{{Citácia knihy | priezvisko = Leatherbarrow | meno = Andrew | odkaz na autora = | titul = Černobyľ | vydanie = | vydavateľ = Citadella | miesto = | rok = 2020 | isbn = 978-80-8182-157-8 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> Turbína 8 bola odpojená od reaktora a tlak pary v jadre reaktora sa zvyšoval. Postupne ako sa chladiaca kvapalina zahrievala, v jej potrubí sa začali vytvárať vrecká pary neschopné neutróny pohlcovať. Konštrukcia grafitom moderovaného reaktora typu RBMK v Černobyli sa vyznačovala veľkým pozitívnym [[dutinový koeficient|dutinovým koeficientom]], čo znamená, že za neprítomnosti vody, ktorá pohlcuje neutróny, sa výkon reaktora prudko zvyšuje a reaktor sa postupne stáva stále nestabilnejším a nebezpečnejším. [[File:Chaes cz 1.jpg|left|thumb|Reaktorová hala bloku 1 podobná reaktorovej hale bloku 4. V spodnej časti záberu možno vidieť niektoré uzávery palivových tyčí, ktoré tvoria časť podlahy haly. Tieto priestory v 4. bloku výbuch reaktoru nachádzajúceho sa pod podlahou úplne zdemoloval.]] Kritickú situáciu si medzi prvými všimol technik Valerij Perevozčenko, ktorý z mostíku nad podlahou centrálnej haly videl, ako 350-kilogramové uzávery palivových tyčí na vrchole reaktora poskakujú. Nadvihoval ich pretlak pary.<ref name="polnoc" /><ref name="nulta" /> Teplota v reaktore stúpla dosť na to, aby došlo k spáleniu xenónu, posledného faktoru, ktorý znižoval výkon reaktora. Výkon reaktora začal prudko rásť.<ref name="Plokhy" /> O 1:23:40 stlačil pravdepodobne operátor Aleksandr Akimov<ref name="Leatherbarrow2" /> (prípadne Leonid Toptunov<ref name="polnoc" />) tlačidlo „AZ5“ (аварийная защита – havarijná ochrana), ktoré znamená rýchle odstavenie reaktora – kompletné zasunutie všetkých regulačných tyčí, vrátane ručne ovládaných tyčí, ktoré boli predtým neobozretne vytiahnuté. Nie je jasné, či išlo o núdzové opatrenie, alebo či to bol rutinný krok zastavenia reaktora po skončení experimentu (bolo naplánované zastavenie reaktora pre pravidelnú údržbu). Zvyčajne sa predpokladá, že rýchle odstavenie bolo spustené ako odpoveď na neočakávané prudké zvýšenie výkonu. Niektoré zdroje uvádzajú, že si operátor Leonid Toptunov všimol na ovládacom paneli vážny problém.<ref name="Leatherbarrow2" /> Naproti tomu, Anatolij Stepanovič Ďatlov napísal vo svojej knihe: :''„Pred 01:23:40 systém centrálnej kontroly... nezaregistroval žiadne zmeny parametrov, ktoré mohli ospravedlniť rýchle odstavenie. Komisia... nazhromaždila a analyzovala veľké množstvo materiálov a, ako sa vyslovila vo svojej správe, nemohla nájsť dôvod, prečo bolo rýchle odstavenie spustené. Nie je potrebné hľadať dôvod. Reaktor bol po skončení experimentu jednoducho odstavený.“''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Глава 4. КАК ЭТО БЫЛО | url = http://rrc2.narod.ru/book/gl4.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = ru }}</ref> Podľa výpovedí svedkov však Ďatlov krikom a vyhrážkami stratou zamestnania nútil pracovníkov pokračovať v teste aj napriek nebezpečenstvu, alarmom a nesúhlasu pracovníkov s niektorými rozkazmi.<ref name="kostka" /><ref name="Leatherbarrow2" /><ref name="nulta" /> Hoci sa zamestnancom černobyľskej elektrárne nepáčilo jeho správanie sa k nim,<ref name="polnoc" /> Ďatlov bol v tom čase najskúsenejším jadrovým inžinierom v závode<ref name="Leatherbarrow2" /> a o jeho odborných znalostiach málokto pochyboval.<ref name="polnoc" /> ==== Výbuch ==== [[File:РМБК-ЧАЭС-01.jpg|náhľad|Schéma reaktora pred jeho zničením]] [[File:РМБК-ЧАЭС-08.jpg|náhľad|Schéma reaktora po jeho zničení s nakrivo padnutým vekom horného biologického štítu Jelena a prepaľujúcim sa [[korium (jadrová energetika)|koriom]] v dolnej časti]] Kvôli pomalému mechanizmu vsúvania regulačných tyčí (18{{--}}20<ref name="idnes" /> s do skončenia operácie), prázdnym koncom tyčí a dočasnému nedostatku chladiacej kvapaliny, spôsobilo rýchle odstavenie zvýšenú reakčnosť. Zvýšená výstupná energia (teplo) spôsobila deformáciu kanálov regulačných tyčí.<ref name="kostka" /> Tyče sa následkom toho zasekli potom, ako boli zasunuté do jednej tretiny, a neboli preto schopné zastaviť reakciu. Tým, že mali špičku z grafitu, len celú haváriu urýchlili. V prípade ich úplného zasunutia by sa grafitová špička nachádzala až pod úrovňou aktívnej zóny. Keby neboli predtým vytiahnuté úplne, výkon by tak nevzrástol a šanca na úplné spustenie tyčí a regulovanie výkonu by tu bola. O 1:23:47 vyskočil výkon reaktora na asi 30 GW, desaťkrát viac ako normálny prevádzkový výstup.<ref name="Plokhy" /> Teplota v reaktore dosiahla zhruba 3 000 °C,<ref name="polnoc" /><ref name="Leatherbarrow2" /> čo je už porovnateľné s povrchmi najchladnejších [[hviezda|hviezd]]. Palivové tyče sa začali taviť a ich obal zo zirkónovej zliatiny sa roztavil. Tlak pary extrémne rástol a zničil osem pohotovostných ventilov, ktoré mali pretlak pary odvetrať.<ref name="polnoc" /> Keď výkon stúpil až na stonásobok bežného výkonu, asi na 350 GW,<ref name="idnes" /> prudko zvýšený tlak pary spôsobil veľkú [[parná explózia|parnú explóziu]], ktorá odhodila dvetisíc ton vážiaci biologický kryt reaktora, prezývaný Jelena, a potrhala chladiace potrubie.<ref name="jadrovyvybuch">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Otázka dne: Došlo v Černobylu k jadernému výbuchu? | periodikum = iDNES.cz | url = https://technet.idnes.cz/jaderny-vybuch-havarie-cernobyl-daa-/tec_technika.aspx?c=A160520_152612_digitv_mla | dátum vydania = 2016-05-23 | dátum prístupu = 2018-06-16 }}</ref> O zhruba dve sekundy neskôr<ref name="Plokhy" /> došlo k druhej, silnejšej explózii, ktorá zničila stroj na výmenu paliva, žeriav nad ním, a vyrazila dieru do stropu. Do ovzdušia sa okamžite rozptýlilo 50 ton odpareného rádioaktívneho paliva a ďalších 700 ton rádioaktívneho materiálu (oboje s vysokým obsahom štiepnych produktov, viď sekcia [[#Dlhodobé dopady|dlhodobé dopady]]) sa rozptýlilo v okolí elektrárne až do vzdialenosti niekoľkých kilometrov štvorcových.<ref name="Leatherbarrow2" /> Kvôli zníženiu nákladov pri veľkej veľkosti reaktora umožňovala konštrukcia reaktorovej budovy iba čiastočné zadržanie rádioaktívnych splodín. To dovolilo [[rádioaktívne zamorenie|rádioaktívnej kontaminácii]] uniknúť do atmosféry hneď potom, ako parná explózia spôsobila puknutie primárnej tlakovej nádrže. Len čo bola odhodená časť strechy, spôsobil prísun [[kyslík]]a kombinovaný s extrémne vysokou teplotou paliva a [[grafit]]ového moderátora reaktora horenie grafitu. Tento požiar veľkou mierou prispel k rozptýleniu rádioaktívneho materiálu a celkovej [[rádioaktívne zamorenie|kontaminácii]] vonkajších oblastí. Rozžeravené trosky vymrštené z reaktora vyvolávali ďalšie, menšie požiare.<ref name="polnoc" /> Kryt reaktora síce dopadol naspäť, ale zasekol sa našikmo v diere, ktorú prerazil, takže jadro reaktora zostalo obnažené. Vzniknutý otvor mal šírku 5 metrov.<ref name="Plokhy" /> Tlaková vlna zároveň zatlačila spodnú časť reaktora o niekoľko metrov nadol.<ref name="Leatherbarrow2" /> Existujú spory ohľadom presného poradia udalostí po 1:22:30 miestneho času, vinou nezrovnalostí medzi správami očitých svedkov a záznamami z elektrárne. Najčastejšie prijímaná verzia bola už popísaná vyššie. Podľa tejto teórie nastala prvá explózia asi o 1:23:47, 7 sekúnd potom, ako operátori spustili „rýchle odstavenie“. Niekedy sa tvrdí, že explózia sa stala „skôr“ alebo že nasledovala okamžite po aktivácii havarijnej ochrany (to bola pracovná verzia sovietskej komisie študujúcej haváriu). Rozdiel je dôležitý, pretože pokiaľ by sa reaktor dostal do kritického stavu niekoľko sekúnd po spustení rýchleho odstavenia, jeho zlyhanie sa musí pripísať zlej konštrukcii regulačných tyčí, naproti tomu explózia v okamihu spustenia rýchleho odstavenia by skôr ukazovala na chybu operátorov. V čase 1:23:39 bola v oblasti Černobyľa skutočne zaznamenaná slabá seizmická udalosť podobná [[Zemetrasenie|zemetraseniu]] s [[Magnitúdo|magnitúdou]] 2,5. Táto udalosť mohla byť spôsobená explóziou alebo mohlo ísť len o náhodnú zhodu okolností. Situáciu komplikuje fakt, že tlačidlo „AZ5“ bolo stlačené viac ako raz a osoba, ktorá ho stlačila, zomrela dva týždne po havárii na následky rádioaktívneho ožiarenia, podobne ako väčšina ostatných priamych svedkov udalostí. Prvý výbuch upútal pozornosť neďalekej dvojice rybárov, zamestnancov elektrárne po službe, ktorí sa otočili a druhú explóziu uvideli na vlastné oči.<ref name="nulta" /><ref name="polnoc" /> Nevedeli však, aké dôsledky a nebezpečenstvo táto udalosť nesie.<ref name="Plokhy">{{Citácia knihy | priezvisko = Plokhy | meno = Serhii | odkaz na autora = | titul = Černobyl | podtitul = Historie jaderné katastrofy | vydanie = | vydavateľ = JOTA | miesto = | rok = 2019 | isbn = 978-80-7565-462-5 | kapitola = | strany = | jazyk = česky }}</ref> Ruskí vedci v 2. polovici 90. rokov a ruskí fyzici Sergej Pachomov a Jurij Dubasov v roku 2008<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Estimation of Explosion Energy Yield at Chernobyl NPP Accident | url = https://link.springer.com/article/10.1007/s00024-009-0029-9 | vydavateľ = link.springer.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-02-07 | miesto = | jazyk = }}</ref> zverejnili špekulácie, že okrem parného výbuchu došlo v reaktore aj k nukleárnemu výbuchu podobne ako pri výbuchu [[atómová bomba|atómovej bomby]]. Takýto scenár je ale veľmi nepravdepodobný až vylúčený,<ref name="kostka" /> predovšetkým kvôli veľkým odlišnostiam v konštrukcii jadrových reaktorov v porovnaní s jadrovými bombami. Podľa Jána Rataja z Fakulty jaderné a fyzikálně inženýrské pražského [[České vysoké učení technické v Praze|ČVUT]] by bola jadrová explózia zároveň omnoho silnejšia.<ref name="jadrovyvybuch" /> === Okamžité riadenie krízy === Výbuch zničil väčšinu svetiel, okien a elektrických systémov bloku 4.<ref name="Leatherbarrow2" /> Jeden z preživších, Alexander "Saša" Juvčenko, uviedol, že hrubé betónové steny budovy sa ohli ako guma, všetko zahalila para, tma, a bolo počuť desivé syčanie. V prvom okamihu sa domnieval, že vypukla vojna.<ref name="Leatherbarrow2" /><ref name="polnoc" /><ref name="Juvcenko">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ten, kdo přežil katastrofu | url = http://www.pavrda.cz/cernobyl/prezil.html | vydavateľ = pavrda.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-02-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> Juvčenko sa na podnet zraneného kolegu Degťarenka pokúsil nájsť kolegu Chodemčuka, ktorý mal byť pri obehových čerpadlách. Spolu s Tregubom ako prví uvideli, že strecha reaktorovej haly je prerazená, hala je v troskách a pochopili, že Chodemčuk musí byť mŕtvy. Z reaktora vychádzal stĺp modrobieleho svetla.<ref name="polnoc" /><ref name="nulta" /> Rozsah tragédie bol ešte zhoršený nekompetenciou miestneho vedenia a nedostatkom príslušného vybavenia. Podľa Ďatľovovho prvého odhadu vybuchla nádrž núdzovej ochrany obsahujúca asi 110 000 litrov horúcej vody. Vydal rozkaz na núdzové chladenie reaktora.<ref name="Plokhy" /> Všetky [[dozimeter|dozimetre]] v budove 4. reaktora okrem dvoch mali limit 1 000 [[Röntgen|mikroröntgenov]] za sekundu. Zostávajúce dva mali síce limit 1 000 R/s, ale prístup k jednému z nich bol zablokovaný explóziou a druhý zlyhal hneď po zapnutí. Preto si mohla byť zmena v reaktore istá iba tým, že hodnoty radiácie vo väčšine budov reaktora presahujú hodnoty 4 R za hodinu (skutočná úroveň bola v niektorých oblastiach viac ako 20 000 röntgenov za hodinu; smrteľná dávka je asi 500 röntgenov po viac ako 5 hodín). Rozšírila sa preto fáma, že úroveň radiácie v elektrárni je pomerne nízka. To dovolilo náčelníkovi zmeny Alexandrovi Akimovi predpokladať, že reaktor zostal nedotknutý. Opačné dôkazy, ako napríklad kúsky grafitu a paliva reaktora ležiace okolo budov, boli spočiatku považované za materiál pripravený na stavbu reaktora 5. bloku<ref name="Plokhy" /> a údaje iného [[dozimeter|dozimetra]] prineseného o 4:30 miestneho času zase odmietli s tým, že prístroj musí byť chybný. Akimov sa obával prehriatia reaktora a podnikal kroky, aby k tomu nedošlo, nevediac, že sa to už dávno stalo.<ref name="Plokhy" /> Ich správanie je označované za iracionálne. V celkový rozsah havárie neuverili spočiatku ani riaditeľ elektrárne Brjuchanov, ktorý bol v noci privolaný,<ref name="polnoc" /> ani Fomin. Podľa iného zdroja Ďatľov aj Akimov chápali, že reaktor je zničený, ale nechceli si to pripustiť. Podľa tohto zdroja sa tiež Ďatlov pokúsil poslať pracovníkov 4. bloku do bezpečia, ale oni zostali a snažili sa pomáhať.<ref name="Plokhy" /> Akimov<ref name="Plokhy" /> a neskôr aj Toptunov sa pokúsili uvoľniť regulačné tyče na diaľku z pohybového aparátu, aby sa zasunuli do reaktora vlastnou váhou. Keďže sa ukazovatele tyčí po tomto kroku nepohli,<ref name="polnoc" /> Ďatlov poslal dvoch mladých stážistov, Viktora Proskurjakova a Alexandra Kudrjavceva, aby tyče uvoľnili ručne. Okamžite si však uvedomil, že je to zlé rozhodnutie a chcel ich zavolať naspäť, ale už ich nezastihol.<ref name="polnoc" /><ref name="Leatherbarrow2" /><ref name="Plokhy" /> Títo mladí muži sa za pomoci ďalších dvoch pracovníkov, Juvčenka a Perevozčenka, dostali pomedzi trosky do reaktorovne a videli, že regulačné tyče, tak ako aj reaktor, sú úplne zničené. Pritom dostali smrteľnú dávku ožiarenia.<ref name="polnoc" /><ref name="Juvcenko" /> Juvčenka odradili od toho, aby sa tiež pozrel do reaktora, a pravdepodobne vďaka tomu na rozdiel od nich prežil (ale následkom ožiarenia, [[Leukémia|leukémii]], napokon predsa len podľahol v roku 2008).<ref name="polnoc" /> Podľa iného zdroja sa Proskurjakov a Kudrjavcev kvôli troskám ani nedostali na dohľad od reaktoru a Ďatlovovi oznámili, že úlohu nesplnili. Do zničeného reaktora sa o niekoľko hodín neskôr zo strechy reaktorovej haly pozrel (aj) Anatolij Sitnikov a dôsledkom toho takisto neskôr umrel.<ref name="Plokhy" /> Brjuchanov riadil situáciu z krytu pod administratívnym blokom, ktorý však nebol vybudovaný pre prípad havárie, ale pre prípad vypuknutia vojny.<ref name="polnoc" /> Tak ako Ďatlov, aj Brjuchanov ignoroval opakované hlásenia a dôkazy toho, že reaktor je zničený.<ref name="Leatherbarrow2" /> Akimov a Toptunov zostali so zmenou v budove reaktora až do rána, aj po skončení ich zmeny, a pokúšali sa do reaktora čerpať vodu tým, že ručne otvorili ventily dvoch prívodových potrubí. Potom vošli do rádioaktívnej vody a ručne otvárali systémy ventilov. Ich úsilie, ako aj ďalších prevádzkovateľov reaktora, ktorí sa snažili do reaktora čerpať vodu, bolo zbytočné, pretože vodovodné potrubia boli zničené spolu s reaktorom.<ref name="Smagin" /><ref name="Leatherbarrow2" /> Ďalšie úsilie súviselo s hľadaním zranených pracovníkov a zabráneniu vznietenia sa vodíkového paliva a nafty.<ref name="Leatherbarrow2" /> Pracovníci v turbínovom oddelení zase zápasili s požiarom, ktorý tam po explózii vypukol.<ref name="polnoc" /><ref name="Plokhy" /> Z poškodeného napájacieho čerpadla unikalo na podlahu 200 ton strojného oleja, ktorého vznietenie by spôsobilo, že požiar zachváti celú elektráreň.<ref name="Plokhy" /> Nikto nenosil ochranný oblek. Väčšina z nich, vrátane Akimova a Toptunova, zomrela na následky ožiarenia v priebehu troch týždňov po havárii. O 1:30 dorazili na miesto požiarnici Černobyľskej požiarnej brigády pod vedením poručíka [[Volodymyr Pavlovyč Pravyk|Volodymyra Pravyka]].<ref name="Plokhy" /> Celkovo išlo o 186 mužov na 81 vozidlách.<ref name="Leatherbarrow2" /> Neboli informovaní o tom, že explodoval reaktor,<ref name="kostka" /> a podľa väčšiny zdrojov pravdepodobne nevedeli, že sutiny a dym sú vysoko rádioaktívne. Jeden z nich, Anatolij Zakarov, však tvrdil, že o rádioaktivite vedeli, ale napriek tomu sa vydali reaktor hasiť, pretože to bola ich morálna povinnosť.<ref name="Leatherbarrow2" /> Keďže nepoznali príčinu požiaru, hasili vodou aj samotný reaktor, v ktorom bola teplota asi 2 000 °C. Hoci sa voda používa na chladenie reaktora, pri takýchto vysokých teplotách sa stala na chladenie a hasenie úplne nevhodnou a nebezpečnou. Pri tejto teplote sa totiž voda rozkladala na [[vodík]] a [[kyslík]] a opätovné zlučovanie týchto látok sprevádzali výbuchy, ktoré ďalej prispeli k úniku rádioaktivity.<ref name="kostka" /> Hasičov nezastavila ani [[nevoľnosť]] a malátnosť, jedny z prvých príznakov choroby z ožiarenia, ktorých pravú príčinu si neuvedomili a pripisovali svoje symptómy teplu a vdychovaniu dymu.<ref name="Leatherbarrow2" /> Otvorené ohne boli uhasené o 5. hodine, mnoho požiarnikov však utrpelo ožiarenie vysokými dávkami radiácie a neskôr umreli, vrátane ich veliteľa Pravyka. [[File:Valery Legasov — IAEA 02790039 (5612537521).jpg|náhľad|[[Valerij Alexejevič Legasov]]]] Ranná zmena štvrtého reaktora nebola informovaná o havárii, a tak prišla [[26. apríl]]a na ôsmu ráno do práce, podobne, ako aj pracovníci na stavbe piateho bloku elektrárne. Pokračovalo sa v snahe čerpať vodu do reaktora, výsledkom čoho bolo zaplavenie suterénu elektrárne rádioaktívnou vodou.<ref name="Leatherbarrow2" /><ref name="Leatherbarrow2" /><ref name="Smagin">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Svědectví Viktora G. Smagina, náčelníka směny 4. bloku. | url = http://www.pavrda.cz/cernobyl/smagin.html | url archívu = https://web.archive.org/web/20210130153036/http://www.pavrda.cz/cernobyl/smagin.html | vydavateľ = pavrda.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-02-11 | dátum archivácie = 2021-01-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> Kvôli vyčerpaniu vody z núdzových zásob spoločných pre 3. a 4. blok nebolo dosť vody ani na chladenie tretieho reaktora, preto ho vedúci zmeny, Jurij Bagdasarov, navzdory svojmu vedúcemu Fominovi, nechal odstaviť.<ref name="polnoc" /><ref name="Leatherbarrow2" /> O 16 hodín neskôr padlo rozhodnutie o vypnutí blokov 1 a 2.<ref name="Leatherbarrow2" /> Aj náčelník rannej zmeny, Viktor G. Smagin, podľa vlastného svedectva opúšťal elektráreň s príznakmi choroby z ožiarenia a bol hospitalizovaný.<ref name="Smagin" /> Vládna komisia na vyšetrenie havárie pricestovala do Černobyľa ráno 26. apríla. Predsedal jej námestník predsedu vlády ZSSR [[Boris Evdokimovič Ščerbina|Boris Ščerbina]]. V komisii boli aj [[Valerij Alexejevič Legasov|Valerij Legasov]] prvý námestník riaditeľa [[Kurčatovov inštitút pre atómovú energiu|Kurčatovovho inštitútu pre atómovú energiu]], popredný jadrový špecialista [[Evgenij Velichov]], hydrometeorológ [[Jurij Izrael]], rádiológ [[Leonid Iljin]] a ďalší. V tej chvíli boli už dvaja ľudia mŕtvi – jedného zabila priamo explózia, druhý bol nájdený zranený v bezvedomí a umrel ešte tej noci – a 52 bolo hospitalizovaných v nemocnici v Pripjati. Prvé návrhy na [[Evakuácia|evakuáciu]] Pripjati boli zamietnuté, pretože si predstavitelia Komunistickej strany neuvedomovali rozsah nebezpečenstva. Zároveň sa báli paniky a úniku informácií o nehode. Správa o katastrofe sa síce do večera v meste rozšírila, no nevyvolala veľké obavy a život v meste prebiehal tak ako v bežný deň. Mesto však bolo uzavreté, nikto nesmel do neho ani von<ref name="Leatherbarrow2" /> a telefónne linky mimo mesta boli odpojené. V dôsledku nedostatku informácií spočiatku správa o nehode nijako zvlášť neznepokojila ani vrchných predstaviteľov Sovietskeho zväzu, jeho prezidenta a predsedu vlády, ani ministra energetiky. V prvých dňoch po katastrofe sa ešte hovorilo o dokončení piateho bloku a dokonca o uvedení štvrtého bloku naspäť do prevádzky.<ref name="Plokhy" /> ==== Opatrenia v prvých dňoch ==== ===== Pripjať a okolie ===== V noci z 26.{{--}}[[27. apríl]]a – viac ako 24 hodín po explózii Ščerbina, konfrontovaný dostatočnými dôkazmi o vysokej úrovni radiácie a s množstvom prípadov ožiarení, musel pripustiť zničenie reaktora a prikázať evakuáciu blízkeho mesta [[Pripiať (mesto)|Pripjať]].<ref name="kostka" /> Podľa niektorých zdrojov zavážila ani nie tak aktuálna radiačná situácia, ako obavy z jej zhoršenia v dôsledku nepredvídateľného správania sa trosiek reaktora.<ref name="Plokhy" /> Hlásenie o evakuácii tvrdilo, že bude iba dočasná, aj keď Legasov už vtedy vedel, že zamorené mesto opustia navždy. Najprv boli prevezení 20 km od elektrárne, ale evakuačná zóna sa postupne rozširovala, a tak museli byť evakuovaní znova. Polomer evakuovanej oblasti narástol až na 30 km,<ref name="Leatherbarrow2" /> kde sa nachádzalo viac než 80 dedín. Zóna nebola kontaminovaná rovnomerne, našli sa v nej aj čistejšie oblasti a naopak, viac zamorené oblasti mimo nej. Záležalo to na sile a prúdení vetra v dobe nehody a v nasledujúcich dňoch. Množstvo ľudí, najmä z okolitého vidieka, nevedelo, čo je to radiácia a nerozumeli nebezpečenstvu, ktoré im hrozilo.<ref name="Plokhy" /> [[File:IAEA 02790014 (5613114630).jpg|vľavo|náhľad|Pokus o čistenie ulíc Kyjeva vodou 1. mája 1986]] ===== Kyjev ===== Začal sa vypracovávať aj scenár pre evakuáciu Kyjeva, ktorý sa nakoniec nezrealizoval, hoci toto mesto bolo tiež značne kontaminované. Napokon z Kyjeva počas predčasne začatých letných prázdnin evakuovali 363 000 detí, desaťtisíce tehotných žien a dojčiacich matiek.<ref name="polnoc" /> Táto evakuácia však narážala na odpor vrchných predstaviteľov, napríklad Ščerbinu.<ref name="Plokhy" /> Po debate s odborníkmi vedúci predstavitelia Ukrajiny rozhodli, že v Kyjeve sa bude konať tradičný [[Prvomájový sprievod|prvomájový sprievod]], len sa zníži počet jeho účastníkov. Zábery z tohto podujatia mali domácemu a zahraničnému publiku dať na vedomie, že všetko je v poriadku a situácia je pod kontrolou.<ref>KUŠNIR, Lina: Valentina Šečenko: Provesty demonstraciju 1-ho travňa 1986-ho nakazaly z Moskvy. Ukrajinska pravda, 25. dubna 2011</ref> Úroveň radiácie v Kyjeve pritom v ten deň dosiahla hodnotu až 2500 mikroröntgenov za hodinu. Gorbačov neskôr pripustil, že sprievod bol chybou, ale tvrdil, že nemal úplný obraz toho, čo sa stalo.<ref>AKKERMAN, Galina: Gorbačov: Černobyl sdělal meňa drugim čelovekom. Novaja gazeta, 2. března 2006</ref> Medzi prvým a štvrtým májom kyjevské nemocnice prijali každý deň rádovo stovky pacientov s príznakmi choroby z ožiarenia a zdravotné úrady preto museli pripraviť na príjem týchto pacientov aj nemocnice mimo Kyjeva. Až 6. mája, 10 dní potom, ako do Kyjeva začali prúdiť rádioaktívne splodiny, vystúpil v televízii ukrajinský minister zdravotníctva a poradil občanom, aby urobili opatrenia voči radiácii. V dôsledku prejavu začali ľudia vo veľkom mesto opúšťať a mnohí rodičia tých, čo zostali, nepúšťali svoje deti do škôl. [[Závod mieru|Závodu mieru]] 6. mája sa odmietli zúčastniť cyklisti z väčšiny západných krajín a západní študenti aj turisti mesto takisto hromadne opúšťali.<ref name="Plokhy" /> ===== Opatrenia pri reaktore ===== Aby obmedzila rozsah katastrofy, poslala sovietska vláda pracovníkov, aby ho vyčistili. Mnoho „likvidátorov“ (členov armády a iných pracovníkov) tam bolo poslaných ako do normálneho zamestnania; väčšine nikto nepovedal o akomkoľvek nebezpečenstve. Ak o ňom aj vedeli, mnohí uverili fáme, že telo od rádioaktívnych častíc čistí pitie [[Vodka|vodky]].<ref name="Plokhy" /> Nemali k dispozícii ochranné obleky. Najhoršie rádioaktívne trosky vyvrhnuté z reaktora boli pozbierané a umiestnené do budov. Reaktor, ktorý stále produkoval obrovské množstvá radiácie, bol z rozhodnutia komisie pokrytý vrecami piesku, olova, dolomitu a bóru zhadzovanými z [[helikoptéra|helikoptér]] (približne 5 000 ton do týždňa<ref name="Leatherbarrow2" /> alebo ôsmich dní<ref name="Plokhy" /> po havárii). Piloti prelietavali nad reaktorom, v ktorom úroveň rádioaktivity dosahovala v tom čase zhruba deväťnásobok smrteľnej dávky.<ref name="bitva" /> Poslednej várky zhadzovania materiálu sa už nezúčastnil ani jeden z pilotov, ktorí 27. apríla zhadzovali prvú dávku, pretože všetci boli hospitalizovaní. Posádky prvých vrtuľníkov neboli pred radiáciou nijako chránené a vrecia s materiálom vyhadzovali ručne po tvorení dverí. Neskôr sa už posádky chránili olovom a vrecia viezli helikoptéry pod sebou zavesené na hákoch, aby nebolo nutné otvárať dvere. Jadro reaktora ale zasiahlo len malé množstvo z celkového zhodeného materiálu.<ref name="Leatherbarrow2" /><ref name="Plokhy" /> Potom sa zhadzovanie spomalilo, aby sa základy budovy nepreborili pod váhou materiálu a nespôsobili zničenie ďalších troch reaktorov.<ref name="Leatherbarrow2" /> Únikom rádioaktívneho materiálu do ovzdušia sa podarilo zamedziť až po deviatich dňoch po havárii. Neskôr sa ukázalo, že požiar zrejme neuhasil zhadzovaný materiál – vyhasol preto, že rádioaktívny grafit celý vyhorel. Legasov bol upozornený, že zhadzovanie piesku a bóru bude mať len mizivý efekt, ale on trval na pokračovaní, lebo to vytváralo v ľuďoch dojem, že niečo na zmiernenie katastrofy robia.<ref name="polnoc" /><ref name="Plokhy" /> Naproti tomu Valentin Fedulenko, expert Ústavu jadrovej energetiky na reaktory RBMK, označil Legasovov postoj nielen za zbytočný, ale až za škodlivý, pretože každý zhod zdvihol do vzduchu oblak rádioaktívneho grafitu a popola. Situácia sa opäť zhoršovala. Uvoľňovaná radiácia síce do konca apríla klesala, ale potom začala opäť stúpať a 4. mája dosiahla až 7 miliónov [[Curie (jednotka)|curie]]. Zasypané jadro reaktora sa začalo znova zahrievať a to o 100°C každých 24 hodín.<ref name="Plokhy" /> Hrozilo, že roztavená hmota reaktora, tzv. [[korium (jadrová energetika)|korium]] (prezývaná aj ako rádioaktívna láva či magma) prepáli zadržiavacie systémy<ref name="Leatherbarrow2" /> a dosiahne suterén zaplavený vodou, ktorá sa tam dostala pri pokuse operátorov dostať vodu do reaktora,<ref name="Plokhy" /> pričom spôsobí explóziu prehriatej pary.<ref name="Leatherbarrow2" /><ref name="Plokhy" /> Takáto explózia by zničila aj tri zvyšné reaktory Černobyľskej elektrárne a podobne ako extrémne veľká [[špinavá bomba]] by spravila na stáročia neobývateľnou veľkú časť Európy.<ref name="polnoc" /> Na vypustenie vody z tejto nádrže ručným otvorením ventilov sa podujali traja dobrovoľníci z radov pracovníkov elektrárne potom, čo hasiči odčerpali časť vody hadicami. Napriek informáciám, že všetci traja krátko po tomto čine umreli, boli v skutočnosti všetci traja nažive až do roku 2005, keď prvý z nich, Boris Baranov, umrel na [[infarkt]]<ref name="Leatherbarrow2" /> (a teda bez súvisu s ožiarením). 5. mája začali rádioaktívne emisie z reaktora klesať. 6. mája už dosahovali len stotinu hodnôt z predchádzajúceho dňa.<ref name="Plokhy" /> V obave z toho, že sa korium zo zničeného reaktora pretaví až k základom budovy a kontaminuje podzemné vody, začali 13. mája baníci kopať 150 metrov dlhý tunel, ktorý ich mal doviesť pod reaktor. Tam, vo vyhĺbenej miestnosti s rozmermi 30 × 30 × 2 metre malo byť umiestnené zariadenie na ochladzovanie reaktora. Baníci museli pracovať ručne, rýchlo, v horúčave a v ťažkých podmienkach.<ref name="bitva" /><ref name="Leatherbarrow2" /> Reaktor sa však začal sám ochladzovať a plánované zariadenie nebolo nikdy nainštalované. Vedúci školiacich programov elektrárne, Venjamin Prijančinikov, označil ich obetu za márnu.<ref name="Leatherbarrow2" /> === Prvé následky === [[Súbor:Pripyat, Ukraine, abandoned city.jpg|náhľad|Záber z opusteného mesta [[Pripiať (mesto)|Pripjať]]]] 203 ľudí okamžite hospitalizovali, z nich 31 zomrelo (28 z nich na akútnu [[choroba z ožiarenia|chorobu z ožiarenia]], ostatní na zranenia). Mnohí z nich boli požiarnici a záchranári snažiaci sa dostať haváriu pod kontrolu, ktorí neboli plne informovaní, aké nebezpečné je [[Rádioaktívne žiarenie|radiačné]] ožiarenie (z dymu). V nemocnici v Pripjati najmä zo začiatku nevedeli, ako postihnutých liečiť.<ref name="Plokhy" /> Najviac postihnutých previezli do Moskvy, do tzv. Nemocnice číslo 6, ktorá sa ako jediná v krajine špecializovala na liečbu následkov ožiarenia.<ref name="bitva" /> Manželky postihnutých chceli ísť s nimi, ale nedovolili im to.<ref name="Plokhy" /> Podľa Andrewa Leatherbarrowa boli najviac postihnutí ožiarení tak veľmi, že rádioaktívnymi sa stali aj ich telá,<ref name="Leatherbarrow2" /> podľa [[Dana Drábová|Dany Drábovej]] to však nebolo možné. Izolácia postihnutých a nepovoľovanie návštev boli zavedené z dôvodu, aby sa pacienti, ktorým ožiarenie zničilo [[imunitný systém]], nenakazili chorobou, nie preto, aby nenakazili ďalších ľudí radiáciou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Dana Drábová, Černobyl: vynikající seriál a realita - YouTube | url = https://www.youtube.com/watch?v=qAGpPGczc2o | vydavateľ = youtube.com | miesto = | dátum vydania = 2020-04-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-22 | jazyk = }}</ref> 135 000 ľudí bolo z oblasti evakuovaných, vrátane 50 000 ľudí z blízkeho mesta [[Pripiať (mesto)|Pripjať]]. Ministerstvo zdravotníctva predpokladá počas nasledujúcich 70 rokov 2 % zvýšenie úrovne [[Zhubný nádor|rakoviny]] u väčšiny obyvateľstva, ktoré bolo zasiahnuté 5{{--}}12 (informačné zdroje sa rozchádzajú) E[[Becquerel (jednotka)|Bq]] [[rádioaktívne zamorenie|rádioaktívnou kontamináciou]] uvoľnenou z reaktora. Ďalších 10 jednotlivcov zomrelo v dôsledku havárie na rakovinu. Približne štvrtina baníkov, ktorí hĺbili tunel pod reaktorom, zomrela pred dosiahnutím 40. roku života.<ref name="bitva">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bitva o Černobyl - YouTube | url = https://www.youtube.com/watch?v=V52XU8AkpWg | vydavateľ = youtube.com | dátum vydania = 2019-06-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-02-17 | miesto = | jazyk = cs }}</ref><ref name="Leatherbarrow2" /> [[Sovietsky zväz|Sovietski]] vedci vyhlasovali, že černobyľský 4. reaktor obsahoval asi 190 ton [[oxid uraničitý|oxidu uraničitého]] a produktov jadrovej reakcie. Odhady množstva uniknutého materiálu sa pohybujú medzi 13 a 30 percentami. Kontaminovaný materiál z černobyľskej havárie nebol jednoducho rozprášený po okolitej krajine, ale roztrúsil sa nepravidelne v závislosti od [[počasie|počasia]]. Správy sovietskych a západných vedcov svedčia o tom, že na [[Bielorusko]] dopadlo 60 % z kontaminácie, ktorá postihla územie vtedajšieho Sovietskeho zväzu. Rozsiahla oblasť [[Rusko|Ruska]] južne od [[Briansk]]u bola takisto kontaminovaná, rovnako ako časti severozápadnej Ukrajiny. Zamorené boli desaťtisíce hektárov ornej pôdy. Ukrajinský minister poľnohospodárstva vyhlásil, že rádioaktívna kontaminácia nepredstavuje pre rast plodín takmer žiadne nebezpečie. Navzdory tomu moskovskí úradníci odmietli predávať ukrajinskú zeleninu, hoci maslo z mlieka kráv, ktoré spásali kontaminovanú trávu, neodmietali.<ref name="Plokhy" /> Na začiatku bol Černobyľ utajovanou katastrofou. Vláda nevydala nijaké varovania pre obyvateľstvo a pokúsila sa katastrofu úplne zatajiť rovnako ako [[Majak|haváriu v Majaku]] v roku 1957. Na rozdiel od Majaku však v prípade Černobyľu rádioaktívny mrak prekročil hranice Sovietskeho zväzu.<ref name="Plokhy" /> Počiatočné dôkazy, že sa stala veľká jadrová havária, pochádzajú zo [[Švédsko|Švédska]],<ref name="mould2000" /><ref name="Plokhy" /> kde [[27. apríl]]a alebo 28. apríla pracovníci jadrovej elektrárne [[Forsmark]] (približne {{km|1100|m}} od Černobyľa) našli rádioaktívne častice na svojom oblečení. Táto jadrová elektráreň bola dokonca evakuovaná pre podozrenie na únik rádioaktivity z nej. Švédske hľadanie zdroja rádioaktivity ako prvé naznačilo vážny jadrový problém v západnej časti Sovietskeho zväzu, potom, ako bolo zistené, že problém nie je vo švédskych elektrárňach. Sovietsky zväz prvý raz verejne priznal haváriu až [[28. apríl]]a prostredníctvom stručného vyhlásenia cez ''[[Rádio Moskva]]''. Až nasledujúceho dňa sa zverejnilo, že išlo o výbuch, pri ktorom zahynuli dvaja ľudia a došlo k evakuácii Pripjati. Svetové médiá v dôsledku minima informácií, naopak, v tej dobe preháňali dovtedajší počet obetí katastrofy.<ref name="polnoc" /><ref name="Plokhy" /> === Dekontaminácia a výstavba sarkofágu === [[File:IAEA 02790036 (5613126700).jpg|náhľad|vľavo|Vrtuľník rozprašujúci 13. júna 1986 v okolí miesta havárie dekontaminačnú kvapalinu]] Po odvrátení bezprostrednej hrozby požiaru, ďalších explózií alebo kontaminácie [[podzemná voda|podzemnej vody]] začala rozsiahla operácia na vyčistenie zasiahnutého okolia od prachu a rádioaktívnych materiálov. Tieto práce v pomerne veľkom meradle prebiehali asi štyri roky a bolo do nich počas tohto obdobia zapojených približne 600 000 civilistov aj príslušníkov vojenského personálu. Ruské transportné vrtuľníky uvoľňovali nad [[Červený les|Červeným lesom]] [[Polymérna živica|polymérnu živicu]] na utesnenie rádioaktívneho prachu v pôde. Postavilo sa niekoľko priehrad, aby dážď nezanášal rádioaktívny prach do vodných zdrojov, a nové cesty, aby vozidlá na tých starých nerozmetávali rádioaktívne častice. Najviac kontaminované osady v okolí boli zrovnané so zemou, iné prečistené chemikáliami a ich cesty boli spevnené a preasfaltované. 300 000 kubických metrov zeminy sa vykopalo a premiestnilo do jám utesnených betónom. Špeciálne hliadky zlikvidovali domáce zvieratá, ktoré zostali v evakuovaných oblastiach, aby nenapádali pracovníkov dekontaminácie, neroznášali v srsti rádioaktívny prach a skrátilo sa ich utrpenie v dôsledku chorôb z ožiarenia. Okolo elektrárne sa vykopala jama hlboká viac ako 32 metrov, ktorá bola vyplnená vodotesným betónom z [[bentonit]]u, aby sa zabránilo kontaminácii rieky Pripiať a ďalších vodných zdrojov. Aby bol zapečatený reaktor a jeho obsah, pracovníci okolo neho rýchlo vztýčili veľký železo-betónový kryt, označovaný ako [[sarkofág]]. Musel byť navrhnutý a vybudovaný v extrémne krátkom čase za extrémnych podmienok. Meral 170 metrov na dĺžku a 66 metrov na výšku. Pri jeho výstavbe sa použilo 400 000 m³ betónu a 7 300 ton ocele. Na jeho výstavbe sa podieľalo asi 250 000 pracovníkov. Štyria z nich sa stali ďalšími nepopierateľnými obeťami černobyľskej havárie – išlo o posádku vrtuľníka, ktorého vrtuľa sa zachytila o laná žeriavu, čo spôsobilo jeho pád. Sarkofágu však prekážali kusy grafitu z jadra reaktora na streche elektrárne. Pokúšali sa ich odstrániť [[Bulldozer|buldozér]]mi a [[robot]]mi, ale roboty spravidla uviazli v sutinách, alebo ich znefunkčnili veľmi vysoké hodnoty radiácie. Napokon boli na túto prácu nasadení ľudia prezývaní ''bioroboti''<ref name="bitva" /> v jednorazových ochranných oblekoch, ktorí mohli zostať na streche s grafitom maximálne 40 sekúnd. Mnohí však túto dobu prekročili<ref name="Leatherbarrow2" /> alebo sa do akcie vracali opakovane. Za svoju účasť na akcii dostali osvedčenie a prémiu 100 [[sovietsky rubeľ|rubľov]]. Mnohí z nich v nasledujúcich rokoch trpeli vysokým [[Krvný tlak|krvným tlakom]], [[Katarakta|kataraktami]], problémami s [[oblička]]mi, [[Chronická únava|chronickou únavou]], srdcovými problémami, [[Choroby krvi a krvotvorných orgánov a daktoré poruchy imunitných mechanizmov (MKCH-10)|chorobami krvi]] a rakovinou.<ref name="polnoc" /> Štát im však znížil alebo nepriznal [[Invalidný dôchodok|invalidné dôchodky]].<ref name="Leatherbarrow2" /><ref name="bitva" /> Úmrtnosť a invalidita medzi likvidátormi v nasledujúcich rokoch a desaťročiach výrazne prekročila výskyt v bežnej populácii.<ref>IVANOV, V. K. - GORSKI, A. I. - MAKSIOUTOV, M. A. - TSYB, A. F. - SOUCHKEVITCH, G. N.: Mortality Among the Chernobyl Emergency Workers: Estimation of Radiation Risks (Preliminary Analysis). Health Physics 81, č. 5, listopad 2001, s. 514-521</ref><ref>RAHU, M. - RAHU, K. - AUVINEN, A. - TEKKEL, M. - STENGREVICS, A. - HAKULINEN, T. - BOICE, J. D. - INSKIP, P. D.: Cancer Risk Among Chernobyl Cleanup Workers in Estonia and Latvia, 1986-1998. International Journal of Cancer119, 2006, s. 162-168</ref> Sarkofág bol dokončený koncom novembra 1986. Už od začiatku nebol hermetický (sčasti to bol zámer, aby jadrové palivo mohlo chladnúť) a dochádzalo spod neho k únikom rádioaktívneho materiálu. To sa ešte zhoršilo v roku 1996 a radiácia začala opäť stúpať. Sarkofág bol projektovaný na životnosť 20 – 30 rokov a pravdepodobnosť jeho kolapsu v roku 1996 sa v priebehu nasledujúceho desaťročia odhadovala na 70 %. === Stratený obsah reaktora === V roku 1988 prieskum ukázal, že reaktor je takmer prázdny, tj. neobsahoval skoro žiadne jadrové palivo.<ref name="Leatherbarrow2" /><ref name="polnoc" /> To sa prepálilo cez spodný biologický štít, pričom navýšilo svoj objem aj o štvrtinu hmoty štítu.<ref name="polnoc" /> Časť jeho hmoty sa už predtým, v decembri 1986, našla v suteréne elektrárne v podobe tmavej sklovitej hmoty s priemerom viac než dva metre, ktorá podľa svojho vzhľadu dostala prezývku „slonia noha“.<ref name="Leatherbarrow2" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Special Report: 1997: Chernobyl | url = http://news.bbc.co.uk/2/hi/special_report/1997/chernobyl/33005.stm | vydavateľ = BBC | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-02-18 | miesto = Londýn | jazyk = en }}</ref> Po márnych pokusoch odobrať z nej vzorky sa napokon kus tejto hmoty podarilo odlomiť ostreľovačovi.<ref name="polnoc" /><ref name="Leatherbarrow2" /> Analýza ukázala, že okrem uránu obsahuje aj roztavený piesok, ktorým reaktor zasypávali, [[Titán (chemický prvok)|titán]], [[zirkón]] a [[horčík]]. Vedci z Kurčatovho inštitútu a od roku 1988 skupina ďalších 30 vedcov pátrala po ďalšom palive pod sarkofágom. Postupným prieskumom sa ukázalo, že korium sa prepálilo cez podlahu pod reaktorom a šírilo sa potrubiami štyrmi rôznymi cestami. Cestou priberalo hmotu z roztavených kovových častí chodieb a miestností, cez ktoré pretekalo. Keď sa prepálilo do kompenzačných nádrží, pri dotyku so zvyškami vody v nich neexplodovalo, ako sa kompetentní obávali, ale ochladlo a zatuhlo. Nepreniklo do pôdy pod reaktorom. Do roku [[1990]] sa podarilo nájsť ďalšie útvary z koria a lokalizovať väčšinu uniknutého paliva, v tom čase miestami ešte stále rozpáleného na 100°. Dokázalo sa, že nebezpečenstvo z neho momentálne nehrozí, aspoň pokiaľ sa nezaplaví vodou. Pre túto možnosť bol nainštalovaný výstražný systém. Ako sa rozpadal Sovietsky zväz, expedícia nedostávala dostatočné zdroje. Okrem zmapovania trosiek reaktora skupina odhalila aj nedostatky sarkofágu.<ref name="polnoc" /> == Krátkodobé dopady == Fomin sa v cele pri čakaní na rozsudok pokúsil o [[Samovražda|samovraždu]], ale zachránili ho.<ref name="Leatherbarrow2" /> Legasov spáchal pri druhom výročí havárie samovraždu.<ref name="kostka" /> === Pracovníci a likvidátori === Pracovníkov, ktorí sa podieľali na obnove a vyčistení po havárii, zasiahli vysoké dávky radiácie. Vo väčšine prípadov neboli vybavení osobnými dozimetrami merajúcimi množstvo prijatej radiácie, takže veľkosť týchto dávok mohli odborníci len odhadovať. Aj tam, kde sa dozimetre používali, sa dozimetrické procedúry odlišovali. O niektorých pracovníkoch sa predpokladá, že odhady dávok radiácie v ich prípade sú omnoho presnejšie než u iných. Podľa sovietskych odhadov sa 600 000 až 800 000 ľudí zúčastnilo vyčistenia {{km|30|m}} evakuačnej zóny okolo reaktora a títo pracovníci (väčšinou mladí vojaci) dostali odhadovanú priemernú dávku 165 [[Sievert (jednotka)|millisievertov]] (16,5 [[rem]]). === Civilisti === Niektoré deti boli v kontaminovaných oblastiach vystavené vysokým dávkam až 50 [[Gray (jednotka)|Gy]] zo [[štítna žľaza|štítnej žľazy]], pretože prijímali rádioaktívny [[jód]], izotop s krátkym [[polčas premeny|polčasom rozpadu]], z miestneho kontaminovaného [[mlieko (cicavce)|mlieka]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Chernobyl Ten years on | url = http://citeseer.ist.psu.edu/cache/papers/cs/28102/http:zSzzSzwww.nea.frzSzhtmlzSzrpzSzchernobylzSzchernobyl-1995.pdf/chernobyl-ten-years-on.pdf | dátum vydania = 1995-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-06-01 | vydavateľ = OECD Nuclear energy agency | miesto = | jazyk = en }}</ref> Mnohým postihnutým bol ako prevencia podaný [[jodid draselný]] vo forme tabletiek, niekedy sa tak však stalo už neskoro.<ref name="Plokhy" /> Niekoľko štúdií potvrdzuje, že výskyt [[rakovina štítnej žľazy|rakoviny štítnej žľazy]] medzi deťmi v Bielorusku, Ukrajine a Rusku prudko vzrástol. IAEA poznamenáva, že „1 800 dokumentovaných prípadov rakoviny štítnej žľazy u detí, ktoré mali 14 a menej rokov vo chvíli, keď sa stala havária, je oveľa vyššia hodnota než normálne,“ ale neuvádza očakávanú bežnú úroveň. Vyskytujúce sa typy detskej rakoviny štítnej žľazy sú rozsiahle a agresívne, ale ak sa podarí ich včas rozpoznať, možno ich vyliečiť. Liečba je založená na operácii, po ktorej nasleduje aplikácia rádioaktívneho jódu 131 na potlačenie [[metastázy|metastáz]]. Táto liečba sa dosiaľ javí ako úspešná pri všetkých diagnostikovaných prípadoch. Na konci roku [[1995]] spojila Svetová zdravotnícka organizácia takmer 700 prípadov rakoviny štítnej žľazy u detí a adolescentov súvisiacich s černobyľskou haváriou a medzi nimi asi 10 úmrtí pripísala radiácii. Do dvadsiatich rokov po nehode stúpol počet zaznamenaných prípadov na 5000.<ref name="Plokhy" /> Na druhej strane, zo zaznamenaného výrazného nárastu rakoviny štítnej žľazy vyplýva, že je aspoň čiastočne dôsledkom [[Röntgen|röntgenovania]]. Typická latentná doba rakoviny štítnej žľazy spôsobenej radiáciou je asi 10 rokov; ale zvýšenie detskej rakoviny štítnej žľazy v niektorých regiónoch je pozorované už od roku [[1987]]. Pravdepodobne sa toto zvýšenie buď nevzťahuje k havárii alebo sme dosiaľ mechanizmu stojacemu za ním správne neporozumeli.{{Bez citácie}} Deti otcov, ktorí boli vystavení radiácii, vykazujú vo zvýšenej miere genetickú chorobu [[Mikrosatelitná nestabilita|mikrosatelitnú nestabilitu]] (MSI).<ref name="Plokhy" /> Dosiaľ sa nedá rozpoznať žiadne zvýšenie [[leukémia|leukémie]], očakáva sa však, že bude jasne zaznamenané v nasledujúcich rokoch spoločne s nárastom výskytu iných rakovín, aj keď pravdepodobne štatisticky nerozpoznateľným. Žiadne zvýšenie, ktoré by sa dalo pripísať Černobyľu, sa nepodarilo preukázať pri [[vrodená chyba|vrodených chybách]], nepriaznivých výsledkoch [[tehotenstvo|tehotenstva]], ani pri iných ochoreniach spôsobených radiáciou pri normálnej populácii, či už v kontaminovaných oblastiach alebo ešte ďalej.{{Bez citácie}} == Dlhodobé dopady == Čoskoro po havárii bol najväčším zdravotným rizikom rádioaktívny ¹³¹I [[jód]] s [[polčas premeny|polčasom rozpadu]] 8 dní. Dnes vzbudzuje najväčšie obavy kontaminácia pôdy izotopmi [[stroncium|stroncia]] ⁹⁰Sr a [[cézium|cézia]] ¹³⁷Cs, ktoré majú polčas rozpadu okolo 30 rokov. Najvyššie koncentrácie ¹³⁷Cs boli nájdené v povrchových vrstvách pôdy, kde sú absorbované rastlinami, hmyzom a hubami a dostávajú sa tak do miestneho [[potravový reťazec|potravinového reťazca]]. Dávnejšie testy (okolo roku [[1997]]) ukázali, že v kontaminovaných oblastiach množstvo ¹³⁷Cs v stromoch stále narastá. Existujú dôkazy, že sa kontaminácia presúva do podzemných [[hydrologický kolektor|akviferov]] a uzavretých vodných nádrží ako sú jazerá a rybníky ([[2001]], Germenchuk). Predpokladá sa, že hlavným spôsobom odstránenia kontaminácie bude prirodzený rozpad ¹³⁷Cs na stabilný izotop [[bárium|bária]] ¹³⁷Ba, pretože vymývanie dažďom a povrchovou vodou sa ukázalo ako zanedbateľné. === Globálny dopad === Ako dokladajú poznámky IAEA, napriek tomu, že černobyľská havária uvoľnila toľko rádioaktívnej kontaminácie ako 400 bômb z [[Atómové bombardovanie Hirošimy a Nagasaki|Hirošimy]], bola jej celková veľkosť asi 100× až 1 000× menšia než kontaminácia spôsobená atmosférickými testami [[jadrová zbraň|jadrových zbraní]] v polovici [[20. storočie|20. storočia]]. Možno preto tvrdiť, že hoci bola černobyľská havária obrovskou lokálnou katastrofou, neprerástla do globálnej katastrofy. Reakcie rozličných krajín na haváriu boli rôzne. Napríklad kým [[Francúzsko]] popieralo prechod rádioaktívneho mraku cez ich územie, pretože väčšina francúzskej elektriny sa vyrábala v jadrových elektrárňach, v západnom [[Nemecko|Nemecku]], naopak, vtedajší minister zahraničia požadoval odstavenie všetkých reaktorov tohto typu.<ref name="Plokhy" /> === Dopad na Slovensko === Vzdušné prúdy kontaminované výbuchom preleteli nad územím [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] celkovo trikrát: [[30. apríla]], [[3. máj|3.]] až [[4. máj]]a a [[7. máj]]a [[1986]]. Prvý a tretí prechod zasiahol celé územie Česko-Slovenska, druhý prechod sa vyhol strednému a východnému [[Slovensko|Slovensku]] a zasiahol len jeho západnú časť. Keďže pršaním sa z rádioaktívneho mraku uvoľňuje veľké množstvo rádioaktívnych látok, najväčšie škody vznikli práve na takýchto územiach. Zo správy [[Inštitút hygieny a epidemiológie|Inštitútu hygieny a epidemiológie]] z roku [[1990]] vychádza, že nadmerné zamorenie bolo zaznamenané v okresoch:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = www.cernobyl.sk | titul = Následky havárie | url = http://www.cernobyl.sk/nasledky.html#slovensko | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20060514011259/http://www.cernobyl.sk/nasledky.html#slovensko | dátum archivácie = 2006-05-14 }}</ref> * [[Dunajská Streda (okres)|Dunajská Streda]] (12 200 [[Bq/m²]]) * [[Komárno (okres)|Komárno]] (10 510 Bq/m²) * [[Žiar nad Hronom (okres)|Žiar nad Hronom]] (8 470 Bq/m²) * [[Galanta (okres)|Galanta]] (7 270 Bq/m²) * [[Nitra (okres)|Nitra]] (6 980 Bq/m²) * [[Levice (okres)|Levice]] (6 410 Bq/m²) * [[Stará Ľubovňa (okres)|Stará Ľubovňa]] (5 270 Bq/m²) * [[Nové Zámky (okres)|Nové Zámky]] (4 670 Bq/m²) * [[Lučenec (okres)|Lučenec]] (4 670 Bq/m²) * [[Dolný Kubín (okres)|Dolný Kubín]] (4 430 Bq/m²) Obyvatelia Slovenska boli vystavení vplyvu rádioaktívnych látok v dvoch vlnách: Prvé týždne po havárii a počas zimy [[1986]]/[[1987]], čiže v období, keď sa spotrebovávali obilniny z tohoročnej úrody a konzumovalo sa [[mlieko (cicavce)|mlieko]] a [[mäso]] zo zvierat kŕmených [[seno]]m skoseným na jar a leto [[1986]]. == Dopad na prírodu == Výbuch spôsobil úhyn zveri, napr. holubov. Podľa správ sovietskych vedcov na prvej medzinárodnej konferencii o biologických a rádiologických aspektoch černobyľskej havárie (september 1990) dosiahla úroveň spadu v {{km|10|m}} zóne okolo elektrárne až 4,81 G[[Becquerel (jednotka)|Bq]]/m²;. Takzvaný „[[Červený les]]“ z [[borovica|borovíc]] zničený silným rádioaktívnym spádom leží v tejto {{km|10|m}} zóne, začína hneď za komplexom reaktora. Názov lesa pochádza z dní po havárii, keď sa stromy zdali byť tmavo červené, ako hynuli na následky ožiarenia.<ref name="Leatherbarrow2" /> Počas čistiacich operácií po havárii bola väčšina zo {{km2|4}} lesa zrovnaná so zemou a spálená. Územie Červeného lesa zostalo jednou z najviac kontaminovaných oblastí na svete. Na druhej strane sa napodiv ukazuje, že ide o lokalitu bohatú na výskyt mnohých ohrozených druhov. Podľa dokumentárneho filmu z roku 1988 sa na družstvách s vysokými úrovňami ožiarenia rodili teľatá bez očí a s ďalšími deformáciami. V priebehu roku po havárii sa v jednom konkrétnom družstve narodilo 36 deformovaných zvierat, kým v priebehu piatich predošlých rokov to boli iba tri.<ref name="Plokhy" /> === Evakuácia === [[Súbor:Abandoned village near Chernobyl.jpg|náhľad|Opustená dedina v uzavretej zóne]] Sovietski zodpovední činitelia začali evakuáciu obyvateľov z oblasti Černobyľa 36 hodín po havárii. V [[máj]]i [[1986]], o mesiac neskôr, už boli premiestnení všetci, ktorí žili v okruhu {{km|30|m}} okolo elektrárne (asi 116 000 ľudí). Podľa správ sovietskych vedcov bolo {{km2|28000}} kontaminovaných ¹³⁷[[cézium|Cs]] s úrovňou vyššou než 185 kBq/m². V tejto oblasti žilo približne 830 000 ľudí. Asi {{km2|10500}} bolo kontaminovaných ¹³⁷Cs s úrovňou vyššou než 555 kBq/m². Z tejto plochy približne {{km2|7000}} leží v Bielorusku, {{km2|2000}} v Rusku a {{km2|1500}} na Ukrajine. V tejto oblasti žije asi 250 000 ľudí. Ich správy potvrdil ''International Chernobyl Project'' Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu. Dnes je oblasť okolo elektrárne, ktorá bola predtým úplne evakuovaná, rozdelená na dve zóny. V tej prvej žije asi 600 starších ľudí, ktorí sa do oblasti dobrovoľne vrátili a dostávajú peňažný príspevok od štátu, ten im zaisťuje tiež dovoz jedla a vody z nezamorených oblastí. Do druhej, tzv. mŕtvej zóny, majú prístup len vedci a exkurzie. === Porovnanie s inými katastrofami === Černobyľská havária bola ojedinelou udalosťou, ťažko porovnateľnou s inou. Prvýkrát v histórii komerčnej výroby elektrickej energie z jadra nastali pri havárii úmrtia priamo spôsobené radiáciou. (Poznámka: havária v prepracovacom závode v japonskej [[Tokaimura|Tokaimure]] [[30. september|30. septembra]] [[1999]] vyústila do smrti jedného pracovníka na následky radiácie 22. decembra toho istého roku.) Havária elektrárne A1 v [[Jaslovské Bohunice|Jaslovských Bohuniciach]] v roku [[1976]] mala síce dve obete, ale tie boli otrávené uniknutým [[oxid uhličitý|oxidom uhličitým]], nie rádioaktivitou. Jediná ďalšia havária, ktorá okrem černobyľskej dosiahla najvyšší stupeň na [[Medzinárodná stupnica jadrových udalostí|Medzinárodnej stupnici jadrových udalostí]], bola [[havária v jadrovej elektrárni Fukušima 1]]. V jej dôsledku bol evakuovaný ešte väčší počet ľudí ako počas černobyľskej havárie – vyše 150 000 osôb<ref>Chico Harlan and Steven Mufson, Washington Post [http://www.washingtonpost.com/wp-dyn/content/article/2011/03/12/AR2011031205493.html "Japanese nuclear plants' operator scrambles to avert meltdowns"] 13. březen 2011 [Citace: 26. prosinec 2014.]</ref><ref>Fukushima on the globe [http://fukushimaontheglobe.com/the-earthquake-and-the-nuclear-accident/situation-of-the-evacuees "Situation of the Evacuees"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150324061421/http://fukushimaontheglobe.com/the-earthquake-and-the-nuclear-accident/situation-of-the-evacuees |date=2015-03-24 }} [Citace: 26. prosinec 2014.]</ref> – ale na rozdiel od černobyľskej havárie vo Fukušime nie sú známe žiadne úmrtia ani choroby spôsobené ožiarením.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = WHO Western Pacific {{!}} World Health Organization | periodikum = www.who.int | url = https://www.who.int/westernpacific | jazyk = en | dátum prístupu = 2024-03-06 }}</ref> Počtom zabitých je černobyľská havária porovnateľná s niektorými haváriami [[priehrada (hrádza)|priehrad]]. V Európe bolo najväčšou haváriou priehrady zabitých približne 2 000 ľudí vlnou vzniknutou po zosuve pôdy do priehrady [[Vaiont]] v Taliansku ([[9. október|9. októbra]] [[1963]]). Najväčšie nešťastie sa odohralo v Číne v roku [[1975]] na rieke Jang-ce, kde po pretrhnutí niekoľkých hrádzí zahynulo počas jedného dňa 80 000{{--}}200 000 ľudí (presné čísla čínske úrady utajili). Čínske priehrady môžu poslúžiť tiež na porovnanie počtu evakuovaných – len kvôli stavbe priehrady [[Tri rokliny]] bolo potrebné presídliť asi 700 000 ľudí. Porovnanie možno urobiť aj s výrobou elektriny z [[uhlie|uhlia]]: Každý rok zahynú vo svete pri [[banská havária|banských haváriách]] desiatky až stovky baníkov. === Dlhodobé vplyvy na civilistov === [[File:View of Chernobyl taken from Pripyat.JPG|náhľad|vľavo|Pripjať s černobyľskou elektrárňou v pozadí]] Problém dlhotrvajúcich vplyvov černobyľskej havárie na civilistov je silne kontroverzný. Množstvo ľudí, ktorých život bol nešťastím ovplyvnený, je enormný. Viac ako 300 000 ľudí bolo kvôli havárii presídlených; okolo 600 000 sa zúčastnilo čistiacich prác; milióny žili a stále žijú v kontaminovaných oblastiach. Napriek tomu je potrebné uviesť, že väčšina z nich bola ovplyvnená len nízkymi dávkami radiácie, existuje málo dôkazov o zvýšenej úmrtnosti a výskyte rakoviny medzi nimi; ale aj v prípadoch, keď sú také dôkazy k dispozícii, je ich príčinná súvislosť s rádioaktívnou kontamináciou neistá. Epidemiologické štúdie v niekdajšom Sovietskom zväze boli obmedzené kvôli nedostatku financií, infraštruktúre so žiadnymi alebo len malými skúsenosťami s epidemiológiou chronických chorôb, slabými komunikačnými možnosťami a priamemu vplyvu mnohovrstvových všeobecných zdravotných problémov. Hlavný dôraz bol kladený na monitorovanie a nie na dobre navrhnuté štúdie. Medzinárodné úsilie zorganizovať epidemiologické štúdie bolo spomalené prakticky tými istými faktormi, zvlášť nedostatkom potrebnej vedeckej infraštruktúry. Zvýšený výskyt rakoviny štítnej žľazy medzi deťmi v kontaminovaných oblastiach Bieloruska, Ukrajiny a Ruska bol s istotou prehlásený za výsledok monitorovacích programov a v prípade Bieloruska za dôsledok zriadenia [[Onkologický register|onkologického registra]]. Nálezy väčšiny epidemiologických štúdií je potrebné považovať za čiastočné, pretože, ako tvrdia odborníci, analýza zdravotných dopadov havárie je pokračujúci proces. Aktivity Bieloruska a Ukrajiny reagujúce na haváriu (úpravy prostredia, evakuácia a znovuosídľovanie, vývoj nekontaminovaných zdrojov potravín a potravinových distribučných kanálov a monitorovanie zdravotného stavu populácie) značne vyčerpávajú zdroje týchto krajín. Medzinárodné agentúry a zahraničné vlády zaisťujú rozsiahlu logistickú a humanitárnu pomoc. Práca [[Európska komisia|Európskej komisie]] a Svetovej zdravotníckej organizácie navyše posilňuje vedeckú epidemiologickú infraštruktúru v Rusku, Ukrajine a Bielorusku, čo značne umocní schopnosť týchto krajín zaisťovať vlastné epidemiologické štúdie akéhokoľvek druhu. === Voľná príroda === V hlbokom kontraste k dopadom na ľudskú populáciu možno povedať, že evakuácia oblasti obklopujúcej elektráreň umožnila vytvorenie bohatej a jedinečnej [[prírodná rezervácia|prírodnej rezervácie]]. Nevie sa, či bude mať kontaminácia spádom nejaký dlhodobý nepriaznivý dopad na [[flóra (kvetena)|flóru]] a [[fauna|faunu]] v oblasti, pretože rastliny a zvieratá sa vzájomne významne líšia a ich radiačná tolerancia je iná než ľudská. Zdá sa však, že sa rozmanitosť druhov v kontaminovanej oblasti vďaka odstráneniu ľudského vplyvu zvýšila. Existujú správy o mutáciách niektorých rastlín v oblasti, ktoré vedú k neopodstatneným príbehom o „lese divov“ obsahujúcom mnoho podivne zmutovaných rastlín. Podľa správ je táto oblasť tichá, čo naznačuje, že vtáky ju doteraz znovu nekolonizovali.<!-- Je toto ešte stále aktuálne? --> == Technologické a politické dôsledky == [[File:Mikhail Gorbachev and Ronald Reagan.jpg|náhľad|Gorbačov a Reagan počas stretnutia vedúceho k dohode o jadrovom odzbrojení]] Aj keď informácie o havárii vyšli najavo, Sovietsky zväz utajoval celý dopad katastrofy ešte roky po nej. Prezidenti Spojených štátov a Sovietskeho zväzu sa spočiatku vzájomne kritizovali vo svojich prístupoch k havárii. Gorbačov vo verejnom prejave 14. mája 1986 okrem iného vyhlásil, že USA a [[Západné Nemecko (1949 – 1990)|Nemecká spolková republika]] to berú ako príležitosť vytvárať prekážky pre rozvoj a prehĺbenie dialógu medzi Východom a Západom a na ospravedlnenie závodov v jadrovom zbrojení.<ref name="Plokhy" /> Navzdory tomuto vyhláseniu však Černobyľská havária viedla naopak k jadrovému odzbrojovaniu. Poukázala totiž na nemožnosť efektívne pomôcť všetkým obetiam ožiarenia a odstrániť všetky škody ožiarením spôsobené. Dôsledkom toho sa 11. októbra 1986 Gorbačov stretol s vtedajším americkým prezidentom [[Ronald Reagan|Reaganom]] a dohodli sa na jadrovom odzbrojovaní. Viedlo to k podpísaniu dohôd INF a o desať rokov neskôr Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok. Obrovské výdavky spojené s odstraňovaním následkov havárie oslabili sovietsku ekonomiku a havária prispela k rozpadu Sovietskeho zväzu. Na území vtedy ešte len budúcej Ukrajiny sa konali protesty proti jadrovým elektrárňam požadujúce uzavretie černobyľskej elektrárne a ďalších a zastavenie výstavby nových atómových elektrární na území Ukrajiny. Organizovalo ich najmä ľudové hnutie ''Ruch na Ukrajine'' založené spisovateľmi a prispelo k vytvoreniu nezávislého ukrajinského štátu. V Bielorusku až taký tlak na uzavretie jadrových elektrární nebol. Z dôvodu nedostatku elektrickej energie sa napokon tlak v Ukrajine vymedzil len na uzavretie Černobyľu a elektrární používajúcich reaktory RBMK, ale výstavba nových reaktorov iných typov mala podporu.<ref name="Plokhy" /> Reaktory RBMK a ich regulačné tyče podstúpili viaceré vylepšenia. Vo väčšine nových ruských elektrární boli pozastavené alebo zrušené práce na nových reaktoroch RBMK a zlepšovali sa tie reaktory, ktoré už boli v prevádzke. V Rusku sa od katastrofy začali stavať už iba iné reaktory typu [[Vodo-vodný energetický reaktor|VVER]]. == Súdny proces == V auguste 1986 KGB zatkla šesť mužov, ktorí zohrali svoju úlohu pri katastrofe: *Viktor Brjuchanov *Nikolaj Fomin *Anatolij Ďatlov *Boris Rogožkin, zodpovedný vedúci nočnej zmeny v noci havárie *Jurij Lauškin, inšpektor Vládnej bezpečnosti v Černobyli *Aleksander Kovalenko, zodpovedný za laboratórium reaktora, ktorý tiež schválil experiment Trestne stíhaní by boli aj Akimov a Toptunov, ak by v tom čase neboli už po smrti.<ref name="polnoc" /> Súdny proces prebiehal v evakuovanom meste Černobyľ, pretože podľa sovietskeho práva musel súd prebiehať čo najbližšie k miestu, kde bol spáchaný zločin. Pripjať bola síce bližšie, ale zostávala zamorená, kým Černobyľ dekontaminovali. Ostával však bez obyvateľstva. Sovietskemu režimu vyhovovalo, že vďaka jeho polohe v uzavretej zóne mohol kontrolovať, kto sa ho zúčastní.<ref name="polnoc" /> V prvý deň a v záverečný deň sa ho mohli zúčastniť aj novinári a rodinní príslušníci obetí, väčšina trojtýždňového procesu prebiehala v utajení. Začal sa v marci 1987, ale bol prerušený kvôli Fominovmu pokusu o samovraždu do 7. júla, kým sa Fomin v nemocnici nezotavil.<ref name="Leatherbarrow2" /> Úplný prepis a dôkazy predložené počas súdu sú tajné, ale svedectvo o ňom podal jeho účastník Karpan, zástupca riaditeľa laboratória jadrovej fyziky Oddelenia jadrovej bezpečnosti v Černobyli.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Karpan, N. V. | odkaz na autora = | titul = Trial at Chernobyl Disaster: Karpan N.V | url = https://www.scribd.com/document/487774404/Chernobyl-trial | vydavateľ = scribd.com | dátum vydania = 2001 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-02-18 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Vládna komisia tvorená Ščerbinom a Legasovom dospela k záveru, že hlavným problémom bol reaktor, na ktorého nedostatky sa snažili viackrát upozorniť aj svedkovia a obžalovaní. Sudca však navzdory tomu vyhlásil za vinných všetkých šiestich obžalovaných. Brjuchanov a Fomin boli odsúdení na desať rokov väzenia, Ďatlov na päť, Kovalenko a Rogožkin na tri roky a Lauškin na dva roky.<ref name="Leatherbarrow2" /> Podľa Ďatlova :''„Vyšetrovania viedli projektoví inžinieri zodpovední za projekt reaktora. Ak by pripustili, že nehodu spôsobil reaktor, Západ by žiadal uzavretie všetkých ostatných reaktorov rovnakého typu. A to by bola tvrdá rana pre celý sovietsky priemysel.“''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Dobbs | meno = Michael | titul = CHERNOBYL'S 'SHAMELESS LIES | url = https://www.washingtonpost.com/archive/politics/1992/04/27/chernobyls-shameless-lies/96230408-084a-48dd-9236-e3e61cbe41da/ | dátum vydania = 1992 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = en | url archívu = | dátum archivácie = }}</ref> Nikto z odsúdených si neodsedel celý trest. Po rozpade Sovietskeho zväzu sa postupne odtajili ďalšie informácie a po niekoľkých rokoch IAEA, napriek tomu, že konanie operátorov označila za "v mnohých ohľadoch neuspokojivé", označila ako primárnu príčinu havárie konštrukciu reaktora. V roku 1992 sa začala rehabilitácia mien Aleksandra Akimova a Leonida Toptunova. V roku 2008 títo dvaja nebohí technici spolu s dvanástimi ďalšími inžiniermi a strojármi dostali ''Rad odvahy tretieho stupňa''.<ref name="polnoc" /> == Elektráreň po havárii == [[Súbor:Chernobyl radiation map 1996.svg|náhľad|Mapa radiácie v okolí elektrárne, rok 1996]] Problémy samotnej elektrárne sa katastrofou vo 4. reaktore neskončili. Ukrajinská vláda kvôli nedostatku elektriny v krajine od 29. septembra 1986 začala opätovne uvádzať do prevádzky tri ostávajúce reaktory.<ref name="Leatherbarrow2" /> V roku [[1991]] poškodil požiar reaktor číslo 2 a zodpovední činitelia prehlásili, že je neopraviteľne poškodený a odpojili ho. Reaktor číslo 1 bol odstavený v [[november|novembri]] [[1996]] ako časť dohody medzi ukrajinskou vládou a medzinárodnými organizáciami ako je IAEA o ukončení činnosti elektrárne. V [[november|novembri]] [[2000]] ukrajinský prezident [[Leonid Danylovyč Kučma|Leonid Kučma]] počas slávnostného ukončenia prevádzky osobne stlačil vypínač 3. reaktora a odstavil tým definitívne celú elektráreň. === Potreba budúcich opráv === Sarkofág nedokáže trvale účinne uzavrieť zničený reaktor. Narýchlo urobená konštrukcia, v mnohých prípadoch vybudovaná na diaľku priemyselnými robotmi, má za následok jeho rýchle starnutie a ak by sa zrútil, mohol by sa uvoľniť ďalší mrak rádioaktívneho prachu. Bolo prediskutovaných mnoho plánov na výstavbu trvalejšieho puzdra, ich realizáciu však brzdila [[korupcia]]. Väčšina peňazí, ktoré venovali zahraničné krajiny na pomoc Ukrajine, boli vyplytvané neefektívnym rozvrhnutím stavebných zmlúv a celkovým riadením, alebo boli jednoducho ukradnuté. Pod sarkofágom zostalo po havárii asi 5{{--}}10 % paliva reaktora, čo predstavuje rádioaktivitu asi 18 miliónov [[curie (jednotka)|Ci]]. Rádioaktívny materiál sa skladá zo zvyškov jadra, prachu a [[láva|láve]] podobných „palivo obsahujúcich materiálov“ (FCM), ktoré tiekli troskami budovy reaktora, než stuhli do keramickej formy. Podľa triezvych odhadov sa pod železobetónovým obalom nachádzajú najmenej 4 tony rádioaktívneho prachu. Do [[betón]]u pokrývajúceho reaktor presakuje [[voda]] a vyplavuje rádioaktívne materiály do okolitých podzemných vôd. Vysoká [[vlhkosť]] vnútri krytu prispieva k ďalšej [[erózia|erózii]] jeho [[oceľ]]ovej konštrukcie. === Nový oceľový sarkofág === [[Súbor:Sarcophagus construction2.jpg|náhľad|Stavba nového sarkofágu 7. augusta 2013]] [[17. september|17. septembra]] [[2007]] podpísalo francúzske [[konzorcium]] [[Novarka]] zmluvu o postavení nového sarkofágu. 108<ref name="dron" /> (105) metrov vysoký a 260 metrov dlhý<ref name="dron" /> oceľový kryt sa umiestnil nad terajší sarkofág. Hmotnosť nového krytu je 18 000 [[tona|ton]] a jeho životnosť je 100 rokov. Väčšiu časť finančných prostriedkov poskytla Ukrajine [[Európska banka pre obnovu a rozvoj]].<ref>eTREND: ''Konzorcium Novarka postaví v Černobyli nový sarkofág'' ; 7. 9. 2007</ref> V apríli 2011 sa na postavenie sarkofágu určilo 550 miliónov eur. Výstavba sa začala v roku 2010, hotový mal byť v roku 2015. Vo februári 2013, keď bol nový sarkofág stále vo výstavbe, sa pôvodný sarkofág už začínal rozpadať. Celkový rozpočet projektu je viac než 1,5 miliárd eur.<ref name=novinky2013>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Latta| meno = Boris| odkaz na autora = |titul = Černobyľ: ľudia umierajú a objekt sa rozpadá | url = http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/258955-cernobyl-ludia-umieraju-a-objekt-sa-rozpada/ | dátum vydania = 14.02.2013| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 15.02.2013 | vydavateľ = Pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> 29. novembra 2016 bola ukončená výstavba krytu sarkofágu. Práce na odstraňovaní starého sarkofágu pomocou žeriavov na diaľkové ovládanie a na utesňovaní nového sarkofágu boli ukončené v novembri [[2017]].<ref name=gardian17>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Walker| meno = Shaun| odkaz na autora = |titul = Chernobyl disaster site enclosed by shelter to prevent radiation leaks | url = https://www.theguardian.com/world/2016/nov/29/chernobyl-nuclear-disaster-site-covered-with-shelter-prevent-radiation-leaks-ukraine | dátum vydania = 2016-11-29| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-05-25 | vydavateľ = The Guardian | miesto = | jazyk = en}}</ref> === Obsadenie Černobyľu === Počas [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskej invázie na Ukrajinu]] bola v roku [[2022]] elektráreň niekoľko týždňov obsadená ruskými jednotkami.<ref name="ceskatelevize-rusti-vojaci-ziskali-kontrolu">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ruští vojáci získali kontrolu nad Záporožskou jadernou elektrárnou. Po útoku v areálu hořelo | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/specialy/rusko-ukrajinsky-konflikt/3450366-v-arealu-zaporozske-jaderne-elektrarny-hori-rusove | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-05 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> Počas okupácie sa prerušilo spojenie s diaľkovým bezpečnostným monitorovacím systémom.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = MAAE: V černobyľskej elektrárni zastavili opravy a údržbu pre únavu | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/maae-v-cernobylskej-elektrarni-zasta/618876-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-14 | dátum prístupu = 2022-04-29 }}</ref> Niekoľko dní bola elektráreň aj bez elektrickej energie a na zabezpečenie cirkulácie vody v systéme dlhodobého dochladzovania vyhorených palivových tyčí museli byť využívané záložné [[dieselgenerátor]]y. Po stiahnutí sa armády boli objavené zákopy a opevnenia vybudované okupantmi v Červenom lese v blízkosti havarovaného štvrtého bloku. Častice jadrového paliva a silne kontaminované úlomky materiálov z explodovaného reaktora, ktoré emitujú [[Častica alfa|alfa žiarenie]], sa vplyvom samovoľného pozvoľného klesania do pôdy v súčasnosti nachádzajú v hĺbke 40 až 80 [[Centimeter|cm]]. Alfa žiarenie má pritom oveľa zničujúcejšie účinky ako prenikavé [[Žiarenie gama|gama žiarenie]] v prípade, že alfa žiarič uviazne v organizme. Ruskí vojaci kopali aj do väčších hĺbok, kontaminovanú pôdu a piesok plnili do vriec na opevnenie, pričom mohli vdýchnuť zvírený prach.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Guardian | meno = The | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina tvrdí, že Rusi ukradli smrtiace rádioaktívne látky z Černobyľu | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22882293/ukrajina-tvrdi-ze-rusi-ukradli-smrtiace-radioaktivne-latky-z-cernobylu | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-10 }}</ref> Podľa vyhlásenia Energoatomu by možné vnútorné ožiarenie postihnutých osôb mohlo byť až 160-krát vyššie ako povoľuje norma. Pri takých dávkach sa očakáva vznik choroby z ožiarenia viacerých stupňov závažnosti.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = CNN | odkaz na autora = | titul = V Červenom lese pri Černobyle namerali abnormálne vysokú radiáciu | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22882182/v-cervenom-lese-pri-cernobyle-namerali-abnormalne-vysoku-radiaciu | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-10 }}</ref> 31. marca 2022 sa Rusi z územia elektrárne stiahli.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ruskí vojaci sa stiahli z Černobyľa | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22874965/ruski-vojaci-sa-stiahli-z-cernobyla | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-02 }}</ref> [[File:Chernobyl Nuclear Power Plant confinement after drone strike, 2025-02-14 (13).jpg|náhľad|Poškodenie na sarkofágu spôsobené dronom]] [[14. február]]a [[2025]] Rusko samovražedným dronom [[HESA Šáhid-136|Šáhid]] zasiahlo strechu nového sarkofágu. K zvýšeniu radiácie nedošlo.<ref name="dron">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | priezvisko2 = Pařízková | meno2 = Anna | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Dron zasáhl sarkofág elektrárny Černobyl. Značně ho poškodil, v místě hořelo | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/cernobyl-jaderna-elektrarna-dron-pozar.A250214_080130_zahranicni_pari | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2025-02-14 | dátum prístupu = 2025-02-19}}</ref> V decembri 2025 vyzvala [[Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu]] ako dozorný orgán [[Organizácia Spojených národov|OSN]] na opravu krytu vzhľadom na to, že podľa nej už vzhľadom na poškodenie spôsobené nárazom a následným požiarom neplní svoju funkciu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Chernobyl radiation shield 'lost safety function' after drone strike, UN watchdog says | url = https://www.bbc.com/news/articles/c98nldr06l2o | vydavateľ = www.bbc.com | dátum vydania = 2025-12-07 | dátum prístupu = 2025-12-09 | jazyk = en-GB}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Barrot: Oprava štítu elektrárne v Černobyle bude stáť 500 miliónov eur|periodikum=teraz.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.teraz.sk/zahranicie/barrot-oprava-stitu-elektrarne-v-ce/951186-clanok.html|issn=|vydavateľ=TASR|miesto=Bratislava|dátum=2026-03-26|dátum prístupu=2026-04-05}}</ref> == Odkazy v kultúre == Haváriou Černobylu, ale súčasne aj sci-fi románom [[Piknik pri ceste]], bola inšpirovaná napríklad počítačová hra ''[[S.T.A.L.K.E.R.: Shadow of Chernobyl]]'' a [[S.T.A.L.K.E.R.: Call of Pripyat]]. O katastrofe bolo natočených niekoľko dokumentárnych filmov, ale aj dramatických snímok. Situácia v elektrárni bezprostredne pred výbuchom, ako aj po ňom, bola niekoľkokrát zdramatizovaná. Prvý dokumentárny film, ukrajinský ''[[The Bell of Chernobyl]]'', bol natočený už rok po havárii. Ostatné snímky vznikli až po rozpade Sovietskeho zväzu. Patrí k nim napríklad ''[[The Battle of Chernobyl]]'', ktorý obsahuje výpovede ľudí dokumentujúcich alebo odstraňujúcich následky havárie, vrátane výpovede Gorbačova.<ref name="bitva" /> Dokumentárna dráma BBC s názvom ''[[Surviving Disaster: Chernobyl Nuclear Disaster]]'' ukazuje udalosti havárie, pričom nimi diváka sprevádza Valerij Legasov.<ref name=BBCdisaster>[https://www.imdb.com/title/tt0775665/ Surviving Disaster: Chernobyl Nuclear Disaster] {{webarchive |url=https://web.archive.org/web/20160513182504/http://www.imdb.com/title/tt0775665/ |date=May 13, 2016 }}</ref> Veľkú popularitu mal britsko-americký seriál ''[[Chernobyl (seriál)|Černobyľ]]'',<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Totušek | meno = Jaroslav | titul = Dramatický pohled na události v Černobylu. Nový seriál se představuje radioaktivní ukázkou | periodikum = Lidovky.cz | vydavateľ = MAFRA | dátum vydania = 2019-03-29 | url = https://www.lidovky.cz/kultura/dramaticky-pohled-na-udalosti-v-cernobylu-novy-serial-se-predstavuje-radioaktivni-ukazkou.A190329_111323_ln_kultura_jto | dátum prístupu = 2019-05-07 }}</ref> ktorý ukazuje udalosti pomerne verne, aj keď v niektorých prípadoch zjednodušene či prehnane dramaticky. Zatiaľ najnovším zdramatizovaným filmom o katastrofe je ruský ''[[Chernobyl: Abyss]]''. V jeho hlavnej úlohe je fiktívny požiarnik, ktorý sa po hasení reaktora prihlási medzi trojicu dobrovoľníkov, ktorí mali spod reaktora odčerpať vodu. Vo fiktívnom horore ''[[Chernobyl Diaries]]'' zohráva úlohu skupinka turistov, ktorá uviazne v zakázanej zóne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Chernobyl Diaries | url = https://www.boxofficemojo.com/release/rl1967883777/ | vydavateľ = boxofficemojo.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-02-20 | jazyk = }}</ref> Katastrofa inšpirovala aj vznik mnohých literárnych a hudobných diel. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.pavrda.cz/cernobyl/tetr3.html Úryvok z knihy Černobylska tětraď] {{ces icon}} * [http://www.cernobyl.sk/ Černobyľ v obrazoch 20 rokov po]{{Nedostupný zdroj|date=marec 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} * [http://www.fz-juelich.de/gs/genehmigungen/projekte/tschernobyl/diashow/ Fotky z návštevy reaktora] v apríli 2006 od nemeckého televízneho tímu spolu s Research Center Juelich {{eng icon}}/{{deu icon}} * [http://www.boinc.sk/clanky/moja-navsteva-cernobylu 22 rokov po ...] * [http://www.irsn.fr/FR/popup/Pages/tchernobyl_video_nuage.aspx Simulácia šírenia ¹³⁷Cs do 10. mája 1986] Institut de radioprotection et de sûreté nucléaire (IRSN) * [https://apl.geology.sk/cezium/ Mapa rádioaktivity cézia na Slovensku (zvoľte mapu "Plošná aktivita Cs")] [[Štátny geologický ústav Dionýza Štúra]] (ŠGÚDŠ) == Zdroj == * {{Preklad|cs|Černobylská havárie|202417}} {{Studená vojna}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Černobyľská havária| ]] [[Kategória:Jadrové havárie]] [[Kategória:Dejiny Sovietskeho zväzu]] [[Kategória:1986 v Sovietskom zväze]] [[Kategória:Katastrofy v 1986]] [[Kategória:Dejiny Ukrajiny]] [[Kategória:Ekologické katastrofy]] 1r2utyw64vl5rswp25hxphiqppsnync 0 27961 8198507 8179656 2026-04-15T05:57:53Z Vasiľ 2806 /* Úvodná sekcia */ 8198507 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Andovce | Iné názvy = | Obrázok = Andód, római katolikus templom 2025 01.jpg | Popis obrázku = Kostol sv. Rozálie | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Andovce-nove zamky-flag.svg | Kraj = Nitriansky | Okres = Nové Zámky | Región = Dolná Nitra | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 47.994444 | Zemepisná dĺžka = 18.106389 | Nadmorská výška = 110 | Prvá zmienka = 1424 | Starosta = Peter Puss<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[SZÖVETSÉG – Magyarok. Nemzetiségek. Regiók. ALIANCIA – Maďari. Národnosti. Regióny|SZÖVETSÉG – ALIANCIA]] | PSČ = 941 23 | Kód = 503029 | EČV = NZ | Predvoľba = +421-35 | Adresa = Obecný úrad<br/>Č. 157<br/>941 23  Andovce | E-mail = ocuandovce@konfer.sk | Telefón = 648 31 01 | Fax = 648 31 65 | Mapa = | Popis mapy = | Web = andovce.sk | Commons = Andovce | Pôvod názvu = | Poznámky = '''Demonym''': ''Andovčan''<ref>{{SlovníkyJÚĽŠ|Andovčan}}</ref> }} '''Andovce''' (v minulosti ''Andód'', ''Ondod'', {{V jazyku|hun|''Andód''}})<ref name="vývoj-názvu" /> sú [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Nitriansky kraj|Nitrianskom kraji]], ktorá sa nachádza približne 2 km západne od mesta [[Nové Zámky]]. V roku [[2008]] tu žilo 1 335 obyvateľov, väčšina [[Maďari|maďarskej]] národnosti. == Polohopis == Obec sa nachádza na [[Podunajská nížina|Podunajskej nížine]], v juhozápadnej časti [[Nové Zámky (okres)|okresu Nové Zámky]]. Medzi najbližšie sídla patria [[Nové Zámky]] ležiace 2 kilometre na východ a [[Palárikovo]], ktoré leží 5 kilometrov severozápadne. == Dejiny == Prvá písomná zmienka o Andovciach pochádza z roku [[1424]]. V nasledujúcich dokumentoch sa uvádza, že Andovce patrili do správy panstva [[Hrad Beckov|Beckovského hradu]]. V tureckých súpisoch ([[defter]]och) z roku [[1570]] sa uvádza, že v obci v tom čase bolo predmetom [[Daň|zdaňovania]] 7 domov, v ktorých žilo 20 občanov. V roku [[1773]] sa obec spomína pod názvom ''Andod'', od roku [[1786]] ako ''Andód'' a prechode v rokoch [[1877]] až [[1882]] opätovne bez dĺžňa v podobe ''Andod''. V štatistike z roku [[1808]] sa uvádzajú dokonca dva názvy ''Andód'' i ''Ondod''. Počnúc súpisom z roku [[1888]] sa Andovce uvádzajú už len s dĺžňom, teda rovnako, ako v roku [[1786]].<ref name="vývoj-názvu">{{Citácia knihy | priezvisko = Majtán | meno = Milan | titul = Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997) | miesto = Bratislava | rok = 1998 | jazyk = slovenský }}</ref> Štatistika z roku [[1910]] vykazovala v Andovciach 1 012 obyvateľov prevažne [[Maďari|maďarskej]] národnosti. Po [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]] pripadla obec na základe [[Trianonská mierová zmluva|Trianonskej mierovej zmluvy]] [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenskej republike]]. V medzivojnovom období sa používal dovtedajší názov ''Andód''. V [[November|novembri]] [[1938]] po [[Prvá viedenská arbitráž|Viedenskej arbitráži]] pripadla obec Maďarsku, no po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] bola opätovne pričlenená k ČSR. V roku [[1948]] došlo k poslovenčeniu pôvodného názvu obce na ''Andovce''.<ref name="vývoj-názvu" /> == Obyvateľstvo == === Národnostné zloženie === <small>údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 1991, Štatistický úrad Slovenskej republiky</small>{{bar box|width=300px|title=<small>Počet obyvateľov: 1 248</small>|titlebar=#ddd|bars=Sčítanie 1991: {{bar percent|maďarská|green|72.76}} {{bar percent|slovenská|blue|25.88}} {{bar percent|česká|aqua|1.28}} {{bar percent|rómska|darkred|0.08}}}} <small>údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2001, Štatistický úrad Slovenskej republiky</small>{{bar box|width=300px|title=<small>Počet obyvateľov: 1 224</small>|titlebar=#ddd|bars=Sčítanie 2001: {{bar percent|maďarská|green|66.83}} {{bar percent|slovenská|blue|31.7}} {{bar percent|česká|aqua|0.33}} {{bar percent|nezistená|black|1.14}}}} <small>údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2011, Štatistický úrad Slovenskej republiky</small>{{bar box|width=300px|title=<small>Počet obyvateľov: 1 358</small>|titlebar=#ddd|bars=Sčítanie 2011: {{bar percent|maďarská|green|52.58}} {{bar percent|slovenská|blue|40.35}} {{bar percent|česká|aqua|0.29}} {{bar percent|ruská|brown|0.07}} {{bar percent|ostatné|grey|0.37}} {{bar percent|nezistená|black|6.33}}}} Sčítanie 2021: *slovenská 50,7% *maďarská 42,8% *česká 0,3% *nezistená 6,1% == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] [[kostol svätej Rozálie]], jednoloďová pôvodne [[klasicizmus|klasicistická]] stavba s polygonálnym ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a predstavanou vežou, z roku [[1858]]. V roku [[1910]] bol prefasádovaný v duchu [[neogotika|neogotiky]]. V roku [[2008]] prešiel necitlivou úpravou, keď stratil väčšiu časť pôvodného neogotického tvaroslovia ako slepé okná s lomenými oblúkmi či dekoratívny vlys na veži. Interiér je zaklenutý valenou [[klenba|klenbou]] so segmentovými [[luneta]]mi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Andovce - Kostol sv. Rozálie | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/andovce-kostol-sv-rozalie | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Fasády sú po nedávnej úprave hladké, veža má okná s lomeným oblúkom so šambránami, je ukončená ihlancovou helmicou. * Busta spisovateľa – rodáka z Andoviec [[Gergely Czuczor|Gergelya Czuczora]] z roku 1998. Stojí pred kostolom v centre obce. * Socha Gergelya Czuczora, ktorá pochádza z roku [[2004]], stojí oproti obecnému úradu pri nájomných bytoch a pošte. * Pamiatka obetiam [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] stojí neďaleko kostola pri pošte. * Pamiatka a menoslov padnutých v [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]]. * Vlastivedné múzeum s pamätnou izbou Gergelya Czuczora vedľa kostola na ľavej strane. Múzeum sa vytvorilo z budovy niekdajšej školy. Slávnostné otváranie sa uskutočnilo [[7. september|7. septembra]] [[2002]]. == Známy rodáci == === Gergely Czuczor === Významným rodákom obce Andovce je básnik, [[mních]] benediktínskeho rádu [[Gergely Czuczor]]. Narodil sa [[17. december|17. decembra]] [[1800]], vlastným menom István. [[Gergely Czuczor]] bol bratrancom slávneho [[fyzika]], vynálezcu a učiteľa [[Štefan Anián Jedlík|Ányosa Jedlika]], rodáka zo susednej obce [[Zemné]]. [[Gergely Czuczor]] svoje detstvo prežíval v [[Nové Zámky|Nových Zámkoch]], študoval v [[Nitra|Nitre]], v [[Ostrihom (mesto)|Ostrihome]] a v [[Bratislava|Bratislave]]. [[Teológia|Teológiu]] študoval ako benediktínsky [[mních]] v [[Pannonhalma (mesto)|Pannonhalme]]. Po ukončení štúdia pracoval ako učiteľ a popri práci písal básne. Kvôli prácam vydávaným v rokoch [[1848]]{{--}}[[1849]] bol väznený. Jeho prvá básnická zbierka bola vydaná až po jeho smrti v roku [[1866]]. == Partnerské obce == * {{minivlajka|Maďarsko}}[[Nagykovácsi]], [[Maďarsko]]<ref name="andovce-partnerske-obce">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Partnerské obce | url = https://www.andovce.sk/sk/partnerske-obce | vydavateľ = andovce.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-02-11 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20250211203354/https://www.andovce.sk/sk/partnerske-obce | dátum archivácie = 2025-02-11 }}</ref> * {{minivlajka|Maďarsko}}[[Szákszend]], [[Maďarsko]]<ref name="andovce-partnerske-obce" /> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} {{Obce okresu Nové Zámky}} [[Kategória:Andovce| ]] [[Kategória:Obce okresu Nové Zámky]] e2tgufikzbkolgauld1sus2kouniul8 0 28067 8198300 8172600 2026-04-14T15:30:21Z Akul59 168826 autoritné údaje, wl 8198300 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Veľký Folkmar | Iné názvy = | Obrázok = VelkyFolkmar11Slovakia6.jpg | Popis obrázku = | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Velky folkmar-gelnica-flag.svg | Kraj = Košický | Okres = Gelnica | Región = Spiš | Časti = | Rieka = Kojšovský potok | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.850000 | Zemepisná dĺžka = 21.016667 | Nadmorská výška = 370 | Prvá zmienka = [[1336]] | Starosta = Milan Grega<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 055 51 | Kód = 543705 | EČV = GL | Predvoľba = +421-53 | Adresa = Ocú Veľký Folkmar<br />Veľký Folkmar 324<br />055 51 | E-mail = | Telefón = 053/47 99 285 | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.velkyfolkmar.sk | Commons = Veľký Folkmar | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Veľký Folkmar''' (v minulosti ''Veľký Folkmár, Folmar'', {{V jazyku|hun|''Folkmár, Nagyfolkmár, Nagysolymár''}})<ref name="vývoj-názvu">{{Citácia knihy | priezvisko = Majtán | meno = Milan | titul = Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997) | miesto = Bratislava | rok = 1998 }}</ref> je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Gelnica (okres)|okrese Gelnica]]. == Polohopis == Obec Veľký Folkmar leží na severovýchode [[Slovenské rudohorie|Slovenského rudohoria]], v oblasti [[Volovské vrchy|Volovských vrchov]] v doline, ktorou preteká [[Kojšovský potok]]. Nachádza sa v nadmorskej výške {{mnm|370|w}} Za svoje rozmanité prírodné podmienky a krásy vďačí hlavne polohe a podnebiu, v ktorom sa nachádza. Územie, v ktorom sa Veľký Folkmar nachádza, z hľadiska geomorfologického, patrí do oblasti Slovenského rudohoria, celku Volovské vrchy a podcelku [[Kojšovská hoľa (geomorfologický podcelok)|Kojšovská hoľa]]. Slovenské rudohorie je budované kryštalickými horninami, ktoré sú bohaté na nerastné suroviny. Reliéf územia sa utváral po alpínskom vrásnení po spodnej kriede a pred staršími treťohorami. Miestami tvoria obal prvohôr hrubé súvrstvia svetlosivých vápencov a dolomitov vystupujúce na povrch, ktoré zvyšujú tvárnosť horstva. Sú v nich úzke, hlboko vrezané kaňonovité riečne doliny tvaru „V“, strmé bralnaté svahy i skalné útvary ([[Folkmarská skala]], Biela skala, Hoľa, Dziery, Červené skaly a iné). Nadmorská výška v chotári dosahuje od {{mnm|350}} až do {{mnm|915}}, to značí, že vrchovinový reliéf prechádza do typu hole. Charakteristické sú veľké výškové rozdiely medzi dnom doliny a vrcholmi, chrbty pohorí sú mierne vlnité. Klimatické pásmo je vrchovinné až nižšie horské, čo znamená členitý terén s rozličnými strmými svahmi, vo vyššie položených miestach s náhornými plošinami. Priemerná ročná teplota v tejto lokalite je 5 – 6,5 °C, priemerné ročné zrážky sú 700 – {{mm|1000|m}}, dĺžka vegetačného obdobia je 110 až 130 dní. Hlavné pôdne typy sú: hnedá lesná pôda, [[rendzina]], [[podzol]], [[glej (pôda)|glej]]. Vodné toky v chotári Folkmara sú bystriny s vysokou výdatnosou väčšinou zo zostupných prameňov. == Prírodné pomery == === Flóra === Kvetena Volovských vrchov, ktorých súčasťou je [[Folkmarská skala]] so svojim okolím, patrí do oblasti západokarpatskej kveteny a z fytogeografického hľadiska tvorí samostatný okres (Carpaticum occidentale), obvodu predkarpatskej flóry (Praecarpaticum) a okresu Stredné Pohornádie. Klimatické a geologické pomery ako aj geohistorický vývoj flóry podmienili bohatosť a rôznorodosť rastlinstva územia. Na výslnných južne orientovaných skalnatých stráňach Folkmarskej skaly sa vyskytujú viaceré xerotermné druhy, ktoré sa udomácnili medzi druhmi horskými a vysokohorskými, čím dodávajú územiu svoje osobité čaro. Udomacníli sa tu aj také druhy ako: [[astra alpínska]], [[púpavovec sivý]], [[devätorník skalný]], [[prvosienka holá]], [[klinček včasný]] či [[poniklec slovenský]]. Okolitá flóra je bohatá na liečivé rastliny, ako sú: [[baza čierna]], čučoriedka, brusnica, [[jahoda lesná]], [[malina lesná]], hloh, [[hluchavka biela]], [[kostihoj lekársky]], [[ľubovník bodkovaný]], dúška materina, [[mäta pieporná]], [[Rebríček obyčajný|myší chvost]], [[žihľava dvojdomá]], [[šalvia lekárska]] a ďalšie. Obdobie od mája do konca októbra je ideálne na zber húb, ktoré sa v tomto okolí vyskytujú v hojnom zastúpení. Z množstva druhov, ktoré tu rastú, spomenieme masliaky, kozáky, suchohríby, hríby, plávky, rýdziky, muchotrávky, [[bedľa vysoká]], [[podpňovka obyčajná]], [[tanečnica poľná]], [[hliva ustricová]]. Huby plnia v lesnom ekosystéme dôležitú funkciu a preto si zaslúžia náš obdiv a ochranu. Príroda Veľkého Folkmara je tiež bohatá na lesné plody. V lete dozrievajú maliny, černice a [[čučoriedka obyčajná|čučoriedky obyčajné]], [[brusnica obyčajná|brusnice obyčajné]], [[hloh jednosemenný|hlohy jednosemenné]]. S príchodom prvých mrazov dozrieva [[trnka obyčajná]] a [[ruža šípová]]. Výskyt vzácneho drieňa obyčajného v okolí Veľkého Folkmara predstavuje najzápadnejší prirodzený výskyt tohto druhu na Spiši. Najrozsiahlejšiu a najvýznamnejšiu časť prírodného prostredia Folkmarskej a Murovanej skaly tvoria lesné spoločenstvá, v minulosti využívané ako nenahraditeľný zdroj drevnej hmoty najmä pre oblasť baníctva a hutníctva. Prevládajúcou drevinou lesných porastov je [[buk lesný]], môžeme sa tu stretnúť s pôvodnou borovicou lesnou, ktorá však na stanovištiach s hlbšou pôdou bohatšou na živiny ustúpila konkurencii ostatných druhov. Vyskytuje sa len jednotlivo, alebo skupinovito v rozsadlinách brál, na ostrohách, stenách a pod. Okrem buka lesného a borovice lesnej je tu zastúpená aj skupina drevín osídľujúca skeletnaté, sutinové pôdy. Môžeme tu nájsť [[lipa malolistá|lipu malolistú]], [[javor mliečny]], [[javor horský]] a [[jarabina mukyňová|jarabinu mukyňovú]]. V niektorých častiach, v závislosti od stanovišťa, sa vo väčšom množstve vyskytuje [[jedľa biela]], [[dub zimný]], [[hrab obyčajný]] a [[smrekovec opadavý]]. Bohaté je zastúpenie krovín, z ktorých sa tu nachádza [[baza čierna]], [[jarabina vtáčia]], [[bršlen európsky]], [[zemolez obyčajný]] a ďalšie. === Fauna === Medzi druhmi tu žijúcimi je viacero zaujímavých druhov, z ktorých pozornosti neuniknú najmä pestrofarebné motýle ako sú [[jasoň červenooký]], [[pestroň vlkovcový]] či [[vidlochvost feniklový]]. Skupinu plazov a obojživelníkov reprezentujú: [[jašterica obyčajná]], [[jašterica živorodá]], [[jašterica múrová]]. Pozornosti neujdú ani [[slepúch lámavý]], [[užovka fŕkaná]], [[vretenica severná]] a z obojživelníkov [[salamandra škvrnitá]]. Z vtákov sú v území najhojnejšie zastúpené spevavce, ako sú: [[ďateľ veľký]], [[sýkorka belasá]], brhlík lesný, [[skaliar pestrý]], [[penica čiernohlavá]], [[sedmohlások hájový]], [[kolibkár čipčavý]]. V menšej miere sú zastúpené dravce, z ktorých najčastejšie je vídať [[myšiak lesný|myšiaka lesného]], [[sokol myšiar|sokola myšiara]], [[jastrab krahulec|jastraba krahulca]], [[včelár lesný|včelára lesného]] a niekedy aj [[orol skalný|orla skalného]], ktorý nad územie občas zalietava. Okolitá príroda je bohatá na poľovnú zver. Trvalo sa tu nachádza [[jeleň európsky]] – karpatský, [[daniel škvrnitý]], [[srnec hôrny]], [[sviňa divá]], [[zajac poľný]], [[králik divý]], hlucháň obyčajný, [[tetrov obyčajný]], [[jarabica poľná]], [[sluka hôrna]], [[rys ostrovid]], [[líška obyčajná]], [[mačka divá]], [[jazvec lesný]], [[kuna skalná]], [[tchor obyčajný]], [[lasica obyčajná]], [[veverica obyčajná]], [[ondatra pižmová]], [[jež východný]]. Mnohé z týchto druhov sú vzácne a zákonom chránené a preto si vyžadujú našu pozornosť a ochranu. V hlbokých lesoch sa pohybuje [[vlk obyčajný]] a [[medveď hnedý]]. V miestnych lesoch pramenia horské bystriny bohaté na kyslík, čím zabezpečujú vhodné podmienky pre život lososovitých druhov rýb, ako: [[pstruh potočný]], [[pstruh dúhový]], [[lipeň obyčajný]]. Búrlivé bystriny sa postupne zlievajú do väčších riek a vodných nádrží vybudovaných ľuďmi, ako neďaleký [[Ružín (vodná nádrž)|Ružín]], kde sú zastúpené skoro všetky druhy našich rýb, napr. [[šťuka severná]], [[jalec hlavatý]], [[sumec veľký]], [[zubáč veľkoústy]], [[plotica červenooká]], [[červenica ostrobruchá]], [[ostriež zelenkavý]], [[úhor európsky]] a i. == Dejiny == [[Súbor:Vf2.JPG|náhľad|vľavo|Historický pohľad na Veľký Folkmar]] Na Slovensku, v stredoveku, od začiatku 13. storočia nastáva výrazný rozvoj feudálneho systému, rozkladá sa komutátne zriadenie, ruší sa kráľovské vlastníctvo pôdy a [[Ondrej II.]] zlatou bulou z roku [[1222]] zaručuje šľachte rozsiahle stavovské slobody. Rovnako sa v tomto období začína rozvíjať miestotvorný proces, do ktorého však rušivo zasahujú vpády Tatárov. Preto sa kráľ [[Belo IV.]] ([[1235]] – [[1270]]) snaží o rekonštrukciu zničeného hospodárstva a to aj prostredníctvom kolonizačnej politiky, čo znamená pozvať do krajiny cudzích hostí – poľnohospodárov, obchodníkov, baníkov, remeselníkov. Takto vznikali niekdajšie bohaté hospodárske, kultúrno – spoločenské, privilegované mestá v našom okolí ([[Gelnica]], [[Smolník (okres Gelnica)|Smolník]]) s mestskými výsadami, ktoré zaručovali slobodné rozvíjanie remesiel a obchodov. Usadzovanie nemeckých kolonistov a ich neustály príliv do nášho kraja si vyžiadalo založenie nových dedín. Tak vznikali aj osady s výsadami podobnými mestským tzv., VILLA. Na čele týchto výsadných osád stáli slobodne zvolení richtári (VILLICUS, INDES), ktorí boli zároveň aj sudcami. Obec Veľký Folkmar sa prvýkrát spomína v roku [[1336]] s názvom Villa Volkmari a vznikla na území, ktoré dal roku [[1282]] kráľ Ladislav komesovi Jakubovi. Neskoršie je doložená pod názvami „Villa Falkmari" ([[1368]]), „Folkmarfalua" ([[1393]]), „Folkmar" ([[1460]]), „Folmark" ([[1477]]), „Folkmár" ([[1808]]). Obec bola spočiatku typickou dedinou, kde žili prevažne poddaní Jekelfalušiovcov. Koncom 15. storočia ju získali Zápoľskovci, stala sa tak súčasťou obrovského hradného panstva Spiš. O prvých obyvateľoch Folkmara možno predpokladať, že išlo o slovenské a nemecké etnikum. V 18. storočí je obec už čisto slovenská. Jej obyvatelia sa živili prevažne baníctvom, hámorníctvom, uhliarstvom a drevorubačstvom. Až v roku [[1920]] dostala obec terajšie pomenovanie Veľký Folkmar. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol [[Michal (anjel)|sv. Michala archanjela]], jednoduchá jednoloďová stavba s polygonálne ukončeným [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytériom]] a predstavanou vežou z roku [[1920]]. Stojí na mieste staršej stavby, ktorej hmota bola čiastoočne využitá. Interiér je zaklenutý segmentovou [[klenba|klenbou]]. Zariadenie pochádza z obdobia okolo roku [[1900]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Veľký Folkmar - Kostol Michala archanjela | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/velky-folkmar-kostol-sv-michala-archanjela | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = }}</ref> Polkruhovo ukončené okná majú šambrány, veža je ukončená ihlancovou helmicou s nárožnými skoseniami. * [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|Evanjelický]] kostol, jednoduchá jednoloďová stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a mierne predstavanou vežou z roku [[1927]]. Stojí na mieste staršej stavby. Na [[oltár]]i sa nachádza obraz [[Posledná večera]] zo začiatku [[19. storočie|19. storočia]]. Ďalej sa tu nachádza voľný obraz Ukrižovanie z konca 19. storočia od P. Hollerunga.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Veľký Folkmar - Evanjelický kostol | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/velky-folkmar-evanjelicky-kostol | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = }}</ref> Fasády kostola sú členené lizénovými rámami, okná šambránami. Veža je ukončená zvonovitou helmicou s laternou. <gallery> Veľký Folkmar, kostol - panoramio.jpg|Kostol sv. Michala archanjela Kostol - panoramio (11).jpg Kostolík na kopci - panoramio.jpg|Evanjelický kostol VelkyFolkmar11Slovakia8.jpg </gallery> === Folkmarský zlatý poklad === Najväčšou raritou obce je objavenie Folkmarského zlatého pokladu dňa [[24. marca]] [[1992]] s veľkou numizmatickou a historickou hodnotou, ktorý bol objavený pri rekonštrukcii starého domu. Malá keramická nádobka ukrývala 65 dukátov z obdobia od začiatku 15. storočia až po 40. roky 16. storočia. 55 dukátov sú razby ôsmich uhorských panovníkov vyrazené v piatich uhorských mincovniach a 10 mimouhorských dukátov pochádza z Rakúska. Pôvodným majiteľom bol pravdepodobne obchodník (kupec), ktorého na obchodných cestách zastihla zlá vojensko – politická situácia, čo v čase súperenia dvoch protikráľov – Jána Zápoľského a Ferdinanda I. Habsburského v období okolo roku [[1539]] (datovanie najmladších mincí) nebolo nič nezvyčajné. Bezprostredné príčiny ukrytia sa zrejme nedozvieme, ale všeobecnými boli predovšetkým strach pred nebezpečenstvom a stratou majetku. Samotné ukrývanie majetku je výrazným svedkom pohnutého charakteru doby. Poklad je uložený vo [[Východoslovenské múzeum|Východoslovenskom múzeu]] v Košiciach. Ide o druhý najväčší poklad nájdený na území Slovenska z tohto obdobia. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} {{Obce okresu Gelnica}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Veľký Folkmar| ]] [[Kategória:Obce okresu Gelnica]] dnwb8hnosqw48xn9sy3l29g1caz3xw2 0 28981 8198578 8142722 2026-04-15T06:40:57Z Vasiľ 2806 /* Úvodná sekcia */ 8198578 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Zemné | Iné názvy = | Obrázok = Szímő01.JPG | Popis obrázku = Kostol sv. Martina biskupa | Znak = Szímő-címer.jpg | Vlajka = Zemne-nove zamky-flag.svg | Kraj = Nitriansky | Okres = Nové Zámky | Región = Podunajsko | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 47.9838 | Zemepisná dĺžka = 17.9961 | Nadmorská výška = 112 | Prvá zmienka = 1113 | Starosta = János Bób<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[SZÖVETSÉG – Magyarok. Nemzetiségek. Regiók. ALIANCIA – Maďari. Národnosti. Regióny|SZÖVETSÉG – ALIANCIA]] | PSČ = 941 22 | Kód = 503649 | EČV = NZ | Predvoľba = +421-35 | Adresa = | E-mail = | Telefón = | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.zemne.sk | Commons = Zemné | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Zemné''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Okres Nové Zámky|Nové Zámky]]. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol [[Martin I. (pápež)|sv. Martina]] biskupa, trojloďová [[barok|baroková]] stavba s polkruhovým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a predstavanou vežou, z roku [[1719]]. V roku [[1797]] kostol vyhorel a bol obnovený. V roku [[1878]] bol rozšírený o bočné lode, donátorom prestavby bol [[Ostrihomské arcibiskupstvo|ostrihomský arcibiskup]] [[Ján Šimor]]. V interiéri sa nacháda nový [[oltár]] z roku [[2006]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Rímskokatolícky kostol svätého Martina | url = https://www.zemne.sk/sk/node/171 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Oficiálne stránky obce Zemné | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210805214744/https://www.zemne.sk/sk/node/171 | dátum archivácie = 2021-08-05 }}</ref> Fasády kostola sú členené lizénami a kruhovými a polkruhovo ukončenými oknami. Veža je členená kordónovými rímsami a lizénovými rámami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a ihlancovou helmicou. * Kaplnka [[Vendelín z Trieru|sv. Vendelína]], jednoloďová ranobaroková stavba s polkruhovým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a predstavanou vežou, z obdobia po roku [[1728]]. Upravovaný bol koncom [[20. storočia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=6568 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> Kaplnka má hladké fasády s polkruhovo ukončenými oknami, veža je členená kordónovými rímsami, v hornej časti [[pilaster|pilastrami]] a ukončená ihlancovou helmicou. * Kaplnka [[Svätá Anna|sv. Anny]] z roku [[1870]] == Osobnosti obce == === Rodáci === * [[Štefan Anián Jedlík]] (* [[1800]] – † [[1895]]), [[fyzik]] a [[vynálezca]], benediktínsky [[kňaz]] == Partnerské obce == * {{minivlajka|Maďarsko}} [[Bana]], [[Maďarsko]] * {{minivlajka|Maďarsko}} [[Mosonszolnok]], [[Maďarsko]] * {{minivlajka|Maďarsko}} [[Tab]], [[Maďarsko]] * {{minivlajka|Slovensko}} [[Tešedíkovo]], [[Slovensko]] == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Nové Zámky}} [[Kategória:Zemné| ]] [[Kategória:Obce okresu Nové Zámky]] cfx48k2o640yoggsg13e69b0gh54sqp 0 28982 8198577 8142720 2026-04-15T06:40:09Z Vasiľ 2806 /* Úvodná sekcia */ 8198577 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Vlkas | Iné názvy = | Obrázok = Valkház kat templom 1.JPG | Popis obrázku = Kostol sv. Jána Krstiteľa | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Vlkas-nove zamky-flag.svg | Kraj = Nitriansky | Okres = Nové Zámky | Región = Tekov | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.140278 | Zemepisná dĺžka = 18.285278 | Nadmorská výška = 150 | Prvá zmienka = 1231 | Starosta = Martina Horváthová<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislá]] | PSČ = 941 44 (pošta [[Hul]]) | Kód = 556025 | EČV = NZ | Predvoľba = +421-35 | Adresa = Obecný úrad <br /> Vlkas 157 <br /> 941 44 Hul | E-mail = vlkas@stonline.sk | Telefón = 035/659 71 10 | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.obecvlkas.sk | Commons = Vlkas | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Vlkas''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Nové Zámky (okres)|Nové Zámky]]. == Polohopis == [[obec (slovenská správna jednotka)|Obec]] Vlkas sa nachádza na dotyku aluviálnej nivy rieky [[Žitava (rieka)|Žitavy]] so západnou časťou [[Pohronská pahorkatina|Pohronskej pahorkatiny]], približne 30 km severovýchodne od okresného mesta [[Nové Zámky]]. Východnú časť 640 ha chotára tvoria náveje vo forme spraše s humóznym pokrovom, v blízkosti rieky Žitavy sú to riečne naplaveniny. Na hranici s obcou [[Maňa]] v blízkosti bývalého majera [[Malý Valkáz]] (Kiss Valkáz) sa nachádza močaristá lokalita, ktorá je pozostatkom mokrade nazývanej Žitavský luh. == Dejiny == Na území obce sa nachádzali sídliská neolitickej lengyelskej kultúry, kultúry s kanelovanou keramikou, maďarovskej kultúry, staršej doby bronzovej, doby laténskej, slovanské sídliská z [[9. storočia]] a zaniknutá stredoveká osada z 11.-[[12. storočia]]. V obci bol nájdený kostrový hrob z obdobia sťahovania národov. Prvé písomné zmienky o obci pochádzajú z roku [[1231]], kde sa obec spomína pod menom Villa Wolcaz ako majetok zemepánov zo susednej obce Fyus ([[Trávnica]]). Kráľ v roku [[1330]] daroval obec rodine Kačíkovcov. Od roku [[1534]] partrila obec rodine Nyáryovcov a neskôr rodine Barlanghovcov a Balogovcov z Fyusu (Trávnice). V roku [[1534]] mala obec 6 [[porta (daňová jednotka)|port]], v roku [[1601]] 18 domov a majer rodiny Thonhauserovcov (Kiss Valkáz). Počas tureckej okupácie v roku [[1608]] bola poplatná Turkom i cisárovi. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol [[Ján Krstiteľ|sv. Jána Krstiteľa]], jednoloďová pôvodne [[barok|baroková]] stavba s polygonálnym ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a mierne predstavanou vežou, z roku [[1722]]. Donátorom pôvodnej kaplnky bol miestny zeman Ján Botlík. Pôvodná baroková kaplnka bola rozšírená v roku [[1755]] a na začiatku [[19. storočia]], keď bola prestavaná na kostol v duchu dobového [[klasicizmus|klasicizmu]]. Interiér je zaklenutý pruskými [[klenba]]mi, presbytérium valenou klenbou s [[luneta]]mi. Nachádza sa tu [[oltár]]ny obraz sv. Jána Krstiteľa z prvej polovice 19. storočia. Bočné oltáre [[Ján Nepomucký|sv. Jána Nepomuckého]] a Zvestovania [[Mária (matka Ježiša)|Panne Márie]] sú neskorobarokové z druhej polovice [[18. storočia]]. [[Kazateľnica]] je neskorobaroková so sochami serafínov z doby vzniku kostola.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vlkas - Kostol sv. Jána Krstiteľa | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/vlkas-kostol-sv-jana-krstitela | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Fasády sú členené lizánami a segmentovo ukončenými oknami. Veža vyrastá zo štítového priečelia vo forme [[rizalit]]u, je členená lizénami a ukončená ihlancovou helmicou. * [[Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku|Reformovaný]] kostol, jednoloďová [[neoklasicizmus|neoklasicistická]] stavba s pravouhlým záverom a predstavanou vežou, z rokov [[1900]]-[[1910]]. Donátorom kostola bol miestny zeman Ján Zongor.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vlkas - Kalvínsky kostol | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/vlkas-kalvinsky-kostol | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Fasády sú členené lizénovými rámami a segmentovo ukončenými oknami. Veža je členená kordónovou rímsou a lizénami a ukončená ihlancovou helmicou. <gallery> Súbor:Valkház kat templom 2.JPG|Kostol sv. Jána Krstiteľa Súbor:Valkház kat templom 3.JPG Súbor:Valkház ref templom 3.JPG|Reformovaný kostol Súbor:Valkház ref templom 1.JPG </gallery> == Hospodárstvo == Obyvateľstvo sa zaoberalo [[poľnohospodárstvo]]m a v období [[ČSR]] bolo v obci rozvinuté [[tkáčstvo]]. V rokoch [[1938]] až [[1945]] bola obec pripojená k [[Maďarsko|Maďarsku]]. Po [[2. svetová vojna|druhej svetovej vojne]] nastal búrlivý rozvoj obce. V roku [[1950]] bolo založené [[jednotné roľnícke družstvo]] (JRD), ktoré sa v roku [[1965]] zlúčilo s JRD [[Hul]] a [[Radava]]. == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} {{Obce okresu Nové Zámky}} [[Kategória:Vlkas| ]] [[Kategória:Obce okresu Nové Zámky]] rt5i5qep0hvsbfsr0y9b0bazvqhfca5 0 28983 8198576 8183638 2026-04-15T06:39:35Z Vasiľ 2806 /* Úvodná sekcia */ 8198576 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Veľký Kýr | Iné názvy = | Obrázok = Velky Kyr kostol 2.jpg | Popis obrázku = Kostol Povýšenia sv. Kríža | Znak = Coa_Slovakia_Town_Nyitranagykér.svg | Vlajka = Velky kyr-nove zamky-flag.svg | Kraj = Nitriansky | Okres = Nové Zámky | Región = Dolná Nitra | Časti = | Rieka = Malá Nitra | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.181667 | Zemepisná dĺžka = 18.153333 | Nadmorská výška = 128-174 | Prvá zmienka = 1113 | Starosta = Judita Valašková<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislá]] | PSČ = 941 07 | Kód = 503380 | EČV = NZ | Predvoľba = +421-35 | Adresa = Obecný úrad,Nám.sv.Jána 1, 941 07 Veľký Kýr | E-mail = obec.vkyr@stonline.sk | Telefón = +421 35 6593 075 | Fax = +421 35 6593 076 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.velkykyr.sk | Commons = | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Veľký Kýr''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Nové Zámky (okres)|Nové Zámky]] v [[Nitriansky kraj|Nitrianskom kraji]]. == Polohopis == Odlesnený chotár obce je nivou rieky [[Nitra (rieka)|Nitry]], Starej Nitry a vyšších terás Nitrianskej pahorkatiny. Obec sa vymedzuje pásmom 48° zemepisnej šírky a 18° zemepisnej dĺžky. Stred obce sa nachádza v nadmorskej výške 132 m n. m., chotár v nadmorských výškach 126{{--}}204 m n. m., toto územie sa ešte zaraďuje do Podunajskej nížiny s prvými náznakmi Zoborského masívu. Obec leží v nive rieky Nitry. Cez stred obce preteká staré koryto rieky Nitra. V susedstve Veľkého Kýru sa rozprestierajú obce [[Branč (okres Nitra)|Branč]], [[Komjatice]] a [[Vinodol]]. V širšom okolí obce sa nachádzajú tieto väčšie mestá: [[Šurany]], [[Nové Zámky]], [[Nitra]]. Cez obec vedie štátna cesta I. triedy č. 64. a železničná trať Nové Zámky – Prievidza. == Názov == '''Vývin názvu obce''' * [[1113]] – ''Villa de Keer'' * [[1156]] – ''Ker'' * [[1222]] – ''Ker'' * [[1269]] – ''Keer'' * [[1808]] – ''Weľký Kýr'', maď. ''Nyitranagykér'' * [[1948]] – ''Milanovce'' * [[1991]] – ''Veľký Kýr'' == Dejiny == Archeologické nálezy dokazujú, že toto územie bolo obývané už v kamennej dobe. V neolite tu pravdepodobne bolo sídlisko kultúry so západnou lineárnou keramikou a želiezovskej skupiny, v eneolite sídlisko s bolerázskou keramikou, v železnej dobe laténske pohrebisko, a v rímskej dobe germánske sídlisko. V 1. storočí nášho letopočtu tu Rimania postavili pohraničnú strážnu vežu (castellum), pretože tadiaľto viedla jedna z vetiev [[Jantárová cesta (história)|Jantárovej cesty]]. V 9. storočí tu stála veľkomoravská osada, z 10. storočia pochádza pohrebisko belobrdskej (teda slovansko-staromaďarskej) kultúry. Z 11.{{--}}13. storočia sa vykopalo radové pohrebisko pri (zaniknutom) románskom kostole sv. Klimenta z 11.{{--}}13. storočia. Veľký Kýr sa prvýkrát spomína v listine kráľa Kolomana z roku 1113 ako Ker, čo je zrejme pomenovanie podľa jedného z legendárnych 7 staromaďarských kmeňov Kér. Zo zoborskej listiny z roku 1113 vyplýva, že po smrti vodcu Huba, sa obec stala majetkom zoborského opátstva a jej obyvatelia jeho poddanými. Dovtedy v nej žili slobodní roľníci. Vtedajší obyvatelia, ktorí vďaka misionárom zo zoborského kláštora prijali kresťanskú vieru, sa schádzali v tomto kostole, až kým nebol zničený počas tatárskeho vpádu. Nový kostol, ktorý stojí dodnes, bol postavený približne v rokoch [[1332]] až [[1371]]. Od roku 1349 sa obec stala vlastníctvom ostrihomského arcibiskupstva, ktoré ju do 16. storočia prenajímalo zemanským rodinám. Začiatkom [[17. storočia]] prežíva obec svoj najväčší rozmach. Podľa starého medeného pečatidla bol vtedy Veľký Kýr mestečkom – získal tak privilégium usporiadania výročných trhov. Usadlosť patrila medzi 120 stredne veľkých mestečiek, v ktorých sídlili úrady celého okresu, usporadúvali sa trhy, otvorila sa krčma, hostinec. Spolu s Kýrom boli v nitrianskej župe iba 3 takéto mestečká. Po obsadení Nových Zámkov Turkami (1663), bola obec až do roku 1685 pod tureckou nadvládou. Väčšina obyvateľstva utiekla, mnohí v krutých bojoch zomreli. Usadlosť sa neraz označila za vyľudnenú. Ale už 5 rokov po vyhnaní Turkov (1690) mala obec 320 obyvateľov, čo bol v tom období výrazný počet. Napriek obrovskej snahe obyvateľov však už nikdy nezískala naspäť mestské privilégiá. Obnova obce, zničeného kostola i samotných domov prebiehala dve desaťročia. V roku 1720 mala obec 25 domácností. V roku 1787 už 174 domov, kým Malý Kýr mal v tom období 54 domov. V 18. a 19. storočí sa obyvatelia zaoberali poľnohospodárstvom, vinohradníctvom a chovom hospodárskych zvierat. Až do pádu Rakúsko-Uhorska bola obec jej súčasťou. Ťažké roky 1. svetovej vojny poznačili aj túto usadlosť rovnako ako všetky ostatné sídla. Po podpísaní trianonskej zmluvy (1920) pripojili obec k Česko-Slovensku. Počas 2. svetovej vojny obec na základe prvej viedenskej arbitráže patrila horthyovskému Maďarsku. Hoci v prvých etapách vojny nemecké vojská úspešne napredovali, v roku 1943 sa všetko zmenilo, postupne sa sťahovali späť. Hrozba bojiska poznačila aj okolie Nitry. Vojsko vniklo na územie obce 27. marca 1944, zničili mosty nad riekou Nitrou. V roku 1948 dostala obec nový názov, Milanovce. Obec sa prudko rozvíjala, menila sa tvár ulíc, v 60-tych rokoch vybudovalo sa mnoho nových budov občianskej vybavenosti, v roku 1949 v nej vzniklo Jednotné roľnícke družstvo. V roku 1980 tu bolo 994 obytných domov, pričom vyše 700 vzniklo v povojnovom období. Po nežnej revolúcii v roku 1989 obyvatelia obce spísali petíciu, v ktorej žiadali o prinavrátenie pôvodného názvu obce, Veľký Kýr. Povolenie dostali v roku 1991. == Obyvateľstvo == V roku [[1869]] sa začala éra moderného sčítania ľudu. Obec Veľký Kýr patrí medzi obce, ktoré môžeme zaradiť do kategórie stredne veľkých až veľkých obcí. Počet obyvateľov v roku [[2001]] činil 3190 obyvateľov, z toho bolo 1554 mužov a 1636 žien. Od roku 1869 sa počet obyvateľov takmer zdvojnásobil. Celkový prírastok sa v priemere pohyboval od 100 do 250 obyvateľov na každých 10 rokov. V roku 1880 nastali najprevratnejšie zmeny v živote obyvateľstva zavedením pravidelnej železničnej dopravy, čo sa odrazilo na rozvoji obce. Vrchol v stave obyvateľstva zaznamenávame v roku 1980, kedy počet obyvateľov dosiahol 3 562, z toho bolo 1736 mužov a 1826 žien. Od tohoto obdobia zaznamenávame pokles obyvateľov spôsobený hlavne záporným prirodzeným prírastkom. '''Vývoj obyvateľstva:''' * 1869{{--}}1888 * 1880{{--}}2043 * 1890{{--}}1918 * 1900{{--}}2006 * 1910{{--}}2188 * 1921{{--}}2390 * 1930{{--}}2719 * 1950{{--}}2639 * 1970{{--}}3514 * 1980{{--}}3562 * 1991{{--}}3438 * 2001{{--}}3190 * 2005{{--}}3069 * 2020{{--}}2970 === Etnické zloženie obyvateľstva - národnosti (sčítanie 2021) === slovenská 50%, maďarská 48,7%, česká 0,3% a nezistená 1% === <ref>Pokles maďarskej popoulácie je prirodzený prisťahovaletstvom z krajského mesta NITRA , okresného mesta Nové Zámky a okolitých obcí. Obec láka cenami nehnuteľností a ústretovým prístupom starostky obce.</ref>Náboženské zloženie obyvateľstva === rímski katolíci –40,09 %<br />bez vyznania – 35,94 %<br />evanjelici –10,56 %<br />grécki katolíci – 2,4 %<br />a iní+ == Prírodné podmienky == === Geografia === Geomorfologické zaradenie: subprovincia [[Malá dunajská kotlina]] – oblasť [[Podunajská nížina]] – celok [[Podunajská pahorkatina]] – podcelok Nitrianska pahorkatina == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * Vojenská stanica, archeologická lokalita z [[Staroveký Rím|doby Rímskej]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=6632 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> Nachádza sa na južnom konci obce, tesne po pravej strane cesty Nitra—[[Komárno]]. Lokalita bola objavená v roku [[1956]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Výskum rímskej stanice v Milanovciach pri Šuranoch v roku 1956 | url = http://velkykyr.sk/o-obci/historia/vyskum-rimskej-stanice-v-milanovciach-pri-suranoch-v-roku-1956/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Oficiálne stránky obce Veľký Kýr | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210518044628/http://velkykyr.sk/o-obci/historia/vyskum-rimskej-stanice-v-milanovciach-pri-suranoch-v-roku-1956/ | dátum archivácie = 2021-05-18 }}</ref> * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol Povýšenia sv. Kríža, jednoloďová [[barok|baroková]] stavba s [[transept]]om, segmentovým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a predstavanou vežou, z roku [[1768]]. Stojí na mieste staršej stredovekej stavby. V roku [[1958]] bol rozšírený o transept. V roku [[2004]] prešiel obnovou. Interiér je zaklenutý českými plackami. Nachádza sa tu kamenná [[krstiteľnica]] z polovice [[19. storočia]] a [[organ]] z roku [[1908]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Veľký Kýr - Kostol Narodenia Panny Márie | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/velky-kyr-kostol-povysenia-sv-kriza | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Pod kostolom je umiestnená [[krypta]]. Fasády kostola sú členené lizénami a segmentovo ukončenými oknami. Veža je členená kordónovou rímsou a lizénovýmmi rámami, ukončená je ihlancovou helmicou a nárožnými vežicami ukončenými dekoratívnymi guľami. * [[Kaplnka]] Najsvätejšej Trojice, neskorobaroková stavba s pravouhlým záverom a malou strešnou vežou, z roku [[1793]]. V roku [[2007]] prešiel obnovou. Interiér je zaklenutý pruskou [[klenba|klenbou]]. Nachádza sa tu [[oltár]] v štýle luiséz s obrazom Najsvätejšej Trojice z roku [[1820]]. Kaplnka má hladké fasády s pravouhlo ukončenými oknami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Veľký Kýr - Kaplnka Najsvätejšej Trojice | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/velky-kyr-kaplnka-najsvatejsej-trojice | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> <gallery> Súbor:Nyitranagykér templom 1.JPG|Kostol Povýšenia sv. Kríža Súbor:Velky Kyr kostol 3.jpg Súbor:Nyitranagykér temető 2.JPG|Kaplnka Najsvätejšej Trojice Súbor:Nyitranagykér temető 4.JPG </gallery> == Občianska vybavenosť == * Školstvo, výchova: materská škola, základná škola. * Kultúra, osveta: malý kultúrny dom, veľký kultúrny dom, klub dôchodcov, miestna knižnica. *Telovýchova, šport: ihrisko pre deti, telocvičňa, veľkoplošné ihrisko, maloplošné ihrisko, tenisové kurty. * Zdravotníctvo: zdravotné stredisko, lekáreň. * Maloobchodná sieť: širokosortimentné potraviny, tabak a PNS, špecializované potraviny, textil, obuv, domáce potreby, špecializované predajne. * Verejné stravovanie: pohostinstvo, reštaurácie, bufet,penzión iné. Výrobné a opravárenské služby: Roľnícke družstvo, pekáreň, oprava obuvi,stavebníctvo. * Nevýrobné služby: holič, kaderník, smútočná sieň, cintorín. Správne inštitúcie: Obecný úrad, pošta, požiarna zbrojnica. * Náboženstvo: V obci je rímskokatolícky kostol Povýšenia sv. Kríža z roku 1332 a kaplnka Najsvätejšej Trojice z roku 1371. == Doprava == === Železnica === Obec Veľký Kýr leží na jednokoľajovej trati č. 140. Kedysi to bola rýchliková trať. Chodili tu vlaky až do [[Poľsko|Poľska]]. 1. septembra 1876 sa otvorila trať medzi [[Šurany|Šuranmi]] a [[Ivanka pri Nitre|Ivankou pri Nitre]]. Trať sa stavala v rokoch 1875 a 1876. Trať viedla aj územím cintorína a preto fara dostala 438 forintov. == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} {{Obce okresu Nové Zámky}} [[Kategória:Veľký Kýr| ]] [[Kategória:Obce okresu Nové Zámky]] bqadejlnithdl56o9mmlqdo6hu58k5p 0 28984 8198571 8142716 2026-04-15T06:37:20Z Vasiľ 2806 /* Úvodná sekcia */ 8198571 wikitext text/x-wiki {{Iné významy|trávnica}} {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Trávnica | Iné názvy = | Obrázok = Barsfüss templom 2.JPG | Popis obrázku = Kostol Najsvätejšej Trojice | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Travnica-nove zamky-flag.svg | Kraj = Nitriansky | Okres = Nové Zámky | Región = Tekov | Časti = | Rieka = [[Trávnický potok]] | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.130000 | Zemepisná dĺžka = 18.330000 | Nadmorská výška = 130 | Prvá zmienka = 1075 | Starosta = Marián Václav<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 941 46 | Kód = 503606 | EČV = NZ | Predvoľba = +421-35 | Adresa = Obecný úrad Trávnica<br />37<br />941 46 Trávnica | E-mail = obec.travnica@gmail.com | Telefón = 035/658 41 01 | Fax = 035/658 41 26 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.obectravnica.sk | Commons = Trávnica | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Trávnica''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Nové Zámky (okres)|Nové Zámky]], ležiaca v [[Nitriansky kraj|Nitrianskom kraji]]. == Polohopis == Obec Trávnica sa nachádza 30 km severovýchodne od okresného mesta [[Nové Zámky]], leží v [[Podunajská pahorkatina|Podunajskej pahorkatiny]] v miernom zemepisnom pásme. Preteká ňou [[Trávnický potok]]. Toto územie patrí do klimatickej oblasti, ktorá sa dá charakterizovať ako teplá, suchá, s miernou zimou, s dlhším slnečným svitom a 25 až 35 % výskytom suchých rokov. Oblasť charakterizuje sieť nehlbokých dolín úvalinového typu a širokých chrbtov. V danej lokalite sa nachádzajú pôdy stredné, hlinité, piesočnato-hlinité a hlinito-piesočnaté. Prevládajú hnedozeme, ktoré sú náchylné na eróziu. Územie trávnickeho chotára je prevažne kopcovité, guľato sa nad ním vypínajú ZOBOR, VŔŠKY, LEŠTINA, BARÓČ a BORODOVÁ. Ich názvy jestvujú od nepamäti a dokazujú, že sú slovienskeho pôvodu. Priemerná nadmorská výška chotára je 130 metrov nad morom, pričom najvyšším bodom v katastrálnom území obce sú Pasienky s nadmorskou výškou 203 m n. m., priemerné ročné zrážky sú 50 mm, priemerná ročná teplota je len 11° C. Zo severovýchodu smerom na juh na územie chotára vtekajú dva potoky. Východnejšie od obce je to potok Liska /Lulanský potok/ a druhým, ktorý preteká obcou je Trávnický. V chotári obce sa nachádzajú aj lesy a háje prevažne dubové, bukové a agátové a to najmä v extraviláne obce v okolí dvoch vodných nádrží. === Časti obce === Trávnica === Vodné toky === * [[Liska (prítok Žitavy)|Liska]] * Trávnický potok === Vodné plochy === * Starý rybník * Nový rybník == Symboly obce == V modrom štíte nad zelenou trávnatou pažiťou strieborné časti pluhu - čerieslo a lemeš s hrotmi nahor. Hlavný motív erbu, poľnohospodársky prvok(hlavné časti pluhu), je podľa pečatidla obce z r. [[1710]]. Doplnením tohto prvku o trávnatý porast sa symbol stáva „hovoriacim“ znakom Trávnice. Symboly boli navrhnuté v roku [[1998]] a boli schválené Heraldickou komisiou a sú zapísané v Heraldickom registri Slovenskej republiky. http://www.travnica.sk/sites/default/files/images/erb.gif {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20141210135631/http://www.travnica.sk/sites/default/files/images/erb.gif |date=2014-12-10 }} == Dejiny == Ide o veľmi starú lokalitu. Zdá sa, že chotár obce bol neustále osídlený už v [[neolit]]e. Najstaršia písomná správa o obci pochádza z roku [[1075]], keď uhorský kráľ [[Gejza I.]] vydáva darovaciu listinu pre opátstvo vo [[Hronský Beňadik|Svätom Beňadiku]]. V tejto listine sa prvýkrát objavuje aj meno obce ako Fius. Z trávnického chotára dostalo opátstvo dve poplužia zeme (poplužie bola stredoveká plošná miera, označujúca rozlohu poľnosti, ktorá sa dala zorať záprahom štyroch volov za deň, od svitu, do mrku). Miestni obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, vinohradníctvom, chovom koní a dobytka. Trávnica bola neustále vo vlastníctve početných šľachtických rodov. (napr. Forgáčovci.) Najúplnejšie ich vymenúva monografia o [[Tekov]]e, ktorá vznikla v rámci milenárskych osláv [[Uhorsko|Uhorska]]. V administratívnom členení sa obec vo víre dejín nachádzala v Tekovskej župe, v okresoch [[Vráble]], [[Šurany]] a [[Nové Zámky]]. Dve krvavé vojny sa nevyhli ani Trávnici a vybrali si daň aj medzi občanmi Trávnice: spolu 54 padlých v [[Svetová vojna|I. svetovej vojne]] a 35 padlých v [[Svetová vojna|II. svetovej vojne]]. Po [[Viedenská arbitráž|viedenskej arbitráži]] sa slovenská hranica tiahla severne od vtedajšieho okresného mesta [[Vráble]], a tak v rokoch [[1938]]–[[1945]] obec patrila [[Maďarsko|Maďarsku]]. Vojnové besnenie v skorých ranných hodinách 27. marca [[1945]] ukončili sovietske vojská. Dnešné slovenské pomenovanie začala obec používať od roku [[1948]]. == Obyvateľstvo == V roku [[2004]] mala obec približne 1203 obyvateľov.<br />'''Etnické zloženie obyvateľstva'''<br />Slováci - 97,92 %<br />Maďari - 0,80 %<br />Česi - 0,72 %<br />a iní<br />'''Náboženské zloženie obyvateľstva'''<br />rímski katolíci - 93,59 %<br />bez vyznania - 3,85 %<br />evanjelici - 0,24 %<br />a iní == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol Najsvätejšej Trojice, jednoloďová [[barok]]ová stavba s pravouhlým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z rokov [[1729]]-[[1741]]. Stojí na mieste staršej stredovekej stavby. Veža bola doplnená na konci [[19. storočia]], v roku [[1912]] vznikla súčasná baroková helmica. Interiér je zaklenutý valenou [[luneta|lunetovou]] [[klenba|klenbou]]. Hodnotné barokové oltáre aj [[kazateľnica]] boli, žiaľ, v 70. rokoch odstránené. Súčasťou interiéru sú voľné obrazy Najsvätejšej Trojice a pútnický obraz Panny Márie z polovice [[18. storočia]]. [[Organ]] od firmy Rieger je z roku [[1892]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Trávnica - Kostol Najsvätejšej Trojice | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/travnica-kostol-najsvatejsej-trojice | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Fasády kostola sú členené [[pilaster|pilastrami]] a polkruhovo ukončenými oknami so šambránami. Fasáde dominuje dekoratívne priečelie s [[rizalit]]om lemované párom [[nika|ník]] so sochami svätcov a [[volúta|volútovým]] štítom. Veža je členená pilastrami a ukončená barokovu helmicou. <gallery> Súbor:Barsfüss templom 1.JPG|Kostol Najsvätejšej Trojice Súbor:Barsfüss templom 4.JPG Súbor:Barsfüss templom 5.JPG Súbor:Barsfüss templomkapu 1.JPG Súbor:Barsfüss templom szobor 1.JPG|Niky na priečelí </gallery> * Kaštieľ Rudnianskych, dvojpodlažná neskorobaroková stavba na pôdoryse písmena L s manzardovou strechou z polovice 18. storočia. Pôvodnými majiteľmi boli Balogovci. Neskôr ho odkúpil Jozef Benčík, ženbou ho potom získal gróf Maximilián Barbó, ten ho predal Eugenovi Sontágovi a od roku [[1916]] sa jeho vlastníkom stal Ján Rudniansky. Úpravami prešiel v 19. storočí. V interiéri sa dochovala jedna miestnosť s dekoratívnym štukovým stropom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Trávnica - Kaštieľ Rudnyianszkych | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/travnica-kastiel-rudnyianszkych | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Súčasťou kaštieľa ja kaplnka s volútovým štítom s nikou. Fasády kaštieľa sú členené zdvojenými pilastrami a nárožnými zaobleniami. Okná majú šambrány s uchami. * Kaštieľ Balogovcov, dvojpodlažná [[klasicizmus|klasicistická]] stavba na pôdoryse písmena L, z konca 18. storočia. Prestavaný bol 19. storočí. V roku [[1928]] bol zásadne prestavaný novým majiteľom Rudolfom Tarischom. Neskôr tu sídlil Odborný detský liečebný ústav. Interiéry sú plochostropé.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Trávnica - Kaštieľ Baloghovcov | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/travnica-kastiel-baloghovcov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Po nevhodných úpravách z druhej polovice [[20. storočia]] stratila stavba dobový charakter. * Kaštieľ Barlangiovcov, trojpodlažná dvojtraktová [[neoklasicizmus|neoklasicistická]] stavba na pôdoryse obdĺžnika so stredným rizalitom, z roku [[1862]]. Interiéry sú plochostropé. Staviteľom kaštieľa bol Ladislav Barlangi ([[1793]]-[[1873]]) s manželkou Máriou Buzinkay von Buzinka ([[1798]]-[[1890]]). Krátko ho vlastnil ich syn Eduard Barlangi ([[1824]]-[[1887]]). V roku [[1890]] veľkostatok zdedil gróf Augustín Liptay ([[1830]]-[[1914]]), ktorý majetok získal sobášom s Hermínou Barlanghi ([[1834]]-[[1910]]), dcérou Ladislava. Gróf Augustín Liptay bol obdivovateľom konských dostihov, sám na svojich statkoch choval arabských plnokrvníkov. Táto vášeň sa mu stala osudnou, prišiel o časť majetku a ostávajúcu časť predal v roku [[1896]] moravskému grófovi Karolovi Elbogenovi, ktorý ho vlastnil do vzniku Československa. V tomto období ho získala rodina Vojtecha Szemzőa s manželkou Frederikou Máriou, ktorá v roku [[1942]] tragicky zahynula v koncentračnom tábore Osvienčim.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Trávnica - Kaštieľ Barlanghyovcov | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/travnica-kastiel-barlanghyovcov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Vlastnili ho do roku [[1944]], keď tu bola zriadená poľná nemocnica. Po znárodnení objekt slúžil do roku [[1987]] ako škola. V roku [[1988]] zdevastovanú budovu s parkom kúpil súkromník, ktorý ho do roku [[2006]] obnovil a nadstaval do súčasnej podoby. Fasády kaštieľa sú členené v parteri pásovaním a [[bosáž]]ou, na poschodí lizénami a kordónovými rímsami. Okná majú profilované šambrány so suprafenestrami. Trojosový rizalit so segmentovo ukončenými oknami je ukončený trojuholníkovým štítom s [[tympanón]]om. V areáli kaštieľa rastú vzácne dreviny ako platan javorolistý, [[ginko dvojlaločné]], ľaliovník tulipánokvetý. * Malý kaštieľ, jednopodlažná neoklasicistická [[Kúria (sídlo šľachty)|kúria]] na pôdoryse obdĺžnika z obdobia po roku [[1870]]. Dal ju postaviť Ladislav Barlangi pre svoju dcéru Hermínu, ktorá sa vydala za grófa Augustína Liptaya. Bývali v nej do roku [[1887]]. Liptay sa neskôr presťahoval do veľkého kaštieľa a kúria bola prenajímaná statkárom. Po roku [[1945]] boli v kúrii zriadené byty a po roku [[1985]] bola realizovaná jej obnova. V súčasnosti je súkromnom vlastníctve a slúži ako penzión.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Trávnica - Szemzöho malý kaštieľ | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/travnica-szemzoho-maly-kastiel | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Priečeliu dominuje rizalit ukončený trojuholníkovým štítom s tympanónom. Fasády po neskorších úpravách stratili pôvodné členenie. * Kaplnka [[Ježiš Kristus|Nanebovstúpenia Pána]] z roku [[1714]]. * Studňa s čerpadlom na veterný pohon, technická pamiatka z roku [[1920]]. Vetrom poháňané čerpadlo vháňalo vodu do spádového vodovodu, na ktorý bol napojený kaštieľ, liehovar a koniareň. Po roku [[1945]] studňa prestala byť používaná, dnes chýba veľké veterné koleso, údajne bolo venované [[Slovenské technické múzeum|Slovenskému technickému múzeu v Košiciach]]. Replika kolesa bola v roku [[2018]] vrátená na pôvodné miesto. <gallery> Súbor:Barsfüss Rudnyánszky kastély 1.JPG|Kaštieľ Rudnianskych Súbor:Füss-Bencsik kastély.jpg|Kaštieľ Rudnianskych na historickej fotografii Súbor:Füss-Balogh kastély.jpg|Kaštieľ Balogovcov Súbor:Füssi.jpg|Kaštieľ Barlangiovcov </gallery> === Pomníky === * Pomník padlým v parku pri neskorobarokovom kaštieli Baloghovcov v centre obce * Pomník padlým na cintoríne so zoznamom padlých v I. a II. svetovej vojne === Parky === V obcí sú tri parky priľahlé ku kaštieľom. V minulosti ich založili šľachtici a nazývali ich arborétami. Zo zahraničných ciest, hlavne zo zámoria prinášali semená, mladé stromky, ale i dospelé stromy. Hoci mnohé už nerastú, boli zničené, alebo vyhynuli predsa pamätnými sú tulipánovník, či ginko biloba a dodnes príjemný tieň poskytujú a vekom, či svojimi rozmermi úctu vzbudzujú platany. === Pravidelné podujatia === maškarný ples, oslava dňa matiek, uličkársky futbalový turnaj, Juliáles (poľovnícka zábava pod holým nebom s poľovníckymi špecialitami), vianočný stolnotenisový turnaj… == Školstvo == * Základná škola s materskou školou == Šport == * Obecný športový klub Trávnica * Tenisový kurt s umelým osvetlením (povrch - umelá tráva). Možnosť hrať hokejbal. * Bikepark "Pieskovisko" == Osobnosti obce == === Rodáci === * [[Václav Melichar]] (* [[1916]]), prekladateľ, slavista, pracoval v Slovenskom pedagogickom nakladateľstve na oddelení učebníc. Z jeho iniciatívy vyšli prvé syntetické dejiny slovenskej literatúry pre stredné školy. Ako autor a spoluautor vydal viacero čítaniek slovenskej literatúry. Desať rokov bol vedúcim lektorátu slovinčiny na [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzite Komenského v Bratislave]] * [[Ľudovít Boronkay]] (* [[21. apríl]] [[1810]] – † [[20. november]] [[1863]]), uhorský politik, poslanec uhorského snemu == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} {{Obce okresu Nové Zámky}} [[Kategória:Trávnica| ]] [[Kategória:Obce okresu Nové Zámky]] 7hegb25m7bpkxnzt68qvyuc3xkg0efp 0 28985 8198570 8142715 2026-04-15T06:36:53Z Vasiľ 2806 /* Úvodná sekcia */ 8198570 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Šarkan | Iné názvy = | Obrázok = Sárkányfalva09.JPG | Popis obrázku = | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Sarkan-nove zamky-flag.svg | Kraj = Nitriansky | Okres = Nové Zámky | Región = Podunajsko | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 47.866667 | Zemepisná dĺžka = 18.566667 | Nadmorská výška = 131 | Prvá zmienka = 1247 | Starosta = Beata Farkasová<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislá]] | PSČ = 943 42 (pošta [[Gbelce]]) | Kód = 503576 | EČV = NZ | Predvoľba = +421-36 | Adresa = | E-mail = ou.sarkan@stonline.sk | Telefón = +421 (0)36 759 23 91 | Fax = +421 (0)36 759 23 91 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.obecsarkan.sk | Commons = Šarkan | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Šarkan''' ({{V jazyku|hun|''Sárkány, Sárkányfalva''}})<ref name="vývoj-názvu">{{Citácia knihy | priezvisko = Majtán | meno = Milan | titul = Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997) | miesto = Bratislava | rok = 1998 | jazyk = slovenský }}</ref> je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Okres Nové Zámky|Nové Zámky]]. == Polohopis == Šarkan sa nachádza medzi [[Nové Zámky|Novými Zámkami]] a [[Štúrovo|Štúrovom]]. Obec je súčasťou Euroregiónu Ister Granum.<ref>{{Cite web|url=http://www.istergranum.hu/tagtelepulesek.html|title=Ister Granum región (Madarsky)|author=|publisher=|accessdate=2014-06-12|archiveurl=https://web.archive.org/web/20140412005847/http://www.istergranum.hu/tagtelepulesek.html|archivedate=2014-04-12}}</ref> == Obyvateľstvo == {| class="wikitable" !Rok ! colspan="8" |Prevažujúci jazyk |- |1773<ref>Uhorský lexikón sídiel<nowiki/>http://mtdaportal.extra.hu/ADATBANK/Lexicon_lcorum.PDF</ref> | colspan="8" |slovenský |- |1796<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Vályi|meno=András|titul=Magyarországnak leirása|url=http://www.fszek.hu/digitdoc/valyi/|dátum vydania=1796|dátum prístupu=13.11.2016|vydavateľ=}}</ref> | colspan="8" |maďarský a slovenský |- |1851<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Fenyés|meno=Elek|titul=Magyarország geographiai szótára|url=http://www.fszek.hu/digitdoc/fenyes/|dátum vydania=1851|dátum prístupu=13.11.2016|vydavateľ=}}</ref> | colspan="8" |maďarský |- ! colspan="9" |Materinský jazyk (v %), ''údaje: Štatistický úrad Slovenskej republiky'' |- !Rok !slovenský !maďarský !nemecký !rusínsky !chorvátsky, srbský !rumunský ! colspan="2" |iný, nezistený |- |1880 |1,57 |91,78 |2,10 |0,00 |0,00 |0,00 | colspan="2" |0,17 |- |1910 |0,16 |99,53 |0,00 |0,00 |0,00 |0,00 | colspan="2" |0,31 |- ! colspan="9" |Národnosť (v %), ''údaje: Štatistický úrad Slovenskej republiky'' |- !Rok !slovenská !maďarská !nemecká !česká !rusínska ukrajinská !rómska !chorvátska, srbská !iná, nezistená |- |1930 |11,20 |84,35 |0,00 | - |0,00 | - | - |4,45 |- |1991 |5,30 |94,44 |0,00 |0,25 |0,00 |0,00 | - |0,00 |- |2001 |10,57 |85,71 |0,00 |0,00 |0,00 |0,86 |0,00 |2,86 |- |2011 |15,85 |72,13 |0,00 |0,00 |0,00 |0,00 |0,00 |12,02 |- ! colspan="9" |Materinský jazyk (v %), ''údaje: Štatistický úrad Slovenskej republiky'' |- !Rok !slovenský !maďarský !nemecký !český !rusínsky, ukrajinský !rómsky !chorvátsky !iný, nezistený |- |2011 |13,66 |73,77 |0,00 |0,00 |0,00 |0,55 |0,00 |12,02 |} == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol Mena [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]], jednoloďová [[klasicizmus|klasicistická]] stavba s pravouhlým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a malou strešnou vežou, z roku [[1810]]. Obnovou prešiel v roku [[1947]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šarkan - Kostol Mena Panny Márie | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/sarkan-kostol-mena-panny-marie | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Fasády kostola sú členené zdvojenými lizénami, nárožným zaoblením a segmentovo ukončenými oknami so šambránami. Priečelie je lemované párom [[nika|ník]], nad [[portál]]om s dvoma šiškami sa nachádza donátorský erb v [[barok]]ovej kartuši. Strešná veža je ukončená trojuholníkovým štítom. * Kríž s [[Pieta|Pietou]], ľudová baroková socha z druhej polovice [[18. storočia]]. Nachádza sa v areáli miestneho cintorína.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=6681 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> * V obci stála Kollerovská [[Kúria (sídlo šľachty)|kúria]], pôvodne jednopodlažná stavba na pôdoryse obdĺžnika so stredným rizalitom zo začiatku [[19. storočie|19. storočia]]. V roku [[2011]] bola schátraná stavba taker kompletne zbáraná a na jej mieste bola postavená novostavba hotela.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šarkan | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/sarkan | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Okolo bývalej kúrie sa nachádza kamenný múr s [[neogotika|neogotickým]] tvaroslovím. <gallery> Súbor:Sárkányfalva templom 1.JPG|Kostol Mena Panny Márie Súbor:Sárkányfalva Renner kastely.JPG|Pôvodná Kollerovská kúria </gallery> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Nové Zámky}} [[Kategória:Šarkan (okres Nové Zámky)| ]] [[Kategória:Obce okresu Nové Zámky]] g66so1nxdk680zrye4fzg7ucrn99k8x 0 28986 8198569 8142714 2026-04-15T06:36:30Z Vasiľ 2806 /* Úvodná sekcia */ 8198569 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Svodín | Iné názvy = | Obrázok = Svodín sk kostol.JPG | Popis obrázku = Kostol Nanebovzatia Panny Márie | Znak = Svodin.jpg | Vlajka = Svodin-nove zamky-flag.svg | Kraj = Nitriansky | Okres = Nové Zámky | Región = Podunajsko | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 47.9109 | Zemepisná dĺžka = 18.4989 | Nadmorská výška = 193 | Prvá zmienka = 1156 | Starosta = Szabolcs Méri<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[SZÖVETSÉG – Magyarok. Nemzetiségek. Regiók. ALIANCIA – Maďari. Národnosti. Regióny|SZÖVETSÉG – ALIANCIA]] | PSČ = 943 54 | Kód = 503568 | EČV = NZ | Predvoľba = +421-36 | Adresa = | E-mail = | Telefón = + 421 36/7594 292 | Fax = + 421 36/7594 101 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.hon.svodin.sk | Commons = | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Svodín''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Okres Nové Zámky|Nové Zámky]]. == História == Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1156, kde ešte figurovala pod názvom Scheuden. Výsledky archeologických výskumov vykonané v roku 1971 dokázali, že územie obce bolo osídlené už od začiatku doby kamennej. Prvé vykopávky sa uskutočnili na Busahegyi, ktorý sa stal najvýznamnejším náleziskom – našli tu kamenné nástroje, ktoré mali niekoľko tisíc rokov. Objavili tiež stopy (podľa objavených pamiatok z neskorého neolitu ľudu lengyelskej kultúry) osídlenia zo 4. tisícročia pred n. l. Z obdobia 5.-4. tisícročia pred n. l. sú pozoruhodné   antropomorfné   artefakty, a  to dve vázovité nádoby, ktoré sú zaujímavé svojím keramickým tvarom a myšlienkou stotožnenia ženy. Nálezy z roku 2000 pred n. l. ľudu s kanelovanou keramikou sa nachádzajú t. č. v archeologickom múzeu v Budapešti. Z bronzovej doby boli objavené náramky a meč. Z rímskej doby sa objavilo nálezisko v priestore chotára Farkaspuszta. V Busahegyi objavili avarský hrinkový tábor, kde žili spolu so Slovanmi. Na kopci Várhely, ktoré už dnes neexistuje, bolo objavené známe slovanské hradisko. V 4. storočí pred n. l. sem prišli Kelti, prvá známa skupina tu žijúcich obyvateľov. V 1. soročí n. l. sa územie stalo provinciou Rímskej ríše. V 5. storočí sa tu objavili Húni, ktorých považujú za predkov dnešných Maďarov. Po nich sa tu usadili Avari a neskôr, v 8. storočí, moravskí Slovania, ktorí sa začali zaoberať už poľnohospodárstvom. V 9.-10. stor. opúšťali Slovania danú lokalitu a prichádzali sem, resp. sa usídlili na oboch brehoch Dunaja nomádski Maďari. Toto územie bolo začlenené do panstva Arpádovcov. V časti osady Busahegy sa usadil kmeň náčelníka Tordu. Neskôr túto osadu do kráľovského majetku prijal Štefan I. ako osadu na svahoch „Perlivého vína“ hrozna-Szölgyön. Za vlády Gejzu II. patrili obe osady, Buzahegy a Várhely, do ostrihomského panstva. V roku 1242 ju obsadili Tatári, po ktorých odchode kráľ Béla IV. privolal do obce nemeckých a slovenských osadníkov. Prišlo asi 40 nemeckých rodín, a týmto sa obec vlastne rozdelila na dve časti, a to „maďarskú“ zvanú Unngarica Villa Sceudin a „nemeckú“, ktorú pomenovali podľa germánskeho kmeňa Teuton, t.j. Theutonica Villa Sceudin. Od roku 1291 je doterajšie územie obce rozdelené na Maďarský a Nemecký Svodín a pretrváva až do dnešnej doby. Roku 1427 dostala obec výsady mesta a jarmočné právo a nesie názov Oppidum Sceuden Ungaricum. V čase kuruckých vojen (r. 1708) oba Svodíny obsadil František Rákoczi za pomoci zemepány Jána Bottyána z Novej Viesky a v roku 1710 bola osada Várhely zrovnaná so zemou. V rokoch 1938-1945 boli obe obce začlenené do horthyovského Maďarska. Po obnovení ČSR po 2. svetovej vojne boli jej súčasťou a od 28.6.1948 boli zlúčené pod názvom dodnes používanom, Svodín. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Oficiálne stránky obce Svodín|url=http://www.svodin.sk/|vydavateľ=www.svodin.sk|dátum prístupu=2021-04-10}}</ref> == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol Nanebovzatia [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]], jednoloďová stavba v štýle luiséz s polygonálnym ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z rokov [[1792]]-[[1799]]. Autorom kostola s netradičným pôdorysom dvoch pretínajúcich sa oválov je pravdepodobne staviteľ J. Thalherr. Počas bojov v roku [[1944]] bol poškodený a prešiel obnovou v rokoch [[1957]]-[[1958]]. V interiéri sa nachádza zariadenie o niečo mladšie ako kostol, [[oltár]] v štýle luiséz a dva bočné [[klasicizmus|klasicistické]] oltáre [[Michal (anjel)|archanjela Michal]]a a sv. Rodiny z obdobia okolo roku [[1800]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Svodín - Kostol Nanebovzatia Panny Márie | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/svodin-kostol-nanebovzatia-panny-marie | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Fasády kostola sú členené zdvojenými lizénami a segmentovo ukončenými oknami so šambránami a nadokennými rímsami. Priečelie je členené slepými oknami so šambránami a suprafenestrami a vysokým [[pilaster|pilastrovým]] rádom ukončeným trojuholníkovým štítom s [[tympanón]]om. Veža vyrastá zo štítu lemovaného dekoratívnymi vázami, je členená pilastrami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a zvonovitou helmicou s laternou. * Ruíny kostola sv. Michala - V časti Maďarský Svodín stál do roku [[1945]] románsky dvojvežový kostol z [[13. storočie|13. storočia]], prestavaný neskôr na protitureckú pevnosť. Ustupujúce nemecké vojská ho vyhodili do vzduchu. Dnes je na jeho mieste rekonštruovaný pôvodný [[pôdorys]]. Archeologický výskum objavil ďalší románsky kostol z rovnakého obdobia aj v časti Nemecký Svodín. *Umelecká Galéria vo Svodíne - V roku 1999 v obci po prvýkrát zorganizovali Medzinárodný tábor výtvarného umenia. Odvtedy sa každoročne stretávajúumelci viacerých štátov (Slovensko, Maďarsko, Česko, Poľsko, Rumunsko, Kanada), ktorí zastupujú rôzne umelecké štýly a smery. Nakoľko výtvarní umelci časť tu vytvorenýchdiel darujú obci, samospráva sa rozhodla, že v budove oproti kostola zriadi z týchto diel galériu. *Dom ľudových tradícií a archeologické múzeum - Zriadili ho v bývalom roľníckom dome, ktorý sa svojím obrovským hospodárskym dvorom a vedľajšími stavbami zdal byť najvhodnejší na tento účel. Archeológovia SNM v rokoch 1995-2001 odkryli zvyšky zničeného kostola sv. Michala a na jeho stojaceho kostola staršieho pôvodu. Keďže boli objavené veľmi zaujímavé a poučné nálezy, samospráva obce rozhodla, že výsledky výskumu predstaví verejnosti vo forme výstavy. *Pamätník obetiam I. svetovej vojny - Sochu hrdinov, postavili v roku 1924 na počesť padlých v I. svetovej vojne. *Socha Pála Pathóa - Narodil sa v šľachtickej rodine 7. júna 1795 v Mužle. Jeho otcom je János Pathó, matkou Borbála Németh. Bol zástupcom sudcu v Ostrihome a referentom obce Svodín. V roku 1848 bol organizátorom miestnej národnej gardy. Zomrel 28. apríla 1855 na zápal pľúc v maďarskom Svodíne. Jeho hrob si môžete pozrieť na miestnom cintoríne. *Náučný chodník Strekov-Svodín - Východiskovým a cieľovým miestom náučného chodníka, s celkovou dĺžkou 9,3 km, budú rímsko-katolícke kostoly v obciach Strekov a Svodín. Na trase je osadených 6 vývesných tabúľ. Obsahové náplne tabúľ sú zamerané na vzácne druhy fauny a flóry, pútnické miesto Cigléd, ľudové tradície a kultúrnohistorické pamiatky obcí Strekov a Svodín a popis mariánskej cesty. *V obci mal sídlo šľachtický rod s predikátom Szôgyény ( zo Svodína), a tiež tam býval šľachtický rod Nisznyánszky. <gallery> Súbor:Szőgyén.jpg|Zaniknutý románsky kostol na pohľadnici </gallery> === Zaujímavosti === Bola tu nájdená [[sochárske dielo|soška]] ženy z 4. tisícročia pred Kr. == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} * [http://www.apsida.sk/c/42/svodin Apsida.sk]- profil zaniknutého románskeho kostola *https://www.visitdanube.eu/sk/pamatihodnosti-8 {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Nové Zámky}} [[Kategória:Svodín| ]] [[Kategória:Obce okresu Nové Zámky]] b60x6qw9wo0o375qon0o5j76jirqn2e 0 28987 8198567 8179055 2026-04-15T06:36:02Z Vasiľ 2806 /* Úvodná sekcia */ 8198567 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Strekov | Iné názvy = | Obrázok = Strekov1.JPG | Popis obrázku = Kostol Všetkých svätých | Znak = Kurt-strekov-cimer hivatalos.png | Vlajka = Strekov-nove zamky-flag.svg | Kraj = Nitriansky | Okres = Nové Zámky | Región = Podunajsko | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 47.901667 | Zemepisná dĺžka = 18.418889 | Nadmorská výška = 131 | Prvá zmienka = 1075 | Starosta = Ján Téglás<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[SZÖVETSÉG – Magyarok. Nemzetiségek. Regiók. ALIANCIA – Maďari. Národnosti. Regióny|SZÖVETSÉG – ALIANCIA]] | PSČ = 941 37 | Kód = 503550 | EČV = NZ | Predvoľba = +421-35 | Adresa = | E-mail = obec.strekov@stonline.sk | Telefón = 035/649 71 01 | Fax = 035/649 74 37 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.strekov.sk/index.php/sk | Commons = | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Strekov''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v Nitrianskom kraji v okrese [[Okres Nové Zámky|Nové Zámky]]. == Obyvateľstvo == '''Etnické a náboženské zloženie obyvateľstva'''<br />(podľa údajov z roku 2001) '''Etnické zloženie obyvateľstva''': * Maďari - 88,80 % * Slováci - 9,54 % *Rómovia - 0,99 % * Česi - 0,18 %<br />a iní '''Náboženské zloženie obyvateľstva''': * rímski katolíci - 94,72 % * bez vyznania - 2,51 % * protestanti (reformovaní) - 2,07 % * grécki katolíci - 0,04 %<br />a iní == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol Všetkých svätých, trojloďová pôvodne [[barok|baroková]] stavba s polygonálnym ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a predstavanou vežou, z roku [[1755]]. V roku [[1929]] bol rozšírený o bočné lode a prefasádovaný. Z pôvodného zariadenia sa v kostole dochovala baroková [[krstiteľnica]] z prvej polovice [[18. storočia]] a dve sochy svätcov z rovnakého obdobia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Strekov - Kostol Všetkých svätých | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/strekov-kostol-vsetkych-svatych | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Fasády sú členené opornými piliermi, [[pilaster|pilastrami]] a polkruhovo ukončenými oknami so šambránami a klenákmi. Priečelie je lemované dvoma trojosovými arkádovými [[portikus|portikami]]. Veža je členená kordónovými rímsami a pilastrami, v strednej časti má kazulové okno, ukončená je korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a ihlancovou helmicou. * Krížová cesta s kaplnkou [[Panna Mária|Mena Panny Márie]] v Cigléde z roku [[1857]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Obec Strekov | url = http://www.strekov.sk/obec-2/obec-strekov/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Oficiálne stránky obce Strekov | miesto = | jazyk = }}</ref> Ide o významné pútnické miesto. Kaplnka je [[historizmus|neorománska]] stavba s polkruhovým záverom a malou strešnou vežou. Jej fasády sú členené opornými piliermi, lizénovými rámami z režnej tehly a polkruhovo ukončenými oknami so suprafenestrami. [[Portál]] má polkruhové ukončenie a [[Vimperk (architektúra)|vimperk]]. Kalvária tu bola vybudovaná v roku [[1933]]. * [[Ľudová architektúra na Slovensku|Ľudový]] dom s hospodárskou časťou, jednopodlažná osempriestorová stavba na pôdoryse obdĺžnika z 20. rokov [[20. storočia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=6726 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> * Socha [[Anna (svätica)|sv. Anny]] z roku [[1816]]. Stojí pred budovou kostola. <gallery> Súbor:Kürt templom 1.JPG|Kostol Všetkých svätých Súbor:Kürt16.JPG|Kaplnka Mena Panny Márie v Cigléde Súbor:Kürt20.JPG Súbor:Kürt Szt Anna 1816.JPG|Socha sv. Anny </gallery> === Prírodné zaujímavosti === Národná sústava chránených území: * Chránený areál [[Alúvium Paríža]] Európska sústava chránených území ([[Natura 2000]]): * [[Chránené vtáčie územie Parížske močiare]] == Partnerské obce == * {{flagicon|Maďarsko}} [[Kirť]], [[Maďarsko]] * {{flagicon|Maďarsko}} [[Gyermely]], Maďarsko * {{flagicon|Maďarsko}} [[Hejőkürt]], Maďarsko * {{flagicon|Slovensko}} [[Mostová (obec)|Mostová]], [[Slovensko]] * {{flagicon|Slovensko}} [[Ohrady]], Slovensko * {{flagicon|Maďarsko}} [[Tiszakürt]], Maďarsko == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} {{Obce okresu Nové Zámky}} [[Kategória:Strekov| ]] [[Kategória:Obce okresu Nové Zámky]] puvf8lcbhxhzotpnbb8marvvzjhrtld 0 28988 8198566 8142712 2026-04-15T06:35:32Z Vasiľ 2806 /* Úvodná sekcia */ 8198566 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Sikenička | Iné názvy = | Obrázok = Kisgyarmat09.JPG | Popis obrázku = Kostol sv. Martina biskupa | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Sikenicka-nove zamky-flag.svg | Kraj = Nitriansky | Okres = Nové Zámky | Región = Hont | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 47.933333 | Zemepisná dĺžka = 18.681944 | Nadmorská výška = 119 | Prvá zmienka = 1135 | Starosta = Tímea Kálaziová<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[SZÖVETSÉG – Magyarok. Nemzetiségek. Regiók. ALIANCIA – Maďari. Národnosti. Regióny|SZÖVETSÉG – ALIANCIA]] | PSČ = 943 59 | Kód = 503541 | EČV = NZ | Predvoľba = +421-36 | Adresa = | E-mail = ocu.sikenicka@stonline.sk | Telefón = 036/758 91 02, 036/ 758 91 21 | Fax = 036/758 91 02 | Mapa = | Popis mapy = | Web = | Commons = Sikenička | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Sikenička''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Okres Nové Zámky|Nové Zámky]]. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol Narodenia [[Martin I. (pápež)|sv. Martina biskupa]], jednoloďová pôvodne [[románske umenie|románska]] stavba s polkruhovou [[apsida|apsidou]] a predstavanou vežou, z [[13. storočia]]. Výrazne bol prestavaný v [[18. storočí]] a rozšírený západným smerom v roku [[1887]]. Pristavaná časť lode má väčšiu šírku ako pôvodný interiér. Prestavbou prešiel podľa projektu G. Kissa z [[Nitra|Nitry]] v roku [[1948]]. Z románskej stavby sa zachovala pravdepodobne apsida zaklenutá [[koncha|konchou]]. Loď je plochostropá, na západe ukončená [[empora|emporou]]. V interiéri sa nachádza [[barok]]ový obraz sv. Marina darovaný [[Pálfiovci|Pálfiovcami]] a baroková [[kazateľnica]], oboje z druhej polovice 18. storočia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Sikenička - Kostol sv. Martina biskupa | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/sikenicka-kostol-sv-martina-biskupa | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Fasády kostola sú členené segmentovo ukončenými oknami a lizénami. Veža s lizénovými rámami je ukončená ihlancovou helmicou. * Vodný mlyn, technická pamiatka, trojpodlažná viacpriestorová stavba na pôdoryse obdĺžnika z obdobia pred rokom [[1898]]. Úpravami prešiel v rokoch [[1927]]-[[1930]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=6714 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Sikenička}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Nové Zámky}} [[Kategória:Sikenička| ]] [[Kategória:Obce okresu Nové Zámky]] 6nrkywx1gzawxl6hlk3iyct6460feaf 0 28989 8198508 8142663 2026-04-15T05:58:13Z Vasiľ 2806 /* Úvodná sekcia */ 8198508 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Bajtava | Iné názvy = | Obrázok = Bajta L.JPG | Popis obrázku = Kostol Narodenia Panny Márie | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Bajtava-nove zamky-flag.svg | Kraj = Nitriansky | Okres = Nové Zámky | Región = Hont | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 47.856389 | Zemepisná dĺžka = 18.745278 | Nadmorská výška = 174 | Prvá zmienka = [[1261]] | Starosta = Jozef Benkó<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 943 65 (pošta [[Kamenica nad Hronom]]) | Kód = 503037 | EČV = NZ | Predvoľba = +421-36 | Adresa = Obecný úrad<br/>Bajtava 86<br/>943 65  Kamenica nad Hronom | E-mail = oubajtava@stonline.sk | Telefón = 757 51 28 | Fax = 757 51 28 | Mapa = | Popis mapy = | Web = bajtava.sk | Commons = Bajtava | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Bajtava''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Okres Nové Zámky|Nové Zámky]]. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol Narodenia [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]], jednoloďová pôvodne [[barok|baroková]] stavba s pravouhlým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a malou strešnou vežou, z druhej polovice [[18. storočia]]. V roku [[1872]] bol rozšírený v duchu [[neoklasicizmus|neoklasicizmu]]. V interiéri sa nachádza [[gotika|gotická]] kamenná [[krstiteľnica]] na mnohouholníkovej pätke z [[15. storočia]]. Na [[oltár]]i je barokové [[tabernákulum]] z doby vzniku kostola.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Bajtava - Kostol Narodenia Panny Márie | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/bajtava-kostol-narodenia-panny-marie | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Fasády sú členené segmentovo ukončenými oknami so šambránami. Priečelie je ukončené konkávnym štítom ukončeným trojuholníkom s [[tympanón]]om. Drevená strešná veža je ukončená ihlancovou helmicou. <gallery> Súbor:Bajta T.JPG|Kostol Narodenia Panny Márie Súbor:Bajta07.JPG Súbor:Bajta08.JPG </gallery> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Nové Zámky}} [[Kategória:Bajtava| ]] [[Kategória:Obce okresu Nové Zámky]] j72f7cdhyv7s8qdr2vuasbxgwrsfuvz 0 28990 8198509 8143568 2026-04-15T05:58:35Z Vasiľ 2806 /* Úvodná sekcia */ 8198509 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Bánov | Iné názvy = | Obrázok = Banov-01-2022.jpg | Popis obrázku = Kostol sv. Michala archanjela | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Banov-nove zamky-flag.svg | Kraj = Nitriansky | Okres = Nové Zámky | Región = Dolná Nitra | Časti = | Rieka = [[Nitra (rieka)|Nitra]] | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.048889 | Zemepisná dĺžka = 18.192222 | Nadmorská výška = 121 | Prvá zmienka = 1113 | Starosta = Miloš Rybár<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 941 01 | Kód = 503045 | EČV = NZ | Predvoľba = +421-35 | Adresa = Obecný úrad<br/>Hviezdoslavova 34<br/>941 01  Bánov | E-mail = oubanov@Banov.sk | Telefón = 650 60 21, 650 60 22 | Fax = 657 11 42 | Mapa = | Popis mapy = | Web = Banov.sk | Commons = Bánov, Nové Zámky District | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Bánov''' (do roku 1948 Bánovská Kesa<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FOTO: Páranie peria, dožinky či žatva v Bánove alebo Ako sme žili v Československu | url = https://mynovezamky.sme.sk/c/22684943/nove-zamky-banov-ako-sme-zili-v-ceskoslovensku.html | vydavateľ = mynovezamky.sme.sk | dátum prístupu = 2024-06-06 | jazyk = sk | meno = | priezvisko = }}</ref>) je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Nové Zámky (okres)|Nové Zámky]]. == Polohopis == Obec leží v rovinnej časti [[Podunajská nížina|Podunajskej nížiny]], medzi mestami [[Nové Zámky]] a [[Šurany]]. Obcou preteká rieka [[Nitra (rieka)|Nitra]]. K obci patrí aj časť Nitrianska osada (miestnym dialektom nazývaná Svinčák). Obec Bánov sa nachádza v nadmorskej výške 112 m n. m. Od hlavného mesta Slovenskej republiky je vzdialená približne 100 km, od krajského mesta [[Nitra]] 35 km. Obec tvoria dve katastrálne územia - Malá Kesa a Bánov. == Dejiny == Prvá písomná zmienka o Bánove sa nachádza v druhej [[Zoborské listiny|Zoborskej listine]] z roku [[1113]]. Územie bolo ale osídlené minimálne od čias neolitu, 3000 rokov pred n. l., čo dokazujú nálezy v archeologickom nálezisku [[Zámeček]] nachádzajúcom sa 2,5 km severovýchodne v [[Nitriansky Hrádok|Nitrianskom Hrádku]] (mestská časť Šurian). Pôvodne tvorili obec dve samostatné sídla s názvom Kescu (dnešné katastrálne územie Bánov) a Qescu (k.ú. Malá Kesa). Po tom, čo bola obec Kescu darovaná vojvodovi Bánovi dostala pomenovanie Bankeszi. V 15. storočí patrila obec k zaniknutému Šurianskemu hradu. Od roku 1663 bolo celé územie v okolí Bánova pod správou Osmanskej ríše a jej spojencov. V roku 1685 sa podarilo habsburským vojskám vytlačiť Osmanov, avšak pôvodné obyvateľstvo zostalo značne zdecimované. Ich miesto nahradili kolonisti z moravského Slovácka, Záhoria a Uherského Brodu. Dôkazom sú podobné priezviská a tiež veľmi tvrdé, západné nárečie, ktoré sa zachovalo v obci dodnes. V rokoch 1845 a 1857 postihli obec dva veľké požiare, ktoré 2-krát zničili väčšiu časť budov. Napriek obrovským škodám sa obec spamätala a do roku 1900 je sprevádzkovaná železnica, v roku 1905 budova školy so 6-timi triedami a v roku 1912 budova obecného domu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = História obce Bánov - Oficiálne stránky obce Bánov | url = https://www.banov.sk/obec-394/informacie-o-obci/historia-obce-banov-/ | vydavateľ = www.banov.sk | dátum prístupu = 2024-06-06}}</ref>. V priebehu januára 1919 prevzala Československá armáda kontrolu nad územím Bánova, čím sa zavŕšila integrácia obce do novovzniknutého štátu [[Vznik Česko-Slovenska|Československa]]. V júni 1919 podnikla Maďarská republika rád vojenský útok z východnej strany. Československí vojaci zaujali obranné postavenie západne od obce. Následne 1200 členov Československej armády zatlačilo proti presile 4000 maďarských vojakov <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = História obce Bánov - Oficiálne stránky obce Bánov | url = https://www.banov.sk/obec-394/informacie-o-obci/historia-obce-banov-/ | vydavateľ = www.banov.sk | dátum prístupu = 2024-06-06}}</ref> a oslobodilo obec, ktorá sa opäť dostala pod správu Československa. Rovnako ako v celom Československu nastalo v 20-tych a 30-tych rokoch takzvané zlaté obdobie republiky. Je založený ochotnícky divadelný súbor, dobrovoľný hasičský zbor, do kultúrneho diania sa zapája Matica slovenská. V 2. svetovej vojne zažila obec najväčšie útrapy počas jej oslobodzovania. 28. marca 1945 je obec oslobodená Červenou armádou. Boje si vyžiadali životy 82 vojakov Červenej armády, 90 Nemcov a 10 civilistov. 11. júna 1948 mení obec názov z Bánovskej Kesy na Bánov. V sobotu 6. apríla 1985 <ref>Prvé dotyky s veľkou spartakiádou. In: NAŠE NOVOSTI, orgán OV KSS a ONV v Nových Zámkoch. April 16, 1985. p. [4].</ref> sa v tejto obci uskutočnila úplne prvá miestna [[spartakiáda]] v Československu v rámci [[Československá spartakiáda 1985|Československej spartakiády 1985]]. Bolo to prvé verejné spartakiádne vystúpenie cvičencov [[Československá spartakiáda 1985|Československej spartakiády 1985]] pod holým nebom v Československu. Miestnu spartakiádu slávnostne otvoril predseda MNV Miroslav Petráni, spartakiádu si prišiel pozrieť vedúci tajomník OV ČSZTV Karol Juričkovič, ktorý zastával aj dôležitú funkciu tajomníka okresného štábu ČSS `85. <ref>Na slovíčko s vedúcim tajomníkom OV ČSZTV. In: Šport: [vydanie bez hviezdičky] orgán Slovenského výboru ČSTV. Bratislava: Vydavateľstvo Šport, July 23, 1985. p. [5]. ISSN 0139-7001. Dostupné tiež z: https://dikda.snk.sk/view/uuid:48950da0-61d7-4a6e-8632-523a60a2abfd?page=uuid:cbdb7274-6f37-4d12-a7f0-b05b373de755</ref> Miestna [[spartakiáda]] v Bánove trvala takmer dve hodiny, cvičenci cvičili na trávniku štadiónu Lokomotíva Bánov. Spartakiádne skladby predviedli: rodičia a deti, najmladší žiaci, mladšie žiačky, mladší žiaci, staršie žiačky, starší žiaci, ženy. Spartakiády sa zúčastnili aj rodičia a deti a starší žiaci z [[Nové Zámky|Nových Zámkov]]. <ref>Prvé dotyky s veľkou spartakiádou. In: NAŠE NOVOSTI, orgán OV KSS a ONV v Nových Zámkoch. April 16, 1985. p. [4].</ref> Pri plánovaní termínu tejto spartakiády sa počítalo s priaznivými klimatickými podmienkami okresu Nové Zámky, ktoré umožnia cvičencom cvičiť vonku skôr, než v severnejších oblastiach republiky. Lenže šiesteho [[apríl|apríla]] 1985 nebolo počasie moc priaznivé, [[spartakiáda]] sa konala za chladného počasia, pričom cvičenci boli oblečení v predpísaných spartakiádnych úboroch. Len deti a najmladší žiaci mali možnosť sa obliecť o niečo teplejšie. == Obyvateľstvo == Väčšina obyvateľstva je slovenskej národnosti. Obyvateľstvo sa väčšinovo hlásilo ku slovenskej národnosti aj v období silnej [[Maďarizácia|maďarizácie]] na prelome 19. a 20. storočia. Sčítanie obyvateľstva<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SODB2021 - Obyvatelia - Základné výsledky | url = https://www.scitanie.sk/obyvatelia/zakladne-vysledky/struktura-obyvatelstva-podla-narodnosti/OB/SK0234503045/OB | vydavateľ = www.scitanie.sk | dátum prístupu = 2024-06-06}}</ref> z roku 2021 uvádza nasledovné pomery národností: * Slovenská: 92,67% (počet obyvateľov: 3426) * Maďarská: 1,14% (počet obyvateľov: 42) * Česká: 0,32% (počet obyvateľov: 12) * Rómska: 0,11% (počet obyvateľov: 4) * Rusínska: 0,03% (počet obyvateľov: 1) * Poľská: 0,03% (počet obyvateľov: 1) * Rusínska: 0,03% (počet obyvateľov: 1) * Srbská: 0,03% (počet obyvateľov: 1) * Rumunská: 0,03% (počet obyvateľov: 1) * Grécka: 0,03% (počet obyvateľov: 1) * Ruská: 0,03% (počet obyvateľov: 1) * Talianska: 0,03% (počet obyvateľov: 1) * Iná: 0,08% (počet obyvateľov: 3) * Nezistená: 5,49% (počet obyvateľov: 203) == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * Kaštieľ v časti Malá Kesa, dvojpodlažná dvojtraktová [[neorenesancia|neorenesančná]] stavba na pôdoryse nepravidelného obdĺžnika z prelomu [[19. storočie|19.]] a [[20. storočia]]. Úpravami prešiel v roku [[1921]]. Obnovený bol v rokoch [[2000]]-[[2002]], keď bol rozšírený.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=6708 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> Kaštieľu dominuje asymetricky umiestnená nárožná veža s ihlancovou helmicou. Vstup je riešený ako jednoosový oblúkový [[portikus]]. Parter je dekorovaný priebežným pásovaním, poschodie lizénovými rámami. Polkruhovo ukončené okná poschodia majú profilované šambrány s klenákmi, boli však upravované počas poslednej obnovy. Priečelie je ukončené [[atika|atikou]] so segmentovým štítom s [[tympanón]]om. Pri kaštieli sa nachádza krajinársky park.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=6709 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol [[Michal (anjel)|sv. Michala archanjela]], jednoloďová [[klasicizmus|klasicistická]] stavba s pravouhlým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku [[1842]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Rímsko-katolícke kostoly v okrese Nové Zámky | url = https://krizom-krazom.eu/regiony/kostoly-v-okrese-nove-zamky | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Krížom-krážom | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210320204351/https://krizom-krazom.eu/regiony/kostoly-v-okrese-nove-zamky | dátum archivácie = 2021-03-20 }}</ref> Fasády kostola sú členené polkruhovo ukončenými oknami a termálnymi oknami. Priečelie je členené lizénovým rámom a stredným termálnym oknom. Veža má nárožné skosenia, je ukončená ihlancovou helmicou. <gallery> Súbor:Bánkeszi templom 2.JPG|Kostol sv. Michala archanjela Súbor:Bánkeszi templom 3.JPG Súbor:Bánkeszi templom 4.JPG Súbor:Bánkeszi templom 5.JPG </gallery> === Kultúra === Obec je kultúrne bohatá, osemdesiatročnú tradíciu tu má ochotnícke divadlo. V obci pôsobi od roku 1992 aj netradičná dychová kapela [[Kesanka]], od roku 1995 [[Veľký dychový orchester Bánovčanka]] a od roku 2010 [[Detský dychový orchester Rosička]]. Všetky hudobné telesá reprezentujú obec po celom Slovensku aj v zahraničí. Ďalej v obci pôsobí spevácky zbor Galabriel, spevácke zoskupenie Rozmarínky a Bánovskí seniori. V obci pôsobí občianske združenie Kesa Nostra ktorého činnosť je zameraná na organizovanie spoločenských podujatí. Vzniku organizácie predchádzala príprava spoločenských podujatí; po prvotnej Štefanskej diskotéke v roku 2010 vznikol u nadšencov nápad organizovania viacerých spoločenských akcií. Počas príprav Mládežníckeho discoplesu bolo založené občianske združenie Kesa Nostra (v preklade Naša Kesa). Kesa Nostra ponúka obyvateľom a návštevníkom obce pestrú paletu akcií. Má za sebou sériu filmových večerov a prednášok, množstvo diskoték, plesy, zábavy, rozprávkové noci pre deti či obecné zabíjačky. OZ organizovalo Vidiecke hry, ktorých súčasťou bol koncert skupiny [[Vidiek (skupina)|Vidiek]]. Veľkú obľubu si získala "Keská pasuvačka" na Štrkárni a mini pivný festival Oktobeerfest, kde koncertovala kapela [[Chiki liki tu-a]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Občianske združenie Kesa Nostra, Bánov | url = http://www.kesanostra.sk/ | vydavateľ = kesanostra.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-10-30 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20161101164549/http://www.kesanostra.sk/ | dátum archivácie = 2016-11-01 }}</ref> == Životné prostredie == V juhovýchodnej časti obce sa nachádza územie Európskeho významu v správe Štátnej ochrany prírody s názvom Zátoň. Zátoň je súčasťou chránenej krajinnej oblasti Dunajské luhy a je zaradené do európskej siete chránených území [[Natura 2000|NATURA 2000]]. Súčasťou ochrany sú napríklad vŕbovo-topoľové a jelšové lesy a živočíchy kunka červenobruchá, roháč obyčajný, alebo vydra riečna. == Šport == V obci vyniká futbal spolu so stolným tenisom. V minulosti mala obec veľa talentov v športovej streľbe. V roku 1974 sa vybudovala 50 metrová strelnica, ktorá je dodnes v prevádzke. == Osobnosti obce == === Rodáci === * [[Veronika Terézia Racková]] (* [[1958]] – † [[2016]]), [[misionár]]ka * [[Anton Dragúň]] (* [[1942]]), futbalista a tréner * [[Peter Oremus (tréner)|Peter Oremus]], (* [[1970]]) hokejový tréner, hokejista == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.banov.sk Oficiálna stránka obce] {{Obce okresu Nové Zámky}} [[Kategória:Bánov (okres Nové Zámky)| ]] [[Kategória:Obce okresu Nové Zámky]] 1e4fn6ldlihsscc327fda8s1wuz9a3h 0 28991 8198512 8149623 2026-04-15T05:59:38Z Vasiľ 2806 /* Úvodná sekcia */ 8198512 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Belá | Iné názvy = | Obrázok = Belá sk kostol.JPG | Popis obrázku = Kostol Povýšenia sv. Kríža | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Bela-nove zamky-flag.svg | Kraj = Nitriansky | Okres = Nové Zámky | Región = Podunajsko | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 47.832222 | Zemepisná dĺžka = 18.597778 | Nadmorská výška = 186 | Prvá zmienka = [[1132]]/[[1138]] | Starosta = Klaudia Pintérová<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislá]] | PSČ = 943 53 (pošta [[Ľubá]]) | Kód = 503061 | EČV = NZ | Predvoľba = +421-36 | Adresa = Obecný úrad<br/>Belá 32<br/>943 53  Ľubá | E-mail = oubela@mail.viapvt.sk | Telefón = 758 61 11 | Fax = 758 61 35 | Mapa = | Popis mapy = | Web = obec-bela.sk | Commons = | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Belá''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Okres Nové Zámky|Nové Zámky]]. Nachádza sa v juhovýchodnej časti [[Podunajská pahorkatina|Podunajskej pahorkatiny]], v časti [[Belianske kopce]]. == Symboly obce == === Erb === Erb obce je v [[Heraldický register Slovenskej republiky (register)|Heraldickom registri Slovenskej republiky]] zapísaný takto: V zelenom štíte pod dvoma zlatými položenými klasmi - vľavo dlhším - strieborné, hrotmi nadol smerujúce radlice, ovenčené zlatými ratolesťami. === Vlajka === Pozostáva z troch pozdĺžnych pruhov bielej, žltej a zelenej farby s pomerom strán 2:3, je ukončená troma cípmi. Zárezy siahajú do tretiny listu.<ref name="MON">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Sedláková a spol. | odkaz na autora = | titul = Belá 870 | url = http://obecbela.sk/monografia---bela-870.html | dátum vydania = 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 04.10.2012 | vydavateľ = Obec Belá | miesto = Belá | url archívu = https://web.archive.org/web/20130511044653/http://obecbela.sk/monografia---bela-870.html | dátum archivácie = 2013-05-11 }}</ref> == Dejiny == Belá sa môže pýšiť pomerne bohatou históriu. Jej dejiny sú úzko späté s minulosťou [[Štúrovo|Štúrova]] a [[Ostrihom]]u. Na základe písomných záznamov sa dá predpokladať, že cez toto územie prechádzali [[Légia (staroveký Rím)|légie]] [[Staroveký Rím|rímskych]] [[cisár]]ov. Okolo roku [[120]] to bolo vojsko cisára [[Hadrián]]a a neskôr okolo roku [[195]] zasa vojsko [[Lucius Septimius Severus|Lucia Septima Severa]]. V čase [[Sťahovanie národov|sťahovania národov]] toto územie obsadili [[Frankovia|franské]] a [[Slovania|slovanské kmene]]. Okolo roku [[1000]] sa Ostrihom a jeho okolie stalo majetkom [[Uhorsko|uhorského]] [[Kráľ (panovník)|kráľa]] [[Štefan I. (Uhorsko)|Štefana I]]. Prvá písomná zmienka o Belej pochádza z roku [[1138]], kedy bola vydaná Dömöšská listina podľa ktorej bola obec majetkom Dömöšského prepošstva. Rok písomnej zmienky zaraďuje Belú medzi najstaršie písomne doložené písomnosti na území dnešného [[Slovensko|Slovenska]]. V rokoch [[1247]] a [[1257]] sa spomína obec Belá (Boros Béla) ako majetok kapituly a majetok kráľovnej. Kráľovná Alžbeta darovala polia Petrovi, synovi Mikuláša Karvaja z rodu Zovard, za jeho zásluhy v [[Bitka na Moravskom poli|bitke na Moravskom poli]] ([[1278]]). V roku [[1367]] kráľ [[Ľudovít I. (Uhorsko)|Ľudovít]] daroval obec Jákovi, synovi Mikuláša Ebnbrandiho. V tomto období sa začalo rozvíjať aj poľnohospodárstvo. V roku [[1434]] kráľ [[Žigmund (Svätá rímska ríša)|Žigmund]] daroval obec Tomášovi a Bálintovi Pogánytelkimu ako odmenu za zásluhy v boji proti [[Husitstvo|husitom]]. V roku [[1507]] už v dokumentoch nachádzame zmienku o Veľkej a Malej Belej. Malá Belá bola vo vlastníctve Bélu Bálinta a Veľká Belá bola majetkom Jána Pozsára. Okolo roku [[1543]] Turci obec obsadili a neskôr aj zničili. Turecká okupácia tohto územia trvala s malými prestávkami približne 150 rokov. V roku [[1700]] sa už obec uvádza ako majetok [[Esterháziovci|Eszterháziovcov]]. Počas bitky pri Kravanoch nad Dunajom tu bol hlavný vojenský tábor [[František II. Rákoci|Františka II. Rákociho]]. V roku [[1732]] obec vlastnil Jozef Tersztyánszky. Zároveň sa začala rekonštrukcia kaštieľa na francúzsky barokový štýl. V roku [[1770]] sa obec stala majetkom zemepána Andrása Toröka, župana [[Oravská župa (Uhorsko)|Oravskej župy]], ktorý sa pustil do veľkolepej výstavby v obci. V roku [[1900]] patrilo viac ako polovica obce Dr. Žigmundovi Bródymu, ktorý dal v roku [[1905]] postaviť v obci školu. Kaštieľ a k tomu prislúchajúce hospodárstvo sa stal od roku [[1909]] vlastníctvom rodiny Ullmannovcov.<ref name="MON" /> 20. septembra 2025 bola na budove školy slávnostne odhalená pamätná tabuľa Zsigmondovi Bródymu ako vyjadrenie vďaky obyvateľov obce. Tabuľu odhalil pra-pravnuk Samuela Bródyho maďarský spevák, hudobník a textár János Bródy. Samuel/Samu Bródy pokračoval v podporovaní školy po smrti svojho brata Zsigmonda aj v dobe, keď panstvo v Belej vlastnila rodina Ullman. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol Povýšenia sv. Kríža, jednoloďová [[barok|baroková]] stavba s pravouhlým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]], [[transept]]om a predstavanou vežou, z rokov [[1732]]-[[1755]]. Kostol vznikol spoločne s kaštieľom, ktorého je súčasťou. Neobarokovou úpravou prešiel v roku [[1868]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=6570 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> Fasády kostola sú členené [[pilaster|pilastrami]], veža vyrastá z konkávne prehnutého priečelia vo forme [[rizalit]]u. Je členená kordónovými rímsami a pilastrami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a barokovou helmicou. [[Portál]] kostola je lemovaný kvádrovaním a volútovou supraportou s reliéfnymi [[obelisk]]ami. Nad portálom je nika so sochou [[Ježiš Kristus|Krista]] na kríži. * Kaštieľ Belá, dvojpodlažná pôvodne baroková šesťkrídlová stavba s vnútorým nádvorím z rokov 1732-1755. Kaštieľ spolu s kostolom vybudoval Ján Terstyánsky. Výraznou prestavbou a dostavbou v štýle luiséz prešiel v roku [[1798]]. V roku [[1834]] bol doplnený v duchu [[klasicizmus|klasicizmu]]. Z tohto obdobia pochádza výmaľba interiérov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Belá | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/bela | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Poslednými majiteľmi kaštieľa pred znárodnením boli Ullmanovci. Počas socializmu bol kaštieľ využívaný ako poľnohospodárska škola, v rokoch [[1956]]-[[1959]] väznica pre politických väzňov a nakoniec veľkosklad domácich potrieb. Zdevastovanú stavbu v roku [[2000]] odkúpili potomkovia posledných majiteľov a vybudovali tu rezidenciu s hotelom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Belá (Štúrovo), kaštieľ | url = https://www.obnova.sk/pamiatka/bela-sturovo-kastiel | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Obnova.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Uličné krídlo kaštieľa je členené v parteri polkruhovo ukončenými oknami so šambránami a štukovými suprafenestrami. Pravouhlo ukončené okná poschodia majú len profilované šambrány. Portál kaštieľa je riešený ako polkruhový vjazd členený pilastrami s konzolami nesúcimi rímsu s [[atika|atikou]], v ktorej prelamovanom štíte je rodinný erb. Uličné krídlo je lemované dvoma vežami ukončenými segmentovým štítom s nikou. Pri kaštieli sa nachádza záhrada a krajinársky park. <gallery> Súbor:Béla CH 2.JPG|Kostol Povýšenia sv. Kríža s kaštieľom Súbor:Kaštieľ Belá 1.jpg|Záhradné krídlo kaštieľa Súbor:Béla CH 3.JPG Súbor:Kaštieľ Belá 2.jpg|Nádvorie kaštieľa Súbor:Béla CH 4.JPG|Interiér kaštieľa </gallery> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Nové Zámky}} [[Kategória:Belá (okres Nové Zámky)| ]] [[Kategória:Obce okresu Nové Zámky]] 1pm2yufrlbn617t582ywkk8lfg7pn9r 0 28992 8198565 8162348 2026-04-15T06:35:15Z Vasiľ 2806 /* Úvodná sekcia */ 8198565 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Semerovo | Iné názvy = | Obrázok = | Popis obrázku = | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Semerovo-nove zamky-flag.svg | Kraj = Nitriansky | Okres = Nové Zámky | Región = Podunajsko | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.016667 | Zemepisná dĺžka = 18.350000 | Nadmorská výška = 147 | Prvá zmienka = 1210 | Starosta = Peter Čelko<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 941 32 | Kód = 503533 | EČV = NZ | Predvoľba = +421-35 | Adresa = | E-mail = obec.semerovo@stonline.sk | Telefón = 035/647 41 01 | Fax = 035/645 00 10 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.semerovo.sk | Commons = | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Semerovo''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Okres Nové Zámky|Nové Zámky]]. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol [[Panna Mária|Panny Márie Nanebovzatej]], jednoloďová [[barok]]ová stavba so segmentovým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]], bez veže, z polovice [[18. storočia]]. Stojí na mieste staršej stavby. V rokoch [[1812]] a [[1955]] prešiel úpravami. Presbytérium je [[klenba|zaklenuté]] českou plackou, loď je plochostropá. Nachádza sa tu [[neogotika|neogotický]] [[oltár]], zo staršieho barokového z doby vzniku kostola sa dochoval štít, maľované postavy a sochy anjelov. Kostol má hladké fasády členené polkruhovo ukončenými oknami. Nad [[portál]]om je umiestnená nika so sochou [[Madona|Madony]] z polovice 18. storočia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Semerovo - Kostol Nanebovzatia Panny Márie | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/semerovo-kostol-nanebovzatia-panny-marie | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Priečelie je ukončené barokovým štítom s prelamovanou rímsou. Do fasády kostola je sekundárne osadený [[Rímska ríša|rímsky]] náhrobok s [[latinčina|latinským]] nápisom z roku 229.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vzácne pamiatky | url = https://semerovo.eu/index.php/zakladne-udaje/vzacne-pamiatky | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Oficiálne stránky obce Semerovo | miesto = | jazyk = }}</ref> Pri kostole stojí moderná drevená zvonica. == Partnerské obce<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Partnerské obce – Obec Semerovo|url=https://semerovo.sk/?p=567|vydavateľ=semerovo.sk|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-12-04|miesto=|jazyk=}}</ref> == * {{flagicon|Česko}} [[Šatov]], [[Česko]] * {{flagicon|Poľsko}} [[Nisko]], [[Poľsko]] == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Nové Zámky}} [[Kategória:Semerovo| ]] [[Kategória:Obce okresu Nové Zámky]] salma7ssell54verhraozs0bffx8uxs 0 28993 8198564 8142710 2026-04-15T06:34:57Z Vasiľ 2806 /* Úvodná sekcia */ 8198564 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Salka | Iné názvy = | Obrázok = Szalka14.JPG | Popis obrázku = | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Salka-nove zamky-flag.svg | Kraj = Nitriansky | Okres = Nové Zámky | Región = Hont | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 47.887778 | Zemepisná dĺžka = 18.755556 | Nadmorská výška = 109 | Prvá zmienka = 1252 | Starosta = Silvia Cagalová<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislá]] | PSČ = 943 61 | Kód = 503525 | EČV = NZ | Predvoľba = +421-36 | Adresa = Obecný úrad Salka Hlavná 97 | E-mail = obecsalka@stonline.sk | Telefón = 036/758 51 01 | Fax = 036/753 02 31 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.obecsalka.sk | Commons = Salka | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Salka''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Okres Nové Zámky|Nové Zámky]]. == Polohopis == Dedina leží pri rieke [[Ipeľ]], v tesnej blízkosti [[Maďarsko|maďarskej]] štátnej hranice. Dňa [[12. júl|12. júla]] [[1957]] bol na miestnej hydrometeorologickej stanici zaznamenaný zrážkový rekord za 24 hodín. Počas silnej búrky sprevádzanej prívalovými zrážkami spadlo v obci medzi 15.45 hod. až 16.50 hod. až 228,5 milimetra zrážok, pričom celkový úhrn za 24 hodín činil až 231,9 milimetra. Tento slovenský rekord zostáva neprekonaný až do dnešného dňa. Obdobné merania boli zaznamenané aj v iných obciach na slovenskej aj maďarskej strane.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pred 61 rokmi padol na Slovensku zrážkový rekord | url = https://www.imeteo.sk/spravy/pred-61-rokmi-padol-na-slovensku-zrazkovy-rekord-2 | vydavateľ = iMeteo.sk | dátum vydania = 2018-07-12 | dátum prístupu = 2025-04-06 | jazyk = sk | priezvisko = iMeteo.sk}}</ref> == Dejiny == Prvá písomná zmienka o obci, je z [[13. storočie|13. storočia]] (Zalka). V roku [[1754]] priznala [[Mária Terézia]] Salke obmedzené mestské práva. Maďarský názov obce je Ipolyszalka. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol Nanebovzatia [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]], jednoloďová [[barok|baroková]] stavba so segmentovým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a predstavanou vežou, z roku [[1700]]. Vo východnej stene presbytéria je zamurovaný fragment ostenia [[portál]]u zo zaniknutého [[románske umenie|románskeho]] kostola, ktorý stál v areáli cintorína na južnom okraji dediny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Salka | url = https://apsida.sk/c/1655/salka | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Apsida.sk | miesto = | jazyk = }} </ref> Fasády kostola sú členené zdvojenými lizénami a segmentovo ukončenými oknami so šambránami. Priečelie s predstavanou vežou je ukončené štítom s prelamovanou rímsou. Veža s nárožným zaoblením je členená [[pilaster|pilastrami]] a ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a barokovou helmicou s laternou. <gallery> Súbor:Szalka10.JPG|Kostol Nanebovzatia Panny Márie Súbor:Szalka07.JPG Súbor:Szalka05.JPG Súbor:Szalka06.JPG|Fragment románskeho portálu </gallery> == Občianska vybavenosť == Od roku [[1994]] je tu otvorený priechod štátných hraníc do maďarskej obce [[Letkés|Letkýš]]. Kultúrne podujatia sa v letných mesiacoch odohrávajú v miestnom amfiteátri. == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Nové Zámky}} [[Kategória:Salka| ]] [[Kategória:Obce okresu Nové Zámky]] meofim1ta1wx7p0221fcrrkpkupz5tu 0 28994 8198563 8142709 2026-04-15T06:34:29Z Vasiľ 2806 /* Úvodná sekcia */ 8198563 wikitext text/x-wiki {{iné významy}} {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Rúbaň | Iné názvy = | Obrázok = Rúbaň1.JPG | Popis obrázku = Kostol sv. Imricha | Znak = Für-címer.gif | Vlajka = Ruban-nove zamky-flag.svg | Kraj = Nitriansky | Okres = Nové Zámky | Región = Podunajsko | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 47.928889 | Zemepisná dĺžka = 18.399444 | Nadmorská výška = 135 | Prvá zmienka = 1268 | Starosta = Štěpánka Zacharová<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[SZÖVETSÉG – Magyarok. Nemzetiségek. Regiók. ALIANCIA – Maďari. Národnosti. Regióny|SZÖVETSÉG – ALIANCIA]] | PSČ = 941 36 | Kód = 503517 | EČV = NZ | Predvoľba = +421-35 | Adresa = | E-mail = podatelna@obecruban.sk | Telefón = 035/649 91 01, 640 75 31 | Fax = 035/646 05 31 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.obecruban.sk | Commons = Rúbaň | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Rúbaň''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Okres Nové Zámky|Nové Zámky]]. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * Horváthyovský [[kaštieľ]], jednopodlažná [[klasicizmus|klasicistická]] stavba na pôdoryse obdĺžnika z druhej polovice [[18. storočia]]. Stojí na základoch staršej stavby. V roku [[1830]] bol prestavaný rodinou Jankovičovcov. V roku [[1887]] bol [[neoklasicizmus|neoklasicisticky]] prestavaný Júliusom Steigerom. Posledným vlastníkom kaštieľa do znárodnenia bol Aladár [[Zičiovci|Ziči]]. Pri kostole stojí štvorcová stavba prepojená s kaštieľom, ktorá slúžila personálu kaštieľa. Interiéry kaštieľa sú plochostropé. Nachádza sa tu pôvodný kozub z čierneho mramoru.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Rúbaň | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/ruban | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Fasáde kaštieľa dominuje jednoosový arkádový [[portikus]] ukončený kupolou a asymetricky umiestnená veža s ihlancovou helmicou. Nárožia kaštieľa sú členené [[bosáž|bosovaním]], okná majú profilované šambrány s klenákmi. <gallery> Súbor:SF-IMG 2456.jpg|Zrekonštruovaný pôvodný Horváthyovský kaštieľ Súbor:SF-IMG 2462.jpg|Bočné priečelie Horváthyovského kaštieľa Súbor:SF-IMG 2472.jpg|Nová budova s ubytovaním v rámci Château Rúbaň Súbor:SF-IMG 2453.jpg|Studňa v areáli Château Rúbaň </gallery> * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol [[Svätý Imrich|sv. Imricha]], jednoloďová [[historizmus|neorománska]] stavba s polygonálnym ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a predstavanou vežou, z roku [[1908]]. Stojí na mieste staršej [[stredovek]]ej stavby, ktorá bola zničená požiarom v roku [[1890]]. Interiér je zaklenutý valenou [[klenba|klenbou]]. Z pôvodného zariadenia sa tu nachádza voľný [[barok]]ový obraz Modliaceho sa sv. Imricha z [[18. storočia]] pochádzajúci z pôvodného [[oltár]]a. Bočný oltár [[Ježiš Kristus|Ježišovho]] srdca je z roku [[1913]]. [[Organ]] od firmy Rieger z [[Viedeň|Viedne]] pochádza z 80. rokov [[19. storočia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kultúrne pamiatky | url = https://www.obecruban.sk/obec-242/pamiatky/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Oficiálne stránky obce Rúbaň | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20201202160755/https://www.obecruban.sk/obec-242/pamiatky/ | dátum archivácie = 2020-12-02 }}</ref> Fasády kostola sú členené opornými piliermi, termálnymi oknami a polkruhovo ukončenými oknami so šambránami. Veža je členená kordónovými rímsami, lizénovými rámami a ukončená ihlancovou helmicou. <gallery> Súbor:Fűr024.JPG|Kostol sv. Imricha Súbor:Fűr023.JPG Súbor:Fűr06.JPG Súbor:Fűr056.JPG|Interiér kostola Súbor:Fűr030.JPG </gallery> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Rúbaň}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Nové Zámky}} [[Kategória:Rúbaň| ]] [[Kategória:Obce okresu Nové Zámky]] d0ju1f3aptjh8cl5jltde512thkt8vf 0 28995 8198561 8142707 2026-04-15T06:33:30Z Vasiľ 2806 /* Úvodná sekcia */ 8198561 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Radava | Iné názvy = | Obrázok = Radava kostol 04.jpg | Popis obrázku = kKostol sv. Ducha | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Radava-nove zamky-flag.svg | Kraj = Nitriansky | Okres = Nové Zámky | Región = Tekov | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.094167 | Zemepisná dĺžka = 18.301944 | Nadmorská výška = 145 | Prvá zmienka = 1237 | Starosta = Marian Chrenko<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 941 47 | Kód = 503495 | EČV = NZ | Predvoľba = +421-35 | Adresa = | E-mail = radava@stonline.sk | Telefón = 035/650 58 70, 035/ 650 58 71, 035/650 58 31 | Fax = 035/658 23 31 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.radava.sk | Commons = Radava | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Radava''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Nové Zámky (okres)|Nové Zámky]]. == Polohopis == Obec Radava sa nachádza v Požitaví na cestnom ťahu [[Šurany]] - [[Levice (Slovensko)|Levice]], neďaleko [[Podhájska|Podhájskej]]. Stred obce Radava leží v nadmorskej výške 145 m n. m. Obec sa rozkladá na menších vŕškoch a rovinách. Radava leží 10 kilometrov od mesta Šurany a 80 kilometrov od hlavného mesta [[Bratislava]]. == Dejiny == Hoci prvý známy záznam o Radave je z roku [[1237]], keď bol uhorským panovníkom kráľ [[Belo IV.]], samotná obec a jej široké okolie majú oveľa staršiu históriu. Z archeologických výskumov sa predpokladá, že v Radave bolo osídlenie už v neolite v čase 6000 až 3000 rokov pred Kr. V lokalite sa nachádza aj sídlisko volútovej – lineárovej kultúry. Je to najstaršia známa roľnícka kultúra v Európe (asi z čias 5. tisícročia pred Kr.). V druhej polovici [[20. storočia]] boli objavené aj artefakty z doby bronzovej, staroslovanské sídlisko z čias kniežaťa [[Pribina|Pribinu]], [[Rastislav (Veľká Morava)|Rastislavovej]] a [[Svätoplukova ríša|Svätoplukovej ríše]] z [[9. storočie|9. storočia]]. Niekdajšia Radava sa delila na dve osady. V polovici [[15. storočie|15. storočia]] sa spomína Kostolná Radava a od roku [[1534]] je písomne doložená aj Malá Radava - Kys Rendwe. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol sv. Ducha, jednoloďová pôvodne [[barok|baroková]] stavba s polygonálnym ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku [[1767]]. Stojí na mieste staršej [[stredovek]]ej stavby, ktorá bola ale zasvätená [[Peter (apoštol)|sv. Petrovi]]. Donátorom stavby súčasného kostola bol Štefan Motešický. V rokoch [[1981]]-[[1985]] prešiel komplexnou obnovou. Pod loďou kostola sa nachádza krypta rodiny Dóriovcov. Presbytérium je zaklenuté valenou [[klenba|klenbou]] s [[luneta]]mi, loď je zaklenutá troma poľami pruskej klenby. Nachádza sa tu klasicistický [[oltár]] s maľbou Zoslanie sv. Ducha z roku [[1815]] od Franza Schöna z [[Viedeň|Viedne]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Radava - Kostol sv. Ducha | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/radava-kostol-sv-ducha | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Fasády kostola sú členené segmentovo ukončenými oknami. Veža vyrastá zo štítového priečelia s [[volúta]]mi vo forme [[rizalit]]u. Je lemovaná nárožným zaoblením a ukončená korunnou rímsou s terčíkom a zvonovitou helmicou. Priečelie je lemované dvoma nikami so sochami svätcov. <gallery> Súbor:Radava kostol 03.jpg|Kostol sv. Ducha Súbor:Radava kostol 01.jpg Súbor:Radava kostol 05.jpg|Detail veže Súbor:Radava kostol 09.jpg|Sochy svätcov v nikách Súbor:Radava kostol 10.jpg </gallery> == Hospodárstvo == V Radave je vo veľkej miere rozvinuté [[poľnohospodárstvo]]. Darí sa vinohradníctvu i pestovaniu zeleniny a rôzneho druhu ovocia. == Občianska vybavenosť == V obci sa nachádza knižnica a Dom kultúry, ktorý slúži rôznym kultúrnym a spoločenským podujatiam, diskotékam, či svadbám. Športovým nadšencom je k dispozícií futbalové ihrisko a Športový klub s posilňovňou a stolným tenisom. V obci je aj moderný rímskokatolícky kostol sv. [[Konštantín Filozof|Cyrila]] a [[Svätý Metod|Metoda]] postavený a posvätený v roku [[1970]] a konsekrovaný až 13. októbra roku [[1991]]. Jeho autormi sú Ing. akad. arch. [[Vladimír Záborský]] a Ing. [[Ján Jendželovský]] s manželkou Alicou. Autorom vitráží je Ak. arch. [[Ján Šimo-Svrček]]. Na čelnom murive je farebná vitráž patrónov sv. Cyrila a Metoda. Táto i všetky ostatné farebné vitráže okien boli vyhotovené v roku 1971. V sakristii sa nachádza novogotický oltár premiestnený z bohostánku Ducha Svätého. == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} {{Obce okresu Nové Zámky}} [[Kategória:Radava| ]] [[Kategória:Obce okresu Nové Zámky]] 0t09kvwo22i1r8glqpkdf0s6ld6ca5o 0 28996 8198560 8142705 2026-04-15T06:33:11Z Vasiľ 2806 /* Úvodná sekcia */ 8198560 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Pozba | Iné názvy = | Obrázok = Kostol_v_obci_Pozba.jpg | Popis obrázku = Reformovaný kostol | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Pozba-nove zamky-flag.svg | Kraj = Nitriansky | Okres = Nové Zámky | Región = Tekov | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.113889 | Zemepisná dĺžka = 18.386111 | Nadmorská výška = 156 | Prvá zmienka = [[1245]] | Starosta = Katarína Ivaničová<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislá]] | PSČ = 941 51 | Kód = 503487 | EČV = NZ | Predvoľba = +421-35 | Adresa = Pozba 225 | E-mail = ocupozba@itaxnet.sk | Telefón = 035/651 51 22 | Fax = 035/650 69 66 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.pozba.sk | Commons = Pozba | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Pozba''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Okres Nové Zámky|Nové Zámky]]. == Dejiny == Obec sa spomína roku 1245 pod názvom Pazuba, roku [[1327]] Pozba, Bozba, roku [[1786]] Pozba; maď. Pozba. Obec patrila zemanom z Radavy, roku [[1339]] zemanom z Baračky, roku [[1496]] zemanom z Trávnice, r. [[1534]] Aczellovcom, neskoršie Benčíkovcom a Barlanghyovcom, roku [[1634]] bola poplatná Turkom i cisárovi. Roku [[1534]] mala 7 [[porta (daňová jednotka)|port]], roku [[1601]] 49 domov, roku [[1720]] 11 daňovníkov, roku [[1828]] 53 domov a 351 obyvateľov, ktorí sa zaoberali poľnohospodárstvom. Za I. ČSR obyvatelia pracovali ako poľnohospodársky robotníci na veľkostatkoch. V rokoch [[1938]]-[[1945]] bola obec pripojená k Maďarsku. V roku [[1947]] prebehol odsun obyvateľov maďarskej národnosti do Maďarska. JRD v obci Pozba bolo založené roku [[1957]]. Obyvatelia pracujú v poľnohospodárstve a v podnikoch v okolitých mestách. Podľa sčítania v roku 2021 žilo v obci 456 obyvateľov, z toho 135 (29,6%) Slovákov a 313 (68,6%) Maďarov. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku|Reformovaný]] kostol, jednoloďová [[klasicizmus|klasicistická]] [[tolerančný patent|tolerančná]] stavba s polygonálnym záverom a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku [[1785]]. Stojí pravdepodobne na mieste staršieho reformovaného kostola. Obnovou prešiel v roku [[1866]]. Asi v roku [[1926]] bol rozšírený o vežu. Interiér je plochostropý. Fasády kostola sú členené lizénovými rámami a pravouhlo ukončenými oknami so šambránami. Veža vyrastá z priečelia s prelamovaným štítom a párom dekoratívnych váz. Je členená lizénami a ukončená korunnou rímsou s oblúčkovým vlysom a barokovou helmicou. Nachádzajú sa tu dva zvony z roku [[1791]] a [[1868]]. Bočný [[portál]] má ostenie s klenákom s vročením [[1785]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Pozba - Kalvínsky kostol | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/pozba-kalvinsky-kostol | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> * Kaplnka Sedembolestnej [[Mária (matka Ježiša)|Panne Márie]], jednoloďová stavba s polygonálnym záverom a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku [[1914]]. Nachádza sa v lese v lokalite Studnička. Fasády sú členené lizénami priečelie je lemované párom [[nika|ník]] so sochami svätcov. Ide o pútnické miesto. V jej blízkosti je druhá klaplnka, z roku 1926. == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Nové Zámky}} [[Kategória:Pozba| ]] [[Kategória:Obce okresu Nové Zámky]] gcsb0q5zvxzdwvw0o0egprwe76jebmv 0 28997 8198559 8142703 2026-04-15T06:32:49Z Vasiľ 2806 /* Úvodná sekcia */ 8198559 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Podhájska | Iné názvy = | Obrázok = Bellegszencse templom 1.JPG | Popis obrázku = Kostol Narodenia Panny Márie | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Podhajska-nove zamky-flag.svg | Kraj = Nitriansky | Okres = Nové Zámky | Región = Tekov | Časti = | Rieka = [[Trávnický potok]] | Rieka 1 = [[Liska (prítok Žitavy)|Liska]] | Zemepisná šírka = 48.1023 | Zemepisná dĺžka = 18.3400 | Nadmorská výška = 137 | Prvá zmienka = 1075 | Starosta = Jozef Krajmer<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 941 48 | Kód = 503479 | EČV = NZ | Predvoľba = +421-35 | Adresa = | E-mail = [mailto:starosta@obecpodhajska.sk starosta@obecpodhajska.sk], [mailto:obecnyurad@obecpodhajska.sk obecnyurad@obecpodhajska.sk] | Telefón = 035/658 62 06, 035/658 62 95 | Fax = 035/658 62 06 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.obecpodhajska.sk | Commons = Podhájska | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Podhájska''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Nové Zámky (okres)|Nové Zámky]]. Vznikla v roku [[1960]] spojením dovtedy samostatných obcí Belek a Svätuša. Obcou preteká [[Trávnický potok]] a [[Liska (prítok Žitavy)|Liska]]. == Obyvateľstvo == Obyvateľstvo obce je 99 % slovenskej národnosti. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol Narodenia [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]] v časti Svätuša, jednoloďová [[neogotika|neogotická]] stavba so segmentovým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a predstavanou vežou, z roku [[1904]]. Interiér je zaklenutý valenou [[klenba|klenbou]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Svätuša (Podhájska) - Kostol Narodenia Panny Márie | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/svatusa-podhajska-kostol-narodenia-panny-marie | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Fasády kostola sú členené lizénovými rámami a polkruhovo ukončenými okami. Veža vyrastá z priečelia so štítom so stupňovitou korunnou rímsou, je členená lizénovými rámami a ukončená ihlancovou helmicou. * Rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie v časti Belek, jednoloďová [[neoklasicizmus|neoklasicistická]] stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z rokov [[1905]]-[[1906]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Cirkev | url = https://www.obecpodhajska.sk/zivot-v-obci/cirkev/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Oficiálne stránky obce Podhájska | miesto = | jazyk = }}</ref> V interiéri sa nachádza neoklasicistický oltár vo forme [[edikula|edikuly]]. Fasády kostola sú členené lizénovými rámami a segmentovo ukončenými okami. Veža vyrastá z priečelia vo forme [[rizalit]]u, je členená lizénovými rámami a ukončená ihlancovou helmicou. <gallery> Súbor:Bellegszencse templom 2a.JPG|Kostol Nanebovzatia Panny Márie Súbor:Bellegszencse templom 2b.JPG </gallery> == Občianska vybavenosť == Obec je známa termálnym kúpaliskom. == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} {{Obce okresu Nové Zámky}} [[Kategória:Podhájska| ]] [[Kategória:Obce okresu Nové Zámky]] p026kby29lfvl92tqbaiovmvv1tizxw 0 28998 8198270 8142702 2026-04-14T14:09:55Z Belisarius~skwiki 17558 aktualizácia, rozšírenie 8198270 wikitext text/x-wiki {{pozri|chránenom území|Pavlová (prírodná rezervácia)}} {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Pavlová | Iné názvy = Garampáld | Obrázok = Garampáld06.jpg | Popis obrázku = Kostol sv. Vavrinca | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Kraj = Nitriansky | Okres = Nové Zámky | Región = Hont | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 47.901389 | Zemepisná dĺžka = 18.676389 | Nadmorská výška = 114-246 | Prvá zmienka = 1135 | Starosta = Monika Górová<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[SZÖVETSÉG – Magyarok. Nemzetiségek. Regiók. ALIANCIA – Maďari. Národnosti. Regióny|SZÖVETSÉG – ALIANCIA]] | PSČ = 943 59 (pošta [[Sikenička]]) | Kód = 556033 | EČV = NZ | Predvoľba = +421-36 | Adresa = Pavlová 153 | E-mail = info@obecpavlova.sk | Telefón = 0 36 75 87 121 | Fax = 036/758 71 21 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.obecpavlova.sk | Commons = Pavlová | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Pavlová''' ({{vjz|hun|''Garampáld''}}) je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Okres Nové Zámky|Nové Zámky]]. == História == Najstarší dochovaný záznam o obci pochádza z roku 1135, pod názvom ''Pauli''.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Paprčka | meno = Milan | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Nádašiová | meno2 = Simona | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Hont z neba | vydanie = | vydavateľ = CBS spol | miesto = Banská Bystrica | rok = 2016 | url = | isbn = 978-80-8144-109-7 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol [[Vavrinec Rímsky|sv. Vavrinca diakona]], jednoduchá jednoloďová stavba s pravouhlým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a predstavanou vežou z roku [[1810]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Rímsko-katolícke kostoly v okrese Nové Zámky | url = https://krizom-krazom.eu/regiony/kostoly-v-okrese-nove-zamky | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Krížom-krážom | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210320204351/https://krizom-krazom.eu/regiony/kostoly-v-okrese-nove-zamky | dátum archivácie = 2021-03-20 }}</ref> Fasády kostola sú členené polkruhovo ukončenými oknami, veža je členená lizénami a ukončená ihlancovou helmicou. == Politika == === Miestni starostovia === * [[1991]]{{--}}[[2006]] Tibor Kiss ([[Strana maďarskej komunity – Magyar Közösség Pártja|SMK]]) * [[2006]]{{--}}súčasnosť Monika Górová (SMK (do 2021), [[Magyar Szövetség – Maďarská aliancia|SZÖVETSÉG – ALIANCIA]] (od 2021))<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pavlová202420232022202120202019201820172016201520142013201220112010 | url = https://www.hospodarenieobci.sk/profil/samosprava/556033/2022 | vydavateľ = hospodarenieobci.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-14 | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Nové Zámky}} [[Kategória:Pavlová| ]] [[Kategória:Obce okresu Nové Zámky]] e3vay0bsoge3ali6jp2u3c2g62uct2q 8198558 8198270 2026-04-15T06:32:30Z Vasiľ 2806 /* Úvodná sekcia */ 8198558 wikitext text/x-wiki {{pozri|chránenom území|Pavlová (prírodná rezervácia)}} {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Pavlová | Iné názvy = Garampáld | Obrázok = Garampáld06.jpg | Popis obrázku = Kostol sv. Vavrinca | Znak = SVK Pavlova COA.jpg | Vlajka = Pavlova-nove zamky-flag.svg | Kraj = Nitriansky | Okres = Nové Zámky | Región = Hont | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 47.901389 | Zemepisná dĺžka = 18.676389 | Nadmorská výška = 114-246 | Prvá zmienka = 1135 | Starosta = Monika Górová<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[SZÖVETSÉG – Magyarok. Nemzetiségek. Regiók. ALIANCIA – Maďari. Národnosti. Regióny|SZÖVETSÉG – ALIANCIA]] | PSČ = 943 59 (pošta [[Sikenička]]) | Kód = 556033 | EČV = NZ | Predvoľba = +421-36 | Adresa = Pavlová 153 | E-mail = info@obecpavlova.sk | Telefón = 0 36 75 87 121 | Fax = 036/758 71 21 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.obecpavlova.sk | Commons = Pavlová | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Pavlová''' ({{vjz|hun|''Garampáld''}}) je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Okres Nové Zámky|Nové Zámky]]. == História == Najstarší dochovaný záznam o obci pochádza z roku 1135, pod názvom ''Pauli''.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Paprčka | meno = Milan | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Nádašiová | meno2 = Simona | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Hont z neba | vydanie = | vydavateľ = CBS spol | miesto = Banská Bystrica | rok = 2016 | url = | isbn = 978-80-8144-109-7 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol [[Vavrinec Rímsky|sv. Vavrinca diakona]], jednoduchá jednoloďová stavba s pravouhlým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a predstavanou vežou z roku [[1810]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Rímsko-katolícke kostoly v okrese Nové Zámky | url = https://krizom-krazom.eu/regiony/kostoly-v-okrese-nove-zamky | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Krížom-krážom | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210320204351/https://krizom-krazom.eu/regiony/kostoly-v-okrese-nove-zamky | dátum archivácie = 2021-03-20 }}</ref> Fasády kostola sú členené polkruhovo ukončenými oknami, veža je členená lizénami a ukončená ihlancovou helmicou. == Politika == === Miestni starostovia === * [[1991]]{{--}}[[2006]] Tibor Kiss ([[Strana maďarskej komunity – Magyar Közösség Pártja|SMK]]) * [[2006]]{{--}}súčasnosť Monika Górová (SMK (do 2021), [[Magyar Szövetség – Maďarská aliancia|SZÖVETSÉG – ALIANCIA]] (od 2021))<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pavlová202420232022202120202019201820172016201520142013201220112010 | url = https://www.hospodarenieobci.sk/profil/samosprava/556033/2022 | vydavateľ = hospodarenieobci.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-14 | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Nové Zámky}} [[Kategória:Pavlová| ]] [[Kategória:Obce okresu Nové Zámky]] jttj819twd00enesjmv6p1p35ao7cpz 0 28999 8198557 8142701 2026-04-15T06:32:00Z Vasiľ 2806 /* Úvodná sekcia */ 8198557 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Palárikovo | Iné názvy = | Obrázok = Kaštiel Palárikovo.jpg | Popis obrázku = Kaštiel Károlyovcov | Znak = SVK Palarikovo COA.jpg | Vlajka = Palarikovo-nove zamky-flag.svg | Kraj = Nitriansky | Okres = Nové Zámky | Región = Dolná Nitra | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.043333 | Zemepisná dĺžka = 18.073333 | Nadmorská výška = 113 | Prvá zmienka = 1248 | Starosta = Ľubica Karasová<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislá]] | PSČ = 941 11 | Kód = 503452 | EČV = NZ | Predvoľba = +421-35 | Adresa = | E-mail = | Telefón = | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.obecpalarikovo.sk | Commons = | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Palárikovo''' (do 1948 ''Slovenský Meder'') je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Okres Nové Zámky|Nové Zámky]]. == Polohopis == Obec Palárikovo, pôvodným názvom Slovenský Meder leží na juhozápadnom Slovensku, v Podunajskej nížine, 13 km od okresného sídla Nové Zámky a 8 km od Šurian. Kataster obce s rozlohou 5 129 ha má rovinatý charakter, s priemernou nadmorskou výškou 113 m. n. m. == Časti obce == K obci patria miestne časti - Čiky, Ľudovítov, [[Jur (Palárikovo)|Jur]], Žofia a Drahy. === Jur === Jur je časť obce Palárikovo v Nitrianskom kraji a v okrese Nové Zámky. Skladá sa z dvoch častí – z Horného a Dolného Juru. == Prírodné podmienky == V Palárikove evidujú 3 bocianie hniezda.<ref>[http://www.bociany.sk/nestcards?city=Pal%C3%A1rikovo bociany.sk]</ref> <gallery> Súbor:Ciconia ciconia nest Palarikovo 1a 2013.jpg|Hniezdo pri železničnej stanici Súbor:Ciconia ciconia nest Palarikovo 1b 2013.jpg|2013 Súbor:Ciconia ciconia nest Palarikovo 1e 20140524.JPG|2014 Súbor:Ciconia ciconia nest Palarikovo 2a 20140713.JPG Súbor:Ciconia ciconia nest Palarikovo 3a 20150315.JPG|Hniezdo pri ceste 75 </gallery> == Názov == Od 1. augusta 1948 nesie obec meno významného slovenského dramatika a publicistu [[Ján Palárik|Jána Palárika]]. '''Vývin názvu obce''' * [[1248]] – ''Meger'' * [[1690]] – [[1730]] ''Nové Kounice'' * [[1773]], [[1786]] - ''Megyer'' * [[1808]] - ''Tót-Megyer'' * [[1863]] - [[1913]], [[1938]]–[[1945]] - ''Tótmegyer'' * [[1920]] – ''Slovenský Meder'' * [[1945]] – [[1948]] - ''Slovenský Meder'', ''Tót-Megyer'' * [[1948]] – ''Palárikovo'' == Symboly obce == Erb obce schválila Heraldická komisia MV SR. Obecné zastupiteľstvo schválilo predložený návrh symbolov obce Palárikovo: erb, vlajka a obecná pečať, ako ich navrhol PhDr. Ladislav Vrteľ, tajomník HK MV SR (dňa 7. septembra 1995). Erb obce má vlastnú kompozíciu. Zobrazené sú v ňom tri bažanty, čo v heraldickej reči znamená množstvo. Erb obce má túto podobu: v modrom štíte tri zlaté bažanty so strieborným zbrojom (2:1). [http://www.palarikovo.com] Pečať obce je okrúhla, uprostred s obecným symbolom a kruhopisom OBEC PALÁRIKOVO. Pečať má priemer 35 mm. Vlajka obce Palárikovo pozostáva zo siedmich pozdĺžnych pruhov vo farbách: modrej: (2/9), žltej (1/9), bielej (1/9), žltej (1/9), bielej (1/9), žltej (1/9) a modrej (2/9). Vlajka má pomer strán 2:3 a je ukončená troma cípmi, t. j. dvoma zástrihmi, siahajúcimi do tretiny listu vlajky. [http://www.palarikovo.com] == Obyvateľstvo == Obyvateľstvo obce Palárikovo tvoria obyvatelia slovenskej národnosti. Napriek tomu, že v okolitých obciach prevláda obyvateľstvo maďarskej národnosti, v Palárikove vždy prevládali Slováci ( aj v časoch Uhorska ). Po náboženskej stránke obyvatelia Palárikova sú prevažne rímsko-katolíci. '''Etnické zloženie obyvateľstva''' (sčítanie 2021)<br />Slováci - 88,81 %<br />Maďari - 1,76 %<br />Česi - 0,44 %<br />Rómovia - 0,28 %<br />nezistení - 8,29 %<br />a iní '''Etnické zloženie obyvateľstva''' (sčítanie 2001)<br />Slováci - 96,70 %<br />Maďari - 2,13 %<br />Česi - 0,69 %<br />Ukrajinci - 0,04 %<br />Nemci - 0,02 %<br />a iní<br />'''Náboženské zloženie obyvateľstva'''<br />rímsko-katolíci - 85,89 %<br />bez vyznania - 9,57 %<br />evanjelici - 1,45 %<br />pravoslávni - 0,11 %<br />gréko-katolíci - 0,07 %<br />a iní == Kultúra a pamiatky == === Pamiatky === * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol [[Ján Nepomucký|sv. Jána Nepomuckého]], trojloďová [[barok|baroková]] stavba s polkruhovým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a predstavanou vežou, z roku [[1745]]. Stavebníkom a patrónom kostola bol uhorský poľný maršal a gróf Sándor Károlyi z Nágykárolyi (1669–1743) a jeho potomkovia<ref>http://w.genealogy.euweb.cz/hung/karolyi2.html/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210402032143/http://w.genealogy.euweb.cz/hung/karolyi2.html |date=2021-04-02 }} rodokmen</ref>. Úpravami prešiel v [[19. storočie|19.]] a [[20. storočí]], keď boli pristavané bočné lode. Stredná loď má pruské [[klenba|klenby]], bočné lode sú plochostropé. Nachádza sa tu dvojetážový barokový hlavný [[oltár]] sv. Jána Nepomuckého z polovice [[18. storočia]] a [[rokoko]]vá [[krstiteľnica]] z rovnakého obdobia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Palárikovo - Kostol sv. Jána Nepomuckého | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/palarikovo-kostol-sv-jana-nepomuckeho | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Fasády kostola sú členené zdvojenými lizénami a segmentovo ukončenými oknami s nadokennými rímsami s klenákmi. Priečelie so stredným [[rizalit]]om je lemované zdvojenými [[pilaster|pilastrami]] a párom [[nika|ník]] a ukončené [[volúta|volútovým]] štítom s dekoratívnymi vázami. Veža je členená pilastrami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a barokovou helmicou. Nad [[portál]]om je barokový [[erb]] Károlyovcov. * Kaštieľ Károlyovcov, dvojpodlažná trojtraktová pôvodne baroková stavba na pôdoryse písmena U z obdobia medzi rokmi [[1725]] - [[1765]], bol postavený na mieste staršieho sídla Kaunitzovcov. [[Klasicizmus|Klasicistickými]] úpravami prešiel v roku [[1866]] podľa projektu architekta Mikuláša Ybla. V roku [[1946]] bol upravený na kancelárie štátnych lesov. V parteri sú prusé klenby, poschodie je plochostropé. Nachádza sa tu aj reprezentačná sála.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Palárikovo | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/palarikovo | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Fasádam kaštieľa dominuje sedemosový stredný rizalit s [[atika|atikou]] a trojosovou nadstavbou ukončenou trojuholníkovým štítom s [[tympanón]]om. Pred rizalit je predstavaný trojosový stĺpový [[portikus]] s balkónom, nad ktorým je umiestnený erb Károlyovcov. Fasády sú členené kordónovými rímsami, okná majú jednoduché šambrány. Bočné krídla sú jednopodlažné. Okolo kaštieľa sa nachádza rozsiahly krajinársky park.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=6675 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> * Vodárenská veža, technická pamiatka v štýle [[neorenesancia|neorenesancie]] z roku [[1869]]. Úpravami prešla v roku [[1900]] a v druhej polovici 20. storočia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=6676 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> Veža je obložená dreveným doskovaním s dekoratívnymi vyrezávanými bordúrami. V súčasnosti slúži ako rozhľadňa. * Panská sýpka, trojpodlažná trojtraktová [[historizmus|historizujúca]] stavba na pôdoryse obdĺžnika zo 60. rokov 19. storočia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=24233 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> Fasády sýpky sú členené priebežnými lizénami. <gallery> Súbor:Szlovákia, Tótmegyer. Gróf Károlyi Lajos kastélyának elölnézete. A felvétel 1895-1899 között készült. - Fortepan 83213.jpg|Kaštieľ v minulosti Súbor:Szlovákia, Tótmegyer. Gróf Károlyi Lajos kastélyának hátsó nézete. A felvétel 1895-1899 között készült. - Fortepan 83214.jpg Súbor:Szlovákia, Tótmegyer. Gróf Károlyi Lajos kastélyának nagyszalonja. A felvétel 1895-1899 között készült. - Fortepan 83215.jpg Súbor:Vodáreň Palárikovo.jpg|Vodárenská veža </gallery> == Poľovníctvo == === Bažantnica Palárikovo === V polovici 18. storočia založil gróf František Károlyi v okolí kaštieľa rozsiahlu bažantnicu, ktorá sa rozprestierala na ploche až 20 000 ha. Dnes má poľovnícky revír rozlohu približne 2 500 ha a nachádza sa tu široká paleta lesnej a vodnej zveri – srny, daniele, muflóny, diviaky, zajace, bažanty či vodné vtáctvo. Od novembra do februára sa tu konajú tradičné spoločné poľovačky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bažantnica Palárikovo - Turistické informačné centrum Nitra | url = https://www.nitra.eu/9061/bazantnica-palarikovo | vydavateľ = www.nitra.eu | dátum prístupu = 2025-07-06 | jazyk = sk | meno = EWORKS sk-Tvorba www stránok | priezvisko = info@eworks.sk}}</ref> == Doprava == Je zabezpečená dvoma železničnými stanicami ([[Železničná stanica Palárikovo|Palárikovo]] a Ľudovítov) na trati [[Železničná trať Bratislava – Štúrovo|Štúrovo - Bratislava]]. Keďže železničné stanice sú pomerne vzdialené od väčšej časti obce, je doprava na samotné stanice problematická. == Šport == Obec Palárikovo má amatérske futbalové mužstvo. OTJ Palárikovo hrá v súčasnosti v VIII. lige HUMMEL ObFZ Nové Zámky organizovanej Západoslovenským futbalovým zväzom. == Záujimavosti == '''Palárikovo bolo v roku 2004''' oficiálne prvou obcou na Slovensku, ktorá sa prihlásila k medzinárodnej koncepcii „Smerovanie k nulovému odpadu“ (Zero Waste). Tento krok potvrdilo Obecné zastupiteľstvo rozhodnutím z 25. júna 2004.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V Palárikove začnú s koncepciou nulového odpadu | url = https://domov.sme.sk/c/1656453/v-palarikove-zacnu-s-koncepciou-nuloveho-odpadu.html | vydavateľ = domov.sme.sk | dátum prístupu = 2025-07-06 | jazyk = sk | meno = Petit Press | priezvisko = a.s}}</ref> == Osobnosti obce == === Rodáci === * [[Alexander Mach]] (* [[1902]] – † [[1980]]), [[Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty|ľudácky]] [[politik]] a [[novinár]] * [[Štefan Kiripolský]] (* [[1914]] – † [[1992]]), pracovník [[Viedeň|viedenskej]] pobočky [[Slobodná Európa (rozhlasová stanica)|Rádia Slobodná Európa]], v roku [[1954]] sovietskymi vojskami (pravdepodobne v spolupráci s česko-slovenskou [[Štátna bezpečnosť|Štátnou bezpečnosťou]]) unesený do [[Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989|Česko-Slovenska]], kde bol odsúdený na [[Doživotný trest odňatia slobody|doživotie]] * [[Karol Strmeň]], vlastným menom Karol Bekéni (* [[1921]] – † [[1994]]), predstaviteľ zahraničného exilu katolíckej moderny, [[básnik]], prekladateľ, novinár, [[pedagóg]], literárny kritik a vysokoškolský [[profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesor]]. * [[Alexander Gerič (pilot)|Alexander Gerič]] (* [[1920]] – † [[1944]]), pilot [[Slovenské vzdušné zbrane|Slovenských vzdušných zbraní]] v [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] a [[letecké eso]] * [[Ondrej Samuel]] (* [[1931]] - † [[2002]]) - [[paleontológ]] * [[Štefan Šafárik]] (* [[1942]]), [[herec]] [[Jozefa Gregora Tajovského|Divadlo Jozefa Gregora Tajovského]] vo Zvolene == Partnerské mestá == * {{minivlajka|Česko}} [[Zubří (okres Vsetín)|Zubří]], [[Česko]] == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} {{Obce okresu Nové Zámky}} [[Kategória:Palárikovo| ]] [[Kategória:Obce okresu Nové Zámky]] qunkzxwz4sfpqt1icwi09yfph2c4rke 0 29000 8198556 8142699 2026-04-15T06:31:34Z Vasiľ 2806 /* Úvodná sekcia */ 8198556 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Obid | Iné názvy = | Obrázok = Ebed21.JPG | Popis obrázku = | Znak = SVK Obid COA.jpg | Vlajka = Obid-nove zamky-flag.svg | Kraj = Nitriansky | Okres = Nové Zámky | Región = Podunajsko | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 47.777778 | Zemepisná dĺžka = 18.645833 | Nadmorská výška = 118 | Prvá zmienka = 1237 | Starosta = Monika Vajda<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 943 01 (pošta [[Štúrovo]] 1) | Kód = 582361 | EČV = NZ | Predvoľba = +421-36 | Adresa = Kráľa Štefana 32 | E-mail = obec@obid.sk | Telefón = 7582193 | Fax = 7582187 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.obid.sk | Commons = | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Obid''' ({{V jazyku|hun|Ebed}}) je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Okres Nové Zámky|Nové Zámky]]. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] Kostol [[Štefan I. (Uhorsko)|sv. Štefana Kráľa]], jednoloďová pôvodne [[barok|baroková]] stavba s polygonálnym ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a predstavanou vežou, z rokov [[1730|1730 '''–''']] [[1732]]. Donátorom kostola bol [[ostrihom]]ský kanonik Ján Illyés. Veža bola doplnená v roku [[1755]]. V roku [[1876]] prešiel [[historizmus|neorománskou]] úpravou. Časť pôvodného zariadenia kostola bola odstránená v roku [[1970]]. Interiér je zaklenutý pruskými [[klenba]]mi a členený [[pilaster|pilastrami]]. Presbytérium je zaklenuté [[luneta|lunetovou]] klenbou. Nachádza sa tu barokový [[oltár]] z prvej polovice [[18. storočia]]. [[Neoklasicizmus|Neoklasicistický]] [[organ]] z roku [[1923]] je dielom R. Mahouška z [[Brno|Brna]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Obid - Kostol sv. Štefana kráľa | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/muzla-kostol-narodenia-panny-marie | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Fasády kostola sú členené polkruhovými [[arkáda]]mi a oknami s polkruhovým ukončením. Veža je členená kordónovými rímsami a lizénovými rámami a ukončená ihlancovou helmicou. <gallery> Súbor:R.k. kostol sv. Štefana Kráľa, Obid, okres Nové Zámky 02.JPG|Kostol sv. Štefana Kráľa Súbor:R.k. kostol sv. Štefana Kráľa, Obid, okres Nové Zámky 03.JPG Súbor:R.k. kostol sv. Štefana Kráľa, Obid, okres Nové Zámky 01.JPG Súbor:R.k. kostol sv. Štefana Kráľa, Obid, okres Nové Zámky 04.JPG|Detail portálu Súbor:R.k. kostol sv. Štefana Kráľa, Obid, okres Nové Zámky 05.JPG|Tabuľa s chronostikonom nad portálom </gallery> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Nové Zámky}} [[Kategória:Obid| ]] [[Kategória:Obce okresu Nové Zámky]] 95pagyi1cfr2o6wz06kg0eruli2ngq2 0 29001 8198555 7498048 2026-04-15T06:31:00Z Vasiľ 2806 {{oficiálna stránka}} 8198555 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Nová Vieska | Iné názvy = | Obrázok = Kisújfalu templom 1.JPG | Popis obrázku = Reformovaný kostol | Znak = COA Nová Vieska.svg | Vlajka = Nova vieska-nove zamky-flag.svg | Kraj = Nitriansky | Okres = Nové Zámky | Región = Podunajsko | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 47.870833 | Zemepisná dĺžka = 18.461944 | Nadmorská výška = 127 | Prvá zmienka = 1233 | Starosta = Valéria Geri<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[SZÖVETSÉG – Magyarok. Nemzetiségek. Regiók. ALIANCIA – Maďari. Národnosti. Regióny|SZÖVETSÉG – ALIANCIA]] | PSČ = 943 42 (pošta [[Gbelce]]) | Kód = 503436 | EČV = NZ | Predvoľba = +421-36 | Adresa = | E-mail = obec@novavieska.sk | Telefón = 036/753 93 21, 753 22 22 | Fax = 036/753 22 22 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.novavieska.sk | Commons = | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Nová Vieska''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Okres Nové Zámky|Nové Zámky]]. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku|Reformovaný]] kostol, jednoloďová [[klasicizmus|ranoklasicistická]] [[tolerančný patent|tolerančná]] stavba s pravouhlým záverom a predstavanou vežou, z roku [[1787]]. Okolo roku [[1873]] kostol vyhorel a následne bol obnovený, bola pristavaná veža a múry kostola boli spevnené opornými piliermi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Nová Vieska - Reformovaný kostol | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/nova-vieska-kalvinsky-kostol | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = }}</ref> Interiér je plochostropý s dvoma [[empora]]mi. Fasády kostola sú členené oknami s horným zaoblením a opornými piliermi. Veža vyrastá zo štítového priečelia, je členená kordónovými rímsami a lizénovými rámami. V dolnej časti má slepé okná ukončené segmentom so šambránami s klenákmi, v hornej časti polkruhové. Veža je ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a barokovou helmicou. <gallery> Kisújfalu templom 2.JPG|Reformovaný kostol </gallery> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Nové Zámky}} [[Kategória:Nová Vieska| ]] [[Kategória:Obce okresu Nové Zámky]] 3g40nnq3mkf1zyaxd19mm95vu61zb8t 0 29002 8198554 7984884 2026-04-15T06:30:16Z Vasiľ 2806 /* Úvodná sekcia */ 8198554 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Nána | Iné názvy = | Obrázok = Nána Szent Vendel 2.JPG | Popis obrázku = Socha sv. Vendelína | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Nana-nove zamky-flag.svg | Kraj = Nitriansky | Okres = Nové Zámky | Región = Podunajsko | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 47.826667 | Zemepisná dĺžka = 18.684167 | Nadmorská výška = 110 | Prvá zmienka = 1157 | Starosta = Dezider Molnár<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 943 60 | Kód = 556092 | EČV = NZ | Predvoľba = +421-36 | Adresa = Obecný úrad Nána{{Break}}Madáchova 2532/32{{Break}}943 60 Nána | E-mail = starosta.ounana@stonline.sk | Telefón = 036/759 70 06 | Fax = 036/7597 007 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.obecnana.sk | Commons = | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Nána''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Okres Nové Zámky|Nové Zámky]]. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol [[Vendelín z Trieru|sv. Vendelína]], jednoloďová [[klasicizmus|klasicistická]] stavba s pravouhlým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a malou strešnou vežou, z roku [[1791]]. Vznikol prebudovaním staršej [[barok|barokovej]] kaplnky asi z roku [[1775]]. Jej pôvodné presbytérium s valenou klenbou dnes tvorí sakristiu kostola. Interiér je zaklenutý krížovou [[klenba|klenbou]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Nána - Kostol sv. Vendelína | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/nana-kostol-sv-vendelina | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Fasády sú členené lizénami a polkruhovo ukončenými oknami so šambránami. Priečelie je lemované dvoma krajnými [[rizalit]]mi, ktoré sú ukončené [[volúta|volútovými]] štítmi. * Prícestná socha sv. Vendelína z roku [[1906]]. <gallery> Súbor:Nána13.JPG|Kostol sv. Vendelína Súbor:Nána14.JPG Súbor:Nána10.JPG|Socha sv. Vendelína </gallery> === Prírodné zaujímavosti === V katastrálnom území obce Nána sa nachádzajú z Národnej sústavy chránených území prírodná rezervácia [[Vŕšok]] s pôvodným spoločenstvom xerotermnej [[Fauna|fauny]] a [[Flóra (kvetena)|flóry]]. Z Európskej sústavy chránených území ([[Natura 2000]]) územie európskeho významu [[Dolný tok Hrona]]. == Referencie == {{referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Dániel | meno = Erzsébet | autor = | odkaz na autora = | titul = Nána | vydanie = 1 | vydavateľ = Ász studio | miesto = Kolárovo | rok = 2017 | počet strán = 12 | url = | isbn = 978-80-89675-19-7 | kapitola = | strany = | jazyk = }} == Iné projekty == {{Projekt|wikt=Nána}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Nové Zámky}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Nána| ]] [[Kategória:Obce okresu Nové Zámky]] szjxe80dxja8j0tjn86bez1im89wy6w 0 29003 8198553 7497947 2026-04-15T06:29:39Z Vasiľ 2806 {{oficiálna stránka}} 8198553 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Mužla | Iné názvy = | Obrázok = Muzsla.JPG | Popis obrázku = Kostol Narodenia Panny Márie | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Muzla-nove zamky-flag.svg | Kraj = Nitriansky | Okres = Nové Zámky | Región = Podunajsko | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 47.800000 | Zemepisná dĺžka = 18.600000 | Nadmorská výška = 112 | Prvá zmienka = [[1156]] | Starosta = [[Iván Farkas]]<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[SZÖVETSÉG – Magyarok. Nemzetiségek. Regiók. ALIANCIA – Maďari. Národnosti. Regióny|SZÖVETSÉG – ALIANCIA]] | PSČ = 943 52 | Kód = 503401 | EČV = NZ | Predvoľba = +421-36 | Adresa = Obecný úrad Mužla 943 52 | E-mail = starosta@muzla.sk | Telefón = 036/753 20 11 | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.muzla.sk | Commons = Mužla | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Mužla''' ({{V jazyku|hun|Muzsla}}) je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Okres Nové Zámky|Nové Zámky]]. == Časti obce == * Malá Mužla * Čenkov * Jurský Chlm == Polohopis == Obec patrí do Mikroregiónu Dolné Pohronie a južnej časti Podunajska, Euroregiónu Ister-Granum (Ister-Granum Eurorégió). == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol Narodenia [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]], jednoloďová pôvodne [[barok|baroková]] stavba s pravouhlým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]], [[transept]]om a predstavanou vežou, zo začiatku [[18. storočia]]. Dokončený bol v duchu [[klasicizmus|klasicizmu]] v roku [[1817]]. V roku [[1862]] kostol vyhorel a bol obnovený. Zariadenie kostola pochádza z roku [[1890]]. Interiér má výmaľbu so [[secesia|secesnými]] a [[Byzantské výtvarné umenie|byzantskými]] prvkami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mužla - Kostol Narodenia Panny Márie | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/muzla-kostol-narodenia-panny-marie | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = }}</ref> Fasády kostola sú členené lizénovými rámami a segmentovo ukončenými oknami so šambránami. Veža je členená [[pilaster|pilastrami]] a ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a zvonovitou helmicou s laternou. Nad [[portál]]om je [[nika]] so sochou [[Madona|Madony]] s dieťaťom. * Veterná studňa, technická pamiatka z obdobia okolo roku [[1920]]. Obnovou prešla v 80. rokoch [[20. storočia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=6720 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = }}</ref> <gallery> Muzslai templom.JPG|Kostol Narodenia Panny Márie Muzsla22.JPG Muzsla19.JPG </gallery> === Prírodné zaujímavosti === * Národná prírodná rezervácia [[Čenkovská lesostep]] * Národná prírodná rezervácia [[Čenkovská step]] Obe Národné prírodné rezervácie sú súčasťou [[Územie európskeho významu|územia európskeho významu]] [[Čenkov (chránené územie)|Čenkov]] * Prírodná rezervácia [[Jurský Chlm]], územie európskeho významu vyhlásené v roku [[2020]] za Chránený areál Jurský Chlm, ktorého jedna časť je súčasťou Chráneného vtáčieho územia [[Dolné Pohronie]] * Prírodná pamiatka [[Mužliansky potok]] * Rieka [[Dunaj]], ostrov, polostrov Mužlianska sihoť a zaplavované [[Lužný les|lužné lesy]] sú súčasťou územia európskeho významu [[Dunaj (územie európskeho významu)|Dunaj]] a chráneného vtáčieho územia [[Dunajské luhy]] == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[Čenkovský ostrov]] == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Nové Zámky}} [[Kategória:Mužla| ]] [[Kategória:Obce okresu Nové Zámky]] dwtxvoeserqn13e8rv2fo6x7h48le2k 0 29004 8198551 8142698 2026-04-15T06:28:45Z Vasiľ 2806 /* Úvodná sekcia */ 8198551 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Mojzesovo | Iné názvy = | Obrázok = Ozdoge templom.JPG | Popis obrázku = Kostol sv. Ondreja | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Mojzesovo-nove zamky-flag.svg | Kraj = Nitriansky | Okres = Nové Zámky | Región = Dolná Nitra | Časti = | Rieka = Nitra | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.116667 | Zemepisná dĺžka = 18.233333 | Nadmorská výška = 130 | Prvá zmienka = [[1273]] | Starosta = Slavomír Hačko<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | PSČ = 941 04 | Kód = 503398 | EČV = NZ | Predvoľba = +421 | Adresa = Mojzesovo 494 | E-mail = starosta@mojzesovo.sk | Telefón = 0947 949 642 | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.mojzesovo.sk | Commons = | Pôvod názvu = | Poznámky = | Politická strana = [[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]] }} '''Mojzesovo''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Okres Nové Zámky|Nové Zámky]]. == Polohopis == Obec sa nachádza v [[Podunajská nížina|Podunajskej nížine]], na ľavom brehu rieky [[Nitra (rieka)|Nitry]]. Rovinný chotár leží na sprašou pokrytých terasách južného okraja Žitavskej pahorkatiny. Kataster obce predstavuje 590 ha. == Dejiny == Prvá zmienka je z roku [[1273]], história však siaha až do [[8. storočie|8. storočia]], čo potvrdzuje nález slovanského sídliska. Obec je pomenovaná po prvom predsedovi [[Matica slovenská|Matice slovenskej]], biskupovi [[Štefan Moyzes|Štefanovi Moyzesovi]] ([[1796]]-[[1869]]). == Osobnosti == * [[Július Vašek]], slovenský herec (žil s rodičmi v Mojzesove do roku 1946)<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mojzesovský vynálezca | url = https://mynitra.sme.sk/c/2025782/mojzesovsky-vynalezca.html | vydavateľ = mynitra.sme.sk | dátum prístupu = 2025-04-16 | jazyk = sk | meno = Petit Press | priezvisko = a.s}}</ref> * [[Imrich Buranský]], slovenský vynálezca stroja na zber makovíc<ref name=":0" /> * Antónia Vyvíjalová - Kramaričová, veľvyslankyňa<ref name=":0" /> * František Hagan, letec Slovenskej armády<ref name=":0" /> * JUDr. Anton Vančík, poradca ministra Michala Kováča <ref name=":0" /> == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol [[Ondrej (apoštol)|sv. Ondreja]], trojloďová [[barok]]ová stavba so segmentovým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a predstavanou vežou, z roku [[1730]]. O bočné lode bol rozšírený v prvej polovici [[20. storočia]] a v rokoch [[1956]]-[[1957]]. V interiéri sa nachádza [[klasicizmus|klasicistická]] [[kazateľnica]] z roku [[1820]], [[krstiteľnica]] zo začiatku [[19. storočia]] a [[organ]] s barokovou skriňou zo začiatku [[18. storočia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mojzesovo - Kostol sv. Ondreja | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/mojzesovo-kostol-sv-ondreja-apostola | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Fasády kostola sú členené lizénami a segmentovo ukončenými oknami. Veža je členená kordónovou rímsou a lizénami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a ihlancovou helmicou. == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Nové Zámky}} [[Kategória:Mojzesovo| ]] [[Kategória:Obce okresu Nové Zámky]] kb8y1w8e3vwb9klx6pwbep2zpswqf04 0 29005 8198549 8142697 2026-04-15T06:28:07Z Vasiľ 2806 /* Úvodná sekcia */ 8198549 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Michal nad Žitavou | Iné názvy = | Obrázok = Szentmihályúr templom 2.JPG | Popis obrázku = Kostol sv. Michala archanjela | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Michal nad zitavou-nove zamky-flag.svg | Kraj = Nitriansky | Okres = Nové Zámky | Región = Dolná Nitra | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.183333 | Zemepisná dĺžka = 18.283333 | Nadmorská výška = 135 | Prvá zmienka = 1158 | Starosta = Juraj Supek<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]] | PSČ = 941 62 (pošta [[Kmeťovo]]) | Kód = 503371 | EČV = NZ | Predvoľba = +421-35 | Adresa = Obecný úrad Michal nad Žitavou 160 941 61 Michal nad Žitavou | E-mail = ou.michal@gmail.com | Telefón = 035/659 61 22, 035/ 659 61 26 | Fax = 035/6596122 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.michalnadzitavou.eu.sk | Commons = | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Michal nad Žitavou''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Okres Nové Zámky|Nové Zámky]]. == Kultúra == V obci sa nachádza [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|rímskokatolícky]] kostol [[Michal (anjel)|sv. Michala archanjela]], čo je jednoloďová pôvodne [[barok|baroková]] stavba so segmentovým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku [[1722]]. [[Rokoko]]vou úpravou fasád prešiel kostol v roku [[1778]]. Interiér je zaklenutý pruskými [[klenba]]mi, presbytérium kupolou. Nachádza sa tu rokokový hlavný [[oltár]] s mladším obrazom lemovaným drapériou. [[Kazateľnica]] je tiež rokoková, na parapete má reliéf [[Ján Krstiteľ|sv. Jána Krstiteľa]], na baldachýne sochu pelikána. [[Krstiteľnica]] je už [[klasicizmus|klasicistická]] z červeného mramoru z konca [[18. storočia]]. Fasády kostola sú členené zdvojenými [[pilaster|pilastrami]] a segmentovo ukončenými oknami so šambránami s klenákmi. Priečelie má konkávno-konvexné prehnutie. Veža vyrastá zo štítového priečelia, je členená kordónovými rímsami v strednej časti s kvádrovaním, v hornej časti lizénovými rámami. Ukončená je segmentovou kounnou rímsou a zvonovitou helmicou s laternou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Michal nad Žitavou - Kostol sv. Michala archanjela | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/michal-nad-zitavou-kostol-sv-michala-archanjela | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Nad [[portál]]om sa nachádza kamenný reliéf s aliančným [[erb]]om. Takisto sa tu nachádza dióšiovský kaštieľ. Je to dvojpodlažná dvojtraktová [[secesia|secesná]] stavba na pôdoryse obdĺžnika s pripojenou vežou, z roku [[1902]]. Architektúra kaštieľa bola inšpirovaná škótskymi hrázdenými stavbami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Michal nad Žitavou | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/michal-nad-zitavou | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Úpravami prešiel v rokoch [[1946]]-[[1947]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=6631 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> V súčasnosti je stavba nevyužitá a chátra. Fasády kaštieľa sú členené lizénami a falošným hrázdením z režnej tehly. == Galéria == <gallery> Súbor:Szentmihályúr templom 3.JPG|Kostol sv. Michala archanjela Súbor:Szentmihályúr kereszt 1797.JPG|Kríž pri kostole Súbor:Szentmihályúr templom címer 1.JPG|Erb nad portálom kostola Súbor:Szentmihályúr kastély 1.JPG|Dióšiovský kaštieľ </gallery> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Nové Zámky}} [[Kategória:Michal nad Žitavou| ]] [[Kategória:Obce okresu Nové Zámky]] 0a2o8fy326kkywmh59zocu9b5s8vhpc 8198550 8198549 2026-04-15T06:28:24Z Vasiľ 2806 /* Úvodná sekcia */ 8198550 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Michal nad Žitavou | Iné názvy = | Obrázok = Szentmihályúr templom 2.JPG | Popis obrázku = Kostol sv. Michala archanjela | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Michal nad zitavou-nove zamky-flag.svg | Kraj = Nitriansky | Okres = Nové Zámky | Región = Dolná Nitra | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.183333 | Zemepisná dĺžka = 18.283333 | Nadmorská výška = 135 | Prvá zmienka = 1158 | Starosta = Juraj Supek<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]] | PSČ = 941 62 (pošta [[Kmeťovo]]) | Kód = 503371 | EČV = NZ | Predvoľba = +421-35 | Adresa = Obecný úrad Michal nad Žitavou 160 941 61 Michal nad Žitavou | E-mail = ou.michal@gmail.com | Telefón = 035/659 61 22, 035/ 659 61 26 | Fax = 035/6596122 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.michalnadzitavou.eu.sk | Commons = | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Michal nad Žitavou''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Okres Nové Zámky|Nové Zámky]]. == Kultúra == V obci sa nachádza [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|rímskokatolícky]] kostol [[Michal (anjel)|sv. Michala archanjela]], čo je jednoloďová pôvodne [[barok|baroková]] stavba so segmentovým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku [[1722]]. [[Rokoko]]vou úpravou fasád prešiel kostol v roku [[1778]]. Interiér je zaklenutý pruskými [[klenba]]mi, presbytérium kupolou. Nachádza sa tu rokokový hlavný [[oltár]] s mladším obrazom lemovaným drapériou. [[Kazateľnica]] je tiež rokoková, na parapete má reliéf [[Ján Krstiteľ|sv. Jána Krstiteľa]], na baldachýne sochu pelikána. [[Krstiteľnica]] je už [[klasicizmus|klasicistická]] z červeného mramoru z konca [[18. storočia]]. Fasády kostola sú členené zdvojenými [[pilaster|pilastrami]] a segmentovo ukončenými oknami so šambránami s klenákmi. Priečelie má konkávno-konvexné prehnutie. Veža vyrastá zo štítového priečelia, je členená kordónovými rímsami v strednej časti s kvádrovaním, v hornej časti lizénovými rámami. Ukončená je segmentovou kounnou rímsou a zvonovitou helmicou s laternou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Michal nad Žitavou - Kostol sv. Michala archanjela | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/michal-nad-zitavou-kostol-sv-michala-archanjela | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Nad [[portál]]om sa nachádza kamenný reliéf s aliančným [[erb]]om. Takisto sa tu nachádza dióšiovský kaštieľ. Je to dvojpodlažná dvojtraktová [[secesia|secesná]] stavba na pôdoryse obdĺžnika s pripojenou vežou, z roku [[1902]]. Architektúra kaštieľa bola inšpirovaná škótskymi hrázdenými stavbami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Michal nad Žitavou | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/michal-nad-zitavou | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Úpravami prešiel v rokoch [[1946]]-[[1947]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=6631 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> V súčasnosti je stavba nevyužitá a chátra. Fasády kaštieľa sú členené lizénami a falošným hrázdením z režnej tehly. == Galéria == <gallery> Súbor:Szentmihályúr templom 3.JPG|Kostol sv. Michala archanjela Súbor:Szentmihályúr kereszt 1797.JPG|Kríž pri kostole Súbor:Szentmihályúr templom címer 1.JPG|Erb nad portálom kostola Súbor:Szentmihályúr kastély 1.JPG|Dióšiovský kaštieľ </gallery> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Nové Zámky}} [[Kategória:Michal nad Žitavou| ]] [[Kategória:Obce okresu Nové Zámky]] lmdls8ndwf2adf0eckjrwxcpjm5p4jm 0 29006 8198548 8142696 2026-04-15T06:26:21Z Vasiľ 2806 /* Úvodná sekcia */ 8198548 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Maňa | Iné názvy = | Obrázok = Mánya templom 2.JPG | Popis obrázku = Kostol Sedembolestnej Panny Márie | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Mana-nove zamky-flag.svg | Kraj = Nitriansky | Okres = Nové Zámky | Región = Tekov | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.150000 | Zemepisná dĺžka = 18.283333 | Nadmorská výška = 133 | Prvá zmienka = 1237 | Starosta = Tomáš Pražák<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 941 45 | Kód = 503363 | EČV = NZ | Predvoľba = +421-356595 | Adresa = | E-mail = ocumana@itax.sk | Telefón = 035/659 51 04,659 51 03 | Fax = 035/659 52 79 | Mapa = | Popis mapy = | Web = obecmana.sk | Commons = | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Maňa''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Okres Nové Zámky|Nové Zámky]]. == Časti obce == Skladá sa z troch častí: Velká Maňa, Malá Maňa a Gedra. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol Sedembolestnej [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]] v časti Veľká Maňa, jednoloďová [[barok|baroková]] stavba s pravouhlým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a mierne predstavanou vežou, z rokov [[1743]]-[[1747]]. Donátorom kostola bol Jozef Koller. V polovici [[19. storočia]] prešiel úpravami. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami, presbytérium valenou [[klenba|klenbou]] a kupolou. Nachádza sa tu oratórium s drevenou balustrádou. Hlavný [[oltár]] je [[klasicizmus|neskoroklasicistický]], ukončený polkruhovou [[archivolta|archivoltou]], z polovice 19. storočia. Autorom oltárneho obrazu Pieta z roku [[1848]] je František Szoldatics. Bočné oltáre Panny Márie s kópiou [[viedeň|viedenského]] obrazu Panny Márie Indiánskej a [[Jozef Nazaretský|sv. Jozefa]] sú barokové z doby vzniku kostola. [[Kazateľnica]] so sochou pelikána je baroková z rovnakého obdobia. [[Krstiteľnica]] s mramorovou kupou je neskorobaroková z druhej polovice [[18. storočia]]. Pod kostolom je krypta kde je pochovaný barón Ján Malontay.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Maňa - Kostol Sedembolestnej Panny Márie | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/velka-mana-kostol-sedembolestnej-panny-marie | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Fasády kostola sú členené lizénami a segmentovo ukončenými oknami s profilovanými osteniami. Priečelie je členené [[pilaster|pilastrami]] so stredným [[rizalit]]om ukončeným trojuholníkovým štítom s [[tympanón]]om a [[atika|atikou]] s dekoratívnymi vázami. Veža vyrastá z rizalitu s [[volúta|volútovým]] štítom, je členená lizénami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a barokovou helmicou. Nad [[portál]]om sa nachádza aliančný erb Kollerovcov a Paluškovcov. * Kollerovský [[kaštieľ]] vo Veľkej Mani, dvojpodlažná dvojtraktovo-trojtraktová neskorobaroková stavba na pôdoryse písmena U z druhej tretiny 18. storočia. Sídli tu domov sociálnych služieb pre ženy a dievčatá. Na prízemí sú valené a pruské klenby poschodie je plochostropé. Priečeliu dominuje vyvýšený stredný trojosový rizalit ukončený manzardovou strechou. Na ose rizalitu je vstupná portál lemovaný pilastrami a ukončený rozoklaným volútový štítom. Podjazd je zaklenutý pruskými klenbami. Parter je dekorovaný priebežným pásovaním, poschodie lizénami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Veľká Maňa | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/velka-mana | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Okná majú šambrány a nadokenné rímsy v rizalite štukové suprafenestry. Pri kaštieli je rozsiahly krajinársky park.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=6691 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> <gallery> Súbor:Mánya templom 3.JPG|Kostol Sedembolestnej Panny Márie Súbor:Mánya templom 1.JPG Súbor:Mánya templom címer.JPG|Erb nad portálom Súbor:Nagymánya.jpg|Kollerovský kaštieľ na historickej fotografii Súbor:Ciconia ciconia nest Maňa 1 20140406.JPG|Kollerovský kaštieľ </gallery> * [[Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku|Reformovaný]] kostol v časti Malá Maňa, jednoloďová klasicistická [[tolerančný patent|tolerančná]] stavba s polygonálnym záverom a predstavanou vežou, z roku [[1788]]. V 19. storočí bola doplnená veža. Interiér je plochostropý. Nachádza sa tu baroková kazateľnica z roku 1788 s baldachýnom z roku [[1789]] od ľudového majstra M. Gaala. Z rovnakého obdobia pochádzajú aj lavice a [[empora]]. Stôl Pána je novoempírový z roku [[1893]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Maňa - Kalvínsky kostol | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/mala-mana-mana-kalvinsky-kostol | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Fasády kostola sú členené lizénami a elipticky ukončenými oknami so šambránami. Veža je členená kordónovou rímsou a lizénami a ukončená ihlancovou helmicou. * Socha [[Florián z Lorchu|sv. Floriána]], ronoklasicistická socha z druhej polovice 18. storočia. Obnovená bola v roku [[1922]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=6695 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> * Socha [[Ján Nepomucký|sv. Jána Nepomuckého]], baroková socha z roku [[1756]]. Obnovená bola v roku [[1839]] a [[1992]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=6692 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> Nachádza sa v blízkosti Kollerovského kaštieľa. <gallery> Súbor:Kismánya templom 2a.JPG|Reformovaný kostol Súbor:Kismánya templom 2b.JPG Súbor:Kismánya templomkapu 1.JPG|Detail portálu Súbor:Mánya Szt Flórián.JPG|Socha sv. Floriána Súbor:Mánya Nepomuk 2.JPG|Socha sv. Jána Nepomuckého </gallery> === Kultúra === V obci veľmi aktívne pôsobí ochotnícke [[divadlo]] a najmä [[folklórny súbor|folklórne súbory]] Dolina a Dolinka, pod vedením Mgr. Márie Bednárovej. V obci je deväť ročná základná škola, ktorá je zameraná na regionálnu výchovu a jedna materská škola. == Osobnosti obce == === Rodáci === * [[Július Špaňár]] (* [[1917]] – † [[2007]]), klasický [[filológ]], [[prekladateľ]] * [[Dominik Hrušovský]] (* [[1926]] – † 2016), rímskokatolícky [[biskup]] * [[Benjamín Tinák]] (* [[1930]] – † [[2008]]), [[prozaik]] a [[básnik]] * [[Pavol Hrušovský]] (* [[1952]]), bývalý [[poslanec]] Národnej rady Slovenskej republiky a bývalý predseda KDH a Národnej rady SR * [[Dušan Minka]] (* [[1972]]), hudobný skladateľ, producent. Bývalý basgitarista skupiny DESmod, spoluzakladateľ skupiny Desmod a Robo Šimko a zároveň jej basista. Žije a tvorí v obci. Výrazná osobnosť hudobného diania na Slovensku, spoluautor filmovej hudby. Aktívne sa zaoberá históriou gedrianskeho mikroregiónu a etnografiou. * [[Koloman Holka]] (* 1893- † ?), rodák z obce Fíš, ktorý nastúpil do [[Česko-slovenské légie|ČS légií]] v roku [[1918]] a bol priamym svedkom smrti [[Milan Rastislav Štefánik|generála M. R. Štefánika]]. Je po ňom pomenována ulica "Legionárska" vo Veľkej Mani. === Pôsobili tu === * [[Boris Zala]] (* [[1952]]), slovenský filozof, publicista a ľavicový politik, bývalý [[poslanec]] [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady SR]] a bývalý [[Poslanec Európskeho parlamentu|europoslanec]]. == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} {{Obce okresu Nové Zámky}} [[Kategória:Maňa| ]] [[Kategória:Obce okresu Nové Zámky]] 1469imiuz52ntwqdtsdzwenz3jwbqjo 0 29008 8198544 7946388 2026-04-15T06:20:14Z Vasiľ 2806 /* Úvodná sekcia */ 8198544 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Ľubá | Iné názvy = | Obrázok = | Popis obrázku = | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Luba-nove zamky-flag.svg | Kraj = Nitriansky | Okres = Nové Zámky | Región = Podunajsko | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 47.8518 | Zemepisná dĺžka = 18.5945 | Nadmorská výška = 153 | Prvá zmienka = 1247 | Starosta = Anetta Kovácsová<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislá]] | PSČ = 943 53 | Kód = 503339 | EČV = NZ | Predvoľba = +421-36 | Adresa = Obecný úrad Ľubá{{Break}}Ľubá 79{{Break}}943 53 Ľubá | E-mail = obecluba@mail.t-com.sk | Telefón = 036/752 06 61 | Fax = 036/752 06 62 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.obecluba.eu | Commons = | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Ľubá''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Okres Nové Zámky|Nové Zámky]]. == Polohopis == Leží v juhovýchodnej časti [[Podunajská pahorkatina|Podunajskej pahorkatiny]], v časti nazývanej [[Belianske kopce]]. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol [[Ján Krstiteľ|sv. Jána Krstiteľa]], jednoloďová [[barok|neskorobaroková]] stavba s polkruhovým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a malou strešnou vežou, z druhej polovice [[18. storočia]]. Presbytérium s polygonálnym vnútorným priestorom je zaklenuté valenou [[klenba|klenbou]] s [[luneta]]mi. Loď je zaklenutá korýtkovou klenbou. Hlavný [[oltár]] s obrazom Jána Krstiteľa od K. Jakobeyho je z roku [[1882]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Ľubá - Kostol sv. Jána Krstiteľa | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/luba-kostol-sv-jana-krstitela | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Fasády kostola sú členené segmentovo ukončenými oknami so šambránami. Veža vyrastá zo štítového priečelia s prelamovanou rímsou, je ukončená ihlancovou helmicou. == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|wikt=Ľubá}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Nové Zámky}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Ľubá| ]] [[Kategória:Obce okresu Nové Zámky]] 1ycsn96a2qio8l2lr3zzyofcmclddk1 0 29009 8198543 8168068 2026-04-15T06:19:53Z Vasiľ 2806 {{oficiálna stránka}} 8198543 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Lipová | Iné názvy = | Obrázok = Nyitramalomszeg templom 2.JPG | Popis obrázku = Kostol Sedembolestnej Panny Márie | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Lipova-nove zamky-flag.svg | Kraj = Nitriansky | Okres = Nové Zámky | Región = Dolná Nitra | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.121111 | Zemepisná dĺžka = 18.174167 | Nadmorská výška = 126 | Prvá zmienka = [[1156]] | Starosta = Tatiana Ölvecká<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislá]] | PSČ = 941 02 | Kód = 503321 | EČV = NZ | Predvoľba = +421-36 | Adresa = Lipová 203<br />941 02 Lipová pri Nových Zámkoch | E-mail = obecnyurad.lipova@zoznam.sk | Telefón = 035 650 70 10 | Fax = 035 650 70 11 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.lipova.eu | Commons = Lipova (okres Nové Zámky) | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Lipová''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Okres Nové Zámky|Nové Zámky]]. Obec vznikla roku [[1960]] zlúčením Ondrochova a Mlynského Seku. == Polohopis == === Zemepisná charakteristika === Chotár obce sa rozprestiera vo výške 123 – 130 [[metrov nad morom|m n. m.]], stred obce má výšku 126 [[metrov nad morom|m n. m.]] Obec leží na nízkom vale na oboch brehoch [[Malá Nitra|Malej Nitry]] (predtým Stará Nitra). Odlesnený rovinatý chotár je na nivách a terasách pokrytých sprašou. Má úrodné nivné a lužné pôdy. Územie obce leží v [[Podunajská nížina|Podunajskej nížine]] na styku aluviálnej nivy rieky Nitry, ktorá patrí do celku [[Podunajská rovina|Podunajskej roviny]], a na východnom okraji [[Nitrianska pahorkatina|Nitrianskej pahorkatiny]], ktorá je podcelkom [[Podunajská pahorkatina|Podunajskej pahorkatiny]]. Katastrálne územie obce má výmeru 13 630 ha (13 629 633 m²). == Časti obce == Dvor Mumlov, Mlynský Sek, Ondrochov, Šuriansky rad == Dejiny == Prvá písomná správa o obci Ondrochov je listina z roku 1156. Názov je zaznamenaný vo forme Vldruc. Ďalšia listina je z roku [[1246]]. Kaštieľ a hospodársky dvor dala postaviť rodina Ondroyová. V roku [[1311]] na okolí bojovali vojská Matúša Čáka Trenčianskeho a spustošili osadu Ondrochov. Podobne bola obec zničená aj za husitských vojen. V roku [[1550]] vtrhli do Ondrochova [[Osmanská ríša|Turci]], zničili kaštieľ, ktorý zostal opustený, následne i zrúcaný. Ďalšie turecké pustošenia boli v rokoch [[1660]], [[1663]], [[1664]]. V ďalších obdobiach Ondrochov vystriedal viacerých majiteľov. Okrem pustošenia sužovali obyvateľov aj živelné pohromy ([[1783]] zemetrasenie, povodne na rieke Nitre, cholerová epidémia). Podľa profesií tu bývali kočiši, pastieri dobytka, bíreši a sluhovia z panstva, gazdovia, mlynár, učiteľ, krajčír. V Ondrochove sa varilo pivo a pálila pálenka. V roku [[1802]] sa začalo i so stavbou mlyna, ktorý mlel obilie na kvalitnú múku a bol známy v širokom okolí. Okrem základných poľnohospodárskych plodín sa tu pestoval v [[18. storočí]] aj chmeľ a robili sa pokusy zaviesť pestovanie ryže a bavlny. V roku [[1876]] bola daná do prevádzky železničná trať Šurany–Nitra, ktorá mala v chotári obce vybudovanú stanicu a druhú koľaj na nakladanie a prekladanie poľnohospodárskych výrobkov a dreva. Prvá správa o stavbe školy je z roku [[1800]]. Bola to jednotriedka. Do roku [[1928]] bola škola v Ondrochove cirkevnou a vydržiaval ju gróf Károlyi. Po roku 1928 až do roku [[1930]] nebola škola udržiavaná a nachádzala sa v zlom stave. 18. marca 1930 pod číslom 1706650/I – 29 zriadilo Ministerstvo školstva a národnej osvety v Bratislave štátnu jednotriednu [[ľudová škola|ľudovú školu]]. V roku [[1931]] poverilo ministerstvo učiteľku Agnešu Lendlaiovú vyučovať na ondrochovskej škole ženské ručné práce.<br /> Administratívne a cirkevne patril Ondrochov pod [[Komjatice]]. V roku [[1881]] bola osada Ondrochov pričlenená pod Mlynský Sek, kde zostala až do roku [[1945]]. Od roku [[1938]]–1945 boli obce začlenené do Maďarska. V roku 1945 ustupujúca nemecká armáda vyhodila most pri mlyne a zničené boli aj stavidlá mlyna na rieke Nitre. Mlyn prestal na dlhý čas pracovať. Ondrochov bol oslobodený Sovietskou armádou 28.3.1945. Po roku 1945 až do roku [[1960]] bol Ondrochov politicko–administratívne samostatnou obcou. V roku 1960 sa obce Ondrochov a Mlynský Sek zlúčili a vytvorili obec pod novým názvom Lipová. == Obyvateľstvo == === Obyvatelia a domy === Obec Lipová má '''1610 obyvateľov''', z toho 48,76 % žien a 51,24 % mužov (ŠÚ SR k 31. 12. 2007). Podľa Sčítania obyvateľov, domov a domácností 2001 mala obec 1 592 obyvateľov (47,74 % žien a 52,26 % mužov), z toho bolo ekonomicky aktívnych 746 obyvateľov (43,57 % žien a 56,43 % mužov), pracujúcich 535 (40,19 % žien a 59,81 % mužov) a nezamestnaných 184 (45,11 % žien a 54,89 % mužov).<br /> V obci bolo '''527 domov''', trvalo obývaných 455 domov. === Etnické a náboženské zloženie === Prevažná väčšina obyvateľov obce Lipová sa hlási k slovenskej národnosti a vyznáva rímskokatolícke náboženstvo.<br /> '''Etnické zloženie obyvateľstva''' (údaje ŠÚ SR z roku 2001) * Slováci - 97,17 % * Maďari - 0,94 % * Česi - 0,31 % * Rómovia - 1,38 % * ostatní - 0,20 % '''Zloženie obyvateľstva podľa náboženského vyznania''' (údaje ŠÚ SR z roku 2001) * Rímskokatolícke - 93,34 % * Evanjelické - 1,13 % * Gréckokatolícke - 0,13 % * Bez vyznania - 4,33 % * Nezistené - 1,07 % == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * Elekovský kaštieľ v časti Mlynský Sek, dvojpodlažná [[neogotika|neogotická]] stavba na pôdoryse nepravidelného obdĺžnika, z roku [[1903]]. V roku [[1934]] prešiel úpravami. Od roku [[1947]] slúži pre sociálne účely ako Domov ochrany mládeže. Fasády kaštieľa sú členené [[rizalit]]mi s trojuholníkovými štítmi so štukatúrami a dekoratívnymi [[fiála]]mi. Nárožia sú [[bosáž|bosované]], parter je ukončený kordónovou rímsou s oblúčkovým vlysom. Okná poschodia sú segmentovo ukončené s profilovanými šambránami a reliéfnymi fiálami. Kaštieľ je obklopený krajinárskym parkom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mlynský Sek (Lipová) | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/mlynsky-sek-lipova | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = }}</ref> * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol Sedembolestnej [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]], jednoloďová [[historizmus|historizujúca]] stavba s polygonálnym ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku [[1871]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Rímsko-katolícke kostoly v okrese Nové Zámky | url = https://krizom-krazom.eu/regiony/kostoly-v-okrese-nove-zamky | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Krížom-krážom | miesto = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210320204351/https://krizom-krazom.eu/regiony/kostoly-v-okrese-nove-zamky | dátum archivácie = 2021-03-20 }}</ref> Fasády kostola sú hladké s polkruhovo ukončenými oknami. Veža vyrastá zo štítového priečelia vo forme rizalitu, je členená lizénovými rámami a ukončená ihlancovou helmicou. <gallery> Nyitramalomszeg templom 1.JPG|Kostol Sedembolestnej Panny Márie </gallery> == Literatúra == * SÜLE, Peter, Ing. – SÜLE ml., Peter:: ''[[Encyklopédia miest a obcí Slovenska]]''. 1. vyd. Lučenec : PS-LINE, 2005, 960 s., ISBN 80-969388-8-6, s. 333 * {{Citácia knihy | kapitola zborník = | titul = Vlastivedný slovník obcí na Slovensku | odkaz na titul = Vlastivedný slovník obcí na Slovensku | zväzok = II | typ zväzku = Zv. | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | rok = 1977 | počet strán = 517 | strany = }} == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} {{Obce okresu Nové Zámky}} [[Kategória:Lipová (okres Nové Zámky)| ]] [[Kategória:Obce okresu Nové Zámky]] batl2pti23zaesazurqknbmsolofi9e 0 29010 8198541 7944410 2026-04-15T06:15:22Z Vasiľ 2806 /* Úvodná sekcia */ 8198541 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Leľa | Iné názvy = | Obrázok = Leléd templom.JPG | Popis obrázku = Kostol sv. Jána Krstiteľa | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Lela-nove zamky-flag.svg | Kraj = Nitriansky | Okres = Nové Zámky | Región = Hont | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 47.858333 | Zemepisná dĺžka = 18.773611 | Nadmorská výška = 124 | Prvá zmienka = 1262 | Starosta = Richard Dajcs<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[SZÖVETSÉG – Magyarok. Nemzetiségek. Regiók. ALIANCIA – Maďari. Národnosti. Regióny|SZÖVETSÉG – ALIANCIA]] | PSČ = 943 65 (pošta [[Kamenica nad Hronom]]) | Kód = 503312 | EČV = NZ | Predvoľba = +421-36 | Adresa = Obecný úrad Leľa{{Break}}Leľa 154{{Break}}943 65 Leľa | E-mail = obeclela@obeclela.sk | Telefón = 036/757 52 22 | Fax = 036/757 52 22 | Mapa = | Popis mapy = | Web = | Commons = Leľa | Pôvod názvu = | Poznámky = |Rozloha=826 ha}} '''Leľa''' ({{V jazyku|hun|Leléd}}) je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Okres Nové Zámky|Nové Zámky]]. == Polohopis == Obec sa nachádza na úpätí pohoria [[Burda (pohorie)|Burda]], v blízkosti rieky [[Ipeľ]], na ktorej druhom brehu v [[Maďarsko|Maďarsku]] ležia [[Börzsöny|Novohradské vrchy]]. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol [[Ján Krstiteľ|sv. Jána Krstiteľa]], jednoloďová pôvodne [[barok|baroková]] stavba so segmentovým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a predstavanou vežou, z rokov [[1752]]-[[1774]]. Koncom [[19. storočia]] prešiel obnovou. V interiéri sa nachádza barokový ambitový [[oltár]] z druhej polovice [[18. storočia]], stĺpová architektúra so sochami [[Ján Nepomucký|sv. Jána Nepomuckého]] a [[Pavol z Tarsu|sv. Pavla]]. [[Kazateľnica]] pochádza z rovnakého obdobia ako oltár, kamenná [[krstiteľnica]] je z roku [[1879]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Leľa - Kostol sv. Jána Krstiteľa | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/lela-kostol-sv-jana-krstitela | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Fasády kostola sú členené segmentovo ukončenými oknami so šambránami. Mladšia veža vyrastá zo štítového priečelia s prelamovanou rímsou, je ukončená ihlancovou helmicou. == Referencie == {{referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Leľa : obec Poiplia | vydanie = | vydavateľ = Komárňanské tlačiarne | miesto = Komárno | rok = 2000 | počet strán = 16 | url = | isbn = 80-8056-190-7 | kapitola = | strany = | jazyk = }} == Iné projekty == {{Projekt|wikt=Leľa}} {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Nové Zámky}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Leľa| ]] [[Kategória:Obce okresu Nové Zámky]] tceizytqvauu0rq3hsqi3a7hxhywbgy 0 29011 8198540 8142691 2026-04-15T06:14:33Z Vasiľ 2806 /* Úvodná sekcia */ 8198540 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Komoča | Iné názvy = | Obrázok = Kamocsa06.JPG | Popis obrázku = Reformovaný kostol | Znak = Kamocsa-címer.jpg | Vlajka = Komoca-nove zamky-flag.svg | Kraj = Nitriansky | Okres = Nové Zámky | Región = Podunajsko | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 47.9489 | Zemepisná dĺžka = 18.0224 | Nadmorská výška = 109 | Prvá zmienka = 1416 | Starosta = Imrich Lukács<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[SZÖVETSÉG – Magyarok. Nemzetiségek. Regiók. ALIANCIA – Maďari. Národnosti. Regióny|SZÖVETSÉG – ALIANCIA]] | PSČ = 941 21 | Kód = 503291 | EČV = NZ | Predvoľba = +421-35 | Adresa = | E-mail = komoca@azet.sk | Telefón = 035/648 11 01 | Fax = 035/648 11 01 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.obeckomoca.sk | Commons = | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Komoča''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Okres Nové Zámky|Nové Zámky]]. == Časti obce == V blízkosti obce sa na brehu rieky Váh nachádza chatová oblasť a kemping Oáza. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku|Reformovaný]] kostol, jednoloďová [[klasicizmus|klasicistická]] [[tolerančný patent|tolerančná]] stavba so segmentovým záverom a predstavanou vežou, z roku [[1787]]. V roku [[1837]] bol rozšírený, o desať rokov vyhorel, obnovený bol v roku [[1856]]. Ďalšou obnovou prešiel v roku [[1950]]. Interiér je plochostropý so štukatúrami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Komoča - Kalvínsky kostol | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/komoca-kalvinsky-kostol | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Fasády kostola sú členené segmentovo ukončenými oknami s profilovanými šambránami s klenákmi. Veža má nárožné skosenia, je členená kordónovou rímsou a lizénovými rámami. Ukončená je korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a barokovou helmicou. Vstup do kostola je riešený ako [[portál]] s kamenným ostením z červeného mramoru s vročením [[1819]]. <gallery> Súbor:Kamocsa02.JPG|Reformovaný kostol Súbor:Kamocsa05.JPG|Detail portálu </gallery> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Nové Zámky}} [[Kategória:Komoča| ]] [[Kategória:Obce okresu Nové Zámky]] 80ititj2rv0x5n83kc80l78dgj4meah 0 29012 8198536 8142690 2026-04-15T06:10:47Z Vasiľ 2806 {{oficiálna stránka}} 8198536 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Kolta | Iné názvy = | Obrázok = Kolta1.JPG | Popis obrázku = Kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie | Znak = Kolta-címer.gif | Vlajka = Kolta-nove zamky-flag.svg | Kraj = Nitriansky | Okres = Nové Zámky | Región = Podunajsko | Časti = | Rieka = [[Paríž (rieka)|Paríž]] | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.0171 | Zemepisná dĺžka = 18.4134 | Nadmorská výška = 172 | Prvá zmienka = 1337 | Starosta = Ľubor Krnčan<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 941 33 | Kód = 503274 | EČV = NZ | Predvoľba = +421-35 | Adresa = Obecný úrad<br/>Kolta č. 1<br/>941 33 | E-mail = obeckolta@stonline.sk | Telefón = 035/647 91 01 | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.kolta.sk | Commons = | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Kolta''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Okres Nové Zámky|Nové Zámky]]. == Polohopis == Obec sa nachádza v miernom údolí riečky [[Paríž (rieka)|Paríž]], v [[Bešianska pahorkatina|Bešianskej pahorkatine]], geomorfologickej [[Časť (geomorfológia)|časti]] [[Podunajská pahorkatina|Podunajskej pahorkatiny]]. Leží vo východnej časti okresu, {{Km|22|m|w}} východne od [[Nové Zámky|Nových Zámkov]], {{Km|35|m|w}} juhozápadne od [[Levice (Slovensko)|Levíc]] a {{Km|42|m|w}} severozápadne od [[Štúrovo|Štúrova]]. Cez Koltu prechádza [[Cesta I. triedy 75 (Slovensko)|cesta I/75]] (Nové Zámky{{--}}Veľký Krtíš), ktorú tu križuje [[Cesta II. triedy 589 (Slovensko)|II/589]] do [[Pribeta|Pribety]]. == Názov == Názov obce je podľa predpokladu odvodený od keltského pomenovania, hoci nateraz nie je jazykovo ani historicky doložený. Podľa osadníkov vtedajšej usadlosti v lokalite dnešnej Starej Dediny vzniklo pomenovanie Keltha/Kelta. Práve v danej lokalite bola preskúmaná keltská mohyla - Gulbišov kopec. == Dejiny == Pobyt človeka v okolí obce potvrdili archeologické nálezy z obdobia okolo roku 2500 pred Kr. Významné stopy tu zanechali [[Kelti]] a následne [[Rimania (staroveký národ)|Rimania]], ktorí mali v oblasti Podunajska viaceré sídliská ([[Iža]], [[Chotín]] [[Bajč]] a i.). V [[4. storočí]] na tomto území žili [[Germáni|germánske kmene]] [[Góti|Gótov]], ktorých následne na krátky čas vystriedali [[Huni]]. Rozpad hunskej ríše umožnilo tzv. sťahovanie národov, počas ktorého sa na územie [[Slovensko|Slovenska]] dostali [[Avari]] a [[Slovania]]. Počas existencie [[Veľká Morava|Veľkomoravskej ríše]] oblasť obývalo [[Slovania|slovanské etnikum]], priamo spadajúce pod vplyv centra v [[Nitra|Nitre]]. Po rozpade ríše sa do oblasti Kolty dostali skupiny [[Starí Maďari|staromaďarského]] kmeňa Huba. Územie bolo majetkom [[Ostrihomské arcibiskupstvo|Ostrihomského arcibiskupstva]] a hoci najstaršia písomná zmienka o Kolte pochádza až z roku [[1337]], s určitosťou bol jej chotár obývaný už predtým. Kláštor v lokalite „Templom Puszta“ ovládali [[Templári]], ktorých nahradil rád [[Premonštráti|premonštrátskych rehoľníkov]]. Zemepán sídlil v novej osade Kolta, no obchodný a remeselnícky život sa sústreďoval v osade Kerékszálás, kde bola okrem kláštora aj farnosť. V 15. a [[16. storočí]] tu prosperoval rod Kürthyovcov, ktorých krypta sa dodnes nachádza pod kostolom. Nasledovalo obdobie [[Osmanská ríša|tureckého]] rabovania, ktoré postihlo v roku [[1669]] aj osadu Kerékszálás. Vyrabovaný kraj začali po ústupe Turkov obyvatelia opäť osídľovať a nové osídlenie vzniklo aj na území dnešnej Kolty. Veľmi poškodený zostal aj kláštor v Pustom Kostolíku, kde zostala časť zachránených mníchov Paulínov. V [[18. storočí]] vznikla priamo v obci samostatná farnosť a obec sa mení z poddanskej na zemiansku. Život v Kolte ovplyvnil aj príchod nemeckých kolonistov v druhej polovici 18. storočia, ktorí okrem nových zvykov priniesli aj nové technické vedomosti, medzi nimi raritu - veterný mlyn. V tom čase žilo v obci okolo 1000 obyvateľov, mala zriadený obecný magistrát s matrikou, zmapovaným chotárom a jarmočným a tržným právom. V nasledujúcich desaťročiach určovali smer vývoja obce najmä statkári, poskytujúci prácu miestnemu obyvateľstvu. Zásadné zmeny nastali odchodom veľkostatkárov po [[Druhá svetová vojna|II. svetovej vojne]] a veľkým míľnikom bolo i zavedenie elektriny a elektrického osvetlenia obce. Začala sa rekonštrukcia poškodených a výstavba nových objektov, medzi inými vznikla Materská škola a zdravotná ambulancia. V roku [[1949]] vzniklo JRD, začal premávať autobus do Nových Zámkov a svoju prevádzku začalo kino a amatérske divadlo. V roku [[1951]] žilo v Kolte už 2000 obyvateľov, preto bolo otvorené viacero predajní a vznikla aj stomatologická ambulancia. Rímsko-katolícky kostol bol vybavený novými zvonmi a v roku [[1974]] bol zrekonštruovaný. V [[70. roky 20. storočia|70. rokoch]] bola postavená nová administratívna budova MNV, pošta, nákupné stredisko a čerpacia stanica pohonných hmôt, o niečo neskôr sa rozšírila budova ZŠ a dokončila výstavba komunikácií a chodníkov. Po [[Nežná revolúcia|Nežnej revolúcii]] bola realizovaná plynofikácia obce, dokončený bol obecný vodovod i krytá tribúna na ihrisku. Miestne Poľnohospodárske družstvo zamestnáva 205 pracovníkov a spolu s PD Čechy obrába 2593 hektárov pôdy. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol Nepoškvrneného počatia [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]], jednoloďová [[barok|neskorobaroková]] stavba s polygonálnym ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a predstavanou vežou, z 18. storočia. Stojí na mieste staršej stavby, z ktorej sa dochovala sakristia pochádzajúca zo [[17. storočia]]. Úpravami prešiel v rokoch [[1835]], [[1902]] a [[1945]]. Nachádza sa tu [[oltár]] s obrazom od maliara Steina z roku [[1902]] a pieskovcová [[krstiteľnica]] dekorovaná erbom z roku [[1835]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kolta - Kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/kolta-kostol-neposkvrneneho-pocatia-panny-marie | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = }}</ref> Fasády kostola sú členené lizénami a segmentovo ukončenými oknami so šambránami. Veža má nárožné zaoblenia je členená kordónovými rímsami a lizénovými rámami, ukončená je korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a ihlancovou helmicou. * Mésárošovský kaštieľ, trojtraktová dvojpodlažná [[neogotika|neogotická]] stavba z konca [[19. storočia]]. Kaštieľ vybudoval veľkostatkár Karol Mésároš. Po druhej svetovej vojne tu sídlila škola, dnes je objekt opustený a chátra.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kolta - Neogotický kaštieľ | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/kolta-neogoticky-kastiel | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = }}</ref> Fasády kaštieľa sú členené nárožnými osembokými vežicami ukončenými neogoickým [[Cimburie|cimburím]], priečelie je dekorované oknami so suprafenestrami vo forme oslieho chrbta a troma trojuholníkovými štítmi. Na osi stredného [[rizalit]]u je umiestnený [[portál]] s balkónom. * Kürthyho kúria, jednopodlažná dvojtraktová pôvodne [[renesancia|renesančná]] stavba na pôdoryse písmena L z druhej polovice 17. storočia. Úpravami prešla v 18. storočí, v roku [[1872]] a na začiatku [[20. storočia]], ktorá jej dala súčasnú [[historizmus|historizujúcu]] podobu s prvkami [[secesia|secesie]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=6713 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = }}</ref> Objektu dominuje polkruhovo ukončený prejazd dekorovaný archivoltou s párom dekoratívnych lucerien. Fasády kúrie sú členené lizénami, má manzardovú strechu. * Kaplnka [[Svätý Urban|sv. Urbana]] z roku [[1846]]. <gallery> Kolta templom 3.jpg|Kostol Narodenia Panny Márie Kolta templom 2.jpg Kolta templom 1.jpg </gallery> == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} == Zdroj == * [https://www.kolta.sk/ Oficiálna stránka obce] {{Obce okresu Nové Zámky}} [[Kategória:Kolta| ]] [[Kategória:Obce okresu Nové Zámky]] ofah4z9lswu3s8c3k57eohv0exk0ahu 8198537 8198536 2026-04-15T06:11:22Z Vasiľ 2806 fix. 8198537 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Kolta | Iné názvy = | Obrázok = Kolta1.JPG | Popis obrázku = Kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie | Znak = Kolta-címer.gif | Vlajka = Kolta-nove zamky-flag.svg | Kraj = Nitriansky | Okres = Nové Zámky | Región = Podunajsko | Časti = | Rieka = [[Paríž (rieka)|Paríž]] | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.0171 | Zemepisná dĺžka = 18.4134 | Nadmorská výška = 172 | Prvá zmienka = 1337 | Starosta = Ľubor Krnčan<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 941 33 | Kód = 503274 | EČV = NZ | Predvoľba = +421-35 | Adresa = Obecný úrad<br/>Kolta č. 1<br/>941 33 | E-mail = obeckolta@stonline.sk | Telefón = 035/647 91 01 | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.kolta.sk | Commons = | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Kolta''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Okres Nové Zámky|Nové Zámky]]. == Polohopis == Obec sa nachádza v miernom údolí riečky [[Paríž (rieka)|Paríž]], v [[Bešianska pahorkatina|Bešianskej pahorkatine]], geomorfologickej [[Časť (geomorfológia)|časti]] [[Podunajská pahorkatina|Podunajskej pahorkatiny]]. Leží vo východnej časti okresu, {{Km|22|m|w}} východne od [[Nové Zámky|Nových Zámkov]], {{Km|35|m|w}} juhozápadne od [[Levice (Slovensko)|Levíc]] a {{Km|42|m|w}} severozápadne od [[Štúrovo|Štúrova]]. Cez Koltu prechádza [[Cesta I. triedy 75 (Slovensko)|cesta I/75]] (Nové Zámky{{--}}Veľký Krtíš), ktorú tu križuje [[Cesta II. triedy 589 (Slovensko)|II/589]] do [[Pribeta|Pribety]]. == Názov == Názov obce je podľa predpokladu odvodený od keltského pomenovania, hoci nateraz nie je jazykovo ani historicky doložený. Podľa osadníkov vtedajšej usadlosti v lokalite dnešnej Starej Dediny vzniklo pomenovanie Keltha/Kelta. Práve v danej lokalite bola preskúmaná keltská mohyla - Gulbišov kopec. == Dejiny == Pobyt človeka v okolí obce potvrdili archeologické nálezy z obdobia okolo roku 2500 pred Kr. Významné stopy tu zanechali [[Kelti]] a následne [[Rimania (staroveký národ)|Rimania]], ktorí mali v oblasti Podunajska viaceré sídliská ([[Iža]], [[Chotín]] [[Bajč]] a i.). V [[4. storočí]] na tomto území žili [[Germáni|germánske kmene]] [[Góti|Gótov]], ktorých následne na krátky čas vystriedali [[Huni]]. Rozpad hunskej ríše umožnilo tzv. sťahovanie národov, počas ktorého sa na územie [[Slovensko|Slovenska]] dostali [[Avari]] a [[Slovania]]. Počas existencie [[Veľká Morava|Veľkomoravskej ríše]] oblasť obývalo [[Slovania|slovanské etnikum]], priamo spadajúce pod vplyv centra v [[Nitra|Nitre]]. Po rozpade ríše sa do oblasti Kolty dostali skupiny [[Starí Maďari|staromaďarského]] kmeňa Huba. Územie bolo majetkom [[Ostrihomské arcibiskupstvo|Ostrihomského arcibiskupstva]] a hoci najstaršia písomná zmienka o Kolte pochádza až z roku [[1337]], s určitosťou bol jej chotár obývaný už predtým. Kláštor v lokalite „Templom Puszta“ ovládali [[Templári]], ktorých nahradil rád [[Premonštráti|premonštrátskych rehoľníkov]]. Zemepán sídlil v novej osade Kolta, no obchodný a remeselnícky život sa sústreďoval v osade Kerékszálás, kde bola okrem kláštora aj farnosť. V 15. a [[16. storočí]] tu prosperoval rod Kürthyovcov, ktorých krypta sa dodnes nachádza pod kostolom. Nasledovalo obdobie [[Osmanská ríša|tureckého]] rabovania, ktoré postihlo v roku [[1669]] aj osadu Kerékszálás. Vyrabovaný kraj začali po ústupe Turkov obyvatelia opäť osídľovať a nové osídlenie vzniklo aj na území dnešnej Kolty. Veľmi poškodený zostal aj kláštor v Pustom Kostolíku, kde zostala časť zachránených mníchov Paulínov. V [[18. storočí]] vznikla priamo v obci samostatná farnosť a obec sa mení z poddanskej na zemiansku. Život v Kolte ovplyvnil aj príchod nemeckých kolonistov v druhej polovici 18. storočia, ktorí okrem nových zvykov priniesli aj nové technické vedomosti, medzi nimi raritu - veterný mlyn. V tom čase žilo v obci okolo 1000 obyvateľov, mala zriadený obecný magistrát s matrikou, zmapovaným chotárom a jarmočným a tržným právom. V nasledujúcich desaťročiach určovali smer vývoja obce najmä statkári, poskytujúci prácu miestnemu obyvateľstvu. Zásadné zmeny nastali odchodom veľkostatkárov po [[Druhá svetová vojna|II. svetovej vojne]] a veľkým míľnikom bolo i zavedenie elektriny a elektrického osvetlenia obce. Začala sa rekonštrukcia poškodených a výstavba nových objektov, medzi inými vznikla Materská škola a zdravotná ambulancia. V roku [[1949]] vzniklo JRD, začal premávať autobus do Nových Zámkov a svoju prevádzku začalo kino a amatérske divadlo. V roku [[1951]] žilo v Kolte už 2000 obyvateľov, preto bolo otvorené viacero predajní a vznikla aj stomatologická ambulancia. Rímsko-katolícky kostol bol vybavený novými zvonmi a v roku [[1974]] bol zrekonštruovaný. V [[70. roky 20. storočia|70. rokoch]] bola postavená nová administratívna budova MNV, pošta, nákupné stredisko a čerpacia stanica pohonných hmôt, o niečo neskôr sa rozšírila budova ZŠ a dokončila výstavba komunikácií a chodníkov. Po [[Nežná revolúcia|Nežnej revolúcii]] bola realizovaná plynofikácia obce, dokončený bol obecný vodovod i krytá tribúna na ihrisku. Miestne Poľnohospodárske družstvo zamestnáva 205 pracovníkov a spolu s PD Čechy obrába 2593 hektárov pôdy. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol Nepoškvrneného počatia [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]], jednoloďová [[barok|neskorobaroková]] stavba s polygonálnym ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a predstavanou vežou, z 18. storočia. Stojí na mieste staršej stavby, z ktorej sa dochovala sakristia pochádzajúca zo [[17. storočia]]. Úpravami prešiel v rokoch [[1835]], [[1902]] a [[1945]]. Nachádza sa tu [[oltár]] s obrazom od maliara Steina z roku [[1902]] a pieskovcová [[krstiteľnica]] dekorovaná erbom z roku [[1835]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kolta - Kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/kolta-kostol-neposkvrneneho-pocatia-panny-marie | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = }}</ref> Fasády kostola sú členené lizénami a segmentovo ukončenými oknami so šambránami. Veža má nárožné zaoblenia je členená kordónovými rímsami a lizénovými rámami, ukončená je korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a ihlancovou helmicou. * Mésárošovský kaštieľ, trojtraktová dvojpodlažná [[neogotika|neogotická]] stavba z konca [[19. storočia]]. Kaštieľ vybudoval veľkostatkár Karol Mésároš. Po druhej svetovej vojne tu sídlila škola, dnes je objekt opustený a chátra.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kolta - Neogotický kaštieľ | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/kolta-neogoticky-kastiel | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = }}</ref> Fasády kaštieľa sú členené nárožnými osembokými vežicami ukončenými neogoickým [[Cimburie|cimburím]], priečelie je dekorované oknami so suprafenestrami vo forme oslieho chrbta a troma trojuholníkovými štítmi. Na osi stredného [[rizalit]]u je umiestnený [[portál]] s balkónom. * Kürthyho kúria, jednopodlažná dvojtraktová pôvodne [[renesancia|renesančná]] stavba na pôdoryse písmena L z druhej polovice 17. storočia. Úpravami prešla v 18. storočí, v roku [[1872]] a na začiatku [[20. storočia]], ktorá jej dala súčasnú [[historizmus|historizujúcu]] podobu s prvkami [[secesia|secesie]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=6713 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = }}</ref> Objektu dominuje polkruhovo ukončený prejazd dekorovaný archivoltou s párom dekoratívnych lucerien. Fasády kúrie sú členené lizénami, má manzardovú strechu. * Kaplnka [[Svätý Urban|sv. Urbana]] z roku [[1846]]. <gallery> Kolta templom 3.jpg|Kostol Narodenia Panny Márie Kolta templom 2.jpg Kolta templom 1.jpg </gallery> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} == Zdroj == * [https://www.kolta.sk/ Oficiálna stránka obce] {{Obce okresu Nové Zámky}} [[Kategória:Kolta| ]] [[Kategória:Obce okresu Nové Zámky]] kslh23ale93viep4qrampev9ikdou3t 0 29013 8198535 8142689 2026-04-15T06:09:49Z Vasiľ 2806 /* Úvodná sekcia */ 8198535 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Kmeťovo | Iné názvy = | Obrázok = Gyarak templom 2.JPG | Popis obrázku = Kostol Ružencovej Panny Márie | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Kmetovo-nove zamky-flag.svg | Kraj = Nitriansky | Okres = Nové Zámky | Región = Dolná Nitra | Časti = | Rieka = [[Žitava (rieka)|Žitava]] | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.166667 | Zemepisná dĺžka = 18.277222 | Nadmorská výška = 134 | Prvá zmienka = 1214 | Starosta = Martina Csomorová<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]], [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]] | PSČ = 941 62 | Kód = 503266 | EČV = NZ | Predvoľba = +421-35 | Adresa = Obecný úrad<br/>Kmeťovo 77 | E-mail = starosta@obeckmetovo.sk | Telefón = 035/6598 123 | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.kmetovo.sk | Commons = | Pôvod názvu = | Poznámky = '''Demonym''': ''Kmeťovčan''<ref>{{SlovníkyJÚĽŠ|Kmeťovčan}}</ref> }} '''Kmeťovo''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] v okrese [[Okres Nové Zámky|Nové Zámky]]. V obci je rímskokatolícky kostol Ružencovej Panny Márie z roku [[1884]]. V súčasnosti má obec 863 obyvateľov. == Polohopis == Nachádza sa v najjužnejšej časti [[Žitavská niva|Žitavskej nivy]], [[Podcelok (geomorfológia)|geomorfologickom podcelku]] [[Podunajská pahorkatina|Podunajskej pahorkatiny]]. Východným okrajom tečie rieka [[Žitava (rieka)|Žitava]], západným okrajom prechádza [[železničná trať Nové Zámky – Zlaté Moravce]], ako aj cesta III/1650 ([[Vráble]] – [[Úľany nad Žitavou]]). [[Vráble]] sú vzdialené {{Km|10|m|w}} severne, [[Šurany]] {{Km|13|m|w}} juhozápadne, [[Nové Zámky]] {{Km|26|m|w}} juhozápadne a [[Nitra]] {{Km|30|m|w}} severozápadne. == Dejiny == Obec Kmeťovo patrí medzi staršie obce na Požitaví. Súčasný názov obce je oficiálne uznaný od roku [[1948]], a tak obec nesie meno po známom archeológovi, botanikovi a kňazovi [[Andrej Kmeť|Andrejovi Kmeťovi]]. Pôvodný názov obce bol Ďorok, ľudovo Derek. V historických prameňoch Ďorok vystupuje už začiatkom [[13. storočia]]. Tak prvá zmienka o ňom je z roku 1214 pod menom Gyrok (Fejér, Codex diplomaticus 111.1.201). Taktiež v listine z roku [[1217]] sa spomína „zem Gyrok“ ([[František Víťazoslav Sasinek|Sasinkov]] Slovenský letopis V, roč. 1. str. 301). Nezadlho potom v roku [[1247]] sa spomína pod menom Gorok (Fejér, Codex diplomaticus V.1.479). Neskôr sa uvádza i v tvare Gyarak. Pre vysvetlenie názvu Ďorok existujú dve teórie. Prvá sa domnieva (Miklosich), že v kmeni týchto názvov sa skrýva slovo „jarok“, čo by poukazovalo na takú terénnu situáciu, kde skutočne charakteristikou sídliska mohol byť nejaký jarok. V našom prípade je taká situácia, lebo Žitava donedávna bola tu rozvetvená na dve ramená, no voľakedy tam mohlo byť aj viac menších ramien, jarkov či priekop. Druhú teóriu uvádza profesor [[Ján Stanislav (1904)|Ján Stanislav]]. Podľa starých dokladov názov Ďorok predstavuje tvar „Ďirak“, čo súvisí so základným slovom „diera“. ([[Ján Stanislav (1904)|Ján Stanislav]], Zo slovenských miestnych názvov, Slovenská reč 111.1947. str. 34 – 40) Starodávny Ďorok nestál tam, kde je súčasné Kmeťovo. Obec dnes leží na pravej strane rieky [[Žitava (rieka)|Žitava]], no pred niekoľkými storočiami ležala na jej ľavej strane v miestach, kde sa nachádza súčasná osada Gedra. Praveké osídlenie obce nachádzame ako na pravej strane rieky, tak aj na jej ľavej strane – tam, kde stál starodávny Ďorok. Všetky archívne listiny, ktoré sa dochovali, opisujú Ďorok ako obec ležiacu na ľavom brehu rieky Žitava, oproti súčasnej osade Gedra, ktorá patrí do obce Maňa. Staré koryto rieky [[Žitava (rieka)|Žitava]] v tomto mieste vytvára malú zákrutu, od ktorej východným smerom sa dvíhajú mierne pahorky. V Gedre stojí zopár starších domov a nachádza sa tam aj vodný mlyn. Najväčšiu pozornosť púta najmä blízky les, kde v istej menšej kotline bolo možné vidieť ešte pred sto rokmi čudné murované základy akýchsi starých budov. Dnes sú tie múry zarastené a je ťažké ich v teréne pozorovať. Bol tam živý prameň, ktorý pred pár desiatkami rokov bol pekne murovaný. Do dnešných čias sa zachovala o tomto tajomnom mieste zaujímavá povesť. Viaže sa k bielym mníchom, ktorý tu vraj žili v starodávnom [[Rád templárov|templárskom]] kláštore. Či tam naozaj bol aj nejaký kláštor, ako to miestna tradícia spomína, to sa doteraz nepodarilo celkom bezpečne zistiť. Ako sme už spomenuli, pred sto rokmi boli tam ešte dosť zreteľne viditeľné základy nejakých stavieb, ale o aké stavby mohlo ísť, to nikto neskúmal. Dnes je tam toho ešte menej vidieť. Preto dobre padne, keď si môžeme prečítať informácie v topografickom popise [[Tekovská župa (Uhorsko)|Tekovskej stolice]], uverejnenom v r. 1787. Je to vari najstarší literárny záznam o lokalite starého Ďoroka, ako aj správa o tom, že tam mal stáť [[Rád templárov|templársky]] kláštor, ktorému by mali patriť aj základy kostola, ktoré v tom čase boli ešte dosť dobre viditeľné. V spomínanom topografickom popise sa okrem iného uvádza: Podľa starej povesti mal v Gedrianskom lese, vzdialenom od Mane na štvrť hodiny cesty, stáť kláštor [[Rád templárov|templárov]]. Nakoľko naozaj podľa základov jednej stavby možno uzatvárať, tou stavbou bol kostol, ktorý údajne prináležal obci Ďoroku. Táto obec tam ešte pred jedným storočím stála na miernom briežku, porastenom teraz dubinou. Obyvatelia tej obce však po šťastnom zahnaní Turkov sa presídlili za [[Žitava (rieka)|Žitavu]] a usídlili sa v [[Nitrianska župa (Uhorsko)|Nitrianskej stolici]]. Za bývalou cestou ešte možno vidieť pozostatky tej obce a porozhadzované hroby. (Ungarisches Magazín 1787) Na tomto mieste stál pôvodný Ďorok. Udialo sa to po roku 1686, kedy po vyhnaní Turkov z našej krajiny Ďoročania zanechali svoje staré sídlo a založili novú osadu na protiľahlej vyvýšenine na pravom brehu rieky Žitava. Nevedno presne kedy sa toto sťahovanie uskutočnilo, ale bolo to v období približne na konci 17. a začiatku 18. storočia. Tomu by mohla nasvedčovať skutočnosť, že v roku 1694 sa v starej listine spomína istý Ján Korniš, farár v Ďoroku. (Némethy 1894, str. 274 a 700). Kostol podľa všetkého mohol byť iba v starom Ďoroku, pretože v novom Ďoroku postavili kostol až v roku 1861. Ten údaj o farárovi Kornišovi z roku [[1694]] je preto zaujímavý, že okrem neho iný údaj nepoznáme, ktorý by dosvedčoval, že starý Ďorok bol samostatnou farnosťou. Nový Ďorok, dnešné Kmeťovo, je filiálkou farnosti v Michale nad Žitavou. Čo sa však Michalskej farnosti týka, tá sa spomína ponajprv vo vizitácii v roku 1560. Potom dlhší čas údaje o nej nenachádzame. Okrem samom začiatku 18. storočia sa opäť spomína, že v r. 1701 bola obnovená (Némethy, Series str-273). Teda sťahovanie Ďoročanov a zmena vo farskej organizácii zaiste nejako súvisia. Tomu nasvedčuje i celoštátny súpis z roku 1715, v ktorom sa už Ďorok (Gyarak) nachádzal v [[Nitrianska župa (Uhorsko)|Nitrianskej župe]], teda na pravom brehu rieky [[Žitava (rieka)|Žitava]], na mieste, kde sa nachádza i dnes. Podľa uvedeného súpisu v Ďoroku žili s rodinami: Nicolaus Szadovszki; Michael Cserni; Adamus Szladocsok; Georgius Miklik; Martinus Kosztolyi; Georgius Svecz. Daňový súpis neuvádzal všetkých obyvateľov, ale iba takzvané [[Porta (daňová jednotka)|porty]] (brány) čiže spisoval iba platcov daní, pravdepodobne hlavy rodín. Podľa mien v daňovom súpise možno usudzovať, že aspoň sčasti išlo o novousadlíkov, prisťahovalcov. Možno usudzovať, že mená ako Szadovszki (Sadová pri Hradci Králové); Cserni (Čierny); Szladocsok (?); Svecz (obuvník) majú český pôvod. Podľa rodinnej tradície Sádovskí prišli do Kmeťova (Ďoroku) z [[Poľsko|Poľska]]. Z toho by sa dalo usudzovať, že novousadlíci boli českí exulanti, ktorí najskôr žili určitý čas v [[Poľsko|Poľsku]] a neskôr sa presťahovali na [[Slovensko]]. Z Ďoroku, v danom čase Gyaraku, pochádza alebo odvodzuje svoj pôvod i známa šľachtická rodina Grasalkovich de Gyarak. Najznámejší člen rodiny Antal Grassalkovich de Gyarak (cr Reichsgraf Grassalkovich de Gyarak 1743) mal významné postavenie na cisárskom dvore. Vlastnil niekoľko palácov v Bratislave, Viedni, Budapešti, medzi nimi aj súčasný [[Grasalkovičov palác]] (prezidentský palác, sídlo prezidenta SR). == Prírodné pomery == === Geomorfológia === Celé územie obce z hľadiska geomorfologického členenia<ref>Mazúr, E., Lukniš, M. 1986, ''Geomorfologické členenie SSR a ČSSR. Časť Slovensko.'' Slovenská kartografia, Bratislava</ref> je súčasťou podsústavy [[Panónska panva]], jej provincie [[Západopanónska panva]], subprovincie [[Malá dunajská kotlina]], oblasti [[Podunajská nížina]], celku [[Podunajská pahorkatina]] a podcelku [[Žitavská niva]]. Najmenšia jednotka v hierarchii, Žitavská niva, od seba oddeľuje dva iné podcelky – Žitavskú pahorkatinu a Hronskú pahorkatinu. === Klimatické pomery === Kmeťovo patrí do klimaticky teplého regiónu, suchého, s miernou zimou. Priemerná januárová teplota vzduchu je približne −2 °C, júlová približne 19 °C. Vzhľadom k polohe je vysoký počet dusných dní (až okolo 25{{--}}30 ročne). Priemerné ročné úhrny zrážok dosahujú 500{{--}}{{mm|550|m}}. Obec leží v priemerne inverznej polohe, priemerný ročný počet dní s hmlou je 20{{--}}45. === Hydrologické pomery === Obcou preteká rieka [[Žitava (rieka)|Žitava]]. Žitava je tokom IV.rádu, je to vrchovinovo-nížinný typ rieky so širokou riečnou nivou. Východná časť katastra obce leží pri novom koryte Žitavy, ktoré bolo prehradené protipovodňovou hrádzou v 20. storočí. Oblasť tzv. Starej Žitavy je chráneným územím. Špecifické hydrologické pomery obec zaraďujú do povodí Nitry, Váhu a Dunaja a čiernomorského úmoria. Priemerný ročný špecifický odtok územia je 1-3 l.s-1.km-2, samotná rieka má dažďovo-snehový režim odtoku. === Pôdne pomery === Z pôdnych typov sa najviac vyskytujú čiernice, hnedozeme a fluvizeme. Z pohľadu zrnitostných tried pôd ide o územie ílovitých pôd, kamenitosťou ich radíme medzi neskeletnaté, alebo len veľmi málo kamenité. Hospodársky patrí Kmeťovo do oblasti s intenzívnou poľnohospodárskou činnosťou. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol Ružencovej [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]], jednoloďová pôvodne [[klasicizmus|klasicistická]] stavba so segmentovým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a predstavabnou vežou, z konca [[18. storočia]]. Zásadnými úpravami prešiel v rokoch [[1886]]-[[1888]] keď bol rozšírený. Obnovami prešiel v rokoch [[1942]], [[1973]] a v roku [[2001]]. V roku [[1994]] bola realizovaná prístavba. Interiér je plochostropý, presbytérium je zaklenuté pruskou [[klenba|klenbou]] a [[koncha|konchou]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kmeťovo - Kostol Ružencovej Panny Márie | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/kmetovo-kostol-ruzencovej-panny-marie | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Fasády kostola sú členené lizénami a segmentovo ukončenými oknami. Veža vyrastá zo štítového priečelia lemovaného párom dekoratívnym obeliskov. Je členená kordónovou rímsou, v spodnej časti [[pilaster|pilastrami]], v hornej lizénovým rámom a ukončená trojuholníkovými štítmi s [[tympanón]]mi a ihlancovou helmicou. <gallery> Súbor:Gyarak templom 3.JPG|Kostol Ružencovej Panny Márie Súbor:Gyarak templom 4.JPG Súbor:Gyarak templom 1.JPG Súbor:Gyarak templom bejárat 1.JPG Súbor:Gyarak Szt Florian 1.JPG|Socha sv. Floriána pri kostole </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} {{Obce okresu Nové Zámky}} [[Kategória:Kmeťovo| ]] [[Kategória:Obce okresu Nové Zámky]] dr5t05jq6jrfg88p4u06mz893narhew 0 29014 8198534 8142687 2026-04-15T06:09:25Z Vasiľ 2806 /* Úvodná sekcia */ 8198534 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Kamenný Most | Iné názvy = | Obrázok = Kamenný most sk kostol.JPG | Popis obrázku = Kostol sv. Maurícia | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Kamenny most-nove zamky-flag.svg | Kraj = Nitriansky | Okres = Nové Zámky | Región = Podunajsko | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 47.853333 | Zemepisná dĺžka = 18.654167 | Nadmorská výška = 111 | Prvá zmienka = 1271 | Starosta = Ján Richtárik<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 943 58 | Kód = 503258 | EČV = NZ | Predvoľba = +421-36 | Adresa = | E-mail = magat@parkany.sk | Telefón = 036/753 18 20 | Fax = 036/759 82 11 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.kamenny-most.sk | Commons = | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Kamenný Most''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Okres Nové Zámky|Nové Zámky]]. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol [[svätý Maurícius|sv. Maurícia]], jednoloďová [[barok|baroková]] stavba s polygonálnym ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a predstavanou vežou, z roku [[1746]]. Obnovou prešiel v roku [[1957]]. Interiér je zaklenutý krížovou [[klenba|klenbou]] s [[luneta]]mi, presbytérium valenou klenbou. Nachádza sa tu výmaľba od E. Massányiho z roku [[1959]]. Hlavný [[oltár]] je barokový so sochami [[Štefan I. (Uhorsko)|sv. Štefana kráľa]] a [[Svätý Ladislav|sv. Ladislava]], na predele sú štyri reliéfy z polovice [[18. storočia]]. Ľavému bočnému oltáru dominuje obraz sv. Rodiny z prvej polovice [[19. storočia]]. Pravý bočný oltár [[Ján Nepomucký|sv. Jána Nepomuckého]] so sochami biskupov je neskorobarokový z druhej polovice 18. storočia. [[Kazateľnica]] z konca 18. storočia má na parapete štyri rustikálne sochy evajelistov. Mramorová [[krstiteľnica]] je [[klasicizmus|klasicistická]] z prvej polovice 19. storočia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kamenný Most - Kostol sv. Maurícia | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/kamenny-most-kostol-sv-mauricia | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Fasády kostola sú členené [[pilaster|pilastrami]] a polkruhovo ukončenými oknami so šambránami. Veža je členená pilastrami a kordónovými rímsami, ukončená je ihlancovou helmicou. <gallery> Súbor:Kohidgyarmat templom.JPG|Kostol sv. Štefana Kráľa Súbor:Kohidgyarmat templombelso.JPG|Interiér kostola </gallery> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Nové Zámky}} [[Kategória:Kamenný Most (okres Nové Zámky)| ]] [[Kategória:Obce okresu Nové Zámky]] 0yye7lswhoutzuna4jp3ek0wsgu6pmu 0 29015 8198533 7583404 2026-04-15T06:08:51Z Vasiľ 2806 {{oficiálna stránka}} 8198533 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Kamenín | Iné názvy = | Obrázok = Kamenín sk kostol 1.JPG | Popis obrázku = Kostol Nanebovstúpenia Pána | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Kamenin-nove zamky-flag.svg | Kraj = Nitriansky | Okres = Nové Zámky | Región = Podunajsko | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 47.8879 | Zemepisná dĺžka = 18.6451 | Nadmorská výška = 124 | Prvá zmienka = 1183 | Starosta = Jozef Grman<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 943 57 | Kód = 503240 | EČV = NZ | Predvoľba = +421-36 | Adresa = | E-mail = kamenin@parkany.sk | Telefón = 036/759 61 69 | Fax = 036/759 61 63 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.kamenin.sk | Commons = Kamenín | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Kamenín''' (historicky {{V jazyku|slk|''Kamendín''}}, {{V jazyku|hun|''Kéménd''}}, {{v jazyku|deu|''Kamend'' aj ''Kemend''}}) je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Okres Nové Zámky|Nové Zámky]]. == Polohopis == Obec sa rozkladá vo východnej časti [[Podunajská pahorkatina|Podunajskej pahorkatiny]] na pravom brehu rieky [[Hron]], ktorý v priestore severne od obce meandruje s mŕtvym ramenom. Na juh od obce sa rozkladá národná prírodná rezervácia [[Kamenínske slanisko]]. Východná časť katastra obce na ľavom brehu Hrona je zalesnená, najvyšší bod je kóta 289 m.n.m. na hranici katastra s pohraničnou obcou [[Salka]]. == Dejiny == V obci a jej okolí, najmä na ploche pri toku rieky [[Hron]] smerom k obci [[Pavlová]], sa konali v záverečnej fáze [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] pri prechode frontu medzi januárom a marcom 1945 urputné boje medzi vojskami [[Tretia ríša|Tretej ríše]] a [[Červená armáda|Červenej armády]], kedy boli nemecké vojská vyše mesiaca schopné zdržiavať sovietsky postup, no neuspeli v postupe smerom na východ. [[Bitka pri Kameníne]] je najväčšou tankovou bitkou v histórii Slovenska, nemecká armáda tu nasadila približne 400 tankov.<ref name="mynitra">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = V Kameníne sa odohrala najväčšia tanková bitka | url = https://mynitra.sme.sk/c/1949748/v-kamenine-sa-odohrala-najvacsia-tankova-bitka.html | dátum vydania = 28.2.2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-06 | vydavateľ = MY Nitra | miesto = }}</ref> Počas bojov zahynulo asi 130 obyvateľov obce (spolu s asi 5000 vojakmi na oboch stranách) a bolo zničených 80% domov v obci vrátane veže kostola.<ref name="mynitra"/> [[Súbor:Kamenín národnosť 2011.png|thumb|left|Obyvateľstvo obce Kamenín podľa národnosti v roku 2011]] == Obyvateľstvo == Pri [[Sčítanie obyvateľov, domov a bytov|Sčítaní obyvateľov, domov a bytov v roku 2011]] sa v obci z 1523 obyvateľov sa 77,4% prihlásilo k maďarskej, 16,4% ku slovenskej a 1,9% k rómskej národnosti. Predominantne je obec katolícka, ku [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|rímskokatolíckej cirkvi]], sa hlási 80,9% obyvateľov, 1,4% ku [[Reformovaná cirkev|reformovanej cirkvi]] a 4,1% je bez vyznania.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2011 | url = https://census2011.statistics.sk/tabulky.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-06 | vydavateľ = SODB | miesto = }}</ref> V obci do druhej svetovej vojny žilo aj židovské obyvateľstvo. Obyvatelia obce sú tradične vinohradníci. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol [[Nanebovstúpenie Krista|Nanebovstúpenia Pána]], jednoloďová [[barok|baroková]] stavba so segmentovým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku [[1755]]. Počas bitky o Kamenín sa veža vinou ostreľovania prepadla do hlavnej lode a kostol bol ťažko poškodený.<ref name="pamiatky">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Pamiatky | url = http://www.kamenin.sk/obec-2/pamiatky/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-06 | vydavateľ = Obec Kamenín | miesto = }}</ref> Interiér kostola je zaklenutý pruskou [[klenba|klenbou]]. Nachádza sa tu [[oltár]] v štýle luiséz s maľovanou iluzívnou architektúrou z polovice [[18. storočia]] s mladším obrazom Nanebovstúpenia Pána zo začiatku [[20. storočia]]. [[Kazateľnica]] je [[rokoko]]vá z druhej polovice 18. storočia, luisézna [[krstiteľnica]] pochádza z rovnakého obdobia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kamenín - Kostol Nanebovstúpenia Pána | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/kamenin-kostol-nanebovstupenia-pana | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = }}</ref> Fasády kosotla sú členené lizénami a segmentovo ukončenými oknami. Priečelie je členené [[pilaster|pilastrami]], veža vyrestá zo štítového priečelia vo forme [[rizalit]]u. Je členená liénami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom a ihlancovou helmicou. <gallery> Kamenín sk kostol 2.JPG|Kostol Nanebovstúpenia Pána Kéménd08.JPG Kéménd15.JPG Kéménd14.JPG|Tabuľa pripomínajúca poškodenie kostola </gallery> * Hrádok Várhegy, archeologická lokalita z obdobia [[neolit]]u (asi do 3000 pred Kr.).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=6600 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = }}</ref> * Krypta rodiny Paksiovcov, posledný z rodu, Pál Paksi, tu bol pochovaný v roku [[1923]]. Nachádza sa na miestnom cintoríne. * Socha [[Vendelín z Trieru|sv. Vendelína]] * Pamätník SNP, pripomínajúci boje v blízkosti obce v roku [[1945]], modernistická architektúra z roku [[1985]]. Nachádza sa na ľavom brehu Hrona juhovýchodne od obce. Pamätník sa skladá z betónovej konštrukcie a vystaveného sovietskeho tanku [[T-34]], hoci ide o neskorší model, než aký tu bojoval v roku 1945.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=6710 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = }}</ref> <gallery> Kéménd Szent Vendel 1.JPG|Socha sv. Vendelína Kéménd22.JPG|Pamätník bojov pri Kameníne 943 57 Kamenín, Slovakia - panoramio (2).jpg 943 57 Kamenín, Slovakia - panoramio.jpg </gallery> == Doprava == Cez obec prechádza [[Cesta I. triedy 76 (Slovensko)|cesta I. triedy 76]] zo [[Štúrovo|Štúrova]] do [[Hronský Beňadik|Hronského Beňadiku]] a tiež [[Železničná trať Štúrovo – Levice|železničná trať č. 152]] zo Štúrova do [[Levice|Levíc]]. == Referencie == {{referencie}} == Literatúra == * Sztyahula: V obrazoch fotografií Kamenína. - 1. - Nové Zámky : AZ PRINT, ISBN 978-80-88729-20-4 == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} {{Obce okresu Nové Zámky}} [[Kategória:Kamenín| ]] [[Kategória:Obce okresu Nové Zámky]] ajsjlmjqi59hvet4dxittsvcs53wi21 0 29016 8198532 8142685 2026-04-15T06:07:40Z Vasiľ 2806 /* Úvodná sekcia */ 8198532 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Kamenica nad Hronom | Iné názvy = | Obrázok = Esztergom - Garam.JPG | Popis obrázku = | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Kamenica nad hronom-nove zamky-flag.svg | Kraj = Nitriansky | Okres = Nové Zámky | Región = Podunajsko | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 47.830833 | Zemepisná dĺžka = 18.726944 | Nadmorská výška = 116 | Prvá zmienka = 1320 | Starosta = František Párkanský<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 943 65 | Kód = 503231 | EČV = NZ | Predvoľba = +421-36 | Adresa = | E-mail = obec@kamenicanadhronom.sk | Telefón = 036/753 42 70, 036/ 753 42 71, 036/ 753 42 72 | Fax = 036/753 42 72 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.kamenicanadhronom.sk | Commons = Kamenica nad Hronom | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Kamenica nad Hronom''' ({{vjz|hun|''Garamkövesd''}}) je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Okres Nové Zámky|Nové Zámky]]. == Dejiny == Oblasť bola osídlená už v [[neolit]]e, ale aj v [[eneolit]]e, v [[staršia bronzová doba|staršej dobe bronzovej]], [[hatvanovská kultúra|hatvanovskou]] a [[maďarovská kultúra|maďarovskou kultúrou]], ďalej v mladšej dobe rímskej a veľkomoravskom období.{{bez citácie}} Dedina pravdepodobne vznikla z južnej časti arcibiskupskej zeme [[Hurty]]. Prvá písomná zmienka o obci je z roku [[1320]] (villa Kuesd), keď spolu s mlynom prešla z vlastníctva ostrihomských [[Augustiniáni|Augustiniánov]] do rúk [[Ostrihomská kapitula|Ostrihomskej Kapituly]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kamenica Nad Hronom {{!}} Garamkövesd község|url=https://kamenicanadhronom.sk/historia/|dátum prístupu=2020-04-07|meno=|priezvisko=|dátum vydania=|vydavateľ=}}</ref> Na začiatku [[14. storočia]] tu žilo 34 poddaných, „iobbagiones“. Ako farnosť je spomínaná v roku [[1397]].{{bez citácie}} <br>Do tureckého obdobia bola prekvitajúcou obcou. Patrila do ostrihomského [[sandžak]]u, o čom svedčí turecký daňový súpis z roku [[1570]]. Obec mala 25 domov. Na základe [[Vašvársky mier|Vašvárskeho mieru]] ([[1664]]), obec naďalej ostala v Novozámockom [[ejálet]]e. O tom svedčí ďalší daňový súpis z roku 1664, v ktorom sa nachádza aj Kamenica nad Hronom pod názvom: Kövezsde. V obci bolo v tom čase 31 domácnosti, jednotlivo 50. Spomína sa aj mlyn, ktorý bol vlastníctvom Hadžiho Hüszejna.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kamenica nad Hronom - História - Okres Nové Zámky - E-OBCE.sk|url=https://www.e-obce.sk/obec/kamenicanadhronom/2-historia.html|vydavateľ=www.e-obce.sk|dátum prístupu=2020-04-07}}{{Nedostupný zdroj|date=júl 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>{{bez citácie}} V roku [[1828]] mala obec 106 domov a 647 obyvateľov. Po rozpade [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] bola pričlenená k Československej republike a 6. novembra [[1938]] k [[Maďarské kráľovstvo|Maďarsku]].{{bez citácie}} == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol [[Michal (anjel)|sv. Michala archanjela]], jednoloďová [[barok|baroková]] stavba s polkruhovým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a predstavanou vežou, z roku [[1734]]. V rokoch [[1840]]-[[1842]] bola postavená [[klasicizmus|klasicistická]] veža. Interiér je zaklenutý krížovými [[klenba]]mi. Nachádza sa tu hodnotné barokové zariadenie zložené z hlavného [[oltár]]a sv. Michala z druhej polovice 18. storočia, stĺpovej architektúry na konkávnom pôdoryse, dvoch bočných oltárov [[Anna (svätica)|sv. Anny]] a [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]] z roku [[1744]] a [[kazateľnica|kazateľnice]] z rokov [[1733]]-1744.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kamenica nad Hronom - Kostol sv. Michala archanjela | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/kamenica-nad-hronom-kostol-sv-michala-archanjela | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Fasády kostola sú členené opornými piliermi a segmentovo ukončenými oknami so šambránami. Veža je členená [[pilaster|pilastrami]], kordónovými rímsami a ukončená nízkou zvonovitou helmicou. <gallery> Súbor:Garamkövesd T.JPG|Kostol Narodenia Panny Márie Súbor:Garamkövesd templom 2.JPG Súbor:Garamkövesd templom 5.JPG|Nápisová tabuľa nad portálom Súbor:Garamkövesd TB.JPG|Interiér kostola </gallery> === Prírodné zaujímavosti === Národná sústava chránených území: * Národná prírodná rezervácia [[Burdov (národná prírodná rezervácia)|Burdov]] * Prírodná pamiatka [[Kamenický sprašový profil]] Európska sústava chránených území ([[Natura 2000]]): * [[Chránené vtáčie územie Dunajské luhy]] * Viaceré územia európskeho významu, ako [[Dunaj (územie európskeho významu)|Dunaj]], [[Dolný tok Hrona]] a [[Burdov (územie európskeho významu)|Burdov]] == Doprava == Obcou vedie [[Železničná trať Štúrovo – Bratislava]]. Na miestnej stanici vlaky od roku 1963 nestávajú. V roku 2011 došlo ku koncu staničnej funkcie: Kamenica nad Hronom dostala oficiálny status „dopravne s trvalou výlukou dopravnej služby“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Gulík | meno = Jozef | odkaz na autora = | titul = Kamenica nad Hronom má svoje dni už zrátané | url = http://www.vlaky.net/zeleznice/spravy/3882-Kamenica-nad-Hronom-ma-svoje-dni-uz-zratane/ | dátum vydania = 28.2.2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 11.3.2011 | vydavateľ = www.vlaky.net | miesto = Slovensko | jazyk = slovenčina }}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} {{Obce okresu Nové Zámky}} [[Kategória:Kamenica nad Hronom| ]] [[Kategória:Obce okresu Nové Zámky]] 5fs24rx1tqr7zr67f91und5ipm71pjm 0 29017 8198529 8057347 2026-04-15T06:06:54Z Vasiľ 2806 /* Úvodná sekcia */ 8198529 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Jatov | Iné názvy = | Obrázok = Jatov kostol 02.jpg | Popis obrázku = Kaplnka sv. Vendelína | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Jatov-nove zamky-flag.svg | Kraj = Nitriansky | Okres = Nové Zámky | Región = Dolná Nitra | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.1327 | Zemepisná dĺžka = 18.0281 | Nadmorská výška = 114 | Prvá zmienka = 1236 | Starosta = Adriana Matúšeková<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]] | PSČ = 941 10 (pošta [[Tvrdošovce]]) | Kód = 503223 | EČV = NZ | Predvoľba = +421-35 | Adresa = Obec Jatov č. 190<br />941 09 Jatov | E-mail = obecjatov@gmail.com | Telefón = 035/648 21 31 | Fax = 035/648 21 31 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.obecjatov.sk | Commons = Jatov | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Jatov''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Nové Zámky (okres)|okrese Nové Zámky]]. Súčasná obec vznikla v roku 1952 odčlenením od [[Tvrdošovce|Tvrdošoviec]]. == Obyvateľstvo == === Národnostné zloženie === '''1991:''' *Slováci - 764 (95,26%) *Maďari - 35 (4,36%) *Česi - 3 (0,37%) *Spolu - 802 (100%) '''2001:''' *Slováci - 753 (95,2%) *Maďari - 34 (4,3%) *Ostatné/nezistená - 4 (0,51%) *Spolu - 791 (100%) '''2011:''' *Slováci - 700 (90,79%) *Maďari - 27 (3,5%) *Ostatné - 5 (0,65%) *Nezistená - 39 (5,06%) *Spolu - 771 (100%) == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícka]] kaplnka [[Vendelín z Trieru|sv. Vendelína]], jednoloďová [[barok|baroková]] stavba na pôdoryse elipsy s predstavanou predsieňou a otvorenou zvonicou, z rokov [[1753]]-[[1760]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=6599 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> Nachádza sa na miestnom cintoríne. Fasády kaplnky sú členené kruhovými oknami, ukončená je výraznou korunnou rímsou a manzardovou strechou. [[Portál]] je lemovaný profilovaným ostením s uchami, nad portálom je umiestnený [[erb]] a vročenie 1760. Otvorená zvonica pred vstupom je ukončená ihlancovou helmicou. == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Jatov}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Nové Zámky}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Jatov| ]] [[Kategória:Obce okresu Nové Zámky]] d1rvcuhm7vexdcwwvbfn0wasfb0al39 0 29018 8198528 7945238 2026-04-15T06:06:31Z Vasiľ 2806 {{oficiálna stránka}} 8198528 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Jasová | Iné názvy = | Obrázok = Jászfalu templom 4.jpg | Popis obrázku = Kostol sv. Vavrinca diakona | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Jasova-nove zamky-flag.svg | Kraj = Nitriansky | Okres = Nové Zámky | Región = Podunajsko | Časti = | Rieka = Parísky potok | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 47.986111 | Zemepisná dĺžka = 18.399444 | Nadmorská výška = 154-284 | Prvá zmienka = 1434 | Starosta = Stanislav Pohuba<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 941 34 | Kód = 503215 | EČV = NZ | Predvoľba = +421-35 | Adresa = Obec Jasová<br />č. 303 | E-mail = obecjasova@panelnet.sk | Telefón = 035/6477 121 | Fax = 035/6477 121 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.jasovaobec.sk | Commons = Jasová | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Jasová''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Nové Zámky (okres)|Nové Zámky]]. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * Kaplnka [[Michal (anjel)|sv. Michala]], jednoloďová pôvodne [[románske umenie|románska]] stavba s polygonálnym ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, zo začiatku [[13. storočia]]. Pôvodne išlo o jednoloďový kostol s polkruhovou [[apsida|apsidou]] zasvätený [[Vavrinec Rímsky|sv. Vavrincovi]]. Počas [[reformácia|reformácie]] bol kostol využívaný reformovanými veriacimi. V roku [[1736]] bol pôvodný kostol [[barok]]ovo prestavaný a rozšírený západným smerom a románska časť sa stala jeho presbytériom. V roku [[1942]] bol v obci postavený nový kostol a tak bol starý kostol až na románsku časť zbúraný. Obnovou prešiel v roku [[1970]], keď bolo zmenené patrocínium.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Jasová | url = https://apsida.sk/c/6277/jasova | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Apsida.sk | miesto = }}</ref> Kaplnka má hladké fasády so segmentovo ukončenými oknami, veža je ukončená ihlancovou helmicou. * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol sv. Vavrinca diakona, jednoloďová modernistická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a mierne predstavanou vežou, z roku 1942.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Rímsko-katolícke kostoly v okrese Nové Zámky | url = https://krizom-krazom.eu/regiony/kostoly-v-okrese-nove-zamky | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Krížom-krážom | miesto = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210320204351/https://krizom-krazom.eu/regiony/kostoly-v-okrese-nove-zamky | dátum archivácie = 2021-03-20 }}</ref> Fasády kostola sú členené polkruhovo ukončenými oknami so šambránami. Veža má priebežné lizény, je členená kordónovými rímsami. V hornej časti má na každej strane pár rezonančných otvorov, ukončená je ihlancovou helmicou. <gallery> Jászfalu temető 1.JPG|Kaplnka sv. Michala Jászfalu templom 3.jpg|Kostol sv. Vavrinca diakona Jászfalu templom 1.JPG Jászfalu templom 2.JPG </gallery> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} * [https://apsida.sk/c/6277/jasova Apsida.sk]- profil románskej kaplnky {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Nové Zámky}} [[Kategória:Jasová| ]] [[Kategória:Obce okresu Nové Zámky]] 6139tf1iq00a5qc7eg91b6ba9auw6ny 0 29019 8198527 7796270 2026-04-15T06:05:45Z Vasiľ 2806 {{oficiálna stránka}} 8198527 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Chľaba | Iné názvy = | Obrázok = Helemba temploma.JPG | Popis obrázku = Kostol sv. Imricha | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Chlaba-nove zamky-flag.svg | Kraj = Nitriansky | Okres = Nové Zámky | Región = Podunajsko | Časti = | Rieka = Dunaj | Rieka 1 = Ipeľ | Zemepisná šírka = 47.8298 | Zemepisná dĺžka = 18.8268 | Nadmorská výška = 116 | Prvá zmienka = 1138 | Starosta = Gregor Izrael<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 943 65 (pošta [[Kamenica nad Hronom]]) | Kód = 503207 | EČV = NZ | Predvoľba = +421-36 | Adresa = | E-mail = chlaba@atlas.sk | Telefón = 036/757 31 62 | Fax = 036/757 31 58 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.chlaba.sk | Commons = Chľaba | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Chľaba''' (do roku 1948: ''Helemba''; {{vjz|hun|''Helemba''}}) je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Okres Nové Zámky|Nové Zámky]]. == Polohopis == V blízkosti obce sa nachádza sútok riek [[Dunaj]] a [[Ipeľ]]. Obec z juhu, z východu aj zo severu hraničí s [[Maďarsko]]m. == Doprava == Cez obec prechádza v západovýchodnom smere hlavná [[Železničná trať Bratislava – Štúrovo|železničná trať 130]] spájajúca [[Bratislava|Bratislavu]] s [[Budapešť]]ou. 28. júla [[2023]] bol otvorený nový cestný most ponad rieku Ipeľ, Most Karola Róberta{{Nenájdené v zdroji}}, ktorý Chľabu prepojil s obcou [[Ipolydamásd|Ipeľský Damašd]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Na Ipli otvorili most, pribudol hraničný priechod medzi SR a Maďarskom | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/na-ipli-otvorili-most-pribudol-hranicn/731121-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2023-07-28 | dátum prístupu = 2023-07-28 }}</ref> == Obyvateľstvo == Pri [[Sčítanie obyvateľov, domov a bytov|Sčítaní v roku 2011]] mala Chľaba 695 obyvateľov, z toho 350 mužov a 345 žien. 543 obyvateľov (78,1 %) sa hlásilo k [[Maďari na Slovensku|maďarskej]] a 123 (17,7 %) k slovenskej národnosti. Predominantná je v obci [[Rímskokatolícka cirkev v Slovenskej republike|rímskokatolícka cirkev]], ku ktorej sa hlásilo 602 (86,6 %) Chľabanov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = SODB 2011 | url = https://census2011.statistics.sk/tabulky.html | vydavateľ = Štatistický úrad SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-07-28 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol [[Svätý Imrich|sv. Imricha]], jednoloďová pôvodne [[barok|baroková]] stavba s pravouhlým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a malou strešnou vežou, z roku [[1769]]. V roku [[1800]] bol [[klasicizmus|klasicisticky]] upravený. Presbytérium kostola má pruskú [[klenba|klenbu]], sakristia českú placku a loď valenú klenbu s podkasanými [[luneta]]mi. Hlavný [[oltár]] sv. Imricha je [[neogotika|neogotický]] zo začiatku [[20. storočia]]. [[Krstiteľnica]] je neskoroklasicistická z polovice [[19. storočia]]. Fasády kostola sú členené segmentovo ukončenými oknami so šambránami, priečelie s párom [[nika|ník]] a lizénami je ukončené trojuholníkovým štítom a ihlancovou strešnou vežou. Vo veži je umiestnený zvon z roku [[1769]] od Adama Wielanda z [[Vacov|Vacova]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Chľaba - Kostol sv. Imricha | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/chlaba-kostol-sv-imricha | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = }}</ref> * Súbor vínnych pivníc vysekaných do tufovej skaly, ľudové viacpriestorové stavby. Šesť takýchto pivníc z 30. rokov 19. storočia je pamiatkovo chránených.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=6742 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = }}</ref> V roku [[2005]] tu zriadili Pivničného múzeum. <gallery> Helemba szent imre.jpg|Kostol sv. Imricha Helemba kereszt 1777.jpg|Kríž z roku 1777 pri kostole Helemba05.JPG|Víne pivnice Slovakia.Chlaba.winecellars.hires.jpg </gallery> === Prírodné zaujímavosti === Národná sústava chránených území: * Národná prírodná rezervácia [[Leliansky les]] (súčasne aj [[územie európskeho významu]]) * [[Burdov (národná prírodná rezervácia)]] (súčasne aj [[územie európskeho významu]]) Európska sústava chránených území ([[Natura 2000]]): * Územie európskeho významu SKUEV0184 [[Burdov (územie európskeho významu)|Burdov]] * Územie európskeho významu SKUEV0824 [[Dolný tok Ipľa]] * Územie európskeho významu SKUEV0393 [[Dunaj (územie európskeho významu)|Dunaj]] * Chránené vtáčie územie SKCHVU007 [[Chránené vtáčie územie Dunajské luhy|Dunajské luhy]] == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Nové Zámky}} [[Kategória:Chľaba| ]] [[Kategória:Obce okresu Nové Zámky]] ax461lf0bwuij95x9s6bqjhy1sl9jkc 0 29020 8198526 8142684 2026-04-15T06:04:51Z Vasiľ 2806 /* Úvodná sekcia */ 8198526 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Hul | Iné názvy = | Obrázok = Hull Szt Szűz 1.JPG | Popis obrázku = | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Hul-nove zamky-flag.svg | Kraj = Nitriansky | Okres = Nové Zámky | Región = Tekov | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.100000 | Zemepisná dĺžka = 18.250000 | Nadmorská výška = 124 | Prvá zmienka = 1290 | Starosta = Ivan Šeben<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]], [[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]] | PSČ = 941 44 | Kód = 503193 | EČV = NZ | Predvoľba = +421-35 | Adresa = Obecný úrad Hul 435<br />941 44 Hul | E-mail = obechul@hul.sk | Telefón = 035/658 51 41, 035/ 650 58 80 | Fax = 035/658 51 12 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.hul.sk | Commons = | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Hul''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Okres Nové Zámky|Nové Zámky]]. == Polohopis == Geografické súradnice obce sú: 18 stupňov 15 min. východnej dĺžky a 48 stupňov 6 min. severnej šírky. Obec sa tiahne severojužným smerom je viac ako {{km|2|m}} dlhá. Slovenská republika, Nitriansky kraj, okres Nové Zámky susedné obce : Vlkas, Radava, Dolný Ohaj, Úlany nad Žitavou Obec Hul leží v údolí rieky Žitavy, na rovine. Z rieky Žitava vtekal do obce potok, ktorý mal na rozličných miestach rôzne pomenovania (Štrk, Spruha, Húsov). Obcou taktiež preteká potok Liska, ktorý pramení pri Loku. Chotár obce sa rozprestiera na ploche {{ha|1262|m}}. Z toho úrodná pôda tvorí {{ha|1150|m}}. === Vzdialenosti miest === * Šurany {{km|9|m}} * Vráble {{km|18|m}} * Nové Zámky {{km|20|m}} * Levice {{km|33|m}} * Komárno {{km|40|m}} * Nitra {{km|30|m}} * Bratislava {{km|100|m}} == Dejiny == Pomocou vykopávok je vedecky zistené, že na území obce Hul bývali ľudia už v dobe kamennej. Chotár bol nepretržite osídlený od [[neolit]]u. Najstaršia písomná správa o obci je z roku [[1290]]. Bola objavená v Nitrianskej kapitule, kde sa spomína prostredníctvom istého statkára Salamon de Hull. O pôvode mena obce nie je okrem tejto podobnosti nič iné známe. V rokoch [[1444]]–[[1531]] sa obec rozdelila na Malý a Veľký Hul. Obec neustále patrila niekoľkým šľachtickým rodom. V roku [[1657]] vyplienená Turkami. V rokoch [[1938]]–[[1945]] patril Hul Maďarsku. V minulosti mali jednotlivé časti chotára svoje názvy. Tak sa môžeme pri čítaní histórie obce stretnúť s pomenovaniami napr.: Trstiny, Panské lúky, Pod hájom, Za Žitávkou, Kratiny, Vinohrady, Pri mlynčeku, Štrkárňa, Dolinka, Konopnice. Najstaršou časťou obce je Dedina. Pôvodne ju tvorili tzv. gazdovské domy, bývali tu gazdovia, ktorí mali celú usadlosť. V strede dediny sa nachádza kostol a základná škola. Pravý uhol s Dedinou tvorí Rad. Je to ulica, na ktorej bol pôvodne iba jeden rad domov. Druhú stranu Radu tvoril orechový sad nazývaný Orecháreň. Po roku 1900 ho dal zemepán postupne vyklčovať a prerozdelil ho na stavebné pozemky. Majer je meno ulice, ktorá pokračuje od kostola na sever. Pôvodne to bol panský majer, ktorý bol však po oslobedení úplne rozobraný a dnes ho obyvateľom pripomína už iba názov. Po roku 1945 bola vystavaná nová ulica s pomenovaním Na Aleji. I tento názov vznikol odvodením z aleji listnatých stromov, ktorá túto ulicu lemuje. Je rovnobežná už so spomínanou ulicou Rad. Na konci Aleji (smerom ku kostolu ) bol vybudovaný menší park – Koleso. Snáď najdlhšou ulicou v obci sú Funduše. V súčasnosti je táto ulica hlavným ťahom spájajúcim Vráble - Šurany. Lúštek je meno ulice tiahnúcej sa od potoka po železnicu. Názov bol pôvodne pomenovaním lesíka, ktorý sa tiahol miestami terajšej ulice a záhrad. Poslednou vybudovanou ulicou v obci je Nová ulica. V rokoch [[1958]]–[[1959]] bola vykonaná regulácia Žitavy a čiastočne sa zmenil aj jej tok. Pred železničnou stanicou bol v minulosti veľký rybník, v ktorom sa ťažila hlina. Z tohto dôvodu aj získal pomenovanie „Hliník“. Ťažba hliny bola v roku [[1935]] zakázaná. Miestny rybársky spolok v ňom začal chovať ryby. Rybník bol dlhý cca. {{m|300|m}} a široký cca. {{m|100|m}}. Postupne vysychal a v súčasnosti nájdeme iba suché koryto. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Kaštieľ]] Dórovcov, jednopodlažná dvojtraktová [[klasicizmus|klasicistická]] stavba na pôdoryse písmena U z konca [[18. storočia]]. V roku [[2009]] prešiel čiastočnou obnovou. Interiér je zaklenutý valenými, pruskými a korýtkovými [[klenba]]mi alebo rovnými stropmi s fabiónmi. Hlavný sál so vstupom do parku má dochovaný pôvodný kozub.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Hul | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/hul | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Fasády kaštieľa sú členené lizénami, priečeliu smerom do parku dominuje trojosový [[portikus]] členený [[Kanelúra|kanelovanými]] [[pilaster|pilastrami]] s trojuholníkovým štítom s [[tympanón]]om. * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol Ružencovej [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]], jednoloďová [[neoklasicizmus|neoklasicistická]] stavba s pravouhlým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku [[1863]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Dejiny obce | url = http://www.hul.sk/dejiny-obce.phtml?id3=30304 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Oficiálne stránky obce Hul | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20211211013842/http://www.hul.sk/dejiny-obce.phtml?id3=30304 | dátum archivácie = 2021-12-11 }}</ref> Fasády kostola sú členené lizénami a segmentovo ukončenými oknami. Veža vyrasttá z priečelia s párom [[nika|ník]] vo forme [[rizalit]]u. Je členená lizénovými rámami a ukončená ihlancovou helmicou. <gallery> Súbor:Hull kastély 1.JPG|Kaštieľ Dórovcov Súbor:Hull, kastély.jpg|Kaštieľ na historickej fotografii Súbor:Hull templom 1.JPG|Kostol Ružencovej Panny Márie </gallery> == Osobnosti obce == === Rodáci === * [[Vincent Blanár]] (* [[1920]] - † [[2012]]), [[jazykovedec]] * Cyril Minárik == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} {{Obce okresu Nové Zámky}} [[Kategória:Hul| ]] [[Kategória:Obce okresu Nové Zámky]] bjhg1qsto9awd22mu9umztrz0048chw 0 29021 8198523 8143079 2026-04-15T06:03:20Z Vasiľ 2806 /* Úvodná sekcia */ 8198523 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Dubník | Iné názvy = | Obrázok = 01 Dubnik.jpg | Popis obrázku = | Znak = Csúz-címer.gif | Vlajka = Dubnik-nove zamky-flag.svg | Kraj = Nitriansky | Okres = Nové Zámky | Región = Podunajsko | Časti = | Rieka = [[Paríž (rieka)|Paríž]] | Rieka 1 = Batov | Zemepisná šírka = 47.9571 | Zemepisná dĺžka = 18.4111 | Nadmorská výška = 146 | Prvá zmienka = [[1236]] | Starosta = Jozef Ostrodický<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 941 35 | Kód = 503169 | EČV = NZ | Predvoľba = +421-35 | Adresa = Dubník č. 244 | E-mail = obec.dubnik@konfer.eu | Telefón = 035/649 53 01, 035/ 649 54 04 | Fax = 035/649 54 04 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.obecdubnik.ocu.sk | Commons = | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Dubník''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[okres Nové Zámky|okrese Nové Zámky]]. == Dejiny == Obec sa prvýkrát spomína v roku [[1236]] vo forme ''Chus''. Pôvodne bola sčasti majetkom kráľovských koniarov, ktorí obsadili oblasť Széki, ale neskôr ju stratili. V roku [[1247]] kráľ daroval Alexandrovi de Semere do terajšieho Semerova majetky v obci Lót. Jeho brat Bertalan získal Gútu, ale nakoľko bol bezdetný, daroval obec ostrihomskému arcibiskupovi. Rod získal majetky aj z terajších obcí Jasová a Rúbaň. Je otázne, kde stál hrádok alebo kúria, pôvodné sídlo rodu [[Čúziovci|Čúziovcov]]. Podľa historikov, kúria Čúziovcov bola v blízkosti dnešného rímskokatolíckeho kostola sv. Alžbety uhorskej, ktorý sa prvýkrát spomína v roku [[1317]], ale je určite staršieho založenia, zrejme okolo roku [[1270]], keď sa tu Čúziovcovci usadili. Roku [[1416]] sa tu spomína Mihály Čúzi. Po skončení tureckých vojen Pavol Čúzi s manželkou Annou Éršek okolo roku [[1680]] začali so stavbou prízemného neskororenesančného kaštieľa pôdorysu tvaru písmena L. Stará gotická kúria bola opravená a časom prechádzala rukami stále iných majiteľov. V Dubníku stálo viacero kaštieľov a kúrií, ktorých osudy boli pohnuté. Južne v susedstve predchádzajúcej budovy si dal v roku [[1780]] postaviť Alexander Huňadi s manželkou klasicistický kaštieľ. Oproti čúziovskému kaštieľu stojí klasicistická kúria, ktorú si dal na mieste staršej stavby začiatkom [[19. storočia]] postaviť barón Ignác Špléni. V bezprostrednej blízkosti sa nachádza secesný kaštieľ, ktorý dal začiatkom [[20. storočia]] postaviť Dionýz Paál st. Nižšie, pri Hlavnej ulici, stál barokový kaštieľ, ktorý dal pred rokom [[1750]] postaviť Gašpar Čúzi. Južnejšie, opäť pri Hlavnej ulici, si dal Karol Segedy postaviť klasicistický kaštieľ na začiatku 19 storočia. Na vyvýšenine nad stretom Hlavnej a Ružovej ulice, dal začiatkom 19 storočia Ignác Heldt postaviť klasicistickú kúriu. Južne, oproti reformovanému kostolu, stála klasicistická kúria, ktorú na začiatku 19. storočia dal postaviť Michal Bathó. V susedstve reformovaného kostola dal postaviť na začiatku 20. storočia Július Petrovič, hlavný horár zemianskeho pôvodu, eklektickú kúriu. V západnej časti obce si dal začiatkom 19. storočia postaviť klasicistický kaštieľ gróf Jozef Erlach. Oproti sa nachádza [[secesia|secesná]] kúria zaujímavej histórie. Pri ceste vedúcej k rímskokatolíckemu kostolu stojí neoklasicistická kúria, ktorú dal po roku [[1870]] postaviť Jakub Steiner. V prvej polovici 19. storočia v obci stáli aj ďalšie kúrie, ktoré sú však buď zničené, alebo v dezolátnom stave. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Kaštieľ]] Čúziovcov, jednopodlažná dvojtraktová pôvodne [[renesancia|renesančná]] stavba na pôdoryse písmena L z konca [[17. storočia]]. Stojí na mieste [[gotika|gotickej]] kúrie, ktorej časť hmoty stavba obsahuje. V polovici [[18. storočia]] bol [[barok]]ovo prestavaný Imrichom Čúzim, z tejto etapy sa dochovala kruhová vstupná hala zaklenutá kupolou s nástennou maľbou. [[Klasicizmus|Klasicisticky]] bol prestavaný na konci 18. storočia. V rokoch [[1819]]-[[1822]] sa v kaštieli zdržiaval historik [[František Palacký]]. Návštevníkmi tu boli aj hudobný skladateľ [[Franz Schubert]], gróf Tadeáš Amade, klavírista a skladateľ [[Franz Liszt]]. Po smrti Jozefy Kvašai nastal úpadok budovy a neustála zmena majiteľov. Posledné majiteľky boli [[Strana šípových krížov – hungaristické hnutie|Nílašovcami]] odvlečené do koncentračného tábora, odkiaľ sa už nevrátili. Po roku [[1945]] budovu získali slovenské rodiny, ktoré sa tu usadili a prestavbami bola rozdelená na viacero obytných častí. Po roku [[1985]] neobývaný kaštieľ kúpil závod Vagónka Poprad n.p. Roku [[1998]] úplne schátranú stavbu odkúpili komárňanské tlačiarne a Vydavateľstvo KT a začala sa komplexná obnova. Kaštieľ je sídlom Vzdelávacieho a kultúrno-historického inštitútu. V budove je múzeum historického nábytku a zbraní, [[Franz Lehár|Lehárova]], [[Ľudovít Košut|Košutova]], Palackého a [[Peter Pázmaň|Pázmaňova]] izba, výstava kultúrnych pamiatok, v zrkadlovej sieni sa konajú konferencie. Pod budovou sa nachádza [[barok]]ová pivnica zaklenutá valenými [[klenba]]mi s [[luneta]]mi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Dubník | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/dubnik | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = }}</ref> Fasády kaštieľa sú dekorované nárožnou [[bosáž]]ou, okná majú profilované šambránay a polkruhové suprafenestry s reliéfnymi mytologickými motívmi. Priečeliu dominuje trojosový [[portikus]] ukončený trojuholníkovým štítom s [[tympanón]]om. <gallery> Súbor:02 Kastiel.jpg|Kaštieľ Čúziovcov Súbor:Dubník1.JPG Súbor:03 Vstup.jpg|Interiér kaštieľa Súbor:05 Repre.jpg Súbor:13 Kniznica Dubnik.jpg </gallery> * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol [[Alžbeta (matka Jána Krstiteľa)|sv. Alžbety]], jednoloďová pôvodne [[rokoko]]vá stavba s polygonálnym ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a predstavanou vežou, z rokov [[1750]]-[[1754]]. V roku [[1763]] bol zničený zemetrasením, následne bol v roku [[1764]] výrazne prestavaný. Interiér je zaklenutý valenou klenbou so [[Štukatúra|štukovými]] rokajovými dekormi. Nachádzajú sa tu tri obrazy znázorňujúce výjavy zo života sv. Alžbety od Karola Harmosa z roku [[1929]], ktoré kostolu daroval barón Hammerstein. [[Organ]] z roku [[1935]] má rovnakého donátora, ktorého pripomína erb.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Dubník - Kostol sv. Alžbety | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/dubnik-kostol-sv-alzbety | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = }}</ref> Fasády kostola sú členené opornými piliermi a polkruhovo ukončenými oknami. Veža je členená kordónovými rímsami a lizénovými rámami, ukončená je ihlancovou helmicou. * [[Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku|Reformovaný]] kostol, jednoloďová [[klasicizmus|ranoklasicistická]] [[tolerančný patent|tolerančná]] stavba s pravouhlým záverom a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku [[1793]]. Veža bola vybudovaná v roku [[1854]]. V roku [[1857]] bol rozšírený. Obnovený bol v roku [[1993]]. Interiér kostola je plochostropý.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Dubník - Kalvínsky kostol | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/dubnik-kalvinsky-kostol | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = }}</ref> Zariadenie s drevenou [[empora|emporou]] je novodobé. Fasády kostola sú hladké, členené segmentovo ukončenými oknami. Veža je členená kordónovou rímsou a lizénovými rámami, ukončená je ihlancovou helmicou. Vstup do kostola v podveží je riešený [[portál]]om so segmentovým ostením. <gallery> Súbor:Dubník2.JPG|Kostol sv. Alžbety Súbor:Csúz049.JPG Súbor:Csúz059.JPG Súbor:Dubník3.JPG|Reformovaný kostol Súbor:Csúz064.JPG </gallery> == Referencie == {{referencie}} == Zdroj == * Ing. Alexander Reško: „Malá vlastivedná knižnica č. 235“, Vydavateľstvo KT s.r.o. Komárno, 2003, zodpovedný vydavateľ Dr. Ing. Szénássy Árpád == Ďalšia literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Sitár | meno = Tomáš | odkaz na autora = | titul = Osídlenie Komárňanskej stolice v stredoveku | vydanie = 1 | miesto = Krná | vydavateľ = Miloš Hric; vlastný náklad autora | rok = 2023 | isbn = 978-80-973390-9-8 | počet strán = 477 | strany = }} * {{Citácia knihy | kapitola zborník = ČÚZI | priezvisko = Keresteš | meno = Peter | ďalší = Ilustrácie Ladislav Čisárik | titul = Lexikón erbov šľachty na Slovensku | odkaz na titul = Lexikón erbov šľachty na Slovensku | zväzok = IV : Nitrianska stolica : šľachta Nitrianskej stolice podľa súpisov z rokov 1600 a 1606 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Hajko & Hajková | rok = 2010 | isbn = 978-80-88700-74-6 | počet strán = 327 | strany = 53{{--}}54 }} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} {{Obce okresu Nové Zámky}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Dubník (okres Nové Zámky)| ]] [[Kategória:Obce okresu Nové Zámky]] 8lxp3q24g2r0kpdzvo93hpxxcf2tbpf 0 29022 8198522 8142677 2026-04-15T06:02:31Z Vasiľ 2806 /* Úvodná sekcia */ 8198522 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Dolný Ohaj | Iné názvy = | Obrázok = Ohaj templom 1.JPG | Popis obrázku = Kostol Svätej rodiny a svätého Imricha | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Dolny ohaj-nove zamky-flag.svg | Kraj = Nitriansky | Okres = Nové Zámky | Región = Tekov | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.0832 | Zemepisná dĺžka = 18.2505 | Nadmorská výška = 124 | Prvá zmienka = 1293 | Starosta = Ivan Solár<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]], [[SME RODINA]], [[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]] | PSČ = 941 43 | Kód = 503151 | EČV = NZ | Predvoľba = +421-35 | Adresa = Obecný úrad Dolný Ohaj 109 | E-mail = obecnyurad@obecdolnyohaj.sk | Telefón = 035/6582202, 035/ 6580705 | Fax = 035/6582202 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.obecdolnyohaj.sk | Commons = Dolný Ohaj | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Dolný Ohaj''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Nové Zámky (okres)|Nové Zámky]]. == Názov == '''Etymológia''' Pôvodne sa názov obce odvodzoval asi od slovnej pôvodiny staroslovienskeho ogoj-, čo v obsahovom význame znamenalo približne to, čo súdobý výraz „hojnosť“, pomenúvajúci štedrosť, mnohosť, dostatok (niečoho, v niečom a pod). Ak koncovku hoj-, starosloviensky vyslovovanú goj- (porovnaj hoj-hojný, goj-gojný), porovnáme so srbochorvátskym ogojče alebo s bulharským Ogoja, alebo s osobným menom srbochorvátskeho pôvodu ogo-jen, tak nám tieto porovnania jednoznačne dokazujú slovanský etymologický pôvod názvu obce. Tendencia pomaďarčovania názvov pôvodných slovanských sídiel sa objavuje ku koncu 10. a začiatkom 11. storočia, kedy sa na území Slovenska, predtým Veľkej Moravy, usádzajú staromaďarské kočovné kmene. Meno obce sa po prvý raz spomína v listine z roku 1293 ako menšia osada pri rieke Žitave – Vhay – vyslov „uhaj“, čiže Ohaj. Podľa miestnej farskej kroniky (Historia Domus, Rim.kat.farský úrad Dolný Ohaj) sú variácie slovných výrazov (Ogoj, Vhaj, Oahaj) odvodené voľným pretlmočením domnelého pôvodného významu ako obydlia v háji. V XIV. Storočí nachádzame vo Veľkom registri pápežských desiatkov farnosť a k nej prislúchajúcu kominutu – Caph Tahy. Miestopisné označenie Caph Tahy je slovná skomolenia názvu osady, ku ktorej došlo nepresným záznamom zapisovateľov z inojazyčného prostredia. V niektorých písomných pamiatkach neskorého stredoveku (14.storočie) sa vyskytujú názvy obce s viac alebo menej obmeneným slovným tvarom. Pomenovanie Oahaj, slovenský ekvivalent hohaj, nájdeme v súpisnom majetkovom liste roku zemana Antona (Anthonius de Oahaj z roku 1342). Listina datovaná z roku 1321 uvádza zemanov Jakuba a Tomáša z Ochay a osada ohej je spomenutá v odročovacej súdnej listine adresovanej ohajským šľachticom (polovica 14.st.). V súpise škôd napáchaných Turkami z roku [[1534]] sa nachádzajú údaje z osady Ohaij. V dnešnom tvare názvu obce Dolný Ohaj, ktorý sa používa od roku [[1918]], je na konci koncovej slabiky –a- (Oh-a-j), čo predstavuje z prvšieho ogoj etymologický vplyv podľa maďarského vývinu a eliminované koncové –j-, zvýrazňujúce neskorší vývojový vplyv viažúci sa k slovenskej výslovnosti. '''Vývin názvu obce''' * [[1773]] – ''Ohaj'' * [[1808]] – ''Nagy-Ohaj'', ''Dolní Ohaj''; ''Kis-Ohaj'', ''Horní Ohaj'' * [[1863]] – ''Nagyóhaj és Kisóhaj'' * [[1873]], [[1882]]–[[1913]], [[1938]]–[[1945]] – ''Ohaj'' * [[1877]] – ''Nagyohaj'' * [[1920]]–1938, 1945 – ''Dolný Ohaj'' == Dejiny == Územie obce bolo osídlené v období [[neolit]]u (mladšia kamenná doba), čoho dôkazom je sídlisko [[Želiezovská skupina|želiezovskej kultúry]]. Obdobie enolitu (neskorá kamenná doba) je zase doložené hrobovým nálezom kanelovanej keramiky, ktorá je dôkazom [[Badenská kultúra|badenskej kultúry]]. Z ďalších nálezov boli zaujímavé tiež hroby potvrdzujúce slovanské sídlisko a pohrebisko z [[Veľká Morava|veľkomoravskej]] doby i poveľkomoravskej ríše. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku [[1293]], keď väčšina územia majetkovo patrila tunajším zemanom a menšia časť okolitým zemianskym rodinám. V nasledujúcich obdobiach patrila viacerým majiteľom: Mariášiovcom, Festetičovcom, Semerovcom a iným. Počas [[stredovek]]u bolo územie poznamenávané vojenskými vpádmi, ktoré boli najničivejšie v čase tureckých vojen počas [[17. storočia]]. Vplyv tureckej nadvlády bol ukončený v roku [[1685]] cisárskymi jednotkami pod vedením [[Karol V. (Lotrinsko)|Karola Lotrinského]] a počas nasledujúceho [[18. storočia]] bola vyľudnená obec osídľovaná obyvateľstvom z blízkeho okolia i z Moravy. V hospodárstve v danom období prevažovalo trojpoľné hospodárstvo a remeselná výroba. V roku 1601 tvorilo obec 37 domov, v roku [[1715]] mala 3 zemanov a 6 daňovníkov a v roku [[1828]] tu bolo spolu s obcou Veľký Ohaj 147 domov a 980 obyvateľov. Dominantou hospodárstva obce bolo [[poľnohospodárstvo]]. Príchodom farára [[Juraj Holček|Juraja Holčeka]] (1848-1865), štúrovca a národného buditeľa a člena spolku [[Tatrín]], sa pozdvihol celkový obraz dediny. Od začiatku [[19. storočia]] sa silnejšie uplatňujú prvky kapitalistickej výroby, čo sa prejavuje v obchodnej politike, v priemyselnej výrobe i v doprave. Kapitalistické vzťahy sa začínajú naplno rozvíjať po revolučných rokoch [[1848]]–[[1849]], keď boli urbariálni poddaní oslobodení od feudálnych povinností. V roku [[1894]] postavili v obci liehovar a škrobáreň a taktiež tu bol inštalovaný valcový mlyn. V poľnohospodárskej výrobe pretrváva pestovanie tradičných plodín (obilniny, zemiaky, kukurica) a zavádza sa pestovanie cukrovej repy. Obdobie bolo poznamenané zostrujúcim sa maďarizačným útlakom slovenského obyvateľstva, ktorý bol potlačený až po I. svetovej vojne rozpadom [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] a vznikom prvej [[Česko-Slovensko|Československej republiky]]. S týmto obdobím sa viaže štrajkové hnutie poľnohospodárskych robotníkov. V období rokov [[1938]]–[[1945]] bola obec násilne pripojená k Maďarsku. Po [[druhá svetová vojna|II. svetovej vojne]] nastala intenzívna obnova zničeného hospodárstva a poľnohospodárskych podnikov. JRD bolo založené v roku [[1950]]. Ďalším prelomovým obdobím bol pád komunistického režimu v roku [[1989]], ktorý podmienil prechod z centrálne riadeného hospodárstva na trhové hospodárstvo a vzniká súkromný sektor. == Obyvateľstvo == V Dolnom Ohaji žije viac ako 1 700 obyvateľov a pri sledovaní etnickej príslušnosti sa k slovenskej národnosti hlási väčšina obyvateľov (viac ako 95%). == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol [[Svätá rodina|Svätej rodiny]] a [[svätý Imrich|sv. Imricha]], jednoloďová [[neoklasicizmus|neoklasicistická]] stavba s pravouhlým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a predstavanou vežou, z roku [[1873]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Rímsko-katolícke kostoly v okrese Nové Zámky | url = https://krizom-krazom.eu/regiony/kostoly-v-okrese-nove-zamky | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Krížom.krážom | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210320204351/https://krizom-krazom.eu/regiony/kostoly-v-okrese-nove-zamky | dátum archivácie = 2021-03-20 }}</ref> Stojí na mieste staršej [[barok]]ovej stavby. Fasády kostola sú členené lizénami a polkruhovo ukončenými oknami. Veža je členená priebežnými lizénami s nárožným skosením a ukončená ihlancovou helmicou. * Prícestná kaplnka Najsvätejšej Trojice, baroková stavba z polovice 18. storočia. V jej interiéri sa nachádza socha sv. Trojice z obdobia vzniku kaplnky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Dolný Ohaj - Prícestná kaplnka Najsvätejšej Trojice | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/bajtava-kostol-narodenia-panny-marie | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> === Kultúra === Miestnu kultúru reprezentuje matičný spevokol a ochotnícky divadelný krúžok. „Ohajská“ futbalová jedenástka svedčí o športovej tradícii v dedine. Od roku [[2004]] v obci pôsobí i "Filatelia Club Dolný Ohaj", ktorého cieľom je obnoviť tradície a pomôcť začiatočníkom v zbieraní poštových zmámok. === Zaujímavosti === Prvý erb obce pri príležitosti 700. výročia prvej písomnej zmienky 1293-1993 mal v znaku rytiera, ktorého neskôr nahradil súčasný "kuruc". == Občianska vybavenosť == Medzi dominanty dediny patrí kultúrny dom, obecný úrad s poštou, miestny mlyn,výrobňa nábytku MicroTri,stavebniny, škola, fara, kaplnka [[Zdenka Schelingová|blahoslavenej sestry Zdenky Schelingovej]] a kostol. == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} {{Obce okresu Nové Zámky}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Dolný Ohaj| ]] [[Kategória:Obce okresu Nové Zámky]] 16x3317jkg05lehunihbcq47jyxdgfu 0 29023 8198521 8142675 2026-04-15T06:02:11Z Vasiľ 2806 /* Úvodná sekcia */ 8198521 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Dedinka | Iné názvy = | Obrázok = | Popis obrázku = | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Dedinka-nove zamky-flag.svg | Kraj = Nitriansky | Okres = Nové Zámky | Región = Tekov | Časti = | Rieka = [[Dedinský potok (prítok Ketského potoka)|Dedinský potok]] | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.0647 | Zemepisná dĺžka = 18.4218 | Nadmorská výška = 170 | Prvá zmienka = 1227 | Starosta = Eva Poláková<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislá]] | PSČ = 941 50 | Kód = 503134 | EČV = NZ | Predvoľba = +421-35 | Adresa = Obecný úrad Dedinka<br/>č. 97<br/>941 50 Dedinka | E-mail = ocudedinka@zoznam.sk | Telefón = 035/651 81 11 | Fax = 035/651 81 68 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.dedinka.sk | Commons = | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Dedinka''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Nové Zámky (okres)|Nové Zámky]]. == Polohopis == Obec leží vo východnej časti okresu, v mierne zvlnenej časti [[Podunajská pahorkatina|Podunajskej pahorkatiny]]. Dedinkou preteká [[Dedinský potok (prítok Ketského potoka)|Dedinský potok]], ktorý napája južne od obce ležiacu vodnú nádrž. Obcou vedie cesta III/1530, ktorá je južným smerom napojená na [[Cesta I. triedy 75 (Slovensko)|cestu I/75]], vedúcu z [[Nové Zámky|Nových Zámkov]] na [[Veľký Krtíš]]. [[Nové Zámky|Okresné mesto]] je vzdialené {{Km|32|m|w}}, [[Šurany]] {{Km|23|m|w}} západne a [[Levice (Slovensko)|Levice]] {{Km|29|m|w}} severovýchodne. == Dejiny == Najstaršie dôkazy pobytu ľudí v okolí obce pochádzajú z mohýl z [[Bronzová doba|mladšej doby bronzovej]], ktoré odhalili okrem iného kostru dievčiny z 13. storočia pred Kr. so stovkou bronzových predmetov, ako náramky, sponky, ihlice či náhrdelníky. Ďalšie tri ženské žiarové hroby obsahovali šperky a bronzové súčastí odevu – čelenky, spony, ihlice, náhrdelníky, náramky, náušné kruhy, kruhy do vlasov, terčovité puklice, amulety a iné. V blízkosti mohyly sa predpokladá aj osada z rovnakého obdobia. Najstaršia písomná zmienka o osade „Nagy Fajkurt“ pochádza z roku [[1227]], kedy toto územie patrilo [[Ostrihomské arcibiskupstvo|ostrihomskej kapitule]]. V [[14. storočí]] bola obec v majetku [[Komárno|komárňanského panstva]], ktoré spravoval hradný župan ako kráľovský splnomocnenec. Po dobití [[Levický hrad|Levického hradu]] spadala osada Nagy Fajkurt práve pod toto panstvo. Počas [[osmanská ríša|osmanského]] ohrozenia bola obec v roku [[1669]] zničená počas bojov cisárskych vojsk s Turkami. K oslobodeniu oblasti prišlo až v roku [[1683]], po ktorom sa začalo s obnovou kedysi obsadených oblastí. Nepokojné povstalecké roky 18. storočia opäť priniesli prechody a drancovanie cisárskych či [[Rákociovské povstanie|Rákociho]] (kuruckých) vojakov. Majetky Kürthyovcov cisár poukázal František Szluka, ktorý do oblasti pozval kolonistov z iných slovenských žúp. Po dlhom pobyte Kürthyho v žalári napokon cisárovná [[Mária Terézia]] rodine majetky vrátila. Nový kostol s kryptou Kúrthovcov a samostatne stojacou vežou si obyvatelia postavili v roku [[1784]]. V minulosti stáli v obci až štyri kaštiele, z ktorých sa zachoval jediný. Obyvatelia sa zaoberali najmä pestovaním pšenice, kukurice, konope a ďateliny, no pestovalo sa aj ovocie a hrozno. Život obce bol poznačený veľkostatkami, kde pracovala väčšina obyvateľov. Spevnená cesta bola do obce vybudovaná až v roku [[1938]] a v tomto období bola napojená na elektrickú sieť. Obec mala richtára a farára, no tiež hostinec a tri obchody, krajčíra a obuvníka. Počas obsadzovania juhu Slovenska Maďarmi bola časť miestnych, pôvodne slovenských kolonistov, vyhnaných a ich domy zabrali maďarskí prisťahovalci. Prítomná nemecká posádka obec opustila až [[7. február]]a [[1945]], k oslobodeniu obce však došlo až [[24. marec|24. marca]] [[1945]] po príchode vojakov II. Ukrajinského frontu. Po roku [[1945]] tvorili Fajkurt miestne časti Dedinka a Hurbanovce, notársky úrad však sídlil v susedných [[Plavé Vozokany|Plavých Vozokanoch]], no jeho kompetencie onedlho prevzal novovzniknutý MNV. Po oslobodení odišlo mnoho obyvateľov za prácou do miest, no častý bol odchod do [[Česko|Česka]]. Zo starého Lévayovského kaštieľa si obyvatelia urobili kultúrny dom so sálou pre divadlá a zábavy, čitárňou a bytom pre správcu. Obľúbené boli divadelné predstavenia domácich ochotníkov, no i hereckých súborov z okolia. V obci bol vybudovaný obchod so zmiešaným tovarom, predajňa textilu a hostinec. Pravidelné autobusové spoje premávali od roku [[1955]], čím sa zjednodušil aj prístup na železničnú zastávku v [[Pozba|Pozbe]] na [[Železničná trať Nové Zámky – Zvolen|trati Nové Zámky – Levice]]. zveľaďovala, po vojne pribúdali nové domy i služby obyvateľom. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol Mena [[Panna Mária|Panny Márie]], jednoloďová pôvodne [[barok]]ová stavba s polkruhovým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a mierne predstavanou vežou, z roku [[1784]]. Presbytérium je zaklenuté valenou [[klenba|klenbou]] a českou plackou, loď je zaklenutá pruskou klenbou. Nachádza sa tu [[klasicizmus|klasicistický]] hlavný [[oltár]] so sochami [[Ladislav I. (Uhorsko)|sv. Ladislava]] a [[Imrich (svätec)|sv. Imricha]] z konca [[18. storočia]]. [[Kazateľnica]] s reliéfom Dobrého pastiera je [[rokoko]]vá z doby vzniku kostola. Ďalej sa tu nachádza voľná socha [[Pieta|Piety]], ľudová baroková práca z konca 18. storočia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Dedinka - Kostol Mena Panny Márie | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/dedinka-kostol-mena-panny-marie | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Fasády kostola sú členené lizénami a segmentovo ukončenými oknami. Veža je členená kordónovou rímsou a lizénovými rámami a ukončená ihlancovou helmicou. * Klasicistický [[kaštieľ]], jednopodlažná stavba na pôdoryse písmena L z prvej polovice [[19. storočie|19. storočia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kaštieľ v Dedinke | url = http://www.slovenskehrady.sk/kastiel-dedinka | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Slovenské hrady | miesto = | jazyk = }}</ref> Dnes slúži ako pohostinstvo. Fasády kaštieľa sú členené [[pilaster|pilastrami]] a priebežnou kordónovou rímsou. * [[Neogotika|Neogotická]] kaplnka z konca [[19. storočia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Dedinka - Kaplnka | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/dedinka-kaplnka | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Nachádza sa v blízkosti kostola. == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Zdroj == * [http://www.dedinka.sk/ Oficiálna stránka obce] {{Obce okresu Nové Zámky}} [[Kategória:Dedinka| ]] [[Kategória:Obce okresu Nové Zámky]] rwdzh1b3scuj3klgeuul867vi4izlrw 0 29024 8198520 8174396 2026-04-15T06:01:52Z Vasiľ 2806 /* Úvodná sekcia */ 8198520 wikitext text/x-wiki {{Iné významy}} {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Černík | Iné názvy = | Obrázok = Cernik kostol.jpg | Popis obrázku = Kostol sv. Ducha | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Cernik-nove zamky-flag.svg | Kraj = Nitriansky | Okres = Nové Zámky | Región = Dolná Nitra | Časti = | Rieka = [[Nitra (rieka)|Nitra]] | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.155208 | Zemepisná dĺžka = 18.223058 | Nadmorská výška = 129 | Prvá zmienka = 1156 | Starosta = Peter Stuchlý<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]] | PSČ = 941 05 | Kód = 503126 | EČV = NZ | Predvoľba = 035 (+42135) | Adresa = OU, Černík č. 145 | E-mail = obec.cernik@datagate.sk | Telefón = 035/657 81 05, 035/ 650 58 90 | Fax = 035/650 58 90 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.obeccernik.sk | Commons = Černík | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Černík''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Nitriansky kraj|Nitrianskom kraji]] v okrese [[Nové Zámky (okres)|Nové Zámky]]. == Polohopis == Leží na [[Juhozápadné Slovensko|juhozápadnom Slovensku]] na nivách, ktoré vytvorila [[Nitra (rieka)|rieka Nitra]], ako aj na terasách a svahoch, chotár obce pokrývajú lužné, nivné, černozemné a hnedozemné pôdy,<ref name=VSOnS-1-287>''Vlastivedný slovník obcí na Slovensku I.,'' 1977, s. 287.</ref><br /> ktoré v minulosti predurčovali prevažne [[poľnohospodárstvo|poľnohospodársky]] a [[vinohradníctvo|vinohradnícky]] charakter obce.<br /> Černík sa nachádza 105&nbsp;km východne od [[Bratislava|hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava]], 20&nbsp;km južne od krajského mesta [[Nitra]] a 24&nbsp;km severne od okresného mesta [[Nové Zámky]]. Najbližšia [[železničná stanica]] je v obci [[Komjatice]] vo vzdialenosti 5&nbsp;km, železničný uzol v meste [[Šurany]] je vzdialený 12&nbsp;km.<ref name=PHSRO>''Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Černík 2008 – 2013,'' 2008.</ref> == Prírodné podmienky == === Zemepisná charakteristika === Černík leží na 48,152070° [[zemepisná šírka|s. z. š.]] a 18,223057° [[zemepisná dĺžka|v. z. d.]]. Chotár obce sa rozprestiera vo výške 125 – 190 [[metrov nad morom|m n. m.]], stred obce má výšku 129 [[metrov nad morom|m n. m.]]<ref name=VSOnS-1-287 /> Katastrálne územie obce má výmeru 1&nbsp;339&nbsp;ha (13&nbsp;390&nbsp;322&nbsp;m²).<br /> Na západe Černík susedí s obcou Komjatice, na juhu s [[Mojzesovo|Mojzesovom]], na východe s obcou [[Maňa]] – jej časťou Malá Maňa, a s [[Kmeťovo]]m, na severe s [[Michal nad Žitavou| Michalom nad Žitavou]] a [[Vinodol|Vinodolom]] – jej časťou Dolný Vinodol, a na severozápade s [[Veľký Kýr|Veľkým Kýrom]] (predtým Milanovce).<ref name=PHSRO /> === Geomorfologická charakteristika a členenie pôdy === Obec Černík leží v [[Podunajská nížina|Podunajskej nížine]] na ľavom brehu rieky Nitry. Západná časť chotára je na mokrej, čiastočne lužným lesom porastenej nive Nitry, východná na vyšších terasách a svahoch juhozápadného okraja Žitavskej pahorkatiny, pokrytých sprašmi.<ref name=VSOnS-1-287 /><br /> [[Image:SlovakiaCernikMapaObce.jpg|Informačná tabuľa pred Obecným úradom v Černíku so základnými údajmi, s mapou obce, kultúrnoturistickými dominantami a verejnými inštitúciami|thumb|right]] Typickým pre obec je kopec ''Výhon'' s výškou 190&nbsp;m nad morom s vinicami na jeho juhozápadných svahoch, severojužný pozdĺžny predel tvorí rieka Nitra a súbežná Hlavná ulica, časť západnej a severozápadnej strany katastrálneho územia lemujú lesy s názvami ''Berek'' a ''Bažantnica'' a na severovýchode obce sa rozprestiera ''Horný háj.'' Majú výmeru 315&nbsp;ha. Poľnohospodárska pôda najmä na východe a západe zaberá 900&nbsp;ha. Obrábané a neobrábané vinice zaberajú asi 100&nbsp;ha.<ref name=ONDRISEK-V>ONDRIŠEK, J.: Vinohradníctvo. In: ''Černík 1156 – 2000'', 2000, s. 135 – 144.</ref> === Hospodárske porasty a plodiny === Hlavnými hospodárskymi drevinami sú topoľ, šľachtený, dub, jaseň, agát, cer, javor a lipa. Les je bohatý aj na huby, ako dubáky, bedle, pečiarky, michalky, rýdziky a iné.<ref name=ONDRISEK-149>ONDRIŠEK, J.: Lesy v obci. In: Tamže, 2000, s. 149.</ref> Na rovinných poliach sa pestuje sa predovšetkým obilie, repka olejnatá, slnečnica, ale aj zelenina.<ref name=PHSRO /> JRD v obci obhospodarovalo 65&nbsp;ha viníc (ktoré sa však po roku 1989 zmenili na neobrábané, neošetrené a zaburinené). Asi&nbsp;35 ha viníc je v súčasnosti vo vlastníctve jednotlivých občanov. K miestne pestovaným odrodám sa radili (radia) Rizling vlašský, Tramín, Burgundské šedé, Malinger, Veltlínske zelené a ružové, Silván zelený, Muškát othonel, zo stolových odrôd Košútovo hrozno, Kozie cecky, Otelo, Isabella a i.<ref name=ONDRISEK-V /> === Vodné toky a plochy === Rieka Nitra, s miestnym názvom ''Cetinka,'' preteká obcou severojužným smerom. Prechádza cez ňu most (s cestou do susednej obce Komjatice), ktorý spája intravilán obce so zalesneným a poľnohospodársky využívaným extravilánom na západe územia. <br /> V západnej časti chotára je ''Rybník'' o výmere asi 2,5&nbsp;ha vodnej plochy. Na severovýchode patrí obci časť štrkoviska (cca 3&nbsp;ha), nazývaného aj ''Štrkáreň'' a na mapách ''Komjatické štrkoviská''. (Vodná plocha, ktorá vznikla ťažbou štrkopieskov, má celkovú výmeru 33,9&nbsp;ha a leží z väčšej časti v katastrálnom území susedných Komjatíc.) Obe vodné plochy sú využívané rybármi na rybolov, na rekreačné vychádzky rodín z obce<ref name=CERNIK>Černík: Profil Obce: Všeobecné informácie. In: ''Oficiálna stránka obce Černík.''</ref> a štrkovisko aj na rekreačnú turistiku a vodné športy. == Časti obce == === Miestne časti === Obec Černík má niekoľko častí s historickými pomenovaniami: * ''Beťár'' (pravdepodobne tu bolo sídlo Malého Černíka s písomnou zmienkou z roku 1221; význam je „beťár", „huncút") * ''Búdy'' (časť v strede obce pri kostole; boli v nej tri uličky „prepojené“ do kruhu) * ''Horný koniec'' (kedysi v časti bývali želiari, neskôr hofieri, bola to najchudobnejšia časť obce) * ''Padelky'' (dolná časť obce od kostola smerom na juh; traduje sa, že význam názvu je podľa obyvateľa, ktorý rád veci „prekrúcal“) * ''Vlasák'' (od obce je vzdialená asi 2&nbsp;km smerom na východ, za lesom ''Horný háj''; osada patrila do politickej obce Černík).<ref name=ONDRISEK-84>ONDRIŠEK, J.: Hlavné časti obce. In: Tamže, 2000, s. 84.</ref> === Ulice === * Hlavná (smeruje pozdĺž celej obce popri rieke Nitre, je na nej 6 autobusových zastávok) * Krížna (je paralelná s Hlavnou a spája Urbanovú s Vinohradníckou) * Pálenická (názov podľa niekdajšej pálenice známej v širokom okolí) * Ulica Polovice (názov podľa lánu Polovice) * Urbanova (názov podľa sochy sv. Urbana) * Vinohradnícka (chodilo sa po nej do gazdovských a grófových vinohradov).<ref name=ONDRISEK-84 /> == Názov== === Etymológia === Černík sa prvý raz spomína v [[stredovek]]ej listine z roku 1156 ako ''Cernic''.<ref>{{Citácia knihy | editori = [[Richard Marsina]] | titul = Codex diplomaticus et epistolaris Slovaciae | odkaz na titul = Codex diplomaticus et epistolaris Slovaciae: Slovenský diplomatár | zväzok = I | typ zväzku = Tomus | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Vydavateľstvo SAV]] | rok = 1971 | počet strán = 472 | strany = 79 }}</ref> Proprium „Černík“ v sebe skrýva slovenské [[slovenčina|slovenské]] slovo „čierny“. Slovenský [[jazykoveda|jazykovedec]] [[Ján Stanislav (1904)|Ján Stanislav]] uvádza ako [[etymológia|etymologicky]] pôvodný tvar slovo ''Černík'', a taktiež uvádza, že „v listine teda je presný zápis dnešného tvaru“.<ref name=STANISLAV>{{Citácia knihy | priezvisko = Stanislav | meno = Ján | odkaz na autora = Ján Stanislav (1904) | titul = Slovenský juh v stredoveku II | odkaz na titul = Slovenský juh v stredoveku | vydanie = 1 | vydavateľ = Matica slovenská | miesto = Turčiansky Sv. Martin | rok = 1948 | počet strán = 673 | edícia = Spisy Jazykového odboru Matice slovenskej; ser. B | zväzok edície = 2 | strany = 121{{--}}122 }}</ref> Názov obce Černík, v miestnom nárečí „Černok“, podľa ďalších historických dokladov znel ''Chornok utraque'' (1428), neskôr ''Felsewchornok'' (1439) a ''Alsochornok'' (1444), ''Cschornok'' (1886) a ''Čornok'' (1920). Po roku 1945 bol prijatý dnešný názov – zodpovedajúci najstaršiemu zaznamenanému názvu – „Černík“. Doložený je aj názov Malého Černíka ako ''Churnuk'' (1221).<ref name=VSOnS-1-287 /> Autor monografie obce Černík 1156 – 2000 J. Ondrišek uvažuje o možnom význame názvu z latinských slov: ''cer cernik,'' čo podľa neho môže byť dub – dubový les (ktoré sú aj dnes v chotári obce), ''cernõ'' (rozoznávať, vidieť; poznávať, znamenať a i.), ''cornũ'' (vojensky krídlo) či (rameno rieky), ku ktorému sa aj prikláňa. Táto hypotéza však nezahŕňa práve najstarší tvar ''Cernic'' z roku 1156, z ktorého J. Stanislav vyvodzuje slovenský pôvod slova totožný s dnešným názvom obce.<ref name=STANISLAV /> == Dejiny == === Doklady najstaršieho osídlenia === Najstaršie [[archeológia|archeologické]] doklady osídlenia v katastrálnom území Černíka pochádzajú z obdobia [[eneolit]]u (sídlisko s [[badenská kultúra|kanelovanou keramikou]]).<ref name=VSOnS-1-287 /> Zo [[stará bronzová doba|staršej bronzovej doby]] sa v severnej časti obce na ľavom brehu ''Citenky'' – rieky Nitry (na poli Horné Polovice) našli okrem kostier bronzové šperky, jantárové perly (súdkovitého a kruhovitého tvaru), fragmenty džbánov a iných hrncovitých nádob a i.<ref name=ONDRISEK-ARCHEOL>ONDRIŠEK, J.: Hroby zo starej doby bronzovej v Černíku. In: Tamže, 2000, s. 9 – 15.</ref> V bývalej časti chotára ''Balát'' (v smere k lesu ''Berek'') sa našli aj hroby, ktoré možno datovať do mladšej fázy [[maďarovská kultúra|maďarovskej kultúry]]. V obci sa objavili aj [[Laténska doba na Slovensku|neskorolaténske]] sídliskové nálezy (železná kopija, nákrčníky z masívneho bronzového drôtu, aké sa objavujú v bohatých hroboch napr. v Hornom Jatove v [[Trnovec nad Váhom|Trnovci nad Váhom]] <ref name=ONDRISEK-ARCHEOL />) a [[rímska doba|rímsko-barbarské]] sídliskové nálezy.<ref name=VSOnS-1-287 /> === Korene slovenského osídlenia === K významným nálezom v Černíku patria staroslovenské sídliskové nálezy zo 7. – 9. storočia.<ref name=ONDRISEK-7>ONDRIŠEK, J.: Černík 1156 – 2000, 2000, s. 7</ref> V bezprostrednej blízkosti chotára Černíka je v susedných Komjaticiach slovanské osídlenie najvýraznejšie doložené v 9. a 10. storočí, t. j. v období Veľkomoravskej ríše a v období po jej zániku, keď tu evidujeme až 5 sídlisk a 5 pohrebísk. Vysoká koncentrácia osídlenia poukazuje na to, že Komjatice – ich územie blízko Černíka – zohrávali významnú úlohu hospodárskeho zázemia jedného z hlavných centier Veľkomoravskej ríše a Nitrianskeho kniežatstva – Nitry.<ref>BÁTORA, Jozef: Osídlenie Komjatíc v praveku a vo včasnej dobe dejinnej. In: ''Komjatice 1256 – 2006'', 2008, s. 50.</ref> Bohaté archeologické nálezy v obciach [[Komjatice]], Černík či [[Lipová|Ondrochov-Lipová]] sú dostatočnými dôkazovým materiálom, že na tomto teritóriu žili naši predkovia už v časoch Rastislavovej či Svätoplukovej ríše.<ref name=ONDRISEK-7 /> Korene a kontinuitu straroslovenského osídlenia pred prvou písomnou zmienkou o obci dokladá aj jej najstarší zachovaný písomný slovenský názov „Cernic“ z roku 1156, čo je presný zápis dnešného tvaru „Černík“.<ref name=STANISLAV /> == Obyvateľstvo == === Obyvatelia a domy === Obec Černík má 1&nbsp;037 obyvateľov, z toho 521 žien a 516 mužov (ŠÚ SR k 31. 12. 2021).<br /> Podľa Sčítania obyvateľov, domov a domácností z roku 2001 mala obec 1&nbsp;003 obyvateľov (50,15&nbsp;% žien a 49,85&nbsp;% mužov), z toho bolo ekonomicky aktívnych 428 obyvateľov (44,62&nbsp;% žien a 55,38&nbsp;% mužov), pracujúcich 309 (40,45&nbsp;% žien a 59,55&nbsp;% mužov) a nezamestnaných 91 (42,86&nbsp;% žien a 57,14&nbsp;% mužov). V obci bolo 394 domov, trvalo obývaných 323 domov. === Etnické a náboženské zloženie === Prevažná väčšina obyvateľov obce Černík sa hlási k slovenskej národnosti a vyznáva rímskokatolícke náboženstvo.<br /> * Zloženie obyvateľstva podľa národností (údaje ŠÚ SR z roku 2001) ** Slováci – 98,80 % ** Maďari – 0,30 % ** Česi – 0,70 % ** Rómovia – 0,00 % ** Poliaci – 0,00 % ** Ostatní – 0,20 % * Zloženie obyvateľstva podľa náboženského vyznania (údaje ŠÚ SR z roku 2001) ** Rímskokatolícke – 96,51 % ** Evanjelické – 0,10 % ** Gréckokatolícke – 0,10 % ** Pravoslávne – 0,10 % ** Ostatné – 0,69 % ** Bez vyznania – 1,30 % ** Nezistené – 1,20 % == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol [[Svätý Duch|sv. Ducha]], dvojloďová [[neobarok|neobaroková]] stavba so segmentovým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku [[1864]]. V roku [[1948]] bola realizovaná prístavba bočnej lode. Interiér je [[klenba|zaklenutý]] českými plackami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Černík - Kostol sv. Ducha | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/cernik-kostol-sv-ducha | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Fasády kostola sú členené lizénami a segmentovo ukončenými oknami. Priečelie je ukončené trojuholníkovým štítom s [[tympanón]]om. Veža je taktiež členená lizénami a ukončená trojuholníkovými štítmi a ihlancovou helmicou. == Osobnosti obce == === Rodáci === * Klement Poláček (* [[1929]] - † [[2017]]), [[rímskokatolícky kňaz]], [[Saleziáni|salezián]], [[pedagóg]], profesor psychológie na Saleziánskej pápežskej univerzite v Ríme. == Referencie == {{referencie}} == Zdroje – literatúra == ;Monografie * ONDRIŠEK, Jozef: doc. Ing., CSc.: ''Černík 1156 – 2000.'' 1. vydanie. Černík: Obecný úrad v Černíku, 2000. 204 s. + 24 s. obrazových príloh. ISBN 80-968361-4-5. * CIFRA, Štefan – VRABCOVÁ, Viera, Ing. (zostavovatelia): ''Komjatice 1256 – 2006: Vedecko-popularizačná monografia obce.'' 1. doplnené vydanie. Komjatice – Bratislava: Združenie priateľov obce Komjatice, obec Komjatice, Q-Solid, 2008. 792 s. ISBN 80-969550-2-0. ;Encyklopédie * SÜLE, Peter, Ing. – SÜLE ml., Peter: ''[[Encyklopédia miest a obcí Slovenska]]''. 1. vyd. Lučenec: PS-LINE, 2005, 960 s., ISBN 80-969388-8-6, s. 329. * {{Citácia knihy | kapitola zborník = | titul = Vlastivedný slovník obcí na Slovensku | odkaz na titul = Vlastivedný slovník obcí na Slovensku | zväzok = I | typ zväzku = Zv. | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | rok = 1977 | počet strán = 526 | strany = 287 }} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} {{Obce okresu Nové Zámky}} [[Kategória:Černík| ]] [[Kategória:Obce okresu Nové Zámky]] 584r3m8q0ychnvlex1mwfmtz04j2z5t 0 29025 8198516 8142670 2026-04-15T06:00:46Z Vasiľ 2806 /* Úvodná sekcia */ 8198516 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Branovo | Iné názvy = | Obrázok = Kisbaromlak templom 1.JPG | Popis obrázku = Kostol sv. Anny | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Branovo-nove zamky-flag.svg | Kraj = Nitriansky | Okres = Nové Zámky | Región = Podunajsko | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.023056 | Zemepisná dĺžka = 18.306111 | Nadmorská výška = 128 | Prvá zmienka = [[1410]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Branovo.sk: 'Dejiny' |url=http://branovo.sk/history.html |dátum prístupu=2012-07-19 |url archívu=https://web.archive.org/web/20090207211525/http://www.branovo.sk/history.html |dátum archivácie=2009-02-07 }}</ref>/[[1418]]<ref>{{MOŠ/MIS|503096}}</ref> | Starosta = Andrea Šulíková<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislá]] | PSČ = 941 31 (pošta [[Dvory nad Žitavou]]) | Kód = 503096 | EČV = NZ | Predvoľba = +421-35 | Adresa = Obecný úrad<br/>Branovo 46<br>941 31  Dvory nad Žitavou | E-mail = obecbranovo@nextra.sk | Telefón = 648 51 26 | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = Branovo.sk | Commons = | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Branovo''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Nové Zámky (okres)|Nové Zámky]]. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] [[kostol]] [[Anna (svätica)|sv. Anny]], jednoloďová pôvodne [[barok]]ová stavba s polygonálnym ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku [[1739]]. V prvej polovici [[20. storočia]] bol prefasádovaný. V roku [[2016]] prešiel obnovou. Vročenie z doby vzniku stavby je umiestnené na víťaznom oblúku. Fasády kostola sú členené lizénami a segmentovo ukončenými oknami so šambránami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Branovo - Kostol sv. Anny | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/branovo-kostol-sv-anny | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Veža vystupuje zo štítového priečelia s párom nárožných vežíc. Je členená priebežnými lizénami a ukončená korunnou rímsou s trojuholníkovými štítmi s hodinami a ihlancovou helmicou. <gallery> Súbor:Kisbaromlak templom 3.JPG|Kostol sv. Anny Súbor:Kisbaromlak templom 2.JPG Súbor:Kisbaromlak templom 4.JPG </gallery> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Nové Zámky}} [[Kategória:Branovo| ]] [[Kategória:Obce okresu Nové Zámky]] avjs3ukmnhvelchwu6qgryzvicd1bok 0 29026 8198515 7944409 2026-04-15T06:00:24Z Vasiľ 2806 /* Úvodná sekcia */ 8198515 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Bíňa | Iné názvy = | Obrázok = Benycivertanlegi2.jpg | Popis obrázku = Letecký pohľad na obec s valmi | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Bina-nove zamky-flag.svg | Kraj = Nitriansky | Okres = Nové Zámky | Región = Podunajsko | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 47.922222 | Zemepisná dĺžka = 18.642500 | Nadmorská výška = 130 | Prvá zmienka = 1135 | Starosta = Anita Herbácskóová<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[SZÖVETSÉG – Magyarok. Nemzetiségek. Regiók. ALIANCIA – Maďari. Národnosti. Regióny|SZÖVETSÉG – ALIANCIA]] | PSČ = 943 56 | Kód = 503088 | EČV = NZ | Predvoľba = +421-36 | Adresa = Obecný úrad<br/>Č. 107<br/>943 56  Bíňa | E-mail = [mailto:obecbina@obecbina.sk obecbina@obecbina.sk], [mailto:starostka@obecbina.sk starostka@obecbina.sk] | Telefón = 759 91 01 | Fax = 759 91 18 | Mapa = | Popis mapy = | Web = obecBina.sk | Commons = | Pôvod názvu = | Poznámky = '''Demonym''': ''Bíňan''<ref>{{SlovníkyJÚĽŠ|Bíňan}}</ref> }} '''Bíňa''' ({{V jazyku|hun|Bény}}, staršie {{slk}} názvy ''Béň, Bíň'') je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Okres Nové Zámky|Nové Zámky]]. == Dejiny == === Pobyt rímskych vojsk na území okolo dolného toku rieky Hron === V roku 172 sa v blízkosti [[Kastel (staroveký Rím)|kastela]] na dolnom toku rieky [[Hron]] nachádzal rímsky cisár [[Marcus Aurelius]], ktorý na čele svojich légií vyrazil z Carnunta proti [[germáni|germánskym kmeňom]], ohrozujúcim [[Staroveký Rím|Rímsku ríšu]]. Tu, vo vojenskom tábore, napísal svoje dielo „Ta eis heauton“, kde miesto spisovania označil hneď v úvode: „Písané v zemi Kvádov nad Granuou“. Bolo vôbec prvým literárnym, filozofickým dielom spísaným na území dnešného Slovenska. <br />Na oslavnom rímskom stĺpe zaznamenaná udalosť o "zlatom daždi", ktorý Rimanov odrezaných útočiacimi Germánmi od vody Hrona zachránil pred porážkou, sa stala tiež na dolnom Hrone, a to [[11. júna]] [[172]]. Tento dátum je prvým v histórii zaznamenaným presným časovým údajom, týkajúcim sa územia dnešného Slovenska. <br />Tieto udalosti by sa mohli týkať územia dnešnej Bíňe, resp. jej bezprostredného okolia. Naznačujú to zemepisné údaje (dolný Hron, nad Hronom), no najmä z vojenského hľadiska tej doby mimoriadne výhodná strategická poloha miesta, čo s veľkou pravdepodobnosťou nemohlo byť nevyužité pri obrannom ťažení, ktorého význam bol daný prítomnosťou samotného cisára. <br />Do tohoto obdobia by mohli spadať i tzv. bíňanské valy - mohutné a doteraz zachované zvyšky neurčitého pôvodu. Kto bol ich pôvodcom a užívateľom, je dodnes neisté. <!-- Slúžili Rimanom, Hunom, Avarom, Slovanom, Maďarom /ťaženie Vajka, budúceho sv. Štefana proti Kopáňovi/ a čí tu 150 rokov usadeným Turkom? --> === Bíňanský poklad === V roku [[1964]] bolo pri zemných prácach v Bíni nájdených 108 zlatých mincí z [[Byzantská ríša|Byzantskej ríše]] z [[5. storočie|5.storočia]]. == Obyvateľstvo == === Etnické zloženie obyvateľstva (podľa údajov z roku 2021)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sčítanie obyvateľov, domov a bytov|url=https://slovak.statistics.sk/wps/wcm/connect/9c5ad996-02f4-4c1f-b33c-5baba2af317f/Tab_2_Obyvatelstvo_trvalo_byvajuce_v_obciach_SR_podla_narodnosti_SODB_2011.pdf?MOD=AJPERES&CVID=knLIczO&CVID=knLIczO&CVID=knLIczO&CVID=knLIczO|dátum prístupu=3.5.2022}}</ref> === * Maďari - 74,3 % * Slováci - 15,1 % * Rómovia - 0,4 % * nezistení - 10,2 % === Náboženské zloženie obyvateľstva (podľa údajov z roku 2001) === * rímski katolíci - 95,13 % * bez vyznania - 2,43 % * protestanti (hl. reformovaní) - 0,83 % == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol Nanebovzatia [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]], jednoloďová [[románske umenie|románska]] stavba s trojicou [[Apsida (architektúra)|apsíd]] a dvoma predstavanými vežami, z obdobia okolo roku [[1200]]. Ide o jednu z najvýznamnejších románskych stavieb na Slovensku. Kostol tvoril súčasť dnes už zaniknutého [[Premonštráti|premonštrátskeho]] kláštora, ktorý založil komes Omodej z rodu [[Huntovci-Poznanovci|Hunt-Poznanovcov]]. Na jeho stavbe sa podieľali stavitelia arcibiskupskej katedrály v blízkom [[Ostrihom (mesto)|Ostrihome]]. Kostol postavený z opracovaných kamenných kvádrov je tvorený loďou, štvorcovým presbytériom s polygonálnou apsidou, ku ktorému sú pripojené dve bočné svätyne s apsidami. Priľahlý kláštor zanikol v [[16. storočie|16.]]{{--}}[[17. storočí]], keď bolo toto územie ovládané [[Osmanská ríša|Turkami]]. Kostol bol obnovený v duchu [[barok]]a v rokoch [[1722]]{{--}}[[1732]] keď bola zaklenutá loď. V roku [[1861]] bol kostol pomerne necitlivo [[historizmus|neorománsky]] prestavaný Jozefom Hildom z [[Pešť|Pešti]], v rokoch [[1896]]{{--}}[[1898]] prešiel pamiatkovou obnovou vedenou G. Cziglerom. Kostol bol výrazne poškodený v roku [[1945]] výbuchom, ktorý zničil predsieň a severnú vežu, poškodil aj južnú vežu a zastrešenie lode. Ďalšia pamiatková obnova kostola pod vedením [[Alfréd Piffl|Alfréda Piffla]] nasledovala v rokoch [[1951]]{{--}}[[1955]]. V interiéri sa dochovala bohatá románska kamenárska výzdoba. Do kostola sa vstupuje predsieňou s románskym ústupkovým [[Portál (architektúra)|portálom]]. V lodi sa nachádza súbor klenbových prípor so sochársky stvárnenými hlavicami s rastlinnými a figurálnymi motívmi, napr. lovecká scéna zobrazujúca postavu držiacu v jednej ruke leva a v druhej dýku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Bíňa | url = https://apsida.sk/c/3414/bina | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Apsida.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Fasády kostola sú členené segmentovo ukončenými oknami s osteniami, predsieň má neorománske združené okná. Apsidy sú členené slepými [[Arkáda (architektúra)|arkádami]] a oblúčkovým vlysom. Veže majú lizénové rámy, oblúčkové vlysy a neorománske [[Bifórium|bifóriá]], ukončené sú ihlancovými helmicami. <gallery> Súbor:Bíňa-Kostol nanebovzatia Panny Márie4.jpg|Kostol Nanebovzatia Panny Márie Súbor:BinaFotoThalerTamas.JPG Súbor:Bény templombelső.jpg|Interiér kostola Súbor:Bény bélletes kapu 03.jpg|Sochárske detaily Súbor:Bény vadászjelenetes oszlopfő 02.jpg|Lovecká scéna </gallery> * [[Rotunda]] Dvanástich apoštolov, románska stavba na pôdoryse kruhu s vnútornou apsidou, z obdobia okolo roku 1200. Rotunda bola súčasťou priľahlého komplexu premonštrátskeho kláštora, podľa jednej z hypotéz mohla slúžiť ako [[baptistérium]], teda miesto krstu dospelých jedincov. V [[13. storočie|13.]] a [[14. storočí]] bol jej interiér doplnený o nástenné maľby. Poškodená bola v roku [[1683]] a chátrala asi sedemdesiat rokov než bola v roku [[1755]] upravená v duchu baroka. Tehlová stavba rotundy bola poškodená počas druhej svetovej vojny, jej obnova bola ukončená v roku [[1961]]. V interiéri sa nachádza plytká apsida oddelená od lode víťazným oblúkom. Loď je lemovaná dvanástimi sedíliami s [[koncha]]mi. Výmaľba interiéru pochádza dvoch období, maľby apoštolov sú z doby okolo roku [[1220]], postavy svätcov z doby okolo roku [[1320]]{{--}}[[1350]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Bíňa - rotunda | url = https://apsida.sk/c/1857/bina-rotunda | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Apsida.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Do rotundy sa vstupuje románskym portálom s [[tympanón]]om. Fasády sú členené románskymi štrbinovými oknami, strecha v tvare [[Kupola|kupole]] je pokrytá šindľom. <gallery> Súbor:Bény rotunda 1.JPG|Rotunda Dvanástich apoštolov Súbor:Bény rotunda 3.JPG Súbor:Bíňa (1).JPG|Rotunda pred obnovou Súbor:Bény rotunda 2.JPG </gallery> === Prírodné zaujímavosti === Národná sústava chránených území: * Prírodná rezervácia [[Bíňanský rybník]] * Prírodná pamiatka [[Bíňanský sprašový profil]] Európska sústava chránených území ([[Natura 2000]]): * Územie európskeho významu SKUEV0820 [[Dolný tok Hrona]] == Referencie == {{referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Pomfyová | meno = Bibiana | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Samuel | meno2 = Marián | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Žažová | meno3 = Henrieta | autor3 = | odkaz na autora3 = | titul = Stredoveká Bíňa : archeológia - história - architektúra | vydanie = 1 | vydavateľ = Fo art | miesto = Bratislava | rok = 2014 | počet strán = 232 | url = | isbn = 978-80-89664-22-1 | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Kotruszová | meno = Vladimíra | autor = | odkaz na autora = | titul = Bíňa : Kostol Panny Márie | vydanie = | vydavateľ = Komárňanské tlačiarne vydavateľstvo | miesto = Komárno | rok = 1995 | počet strán = 16 | url = | isbn = 80-88804-09-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }} == Iné projekty == {{Projekt|wikt=Bíňa}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} * [http://www.apsida.sk/c/3414/bina Apsida.sk]- profil románskeho kostola * [http://www.apsida.sk/c/1857/bina-rotunda Apsida.sk]- profil románskej rotundy == Zdroj == * Kolníková, E.: ''Nález neskororímskych solidov v Bíni, okr. Nové Zámky.'' Numizmatický zborník X, 5-50, 1968 * Bínsky poklad. In: {{Citácia knihy | priezvisko = Novotný | meno = Bohuslav | odkaz na autora = | spoluautori = et al. | titul = Encyklopédia archeológie | odkaz na titul = Encyklopédia archeológie | vydanie = 1 | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | miesto = Bratislava | rok = 1986 | počet strán = 1032 | strany = 101 }} {{Obce okresu Nové Zámky}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Bíňa| ]] [[Kategória:Obce okresu Nové Zámky]] 5cogi3np283mslvgpnwkyk84w7oyrbo 0 29027 8198259 8142667 2026-04-14T13:07:35Z ~2026-22934-25 291966 jakubko gulas 8198259 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Bešeňov | Iné názvy = | Obrázok = Zsitvabesenyő templom 1.JPG | Popis obrázku = Kostol Narodenia Panny Márie | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Kraj = Nitriansky | Okres = Nové Zámky | Región = Podunajsko | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.046111 | Zemepisná dĺžka = 18.263611 | Nadmorská výška = 123 | Prvá zmienka = [[1075]] | Starosta = Štefan Šimko<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[ŽIVOT – národná strana|ŽIVOT]] | PSČ = 941 41 | Kód = 503070 | EČV = NZ | Predvoľba = +421-35 | Adresa = Obecný úrad<br/>Č. 33<br/>941 41  Bešeňov | E-mail = obec.besenov@stonline.sk | Telefón = 648 71 21 | Fax = 648 71 21 | Mapa = | Popis mapy = | Web = Besenov.sk | Commons = | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Bešeňov''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Okres Nové Zámky|Nové Zámky]]. == Polohopis == Bešeňov leží v [[Podunajská nížina|Podunajskej nížine]] na ľavom brehu [[Žitava (rieka)|Žitavy]]. Stred obce má nadmorskú výšku {{mnm|121}}, chotár 118 – {{mnm|167}} Odlesnený krivý notár zaberá na západe nivu Žitavy, nízky val medzi Nitrou a Žitavou a na východe sprašou pokryté vyššie terasy západného okraja Pohronskej pahorkatiny. Má lužné nivné a černozemné pôdy. == Dejiny == Bešeňov je významná [[archeológia|archeologická]] lokalita. Obec bola osídlená v [[neolit]]e. Na území obce je archeologicky doložené sídlisko s keramikou želiezovského typu, sídlisko a [[pohrebisko]] s [[Badenská kultúra|kanelovanou keramikou]], sídlisko a kostrové pohrebisko zo staršej [[doba bronzová|doby bronzovej]], sídlisko [[Halštatská doba|halštatské]] a [[Laténska doba na Slovensku|laténske]] s hromadným nálezom železných výrobkov hospodárskeho charakteru, rímsko-barbarské sídlisko a žiarové pohrebisko, kostrové pohrebisko z doby sťahovania národov, slovanské pohrebiská (birituálne s keramikou pražského typu z doby veľkomoravskej a kostrové z 12. storočia), slovanská osada z 9. - [[10. storočia]]. Zem kráľovských dvorníkov je písomne doložená z roku [[1075]] ako Villa Hudwordiensium Bissenorum, neskôr ako Bescene ([[1209]]), Beseneu ([[1214]]), Besseneu ([[1262]]), Bessenow ([[1773]]), Bešeňov ([[1920]]), maďarsky Besenyö, Zsitvabesenyö. Časť obce dostalo v roku [[1075]] opátstvo v [[Hronský Beňadik|Hronskom Beňadiku]]. V roku [[1330]] prenajal opát časť zeme panstvu Jelenec. Obec prešla v roku [[1395]] celá do vlastníctva opátstva, po jeho zániku v roku [[1565]] do vlastníctva [[Ostrihomské arcibiskupstvo|ostrihomskej kapituly]]. V roku [[1608]] bola poplatná [[Osmanská ríša|Turkom]]. V roku [[1601]] mala 17 domov, v roku [[1720]] mala 34 daňovníkov, v roku [[1828]] mala 143 domov a 1005 obyvateľov. Obyvatelia sa zaoberali [[poľnohospodárstvo]]m. V roku [[1907]] založili potravné družstvo. Za I. [[ČSR]] tu bol významný chov koní. V dvadsiatych rokoch a v roku [[1932]] prebiehal štrajk poľnohospodárskych robotníkov. Obec bola v rokoch [[1938]] – [[1945]] pripojená k Maďarsku. [[JRD]], založené v roku [[1950]], sa špecializovalo na pestovanie zeleniny. == Obyvateľstvo == '''Etnické a náboženské zloženie obyvateľstva'''<br />( podľa údajov z roku 2001 )<br />'''Etnické zloženie obyvateľstva'''<br />Maďari - 80,09 %<br />Slováci - 19,56 %<br />Česi - 0,23 %<br />a iní <br />'''Náboženské zloženie obyvateľstva'''<br />rímski katolíci - 97,50 %<br />protestanti ( reformovaní ) - 1,22 %<br />bez vyznania - 0,58 %<br />a iní == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol Narodenia [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]], jednoloďová pôvodne [[barok|baroková]] stavba s polygonálnym ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a predstavanou vežou, z roku [[1745]]. V roku [[1809]] bol [[Klasicizmus|klasicisticky]] prestavaný. Kostol prešiel obnovou v rokoch [[2000]]-[[2003]]. Presbytérium je zaklenuté valenou [[klenba|klenbou]] s výsečami a jedným poľom krížovej klenby. Loď má krížovú klenbu, na ktorej je štukový geometrický obrazec. Prízemie vstavanej veže je zaklenuté valenou klenbou. V interiéri sa nachádza baroková socha [[Štefan I. (Uhorsko)|sv. Štefana]] z druhej polovice [[18. storočia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Bešeňov - Kostol Narodenia Panny Márie | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/besenov-kostol-narodenia-panny-marie | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Fasády sú členené lizénami a polkruhovo ukončenými oknami so šambránami. * Prícestná socha [[Vendelín z Trieru|sv. Vendelína]], ľudová baroková práca z roku [[1819]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Bešeňov - prícestná socha sv. Vendelína | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/besenov-pricestna-socha-sv-vendelina | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> * socha Adama Kudolániho na namestí (2025) == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Bešeňov}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} {{Obce okresu Nové Zámky}} [[Kategória:Bešeňov| ]] [[Kategória:Obce okresu Nové Zámky]] jqbfiv1ad0y52wzu9nte6ivpwsgggs3 8198513 8198259 2026-04-15T06:00:00Z Vasiľ 2806 /* Úvodná sekcia */ 8198513 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Bešeňov | Iné názvy = | Obrázok = Zsitvabesenyő templom 1.JPG | Popis obrázku = Kostol Narodenia Panny Márie | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Besenov-nove zamky-flag.svg | Kraj = Nitriansky | Okres = Nové Zámky | Región = Podunajsko | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.046111 | Zemepisná dĺžka = 18.263611 | Nadmorská výška = 123 | Prvá zmienka = [[1075]] | Starosta = Štefan Šimko<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[ŽIVOT – národná strana|ŽIVOT]] | PSČ = 941 41 | Kód = 503070 | EČV = NZ | Predvoľba = +421-35 | Adresa = Obecný úrad<br/>Č. 33<br/>941 41  Bešeňov | E-mail = obec.besenov@stonline.sk | Telefón = 648 71 21 | Fax = 648 71 21 | Mapa = | Popis mapy = | Web = Besenov.sk | Commons = | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Bešeňov''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Okres Nové Zámky|Nové Zámky]]. == Polohopis == Bešeňov leží v [[Podunajská nížina|Podunajskej nížine]] na ľavom brehu [[Žitava (rieka)|Žitavy]]. Stred obce má nadmorskú výšku {{mnm|121}}, chotár 118 – {{mnm|167}} Odlesnený krivý notár zaberá na západe nivu Žitavy, nízky val medzi Nitrou a Žitavou a na východe sprašou pokryté vyššie terasy západného okraja Pohronskej pahorkatiny. Má lužné nivné a černozemné pôdy. == Dejiny == Bešeňov je významná [[archeológia|archeologická]] lokalita. Obec bola osídlená v [[neolit]]e. Na území obce je archeologicky doložené sídlisko s keramikou želiezovského typu, sídlisko a [[pohrebisko]] s [[Badenská kultúra|kanelovanou keramikou]], sídlisko a kostrové pohrebisko zo staršej [[doba bronzová|doby bronzovej]], sídlisko [[Halštatská doba|halštatské]] a [[Laténska doba na Slovensku|laténske]] s hromadným nálezom železných výrobkov hospodárskeho charakteru, rímsko-barbarské sídlisko a žiarové pohrebisko, kostrové pohrebisko z doby sťahovania národov, slovanské pohrebiská (birituálne s keramikou pražského typu z doby veľkomoravskej a kostrové z 12. storočia), slovanská osada z 9. - [[10. storočia]]. Zem kráľovských dvorníkov je písomne doložená z roku [[1075]] ako Villa Hudwordiensium Bissenorum, neskôr ako Bescene ([[1209]]), Beseneu ([[1214]]), Besseneu ([[1262]]), Bessenow ([[1773]]), Bešeňov ([[1920]]), maďarsky Besenyö, Zsitvabesenyö. Časť obce dostalo v roku [[1075]] opátstvo v [[Hronský Beňadik|Hronskom Beňadiku]]. V roku [[1330]] prenajal opát časť zeme panstvu Jelenec. Obec prešla v roku [[1395]] celá do vlastníctva opátstva, po jeho zániku v roku [[1565]] do vlastníctva [[Ostrihomské arcibiskupstvo|ostrihomskej kapituly]]. V roku [[1608]] bola poplatná [[Osmanská ríša|Turkom]]. V roku [[1601]] mala 17 domov, v roku [[1720]] mala 34 daňovníkov, v roku [[1828]] mala 143 domov a 1005 obyvateľov. Obyvatelia sa zaoberali [[poľnohospodárstvo]]m. V roku [[1907]] založili potravné družstvo. Za I. [[ČSR]] tu bol významný chov koní. V dvadsiatych rokoch a v roku [[1932]] prebiehal štrajk poľnohospodárskych robotníkov. Obec bola v rokoch [[1938]] – [[1945]] pripojená k Maďarsku. [[JRD]], založené v roku [[1950]], sa špecializovalo na pestovanie zeleniny. == Obyvateľstvo == '''Etnické a náboženské zloženie obyvateľstva'''<br />( podľa údajov z roku 2001 )<br />'''Etnické zloženie obyvateľstva'''<br />Maďari - 80,09 %<br />Slováci - 19,56 %<br />Česi - 0,23 %<br />a iní <br />'''Náboženské zloženie obyvateľstva'''<br />rímski katolíci - 97,50 %<br />protestanti ( reformovaní ) - 1,22 %<br />bez vyznania - 0,58 %<br />a iní == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol Narodenia [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]], jednoloďová pôvodne [[barok|baroková]] stavba s polygonálnym ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a predstavanou vežou, z roku [[1745]]. V roku [[1809]] bol [[Klasicizmus|klasicisticky]] prestavaný. Kostol prešiel obnovou v rokoch [[2000]]-[[2003]]. Presbytérium je zaklenuté valenou [[klenba|klenbou]] s výsečami a jedným poľom krížovej klenby. Loď má krížovú klenbu, na ktorej je štukový geometrický obrazec. Prízemie vstavanej veže je zaklenuté valenou klenbou. V interiéri sa nachádza baroková socha [[Štefan I. (Uhorsko)|sv. Štefana]] z druhej polovice [[18. storočia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Bešeňov - Kostol Narodenia Panny Márie | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/besenov-kostol-narodenia-panny-marie | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Fasády sú členené lizénami a polkruhovo ukončenými oknami so šambránami. * Prícestná socha [[Vendelín z Trieru|sv. Vendelína]], ľudová baroková práca z roku [[1819]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Bešeňov - prícestná socha sv. Vendelína | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/besenov-pricestna-socha-sv-vendelina | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> * socha Adama Kudolániho na namestí (2025) == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Bešeňov}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} {{Obce okresu Nové Zámky}} [[Kategória:Bešeňov| ]] [[Kategória:Obce okresu Nové Zámky]] 8w71e8prcnpxg9p17k9els4si6a3nek 0 29028 8198575 8142718 2026-04-15T06:39:14Z Vasiľ 2806 /* Úvodná sekcia */ 8198575 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Veľké Lovce | Iné názvy = | Obrázok = Velke Lovce panorama.jpg | Popis obrázku = | Znak = Velke Lovce erb.gif | Vlajka = Velke lovce-nove zamky-flag.svg | Kraj = Nitriansky | Okres = Nové Zámky | Región = [[Tekov]] | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.063889 | Zemepisná dĺžka = 18.337222 | Nadmorská výška = 162 | Prvá zmienka = 1247 | Starosta = Marek Šafár<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]], [[SME RODINA]], [[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]] | PSČ = 941 42 | Kód = 503631 | EČV = NZ | Predvoľba = +421-35 | Adresa = | E-mail = | Telefón = | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.velkelovce.sk | Commons = | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Veľké Lovce''' sú [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Okres Nové Zámky|Nové Zámky]]. Do katastra obce patrí zrúcanina pavlínskeho kláštora Mariánska Čeľaď. == Polohopis == Obec sa nachádza 8 km od Termálneho kúpaliska Podhájska. Dedinou preteká [[Lovčiansky potok]]. == Dejiny == Život na území obce v minulosti dokazujú nájdené skameneliny, ktorých vek sa odhaduje až na 1 – 2 milióny rokov. Osídlenie obce siaha asi 8000 rokov do minulosti. Predpokladá sa, že tu žili lovci mamutov, pretože v roku [[1913]] sa na Zákostolí našla kosť mamuta. V obci bola takisto nájdená kostra ženy v skrčenej polohe na boku. Vek sa odhaduje na 2700 rokov. Prvá zachovaná zmienka o obci pochádza z roku [[1236]]. Nastarší názov obce bol zaznamenaný vo forme Lót. Pochádza pravdepodobne z mena rodiny majiteľa majetku Tomáša Lóthyho. Od roku [[1247]] boli spolumajiteľmi obce Lóthyovci. V roku [[1512]] obec získali Lévaiovci a Haraštiovci, ktorí v bližšie neurčenej dobe časť pôvodného chotára Loviec – osadu Máriačalád (Mariánska Čeľaď) darovali [[Pavlíni|rádu Pavlínov]]. Prvá písomná zmienka o osade je z roku [[1210]]. Rád tu postavil dvojvežový kostol a kláštor. Za zmienku stojí veľká knižnica, nachádzalo sa v nej 1 184 rozličných vzácnych diel, ktoré boli v r. [[1786]] odvezené do univerzitnej knižnice v [[Budín]]e. Fungovanie kláštora zaniklo po vydaní dekrétu [[Jozef II.|Jozefa II.]] v roku 1786, ktorým ruší pôsobenie rádu Pavlínov, ktorí kláštor obývali a správu verejných základín prevzala obec. Do roku [[1899]] pozostávala z dvoch samostatných častí – Veľkého a Malého Lótu. Až katastrofálny požiar 2. októbra 1899 spôsobil, že celá obec vyhorela a odvtedy dostala spoločný názov Nový Lót (Újlót). Od roku [[1927]] sa spoločná obec nazývala iba Lót. V rokoch [[1938]] – [[1945]] bola obec na území okupovanom Maďarskom na základe [[Viedenská arbitráž|Viedenskej arbitráže]]. Na Veľké Lovce bola obec premenovaná v roku [[1948]]. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * Ruiny pavlínskeho kláštora Mariánska Čeľaď, pôvodne [[barok]]ového komplexu dvojvežového kostola a trojkrídlového kláštora s rajským dvorom, z roku [[1745]]. Kláštor tu už existoval minimálne od potvrdenia vydaného kráľom [[Ľudovít II. (Uhorsko)|Ľudovítom II.]] v roku [[1517]]. Kostol bol dostavaný v roku [[1782]]. Kláštor bol zrušený reformou Jozefa II. v roku [[1786]]. Úpravami prešiel v roku [[1863]]. Kostol bol poškodený počas druhej svetovej vojny, v neskoršom období kláštor slúžil ako sklad obilia a ovčinec.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mariánska Čelaď - Rezidencia LILO VŠETKO ČO SI PRAJETE MÁTE DOPRIATE. Špekulant je samozrejmosť. Máriacalád | url = https://sites.google.com/site/pavlini700rokov/pavl%C3%ADnskekl%C3%A1%C5%A1torynaslovensku | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pavlínske kláštory na Slovensku | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20201013215732/https://sites.google.com/site/pavlini700rokov/pavl%c3%adnskekl%c3%a1%c5%a1torynaslovensku | dátum archivácie = 2020-10-13 }}</ref> Kláštor bol dvojpodlažná dvojtraktová baroková stavba. Zo zdevastovaného kláštora sa dochovalo len torzo obvodových múrov. <gallery> Súbor:Máriacsalád.gif|Rytina kláštora v roku 1860 Súbor:Máriacsalád OSPPE 4.JPG|Ruiny kláštora Súbor:Máriačalád001.jpg Súbor:Máriacsalád OSPPE 6.JPG Súbor:Máriacsalád OSPPE.JPG|Interiér kláštora </gallery> * [[Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku|Reformovaný]] kostol, jednoloďová [[neoklasicizmus|neoklasicistická]] stavba s polygonálnym záverom a predstavanou vežou, z roku [[1882]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = O obci | url = http://www.velkelovce.sk/obec-2/o-obci/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Oficiálne stránky obce Veľké Lovce | miesto = | jazyk = }}</ref> Fasády kostola sú členené lizénami a segmentovo ukončenými oknami so šambránami. Veža je členená kordónovými rímsami a lizénovými rámami, ukončená je korunnou rímsou so zuborezom a barokovou helmicou. Nad [[portál]]om je reliéfna hviezda s vročením stavby kostola a [[bifórium]] so šambránou. * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol Materstva [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]], jednoloďová [[historizmus|neorománska]] stavba s polygonálnym ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a predstavanou vežou, z rokov [[1904]]-[[1906]]. Fasády kostola sú členené lizénami so zuborezom a opornými piliermi. Okná sú polkruhovo ukončené. Veža je členená stupňovitými opornými piliermi, kordónovou rímsou a lizénovými rámami, ukončená je korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a ihlancovou helmicou. Portál je ukončený trojuholníkovou supraportou s krížom. <gallery> Súbor:Újlót templom2.JPG|Reformovaný kostol Súbor:Újlót templom21.JPG|Detail veže Súbor:Újlót templom1.JPG|Kostol materstva Panny Márie Súbor:Újlót templom11.JPG|Portál katolíckeho kostola </gallery> == Obyvateľstvo == '''Etnické zloženie obyvateľstva''' (podľa údajov z roku 2001) * Slováci – 85,57 % * Maďari – 9,85 % * Rómovia – 4,01 % '''Náboženské zloženie obyvateľstva''' *rímski katolíci – 84,82 % *reformovaní (kalvíni) – 10,37 % *bez vyznania – 2,73 % *evanjelici a. v. – 0,33 % *a iní == Občianska vybavenosť == [[Súbor:Sedliacky dom.JPG|náhľad|Sedliacky dom]] * Obecný úrad, č. 431 * Materská škôlka * Základná 9-ročná škola * Kultúrny dom * Pošta * múzeum, sedliacky dom * Športový areál – futbalové ihrisko, detské ihrisko, park, bar * Telocvičňa * Vináreň Cabernet s ubytovaním * Lekár, MUDr. Lendvay * Roľnícky mlyn, s.r.o. č. 657 * Pohrebné a kamenárske služby P.S.M. Melišek == Organizácie == * Miestny odbor Matice slovenskej – vznik: 21. 1. 1990, predseda: František Németh, počet členov: 85 * Folklórna skupina VEĽKÉ LOVCE – kontakt: Terézia Pavlatovská * Telovýchovná jednota Veľké Lovce * Občianske združenie Ľudový dom - venuje sa podpore a zachovaniu ľudových tradícií, architektúry a remesiel v obci * Občianske združenie Villanka - venuje sa organizácii zmysluplných voľnočasových aktivít nielen s mládežou == Infraštruktúra == Pokrytie mobilných sietí: * Orange – výborné (nad obcou je vykrývač) * T-Mobile – slabší signál * O2-Telefónica – slabší signál == Doprava == Do obce vedie cesta z 2 dedín: * Bešeňov * Radava - cesta je v zime neudržiavaná Železničné spojenie do obce nevedie. === Autobusy === Autobusové spojenie je do miest: * Nové Zámky * Šurany Veľké Lovce majú 4 autobusové zastávky (v smere do obce): * Veľké Lovce, RD (Roľnícke družštvo) * Veľké Lovce, osada (dolná zastávka) * Veľké Lovce, nám. (centrum, obecný úrad, kostol) * Veľké Lovce, Jednota (horná zastávka) === Vlaky === Najbližšsie vlakové spojenia je v Radave (5 km), v Podhájskej (8 km) - smer Banská Bystrica a Bratislava, potom v Šuranoch (15 km) a Nových Zámkoch (20 km – najlepšie). == Osobnosti obce == === Pôsobili tu === * [[Anton Mária Vácval]] (* [[1908]] – † [[2000]]), [[rímskokatolícky kňaz]], [[salezián]]. == Zdroj == * Ing. Ján Orša, Terézia Pavlatovská – ''Veľké Lovce v premenách času'' (230 strán, rok vydania 2008, knihu je možné zakúpiť si na Obecnom úrade vo V. Lovciach.) == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} {{Obce okresu Nové Zámky}} [[Kategória:Veľké Lovce| ]] [[Kategória:Obce okresu Nové Zámky]] aucfm9bmbgn3fldsri30r4m4dwvcehx 0 29029 8198573 8142717 2026-04-15T06:38:54Z Vasiľ 2806 /* Úvodná sekcia */ 8198573 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Úľany nad Žitavou | Iné názvy = | Obrázok = Zsitvafodemes templom.JPG | Popis obrázku = Kostol sv. Martina Biskupa | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Ulany nad zitavou-nove zamky-flag.svg | Kraj = Nitriansky | Okres = Nové Zámky | Región = Dolná Nitra | Časti = | Rieka = [[Nitra (rieka)|Nitra]] | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.106667 | Zemepisná dĺžka = 18.237500 | Nadmorská výška = 126 | Prvá zmienka = 1284 | Starosta = Rudolf Frýželka<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[ŽIVOT – národná strana|ŽIVOT]], [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]], [[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]] | PSČ = 941 03 | Kód = 556050 | EČV = NZ | Predvoľba = +421-35 | Adresa = | E-mail = | Telefón = | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = ulanynadzitavou.sk | Commons = Úľany nad Žitavou | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Úľany nad Žitavou''' sú [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Nové Zámky (okres)|Nové Zámky]]. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol [[Martin I. (pápež)|sv. Martina]], jednoloďová [[barok|baroková]] stavba s polygonálnym ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku [[1781]]. V roku [[1865]] prešiel obnovou. Nachádza sa tu [[historizmus|historizujúci]] hlavný [[oltár]] z druhej polovice [[19. storočia]] a [[klasicizmus|klasicistická]] [[kazateľnica]] z prvej polovice 19. storočia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Úľany nad Žitavou - Kostol sv. Martina biskupa | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/bajtava-kostol-narodenia-panny-marie | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Fasády sú členené lizénami a segmentovo ukončenými oknami. Priečelie je členené [[pilaster|pilastrami]], lemované párom [[nika|ník]] so sochami svätcov a ukončené štítom s dekoratívnymi vázami, z ktorého vyrastá veža. Veža je lemovaná lizénami a ukončená trojuholníkovými štítmi s hodinami a ihlancovou helmicou. <gallery> Súbor:Zsitvafodemes templom.JPG|Kostol sv. Martina biskupa </gallery> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Nové Zámky}} [[Kategória:Úľany nad Žitavou| ]] [[Kategória:Obce okresu Nové Zámky]] gc6ag7bu6rt8piz5k5klkbbf99y78hq 0 29030 8198572 7832243 2026-04-15T06:38:17Z Vasiľ 2806 {{oficiálna stránka}} 8198572 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Tvrdošovce | Iné názvy = | Obrázok = Tvrdosovce-Tardoskedd view 2009.jpg | Popis obrázku = Centrum obce | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Tvrdosovce-nove zamky-flag.svg | Kraj = Nitriansky | Okres = Nové Zámky | Región = Dolná Nitra | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.0950 | Zemepisná dĺžka = 18.0638 | Nadmorská výška = 120 | Prvá zmienka = [[1221]] | Starosta = Marián Tóth<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[SZÖVETSÉG – Magyarok. Nemzetiségek. Regiók. ALIANCIA – Maďari. Národnosti. Regióny|SZÖVETSÉG – ALIANCIA]] | PSČ = 941 10 | Kód = 503614 | EČV = NZ | Predvoľba = +421-35 | Adresa = Novozámocká 56 | E-mail = | Telefón = | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.tvrdosovce.sk | Commons = Tvrdošovce | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Tvrdošovce''' ({{V jazyku|hun|''Tardoskedd''}}) sú [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Okres Nové Zámky|Nové Zámky]]. Podľa sčítania v roku 2021 malo v obci slovenskú národnosť 39,2%, maďarskú 55,1%, českú 0,5%, rómsku 0,3% a nezistenú 4,2% obyvateľov. == Dejiny == V rokoch [[1938]]-[[1945]] bola obec na základe tzv. [[Viedenská arbitráž|Viedenskej arbitráže]] okupovaná Maďarskom. Počas okupácie nebola v obci žiadna škola so slovenským vyučovacím jazykom. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol [[Štefan I. (Uhorsko)|sv. Štefana kráľa]], jednoloďová [[barok|neskorobaroková]] stavba s polygonálnym ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]], [[transept]]om a predstavanou vežou, z druhej polovice [[18. storočia]]. Interiér je [[klenba|zaklenutý]] českými plackami. Nachádza sa tu baroková [[kazateľnica]] z polovice 18. storočia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvrdošovce - Kostol sv. Štefana kráľa | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/tvrdosovce-kostol-sv-stefana-krala | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = }}</ref> Fasády kostola sú členené lizénovými rámami a segmentovo ukončenými oknami so šambránami s klenákmi. Veža je členená kordónovými rímsami, lizénovými rámami a v hornej časti [[pilaster|pilastrami]]. Ukončená je korunnou rímsou s terčíkomm s hodinami a ihlancovou helmicou. <gallery> Tvrdosovce kostol.jpg|Kostol sv. Štefana kráľa Tardoskedd 02.JPG Tardoskedd 08.JPG Tardoskedd 10.JPG </gallery> * Pomník [[Kuruc (povstalecký vojak)|kuruckých bojov]], baroková architektúra z obdobia okolo roku [[1706]]. Obnovou prešiel v roku [[2005]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=6688 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = }}</ref> * Kaplnka [[Panna Mária|Sedembolestnej Panny Márie]] z roku [[1890]]. * Pomník padlým v [[Prvá svetová vojna|Prvej]] a [[Druhá svetová vojna|Druhej svetovej vojne]] z roku [[1941]]. Upravovaný bol v roku [[1945]] a obnovený v roku [[1989]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=6689 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = }}</ref> <gallery> Tardoskedd temető 01.JPG|Pomník kuruckých bojov Tardoskedd temető 02.JPG Tardoskedd 04.JPG|Pomník padlým v svetových vojnách Tardoskedd 03.JPG </gallery> === Kultúra === [http://svatostefanskybeh.sk/ Svätoštefanský beh] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170312045736/http://svatostefanskybeh.sk/ |date=2017-03-12 }} je 5 km cestný beh, ktorý sa koná počas Dní sv. Štefana. Trať má platnú certifikáciu premerania SAZ. == Občianska vybavenosť == V obci sa nachádza základná škola Jána Amosa Komenského s VJS a základná škola Károlya Szemerényiho s VJM. Okrem kostola sv. Štefana kráľa sa tu nachádza nový kostol Panny Márie Fatimskej z roku [[1995]]. == Osobnosti obce == === Rodáci === * [[Gyula Morvay]] (* [[1905]] – † [[1998]]), [[spisovateľ]], [[básnik]] * [[Mikuláš Rutkovský]]<ref>http://bruntalsky.denik.cz/zpravy_region/odesel-mikulas-rutkovsky-umelec-ktery-umel-rozesma.html Odešel Mikuláš Rutkovský, umělec, který uměl rozesmát</ref>,<ref>http://www.knihkrnov.cz/osobnosti.asp {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100526021417/http://www.knihkrnov.cz/osobnosti.asp |date=2010-05-26 }} RUTKOVSKÝ Mikuláš. Osobnosti krnovského regionu.</ref> (''Mikuláš Rutkovszky'')<ref>http://bruntalsky.denik.cz/zpravy_region/zesnuli-v-krnovskem-a-bruntalskem-regionu20101226.html Zesnulí v krnovském a bruntálském regionu</ref> (* [[1940]] – † [[2010]]), český [[sochár]] a medailér * [[Jozef Móder]] (* [[1947]]), [[futbalista]], majster Európy * [[Ladislav Móder]] (* [[1945]] – † [[2006]]), futbalista * [[Juraj Szikora]] (* [[1947]] – † [[2005]]), futbalista === Pôsobili tu === * [[Károly Szemerényi]] (* [[1813]] - † [[1898]]), [[rímskokatolícky kňaz]], pedagóg, člen Nábožného združenia saleziánskych spolupracovníkov (tretí rád [[Saleziáni Don Bosca|saleziánov]]),<ref> KUBANOVIČ, Zlatko: '' Historický náhľad do dejín slovenských saleziánov (Od dona Bosca do roku 1924)''. Bratislava : Don Bosco, 2019. ISBN 978-80-8074-436-6. S. 22.</ref> pomenovaná po ňom základná škola v obci. == Partnerské mestá == * {{minivlajka|Maďarsko}} [[Bonyhád]] ([[Maďarsko]]) * {{minivlajka|Rumunsko}} [[Zetelaka]] ([[Rumunsko]]) * {{minivlajka|Maďarsko}} [[Szákszend]] ([[Maďarsko]]) * {{minivlajka|Maďarsko}} [[Nagyatád]] ([[Maďarsko]]) * {{minivlajka|Maďarsko}} [[Környe]] ([[Maďarsko]]) * {{minivlajka|Maďarsko}} [[Piliš]] ([[Maďarsko]]) * {{minivlajka|Maďarsko}} [[Tardoš]] ([[Maďarsko]]) * {{minivlajka|Ukrajina}} [[Surty]] ([[Ukrajina]]) == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} {{Obce okresu Nové Zámky}} [[Kategória:Tvrdošovce| ]] [[Kategória:Obce okresu Nové Zámky]] k1svxpylhpkcvaaaq5jm7fx6fj3x4h6 0 29031 8198562 8189991 2026-04-15T06:33:50Z Vasiľ 2806 /* Úvodná sekcia */ 8198562 wikitext text/x-wiki {{iné významy}} {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Rastislavice | Iné názvy = | Obrázok = Dögös templom 4.JPG | Popis obrázku = Kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Rastislavice-nove zamky-flag.svg | Kraj = Nitriansky | Okres = Nové Zámky | Región = Dolná Nitra | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.140278 | Zemepisná dĺžka = 18.070556 | Nadmorská výška = 123 | Prvá zmienka = 1936 (zač. 17. stor.) | Starosta = Tatiana Kořínková<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislá]] | PSČ = 941 10 (pošta [[Tvrdošovce]]) | Kód = 503509 | EČV = NZ | Predvoľba = 035 (+421-35) | Adresa = | E-mail = | Telefón = | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.obecrastislavice.sk | Commons = Rastislavice | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Rastislavice''' sú [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Nitriansky kraj|Nitrianskom kraji]] v okrese [[Nové Zámky (okres)|Nové Zámky]]. == Polohopis == Ležia na [[Juhozápadné Slovensko|juhozápadnom Slovensku]] na rovinatých terasách s úrodnými černozemnými pôdami.<br /> Obec sa nachádza 83 km východne od [[Bratislava|hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava]], 25 km južne od [[Nitra|krajského mesta Nitra]] a 24 km severne severne od [[Nové Zámky|okresného mesta Nové Zámky]]. Komunikačné spojenie má zabezpečené autobusovou dopravou do krajského a okresného mesta, ako aj k železničnej doprave v 7,5 km vzdialených [[Komjatice|Komjaticiach]] (trať [[Nitra]] – [[Nové Zámky]]) a 5,5 km vzdialenom [[Jatov]]e (trať [[Nové Zámky]] – [[Bratislava]]). === Zemepisná charakteristika === Rastislavice ležia na 48° 08' 25" s. z. š. a 18° 04' 14" v. z. d. Chotár obce sa rozprestiera vo výške 120{{--}}{{mnm|131}}, stred obce má výšku {{mnm|123}} Katastrálne územie obce má výmeru 1 959 ha ({{km2|19.59}}, {{m2|19589263}}. Rastislavice susedia na východe s obcou [[Komjatice]], na juhovýchode s mestom [[Šurany]], na juhu s obcou [[Tvrdošovce]], na západe s [[Jatov]]om, na severe s [[Poľný Kesov|Poľným Kesovom]] a na severovýchode s [[Veľký Kýr|Veľkým Kýrom]] (predtým Milanovce). Obec leží v Podunajskej nížine na južnom okraji Nitrianskej pahorkatiny. Jej odlesnený rovinný chotár tvoria široké, sprašou pokryté terasy s černozemnými pôdami. Chotárom obce preteká [[Cabajský potok]], na ktorého toku je na severe od obce (pri [[Poľný Kesov|Poľnom Kesove]]) [[Vodná nádrž Rastislavice]], a [[Tvrdošovský potok]]. Oba toky neskôr, západne od chotára, ústia do [[Dlhý kanál|Dlhého kanálu]], ktorý vteká do [[rieka Nitra|rieky Nitry]] na západe [[Okres Nové Zámky|okresu Nové Zámky]]. == Časti obce == Kalvín, Nová Švajčiareň, Nový Degeš, Stará Švajčiareň, Starý Degeš == Obyvateľstvo == Obec Rastislavice má '''903 obyvateľov''', z toho 49,72 % žien a 50,28 % mužov (ŠÚ SR k 31. 12. 2007).<br /> Vývoj počtu obyvateľov: 1940 – 1266, 1948 – 1099, 1961 – 1190, 1970 – 1096, 1991 – 926.<br /> Podľa Sčítania obyvateľov, domov a domácností z roku 2001 mala obec 928 obyvateľov (50 % žien a 50 % mužov), z toho bolo ekonomicky aktívnych 455 obyvateľov (43,52 % žien a 56,48 % mužov), pracujúcich 344 (40,70 % žien a 59,30 % mužov) a nezamestnaných 88 (43,18 % žien a 56,82 % mužov).<br /> Roku 2001 bolo v obci '''322 domov''', trvalo obývaných 270 domov.<br /> Meno: ''rastislavický, Rastislavičan, -ka'' === Etnické zloženie === Prevažná väčšina obyvateľov obce Rastislavice sa hlási k slovenskej národnosti.<br /> '''Etnické zloženie obyvateľstva''' (údaje ŠÚ SR z roku 2001) * Slováci - 98,49 % * Maďari - 0,97 % * Česi - 0,22 % * ostatní - 0,32 % === Náboženské zloženie === Viac ako štyri pätiny obyvateľov sa hlási k rímskokatolíckemu, vyše desatiny k evanjelickému náboženstvu.<br /> '''Zloženie obyvateľstva podľa náboženského vyznania''' (údaje ŠÚ SR z roku 2001) * Rímskokatolícke - 81,90 % * Evanjelické - 10,24 % * Ostatné – 0,21 % * Bez vyznania - 6,03 % * Nezistené - 1,62 % == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|Evanjelický]] kostol, jednoloďová [[funkcionalizmus (architektúra)|funkcionalistická]] stavba s pravouhlým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z rokov [[1937]]-[[1938]]. Autorom kostola je architekt Václav Ložek z [[Praha|Prahy]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = História založenia evanjelickej cirvi a.v. v Rastislaviciach | url = http://www.obecrastislavice.sk/obec/institucie/cirkev/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Oficiálne stránky obce Rastislavice | miesto = | jazyk = }}</ref> Kostol má plochú strechu v duchu dobového funkcionalizmu. Hladké fasády sú členené vysokými obdĺžnikovými oknami vytvárajúcimi na fasáde horizontálny pás. Veža je členená troma výraznými priebežnými lizénami, v podveží z nej vyrastá vykonzolovaný kubus s trojicou okien. Veža je ukončená zúženám v tvare kubusu s hodinami. * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol Nepoškvrneného počatia [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]], jednoloďová funkcionalistická stavba s pravouhlým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z rokov [[1939]]-[[1941]]. Autorom kostola je architekt Smit z [[Nitra|Nitry]]. Kostol vznikol prebudovaním staršej sýpky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = História založenia katolíckej farnosti v Rastislaviciach | url = http://www.obecrastislavice.sk/obec/institucie/cirkev/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Oficiálne stránky obce Rastislavice | miesto = | jazyk = }}</ref> Hmota hostola je tvorená blokovou stavbou so sedlovou strechou, z ktorej vyrastá hranovová veža členená priebežnými lizénami, ukončená malou helmicou. <gallery> Súbor:Dögös templom 3.JPG|Evanjelický kostol Súbor:Dögös templom 2.JPG Súbor:Dögös templom 1.JPG Súbor:Dögös templom 6.JPG|Kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie </gallery> ==== Kultúrne inštitúcie ==== V obci je miestne národopisné múzeum s pamiatkami hmotnej ľudovej kultúry. ==== Kultúrna činnosť ==== V obci je Miestne kultúrne stredisko, ktoré organizuje celoročne niekoľko tradičných kultúrno - spoločenských akcií a veľa príležitostných. Okrem toho v obci pracuje 13 spoločenských organizácií, ktoré sa spolu podieľajú na kultúrnom živote obce. Viac informácií nájdete na [https://obecrastislavice.sk/ webovej stránke obce]. == Hospodárstvo == Obec má poľnohospodársky charakter, je známa ovocinárstvom, včelárstvom, živočíšnou výrobou a pestovaním technických plodín. Bol v nej liehovar (do r. 1950), trepáreň konopí (1940 – 1950), tehelňa (do r. 1961). Roku 1950 zriadili štátny majetok, 1955 založili JRD, ktoré 1963 prešlo do štátneho majetku. Časť obyvateľov pracuje v poľnohospodárstve, ostatní v priemyselných podnikoch, firmách, v službách a obchode v mestách na okolí. == Literatúra == ;encyklopédie * SÜLE, Peter, Ing. – SÜLE ml., Peter:: ''[[Encyklopédia miest a obcí Slovenska]]''. 1. vyd. Lučenec : PS-LINE, 2005, 960 s., ISBN 80-969388-8-6, s. 337 * {{Citácia knihy | kapitola zborník = | titul = Vlastivedný slovník obcí na Slovensku | odkaz na titul = Vlastivedný slovník obcí na Slovensku | zväzok = I | typ zväzku = Zv. | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | rok = 1977 | počet strán = 526 | strany = 479 }} == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} {{Obce okresu Nové Zámky}} [[Kategória:Rastislavice| ]] [[Kategória:Obce okresu Nové Zámky]] 7zy8mpvk9ak295qmkpr7fdclpkwxy4w 0 29032 8198547 7966484 2026-04-15T06:26:02Z Vasiľ 2806 /* Úvodná sekcia */ 8198547 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Malé Kosihy | Iné názvy = | Obrázok = Ipolykiskeszi községháza 1.jpg | Popis obrázku = Obecný úrad | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Male kosihy-nove zamky-flag.svg | Kraj = Nitriansky | Okres = Nové Zámky | Región = Hont | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 47.923333 | Zemepisná dĺžka = 18.750000 | Nadmorská výška = 110 | Prvá zmienka = 1254 | Starosta = Attila Pszár<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 943 61 (pošta [[Salka]]) | Kód = 503355 | EČV = NZ | Predvoľba = +421-36 | Adresa = | E-mail = obecmkosihy@stonline.sk | Telefón = 036/758 41 33 | Fax = 036/758 41 33 | Mapa = | Popis mapy = | Web = malekosihy.sk | Commons = Malé Kosihy | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Malé Kosihy''' sú [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Nové Zámky (okres)|okrese Nové Zámky]]. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol [[Michal (anjel)|sv. Michala archanjela]], jednoloďová pôvodne [[románske umenie|románska]] [[rotunda]] s pravouhlým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a predstavanou vežou, asi z konca [[12. storočia]]. Pôvodne išlo o románsku rotundu s pravouhlým záverom, v interiéri je však zložený z pozdĺžnej časti a polkruhovej [[apsida|apsidy]]. Vedľa rotundy stála obytná veža, čo by svedčilo o hypotéze, že sa rotunda nachádzala v areáli veľmožského dvorca. Rotunda a vedľa stojaca veža boli prepojené loďou vytvárajúcou jeden objekt kostola v období pred rokom [[1697]]. Toto prepojenie rotundy a vedľajšej veže je na Slovensku jedinečné. Pôvodne plochý strop lode bol v roku [[1713]] nahradený pruskou [[klenba|klenbou]]. Na prelome [[18. storočie|18.]] a [[19. storočia]] bola pristavaná [[klasicizmus|klasicistická]] nadstavba románskej veže. Apsida má dochované tri románske štrbinové okná. Jej interiér je členený slepými arkádami. Nachádza sa tu bližšie neurčený latinský nápis asi zo [[17. storočia]]. Na prvom podlaží sú dva páry sedílií na severnej a južnej stene.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Malé Kosihy | url = https://apsida.sk/c/1600/male-kosihy | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Apsida.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Fasády lode sú členené segmentovo ukončenými oknami so šambránami. Veža je členená [[pilaster|pilastrami]] a polkruhovo ukončenými rezonančnými otvormi, ukončená je zvonovitou helmicou. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} * [https://apsida.sk/c/1600/male-kosihy Apsida.sk]- profil románskej rotundy {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Nové Zámky}} [[Kategória:Malé Kosihy| ]] [[Kategória:Obce okresu Nové Zámky]] 9e5b3tjrzfcada0i7did8lg52imuhp0 0 29033 8198539 8180341 2026-04-15T06:13:54Z Vasiľ 2806 {{oficiálna stránka}} 8198539 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Komjatice | Iné názvy = | Obrázok = IpJ_32441_m.jpg | Popis obrázku = Kostol sv. Petra a Pavla | Znak = KomjaticeErb.jpg | Vlajka = Komjatice-nove zamky-flag.svg | Kraj = Nitriansky | Okres = Nové Zámky | Región = Dolná Nitra | Časti = | Rieka = Malá Nitra | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.150000 | Zemepisná dĺžka = 18.183333 | Nadmorská výška = 128 | Prvá zmienka = 1256 | Starosta = Peter Hlavatý<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 941 06 | Kód = 503282 | EČV = NZ | Predvoľba = 035 (+42135) | Adresa = Nádražná 97/344 | E-mail = starosta@komjatice.sk | Telefón = 035/659 12 13, 035/ 659 10 70 | Fax = 035/659 12 60 | Mapa = | Popis mapy = | Web = komjatice.sk | Commons = Komjatice | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Komjatice''' sú [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Nitriansky kraj|Nitrianskom kraji]] v okrese [[Nové Zámky (okres)|Nové Zámky]]. == Polohopis == Ležia na [[Juhozápadné Slovensko|juhozápadnom Slovensku]].<ref name="CIFRA">CIFRA, Štefan: Monografia obce Komjatice : Úspešný projekt encyklopedického charakteru. In: ''Obecné noviny'', č. 12, 2009, s. 8.</ref> Komjatice sa nachádzajú 91&nbsp;km východne od [[Bratislava|hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava]], 20&nbsp;km južne od krajského mesta [[Nitra]], 18&nbsp;km severne od okresného mesta [[Nové Zámky]]. == Prírodné podmienky == === Zemepisná charakteristika === Komjatice ležia na 48° 09' [[zemepisná šírka|s. z. š.]] a 18° 11' [[zemepisná dĺžka|v. z. d.]] Chotár obce sa rozprestiera vo výške 125 – 150 [[metrov nad morom|m n. m.]], stred obce má výšku 128&nbsp;[[metrov nad morom|m n. m.]] Katastrálne územie obce má výmeru 3&nbsp;076&nbsp;ha (30&nbsp;758&nbsp;288&nbsp;m²) a tvar pravouhlého trojuholníka (s preponou na juhu). Na východe Komjatice susedia s obcami [[Černík]] a [[Mojzesovo]], na juhu s [[Lipová (okres Nové Zámky)|Lipovou]] – jej časťou Ondrochov, na západe s [[Rastislavice|Rastislavicami]], na severe s [[Veľký Kýr|Veľkým Kýrom]] (predtým Milanovce) a na severovýchode s [[Vinodol]]om. === Geomorfologická charakteristika === Územie obce je súčasťou [[Podunajská nížina|Podunajskej nížiny]], ktorá sa skladá z celkov [[Podunajská rovina]] a [[Podunajská pahorkatina]] – z jej časti [[Nitrianska tabuľa]]. Na nižšie položenej [[Podunajská rovina|Podunajskej rovine]] leží takmer celý intravilán obce, ktorý na severovýchode a juhovýchode lemuje rieka [[Malá Nitra]] (predtým Stará Nitra), pôvodné prietokové rameno [[Nitra (rieka)|rieky Nitry]]. Extravilán obce v tejto časti katastrálneho územia má rovinatý povrch s občasným miernymi zvlneniami. Rozlohou dva približne rovnako veľké celky oddeľuje v katastrálnom území obce priečny hlinitý svah (s porastom viniča), ktorý smeruje na sever až po mesto [[Nitra]] (súbežne s ním sa vinie štátna cesta [[Nové Zámky]] – [[Nitra]]). Na severe komjatický chotár hraničí s okresom [[Nitra (okres)|Nitra]]. Terasovite vyvýšený extravilán na západe, ktorý má taktiež rovinatý povrch a miestami suché úvaliny, patrí aj s neveľkou časťou intravilánu do [[Podunajská pahorkatina|Podunajskej pahorkatiny]]. Komjatice ležia na nivách, ktoré vytvorili staré ramená [[Nitra (rieka)|rieky Nitry]], a na rovinatých [[spraš]]ových terasách, ich chotár má úrodné nivné, lužné a černozemné pôdy. [[Súbor:Niterka River, Komjatice.jpg|náhľad|Malá Nitra (Niterka)]] === Vodné toky a plochy === Obcou Komjatice preteká [[Malá Nitra]], pôvodné prietokové rameno [[Nitra (rieka)|rieky Nitry]], s miestnym názvom ''Stará Nitra''. Priteká od severu (od mesta [[Nitra]]), obteká takmer celý intravilán obce (zo severovýchodu a juhovýchodu), a odteká z nej na juhu (smerom k mestu [[Šurany]]). Na východe obce sa nachádza štrkovisko – vodná plocha s názvom ''Štrkáreň'' s rozlohou 33,9&nbsp;ha. Ide o perspektívnu turisticko-rekreačnú destináciu vhodnú na kúpanie a vodné športy. V juhovýchodnej časti chotára obce sa nachádza nové menšie štrkovisko, nazývané ''Nová Štrkáreň''. Obe vodné plochy vznikli ako bagroviská ťažbou štrkopieskov, ktorý sa z nich stále ťaží, a sú aj rybárskymi revírmi. V chotári obce na nachádza niekoľko mŕtvych ramien [[Nitra (rieka)|rieky Nitry]], spravidla vyschnutých alebo napĺňaných spodnou vodou len v rokoch výdatných na dážď. Najvýznamnejšou z nich je vodná plocha ''Kňazova jama – [[Torozlín]]'', ktorá je chránenou [[prírodná rezervácia|prírodnou rezerváciou]] so vzácnou [[flóra (kvetena)|flórou]] (62 druhov) a [[fauna|faunou]] (vrátane výskytu na [[Slovensko|Slovensku]] unikátnej [[Korytnačka močiarna|korytnačky močiarnej]]).<ref>JUHÁSOVÁ, Miriama: Biotické pomery. In: ''Komjatice 1256 – 2006,'' 2008, s. 22 – 23.</ref> === Časti obce === Argentína, Hašardíky, Hoštáky, Kanada, ''Majír'' (Majer), Pri Cigáňoch, Vinohrady, Funduše (predtým ''Za Majírom''), Sempíter === Ulice === 1. mája, 28. marca, Andreja Hlinku, Bernolákova, Cintorínska, Dolná, Družstevná, Fraňa Kráľa, Fučíkova, Generála Svobodu, Havla Husára, Horná, Hradská, Hurbanova, Hviezdoslavova, Kapitána Nálepku, Kollárova, Kornilcevova, Milana Rastislava Štefánika, Nábrežie, Nádražná, Námestie Andreja Cabana, Nitrianska, Novozámocká, Partizánska, Poštová, Rázusova, Sládkovičova, Slovenská, SNP, Školská, Štúrova, Šurianska, Vinodolská, Vinohradská == Názov == Komjatice sa prvý raz spomínajú v [[stredovek]]ej listine z roku 1256 ako ''Kamnati.''<ref>{{Citácia knihy | editori = [[Richard Marsina]] | titul = Codex diplomaticus et epistolaris Slovaciae | odkaz na titul = Codex diplomaticus et epistolaris Slovaciae: Slovenský diplomatár | zväzok = II | typ zväzku = Tomus | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | rok = 1987 | edícia = | zväzok edície = | počet strán = 608 | strany = 365, č. 528 }}</ref> Proprium ''Komjatice'', v miestnom nárečí ''Komňatice'', v sebe skrýva [[slovenčina|slovenské]] slovo „komnaty“ (plurál substantíva "komnata"). Podľa starších dokladov názov obce pôvodne znel ''Komňaty'' (''Kamnati'' 1256, ''Komnyati'' 1343 a ''Komjatice'' 1808, so zmenou ''mň'' na ''mj'').<ref name=KRAJCOVIC>{{Citácia knihy | priezvisko = Krajčovič | meno = Rudolf | odkaz na autora = Rudolf Krajčovič | titul = Živé kroniky slovenských dejín : skryté v názvoch obcí a miest | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Slovenské literárne centrum|Literárne informačné centrum]] | rok = 2005 | isbn = 80-88878-99-3 | počet strán = 230 | strany = 202 }}</ref> [[Slovensko|Slovenskí]] [[jazykoveda|jazykovedci]] [[Ján Stanislav (1904)|Ján Stanislav]] a [[Rudolf Krajčovič]] [[etymológia|etymologicky]] vyvodzujú, že pôvodný tvar je ''Komňat-,'' potom ''Komjat-'', resp. ''Komjatice''.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Stanislav | meno = Ján | odkaz na autora = Ján Stanislav (1904) | titul = Slovenský juh v stredoveku II | odkaz na titul = Slovenský juh v stredoveku | vydanie = 1 | vydavateľ = Matica slovenská | miesto = Turčiansky Sv. Martin | rok = 1948 | počet strán = 673 | edícia = Spisy Jazykového odboru Matice slovenskej ; ser. B | zväzok edície = 2 | strany = 278{{--}}279 }}</ref> R. Krajčovič objasňuje, že ide o význam slova ''komnata'', ktoré pochádza z [[taliančina|taliančiny]], z apelatíva ''camniata'' vykurovaná izba, [[slovenčina|slov.]] ''komnata'' honosne vybavená izba; komnata v [[stredovek]]u bola „väčšia, pekne vybavená miestnosť vo väčšom dome alebo v [[Palác (reprezentatívna budova)|paláci]], vykurovaná otvoreným ohniskom, určená pre hostí.“ Čiže bola to usadlosť, kde boli viaceré domy bohato zariadené, vykurované, pripravené pre hostí.<ref name=KRAJCOVIC /> == Dejiny == === Archeologické nálezy === Katastrálne územie Komjatíc, podľa [[archeológia|archeológa]] [[Jozef Bátora (archeológ)|Jozefa Bátoru]]<ref name=BATORA>BÁTORA, Jozef: Osídlenie Komjatíc v praveku a vo včasnej dobe dejinnej. In: ''Komjatice 1256 – 2006'', 2008, s. 33 – 58.</ref> patrí k najlepšie a najdetailnejšie preskúmaným [[Archeológia|archeologickým]] [[Mikroregión (útvar obcí)|mikroregiónom]] na území [[Slovensko|Slovenska]] a sú v ňom zastúpené takmer všetky archeologické [[Archeologická doba|doby]], [[Archeologická obdobie|obdobia]] a [[Archeologická kultúra|kultúry]] typické pre [[Stredná Európa|strednú Európu]] – od [[kamenná doba|kamennej doby]] až po [[rímska doba|rímsku dobu]]. K najstarším nálezom zvieracích pozostatkov na území obce patria [[Fosília|skamenené]] [[mäkkýše]] zo [[Kvartér|štvrtohôr]], zub [[mamut]]a a kosti [[Sob|soba]] z [[Paleolit|paleolitu]]. Na území Komjatíc sa našli doklady prítomnosti [[Človek neandertálsky|neandertálskeho pračloveka]] a [[Pračlovek|pravekého človeka]] – lovca mamutov. K svetovým unikátom patrí [[Rondel (kruhová stavba)|rondel]] (kruhový útvar s priemerom 50 – 60&nbsp;m), ktorý zaznamenali v ich katastrálnom území letecky a v ktorom sa našli aj nálezy z [[Neolit|neolitu]]. Pravdepodobne slúžil na pozorovanie chodu [[Mesiac]]a a [[Slnko|Slnka]] a je o 2&nbsp;000 rokov starší ako [[Stonehenge|kruhové stavby Stonehenge]] v [[Anglicko|Anglicku]] – považované za chrámy Slnka. Potvrdil ho až geologický výskum v roku 1997. Rondel v Komjaticiach má priemer 50 metrov a na jeho mieste sa našli pozostatky z rôznych období (neolitu, doby bronzovej a stredoveku). Keďže mal iba jeden vchod, jeho funkcia je diskutabilná. Nie je však vylúčené, že bol súčasťou väčšieho, klasického štvor-vchodového rondelu. <ref>PERNÝ Lukáš : Rondely – praveká architektúra plná otáznikov. Posterus Ročník 6, číslo 2. Bratislava. 2013. ISSN 1338-0087</ref> V stredoeurópskom kontexte sa vyníma zlomok nádoby z [[Eneolit|neskorej kamennej doby]] s postavou muža držiaceho [[Žrebec|žrebca]] ([[Tur domáci|býka]]?) a [[Kobyla (samica)|kobylu]] ([[Tur domáci|kravu]]?). Na [[Slovensko|Slovensku]] nemá obdoby aj osemhranný objekt z [[Halštatská doba|halštatskej doby]], ktorý pripomína murované kostoly – kultové stavby ([[oktogén]]) známe najmä z [[Porýnie|Porýnia]] v [[Nemecko|Nemecku]] z [[Rímska doba|rímskej doby]]. === Doklady kontinuity slovanského osídlenia === [[Súbor:Picture of Komjatice manor house in Mlyn Café.jpg|náhľad|Obraz kaštieľa v Komjaticiach (Mlyn Café)]] Doklady [[Slovania|slovanského]] osídlenia v Komjaticiach siahajú až do najstarších čias usadenia sa Slovanov na území Slovenska (5. stor. – 7. stor. po Kr.) a nechýbajú ani z [[8. storočia]].<ref name=BATORA /> Už samotný názov ''Kamnati'' napovedá, že ide o staré [[Slovania|slovanské]] sídlisko ležiace na diaľkovej ceste, kde sa pocestným mohlo poskytnúť ubytovanie, a v období stredoveku tu bola mýtna stanica.<ref>LUKAČKA, Ján: Komjatice v stredoveku v rokoch 1256 – 1526. In: ''Komjatice 1256 – 2006,'' 2008, s. 76.</ref> Nález slovanského sídliska z [[Veľká Morava|veľkomoravskej]] doby posúva dejiny obce do [[9. storočia]]. Pôvodná usadlosť vznikla neďaleko brány (''Brencu'' 1156) do územného areálu Nitrianskeho hradu, do ktorej vstupovala dôležitá obchodná cesta vedúca od juhu pozdĺž [[Nitra (rieka)|Nitry]].<ref name=KRAJCOVIC /> Najvýraznejšie osídlenie je doložené v 9. a [[10. storočia]] a naznačuje, že išlo o remeselno-výrobné centrum v zázemí nitrianskeho veľkomoravského sídla. Kontinuita staroslovenského osídlenia je na území obce doložená i po zániku Veľkej Moravy v 10.–[[13. storočí]].<ref name=CIFRA /> Svedčí o tom aj situácia na početných stredovekých sídliskách z 11.–13. storočia, ktoré boli zistené v Komjaticiach a okolí ([[Lipová (okres Nové Zámky)|Ondrochov-Lipová]], [[Veľký Kýr]], [[Branč (okres Nitra)|Branč]], [[Šurany|Nitriansky Hrádok]]).<ref name=BATORA /> == Obyvateľstvo == Počtom obyvateľov sa Komjatice radia medzi najväčšie slovenské obce. Obec má 4&nbsp;235 obyvateľov, z toho 48,74 % žien a 51,26 % mužov (ŠÚ SR k 31. 12. 2007). Podľa Sčítania obyvateľov, domov a domácností 2001 mala obec 4&nbsp;207 obyvateľov (51,72 % žien a 48,28 % mužov), z toho bolo ekonomicky aktívnych 2&nbsp;059 obyvateľov (46,19 % žien a 53,81 % mužov), pracujúcich 1&nbsp;458 (54,80 % žien a 45,20 % mužov) a nezamestnaných 481 (36,59 % žien a 63,41 % mužov). V obci bolo 1 294 domov, trvalo obývaných 1&nbsp;146 domov. === Etnické a náboženské zloženie === Prevažná väčšina obyvateľov obce Komjatice sa hlási k slovenskej národnosti a vyznáva rímskokatolícke náboženstvo. * Etnické zloženie obyvateľstva (údaje ŠÚ SR z roku 2001) ** Slováci – 98,05 % ** Maďari – 0,69 % ** Česi – 0,50 % ** Rómovia – 0,24 % ** Poliaci – 0,02 % ** ostatní – 0,50 % * Zloženie obyvateľstva podľa náboženského vyznania (údaje ŠÚ SR z roku 2001) ** Rímskokatolícke – 95,06 % ** Evanjelické – 0,43 % ** Gréckokatolícke – 0,07 % ** Pravoslávne – 0,02 % ** Ostatné – 0,31 % ** Bez vyznania – 3,21 % ** Nezistené – 0,90 % == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol [[Apoštol Peter|sv. Petra]] a [[Apoštol Pavol|Pavla]], jednoloďová [[barok|baroková]] stavba s dvoma bočnými kaplnkami, polkruhovým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku [[1717]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Cirkev | url = https://www.komjatice.sk/infocentrum/institucie/cirkev/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Oficiálne stránky obce Komjatice | miesto = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210108051834/https://www.komjatice.sk/infocentrum/institucie/cirkev/ | dátum archivácie = 2021-01-08 }}</ref> Úpravami prešiel v roku [[1821]] a [[1844]]. Poslednou obnovou prešiel v roku [[2002]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=6607 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = }}</ref> Fasády kostola sú členené lizénami a polkruhovo ukončenými oknami. Kaplnky majú kazulové okná so šambránami a kužeľovými strechami. Veža vyrastá zo štítového priečelia, je ukončená korunnou rímsou s terčíkom a zvonovitou helmicou s laternou. * Rímskokatolícky kostol [[Alžbeta (matka Jána Krstiteľa)|sv. Alžbety]], trojloďová baroková stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z rokov [[1751]]-[[1755]]. Donátorom kostola bol [[Anton I. Grasalkovič|Anton Grasalkovič]]. [[Klasicizmus|Klasicistickými]] úpravami prešiel v rokoch [[1804]], [[1813]] a [[1846]]-[[1847]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=6605 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = }}</ref> V roku [[1879]] bola realizovaná nová veža.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Cirkev | url = https://www.komjatice.sk/infocentrum/institucie/cirkev/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Oficiálne stránky obce Komjatice | miesto = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210108051834/https://www.komjatice.sk/infocentrum/institucie/cirkev/ | dátum archivácie = 2021-01-08 }}</ref> Fasády kostola sú členené lizénami a segmentovo a polkruhovo ukončenými oknami so šambránami. Priečelie kostola je členené [[pilaster|pilastrami]] a ukončené trojuholníkovým štítom s párom nárožných vežíc. Veža vyrastá z priečelia vo forme [[rizalit]]u, je členená lizénovými rámai a ukončená ihlancovou helmicou. <gallery> Komját templom 3.JPG|Kostol sv. Petra a Pavla Komját templom 7.JPG Komját templom 1.JPG|Kostol sv. Alžbety I74 32424 m.jpg I9l 32427 m.jpg|Interiér kostola </gallery> * Pamätná fara Ondreja Cabana, dvojpodlažná dvojtraktová baroková stavba na pôdoryse písmena L z roku 1751. Úpravami prešla na konci [[19. storočia]] a v roku [[1965]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=6602 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = }}</ref> Objekt má hladké fasády, je ukončený polovalbovou strechou. Na fasáde je umiestnená pamätná tabuľa Ondreja Cabana od [[Spolok svätého Vojtecha|Spolku sv. Vojtecha]] z roku [[1930]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=6603 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = }}</ref> * Kalvária, [[historizmus|historizujúci]] súbor 14 zastavení a [[golgota|golgoty]] z prelomu 19. a [[20. storočia]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=6615 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = }}</ref> a baroková menza s Božím hrobom, z druhej polovice [[18. storočia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=6614 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = }}</ref> <gallery> Komját plébánia 2.JPG|Pamätná fara Komját plébánia 1.JPG Komját Caban emléktábla.JPG|Pamätná tabuľa Ondreja Cabana </gallery> === Kultúrne inštitúcie === [[Súbor:118pxSlovakia_Komjatice_Kulturny_dom.jpg|thumb|Kultúrny dom na Námestí Ondreja Cabana v Komjaticiach. Vľavo vchod do Obecnej knižnice v Komjaticiach]] V Kultúrnom dome v Komjaticiach, ktorý bol sprevádzkovaný roku 1987, sa pravidelne konajú oslavy výročí obce a osobností, kultúrno-spoločenské programy, podujatia ZŠ O. Cabana s MŠ, aktivity miestnych združení a spolkov, zábavy pre starších a diskotéky pre mladých, ale aj programy hosťujúcich profesionálnych kultúrnych telies a umelcov. V priestoroch kultúrneho domu sídli Obecná knižnica v Komjaticiach, ktorej najstaršie tradície siahajú až do druhej polovice 19. storočia, keď významný slovenský kultúrno-osvetový činiteľ, spisovateľ a národovec, komjatický kňaz [[Ondrej Caban]] (* 1813 – † 1860) zriadil pri miestnej škole knižnicu pre žiakov i učiteľov zo širokého okolia. Knižničný fond dnešnej knižnice má vyše 22 tisíc zväzkov a využíva ho asi 400 čitateľov.<ref>Královičová, Anna: Obecná knižnica v Komjaticiach. In: ''Komjatice 1256 – 2006'', 2008, s. 539.</ref> * Kultúrne a mediálne organizácie pôsobiace v obci. ** IDEŠ Komjatice (2004 - súčasnosť; organizátor kultúrnych podujatí) ** Združenie priateľov obce Komjatice (2005 - súčasnosť; kultúrny propagátor obce) ** STUDIO STRELBA (2009 - súčasnosť; producent, vydavateľ, organizátor kultúrnych podujatí a projektov) ** PARABOLÁNI (2011 - súčasnosť; organizátor prevažne kresťanských kultúrnych podujatí) ** Káblová televízia Komjatice s.r.o. (2001 - súčasnosť; operátor káblovej televíznej siete, vysielateľ lokálneho televízneho kanálu) === Kultúrna činnosť === ==== Najstaršie tradície ==== [[Súbor:Busta Ondreja Cabana na námestí v Komjaticiach.jpg|thumb|[[Busta]] [[Ondrej Caban|Ondreja Cabana]] na námestí v Komjaticiach, Autor: Mgr. art. Roman Hrčka, ArtD.]] Najstaršie zaznamenané tradície organizovanej kultúrnej činnosti v Komjaticiach siahajú do prvej polovice 19. stor., keď sa na Vianoce roku 1843 hralo v obci v réžii komjatického kňaza O. Cabana prvé detské divadelné predstavenie hrané v slovenskej reči na vidieku – na území celého Slovenska s názvom ''Jozef a jeho bratia v Egypte''.<ref>VRABCOVÁ, Viera: Ochotnícke divadlo v Komjaticiach v rokoch 1843 – 1974. In: ''Komjatice 1256 – 2006'', 2008, s. 480.</ref> Najstaršie tradície zborového spevu v obci sú spojené s menami učiteľov a organistov Jána Novotného (v obci pôsobil v rokoch 1876 – 1891) a Františka Lörincziho st. (* 1861 – † 1819), zakladateľa Komjatického spevokolu, ktorý sa zaznamenal do histórie náboženského zborového spevu nielen na území Slovenska, ale i v celom bývalom Uhorsku.<ref>VRABCOVÁ, Viera: Komjatický spevokol a jeho tradícia. Zborový spev v Komjaticiach v rokoch 1876 až 1954. In: ''Komjatice 1256 – 2006'', 2008, s. 496.</ref> Na zač. 20. stor. bola už v Komjaticiach dychová hudba, ktorá absolvovala aj púť v Mariaceli (1907).<ref>GÁLIK, Ján – PODHOREC, Silvester – LETOŠŤÁKOVÁ, Štefánia – CIFRA, Štefan, VRABCOVÁ, Viera: Z kultúrneho života v Komjaticiach v rokoch 1843 – 1938. In: ''Komjatice 1256 – 2006'', 2008, s. 480.</ref> ==== Kultúrna činnosť od polovice 20. stor. po súčasnosť ==== Od polovice minulého storočia vznikali v Komjaticiach ochotnícke či neprofesionálne umelecké telesá, z ktorých viaceré sa úspešne prezentovali na rozličných súťažiach, prehliadkach a podujatiach nielen v obci a susedných obciach, ale aj v ponitrianskom regióne a neraz i v celoštátnom kontexte<ref>CIFRA, Štefan: Z kultúrneho života v Komjaticiach v rokoch 1945 – 2006. In: ''Komjatice 1256 – 2006'', 2008, s. 507 a 510.</ref>: * Miestne folklórne telesá ** Detský folklórny súbor Mladosť<ref>MÓŽI, Alexander – NOVÁKOVÁ, Magda: Činnosť a repertoár detského folklórneho súboru Mladosť. In: ''Komjatice 1256 – 2006'', 2008, s. 516</ref> pri Základnej škole Ondreja Cabana s MŠ udržuje a rozvíja komjatické tradície ľudového tanca, hudby a spevu. Založila ho roku 1965 jeho vedúca Magda Nováková. Súbor sa opakovane úspešne umiestňoval na okresných a regionálnych súťažiach a viackrát prezentoval na celoštátnych prehliadkach na Slovensku. Zapojil sa do celonárodného zberateľského hnutia detí ''Pri prameňoch krásy'' (1973), ktoré organizoval bývalý Osvetový ústav a pod vedením M. Novákovej zaznamenal 180 slovenských ľudových piesní, 70 tancov, 200 riekaniek a 5 rozprávok od národopisných informátorov z Komjatíc i obcí v okolitom regióne. Súbor účinkoval aj na [[Folklórny festival Východná|Folklórnom festivale Východná]] (1975) či v [[Slovenská televízia|Slovenskej televízii]]. Roku 2005 k 40. výročiu svojho vzniku súbor vydal CD ''Všetkým pre radosť'' s ukážkami komjatických tancov a zvykov. K unikátnym tancom patria ''botošový'', ''kosový'', ''zapichovanec'' či ''zajačí tanec'', ktorý je zaznamenaný aj v publikácii Márie Mázorovej a Klimenta Ondrejku ''Slovenské ľudové tance''<ref>MÁZOROVÁ, Mária – ONDREJKA, Kliment, a kol.: ''Slovenské ľudové tance'', 1990, s. 277.</ref>, z ľudových piesní ''Angl-bangl – ftáčku'' či ''Heli, Heli, Helička''. Súbor získal množstvo ocenení vrátane ''Zlatej plakety za zásluhy o rozvoj ZUČ na Slovensku'' (1985) a vďaka svojej dlhoročnej práci je zaznamenávaný v odbornej národopisnej a folkloristickej literatúre. Súbor aktuálne vedie Martina Kelemenová. ** Ženská folklórna spevácka skupina Komjatičanka<ref>CIFRA, Štefan: Ženská folklórna spevácka skupina Komjatičanka a detské spevácke zbory Viery Cifrovej. In: ''Komjatice 1256 – 2006'', 2008, s. 519.</ref> pri Obecnom úrade Komjatice sa venuje interpretácii ľudových piesní so sprievodom akordeónu v podaní jej vedúcej Viery Cifrovej, sestry známej speváčky ľudových piesní Heleny Záhradníkovej. Do repertoára 11-člennej skupiny, ktorú V. Cifrová založila roku 1987, patria komjatické piesne, ale aj trávnice z jej rodiska Turzovky, a taktiež autorské piesne. Skupina a jej sólistky sa viackrát úspešne umiestili na okresných a regionálnych súťažiach a vystupovali aj na Folklórnom festivale Východná (2002). Roku 1998 zdokumentovalo [[Národné osvetové centrum]] v interpretačnom podaní Komjatičanky 25 piesní. Skupina sa venuje aj obradovému folklóru, napr. čepčenie nevesty prezentuje priamo na svadbách nielen v Komjaticiach, ale aj v okolitých obciach ([[Rastislavice]], [[Veľký Kýr]], [[Černík]]). V. Cifrová ako sólistka spievajúca [[Slováci|slovenské]] ľudové i svoje autorské piesne získavala v okresnom kole súťaže v ''Melódie priateľstva'' v [[Nové Zámky|Nových Zámkoch]] opätovne prvé miesto, na ''Festivale hudobného folklóru dospelých'' v Nitre roku 2000 získala 2. miesto. Za dlhoročnú prácu s deťmi a mládežou a výchovno-vyučovacie výsledky bola viackrát vyznamenaná odborom školstva ONV a Okresným osvetovým strediskom v Nových Zámkoch a získala aj krajské vyznamenanie – ''Medailu za rozvoj Západoslovenského kraja''. Viaceré z jej autorských piesní zľudoveli (''Ach, mamička, mamka'', ''V Komjaticiach pekný dom'' a i.). Podľa známeho [[hudba|hudobného]] [[skladateľ]]a a [[etnomuzikológ]]a Alexandra Móžiho (* 1936 – † 2008)<ref>MÓŽI, Alexander: O ľudových piesňach obce Komjatice (referát). In: ''Piesňová tradícia regiónov západného Slovenska : Piaty seminár o zbieraní, zapisovaní a vydávaní ľudových piesní,'' 2007, s. 9.</ref>„niektoré z nich nesú autorskú pečať vedúcej osobnosti“ a pre jej piesne je charakteristické, že „rada používa [[synkopa (hudba)|synkopy]], radenie motívu do terciovej vzdialenosti, využíva lýdickú kvartu a pred koncom rytmickú argumentáciu, a to v melódii aj v texte.“ * Spevácke zbory ** Zmiešaný spevácky zbor O. Cabana<ref>ŠPACÍROVÁ, Mária: Zmiešaný spevácky zbor Ondreja Cabana pri MO Matice slovenskej v Komjaticiach. In: ''Komjatice 1256 – 2006'', 2008, s. 536.</ref> pri MO [[Matica slovenská|Matice slovenskej]], ktorý založila roku 1990 jeho vedúca Viera Kelešiová, vystupuje s repertoárom národných a hymnických piesní ako ''Kto za pravdu horí'' či ''Hej, Slováci'' najmä na matičných podujatiach, ale aj ako chrámový zbor v komjatickom Kostole sv. Alžbety na zdôraznenie slávnostnosti [[kresťanstvo|kresťanských]] obradov, kde spieva napr. ''pašie'' na Kvetnú nedeľu, Veľký piatok alebo vystupuje na veľkonočných omšiach. Zbor zaznamenal vyše 300 vystúpení, naspieval viac ako 70 zborových piesní, s ktorými účinkoval na oslavách výročí národných dejateľov a na rozličných národných podujatiach nielen v okolitých slovenských obciach, ale aj na celoštátnych podujatiach [[Matica slovenská|Matice slovenskej]]. ** Spevácky súbor Nádej<ref>RAJNOHOVÁ, Mária: Spevácky súbor Nádej pri Klube dôchodcov a ZO SZPB v Komjaticiach. In: ''Komjatice 1256 – 2006'', 2008, s. 537.</ref> pri klube dôchodcov a ZO [[Slovenský zväz protifašistických bojovníkov|Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov]] v Komjaticiach založila roku 1995 Magdaléna Nováková. Súbor vystupuje na podujatiach obce, ale aj na celoštátnych oslavách okrúhlych výročí [[Slovenské národné povstanie|SNP]] v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]]. Spieva národné, ľudové, povstalecké a ruské piesne. K jeho najvýznamnejším oceneniam patrí čestná medaila od Združenia vojakov a zahraničných armád na jubilejných oslavách 55. výročia [[Slovenské národné povstanie|SNP]] v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] (2000). * Kresťanské spevokoly Omše v miestnom kostole a významné [[kresťanstvo|kresťanské]] i obecné sviatky ako sú [[Vianoce]], [[Veľká noc]] či hody obohacujú vystúpeniami [[kresťanstvo|kresťanské]] spevácke zbory a spevokoly pri komjatickej farnosti:<ref>TRSTENOVIČOVÁ, Jana: Spevácke zbory pri komjatickej farnosti. In: ''Komjatice 1256 – 2006'', 2008, s. 536.</ref> ** Mládežnícky spevokol pri komjatickom Kostole sv. Alžbety, ktorý založila roku 1982 jeho vedúca Petronela Staríčeková; po ňom vznikol aj Spevokol detí a Spevokol dospelých. ** Spevácky súbor ''Lupienky lásky'', ktorý zložila roku 2001 z detí zo ZŠ O. Cabana s MŠ v Komjaticiach jeho vedúca Beáta Molnárová. * Tradícia populárnej hudby V Komjaticiach vzniklo množstvo, najmä bigbítových, skupín populárnej hudby, pre viaceré z nich však bol príznačný aj repertoár ľudovej hudby, ako aj interpretácia pôvodnej slovenskej skladateľskej a textárskej tvorby miestnych skladateľov:<ref>BEHUL, Ján: Komjatické kapely a muzikanti. In: ''Komjatice 1256 – 2006'', 2008, s. 541.</ref> ** Tempo ([[Dychový orchester|big band]]; 1947 – 1959; vedúci Otto Osina) ** Dennis and Snackes ([[Big beat|big-beat]]; 1968 – 1969; vedúci Jaroslav Kamenický) ** Rytmus (dixieland, [[pop|popmusik]] aj [[ľudová hudba]]; 1973 – 1984; vedúci Vojtech Kresťanko) ** Labyrint (pôvodné slovenské skladby a texty a zahraničné hity na čajových večierkoch; 1975 – 1979; vedúci J. Kamenický) ** Úsvit (skladby domácich i zahraničných autorov na kvalitnej technickej úrovni a pôvodné zábavné slovo; 1977 – 1982; zakladateľ a vedúci J. Kamenický, od roku 1980 vedúci Peter (Anton) Behul, hosťujúci profesionál Ľudovít Kaufman) ** Rafael (pred odchodom bubeníka Milana Perného do skupiny Úsvit pôsobili pod názvom Spektrum; domáce i zahraničné hity a vlastná tvorba skladateľa a textára Štefana Prešinského; – 1977 – 1983; vedúci Igor Machata) ** Kvalt (domáce i zahraničné hity a [[Ľudová hudba]], 1983 – 1984, vedúci Vladimír Leckéši) ** Apendix (vlastné skladby, dobové hity a ľudovky; 1984 – 1986; vedúci Ján Behul) ** Neptún (ľudové piesne a dobové hity; 1984 – 1986, vedúci Miroslav Dragúň) Skupiny usporiadali v Komjaticiach aj dve stretávky bývalých a aktívnych hudobníkov (1987, 1989), na ktorých sa muzikanti prezentovali hudobnými vystúpeniami. * Súčasné hudobné skupiny a hudobníci v Komjaticiach ** Dies Effertum Irae ([[Punk rock|punk-rock]]; 2009{{--}}2010) ** Irónia Osudu, predtým Vyškrtnutí zo zoznamu ([[rock]]; 2007{{--}}2009) ** Old Herold ([[Punk rock|punk-rock]], 2010 – súčasnosť) ** In Memories (pop-punk, 2012 – súčasnosť) ** Savage Idea (hard rock; 2009{{--}}2010) ** R.I.Pain ([[metal]], 2009 – súčasnosť) ** Imrichova Klebeta ([[alternatívny rock]]; 1994 – súčasnosť) ** Diesel ([[thrash metal]]) ** Flag ([[thrash metal]]) ** Vigilia (Christian Hard-Rock) ** Lucas Perny<ref>ČERNÁKOVÁ, Jana: Nový album inšpiroval magický rondel at MY Nitrianske noviny. 32 s. Nitra: Petit Press. 2013. ISSN 1335-4418, roč. 22. č. 32 (12.-18.8. 2013). s. 8. http://nitra.sme.sk/c/6894383/novy-album-inspirovala-atmosfera-magickeho-rondelu.html</ref> (sólový [[bubeník]]) ** Milan Perný (multiinštrumentalista, zabávač) ** Marek Dragúň (gitarista, spevák, zabávač) ** [[Marcel Dragúň]] (popový spevák známy z relácie [[Superstar]]; pôsobí v skupine [[Neverback]]) ** Ľudovít Kaufman ([[basgitarista]] art-rockovej skupiny AXXE) ** * Divadlo Ochotnícke divadlo pôsobilo v Komjaticiach v rokoch 1843 až 1974 a bábkové v rokoch 1948 až 1954. V súčasnosti sa obnovila tradícia ochotníckeho divadla pod názvom "KOMJATIČAN". Divadelný súbor je vedený pedagogičkou Marikou Dragúňovou Derďakovou a v októbri 2010 odohrali prvú hru s názvom "POPANŠTENÁ KOTRBA". * Výtvarníci a básnici pochádzajúci z Komjatíc alebo žijúci v Komjaticiach ** [[Stanislav Harangozó]] (* 1946) ** Štefan Cifra, básnik (* 1960) ** Štefan Chlústik (* 1930 – † 2008) ** [[Štefan Moravčík]], básnik (vlastní chatu v Komjaticiach, inšpirovaný Komjaticami napísal básne ''Búrka v Komjaticiach'' a ''Komjatice v daždi'') ** Július Venerka Komjáti (*1894 – † 1958), grafik ** Marián Keleší, Marta Horníková, Mária Horňáková, Peter Machata == Doprava == [[Súbor:Zamrznutá trať.JPG|thumb|Pohľad na zamrznutú železnicu za Komjaticami]] [[Súbor:Železničná stanica Komjatice.jpg|thumb|Železničná stanica Komjatice]] V obci sa nachádza niekoľko autobusových zastávok a železničná stanica. Železničná stanica Komjatice je súčasťou trate [[ŽSR]] č. 140 [[Železničná trať Nové Zámky – Prievidza|Nové Zámky – Prievidza]]. Železnica bola postavená železničnou spoločnosťou StEG (Rakúska spoločnosť štátnej dráhy) v roku 1876 na dve etapy ([[Šurany]] – [[Ivanka pri Nitre]] a [[Ivanka pri Nitre]] – [[Nitra]]). Predĺženie do [[Nové Zámky|Nových Zámkov]] nasledovalo až v roku 1900.<ref>KUBÁČEK Jiří : Dejiny železníc na území Slovenska. Železnice SR, 1999. ISBN 8096814044</ref> Pôvodné plány postavenia trate siahajú až do roku 1865. Ich realizácia bola pod taktovkou grófa Keglevicha a realizácia nebola úspešná pre nedostatok financií. Cez obec prechádza hlavná cesta [[Nové Zámky]] – [[Nitra]]. Okrem dvoch hlavných smerov sú cestné komunikácie prepojené s obcami [[Rastislavice]] a [[Černík]]. == Osobnosti obce == === Rodáci === * Emil Hudyma (* [[1876]] – † [[1950]]), [[rímskokatolícky kňaz]] a učiteľ * István Cornides (* [[1920]] – † [[1999]]), učiteľ, matematik, fyzik účastník [[Maďarské povstanie|Maďarského povstania]] v roku [[1956]] * [[Anton Molnár]] (* [[1930]] – † [[2005]]), bývalý minister zdravotníctva * [[Emil Dragúň]] (* [[1944]] – † [[2006]]), filozof, fyzik, vedec, vysokoškolský profesor * Ján Ružička, jadrový fyzik * Juraj Šulc, konštruktér * Milan Letko, bývalý poslanec za SNS * Dušan Kollár, chirurg, primár oddelenia v nemocnici Nové Zámky, poslanec za SMER-SD * Ľudovít Galbavý, splnomocnenec pre rómske komunity, predseda akademického senátu UKF * Milan Uhrík, europoslanec za hnutie Republika === Pôsobili tu === * [[Ondrej Caban]] (* [[1813]] – † [[1860]]), rímskokatolícky kňaz, národný buditeľ, osvetár, národnokultúrny pracovník a mecén. == Galéria == <gallery> Komját Nepomuk 2.JPG|Socha sv. Jána Nepomuckého Komját Flórián.JPG|Socha sv. Floriána Komját temető 12 Caban.JPG|Náhrobok Ondreja Cabana ndD_40078_m.jpg|Busta Ondreja Cabana v parčíku pri fare Komját Szűz Mária 1862b.JPG|Socha Piety </gallery> == Referencie == {{referencie}} == Literatúra == ;Monografie * CIFRA, Štefan – VRABCOVÁ, Viera, Ing. (zostavovatelia): ''Komjatice 1256 – 2006: Vedecko-popularizačná monografia obce.'' 1. doplnené vydanie. Komjatice – Bratislava: Združenie priateľov obce Komjatice, obec Komjatice, Q-Solid, 2008. 792 s. ISBN 80-969550-2-0. * PODHOREC, Silvester – GÁLIK, Ján: ''Komjatice 1256 – 1991.'' Komjatice: Obecný úrad Komjatice, 1991. 166 s. ;Encyklopédie * SÜLE, Peter, Ing. – SÜLE ml., Peter: ''[[Encyklopédia miest a obcí Slovenska]]''. 1. vyd. Lučenec: PS-LINE, 2005. 960 s., ISBN 80-969388-8-6, s. 332 – 333. * {{Citácia knihy | kapitola zborník = | titul = Vlastivedný slovník obcí na Slovensku | odkaz na titul = Vlastivedný slovník obcí na Slovensku | zväzok = II | typ zväzku = Zv. | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | rok = 1977 | počet strán = 517 | strany = 49{{--}}50 }} ;Iná odborná literatúra * KRAJČOVIČ, Rudolf: ''Živé kroniky slovenských dejín.'' 1. vyd. Bratislava: Literárne informačné centrum, 2005. 230 s. ISBN 80-88878-99-3. * MÁZOROVÁ, Mária – ONDREJKA, Kliment, a kol.: ''Slovenské ľudové tance''. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1990, 384 s. * MÓŽI, Alexander: O ľudových piesňach obce Komjatice (referát). In: ''Piesňová tradícia regiónov západného Slovenska : Piaty seminár o zbieraní, zapisovaní a vydávaní ľudových piesní.'' Nitra: Katedra etnológie a etnomuzikológie Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa, 2007. 13 s. Rkp. * {{Citácia knihy | priezvisko = Stanislav | meno = Ján | odkaz na autora = Ján Stanislav (1904) | titul = Slovenský juh v stredoveku II | odkaz na titul = Slovenský juh v stredoveku | vydanie = 1 | vydavateľ = Matica slovenská | miesto = Turčiansky Sv. Martin | rok = 1948 | počet strán = 673 | poznámka = + mapová príloha | edícia = Spisy Jazykového odboru Matice slovenskej ; ser. B | zväzok edície = 2 | strany = }} ;Časopisy * CIFRA, Š.: Monografia obce Komjatice : Úspešný projekt encyklopedického charakteru. In: ''Obecné noviny. 2009, roč. XIX, č. 12'' <nowiki>[online]</nowiki>, s. 8 – 11 <nowiki>[cit. 12. 1. 2010]</nowiki>. ISSN 1335-650X. Dostupné na internete: [http://www.inprost.sk/index.php?q=node/351] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120418115300/http://www.inprost.sk/index.php?q=node/351 |date=2012-04-18 }} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} {{Obce okresu Nové Zámky}} [[Kategória:Komjatice| ]] [[Kategória:Obce okresu Nové Zámky]] c0hvukiqz1qdd0uxjv02rn76708tyg1 0 29034 8198525 8142683 2026-04-15T06:04:29Z Vasiľ 2806 /* Úvodná sekcia */ 8198525 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Gbelce | Iné názvy = | Obrázok = Gbelce_sk_kostol.jpg | Popis obrázku = Kostol sv. Karola Boromejského | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Gbelce-nove zamky-flag.svg | Kraj = Nitriansky | Okres = Nové Zámky | Región = Podunajsko | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 47.8502 | Zemepisná dĺžka = 18.5094 | Nadmorská výška = 132 | Prvá zmienka = 1233 | Starosta = Szabolcs Bolya<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[SZÖVETSÉG – Magyarok. Nemzetiségek. Regiók. ALIANCIA – Maďari. Národnosti. Regióny|SZÖVETSÉG – ALIANCIA]] | PSČ = 943 42 | Kód = 503185 | EČV = NZ | Predvoľba = +421-36 | Adresa = | E-mail = starosta@gbelce.sk | Telefón = 036/759 22 12 | Fax = 036/759 22 72 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.gbelce.sk | Commons = | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Gbelce''' ({{V jazyku|hun|Köbölkút}}) je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Okres Nové Zámky|Nové Zámky]]. == Dejiny == Podľa prvých zachovaných dokumentov územie Gbeliec v [[10. storočí]] patrilo kráľovi [[Štefan I. (Uhorsko)|Štefanovi I.]] Význam tejto oblasti vzrástol v [[11. storočí]], pretože krížom viedla veľmi dôležitá obchodná cesta nazývaná „soľná cesta“. Na území vedľa „kamennej studne“ založili kráľovský hospodársky majer. Túto „Osadu vedľa kamennej studne“ v XIII. storočí nazývali v skratke Köbölkút, čiže v preklade „Studňa z kameňa“. V roku [[1245]] osadu Gbelce dostal od kráľa [[Belo IV.]] do daru Peter Torda, ktorý okolie Gbeliec osídlil svojimi vojakmi a pozval aj slovenských a nemeckých usadlíkov. Gbelce sa neskôr dostalo do majetkového vlastníctva rodiny predkov [[Forgáč|Forgáčovcov]]. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol sv. [[Karol]]a Boromejského, jednoloďová pôvodne [[barok|baroková]] stavba s pravouhlým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku [[1774]]. [[klasicizmus|Klasicistickou]] úpravou, ktorá mu dala dnešnú podobu prešiel na začiatku [[19. storočia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Gbelce - Kostol sv. Karola Boromejského | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/gbelce-kostol-sv-karola-boromejskeho | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Fasády kostola majú nárožné zaoblenia, sú členené zdvojenými lizénami a segmentovo ukončenými oknami so šambránami a klenákmi. Priečelie je členené vysokým [[pilaster|pilastrovým]] rádom so slepými oknami, ukončené je trojuholníkovým štítom s [[tympanón]]om. Veža vyrastá zo štítového priečelia lemovaného párom dekoratívnych váz, je členená pilastrami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a zvonovitou helmicou s laternou. * Kaplnka [[Najsvätejšia Trojica|Najsvätejšej Trojice]] z roku [[1780]]. * Kaplnka Božského Srdca Ježišovho z roku [[1898]]. * Kaplnka [[Panna Mária|Panny Márie]] z roku [[1855]]. == Partnerské obce<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Zahraničné vzťahy - Testvértelepülések|url=https://www.gbelce.sk/obec-gbelce/zahranicne-vztahy.html|vydavateľ=gbelce.sk|dátum vydania=2014-02-05|dátum aktualizácie=2016-03-09|dátum prístupu=2021-12-04|miesto=|jazyk=}}</ref> == * {{flagicon|Maďarsko}} [[Nemesgulács]], [[Maďarsko]] == Rodáci == * [[Dušan Dušek]] (* [[1946]]), básnik, prozaik, filmový scenárista, autor rozhlasových hier a literatúry pre deti a mládež, pedagóg, redaktor == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Nové Zámky}} [[Kategória:Gbelce| ]] [[Kategória:Obce okresu Nové Zámky]] 34yryqs54ad2j0h0xjggxuu3gx3ikmy 0 29035 8198524 8142680 2026-04-15T06:04:06Z Vasiľ 2806 /* Úvodná sekcia */ 8198524 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Dvory nad Žitavou | Iné názvy = {{V jazyku|hun|Udvard}} | Obrázok = Dvory nad Zitavou.jpg | Popis obrázku = Pomník vysídleným obyvateľom | Znak = Erbdvory.gif | Vlajka = Dvory nad zitavou-nove zamky-flag.svg | Kraj = Nitriansky | Okres = Nové Zámky | Región = Podunajsko | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 47.993514 | Zemepisná dĺžka = 18.264292 | Nadmorská výška = 120 | Prvá zmienka = 1075 | Starosta = Kristína Fridriková<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2023-03}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislá]] | PSČ = 941 31 | Kód = 503177 | EČV = NZ | Predvoľba = +421-35 | Adresa = Obecný úrad, Hlavné námestie 6, 941 31 Dvory nad Žitavou | E-mail = [mailto:prednosta@dvory.sk prednosta@dvory.sk], [mailto:starosta@dvory.sk starosta@dvory.sk] | Telefón = 035/648 40 79 | Fax = 035/321 44 02 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.dvory.sk | Commons = | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Dvory nad Žitavou''' ({{V jazyku|hun|Udvard}}) sú [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na južnom [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Okres Nové Zámky|Nové Zámky]]. Podľa sčítania v roku 2021 malo v obci slovenskú národnosť 34,3%, maďarskú 52,9%, rómsku 0,6% a nezistenú 11,7% obyvateľov. == Polohopis == Obec Dvory nad Žitavou leží v severovýchodnom cípe [[Podunajská nížina|Podunajskej nížine]] na ľavom brehu [[Žitava (rieka)|rieky Žitavy]], {{km|7|m}} od okresného mesta – [[Nové Zámky|Nových Zámkov]]. Celková výmera obce je {{ha|6385|m|w}}. Po celom obvode zastavaného územia obce sa nachádza [[pôdny fond]]. Na južnej strane sa dotýka obce [[Železničná trať Bratislava – Štúrovo|železničná trať Nové Zámky – Štúrovo]]. Poľnohospodárska pôda je vysokej kvality a predstavuje 87,58 % z celkovej výmery. == Dejiny == Prvá písomná zmienka o Dvoroch nad Žitavou je z roku [[1075]]. V písomnom zázname je uvedený [[latinčina|latinský názov]] obce Villa Hudvordiensium super aquam Sitou, preložený do [[slovenčina|slovenského jazyka]] Osada Dvorníkov nad riekou Žitava. Prvými obyvateľmi Dvorov boli tu osídlení [[Pečenegovia]]. Dnešné Dvory nad Žitavou vznikli zlúčením štyroch pôvodných osád, mená týchto sú: Hudvord, Huba, Pazman a Vadkert. Dvory dostali od kráľa právo výberu [[mýto|mýta]] na brode a neskôr aj moste Žitavy. V roku [[1248]] dostal do daru časť dvorského majetku kráľa nemecký rytier Ressel, v roku [[1256]] ďalší nemecký rytier Sebret a Sefrid de Medek dostal do daru právo výberu mýta na Žitave. Po odchode rytierov tieto majetky získal [[Ostrihom (mesto)|ostrihomský]] arcibiskup. Majetok, darovaný [[Benediktínsky kláštor (Hronský Beňadik)|svätobeňadickému opátstvu]] bol predmetom neustáleho sporu medzi arcibiskupom a opátom. Napokon tento dvorský majetok natrvalo získal ostrihomský arcibiskup, až do rušenia poddanstva v r. [[1848]] a on bol aj dvorským zemepánom. V roku [[1228]] sa dvorskí dvorníci a poddaní vzbúrili proti neúnosným dávkam, ktoré na nich vyrúbilo opátstvo. Bola to prvá nevoľnícka vzbura v [[stredovek]]om [[Uhorsko|Uhorsku]]. Dvory dostali svoje meno od dvorníkov, slúžiacich v kráľovskej [[kúria (sídlo šľachty)|kúrii]]. Počas stredoveku a [[novovek]]u Dvory boli dejiskom významných udalostí. Veľmi významným rokom bol r. [[1309]]. Vtedy sa konal v dvorskej kráľovskej kúrii na vŕšku svätého Martina dŕžavný cirkevný [[koncil]] pod vedením ostrihomského arcibiskupa Tomáša z Monoszló. Koncil potvrdil Karola Róberta z rodu Anjouovcov v jeho panovníckych právach, vyniesol rozhodnutie na potrestanie bezuzdných zločincov Matúša Čáka Trenčianskeho a na jeho exkomunikáciu, ako aj vyhlásil za povinné popri rannom a poludňajšom zvonení aj večerné zvonenie a modlitbu Anjela Pána. Tento zvyk sa stal celokrajinským a dodnes je dodržaný. Dňa [[2. október|2. októbra]] [[1429]] povýšil Dvory na mesto s názvom Trhové mestečko Veľké Dvory kráľ Uhorska a rímsky cisár [[Žigmund Luxemburský]]. V roku [[1462]] v Komárňanskej hradnej župe vznikol Dvorský okres, ktorého sídlom boli Dvory nad Žitavou (okres zanikol v roku [[1923]]). V roku [[1441]] dostali Dvory od kráľa hrdelné právo. Do dvorského okresu, ktorý siahal až po rieky [[Váh]] a [[Dunaj]], patrilo 23 obcí a 11 majerov Veľa utrpenia prinieslo rozkvitajúcim Dvorom [[Turci|turecké]] poddanstvo. Už v roku [[1530]] prvýkrát prepadli mesto turecké vojská. Tieto útoky a s nimi spojené pustošenie, rabovanie, vraždenie a odvlečenie obyvateľov do otroctva sa do roku [[1533]] ešte niekoľkokrát zopakovalo. V roku [[1550]] stihol mesto opäť krutý nájazd a od roku [[1572]] až do [[august]]a [[1685]] bolo Turkami trvale obsadené. Podľa súpisu z roku [[1689]] boli Dvory medzi tými mestami a obcami, ktoré boli úplne, alebo z veľkej časti spustošené tureckými vojskami. Po vyhnaní Turkov sa časť pôvodného obyvateľstva vrátila do obce, zvyšok tvorili novousadlíci zo severných častí krajiny z [[Nemecko|Nemecka]]. V roku [[1771]] bola odovzdaná do užívania nová [[fara]], ktorá je dodnes najstaršou budovou v obci. V roku [[1776]] bola dokončená výstavba Turkami zničeného rímskokatolíckeho [[kostol]]a v [[barok|baroko]]vom štýle, ktorý je kultúrnou pamiatkou. V [[19. storočie|19. storočí]] došlo k mohutnému rozmachu Dvorov. Dňa [[16. december|16. decembra]] [[1850]] prešiel dvorským chotárom prvý vlak na novovybudovanej trati – z [[Bratislava|Bratislavy]] do [[Budapešť|Budapešti]]. Dňa [[16. september|16. septembra]] [[1860]] bola vysvätená známa [[Kalvária (Dvory nad Žitavou)|dvorská Kalvária]]. Iniciátorom, organizátorom Kalvárie bol dvorský farár Adolf Majthényi. Po skončení [[Prvá svetová vojna|I. svetovej vojny]] a rozpade Rakúsko-uhorskej monarchie sa po Parížskych mierových rokovaniach v [[apríl]]i [[1919]] stali Dvory súčasťou novovzniknutej [[Československá republika|Československej republiky]]. Na základe takzvanej [[Viedenská arbitráž|Viedenskej arbitráže]] [[8. november|8. novembra]] [[1938]] boli Dvory pripojené k [[Maďarsko|Maďarsku]]. Tento stav trval až do [[29. marec|29. marca]] [[1945]], kedy sa opäť stali súčasťou Československa. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] [[Kostol svätého Vojtecha (Dvory nad Žitavou)|kostol sv. Vojtecha]], jednoloďová pôvodne [[barok|baroková]] stavba s polygonálnym ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z druhej polovice [[18. storočia]]. Stojí na mieste staršieho kostola zničeného počas protitureckých bojov. V roku [[1750]] bol doplnený o vežu. V roku [[1920]] prešiel obnovou. Interiér je zaklenutý pruskými [[klenba]]mi, ktoré dosadajú na konkávne prehnuté [[pilaster|pilastre]]. Nachádza sa tu hodnotné [[rokoko]]vé zariadenie ako [[kazateľnica]] so sochou [[Peter (apoštol)|sv. Petra]] z roku [[1760]] a [[oltár]]ny obraz Ukrižovaný [[Ježiš Kristus|Kristus]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Dvory nad Žitavou - Kostol sv. Vojtecha | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/dvory-nad-zitavou-kostol-sv-vojtecha | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Fasády kostola sú členené lizénami a segmentovo ukončenými oknami so šambránami. Priečelie je členené pilastrami a ukončené štítom, z ktorého vyrastá veža. Veža je lemovaná lizénovými rámami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a ihlancovou helmicou. <gallery> Súbor:Udvard050.JPG|Kostol sv. Vojtecha Súbor:Udvard058.JPG Súbor:Udvard066.JPG|Priečelie Súbor:Udvard067.JPG|Portál kostola Súbor:Udvard070.JPG|Barokový interiér kostola </gallery> * [[Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku|Reformovaný]] kostol, jednoloďová [[neoklasicizmus|neoklasicistická]] stavba s pravouhlým záverom a predstavanou vežou, z roku [[1880]]. Interiér je plochostropý. Fasády kostola sú členené lizénami a segmentovo ukončenými oknami. Veža je členená kordónovou rímsou a lizénovými rámami, ukončená je ihlancovou helmicou. [[Portál]] s ostením má polkruhový záklenok, nad portálom je dekoratívne reliéfne vročenie a [[bifórium]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Dvory nad Žitavou - Kalvínsky kostol | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/dvory-nad-zitavou-kalvinsky-kostol | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> <gallery> Súbor:Udvard143.JPG|Reformovaný kostol Súbor:Udvard140.JPG Súbor:Udvard142.JPG Súbor:Udvard141.JPG|Portál </gallery> * [[Kalvária]] a Súsošie Najsvätejšej Trojice, [[neogotika|neogitické]] zastavenia z rokov [[1855]]-[[1860]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=6584 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref>{{Nedostupný zdroj}} Súčasťou kalvárie je aj zvonica, [[klasicizmus|neskoroklasicistická]] stĺpová centrála na pôdoryse kruhu z rokov 1855-1860.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=6580 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }}</ref> * [[Kaplnka]] sv. Martina, jednopriestorová [[klasicizmus|neskoroklasicistická]] stavba s polygonálnym záverom a malou strešnou vežou z roku [[1860]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=6579 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref>{{Nedostupný zdroj}} * Kaplnka [[Svätý Urban|sv. Urbana]] z roku ([[1760]]). Nachádza sa na Viničnom vrchu v areáli Vinohradnícko-vinárskeho družstva. Bola postavená na počesť udalosti keď [[Jozef II. Habsburský|Jozef II.]], syn [[Mária Terézia|Márie Terézie]], oficiálne uznal Viničný vrch za miesto vhodné na pestovanie viniča. <gallery> Súbor:Udvard119.JPG|Zvonica kalvárie Súbor:Udvard103.JPG Súbor:Udvard125.JPG|Kaplnka sv. Martina Súbor:Kaplnky dvory 11.jpg|Zastavenia kalvárie Súbor:Kaplnky dvory 12.jpg </gallery> == Školstvo == V obci sa nachádzajú dve základné školy. V súčasnosti ich navštevuje viac ako 500 žiakov. == Hospodárstvo == V druhej polovici [[20. storočie|20. storočia]] sa obec začala prudko rozvíjať. Má dobre prosperujúce družstvo, ZAD Dvory nad Žitavou, hydinársky podnik – NOVOGAL, COOLPART – výroba chladiarenskej techniky, TEKRO – výroba kŕmnej zmesi, VVD – Vinohradnícko vinárske družstvo – výroba vína, OVD – Ovocinárske výrobné družstvo – pestovanie ovocia, ZPD – Zeleninársko potravinárske družstvo – výroba paradajkového pretlaku a jablkového pyré. V roku [[1993]] sa začala prevádzka moderného zdravotného strediska. == Partnerské obce == * {{flagicon|Maďarsko}} [[Kocsér]], [[Maďarsko]] * {{flagicon|Maďarsko}} [[Vértesszőlős|Síleš]], Maďarsko == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam kultúrnych pamiatok v obci Dvory nad Žitavou]] == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} {{Obce okresu Nové Zámky}} [[Kategória:Dvory nad Žitavou| ]] [[Kategória:Obce okresu Nové Zámky]] tvx6e05tg0g9rasytaj2ssqgr7wips8 0 29036 8198518 7946776 2026-04-15T06:01:29Z Vasiľ 2806 /* Úvodná sekcia */ 8198518 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Čechy | Iné názvy = | Obrázok = | Popis obrázku = | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Cechy-nove zamky-flag.svg | Kraj = Nitriansky | Okres = Nové Zámky | Región = Podunajsko | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.0345 | Zemepisná dĺžka = 18.3723 | Nadmorská výška = 162 | Prvá zmienka = 1419 | Starosta = Jozef Baranovič<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 941 32 (pošta [[Semerovo]]) | Kód = 503118 | EČV = NZ | Predvoľba = +421-35 | Adresa = Čechy 135<br />941 32 Semerovo | E-mail = obec.cechy@komnet.sk | Telefón = 035/647 01 25 | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.obeccechy.sk | Commons = Čechy (Nové Zámky District) | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Čechy''' sú [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Nové Zámky (okres)|okrese Nové Zámky]]. == Polohopis == Obec Čechy leží v juhovýchodnej časti Novozámockého okresu včlenená do vŕškov [[Pohronská pahorkatina|Pohronskej pahorkatiny]], ktoré sa k severu zvažujú ku kláštoru [[Mariánska Čeľaď]] a na juhu k obci [[Semerovo]]. Jej [[nadmorská výška]] je v priemere 240 metrov. Východná strana okolia obce je z väčšej časti zalesnená. Pahorkatinové okolie vytvára malebný pohľad na dedinu. Hlavne v letných mesiacoch tvorí nádhernú kulisu pre každého návštevníka obce. Samotná obec z geologického hľadiska leží na pôdnom zlome sprašových vrstiev. Kopcovité zrázy nasvedčujú tomu, že sa tu stretá hronská sprašová tabuľa so žitavskou. Na prelome geologických období treťohôr a štvrtohôr boli priestory dnešnej obce zaplavené najskôr Tortónskym a neskôr Sarmatským morom. I v [[neogén]]nom období treťohôr, keď ustupovali vody Sarmatského mora, južné časti obce zostali morskou lagúnou až niekde k dnešnej obci Semerovo. Túto skutočnosť potvrdzujú reliéfy okolia ([[Slimásky jarok]], vstupné reliéfy z hradskej do Semerova) a pôdne zlomy, ktoré sa vytvorili vplyvom lagúnových močiarov (povyše i poniže obce). Okolité pahorky, ktoré tvoria veniec okolo obce, taktiež pochádzajú z horotvornej vulkanickej činnosti neogénu (mladšia doba treťohôr). Tento vulkanický podklad sopečných hornín posiatych úrodnou štvrtohornou sprašou sa stal ideálnym miestom pre neskoršie zakladanie ovocných [[sad]]ov a úrodných [[vinica|viníc]]. Morská lagúna sa po ukončení horotvornej činnosti postupne vyparovala a strácala. Sladké vody potôčikov pritekajúcich z blízkeho okolia nevedeli nahradiť vyparovanie morskej vody, ale ani celkom pretvoriť jej chemickú štruktúru. Preto časť z nej vsiakla do hornín. Tieto sú zrejmé v štruktúre pôdy i v súčasnosti vo forme „slancov“, najmä v priestoroch od dnešného rybníka proti prúdu potoka až pod budovu Obecného úradu. Naopak - severne od obce smerom na [[Mariánska Čeľaď|Mariánsku Čeľaď]], sú pôdy sladké, čo spôsobili prítoky sladkých vôd potokov premiešaných vápencom. Napriek neogénnej morskej činnosti nie sú v priestoroch obce zistené tekuté piesky, hojne sa vyskytujúce v okolitých obciach ako [[Semerovo]], [[Kolta]], [[Veľké Lovce]] Existenciu morskej lagúny dokumentujú i nájdené odtlačky nižších foriem živočíchov, napríklad ulít mäkkýšov v hliníkoch. Vo vykopávkach realizovaných v obci sa nenašli pozostatky kostier živočíchov vyššieho typu. == Dejiny == „...noví osadníci v semerovskej farnosti patria vierou ku kacírstvu. Prišli z Bohémie (Čechy) a vieru svoju dali si vyvrátiť a odobrať pomýleným kňazom Joanessom Hussom. Sú však vytrvalí, pracovití, vyznajú sa v remeslách, sami si vystavali príbytky a ako sa hovorí medzi pospolitým ľudom, že vraj v Čechách (Bohémií) stavali z nich veľké domy v mestách. Vynikajú svornosťou a ostatnými osadníkmi kresťanskej viery sa nehašteria...“ (opísané v [[Ostrihom]]e v r. [[1947]]) I napriek skutočnosti, že koncom 60. rokov 20. storočia bola obec zaradená do skupiny dedín určených na zánik, podarilo sa jej prežiť. Vekový priemer 45 rokov sa postupne znižoval a v súčasnosti s vekovým priemerom 38 rokov patrí medzi „najmladšie“ v okrese Nové Zámky. Postupne sa podarilo zastaviť aj úpadok počtu obyvateľov a momentálne tu žije 320 Češanov (miestnym nárečím Čahanov). Historicky najnižší počet obyvateľov zaznamenali v roku [[1992]] - 297. Odvtedy sa tento ukazovateľ síce pomaly ale predsa zvyšuje. Pekná prírodná scenéria, blízkosť kúpaliska v Podhájskej s celoročnou prevádzkou spolu s možnosťou pestovania turistiky, letných i zimných športov (lyžovanie, sánkovanie, korčuľovanie) vytvárajú pre budúcnosť veľké šance na rozvoj vidieckej turistiky. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol [[Peter (apoštol)|sv. Petra]] a [[Pavol z Tarsu|Pavla]], jednoloďová pôvodne [[barok|baroková]] stavba s polygonálnym ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a predstavanou vežou, z prvej polovice [[18. storočia]]. Začiatkom [[20. storočia]] bol výrazne prestavaný, z pôvodnej stavby sa dochovalo iba presbytérium.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Čechy - Kostol sv. Petra a Pavla | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/cechy-kostol-sv-petra-a-pavla | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Fasády kostola sú hladké s polkruhovo ukončenými oknami, veža je členená lizénovými rámami a ihlancovou helmicou. Pred vstupom do kostola je umiestnená markýza nesená dvoma liatinovými stĺpmi s [[Iónsky sloh|iónskymi hlavicami]]. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|wikt=Čechy|wikt_štítok=Čechy}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} {{Obce okresu Nové Zámky}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Čechy (okres Nové Zámky)| ]] [[Kategória:Obce okresu Nové Zámky]] 1b7jgnycpz9qtf2xdfb9723jl80f5kk 0 29037 8198517 8142672 2026-04-15T06:01:10Z Vasiľ 2806 /* Úvodná sekcia */ 8198517 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Bruty | Iné názvy = Bart | Obrázok = Bruty sk kostol 2.JPG | Popis obrázku = Kostol Povýšenia sv. kríža | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Bruty-nove zamky-flag.svg | Kraj = Nitriansky | Okres = Nové Zámky | Región = Podunajsko | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 47.923333 | Zemepisná dĺžka = 18.581389 | Nadmorská výška = 155 | Prvá zmienka = [[1223]] | Starosta = Alexander Hubač<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[SZÖVETSÉG – Magyarok. Nemzetiségek. Regiók. ALIANCIA – Maďari. Národnosti. Regióny|SZÖVETSÉG – ALIANCIA]] | PSČ = 943 55 | Kód = 503100 | EČV = NZ | Predvoľba = +421-36 | Adresa = Obecný úrad<br/>Č. 111<br/>943 55  Bruty | E-mail = obec@Bruty.sk | Telefón = 759 11 11, 753 14 10 (starosta) | Fax = 753 14 11 | Mapa = | Popis mapy = | Web = Bruty.sk | Commons = Bruty | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Bruty''' (historicky {{V jazyku|slk|''Bart''}}, {{V jazyku|hun|''Bart''}}, {{v jazyku|deu|''Barth''}}) sú [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Nové Zámky (okres)|Nové Zámky]]. Väčšina obyvateľstva je maďarskej národnosti. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol Povýšenia sv. kríža, trojloďová pôvodne [[barok|baroková]] stavba s polygonálnym ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku [[1730]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Rímsko-katolícke kostoly v okrese Nové Zámky | url = https://krizom-krazom.eu/regiony/kostoly-v-okrese-nove-zamky | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Krížom-krážom | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210320204351/https://krizom-krazom.eu/regiony/kostoly-v-okrese-nove-zamky | dátum archivácie = 2021-03-20 }}</ref> Kostol bol poškodený počas druhej svetovej vojny. V povojnovom období bol výrazne prestavaný, z pôvodného kostola sa dochovalo iba presbytérium s dvoma poľami pruskej [[klenba|klenby]]. Trojlodie s vežou je novodobé, podobne aj zariadenie kostola. Fasády starej časti kostola sú hladké s polkruhovo ukončenými oknami. Novšia časť má fasády stvárnené v duchu neskorého [[historizmus|historizmu]] s neorománskym tvaroslovím. Polkruhovo ukončené okná majú šambrány, fasády sú členené lizénami a oblúčkovým vlysom. Veža je ukončená ihlancovou helmicou. <gallery> Súbor:Bruty sk kostol 1.JPG|Kostol Povýšenia sv. kríža </gallery> == Partnerské obce<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=webex.sk|odkaz na autora=|titul=Partnerské obce|url=https://www.bruty.sk/|vydavateľ=bruty.sk|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-12-04|miesto=|jazyk=}}</ref> == * {{flagicon|Maďarsko}} [[Bajna]], [[Maďarsko]] * {{flagicon|Maďarsko}} [[Farád]], [[Maďarsko]] * {{flagicon|Česko}} [[Otvice]], [[Česko]] == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Nové Zámky}} [[Kategória:Bruty| ]] [[Kategória:Obce okresu Nové Zámky]] 81a0n43dngwb92r5dgmiz6vsex02lcg 0 29191 8198542 7931461 2026-04-15T06:17:33Z ~2026-23094-39 292036 8198542 wikitext text/x-wiki '''Tibor''' je mužské krstné meno. Meniny na [[Slovensko|Slovensku]] má [[10. november|10. novembra]],<ref>{{Kalendárium}}</ref> v [[Česko|Česku]] 13. novembra. Pôvod mena z latinského Tiburtius, čo znamená '''pochádzajúci z mesta Tibur''' (dnes [[Tivoli]]). Základom mena je slovo „čestný”. Meno Tibor je rozšírené najmä v Maďarsku, Slovensku a Česku. Českou obdobou mena je [[Ctirad (prvé meno)|Ctirad]], tiež Chval. No môžeme ho nájsť aj v nemčine (ako Tibor či Tiburtius), taliančine (Tiburzio), francúzštine (Tiburce) alebo španielčine (Tiburcio). Pozná ho aj ruština (Tivurtij) alebo poľština (Tyburcy, Tybury a Tyburcjusz). Varianty oslovenia - Tibi, Tibino, Tiborko, Tibko, Cibi, Cibulka, Cibulečka, Cibinigi, Cibiryby, Pán robota, Vedúcko, Pán doktor == Známi nositelia == * [[Tibor Andrašovan]] – slovenský hudobný skladateľ a dirigent * [[Tibor Bábi]] –  maďarský básnik * [[Tibor Bártfay]] –  slovenský sochár * [[Tibor Csernus]] –  maďarský maliar * [[Tibor Kalman]]  – americký grafik * [[Tibor Menyhért]] – slovenský [[bridž]]ista * [[Tibor Radó]]  – maďarský matematik * [[Tibor Sedlický]] – slovenský hudobník * [[Tibor Sekelj]] – juhoslovanský právnik, esperantista, spisovateľ, objaviteľ * [[Tibor Géci]] – slovenský fotograf == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Krstné mená]] [[Kategória:Mužské mená]] [[Kategória:Mužské mená latinského pôvodu]] n5h22oq3x9jq0c53mzd6ixkz4ysn26l 8198545 8198542 2026-04-15T06:20:33Z Vasiľ 2806 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-23094-39|~2026-23094-39]] ([[User_talk:~2026-23094-39|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Teslaton 7931461 wikitext text/x-wiki '''Tibor''' je mužské krstné meno. Meniny na [[Slovensko|Slovensku]] má [[10. november|10. novembra]],<ref>{{Kalendárium}}</ref> v [[Česko|Česku]] 13. novembra. Pôvod mena z latinského Tiburtius, čo znamená '''pochádzajúci z mesta Tibur''' (dnes [[Tivoli]]). Základom mena je slovo „čestný”. Meno Tibor je rozšírené najmä v Maďarsku, Slovensku a Česku. Českou obdobou mena je [[Ctirad (prvé meno)|Ctirad]], tiež Chval. No môžeme ho nájsť aj v nemčine (ako Tibor či Tiburtius), taliančine (Tiburzio), francúzštine (Tiburce) alebo španielčine (Tiburcio). Pozná ho aj ruština (Tivurtij) alebo poľština (Tyburcy, Tybury a Tyburcjusz). == Známi nositelia == * [[Tibor Andrašovan]] – slovenský hudobný skladateľ a dirigent * [[Tibor Bábi]] –  maďarský básnik * [[Tibor Bártfay]] –  slovenský sochár * [[Tibor Csernus]] –  maďarský maliar * [[Tibor Kalman]]  – americký grafik * [[Tibor Menyhért]] – slovenský [[bridž]]ista * [[Tibor Radó]]  – maďarský matematik * [[Tibor Sedlický]] – slovenský hudobník * [[Tibor Sekelj]] – juhoslovanský právnik, esperantista, spisovateľ, objaviteľ * [[Tibor Géci]] – slovenský fotograf == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Krstné mená]] [[Kategória:Mužské mená]] [[Kategória:Mužské mená latinského pôvodu]] fo8c3sywowwqx989ss7x6ut313disk2 0 32633 8198467 8196487 2026-04-14T20:29:12Z Martingazak 234259 Uprava 8198467 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Ladislav Mňačko | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský básnik, dramatik, publicista | Portrét = | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[29. január]] [[1919]] | Miesto narodenia = [[Valašské Klobouky]], [[Prvá česko-slovenská republika|ČSR]] (dnes [[Česko]]) | Dátum úmrtia = {{dúv|1994|2|24|1919|1|29}} | Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Slovensko]] | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = [[Slováci|slovenská]] | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = | Profesia = [[spisovateľ]], [[publicista]], [[dramatik]] | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = Hedviga Mňačková<br>Eva Mňačková, rod. Bottová <small>(1968-1994)</small> | Deti = | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Ladislav Mňačko''' (* [[29. január]] [[1919]], [[Valašské Klobouky]] – † [[24. február]] [[1994]], [[Bratislava]]) bol [[Slovensko|slovenský]] [[spisovateľ|prozaik]], [[básnik]], [[dramatik]] a [[publicista]], ktorého nazývali aj „zúrivým reportérom“, „červeným [[Ernest Hemingway|Hemingwayom]]“ alebo „slovenským [[Egon Erwin Kisch|Kischom]]“. == Životopis == Detstvo a mladosť prežil v [[Martin (mesto na Slovensku)|Martine]]. Vyrastal v chudobnej robotníckej štvrti na Marxovej ulici, v ľavicovo orientovanom prostredí, ktoré formovalo jeho zmysel pre spravodlivosť a sociálne cítenie. Už v mladosti mali naňho vplyv [[Marxizmus|marxistické]] a [[Komunizmus|komunistické]] myšlienky.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Gazdík | meno = Jan | autor = | odkaz na autora = | titul = Měl talent od Boha, říká autor monografie o Mňačkovi | periodikum = Aktuálně.cz | odkaz na periodikum = | url = https://zpravy.aktualne.cz/domaci/mel-talent-od-boha-rika-autor-monografie-o-mnackovi/r~2023e1e66a4a11e380120025900fea04/ | issn = | vydavateľ = Economia | miesto = Praha | dátum = 2013-12-21 | dátum prístupu = 2025-10-12}}</ref> Vyučil sa za predavača v lekárni a neskôr pracoval ako stavebný robotník. V roku [[1939]] sa pokúsil neúspešne utiecť do [[Sovietsky zväz|ZSSR]], neskôr sa v roku [[1940]] pokúsil prejsť cez [[nemecko]]-[[Holandsko|holandské]] hranice, za čo bol uväznený v [[koncentračný tábor|koncentračnom tábore]] a zaradený na nútené práce v [[Nemecko|Nemecku]]. V roku [[1944]] sa mu podarilo utiecť a aktívne sa zúčastnil [[2. svetová vojna|2. svetovej vojny]] v radoch partizánskeho oddielu Ploština [[1. partizánska brigáda Jána Žižku|1. partizánskej brigády Jána Žižku]]. V roku [[1945]] sa stal členom [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]]. Na začiatku [[50. roky 20. storočia|50. rokov]] patril ako jeden z oddaných [[komunizmus|komunistickému]] režimu k najprominentnejším novinárom. V tom období sa zriekol svojho brata Jana Mňačka, ktorý sa zapojil ako člen skupiny [[Světlana]] do protikomunistického odboja, bol odsúdený a strávil 5 rokov v jáchymovských baniach.<ref name="navara">{{Citácia knihy|titul=Smrt si říka Tutter. Nacistický vrah ve službách StB|priezvisko=Navara|meno=Luděk|vydavateľ=Host - vydavatelství, s. r. o.|miesto=Brno|rok=2002|isbn=80-7294-059-7}}</ref>{{rp|43}} V rokoch [[1945]]{{--}}[[1953]] pracoval ako redaktor pre [[Rudé právo]] a [[Pravda (slovenský denník)|Pravdu]], v rokoch [[1954]]{{--}}[[1966]] bol spravodajcom v mnohých [[Európa|európskych]] a [[Ázia|ázijských]] krajinách. V roku [[1956]] bol šéfredaktorom časopisu [[Kultúrny život]]. Časom však stratil nielen nadšenie pre [[komunizmus]], priradil sa k jeho kritikom a nekompromisným odporcom, za čo bol perzekvovaný.{{#tag:ref|Podľa [[Jozef Leikert|Jozefa Leikerta]] bol zlomovým okamihom „precitnutia“ Ladislava Mňačka politický [[proces s Dr. Ladislavom Galanom]], kam bol Mňačko vyslaný napísať reportáž o Galanovi obvineného zo zločinov sabotáže, „machinácií proti soštátneniu“, rozkrádania a poškodzovania štátneho majetku a odsúdeného na smrť. <ref name="vpravda">{{Citácia Harvard|Titul=Rozvratník a sabotér pred súdom ľudu|Rok=|Priezvisko=|Meno=|Dátum=5. august 1951|Noviny=Východoslovenská pravda|Ročník=VII.|Číslo=182|Strana=4}}</ref>. Mňačko sa ale začal angažovať v prospech nespravodlivo odsúdeného a neskôr v kritike komunistického režimu. Galanovi bol najskôr trest smrti zmenený na 20 rokov a po čase bol podmienečne prepustený.<ref name="pravda">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mňačko bol dobrák aj búrlivák. Obávaného komunistu vyfackal pred očami papalášov | url = https://kultura.pravda.sk/na-citanie/clanok/701600-mnacko-bol-dobrak-aj-burlivak-obavaneho-komunistu-vyfackal-pred-ocami-papalasov/ | dátum prístupu = 2026-01-24 | priezvisko = Čaplovič | meno = Miroslav | dátum vydania = 2024-03-03}}</ref>|group=pozn.}} [[Súbor:Lukovištia - Ladislav Mňačko.jpg|náhľad|Hrob Ladislava Mňačka.]] Na jeseň roku [[1967]] odišiel aj so svojou [[Židia na Slovensku|židovskou]] manželkou do emigrácie do [[Izrael|Izraela]] na protest proti postoju [[Československo|Československa]] v [[Šesťdňová vojna|izraelsko-arabskej vojne]], ktorá bola namierená proti Izraelu.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Štát terorista zabíjal a unášal aj vlastných|url=https://domov.sme.sk/c/5098845/stat-terorista-zabijal-a-unasal-aj-vlastnych.html|vydavateľ=domov.sme.sk|dátum prístupu=2019-04-15|jazyk=sk|meno=|priezvisko=|dátum vydania=}}</ref> Orgány [[Československá socialistická republika|Československej socialistickej republiky]] ho zbavili štátneho občianstva, zobrali mu titul zaslúžilého umelca a vylúčili z KSČ. Napriek tomu sa rozhodol vrátiť v marci 1968.<ref name=":0" /> Druhá emigrácia, tentoraz podstatne dlhšia, nasledovala hneď po [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|augustovej invázii vojsk Varšavskej zmluvy]] v roku [[1968]]. [[28. augusta]] 1968<ref name=":0" /> emigroval s manželkou do [[Rakúsko|Rakúska]] a usadili sa pri [[Eisenstadt]]e. Bol zbavený členstva v [[Zväz slovenských spisovateľov|Zväze slovenských spisovateľov]] a jeho diela boli zakázané, stiahnuté z knižníc a skartované, jeho meno vygumovali z učebníc literatúry. Mňačko sa v roku [[1989]] vrátil do [[Československo|Československa]] a vystupoval proti jeho rozdeleniu. Keď sa Československo pripravovalo na rozdelenie, sklamaný spisovateľ sa opäť sťahoval a v roku [[1993]] si za svoje bydlisko zvolil [[Praha|Prahu]]. Zomrel však (po krátkej hospitalizácii v ružinovskej nemocnici) nečakane počas jednej zo svojich návštev [[Bratislava|Bratislavy]] začiatkom roka [[1994]].<ref name=":0" /> Je pochovaný v obci [[Lukovištia]] na [[Gemer]]i. Profesionálne sa Mňačkovi venuje kulturológ [[Jozef Leikert]] (napísal o ňom dve knihy), ktorý v roku 2022 napísal list českému prezidentovi [[Miloš Zeman|Milošovi Zemanovi]] s návrhom na štátne čestné vyznamenanie In memoriam [[:cs:Řád_Tomáše_Garrigua_Masaryka|Rad Tomáša Garrigua Masaryka]] za vynikajúce zásluhy o rozvoj [[Demokracia|demokracie]], [[Humanita|humanity]] a ľudských práv, ktoré mu bolo udelené [[28. október|na sviatok vzniku Československa]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Profesor Jozef Leikert: 105/30 LADISLAV MŇAČKO (Kulturologicko-filozofický odbor Matice slovenskej) | url = https://www.youtube.com/watch?v=lLF0VDsLcJg | dátum prístupu = 2024-02-24 | jazyk = sk-SK}}</ref> == Tvorba == Vo svojich literárnych začiatkoch sa prejavoval najmä ako básnik a dramatik, ktorý sa venuje angažovanej tvorbe. K próze sa začal prikláňať až neskôr, keď vydal zbierku poviedok ''Marxova ulica'', no úspech dosiahol až v roku [[1959]], keď s výraznou odozvou vydal autobiografický román ''[[Smrť sa volá Engelchen]]'' (ktorý bol sfilmovaný režisérom [[Ján Kadár|Jánom Kadárom a Elmarom Klosom]]). Na počiatku 60. rokov opísal zákulisie politických procesov 50. rokov v knihe ''Oneskorené reportáže'', ktorých význam býva porovnávaný dokonca s prácami [[Solženicyn|Alexandra Solženicyna]]. V exile sa venoval intenzívne písaniu a svoje (aj predchádzajúce) diela publikoval v [[nemčina|nemčine]]. Vznikol tu celý rad scenárov pre televíziu, z nich deväť bolo zrealizovaných, osem prozaických kníh, a politické eseje ''Agresori'' (nem. ''Die Aggressoren)'' a román ''Siedma noc'' (nem. ''Die siebente Nacht''). == Pocta == [[Súbor:Writer and culturologist Jozef Leikert at the event for the anniversary of Ladislav Mňačko with a state award for Mňačko from the Czech president.jpg|náhľad|Spisovateľ a kulturológ [[Jozef Leikert]] na podujatí [[Matica slovenská|Matice slovenskej]] k výročiu Ladislava Mňačka so štátnym vyznamenaním pre Ladislava Mňačka od českého prezidenta [[Miloš Zeman|Miloša Zemana]]]] Kulturologicko-filozofický odbor [[Matica slovenská|Matice slovenskej]] usporiadal 22. apríla 2024 Ladislavovi Mňačkovi akciu, ktorú uvádzal kulturológ [[Jozef Leikert]]. Leikert, ktorý sa podelil s autentickými spomienkami na Ladislava Mňačka, ktoré obohatil aj o prezentáciu vzácnych rukopisov, fotografií či štátneho vyznamenania od prezidenta [[Miloš Zeman|Miloša Zemana]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kulturologicko-filozofický odbor Matice slovenskej si pripomenul výročie Ladislava Mňačka | url = https://matica.sk/kulturologicko-filozoficky-odbor-matice-slovenskej-si-pripomenul-vyrocie-ladislava-mnacka/ | dátum vydania = 2024-02-26 | dátum prístupu = 2026-02-27 | jazyk = sk-SK | meno = Tatiana | priezvisko = Tomková}}</ref> V spolupráci Matice slovenskej, Úradu Banskobystrického samosprávneho kraja, Klubu spisovateľov literatúry faktu na Slovensku, Mesta [[Rimavská Sobota]] a Obce [[Lukovištia]] sa v Rimavskej Sobote konala medzinárodná konferencia ''Taký bol Ladislav Mňačko'', o ktorom Leikert povedal, že Mňačko bol svojrázny, ale dobrý človek, ktorý vedel odpúšťať, ale aj požiadať o odpustenie.<ref name=":1" /> V kontexte výskumu Mňačkovho diela a za prínos pre slovenskú literatúru a výskum osobností slovenskej kultúry získal [[Jozef Leikert]] na podujatí Mimoriadnu cenu [[Matica slovenská|Matice slovenskej]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Odborná konferencia pri príležitosti 105. výročia narodenia a 30. výročia úmrtia Ladislava Mňačka v Rimavskej Sobote | url = https://matica.sk/odborna-konferencia-pri-prilezitosti-105-vyrocia-narodenia-a-30-vyrocia-umrtia-ladislava-mnacka-v-rimavskej-sobote/ | dátum vydania = 2024-03-20 | dátum prístupu = 2026-02-27 | jazyk = sk-SK | meno = Tatiana | priezvisko = Tomková}}</ref><ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V Rimavskej Sobote a Lukovištiach sa spomínalo na spisovateľa Ladislava MŇAČKA | url = https://snn.sk/v-rimavskej-sobote-a-lukovistiach-sa-spominalo-na-spisovatela-ladislava-mnacka/ | dátum vydania = 2024-07-04 | dátum prístupu = 2026-02-27 | jazyk = sk-SK}}</ref> == Dielo == === Romány === * [[1959]]{{--}}''Smrť sa volá Engelchen'', preslávený román opierajúci sa o autorove vlastné skúsenosti z vojny, preložený do mnohých svetových jazykov; opisuje osud valašskej obce Ploštiny, spojený s problematikou partizánskeho hnutia na moravsko-sliezskom pomedzí; výborne psychologicky prekreslení hlavní hrdinovia – partizán Voloďa (zosobnenie autora, ktorý sa vyrovnáva s tým, že partizáni Ploštinu opustili a tým vydali dedinčanov napospas perzekúciám) a židovka Marta, ktorá ho miluje, no získava pre partizánov správy od Nemcov za cenu intímneho vzťahu s gestapákom.{{#tag:ref|Ladislav Mňačko dáva osobe zodpovednej za ploštinský masaker meno ''„Engelchen“'' a dôstojník SS je popísaný ako výrobca huslí z Klingenthalu. Reálnym páchateľom bol [[Kurt Werner Tutter|Werner Tutter]], ktorý bol po vojne v Bratislave odsúdený (nie za zločiny v Ploštine) na 6 rokov, bol naverbovaný ako agent [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] a v roku 1954 mu bol československými úradmi umožnený odchod do [[Západné Nemecko (1949 – 1990)|Západného Nemecka]]. [[Kurt Werner Tutter|Tutterova]] vina vyšla najavo v roku [[1962]], no po zásahu [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] bolo trestné stíhanie prerušené. Zostáva nejasné, či úplne odlišný pôvod pripisovaný vojnovému zločincovi v literárnej fikcii bol úmyselný alebo náhodný.<ref name="Pajtinka">{{Citácia knihy|titul=Šípkovské inferno|priezvisko=Pajtinka|meno=Ľubomír|vydavateľ=Vydavateľstvo Štandard|miesto=Bratislava|rok=2023|isbn=978-80-8170-104-7}}</ref>{{rp|238}}|group=pozn.}} * [[1966]]{{--}}''Nočný rozhovor'' * [[1968]]{{--}}''Ako chutí moc'', románový pamflet; otrasné podobenstvo, akú hypnotizujúcu moč môže mať totalitný režim. Fotograf Frank sa na pohrebe svojho bývalého priateľa, v posledných rokoch života komunistického funkcionára a morálnej trosky, zamýšľa nad tým, čo je to moč a čo je jej dôsledkom. Predlohou románového funkcionára Galoviča bol slovenský komunistický politik [[Pavol David]]. * [[1972]]{{--}}''Súdruh Münchhausen'', satirický román s [[George Orwell|orwellovským]] nádychom; groteskný sprievodca povojnovými dejinami [[Komunistická strana Československa|KSČ]], kde vystupujú skutočné historické osoby, s len ľahko pozmenenými menami (Husár – [[Gustáv Husák]], Gotles – [[Klement Gottwald]]...) === Politické reportáže === * [[1949]]{{--}}''Izrael'' * [[1950]]{{--}}''Albánska reportáž'' * [[1950]]{{--}}''[[Proces proti velezradným fabrikantom, veľkostatkárom a zapredancom]] ([[Viliam Žingor|Žingor]] a jeho spoločníci pred Štátnym súdom)'' (vydalo Povereníctvo spravodlivosti). Podľa svojich vlastných slov v knihe od Jozefa Leikerta − zlyhal. Dal sa zneužiť na politickú objednávku ÚV KSS, a preto s odstupom mnohých rokov skonštatoval: „na Žingorovej tragédii som sa podieľal aj ja – čiže aj ja som zabil Viliama Žingora.“ * [[1954]]{{--}}''Dobrodružstvo vo Vietname'' * [[1955]]{{--}}''Vody Oravy'', popisuje budovanie socializmu na Slovensku * [[1958]]{{--}}''Ďaleko je do Whampoa'' * [[1960]]{{--}}''U2 sa nevracia'', komentuje zostrelenie amerického výzvedného lietadla pri [[Sverdlovsk]]u [[1. máj]]a [[1960]] a proces s pilotom [[Francis Gary Powers|Powersom]] * [[1961]]{{--}}''Já, [[Adolf Eichmann]]'', reportáž o jeruzalemskom procese s pôvodcom vrážd miliónov Židov * [[1962]]{{--}}''Kde končia prašné cesty'', reportáže zo súčasného Slovenska * [[1963]]{{--}}''Oneskorené reportáže'', reakcie na vykonštruované procesy v 50. rokoch. Ladislav Mňačko v poviedke Svedok opisuje súdny proces s bývalým príslušníkom [[Rýchla divízia|Rýchlej divízie]] a neskorším partizánskym veliteľom obvineným z [[Zločiny slovenských vojakov na východnom fronte|vrážd sovietskych zajatcov]] na východnom fronte kvôli ranám z milosti, usvedčovaným pomocou zmanipulovaného svedka. Spôsob, ako boli vojaci Rýchlej divízie v tejto Mňačkovej knihe vykreslení, sa však nepáčil [[Ferdinand Čatloš|Ferdinandovi Čatlošovi]], ministrovi obrany [[Slovenská republika (1939 – 1945)|vojnového Slovenského štátu]], ktorý sa snažil s Mňačkom aj stretnúť, no ten ho neprijal.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=JAŠEK|meno=Peter|titul=Slovenskí generáli 1939-1945|vydanie=1|vydavateľ=Ottovo nakladateľstvo|miesto=Bratislava|rok=2012|isbn=9788074512469|strany=52-125|priezvisko2=KINČOK,|meno2=Branislav|priezvisko3=Lacko|meno3=Martin|kapitola=Kapitola Ferdinand Čatloš, Slovenský štátnik a národovec}}</ref> * [[1979]]{{--}}''Na východ od Inturistu'' === Eseje === * [[1958]]{{--}}''Čo nebolo v novinách'' * [[1968]]{{--}}''Agresori'' * [[1968]]{{--}}''Siedma noc. Skúsenosti a obžaloba jedného komunistu'', v tejto politickej eseji navodil atmosféru posledného augustového týždňa roku [[1968]] === Poviedky a novely === * [[1957]]{{--}}''Marxova ulica'', zbierka poviedok s autobiografickými prvkami zo života prostých ľudí, v nich do značnej miery idealizuje bratstvo so [[Sovietsky zväz|ZSSR]]; príbeh sa vždy končí na Marxovej ulici, ktorá symbolizuje bezpečie domova * [[1965]]{{--}}''Dlhá biela prerušovaná čiara'', novela, zamyslenie sa nad unáhlenosťou života * [[1966]]{{--}}''Nočný rozhovor'' * [[1966]]{{--}}''Jazvy ostali'', protifašistické poviedky vybrané z kníh ''Kde končia prašné cesty'' a ''Oneskorené reportáže'' * [[1973]]{{--}}''Jeden prežije'', poviedky * [[1976]]{{--}}''Slávnostný prejav'' – parodická próza, satira na západný životný štýl * [[1978]]{{--}}''Gigant'', parodická próza, „superthriller“ parodujúci bestsellerovú [[Literatúra|literatúru]] === Scenáre === * [[1972]]{{--}}''Smrť ministra'' * [[1972]]{{--}}''Maják'' * [[1973]]{{--}}''Niekto ma chce zabiť'' === Básne === * [[1946]]{{--}}''Bubeníci toreádori'' * [[1950]]{{--}}''Piesne ingotov'' * [[1954]]{{--}}''Bubny a činely'' === Divadelné hry === * [[1953]]{{--}}''Mosty na východ'' * [[1954]]{{--}}''Živá voda'' === Romány v nemčine po roku 1970 === * ''Die siebente Nacht.'' Erkenntnis und Anklage eines Kommunisten. Aus dem slowakischen Originalmanuskript übersetzt von Adolf Maldess. Molden, Wien / Frankfurt / Zürich 1968. (Rowohlt, Reinbek bei Hamburg 1970, <nowiki>ISBN 3-499-11344-9</nowiki>. (rororo 1344/1345)) * ''Der Vorgang.'' Roman. (Aus dem slowakischen Manuskript übersetzt von Erich Bertleff), Kindler, München 1970. * ''Der Gigant.'' Roman. (Deutsche Bearbeitung: Katerina Horbatsch), Ullstein TB 22869, Berlin 1992, <nowiki>ISBN 3-548-22869-0</nowiki>. === Sfilmované v nemčine po roku 1970 === * 1971: ''Die Entführung''. Drama, Fernsehfilm * 1972: ''Der Tod des Ministers''. Drama, Fernsehfilm * 1972: ''Der Leuchtturm''. Fernsehfilm * 1973: ''Der Vorgang''. Novelle, Fernsehfilm * 1974: ''Das einsame Haus''. Drama, Fernsehfilm * 1974: ''Die Rache''. Kurzgeschichte, Fernsehfilm * 1977: ''Flucht''. Drehbuch, Fernsehfilm * 1994: ''Rochade''. Novelle * 1995: ''Jak chutná smrt''. Thriller == Poznámky == <references group="pozn." /> == Referencie == {{referencie}} ==Pozri aj== * [[Proces s Dr. Ladislavom Galanom]] == Externé odkazy == * {{slc autor|ladislav-mnacko}} * [https://domov.sme.sk/c/5098845/stat-terorista-zabijal-a-unasal-aj-vlastnych.html Mňačko odišiel do exilu trikrát] – článok v denníku ''SME'' (2009) {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Mňačko, Ladislav}} [[Kategória:Slovenskí básnici]] [[Kategória:Slovenskí scenáristi]] [[Kategória:Slovenskí dramatici]] [[Kategória:Slovenskí spisovatelia]] [[Kategória:Slovenskí publicisti]] 8bmibb6mxgn54y6e0oy3v5xu7p30r1k 0 33271 8198319 8133391 2026-04-14T16:02:59Z Andrej-airliner 43530 wl. 8198319 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kozmická misia | názov misie = Apollo 1 | znak = Apollo 1 (15011919460).jpg | volací znak = | posádka = 3 | velmodul = CM-012 | servmodul = SM-012 | lunarmodul = | raketa = [[Saturn IB]] SA-204 | kozmodróm = [[Cape Canaveral Air Force Station|Cape Kennedy]] | rampa = [[štartovací komplex 34 na Cape Canaveral Air Force Station|LC-34]] | štart = [[21. február]] [[1967]] (plánovaný) | pristátie = [[7. marec]] 1967 (plánované) | perigeum = 220 [[kilometer|km]] (plánované) | apogeum = 300 [[kilometer|km]] (plánované) | doba obehu = 89,7 minút (plánovaná) | inklinácia = 31° (plánovaná) | obehy = | hmotnosť = {{kg|20412}} (veliteľský a servisný modul) | foto posádky = Apollo1-Crew 01.jpg | popis = Zľava doprava: Grissom, White a Chaffee | nasledujúca = [[Apollo 4]] | predchádzajúca = [[AS-202]] | trvanie = 14 dní (plánované) }} '''Apollo 1''', pôvodne označované ako '''AS-204''', mal byť prvý [[Spojené štáty|americký]] [[kozmický let s ľudskou posádkou|pilotovaný kozmický let]] v rámci [[Program Apollo|programu Apollo]]. Skončil tragickou nehodou na štartovacej rampe počas predletovej skúšky. Dňa [[27. január]]a [[1967]] sa posádka pripravovala vnútri kabíny, ktorá sa nachádzala na vrchole [[nosná raketa|nosnej rakety]] [[Saturn IB]] na [[štartovací komplex 34 na Cape Canaveral Air Force Station|štartovacom komplexe 34]]. V dôsledku chyby na kabeláži kabíny preskočila iskra, ktorá v atmosfére tvorenej čistým [[kyslík]]om spôsobila požiar, pri ktorom všetci traja [[kozmonaut|astronaut]]i zahynuli. == Posádka == * {{minivlajka|USA}} [[Virgil Ivan Grissom|Gus Grissom]] (3), [[Funkcia kozmonautov v posádkach#Veliaci pilot|veliaci pilot]] † * {{minivlajka|USA}} [[Edward Higgins White|Edward H. White II]] (2), [[Funkcia kozmonautov v posádkach#Senior pilot|senior pilot]] † * {{minivlajka|USA}} [[Roger Bruce Chaffee|Roger B. Chaffee]] (1), [[Funkcia kozmonautov v posádkach#Pilot|pilot]] † {{Malé|(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)}} === Prvá záložná posádka (apríl – december 1966) === * {{minivlajka|USA}} [[James Alton McDivitt|James A. McDivitt]], veliaci pilot * {{minivlajka|USA}} [[David Randolph Scott|David R. Scott]], senior pilot * {{minivlajka|USA}} [[Russell Louis Schweickart|Russell L. „Rusty“ Schweickart]], pilot Táto posádka potom letela na [[Apollo 9|Apolle 9]]. === Druhá záložná posádka (december 1966 – január 1967) === * {{minivlajka|USA}} [[Wally Schirra|Walter M. „Wally“ Schirra, Jr.]], veliaci pilot * {{minivlajka|USA}} [[Donn Fulton Eisele|Donn F. Eisele]], senior pilot * {{minivlajka|USA}} [[Ronnie Walter Cunningham|Walter Cunningham]], pilot Táto posádka potom letela na [[Apollo 7|Apolle 7]]. == Emblém misie == Emblém pre Apollo 1, v tom čase známe pod označením AS-204 (AS = Apollo-Saturn), navrhla posádka v [[jún]]i [[1966]] za asistencie Allena Stevensa, ktorý bol zamestnancom firmy [[North American Aviation]]. Letový emblém zobrazuje [[kozmická loď|kozmickú loď]] [[Apollo (kozmická loď)|Apollo]] na [[obežná dráha|obežnej dráhe]] [[Zem]]e, ktorá letí nad juhovýchodom [[Spojené štáty|Spojených štátov]], čo symbolizuje začiatočný bod misie – [[Florida|Floridu]]. Na embléme možno nájsť aj [[Mesiac]], ktorý predstavuje cieľ [[program Apollo|programu Apollo]]. V pozadí sú umiestnené hviezdy a pruhy [[vlajka Spojených štátov|vlajky Spojených štátov]]. V žltom medzikruží sú napísané mená [[kozmonaut|astronautov]] a názov misie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Ota Kéhar | odkaz na autora = | titul = Apollo 1 | url = http://astronomia.zcu.cz/kosmolety/apollo/2440-apollo-1 | vydavateľ = astronomia.zcu.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-07-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Prípravy na let == V roku [[1967]] bol nevyhlásený súboj o Mesiac medzi Spojenými štátmi a [[Sovietsky zväz|Sovietskym zväzom]] v plnom prúde. Preto vývoj novej kozmickej lode na mesačnú výpravu prebiehal vo veľkej rýchlosti. Prvá kozmická loď bola dodaná na [[kozmodróm]] [[Cape Canaveral Air Force Station|Cape Kennedy]] už v [[august]]e 1966. Objednávku získala firma North American Aviation napriek tomu, že nevyhrala výberové konanie. Dokázala si pomôcť vďaka zákulisným jednaniam. [[Súbor:The Apollo 204 (Apollo 1) crew.jpg|thumb|left|Hlavná posádka Apolla 1 (AS-204), 21. marec 1966. Zľava doprava: [[Virgil Ivan Grissom|Gus Grissom]], [[Edward Higgins White|Edward White]] a [[Roger Bruce Chaffee|Roger Chaffee]]]] V [[január]]i 1966 menoval asistent riaditeľa pre operácie letových posádok [[Deke Slayton]] posádku prvého pilotovaného letu programu Apollo. Veliacim pilotom misie Apollo 1 (AS-204) sa stal [[Virgil Ivan Grissom|Gus Grissom]], senior pilotom [[Edward Higgins White|Edward White]] a pilotom [[Donn Fulton Eisele|Donn Eisele]]. Počas tréningu na palube špeciálne upraveného lietadla [[Boeing KC-135 Stratotanker|KC-135]] na simuláciu [[beztiažový stav|beztiažového stavu]] si však Eisele dvakrát vykĺbil rameno a [[27. január]]a musel podstúpiť operáciu. Slayton na jeho miesto dosadil [[Roger Bruce Chaffee|Rogera Chaffeeho]]. Zloženie posádky Apolla 1 [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] zverejnila [[21. marec|21. marca]] 1966. V záložnej posádke sa začali pripravovať [[James Alton McDivitt|Jim McDivitt]], [[David Randolph Scott|David Scott]] a [[Russell Louis Schweickart|Russell Schweickart]]. Apollo 1 malo byť prvým pilotovaným letom kozmickej lode Apollo Block I na obežnej dráhe Zeme. [[Súbor:Apollo 1 prayer.jpg|thumb|Posádka Apolla 1 vyjadrila svoje obavy z problémov [[kozmická loď|kozmickej lode]] tým, že riaditeľovi [[program Apollo|programu Apollo]] [[Joseph Francis Shea|Joeovi Sheaovi]] predložila túto paródiu portrétu]] Oficiálny výcvik posádok pre program Apollo sa začal [[1. máj]]a 1966. Ako prvá začala trénovať posádka Apolla 1. Na rozdiel od predchádzajúceho [[program Gemini|programu Gemini]] mali byť misie programu Apollo dlhšie (12 – 14 dní), ale predbežne sa na rozdiel od Gemini nepočítalo s nijakými [[výstup do otvoreného vesmíru|výstupmi do otvoreného vesmíru]]. Okrem toho, že AS-204 mal byť prvý americký [[kozmický let s ľudskou posádkou|kozmický let]] s trojčlennou posádkou, na jeho palube mala byť po prvýkrát použitá [[televízia (prenos)|televízna]] [[kamera (prístroj)|kamera]] RCA. Okrem toho sa mal po prvýkrát skúšať systém spojovacích zariadení. Počítalo sa, že výsledná obežná dráha, na ktorú bude kozmická loď Apollo navedená, bude mať výšku 370 – {{km|435|m}}. Náplňou letu mali byť predovšetkým lekárske experimenty, ale aj [[astronómia|astronomické]] merania a pozorovania Zeme. Dňa [[29. september|29. septembra]] 1966 NASA zverejnila zloženie posádky misie Apollo 2 (AS-205), ktorá mala byť druhým pilotovaným letom lode Apollo Block I na obežnej dráhe Zeme. Za veliaceho pilota bol určený [[Wally Schirra|Walter Schirra]] (prezývaný „Wally“), senior pilotom sa stal Donn Eisele a pilotom [[Ronnie Walter Cunningham|Walter Cunningham]]. Nakoniec sa už [[15. november|15. novembra]] rozhodlo, že ďalší let Apolla Block I je nadbytočný a ruší sa. NASA tieto zmeny oficiálne oznámila [[22. december|22. decembra]]. Schirra, Eisele a Cunningham prešli do záložnej posádky Apolla 1 (AS-204){{#tag:ref|Schirra to vtedy ťažko niesol, pretože nechcel slúžiť v záložnej posádke ako nejaký nováčik. V tom období totiž otvorene hovoril, že čoskoro chce odísť z oddielu astronautov, ale Slayton ho nakoniec prehovoril, aby ešte zostal. ''„Wally nebol zvyknutý hrať druhé husle, Donn a ja sme však boli doslova nadšení, že sme konečne členmi posádky kozmického letu, hoci len záložnej,“'' spomínal po rokoch Cunningham.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Přibyl | meno = Tomáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Dobytie Mesiaca : príbeh programu Apollo | vydanie = 1 | vydavateľ = Lindeni | miesto = V Bratislave | rok = 2019 | počet strán = 252 | url = | isbn = 978-80-566-1174-6 | kapitola = Apollo 7 – Vzbura na palube | strany = 54 | jazyk = }}</ref><ref name="stoplusjednicka-apollo-7-prvni-let-s-posadkou-co-bylo">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Straka | meno = Vít | autor = | odkaz na autora = | titul = Apollo 7, první let s posádkou: Co bylo příčinou špatné nálady velitele Schirry | url = https://www.stoplusjednicka.cz/apollo-7-prvni-let-s-posadkou-co-bylo-pricinou-spatne-nalady-velitele-schirry | vydavateľ = stoplusjednicka.cz | dátum vydania = 2018-11-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-10-23 | miesto = | jazyk = }}</ref>|group=pozn.}} a McDivitt, Scott a Schweickart sa presunuli na misiu Apollo 2 (AS-205/208). V dňoch [[15. december|15.]] až [[16. december|16. decembra]] sa v [[Johnsonovo vesmírne stredisko|Stredisku pilotovaných letov]] (''Manned Spacecraft Center'') v [[Houston]]e konala tlačová konferencia, na ktorej hlavná a záložná posádka opísala nadchádzajúcu misiu a odpovedala na otázky novinárov. Apollo 1 sa plánovalo ako misia s otvoreným koncom v trvaní až 14 dní, pričom manažéri misie mali počas prvých šiestich obletov Zeme vyhodnocovať stav posádky a kozmickej lode na každom oblete, aby určili, či let môže pokračovať. Ak by všetko prebiehalo podľa plánu, manažéri by potom vyhodnocovali ich stav každý deň až do maximálnej dĺžky letu 14 dní. Medzi hlavné ciele misie patrilo preukázanie spôsobilosti kozmickej lode a testovanie veľkého motora servisného modulu, ktorý by pri budúcich lunárnych misiách plnil kritické úlohy pri navádzaní Apolla na [[selenocentrická dráha|obežnú dráhu Mesiaca]] a potom pri návrate na dráhu k Zemi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 55 Years Ago: Two Months Until Apollo 1 | url = https://www.nasa.gov/humans-in-space/55-years-ago-two-months-until-apollo-1/ | vydavateľ = nasa.gov | miesto = | dátum vydania = 2021-12-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-03-25 | jazyk = }}</ref> == Predštartovné problémy s kozmickou loďou == [[Súbor:AS-204 - hatch.jpg|thumb|left|Dvojitý systém otvárania prielezu Apolla 1]] Loď Apollo 204 mala množstvo problémov prameniacich z nedotiahnutej konštrukcie. Veľa úprav prebehlo na poslednú chvíľu. Kabína samotná obsahovala množstvo horľavých materiálov (napr. [[nylon]] a [[suchý zips]]), na viacerých miestach sa nachádzali nechránené káble bez uchytenia spojené len izolačnou páskou. Na káble sa šliapalo a bežne sa o seba treli. Loď mala tiež nevyhovujúcu konštrukciu vstupného prielezu, ktorá neumožňovala rýchle otvorenie dverí, a tým znemožňovala prípadnú evakuáciu. Pôvodné plány síce počítali s tým, že kabína bude mať jednoduché dvere vyklápané smerom von, ktoré sa budú dať otvoriť za 60 sekúnd. Toto rozhodnutie sa však zmenilo po lete [[Mercury-Redstone 4]], kedy sa po pristátí kabíny na morskej hladine dvere samovoľne otvorili. Do kabíny začala vnikať voda a potopila sa. Astronaut (zhodou okolností to bol Gus Grissom) sa našťastie stihol zachrániť na poslednú chvíľu pred utopením. V snahe zabrániť podobnej udalosti alebo dokonca náhodnému otvoreniu počas letu vesmírom pri zlyhaní uzatváracieho mechanizmu, technici zvolili tento zložitý systém. Takto riešený prielez navyše neumožňoval výstup do voľného priestoru. Z toho dôvodu začal vývoj nových, jednoplášťových dverí, ktoré sa však dokončiť až pre niektorý z ďalších letov.{{#tag:ref|Už v období príprav na misiu Apollo 1 začínal mať Wally Schirra, veliteľ záložnej posádky, zlú predtuchu. ''„Ja ti neviem, Gus,“'' povedal Schirra, keď sa raz stretol s Grissomom a riaditeľom programu Apollo [[Joseph Francis Shea|Joeom Sheaom]] v ubytovacích priestoroch pre posádky v [[Kennedyho vesmírne stredisko|Kennedyho vesmírnom stredisku]]. ''„Na tej lodi nie je nič zlého, na čo by som mohol ukázať prstom, ale som ti z nej nejako nesvoj. Niečo mi tam jednoducho správne nezvoní.“''<ref name="kosmonautika-Apollo-1">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Apollo 1 | url = https://kosmonautika.cz/a1text.html | vydavateľ = kosmonautika.cz | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-03-25 | jazyk = }}</ref>|group=pozn.}} [[Súbor:Apollo 1 crew in simulator.jpg|thumb|Chaffee (vľavo), White (v strede) a Grissom trénujú v simulátore veliteľského modulu, 19. január 1967]] Niekoľko mesiacov pred tragickým testom lode sa uskutočnilo konanie medzi NASA a North American Aviation. Hlavným bodom bola záverečná správa o pripravenosti lode. Zo strany NASA boli vznesené pripomienky (podľa niektorých informácií došlo aj k hádke – protokol z rokovania nebol doteraz oficiálne zverejnený) najmä na použitie horľavých materiálov v kabíne. Tomuto sa však zástupcovia North American Aviation zo všetkých síl bránili. Požadované zmeny sa v skutočnosti rovnali kompletnej prestavbe kabíny, ktorá by okrem finančných aspektov priniesla aj oneskorenie v dodávkach a NASA trvala na dodržiavaní termínov. Materiál preto označili ako uspokojivý a pridali varovanie, že ďalšie požiadavky môžu ohroziť termín stanovený [[prezident Spojených štátov|prezidentom]] [[John Fitzgerald Kennedy|Johnom F. Kennedym]], a to dopraviť [[Američania (USA)|Američana]] na Mesiac a späť do konca desaťročia. Reakciou zo strany NASA bolo konštatovanie, že suché zipsy, ktoré „horia ako papier a prskajú pri tom na všetky strany“, by v North American mohli odstrániť aspoň z blízkosti elektrických rozvodov. Budúca posádka navyše zistila, že loď kvôli množstvu úprav a zmien vôbec nezodpovedá usporiadaniu simulátora, na ktorom cvičila. Z tohto dôvodu odmietal veliaci pilot Gus Grissom ďalej trénovať na simulátore. Aj počas príprav v [[Kennedyho vesmírne stredisko|Kennedyho vesmírnom stredisku]] astronauti a technici neustále odstraňovali aspoň niektoré z množstva porúch a problémov. Už po prvotnej inšpekcii bolo jasné, že prvý plánovaný termín štartu na jeseň 1966 nie je možné stihnúť. Ráno pred simulovaným odpočítavaním prebiehali diskusie o tom, či sa skúšky priamo v kabíne okrem astronautov zúčastní ešte jedna alebo dve osoby navyše. Grissom totiž vyzval riaditeľa programu Apollo [[Joseph Francis Shea|Joea Sheau]], aby sa s nimi zúčastnil simulovaného štartu a na vlastné oči sa tak presvedčil, že loď stále trpí množstvom nedostatkov. Shea odmietol s tým, že bude všetko pozorne sledovať z riadiaceho bunkra. Riaditeľ operácií letových posádok Deke Slayton však uvažoval o tom, či bude test sledovať priamo z kabíny. Ďalším možným kandidátom bol letový riaditeľ [[Gene Kranz]]. Napokon sa však rozhodlo, že v kabíne nikto nebude okrem posádky. Jediné miesto, kde by sa mohla nachádzať štvrtá osoba bolo totiž pod kreslami astronautov a hlavný problém bol ten, že pre neho by nebolo k dispozícii komunikačné zariadenie a bez komunikačného zariadenia by jeho prítomnosť nemala žiaden zmysel. == Simulované odpočítavanie == [[Súbor:Apollo 1 crew crosses access arm.jpg|thumb|Jedna z posledných fotografií posádky nastupujúcej do veliteľského modulu Apolla 1 na vrchole [[nosná raketa|rakety]] [[Saturn IB]], 27. január 1967]] Skúšobné odpočítavanie, ktoré začalo [[27. január]]a 1967 bolo jedným z mnohých testov. Kabína sa nachádzala na [[štartovací komplex 34 na Cape Canaveral Space Force Station|štartovacom komplexe 34]] na vrchole [[nosná raketa|nosnej rakety]] [[Saturn IB]]. Keďže išlo len o skúšobné odpočítavanie, raketa nebola natankovaná pohonnými hmotami, pretože by to bolo príliš drahé, nebezpečné a navyše úplne zbytočné. Rovnako nebolo nijaké palivo ani v nádržiach raketových motorov samotnej lode. Z tohoto dôvodu nebol tento test považovaný za nebezpečný, a tak sa ho nezúčastňovali záchranné tímy, [[lekár]]i a [[hasič]]i. Ani ich prítomnosť by však nehode s najväčšou pravdepodobnosťou nezabránila. Vnútri kabíny bola atmosféra tvorená čistým [[kyslík]]om, ktorý navyše bol pod [[tlak]]om viac než 1 [[atmosféra (jednotka)|atmosféra]], presnejšie 110 % [[atmosférický tlak|atmosférického tlaku]]. Bežný prevádzkový tlak je iba tretinový – netypicky veľký tlak bol počas odpočítavania v kabíne preto, aby sa zistili prípadné netesnosti v plášti lode. Už pri vstupe do kabíny si astronauti všimli zvláštny zápach. Nasledoval rozbor [[vzduch]]u, ale technici nenašli nič mimoriadne. Zápach bol z kabíny vysatý bez ďalšieho vyšetrovania. Tento problém spôsobil zdržanie samotného testu približne o jednu hodinu. Do ľavého sedadla kozmickej lode si sadol Grissom, do pravého Chaffee a v strednom sedadle medzi nimi zaujal svoje miesto White.{{#tag:ref|Tesne pred tým, než Grissom 27. januára 1967 nastúpil do kabíny Apolla, ho Wally Schirra zadržal. Schirrovi sa konštrukcia poklopov prielezu do kabíny lode veľmi nepáčila. Podľa neho mal byť konštruovaný s rýchlootváracím explozívnym mechanizmom, ktorý fungoval rýchlo ako ten, čo sa používal na kozmických lodiach [[Mercury (kozmická loď)|Mercury]]. Schirra mal z kabíny Apolla 1 zlý pocit. ''„Počúvaj ma, Gus,“'' povedal Wally svojmu kamarátovi. Bude ti to trvať minimálne deväťdesiat sekúnd, než všetky tie poklopy otvoríš. Keby sa vyskytol problém, napríklad aj komunikačný, vylezte hneď von z kabíny, kým sa to nevyrieši. ''„Rozumel si?“'' ''„Rozumel.“'' vypočul si kamarátovo varovanie Grissom a nastúpil do kabíny.<ref name="kosmonautika-Apollo-1"/>|group=pozn.}} Skúška mala končiť nácvikom núdzového opustenia kozmickej lode. Testy trvali celkovo päť a pol hodiny, pričom najvážnejšou poruchou, kvôli ktorej bolo nutné v čase T-11 sekúnd prerušiť odpočítavanie bolo zlé spojenie. ''„Ako sa dostaneme na Mesiac, keď sa nemôžeme dohovoriť ani medzi dvoma alebo troma budovami?“'' nahnevane sa opýtal Grissom. Technici sa pokúšali vyriešiť problém. Nehoda sa odohrala v priebehu tejto prestávky. == Nehoda == [[Súbor:Apollo 1 – Exterior view of spacecraft after fire.jpg|thumb|upright|left|Poškodený veliteľský modul Apolla 1 po nehode]] [[Súbor:Apollo 1 fire.jpg|thumb|220px|Pohľad dovnútra zhorenej kabíny]] [[Súbor:Apollo One Recording.ogg|thumb|Zvukový záznam z kabíny začínajúci komunikáciou Grissoma. Prvú zmienku o požiari je možné počuť v čase 01:05]] Prvá netypická udalosť, ktorú si však až dodatočne všimla vyšetrovacia komisia, sa odohrala v čase 18:30:21 miestneho času (23:30:21 [[koordinovaný svetový čas|svetového času]]). Vtedy sa Whiteovi prudko zvýšil [[pulz]] a [[dýchanie]]. Je možné, že zaregistroval prvé náznaky problému. V tej istej chvíli sa začal hýbať aj Grissom. V čase 18:30:54 zrazu na jednom elektrorozvodnom okruhu prudko pokleslo [[elektrické napätie|napätie]]. To naznačovalo, že niekde nastal [[skrat]]. Po asi desiatich sekundách nasledoval výkrik Chaffeeho: ''„Požiar! Máme požiar na palube!“'' White rýchlo opustil sedadlo a začal otvárať vstupný prielez. O niekoľko sekúnd automatika spustila poplach. V čase 18:31:12 došlo k výraznému nárastu teploty a tlaku na palube. Čistý kyslík veľmi podporoval horenie. Toto si uvedomoval aj Grissom, ktorý sa pokúšal otvoriť vyrovnávací ventil, a tým umožniť premiešanie vzduchu vonku a vnútri kabíny. Oheň mu však zablokoval cestu. V čase 18:31:16 vykríkol Chaffee: ''„Máme tu hrozný požiar! Dostaňte nás odtiaľto! Horíme!“'' O tri sekundy sa ozval výkrik, čo bolo posledné zvukové spojenie s kabínou. White za pomoci Grissoma sa stále pokúšal otvoriť vstupný prielez, ale tlak už dosahoval hodnotu 200 – 275 % atmosférického tlaku, a preto nebolo možné dvere otvárané dovnútra vyklopiť. Kabína nebola stavaná na tieto podmienky, a tak jej stena praskla. Vyvalil sa dym, a technikov, ktorí sa snažili pomôcť z tzv. bielej miestnosti, z ktorej sa nastupuje do lode, zasiahla tlaková vlna, žiar a kvapky roztaveného materiálu. Prielez sa podarilo vypáčiť po 5 minútach, pričom väčšina z prítomných skončila s otravou dymom v nemocnici, pretože ich ochranné masky boli určené na ochranu pri úniku paliva, nie pre nasadenie v dyme z požiaru a prepúšťali dym. Hasiť nebolo potrebné, pretože oheň vyčerpal všetok kyslík a zhasol. Astronauti utrpeli popáleniny, nie však smrteľné. Smrť nastala udusením dymom. == Príčina == Pravdepodobnou príčinou požiaru bolo poškodenie izolácie kábla blízko vstupného otvoru. Ďalším podozrivým bola kabeláž nachádzajúca sa pod sedadlom Grissoma. Ďalšou možnou príčinou je nečistota v jednom kábli, ktorá spôsobila lokálne zvýšenie prúdu v kábli a jeho prehriatie. Vzhľadom na deštrukciu interiéru nebolo možné celkom presne určiť presné miesto. Káble, ktoré boli celkom voľne vedené po celej lodi, sa mohli prehriať prakticky kdekoľvek. Kabína bola plná horľavých materiálov, ktoré sa okamžite vznietili a horenie výdatne podporovala kyslíková atmosféra. == Následky == [[Súbor:Apollo1plaque.JPG|thumb|Pamätná doska venovaná posádke Apolla 1 na [[štartovací komplex 34 na Cape Canaveral Air Force Station|štartovacom komplexe 34]] na [[Cape Canaveral Air Force Station|Cape Canaveral]]]] Iróniou osudu v deň pohrebu posádky Apolla 1 zhoreli na [[Brooks Air Force Base|Brooksovej]] základni v [[Texas]]e dvaja vojenskí piloti pri pokuse v komore s kyslíkovou atmosférou. Na následky požiaru v atmosfére naplnenej kyslíkom zomrel v roku [[1961]] aj sovietsky kozmonaut [[Valentin Vasilievič Bondarenko|Valentin Bondarenko]], keď po ukončení lekárskych testov ním odhodený kúsok vaty namočený v [[etanol]]e dopadol na žeravú elektrickú dosku. Táto nehoda však bola Sovietskym zväzom dlho utajovaná. Po analýze príčin nehody došlo k prijatiu mnohých opatrení, z ktorých najvýznamnejšie bolo, že pre zmiernenie rizika požiaru bola atmosféra veliteľského modulu Apolla v čase, keď raketa stojí na štartovacej rampe alebo sa nachádza v predorbitálnej fáze vzletu, tvorená zmesou 60 % kyslíka a 40 % [[dusík]]a. Všetky horľavé materiály boli nahradené, napr. tzv. nehorľavou textíliou beta a vykonali sa zmeny v systéme otvárania vstupného prielezu. Prvý letový riaditeľ NASA, [[Christopher C. Kraft Jr.|Chris Kraft]], vyslovil zaujímavý názor, že požiar Apolla 1 podstatne urýchlil celý program Apollo. Dôkladným rozobratím lode po nehode sa totiž odhalilo množstvo ďalších porúch, ktoré by v prípade, keby let AS-204 odštartoval, sa odhaľovali až postupne. NASA rozhodla, že neuskutočnený tragický let AS-204 bude niesť označenie Apollo 1 a nasledujúci let, t. j. štvrtý uskutočnený let programu Apollo, ponesie označenie [[Apollo 4]]. Žiadnemu letu tak nebolo priradené označenie Apollo 2 či Apollo 3. Po nehode bola raketa Saturn IB odobratá zo štartovacej rampy a po vykonaní údržby sa použila pri lete [[Apollo 5]]. Prvým uskutočneným pilotovaným letom programu Apollo bol let [[Apollo 7]]. == Galéria == <center> <gallery> Súbor:Apollo 1 crew announcement presser prime and back-up March 21, 1966.jpg|Zľava doprava: Russell Schweickart, James McDivitt, Roger Chaffee, Edward White, Gus Grissom a Robert Gilruth na tlačovej konferencii v Stredisku pilotovaných letov (''Manned Spacecraft Center)'' v Houstone Súbor:Egress Training for Crew of AS-204.jpg|Posádka Apolla 1 (AS-204) pri výcviku v bazéne s maketou kabíny na Ellingtonovej základni v Houstone Súbor:APOLLO CREW (NAA) - ASTRONAUT EDWARD H WHITE - TRAINING (S66-40472).jpg|Zľava doprava: Chaffe, Grissom a White kontrolujú vybavenie kozmickej lode v továrni North American Aviation v Downey v Kalifornii Súbor:The prime crew for Apollo 204 pose during training.jpg|Zhora: Grissom, White a Chaffee počas výcviku v zariadení North American Aviation v Downey Súbor:Apollo One CM arrival KSC.jpg|Veliteľský modul CM-012, označený ''Apollo One'', po dodaní na Kennedyho vesmírne stredisko Súbor:The Apollo 204 crew is suited for an altitude chamber test.jpg|Zľava doprava: Grissom, White a Chaffee pripravení na skúšku vo vákuovej komore Súbor:Apollo 1 crew prepare to enter their spacecraft in the altitude chamber at Kennedy Space Center.jpg|Posádka Apolla 1 nastupuje do kabíny pred skúškou vo vákuovej komore v Kennedyho vesmírnom stredisku Súbor:Apollo 1 water egress training.jpg|Zľava doprava: White, Grissom a Chaffee pri výcviku s maketou kabíny v Mexickom zálive Súbor:Apollo 1 crew presser December 16, 1966.jpg|Nová záložná posádka Apolla 1 spolu s hlavnou posádkou na tlačovej konferencii v Stredisku pilotovaných letov. Zľava doprava: Walter Cunningham, Donn Eisele, Wally Schirra, Chaffee, White a Grissom Súbor:Apollo 1 CM undergoes final checkout at KSC 1.4.67.jpg|Kozmická loď Apollo 1 počas príprav na let Súbor:Apollo Spacecraft 012 hoisted to top of gantry at Pad 34.jpg|Inštalácia kozmickej lode Apollo 1 na raketu Saturn IB na štartovacej rampe 34 Súbor:Apollo 1 Grissom White and Chaffee in van en route to Pad 34 January 17 1967.jpg|Posádka Apolla 1 v špeciálne upravenej dodávke pri ceste na štartovaciu rampu Súbor:Apollo 1 astronauts pose for photographers during a media event at LC-34.jpg|Grissom (vľavo), White (v strede) a Chaffee pózujú na štartovacom komplexe 34 Súbor:Apollo 1 crew posing on stairs of command module simulator.jpg|Zdola: Grissom, White a Chaffee pred simulátorom v Kennedyho vesmírnom stredisku Súbor:Apollo 1 Grissom, Chaffee and White in simulator.jpg|Spredu: Chaffee, White a Grissom v simulátore Súbor:Apollo 1 crew arrive at pad for test on Jan 27 1967.jpg|Posádka Apolla 1 prichádza na štartovaciu rampu v deň nehody Súbor:Apollo 1's Command Module - GPN-2003-00057.jpg|Exteriér veliteľského modulu Apolla 1 sčernalý od ohňa po nehode Súbor:Apollo 1 damaged spacecraft.jpg|Pohľad do ohoreného interiéru kabíny Súbor:ASTRO GRISSOM, WHITE, CHAFFEE FROM KSC TO 135 KC 3.jpg|Prevoz pozostatkov astronautov z Cape Kennedy k nákladnému lietadlu Súbor:American flag flies at half-staff in front of the Project Management Building at the Manned Spacecraft Center.jpg|Americká vlajka na pol žrde v areáli Strediska pilotovaných letov </gallery> </center> == Poznámky == <references group="pozn."/> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * VÍTEK, Antonín, LÁLA, Petr. ''Malá encyklopedie kosmonautiky''. 1. vyd. Praha : Mladá fronta, 1982. 392 s. ISBN 23-079-82. == Pozri aj == * [[Kozmické havárie]] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Apollo 1}} == Externé odkazy == * [https://www.nasa.gov/mission/apollo-1/ Oficiálna stránka] {{eng icon}} * [http://spacefacts.de/cancelled/english/apollo-1.htm Apollo 1 na stránkach spacefacts.de] {{eng icon}} * [https://mek.kosmo.cz/pil_lety/usa/apollo/ap-1/index.htm Vývoj Apolla, požár Apolla 1 a bezpilotní zkoušky (A-4, 5 a 6)] {{ces icon}} {{Program Apollo}} {{DEFAULTSORT:Apollo 01}} [[Kategória:Program Apollo]] [[Kategória:Kozmické katastrofy]] [[Kategória:Katastrofy v 1967]] [[Kategória:Kozmonautika v 1967]] 6dcshv8ovab1ogad7flyv8ffk9nkzv9 0 33296 8198391 8194232 2026-04-14T17:09:57Z Andrej-airliner 43530 wl. 8198391 wikitext text/x-wiki {{Iné významy}} {{Infobox Kozmická misia | názov misie = Apollo 13 | velmodul = CM-109 | servmodul = SM-109 | lunarmodul = LM-7 | znak = Apollo 13-insignia.png | volací znak = veliteľský modul: ''Odyssey''<br />lunárny modul: ''Aquarius'' (Vodnár) | posádka = 3 | kozmodróm = [[Kennedyho vesmírne stredisko]] | rampa = [[Štartovací komplex 39 v Kennedy Space Center|LC-39A]] | raketa = [[Saturn V]] SA-508 | štart = [[11. apríl]] [[1970]], 19:13:00,61 [[koordinovaný svetový čas|UTC]] | pristátie = [[17. apríl]] 1970, 18:07:41 UTC<br />južná oblasť Tichého oceánu; 540 [[kilometer|km]] juhovýchodne od ostrova [[Niue]]<br />{{Súradnice|21|38|24|J|165|21|42|Z|type:event_dim:1500km|name=Miesto pristátia Apolla 13}} | trvanie = 5 dní, 22 hodín, 54 minút, 41 sekúnd | čas obehov mesiaca = | perigeum = | apogeum = | doba obehu = | inklinácia = | obehy = | obehy mesiaca = 0 | vzdialenosť = | hmotnosť = pozri [[#Parametre misie|parametre misie]] | foto posádky = Apollo 13 Prime Crew.jpg | popis = Zľava doprava: Lovell, Swigert a Haise | predchádzajúca = [[Súbor:Apollo 12 insignia.png|30px|link=Apollo 12]] [[Apollo 12]] | nasledujúca = [[Súbor:Apollo 14-insignia.png|30px|link=Apollo 14]] [[Apollo 14]] }} [[Súbor:The Original Apollo 13 Prime Crew - GPN-2000-001166.jpg|thumb|Pôvodná posádka Apolla 13. Zľava doprava: Lovell, Mattingly a Haise]] '''Apollo 13''' bolo siedmym [[Spojené štáty|americkým]] [[kozmický let s ľudskou posádkou|pilotovaným kozmickým letom]] v rámci [[program Apollo|programu Apollo]]. Jeho cieľom bolo uskutočniť tretie pristátie ľudskej posádky na povrchu [[Mesiac]]a, tentokrát v oblasti [[Fra Mauro]] na západnej pologuli. Počas letu ale došlo k [[explózia|výbuch]]u jednej z [[kyslík]]ových nádrží, ktorý vážne poškodil [[Apollo (kozmická loď)#Servisný modul|servisný modul]]. Následky výbuchu boli veľmi vážne. Nielen, že zabránili posádke splniť úlohu letu, ale ohrozili životy jej členov. [[Stredisko riadenia vesmírnych letov|Riadiace stredisko]] v [[Houston]]e muselo v priebehu nasledujúcich štyroch dní s vynaložením nesmierneho úsilia vyvinúť núdzové scenáre, vďaka ktorým sa podarilo posádku dopraviť živú naspäť na [[Zem]]. Napriek tomu, že misia Apollo 13 nesplnila zadanú úlohu, stal sa jej let legendou. Na motívy tejto udalosti, ktorú [[Jim Lovell]] opísal vo svojej knihe ''Lost Moon'' (doslova: ''Stratený Mesiac''), natočil režisér [[Ron Howard]] v roku [[1995]] film s názvom [[Apollo 13 (film)|''Apollo 13'']], v ktorom hlavnú úlohu Jima Lovella stvárnil herec [[Tom Hanks]]. == Posádka == * {{minivlajka|USA}} [[Jim Lovell|James A. Lovell, Jr.]] (4), [[Funkcia kozmonautov v posádkach#Kapitán|veliteľ]] * {{minivlajka|USA}} [[John Leonard Swigert|John L. „Jack“ Swigert]] (1), [[Funkcia kozmonautov v posádkach#Pilot veliteľského modulu|pilot veliteľského modulu]] * {{minivlajka|USA}} [[Fred Wallace Haise|Fred W. Haise, Jr.]] (1), [[Funkcia kozmonautov v posádkach#Pilot lunárneho modulu|pilot lunárneho modulu]] {{Malé|(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)}} Podľa zvyklostí v [[program Apollo|programe Apollo]] sa záložná posádka o tri lety neskôr stávala hlavnou posádkou. Preto by sme došli k tomu, že hlavná posádka Apolla 13 by mala byť záložná posádka [[Apollo 10|Apolla 10]], a to boli: * {{minivlajka|USA}} [[Gordon Cooper]], veliteľ * {{minivlajka|USA}} [[Donn Fulton Eisele|Donn F. Eisele]], pilot veliteľského modulu * {{minivlajka|USA}} [[Edgar Dean Mitchell|Edgar D. Mitchell]], pilot lunárneho modulu Prerozdeľovanie posádok mal na starosti [[Deke Slayton]]. Tomu sa ale nepáčilo počínanie [[Gordon Cooper|Gordona Coopera]] v úlohe záložnej posádky letu Apollo 10 kvôli jeho laxnému prístupu pri tréningu a [[Donn Fulton Eisele|Donna Eiseleho]] kvôli roztržkám medzi posádkou pri lete [[Apollo 7]] a kvôli jeho mimomanželskému pomeru. Toho chcel zaradiť až do letov [[Apollo Applications Program|programu Apollo Applications]], z ktorého sa nakoniec realizovali iba tri dlhodobé lety na [[kozmická stanica|vesmírnu stanicu]] [[Skylab]]. Preto Slayton zložil novú posádku Apolla 13, ktorá bola v zložení: * {{minivlajka|USA}} [[Alan Shepard|Alan B. Shepard, Jr.]], veliteľ * {{minivlajka|USA}} [[Stuart Allen Roosa|Stuart A. Roosa]], pilot veliteľského modulu * {{minivlajka|USA}} [[Edgar Dean Mitchell|Edgar D. Mitchell]], pilot lunárneho modulu Vedenie [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] však rozhodlo, že Shepard potrebuje viac času na výcvik k práci na Mesiaci. Preto sa Shepardova posádka presunula až na let [[Apollo 14]] a pôvodná posádka letu Apollo 14 (teda záložná o tri lety nižšie – [[Apollo 11]]) sa premiestnila na Apollo 13. Pilot veliteľského modulu záložnej posádky Apolla 11 [[William Alison Anders|William Anders]] bol však nahradený [[Thomas Kenneth Mattingly|Kenom Mattinglym]], pretože v NASA už nebol. Zloženie posádok Apolla 13 a 14 NASA zverejnila [[6. august]]a [[1969]]. Pôvodnú záložnú posádku tvorili: * {{minivlajka|USA}} [[John Watts Young|John W. Young]], veliteľ * {{minivlajka|USA}} [[John Leonard Swigert|John L. „Jack“ Swigert]], pilot veliteľského modulu * {{minivlajka|USA}} [[Charles Moss Duke|Charles M. Duke, Jr.]], pilot lunárneho modulu Sedem dní pred štartom sa pilot lunárneho modulu v záložnej posádke Charles Duke nakazil [[ružienka|rubeolou]] od jedného zo svojich detí. Keďže Ken Mattingly ako jediný nemal vytvorené protilátky, došlo k prehodeniu pilotov veliteľského modulu a Mattingly sa premiestnil do záložnej posádky a na jeho miesto nastúpil John Swigert. Mattingly letel teda až v [[Apollo 16|Apolle 16]] s Youngom a Dukom. === Záložná posádka === * {{minivlajka|USA}} [[John Watts Young|John W. Young]], veliteľ * {{minivlajka|USA}} [[Thomas Kenneth Mattingly|Thomas K. Mattingly II]], pilot veliteľského modulu * {{minivlajka|USA}} [[Charles Moss Duke|Charles M. Duke, Jr.]], pilot lunárneho modulu === Podporná posádka === * [[Vance DeVoe Brand|Vance D. Brand]] (CAPCOM) * [[Jack Robert Lousma|Jack R. Lousma]] (CAPCOM) * [[William Raid Pogue|William R. Pogue]] * [[Joseph Peter Kerwin|Joseph P. Kerwin]] (CAPCOM) * [[John Watts Young|John W. Young]] (CAPCOM) * [[Thomas Kenneth Mattingly|Ken Mattingly]] (CAPCOM) === Letoví riaditelia === * [[Gene Kranz]], biely tím (vedúci) * [[Glynn Lunney]], čierny tím * [[Milton Windler]], hnedý tím * [[Gerald D. Griffin|Gerry Griffin]], zlatý tím == Naplánovanie letu == [[Súbor:The Apollo 13 crew during a mission briefing.jpg|thumb|left|[[Jim Lovell|James Lovell]] (vľavo), [[Thomas Kenneth Mattingly|Ken Mattingly]] (v strede) a [[John Leonard Swigert|John Swigert]] (vpravo) počas jednej z predletových porád, 9. apríl 1970]] Hlavná posádka pripravovaná pre let Apolla 13 mala pôvodne iné zloženie. Pilotom [[Apollo (kozmická loď)#Veliteľský modul|veliteľského modulu]] mal totiž byť [[Thomas Kenneth Mattingly|Ken Mattingly]]. Tri dni pred štartom sa však zistilo, že sa posádka dostala do styku s infekciou [[ružienka|rubeoly]] a Ken Mattingly, ktorý ako jediný touto chorobou neprešiel a nemal tak dostatok protilátok, bol nahradený [[John Leonard Swigert|Johnom Swigertom]], ktorý sa pripravoval na rovnaký post ako člen záložnej posádky. Mattingly sa neskôr zúčastnil letu [[Apollo 16|Apolla 16]] vo funkcii pilota veliteľského modulu. Misie [[Apollo 8]], [[Apollo 10]] a [[Apollo 11]] leteli na Mesiac po tzv. bezpečnej translunárnej dráhe (''free-return trajectory''). To je taká dráha, ktorá privedie [[kozmická loď|kozmickú loď]] v prípade, že pri prelete okolo Mesiaca nezníži svoju [[rýchlosť]] zážihom motorov, naspäť do [[atmosféra Zeme|zemskej atmosféry]]. Túto dráhu po prvýkrát spomenul vo svojom románe ''[[Cesta na Mesiac]]'' [[Jules Verne]]. Má tú výhodu, že ak by došlo k poruche motorov kozmickej lode, nachádzajúcej sa na bezpečnej translunárnej dráhe, loď sa bez potreby ďalšieho [[raketové palivo|paliva]] vráti bezpečne naspäť na [[Zem]]. Bezpečná translunárna dráha má však aj svoje nevýhody. Možno sa po nej dostať iba na tzv. rovníkovú (ekvatoriálnu) [[selenocentrická dráha|obežnú dráhu okolo Mesiaca]], ktorá umožňuje pristátie iba v oblastiach ležiacich okolo jeho [[rovník]]a – teda v žiadnom prípade napríklad v oblasti [[Fra Mauro]], kam smerovalo Apollo 13. Ďalším argumentom proti používaniu bezpečnej translunárnej dráhy je skutočnosť, že vhodné [[štartovacie okno]], zohľadňujúce najmä svetelné podmienky v dobe štartu, pristátia na Mesiaci a pri návrate na Zem, nenastáva príliš často, čo obmedzuje frekvenciu štartov kozmickej lode na Mesiac. Lety [[Apollo 12]], Apollo 13 a [[Apollo 14]], tzv. H misie („H“ od slova hybrid), preto síce začali let po bezpečnej translunárnej dráhe, ale po určitej dobe ju opustili tak, aby mohli uskutočniť pristátie vo svojej cieľovej oblasti. Lety [[Apollo 15]], [[Apollo 16]] a [[Apollo 17]] sú tiež označované ako tzv. J misie. Tieto lety boli hneď navedené na translunárnu dráhu, ktorá nebola bezpečná. Zatiaľ čo Apollo 15 sa mohlo dostať na bezpečnú translunárnu dráhu pomocou riadiacich motorov [[Reactive Control System|RCS]] (''Reactive Control System''), Apollo 17 už letelo po dráhe natoľko odlišnej od bezpečnej translunárnej dráhy, že by malo problémy sa na ňu v prípade problémov dostať aj s využitím motorov pristávacieho stupňa [[Lunárny modul Apollo|lunárneho modulu]]. == Emblém misie == [[Súbor:Apollo 13 Flown Silver Robbins Medallion (SN-354).jpg|thumb|right|Emblém misie]] [[Apolón]], boh slnka v [[grécka mytológia|gréckej mytológii]], je v embléme znázornený ako slnko. Tri kone, ktoré tiahnu k Mesiacu, symbolizujú posádku Apolla 13. Symbol zároveň predstavuje Apolónových jazdcov, ktorí rozšírili svetlo poznania na celé ľudstvo. V ľavej časti emblému je umiestnený latinský nápis ''„Ex Luna, Scientia“'' (v preklade: „Z Mesiaca, poznanie“).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Ota Kéhar | odkaz na autora = | titul = Apollo 13 | url = http://astronomia.zcu.cz/kosmolety/apollo/2450-apollo-13 | vydavateľ = astronomia.zcu.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-07-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Prípravy na let == Prípravy na misiu Apollo 13 sa začali v polovici [[jún]]a [[1969]], kedy na [[Kennedyho vesmírne stredisko]] začali prichádzať prvé časti [[nosná raketa|nosnej rakety]] [[Saturn V]] s výrobným číslom SA-508. Zároveň sa začalo s jej zostavovaním vo [[Vehicle Assembly Building]] (VAB) na [[Mobile Launcher Platform|pohyblivom vypúšťacom zariadení]]. Budovanie rakety trvalo do začiatku [[august]]a. Dňa [[26. jún]]a 1969 prišiel na [[kozmodróm]] [[Apollo (kozmická loď)#Veliteľský modul|veliteľský]] a [[Apollo (kozmická loď)#Servisný modul|servisný modul]] kozmickej lode [[Apollo (kozmická loď)|Apollo]], ktorý následne podstúpil skúšky vo [[vákuum|vákuovej]] komore. V priebehu nasledujúcich dvoch dní prišiel na kozmodróm aj štartovací a pristávací stupeň lunárneho modulu, ktorý sa tiež skúšal vo vákuovej komore. V [[september|septembri]] sa skúšky veliteľského, servisného aj lunárneho modulu skončili a začalo sa s montážou ich zostavy. Dňa [[9. december|9. decembra]] sa kompletne zostavená kozmická loď premiestnila do VAB a tam ju [[10. december|10. decembra]] pripevnili na vrchol nosnej rakety. O päť dní neskôr, [[15. december|15. decembra]], sa celá zostava presunula na [[štartovací komplex 39 v Kennedy Space Center|štartovací komplex 39A]] a [[26. február]]a [[1970]] bol dokončený celkový test systémov nosnej rakety. V priebehu [[25. marec|25.]] a [[26. marec|26. marca]] sa uskutočnilo skúšobné odpočítavanie a [[10. apríl]]a o 00:00:00 miestneho času, čiže 28 hodín pred štartom, začalo finálne odpočítavanie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Orloff | meno = Richard W | autor = | odkaz na autora = | titul = Apollo by the Numbers | url = https://history.nasa.gov/SP-4029.pdf | vydavateľ = history.nasa.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-10-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Priebeh letu == === Štart a začiatočná fáza letu === [[Súbor:Apollo 13 launch (S70-34852).jpg|thumb|left|Štart Apolla 13, 11. apríl 1970]] V sobotu [[11. apríl]]a 1970 krátko pred 09:00 miestneho času [[kozmonaut|astronautov]] prebudil šéfastronaut [[Thomas Patten Stafford|Thomas Stafford]]. Vzápätí [[Jim Lovell]], [[John Leonard Swigert|John Swigert]] a [[Fred Wallace Haise|Fred Haise]] absolvovali krátku lekársku prehliadku a sadli si k raňajkám. Tradične sa podával [[steak]] zo [[sviečkovica (mäso)|sviečkovice]], [[Vajce ako potravina|vajíčka]], [[pomarančový džús]], [[káva]], [[želé]] a [[toast]]. Raňajkovali v spoločnosti astronauta [[Anthony Wayne England|Anthonyho Englanda]], Thomasa Stafforda a [[Deke Slayton|Deka Slaytona]], riaditeľa operácií letových posádok. Potom nasledovalo obliekanie [[skafander|skafandrov]] a o 11:07 odchod z [[Neil Armstrong Operations and Checkout Building|Budovy pilotovaných letov]] (''Manned Spacecraft Operations Building''). Astronauti spolu s dvoma technikmi a Slaytonom nasadli do špeciálne upravenej dodávky, ktorá ich doviezla k 14 [[kilometer|km]] vzdialenému štartovaciemu komplexu 39A. Slayton z dodávky vystúpil pri Stredisku riadenia štartu (''Launch Control Center''). Veliteľ Jim Lovell nastúpil do veliteľského modulu o 11:32 ako prvý, o 11:38 ho nasledoval pilot lunárneho modulu Fred Haise a o 11:44 napokon pilot veliteľského modulu John Swigert. [[Vance DeVoe Brand|Vance Brand]] z podpornej posádky bol vtedy v kabíne a všetkým trom pomáhal usadiť sa na svoje miesta. Misia Apollo 13 odštartovala 11. apríla 1970 o 14:13:00,61 miestneho času (19:13:00,61 [[koordinovaný svetový čas|svetového času]]) zo [[štartovací komplex 39 v Kennedy Space Center|štartovacieho komplexu 39A]] v [[Kennedyho vesmírne stredisko|Kennedyho vesmírnom stredisku]]. V čase 30 hodín a 40 minút po štarte posádka zapla hlavný motor servisného modulu a prešla tak z bezpečnej translunárnej dráhy na dráhu hybridnú, ktorá jej umožňovala pristátie v cieľovej oblasti [[Fra Mauro]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Apollo 13 | url = https://history.nasa.gov/afj/ap13fj/01launch_ascent.html | vydavateľ = history.nasa.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-07-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Havária === [[Súbor:Apollo 13 Service Module - AS13-59-8500.jpg|thumb|Poškodený [[Apollo (kozmická loď)#Servisný modul|servisný modul]]]] V čase 55 hodín a 52 minút po štarte signalizovali prístroje ([[telemetria|telemetrickým prenosom dát]]) riadiacemu stredisku nízky tlak vo vodíkovej nádrži. Nešlo o poruchu, ale o prirodzený fyzikálny jav stratifikácie obsahu nádrže s kvapalným vodíkom alebo kyslíkom. Preto bolo v nádržiach zariadenie na ohrievanie a premiešavanie obsahu. Stredisko dalo pokyn zapnúť vo všetkých nádržiach ohrievače a premiešavacie vrtule. [[John Leonard Swigert|John Swigert]] aktivoval premiešavanie (55:53:20 pre kyslíkovú nádrž č. 2). Ihneď boli namerané anomálie elektrických hodnôt, ktoré sú spätne považované za príznak skratov v nádrži. Podľa spätného vyhodnotenia telemetrie boli senzory kyslíkovej nádrže č. 2 stratené po náraste tlaku a teploty v čase 55:54:51, teda minútu a pol po zapnutí premiešavania. Posádka začula výbuch a pocítila nezvyčajné vibrácie kozmickej lode. V riadiacom stredisku na 1,8 sekundy vypadli všetky telemetrické údaje. V kabíne sa rozsvietili kontrolky indikujúce nízku úroveň jednosmerného napätia na zbernici B, jednom zo systémov rozvodu elektrickej energie vo vnútri lode, buď v dôsledku poškodenia elektrických rozvodov v dôsledku výbuchu, alebo v súvislosti s postupnou stratou funkcie palivových článkov kvôli strate dodávky kyslíka. To všetko v rozmedzí dvoch sekúnd od straty senzorov v kyslíkovej nádrži č. 2. Krátko potom John Swigert alebo [[Jim Lovell]] (údaje sa líšia aj v oficiálnych dokumentoch NASA) ohlásil riadiacemu stredisku: ''„I believe we’ve had a problem here.“'' (Domnievam sa, že sme tu mali nejaký problém.) a ''„Houston, we’ve had a problem.“'' (Houston, mali sme nejaký problém.).{{#tag:ref|Nie ''„Houston, we have a problem.“'' (Houston, máme problém.) ako je hláška populárna. Skreslenie hlásenia vo všeobecnom povedomí nemožno pripísať filmu [[Ron Howard|Rona Howarda]]. Ani v ňom hláška nebola v chybnej populárnej podobe. Aj keď film v záujme dramatizácie niektoré nepresnosti obsahoval, túto však nie.|group=pozn.}} K nehode došlo [[14. apríl]]a 1970 o 03:07:53 UTC, v čase, keď sa už loď nepohybovala po bezpečnej translunárnej dráhe a bola vzdialená 321 860 km od Zeme. Niekoľko minút nemohlo riadiace stredisko zistiť, čo sa presne stalo. Prispel k tomu fakt, že bezprostredne po výbuchu sa väčšina údajov takmer normalizovala a stále sa ponúkalo vysvetlenie, že ide hlavne o poruchu meraní. Až keď sa potvrdili hodnoty ukazujúce stratu obsahu kyslíkovej nádrže č. 2, pozvoľný únik z kyslíkovej nádrže č. 1 a najmä keď Jim Lovell oznámil (v čase 56:09 – 15 minút po udalosti): ''„It looks to me, looking out of the hatch, that we are venting something out into the space.“'' (Pri pohľade priehľadom sa mi zdá, že nám niečo uniká do vesmíru.), v riadiacom stredisku pochopili, že nejde o obyčajnú poruchu meracích prístrojov, ale že sa stalo niečo vážnejšie. Pri premiešavaní kyslíku v nádrži vznikol skrat na elektrickom prívode k motoru premiešavacej vrtule, od neho sa vznietila teflonová izolácia a otvorený oheň v kyslíkovej nádrži spôsobil jej výbuch, ktorý, ako sa neskôr ukázalo, roztrhol hliníkový kryt servisného modulu v celej jeho dĺžke. Nádrž č. 2 bola zničená úplne, nádrž č. 1 pozvoľna strácala kyslík trhlinami v potrubí alebo ventiloch. Kyslík bol nevyhnutne potrebný nielen pre dýchanie posádky, ale aj na výrobu elektriny a vody. Servisný modul obsahoval totiž palivové články, ktoré z vodíka a kyslíka vytvárali elektrinu a vodu. Pokračujúci únik kyslíka znamenal, že články prestanú čoskoro definitívne fungovať. Veliteľský modul mal síce [[sekundárny elektrochemický článok|akumulátor]] a svoju vlastnú malú nádrž kyslíka, tie ale boli určené pre zostup zemskou atmosférou. Napriek tomu posádka akumulátor k rozvodu elektriny pripojila. [[Lunárny modul Apollo|Lunárny modul]] mal svoje vlastné kyslíkové nádrže, zásobu vody a nabité akumulátory s pomerne veľkou kapacitou. Mohol teda poslúžiť ako akýsi „záchranný čln“. Avšak všetky zásoby boli určené na zásobovanie dvoch astronautov počas dvoch dní. Teraz museli vystačiť pre troch astronautov na štyri dni. === Oživenie lunárneho modulu === [[Súbor:Apollo 13 crew inside lunar module.jpg|thumb|right|Lovell (vľavo), Swigert (v strede) a Haise (vpravo) v potemnelom interiéri [[Lunárny modul Apollo|lunárneho modulu]]]] Prvou, nie celkom ľahkou úlohou bolo oživiť lunárny modul skôr, ako vypadne rozvod elektriny vo veliteľskom module. Všetky systémy lunárneho modulu boli totiž z dôvodu úspory elektriny počas letu k Mesiacu vypnuté a na ich oživenie, t.j. k postupnému zapnutiu v definovanom poradí, malo dôjsť až na obežnej dráhe. Jedinou výnimkou boli elektrické výhrevné telieska, ktoré temperovali niektoré systémy lunárneho modulu, aby nedošlo k ich poškodeniu vplyvom extrémne nízkych teplôt kozmického priestoru. Tieto výhrevné telesá boli napájané z rozvodu veliteľského modulu. Z rovnakého rozvodu boli napájané aj relé tvoriace prepínač, ktorý mal odpojiť rozvod lunárneho modulu od veliteľského modulu a pripojiť ho na výkonné akumulátory lunárneho modulu. Problém však spočíval v tom, že sieť veliteľského modulu už v tejto chvíli nebola schopná poskytnúť výkon dostačujúci k zapnutiu relé prepínača. Podobný problém riešilo riadiace stredisko pri jednej simulácii v rámci prípravy štartu [[Apollo 10|Apolla 10]]. Vtedy bola simulovaná havária, pri ktorej mal lunárny modul tiež poslúžiť ako záchranný čln. Pri simulácii sa vtedy nepodarilo lunárny modul včas oživiť a simulácia skončila „smrťou“ posádky. [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] potom tento scenár vyradila z prípravy letov, pretože pravdepodobnosť podobnej havárie bola nízka. Pracovníci riadiaceho strediska sa však týmto scenárom napriek tomu (mimo oficiálne úlohy) ďalej zaoberali a získané skúsenosti sa teraz hodili. S využitím nadobudnutých skúseností sa podarilo riadiacemu stredisku za necelých 30 minút zostaviť zoznam úkonov nutných na oživenie elektrickej siete lunárneho modulu. Kľúčový trik vychádzal zo skutočnosti, že lunárny modul obsahoval dve sady akumulátorov – výkonnejšiu umiestnenú v zostupovej časti (descent stage) a menej výkonnú umiestnenú v návratovej časti (ascent stage). S využitím akumulátorov návratovej časti sa astronautom podarilo zapnúť relé prepínača a pripojiť tak rozvodnú sieť lunárneho modulu na výkonné akumulátory zostupovej časti. === Návrat na bezpečnú translunárnu dráhu === [[Súbor:Apollo 13 passing Moon.jpg|thumb|left|[[Mesiac]] zachytený posádkou z lunárneho modulu počas preletu. V pravej časti snímku je vidno deaktivovaný veliteľský modul]] Aby sa ušetrilo čo najviac energie v akumulátore veliteľského modulu pre fázu neskoršieho zostupu zemskou atmosférou, bolo prijaté rozhodnutie vypnúť navigačný (guidance) systém veliteľského modulu, ktorý mal pomerne veľkú spotrebu, pretože ho okrem palubného počítača tvorili aj elektricky poháňané [[gyroskop]]y [[inerciálna plošina|inerciálnej plošiny]]. Lunárny modul mal identický navigačný systém. Hneď ako bol oživený elektrický rozvod v lunárnom module, bolo potrebné oživiť jeho navigačný systém a preniesť do neho dáta z navigačného systému veliteľského modulu. Nestačilo však iba prečítať dáta z displeja vo veliteľskom module a zadať ich do palubného počítača lunárneho modulu. Dáta bolo treba prepočítať, pretože lunárny modul bol oproti veliteľskému modulu o 180 stupňov otočený (veliteľský a lunárny modul boli spojené „čelami“ k sebe, takže veliteľský modul vlastne letel spiatočky). [[Súbor:Apollo 13 - View of a near full moon.jpg|thumb|right|Vzďaľujúci sa Mesiac z Apolla 13 počas návratu k Zemi]] Ďalej bolo treba vyriešiť problém, ako vrátiť poškodenú loď na Zem. Bol síce k dispozícii scenár „priameho prerušenia letu“ (direct abort), ktorý vyžadoval zažať hlavný motor servisného modulu a bolo by pri ňom spotrebované všetko palivo. Tento manéver bol však za danej situácie veľmi riskantný. Nikto totiž nepoznal rozsah poškodenia servisného modulu. Hrozili dve nebezpečia. Jednak hrozilo, že hlavný motor dôsledkom poškodenia pri nedávnom výbuchu neudelí lodi potrebný impulz a loď narazí na povrch Mesiaca, jednak hrozilo, že by pri zažatí hlavného motora mohlo dôjsť k ďalšiemu výbuchu. Riadiace stredisko preto zavrhlo scenár ''direct abort'' a nechalo loď pokračovať k Mesiacu. Loď sa však nenachádzala na bezpečnej translunárnej dráhe. Ako ju tam dostať? Z vyššie uvedeného dôvodu nie s využitím hlavného motora servisného modulu. Ostávalo teda uskutočniť manéver pomocou motorov zostupovej časti lunárneho modulu, ktorý bol skonštruovaný iba na relatívne krátke použitie pri zostupe na povrch Mesiaca. Bolo potrebné spočítať, kedy a na ako dlho majú byť motory zažaté. Vo výpočtovom stredisku však neexistoval program pre taký výpočet. Bolo preto nutné taký program rýchlo vytvoriť, spočítať parametre manévru a potom ich nechať prekontrolovať odborníkmi v riadiacom stredisku. Počas necelých troch hodín sa podarilo určiť parametre manévru pre návrat na bezpečnú translunárnu dráhu. === Korekčný zážih PC+2 burn === Po návrate na bezpečnú translunárnu dráhu bolo potrebné vyriešiť ďalší problém. Pri použití tejto dráhy by kozmická loď pristála za štyri dni v [[Indický oceán|Indickom oceáne]], kam však nebolo možné počas tej doby dopraviť loď so záchranným tímom. Na palube lunárneho modulu boli zapnuté iba životne dôležité systémy, medzi ktoré nepatrilo vyhrievanie, takže astronauti trpeli zimou blížiacou sa bodu mrazu. Podarilo sa znížiť spotrebu z bežných 50 – 75 [[Ampér|A]] na iba 12 A. Napriek tomu bola pri tejto spotrebe elektriny doba štyroch dní zostávajúcich do pristátia vzhľadom na obmedzenú kapacitu akumulátorov lunárneho modulu príliš dlhá. Existovali dve možnosti, ako upraviť dráhu tak, aby loď pristála v [[Tichý oceán|Tichom oceáne]]. Pri použití prvého variantu by sa let skrátil o 36 hodín, pri použití druhého by sa skrátil iba o 12 hodín. Prvý variant však so sebou niesol dve riziká. Loď by musela okamžite odhodiť servisný modul a pokračovať bez neho. Tým by bol [[tepelný štít]], chrániaci veliteľský modul pred žiarom vznikajúcim pri zostupe [[trenie|trením]] o atmosféru, po príliš dlhý čas vystavený pôsobeniu otvoreného vesmíru ([[mikrometeoroid]]om). Navyše by bolo spotrebované všetko palivo zostupovej časti lunárneho modulu a nezostala by žiadna rezerva pre eventuálnu korekciu dráhy. Preto bol prijatý druhý variant, ktorý skrátil let iba o 12 hodín. K jeho uskutočneniu bolo potrebné 2 hodiny po dosiahnutí bodu najväčšieho priblíženia k Mesiacu vykonať zážih motorov zostupovej časti lunárneho modulu (tzv. ''PC+2 burn''). Tento zážih bolo treba uskutočniť veľmi presne, preto bol na jeho riadenie použitý palubný [[počítač]] navigačného systému. Pretože mal navigačný systém veľkú spotrebu elektriny a pretože sa nepredpokladalo, že bude nutné vykonávať ešte nejaké korekčné manévre, bol po vykonaní zážihu ''PC+2 burn'' navigačný systém vypnutý. === Vysoká hladina oxidu uhličitého === [[Súbor:Apollo13 apparatus.jpg|thumb|right|Swigert s improvizovanou redukciou na pripojenie filtrov oxidu uhličitého]] Medzitým sa objavil ďalší problém. V atmosfére lunárneho modulu stúpala koncentrácia [[oxid uhličitý|oxidu uhličitého]] (CO₂). Na znižovanie obsahu oxidu uhličitého boli určené filtre obsahujúce [[hydroxid lítny]] (LiOH). Ich kapacita inštalovaná v lunárnom module zodpovedala posádke dvoch astronautov počas dvoch dní. V súčasnej situácii však bola nedostatočná. Na palube veliteľského modulu boli síce podobné filtre, ale boli iného tvaru, a tak sa nedali použiť v lunárnom module. Našťastie vznik tohto problému predvídal zodpovedný pracovník riadiaceho strediska už od okamihu, keď sa dozvedel o nehode. So svojimi spolupracovníkmi vymýšľal, ako s využitím pomôcok, ktoré mali astronauti na palube, prispôsobiť filtre veliteľského modulu pre použitie v lunárnom module. Na základe jeho inštrukcií astronauti z ponožky, lepiacej pásky, plastového vrecka a plastového obalu letovej príručky vytvorili adaptér, umožňujúci inštalovať v lunárnom module filtre z veliteľského modulu. === Problém s navigáciou === Aj keď sa zážih ''PC+2 burn'' uskutočnil presne, začala sa loď odchyľovať od žiadúcej dráhy. Ukázalo sa, že príčinou je otvor na vypúšťanie odpadovej vody (moču) do voľného priestoru. Fungoval ako svojho druhu reaktívny motor, odchyľujúci loď zo správnej dráhy. Bolo treba uskutočniť ďalšie korekčné zážihy motoru, ale navigačný systém bol vypnutý. Ako zaistiť, že bude loď v okamihu zážihu smerovať správnym smerom? Do úvahy prichádzala iba technika používaná už v [[program Mercury|programe Mercury]] a [[program Gemini|Gemini]], pri ktorej na orientáciu lode použili na [[zemský povrch|zemskom povrchu]] dobre rozpoznateľnú hranicu medzi dňom a nocou. Zatiaľ čo v programe Mercury a Gemini túto metódu použili v malej vzdialenosti od Zeme, teraz sa loď nachádzala ďaleko od Zeme, a tak hrozilo nebezpečenstvo, že loď zorientujú nepresne. Pritom tzv. vstupný koridor do atmosféry bol veľmi úzky. Keby loď vstúpila do atmosféry pod nedostatočne ostrým uhlom, odrazila by sa od nej a zmizla by v hlbinách vesmíru. Keby naopak vstúpila do atmosféry pod príliš ostrým uhlom, zhorela by v dôsledku nadmerného tepelného namáhania spôsobeného trením o atmosféru. === Príprava veliteľského modulu na zostup === [[Súbor:Apollo 13 - Earth during journey home.jpg|thumb|right|Zem z Apolla 13 počas návratu domov]] Zatiaľ v riadiacom stredisku vrcholili práce na vývoji postupu, ktorým astronauti pripravia veliteľský modul na zostup atmosférou. Najmä bolo potrebné zaistiť dostatok elektrickej energie na pristátie. Akumulátor veliteľského modulu bol do značnej miery vybitý vo fáze pred oživením lunárneho modulu. Pozemný tím preto vypracoval postup, ako akumulátor dobiť z rozvodnej siete lunárneho modulu. Veliteľský modul nemal byť nikdy počas letu vypnutý. Neexistoval preto postup, ako ho za letu znova oživiť. Jediný existujúci postup oživenia veliteľského modulu sa za normálnych okolností vykonával dlho pred štartom. Očakávalo sa, že sa podarí akumulátor veliteľského modulu nabiť na 20 až 25%. Bolo preto nevyhnutné s energiou šetriť. Za normálnych okolností sa začínalo oživenie veliteľského modulu zapnutím prístrojov zobrazujúcich namerané údaje, aby sa dalo sledovať ďalší postup oživovania. V tomto prípade sa rozhodlo prístroje zapnúť až nakoniec pred záverečnou kontrolou údajov. Celý postup oživenia preto museli astronauti bezchybne uskutočniť naslepo napriek ich vyčerpaniu spôsobeného zimou, nedostatkom spánku, stresom a pobytom v extrémne malom priestore. === Pristátie === [[Súbor:Explosive Evidence - GPN-2000-001119.jpg|thumb|left|Servisný modul po oddelení]] [[Súbor:Apollo 13 LM undocking (AS13-59-8566) (cropped).jpg|thumb|right|Oddelený lunárny modul ''Aquarius'' (Vodnár) potom, čo štyri dni slúžil ako záchranný čln. Vstúpil do zemskej atmosféry nad Fidži a zhorel]] [[Súbor:Apollo13 splashdown.jpg|thumb|right|Pristátie veliteľského modulu Apolla 13 v [[Tichý oceán|Tichom oceáne]], 17. apríl 1970]] Pred vstupom do atmosféry bol odhodený najprv servisný a potom lunárny modul. Až keď sa veliteľský modul vzdialil od servisného modulu, uvidela posádka rozsah poškodenia servisného modulu. V celej jeho dĺžke chýbal pruh hliníkového plášťa. Trhlina viedla až k hlavnému motoru, takže je pravdepodobné, že bol poškodený a bolo teda dobre, že ho po nehode nezažali. Stále ešte hrozili dve nebezpečia. Prvá obava vyplývala z možnosti, že výbuch poškodil tepelný štít, ktorý teraz pri prechode atmosférou nesplní svoju funkciu a kabína v atmosfére zhorí. Táto obava padla, keď sa po štvorminútovom výpadku spojenia vo fáze najväčšieho tepelného namáhania kabíny, spôsobeným vrstvou [[ionizácia|ionizovaného]] vzduchu v jej okolí, podarilo nadviazať s vracajúcou sa loďou rádiové spojenie. Posledné riziko vychádzalo z možnosti, že zlyhá systém na vypustenie brzdiacich [[padák]]ov, ktorý mohol byť nefunkčný vplyvom jeho vystavenia extrémne nízkej teplote v tej fáze letu, keď bol vypnutý napájací systém veliteľského a servisného modulu. Našťastie sa ani táto obava nenaplnila a veliteľský modul ''Odyssey'' úspešne pristál v piatok [[17. apríl]]a 1970 o 18:07:41 UTC na hladinu [[Tichý oceán|Tichého oceánu]]. Miesto pristátia sa nachádzalo 540 km juhovýchodne od [[ostrov]]a [[Niue]] a 4,5 km od čakajúcej [[lietadlová loď|lietadlovej lode]] [[USS Iwo Jima (LPH-2)|USS ''Iwo Jima'']]. <gallery> Súbor:Mission Control Celebrates - GPN-2000-001313.jpg|Pracovníci riadiaceho strediska v Houstone (''Mission Control Center'') po bezpečnom pristátí Apolla 13 Súbor:Apollo13 recovery.jpg|Vyzdvihnutie posádky z veliteľského modulu ''Odyssey'' Súbor:The Apollo 13 crew following recovery.jpg|Posádka Apolla 13 na palube lietadlovej lode USS ''Iwo Jima'' Súbor:President Richard Nixon speaks before awarding the Apollo 13 astronauts the Presidential Medal of Freedom.jpg|Prejav prezidenta Richarda Nixona pred udelením Prezidentskej medaily slobody astronautom Apolla 13 </gallery> == Príčiny havárie == [[Súbor:Apollo13 tank2.jpg|thumb|left|Detail kyslíkovej nádrže číslo 2]] Z opisu priebehu letu vyplýva, že príčinou nehody bola kyslíková nádrž číslo 2. Vyšetrovanie, ktoré nasledovalo po úspešnom pristátí Apolla 13, zistilo, že k nehode viedlo náhodné zreťazenie niekoľkých udalostí. Dodávateľom veliteľského a servisného modulu bola spoločnosť [[Rockwell International|North American Rockwell]], subdodávateľom kyslíkových nádrží potom spoločnosť [[Beech Aircraft Corporation]]. Podľa špecifikácií, ktoré North American Rockwell vydala v roku 1962, malo byť elektrické zariadenie nádrže (najmä vykurovacie telesá s termostatickými regulátormi a motory poháňajúce vrtule na premiešavanie kvapalného paliva) napájané z jednosmernej sústavy veliteľského modulu s napätím 28 [[volt|V]]. V roku 1965 vydala North American Rockwell zmenu špecifikácie, podľa ktorej malo byť elektrické zariadenie kyslíkových nádrží v čase, keď sa raketa nachádza na štartovacej rampe, napájané jednosmerným napätím 65 V. To malo skrátiť dobu potrebnú na plnenie a natlakovanie nádrží. Beech Aircraft Corporation objednala termostatické spínače, ktorých účelom bolo regulovať teplotu vo vnútri nádrží, podľa pôvodnej špecifikácie. Do nádrží tak boli montované termostaty navrhnuté pre pôvodné napätie siete 28 V. Táto chyba by sama o sebe haváriu nespôsobila, lebo za normálnych okolností sa vykurovacie telesá zapínali vždy len krátkodobo. Preto predchádzajúce lety lodí Apollo prebehli úspešne, hoci termostaty ich kyslíkových nádrží boli takisto poddimenzované. V prípade Apolla 13 však nasledovali ďalšie udalosti, ktoré v konečnom efekte viedli k havárii. Kyslíková nádrž číslo 2 Apolla 13 bola pôvodne určená pre let [[Apollo 10|Apolla 10]]. Počas prípravy letu Apolla 10 však došlo k jej pádu z výšky niekoľkých centimetrov. Do Apolla 10 preto bola pre istotu zabudovaná náhradná nádrž a pôvodná bola odoslaná na inšpekciu. Inšpekcia žiadne poškodenie nádrže nezistila, a tak bola namontovaná do servisného modulu Apolla 13. Pri náraze však bolo zrejme poškodené plniace/vypúšťacie potrubie vnútri nádrže. To sa prejavilo počas prípravy štartu Apolla 13, keď nebolo možné po skúšobnom naplnení kvapalným kyslíkom nádrž vyprázdniť. Vyprázdnenie sa normálne vykonávalo tak, že sa do nádrže vháňal plynný kyslík, ktorý mal vytlačiť kvapalný kyslík von. Keď sa nedarilo nádrž vyprázdniť, padlo rozhodnutie zapnúť vykurovacie telesá vo vnútri nádrže, a tým napomôcť vyprázdneniu nádrže. Pri dlhodobom zaťažení termostatu napätím 65 V sa však jeho kontakty spiekli a termostat prestal vypínať. Keby v tom čase niekto analyzoval údaje o prúde tečúcom vykurovacím telesom, zistil by, že je neprerušovaný, z čoho by bolo možné vydedukovať, že termostat riadne nefunguje. Termostat mal zabezpečiť, že teplota vo vnútri nádrže nepresiahne asi 27 [[stupeň Celzia|°C]]. Jeho porucha však spôsobila, že pri vyprázdňovaní nádrže dosahovala teplota viac ako 500 °C. Tak vysoká teplota poškodila [[polytetrafluóretylén|teflonovú]] izoláciu napájania motorov premiešavacích vrtúľ, takže keď posádka počas letu zapla na pokyn zo Zeme premiešavanie paliva, došlo ku skratu a následnému výbuchu. == Parametre misie == * Hmotnosť: ** veliteľského/servisného modulu (CSM): {{kg|28790}}, z toho CM {{kg|5609}} a SM {{kg|23181}} ** lunárneho modulu (LM): {{kg|15190}} === Parkovacia obežná dráha Zeme === * [[apsida (astronómia)|Perigeum]]: {{km|183.9|m}} * [[apsida (astronómia)|Apogeum]]: {{km|185.8|m}} * [[sklon dráhy|Inklinácia]]: 31,817° * [[obežná doba (astronómia)|Doba obehu]]: 88,19 minút === Prerušenie letu === * [[14. apríl]] [[1970]] – 03:07:53 UTC ** '''Výbuch kyslíkovej nádrže''': 03:07:53 UTC (55:54:53 po štarte); {{km|321860|m}} od Zeme ** '''Deaktivácia veliteľského modulu, aktivácia lunárneho modulu''': 05:23 UTC (58:10 po štarte) === Najväčšie priblíženie k Mesiacu === * [[15. apríl]] 1970 – 00:21:00 UTC; {{km|253.7|m}} === Pristátie === * [[17. apríl]] 1970 – 18:07:41 UTC (142:54:47 po štarte) == Galéria == <center> <gallery> Súbor:Apollo 13 bathed in floodlight during early-morning rollout.jpg|Vývoz nosnej rakety Saturn V z montážnej haly VAB k štartovacej rampe Súbor:Lovell and Haise geology training (S70-20253).jpg|Jim Lovell (vľavo) a Fred Haise (vpravo) počas geologického výcviku na Havaji Súbor:Two crew men of the Apollo 13 lunar landing mission simulate lunar surface Extravehicular Activity.jpg|Lovell (otočený chrbtom) a Haise trénujú výstup na mesačný povrch v Kennedyho vesmírnom stredisku Súbor:Astronaut Fred W. Haise Jr., Apollo 13 lunar module pilot.jpg|Haise v simulátore lunárneho modulu Súbor:Fred Haise (left) Jim Lovell, and Ken Mattingly pose in front of the launch pad.jpg|Haise (vľavo), Lovell (v strede) a Mattingly (vpravo) pózujú pred raketou Saturn V Súbor:Apollo 13 Crew before launch - S70-34767.jpg|Swigert (vľavo), Lovell (v strede) a Haise (vpravo) deň pred štartom Súbor:Apollo 13 Saturn V on the pad at dusk.jpg|Saturn V na štartovacom komplexe 39A večer pred štartom Súbor:The final crew of Apollo 13 enjoy a pre-launch breakfast of steak and eggs on the morning of launch of the Apollo 13 mission.jpg|Haise (vľavo), Lovell (v strede) a Swigert (vpravo) počas raňajok v deň štartu Súbor:Jim Lovell during suit-up on launch day.jpg|Lovell po oblečení skafandra Súbor:Apollo-13-walk-out-on-launch-day.jpg|Lovell, Swigert a Haise začínajú svoju cestu k štartovaciemu komplexu 39A Súbor:Guenter Wendt, seated at the Command Module hatch, signals to the crew.jpg|Posádka nastupuje do veliteľského modulu pred štartom Súbor:Apollo 13 launch.jpg|Zážih motorov Saturnu V Súbor:Apollo 13 yaws away from the launch tower during lift-off.jpg|Štart nosnej rakety Saturn V s Apollom 13 Súbor:1970 Mission Control Apollo 13.jpg|Stredisko riadenia vesmírnych letov (''Mission Control Center'') v Houstone krátko pred nehodou Súbor:Apollo 13 plaque.jpg|Pôvodná plaketa, ktorú malo Apollo 13 zanechať na Mesiaci Súbor:Apollo 13 - View of the Moon out a LM window.jpg|Pohľad na Mesiac z lunárneho modulu Súbor:Apollo 13 Hasselblad image from film magazine 62-JJ (cropped).jpg|Lovell snažiaci sa odpočívať na palube lunárneho modulu Súbor:Apollo 13 descends through the clouds (S70-35652).jpg|Veliteľský modul ''Odyssey'' klesá na padákoch do vĺn južného Tichého oceánu Súbor:Jim Lovell newspaper.jpg|Lovell číta novinový článok o bezpečnom návrate Apolla 13 po pristátí a vyzdvihnutí na palubu lietadlovej lode USS ''Iwo Jima'' Súbor:Apollo13 CommandModule Kansas.JPG|Veliteľský modul ''Odyssey'' v múzeu Cosmosphere v Hutchinsone </gallery> </center> == Poznámky == <references group="pozn."/> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.nasa.gov/mission/apollo-13/ Oficiálna stránka] {{eng icon}} * [http://spacefacts.de/mission/english/apollo-13.htm Apollo 13 na stránkach spacefacts.de] {{eng icon}} * [https://mek.kosmo.cz/pil_lety/usa/apollo/ap-13/index.htm Apollo 13 v Malej encyklopédii kozmonautiky] {{ces icon}} {{Program Apollo}} [[Kategória:Program Apollo]] [[Kategória:Kozmické lety s ľudskou posádkou]] [[Kategória:Pilotované kozmické lety k Mesiacu]] [[Kategória:Neúspešné kozmické lety]] [[Kategória:Kozmické katastrofy]] [[Kategória:Kozmonautika v 1970]] d4ho2lg1g5rle10qn1cx92sc86e6bcg 0 33311 8198317 8180933 2026-04-14T16:01:43Z Andrej-airliner 43530 wl. 8198317 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kozmická misia | názov misie = Apollo 8 | velmodul = CM-103 | servmodul = SM-103 | lunarmodul = LM test article B (záťaž simulujúca lunárny modul) | znak = Apollo-8-patch.png | volací znak = Apollo 8 | posádka = 3 | kozmodróm = [[Kennedyho vesmírne stredisko]] | rampa = [[štartovací komplex 39 v Kennedy Space Center|LC-39A]] | raketa = [[Saturn V]] SA-503 | štart = [[21. december]] [[1968]], 12:51:00,672 [[koordinovaný svetový čas|UTC]] | pristátie = [[27. december]] 1968, 15:51:42 UTC<br />severná oblasť Tichého oceánu; 1 600 [[kilometer|km]] juhozápadne od [[Honolulu]]<br />{{Coord|08|07|30|S|165|01|12|Z|type:event_dim:1500km|name=Miesto pristátia Apolla 8}} | trvanie = 6 dní, 3 hodiny, 42 sekúnd | čas obehov mesiaca = 20 hodín, 10 minút, 13 sekúnd | perigeum = | apogeum = | doba obehu = | inklinácia = | obehy = | obehy mesiaca = 10 | vzdialenosť = | hmotnosť = 28 870 [[kilogram|kg]] (veliteľský+servisný modul pri štarte)<br />5 621 kg (veliteľský modul)<br />23 250 kg (servisný modul)<br />9 000 kg (LM test article B) | foto posádky = Apollo 8 Crewmembers - GPN-2000-001125.jpg | popis = Zľava doprava: Lovell, Anders a Borman | predchádzajúca = [[Súbor:Apollo7.png|30px|link=Apollo 7]] [[Apollo 7]] | nasledujúca = [[Súbor:Apollo 9 mission patch.svg|30px|link=Apollo 9]] [[Apollo 9]] }} '''Apollo 8''' bolo druhým [[Spojené štáty|americkým]] [[kozmický let s ľudskou posádkou|pilotovaným kozmickým letom]] v rámci [[program Apollo|programu Apollo]]. Zároveň išlo o prvý pilotovaný let s použitím [[nosná raketa|rakety]] [[Saturn V]]. Do dejín sa zapísal tým, že počas tejto misie ľudská posádka prvýkrát opustila [[gravitácia|gravitačnú]] sféru [[Zem]]e a obletela [[Mesiac]]. [[Kozmická loď]] [[Apollo (kozmická loď)|Apollo]] sa pri tejto misii skladala len z [[Apollo (kozmická loď)#Veliteľský modul|veliteľského]] a [[Apollo (kozmická loď)#Servisný modul|servisného modulu]]. [[Lunárny modul Apollo|Lunárny modul]] ešte nebol súčasťou zostavy, ale namiesto neho sa nachádzalo na poslednom stupni príslušné zaťaženie. Členovia trojčlennej posádky veliteľ [[Frank Borman]], pilot veliteľského modulu [[Jim Lovell]] a pilot lunárneho modulu [[William Anders]] sa zapísali do histórie ako prví ľudia, ktorí sa dostali mimo [[nízka obežná dráha Zeme|nízku obežnú dráhu]] Zeme. [[kozmonaut|Astronauti]] kozmickej lode Apollo 8 boli tiež prvými ľuďmi, ktorí sa od Zeme vzdialili natoľko, že pohľad na Zem sa zmestil do zorného poľa ľudského oka a videli ju naživo ako celok. Počas 10 obletov Mesiaca vykonali množstvo cennej vedeckej práce, ktorá mala veľký význam pri nasledujúcich pilotovaných misiách k Mesiacu. == Posádka == * {{minivlajka|USA}} [[Frank Borman|Frank F. Borman II]] (2), [[Funkcia kozmonautov v posádkach#Kapitán|veliteľ]] * {{minivlajka|USA}} [[Jim Lovell|James A. Lovell, Jr.]] (3), [[Funkcia kozmonautov v posádkach#Pilot veliteľského modulu|pilot veliteľského modulu]] * {{minivlajka|USA}} [[William Anders|William A. Anders]] (1), [[Funkcia kozmonautov v posádkach#Pilot lunárneho modulu|pilot lunárneho modulu]] {{Malé|(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)}} === Záložná posádka === * {{minivlajka|USA}} [[Neil Armstrong|Neil A. Armstrong]], veliteľ * {{minivlajka|USA}} [[Buzz Aldrin|Edwin E. Aldrin, Jr.]], pilot veliteľského modulu * {{minivlajka|USA}} [[Fred Wallace Haise|Fred W. Haise, Jr.]], pilot lunárneho modulu === Podporná posádka === * [[Thomas Kenneth Mattingly|Ken Mattingly]] (CAPCOM) * [[Vance DeVoe Brand|Vance D. Brand]] (CAPCOM) * [[Gerald Paul Carr|Gerald P. Carr]] (CAPCOM) * [[John Sumter Bull|John S. Bull]] * [[Michael Collins (astronaut)|Michael Collins]] (CAPCOM) * [[Neil Armstrong|Neil A. Armstrong]] (CAPCOM) * [[Buzz Aldrin|Edwin „Buzz“ E. Aldrin, Jr.]] (CAPCOM) * [[Fred Wallace Haise|Fred W. Haise, Jr.]] (CAPCOM) === Letoví riaditelia === * [[Clifford Eugene Charlesworth|Clifford E. Charlesworth]], zelený tím * [[Glynn Lunney]], čierny tím * [[Milton Windler]], hnedý tím == Emblém misie == Trojuholníkový tvar emblému symbolizuje [[Apollo (kozmická loď)#Veliteľský modul|veliteľský modul]] [[kozmická loď|kozmickej lode]] [[Apollo (kozmická loď)|Apollo]]. Červená osmička predstavuje číslo letu. Umiestnenie [[Zem]]e a [[Mesiac]]a v čísle letu je symbolom cieľa misie, čiže obletu Mesiaca. V neposlednom rade osmička predstavuje aj [[trajektória (krivka)|trajektóriu]] letu. V spodnej časti číslice sa nachádzajú mená [[kozmonaut|astronautov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Ota Kéhar | odkaz na autora = | titul = Apollo 8 | url = http://astronomia.zcu.cz/kosmolety/apollo/2445-apollo-8 | vydavateľ = astronomia.zcu.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-07-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Prípravy na let == Dňa [[20. november|20. novembra]] [[1967]] [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] zverejnila zloženie posádok misií Apollo 8 a [[Apollo 9|9]], ktoré mali nasledovať po [[Apollo 7|Apolle 7]], čiže prvom pilotovanom lete [[program Apollo|programu Apollo]]. Veliteľom Apolla 8 sa stal [[James Alton McDivitt|Jim McDivitt]], pilotom veliteľského modulu [[David Randolph Scott|David Scott]] a pilotom lunárneho modulu [[Russell Louis Schweickart|Russell Schweickart]]. V záložnej posádke sa začali pripravovať [[Pete Conrad]], [[Richard Francis Gordon|Richard Gordon]] a [[Alan LaVern Bean|Alan Bean]]. Hlavným cieľom Apolla 8 bola prvá pilotovaná skúška lunárneho modulu na [[obežná dráha|obežnej dráhe]] Zeme. Za veliteľa Apolla 9 bol určený [[Frank Borman]], pilotom veliteľského modulu sa stal [[Michael Collins (astronaut)|Michael Collins]] a pilotom lunárneho modulu [[William Anders]]. Záložnou posádkou sa stali [[Neil Armstrong]], [[Jim Lovell]] a [[Buzz Aldrin|Edwin „Buzz“ Aldrin]]. Apollo 9 malo simulovať na vysoko [[elipsa|eliptickej]] obežnej dráhe Zeme všetky kroky a úkony skutočného pristátia na Mesiaci.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Garcia | meno = Mark | autor = | odkaz na autora = | titul = 50 Years Ago: NASA Announces Second and Third Apollo Crews | url = https://www.nasa.gov/feature/50-years-ago-nasa-announces-second-and-third-apollo-crews/ | vydavateľ = nasa.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-10-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Súbor:KSC-68pc-0153 (69PC-0153).jpg|thumb|left|[[Jim Lovell]] (vľavo), [[William Anders]] (v strede) a [[Frank Borman]] pred [[nosná raketa|nosnou raketou]] [[Saturn V]] vychádzajúcou z montážnej haly [[Vehicle Assembly Building]] (VAB), 9. október 1968]] Ciele týchto misií a zostavy posádok sa čoskoro zmenili. Výroba [[Lunárny modul Apollo|lunárneho modulu]] pre jeho prvý pilotovaný let na obežnej dráhe Zeme sa neustále zdržiavala a čoraz viac bolo zrejmé, že jeho prvý let sa oneskorí. Výcvik posádok medzitým pokračoval. V [[júl]]i [[1968]] však vypadol z hlavnej posádky Apolla 9 Michael Collins kvôli operácii kostných výrastkov na chrbtici, ktorú podstúpil [[23. august]]a. Collinsovo miesto nahradil Jim Lovell zo záložnej posádky a na Lovellovo miesto sa posunul Aldrin, čiže stal sa záložným pilotom veliteľského modulu. Na uvoľnené miesto záložného pilota lunárneho modulu bol dosadený [[Fred Wallace Haise|Fred Haise]]. Dňa [[9. august]]a 1968 sa oficiálne rozhodlo, že nasledujúci pilotovaný let programu Apollo, čiže Apollo 8, poletí v prípade úspechu Apolla 7 k Mesiacu. Riaditeľ operácií letových posádok [[Deke Slayton]] si [[10. august]]a zavolal do svojej kancelárie Jima McDivitta, veliteľa Apolla 8, a oznámil mu, že jeho posádka sa presúva na Apollo 9 a k Mesiacu poletí Bormanova posádka s Apollom 8 bez lunárneho modulu. McDivitt s tým bez problémov súhlasil, pretože posledné dva roky participoval na vývoji lunárneho modulu a chcel byť tak prvým, kto v ňom poletí. O dva dni neskôr si Slayton zavolal do kancelárie Franka Bormana. Predostrel mu ponuku na zrušenie jeho plánovaného letu na vysoko excentrickú obežnú dráhu Zeme výmenou za misiu na obežnú dráhu Mesiaca. Borman, vždy stručný a jasný, mu povedal jediné slovo: ''„Áno.“'' Verejnosť sa o týchto plánoch zatiaľ nedozvedela. V [[október|októbri]] 1968 Apollo 7 úspešne otestovalo veliteľský a [[Apollo (kozmická loď)#Servisný modul|servisný modul]] kozmickej lode Apollo na obežnej dráhe Zeme. Dňa [[28. október|28. októbra]] NASA vo svojej tlačovej správe uviedla, že Apollo 8 je momentálne plánované ako misia na obežnú dráhu Zeme pomocou [[nosná raketa|rakety]] [[Saturn V]] s tým, že na základe vyhodnotenia misie Apollo 7 sa cieľ letu môže zmeniť na jeden z troch scenárov, medzi ktorými boli let na vysoko eliptickú obežnú dráhu Zeme, oblet Mesiaca a let na [[selenocentrická dráha|obežnú dráhu Mesiaca]]. Dňa [[11. november|11. novembra]] sa definitívne rozhodlo, že Apollo 8 prvýkrát zamieri aj s ľudskou posádkou na obežnú dráhu Mesiaca. Nasledujúci deň to NASA oznámila verejnosti. [[Súbor:Ap8-KSC-68PC-147.jpg|thumb|Raketa Saturn V roluje k [[štartovací komplex 39 v Kennedy Space Center|štartovaciemu komplexu 39A]]]] Medzitým pokračovali aj prípravy kozmickej lode a nosnej rakety pre let, ktorý potom letel ako Apollo 8. Ešte na konci [[december|decembra]] 1967 začali na [[Kennedyho vesmírne stredisko]] prichádzať prvé časti nosnej rakety Saturn V s výrobným číslom SA-503 a zároveň sa začalo s jej zostavovaním vo [[Vehicle Assembly Building]] (VAB) na [[Mobile Launcher Platform|pohyblivom vypúšťacom zariadení]]. Dňa [[9. január]]a 1968 prišla na [[kozmodróm]] záťaž simulujúca lunárny modul (''LM test article B''). Vtedy sa ešte počítalo s tým, že pôjde o ďalšiu nepilotovanú skúšku nosnej rakety Saturn V. Aj napriek čiastočnému neúspechu bezpilotného letu [[Apollo 6]] sa vedenie NASA rozhodlo, že ďalší let už bude pilotovaný. Dôvodom bola cena 280 miliónov [[americký dolár|dolárov]], ktorú stál každý štart tejto rakety. Na konci [[apríl]]a 1968 sa tak raketa Saturn V (SA-503) musela rozobrať, aby sa jej druhý stupeň mohol otestovať pre nadchádzajúci pilotovaný let. Druhý stupeň sa zo skúšok vrátil [[27. jún]]a a v zostavovaní rakety sa pokračovalo od [[6. august]]a. O šesť dní neskôr prišiel na kozmodróm servisný modul lode Apollo a o ďalšie dva dni aj veliteľský modul. Následne začali ich skúšky vo [[vákuum|vákuovej]] komore. V [[august]]e sa tiež dokončilo zostavovanie rakety. Koncom [[september|septembra]] sa skúšky veliteľského a servisného modulu skončili a začalo sa s montážou lode Apollo. Dňa [[7. október|7. októbra]] sa kompletne zostavená kozmická loď premiestnila do montážnej haly VAB a tam ju pripevnili na vrchol nosnej rakety. Celá zostava sa napokon [[9. október|9. októbra]] presunula na [[štartovací komplex 39 v Kennedy Space Center|štartovací komplex 39A]] a [[19. november|19. novembra]] bol dokončený celkový test systémov nosnej rakety. V priebehu [[10. december|10.]] a [[11. december|11. decembra]] sa uskutočnilo skúšobné odpočítavanie. V pondelok [[16. december|16. decembra]] astronauti Frank Borman, Jim Lovell a William Anders absolvovali dôkladnú lekársku prehliadku, ktorá trvala tri hodiny a dopadla k veľkej spokojnosti lekárov i posádky. Keďže v [[Spojené štáty|USA]] vtedy práve vyčíňala [[hongkonská chrípka]], všetkých troch proti nej zaočkovali a spolu s nimi aj väčšinu pozemného personálu. V priebehu odpočítavania sa objavila jediná porucha. Pri kontrole sa v zásobe [[kvapalný kyslík|kvapalného kyslíka]] pre palivové články zistili stopy [[dusík]]a. [[Kyslík]] bol preto v priebehu jedného zo šiestich plánovaných prerušení príprav vymenený. Podľa názoru riaditeľa príprav štartu [[Rocco Anthony Petrone|Roccoa Petroneho]] k znečisteniu došlo pravdepodobne v pozemnom zariadení, ktoré sa chladilo kvapalným dusíkom. Dňa [[19. december|19. decembra]] o 20:51:00 miestneho času, čiže 28 hodín pred plánovaným štartom, sa začalo finálne odpočítavanie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Orloff | meno = Richard W | autor = | odkaz na autora = | titul = Apollo by the Numbers | url = https://history.nasa.gov/SP-4029.pdf | vydavateľ = history.nasa.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-11-13 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="kosmo-mek-apollo-8-v-l-k">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = ASTRONAUTICKÝ KLUB - SPACE | odkaz na autora = | titul = MEK - Apollo 8 v L+K | url = https://mek.kosmo.cz/pil_lety/usa/apollo/ap-8/lk.htm | vydavateľ = mek.kosmo.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-11-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Priebeh letu == [[Súbor:Apollo 8 pre-launch breakfast.jpg|thumb|left|Borman (vľavo), Lovell (v strede) a Anders pri raňajkách v deň štartu]] V sobotu [[21. december|21. decembra]] 1968 o 02:36 miestneho času astronautov prebudil Deke Slayton. Vzápätí Frank Borman, Jim Lovell a William Anders absolvovali krátku lekársku prehliadku a okolo 03:35 sa usadili k raňajkám. Tradične sa podával [[filet mignon]], [[praženica|miešané vajíčka]], [[toast]], [[káva]] a [[čaj]]. Pri raňajkách im spoločnosti robili riaditeľ programu Apollo [[George Michael Low|George Low]], Deke Slayton, záložný veliteľ Neil Armstrong, záložný pilot veliteľského modulu Edwin „Buzz“ Aldrin, astronaut [[Harrison Hagan Schmitt|Harrison Schmitt]] a Charles Buckley, ktorý bol riaditeľom bezpečnostnej služby Kennedyho vesmírneho strediska. Potom nasledovalo obliekanie [[skafander|skafandrov]] a o 04:32 astronauti vyšli z [[Neil Armstrong Operations and Checkout Building|Budovy pilotovaných letov]] (''Manned Spacecraft Operations Building''), zamávali prítomným a spolu s dvoma technikmi a Slaytonom nasadli do špeciálne upravenej dodávky, ktorá ich doviezla k 14 [[kilometer|km]] vzdialenému štartovaciemu komplexu 39A. Slayton z dodávky vystúpil pri Stredisku riadenia štartu (''Launch Control Center''). Veliteľ Frank Borman nastúpil do veliteľského modulu o 04:58 ako prvý, o 05:02 ho nasledoval pilot lunárneho modulu William Anders a o 05:07 napokon pilot veliteľského modulu Jim Lovell. O 05:34 došlo k uzavretiu poklopu prielezu kozmickej lode.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Apollo 8 | url = https://history.nasa.gov/afj/ap08fj/01launch_ascent.html | vydavateľ = history.nasa.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-07-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Súbor:Apollo 8 liftoff.jpg|thumb|Štart Apolla 8, 21. december 1968]] [[Súbor:Apollo8Launch.ogv|thumb|Video zo štartu misie]] Posledné prípravy pred štartom prebehli bez zvláštnych udalostí. Misia Apollo 8 odštartovala 21. decembra 1968 o 07:51:00,672 miestneho času (12:51:00,672 [[koordinovaný svetový čas|svetového času]]) zo [[štartovací komplex 39 v Kennedy Space Center|štartovacieho komplexu 39A]] v [[Kennedyho vesmírne stredisko|Kennedyho vesmírnom stredisku]]. Zážih motorov rakety sa uskutočnil presne na začiatku [[štartovacie okno|štartovacieho okna]]. O 11 minút a 32 sekúnd kozmická loď dosiahla [[nízka obežná dráha Zeme|nízku]] [[parkovacia dráha|parkovaciu obežnú dráhu]] okolo Zeme vo výške 184,40 – {{km|185.18|m}} nad povrchom. ''„Všetko vyzerá úplne rovnako ako pred tromi rokmi,“'' oznámil veliteľ Borman. Pri spojení so sledovacou stanicou na [[Kanárske ostrovy|Kanárskych ostrovoch]] v čase 21 minút po štarte Lovell hlásil, že všetky systémy pracujú normálne. ''„Všetko vyzerá dobre,“'' súhlasí [[Houston]], ''„loď aj tretí stupeň.“'' Takmer celé dva oblety okolo Zeme mali astronauti čas na prípravu reštartu tretieho stupňa S-IVB. Všetky previerky prebehli v poriadku. O povolení na let k Mesiacu rozhodovali v Houstone traja muži: letový riaditeľ [[William C. Schneider|William Schneider]], riaditeľ oddelenia letových operácií [[Christopher C. Kraft Jr.|Christopher „Chris“ Kraft]] a vedúci zmeny [[Clifford Eugene Charlesworth|Clifford Charlesworth]]. Let však prebiehal úplne bez problémov – s výnimkou zistenia väčšej spotreby kyslíka nedošlo k žiadnym odchýlkam od normálu – a tak rozhodnutie nebolo ťažké. Houston ohlásil: ''„V poriadku. Môžete vykonať TLI [manéver navedenia na dráhu k Mesiacu].“'' Borman odpovedal: ''„Rozumiem.“'' V čase 2 hodiny, 50 minút, 37,1 sekundy po štarte, teda ku koncu druhého obletu Zeme, posádka opäť zapálila motor tretieho stupňa S-IVB a Apollo 8 zamierilo k Mesiacu. Obyvatelia [[Havajské ostrovy|Havajských ostrovov]] mohli voľným okom sledovať po dobu piatich minút plameň šľahajúci z trysky motora [[J-2]]. V tom okamihu sa americkí astronauti stali najrýchlejšími ľuďmi sveta a krátko nato prekonali výškový rekord lode [[Gemini 11]]. Keď sa Apollo čoraz viac vzďaľovalo od Zeme, pilot veliteľského modulu Jim Lovell ohlásil pozemným staniciam: ''„Vidím súčasne Gibraltár aj Floridu. Zo stredného okna môžem vidieť celú Zem až dole k Argentíne a Čile... Zem už vidíme skoro ako kotúč.“'' ''„Povedzte ľuďom v Ohňovej zemi, nech si vytiahnu pláštenky,“'' Borman prerušil Lovellovo hlásenie. ''„Vyzerá to tam na búrku.“'' Takmer tri a pol hodiny po štarte astronauti oddelili kozmickú loď od stupňa S-IVB. Apollo 8 a S-IVB sa od seba vzďaľovali veľmi pomaly, takže posádka sa obávala, aby nedošlo k vzájomnej zrážke. Preto sa zážihom motorčekov reaktívneho riadiaceho systému (''Reactive Control System'', ''RCS'') vzdialili asi na 900 [[meter|m]] pred tým, než [[stredisko riadenia vesmírnych letov|riadiace stredisko]] vyslalo povel pre S-IVB k vypusteniu zvyškov paliva. Oblak plynu, najmä zvyškov kyslíka, ktorý sa pri tom utvoril, umožnil [[Angličania|anglickému]] [[amatér]]skemu [[astronóm]]ovi Henrymu Hatfieldovi vyfotografovať Apollo vo vzdialenosti 30 000 km od Zeme. Asi o 23. hodine večer si astronauti vyzliekli ťažké skafandre a prvýkrát sa najedli. Odborníci z NASA pripravili pre posádku špeciálnu diétu obsahujúcu 2 500 [[kalória|kalórií]] na deň. Jedlá boli upravené troma spôsobmi – dehydrované, práškové alebo len rozdelené do jednotlivých súst – všetko zabalené v sáčkoch z plastickej hmoty. Jedna denná porcia stála vtedy asi 50 dolárov, pričom stravovanie pochopiteľne platila NASA a nie astronauti.<ref name="kosmo-mek-apollo-8-v-l-k"/><ref name="kosmo-mek-apollo-8">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Vítek | meno = Antonín | priezvisko2= Krupička | meno2= Josef | autor = | odkaz na autora = | titul = MEK - Apollo 8 | url = https://mek.kosmo.cz/pil_lety/usa/apollo/ap-8/index.htm | vydavateľ = mek.kosmo.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-11-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> Pri lete k Mesiacu sa počítalo so štyrmi korekciami označenými MC-1 až MC-4, pretože loď nebolo možné naviesť na dráhu k Mesiacu úplne perfektne. Zo štatistického rozboru chýb práce jednotlivých systémov rakety a ich vplyvu na konečnú dráhu kozmickej lode sa v letovom pláne pôvodne počítalo s prvou korekciou dráhy asi o 30 [[meter za sekundu|m/s]]. Pri lete Apolla 8 však bolo navedenie na translunárnu dráhu tak perfektné, že astronauti mohli prvú korekciu odložiť o dve hodiny bez toho, aby tým príliš narástla odchýlka dráhy. Dokonca aj potom stačilo zmeniť rýchlosť iba o 7,5 m/s. K tak malej korekcii mohli použiť buď motorčeky RCS, alebo hlavný motor SPS servisného modulu. Rozhodli sa pre druhé riešenie, pretože im umožnilo vyskúšať motor SPS, najdôležitejšie zariadenie, ktoré mali na palube. Rodiny astronautov medzitým neustále dostávali informácie o priebehu letu. Manželky dostali od [[Johnsonovo vesmírne stredisko|Strediska pilotovaných letov]] v Houstone malé reproduktory, ktoré boli priamo napojené na riadiace stredisko a dovoľovali im v ktorúkoľvek dennú alebo nočnú hodinu priamo počúvať rozhovory Apolla 8 so Zemou. Svet sa však o jednom probléme dozvedel až o niekoľko hodín neskôr. Napriek tomu, že astronautov zaočkovali proti hongkonskej chrípke, veliteľ Borman bol infikovaný iným kmeňom [[chrípka|chrípkového]] [[vírus]]u, ktorý mu spôsobil žalúdočné a črevné ťažkosti spojené s [[horúčka|horúčkou]]. Anders tiež pociťoval nevoľnosť. Keďže sa Borman rozhodol použiť pre oznámenie svojho zdravotného stavu neverejný spojovací kanál, dozvedeli sa o tom aj lekári NASA so značným oneskorením, až keď im technici prehrali záznam z [[magnetická páska|pásky]]. Dr. Berry všetkým členom posádky naordinoval na vzdialenosť 200 000 km tabletky proti [[hnačka|hnačke]] a morskej chorobe.<ref name="kosmo-mek-apollo-8-v-l-k"/><ref name="kosmo-mek-apollo-8"/> [[Súbor:Apollo 8 Lovell at Guidance and Navigation station.jpg|thumb|left|Navigátor Jim Lovell počas misie Apollo 8]] Než sa začal prvý zo série [[televízia (prenos)|televíznych]] prenosov, bol už zdravotný stav astronautov uspokojivý. ''„Niekoľko hodín som odpočíval a teraz sa cítim oveľa lepšie,“'' povedal Borman Dr. Berrymu. V prvom televíznom prenose astronauti ukázali divákom na Zemi, ako vyzerá ich planéta zo vzdialenosti 220 000 km. Vzhľadom k tomu, že sa im na kameru nepodarilo nasadiť [[teleobjektív]], bol obraz prežiarený a nejasný. Avšak obrázky z kabíny boli vynikajúce. Anders predvádzal, ako sa [[zubná kefka]] vznáša v [[beztiažový stav|beztiažovom stave]]. Keď sa objavil v zábere Lovell, Borman si neodpustil poznámku, že sa každý môže presvedčiť, ako pilot veliteľského modulu vedie v pretekoch o najdlhšie fúzy. Lovell sa len usmial do kamery a povedal: ''„Všetko najlepšie, mami,“'' zagratuloval svojej matke k 73. narodeninám. Pri zábere na Zem veliteľ opisoval farby: ''„Je to nádherný pohľad, prevláda modré pozadie s hustou pokrývkou mračien.“'' Na záver prvého vysielania Borman sľúbil, že sa pokúsi zlepšiť kvalitu záberov. ''„Snáď sa nám za pomoci pozemného strediska podarí s tým teleobjektívom niečo urobiť a nabudúce vám Zem ukážeme lepšie.“'' TV vysielanie prijímala stanica [[Goldstone Deep Space Communications Complex|Goldstone]] v [[Kalifornia|Kalifornii]]. Do [[Európa|Európy]] prenos šiel cez [[umelá družica|satelit]] [[ATS-3]], do [[východná Ázia|východnej Ázie]] cez [[ATS-1]]. Jednou z hlavných úloh pilota veliteľského modulu Jima Lovella bola navigácia podľa [[hviezda|hviezd]]. V prípade, že by došlo k strate spojenia s Houstonom, mohla práve astronomická navigácia ako jediná bezpečne doviesť kozmickú loď späť na Zem. Na tretí deň letu Lovell vykonal viacero meraní, na základe ktorých vypočítal, že bez ďalšej korekcie sa astronauti priblížia k Mesiacu na 122 km. V Houstone vyšlo z pozemných meraní 130 km, čo bola výborná zhoda. Lovell si pritom sťažoval, že svietiace [[Slnko]] mu znemožňovalo presne určiť polohu mesačného horizontu a ďalej mal problémy s identifikáciou hviezd v blízkosti Slnka. Začal sa tiež prejavovať starý problém všetkých amerických kozmických lodí – na oknách kabíny sa začala hromadiť nečistota. Pretože dráha lode sa prakticky nelíšila od požadovanej, bola korekcia MC-3, rovnako ako predchádzajúca MC-2, zrušená. Druhé televízne vysielanie začalo [[23. december|23. decembra]] okolo ôsmej hodiny večer svetového času. Pozemné stredisko venovalo značnú pozornosť príprave prenosu a podarilo sa tiež opraviť teleobjektív. K zvýšeniu kontrastu astronauti zároveň použili červený filter. ''„V strede záberu je Južná Amerika až po mys Horn; vidím tiež Kalifornský záliv a juhozápadnú časť USA,“'' komentoval Lovell. ''„Nad severovýchodnou časťou Štátov sa tiahnu mraky. Zdá sa, že na východnom pobreží máte jasno. Nad časťou Mexika tiež vidím oblaky. Časť Strednej Ameriky je bez mračien.“'' ''„Aby ste si urobili predstavu o farbách,“'' pokračoval, ''„moria majú farbu všetkých možných odtieňov parížskej modrej. Mraky sú samozrejme žiarivo biele. Pevniny sú všeobecne hnedasté, od tmavohnedej po svetlohnedú. Predstavujem si, že keby som bol nejaký osamelý cestovateľ z inej planéty, ťažko by som mohol z tejto vzdialenosti odhadnúť, či je táto planéta obývaná alebo nie je. Ťažké by tiež bolo rozhodnutie, či pristáť na tom modrom alebo na hnedom.“'' ''„Radšej dúfaj, že pristaneme na tej modrej časti,“'' skočil mu do reči Borman.<ref name="kosmo-mek-apollo-8-v-l-k"/><ref name="kosmo-mek-apollo-8"/> [[Súbor:The Lunar Farside - GPN-2000-001127.jpg|thumb|Časť [[odvrátená strana Mesiaca|odvrátenej strany]] [[Mesiac]]a pri pohľade z [[kozmická loď|kozmickej lode]] Apollo 8]] [[Súbor:Computer-generated visualization of the Apollo 8 spacecraft.jpg|thumb|Počítačom vytvorená vizualizácia [[kozmická loď|kozmickej lode]] Apollo 8 na [[selenocentrická dráha|obežnej dráhe]] Mesiaca]] Pomaly sa blížil ďalší kritický okamih letu. V čase 55 hodín a 38 minút po štarte Apollo 8 vstúpilo do [[gravitácia|gravitačnej]] sféry Mesiaca. Na [[Štedrý deň]] o 01:31 UTC astronauti vykonali korekciu MC-4. K zmene rýchlosti o 0,7 m/s stačil len 12-sekundový zážih štyroch motorčekov RCS. Astronauti a riadiace stredisko začali s kontrolou všetkých častí lode pred povolením manévru LOI (Lunar Orbit Insertion – usadenie na obežnú dráhu Mesiaca). Keby niečo nebolo v poriadku, posádka mohla pokračovať po pasívnej dráhe, ktorá by ich bez veľkých korekcií bezpečne priviedla do pristávacieho koridoru na Zemi. ''„Dúfam, že nás poriadne obhliadnete,“'' odporúčal Borman riadiacemu stredisku. ''„Chceme od vás perfektnú kozmickú loď než pôjdeme na to LOI.“'' Napriek poruche v pozemných [[telemetria|telemetrických]] linkách sa podarilo všetko zvládnuť včas. Astronauti pripravili palubný [[počítač]] na vykonanie manévru za pomoci Houstonu, odkiaľ im kolega [[Thomas Kenneth Mattingly|Ken Mattingly]] odovzdal potrebné údaje pre manéver LOI i TEI-1 a TEI-2 (Trans-Earth injection – uvedenie na dráhu k Zemi. Číslo udáva, na konci ktorého obletu sa má manéver vykonať. TEI-1 a TEI-2 boli manévre pre prípad núdze). ''„Tu Houston, 68:04,“'' ozval sa z riadiaceho strediska astronaut [[Gerald Paul Carr|Gerald „Jerry“ Carr]], ''„povoľujeme LOI.“'' Borman odpovedal svojím obvyklým lakonickým spôsobom: ''„OK, Apollo 8 ide na to.“'' ''„Letíte na najlepšom stroji, aký sme mohli zohnať,“'' uistil posádku Carr. Riaditeľ zmeny v riadiacom stredisku [[Glynn Lunney]] medzitým obchádzal jednotlivé riadiace pulty. ''„Dve minúty a päťdesiat sekúnd do straty spojenia,“'' hlásil Carr. ''„Uvidíme sa na druhej strane... jedna minúta do LOS [strata signálu]. Všetky systémy pracujú dobre... tak už sa to pečie. Šťastnú cestu, chlapci!“'' ''„Tak vďaka, pechota,“'' ozval sa Andersov hlas. ''„Dovidenia na druhej strane!“'' Potom už po strohom Bormanovom „roger“ (rozumiem) nastalo ticho. Apollo 8 zmizlo za Mesiacom. Napätie v riadiacom stredisku rástlo. Blížil sa jeden z rozhodujúcich okamihov letu. ''„Šesťdesiat deväť hodín a osem minút po štarte,“'' ozýva sa hovorca strediska John McLeish. ''„Do začiatku manévru LOI zostáva päťdesiat sekúnd. V tomto okamihu vykonáva veliteľ lode Borman poslednú kontrolu palubných zariadení... palubný počítač môže zrušiť manéver v T-5 sekúnd... teraz už má pracovať motor.“'' Na výsledok manévru musel Houston ešte dlho čakať. ''„Ak bol manéver zrušený, Apollo sa objaví v T+69:22. Predpokladaný čas pre AOS [zachytenie rádiového signálu] po navedení na dráhu okolo Mesiaca je 69:32,“'' oznámilo riadiace stredisko. Okrem obáv o správnu funkciu motora tu bola ešte, hoci veľmi nepravdepodobná, možnosť zrážky s posledným stupňom S-IVB, ktorý sa blížil k Mesiacu z opačnej strany. Podľa výpočtu sa Apollo a prázdny stupeň mali minúť o 3 500 km. ''„Jedna minúta do AOS,“'' ozval sa opäť McLeish. Sekundy ubiehajú. ''„Pokúšame sa nadviazať spojenie.“'' Ubehlo už 45 sekúnd od plánovaného okamihu zachytenia signálu. ''„Zachytili sme signál, ale doteraz nemáme fónické spojenie,“'' hlásilo stredisko. ''„Skúmame telemetrické údaje a všetko vyzerá v poriadku. Tlak v nádržiach je normálny. Máme ich! Apollo 8 je na dráhe okolo Mesiaca!“'' Vzápätí sa ozval aj Lovell: ''„Sme radi, že vás zase počujeme.“'' Avšak prvé slová, ktoré prišli na Zem od Mesiaca, neboli plné poetického nadšenia, ale išlo o vyčerpávajúce revízie všetkých systémov kozmickej lode a až potom bol čas na vlastné dojmy.<ref name="kosmo-mek-apollo-8-v-l-k"/><ref name="kosmo-mek-apollo-8"/> [[Súbor:NASA-Apollo8-Dec24-Earthrise.jpg|thumb|left|[[Zem]] nad mesačným horizontom na snímke ''[[Earthrise]]'' („Východ Zeme“), ktorú vyhotovil William Anders 24. decembra 1968]] ''„Mesiac je úplne šedivý,“'' opisoval pohľad Lovell. ''„Žiadna farba. Vyzerá ako zo sadry alebo nejakého šedého piesku. Vidíme dosť podrobností. More hojnosti nie je tak výrazné ako pri pohľade zo Zeme. Nekontrastuje tak s okolitými krátermi. Krátery sú zaoblené... vyzerajú, zvlášť tie okrúhle, ako by boli vytvorené pri náraze meteoritu alebo iného telesa. Ten Langrenus ale dostal pekný kráter. A k nemu ešte centrálny kopec. Valy krátera sú terasovité. Vidím šesť až sedem stupňov. Teraz sa dostávame nad More hojnosti a už tu máme starých známych Messiera a Pickeringa, o ktorých som toľko počul na Zemi.“'' Pozorovanie im však sťažovali znečistené okná. ''„Okno v prieleze je úplne zamrznuté,“'' konštatuje Lovell. ''„Delím sa s Billom o stretávacie okienko... pozerám sa práve na 2P-2,“'' hlási Lovell nad [[Mare Tranquillitatis|Morom pokoja]] (''Mare Tranquillitatis'') jednu z vybraných oblastí na budúce pristátie. ''„Je poriadne veľká,“'' dodáva sarkasticky. ''„To myslí samozrejme relatívne,“'' vysvetľuje Anders. Lovell si tiež všimol zaujímavý úkaz, ktorý predchádzal východu slnka nad Mesiacom. ''„Než vyjde slnko, zreteľne je vidieť jeho svetlo. Má taký vejárovitý tvar. Tvorí súvislý opar nad miestom, kde vyjde. V okamihu východu slnka úkaz zmizne.“'' Kapitán lode Borman mal iný záujem: ''„Zatiaľ čo sa chlapci pozerali na Mesiac, chcel som sa uistiť, či je motor SPS v poriadku. Čo keby ste mi s tým pomohli, ak môžete?“'' vyžiadal si výsledky rozboru telemetrických dát o stave celej lode. Všetko bolo v poriadku a posádka dostala povolenie k druhému obletu Mesiaca. V čase, kedy sa pohybovali mimo dosahu pozemných sledovacích staníc, pripravovali prvý televízny prenos z [[selenocentrická dráha|obežnej dráhy Mesiaca]]. Na Štedrý deň na poludnie tak začal tretí televízny program z paluby Apolla 8. Signál zachytávala stanica pri [[Madrid]]e. Na pozemských obrazovkách sa najprv objavili niektoré útvary [[odvrátená strana Mesiaca|odvrátenej strany Mesiaca]], okrem iného [[impaktný kráter|kráter]] Ciolkovskij, neskôr kráter Messier na privrátenej strane, ktorý tentoraz pozemšťania videli z úplne novej perspektívy. Na konci druhého obletu Mesiaca, v čase, keď opäť boli nad odvrátenou stranou, posádka opäť znížila rýchlosť svojej lode, čím prešla na takmer kruhovú dráhu vo výške 112,3 – 112,6 km. Teraz mohli astronauti pristúpiť k splneniu hlavného vedeckého programu letu, snímkovaniu povrchu Mesiaca. K dispozícii mali zásobu čiernobieleho filmu Panatomic X na 600 snímok a 512 snímok farebného materiálu. Na fotografovanie scenérií, osvetlených len odrazeným svetlom zo Zeme, používali materiál s vysokou citlivosťou. Pre 16 mm kameru Maurer mali na palube 360 ​​m čiernobieleho a 70 m farebného filmu. V priebehu šiesteho obletu Mesiaca sa na astronautoch začala prejavovať únava. Došlo dokonca k niekoľkým omylom pri obsluhe palubného počítača, ktorý však Lovellove „preklepy“ vždy objavil a nedal sa pomýliť. ''„Rozhodol som sa zrušiť všetky ďalšie experimenty,“'' oznámil Borman riadiacemu stredisku, ''„sme príliš unavení. Budem hore, budem udržiavať loď vo vertikálnej polohe, ale chcem, aby si Bill a Jim trochu oddýchli.“'' O desať minút neskôr už hlásil, že Lovell spí a chrápe. ''„To už vieme,“'' konštatuje Houston, ''„počujeme ho až sem.“'' Neskôr, keď sa Borman pýtal, aké majú v Houstone počasie a keď mu odpovedali, že im tu pekne svieti Mesiac, poznamenal: ''„Práve si hovoríme, že nám tu pekne svieti Zem.“''<ref name="kosmo-mek-apollo-8-v-l-k"/><ref name="kosmo-mek-apollo-8"/> [[Súbor:As8 genesis1a.ogv|thumb|Posádka Apolla 8 číta z knihy [[Genezis]]]] Keď sa Apollo 8 po deviaty raz vynorilo spoza Mesiaca, začal štvrtý televízny prenos. ''„Hlási sa vám Apollo 8 s priamym prenosom od Mesiaca,“'' privítal divákov Borman. ''„Každý z nás vidíme Mesiac trochu inak. Na mňa pôsobí ako šíra, opustená mŕtva rozloha ničoho, pripomínajúca najskôr more pemzy. Nie je to príliš pohostinné miesto pre život či prácu.“'' ''„Moje dojmy sú podobné,“'' pokračoval Lovell. ''„Tá šíra púšť pôsobí skľučujúco a neustále vám pripomína, čo máte dole na Zemi. Tu vám Zem pripadá ako veľkolepá oáza v pustom vesmíre... čoho sme si zvlášť všimli, a čo nemôžete pozorovať zo Zeme, sú malé, jasné impaktné krátery, ktoré vynikajú na mesačnom povrchu.“'' ''„Obzor je ostro ohraničený,“'' ujal sa slova Anders. ''„Nebo je úplne čierne a Mesiac je veľmi jasný.“'' ''„Skutočne sa mi zdá, že najlepšie sa dá povrch Mesiaca opísať ako čiernobiela púšť, absolútne bez farieb,“'' hovorí Lovell. ''„Obloha nie je o nič prívetivejšia,“'' pokračoval Anders. ''„Je to pustá čiernota, bez hviezd, ak letíme nad osvetlenou časťou Mesiaca... z početných kráterov na povrchu tejto planéty je vidno, že po milióny rokov ju bombardovali malé asteroidy a meteority, takže každý jej štvorcový centimeter je poďobaný ako od kiahní.“'' ''„Jeden z najzaujímavejších rysov povrchu je zaoblenosť väčšiny kráterov, sú bez ostrých, rozoklaných skál,“'' ohlásil sa Lovell. ''„Iba najnovšie útvary sú ostro ohraničené, než ich zeroduje dážď mikrometeoritov.“'' Potom sa astronauti na chvíľu odmlčali. Na obrazovkách pomaly ubiehala mesačná krajina, než sa opäť ozval Andersov hlas. ''„Blížime sa k lunárnemu východu slnka a posádka Apolla 8 má pripravené posolstvo pre všetkých ľudí dole na Zemi: Genezis, kapitola prvá, verš 1-10. Na počiatku stvoril Boh nebo a zem. Zem však bola pustá a prázdna, tma bola nad priepasťou a Duch Boží sa vznášal nad vodami. Tu povedal Boh: ‚Buď svetlo!‘ a bolo svetlo. Boh videl, že svetlo je dobré; i oddelil svetlo od tmy.“'' Pred zrakmi miliónov ľudí na Zemi sa medzitým objavuje rozhranie osvetlenej a neosvetlenej časti Mesiaca, čiže [[terminátor (slnečný)|terminátor]]. Slová sa ujíma Lovell: ''„A Boh nazval svetlo ‚dňom‘ a tmu nazval ‚nocou‘. A nastal večer, a nastalo ráno, deň prvý. Potom Boh povedal: ‚Buď obloha uprostred vôd a staň sa delidlom medzi vodami a vodami!‘ I urobil Boh oblohu a oddelil vody, ktoré boli pod oblohou, od vôd, ktoré boli nad oblohou. A stalo sa tak. A Boh nazval oblohu ‚nebom‘. A nastal večer, a nastalo ráno, deň druhý.“'' Do tretice prevzal slovo veliteľ Borman: ''„Potom Boh povedal: ‚Vody, ktoré ste pod nebom, zhromaždite sa na jedno miesto a ukáž sa súš!‘ A stalo sa tak. A Boh nazval súš ‚zemou‘ a zhromaždište vôd nazval ‚morom‘. A Boh videl, že je to dobré... a od posádky Apolla 8 ešte dobrú noc, veľa šťastia, šťastné a veselé Vianoce a Boh vám žehnaj, vám všetkým na dobrej Zemi!“''<ref name="kosmo-mek-apollo-8-v-l-k"/><ref name="kosmo-mek-apollo-8"/> [[Súbor:Apollo 8 Coming Home (51053044126).jpg|thumb|left|Umelecká predstava Apolla 8 po zapálení motora na návrat k Zemi]] Keď Apollo začalo desiaty oblet, napätie v kabíne aj Houstone sa zvyšovalo. Pri poslednom prelete za odvrátenou stranou Mesiaca mali astronauti znovu uviesť do činnosti motor SPS, aby im dodal rýchlosť na cestu späť k Zemi. ''„Všetky systémy pracujú normálne, Apollo,“'' oznámil Houston. Borman sa opäť ozval len stručným: ''„Rozumiem.“'' V čase, keď bolo Apollo 8 bez spojenia so Zemou, hovorca strediska komentoval: ''„Pracovníci tu v riadiacom stredisku rovnako ako ostatní ľudia na svete čakajú.“'' Po polhodinovom nútenom odmlčaní sa ozval Lovellov hlas. ''„Dovolil by som si vám oznámiť, že je tu Santa Claus.“'' ''„Schvaľujeme. Vy to viete najlepšie.“'' V tejto fáze letu zachytávala signály z lode [[Austrália (štát)|austrálska]] stanica [[Honeysuckle Creek Tracking Station|Honeysuckle Creek]] neďaleko [[Canberra|Canberry]]. Pretože kvalita spojenia po vykonaní manévru TEI nebola dobrá, riadiace stredisko nariadilo lepšie nasmerovať anténu na kozmickej lodi. Po 20 minútach sledovania dráhy Houston astronautom oznámil, že letia po takmer ideálnej [[trajektória (krivka)|trajektórii]]. Podľa predbežného výpočtu bude potrebná len korekcia o 1,2 m/s. Pravdepodobne najväčšiu radosť z úspešne vykonaného manévru mali rodiny astronautov. Keďže posádka bola veľmi unavená, zmenila pracovný plán. Hodinu potom, ako Apollo 8 opustilo dráhu okolo Mesiaca, Borman a Lovell spali. ''„Sme veľmi unavení, nemôžeme robiť nič iné, než sa ísť vyspať,“'' ospravedlňoval sa veliteľ. ''„Naposledy sme spali len dve hodiny.“'' Neskôr sa snažil zaspať aj Anders. ''„Chceme sa vrátiť do normálneho denného cyklu. Môžem si zobrať Seconol [prášok na spanie]?“'' ''„OK, to je dobrý nápad,“'' schvaľujú doktori. Dňa [[25. december|25. decembra]] bola najskôr na programe malá korekcia dráhy, večer sa uskutočnil piaty televízny prenos. Frank Borman v ňom predvádzal palubnú dosku lode, ukazoval indikátory rýchlosti, polohy a navigačné zariadenie. Potom sa na obrazovke objavilo Lovellovo sedadlo, [[ďalekohľad]] a [[sextant (merací prístroj)|sexant]] a Anders predvádzal prípravu jedla. V závere predstavenia kamera mierila na [[vlajka Spojených štátov|americkú vlajočku]] na Lovellovom ramene a astronauti ľuďom na Zemi opäť zaželali šťastné a veselé Vianoce. Cesta späť prebiehala bez zvláštnych udalostí. Oproti dramatickým momentom letu v okolí Mesiaca bola pre astronautov až nudná, a tak si čas krátili rôznymi spôsobmi. ''„Tak sme nejako zabudli na tú sľúbenú muziku. Ešte ju chcete?“'' ozval sa z riadiaceho strediska ich kolega [[Michael Collins (astronaut)|Michael Collins]]. Keď pustil z pásky vianočné koledy, Anders zaprotestoval: ''„Máš tam blbú rýchlosť. Čo keby si nám to radšej zaspieval?“'' ''„Tak dobre. Len si skočím pre harmoniku.“''<ref name="kosmo-mek-apollo-8-v-l-k"/><ref name="kosmo-mek-apollo-8"/> [[Súbor:Apollo-8 landing.jpg|thumb|upright|Vyzdvihnutie posádky Apolla 8 po pristátí v [[Tichý oceán|Tichom oceáne]], 27. december 1968]] Ráno [[26. december|26. decembra]], keď sa už posádka trochu zrekreovala, astronauti sa najedli a vypočuli si správy pripravené personálom riadiaceho strediska. Lovell sa opäť vrátil k svojej rutinnej práci, čiže navigačným meraniam. Dráha lode bola tak výborná, že ďalšia korekcia MC-6 sa mohla vynechať. Pozemné stredisko sa snažilo využiť dobrú náladu a nezamestnanosť posádky k uskutočneniu niektorých neplánovaných experimentov. K podobným žiadostiam došlo aj pri lete [[Apollo 7|Apolla 7]] a viedlo to k značným rozporom s veliteľom [[Wally Schirra|Schirrom]]. Posádka osmičky sa však správala celkom inak. ''„OK,“'' povedal Borman, keď ho Jerry Carr vyzval, aby na pol hodinu zmenil orientáciu lode a namieril ju na [[Polárka|Polárku]]. ''„Viete, čo si o tom myslím. Rád to urobím. Je to síce také hranie, ale mne hranie nevadí. Boli ste na nás, chlapci, dobrí, či sa teda chcete pol hodinu hrať, no tak sa hrať budeme.“'' Keď však pustili hudobnú kulisu, ozval sa Anders: ''„Nepočujem to síce presne, ale zdá sa mi, že je to niečo, čo neznášam. Zdá sa mi to, alebo skutočne púšťate hudbu?“'' ''„To sa ti niečo zdá,“'' odpovedalo stredisko. ''„Tak to, prosím vás, nehovorte doktorom,“'' prosil Bill. ''„Už je neskoro, už to počuli.“'' ''„Ach áno,“'' povzdychol si Anders. ''„To už na mňa idú tie pocity odtrhnutia.“'' Po referáte meteorológov o situácii v oblasti pristátia mal Borman vecnú pripomienku. ''„Len tam nerobte tak veľké vlny.“'' ''„Dobre, pozrieme sa do kufra, či máme na sklade menšie.“'' Všetky systémy naďalej pracovali spoľahlivo. Lovell len upozornil, že teraz musí opatrnejšie manipulovať so stabilizačnými tryskami, keďže loď bola po úbytku paliva oveľa citlivejšia. Večer posádka organizovala posledné, čiže už šieste televízne predstavenie. Apollo 8 bolo v tej dobe 180 000 km od Zeme. Naša planéta mala odtiaľ zdanlivý priemer 4°, takže pri použití teleobjektívu so zorným uhlom 9° zemeguľa zapĺňala polovicu obrazovky. Posledná korekcia dráhy MC-7 sa mala podľa plánu uskutočniť dve hodiny pred vstupom do [[atmosféra Zeme|atmosféry]]. Dráha Apolla 8 však bola tak presná, že korekcia by predstavovala len asi 0,1 m/s. Z toho dôvodu sa aj táto operácia vynechala.<ref name="kosmo-mek-apollo-8-v-l-k"/><ref name="kosmo-mek-apollo-8"/> Blížilo sa pristátie. Veliteľský modul, ktorý sa oddelil od servisného modulu, následne vstúpil do horných vrstiev atmosféry. Kabína sa skryla v oblaku žeravej plazmy a rádiové spojenie sa tak prerušilo. Hoci sa kozmická loď blížila k Zemi takmer [[úniková rýchlosť|druhou kozmickou rýchlosťou]], maximálne [[preťaženie (tiažové zrýchlenie)|preťaženie]] počas zostupu bolo len 6,8 g, a to vďaka manévrovacím schopnostiam veliteľskej sekcie. K obnoveniu rádiového spojenia s posádkou došlo trochu neskôr, asi dve minúty po plánovanom okamihu. ''„Vyzerá to s nami dobre,“'' uistil riadiace stredisko jeden z astronautov. ''„Bola to pekná ohnivá guľa, že,“'' dodal druhý. ''„Padáky sú vonku!“'' Kabína klesala rýchlosťou už len 9 m/s. Veliteľský modul Apolla 8 pristál v piatok [[27. december|27. decembra]] 1968 o 15:51:42 UTC na hladine [[Tichý oceán|Tichého oceánu]]. Miesto pristátia sa nachádzalo asi 2,5 km od plánovaného bodu a 1 600 km juhozápadne od [[Honolulu]]. [[helikoptéra|Vrtuľník]] potom astronautov prepravil na palubu [[lietadlová loď|lietadlovej lode]] [[USS Yorktown (CV-10)|USS ''Yorktown'']], ktorá vyzdvihla aj veliteľský modul.<ref name="kosmo-mek-apollo-8-v-l-k"/><ref name="kosmo-mek-apollo-8"/> == Galéria == <center> <gallery> Súbor:The Apollo 8 prime crew stands in foreground as the Apollo space vehicle.jpg|Frank Borman (vľavo), Jim Lovell (v strede) a William Anders (vpravo) pózujú pred raketou Saturn V Súbor:The Apollo 8 space vehicle on the way to Pad A.jpg|Vývoz nosnej rakety Saturn V z montážnej haly VAB k štartovacej rampe Súbor:Crew Training - Apollo 8 - KSC (S68-54520).jpg|Posádka Apolla 8 v simulátore veliteľského modulu počas príprav na let Súbor:Aerial view of the Apollo 8 Saturn-V.jpg|Saturn V na štartovacom komplexe 39A Súbor:The Apollo 8 crew during pre-flight breakfast.jpg|Posádka Apolla 8 počas raňajok v deň štartu Súbor:Frank Borman suiting up on launch day.jpg|Borman (v popredí) a Lovell si obliekajú skafandre Súbor:Apollo 8 crew walks to transfer van (S68-55999).jpg|Borman, Lovell a Anders začínajú svoju cestu k štartovaciemu komplexu 39A Súbor:Apollo 8 builds thrust after ignition of the F-1 engines.jpg|Zážih motorov Saturnu V Súbor:Distant view of Apollo 8 liftoff.jpg|Štart nosnej rakety Saturn V s Apollom 8 Súbor:As8-16-2583.jpg|Stupeň S-IVB krátko po oddelení od kozmickej lode Súbor:As08-16-2593.jpg|Jedna z prvých človekom vyhotovených fotografií zobrazujúcich Zem ako celok Súbor:Ap8-S68-56531.jpg|Borman v kabíne veliteľského modulu Apolla 8, ktoré sa v tom čase nachádzalo na obežnej dráhe Mesiaca Súbor:Jim Lovell in Apollo 8 spacecraft during flight.jpg|Lovell v kozmickej lodi Apollo 8 Súbor:William Anders in Apollo 8 spacecraft during flight.jpg|Anders počas misie Súbor:AS08-13-2329.jpg|Prvý východ Zeme nad mesačným horizontom fotografovaný človekom Súbor:Crater Tsiolkovsky - GPN-2000-001128.jpg|Kráter Ciolkovskij z pohľadu Apolla 8 Súbor:Apollo 8 Image of the Moon (AS08-14-2506).jpg|Vzďaľujúci sa Mesiac z Apolla 8 počas návratu k Zemi Súbor:Apollo 8 reentry, December 27, 1968.jpg|Apollo 8 vstupuje do atmosféry Súbor:The crew of Apollo 8 addresses the crew of the USS Yorktown after a successful splashdown and recovery.jpg|Spokojná posádka Apolla 8 na palube lietadlovej lode USS ''Yorktown'' Súbor:Ap8-S68-56310.jpg|Veliteľský modul Apolla 8 na lodi USS ''Yorktown'' </gallery> </center> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * VÍTEK, Antonín, LÁLA, Petr. ''Malá encyklopedie kosmonautiky''. 1. vyd. Praha : Mladá fronta, 1982. 392 s. ISBN 23-079-82. == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Apollo 8}} == Externé odkazy == * [https://www.nasa.gov/mission/apollo-8/ Oficiálna stránka] {{eng icon}} * [http://spacefacts.de/mission/english/apollo-8.htm Apollo 8 na stránkach spacefacts.de] {{eng icon}} * [https://mek.kosmo.cz/pil_lety/usa/apollo/ap-8/index.htm Apollo 8 v Malej encyklopédii kozmonautiky] {{ces icon}} {{Program Apollo}} {{DEFAULTSORT:Apollo 08}} [[Kategória:Program Apollo]] [[Kategória:Kozmické lety s ľudskou posádkou]] [[Kategória:Pilotované kozmické lety k Mesiacu]] [[Kategória:Kozmonautika v 1968]] 9p7tg5i4ik81ts63al4uxzccznykw3p 0 33318 8198318 8133580 2026-04-14T16:02:38Z Andrej-airliner 43530 wl. 8198318 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kozmická misia | názov misie = Apollo 7 | znak = Apollo7.png | volací znak = Apollo 7 | posádka = 3 | velmodul = CM-101 | servmodul = SM-101 | lunarmodul = | raketa = [[Saturn IB]] SA-205 | kozmodróm = [[Cape Canaveral Air Force Station|Cape Kennedy]] | rampa = [[štartovací komplex 34 na Cape Canaveral Air Force Station|LC-34]] | štart = [[11. október]] [[1968]], 15:02:45,359 [[koordinovaný svetový čas|UTC]] | pristátie = [[22. október]] 1968, 11:11:48 UTC<br />severná oblasť Atlantického oceánu; 530 km juhovýchodne od [[Bermudy|Bermúd]]<br />{{Coord|27|32|30|S|64|04|00|Z|type:event_dim:1500km|name=Miesto pristátia Apolla 7}} | trvanie = 10 dní, 20 hodín, 9 minút, 3 sekundy | perigeum = 227,2 [[kilometer|km]] | apogeum = 284,5 [[kilometer|km]] | doba obehu = 89,7 minút | inklinácia = 31,64° | obehy = 163 | hmotnosť = 16 519 [[kilogram|kg]] (veliteľský+servisný modul pri štarte) | foto posádky = The Apollo 7 Prime Crew - GPN-2000-001160.jpg | popis = Zľava doprava: Eisele, Schirra a Cunningham | nasledujúca = [[Súbor:Apollo-8-patch.png|30px|link=Apollo 8]] [[Apollo 8]] | predchádzajúca = [[Apollo 6]] }} '''Apollo 7''' bolo prvým [[Spojené štáty|americkým]] [[kozmický let s ľudskou posádkou|pilotovaným kozmickým letom]] v rámci [[program Apollo|programu Apollo]]. Zároveň išlo o prvý americký let do vesmíru s trojčlennou posádkou a tiež prvý pilotovaný let s použitím [[nosná raketa|rakety]] [[Saturn IB]]. Hlavným cieľom letu bolo otestovať technické kvality novej [[kozmická loď|kozmickej lode]] [[Apollo (kozmická loď)|Apollo]] a vykonať naplánované vedecké experimenty. Zaujímavosťou je, že pri tomto lete sa z americkej kozmickej lode po prvýkrát podarilo uskutočniť priamy [[televízia (prenos)|televízny]] prenos. Celkovo sa uskutočnilo sedem krátkych televíznych prenosov. Zo záznamu ich vysielala aj [[Česko-slovenská televízia]]. Misia Apollo 7 bola natoľko úspešná, že úplne zmenila plán pre nasledujúce lety. Vedenie [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] potom definitívne rozhodlo, že nasledujúci let [[Apollo 8]] poletí aj s ľudskou posádkou k [[Mesiac]]u. == Posádka == * {{minivlajka|USA}} [[Wally Schirra|Walter M. Schirra]] (letel na misiách ''[[Mercury-Atlas 8]]'', ''[[Gemini 6A]]'' a ''Apollo 7''), [[Funkcia kozmonautov v posádkach#Kapitán|veliteľ]] * {{minivlajka|USA}} [[Donn Fulton Eisele|Donn F. Eisele]] (letel iba na misii ''Apollo 7''), [[Funkcia kozmonautov v posádkach#Pilot veliteľského modulu|pilot veliteľského modulu]] * {{minivlajka|USA}} [[Ronnie Walter Cunningham|Walter Cunningham]] (letel iba na misii ''Apollo 7''), [[Funkcia kozmonautov v posádkach#Pilot lunárneho modulu|pilot lunárneho modulu]], ale lunárny modul nebol pri tomto lete použitý Táto posádka predtým tvorila záložnú posádku letu [[Apollo 1]], ktorý sa neuskutočnil z dôvodu tragickej nehody počas prípravy misie. === Záložná posádka === * {{minivlajka|USA}} [[Thomas Patten Stafford|Thomas P. Stafford]], veliteľ * {{minivlajka|USA}} [[John Watts Young|John W. Young]], pilot veliteľského modulu * {{minivlajka|USA}} [[Eugene Andrew Cernan|Eugene A. Cernan]], pilot lunárneho modulu Táto posádka neskôr tvorila hlavnú posádku letu [[Apollo 10]]. === Podporná posádka === * [[John Leonard Swigert|John L. Swigert]] (CAPCOM) * [[Ronald Ellwin Evans|Ronald E. Evans]] * [[William Raid Pogue|William R. Pogue]] === Letoví riaditelia === * [[Glynn Lunney]], čierny tím * [[Gene Kranz]], biely tím * [[Gerald D. Griffin|Gerry Griffin]], zlatý tím == Emblém misie == Letový emblém Apolla 7 symbolizuje orbitálny charakter misie, ktorý umocňuje oranžový plameň v tvare [[elipsa|elipsy]], pričom plameň vychádza z motora SPS a obopína celú [[Zem]]. Námorná modrá farba v pozadí symbolizuje nekonečnú hĺbku vesmíru. V strede emblému sa nachádza Zem, konkrétnejšie [[Severná Amerika|Severná]] a [[Južná Amerika]], v kontraste so svetlomodrou farbou oceánu. V spodnej časti sa v širokom čiernom oblúku nachádzajú mená [[kozmonaut|astronautov]]. Rímska číslica VII, ktorá je umiestnená v [[Tichý oceán|Tichom oceáne]], symbolizuje číslo letu. Emblém navrhol Allen Stevens z [[Rockwell International]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Ota Kéhar | odkaz na autora = | titul = Apollo 7 | url = http://astronomia.zcu.cz/kosmolety/apollo/2444-apollo-7 | vydavateľ = astronomia.zcu.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-07-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Prípravy na let == V [[január]]i [[1966]] menoval asistent riaditeľa pre operácie letových posádok [[Deke Slayton]] posádku prvého pilotovaného letu [[program Apollo|programu Apollo]]. Veliacim pilotom misie [[Apollo 1]] (vtedy ešte označovanej ako AS-204) sa stal [[Virgil Ivan Grissom|Gus Grissom]], senior pilotom [[Edward Higgins White|Edward White]] a pilotom [[Donn Fulton Eisele|Donn Eisele]]. Počas tréningu na palube špeciálne upraveného lietadla [[Boeing KC-135 Stratotanker|KC-135]] na simuláciu [[beztiažový stav|beztiažového stavu]] si však Eisele dvakrát vykĺbil rameno a [[27. január]]a musel podstúpiť operáciu. Slayton na jeho miesto dosadil [[Roger Bruce Chaffee|Rogera Chaffeeho]]. Zloženie posádky Apolla 1 [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] zverejnila [[21. marec|21. marca]] 1966. V záložnej posádke sa začali pripravovať [[James Alton McDivitt|Jim McDivitt]], [[David Randolph Scott|David Scott]] a [[Russell Louis Schweickart|Russell Schweickart]]. Apollo 1 (AS-204) malo byť prvým pilotovaným letom [[kozmická loď|kozmickej lode]] [[Apollo (kozmická loď)|Apollo]] Block I na [[obežná dráha|obežnej dráhe]] Zeme. [[Súbor:AS-205 crew.jpg|thumb|left|[[Donn Fulton Eisele|Donn Eisele]] (vľavo), [[Wally Schirra]] (v strede) a [[Ronnie Walter Cunningham|Walter Cunningham]] (vpravo) ešte počas príprav na misiu Apollo 2 (AS-205), september 1966]] Dňa [[29. september|29. septembra]] 1966 NASA zverejnila zloženie posádky misie Apollo 2 (AS-205), ktorá mala byť druhým pilotovaným letom lode Apollo Block I na obežnej dráhe Zeme. Za veliaceho pilota bol určený [[Wally Schirra|Walter Schirra]] (prezývaný „Wally“), senior pilotom sa stal [[Donn Fulton Eisele|Donn Eisele]] a pilotom [[Ronnie Walter Cunningham|Walter Cunningham]]. Záložnou posádkou sa stali [[Frank Frederick Borman|Frank Borman]], [[Thomas Patten Stafford|Thomas Stafford]] a [[Michael Collins (astronaut)|Michael Collins]]. Nakoniec sa už [[15. november|15. novembra]] rozhodlo, že ďalší let Apolla Block I je nadbytočný a ruší sa. „Nové“ Apollo 2 (AS-205/208) malo byť namiesto toho prvým pilotovaným letom lode Apollo Block II na obežnej dráhe Zeme. Deň po štarte Apolla mal odštartovať nepilotovaný [[Lunárny modul Apollo|lunárny modul]] a posádka Apolla 2 sa k nemu mala priblížiť, spojiť sa s ním a potom ho otestovať počas letu. NASA o týchto skutočnostiach informovala verejnosť [[22. december|22. decembra]] s tým, že Schirra, Eisele a Cunningham prešli do záložnej posádky Apolla 1 (AS-204){{#tag:ref|Schirra to vtedy ťažko niesol, pretože nechcel slúžiť v záložnej posádke ako nejaký nováčik. V tom období totiž otvorene hovoril, že čoskoro chce odísť z oddielu astronautov, ale Slayton ho nakoniec prehovoril, aby ešte zostal. ''„Wally nebol zvyknutý hrať druhé husle, Donn a ja sme však boli doslova nadšení, že sme konečne členmi posádky kozmického letu, hoci len záložnej,“'' spomínal po rokoch Cunningham.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Přibyl | meno = Tomáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Dobytie Mesiaca : príbeh programu Apollo | vydanie = 1 | vydavateľ = Lindeni | miesto = V Bratislave | rok = 2019 | počet strán = 252 | url = | isbn = 978-80-566-1174-6 | kapitola = Apollo 7 – Vzbura na palube | strany = 54 | jazyk = }}</ref><ref name="stoplusjednicka-apollo-7-prvni-let-s-posadkou-co-bylo">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Straka | meno = Vít | autor = | odkaz na autora = | titul = Apollo 7, první let s posádkou: Co bylo příčinou špatné nálady velitele Schirry | url = https://www.stoplusjednicka.cz/apollo-7-prvni-let-s-posadkou-co-bylo-pricinou-spatne-nalady-velitele-schirry | vydavateľ = stoplusjednicka.cz | dátum vydania = 2018-11-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-10-23 | miesto = | jazyk = }}</ref>|group=pozn.}} a McDivitt, Scott a Schweickart poletia na misiu Apollo 2 (AS-205/208). Za záložnú posádku Apolla 2 (AS-205/208) boli určení Thomas Stafford, [[John Watts Young|John Young]] a [[Eugene Andrew Cernan|Eugene Cernan]]. NASA zároveň oznámila, že hlavnou posádkou misie Apollo 3 sú veliteľ Frank Borman, pilot veliteľského modulu Michael Collins a pilot lunárneho modulu [[William Anders]]. Ich záložnou posádkou sa stali [[Pete Conrad]], [[Richard Francis Gordon|Richard Gordon]] a [[Clifton Curtis Williams|Clifton Williams]]. Apollo 3 malo byť prvým pilotovaným letom programu Apollo s využitím [[nosná raketa|nosnej rakety]] [[Saturn V]] a jeho hlavným cieľom mal byť test kompletnej zostavy kozmickej lode Apollo počas letu na vysoko eliptickej obežnej dráhe Zeme. V priebehu misie sa mal uskutočniť aj manuálne riadený let lunárneho modulu. Všetky tieto plány nakoniec úplne zmenil [[27. január]] [[1967]], kedy sa konala predletová skúška v rámci príprav na misiu Apollo 1 (AS-204), ktorej štart sa plánoval na [[21. február]]a 1967. Astronauti Grissom, White a Chaffee boli počas skúšky vo vnútri kabíny kozmickej lode Apollo Block I, ktorá sa nachádzala na vrchole nosnej rakety [[Saturn IB]] na [[štartovací komplex 34 na Cape Canaveral Air Force Station|štartovacom komplexe 34]].{{#tag:ref|Už v období príprav na misiu Apollo 1 začínal mať Wally Schirra, veliteľ záložnej posádky, zlú predtuchu. ''„Ja ti neviem, Gus,“'' povedal Schirra, keď sa raz stretol s Grissomom a riaditeľom programu Apollo [[Joseph Francis Shea|Joeom Sheaom]] v ubytovacích priestoroch pre posádky v [[Kennedyho vesmírne stredisko|Kennedyho vesmírnom stredisku]]. ''„Na tej lodi nie je nič zlého, na čo by som mohol ukázať prstom, ale som ti z nej nejako nesvoj. Niečo mi tam jednoducho správne nezvoní.“'' Tesne pred tým, než Grissom 27. januára 1967 nastúpil do kabíny Apolla, ho Wally Schirra zadržal. Schirrovi sa konštrukcia poklopov prielezu do kabíny lode veľmi nepáčila. Podľa neho mal byť konštruovaný s rýchlootváracím explozívnym mechanizmom, ktorý fungoval rýchlo ako ten, čo sa používal na kozmických lodiach [[Mercury (kozmická loď)|Mercury]]. Schirra mal z kabíny Apolla 1 zlý pocit. Poklop mal dvojitý plášť a musel sa otvárať ručne. V núdzovom prípade sa museli najprv otvoriť poklopy oboch plášťov a až potom sa mohol otvoriť tretí poklop ochranného kovového štítu, ktorý chránil loď počas štartu. Inžinieri ho navrhli tak, aby neodlietol nešťastnou náhodou pri ceste na Mesiac alebo počas namáhavého zostupu cez [[atmosféra Zeme|atmosféru]], kedy sa bude Apollo rútiť k Zemi rýchlosťou takmer 40 000 [[kilometer za hodinu|km/h]]. Toto konštrukčné riešenie sa ironicky vynorilo po [[suborbitálny kozmický let|suborbitálnom lete]] [[Mercury-Redstone 4]], kedy sa Grissomova kabína ''Liberty Bell 7'' nešťastne potopila po odpálení poklopu lode. Vznikli pochybnosti, či ho Grissom neodpálil sám. Do konca života to však popieral. Vyšetrovacia komisia nakoniec potvrdila, že nešlo o chybu astronauta. Dodnes sa však nepodarilo jednoznačne dokázať, či išlo o technickú poruchu alebo chybu Grissoma. ''„Počúvaj ma, Gus,“'' povedal Wally svojmu kamarátovi. Bude ti to trvať minimálne deväťdesiat sekúnd, než všetky tie poklopy otvoríš. Keby sa vyskytol problém, napríklad aj komunikačný, vylezte hneď von z kabíny, kým sa to nevyrieši. ''„Rozumel si?“'' ''„Rozumel.“'' vypočul si kamarátovo varovanie Grissom a nastúpil do kabíny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Apollo 1 | url = https://kosmonautika.cz/a1text.html | vydavateľ = kosmonautika.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-10-23 | miesto = | jazyk = }}</ref>|group=pozn.}} V dôsledku chyby na kabeláži kabíny preskočila iskra, ktorá v atmosfére tvorenej čistým [[kyslík]]om spôsobila požiar, pri ktorom všetci traja astronauti zahynuli. Táto nehoda zasiahla podľa mnohých aj Wallyho Schirru a od základov ho zmenila. Predtým bol snáď najväčším vtipkárom v celom oddiele astronautov. Traduje sa, že keď mali odovzdať lekárom vzorky [[moč]]u, Schirra postavil vedľa malých skúmaviek svojich kolegov 20-[[liter|litrovú]] nádobu.<ref name="stoplusjednicka-apollo-7-prvni-let-s-posadkou-co-bylo"/> Program Apollo sa musel pozastaviť a prehodnotiť, čo zároveň znamenalo zrušenie misií Apollo 2 a 3. Kozmická loď Apollo Block I tak do vesmíru nikdy neletela a namiesto toho sa rozhodlo, že sa prepracuje a zdokonalí verzia Block II, ktorá potom aj lietala okolo Zeme a k [[Mesiac]]u. Krátko po nehode Apolla 1 Slayton požiadal Schirru, Eiseleho a Cunninghama, aby po obnovení programu uskutočnili prvý pilotovaný let kozmickej lode Apollo, čiže tentokrát už s verziou Block II. Ich záložnou posádkou sa stali Stafford, Young a Cernan, ktorí pred nehodou Apolla 1 slúžili ako náhradníci pre Apollo 2. Za začiatok príprav na misiu Apollo 7 možno považovať koniec [[marec|marca]] [[1968]], kedy na [[Kennedyho vesmírne stredisko]] začali prichádzať prvé časti nosnej rakety Saturn IB s výrobným číslom SA-205. Dňa [[30. máj]]a prišiel na [[kozmodróm]] [[Apollo (kozmická loď)#Veliteľský modul|veliteľský]] a [[Apollo (kozmická loď)#Servisný modul|servisný modul]] kozmickej lode Apollo. Následne začali ich skúšky vo [[vákuum|vákuovej]] komore, ktoré skončili [[29. júl]]a, a [[9. august]]a sa kozmická loď presunula na štartovací komplex 34, kde ju pripevnili na vrchol nosnej rakety. V priebehu [[17. september|17. septembra]] sa uskutočnilo skúšobné odpočítavanie a [[25. september|25. septembra]] bol dokončený celkový test systémov nosnej rakety. Dňa [[10. október|10. októbra]] o 10:30:00 miestneho času, čiže 18 hodín pred štartom, začalo finálne odpočítavanie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Orloff | meno = Richard W | autor = | odkaz na autora = | titul = Apollo by the Numbers | url = https://history.nasa.gov/SP-4029.pdf | vydavateľ = history.nasa.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-10-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> Hoci bol veliteľ letu Wally Schirra už ostrieľaný veterán, vzal si na tento deň voľno a [[rybolov|šiel na ryby]], čo bol jeho [[hobby|koníček]]. Chcel sa tak trochu odreagovať. Eisele a Cunningham zostali na kozmodróme a plietli sa technikom do práce.<ref name="kosmo-mek-apollo-7-experimenty">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Vítek | meno = Antonín | autor = | odkaz na autora = | titul = MEK - Apollo 7 (experimenty) | url = https://mek.kosmo.cz/pil_lety/usa/apollo/ap-7/lk.htm | vydavateľ = mek.kosmo.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-10-14 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Priebeh letu == [[Súbor:Apollo 7 preflight breakfast.jpg|thumb|Posádka Apolla 7 raňajkuje v spoločnosti [[Deke Slayton|Deka Slaytona]] a predstaviteľov [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] v deň štartu]] V piatok ráno [[11. október|11. októbra]] 1968 [[dážď|pršalo]] a od mora fúkal silný [[vietor]] s nárazmi až do 40 [[kilometer za hodinu|km/h]].{{#tag:ref|Letové predpisy však prikazovali odložiť štart, keď nárazy vetra vanúceho od mora presiahnu 35 km/h, ale riadiace stredisko sa rozhodlo napriek tomu letieť, pretože žiadne iné problémy neboli a raketu Saturn IB považovalo za spoľahlivý nosič s nízkou pravdepodobnosťou zlyhania v začiatočnej fáze letu. Aj tak sa nemohlo úplne vylúčiť zlyhanie nosnej rakety pri štarte. Wally Schirra nebol zrovna nadšený. Kozmická loď Apollo 7 mala ešte starší typ sedadiel z verzie Block I napriek tomu, že Apollo 7 už bola zo série Block II. NASA ich nestihla vymeniť za novší typ. Schirra s tým súhlasil pod podmienkou, že štart sa odloží, ak nárazy vetra vanúceho od mora presiahnu 32 km/h. Sedadlá z verzie Block I mali totiž menej kvalitné absorbéry nárazu a v prípade zlyhania nosiča by sa veliteľský modul s astronautmi musel núdzovo [[katapultáž|katapultovať]] zo zlyhanej rakety pomocou [[únikový systém|záchrannej vežičky]]. Silný vietor vanúci od mora mohol potom kabínu klesajúcu na [[padák]]och odviať nad pevninu, kde by pristátie bolo značne tvrdšie než na morskej hladine. V kreslách starého typu mohlo byť pristátie na pevnine pre posádku nepríjemné až životu nebezpečné. Astronauti by sa takmer určite zranili, čo by bol ešte ten lepší prípad. ''„Letový predpis bol porušený. Netreba ani hovoriť, že som nebol najšťastnejším človekom na svete,“'' spomínal si po rokoch Schirra.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Přibyl | meno = Tomáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Dobytie Mesiaca : príbeh programu Apollo | vydanie = 1 | vydavateľ = Lindeni | miesto = V Bratislave | rok = 2019 | počet strán = 252 | url = | isbn = 978-80-566-1174-6 | kapitola = Apollo 7 – Vzbura na palube | strany = 55 | jazyk = }}</ref><ref name="stoplusjednicka-apollo-7-prvni-let-s-posadkou-co-bylo"/>|group=pozn.}} Deke Slayton astronautov prebudil o 06:00 miestneho času. Následne Walter Schirra, Donn Eisele a Walter Cunningham absolvovali poslednú lekársku prehliadku pred štartom a potom sa usadili k raňajkám, ktoré tradične pozostávali zo [[steak]]u a [[vajce (potravina)|vajíčok]], [[pomarančový džús|pomarančového džúsu]], [[toast]]u a [[káva|kávy]]. Raňajkovali v spoločnosti predstaviteľov NASA, [[Rockwell International|North American Rockwell]] a dvoch astronautov z podpornej posádky, [[Ronald Ellwin Evans|Ronalda Evansa]] a [[William Raid Pogue|Williama Pogueho]]. Pridal sa k nim aj Deke Slayton. Potom nasledovalo obliekanie [[skafander|skafandrov]], odchod z [[Neil Armstrong Operations and Checkout Building|Budovy pilotovaných letov]] (''Manned Spacecraft Operations Building'') a jazda špeciálne upravenou dodávkou na štartovací komplex 34. Veliteľ Wally Schirra nastúpil do veliteľského modulu ako prvý v čase 2 hodiny a 25 minút pred štartom. Nasledoval ho pilot lunárneho modulu Walter Cunningham a o chvíľu neskôr pilot veliteľského modulu Donn Eisele. O 09:15 došlo k uzavretiu poklopu prielezu kozmickej lode. Odpočítavanie pokračovalo bez problémov až do okamihu 33,5 minúty pred štartom, kedy bola zistená prvá porucha – dve spálené [[relé|relátka]] vyradili z prevádzky núdzový rýchlovýťah v štartovnej veži. Riaditeľstvo príprav štartu rozhodlo pokračovať bez prerušenia ďalej. Krátke zdržanie nastalo v T-6 minút, 15 sekúnd, kedy si vedúci príprav druhého stupňa vyžiadal dodatočný čas na chladenie motora [[J-2]] druhého stupňa S-IVB. Potom už odpočítavanie prebiehalo bez komplikácií. V T-2 minúty, 43 sekúnd odpočítavanie prešlo pod kontrolu [[počítač]]ov. Pracovníci Strediska riadenia štartu (''Launch Control Center'') teraz už len s napätím sledovali údaje na monitoroch. V T-2 minúty, 30 sekúnd sa zatvorili odvetrávacie ventily nádrží nosnej rakety a tlak v potrubí pomaly nabehol na prevádzkové hodnoty. Dvadsaťosem sekúnd pred štartom raketa prešla na vnútorné batérie. Hovorca Strediska riadenia štartu odpočítaval: ''„...Sedem, šesť, riadenie odblokované, štyri, zážih.“'' Motory [[H-1 (raketový motor)|H-1]] prvého stupňa S-IB postupne nabiehali. ''„...dva, jeden, štart!“''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Apollo 7 | url = https://history.nasa.gov/afj/ap07fj/a7_01_launch_ascent.html | vydavateľ = history.nasa.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-07-13 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="kosmo-mek-apollo-7-experimenty"/><ref name="kosmo-mek-apollo-7">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Vítek | meno = Antonín | priezvisko2= Krupička | meno2= Josef | autor = | odkaz na autora = | titul = MEK - Apollo 7 | url = https://mek.kosmo.cz/pil_lety/usa/apollo/ap-7/index.htm | vydavateľ = mek.kosmo.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-10-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Súbor:Launch of Apollo 7 mission.jpg|thumb|left|Štart Apolla 7, 11. október 1968]] Misia Apollo 7 odštartovala 11. októbra 1968 o 11:02:45,359 miestneho času (15:02:45,359 [[koordinovaný svetový čas|svetového času]]) zo [[štartovací komplex 34 na Cape Canaveral Air Force Station|štartovacieho komplexu 34]] na [[Cape Canaveral Air Force Station|Cape Kennedy]]. Raketa Saturn IB sa pomaly zdvihla a 10 sekúnd po štarte preletela okolo najvyššieho poschodia obslužnej veže. Potom sa začala pomaly stáčať nad oceán. V T+5 minút a 52 sekúnd, počas práce druhého stupňa S-IVB, veliteľ Wally Schirra s nadšením ohlásil: ''„Letí ako sen!“'' Už 10 minút a 34 sekúnd po štarte bola kozmická loď na obežnej dráhe Zeme vo výške 227,2 – 284,5 [[kilometer|km]]. Počas prvých dvoch obletov okolo Zeme loď letela spojená s posledným stupňom S-IVB nosnej rakety. Technici na Zemi medzitým začali so zabezpečovaním stupňa S-IVB. Museli sa vypustiť zvyšky pohonných látok – kyslíka a [[vodík]]a. Inak hrozilo roztrhnutie nádrží vnútorným pretlakom, čo nebolo žiaduce, pretože stupeň mal poslúžiť ako cieľ na stretávanie. Na S-IVB sa tak otvorili nádrže s vodíkom, aby sa mohol voľne odparovať do priestoru. Celá zostava tým získala dodatočnú rýchlosť asi 10 [[meter za sekundu|m/s]]. Na konci prvého obletu posádka použila riadiace trysky namontované na zadnej časti stupňa a vykonala asi tucet manévrov vo všetkých osiach. O 17:58 UTC sa Apollo 7 oddelilo od stupňa S-IVB. Veliteľ Schirra vykonal krátky zážih motorčekov (''Reactive Control System'', ''RCS'') a loď odletela rýchlosťou 0,3 m/s do vzdialenosti asi 15 [[meter|m]] od S-IVB. Schirra potom vyrovnal rýchlosť oboch telies a loď otočil prednou časťou k stupňu. Eisele a Cunningham medzitým fotografovali S-IVB. Všetko bolo v poriadku až na jeden z panelov adaptéra SLA (''Spacecraft-LM Adapter''), ktorý sa neotvoril úplne, ale to nebolo prekážkou. Vo vnútri samozrejme nebol žiadny lunárny modul a pre budúce lety sa počítalo s úplným odhadzovaním tohto adaptéra. Schirra sa s loďou opatrne priblížil až na pol druhého metra späť k S-IVB. Simulovalo sa tak spojenie s lunárnym modulom. Obe telesá chvíľu leteli v tesnej formácii. Potom Schirra znova použil motory RCS a znížil rýchlosť lode o 1,8 m/s, aby sa odpútal do bezpečnej vzdialenosti. Tým však celá záležitosť ešte neskončila. V nasledujúci deň, [[12. október|12. októbra]] o 17:37 UTC, posádka vykonala zo vzdialenosti asi 150 km od S-IVB prvý zo stretávacích manévrov. Bolo to však skôr ako sa pôvodne plánovalo, pretože S-IVB klesal vplyvom odporu [[atmosféra Zeme|atmosféry]] rýchlejšie, než sa čakalo. Ďalšími troma manévrami o 19:04, 20:20 a 21:05 UTC sa Apollo 7 priblížilo k S-IVB do vzdialenosti iba 70 m. K neriadenému stupňu sa nepriblížili viac ako na 20 m, pretože dosť prudko rotoval. Jedna z hlavných úloh letu však bola bezpochyby splnená. Na Zemi boli s doterajším priebehom letu spokojní. Posádka až tak nie. V noci zamrzol jeden z radiátorov klimatizačného systému a v kabíne zostalo chladno. Veliteľ Schirra dostal nádchu a po ňom začal kýchať aj Cunningham. Obaja začali brať každé štyri hodiny dva [[kyselina acetylsalicylová|aspiríny]] a prášky proti tlaku v hlave.<ref name="kosmo-mek-apollo-7-experimenty"/><ref name="kosmo-mek-apollo-7"/> [[Súbor:Apollo 7 during the first live television transmission from space.jpg|thumb|right|Posádka Apolla 7 počas prvého živého [[televízia (prenos)|televízneho]] prenosu z paluby [[Spojené štáty|americkej]] [[kozmická loď|kozmickej lode]], 14. október 1968]] Dňa [[13. október|13. októbra]] si posádka sťažovala na spacie vaky. V beztiažovom stave z nich astronauti vyplávali, takže radšej spali pripútaní v kreslách. Službu mali rozdelenú na tri osemhodinové zmeny. V prvej boli všetci hore, potom spali Schirra s Cunninghamom a potom si to vystriedali s Donnom Eiselem. Deň prebehol bez zvláštnych udalostí. Večer aj Eisele ohlásil, že má nádchu. Porucha v dodávke striedavého prúdu, ktorá vznikla preťažením siete [[14. október|14. októbra]] ráno, bola rýchlo odstránená. Ten deň bola na programe ďalšia previerka manévrovacích schopností kozmickej lode. Prebehla k plnej spokojnosti riadiaceho strediska. Potom došlo k prvému priamemu [[televízia (prenos)|televíznemu]] prenosu z americkej kozmickej lode. O tom, či bude alebo nebude na palube televízna kamera sa viedli dlhé spory. Astronauti boli proti tomu, zvlášť Schirra vraj mal námietky. A tiež 13. októbra ju odmietol zapojiť s tým, že majú dôležitejšie úlohy, a pohádal sa preto so Slaytonom. Dňa 14. októbra tak mohli televízni diváci v [[Spojené štáty|USA]] a po nich aj my v [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]] prostredníctvom záznamu [[Česko-slovenská televízia|Česko-slovenskej televízie]] (ČST) sledovať vnútro lode Apollo 7. ČST potom zo záznamu vysielala aj ďalšie televízne prenosy z Apolla 7. Zábery astronautov sa striedali s písanými žartovnými ceduľkami aj pohľadmi cez znečistené okienka lode. V ten istý deň posádka testovala radarové zariadenie na stretnutie s lunárnym modulom, ktorý zastúpila pozemná stanica na [[White Sands Test Facility|White Sands]]. Prvé dva pokusy zlyhali, úspech sa dostavil až o oblet neskôr. Dňa [[15. október|15. októbra]] astronauti fotografovali [[sopečná činnosť|sopečnú činnosť]] na [[Havajské ostrovy|Havajských ostrovoch]]. Schirru a Cunninghama zobudili zo Zeme o hodinu skôr, čo sa prejavilo hundraním a nadávaním veliteľa. Napriek tomu pri druhom televíznom prenose vyvádzali ako malí chlapci. Eisele uviedol predstavenie slovami: ''„Jediná pravá originálna orbitálna Apollo show!“'' Cunningham predviedol prístroj na cvičenie [[sval]]ov, Schirra plával v beztiažovom stave a potom kamera ukazovala detaily v kabíne. Vedúci činitelia NASA neskrývali svoju spokojnosť. V prvých dňoch bola síce spotreba paliva trochu vyššia než sa počítalo, ale inak sa kabína zdala byť spoľahlivá. Na tlačovej konferencii, ktorá sa konala v [[Houston]]e 15. októbra, letový riaditeľ [[Gene Kranz]] vyhlásil, že misia má 36 hlavných úloh a 15 podružných. Z hlavných bolo po 110 hodinách letu úplne splnených 21, čiastočne 4 a 6 je určených na návrat. Z 15 podružných úloh bolo 10 splnených úplne, 3 čiastočne a jedna sa bude riešiť pri návrate. Jedinou komplikáciou zostával zdravotný stav astronautov. Schirra sa sťažoval personálu stanice [[Antananarivo|Tananarive]] na [[Madagaskar]]e: ''„Kašleme. Stále beriem aspirín, tabletky proti tlaku sme prestali brať, šetríme ich na návrat. Nie je ich dosť.“'' O hodinu neskôr nad [[ostrov]]om [[Ascension (ostrov)|Ascension]] Cunningham žiada o povolenie vziať si [[antibiotikum|antibiotiká]]. Lekári to však odmietajú. Prvé dva televízne prenosy z Apolla 7 mali taký úspech, že Americký zväz televíznych a rozhlasových umelcov posádku vymenoval za jeho čestných členov.<ref name="kosmo-mek-apollo-7-experimenty"/><ref name="kosmo-mek-apollo-7"/> [[Súbor:AS07-07-1872.jpg|thumb|left|Pohľad na [[Houston]] a pobrežie [[Mexický záliv|Mexického zálivu]] z Apolla 7, 17. október 1968]] Tretí televízny prenos sa uskutočnil [[16. október|16. októbra]], opäť v čase, keď loď letela nad USA. Tentoraz bolo vysielanie viac technické. Cunningham predvádzal, ako na palube pripravuje jedlo – k dehydratovanému ovociu pridal studenú vodu. Schirra zatiaľ z vody robil bubliny a nechal ich plávať po kabíne. Na 16. október boli na programe ďalšie tri hlavné úlohy – nácvik optickej navigácie, zameriavanie pozemných orientačných bodov a tzv. minimum impulse burn, čiže zapálenie motora SPS servisného modulu na najkratšiu možnú dobu. Touto operáciou bol poverený Donn Eisele. Vymenil si tak miesto s veliteľom lode a posadil sa do ľavého kresla. Schirra si sadol na pravé kreslo a Cunningham sa posunul do stredu. Operácia prebehla úspešne. [[apsida (astronómia)|Perigeum]], ktoré vplyvom odporu atmosféry zatiaľ kleslo na 164,9 km, vzrástlo na 167,3 km a [[apsida (astronómia)|apogeum]] z 289,1 km na 291,8 km. Prírastok rýchlosti bol 5,7 m/s. Tým sa preverila možnosť použitia veľkého motora servisného modulu namiesto malých manévrovacích motorčekov RCS k drobným korekciám. Štvrté televízne vysielanie prebehlo [[17. október|17. októbra]]. Dvanásť minút astronauti predvádzali zariadenia lode. Vysielanie bolo tentoraz vážnejšie, pretože predtým dostali od vedenia letu výčitku, že nemiestne žartujú. Nádcha bola na ústupe. Posádka si teraz sťažovala na jedlo, ktorého bolo veľa, a tak si vyberali. Ďalšia hlavná úloha misie bola na programe [[18. október|18. októbra]]. Išlo o zapálenie motora SPS na maximálnu dobu, čím sa skúšala operácia navedenia na dráhu okolo Mesiaca. Pôvodne sa plánovalo zapáliť motor na 60,9 sekundy. Vedenie letu sa rozhodlo predĺžiť zážih na 66 sekúnd. Takýto impulz by stačil na uvedenie lode na veľmi excentrickú dráhu okolo Mesiaca. Na kruhovú dráhu by bolo treba asi 150 sekúnd. Operácia sa začala o 12:03 UTC v automatickom móde riadenom palubným počítačom. Posledných 30 sekúnd však riadil smer vektora Schirra ručne. Pri manévri, ktorým sa zmenila najmä rovina dráhy, sa spotrebovali takmer dve [[tona|tony]] paliva. V priebehu operácie došlo k poruche na pozemnej spojovej sieti, takže Houston nemal s posádkou spojenie. Keď bolo obnovené, Schirra sa pohádal s letovým riaditeľom. Nevedel totiž, že má ručne zastaviť motor, preto reagoval oneskorene a loď získala asi o 15 m/s väčšiu rýchlosť ako sa plánovalo. Apollo 7 sa ocitlo na dráhe vo výške 164,9 – 450,3 km. ''„Vy neustále meníte letový plán,“'' obvinil Schirra Houston. Riaditeľ [[Glynn Lunney]] mu odporoval: ''„Od začiatku bolo na programe, že motor sa má zastaviť manuálne. Buď si to zabudol, alebo zle pochopil.“'' Eisele a Cunningham samozrejme podporovali svojho veliteľa a hundrali. Navigátor si navyše sťažoval na [[elektróda|elektródu]] [[elektrokardiografia|EKG]], že je nevhodne konštruovaná na dlhý let. Proste ju odstránil a rezolútne ju odmietal znova použiť. ''„Predsa nebudem nosiť nákrčník z drôtov à la Mickey Mouse!“''<ref name="kosmo-mek-apollo-7-experimenty"/><ref name="kosmo-mek-apollo-7"/> [[Súbor:Apollo 7 recovery with SH-3 Sea King 1968.jpg|thumb|Vyzdvihnutie posádky Apolla 7 [[helikoptéra|vrtuľníkom]] [[Sikorsky SH-3 Sea King|SH-3 Sea King]] po pristátí v [[Atlantický oceán|Atlantiku]], 22. október 1968]] Dňa [[19. október|19. októbra]] mala posádka voľnejší program. Piate televízne vysielanie sa začalo pri prelete [[Mexický záliv|Mexického zálivu]] trocha oneskorene, pretože Schirra hundral: ''„Ani mi nenapadne, aby som kvôli tomu vstával tak nekresťansky skoro.“'' Astronauti pred kamerou predvádzali rozcvičku v beztiažovom stave. Spojár z riadiaceho strediska si doberal Schirru, aby si našiel lepšieho scenáristu a dokonalejšieho herca. ''„Produkcia by bola lepšia,“'' odpovedal Schirra, ''„keby ste nás nechali poriadne vyspať!“'' Aby si naklonil posádku na svoju stranu, Houston im povolil dať si dole biomedicínske senzory. Na ďalší deň, [[20. október|20. októbra]], bola opäť na programe zmena obežnej dráhy. Šieste televízne vysielanie neprinieslo nič nové. Schirra sa opäť pohádal s Houstonom. Technici na Zemi ho žiadali, aby loď uviedol do pomalej rotácie, čím by sa zistili jej tepelné vyžarovacie charakteristiky. Schirra sa už úplne rozzúril: ''„Už toho mám dosť! Chcel by som poznať meno toho hlupáka, ktorý si tento pokus vymyslel. Počítam s tým, že si ho nájdem a že mu osobne poviem, čo si myslím, až sa vrátim...“'' Dňa [[21. október|21. októbra]] posádka po siedmykrát zapálila motor SPS. Nasledovalo siedme a zároveň posledné televízne vysielanie z Apolla 7. Astronauti už prejavili túžbu po návrate na Zem.<ref name="kosmo-mek-apollo-7-experimenty"/><ref name="kosmo-mek-apollo-7"/> Zostal už len posledný deň na obežnej dráhe. Po dlhšej výmene názorov s riadiacim strediskom, či si na pristátie obliecť alebo neobliecť skafandre, dospeli všetci zúčastnení ku kompromisu. Skafandre budú mať na sebe, ale prilby zostanú otvorené. Astronauti sa totiž obávali pretrhnutia ušných [[bubienok (cicavce)|bubienkov]] pri náhlej zmene tlaku, keďže po nádche ešte mali upchaté [[Eustachova trubica|Eustachove trubice]]. Brzdiaci manéver prebehol bez problémov. Potom sa oddelil už nepotrebný servisný modul a veliteľský modul Apolla 7 vstúpil do horných vrstiev atmosféry. Počas zostupu na posádku pôsobilo [[preťaženie (tiažové zrýchlenie)|preťaženie]] iba 3 g. Veliteľský modul pristál pomocou [[padák]]ov v utorok [[22. októbra]] 1968 o 11:11:48 UTC na hladine [[Atlantický oceán|Atlantického oceánu]]. Miesto pristátia sa nachádzalo len 600 m od vypočítaného bodu a 530 km juhovýchodne od [[Bermudy|Bermúd]]. Poslednou nepríjemnosťou pre astronautov bolo prevrátenie veliteľského modulu pri dopade na vodu. Z toho dôvodu nadviazali spojenie s [[helikoptéra|vrtuľníkmi]] až 10 minút po pristátí. Za necelú hodinu boli všetci v poriadku na [[lietadlová loď|lietadlovej lodi]] [[USS Essex (CV-9)|USS ''Essex'']], ktorá potom vyzdvihla aj veliteľský modul.<ref name="kosmo-mek-apollo-7-experimenty"/><ref name="kosmo-mek-apollo-7"/> == Zhodnotenie letu a revízia programu Apollo == Na slávnostnom zhromaždení na ranči [[prezident Spojených štátov|prezidenta USA]] [[Lyndon B. Johnson|Lyndona B. Johnsona]] v [[Johnson City (Texas)|Johnson City]] v [[Texas]]e veliteľ Apolla 7 Walter Schirra vyhlásil: ''„Mali sme sa úplne komfortne a nepociťovali sme, že by prostredie bolo nepríjemné.“'' Napriek tomu, že išlo o prvý pilotovaný let lode Apollo a posádka sa vo vnútri pilotného priestoru často pohybovala z miesta na miesto, nedošlo ani raz k neúmyselnému zapnutiu či vypnutiu niektorého zo siedmich stoviek vypínačov na palubných doskách. Filmové zábery, premietnuté u Johnsona, potvrdili výpovede posádky, že pohyb vo vnútri kabíny bol veľmi jednoduchý. Film dokumentoval, ako ľahko sa astronauti pohybovali z miesta na miesto a obracali sa bez toho, aby sa s čímkoľvek zrazili. Ako poznamenal Cunningham, k presunu z miesta na miesto sa stačilo ľahko dotknúť steny jedným prstom. Jedinú námahu bolo nutné vynaložiť pri použití posilňovača svalov pri tréningu za letu. Posádku tiež prekvapila skutočnosť, ako ľahko udržiavali polohu tela pri práci s jednotlivými prístrojmi. Hoci mali na chodidlách adhézny materiál [[suchý zips]] (podobne aj na podlahe a stenách), ktorý im uľahčoval udržiavať stabilitu tela, pri mnohých príležitostiach pracovali voľne zavesení v priestore. Aj tu stačilo ľahko sa pridržiavať prístroja, s ktorým práve pracovali. Ďalším dôkazom vhodného riešenia interiéru veliteľskej sekcie boli zábery na Cunninghama pri obliekaní skafandra. Zatiaľ čo na Zemi sa táto operácia považuje za veľmi náročnú, v beztiažovom stave to zvládol len za osem minút.<ref name="kosmo-mek-apollo-7-zhodnoceni-letu-v-l-k-3">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Vítek | meno = Antonín | autor = | odkaz na autora = | titul = MEK - Apollo 7 (Zhodnocení letu v L+K 3/1969) | url = https://mek.kosmo.cz/pil_lety/usa/apollo/ap-7/lk1.htm | vydavateľ = mek.kosmo.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-10-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Súbor:Apollo 7 crew debriefing.jpeg|thumb|Zľava doprava: Cunningham, Eisele a Schirra po misii Apollo 7, 23. október 1968]] Naproti tomu si posádka veľmi sťažovala na kozmickú stravu. ''„Vysoko výživná diéta sa stane za niekoľko dní odpornou, zvlášť, keď ju nie je možné nijako upraviť.“'' V jedálničku mali, napr. hovädziu pečienku, „upravenú“ do vysušených drobných kúskov, ktorej sa čoskoro prejedli. Dávali prednosť jedlám upravovaným pridaním vody. Systémy kozmickej lode pracovali výborne. Eisele oceňoval najmä navigačný a riadiaci systém kozmickej lode, ktorý prekonával všetky očakávania. Aj po niekoľkých dňoch práce vykazoval odchýlky v nastavení [[gyroskop]]ov inerciálnej plošiny len niekoľkých stotín stupňa. Jediný nepríjemný efekt stavu beztiaže bol spojený s nádchou. ''„V normálnom stave na Zemi má hlien tendenciu vytekať z nosných dierok, ale v stave beztiaže sa v nich úporne drží,“'' povedal Schirra. ''„Bolo to veľmi nepríjemné a mali sme strach z pretrhnutia ušných bubienkov pri náhlej zmene tlaku pri návrate.“'' Wally Schirra bol bežne známy ako vtipkár a pohodár, ale počas letu Apollo 7 sa prejavil ako hundroš, čo je zrejmé aj z vyššie uvedeného priebehu misie. Dôvodom jeho nepríjemných nálad bolo zrejme už spomínané nachladnutie{{#tag:ref|Schirra potom dokázal svoje zdravotné problémy počas misie Apollo 7 dobre využiť. Stal sa tvárou [[reklama|reklamy]] na [[Actifed]], prostriedok proti nachladnutiu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Apollo 7 | url = https://kosmonautika.cz/a7text.html | vydavateľ = kosmonautika.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-10-23 | miesto = | jazyk = }}</ref>|group=pozn.}}, možno [[nikotín]]ový deficit a istú úlohu zohrali aj trocha nešetrné zmeny v letovom pláne. Situáciu musel niekoľkokrát osobne zachraňovať Deke Slayton, riaditeľ operácií letových posádok, ktorý sa Schirrovi snažil prehovoriť do duše, ale ani to príliš nepomohlo a mrzutý Schirra sa s ním aj pohádal. Wally ešte pred letom Apollo 7 oznámil svoj odchod z NASA, ale jeho správanie počas letu bohužiaľ nepriaznivo ovplyvnilo ďalšie osudy Donna Eiseleho a Waltera Cunninghama, čo Slayton po pristátí Apolla 7 aj otvorene vytkol Schirrovi. Potom, ako letový riaditeľ [[Christopher C. Kraft Jr.|Chris Kraft]] ešte počas misie Apollo 7 vyhlásil, že táto posádka už pre neho nikdy nepoletí, ich zo svojich plánov v tichosti vyškrtol aj Slayton. Astronauti museli mať plnú dôveru kontrolórov v riadiacom stredisku. Nikto z posádky Apolla 7 tak už do vesmíru neletel.<ref name="kosmo-mek-apollo-7-zhodnoceni-letu-v-l-k-3"/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Šamárek | meno = Ondřej | autor = | odkaz na autora = | titul = Vesmírné osudy 72. díl – Donald Slayton | url = https://kosmonautix.cz/2014/09/vesmirne-osudy-72-dil-donald-slayton/ | vydavateľ = kosmonautix.cz | dátum vydania = 2014-09-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-10-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> Úspech Apolla 7 výrazne zmenil plány NASA. Na schôdzi najvyšších činiteľov NASA za predsedníctva úradujúceho riaditeľa Dr. [[Thomas O. Paine|Thomasa Paineho]] sa [[11. november|11. novembra]] 1968 definitívne rozhodlo, že ďalší pilotovaný let, čiže [[Apollo 8]], prvýkrát zamieri aj s ľudskou posádkou k Mesiacu. V pôvodnom harmonograme programu Apollo, kde misia Apollo 7 predstavovala bod C (pilotovaný let veliteľského a servisného modulu na [[nízka obežná dráha Zeme|nízkej obežnej dráhe Zeme]]), to reálne znamenalo, že budú vynechané body D a E a budúca misia bude realizovať mierne modifikovaný variant bodu F, teda pilotovaný let na [[selenocentrická dráha|obežnej dráhe Mesiaca]] zatiaľ bez lunárneho modulu.<ref name="kosmo-mek-apollo-7-zhodnoceni-letu-v-l-k-3"/> Nasledujúci deň, [[12. november|12. novembra]], to NASA oznámila verejnosti. Oficiálne sa o zmene plánu pre Apollo 8 rozhodlo už [[9. august]]a 1968 a rozhodnutie z 11. novembra bolo v podstate už len formalitou. == Galéria == <center> <gallery> Súbor:S68-29781.jpg|Vztyčovanie prvého stupňa rakety Saturn IB na štartovacej rampe 34 Súbor:S68-46604.jpg|Posádka v kabíne veliteľského modulu počas príprav na let Apollo 7 Súbor:Apollo 7 Prime Crew (18243905629).jpg|Donn Eisele (vľavo), Walter Schirra (v strede) a Walter Cunningham (vpravo) pózujú na štartovacom komplexe 34 Súbor:S68-50712.jpg|Saturn IB na štartovacom komplexe 34 Súbor:Apollo 7 pre flight breakfast.jpg|Posádka Apolla 7 raňajkuje v spoločnosti predstaviteľov NASA v deň štartu Súbor:Astronaut Donn F. Eisele suiting up on launch day.jpg|Eisele pri obliekaní skafandra Súbor:Apollo-7-walk-out.jpg|Astronauti začínajú svoju cestu k štartovaciemu komplexu 34 Súbor:Astronaut Wally Schirra leads crew at base of Pad 34 on launch day.jpg|Posádka Apolla 7 prichádza na štartovaciu rampu Súbor:Apollo 7 launch.jpg|Štart nosnej rakety Saturn IB s Apollom 7 Súbor:Apollo 7 photographed in flight by ALOTS (68-HC-641).jpg|Letový záber štartujúcej rakety Saturn IB Súbor:AS07-3-1545.jpg|Priblíženie k oddelenému stupňu S-IVB nad Floridou Súbor:AS7-07-1748.jpg|Pohľad na Himaláje z Apolla 7 Súbor:AS07-07-1877.jpg|Hurikán ''Gladys'' pozorovaný z Apolla 7 Súbor:Schirra Reflects (9460155540).jpg|Schirra v interiéri veliteľského modulu počas letu Apollo 7 Súbor:AS07-04-1600.jpg|Eisele počas chvíľkovej pauzy na palube Apolla 7 Súbor:Astro-space-pen.jpg|Cunningham počas misie Súbor:AS07-08-1933.jpg|Pohľad na Mexický záliv a polostrov Florida z kozmickej lode Apollo 7 Súbor:AS07-04-1590.jpg|Súostrovie Tuamotu v južnom Tichom oceáne pri pohľade z Apolla 7 Súbor:RECOVERY - APOLLO 7 DVIDS718963.jpg|Veliteľský modul Apolla 7 po pristátí na hladine Atlantiku Súbor:Załoga Apollo 7 68PC-0211-m.jpg|Posádka Apolla 7 na palube lietadlovej lode USS ''Essex'' </gallery> </center> == Poznámky == <references group="pozn."/> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Benson | meno = Charles D. | priezvisko2 = Faherty | meno2 = William B | odkaz na autora = | titul = Moonport: A History of Apollo Launch Facilities and Operations | vydavateľ = NASA | miesto = Washington, D. C. | rok = 1978 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = po anglicky | url = http://www.hq.nasa.gov/office/pao/History/SP-4204/cover.html | url archívu = https://web.archive.org/web/20110318012712/http://www.hq.nasa.gov/office/pao/History/SP-4204/cover.html | dátum archivácie = 2011-03-18 }} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Apollo 7}} == Externé odkazy == * [https://www.nasa.gov/mission/apollo-7/ Oficiálna stránka] {{eng icon}} * [http://spacefacts.de/mission/english/apollo-7.htm Apollo 7 na stránkach spacefacts.de] {{eng icon}} * [https://mek.kosmo.cz/pil_lety/usa/apollo/ap-7/index.htm Apollo 7 v Malej encyklopédii kozmonautiky] {{ces icon}} {{Program Apollo}} {{DEFAULTSORT:Apollo 07}} [[Kategória:Program Apollo]] [[Kategória:Kozmické lety s ľudskou posádkou]] [[Kategória:Kozmonautika v 1968]] 2al6vv7phmfazle3jrsipc5qjabi1na 0 33319 8198392 8181080 2026-04-14T17:10:12Z Andrej-airliner 43530 wl. 8198392 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kozmická misia | názov misie = Apollo 9 | znak = Apollo 9 mission patch.svg | volací znak = veliteľský modul: ''Gumdrop''<br />lunárny modul: ''Spider'' | posádka = 3 | velmodul = CM-104 | servmodul = SM-104 | lunarmodul = LM-3 | raketa = [[Saturn V]] SA-504 | kozmodróm = [[Kennedyho vesmírne stredisko]] | rampa = [[Štartovací komplex 39 v Kennedy Space Center|LC-39A]] | štart = [[3. marec]] [[1969]], 16:00:00,67 [[koordinovaný svetový čas|UTC]] | pristátie = [[13. marec]] 1969, 17:00:54 UTC<br />severná oblasť Atlantického oceánu; 400 km severovýchodne od ostrova [[Turks a Caicos|Grand Turk]]<br />{{coord|23|12|30|S|67|56|30|Z|type:event_dim:1500km|name=Miesto pristátia Apolla 9}} | trvanie = 10 dní, 1 hodina, 54 sekúnd | perigeum = 204 [[kilometer|km]] | apogeum = 497 [[kilometer|km]] | doba obehu = 91,55 minút | inklinácia = 33,8° | obehy = 151 | hmotnosť = pozri [[#Parametre misie|parametre misie]] | foto posádky = Apollo9 Prime Crew.jpg | popis = Zľava doprava: McDivitt, Scott a Schweickart | nasledujúca = [[Súbor:Apollo-10-LOGO.png|30px|link=Apollo 10]] [[Apollo 10]] | predchádzajúca = [[Súbor:Apollo-8-patch.png|30px|link=Apollo 8]] [[Apollo 8]] }} '''Apollo 9''' bolo tretím [[Spojené štáty|americkým]] [[kozmický let s ľudskou posádkou|pilotovaným kozmickým letom]] v rámci [[program Apollo|programu Apollo]]. Hlavným cieľom misie bol celkový test kompletnej zostavy [[kozmická loď|kozmickej lode]] [[Apollo (kozmická loď)|Apollo]] počas letu, zatiaľ na [[nízka obežná dráha Zeme|nízkej obežnej dráhe]] okolo [[Zem]]e. V priebehu misie sa po prvýkrát uskutočnil aj manuálne riadený let [[Lunárny modul Apollo|lunárneho modulu]] a pri dvoch [[výstup do otvoreného vesmíru|výstupoch]] z kozmickej lode [[kozmonaut|astronauti]] prvýkrát otestovali v otvorenom vesmíre fungovanie [[skafander|skafandrov]] pre program Apollo. == Posádka == * {{minivlajka|USA}} [[James Alton McDivitt|James A. McDivitt]] (2), [[Funkcia kozmonautov v posádkach#Kapitán|veliteľ]] * {{minivlajka|USA}} [[David Randolph Scott|David R. Scott]] (2), [[Funkcia kozmonautov v posádkach#Pilot veliteľského modulu|pilot veliteľského modulu]] * {{minivlajka|USA}} [[Russell Louis Schweickart|Russell L. Schweickart]] (1), [[Funkcia kozmonautov v posádkach#Pilot lunárneho modulu|pilot lunárneho modulu]] {{Malé|(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)}} === Záložná posádka === * {{minivlajka|USA}} [[Pete Conrad|Charles „Pete“ Conrad, Jr.]], veliteľ * {{minivlajka|USA}} [[Richard Francis Gordon|Richard F. Gordon, Jr.]], pilot veliteľského modulu * {{minivlajka|USA}} [[Alan LaVern Bean|Alan L. Bean]], pilot lunárneho modulu * <nowiki>*</nowiki> Nahradil [[Clifton Curtis Williams|Cliftona C. Williamsa]], ktorý zahynul 5. októbra 1967 pri havárii lietadla [[Northrop T-38 Talon|T-38]] neďaleko [[Tallahassee]]. === Podporná posádka === * [[Stuart Allen Roosa|Stuart A. Roosa]] (CAPCOM) ** * [[Jack Robert Lousma|Jack R. Lousma]] * * [[Fred Wallace Haise|Fred W. Haise, Jr.]] * [[Edgar Dean Mitchell|Edgar D. Mitchell]] * [[Alfred Merrill Worden|Alfred M. Worden]] (CAPCOM) * [[Pete Conrad|Charles „Pete“ Conrad, Jr.]] (CAPCOM) * [[Richard Francis Gordon|Richard F. Gordon, Jr.]] (CAPCOM) * [[Alan LaVern Bean|Alan L. Bean]] (CAPCOM) * [[Ronald Ellwin Evans|Ronald E. Evans]] (CAPCOM) <nowiki>*</nowiki> Nahradil Haisa dňa 12. júla 1968.<br /><nowiki>**</nowiki> Nahradil Mitchella dňa 13. novembra 1968. === Letoví riaditelia === * [[Gene Kranz]], biely tím * [[Gerald D. Griffin|Gerry Griffin]], zlatý tím * Pete Frank, oranžový tím == Emblém misie == [[Súbor:Apollo 9 Flown Silver Robbins Medallion (SN-260).jpg|thumb|Emblém misie]] Kruhový emblém zobrazuje [[nosná raketa|nosnú raketu]] [[Saturn V]] s nápisom „USA“, [[kozmická loď|kozmickú loď]] [[Apollo (kozmická loď)|Apollo]] (CSM) a [[Lunárny modul Apollo|lunárny modul]] (LM). Za povšimnutie stojí umiestnenie oboch kozmických lodí, pričom CSM mieri na bočný prielez LM, zatiaľ čo spojenie CSM a LM sa vykonávalo spojovacím otvorom v hornej časti LM. Pozdĺž horného okraja kruhu sú abecedne zaznamenané mená [[kozmonaut|astronautov]] Apolla 9. V mene [[James Alton McDivitt|McDivitt]] je červenou farbou vyplnené písmeno „D“, čo symbolizuje charakteristiku misie, pri ktorej mala posádka za úlohu otestovať lunárny modul na [[nízka obežná dráha Zeme|nízkej obežnej dráhe]] okolo [[Zem]]e. V spodnej časti emblému je zobrazený názov misie. Námorná modrá farba v pozadí symbolizuje nekonečnú hĺbku vesmíru. Letový emblém navrhol Allen Stevens z [[Rockwell International]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Ota Kéhar | odkaz na autora = | titul = Apollo 9 | url = http://astronomia.zcu.cz/kosmolety/apollo/2446-apollo-9 | vydavateľ = astronomia.zcu.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-07-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Prípravy na let == Dňa [[20. november|20. novembra]] [[1967]] [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] zverejnila zloženie posádok misií [[Apollo 8]] a 9, ktoré mali nasledovať po [[Apollo 7|Apolle 7]], čiže prvom pilotovanom lete [[program Apollo|programu Apollo]]. Veliteľom Apolla 8 sa stal [[James Alton McDivitt|Jim McDivitt]], pilotom veliteľského modulu [[David Randolph Scott|David Scott]] a pilotom lunárneho modulu [[Russell Louis Schweickart|Russell Schweickart]]. V záložnej posádke sa začali pripravovať [[Pete Conrad]], [[Richard Francis Gordon|Richard Gordon]] a [[Alan LaVern Bean|Alan Bean]]. Hlavným cieľom Apolla 8 bola prvá pilotovaná skúška lunárneho modulu na [[obežná dráha|obežnej dráhe]] Zeme. Za veliteľa Apolla 9 bol určený [[Frank Frederick Borman|Frank Borman]], pilotom veliteľského modulu sa stal [[Michael Collins (astronaut)|Michael Collins]] a pilotom lunárneho modulu [[William Anders]]. Záložnou posádkou sa stali [[Neil Armstrong]], [[Jim Lovell]] a [[Buzz Aldrin|Edwin „Buzz“ Aldrin]]. Apollo 9 malo simulovať na vysoko [[elipsa|eliptickej]] obežnej dráhe Zeme všetky kroky a úkony skutočného pristátia na [[Mesiac]]i.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Garcia | meno = Mark | autor = | odkaz na autora = | titul = 50 Years Ago: NASA Announces Second and Third Apollo Crews | url = https://www.nasa.gov/feature/50-years-ago-nasa-announces-second-and-third-apollo-crews/ | vydavateľ = nasa.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-10-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Súbor:Apollo 9 - Prime Crew - Apollo Command Module (CM)-103 - Post-Test (S68-42164).jpg|thumb|left|[[Russell Louis Schweickart|Russell Schweickart]] (vľavo), [[David Randolph Scott|David Scott]] (v strede) a [[James Alton McDivitt|James McDivitt]] počas predletových príprav, 19. júl 1968]] Ciele týchto misií a zostavy posádok sa čoskoro zmenili. Výroba lunárneho modulu pre jeho prvý pilotovaný let na obežnej dráhe Zeme sa neustále zdržiavala a čoraz viac bolo zrejmé, že jeho prvý let sa oneskorí. Výcvik posádok medzitým pokračoval. V [[júl]]i [[1968]] však vypadol z hlavnej posádky Apolla 9 Michael Collins kvôli operácii kostných výrastkov na chrbtici, ktorú podstúpil [[23. august]]a. Collinsovo miesto nahradil Jim Lovell zo záložnej posádky a na Lovellovo miesto sa posunul Aldrin, čiže stal sa záložným pilotom veliteľského modulu. Na uvoľnené miesto záložného pilota lunárneho modulu bol dosadený [[Fred Wallace Haise|Fred Haise]]. Dňa [[9. august]]a 1968 sa oficiálne rozhodlo, že nasledujúci pilotovaný let programu Apollo, čiže Apollo 8, poletí v prípade úspechu Apolla 7 k Mesiacu. Riaditeľ operácií letových posádok [[Deke Slayton]] si [[10. august]]a zavolal do svojej kancelárie Jima McDivitta, veliteľa Apolla 8, a oznámil mu, že jeho posádka sa presúva na Apollo 9 a k Mesiacu poletí Bormanova posádka s Apollom 8 bez lunárneho modulu. McDivitt s tým bez problémov súhlasil, pretože posledné dva roky participoval na vývoji lunárneho modulu a chcel byť tak prvým, kto v ňom poletí. Verejnosť sa o týchto plánoch zatiaľ nedozvedela. V [[október|októbri]] 1968 Apollo 7 úspešne otestovalo [[Apollo (kozmická loď)#Veliteľský modul|veliteľský]] a [[Apollo (kozmická loď)#Servisný modul|servisný modul]] kozmickej lode Apollo na obežnej dráhe Zeme. Dňa [[28. október|28. októbra]] NASA vo svojej tlačovej správe uviedla, že Apollo 8 je momentálne plánované ako misia na obežnú dráhu Zeme pomocou rakety Saturn V (ktorá sa už od [[9. október|9. októbra]] nachádzala na [[štartovací komplex 39 v Kennedy Space Center|štartovacom komplexe 39A]]) s tým, že na základe vyhodnotenia misie Apollo 7 sa cieľ letu môže zmeniť na jeden z troch scenárov, medzi ktorými boli let na vysoko eliptickú obežnú dráhu Zeme, oblet Mesiaca a let na [[selenocentrická dráha|obežnú dráhu Mesiaca]]. Dňa [[11. november|11. novembra]] sa definitívne rozhodlo, že Apollo 8 prvýkrát zamieri aj s ľudskou posádkou na obežnú dráhu Mesiaca. Nasledujúci deň to NASA oznámila verejnosti. Medzitým pokračovali aj prípravy kozmickej lode a nosnej rakety pre prvý pilotovaný let lunárneho modulu na obežnej dráhe Zeme. Ešte v polovici [[máj]]a 1968 začali na [[Kennedyho vesmírne stredisko]] prichádzať prvé časti nosnej rakety Saturn V s výrobným číslom SA-504. Dňa [[9. jún]]a 1968 prišiel na [[kozmodróm]] pristávací stupeň lunárneho modulu a [[14. jún]]a aj jeho štartovací stupeň. Následne začali ich skúšky vo [[vákuum|vákuovej]] komore, ktoré skončili [[27. september|27. septembra]]. Dňa [[5. október|5. októbra]] bol dodaný aj veliteľský a servisný modul kozmickej lode Apollo, ktorý tiež podstúpil skúšky vo vákuovej komore. Koncom [[november|novembra]] sa skúšky veliteľského a servisného modulu skončili a začalo sa s montážou lode Apollo.<ref name="nasa">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Orloff | meno = Richard W | autor = | odkaz na autora = | titul = Apollo by the Numbers | url = https://history.nasa.gov/SP-4029.pdf | vydavateľ = history.nasa.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-10-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Súbor:Apollo 9 Saturn V.jpg|thumb|[[Nosná raketa]] [[Saturn V]] roluje z montážnej haly [[Vehicle Assembly Building]] (VAB) k [[štartovací komplex 39 v Kennedy Space Center|štartovaciemu komplexu 39A]], 3. január 1969]] Dňa [[3. december|3. decembra]] sa kompletne zostavená kozmická loď premiestnila do [[Vehicle Assembly Building]] (VAB) a tam ju pripevnili na vrchol nosnej rakety. Celá zostava sa napokon [[3. január]]a [[1969]] presunula na štartovací komplex 39A a [[19. január]]a bol dokončený celkový test systémov nosnej rakety. V priebehu [[11. február|11.]] a [[12. február]]a sa uskutočnilo skúšobné odpočítavanie a [[26. február]]a o 22:00:00 miestneho času, čiže 28 hodín pred plánovaným štartom, sa začalo finálne odpočítavanie, ale [[27. február]]a o 10:30:00 miestneho času sa kvôli ochoreniu posádky muselo vrátiť na T-42 hodín. Apollo 9 malo pôvodne odštartovať [[28. február]]a, ale pár dní predtým lekári zistili v [[krv]]i Jima McDivitta pokles počtu [[biela krvinka|bielych krviniek]], čo signalizovalo nástup ľahkej infekcie dýchacieho traktu. McDivitt dostal nádchu, ktorá však v [[beztiažový stav|beztiažovom stave]] dokáže spôsobiť nepríjemné problémy. Nádchu dostali aj zvyšní dvaja členovia posádky, David Scott a Russell Schweickart, a tak sa rozhodlo dať im trocha času na zotavenie. Odpočítavanie sa opäť rozbehlo [[1. marec|1. marca]] o 02:30:00 miestneho času v T-42 hodín.<ref name="nasa"/> == Priebeh letu == V pondelok [[3. marec|3. marca]] 1969 astronauti vstávali o 05:45 miestneho času. Potom Jim McDivitt, David Scott a Russell Schweickart absolvovali poslednú lekársku prehliadku pred štartom a usadili sa k raňajkám. Tradične sa podávali [[praženica|miešané vajíčka]], [[steak]], [[toast]], [[pomarančový džús]] a [[káva]]. Pri raňajkách im spoločnosť robili predstavitelia NASA, šéfastronaut [[Alan Shepard]], záložný pilot lunárneho modulu [[Alan LaVern Bean|Alan Bean]] a ďalší hostia. Potom nasledovalo obliekanie [[skafander|skafandrov]] a o 08:05 astronauti vyšli z [[Neil Armstrong Operations and Checkout Building|Budovy pilotovaných letov]] (''Manned Spacecraft Operations Building''), zamávali prítomným a spolu s dvoma technikmi a Shepardom nasadli do špeciálne upravenej dodávky, ktorá ich doviezla k 14 km vzdialenému štartovaciemu komplexu 39A. Shepard z dodávky vystúpil pri Stredisku riadenia štartu (''Launch Control Center''). Veliteľ Jim McDivitt nastúpil do veliteľského modulu o 08:29 ako prvý, o 08:34 ho nasledoval pilot lunárneho modulu Russell Schweickart a o 08:40 napokon pilot veliteľského modulu David Scott. Záložný pilot veliteľského modulu [[Richard Francis Gordon|Richard Gordon]] bol vtedy v kabíne a všetkým trom pomáhal usadiť sa na svoje miesta. Okolo 09:20 došlo k uzavretiu poklopu prielezu kozmickej lode.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Apollo 9 | url = https://history.nasa.gov/afj/ap09fj/001_day01_launch.html | vydavateľ = history.nasa.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-07-14 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Súbor:Apollo9-launch2-noID.jpg|thumb|left|Štart Apolla 9, 3. marec 1969]] Misia Apollo 9 odštartovala 3. marca 1969 o 11:00:00,67 miestneho času (16:00:00,67 [[koordinovaný svetový čas|svetového času]]) zo [[štartovací komplex 39 v Kennedy Space Center|štartovacieho komplexu 39A]] v [[Kennedyho vesmírne stredisko|Kennedyho vesmírnom stredisku]]. V čase 11 minút po štarte kozmická loď dosiahla nízku obežnú dráhu okolo Zeme vo výške 189,6 – 192,6 km. O 18:43 UTC sa veliteľský a servisný modul oddelil od tretieho stupňa rakety Saturn V, otočil sa o 180 stupňov, a o 19:01:59 UTC sa spojil s lunárnym modulom, pomenovaným pri tomto lete ''Spider'' (pavúk), ktorý bol umiestnený v „hornej“ časti tretieho stupňa. ''„Spojenie prebehlo hladko,“'' oznámil Scott. ''„Západky zabrali úplne spoľahlivo. Po spojení sme nepocítili žiadne vibrácie. Zdá sa, že sme sa pevne chytili.“'' O 20:08:05 UTC sa teraz už kompletná kozmická loď Apollo 9 definitívne oddelila od tretieho stupňa rakety Saturn V. Oddelený stupeň bol neskôr navedený na vyššiu dráhu s apogeom 3 000 km. Keď kozmická loď potom letela nad [[Havajské ostrovy|Havajskými ostrovmi]], posádka upravila dráhu na výšku 200,7 – 232,8 km pomocou hlavného motora SPS servisného modulu. Astronauti zároveň dostali z [[Houston]]u povolenie na ďalších 24 hodín letu a potom už šli spať. Keď [[4. marec|4. marca]] posádku vzbudil komunikátor (CAPCOM) [[Ronald Ellwin Evans|Ronald Evans]], Scott oznámil, že ich spánok štyrikrát rušilo záhadné vysielanie, ktoré podľa jeho slov vyzeralo ako [[Čína|čínske]]. V riadiacom stredisku čoskoro zistili, že „čínsky vysielač“ bol v skutočnosti rádiomajákom [[United States Navy|amerického námorníctva]]. ''„Nie som síce zvláštny expert v tomto odbore,“'' čudoval sa nad týmto zistením Scott, ''„ale znelo to dosť cudzo.“'' V priebehu dňa sa posádka potom venovala manévrom kozmickej lode ako celku, pričom astronauti opäť skúšali hlavný motor servisného modulu, pomocou ktorého upravili dráhu lode na výšku 199,6 – 351,4 km. Druhým manévrom zvýšili apogeum na 503,7 km. Posledným manévrom stočili rovinu dráhy tak, aby v čase plánovaného stretnutia s lunárnym modulom boli optimálne svetelné i sledovacie podmienky.<ref name="kosmo-mek-apollo-9">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Vítek | meno = Antonín | priezvisko2= Krupička | meno2= Josef | autor = | odkaz na autora = | titul = MEK - Apollo 9 | url = https://mek.kosmo.cz/pil_lety/usa/apollo/ap-9/index.htm | vydavateľ = mek.kosmo.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-10-04 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="kosmo-mek-apollo-9-v-l-k">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = ASTRONAUTICKÝ KLUB - SPACE | odkaz na autora = | titul = MEK - Apollo 9 v L+K | url = https://mek.kosmo.cz/pil_lety/usa/apollo/ap-9/lk.htm | vydavateľ = mek.kosmo.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-10-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Súbor:Schweickart Apollo 9 EVA (AS09-19-2982).jpg|thumb|Schweickart počas [[výstup do otvoreného vesmíru|výstupu do otvoreného vesmíru]], 6. marec 1969]] Dňa [[5. marec|5. marca]] si McDivitt a Schweickart obliekli skafandre na prácu vo vesmíre a po prvýkrát prestúpili do lunárneho modulu ''Spider''. Prestup im skomplikovali drobné závady na stabilizáciu kozmickej lode a Schweickartovi potom ostalo zle, pričom dvakrát zvracal. Z paluby lunárneho modulu uskutočnili aj priamy [[televízia (prenos)|televízny]] prenos, z ktorého bolo okrem iného zrejmé, že Schweickart nie je úplne v poriadku. Podľa Dr. Berryho nešlo o kinetózu, ale o následky vírusového ochorenia, ktoré postihlo celú posádku krátko pred letom. Napriek týmto problémom sa astronautom podarilo splniť aj hlavnú úlohu toho dňa, ktorou bolo spustenie motora pristávacieho stupňa lunárneho modulu. O 17:41 UTC tak McDivitt a Schweickart zapálili motor na 367 sekúnd, čím loď zrýchlili o 522 [[meter za sekundu|m/s]]. Potom sa vrátili do veliteľského modulu ''Gumdrop'' (žuvačka). Než šli spať, Scott ešte upravil dráhu lode pomocou motora SPS na takmer kruhovú vo výške 228,4 – 239,3 km. Nasledujúci deň, [[6. marec|6. marca]], sa posádka vzbudila po desaťhodinovom spánku a začala opäť pracovať. Na odporúčanie lekárov bol Schweickartov [[výstup do otvoreného vesmíru]] najprv úplne zrušený, ale neskôr, keď sa jeho zdravotný stav podstatne zlepšil, dali astronautom možnosť, aby sa rozhodli sami. Schweickart sa rozhodol pre výstup s tým, že neuskutoční plánovaný prestup voľným priestorom z lunárneho do veliteľského modulu. Počas celého výstupu tak Schweickart stál na plošinke pred spodným prielezom lunárneho modulu, pričom nohy mal uchytené v tzv. zlatých črievičkach. Skúšal skafander, venoval sa inšpekcii povrchu lunárneho modulu, odkiaľ odobral vzorky fólie, vystavené pôsobeniu kozmického prostredia a plynom z trysiek riadiacich motorčekov. Fotografoval tiež Zem, Mesiac, žartoval s oboma kolegami a pozoroval viacero predmetov, ktoré vyplávali z otvorených dverí veliteľskej sekcie, kde práve stál Scott. ''„Chlapci, to je pohľad,“'' tešil sa Schweickart. Vysoko nad ním sa týčila kozmická loď a nad ňou svietil Mesiac, hlavný cieľ programu Apollo. Pod ním ubiehali [[Spojené štáty]]. Počas výstupu sa Schweickart cítil dobre.<ref name="kosmo-mek-apollo-9"/><ref name="kosmo-mek-apollo-9-v-l-k"/> [[Súbor:Apollo 9 lem module.jpg|thumb|right|Pohľad na [[Lunárny modul Apollo|lunárny modul]] ''Spider'' z veliteľského modulu ''Gumdrop'', 7. marec 1969]] Dňa [[7. marec|7. marca]] let vyvrcholil samostatnou skúškou lunárneho modulu ''Spider''. McDivitt a Schweickart už po tretí raz prestúpili do lunárneho modulu. Po troch hodinách previerok Scott stlačil tlačidlo na uvoľnenie 12 zámkov. Odomkla sa však iba časť z nich, a tak sa pilot veliteľského modulu musel vopchať do prielezu, aby údermi päsťou prinútil neposlušné západky k spolupráci. O 12:39:36 UTC nakoniec došlo k rozdeleniu oboch lodí. V momente oddelenia leteli nad [[Atlantický oceán|Atlantikom]] a vzďaľovali sa rýchlosťou 18 m/min. McDivitt a Schweickart najprv nastavovali radar a navigačné zariadenia a skúšali stabilizačný systém, ktorý sa skladal zo 16 motorov, rozmiestnených v štyroch skupinách na štartovacom stupni. ''„Vidím vás perfektne,“'' oznámil Scott, keď videl lunárny modul so spustenými motormi. ''„Ožarujete celú oblohu.“'' ''„My nevidíme nič zvláštneho,“'' odpovedal mu McDivitt, ''„iba tvoj veľký nos.“'' Manévrovanie kozmických lodí začal Scott spustením motorov reaktívneho riadiaceho systému (''Reactive Control System'', ''RCS''), ktoré zmenili rýchlosť veliteľského a servisného modulu o 1,5 m/s. Za tri štvrte hodiny, teda v polovici obehu okolo Zeme, boli obe telesá od seba vzdialené asi 5 km. Obe lode sa pohybovali po ekviperiodických dráhach, čo znamená, že ich obežné doby boli rovnaké, a teda po jednom obehu okolo Zeme by sa opäť stretli vo východiskovom bode. Vo vzdialenosti asi 5 km od veliteľského modulu McDivitt a Schweickart zapálili motor pristávacieho stupňa na 25 sekúnd a prešli tak na dráhu vo výške 205 – 251 km, ktorá ich odniesla až do vzdialenosti 90 km od materskej lode. Potom ich zákony [[nebeská mechanika|nebeskej mechaniky]] opäť vrátili do jej blízkosti. ''Spider'' sa znova šplhá do výšky a v apogeu svojej dráhy prechádza ďalším zážihom motora DPS o 15:39:07 UTC na kruhovú dráhu vo výške 250 km. O 16:16:04 UTC, keď lunárny modul letel v dosahu sledovacej stanice v [[Antananarivo|Tananarive]] na [[Madagaskar]]e vo vzdialenosti 130 km za materskou loďou, McDivitt a Schweickart odhodili pristávací stupeň a pomocou motorčekov RCS znížili rýchlosť tak, že prešli opäť na [[elipsa|eliptickú]] dráhu s [[apsida (astronómia)|perigeom]] ležiacim asi 20 km pod dráhou veliteľskej sekcie. V najnižšom bode dráhy zapálili štartovací motor APS. Lunárny modul ''Spider'' letel vo výške 209 km a opäť sa blížil k veliteľskému modulu ''Gumdrop''. K manévrovaniu stačili aj motory RCS. O 18:35 UTC McDivitt dokončil stretávací manéver a obe lode leteli v tesnej formácii. Kvôli problémom, ktoré sa objavili pri odpájaní oboch lodí, McDivitt požiadal, aby k spojeniu došlo okamžite po stretnutí, pretože hrozilo nebezpečenstvo, že spojovací mechanizmus je poškodený a že lode nebude možné pevne spojiť. V tom prípade by bolo nutné prestúpiť z lunárneho do veliteľského modulu vonkajškom. McDivitt chcel preto stihnúť pokus o spojenie ešte za denného svetla. Nakoniec sa ukázalo, že jeho obavy boli zbytočné, zámky zaklapli a o 19:02:26 UTC boli obe lode už pevne spojené. McDivitt a Schweickart ešte pripravili palubný počítač lunárneho modulu na posledný manéver a prešli späť ku Scottovi. Posádka Apolla 9 tak bola opäť pohromade. O 21:22:45 UTC posádka odhodila už nepotrebný štartovací stupeň lunárneho modulu, ktorý sa neskôr posledným spustením motora APS dostal na eliptickú dráhu s apogeom vo výške 7 142 km. Zaujímavosťou je, že odhodený lunárny modul ''Spider'' bol ešte viac ako 12 nasledujúcich rokov [[umelá družica|umelou družicou]] Zeme a až [[23. október|23. októbra]] [[1981]] zanikol v [[atmosféra Zeme|atmosfére]].<ref name="kosmo-mek-apollo-9"/><ref name="kosmo-mek-apollo-9-v-l-k"/> [[Súbor:Recovery helicopter from the USS Guadalcanal hovers over the Apollo 9 spacecraft.jpg|thumb|Vyzdvihnutie posádky Apolla 9 po pristátí v [[Atlantický oceán|Atlantiku]], 13. marec 1969]] Zvyšok letu posádka sledovala satelit na detekciu [[meteoroid]]ov [[program Pegasus|Pegasus III]] agentúry NASA, ktorý bol vypustený [[30. júl]]a [[1965]]. Snímali tiež multispektrálne snímky Zeme, k čomu im poslúžili štyri synchronizované kamery [[Hasselblad]] 500-EL, ktoré boli vybavené rôznymi filtrami a pracovali s rôznymi emulziami. Tými tiež astronauti získali štvoricu snímok rovnakých oblastí [[zemský povrch|zemského povrchu]] v rôznych spektrálnych oboroch. Všetky kamery boli upevnené na spoločnej kostre, umiestnenej v priebehu experimentu v okne dverí veliteľského modulu. Snímkovalo sa vertikálne. Výsledky slúžili na výber kombinácií filtrov a emulzií pre družicu ERTS-A (''Earth Resources Technology Satellite''). Na bežné fotografovanie mala posádka k dispozícii ešte ďalšie tri kamery Hasselblad a dve 16 mm kamery Maurer. Troj a pol kilogramová televízna kamera, ktorá bola na palube Apolla 9, bola prototypom kamery určenej na prenosy z mesačného povrchu a podstatne sa líšila od kamery použitej na Apolle 7 a 8. Pracovala s rýchlosťou snímania 10 obr./s a s 320 riadkami. Bola vybavená sadou výmenných objektívov s bajonetovým spojom a sadou filtrov. V priebehu [[8. marec|8.]] a [[10. marec|10. marca]] astronauti vykonali ešte dve korekcie dráhy motorom SPS. V deň návratu na Zem, [[13. marec|13. marca]] 1969, bolo na mieste plánovaného pristátia nepriaznivé počasie, a preto sa let predĺžil o jeden oblet. O 16:31:41 UTC posádka vykonala brzdiaci manéver zapálením hlavného motora servisného modulu na 11,8 sekúnd, čím sa loď spomalila o 77 m/s. O 16:34 UTC bol už nepotrebný servisný modul odhodený a o 16:46 UTC veliteľský modul vstúpil do horných vrstiev atmosféry vo výške 120 km. O 17:00:54 UTC veliteľský modul ''Gumdrop'' pristál pomocou [[padák]]ov na hladinu Atlantického oceánu. Miesto pristátia sa nachádzalo 400 km severovýchodne od [[ostrov]]a [[Turks a Caicos|Grand Turk]] a 4,8 km od plánovaného bodu. Necelú hodinu po pristátí [[helikoptéra|vrtuľník]] dopravil posádku na palubu čakajúcej [[lietadlová loď|lietadlovej lode]] [[USS Guadalcanal (LPH-7)|USS ''Guadalcanal'']].<ref name="kosmo-mek-apollo-9"/><ref name="kosmo-mek-apollo-9-v-l-k"/> == Parametre misie == * Hmotnosť: ** veliteľského/servisného modulu (CSM): {{kg|26801}} ** lunárneho modulu (LM): {{kg|14575}} === Parametre obežnej dráhy v deň štartu === * [[apsida (astronómia)|Perigeum]]: {{km|189.5|m}} * [[apsida (astronómia)|Apogeum]]: {{km|192.4|m}} * [[sklon dráhy|Inklinácia]]: 32,57° * [[obežná doba (astronómia)|Doba obehu]]: 88,64 minút === Spojenie LM-CSM === * Rozpojenie: [[7. marec]] [[1969]] – 12:39:36 UTC * Spojenie: 7. marec 1969 – 19:02:26 UTC === Výstupy mimo kozmickej lode (EVA) === * ''Schweickart'' – výstup z predného prielezu lunárneho modulu ** Začiatok: [[6. marec]] 1969, 16:45:00 UTC ** Koniec: 6. marec 1969, 17:52:00 UTC ** Trvanie: 1 hodina, 7 minút * ''Scott'' – stand up EVA – z bočného prielezu veliteľského modulu ** Začiatok: 6. marec 1969, 17:01:00 UTC ** Koniec: 6. marec 1969, 18:02:00 UTC ** Trvanie: 1 hodina, 1 minúta == Galéria == <center> <gallery> Súbor:Apollo 9 crew training (S68-55272).jpg|Posádka Apolla 9 v kabíne veliteľského modulu počas príprav na let Súbor:Apollo spacecraft Command-Service Module and Lunar Module 3 arrive at VAB (S69-15690).jpg|Zostavovanie nosnej rakety Saturn V pre misiu Apollo 9 v montážnej hale VAB Súbor:Aerial view of the Apollo 9 space vehicle on the way from the Vehicle Assembly Building to Pad A.jpg|Vývoz rakety Saturn V z montážnej haly VAB k štartovacej rampe Súbor:Fish-eye view of Lunar Module Mission Simulator.jpg|James McDivitt (v popredí) a Russell Schweickart (v pozadí) v simulátore lunárneho modulu Súbor:Apollo 9 prime crew members.jpg|Schweickart (vľavo), Scott (v strede) a McDivitt (vpravo) pózujú pred raketou Saturn V Súbor:Apollo 9 at pad 39A on the night before launch.jpg|Saturn V na štartovacom komplexe 39A v noci pred štartom Súbor:Apollo 9 crew enjoy a pre-launch breakfast before suit-up.jpg|Posádka Apolla 9 raňajkuje v spoločnosti šéfastronauta Alana Sheparda a predstaviteľov NASA v deň štartu Súbor:Apollo 9 Command Module Pilot David R. Scott prior to launch.jpg|Scott po oblečení skafandra Súbor:The Apollo 9 crew leaves the Kennedy Space Center's Manned Spacecraft Operations Building during the Apollo 9 prelaunch countdown.jpg|McDivitt, Scott a Schweickart začínajú svoju cestu k štartovaciemu komplexu 39A Súbor:Apollo 9 launch.jpg|Štart nosnej rakety Saturn V s Apollom 9 Súbor:Apollo 9 Saturn V launch.jpg|Letový záber štartujúcej rakety Saturn V Súbor:Apollo 9 LM-3 attached to S-IVB stage.jpg|Lunárny modul spojený so stupňom S-IVB krátko po oddelení od kozmickej lode Súbor:Apollo 9 Russell Schweickart EVA.jpg|Schweickart v priebehu výstupu do otvoreného vesmíru Súbor:Apollo 9 scott in open gumdrop hatch as09-20-3069.jpg|Scott stojí v otvorenom prieleze veliteľského modulu Súbor:View of the Apollo 9 Lunar Module Spider.jpg|Lunárny modul ''Spider'' na obežnej dráhe Zeme Súbor:Apollo 9 spacecraft.jpg|Kozmická loď Apollo 9 pri pohľade z blížiaceho sa lunárneho modulu Súbor:Lunar Module Ascent Stage - GPN-2000-001110.jpg|Návratový stupeň lunárneho modulu ''Spider'' počas priblíženia ku kozmickej lodi Apollo 9 Súbor:Apollo 9 approaches splashdown.jpg|Veliteľský modul ''Gumdrop'' klesá na padákoch do vĺn Atlantického oceánu Súbor:Apollo 9 spacecraft floats in Atlantic recovery area after splashdown (s69-27925).jpg|Veliteľský modul po pristátí na hladine Atlantiku Súbor:KSC-69pc-0102 (69PC-0102).jpg|Posádka Apolla 9 počas krátkej zastávky na Bahamách cestou späť do Kennedyho vesmírneho strediska </gallery> </center> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * VÍTEK, Antonín, LÁLA, Petr. ''Malá encyklopedie kosmonautiky''. 1. vyd. Praha : Mladá fronta, 1982. 392 s. ISBN 23-079-82. == Iné projekty == {{projekt|commons=Apollo 9}} == Externé odkazy == * [https://www.nasa.gov/mission/apollo-9/ Oficiálna stránka] {{eng icon}} * [http://spacefacts.de/mission/english/apollo-9.htm Apollo 9 na stránkach spacefacts.de] {{eng icon}} * [https://mek.kosmo.cz/pil_lety/usa/apollo/ap-9/index.htm Apollo 9 v Malej encyklopédii kozmonautiky] {{ces icon}} {{Program Apollo}} {{DEFAULTSORT:Apollo 09}} [[Kategória:Program Apollo]] [[Kategória:Kozmické lety s ľudskou posádkou]] [[Kategória:Kozmonautika v 1969]] mzpgm994lu8e80jhdg6oues8dhvj4n3 0 33325 8198395 8195193 2026-04-14T17:10:56Z Andrej-airliner 43530 wl. 8198395 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kozmická misia | názov misie = Apollo 17 | znak = Apollo 17-insignia.png | volací znak = veliteľský modul: ''America''<br />lunárny modul: ''Challenger'' | posádka = 3 | velmodul = CM-114 | servmodul = SM-114 | lunarmodul = LM-12 | raketa = [[Saturn V]] SA-512 | kozmodróm = [[Kennedyho vesmírne stredisko]] | rampa = [[štartovací komplex 39 v Kennedy Space Center|LC-39A]] | štart = [[7. december]] [[1972]], 05:33:00,63 [[koordinovaný svetový čas|UTC]] | pristátie na mesiaci = [[11. december]] 1972, 19:54:57 UTC<br />[[Taurus-Littrow]]<br />{{Nowrap|{{Coord|20|11|26.88|S|30|46|18.05|V|globe:Moon|name=Miesto pristátia Apolla 17}}}} | prechádzka po povrchu = 22 hodín, 3 minúty, 57 sekúnd<br /><small>Prvý výstup: 7 hodín, 11 minút, 53 sekúnd<br />Druhý výstup: 7 hodín, 36 minút, 56 sekúnd<br />Tretí výstup: 7 hodín, 15 minút, 8 sekúnd</small> | čas na povrchu = 3 dni, 2 hodiny, 59 minút, 40 sekúnd | hmotnosť vzoriek = 110,52 [[kilogram|kg]] | pristátie = [[19. december]] 1972, 19:24:59 UTC<br />južná oblasť Tichého oceánu; 400 km severovýchodne od ostrova [[Niue]]<br />{{Nowrap|{{Coord|17|53|00|J|166|08|36|Z|type:event|name=Miesto pristátia Apolla 17}}}} | trvanie = 12 dní, 13 hodín, 51 minút, 59 sekúnd | čas obehov mesiaca = 6 dní, 3 hodiny, 43 minút, 37,11 sekundy | obehy = | obehy mesiaca = 75 | hmotnosť = pozri [[#Parametre misie|parametre misie]] | foto posádky = Alternate portrait of Apollo 17 crew at pad 39A.jpg | popis = Zľava doprava: Schmitt, Cernan (sediaci) a Evans | nasledujúca = | predchádzajúca = [[Súbor:Apollo-16-LOGO.png|30px|link=Apollo 16]] [[Apollo 16]] }} '''Apollo 17''' bolo posledným [[Spojené štáty|americkým]] [[kozmický let s ľudskou posádkou|pilotovaným kozmickým letom]] v rámci [[program Apollo|programu Apollo]] a šiestym, pri ktorom ľudia pristáli na [[Mesiac]]i. Výprava Apolo 17 mierila do údolia [[Taurus-Littrow]] na východnej pologuli Mesiaca, pričom posádka vykonala tri [[výstup do otvoreného vesmíru|výstupy]] na jeho povrch. Posledným človekom na Mesiaci v [[20. storočie|20. storočí]] sa stal [[Eugene Andrew Cernan|Eugene Cernan]], [[kozmonaut|astronaut]] so [[Slováci|slovenskými]] a [[Česi|českými]] koreňmi. Apollo 17 bolo zároveň jedinou misiou programu Apollo, ktorej sa zúčastnil profesionálny vedecký pracovník, [[geológ]] [[Harrison Hagan Schmitt|Harrison Schmitt]]. Astronauti doviezli späť na [[Zem]] 110,52 [[kilogram|kg]] mesačných vzoriek. == Posádka == * {{minivlajka|USA}} [[Eugene Andrew Cernan|Eugene A. Cernan]] (3), [[Funkcia kozmonautov v posádkach#Kapitán|veliteľ]] * {{minivlajka|USA}} [[Ronald Ellwin Evans|Ronald E. Evans]] (1), [[Funkcia kozmonautov v posádkach#Pilot veliteľského modulu|pilot veliteľského modulu]] * {{minivlajka|USA}} [[Harrison Hagan Schmitt|Harrison H. Schmitt]] (1), [[Funkcia kozmonautov v posádkach#Pilot lunárneho modulu|pilot lunárneho modulu]] {{Malé|(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)}} === Záložná posádka === * {{minivlajka|USA}} [[John Watts Young|John W. Young]], veliteľ * {{minivlajka|USA}} [[Stuart Allen Roosa|Stuart A. Roosa]], pilot veliteľského modulu * {{minivlajka|USA}} [[Charles Moss Duke|Charles M. Duke]], pilot lunárneho modulu === Pôvodná záložná posádka === * {{minivlajka|USA}} [[David Randolph Scott|David R. Scott]], veliteľ * {{minivlajka|USA}} [[Alfred Merrill Worden|Alfred M. Worden]], pilot veliteľského modulu * {{minivlajka|USA}} [[James Benson Irwin|James B. Irwin]], pilot lunárneho modulu === Podporná posádka === * [[Robert Franklyn Overmyer|Robert F. Overmyer]] * [[Robert Parker|Robert A. Parker]] * [[Charles Gordon Fullerton|C. Gordon Fullerton]] === Letoví riaditelia === * [[Gerald D. Griffin|Gerry Griffin]], zlatý tím * [[Gene Kranz]], biely tím * Pete Frank, oranžový tím == Emblém misie == V popredí emblému sa nachádza grécky boh slnka [[Apolón]] spoločne s orlom, u ktorého červené pruhy poukazujú na [[vlajka Spojených štátov|vlajku USA]]. Tri biele hviezdy nad červenými pruhmi reprezentujú troch členov posádky. Motív sa nachádza na poli, kde je zobrazený [[Mesiac]], planéta [[Saturn]] a [[galaxia]]. Krídla orla čiastočne prekrývajú Mesiac, čo evokuje fakt, že človek vstúpil na povrch tohto telesa. Pohľad boha Apolóna a smer letu orla naznačujú ľudský úmysel odhaľovať vzdialené oblasti vesmíru. Okrem farieb americkej vlajky (červená, biela a modrá) emblém obsahuje aj zlatú farbu, ktorá evokuje „zlatý vek“ kozmonautiky, ktorá začala letom Apollo 17. Emblém navrhol umelec [[Robert Theodore McCall|Robert McCall]] spolu s posádkou Apolla 17.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Ota Kéhar | odkaz na autora = | titul = Apollo 17 | url = http://astronomia.zcu.cz/kosmolety/apollo/2454-apollo-17 | vydavateľ = astronomia.zcu.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-07-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Prípravy na let == [[Súbor:Saturn V at Kennedy Space Center 1972.jpg|thumb|upright|left|[[Nosná raketa]] [[Saturn V]] roluje z montážnej haly [[Vehicle Assembly Building]] (VAB) k [[štartovací komplex 39 v Kennedy Space Center|štartovaciemu komplexu 39A]], 28. august 1972]] Za začiatok príprav na misiu Apollo 17 možno považovať [[október]] [[1970]], kedy na [[Kennedyho vesmírne stredisko]] začali prichádzať prvé časti [[nosná raketa|nosnej rakety]] [[Saturn V]] s výrobným číslom SA-512. Dňa [[13. august]]a [[1971]] [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] zverejnila zloženie posádky Apolla 17, pričom veliteľom misie sa stal [[Eugene Andrew Cernan|Eugene Cernan]], pilotom veliteľského modulu [[Ronald Ellwin Evans|Ronald Evans]] a pilotom lunárneho modulu [[Harrison Hagan Schmitt|Harrison Schmitt]]. Na Schmittovom mieste mal pôvodne byť [[Joseph Henry Engle|Joe Engle]], ale po silnom tlaku vedeckej komunity ho nahradil Dr. Schmitt, pretože bol jediným profesionálnym [[geológ]]om v oddieli [[kozmonaut|astronautov]]. V záložnej posádke sa začali pripravovať [[David Randolph Scott|David Scott]], [[Alfred Merrill Worden|Alfred Worden]] a [[James Benson Irwin|James Irwin]], ktorí sa len pred nedávnom vrátili z misie [[Apollo 15]]. V priebehu roka [[1972]] sa však prevalila ich aféra s [[poštová známka|poštovými známkami]]. Scott, Worden a Irwin mali vziať 398 poštových známok so spomienkou na ich let a 100 z nich predať nemeckému obchodníkovi s poštovými známkami. Zisk z predaja bol použitý na založenie zvereneckého fondu pre deti posádky Apolla 15. Hoci ich čin nebol nezákonný a napriek skutočnosti, že pri skorších letoch NASA zavierala oči pred podobnými aktivitami, administratíva rozhodla, že Scott a jeho posádka budú príkladne potrestaní a nikto z nich už do vesmíru nepoletí. Scottovu posádku tak v úlohe náhradníkov pre Apollo 17 nahradili [[John Watts Young|John Young]], [[Stuart Allen Roosa|Stuart Roosa]] a [[Charles Moss Duke|Charles Duke]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Evans | meno = Ben | autor = | odkaz na autora = | titul = 40 Years Since Apollo 17: Part 1 – Picking the Men | url = https://www.americaspace.com/2012/12/01/40-years-since-apollo-17-part-1-picking-the-men/ | vydavateľ = americaspace.com | dátum vydania = 2012-12-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-10-08 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="nasa">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Orloff | meno = Richard W | autor = | odkaz na autora = | titul = Apollo by the Numbers | url = https://history.nasa.gov/SP-4029.pdf | vydavateľ = history.nasa.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-10-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Súbor:Apollo 17 Farouk El-Baz, Evans and Overmyer 10.11.72.jpg|thumb|[[Robert Franklyn Overmyer|Robert Overmyer]] (vľavo) a [[Ronald Ellwin Evans|Ronald Evans]] (v strede) s geológom Fárúkom al-Bázom, 11. október 1972]] Medzitým pokračovali aj prípravy [[kozmická loď|kozmickej lode]] a nosnej rakety pre misiu Apollo 17. Dňa [[24. marec|24. marca]] 1972 prišiel na [[kozmodróm]] [[Apollo (kozmická loď)#Veliteľský modul|veliteľský]] a [[Apollo (kozmická loď)#Servisný modul|servisný modul]] kozmickej lode [[Apollo (kozmická loď)|Apollo]]. Následne začali ich skúšky vo [[vákuum|vákuovej]] komore. V polovici [[máj]]a sa vo [[Vehicle Assembly Building]] (VAB) začala na [[Mobile Launcher Platform|pohyblivom vypúšťacom zariadení]] zostavovať nosná raketa, ktorej budovanie trvalo takmer do konca [[jún]]a. Dňa [[2. jún]]a 1972 prišlo na kozmodróm aj mesačné vozidlo [[Lunar Roving Vehicle|LRV]] (''Lunar Roving Vehicle'') a v polovici mesiaca ho nasledoval [[Lunárny modul Apollo|lunárny modul]], ktorý tiež podstúpil skúšky vo vákuovej komore. Koncom [[júl]]a sa skúšky veliteľského, servisného aj lunárneho modulu skončili a začalo sa s montážou ich zostavy. Dňa [[22. august]]a sa už kompletne zostavená kozmická loď premiestnila do VAB a tam ju [[23. august]]a pripevnili na vrchol nosnej rakety. O päť dní neskôr, [[28. august]]a, sa celá zostava presunula na [[štartovací komplex 39 v Kennedy Space Center|štartovací komplex 39A]]. Dňa [[20. október|20. októbra]] bola dokončená celková skúška systémov nosnej rakety. V priebehu [[20. november|20.]] a [[21. november|21. novembra]] sa uskutočnilo skúšobné odpočítavanie a [[5. december|5. decembra]] o 07:53:00 miestneho času, čiže 28 hodín pred štartom, začalo finálne odpočítavanie. Záverečná časť odpočítavania zatiaľ prebiehala bez problémov.<ref name="nasa"/> V stredu [[6. december|6. decembra]] 1972 vstávali astronauti Ronald Evans a Harrison Schmitt o 16:38 miestneho času. Eugene Cernan vstal podľa svojich spomienok už okolo poludnia, aby na ubytovniach pre posádky mohol privítať katolíckeho kňaza Eugena Cargilla, svojho kamaráta. Potom si astronauti sadli k raňajkám. Tradične sa podával [[steak]] a [[vajce (potravina)|vajíčka]]. Pri raňajkách im spoločnosť robili [[Deke Slayton]], riaditeľ operácií letových posádok, šéfastronaut [[Alan Shepard]], záložný pilot veliteľského modulu Stuart Roosa, záložný pilot lunárneho modulu Charles Duke, Dave Ballard, vedúci tímu podpory posádky Apolla 17 a Charles Buckley, riaditeľ bezpečnostnej služby Kennedyho vesmírneho strediska. Po raňajkách nasledovala záverečná lekárska prehliadka pred štartom a sprcha. Následne si šli obliecť [[skafander|skafandre]] a vyšli z [[Neil Armstrong Operations and Checkout Building|Budovy pilotovaných letov]] (''Manned Spacecraft Operations Building''). Astronauti spolu s dvoma technikmi a Shepardom nasadli do špeciálne upravenej dodávky, ktorá ich doviezla k 14 [[kilometer|km]] vzdialenému štartovaciemu komplexu 39A. Shepard z dodávky vystúpil pri Stredisku riadenia štartu (''Launch Control Center''). Veliteľ Eugene Cernan nastúpil do veliteľského modulu ako prvý a po ňom nasledoval pilot lunárneho modulu Harrison Schmitt. O chvíľu neskôr sa k nim pridal pilot veliteľského modulu Ronald Evans. Štart bol stanovený na 21:53 až 01:31 miestneho času. Išlo o prvý a zároveň jediný [[noc|nočný]] štart v [[program Apollo|programe Apollo]]. V čase 21:53 sa štart uskutočniť nemohol vinou časového zariadenia TCS. Odpočítavanie sa prerušilo v T-30 sekúnd a vrátilo sa na T-22 minút. Po odstránení námrazy, ktorá sa za ten čas utvorila na ochladených motoroch, sa odpočítavanie rozbehlo znova. Opäť však došlo k prerušeniu, tentoraz v čase T-8 minút. Znova sa rozbehlo o 00:25 miestneho času a tentoraz prebehlo nerušene až do konca. == Priebeh letu == [[Súbor:Apollo 17 liftoff.jpg|left|thumb|upright|Nočný štart Apolla 17, 7. december 1972]] Misia Apollo 17 odštartovala vo štvrtok [[7. december|7. decembra]] [[1972]] o 00:33:00,63 miestneho času (05:33:00,63 [[koordinovaný svetový čas|svetového času]]) zo [[štartovací komplex 39 v Kennedy Space Center|štartovacieho komplexu 39A]] v [[Kennedyho vesmírne stredisko|Kennedyho vesmírnom stredisku]]. Štartujúca raketa Saturn V ožiarila nočnú oblohu nad [[Florida|Floridou]], čo bol impozantný úkaz pre prizerajúcich sa divákov. Navedenie kozmickej lode na [[parkovacia dráha|parkovaciu obežnú dráhu]] okolo [[Zem]]e prebehlo bez problémov. Trojhodinové oneskorenie štartu sa podarilo „dohnať“ letom po rýchlejšej dráhe. Po dvoch obehoch sa loď zážihom tretieho stupňa S-IVB nosnej rakety, manéver TLI (Trans Lunar Injection – navedenie na dráhu k Mesiacu), odpútala od Zeme a zamierila k Mesiacu. Prestavba lode, pri ktorej sa lunárny modul pripájal na opačný koniec veliteľského modulu, než s ktorým bol spojený pri štarte, prebehla tiež bez problémov. Apollo 17 priletelo k Mesiacu [[10. december|10. decembra]]. Manévrom LOI (Lunar Orbit Insertion – usadenie na obežnú dráhu Mesiaca) bolo o 19:47:22 UTC nad [[odvrátená strana Mesiaca|odvrátenou stranou Mesiaca]] navedené na [[selenocentrická dráha|obežnú dráhu]]. Neskôr, [[11. december|11. decembra]] o 00:16 UTC, nasledoval manéver DOI (Descent Orbit Insertion – navedenie na zostupovú obežnú dráhu), ktorý súlodie uviedol na nižšiu dráhu (najnižší bod dráhy bol znížený na výšku 18 km nad povrchom), čím sa ušetrilo palivo v lunárnom module.<ref name="kosmo-mek-apollo-17">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Vítek | meno = Antonín | priezvisko2= Krupička | meno2= Josef | autor = | odkaz na autora = | titul = MEK - Apollo 17 | url = https://mek.kosmo.cz/pil_lety/usa/apollo/ap-17/index.htm | vydavateľ = mek.kosmo.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-07-18 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Súbor:NASA Apollo 17 Lunar Roving Vehicle.jpg|thumb|right|[[Eugene Andrew Cernan|Eugene Cernan]] počas prvej skúšobnej jazdy s mesačným vozidlom [[Lunar Roving Vehicle|LRV]] (''Lunar Roving Vehicle'') na [[Mesiac]]i, 12. december 1972]] Po obvyklých previerkach sa o 17:20:56 UTC astronauti Eugene Cernan a Harrison Schmitt v lunárnom module ''Challenger'' oddelili od veliteľského modulu ''America'', v ktorom zostal Ronald Evans. Lunárny modul ''Challenger'' úspešne pristál 11. decembra o 19:54:57 UTC v údolí [[Taurus-Littrow]] v [[mesačné more|mesačnom]] [[Mare Serenitatis|Mori jasu]] (''Mare Serenitatis''). Cernan a Schmitt potom vykonali nevyhnutné previerky lunárneho modulu a svojich skafandrov. O 23:54:49 UTC začali s prvým [[výstup do otvoreného vesmíru|výstupom]] na mesačný povrch. Krátko po vstupe na povrch Cernan povedal: ''„Tieto prvé kroky Apolla 17 patria tým, ktorí ich jeho posádke umožnili.“'' Nasledoval ho nadšený geológ Schmitt: ''„Ľudia, tu je minerálov. Ak som niekedy videl geologický raj, tak je to tu!“'' Po inštalácii prístrojov [[Apollo Lunar Surface Experiment Package|ALSEP]] (''Apollo Lunar Surface Experiment Package'') obaja vyšli na krátku prechádzku juhovýchodným smerom. Vzhľadom na časovú tieseň sa musela skrátiť, takže počas prvého výstupu, ktorý trval vyše 7 hodín, prešli asi len 4 km. S druhým výstupom začali [[12. december|12. decembra]] o 23:28:06 UTC, pričom sa najprv venovali montáži náhradného blatníka na mesačnom vozidle. Improvizovaný blatník, ktorý vyrobili z máp vytlačených na umelej hmote, mal nahradiť odtrhnutý a stratený pôvodný kus. Akonáhle bolo všetko hotové, vyšli s opraveným roverom na západ ku [[impaktný kráter|kráteru]] Nansen. Cestou inštalovali nálož pre aktívny seizmický experiment. Napriek tomuto zdržaniu absolvovali v priebehu 70 minút trasu dlhú 9,1 km. Rýchlosť vozidla sa držala na 11 [[kilometer za hodinu|km/h]], len pri jazde do kopca klesala na iba 5 km/h. Na okraji morénového poľa pri kráteri Nansen Cernan a Schmitt opustili vozidlo a začali stúpať hore do svahu Južného masívu. Nebolo to jednoduché, pretože svah mal miestami sklon až 20° a v sypkej pôde sa im šmýkalo pri každom kroku. Geologický nález im však stál za tú námahu. Potom sa už pomaly vracali späť k lunárnemu modulu, so zastávkami určenými na zber minerálov. Pri kráteri Shorty sa im podarilo nájsť zaujímavé vzorky oranžovej pôdy. Druhý výstup skončil po 7,5 hodine, pričom s vozidlom tentokrát najazdili 19 km.<ref name="kosmo-mek-apollo-17"/> [[Súbor:Harrison H. Schmitt at the LM with the US flag, AS17-134-20382.jpg|thumb|[[Harrison Hagan Schmitt|Harrison Schmitt]] pózuje pri [[vlajka Spojených štátov|americkej vlajke]] počas prvého [[výstup do otvoreného vesmíru|výstupu]] na mesačný povrch]] [[Súbor:AS17-140-21388.jpg|thumb|Cernan na začiatku tretieho výstupu, 13. december 1972]] [[Súbor:Schmitt Next to Big Boulder - GPN-2000-001148.jpg|thumb|Schmitt skúma obrovský balvan, ktorý sa skotúľal po úpätí hory]] Tretí výstup začal [[13. december|13. decembra]] o 22:25:48 UTC a na preskúmanie im zostávali oblasti na sever od miesta pristátia. Po bezproblémovej jazde Cernan rover odstavil na kraji úzkeho údolia so strmými svahmi na úpätí Severného masívu. Vozidlo odparkoval pred veľkým balvanom, ktorý Schmitt pomenoval „rozštiepený kameň“. Zanietený geológ potom začal s vedeckou prednáškou o kameni aj okolitom teréne: ''„Vyzerá to ako anorthositické gabbro. Sú tu veľké inklúzie materiálu bez bublín. Južná polovica je v heterogénnej textúre. Ide buď o nejaké rekryštalizované brekcie, alebo tá anorthositická magma nachytala na seba veľa prímesí. Táto druhá možnosť je podľa mňa pravdepodobnejšia. Keď to porovnám so zastávkami na opačnej strane pri Južnom masíve, tak sa tu vyskytujú horniny oveľa komplikovanejšieho charakteru. Prímesi, ich usporiadanie a vôbec všetko, čo tu vidím okolo. Podľa mojich predstáv, ale to je len teória, pri nejakom veľkom impakte vytryskli roztavené horniny do okolia. Potom dopadli na svahy Severného masívu, tam sa na ne prilepili povrchové vrstvy a celá zmes postupne stuhla.“'' ''„Tak už dosť, Jack,“'' ozval sa Cernan. ''„Kto ťa má počúvať?! Poď, vylezieme kúsok vyššie a urobíme panoramatické snímky.“'' Keď došli vyššie, ukázal sa im okázalý výhľad. Trvalo 70 minút, než sa s vozidlom opäť rozbehli, tentoraz na juhovýchod do oblasti zvrásnených útvarov. ''„Vyzerajú ako tvár starého, storočného človeka,“'' zhodnotil ich Cernan. Potom sa stočili na juhozápad, k Van Sergovmu kráteru, ktorý mal byť podľa predpokladov geológov mladým impaktným útvarom. ''„To je prvé miesto v tejto oblasti,“'' kvitoval s rešpektom Cernan, ''„do ktorého sa geológovia na Zemi trafili.“'' Poslednú plánovanú zastávku však museli kvôli nedostatku času vynechať. Čakalo na nich ešte odhalenie pamätnej dosky s textom: :''Tu človek dokončil svoj prvý'' :''prieskum Mesiaca'' :''December 1972, n.l.'' :''Nech mier, s ktorým sme prišli'' :''sa odrazí v živote celého ľudstva'' V závere ceremónie sa Schmitt, držiaci v ruke brekciu, obrátil k návštevníkom houstonského strediska, medzi ktorými bolo aj 39 mladých ľudí z rôznych krajín sveta: ''„Tento kameň,“'' povedal geológ, ''„je zložený z úlomkov množstva hornín najrôznejších tvarov, veľkostí a farieb. Všetky dohromady sú spojené v celok, ktorý tu ležal a vlastne žil veľmi mierumilovným spôsobom. Až sa tento kameň ocitne na Zemi, radi by sme dali po kúsku všetkým krajinám na celom svete ako symbol súladu a mieru do budúcnosti. Koniec programu Apollo znamená, že sa teraz dvere privierajú. Nádej budúcnosti však spočíva v mladých ľuďoch, ktorí sa učia žiť a pracovať spoločne.“'' ''„My potom,“'' nadviazal Cernan, ''„sme povinní sa poďakovať tisícom pracovníkov v priemysle, ktorí sa zaslúžili o to, že program Apollo, projekt výskumu Mesiaca človekom, sa mohol úspešne realizovať.“'' Cernan potom zaviezol mesačné vozidlo, s ktorým počas tretieho výstupu prešli ďalších 12 km, do vzdialenosti asi 100 metrov od lunárneho modulu, aby bolo možné snímať ich štart z Mesiaca. Naposledy vystúpil z vozidla a do mesačného prachu vyryl písmená TDC, iniciály jeho dcéry Teresy Dawn Cernan. Potom sa už pripravili k návratu do lunárneho modulu. Najprv nastúpil Schmitt. Cernan krátko pred definitívnym návratom do lunárneho modulu povedal: {{citát|Keď teraz naposledy kráčam po Mesiaci, dúfam, že to nebudú posledné kroky na dlho a že budúcnosť ukáže, že dnešný vývoj ukul ďalší osud ľudstva. My opúšťame Taurus-Littrow v mieri, tak, ako sme sem prišli. Nech tí, ktorí sa sem vrátia, prídu v mieri a v pokoji pre celé ľudstvo. Nech má posádka Apolla 17 šťastnú cestu domov!|Eugene Cernan<ref name="kosmo-mek-apollo-17"/>}} Cernan sa tak zapísal do histórie ako na dlhý čas posledný človek, ktorý zanechal svoje stopy na Mesiaci. Posledný výstup na mesačný povrch trval 7 a štvrť hodiny. Celkovo v priebehu troch výstupov získali 110,52 [[kilogram|kg]] mesačných hornín a prachu.<ref name="kosmo-mek-apollo-17"/> Ronald Evans medzitým vo veliteľskom module ''America'' snímkoval na obežnej dráhe vybrané oblasti mesačného povrchu pomocou vedeckých prístrojov SIM (''Scientific Instrument Module''), ktoré boli umiestnené v servisnej časti kozmickej lode. Štart návratového stupňa lunárneho modulu ''Challenger'' z Mesiaca, ktorý sa uskutočnil [[14. december|14. decembra]] o 22:54:37 UTC, a následné spojenie s veliteľským modulom ''America'', [[15. december|15. decembra]] o 01:10:15 UTC, bolo tiež bez problémov. Astronauti vyložili náklad vzoriek a experimentov z lunárneho modulu a ešte v ten istý deň o 04:51:31 UTC došlo k odhodeniu teraz už nepotrebného návratového stupňa ''Challengera''. Štart z obežnej dráhy Mesiaca smerom späť k Zemi, manéver TEI (Trans Earth Injection), sa uskutočnil [[16. december|16. decembra]] o 23:35:09 UTC. Úspešne vykonaný kritický manéver posádka oslávila [[televízia (prenos)|televíznym]] prenosom krátko potom, ako kozmická loď Apollo 17 vyletela spoza odvrátenej strany Mesiaca. Na obrazovkách sa objavil kráter [[Ciolkovskij (kráter)|Ciolkovskij]] a Schmitt v úlohe komentátora ohlásil: ''„Môžete s nami pozorovať oblasť na severnej pologuli Mesiaca, ktorú ľudia zatiaľ ešte príliš často nevideli. Vlastne sa na tomto začína ešte len pracovať a dúfam, že sa s tým hneď tak neprestane.“'' Počas jeho reči sa kozmická loď rýchlo vzďaľovala, takže čoskoro bolo možné uvidieť celý Mesiac. ''„Vďaka Apollu,“'' pokračoval Cernan, ''„sa podarila realizácia zdanlivo nemožného sna. Je to úspech celého národa. Verím, že budúce úspechy dosiahne celé ľudstvo. Toto bol len začiatok. Začiatok, ktorý neskončí, kým v človeku zostane túžba po poznaní.“''<ref name="kosmo-mek-apollo-17-popis-prubehu-letu">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = MEK - Apollo 17 (Popis průběhu letu) | url = https://mek.kosmo.cz/pil_lety/usa/apollo/ap-17/lk1.htm | vydavateľ = mek.kosmo.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-07-18 | miesto = | jazyk = }}</ref> Počas druhého dňa spiatočnej cesty sa Evans pripravoval na výstup do otvoreného vesmíru. Astronauti si obliekli skafandre, vypustili vzduch z kabíny a potom otvorili vstupný otvor. ''„Priamo proti prielezu vidím Zem,“'' vykríkol Evans, pripravený na výstup. ''„Vlastne kosáčik Zeme. Ľudia to je pohľad!“'' Opatrne sa prestrčil prielezom a pridržiaval sa úchytov na kozmickej lodi. ''„To je obrovské,“'' vydýchol. ''„Hovor si čo chceš, ale kým toto nevyskúšaš, tak nie si naozajstný astronaut.“'' Cieľom jeho výstupu bolo priniesť zo servisného modulu dve kazety s filmom a jednu špeciálnu kazetu so záznamom radarovej sondáže. Evans sa stal tretím človekom, ktorý uskutočnil výstup do otvoreného vesmíru v cislunárnom priestore (priestor medzi Zemou a dráhou Mesiaca). Zvyšok letu prebehol už len v znamení jedla, spánku, navigačnej rutiny, upratovania a príprav na pristátie. Apollo 17 pristálo v utorok [[19. december|19. decembra]] 1972 o 19:24:59 UTC pomocou [[padák]]ov na hladinu [[Tichý oceán|Tichého oceánu]]. Miesto pristátia sa nachádzalo 400 km severovýchodne od [[ostrov]]a [[Niue]], približne 640 metrov od predpokladaného bodu pristátia a vo vzdialenosti 6,4 km od čakajúcej [[lietadlová loď|lietadlovej lode]] [[USS Ticonderoga (CV-14)|USS ''Ticonderoga'']]. Žabí muži vytiahli astronautov do člnov asi pol hodinu po pristátí a o necelú hodinu už boli Cernan, Evans a Schmitt na palube lietadlovej lode.<ref name="kosmo-mek-apollo-17-popis-prubehu-letu"/> == Parametre misie == * Hmotnosť pri štarte: ** veliteľský modul: {{kg|5840}} ** servisný modul: {{kg|24514}} ** lunárny modul: {{kg|16658}} * Spojenie s lunárnym modulom: [[7. december]] [[1972]], 09:30:10 UTC (po manévri TLI – Trans Lunar Injection) * Navedenie na obežnú dráhu Mesiaca: [[10. december]] 1972, 19:47:22 UTC * Odpojenie lunárneho modulu od veliteľského/servisného modulu (CSM): [[11. december]] 1972, 17:20:56 UTC (na obežnej dráhe Mesiaca pred zostupom na povrch) * Pristátie na Mesiaci: 11. december 1972, 19:54:57 UTC * Miesto pristátia: [[Taurus-Littrow]] {{Nowrap|{{Coord|20|11|26.88|S|30|46|18.05|V|globe:Moon|name=Miesto pristátia Apolla 17}}}} * Výstupy mimo kozmickej lode (EVA): ** Prvý: 7 hodín, 11 minút, 53 sekúnd ** Druhý: 7 hodín, 36 minút, 56 sekúnd ** Tretí: 7 hodín, 15 minút, 8 sekúnd * Štart z Mesiaca: [[14. december]] 1972, 22:54:37 UTC * Spojenie s návratovou časťou lunárneho modulu: [[15. december]] 1972, 01:10:15 UTC (na obežnej dráhe Mesiaca po štarte z miesta pristátia) * Odpojenie návratovej časti lunárneho modulu: 15. december 1972, 04:51:31 UTC (na obežnej dráhe Mesiaca) * Opustenie obežnej dráhy Mesiaca: [[16. december]] 1972, 23:35:09 UTC * Výstup mimo kozmickú loď (EVA) počas návratu k Zemi: * ''Evans'' ** Trvanie: 1 hodina, 5 minút, 44 sekúnd == Galéria == <center> <gallery> Súbor:Apollo 17 geology training in Sudbury, Ontario, May 1972.jpg|Harrison Schmitt (vľavo) a Eugene Cernan (vpravo) počas geologického výcviku v Sudbury v Kanade Súbor:Gene Cernan's wife Barbara and daughter Teresa ("Tracy") observe Gene during lunar EVA training.jpg|Cernan (vpredu) a Schmitt (vzadu) trénujú výstup na mesačný povrch za prítomnosti Cernanovej manželky Barbary a dcéry Teresy Súbor:Apollo 17 Evans training in Command Module Simulator Ap17-KSC-72P-445.jpg|Ronald Evans v simulátore veliteľského modulu počas príprav na let Apollo 17 Súbor:Apollo 17 on the crawlerway.jpg|Vývoz nosnej rakety Saturn V z montážnej haly VAB k štartovacej rampe Súbor:Apollo 17 Prime Crew - GPN-2000-001151.jpg|Schmitt (vľavo), Cernan (sediaci) a Evans (vpravo) pózujú pred raketou Saturn V Súbor:Apollo 17 on pad 39-A.jpg|Nočný pohľad na raketu Saturn V na štartovacej rampe 39A počas skúšobného odpočítavania Súbor:The Apollo 17 crew at the traditional pre-launch breakfast.jpg|Posádka Apolla 17 pri raňajkách v deň štartu Súbor:Ron Evans relaxes during pre-launch spacesuit pressure checks.jpg|Evans po oblečení skafandra Súbor:Apollo 17 crew walk to transfer van (72-HC-881).jpg|Cernan, Evans a Schmitt začínajú svoju cestu k štartovaciemu komplexu 39A Súbor:A closeout team member wishes Gene Cernan good luck as he prepares to enter the Command Module.jpg|Veliteľ Eugene Cernan pred nástupom do veliteľského modulu pred štartom Súbor:S72-55070.jpg|Nočný štart nosnej rakety Saturn V s Apollom 17 Súbor:Cloud formations viewed from Earth orbit prior to TLI.jpg|Pohľad na Zem z Apolla 17 pred navedením na dráhu k Mesiacu Súbor:AS17-148-22687.jpg|Lunárny modul spojený so stupňom S-IVB krátko po oddelení od kozmickej lode Súbor:The Blue Marble, AS17-148-22727.jpg|Vzďaľujúca sa Zem pri pohľade z Apolla 17 Súbor:AS17-147-22452HR.jpg|Kozmická loď Apollo 17 na obežnej dráhe Mesiaca pri pohľade z lunárneho modulu po oddelení Súbor:AS17-151-23201HR.jpg|Pohľad na lunárny modul ''Challenger'' po oddelení od veliteľského modulu ''America'' Súbor:AS17-147-22472HR.jpg|Výhľad z okna lunárneho modulu pred prvým výstupom na mesačný povrch Súbor:Eugene Cernan at the LM, Apollo 17.jpg|Cernan salutuje americkej vlajke počas prvého výstupu Súbor:Astronaut Harrison 'Jack' Schmitt, American Flag, and Earth (Apollo 17 EVA-1).jpg|Schmitt pózuje pri americkej vlajke, pričom v pozadí vidno vzdialenú Zem Súbor:Astronaut moon rock.jpg|Schmitt odoberá mesačné vzorky počas prvého výstupu Súbor:AS17-137-20960HR.jpg|Zem pri pohľade z povrchu Mesiaca počas druhého výstupu Súbor:Apollo 17 orange soil.jpg|Oranžová pôda na Mesiaci, ktorú objavil Schmitt počas druhého výstupu Súbor:Schmitt Covered with Lunar Dirt - GPN-2000-001124.jpg|Schmitt odoberá vzorky mesačnej pôdy počas druhého výstupu Súbor:Apollo 17 Cernan on moon.jpg|Cernan na začiatku tretieho výstupu Súbor:S73-22871.jpg|Schmitt skúma obrovský balvan, ktorý sa skotúľal po úpätí hory Súbor:Lunar Rover Apollo 17.jpg|Zaparkované mesačné vozidlo počas tretieho výstupu Súbor:Cernan at the Rover.jpg|Cernan pri mesačnom vozidle počas tretieho výstupu Súbor:AS17-134-20508HR.jpg|Pohľad na lunárny modul ''Challenger'' v mieste pristátia Súbor:Ap17-ascent.ogv|Štart návratového stupňa lunárneho modulu z Mesiaca Súbor:A17-plaque.JPG|Plaketa zanechaná Apollom 17 na Mesiaci Súbor:AS17-149-22847.jpg|Návratový stupeň lunárneho modulu ''Challenger'' sa blíži k veliteľskému modulu ''America'' Súbor:Apollo 17 Command Module AS17-145-22261HR.jpg|Kozmická loď Apollo 17 na obežnej dráhe Mesiaca pri pohľade z blížiaceho sa lunárneho modulu Súbor:Apollo 17 LM Ascent Stage.jpg|Návratový stupeň lunárneho modulu ''Challenger'' po priblížení k veliteľskému modulu ''America'' Súbor:Apollo 17 main image feature.jpg|Veliteľský modul ''America'' pri pohľade z lunárneho modulu ''Challenger'' krátko pred spojením na obežnej dráhe Mesiaca Súbor:Full disc of the moon was photographed by the Apollo 17 crewmen.jpg|Vzďaľujúci sa Mesiac z Apolla 17 Súbor:Apollo 17 astronaut Ronald E. Evans performs an extravehicular activity during the trans-Earth coast.jpg|Evans počas výstupu do otvoreného vesmíru Súbor:Apollo-17-Landing.jpg|Veliteľský modul ''America'' klesá na padákoch do vĺn južného Pacifiku Súbor:SH-3 Sea King of HC-1 recovers Apollo 17 astronauts off USS Ticonderoga (CVS-14), 19 December 1972 (Ap17-S72-55974).jpg|Vyzdvihnutie posádky po pristátí v Tichom oceáne Súbor:Apollo 17 crewmembers arrive aboard USS Ticonderoga (CVS-14) on 19 December 1972 (S72-55937).jpg|Posádka Apolla 17 po prílete na lietadlovú loď USS ''Ticonderoga'' Súbor:Apollo 17 landing site, labeled.jpg|Miesto pristátia Apolla 17 na Mesiaci, fotografia vyhotovená sondou Lunar Reconnaissance Orbiter v roku 2011 </gallery> </center> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Apollo 17}} == Externé odkazy == * [https://www.nasa.gov/mission/apollo-17/ Oficiálna stránka] {{eng icon}} * [http://spacefacts.de/mission/english/apollo-17.htm Apollo 17 na stránkach spacefacts.de] {{eng icon}} * [https://mek.kosmo.cz/pil_lety/usa/apollo/ap-17/index.htm Apollo 17 v Malej encyklopédii kozmonautiky] {{ces icon}} {{Program Apollo}} [[Kategória:Program Apollo]] [[Kategória:Kozmické lety s ľudskou posádkou]] [[Kategória:Pilotované kozmické lety k Mesiacu]] [[Kategória:Kozmonautika v 1972]] pjmgbx99tsfvnyqozq7dbdreatju11f 0 33340 8198407 8180953 2026-04-14T17:15:26Z Andrej-airliner 43530 wl. 8198407 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kozmická misia | názov misie = Gemini VI-A | kozmická loď = [[Gemini (kozmická loď)|Gemini]] SC6 | znak = Gemini 6A patch.png | volací znak = Gemini 6 | posádka = 2 | kozmodróm = [[Cape Canaveral Air Force Station|Cape Kennedy]] | rampa = [[Štartovací komplex 19 na Cape Canaveral Air Force Station|LC-19]] | raketa = [[Titan 2 GLV|Titan II GLV]] (výr. č. 62-12561) | štart = [[15. december]] [[1965]], 13:37:26,471 [[koordinovaný svetový čas|UTC]] | pristátie = [[16. december]] 1965, 15:28:50 UTC<br />severná oblasť Atlantického oceánu; 410 km severovýchodne od ostrova [[Turks a Caicos|Grand Turk]]<br />{{coord|23|24|30|S|67|53|00|Z|type:event_dim:1500km|name=Miesto pristátia Gemini 6A}} | trvanie = 1 deň, 1 hodina, 51 minút, 24 sekúnd | perigeum = 161 [[kilometer|km]] | apogeum = 259,4 [[kilometer|km]] | doba obehu = 88,7 minút | inklinácia = 28,97° | obehy = 16 | vzdialenosť = 694 415 km | maxrýchlosť = | maxzrýchlenie = | hmotnosť = 3 546 [[kilogram|kg]] (kozmická loď pri štarte) | foto posádky = Gemini-6 astronauts Stafford and Schirra during suiting up exercises at the Cape - 1965 -S65-56151 (26090025763).jpg | popis = Stafford (vľavo) a Schirra (vpravo) | predchádzajúca = [[Súbor:Gemini VII patch.png|30px|link=Gemini 7]] [[Gemini 7]] | nasledujúca = [[Súbor:Ge08Patch orig.png|30px|link=Gemini 8]] [[Gemini 8]] }} '''Gemini 6A''' (oficiálne '''Gemini VI-A''') bol piaty [[Spojené štáty|americký]] [[kozmický let s ľudskou posádkou|pilotovaný kozmický let]] v rámci [[program Gemini|programu Gemini]]. Pôvodným cieľom misie bolo stretnutie a spojenie s cieľovým telesom [[Agena]], ktorému sa však nepodarilo dostať na [[obežná dráha|obežnú dráhu]]. Misia Gemini 6 tak stratila zmysel a bolo potrebné pre ňu naplánovať nový let, ktorý dostal označenie Gemini 6A. Nakoniec sa rozhodlo, že najprv odštartuje [[kozmická loď]] [[Gemini 7]] k dlhodobému letu a až potom Gemini 6, ktorej hlavným cieľom sa teraz stalo tesné priblíženie k Gemini 7 a let vo formácii. Išlo o historicky prvé stretnutie pilotovaných kozmických lodí na obežnej dráhe [[Zem]]e. == Posádka == * {{minivlajka|USA}} [[Walter Marty Schirra|Walter M. Schirra, Jr.]] (2), [[Funkcia kozmonautov v posádkach#Veliaci pilot|veliaci pilot]] * {{minivlajka|USA}} [[Thomas P. Stafford]] (1), [[Funkcia kozmonautov v posádkach#Pilot|pilot]] {{Malé|(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)}} === Záložná posádka === * {{minivlajka|USA}} [[Virgil Ivan Grissom|Virgil I. Grissom]], veliaci pilot * {{minivlajka|USA}} [[John Watts Young|John W. Young]], pilot === Podporná posádka === * [[Charles Arthur Bassett|Charles A. Bassett II]] (Houston CAPCOM) * [[Alan LaVern Bean|Alan L. Bean]] (Cape CAPCOM) * [[Eugene Andrew Cernan|Eugene A. Cernan]] (Houston CAPCOM) * [[Elliot McKay See|Elliot M. See, Jr.]] (Houston CAPCOM) == Gemini 6 == Misia Gemini 6 mala odštartovať [[25. október|25. októbra]] [[1965]]. Veliacim pilotom misie mal byť skúsený [[Walter Marty Schirra|Walter „Wally“ Schirra]] a pilotom [[Thomas P. Stafford|Thomas Stafford]], nováčik z tzv. [[NASA Astronaut Group 2|novej deviatky astronautov]] (''The New Nine''). [[kozmonaut|Astronauti]] tvorili tím už od [[apríl]]a [[1964]], kedy boli určení za záložnú posádku [[Gemini 3]]. Posádka Gemini 6 bola oficiálne oznámená [[15. apríl]]a 1965. Záložnou posádkou sa stali [[Virgil Ivan Grissom|Gus Grissom]] a [[John Watts Young|John Young]], ktorí leteli na Gemini 3. Grissoma vtedy čakal po splnení úloh v záložnej posádke Gemini 6 presun do [[program Apollo|programu Apollo]] a nechcelo sa mu už príliš venovať povinnostiam v záložnej posádke. Dával radšej prednosť pretekom [[automobil]]ov a [[čln]]ov. John Young tak musel za neho vykonávať množstvo práce. Hlavná posádka Gemini 6 sa medzitým pripravovala na svoj let. Schirra a Stafford boli spočiatku v kurióznej situácii. V továrni [[McDonnell Aircraft Corporation]] v [[St. Louis]] bol vtedy jediný simulátor stretávania [[umelé kozmické teleso|kozmických telies]]. Na prevádzku simulátora sa využíval veľký sálový [[počítač]], lenže ten využívala aj Boatmen’s National Bank of St. Louis na obsluhu svojich finančných transakcií. V banke pôsobil ako predseda správnej rady brat [[James Smith McDonnell|Jamesa McDonnella]], zakladateľa koncernu McDonnell Aircraft. V takejto situácii museli astronauti každý deň o 15:30 skončiť s výcvikom, aby sa počítač mohol rekonfigurovať na spracovávanie peňažných prevodov. James McDonnell raz pozval astronautov na večeru a tí sa mu zdôverili so svojím problémom. Nasledujúci deň za astronautmi prišiel prezident McDonnellu [[David S. Lewis|David Lewis]] s tým, že odteraz môžu využívať počítač na svoje potreby bez obmedzení a banka sa prispôsobí. V priebehu leta 1965 boli tiež inštalované ďalšie dva simulátory na [[Cape Canaveral Space Force Station|Cape Kennedy]] a v [[Johnsonovo vesmírne stredisko|Stredisku pilotovaných letov]] (''Manned Spacecraft Center'') v [[Houston]]e.<ref name="kosmonautix-gemini-kosmonauticka-maturita-9-dil">{{Citácia periodika | priezvisko = Šamárek | meno = Ondřej | autor = | odkaz na autora = | titul = Gemini – Kosmonautická maturita (9. díl) | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2018/01/gemini-kosmonauticka-maturita-9-dil/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2018-01-29 | dátum prístupu = 2022-04-09 }}</ref><ref name="drewexmachina-the-unflown-mission-of-gemini-6">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The Unflown Mission of Gemini 6 | url = https://www.drewexmachina.com/2015/10/25/the-unflown-mission-of-gemini-6/ | vydavateľ = drewexmachina.com | dátum vydania = 2015-10-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-09 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="kosmonautix-kriticke-momenty-kosmonautiky-7-dil">{{Citácia periodika | priezvisko = Šamárek | meno = Ondřej | autor = | odkaz na autora = | titul = Kritické momenty kosmonautiky 7. díl | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2012/10/kriticke-momenty-kosmonautiky-7-dil/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2012-10-22 | dátum prístupu = 2022-04-09 }}</ref> [[Súbor:Gemini 6A (GTA-6) crew.png|thumb|upright|left|[[Thomas P. Stafford|Thomas Stafford]] (vľavo) a [[Walter Marty Schirra|Walter „Wally“ Schirra]], 1965]] Výcvik na misiu Gemini 6 sa pochopiteľne sústreďoval prevažne na nácvik stretávania kozmických telies. Aby celá operácia prebehla tak, ako sa naplánovala, muselo sa dodržať veľmi striktné [[štartovacie okno]]. Štart cieľového telesa [[Agena]] a [[kozmická loď|kozmickej lode]] Gemini 6 sa mal uskutočniť [[25. október|25. októbra]], pričom Gemini musela odštartovať presne 1 hodinu a 41 minút po Agene, čiže presne v momente, kedy Agena letela nad miestom štartu počas svojho prvého obletu [[Zem]]e. V pondelok 25. októbra astronauti vstávali okolo 07:00 miestneho času. Vzápätí sa Wally Schirra a Thomas Stafford osprchovali a absolvovali krátku lekársku prehliadku. Potom si sadli k raňajkám, ktoré tradične pozostávali zo [[steak]]u a [[vajce (potravina)|vajíčok]]. Nasledoval odchod z [[Neil Armstrong Operations and Checkout Building|Budovy pilotovaných letov]] (''Manned Spacecraft Operations Building'') a presun na [[štartovací komplex 16 na Cape Canaveral Space Force Station|štartovaciu rampu 16]], kde si v špeciálne upravenom obytnom prívese obliekli [[skafander|skafandre]]. Po oblečení a kontrole skafandrov sa astronauti v špeciálne upravenej dodávke presunuli na [[štartovací komplex 19 na Cape Canaveral Space Force Station|štartovací komplex 19]], odkiaľ mali vyštartovať a kde ich náhradníci Grissom a Young zatiaľ konfigurovali ovládacie prvky v kabíne kozmickej lode Gemini 6. O 09:45 už Schirra a Stafford sedeli na svojich miestach v kozmickej lodi. Na [[štartovací komplex 14 na Cape Canaveral Space Force Station|štartovacom komplexe 14]] medzitým prebiehalo odpočítavanie štartu zostavy [[Atlas (raketa)#Atlas Agena|Atlas-Agena]]. Štart Ageny sa uskutočnil o 10:00:04 miestneho času (15:00:04 [[koordinovaný svetový čas|svetového času]]), ale krátko po tom, čo sa Agena oddelila od [[nosná raketa|nosiča]], sa objavili prvé známky problémov. Podľa [[telemetria|telemetrie]] sa Agena začala bezcieľne pohybovať a orientačný systém musel stroj s ťažkosťami stabilizovať. Potom, ako sa zapálil hlavný motor, aby Agenu usadil na [[obežná dráha|obežnej dráhe]], sa signál z telemetrie stratil. O niekoľko okamihov neskôr prišla od [[radar]]ových staníc [[United States Air Force|Vojenského letectva USA]] správa, že radary detegujú v oblasti, kde sa mala pohybovať Agena, päť úlomkov. Spočiatku si nikto nechcel pripustiť zlyhanie Ageny, a tak na rampe LC-19 naďalej prebiehalo odpočítavanie štartu Gemini 6. Päťdesiat minút po štarte mala Agena letieť v dosahu sledovacej stanice [[Carnarvon (Západná Austrália)|Carnarvon]] v [[Austrália (štát)|Austrálii]]. Operátor na sledovacej stanici však ohlásil: ''„Žiaden signál!“'' O 10:54 miestneho času nakoniec došlo k zrušeniu odpočítavania a astronauti museli vystúpiť z kabíny.<ref name="kosmonautix-gemini-kosmonauticka-maturita-9-dil"/><ref name="drewexmachina-the-unflown-mission-of-gemini-6"/><ref name="kosmonautix-kriticke-momenty-kosmonautiky-7-dil"/> [[Súbor:Gemini-6 scrubbed.jpg|thumb|Schirra (v popredí) a Stafford opúšťajú štartovaciu rampu po zrušení letu Gemini 6, 25. október 1965]] Zlyhanie Ageny znamenalo značné zdržanie [[program Gemini|programu Gemini]]. Misia Gemini 6 stratila zmysel a bolo potrebné pre ňu naplánovať nový let. Neďaleko tribúny, z ktorej mali prizvaní hostia sledovať štart Gemini 6, stáli vtedy aj viceprezident McDonnell Aircraft Walter Burke a jeho zástupca John Yeardley, ktorí už vtedy prišli s nápadom prehodiť poradie misií Gemini 6 a 7. Podľa nich mala v plánovanom termíne najprv odštartovať misia [[Gemini 7]], ktorá sa plánovala ako dlhodobý let, a potom s vyše týždenným odstupom malo dôjsť k štartu Gemini 6. Kozmická loď Gemini 7 mala pre Gemini 6 poslúžiť ako provizórne cieľové teleso namiesto Ageny. Burke a Yeardley tiež navrhli, že možno by sa dal narýchlo vyrobiť aj nafukovací spojovací uzol, ktorý by bol umiestnený v zadnej časti lode Gemini 7. Neďaleko od nich vtedy stáli aj astronauti [[Frank Frederick Borman|Frank Borman]] a [[Jim Lovell]], ktorí boli hlavnou posádkou misie Gemini 7, a nápad s nafukovacím spojovacím prstencom rezolútne odmietli. Nemali však nič proti tomu, keby sa k nim Schirra v lodi Gemini 6 priblížil do bezprostrednej blízkosti. Burke a Yeardley sa následne snažili svoj nápad predstaviť vedeniu programu. Riaditeľ odboru pilotovaných letov [[George Edwin Mueller|George Mueller]] a vedúci programu Gemini [[Charles Wesley Mathews|Chuck Mathews]] o tom spočiatku nechceli ani počuť. Vtedy sa sústredili na to, aby zaistili štart Gemini 7. Burke a Yeardley sa ale svojho nápadu nevzdávali a šli do Houstonu prehovoriť riaditeľa Strediska pilotovaných letov [[Robert Rowe Gilruth|Roberta Gilrutha]]. Stretli sa s ním v jeho kancelárii v utorok [[26. október|26. októbra]] 1965. Gilruth spočiatku presviedčal Burkea, že jeho plán je nereálny. Nakoniec si Gilruth uvedomil, že nedokáže prísť s presvedčivým argumentom, ktorý by vylučoval urobiť to, čo vymysleli Burke a Yeardley. Gilruthov zástupca [[George Michael Low|George Low]] tiež nemal nič proti. Burke a Yeardley ešte potrebovali povolenie od riaditeľa letových operácií [[Christopher C. Kraft Jr.|Chrisa Krafta]], ktorý mal zvážiť, či bude možné zo zeme riadiť dva [[kozmický let s ľudskou posádkou|pilotované kozmické lety]] naraz. Kraft na ich nápad najprv zareagoval: ''„To ste sa úplne zbláznili?“'' Po porade so svojím tímom, ale aj Kraft zmenil názor. S novým letovým plánom pre Gemini 6 súhlasil aj riaditeľ NASA [[James Edwin Webb|James Webb]]. Vo štvrtok [[28. októbra|28. októbra]] sa uskutočnila tlačová konferencia, na ktorej bolo oficiálne oznámené, že [[4. december|4. decembra]] odštartujú astronauti Borman a Lovell k dlhodobému letu Gemini 7 a [[13. december|13. decembra]] bude nasledovať štart misie, teraz preznačenej na Gemini 6A, so Schirrom a Staffordom. Kampaň dvoch súbežných letov dostala neoficiálne pomenovanie podľa čísel misií a poradia, v akom mali odštartovať: „76“. Ešte v ten istý deň došlo k postupnej demontáži nosnej rakety [[Titan 2 GLV|Titan II GLV-6]] a [[29. október|29. októbra]] jej miesto zaujal nosič GLV-7. Šestka zatiaľ šla do dočasného úložiska pod ochrannú plachtu.<ref name="kosmonautix-gemini-kosmonauticka-maturita-9-dil"/><ref name="drewexmachina-the-unflown-mission-of-gemini-6"/><ref name="kosmonautix-kriticke-momenty-kosmonautiky-7-dil"/> == Problémy so štartom == [[Súbor:Gemini 6A astronauts at launch pad on December 12, 1965.jpg|thumb|upright|Schirra (v popredí) a Stafford po príchode na [[štartovací komplex 19 na Cape Canaveral Air Force Station|štartovací komplex 19]] ráno 12. decembra 1965]] Potom, ako [[4. decembra|4. decembra]] úspešne odštartovala misia Gemini 7, a konštrukcia štartovacej rampy LC-19 sa trocha ochladila, sa tím údržbárov a technikov pustil do práce. Rampa utrpela len minimálne poškodenia, a tak skoro ráno [[5. december|5. decembra]] mohlo dôjsť k vývozu rakety Titan II GLV-6 z jej dočasného úložiska a k vztýčeniu na rampe. Najprv bol z horizontálnej polohy vztýčený prvý stupeň, naňho bol usadený druhý stupeň a nakoniec aj loď. Technikom sa počas jedného dňa podarilo zvládnuť kompletizáciu štartovacej zostavy Titan-Gemini, vykonať nevyhnutné prepojenia a simulovaný letový test. Štart Gemini 6A sa nakoniec mal uskutočniť už o deň skôr, čiže [[12. december|12. decembra]]. V nedeľu ráno 12. decembra astronautov ešte pred [[úsvit]]om prebudil [[Deke Slayton]], asistent riaditeľa pre operácie letových posádok. Záložná posádka Grissom a Young medzitým pripravila kozmickú loď Gemini 6 na štart. Wally Schirra a Thomas Stafford sa osprchovali a absolvovali krátku lekársku prehliadku. Potom si sadli k raňajkám, ku ktorým sa podával steak a vajíčka. Raňajkovali v spoločnosti astronauta [[Gordon Cooper|Gordona Coopera]]. Nasledoval odchod z Budovy pilotovaných letov a presun na štartovaciu rampu 16, kde si v špeciálne upravenom obytnom prívese obliekli skafandre. Na rozdiel od predchádzajúcej cesty v októbri si Schirra tentokrát nezapálil [[Marlboro|Marlborku]]. Po oblečení a kontrole skafandrov sa astronauti v špeciálne upravenej dodávke presunuli na štartovací komplex 19, odkiaľ mali vyštartovať. Asi 90 minút pred štartom boli pripútaní na svoje miesta v kozmickej lodi Gemini 6. Záverečné prípravy na štart prebiehali hladko, takmer rutinne. Čakalo sa na presný okamih, kedy bude Gemini 7 prelietať nad [[kozmodróm]]om. Okamih prišiel podľa plánu krátko pred desiatou dopoludnia miestneho času. O 09:54:06 sa odpočítavanie dostalo k nule a nastal zážih motorov prvého stupňa rakety Titan.<ref name="kosmonautix-kriticke-momenty-kosmonautiky-7-dil"/><ref name="kosmonautix-gemini-kosmonauticka-maturita-11-dil">{{Citácia periodika | priezvisko = Šamárek | meno = Ondřej | autor = | odkaz na autora = | titul = Gemini – Kosmonautická maturita (11. díl) | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2018/02/gemini-kosmonauticka-maturita-11-dil/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2018-02-12 | dátum prístupu = 2022-04-09 }}</ref><ref name="drewexmachina-rendezvous-in-space-the-gemini-6">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rendezvous in Space: The Gemini 6 Launch Abort | url = https://www.drewexmachina.com/2015/12/12/rendezvous-in-space-the-gemini-6-launch-abort/ | vydavateľ = drewexmachina.com | dátum vydania = 2015-12-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Súbor:Gemini 6 launch abort.jpg|thumb|left|Prerušenie štartu Gemini 6A]] Asi sekundu a pol potom, ako sekvencer vydal povel k zážihu, motory náhle stíchli. V [[stredisko riadenia vesmírnych letov|riadiacom stredisku]] medzitým operátor [[Charles S. Harlan|Charlie Harlan]], ktorý mal na starosti sledovanie funkcie nosiča, sledoval, ako kontrolky nárastu ťahu podľa plánu zablikali a hodiny začali odpočítavať. Ťah zrazu klesol a prístroje ukazovali vypnutie motorov. Vtedy sa Harlan musel bleskovo rozhodnúť, či prepnúť páčku ''„abort“'' (prerušenie štartu) vedľa svojho pultu. Neurobil tak a na komunikačnom kanáli zakričal na letového riaditeľa Chrisa Krafta: ''„Štart neprebehol, štart neprebehol!“'' Obaja astronauti v kokpite pozorne vnímali nárast hluku z motorov, vzrastajúce vibrácie a následné ticho. Obaja držali v rukách madlo katapultážneho systému a bleskovo rozmýšľali, čo ďalej. Stafford si pomyslel, ako budú po katapultáži vďaka [[kyslík]]ovej atmosfére v kabíne spolu so Schirrom zrejme upálení zaživa. Schirra sa snažil rýchlo zanalyzovať, či sa raketa zdvihla z rampy. V rozhodovaní mu nepomohol ani fakt, že komunikátor (CAPCOM) v riadiacom stredisku [[Alan LaVern Bean|Alan Bean]] zatiaľ mlčal. Schirra ako skúsený [[skúšobný pilot|testovací pilot]] nakoniec zachoval chladnú hlavu a dospel k záveru, že hoci sa na palubnej doske spustili hodiny, raketa sa nezdvihla z rampy ani o [[centimeter]]. Rozhodol sa počkať a pokojným hlasom ohlásil: ''„Ok, len tu sedíme a dýchame.“'' Schirra mal nakoniec pravdu, raketa Titan naozaj zostala na zemi. Keby sa tak nestalo a zdvihla sa len o pár centimetrov, vzápätí by dopadla späť na rampu a explodovala. Dôvod havarijného vypnutia motorov sa podarilo nájsť celkom rýchlo vďaka elektrickému káblu, ktorý mal byť do okamihu vzletu pripojený k rakete. Kábel sa mal odpojiť až po zdvihnutí nosiča do vzduchu, ale jeho nie úplne dobre sediaca zástrčka bola v podstate vytrasená von vibráciami pri zážihu. Systém na to zareagoval prerušením štartu. Odpojenie toho kábla okrem iného spúšťalo aj palubné hodiny v kokpite [[Gemini (kozmická loď)|Gemini]], čo posádku zmiatlo. Schirra a Stafford opäť nikam neleteli.<ref name="kosmonautix-kriticke-momenty-kosmonautiky-7-dil"/><ref name="kosmonautix-gemini-kosmonauticka-maturita-11-dil"/><ref name="drewexmachina-rendezvous-in-space-the-gemini-6"/> Našťastie to nebol vážny problém a ďalší pokus o štart sa mohol uskutočniť už o tri dni neskôr. Zatiaľ prebiehali dôkladné práce na kontrole rakety, rampy a tiež analýza údajov. Podľa záznamov to vyzeralo, že [[tlak]] v jednej z dvoch spaľovacích komôr začal klesať ešte predtým, než ten vytrasený kábel spôsobil prerušenie štartu. Klesali tiež tlaky paliva a okysličovadla a tiež aj otáčky turbočerpadla. Technici a inžinieri firmy [[Aerojet]] začali ešte večer 12. decembra s rozoberaním poruchového motora. Dôkladná celonočná prehliadka ale nepriniesla žiaden výsledok. Až nasledujúci deň asi o deviatej ráno jeden z technikov našiel príčinu poruchy. Pred niekoľkými mesiacmi prešiel plynový generátor rutinným čistením u výrobcu v [[Baltimore (Maryland)|Baltimore]] v [[Maryland]]e. Všetky vstupy, výstupy a ventily boli počas čistenia zakryté záslepkami. Na vstupe okysličovadla do plynového generátora však niekto tú záslepku zabudol. Teraz sa ju podarilo nájsť a prípravy na ďalší pokus o štart mohli pokračovať. Technici podali úctyhodný výkon a včas stihli všetky úkony pred ďalším pokusom o štart.<ref name="kosmonautix-kriticke-momenty-kosmonautiky-7-dil"/><ref name="kosmonautix-gemini-kosmonauticka-maturita-11-dil"/><ref name="drewexmachina-rendezvous-in-space-the-gemini-6"/> == Priebeh letu == V stredu [[15. december|15. decembra]] astronauti vstávali o 04:00 miestneho času. Schirru a Stafforda čakal už tretí pokus o štart. Osprchovali sa a absolvovali krátku lekársku prehliadku. Následne si sadli k raňajkám. Opäť sa podával steak a vajíčka. Tentokrát raňajkovali v spoločnosti šéfastronauta [[Alan Shepard|Alana Sheparda]]. Potom dostali inštrukcie od svojich náhradníkov Grissoma a Younga, ktorí spolu s pozemným personálom strávili hodiny pred úsvitom prípravou lode Gemini 6 na štart. Nasledoval odchod z Budovy pilotovaných letov a presun na štartovaciu rampu 16, kde si v špeciálne upravenom obytnom prívese obliekli skafandre. Po oblečení a kontrole skafandrov sa astronauti v špeciálne upravenej dodávke presunuli na štartovací komplex 19, odkiaľ mali vyštartovať. Krátko po 07:00 nastúpili do kabíny lode Gemini 6 a všimli si nápis ''„Veľa šťastia od 2. zmeny“''. Odpočítavanie prebiehalo bez problémov.<ref name="drewexmachina-rendezvous-in-space-gemini-6-and-7">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rendezvous in Space: Gemini 6 and 7 | url = https://www.drewexmachina.com/2015/12/15/rendezvous-in-space-gemini-6-and-7/ | vydavateľ = drewexmachina.com | dátum vydania = 2015-12-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Súbor:Gemini VI Launch - GPN-2000-000612.jpg|thumb|upright|left|Štart misie Gemini 6A, 15. december 1965]] Misia Gemini 6A nakoniec úspešne odštartovala 15. decembra 1965 o 08:37:26,471 miestneho času (13:37:26,471 svetového času) pomocou nosnej rakety Titan II GLV zo štartovacieho komplexu 19 na Cape Kennedy. Rovnako ako minule aj teraz sa rozbehli hodiny na palubnej doske, ale tentoraz ich spustenie sprevádzal znateľný pohyb nahor. Schirra nadšene ohlásil: ''„Hodiny sa rozbehli. Tentokrát je to naozaj!“'' Vzlet rakety a navedenie kozmickej lode na obežnú dráhu Zeme prebehli bez problémov. Loď Gemini 7 s Bormanom a Lovellom bola vtedy 1 992 [[kilometer|km]] pred nimi. Po nevyhnutných úkonoch začali Schirra a Stafford s približovacími manévrami. V čase 1 hodina a 34 minút po štarte začali so sériou štyroch manévrov, ktoré ich po hodine a pol doviedli do relatívnej blízkosti Gemini 7. Schirra a Stafford mali veľa práce. Dali si dole helmy a trocha sa napili [[džús]]u, na viac nemali čas. V čase 3 hodiny a 7 minút po štarte astronauti zapli palubný radar svojej lode. Radar okamžite zachytil slabý odraz Gemini 7 a ohlásil záchyt. Spočiatku bol záchyt len prerušovaný, keďže Gemini 7 bola vtedy vzdialená 456 km, ale keď sa vzdialenosť medzi oboma loďami skracovala, radar sledoval druhú loď už bez problémov. Vo vzdialenosti 434 km už bol radarový záchyt pevný. V čase 5 hodín a 4 minúty po štarte Schirra ohlásil: ''„Niečo vidím na dvanástej hodine!“'' Spočiatku si ale nebol istý, či nepozoruje [[hviezda|hviezdu]] [[Sírius]], ale o chvíľu bolo jasné, že ten svetelný bod je kozmická loď Gemini 7, od ktorej sa odrážali slnečné lúče.<ref name="kosmonautix-gemini-kosmonauticka-maturita-11-dil"/><ref name="drewexmachina-rendezvous-in-space-gemini-6-and-7"/> [[Súbor:Gemini 6 Beat Army sign.jpg|thumb|Pohľad na [[kozmická loď|kozmickú loď]] Gemini 6 z [[Gemini 7]]. Za okienkom kabíny vidno nápis ''„Beat Army“'' (Porazíme armádu)]] V čase 5 hodín a 19 minút po štarte začali Schirra a Stafford s finálnou fázou zbližovania. Gemini 7 bola z ich pohľadu mierne hore pod uhlom 28°. Približovanie prebiehalo bez problémov a po polhodine mohol Schirra začať brzdiť. V čase 05:54:36 po štarte sa približovanie zastavilo a obe lode leteli vo vzdialenosti 40 metrov od seba. Išlo o historicky prvé stretnutie pilotovaných kozmických lodí na obežnej dráhe Zeme. ''„Gemini 6, Houston na príjme,“'' ozval sa CAPCOM [[Elliot McKay See|Elliot See]], aby zistil, v akej fáze je zbližovanie. ''„Sedíme tu všetci spolu a hráme bridž,“'' zažartoval Schirra. O chvíľu dodal: ''„Je tu celkom riadna prevádzka!“'' ''„Tak zavolaj policajta,“'' poradil mu See. Kozmická loď Gemini 7 mala vtedy už pomerne málo paliva v orientačnom systéme [[Orbit Attitude and Maneuvering System|OAMS]] (''Orbit Attitude and Maneuvering System''), a tak všetky manévre vykonával Schirra. Manévroval tak, aby si Gemini 7 mohli so Staffordom prezrieť, natočiť ju a odfotiť. Najmenšia dosiahnutá vzdialenosť medzi oboma loďami bola 30 cm a počas orbitálnej noci Schirra držal Gemini 6 vo vzdialenosti 7 metrov. Po prvom lete v tesnej blízkosti sa Schirra s Gemini 6 vzdialil na 50 až 70 metrov a začal s pomalým obletom, pri ktorom Gemini 6 stále mierila nosom k Gemini 7. Všetky tieto manévre vykonávali Schirra so Staffordom bez použitia radaru a počítača. Astronauti sa pri riadení striedali a let prebiehal bez problémov. Pri jednej príležitosti sa dokonca 20 minút nemuseli dotknúť páky ovládania orientačného systému. Astronautov oboch lodí prekvapili pozostatky po pyrotechnickom oddelení lode od nosiča. V zadnej časti oboch lodí sa vznášali drôty, kusy kovu a laminátu. Na povrchu lodí boli zreteľné aj tie najmenšie detaily a posádky sa mohli vzájomne sledovať v okienkach svojich kabín. Stafford pri tejto príležitosti okomentoval Lovellovu rastúcu bradu. V jeden moment sa za okienkom lode Gemini 6 objavil nápis ''„Beat Army“'' (Porazíme armádu), čím Schirra a Stafford poukázali na rivalitu medzi zložkami [[United States Armed Forces|amerických ozbrojených síl]]. Schirra, Stafford a Lovell boli absolventami [[United States Naval Academy]] v [[Annapolis]]e a Borman bol jediný z [[United States Military Academy|West Pointu]].<ref name="kosmonautix-gemini-kosmonauticka-maturita-11-dil"/><ref name="drewexmachina-rendezvous-in-space-gemini-6-and-7"/> [[Súbor:Gemini VI Jingle Bells.ogg|thumb|''Jingle Bells'' v podaní Schirru a Stafforda]] Asi 5 hodín a 18 minút od prvého stretnutia lodí Gemini 6 a 7 Schirra vykonal separačný zážih, po ktorom sa loď Gemini 6 vzdialila. Po malej korekcii sa následne ustálila na rovnakej dráhe ako Gemini 7, necelých 50 km za ňou. Schirra a Stafford si už mohli oddýchnuť, odpútať sa zo sedadiel, najesť sa a napiť. Vykonali niekoľko jednoduchých experimentov s pozorovaním a snímaním [[zemský povrch|zemského povrchu]] a potom išli spať. Na druhý deň letu sa Schirra prebudil s nádchou a upchanými dutinami. Trocha mu pomohol liek [[Actifed]]. Potom sa posádka Gemini 6 začala pripravovať na návrat. V čase 23 hodín, 57 minút a 37 sekúnd po štarte letela loď Gemini 6 nad [[Spojené štáty|USA]] počas svojho predposledného obletu Zeme. Stafford vtedy ohlásil: ''„Gemini 7, tu je Gemini 6. Vidíme nejaký objekt, vyzerá ako satelit, pravdepodobne na polárnom orbite. Je na nízkej dráhe zo severu na juh pod strmým uhlom. Vyzerá to ako by to bolo... veľmi nízko. Zdá sa, že každú chvíľu vstúpi do atmosféry. Moment, skúsim zachytiť jeho signál...“'' Vzápätí začala éterom znieť vianočná pieseň ''Jingle Bells'', ktorú Schirra hral na svojej [[fúkacia harmonika|fúkacej harmonike]] a Stafford ho sprevádzal rolničkami. Potom sa v presne určený čas zapálili brzdiace motory a Gemini 6 začala klesať k zemi. Palubný počítač napovedal Schirrovi ako natočiť kabínu tak, aby ju doviedol čo najbližšie k cieľovému bodu. Vo výške 24 km už kabína padala takmer kolmo. [[Padák]]ový systém fungoval, ale prevesenie na dvojbodový záves bolo prudké (čo sa stalo aj pri misii Gemini 3) a Schirra si pritom zničil priezor svojej prilby, keď sa zaprel priezorom o ruku a kovová príruba rukavice mu pri silnom trhnutí rozbila priezor. Kozmická loď Gemini 6 v poriadku pristála [[16. december|16. decembra]] 1965 o 10:28:50 miestneho času (15:28:50 UTC) na hladine [[Atlantický oceán|Atlantického oceánu]]. Miesto pristátia sa nachádzalo 410 km severovýchodne od [[ostrov]]a [[Turks a Caicos|Grand Turk]], necelých 18 km od [[lietadlová loď|lietadlovej lode]] [[USS Wasp (CV-18)|USS ''Wasp'']] a 12,9 km od plánovaného bodu. Oproti predchádzajúcim misiám to bolo značné zlepšenie v presnosti pristátia. Vzhľadom na pokojnú hladinu Atlantiku sa Schirra a Stafford rozhodli zostať v kabíne a asi hodinu po pristátí boli vyzdvihnutí na palubu USS ''Wasp''.<ref name="kosmonautix-gemini-kosmonauticka-maturita-11-dil"/><ref name="drewexmachina-rendezvous-in-space-gemini-6-and-7"/> == Galéria == <center> <gallery> Súbor:Schirra and Stafford look at a star globe for celestial pattern recognition.jpg|Wally Schirra (vľavo) a Thomas Stafford počas príprav na let Gemini 6 Súbor:Gemini 6 preflight breakfast on October 25, 1965.jpg|Schirra (vľavo) a Stafford počas raňajok ráno 25. októbra 1965 Súbor:Gemini 6 astronauts awaiting insertion into their spacecraft.jpg|Schirra (vľavo) a Stafford nastupujú do kabíny kozmickej lode Gemini 6 pred pokusom o štart 25. októbra 1965 Súbor:Atlas-Agena 6 Launch.jpg|Štart raketového stupňa Agena pomocou nosnej rakety Atlas, 25. október 1965 Súbor:S65-61789.jpg|Raňajky posádky Gemini 6A v spoločnosti astronauta Gordona Coopera ráno 12. decembra 1965 Súbor:Gemini 6A astronauts in Gemini-6 spacecraft after hatches are closed during prelaunch countdown on December 12, 1965.jpg|Schirra (v popredí) a Stafford v lodi Gemini 6 pred pokusom o štart 12. decembra 1965 Súbor:Gemini 6 launch abort on December 12, 1965.jpg|Prerušenie štartu misie Gemini 6A v dôsledku poruchy, 12. december 1965 Súbor:Wally Schirra, Thomas P. Stafford and Alan Shepard pre-flight breakfast for Gemini 6 - 1965 - S65-61880.jpg|Posádka Gemini 6A raňajkuje v spoločnosti šéfastronauta Alana Sheparda v deň štartu, ktorý bol už úspešný Súbor:Walter M. Schirra Jr. (seated), command pilot of NASA's Gemini-6 spaceflight.jpg|Schirra pri rozhovore so Shepardom počas obliekania skafandra Súbor:Astronauts Walter M. Schirra Jr. (leading), command pilot; and Thomas P. Stafford, pilot, leave the suiting trailer at Launch Complex 16 during the Gemini-6 prelaunch countdown - 1965 - S65-59974.jpg|Schirra (v popredí) a Stafford začínajú svoju cestu k štartovacej rampe Súbor:GT-6 launch.jpg|Úspešný štart misie Gemini 6A, 15. december 1965 Súbor:S65-63898.jpg|Blížiaca sa loď Gemini 6 z pohľadu Gemini 7 Súbor:S65-63150.jpg|Pohľad na Kanárske ostrovy z lode Gemini 6 počas 14. obletu okolo Zeme Súbor:S65-63282.jpg|Pohľad z Gemini 6 počas 15. obletu Súbor:Gemini 6 recovery December 1965.jpg|Záchranné operácie po pristátí lode Gemini 6 v Atlantiku, 16. december 1965 Súbor:S65-61859.jpg|Spokojní Schirra (vpravo) a Stafford na lietadlovej lodi USS ''Wasp'' </gallery> </center> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Gemini 6}} == Externé odkazy == * [https://www.nasa.gov/mission/gemini-vi/ Oficiálna stránka] {{eng icon}} * [http://spacefacts.de/mission/english/gemini-6.htm Gemini 6A na stránkach spacefacts.de] {{eng icon}} * [https://mek.kosmo.cz/pil_lety/usa/gemini/ge-6a/index.htm Gemini 6A v Malej encyklopédii kozmonautky] {{ces icon}} * [https://kosmonautix.cz/2012/10/kriticke-momenty-kosmonautiky-7-dil/ Kritické momenty kosmonautiky 7. díl] {{ces icon}} * [https://kosmonautix.cz/2018/01/gemini-kosmonauticka-maturita-9-dil/ Gemini – Kosmonautická maturita (9. díl)] {{ces icon}} * [https://kosmonautix.cz/2018/02/gemini-kosmonauticka-maturita-11-dil/ Gemini – Kosmonautická maturita (11. díl)] {{ces icon}} {{Program Gemini}} [[Kategória:Kozmické lode Gemini|Gemini 06A]] [[Kategória:Kozmické lety s ľudskou posádkou]] [[Kategória:Kozmonautika v 1965]] 0gpi7v0tf6lswoqfi4q21x626kpqblx 0 33656 8198581 8114589 2026-04-15T06:45:36Z JakubD47 166122 Vytvořeno překladem sekce „Nové aranžmá slovenské hymny“ ze stránky „[[:cs:Special:Redirect/revision/24686066|Oskar Rózsa]]“ 8198581 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Oskar Rózsa | Obrázok = Oskar Rózsa.jpg | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = Oskar Rózsa počas odovzdávania cien Krištáľové krídlo (2011) | Popis umelca = | Rodné meno = | Umelecké mená = | Dátum narodenia = {{dnv|1974|7|22}} | Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = [[Banská Štiavnica]] | Alma mater = [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|VŠMU v Bratislave]] {{break}} [[Berklee College of Music]] | Pôsobenie = [[hudobník]] , [[hudobný producent]], [[dirigent]], [[hudobný skladateľ]] | Žáner = [[džez]], [[funk]]y | Roky pôsobenia = [[1993]]{{--}}súčasnosť | Hrá na nástroje = basa, [[klavír]], [[bicí nástroj|bicie]], hammond, fendre piano, [[gitara]], [[Basová gitara|basgitara]], [[klávesový nástroj|klávesové nástroje]], | Typ hlasu = | Súvisiace články = | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = | Webstránka = | Manželka = [[Lucia Hurajová]] (2008{{--}}2011) {{break}} [[Zdenka Predná]] (⚭ 2016) | Deti = Oskar Rózsa (* 2015)<br>Eliáš Rózsa (* 2017) | Rodičia = [[Eva Biháryová]] {{break}} Juraj Rózsa | Súrodenci = Michaela Rózsa Růžičková }} '''Oskar Rózsa''' (* [[22. júl]] [[1974]], [[Bratislava]])<ref name="huaja"/> je [[Slovensko|slovenský]] multiinštrumentalista, [[hudobný skladateľ]], [[dirigent]], [[hudobný producent|producent]] a pedagóg.<ref name="huaja">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mgr. art. Oskar Rózsa | url = https://huaja.org/pedagogovia/mgr-art-oskar-rozsa/ | vydavateľ = Hudobná a umelecká akadémia Jána Albrechta | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-10-25 | miesto = Banská Štiavnica | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20240522052349/https://huaja.org/pedagogovia/mgr-art-oskar-rozsa/ | dátum archivácie = 2024-05-22 }}</ref> == Životopis == Narodil sa v rodine speváčky [[Eva Biháryová|Evy Biháryovej]] a hudobníka Juraja Rózsu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Jurčo | meno = Martin | autor = | odkaz na autora = | titul = „V Trnave som recitovala vo všetkých školách...“ | periodikum = Novinky z radnice | odkaz na periodikum = | url = https://www.trnava.sk/userfiles/file/Nzrmarec09web.pdf#page=18 | issn = | vydavateľ = Mesto Trnava | miesto = | dátum = | rok = 2009 | mesiac = marec | deň = | ročník = XX | číslo = 2 | strany = 18{{--}}19 | dátum prístupu = 2024-10-25}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Zomrela speváčka Eva Biháryová-Rózsová | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22334713/zomrela-spevacka-eva-biharyova-rozsova.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-02-26 | dátum prístupu = 2024-10-25}}</ref> Absolvoval orchestrálne dirigovanie na [[Konzervatórium (Bratislava, Tolstého 11)|bratislavskom konzervatóriu]] a rovnaký odbor na [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|VŠMU]] v Bratislave u prof. [[Zdeněk Bílek|Zdeňka Bílka]]. V rokoch 2000{{--}}2002 študoval ako štipendista kompozíciu filmovej hudby na [[Berklee College of Music]] v [[Boston (Massachusetts)|Bostone]], kde tiež absolvoval súkromné štúdium kompozície u prof. Armanda Qualliotina.<ref name="sme-2004">{{Citácia periodika | priezvisko = Jaslovský | meno = Marián | autor = | odkaz na autora = Marián Jaslovský | titul = Robí si osobnú hudobnú školu života | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/c/1763123/robi-si-osobnu-hudobnu-skolu-zivota.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2004-09-25 | dátum prístupu = 2024-10-25}}</ref><ref name="ojf">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Oskar Rozsa & The Universal Cure | url = http://www.openjazzfest.sk/interpret-the-universal-cure.php | url archívu = https://web.archive.org/web/20090221141504/http://www.openjazzfest.sk/interpret-the-universal-cure.php | vydavateľ = openjazzfest.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | dátum archivácie = 2009-02-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> Ako hudobník (basgitara, klávesy) a producent sa podieľal asi na 50 albumoch rôznych umelcov. Spolupracoval s [[Dežo Ursiny|Dežom Ursinym]], [[Richard Müller (spevák)|Richardom Müllerom]], [[Jaroslav Filip|Jarom Filipom]], [[Marián Varga|Mariánom Vargom]], [[Jana Kirschner|Janou Kirschner]], [[Čisté tvary|Čistými Tvarmi]], [[Ivan Tásler|Ivanom Táslerom]] a ďalšími. V roku [[1999]] nahral album ''[[Hrana (album)|Hrana]]'' – poctu [[Marek Brezovský|Marekovi Brezovskému]]. Niekoľko [[rok]]ov vystupoval v triu [[Andrej Šeban|Šeban]] – Rózsa – [[Marcel Buntaj|Buntaj]] (ASH Band). Bol zakladateľom skupín [[Free Faces]] a [[Barflies]]. Je iniciátorom rôznych projektov zameraných na improvizovanú hudbu (napríklad Oskar Rózsa Sextet, s ktorým nahral aj CD). Napísal [[Hudba|hudbu]] k niekoľkým divadelným predstaveniam a filmom. Je príležitostným hosťujúcim [[dirigent]]om Komorných sólistov [[Bratislava]]. Oskar Rózsa je univerzálny hudobník, ktorý nemá problém prispôsobiť sa rôznym štýlom.<ref name="sme-2004" /><ref name="ojf" /> == Osobný život == V rokoch 2008{{--}}2011 bol ženatý s herečkou a moderátorkou [[Lucia Hurajová|Luciou Hurajovou]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Lešková | meno = Katarína | autor = | odkaz na autora = | titul = Lucia Rózsa Hurajová: Keď ma prestane baviť herectvo, budem horolezkyňou | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://zena.sme.sk/c/5654525/lucia-rozsa-hurajova-ked-ma-prestane-bavit-herectvo-budem-horolezkynou.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2010-11-27 | dátum prístupu = 2024-11-10 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Hurajová s Rózsom potvrdili rozpad manželstva, Mikulčík za tým nie je | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://koktail.pravda.sk/hviezdne-kauzy/clanok/45638-hurajova-s-rozsom-potvrdili-rozpad-manzelstva-mikulcik-za-tym-nie-je/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2011-06-11 | dátum prístupu = 2024-11-10 }}</ref> V októbri 2016 sa oženil so speváčkou [[Zdenka Predná|Zdenkou Prednou]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Nečakaná svadba: Zdenka Predná sa zosobášila s Oskarom Rózsom | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://koktail.pravda.sk/hviezdne-kauzy/clanok/409430-necakana-svadba-zdenka-predna-sa-zosobasila-s-oskarom-rozsom/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2016-10-29 | dátum prístupu = 2024-10-25 }}</ref> Žijú v [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]] a majú dvoch synov – Oskara (* 2015) a Eliáša (* 2017).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Teleková | meno = Nikola | autor = | odkaz na autora = | titul = Zdenka Predná je už dvojnásobná mama. Prezradila ju táto fotka | periodikum = tvnoviny.sk | odkaz na periodikum = | url = https://tvnoviny.sk/soubiz/clanok/64926-zdenka-predna-je-uz-dvojnasobna-mama-prezradila-ju-tato-fotka | issn = | vydavateľ = MARKÍZA – SLOVAKIA | miesto = Bratislava | dátum = 2017-05-18 | dátum prístupu = 2024-10-25 }}</ref> Jeho sestra Michaela Rózsa Růžičková je rovnako orchestrálna dirigentka.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Dirigentka Michaela Rózsa-Růžičková | url = https://reginazapad.rtvs.sk/clanky/kultura-a-hudba/305748/dirigentka-michaela-rozsa-ruzickova | vydavateľ = Slovenská televízia a rozhlas | dátum vydania = 2022-10-14 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-10-27 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> == Diskografia == * [[1995]] – ''Venované nešťastiu'' – [[Marek Brezovský]] – [[Slovenský rozhlas]] – Oskar Rózsa – dirigovanie komorného orchestra. * [[1997]] – ''[[Hrana (album)|Hrana]]'' – [[Marek Brezovský]] – Art music production, Oskar Rózsa – hudobný producent, [[basová gitara|basgitara]], [[klavír]], [[bicí nástroj|bicie]],[[Hammond organ|hammond]], Fender piano, gitara, spev. * [[1997]] – ''[[Andrej Šeban Band...]]'' – [[Andrej Šeban]] – [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]] (912622-2), Oskar Rózsa – basgitara (1) * [[1998]] – ''[[Almost True Story]]'' – [[Free Faces]] – Silberman * [[1999]] – ''[[Milión bohov]]'' – Bušero – Watt, (Bušero:[[Andrej Šeban|Šeban]] – Rózsa – [[Marcel Buntaj|Buntaj]]) * [[2000]] – ''[[Platňa pre dospelé deti]]'' – [[Bezmocná hŕstka]] – Silberman, Oskar Rózsa – hudobný producent, klávesové nástroje. * [[2001]] – ''[[La Belle Epoque]]'' – [[Free Faces]] – Sony Music Bonton * [[2000]] – ''[[Kamakura (album)|Kamakura]]'' – Bušero – Silberman, (Bušero:[[Andrej Šeban|Šeban]] – Rózsa – [[Marcel Buntaj|Buntaj]]) * [[2003]] – ''[[Short stories]]'' – [[Barflies]] – Millennium records & publishing * [[2003]] – ''[[…grooved…]]'' – Boboš & [[The Frozen Dozen]] – Millennium records & publishing, Oskar Rózsa – [[klávesový nástroj|klávesové nástroje]], programovanie, basgitara * [[2003]] – ''[[Dynamax]]'' – [[Miko Hladký]] – Universal Music * [[2003]] – ''[[High Voltage Resistance]]'' – [[Home Made Mutant]] – Millennium records & publishing, Oskar Rózsa – basgitara * [[2003]] – ''[[Oskar Rózsa Sextet]]'' – Hevhetia, Oskar Rózsa – basgitara, koncovka. * [[2004]] – ''Compilation of NU Slovak Artists – NU'' – Millennium records & publishing – 10. kachna – [[Barflies]] * [[2005]] – ''[[Meskalin]]'' – [[Čisté tvary|Čisté Tvary]] – Wagon records, Oskar Rózsa – hudobný producent * [[2006]] – ''[[Presence]]'' /Brantigan,Priehradník,Rózsa/ – Hevhetia, * [[2007]] – ''[[The Universal Cure]]'' /Shannon, Rózsa, Valihora/ – (november 2007) * [[2008]] – ''[[Home Made Mutant Made Home]]'' – [[Home Made Mutant]] – Azyl Music, Oskar Rózsa – basgitara, gitara, syntetizátory & programming * [[2008]] – ''[[Rita von Anarchia]]'' – [[Čisté tvary|Čisté Tvary]] – Wagon records, Oskar Rózsa – hudobný producent == Nová verzia slovenskej hymny == Rózsa dlhodobo prejavoval záujem vytvoriť nový aranžmán [[Nad Tatrou sa blýska|slovenskej štátnej hymny]]. Na jeho ponuku až v roku 2024 kladne zareagovalo ministerstvo kultúry pod vedením [[Martina Šimkovičová|Martiny Šimkovičovej]] . Informácie o prípravách a následne aj o cene zákazky predčasne unikli do médií, čo prinieslo kritické reakcie z rôznych strán. Pozornosť širokej verejnosti si zaslúžila koncom novembra 2024 Rózsova ostrá reakcia na sústavnú kritiku na adresu doposiaľ neuverejneného diela (plánované na 1. január 2025) aj na samotnú jeho osobu. Vtedy týmto kritikom odkázal: ''"Ja tú hymnu nerobím pre vás. Vy ste stále nepochopili, že to nie je vaša hymna. To je hymna pre úplne inú skupinu ľudí a verte, že ich je podstatne, niekoľkonásobne viac ako vás. Bez ohľadu na to, ako hlasno vrieskate."'' Za tieto slová však začal byť ihneď obviňovaný z elitárstva a rozdeľovania národa, kriticky reagovali aj niektorí vládni politici ako minister školstva [[Tomáš Drucker]] alebo minister životného prostredia [[Tomáš Taraba]]. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.discogs.com/artist/808855-Oskar-R%C3%B3zsa Oskar Rózsa] na [[Discogs]] * {{Csfd meno|95677}} * {{Imdb meno|0753876}} * [http://hanout.eu/2010/09/27/oskar-rozsa-partnership-unlimited-bratislava-2010/ Fotografie - Oskar Rozsa Partnership Unlimited @ Bratislava 2010] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20101106212654/http://hanout.eu/2010/09/27/oskar-rozsa-partnership-unlimited-bratislava-2010/ |date=2010-11-06 }} * [http://www.sitraachra.sk/profil_rozsa.html Sitraachra.sk] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090727141255/http://www.sitraachra.sk/profil_rozsa.html |date=2009-07-27 }} * [https://www.sme.sk/c/1763123/robi-si-osobnu-hudobnu-skolu-zivota.html Robí si osobnú hudobnú školu života] – rozhovor v denníku SME (2004) * [https://www.casopisharmonie.cz/jazz/oskar-rozsa-delam-hudbu-k-pocitacove-hre/ Oskar Rózsa: dělám hudbu k počítačové hře] – rozhovor v magazíne Harmonie (2005) {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Rózsa, Oskar}} [[Kategória:Oskar Rózsa| ]] [[Kategória:Slovenskí hudobníci]] [[Kategória:Slovenskí hudobní skladatelia]] [[Kategória:Slovenskí hudobní producenti]] [[Kategória:Slovenskí hudobní pedagógovia]] [[Kategória:Slovenskí dirigenti]] [[Kategória:Absolventi Konzervatória v Bratislave]] [[Kategória:Absolventi Vysokej školy múzických umení]] [[Kategória:Absolventi Berklee College of Music]] [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] hrp8mg7yi3otojs4s5348wxqxpzofa0 8198582 8198581 2026-04-15T06:47:27Z JakubD47 166122 /* Nová verzia slovenskej hymny */ pridané citácie (zmizli z prekladu) 8198582 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Oskar Rózsa | Obrázok = Oskar Rózsa.jpg | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = Oskar Rózsa počas odovzdávania cien Krištáľové krídlo (2011) | Popis umelca = | Rodné meno = | Umelecké mená = | Dátum narodenia = {{dnv|1974|7|22}} | Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = [[Banská Štiavnica]] | Alma mater = [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|VŠMU v Bratislave]] {{break}} [[Berklee College of Music]] | Pôsobenie = [[hudobník]] , [[hudobný producent]], [[dirigent]], [[hudobný skladateľ]] | Žáner = [[džez]], [[funk]]y | Roky pôsobenia = [[1993]]{{--}}súčasnosť | Hrá na nástroje = basa, [[klavír]], [[bicí nástroj|bicie]], hammond, fendre piano, [[gitara]], [[Basová gitara|basgitara]], [[klávesový nástroj|klávesové nástroje]], | Typ hlasu = | Súvisiace články = | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = | Webstránka = | Manželka = [[Lucia Hurajová]] (2008{{--}}2011) {{break}} [[Zdenka Predná]] (⚭ 2016) | Deti = Oskar Rózsa (* 2015)<br>Eliáš Rózsa (* 2017) | Rodičia = [[Eva Biháryová]] {{break}} Juraj Rózsa | Súrodenci = Michaela Rózsa Růžičková }} '''Oskar Rózsa''' (* [[22. júl]] [[1974]], [[Bratislava]])<ref name="huaja"/> je [[Slovensko|slovenský]] multiinštrumentalista, [[hudobný skladateľ]], [[dirigent]], [[hudobný producent|producent]] a pedagóg.<ref name="huaja">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mgr. art. Oskar Rózsa | url = https://huaja.org/pedagogovia/mgr-art-oskar-rozsa/ | vydavateľ = Hudobná a umelecká akadémia Jána Albrechta | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-10-25 | miesto = Banská Štiavnica | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20240522052349/https://huaja.org/pedagogovia/mgr-art-oskar-rozsa/ | dátum archivácie = 2024-05-22 }}</ref> == Životopis == Narodil sa v rodine speváčky [[Eva Biháryová|Evy Biháryovej]] a hudobníka Juraja Rózsu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Jurčo | meno = Martin | autor = | odkaz na autora = | titul = „V Trnave som recitovala vo všetkých školách...“ | periodikum = Novinky z radnice | odkaz na periodikum = | url = https://www.trnava.sk/userfiles/file/Nzrmarec09web.pdf#page=18 | issn = | vydavateľ = Mesto Trnava | miesto = | dátum = | rok = 2009 | mesiac = marec | deň = | ročník = XX | číslo = 2 | strany = 18{{--}}19 | dátum prístupu = 2024-10-25}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Zomrela speváčka Eva Biháryová-Rózsová | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22334713/zomrela-spevacka-eva-biharyova-rozsova.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-02-26 | dátum prístupu = 2024-10-25}}</ref> Absolvoval orchestrálne dirigovanie na [[Konzervatórium (Bratislava, Tolstého 11)|bratislavskom konzervatóriu]] a rovnaký odbor na [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|VŠMU]] v Bratislave u prof. [[Zdeněk Bílek|Zdeňka Bílka]]. V rokoch 2000{{--}}2002 študoval ako štipendista kompozíciu filmovej hudby na [[Berklee College of Music]] v [[Boston (Massachusetts)|Bostone]], kde tiež absolvoval súkromné štúdium kompozície u prof. Armanda Qualliotina.<ref name="sme-2004">{{Citácia periodika | priezvisko = Jaslovský | meno = Marián | autor = | odkaz na autora = Marián Jaslovský | titul = Robí si osobnú hudobnú školu života | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/c/1763123/robi-si-osobnu-hudobnu-skolu-zivota.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2004-09-25 | dátum prístupu = 2024-10-25}}</ref><ref name="ojf">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Oskar Rozsa & The Universal Cure | url = http://www.openjazzfest.sk/interpret-the-universal-cure.php | url archívu = https://web.archive.org/web/20090221141504/http://www.openjazzfest.sk/interpret-the-universal-cure.php | vydavateľ = openjazzfest.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | dátum archivácie = 2009-02-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> Ako hudobník (basgitara, klávesy) a producent sa podieľal asi na 50 albumoch rôznych umelcov. Spolupracoval s [[Dežo Ursiny|Dežom Ursinym]], [[Richard Müller (spevák)|Richardom Müllerom]], [[Jaroslav Filip|Jarom Filipom]], [[Marián Varga|Mariánom Vargom]], [[Jana Kirschner|Janou Kirschner]], [[Čisté tvary|Čistými Tvarmi]], [[Ivan Tásler|Ivanom Táslerom]] a ďalšími. V roku [[1999]] nahral album ''[[Hrana (album)|Hrana]]'' – poctu [[Marek Brezovský|Marekovi Brezovskému]]. Niekoľko [[rok]]ov vystupoval v triu [[Andrej Šeban|Šeban]] – Rózsa – [[Marcel Buntaj|Buntaj]] (ASH Band). Bol zakladateľom skupín [[Free Faces]] a [[Barflies]]. Je iniciátorom rôznych projektov zameraných na improvizovanú hudbu (napríklad Oskar Rózsa Sextet, s ktorým nahral aj CD). Napísal [[Hudba|hudbu]] k niekoľkým divadelným predstaveniam a filmom. Je príležitostným hosťujúcim [[dirigent]]om Komorných sólistov [[Bratislava]]. Oskar Rózsa je univerzálny hudobník, ktorý nemá problém prispôsobiť sa rôznym štýlom.<ref name="sme-2004" /><ref name="ojf" /> == Osobný život == V rokoch 2008{{--}}2011 bol ženatý s herečkou a moderátorkou [[Lucia Hurajová|Luciou Hurajovou]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Lešková | meno = Katarína | autor = | odkaz na autora = | titul = Lucia Rózsa Hurajová: Keď ma prestane baviť herectvo, budem horolezkyňou | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://zena.sme.sk/c/5654525/lucia-rozsa-hurajova-ked-ma-prestane-bavit-herectvo-budem-horolezkynou.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2010-11-27 | dátum prístupu = 2024-11-10 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Hurajová s Rózsom potvrdili rozpad manželstva, Mikulčík za tým nie je | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://koktail.pravda.sk/hviezdne-kauzy/clanok/45638-hurajova-s-rozsom-potvrdili-rozpad-manzelstva-mikulcik-za-tym-nie-je/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2011-06-11 | dátum prístupu = 2024-11-10 }}</ref> V októbri 2016 sa oženil so speváčkou [[Zdenka Predná|Zdenkou Prednou]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Nečakaná svadba: Zdenka Predná sa zosobášila s Oskarom Rózsom | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://koktail.pravda.sk/hviezdne-kauzy/clanok/409430-necakana-svadba-zdenka-predna-sa-zosobasila-s-oskarom-rozsom/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2016-10-29 | dátum prístupu = 2024-10-25 }}</ref> Žijú v [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]] a majú dvoch synov – Oskara (* 2015) a Eliáša (* 2017).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Teleková | meno = Nikola | autor = | odkaz na autora = | titul = Zdenka Predná je už dvojnásobná mama. Prezradila ju táto fotka | periodikum = tvnoviny.sk | odkaz na periodikum = | url = https://tvnoviny.sk/soubiz/clanok/64926-zdenka-predna-je-uz-dvojnasobna-mama-prezradila-ju-tato-fotka | issn = | vydavateľ = MARKÍZA – SLOVAKIA | miesto = Bratislava | dátum = 2017-05-18 | dátum prístupu = 2024-10-25 }}</ref> Jeho sestra Michaela Rózsa Růžičková je rovnako orchestrálna dirigentka.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Dirigentka Michaela Rózsa-Růžičková | url = https://reginazapad.rtvs.sk/clanky/kultura-a-hudba/305748/dirigentka-michaela-rozsa-ruzickova | vydavateľ = Slovenská televízia a rozhlas | dátum vydania = 2022-10-14 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-10-27 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> == Diskografia == * [[1995]] – ''Venované nešťastiu'' – [[Marek Brezovský]] – [[Slovenský rozhlas]] – Oskar Rózsa – dirigovanie komorného orchestra. * [[1997]] – ''[[Hrana (album)|Hrana]]'' – [[Marek Brezovský]] – Art music production, Oskar Rózsa – hudobný producent, [[basová gitara|basgitara]], [[klavír]], [[bicí nástroj|bicie]],[[Hammond organ|hammond]], Fender piano, gitara, spev. * [[1997]] – ''[[Andrej Šeban Band...]]'' – [[Andrej Šeban]] – [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]] (912622-2), Oskar Rózsa – basgitara (1) * [[1998]] – ''[[Almost True Story]]'' – [[Free Faces]] – Silberman * [[1999]] – ''[[Milión bohov]]'' – Bušero – Watt, (Bušero:[[Andrej Šeban|Šeban]] – Rózsa – [[Marcel Buntaj|Buntaj]]) * [[2000]] – ''[[Platňa pre dospelé deti]]'' – [[Bezmocná hŕstka]] – Silberman, Oskar Rózsa – hudobný producent, klávesové nástroje. * [[2001]] – ''[[La Belle Epoque]]'' – [[Free Faces]] – Sony Music Bonton * [[2000]] – ''[[Kamakura (album)|Kamakura]]'' – Bušero – Silberman, (Bušero:[[Andrej Šeban|Šeban]] – Rózsa – [[Marcel Buntaj|Buntaj]]) * [[2003]] – ''[[Short stories]]'' – [[Barflies]] – Millennium records & publishing * [[2003]] – ''[[…grooved…]]'' – Boboš & [[The Frozen Dozen]] – Millennium records & publishing, Oskar Rózsa – [[klávesový nástroj|klávesové nástroje]], programovanie, basgitara * [[2003]] – ''[[Dynamax]]'' – [[Miko Hladký]] – Universal Music * [[2003]] – ''[[High Voltage Resistance]]'' – [[Home Made Mutant]] – Millennium records & publishing, Oskar Rózsa – basgitara * [[2003]] – ''[[Oskar Rózsa Sextet]]'' – Hevhetia, Oskar Rózsa – basgitara, koncovka. * [[2004]] – ''Compilation of NU Slovak Artists – NU'' – Millennium records & publishing – 10. kachna – [[Barflies]] * [[2005]] – ''[[Meskalin]]'' – [[Čisté tvary|Čisté Tvary]] – Wagon records, Oskar Rózsa – hudobný producent * [[2006]] – ''[[Presence]]'' /Brantigan,Priehradník,Rózsa/ – Hevhetia, * [[2007]] – ''[[The Universal Cure]]'' /Shannon, Rózsa, Valihora/ – (november 2007) * [[2008]] – ''[[Home Made Mutant Made Home]]'' – [[Home Made Mutant]] – Azyl Music, Oskar Rózsa – basgitara, gitara, syntetizátory & programming * [[2008]] – ''[[Rita von Anarchia]]'' – [[Čisté tvary|Čisté Tvary]] – Wagon records, Oskar Rózsa – hudobný producent == Nová verzia slovenskej hymny == Rózsa dlhodobo prejavoval záujem vytvoriť nový aranžmán [[Nad Tatrou sa blýska|slovenskej štátnej hymny]]. Na jeho ponuku až v roku 2024 kladne zareagovalo ministerstvo kultúry pod vedením [[Martina Šimkovičová|Martiny Šimkovičovej]] . Informácie o prípravách a následne aj o cene zákazky predčasne unikli do médií, čo prinieslo kritické reakcie z rôznych strán.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Oskar Rózsa zarobí päťcifernú sumu. Martina Šimkovičová ukázala, koľko štát zaplatí za novú hymnu | url = https://www.aktuality.sk/clanok/6v0Z4nT/oskar-rozsa-zarobi-patcifernu-sumu-martina-simkovicova-ukazala-kolko-stat-zaplati-za-novu-hymnu/ | vydavateľ = Aktuality.sk | dátum vydania = 2024-11-20 | dátum prístupu = 2026-04-15 | jazyk = sk | priezvisko = Aktuality.sk}}</ref> Pozornosť širokej verejnosti si zaslúžila koncom novembra 2024 Rózsova ostrá reakcia na sústavnú kritiku na adresu doposiaľ neuverejneného diela (plánované na 1. január 2025) aj na samotnú jeho osobu. Vtedy týmto kritikom odkázal: ''"Ja tú hymnu nerobím pre vás. Vy ste stále nepochopili, že to nie je vaša hymna. To je hymna pre úplne inú skupinu ľudí a verte, že ich je podstatne, niekoľkonásobne viac ako vás. Bez ohľadu na to, ako hlasno vrieskate."''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Odkaz Rózsu z Londýna rozdelil Slovensko: TOTO je dôvod, prečo som sa stretol s Bombicom! | url = https://www1.pluska.sk/spravy/z-domova/odkaz-rozsu-z-londyna-rozdelil-slovensko-toto-je-dovod-preco-som-sa-stretol-s-bombicom | vydavateľ = Plus jeden deň | dátum vydania = 2024-11-24 | dátum prístupu = 2026-04-15 | jazyk = sk}}</ref> Za tieto slová však začal byť ihneď obviňovaný z elitárstva a rozdeľovania národa, kriticky reagovali aj niektorí vládni politici ako minister školstva [[Tomáš Drucker]] alebo minister životného prostredia [[Tomáš Taraba]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nové aranžmá slovenské hymny vyvolalo spory. Není pro všechny, zalezte do děr, vzkázal autor - Novinky | url = https://www.novinky.cz/clanek/zahranicni-evropa-nove-aranzma-slovenske-hymny-vyvolalo-spory-neni-pro-vsechny-zalezte-do-der-vzkazal-autor-40498794 | vydavateľ = www.novinky.cz | dátum vydania = 2024-11-26 | dátum prístupu = 2026-04-15 | jazyk = cs}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.discogs.com/artist/808855-Oskar-R%C3%B3zsa Oskar Rózsa] na [[Discogs]] * {{Csfd meno|95677}} * {{Imdb meno|0753876}} * [http://hanout.eu/2010/09/27/oskar-rozsa-partnership-unlimited-bratislava-2010/ Fotografie - Oskar Rozsa Partnership Unlimited @ Bratislava 2010] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20101106212654/http://hanout.eu/2010/09/27/oskar-rozsa-partnership-unlimited-bratislava-2010/ |date=2010-11-06 }} * [http://www.sitraachra.sk/profil_rozsa.html Sitraachra.sk] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090727141255/http://www.sitraachra.sk/profil_rozsa.html |date=2009-07-27 }} * [https://www.sme.sk/c/1763123/robi-si-osobnu-hudobnu-skolu-zivota.html Robí si osobnú hudobnú školu života] – rozhovor v denníku SME (2004) * [https://www.casopisharmonie.cz/jazz/oskar-rozsa-delam-hudbu-k-pocitacove-hre/ Oskar Rózsa: dělám hudbu k počítačové hře] – rozhovor v magazíne Harmonie (2005) {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Rózsa, Oskar}} [[Kategória:Oskar Rózsa| ]] [[Kategória:Slovenskí hudobníci]] [[Kategória:Slovenskí hudobní skladatelia]] [[Kategória:Slovenskí hudobní producenti]] [[Kategória:Slovenskí hudobní pedagógovia]] [[Kategória:Slovenskí dirigenti]] [[Kategória:Absolventi Konzervatória v Bratislave]] [[Kategória:Absolventi Vysokej školy múzických umení]] [[Kategória:Absolventi Berklee College of Music]] [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] l2oy6a34hs9illkr872i6a3svssxmel 8198585 8198582 2026-04-15T06:55:46Z JakubD47 166122 pridaný prelink na aranžmán 8198585 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Oskar Rózsa | Obrázok = Oskar Rózsa.jpg | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = Oskar Rózsa počas odovzdávania cien Krištáľové krídlo (2011) | Popis umelca = | Rodné meno = | Umelecké mená = | Dátum narodenia = {{dnv|1974|7|22}} | Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = [[Banská Štiavnica]] | Alma mater = [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|VŠMU v Bratislave]] {{break}} [[Berklee College of Music]] | Pôsobenie = [[hudobník]] , [[hudobný producent]], [[dirigent]], [[hudobný skladateľ]] | Žáner = [[džez]], [[funk]]y | Roky pôsobenia = [[1993]]{{--}}súčasnosť | Hrá na nástroje = basa, [[klavír]], [[bicí nástroj|bicie]], hammond, fendre piano, [[gitara]], [[Basová gitara|basgitara]], [[klávesový nástroj|klávesové nástroje]], | Typ hlasu = | Súvisiace články = | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = | Webstránka = | Manželka = [[Lucia Hurajová]] (2008{{--}}2011) {{break}} [[Zdenka Predná]] (⚭ 2016) | Deti = Oskar Rózsa (* 2015)<br>Eliáš Rózsa (* 2017) | Rodičia = [[Eva Biháryová]] {{break}} Juraj Rózsa | Súrodenci = Michaela Rózsa Růžičková }} '''Oskar Rózsa''' (* [[22. júl]] [[1974]], [[Bratislava]])<ref name="huaja"/> je [[Slovensko|slovenský]] multiinštrumentalista, [[hudobný skladateľ]], [[dirigent]], [[hudobný producent|producent]] a pedagóg.<ref name="huaja">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mgr. art. Oskar Rózsa | url = https://huaja.org/pedagogovia/mgr-art-oskar-rozsa/ | vydavateľ = Hudobná a umelecká akadémia Jána Albrechta | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-10-25 | miesto = Banská Štiavnica | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20240522052349/https://huaja.org/pedagogovia/mgr-art-oskar-rozsa/ | dátum archivácie = 2024-05-22 }}</ref> == Životopis == Narodil sa v rodine speváčky [[Eva Biháryová|Evy Biháryovej]] a hudobníka Juraja Rózsu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Jurčo | meno = Martin | autor = | odkaz na autora = | titul = „V Trnave som recitovala vo všetkých školách...“ | periodikum = Novinky z radnice | odkaz na periodikum = | url = https://www.trnava.sk/userfiles/file/Nzrmarec09web.pdf#page=18 | issn = | vydavateľ = Mesto Trnava | miesto = | dátum = | rok = 2009 | mesiac = marec | deň = | ročník = XX | číslo = 2 | strany = 18{{--}}19 | dátum prístupu = 2024-10-25}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Zomrela speváčka Eva Biháryová-Rózsová | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22334713/zomrela-spevacka-eva-biharyova-rozsova.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-02-26 | dátum prístupu = 2024-10-25}}</ref> Absolvoval orchestrálne dirigovanie na [[Konzervatórium (Bratislava, Tolstého 11)|bratislavskom konzervatóriu]] a rovnaký odbor na [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|VŠMU]] v Bratislave u prof. [[Zdeněk Bílek|Zdeňka Bílka]]. V rokoch 2000{{--}}2002 študoval ako štipendista kompozíciu filmovej hudby na [[Berklee College of Music]] v [[Boston (Massachusetts)|Bostone]], kde tiež absolvoval súkromné štúdium kompozície u prof. Armanda Qualliotina.<ref name="sme-2004">{{Citácia periodika | priezvisko = Jaslovský | meno = Marián | autor = | odkaz na autora = Marián Jaslovský | titul = Robí si osobnú hudobnú školu života | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/c/1763123/robi-si-osobnu-hudobnu-skolu-zivota.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2004-09-25 | dátum prístupu = 2024-10-25}}</ref><ref name="ojf">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Oskar Rozsa & The Universal Cure | url = http://www.openjazzfest.sk/interpret-the-universal-cure.php | url archívu = https://web.archive.org/web/20090221141504/http://www.openjazzfest.sk/interpret-the-universal-cure.php | vydavateľ = openjazzfest.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | dátum archivácie = 2009-02-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> Ako hudobník (basgitara, klávesy) a producent sa podieľal asi na 50 albumoch rôznych umelcov. Spolupracoval s [[Dežo Ursiny|Dežom Ursinym]], [[Richard Müller (spevák)|Richardom Müllerom]], [[Jaroslav Filip|Jarom Filipom]], [[Marián Varga|Mariánom Vargom]], [[Jana Kirschner|Janou Kirschner]], [[Čisté tvary|Čistými Tvarmi]], [[Ivan Tásler|Ivanom Táslerom]] a ďalšími. V roku [[1999]] nahral album ''[[Hrana (album)|Hrana]]'' – poctu [[Marek Brezovský|Marekovi Brezovskému]]. Niekoľko [[rok]]ov vystupoval v triu [[Andrej Šeban|Šeban]] – Rózsa – [[Marcel Buntaj|Buntaj]] (ASH Band). Bol zakladateľom skupín [[Free Faces]] a [[Barflies]]. Je iniciátorom rôznych projektov zameraných na improvizovanú hudbu (napríklad Oskar Rózsa Sextet, s ktorým nahral aj CD). Napísal [[Hudba|hudbu]] k niekoľkým divadelným predstaveniam a filmom. Je príležitostným hosťujúcim [[dirigent]]om Komorných sólistov [[Bratislava]]. Oskar Rózsa je univerzálny hudobník, ktorý nemá problém prispôsobiť sa rôznym štýlom.<ref name="sme-2004" /><ref name="ojf" /> == Osobný život == V rokoch 2008{{--}}2011 bol ženatý s herečkou a moderátorkou [[Lucia Hurajová|Luciou Hurajovou]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Lešková | meno = Katarína | autor = | odkaz na autora = | titul = Lucia Rózsa Hurajová: Keď ma prestane baviť herectvo, budem horolezkyňou | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://zena.sme.sk/c/5654525/lucia-rozsa-hurajova-ked-ma-prestane-bavit-herectvo-budem-horolezkynou.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2010-11-27 | dátum prístupu = 2024-11-10 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Hurajová s Rózsom potvrdili rozpad manželstva, Mikulčík za tým nie je | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://koktail.pravda.sk/hviezdne-kauzy/clanok/45638-hurajova-s-rozsom-potvrdili-rozpad-manzelstva-mikulcik-za-tym-nie-je/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2011-06-11 | dátum prístupu = 2024-11-10 }}</ref> V októbri 2016 sa oženil so speváčkou [[Zdenka Predná|Zdenkou Prednou]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Nečakaná svadba: Zdenka Predná sa zosobášila s Oskarom Rózsom | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://koktail.pravda.sk/hviezdne-kauzy/clanok/409430-necakana-svadba-zdenka-predna-sa-zosobasila-s-oskarom-rozsom/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2016-10-29 | dátum prístupu = 2024-10-25 }}</ref> Žijú v [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]] a majú dvoch synov – Oskara (* 2015) a Eliáša (* 2017).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Teleková | meno = Nikola | autor = | odkaz na autora = | titul = Zdenka Predná je už dvojnásobná mama. Prezradila ju táto fotka | periodikum = tvnoviny.sk | odkaz na periodikum = | url = https://tvnoviny.sk/soubiz/clanok/64926-zdenka-predna-je-uz-dvojnasobna-mama-prezradila-ju-tato-fotka | issn = | vydavateľ = MARKÍZA – SLOVAKIA | miesto = Bratislava | dátum = 2017-05-18 | dátum prístupu = 2024-10-25 }}</ref> Jeho sestra Michaela Rózsa Růžičková je rovnako orchestrálna dirigentka.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Dirigentka Michaela Rózsa-Růžičková | url = https://reginazapad.rtvs.sk/clanky/kultura-a-hudba/305748/dirigentka-michaela-rozsa-ruzickova | vydavateľ = Slovenská televízia a rozhlas | dátum vydania = 2022-10-14 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-10-27 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> == Diskografia == * [[1995]] – ''Venované nešťastiu'' – [[Marek Brezovský]] – [[Slovenský rozhlas]] – Oskar Rózsa – dirigovanie komorného orchestra. * [[1997]] – ''[[Hrana (album)|Hrana]]'' – [[Marek Brezovský]] – Art music production, Oskar Rózsa – hudobný producent, [[basová gitara|basgitara]], [[klavír]], [[bicí nástroj|bicie]],[[Hammond organ|hammond]], Fender piano, gitara, spev. * [[1997]] – ''[[Andrej Šeban Band...]]'' – [[Andrej Šeban]] – [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]] (912622-2), Oskar Rózsa – basgitara (1) * [[1998]] – ''[[Almost True Story]]'' – [[Free Faces]] – Silberman * [[1999]] – ''[[Milión bohov]]'' – Bušero – Watt, (Bušero:[[Andrej Šeban|Šeban]] – Rózsa – [[Marcel Buntaj|Buntaj]]) * [[2000]] – ''[[Platňa pre dospelé deti]]'' – [[Bezmocná hŕstka]] – Silberman, Oskar Rózsa – hudobný producent, klávesové nástroje. * [[2001]] – ''[[La Belle Epoque]]'' – [[Free Faces]] – Sony Music Bonton * [[2000]] – ''[[Kamakura (album)|Kamakura]]'' – Bušero – Silberman, (Bušero:[[Andrej Šeban|Šeban]] – Rózsa – [[Marcel Buntaj|Buntaj]]) * [[2003]] – ''[[Short stories]]'' – [[Barflies]] – Millennium records & publishing * [[2003]] – ''[[…grooved…]]'' – Boboš & [[The Frozen Dozen]] – Millennium records & publishing, Oskar Rózsa – [[klávesový nástroj|klávesové nástroje]], programovanie, basgitara * [[2003]] – ''[[Dynamax]]'' – [[Miko Hladký]] – Universal Music * [[2003]] – ''[[High Voltage Resistance]]'' – [[Home Made Mutant]] – Millennium records & publishing, Oskar Rózsa – basgitara * [[2003]] – ''[[Oskar Rózsa Sextet]]'' – Hevhetia, Oskar Rózsa – basgitara, koncovka. * [[2004]] – ''Compilation of NU Slovak Artists – NU'' – Millennium records & publishing – 10. kachna – [[Barflies]] * [[2005]] – ''[[Meskalin]]'' – [[Čisté tvary|Čisté Tvary]] – Wagon records, Oskar Rózsa – hudobný producent * [[2006]] – ''[[Presence]]'' /Brantigan,Priehradník,Rózsa/ – Hevhetia, * [[2007]] – ''[[The Universal Cure]]'' /Shannon, Rózsa, Valihora/ – (november 2007) * [[2008]] – ''[[Home Made Mutant Made Home]]'' – [[Home Made Mutant]] – Azyl Music, Oskar Rózsa – basgitara, gitara, syntetizátory & programming * [[2008]] – ''[[Rita von Anarchia]]'' – [[Čisté tvary|Čisté Tvary]] – Wagon records, Oskar Rózsa – hudobný producent == Nová verzia slovenskej hymny == Rózsa dlhodobo prejavoval záujem vytvoriť nový [[Aranžmán (hudba)|aranžmán]] [[Nad Tatrou sa blýska|slovenskej štátnej hymny]]. Na jeho ponuku až v roku 2024 kladne zareagovalo ministerstvo kultúry pod vedením [[Martina Šimkovičová|Martiny Šimkovičovej]] . Informácie o prípravách a následne aj o cene zákazky predčasne unikli do médií, čo prinieslo kritické reakcie z rôznych strán.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Oskar Rózsa zarobí päťcifernú sumu. Martina Šimkovičová ukázala, koľko štát zaplatí za novú hymnu | url = https://www.aktuality.sk/clanok/6v0Z4nT/oskar-rozsa-zarobi-patcifernu-sumu-martina-simkovicova-ukazala-kolko-stat-zaplati-za-novu-hymnu/ | vydavateľ = Aktuality.sk | dátum vydania = 2024-11-20 | dátum prístupu = 2026-04-15 | jazyk = sk | priezvisko = Aktuality.sk}}</ref> Pozornosť širokej verejnosti si zaslúžila koncom novembra 2024 Rózsova ostrá reakcia na sústavnú kritiku na adresu doposiaľ neuverejneného diela (plánované na 1. január 2025) aj na samotnú jeho osobu. Vtedy týmto kritikom odkázal: ''"Ja tú hymnu nerobím pre vás. Vy ste stále nepochopili, že to nie je vaša hymna. To je hymna pre úplne inú skupinu ľudí a verte, že ich je podstatne, niekoľkonásobne viac ako vás. Bez ohľadu na to, ako hlasno vrieskate."''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Odkaz Rózsu z Londýna rozdelil Slovensko: TOTO je dôvod, prečo som sa stretol s Bombicom! | url = https://www1.pluska.sk/spravy/z-domova/odkaz-rozsu-z-londyna-rozdelil-slovensko-toto-je-dovod-preco-som-sa-stretol-s-bombicom | vydavateľ = Plus jeden deň | dátum vydania = 2024-11-24 | dátum prístupu = 2026-04-15 | jazyk = sk}}</ref> Za tieto slová však začal byť ihneď obviňovaný z elitárstva a rozdeľovania národa, kriticky reagovali aj niektorí vládni politici ako minister školstva [[Tomáš Drucker]] alebo minister životného prostredia [[Tomáš Taraba]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nové aranžmá slovenské hymny vyvolalo spory. Není pro všechny, zalezte do děr, vzkázal autor - Novinky | url = https://www.novinky.cz/clanek/zahranicni-evropa-nove-aranzma-slovenske-hymny-vyvolalo-spory-neni-pro-vsechny-zalezte-do-der-vzkazal-autor-40498794 | vydavateľ = www.novinky.cz | dátum vydania = 2024-11-26 | dátum prístupu = 2026-04-15 | jazyk = cs}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.discogs.com/artist/808855-Oskar-R%C3%B3zsa Oskar Rózsa] na [[Discogs]] * {{Csfd meno|95677}} * {{Imdb meno|0753876}} * [http://hanout.eu/2010/09/27/oskar-rozsa-partnership-unlimited-bratislava-2010/ Fotografie - Oskar Rozsa Partnership Unlimited @ Bratislava 2010] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20101106212654/http://hanout.eu/2010/09/27/oskar-rozsa-partnership-unlimited-bratislava-2010/ |date=2010-11-06 }} * [http://www.sitraachra.sk/profil_rozsa.html Sitraachra.sk] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090727141255/http://www.sitraachra.sk/profil_rozsa.html |date=2009-07-27 }} * [https://www.sme.sk/c/1763123/robi-si-osobnu-hudobnu-skolu-zivota.html Robí si osobnú hudobnú školu života] – rozhovor v denníku SME (2004) * [https://www.casopisharmonie.cz/jazz/oskar-rozsa-delam-hudbu-k-pocitacove-hre/ Oskar Rózsa: dělám hudbu k počítačové hře] – rozhovor v magazíne Harmonie (2005) {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Rózsa, Oskar}} [[Kategória:Oskar Rózsa| ]] [[Kategória:Slovenskí hudobníci]] [[Kategória:Slovenskí hudobní skladatelia]] [[Kategória:Slovenskí hudobní producenti]] [[Kategória:Slovenskí hudobní pedagógovia]] [[Kategória:Slovenskí dirigenti]] [[Kategória:Absolventi Konzervatória v Bratislave]] [[Kategória:Absolventi Vysokej školy múzických umení]] [[Kategória:Absolventi Berklee College of Music]] [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] nl645o2d9hct67i5b4tb1i0debdcahj 0 33941 8198290 8162076 2026-04-14T15:22:04Z Polandball 143 289450 Opravený preklep 8198290 wikitext text/x-wiki {{olympijská účasť}} {{Infobox Hokejista | Meno = Peter Budaj | Portrét =Peter Budaj - Canadiens de Montréal.jpg | Veľkosť obrázka = | Popis = {{Minivlajka|Slovensko}} [[Slovensko|slovenský]] [[ľadový hokej|hokejista]] | Dátum narodenia = {{dnv|1982|9|18}} | Miesto narodenia = [[Banská Bystrica]], [[Česko-Slovensko]] | Rok1 = 2002 | Rok2 =2019 | Pozícia = brankár | Streľba = | Výška = 183 | Váha = 91 | Prezývka = | Hral za=[[Colorado Avalanche]]<br>[[Montreal Canadiens]]<br>[[Los Angeles Kings]]<br>[[Tampa Bay Lightning]] | Draft = 63. celkovo, [[NHL draft (2001)|2001]]<br>[[Colorado Avalanche]] }} '''Peter Budaj''' (* [[18. september]] [[1982]], [[Banská Bystrica]]) je bývalý slovenský [[ľadový hokej|hokejový]] brankár, ktorý hrával v [[National Hockey League|NHL]] za kluby [[Tampa Bay Lightning]], [[Los Angeles Kings]], [[Montreal Canadiens]] a [[Colorado Avalanche]]. == Klubový hokej == S hokejom začínal v [[HC ’05 Banská Bystrica|Banskej Bystrici]]. Pred sezónou 1999/2000 odišiel do zámoria, kde prešiel juniorskou súťažou [[Ontario Hockey League|OHL]] v tíme [[Toronto St. Michael's Majors]]. V roku 2003 ho draftoval v druhom kole z celkového 63. miesta klub [[NHL]] – [[Colorado Avalanche]]. Nasledujúce tri sezóny pôsobil na farme Colorada v tíme Hershey [[Hershey Bears]]. === NHL === Pred začiatkom sezóny 2005/2006 podpísal zmluvu s [[Colorado Avalanche]], kde pôsobil ako náhradník [[David Aebischer|Davidovi Aebischerovi]], neskôr však získal miesto jednotky. Stal sa tak po [[Ján Lašák|Jánovi Lašákovi]] a [[Rastislav Staňa|Rastislavovi Staňovi]] tretím slovenským brankárom, ktorý chytal v najlepšej hokejovej lige sveta. Premiéru v NHL zaznamenal v októbri 2005 vo víťaznom zápase proti Dallasu (3:2)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.slovaknhl.sk/102-budaj-vychytal-vitazstvo--bondra-opat-hviezdil.html|titul=Budaj vychytal prvé víťazstvo v NHL|vydavateľ=slovaknhl.sk|dátum vydania=09.10.2005}}</ref> a prvé čisté konto zaznamenal v marci 2006 v dueli s Calgary (3:0).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.slovaknhl.sk/660-budaj-vychytal-prve-slovenske-ciste-konto.html|titul=Budaj vychytal prvé slovenské čisté konto v NHL|vydavateľ=slovaknhl.sk|dátum vydania=13.03.2006}}</ref> V Colorade pôsobil celkom šesť sezón počas ktorých odchytal 242 duelov, z toho 101 víťazných. Po tom, čo s ním Colorado nepredĺžilo zmluvu v júli 2011 ako neobmedzený voľný hráč podpísal dvojročnú zmluvu v hodnote 2,3 milióna amerických dolárov s tímom [[Montreal Canadiens|Montrealu Canadiens]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://sport.aktuality.sk/c/114687/peter-budaj-do-montrealu-je-to-vyzva/|titul=Peter Budaj do Montrealu|vydavateľ=sport.sk|dátum vydania=02.07.2011}}</ref>, kde pôsobil ako brankárska dvojka. Po dvoch sezónach s Montrealom predĺžil zmluvu o ďalšie dva roky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.hockeyslovakia.sk/sk/clanok/hokej-nhl-budaj-predlzil-zmluvu-s-montrealom|titul=Budaj predĺžil zmluvu s Montrealom|vydavateľ=hockeyslovakia.sk|dátum vydania=11.04.2013}}</ref> Pred sezónou 2014/2015 bol vymenený do tímu [[Winnipeg Jets]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.slovaknhl.sk/20810-budaj-vymeneny-do-winnipegu_.html|titul=Budaj vymenený do Winnipegu|vydavateľ=slovaknhl.sk|dátum vydania=05.10.2014}}</ref> Klub ho však zaradil na waiver listinu voľných hráčov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.hockeyslovakia.sk/sk/clanok/hokej-nhl-budaja-umiestnili-na-waiver-winnipeg-ho-nechce|titul=Budaja umiestnil Winnipeg na waiver|vydavateľ=hockeyslovakia.sk|dátum vydania=07.10.2014}}</ref>, z ktorej si ho nevyhral žiadny klub NHL. Sezónu tak odohral vo farmárskej [[AHL]] v tíme [[St. John's IceCaps]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.hockeyslovakia.sk/sk/clanok/hokej-nhl-budaj-z-waiver-listiny-na-farmu-do-st-john-s|titul=Brankár Budaj z waiver listiny na farmu do St. John's|vydavateľ=hockeyslovakia.sk|dátum vydania=07.10.2014}}</ref> V auguste 2015 absolvoval skúšku v tíme [[Los Angeles Kings]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.slovaknhl.sk/24880-budaj-zabojuje-o-zmluvu-v-kempe-los-angeles.html|titul=Budaj zabojuje o zmluvu v kempe Los Angeles|vydavateľ=slovaknhl.sk|dátum vydania=28.08.2015}}</ref> na ktorej neuspel a klub ho preradil do AHL.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.slovaknhl.sk/25150-budaj-neuspel-v-kempe-kings--klub-ho-preradil-do-ahl.html|titul=Budaj neuspel v kempe Kings, klub ho preradil do AHL|vydavateľ=slovaknhl.sk|dátum vydania=03.10.2015}}</ref> Následne však [[Los Angeles Kings]], prišlo o jedného zo svojich brankárskych opôr a slovenský gólman podpísal ročnú dvojcestnú zmluvu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.slovaknhl.sk/25215-budaj-podpisal-rocny-kontrakt-s-kings.html|titul=Budaj podpísal ročný kontrakt s Kings|vydavateľ=slovaknhl.sk|dátum vydania=09.10.2015}}</ref> Do bránky [[Los Angeles Kings]] sa postavil iba raz a to vo februári 2016 v zápase proti [[New York Rangers|New Yorku Rangers]] (5:4).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://hokej.pravda.sk/nhl/clanok/383352-budaj-sa-vratil-do-nhl-vitazstvom-golom-mu-pomohol-aj-gaborik/|titulBudaj sa vrátil do NHL víťazstvom|vydavateľ=pravda.sk|dátum vydania=13.02.2016}}</ref> Zvyšok sezóny odchytal na farme v tíme [[Ontario Reign]]. V sezóné 2016/2017 sa po zranení [[Jonathan Quick|Jonathana Quicka]] hneď v prvom zápase, dostal Budaj do brány Los Angeles Kings kde vychytal z 53 zápasov, 27 víťazných a hneď 7 krát vychytal čisté konto. Potom bol avšak vymenený za [[Ben Bishop|Bena Bishopa]] do tímu [[Tampa Bay Lightning]]. == Reprezentácia == Peter Budaj odohral za Slovensko '''11''' reprezentačných zápasov, zúčastnil sa [[Ľadový hokej na zimných olympijských hrách 2006|ZOH 2006]], [[Ľadový hokej na zimných olympijských hrách 2010|ZOH 2010]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2008|MS 2008]] a [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2010|MS 2010]]. Nosí reprezentačný dres číslo 31. === [[Ľadový hokej na zimných olympijských hrách 2006|ZOH 2006]] === Jeho prvým významným reprezentačným podujatím boli olympijské hry v [[Turín]]e, kde [[Slovenské národné hokejové mužstvo|Slovensko]] dosiahlo piate miesto. Po kvalitných výkonoch v základnej skupine, ktorú vyhralo bez straty bodu, bolo vyradené v štvrťfinále [[České národné hokejové mužstvo|Českom]]. Budaj odchytal tri zápasy vrátane štvrťfinálového. Celkovo dostal 6 gólov. === [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2010 – mužský turnaj|ZOH 2010]] === Peter Budaj bol nominovaný na Zimné olympijské hry 2010. Keďže [[Jaroslav Halák]] sa zhostil role tímovej jednotky na výbornú, Budaj nedostal príležitosť ani v jednom zápase a spolu s [[Rastislav Staňa|Rastislavom Staňom]] bol v roli nehrajúceho náhradníka. Slovensko obsadilo v hokejovom turnaji mužov historické 4. miesto, keď nezvládlo tretiu tretinu súboja o bronz proti Fínsku (3:5). === [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2008|MS 2008]] === Po vypadnutí [[Colorado Avalanche|Colorada]] s [[Detroit Red Wings|Detroitom]] v play-off NHL akceptoval pozvánku trénera [[Július Šupler|Júliusa Šuplera]] a posilnil slovenský výber na šampionáte. Chytal v poslednom stretnutí základnej skupiny proti [[Fínske národné hokejové mužstvo|Fínsku]] (2:3). Slovensko zostúpilo do boja o udržanie, v dvoch úspešných zápasoch proti [[Slovinské národné hokejové mužstvo|Slovinsku]] nenastúpil kvôli črevnej viróze.<ref>[http://ms.hokej.sk/clanok55069.htm Budaj a Petrovický s virózou, Somík zranený] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080513113557/http://ms.hokej.sk/clanok55069.htm |date=2008-05-13 }}, www.hokej.sk, 10.5.2008</ref> Slovensko obsadilo 13. miesto. === [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2010|MS 2010]] === Prvé kolo play-off NHL sa skončilo ešte pred začiatkom MS 2010, [[Colorado Avalanche]] v ňom neuspelo. Peter Budaj sa rozhodol cestovať na šampionát a stal sa slovenskou tímovou jednotkou. Nastúpil vo všetkých šiestich zápasoch Slovenska, dvakrát musel byť striedaný [[Rastislav Staňa|Rastislavom Staňom]]. Za celý turnaj dostal 13 gólov a v súboji proti [[Bieloruské národné hokejové mužstvo|Bielorusku]] (4 : 2) dosiahol svoje vôbec prvé víťazstvo na majstrovstvách sveta. Slovensko nezvládlo kľúčový súboj osemfinále proti [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecku]] (1 : 2) a umiestnilo sa na konečnom 12. mieste. Peter Budaj bol medzi trojicou najlepších hráčov Slovenska na šampionáte.<ref>[http://www.hokejportal.sk/?q=clanok/najlepsimi-slovakmi-sekera-budaj-a-ciernik/27493 Najlepšími Slovákmi Sekera, Budaj a Čiernik], www.hokejportal.sk, 18.5.2010</ref> ==Štatistika== ===Klubová štatistika=== {| border="0" cellpadding="1" cellspacing="0" style="text-align:center; width:75%" |- ALIGN="center" bgcolor="#e0e0e0" ! align="center" colspan="3" bgcolor="#ffffff" | ! rowspan="107" bgcolor="#ffffff" align="center" | ! align="center" colspan="9" bgcolor="#e0e0e0" | Základná časť ! rowspan="107" bgcolor="#ffffff" align="center" | ! align="center" colspan="8" bgcolor="#e0e0e0" | Play off |- ALIGN="center" bgcolor="#e0e0e0" ! Sezóna ! Tím ! Liga ! Z ! V ! P ! R/PPP ! MIN ! IG ! ČK ! G/Z ! % ! Z ! V ! P ! MIN ! IG ! ČK ! G/Z ! % |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" | '''1999/00''' | [[Toronto St. Michael's Majors]] | [[Ontario Hockey League|'''''OHL''''']] | 34 | 6 | 18 | 1 | 1676 | 112 | 1 | 4.01 | 88,2 | — | — | — | — | — | — | — | — |- ALIGN="center" | '''2000/01''' | Toronto St. Michael's Majors | '''''OHL''''' | 37 | 17 | 12 | 3 | 1996 | 95 | 3 | 2.86 | 90,7 | 11 | 6 | 4 | 621 | 26 | 1 | 2.51 | |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" | '''2001/02''' | Toronto St. Michael's Majors | '''''OHL''''' | 42 | 26 | 9 | 5 | 1148 | 89 | 2 | 2.29 | 92,2 | 12 | 5 | 6 | 620 | 34 | 1 | 3.29 | .898 |- ALIGN="center" | '''2002/03''' | [[Hershey Bears]] | [[American Hockey League|'''''AHL''''']] | 28 | 10 | 10 | 2 | 1467 | 65 | 2 | 2.66 | 91,1 | 1 | 0 | 0 | 6 | 2 | 0 | 20.81 | 33,3 |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" | '''2003/04''' | Hershey Bears | '''''AHL''''' | 46 | 17 | 20 | 6 | 2574 | 120 | 3 | 2.80 | 91,6 | — | — | — | — | — | — | — | — |- ALIGN="center" | '''2004/05''' | Hershey Bears | '''''AHL''''' | 59 | 29 | 25 | 2 | 3356 | 148 | 5 | 2.65 | 91,9 | — | — | — | — | — | — | — | — |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" | [[NHL 2005/2006|'''2005/06''']] | [[Colorado Avalanche]] | [[National Hockey League|'''''NHL''''']] | 34 | 14 | 10 | 6 | 1802 | 86 | 2 | 2.86 | 90,0 | — | — | — | — | — | — | — | — |- ALIGN="center" | [[NHL 2006/2007|'''2006/07''']] | Colorado Avalanche | '''''NHL''''' | 57 | 31 | 16 | 6 | 3198 | 143 | 3 | 2.68 | 90,5 | — | — | — | — | — | — | — | — |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" | [[NHL 2007/2008|'''2007/08''']] | Colorado Avalanche | '''''NHL''''' | 35 | 16 | 10 | 4 | 1912 | 82 | 0 | 2.57 | 90,3 | 3 | 0 | 0 | 107 | 6 | 0 | 3.33 | .908 |- ALIGN="center" | [[NHL 2008/2009|'''2008/09''']] | Colorado Avalanche | '''''NHL''''' | 56 | 20 | 29 | 5 | 3232 | 154 | 2 | 2.86 | 89,9 | — | — | — | — | — | — | — | — |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" | [[NHL 2009/2010|'''2009/10''']] | Colorado Avalanche | '''''NHL''''' | 15 | 5 | 5 | 2 | 728 | 32 | 1 | 2.64 |91,7 | 1 | 0 | 0 | 9 | 1 | 0 | 6.67 | 75,0 |- ALIGN="center" | [[NHL 2010/2011|'''2010/11''']] | Colorado Avalanche | '''''NHL''''' | 45 | 15 | 21 | 4 | 2439 | 130 | 1 | 3.20 | 89,5 | — | — | — | — | — | — | — | — |- |'''2011/12''' |Montreal Canadiens |'''''NHL''''' |17 |5 |7 |5 |1037 |44 |0 |2,55 |91,3 |— |— |— |— |— |— |— |— |- |'''2012/13''' |Montreal Canadiens |'''''NHL''''' |13 |8 |1 |1 |657 |25 |1 |2,29 |90,8 |2 |0 |2 |63 |7 |0 |6,67 |77,4 |- |'''2013/14''' |Montreal Canadiens |'''''NHL''''' |24 |10 |8 |3 |1339 |56 |1 |2,51 |90,9 |1 |0 |0 |20 |3 |0 |9,00 |62,5 |- |'''2014/15''' |St. John's IceCaps |'''''AHL''''' |19 |0 |9 |6 |913 |54 |0 |3,55 |88,8 |— |— |— |— |— |— |— |— |- |'''2015/16''' |[[Los Angeles Kings]] |'''''NHL''''' |1 |1 |0 |0 |63 |4 |0 |3,87 |85,7 |— |— |— |— |— |— |— |— |- | |[[Ontario Reign]] |'''''AHL''''' |60 |42 |14 |4 |3575 |104 |9 |1,75 |93,2 |13 |7 |6 |800 |29 |0 |2,18 |90,4 |- |'''2016/17''' |[[Los Angeles Kings]] |'''''NHL''''' |53 |27 |20 |3 |3030 |107 |7 |2,12 |91,7 | | | | | | | | |- | |[[Tampa Bay Lightning]] |'''''NHL''''' | | | | | | | | | | | | | | | | | |- ALIGN="center" bgcolor="#e0e0e0" ! colspan="3" align="center" | NHL celkovo ! 242 ! 101 ! 91 ! 27 ! 13,311 ! 627 ! 9 ! 2.83 ! .902 ! 4 ! 0 ! 0 ! 116 ! 7 ! 0 ! 3.61 ! 89,9 |} ===Medzinárodné=== {| BORDER="0" CELLPADDING="0" CELLSPACING="0" width="40%" |- bgcolor="#e0e0e0" ! colspan="3" bgcolor="#ffffff" | ! rowspan="99" bgcolor="#ffffff" | |- bgcolor="#e0e0e0" ALIGN="center" ! Rok ! Tím ! Podujatie ! Z ! V ! P ! R ! MIN ! IG ! ČK ! G/Z |- ALIGN="center" | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2000|2000]] | [[Slovenské národné hokejové mužstvo|Slovensko]] | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov|MSJ18]] | 5 | 2 | 3 | 0 | 249 | 13 | 0 | 3.13 |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2001|2001]] | Slovensko | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov|MSJ]] | 4 | 1 | 3 | 0 | 239 | 16 | 0 | 4.01 |- ALIGN="center" | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2002|2002]] | Slovensko | MSJ | 4 | 1 | 0 | 2 | 212 | 11 | 1 | 3.11 |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" | [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2006 – mužský turnaj|2006]] | Slovensko | [[Zimné olympijské hry|Oly]] | 3 | 2 | 1 | 0 | 179 | 6 | 0 | 2.01 |- ALIGN="center" | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2008|2008]] | Slovensko | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji|MS]] | 1 | 0 | 1 | 0 | 59 | 3 | 0 | 3.03 |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2010|2010]] | Slovensko | MS | 6 | 2 | 4 | 0 | 282 | 13 | 0 | 2.76 |- bgcolor="#e0e0e0" ALIGN="center" ! colspan=3 | Seniori celkovo ! 10 ! 4 ! 6 ! 0 ! 520 ! 22 ! 0 ! 2.53 |} == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Peter Budaj}} == Externé odkazy == * {{Eurohockey|27366}} * [http://budaj.slovaknhl.sk Stránka Petra Budaja] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20061004165712/http://budaj.slovaknhl.sk/ |date=2006-10-04 }} * [http://slovaknhl.sk/hraci_peterbudaj.php Peter Budaj na stránke SlovakNHL.sk] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090216142850/http://slovaknhl.sk/hraci_peterbudaj.php |date=2009-02-16 }} * {{Ihdb hokej|id=50274|meno=Peter Budaj}} * {{NHL hráči|id=8469514|meno=Peter Budaj}} * [http://www.coloradoavalanche.com/Team/PlayerBio.aspx?PID=30 Peter Budaj na stránke Colorado Avalanche] * [http://www.eliteprospects.com/player.php?player=8602 Peter Budaj] na [http://www.eliteprospects.com/ eliteprospects.com/] {{Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2008}}{{Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2010}}{{Slovenské národné hokejové mužstvo na ZOH 2006}} {{Slovenské národné hokejové mužstvo na ZOH 2010}}{{Slovenské národné hokejové mužstvo na ZOH 2014}} {{Slovenské národné hokejové mužstvo na Svetovom pohári 2004}} {{DEFAULTSORT:Budaj, Peter}} [[Kategória:Osobnosti z Banskej Bystrice]] [[Kategória:Slovenskí hokejisti]] [[Kategória:Slovenskí hokejoví brankári]] [[Kategória:Slovenskí olympionici]] [[Kategória:Brankári v NHL]] [[Kategória:Hráči Colorado Avalanche]] [[Kategória:Slovenskí hokejisti draftovaní NHL]] [[Kategória:Hokejisti draftovaní klubom Colorado Avalanche]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2008]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2010]] [[Kategória:Brankári Montreal Canadiens]] [[Kategória:Brankári Colorado Avalanche]] [[Kategória:Brankári Los Angeles Kings]] [[Kategória:Brankári Tampa Bay Lightning]] <!-- neviditeľná poznámka Kelového: Eurohockey uvádza 10 trestných minút v sezóne 2005/06, hockeydb len 4, verím Eurohockey chýbajú kompletné štatistiky z prvých sezón-->[[Kategória:Hokejisti na Zimných olympijských hrách 2006]] [[Kategória:Hokejisti na Zimných olympijských hrách 2010]] [[Kategória:Hokejisti na Zimných olympijských hrách 2014]] tgzg3zdxdhcnyp7xtm90tp83fwi2fsu 0 34656 8198399 8195402 2026-04-14T17:12:29Z Andrej-airliner 43530 wl. 8198399 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kozmonaut |Meno = Wally Schirra |Portrét = Schirra walter 3.jpg |Popis = Schirra v roku 1964 |Typ = astronaut [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] |Dátum narodenia = [[12. marec]] [[1923]] |Miesto narodenia = [[Hackensack (New Jersey)|Hackensack]], [[New Jersey]], [[Spojené štáty|USA]] |Dátum úmrtia = {{dúv|2007|5|3|1923|3|12}} |Miesto úmrtia = [[San Diego (Kalifornia)|San Diego]], [[Kalifornia]], USA |Zamestnanie = [[pilot]] [[United States Navy|U.S. Navy]], [[skúšobný pilot]] |Súčasné_zamestnanie = |Predch_zamestnanie = |Hodnosť = [[kapitán (Spojené štáty)|kapitán]], U.S. Navy |Kozmonaut od = 9. apríla 1959 |Kozmonaut do = 1. júla 1969 |Čas vo vesmíre = 12 dní, 7 hodín, 13 minút |Misie = [[Mercury-Atlas 8]], [[Gemini 6A]], [[Apollo 7]] |znaky = [[Súbor:Sigma 7 insginia.png|40px]] [[Súbor:Gemini 6A patch.png|40px]] [[Súbor:Apollo7.png|40px]] |}} '''Walter Marty „Wally“ Schirra, Jr.''' (* [[12. marec]] [[1923]], [[Hackensack (New Jersey)|Hackensack]], [[New Jersey]], [[Spojené štáty|USA]] – † [[3. máj]] [[2007]], [[San Diego (Kalifornia)|San Diego]], [[Kalifornia]]) bol [[Spojené štáty|americký]] [[kozmonaut|astronaut]], [[skúšobný pilot]] a [[United States Navy|námorný]] [[pilot]]. Bol jedným z [[Mercury Seven|pôvodnej sedmičky astronautov]] [[program Mercury|programu Mercury]], ktorých [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] vybrala v [[apríl]]i [[1959]]. V [[október|októbri]] [[1962]] sa stal tretím [[Američania (USA)|Američanom]] na [[obežná dráha|obežnej dráhe]] [[Zem]]e a celkovo piatym Američanom vo vesmíre. Bol jediným astronautom, ktorý letel v [[kozmická loď|kozmických lodiach]] [[Mercury (kozmická loď)|Mercury]], [[Gemini (kozmická loď)|Gemini]] a [[Apollo (kozmická loď)|Apollo]]. Počas troch [[kozmický let s ľudskou posádkou|kozmických letov]] strávil 295 hodín a 15 minút vo vesmíre. == Život == === Mladosť a výcvik === [[Súbor:Delivery of McDonnell F3H-2 Demon flighters.jpg|thumb|left|Wally Schirra (druhý sprava) a [[David Sloan Lewis|Dave Lewis]], šéfkonštruktér [[McDonnell Aircraft Corporation|McDonnell Aircraft]], pri dodaní lietadla [[McDonnell F3H Demon|F3H Demon]], asi 1958]] Jeho starí rodičia z otcovej strany pochádzali z [[Bavorsko|Bavorska]] a [[Švajčiarsko|Švajčiarska]]. Pôvodom boli zo [[Sardínia|Sardínie]]. Walter mal veľa príbuzných a sestru Suzanne. Rád lyžoval a pretekal na autách.<ref>Schirra & Billings 1995, s. 9 – 11.</ref> Po základnej škole absolvoval strednú a potom začal študovať na strojníckej fakulte v [[Newark (New Jersey)|Newarku]] a v roku [[1941]] na [[United States Naval Academy|námornej akadémii]] v [[Annapolis]]e. Ukončil ju v roku [[1945]].<ref>Schirra & Billings 1995, s. 10 – 20.</ref> Ako aktívny pilot narukoval k 7. americkej námornej flotile v Tichomorí a bojoval aj v [[kórejská vojna|kórejskej vojne]]. Zúčastnil sa 90 bojových letov, pri ktorých sa mu podarilo zostreliť dve nepriateľské [[stíhacie lietadlo|stíhačky]] [[Mikojan-Gurevič MiG-15|MiG-15]].<ref>Schirra & Billings 1995, s. 29 – 32.</ref> Po tejto vojne sa vrátil do [[Spojené štáty|USA]] a slúžil ako [[skúšobný pilot]] na základniach v [[Kalifornia|Kalifornii]]. Po nasadení do [[Ázia|Ázie]] na palube [[lietadlová loď|lietadlovej lode]] [[USS Lexington (CV-16)|USS ''Lexington'']] a výcviku v oblasti bezpečnosti v letectve na [[University of Southern California|Univerzite Južnej Kalifornie]] bol Schirra v roku [[1958]] prijatý do námornej školy skúšobných pilotov v [[Naval Air Station Patuxent River|Patuxent River]] v [[Maryland]]e. Spolužiakmi mu tu boli aj budúci [[kozmonaut|astronauti]] [[Jim Lovell]] a [[Pete Conrad]].<ref>Schirra & Billings 1995, s. 33 – 43.</ref> Schirra sa tu naučil lietať na viacerých typoch lietadiel vrátane [[Douglas F4D Skyray|F4D Skyray]], [[Grumman F-11 Tiger|F-11 Tiger]] a [[Vought F-8 Crusader|F-8 Crusader]]. Po skončení štúdia sa stal skúšobným pilotom v Patuxent River a naučil sa lietať na strojoch [[McDonnell Douglas F-4 Phantom II|F4H Phantom]], aby pomohol zistiť, či je toto lietadlo vhodné na prevádzku na lietadlových lodiach. V roku [[1959]] dostal pozvánku medzi budúcich astronautov [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]]. Schirra pozvánku prijal, úspešne prešiel náročným výberovým procesom a v [[apríl]]i 1959 sa stal jedným zo [[Mercury Seven|sedmičky astronautov]] [[program Mercury|programu Mercury]]. Bol ženatý a mal dve deti.<ref>Schirra & Billings 1995, s. 43 – 46.</ref> === Lety do vesmíru === [[Súbor:Wally Schirra during training before Mercury-Atlas 8 mission.jpg|thumb|upright|Schirra počas výcviku na misiu [[Mercury-Atlas 8]], 1962]] V programe Mercury Schirra zodpovedal za systémy podpory života a pretlakový oblek. S [[John Glenn|Johnom Glennom]] navyše spolupracoval na dizajne kabíny [[kozmická loď|kozmickej lode]]. Počas [[Alan Shepard|Shepardovho]] [[suborbitálny kozmický let|suborbitálneho letu]] [[Mercury-Redstone 3]] v [[máj]]i [[1961]] leteli Schirra a [[Scott Carpenter]] v stíhacích lietadlách [[Convair F-106 Delta Dart|F-106 Delta Dart]]. Dňa [[29. november|29. novembra]] 1961, po úspešnom [[obežná dráha|orbitálnom]] lete [[Mercury-Atlas 5]] so [[šimpanz]]om [[Enos (šimpanz)|Enosom]] na palube, bol Schirra oficiálne určený za náhradníka [[Deke Slayton|Deka Slaytona]] pre let [[Mercury-Atlas 7]]. V [[marec|marci]] [[1962]] však Slayton musel byť vyradený z letového stavu kvôli [[srdce (orgán)|srdcovej]] [[arytmia|arytmii]] a nahradil ho Scott Carpenter. Približne mesiac po Carpenterovom lete, [[27. jún]]a 1962, NASA informovala verejnosť, že na let Mercury-Atlas 8 poletí astronaut Walter Schirra a jeho náhradníkom bude [[Gordon Cooper]].<ref>Schirra & Billings 1995, s. 65.</ref> Štart letu Mercury-Atlas 8 sa uskutočnil [[3. október|3. októbra]] 1962. Hlavnou úlohou astronauta bolo zistiť, aké úpravy potrebuje kozmická loď [[Mercury (kozmická loď)|Mercury]] k uskutočneniu 24-hodinového letu. Schirra ďalej fotografoval [[Zem]] a [[hviezda|hviezdy]] na farebný film. Ďalej pri prelete nad [[Austrália (štát)|Austráliou]] zisťoval, ako [[atmosféra Zeme|atmosférou]] preniká žiara svetelného zdroja, umiestneného na raketovej základni [[RAAF Woomera Range Complex|Woomera]]. Kamerou získal pätnásť snímok Zeme, pričom použil rôzne filtre. Cieľom bolo zistiť, aké filtre sú najvhodnejšie pre [[meteorologická družica|meteorologické družice]], aby sa získali čo najkontrastnejšie fotografie. Na prednej časti kabíny boli umiestnené vzorky rôznych materiálov. Experiment overoval tepelnú odolnosť nových [[zliatina|zliatín]] s ohľadom na ich možné použitie na kozmických telesách.<ref name="Codr 337">Codr 1982, s. 373.</ref> [[Súbor:Astronaut Wally Schirra during a simulated flight test activity.jpg|thumb|upright|left|Schirra počas cvičnej simulácie letu [[Gemini 6A|Gemini 6]], 1965]] Dňa [[13. apríl]]a [[1964]] bol Schirra oficiálne vybraný za veliteľa záložnej posádky pre misiu [[Gemini 3]], prvého pilotovaného letu [[program Gemini|programu Gemini]]. O rok neskôr, [[15. apríl]]a [[1965]], prišla nominácia za veliaceho pilota hlavnej posádky letu [[Gemini 6A|Gemini 6]]. Pilotom sa stal [[Thomas P. Stafford|Thomas Stafford]]. Hlavným cieľom misie, ktorá mala odštartovať [[25. október|25. októbra]] 1965, bolo priblížiť sa na obežnej dráhe okolo Zeme k cieľovému telesu [[Agena]] a spojiť sa s ním. Cieľové teleso malo odštartovať na [[nosná raketa|rakete]] [[Atlas (raketa)|Atlas]] v ten istý deň ako aj kozmická loď s astronautmi. Atlas s Agenou odštartoval, ale o niekoľko minút neskôr došlo k explózii. Let Gemini 6 tak stratil zmysel a bolo potrebné pre neho naplánovať nový cieľ. Nový let dostal označenie Gemini 6A a jeho úlohou bolo uskutočniť stretnutie s loďou [[Gemini 7]]. Dňa [[12. december|12. decembra]] 1965 ale došlo v dôsledku poruchy k prerušeniu štartu misie Gemini 6A. Rozpojil sa kontakt na spodnej časti rakety, k čomu malo dôjsť až keď by sa raketa naozaj vzniesla. Aj keď nebolo času nazvyš (Gemini 7 už bola na obežnej dráhe) inžinierom sa podarilo vyriešiť problémy so štartom a [[15. december|15. decembra]] 1965 sa štart Gemini 6A konečne uskutočnil. Pomocou motorických manévrov sa Gemini 6 dostala na prechodovú dráhu k Gemini 7 a lode sa začali k sebe približovať. Jemným manévrovaním oblietavala Gemini 6 druhú loď, približovala sa a opäť sa vzďaľovala. Pri najväčšom priblížení boli od seba obe telesá vzdialené len 0,3 [[meter|m]]. Gemini 7 bola počas skupinového letu pasívna a nemanévrovala, pretože na manévre nemala dostatok paliva. Fyzické spojenie sa uskutočniť nemohlo, pretože Gemini 7 k tomu nebola (na rozdiel od cieľového telesa Agena) vybavená.<ref name="Codr 337"/> [[Súbor:Walter M. Schirra (Apollo 7).jpg|thumb|upright|Schirra ako veliteľ posádky [[Apollo 7|Apolla 7]], 1968]] Potom Schirra prešiel do [[program Apollo|programu Apollo]]. Dňa [[29. september|29. septembra]] [[1966]] NASA zverejnila zloženie posádky misie Apollo 2 (AS-205), ktorá mala byť druhým pilotovaným letom lode Apollo Block I na obežnej dráhe Zeme. Za veliaceho pilota bol určený Walter Schirra, senior pilotom sa stal [[Donn Fulton Eisele|Donn Eisele]] a pilotom [[Ronnie Walter Cunningham|Walter Cunningham]]. Nakoniec sa už [[15. november|15. novembra]] rozhodlo, že ďalší let Apolla Block I je nadbytočný a ruší sa. NASA o týchto skutočnostiach informovala verejnosť [[22. december|22. decembra]] s tým, že Schirra, Eisele a Cunningham prešli do záložnej posádky Apolla 1 (AS-204). Schirra to vtedy ťažko niesol, pretože nechcel slúžiť v záložnej posádke ako nejaký nováčik. V tom období totiž otvorene hovoril, že čoskoro chce odísť z oddielu astronautov, ale riaditeľ operácií letových posádok Deke Slayton ho nakoniec prehovoril, aby ešte zostal.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Přibyl | meno = Tomáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Dobytie Mesiaca : príbeh programu Apollo | vydanie = 1 | vydavateľ = Lindeni | miesto = V Bratislave | rok = 2019 | počet strán = 252 | url = | isbn = 978-80-566-1174-6 | kapitola = Apollo 7 – Vzbura na palube | strany = 54 | jazyk = }}</ref><ref name="stoplusjednicka-apollo-7-prvni-let-s-posadkou-co-bylo">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Straka | meno = Vít | autor = | odkaz na autora = | titul = Apollo 7, první let s posádkou: Co bylo příčinou špatné nálady velitele Schirry | url = https://www.stoplusjednicka.cz/apollo-7-prvni-let-s-posadkou-co-bylo-pricinou-spatne-nalady-velitele-schirry | vydavateľ = stoplusjednicka.cz | dátum vydania = 2018-11-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-10-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> Všetky tieto plány nakoniec úplne zmenil [[27. január]] [[1967]], kedy sa konala predletová skúška v rámci príprav na misiu Apollo 1 (AS-204), ktorej štart sa plánoval na [[21. február]]a 1967. Astronauti [[Virgil Ivan Grissom|Gus Grissom]], [[Edward Higgins White|Edward White]] a [[Roger Bruce Chaffee|Roger Chaffee]] boli počas skúšky vo vnútri kabíny kozmickej lode Apollo Block I, ktorá sa nachádzala na vrchole nosnej rakety [[Saturn IB]] na [[štartovací komplex 34 na Cape Canaveral Air Force Station|štartovacom komplexe 34]]. V dôsledku chyby na kabeláži kabíny preskočila iskra, ktorá v atmosfére tvorenej čistým [[kyslík]]om spôsobila požiar, pri ktorom všetci traja astronauti zahynuli. Táto nehoda zasiahla podľa mnohých aj Wallyho Schirru a od základov ho zmenila. Predtým bol snáď najväčším vtipkárom v celom oddiele astronautov. Traduje sa, že keď mali odovzdať lekárom vzorky [[moč]]u, Schirra postavil vedľa malých skúmaviek svojich kolegov 20-[[liter|litrovú]] nádobu.<ref name="stoplusjednicka-apollo-7-prvni-let-s-posadkou-co-bylo"/> Program Apollo sa musel pozastaviť a prehodnotiť. Krátko po nehode Apolla 1 Slayton požiadal Schirru, Eiseleho a Cunninghama, aby po obnovení programu uskutočnili prvý pilotovaný let kozmickej lode Apollo, čiže tentokrát už s verziou Block II. Misia [[Apollo 7]] nakoniec úspešne odštartovala [[11. október|11. októbra]] [[1968]]. Hlavným cieľom letu bolo otestovať technické kvality novej kozmickej lode [[Apollo (kozmická loď)|Apollo]] a vykonať naplánované vedecké experimenty. Zaujímavosťou je, že pri tomto lete sa z americkej kozmickej lode po prvýkrát podarilo uskutočniť priamy [[televízia (prenos)|televízny]] prenos. Celkovo sa uskutočnilo sedem krátkych televíznych prenosov. Zo záznamu ich vysielala aj [[Česko-slovenská televízia]]. Misia Apollo 7 bola natoľko úspešná, že úplne zmenila plán pre nasledujúce lety. Vedenie NASA potom definitívne rozhodlo, že nasledujúci let [[Apollo 8]] poletí aj s ľudskou posádkou k [[Mesiac]]u. Wally Schirra bol bežne známy ako vtipkár a pohodár, ale počas letu Apollo 7 sa prejavil ako hundroš. Dôvodom jeho nepríjemných nálad bolo zrejme nachladnutie, možno [[nikotín]]ový deficit a istú úlohu zohrali aj trocha nešetrné zmeny v letovom pláne. Situáciu musel niekoľkokrát osobne zachraňovať Deke Slayton, ktorý sa Schirrovi snažil prehovoriť do duše, ale ani to príliš nepomohlo a mrzutý Schirra sa s ním aj pohádal. Wally ešte pred letom Apollo 7 oznámil svoj odchod z NASA, ale jeho správanie počas letu bohužiaľ nepriaznivo ovplyvnilo ďalšie osudy Donna Eiseleho a Waltera Cunninghama, čo Slayton po pristátí Apolla 7 aj otvorene vytkol Schirrovi. Potom, ako letový riaditeľ [[Christopher C. Kraft Jr.|Chris Kraft]] ešte počas misie Apollo 7 vyhlásil, že táto posádka už pre neho nikdy nepoletí, ich zo svojich plánov v tichosti vyškrtol aj Slayton. Astronauti museli mať plnú dôveru kontrolórov v [[stredisko riadenia vesmírnych letov|riadiacom stredisku]]. Nikto z posádky Apolla 7 tak už do vesmíru neletel.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Šamárek | meno = Ondřej | autor = | odkaz na autora = | titul = Vesmírné osudy 72. díl – Donald Slayton | url = https://kosmonautix.cz/2014/09/vesmirne-osudy-72-dil-donald-slayton/ | vydavateľ = kosmonautix.cz | dátum vydania = 2014-09-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-10-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Po letoch === [[Súbor:US Navy 050519-N-8148A-003 Commanding Officer, USS Ronald Reagan (CVN 76), Capt. James Symonds, left, and Executive Officer, Capt. William Hart, right, listen as Retired Navy Capt. Walter Wally Schirra speaks.jpg|thumb|Schirra v roku 2005]] Dňa [[1. júl]]a [[1969]] Schirra odišiel z NASA aj [[United States Navy|námorníctva]]. Prijal miesto predsedu finančnej a lízingovej spoločnosti Regency Investors Incorporated v [[Denver]]i, podpísal niekoľko zmlúv na vystupovanie v televízii a stal sa tiež komentátorom ďalších kozmických letov pre spoločnosť Colombia. V [[január]]i [[1979]] založil spoločnosť Schirra Enterprises a do roku [[1980]] pracoval ako konzultant. V rokoch [[1971]] až [[1984]] pracoval pre [[Belgicko|belgický]] [[konzul (diplomacia)|konzulát]] pre [[Colorado (štát USA)|Colorado]] a [[Nové Mexiko]] a bol členom predstavenstva niekoľkých spoločností. V roku [[1986]] bol v [[Ohio|Ohiu]] zapísaný do [[National Aviation Hall of Fame|Národnej leteckej siene slávy]] (''National Aviation Hall of Fame''). Spolu s Richardom N. Billingsom vydal v roku [[1988]] autobiografiu ''Schirra’s Space''. Walter Schirra zomrel na [[infarkt myokardu|srdcový infarkt]] [[3. máj]]a [[2007]] vo veku 84 rokov v nemocnici Scripps Green v kalifornskom [[San Diego (Kalifornia)|San Diegu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Goldstein | meno = Richard | autor = | odkaz na autora = | titul = Walter M. Schirra Jr., Astronaut, Dies at 84 | url = https://www.nytimes.com/2007/05/04/us/04schirra.html | vydavateľ = nytimes.com | dátum vydania = 2007-05-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-05-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{referencie|2}} == Literatúra == * CODR, Milan. ''Sto hvězdných kapitánů''. 1. vyd. Praha : Práce, 1982. 480 s. ISBN 24-033-82. * SCHIRRA, Wally; BILLINGS, Richard N. ''Schirra’s Space''. Annapolis, Maryland : Naval Institute Press, 1995. 227 s. ISBN 978-1-55750-792-1. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Wally Schirra}} == Externé odkazy == * [https://www.wallyschirra.com/index.htm Oficiálna stránka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210417001704/https://www.wallyschirra.com/index.htm |date=2021-04-17 }} {{eng icon}} * [https://www.nasa.gov/former-astronaut-walter-wally-schirra/ Wally Schirra na stránkach NASA] {{eng icon}} * [https://www.nasa.gov/sites/default/files/atoms/files/schirra_walter.pdf Oficiálny životopis na stránkach NASA] {{eng icon}} * [http://spacefacts.de/bios/astronauts/english/schirra_walter.htm Wally Schirra na stránkach spacefacts.de] {{eng icon}} * [https://mek.kosmo.cz/bio/usa/00007.htm Wally Schirra v Malej encyklopédii kozmonautiky] {{ces icon}} * [https://www.kozmo-data.sk/kozmonauti/schirra-jr-walter-marthy.html Wally Schirra na stránkach kozmo-data.sk] {{slk icon}} {{Program Mercury}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Schirra, Wally}} [[Kategória:Kozmonauti USA]] [[Kategória:Letci USA]] [[Kategória:Testovací piloti USA]] [[Kategória:Program Mercury]] [[Kategória:Program Gemini]] [[Kategória:Program Apollo]] [[Kategória:Absolventi United States Naval Academy]] [[Kategória:Príslušníci United States Navy]] [[Kategória:Slobodomurári USA]] [[Kategória:Osobnosti z New Jersey]] [[Kategória:Osobnosti NASA]] [[Kategória:Osobnosti USA talianskeho pôvodu]] 81m6y84qo708bfzjspmsagffp3un4ll 0 34663 8198332 8195359 2026-04-14T16:34:33Z Andrej-airliner 43530 wl. 8198332 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kozmická misia | názov misie = Mercury-Atlas 8 | kozmická loď = [[Mercury (kozmická loď)|Mercury]] (výr. č. 16) | znak = Sigma 7 insginia.png | volací znak = ''Sigma 7'' | posádka = 1 | kozmodróm = [[Cape Canaveral Air Force Station|Cape Canaveral]] | rampa = [[štartovací komplex 14 na Cape Canaveral Space Force Station|LC-14]] | raketa = [[Atlas LV-3B]] 113-D | štart = [[3. október]] [[1962]], 12:15:11,84 [[koordinovaný svetový čas|UTC]] | pristátie = 3. október 1962, 21:28:22 UTC<br />severná oblasť Tichého oceánu; 500 km severovýchodne od [[Midwayské ostrovy|Midwayských ostrovov]]<br />{{Coord|32|05|30|S|174|28|30|Z|}} | trvanie = 9 hodín, 13 minút, 10 sekúnd | perigeum = 161,01 [[kilometer|km]] | apogeum = 282,96 [[kilometer|km]] | doba obehu = 88,92 minút | inklinácia = 32,55° | obehy = 6 | vzdialenosť = 231 718 km | maxrýchlosť = 28 257 km/h | maxzrýchlenie = 8,1 g (79 m/s²) | hmotnosť = 1 964 [[kilogram|kg]] (kozmická loď pri štarte)<br />1 110 kg (pri pristátí) | foto posádky = Schirra cropped.jpg | popis = Wally Schirra | predchádzajúca = [[Súbor:Aurora 7 insignia.jpg|30px|link=Mercury-Atlas 7]] [[Mercury-Atlas 7]] | nasledujúca = [[Súbor:Faith 7 insignia.jpg|30px|link=Mercury-Atlas 9]] [[Mercury-Atlas 9]] }} '''Mercury-Atlas 8''' (alebo podľa lode '''''Sigma 7''''') bol [[Spojené štáty|americký]] [[kozmický let s ľudskou posádkou|pilotovaný kozmický let]] v rámci [[program Mercury|programu Mercury]]. Štart letu sa uskutočnil [[3. október|3. októbra]] [[1962]] a vyniesol do vesmíru piateho [[Američania (USA)|Američana]], ktorým sa stal [[Wally Schirra]]. Hlavnou úlohou [[kozmonaut|astronauta]] bolo zistiť, aké úpravy potrebuje [[kozmická loď]] [[Mercury (kozmická loď)|Mercury]] k uskutočneniu 24-hodinového letu. Schirra ďalej fotografoval [[Zem]] a [[hviezda|hviezdy]] na farebný film. Ďalej pri prelete nad [[Austrália (štát)|Austráliou]] zisťoval, ako [[atmosféra Zeme|atmosférou]] preniká žiara svetelného zdroja, umiestneného na raketovej základni [[RAAF Woomera Range Complex|Woomera]]. Kamerou získal pätnásť snímok Zeme, pričom použil rôzne filtre. Cieľom bolo zistiť, aké filtre sú najvhodnejšie pre [[meteorologická družica|meteorologické družice]], aby sa získali čo najkontrastnejšie fotografie. Na prednej časti kabíny boli umiestnené vzorky rôznych materiálov. Experiment overoval tepelnú odolnosť nových [[zliatina|zliatín]] s ohľadom na ich možné použitie na kozmických telesách. == Posádka == * {{minivlajka|USA}} [[Wally Schirra]] (1), [[Funkcia kozmonautov v posádkach#Pilot|pilot]] {{Malé|(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)}} === Záložná posádka === * {{minivlajka|USA}} [[Gordon Cooper]], pilot == Priebeh letu == [[Kozmická loď]] [[Mercury (kozmická loď)|Mercury]] (výr. č. 16) prišla na [[Cape Canaveral Air Force Station|Cape Canaveral]] [[16. január]]a [[1962]]. S plánovaním misie Mercury-Atlas 8 sa začalo vo [[február]]i. Cieľom letu bolo uskutočniť šesť alebo sedem obletov [[Zem]]e, čo mal byť medzistupeň k jednodňovému letu, počas ktorého mala kozmická loď Mercury vykonať 18 obletov Zeme. Rozhodnutie vykonať šesť obletov namiesto siedmich bolo podmienené pravidlami misie o núdzových záchranných operáciách. Pri siedmich obletoch by boli potrebné dodatočné záchranné jednotky, aby bolo možné sa dostať ku kabíne kdekoľvek na jej trajektórii do 18 hodín. Profil šiestich obletov mal aj ďalšie dôsledky na záchranné operácie. Miesto pristátia kozmickej lode sa presunulo z [[Atlantický oceán|Atlantiku]] do [[Tichý oceán|Tichého oceánu]]. Dňa [[27. jún]]a 1962 [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] informovala verejnosť, že na misiu Mercury-Atlas 8 poletí [[kozmonaut|astronaut]] [[Wally Schirra]] a jeho náhradníkom bude [[Gordon Cooper]]. [[Nosná raketa]] [[Atlas LV-3B]] bola dodaná na [[kozmodróm]] [[8. august]]a. Astronaut Wally Schirra začal trénovať na misiu ešte začiatkom [[júl]]a. Zahŕňalo to okrem iného aj niekoľko testov rôznych systémov a tri simulované lety, ktoré vyvrcholili [[29. septembra|29. septembra]] simulovaným 6,5-hodinovým letom, pričom kozmická loď bola pripojená k nosnej rakete na štartovacej rampe. Zaujímavou udalosťou z obdobia príprav na misiu bola návšteva [[prezident Spojených štátov|prezidenta USA]] [[John Fitzgerald Kennedy|Johna F. Kennedyho]] na Cape Canaveral, ktorá sa uskutočnila [[11. september|11. septembra]]. Dňa [[1. október|1. októbra]] bola misia pripravená na štart, ale veľká [[tropická cyklóna|tropická búrka]] v Atlantiku a séria [[tajfún]]ov v Tichom oceáne však mohli spôsobiť problémy pri záchranných operáciách po pristátí. Večer [[2. október|2. októbra]] sa rozhodlo, že štart sa uskutoční na druhý deň ráno. Schirra sa pokojne navečeral a krátko po 20:00 zaspal bez akýchkoľvek liekov na spanie.<ref name="archive-this-new-ocean-a-history-of-project">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = This new ocean; a history of Project Mercury | url = https://archive.org/details/thisnewoceanhist0000swen | vydavateľ = archive.org | dátum vydania = 1966 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Súbor:KSC-62PC-0078.jpg|thumb|left|Štart Mercury-Atlas 8 s Wallym Schirrom na palube, 3. október 1962]] V stredu [[3. október|3. októbra]] 1962 o 01:40 miestneho času Schirru prebudil lekár Howard A. Minners. Po sprche a rannej hygiene si spolu s Dr. Minnersom, koordinátorom aktivít astronautov [[Deke Slayton|Dekom Slaytonom]], riaditeľom letových operácií [[Walter Charles Williams|Waltom Williamsom]] a riaditeľom [[Johnsonovo vesmírne stredisko|Strediska pilotovaných letov]] [[Robert Rowe Gilruth|Robertom Gilruthom]] sadol k raňajkám, ku ktorým si dal [[vajce (potravina)|vajíčka]], [[filet mignon]], [[toast]], [[pomarančový džús]], [[káva|kávu]] a tiež porciu čerstvo uvarenej dravej [[ryby (v najširšom zmysle)|ryby]] druhu [[krájač skákavý]] (''Pomatomus saltatrix''), ktorú ulovil harpúnou deň predtým. Potom podstúpil poslednú lekársku prehliadku pred štartom. Nasledovalo obliekanie [[skafander|skafandra]], odchod z hangára S a jazda v špeciálne upravenom prívese na štartovací komplex 14. O 04:41 Schirra nastúpil do kabíny kozmickej lode Mercury (výr. č. 16), ktorú pomenoval ''Sigma 7''. V priehradke na rukavice našiel steakový [[sendvič]], ktorý tam bol odložený pre neho. Záverečné prípravy na štart misie prebiehali vcelku hladko až na štvrťhodinové prerušenie odpočítavania v čase 45 minút pred štartom, ku ktorému došlo kvôli poruche [[radar]]u na [[Kanárske ostrovy|Kanárskych ostrovoch]]. Misia Mercury-Atlas 8 nakoniec úspešne odštartovala 3. októbra 1962 o 07:15:11,84 miestneho času (12:15:11,84 [[koordinovaný svetový čas|svetového času]]) pomocou nosnej rakety Atlas LV-3B zo [[štartovací komplex 14 na Cape Canaveral Space Force Station|štartovacieho komplexu 14]] na Cape Canaveral. V čase 5 minút a 44 sekúnd po štarte astronautovi zo Zeme oznámili, že sa nachádza na stabilnej [[obežná dráha|obežnej dráhe]], ktorá mu zaručuje najmenej sedem obletov. Po oddelení od nosnej rakety Schirra stabilizoval kozmickú loď a pomaly ju naviedol do správnej polohy. Zámerne udržiaval pomalý pohyb, aby šetril palivo, a dokázal manévrovať s kabínou s použitím pol percenta palivových zásob. Chvíľu sledoval odhodený nosič, ktorý sa pomaly otáčal okolo. Keď kozmická loď preletela cez Atlantik, zameral sa na testovanie manuálneho ovládania, ktoré sa mu zdalo nedbalé v porovnaní so systémom [[fly-by-wire]].<ref name="archive-this-new-ocean-a-history-of-project"/><ref name="kosmo-mek-ma-8">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = MEK - MA 8 | url = https://mek.kosmo.cz/pil_lety/usa/mercury/ma-8/index.htm | vydavateľ = mek.kosmo.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-07-29 | miesto = | jazyk = }}</ref> Pri prelete nad východným pobrežím [[Afrika|Afriky]] začal Schirra pociťovať prehrievanie skafandra. [[Teplota]] v ňom stúpla z 23 [[stupeň Celzia|°C]] pri štarte na 32 °C. Neskôr Schirra povedal, že v skafandri bolo teplo ako pri „kosení trávnika v Texase“. Tento problém bol zrejmý aj pozemným kontrolórom, ktorí sa dohadovali s lekárom o tom, či je bezpečné pokračovať v lete, alebo či treba misiu ukončiť už po prvom oblete. Letový riaditeľ [[Christopher C. Kraft Jr.|Chris Kraft]] sa riadil odporúčaním lekára, aby zistil, či sa problém ustáli, a nakoniec dal súhlas na druhý oblet. Keď sa Schirrovi podarilo skafander vyregulovať, bolo mu zase príliš chladno: ''„Na konci letu som sa doslova triasol,“'' povedal neskôr. ''„Som zrejme prvým človekom, ktorý vo vesmíre nachladol.“'' Nad [[Austrália (štát)|Austráliou]] Schirra sledoval, ako [[atmosféra Zeme|atmosférou]] preniká žiara svetelného zdroja, umiestneného na raketovej základni [[RAAF Woomera Range Complex|Woomera]], ale pozorovanie mu skomplikovali [[oblak|mraky]]. Napriek tomu však neďaleko Woomery uvidel záblesk a potom aj osvetlený obrys mesta [[Brisbane]]. Počas nočného preletu nad Tichým oceánom vyskúšal palubný [[periskop]], ktorý sa mu zdal ťažko použiteľný a rýchlo ho zakryl, len čo vyšlo [[slnko]]. Pri prelete nad [[Mexiko]]m hlásil, že je v „šimpanzej konfigurácii“, pričom kozmická loď pracuje úplne automaticky bez akéhokoľvek zásahu pilota.<ref name="archive-this-new-ocean-a-history-of-project"/><ref name="kosmo-mek-ma-8"/> Na začiatku druhého obletu, začal testovať manévrovanie s kabínou, pričom ako referenčný bod použil pohľad na Zem cez hlavné okno, a nie cez periskop. Počas druhého obletu pozoroval aj svetelné častice, o ktorých sa zmieňoval už [[John Glenn]] pri svojom lete. Nad neosvetlenou časťou Zeme si opäť precvičoval manévrovanie s kozmickou loďou a ako referenčné body používal najprv [[Mesiac]] a potom známe [[hviezda|hviezdy]]. Orientácia podľa hviezd sa ukázala ako ťažko použiteľná, keďže malé okienka kabíny Mercury poskytovali veľmi obmedzené zorné pole, čo sťažovalo identifikáciu [[súhvezdie|súhvezdí]]. Počas letu nad Tichým oceánom sa opäť vrátil k automatickému riadeniu polohy a s kolegom [[Virgil Ivan Grissom|Gusom Grissomom]], ktorý vtedy slúžil na [[Havaj (štát USA)|havajskej]] sledovacej stanici, sa rozprával o kvalitách manuálneho riadiaceho systému. Na začiatku tretieho obletu Schirra odpojil [[gyroskop]]y kozmickej lode, vypol časť elektrického systému a nechal kabínu voľne lietať. Túto pokojnú časť letu využil na otestovanie svojho priestorového povedomia a motoriky, ktoré podľa jeho zistení v podstate neboli ovplyvnené [[beztiažový stav|beztiažovým stavom]], a na zjedenie ľahkého jedla. Nad [[Indický oceán|Indickým oceánom]] opäť aktivoval vypnuté systémy kabíny a pokračoval v lete nad Tichým oceánom. Z Havaja dostal povolenie na šesť obletov, a keď preletel smerom ku [[Kalifornia|Kalifornii]], vypol elektrický systém kabíny, aby ju opäť nechal voľne letieť. Tentokrát sa venoval fotografovaniu palubnou kamerou. Pri štvrtom oblete, unášaný v obrátenej kozmickej lodi ''Sigma 7'' so Zemou „nad sebou“, Schirra pokračoval vo fotografovaní a počas preletu nad východnou Afrikou sa pokúsil spozorovať [[balónová družica|balónovú družicu]] [[Echo (družica)|Echo 1]], čo sa mu však nepodarilo. Keď kozmická loď priletela nad Kaliforniu, rozprával sa asi dve minúty s Johnom Glennom. Ich rozhovor sa naživo vysielal v [[rozhlas (zvuk)|rozhlase]] a [[televízia (prenos)|televízii]] po celých [[Spojené štáty|USA]]. Začali sa tiež opakovať problémy so skafandrom. Na priezore prilby sa kondenzovala [[voda]]. Schirra, znepokojený teplotou v kabíne, sa vyhýbal otváraniu priezoru, aby ho vyčistil, pretože sa obával, že teplota v skafandri sa opäť zhorší.<ref name="archive-this-new-ocean-a-history-of-project"/><ref name="kosmo-mek-ma-8"/> [[Súbor:MA-8 view over South America.jpg|thumb|Západný horizont nad [[Južná Amerika|Južnou Amerikou]] fotografovaný Schirrom z kozmickej lode ''Sigma 7'']] Na piatom oblete začal Schirra oddychovať a poznamenal, že to bol jeho prvý odpočinok od [[december|decembra]] [[1961]]. Použil malé cvičebné zariadenie s bungee šnúrou na „malý strečing“. Potom prešiel na manuálne riadenie polohy, pričom hlásil náhly impulz otáčania kabíny a vysokú spotrebu paliva. Nad Atlantikom sa vrátil k pozorovaniu a fotografovaniu. Plánované vysokovýkonné svetlo pri [[Durban]]e v [[Južná Afrika (štát)|Južnej Afrike]] sa mu nepodarilo spozorovať kvôli oblačnosti, ale uvidel jasne osvetlené mesto [[Port Elizabeth]]. Nad [[Filipíny|Filipínami]] podal správu o stave paliva. Po štyroch a pol z plánovaných šiestich obletov mu v nádržiach manuálneho aj automatického systému riadenia zostávalo ešte 80% paliva. Pri prelete nad [[ekvádor]]ským mestom [[Quito]] ku koncu piateho obletu sa Schirru sledovacia stanica spýtala, či má nejaký odkaz, ktorý by mohol odovzdať „v španielčine kolegom tu dole“, a on sa vyjadril, že táto krajina vyzerá z obežnej dráhy nádherne, a zakončil to veselým: ''„Buenos Dias, y’all!“'' Neskôr Schirra poznamenal, že v tomto momente bol „rozzúrený“ – pripravoval sa na návrat do atmosféry a nechcel sa rozptyľovať verejnými vyhláseniami. Počas šiesteho obletu sa Schirra pripravoval na návrat. Stihol ešte urobiť poslednú sériu fotografií [[Južná Amerika|Južnej Ameriky]] a vyskúšať ďalšiu sadu testov priestorovej orientácie. Stabilizácia kabíny na konci letu a aktivácia brzdiacich rakiet prebehli v poriadku. Brzdiace rakety sa zapálili nad západným Tichým oceánom v čase 8 hodín, 51 minút a 28 sekúnd po štarte. Automatický riadiaci systém udržiaval kabínu v tejto fáze letu „stabilnú ako skala“, hoci potom, čo sa rakety vypli, Schirra poznamenal, že systém spálil takmer štvrtinu paliva. Následne Schirra nastavil kabínu do správnej polohy, pričom poznamenal, že riadenie polohy bolo „nedbalé“. Potom zapol automatický systém stabilizácie kurzu, ktorý spotrebúval palivo veľmi vysokou rýchlosťou, aby udržal kontrolu nad kabínou počas návratu do atmosféry. Bola to špecifická požiadavka inžinierov a Schirra bol zdesený, keď videl, že palivo, ktoré šetril na šesť obletov, sa spotrebúva tak rýchlo. Návrat kabíny do atmosféry nakoniec prebehol bez problémov. Vo výške 12 192 [[meter|m]] Schirra roztvoril stabilizačný [[padák]] a vo výške 4 572 m napokon hlavný padák. Kozmická loď ''Sigma 7'' pristála ešte v ten istý deň o 21:28:22 UTC na hladine Tichého oceánu. Miesto pristátia sa nachádzalo 500 [[kilometer|km]] severovýchodne od [[Midwayské ostrovy|Midwayských ostrovov]], 7,2 km od plánovaného bodu a len 0,8 km od hliadkujúcej [[lietadlová loď|lietadlovej lode]] [[USS Kearsarge (CV-33)|USS ''Kearsarge'']]. Po pristátí Schirra strávil ešte 40 minút v kabíne plávajúcej na hladine oceánu. Potom ju dotiahli k lietadlovej lodi ''Kearsarge'' a žeriavom vyzdvihli na palubu.<ref name="archive-this-new-ocean-a-history-of-project"/><ref name="kosmo-mek-ma-8"/> Pohľad na Zem z vesmíru neurobil na Schirru zvláštny dojem. Množstvo detailov, ktoré dokázal rozoznať, sa dalo porovnať s pohľadom z vysoko letiaceho lietadla a po lete sa vyjadril, že v porovnaní s letom vo výške 15 000 m to nebolo „nič nové“. Celkovo dospel k záveru, že ''Sigma 7'' bola na „vrchole zoznamu“ lietadiel, ktoré pilotoval, a vytlačila [[Grumman F8F Bearcat|F8F Bearcat]], námornú [[stíhacie lietadlo|stíhačku]] s [[piestový spaľovací motor|piestovým motorom]], pričom samotná misia bola „ako z učebnice“. Viacerí novinári potom kládli Schirrovi otázku, či je možné na základe veľmi úspešného letu súdiť, že je lepším astronautom než John Glenn a [[Malcolm Scott Carpenter|Scott Carpenter]]. Schirra odpovedal vždy rovnakom v zmysle: ''„Poučil som sa z predchádzajúcich letov svojich kamarátov, ale predovšetkým sa myslím, že poučili konštruktéri a tiež tí, ktorí riadia let. Dúfam, že moje skúsenosti využije Cooper, ktorý je teraz na rade.“''<ref name="archive-this-new-ocean-a-history-of-project"/><ref name="kosmo-mek-ma-8"/> == Galéria == <center> <gallery> Súbor:Mercury Control.jpg|Riadiace stredisko Mercury (''Mercury Control Center'') na Cape Canaveral počas predletovej simulácie misie Mercury-Atlas 8 Súbor:Cece Bibby with Wally Schirra -Sigma 7 logo on Mercury spacecraft.jpg|Wally Schirra s výtvarníčkou Cece Bibby, ktorá namaľovala nápis „Sigma 7“ na kabínu kozmickej lode Súbor:Schirra and Slayton before MA-8.jpg|Schirra pri rozhovore so šéfastronautom Dekom Slaytonom počas obliekania skafandra v deň štartu Súbor:Schirra Leaves Hangar S for the Pad.jpg|Schirra začína svoju cestu k štartovacej rampe Súbor:Schirra leaving van for MA-8 mission.jpg|Schirra prichádza na štartovaciu rampu Súbor:Mercury-8 schirra boarding.jpg|Schirra nastupuje do kabíny kozmickej lode ''Sigma 7'' Súbor:The Mercury-Atlas 8 rocket on the launch pad at Cape Canaveral, October 3, 1962.jpg|Nosná raketa Atlas pripravená na štart Súbor:Mercury-Atlas 8 mission launch.jpg|Štart misie Mercury-Atlas 8, 3. október 1962 Súbor:Wally Schirra during Sigma 7 flight.jpg|Schirra v lodi ''Sigma 7'' na obežnej dráhe Súbor:MA-8 view over clouds in Western Atlantic.jpg|Oblaky fotografované Schirrom v priebehu štvrtého obletu Zeme nad západným Atlantikom Súbor:MA-8 view over South America (2).jpg|Západný horizont nad Južnou Amerikou počas šiesteho obletu Súbor:Sigma 7 descending on main chute.jpg|''Sigma 7'' klesá na padáku do vĺn Tichého oceánu Súbor:Sigma 7 capsule recovery.jpg|Vylovenie kozmickej lode ''Sigma 7'' po pristátí v Tichom oceáne Súbor:Wally Schirra talking on the phone after Mercury-Alas 8 mission.jpg|Schirra telefonuje s prezidentom Johnom F. Kennedym po úspešnom lete Mercury-Atlas 8 Súbor:ASTRONAUT WALTER M SCHIRRA, JR - PRESS CONFERENCE (s62-06358).jpg|Schirra (v strede) na poletovej tlačovej konferencii v aule Rice University v Houstone Súbor:JFK meeting with astronaut Schirra and his family.jpg|Schirra so svojou rodinou počas návštevy prezidenta Kennedyho v Bielom dome, 16. október 1962 </gallery> </center> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Mercury-Atlas 8}} == Externé odkazy == * [https://www.nasa.gov/mission_pages/mercury/missions/sigma7.html Oficiálna stránka] {{eng icon}} * [http://spacefacts.de/mission/english/mercury-8.htm Mercury-Atlas 8 na stránkach spacefacts.de] {{eng icon}} * [https://mek.kosmo.cz/pil_lety/usa/mercury/ma-8/index.htm Mercury-Atlas 8 v Malej encyklopédii kozmonautiky] {{ces icon}} {{Program Mercury}} [[Kategória:Program Mercury]] [[Kategória:Kozmické lety s ľudskou posádkou]] [[Kategória:Kozmonautika v 1962]] nd1xq8ue4v5ugdgwgd7eshmh7ggffjt 0 35011 8198398 8195406 2026-04-14T17:11:46Z Andrej-airliner 43530 wl. 8198398 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kozmonaut |Meno = Gus Grissom |Portrét = Virgil I. (Gus) Grissom portrait.jpg |Popis = Grissom v roku 1964 |Typ = astronaut [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] |Dátum narodenia = [[3. apríl]] [[1926]] |Miesto narodenia = [[Mitchell (Indiana)|Mitchell]], [[Indiana]], [[Spojené štáty|USA]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1967|1|27|1926|4|3}} |Miesto úmrtia = [[Cape Canaveral Air Force Station|Cape Kennedy]], [[Florida]], USA |Zamestnanie = [[stíhacie lietadlo|stíhací]] [[pilot]], [[skúšobný pilot]], [[strojárstvo|strojný]] [[Inžinierstvo|inžinier]] |Hodnosť = [[podplukovník (Spojené štáty)|podplukovník]], [[United States Air Force|USAF]] |Kozmonaut od = 9. apríla 1959 |Kozmonaut do = 27. januára 1967 |Čas vo vesmíre = 5 hodín, 7 minút |Misie = [[Mercury-Redstone 4]], [[Gemini 3]], [[Apollo 1]] † |znaky = [[Súbor:Liberty bell insignia.jpg|40px]] [[Súbor:Gemini III patch.png|40px]] [[Súbor:Apollo 1 (15011919460).jpg|40px]] |}} '''Virgil Ivan „Gus“ Grissom''' (* [[3. apríl]] [[1926]], [[Mitchell (Indiana)|Mitchell]], [[Indiana]], [[Spojené štáty|USA]] – † [[27. január]] [[1967]], [[Cape Canaveral Air Force Station|Cape Kennedy]], [[Florida]]) bol [[Spojené štáty|americký]] [[kozmonaut|astronaut]], [[pilot]] [[United States Air Force|Vojenského letectva USA]] a [[Inžinierstvo|inžinier]]. Patril k [[Mercury Seven|pôvodnej sedmičke astronautov]] [[program Mercury|programu Mercury]], ktorých [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] vybrala v [[apríl]]i [[1959]]. V roku [[1961]] sa stal druhým [[Američania (USA)|Američanom]] a tretím človekom, ktorý vyletel do [[kozmický priestor (astronómia)|kozmického priestoru]]. Bol tiež astronautom [[program Gemini|programu Gemini]] a [[program Apollo|Apollo]] a druhým človekom, ktorý dvakrát letel do vesmíru. == Životopis == Narodil sa [[3. apríl]]a [[1926]] v mestečku [[Mitchell (Indiana)|Mitchell]] v [[Spojené štáty|americkom]] štáte [[Indiana]]. Bol druhým dieťaťom Dennisa Davida a Cecile King Grissomovcov. Jeho otec bol signalista na železnici, matka bola ženou v domácnosti. Jeho staršia sestra zomrela krátko pred jeho narodením, neskôr mal ďalších troch súrodencov Wilmu, Normana a Lowella. K lietadlám sa prvýkrát dostal na letisku v neďalekom [[Bedford (Indiana)|Bedforde]], kde ho miestny nadšenec brával za jeden dolár na vyhliadkové lety a učil ho základy pilotáže. [[Súbor:NASA astronaut Gus Grissom in 1961.jpg|thumb|upright|left|Gus Grissom v skafandri [[Mercury (skafander)|Mercury]], 1961]] Po skončení strednej školy vstúpil počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] do [[United States Army Air Forces|Armádnych vzdušných síl USA]]. Jeho výcvik však skončil len krátko pred koncom vojny a bojov sa nezúčastnil. Napriek tomu, že mal záujem stať sa pilotom, strávil značnú časť služby ako úradník. Po vojne ho v [[november|novembri]] [[1945]] armádne vzdušné sily prepustili zo služby a vrátil sa do rodného Mitchellu, kde pracoval okrem iného aj ako tesár či kuchár. Grissom bol však odhodlaný stať sa letcom a študovať na vysokej škole. Prihlásil sa na [[Purdue University]], kde vo [[február]]i [[1950]] získal titul [[Bachelor of Science|bakalár vied]] (''Bachelor of Science'') v [[strojárstvo|strojárstve]] a vrátil sa k vojenskému letectvu. Dokončil svoj letecký výcvik a od [[december|decembra]] [[1951]] slúžil u [[75th Fighter Squadron|75. stíhacej-prepadovej letky]] [[United States Air Force|Vojenského letectva USA]]. Neskôr vo [[február]]i [[1952]] sa jeho jednotka presunula do [[Kórea|Kórey]], kde ho potom prevelili k [[334th Fighter Squadron|334. stíhacej letke]]. Počas [[kórejská vojna|kórejskej vojny]] uskutočnil 100 bojových letov na strojoch [[North American F-86 Sabre|F-86 Sabre]]. Po skončení svojho turnusu sa vrátil do USA. Slúžil ako letecký inštruktor na základni [[Bryan (Texas)|Bryan]] v [[Texas]]e. V [[august]]e [[1955]] nastúpil na [[Air Force Institute of Technology|Technickú univerzitu Vojenského letectva USA]] (''Air Force Institute of Technology'') na [[Wright-Patterson Air Force Base|Wrightových-Pattersonovej základni]] neďaleko mesta [[Dayton]] v štáte [[Ohio]], kde v nasledujúci rok získal titul bakalár vied v [[aeromechanika|aeromechanike]]. V [[október|októbri]] [[1956]] vstúpil do školy skúšobných pilotov na [[Edwards Air Force Base|Edwardsovej základni]] v [[Kalifornia|Kalifornii]]. V roku [[1959]] sa dostal medzi letcov vybraných pre vesmírny program ako budúci [[kozmonaut|astronauti]]. Stal sa jedným zo [[Mercury Seven|sedmičky astronautov]] [[program Mercury|programu Mercury]]. Do vesmíru prvýkrát letel [[21. júl]]a [[1961]] v [[kozmická loď|kozmickej lodi]] ''Liberty Bell 7'' pri misii [[Mercury-Redstone 4]]. Išlo o druhý americký [[kozmický let s ľudskou posádkou|pilotovaný kozmický let]], pri ktorom sa Grissom stal druhým [[Američania (USA)|Američanom]] vo vesmíre. Grissomova misia bola 15-minútový [[suborbitálny kozmický let|suborbitálny let]] a v podstate išlo o opakovanie letu [[Alan Shepard|Alana Sheparda]], prvého Američana vo vesmíre, z [[5. máj]]a 1961. Let prebiehal bez problémov a kozmická loď úspešne pristála na [[padák]]u do vĺn [[Atlantický oceán|Atlantického oceánu]]. Potom sa však pravdepodobne kvôli technickej poruche odstrelil vstupný prielez kabíny lode a došlo k jej zatopeniu a Grissom musel plávať doslova o život, kým ho [[helikoptéra|vrtuľník]] nevyzdvihol na lietadlovú loď. Druhý kozmický let absolvoval na jar [[1965]]. Stal sa veliteľom misie [[Gemini 3]], prvého pilotovaného letu [[program Gemini|programu Gemini]]. Dňa [[23. marec|23. marca]] 1965 vyštartoval spolu s pilotom [[John Watts Young|Johnom Youngom]] k takmer päťhodinovému letu, ktorého cieľom bolo preveriť manévrovacie schopnosti novej kozmickej lode. Pri tomto lete kozmická loď s ľudskou posádkou po prvýkrát v histórii aktívne menila parametre svojej [[obežná dráha|obežnej dráhy]]. Grissom sa vtedy stal druhým človekom, ktorý dvakrát letel do vesmíru. Kozmická loď v poriadku pristála pomocou padáku na hladine Atlantiku. Misia bola hodnotená veľmi úspešne. Jeho tretím letom do vesmíru mal byť let AS-204, dnes známy pod označením [[Apollo 1]]. Mal v ňom zastávať funkciu veliaceho pilota. Posádku okrem neho tvorili [[Edward Higgins White|Edward White]] ako senior pilot a [[Roger Bruce Chaffee|Roger Chaffee]] vo funkcii pilota. Počas simulovaného odpočítavania v rámci príprav na let vypukol [[27. január]]a [[1967]] v lodi Apollo 1 požiar, pri ktorom všetci traja zahynuli. {{citát|Ak zomrieme, chceme, aby to ľudia akceptovali. Robíme veľmi riskantnú prácu a dúfame, že ak sa nám stane čokoľvek, program to nezdrží. Dobývanie vesmíru stojí za riskovanie života.|Gus Grissom}} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Gus Grissom}} == Externé odkazy == * [https://www.nasa.gov/former-astronaut-virgil-i-grissom/ Gus Grissom na stránkach NASA] {{eng icon}} * [https://www.nasa.gov/sites/default/files/atoms/files/grissom_virgil.pdf Oficiálny životopis na stránkach NASA] {{eng icon}} * [http://spacefacts.de/bios/astronauts/english/grissom_virgil.htm Gus Grissom na stránkach spacefacts.de] {{eng icon}} * [http://www.arlingtoncemetery.net/grissom.htm Gus Grissom na stránkach arlingtoncemetery.net] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20121002123235/http://www.arlingtoncemetery.net/grissom.htm |date=2012-10-02 }} {{eng icon}} * [https://mek.kosmo.cz/bio/usa/00016.htm Gus Grissom v Malej encyklopédii kozmonautiky] {{ces icon}} * [https://www.kozmo-data.sk/kozmonauti/grissom-ivan-virgil.html Gus Grissom na stránkach kozmo-data.sk] {{slk icon}} == Zdroj == {{preklad|en|Gus Grissom|961851603}} {{Program Mercury}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Grissom, Virgil Ivan}} [[Kategória:Kozmonauti USA]] [[Kategória:Letci USA]] [[Kategória:Testovací piloti USA]] [[Kategória:Absolventi Purdue University]] [[Kategória:Program Mercury]] [[Kategória:Program Gemini]] [[Kategória:Program Apollo]] [[Kategória:Obete kozmických katastrof]] [[Kategória:Osobnosti z Indiany]] [[Kategória:Osobnosti NASA]] [[Kategória:Príslušníci United States Air Force]] [[Kategória:Slobodomurári USA]] 8xs3fwqy87alyy48z4xt816yjtpmvku 10 37842 8198359 8130876 2026-04-14T16:58:47Z Andrej-airliner 43530 wl. 8198359 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom |obrázok = Petersdom von Engelsburg gesehen.jpg |meno = [[Bazilika svätého Petra]] |rám = }} Meniny má [[Eugen]]. * [[1302]] – pápež [[Bonifác VIII.]] vyhlásil neobmedzenú zvrchovanosť pápeža [[pápežská bula|bulou]] ''Unam sanctam'' * [[1626]] – v [[Rím]]e bola vysvätená [[Bazilika svätého Petra]] * [[1923]] – narodil sa [[Alan Shepard]], americký astronaut, prvý [[Američania (USA)|Američan]], ktorý vyletel do [[kozmický priestor (astronómia)|kozmického priestoru]] († [[1998]]) * [[1928]] – vyšiel animovaný film ''Steamboat Willie'', prvá plne synchronizovaná zvuková [[Animácia (film)|animácia]], ktorá sa považuje za zrodenie [[Mickey Mouse|Mickeyho Mousa]] * [[1939]] – narodila sa [[Margaret Atwoodová]], kanadská spisovateľka, autorka [[Antiutópia|antiutopického]] románu ''[[Príbeh služobníčky (román)|Príbeh služobníčky]]'' * [[1962]] – zomrel [[Niels Bohr]], dánsky fyzik, priekopník výskumu štruktúry [[Atóm|atómu]], laureát [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku|Nobelovej ceny]] (* [[1885]]) * [[1991]] – zomrel [[Gustáv Husák]], česko-slovenský komunistický politik, spoluorganizátor [[Slovenské národné povstanie|SNP]], dlhoročný [[Generálny tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Československa|generálny tajomník]] [[Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska|ÚV KSČ]] a [[Zoznam prezidentov Česko-Slovenska|prezident ČSSR]] (* [[1913]]) * [[1992]] – [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|Slovenská národná rada]] prijala zákon o zriadení [[Národná banka Slovenska|Národnej banky Slovenska]], ktorá vznikla zároveň v deň vzniku samostatnej [[Slovensko|SR]] [[1. január]]a [[1993]] <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Hlavná stránka]]</noinclude> orsbuwfj9fxhm2sk2mrryy68ad1ymsq 0 38003 8198406 8195427 2026-04-14T17:14:54Z Andrej-airliner 43530 wl. 8198406 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Project Mercury logo.svg|thumb|155px|Logo programu Mercury]] '''Program Mercury''' bol prvý [[Spojené štáty|americký]] pilotovaný vesmírny program, ktorého cieľom bolo vyslať človeka na [[nízka obežná dráha Zeme|nízku obežnú dráhu Zeme]] a bezpečne ho vrátiť späť. Prvotné plánovanie a vývoj [[kozmická loď|vesmírnej lode]] prebiehalo pod vedením organizácie [[NACA]], neskôr pod vedením novozaloženej agentúry [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]]. Pri prvých dvoch letoch bola použitá raketa [[Mercury-Redstone Launch Vehicle|Mercury-Redstone]], pri ostatných raketa [[Atlas LV-3B|Atlas]]. Program bol pomenovaný podľa planéty [[Merkúr]], ktorej astronomický symbol je súčasťou loga celého programu. Merkúr je zároveň rímsky boh, ktorý často predstavoval symbol rýchlosti. Program prebiehal v rokoch [[1958]] až [[1963]] a celkové náklady projektu dosiahli sumu 1,5 miliardy USD. Projektovaním lode sa od roku 1958 zaoberal konštrukčný tím pod vedením [[Max Faget|Maxa Fageta]]. Vlastná výroba potom prebiehala v [[McDonnell Aircraft Company]] v [[St. Louis]] v štáte [[Missouri (štát)|Missouri]]. NASA zadala objednávku na výrobu 20 letových exemplárov lode. Päť z nich nebolo použitých pri žiadnom z letov. Dve bezpilotné lode boli zničené v priebehu letu. Jedna z lodí ([[Liberty Bell 7]]) na konci pilotovaného letu skončila na dne [[oceán (časť svetového oceánu)|oceán]] (aby bola po 38 rokoch s veľkou slávou nájdená a vytiahnutá). Časť z vyrobených lodí bola podrobená neskorším prestavbám a modifikáciám, ktoré predovšetkým odstraňovali technologické chyby a nedostatky a umožňovali dlhší pobyt lodí na obežnej dráhe. == Popis lode == {{Hlavný článok|Mercury (kozmická loď)}} [[Súbor:Mercury capsule HD.jpg|thumb|Kozmická loď [[Mercury (kozmická loď)|Mercury]]]] Kabína vesmírnej lode Mercury bola jednomiestna. Mala tvar kužeľa, ktorého širší koniec bol pokrytý berýliovým [[Tepelný štít|tepelným štítom]]. Kabína bola zhotovená z [[Titán (chemický prvok)|titán]]ových plechov hrúbky 0,25 mm. Medzi vonkajším a vnútorným plášťom bola tepelná a zvuková izolačná látka. Kabína obsahovala dva otvory a jedno okienko (priezor). Nachádzali sa tu jedna hlavná a dve bočné prístrojové dosky. Elektrickú energiu zabezpečovali celkove tri batérie: dve s výkonom 3 [[Watthodina|kWh]] a jedna s výkonom 1,5 kWh. Loď mala celkovo 18 trysiek, ktoré po oddelení nosnej rakety zabránili rotácii lode, stabilizovali kabínu a boli schopné natočiť ju tepelným štítom dopredu. <gallery mode="packed"> Mercury-spacecraft-color.png|1. Brzdiace rakety. 2. Tepelný štít. 3. Priestor pre posádku. 4. Sekcia s padákmi. 5. Sekcia s anténami. 6. Únikový systém McDonnellMercuryCapsule1.jpg|Sekcia s brzdiacimi raketami Landing-skirt.jpg|Schéma fungovania pristávacieho vaku: tepelný štít sa odpojil od dna kabíny a zostal visieť pripevnený k látke, aby tlmil náraz pri pristátí na morskú hladinu </gallery> == Nosná raketa == [[Súbor:Mercury-launch-vehicles.png|thumb|310px|Nosné rakety: 1. Mercury-Atlas (orbitálne lety). 2. Mercury-Redstone (suborbitálne lety). 3. Little Joe (skúšky bez posádky)]] Pri [[suborbitálny kozmický let|suborbitálnych letoch]] bola používaná raketa [[Mercury-Redstone Launch Vehicle|Mercury-Redstone]], pri orbitálnych raketa [[Atlas LV-3B|Atlas]], presnejšie jej modifikácia Atlas D (Atlas Mercury). Bola to dvojstupňová raketa, pričom jej prvý stupeň mal dva motory na kvapalné pohonné hmoty, ktoré vyvíjali ťah 68 000 kp. Motor druhého stupňa bol tiež na kvapalné pohonné hmoty a vyvíjal ťah 27 000 kp. Raketa vynášala vesmírnu loď na obežnú dráhu rýchlosťou okolo 28 000 km/h. Nad kabínou bolo tiež [[Únikový systém|záchranné zariadenie]]. V prípade nebezpečenstva po vyslaní elektrického signálu sa kabína oddelila od rakety a zapli sa malé záchranné trysky, ktoré premiestnili kabínu do bezpečnej vzdialenosti od rakety a umožnili jej bezpečné pristátie na hladine mora s pomocou padákového systému, podobne ako pri návrate z vesmíru. Trysky záchrannej rakety dosahovali ťah 231 kN za čas 1 sekundu. V prípade správnej činnosti nosnej rakety bol záchranný systém v pokročilej fáze letu odstrelený pomocou raketového motora s ťahom 3,6 kN. === Typický priebeh letu s raketou Atlas === [[Súbor:Vol-Atlas-Mercury.png|thumb|Schéma štartu a pristátia: A-C: štart; D: navedenie na obežnú dráhu; E-K: návrat do atmosféry a pristátie]] Nosná raketa Atlas odštartovala z [[Mys Canaveral|mysu Canaveral]]. Po cca 131 sekundách vo výške 62 km ukončili svoju funkciu štartovacie motory. O 3 sekundy neskôr boli motory odhodené a svoju činnosť začal letový motor 2. stupňa. Po 305 sekundách vo výške 161 kilometrov ukončil činnosť aj letový motor a o sekundu neskôr bola kabína oddelená od rakety. Oddelenie sa konalo pomocou troch malých oddeľovacích rakiet s ťahom 1,8 kN. Kabína zahájila orientáciu na obežnej dráhe. Na začiatku pristávacieho manévru sa kabína otočila berýliovým štítom, na ktorom boli brzdiace motory napred. Zážih brzdiacich motorov znížil rýchlosť kabíny. Vesmírna loď vstúpila do vrchných vrstiev [[zemská atmosféra|atmosféry]]. Nasledovalo vypustenie stabilizačného padáku a o niečo neskôr aj hlavného padáku. Kabína dosadla na hladinu [[more|mora]], kde bola vyzdvihnutá [[loď]]ou. === Galéria === <gallery mode="packed"> Little Joe 5B capsule mating.jpg|Inštalovanie kabíny Mercury na raketu Little Joe vo Wallops Island Mercury-Redstone 4 booster erectionWB.jpg|Vztyčovanie rakety Redstone na [[Štartovací komplex 5 na Cape Canaveral Space Force Station|štartovacom komplexe 5]] Unloading Atlas Launch Vehicle - GPN-2003-00041.jpg|Vykladanie rakety Atlas na Cape Canaveral Launch Complex 14-MA-9.jpg|Atlas – s namontovanou kozmickou loďou – na rampe štartovacieho komplexu 14 </gallery> == Nepilotované lety == {{Viaceré obrázky | zarovnanie = right | smer = horizontálny | hlavička = | hlavička_zarovnanie = | hlavička_pozadie = | podnadpis = Priekopníci [[Ham (šimpanz)|Ham]] (vľavo), ktorý sa počas [[Mercury-Redstone 2|misie 31. januára 1961]] stal prvým [[hominidi v širšom zmysle|hominidom]] vo vesmíre, a [[Enos (šimpanz)|Enos]], jediný [[šimpanz]] a tretí [[primáty|primát]], ktorý obletel [[Zem]] ([[Mercury-Atlas 5|29. novembra 1961]]), boli v rámci programu Mercury výskumnými objektmi | podnadpis_zarovnanie = | podnadpis_pozadie = | šírka = | obrázok1 = Chimpanzee Ham in Biopack Couch - cropped.jpg | šírka1 = 211 | popis1 = | obrázok2 = Mercury-Atlas 5 Enos with handler (cropped).jpg | šírka2 = 139 | popis2 = }} {{Viaceré obrázky | zarovnanie = right | smer = horizontálny | hlavička = | hlavička_zarovnanie = | hlavička_pozadie = | podnadpis = | podnadpis_zarovnanie = | podnadpis_pozadie = | šírka = | obrázok1 = Ham Launch - GPN-2000-001007.jpg | šírka1 = 200 | popis1 = Štart [[Mercury-Redstone 2]] so šimpanzom Hamom na palube, 31. január 1961 | obrázok2 = Atlas D with Mercury-Atlas 5 (Nov. 29 1961).jpg | šírka2 = 204 | popis2 = Štart [[Mercury-Atlas 5]] so šimpanzom Enosom na palube, 29. november 1961 }} Vlastným pilotovaným letom predchádzalo takmer 20 bezpilotných skúšobných letov, ktorých úlohou bolo preveriť novo vyvinuté technológie prvej Americkej vesmírnej lode. Väčšina z nich bola prevedená len na suborbitálnej dráhe, ostatné boli orbitálne. Zďaleka nie všetky z týchto letov boli úspešné. Štyroch skúšobných letov sa zúčastnili aj šimpanzí astronauti. * [[9. september]] [[1959]] – Atlas (Big Joe 1) úspešný; skúmanie leteckého namáhania; * [[4. október]] [[1959]] – Little Joe 1 (6) úspešný; skúška rakety; * [[4. november]] [[1959]] – Little Joe 2 (1A) úspešný; skúška záchranného systému; * [[4. december]] [[1959]] – Little Joe 3 (2) úspešný; skúška záchranného systému, fyziologický výskum (opička Sam); * [[21. január]] [[1960]] – Little Joe 4 (1B) úspešný; skúška záchranného systému, fyziologický výskum; * [[29. júl]] [[1960]] – Atlas MA-1 explózia rakety po 65 sekundách; * [[8. november]] [[1960]] – Little Joe 5 neúspešný; kabína sa neoddelila; * [[21. november]] [[1960]] – Redstone MR-0 (1) neúspešný; kabína sa oddelila už pri štarte; * [[19. december]] [[1960]] – Redstone MR-1 (1A) úspešný; letová skúška kabíny; * [[31. január]] [[1961]] – Redstone MR-2 úspešný; fyziologický výskum (šimpanz Ham); * [[21. február]] [[1961]] – Atlas MA-2 úspešný; meranie tepelného namáhania kabíny; * [[18. marec]] [[1961]] – Little Joe 5A čiastočne úspešný; opakovanie pokusu z 8. 11. 1960 * [[25. apríl]] [[1961]] – Atlas MA-3 neúspešný; raketu bolo nutné zničiť 40 sekúnd po štarte pre odchýlku od kurzu, predtým sa však podarilo oddeliť a zachrániť kabínu; * [[28. apríl]] [[1961]] – Little Joe 5B úspešný; skúška oddelenia kabíny; * [[13. september]] [[1961]] – Atlas MA-4 úspešný; oblet Zeme s „umelým kozmonautom"; * [[29. november]] [[1961]] – Atlas MA-5 úspešný; oblet Zeme so šimpanzom Enos; <gallery mode="packed"> Launch of Little Joe 1B, January 21, 1960.jpg|Little Joe 1B pri štarte s opičkou Miss Sam, 1960 Escape rocket of Mercury-Redstone 1-crop.jpg|Mercury-Redstone 1: spustenie únikového systému, 1960 Chimpanzee Ham in Biopack Couch for MR-2 flight MSFC-6100114.jpg|Mercury-Redstone 2: [[Ham (šimpanz)|Ham]], 1961 Chimpanzee Enos before the flight of Mercury-Atlas 5 (cropped).jpg|Mercury-Atlas 5: [[Enos (šimpanz)|Enos]], 1961 </gallery> == Pilotované lety == <div style="float: right; position: relative;width:400px; margin: 0em 0em 0.5em 2em;"> [[File:Mercury-splash-down.png|thumb|400px|Miesta pristátia letov programu Mercury s ľudskou posádkou]] {{Image label|x=0.700 |y=0.180 |scale=400|text=<span style="color:gray;">/</span>}} {{Image label|x=0.690 |y=0.150 |scale=400|text=<span style="background:white; color:gray; font-size:11px; padding-left:2px;">Cape Canaveral</span>}} {{Image label|x=0.100 |y=0.275 |scale=400|text=<span style="color:gray;font-size:11px;">Hawaii</span>}} {{Image label|x=0.725 |y=0.190 |scale=400|text=[[File:City locator 23.svg|10px]]}} {{Image label|x=0.610 |y=0.210 |scale=400|text=<span style="font-size:11px;">''Freedom 7''</span>}} {{Image label|x=0.730 |y=0.185 |scale=400|text=[[File:City locator 23.svg|10px]]}} {{Image label|x=0.755 |y=0.185 |scale=400|text=<span style="font-size:11px;">''Liberty Bell 7''</span>}} {{Image label|x=0.790 |y=0.235 |scale=400|text=[[File:City locator 23.svg|10px]]}} {{Image label|x=0.815 |y=0.225 |scale=400|text=<span style="font-size:11px;">''Friendship 7''</span>}} {{Image label|x=0.825 |y=0.250 |scale=400|text=[[File:City locator 23.svg|10px]]}} {{Image label|x=0.850 |y=0.255 |scale=400|text=<span style="font-size:11px;">''Aurora 7''</span>}} {{Image label|x=0.025 |y=0.195 |scale=400|text=[[File:City locator 23.svg|10px]]}} {{Image label|x=0.050 |y=0.195 |scale=400|text=<span style="font-size:11px;">''Sigma 7''</span>}} {{Image label|x=0.020 |y=0.225 |scale=400|text=[[File:City locator 23.svg|10px]]}} {{Image label|x=0.045 |y=0.230 |scale=400|text=<span style="font-size:11px;">''Faith 7''</span>}} </div> Výber astronautov pre Program Mercury prebiehal medzi vojenskými skúšobnými pilotmi, pretože sa predpokladalo, že kozmický let a riadenie budú najviac podobné ovládaniu bojového lietadla. Z prvotnej skupiny 509 pilotov bolo po hrubšom vytriedení vybraných 110 kandidátov budúcich letov. Po náročných testoch potom zostala skupina 7 pilotov, ktorá bola v apríli 1959 vyhlásená za prvú skupinu astronautov NASA, ktorí budú pilotovať vesmírnu loď Mercury. Šiestim z nim sa to nakoniec podarilo. Siedmy – [[Donald Kent Slayton]], bol pre zdravotnú nespôsobilosť vyradený (do vesmíru sa ale v 70. rokoch predsa len dostal). * [[5. máj]] [[1961]] – Redstone MR-3 [[Mercury-Redstone 3|''Freedom 7'']] úspešný; let [[Alan Shepard|Alana Sheparda]] po balistickej dráhe; * [[21. júl]] [[1961]] – Redstone MR-4 [[Mercury-Redstone 4|''Liberty Bell 7'']] úspešný; let [[Gus Grissom|Gusa Grissoma]] po balistickej dráhe; * [[20. február]] [[1962]] – Atlas MA-6 [[Mercury-Atlas 6|''Friendship 7'']] úspešný; let [[John Glenn|Johna Glenna]] (3 oblety Zeme); * [[24. máj]] [[1962]] – Atlas MA-7 [[Mercury-Atlas 7|''Aurora 7'']] úspešný; let [[Scott Carpenter|Scotta Carpentera]] (3 obletov Zeme); * [[3. október]] [[1962]] – Atlas MA-8 [[Mercury-Atlas 8|''Sigma 7'']] úspešný; let [[Wally Schirra|Wallyho Schirru]] (6 obletov Zeme); * [[15. máj|15.]] – [[16. máj]] [[1963]] – Atlas MA-9 [[Mercury-Atlas 9|''Faith 7'']] úspešný; let [[Gordon Cooper|Gordona Coopera]] (22 obletov Zeme) <gallery mode="packed"> Mercury profile.jpg|Štarty Mercury s ľudskou posádkou Kennedy, Johnson, and others watching flight of Astronaut Shepard on television, 05 May 1961.png|Shepardov let sledovali v televízii v [[Biely dom|Bielom dome]], máj 1961 Shepard Hoisted into Recovery Helicopter - GPN-2000-001361-crop.jpg|Vyzdvihnutie [[Alan Shepard|Alana Sheparda]] pri pohľade z vrtuľníka, 1961 (Mercury-Redstone 3) Glenn62.jpg|[[John Glenn]] na obežnej dráhe, 1962 (Mercury-Atlas 6) Astronaut_John_Glenn_being_Honored_-_GPN-2000-000607.jpg|Prezident [[John Fitzgerald Kennedy|John F. Kennedy]] blahoželá Johnovi Glennovi po jeho historickom lete, február 1962 USS Kearsarge (CVS-33) crew spells out 'Mercury 9' on the flight deck, 15 May 1963 (GPN-2000-001403).jpg|Lietadlová loď [[USS Kearsarge (CV-33)|USS ''Kearsarge'']] mieri do oblasti predpokladaného pristátia kabíny [[Mercury-Atlas 9|''Faith 7'']] v Tichom oceáne, máj 1963 </gallery> == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == {{Portál|Kozmonautika}} * [https://www.nasa.gov/project-mercury/ Program Mercury] na webe NASA {{eng icon}} * {{kosmonautix.cz téma|mercury}} {{Program Mercury}} [[Kategória:Program Mercury| ]] fq2wpfyou06lsil1jceuq9p41ajkzy6 0 44889 8198422 8162086 2026-04-14T17:47:17Z ~2026-23143-55 291994 /* Zimné olympijské hry */ 8198422 wikitext text/x-wiki {{Infobox národný hokejový tím | Meno = Nemecké národné hokejové mužstvo | Logo = Coat of arms of Germany.svg | Logo veľkosť = | komentár = [[Štátny znak Nemecka]] na dresoch | Prezývky = ''Träger der Adler'' (Nositelia orla) | Asociácia = [[Súbor:Deutscher Eishockey Bund Logo.svg|22px]] [[Deutscher Eishockey-Bund]] | Generálny manažér = | Tréner = {{FIN}} [[Toni Söderholm]] | Asistenti trénera = {{CAN}} Patrick Dallaire<br />{{CAN}} [[Cory Murphy]]<br />{{CAN}} [[Steven Reinprecht]]<br />{{GER}} [[Tobias Abstreiter]] | Kapitán = {{GER}} [[Moritz Müller]] | Najviac zápasov = {{GER}} [[Udo Kiessling]] (320) | Najlepší strelec = | Najproduktívnejší hráč = {{GER}} [[Erich Kühnhackl]] (210) | Domáci štadión = | IIHF kód = GER | IIHF miesto = 9. | IIHF max = 5. | IIHF max dátum = 2021 | IIHF min = 13. | IIHF min dátum = 2014 | Tímové farby = {{box farby|#1c1b1c}} {{box farby|#a21e24}} {{box farby|#eba733}} | Dresy = [[Súbor:Germany national ice hockey team jerseys 2022 IHWC.png|180px]] | Prvý zápas = {{ENG}} [[Anglické národné hokejové mužstvo|Anglicko]] 1–0 Nemecko [[Súbor:Flag of the German Empire.svg|22px|border]]<br /><small> ([[Montreux (Švajčiarsko)|Montreux]], [[Švajčiarsko]] – 10. januára 1910)</small> | Najvyššia výhra = {{GER|lh|1}} 14–0 [[Srbské národné hokejové mužstvo|Juhoslávia]] [[Súbor:Flag of Serbia and Montenegro (2003–2006).svg|22px|border]]<br /><small> ([[Ľubľana]], [[Slovinsko]] – 10. februára 2000)</small> | Najvyššia prehra = {{URS|lh|1}} 10–0 {{GER|lh|2}}<br /><small> ([[Zug (mesto)|Zug]], [[Švajčiarsko]] – 7. decembra 1990)</small><br />{{CAN|lh|1}} 10–0 {{GER|lh|2}}<br /><small> ([[Praha]], [[Česko]] – 3. mája 2015) | Účasti na MS = 64 | MS prvá účasť = 1930 | MS najlepšie = [[Image:Silver medal with cup.svg|16px]] ''Striebro'': 3 ([[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1930|1930]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1953|1953]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2023|2023]]) | MS medaily = [[Image:Silver medal with cup.svg|16px]] 3 [[Image:Bronze medal with cup.svg|16px]] 1 | Iný názov = [[Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji]] | Iný účasti = 8 | Iný prvá účasť = 1910 | Iný najlepšie = [[Image:Silver medal with cup.svg|16px]] ''Striebro'': 3 ([[Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji 1910|1910]], [[Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji 1911|1911]], [[Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji 1914|1914]]) | Iný2 názov = | Iný2 účasti = | Iný2 prvá účasť = | Iný2 najlepšie = | Iný3 názov = | Iný3 účasti = | Iný3 prvá účasť = | Iný3 najlepšie = | Iný4 názov = | Iný4 účasti = | Iný4 prvá účasť = | Iný4 najlepšie = | ZOH účasti = 20 | ZOH prvá účasť = 1928 | ZOH najlepšie = [[Image:Silver medal.svg|16px]] ''Striebro'': 1 ([[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2018 – mužský turnaj|2018]]) | ZOH medaily = [[Image:Silver medal.svg|16px]] 1 [[Image:Bronze medal.svg|16px]] 2 | Štatistika = }} '''Nemecké národné hokejové mužstvo''' patrí medzi reprezentačné [[ľadový hokej|hokejové]] mužstvá v elitnej top divízii [[majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji|majstrovstiev sveta]]. Najväčšie úspechy mužstvo získalo ešte pred [[druhá svetová vojna|druhou svetovou vojnou]], kedy získalo bronzovú medailu na zimných olympijských hrách v roku [[1932]] a striebornú medailu na majstrovstvách sveta v roku [[1930]]. Po rozdelení [[Nemecko|Nemecka]] sa v rokoch [[1947]] až [[1990]] majstrovstiev sveta zúčastňovali mužstvá [[Národné hokejové mužstvo NDR|NDR]] a [[Národné hokejové mužstvo NSR|NSR]]. Prvýkrát sa zjednotené nemecké mužstvo znovu objavilo na majstrovstvách sveta v roku [[1991]]. Odvtedy je najväčším úspechom mužstva na majstrovstvách sveta 4. miesto z roku [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2010|2010]] v domácom prostredí. Na [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2010 – mužský turnaj|Zimných olympijských hrách 2010]] vo [[Vancouver]]i sa umiestnilo na 11. mieste. Na [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2014 – mužský turnaj|ZOH 2014]] sa nekvalifikovalo, ale na [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2018 – mužský turnaj|ZOH 2018]] získalo strieborné medaily. == Historické výsledky == === Zimné olympijské hry === [[Obrázok:Deutsche-nationalmannschaft-wm-2005-20050509007.jpg|right|thumb|Nemecké národné hokejové mužstvo na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2005|MS 2005]] vo [[Viedeň|Viedni]] v [[Rakúsko|Rakúsku]]]] *[[Zimné olympijské hry 1928|1928]] – 9. miesto *[[Zimné olympijské hry 1932|1932]] – '''{{bronzová medaila}}''' *[[Zimné olympijské hry 1936|1936]] – 5. miesto *[[1948]] – 6. miesto *[[1952]] – pozri [[Národné hokejové mužstvo NSR]] *[[1956]] – 6. miesto (spoločné mužstvo Nemecka) *[[1960]] – 6. miesto (spoločné mužstvo Nemecka) *[[Zimné olympijské hry 1964|1964]] – 7. miesto (spoločné mužstvo Nemecka) *[[1968]] – [[1988]] – pozri [[Národné hokejové mužstvo NDR]] a [[Národné hokejové mužstvo NSR]] *[[1992]] – 5. miesto *[[Zimné olympijské hry 1994|1994]] – 7. miesto *[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1998|1998]] – 9. miesto *[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2002|2002]] – 8. miesto *[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2006 – mužský turnaj|2006]] – 10. miesto *[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2010 – mužský turnaj|2010]] – 11. miesto *[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2014 – mužský turnaj|2014]] – nekvalifikovali sa *[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2018 – mužský turnaj|2018]] – '''{{strieborná medaila}}''' *[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2022 - mužský turnaj|2022]] - 10. miesto === Majstrovstvá sveta === *[[1930]] – '''{{strieborná medaila}}''' *[[1933]] – 5. miesto *[[1934]] – '''{{bronzová medaila}}''' *[[1935]] – 9. miesto *[[1937]] – 4. miesto *[[1938]] – 4. miesto *[[1939]] – 5. miesto *[[1947]] – [[1990]] – pozri [[Národné hokejové mužstvo NDR]] a [[Národné hokejové mužstvo NSR]] *[[1991]] – 8. miesto *[[1992]] – 6. miesto *[[1993]] – 5. miesto *[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1994|1994]] – 9. miesto *[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1995|1995]] – 9. miesto *[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1996|1996]] – 8. miesto *[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1997|1997]] – 11. miesto *[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1998|1998]] – 11. miesto *[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1999|1999]] – 4. miesto v „B“ skupine (celkovo 20. miesto) *[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2000|2000]] – víťaz „B“ skupiny (celkovo 17. miesto) *[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2001|2001]] – 8. miesto *[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2002|2002]] – 8. miesto *[[Majstrovstvá sveta v hokeji 2003|2003]] – 6. miesto *[[Majstrovstvá sveta v hokeji 2004|2004]] – 9. miesto *[[Majstrovstvá sveta v hokeji 2005|2005]] – 15. miesto * [[Majstrovstvá sveta v hokeji 2006|2006]] – postup do A skupiny * [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2007|2007]] – 9. miesto * [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2008|2008]] – 10. miesto * [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2009|2009]] – 15. miesto * [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2010|2010]] – 4. miesto * [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2011|2011]] – 7. miesto * [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2012|2012]] – 12. miesto * [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2013|2013]] – 9. miesto * [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2014|2014]] – 14. miesto * [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2015|2015]] – 10. miesto * [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2016|2016]] – 7. miesto * [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2017|2017]] – 8. miesto * [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2018|2018]] – 11. miesto * [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2019|2019]] – 6. miesto * [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2020|2020]] – zrušené (COVID-19) * [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2021|2021]] – 4. miesto * [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2022|2022]] – 7. miesto * [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2023|2023]] – '''{{strieborná medaila}}''' == Slávni hráči == * [[Udo Kiessling]] * [[Marco Sturm]] * [[Olaf Kölzig]] * [[Erich Kühnhackl]] * [[Jochen Hecht]] * [[Alois Schloder]] * [[Uwe Krupp]] * [[Christian Ehrhoff]] * [[Christoph Schubert]] * Alexander Barta == Zostava na ZOH 2006 == {{Nemecké hokejové mužstvo na ZOH 2006}} {{Hokejové reprezentácie}} [[Kategória:Nemecké národné hokejové mužstvo| ]] [[Kategória:Národné hokejové mužstvá]] [[Kategória:Ľadový hokej v Nemecku]] [[Kategória:Nemecké národné družstvá|Ľadový hokej]] lpnr50pn5d5gxp3u1i3m9ju3ykoqnoe 0 44890 8198421 8161998 2026-04-14T17:37:19Z Vladimírmecia 265044 8198421 wikitext text/x-wiki {{Infobox národný hokejový tím | Meno = Ruské národné hokejové mužstvo | Logo = Coat of Arms of the Russian Federation 2.svg | Logo veľkosť = | komentár = [[Štátny znak Ruska]] | Prezývky = ''Красная Машина''<br />''Krasnaja Mašina''<br />(Červená mašina) | Asociácia = [[Federacija chokkeja Rossii]] | Generálny manažér = {{RUS}} [[Roman Rotenberg]] | Tréner = {{RUS}} {{GER}} [[Ilia Petrovič Vorobiov|Ilia Vorobiov]] | Asistenti trénera = {{LAT}} [[Jurijs Zdanovs]]<br />{{RUS}} Anvar Gatijatulin<br />{{RUS}} [[Alexej Nikolajevič Kudašov|Alexej Kudašov]]<br />{{RUS}} [[Alexej Jurievič Žamnov|Alexej Žamnov]] | Kapitán = {{RUS}} [[Ilia Valerievič Kovaľčuk|Ilia Kovaľčuk]] | Najviac zápasov = {{RUS}} [[Maxim Jurievič Sušinskij|Maxim Sušinskij]] (119) | Najlepší strelec = | Najproduktívnejší hráč = {{RUS}} [[Alexej Alexejevič Morozov|Alexej Morozov]] (89) | Domáci štadión = | IIHF kód = RUS/ROC | IIHF miesto = 2. | IIHF max = 1. | IIHF max dátum = 2009 | IIHF min = 7. | IIHF min dátum = 2004 | Tímové farby = {{box farby|#ffffff}} {{box farby|#1d519b}} {{box farby|#a21e24}} | Dresy = [[Súbor:ROC national ice hockey team jerseys 2022 (WOG).png|180px]] | Prvý zápas = {{minivlajka|Rusko (1991-1993)}} '''Rusko''' 2–2 {{SWE|lh|2}}<br /><small>([[Petrohrad]], [[Rusko]] – 12. apríla 1992)</small> | Najvyššia výhra = {{RUS|lh|1}} 12–3 {{GBR|lh|2}}<br /><small>([[Bolzano]], [[Taliansko]] – 26. apríla 1994)</small><br />{{RUS|lh|1}} 10–1 {{KAZ|lh|2}} <br><small> ([[Riga]], [[Lotyšsko]] – 6. mája 2006)</small><br />{{RUS|lh|1}} 10–1 {{DEN|lh|2}}<br><small>([[Moskva]], [[Rusko]] – 12. mája 2016)</small><br />{{RUS|lh|1}} 10–1 {{ITA|lh|2}}<br /><small>([[Kolín nad Rýnom]], [[Nemecko]] – 7. mája 2017)</small> | Najvyššia prehra = {{FIN|lh|1}} 7–1 {{RUS|lh|2}}<br /><small>([[Helsinki]], [[Fínsko]] – 22. apríla 1997)</small><br />{{CZE|lh|1}} 7–1 {{RUS|lh|2}}<br /><small>([[Moskva]], [[Rusko]] – 20. decembra 1997)</small> | Účasti na MS = 27 | MS prvá účasť = 1992 | MS najlepšie = [[Súbor:Gold medal with cup.svg|16px]] ''Zlato'': 5 ([[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1993|1993]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2008|2008]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2009|2009]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2012|2012]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2014|2014]]) | MS medaily = [[Súbor:Gold medal with cup.svg|16px]] 5 [[Súbor:Silver medal with cup.svg|16px]] 3 [[Súbor:Bronze medal with cup.svg|16px]] 5 | Iný názov = | Iný účasti = | Iný prvá účasť = | Iný najlepšie = | Iný2 názov = | Iný2 účasti = | Iný2 prvá účasť = | Iný2 najlepšie = | Iný3 názov = | Iný3 účasti = | Iný3 prvá účasť = | Iný3 najlepšie = | Iný4 názov = | Iný4 účasti = | Iný4 prvá účasť = | Iný4 najlepšie = | ZOH účasti = 8 | ZOH prvá účasť = 1994 | ZOH najlepšie = [[Súbor:Gold medal.svg|16px]] ''Zlato'': 1 ([[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2018 – mužský turnaj|2018]]) | ZOH medaily = [[Súbor:Gold medal.svg|16px]] 1 [[Súbor:Silver medal.svg|16px]] 2 [[Súbor:Bronze medal.svg|16px]] 1 | Štatistika = 390–222–43 }} '''Ruské národné hokejové mužstvo''' patrí medzi popredné reprezentačné [[ľadový hokej|hokejové]] mužstvá v elitnej top divízii [[majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji|majstrovstiev sveta]]. Samostatné ruské národné hokejové mužstvo (ako nástupca [[Sovietske národné hokejové mužstvo|sovietskeho]]) získalo prvú zlatú medailu na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1993|majstrovstvách sveta 1993]]. Ďalšiu vybojovalo na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2008|MS 2008]] po finálovom víťazstve 5:4 (po predĺžení) proti domácej [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanade]]. Zlatú medailu obhájilo na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2009|MS 2009]]. Naposledy získalo zlaté medaily na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2012|MS 2012]] a [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2014|2014]]. == Historické výsledky == === Zimné olympijské hry === * [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1994|1994]] – 4. miesto * [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1998 – mužský turnaj|1998]] – '''{{strieborná medaila}}''' * [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2002 – mužský turnaj|2002]] – '''{{bronzová medaila}}''' * [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2006 – mužský turnaj|2006]] – 4. miesto * [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2010 – mužský turnaj|2010]] – 6. miesto * [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2014 – mužský turnaj|2014]] – 5. miesto * [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2018 – mužský turnaj|2018 –]] (ako ''[[Olympijskí športovci z Ruska na Zimných olympijských hrách 2018|Olympijskí športovci z Ruska]]'') – '''{{zlatá medaila}}''' * [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2022 – mužský turnaj|2022 –]] (ako ''[[Olympijskí športovci z Ruska na Zimných olympijských hrách 2018|Olympijskí športovci z Ruska]]) -'' '''{{Strieborná medaila}}''' === Majstrovstvá sveta === {| class="wikitable" |- ! Usporiadateľ ! Miesto |- | style="text-align: center;" colspan=2 | ako {{URS}} Sovietsky zväz |- | style="background:gold;"| {{SWE}} 1954 Švédsko | [[File:Gold medal blank.svg|15px]] 1. miesto |- | style="background:silver;"| {{DEU}} 1955 Západné Nemecko | [[File:Silver medal blank.svg|15px]] 2. miesto |- | style="background:gold;"| {{ITA}} 1956 Taliansko | [[File:Gold medal blank.svg|15px]] 1. miesto |- | style="background:silver;"| {{URS}} 1957 Sovietsky zväz | [[File:Silver medal blank.svg|15px]] 2. miesto |- | style="background:silver;"| {{NOR}} 1958 Nórsko | [[File:Silver medal blank.svg|15px]] 2. miesto |- | style="background:silver;"| {{CZE}} 1959 Československo | [[File:Silver medal blank.svg|15px]] 2. miesto |- | style="background:#cc9966;"| {{USA}} 1960 Spojené štáty | [[File:Bronze medal blank.svg|15px]] 3. miesto |- | style="background:#cc9966;"| {{SUI}} 1961 Švajčiarsko | [[File:Bronze medal blank.svg|15px]] 3. miesto |- | style="background:gold;"| {{SWE}} 1963 Švédsko | [[File:Gold medal blank.svg|15px]] 1. miesto |- | style="background:gold;"| {{AUT}} 1964 Rakúsko | [[File:Gold medal blank.svg|15px]] 1. miesto |- | style="background:gold;"| {{FIN}} 1965 Fínsko | [[File:Gold medal blank.svg|15px]] 1. miesto |- | style="background:gold;"| {{YUG}} [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1966|1966 Juhoslávia]] | [[File:Gold medal blank.svg|15px]] 1. miesto |- | style="background:gold;"| {{AUT}} 1967 Rakúsko | [[File:Gold medal blank.svg|15px]] 1. miesto |- | style="background:gold;"| {{FRA}} 1968 Francúzsko | [[File:Gold medal blank.svg|15px]] 1. miesto |- | style="background:gold;"| {{SWE}} [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1969|1969 Švédsko]] | [[File:Gold medal blank.svg|15px]] 1. miesto |- | style="background:gold;"| {{SWE}} 1970 Švédsko | [[File:Gold medal blank.svg|15px]] 1. miesto |- | style="background:gold;"| {{SUI}} 1971 Švajčiarsko | [[File:Gold medal blank.svg|15px]] 1. miesto |- | style="background:silver;"| {{CZE}} 1972 Československo | [[File:Silver medal blank.svg|15px]] 2. miesto |- | style="background:gold;"| {{URS}} 1973 Sovietsky zväz | [[File:Gold medal blank.svg|15px]] 1. miesto |- | style="background:gold;"| {{FIN}} 1974 Fínsko | [[File:Gold medal blank.svg|15px]] 1. miesto |- | style="background:gold;"| {{DEU}} 1975 Západné Nemecko | [[File:Gold medal blank.svg|15px]] 1. miesto |- | style="background:silver;"| {{POL}} 1976 Poľsko | [[File:Silver medal blank.svg|15px]] 2. miesto |- | style="background:#cc9966;"| {{AUT}} 1977 Rakúsko | [[File:Bronze medal blank.svg|15px]] 3. miesto |- | style="background:gold;"| {{CZE}} 1978 Československo | [[File:Gold medal blank.svg|15px]] 1. miesto |- | style="background:gold;"| {{URS}} 1979 Sovietsky zväz | [[File:Gold medal blank.svg|15px]] 1. miesto |- | style="background:gold;"| {{SWE}} [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1981|1981 Švédsko]] | [[File:Gold medal blank.svg|15px]] 1. miesto |- | style="background:gold;"| {{FIN}} [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1982|1982 Fínsko]] | [[File:Gold medal blank.svg|15px]] 1. miesto |- | style="background:gold;"| {{DEU}} 1983 Západné Nemecko | [[File:Gold medal blank.svg|15px]] 1. miesto |- | style="background:#cc9966;"| {{CZE}} [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1985|1985 Československo]] | [[File:Bronze medal blank.svg|15px]] 3. miesto |- | style="background:gold;"| {{URS}} 1986 Sovietsky zväz | [[File:Gold medal blank.svg|15px]] 1. miesto |- | style="background:silver;"| {{AUT}} 1987 Rakúsko | [[File:Silver medal blank.svg|15px]] 2. miesto |- | style="background:gold;"| {{SWE}} 1989 Švédsko | [[File:Gold medal blank.svg|15px]] 1. miesto |- | style="background:gold;"| {{SUI}} 1990 Švajčiarsko | [[File:Gold medal blank.svg|15px]] 1. miesto |- | style="background:#cc9966;"| {{FIN}} 1991 Fínsko | [[File:Bronze medal blank.svg|15px]] 3. miesto |- | style="text-align: center;" colspan=2 | ako {{RUS}} Rusko |- | {{CZE}} 1992 Československo | Štvrťfinále |- | style="background:gold;"| {{DEU}} 1993 Nemecko | [[File:Gold medal blank.svg|15px]] 1. miesto |- | {{ITA}} [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1994|1994 Taliansko]] | Štvrťfinále |- | {{SWE}} [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1995|1995 Švédsko]] | Štvrťfinále |- | {{AUT}} [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1996|1996 Rakúsko]] | 4. miesto |- | {{FIN}} [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1997|1997 Fínsko]] | 4. miesto |- | {{SUI}} [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1998|1998 Švajčiarsko]] | Nadstavba |- | {{NOR}} [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1999|1999 Nórsko]] | Nadstavba |- | style="background:#aef1eb"| {{RUS}} [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2000|2000 Rusko]] | Nadstavba |- | {{DEU}} [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2001|2001 Nemecko]] | Štvrťfinále |- | style="background:silver;"| {{SWE}} [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2002|2002 Švédsko]] | [[File:Silver medal blank.svg|15px]] 2. miesto |- | {{FIN}} [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2003|2003 Fínsko]] | Štvrťfinále |- | {{CZE}} [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2004|2004 Česko]] | Nadstavba |- | style="background:#cc9966;"| {{AUT}} [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2005|2005 Rakúsko]] | [[File:Bronze medal blank.svg|15px]] 3. miesto |- | {{LAT}} [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2006|2006 Lotyšsko]] | Štvrťfinále |- | style="background:#cc9966;"| {{RUS}} [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2007|2007 Rusko]] | [[File:Bronze medal blank.svg|15px]] 3. miesto |- | style="background:gold;"| {{CAN}} [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2008|2008 Kanada]] | [[File:Gold medal blank.svg|15px]] 1. miesto |- | style="background:gold;"| {{SUI}} [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2009|2009 Švajčiarsko]] | [[File:Gold medal blank.svg|15px]] 1. miesto |- | style="background:silver;"| {{DEU}} [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2010|2010 Nemecko]] | [[File:Silver medal blank.svg|15px]] 2. miesto |- | {{SVK}} [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2011|2011 Slovensko]] | 4. miesto |- | style="background:gold;"| {{FIN}}{{SWE}} [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2012|2012 Fínsko, Švédsko]] | [[File:Gold medal blank.svg|15px]] 1. miesto |- | {{SWE}}{{FIN}} [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2013|2013 Švédsko, Fínsko]] | Štvrťfinále |- | style="background:gold;"| {{BLR}} [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2014|2014 Bielorusko]] | [[File:Gold medal blank.svg|15px]] 1. miesto |- | style="background:silver;"| {{CZE}} [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2015|2015 Česko]] | [[File:Silver medal blank.svg|15px]] 2. miesto |- | style="background:#cc9966;"| {{RUS}} [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2016|2016 Rusko]] | [[File:Bronze medal blank.svg|15px]] 3. miesto |- | style="background:#cc9966;"| {{GER}}{{FRA}} [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2017|2017 Nemecko, Francúzsko]] | [[File:Bronze medal blank.svg|15px]] 3. miesto |- | {{DEN}} [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2018|2018 Dánsko]] | Štvrťfinále |- | style="background:#cc9966;"| {{SVK}} [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2019|2019 Slovensko]] | [[File:Bronze medal blank.svg|15px]] 3. miesto |- |{{SUI}} [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2020|2020 Švajčiarsko]] |COVID-19 |- |{{LAT}} [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2021|2021 Lotyšsko]] |Štvrťfinále |- |{{FIN}} [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2022|2022 Fínsko]] |Vylúčení |- |{{FIN}}{{LAT}} [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2023|2023 Fínsko, Lotyšsko]] |Vylúčení |- |{{CZE}} 2024 Česko |Vylúčení |- |{{SWE}} {{DNK}} 2025 Švédsko, Dánsko |Vylúčení |} {{Hokejové reprezentácie}} [[Kategória:Ruské národné hokejové mužstvo| ]] [[Kategória:Národné hokejové mužstvá]] [[Kategória:Ľadový hokej v Rusku]] [[Kategória:Ruské národné družstvá|Ľadový hokej]] 7dy5sl2z0cy2dek8kvqbdfp6nthtcn8 0 49376 8198260 8076170 2026-04-14T13:09:29Z Akul59 168826 doplnenie IB, wl, autoritné údaje 8198260 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Nitrica | other_name = Belanka | category = rieka <!-- *** Image *** --> | image = Nitrianske Rudno Reservoir.JPG | image_caption = Vodná nádrž Nitrianske Rudno <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = Horná Nitra | district = [[Prievidza (okres)|Prievidza]] | district1 = [[Partizánske (okres)|Partizánske]] | commune = | municipality = Valaská Belá | municipality1 = Temeš | municipality2 = Liešťany | municipality3 = [[Nevidzany (okres Prievidza)|Nevidzany]] | municipality4 = [[Nitrianske Rudno (obec)|Nitrianske Rudno]] | municipality5 = Kostolná Ves | municipality6 = Diviaky nad Nitricou | municipality7 = [[Diviacka Nová Ves (okres Prievidza)|Diviacka Nová Ves]] | municipality8 = Nitrianske Sučany | municipality9 = [[Nitrica (obec)|Nitrica]] | municipality10 = Horné Vestenice | municipality11 = Dolné Vestenice | municipality12 = [[Hradište (okres Partizánske)|Hradište]] | municipality13 = Skačany | municipality14 = Partizánske <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = Ďurčekovský potok | tributary_left1 = Škrípovka | tributary_left2 = [[Jasenina (potok)|Jasenina]] | tributary_left3 = Nevidzianka | tributary_left4 = Dlžínsky potok | tributary_left5 = Kršteniansky potok | tributary_left6 = | tributary_right = Repkovský potok | tributary_right1 = Podpoliansky potok | tributary_right2 = [[Bystrý potok (prítok Nitrice)|Bystrý potok]] | tributary_right3 = Krstenica | tributary_right4 = [[Bystrica (prítok Nitrice)|Bystrica]] | tributary_right5 = Rudnianka | tributary_right6 = [[Diviacky potok (prítok Nitrice)|Diviacky potok]] | tributary_right7 = Sučiansky potok | tributary_right8 = [[Čihoc (potok)|Čihoc]] | city = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source_type = Prameň | source = [[Suchá hora (vrch v Strážovských vrchoch)|Suchá hora]], [[Strážovské vrchy]] | source_location = | source_elevation = 820 | source_lat_d = | source_long_d = | mouth = [[Nitra (rieka)|Nitra]] | mouth_location = [[Partizánske]] | mouth_elevation = 183 | mouth_lat_d = 48.620672 | mouth_long_d = 18.352754 <!-- *** Dimensions *** --> | length = 51,4 | width = | depth = | watershed = 319 | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Trenčiansky kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = IV. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = 4-21-11-113 | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = 4-21-11-1330 | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Nitry|Nitra]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} '''Nitrica'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-05 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref>, známa aj ako '''Belianka/Belanka''', je rieka na západnom Slovensku, pravostranný prítok [[Nitra (rieka)|Nitry]] s dĺžkou {{km|51.4|m}} a plochou povodia {{km2|319}}. == Prameň == Pramení v [[Strážovské vrchy|Strážovských vrchoch]]<ref name="GCS">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-05 | miesto = Bratislava }}</ref> pod hrebeňom medzi vrchmi [[Suchá hora (vrch v Strážovských vrchoch)|Suchá hora]] ({{Mnm|986}}), [[Homôľka (906,6 m n. m.)|Homôľka]] ({{mnm|906.6|w}}) a [[Vápeč]] ({{mnm|955.5}}) v nadmorskej výške cca {{mnm|820}}<ref name=mapa/> == Priebeh toku == Tečie najprv na juhovýchod k osade [[Stanáková]], prelamuje sa cez vápencové územie a tvorí kaňon (PP [[Prielom Nitrice]]<ref>{{ŠZOCHČPSR|390}}</ref>). Cez obec [[Valaská Belá]] tečie východným smerom, v obci priberá menšie prítoky z oboch strán a za obcou opäť tečie na juhovýchod až k osade Klin. Tu priberá z ľavej strany [[Jasenina (potok)|Jaseninu]] (ktorá spolu s prítokmi odvodňuje Kohútovu, Zliechovskú a Slávikovu dolinu) a tečie na juh. Vstupuje do [[Hornonitrianska kotlina|Hornonitrianskej kotliny]] (podcelok [[Rudnianska kotlina]]<ref name="GCS"/>), rozdeľuje obec Liešťany na časti [[Lomnica (Liešťany)|Lomnica]] a [[Dobročná]], preteká celou obcou [[Liešťany]], na území ktorej priberá [[Nevidzianka|Nevidzianku]] zľava a pod obcou rieka Nitrica vteká do vodnej nádrže [[Nitrianske Rudno (vodná nádrž)|Nitrianske Rudno]] ({{mnm|321.5}}). Priamo do vodnej nádrže ústi z pravej strany potok [[Bystrica (prítok Nitrice)|Bystrica]] a pod priehradným múrom zľava [[Dlžínsky potok]] ({{mnm|300.6}}) a neskôr sprava [[Rudnianka]] ({{mnm|295}}). Ďalej oddeľuje obce [[Banky (Diviaky nad Nitricou)|Banky]] (na ľavom brehu) od [[Ješkova Ves nad Nitricou|Ješkovej Vsi]] (na pravom brehu), pri obci [[Diviaky nad Nitricou]] priberá pravostranný [[Diviacky potok (prítok Nitrice)|Diviacky potok]], pod obcou sa koryto rozdeľuje na dve ramená ({{mnm|271.8}}), ktoré sa opätovne spájajú v obci [[Diviacka Nová Ves (okres Prievidza)|Diviacka Nová Ves]]. Rieka sa ďalej oblúkom stáča na západ a prerezáva sa [[Vestenická brána|Vestenickou bránou]] cez južný výbežok [[Strážovské vrchy|Strážovských vrchov]] do [[Nitrianska pahorkatina|Nitrianskej pahorkatiny]]. Vo Vestenickej bráne preteká obcami [[Nitrica (obec)|Nitrica]] a [[Dolné Vestenice]] a oblúkom sa stáča opäť na juh do [[Nitrianska pahorkatina|Nitrianskej pahorkatiny]]. Pri obci [[Hradište (okres Partizánske)|Hradište]] tečie zachovaným lužným lesom (PP [[Nitrica (prírodná pamiatka)|Nitrica]]<ref>{{ŠZOCHČPSR|112}}</ref>) ({{mnm|209.2}}), následne preteká obcou [[Skačany]] a južne od obce vytvára väčší ostrov s osadou Dolný mlyn ({{mnm|197.6}}). Napokon sa stáča na juhozápad, zľava priberá ešte [[Kršteniansky potok]] a vteká do intravilánu mesta [[Partizánske]], kde sa na jeho južnom okraji vlieva do [[Nitra (rieka)|Nitry]] ({{mnm|183}}). Nitrica je vrchovinno-nížinným typom rieky.<ref name=mapa>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-05 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Vodné toky v povodí Nitrice}} {{Vodné toky v povodí Nitry (2. časť)}} {{Rieky Slovenska}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Rieky na Slovensku]] [[Kategória:Vodné toky v Strážovských vrchoch]] [[Kategória:Vodné toky v Hornonitrianskej kotline]] [[Kategória:Vodné toky v Nitrianskej pahorkatine]] [[Kategória:Povodie Nitry]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Prievidza]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Partizánske]] j1ozjd0dv6spwy9qvbgaztsoxox1h6l 0 50391 8198213 7714204 2026-04-14T12:10:31Z Henryk Siuda 264914 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:3|0|0 */ 8198213 wikitext text/x-wiki [[Súbor:SagradaFamiliaRoof.jpg|náhľad|Kamenná klenba baziliky [[Sagrada Familia]], ktorej podporu tvorí hlavica stĺpa s troma piliermi]] '''Klenba''' alebo zastarano '''sklepenie''' je tradičná nosná konštrukcia, ktorá využíva statické vlastnosti oblúka a v priečnom reze má oblúkový tvar.<ref>S. Šaling, C. Laco: ''[[Stavebnícky náučný slovník|Stavebnícky náučný slovník. 4, Konštrukcie. 1. časť, Teória konštrukcií]]'', Slovenské vydavateľstvo technickej literatúry, Bratislava, 1968</ref> Tento charakteristický oblúk leží v rovine kolmej na os klenby. Uzatvára a preklenuje priestor, prípadne prenáša zaťaženie do ostatných podperných častí. Podpernú časť tvorí napr. [[murivo]], [[pilier]] alebo [[stĺp]]. Miesto podpery býva zo statického hľadiska dimenzované na centrické a rovnomerné zaťaženie. Klenby môžu byť stavané z rôzneho materiálu, najčastejšie z kamenného alebo tehlového, prípadne liateho alebo ubíjaného muriva. Vo vrchole môže byť zakončená [[klenák]]mi, ktoré sa uplatňovali najmä v [[gotika|gotike]]. V súčasnosti sa používa najmä [[železobetón]]. == Druhy klenieb == [[Súbor:Tunnvalv.png|náhľad|Valená klenba.]] [[Súbor:Sieťová klenba presbytéria.JPG|náhľad|Sieťová klenba, [[Kostol svätej Kataríny Alexandrijskej (Kremnica)]].]] * Zavreté ** valená – základný druh klenby, ktorú tvorí plášť polvalca ** polvalená  – v najvyššom bode opretá o kolmú stenu<ref name="malyslovnik">Radko Chodura: ''Malýslovník pojmů sakrální architektury'', teologická fakulta Jihočeské university, 1999 </ref> ** lunetová – valená klenba s [[luneta (architektúra)|lunetami]] po stranách. Ide o kolmý prienik viacerých nižších válených klenieb do vyššej válenej klenby.<ref name="malyslovnik"/> ** kláštorná – kolmý priesek dvoch válených klenieb<ref name="malyslovnik"/> ** necková ** zrkadlová ** [[kupola]] / kupolová klenba – má v pôdoryse kruh (prípadne elipsu alebo [[osemuholník]]) a je polguľová ** placka / česká klenba – má guľovú plochu, namiesto polgule<ref name="malyslovnik"/> *** česká placka – štvorcový pôdorys<ref name="placka">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Česká a pruská placková klenba |url=http://www.lidova-architektura.cz/architektura-historie/stavby-konstrukce/klenba-placka.htm |dátum prístupu=2016-10-21 |url archívu=https://web.archive.org/web/20170420175623/http://www.lidova-architektura.cz/architektura-historie/stavby-konstrukce/klenba-placka.htm |dátum archivácie=2017-04-20 }}</ref> *** pruská placka – obdĺžnikový [[pôdorys]], každé klenbové pole má v pôdoryse [[obdĺžnik]] a zaklenutie je pomerne plytké (nižšie ako polkruh)<ref name="placka"/> * Otvorené ** krížová – kolmý prienik válených klenieb s rovnakou výškou v pravom uhle<ref name="malyslovnik"/> ** krížová rebrová – konštrukčne založená na rebrách na mieste hrán, v ktorých sa stretávajú plochy. Hrany sú konštrukčne zosilené.<ref name="malyslovnik"/> *** hviezdicová – zložitejšia rebrová klenba vytvárajúca hviezdicové motívy *** sieťová – rebrová klenba jednoduchšia ako hviezdicová, *** vejárová – variácia rebrovej klenby *** krúžená ** visutá ** stĺpiková ** diamantová ** hrebienková – nahradzuje rebrá ostrými hranami v omietke ** korýtková – je valená klenba s priečne zaklenutými čelami *** zrkadlová – korýtková klenba, ktorej vrchná časť je horizontálne odrezaná == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Vaults}} == Pozri aj == * [[kupola]] [[Kategória:Architektonické prvky]] [[Kategória:Vodorovné nosné konštrukcie]] j9asaiys2m9pgmiitk60wtaqeixcgro 0 50831 8198291 8198168 2026-04-14T15:24:19Z ~2026-20335-96 290941 8198291 wikitext text/x-wiki {{Infobox Noviny | Názov = KOZMOS | Logo = | Obrázok = | Popis = populárno-vedecký astronomický časopis | Typ = dvojmesačník | Formát = A4 | Majiteľ = | Vydavateľ = Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo | Šéfredaktor = Valéria Koszoruová | Zástupca šéfredaktora = | Založenie = [[1970]] | Zánik = | Politická príslušnosť = | Jazyk = [[Slovenčina|slovenský]] | Cena = 27,00 € (ročné predplatné tlačenej verzie) <br />24,00 € (ročné predplatné elektronickej verzie)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = LK Permanent KOZMOS | url = https://www.predplatne.sk/produkt/kozmos/ | vydavateľ = suh.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-01-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> | Náklad = 3700 ks<ref name="sprava2021">{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Správa o činnosti a hospodárení za rok 2021 | vydanie = | vydavateľ = Slovenská ústredná hvezdáreň v Hurbanove | miesto = Hurbanovo | rok = 2022 | počet strán = | url=https://www.culture.gov.sk/wp-content/uploads/2022/04/SLOVENSKA-USTREDNA-HVEZDAREN_Sprava-o-cinnosti-a-hospodareni-za-rok-2021.pdf | isbn = | kapitola = | strany = 32 | jazyk = }}</ref> | ISSN = 0323-049X | Adresa = Komárňanská 137,<br /> 947 01 [[Hurbanovo]] | Web = {{url|https://www.suh.sk/o-nas/publikacie/periodicka-tlac/}} }} '''KOZMOS''' je populárno-vedecký [[astronómia|astronomický]] [[časopis]], ktorý vydáva Slovenská ústredná hvezdáreň v [[Hurbanovo|Hurbanove]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Periodická tlač | url = https://www.suh.sk/o-nas/publikacie/periodicka-tlac/ | dátum vydania = 2022-07-26 | dátum prístupu = 2026-01-28 | jazyk = sk-SK | priezvisko = }}</ref> Samostatne od roku 1992, predtým v spolupráci s vydavateľstvom Obzor n. p.<ref name=":2" /> Prvé číslo vyšlo v marci 1970. V októbri [[1970]] (od č. 2) začal vychádzať pravidelne ako dvojmesačník. Od roku 1980 má farebné prílohy, od čísla 4/2011 je plnofarebný. Od konca roku 2021 je možné si časopis predplatiť aj elektronickej podobe.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = KOZMOS – Predplatné | url = https://www.predplatne.sk/produkt/kozmos/ | vydavateľ = www.predplatne.sk | dátum prístupu = 2026-01-28}}</ref><ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Časopis Kozmos|url=https://www.suh.sk/casopis-kozmos/|dátum vydania=2026-01-30|dátum prístupu=2026-01-30|jazyk=sk-SK}}</ref> V bývalom Česko-Slovensku patrí k najvýznamnejším časopisom popularizujúcim vedy o vesmíre. Okrem aktuálnych noviniek zo všetkých oblastí astronómie informuje aj o činnosti [[Zoznam hvezdární a planetárií na Slovensku|hvezdární a astronomických kabinetov]] na Slovensku a prináša aj pozorovateľský servis.<ref name=":0" /> Jeho vydavateľom je od začiatku Slovenská ústredná hvezdáreň (SÚH) v Hurbanove. Časopis bol vo svojich začiatkoch tlačený na bežný ofsetový (BO) papier (v tej dobe označovaný ako nenatieraný bezdrevný), okrem obálky, ktorá bola tlačená na ofsetový natieraný lesklý (ONL) papier. Od roku 1980 sa tlačil kombinovane, keď sa prílohy a obálka tlačili na ONL papier. Celý časopis je tlačený na ONL papier (115 g/m²) od roku 1995. Od roku 2026 má Kozmos obálku tlačenú na hrubší ONL papier (150 g/m²) s povrchovou úpravou – disperzným lakom (1/0).<ref name=":0" /> Od roku 2002 do roku 2022 časopis obsahoval aj všitú spätne publikovanú, no aktualizovanú prílohu ''Žen objevů'', ktorej autorom boli [[Jiří Grygar|RNDr. Jiří Grygar, CSc.]] a kol. Príloha bola tlačená čiernobielo na BO papier (okrem úplne prvej, tá bola na ONL papieri).<ref name=":0" /> Časopis sa postupne rozrastal. Vrátane obálky (no bez príloh; mimo špeciálnych čísel) mal najprv 32 strán (1970), neskôr postupne 36 strán (1972), 40 strán (1982), 44 strán (2002), 48 strán (2012), 52 strán (2019),<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kozmos :: Hvězdárna Františka Pešty - Sezimovo Ústí | url = https://www.hvezdarna-fp.eu/digitalni-archiv-periodik/kozmos/ | vydavateľ = www.hvezdarna-fp.eu | dátum prístupu = 2026-01-29}}</ref> a od roku 2021 má 56 strán.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Periodická tlač | url = https://www.suh.sk/o-nas/publikacie/periodicka-tlac/ | dátum vydania = 2022-07-26 | dátum prístupu = 2026-01-29 | jazyk = sk-SK | priezvisko = admin}}</ref> Po celú dobu je viazaný väzbou [[Väzba (obal)#Mäkké väzby|V1]] (spinková väzba).<ref name=":1" /><ref name=":0" /> [[Súbor:Tiráž prvého čísla časopisu Kozmos..png|náhľad|Tiráž prvého časopisu Kozmos]] == Šéfredaktori<ref name=":1" /><ref name=":0" /><ref name=":2" /> == * 1970{{--}}4/1976: [[Martin Brezina]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Martin Brezina|url=https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Martin_Brezina&oldid=7280249|rok=2021-12-02|jazyk=sk|poznámka=Page Version ID: 7280249}}</ref> (* 1927{{--}}† 1987) * 5/1976{{--}}2/1977: Milan Bélik (* 1929{{--}}) dočasne poverený vedením redakcie ako riaditeľ hurbanovskej hvezdárne * 3/1977{{--}}1/1989: [[Tatiana Fabini]] (* 1943{{--}}† 1989) * 2/1989{{--}}2021: [[Eugen Gindl]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Eugen Gindl|url=https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Eugen_Gindl&oldid=8104071|rok=2025-10-13|jazyk=sk|poznámka=Page Version ID: 8104071}}</ref> (* 1944{{--}}† 2021) * 2022{{--}}2024: [[Michal Ač]] (* 1954) * od 2025: Valéria Koszoruová (* 1964) == Redakčná rada<ref name=":1" /><ref name=":0" /> == RNDr. [[Ivan Dorotovič]], CSc., doc. RNDr. [[Rudolf Gális]], PhD., RNDr. Ladislav Hric, CSc., RNDr. Jozef Kováč, PhD., doc. RNDr. [[Leonard Kornoš]], PhD., RNDr. Roman Nagy, PhD., Mgr. [[Anna Pribullová]], PhD., RNDr. Theodor Pribulla, CSc., RNDr. [[Pavol Rapavý]], RNDr. [[Ján Rybák]], CSc. Predsedom redakčnej rady je doc. RNDr. [[Ján Svoreň]], DrSc. == Predsedovia redakčnej rady<ref name=":1" /><ref name=":0" /><ref name=":2" /> == * 1970 – 4/1976: [[Ľudmila Pajdušáková|RNDr. Ľudmila Pajdušáková, CSc.]] (* 1916{{--}}† 1979) * 5/1976 – 2/1977: Ing. Štefan Knoška, CSc. (* 1938{{--}}) * 3/1977 – 4/1983: [[Anton Hajduk|RNDr. Anton Hajduk DrSc.]] (* 1933{{--}}† 2005) * 5/1983 – 5/1984: bez predsedu * 6/1984 – 4/1985: Ing. Štefan Knoška, CSc. (* 1938{{--}}) * 5/1985 – 6/1986: bez predsedu * 1987: Otília Pavlíková * 1/1988 – 3/1989: bez predsedu * 4/1989 – 2/1993: [[Ján Štohl|RNDr. Ján Štohl, DrSc.]] (* 1932{{--}}† 1993) * 3/1993 – 6/1994: RNDr. Vojtech Rušin, CSc. (* 1942{{--}}) * 1/1995: RNDr. Drahomír Chochol, CSc. (* 1947{{--}}) * 2/1995 – 2016: RNDr. Milan Rybanský, DrSc. (* 1937{{--}}) * od 2017: doc. RNDr. Ján Svoreň, DrSc. (* 1949{{--}}) V prípade, že redakčná rada nemala menovaného predsedu, viedol ju riaditeľ hurbanovskej hvezdárne. == Ďalšie známe osobnosti, ktoré boli členmi redakčnej rady == RNDr. Elemér Csere, Štefánia Lenzová Fialková, prom. ped., RNDr. Peter Forgáč, Ivan Molnár, prom. fyzik, RNDr. Eduard Pittich, DrSc., Ing. Štefan Pintér, RNDr. Július Sykora, DrSc., RNDr. Juraj Zverko, DrSc., PhDr. Ján Dubnička, CSc., Dušan Kalmančok, PhDr. Štefan Kopčan, Mgr. Jozef Krištofovič, RNDr. Daniel Očenáš, RNDr. Matej Škorvanek, CSc., RNDr. Ing. Zdeněk Vítek, doc. RNDr. Mária Hajduková, CSc., doc. RNDr. Ladislav Kulčár, CSc., RNDr. Bohuslav Lukáč, CSc., RNDr. Zdeněk Mikulášek, CSc., RNDr. Igor Túnyi, DrSc.<ref name=":0" /><ref name=":2" /> == Najpravidelnejší prispievatelia == Doc. RNDr. [[Ján Svoreň]], DrSc., RNDr. [[Pavol Rapavý]], RNDr. [[Ivan Dorotovič]], CSc., a doc. RNDr. [[Rudolf Gális]], PhD. prispievajú prakticky do každého čísla časopisu. Pravidelne prispievajú aj Mgr. Jana Žďárská – autorka väčšiny publikovaných rozhovorov, RNDr. Ladislav Hric, CSc. a doc. RNDr. Ján Kráľ, CSc. odbornými článkami.<ref name=":1" /><ref name=":0" /><ref name=":2" /> == Obsahová štruktúra == Časopis Kozmos je orientovaný na širokú čitateľskú verejnosť, nielen na astronómov profesionálov. Aj z toho dôvodu je štrukturovaný tak, že v prvej polovici časopisu je viac odborných článkov, klonov či kompilátov článkov prebraných zo zahraničných či vedeckých časopisov s podobným zameraním. V druhej polovici býva obvykle rozhovor, vyhodnotenie niektorej zo súťaží, či článok o podujatí. V každom čísle sa ale pri konci časopisu obvykle na štyroch stranách nachádza článok Obloha v kalendári, v ktorom RNDr. Pavol Rapavý informuje čitateľov, aké astronomické úkazy bude vidno na oblohe nasledujúce dva mesiace.<ref name=":1" /><ref name=":0" /><ref name=":2" /> == Ocenení redaktori == Eugen Gindl, ktorý pracoval ako šéfredaktor časopisu od r. 1989 a Milan Lackovič – najdlhšie pôsobiaci grafický redaktor boli v roku 2019 ocenení Čestným uznaním s plaketou pri príležitosti 60. výročia vzniku Slovenskej astronomickej spoločnosti pri SAV.<ref name=":0" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Astronomické Slovensko a 18. riadny zjazd SAS pri SAV | url = https://www.szaa.org/mob-aktuality/https%3A%2F%2Fwww.szaa.org%2Fmob-aktuality%2F97-astronomicke-slovensko-a-18-riadny-zjazd-sas-pri-sav | vydavateľ = www.szaa.org | dátum vydania = 2019-10-12 | dátum prístupu = 2026-01-29 | jazyk = sk-sk }}{{Nedostupný zdroj|date=marec 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Astronomická komunita si pamiatku [[Eugen Gindl|Eugena Gindla]] uctila aj pomenovaním asteroidu. V bulletine, ktorý vydala Pracovná skupina pre pomenovanie malých telies (WGSBN) [[Medzinárodná astronomická únia|Medzinárodnej astronomickej únie]] (IAU) 7. apríla 2025, asteroid 2014 YF₁₉ (558195) nesie oficiálne meno Eugengindl,<ref>{{Citácia knihy|titul=WGSBN Bulletin|vydanie=1|vydavateľ=IAU Minor Planet Center|rok=2025|strany=25|dátum archivácie=29.1.2025|url archívu=https://www.wgsbn-iau.org/files/Bulletins/V005/WGSBNBull_V005_005.pdf|zväzok=Volume 5, #5}}</ref> na čom má veľkú zásluhu Ing. Štefan Kürti – objaviteľ pomenovaného telesa.<ref name=":0" /> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == {{Portál|Astronómia}} * [https://www.suh.sk/o-nas/publikacie/periodicka-tlac/ Stránka časopisu KOZMOS] * [https://www.hvezdarna-fp.eu/digitalni-archiv-periodik/kozmos/ Archív časopisu KOZMOS] * [https://www.suh.sk/astronomicka-rocenka-2026/ Astronomická ročenka] * [https://www.suh.sk/astronomicky-kalendar-2026/ Astronomický kalendár] [[Kategória:Slovenské odborné časopisy]] [[Kategória:Dvojmesačníky na Slovensku]] [[Kategória:Astronomické časopisy]] [[Kategória:Vzniklo v 1970]] 0m454uekww4sgal9r2meukyh26n9v2s 0 57961 8198460 8155590 2026-04-14T19:45:01Z ~2026-23122-23 292007 /*  Životopis */ 8198460 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Július Botto | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský pedagóg, advokát, historik, cirkevný historik, publicista, prekladateľ a kultúrny činiteľ | Portrét = Július Botto.png | Dátum narodenia = [[24. júl]] [[1848]] | Miesto narodenia = [[Rozložná]], [[Slovensko]] | Dátum úmrtia = {{duv|1926|9|29|1848|7|24}} | Miesto úmrtia = [[Revúca (mesto)|Revúca]], [[Slovensko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --> | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Július Botto''' (* [[24. júl]] [[1848]], [[Rozložná]] – † [[29. september]] [[1926]], [[Revúca (mesto)|Revúca]]) bol [[Slovensko|slovenský]] [[pedagóg]], [[advokát]], [[historik]], cirkevný historik, [[publicista]], [[prekladateľ]] a kultúrny činiteľ. ==Životopis == Jeho otec bol evanjelický farár Ladislav Botto. Študoval na gymnáziu v [[Rimavská Sobota|Rimavskej Sobote]], v [[Levoča|Levoči]] a v [[Spišská Nová Ves|Spišskej Novej Vsi]], teológiu študoval na [[Evanjelické kolégium|kolégiu v Prešove]]. V rokoch [[1869]]{{--}}[[1870]] a [[1871]]{{--}}[[1874]] bol výpomocným profesorom na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej. Medzitým absolvoval právnické štúdiá v Prešove. V roku [[1876]] zložil v Pešti advokátsku skúšku. Bol členom ústredia [[Slovenská národná strana (historická)|Slovenskej národnej strany]] a pracoval v evanjelickom a v cirkevnom zbore. V rokoch [[1876]]{{--}}[[1920]] bol [[advokát]]om v Revúcej. V rokoch [[1914]]{{--}}[[1918]] bol súdne stíhaný za prácu Krátka história Slovákov. Od [[14. október|14. októbra]] [[1920]] do [[1. november|1. novembra]] [[1922]] správcom a v rokoch [[1922]]{{--}}[[1924]] externým profesorom na Československom štátnom reálnom gymnáziu v Revúcej. Od [[1. november|1. novembra]] [[1922]] bol verejným [[notár]]om v Revúcej. Venoval sa výskumu slovenskej histórie, kriticky študoval diela súvekých maďarských historikov a prehodnocoval ich s ohľadom na slovenské pomery. Ako prvý otvorene spochybnil obraz Matúša Čáka Trenčianskeho ako slovenského národného hrdinu.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=KREKOVIČ|meno=Eduard|titul=Mýty naše slovenské|vydavateľ=Academic Electronic Press|miesto=Bratislava|rok=2006|isbn=80-88880-61-0|strany=108}}</ref> == Dielo == * ''Juraj Thurzo a Gabriel Bethlen. Príspevok k dejinám cirkve evanjelickej a. v. veľkorevúckej.'' (1899, ''Cirkevné listy'', 1902) * ''Prvé počiatky cirkevného pravosúdneho osamostatnenia evanjelikov v Uhorsku. Príspevok k dejinám evanjelikov v Uhorsku.'' (''Cirkevné listy'', 1903) * ''Michal M. Hodža.'' (1911) * ''Jonáš Záhors''ký. Nákres životopisný. (1912) * ''Krátka história Slovákov.'' (1914) * ''Ján Francisci. Nákres životopisný.'' (1922) * ''Štefan Marko Daxner.'' (1922) * ''O štátnej jednote Slovákov a Čechov pred tisíc rokmi. Dejepisná rozprava.'' (1922) * ''Samuel Tomášik. Jeho predchodcovia a spolupracovníci.'' (Slovenské pohľady, 1913) * ''[http://digitalna.kniznica.info/s/ndNQy06tqo Slováci, vývin ich národného povedomia 1, 2.]'' (1906, 1910, 1923, 1971) - dostupné online v [[Digitálna knižnica Univerzitnej knižnice v Bratislave|Digitálnej knižnici UKB]]. * ''Dejiny Matice slovenskej 1863 – 1875.'' (1923) * ''Štefan Bocskay a jeho anjeli. Nákres dejepisný.'' (In: ''Slovenské pohľady'', r. XXII, 1902, č. 10, s. 592 {{--}} 616) * ''Kultúrny a dejepisný obrázok zo života slovenského mestečka. ''(Slovenské pohľady, 1911) == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Július Botto}} == Externé odkazy == * [https://familysearch.org/ark:/61903/1:1:KH8M-W38 Záznam o narodení a krste v matrike] * [http://zlatyfond.sme.sk/autor/134/Julius-Botto Plné texty diel Júliusa Botta] {{Biografický výhonok}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Botto, Július}} [[Kategória:Slovenskí historici]] [[Kategória:Cirkevní historici]] [[Kategória:Slovenskí publicisti]] [[Kategória:Osobnosti z Rozložnej]] [[Kategória:Slovenskí pedagógovia]] [[Kategória:Slovenskí advokáti]] [[Kategória:Slovenskí prekladatelia]] [[Kategória:Slovenskí kultúrni pracovníci]] [[Kategória:Osobnosti Evanjelického kolégia v Prešove]] neqnmzbi8h4kly2jdsz3lm4l77s9ocm 0 61971 8198345 8174789 2026-04-14T16:48:04Z Andrej-airliner 43530 wl. 8198345 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kozmická misia | názov misie = Sojuz 1 | kozmická loď = [[Sojuz (kozmická loď)|Sojuz 7K-OK]] (výr. č. 4) | znak = | volací znak = Рубин (Rubin – [[rubín]]) | posádka = 1 | kozmodróm = [[Bajkonur]] | rampa = Pl. č. 1 | raketa = [[Sojuz (nosná raketa)|Sojuz]] 11A511 (výr. č. U15000-04) | štart = [[23. apríl]] [[1967]], 00:35:00,100 [[Koordinovaný svetový čas|UTC]] | pristátie = [[24. apríl]] 1967, 03:22:52 UTC<br />40 km východne od mesta [[Novoorsk]] v [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|Rusku]]<br />{{Coord|51.3615|S|59.5622|V}} | trvanie = 1 deň, 2 hodiny, 47 minút, 52 sekúnd | perigeum = 199,2 [[kilometer|km]] | apogeum = 219,8 [[kilometer|km]] | doba obehu = 88,56 minút | inklinácia = 51,66° | obehy = 18 | vzdialenosť = | maxrýchlosť = | maxzrýchlenie = | hmotnosť = 6&nbsp;450 [[kilogram|kg]] (kozmická loď pri štarte) | foto posádky = Владимир Комаров.jpg | popis = Vladimir Komarov | predchádzajúca = | nasledujúca = [[Sojuz 2]] }} '''Sojuz 1''' ({{V jazyku|rus|Союз-1}}) bol [[Sovietsky zväz|sovietsky]] [[kozmický let s ľudskou posádkou|pilotovaný kozmický let]] v rámci [[program Sojuz|programu Sojuz]]. Vyštartoval [[23. apríl]]a [[1967]] s jedným [[kozmonaut]]om na palube, [[plukovník]]om [[Vladimir Michajlovič Komarov|Vladimirom Komarovom]]. Bol to prvý let [[kozmická loď|kozmickej lode]] [[Sojuz (kozmická loď)|Sojuz]] s posádkou. Let sprevádzali technické problémy a Komarov zahynul pri náraze návratového modulu do zeme v dôsledku poruchy [[padák]]a. Išlo o prvú [[kozmické havárie|smrteľnú nehodu počas letu]] v histórii kozmických letov s ľudskou posádkou. Pôvodný plán letu bol zložitý a zahŕňal [[rendezvous (kozmonautika)|stretnutie]] a [[dokovanie a kotvenie kozmickej lode|spojenie]] so [[Sojuz 2|Sojuzom 2]] a výmenu niektorých členov posádky pred návratom na [[Zem]]. Po problémoch Sojuzu 1 bol štart lode Sojuz 2 zrušený. == Posádka == * {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Vladimir Michajlovič Komarov|Vladimir Komarov]] (2), [[Funkcia kozmonautov v posádkach#Kapitán|veliteľ]] † {{Malé|(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)}} === Záložná posádka === * {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Jurij Alexejevič Gagarin|Jurij Gagarin]], veliteľ == Prípravy na let == V roku [[1967]] bol nevyhlásený súboj o [[Mesiac]] medzi [[Sovietsky zväz|Sovietskym zväzom]] a [[Spojené štáty|Spojenými štátmi]] v plnom prúde. Vývoj novej [[kozmická loď|kozmickej lode]] prebiehal vo veľkej rýchlosti. Na rozdiel od iných predchádzajúcich typov kozmických lodí s ľudskou posádkou, [[Vostok (kozmická loď)|Vostok]] a [[Voschod (kozmická loď)|Voschod]], neboli bezpilotné testovacie lety lodí [[Sojuz (kozmická loď)|Sojuz]] nikdy celkom úspešné – na všetkých sa vyskytli problémy. Záložným [[kozmonaut]]om pre Sojuz 1 bol [[Jurij Alexejevič Gagarin|Jurij Gagarin]]. Pretože si bol vedomý dizajnových problémov a veľkého politického tlaku [[Politbyro Komunistickej strany Sovietskeho zväzu|politbyra]], údajne sa snažil „vyhodiť“ [[Vladimir Michajlovič Komarov|Vladimira Komarova]] z letu vediac, že sovietski lídri nebudú riskovať národného hrdinu pre tento let.<ref name="kosmonautix-kriticke-momenty-kosmonautiky-11-dil">{{Citácia periodika | priezvisko = Šamárek | meno = Ondřej | autor = | odkaz na autora = | titul = Kritické momenty kosmonautiky 11. díl | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2012/11/20/kriticke-momenty-kosmonautiky-11-dil/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2012-11-20 | dátum prístupu = 2025-04-19 }}</ref> Pôvodné plány počítali aj so štartom [[Sojuz 2|Sojuzu 2]] s troma kozmonautmi, [[Valerij Fiodorovič Bykovskij|Valerijom Bykovským]], [[Jevgenij Vasilievič Chrunov|Jevgenijom Chrunovom]] a [[Alexej Stanislavovič Jelisejev|Alexejom Jelisejevom]], hneď na druhý deň a pre Chrunova s Jelisejevom bol naplánovaný [[výstup do otvoreného vesmíru]] a prechod na Sojuz 1.<ref name="kosmonautix-kriticke-momenty-kosmonautiky-11-dil"/> == Priebeh letu == Večer pred štartom Vladimir Komarov prerušil jednu z tradícií, ktoré kozmonauti dovtedy dodržiavali. Na [[kozmodróm]]e [[Bajkonur]] sa uložil k spánku v novom hoteli Kozmonaut, namiesto domčeka, kde trávil noc pred svojím štartom Jurij Gagarin a jeho nasledovníci. Väčšinu večera a noci stál pod oknom jeho hotelovej izby kozmonaut [[Alexej Archipovič Leonov|Alexej Leonov]] a snažil sa odkláňať dopravu na ulici, aby sa Komarov mohol nerušene vyspať. Kvôli štartu, naplánovanému na skorú rannú hodinu musel Komarov svoj režim upraviť tak, aby vstával okolo polnoci miestneho času. Veľmi skoro ráno [[23. apríl]]a 1967 [[autobus]] priviezol Komarova a Gagarina na štartovaciu rampu. Komarov mal oblečený ľahký vlnený odev, Gagarin svoju uniformu.<ref name="kosmonautix-kriticke-momenty-kosmonautiky-11-dil"/> [[Súbor:The Soviet Union 1964 CPA 3110 stamp (3-men Space Flight of Komarov, Yegorov and Feoktistov. Vladimir Komarov (1927-1967), a Soviet test pilot, aerospace engineer, and cosmonaut) small resolution.jpg|thumb|left|[[Vladimir Michajlovič Komarov|Vladimir Komarov]] na [[Sovietsky zväz|sovietskej]] poštovej známke z roku 1964]] Sojuz 1 vyštartoval presne podľa plánu 23. apríla 1967 o 03:35:00,100 moskovského času (05:35:00,100 miestneho času a 00:35:00,100 [[koordinovaný svetový čas|svetového času]]) pomocou [[nosná raketa|nosnej rakety]] [[Sojuz (nosná raketa)|Sojuz]] z kozmodrómu Bajkonur na území [[Kazašská sovietska socialistická republika|Kazachstanu]], ktorý bol vtedy súčasťou Sovietskeho zväzu. Kozmická loď bola navedená na [[obežná dráha|obežnú dráhu]] [[Zem]]e vo výške 199,2 – 219,8 [[kilometer|km]] nad povrchom. Agentúra [[Tlačová agentúra Sovietskeho zväzu|TASS]] priniesla o štarte správu, ktorá nadchla domácich aj zahraničných pozorovateľov, ktorí si všimli, že na rozdiel od predchádzajúcich sovietskych [[kozmická loď|kozmických letov]] dostala hneď prvá loď v sérii číslo. Let bol totiž označený ako ''Sojuz 1''. Išlo o náznak, že sa blíži štart druhej lode. Krátko po štarte Sojuzu 1 sa však začali problémy, keď sa neotvoril jeden [[fotovoltický článok|slnečný panel]], čo viedlo k zníženiu dodávok [[elektrická energia|elektrickej energie]] pre systémy kozmickej lode. Loď mala kvôli tomu problémy so stabilizáciou a Komarovovi zároveň komplikovali ručné manévrovanie problémy s detektormi orientácie. Počas 13. obletu Zeme Komarov hlásil: ''„Mám ťažkosti s ovládaním kabíny. Je to diabolský stroj! Na čo siahnem, to nefunguje!“'' V priebehu 14. obletu zlyhala aj palubná klimatizácia. Rozhodlo sa, že let sa ukončí predčasne a pripravovaný štart Sojuzu 2 bol zrušený. Fámy o tom, že posádka druhého Sojuzu sa pripravovala na opravu solárneho panela Sojuzu 1, ale silný [[dážď]] na Bajkonure znemožnil jej štart, sa nezakladajú na pravde.<ref name="kosmonautix-kriticke-momenty-kosmonautiky-11-dil"/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Soyuz-1 begins its fateful flight | url = https://www.russianspaceweb.com/soyuz1-liftoff.html | vydavateľ = russianspaceweb.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-19 | jazyk = }}</ref><ref name="idnes-zritil-se-z-vesmiru-vsechno-selhalo">{{Citácia periodika | priezvisko = Toufar | meno = Pavel | autor = | odkaz na autora = | titul = Zřítil se z vesmíru. Všechno selhalo, kosmonaut přesto zachoval klid | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/technet/vesmir/komarov-sojuz-1-misin.A170424_102406_tec_vesmir_kuz | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2017-04-25 | dátum prístupu = 2025-04-19 }}</ref> Komarovovi sa podarilo ručným manévrovaním správne zorientovať loď a vďaka tomu bol na 19. oblete Sojuz 1 úspešne navedený na zostupnú dráhu. Po návrate do [[atmosféra Zeme|atmosféry]] sa však v záverečnej fáze zostupu kvôli problému s [[tlak]]ovým senzorom neotvoril hlavný [[padák]] a záložný sa pri manuálnom otvorení zamotal, čo viedlo k nekontrolovanému pádu. Návratový modul dopadol [[24. apríl]]a o 06:22:52 moskovského času (03:22:52 svetového času) vo veľkej rýchlosti do [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|ruskej]] stepi, pričom sa kabína roztrieštila a Komarov bol na mieste mŕtvy. Miesto dopadu sa nachádzalo 3 km západne od dediny Karabutak a 40 km východne od mesta [[Novoorsk]] v [[Orenburská oblasť|Orenburskej oblasti]]. Skazu dokončili [[raketový motor na tuhé pohonné látky|raketové motorčeky na tuhé palivo]], ktoré sa mali spustiť asi [[meter]] nad zemou a zbrzdiť tak pristátie. Pred pristátím sa mal odhodiť [[tepelný štít]], pod ktorým boli skryté. Ten ale zostal na svojom mieste a motorčeky pri náraze do zeme zapálili zvyšky kabíny.<ref name="kosmonautix-kriticke-momenty-kosmonautiky-11-dil"/><ref name="idnes-zritil-se-z-vesmiru-vsechno-selhalo"/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vladimir Komarov dies on landing | url = https://www.russianspaceweb.com/soyuz1-crash.html | vydavateľ = russianspaceweb.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-19 | jazyk = }}</ref> == Dôsledky == [[Súbor:Первый Обелиск В.М. Комарову.jpg|thumb|upright|Prvý [[obelisk]] na mieste nehody odhalený 11. júna 1967]] Dodnes sú rozšírené fámy, podľa ktorých Komarov počas zostupu (pádu) preklial konštruktérov a letovú obsluhu, ale s veľkou pravdepodobnosťou sa nezakladajú na pravde. Objavili sa tiež správy, že Komarov viedol srdcervúci rádiový rozhovor s manželkou Valentinou a dokonca aj s [[predseda Rady ministrov Sovietskeho zväzu|predsedom Rady ministrov ZSSR]] [[Alexej Nikolajevič Kosygin|Alexejom Kosyginom]], ktorý ho označil za hrdinu. Americká sledovacia stanica v [[Turecko|Turecku]] vraj zachytila „​​Komarovove predsmrtné výkriky“. Sú to všetko nezmysly a bulvárne fantázie. Od okamihu, kedy sa uvoľnil záložný padák, trvalo ešte pár sekúnd, kým mohol Komarov zaznamenať, že sa deje niečo veľmi vážne, že kabína padá príliš rýchlo. A potom mu zostávala nanajvýš necelá minúta do osudového nárazu.<ref name="idnes-zritil-se-z-vesmiru-vsechno-selhalo"/> Komarov mal [[26. apríl]]a štátny pohreb a bol pochovaný pod [[Múr Moskovského kremľa|kremeľský múr]] na [[Červené námestie|Červenom námestí]] v [[Moskva|Moskve]]. Niektoré správy (vrátane knihy [[Alan Shepard|Alana Sheparda]] a [[Deke Slayton|Deka Slaytona]] ''Moon Shot'') uvádzali, že letoví kontrolóri mu počas pokusu o pristátie povedali, že sa mu dostane takej pocty, čo je tiež nepravdepodobná fáma. Neskoršia inšpekcia kozmickej lode Sojuz 2 ukázala, že aj táto mala rovnaký problém s padákom, čo by viedlo k smrti všetkých štyroch kozmonautov, ak by sa let predsa len uskutočnil. Pôvodný plán letov Sojuz 1 a 2 bol neskôr uskutočnený [[Sojuz 4|Sojuzom 4]] a [[Sojuz 5|5]].<ref name="idnes-zritil-se-z-vesmiru-vsechno-selhalo"/> Ešte pred štartom odhalili konštruktéri na kozmickej lodi vyše 200 dizajnových chýb, ale vládni predstavitelia si let vynútili, aby si Sovietsky zväz udržal vedenie pred Spojenými štátmi vo [[vesmírne preteky|vesmírnych pretekoch]] a dostal sa ako prvý na Mesiac. Problémy Sojuzu 1 nakoniec oddialili štart Sojuzu 2 a [[Sojuz 3|3]] až do [[25. október|25. októbra]] [[1968]]. Toto 18-mesačné zdržanie a následná explózia nosnej rakety [[N-1 (nosná raketa)|N-1]] letiacej bez posádky, [[3. júl]]a [[1969]], definitívne pochovala [[sovietsky mesačný program|sovietske plány]] vysadiť kozmonauta na Mesiaci. Prvý [[obelisk]] na mieste nehody Sojuzu 1 bol odhalený [[11. jún]]a 1967. Komarova okrem iného pripomínajú dva pamätníky zanechané na povrchu Mesiaca. Jeden v [[Tranquility Base]], mieste pristátia prvých ľudí na Mesiaci počas misie [[Apollo 11]]. Druhým je [[hliník]]ová soška ''[[Fallen Astronaut]]'' a pamätná tabuľa, ktorú zanechali na Mesiaci astronauti [[Apollo 15|Apolla 15]].<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Aldrin | meno = Buzz | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = McConnell | meno2 = Malcolm | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Men from Earth | vydanie = | vydavateľ = Bantam Books | miesto = New York | rok = 1989 | počet strán = 312 | url = | isbn = 978-0-553-05374-6 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Kozmické havárie]] == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://spacefacts.de/mission/english/soyuz-1.htm Sojuz 1 na stránkach spacefacts.de] {{eng icon}} * [http://mek.kosmo.cz/pil_lety/rusko/sojuz/so-1/index.htm Sojuz 1 v Malej encyklopédii kozmonautiky] {{ces icon}} {{Postupnosť misií|pred=–|program=[[Program Sojuz]]|po=[[Sojuz 2]]}} {{Sojuz}} [[Kategória:Kozmické lode Sojuz]] [[Kategória:Kozmické lety s ľudskou posádkou]] [[Kategória:Kozmické katastrofy]] [[Kategória:Katastrofy v 1967]] [[Kategória:Kozmonautika v 1967]] 90n3x0h6veimnleko1xiffjnteurbdn 0 72924 8198424 8127169 2026-04-14T18:06:32Z NitraX51 226529 8198424 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Solar panel.png|thumb|Fotovoltické články]] '''Fotovoltický článok'''<ref>Slovník cudzích slov (akademický) z r 2005. fotovoltický príd. ‹g + VM› fyz. fotoelektrický: f. jav; f-á premena</ref> (nesprávne ''fotovoltaický článok'' prevzaté z anglického slova ''photovoltaic'') alebo '''solárny článok''' alebo '''slnečný článok''' je veľkoplošná [[polovodič]]ová súčiastka (s podobnou vnútornou štruktúrou ako [[fotodióda]]), ktorá priamo konvertuje svetelnú energiu na energiu elektrickú pomocou [[fotoelektrický jav|fotoelektrického javu]]. Niekedy sa výraz '''solárny článok''' či '''slnečný článok''' vyčleňuje pre zariadenia špeciálne určené na získavanie energie zo [[slnečné žiarenie|slnečného žiarenia]], zatiaľ čo termín fotovoltický článok je všeobecne používaný termín. Oblasť technológie a výskumu týkajúca sa aplikácie fotovoltických článkov sa nazýva [[fotovoltika]]. Fotovoltické články majú mnoho aplikácií. Jednotlivé články sa používajú na napájanie malých zariadení, ako sú napríklad elektronické [[kalkulačka|kalkulačky]]. Fotovoltické polia generujú elektrinu z [[Obnoviteľný zdroj energie|obnoviteľného zdroja energie]] ([[Slnko|slnka]]), ktorá je užitočná najmä v situáciách, kde je nemožné získavať [[elektrická energia|elektrickú energiu]] zo siete, vo vzdialených [[elektrická sieť|elektrických sieťach]], v [[satelit]]och na [[obežná dráha|obežnej dráhe]] a vo [[kozmická sonda|vesmírnych sondách]], v [[rádiotelefón]]och a v aplikáciach [[čerpadlo|vodných čerpadiel]]. Fotovoltika sa napriek tomu stále viac rozmáha aj v klasických [[elektrizačná sústava|elektrizačných sústavách]].<ref name="SOLAR">{{cite web | url= http://www.madehow.com/Volume-1/Solar-Cell.html | title= How solar cell is made |date= |work= |publisher= | accessdate= }}</ref> Fotovoltické články sa (podobne ako iné zdroje elektrickej energie) kvôli dosiahnutiu vyššieho nominálneho napätia a prúdu zapájajú do [[batéria|batérií]]. Kvôli premenlivému osvetleniu a tým premenlivým výstupným parametrom (výkon, prúd, napätie) je výstup fotovoltických batérií upravovaný (napr. pre pripojenie do rozvodnej elektrickej siete) pripojenou výkonovou elektronikou, ktorá často zahŕňa aj [[akumulátor]]y. == Princíp == Po dopade [[fotón]]u svetla príslušnej vlnovej dĺžky (korešpondujúcej so šírkou zakázaného pásma použitého [[polovodič]]a) je vďaka vnútornému [[fotoelektrický jav|fotoelektrickému javu]] vygenerovaný [[elektrón]]-dierový pár, ktorý je separovaný vnútorným [[elektrické pole|elektrickým poľom]] pn-priechodu a pohybom k jednotlivým [[elektróda]]m vytvárajú [[elektrický prúd]]. == Použitie == Požadovaná kombinácia parametrov fotovoltických článkov, a tým aj jednotlivé konštrukčné zvláštnosti, závisia predovšetkým od oblasti ich použitia. === Zdroj energie pre kozmické zariadenia === Pre túto aplikáciu sa požaduje najmä maximálna účinnosť pri minimálnej hmotnosti a rozmeroch (čo je limitujúcim faktorom kozmickej techniky), pričom náklady nehrajú rozhodujúcu úlohu. Kozmický výskum je preto hnacím motorom vývoja fotovoltických článkov. Nezanedbateľná je samozrejme aj požiadavka vysokej spoľahlivosti a extrémna mechanická a klimatická odolnosť. === Zdroj energie v nedostupných oblastiach === Keďže hmotnosť obvykle nie je rozhodujúca a rozmery v určitej miere tiež, účinnosť ako kritérium ustupuje a do popredia začína vystupovať cena, pričom však je stále potrebné dodržať vysokú spoľahlivosť. === Energetický zdroj === V tejto aplikácii je prvoradým hľadiskom ekonomická návratnosť, t. j. predovšetkým cena fotovoltických článkov a batérií, čomu je podriadená aj ich účinnosť. Hmotnosť, rozmery sú druhoradé, nižšiu spoľahlivosť je možné riešiť opravami. Pri zapojení fotovoltického zdroja energie do rozvodnej sústavy sa obvykle neuvažuje s použitím akumulátorov a využívajú sa akumulačné a vyrovnávajúce vlastnosti siete. == Materiály použité na výrobu == [[Súbor:Solar cell.png|right|thumb|Fotovoltický článok]] === [[Kremík]] ([[Si]]) === Je to najdlhšie používaný a tiež najrozšírenejší materiál na výrobu fotovoltických článkov. Na rozdiel od iných materiálov sa netreba obávať jeho vyčerpania pretože sa nachádza takmer všade. Je to štvrtá najpoužívanejšia surovina na svete, na výrobu solárnych panelov sa však využíva približne iba 1 % z tohto množstva<ref name="EXOS">{{cite web | url= http://www.ezos.sk/fotovoltaika.html | title= Fotovoltaika | date= | work= | publisher= | accessdate= | archiveurl= https://web.archive.org/web/20080512235638/http://www.ezos.sk/fotovoltaika.html | archivedate= 2008-05-12 }}</ref>. Používa sa v niekoľkých podobách. [[Súbor:Silicon seed crystal puller rod.jpg|right|thumb|Zárodočný kryštál veľmi čistého kremíka]] === Monokryštalický kremík === Bol prvý materiál ktorý sa začal využívať v praxi. Jeho účinnosť premeny sa zo začiatku pohybovala okolo 6 %. Od roku 1954 do roku 1975 sa v tomto smere nedosiahlo takmer žiadneho pokroku, pretože výskum sa orientoval predovšetkým na vesmírne použitie, od roku 1975 až do roku 1980 sa túto hodnotu podarilo posunúť len o pár percent a hodnota 17 % bola považovaná za neprekonateľnú. Celkový pokrok v týchto rokoch brzdil tiež fakt, že vedci sa sústredili skôr na znižovanie cien ako na zvyšovanie účinnosti. V osemdesiatych rokoch sa stav výrazne zmenil a výsledkom bola účinnosť 35,2 % dosiahnutá v roku 1992 Pekinskou akadémiou vied. Dnes sa v bežnej výrobe dosahuje účinnosť 19%, u niektorých priemyselných výrobcov presahuje 20%. Vďaka dynamickému rozvoju fotovoltiky od začiatku 21.storočia a výstavbe veľkých fotovoltických elektrární dramaticky klesá i cena fotovoltických článkov. V roku 2010 bola priemerná trhová cena približne 1.5 USD/Wp, v roku 2020 iba 0.28 USD/Wp.<ref>{{Citácia knihy|titul=Crystalline Silicon Photovoltaic Module Manufacturing Costs and Sustainable Pricing: 1H 2018 Benchmark and Cost Reduction Road Map|url=https://www.osti.gov/biblio/1495719/|rok=2019-02-15|doi=10.2172/1495719|jazyk=English|poznámka=DOI: 10.2172/1495719|meno=Michael A.|priezvisko=Woodhouse|meno2=Brittany|priezvisko2=Smith|meno3=Ashwin|priezvisko3=Ramdas}}</ref> ==== Výroba z monokryštalického kremíku ==== [[Súbor:Monokristalines Silizium für die Waferherstellung.jpg|right|thumb|Monokryštál (kmeňové rezivo) na výrobu kremíkových doštičiek]] [[Súbor:Czochralski Process.svg|left|thumb|200px|Czochralskeho proces]] ===== Rafinácia kremíku ===== :99 percentný čistý kremík je ešte ďalej čistený pomocou metódy pohyblivej zóny. Tyč z nečistého kremíka prechádza žeravenou zónou niekoľkokrát v rovnakom smere. Táto procedúra „strháva“ nečistoty smerom k jednému koncu každým prechodom. V istom bode je už kremík považovaný za čistý, a nečistý koniec je odstránený<ref name="SOLAR"/>. ===== Výroba monokryštalického kremíku ===== :Solárne články sú vyrobené z kremíkového kmeňového reziva, polykryštalickej štruktúry, ktoré má atómovú štruktúru [[monokryštál]]u. Zvyčajne používanou metódou na výrobu kmeňového reziva je [[Czochralského metóda|Czochralskeho metóda]]. Pri tomto procese je do kremíkovej zliatiny vložený zárodočný kryštál veľmi čistého kremíka. Tento kryštál sa pritom otáča a vyťahuje podľa vopred presne definovaného programu; [[teplota]] [[tavenina|taveniny]] je tiež veľmi pozorne sledovaná a riadená. Celý proces sa uskutočňuje v nádobách z veľmi čistého kremeňa v inertnej [[atmosféra|atmosfére]] [[argón]]u. Na zárodočnom kryštáli sa potom vylučujú ďalšie vrstvy mimoriadne čistého kremíka, takže výsledný produkt môže mať až {{mm|400|m}} v priemere a dĺžku do {{m|2|m}}<ref name="SOLAR"/> [[Súbor:Wafer_2_Zoll_bis_8_Zoll_2.jpg|thumb|left|200px|Vyleptané kremíkové doštičky]] ===== Výroba kremíkových doštičiek ===== :Z kmeňového reziva sú postupne narezané kremíkové doštičky kotúčovou pílou ktorej vnútorný priemer reže do tyče. (Diamantová píla vytvára rezy v šírke doštičky – {{mm|5|m}} hrubé). Do ukončenia výroby kruhovej doštičky sa stratí len okolo polovice kremíku z kmeňového reziva, v prípade že sa doštička ďalej reže na tvar pravouhlý alebo šesťuholníkový sú tieto straty vyššie. Tieto tvary sú niekedy využité v solárnych článkoch pretože spoločne k sebe dokonale priliehajú, a tak využívajú všetok dostupný priestor na povrchu solárneho článku. :Doštičky sú potom leštené na odstránenie znakov po rezaní. (Nedávno bolo objavené, že neleštené doštičky absorbujú svetlo oveľa efektívnejšie, z toho dôvodu sa niektorý výrobcovia rozhodli doštičky neleštiť)<ref name="SOLAR"/> ===== Dopovanie ===== :Zvyčajný spôsob pridávania prímesí do kremíkových doštičiek s [[bór]]om a [[fosfor]]om je založený na vkladaní malých čiastočiek bóru počas Czochralského procesu. Doštičky sú zatavené tesne k sebe a umiestnené do pece, ktorá je rozohriata tesne pod bod tavenia kremíka (1410 [[Stupeň Celzia|°C]]) za prítomnosti fosforových plynov. Fosforové atómy sa „vnoria“ do kremíka, ktorý je viac pórovitý pretože sa stáva tekutým. Teplota a čas procesu je pozorne sledovaný aby sa zabezpečil jednotné spojenie správnej hĺbky. :Súčasnejší spôsob pridania prímesí do kremíku s fosforom je použiť malé urýchľovacie čiastočky na strieľanie fosforových [[ión]]ov do prútu. Kontrolovaním rýchlosti iónov je možné sledovať ich hĺbku prenikania. Bohužiaľ, tento nový proces nebol všeobecne akceptovaný komerčnými výrobcami<ref name="SOLAR" />. ===== Ukladanie elektrických kontaktov ===== :[[elektrický kontakt|Elektrické kontakty]] spájajú jednotlivé solárne články navzájom a napokon aj s obvodom prijímajúcim [[elektrický prúd]]. Kontakty musia byť veľmi tenké (aspoň vpredu), aby neblokovali slnečné svetlo dopadajúce na článok. Kovy ako [[paládium]]/[[striebro]], [[nikel]] alebo [[meď]] sú [[vákuum|vákuovo]] odparované. :Keď sú kontakty na mieste, umiestnia sa tenké pásiky medzi články. Najbežnejšie používané pásiky sú z pocínovanej medi.<ref name="SOLAR"/> ===== Antireflexný náter ===== :Pretože je čistý kremík lesklý, môže odrážať až 100% slnečného svetla. Na zmenšenie hodnoty strateného slnečného svetla sa na kremíkové doštičky používa antireflexný náter. Najbežnejšie používané sú oxid titánu a oxid kremičitý, hoci sa používajú aj iné. Materiál používaný na náter je buď ohrievaný až kým sa jeho molekuly neodparia smerom ku kremíku kde kondenzujú, alebo materiál podstúpi metódu rozprašovania. V tomto procese vysoké napätie zráža [[molekula|molekuly]] materiálu a ukladá ich do kremíku na opačnej elektróde. Ďalšou metódou je prirodzená reakcia kremíka s [[kyslík]]om alebo dusíkatými plynmi za vzniku [[oxid kremičitý|oxidu kremičitého]] alebo nitridu kremičitého. Práve tento je preferovaný výrobcami FV článkov<ref name="SOLAR"/>. ===== Zapuzdrenie článkov ===== :Dokončené solárne články sú potom zapuzdrené. Sú zaliate do kremíkového kaučuku alebo polyvinyl acetátu. Zapuzdrené solárne články sú umiestnené do hliníkového rámu ktorý má [[mylar]]ový alebo [[tedlar]]ový zadný kryt a sklenený alebo plastový kryt. [[Súbor:FX-77.JPG|right|thumb|Kalkulačka napájaná solárnym článkom z amorfného kremíku]] === Polykryštalický kremík === Stále viacej využívaný ako vstupný materiál vďaka svojej nižšej výrobnej cene (odpadá proces ťaženia monokryštálu), i keď dosahovaná účinnosť je nižšia než je tomu v prípade monokryštalického kremíka. Laboratórne solárne články dosahujú účinnosť 18,5%, v podmienkach hromadnej výroby však nepresahujú 14%.<ref name="SCI_AMERICAN"/> Doštičky polokryštalického kremíka sú štvorcového tvaru a sú rezané z odlievaného kremíkového ingotu. V priebehu tuhnutia taveniny dochádza k tvorbe rôzne veľkých a orientovaných kryštálov. Polykryštalická štruktúra materiálu dodáva týmto článkom charakteristický vzhľad. === Multikryštalický kremík === Je to vlastne odroda polykryštalického kremíka. Je podstatne lacnejší ako monokryštalický a dosahuje v praxi celkom dobrej účinnosti od 12 do 14 %. Aby nevznikali straty pri prechode elektrónov rozhraním medzi kryštálmi vznikajú snahy vyrábať multikryštalický kremík s čo najväčšími kryštálmi, účinnosť tohto materiálu je taktiež možné zvýšiť chemickou úpravou vodíkom. === Hydrogenizovaný amorfný kremík === Ide o materiál, ktorý nemá kryštalickú štruktúru ani príliš veľkú čistotu, je chemicky upravený vodíkom čo zlepšuje jeho vlastnosti. Tento druh kremíku sa využíva v tenkovrstvých solárnych článkoch, jeho výhodou je že je to lacný materiál a že sa ho výrobe môže použiť podstatne menšie množstvo, pretože značná časť energie slnečného žiarenia sa absorbuje už vo vrstve tenšej ako 1 µm. Hydrogenizovaný amorfný kremík sa tiež veľmi ľahko kombinuje z inými materiálmi ako napríklad [[uhlík]], [[dusík]], [[cín]], [[germánium]] a tým sa vytvárajú [[zliatina|zliatiny]] z rôznymi šírkami zakázaného pásma energií. Materiál sa zvykne nanášať na lacné podklady ako [[sklo]], [[plast]], [[oceľ]]. Jeho účinnosť je bohužiaľ dosť nízka – v praxi okolo 4 – 8 %.<ref name="SCI_AMERICAN">[http://www.sciam.com/article.cfm?chanID=sa003&articleID=643C3D30-E7F2-99DF-3108C4CB8A197667&ref=rss Superefficient, Cost-Effective Solar Cell Breaks Conversion Records] – článok v Scientific American, 8. december 2006</ref> To ho predurčuje na použitie v zariadeniach s malou spotrebou energie ako sú kalkulačky a hodinky. Je dobré si uvedomiť že práve pri takýchto zariadeniach by však použitie drahých materiálov predražilo výrobky natoľko, že by sa ich výroba vôbec nevyplatila. === Rozdielne formy kremíku === <gallery> Image:Silizium pulver.jpg|Kremíkový prášok Image:Silicon granular 640x480.jpg|Granulovaný kremík Image:Silicon poly 640x480.jpg|Polykryštalický kremík Image:Silicon crystal 4 inch interferences 640x480.jpg|Monokryštalický kremík Image:Nano Si 640x480.jpg|Nanokryštalický kremík Image:Monokristalines Silizium für die Waferherstellung.jpg|Kremíkový [[ingot]]/Kmeňové rezivo </gallery> [[Súbor:Black light test of Dawns solar cells.jpg|náhľad|Test solárnych článkov čiernym svetlom na vesmírnej sonde [[Dawn (sonda)|Dawn]]]] === Arzenid galitý (GaAs) === [[Arzenid galitý]] obsadil druhé miesto vo využití pre výrobu fotovoltických článkov. Výskum a vývoj tohto materiálu prebiehajú už dlhé roky, znevýhodňuje ho však vyššia cena a aj niektoré ďalšie vlastnosti medzi ktorými dominuje predovšetkým značne väčšia krehkosť. V priemere dosahuje účinnosti okolo 18 %. Arzenid galitý má ale aj svoje nezanedbateľné prednosti. Za zvýšenej teploty (napr.100 ^oC) vykazuje len veľmi malé zníženie účinnosti, na rozdiel od kremíka kde je pokles týchto hodnôt už pri takýchto relatívne nízkych teplotách veľmi výrazný. To znamená že jeho použitie bude veľmi výhodné pri vysokoefektívnych [[koncentračný článok|koncentračných článkoch]]. Pri takomto postupe bude potrebné oveľa menej drahého GaAs. Nie je totiž nutné inštalovať velkoplošné solárne jednotky, ale len pomocou odrazu sústrediť viac slnečného žiarenia na menšiu plochu, pritom ani pri takto zvýšenej koncentrácii nestráca GaAs svoju účinnosť. Spomínaný kremík je pri takejto koncentrácii slnečného žiarenia celkom nevyhovujúci. Ďalšia výhoda vyplýva z väčšej hustoty GaAs, tá umožňuje výrobu oveľa tenších článkov (cca o 60 %) bez zníženia ich pohltivosti. Ďalší vývoj v oblasti umožní pravdepodobne použitie tohto materiálu v kombinácii z [[hliník]]om, takéto články sľubujú zvýšenie účinnosti nad 40.7%<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Spectrolab - Frequently Asked Questions<!-- Bot generated title --> |url=http://www.spectrolab.com/prd/terres/FAQ_terrestrial.htm |dátum prístupu=2008-05-06 |url archívu=https://web.archive.org/web/20090318132949/http://www.spectrolab.com/prd/terres/FAQ_terrestrial.htm |dátum archivácie=2009-03-18 }}</ref>. === Telurid kademnatý (CdTe) === Pripravuje sa chemickou reakciou [[kadmium|kadmia]] a [[telúr]]u. Tieto články patria do skupiny [[Solárne články tenkovrstvové|tenkovrstvových solárnych článkov CdTe]]. Tento materiál je považovaný za veľmi nádejný, keďže však jeho výskum prebieha relatívne krátko, významné miesto v solárnej energetike zatiaľ neobsadil. Má veľkú šírku [[zakázané pásmo|zakázaného pásma]] a taktiež veľmi dobrú schopnosť absorpcie. Bohužiaľ je v [[Zemská kôra|zemskej kôre]] málo zastúpený a tak sa s ním dá počítať predovšetkým v spotrebnej elektronike, telekomunikačných a navigačných zariadeniach. Pri týchto je dôležitá ekonomická otázka a z tohto hľadiska je CdTe veľmi vhodným materiálom, vďaka svojim vynikajúcim absorpčným vlastnostiam je totiž možné CdTe používať vo veľmi tenkých vrstvách (1,2 až 1,5 [[µm]]). === Sulfid kademnatý (CdS) === Tento materiál sa v kombinácii s Cu₂S uplatnil predovšetkým v kozmických aplikáciách a to vďaka svojej nízkej hmotnosti. Účinnosti viac ako 10 % bola dosiahnutá pomerne jednoduchými a lacnými postupmi, napriek tomu sa však tento materiál nepovažuje za perspektívny, kvôli svojej nízkej stabilite. Nádejná sa však javí kombinácia s teluridom kademnatým. V USA už boli vyrobené takéto články s účinnosťou presahujúcou 10 %. == Účinnosť == Účinnosť premeny (potenciálne dopadajúceho) svetla na fotovoltický článok na elektrickú energiu je najdôležitejším parametrom článku. Na celkovú účinnosť má vplyv niekoľko parametrov: * čistota povrchu * odrazy na povrchu ** uhol dopadu – použitie natáčania zvyšuje cenu, znižuje spoľahlivosť a je potrebné zvážiť, či energetický zisk vyrovná príkon natáčacej sústavy. ** reflektivita povrchu – kvôli veľkému rozdielu indexov lomu na rozhraní vzduch/polovodič je potrebné použiť prispôsobovaciu (antireflexnú) vrstvu (resp. sústavu vrstiev) * úzka oblasť absorpcie – nosiče nábojov generované mimo oblasť priestorového náboja pn-prechodu nie sú separované, rekombinujú, a neprispievajú k výslednému prúdu. Preto je dôležité, aby pn-prechod bol umiestnený čo najbližšie povrchu a aby bol čo najširší. * absorpčné [[spektrum]] – u [[polovodič]]ov je pomerne úzke, t. j. časť dopadajúcich [[fotón]]ov prejde polovodičom a časť je absorbovaná ale na generáciu elektrón-dierového páru sa využije len časť ich energie, zvyšok sa mení na teplo, ďalšia časť sa mení len na teplo. Pre zvýšenie účinnosti sa používa sústava vrstiev rôznych kompozitných polovodičov (s rôznou šírkou zakázaného pásma a teda) s viacerými pn prechodmi nad sebou. * [[rekombinácia]] fotogenerovaných nosičov – pre zníženie je potrebné použiť čisté monokryštalické polovodiče * sériový [[odpor]] (spôsobuje ohmické straty) ** polovodiča – fotogenerované nosiče prechádzajú P a N vrstvou polovodiča ku kontaktom na povrchu, preto je dôležitá vysoká vodivosť najmä substrátu ** kontaktov – priehľadné horné kontakty (okrem vyššej ceny) majú významný sériový odpor (a aj nezanedbateľnú reflektivitu), preto sa aj napriek strate časti povrchu používajú nepriehľadné hrebeňovité kontakty. K celkovej účinnosti celej fotovoltickej sústavy pristupujú ešte straty v prepojoch medzi článkami, účinnosť výkonovej elektroniky ([[menič]]a) prípadne účinnosť ukladania a znovuzískania energie v akumulátoroch. Keďže osvetlovaná časť článku plní aj funkciu kontaktu a odvádza vyprodukovaný prúd, je dôležité aby kládla čo najmenší odpor a teda aby odvádzala získanú energiu s čo najmenšími stratami. Polovodičová vrstva sa opatruje kovovou mriežkou alebo vodivou priehľadnou elektródou ktoré od nej "preberú" vyrobený [[elektrický náboj]] a "odnesú ho preč". Keďže celý tento proces sa odohráva vo svete veľmi malých rozmerov, výroba takýchto článkov vyžaduje veľkú presnosť a precíznosť. [[Súbor:CellPVeff(rev200406).png|náhľad|Vývoj zvyšovania efektívnosti konverzie solárnej energie na elektrickú energiu vybraných výrobcov fotovoltických článkov od roku 1976. ]] '''Typická účinnosť fotovoltických článkov v závislosti na type substrátu:''' * 4 – 12 % pri použití amorfného kremíku * 10 – 18,5 % pri použití polykryštalického kremíku * 13 – 25 % pri použití monokryštalického kremíku pre bežné nasadenie * 45 % pri kvalitných monokryštalických článkov pre kozmické účely Detailnejšie informácie o konkrétnych výrobných programoch sú uvedené na grafe (vpravo). [[Súbor:Solar PV module prices, OWID.svg|náhľad|Vývoj globálnej priemernej ceny fotovoltických panelov]] == Cena == Celková cena fotovoltického článku závisí od použitých materiálov a technológií. Články, u ktorých nie je cena prvoradá, sa pripravujú z čistých, často exotických, kompozitných polovodičov v mnohých náročných technologických krokoch. Fotovoltické články pre energetiku naopak využívajú tie najjednoduchšie technológie a využívajú takmer výhradne [[kremík]]. Keďže čistý monokryštalický kremík používaný v polovodičovej technológii je pomerne drahý, pre fotovoltické články sa často pristupuje k využitiu lacnejšími technológiami pripravovaného polykryštalického či dokonca amorfného kremíka aj napriek zníženej účinnosti a spoľahlivosti. Aj vďaka rozvíjajúcej sa solárnej energetike, trhová cena fotovoltických článkov sa dramaticky znižuje. Výrazný pokles cien zaznamenávame od roku 2010. Do roku 2030 je predpokladaný stály mierny pokles ceny a zároveň rast efektivity. == Plánovanie fotovoltického systému == [[Súbor:Photovoltaikanlage.jpg|náhľad|Fotovoltický systém inštalovaný na strechu budovy]] Typický FV systém tvorí rad vzájomne prepojených prvkov. Jeho jadrom sú FV panely generujúce jednosmerný elektrický prúd. Sériovo-paralelne pospájané panely upevnené na podpornej konštrukcii tvoria FV pole. Prúd sa z panelov privádza do DC/AC [[striedač]]ov, ktoré ho premieňajú na striedavý. Ten sa cez rozvádzač systému rozvádza do elektrickej siete budovy. Súčasťou systému môžu byť aj akumulátory. Pri plánovaní FV systému treba uviesť do súladu zamýšľané riešenie s miestnymi špecifickými podmienkami. K základným vstupným informáciám na návrh systému patrí: * znalosť miestnych podmienok – množstvo dostupného slnečného žiarenia, odstupová vzdialenosť a výška susedných budov a ďalších potenciálnych zdrojov tienenia, sila vetra a množstvo snehových zrážok (dimenzovanie podpornej konštrukcie a kotevných prvkov), * zamýšľaná forma inštalácie FV panelov – umiestnenie na budove (sklon a orientácia), geometria inštalácie, voľba podpornej konštrukcie a spôsobu kotvenia, * charakteristiky jednotlivých prvkov systému – počet a typ FV panelov, elektrické pospájanie, nominálne výkonové parametre FV panelov a striedačov, životnosť, * spôsob využitia produkovanej energie – priama spotreba, skladovanie pomocou akumulátorov, predaj do elektrickej siete alebo kombinácia týchto spôsobov. Najdôležitejším vstupným údajom na predpoveď produkcie elektrickej energie je množstvo dostupného slnečného žiarenia. Optimálna poloha na umiestnenie FV panelov v podmienkach Slovenska a Česka – po započítaní optických strát a negatívneho vplyvu teploty – je pri sklone 36° s južnou orientáciou. Pri sklone 20 až 50° a orientácii JJV až JJZ je však celoročný pokles energetickej produkcie oproti optimu menší ako 5 %. Nominálna konverzná účinnosť v komerčne vyrábaných FV paneloch na báze kryštalického kremíka sa pohybuje v rozpätí 13 až 25%. Pre realistický odhad ročnej produkcie elektrickej energie však treba nominálnu účinnosť korigovať o prevádzkové straty FV systému, spravidla súčiniteľom 0,8.<ref>{{cite web | url= http://www.asb.sk/portal/2007/11/23/stavitelstvo/konstrukcie-a-prvky/integracia-fotovoltaickych-systemov-do-budov.html | title= Integrácia fotovoltaických systémov do budov | date= | work= | publisher= | accessdate= | archiveurl= https://web.archive.org/web/20080315181719/http://www.asb.sk/portal/2007/11/23/stavitelstvo/konstrukcie-a-prvky/integracia-fotovoltaickych-systemov-do-budov.html | archivedate= 2008-03-15 }}</ref> Na trhu je dostupných viacero plánovacích softvérov, pomocou ktorých je možné simulovať výrobu elektriny za dané obdobie, či pre jednotlivé typy počasia. Softvéry sa samozrejme líšia komplexnosťou, užívateľským rozhraním, či kvalitou vstupných dát použitých pri simulácii. Jednoduchý nástroj pre simuláciu poskytuje napr. online aplikácia ''Global Solar Atlas'' alebo ''PVGIS'' (oba voľný prístup). Komplexnejšie zhodnotenie (komerčné projekty) poskytujú dátové a softvérové riešenia slovenskej spoločnosti ''Solargis'', ktorej expertné nástroje využívajú developeri pri plánovaní, výstavbe a prevádzke aj tých najväčších [[Solárna elektráreň|solárnych elektrární]] na svete. == Budúcnosť == Veľmi zaujímavý sa javí ďalší vývoj kremíkových technológií nazývaných PESC a PERC. Oba tieto postupy pracujú na zefektívňovaní prenosu energie z kremíka do vodivých kontaktov. Základným problémom je, že čím väčšiu plochu kontakt pokrýva, tým viac elektrónov je síce schopný pohltiť, ale zároveň zatieňuje samotný kremík a tak bráni prístupu slnečnej energie. Preto sa vedci snažia nájsť najvhodnejší pomer a vzájomné usporiadanie kontaktov a kremíka. Tieto technológie presahujú svojou účinnosťou v praxi veľmi ťažko prekonateľnú hranicu 20 %. Ďalšia technológia ktorá je takpovediac malou revolúciou v riešení tejto problematiky, je založená na úplne novom postupe. Medzi polovodič a vrstvu, v ktorej sú uložené kontakty, sa zabuduje defektná vrstva, cez ktorú je prechod elektrónov náročnejší ako prechod čistým materiálom. Priamo pod vodivými kontaktami sú však vytvorené medzery, ktoré by sme mohli prirovnať ku malým kanálikom. Elektróny si prirodzene vyberú ľahšiu cestu práve cez tieto kanáliky a tie ich dovedú priamo ku kontaktom. Dá sa povedať, že sa tým vlastne zabráni zbytočnému "blúdeniu" elektrónov na svojej ceste ku kontaktom a tiež riziku, že po ceste rekombinujú, čo znamená, že ich energia nebude využitá. Táto nová technológia zvyšuje účinnosť premeny slnečného žiarenia na úctyhodných 35 %.<ref name="EXOS"/> == Podpora fotovoltiky na Slovensku a návratnosť investície == === Nový systém podpory pre malé zdroje do 10 kWp od 1.1.2014. === Od [[1. január]]a [[2014]] výrobca [[elektrina|elektriny]] z malého zdroja po splnení stanovených podmienok bude mať zaručené bezplatné pripojenie do distribučnej sústavy v existujúcom odbernom mieste, pričom prevádzkovateľ príslušnej distribučnej sústavy musí zabezpečiť bezplatnú montáž meradla na zápočtové meranie odobratej a dodanej energie medzi fázami v reálnom čase a rozpínacieho zariadenia pre prípad straty [[Elektrické napätie|napätia]] v distribučnej sústave. Povinnosťou výrobcu malého zdroja bude oznámiť prevádzkovateľovi distribučnej sústavy pripojenie vrátane predpísaných dokladov. Výrobca z malého zdroja zároveň dodáva prebytky elektriny do distribučnej sústavy bezplatne. Cieľom je podporiť dimenzovanie malých zdrojov tak, aby prioritne pokrývali vlastnú spotrebu. Dotácie by sa mohli dať čerpať od [[1. júl]]a [[2014]]. Štátna dotácia pre malé solárne systémy by mala byť 1 500 €. === Dotácie pre Obnoviteľné zdroje energie === V rámci projektu ZELENÁ DOMÁCNOSTIAM je možné čerpať dotácie na fotovoltiku a fotovoltické panely (a na slnečných kolektorov na ohrievanie vody).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dotácie na obnoviteľné zdroje energie od štátu {{!}} EU-POWER|url=https://eu-power.sk/dotacie-na-oze/,%20https://eu-power.sk/dotacie-na-oze/|dátum vydania=2014-10-02|dátum prístupu=2020-11-10|jazyk=sk-SK|priezvisko=Kocmunda}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Napriek dotáciám 1400 až 1750 Eur<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dotácie z programu Zelená domácnostiam II 2020 - Popis zmien po Korona kríze|url=https://www.solarneslovensko.sk/dotacie/|vydavateľ=www.solarneslovensko.sk|dátum prístupu=2020-11-10|jazyk=sk}}</ref> do novembra 2020 len 429 zákazníkov na celom Slovensku využilo služby fotovoltiky [[ZSE]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Všetko o fotovoltike - ZSE|url=https://www.zse.sk/fotovoltika|vydavateľ=www.zse.sk|dátum prístupu=2020-11-10}}</ref> == Pozri aj == * [[Fotovoltika]] *[[Elektroenergetika]] * [[Slnečná energia]] * [[Kremík]] * [[Obnoviteľné zdroje energie]] * [[Bifaciálne solárne články]] == Referencie == {{Referencie|1}} == Literatúra == * Bullock, Charles E. and Peter H. Grambs. ''Solar Electricity: Making the Sun Work for You.'' Monegon, Ltd., 1981. * Komp, Richard J. ''Practical Photovoltaics.'' Aatec Publications, 1984. * ''Making and Using Electricity from the Sun.'' Tab Books, 1979. * Crawford, Mark. "''DOE's Born-Again Solar Energy Plan,''" Science. March 23, 1990, pp. 1403 – 1404. * "''Waiting for the Sunrise,''" Economist. May 19, 1990, pp. 95+. * Edelson, Edward. "''Solar Cell Update,''" Popular Science. June, 1992, p. 95. * Murray, Charles J. "''Solar Power's Bright Hope,''" Design News. March 11, 1991, p. 30. * Michal Kocmunda. "''Podpora fotovoltiky na Slovensku''" [[Kategória:Optoelektronika]] [[Kategória:Energetika]] [[Kategória:Fotovoltika]] 94x9q1nyv92ewxle1uhyauder4pb0p9 0 84958 8198322 8196714 2026-04-14T16:10:28Z Andrej-airliner 43530 wl. 8198322 wikitext text/x-wiki {{Dobrý článok}} {{Infobox Kozmonaut |Meno = Alan Shepard |Portrét = Alan Shepard 1961 NASA portrait.jpg |Popis = Shepard v roku 1961 |Typ = astronaut [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] |Dátum narodenia = [[18. november]] [[1923]] |Miesto narodenia = [[East Derry (New Hampshire)|East Derry]], [[New Hampshire]], [[Spojené štáty|USA]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1998|7|21|1923|11|18}} |Miesto úmrtia = [[Monterey (Kalifornia)|Monterey]], [[Kalifornia]], USA |Zamestnanie = [[pilot]] [[United States Navy|U.S. Navy]], [[skúšobný pilot]] |Súčasné_zamestnanie = |Predch_zamestnanie = |Hodnosť = [[kontradmirál (Spojené štáty)|kontradmirál]], U.S. Navy |Kozmonaut od = 9. apríla 1959 |Kozmonaut do = 1. augusta 1974 |Čas vo vesmíre = 9 dní, 16 minút |Čas výstupov EVA = 9 hodín, 23 minút |Misie = [[Mercury-Redstone 3]], [[Apollo 14]] |znaky = [[Súbor:Freedom 7 insignia.png|40px]] [[Súbor:Apollo 14-insignia.png|40px]] |}} '''Alan Bartlett „Al“ Shepard, Jr.''' (* [[18. november]] [[1923]], [[East Derry (New Hampshire)|East Derry]], [[New Hampshire]], [[Spojené štáty|USA]] – † [[21. júl]] [[1998]], [[Monterey (Kalifornia)|Monterey]], [[Kalifornia]]) bol [[Spojené štáty|americký]] [[kozmonaut|astronaut]]. V roku [[1961]] sa stal druhým človekom a prvým [[Američania (USA)|Američanom]], ktorý vyletel do [[kozmický priestor (astronómia)|kozmického priestoru]], a v roku [[1971]] sa vo veku 47 rokov stal [[zoznam lunárnych astronautov|piatym a vtedy najstarším človekom]], ktorý kráčal po [[Mesiac]]i. Absolvent [[United States Naval Academy]] v [[Annapolis]]e s praxou na [[torpédoborec|torpédoborci]] počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. V roku [[1947]] sa stal [[United States Navy|námorným]] [[pilot]]om a o tri roky neskôr [[skúšobný pilot|skúšobným pilotom]]. V roku [[1959]] bol vybraný do prvej sedmičky astronautov [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] ([[Mercury Seven]]). V [[máj]]i 1961 uskutočnil prvý [[kozmický let s ľudskou posádkou|pilotovaný kozmický let]] [[program Mercury|programu Mercury]]. Stal sa pritom prvým Američanom, ktorý letel do vesmíru, hoci niekedy sa toto prvenstvo pripisuje [[John Glenn|Johnovi Glennovi]]. Shepard totiž v [[kozmická loď|kozmickej lodi]] ''Freedom 7'' letel počas misie [[Mercury-Redstone 3]] iba po [[balistická dráha|balistickej dráhe]], nedostal sa teda na [[obežná dráha|obežnú dráhu]] ako Glenn. Počas svojho letu sa Shepard stal celkovo druhým človekom vo vesmíre a prvým, ktorý manuálne ovládal orientáciu kozmickej lode. V konečných fázach programu Mercury bol určený za pilota letu [[Mercury-Atlas 10]], ktorý bol naplánovaný ako trojdňová misia. Shepard loď pomenoval ''Freedom 7-II'' na počesť svojej prvej kozmickej lode, ale misia bola nakoniec zrušená. Potom bol vymenovaný za veliteľa prvého pilotovaného letu [[program Gemini|programu Gemini]], ale v [[október|októbri]] [[1963]] bol vyradený z letového stavu kvôli tzv. [[Menièrova choroba|Menièrovej chorobe]]. Išlo o chorobu [[vnútorné ucho|vnútorného ucha]], ktorá ovplyvňovala jeho rovnováhu a spôsobovala mu závraty s nevoľnosťou. Zvažoval odchod z NASA a návrat k námorníctvu, ale v [[júl]]i [[1964]] nakoniec nastúpil do funkcie [[Chief of the Astronaut Office|vedúceho úradu astronautov]] (''Chief of the Astronaut Office''). Počas nútenej pauzy od lietania spôsobenej zdravotnými problémami sa zameral aj na [[podnikanie]] v [[banka (inštitúcia)|bankovom]] sektore a [[nehnuteľnosť|realitách]], čím nadobudol značné imanie a stal sa prvým milionárom spomedzi astronautov. Okrem toho sa angažoval aj v istej [[Los Angeles|losangeleskej]] naftárskej firme a venoval sa chovu pretekárskych [[kôň (podrod)|koní]] a [[tur domáci|hovädzieho dobytka]]. V roku [[1968]] sa mu prejavy Menièrovej choroby začali zhoršovať a na ľavé ucho prakticky ohluchol. Rozhodol sa, že podstúpi riskantnú operáciu. Pár mesiacov po zákroku mu príznaky tejto choroby zmizli a začal sa zapájať do výcviku. V [[máj]]i [[1969]] sa oficiálne vrátil späť do letového stavu a vo funkcii šéfastronauta ho od [[august]]a vystriedal [[Thomas P. Stafford|Thomas Stafford]]. V roku 1971 velil vtedy už 47-ročný Shepard ako najstarší v oddiele aktívnych astronautov misii [[Apollo 14]], počas ktorej pilotoval [[Lunárny modul Apollo|lunárny modul]] ''Antares''. Stal sa piatym a vtedy aj najstarším človekom, ktorý vstúpil na mesačný povrch a jediným astronautom z pôvodnej sedmičky, ktorý tak uskutočnil. Zaujímavosťou je, že ku koncu druhého a zároveň aj posledného [[výstup do otvoreného vesmíru|výstupu]] na mesačný povrch, odpálil dve [[golf]]ové loptičky. Apollo 14 bolo Shepardovým druhým a zároveň posledným kozmickým letom. V [[jún]]i 1971 sa vrátil k práci šéfastronauta. Dňa [[26. august]]a 1971 bol povýšený do hodnosti [[kontradmirál (Spojené štáty)|kontradmirál]], pričom sa stal prvým astronautom, ktorý dosiahol túto hodnosť. V roku [[1974]] odišiel z NASA aj námorníctva a začal sa naplno venovať podnikaniu. Zomrel v roku [[1998]] na [[leukémia|leukémiu]]. == Mladosť a vzdelanie == === Rodičia === Alan Bartlett Shepard, Jr. sa narodil [[18. november|18. novembra]] [[1923]] v [[East Derry (New Hampshire)|East Derry]] v štáte [[New Hampshire]] ako najstarší z dvoch detí Alana B. Sheparda, Sr. a Pauliny Renzy Shepardovej (rodenej Emersonovej).<ref name="Burgess 69">Burgess 2013, s. 69.</ref> Bol jedným z mnohých slávnych potomkov cestujúceho [[Richard Warren|Richarda Warrena]] z lode ''[[Mayflower]]'', [[Anglické kráľovstvo|anglickej]] [[plachetnica|plachetnice]], ktorá sa stala známou ako symbol európskej kolonizácie, keď prevážala anglických separatistov z mesta [[Plymouth (Anglicko)|Plymouth]] do [[Severná Amerika|Ameriky]].<ref name="Burgess 69"/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = RootsWeb: MAYFLOWER-L Fw: &#x5B;MFLR&#x5D; Alan B. Shepard Jr. - Warren Descendant | url = http://archiver.rootsweb.ancestry.com/th/read/MAYFLOWER/2002-02/1014474755 | vydavateľ = archiver.rootsweb.ancestry.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> Po línii Shepardovcov bol príbuzný [[Škóti|škótskych]] vysťahovalcov z [[ostrov]]a [[Berneray (North Uist)|Berneray]] vo [[Vonkajšie Hebridy|Vonkajších Hebridách]]. Alan B. Shepard, Sr., známy ako Bart, pracoval v Derry National Bank, ktorú vlastnil Shepardov starý otec Fritz.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Šamárek | meno = Ondřej | autor = | odkaz na autora = | titul = Vesmírné osudy 32. díl – Alan Shepard | url = http://www.kosmonautix.cz/2013/11/vesmirne-osudy-32-dil-alan-shepard/ | vydavateľ = kosmonautix.cz | dátum vydania = 2013-11-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku [[1915]] vstúpil do [[United States National Guard|národnej gardy]] a počas [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] slúžil vo [[Tretia francúzska republika|Francúzsku]] u [[American Expeditionary Forces|Amerických expedičných síl]].<ref>Thompson 2004, s. 10.</ref> U národnej gardy zostal aj v [[medzivojnové obdobie|medzivojnovom období]] a po vypuknutí [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] bol povolaný späť do aktívnej služby, povýšený do hodnosti [[podplukovník (Spojené štáty)|podplukovníka]] (''lieutenant colonel'').<ref name="Burgess 70">Burgess 2013, s. 70.</ref> Okrem Alana B. Sheparda, Jr. mal aj mladšiu dcéru Paulinu, prezývanú „Polly“.<ref>Thompson 2004, s. 8.</ref> === Vzdelanie === Alan Shepard, Jr. spočiatku navštevoval Adams School. V školskom veku bol obeťou svojej vlastnej nespútanej energie, vždy pripravený na rôzne žarty a s minimálnym rešpektom k autoritám, s výnimkou svojho otca. Prísna miestna učiteľka menom Berta Wigginsová si však okrem iného všimla aj Shepardov prenikavý [[intelekt]]. Mladý Alan spĺňal zadané úlohy takmer vždy skôr v porovnaní s ostatnými spolužiakmi, a nevedel, čo so svojou nahromadenou energiou. Od spomínanej učiteľky začal dostávať úlohy navyše, napríklad písanie [[esej]]í na rôzne témy, zbieranie [[poštové známky|poštových známok]] a napísanie aj zviazanie knihy. Shepardovo [[sebadôvera|sebavedomie]] dokazuje tiež fakt, že svoju [[autobiografia|autobiografiu]] pomenoval „Ja“, pričom išlo o parafrázu v tom čase populárnej [[Charles Lindbergh|Lindberghovej]] knihy ''We'' (My). Vďaka prístupu učiteľky Berty Wigginsovej preskočil šiesty ročník a nastúpil do siedmej triedy na Oak Street School v [[Derry (New Hampshire)|Derry]].<ref name="Burgess 70"/><ref name="Thompson 16–18">Thompson 2004, s. 16 – 18.</ref> V siedmom ročníku si preskočenie zopakoval, keď nastúpil rovno do deviatej triedy.<ref name="Thompson 16–18"/> Následne pokračoval na strednej škole [[Pinkerton Academy]] v Derry. Tam však prežíval nepríjemné chvíle, keďže sa vďaka preskakovaniu ročníkov stal najmladším, najmenším a najslabším žiakom prvého ročníka.<ref name="Thompson 16–18"/> V tých časoch sa naplno prejavilo jeho absolútne odhodlanie ísť si za svojimi cieľmi. Medzi nimi bol stále i úspech v škole, ale fascinovalo ho aj lietanie. Na škole založil klub leteckých modelárov. Na [[Vianoce]] roku [[1937]] si vyprosil ako darček let lietadlom [[Douglas DC-3]], ktorý uskutočnil [[15. február]]a [[1938]].<ref>Thompson 2004, s. 20 – 24.</ref> Bol to pre neho silný zážitok, a tak potom, ako si predajom [[kura domáca|slepačích]] [[vajce|vajec]] zarobil na nový [[bicykel]], začal na ňom dochádzať na letisko [[Regionálne letisko Manchester-Boston|Manchester]], ktoré bolo od Derry vzdialené približne 20 [[kilometer|km]]. Prvýkrát tak išiel [[19. február]]a [[1939]], ale zostal len na svahu s výhľadom na letisko. V nasledujúcich týždňoch sa postupne osmeľoval a nakoniec vstúpil na plochu letiska. Nemal síce žiadne peniaze na výcvik, ale výmenou za pomocné práce na letisku mu potom občas umožnili odviezť sa lietadlom. Dostal aj niekoľko neformálnych pilotných lekcií. Prejavil sa jeho prirodzený talent a navyše sa zaujímal aj o údržbu strojov. Neskôr si bol schopný platiť ostatné pilotné lekcie.<ref name="Shepard 64">Shepard a kolektív 2010, s. 64.</ref><ref>Thompson 2004, s. 24 – 27.</ref> [[Súbor:Bancroft Hall US Naval Academy LOC 084380.jpg|thumb|right|[[United States Naval Academy|Námorná akadémia]] v [[Annapolis]]e]] S blížiacou sa druhou svetovou vojnou začal Alan uvažovať o ďalšom štúdiu. Jeho otec presadzoval, aby nastúpil na [[United States Military Academy|West Point]], ale Alan chcel lietať a West Point nebol pre neho príliš vhodný. V roku [[1940]] zložil prijímacie skúšky na [[United States Naval Academy]] v [[Annapolis]]e ako druhý najlepší z New Hampshire. Mal však iba 16 rokov, čím bol primladý na prijatie. Preto strávil jeden rok na prípravke [[Admiral Farragut Academy]] v [[New Jersey]], ktorú absolvoval v roku [[1941]].<ref>Thompson 2004, s. 27 – 29.</ref> Po nástupe na námornú akadémiu v Annapolise [[19. jún]]a 1941 sa Alan stal opäť najmladším a najmenším v ročníku. Rôzne požiadavky a tresty „mazákov“ hraničiace so šikanou ho však nedokázali zlomiť. Počas štúdia v Annapolise sa zaujímal o vodné športy. Bol horlivý a súťaživý námorník, pričom vyhral množstvo pretekov. Naučil sa plaviť na všetkých rôznych typoch lodí, ktoré akadémia vlastnila, a to aj na 27-metrovom [[škuner]]i [[Freedom (IX-43)|USS ''Freedom'']]. Zúčastňoval sa tiež [[plávanie|plávania]] a športového [[veslovanie|veslovania]] na osmičke.<ref>Thompson 2004, s. 36 – 37.</ref> Počas vianočných prázdnin roku [[1942]] išiel do [[Principia College]] neďaleko [[St. Louis]], kde študovala jeho sestra Polly. Chcel s ňou stráviť nejaký čas, pretože kvôli vojnovým cestovným obmedzeniam nemohla ísť domov. Polly pozvala Alana na tradičný vianočný ples svojej školy, kde Shepard po prvýkrát stretol istú Louise Brewerovú.<ref>Thompson 2004, s. 40 – 42.</ref> Kvôli prebiehajúcej vojne bolo štúdium na akadémii skrátené z pôvodných štyroch rokov na tri, pričom rozsah učiva a výcviku zostal rovnaký. Štúdium v Annapolise úspešne zakončil [[6. jún]]a [[1944]] ako 463. z celkových 915 kadetov. Nasledujúci mesiac sa tajne zasnúbil s Louise Brewerovou.<ref>Thompson 2004, s. 56.</ref> {{citát|Prvý let lietadlom som uskutočnil v podomácky vyrobenom klzáku, ktorý vyrobil môj kamarát spolu so mnou. Bohužiaľ, nedostali sme sa vyššie než 1,2 metra nad zem, pretože lietadlo havarovalo.|Alan Shepard o svojom prvom lete}} == Služba v námorníctve == Po mesiaci úvodného školenia pre lietajúci personál na [[Florida|Floride]]<ref>Thompson 2004, s. 57.</ref> bol Shepard vyslaný odslúžiť si jeden rok na [[torpédoborec|torpédoborci]] [[USS Cogswell (DD-651)|USS ''Cogswell'']], pretože budúci [[United States Navy|námorní]] [[pilot]]i si museli najprv istý čas odslúžiť na mori.<ref name="Shepard 64"/> V tom čase bol však torpédoborec v aktívnej službe v [[Tichý oceán|Tichom oceáne]]. Shepard nastúpil na ''Cogswell'' [[30. október|30. októbra]] 1944, keď sa loď vrátila na námornú základňu na [[atol]]e [[Ulithi]] v súostroví [[Karolíny]]. Už po dvoch dňoch na mori pomáhala posádka ''Cogswellu'' zachrániť 172 námorníkov z [[krížnik]]a [[USS Reno (CL-96)|USS ''Reno'']], ktorý bol značne poškodený po [[torpédo]]vom útoku [[Japonské cisárstvo (1868 – 1945)|japonskej]] [[ponorka|ponorky]]. USS ''Cogswell'' následne sprevádzal poškodený krížnik pri plavbe späť na základňu Ulithi. V [[december|decembri]] 1944 torpédoborec zastihol [[tajfún Cobra]], silná [[búrka]], v ktorej sa ďalšie tri torpédoborce prevrátili. O mesiac neskôr ''Cogswell'' bojoval proti útokom [[kamikadze]] v rámci [[vylodenie v Lingayenskom zálive|vylodenia v Lingayenskom zálive]] na [[Filipíny|Filipínach]].<ref>Thompson 2004, s. 62 – 64.</ref> [[Súbor:USS Cogswell (DD-651) underway in 1945.jpg|thumb|left|[[Torpédoborec]] [[USS Cogswell (DD-651)|USS ''Cogswell'']] vo februári 1945]] Koncom [[február]]a [[1945]] sa USS ''Cogswell'' vrátil na západné pobrežie [[Spojené štáty|USA]] kvôli nutným opravám a Shepard dostal trojtýždňové voľno. S Louise Brewerovou sa rozhodli vziať ešte predtým, než sa Alan bude musieť vrátiť do služby. Sobáš sa uskutočnil v sobotu [[3. marec|3. marca]] 1945 v kostole vo [[Wilmington (Delaware)|Wilmingtone]] v [[Delaware (štát USA)|Delaware]]. Po svadbe mohli mladomanželia spolu stráviť len krátky čas, pretože opravy ''Cogswellu'' už pomaly končili a [[5. apríl]]a 1945 sa Shepard vrátil naspäť do služby.<ref>Thompson 2004, s. 66 – 68.</ref> USS ''Cogswell'' vyplával smer [[Okinava (ostrov)|Okinava]], kde poskytoval palebnú podporu pozemným jednotkám. Čelil útokom kamikadze, ktoré sa našťastie darilo včas zastaviť. Začiatkom [[júl]]a bol ostrov Okinava po urputných bojoch so značnými stratami na oboch stranách dobytý, čo znamenalo dočasnú úľavu aj pre Alana Sheparda. V [[november|novembri]] 1945 malo totiž nevyhnutne nasledovať vylodenie na japonskej pevnine, ale vojenskí analytici poukazovali na to, že ak Japonci bránili Okinavu iba obmedzenými silami a napriek tomu spôsobili Američanom straty ako v [[bitka o Guadalcanal|bitke o Guadalcanal]] a [[Bitka o Iwó-džimu|Iwó-džimu]] dohromady, potom odpor na japonskej pevnine si vyžiada životy nielen desiatok tisíc amerických vojakov, ale aj státisícov Japoncov. [[prezident Spojených štátov|Americký prezident]] preto rozhodol inak a prinútil Japonsko ku kapitulácii pomocou novej zbrane, [[atómová bomba|atómovej bomby]]. USS ''Cogswell'' kotvil v čase [[atómové bombardovanie Hirošimy a Nagasaki|výbuchu atómových bômb]] v [[Hirošima (mesto)|Hirošime]] a [[Nagasaki]] približne 160 km od Nagasaki. Posádka ''Cogswellu'' bola očitým svedkom mohutného vzdialeného výbuchu. Dňa [[15. august]]a 1945 približne o pol ôsmej večer dostal veliaci [[dôstojník]] ''Cogswellu'' rozkaz: ''„zastaviť paľbu“''. Alan Shepard bol na palube torpédoborca aj v čase ceremoniálneho ukončenia druhej svetovej vojny v [[Tokijský záliv|Tokijskom zálive]] [[2. september|2. septembra]] 1945. O mesiac neskôr sa Shepard vrátil späť do USA.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Cogswell (DD-651) | url = https://www.history.navy.mil/research/histories/ship-histories/danfs/c/cogswell.html | vydavateľ = history.navy.mil | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>Thompson 2004, s. 69 – 80.</ref> [[Súbor:Alan Shepard as a student aviator - higher contrast.jpg|thumb|upright|Pilotný žiak Alan Shepard v roku 1946]] V novembri 1945 prišiel na námornú leteckú základňu [[Naval Air Station Corpus Christi|Corpus Christi]] v [[Texas]]e, kde [[7. január]]a [[1946]] začal základný letecký výcvik. Po niekoľkých mesiacoch teoretickej prípravy nasledovali najprv lety na [[dvojplošník]]och [[Boeing-Stearman Model 75|N2S Stearman]] a po základnom výcviku aj na výkonnejších lietadlách [[North American T-6 Texan|SNJ Texan]]. Mnohí kadeti vrátane Alana Sheparda mali s pilotážou problémy. Shepard dokonca istý čas čelil vylúčeniu z výcviku a priradeniu späť na paluby lodí námorníctva. Dôvodom jeho začiatočných neúspechov bol nedostatočný počet odlietaných hodín. Nakoniec ich nazbieral tým, že sa tajne zapísal do kurzu, ktorého cieľom bolo získanie súkromnej pilotnej licencie na jednom z malých letísk neďaleko základne Corpus Christi.<ref>Thompson 2004, s. 90 – 95.</ref> Jeho pilotné zručnosti sa s pribúdajúcim počtom letových hodín postupne zlepšovali. Rovnako sa začali zlepšovať aj jeho výsledky vo výcviku na strojoch Texan, pričom aj inštruktori ho začali hodnotiť nadpriemerne. Začiatkom roka [[1947]] bol poslaný na pokročilý letecký výcvik na námornú leteckú základňu [[Naval Air Station Pensacola|Pensacola]] na Floride. Aby získal pilotné krídla na uniformu, musel ako záverečný test uskutočniť šesť bezchybných pristátí na [[lietadlová loď|lietadlovej lodi]] [[USS Saipan (CVL-48)|USS ''Saipan'']]. Všetkých šesť pristátí nakoniec vykonal úspešne. Nasledujúci deň mu jeho otec Bart vlastnoručne pripol zlaté krídla s kotvou na uniformu.<ref>Thompson 2004, s. 100 – 103.</ref> [[Súbor:Alan Shepard's 105th Sortie with F4U-4 on USS Franklin D. Roosevelt.jpg|thumb|left|Shepardovo 105. bojové vzlietnutie s lietadlom [[F4U Corsair|F4U-4 Corsair]] z [[lietadlová loď|lietadlovej lode]] [[USS Franklin D. Roosevelt (CV-42)|USS ''Franklin D. Roosevelt'']], október 1948]] Po úspešnom absolvovaní pokročilého výcviku bol Alan Shepard pridelený k stíhacej letke [[VA-42 (U.S. Navy)|VF-42]] vyzbrojenej lietadlami [[Vought F4U Corsair|F4U Corsair]]. Alan v zaraďovacom dotazníku totiž označil jednomotorové palubné lietadlá a v kolónke poznámok dole uviedol: ''„Úprimne túžim lietať na stíhacích-bombardovacích Corsairoch.“'' V [[júl]]i 1947 sa manželom Shepardovým narodilo prvé dieťa, dcéra Laura. Letka VF-42 mala nominálne svoju základňu na lietadlovej lodi [[USS Franklin D. Roosevelt (CV-42)|USS ''Franklin D. Roosevelt'']], ale v čase Shepardovho príchodu podstupovala nutné opravy v doku. Letka bola medzitým dislokovaná na námornej základni [[Naval Station Norfolk|Norfolk]] vo [[Virgínia|Virgínii]]. Na svoju prvú plavbu na lietadlovej lodi sa Alan vydal koncom roka 1947 do [[Karibik]]u. Už vtedy si začal získavať čoraz väčší rešpekt medzi ostatnými. Ako prvý spomedzi nováčikov dostal súhlas na kvalifikačné nočné pristátie na palube USS ''Franklin D. Roosevelt'', ktoré úspešne zvládol. Stal sa prvým nováčikom v histórii amerického námorníctva, ktorý získal povolenie lietať s Corsairom z paluby v noci už pri svojej prvej plavbe, pričom v bežnej praxi získavali piloti túto kvalifikáciu až pri svojej druhej plavbe. Po krátkej zastávke v [[Norfolk (Virgínia)|Norfolku]] bola USS ''Franklin D. Roosevelt'' začiatkom roka [[1948]] vyslaná na deväťmesačnú plavbu po [[Stredozemné more|Stredozemnom mori]]. Počas tejto plavby Shepard najprv velil sekcii (pozostávala z dvoch lietadiel) a potom aj divízii (štyri lietadlá). Zaviedol tiež rituál – zavolať pri každej možnej príležitosti manželke Louise o 17:00 (jej času).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Šamárek | meno = Ondřej | autor = | odkaz na autora = | titul = Vesmírné osudy 33. díl – Alan Shepard | url = http://www.kosmonautix.cz/2013/12/vesmirne-osudy-33-dil-alan-shepard/ | vydavateľ = kosmonautix.cz | dátum vydania = 2013-12-02 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>Thompson 2004, s. 109.</ref><ref>Thompson 2004, s. 109 – 114.</ref> Potom, ako deväťmesačná plavba na USS ''Franklin D. Roosevelt'' skončila, bol Shepard vybraný, aby sa podieľal na skúšobných letoch v mrazivom počasí z paluby [[USS Midway (CV-41)|USS ''Midway'']]. Ostatní piloti po skončení tejto plavby smerovali k dočasným povinnostiam na pevnine, ale Alan bol v roku [[1950]] vybraný spomedzi konkurencie 150 uchádzačov o účasť na kurze v [[United States Naval Test Pilot School]] na námornej leteckej základni [[Naval Air Station Patuxent River|Patuxent River]] v [[Maryland]]e.<ref>Thompson 2004, s. 124 – 125.</ref> Po úspešnom absolvovaní kurzu sa podieľal na rôznych letových skúškach, napríklad aj na testoch nového konceptu lietadlových lodí so šikmou letovou plochou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Astronaut Bio: Alan B. Shepard, Jr. 7/98 | url = https://www.jsc.nasa.gov/Bios/htmlbios/shepard-alan.html | vydavateľ = jsc.nasa.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> Okrem iného obľuboval veľmi nízky let vysokou rýchlosťou (''„buzzing“'', ''„flat-hatting“'' alebo ''„hedgehopping“''), kvôli ktorému v jednom prípade vystrašil istého [[admirál]]a a Shepard dostal desaťdenný zákaz lietania, a uvažovalo sa aj o vojenskom prokurátorovi. Alan nakoniec mohol zostať v radoch lietajúceho personálu hlavne vďaka jeho charizme a skvelým výsledkom počas testovania novej techniky.<ref>Thompson 2004, s. 131 – 137.</ref> V roku [[1951]] sa Shepardovým narodila druhá dcéra, Juliana.<ref>Thompson 2004, s. 131.</ref> Začiatkom roka [[1953]] Shepard ukončil svoje štúdium v Test Pilot School a ako jeden zo skúsených pilotov bol určený uviesť [[prúdový motor|prúdové]] [[stíhacie lietadlo]] [[McDonnell F2H Banshee]] do služby u letky [[VF-142|VF-193 ''Ghostriders'']]. Zúčastnil sa dvoch plavieb do západného Pacifiku na palube lietadlovej lode [[USS Oriskany (CV-34)|USS ''Oriskany'']] a s veľkým očakávaním sa pripravoval na svoje prvé bojové nasadenie v [[kórejská vojna|kórejskej vojne]] proti [[Kórejská ľudovodemokratická republika|severokórejským]], [[Čína|čínskym]] a [[Sovietsky zväz|sovietskym]] pilotom, ktorých nazývali ''„Honchos“''. Ešte predtým, než sa Shepard mohol vôbec zúčastniť bojových letov nad Kóreou, bola v [[júl]]i 1953 podpísaná [[Dohoda o neútočení na Kórejskom polostrove|dohoda o prímerí]].<ref>Thompson 2004, s. 151 – 154.</ref> [[Súbor:F11F Tiger NATC in flight.jpg|thumb|right|Shepardov najobľúbenejší stroj [[Grumman F-11 Tiger|F11F Tiger]]]] Po skončení plavby na USS ''Oriskany'' bol Shepard prevelený do Patuxent River, kde začal svoj druhý turnus už ako kvalifikovaný [[skúšobný pilot]]. Testoval stroje [[Vought F7U Cutlass|F7U Cutlass]], [[McDonnell F3H Demon|F3H Demon]], [[Vought F-8 Crusader|F-8U Crusader]], [[Douglas F4D Skyray|F-4D Skyray]] a [[Grumman F-11 Tiger|F11F Tiger]], ktorý bol zrejme jeho najobľúbenejším.<ref>Shepard a kolektív 2010, s. 65.</ref> V jednom prípade bol aj nútený [[katapultáž|katapultovať]] sa z lietadla F7U Cutlass. V roku [[1956]] zomrela Louisiina sestra na bližšie neurčenú chorobu a zanechala svojmu manželovi tri deti (dvoch chlapcov a jedno dievča). Potom, keď už bolo jasné, že otec o deti neprejavuje záujem, boli chlapci poslaní do internátnej školy a dievča menom Judith si vzali k sebe manželia Shepardoví. Judith premenovali na Alice, aby sa jej meno neplietlo s Julianou a vychovávali ju ako vlastnú aj napriek tomu, že si ju nikdy oficiálne neadoptovali.<ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-34-dil-alan-shepard">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Šamárek | meno = Ondřej | autor = | odkaz na autora = | titul = Vesmírné osudy 34. díl – Alan Shepard | url = http://www.kosmonautix.cz/2013/12/vesmirne-osudy-34-dil-alan-shepard/ | vydavateľ = kosmonautix.cz | dátum vydania = 2013-12-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku [[1957]] bol Alan projektovým skúšobným pilotom lietadla [[Douglas F5D Skylancer|F5D Skylancer]]. Shepard stroj hodnotil negatívne a vďaka jeho nepriaznivým hodnoteniam bol nakoniec zrušený celý projekt. Posledných päť mesiacov pôsobenia v Patuxent River strávil ako inštruktor v Test Pilot School. V polovici toho istého roka začal po ponuke námorníctva študovať na [[Naval War College]] v [[Newport (Rhode Island)|Newporte]] v [[Rhode Island]].<ref>Thompson 2004, s. 177 – 181.</ref> Úlohou tejto inštitúcie bolo vychovávať perspektívne kádre pre veliteľské pozície. Necelý mesiac po začiatku štúdia, [[4. október|4. októbra]] 1957, zastihla Alana a s ním celé Spojené štáty správa o vypustení prvej [[umelá družica|umelej družice]] [[Zem]]e menom [[Sputnik 1|Sputnik]], ktorú na [[obežná dráha|obežnú dráhu]] vypustil Sovietsky zväz. V tom čase si ani Shepard neuvedomoval, aký bude mať tento čin pre neho dôsledok. Sústredil sa na štúdium. Po jeho úspešnom absolvovaní ho zaradili na pozíciu v štábe [[United States Fleet Forces Command|Atlantickej flotily]]. Jeho práca spočívala v dohliadaní nad bojaschopnosťou lietadiel.<ref>Thompson 2004, s. 190.</ref> Do tejto doby mal na konte celkovo viac než 3 600 letových hodín vrátane 1 700 hodín na prúdových lietadlách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The Salt Lake Tribune from Salt Lake City, Utah on April 10, 1959 · Page 1 | url = https://www.newspapers.com/newspage/12123349/ | vydavateľ = newspapers.com | dátum vydania = April 10, 1959 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> {{citát|Viete, byť skúšobným pilotom nie je zrovna najbezpečnejšie povolanie na svete.|Alan Shepard o svojej kariére skúšobného pilota}} == Kariéra v NASA == === Mercury Seven === {{Hlavný článok|Mercury Seven}} [[Súbor:Mercury Seven astronauts with aircraft.jpg|thumb|[[kozmonaut|Astronauti]] [[Mercury Seven]] pred lietadlom [[Convair F-106 Delta Dart|F-106B Delta Dart]] [[United States Air Force|Vojenského letectva USA]] na [[Langley Air Force Base|Langleyovej základni]]. Zľava doprava: [[Scott Carpenter]], [[Gordon Cooper]], [[John Glenn]], [[Gus Grissom|Gus Grissom]], [[Wally Schirra]], Alan Shepard a [[Deke Slayton]]]] V roku [[1959]] dostal novovzniknutý [[National Aeronautics and Space Administration|Národný úrad pre letectvo a vesmír]] (NASA) povolenie od prezidenta [[Dwight D. Eisenhower|Dwighta D. Eisenhowera]] vybrať svojich prvých [[kozmonaut|astronautov]] z radov vojenských skúšobných pilotov. Služobné záznamy 508 absolventov škôl skúšobných pilotov získala NASA z [[Ministerstvo obrany Spojených štátov|ministerstva obrany]]. Z tohto celkového počtu vyhovovalo minimálnym štandardom 110 pilotov.<ref>Atkinson & Shafritz 1985, s. 36 – 39.</ref> Tie zahŕňali vek menej ako 40 rokov, bakalársky titul alebo jeho ekvivalent a výšku menej než 180 [[centimeter|cm]]. U niektorých požiadaviek sa mohlo počítať s istou toleranciou, ale požadovaná výška bola pevne stanovená. Dôvodom boli rozmery kabíny [[kozmická loď|kozmickej lode]] [[Mercury (kozmická loď)|Mercury]].<ref>Burgess 2011, s. 35.</ref> Alan Shepard sa o týchto skutočnostiach dozvedel v [[január]]i 1959, kedy v novinách ''[[The New York Times]]'' zahliadol článok o NASA. V článku sa písalo o plánovanom lete človeka do [[kozmický priestor (astronómia)|vesmíru]] a o tom, že NASA má v pláne osloviť 110 špičkových skúšobných pilotov a z nich vybrať pár tých, ktorí by mohli uskutočniť plánovaný let. Doterajšia kariéra a výsledky radili Alana podľa jeho vlastnej mienky k favoritom výberu. V nasledujúcich dňoch však Shepard prežíval isté sklamanie, keď sa začal dozvedať o ostatných kamarátoch, ktorí dostali pozvánku do [[Pentagón (USA)|Pentagónu]], kým on nie. Nakoniec vysvitlo, že Alanova pozvánka sa iba stratila. Dostal ju s týždňovým oneskorením. Všetkých 110 kandidátov následne rozdelili do troch skupín, pričom v prvej skupine boli tí najsľubnejší.<ref>Burgess 2011, s. 38.</ref> Prvá skupina 35 kandidátov vrátane Alana Sheparda sa zhromaždila v Pentagóne [[2. február]]a 1959. Dôstojníkov námorníctva a [[United States Marine Corps|námornej pechoty]] privítal náčelník námorných operácií, [[admirál (Spojené štáty)|admirál]] [[Arleigh Burke]], zatiaľ čo dôstojníkov [[United States Air Force|vojenského letectva]] prijal náčelník štábu letectva, [[generál (Spojené štáty)|generál]] [[Thomas Dresser White|Thomas D. White]]. Obaja preukázali svoju podporu [[kozmický program|vesmírnemu programu]] a prisľúbili, že na kariéry dobrovoľníkov to nebude mať nepriaznivý vplyv. Predstavitelia NASA ich potom informovali o [[program Mercury|programe Mercury]]. Pripustili, že ide o veľmi riskantný podnik a zdôraznili, že v prípade úspechu bude mať veľký celoštátny význam. V ten večer Shepard diskutoval na hotelovej izbe o udalostiach dňa spolu s ostatnými námornými pilotmi [[Jim Lovell|Jimom Lovellom]], [[Pete Conrad|Petom Conradom]] a [[Wally Schirra|Walterom Schirrom]]. Všetci sa obávali o svoje kariéry, pretože prechod k NASA znamenal, že budúci astronauti budú musieť zanechať svoju kariéru v [[United States Armed Forces|ozbrojených silách]]. Navonok síce zostanú dôstojníkmi, ale zatiaľ čo ich rovesníkov budú môcť povyšovať a budú zastávať vyššie funkcie, oni naďalej zostanú s rovnakou hodnosťou. Všetci si však zároveň uvedomili, aké možnosti pre účastníkov vesmírneho programu nastanú v prípade úspechu celého projektu. Nakoniec sa zhodli na tom, že pre vesmírny program sa rozhodli dobrovoľne.<ref>Burgess 2011, s. 46 – 51.</ref><ref>Atkinson & Shafritz 1985, s. 40 – 42.</ref> [[Súbor:Alan "Al" Shepard in 1959.jpg|thumb|upright|left|Shepard v roku 1959]] Podobný proces sa o týždeň neskôr v Pentagóne zopakoval s druhou skupinou 34 kandidátov. Zo 69 bolo 6 kandidátov nad hranicou výškového limitu, 15 bolo vyradených z iných dôvodov a 16 odmietli. NASA tak po prvých výberových procesoch zostalo 32 kandidátov (15 z vojenského letectva, 2 z námornej pechoty a 15 z námorníctva). V poslednej skupine úspešných kandidátov v rámci námorníctva bol aj Alan Shepard. Vzhľadom na to, že úspešných kandidátov bolo po prvom výberovom kole viac, než sa očakávalo, NASA rozhodla vybrať 6 astronautov miesto pôvodne plánovaných 12. Potom nasledovala vyčerpávajúca séria rôznych fyzických a psychologických testov.<ref name="Atkinson & Shafritz 42–47">Atkinson & Shafritz 1985, s. 42 – 47.</ref> Dňa [[6. február]]a 1959 sa prvá zo šiestich skupín kandidátov zišla v [[Albuquerque]] (štát [[Nové Mexiko]]), aby sa na druhý deň hlásila na miestnej [[Lovelace Respiratory Research Institute|Lovelace Clinic]], kde uchádzačov a ich nasledovníkov čakal hrozný týždeň. Lekári ich podrobili tým najbizarnejším, najviac ponižujúcim a podľa nich absolútne nevyhnutným testom. Praktiky lekárov siahali od jednoduchého zbierania vzoriek výlučkov cez skúmanie všetkých telesných otvorov, nespočetné [[klystír]]e až po absurdné požiadavky [[psychiater|psychiatrov]]. Shepard už mal plné zuby takéhoto zaobchádzania a jedného dňa sa rozhodol, že doktorom „sadistom“ ukáže, čo si o nich v skutočnosti myslí. Keď mu jeden mladý lekár pomaly zasunul do [[konečník (stavovce)|konečníka]] „oceľového úhora“, ako sa prezývala sonda, pomocou ktorej sa vyšetrovala táto časť ľudského tela, Shepard začal stonať a pomaly kolísať bokmi sem a tam. ''„Ó, áno,“'' povedal tichým šepotom. ''„Mmmm, to je dobré. Viac... ešte viac.“'' Ďalší kandidát na astronauta, ktorý bol v miestnosti – John „Mitch“ Mitchell, s ktorým Shepard lietal počas služby na lietadlovej lodi USS ''Oriskany'', sa triasol smiechom, keď sa mladý lekár s kamenným výrazom v tvári začervenal. Po týždni na Lovelace Clinic čakalo kandidátov ešte ďalších sedem dní vo [[Wright-Patterson Air Force Base|Wright Aerospace Medical Laboratory]] v [[Ohio|Ohiu]], kam Shepard prišiel [[15. február]]a a opäť s prvou skupinou. Medzi testami, ktoré si pre nich lekári tentokrát pripravili, bolo vstrekovanie ľadovej vody do [[vnútorné ucho|vnútorného ucha]] a sledovanie následného pohybu očných buliev, dve hodiny v saune pri teplote 57 [[stupeň Celzia|°C]], balančné a vibračné kreslo, beh na pohyblivom páse, test reakcií na [[zvuk]], psychotesty atď.<ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-34-dil-alan-shepard"/><ref>Thompson 2004, s. 193 – 194.</ref> [[Súbor:1959 NASA press conference.jpg|thumb|250px|Sedmička astronautov [[program Mercury|programu Mercury]] na slávnej tlačovej konferencii vo [[Washington, D. C.|Washingtone, D. C.]], 9. apríl 1959. Zľava doprava: Schirra, Shepard, Grissom, Slayton, Glenn, Carpenter a Cooper]] Koncom [[marec|marca]] 1959 boli ukončené všetky výberové testy zostávajúcich kandidátov a výberová komisia začala analyzovať výsledky. Testami neprešlo 8 kandidátov, požiadavky splnilo 13 kandidátov, výborné výsledky s výhradami preukázali 3 kandidáti a výborné výsledky bez výhrad preukázalo 7 kandidátov. Vzhľadom na to, že NASA pôvodne plánovala vybrať šesťčlennú skupinu, nakoniec sa rozhodlo, že skupina prvých astronautov bude sedemčlenná. Alan Shepard sa po vyčerpávajúcej sérii testov vrátil späť ku svojej každodennej práci a očakával výsledky. V stredu [[1. apríl]]a 1959 ho v kancelárii zastihol telefonát. Dostal otázku, či má stále záujem pracovať pre NASA. Alan neváhal a okamžite súhlasil. Potom ešte dostal otázku, či môže v pondelok nastúpiť do novej práce. Keď Shepard položil [[telefón]], zahulákal od radosti a potom zavolal Louise. Nedovolal sa jej, a tak s prácou v ten deň skončil a rýchlo šiel domov. ''„Potom, ako som jej to povedal, sme sa s Louise len držali jeden druhého – videl som, že bola rovnako šťastná ako ja,“'' spomínal si po rokoch Alan na ten večer. O dva dni neskôr odleteli do [[Boston (Massachusetts)|Bostonu]] na svadbu Alanovej sesternice Anne. Na [[Loganovo medzinárodné letisko|Loganovom letisku]] v Bostone ich čakali Alanovi rodičia a sestra. Novú radostnú správu im Shepard oznámil potom v priebehu hodinovej cesty z letiska do East Derry. Matka sa potešila, ale jeho otec nebol z toho nadšený a chcel, aby Alan pokračoval v kariére u námorníctva. Alan sa snažil otcovi vysvetliť, že zvážil všetky možnosti a už sa definitívne rozhodol pre NASA.<ref>Thompson 2004, s. 196 – 197.</ref><ref>Shepard a kolektív 2010, s. 67.</ref> [[Mercury Seven|Sedmička vybraných astronautov]] programu Mercury bola verejnosti predstavená [[9. apríl]]a 1959 na tlačovej konferencii v [[Cutts-Madison House|Dolley Madison House]] na námestí [[Lafayette Square (Washington, D. C.)|Lafayette Square]] vo [[Washington, D. C.|Washingtone, D. C.]]<ref>Burgess 2011, s. 274 – 275.</ref> Záujem médií o túto udalosť bol enormný. Mnohí novinári a fotografi sa tiesnili v bývalom tanečnom salóne. V čele miestnosti si za konferenčný stôl sadlo sedem mužov v civilnom odeve: [[Deke Slayton|Donald K. „Deke“ Slayton]], Alan B. Shepard, Jr., [[Wally Schirra|Walter M. „Wally“ Schirra, Jr.]], [[Gus Grissom|Virgil I. „Gus“ Grissom]], [[John Glenn|John H. Glenn, Jr.]], [[Gordon Cooper|Leroy Gordon „Gordo“ Cooper, Jr.]] a [[Scott Carpenter|Malcolm Scott Carpenter]].<ref name="Atkinson & Shafritz 42–47"/> Shepard v reakcii na značný mediálny rozruch pred nimi povedal prísediacim Slaytonovi a Schirrovi: ''„Nemôžem tomu uveriť. Títo ľudia sú blázni.“'' ''„Áno, ako červia farma,“'' odpovedal mu Slayton. Celá konferencia trvala dve hodiny, a zatiaľ čo väčšina astronautov odpovedala stručne na položené otázky, jeden z nich si prítomnosť médií užíval. John Glenn, ktorý už bol v tom čase v USA verejne známy aj vďaka účasti v [[televízia (prenos)|televíznej]] súťaži ''Name That Tune'' (Uhádni názov tejto melódie), sa stal mediálne obľúbený hlavne kvôli svojim dlhým patriotickým odpovediam. Obrovský záujem médií o osobnosti budúcich astronautov, z ktorých sa okamžite stali uctievané celebrity, pocítili aj ich rodiny, ktoré si museli zvykať na takmer nový život. Novým celebritám prichádzali rôzne ponuky, napríklad dom na kľúč za veľmi nízku cenu, výhodné úvery na nové domy v [[Houston]]e alebo každý rok najnovšie športové autá [[Chevrolet Corvette]] za symbolický jeden [[americký dolár|dolár]]. Časopis ''[[Life (časopis)|Life]]'' astronautom ponúkol sumu pol milióna dolárov, ktorú si mali rozdeliť medzi sebou do troch rokov ako výmenu za prístup do svojho súkromia. Magazín sa oficiálne od [[24. august]]a 1959 stal v podstate pravidelným informátorom o súkromnom dianí u sedmičky astronautov. Riziko veľkej výzvy v podobe [[kozmický let s ľudskou posádkou|kozmického letu]] sa ukázalo v plnej miere už v noci na [[18. máj]]a 1959, kedy mali všetci siedmi astronauti na [[Cape Canaveral Space Force Station|Cape Canaveral]] možnosť sledovať svoj prvý štart [[raketa|rakety]], [[nosná raketa|nosiča]] [[Atlas (raketa)#Začiatky SM-65|SM-65D Atlas]] podobného tomu, aký ich mal vyniesť na [[nízka obežná dráha Zeme|nízku obežnú dráhu Zeme]]. Necelých šesťdesiat sekúnd po štarte Atlas explodoval a rozžiaril nočnú oblohu nad Floridou. Astronauti boli ohromení. Shepard zľahka buchol lakťom do Glenna a povedal: ''„No, som rád, že túto nám odpratali z cesty. Len dúfam, že to opravia...“''<ref>Glenn 1999, s. 274 – 275.</ref> === ''Freedom 7'' === {{Hlavný článok|Mercury-Redstone 3}} [[Súbor:Portrait of Alan B. Shepard.jpg|thumb|left|220px|Shepardov portrét z roku 1960]] Tvárou v tvár silnej konkurencii zo strany ďalších astronautov, zvlášť Johna Glenna, Shepard prestal fajčiť a osvojil si Glennov zvyk ísť si ráno zabehať. Nezašiel však až tak ďaleko, aby sa vzdal milovanej [[káva|kávy]], [[koktail]]ov a záletníctva.<ref>Thompson 2004, s. 262 – 269.</ref>{{#tag:ref|Dňa 19. septembra 1959 sa astronauti Scott Carpenter, Gordon Cooper, John Glenn, Gus Grissom, Alan Shepard a Wally Schirra na týždeň ubytovali v rezorte Kona Kai Club na palmami obrastenom ostrove Shelter Island v kalifornskom San Diegu pri hraniciach s Mexikom. Ich úlohou tu bolo študovať konštrukciu rakety Atlas, ktorá mala vyniesť ich kabínu Mercury na obežnú dráhu. Rakety sa vyrábali vo veľkej továrni Convair-Astronautics v Kearny Mesa, kde sa astronauti zúčastňovali technických seminárov a mali motivačné prejavy. Večer sa konali organizované večere a spoločenské recepcie. Vo voľnom čase sa astronauti venovali aj vodnému lyžovaniu v zálive Mission Bay a potápaniu v zátoke La Jolla Cove. Počas toho týždňa sa odohrala aj udalosť, ktorá vyšla najavo až po rokoch a mohla poškodiť verejnú mienku o astronautoch a ohroziť tak celý pripravovaný americký program kozmických letov s ľudskou posádkou. V jeden večer Shepard zbalil ženu v pohraničnom bare a neskôr v noci dvojicu vyrušili pri sexe v mexickej Tijuane záblesky, o ktorých si Shepard myslel, že sú z fotoaparátu. Ešte v tú noc po návrate z Tijuany Shepard zašiel za Johnom Glennom na izbu a so všetkým sa mu priznal, pričom sa mu posťažoval, že to pokazil. Potom sa Shepard šiel porozprávať za Scottom Carpenterom a spisovateľom Donom Schancheom, ktorý bol v Kona Kai v rámci exkluzívnej zmluvy s časopisom ''Life'' na písanie príbehov o astronautoch. Carpenter býval na izbe so Schancheom, keďže svoju pôvodnú izbu s manželskou posteľou prenechal Shepardovi, ktorý ju chcel na svoje aktivity po pracovnej dobe. Spočiatku bol Shepard skleslý, kým im nezačal rozprávať o „zábavnom, ale uspokojivom telesnom styku“. Carpenter mu začal vyčítať, že zneuctil svoje manželstvo a uniformu. Schanche opísal Sheparda ako „absolútne nepoučiteľného“. Ráno Glenn zvolal jedno z ďalších pravidelných stretnutí astronautov, ktoré boli neformálne známe ako „seansy“ a väčšinou sa týkali technických záležitostí. Tentokrát sa však riešil sex, flirt a mimomanželské pomery astronautov. Glenn vyjadril svoje obavy o verejný imidž astronautov a vesmírny program v prípade, „keby niektorého z nich prichytili v nesprávnom čase na nesprávnom mieste“. Shepard mu oponoval zhruba v tom zmysle, že je každého vec, čo robí vo svojom voľnom čase a nikoho z nich nebude poučovať a moralizovať. Napriek obavám nakoniec o Shepardovej afére v Tijuane zhodou dnes už presne neznámych okolností nevyšiel žiaden článok či reportáž. Iróniou osudu sa titulný článok časopisu ''Life'' venoval v tom týždni verným manželkám astronautov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = David Smollar | odkaz na autora = | titul = Which San Diego newspaperman did John Glenn get to spike the astronaut sex story? | url = https://www.sandiegoreader.com/news/2022/jun/29/cover-one-small-slip-man/ | vydavateľ = sandiegoreader.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-09-25 | miesto = | jazyk = }}</ref>|group=pozn.}} Častokrát hrával s Grissomom a Slaytonom [[hádzaná (7 hráčov)|hádzanú]] a dvíhal činky v telocvični, ktorú NASA postavila pre astronautov na Cape Canaveral. Všetci astronauti sa začali podrobovať intenzívnemu výcviku, ktorý spočíval vo fyzickej príprave, akademických predmetoch, materiálnej príprave a špecifickom tréningu na [[centrifúga|centrifúgach]] a iných podobných strojoch. Astronauti boli okrem výcviku a sledovania často neúspešných štartov rakiet (Shepard k tomu poznamenal: ''„Čo by ste čakali od rakiet postavených kontraktorom, ktorý ponúkol najnižšiu cenu?“'') zainteresovaní aj v dizajne dôležitých súčastí systémov Mercury. Navštevovali tiež príslušné továrne podieľajúce sa na programe. V [[december|decembri]] [[1960]] si Dr. [[Robert Rowe Gilruth|Robert R. Gilruth]], riaditeľ NASA [[Space Task Group]],{{#tag:ref|Interná skupina v rámci NASA, ktorá sa zaoberala prípravou pilotovaných kozmických letov. Ide o priameho predchodcu dnešného Johnsonovho vesmírneho strediska v Houstone.|group=pozn.}} zvolal všetkých astronautov a dal im jednoduchú úlohu, ktorá spočívala v tom, že každý z nich mal napísať, kto z jeho kolegov by mal pilotovať prvý kozmický let programu Mercury a prečo. Jediným pravidlom bolo, že nikto nemohol nominovať sám seba. Výsledok tejto ankety Gilruth nikdy nikomu neprezradil. Dňa [[19. január]]a [[1961]] si Gilruth povolal sedmičku astronautov do svojej kancelárie v [[Langley Research Center|Langley]]. Astronauti už tušili, čo im chce Gilruth oznámiť. O štvrť na šesť večer ho už s napätím očakávali. Gilruth meškal. ''„Ak budeme musieť čakať ešte chvíľku, budem musieť predniesť príhovor,“'' náhle prerušil ticho Gus Grissom. Ostatní sa začali veľmi smiať, pretože Grissom bol výnimočne málovravnou osobou. Potom už do miestnosti vstúpil Gilruth a po krátkej úvodnej reči oznámil: ''„Alan Shepard uskutoční prvý suborbitálny let. Grissom uskutoční druhý let. Glenn bude náhradníkom pre obe misie. Nejaké otázky?“'' Nikto nemal žiadne otázky a astronauti Shepardovi pogratulovali. Niektorých však Gilruthova voľba istým spôsobom rozrušila, zvlášť Glenna, ktorý sa tentokrát ukázal v negatívnom svetle, keď začal písať svojim nadriadeným i známym v politických kruhoch a aj samotnému Gilruthovi, ktorému ostro vyčítal jeho rozhodnutie. Glenn nebol so svojou kampaňou jediný a celú záležitosť musel po pár týždňoch vyriešiť až Gilruth, ktorý rázne vysvetlil, že Alan Shepard je jeho voľbou.<ref>Shepard 1995, s. 76 – 79.</ref> Médiá sa však o Gilruthovom rozhodnutí nedozvedeli hlavne z tých dôvodov, aby mali astronauti pokoj od dotieravých reportérov a Gilruth si tým dával aj istý priestor na prípadnú zmenu nominácie. Dňa [[31. január]]a 1961 štartoval na [[suborbitálny kozmický let|suborbitálny let]] [[Mercury-Redstone 2]] v kabíne Mercury [[šimpanz]] [[Ham (šimpanz)|Ham]]. Svoj let síce prežil bez ujmy na zdraví (uhynul až v roku [[1983]]), ale v žiadnom prípade nemožno hovoriť o úspešnej misii, skôr o kontrolovanej havárii. Znamenalo to okamžité odloženie Shepardovho letu do druhej polovice [[apríl]]a 1961.{{#tag:ref|Prvý suborbitálny pilotovaný let programu Mercury sa mal pôvodne uskutočniť 26. apríla 1960,<ref>Swenson, Grimwood & Alexander 1966, s. 141.</ref> ale oneskorenie spôsobené neplánovanými prípravnými prácami spôsobilo, že let bol veľakrát odložený, najprv na 5. decembra 1960, potom na polovicu januára 1961,<ref>Swenson, Grimwood & Alexander 1966, s. 263.</ref> 6. marca 1961,<ref name="Swenson, Grimwood & Alexander 342">Swenson, Grimwood & Alexander 1966, s. 342.</ref> 25. apríla 1961,<ref>Swenson, Grimwood & Alexander 1966, s. 324.</ref> 2. mája 1961 a napokon na skutočný dátum štartu 5. mája 1961.<ref>Swenson, Grimwood & Alexander 1966, s. 350.</ref>|group=pozn.}} Nespokojný Alan naliehal aj na šéfkonštruktéra nosnej rakety [[Mercury-Redstone Launch Vehicle|Redstone]], Dr. [[Wernher von Braun|Wernhera von Brauna]], slovami: ''„Preboha, poďme letieť teraz.“'' Wernher von Braun však trval na ešte ďalšom lete v automatickom režime, ktorý vyrieši problémy týkajúce sa kabíny Mercury a hlavne rakety Redstone. Dňa [[21. február]]a 1961 NASA vydala tlačovú správu, v ktorej informovala verejnosť, že Shepard, Glenn a Grissom začnú s výcvikom na prvý pilotovaný let programu Mercury. Meno pilota, ktorý uskutoční prvý let, však nebolo zverejnené. NASA len uviedla, že „bude menovaný krátko pred letom.“ Zámerom tohto zahmlievania bolo znížiť mediálny tlak na Sheparda počas posledných mesiacov jeho výcviku. [[Súbor:KSC-61-4457.jpg|thumb|[[Štartovací komplex 5 na Cape Canaveral Space Force Station|Štartovací komplex 5]] na [[Cape Canaveral Space Force Station|Cape Canaveral]] v deň pokusu o štart 2. mája 1961]] [[Súbor:Astronauts John Glenn, Alan Shepard and Gus Grissom.jpg|thumb|right|Glenn (vľavo), Shepard (v strede) a Grissom na rampe LC-5, 2. máj 1961]] Dňa [[24. marec|24. marca]] sa uskutočnil skúšobný let [[Mercury-Redstone BD]], ktorý bol jednoznačne úspešný. Vďaka tomu sa začal blížiť let prvého človeka do vesmíru a už to vyzeralo, že ním bude [[Američania (USA)|Američan]]. Sheparda si medzitým všetci doberali v súvislosti so šimpanzmi. Počas simulácií sa jeden technik v reakcii na nejakú Shepardovu námietku vyjadril, že by možno nebolo na škodu, keby nechali namiesto neho letieť šimpanza, ktorý pracuje za [[banán]]y a bez námietok. Shepard po ňom hodil popolník, ktorý len tesne minul jeho hlavu. V stredu [[12. apríl]]a 1961 sa sovietsky kozmonaut [[Jurij Alexejevič Gagarin|Jurij Gagarin]] stal prvým človekom, ktorý letel do vesmíru, a tiež prvým, ktorý obletel Zem. Keď sa to Shepard dozvedel, udrel päsťou do stola tak silno, až sa pracovník NASA pre styk s verejnosťou obával, že si zlomil ruku.<ref>Thompson 2004, s. 282.</ref> Medzitým aj napriek sovietskemu prvenstvu pokračovali prípravy na Shepardov let. Shepard, Grissom a Glenn trávili veľké množstvo času v simulátore, pričom len Shepard absolvoval počas apríla 120 kompletných simulovaných letov v simulátore a [[hyperbarická komora|hyperbarickej komore]].<ref>Swenson, Grimwood & Alexander 1966, s. 343.</ref> Koncom apríla si Shepard balil veci v hoteli Holiday Inn v [[Cocoa Beach (Florida)|Cocoa Beach]], ktorý vlastnil hotelier a [[filantrop]] [[Henri Landwirth]]. Alan sa chystal na presun do ubytovacích priestorov pre astronautov v hangári S na Cape Canaveral, kde strávi posledný týždeň pred štartom. Keď býval v hoteli Holiday Inn, nosil tmavé okuliare a oblečenie, aby unikol zvedavým reportérom, pretože verejnosť stále nemohla vedieť, kto bude prvým Američanom vo vesmíre. Henri Landwirth sa snažil Alanovi pomáhať skryť jeho identitu. Novinárom a dotieravým návštevníkom hovoril, že Shepard v hoteli nie je, pričom ho cez kuchyňu pašoval dnu a von. Pred odchodom na Cape Canaveral prišla na pár dní Alana pozrieť aj manželka Louise, ale videli sa len málo. ''„Návštevníci a reportéri sa k nám stále tlačili,“'' povedal neskôr. Ich dlhším spoločným momentom bola hodinová cesta autom na letisko v [[Orlando (Florida)|Orlande]], počas ktorej spolu prehodili len pár slov. Obaja si však uvedomovali, že to môže byť naposledy, čo sa vidia. Potom, keď Louise zaviezol na letisko, sa Shepard vrátil späť do Holiday Inn, zbalil si kufre a odišiel do hangára S, kde sa ubytoval spolu s Glennom a Grissomom. Zdravotná sestra astronautov [[Dee O’Harová]] im na druhom poschodí hangára starostlivo prichystala klimatizovanú útulnú spálňu so svetlomodrými stenami, béžovými závesmi, dvoma gaučmi, sklápacím kreslom a dvomi poschodovými posteľami. Shepard spal na jednej poschodovej posteli a Glenn s Grissomom sa delili o druhú. Blížil sa štart naplánovaný na [[2. máj]]a 1961. Odpočítavanie pred štartom sa začalo o 00:30 miestneho času. O pol hodinu neskôr Sheparda a Glenna vzbudil lekár William K. Douglas, ktorý Alanovi oznámil, že momentálne je dosť zlé [[počasie]], ale rozhodlo sa, že dôjde k natankovaniu rakety. Po sprche a rannej hygiene si Shepard obliekol župan a spolu s Grissomom a Glennom si sadol k raňajkám, ktoré pozostávali z [[filet mignon]]u obaleného v [[slanina (pokrm)|slaninke]], [[toast]]u, [[želé]], [[vajce (potravina)|vajíčok]] a [[pomarančový džús|pomarančového džúsu]]. Toto raňajkové menu sa potom stalo pre astronautov jednou z tradícií v deň štartu. Po raňajkách Shepard podstúpil predletovú lekársku prehliadku a rozhovor so psychiatrom. Potom si šiel obliecť [[skafander]]. Na Cape Canaveral sa v ten deň zhromaždil dav ľudí, aby mohli sledovať štart. Nízka [[oblak|oblačnosť]], slabý [[dážď]] a prítomnosť búrok v oblasti však riaditeľa štartu [[Walter Charles Williams|Walta Williamsa]] donútili, aby let pre ten deň zrušil. Shepard bol síce sklamaný, ale zároveň sa mu uľavilo. Kým prišlo oznámenie o zrušení štartu, sedel už takmer tri hodiny oblečený v skafandri v šatni pre astronautov v hangári S. Tam ho potajomky odfotil fotograf [[spravodajská agentúra|tlačovej agentúry]] [[Associated Press|AP]] Jimmy Kerlin. Celé USA sa tak v priebehu niekoľkých desiatok minút dozvedeli, kto bude prvým Američanom vo vesmíre. Shepard sa konečne mohol prestať pretvarovať pred médiami a vyhovárať sa pri otázkach na identitu pilota misie [[Mercury-Redstone 3]]. Frustráciu z odloženého štartu si v to popoludnie vybil veľkým panákom brandy, dlhým behom na pláži a krátkou kontrolou svojej kozmickej lode na vrchole nosnej rakety Redstone. Potom absolvoval tri simulované cvičné misie na trenažéri a nakoniec si na 15 minút zdriemol. Nový termín štartu stanovili na piatok [[5. máj]]a. Posledné dni pred štartom trávil so svojím náhradníkom Johnom Glennom. Obaja muži síce mali úplne odlišné postoje k životu, morálke a tiež k otázke prvenstva vo vesmíre, ale snažili sa spolu vychádzať. Cez deň [[4. máj]]a sa bavili dlhými behmi po pláži a rozhovormi medzi sebou. Keď sa vrátili do hangára S, Alan zavolal žene Louise, dcére Laure, ktorá v tom čase bola vo svojej škole v St. Louis, a domov rodičom v New Hampshire. Večer sa Shepard a Glenn navečerali v spoločnosti ďalších piatich astronautov a ich agenta Lea D’Orseyho a krátko po 22:00 si šli Alan a John ľahnúť do postelí bez toho, aby sa obťažovali sprchovaním alebo prezliekaním. Do 15 minút zaspali. Únava predchádzajúcich dní bola zrejmá. Okolo polnoci sa Shepard vzbudil a podišiel k oknu, aby skontroloval počasie. Potešilo ho, že na oblohe uvidel [[hviezda|hviezdy]] a žiadne mraky. Potom si šiel ľahnúť a čoskoro opäť zaspal.<ref>Thompson 2004, s. 285 – 286.</ref> [[Súbor:Alan Shepard, dietician Jean McKay, and John Glenn at breakfast.jpg|thumb|left|Shepard (vľavo), dietologička Jean McKayová a Glenn pri raňajkách v deň štartu prvého [[Američania (USA)|Američana]] do [[kozmický priestor (astronómia)|vesmíru]]]] V piatok 5. mája o 01:07 miestneho času lekár William K. Douglas zľahka buchol Sheparda po ramene. ''„No tak, Al,“'' povedal Douglas. ''„Napĺňajú nádrže.“'' ''„Som pripravený,“'' oznámil Shepard a spýtal sa: ''„John je hore?“'' ''„John je hore,“'' odpovedal Douglas. ''„Všetci sme hore. Spal si dobre?“'' ''„Veľmi dobre,“'' povedal Shepard. ''„Žiadne sny.“'' Popri krátkej sprche a holení si Shepard pospevoval, potom si obliekol župan a prešiel do vedľajšej miestnosti, kde ho čakal John Glenn, ktorý bol už hore a mal na sebe rovnaký župan ako Alan. O pol druhej ráno si obaja sadli k raňajkám, ktoré opäť pozostávali z filet mignonu obaleného v slaninke, toastu, želé, vajíčok a pomarančového džúsu. ''„A je to tu zase,“'' povedal Glenn. ''„Si pripravený?“'' Shepard prikývol. ''„To je ale ťažký život, čo?“'' povedal Glenn. ''„Filet mignon každé ráno.“'' Shepard to ocenil a uprednostnil skôr vtipy než niektoré z Glennových „pochabých sentimentov“. Nechcel myslieť na dôležitosť nadchádzajúcej udalosti, ale len na technické úlohy, ktoré ho čakali. Keď Shepard potom neskôr dostal otázku, ako sa cítil pri raňajkách v deň štartu, povedal, že keď sa chystáte si sadnúť na vrchol mnohých ton výbušnín, posledná vec, ktorá vám napadne je, že budete v učebnici dejepisu. ''„Môžem ešte niečo urobiť?“'' spýtal sa Glenn po raňajkách. Shepard mu povedal, že nie, je v poriadku, je pripravený. Následne Glenn odišiel naposledy skontrolovať stav kozmickej lode a Shepard podstúpil dôkladnú lekársku prehliadku. Dr. Douglas našiel uvoľnený [[necht]] na štvrtom prste Shepardovej ľavej nohy, na ktorú mu niekto stúpil. Necht mu odstrihol. Na chrbte mal Shepard spálenú a lúpajúcu sa kožu z nedávnych slnečných popoludní pri bazéne hotela Holiday Inn. Nič z toho však nebolo prekážkou a podľa spomienok Dr. Douglasa bol Shepard navonok pokojný a vyzeral, akoby sa chystal na lov kačíc alebo na ryby. Po rokoch však Shepard priznal: ''„Skúšal som to hrať do pohody, ale cítil som motýle v žalúdku.“'' Krátko po druhej hodine Alan naposledy zavolal svojej žene Louise. ''„Dúfala som, že si to ty,“'' povedala mu. ''„Budeme ťa sledovať v televízii. Nezabudni zamávať, keď odštartuješ.“'' ''„Áno,“'' odpovedal Alan a zasmial sa. ''„Otvorím poklop a vystrčím von ruku.“'' Na konci hovoru mu Louise povedala, aby sa „ponáhľal domov“. ''„Budem,“'' odpovedal Alan. ''„Milujem ťa.“'' Potom nasledovalo obliekanie skafandra a odchod z hangára S. Tesne pred odchodom z hangára Alan žmurkol na zdravotnú sestru astronautov Dee O’Harovú, ktorá stála pri východe a držala v ruke [[ruženec (predmet)|ruženec]]. ''„No, už idem, Dee,“'' povedal a ona len mávla rukou, bojujúc so slzami. O 04:09 nastúpil do špeciálne upraveného prívesu, ktorý ho mal odviezť na štartovaciu rampu. Neskôr priznal, že keď spolu s Dr. Douglasom opúšťal hangár S a nastupoval do prívesu, „opäť cítil motýle v žalúdku“. Počas cesty k rampe [[štartovací komplex 5 na Cape Canaveral Air Force Station|LC-5]] ho okrem technikov a lekára sprevádzal aj Gus Grissom. Ani v túto chvíľu si Shepard neodpustil svoj obľúbený fór a zúboženým hlasom so španielskym prízvukom oslovil Grissoma: ''„Hej, Gus, vieš, čo to skutočne znamená byť astronautom?“'' ''„Nie, José, povedz mi.“''{{#tag:ref|Prezývka „José“ vznikla ešte počas výcviku astronautov Mercury. V roku 1960 sa astronauti dostali k humornej nahrávke z jednej časti série ''The Steve Allen Show'', kde komik Bill Dana hral postavu „José Jiménez – váhavý astronaut“. José Jiménez bol fiktívny astronaut mexického pôvodu, ktorý s neustálymi obavami zo svojho vesmírneho letu, uplakaným hlasom a lámanou angličtinou vysvetľoval reportérovi, že nechce letieť. Skutoční astronauti si túto postavu veľmi obľúbili a zvlášť Alan Shepard, ktorý si gramofónovú platňu s výstupom Billa Danu pretočil na magnetofónovú pásku a v pokojných momentoch ju púšťal do reproduktorov v riadiacom stredisku na Cape Canaveral na najvyššiu hlasitosť.|group=pozn.}} odpovedal Grissom. Shepard sa pousmial a povedal: ''„Mal by si mať odvahu, správny krvný tlak a štyri nohy.“'' ''„Prečo štyri nohy, José?“'' Grissom predstieral zvedavosť. ''„Pretože naozaj chceli vyslať psa, ale rozhodli sa, že by to bolo príliš kruté,“'' vysvetlil mu Alan. Po príchode na štartovaciu rampu Shepard vystúpil z prívesu a obzrel si raketu s kozmickou loďou na vrchole. Obrátil sa k prítomným, aby sa im prihovoril, ale kvôli návalu emócii nenašiel žiadne slová, a tak im len zamával. Počas jazdy výťahom na vrchol obslužnej veže mu Dr. Douglas podal krabičku s pastelkami a povedal: ''„Aby si tam hore mal čo robiť.“'' Shepard sa hlasno zasmial, pričom si takmer zahmlil priezor svojej prilby, a krabičku vrátil Douglasovi. Povedal mu, že bude trocha zaneprázdnený. [[Súbor:Alan Shepard in capsule aboard Freedom 7 before launch.jpg|thumb|upright|left|Alan Shepard v kabíne lode ''[[Mercury-Redstone 3|Freedom 7]]'' pred štartom]] O 05:21 Shepard začal nastupovať do kabíny kozmickej lode, ktorú pomenoval ''Freedom 7''.{{#tag:ref|V preklade ''Sloboda 7''. Číslo sedem v názve nesymbolizovalo sedmičku astronautov Mercury, ako sa niekedy nesprávne interpretuje, ale poukazovalo na fakt, že kozmická loď bola siedmym vyrobeným kusom.<ref name="Swenson, Grimwood & Alexander 342"/>|group=pozn.}} Keď už sedel na svojom mieste, všimol si pred očami ceduľu s nápisom ''„No Handball Playing in This Area“'' (V tomto priestore sa nesmie hrať hádzaná) a hneď vedľa plagát z nejakého erotického časopisu. Na moralistického Glenna sa to síce príliš nehodilo, ale Shepard vedel oceniť dobrý žart. Sporo odeté dievča chcel nechať na svojom mieste počas celého letu, ale Glenn ceduľu aj plagátik s ospravedlňujúcim úškrnom odtrhol a schoval do vrecka, keďže vnútro kabíny mali počas letu snímať dve [[kamera (prístroj)|kamery]]. Potom Glenn pomohol pripútať Sheparda do sedadla a pripevnil množstvo hadíc, káblov a senzorov z Alanovho skafandra na palubnú dosku kabíny. Tesne pred uzavretím poklopu Glenn naposledy podal Shepardovi ruku. Alana dojalo, aký bol John zrazu dobrotivý. Poďakoval svojmu kolegovi a potom ukázal palec hore. ''„Čoskoro sa uvidíme,“'' povedal Shepard s hlasom tlmeným v prilbe. ''„Šťastné pristátie, kapitán,“'' odpovedal Glenn, keď personál stojaci za ním zakričal veľa šťastia a zbohom. Posledná ľudská tvár, ktorú Shepard videl bola Glennova, jeho široký úsmev v skreslenom obraze rybieho oka na obrazovke [[periskop]]u. Krátko po šiestej došlo k uzavretiu poklopu prielezu a Shepard zostal sám. Vtedy si pomyslel: ''„Okay, frajer. Prihlásil si sa do toho dobrovoľne. Teraz to nepokaz.“'' Išlo o tradíciu pilotov vstupujúcich do neznámych podmienok. Vzápätí však v slúchadlách začul volanie: ''„José? Počuješ ma, José?“'' Bol to Alanov kolega Deke Slayton, ktorý mal počas letu slúžiť v [[Mercury Control Center|Riadiacom stredisku Mercury]] (''Mercury Control Center'') ako komunikátor (CAPCOM), ktorý zabezpečoval spojenie s kozmickou loďou. ''„Počujem ťa jasne a zreteľne, Deke,“'' odvetil Shepard. ''„Príliš neplač, José,“'' povedal Slayton. Potom Slayton predal komunikáciu Gordonovi Cooperovi v štartovnom bunkri, ktorého úlohou bolo komunikovať s kabínou do momentu, kým raketa vzlietne z rampy. O 07:14 sa začalo problematicky vyvíjať počasie. Keď počas prvého odkladu štartu Shepard rádiom komunikoval s technikmi, sťažoval sa na statickú elektrinu v uchu. ''„Nepočujem vás v tomto posratom slúchadle,“'' povedal a na linke sa ozval hovorca programu Mercury [[John A. Powers|John „Shorty“ Powers]], aby ho upozornil: ''„Dávaj si pozor na jazyk. Všade nás nahrávajú.“'' Potom začali problémy s meničom napätia v obslužnom zariadení rampy. Následne vypovedal službu aj jeden z počítačov [[IBM]] v [[Maryland]]e. Shepard mal už mať svoj let podľa pôvodného plánu dávno za sebou, ale namiesto toho ležal v neprirodzenej polohe na chrbte už tri hodiny a začínal byť čoraz viacej vystresovaný. [[Adrenalín]] stúpal, [[srdce (orgán)|srdce]] mu búšilo, a tak si hovoril: ''„Ideš na to príliš rýchlo. Spomaľ. Uvoľni sa.“'' ''„Príliš ma trápila myšlienka na následky neúspešného letu,“'' priznal neskôr. Medzitým začal pociťovať, že potrebuje vykonať malú potrebu. Kontaktoval CAPCOM-a Gordona Coopera: ''„Človeče, chce sa mi čúrať. Zisti, či sa môžem rýchlo dostať von a uľaviť si.“'' Potom Shepard povedal, že už je tam „celú večnosť“ a ak sa nepôjde vymočiť, praskne mu [[močový mechúr]]. Navrhol, aby pristavili späť obslužnú vežu a nechali ho vystúpiť z kabíny. Cooper túto správu poslal ďalej, ale Wernher von Braun povedal nie. Napokon Shepard začal kričať. V rozhovore, ktorý bol potom vymazaný z prepisu, ktorý NASA neskôr poskytla novinárom, Shepard povedal, že ak ho nenechajú vystúpiť, bude sa musieť vymočiť do svojho skafandra. Na jeho tele však bolo niekoľko drôtov, ktoré viedli k snímačom a tiež rektálny [[teplomer]], ktorý bol takisto, hoci nepriamo prepojený s elektrickou sieťou kabíny. Shepard navrhol, aby jednoducho na chvíľu vypli prúd v obvodoch pre [[telemetria|telemetriu]]. [[Moč]] sa mu zhromaždil v miestach, kde mal kríže, ale väčšinu vlhkosti absorbovala jeho bavlnená spodná bielizeň, ktorú však čoskoro vysušil [[kyslík]] cirkulujúci skafandrom.<ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-35-dil-alan-shepard">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Šamárek | meno = Ondřej | autor = | odkaz na autora = | titul = Vesmírné osudy 35. díl – Alan Shepard | url = http://www.kosmonautix.cz/2013/12/vesmirne-osudy-34-dil-alan-shepard-2/ | vydavateľ = kosmonautix.cz | dátum vydania = 2013-12-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Súbor:Mercury-Redstone 3 Launch MSFC-6100884.jpg|thumb|upright|Štart [[Mercury-Redstone 3]] s Alanom Shepardom na palube, 5. máj 1961]] Odpočítavanie potom prebiehalo bez problémov až do času T-2 minúty, kedy vysoký [[tlak]] kyslíka vo vnútri rakety Redstone takmer spôsobil zrušenie štartu. Shepard bol už z neustáleho zdržovania letu nervózny a do bunkru riadenia štartu odkázal: ''„Som pokojnejší ako vy. Prečo neopravíte ten svoj malý problém a nezapálite túto sviečku?“'' Spomínaný problém sa podarilo vyriešiť celkom rýchlo a potom už štartu nič nebránilo. Shepard začul v slúchadlách hlas Deka Slaytona, ktorý mu pokojne odpočítaval posledné sekundy. ''„T mínus sedem... šesť... päť...“'' Shepard sa pevne zaprel nohami o kabínu. Slayton pokračoval: ''„Štyri...“'' Alan položil ruku do blízkosti stopiek na palubnej doske. V prípade, že by automatické stopky zlyhali, musel by ich zapnúť manuálne. ''„Tri...“'' Ľavú ruku si dal na páku zrušenia štartu. [[únikový systém|Záchranná vežička]] bola pripravená. ''„Dva... jeden...“'' Tesne pred štartom si pre seba zamrmlal modlitbu, v ktorej požiadal „toho hore“, aby nad ním bdel, a povedal: ''„Nepokaz to, Shepard.“''<ref>Shepard 1995, s. 111.</ref> Raketa Redstone vyštartovala o 09:34:13,48 miestneho času (14:34:13,48 [[koordinovaný svetový čas|svetového času]]) a v tom momente Shepard ohlásil: ''„Rozumiem, vzlet a hodiny bežia!“'' Vzápätí mu Deke Slayton odpovedal so slovami: ''„Si na ceste, José!“''<ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-35-dil-alan-shepard"/> Štart prvého Američana do vesmíru sledovalo množstvo ľudí na plážach okolo Cocoa Beach a milióny divákov prostredníctvom živého televízneho prenosu.<ref>Swenson, Grimwood & Alexander 1966, s. 360 – 361.</ref> [[Súbor:Alan Shepard 1961.jpg|thumb|left|Vrtuľník [[Sikorsky H-34|HUS-1]] z lode [[USS Lake Champlain (CV-39)|USS ''Lake Champlain'']] vyzdvihuje kozmickú loď ''Freedom 7'' z [[Atlantický oceán|Atlantiku]]]] Raketa značne zrýchľovala a 142 sekúnd po štarte sa vypol motor. Pyrotechnika odpálila už nepotrebnú záchrannú vežičku a došlo k oddeleniu kozmickej lode. V čase 3 minúty a 5 sekúnd od štartu Shepard prešiel na manuálne riadenie lode, ktoré trvalo približne minútu. Vyskúšal riadenie vo všetkých troch osách (sklon, vybočenie a náklon).<ref>Burgess 2013, s. 147.</ref> Potom opisoval výhľad z kozmickej lode na pobrežie Floridy z výšky viac než 180 km. Ešte pred štartom však sklopil šedý filter na optike periskopu, aby sa vyhol nepríjemným slnečným lúčom, ktoré ho oslepovali. Potom na filter zabudol, a tak pod sebou videl len bezfarebnú scénu. Príslušným prepínačom sa pokúsil filter odklopiť, ale narazil pritom rukou o rukoväť núdzového prerušenia štartu, a tak sa ďalších pokusov radšej vzdal. V čase 5 minút po štarte ''Freedom 7'' dosiahla maximálnu výšku 187,4 km a v tom momente sa zapálili brzdiace rakety, ktoré síce pri suborbitálnom lete neboli potrebné,{{#tag:ref|Kozmická loď by sa vrátila späť do atmosféry aj bez spustenia brzdiacich rakiet, pretože rýchlosť lode nebola dostačujúca na to, aby začala obiehať okolo Zeme.|group=pozn.}} ale musela sa otestovať ich funkcia a účinnosť pre pripravované orbitálne lety. Po vypnutí rakiet Shepard uviedol loď do správnej polohy pre zostup – [[tepelný štít|tepelným štítom]] v smere letu. Snažil sa zahliadnuť hviezdy, ale dva priezory, ktoré mal k dispozícii, boli príliš malé a horizont svojím jasom prebíjal všetko ostatné. Počas ôsmej minúty letu začal pociťovať narastajúce účinky [[preťaženie (tiažové zrýchlenie)|preťaženia]], ktoré počas zostupu relatívne rýchlo dosiahlo hodnotu 11,0 g. Kvôli účinkom silného preťaženia Alan dokázal dať najavo, že je všetko v poriadku iba slovami: ''„Okay... okay... okay... okay“'' Vo výške 7 km sa otvoril stabilizačný [[padák]], po ktorom vzápätí nasledoval hlavný padák. V 5 kilometroch sa otvoril ventil, vďaka ktorému začal do kabíny lode prúdiť okolitý vzduch. Tepelný štít sa chvíľu potom odpojil od dna kabíny a zostal visieť pripevnený k látke, aby tlmil náraz pri pristátí na hladinu. Kozmická loď pristála po 15 minútach a 22 sekundách letu na hladine [[Atlantický oceán|Atlantického oceánu]] o 09:49:35 miestneho času (14:49:35 svetového času). Chvíľu potom, ako dal Shepard pokyn na vyzdvihnutie, bol vynesený na palubu [[helikoptéra|vrtuľníka]] [[Sikorsky H-34|HUS-1]]. Vrtuľník prepravil Sheparda a kozmickú loď ''Freedom 7'' na palubu [[lietadlová loď|lietadlovej lode]] [[USS Lake Champlain (CV-39)|USS ''Lake Champlain'']]. Celý záchranný proces trval iba jedenásť minút. Shepard sa k pristátiu vyjadril: ''„... naozaj som nemal pocit, že let bol úspešný, až kým nebola úspešne dokončená záchranná operácia. Nie je to pád, čo bolí; je to náhle zastavenie.“''<ref>Swenson, Grimwood & Alexander 1966, s. 356 – 357.</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = U.S. in Space | url = https://www.upi.com/Archives/Audio/Events-of-1961/U.S.-in-Space/ | vydavateľ = upi.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-24 | jazyk = }}</ref> {{citát|Cez periskop... Aký krásny výhľad. Oblačnosť nad Floridou – tri až štyri desatiny blízko východného pobrežia. Zakrýva až Hatteras... Vidím [jazero] Okeechobee. Rozoznávam ostrov Andros. Rozoznávam útesy.|Shepardov opis výhľadu z kozmickej lode ''Freedom 7''}} [[Súbor:Smiling Shepard after successful mission Mercury-Redstone 3.jpg|thumb|upright|left|Spokojný Shepard počas letu z lode USS ''Lake Champlain'' na ostrov [[Grand Bahama]]]] [[Súbor:KN-C17754. Guests Arrive for Presentation Ceremony of the NASA Distinguished Service Medal to Astronaut Commander Alan B. Shepard, Jr.jpg|thumb|Shepard s manželkou Louise pri stretnutí s prvou dámou [[Jacqueline Kennedyová-Onassisová|Jacqueline Kennedyovou]], [[prezident Spojených štátov|prezidentom]] [[John Fitzgerald Kennedy|Johnom F. Kennedym]] a [[viceprezident Spojených štátov|viceprezidentom]] [[Lyndon B. Johnson|Lyndonom B. Johnsonom]] v areáli [[Biely dom|Bieleho domu]] pred tým, ako dostal Medailu NASA za výnimočnú službu, 8. máj 1961]] Keď Shepard vystúpil z vrtuľníka, zamával na jasajúcich námorníkov a zakričal: ''„Páni, to bola jazda!“'' Kapitán lode Ralph Weymouth privítal Sheparda na palube. Alan podal Weymouthovi ruku a predstavil sa: ''„Ahoj, ja som Al Shepard.“'' Lekári NASA chceli monitorovať a zaznamenávať každú sekundu po lete. Námorníkom a posádke povedali, aby sa so Shepardom nerozprávali, nieto aby ho povzbudzovali. NASA chcela, aby všetky rozhovory inicioval Shepard. Jediní ľudia, ktorí ho mohli osloviť, boli lekári, ktorí sa ho stále pýtali, ako sa cíti. Keď Shepard prišiel do kajuty kapitána Weymoutha, podali mu po vypití pohára pomarančového džúsu [[magnetofón]] a povedali, aby si nahral svoje myšlienky. Klikol na nahrávanie a predstavil sa: ''„Volám sa José Jiménez...“'' Nasledujúcu polhodinu Shepard zadychčane rozprával o každom detaile svojho letu a v jednej chvíli sa pochválil: ''„Úprimne povedané, zvládol som to oveľa lepšie, ako som si myslel, že zvládnem... V žiadnom okamihu som nepociťoval obavy.“'' Psychiatri neskôr uviedli, že Shepard bol „pokojný a vyrovnaný“, ale všimli si aj, že prejavoval známky „nadšenia a radosti“. Potom Shepardov vírivý monológ prerušil telefonát. Volal mu prezident [[John Fitzgerald Kennedy|John F. Kennedy]], čím založil tradíciu prezidentských telefonátov astronautom, ktorí sa práve vrátili z vesmíru. Námorník podal Alanovi veľký čierny telefón a Shepard začul hlas svojho starého kamaráta Taza Sheparda z [[Alabama|Alabamy]], s ktorým bol vo výcviku ešte v Corpus Christi. Taza si vybral prezident Kennedy za svojho námorného pobočníka. ''„Alan, prezident chce s tebou hovoriť,“'' povedal Taz. ''„Preboha, starec, ty si chytil novoanglický prízvuk,“'' povedal Alan. Taz sa zasmial a povedal Alanovi, aby počkal na prezidenta. ''„Zdravím, kapitán,“'' pozdravil Kennedy. ''„Áno, pane,“'' odpovedal Shepard. ''„Veľmi Vám chcem zablahoželať,“'' povedal nadšený Kennedy. ''„Ďakujem veľmi pekne, pán prezident,“'' znela Shepardova odpoveď. ''„Samozrejme, že sme Vás sledovali v televízii,“'' povedal Kennedy. ''„A sme veľmi radi a hrdí na to, čo ste urobili.“'' ''„No, ďakujem Vám, pane. A ako už viete, všetko sa podarilo dokonale,“'' odvetil Shepard. Potom Kennedy povedal, že sa teší na stretnutie s Alanom o tri dni. Na lodi USS ''Lake Champlain'' bol Shepard asi hodinu a potom nastúpil do dvojmotorového palubného [[dopravné lietadlo|dopravného lietadla]] [[Grumman C-1 Trader]], ktoré vzlietlo z paluby lietadlovej lode smerom k ostrovu [[Grand Bahama]]. Počas letu Shepard šiel aj za pilotom do kokpitu a rozprával sa s ním. Keď to vyzeralo, že oblačnosť skomplikuje pristátie na ostrove, kde mal Shepard absolvovať ďalšie tri dni testov a výsluchov, zažartoval s pilotom, že by sa mali odkloniť do [[Nassau]], aby si trocha oddýchli. Počas letu Shepard vypil šálku kávy a na ostrov Grand Bahama prišiel hladný. Od raňajok schudol tri [[kilogram|kilá]]. Privítali ho Gus Grissom, Wally Schirra a Deke Slayton, ktorí mu povedali: ''„Zvládol si to naozaj dobre.“'' Potom si Shepard dal obrovský [[krevetový koktail]], [[sendvič]] s pečeným [[hovädzie mäso|hovädzím mäsom]] a ľadový [[čaj]]. Lekári uviedli, že napriek tomu, že za posledných desať hodín schudol tri kilogramy, bol „v najlepšej kondícii, zdraví, nálade a presne taký, aký bol pred odchodom z Cape Canaveral – len šťastnejší“. Potom ho začali skúmať, až sa sťažoval na „nezvyčajný počet ihiel“. ''„Dúfam, že v budúcnosti bude potrebných menej vzoriek telesných tekutín,“'' povedal. Krátko po piatej poobede Alan zavolal Louise, ktorej sa uľavilo, že jej manžel „je sám sebou“. Potom ostatní astronauti a malá skupina predstaviteľov NASA usporiadali pre Alana malý večierok. Alan Shepard, Wally Schirra, Shorty Powers, Walt Williams a hŕstka ďalších hrali do neskorej noci šípky a pili [[Kuba|kubánsky]] [[rum]]. Shepard v tú noc tvrdo spal, pričom Grissom ležal na lôžku vedľa neho, aby sa prvému Američanovi vo vesmíre počas noci nič nestalo. Nasledujúci večer, po ďalšom dni testov a výsluchov a krátkom pokuse o lov rýb, si Shepard oddýchol v skladacom kresle, sedel pod hviezdami a sledoval film ''[[The Grass Is Greener]]'' (Tráva je zelenšia), ktorý sa premietal na stenu v provizórnom vonkajšom kine na základni. Z Alana Sheparda sa prakticky okamžite stal oslavovaný národný hrdina. Dňa [[8. máj]]a 1961 bol aj s manželkou prijatý v areáli [[Biely dom|Bieleho domu]], kde ho prezident Kennedy vyznamenal Medailou NASA za výnimočnú službu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = As World Watched. Spaceman Hailed After U.S. Triumph, 1961/05/08 : Free Download & Streaming : Internet Archive | url = https://archive.org/details/1961-05-08_As_World_Watched | vydavateľ = archive.org | dátum vydania = 1961 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> Vyznamenaný bol aj [[Distinguished Flying Cross (USA)|Záslužným leteckým krížom]] (DFC).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Valor awards for Alan Bartlett Shepard , Jr. | url = http://valor.militarytimes.com/recipient.php?recipientid=56428 | vydavateľ = valor.militarytimes.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20170811104020/http://valor.militarytimes.com/recipient.php?recipientid=56428 | dátum archivácie = 2017-08-11 }}</ref> Na tlačovej konferencii potom na otázku, ako sa cítil počas piatich minút [[beztiažový stav|beztiaže]], odpovedal: ''„Viete, práve niekedy počas beztiaže som si uvedomil, že sa ma na to niekto spýta. Takže... Tak som si povedal, že by som si mal pripraviť odpoveď. A teraz vážne, ako som povedal už skôr, krátke stavy beztiaže sme zažili už počas výcviku a je to veľmi príjemný pocit.“'' Potom nasledovali triumfálne jazdy ulicami Washingtonu, [[New York (mesto)|New Yorku]] a [[Los Angeles]], pri ktorých davy ľudí oslavovali nového národného hrdinu, a tiež stretnutia s vyššími kruhmi spoločenskej a politickej sféry. === ''Freedom 7-II'' === {{Hlavný článok|Mercury-Atlas 10}} [[Súbor:Alan Shepard in Mercury Control Center.jpg|thumb|Shepard v [[Mercury Control Center|Riadiacom stredisku Mercury]] (''Mercury Control Center'') ako komunikátor (CAPCOM) pred štartom misie [[Mercury-Redstone 4]], 21. júl 1961]] Po oslavách sa Alan vrátil ku svojej práci a slúžil ako komunikátor (CAPCOM) pri Grissomovom suborbitálnom lete [[Mercury-Redstone 4]] v [[júl]]i 1961. Spojenie zabezpečoval aj pri Glennovom orbitálnom lete [[Mercury-Atlas 6]] vo [[február]]i [[1962]], ktorý sprevádzali problémy s falošným signálom uvoľnenia tepelného štítu a aj vďaka Shepardovi skončil let úspešne.<ref>Thompson 2004, s. 319 – 322.</ref> Tú istú funkciu zastával aj pri Carpenterovom lete [[Mercury-Atlas 7]] v [[máj]]i 1962. Carpenter sa počas letu dostal do vážnych problémov hlavne kvôli svojim nesprávnym rozhodnutiam. Vo veľkej miere opäť vďaka Shepardovmu rozvážnemu a pokojnému prístupu skončil aj tento let úspešne.<ref>Thompson 2004, s. 328 – 330.</ref> NASA plánovala v rámci [[program Gemini|programu Gemini]] uskutočniť najmenej desať letov, čo znamenalo, že Shepardovi a jeho rovesníkom z programu Mercury budú pri ďalšej šanci na kozmický let konkurovať astronauti z tzv. [[NASA Astronaut Group 2|novej deviatky]] (''The New Nine''). Shepard tak začal lobovať za prvý let Gemini a do konca roka 1962 jeho šance vyzerali sľubne. Prvý let Gemini však bol najmenej dva roky ďaleko. Uvedomil si, že nemôže tak dlho čakať. Jediným najbližším letom bola posledná misia programu Mercury, orbitálny let Gordona Coopera, plánovaný na polovicu roka [[1963]]. Dňa [[14. november|14. novembra]] 1962 bol Alan nominovaný do funkcie Cooperovho náhradníka pre let [[Mercury-Atlas 9]]. Práve pre tento let sa Shepard rozhodol, že ho chce a ak by ho nedostal, pokúsil by sa presvedčiť NASA prípadne samotného Kennedyho, že Amerika potrebuje ešte jeden let Mercury.<ref>Burgess 2013, s. 236 – 237.</ref> [[Súbor:Alan Shepard 1962 NASA portrait.jpg|thumb|upright|left|Alan Shepard v roku 1962]] Nemohol však ignorovať strašné „zvonenie“ v ušiach, ktoré mu začalo v poslednom čase, sprevádzané závratmi a nevoľnosťou. Niekedy sa ráno vzbudil dezorientovaný a izba sa s ním točila ako stíhačka vo vývrtke. Snažil sa chytiť steny, ale nedočiahol na ňu a spadol na podlahu. Ešte v roku 1959, pár mesiacov po konferencii, na ktorej bola predstavená sedmička astronautov Mercury, Shepard pocítil prvé príznaky neznámej choroby. Vtedy hral so svojím otcom a jedným známym [[golf]] vo [[Virginia Beach]], pričom začal náhle pociťovať závraty a točenie hlavy. Epizóda nemala žiadne ďalšie následky, ale Alan pre istotu zakázal ostatným o tejto príhode hovoriť. Tá sa mu mierne pripomenula ešte počas výcviku, keď mu po každej jazde na centrifúge nevoľnosť ustupovala pomalšie než ostatným astronautom, ale inak nepociťoval žiadne iné zdravotné problémy. Na jar 1963 sa mu tieto problémy vrátili. Uvedomoval si však, že ak by došlo k ďalším závratom a nevoľnosti vo vzduchu alebo vo vesmíre, mohlo by sa mu to stať osudným. Zašiel tak za svojím súkromným doktorom, ktorý mu diskrétne predpísal lieky a vitamíny, o ktorých dúfal, že mu pomôžu. Závraty s nevoľnosťou sa mu však vracali stále častejšie a ich intenzita sa stupňovala. Vedel, že ak jeho zdravotný stav vyjde najavo, hrozí mu vyradenie z letového stavu.<ref>Thompson 2004, s. 335.</ref> [[Súbor:Freedom 7 II insignia.jpg|thumb|Znak zrušeného Shepardovho letu [[Mercury-Atlas 10]]]] Medzitým už bolo takmer všetko pripravené na rekordný trojdňový let [[Mercury-Atlas 10]]. Nosná raketa Atlas už bola vyrobená, do kabíny kozmickej lode Mercury (výr. č. 15B) už boli inštalované systémy, ktoré mali let v rekordnom trvaní umožniť a nominovaný pilot, Alan Shepard, už loď pomenoval ''Freedom 7-II'' na počesť svojej prvej kozmickej lode. V [[apríl]]i 1963 však NASA začala označovať Cooperov let Mercury-Atlas 9 ako „vrchol“ programu. Keď sa blížil deň štartu misie Mercury-Atlas 9, tlačový hovorca NASA [[11. máj]]a 1963 oznámil, že ak bude let úspešný, bude to posledná misia programu.<ref name="Swenson, Grimwood & Alexander 492">Swenson, Grimwood & Alexander 1966, s. 492.</ref> Z toho dôvodu bol Shepard do poslednej možnej chvíle odhodlaný prevziať Cooperov let, čo sa mu takmer aj podarilo. Ráno [[13. máj]]a 1963, deň pred prvým pokusom o štart misie Mercury-Atlas 9, sa Cooper dozvedel, že lekári pridali na bok jeho skafandra do oblasti bedra nový otvor s kovovou prírubou. Cezeň mala viesť hadica k špeciálnemu nafukovaciemu pásu na meranie [[krvný tlak|krvného tlaku]]. Problém spočíval v tom, že medzi astronautmi, lekármi a technikmi firmy Goodrich existovala tichá dohoda o tom, že tesne pred letom sa konfigurácie skafandrov nebudú nijako meniť. Dohoda zaručovala, že akékoľvek úpravy sa budú môcť dokonale otestovať predtým, než sa dostanú do vesmíru. V lepšom prípade hrozilo nepohodlie pre astronauta a v tom horšom aj možná netesnosť. Gordon bol týmto zásahom lekárov do jeho skafandra úplne rozzúrený a pohádal sa s Waltom Williamsom, zástupcom riaditeľa NASA pre pilotované lety. Nepísané pravidlo, ktoré určovalo, že deň pred štartom si astronauti mohli zalietať a osviežiť si svoje letové návyky, sa mu práve hodilo. Nechal si pripraviť jedno zo stíhacích lietadiel [[Convair F-102 Delta Dagger|F-102]] a vzlietol s ním, aby sa mohol odreagovať pri svojej obľúbenej akrobacii. V závere svojich akrobatických kúskov mu napadlo, že na [[prídavné spaľovanie|forsáži]] preletí tesne vedľa hangáru S a vtedajšej hlavnej administratívnej budovy NASA na Cape Canaveral. Podľa svedkov letel pod úrovňou strechy. Walt Williams bol práve vtedy vo svojej kancelárii, keď budovou otriasol [[aerodynamický tresk|sonický tresk]]. Zľakol sa, až mu z rúk vypadli papiere, ktoré zrovna držal. Nanešťastie sa stihol otočiť dosť rýchlo na to, aby si všimol letiacu stíhačku. Potom, ako vyšlo najavo, že pilotom toho lietadla bol Cooper, zdvihol telefón a zavolal Alanovi Shepardovi s tým, aby si pripravil skafander, pretože sa chystá odvolať Coopera z letu. Cooper o svoju misiu nakoniec neprišiel.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Šamárek | meno = Ondřej | autor = | odkaz na autora = | titul = Kosmický šatník 2. díl | url = https://kosmonautix.cz/2015/11/kosmicky-satnik-2-dil/ | vydavateľ = kosmonautix.cz | dátum vydania = 2015-11-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-09-11 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>Slayton & Cassutt 1994, s. 129.</ref> Shepard sa svojej šance na ďalší kozmický let nehodlal len tak vzdať. Riaditeľ NASA [[James Edwin Webb|James Webb]] si [[21. máj]]a vypočul Shepardove dôvody na vykonanie ešte jedného letu Mercury, ale bol proti. Návrh na uskutočnenie letu Shepard predstavil ešte v ten večer aj prezidentovi Kennedymu, ale ten nechal konečné rozhodnutie na vedení NASA. Uskutočnenie misie Mercury-Atlas 10 presadzoval spolu so Shepardom aj Walt Williams a ďalší zo [[Johnsonovo vesmírne stredisko|Strediska pilotovaných letov]] (''Manned Spacecraft Center''). Práce na úpravách kozmickej lode ''Freedom 7-II'' pokračovali do [[8. jún]]a, ale [[12. jún]]a James Webb oznámil Výboru pre vesmír [[Senát Spojených štátov|Senátu Spojených štátov]], že program Mercury splnil všetky ciele. Povedal, že priorita by sa teraz mala venovať programu Gemini. Okrem toho veľký počet porúch, ktoré sa vyskytli počas Cooperovho letu, potvrdil skutočnosť, že hardvér Mercury nebol dostatočne odolný na to, aby vydržal jednodňový let, nieto ešte viacdňový. To znamenalo koniec potenciálnej misie Mercury-Atlas 10. O deň neskôr NASA zrušila zmluvu pre program Mercury s firmou [[McDonnell Aircraft Corporation|McDonnell]]. Kozmická loď ''Freedom 7-II'' bola uložená do skladu na Cape Canaveral a nikdy neletela.<ref name="Swenson, Grimwood & Alexander 492"/> === Program Gemini: šéfastronaut === [[Súbor:Shepard and Borman in the Gemini mission simulator.jpg|thumb|upright|left|Alan Shepard (vľavo) a [[Frank Frederick Borman|Frank Borman]] (vpravo) v simulátore kozmickej lode [[Gemini (kozmická loď)|Gemini]] v období príprav na misiu [[Gemini 3]], 1963]] Medzitým už Shepard nemohol naďalej skrývať svoje zdravotné problémy, pretože k ďalšej epizóde závratov s nevoľnosťou došlo na verejnosti počas jedného zhromaždenia v Houstone, kam sa ešte v [[august]]e 1962 presťahoval z Virginia Beach. Sheparda požiadali, aby predniesol príhovor. Sotva začal, pocítil závrat a musel sa chytiť okrajov rečníckeho pultu, aby nespadol. Prítomní mu museli pomôcť zísť z pódia a potom sedel na stoličke, až kým mu bolo lepšie a mohol opäť chodiť. Shepard tak musel oznámiť svoje prejavy neznámej choroby Dekovi Slaytonovi, ktorý mu poradil, aby zašiel za Dr. Charlesom Berrym, šéflekárom oddielu astronautov, a všetko mu prezradil. Shepard vedel, že nemá na výber. Berry spolu s ďalšími lekármi NASA Alana okamžite podrobil rôznym testom a vyšetreniam. Lekári dúfali, že Shepardov stav je len dočasný alebo aspoň kontrolovateľný, lenže počas jedného z testov sa ukázalo, že Alan nedokáže udržať rovnováhu ani na jednej nohe. Keď mu lekári dokončili posledné testy a vyšetrenia, Dr. Berry bol zrovna na služobnej ceste, a tak sa výsledky Shepard dozvedel od mladého lekára menom Duane Caterson, ktorý mu oznámil: ''„Si uzemnený zo zdravotných dôvodov, compadre.“'' Diagnóza bola taká, že sa mu v polkruhových kanálikoch vnútorného ucha pravidelne hromadila tekutina, ktorá ovplyvňovala jeho rovnováhu a spôsobovala mu závraty s nevoľnosťou. Išlo o príznaky typické pre tzv. [[Menièrova choroba|Menièrovu chorobu]], ale lekári to ešte nemohli potvrdiť. V [[máj]]i 1963 tak bol dočasne uzemnený. V nasledujúcich týždňoch sa Shepardovi tieto epizódy naďalej vracali a vzápätí odchádzali. Slayton, ktorému ešte v [[marec|marci]] 1962 odobrali letový status kvôli srdcovej [[arytmia|arytmii]], bol teraz koordinátorom aktivít astronautov a neoficiálne aj „šéfastronautom“. Okrem mnohých ďalších povinností mal na starosti aj výber letových posádok. V [[júl]]i 1963 nominoval Alana Sheparda do funkcie veliteľa, resp. veliaceho pilota prvého pilotovaného letu [[program Gemini|programu Gemini]], pričom druhým pilotom sa stal [[Thomas P. Stafford]], jeden z členov tzv. novej deviatky astronautov (''The New Nine''). Hlavným cieľom ich misie malo byť preverenie manévrovacích schopností novej dvojmiestnej kozmickej lode. Postupne sa vrhli do príprav na let [[Gemini 3]], ktoré zahŕňali aj veľa hodín strávených v simulátore kozmickej lode [[Gemini (kozmická loď)|Gemini]]. Shepard si dvojmiestnu kabínu Gemini obľúbil. Vzbudzovala u neho dojem malého útulného športového auta. V [[august]]e 1963 mu lekári predpísali [[diuretikum|diuretiká]]{{#tag:ref|Liečivo alebo rastlinná droga navodzujúca zvýšenú diurézu (vylučovanie) vody a elektrolytov v moči.|group=pozn.}} v snahe odčerpať prebytočnú tekutinu z ucha a ďalšie tabletky na zvýšenie [[krvný obeh|krvného obehu]] s tým, že existuje asi 20 % šanca, že choroba spontánne odznie sama. Alan bol späť v letovom stave.<ref>Thompson 2004, s. 345 – 346.</ref><ref>Thompson 2004, s. 351.</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Šamárek | meno = Ondřej | autor = | odkaz na autora = | titul = Vesmírné osudy 36. díl – Alan Shepard | url = http://www.kosmonautix.cz/2013/12/vesmirne-osudy-35-dil-alan-shepard/ | vydavateľ = kosmonautix.cz | dátum vydania = 2013-12-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="americaspace-the-misfortune-of-al-shepard-50-years">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The Misfortune of Al Shepard: 50 Years Since Gemini 3 (Part 1) | url = https://www.americaspace.com/2015/03/23/gemini-3-and-the-misfortune-of-al-shepard-part-1/ | vydavateľ = americaspace.com | dátum vydania = 2015-03-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-10-05 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>Thompson 2004, s. 352 – 354.</ref><ref>Shepard 1995, s. 168 – 170.</ref> {{Viaceré obrázky | zarovnanie = right | smer = horizontálny | hlavička = Dve tváre Sheparda | hlavička_zarovnanie = | hlavička_pozadie = | podnadpis = | podnadpis_zarovnanie = | podnadpis_pozadie = | šírka = | obrázok1 = Alan Shepard in 1960.jpg | šírka1 = 191 | popis1 = ''„Smilin’ Al“'' (Usmievajúci sa Al) | obrázok2 = Alan Shepard Mission Control.jpg | šírka2 = 173 | popis2 = ''„Icy Commander“'' (Ľadový kapitán)}} Približne šesť týždňov po začiatku výcviku na misiu Gemini 3, Shepard zažil hrozné ráno. Akonáhle vstal z postele a vyšiel zo spálne, zatočila sa mu hlava a spadol na podlahu. Pomaly sa doplazil k najbližšej stene a pomocou nej sa mu podarilo vstať. Keď prišiel do kúpeľne, začal zvracať a o chvíľu znova. ''„Ježiš, čo som do pekla včera vypil?“'' čudoval sa Shepard. Keď prestal zvracať, sedel ešte v kúpeľni, kým mu tento stav neprešiel. Louise mu ponúkla, že ho odvezie do práce, ale povedal jej, že môže šoférovať. V práci sa už cítil lepšie, hoci trocha nervózne. O týždeň neskôr sa mu táto príhoda zopakovala. Tentokrát jeho stav sprevádzalo aj hlasité „zvonenie“ v ľavom uchu. Nasadená liečba očividne nezaberala.<ref>Thompson 2004, s. 350 – 351.</ref> Potvrdilo sa, že Alan trpí Menièrovou chorobou. Dr. Berry už nemal inú možnosť, a tak v [[október|októbri]] 1963 ho musel natrvalo vyradiť z letového stavu a nielen to. Shepard prišiel aj o lekárske povolenie, ktoré ho oprávňovalo pilotovať [[cvičné lietadlo|cvičné]] prúdové lietadlá [[Lockheed T-33|T-33]] a potom aj nadzvukové [[Northrop T-38 Talon|T-38]], ktorými NASA disponovala, inak, než v prítomnosti ďalšieho pilota na palube. Pri ďalších testoch lekári u Alana objavili aj začínajúci [[zelený zákal|glaukóm]] (zelený zákal). V jeden večer sa Shepard v hoteli Rice v centre Houstonu takticky spýtal Stafforda, či Slayton niečo spomínal ohľadom Gemini 3. Stafford odpovedal, že nie a potom len počúval s otvorenými ústami, keď mu jeho vtedy už bývalý veliteľ hovoril o závratoch s nevoľnosťou, Menièrovej chorobe... a že musel byť uzemnený.<ref name="americaspace-the-misfortune-of-al-shepard-50-years"/> Na konci roka 1963 sa Alan začal sťažovať aj na škrabanie v krku a následné [[Röntgenové žiarenie|röntgenové]] snímky odhalili malú [[nádor|hrčku]] na jeho [[štítna žľaza|štítnej žľaze]]. Dňa [[17. január]]a [[1964]] sa Shepard podrobil operácii v [[Memorial Hermann Health System|Hermann Hospital]] v Houstone, pri ktorej mu lekári odobrali približne 20 % tohto orgánu. Následná histológia preukázala, že nádor nebol zhubný. Dňa [[13. apríl]]a 1964 NASA informovala verejnosť, že hlavnou posádkou misie Gemini 3 sú veliaci pilot Gus Grissom a pilot [[John Watts Young|John Young]]. Záložnou posádkou sa stali Wally Schirra a Thomas Stafford.<ref>Thompson 2004, s. 366.</ref> Frustrovaný Shepard už uvažoval o odchode z NASA a návrate k námorníctvu, ale Slayton mu poradil, nech zostane v NASA. ''„Mám pre teba prácu,“'' povedal mu. Dňa [[8. júl]]a 1964 Alan nastúpil do funkcie [[Chief of the Astronaut Office|vedúceho úradu astronautov]] (''Chief of the Astronaut Office''), ako sa oficiálne nazývala pozícia šéfastronauta. Zodpovedal za koordináciu, plánovanie a kontrolu všetkých aktivít týkajúcich sa astronautov NASA. Pri tejto práci mal však Alan pocit, že svoju energiu a intelektuálnu kapacitu nevyužíva na sto percent. Odmietol ponuku kandidovať do senátu za štát New Hampshire a radšej sa venoval súkromnému [[podnikanie|podnikaniu]]. Ešte predtým bolo pôvodných sedem astronautov Mercury vlastníckymi partnermi hotela Cape Colony Inn. Potom, ako sa celá záležitosť začala rozoberať v médiách a hovorilo sa o konflikte záujmov, museli astronauti svoje podiely predať. Každý z nich vtedy získal 49 000 [[americký dolár|dolárov]]. Väčšina zo sedmičky astronautov tieto peniaze okamžite [[investícia (manažment)|investovala]] prostredníctvom hoteliera a priateľa astronautov Henriho Landwirtha do pozemkov na západe Floridy. Ich predaj neskôr vyniesol zhruba dva milióny dolárov. Alan tak mohol začať s investovaním a vyberať si perspektívne [[podnik]]y. Ešte [[22. október|22. októbra]] 1963 zakúpil spolu s dvoma investormi z Houstonu rozhodujúci podiel vo First National Bank of Baytown, ktorej sa tak stal spoluvlastníkom a [[viceprezident]]om.<ref>{{Citácia periodika|titul=Shepard a Partner In Purchasing Bank Near Space Center; Others Invited SHEPARD PARTNER IN BUYING A BANK NASA Denies It Approves|url=https://www.nytimes.com/1963/10/23/archives/shepard-a-partner-in-purchasing-bank-near-space-center-others.html|periodikum=The New York Times|dátum=1963-10-23|dátum prístupu=2026-03-20|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Special to The New York|priezvisko=Times}}</ref> Asi rok po tom kúpil podiel vo Fidelity Bank and Trust Company so sídlom v Houstone. Shepard bol už vtedy bohatý človek, ktorý si nenápadne užíval status celebrity. Vlastnil luxusný [[byt]] vo výškovej budove Mayfair na 1600 Holcombe Boulevard v prestížnej štvrti južne od centra Houstonu, neďaleko [[Hermann Park]]u a [[Rice University]], kde žili prevažne zámožní obyvatelia.{{#tag:ref|Býval tu od augusta 1962 do júla 1969, kedy sa s manželkou a deťmi presťahoval do luxusnej rezidencie na 3344 Chevy Chase Drive v bohatej houstonskej štvrti River Oaks.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Astronauts' Houston homes of the 1960s - collectSPACE: Messages | url = http://www.collectspace.com/ubb/Forum41/HTML/001049.html | vydavateľ = collectspace.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-01-20 | miesto = | jazyk = }}</ref>|group=pozn.}} Doma mali psíka, [[šeltia|šeltiu]] menom ''Picasso''. Angažoval sa aj v losangeleskej naftárskej firme Del Rey Petroleum Corporation. Tento biznis ale nevyšiel a spoločnosť neskôr zmizla aj so Shepardovými peniazmi. Bol tiež spolumajiteľom [[ranč]]a vo [[Weatherford (Texas)|Weatherforde]] v Texase, ktorý sa venoval chovu [[tur domáci|hovädzieho dobytka]] a pretekárskych [[kôň (podrod)|koní]]. Ostatných astronautov pritom dôrazne varoval pred prijímaním darov od súkromných subjektov, čo svedčí o spletitosti jeho povahy. Keďže sa Shepard ako vládny zamestnanec značne angažoval v súkromnej sfére, dostal koncom roka 1963 od vtedajšieho riaditeľa NASA Jamesa Webba súkromný list, v ktorom mu Webb odporúčal zvážiť svoj angažmán vo First National Bank of Baytown a brať pritom ohľad na verejnú mienku NASA. Shepard si o tom liste pomyslel svoje a naďalej sa venoval svojim aktivitám, keďže v podnikaní sa mu darilo oveľa viac než ostatným astronautom z pôvodnej sedmičky. Dňa [[25. august]]a [[1965]] sa stal [[predseda|prezidentom]] First National Bank of Baytown. Keď sa o tom Webb dočítal v novinách, bol rozzúrený a opäť napísal Shepardovi. Vyzval ho, aby uprednostnil NASA pred jeho osobnými záujmami. Alan si však naďalej išiel svoje. ''„Jedného dňa budem veľmi bohatý,“'' povedal raz [[Taliansko|talianskej]] novinárke [[Oriana Fallaciová|Oriane Fallaciovej]] a na tomto cieli veľmi tvrdo pracoval.<ref name="history.nasa.gov">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 40th Anniversary of Mercury 7: Alan B. Shepard, Jr. | url = https://history.nasa.gov/40thmerc7/shepard.htm | vydavateľ = history.nasa.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Súbor:Astronaut Edward H. White II (left), Gemini-4 pilot.jpg|thumb|left|Shepard (v strede) pri rozhovore s astronautom [[Edward Higgins White|Edwardom Whiteom]] (vľavo) a technikom NASA v deň štartu misie [[Gemini 4]], 3. jún 1965]] V dôsledku straty letového statusu si svoju frustráciu často vybíjal na ľuďoch okolo seba. Mnohým astronautom hlasito vyčítal ich nedostatky, pričom si získal aj nelichotivé prezývky ako, napríklad ''„had“'', ''„bastard“'' či ''„vymáhač“''. Počas tohto obdobia mala jeho sekretárka Gaye Alfordová k dispozícii niekoľko portrétových fotografií, na ktorých Shepard pózoval s rôznymi výrazmi v tvári. Na dvere svojej kancelárie striedavo vyvesovala dve fotografie s nápisom ''„Mood of the day“'' (nálada dňa) podľa toho, akú náladu mal Alan pri príchode do práce. Keď bolo všetko v poriadku, vyvesila fotografiu usmiateho Sheparda, ale keď Alan nemal práve svoj deň, visela na dverách fotografia zobrazujúca Alana s vážnym výrazom v tvári a veľmi prenikavým pohľadom. Návštevníci sa mohli potom pri pohľade na vyvesenú fotografiu rozhodnúť, či je vhodná chvíľa na rozhovor so Shepardom. Novinár a spisovateľ [[Tom Wolfe]] charakterizoval tieto Shepardove duálne osobnosti ako ''„Smilin’ Al“'' (Usmievajúci sa Al) a ''„Icy Commander“'' (Ľadový kapitán).<ref>Thompson 2004, s. 359 – 360.</ref> Shepard sa medzitým neustále snažil dokázať lekárom NASA, že už mu je čoraz lepšie. Spočiatku sa zdalo, že sa jeho zdravotný stav naozaj mierne zlepšuje vďaka vitamínom a liekom, ktoré užíval. Koncom leta 1965 Slayton dokonca navrhol, aby Shepard začal trénovať na pozíciu veliteľa prvého pilotovaného letu [[program Apollo|programu Apollo]], ktorého štart sa plánoval na rok [[1967]]. Lekári podrobili Sheparda dôkladnejším vyšetreniam, pri ktorých však zistili, že hoci Alanove symptómy boli pod kontrolou, Menièrova choroba neustúpila. Rozhodli sa, že nebudú zbytočne riskovať vyslanie takéhoto astronauta do vesmíru a Shepard naďalej zostával vyradený z letového stavu, čo mu na nálade zrovna nepridalo. Mal 41 rokov a cítil, že práve prišiel o svoju poslednú šancu na let do vesmíru. Vtedy ešte nemohol vedieť, aké mal šťastie.<ref>Thompson 2004, s. 371.</ref> Dňa [[27. január]]a 1967 zahynuli počas príprav na misiu [[Apollo 1]] (vtedy ešte označovanej ako AS-204) astronauti Gus Grissom (jeden z najbližších Shepardových priateľov), [[Edward Higgins White|Edward White]] a [[Roger Bruce Chaffee|Roger Chaffee]]. V nasledujúcich týždňoch po nehode sa Shepard cítil ako jeden zo spoluvinníkov a stal sa takmer neznesiteľný pre svoje okolie. Veci zašli tak ďaleko, až si Sheparda v jeden deň pozval k sebe do kancelárie Deke Slayton, ktorý sa ho spýtal: ''„Nemyslíš si, že si na chlapcov trocha tvrdý?“'' ''„Pripúšťam, že som sa na nich vybíjal,“'' priznal Alan. So Slaytonom mal potom ešte dlhý rozhovor, na konci ktorého ho Deke požiadal, aby sa trocha upokojil.<ref>Thompson 2004, s. 379.</ref> === Návrat do oddielu astronautov === [[Súbor:Alan Shepard in Mission Control after the Apollo 10 splashdown.jpg|thumb|Spokojný Shepard po úspešnom skončení misie [[Apollo 10]], 26. máj 1969]] Začiatkom roka [[1968]] sa prejavy Menièrovej choroby začali u Sheparda zhoršovať. Na ľavé ucho prakticky ohluchol. Kolega astronaut Thomas Stafford mu odporučil Dr. [[William Fouts House|Williama Housa]] ordinujúceho v Los Angeles, ktorý sa pokúšal liečiť Menièrov syndróm operatívne. Shepard odletel do Los Angeles, kde sa stretol s Dr. Housom. Ten mu predstavil postup počas zákroku, riziká a percentuálnu šancu na úspech. Alan sa potom rozhodol absolvovať operáciu. Čoskoro opäť cestoval do Los Angeles a nechal sa prijať do nemocnice [[St. Vincent Medical Center (Los Angeles)|St. Vincent’s Hospital]] pod falošným menom Victor Poulos, aby predišiel nepríjemnému záujmu médií.<ref>Thompson 2004, s. 386 – 387.</ref> Očakávanú operáciu podstúpil [[14. máj]]a 1968. Operujúci lekár sa rezom za uchom musel najprv dostať ku [[skalná kosť|skalnej kosti]], do ktorej potom vyvŕtal malý kanálik, a tým sa dostal k vestibulárnemu aparátu. Alanov problém sa nachádzal medzi troma polkruhovými kanálikmi labyrintu a [[slimák (kochlea)|slimákom]], kde je umiestnený [[guľovitý vačok]] (''sacculus''). Práve tam spôsoboval nadbytok tekutiny chronický zápal, čím sa narúšala funkcia vestibulárneho aparátu. Doktor House najprv vyčistil guľovitý vačok a potom doň implantoval malú gumovú trubičku, druhým koncom umiestnenú ku kochleárnemu kanáliku, čím zabezpečil správne odtekanie tekutiny.<ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-37-dil-alan-shepard">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Šamárek | meno = Ondřej | autor = | odkaz na autora = | titul = Vesmírné osudy 37. díl – Alan Shepard | url = http://www.kosmonautix.cz/2013/12/vesmirne-osudy-36-dil-alan-shepard/ | vydavateľ = kosmonautix.cz | dátum vydania = 2013-12-30 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Súbor:Alan Shepard during training for the Apollo 14 mission.jpg|thumb|left|Alan Shepard pred lietajúcim trenažérom [[Lunar Landing Research Vehicle]] (LLRV, v preklade „prostriedok výskumu pristátia na Mesiaci“)]] Na výsledok operácie si Shepard musel počkať ešte niekoľko mesiacov. Medzitým sa vrátil k práci šéfastronauta a potajomky sa opatrne zapájal do výcviku. Jeho okolie si na ňom všimlo pozitívne zmeny v správaní. Stále však nemal vyhrané. Začali sa aj prvé lety programu Apollo. Príznaky Menièrovej choroby zmizli asi šesť mesiacov po operácii. V jeden deň uprostred [[marec|marca]] [[1969]] Shepard nabehol do Slaytonovej kancelárie a s úsmevom mu povedal: ''„Daj mi let na Mesiac.“'' Lekári podrobili Sheparda dôkladným testom a nenašli na ňom nič, čo by mu bránilo lietať v prúdových lietadlách a hlavne do vesmíru. Alan bol nadšený. Spolu so Slaytonom tak nominoval seba za veliteľa najbližšej možnej mesačnej misie, ktorou v tom čase bolo [[Apollo 13]] naplánované na rok [[1970]]. Za normálnych okolností mal byť vďaka zabehnutému Slaytonovmu systému rotácie posádok veliteľom Apolla 13 astronaut Gordon Cooper, ktorý predtým pôsobil v úlohe veliteľa záložnej posádky [[Apollo 10|Apolla 10]], a teraz očakával let na [[Mesiac]]. Cooper ale v úlohe veliteľa záložnej posádky podľa Slaytona nepresvedčil. Často bol namiesto učební a simulátorov v garážach, kde si opravoval pretekárske autá, s ktorými sa potom účastnil rôznych pretekov. Coopera tak nahradil Shepard, ktorý dostal možnosť zostaviť si posádku podľa svojho úsudku. Keď sa Cooper dozvedel, že velenie letu Apollo 13 dostal Shepard, ktorému námorníctvo od jeho uzemnenia ešte ani nepovolilo lietať na prúdových lietadlách, chcel vidieť Slaytona a sťažovať sa. V Slaytonovej kancelárii našiel zrovna Sheparda. ''„Deke a ja teraz zostavujeme posádky,“'' povedal mu Shepard. Alan následne požiadal astronauta [[James Alton McDivitt|Jima McDivitta]], aby pôsobil vo funkcii [[Funkcia kozmonautov v posádkach#Pilot lunárneho modulu|pilota lunárneho modulu]] a na miesto [[Funkcia kozmonautov v posádkach#Pilot veliteľského modulu|pilota veliteľského modulu]] bol nominovaný nováčik [[Stuart Allen Roosa|Stuart Roosa]]. McDivitt ale odmietol letieť pod velením protekčného Sheparda. Argumentoval tiež tým, že Shepard sa iba nedávno navrátil do plného letového stavu, a preto nemá dostatočný výcvik na velenie nasledujúcej mesačnej misie Apollo. Svoju úlohu tu mohli zohrať i osobné antipatie, pretože Shepard bol pomerne [[arogancia|arogantná]] osoba.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Straka | meno = Vít | autor = | odkaz na autora = | titul = Letět na Měsíc? Ne, děkuji. | periodikum = astro.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.astro.cz/clanky/kosmonautika/letet-na-mesic-ne-dekuji.html | issn = | vydavateľ = Česká astronomická společnost | miesto = Ondřejov | dátum = 2017-07-19 | dátum prístupu = 2020-10-05 }}</ref> Na pozíciu pilota lunárneho modulu bol tak namiesto McDivitta nominovaný tiež nováčik [[Edgar Dean Mitchell|Edgar Mitchell]]. V jeden [[apríl]]ový deň roku 1969 sa v Shepardovej kancelárii stretli Edgar Mitchell a Stuart Roosa. Alan im s úsmevom povedal: ''„Ak vám, chlapi, nevadí letieť so starým dedkom, sme hlavnou posádkou Apolla 13!“'' Roosa sa ho neveriacky opýtal: ''„Povedal si hlavnou?“'' Shepard na neho zamieril svoj typický prenikavý pohľad: ''„Povedal som hlavnou!“'' Dňa [[7. máj]]a 1969 sa Shepard oficiálne vrátil do plného letového stavu.<ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-37-dil-alan-shepard"/> [[Súbor:Apollo14 crew high resolution.jpg|thumb|right|Posádka [[Apollo 14|Apolla 14]]. Zľava doprava: [[Edgar Dean Mitchell|Edgar Mitchell]], Alan Shepard a [[Stuart Allen Roosa|Stuart Roosa]]]] Keď Slayton predložil navrhovanú posádku Apolla 13 vedeniu NASA, vtedajší šéf divízie pilotovaných letov pri riaditeľstve NASA [[George Edwin Mueller|George Mueller]] to odmietol. Slayton tak požiadal [[Jim Lovell|Jima Lovella]], ktorý vtedy len nedávno pôsobil ako veliteľ záložnej posádky [[Apollo 11|Apolla 11]] a bol už tiež určený za veliteľa misie [[Apollo 14]], či by jeho posádka bola namiesto Apolla 14 ochotná letieť už v Apolle 13. Lovell súhlasil a Shepardova neskúsená posádka dostala misiu Apollo 14, ktorej štart sa vtedy plánoval na [[júl]] 1970. Veliteľom záložnej posádky Apolla 14 sa stal astronaut [[Eugene Andrew Cernan|Eugene Cernan]] so [[Slováci|slovenským]] a [[Česi|českým]] pôvodom, pilotom veliteľského modulu [[Ronald Ellwin Evans|Ronald Evans]] a pilotom lunárneho modulu [[Joseph Henry Engle|Joe Engle]]. Zloženie posádok Apolla 13 a 14 NASA zverejnila [[6. august]]a 1969. V tom čase sa už dobre vedelo, že Shepard je bohatý, pričom jeho čistý majetok sa pohyboval medzi 1 až 5 miliónmi dolárov. Nikdy však dobrovoľne nepriznal presnejšiu sumu. Povedal len: ''„Niečo som si odkladal bokom.“'' Napriek tomu, že bol finančne zabezpečený človek, rozhodol sa, že bude riskovať svoj život letom na Mesiac. O vesmíre sa okrem iného vyjadril, že je to niečo, v čo verí. Časť svojej mladosti strávil v leteckom výcviku a ako letec túžil uskutočniť ten najväčší let zo všetkých. Od [[7. august]]a 1969 ho vo funkcii šéfastronauta vystriedal Thomas Stafford. Veliteľ záložnej posádky Apolla 14 Eugene Cernan vždy zo Sheparda cítil chladný odstup, ale rozhodol sa, že sa nedá zastrašiť. Prišiel do Alanovej kancelárie, zablahoželal mu k letovej nominácii a potom mu povedal pár slov asi v tom zmysle, že ak Shepard nebude môcť z akéhokoľvek dôvodu vykonať svoju misiu, bude tu on so svojou záložnou posádkou a úplne pripravený ho nahradiť. Shepard po celý čas ticho sedel opretý o stoličku so založenými rukami a nohami na stole. Cernana pozoroval chladným pohľadom. Potom Eugene dorozprával a nastalo ticho. Cernan si myslel, že ho Shepard odbije a pošle preč, ale o chvíľu sa Alan začal usmievať, vstal a natiahol pravú ruku: ''„Geeno, poriadne si to užijeme.“''<ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-37-dil-alan-shepard"/> Astronauti Cooper a McDivitt už do vesmíru neleteli. Hoci si Cooper uvedomoval, že podcenil výcvik a nedôsledne si plnil povinnosti, reportérovi ''The New York Times'' sa pri jednej príležitosti posťažoval: ''„Som o dosť mladší ako Shepard. Stále som v dobrej fyzickej kondícii. Radšej by som o kapitánovi Shepardovi príliš nehovoril. Myslím si o ňom svoje.“'' Ešte po niekoľkých rokoch sa k Shepardovi žalostne vyjadril: ''„Musel mať to, čo chcel.“'' Aj keď Cooper tvrdil, že ho mal rád ako brata, prezradil: ''„Trvalo mi roky, než som Alovi odpustil.“'' Za výmenu posádok Apolla 13 a 14 bol Shepard nakoniec aj vďačný. Apollo 13 sa totiž počas letu k Mesiacu, v [[apríl]]i 1970, dostalo po výbuchu jednej z kyslíkových nádrží do vážnych problémov a dlhý čas hrozila aj smrť posádky. Po úspešnom návrate Apolla 13 na Zem si veliteľ Jim Lovell z Alana uťahoval: ''„Kedykoľvek budeš chcieť Apollo 13 späť, máš ho mať, Alan.“'' Kvôli nutným opravám a testom sa musel let Apollo 14 odložiť až na začiatok roka [[1971]]. Shepardova neskúsená posádka tak aspoň získala ďalší čas na výcvik. Shepard sa na misiu Apollo 14 snažil pripravovať aj po fyzickej stránke. Každý deň si zabehal niekoľko kilometrov, hoci raz priznal, že to bolo pre neho dosť nepríjemné. Zdvíhal tiež závažia v posilňovni, ale nie tie naozaj ťažké, ako povedal.<ref>Thompson 2004, s. 390 – 393.</ref><ref>Slayton & Cassutt 1994, s. 235 – 238.</ref> === Apollo 14 === {{Hlavný článok|Apollo 14}} [[Súbor:The prime and backup crew of Apollo 14 enjoy a pre-launch breakfast before suit-up.jpg|thumb|Posádka Apolla 14 pri raňajkách spolu s ostatnými astronautmi v deň štartu]] Večer pred štartom, [[30. január]]a 1971, Shepard povedal Cernanovi: ''„Hej, Geno. Poďme von sa pozrieť na našu kozmickú loď.“'' Alan bol príliš nabudený na to, aby šiel spať. Pred [[Neil Armstrong Operations and Checkout Building|Budovou pilotovaných letov]] (''Manned Spacecraft Operations Building'') si so Cernanom vzali auto, odviezli sa na [[štartovací komplex 39 v Kennedy Space Center|štartovaciu rampu 39A]] a zaparkovali priamo pri úpätí rakety [[Saturn V]], do ktorej sa práve tankovali pohonné hmoty. Shepard a Cernan spolu prehodili len pár slov. ''„Bolo to možno po prvý a jediný raz, čo som Alana videl pokorného,“'' spomínal si Cernan na ten večer. Napokon Shepard položil Cernanovi ruku na plece a povedal: ''„Dobre, poďme.“'' V nedeľu [[31. január]]a astronauti vstávali o 10:06 miestneho času. Následne Alan Shepard, Stuart Roosa a Edgar Mitchell absolvovali poslednú lekársku prehliadku pred štartom a sadli si k raňajkám. Tradične sa podával [[steak]] a vajíčka. Pri raňajkách im spoločnosť robili Deke Slayton, riaditeľ operácií letových posádok, šéfastronaut Thomas Stafford, záložný veliteľ Eugene Cernan, záložný pilot veliteľského modulu Ronald Evans a záložný pilot lunárneho modulu Joe Engle. Potom nasledovalo obliekanie skafandrov a odchod z Budovy pilotovaných letov. Astronauti spolu s dvoma technikmi a Slaytonom nasadli do špeciálne upravenej dodávky, ktorá ich doviezla k 14 km vzdialenému štartovaciemu komplexu 39A. Slayton z dodávky vystúpil pri Stredisku riadenia štartu (''Launch Control Center''). Veliteľ Alan Shepard nastúpil do veliteľského modulu ako prvý a po ňom nasledoval pilot lunárneho modulu Edgar Mitchell. O chvíľu neskôr sa k nim pridal pilot veliteľského modulu Stuart Roosa. [[Súbor:Launch of Apollo 14.jpg|thumb|upright|left|Štart Apolla 14, 31. január 1971]] Misia Apollo 14 nakoniec úspešne odštartovala s oneskorením 40 minút a 2 sekundy kvôli počasiu 31. januára 1971 o 16:03:02,57 miestneho času (21:03:02,57 svetového času) zo štartovacieho komplexu 39A v [[Kennedyho vesmírne stredisko|Kennedyho vesmírnom stredisku]]. Nosná raketa Saturn V s výrobným číslom SA-509 niesla na vrchole [[Apollo (kozmická loď)#Veliteľský modul|veliteľský modul]] pomenovaný ''Kitty Hawk'' a [[Lunárny modul Apollo|lunárny modul]] ''Antares''. Navedenie na parkovaciu obežnú dráhu a navedenie na translunárnu dráhu prebehlo bez problémov. Komplikácie nastali po odpojení kozmickej lode od stupňa S-IVB s pripojeným lunárnym modulom, s ktorým sa mali spojiť, a nepotrebný stupeň S-IVB odpojiť, aby celé súlodie mohlo letieť k Mesiacu podľa plánu. Pilotovi veliteľského modulu Stuartovi Roosovi sa totiž ani po troch opakovaných pokusoch nepodarilo úspešne spojiť veliteľský modul s lunárnym modulom. Západky na špici spojovacieho uzla, ktoré mali zabezpečiť pevné spojenie oboch lodí, nefungovali správne. Obe lode sa pri každom pokuse o pevné spojenie od seba iba zľahka odrazili. Eugene Cernan posádke nakoniec navrhol, aby Roosa držal veliteľský modul pomocou orientačných trysiek v čo najtesnejšej možnej blízkosti pri lunárnom module a Shepard v tom momente zatiahol pomocou prepínača na prístrojovom paneli spojovací uzol. Navrhnutý postup nakoniec fungoval bez problémov a veliteľský modul ''Kitty Hawk'' sa päť hodín po štarte pevne spojil s lunárnym modulom ''Antares'', ktorý Roosa následne odpojil od stupňa S-IVB a s celou zostavou sa od neho vzdialil.<ref name="airandspace.si.edu">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Apollo 14 (AS-509) | url = https://airandspace.si.edu/explore-and-learn/topics/apollo/apollo-program/landing-missions/apollo14.cfm | vydavateľ = airandspace.si.edu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Súbor:Apollo 14 Shepard.jpg|thumb|right|Alan Shepard pózuje pri [[vlajka Spojených štátov|americkej vlajke]] na [[Mesiac]]i, 5. február 1971]] Po štyri dni trvajúcom lete bolo Apollo 14 dňa [[4. február]]a 1971 o 06:50 UTC manévrom LOI (Lunar Orbit Insertion – usadenie na obežnú dráhu Mesiaca) úspešne navedené na [[selenocentrická dráha|obežnú dráhu okolo Mesiaca]]. Po ďalšej korekcii dráhy nasledovali previerky lunárneho modulu. Po odpočinku prestúpili [[5. február]]a Shepard a Mitchell do lunárneho modulu ''Antares'' a začali s prípravami na jeho oddelenie od materskej lode ''Kitty Hawk'', ku ktorému došlo 5. februára o 04:50:43 UTC. ''„Toto je naozaj divoké miesto,“'' povedal Shepard, keď sa pozrel z okna na mesačný povrch. Mitchell ho nazval „najsurovejším a najopustenejším kúskom krajiny, aký kedy videl“. Približne hodinu a pol pred začiatkom zostupového manévru palubný počítač lunárneho modulu oznámil, že dostal príkaz na prerušenie pristátia. Signál sa objavil aj po opakovanom pokuse o nápravu, ale problém sa nakoniec podarilo vyriešiť pri ďalšom komunikačnom okne s Houstonom. ''„Houston!“'' ozval sa Shepard. ''„Čo je s tou loďou?“'' Riešenie prišlo vo forme istej softvérovej záplaty na ignorovanie signálu prerušenia pristátia. Zostupový manéver následne prebiehal bez problémov až do momentu, kedy sa lunárny modul nachádzal vo výške približne 10 km nad mesačným povrchom. Palubný radar mal v tejto výške zamerať mesačný povrch a merať presnú vzdialenosť lunárneho modulu od povrchu, ale nestalo sa tak. ''„Houston, náš pristávací radar nefunguje,“'' hlásil Shepard. ''„No tak, radar!“'' zakričal Mitchell. ''„No tak.“'' Keďže pravidlá misie prikazovali v tejto situácii prerušiť pristátie a vrátiť sa k materskej lodi, komunikátor astronaut [[Fred Wallace Haise|Fred Haise]] ohlásil: ''„Antares, mali by ste si začať prechádzať procedúry na prerušenie pristátia.“'' Shepard mu odpovedal: ''„Sme si vedomí základných pravidiel, Houston!“'' Vzápätí Shepard navrhol Mitchellovi: ''„Ak sa radar nenahodí, poletíme až dole.“'' Haise astronautom navrhol vypnúť a zapnúť istič radaru. Navrhovaný postup fungoval bezchybne a informácie z radaru sa okamžite preniesli do Houstonu, ktorý dal súhlas na pristátie. Chvíľu na to, o 09:18:11 UTC, lunárny modul ''Antares'' pristál v bezprostrednej blízkosti plánovaného bodu na pahorkatine [[Fra Mauro]]. Jedinou nedokonalosťou pristátia bolo, že modul pristál na malom svahu, čo spôsobilo, že ''Antares'' sa naklonil o niekoľko stupňov na jednu stranu. ''„Presne na mieste,“'' povedal Shepard, pričom sa chichotal. ''„Na starca to nie je zlé,“'' hlásil Haise z Houstonu. ''„Okay, Fredo,“'' odpovedal Shepard. ''„Bola to naozaj dobrá práca. Ďakujem, kamarát.“''<ref name="airandspace.si.edu"/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Šamárek | meno = Ondřej | autor = | odkaz na autora = | titul = Vesmírné osudy 38. díl – Alan Shepard | url = http://www.kosmonautix.cz/2014/01/vesmirne-osudy-37-dil-alan-shepard/ | vydavateľ = kosmonautix.cz | dátum vydania = 2014-01-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Súbor:Apollo 14 Lunar Module (LM) on the moon.jpg|thumb|[[Lunárny modul Apollo|Lunárny modul]] ''Antares'' na povrchu Mesiaca]] Po vyše piatich hodinách od pristátia sa 47-ročný Alan Shepard stal piatym a vtedy aj najstarším človekom, ktorý vkročil na povrch Mesiaca.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Riley | meno = Christopher | autor = | odkaz na autora = | titul = Moon men: The most exclusive club in human history | url = https://www.theguardian.com/science/2009/jul/09/apollo-astronauts-walking-moon | vydavateľ = theguardian.com | dátum vydania = 2009-07-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> V momente, keď vstúpil na mesačný povrch, povedal: ''„Al je na povrchu. A bola to dlhá cesta, ale sme tu.“'' Išlo o prvú misiu, pri ktorej sa podarilo úspešne vysielať farebný televízny obraz z povrchu Mesiaca.{{#tag:ref|Farebná kamera na Apolle 12 síce nasnímala niekoľko krátkych okamihov farebného televízneho vysielania, ale následne bola mimovoľne namierená na slnko, čím sa stala nepoužiteľnou.|group=pozn.}} Astronauti na povrchu okrem iného vztýčili vlajku, nastavili [[Slnko|solárne]] experimenty a inštalovali aj súbor vedeckých prístrojov [[Apollo Lunar Surface Experiment Package|ALSEP]], ktorý obsahoval aj [[laser]]ový odrážač slúžiaci potom ešte dlhé roky. Medzitým im Deke Slayton odovzdal správu od prezidenta [[Richard Nixon|Richarda Nixona]], ktorý chcel, aby po návrate navštívili Biely dom. Skvelé, povedali, a vrátili sa k práci. Zistili, že ľahšie sa im chodí, keď idú spôsobom, ktorý sa podobá skôr na klus koňa než na chôdzu bežca. Naučili sa tiež nakláňať dopredu, aby udržali rovnováhu. Ukázalo sa, že terén Fra Mauro je oveľa členitejší, než sa zdal na fotografiách. Dve predchádzajúce pristátia na Mesiaci sa uskutočnili na širokých a rovných plochách známych ako „[[mesačné more|moria]]“. Apollo 14 ako prvé pristálo v členitom mesačnom teréne, ktorý astronautom komplikoval chôdzu a ostrý slnečný svit im spôsoboval problémy s orientáciou. Bez orientačných bodov sa astronautom zdalo, že sa im pod nohami náhle objavujú [[impaktný kráter|krátery]]. Balvany, ktoré sa zdali vzdialené, boli zrazu blízko. ''„Je to rovnako náročné ako sa orientovať na Sahare,“'' povedal Shepard. Po takmer piatich hodinách sa zaprášení a unavení Shepard s Mitchellom vrátili späť do lunárneho modulu. Prvý [[výstup do otvoreného vesmíru|výstup]] na mesačný povrch trval 4 hodiny, 47 minút a 50 sekúnd. Astronauti si vyzuli špinavé topánky, napili sa vody z hadičky, vyprázdnili vrecká s močom a vliezli do prekrížených hojdacích sietí, Shepard na vrchu, Mitchell pod ním. Spánok bol ale takmer nemožný. Shepard mal pocit, že si nemá kde oprieť hlavu, a Mitchell stále zdvíhal okenné žalúzie, aby sa pozrel von. ''„Ed. Si hore?“'' opýtal sa Alan. ''„Sakra, áno, som hore,“'' odpovedal Mitchell. ''„Máš pocit, že sa prevraciame?“'' ''„Áno,“'' povedal Mitchell. Obaja muži mali pocit, že lunárny modul sa príliš nakláňa, či dokonca kĺže po svahu. Obávali sa, že v mesačnej gravitácii jeden chybný pohyb prevráti ich jediný prostriedok na návrat domov. Počas prvej „noci“ na Mesiaci sa Shepard raz vzbudil, keď sa mu zdalo, že modul sa šmýka. Vyškriabal sa z hojdacej siete a pozrel von oknom, pričom spadol na Mitchella, ktorý ležal pod ním. Zakaždým, keď sa astronauti snažili zaspať, prebudili ich zvuky lunárneho modulu. ''„Ed, počul si to?“'' naliehavo zašepkal Shepard. ''„Sakra, áno, počul som to,“'' odpovedal Mitchell. ''„Čo to, sakra, bolo?“'' opýtal sa šepotom Shepard. ''„Neviem.“'' A o chvíľu znova: ''„Ed?“'' ''„Čo je?“'' ''„Prečo si, sakra, šepkáme?“'' Obaja sa zasmiali a pokúšali sa zaspať. [[Súbor:Shepard and Mitchell on the moon.jpg|thumb|left|Shepard (v popredí) s Mitchellom pri práci s vedeckým vybavením]] Druhý deň na Mesiaci začal veľmi skorým budíčkom. Shepard s Mitchellom nemohli spať, a preto sa ohlásili Houstonu o dve hodiny skôr oproti plánu. Hlavným cieľom druhej prechádzky bol {{km|1.5|m}} vzdialený kráter Cone. Na prepravu náradia a ďalšieho vybavenia mali astronauti použiť dvojkolesový ručný vozík (MET), ktorý tlačili alebo ťahali ako rikšu. Boli však nesmierne vyčerpaní a kvôli únave a zlej orientácii iba čiastočne dodržali určenú trasu. Študovali mapy a fotografie terénu, zapamätali si všetky orientačné body – rôzne balvany a menšie krátery, z ktorých každý pomenovali. Ale čím viac kráčali, tým sa im zdal okraj krátera vzdialenejší. Ťahať ručný vozík do svahu bolo čoraz ťažšie. Mitchell navrhol nechať vozík tam, kde je, a vyraziť nahor bez neho, ale Shepard nechcel prísť o škatuľu škótskej [[whisky]]. S Eugenom Cernanom sa stavil, že dokáže vytiahnuť vozík až na vrchol krátera Cone. ''„Okay, ideme po naozaj strmom svahu,“'' ohlásil Shepard do Houstonu, kde lekári počúvali jeho ťažké dýchanie a sledovali stúpajúci [[pulz|tep]]. ''„Je to ťažké.“'' Keď bol svah ešte strmší, Shepard zdvihol zadnú časť vozíka, zatiaľ čo Mitchell ťahal za prednú rukoväť. Shepard zvolal: ''„Vľavo, vpravo, vľavo, vpravo,“'' a synchronizovane pochodovali. Napätie medzi astronautmi stúpalo a začali sa hádať, kam majú namierené. Keď sa Shepardovi začalo ťažšie dýchať a jeho srdcová frekvencia dosiahla viac ako 140 úderov za minútu, lekári NASA – už mierne podráždení z toho, že 47-ročný muž, ktorý sa nedávno zotavil z Menièrovej choroby, chodí po Mesiaci – navrhli odpočinok. Kým Alan lapal po dychu, naznačil, že možno nie je ich deň, aby dosiahli kráter Cone. Mitchell sa však nemienil vzdať. ''„Ak sa tam nedostaneme, stratíme všetko,“'' povedal. ''„Čo keby sme prehrali stávku, Al, opustili MET a išli tam hore? Mohli by sme to zvládnuť oveľa rýchlejšie.“'' Shepard nakoniec súhlasil s tým, že vozík „ešte chvíľu potlačia“, a Slayton sa spojil s [[stredisko riadenia vesmírnych letov|riadiacim strediskom]] a ponúkol, že pokryje stávku – kúpi Cernanovi škatuľu škótskej, ak sa Shepard a Mitchell rozhodnú zanechať vozík za sebou. ''„Dostaneme sa tam,“'' povedal Shepard a o niekoľko minút neskôr na vrchole malého stúpania povedal, že očakáva, že „tu sa čoskoro priblížia k okraju“. Jedno stúpanie však viedlo k ďalšiemu a ďalšiemu, čas sa krátil a astronauti si stále neboli istí, kam presne idú. Ak by pokračovali príliš ďaleko nesprávnym smerom, riskovali by, že sa im vyčerpajú zásoby kyslíka. Väčšinu času ich viedol Shepard, ale Mitchell sa stále zastavoval, aby Sheparda upozornil, že ich vedie nesprávnym smerom. V jednom momente Mitchell vytiahol mapu a začal na ňu ukazovať. ''„Al? Choď doľava. Je to priamo tam,“'' povedal Mitchell a ukázal. ''„My sme tu. Musíme ísť tam.“'' O niekoľko minút neskôr však Fred Haise astronautom prikázal, aby vykonali naplánované experimenty na mieste, kde sa práve nachádzajú, a potom sa vrátili späť k lunárnemu modulu. Zostup späť k lunárnemu modulu bol rýchlejší, ale obaja muži boli unavení, nahnevaní, sklamaní a cestou nadávali. Ich nálada sa však trocha zlepšila, keď prišli späť k ''Antaresu''. ''„Tu je to fantastické,“'' povedal Shepard. Ešte pred definitívnym návratom astronautov do lunárneho modulu sa Shepard objavil pred kamerou a ohlásil: ''„Houston, mám v ruke rukoväť lopatky na núdzovú vzorku a úplnou náhodou je na jeho konci šestka železo. V ľavej ruke mám malú bielu loptičku, ktorú dôverne poznajú milióny Američanov. Teraz ju pustím na zem.“''{{#tag:ref|V období, kedy sa Shepard pripravoval na misiu Apollo 14, navštívil Stredisko pilotovaných letov v Houstone herec, komik a spevák Bob Hope. Po stredisku ho sprevádzali Deke Slayton a Alan Shepard, pričom si všimli, že Hope má stále so sebou golfovú palicu. Neodložil ju ani vtedy, keď mu Slayton a Shepard ukazovali simulátory a zariadenia na výcvik. Niektoré zariadenia si Hope aj vyskúšal a veľmi sa mu páčila inštalácia, ktorá umožňovala človeku vyskúšať si pohyb v šestinovej gravitácii. Aj vtedy mal so sebou golfovú palicu. Práve vtedy Shepardovi napadlo, že vyskúša odpáliť golfovú loptičku, keď bude na Mesiaci. Shepard bol nadšený golfista, ale nie príliš zdatný. Slayton s jeho nápadom nemal problém, ale riaditeľ Strediska pilotovaných letov Robert Gilruth na Shepardov nápad zareagoval, že ani náhodou. Shepard si to premyslel tak, že nevezme na Mesiac celú golfovú palicu, ale iba špeciálne upravenú hlavu z najpoužívanejšej palice, ktorá sa nazýva „šestka železo“, a ako násadu použije teleskopickú tyč určenú na odber núdzovej vzorky. Hlavu a dve golfové loptičky kúpil zo svojich peňazí, aby táto jeho zábavka nič nestála daňových poplatníkov. Gilruthovi nakoniec povedal: ''„Šéfe, urobím s tebou dohodu. Keď to pohnojíme, zlyhá technika alebo sa na povrchu stane niečo, kvôli čomu by sme ty alebo ja mohli mať hanbu, neurobím to. Nebudem tak ľahkomyseľný. Chcem počkať až úplne na koniec misie, postavím sa pred televíznu kameru, odpálim tie dve loptičky, zložím palicu, dám ju do vrecka, vyleziem po rebríku, zatvorím poklop a budeme preč.“'' Shepardovi sa týmto podarilo presvedčiť Gilrutha a dostal povolenie. Okrem Slaytona, Gilrutha a Shepardovej manželky o tom nikto nevedel. Alan sa potajomky snažil trénovať jednoručné odpaly na záhrade za svojím domom a v posledných dňoch pred štartom niekoľkokrát nenápadne odišiel z ubytovne pre posádky, aby si to nacvičil aj s oblečeným skafandrom, keďže sa nechcel strápniť pred miliónmi televíznych divákov. Potrebné veci nakoniec prepašoval na palubu kozmickej lode v jednej z náhradných ponožiek.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Šamárek | meno = Ondřej | autor = | odkaz na autora = | titul = TOP 5: Kosmické úlety | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2020/07/top-5-kosmicke-ulety/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2020-07-02 | dátum prístupu = 2022-04-14 }}</ref>|group=pozn.}} Prvý úder sa mu nepodaril a zvíril len mesačných prach. Pri druhom údere sa loptička nepatrne pohla a pri treťom sa mu podarilo loptičku posunúť o niekoľko metrov. Na štvrtý úder Alan vytiahol ešte jednu loptičku a odpálil. Sledujúc rýchlo sa vzďaľujúcu loptičku vykríkol: ''„Míle a míle a míle!“''<ref name="a14.clsout2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = A Nice Day for a Game of Golf: EVA-2 Closeout and the Golf Shots | url = https://history.nasa.gov/alsj/a14/a14.clsout2.html | vydavateľ = history.nasa.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> Potom sa spolu s Mitchellom vrátil k práci a do lunárneho modulu naložili celkovo 42,80 kg vzoriek. Na Mesiaci strávili celkovo 1 deň, 9 hodín, 30 minút a 31 sekúnd. Stuart Roosa medzitým vo veliteľskom module ''Kitty Hawk'' snímkoval na obežnej dráhe pomocou špeciálnej mapovacej kamery s veľkou rozlišovacou schopnosťou vybrané oblasti mesačného povrchu. {{citát|Keby mi niekto pred letom povedal: ‚Chystáš sa nechať uniesť pri pohľade na Zem z Mesiaca?‘ Povedal by som: ‚Nie, v žiadnom prípade.‘ Ale napriek tomu, keď som sa prvýkrát pozrel späť na Zem, kým som stál na povrchu Mesiaca, rozplakal som sa.|Alan Shepard}} [[Súbor:Alan Shepard (S71-52263).jpg|thumb|upright|left|[[kontradmirál (Spojené štáty)|Kontradmirál]] Alan B. Shepard, Jr. v roku 1971]] Lunárny modul ''Antares'' odštartoval z povrchu [[6. február]]a o 18:48:42 UTC a o 20:35:42 UTC sa spojil s materskou loďou ''Kitty Hawk''. Potom Shepard zaklopal na poklop medzi oboma kozmickými loďami. ''„Kto je tam?“'' ozval sa Roosa. Následne Shepard s Mitchellom vstúpili do materskej lode, z topánok si povysávali mesačný prach a vyzliekli si prepotené skafandre. V čase 01:37 UTC sa zapálil motor SPS, aby naviedol veliteľský a servisný modul ''Kitty Hawk'' na dráhu smerom k Zemi. Let domov mal pokojný priebeh. Apollo 14 šťastne ukončilo svoj let [[9. február]]a 1971 o 21:05:00 UTC pristátím do vĺn južného [[Tichý oceán|Tichého oceánu]] v blízkosti lietadlovej lode [[USS New Orleans (LPH-11)|USS ''New Orleans'']]. Miesto pristátia sa nachádzalo približne {{km|685|m}} juhovýchodne od [[Tonga|Tongy]]. Posádka Apolla 14 sa stala poslednou, ktorá po pristátí absolvovala pobyt v [[karanténa|karanténe]].<ref>Codr 1982.</ref> Lekári im ju dovolili ukončiť [[27. február]]a. Následne astronauti absolvovali sériu rôznych spoločenských udalostí. Dňa [[1. marec|1. marca]] odcestovali do Washingtonu, D. C., kde ich prezident Nixon slávnostne prijal v Bielom dome a nasledujúci deň mali prejavy pred spoločným zasadnutím [[Kongres Spojených štátov|kongresu]]. Nasledovali slávnostné návštevy [[Chicago|Chicaga]] a New Yorku. V Kennedyho vesmírnom stredisku sa [[23. marec|23. marca]] poďakovali zamestnancom, ktorí zabezpečili ich bezpečný štart. Koncom [[máj]]a odleteli na [[Salon international de l'aéronautique et de l'espace de Paris-Le Bourget|parížsky aerosalón]], kde sa stretli so sovietskymi kozmonautmi [[Pavel Romanovič Popovič|Pavlom Popovičom]], [[Vitalij Ivanovič Sevastianov|Vitalijom Sevastianovom]] a [[Andrijan Grigorievič Nikolajev|Andrijanom Nikolajevom]]. Keď spoločenské udalosti po Apolle 14 ustali, sa [[25. jún]]a Shepard vrátil späť do funkcie šéfastronauta. V [[júl]]i bol prezidentom Nixonom menovaný ako delegát 26. [[Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov|Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov]], pričom v tejto funkcii slúžil od [[september|septembra]] do [[december|decembra]] 1971.<ref name="history.nasa.gov"/> Dňa [[26. august]]a 1971 bol Shepard prezidentom Nixonom povýšený na hodnosť [[kontradmirál (Spojené štáty)|kontradmirál]]a, čím sa stal prvým astronautom, ktorý dosiahol túto hodnosť, hoci James McDivitt bol predtým povýšený na [[Brigádny generál (Spojené štáty)|brigádneho generála]] amerického letectva.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Toledo Blade - Google News Archive Search | url = https://news.google.com/newspapers?nid=1350&dat=19710826&id=NvJOAAAAIBAJ&sjid=2QEEAAAAIBAJ&pg=3747,3816704 | vydavateľ = news.google.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>Burgess 2013, s. 241.</ref> Otec Bart bol na Alana hrdý. Po večeri u rodičov v East Derry sedel Alan so svojím otcom v obývačke a upíjali si zo štamprlíkov brandy. Rozprávali sa o Alanovom povýšení na kontradmirála, o jeho plánoch do budúcna a o Mesiaci. Bart sa zrazu obrátil k Alanovi a spýtal sa ho: ''„Pamätáš si, keď si nám v roku 1959 prvýkrát povedal, že sa staneš astronautom?“'' ''„Áno, pane,“'' odpovedal Alan. ''„Pamätáš si, čo som povedal?“'' ''„Áno, pane, samozrejme si to pamätám,“'' odpovedal Alan. ''„Nepodporovali ste ma v tom.“'' Shepard nikdy nemohol zabudnúť, ako ho otec napomenul za jeho odklonenie od kariéry v námorníctve a ako mal Bart pocit, že Alan svojím prijatím do NASA rozvrátil rodinu. ''„No,“'' povedal Bart trocha roztraseným hlasom, keď zdvihol pohárik brandy k prípitku: ''„Mýlil som sa.“'' Alana to zaskočilo, pretože podobné slová od otca snáď ešte nepočul. O 15 mesiacov neskôr, [[6. február]]a [[1973]], Alanov otec zomrel vo veku 81 rokov.<ref>Thompson 2004, s. 433.</ref> V období, keď sa Deke Slayton vrátil späť do letového stavu a pripravoval sa na americko-sovietsku misiu [[Apollo-Sojuz]], Shepard zastával funkciu riaditeľa operácií letových posádok pre [[kozmická stanica|vesmírnu stanicu]] [[Skylab]]. Medzitým sa naďalej venoval svojmu podnikaniu. Predajom podielov vo First National Bank of Baytown a Fidelity Bank and Trust Company si zarobil celkovo 631 000 dolárov. Predal tiež svoje vidiecke [[ropa|ropné]] vrty v Texase a stratový podnik venujúci sa chovu pretekárskych koní. Pri jednej príležitosti priznal, že urobil niekoľko dobrých a niekoľko zlých obchodov. Prevažne kancelárska práca v NASA ho už nudila a postupne sa čoraz viac venoval podnikaniu. Rozhodol sa preto k [[14. január]]u [[1974]] odstúpiť z pozície šéfastronauta, v ktorej ho nahradil John Young, a [[1. august]]a odišiel z NASA aj námorníctva.<ref name="history.nasa.gov"/> {{citát|Tam hore som si uvedomil, že naša planéta nie je nekonečná. Je krehká. Pre mnohých to možno nie je zrejmé a je smutné, že ľudia tu na Zemi medzi sebou bojujú, namiesto toho, aby sa snažili spojiť a žiť na tejto planéte. V temnote vesmíru vyzeráme dosť zraniteľne.|Alan Shepard po svojich kozmických letoch}} == Neskorší život == [[Súbor:Alan Shepard.jpg|thumb|upright|Alan Shepard v roku 1995]] Po odchode z NASA a námorníctva sa Shepard začal viac venovať svojej rodine a pôsobil v predstavenstvách mnohých spoločností. Ešte keď vykonával funkciu šéfastronauta ho potajomky kritizovali za vybavovanie súkromných obchodných záležitostí v pracovnej dobe. Teraz mal vďaka tomu k dispozícii sieť kontaktov, známostí a mnoho rôznych ponúk. Zakúsil niekoľko neúspešných obchodných pokusov predtým, než sa stal spoluvlastníkom Winward Beverage Co., ktorá krátko potom získala ako prvá v juhovýchodnom Texase zmluvu na výrobu [[pivo|piva]] Coors. Alan dokázal značku presadiť. Okrem toho sa angažoval aj v predaji nehnuteľností a realít, ale podľa jedného zo sklamaných investorov, [[Christopher C. Kraft Jr.|Chrisa Krafta]], okrem iného aj riaditeľa Johnsonovho vesmírneho strediska v Houstone, Shepard mohol byť rád, že neskončil vo väzení. Ďalšie Shepardove podnikateľské aktivity však už boli v medziach zákona. V Texase a ďalších štátoch bol známou osobnosťou. Venoval sa aj svojim záľubám, čiže vodným lyžiam, pretekom motorových člnov a golfu. Časopis ''[[Sports Illustrated]]'' ho zaradil medzi 100 najhorších športovcov storočia. Shepard bol síce vášnivým, ale prinajlepšom priemerným golfovým hráčom. Nikdy sa mu nepodarilo odstrániť nedostatky vo svojej technike golfových úderov. Napriek tomu ho pozývali na niektoré turnaje, ale skôr ako atrakciu, než kandidáta na víťazstvo. Riadil tiež svoj podnik, Seven Fourteen Enterprises, Inc. (pomenovaný po jeho dvoch kozmických letoch, ''Freedom 7'' a Apollo 14), zastrešujúci ešte niekoľko obchodných spoločností.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Astronaut Scholarship Foundation | url = https://astronautscholarship.org/Astronauts/alan-b-shepard-jr/ | vydavateľ = astronautscholarship.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Súbor:Alanshephardgrave.jpg|thumb|left|Pamätný náhrobok Alana Sheparda a jeho manželky Louise v [[Derry (New Hampshire)|Derry]], [[New Hampshire]]]] V roku [[1979]] vydal novinár a spisovateľ [[Tom Wolfe]] úspešnú knihu ''[[The Right Stuff (kniha)|The Right Stuff]]'' (Správna posádka), ktorá opisuje obdobie prvých amerických pilotovaných letov do vesmíru. Hoci bola táto publikácia napísaná bez jedinej konzultácie s tými, ktorých sa týkala, a do značnej miery je založená na autorových subjektívnych dojmoch a úplných výmysloch, jej úspech a následný úspech [[The Right Stuff (film)|filmovej verzie]] spôsobil návrat popularity bývalej sedmičky astronautov programu Mercury. Žijúci bývalí astronauti sa začali stretávať pri rôznych príležitostiach. Pri jednom takomto stretnutí vznikol v roku [[1984]] nápad založiť charitatívnu organizáciu Mercury Seven. Shepard v nej zastával iba funkciu čestného predsedu, pretože bol pracovne vyťažený riadením vlastnej spoločnosti. Cieľom nadácie bolo získavať peniaze na štipendiá pre nadaných študentov vedy a techniky. Neskôr, v druhej polovici [[80. roky 20. storočia|80. rokov]], sa Alan začal v nadácii angažovať viac, keď predal všetky podiely vo svojich podnikoch a v roku [[1989]] sa s Louise presťahovali do [[Kalifornia|kalifornského]] [[Pebble Beach (Kalifornia)|Pebble Beach]]. Venoval sa aj ďalším dobročinným účelom, pričom väčšinou anonymne venoval nemalé sumy rôznym organizáciám a jednotlivcom. Keď napríklad dlhoročnej gazdinej jeho otca vyschla studňa, Alan nechal na vlastné náklady vyvŕtať novú. V texaskom [[Seabrook (Texas)|Seabrook]]u finančne podporoval jedno dieťa, ktorému diagnostikovali [[leukémia|leukémiu]]. Bývalému kolegovi Stuartovi Roosovi pomáhal rozbehnúť podnikanie. V roku [[1995]] bola nadácia Mercury Seven premenovaná na Astronaut Scholarship Foundation. Shepard bol zvolený za prezidenta a predsedu nadácie, pričom v týchto funkciách zostal do [[október|októbra]] [[1997]], kedy obe funkcie prenechal bývalému astronautovi Jimovi Lovellovi.<ref name="history.nasa.gov"/> Ešte v roku [[1992]] začal Shepard spolu s Dekom Slaytonom a dvoma novinármi, [[Jay Barbree|Jayom Barbreeom]] a Howardom Benedictom, pracovať na spoločnej knihe s názvom ''[[Moon Shot|Moon Shot: The Inside Story of America’s Race to the Moon]]''. Kniha bola vydaná v roku [[1994]], ale Deke Slayton sa jej vydania nedožil, zomrel v roku [[1993]]. Shepard vtedy okamžite odletel do Houstonu, aby pomohol Dekovej manželke Bobbie zariadiť pohreb. Vedel, že Slayton nezanechal po sebe pre svoju rodinu milióny, a tak sa Alan intenzívne snažil propagovať knihu ''Moon Shot'', aby pomohol Bobbie a jej rodine.<ref name="a14.clsout2"/> Ešte pred Slaytonovou smrťou mu [[19. apríl]]a 1993 zomrela matka v úctyhodnom veku 92 rokov a o vyše roka neskôr, [[28. jún]]a 1994, sestra vo veku 69 rokov. Sheparda smrť blízkych veľmi zasiahla a začal si uvedomovať vlastnú smrteľnosť. V roku 1995 oslávili Alan a Louise polstoročie v manželskom zväzku. Alan nestrácal ani svoj zmysel pre humor. Pri jednej príležitosti prišiel s polhodinovým meškaním na autogramiádu knihy ''Moon Shot'' a povedal: ''„Viem, že všetci hovoríte, že dokážem ísť na Mesiac, ale nemôžem nájsť Pasadenu.“'' V roku [[1996]] Shepardovi diagnostikovali leukémiu. Situácia sa pre neho vyvíjala spočiatku priaznivo, ale na jar 1997 sa jeho stav zhoršil. Napriek svojmu zlému zdravotnému stavu sa v súkromí zdôveroval: ''„Prežil som dobrý život, nič neľutujem, nebojím sa. Nie som ani pripravený prestať bojovať.“''<ref name="Thompson 462">Thompson 2004, s. 462.</ref> Vďaka krvným transfúziám sa začal jeho stav v lete [[1998]] čiastočne zlepšovať, ale [[20. júl]]a ho manželka Louise priviezla do nemocnice v [[Monterey (Kalifornia)|Monterey]] s bolesťami žalúdka, pričom sa Alanov stav postupne zhoršoval. Alan Bartlett Shepard, Jr. zomrel v spánku okolo pol desiatej večer [[21. júl]]a 1998.<ref name="Thompson 462"/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Wilford | meno = John Noble | autor = | odkaz na autora = | titul = Alan B. Shepard Jr. Is Dead at 74; First American to Travel in Space | url = http://www.nytimes.com/1998/07/23/us/alan-b-shepard-jr-is-dead-at-74-first-american-to-travel-in-space.html | vydavateľ = nytimes.com | dátum vydania = 1998-07-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> Manželka Louise zomrela na palube malého dopravného lietadla vysoko nad [[polostrov]]om [[Monterey (polostrov)|Monterey]] a Tichým oceánom o päť týždňov neskôr, [[25. august]]a 1998 o 17:00, v čase, kedy jej vždy Shepard volával, keď bol na služobných cestách. Rodina sa potom rozhodla oboch spopolniť. Dňa [[18. november|18. novembra]] bol popol obidvoch zmiešaný so suchými kvetmi rozptýlený v rovnakom momente z dvoch vrtuľníkov amerického námorníctva nad malou zátokou Stillwater Cove, pred ich domom v Pebble Beach.<ref>Thompson 2004, s. 471 – 472.</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Louise Shepard Dies A Month After Her Astronaut Husband | url = http://articles.chicagotribune.com/1998-08-27/news/9808280089_1_louise-shepard-alan-shepard-original-seven-astronauts | vydavateľ = articles.chicagotribune.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160320152718/http://articles.chicagotribune.com/1998-08-27/news/9808280089_1_louise-shepard-alan-shepard-original-seven-astronauts | dátum archivácie = 2016-03-20 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Šamárek | meno = Ondřej | autor = | odkaz na autora = | titul = Vesmírné osudy 39. díl – Alan Shepard | url = http://www.kosmonautix.cz/2014/01/vesmirne-osudy-39-dil-alan-shepard/ | vydavateľ = kosmonautix.cz | dátum vydania = 2014-01-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> Dňa [[11. december|11. decembra]] [[2021]], 23 rokov po Alanovej smrti, letela na suborbitálny let do vesmíru aj jeho najstaršia dcéra Laura Shepardová Churchleyová na palube kozmickej lode [[New Shepard|New Shepard 5]] spoločnosti [[Blue Origin]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Daughter of pioneering astronaut Alan Shepard soars to space aboard Blue Origin rocket | url = https://www.reuters.com/lifestyle/science/daughter-pioneering-astronaut-alan-shepard-set-blue-origin-spaceflight-2021-12-11/ | vydavateľ = reuters.com | dátum vydania = 2021-12-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-17 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Harwood | meno = William | autor = | odkaz na autora = | titul = Michael Strahan and the daughter of astronaut Alan Shepard launch to space with Blue Origin | url = https://www.cbsnews.com/live-updates/blue-origin-launch-space-michael-strahan-laura-shepard-churchley-watch-live-stream-today-2021-12-11/ | vydavateľ = cbsnews.com | dátum vydania = 2021-12-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-17 | miesto = | jazyk = }}</ref> {{citát|Nemusíte mať žiadny mimoriadny talent, ale možno len venujte viac pozornosti tomu, čo robíte.|Alan Shepard}} == Poznámky == <references group="pozn."/> == Referencie == {{Referencie|2}} == Literatúra == * ATKINSON, Joseph D.; SHAFRITZ, Jay M. ''The real stuff (a history of NASA’s astronaut recruitment program)''. New York : Praeger, 1985. 227 s. ISBN 978-0-03-005187-6. * BURGESS, Colin. ''Selecting the Mercury Seven (The Search for America’s First Astronauts)''. New York; Londýn : Springer Science & Business Media, 2011. 371 s. ISBN 978-1-4419-8405-0. * BURGESS, Colin. ''Freedom 7 (The Historic Flight of Alan B. Shepard, Jr.)''. New York; Londýn : Springer Science & Business Media, 2013. 266 s. ISBN 978-3-319-01156-1. * CARPENTER, Scott M.; COOPER, Gordon L.; GLENN, John H.; GRISSOM, Virgil I.; SCHIRRA, Walter M., SHEPARD, Alan B.; SLAYTON, Donald K. ''We Seven (By the Astronauts Themselves)''. New York : Simon & Schuster, 2010. 352 s. ISBN 978-1-4391-8103-4. * CODR, Milan. ''Sto hvězdných kapitánů''. 1. vyd. Praha : Práce, 1982. 480 s. ISBN 24-033-82. * GLENN, John. ''John Glenn (A Memoir)''. New York : Bantam Books, 1999. 422 s. ISBN 978-0-553-11074-6. * KRANZ, Gene. ''Failure Is Not an Option (Mission Control from Mercury to Apollo 13 and Beyond)''. New York : Simon & Schuster, 2000. 416 s. ISBN 978-0-7432-0079-0. * MARRIOTT, John. ''Thunderbirds are Go!'' Londýn : Boxtree, 1992. 96 s. ISBN 978-1-85283-164-6. * SHEPARD, Alan. ''Moon Shot (The Inside Story of America’s Race to the Moon)''. Londýn : Virgin, 1995. 435 s. ISBN 978-0-86369-940-5. * SLAYTON, Donald K.; CASSUTT, Michael. ''Deke! (U.S. Manned Space : from Mercury to the Shuttle)''. New York : Forge, 1994. 354 s. ISBN 978-0-312-85503-1. * SWENSON, Loyd S., Jr.; GRIMWOOD, James M.; ALEXANDER, Charles C. ''This New Ocean: A History of Project Mercury''. The NASA History Series. Washington, DC : NASA, 1966. OCLC 569889. NASA SP-4201. * THOMPSON, Neal. ''Light this Candle (The Life and Times of Alan Shepard, America’s First Spaceman)''. New York : Crown Publishers, 2004. 445 s. ISBN 978-0-609-61001-5. == Iné projekty == {{projekt|commons=Alan Shepard}} == Externé odkazy == * [https://www.nasa.gov/former-astronaut-alan-shepard/ Alan Shepard na stránkach NASA] {{eng icon}} * [https://www.nasa.gov/sites/default/files/atoms/files/shepard_alan.pdf Oficiálny životopis na stránkach NASA] {{eng icon}} * [http://spacefacts.de/bios/astronauts/english/shepard_alan.htm Alan Shepard na stránkach spacefacts.de] {{eng icon}} * [http://mek.kosmo.cz/bio/usa/00048.htm Alan Shepard v Malej encyklopédii kozmonautiky] {{ces icon}} * [https://www.kozmo-data.sk/kozmonauti/shepard-jr-alan-bartlett.html Alan Shepard na stránkach kozmo-data.sk] {{slk icon}} {{Program Mercury}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Shepard, Alan Bartlett}} [[Kategória:Kozmonauti USA]] [[Kategória:Letci USA]] [[Kategória:Program Apollo]] [[Kategória:Program Mercury]] [[Kategória:Lunárni kozmonauti]] [[Kategória:Osobnosti z New Hampshiru]] [[Kategória:Absolventi United States Naval Academy]] [[Kategória:Príslušníci United States Navy]] [[Kategória:Osobnosti NASA]] [[Kategória:Testovací piloti USA]] [[Kategória:Admiráli United States Navy]] [[Kategória:Úmrtia na leukémiu]] e5eahw48e94jjgn69zbrp10187kd9vh 0 99967 8198489 8198030 2026-04-15T03:52:12Z Luppus 39967 wikilinka 8198489 wikitext text/x-wiki '''Ptolemaiovci''' (iné názvy: '''Ptolemajovci''', '''dynastia Ptolemaiovcov/Ptolemajovcov, Lagovci, Lágovci, dynastia Lagovcov/Lágovcov''') boli kráľovská rodina, ktorá vláda helenistickému Egyptu v rokoch 305{{--}}30 pred Kr. Ich meno je odvodené od [[Ptolemaios I.|Ptolemaia]], jedného z vojvodcov [[Alexander Veľký|Alexandra Veľkého]], ktorého vymenovali za [[satrapa|satrapu]] Egypta po Alexandrovej smrti v roku 323 pred Kr. V roku 305 pred Kr. sa vyhlásil za kráľa Ptolemaia I. (neskôr známeho ako ''Sóter'' - ''Spasiteľ''). Egypťania rýchlo prijali Ptolemaiovcov ako nástupnícky rod faraónov. Roku 30 pred Kr. stratili Ptolemaiovci vládu v prospech Rímskej ríše, ktorá urobila z Egypta svoju provinciu. Všetci panovníci dynastie mužského rodu prijali meno Ptolemaios. Kráľovné, z ktorých niektoré boli sestrami panovníkov, dostávali zvyčajne mená Kleopatra, Arsinoé alebo Berenika. Najznámejšia z nich bola [[Kleopatra VII.]], ktorá sa zaplietla do politických bojov medzi [[Gaius Iulius Caesar|Caesarom]] a [[Gnaeus Pompeius Magnus|Pompeiom]] a neskôr medzi [[Gaius Octavius|Oktaviánom]] a [[Marcus Antonius|Markom Antoniom]]. Jej samovraždou sa skončila vláda Ptolemaiovcov v [[Staroveký Egypt|Egypte]]. Ptolemaiovci, hoci ich Egypťania prijali ako svojich vládcov, neboli v Egypte nikdy populárni, najmä kvôli svojej politike, ktorá preferovala grécke prvky pred egyptskými a nútila Egypťanov zmeniť niektoré zažité zvyklosti. Za ich vlády sa stala [[Alexandria]], ich sídlo, strediskom helenistickej kultúry, aj vďaka tzv. [[Alexandrijské múseion|Museiónu]], akejsi starovekej univerzite s veľkou knižnicou a mnohými učencami doby. V Alexandrii stál tiež jeden z divov sveta – [[maják na ostrove Faros]]. Ptolemaiovci neprestali zápasiť so svojimi susedmi, dynastiami, ktoré podobne ako oni sami vytvorili nástupníci Alexandra Veľkého. Na [[Blízky východ|Blízkom východe]] získali v bojoch so [[Seleukovci|Seleukovcami]] [[Palestína|Palestínu]] a časť [[Sýria|Sýrie]], v Afrike [[Líbya|Líbyu]]. == Prehľad ptolemaiských vládcov == Letopočty v zátvorkách uvádzajú roky panovania jednotlivých kráľov, ktorí často vládli bok po boku svojich manželiek. * [[Ptolemaios I.]] Sótér (305{{--}}282 pred Kr.), manželky Thais (1.), Artakama (2.), Eurydika (3.) a Berenika I. (4.) * [[Ptolemaios II.]] Filadelfos (284{{--}}246 pred Kr.), manželky Arsinoé I. (1.) a Arsinoé II. Filadelfa, vládol spolu so svojim synom v rokoch 267{{--}}259 pred Kr. * [[Ptolemaios III.]] Euergetes/Euergetés (246{{--}}222 pred Kr.), manželka Bereniké II. * [[Ptolemaios IV.]] Filopator/Filopatór (222{{--}}204 pred Kr.), manželka Arsinoé III. * [[Ptolemaios V.]] Epifanes/Epifanés (204{{--}}180 pred Kr.), manželka Kleopatra I. * [[Ptolemaios VI.]] Filométor/Filométór (180{{--}}164 pred Kr. a 163{{--}}145 pred Kr.), manželka Kleopatra II., vládol krátko s Ptolemaiom Eupatorom v roku 152 pred Kr. * [[Ptolemaios VII.]] Neos Filopator/Neos Filopatór (nikdy sám nevládol) * [[Ptolemaios VIII.]] Euergetes II./Eurgetés II. (170{{--}}163 pred Kr., 145{{--}}116 pred Kr.), manželky Kleopatra II. (1.) a Kleopatra III. (2.), na čas vyhnaný z Alexandrie Kleopatrou II. (131{{--}}127 pred Kr., uzmierili sa roku 124 pred Kr.) * [[Kleopatra II.]] Filométor Sóteira/Filométór Sóteira (131{{--}}127 pred Kr.) * [[Kleopatra III.]] Filométor Sóteira/Filométór Sóteira (zvaná Kokké) (116{{--}}101 pred Kr.), vládla spolu s Ptolemaiom IX. v rokoch 116{{--}}107 pred Kr. a s Ptolemaiom X. v rokoch 107{{--}}101 pred Kr. * [[Ptolemaios IX.]] Sótér II. (zvaný Lathyros) (116{{--}}107 pred Kr., 88{{--}}81 pred Kr. ako Soter II), manželky Kleopatra IV. (1.) a Kleopatra Seléné (2.), počas prvej časti svojej vlády vládol spolu s Kleopatrou III. * [[Ptolemaios X.]] Alexandros I. (107{{--}}88 pred Kr.), manželky Kleopatra Seléné (1.) a Bereniké III., vládol spolu s Kleopatrou III. do roku 101 pred Kr. * [[Berenika III.]]/Bereniké III. Filopatora (81{{--}}80 pred Kr.) * [[Ptolemaios XI.]] Alexandros II. (80 pred Kr.), vládol spolu s manželkou Bereniké III., kým ju nezavraždil, po jej smrti vládol iba 19 dní * [[Ptolemaios XII.]] Neos Dionýsos (Aulétes/Aulétés) (80{{--}}58 pred Kr. a 55{{--}}51 pred Kr.), manželka Kleopatra V. Tryfaina * [[Kleopatra V.]] Tryfaina (58{{--}}57 pred Kr.), vládla spolu s [[Berenika IV.|Berenikou IV.]] Epifaneiou (58{{--}}55 pred Kr.) * [[Kleopatra VII.]] Thea Filopator/Thea Filopatór (51{{--}}30 pred Kr.), vládla spolu s [[Ptolemaios XIII.|Ptolemaiom XIII.]] (51{{--}}47 pred Kr.), Ptolemaiom XIV. (47{{--}}44 pred Kr.) a [[Ptolemaios XV.|Ptolemaiom XV.]] Caesarionom (44{{--}}30 pred Kr.) * [[Arsinoé IV.]] (48{{--}}47 pred Kr.), protivládkyňa Kleopatry VII. [[Súbor:EgyptianPtolemies2.jpg|center|Zjednodušený rodokmeň Ptolemaiovcov]] == Ďalší Ptolemaiovci == * [[Ptolemaios Keraunos]] (zomrel roku 279 pred Kr.), najstarší syn Ptolemaia I. Sótéra, nakoniec sa stal kráľom Macedónie * [[Ptolemaios Apión]] (zomrel roku 96 pred Kr.), syn Ptolemaia VIII., stal sa kráľom [[Kyrenaika|Kyreneiky]], ale opustil ju a utiekol do Ríma * Ptolemaios XVI., t.j. [[Ptolemaios Filadelfos]] (narodený roku 36 pred Kr.), syn [[Marcus Antonius|Marka Antonia]] a Kleopatry * [[Ptolemaios (Mauretánia)|Ptolemaios z Mauretánie]] (zomrel roku 40 po Kr.), syn mauretánskeho kráľa Iúbu II. a Kleopatry Seléné II., dcéry Kleopatry a Marka Antonia, mauretánsky kráľ == Literatúra == * {{Citácia Harvard|Wellner|Luděk Václav|2011|Ptolemaiovci: Z makedonských hor na trůn faraonů|Praha|Epocha|9788074250705}} [[Kategória:Ptolemaiovci| ]] [[Kategória:Ptolemaiovská dynastia]] 0pstadsgem3l8nhc5b64twisizwbhr0 0 108509 8198510 7644958 2026-04-15T05:58:41Z Akul59 168826 IB, kategórie 8198510 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Osliansky potok | other_name = | category = potok <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = [[Banskobystrický kraj|Banskobystrický]] | region1 = [[Trenčiansky kraj|Trenčiansky]] | district = [[Žarnovica (okres)|Žarnovica]] | district1 = [[Prievidza (okres)|Prievidza]] | commune = | municipality = Veľké Pole | municipality1 = [[Horná Ves (okres Prievidza)|Horná Ves]] | municipality2 = Oslany | municipality3 = <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | city = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source_type = Prameň | source = [[Plešina (vrch vo Vtáčniku)|Plešina]], [[Vtáčnik (pohorie)|Vtáčnik]] | source_location = | source_elevation = 820 | source_lat_d = | source_long_d = | mouth = [[Nitra (rieka)|Nitra]] | mouth_location = [[Oslany]] | mouth_elevation = 200,5 | mouth_lat_d = 48.640993 | mouth_long_d = 18.450767 <!-- *** Dimensions *** --> | length = 13,5 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Trenčiansky kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = IV. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = 4-21-11-078 | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = 4-21-11-1697 | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Nitry|Nitra]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} '''Osliansky potok''' je potok na [[Horná Nitra|Hornej Nitre]], v okresoch [[Žarnovica (okres)|Žarnovica]] a [[Prievidza (okres)|Prievidza]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-05 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Je to ľavostranný prítok [[Nitra (rieka)|Nitry]], meria 13,5&nbsp;km a je tokom IV. rádu. Na hornom toku preteká najprv Lomskou dolinou a následne Hornoveskou dolinou s dvoma rekreačnými strediskami. Pri obci [[Oslany]] vytvára sihoť. ''Prameň:'' v pohorí [[Vtáčnik (pohorie)|Vtáčnik]] na južnom svahu [[Plešina (vrch vo Vtáčniku)|Plešiny]] (1&nbsp;061,3&nbsp;m n. m.) v nadmorskej výške okolo 820&nbsp;m n. m. ''Smer toku:'' prevažne na severozápad, len v dolnej časti Hornoveskej doliny na západ ''Geomorfologické celky:'' 1. [[Vtáčnik (pohorie)|Vtáčnik]], podcelok [[Vysoký Vtáčnik]], 2. [[Hornonitrianska kotlina]], podcelok [[Oslianska kotlina]]<ref name="GCS">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-05 | miesto = Bratislava }}</ref> ''Prítoky:'' sprava [[Stratený potok]], prítok spod [[Buchlov (vrch vo Vtáčniku)|Buchlova]] (1&nbsp;040,5&nbsp;m n. m.), [[Lubenský potok (prítok Oslianskeho potoka)|Lubenský potok]], dva prítoky spod Žarnova (839,8&nbsp;m n. m.), zľava prítok z Hlbokej doliny, [[Cerová (potok)|Cerová]] a prítok od obce [[Radobica]] ''Ústie:'' do [[Nitra (rieka)|Nitry]] východne od obce [[Malé Kršteňany]] v nadmorskej výške okolo 200,5&nbsp;m n. m.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=18.4508&y=48.64109&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-05 | miesto = | jazyk = }}</ref> ''Obce:'' rekreačná osada Lômy, osada Rudica, [[Horná Ves (okres Prievidza)|Horná Ves]] a [[Oslany]] == Referencie == {{Referencie}} {{Vodné toky v povodí Oslianskeho potoka}} {{Vodné toky v povodí Nitry (2. časť)}} [[Kategória:Potoky na Slovensku]] [[Kategória:Vodné toky vo Vtáčniku]] [[Kategória:Vodné toky v Hornonitrianskej kotline]] [[Kategória:Povodie Nitry]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Žarnovica]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Prievidza]] [[Kategória:Veľké Pole]] [[Kategória:Horná Ves (okres Prievidza)]] [[Kategória:Oslany]] dfkl3g7ecfyyrsd7gs5jtdahe8ugutz 0 109658 8198215 8197089 2026-04-14T12:14:47Z ~2026-23034-93 291961 oprava tendenčností 8198215 wikitext text/x-wiki {{Infobox časopis | Názov = EXTRA plus | Logo = | Periodicita = [[Periodikum#Delenie podľa periodicity|mesačník]] | Krajina = [[Česko-Slovensko]]<br>[[Slovensko]] | Vydavateľ = Mayer Media | Slovenská mutácia = | Druh tlačoviny = | Prvé vydanie = [[1. august]] [[2000]] | Posledné vydanie = | Šéfredaktor = Lenka Mayerová (od 2020) | Priemerný náklad = | Formát = A4 | Počet strán = | ISSN = 1336-0256 | Link = [https://www.extraplus.sk/ Oficiálny web] }} '''''EXTRA plus'''''{{#tag:ref|Formát názvu podľa zoznamu periodickej tlače [[Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky|Ministerstva kultúry Slovenskej republiky]].<ref name=MKSR>{{Citácia | titul = Zoznam periodickej tlače{{--}}Detail | druh nosiča = online | miesto = Bratislava | vydavateľ = Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky | rok = c2010 | dátum prístupu = 2025-12-19 | url = https://www.culture.gov.sk/pertlac/modul/tlac/detail?id=301 | url archívu = https://web.archive.org/web/20251219191400/https://www.culture.gov.sk/pertlac/modul/tlac/detail?id=301 | dátum archivácie = 2025-12-19 }}. Evidenčné číslo EV 1049/08.</ref>|group=pozn}} je [[Slovenčina|slovenský]] [[časopis]] s [[Periodikum#Delenie podľa periodicity|mesačnou periodicitou]], ktorý vychádza v tlačenej podobe od [[1. august]]a [[2000]]<ref name=MKSR/> a v podobe [[Spravodajský webový portál|spravodajského webového portálu]] '''extraplus.sk''' od [[1. január]]a [[2004]].<ref>{{Citácia | titul = Spravodajské webové portály | druh nosiča = online | miesto = Bratislava | vydavateľ = Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky | dátum vydania = 2025-30-11 | dátum prístupu = 2025-12-19 | url = https://www.culture.gov.sk/wp-content/uploads/2019/12/Zoznam-SWP-k-30_11_2025-2.xlsx | url archívu = https://web.archive.org/web/20251219193525/https://www.culture.gov.sk/wp-content/uploads/2019/12/Zoznam-SWP-k-30_11_2025-2.xlsx | dátum archivácie = 2025-12-19 }}. Evidenčné číslo EV 138/25/SWP.</ref> Od roku [[2004]] médium ako šéfredaktorka vedie Lenka Mayerová, predtým ho viedli [[Pavel Kapusta]] (2000{{--}}2014) a Lenka Remiášová (2015{{--}}2019). Predchodcami tohto časopisu boli periodiká ''Extra S'', ''Extra Slovensko'' a ''Extra'', vychádzajúce kontinuálne od roku [[1991]]. Podľa tendenčných [[Watchdog|watchdogových organizácií]] ako [[Transparency International]] či [[Konšpirátori.sk]] časopis šíri správy a [[Propaganda|propagandu]] v prospech režimu [[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimira Putina]], pričom v rámci slovenskej domácej politiky podporuje [[SMER – sociálna demokracia|SMER – sociálnu demokraciu]] a do [[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2024|prezidentských volieb 2024]] zasiahol v prospech [[Peter Pellegrini|Petra Pellegriniho]].<ref name=Konspiratori>{{Citácia | priezvisko = Langer | meno = Tomáš | priezvisko2 = Žugecová | meno2 = Aneta Žugecová | titul = extraplus.sk (8.3) | miesto = [Bratislava] | vydavateľ = Konšpirátori.sk | rok = 2025 | dátum prístupu = 2025-12-19 | url = https://konspiratori.sk/stranka/788 | url archívu = https://web.archive.org/web/20251219104800/https://konspiratori.sk/stranka/788 | dátum archivácie = 2025-12-19 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Struhárik | meno = Filip | autor = | odkaz na autora = | titul = MediaBrífing: Čo sa dočítate v konšpiračnom časopise, ktorý robí kampaň Pellegrinimu | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/3885211/mediabrifing-co-sa-docitate-v-konspiracnom-casopise-ktory-robi-kampan-pellegrinimu/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-03-15 | dátum prístupu = 2025-12-20 }}</ref><ref>{{Citácia | titul = Činnosť alternatívnych médií nahlodáva dôveru v spravodlivosť a demokratické inštitúcie (podcast) | druh nosiča = online | miesto = Bratislava | vydavateľ = Transparency International Slovensko | dátum vydania = 2023-11-12 | dátum prístupu = 2025-12-20 | url = https://transparency.sk/sk/cinnost-alternativnych-medii-nahlodava-doveru-v-spravodlivost-a-demokraticke-institucie-podcast/ }}</ref><ref>{{Citácia | autor = SITA | titul = Transparency upozorňuje na dezinfoscény: Podsúvajú neoverené informácie, ovplyvňujú mienku | druh nosiča = online | periodikum = spravy.pravda.sk | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | miesto = Bratislava | vydavateľ = Our Media SR | dátum vydania = 2023-11-12 | dátum prístupu = 2025-12-20 | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/688304-transparency-upozornuje-na-dezinfosceny-podsuvaju-neoverene-informacie-ovplyvnuju-mienku/ }}</ref> == História == Prvé vydanie vyšlo v júni [[1991]] ako novinová príloha vtedajšieho populárneho týždenníka ''Slobodný Piatok''. Od roku [[1992]] sa príloha osamostatnila a vychádzala pod názvom Týždenník Extra Slovensko. ''Slobodný Piatok'' nakoniec zanikol, no Extra Slovensko dosiahlo takmer 120-tisícový náklad. V marci [[1999]] Extra zmenilo majiteľov a vymenilo vedenie redakcie. Časopis v súčasnej podobe založili a viedli Pavel Kapusta a Lenka Eremiášová (dnes Mayerová), bývalí reportéri [[Slovenská televízia|STV]] z čias vlád [[Vladimír Mečiar|Vladimíra Mečiara]].<ref name="blaha"/> Od októbra [[2000]] prišlo k ďalšej úprave grafiky a obsahu, zmenila sa periodicita (dvojtýždenník) i názov, ktorý pretrval dodnes: ''Extra plus''. V evidencii periodickej tlače Ministerstva kultúry SR má registračné číslo 2360/2000. V polovici roka [[2003]] sa ''Extra plus'' stal mesačníkom. Po grafických a obsahových zmenách sa od začiatku roka [[2004]] pôvodne novinový formát A3 periodika zmenil na plnofarebný časopis formátu A4. V marci [[2009]] bola spustená internetová verzia ''Extra plus''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Mesačník Extra plus na internete, cez-okno.net |url=https://www.cez-okno.net/clanok/mesacnik-extra-plus-na-internete |dátum prístupu=2020-08-04 |url archívu=https://web.archive.org/web/20211022165328/https://cez-okno.net/clanok/mesacnik-extra-plus-na-internete |dátum archivácie=2021-10-22 }}</ref> Časopis od roku [[2009]] do roku [[2014]] vydávala spoločnosť Medialis, šéfredaktorom bol [[Pavel Kapusta]].<ref name="polas">{{Citácia periodika | priezvisko = Poláš | meno = Martin | autor = | odkaz na autora = | titul = Extra Plus zmenil vydavateľa, šéfredaktor onedlho skončí | periodikum = Trend | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://medialne.trend.sk/tlac/extra-plus-zmenil-vydavatela-sefredaktor-onedlho-skonci | issn = 1336-2674 | vydavateľ = News and Media Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2014-08-07 | dátum prístupu = 2020-08-04 }}</ref> Od [[1. august]]a [[2014]] vydáva ''Extra plus'' Mayer media a v januári 2015 časopis zmenil grafickú podobu. Od augusta 2014 je šéfredaktorkou riaditeľka vydavateľstva Mayer Media, [[Lenka Mayerová]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Redakcia | url = https://www.extraplus.sk/extraplus/redakcia | vydavateľ = extraplus.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-08-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> V rokoch [[2014]]{{--}}[[2015]] organizovala redakcia ''Extra plus'' verejné moderované diskusie. Diskusie boli zamerané na politické témy. Časopis udeľuje ocenenie ''Cena Extra plus za prácu v prospech Slovenskej republiky''. == Zameranie == ''Extra plus'' kladie dôraz na politické, spoločenské, ekonomické i kultúrne dianie na Slovensku. Súčasťou obsahu sú exkluzívne rozhovory s osobnosťami slovenského i zahraničného politicko-spoločenského života, umelcami, mladými talentami, športovcami. Analytické články ponúkajú rôzne uhly pohľadu na udalosti, ktoré hýbu svetom. Súčasťou časopisu sú aj cestopisy, vďaka ktorým čitatelia spoznávajú život, zvyky či gurmánske špeciality iných národov žijúcich vo svete. Časopis býva označovaný za národovecky zameraný.<ref name="polas"/> V objektívnom svetle ukazuje [[Rusko]] a stranu [[Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko|ĽSNS]], v minulosti vyjadroval podporu stranám [[Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko|HZDS]] či [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]] či počas prezidentskej kampane [[Robert Fico|Robertovi Ficovi]]. Kriticky sa stavia k politickej časti [[Tretí sektor|tretieho sektora]].<ref name="blaha">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kernová | meno = Miroslava | autor = | odkaz na autora = Miroslava Kernová | titul = Ľuboš Blaha pripravuje s konšpiračným webom a Extra plus knihu statusov | url = https://www.omediach.com/internet/15152-lubos-blaha-pripravuje-s-konspiracnym-webom-a-extra-plus-knihu-statusov | vydavateľ = omediach.com | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2025-12-19 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-12-20 | jazyk = }}</ref> == Podpora Pellegriniho == Mesačník ''Extra plus'' sa pred [[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2024|prezidentskými voľbami 2024]] distribuoval do každej piatej domácnosti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Extra plus pomáha Pellegrinimu prelomiť limit, časopis dostala každá piata domácnosť | url = https://www.facebook.com/transparencysk/posts/803602241814860 | vydavateľ = facebook : Transparency International Slovensko | miesto = [Bratislava] | dátum vydania = 2024-03-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-12-20 | jazyk = }}</ref> Vydanie mesačníka obsahovalo kritiku kandidáta na prezidenta [[Ivan Korčok|Ivana Korčoka]] a chválu oponenta [[Peter Pellegrini|Petra Pellegriniho]]. Podľa inštitúcie [[Transparency International|Transparency International]] Slovensko však tieto náklady neboli zarátané k nákladom na prezidentskú kampaň Petra Pellegriniho, hoci úloha mesačníka bola odvrátiť ľudí od podpory probruselského Ivana Korčoka a vzbudiť pozitívny dojem na podporu Pellegriniho. Mesačník vraj obsahoval niekoľko zavádzajúcich informácií a dôveryhodnosť informácií bola nízka. Podľa jednostrannej databázy Konšpirátori.sk je mesačník konšpiračný.<ref name=Konspiratori/> == Poznámky == {{Referencie|skupina="pozn"}} == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.extraplus.sk/ Oficiálny web ''EXTRA plus''] * [https://www.omediach.com/tag/Extra%20plus Články týkajúce sa ''EXTRA plus''] na portáli ''O médiách'' [[Kategória:Týždenníky na Slovensku]] [[Kategória:Dvojtýždenníky na Slovensku]] [[Kategória:Mesačníky na Slovensku]] [[Kategória:Konšpiračné médiá]] [[Kategória:Spoločenské časopisy]] [[Kategória:Časopisy v slovenskom jazyku]] c1qzb7ype1xda4c2ahh5205s0i9msft 8198296 8198215 2026-04-14T15:28:09Z ~2026-20335-96 290941 Revízia [[Special:Diff/8198215|8198215]] používateľa [[Special:Contributions/~2026-23034-93|~2026-23034-93]] ([[User talk:~2026-23034-93|diskusia]]) bola vrátená 8198296 wikitext text/x-wiki {{Infobox časopis | Názov = EXTRA plus | Logo = | Periodicita = [[Periodikum#Delenie podľa periodicity|mesačník]] | Krajina = [[Česko-Slovensko]]<br>[[Slovensko]] | Vydavateľ = Mayer Media | Slovenská mutácia = | Druh tlačoviny = | Prvé vydanie = [[1. august]] [[2000]] | Posledné vydanie = | Šéfredaktor = Lenka Mayerová (od 2020) | Priemerný náklad = | Formát = A4 | Počet strán = | ISSN = 1336-0256 | Link = [https://www.extraplus.sk/ Oficiálny web] }} '''''EXTRA plus'''''{{#tag:ref|Formát názvu podľa zoznamu periodickej tlače [[Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky|Ministerstva kultúry Slovenskej republiky]].<ref name=MKSR>{{Citácia | titul = Zoznam periodickej tlače{{--}}Detail | druh nosiča = online | miesto = Bratislava | vydavateľ = Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky | rok = c2010 | dátum prístupu = 2025-12-19 | url = https://www.culture.gov.sk/pertlac/modul/tlac/detail?id=301 | url archívu = https://web.archive.org/web/20251219191400/https://www.culture.gov.sk/pertlac/modul/tlac/detail?id=301 | dátum archivácie = 2025-12-19 }}. Evidenčné číslo EV 1049/08.</ref>|group=pozn}} je konšpiračný<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = extraplus.sk - konspiratori.sk | url = https://konspiratori.sk/stranka/788 | vydavateľ = konspiratori.sk | dátum prístupu = 2026-04-12 | jazyk = sk | meno = NetSuccess, s r o | priezvisko = info@uspech.sk}}</ref> [[Slovenčina|slovenský]] [[časopis]] s [[Periodikum#Delenie podľa periodicity|mesačnou periodicitou]], ktorý vychádza v tlačenej podobe od [[1. august]]a [[2000]]<ref name=MKSR/> a v podobe [[Spravodajský webový portál|spravodajského webového portálu]] '''extraplus.sk''' od [[1. január]]a [[2004]].<ref>{{Citácia | titul = Spravodajské webové portály | druh nosiča = online | miesto = Bratislava | vydavateľ = Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky | dátum vydania = 2025-30-11 | dátum prístupu = 2025-12-19 | url = https://www.culture.gov.sk/wp-content/uploads/2019/12/Zoznam-SWP-k-30_11_2025-2.xlsx | url archívu = https://web.archive.org/web/20251219193525/https://www.culture.gov.sk/wp-content/uploads/2019/12/Zoznam-SWP-k-30_11_2025-2.xlsx | dátum archivácie = 2025-12-19 }}. Evidenčné číslo EV 138/25/SWP.</ref> Od roku [[2004]] médium ako šéfredaktorka vedie Lenka Mayerová, predtým ho viedli [[Pavel Kapusta]] (2000{{--}}2014) a Lenka Remiášová (2015{{--}}2019). Predchodcami tohto časopisu boli periodiká ''Extra S'', ''Extra Slovensko'' a ''Extra'', vychádzajúce kontinuálne od roku [[1991]]. Podľa [[Watchdog|watchdogových organizácií]] ako [[Transparency International]] či [[Konšpirátori.sk]] časopis šíri klamlivé, [[Dezinformácia|dezinformačné]] správy a lživú [[Propaganda|propagandu]] v prospech režimu [[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimira Putina]], pričom v rámci slovenskej domácej politiky podporuje [[SMER – sociálna demokracia|SMER – sociálnu demokraciu]] a do [[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2024|prezidentských volieb 2024]] zasiahol v prospech [[Peter Pellegrini|Petra Pellegriniho]].<ref name=Konspiratori>{{Citácia | priezvisko = Langer | meno = Tomáš | priezvisko2 = Žugecová | meno2 = Aneta Žugecová | titul = extraplus.sk (8.3) | miesto = [Bratislava] | vydavateľ = Konšpirátori.sk | rok = 2025 | dátum prístupu = 2025-12-19 | url = https://konspiratori.sk/stranka/788 | url archívu = https://web.archive.org/web/20251219104800/https://konspiratori.sk/stranka/788 | dátum archivácie = 2025-12-19 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Struhárik | meno = Filip | autor = | odkaz na autora = | titul = MediaBrífing: Čo sa dočítate v konšpiračnom časopise, ktorý robí kampaň Pellegrinimu | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/3885211/mediabrifing-co-sa-docitate-v-konspiracnom-casopise-ktory-robi-kampan-pellegrinimu/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-03-15 | dátum prístupu = 2025-12-20 }}</ref><ref>{{Citácia | titul = Činnosť alternatívnych médií nahlodáva dôveru v spravodlivosť a demokratické inštitúcie (podcast) | druh nosiča = online | miesto = Bratislava | vydavateľ = Transparency International Slovensko | dátum vydania = 2023-11-12 | dátum prístupu = 2025-12-20 | url = https://transparency.sk/sk/cinnost-alternativnych-medii-nahlodava-doveru-v-spravodlivost-a-demokraticke-institucie-podcast/ }}</ref><ref>{{Citácia | autor = SITA | titul = Transparency upozorňuje na dezinfoscény: Podsúvajú neoverené informácie, ovplyvňujú mienku | druh nosiča = online | periodikum = spravy.pravda.sk | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | miesto = Bratislava | vydavateľ = Our Media SR | dátum vydania = 2023-11-12 | dátum prístupu = 2025-12-20 | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/688304-transparency-upozornuje-na-dezinfosceny-podsuvaju-neoverene-informacie-ovplyvnuju-mienku/ }}</ref> == História == Prvé vydanie vyšlo v júni [[1991]] ako novinová príloha vtedajšieho populárneho týždenníka ''Slobodný Piatok''. Od roku [[1992]] sa príloha osamostatnila a vychádzala pod názvom Týždenník Extra Slovensko. ''Slobodný Piatok'' nakoniec zanikol, no Extra Slovensko dosiahlo takmer 120-tisícový náklad. V marci [[1999]] Extra zmenilo majiteľov a vymenilo vedenie redakcie. Časopis v súčasnej podobe založili a viedli Pavel Kapusta a Lenka Eremiášová (dnes Mayerová), bývalí reportéri [[Slovenská televízia|STV]] z čias vlád [[Vladimír Mečiar|Vladimíra Mečiara]].<ref name="blaha"/> Od októbra [[2000]] prišlo k ďalšej úprave grafiky a obsahu, zmenila sa periodicita (dvojtýždenník) i názov, ktorý pretrval dodnes: ''Extra plus''. V evidencii periodickej tlače Ministerstva kultúry SR má registračné číslo 2360/2000. V polovici roka [[2003]] sa ''Extra plus'' stal mesačníkom. Po grafických a obsahových zmenách sa od začiatku roka [[2004]] pôvodne novinový formát A3 periodika zmenil na plnofarebný časopis formátu A4. V marci [[2009]] bola spustená internetová verzia ''Extra plus''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Mesačník Extra plus na internete, cez-okno.net |url=https://www.cez-okno.net/clanok/mesacnik-extra-plus-na-internete |dátum prístupu=2020-08-04 |url archívu=https://web.archive.org/web/20211022165328/https://cez-okno.net/clanok/mesacnik-extra-plus-na-internete |dátum archivácie=2021-10-22 }}</ref> Časopis od roku [[2009]] do roku [[2014]] vydávala spoločnosť Medialis, šéfredaktorom bol [[Pavel Kapusta]].<ref name="polas">{{Citácia periodika | priezvisko = Poláš | meno = Martin | autor = | odkaz na autora = | titul = Extra Plus zmenil vydavateľa, šéfredaktor onedlho skončí | periodikum = Trend | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://medialne.trend.sk/tlac/extra-plus-zmenil-vydavatela-sefredaktor-onedlho-skonci | issn = 1336-2674 | vydavateľ = News and Media Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2014-08-07 | dátum prístupu = 2020-08-04 }}</ref> Od [[1. august]]a [[2014]] vydáva ''Extra plus'' Mayer media a v januári 2015 časopis zmenil grafickú podobu. Od augusta 2014 je šéfredaktorkou riaditeľka vydavateľstva Mayer Media, [[Lenka Mayerová]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Redakcia | url = https://www.extraplus.sk/extraplus/redakcia | vydavateľ = extraplus.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-08-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> V rokoch [[2014]]{{--}}[[2015]] organizovala redakcia ''Extra plus'' verejné moderované diskusie. Diskusie boli zamerané na politické témy. Časopis udeľuje ocenenie ''Cena Extra plus za prácu v prospech Slovenskej republiky''. == Zameranie == ''Extra plus'' kladie dôraz na politické, spoločenské, ekonomické i kultúrne dianie na Slovensku. Súčasťou obsahu sú exkluzívne rozhovory s osobnosťami slovenského i zahraničného politicko-spoločenského života, umelcami, mladými talentami, športovcami. Analytické články ponúkajú rôzne uhly pohľadu na udalosti, ktoré hýbu svetom. Súčasťou časopisu sú aj cestopisy, vďaka ktorým čitatelia spoznávajú život, zvyky či gurmánske špeciality iných národov žijúcich vo svete. Časopis býva označovaný za nacionalisticky zameraný.<ref name="polas"/> V pozitívnom svetle ukazuje [[Rusko]] a stranu [[Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko|ĽSNS]], v minulosti vyjadroval podporu stranám [[Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko|HZDS]] či [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]] či počas prezidentskej kampane [[Robert Fico|Robertovi Ficovi]]. Kriticky sa stavia k [[Tretí sektor|tretiemu sektoru]].<ref name="blaha">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kernová | meno = Miroslava | autor = | odkaz na autora = Miroslava Kernová | titul = Ľuboš Blaha pripravuje s konšpiračným webom a Extra plus knihu statusov | url = https://www.omediach.com/internet/15152-lubos-blaha-pripravuje-s-konspiracnym-webom-a-extra-plus-knihu-statusov | vydavateľ = omediach.com | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2025-12-19 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-12-20 | jazyk = }}</ref> == Konšpirácie a neobjektívna podpora Pellegriniho == Mesačník ''Extra plus'' sa pred [[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2024|prezidentskými voľbami 2024]] distribuoval do každej piatej domácnosti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Extra plus pomáha Pellegrinimu prelomiť limit, časopis dostala každá piata domácnosť | url = https://www.facebook.com/transparencysk/posts/803602241814860 | vydavateľ = facebook : Transparency International Slovensko | miesto = [Bratislava] | dátum vydania = 2024-03-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-12-20 | jazyk = }}</ref> Vydanie mesačníka obsahovalo nerovnomernú kritiku kandidáta na prezidenta [[Ivan Korčok|Ivana Korčoka]] a chválu oponenta [[Peter Pellegrini|Petra Pellegriniho]]. Podľa inštitúcie [[Transparency International|Transparency International]] Slovensko však tieto náklady neboli zarátané k nákladom na prezidentskú kampaň Petra Pellegriniho, hoci úloha mesačníka bola odvrátiť ľudí od podpory Ivana Korčoka a vzbudiť pozitívny dojem na podporu Pellegriniho. Mesačník obsahoval niekoľko zavádzajúcich informácií a dôveryhodnosť informácií bola nízka. Podľa databázy Konšpirátori.sk je mesačník konšpiračný.<ref name=Konspiratori/> == Poznámky == {{Referencie|skupina="pozn"}} == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.extraplus.sk/ Oficiálny web ''EXTRA plus''] * [https://www.omediach.com/tag/Extra%20plus Články týkajúce sa ''EXTRA plus''] na portáli ''O médiách'' [[Kategória:Týždenníky na Slovensku]] [[Kategória:Dvojtýždenníky na Slovensku]] [[Kategória:Mesačníky na Slovensku]] [[Kategória:Konšpiračné médiá]] [[Kategória:Spoločenské časopisy]] [[Kategória:Časopisy v slovenskom jazyku]] ib744tcmn9ctid44xzoyhga6hz8yd7d 14 113369 8198546 5329619 2026-04-15T06:24:46Z Jetam2 30982 súradnce 8198546 wikitext text/x-wiki {{Catmore}} {{Commonscat}} {{Všetky súradnice}} [[Kategória:Členovia OSN]] [[Kategória:Štáty v Austrálii a Oceánii]] hqmidkckxdprir7k9rvj64fedcgo2hj 0 113814 8198403 8104307 2026-04-14T17:13:57Z Andrej-airliner 43530 wl. 8198403 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Suborbitalnylet.png|náhľad|Schéma suborbitálneho letu, {{nowrap|A – štart}}, {{nowrap|B – pristátie}}, {{nowrap|G – ťažisko Zeme}}, {{nowrap|S – stratosféra}}, {{nowrap|1 – vzlet}}, {{nowrap|2 – mikrogravitácia}}, {{nowrap|3 – návrat}}. Zotrvačný let prebieha po elipse, v ktorej ohnisku sa nachádza ťažisko Zeme.]] '''Suborbitálny kozmický let''' alebo len '''suborbitálny let''' je [[kozmický let]], ktorý nedopraví [[kozmická loď|kozmickú loď]] na [[obežná dráha|obežnú dráhu]]. Pilotované aj nepilotované suborbitálne lety poslúžili ako testy kozmických lodí a [[nosná raketa|nosných rakiet]] pre budúce orbitálne lety, ale niektoré dopravné zariadenia boli exkluzívne navrhnuté pre suborbitálne lety ako napríklad pilotované [[North American X-15|X-15]], [[SpaceShipOne]] alebo [[New Shepard]] a nepilotované [[medzikontinentálna balistická raketa|medzikontinentálne balistické rakety]] a [[sondážna raketa|prieskumné rakety]]. Zotrvačná fáza suborbitálneho letu navodzuje podmienky blízke [[mikrogravitácia|mikrogravitácii]]. V tejto fáze let prebieha po [[eliptická dráha|eliptickej dráhe]], ktorá však pretína povrch Zeme. Suborbitálne lety sa nesmú zamieňať s čiastočnými orbitálnymi letmi na [[nízka obežná dráha Zeme|nízkej obežnej dráhe Zeme]] s opustením obežnej dráhy pred dokončením jedného celého obletu, ako napríklad pri [[Fractional Orbital Bombardment System]]. == Niektoré významné suborbitálne lety == [[Súbor:Albert II V2 launch.jpg|náhľad|47. štart rakety [[V2 (raketa)|V2]] z Hollomanovej leteckej základne v Novom Mexiku 14. júna 1949. Na palube bola okrem iných experimentov aj kapsula Blossom IV-B s [[makak]]om Albert II.]] * [[20. jún]] [[1944]]: historicky prvý suborbitálny kozmický let, prototyp balistickej rakety [[V2 (raketa)|A4/V2]] [[Nacistické Nemecko|nacistického Nemecka]] s označením MW 18014 dosiahol po vertikálnom štarte zo základne v [[Peenemünde]] výšku 176 km.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Evans | meno = Ben | autor = | odkaz na autora = | titul = Devil’s bargain: Remembering MW 18014, 80 years later | url = https://www.astronomy.com/space-exploration/devils-bargain-remembering-mw-18014-80-years-later/ | vydavateľ = astronomy.com | miesto = | dátum vydania = 2024-06-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-16 | jazyk = }}</ref> * [[14. jún]] [[1949]]: Albert II, samec druhu [[makak]] rézus (''Macaca mulatta''), sa stal prvým cicavcom vo vesmíre, keď absolvoval suborbitálny let z Hollomanovej leteckej základne v [[Nové Mexiko|Novom Mexiku]] do výšky 134 km na palube americkej koristnej rakety [[V2 (raketa)|A4/V2]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Ferreira | meno = Becky | autor = | odkaz na autora = | titul = The First Primate in Space Was Drugged and Strapped into a Nazi-Designed Rocket | url = https://www.vice.com/en/article/albert-first-primate-in-space-nasa-anniversary/ | vydavateľ = vice.com | miesto = | dátum vydania = 2017-06-14 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-16 | jazyk = }}</ref> * [[5. máj]] [[1961]]: prvý suborbitálny let s ľudskou posádkou, [[Alan Shepard]] dosiahol v rámci misie [[Mercury-Redstone 3]] výšku 185 km a stal sa prvým Američanom vo vesmíre (tri týždne po historicky prvom kozmickom lete s ľudskou posádkou vôbec, orbitálnej misii [[Vostok 1]] [[Jurij Alexejevič Gagarin|Jurija Gagarina]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Alan B. Shepard, Jr. | priezvisko = | meno = | autor = The Editors of Encyclopaedia Britannica | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/biography/Alan-B-Shepard-Jr | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | miesto = | dátum vydania = 1998-07-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-16 | jazyk = }}</ref> * [[21. jún]] [[2004]]: testovací pilot [[Mike Melvill]] prekonal na palube súkromného raketoplánu [[SpaceShipOne]] spoločnosti Scaled Composites s výškou 100,1 km [[Kármánova hranica|Kármánovu hranicu]] a stal sa tak prvým komerčným astronautom. Do vesmíru sa potom na palube SpaceShipOne vrátil 29. septembra 2004, čím úspešne dokončil prvý z dvoch letov, ktoré konštruktérovi Burtovi Rutanovi a SpaceShipOne vyniesli cenu [[Ansari X Prize]] v hodnote 10 miliónov dolárov za prvú súkromnú kozmickú loď schopnú niesť tri osoby, ktorá úspešne dokončila dva pilotované lety na hranicu vesmíru v priebehu dvoch týždňov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Michael Melvill | priezvisko = | meno = | autor = The Editors of Encyclopaedia Britannica | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/biography/Michael-Melvill | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | miesto = | dátum vydania = 2009-02-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-16 | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[sondážna raketa]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.suborbitalflightjournal.com/ Suborbital Flight Journal] – databáza suborbitálnych letov s ľudskou posádkou * {{kosmonautix.cz téma|suborbitalni-lety}} [[Kategória:Suborbitálne kozmické lety| ]] [[Kategória:Kozmické lety]] [[Kategória:Astrodynamika]] tpo5foacvxch89ywzijczg37qiwi7aa 0 121461 8198645 7930549 2026-04-15T08:45:29Z ~2026-23190-43 292051 Zhrnutie 8198645 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = | Rodné meno = | Popis osoby = britský spisovateľ | Portrét = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dnv|1950|8|2}} | Miesto narodenia = [[Edinburgh]], [[Spojené kráľovstvo]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = Durham University | Profesia = | Aktívne roky = | Manželka = Santha Faiia | Deti = 6 | Rodičia = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Spojené kráľovstvo | Portál2 = | Portál3 = }} '''Graham Hancock''' (* [[2. august]] [[1950]], [[Edinburgh]], [[Spojené kráľovstvo]]) je britský autor náučných titulov o dávnych dejinách. Odborná verejnosť ich nanešťastie považuje za pseudoarcheológiu, aj napriek tomu , že nikdy nedokázala jeho teórie vyvrátiť . Časom však viaceré nezávislé skupiny vedcov prichádzajú k podobným záverom . <ref name="synop">{{cite web |year=2000 |title= Atlantis Reborn Again &#123;programme synopsis&#125; |url= http://www.bbc.co.uk/science/horizon/2000/atlantisrebornagain.shtml |work= Science & Nature: Horizon |publisher=BBC |access-date= 1 September 2009}}</ref> O svojich výskumoch a hypotézach nakrútil aj niekoľko dokumentárnych filmov. Niektoré jeho diela vyšli aj na Slovensku a v Česku, napríklad: ''[[Heaven’s Mirror]], Znak a pečať, Mystérium Marsu, Strážce horizontu, Otisky božích prstů''. == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.grahamhancock.com Oficiálna stránka] * {{imdb meno|id=0359368|meno=Graham Hancoc}} * [http://www.bbc.co.uk/science/horizon/2000/atlantisreborn_bsc_synopsis.shtml Synopsis of adjudication. Horizon: Atlantis Reborn] (4 November 1999) * [http://www.bbc.co.uk/science/horizon/2000/atlantisreborn_bsc.shtml Horizon: Atlantis Reborn and the Broadcasting Standards Commission] – The BBC's response to the Horizon programme debate * Brass, M., nd, {{webarchive |url=https://web.archive.org/web/20060504102244/http://www.antiquityofman.com/hancock.html |date=4 May 2006 |title=''An analysis of the quality of Graham Hancock's "science"'' }}, The Antiquity of Man Web Site. * Brass, M., 2002, [https://web.archive.org/web/20100426114404/http://www.csicop.org/si/show/tracing_graham_hancockrsquos_shifting_cataclysm ''Tracing Graham Hancock's Shifting Cataclysm''], ''Skeptical Inquirer''. vol. 26, no. 4: 45–49. * Carroll, R. T., 2009, [http://skepdic.com/atlantis.html ''Atlantis''], ''The Skeptic's Dictionary'' website. * Fagan, N., nd, [http://www.hallofmaat.com/modules.php?name=Articles&file=article&sid=18 ''An Answer to Graham Hancock''] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190412022657/http://www.hallofmaat.com/modules.php?name=Articles&file=article&sid=18 |date=2019-04-12 }} and [http://www.hallofmaat.com/modules.php?name=Articles&file=article&sid=19 ''Analysis of Hancock's Position Statement on C-14 Dating''] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190412040539/http://hallofmaat.com/modules.php?name=Articles&file=article&sid=19 |date=2019-04-12 }}, [https://web.archive.org/web/20190906194718/http://www.hallofmaat.com/modules.php?name=Topics Papers], [http://www.hallofmaat.com In the Hall of Ma’at] website. * Flemming, N., nd, [http://www.hallofmaat.com/modules.php?name=Articles&file=article&sid=36 Review of ''Flooded Kingdoms of the Ice Age''] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190412015529/http://hallofmaat.com/modules.php?name=Articles&file=article&sid=36 |date=2019-04-12 }}, [https://web.archive.org/web/20190906194718/http://www.hallofmaat.com/modules.php?name=Topics Papers], [http://www.hallofmaat.com In the Hall of Ma’at] website. {{Biografický výhonok}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Hancock, Graham}} [[Kategória:Graham Hancock| ]] [[Kategória:Britskí spisovatelia]] [[Kategória:Osobnosti z Edinburghu]] 6wiwlr6hpi45mvfkuns4fnsxdi09el3 8198646 8198645 2026-04-15T08:46:12Z Fillos X. 212061 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-23190-43|~2026-23190-43]] ([[User_talk:~2026-23190-43|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Tom z TN 7930549 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = | Rodné meno = | Popis osoby = britský spisovateľ | Portrét = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dnv|1950|8|2}} | Miesto narodenia = [[Edinburgh]], [[Spojené kráľovstvo]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = Durham University | Profesia = | Aktívne roky = | Manželka = Santha Faiia | Deti = 6 | Rodičia = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Spojené kráľovstvo | Portál2 = | Portál3 = }} '''Graham Hancock''' (* [[2. august]] [[1950]], [[Edinburgh]], [[Spojené kráľovstvo]]) je britský autor pseudo-náučných titulov o dávnych dejinách. Odborná verejnosť ich považuje za pseudoarcheológiu.<ref name="synop">{{cite web |year=2000 |title= Atlantis Reborn Again &#123;programme synopsis&#125; |url= http://www.bbc.co.uk/science/horizon/2000/atlantisrebornagain.shtml |work= Science & Nature: Horizon |publisher=BBC |access-date= 1 September 2009}}</ref> O svojich výskumoch a hypotézach nakrútil aj niekoľko dokumentárnych filmov. Niektoré jeho diela vyšli aj na Slovensku a v Česku, napríklad: ''[[Heaven’s Mirror]], Znak a pečať, Mystérium Marsu, Strážce horizontu, Otisky božích prstů''. == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.grahamhancock.com Oficiálna stránka] * {{imdb meno|id=0359368|meno=Graham Hancoc}} * [http://www.bbc.co.uk/science/horizon/2000/atlantisreborn_bsc_synopsis.shtml Synopsis of adjudication. Horizon: Atlantis Reborn] (4 November 1999) * [http://www.bbc.co.uk/science/horizon/2000/atlantisreborn_bsc.shtml Horizon: Atlantis Reborn and the Broadcasting Standards Commission] – The BBC's response to the Horizon programme debate * Brass, M., nd, {{webarchive |url=https://web.archive.org/web/20060504102244/http://www.antiquityofman.com/hancock.html |date=4 May 2006 |title=''An analysis of the quality of Graham Hancock's "science"'' }}, The Antiquity of Man Web Site. * Brass, M., 2002, [https://web.archive.org/web/20100426114404/http://www.csicop.org/si/show/tracing_graham_hancockrsquos_shifting_cataclysm ''Tracing Graham Hancock's Shifting Cataclysm''], ''Skeptical Inquirer''. vol. 26, no. 4: 45–49. * Carroll, R. T., 2009, [http://skepdic.com/atlantis.html ''Atlantis''], ''The Skeptic's Dictionary'' website. * Fagan, N., nd, [http://www.hallofmaat.com/modules.php?name=Articles&file=article&sid=18 ''An Answer to Graham Hancock''] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190412022657/http://www.hallofmaat.com/modules.php?name=Articles&file=article&sid=18 |date=2019-04-12 }} and [http://www.hallofmaat.com/modules.php?name=Articles&file=article&sid=19 ''Analysis of Hancock's Position Statement on C-14 Dating''] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190412040539/http://hallofmaat.com/modules.php?name=Articles&file=article&sid=19 |date=2019-04-12 }}, [https://web.archive.org/web/20190906194718/http://www.hallofmaat.com/modules.php?name=Topics Papers], [http://www.hallofmaat.com In the Hall of Ma’at] website. * Flemming, N., nd, [http://www.hallofmaat.com/modules.php?name=Articles&file=article&sid=36 Review of ''Flooded Kingdoms of the Ice Age''] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190412015529/http://hallofmaat.com/modules.php?name=Articles&file=article&sid=36 |date=2019-04-12 }}, [https://web.archive.org/web/20190906194718/http://www.hallofmaat.com/modules.php?name=Topics Papers], [http://www.hallofmaat.com In the Hall of Ma’at] website. {{Biografický výhonok}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Hancock, Graham}} [[Kategória:Graham Hancock| ]] [[Kategória:Britskí spisovatelia]] [[Kategória:Osobnosti z Edinburghu]] 1b2578sbw8dicdhmu6d0ob8fa529ycm 0 123487 8198462 8195222 2026-04-14T20:02:16Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 4 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8198462 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Dąbrowa Tarnowska | other_name = | local_name = | category = mesto <!-- *** Image *** --> | image =Dąbrowski_Dom_Kultury.jpg | image_caption = Dom kultúry <!-- *** Symbols *** --> | flag = | symbol = POL Dąbrowa Tarnowska COA.svg <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | motto = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Poľsko | country_flag = 1 | state = | region = [[Malopoľské vojvodstvo|Malopoľské]] | region_type = [[Administratívne členenie Poľska|Vojvodstvo]] | district = Dąbrowski | district_type = [[Powiat]] | municipality = Dąbrowa Tarnowska | municipality_type = [[Gmina]] <!-- *** Family *** --> | part = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | coordinates_no_title = | elevation = 120 | lat_d = 50 | lat_m = 10 | lat_s = 00 | lat_NS = S | long_d = 20 | long_m = 59 | long_s = 00 | long_EW = V | coordinates_type = region:PL_type:city | highest = | highest_elevation = | highest_lat_d = | highest_long_d = | lowest = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_long_d = <!-- *** Dimensions *** --> | area = 23.070 <!-- *** Population *** --> | population = 11720 | population_date = [[2007]] | population_density = auto <!-- *** History & management *** --> | established = | established_type = | established1 = | established1_type = | mayor = Stanisław Początek | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | timezone = [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] | utc_offset =+1 | timezone_DST = [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] | utc_offset_DST =+2 | postal_code = 33-200 | area_code = +48 14 | area_code_type = Telefónna predvoľba | code = 2121504024 | code1 = KDA | code1_type = [[Poľské evidenčné číslo vozidla|EČV]] <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = Poland location map.svg | map_background = | map_caption = Poloha mesta v rámci Poľska | map_locator = Poľsko | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = <!-- *** Websites *** --> | commons = Dąbrowa Tarnowska | statistics = | website = http://www.dabrowa.okay.pl <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Dąbrowa Tarnowska''' je [[poľsko|poľské]] [[okresné mesto]] v [[Malopoľské vojvodstvo|Malopoľskom vojvodstve]]. Počet obyvateľov v roku 2007 bol 11 750. == Osobnosti mesta == * [[Agata Mrózová-Olszewská]] (* [[1982]] – † [[2008]]), volejbalistka == Partnerské mestá == * {{Flagicon|UKR}} [[Balta]], [[Ukrajina]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Podpisanie umowy partnerskiej z miastem Bałta na Ukrainie |url=http://www.dabrowatar.pl/podpisanie-umowy-partnerskiej-z-miastem-balta-na-ukrainie/ |dátum prístupu=2026-04-08 |url archívu=https://web.archive.org/web/20221007093858/http://www.dabrowatar.pl/podpisanie-umowy-partnerskiej-z-miastem-balta-na-ukrainie/ |dátum archivácie=2022-10-07 }}</ref> * {{Flagicon|HUN}} [[XVIII. obvod (Budapešť)|Budapešť]], [[Maďarsko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Umowa o partnerskiej współpracy Gminy Dąbrowa Tarnowska z samorządem XVIII Dzielnicy Budapesztu |url=http://www.dabrowatar.pl/umowa-o-partnerskiej-wspolpracy-gminy-dabrowa-tarnowska-z-samorzadem-xviii-dzielnicy-budapesztu/ |dátum prístupu=2026-04-08 |url archívu=https://web.archive.org/web/20191028151246/http://www.dabrowatar.pl/umowa-o-partnerskiej-wspolpracy-gminy-dabrowa-tarnowska-z-samorzadem-xviii-dzielnicy-budapesztu/ |dátum archivácie=2019-10-28 }}</ref> * {{Flagicon|France}} [[Rixheim]], [[Francúzsko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Partnerska wizyta Gości z Francji |url=http://www.dabrowatar.pl/partnerska-wizyta-gosci-z-francji/ |dátum prístupu=2026-04-08 |url archívu=https://web.archive.org/web/20221007083643/http://www.dabrowatar.pl/partnerska-wizyta-gosci-z-francji/ |dátum archivácie=2022-10-07 }}</ref> * {{Flagicon|LTU}} [[Vilnius|Vilniuský kraj]], [[Litva]]<ref>[https://bip.malopolska.pl/umdabrowatarnowska/Article/get/id,366882.html Polacy i Litwini z Wileńszczyzny poznają Dąbrowę Tarnowską]</ref> * {{Flagicon|UKR}} [[Žydačiv]], [[Ukrajina]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Partnerzy z Ukrainy odwiedzili Dąbrowę Tarnowską |url=http://www.dabrowatar.pl/partnerzy-z-ukrainy-odwiedzili-dabrowe-tarnowska/ |dátum prístupu=2026-04-08 |url archívu=https://web.archive.org/web/20221007101640/http://www.dabrowatar.pl/partnerzy-z-ukrainy-odwiedzili-dabrowe-tarnowska/ |dátum archivácie=2022-10-07 }}</ref> == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [https://web.archive.org/web/20110726183606/http://www.dabrowa.okay.pl/ Oficiálna stránka] {{Poľský výhonok}} {{Malopoľské vojvodstvo}} [[Kategória:Mestá v Malopoľskom vojvodstve]] [[Kategória:Powiat dąbrowski]] rrxmof2qgsenqc2833j4gcqu5j88ig0 0 124252 8198393 8181091 2026-04-14T17:10:31Z Andrej-airliner 43530 wl. 8198393 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kozmická misia | názov misie = Apollo 14 | znak = Apollo 14-insignia.png | volací znak = veliteľský modul: ''Kitty Hawk''<br />lunárny modul: ''Antares'' | posádka = 3 | velmodul = CM-110 | servmodul = SM-110 | lunarmodul = LM-8 | raketa = [[Saturn V]] SA-509 | kozmodróm = [[Kennedyho vesmírne stredisko]] | rampa = [[štartovací komplex 39 v Kennedy Space Center|LC-39A]] | štart = [[31. január]] [[1971]], 21:03:02,57 [[koordinovaný svetový čas|UTC]] | pristátie na mesiaci = [[5. február]] 1971, 09:18:11 UTC<br />[[Fra Mauro]]<br />{{coord|3|38|43.08|J|17|28|16.90|Z|globe:moon|name=Miesto pristátia Apolla 14|display=inline,title}} | prechádzka po povrchu = 9 hodín, 22 minút, 31 sekúnd<br /><small>Prvý výstup: 4 hodiny, 47 minút, 50 sekúnd<br />Druhý výstup: 4 hodiny, 34 minút, 41 sekúnd</small> | čas na povrchu = 1 deň, 9 hodín, 30 minút, 31 sekúnd | hmotnosť vzoriek = 42,80 [[kilogram|kg]] | pristátie = [[9. február]] 1971, 21:05:00 UTC<br />južná oblasť Tichého oceánu; 685 [[kilometer|km]] juhovýchodne od [[Tonga|Tongy]]<br />{{coord|27|00|45|J|172|39|30|Z|type:event_dim:1500km|name=Miesto pristátia Apolla 14}} | trvanie = 9 dní, 1 minúta, 58 sekúnd | čas obehov mesiaca = 2 dni, 18 hodín, 35 minút, 39,99 sekundy | obehy = | obehy mesiaca = 34 | hmotnosť = pozri [[#Parametre misie|parametre misie]] | foto posádky = The Apollo 14 Prime Crew - GPN-2000-001168.jpg | popis = Zľava doprava: Roosa, Shepard a Mitchell | nasledujúca = [[Súbor:Apollo 15-insignia.png|30px|link=Apollo 15]] [[Apollo 15]] | predchádzajúca = [[Súbor:Apollo 13-insignia.png|30px|link=Apollo 13]] [[Apollo 13]] }} '''Apollo 14''' bolo ôsmym [[Spojené štáty|americkým]] [[kozmický let s ľudskou posádkou|pilotovaným kozmickým letom]] v rámci [[program Apollo|programu Apollo]] a tretím, pri ktorom ľudia pristáli na [[Mesiac]]i. Výprava Apollo 14 mierila do oblasti [[Fra Mauro]] na západnej pologuli Mesiaca, kde malo pôvodne pristáť [[Apollo 13]]. Bola to posledná z tzv. H misií, cieľom ktorej bolo pristátie a takmer jeden a pol dňový pobyt na Mesiaci, pričom [[kozmonaut|astronauti]] uskutočnili dva [[výstup do otvoreného vesmíru|výstupy]] na jeho povrch. Posádka doviezla späť na [[Zem]] 42,80 [[kilogram|kg]] mesačných vzoriek. == Posádka == * {{minivlajka|USA}} [[Alan Shepard|Alan B. Shepard, Jr.]] (2), [[Funkcia kozmonautov v posádkach#Kapitán|veliteľ]]{{#tag:ref|Veterán z [[program Mercury|programu Mercury]], ktorý sa po vyriešení svojich zdravotných problémov vrátil s astronautmi 5. skupiny do vesmíru.|group=pozn.}} * {{minivlajka|USA}} [[Stuart Allen Roosa|Stuart A. Roosa]] (1), [[Funkcia kozmonautov v posádkach#Pilot veliteľského modulu|pilot veliteľského modulu]] * {{minivlajka|USA}} [[Edgar Dean Mitchell|Edgar D. Mitchell]] (1), [[Funkcia kozmonautov v posádkach#Pilot lunárneho modulu|pilot lunárneho modulu]] {{Malé|(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)}} === Záložná posádka === * {{minivlajka|USA}} [[Eugene Andrew Cernan|Eugene A. Cernan]], veliteľ * {{minivlajka|USA}} [[Ronald Ellwin Evans|Ronald E. Evans, Jr.]], pilot veliteľského modulu * {{minivlajka|USA}} [[Joseph Henry Engle|Joe H. Engle]], pilot lunárneho modulu === Podporná posádka === * [[Philip Kenyon Chapman|Philip K. Chapman]] * [[Bruce McCandless|Bruce McCandless II]] * [[William Raid Pogue|William R. Pogue]] * [[Charles Gordon Fullerton|C. Gordon Fullerton]] === Letoví riaditelia === * Pete Frank, oranžový tím * [[Glynn Lunney]], čierny tím * [[Milton Windler]], hnedý tím * [[Gerald D. Griffin]], zlatý tím == Emblém misie == Letový emblém Apolla 14 navrhla jeho posádka. Dominantným prvkom tu je odznak [[kozmonaut|astronautov]], ktorý sa blíži k [[Mesiac]]u po vyznačenej [[trajektória (krivka)|trajektórii]] zo [[Zem]]e. Zlatý okraj nesie v spodnej časti mená astronautov Apolla 14 a v hornej časti názov misie. Autorom emblému je Jean Beaulieu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Ota Kéhar | odkaz na autora = | titul = Apollo 14 | url = http://astronomia.zcu.cz/kosmolety/apollo/2451-apollo-14 | vydavateľ = astronomia.zcu.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-07-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Prípravy na let == [[Súbor:Apollo 14 rollout to Pad A (1).jpg|thumb|upright|left|[[Nosná raketa]] [[Saturn V]] roluje z montážnej haly [[Vehicle Assembly Building]] (VAB) k [[štartovací komplex 39 v Kennedy Space Center|štartovaciemu komplexu 39A]], 9. november 1970]] Dňa [[6. august]]a [[1969]] [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] oficiálne oznámila zloženie posádky [[Apollo 13|Apolla 13]] a 14, pričom veliteľom Apolla 14 sa stal [[Alan Shepard]], pilotom veliteľského modulu [[Stuart Allen Roosa|Stuart Roosa]] a pilotom lunárneho modulu [[Edgar Dean Mitchell|Edgar Mitchell]]. V záložnej posádke sa začali pripravovať [[Eugene Andrew Cernan|Eugene Cernan]], [[Ronald Ellwin Evans|Ronald Evans]] a [[Joseph Henry Engle|Joe Engle]]. Štart Apolla 14 sa vtedy plánoval na [[júl]] [[1970]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Uri | meno = John | autor = | odkaz na autora = | titul = 50 Years Ago: NASA Names Apollo 13 and 14 Crews | url = https://www.nasa.gov/feature/50-years-ago-nasa-names-apollo-13-and-14-crews/ | vydavateľ = nasa.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-11-14 | miesto = | jazyk = }}</ref> Koncom [[november|novembra]] 1969 prišiel na [[Kennedyho vesmírne stredisko]] [[Apollo (kozmická loď)#Veliteľský modul|veliteľský]] a [[Apollo (kozmická loď)#Servisný modul|servisný modul]] [[kozmická loď|kozmickej lode]] [[Apollo (kozmická loď)|Apollo]]. Následne začali ich skúšky vo [[vákuum|vákuovej]] komore. Dňa [[24. november|24. novembra]] bol dodaný aj štartovací a pristávací stupeň [[Lunárny modul Apollo|lunárneho modulu]], ktorý tiež podstúpil skúšky vo vákuovej komore. Potom došlo k zmenám v pôvodne plánovanom harmonograme letov [[program Apollo|programu Apollo]]. Dňa [[4. január]]a 1970 riaditeľ NASA [[Thomas O. Paine|Thomas Paine]] oznámil, že misia Apollo 20, ktorá sa plánovala na [[december]] [[1972]], sa ruší a [[nosná raketa]] [[Saturn V]], ktorá sa mala použiť pre tento let, sa namiesto toho upraví na dvojstupňový variant a použije na štart plánovanej [[kozmická stanica|vesmírnej stanice]] v roku 1972. Hlavným dôvodom tohto rozhodnutia bol znížený rozpočet NASA. Štart Apolla 14 sa kvôli tomu posunul na [[október]] alebo [[november]] 1970.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Uri | meno = John | autor = | odkaz na autora = | titul = 50 Years Ago: NASA Cancels Apollo 20 Mission | url = https://www.nasa.gov/feature/50-years-ago-nasa-cancels-apollo-20-mission/ | vydavateľ = nasa.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-11-14 | miesto = | jazyk = }}</ref> V [[január]]i 1970 začali tiež na [[kozmodróm]] prichádzať prvé časti nosnej rakety Saturn V s výrobným číslom SA-509 a v polovici mesiaca sa začalo s jej zostavovaním vo [[Vehicle Assembly Building]] (VAB) na [[Mobile Launcher Platform|pohyblivom vypúšťacom zariadení]].<ref name="nasa">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Orloff | meno = Richard W | autor = | odkaz na autora = | titul = Apollo by the Numbers | url = https://history.nasa.gov/SP-4029.pdf | vydavateľ = history.nasa.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-11-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Súbor:Apollo 14 crew Ap14-KSC-71PC-60.jpg|thumb|[[Stuart Allen Roosa|Stuart Roosa]] (vľavo), [[Alan Shepard]] (v strede) a [[Edgar Dean Mitchell|Edgar Mitchell]] počas záverečných predletových príprav, 29. január 1971]] V [[apríl]]i 1970 sa Apollo 13 počas letu k Mesiacu dostalo po výbuchu jednej z [[kyslík]]ových nádrží do vážnych problémov a dlhý čas hrozila aj smrť posádky. Pristátie na Mesiaci sa tak muselo zrušiť a astronauti sa našťastie vrátili naspäť na Zem. Vyšetrovanie tejto nehody spôsobilo ďalší odklad štartu Apolla 14. Dňa [[7. máj]]a 1970 Thomas Paine oznámil, že Apollo 14 neodštartuje skôr než [[3. december|3. decembra]] a miestom jeho pristátia na Mesiaci bude hornatá oblasť v okolí [[impaktný kráter|krátera]] [[Fra Mauro (kráter)|Fra Mauro]], kde malo pôvodne pristáť Apollo 13. Výcvik hlavnej a záložnej posádky Apolla 14 medzitým pokračoval. Podobne aj zostavovanie nosnej rakety v montážnej hale VAB, ktoré sa dokončilo v polovici [[máj]]a. Dňa [[30. jún]]a NASA oznámila, že kvôli nutným opravám a testom na základe výsledkov vyšetrovania nehody Apolla 13 sa štart štrnástky odkladá na [[31. január]]a [[1971]]. Koncom [[jún]]a sa tiež skončili skúšky lunárneho modulu vo vákuovej komore a na začiatku [[august]]a aj veliteľského a servisného modulu. Následne sa začalo s montážou ich zostavy. Dňa [[4. november|4. novembra]] sa kompletne zostavená kozmická loď premiestnila do VAB a tam ju pripevnili na vrchol nosnej rakety. O päť dní neskôr, [[9. november|9. novembra]], sa celá zostava presunula na [[štartovací komplex 39 v Kennedy Space Center|štartovací komplex 39A]] a [[19. december|19. decembra]] bol dokončený celkový test systémov nosnej rakety. V priebehu [[18. január|18.]] a [[19. január]]a 1971 sa uskutočnilo skúšobné odpočítavanie a [[30. január]]a o 01:00:00 miestneho času, čiže 28 hodín pred štartom, začalo finálne odpočítavanie.<ref name="nasa"/> == Priebeh letu == V nedeľu [[31. január]]a 1971 astronauti vstávali o 10:06 miestneho času. Následne Alan Shepard, Stuart Roosa a Edgar Mitchell absolvovali poslednú lekársku prehliadku pred štartom a sadli si k raňajkám. Tradične sa podával [[steak]] a [[vajce (potravina)|vajíčka]]. Pri raňajkách im spoločnosť robili [[Deke Slayton]], riaditeľ operácií letových posádok, šéfastronaut [[Thomas Patten Stafford|Thomas Stafford]], záložný veliteľ Eugene Cernan, záložný pilot veliteľského modulu Ronald Evans a záložný pilot lunárneho modulu Joe Engle. Potom nasledovalo obliekanie [[skafander|skafandrov]] a odchod z [[Neil Armstrong Operations and Checkout Building|Budovy pilotovaných letov]] (''Manned Spacecraft Operations Building''). Astronauti spolu s dvoma technikmi a Slaytonom nasadli do špeciálne upravenej dodávky, ktorá ich doviezla k 14 [[kilometer|km]] vzdialenému štartovaciemu komplexu 39A. Slayton z dodávky vystúpil pri Stredisku riadenia štartu (''Launch Control Center''). Veliteľ Alan Shepard nastúpil do veliteľského modulu ako prvý a po ňom nasledoval pilot lunárneho modulu Edgar Mitchell. O chvíľu neskôr sa k nim pridal pilot veliteľského modulu Stuart Roosa. [[Súbor:Launch of Apollo 14.jpg|thumb|upright|left|Štart Apolla 14, 31. január 1971]] Misia Apollo 14 nakoniec úspešne odštartovala s oneskorením 40 minút a 2 sekundy kvôli [[počasie|počasiu]] 31. januára 1971 o 16:03:02,57 miestneho času (21:03:02,57 [[koordinovaný svetový čas|svetového času]]) zo [[štartovací komplex 39 v Kennedy Space Center|štartovacieho komplexu 39A]] v [[Kennedyho vesmírne stredisko|Kennedyho vesmírnom stredisku]]. Nosná raketa Saturn V s výrobným číslom SA-509 niesla na vrchole veliteľský modul pomenovaný ''Kitty Hawk'' a lunárny modul ''Antares''. Navedenie na [[nízka obežná dráha Zeme|nízku]] [[parkovacia dráha|parkovaciu obežnú dráhu]] Zeme a navedenie na translunárnu dráhu prebehlo bez problémov. Komplikácie nastali po odpojení kozmickej lode od stupňa S-IVB s pripojeným lunárnym modulom, s ktorým sa mali spojiť, a nepotrebný stupeň S-IVB odpojiť, aby celé súlodie mohlo letieť k Mesiacu podľa plánu. Pilotovi veliteľského modulu Stuartovi Roosovi sa totiž ani po troch opakovaných pokusoch nepodarilo úspešne spojiť veliteľský modul s lunárnym modulom. Západky na špici spojovacieho uzla, ktoré mali zabezpečiť pevné spojenie oboch lodí, nefungovali správne. Obe lode sa pri každom pokuse o pevné spojenie od seba iba zľahka odrazili. Eugene Cernan posádke nakoniec navrhol, aby Roosa držal veliteľský modul pomocou orientačných trysiek v čo najtesnejšej možnej blízkosti pri lunárnom module a Shepard v tom momente zatiahol pomocou prepínača na prístrojovom paneli spojovací uzol. Navrhnutý postup nakoniec fungoval bez problémov a veliteľský modul ''Kitty Hawk'' sa päť hodín po štarte pevne spojil s lunárnym modulom ''Antares'', ktorý Roosa následne odpojil od stupňa S-IVB a s celou zostavou sa od neho vzdialil.<ref name="airandspace.si.edu">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Apollo 14 (AS-509) | url = https://airandspace.si.edu/explore-and-learn/topics/apollo/apollo-program/landing-missions/apollo14.cfm | vydavateľ = airandspace.si.edu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Súbor:Apollo 14 Shepard.jpg|thumb|right|Shepard pózuje pri [[vlajka Spojených štátov|americkej vlajke]] na [[Mesiac]]i, 5. február 1971]] Po štyri dni trvajúcom lete bolo Apollo 14 dňa [[4. február]]a 1971 o 06:50 UTC manévrom LOI (Lunar Orbit Insertion – usadenie na obežnú dráhu Mesiaca) úspešne navedené na [[selenocentrická dráha|obežnú dráhu okolo Mesiaca]]. Po ďalšej korekcii dráhy nasledovali previerky lunárneho modulu. Po odpočinku prestúpili [[5. február]]a Shepard a Mitchell do lunárneho modulu ''Antares'' a začali s prípravami na jeho oddelenie od materskej lode ''Kitty Hawk'', ku ktorému došlo 5. februára o 04:50:43 UTC. ''„Toto je naozaj divoké miesto,“'' povedal Shepard, keď sa pozrel z okna na mesačný povrch. Mitchell ho nazval „najsurovejším a najopustenejším kúskom krajiny, aký kedy videl“. Približne hodinu a pol pred začiatkom zostupového manévru palubný počítač lunárneho modulu oznámil, že dostal príkaz na prerušenie pristátia. Signál sa objavil aj po opakovanom pokuse o nápravu, ale problém sa nakoniec podarilo vyriešiť pri ďalšom komunikačnom okne s [[Houston]]om. ''„Houston!“'' ozval sa Shepard. ''„Čo je s tou loďou?“'' Riešenie prišlo vo forme istej softvérovej záplaty na ignorovanie signálu prerušenia pristátia. Zostupový manéver následne prebiehal bez problémov až do momentu, kedy sa lunárny modul nachádzal vo výške približne 10 km nad mesačným povrchom. Palubný radar mal v tejto výške zamerať mesačný povrch a merať presnú vzdialenosť lunárneho modulu od povrchu, ale nestalo sa tak. ''„Houston, náš pristávací radar nefunguje,“'' hlásil Shepard. ''„No tak, radar!“'' zakričal Mitchell. ''„No tak.“'' Keďže pravidlá misie prikazovali v tejto situácii prerušiť pristátie a vrátiť sa k materskej lodi, komunikátor astronaut [[Fred Wallace Haise|Fred Haise]] ohlásil: ''„Antares, mali by ste si začať prechádzať procedúry na prerušenie pristátia.“'' Shepard mu odpovedal: ''„Sme si vedomí základných pravidiel, Houston!“'' Vzápätí Shepard navrhol Mitchellovi: ''„Ak sa radar nenahodí, poletíme až dole.“'' Haise astronautom navrhol vypnúť a zapnúť istič radaru. Navrhovaný postup fungoval bezchybne a informácie z radaru sa okamžite preniesli do Houstonu, ktorý dal súhlas na pristátie. Chvíľu na to, o 09:18:11 UTC, lunárny modul ''Antares'' pristál v bezprostrednej blízkosti plánovaného bodu na pahorkatine [[Fra Mauro]]. Jedinou nedokonalosťou pristátia bolo, že modul pristál na malom svahu, čo spôsobilo, že ''Antares'' sa naklonil o niekoľko stupňov na jednu stranu. ''„Presne na mieste,“'' povedal Shepard, pričom sa chichotal. ''„Na starca to nie je zlé,“'' hlásil Haise z Houstonu. ''„Okay, Fredo,“'' odpovedal Shepard. ''„Bola to naozaj dobrá práca. Ďakujem, kamarát.“''<ref name="airandspace.si.edu"/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Šamárek | meno = Ondřej | autor = | odkaz na autora = | titul = Vesmírné osudy 38. díl – Alan Shepard | url = http://www.kosmonautix.cz/2014/01/vesmirne-osudy-37-dil-alan-shepard/ | vydavateľ = kosmonautix.cz | dátum vydania = 2014-01-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Súbor:Apollo 14 Lunar Module (LM) on the moon.jpg|thumb|[[Lunárny modul Apollo|Lunárny modul]] ''Antares'' na povrchu Mesiaca]] Po vyše piatich hodinách od pristátia sa 47-ročný Alan Shepard stal piatym a vtedy aj najstarším človekom, ktorý vkročil na povrch Mesiaca.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Riley | meno = Christopher | autor = | odkaz na autora = | titul = Moon men: The most exclusive club in human history | url = https://www.theguardian.com/science/2009/jul/09/apollo-astronauts-walking-moon | vydavateľ = theguardian.com | dátum vydania = 2009-07-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> V momente, keď vstúpil na mesačný povrch, povedal: ''„Al je na povrchu. A bola to dlhá cesta, ale sme tu.“'' Išlo o prvú misiu, pri ktorej sa podarilo úspešne vysielať farebný [[televízia (prenos)|televízny]] obraz z povrchu Mesiaca.{{#tag:ref|Farebná kamera na Apolle 12 síce nasnímala niekoľko krátkych okamihov farebného televízneho vysielania, ale následne bola mimovoľne namierená na slnko, čím sa stala nepoužiteľnou.|group=pozn.}} Astronauti na povrchu okrem iného vztýčili vlajku, nastavili [[Slnko|solárne]] experimenty a inštalovali aj súbor vedeckých prístrojov [[Apollo Lunar Surface Experiment Package|ALSEP]], ktorý obsahoval aj [[laser]]ový odrážač slúžiaci potom ešte dlhé roky. Medzitým im Deke Slayton odovzdal správu od [[prezident Spojených štátov|prezidenta]] [[Richard Nixon|Richarda Nixona]], ktorý chcel, aby po návrate navštívili [[Biely dom]]. Skvelé, povedali, a vrátili sa k práci. Zistili, že ľahšie sa im chodí, keď idú spôsobom, ktorý sa podobá skôr na klus [[kôň (podrod)|koňa]] než na chôdzu bežca. Naučili sa tiež nakláňať dopredu, aby udržali rovnováhu. Ukázalo sa, že terén Fra Mauro je oveľa členitejší, než sa zdal na fotografiách. Dve predchádzajúce pristátia na Mesiaci sa uskutočnili na širokých a rovných plochách známych ako „[[mesačné more|moria]]“. Apollo 14 ako prvé pristálo v členitom mesačnom teréne, ktorý astronautom komplikoval chôdzu a ostrý slnečný svit im spôsoboval problémy s orientáciou. Bez orientačných bodov sa astronautom zdalo, že sa im pod nohami náhle objavujú krátery. Balvany, ktoré sa zdali vzdialené, boli zrazu blízko. ''„Je to rovnako náročné ako sa orientovať na Sahare,“'' povedal Shepard. Po takmer piatich hodinách sa zaprášení a unavení Shepard s Mitchellom vrátili späť do lunárneho modulu. Prvý [[výstup do otvoreného vesmíru|výstup]] na mesačný povrch trval 4 hodiny, 47 minút a 50 sekúnd. Astronauti si vyzuli špinavé topánky, napili sa vody z hadičky, vyprázdnili vrecká s [[moč]]om a vliezli do prekrížených hojdacích sietí, Shepard na vrchu, Mitchell pod ním. Spánok bol ale takmer nemožný. Shepard mal pocit, že si nemá kde oprieť hlavu, a Mitchell stále zdvíhal okenné žalúzie, aby sa pozrel von. ''„Ed. Si hore?“'' opýtal sa Alan. ''„Sakra, áno, som hore,“'' odpovedal Mitchell. ''„Máš pocit, že sa prevraciame?“'' ''„Áno,“'' povedal Mitchell. Obaja muži mali pocit, že lunárny modul sa príliš nakláňa, či dokonca kĺže po svahu. Obávali sa, že v mesačnej gravitácii jeden chybný pohyb prevráti ich jediný prostriedok na návrat domov. Počas prvej „noci“ na Mesiaci sa Shepard raz vzbudil, keď sa mu zdalo, že modul sa šmýka. Vyškriabal sa z hojdacej siete a pozrel von oknom, pričom spadol na Mitchella, ktorý ležal pod ním. Zakaždým, keď sa astronauti snažili zaspať, prebudili ich zvuky lunárneho modulu. ''„Ed, počul si to?“'' naliehavo zašepkal Shepard. ''„Sakra, áno, počul som to,“'' odpovedal Mitchell. ''„Čo to, sakra, bolo?“'' opýtal sa šepotom Shepard. ''„Neviem.“'' A o chvíľu znova: ''„Ed?“'' ''„Čo je?“'' ''„Prečo si, sakra, šepkáme?“'' Obaja sa zasmiali a pokúšali sa zaspať. [[Súbor:Shepard and Mitchell on the moon.jpg|thumb|left|Shepard (v popredí) s Mitchellom pri práci s vedeckým vybavením]] Druhý deň na Mesiaci začal veľmi skorým budíčkom. Shepard s Mitchellom nemohli spať, a preto sa ohlásili Houstonu o dve hodiny skôr oproti plánu. Hlavným cieľom druhej prechádzky bol {{km|1.5|m}} vzdialený kráter Cone. Na prepravu náradia a ďalšieho vybavenia mali astronauti použiť dvojkolesový ručný vozík (MET), ktorý tlačili alebo ťahali ako rikšu. Boli však nesmierne vyčerpaní a kvôli únave a zlej orientácii iba čiastočne dodržali určenú trasu. Študovali mapy a fotografie terénu, zapamätali si všetky orientačné body – rôzne balvany a menšie krátery, z ktorých každý pomenovali. Ale čím viac kráčali, tým sa im zdal okraj krátera vzdialenejší. Ťahať ručný vozík do svahu bolo čoraz ťažšie. Mitchell navrhol nechať vozík tam, kde je, a vyraziť nahor bez neho, ale Shepard nechcel prísť o škatuľu [[Škótsko|škótskej]] [[whisky]]. S Eugenom Cernanom sa stavil, že dokáže vytiahnuť vozík až na vrchol krátera Cone. ''„Okay, ideme po naozaj strmom svahu,“'' ohlásil Shepard do Houstonu, kde lekári počúvali jeho ťažké dýchanie a sledovali stúpajúci [[pulz|tep]]. ''„Je to ťažké.“'' Keď bol svah ešte strmší, Shepard zdvihol zadnú časť vozíka, zatiaľ čo Mitchell ťahal za prednú rukoväť. Shepard zvolal: ''„Vľavo, vpravo, vľavo, vpravo,“'' a synchronizovane pochodovali. Napätie medzi astronautmi stúpalo a začali sa hádať, kam majú namierené. Keď sa Shepardovi začalo ťažšie dýchať a jeho [[srdce (orgán)|srdcová]] frekvencia dosiahla viac ako 140 úderov za minútu, lekári NASA – už mierne podráždení z toho, že 47-ročný muž, ktorý sa nedávno zotavil z [[Menièrova choroba|Menièrovej choroby]], chodí po Mesiaci – navrhli odpočinok. Kým Alan lapal po dychu, naznačil, že možno nie je ich deň, aby dosiahli kráter Cone. Mitchell sa však nemienil vzdať. ''„Ak sa tam nedostaneme, stratíme všetko,“'' povedal. ''„Čo keby sme prehrali stávku, Al, opustili MET a išli tam hore? Mohli by sme to zvládnuť oveľa rýchlejšie.“'' Shepard nakoniec súhlasil s tým, že vozík „ešte chvíľu potlačia“, a Slayton sa spojil s [[stredisko riadenia vesmírnych letov|riadiacim strediskom]] a ponúkol, že pokryje stávku – kúpi Cernanovi škatuľu škótskej, ak sa Shepard a Mitchell rozhodnú zanechať vozík za sebou. ''„Dostaneme sa tam,“'' povedal Shepard a o niekoľko minút neskôr na vrchole malého stúpania povedal, že očakáva, že „tu sa čoskoro priblížia k okraju“. Jedno stúpanie však viedlo k ďalšiemu a ďalšiemu, čas sa krátil a astronauti si stále neboli istí, kam presne idú. Ak by pokračovali príliš ďaleko nesprávnym smerom, riskovali by, že sa im vyčerpajú zásoby kyslíka. Väčšinu času ich viedol Shepard, ale Mitchell sa stále zastavoval, aby Sheparda upozornil, že ich vedie nesprávnym smerom. V jednom momente Mitchell vytiahol mapu a začal na ňu ukazovať. ''„Al? Choď doľava. Je to priamo tam,“'' povedal Mitchell a ukázal. ''„My sme tu. Musíme ísť tam.“'' O niekoľko minút neskôr však Fred Haise astronautom prikázal, aby vykonali naplánované experimenty na mieste, kde sa práve nachádzajú, a potom sa vrátili späť k lunárnemu modulu. Zostup späť k lunárnemu modulu bol rýchlejší, ale obaja muži boli unavení, nahnevaní, sklamaní a cestou nadávali. Ich nálada sa však trocha zlepšila, keď prišli späť k ''Antaresu''. ''„Tu je to fantastické,“'' povedal Shepard. Ešte pred definitívnym návratom astronautov do lunárneho modulu sa Shepard objavil pred kamerou a ohlásil: ''„Houston, mám v ruke rukoväť lopatky na núdzovú vzorku a úplnou náhodou je na jeho konci šestka železo. V ľavej ruke mám malú bielu loptičku, ktorú dôverne poznajú milióny Američanov. Teraz ju pustím na zem.“''{{#tag:ref|V období, kedy sa Shepard pripravoval na misiu Apollo 14, navštívil Stredisko pilotovaných letov v Houstone herec, komik a spevák Bob Hope. Po stredisku ho sprevádzali Deke Slayton a Alan Shepard, pričom si všimli, že Hope má stále so sebou golfovú palicu. Neodložil ju ani vtedy, keď mu Slayton a Shepard ukazovali simulátory a zariadenia na výcvik. Niektoré zariadenia si Hope aj vyskúšal a veľmi sa mu páčila inštalácia, ktorá umožňovala človeku vyskúšať si pohyb v šestinovej gravitácii. Aj vtedy mal so sebou golfovú palicu. Práve vtedy Shepardovi napadlo, že vyskúša odpáliť golfovú loptičku, keď bude na Mesiaci. Shepard bol nadšený golfista, ale nie príliš zdatný. Slayton s jeho nápadom nemal problém, ale riaditeľ Strediska pilotovaných letov Robert Gilruth na Shepardov nápad zareagoval, že ani náhodou. Shepard si to premyslel tak, že nevezme na Mesiac celú golfovú palicu, ale iba špeciálne upravenú hlavu z najpoužívanejšej palice, ktorá sa nazýva „šestka železo“, a ako násadu použije teleskopickú tyč určenú na odber núdzovej vzorky. Hlavu a dve golfové loptičky kúpil zo svojich peňazí, aby táto jeho zábavka nič nestála daňových poplatníkov. Gilruthovi nakoniec povedal: ''„Šéfe, urobím s tebou dohodu. Keď to pohnojíme, zlyhá technika alebo sa na povrchu stane niečo, kvôli čomu by sme ty alebo ja mohli mať hanbu, neurobím to. Nebudem tak ľahkomyseľný. Chcem počkať až úplne na koniec misie, postavím sa pred televíznu kameru, odpálim tie dve loptičky, zložím palicu, dám ju do vrecka, vyleziem po rebríku, zatvorím poklop a budeme preč.“'' Shepardovi sa týmto podarilo presvedčiť Gilrutha a dostal povolenie. Okrem Slaytona, Gilrutha a Shepardovej manželky o tom nikto nevedel. Alan sa potajomky snažil trénovať jednoručné odpaly na záhrade za svojím domom a v posledných dňoch pred štartom niekoľkokrát nenápadne odišiel z ubytovne pre posádky, aby si to nacvičil aj s oblečeným skafandrom, keďže sa nechcel strápniť pred miliónmi televíznych divákov. Potrebné veci nakoniec prepašoval na palubu kozmickej lode v jednej z náhradných ponožiek.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Šamárek | meno = Ondřej | autor = | odkaz na autora = | titul = TOP 5: Kosmické úlety | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2020/07/top-5-kosmicke-ulety/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2020-07-02 | dátum prístupu = 2022-04-14 }}</ref>|group=pozn.}} Prvý úder sa mu nepodaril a zvíril len mesačných prach. Pri druhom údere sa loptička nepatrne pohla a pri treťom sa mu podarilo loptičku posunúť o niekoľko metrov. Na štvrtý úder Alan vytiahol ešte jednu loptičku a odpálil. Sledujúc rýchlo sa vzďaľujúcu loptičku vykríkol: ''„Míle a míle a míle!“''<ref name="a14.clsout2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = A Nice Day for a Game of Golf: EVA-2 Closeout and the Golf Shots | url = https://history.nasa.gov/alsj/a14/a14.clsout2.html | vydavateľ = history.nasa.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> Potom sa spolu s Mitchellom vrátil k práci a do lunárneho modulu naložili celkovo 42,80 [[kilogram|kg]] vzoriek. Na Mesiaci strávili celkovo 1 deň, 9 hodín, 30 minút a 31 sekúnd. Stuart Roosa medzitým vo veliteľskom module ''Kitty Hawk'' snímkoval na obežnej dráhe pomocou špeciálnej mapovacej kamery s veľkou rozlišovacou schopnosťou vybrané oblasti mesačného povrchu. [[Súbor:Apollo-14-Landing.jpg|thumb|upright|Pristátie veliteľského modulu Apolla 14 v [[Tichý oceán|Tichom oceáne]], 9. február 1971]] Lunárny modul ''Antares'' odštartoval z povrchu [[6. február]]a o 18:48:42 UTC a o 20:35:42 UTC sa spojil s materskou loďou ''Kitty Hawk''. Potom Shepard zaklopal na poklop medzi oboma kozmickými loďami. ''„Kto je tam?“'' ozval sa Roosa. Následne Shepard s Mitchellom vstúpili do materskej lode, z topánok si povysávali mesačný prach a vyzliekli si prepotené skafandre. V čase 01:37 UTC sa zapálil motor SPS, aby naviedol veliteľský a servisný modul ''Kitty Hawk'' na dráhu smerom k Zemi. Let domov mal pokojný priebeh. Apollo 14 šťastne ukončilo svoj let [[9. február]]a 1971 o 21:05:00 UTC pristátím do vĺn južného [[Tichý oceán|Tichého oceánu]] v blízkosti [[lietadlová loď|lietadlovej lode]] [[USS New Orleans (LPH-11)|USS ''New Orleans'']]. Miesto pristátia sa nachádzalo približne {{km|685|m}} juhovýchodne od [[Tonga|Tongy]]. Posádka Apolla 14 sa stala poslednou, ktorá po pristátí absolvovala pobyt v [[karanténa|karanténe]]. Lekári im ju dovolili ukončiť [[27. február]]a. Následne astronauti absolvovali sériu rôznych spoločenských udalostí. Dňa [[1. marec|1. marca]] odcestovali do [[Washington, D. C.|Washingtonu, D. C.]], kde ich prezident Nixon slávnostne prijal v Bielom dome a nasledujúci deň mali prejavy pred spoločným zasadnutím [[Kongres Spojených štátov|kongresu]]. Nasledovali slávnostné návštevy [[Chicago|Chicaga]] a [[New York (mesto)|New Yorku]]. V Kennedyho vesmírnom stredisku sa [[23. marec|23. marca]] poďakovali zamestnancom, ktorí zabezpečili ich bezpečný štart. Koncom [[máj]]a odleteli na [[Salon international de l'aéronautique et de l'espace de Paris-Le Bourget|parížsky aerosalón]], kde sa stretli so [[Sovietsky zväz|sovietskymi]] kozmonautmi [[Pavel Romanovič Popovič|Pavlom Popovičom]], [[Vitalij Ivanovič Sevastianov|Vitalijom Sevastianovom]] a [[Andrijan Grigorievič Nikolajev|Andrijanom Nikolajevom]].<ref>Codr 1982.</ref> Apollo 14 bolo spojovacím mostom medzi prvými výpravami celého programu Apollo a poslednými tromi, pre ktoré bola upravená veliteľská aj lunárna sekcia – mali väčšiu hmotnosť. Úpravy umožnili získať väčší počet údajov a zaistili posádke dlhší pobyt na mesačnom povrchu. Výrazné zvýšenie užitočného nákladu rakety Saturn V ilustruje príklad: prvá výprava k Mesiacu iba k jeho desiatim obletom, [[Apollo 8]], niesla 28 870 kg (veliteľský+servisný modul), posledná lunárna misia s výsadkom dvoch astronautov na povrch Mesiaca, [[Apollo 17]], už 48 607 kg. == Parametre misie == * Hmotnosť: ** veliteľského/servisného modulu (CSM): {{kg|29240}} ** lunárneho modulu (LM): {{kg|15264}} === Parkovacia obežná dráha Zeme === * [[apsida (astronómia)|Perigeum]]: {{km|183.2|m}} * [[apsida (astronómia)|Apogeum]]: {{km|188.9|m}} * [[sklon dráhy|Inklinácia]]: 31,12° * [[obežná doba (astronómia)|Doba obehu]]: 88,18 minút === Parkovacia obežná dráha Mesiaca === * [[apsida (astronómia)|Perilun]]: {{km|108.2|m}} * [[apsida (astronómia)|Apolun]]: {{km|314.1|m}} * Doba obehu: 120 minút * Miesto pristátia: {{coord|3|38|43.08|J|17|28|16.90|Z|globe:moon|name=Miesto pristátia Apolla 14|display=inline,title}} === Spojenie LM-CSM === * Rozpojenie: [[5. február]] [[1971]] – 04:50:43 UTC * Spojenie: [[6. február]] 1971 – 20:35:42 UTC === Výstupy mimo kozmickej lode (EVA) === ==== EVA 1 ==== * Otvorenie dvierok LM: 5. február 1971, 14:42:13 UTC * ''Shepard'' – EVA 1 ** vstup na Mesiac: 14:54 UTC ** návrat do LM: 19:22 UTC * ''Mitchell'' – EVA 1 ** vstup na Mesiac: 14:58 UTC ** návrat do LM: 19:18 UTC * Zatvorenie dvierok LM: 5. február, 19:30:50 UTC ** Trvanie: 4 hodiny, 47 minút, 50 sekúnd ==== EVA 2 ==== * Otvorenie dvierok LM: 6. február 1971, 08:11:15 UTC * ''Shepard'' – EVA 2 ** vstup na Mesiac: 08:16 UTC ** návrat do LM: 12:38 UTC * ''Mitchell'' – EVA 2 ** vstup na Mesiac: 08:23 UTC ** návrat do LM: 12:28 UTC * Zatvorenie dvierok LM: 6. február, 12:45:56 UTC ** Trvanie: 4 hodiny, 34 minút, 41 sekúnd == Galéria == <center> <gallery> Súbor:Apollo 14 geology training in the Pinacates Mountains, Mexico.jpg|Zľava doprava: Eugene Cernan, Joe Engle, Edgar Mitchell, Alan Shepard a geológ Jahns počas geologického tréningu v Mexiku Súbor:Fisheye view of the interior of the Command Module simulator with Apollo 14 crew Ap14-S70-45580HR.jpg|Posádka Apolla 14 v simulátore veliteľského modulu počas príprav na let Súbor:Al Shepard photographs Ed Mitchell and the flag during indoor EVA training.jpg|Mitchell (otočený chrbtom) a Shepard trénujú výstup na mesačný povrch v Stredisku pilotovaných letov (''Manned Spacecraft Center'') v Houstone Súbor:Apollo 14 rollout to Pad A (2).jpg|Vývoz nosnej rakety Saturn V z montážnej haly VAB k štartovacej rampe Súbor:Ed Mitchell Al Shepard and Stu Roosa pose in front of their Saturn V Ap14-KSC-70PC-673.jpg|Mitchell (vľavo), Shepard (v strede) a Roosa (vpravo) pózujú pred raketou Saturn V Súbor:Apollo 14 Saturn V on pad 39-A fueled.jpg|Saturn V na štartovacom komplexe 39A Súbor:The prime and backup crew of Apollo 14 enjoy a pre-launch breakfast before suit-up.jpg|Posádka Apolla 14 pri raňajkách spolu s ostatnými astronautmi v deň štartu Súbor:Apollo 14 Roosa suits up.jpg|Roosa po oblečení skafandra Súbor:Apollo 14 crew at van for transfer to launch pad.jpg|Shepard, Roosa a Mitchell začínajú svoju cestu k štartovaciemu komplexu 39A Súbor:Stu Roosa walks away from the transfer van.jpg|Posádka Apolla 14 prichádza na štartovaciu rampu Súbor:In the White Room, Pad Leader Guenter Wendt proudly wears a 'Col. Guenter Klink' helmet.jpg|Posádka nastupuje do veliteľského modulu pred štartom Súbor:View of the firing room just prior to Apollo 14 Saturn V ignition.jpg|Stredisko riadenia štartu (''Launch Control Center'') pred štartom Apolla 14 Súbor:Apollo 14 Saturn V ignition.jpg|Zážih motorov Saturnu V Súbor:Apollo 14 Saturn V climbs and yaws.jpg|Štart nosnej rakety Saturn V s Apollom 14 Súbor:The S-IVB stage vents propellant during transposition and docking.jpg|Lunárny modul spojený so stupňom S-IVB krátko po oddelení od kozmickej lode Súbor:CSM with the lunar surface below it, from the LM.jpg|Pohľad na kozmickú loď Apollo 14 z lunárneho modulu ''Antares'' na obežnej dráhe Mesiaca Súbor:Astronaut Alan B. Shepard Jr. on the Moon.jpg|Shepard počas prvého výstupu na mesačný povrch Súbor:Apollo 14 footage of the astronauts climbing down from the lunar lander and planting an American flag.ogv|Vstup astronauta Mitchella na mesačný povrch a vztyčovanie vlajky Súbor:Astronaut Edgar D. Mitchell.jpg|Mitchell pózuje pri americkej vlajke Súbor:Antares on the Frau Mauro Highlands - GPN-2000-001144.jpg|Lunárny modul ''Antares'' na Mesiaci Súbor:Shepard Next to Modular Equipment Transporter - GPN-2000-001147.jpg|Shepard pracuje pri vozíku MET Súbor:Mitchell Studies Map - GPN-2000-001146.jpg|Mitchell prezerá mapu Súbor:APOLLO 14 EVA View - GPN-2000-001266.jpg|Pohľad na lunárny modul ''Antares'' v mieste pristátia Súbor:A14-plaque.jpg|Plaketa zanechaná Apollom 14 na Mesiaci Súbor:Apollo 14 Command Module Kitty Hawk.jpg|Kozmická loď Apollo 14 na obežnej dráhe Mesiaca pri pohľade z blížiaceho sa lunárneho modulu Súbor:Antares approaches Kitty Hawk for the docking.jpg|Návratový stupeň lunárneho modulu ''Antares'' sa blíži k veliteľskému modulu ''Kitty Hawk'' Súbor:Apollo14 - Landung.jpg|Veliteľský modul ''Kitty Hawk'' klesá na padákoch do vĺn južného Pacifiku Súbor:Astronaut Stuart A. Roosa, command module pilot, is hoisted inside a Billy Pugh net to a U.S. Navy helicopter.jpg|Vyzdvihnutie posádky po pristátí v Tichom oceáne Súbor:Apollo 14 astronauts in quarantine.jpg|Posádka Apolla 14 v mobilnej karanténnej jednotke Súbor:Apollo14LRO2.png|Miesto pristátia Apolla 14 na Mesiaci, fotografia vyhotovená sondou Lunar Reconnaissance Orbiter v roku 2009 </gallery> </center> == Poznámky == <references group="pozn."/> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * CODR, Milan. ''Sto hvězdných kapitánů''. 1. vyd. Praha : Práce, 1982. 480 s. ISBN 24-033-82. * VÍTEK, Antonín, LÁLA, Petr. ''Malá encyklopedie kosmonautiky''. 1. vyd. Praha : Mladá fronta, 1982. 392 s. ISBN 23-079-82. == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Apollo 14}} == Externé odkazy == * [https://www.nasa.gov/mission/apollo-14/ Oficiálna stránka] {{eng icon}} * [http://spacefacts.de/mission/english/apollo-14.htm Apollo 14 na stránkach spacefacts.de] {{eng icon}} * [https://mek.kosmo.cz/pil_lety/usa/apollo/ap-14/index.htm Apollo 14 v Malej encyklopédii kozmonautiky] {{ces icon}} {{Program Apollo}} [[Kategória:Program Apollo]] [[Kategória:Kozmické lety s ľudskou posádkou]] [[Kategória:Pilotované kozmické lety k Mesiacu]] [[Kategória:Kozmonautika v 1971]] ihug1sqswd8l30oj0by1dcxza4g0btw 0 126470 8198455 8192829 2026-04-14T19:31:44Z ~2026-20335-96 290941 8198455 wikitext text/x-wiki {{Infobox Rozhlasová stanica | názov = Rádio Slovensko | logo = Rádio Slovensko.svg | popis = Logo Rádia Slovensko | príjem = terestriálne (FM a DVB-T), satelitné, káblové a internetové vysielanie | typ stanice = [[verejnoprávne vysielanie|verejnoprávna]] | krajina = {{Minivlajka|Slovensko|w}} | sídlo = [[Bratislava]] | riaditeľ = | dramaturg = | premiéra =[[3. august]] [[1926]] | koniec vysielania = | cieľová skupina = 30 - 50 r. | hudobný formát =Modern AC | slogan = Všetko, čo je dobré vedieť ([[2012]]-[[2019]]) Každým slovom vyladené ([[2019]]-) | čistý príjem = | kľúčoví ľudia = | bývalý názov = Slovensko 1, Slovenský rozhlas 1 (vedlajší názov, [[2004]]-[[2010]]) | vlastník = [[Slovenská televízia a rozhlas|STVR]] | člen skupiny = | sesterské stanice = Rádio Slovensko<br>[[Rádio _FM]]<br>[[Rádio Devín]]<br>[[Rádio Regina]]<br>[[Rádio Patria]]<br>[[Rádio Slovakia International]]<br>[[Rádio Pyramída]]<br>[[Rádio Junior]]<br>[[Rádio Litera]] | webstránka = {{url|http://slovensko.rtvs.sk}} | poznámky = }} '''Rádio Slovensko''' je prvý [[verejnoprávne vysielanie|verejnoprávny]] okruh [[Slovenský rozhlas|Slovenského rozhlasu (SRo)]] vysielajúci na [[Slovensko|Slovensku]]. Vysiela od [[3. august|3. augusta]] [[1926]], vtedy ešte pod názvom Radiojournal a ako okruh [[Česko-slovenský rozhlas|Česko-slovenského rozhlasu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = História - Časová os - RTVS.sk | url = https://www.rtvs.sk/historia/casova-os | vydavateľ = www.rtvs.sk | dátum prístupu = 2024-07-20 | jazyk = sk}}</ref> Má charakter informačnej a spravodajsko-publicistickej stanice, ktorej cieľovou skupinou je obyvateľstvo v produktívnom veku. Jeho hudobný formát sa orientuje predovšetkým na [[populárna hudba|populárnu hudbu]] od [[80. roky 20. storočia|80. rokov]] po súčasnú tvorbu. Rádio je dostupné od roku 2015 aj v [[DAB+]] a v [[1. multiplex]]e [[DVB-T2]]. Aj keď od roku 2000 sa stanica volá Rádio Slovensko, v RDS sa volá stále SRO 1 z dôvodu, že názov stanice v RDS má limit 8 znakov a slovo Slovensko má 9 znakov. V súčasnosti je prístupné aj ako stream na internete (http://live.slovakradio.sk:8000/Slovensko_256.mp3). == História == * [[1. január]]a [[1993]] – rok po začatí 24 hodinového vysielania Rock FM rádia, prešiel aj tento okruh pod názvom Slovensko 1 na celodenný vysielací režim. * [[5. september|5. septembra]] [[2000]] sa zmenil názov na Rádio Slovensko a dostalo univerzálne zameranie. * [[6. september|6. septembra]] [[2004]] sa preprogramovalo na spravodajsko – publicistický okruh s umeleckými reláciami vo večerných hodinách. * [[29. január]]a [[2007]] sa zásadne zmenila zvuková grafika, stanica dostala štatút tzv. informačného rádia, umelecké relácie v pracovných dňoch nahradili nové polhodinové hudobné a rodinné, určené pre menej náročného poslucháča. * [[6. september|6. septembra]] [[2010]] – Rádio Slovensko má novú zvukovú grafiku, sú v nej prvýkrát aj "spievané" jingle * [[6. február]]a [[2012]] sa opäť mení zvuková grafika a pribúda večerné i nočné moderovanie * 7. júla 2014 - nové zvukové obaly * [[2. september|2. septembra]] [[2019]] – pozmenená zvuková grafika. == Spravodajstvo == Rádio Slovensko vysiela správy každú celú hodinu, z toho štyrikrát denne rozšírenú verziu pod názvom [[Rádiožurnál]]. Okrem toho vysiela v pracovných dňoch krátke správy každú hodinu od 04:30 do 11:30 a od 13:30 do 17:30. Dopravný servis [[Zelená vlna (relácia)|Zelená vlna]] je vysielaný celodenne každých 30 minút (s výnimkou hodinových hudobných a literárno-dramatických relácií), v pracovných dňoch od 06:00 do 09:00 každých 15 minút.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rozhlasový program RTVS|url=https://www.rtvs.sk/radio/program|dátum prístupu=2021-06-17}}</ref> Každý pracovný deň o 12:30 vysiela publicistickú reláciu ''Z prvej ruky'', v ktorej debatujú pozvaní hostia na aktuálne politické, spoločenské a občianske témy. V pracovných dňoch o 18:30 je vysielaná krátka publicistická relácia ''K veci'', ktorá sa venuje analýzam a reakciám na aktuálne politické témy. V sobotu o 12:10 v relácii ''Sobotné dialógy'' diskutujú politici o politických a spoločenských témach uplynulého týždňa. Raz mesačne je relácia vyhradená pre rozhovor s [[Predseda vlády Slovenskej republiky|predsedom vlády]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sobotné dialógy|url=https://www.rtvs.sk/radio/program/1134/1588460|dátum prístupu=2021-06-17}}</ref> == Najznámejšie relácie == * [[Dobré ráno, Slovensko!]] – ranný magazín, vysielaný denne od 6. do 9. hodiny * [[Dobrý deň, Slovensko]] – dopoludňajšia relácia s aktuálnymi informáciami z domova i zo sveta * [[Pozor, zákruta!]] – relácia o cestovnom ruchu a doprave, vysielaná v pracovných dňoch od 17:05 do 18. hodiny * [[Popoludnie na Slovensku]] – moderovaná štvorhodinovka informácií, publicistiky a hudby * [[Dobrý večer, Slovensko]] – blok informácií a hudby, vysielaná medzi 20. a 22. hodinou * [[Nočná pyramída]] – nočná kontaktná [[talkshow]] * [[Noc na Slovensku]] – moderovaný blok, vyplnený tým najzaujímavejším z celého dňa * [[Rádiožurnál]] – hlavná spravodajská relácia, vysielaná naživo denne o 7., 12., 18., 22. hodine == Vysielače == {{LocMap+ | Slovensko | float = right | width = 450 | caption = Sieť vysielačov Rádia Slovensko | relief = 1 | places = {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Vysielač Krížava|ZA]] | position = top | lat = 49.0971 | lon = 18.8193 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Televízna veža na Kamzíku|BA]] | position = right | lat = 48.1825 | lon = 17.0944 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Vysielač Kráľova hoľa|PP]] | position = right | lat = 48.8826 | lon = 20.1399 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Vysielač Dubník|KE]] | position = right | lat = 48.9236 | lon = 21.4622 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Vysielač Sitno|BS]] | position = right | lat = 48.4031 | lon = 18.8775 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Vysielač Veľká Javorina|NM]] | position = right | lat = 48.8576 | lon = 17.6752 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Vysielač Suchá hora|BB]] | lat = 48.7383 | lon = 18.9964 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Vysielač Blatný vrch|LC]] | position = right | lat = 48.2667 | lon = 19.6333 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Vysielač Španí laz|VK]] | position = right | lat = 48.2 | lon = 19.1 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Vysielač Dievčenská skala|RV]] | position = left | lat = 48.55 | lon = 20.3333 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Vysielač Kotník|SL]] | position = right | lat = 49.2 | lon = 20.3333 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Vysielač Magurica|SV]] | position = right | lat = 48.9167 | lon = 22.0 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Magurka (vrch v Oravskej Magure; 1107 m n. m.)#Vysielač Magurka|NO]] | position = top | lat = 49.3 | lon = 19.3667 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Vysielač Modrý vrch|Št]] | position = left | lat = 47.8167 | lon = 18.6333 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = DCA | position = right | lat = 48.9833 | lon = 18.1 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Vysielač Stebnícka Magura|BJ]] | position = left | lat = 49.2667 | lon = 21.1833 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Vysielač Úložisko|RK]] | position = right | lat = 49 | lon = 19.3333 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Vysielač Zobor|NR]] | position = left | lat = 48.2667 | lon = 18.1 }} }} {{LocMap+ | Slovensko | float = right | width = 450 | caption = Sieť DAB+ vysielačov Rádia Slovensko | relief = 1 | places = {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.106 | lon = 18.4466 | label = [[Považská Bystrica|Pov. Bystrica]] | mark = Yellow pog.svg| position = left }} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.097 | lon = 18.8193 | label = [[Vysielač Krížava|Krížava]] | mark = Yellow pog.svg| position = top }} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.1825 | lon = 17.0944 | label = [[Televízna veža na Kamzíku|Kamzík]] | mark = Yellow pog.svg| position = top }} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.3426 | lon = 18.1044 | label = [[Zobor (vrch)|Zobor]] | mark = Yellow pog.svg| position = right }} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.7138 | lon = 21.2911 | label = Heringeš | mark = Yellow pog.svg| position = right }} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.7555 | lon = 19.1191 | label = [[Vysielač Laskomer|Laskomer]]| mark = Yellow pog.svg| position = right}} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.9919 | lon = 18.0313 | label = [[Vysielač Nad oborou|Nad oborou]]| mark = Yellow pog.svg| position = left }} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.4306 | lon = 20.0426 | label = Palaska| mark = Yellow pog.svg| position = top }} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.5936 | lon = 17.2263 | label = [[Dubník (288,8 m n. m.)|Dubník]]| mark = Yellow pog.svg| position = top }} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.9236 | lon = 21.4622 | label = [[Vysielač Dubník|Dubník]]| mark = Yellow pog.svg| position = right }} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.7856 | lon = 18.5787 | label = Prievidza | mark = Yellow pog.svg| position = top}} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.7383 | lon = 18.9963 | label = [[Vysielač Suchá hora|Suchá hora]]| mark = Yellow pog.svg| position = bottom}} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.1047 | lon = 19.4702 | label = [[Vysielač Úložisko|Úložisko]]| mark = Yellow pog.svg| position = bottom }} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.0105 | lon = 20.3075 | label = Dubina| mark = Yellow pog.svg| position = top }} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.0025 | lon = 20.86 | label = Rudník | mark = Yellow pog.svg| position = bottom }} }} {| class="wikitable sortable" style="text-align:center" !FM Vysielač ![[Frekvencia (fyzika)|Frekvencia]] !Výkon [[ERP]] !Nadmorská výška |- |[[Stará Ľubovňa]] – [[Vysielač Kotník|Kotník]] |{{0}}89,1 [[MHz]] |{{nts|10}} [[kW]] |{{nts|883}} [[m n. m.]] |- |[[Banská Bystrica]] – [[Vysielač Suchá hora|Suchá hora]] |{{0}}90,1 MHz |{{nts|100}} kW |{{nts|1231}} m n. m. |- |[[Modrý Kameň]] – [[Vysielač Španí laz|Španí laz]] |{{0}}90,9 MHz |{{nts|10}} kW |{{nts|643}} m n. m. |- |[[Nitra]] – [[Vysielač Zobor|Zobor]] |{{0}}91,2 MHz |{{nts|10}} kW |{{nts|556}} m n. m. |- |[[Snina]] – [[Vysielač Magurica|Magurica]] |{{0}}91,2 MHz |{{nts|10}} kW |{{nts|477}} m n. m. |- |[[Dubnica nad Váhom|Dubnica n/Váhom]] – Kremenica |{{0}}92,2 MHz |{{nts|1}} kW |{{nts|349}} m n. m. |- |[[Poprad]] – [[Vysielač Kráľova hoľa|Kráľova hoľa]] |{{0}}92,2 MHz |{{nts|30}} kW |{{nts|1946}} m n. m. |- |[[Veľká Franková]] – Frankovská hora |{{0}}92,2 MHz |{{nts|0,05}} kW |{{nts|862}} m n. m. |- |[[Ždiar]] – Antošovský vrch |{{0}}92,2 MHz |{{nts|0,05}} kW |{{nts|926}} m n. m. |- |[[Bardejov]] – [[Vysielač Stebnícka Magura|Stebnícka Magura]] |{{0}}93,5 MHz |{{nts|10}} kW |{{nts|896}} m n. m. |- |[[Štúrovo]] – [[Vysielač Modrý vrch|Modrý vrch]] |{{0}}96,3 MHz |{{nts|10}} kW |{{nts|251}} m n. m. |- |[[Bratislava]] – [[Televízna veža na Kamzíku|Kamzík]] |{{0}}96,6 MHz |{{nts|100}} kW |{{nts|433}} m n. m. |- |[[Košice]] – [[Vysielač Dubník|Dubník]] |{{0}}96,6 MHz |{{nts|100}} kW |{{nts|874}} m n. m. |- |[[Malá Franková]] – Malá Poľana |{{0}}96,6 MHz |{{nts|0,05}} kW |{{nts|1151}} m n. m. |- |[[Osturňa]] – Polianka |{{0}}96,6 MHz |{{nts|0,05}} kW |{{nts|876}} m n. m. |- |[[Spišská Stará Ves]] – Šibeničná hora |{{0}}96,6 MHz |{{nts|0,05}} kW |{{nts|625}} m n. m. |- |[[Rožňava]] – [[Vysielač Dievčenská skala|Dievčenská skala]] |{{0}}97,3 MHz |{{nts|1}} kW |{{nts|660}} m n. m. |- |[[Banská Štiavnica]] – [[Vysielač Sitno|Sitno]] |{{0}}99,0 MHz |{{nts|20}} kW |{{nts|1002}} m n. m. |- |[[Námestovo]] – [[Vysielač Magurka|Magurka]] |102,4 MHz |{{nts|9,5}} kW |{{nts|1107}} m n. m. |- |[[Nové Mesto nad Váhom]] – [[Vysielač Veľká Javorina|Veľká Javorina]] |103,2 MHz |{{nts|8,5}} kW |{{nts|969}} m n. m. |- |[[Žilina]] – [[Vysielač Krížava|Krížava]] |103,5 MHz |{{nts|20}} kW |{{nts|1451}} m n. m. |- |[[Lučenec]] – [[Vysielač Blatný vrch|Blatný vrch]] |103,6 MHz |{{nts|10}} kW |{{nts|359}} m n. m. |- |[[Ružomberok]] – [[Vysielač Úložisko|Úložisko]] |103,8 MHz |{{nts|5}} kW |{{nts|742}} m n. m. |- !DAB+ vysielač !Frekvencia !Výkon ([[Efektívny vyžarovaný výkon|ERP]]) !Nadmorská výška |- |[[Bratislava]] – [[Televízna veža na Kamzíku|Kamzík]] |227,360 MHz (12C) |{{nts|7.2}} kW |- |[[Borský Mikuláš]] – [[Dubník (288,8 m n. m.)|Dubník]] |187,072 MHz (6D) |{{nts|10}} kW |- |[[Banská Bystrica]] – [[Vysielač Laskomer|Laskomer]] |223,936 MHz (12A) |{{nts|2}} kW |- |[[Banská Bystrica]] – [[Vysielač Suchá hora|Suchá hora]] |223,936 MHz (12A) |{{nts|5}} kW |- |[[Košice]] – [[Vysielač Dubník|Dubník]] |213,36 MHz (10C) |{{nts|5}} kW |- |[[Košice]] – [[Vysielač Heringeš|Heringeš]] |225,648 MHz (12B) |{{nts|2}} kW |- |[[Nitra]] – [[Zobor (vrch)|Zobor-lanovka]] |213,36 MHz (10C) |{{nts|20}} kW |- |[[Poprad]] – Dubina |202,928 MHz (9A) |{{nts|5}} kW |- |[[Považská Bystrica]] – mesto |195,936 MHz (8A) |{{nts|1.8}} kW |- |[[Prievidza]] – [[Bojnice|Bojnice, Vendelín]] |223,936 MHz (12A) |{{nts|0.7}} kW |- |[[Rimavská Sobota]] – Palaska |220,352 MHz (11C) |{{nts|5}} kW |- |[[Ružomberok]] – [[Úložisko (vrch)|Úložisko]] |195,936 MHz (8A) |{{nts|5}} kW |- |[[Spišské Podhradie]] – [[Rudník (vrch v Branisku)|Rudník]] |178,352 MHz (5C) |{{nts|1}} kW |- |[[Trenčín]] – [[Vysielač Nad oborou|Nad oborou]] |227,36 MHz (12C) |{{nts|4.7}} kW |- |[[Žilina]] – [[Vysielač Krížava|Krížava]] |223,936 MHz (12A) |{{nts|7}} kW |} Rádio je zaradené aj v [[verejnoprávny multiplex|3. (verejnoprávnom) multiplexe]] [[DVB-T]] a od decembra [[2015]] aj v multiplexe [[Digital Audio Broadcasting-Terrestrial|digitálneho rozhlasu]]. == Počúvanosť == Rádio Slovensko je s počúvanosťou 24,2% druhou najpočúvanejšou rozhlasovou stanicou podľa portálu trend.sk (3+4 Q 2022).<ref>http://www.radia.sk/pocuvanost/tabulka/percenta/slovensko.html?strana=1&vlna=60</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://fmscan.org/net.php?r=f&m=m&itu=SVK&pxf=SRo+1+R%E1dio+Slovensko Pokrytie signálom] * [https://slovensko.stvr.sk/player Webové online vysielanie (+playlist)] == Zdroj == * [http://slovensko.rtvs.sk/ Oficiálna stránka] {{Stanice SRo|stav=uncollapsed}} {{Rozhlasové stanice na Slovensku}} [[Kategória:Slovenský rozhlas]] [[Kategória:Vzniklo v 1993]] jblr1xyq71gojqornuuaf3j38vr7egg 0 130236 8198445 8192828 2026-04-14T18:49:50Z Pe3kZA 39673 drobnosti 8198445 wikitext text/x-wiki {{DISPLAYTITLE:Rádio _FM}} {{Infobox Rozhlasová stanica | názov = Rádio _FM | logo = Rádio _FM.svg | popis = Logo Rádia _FM | príjem = terestriálne (FM), káblové a internetové vysielanie | typ stanice = [[verejnoprávne vysielanie|verejnoprávna]] | krajina = {{Minivlajka|Slovensko|w}} | sídlo = [[Bratislava]] | riaditeľ = Janka Imrichová {{Small|(od 02.2018)}}<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hudec | meno = Marek | titul = Šéfka Rádia_FM: Museli sme obhajovať svoj zmysel. Verím, že sa s vedením RTVS dohodneme | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://kultura.sme.sk/c/20750496/sefka-radia_fm-museli-sme-obhajovat-svoj-zmysel-verim-ze-sa-s-vedenim-rtvs-dohodneme.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2018-01-31 | dátum prístupu = 2018-02-01 }}</ref> | dramaturg = | premiéra = [[3. november]] [[2004]] | koniec vysielania = | cieľová skupina = | hudobný formát = alternative mainstream | slogan = Počúvaj čo chceš | čistý príjem = | kľúčoví ľudia = | bývalý názov = Rock FM Rádio | vlastník = [[Slovenská televízia a rozhlas|STVR]] | člen skupiny = | sesterské stanice = [[Rádio Slovensko]]<br>[[Rádio Devín]]<br>[[Rádio Regina]]<br>[[Rádio Patria]]<br>[[Rádio Slovakia International]]<br>[[Rádio Pyramída]]<br>[[Rádio Junior]]<br>[[Rádio Litera]] | webstránka = http://fm.rtvs.sk/ | poznámky = }} '''Rádio _FM''' je hudobná [[Rozhlas (zvuk)|rozhlasová stanica]] [[Slovenský rozhlas|Slovenského rozhlasu]], prezentujúca alternatívne hudobné žánre s výrazným zastúpením slovenskej hudby. Vo večernom vysielaní sa orientuje na okrajové hudobné žánre ako worldmusic, [[ambientná hudba|ambient]], [[dubstep]], [[Intelligent dance music|IDM]], [[electro]], [[folktronica]], [[glitch]], new school, old school, [[alternatívny rock]], [[hip-hop (hudba)|hip-hop]], [[drum and bass]], [[breakbeat]], [[UK garage]], [[Nu jazz]], [[House (hudba)|house]], [[hard rock]], [[metal]]. Podľa dramaturga rádia [[Daniel Baláž|Daniela Baláža]] je poslaním Rádia FM podporovať inakosť, nie hlavný prúd.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Holetzová | meno = Katarína | titul = Daniel Baláž: Výber hudby Rádia _FM je tancom na tenkom ľade | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://kultura.pravda.sk/hudba/clanok/255972-daniel-balaz-vyber-hudby-radia-fm-je-tancom-na-tenkom-lade/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2013-01-16 | dátum prístupu = 2018-02-01 }}</ref> == Dejiny == [[Súbor:Vysielacie štúdio Rádia FM.jpg|náhľad|Vysielacie štúdio Rádia FM|vľavo]] História mládežníckeho okruhu Československého rozhlasu sa začala písať [[5. január]]a [[1987]], kedy vznikol popoludňajší blok pre mládež – ''Rádio Elán''. [[4. september|4. septembra]] [[1989]] združením slovenského programového bloku Rádio Elán a českého ''Mikrofórum'' vznikol federálny mládežnícky programový okruh E + M, ktorý zanikol [[31. december|31. decembra]] [[1990]]. [[4. marec|4. marca]] [[1991]] vzniklo ''Rock FM Rádio''. Ako prvé na Slovensku začalo [[1. január]]a [[1992]] s 24 hodinovým vysielaním.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = História SRo | url = https://www.rtvs.org/o-rtvs/historia/historia-sro | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-02-01 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> [[3. november|3. novembra]] [[2004]] sa tento okruh [[Slovenský rozhlas|SRo]] premenoval na Rádio _FM a podstatne zmenil aj svoj formát. Ako prvé médium na Slovensku začalo ponúkať [[podcasting]]. == Vysielače == {{LocMap+ | Slovensko | float = right | width = 450 | caption = Sieť vysielačov Rádia FM | relief = 1 | places = {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Vysielač Blatný vrch|LC]] | position = right | lat_deg = 48 | lat_min = 16 | lat_dir = N | lon_deg = 19 | lon_min = 38 | lon_dir = 0 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = Moldava | position = bottom | lat_deg = 48 | lat_min = 36 | lat_sec = 43 | lat_dir = N | lon_deg = 21 | lon_min = 0 | lon_sec = 05 | lon_dir = O }} {{LocMap~ | Slovensko | label = PO | position = left | lat_deg = 49 | lat_min = 01 | lat_dir = N | lon_deg = 21 | lon_min = 14 | lon_dir = 0 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Vysielač Španí laz|VK]] | position = right | lat_deg = 48 | lat_min = 12 | lat_dir = N | lon_deg = 19 | lon_min = 6 | lon_dir = 0 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Vysielač Dievčenská skala|RV]] | position = left | lat_deg = 48 | lat_min = 33 | lat_dir = N | lon_deg = 20 | lon_min = 20 | lon_dir = 0 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = ZV | position = right | lat_deg = 48 | lat_min = 35 | lat_dir = N | lon_deg = 19 | lon_min = 05 | lon_dir = 0 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Vysielač Kotník|SL]] | position = right | lat_deg = 49 | lat_min = 12 | lat_dir = N | lon_deg = 20 | lon_min = 20 | lon_dir = 0 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = CA | position = right | lat_deg = 49 | lat_min = 27 | lat_dir = N | lon_deg = 18 | lon_min = 46 | lon_dir = 0 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = DK | position = left | lat_deg = 49 | lat_min = 13 | lat_dir = N | lon_deg = 19 | lon_min = 17 | lon_dir = 0 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Magurka (vrch v Oravskej Magure; 1107 m n. m.)#Vysielač Magurka|NO]] | position = right | lat_deg = 49 | lat_min = 18 | lat_sec = 0 | lat_dir = N | lon_deg = 19 | lon_min = 22 | lon_sec = 0 | lon_dir = O }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Vysielač Modrý vrch|Št]] | position = left | lat_deg = 47 | lat_min = 49 | lat_dir = N | lon_deg = 18 | lon_min = 38 | lon_dir = 0 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Vysielač Stebnícka Magura|BJ]] | position = right | lat_deg = 49 | lat_min = 21 | lat_dir = N | lon_deg = 21 | lon_min = 15 | lon_dir = 0 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Vysielač Úložisko|RK]] | position = right | lat_deg = 49 | lat_min = 05 | lat_sec = 04 | lat_dir = N | lon_deg = 19 | lon_min = 18 | lon_sec = 11 | lon_dir = O }} {{LocMap~ | Slovensko | label = NZ | position = left | lat_deg = 47 | lat_min = 58 | lat_sec = 35 | lat_dir = N | lon_deg = 18 | lon_min = 6 | lon_sec = 50 | lon_dir = O }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Vysielač Trebišov|TV]] | position = left | lat_deg = 48 | lat_min = 35 | lat_sec = 0 | lat_dir = N | lon_deg = 21 | lon_min = 36 | lon_sec = 0 | lon_dir = O }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Vysielač Magurica|SV]] | position = left | lat_deg = 48 | lat_min = 55 | lat_dir = N | lon_deg = 22 | lon_min = 0 | lon_dir = 0 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Vysielač Nad oborou|TN]] | position = right | lat_deg = 48 | lat_min = 59 | lat_sec = 0 | lat_dir = N | lon_deg = 18 | lon_min = 6 | lon_sec = 0 | lon_dir = O }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Vysielač Mária Magdaléna|SE]] | position = right | lat_deg = 48 | lat_min = 35 | lat_sec = 38 | lat_dir = N | lon_deg = 17 | lon_min = 13 | lon_sec = 53 | lon_dir = O }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Televízna veža na Kamzíku|BA]] | position = right | lat_deg = 48 | lat_min = 10 | lat_sec = 57 | lat_dir = N | lon_deg = 17 | lon_min = 5 | lon_sec = 40 | lon_dir = O }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Vysielač Kráľova hoľa|PP]] | position = right | lat_deg = 48 | lat_min = 52 | lat_sec = 57.30 | lat_dir = N | lon_deg = 20 | lon_min = 8 | lon_sec = 23.53 | lon_dir = O }} {{LocMap~ | Slovensko | label = KE | position = left | lat_deg = 48 | lat_min = 42 | lat_sec = 0 | lat_dir = N | lon_deg = 21 | lon_min = 15 | lon_sec = | lon_dir = O }} {{LocMap~ | Slovensko | label = ZH | position = left | lat_deg = 48 | lat_min = 35 | lat_sec = 37 | lat_dir = N | lon_deg = 18 | lon_min = 52 | lon_sec = 23 | lon_dir = O }} {{LocMap~ | Slovensko | label = BB | lat_deg = 48 | lat_min = 45 | lat_sec = 29 | lat_dir = N | lon_deg = 19 | lon_min = 07 | lon_sec = 09 | lon_dir = O }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Vysielač Krížava|ZA]] | position = left | lat_deg = 49 | lat_min = 5 | lat_sec = 50 | lat_dir = N | lon_deg = 18 | lon_min = 49 | lon_sec = 09 | lon_dir = O }} }} {{LocMap+ | Slovensko | float = right | width = 450 | caption = Sieť DAB+ vysielačov Rádia FM | relief = 1 | places = {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.106 | lon = 18.4466 | label = [[Považská Bystrica|Pov. Bystrica]] | mark = Yellow pog.svg| position = left }} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.097 | lon = 18.8193 | label = [[Vysielač Krížava|Krížava]] | mark = Yellow pog.svg| position = top }} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.1825 | lon = 17.0944 | label = [[Televízna veža na Kamzíku|Kamzík]] | mark = Yellow pog.svg| position = top }} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.3426 | lon = 18.1044 | label = [[Zobor (vrch)|Zobor]] | mark = Yellow pog.svg| position = right }} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.7138 | lon = 21.2911 | label = Heringeš | mark = Yellow pog.svg| position = right }} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.7555 | lon = 19.1191 | label = [[Vysielač Laskomer|Laskomer]]| mark = Yellow pog.svg| position = right}} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.9919 | lon = 18.0313 | label = [[Vysielač Nad oborou|Nad oborou]]| mark = Yellow pog.svg| position = left }} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.4306 | lon = 20.0426 | label = Palaska| mark = Yellow pog.svg| position = top }} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.5936 | lon = 17.2263 | label = [[Dubník (288,8 m n. m.)|Dubník]]| mark = Yellow pog.svg| position = top }} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.9236 | lon = 21.4622 | label = [[Vysielač Dubník|Dubník]]| mark = Yellow pog.svg| position = right }} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.7856 | lon = 18.5787 | label = Prievidza | mark = Yellow pog.svg| position = top}} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.7383 | lon = 18.9963 | label = [[Vysielač Suchá hora|Suchá hora]]| mark = Yellow pog.svg| position = bottom}} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.1047 | lon = 19.4702 | label = [[Vysielač Úložisko|Úložisko]]| mark = Yellow pog.svg| position = bottom }} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.0105 | lon = 20.3075 | label = Dubina| mark = Yellow pog.svg| position = top }} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.0025 | lon = 20.86 | label = Rudník | mark = Yellow pog.svg| position = bottom }} }} {| class="wikitable sortable" style="text-align:center" !'''FM vysielač''' !'''[[Frekvencia (fyzika)|Frekvencia]]''' !'''Výkon [[ERP]]''' !'''Nadmorská výška''' !'''Pozn.''' |- |[[Zvolen]] – Malá Stráž || {{0}}89,0 MHz || {{nts|1}} kW || {{nts|364}} [[m n. m.]] || |- |[[Bratislava]] – [[Televízna veža na Kamzíku|Kamzík]] || {{0}}89,3 MHz || 5 kW || {{nts|440}} m n. m. || |- |[[Dolný Kubín]] – Veľký Bysterec || {{0}}91,7 MHz || {{nts|0,5}} kW || {{nts|658}} m n. m. || |- |[[Čadca]] – [[Jurošovský vrch#Vysielače|Jurošovský vrch]] || {{0}}91,8 MHz || {{nts|0,5}} kW || {{nts|626}} m n. m. || |- |[[Námestovo]] – [[Vysielač Magurka|Magurka]] || {{0}}91,9 MHz || {{nts|10}} kW || {{nts|1117}} m n. m. || |- |[[Žilina]] – [[Vysielač Krížava|Krížava]] || {{0}}94,5 MHz || {{nts|20}} kW || {{nts|1451}} m n. m. || |- |[[Lučenec]] – [[Vysielač Blatný vrch|Blatný vrch]] || {{0}}98,0 MHz || {{nts|10}} kW || {{nts|359}} m n. m. || 18:00–6:00 h. |- |[[Modrý Kameň]] – [[Vysielač Španí laz|Španí Laz]] || {{0}}98,3 MHz || {{nts|10}} kW || {{nts|643}} m n. m. || 18:00–6:00 h. |- |[[Žiar nad Hronom]] – Šibeničný vrch || {{0}}98,4 MHz || {{nts|0,5}} kW || {{nts|399}} m n. m. || |- |[[Stará Ľubovňa]] – [[Vysielač Kotník|Kotník]] || {{0}}98,9 MHz || {{nts|10}} kW || {{nts|883}} m n. m. || |- |[[Košice]] – Werferova || 101,2 MHz || 0,2 kW || {{nts|240}} m n. m. || |- |[[Trenčín]] – [[Vysielač Nad oborou|Nad Oborou]] || 101,2 MHz || 20 kW || {{nts|654}} m n. m. || |- |[[Trebišov]] – Bánovce nad Ondavou || 101,3 MHz || {{nts|10}} kW || {{nts|118}} m n. m. || |- |[[Prešov]] – Šibená hora || 101,5 MHz || {{nts|0,5}} kW || {{nts|313}} m n. m. || |- |[[Bardejov]] – [[Vysielač Stebnícka Magura|Stebnícka Magura]] || 101,7 MHz || {{nts|10}} kW || {{nts|900}} m n. m. || |- |[[Ružomberok]] – [[Vysielač Úložisko|Úložisko]] || 102,1 MHz || {{nts|5}} kW || {{nts|742}} m n. m. || |- |[[Borský Mikuláš]] – [[Vysielač Dubník|Dubník]] || 102,8 MHz || {{nts|1}} kW || {{nts|287}} m n. m. || |- |[[Nové Zámky]] – Tehlové – Tekvičné pole || 102,8 MHz || {{nts|1}} kW || {{nts|110}} m n. m. || |- |[[Štúrovo]] – [[Vysielač Modrý vrch|Modrý vrch]] || 103,7 MHz || {{nts|10}} kW || {{nts|251}} m n. m. || |- |[[Poprad]] – [[Vysielač Kráľova hoľa|Kráľova hoľa]] || 104,3 MHz || {{nts|30}} kW || {{nts|1948}} m n. m. || |- |[[Banská Bystrica]] – Laskomer || 105,4 MHz || {{nts|2}} kW || {{nts|620}} m n. m. || |- |[[Moldava nad Bodvou]] - Transpetrol || 105,8 MHz|| {{nts|0,20}} kW || {{nts|220}} m n. m. || 18:00–6:00 h. |- |[[Rožňava]] – [[Vysielač Dievčenská skala|Dievčenská skala]] || 105,9 MHz || {{nts|1}} kW || {{nts|660}} m n. m. || 18:00–6:00 h. |- |[[Snina]] – [[Vysielač Magurica|Magurica]] || 107,6 MHz || {{nts|10}} kW || {{nts|477}} m n. m. || |- !DAB+ vysielač !Frekvencia !Výkon ([[Efektívny vyžarovaný výkon|ERP]]) !Nadmorská výška |- |[[Bratislava]] – [[Televízna veža na Kamzíku|Kamzík]] |227,360 MHz (12C) |{{nts|7.2}} kW |- |[[Borský Mikuláš]] – [[Dubník (288,8 m n. m.)|Dubník]] |187,072 MHz (6D) |{{nts|10}} kW |- |[[Banská Bystrica]] – [[Vysielač Laskomer|Laskomer]] |223,936 MHz (12A) |{{nts|2}} kW |- |[[Banská Bystrica]] – [[Vysielač Suchá hora|Suchá hora]] |223,936 MHz (12A) |{{nts|5}} kW |- |[[Košice]] – [[Vysielač Dubník|Dubník]] |213,36 MHz (10C) |{{nts|5}} kW |- |[[Košice]] – [[Vysielač Heringeš|Heringeš]] |225,648 MHz (12B) |{{nts|2}} kW |- |[[Nitra]] – [[Zobor (vrch)|Zobor-lanovka]] |213,36 MHz (10C) |{{nts|20}} kW |- |[[Poprad]] – Dubina |202,928 MHz (9A) |{{nts|5}} kW |- |[[Považská Bystrica]] – mesto |195,936 MHz (8A) |{{nts|1.8}} kW |- |[[Prievidza]] – [[Bojnice|Bojnice, Vendelín]] |223,936 MHz (12A) |{{nts|0.7}} kW |- |[[Rimavská Sobota]] – Palaska |220,352 MHz (11C) |{{nts|5}} kW |- |[[Ružomberok]] – [[Úložisko (vrch)|Úložisko]] |195,936 MHz (8A) |{{nts|5}} kW |- |[[Spišské Podhradie]] – [[Rudník (vrch v Branisku)|Rudník]] |178,352 MHz (5C) |{{nts|1}} kW |- |[[Trenčín]] – [[Vysielač Nad oborou|Nad oborou]] |227,36 MHz (12C) |{{nts|4.7}} kW |- |[[Žilina]] – [[Vysielač Krížava|Krížava]] |223,936 MHz (12A) |{{nts|7}} kW |} Slovenský rozhlas vysiela od februára 2009 na frekvenciách s poznámkou v čase od 6:00 do 18:00 program Rádia Patria v maďarskom jazyku. Rádio je zaradené aj v [[verejnoprávny multiplex|3. (verejnoprávnom) multiplexe]] [[DVB-T]] a od decembra [[2015]] aj v multiplexe [[Digital Audio Broadcasting-Terrestrial|digitálneho rozhlasu]]. URL adresa vysielania: http://live.slovakradio.sk:8000/FM_256.mp3 == Počúvanosť == Rádio FM bolo s počúvanosťou 2,56 % deviatou najpočúvanejšou rozhlasovou stanicou na Slovensku v 2. a 3. kvartáli 2017, podľa prieskumu Market & Media & Lifestyle spoločnosti [[Median SK]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Počúvanosť rádií v jednotlivých vlnách MML-TGI: 2. + 3. vlna 2017 (kĺzavé dáta) | url = https://www.radia.sk/pocuvanost/mml-tgi/vlny/2017-3 | vydavateľ = Radia.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-02-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [http://fm.rtvs.sk/ Oficiálna stránka] * [http://medialne.etrend.sk/radia-grafy-a-tabulky.html Počúvanosť] * [http://fm.rtvs.sk/webfotak Webkamera] * [http://fm.rtvs.sk/player/ Webové online vysielanie (+playlist)] {{Stanice SRo}} [[Kategória:Slovenský rozhlas]] [[Kategória:Vzniklo v 2004]] 9hkoopz269tm2axrmqcm5lhqp7pn5up 8198454 8198445 2026-04-14T19:30:03Z ~2026-20335-96 290941 8198454 wikitext text/x-wiki {{DISPLAYTITLE:Rádio _FM}} {{Infobox Rozhlasová stanica | názov = Rádio _FM | logo = Rádio _FM.svg | popis = Logo Rádia _FM | príjem = terestriálne (FM), káblové a internetové vysielanie | typ stanice = [[verejnoprávne vysielanie|verejnoprávna]] | krajina = {{Minivlajka|Slovensko|w}} | sídlo = [[Bratislava]] | riaditeľ = Janka Imrichová {{Small|(od 02.2018)}}<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hudec | meno = Marek | titul = Šéfka Rádia_FM: Museli sme obhajovať svoj zmysel. Verím, že sa s vedením RTVS dohodneme | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://kultura.sme.sk/c/20750496/sefka-radia_fm-museli-sme-obhajovat-svoj-zmysel-verim-ze-sa-s-vedenim-rtvs-dohodneme.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2018-01-31 | dátum prístupu = 2018-02-01 }}</ref> | dramaturg = | premiéra = [[3. november]] [[2004]] | koniec vysielania = | cieľová skupina = | hudobný formát = alternative mainstream | slogan = Počúvaj čo chceš | čistý príjem = | kľúčoví ľudia = | bývalý názov = Rock FM Rádio | vlastník = [[Slovenská televízia a rozhlas|STVR]] | člen skupiny = | sesterské stanice = [[Rádio Slovensko]]<br>[[Rádio Devín]]<br>[[Rádio Regina]]<br>[[Rádio Patria]]<br>[[Rádio Slovakia International]]<br>[[Rádio Pyramída]]<br>[[Rádio Junior]]<br>[[Rádio Litera]] | webstránka = http://fm.rtvs.sk/ | poznámky = }} '''Rádio _FM''' je hudobná [[Rozhlas (zvuk)|rozhlasová stanica]] [[Slovenský rozhlas|Slovenského rozhlasu]], prezentujúca alternatívne hudobné žánre s výrazným zastúpením slovenskej hudby. Vo večernom vysielaní sa orientuje na okrajové hudobné žánre ako worldmusic, [[ambientná hudba|ambient]], [[dubstep]], [[Intelligent dance music|IDM]], [[electro]], [[folktronica]], [[glitch]], new school, old school, [[alternatívny rock]], [[hip-hop (hudba)|hip-hop]], [[drum and bass]], [[breakbeat]], [[UK garage]], [[Nu jazz]], [[House (hudba)|house]], [[hard rock]], [[metal]]. Podľa dramaturga rádia [[Daniel Baláž|Daniela Baláža]] je poslaním Rádia FM podporovať inakosť, nie hlavný prúd.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Holetzová | meno = Katarína | titul = Daniel Baláž: Výber hudby Rádia _FM je tancom na tenkom ľade | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://kultura.pravda.sk/hudba/clanok/255972-daniel-balaz-vyber-hudby-radia-fm-je-tancom-na-tenkom-lade/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2013-01-16 | dátum prístupu = 2018-02-01 }}</ref> == Dejiny == [[Súbor:Vysielacie štúdio Rádia FM.jpg|náhľad|Vysielacie štúdio Rádia FM|vľavo]] História mládežníckeho okruhu Československého rozhlasu sa začala písať [[5. január]]a [[1987]], kedy vznikol popoludňajší blok pre mládež – ''Rádio Elán''. [[4. september|4. septembra]] [[1989]] združením slovenského programového bloku Rádio Elán a českého ''Mikrofórum'' vznikol federálny mládežnícky programový okruh E + M, ktorý zanikol [[31. december|31. decembra]] [[1990]]. [[4. marec|4. marca]] [[1991]] vzniklo ''Rock FM Rádio''. Ako prvé na Slovensku začalo [[1. január]]a [[1992]] s 24 hodinovým vysielaním.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = História SRo | url = https://www.rtvs.org/o-rtvs/historia/historia-sro | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-02-01 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> [[3. november|3. novembra]] [[2004]] sa tento okruh [[Slovenský rozhlas|SRo]] premenoval na Rádio _FM a podstatne zmenil aj svoj formát. Ako prvé médium na Slovensku začalo ponúkať [[podcasting]]. == Vysielače == {{LocMap+ | Slovensko | float = right | width = 450 | caption = Sieť vysielačov Rádia FM | relief = 1 | places = {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Vysielač Blatný vrch|LC]] | position = right | lat_deg = 48 | lat_min = 16 | lat_dir = N | lon_deg = 19 | lon_min = 38 | lon_dir = 0 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = Moldava | position = bottom | lat_deg = 48 | lat_min = 36 | lat_sec = 43 | lat_dir = N | lon_deg = 21 | lon_min = 0 | lon_sec = 05 | lon_dir = O }} {{LocMap~ | Slovensko | label = PO | position = left | lat_deg = 49 | lat_min = 01 | lat_dir = N | lon_deg = 21 | lon_min = 14 | lon_dir = 0 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Vysielač Španí laz|VK]] | position = right | lat_deg = 48 | lat_min = 12 | lat_dir = N | lon_deg = 19 | lon_min = 6 | lon_dir = 0 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Vysielač Dievčenská skala|RV]] | position = left | lat_deg = 48 | lat_min = 33 | lat_dir = N | lon_deg = 20 | lon_min = 20 | lon_dir = 0 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = ZV | position = right | lat_deg = 48 | lat_min = 35 | lat_dir = N | lon_deg = 19 | lon_min = 05 | lon_dir = 0 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Vysielač Kotník|SL]] | position = right | lat_deg = 49 | lat_min = 12 | lat_dir = N | lon_deg = 20 | lon_min = 20 | lon_dir = 0 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = CA | position = right | lat_deg = 49 | lat_min = 27 | lat_dir = N | lon_deg = 18 | lon_min = 46 | lon_dir = 0 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = DK | position = left | lat_deg = 49 | lat_min = 13 | lat_dir = N | lon_deg = 19 | lon_min = 17 | lon_dir = 0 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Magurka (vrch v Oravskej Magure; 1107 m n. m.)#Vysielač Magurka|NO]] | position = right | lat_deg = 49 | lat_min = 18 | lat_sec = 0 | lat_dir = N | lon_deg = 19 | lon_min = 22 | lon_sec = 0 | lon_dir = O }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Vysielač Modrý vrch|Št]] | position = left | lat_deg = 47 | lat_min = 49 | lat_dir = N | lon_deg = 18 | lon_min = 38 | lon_dir = 0 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Vysielač Stebnícka Magura|BJ]] | position = right | lat_deg = 49 | lat_min = 21 | lat_dir = N | lon_deg = 21 | lon_min = 15 | lon_dir = 0 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Vysielač Úložisko|RK]] | position = right | lat_deg = 49 | lat_min = 05 | lat_sec = 04 | lat_dir = N | lon_deg = 19 | lon_min = 18 | lon_sec = 11 | lon_dir = O }} {{LocMap~ | Slovensko | label = NZ | position = left | lat_deg = 47 | lat_min = 58 | lat_sec = 35 | lat_dir = N | lon_deg = 18 | lon_min = 6 | lon_sec = 50 | lon_dir = O }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Vysielač Trebišov|TV]] | position = left | lat_deg = 48 | lat_min = 35 | lat_sec = 0 | lat_dir = N | lon_deg = 21 | lon_min = 36 | lon_sec = 0 | lon_dir = O }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Vysielač Magurica|SV]] | position = left | lat_deg = 48 | lat_min = 55 | lat_dir = N | lon_deg = 22 | lon_min = 0 | lon_dir = 0 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Vysielač Nad oborou|TN]] | position = right | lat_deg = 48 | lat_min = 59 | lat_sec = 0 | lat_dir = N | lon_deg = 18 | lon_min = 6 | lon_sec = 0 | lon_dir = O }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Vysielač Mária Magdaléna|SE]] | position = right | lat_deg = 48 | lat_min = 35 | lat_sec = 38 | lat_dir = N | lon_deg = 17 | lon_min = 13 | lon_sec = 53 | lon_dir = O }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Televízna veža na Kamzíku|BA]] | position = right | lat_deg = 48 | lat_min = 10 | lat_sec = 57 | lat_dir = N | lon_deg = 17 | lon_min = 5 | lon_sec = 40 | lon_dir = O }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Vysielač Kráľova hoľa|PP]] | position = right | lat_deg = 48 | lat_min = 52 | lat_sec = 57.30 | lat_dir = N | lon_deg = 20 | lon_min = 8 | lon_sec = 23.53 | lon_dir = O }} {{LocMap~ | Slovensko | label = KE | position = left | lat_deg = 48 | lat_min = 42 | lat_sec = 0 | lat_dir = N | lon_deg = 21 | lon_min = 15 | lon_sec = | lon_dir = O }} {{LocMap~ | Slovensko | label = ZH | position = left | lat_deg = 48 | lat_min = 35 | lat_sec = 37 | lat_dir = N | lon_deg = 18 | lon_min = 52 | lon_sec = 23 | lon_dir = O }} {{LocMap~ | Slovensko | label = BB | lat_deg = 48 | lat_min = 45 | lat_sec = 29 | lat_dir = N | lon_deg = 19 | lon_min = 07 | lon_sec = 09 | lon_dir = O }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Vysielač Krížava|ZA]] | position = left | lat_deg = 49 | lat_min = 5 | lat_sec = 50 | lat_dir = N | lon_deg = 18 | lon_min = 49 | lon_sec = 09 | lon_dir = O }} }} {{LocMap+ | Slovensko | float = right | width = 450 | caption = Sieť DAB+ vysielačov Rádia FM | relief = 1 | places = {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.106 | lon = 18.4466 | label = [[Považská Bystrica|Pov. Bystrica]] | mark = Yellow pog.svg| position = left }} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.097 | lon = 18.8193 | label = [[Vysielač Krížava|Krížava]] | mark = Yellow pog.svg| position = top }} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.1825 | lon = 17.0944 | label = [[Televízna veža na Kamzíku|Kamzík]] | mark = Yellow pog.svg| position = top }} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.3426 | lon = 18.1044 | label = [[Zobor (vrch)|Zobor]] | mark = Yellow pog.svg| position = right }} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.7138 | lon = 21.2911 | label = Heringeš | mark = Yellow pog.svg| position = right }} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.7555 | lon = 19.1191 | label = [[Vysielač Laskomer|Laskomer]]| mark = Yellow pog.svg| position = right}} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.9919 | lon = 18.0313 | label = [[Vysielač Nad oborou|Nad oborou]]| mark = Yellow pog.svg| position = left }} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.4306 | lon = 20.0426 | label = Palaska| mark = Yellow pog.svg| position = top }} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.5936 | lon = 17.2263 | label = [[Dubník (288,8 m n. m.)|Dubník]]| mark = Yellow pog.svg| position = top }} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.9236 | lon = 21.4622 | label = [[Vysielač Dubník|Dubník]]| mark = Yellow pog.svg| position = right }} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.7856 | lon = 18.5787 | label = Prievidza | mark = Yellow pog.svg| position = top}} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.7383 | lon = 18.9963 | label = [[Vysielač Suchá hora|Suchá hora]]| mark = Yellow pog.svg| position = bottom}} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.1047 | lon = 19.4702 | label = [[Vysielač Úložisko|Úložisko]]| mark = Yellow pog.svg| position = bottom }} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.0105 | lon = 20.3075 | label = Dubina| mark = Yellow pog.svg| position = top }} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.0025 | lon = 20.86 | label = Rudník | mark = Yellow pog.svg| position = bottom }} }} {| class="wikitable sortable" style="text-align:center" !FM vysielač ![[Frekvencia (fyzika)|Frekvencia]] !Výkon [[ERP]] !Nadmorská výška !Pozn. |- |[[Zvolen]] – Malá Stráž || {{0}}89,0 MHz || {{nts|1}} kW || {{nts|364}} [[m n. m.]] || |- |[[Bratislava]] – [[Televízna veža na Kamzíku|Kamzík]] || {{0}}89,3 MHz || 5 kW || {{nts|440}} m n. m. || |- |[[Dolný Kubín]] – Veľký Bysterec || {{0}}91,7 MHz || {{nts|0,5}} kW || {{nts|658}} m n. m. || |- |[[Čadca]] – [[Jurošovský vrch#Vysielače|Jurošovský vrch]] || {{0}}91,8 MHz || {{nts|0,5}} kW || {{nts|626}} m n. m. || |- |[[Námestovo]] – [[Vysielač Magurka|Magurka]] || {{0}}91,9 MHz || {{nts|10}} kW || {{nts|1117}} m n. m. || |- |[[Žilina]] – [[Vysielač Krížava|Krížava]] || {{0}}94,5 MHz || {{nts|20}} kW || {{nts|1451}} m n. m. || |- |[[Lučenec]] – [[Vysielač Blatný vrch|Blatný vrch]] || {{0}}98,0 MHz || {{nts|10}} kW || {{nts|359}} m n. m. || 18:00–6:00 h. |- |[[Modrý Kameň]] – [[Vysielač Španí laz|Španí Laz]] || {{0}}98,3 MHz || {{nts|10}} kW || {{nts|643}} m n. m. || 18:00–6:00 h. |- |[[Žiar nad Hronom]] – Šibeničný vrch || {{0}}98,4 MHz || {{nts|0,5}} kW || {{nts|399}} m n. m. || |- |[[Stará Ľubovňa]] – [[Vysielač Kotník|Kotník]] || {{0}}98,9 MHz || {{nts|10}} kW || {{nts|883}} m n. m. || |- |[[Košice]] – Werferova || 101,2 MHz || 0,2 kW || {{nts|240}} m n. m. || |- |[[Trenčín]] – [[Vysielač Nad oborou|Nad Oborou]] || 101,2 MHz || 20 kW || {{nts|654}} m n. m. || |- |[[Trebišov]] – Bánovce nad Ondavou || 101,3 MHz || {{nts|10}} kW || {{nts|118}} m n. m. || |- |[[Prešov]] – Šibená hora || 101,5 MHz || {{nts|0,5}} kW || {{nts|313}} m n. m. || |- |[[Bardejov]] – [[Vysielač Stebnícka Magura|Stebnícka Magura]] || 101,7 MHz || {{nts|10}} kW || {{nts|900}} m n. m. || |- |[[Ružomberok]] – [[Vysielač Úložisko|Úložisko]] || 102,1 MHz || {{nts|5}} kW || {{nts|742}} m n. m. || |- |[[Borský Mikuláš]] – [[Vysielač Dubník|Dubník]] || 102,8 MHz || {{nts|1}} kW || {{nts|287}} m n. m. || |- |[[Nové Zámky]] – Tehlové – Tekvičné pole || 102,8 MHz || {{nts|1}} kW || {{nts|110}} m n. m. || |- |[[Štúrovo]] – [[Vysielač Modrý vrch|Modrý vrch]] || 103,7 MHz || {{nts|10}} kW || {{nts|251}} m n. m. || |- |[[Poprad]] – [[Vysielač Kráľova hoľa|Kráľova hoľa]] || 104,3 MHz || {{nts|30}} kW || {{nts|1948}} m n. m. || |- |[[Banská Bystrica]] – Laskomer || 105,4 MHz || {{nts|2}} kW || {{nts|620}} m n. m. || |- |[[Moldava nad Bodvou]] - Transpetrol || 105,8 MHz|| {{nts|0,20}} kW || {{nts|220}} m n. m. || 18:00–6:00 h. |- |[[Rožňava]] – [[Vysielač Dievčenská skala|Dievčenská skala]] || 105,9 MHz || {{nts|1}} kW || {{nts|660}} m n. m. || 18:00–6:00 h. |- |[[Snina]] – [[Vysielač Magurica|Magurica]] || 107,6 MHz || {{nts|10}} kW || {{nts|477}} m n. m. || |- !DAB+ vysielač !Frekvencia !Výkon ([[Efektívny vyžarovaný výkon|ERP]]) !Nadmorská výška |- |[[Bratislava]] – [[Televízna veža na Kamzíku|Kamzík]] |227,360 MHz (12C) |{{nts|7.2}} kW |- |[[Borský Mikuláš]] – [[Dubník (288,8 m n. m.)|Dubník]] |187,072 MHz (6D) |{{nts|10}} kW |- |[[Banská Bystrica]] – [[Vysielač Laskomer|Laskomer]] |223,936 MHz (12A) |{{nts|2}} kW |- |[[Banská Bystrica]] – [[Vysielač Suchá hora|Suchá hora]] |223,936 MHz (12A) |{{nts|5}} kW |- |[[Košice]] – [[Vysielač Dubník|Dubník]] |213,36 MHz (10C) |{{nts|5}} kW |- |[[Košice]] – [[Vysielač Heringeš|Heringeš]] |225,648 MHz (12B) |{{nts|2}} kW |- |[[Nitra]] – [[Zobor (vrch)|Zobor-lanovka]] |213,36 MHz (10C) |{{nts|20}} kW |- |[[Poprad]] – Dubina |202,928 MHz (9A) |{{nts|5}} kW |- |[[Považská Bystrica]] – mesto |195,936 MHz (8A) |{{nts|1.8}} kW |- |[[Prievidza]] – [[Bojnice|Bojnice, Vendelín]] |223,936 MHz (12A) |{{nts|0.7}} kW |- |[[Rimavská Sobota]] – Palaska |220,352 MHz (11C) |{{nts|5}} kW |- |[[Ružomberok]] – [[Úložisko (vrch)|Úložisko]] |195,936 MHz (8A) |{{nts|5}} kW |- |[[Spišské Podhradie]] – [[Rudník (vrch v Branisku)|Rudník]] |178,352 MHz (5C) |{{nts|1}} kW |- |[[Trenčín]] – [[Vysielač Nad oborou|Nad oborou]] |227,36 MHz (12C) |{{nts|4.7}} kW |- |[[Žilina]] – [[Vysielač Krížava|Krížava]] |223,936 MHz (12A) |{{nts|7}} kW |} Slovenský rozhlas vysiela od februára 2009 na frekvenciách s poznámkou v čase od 6:00 do 18:00 program Rádia Patria v maďarskom jazyku. Rádio je zaradené aj v [[verejnoprávny multiplex|3. (verejnoprávnom) multiplexe]] [[DVB-T]] a od decembra [[2015]] aj v multiplexe [[Digital Audio Broadcasting-Terrestrial|digitálneho rozhlasu]]. == Počúvanosť == Rádio FM bolo s počúvanosťou 2,56 % deviatou najpočúvanejšou rozhlasovou stanicou na Slovensku v 2. a 3. kvartáli 2017, podľa prieskumu Market & Media & Lifestyle spoločnosti [[Median SK]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Počúvanosť rádií v jednotlivých vlnách MML-TGI: 2. + 3. vlna 2017 (kĺzavé dáta) | url = https://www.radia.sk/pocuvanost/mml-tgi/vlny/2017-3 | vydavateľ = Radia.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-02-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [http://fm.rtvs.sk/ Oficiálna stránka] * [http://medialne.etrend.sk/radia-grafy-a-tabulky.html Počúvanosť] * [http://fm.rtvs.sk/webfotak Webkamera] * [http://fm.rtvs.sk/player/ Webové online vysielanie (+playlist)] {{Stanice SRo}} [[Kategória:Slovenský rozhlas]] [[Kategória:Vzniklo v 2004]] 9ghql0c2wt1338db5mipc1ustqnykqp 0 130412 8198335 8195358 2026-04-14T16:38:29Z Andrej-airliner 43530 wl. 8198335 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kozmická misia | názov misie = Mercury-Atlas 6 | kozmická loď = [[Mercury (kozmická loď)|Mercury]] (výr. č. 13) | znak = Friendship 7 insignia.jpg | volací znak = ''Friendship 7'' | posádka = 1 | kozmodróm = [[Cape Canaveral Air Force Station|Cape Canaveral]] | rampa = [[štartovací komplex 14 na Cape Canaveral Space Force Station|LC-14]] | raketa = [[Atlas LV-3B]] 109-D | štart = [[20. február]] [[1962]], 14:47:39,002 [[koordinovaný svetový čas|UTC]] | pristátie = 20. február 1962, 19:43:02 UTC<br />severná oblasť Atlantického oceánu; 300 km východne od ostrova [[Turks a Caicos|Grand Turk]]<br />{{coord|21|25|36|S|68|36|30|Z|}} | trvanie = 4 hodiny, 55 minút, 23 sekúnd | perigeum = 160,98 [[kilometer|km]] | apogeum = 260,98 [[kilometer|km]] | doba obehu = 88,48 minút | inklinácia = 32,54° | obehy = 3 | vzdialenosť = 121 794 km | maxrýchlosť = 28 234 km/h | maxzrýchlenie = 7,7 g (76 m/s²) | hmotnosť = 1 224,7 [[kilogram|kg]] (kozmická loď pri štarte) | foto posádky = John Glenn in 1960.jpg | popis = John Glenn | predchádzajúca = [[Súbor:Liberty bell insignia.jpg|30px|link=Mercury-Redstone 4]] [[Mercury-Redstone 4]] | nasledujúca = [[Súbor:Aurora 7 insignia.jpg|30px|link=Mercury-Atlas 7]] [[Mercury-Atlas 7]] }} '''Mercury-Atlas 6''' (alebo podľa lode '''''Friendship 7''''') bol prvý [[Spojené štáty|americký]] [[kozmický let s ľudskou posádkou|pilotovaný]] [[obežná dráha|orbitálny]] [[kozmický let]]. Zároveň išlo o tretí kozmický let s ľudskou posádkou v rámci [[program Mercury|programu Mercury]]. Štart letu sa uskutočnil [[20. február]]a [[1962]] a vyniesol na obežnú dráhu prvého [[Američania (USA)|Američana]], ktorým sa stal [[John Glenn]]. Pri predchádzajúcich pilotovaných letoch programu totiž [[kozmická loď|kozmické lode]] leteli len po [[balistická dráha|balistických dráhach]]. Program letu pôvodne počítal s fotografovaním v [[infračervené žiarenie|infračervenej]] a [[ultrafialové žiarenie|ultrafialovej]] oblasti spektra. [[kozmonaut|Astronaut]] mal tiež zaznamenať viacero pozorovaní voľným okom. Glenn mal tiež pozorovať [[počasie]] žltým filtrom a zjesť väčšiu dávku potravín. Z tohto plánu sa však nakoniec nesplnilo takmer nič. Väčšinu času musel Glenn stráviť tým, že sa plne sústredil na manuálne stabilizovanie polohy kabíny. Hlavným výsledkom misie tak bolo overenie novej kozmickej lode na obežnej dráhe. == Posádka == * {{minivlajka|USA}} [[John Glenn]] (1), [[Funkcia kozmonautov v posádkach#Pilot|pilot]] {{Malé|(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)}} === Záložná posádka === * {{minivlajka|USA}} [[Scott Carpenter]], pilot == Prípravy na let == [[Súbor:Scott Carpenter and John Glenn.jpg|thumb|upright|left|[[Scott Carpenter]] (vľavo) a [[John Glenn]] (vpravo) pózujú pred maketou [[kozmická loď|kozmickej lode]] [[Mercury (kozmická loď)|Mercury]] na [[Cape Canaveral Space Force Station|Cape Canaveral]], 29. november 1961]] Dňa [[29. november|29. novembra]] [[1961]], po úspešnom [[obežná dráha|orbitálnom]] lete [[Mercury-Atlas 5]] so [[šimpanz]]om [[Enos (šimpanz)|Enosom]] na palube, [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] informovala verejnosť, že na prvý [[Spojené štáty|americký]] pilotovaný orbitálny [[kozmický let s ľudskou posádkou|kozmický let]] Mercury-Atlas 6 poletí [[kozmonaut|astronaut]] [[John Glenn]] a jeho náhradníkom bude [[Scott Carpenter]]. NASA tiež oznámila, že pilotom ďalšej misie [[Mercury-Atlas 7]] bude [[Deke Slayton]] a jeho náhradníkom [[Wally Schirra]]. [[Kozmická loď]] [[Mercury (kozmická loď)|Mercury]] (výr. č. 13) prišla na [[Cape Canaveral Air Force Station|Cape Canaveral]] ešte [[27. august]]a 1961. [[Nosná raketa]] [[Atlas LV-3B]] bola dodaná na [[kozmodróm]] večer [[30. november|30. novembra]]. NASA pôvodne plánovala vypustiť na obežnú dráhu prvého astronauta v rovnakom roku ako [[Sovietsky zväz]]. Štart bol pôvodne naplánovaný na [[19. decembra|19. decembra]] 1961, ale [[7. december|7. decembra]] došlo k odkladu kvôli problémom s chladiacim a orientačným systémom kozmickej lode Mercury (výr. č. 13), ktorú Glennove deti s pomocou slovníkov pomenovali ''Friendship 7'' (Priateľstvo 7). Glenn sa s náhradníkom Carpenterom už medzitým presunuli do ubytovacích priestorov pre astronautov v hangári S na Cape Canaveral. Každý víkend John odchádzal domov do [[Arlington (Virgínia)|Arlingtonu]] vo [[Virgínia|Virgínii]] za manželkou Annie a ich dvoma deťmi, synom Johnom Davidom a dcérou Carolyn Ann. John Glenn a Scott Carpenter trénovali v simulátore, trávili veľa času nad letovým plánom a udržiavali sa vo fyzickej kondícii. Obaja boli dobrými kamarátmi. Carpenter bol medzi sedmičkou astronautov tak trocha outsiderom a jediným bližším človekom mu bol Glenn. Jednu vec však Carpenter na Glennovi nemal rád, a to vášeň pre beh. Glenn bol zvyknutý na každodenný intenzívny beh a Carpenter, ktorý nemal beh príliš v obľube, sa zo srandy sťažoval, že ho unavuje držať s Johnom tempo. Zatiaľ čo kabíny [[Alan Shepard|Alana Sheparda]] a [[Gus Grissom|Gusa Grissoma]] vyzdobil nápisom s menom lode technik s papierovou šablónou a farbou v spreji, Glenn oslovil Ceceliu „Cece“ Bibby, mladú výtvarníčku, ktorá bol zamestnankyňou firmy [[Chrysler]], jedného z dodávateľov NASA. Bibby sa tak stala jedinou ženou, ktorá vstupovala do tzv. bielej miestnosti na vrchole obslužnej veže a jej krasopisný nápis „Friendship 7“ sa stal notoricky známy. Bibby potom ešte po dohode s ostatnými astronautmi ako žartík pridala obrázok sporo odetej ženy na vnútornú stranu krytu [[periskop]]u.<ref name="collectspace-mercury-atlas-6-john-glenn-launch">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mercury-Atlas 6/John Glenn launch delays - collectSPACE: Messages | url = http://www.collectspace.com/ubb/Forum29/HTML/000125.html | vydavateľ = collectspace.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-02-20 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="collectspace-space-cover-148-john-glenn-launch">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Space Cover 148: John Glenn launch scrub - collectSPACE: Messages | url = http://www.collectspace.com/ubb/Forum20/HTML/000771.html | vydavateľ = collectspace.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-02-20 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="kosmonautix-sedm-dni-s-johnem-glennem-den-druhy">{{Citácia periodika | priezvisko = Šamárek | meno = Ondřej | autor = | odkaz na autora = | titul = Sedm dní s Johnem Glennem – den druhý | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2016/12/sedm-dni-s-johnem-glennem-2/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2016-12-13 | dátum prístupu = 2022-10-09 }}</ref> Ďalší pokus o štart bol naplánovaný na [[16. január]]a [[1962]], ale [[3. január]]a bol zrušený kvôli problémom s nádržou na pohonné látky nosnej rakety Atlas. Dňa [[23. január]]a Glenn absolvoval predletovú lekársku prehliadku, ale štart sa musel odložiť kvôli ďalšiemu technickému problému ešte predtým, než si šiel obliecť [[skafander]]. O štyri dni neskôr, [[27. január]]a, Glenn podstúpil lekársku prehliadku pred štartom, obliekol si skafander a nasledujúcich päť hodín strávil v kabíne ''Friendship 7'', kým došlo k zrušeniu štartu kvôli nízkej [[oblak|oblačnosti]] nad Cape Canaveral. Počas pokusu o štart 27. januára sa odohrala ešte jedna nepríjemnosť. Pred Johnovým domom v Arlingtone vo Virgínii sa objavil [[viceprezident Spojených štátov|viceprezident USA]] [[Lyndon B. Johnson]] a chcel vstúpiť dovnútra spolu s kamerami, aby mohol pred [[televízia (prenos)|televíznymi]] divákmi „podporiť“ Glennovu ženu Annie, ktorá ale trpela veľmi vážnou koktavosťou. Okrem toho bola vystresovaná z neustálych odkladov štartu Johnovho letu. Neodbytné žiadosti Johnsona a televíznych štábov rezolútne odmietla. Keď sa po vystúpení z kabíny John dozvedel o celej situácii, podporil svoju ženu v jej rozhodnutí a vyvolal tak menšiu roztržku s niektorými politikmi. Ďalší pokus o štart sa mal uskutočniť [[1. február]]a, ale [[30. január]]a musel byť zrušený, pretože sa zistilo, že pri pokuse o štart 27. januára došlo k úniku paliva do tepelnej izolácie rakety, čo spôsobilo pozastavenie ďalších pokusov. Prepracovanie izolácie rakety Atlas trvalo do [[12. február]]a a [[počasie]] predpovedané na [[13. február]] vyzeralo pochmúrne, a tak ďalší pokus o štart bol stanovený na [[14. február]]a, ale aj v ten deň došlo k odkladu kvôli zlému počasiu. Nepriaznivé meteorologické podmienky znemožnili štart aj [[15. február|15.]], [[16. február|16.]] a [[18. február]]a. V tom čase si už médiá aj Sovieti kládli otázku, či sa Glenn po toľkých odkladoch štartu ešte dokáže sústrediť a či by ho radšej nemal nahradiť Carpenter.<ref name="collectspace-mercury-atlas-6-john-glenn-launch"/><ref name="collectspace-space-cover-148-john-glenn-launch"/><ref name="kosmonautix-sedm-dni-s-johnem-glennem-den-druhy"/> == Priebeh letu == [[Súbor:KSC-62PC-0011.jpg|thumb|upright|left|Štart Mercury-Atlas 6 s Johnom Glennom na palube, 20. február 1962]] V utorok [[20. február]]a 1962 o 02:20 miestneho času Glenna prebudil lekár William K. Douglas. ''„Okay, mariňák, vstávaj a žiar,“'' povedal Douglas. ''„Dnes je ten deň.“'' Tak ako všetci ostatní, aj on dúfal, že v tento deň už John Glenn konečne odštartuje. Neustále odklady už všetkým liezli na nervy. Po sprche a rannej hygiene si Glenn obliekol biely župan a spolu s Dr. Douglasom, astronautom Dekom Slaytonom a manažérom operácií na Cape Canaveral a vedúcim divízie predletových operácií Merrittom Prestonom sa usadil k raňajkám, ku ktorým si dal dve [[vajce (potravina)|vajíčka]], [[filet mignon]], [[toast]] so [[želé]], [[pomarančový džús]] a šálku Postumu, náhradu [[káva|kávy]] bez [[kofeín]]u. O 03:05 podstúpil poslednú lekársku prehliadku pred štartom. Potom si obliekol skafander, opustil hangár S a o 05:01 odišiel v špeciálne upravenom prívese na štartovací komplex 14. Ešte pred odjazdom na štartovaciu rampu Glenn zavolal svojej žene Annie, ktorá bola vtedy doma v Arlingtone vo Virgínii s ich dvoma deťmi, a podľa ich starého zvyku ju ubezpečil: ''„Neboj sa,“'' povedal John. ''„Nezabudni, idem len do obchodu na rohu po balíček žuvačiek.“'' Túto frázu John používal vždy, keď ho čakala nejaká nebezpečná úloha, či už počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] v [[Tichý oceán|Tichomorí]], počas [[kórejská vojna|kórejskej vojny]] alebo keď mal pilotovať nové neodskúšané lietadlo. Ako vždy aj teraz mu Annie odpovedala: ''„Nebuď dlho preč...“'' O 06:03 Glenn nastúpil do kabíny kozmickej lode ''Friendship 7''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Wade | meno = Mark | autor = | odkaz na autora = | titul = Mercury MA-6 | url = http://www.astronautix.com/m/mercuryma-6.html | vydavateľ = astronautix.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-09-05 | miesto = | jazyk = }}</ref> Po malých problémoch s poklopom kabíny sa odpočítavanie postupne blížilo k nule. Niekoľko sekúnd pred štartom Scott Carpenter z bunkra riadenia štartu, odkiaľ mal na starosti komunikáciu s kabínou, ohlásil: ''„Godspeed, John Glenn...“'' Misia Mercury-Atlas 6 nakoniec úspešne odštartovala 20. februára 1962 o 09:47:39,002 miestneho času (14:47:39,002 [[koordinovaný svetový čas|svetového času]]) pomocou nosnej rakety Atlas LV-3B zo [[štartovací komplex 14 na Cape Canaveral Space Force Station|štartovacieho komplexu 14]] na Cape Canaveral. Kozmická loď ''Friendship 7'' bola úspešne navedená na obežnú dráhu a Glenn vtedy ohlásil: ''„Nula G a cítim sa dobre!“'' Autopilot otáčal jeho kabínu a John mohol niekoľko minút sledovať už nepotrebný nosič Atlas, ktorý sa pomaly vzďaľoval. Ako nečakané rozveselenie vyletela po chvíli z jedného z vakov s vybavením [[plyšová hračka|plyšová myš]], čo bol žartík Alana Sheparda. Vyskúšal aj manuálne riadenie lode, pričom zistil, že indikátory polohy nesúhlasia so skutočnou polohou kozmickej lode v priestore. Nad [[Indický oceán|Indickým oceánom]] Glenn pozoroval svoj prvý [[západ slnka]] z obežnej dráhy, ktorý opísal ako „nádherný“. Obloha vo vesmíre bola podľa neho veľmi čierna s tenkým pásom modrej farby pozdĺž horizontu. Povedal, že slnko zapadlo rýchlo, ale nie tak rýchlo, ako očakával. Päť alebo šesť minút sa intenzita svetla pomaly znižovala. Žiarivé oranžové a modré vrstvy sa rozprestierali 45 až 60° po oboch stranách [[Slnko|Slnka]] a postupne sa zužovali smerom k horizontu. Glenn monitoroval systémy kozmickej lode a po vletení do orbitálnej noci otvoril priezor svojej prilby a osviežil sa niekoľkými dúškami [[jablko]]vého džúsu. Krátko pred vletením do osvetlenej časti obežnej dráhy pozoroval drobné svetielkujúce prachové častice okolo kabíny. Pomenoval ich „svetlušky“. Žiariace body sa pohybovali súbežne s kabínou a zmizli po [[východ slnka|východe slnka]]. Glenn vôbec nevedel, odkiaľ tieto svietiace častice pochádzali, rovnako aj [[stredisko riadenia vesmírnych letov|riadiace stredisko]]. Neskôr sa ukázalo, že išlo o zamrznuté pary z výparníka na trupe lodi.<ref name="kosmonautix-sedm-dni-s-johnem-glennem-den-druhy"/><ref name="kosmo-mek-ma-6">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = MEK - MA 6 | url = https://mek.kosmo.cz/pil_lety/usa/mercury/ma-6/index.htm | vydavateľ = mek.kosmo.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-07-27 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>Burgess 2015, s. 99 – 100.</ref> [[Súbor:Astronaut John Glenn During His First Orbit in Friendship 7 - GPN-2002-000073.jpg|thumb|John Glenn v kabíne lode ''Friendship 7'' počas prvého obletu [[Zem]]e]] Na konci prvého obletu [[Zem]]e zlyhala jedna z malých trysiek, ktoré zaisťovali polohu kabíny v priestore. Autopilot nebol schopný túto situáciu kompenzovať, a tak Glenn musel prejsť na manuálne riadenie polohy. Nepredstavovalo to pre neho problém a mohol aspoň dokázať, že človek je schopný dlhší čas riadiť svoju kozmickú loď. Na začiatku druhého obletu sa na konzole Dona Arabiana, operátora v riadiacom stredisku, rozsvietila kontrolka označená ako „Segment 51“, ktorá signalizovala odpojenie [[tepelný štít|tepelného štítu]]. Tepelný štít bol s kabínou spojený látkovým valcom nazývaným „pristávací vak“ a pár minút pred pristátím na morskú hladinu sa mal uvoľniť a klesnúť dole. Slúžil na tlmenie nárazu na hladinu a následne fungoval ako morská kotva. Operátori sledovacích staníc sa Glenna postupne nenápadne pýtali, v akej polohe je na jeho palubnej doske spínač odhodenia pristávacieho vaku. Neskôr riadiace stredisko Glenna žiadalo, aby skúsil prepnúť spínač pristávacieho vaku do polohy „auto“. Glennovi došlo, o čo vlastne ide. Operátori na zemi sa domnievajú, že vak sa odistil zo svojej letovej pozície. Pokiaľ by sa po zapnutí do polohy „auto“ rozsvietila na palubnej doske zelená kontrolka, znamenalo by to, že tepelný štít nie je zaistený. Ak je však v systéme nejaký skrat, ale štít zatiaľ drží na svojom mieste, po prepnutí do polohy „auto“ sa môže stať čokoľvek, vrátane toho, že sa doteraz zabezpečený štít uvoľní. Glenn prepol páčkový spínač z prostrednej polohy do krajnej, ale našťastie sa nič nestalo a kontrolka zostala tmavá. Napriek tomu pretrvávali pochybnosti, prečo kontrolka na pulte operátora v riadiacom stredisku svieti. Glenn tak dostal inštrukcie, aby po zážihu brzdiacich rakiet nechal tieto rakety na svojom mieste. Tri laná, ktorými boli pripútané brzdiace rakety, obopínali tiež kryt a pridržiavali ho. Kým boli na kabíne tieto laná, držal tam aj tepelný štít. Pôvodný program však počítal s ich odhodením ešte mimo [[atmosféra Zeme|atmosféru]]. Nikto nevedel, aké nebezpečné môže byť, keď brzdiace rakety zostanú na kabíne pri prelete atmosférou.<ref name="kosmonautix-sedm-dni-s-johnem-glennem-den-druhy"/><ref name="kosmo-mek-ma-6"/> [[Súbor:Mercury-Atlas 6 Earth photo.jpg|thumb|left|Pohľad na Zem fotografovaný Glennom z kozmickej lode ''Friendship 7'']] Počas druhého obletu sa [[teplota]] v Johnovom skafandri zvýšila na 41 [[stupeň Celzia|°C]] a o chvíľu sa rozsvietilo signalizačné svetlo, ktoré ho varovalo pred nadmernou vlhkosťou v kabíne. Po zvyšok letu tak musel Glenn starostlivo vyvažovať chladenie skafandra a vlhkosť v kabíne. Keď kozmická loď ''Friendship 7'' tretíkrát letela nad [[Austrália (štát)|Austráliou]], Glenn žartoval s astronautom [[Gordon Cooper|Gordonom Cooperom]], ktorý tu slúžil ako komunikátor (CAPCOM) na sledovacej stanici [[Muchea (Západná Austrália)|Muchea]]. Glenn požiadal Coopera, aby kontaktoval veliteľa [[United States Marine Corps|námornej pechoty]] generála Shoupa s tým, že tri oblety Zeme sú dosť na to, aby mohol žiadať o letový príplatok k svojmu platu. Program letu pôvodne počítal s fotografovaním v [[infračervené žiarenie|infračervenej]] a [[ultrafialové žiarenie|ultrafialovej]] oblasti spektra. Astronaut mal tiež zaznamenať viacero pozorovaní voľným okom. Glenn mal aj pozorovať počasie žltým filtrom a zjesť väčšiu dávku potravín. Z tohto plánu sa však nakoniec nesplnilo takmer nič. Väčšinu času musel Glenn stráviť tým, že sa plne sústredil na manuálne stabilizovanie polohy kabíny. Najväčším nebezpečenstvom bol ale tepelný štít. Medzitým Carpenter zavolal Glennovej žene Annie, aby jej povedal o probléme s tepelným štítom a varoval ju, že John sa už možno nevráti. Krátko pred začiatkom brzdiaceho zážihu Glenn otočil kabínu do správnej polohy, čiže čelom do proti smeru letu, nos -34° dole a ostatné osi presne na 0°. O 19:20 UTC sa aktivovala prvá z rakiet a vzápätí aj ostatné dve. Brzdiaci účinok bol taký, že John ohlásil: ''„Mám dojem, že sa vraciam späť na Havaj.“'' Astronaut Wally Schirra, ktorý slúžil ako CAPCOM v [[Kalifornia|kalifornskom]] [[Point Arguello]], zopakoval Glennovi: ''„Máme za to, že je možné nechať brzdiace rakety po vyhorení pripevnené ku kabíne, kým budeš minimálne nad Texasom. Nemal by s tým byť žiadny problém.“'' ''„Rozumiem, chápem,“'' stručne odvetil Glenn. Na rozdiel od nominálnej návratovej sekvencie John musel zatiahnuť periskop ručne a v správny moment stlačiť tlačidlo „0,05 g override“, ktorým „ignoroval“ hlásenie systému o [[preťaženie (tiažové zrýchlenie)|preťažení]] 0,05 g, ktoré by za normálnych okolností bolo predzvesťou odhodenia rakiet. Kabína sa začala ponárať do hustých vrstiev atmosféry a za oknami bolo vidieť oranžovú žiaru. Odporúčanie Alana Sheparda z Cape Canaveral, aby rakety odhodil v momente, keď preťaženie dosiahne 1,5 g, už Glenn nezachytil. John opisoval svoje pocity počas záverečnej fázy letu na palubný [[magnetofón]] a neskôr napísal: ''„Cítil som, že sa na tupom konci kabíny za mojím chrbtom niečo uvoľnilo. Počul som poriadny úder. Zrazu som uvidel jeden z pásov, ktoré držali brzdiace rakety na mieste, ako veje okolo okna. V tom momente sa pás prepálil a odpadol. Okamžite som spozoroval horiace kúsky, ktoré lietali okolo okna. Niektoré z nich boli veľké 15 až 20 cm. Počul som, ako búchajú o zadnú stenu kabíny, než sa uvoľnili a preleteli okolo a ja som si pomyslel, že sa asi odtrháva tepelný štít. Toto bola ťažká chvíľa. Ale vedel som, že ak sa to skutočne deje, veľmi rýchlo bude po všetkom a ja s tým aj tak nemôžem nič robiť. Tak som robil ďalej to, čo bolo treba – udržiaval som kabínu pod kontrolou a čakal som.“'' Glenn priznal, že každú chvíľu očakával, ako na chrbte ucíti žiaru a snažil sa sedieť v rámci možností čo najpokojnejšie, aby „zbytočne nevyžaroval teplo“.<ref name="kosmo-mek-ma-6"/><ref name="kosmonautix-kriticke-momenty-kosmonautiky-4-dil">{{Citácia periodika | priezvisko = Šamárek | meno = Ondřej | autor = | odkaz na autora = | titul = Kritické momenty kosmonautiky 4. díl | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2012/10/kriticke-momenty-kosmonautiky-4-dil/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2012-10-02 | dátum prístupu = 2022-10-09 }}</ref> [[Súbor:John Glenn welcomed aboard USS Randolph.jpg|thumb|Privítanie Glenna po prílete na [[lietadlová loď|lietadlovú loď]] [[USS Randolph (CV-15)|USS ''Randolph'']]]] V riadiacom stredisku medzitým prežívali chvíle napätia. Nakoniec sa po dlhom čakaní a márnom volaní do prázdneho éteru v rádiu ozvalo praskanie statickej elektriny a o chvíľu Glennov hlas: ''„Počujem vás jasne a čisto! Ako ste na tom vy?“'' Alan Shepard s úľavou odpovedal: ''„Počujeme ťa výborne! Ako sa cítiš?“'' John odpovedal: ''„Môj stav je dobrý. Chlapče, to bol ale skutočný meteor!“'' Kozmická loď ''Friendship 7'' v poriadku pristála ešte v ten istý deň o 14:43:02 miestneho času (19:43:02 svetového času) pomocou [[padák]]u na hladine [[Atlantický oceán|Atlantického oceánu]]. Miesto pristátia sa nachádzalo 300 [[kilometer|km]] východne od [[ostrov]]a [[Turks a Caicos|Grand Turk]] a 64 km od plánovanej pristávacej oblasti. Dôvodom tejto odchýlky bola chyba plánovačov pri výpočtoch brzdiaceho manévru. Zabudli totiž pripočítať aj úbytok hmotnosti, ktorý spôsobila spotreba paliva, zásob vzduchu a vody. Vyšetrovanie potom ukázalo, že svietiaca kontrolka v riadiacom stredisku signalizujúca odpojenie tepelného štítu bola len falošný poplach. Na vine bola uvoľnená osička jedného malého otočného spínača, ktorý mal zafungovať v momente, keď sa štít tesne pred pristátím uvoľní. Kvôli tej osičke spínač vysielal signál, že štít je uvoľnený aj keď bol bezpečne v zaistenej polohe. Posádka [[torpédoborec|torpédoborca]] [[USS Noa (DD-841)|USS ''Noa'']] zahliadla kozmickú loď, keď klesala na padáku. Torpédoborec bol vo vzdialenosti asi 9,7 km, keď Glennovi signalizoval, že čoskoro bude pri ňom. O 17 minút neskôr ku kozmickej lodi ''Friendship 7'' priplával USS ''Noa'', ktorý kozmickú loď s Glennom vo vnútri vyzdvihol z vody. Glenna potom vzal [[helikoptéra|vrtuľník]] a prepravil ho na [[lietadlová loď|lietadlovú loď]] [[USS Randolph (CV-15)|USS ''Randolph'']]. Nesporným faktom je, že najväčšiu zásluhu na úspechu prvého amerického orbitálneho kozmického letu mal samotný plukovník Glenn, ktorého hneď po pristátí povýšili. Stal sa národným hrdinom a v roku [[1964]] odišiel z NASA do [[politika|politiky]]. Do vesmíru letel ešte raz, a to v roku [[1998]] ako člen posádky takmer 9-dňovej misie [[STS-95]] [[Space Shuttle|raketoplánu]] [[Discovery (raketoplán)|''Discovery'']]. John Glenn sa pri tomto lete stal vo veku 77 rokov vtedy najstarším človekom, ktorý letel do vesmíru.<ref name="kosmo-mek-ma-6"/><ref name="kosmonautix-kriticke-momenty-kosmonautiky-4-dil"/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = NASA Science MA-6 results | url = https://science.ksc.nasa.gov/history/mercury/ma-6/docs/ma-6-results.pdf | vydavateľ = science.ksc.nasa.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-07-27 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20200930021820/https://science.ksc.nasa.gov/history/mercury/ma-6/docs/ma-6-results.pdf | dátum archivácie = 2020-09-30 }}</ref> == Galéria == <center> <gallery> Súbor:Astronaut John Glenn inspects decal for side of his Mercury capsule (s64-14854).jpg|John Glenn kontroluje podobu nápisu „Friendship 7“ pred namaľovaním na kabínu kozmickej lode Súbor:Mercury-Atlas 6 launch preparations in January 1962.jpg|Nosná raketa Atlas počas príprav na let Mercury-Atlas 6 Súbor:John Glenn, Mercury -- Heads to the Launch Pad (4479639646).jpg|Glenn (vľavo), Dr. William K. Douglas (v strede) a technik Joseph W. Schmitt (vpravo) v hangári S počas predletových príprav Súbor:John Glenn and Guenter Wendt after scrub of Mercury-Atlas 6 launch.jpg|Glenn s vedúcim rampy Guenterom Wendtom po zrušení pokusu o štart 27. januára 1962 Súbor:Astronaut John H. Glenn, Jr. Performing His Early Morning Shave.jpg|Glenn počas holenia ráno v deň štartu Súbor:Astronaut John Glenn at preflight breakfast (s62-00966).jpg|Glenn raňajkuje s Dr. Douglasom a ďalšími hosťami Súbor:Astronaut John H. Glenn, Jr. Motioning to Astronaut Donald J. Slayton and Associate Director MSC Walter C. Williams.jpg|Glenn počas obliekania skafandra v spoločnosti astronauta Deka Slaytona a riaditeľa letových operácií Walta Williamsa Súbor:John Glenn walkout.jpg|Glenn začína svoju cestu k štartovacej rampe Súbor:John Glenn Entering Friendship 7 - GPN-2000-000652.jpg|Glenn nastupuje do kabíny kozmickej lode ''Friendship 7'' Súbor:KSC-62PC-0009.jpg|Štart misie Mercury-Atlas 6, 20. február 1962 Súbor:Glenn62.jpg|Glenn v lodi ''Friendship 7'' na obežnej dráhe Súbor:View of Earth taken by astronaut John Glenn during his Mercury-Atlas 6 spaceflight.jpg|Fotografia z obežnej dráhy, ktorá bola vyhotovená Glennom počas letu Súbor:62-MA6-161.jpg|Riadiace stredisko Mercury (''Mercury Control Center'') na Cape Canaveral počas letu Mercury-Atlas 6 Súbor:Mercury-6 recovery.jpg|Kozmická loď ''Friendship 7'' po pristátí v Atlantiku Súbor:John Glenn relaxes aboard the U.S.S. Noa.jpg|Glenn čaká na palube torpédoborca USS ''Noa'' na odlet vrtuľníkom na lietadlovú loď USS ''Randolph'' Súbor:KSC-JohnGlenn-0009 (31400474191).jpg|Prezident John F. Kennedy blahoželá Johnovi Glennovi po jeho historickom lete, 23. február 1962 </gallery> </center> == Referencie == {{referencie}} == Literatúra == * BURGESS, Colin. ''Friendship 7 (The Epic Orbital Flight of John H. Glenn, Jr.)''. Chichester, Spojené kráľovstvo : Springer, 2015. 275 s. ISBN 978-3-319-15654-5. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Mercury-Atlas 6}} == Externé odkazy == * [https://www.nasa.gov/mission/mercury-atlas-6-friendship-7/ Oficiálna stránka] {{eng icon}} * [http://spacefacts.de/mission/english/mercury-6.htm Mercury-Atlas 6 na stránkach spacefacts.de] {{eng icon}} * [https://mek.kosmo.cz/pil_lety/usa/mercury/ma-6/index.htm Mercury-Atlas 6 v Malej encyklopédii kozmonautiky] {{ces icon}} {{Program Mercury}} [[Kategória:Program Mercury]] [[Kategória:Kozmické lety s ľudskou posádkou]] [[Kategória:Kozmonautika v 1962]] c8be0k0n580o2jhupp0fdpqfd555rjf 0 130864 8198658 8168156 2026-04-15T10:11:02Z Robzle2 291701 Aktualizácia 8198658 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Okolicne kostol a klastor 2010 1.JPG|thumb|Kostol sv. Petra z Alkantary]] '''Okoličné''' ([[maďarčina|maď.]] ''Okolicsnó'') je mestská časť [[Liptovský Mikuláš|Liptovského Mikuláša]], vo východnej časti mesta. Súčasťou katastrálneho územia je aj sídlisko [[Podbreziny]] a mestské časti [[Stošice]] a [[Vitálišovce]]. K [[30. júl]]u [[2009]] tu žilo 1 118 obyvateľov. == Polohopis == Mestská časť sa nachádza v [[Liptovská kotlina|Liptovskej kotline]] na sútoku [[Váh]]u so [[Smrečianka|Smrečiankou]] aj [[Okoličnianka|Okoličniankou]], popri oboch stranách cesty I. triedy č. [[Cesta I. triedy 18 (Slovensko)|18]], {{km|3|m}} východne od centra mesta. Na jej území odbočujú z hlavnej cesty spojnice do susednej obce [[Závažná Poruba]], cez [[Podbreziny]] do [[Žiarska dolina|Žiarskej doliny]] a tiež do susednej mestskej časti [[Stošice]]. Obytná zástavba je situovaná medzi korytom Smrečianky na západe, Váhu na juhu a Okoličnianky na východe. Zo severu ju ohraničuje teleso železničnej trate. Východne od potoka Okoličnianka sa nachádza malý priemyselný park s dvomi čerpacími stanicami a zberným dvorom (recyklačné centrum). Na východe ohraničuje mestskú časť koryto potoka [[Stošianka]]. === Zoznam ulíc === {{Stĺpce|2| * 3. februára * Cintorínska * Gazdovská * Kláštorná * Mateja Linčovského * Mierová * Ohradná * [[Okoličianska]] * Pálenická * Pobrežná * [[Riečna (Liptovský Mikuláš)|Riečna]] * [[Sihotská ulica (Liptovský Mikuláš)|Sihotská]] * Smrečianska * Staničná * Za mostom }} == Dejiny == Pôvodne samostatná obec je prvýkrát písomne doložená v roku [[1273]], avšak patrí k najstarším obciam na [[Liptov (región)|Liptove]]. Patrila zemianskej rodine [[Okolicsányi|Okolicsányiovcov]], ktorí tu dali v rokoch [[1480]]-[[1492|92]] vystavať [[kláštor]] s kostolom. Zakladateľom [[Okolicsányi|Okolicsányiovcov]] je Serafín I., o ktorom prvá zmienka pochádza až z roku [[1282]]. Kedy Serafín získal aj Okoličné, nemožno z písomných prameňov presne zistiť, no v roku 1293 vystupuje v jeho držbe už jeho syn Peter. Michal I. z Okoličného, syn Jána II. z Okoličného, udelil v roku 1435 Okoličnému čiastkové [[Privilégium|mestské privilégiá]] po vzore Nemeckej Ľupče (dnes [[Partizánska Ľupča|Partizánskej Ľupče]]).<ref>Majster z Okoličného a gotické umenie Spiša okolo roku 1500, ISBN 978-80-8059-207-3, str. 11,Slovenská národná galéria, Bratislava, 2017, tlač Dolis a.s.</ref> V roku 1480 zahájil [[Okoličániovci|Michal Okoličányi]] výstavbu kostola a kláštora. Mestskou časťou [[Liptovský Mikuláš|Liptovského Mikuláša]] sa Okoličné stalo v roku [[1971]] a začiatkom [[80. roky 20. storočia|80-tych rokov 20. storočia]] vyrástlo severne od centra obce sídlisko [[Podbreziny]]. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * Kláštor [[Františkáni|františkánov]] s kostolom [[Peter z Alkantary|sv. Petra z Alkantary]], stredoveký komplex z rokov [[1476]]-[[1492]], ide o jeden z najvýznamnejších gotických komplexov na Slovensku a najväčšiu gotickú stavbu na [[Liptovská župa (Uhorsko)|Liptove]]. [[Kostol svätého Petra z Alkantary|Kostol sv. Petra z Alkantary]] je trojloďová gotická stavba s polygonálnym uzáverom presbytéria a predstavanou vežou. Stojí na mieste staršieho gotického kostola, z ktorého sa dochovalo presbytérium prestavané na sakristiu. Vznikol z iniciatívy [[Matej I.|Mateja Korvína]]. K jeho dokončeniu došlo začiatkom [[16. storočie|16. storočia]]. Bol zariadený [[oltár]]mi z dielne [[Majster Pavol z Levoče|Majstra Pavla z Levoče]]. Od roku [[1571]] boli mnísi v rámci [[reformácia|reformácie]] nútení kostol opustiť. Rekatolizovaný bol až v roku [[1697]]. V roku [[1744]] prešiel rozsiahlou [[barok]]izačnou úpravou. Stavba sa dochovala takmer kompletne v stredovekej podobe, vrátane [[klenba|klenieb]], okien s kružbami a originálneho neskorogotického krovu. Z pôvodného hlavného oltára sa zachovali len fragmenty, tri sochy [[Svätá Barbora |sv. Barbora]], [[Margita Uhorská|sv. Margita]] a [[Katarína Alexandrijská|sv. Katarína]] z obdobia okolo roku [[1500]]. Z tabuľových malieb sa zachovalo šesť výjavov umiestnených v rôznych múzeách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Liptovský Mikuláš-Okoličné | url = http://apsida.sk/c/8790/liptovsky-mikulas-okolicne | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Apsida.sk | miesto = }}</ref> Na severnej strane sa nachádza neskorogotická kaplnka so sieťovou klenbou a gotickými oknami. Južne od kostola stojí bývalý františkánsky kláštor z rovnakého obdobia, pôvodne gotický, neskôr [[renesancia|renesančne]] prestavaný. <gallery> Okoličné - kláštorný kostol sv. Petra z Alkantary - 2020.jpg|Kláštorný kostol sv. Petra z Alkantary, pohľad zo západu Kostol Okolicne.jpg|Kláštor františkánov s kostolom sv. Petra z Alkantary Okolicsno5FotoThalerTamas.jpg|Pohľad na presbytérium kostola s pristavanou vežou Južný pohľad.JPG|Kláštor františkánov s kostolom sv. Petra z Alkantary, pohľad z juhu Okolicne kostol 2008 2.JPG|Detail gotického okna v západnej stene kostola Presbytérium.JPG|Interiér kostola Okolicsno2FotoThalerTamas.jpg|Sieťová klenba </gallery> * Okoličániovský kaštieľ, trojpodlažná trojtraktová renesančná stavba na pôdoryse obdĺžnika s manzardovou strechou z prvej polovice [[17. storočie|17. storočia]]. Barokovou úpravou prešiel v roku [[1714]], kedy bol prefasádovaný.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Okoličné | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/okolicne | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = }}</ref> Kaštieľ bol za [[Okoličániovci|Ladislava Okoličániho]] prepadnutý zbojníkom [[Juraj Jánošík|Jurajom Jánošíkom]]. Ako podžupan Liptovskej stolice bol neskôr účastníkom súdneho procesu so spomínaným zbojníkom. Nárožia kaštieľa sú tvorené kruhovými [[arkier]]mi s barokovými helmicami. Vstup je riešený ako jednoosový [[portikus]] s barokovou helmicou. Okná majú kamenné ostenia s nadokennými rímsami. * Kúria Gustáva Okoličániho (Gazdovská 13), jednopodlažná trojtraktová baroková stavba na pôdoryse obdĺžnika s manzardovou strechou z prvej polovice [[18. storočie|18. storočia]]. Upravovaná bola v prvej polovici 19. storočia.<ref name="ref1">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=7780 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = }}</ref> Fasáde kúrie dominuje jednoosový portikus s malou manzardovou strieškou. Z opačnej strany objektu je priečelie dekorované trojosovým [[rizalit]]om členeným polostĺpmi a trojuholníkovým štítom s [[tympanón]]om. Okná majú profilované šambrány. * Kúria Petra Turanského (Kláštorná 50), jednopodlažná trojtraktová [[klasicizmus|klasicistická]] stavba na pôdoryse písmena L z prvej polovice [[19. storočie|19. storočia]].<ref name="ref1" /> Priečeliu dominuje trojosový rizalit členený polostĺpmi, ukončený trojuholníkovým štítom s tympanónom. Fasády sú členené [[pilaster|pilastrami]], okná majú profilované šambrány a nadokenné rímsy. * [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|Evanjelická]] zvonica, murovaná stavba na pôdoryse obdĺžnika s ihlancovou helmicou z roku [[1902]]. Fasádu zvonice dekoruje kordónová rímsa a podstrešný terčík. Rezonančné otvory sú polkruhovo ukončené. <gallery> Okoličné - Okoličániovský kaštieľ.JPG|Okoličániovský kaštieľ Okoličné - Okoličániovský kaštieľ - 2015.JPG Liptovský Mikuláš - Okoličné - NKP č. 505-355-0.JPG|Kúria Gustáva Okoličániho </gallery> == Občianska vybavenosť == Obyvateľom mestskej časti i okolitých obcí slúži základná škola s materskou školou, druhá materská škola, obchodná prevádzka, pizzéria, cukráreň, krčma, čerpacia stanica, autoservis, autobazár, predajňa a servis bicyklov, veterinárna ambulancia, penzión. Na autobusovej zastávke Okoličné, ZŠ sa nachádza automat rýchleho občerstvenia. Služby dopĺňa kaderníctvo, sklenárstvo, pohrebníctvo. == Doprava == Okoličné má výborné dopravné spojenie nielen s [[Liptovský Mikuláš|Liptovským Mikulášom]], ale aj so susednými obcami [[Závažná Poruba]], [[Veterná Poruba]], [[Smrečany]], [[Žiar (okres Liptovský Mikuláš)|Žiar]] a ďalšími obcami i mestom [[Liptovský Hrádok]]. Osou mestskej časti je spomenutá cesta I. triedy č. [[Cesta I. triedy 18 (Slovensko)|18]], ktorá prechádza katastrálnym územím v dĺžke cca {{km|1.5|m}} v smere západ - východ. Súbežne s cestou vedie aj železničná trať č. [[Železničná trať číslo 180 (Slovensko)|180]] s rovnomennou železničnou zastávkou. Na území mestskej časti sa nachádzajú tri autobusové zastávky (ZŠ, Kláštorná a Stošice, rázcestie). Zastávka "Okoličné, ZŠ" je obsluhovaná frekventovanými spojmi [[MAD Liptovský Mikuláš|MHD]] (linky č. 2, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13 a 14, niektoré spoje linky č. 1) a prímestskej dopravy. Južne od mestskej časti prechádza diaľnica [[Diaľnica D1 (Slovensko)|D1]] v smere západ - východ. == Osobnosti obce == === Rodáci === * [[Florián Klimkovič]] (* [[1756]]{{--}}† [[1826]]), [[maliar]] * [[Ignác Klimkovič]] (* [[1800]]{{--}}† [[1853]]), maliar, rezbár a [[reštaurátor]] * [[Jozef Hušek]] (* [[1880]]{{--}}† [[1947]]), [[novinár]] * [[Ján Danko (senátor)|Ján Danko]] (* [[1883]]{{--}}† [[1948]]), [[pedagóg]] a senátor ČSR * [[Pavel Cheben]] (* [[1967]]), vedec v oblasti [[Optika (odbor)|optiky]] a fotoniky == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.mikulas.sk/ Oficiálna stránka mesta Liptovský Mikuláš] * [http://okolicne.szm.sk Neoficiálna stránka mestskej časti] * [http://www.farnostokolicne.sk/ Stránka farnosti] * [http://www.apsida.sk/c/8790/liptovsky-mikulas-okolicne Apsida.sk]- profil gotického kostola {{Súradnice|49.0748|19.6504|type:city|format=dms|display=title}} {{Mestské časti Liptovského Mikuláša}} [[Kategória:Mestské časti Liptovského Mikuláša]] 099p57vsfhjhe3srxpd7kxu9pky2cfn 0 131317 8198655 7506718 2026-04-15T09:34:08Z Robzle2 291701 Aktualizácia 8198655 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = mestská časť | Časť čoho = [[Liptovský Mikuláš|Liptovského Mikuláša]] | Názov = Stošice | Iné názvy = | Obrázok = | Popis obrázku = | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Kraj = Žilinský | Okres = Liptovský Mikuláš | Región = [[Liptov (región)|Liptov]] | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 49.075621 | Zemepisná dĺžka = 19.669518 | Nadmorská výška = | Prvá zmienka = | Starosta = | Politická strana = | PSČ = | Kód = | EČV = LM | Predvoľba = +421-44 | Adresa = | E-mail = | Telefón = | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = | Commons = | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Stošice''' sú mestská časť [[Liptovský Mikuláš|Liptovského Mikuláša]], v najvýchodnejšej časti mesta. Žije tu približne 500 obyvateľov. == Polohopis == Nachádzajú sa v [[Liptovská kotlina|Liptovskej kotline]], na pravom brehu potoka [[Stošianka]], na úpätí vrchu [[Vrch Hrádok|Hrádok]] (711,0 m n. m.), neďaleko cesty I. triedy č. [[Cesta I. triedy 18 (Slovensko)|18]] a pri železničnej trati [[Železničná trať Žilina – Košice|Žilina – Košice]], 4 km VJV od centra mesta. == Charakteristika == K mestu boli pričlenené v roku [[1971]], intravilán je súčasťou katastrálneho územia [[Okoličné]]. Premávajú sem spoje linky č. 2 [[MAD Liptovský Mikuláš]], v minulosti aj linka č. 7. Na južných stráňach Vrchu Hrádok sa rozprestiera rozsiahly ovocný sad. Na mieste zrušeného hospodárskeho dvora vznikla nová obytná výstavba, ktorá sa neustále rozširuje. Obytný súbor v západnej časti siaha až k potoku [[Okoličnianka]] a je súhrnne nazvaný '''Nové Stošice''' (alebo aj Stošice-západ). Kým cestný prístup do východnej (starej) časti je možný jedine odbočením z cesty I. triedy č. 18, prístup do západnej časti z cesty III. triedy č. 2335 v mestskej časti [[Podbreziny]] cez Podhoranskú ulicu. Neexistuje cestné prepojenie východnej a západnej časti. Mestská časť plní v súčasnosti výhradne obytnú funkciu a chýba tu akékoľvek občianske vybavenie, či služby. === Ulice === * Agrárna * Lúčna * Margarétková * Medovková * Nevädzová * Podbeľová * Podhoranská * Pod horou * Poľná * Púpavová * Sadová * Stojšova * Stošická * Šalviová * Vrchhrádok * Zalomená == Externé odkazy == * [https://www.mikulas.sk/ Oficiálna stránka mesta Liptovský Mikuláš] {{Mestské časti Liptovského Mikuláša}} [[Kategória:Mestské časti Liptovského Mikuláša]] grwnoz8ec146ru0nncj95w1mjo44td3 0 133863 8198210 8193872 2026-04-14T12:02:44Z DurMar12 181423 Upravený infobox, pridaná zmienka o úmrtí s referenciami, externý odkaz 8198210 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Viera Hegerová | Rodné meno = Viera Ferjančeková | Popis osoby = slovenská prekladateľka | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dn|1933|10|09}} | Miesto narodenia = [[Banská Bystrica]], [[Prvá česko-slovenská republika|ČSR]] (dnes [[Slovensko]]) | Dátum úmrtia = {{duv|2026|04|06|1933|10|09}} | Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Slovensko]] | Dátum pochovania = | Miesto pochovania = | Bydlisko = | Iné mená = Viera Kapasná | Pseudonym = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známa vďaka = | Alma mater = [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave]] | Profesia = | Aktívne roky = <!-- RRRR{{--}}RRRR --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Partner = | Partnerka = | Deti = [[Zuzana Kusá]] | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Literatúra | Portál2 = | Portál3 = }} '''Viera Hegerová''' (* [[9. október]] [[1933]], [[Banská Bystrica]]{{--}}† [[6. apríl]] [[2026]], [[Bratislava]]) bola slovenská [[prekladateľka]] ruskej prózy, redaktorka. == Životopis == Pochádza z učiteľskej rodiny. Detstvo strávila v [[Horná Mičiná|Hornej Mičinej]] pri Banskej Bystrici. V roku 1952 maturovala na [[Gymnázium Andreja Sládkoviča (Banská Bystrica, J.A. Komenského 18)|Gymnáziu Andreja Sládkoviča]] v B. Bystrici. V rokoch 1952 – 1957 absolvovala [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofickú fakultu Univerzity Komenského]] v Bratislave, odbor ruština – slovenčina. V rokoch 1957 – 1965 pôsobila ako redaktorka vo vydavateľstve [[Tatran (vydavateľstvo)|Tatran]], v rokoch 1965 – 1990 redaktorka, vedúca redaktorka prekladovej prózy, zástupkyňa šéfredaktora vo vydavateľstve [[Slovenský spisovateľ]]. Redigovala edície SPKK (Spoločnosť priateľov krásnych kníh) a NST (Nová sovietska tvorba). Od roku 1990 bola na dôchodku, naďalej externe redigovala pre vydavateľstvá. Popri redaktorskej a editorskej práci sa systematicky venovala prekladateľskej činnosti – preložila okolo 50 titulov ruskej klasickej i súčasnej beletrie ([[Fiodor Michajlovič Dostojevskij|F. M. Dostojevskij]], [[Leonid Leonov|L. Leonov]], [[Jurij Trifonov|J. Trifonov]], [[Vasilij Aksionov|V. Aksionov]], [[Boris Pasternak|B. Pasternak]], [[Bulat Šalvovič Okudžava|B. Okudžava]], [[Daniil Granin|D. Granin]], [[Vasilij Belov|V. Belov]], [[Alexandr Isajevič Solženicyn|A. Solženicyn]] a iní), vrátane literatúry pre deti (S. Michalkov, A. Nekrasov, V. Bianki, A. Žukovová, A. Beekmanová a i.). Prvé dva preklady (okrem Tolstého novely próza M. Žesťova Zlatý kruh, 1960) vyšli pod jej vtedajším menom V. Kapasná.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Kovačičová|meno=Oľga|titul=Slovník slovenských prekladateľov umeleckej literatúry 20. storočia|miesto=Bratislava|isbn=9788022414289|url=https://www.worldcat.org/oclc/932130015}}</ref> Preklady kratších útvarov uverejňovala v literárnych mesačníkoch. Za preklady získala 8 cien a prémií vydavateľstiev a Literárneho fondu, naposledy (2007) [[Cena Jána Hollého|Cenu Jána Hollého]] za preklad diela F. M. Dostojevského ''[[Zločin a trest]]''. V oblasti publicistiky sa sústredila na problematiku prekladateľskej a vydavateľskej práce, v tomto smere spolupracovala s tlačou, televíziou a rozhlasom. Od roku 1991 bola členkou [[Spolok slovenských spisovateľov|Spolku slovenských spisovateľov]]. Zomrela v Bratislave 6. apríla 2026.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = SMUTNÁ SPRÁVA: Vo veku 92 rokov zomrela prekladateľka Viera Hegerová | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/smutna-sprava-vo-veku-92-rokov-zomrel/953295-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2026-04-06 | dátum prístupu = 2026-04-14 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = HEGEROVÁ, Viera (†) | url = https://www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk/products/hegerova-viera/ | vydavateľ = Spolok slovenských spisovateľov | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-14 | jazyk = }}</ref> == Dielo == === Preklady === * 1959 – [[Lev Nikolajevič Tolstoj]]: Smrť Ivana Iľjiča * 1960 – Michail Žesťov: Zlatý kruh * 1963 – Leonid Leonov: Zlodej * 1967 – [[Fiodor Michajlovič Dostojevskij]]: Diablom posadnutí * 1970 – [[Fiodor Michajlovič Dostojevskij]]: Strýčkov sen * 1971 – Vasilij Belov: Riečne zákruty (spoluprekladateľka) * 1976 – [[Bulat Šalvovič Okudžava]]: Chudák Avrosimov * 1976 – [[Bulat Šalvovič Okudžava]]: Stretnutie s Bonapartom * 1978 – Jurij Trifonov: Nekonečné hry * 1979 – Vasilij Belov: Zo života Ivana Drynova * 1989 – [[Bulat Šalvovič Okudžava]]: Šipovove dobrodružstvá * 1991 – [[Boris Leonidovič Pasternak]]: Doktor Živago * 2007 – [[Fiodor Michajlovič Dostojevskij]]: Zločin a trest == Literatúra == * ''[[Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia]]'' == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * {{slc autor|viera-hegerova}} * {{OsudBB}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Hegerová, Viera}} [[Kategória:Slovenskí prekladatelia]] [[Kategória:Laureáti Ceny Jána Hollého]] [[Kategória:Absolventi Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] [[Kategória:Osobnosti z Banskej Bystrice]] e1vavsypeygf4vhvxjunzhaeapph4e1 0 143133 8198394 8133404 2026-04-14T17:10:46Z Andrej-airliner 43530 wl. 8198394 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kozmická misia | názov misie = Apollo 15 | znak = Apollo 15-insignia.png | volací znak = veliteľský modul: ''Endeavour''<br />lunárny modul: ''Falcon'' | posádka = 3 | velmodul = CM-112 | servmodul = SM-112 | lunarmodul = LM-10 | raketa = [[Saturn V]] SA-510 | kozmodróm = [[Kennedyho vesmírne stredisko]] | rampa = [[štartovací komplex 39 v Kennedy Space Center|LC-39A]] | štart = [[26. júl]] [[1971]], 13:34:00,58 [[koordinovaný svetový čas|UTC]] | pristátie na mesiaci = [[30. júl]] 1971, 22:16:29 UTC<br />[[Hadley-Apennine]]<br />{{coord|26|7|55.99|S|3|38|1.90|V|globe:moon|name=Miesto pristátia Apolla 15|display=inline,title}} | prechádzka po povrchu = 19 hodín, 7 minút, 53 sekúnd<br /><small>Stand up: 33 minút, 7 sekúnd<br />Prvý výstup: 6 hodín, 32 minút, 42 sekúnd<br />Druhý výstup: 7 hodín, 12 minút, 14 sekúnd<br />Tretí výstup: 4 hodiny, 49 minút, 50 sekúnd</small> | čas na povrchu = 2 dni, 18 hodín, 54 minút, 54 sekúnd | hmotnosť vzoriek = 77 [[kilogram|kg]] | pristátie = [[7. august]] 1971, 20:45:53 UTC<br />severná oblasť Tichého oceánu; 530 km severne od [[Honolulu]]<br />{{coord|26|07|30|S|158|09|00|Z|type:event_dim:1500km|name=Miesto pristátia Apolla 15}} | trvanie = 12 dní, 7 hodín, 11 minút, 53 sekúnd | čas obehov mesiaca = 6 dní, 1 hodina, 12 minút, 41,68 sekundy | obehy = | obehy mesiaca = 74 | hmotnosť = pozri [[#Parametre misie|parametre misie]] | foto posádky = The Apollo 15 Prime Crew - GPN-2000-001169.jpg | popis = Zľava doprava: Scott, Worden a Irwin | nasledujúca = [[Súbor:Apollo-16-LOGO.png|30px|link=Apollo 16]] [[Apollo 16]] | predchádzajúca = [[Súbor:Apollo 14-insignia.png|30px|link=Apollo 14]] [[Apollo 14]] }} '''Apollo 15''' bolo deviatym [[Spojené štáty|americkým]] [[kozmický let s ľudskou posádkou|pilotovaným kozmickým letom]] v rámci [[program Apollo|programu Apollo]] a štvrtým, pri ktorom ľudia pristáli na [[Mesiac]]i. Výprava Apollo 15 mierila do hornatej oblasti [[Hadley-Apennine]] na severnej pologuli Mesiaca. Pri tejto misii sa po prvýkrát uskutočnili tri [[výstup do otvoreného vesmíru|výstupy]] na jeho povrch. Posádka doviezla späť na [[Zem]] 77 [[kilogram|kg]] mesačných vzoriek. Išlo o prvú z tzv. J misií, čo znamenalo malé zmeny oproti predchádzajúcim misiám programu Apollo. [[nosná raketa|Raketa]] [[Saturn V]] bola zdokonalená, čím sa značne zvýšila jej nosnosť. Vďaka tomu bolo možné pridať do výbavy [[Lunárny modul Apollo|lunárneho modulu]] aj mesačný elektromobil [[Lunar Roving Vehicle|LRV]] (''Lunar Roving Vehicle''). Novinkou vo vybavení bola tiež malá [[umelá družica|družica]], ktorú posádka vypustila na [[eliptická dráha|eliptickú]] [[selenocentrická dráha|mesačnú obežnú dráhu]] vo výške 110 [[kilometer|km]] pred návratom na Zem. Družica označená ako [[Particles and Fields Subsatellite|PFS]] (''Particles and Fields Subsatellite'') mala hmotnosť približne 36 kg a vysielala na Zem údaje o mesačnom [[magnetické pole|magnetickom]] a [[gravitácia|gravitačnom]] poli. Novou súčasťou vybavenia bol aj [[laser]]ový výškomer na „optickú rádiolokáciu“ výšky povrchových útvarov na Mesiaci. == Posádka == * {{minivlajka|USA}} [[David Randolph Scott|David R. Scott]] (3), [[Funkcia kozmonautov v posádkach#Kapitán|veliteľ]] * {{minivlajka|USA}} [[Alfred Merrill Worden|Alfred M. Worden]] (1), [[Funkcia kozmonautov v posádkach#Pilot veliteľského modulu|pilot veliteľského modulu]] * {{minivlajka|USA}} [[James Benson Irwin|James B. Irwin]] (1), [[Funkcia kozmonautov v posádkach#Pilot lunárneho modulu|pilot lunárneho modulu]] {{Malé|(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)}} === Záložná posádka === * {{minivlajka|USA}} [[Richard Francis Gordon|Richard F. Gordon, Jr.]], veliteľ * {{minivlajka|USA}} [[Vance DeVoe Brand|Vance D. Brand]], pilot veliteľského modulu * {{minivlajka|USA}} [[Harrison Hagan Schmitt|Harrison H. Schmitt]], pilot lunárneho modulu === Podporná posádka === * [[Joseph Percival Allen|Joseph P. Allen]] (CAPCOM) * [[Robert Parker|Robert A. Parker]] (CAPCOM) * [[Karl Gordon Henize|Karl G. Henize]] (CAPCOM) * [[Vance DeVoe Brand|Vance D. Brand]] (CAPCOM) * [[Charles Gordon Fullerton|C. Gordon Fullerton]] (CAPCOM) * [[Richard Francis Gordon|Richard F. Gordon, Jr.]] (CAPCOM) * [[Edgar Dean Mitchell|Edgar D. Mitchell]] (CAPCOM) * [[Harrison Hagan Schmitt|Harrison H. Schmitt]] (CAPCOM) * [[Alan Shepard|Alan B. Shepard, Jr.]] (CAPCOM) === Letoví riaditelia === * [[Gerald D. Griffin|Gerry Griffin]], zlatý tím * [[Milton Windler]], hnedý tím * [[Glynn Lunney]], čierny tím * [[Gene Kranz]], biely tím == Emblém misie == Keďže všetci traja členovia posádky Apolla 15 boli v aktívnej službe vo [[United States Air Force|Vzdušných silách USA]] (''U.S. Air Force''), emblém obsahuje motívy amerického vojenského letectva. Podobná situácia nastala aj v súvislosti s emblémom letu Apollo 12, ktorého posádka pôsobila v námorníctve. Kruhový emblém obsahuje tri vtáky v národnej trikolóre (červená, biela a modrá). Vtáky letia cez [[Hadley-Apennine]] (miesto pristátia Apolla 15). Zobrazenie je ohraničené červenou farbou, ktorá prechádza v bielu. Biele pole obsahuje názov misie a mená členov posádky. Celý emblém je následne ohraničený modrým okrajom. Veliteľ [[David Randolph Scott|David Scott]] kontaktoval kvôli návrhu nášivky módneho dizajnéra Emilia Pucciho, ktorý prišiel s návrhom štvorcového emblému s motívmi troch vtákov. Posádka zmenila tvar na kruhový a farby vtákov z modrej a zelenej na národnú červenú, bielu a modrú. [[Alfred Merrill Worden|Alfred Worden]] uviedol, že každý vták reprezentuje jedného z [[kozmonaut|astronautov]] s tým, že biela reprezentuje jeho (ako pilot veliteľského modulu je úplne na vrchu motívu), Scotta reprezentuje modrá a [[James Benson Irwin|Jamesa Irwina]] červená farba.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Ota Kéhar | odkaz na autora = | titul = Apollo 15 | url = http://astronomia.zcu.cz/kosmolety/apollo/2452-apollo-15 | vydavateľ = astronomia.zcu.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-07-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Prípravy na let == [[Súbor:Apollo 15 prime crew.jpg|thumb|left|[[James Benson Irwin|James Irwin]] (vľavo), [[David Randolph Scott|David Scott]] (v strede) a [[Alfred Merrill Worden|Alfred Worden]] (vpravo) v období príprav na let Apollo 15, marec 1971]] Apollo 15 malo byť pôvodne poslednou z tzv. H misií [[program Apollo|programu Apollo]], čiže podobne ako [[Apollo 14]], [[Apollo 13|13]] a [[Apollo 12|12]], pri ktorých sa použil „ľahký“ variant [[Lunárny modul Apollo|lunárneho modulu]], ktorý dvojici astronautov umožňoval zhruba 1,5-dňový pobyt na [[Mesiac]]i a dva výstupy na jeho povrch. Na konci [[júl]]a [[1969]] sa štart Apolla 15 plánoval na [[november]] [[1970]] a miesto jeho pristátia na mesačnom povrchu sa nachádzalo v oblasti [[impaktný kráter|krátera]] [[Littrow (kráter)|Littrow]] na východnej pologuli Mesiaca. Už o niekoľko mesiacov došlo k zmene plánov. Dňa [[4. január]]a 1970 riaditeľ [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] [[Thomas O. Paine|Thomas Paine]] oznámil, že misia Apollo 20, ktorá sa plánovala na [[december]] [[1972]], sa ruší a [[nosná raketa]] [[Saturn V]], ktorá sa mala použiť pre tento let, sa namiesto toho upraví na dvojstupňový variant a použije na štart plánovanej [[kozmická stanica|vesmírnej stanice]] v roku 1972. Hlavným dôvodom tohto rozhodnutia bol znížený rozpočet NASA. Štart Apolla 15 sa kvôli tomu posunul na prvú polovicu roka [[1971]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Uri | meno = John | autor = | odkaz na autora = | titul = 50 Years Ago: NASA Cancels Apollo 20 Mission | url = https://www.nasa.gov/feature/50-years-ago-nasa-cancels-apollo-20-mission/ | vydavateľ = nasa.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-11-14 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Súbor:Apollo 15 Countdown Demonstration Test.jpg|thumb|upright|[[Nosná raketa]] [[Saturn V]] na [[štartovací komplex 39 v Kennedy Space Center|štartovacom komplexe 39A]] počas skúšobného odpočítavania v rámci záverečných príprav na misiu Apollo 15, 13. júl 1971]] Dňa [[26. marec|26. marca]] 1970 NASA oficiálne oznámila zloženie posádky Apolla 15, pričom veliteľom sa stal David Scott, pilotom veliteľského modulu Alfred Worden a pilotom lunárneho modulu James Irwin. V záložnej posádke sa začali pripravovať [[Richard Francis Gordon|Richard Gordon]], [[Vance DeVoe Brand|Vance Brand]] a [[Harrison Hagan Schmitt|Harrison Schmitt]]. Podľa vtedajších plánov sa mal štart Apolla 15 uskutočniť pravdepodobne v [[marec|marci]] 1971.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Uri | meno = John | autor = | odkaz na autora = | titul = 50 Years Ago: NASA Names Apollo 15 Crew | url = https://www.nasa.gov/feature/50-years-ago-nasa-names-apollo-15-crew/ | vydavateľ = nasa.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-11-14 | miesto = | jazyk = }}</ref> Čoskoro došlo k ďalším zmenám. V [[apríl]]i 1970 sa Apollo 13 počas letu k Mesiacu dostalo po výbuchu jednej z [[kyslík]]ových nádrží do vážnych problémov a dlhý čas hrozila aj smrť posádky. Pristátie na Mesiaci sa tak muselo zrušiť a astronauti sa našťastie vrátili naspäť na [[Zem]]. Vyšetrovanie tejto nehody spôsobilo dočasné prerušenie letov programu Apollo. V druhej polovici [[máj]]a začali na [[Kennedyho vesmírne stredisko]] prichádzať prvé časti nosnej rakety Saturn V s výrobným číslom SA-510. Dňa [[30. jún]]a NASA oznámila, že kvôli nutným opravám a testom na základe výsledkov vyšetrovania nehody Apolla 13 sa štart štrnástky odkladá na [[31. január]]a 1971. Znamenalo to aj odklad štartu Apolla 15 na [[júl]] alebo [[august]] 1971. Začiatkom [[júl]]a 1970 sa začalo so zostavovaním rakety Saturn V (SA-510) vo [[Vehicle Assembly Building]] (VAB) na [[Mobile Launcher Platform|pohyblivom vypúšťacom zariadení]], ktoré trvalo do polovice [[september|septembra]]. Medzitým došlo k ďalším zmenám. Dňa [[2. september|2. septembra]] 1970 NASA oznámila, že ruší misie Apollo 15 a 19 a štart vesmírnej stanice [[Skylab]] sa posúva na rok [[1973]]. V prípade Apolla išlo teda o zrušenie poslednej H misie a tiež J misie. Pri tzv. J misiách sa použil „ťažký“ variant lunárneho modulu s predĺženou schopnosťou zostať na Mesiaci a uniesť ťažší náklad, okrem iného aj mesačné vozidlo [[Lunar Roving Vehicle|LRV]] (''Lunar Roving Vehicle''). Aby sa zachovala logická postupnosť v číslovaní letov, sa misie Apollo 16 až 18 zmenili na 15 až 17. Dôvodom zrušenia ďalších dvoch lunárnych výprav boli opäť v škrty v rozpočte NASA, ale v skutočnosti išlo skôr o politické rozhodnutie, pretože z ekonomického hľadiska bola úspora finančných prostriedkov len veľmi malá. Z Apolla 15 sa tak stala prvá misia typu J a zároveň sa rozhodlo, že miesto jeho pristátia na mesačnom povrchu bude v hornatej oblasti [[Hadley-Apennine]] na severnej pologuli Mesiaca. Prípravy na prvú misiu typu J pokračovali. Dňa [[6. november|6. novembra]] 1970 prišiel na [[kozmodróm]] štartovací stupeň lunárneho modulu a v druhej polovici mesiaca aj jeho pristávací stupeň. Následne začali ich skúšky vo [[vákuum|vákuovej]] komore. V polovici [[január]]a 1971 bol dodaný aj [[Apollo (kozmická loď)#Veliteľský modul|veliteľský]] a [[Apollo (kozmická loď)#Servisný modul|servisný modul]] [[kozmická loď|kozmickej lode]] [[Apollo (kozmická loď)|Apollo]], ktorý tiež podstúpil skúšky vo vákuovej komore. Dňa [[15. marec|15. marca]] prišlo na kozmodróm mesačné vozidlo. Začiatkom [[apríl]]a sa skúšky veliteľského, servisného aj lunárneho modulu skončili a začalo sa s montážou ich zostavy. Dňa [[8. máj]]a sa kompletne zostavená kozmická loď premiestnila do VAB a tam ju pripevnili na vrchol nosnej rakety. O tri dni neskôr, [[11. máj]]a, sa celá zostava presunula na [[štartovací komplex 39 v Kennedy Space Center|štartovací komplex 39A]] a [[22. jún]]a bol dokončený celkový test systémov nosnej rakety. V priebehu [[13. júl|13.]] a [[14. júl]]a sa uskutočnilo skúšobné odpočítavanie a [[24. júl]]a o 19:00:00 miestneho času, čiže 28 hodín pred štartom, začalo finálne odpočítavanie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Orloff | meno = Richard W | autor = | odkaz na autora = | titul = Apollo by the Numbers | url = https://history.nasa.gov/SP-4029.pdf | vydavateľ = history.nasa.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-11-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Priebeh letu == V pondelok [[26. júl]]a 1971 o 04:19 miestneho času astronautov prebudil [[Deke Slayton]], riaditeľ operácií letových posádok. Následne David Scott, Alfred Worden a James Irwin absolvovali krátku lekársku prehliadku a sadli si k raňajkám. Tradične sa podával [[pomarančový džús]], [[vajce (potravina)|vajíčka]], [[steak]] zo [[sviečkovica (mäso)|sviečkovice]], [[toast]] a [[káva]]. Pri raňajkách im spoločnosť robili Deke Slayton, záložný pilot veliteľského modulu Vance Brand, záložný pilot lunárneho modulu Harrison Schmitt, niektorí z členov podpornej posádky a ďalší hostia. Potom nasledovalo obliekanie [[skafander|skafandrov]] a o 06:28 odchod z [[Neil Armstrong Operations and Checkout Building|Budovy pilotovaných letov]] (''Manned Spacecraft Operations Building''). Astronauti spolu s dvoma technikmi a Slaytonom nasadli do špeciálne upravenej dodávky, ktorá ich doviezla k 14 [[kilometer|km]] vzdialenému štartovaciemu komplexu 39A. Slayton z dodávky vystúpil pri Stredisku riadenia štartu (''Launch Control Center''). Veliteľ David Scott nastúpil do veliteľského modulu ako prvý a po ňom nasledoval pilot lunárneho modulu James Irwin. O chvíľu neskôr sa k nim pridal pilot veliteľského modulu Alfred Worden.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Apollo 15 | url = https://history.nasa.gov/afj/ap15fj/01launch_to_earth_orbit.html | vydavateľ = history.nasa.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-07-16 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Súbor:Launch of Apollo 15 Saturn V.jpg|thumb|upright|left|Štart Apolla 15, 26. júl 1971]] Misia Apollo 15 odštartovala 26. júla 1971 o 09:34:00,58 miestneho času (13:34:00,58 [[koordinovaný svetový čas|svetového času]]) zo [[štartovací komplex 39 v Kennedy Space Center|štartovacieho komplexu 39A]] v [[Kennedyho vesmírne stredisko|Kennedyho vesmírnom stredisku]]. Let k Mesiacu prebehol takmer hladko. Vyskytli sa len drobné nepríjemnosti s rozbitým sklom výškomera v lunárnom module a chybnou funkciou indikátora chodu motora SPS. Bez problémov prebehli aj manévre navedenia na [[selenocentrická dráha|obežnú dráhu Mesiaca]] označené ako LOI (Lunar Orbit Insertion – usadenie na obežnú dráhu Mesiaca) a DOI (Descent Orbit Insertion – navedenie na zostupovú obežnú dráhu), ktoré sa uskutočnili [[29. júl]]a o 20:05 UTC a [[30. júl]]a o 00:14 UTC. Ich výsledkom bola obežná dráha vo výške 17,8 – 108,3 km nad povrchom. Potom, keď už sa posádka uložila na odpočinok, vznikli v riadiacom stredisku v [[Houston]]e obavy, že dráha Apolla 15 je čoraz viac [[eliptická dráha|eliptickejšia]]. Astronautov tak museli prebudiť, aby vykonali ďalšiu korekciu obežnej dráhy. Zážihom motorov reaktívneho riadiaceho systému (''Reactive Control System'', ''RCS'') sa dráha kozmickej lode upravila na výšku 16,3 km – 111,5 km. Prvá vážnejšia porucha sa ukázala pri pokuse o rozdelenie veliteľského modulu ''Endeavour'' a lunárneho modulu ''Falcon''. V dôsledku omylom rozpojeného konektora sa síce uskutočnilo o jeden obeh neskôr oproti plánu, ale pristátie bolo bezproblémové. Lunárny modul ''Falcon'' pristál [[30. júl]]a 1971 o 22:16:29 UTC v oblasti Hadley-Apennine a neďaleko 100 km dlhej brázdy [[Rima Hadley]]. O dve hodiny neskôr Scott vyšiel do pol tela von v hornom poklope lunárneho modulu, aby vyfotografoval impozantnú panorámu mesačných Apenín ([[Montes Apenninus]]) s horou [[Mons Hadley]].<ref name="kosmo-mek-apollo-15">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Vítek | meno = Antonín | priezvisko2= Krupička | meno2= Josef | autor = | odkaz na autora = | titul = MEK - Apollo 15 | url = https://mek.kosmo.cz/pil_lety/usa/apollo/ap-15/index.htm | vydavateľ = mek.kosmo.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-07-16 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Súbor:Apollo 15 Rover, Irwin.jpg|thumb|[[James Benson Irwin|James Irwin]] pracuje pri mesačnom vozidle [[Lunar Roving Vehicle|LRV]] (''Lunar Roving Vehicle'') na konci prvého [[výstup do otvoreného vesmíru|výstupu]] na [[Mesiac|mesačný]] povrch, 31. júl 1971]] Nasledoval odpočinok, po ktorom Scott a Irwin začali [[31. júl]]a o 13:12:17 UTC s prvým [[výstup do otvoreného vesmíru|výstupom]] na mesačný povrch. Jedným z prvých úkonov samozrejme bolo vyloženie mesačného vozidla a jeho uvedenie do prevádzky. Potom sa vybrali na prvú jazdu smerom na juh ku kráteru Elbow. Scott kľučkoval medzi krátermi a Irwinovi povedal: ''„Drž sa, Jim.“'' Potom pokračoval: ''„Musím tú vec dostať trocha do ruky. Geológia počká, teraz chcem vyskúšať rovera. Ide desať kilometrov za hodinu pri jazde do kopca; keď schádzame, radšej znižujem na osem. Veľmi dobre sa s tým zaobchádza. Malé krátery prekonáva hravo, aj keď sa trochu kolíše zo strany na stranu. Neprešmykujeme a riadenie je citlivé až príliš. Chlapče, trochu to poskakuje. Hopla! Zadok pri tej rýchlosti odskakuje ako motorový čln na vlnách... Dal som to na doraz, človeče, a rýchlomer vyliezol na dvanásť kilákov! Však už vidíme brázdu. Tu je Hadleyova brázda! Pozeráme priamo do nej. Sme skoro na jej okraji. Je vidieť krátery na druhej strane. Pozri sa, Jim. Tamten obrovský balvan. Ten musí mať aspoň 30 stôp. A tamto je Elbow. Tam zapneme televíznu anténu!“'' Rover bol vybavený veľkou parabolickou anténou, ktorá umožňovala počas zastávok priamy [[televízia (prenos)|televízny]] prenos na [[Zem]]. Kamera, ktorá bola umiestnená na vozidle, bola diaľkovo ovládaná z riadiaceho strediska v Houstone a vysielala farebné panoramatické zábery. Počas jazdy mohli astronauti používať iba 16-mm filmové kamery. Scott a Irwin vystúpili z vozidla a začali so zberom vzoriek. Ich pozornosť však veľmi zaujala Hadleyova brázda. ''„Jim,“'' zavolal Scott na kolegu, ''„vidím miesto, kde nie je toľko šutrov. Tam by sa to dalo zliezť až dole!“'' ''„Preboha, Dave,“'' ozvalo sa z riadiaceho strediska. ''„Ani nápad! Ráčte sa pohnúť skôr trocha na juh.“'' Astronauti tak nasadli do vozidla a pokračovali v ceste. Viac než tri štvrte hodinu sa venovali [[geológia|geologickému]] prieskumu a potom sa vrátili k lunárnemu modulu, v ktorého blízkosti nainštalovali súbor prístrojov [[Apollo Lunar Surface Experiment Package|ALSEP]] (''Apollo Lunar Surface Experiment Package''). Prvá vychádzka trvala 6,5 hodiny a rover počas nej prešiel vyše 10 km.<ref name="kosmo-mek-apollo-15"/> [[File:Scott Gives Salute - GPN-2000-001114.jpg|thumb|left|[[David Randolph Scott|David Scott]] salutuje [[vlajka Spojených štátov|americkej vlajke]] na konci druhého výstupu, 1. august 1971]] Druhý výstup sa začal [[1. august]]a o 11:48:48 UTC. Scott a Irwin sa plne venovali geologickému prieskumu. ''„Pätnásť jednou ranou,“'' ohlásil Irwin, oháňajúc sa hrabličkami. ''„Ako keď zhrabneš bank v pokri.“'' ''„Urob z nich kôpku, Jim,“'' navrhol mu Scott. ''„Hneď som tam a dám ti na ne sáčok. Tento kráter je hotová zlatá baňa. Mám tu kameň do zelena. Ale nie, predsa len je šedý. To sfarbenie robí len prilba. Škoda. Zato tento zrastenec – polovica je čierna ako čadič, druhá je tiež zrnitá ale biela. Alebo táto brekcia. Vyzerá ako kus skla.“'' Po návrate k lunárnemu modulu sa astronauti pokúsili o odber rúrkového vzorku z hĺbky pomocou elektrickej vŕtačky, ale mali s tým problémy. Vŕtanie išlo ťažko a potom sa im nedarilo vytiahnuť sondu z pôdy. Druhý vstup trval vyše 7 hodín a s vozidlom najazdili 12,5 km. K tejto úlohe sa vrátili na začiatku tretieho výstupu, s ktorým začali [[2. august]]a o 08:52:14 UTC. Keď sa rúrku s dĺžkou 2,4 m konečne podarilo vyslobodiť, dalo astronautom zabrať jej rozskrutkovanie na jednotlivé diely. ''„Ešte som nepočul nič o tom,“'' hovorí Scott pri práci, lapajúc po dychu, ''„že túto vec naozaj potrebujete. Je to tak dôležité?“'' ''„Je to naozaj dôležité, Dave. Úplne vážne,“'' dostal odpoveď zo Zeme. ''„Ide o najhlbšiu vzorku odobratú z Mesiaca odvtedy, čo tam Mesiac je.“'' ''„Chlapče, tak toto znie inak,“'' prikývol Scott. ''„Tak zaber, Jim. No, a je to! Teraz už môžeme vyraziť!“'' Prechádzka opäť smerovala k Hadleyovej brázde a sprevádzal ju zber vzoriek. Zostal čas aj na pečiatkovanie „listov“ pre [[filatelia|filatelistov]]. Asi 10 metrov od miesta, kde zostalo odstavené mesačné vozidlo, aby svojou kamerou po prvýkrát mohlo snímať štart lunárneho modulu z Mesiaca, astronauti inštalovali pamätnú tabuľu s menami ôsmich [[Spojené štáty|amerických]] astronautov a šiestich [[Sovietsky zväz|sovietskych]] kozmonautov, ktorí zahynuli pri plnení úloh, a pri tabuli zanechali aj [[hliník]]ovú sošku ''[[Fallen Astronaut]]''. Posledný výstup na mesačný povrch trval takmer 5 hodín.<ref name="kosmo-mek-apollo-15"/> [[Súbor:Apollo 15 CSM Endeavour during rendezvous.jpg|thumb|Kozmická loď Apollo 15 na [[selenocentrická dráha|obežnej dráhe Mesiaca]] pri pohľade z blížiaceho sa [[Lunárny modul Apollo|lunárneho modulu]], 2. august 1971]] Alfred Worden medzitým vo veliteľskom module ''Endeavour'' snímkoval na obežnej dráhe vybrané oblasti mesačného povrchu pomocou vedeckých prístrojov SIM (''Scientific Instrument Module''), ktoré boli umiestnené v servisnej časti kozmickej lode. Keď Scott a Irwin splnili všetky úlohy nasledoval 2. augusta o 17:11:23 UTC štart návratového stupňa lunárneho modulu z Mesiaca. K spojeniu ''Falcona'' s ''Endeavourom'' došlo o 19:10:25 UTC. Scott a Irwin z Mesiaca priviezli 77 [[kilogram|kg]] vzoriek. Vtedy sa u Irwina a neskôr aj u Scotta objavili zdravotné problémy. Ešte 41 minút pred štartom Apolla 15 lekári u Irwina zaznamenali [[arytmia|nepravidelnosti]] v [[srdce (orgán)|srdcovom]] rytme, konkrétne išlo o predčasné sťahy komôr. Tieto javy sa u Irwina vyskytovali po celú jeho predchádzajúcu kariéru v [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] a lekári to pripisovali špecifikám jeho organizmu. Počas letu, pristátia na Mesiaci, práci na jeho povrchu a štartu z neho sa u Irwina tieto zvláštnosti občas objavovali. Rovnako ako predtým, aj teraz boli veľmi ojedinelé a u lekárov nevzbudili väčšiu pozornosť. Vážne problémy nastali práve po pripojení návratového stupňa lunárneho modulu k materskej lodi. Krátko po spojení oboch lodí sa u Irwina objavilo päť prípadov arytmie, ale tentoraz v priebehu 30 sekúnd. Zhruba o hodinu neskôr sa situácia ešte zhoršila. Po asi 14-sekundovej epizóde opäť nasledovali predčasné kontrakcie komôr. Irwin zrazu pocítil výraznú únavu a „stratu kontaktu“, čo šéflekár Dr. Berry vysvetlil ako krátky stav, ktorý sa blíži [[bezvedomie|bezvedomiu]]. Pozitívne však bolo to, že Irwin sa nachádzal v 100% [[kyslík]]ovej atmosfére, bol pod neustálym dohľadom a v [[beztiažový stav|beztiažovom stave]] sa jeho srdce tak nenamáhalo ako na Zemi. Potom už nepravidelnosti v jeho srdcovom rytme ustali. Približne o osem hodín neskôr sa tieto isté zdravotné ťažkosti vyskytli aj u veliteľa Scotta. V priebehu 90 minút sa u neho objavilo 30 prípadov arytmie. Následne sa už poruchy srdcového rytmu neobjavili ani u jedného.<ref name="kosmonautix-bolistky-hrdinu-vesmiru-3-5">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Šamárek | meno = Ondřej | autor = | odkaz na autora = | titul = Bolístky hrdinů vesmíru (3/5) | url = https://www.kosmonautix.cz/2015/10/bolistky-hrdinu-vesmiru-35/ | vydavateľ = kosmonautix.cz | dátum vydania = 2015-10-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-07-16 | miesto = | jazyk = }}</ref>{{#tag:ref|Poletové vyšetrenie u oboch preukázalo výrazne zníženú hladinu [[draslík]]a v krvi, ktorá bola zrejme príčinou porúch srdcového rytmu. Prispel k tomu tiež náročný výcvikový program a veľké fyzické vypätie pri práci na povrchu Mesiaca. U Irwina situáciu zhoršila [[odvodnenie (choroba)|dehydrátacia]], pretože ventil na nápojovom vaku v jeho skafandri nefungoval spoľahlivo a Irwin absolvoval všetky tri vyčerpávajúce výstupy na povrch bez adekvátneho príjmu tekutín. Navyše pri štarte z Mesiaca boli so Scottom hore už vyše 20 hodín. Počas nasledujúcich misií programu Apollo už boli v palubných lekárničkách aj lieky proti arytmii a do [[džús]]u sa namiešal draslík. Vážne kardiologické problémy sa u posádok už nevyskytli, ale draslík spôsoboval [[plynatosť]] a džús s obsahom draslíka mal navyše nepríjemnú chuť. Približne dva roky po misii Apollo 15 James Irwin prekonal [[infarkt myokardu]], z ktorého sa dokázal úplne zotaviť. Dňa 8. augusta 1991 však na infarkt myokardu zomrel. Podľa viacerých jeho kolegov sa počas misie Apollo 15 jeho srdce nenávratne poškodilo a infarkty boli priamym dôsledkom jeho problémov.<ref name="kosmonautix-bolistky-hrdinu-vesmiru-3-5"/>|group=pozn.}} Kozmická loď zostala na obežnej dráhe Mesiaca ešte dva dni, počas ktorých došlo k vypusteniu [[umelá družica|družice]]. Návratový manéver k Zemi sa uskutočnil [[4. august]]a o 21:22:45 UTC. Počas spiatočnej cesty Worden vystúpil z lode do otvoreného vesmíru, aby priniesol kazety s filmom z [[fotogrametria|fotogrammetrickej]] kamery na servisnom module. Išlo o prvý výstup astronauta do otvoreného vesmíru v cislunárnom priestore, resp. medzi Zemou a dráhou Mesiaca.<ref name="kosmo-mek-apollo-15"/> Apollo 15 pristálo [[7. augusta]] 1971 o 20:45:53 UTC na hladinu [[Tichý oceán|Tichého oceánu]]. Pristátie bolo tvrdšie než plánovaných 9,8 [[meter za sekundu|m/s]], pretože jeden z troch hlavných [[padák]]ov sa nerozvinul. Miesto pristátia sa nachádzalo 530 km severne od [[Honolulu]], kde na nich čakala [[lietadlová loď]] [[USS Okinawa (LPH-3)|USS ''Okinawa'']].<ref name="kosmo-mek-apollo-15"/> == Parametre misie == * Hmotnosť: ** štartovacia: {{kg|2945816}} ** celej lode: {{kg|46782}} *** veliteľského/servisného modulu (CSM): {{kg|30354}}, z toho CM {{kg|5840}} a SM {{kg|24523}} *** lunárneho modulu (LM): {{kg|16428}}, návratový stupeň pri štarte z Mesiaca {{kg|4951}} * Oblety Zeme: 3 pred odletom k Mesiacu a približne 1 pri návrate * Oblety Mesiaca: 74 * Miesto pristátia na Mesiaci: {{coord|26|7|55.99|S|3|38|1.90|V|globe:moon|name=Miesto pristátia Apolla 15|display=inline,title}} === Parkovacia obežná dráha Zeme === * [[apsida (astronómia)|Perigeum]]: {{km|169.5|m}} * [[apsida (astronómia)|Apogeum]]: {{km|171.3|m}} * [[sklon dráhy|Inklinácia]]: 29,679° * [[obežná doba (astronómia)|Doba obehu]]: 87,84 minút === Spojenie LM-CSM === * Rozpojenie: [[30. júl]] [[1971]] – 18:13:16 UTC * Spojenie: [[2. august]] 1971 – 19:10:25 UTC === Výstupy mimo kozmickej lode (EVA) === * ''Scott'' – stand up EVA – v hornom poklope lunárneho modulu ** Začiatok stand up EVA: [[31. júl]] 1971, 00:16:49 UTC ** Koniec stand up EVA: 31. júl 1971, 00:49:56 UTC ** Trvanie: 33 minút, 7 sekúnd * ''Scott'' a ''Irwin'' – EVA 1 ** Začiatok EVA 1: 31. júl 1971, 13:12:17 UTC ** Koniec EVA 1: 31. júl 1971, 19:45:59 UTC ** Trvanie: 6 hodín, 32 minút, 42 sekúnd * ''Scott'' a ''Irwin'' – EVA 2 ** Začiatok EVA 2: [[1. august]] 1971, 11:48:48 UTC ** Koniec EVA 2: 1. august 1971, 19:01:02 UTC ** Trvanie: 7 hodín, 12 minút, 14 sekúnd * ''Scott'' a ''Irwin'' – EVA 3 ** Začiatok EVA 3: 2. august 1971, 08:52:14 UTC ** Koniec EVA 3: 2. august 1971, 13:42:04 UTC ** Trvanie: 4 hodiny, 49 minút, 50 sekúnd * ''Worden'' (''Irwin'' – stand up) – EVA 4 počas letu späť k Zemi ** Začiatok EVA 4: [[5. august]] 1971, 15:31:12 UTC ** Koniec EVA 4: 5. august 1971, 16:10:19 UTC ** Trvanie: 39 minút, 7 sekúnd == Galéria == <center> <gallery> Súbor:Apollo 15 geological training at Kapoho, Hawaii.jpg|David Scott (vľavo) a James Irwin (vpravo) počas geologického tréningu na Havaji Súbor:Jim Irwin (left) Al Worden, and Dave Scott pose in front of the VAB during the Saturn V roll-out.jpg|Irwin (vľavo), Worden (v strede) a Scott (vpravo) pózujú pred raketou Saturn V Súbor:Apollo 15 rollout (1971).jpg|Vývoz nosnej rakety Saturn V z montážnej haly VAB k štartovacej rampe Súbor:David Scott and James Irwin during EVA training.jpg|Scott (v popredí) a Irwin trénujú výstup na mesačný povrch v Kennedyho vesmírnom stredisku Súbor:Al Worden works inside the well-worn Command Module Simulator.jpg|Alfred Worden v simulátore veliteľského modulu počas príprav na let Apollo 15 Súbor:The Apollo 15 Saturn V on Pad 39A.jpg|Saturn V na štartovacom komplexe 39A Súbor:Apollo 15 breakfast.jpg|Posádka Apolla 15 pri raňajkách spolu s ostatnými astronautmi v deň štartu Súbor:Al Worden waits while technicians conduct final suit pressure checks prior to the crew's departure for the pad for launch.jpg|Worden po oblečení skafandra Súbor:Apollo 15 astronauts walk to transfer van.jpg|Scott, Irwin a Worden začínajú svoju cestu k štartovaciemu komplexu 39A Súbor:The Apollo 15 crew leaves the transfer van at the pad prior to launch.jpg|Posádka Apolla 15 prichádza na štartovaciu rampu Súbor:Apollo 15 crew in White Room prior to launch.jpg|Posádka nastupuje do veliteľského modulu pred štartom Súbor:View of the KSC firing room on Apollo 15 launch day.jpg|Stredisko riadenia štartu (''Launch Control Center'') pred štartom Apolla 15 Súbor:Apollo 15 Saturn V builds thrust prior to lift-off.jpg|Zážih motorov Saturnu V Súbor:Apollo 15 launch medium distance.jpg|Štart nosnej rakety Saturn V s Apollom 15 Súbor:Apollo 15 Saturn V launch.jpg|Letový záber štartujúcej rakety Saturn V Súbor:Earth from Apollo 15.jpg|Vzďaľujúca sa Zem pri pohľade z Apolla 15 Súbor:View of CSM from Lunar Module.jpg|Kozmická loď Apollo 15 na obežnej dráhe Mesiaca pri pohľade z lunárneho modulu po oddelení Súbor:Apollo 15 landing on the Moon.ogv|Pristátie Apolla 15 na Mesiaci Súbor:Pre-EVA view from LM window.jpg|Výhľad z okna lunárneho modulu pred prvým výstupom na mesačný povrch Súbor:Astronaut David R. Scott performs a task at the Lunar Roving Vehicle parked on the edge of Hadley Rille.jpg|Scott pri zaparkovanom roveri na okraji brázdy Rima Hadley počas prvého výstupu Súbor:James Irwin during the first EVA.jpg|Irwin pracuje pri lunárnom roveri na konci prvého výstupu File:Scott on the Rover - GPN-2000-001306.jpg|Scott počas jazdy s lunárnym roverom na začiatku druhého výstupu Súbor:Apollo 15 Scott on the slope of Hadley Delta.jpg|Scott na svahu hory Mons Hadley Delta Súbor:Irwin Scoops up Soil - GPN-2000-001129.jpg|Irwin zbiera vzorky Súbor:Apollo 15 flag, rover, LM, Irwin.jpg|Irwin salutuje americkej vlajke na konci druhého výstupu Súbor:Falcon lunar module on the Moon.jpg|Pohľad na lunárny modul ''Falcon'' v mieste pristátia na začiatku tretieho výstupu Súbor:Apollo 15 Dave Scott at St. 9a.jpg|Scott skúma balvan počas tretieho výstupu Súbor:Fallen Astronaut.jpg|Tabuľa s menami astronautov a kozmonautov, ktorí zahynuli pri výcviku aj mimo neho. Pred tabuľou je soška ''Fallen Astronaut'' Súbor:Lunar Roving Vehicle - GPN-2000-001122.jpg|Zaparkované mesačné vozidlo na konci tretieho výstupu Súbor:Apollo 15 liftoff from the Moon.ogv|Štart návratového stupňa lunárneho modulu z Mesiaca Súbor:Stafford Air & Space Museum, Weatherford, OK, US (60).jpg|Záložná plaketa podobná tej, ktorú Apollo 15 zanechalo na Mesiaci Súbor:Apollo CSM lunar orbit.jpg|Kozmická loď Apollo 15 na obežnej dráhe Mesiaca pri pohľade z blížiaceho sa lunárneho modulu Súbor:Apollo 15 LM Falcon during rendezvous.jpg|Návratový stupeň lunárneho modulu ''Falcon'' sa blíži k veliteľskému modulu ''Endeavour'' Súbor:Apollo 15 Earthrise 2.jpg|Pohľad na Zem z kozmickej lode Apollo 15 na obežnej dráhe Mesiaca Súbor:Moon AS15-M-2778.jpg|Vzďaľujúci sa Mesiac z Apolla 15 Súbor:Worden podczas EVA S71-43202.jpg|Worden počas výstupu do otvoreného vesmíru Súbor:S71-41999 (26043616946).jpg|Veliteľský modul ''Endeavour'' klesá s dvoma rozvinutými padákmi do vĺn severného Pacifiku Súbor:Apollo-15 recovery.jpg|Vyzdvihnutie posádky po pristátí v Tichom oceáne Súbor:Apollo 15 crew on USS Okinawa.jpg|Posádka Apolla 15 po prílete na lietadlovú loď USS ''Okinawa'' Súbor:Ap 15 landing site 2.png|Miesto pristátia Apolla 15 na Mesiaci, fotografia vyhotovená sondou Lunar Reconnaissance Orbiter v roku 2010 </gallery> </center> == Poznámky == <references group="pozn."/> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * VÍTEK, Antonín, LÁLA, Petr. ''Malá encyklopedie kosmonautiky''. 1. vyd. Praha : Mladá fronta, 1982. 392 s. ISBN 23-079-82. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Apollo 15}} == Externé odkazy == * [https://www.nasa.gov/mission/apollo-15/ Oficiálna stránka] {{eng icon}} * [http://spacefacts.de/mission/english/apollo-15.htm Apollo 15 na stránkach spacefacts.de] {{eng icon}} * [https://mek.kosmo.cz/pil_lety/usa/apollo/ap-15/index.htm Apollo 15 v Malej encyklopédii kozmonautiky] {{ces icon}} {{Program Apollo}} [[Kategória:Program Apollo]] [[Kategória:Kozmické lety s ľudskou posádkou]] [[Kategória:Pilotované kozmické lety k Mesiacu]] [[Kategória:Kozmonautika v 1971]] minbcw6i9q79bqgp0ri0fnp00sm8st4 0 146626 8198457 8081727 2026-04-14T19:37:21Z ~2026-20335-96 290941 8198457 wikitext text/x-wiki {{Infobox Rozhlasová stanica | názov = Rádio Slovakia International | logo = Rádio Slovakia International.svg | popis = Logo Rádia Slovakia International | príjem = terestriálne (FM), káblové a internetové vysielanie | typ stanice = [[verejnoprávne vysielanie|verejnoprávna]] | krajina = {{Minivlajka|Slovensko|w}} | sídlo = [[Bratislava]] | riaditeľ = | dramaturg = | premiéra = [[4. január]] [[1993]] | koniec vysielania = | cieľová skupina = | hudobný formát = | slogan = | čistý príjem = | kľúčoví ľudia = | bývalý názov = | vlastník = [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]] | člen skupiny = | sesterské stanice = [[Rádio Slovensko]]<br>[[Rádio _FM]]<br>[[Rádio Devín]]<br>[[Rádio Regina]]<br>[[Rádio Patria]]<br>Rádio Slovakia International<br>[[Rádio Pyramída]]<br>[[Rádio Junior]]<br>[[Rádio Litera]] | webstránka = {{url|http://rsi.rtvs.sk}} | poznámky = }} '''Rádio Slovakia International''' je verejnoprávny okruh [[Slovenský rozhlas|Slovenského rozhlasu]] o Slovensku do zahraničia a pre zahraničných Slovákov do celého sveta. Vysiela v 6 jazykových verziách: po [[angličtina|anglicky]], [[nemčina|nemecky]], [[francúzština|francúzsky]], [[ruština|rusky]], [[španielčina|španielsky]] a [[slovenčina|slovensky]]. Každá jazyková redakcia pripravuje denne polhodinový blok vo svojom jazyku, ktoré sa striedavo vysielajú nasledovne: * slovensky do: ** celého [[Zem|sveta]] * anglicky do: ** [[Severná Amerika|Severnej Ameriky]] ** [[Južná Amerika|Južnej Ameriky]] ** [[Západná Európa|Západnej Európy]] ** [[Austrália (štát)|Austrálie]] * nemecky do: ** Západnej Európy * francúzsky do: ** Západnej Európy ** Južnej Ameriky ** Severnej Ameriky * španielsky do: ** Západnej Európy ** Južnej Ameriky * rusky do: ** [[Východná Európa|Východnej Európy]] ** [[Ázia|Ázie]] Rádio Slovakia International vysiela v rôznych časoch (UTC) prostredníctvom krátkych vĺn (KV), DAB, a cez satelit a internet. Stanica má po zmenách v [[január]]i [[2007]] bývalú zvučku Rádia Slovensko - na motív hymnickej piesne „Kto za pravdu horí“. Prvýkrát odznela relácia Zahraničného vysielania vtedajšieho Slovenského rozhlasu [[4. január]]a [[1993]]. Bola v slovenskom jazyku. Iba v slovenčine sa vysielalo až do [[23. marec|23. marca]] [[1993]], kedy sa začali relácie zahraničného vysielania vysielať aj po anglicky, rusky, nemecky a francúzsky. V roku 2003 sa pridala aj španielčina.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Radio Slowakei International feiert 30-jähriges Bestehen|url=https://dersi.rtvs.sk/clanky/nachrichten/313527/radio-slowakei-international-feiert-30-jahriges-bestehen|vydavateľ=rtvs.sk|dátum prístupu=2023-03-25|jazyk=de}}</ref> V roku [[2006]] sa pre nedostatok financií prestalo vysielať na krátkych vlnách, vysielanie bolo len na internete a satelite. [[29. október|29. októbra]] [[2006]] sa opäť začalo vysielať aj v pásme krátkych vĺn, ale [[1. január]]a [[2011]] bolo vysielanie na krátkych vlnách opäť zrušené. Rádio je zaradené aj v [[verejnoprávny multiplex|3. (verejnoprávnom) multiplexe]] [[DVB-T]] a od roku [[2016]] vysiela aj v multiplexe [[Digital Audio Broadcasting-Terrestrial|digitálneho rozhlasu]]. == Vysielače == {| class="wikitable" style="text-align:center" !FM vysielač ![[Frekvencia (fyzika)|Frekvencia]] ([[MHz]]) !Výkon [[ERP]] ([[Watt (jednotka)|kW]]) !Čas !Striedanie s |- |[[Bratislava]] - [[Mýtna ulica (Bratislava)|Mýtna 1]] || {{0}}98,9 || 0,20 || 18:00–6:00 h. || [[Rádio Patria]] |- |[[Dunajská Streda]] - mesto || {{0}}91,4 || 0,10 || 18:00–6:00 h. || [[Rádio Patria]] |- |[[Senec]] - mesto || 102,4 || 0,10 || 18:00–6:00 h. || [[Rádio Patria]] |} {{LocMap+ | Slovensko | float = right | width = 450 | caption = Sieť DAB+ vysielačov RSI | relief = 1 | places = {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.106 | lon = 18.4466 | label = [[Považská Bystrica|Pov. Bystrica]] | mark = Yellow pog.svg| position = left }} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.097 | lon = 18.8193 | label = [[Vysielač Krížava|Krížava]] | mark = Yellow pog.svg| position = top }} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.1825 | lon = 17.0944 | label = [[Televízna veža na Kamzíku|Kamzík]] | mark = Yellow pog.svg| position = top }} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.3426 | lon = 18.1044 | label = [[Zobor (vrch)|Zobor]] | mark = Yellow pog.svg| position = right }} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.7138 | lon = 21.2911 | label = Heringeš | mark = Yellow pog.svg| position = right }} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.7555 | lon = 19.1191 | label = [[Vysielač Laskomer|Laskomer]]| mark = Yellow pog.svg| position = right}} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.9919 | lon = 18.0313 | label = [[Vysielač Nad oborou|Nad oborou]]| mark = Yellow pog.svg| position = left }} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.4306 | lon = 20.0426 | label = Palaska| mark = Yellow pog.svg| position = top }} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.5936 | lon = 17.2263 | label = [[Dubník (288,8 m n. m.)|Dubník]]| mark = Yellow pog.svg| position = top }} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.9236 | lon = 21.4622 | label = [[Vysielač Dubník|Dubník]]| mark = Yellow pog.svg| position = right }} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.7856 | lon = 18.5787 | label = Prievidza | mark = Yellow pog.svg| position = top}} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.7383 | lon = 18.9963 | label = [[Vysielač Suchá hora|Suchá hora]]| mark = Yellow pog.svg| position = bottom}} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.1047 | lon = 19.4702 | label = [[Vysielač Úložisko|Úložisko]]| mark = Yellow pog.svg| position = bottom }} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.0105 | lon = 20.3075 | label = Dubina| mark = Yellow pog.svg| position = top }} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.0025 | lon = 20.86 | label = Rudník | mark = Yellow pog.svg| position = bottom }} }} {| class="wikitable sortable" style="text-align:center" !DAB+ vysielač !Frekvencia !Výkon ([[Efektívny vyžarovaný výkon|ERP]]) |- |[[Bratislava]] – [[Televízna veža na Kamzíku|Kamzík]] |227,360 MHz (12C) |{{nts|7.2}} kW |- |[[Borský Mikuláš]] – [[Dubník (288,8 m n. m.)|Dubník]] |187,072 MHz (6D) |{{nts|10}} kW |- |[[Banská Bystrica]] – [[Vysielač Laskomer|Laskomer]] |223,936 MHz (12A) |{{nts|2}} kW |- |[[Banská Bystrica]] – [[Vysielač Suchá hora|Suchá hora]] |223,936 MHz (12A) |{{nts|5}} kW |- |[[Košice]] – [[Vysielač Dubník|Dubník]] |213,36 MHz (10C) |{{nts|5}} kW |- |[[Košice]] – [[Vysielač Heringeš|Heringeš]] |225,648 MHz (12B) |{{nts|2}} kW |- |[[Nitra]] – [[Zobor (vrch)|Zobor-lanovka]] |213,36 MHz (10C) |{{nts|20}} kW |- |[[Poprad]] – Dubina |202,928 MHz (9A) |{{nts|5}} kW |- |[[Považská Bystrica]] – mesto |195,936 MHz (8A) |{{nts|1.8}} kW |- |[[Prievidza]] – [[Bojnice|Bojnice, Vendelín]] |223,936 MHz (12A) |{{nts|0.7}} kW |- |[[Rimavská Sobota]] – Palaska |220,352 MHz (11C) |{{nts|5}} kW |- |[[Ružomberok]] – [[Úložisko (vrch)|Úložisko]] |195,936 MHz (8A) |{{nts|5}} kW |- |[[Spišské Podhradie]] – [[Rudník (vrch v Branisku)|Rudník]] |178,352 MHz (5C) |{{nts|1}} kW |- |[[Trenčín]] – [[Vysielač Nad oborou|Nad oborou]] |227,36 MHz (12C) |{{nts|4.7}} kW |- |[[Žilina]] – [[Vysielač Krížava|Krížava]] |223,936 MHz (12A) |{{nts|7}} kW |} == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.rozhlas.sk/radio-international-sk Oficiálna stránka] {{Stanice SRo}} [[Kategória:Slovenský rozhlas]] [[Kategória:Vzniklo v 1993]] 0p0q6rs6oomssmme07t4m4phuhbhlf0 0 146633 8198456 8089119 2026-04-14T19:35:40Z ~2026-20335-96 290941 8198456 wikitext text/x-wiki {{Infobox Rozhlasová stanica | názov = Rádio Patria | logo = Rádio Patria.svg | popis = Logo Rádia Patria | príjem = terestriálne (FM), káblové a internetové vysielanie | typ stanice = [[verejnoprávne vysielanie|verejnoprávna]] | krajina = {{Minivlajka|Slovensko|w}} | sídlo = [[Bratislava]] | riaditeľ = | dramaturg = | premiéra = [[2000]] | koniec vysielania = | cieľová skupina = | hudobný formát = | slogan = | čistý príjem = | kľúčoví ľudia = | bývalý názov = | vlastník = [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]] | člen skupiny = | sesterské stanice = [[Rádio Slovensko]]<br>[[Rádio _FM]]<br>[[Rádio Devín]]<br>[[Rádio Regina]]<br>Rádio Patria<br>[[Rádio Slovakia International]]<br>[[Rádio Pyramída]]<br>[[Rádio Junior]]<br>[[Rádio Litera]] | webstránka = {{url|http://patria.rtvs.sk}} | poznámky = }} '''Rádio Patria''' ({{vjz|hun|''Pátria Rádió''}}) je slovenská [[Verejnoprávne vysielanie|verejnoprávna]] stanica [[Slovenský rozhlas|Slovenského rozhlasu]], ktorá začala vysielať v roku [[2000]] (vysielanie pre národnostné menšiny však siaha už do roku 1928). Rádio vysiela pre národnostné menšiny a etnické skupiny na [[Slovensko|Slovensku]] v ich materinských jazykoch. Hlavným vysielacím jazykom je [[maďarčina]] (popoludní), [[ukrajinčina]] a [[rusínčina]] (dopoludnia), vysiela sa taktiež po [[Rómčina|rómsky]] a každé 3 týždne striedavo je hodinová relácia v [[Čeština|češtine]], [[Nemčina|nemčine]] a [[Poľština|poľštine]]. Programová štruktúra zahŕňa správy, publicistické či umelecké žánre.<ref name = OPES>{{Citácia knihy | titul = Ottova praktická encyklopédia Slovensko | vydavateľ = Ottovo nakladateľstvo | kapitola zborník = Rádio Patria | miesto = Bratislava | rok = 2008 | strany = 433 | isbn = 80-7360-668-2 }} </ref> Rádio Patria vysiela od 06:00 do 18:00. Vo zvyšnom čase na jeho frekvenciách vysiela [[Rádio _FM]], [[Rádio Devín]] alebo [[Rádio Slovakia International]] (záleží podľa frekvencie). Rádio je zaradené aj v [[1. multiplex]]e [[DVB-T]] a od roku [[2016]] vysiela aj v multiplexe [[Digital Audio Broadcasting-Terrestrial|digitálneho rozhlasu]]. == Vysielače == {{LocMap+ | Slovensko | float = right | width = 450 | caption = Sieť FM vysielačov | relief = 1 | places = {{LocMap~ | Slovensko | label = BA | position = right | lat_deg = 48 | lat_min = 09 | lat_dir = N | lon_deg = 17 | lon_min = 07 | lon_dir = 0 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Vysielač Blatný vrch|LC]] | position = right | lat_deg = 48 | lat_min = 16 | lat_dir = N | lon_deg = 19 | lon_min = 38 | lon_dir = 0 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Vysielač Španí laz|VK]] | position = right | lat_deg = 48 | lat_min = 12 | lat_dir = N | lon_deg = 19 | lon_min = 6 | lon_dir = 0 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Vysielač Dievčenská skala|RV]] | position = left | lat_deg = 48 | lat_min = 37 | lat_dir = N | lon_deg = 20 | lon_min = 32 | lon_dir = 0 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Vysielač Modrý vrch|Št]] | position = left | lat_deg = 47 | lat_min = 49 | lat_dir = N | lon_deg = 18 | lon_min = 38 | lon_dir = 0 }} {{LocMap~ | Slovensko | label = MI | position = left | lat_deg = 48 | lat_min = 45 | lat_sec = 0 | lat_dir = N | lon_deg = 21 | lon_min = 55 | lon_sec = 0 | lon_dir = O }} {{LocMap~ | Slovensko | label = NZ | position = left | lat_deg = 47 | lat_min = 59 | lat_sec = 0 | lat_dir = N | lon_deg = 18 | lon_min = 9 | lon_sec = 0 | lon_dir = O }} {{LocMap~ | Slovensko | label = [[Vysielač Trebišov|TV]] | position = right | lat_deg = 48 | lat_min = 35 | lat_sec = 0 | lat_dir = N | lon_deg = 21 | lon_min = 36 | lon_sec = 0 | lon_dir = O }} {{LocMap~ | Slovensko | label = Moldava | position = bottom | lat_deg = 48 | lat_min = 36 | lat_sec = 43 | lat_dir = N | lon_deg = 21 | lon_min = 0 | lon_sec = 05 | lon_dir = O }} {{LocMap~ | Slovensko | label = Plešivec | position = left | lat_deg = 48 | lat_min = 32 | lat_sec = 38 | lat_dir = N | lon_deg = 20 | lon_min = 23 | lon_sec = 51 | lon_dir = O }} {{LocMap~ | Slovensko | label = KE | position = top | mark = Blue pog.svg | lat_deg = 48 | lat_min = 47 | lat_sec = 53 | lat_dir = N | lon_deg = 21 | lon_min = 24 | lon_sec = 0 | lon_dir = O }} {{LocMap~ | Slovensko | label = NR | position = left | mark = Blue pog.svg | lat_deg = 48 | lat_min = 17 | lat_sec = 12 | lat_dir = N | lon_deg = 17 | lon_min = 59 | lon_sec = 24 | lon_dir = O }} {{LocMap~ | Slovensko | label = RS | position = left | mark = Blue pog.svg | lat_deg = 48 | lat_min = 24 | lat_sec = 15 | lat_dir = N | lon_deg = 20 | lon_min = 07 | lon_sec = 48 | lon_dir = O }} }} {{LocMap+ | Slovensko | float = right | width = 450 | caption = Sieť DAB+ vysielačov Rádia Patria | relief = 1 | places = {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.106 | lon = 18.4466 | label = [[Považská Bystrica|Pov. Bystrica]] | mark = Yellow pog.svg| position = left }} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.097 | lon = 18.8193 | label = [[Vysielač Krížava|Krížava]] | mark = Yellow pog.svg| position = top }} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.1825 | lon = 17.0944 | label = [[Televízna veža na Kamzíku|Kamzík]] | mark = Yellow pog.svg| position = top }} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.3426 | lon = 18.1044 | label = [[Zobor (vrch)|Zobor]] | mark = Yellow pog.svg| position = right }} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.7138 | lon = 21.2911 | label = Heringeš | mark = Yellow pog.svg| position = right }} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.7555 | lon = 19.1191 | label = [[Vysielač Laskomer|Laskomer]]| mark = Yellow pog.svg| position = right}} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.9919 | lon = 18.0313 | label = [[Vysielač Nad oborou|Nad oborou]]| mark = Yellow pog.svg| position = left }} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.4306 | lon = 20.0426 | label = Palaska| mark = Yellow pog.svg| position = top }} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.5936 | lon = 17.2263 | label = [[Dubník (288,8 m n. m.)|Dubník]]| mark = Yellow pog.svg| position = top }} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.9236 | lon = 21.4622 | label = [[Vysielač Dubník|Dubník]]| mark = Yellow pog.svg| position = right }} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.7856 | lon = 18.5787 | label = Prievidza | mark = Yellow pog.svg| position = top}} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 48.7383 | lon = 18.9963 | label = [[Vysielač Suchá hora|Suchá hora]]| mark = Yellow pog.svg| position = bottom}} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.1047 | lon = 19.4702 | label = [[Vysielač Úložisko|Úložisko]]| mark = Yellow pog.svg| position = bottom }} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.0105 | lon = 20.3075 | label = Dubina| mark = Yellow pog.svg| position = top }} {{LocMap~ | Slovensko | lat = 49.0025 | lon = 20.86 | label = Rudník | mark = Yellow pog.svg| position = bottom }} }} {| class="wikitable sortable" style="text-align:center" !FM vysielač ![[Frekvencia (fyzika)|Frekvencia]] !Výkon [[ERP]] !Striedanie |- |[[Bratislava]]{{--}}[[Mýtna ulica (Bratislava)|Mýtna 1]] || {{0}}98,9 MHz || {{nts|0,20}} kW || [[Radio Slovakia International|RSI]] |- |[[Dunajská Streda]]{{--}}mesto || {{0}}91,4 MHz|| {{nts|0,10}} kW || [[Radio Slovakia International|RSI]] |- |[[Lučenec]]{{--}}[[Vysielač Blatný vrch|Blatný vrch]] || {{0}}98,0 MHz || {{nts|10}} kW || [[Rádio_FM]] |- |[[Modrý Kameň]]{{--}}[[Vysielač Španí laz|Španí Laz]] || {{0}}98,3 MHz || {{nts|10}} kW || [[Rádio_FM]] |- |[[Moldava nad Bodvou]]{{--}}Transpetrol || 105,8 MHz|| {{nts|0,20}} kW || [[Rádio_FM]] |- |[[Nové Zámky]]{{--}}komín teplárne || {{0}}98,7 MHz || {{nts|1}} kW || [[Rádio Devín]] |- |[[Plešivec]]{{--}}TVP || 89,6 MHz|| {{nts|0,20}} kW || [[Rádio Devín]] |- |[[Rožňava]]{{--}}[[Vysielač Dievčenská skala|Dievčenská skala]] || 105,9 MHz|| {{nts|1}} kW || [[Rádio_FM]] |- |[[Senec]]{{--}}mesto || 102,4 MHz|| {{nts|0,10}} kW || [[Radio Slovakia International|RSI]] |- |[[Štúrovo]]{{--}}[[Vysielač Modrý vrch|Modrý vrch]] || 106,2 MHz || {{nts|10}} kW || [[Rádio Devín]] |- |[[Trebišov]]{{--}}[[Vysielač Trebišov|Bánovce nad Ondavou]] || 106,7 MHz|| {{nts|10}} kW || [[Rádio Devín]] |- !DAB+ vysielač !Frekvencia !Výkon ([[Efektívny vyžarovaný výkon|ERP]]) |- |[[Bratislava]]{{--}}[[Televízna veža na Kamzíku|Kamzík]] |227,360 MHz (12C) |{{nts|7.2}} kW |- |[[Borský Mikuláš]]{{--}}[[Dubník (288,8 m n. m.)|Dubník]] |187,072 MHz (6D) |{{nts|10}} kW |- |[[Banská Bystrica]]{{--}}[[Vysielač Laskomer|Laskomer]] |223,936 MHz (12A) |{{nts|2}} kW |- |[[Banská Bystrica]]{{--}}[[Vysielač Suchá hora|Suchá hora]] |223,936 MHz (12A) |{{nts|5}} kW |- |[[Košice]]{{--}}[[Vysielač Dubník|Dubník]] |213,36 MHz (10C) |{{nts|5}} kW |- |[[Košice]]{{--}}[[Vysielač Heringeš|Heringeš]] |225,648 MHz (12B) |{{nts|2}} kW |- |[[Nitra]]{{--}}[[Zobor (vrch)|Zobor-lanovka]] |213,36 MHz (10C) |{{nts|20}} kW |- |[[Poprad]]{{--}}Dubina |202,928 MHz (9A) |{{nts|5}} kW |- |[[Považská Bystrica]]{{--}}mesto |195,936 MHz (8A) |{{nts|1.8}} kW |- |[[Prievidza]]{{--}}[[Bojnice|Bojnice, Vendelín]] |223,936 MHz (12A) |{{nts|0.7}} kW |- |[[Rimavská Sobota]]{{--}}Palaska |220,352 MHz (11C) |{{nts|5}} kW |- |[[Ružomberok]]{{--}}[[Úložisko (vrch)|Úložisko]] |195,936 MHz (8A) |{{nts|5}} kW |- |[[Spišské Podhradie]]{{--}}[[Rudník (vrch v Branisku)|Rudník]] |178,352 MHz (5C) |{{nts|1}} kW |- |[[Trenčín]]{{--}}[[Vysielač Nad oborou|Nad oborou]] |227,36 MHz (12C) |{{nts|4.7}} kW |- |[[Žilina]]{{--}}[[Vysielač Krížava|Krížava]] |223,936 MHz (12A) |{{nts|7}} kW |} <!-- '''Stredné vlny (stredovlnné vysielanie ukončené):''' {| class="wikitable" style="text-align:center" !'''Vysielač''' !'''[[Frekvencia (fyzika)|Frekvencia]]''' !'''Výkon [[ERP]]''' !'''Striedanie''' |- |[[Košice]]{{--}}Čižatice || 702 [[kHz]] || 5 [[Watt (jednotka)|kW]] || [[Rádio Devín]] |- |[[Nitra]]{{--}}Jarok || 1098 kHz || 25 [[Watt (jednotka)|kW]] ||[[Rádio Devín]] |- |[[Rimavská Sobota]] || 1521 kHz || 10 [[Watt (jednotka)|kW]] ||[[Rádio Devín]] |} --> == Počúvanosť == Rádio Patria je s počúvanosťou 0,7% dvanástou najpočúvanejšou rozhlasovou stanicou podľa prieskumu Market & Media & Lifestyle spoločnosti [[Median SK]] (2+3 Q 2015).<ref>http://www.radia.sk/pocuvanost/tabulka/percenta/slovensko.html?strana=1&vlna=60</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * http://www.rozhlas.sk/radio-patria {{Stanice SRo}} [[Kategória:Slovenský rozhlas]] [[Kategória:Vzniklo v 2000]] k6r1h0u6s6ukzfr0b9ifqjqgmvphkit 10 147532 8198237 5956598 2026-04-14T12:32:08Z Vasiľ 2806 odkaz fix. 8198237 wikitext text/x-wiki {{Navigačná lišta | meno = Obce okresu Olomouc | nadpis = [[Zoznam miest v Česku|Mestá]] a [[Zoznam obcí v Česku|obce]] a vojenský obvod [[okres Olomouc|okresu Olomouc]] (8 + 87 + 1) | zoznam1 = * [[Babice (okres Olomouc)|Babice]] * [[Bělkovice-Lašťany]] * [[Bílá Lhota (okres Olomouc)|Bílá Lhota]] * [[Bílsko (okres Olomouc)|Bílsko]] * [[Blatec (okres Olomouc)|Blatec]] * [[Bohuňovice (okres Olomouc)|Bohuňovice]] * [[Bouzov]] * [[Bukovany (okres Olomouc)|Bukovany]] * [[Bystročice]] * [[Bystrovany]] * [[Červenka (okres Olomouc)|Červenka]] * [[Daskabát]] * [[Dlouhá Loučka (okres Olomouc)|Dlouhá Loučka]] * [[Dolany (okres Olomouc)|Dolany]] * [[Doloplazy (okres Olomouc)|Doloplazy]] * [[Domašov nad Bystřicí]] * [[Domašov u Šternberka]] * [[Drahanovice]] * ''[[Dub nad Moravou]]'' * [[Dubčany (okres Olomouc)|Dubčany]] * [[Grygov]] * [[Haňovice]] * [[Hlásnice (okres Olomouc)|Hlásnice]] * [[Hlubočky]] * [[Hlušovice]] * [[Hněvotín]] * [[Hnojice]] * [[Horka nad Moravou]] * [[Horní Loděnice]] * [[Hraničné Petrovice]] * [[Huzová]] * [[Charváty]] * [[Cholina]] * [[Jívová]] * [[Komárov (okres Olomouc)|Komárov]] * [[Kožušany-Tážaly]] * [[Krčmaň]] * [[Křelov-Břuchotín]] * [[Liboš]] * [[Lipina (okres Olomouc)|Lipina]] * [[Lipinka]] * '''[[Litovel]]''' * [[Loučany (okres Olomouc)|Loučany]] * [[Loučka (okres Olomouc)|Loučka]] * [[Luběnice]] * [[Luká]] * [[Lutín]] * [[Lužice (okres Olomouc)|Lužice]] * [[Majetín]] * [[Medlov (okres Olomouc)|Medlov]] * [[Měrotín]] * [[Mladeč]] * [[Mladějovice (okres Olomouc)|Mladějovice]] * '''[[Moravský Beroun]]''' * [[Mrsklesy (okres Olomouc)|Mrsklesy]] * [[Mutkov]] * [[Náklo]] * ''[[Náměšť na Hané]]'' * [[Norberčany]] * [[Nová Hradečná]] * [[Olbramice (okres Olomouc)|Olbramice]] * '''[[Olomouc]]''' * [[Paseka (okres Olomouc)|Paseka]] * [[Pňovice (okres Olomouc)|Pňovice]] * [[Přáslavice (okres Olomouc)|Přáslavice]] * [[Příkazy]] * [[Řídeč]] * [[Samotišky]] * [[Senice na Hané]] * [[Senička]] * [[Skrbeň]] * [[Slatinice]] * [[Slavětín (okres Olomouc)|Slavětín]] * [[Strukov]] * [[Střeň]] * [[Suchonice]] * [[Svésedlice]] * [[Štarnov]] * [[Štěpánov (okres Olomouc)|Štěpánov]] * '''[[Šternberk]]''' * [[Šumvald]] * [[Těšetice (okres Olomouc)|Těšetice]] * [[Tovéř]] * [[Troubelice]] * [[Tršice (okres Olomouc)|Tršice]] * [[Újezd (okres Olomouc)|Újezd]] * '''[[Uničov]]''' * [[Ústín]] * '''[[Velká Bystřice]]''' * [[Velký Týnec]] * [[Velký Újezd (okres Olomouc)|Velký Újezd]] * [[Věrovany]] * [[Vilémov (okres Olomouc)|Vilémov]] * [[Želechovice (okres Olomouc)|Želechovice]] * [[Žerotín (okres Olomouc)|Žerotín]] * [[Vojenský újezd Libavá]] }}<noinclude> [[Kategória:Šablóny okresov v Česku|Olomouc]] </noinclude> 0g3kti70fidifqmqbh3xbx6hddl9kbe 8198603 8198237 2026-04-15T07:33:02Z Vasiľ 2806 odkaz fix. 8198603 wikitext text/x-wiki {{Navigačná lišta | meno = Obce okresu Olomouc | nadpis = [[Zoznam miest v Česku|Mestá]] a [[Zoznam obcí v Česku|obce]] a vojenský obvod [[okres Olomouc|okresu Olomouc]] (8 + 87 + 1) | zoznam1 = * [[Babice (okres Olomouc)|Babice]] * [[Bělkovice-Lašťany]] * [[Bílá Lhota (okres Olomouc)|Bílá Lhota]] * [[Bílsko (okres Olomouc)|Bílsko]] * [[Blatec (okres Olomouc)|Blatec]] * [[Bohuňovice (okres Olomouc)|Bohuňovice]] * [[Bouzov]] * [[Bukovany (okres Olomouc)|Bukovany]] * [[Bystročice]] * [[Bystrovany]] * [[Červenka (okres Olomouc)|Červenka]] * [[Daskabát]] * [[Dlouhá Loučka (okres Olomouc)|Dlouhá Loučka]] * [[Dolany (okres Olomouc)|Dolany]] * [[Doloplazy (okres Olomouc)|Doloplazy]] * [[Domašov nad Bystřicí]] * [[Domašov u Šternberka]] * [[Drahanovice]] * ''[[Dub nad Moravou]]'' * [[Dubčany (okres Olomouc)|Dubčany]] * [[Grygov]] * [[Haňovice]] * [[Hlásnice (okres Olomouc)|Hlásnice]] * [[Hlubočky]] * [[Hlušovice]] * [[Hněvotín]] * [[Hnojice]] * [[Horka nad Moravou]] * [[Horní Loděnice]] * [[Hraničné Petrovice]] * [[Huzová]] * [[Charváty]] * [[Cholina]] * [[Jívová]] * [[Komárov (okres Olomouc)|Komárov]] * [[Kožušany-Tážaly]] * [[Krčmaň]] * [[Křelov-Břuchotín]] * [[Liboš]] * [[Lipina (okres Olomouc)|Lipina]] * [[Lipinka]] * '''[[Litovel]]''' * [[Loučany (okres Olomouc)|Loučany]] * [[Loučka (okres Olomouc)|Loučka]] * [[Luběnice]] * [[Luká]] * [[Lutín]] * [[Lužice (okres Olomouc)|Lužice]] * [[Majetín]] * [[Medlov (okres Olomouc)|Medlov]] * [[Měrotín]] * [[Mladeč]] * [[Mladějovice]] * '''[[Moravský Beroun]]''' * [[Mrsklesy]] * [[Mutkov]] * [[Náklo]] * ''[[Náměšť na Hané]]'' * [[Norberčany]] * [[Nová Hradečná]] * [[Olbramice (okres Olomouc)|Olbramice]] * '''[[Olomouc]]''' * [[Paseka (okres Olomouc)|Paseka]] * [[Pňovice (okres Olomouc)|Pňovice]] * [[Přáslavice (okres Olomouc)|Přáslavice]] * [[Příkazy]] * [[Řídeč]] * [[Samotišky]] * [[Senice na Hané]] * [[Senička]] * [[Skrbeň]] * [[Slatinice]] * [[Slavětín (okres Olomouc)|Slavětín]] * [[Strukov]] * [[Střeň]] * [[Suchonice]] * [[Svésedlice]] * [[Štarnov]] * [[Štěpánov (okres Olomouc)|Štěpánov]] * '''[[Šternberk]]''' * [[Šumvald]] * [[Těšetice (okres Olomouc)|Těšetice]] * [[Tovéř]] * [[Troubelice]] * [[Tršice]] * [[Újezd (okres Olomouc)|Újezd]] * '''[[Uničov]]''' * [[Ústín]] * '''[[Velká Bystřice]]''' * [[Velký Týnec]] * [[Velký Újezd (okres Olomouc)|Velký Újezd]] * [[Věrovany]] * [[Vilémov (okres Olomouc)|Vilémov]] * [[Želechovice (okres Olomouc)|Želechovice]] * [[Žerotín (okres Olomouc)|Žerotín]] * [[Vojenský újezd Libavá]] }}<noinclude> [[Kategória:Šablóny okresov v Česku|Olomouc]] </noinclude> t1dtrczh4nh0056y5bqdyeg54njntdz 4 150968 8198642 8194324 2026-04-15T08:39:35Z NDG 270400 Reporting [[Special:Contributions/~2026-23362-75|~2026-23362-75]] ([[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]] v3.1b) 8198642 wikitext text/x-wiki {{Skratka|[[WP:NS]]|WP:AN|WP:ANB}}{{Wikipédia:Nástenka správcov/Hlavička}} == Hlásení vandalizmu: Pleskoplej == {{Redaktor|Pleskoplej}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 11:49, 17. február 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: Antirealmadrid == {{Redaktor|Antirealmadrid}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:Quinlan83|Quinlan83]] ([[Diskusia s redaktorom:Quinlan83|diskusia]]) 13:16, 17. február 2026 (UTC) == Presun: Redaktor:Ars_Preuge/pieskovisko → Sídlisko Píly == Prosím o presun stránky Redaktor:Ars_Preuge/pieskovisko na názov Sídlisko Píly. Nemám oprávnenie presúvať stránky. Ďakujem. –[[Redaktor:Ars Preuge|Ars Preuge]] ([[Diskusia s redaktorom:Ars Preuge|diskusia]]) 22:37, 24. február 2026 (UTC) :{{Re|Ars Preuge}} Zdravím, presun článkov z pieskoviska do hlavného menného priestoru nevyžaduje správcovské práva, takže sem táto žiadosť nepatrí. Možnosť presunúť stránku by mal mať každý užívateľ - je schovaná pod možnosťou Nástroje (vedľa tlačidiel Upraviť a Upraviť zdroj) v sekcii Akcie. V menu potom treba namiesto "Redaktor" zvoliť "(Hlavný)". Stránka inak vyzerá dobre - bolo by ešte dobré doplniť [[Wikipédia:Príručka/Odkazy|viac wikilinkov]] a zjednotiť citácie (napr. citácie 9-12 sú tá istá citácia - vo vizuálnom editore, ktorý používate, sa dá citácia jednoducho skopírovať na nové miesto). Ak by ten presun nešiel, prosím, napíšte mi na [[Diskusia s redaktorom:KormiSK|moju diskusnú stránku]]. Nech sa darí! [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 14:36, 25. február 2026 (UTC) ::{{ping|KormiSK|Ars Preuge|s=1}} Presúvať môžu až [[Wikipédia:Automaticky schválení používatelia|automaticky schválení používatelia]], tzn. existujúci nejaký minimálny čas a s nejakým min. počtom úprav; pisateľ tam momentálne nespedá. Obsah sa ale dá do čl. presunúť copy&pastnutím zdrojáku (tzn. založiť heslo [[Sídlisko Píly]] a v režime editácie zdrojáku tam cez clipboard skopírovať zdroják [[Redaktor:Ars_Preuge/pieskovisko|pieskoviska]]), má jednopoložkovú históriu úprav, takže to nie je kritické (plus teda aj väčšina zavedených redaktorov presúva z vlastného pieskoviska takto, keďže presun cez príslušnú akciu by presunul komplet históriu pieskoviska, ktorá bežne siaha nad rámec tvorby toho jedného počinu). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:03, 25. február 2026 (UTC) :::{{Re|Teslaton|s=1}} Nemali by tí užívatelia potom dostávať právo autoconfirmed, aby sa zobrazovali napr. cez [[Meta:Special:CentralAuth|CentralAuth]]? Je v tom prípade aktuálny [[Špeciálne:ZoznamSkupinovýchPráv]], nakoľko podľa neho napr. boti nemajú právo presúvať stránky (podľa neho som overoval a predpokladal, že ak to má bot, má to každý)... Dík každopádne; uvedený postup je dostatočne dobrý pre tento prípad. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 15:43, 25. február 2026 (UTC) ::::{{re|KormiSK|s=1}} Hej, v CentralAuth sa toto právo, resp. teda skupina autoconfirmed, nezobrazuje (asi kvôli tomu, že tam spadá drvivá väčšina registrovaných použ., mimo úplne nových), je to ale vidno lokálne cez [[Special:UserRights]], porovnaj napr. [[Special:UserRights/Mineralog_sk|Mineralog sk]] vs. [[Special:UserRights/Ars_Preuge|Ars Preuge]]. ::::Ten postup je vyhovujúci pre každý takýto prípad (presun svojho vlastného autorského textu z pieskoviska do čl.), problém je s tým až pri narábaní s obsahom, na ktorom participoval aj niekto iný, kde už treba zabezpečiť, aby bol nejak naplnený attribution aspekt licencie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:53, 25. február 2026 (UTC) :::::{{Re|Teslaton|s=1}} Aha, tak to bude asi tým, že to je implicitné právo, na rozdiel od ostatných, ktoré sú asi explicitné (uvedené tam na zozname). Čo bude tým, že sa prideľuje automaticky a nie manuálne, tipujem. Dík za odkaz, nenapadlo mi overovať lokálne (väčšinou pozerám na práva na viacerých projektoch naraz). [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 16:01, 25. február 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-12493-73 == {{Redaktor|~2026-12493-73}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:Quinlan83|Quinlan83]] ([[Diskusia s redaktorom:Quinlan83|diskusia]]) 17:36, 25. február 2026 (UTC) == Hlásenie vandalizmu == Chcel by som požiadať o dlhodobejší blok, kvôli opakovanému vandalizmu (viď. napr. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Karen_Kain&diff=prev&oldid=8175248 revíziu]). --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-70343-8|&#126;2026-70343-8]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-70343-8|diskuse]]) 19:36, 3. marec 2026 (UTC) :1) Samozřejmě nejde o "vandalizmus", ale vaše (ne)přechylovací ideologické spory. 2) [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Karen_Kainov%C3%A1&action=history Editační války] považuji za narušování Wikipedie. 3) Jetam2 z mé strany narušuje status quo s klamným shrnutím editace ("Preklep v názve"), což považuji za narušování Wikipedie. 4) Článek je v současnosti na přechýleném tvaru, ale [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Karen_Kainov%C3%A1&diff=8175516&oldid=8175458 vložil] jsem tam šablonu s návrhem na nepřechýlený tvar, nechť jej zájemci obhájí v konsensuální diskusi. 5) Další přesuny na nepřechýlený tvar ze strany Jetam2 (bez diskuse vyhodnocené někým nestranným) budu řešit blokem na stránku. ---[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 09:52, 4. marec 2026 (UTC) Dopl.: -[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 09:53, 4. marec 2026 (UTC) ::Bolo by od veci, keby sa v prípadoch nezhody o názov vytvorilo hlasovanie ako napr. pri SNZ? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 10:21, 4. marec 2026 (UTC) :::Tá nezhoda je pri každej žene, ktorá nie je Slovenka (Češka atď, dohoď si krajiny, kde sa prechyľuje) a nie je tu uvedená pod pseudonymom. Riešilo sa to x-krát v siahodlhých absolútne nikam nevedúcich diskusiách. Fakt sa ti chce riešiť opätovne to isté a ešte častejšie? A samozrejme bez nádeje na reálny výsledok vzhľadom k predchádzajúcim diskusiám? --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 10:44, 4. marec 2026 (UTC) ::::Myslel som ako hlasovanie pri konkrétnom čl... Stále je ale na SK Wiki kopu čl. s neprechýleným menom. Vo výsledku je to raz tak raz onak s prechýleniami. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 10:52, 4. marec 2026 (UTC) :::::Nejdem to tu siahodlho rozoberať, lebo táto diskusia neptrí na WP:NS, ale do [[WP:Kaviareň/Wikipolitika|Wikipolitiky]]. Každopádne bolo by to od veci, nakoľko [[Wikipédia:Čo_Wikipédia_nie_je#Wikipédia_nie_je_demokracia|Wikipédia nie je demokracia]]. Takéto veci majú byť riešené pomocou konsenzu a zavedením do odporúčania (príp. pravidla, ak uznáme, že pravidlá sú i na obsah, nielen na procesy). :::::Týmto debatu na tomto mieste uzatváram, lebo nevyžaduje správcovské práva, a prosím o prípadný presun do Wikipolitiky. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:25, 4. marec 2026 (UTC) == Žiadosť o správcovský presun == Zdravím. Je potrebné presunúť stránku [[Gíza]] [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=G%C3%ADza&action=history] na názov „Al-Džíza (mesto)“. Odôvodnenie: názov Gíza sa nenachádza v zozname [https://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/ Názvy geografických objektov z územia mimo SR]. Presun vyžaduje práva správcu, preto táto žiadosť.{{break}}Podobne aj [[Gíza (rozlišovacia stránka)]] na [[Al-Džíza]]. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 12:11, 9. marec 2026 (UTC) :Gíza je uvedená napr. v Beliane v hesle Káhira; nevidím dôvod u takýchto miest, kde je dlhodobo zaužívaný nejaký lokálny názov, zavádzať názvy stránok s prepismi. Nechávam na zváženie inému správcovi. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:20, 9. marec 2026 (UTC) :Gíza má v Beliane sa samostatné heslo. Pokiaľ viem, platí postup (pre názvy v v jazykoch s písmom inom ako latinka): buď je v zozname geodézie alebo prepis z daného písma (v tomto prípade arabské). Zmenilo sa v tomto smere niečo? [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 12:25, 9. marec 2026 (UTC) ::Kde bol tento postup dohodnutý a prečo ti zrazu zdroje, ani Beliana, nie sú dostatočne dobré? Nakoľko miesti ÚGKK uvádza preukázateľné nepravdy, nemyslím, že absolútna orientácia podľa tohto zdroju je dobrý nápad. Prepis by mal fungovať ako riešenie v prípade, kde iný postup nemáme, riešilo sa to napr. [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív_2023#Cudzojazyčné_názvy|tu]] a konsenzus s prepismi mi z toho teda nevychádza. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:28, 9. marec 2026 (UTC) ::Ak nebolo dohodnuté/odsúhlasené nič nové (diskusia, ktorú si ty spomenul), potom je je tu postup: 1.) ÚGKK; a ak tam príslušný názov nie je, potom 2.) prepisy (predpokladám, že sú práve na to existujú) a pre iné mená encyklopédie. Môžme ísť aj podľa Beliany, ale na tom sa treba dohodnúť. Pozeral som Gízu v {{Citácia knihy | editori = Anna Rácová, Martina Bucková, [[Jozef Genzor]] | titul = Ako prepisovať z orientálnych jazykov do slovenčiny : praktická príručka | miesto = [Bratislava] | vydavateľ = [[Slovak Academic Press]] | rok = 2018 | isbn = 978-80-89607-70-9 | počet strán = 134 | strany = }} (v slovníku), nebolo tam. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 12:41, 9. marec 2026 (UTC) :::Táto konverzácia patrí do [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika|Wikipolitiky]], každopádne základe mnou linknutej diskusie - o novšej neviem - nie je jasný konsenzus, ako to robiť. Ak by bol tebou navrhovaný postup odsúhlasený a jasný, bol by v danej diskusii potvrdený, ale tak sa nestalo. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:49, 9. marec 2026 (UTC) :::Nechystám sa nič písať do wikipolitiky, pretože tento postup (IP editor to v tebou odkazovanej diskusi uviedol) je na wiki zaužívaný a náhodná jetamovská akcia (ničím neodcitovaná) na tom veľa nemení.{{break}}Ak názov geografického objektu nie je v zozname exoným, ide sa podľa prepisu (pre jazyky písané iným písmom ako latinka). Na wiki ide o množstvo článkov, ktorých názvy sú takto vytvorené. Načo túto prax rozkolísať? [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 12:55, 9. marec 2026 (UTC) :{{Re|Jetam2|Vasiľ}} Proč standardně nepoužít šablonu {{tl|Presunúť}} a v diskusi nenapsat své argumenty? ---[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 13:13, 9. marec 2026 (UTC) :V tejto chvíli presun vyslovene vyžaduje práva správcu, preto som písal (aj s odôvodnením) sem. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 13:20, 9. marec 2026 (UTC) ::Gíza je očakávaný názov, v slovenčine sa bežne vyskytujúci, [https://beliana.sav.sk/abecedny-zoznam?text=g%C3%ADza vrátane Beliany]. Rovnako nie je vhodné v tomto prípade mesto písať v zátvorkovom tvare: administratívne jednotky sú odvodené od názvu mesta. Do tretice názov Al-Džíza nie je vhodný nakoľko v egyptskej arabčine sa vyslovuje s /g/, nie /dž/.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 16:24, 9. marec 2026 (UTC) ::PS, {{Re|Vasiľ}}, treba počkať do konca diskusie, potom presúvať naspäť.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:26, 9. marec 2026 (UTC) ::1.) Doteraz platil postup, ktorý som vyššie uviedol. Zopakujem: zoznam geodézie a potom prepisy. Odkedy sa to zmenilo, že tento postup už nie je aplikovaný? Nespomínam si, že by sme sa niekedy dohodli inak. V prvom rade na toto mi máš zodpovedať. Nemám problém, aby sme sa orientovali primárne podľa Beliany (netreba zabúdať, že je po písmeno k a momentálne z editorov ju má určite dosť limitovaný počet ľudí). Treba dohodnúť taký postup. Nie iba náhodne presúvať. ::2.) Tvrdenie „Do tretice názov Al-Džíza nie je vhodný“ nie je správne, pretože prepis je pre konkrétne [[Wikipédia:WikiProjekt Transkripcia a transliterácia/Transkripcia arabčiny|písmo]]. Nie je šanca ako to sledovať podľa dialektov (to by potom analogicky bolo treba napr. pre čínštinu mať niekoľko verzií prepisu). ::3.) Diskusia začala až po mojom (odôvodenom; pozri zhrnutia) edite. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 09:30, 10. marec 2026 (UTC) :::Odkazovať na pokyny ohľadne prepisu je jedna vec, druhá vec je dokázať jeho používanie. To stále nebolo dokázané, zaužívaný názov Gíza dokázaný bol. Samozrejme, ani Beliana nie je najdefinitívnejší zdroj no momentálne na tebou preferovaný tvar nexistuje žiadny zdroj. Inými slovami: presadzuješ niečo čo sa nepoužíva ani na Slovensku ani v Egypte.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 16:28, 10. marec 2026 (UTC) :::Tiež nesúhlasím s presunom. Zaužívané pravidlá sú na Wikipédii dobrá vec, ale toto je jedna z výnimiek ktorá sa dá podľa mňa normálne odargumentovať. Gíza je zjavne správny zaužívaný slovenský názov: [https://slovnik.juls.savba.sk/?w=G%C3%ADza&s=exact&c=6571&cs=&d=kssj4&d=psp&d=ogs&d=sssj&d=orter&d=scs&d=sss&d=peciar&d=ssn&d=hssj&d=bernolak&d=noundb&d=orient&d=locutio&d=obce&d=priezviska&d=un&d=onom&d=pskfr&d=pskcs&d=psken# Gíza], detto [[Encyklopédia archeológie]] s. 272 a [[Malá encyklopédia zemepisu sveta]] s. 162. Prepisovanie z originálu je vracanie sa k [[Micubiši gurúpu]] a podobným úletom za ktoré je Slovenská Wikipédia na smiech.--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 21:38, 10. marec 2026 (UTC) :::Jetam2: Vyššie som ukázal, že existuje tu postup, podľa ktorého sa pomenúvajú sídla. Ty postupuješ v rozpore s ním. Bez riadneho odôvodnenia. V článku Gíza si nič odcitované nepridal. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 14:02, 11. marec 2026 (UTC) :::Pelex: Prepis z originálu je bežný postup (pre jazyky, ktoré svoj prepis tu na wiki majú zaužívaný), hneď po zozname geodézie. Ak si obaja chcete zaviesť názvy sídiel podľa Beliany, to je odklon od zaužívanej praxe a treba to nejako (aspoň trochu) dať na diskusiu. :::Inak, názvy guvernorátov sú na stránke geodézie (v prepise; neviem presne akom). [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 14:02, 11. marec 2026 (UTC) ::::V tomto prípade nepovažujem tvoj argument za presvedčivejší než ten, že najmenmej 3 slovenské encyklopédie a oficiálny slovník, uvádzajú toto heslo pod všeobecne známym slovenským názvom.--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 14:43, 12. marec 2026 (UTC) ::::Citácia na Gízu pridaná. Inak celkom zaujímavé, že požaduješ citáciu na bežný názov, ale na svoj návrh citáciu nepridáš. Iba že by neexistovala? ;) Každopádne, kým svoj argument nepodložíš niet sa o čom baviť.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:53, 12. marec 2026 (UTC) :::Ja si tiež myslím, že pokiaľ existuje doložiteľný slovenský názov, ktorý je naozaj frekventovaný a relatívne autoritatívnejší (t. j. nie jeden náhodný výskyt v nejakom zborníku z roku 1950), tak ho možno pokojne uplatniť. Ide o rovnaký typ argumentu, ako pri preberaní exonyma z ÚGKK („argument z autority“). Uplatnenie prepisu je skôr „argument z autenticity“ a „argument z nevyhnutnosti“ uplatniteľný v prípade absencie autority. Prax, ktorá tu existuje sa podľa mňa týka práve toho, že primárna je autorita a až potom autenticita (viď aj prechyľovanie); a nie že primárna je autorita „1. stupňa“, potom „autenticita“ a potom „autorita 2. stupňa“. Autenticita práve nahrádza absenciu autority, a to pre obavu, aby sa prax neuchýlila k niečomu absolútne nelegitímnemu (napríklad vlastnému poslovenčenému názvu). Ak však máme autoritu, mali by sme sa jej držať{{--}}a aj sa v mnohých ohľadoch držíme, napr. pri [[Anastasiya Kuzmina|Anastasiyi(!) Kuzmine]]. Samozrejme forma prepisu je tiež spravovaná autoritou PSP, ale to je iná úroveň posudzovania, nerieši či prepisovať alebo nie, ale ako. Nakoniec, prepis do klasickej arabčiny je slabší ešte aj z hľadiska autenticity, keďže v arabskej výslovnosti miestnej krajiny používaný nie je.--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 16:42, 12. marec 2026 (UTC) :::::Jetam2: Môj návrh je prepis z názvu v arabskom písme (pretože nemá názov v zozname geodézie). Podrobnejšie informácie k prepisu (aj so zdrojmi) sú na odkaze [[Wikipédia:WikiProjekt Transkripcia a transliterácia/Transkripcia arabčiny]]. Predpokladám, že to pre teba nebude nová informácia.{{break}}Z odbornej literatúry pozri {{Citácia knihy | priezvisko = Sorby | meno = Karol R | odkaz na autora = | titul = Arabský východ po druhej svetovej vojne, 1945{{--}}1970 | zväzok = II., (1959{{--}}1970) | typ zväzku = Diel | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Bratislava | vydavateľ = SAP - Slovak Academic Press; [[Ústav orientalistiky Slovenskej akadémie vied|Ústav orientalistiky SAV]] | rok = 2018 | isbn = 978-80-89607-65-5 | počet strán = 843 | strany = 622 }}, kde máš použíté pomenovanie „al-Džíza“. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 12:49, 13. marec 2026 (UTC) ::::::Ešte treba pridať do článku (ako citáciu k alternatívnemu prepisu).--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 23:09, 16. marec 2026 (UTC) :::::::Použitý prepis v článku je podľa [[Wikipédia:WikiProjekt Transkripcia a transliterácia/Transkripcia arabčiny]]. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:23, 17. marec 2026 (UTC) ::::::::Treba doložiť použitie tohto prepisu, to si zatiaľ (v článku) neurobil a teda zostáva bez zdroja.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:41, 17. marec 2026 (UTC) :::::::::Prepis svoje zdroje má, pozri odkaz vyššie. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 14:26, 17. marec 2026 (UTC) == Shoppingmeile Lyssach (zmazanie) == Zmažte, prosím, článok [[Shoppingmeile Lyssach]]. Je to jasný kanditát, dlho označený {{tl|ZL}} a IP šablóny iba ignoruje a revertuje. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:27, 16. marec 2026 (UTC) :{{Re|Vasiľ}} Vzhľadom na to, že tieto ťahanice podľa histórie sleduješ dlhdobo a šablóny si tam vrátil celkom deväťkrát, si si určite vedomý, že správny postup nebola revertovacia vojna, ale návrh na zmazanie (tu alebo WP:SNZ) alebo riešenie uzamknutia článku prostredníctvom tejto nástenky. U teba ma toto konanie udivuje, myslel som, že ovládaš zaužívané postupy. Každopádne som založil [[Wikipédia:Stránky na zmazanie/Shoppingmeile Lyssach|hlasovanie o zmazaní]], prosím teda o podporu a vyjadrenie tam. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 21:25, 16. marec 2026 (UTC) ::Alibistický prístup. Článok je jasne na zmazanie. Ak chceš o každom použití {{tl|ZL}}, kde dôjde k revertom, nechať hlasovať, som zvedavý kam takýto prístup wiki privedie. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:23, 17. marec 2026 (UTC) :::Nie, KormiSK spravil tvoju prácu.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:41, 17. marec 2026 (UTC) :::Hlasovanie na zmazanie v prípade článku, ktorý je nedostatočný a jeho IP autor dostatočne na sk wiki známy ([[Wikipédia:Nástenka správcov/Archív 2025#IP s príspevkami_ohľadom_parafílií/scifi/anatómie|archív]]), skutočne nie je moja práca. Dal som na rýchle zmazanie, bolo to IP neoprávnene revertované. Ktorýkoľvek admin to mohol zmazať, alebo ak mal pochybnosti zamknúť. Dávať to na hlasovanie, v takýchto triválnych prípadoch, je zbytočnosť. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 14:26, 17. marec 2026 (UTC) :::Táto IP pravidelne obchádza blok, takže jeho úpravy majú byť automaticky zmazané a IP má byť zablokovaná minimálne na rok. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-70343-8|&#126;2026-70343-8]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-70343-8|diskuse]]) 15:50, 17. marec 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-16514-57 == {{Redaktor|~2026-16514-57}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 09:42, 16. marec 2026 (UTC) == MediaWiki:Edittools == Ahojte, vedl by tam niekto pridať základnú šablónu Experimenty? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 10:14, 16. marec 2026 (UTC) :Neriešili sme toto už náhodou niekde (či len osobne)? Inak teda sú to nástroje pre redaktorov, nie nutne pre patrolu, ale asi nevidím problém to tam pridať. {{Re|Teslaton}} Máš niečo proti? [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 21:08, 16. marec 2026 (UTC) ::{{re|Fillos X.|KormiSK|s=1}} Bol som v tom, že sa to rendruje staticky, tzn. že tam nebude fungovať podmienkovanie podľa NS (v takom prípade by nemalo moc zmysel nafukovať to šablónami diskusných upozornení, nadbytočných pre úpravy v NS0). ::Funguje ale, takže som tam na vyskúšanie doplnil najbežnejšie šablóny oznamov a upozornení do diskusií s redaktormi (+ texty ''„Upozornenie“'' a ''„Blok“'', vložiteľné do zhrnutia). Šablóny sa vkladajú už vrátane podpisu, s kurzorom umiestneným tesne pred podpis pre prípad, že chce človek k šablóne ešte niečo doplniť vlastnými slovami (mimo š. {{tl|copytext}}, do ktorej volania treba doplniť názov čl., tam je kurzor na mieste hodnoty parametra). Či to takto nechať (vrátane vkladania makra podpisu) môže byť diskutabilné, niekomu to tak asi vyhovovať nemusí (môže to napr. kolidovať s prípadným zámerom vložiť viacero šablón s jediným podpisom na záver); v najbežnejšom scenári to ale šetrí jeden ďalší klik (pričom napr. na mobiloch a tabletoch sa na toolbar tl. s podpisom nekliká moc slávne). ::Dajte prípadne vedieť feedback, zatiaľ je to v rovine experimentu. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 00:14, 18. marec 2026 (UTC) :::Ahoj, dik. Súčasný stav by som nechal s podpismi je to rýchlejšie obzvlášť z mobilu (za mňa: z 10 na 4 kliky) na ktorom viacero ľudí zvykne patrolingovať. Neviem či to funguje na mobile pri nezapnutej funkcii web pre počítače? :::Čo som si všimol a vyskúšal tak: :::# základnú šablónu experimentov tam dáva v tvare {{Tl|Experimenty}} i s podpisom ''ale aj s nežiadúcou červenou bodkou'' :::# 2x šablóna {{Tl|Vandalizmus}} :::# príp. by som doplnil možno {{Tl|Urgentne upraviť}}, {{Tl|Urgentne upraviť autor}} :::# Upoz a Blok mi pridávajú iba strohý text (možno tým, že nie som správca [neviem ?]) :::# ak by sa dalo rozpísať {{Tl|ZL}} na nepresmerovačku, čiže {{Tl|Zmazať lebo}} a zmeniť #REDIRECT [[XYZ]] na slovenský tvar, čiže #PRESMERUJ [[XYZ]] bolo by to super. :::# dalo by sa aj pri {{Tl|Preklad}} doplniť {{Tl|Preklad|||}} s troma | :::# všeobecne možno doplniť: {{Tl|Wikifikovať}}, {{Tl|Na revíziu}}, {{Tl|Bez zdroja}}, {{Tl|Významnosť}} či {{Tl|Aktualizovať}} :::--[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:06, 18. marec 2026 (UTC) ::::* 1 a 2 som fixol; ::::* 3 UU ešte vyskúšam, či by cez to nešlo vkladať vrátane akt. dátumu, UUA sa dá kopírovať z čl. z vyrendrovanej UU ::::* 4 áno, sú to prosté texty na vloženie do zhrnutia, keďže [[:mw:Extension:CharInsert|charinsert]] nedokáže súbežne s vložením makra vyplniť zhrnutie (ak by dokázal, dali by sa oznamy a upozornenia vkladať vrátane zhrnutia na jediný klik). A teda sú tam práve preto, že pri vypĺňaní z mobilu je opruz vypisovať zhrnutie po znakoch na virt. klávesnici a nejaké zhrnutie je dobré k oznamom/upozorneniam vkladať. Alternatíva by bola aj do zrnutia vkladať samotný markup šablóny (e.g.<code><nowiki>{{Experimenty}}</nowiki></code>) focusnutím zhrnutia a opätovným kliknutím na rovnaké makro, ktorým som vložil oznam. Tam je ale zase na prekážku ten vkladaný podpis, ktorý sa do zhrnutia moc nehodí. ::::* 5 nie som moc zástanca slovakizácie kľúčových slov (<code>DEFAULTSORT</code> → <code>KLÍČŘAZENÍ</code> /VE tu už dlhšiu dobu vkladá tento cs default pretože sa zatiaľ nikto neunúval s tým niečo robiť, sk obdoba by bola zrejme <code>KĽÚČRADENIA</code>/; <code>REDIRECT</code> → <code>PRESMERUJ</code> a pod.), pričom samostatný vyšší level opruzu predstavujú najmä tie, kde sú znaky s diakritikou (ten čechizovaný/slovakizovaný „kľúč radenia“ budiž príkladom), vyžaduje to cvičenia s predradníkmi, prepínaniami klávesnice, na touchscreene s čakaním na rozbalenie alt. ponuky k znaku a následný klik na správnu položku z ponuky. Pričom ani toto 1-klikové vkladanie cez EditTools nie je vždy spásou, pretože to zas vyždauje posun obsahu okna tak, aby bola ponuka viditeľná, čo je triv. keď má človek prst na srolovátku myši, v iných prípadoch (práca čisto s klávesnicou, touchscreen) to už tak pohodlné nie je. ::::* 6 hej, to je asi bezosporné ::::* 7 neviem či je nutné, ale dá sa, samozrejme :::: --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:53, 18. marec 2026 (UTC) :::::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Dali by sa tie nesporné záležitosti zapracovať nech sa na to nezabudne. Inak k 5. bodu je v zdrojáku Wiki (horné ikony) prednastavený SK tvar presmerovania (#presmeruj [[Cieľový názov stránky]]). Doterajšie zmeny fungujú pekne. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:46, 30. marec 2026 (UTC) == Zabudnuté urgenty == Milí kolegovia, viem, že vás je málo a práce veľa, ale urgent mesiac či dokonca viac po lehote na zmazanie ([[XXXTentacion]], [[Iplikátor Kuznecova]], ...) je predsa len trochu priveľa. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 22:44, 19. marec 2026 (UTC) :{{re|Lalina|s=1}} Ak sa k mazaniu dlho nikto nemá, ide pravdepodobne o sporný/hraničný prípad. Ktokoľvek ho môže dať na hlasovanie, nestojí to na správcovskej akcii. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:45, 19. marec 2026 (UTC) :: Dtto, nejde o počet a o množství práce, ale že v mnohých případech netuším, proč mají být takové články smazány. Například [[Grand Theft Auto: The Ballad of Gay Tony]]: je to strojový překlad (jako nerodilý mluvčí nechci úplně posuzovat, každopádně dnes jsou překládací nástroje na bázi AI natolik dokonalé, že jimi produkovaný text bývá přinejmenším na první pohled použitelný)? Nedostatek zdrojů (nějaké tam jsou, článek nemusí být dokonalý na první pokus)? Generický infobox (zmiňuje Teslaton, ale nevidím jako důvod na urgent)? Netuším, proč bych takový článek měl mazat. Po odebrání urgentu si ho tam ale zase protlačí nejčastěji IP editor, jako kdyby snad on sám byl správcem. Většinou takové případy tedy po čase posunu do SNZ. -[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 09:02, 20. marec 2026 (UTC) :::Prechádzanie UU a SNZ som v istom momente viac-menej prebral ja, ale v poslednej dobe vôbec nemám čas sa tomu poriadne venovať (ako ani Wiki všeobecne). Navyše u niektorých stránok, ktoré sú rozsahom dlhšie, ako vyššie uvedená alebo [[Rockstar Dundee]], nemám osobne kapacitu prechádzať detailne celý text; taktiež podobne ako OJJ nemyslím, že niektoré tieto argumenty (napr. ten infobox) sú validným argumentom na mazanie. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:23, 20. marec 2026 (UTC) :::{{ping|OJJ}} Ad [[Grand Theft Auto: The Ballad of Gay Tony]]: ide o výstup redaktora, ktorý sem začal hromadne chŕliť úpravy a strojové preklady článkov hier a herných štúdií, pričom kompletne ignoruje [[Diskusia s redaktorom:Peter 51345|opakované upozornenia]] na margo nežiadúcich čachrov s infoboxami (náhrady konkrétnych ad-hoc generickými v existujúcich článkoc a vkladanie generických do nových); nové články (vrátane tamtoho) neobsahujú kategorizáciu a ďalšie náležitosti, v niektorých boli jazykové problémy. Nevidím veľmi dôvod tu výstupy s takýmto prístupom k veci ponechávať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:45, 20. marec 2026 (UTC) :::A teda áno, aj samotný takto vložený infobox je problém – celá pointa infoboxov je v tom, poskytovať naprieč nejakou širšou skupinou článkov premyslenú, konzistentnú a centrálne spravovateľnú sadu popisujúcich údajov. Nie ad-hoc sady čo si ktorý nový príchodzí zmyslí per konkrétny článok. Nejde ale o jediný problém, ktorý tam je (napr. tá chýbajúca kategorizácia je aspekt explicitne spadajúci pod [[Pomoc:Minimálny článok|minimálny čl.]]). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:45, 20. marec 2026 (UTC) ::::{{Re|Teslaton}} Články by se IMO neměly mazat apriorně s ohledem na autora, pokud ''mohou ''být obsahově i formálně alespoň ''přijatelné''. Fakticky samozřejmě souhlasím s tím, že takový způsob přispívání není ideální a jsem i celkem realistou v tom, že za příčetnou podobu mnohých příspěvků mohou spíše stále dokonalejší modely translátorů a LLM asistentů, kteří nedokonalosti opraví a podchytí před lidským editorem... --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 12:50, 20. marec 2026 (UTC) :::::Viď vyššie. Ten čl. momentálne prosto nespĺňa ani ''formálne'' minimálne požiadavky. Áno, kategórie sa dajú triv. doplniť, generický IB sa dá triv. vymazať. Ak to niekto spraví (a skontroluje príčetnosť výkladu), nech údržbovú š. pokojne odstráni a môže to tu zostať. Ja to pri takomto prístupe autora riešiť nebudem. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:56, 20. marec 2026 (UTC) ::::::{{Re|Teslaton}} To jsou každopádně důvody spíš pro {{tl|na úpravu}}, resp. {{tl|Kategorizovať}}, než pro smazání. Primárně by se měl řešit článek a jestli je potenciálně užitečný pro čtenáře, sekundárně osoba autora. Smazat článek pro absentující kategorie jen kvůli přístupu autora by mě nikdy nenapadlo a zdá se mi to být na hranici [[Wikipédia:Nenarušujte Wikipédiu kvôli ilustrácii tvrdenia]] --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 13:04, 20. marec 2026 (UTC) :::::::Nie, nesúhlasím. Nevidím dôvod cieliť údržbovú aktivitu tým smerom, aby sa tu množili odfláknuté články olepené neurgentnými údržbovými šablónami, ktorým sa nikto nie je ochotný ďalej venovať. Ak niekto nie je ochotný prispievať príčetne, opakovane ignoruje upozornenia a úplne zámerne ďalej generuje takéto výstupy, je urgent a následné mazanie za mňa vhodnejśia cesta, ako s tým naložiť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:09, 20. marec 2026 (UTC) ::::::::{{Re|Teslaton}} Pak to ale musí někdo smazat (což můžeš). Já osobně bych si to ale sám na zodpovědnost nevzal a soudě dle retence těchto článků nebudu jediný admin. Všechny články označené na urgent totiž takové prodlevy "po lehote" nemívají – a ani dle statistik to nevypadá, že by se správci na skwiki flákali. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 13:19, 20. marec 2026 (UTC) :::::::::@[[Redaktor:Lalina|Lalina]] Pre info doplnil som zatiaľ 4 návrhy na [[Wikipédia:Stránky na zmazanie|SNZ]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:49, 20. marec 2026 (UTC) :::::::::Pridávam k tomu ešte príklady neprípustných redaktorských stránok, reklám, a používateľských mien, ktoré majú byť zmazané: [[Redaktor:Chlpatacicina1/pieskovisko]], [[Redaktor:Evolution Shock]], [[Redaktor:Pro100tem41k47/Stereolitografia]], [[Redaktor:Stereolitografia]], [[Redaktor:Abcedu]]. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-70343-8|&#126;2026-70343-8]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-70343-8|diskuse]]) 15:37, 20. marec 2026 (UTC) ::::::::::Něco jsem promazal, [[Redaktor:Stereolitografia]] je asi náhrada pískoviště, tak to ponechávám. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 16:33, 20. marec 2026 (UTC) :::::::::::Je to duplicita, bolo dvakrát presunuté, z pieskoviska [[Redaktor:Pro100tem41k47/Stereolitografia]] chybne na [[Redaktor:Stereolitografia]] a potom správne na [[Stereolitografia]], preto tie ostatné chybné stránky treba zmazať. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-70343-8|&#126;2026-70343-8]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-70343-8|diskuse]]) 16:58, 20. marec 2026 (UTC) ::::::::::::{{Hotovo}} --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 17:03, 20. marec 2026 (UTC) :::::::::::::diky.--[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-70343-8|&#126;2026-70343-8]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-70343-8|diskuse]]) 17:24, 20. marec 2026 (UTC) Tými zabudnutými urgentmi som primárne myslela tie na ktorých už po označení za urgent nikto podstatne nič nezlepšil. To sa dá rýchlo zistiť v histórii a také urgenty ani netreba dávať na hlasovanie.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 19:54, 20. marec 2026 (UTC) == Wikipédia:Nástenka správcov/Autopatrolled == Pripomínam nových redaktorov na [[Wikipédia:Nástenka správcov/Autopatrolled]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 07:48, 20. marec 2026 (UTC) : Viděl jsem, nemyslím si, že je nutné to připomínat tu. Ale budiž. -[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 09:02, 20. marec 2026 (UTC) == Vandalizmus – odstraňovanie informácií ~2026-20335-96 == Dobrý deň! ~2026-20335-96 odstraňuje informácie zo stránok. Napríklad zo stránky Trenčín odstránil oberené informácie a nahradil ich zastaralými a neaktuálnymi. Dával som mu za Vandalizmsu ale zakaždým si ich zmazal. A dáva mi neoprávnene na diskusnú stránku vandalizmus atď… poprosím o vyriešenie. Ďakujem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:28, 3. apríl 2026 (UTC) :Všetky tvoje doterajšie úpravy sú na prd. Láskavo prestaň ničiť obsah wikipédie a nájdi si inú zábavku pre deti. Všetky tvoje úpravy bez zdroja budem vracať. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-20335-96|&#126;2026-20335-96]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-20335-96|diskuse]]) 21:32, 3. apríl 2026 (UTC) ::Môžem sa opýtať z ktorého mesta si ty? Lebo ja som už hodne dávno nevidel v TN takú linku 28 --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:36, 3. apríl 2026 (UTC) :::Alebo nákupné centrá? Podľa teba v TN neni OC Laugarício? Vlastne ako keby si povedal že v Bratislave neni Avion --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:37, 3. apríl 2026 (UTC) ::::Encyklopédia sa nepíše podľa toho, že čo kde si ty videl. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-20335-96|&#126;2026-20335-96]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-20335-96|diskuse]]) 21:53, 3. apríl 2026 (UTC) :::::Takže na Wikipédií budeme mať 5 rokov staré informácie? --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:56, 3. apríl 2026 (UTC) ::::::Nie, budeme sa pýtať teba, či si to niekde videl a potom to pridáme. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-20335-96|&#126;2026-20335-96]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-20335-96|diskuse]]) 22:46, 3. apríl 2026 (UTC) == Zámok == Ping @[[Redaktor:OJJ|OJJ]] často riešené TV záležitosti na Discorde. Bol by som rád, za zámok (i dlhodobejší) na článkoch TV staníc napr. [[TV Doma]] ([https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=TV_Doma&curid=286242&diff=8194247&oldid=8194197 link]), [[TV Markíza|Markíza]] a iné s bujnelou / problematickou históriou, ktoré sú tu pravidelne menené / vandalizované. IMHO niekedy ani neviem koľko je tam % správnych informácii. Často-krát pri týchto „ľahko zraniteľných“ témach bývajú uvedené hlúpostí / zavádzania či nezmysly. Opäť je to podobné ako pri tej [[Farma (televízna relácia)|Farme]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 23:11, 6. apríl 2026 (UTC) :Problém je ten, že těžko lze hromadně zamknout všechny články týkající se "televize", protože taková věc by odporovala i základním principům projektu. Souhlasím ale s tím, že "IMHO niekedy ani neviem koľko je tam % správnych informácii", a proto jsou takové články patrolou ignorovány. Je to špatně. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 06:30, 7. apríl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-23362-75 == {{Redaktor|~2026-23362-75}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 08:39, 15. apríl 2026 (UTC) 7zj92tbhwj9oa2zcj8b4w2unle0oill 8198644 8198642 2026-04-15T08:41:57Z OJJ 116711 /* Hlásení vandalizmu: ~2026-23362-75 */ : {{hotovo}}~~~~ 8198644 wikitext text/x-wiki {{Skratka|[[WP:NS]]|WP:AN|WP:ANB}}{{Wikipédia:Nástenka správcov/Hlavička}} == Hlásení vandalizmu: Pleskoplej == {{Redaktor|Pleskoplej}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 11:49, 17. február 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: Antirealmadrid == {{Redaktor|Antirealmadrid}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:Quinlan83|Quinlan83]] ([[Diskusia s redaktorom:Quinlan83|diskusia]]) 13:16, 17. február 2026 (UTC) == Presun: Redaktor:Ars_Preuge/pieskovisko → Sídlisko Píly == Prosím o presun stránky Redaktor:Ars_Preuge/pieskovisko na názov Sídlisko Píly. Nemám oprávnenie presúvať stránky. Ďakujem. –[[Redaktor:Ars Preuge|Ars Preuge]] ([[Diskusia s redaktorom:Ars Preuge|diskusia]]) 22:37, 24. február 2026 (UTC) :{{Re|Ars Preuge}} Zdravím, presun článkov z pieskoviska do hlavného menného priestoru nevyžaduje správcovské práva, takže sem táto žiadosť nepatrí. Možnosť presunúť stránku by mal mať každý užívateľ - je schovaná pod možnosťou Nástroje (vedľa tlačidiel Upraviť a Upraviť zdroj) v sekcii Akcie. V menu potom treba namiesto "Redaktor" zvoliť "(Hlavný)". Stránka inak vyzerá dobre - bolo by ešte dobré doplniť [[Wikipédia:Príručka/Odkazy|viac wikilinkov]] a zjednotiť citácie (napr. citácie 9-12 sú tá istá citácia - vo vizuálnom editore, ktorý používate, sa dá citácia jednoducho skopírovať na nové miesto). Ak by ten presun nešiel, prosím, napíšte mi na [[Diskusia s redaktorom:KormiSK|moju diskusnú stránku]]. Nech sa darí! [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 14:36, 25. február 2026 (UTC) ::{{ping|KormiSK|Ars Preuge|s=1}} Presúvať môžu až [[Wikipédia:Automaticky schválení používatelia|automaticky schválení používatelia]], tzn. existujúci nejaký minimálny čas a s nejakým min. počtom úprav; pisateľ tam momentálne nespedá. Obsah sa ale dá do čl. presunúť copy&pastnutím zdrojáku (tzn. založiť heslo [[Sídlisko Píly]] a v režime editácie zdrojáku tam cez clipboard skopírovať zdroják [[Redaktor:Ars_Preuge/pieskovisko|pieskoviska]]), má jednopoložkovú históriu úprav, takže to nie je kritické (plus teda aj väčšina zavedených redaktorov presúva z vlastného pieskoviska takto, keďže presun cez príslušnú akciu by presunul komplet históriu pieskoviska, ktorá bežne siaha nad rámec tvorby toho jedného počinu). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:03, 25. február 2026 (UTC) :::{{Re|Teslaton|s=1}} Nemali by tí užívatelia potom dostávať právo autoconfirmed, aby sa zobrazovali napr. cez [[Meta:Special:CentralAuth|CentralAuth]]? Je v tom prípade aktuálny [[Špeciálne:ZoznamSkupinovýchPráv]], nakoľko podľa neho napr. boti nemajú právo presúvať stránky (podľa neho som overoval a predpokladal, že ak to má bot, má to každý)... Dík každopádne; uvedený postup je dostatočne dobrý pre tento prípad. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 15:43, 25. február 2026 (UTC) ::::{{re|KormiSK|s=1}} Hej, v CentralAuth sa toto právo, resp. teda skupina autoconfirmed, nezobrazuje (asi kvôli tomu, že tam spadá drvivá väčšina registrovaných použ., mimo úplne nových), je to ale vidno lokálne cez [[Special:UserRights]], porovnaj napr. [[Special:UserRights/Mineralog_sk|Mineralog sk]] vs. [[Special:UserRights/Ars_Preuge|Ars Preuge]]. ::::Ten postup je vyhovujúci pre každý takýto prípad (presun svojho vlastného autorského textu z pieskoviska do čl.), problém je s tým až pri narábaní s obsahom, na ktorom participoval aj niekto iný, kde už treba zabezpečiť, aby bol nejak naplnený attribution aspekt licencie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:53, 25. február 2026 (UTC) :::::{{Re|Teslaton|s=1}} Aha, tak to bude asi tým, že to je implicitné právo, na rozdiel od ostatných, ktoré sú asi explicitné (uvedené tam na zozname). Čo bude tým, že sa prideľuje automaticky a nie manuálne, tipujem. Dík za odkaz, nenapadlo mi overovať lokálne (väčšinou pozerám na práva na viacerých projektoch naraz). [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 16:01, 25. február 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-12493-73 == {{Redaktor|~2026-12493-73}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:Quinlan83|Quinlan83]] ([[Diskusia s redaktorom:Quinlan83|diskusia]]) 17:36, 25. február 2026 (UTC) == Hlásenie vandalizmu == Chcel by som požiadať o dlhodobejší blok, kvôli opakovanému vandalizmu (viď. napr. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Karen_Kain&diff=prev&oldid=8175248 revíziu]). --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-70343-8|&#126;2026-70343-8]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-70343-8|diskuse]]) 19:36, 3. marec 2026 (UTC) :1) Samozřejmě nejde o "vandalizmus", ale vaše (ne)přechylovací ideologické spory. 2) [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Karen_Kainov%C3%A1&action=history Editační války] považuji za narušování Wikipedie. 3) Jetam2 z mé strany narušuje status quo s klamným shrnutím editace ("Preklep v názve"), což považuji za narušování Wikipedie. 4) Článek je v současnosti na přechýleném tvaru, ale [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Karen_Kainov%C3%A1&diff=8175516&oldid=8175458 vložil] jsem tam šablonu s návrhem na nepřechýlený tvar, nechť jej zájemci obhájí v konsensuální diskusi. 5) Další přesuny na nepřechýlený tvar ze strany Jetam2 (bez diskuse vyhodnocené někým nestranným) budu řešit blokem na stránku. ---[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 09:52, 4. marec 2026 (UTC) Dopl.: -[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 09:53, 4. marec 2026 (UTC) ::Bolo by od veci, keby sa v prípadoch nezhody o názov vytvorilo hlasovanie ako napr. pri SNZ? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 10:21, 4. marec 2026 (UTC) :::Tá nezhoda je pri každej žene, ktorá nie je Slovenka (Češka atď, dohoď si krajiny, kde sa prechyľuje) a nie je tu uvedená pod pseudonymom. Riešilo sa to x-krát v siahodlhých absolútne nikam nevedúcich diskusiách. Fakt sa ti chce riešiť opätovne to isté a ešte častejšie? A samozrejme bez nádeje na reálny výsledok vzhľadom k predchádzajúcim diskusiám? --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 10:44, 4. marec 2026 (UTC) ::::Myslel som ako hlasovanie pri konkrétnom čl... Stále je ale na SK Wiki kopu čl. s neprechýleným menom. Vo výsledku je to raz tak raz onak s prechýleniami. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 10:52, 4. marec 2026 (UTC) :::::Nejdem to tu siahodlho rozoberať, lebo táto diskusia neptrí na WP:NS, ale do [[WP:Kaviareň/Wikipolitika|Wikipolitiky]]. Každopádne bolo by to od veci, nakoľko [[Wikipédia:Čo_Wikipédia_nie_je#Wikipédia_nie_je_demokracia|Wikipédia nie je demokracia]]. Takéto veci majú byť riešené pomocou konsenzu a zavedením do odporúčania (príp. pravidla, ak uznáme, že pravidlá sú i na obsah, nielen na procesy). :::::Týmto debatu na tomto mieste uzatváram, lebo nevyžaduje správcovské práva, a prosím o prípadný presun do Wikipolitiky. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:25, 4. marec 2026 (UTC) == Žiadosť o správcovský presun == Zdravím. Je potrebné presunúť stránku [[Gíza]] [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=G%C3%ADza&action=history] na názov „Al-Džíza (mesto)“. Odôvodnenie: názov Gíza sa nenachádza v zozname [https://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/ Názvy geografických objektov z územia mimo SR]. Presun vyžaduje práva správcu, preto táto žiadosť.{{break}}Podobne aj [[Gíza (rozlišovacia stránka)]] na [[Al-Džíza]]. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 12:11, 9. marec 2026 (UTC) :Gíza je uvedená napr. v Beliane v hesle Káhira; nevidím dôvod u takýchto miest, kde je dlhodobo zaužívaný nejaký lokálny názov, zavádzať názvy stránok s prepismi. Nechávam na zváženie inému správcovi. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:20, 9. marec 2026 (UTC) :Gíza má v Beliane sa samostatné heslo. Pokiaľ viem, platí postup (pre názvy v v jazykoch s písmom inom ako latinka): buď je v zozname geodézie alebo prepis z daného písma (v tomto prípade arabské). Zmenilo sa v tomto smere niečo? [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 12:25, 9. marec 2026 (UTC) ::Kde bol tento postup dohodnutý a prečo ti zrazu zdroje, ani Beliana, nie sú dostatočne dobré? Nakoľko miesti ÚGKK uvádza preukázateľné nepravdy, nemyslím, že absolútna orientácia podľa tohto zdroju je dobrý nápad. Prepis by mal fungovať ako riešenie v prípade, kde iný postup nemáme, riešilo sa to napr. [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív_2023#Cudzojazyčné_názvy|tu]] a konsenzus s prepismi mi z toho teda nevychádza. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:28, 9. marec 2026 (UTC) ::Ak nebolo dohodnuté/odsúhlasené nič nové (diskusia, ktorú si ty spomenul), potom je je tu postup: 1.) ÚGKK; a ak tam príslušný názov nie je, potom 2.) prepisy (predpokladám, že sú práve na to existujú) a pre iné mená encyklopédie. Môžme ísť aj podľa Beliany, ale na tom sa treba dohodnúť. Pozeral som Gízu v {{Citácia knihy | editori = Anna Rácová, Martina Bucková, [[Jozef Genzor]] | titul = Ako prepisovať z orientálnych jazykov do slovenčiny : praktická príručka | miesto = [Bratislava] | vydavateľ = [[Slovak Academic Press]] | rok = 2018 | isbn = 978-80-89607-70-9 | počet strán = 134 | strany = }} (v slovníku), nebolo tam. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 12:41, 9. marec 2026 (UTC) :::Táto konverzácia patrí do [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika|Wikipolitiky]], každopádne základe mnou linknutej diskusie - o novšej neviem - nie je jasný konsenzus, ako to robiť. Ak by bol tebou navrhovaný postup odsúhlasený a jasný, bol by v danej diskusii potvrdený, ale tak sa nestalo. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:49, 9. marec 2026 (UTC) :::Nechystám sa nič písať do wikipolitiky, pretože tento postup (IP editor to v tebou odkazovanej diskusi uviedol) je na wiki zaužívaný a náhodná jetamovská akcia (ničím neodcitovaná) na tom veľa nemení.{{break}}Ak názov geografického objektu nie je v zozname exoným, ide sa podľa prepisu (pre jazyky písané iným písmom ako latinka). Na wiki ide o množstvo článkov, ktorých názvy sú takto vytvorené. Načo túto prax rozkolísať? [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 12:55, 9. marec 2026 (UTC) :{{Re|Jetam2|Vasiľ}} Proč standardně nepoužít šablonu {{tl|Presunúť}} a v diskusi nenapsat své argumenty? ---[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 13:13, 9. marec 2026 (UTC) :V tejto chvíli presun vyslovene vyžaduje práva správcu, preto som písal (aj s odôvodnením) sem. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 13:20, 9. marec 2026 (UTC) ::Gíza je očakávaný názov, v slovenčine sa bežne vyskytujúci, [https://beliana.sav.sk/abecedny-zoznam?text=g%C3%ADza vrátane Beliany]. Rovnako nie je vhodné v tomto prípade mesto písať v zátvorkovom tvare: administratívne jednotky sú odvodené od názvu mesta. Do tretice názov Al-Džíza nie je vhodný nakoľko v egyptskej arabčine sa vyslovuje s /g/, nie /dž/.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 16:24, 9. marec 2026 (UTC) ::PS, {{Re|Vasiľ}}, treba počkať do konca diskusie, potom presúvať naspäť.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:26, 9. marec 2026 (UTC) ::1.) Doteraz platil postup, ktorý som vyššie uviedol. Zopakujem: zoznam geodézie a potom prepisy. Odkedy sa to zmenilo, že tento postup už nie je aplikovaný? Nespomínam si, že by sme sa niekedy dohodli inak. V prvom rade na toto mi máš zodpovedať. Nemám problém, aby sme sa orientovali primárne podľa Beliany (netreba zabúdať, že je po písmeno k a momentálne z editorov ju má určite dosť limitovaný počet ľudí). Treba dohodnúť taký postup. Nie iba náhodne presúvať. ::2.) Tvrdenie „Do tretice názov Al-Džíza nie je vhodný“ nie je správne, pretože prepis je pre konkrétne [[Wikipédia:WikiProjekt Transkripcia a transliterácia/Transkripcia arabčiny|písmo]]. Nie je šanca ako to sledovať podľa dialektov (to by potom analogicky bolo treba napr. pre čínštinu mať niekoľko verzií prepisu). ::3.) Diskusia začala až po mojom (odôvodenom; pozri zhrnutia) edite. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 09:30, 10. marec 2026 (UTC) :::Odkazovať na pokyny ohľadne prepisu je jedna vec, druhá vec je dokázať jeho používanie. To stále nebolo dokázané, zaužívaný názov Gíza dokázaný bol. Samozrejme, ani Beliana nie je najdefinitívnejší zdroj no momentálne na tebou preferovaný tvar nexistuje žiadny zdroj. Inými slovami: presadzuješ niečo čo sa nepoužíva ani na Slovensku ani v Egypte.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 16:28, 10. marec 2026 (UTC) :::Tiež nesúhlasím s presunom. Zaužívané pravidlá sú na Wikipédii dobrá vec, ale toto je jedna z výnimiek ktorá sa dá podľa mňa normálne odargumentovať. Gíza je zjavne správny zaužívaný slovenský názov: [https://slovnik.juls.savba.sk/?w=G%C3%ADza&s=exact&c=6571&cs=&d=kssj4&d=psp&d=ogs&d=sssj&d=orter&d=scs&d=sss&d=peciar&d=ssn&d=hssj&d=bernolak&d=noundb&d=orient&d=locutio&d=obce&d=priezviska&d=un&d=onom&d=pskfr&d=pskcs&d=psken# Gíza], detto [[Encyklopédia archeológie]] s. 272 a [[Malá encyklopédia zemepisu sveta]] s. 162. Prepisovanie z originálu je vracanie sa k [[Micubiši gurúpu]] a podobným úletom za ktoré je Slovenská Wikipédia na smiech.--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 21:38, 10. marec 2026 (UTC) :::Jetam2: Vyššie som ukázal, že existuje tu postup, podľa ktorého sa pomenúvajú sídla. Ty postupuješ v rozpore s ním. Bez riadneho odôvodnenia. V článku Gíza si nič odcitované nepridal. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 14:02, 11. marec 2026 (UTC) :::Pelex: Prepis z originálu je bežný postup (pre jazyky, ktoré svoj prepis tu na wiki majú zaužívaný), hneď po zozname geodézie. Ak si obaja chcete zaviesť názvy sídiel podľa Beliany, to je odklon od zaužívanej praxe a treba to nejako (aspoň trochu) dať na diskusiu. :::Inak, názvy guvernorátov sú na stránke geodézie (v prepise; neviem presne akom). [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 14:02, 11. marec 2026 (UTC) ::::V tomto prípade nepovažujem tvoj argument za presvedčivejší než ten, že najmenmej 3 slovenské encyklopédie a oficiálny slovník, uvádzajú toto heslo pod všeobecne známym slovenským názvom.--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 14:43, 12. marec 2026 (UTC) ::::Citácia na Gízu pridaná. Inak celkom zaujímavé, že požaduješ citáciu na bežný názov, ale na svoj návrh citáciu nepridáš. Iba že by neexistovala? ;) Každopádne, kým svoj argument nepodložíš niet sa o čom baviť.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:53, 12. marec 2026 (UTC) :::Ja si tiež myslím, že pokiaľ existuje doložiteľný slovenský názov, ktorý je naozaj frekventovaný a relatívne autoritatívnejší (t. j. nie jeden náhodný výskyt v nejakom zborníku z roku 1950), tak ho možno pokojne uplatniť. Ide o rovnaký typ argumentu, ako pri preberaní exonyma z ÚGKK („argument z autority“). Uplatnenie prepisu je skôr „argument z autenticity“ a „argument z nevyhnutnosti“ uplatniteľný v prípade absencie autority. Prax, ktorá tu existuje sa podľa mňa týka práve toho, že primárna je autorita a až potom autenticita (viď aj prechyľovanie); a nie že primárna je autorita „1. stupňa“, potom „autenticita“ a potom „autorita 2. stupňa“. Autenticita práve nahrádza absenciu autority, a to pre obavu, aby sa prax neuchýlila k niečomu absolútne nelegitímnemu (napríklad vlastnému poslovenčenému názvu). Ak však máme autoritu, mali by sme sa jej držať{{--}}a aj sa v mnohých ohľadoch držíme, napr. pri [[Anastasiya Kuzmina|Anastasiyi(!) Kuzmine]]. Samozrejme forma prepisu je tiež spravovaná autoritou PSP, ale to je iná úroveň posudzovania, nerieši či prepisovať alebo nie, ale ako. Nakoniec, prepis do klasickej arabčiny je slabší ešte aj z hľadiska autenticity, keďže v arabskej výslovnosti miestnej krajiny používaný nie je.--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 16:42, 12. marec 2026 (UTC) :::::Jetam2: Môj návrh je prepis z názvu v arabskom písme (pretože nemá názov v zozname geodézie). Podrobnejšie informácie k prepisu (aj so zdrojmi) sú na odkaze [[Wikipédia:WikiProjekt Transkripcia a transliterácia/Transkripcia arabčiny]]. Predpokladám, že to pre teba nebude nová informácia.{{break}}Z odbornej literatúry pozri {{Citácia knihy | priezvisko = Sorby | meno = Karol R | odkaz na autora = | titul = Arabský východ po druhej svetovej vojne, 1945{{--}}1970 | zväzok = II., (1959{{--}}1970) | typ zväzku = Diel | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Bratislava | vydavateľ = SAP - Slovak Academic Press; [[Ústav orientalistiky Slovenskej akadémie vied|Ústav orientalistiky SAV]] | rok = 2018 | isbn = 978-80-89607-65-5 | počet strán = 843 | strany = 622 }}, kde máš použíté pomenovanie „al-Džíza“. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 12:49, 13. marec 2026 (UTC) ::::::Ešte treba pridať do článku (ako citáciu k alternatívnemu prepisu).--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 23:09, 16. marec 2026 (UTC) :::::::Použitý prepis v článku je podľa [[Wikipédia:WikiProjekt Transkripcia a transliterácia/Transkripcia arabčiny]]. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:23, 17. marec 2026 (UTC) ::::::::Treba doložiť použitie tohto prepisu, to si zatiaľ (v článku) neurobil a teda zostáva bez zdroja.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:41, 17. marec 2026 (UTC) :::::::::Prepis svoje zdroje má, pozri odkaz vyššie. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 14:26, 17. marec 2026 (UTC) == Shoppingmeile Lyssach (zmazanie) == Zmažte, prosím, článok [[Shoppingmeile Lyssach]]. Je to jasný kanditát, dlho označený {{tl|ZL}} a IP šablóny iba ignoruje a revertuje. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:27, 16. marec 2026 (UTC) :{{Re|Vasiľ}} Vzhľadom na to, že tieto ťahanice podľa histórie sleduješ dlhdobo a šablóny si tam vrátil celkom deväťkrát, si si určite vedomý, že správny postup nebola revertovacia vojna, ale návrh na zmazanie (tu alebo WP:SNZ) alebo riešenie uzamknutia článku prostredníctvom tejto nástenky. U teba ma toto konanie udivuje, myslel som, že ovládaš zaužívané postupy. Každopádne som založil [[Wikipédia:Stránky na zmazanie/Shoppingmeile Lyssach|hlasovanie o zmazaní]], prosím teda o podporu a vyjadrenie tam. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 21:25, 16. marec 2026 (UTC) ::Alibistický prístup. Článok je jasne na zmazanie. Ak chceš o každom použití {{tl|ZL}}, kde dôjde k revertom, nechať hlasovať, som zvedavý kam takýto prístup wiki privedie. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:23, 17. marec 2026 (UTC) :::Nie, KormiSK spravil tvoju prácu.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:41, 17. marec 2026 (UTC) :::Hlasovanie na zmazanie v prípade článku, ktorý je nedostatočný a jeho IP autor dostatočne na sk wiki známy ([[Wikipédia:Nástenka správcov/Archív 2025#IP s príspevkami_ohľadom_parafílií/scifi/anatómie|archív]]), skutočne nie je moja práca. Dal som na rýchle zmazanie, bolo to IP neoprávnene revertované. Ktorýkoľvek admin to mohol zmazať, alebo ak mal pochybnosti zamknúť. Dávať to na hlasovanie, v takýchto triválnych prípadoch, je zbytočnosť. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 14:26, 17. marec 2026 (UTC) :::Táto IP pravidelne obchádza blok, takže jeho úpravy majú byť automaticky zmazané a IP má byť zablokovaná minimálne na rok. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-70343-8|&#126;2026-70343-8]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-70343-8|diskuse]]) 15:50, 17. marec 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-16514-57 == {{Redaktor|~2026-16514-57}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 09:42, 16. marec 2026 (UTC) == MediaWiki:Edittools == Ahojte, vedl by tam niekto pridať základnú šablónu Experimenty? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 10:14, 16. marec 2026 (UTC) :Neriešili sme toto už náhodou niekde (či len osobne)? Inak teda sú to nástroje pre redaktorov, nie nutne pre patrolu, ale asi nevidím problém to tam pridať. {{Re|Teslaton}} Máš niečo proti? [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 21:08, 16. marec 2026 (UTC) ::{{re|Fillos X.|KormiSK|s=1}} Bol som v tom, že sa to rendruje staticky, tzn. že tam nebude fungovať podmienkovanie podľa NS (v takom prípade by nemalo moc zmysel nafukovať to šablónami diskusných upozornení, nadbytočných pre úpravy v NS0). ::Funguje ale, takže som tam na vyskúšanie doplnil najbežnejšie šablóny oznamov a upozornení do diskusií s redaktormi (+ texty ''„Upozornenie“'' a ''„Blok“'', vložiteľné do zhrnutia). Šablóny sa vkladajú už vrátane podpisu, s kurzorom umiestneným tesne pred podpis pre prípad, že chce človek k šablóne ešte niečo doplniť vlastnými slovami (mimo š. {{tl|copytext}}, do ktorej volania treba doplniť názov čl., tam je kurzor na mieste hodnoty parametra). Či to takto nechať (vrátane vkladania makra podpisu) môže byť diskutabilné, niekomu to tak asi vyhovovať nemusí (môže to napr. kolidovať s prípadným zámerom vložiť viacero šablón s jediným podpisom na záver); v najbežnejšom scenári to ale šetrí jeden ďalší klik (pričom napr. na mobiloch a tabletoch sa na toolbar tl. s podpisom nekliká moc slávne). ::Dajte prípadne vedieť feedback, zatiaľ je to v rovine experimentu. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 00:14, 18. marec 2026 (UTC) :::Ahoj, dik. Súčasný stav by som nechal s podpismi je to rýchlejšie obzvlášť z mobilu (za mňa: z 10 na 4 kliky) na ktorom viacero ľudí zvykne patrolingovať. Neviem či to funguje na mobile pri nezapnutej funkcii web pre počítače? :::Čo som si všimol a vyskúšal tak: :::# základnú šablónu experimentov tam dáva v tvare {{Tl|Experimenty}} i s podpisom ''ale aj s nežiadúcou červenou bodkou'' :::# 2x šablóna {{Tl|Vandalizmus}} :::# príp. by som doplnil možno {{Tl|Urgentne upraviť}}, {{Tl|Urgentne upraviť autor}} :::# Upoz a Blok mi pridávajú iba strohý text (možno tým, že nie som správca [neviem ?]) :::# ak by sa dalo rozpísať {{Tl|ZL}} na nepresmerovačku, čiže {{Tl|Zmazať lebo}} a zmeniť #REDIRECT [[XYZ]] na slovenský tvar, čiže #PRESMERUJ [[XYZ]] bolo by to super. :::# dalo by sa aj pri {{Tl|Preklad}} doplniť {{Tl|Preklad|||}} s troma | :::# všeobecne možno doplniť: {{Tl|Wikifikovať}}, {{Tl|Na revíziu}}, {{Tl|Bez zdroja}}, {{Tl|Významnosť}} či {{Tl|Aktualizovať}} :::--[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:06, 18. marec 2026 (UTC) ::::* 1 a 2 som fixol; ::::* 3 UU ešte vyskúšam, či by cez to nešlo vkladať vrátane akt. dátumu, UUA sa dá kopírovať z čl. z vyrendrovanej UU ::::* 4 áno, sú to prosté texty na vloženie do zhrnutia, keďže [[:mw:Extension:CharInsert|charinsert]] nedokáže súbežne s vložením makra vyplniť zhrnutie (ak by dokázal, dali by sa oznamy a upozornenia vkladať vrátane zhrnutia na jediný klik). A teda sú tam práve preto, že pri vypĺňaní z mobilu je opruz vypisovať zhrnutie po znakoch na virt. klávesnici a nejaké zhrnutie je dobré k oznamom/upozorneniam vkladať. Alternatíva by bola aj do zrnutia vkladať samotný markup šablóny (e.g.<code><nowiki>{{Experimenty}}</nowiki></code>) focusnutím zhrnutia a opätovným kliknutím na rovnaké makro, ktorým som vložil oznam. Tam je ale zase na prekážku ten vkladaný podpis, ktorý sa do zhrnutia moc nehodí. ::::* 5 nie som moc zástanca slovakizácie kľúčových slov (<code>DEFAULTSORT</code> → <code>KLÍČŘAZENÍ</code> /VE tu už dlhšiu dobu vkladá tento cs default pretože sa zatiaľ nikto neunúval s tým niečo robiť, sk obdoba by bola zrejme <code>KĽÚČRADENIA</code>/; <code>REDIRECT</code> → <code>PRESMERUJ</code> a pod.), pričom samostatný vyšší level opruzu predstavujú najmä tie, kde sú znaky s diakritikou (ten čechizovaný/slovakizovaný „kľúč radenia“ budiž príkladom), vyžaduje to cvičenia s predradníkmi, prepínaniami klávesnice, na touchscreene s čakaním na rozbalenie alt. ponuky k znaku a následný klik na správnu položku z ponuky. Pričom ani toto 1-klikové vkladanie cez EditTools nie je vždy spásou, pretože to zas vyždauje posun obsahu okna tak, aby bola ponuka viditeľná, čo je triv. keď má človek prst na srolovátku myši, v iných prípadoch (práca čisto s klávesnicou, touchscreen) to už tak pohodlné nie je. ::::* 6 hej, to je asi bezosporné ::::* 7 neviem či je nutné, ale dá sa, samozrejme :::: --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:53, 18. marec 2026 (UTC) :::::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Dali by sa tie nesporné záležitosti zapracovať nech sa na to nezabudne. Inak k 5. bodu je v zdrojáku Wiki (horné ikony) prednastavený SK tvar presmerovania (#presmeruj [[Cieľový názov stránky]]). Doterajšie zmeny fungujú pekne. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:46, 30. marec 2026 (UTC) == Zabudnuté urgenty == Milí kolegovia, viem, že vás je málo a práce veľa, ale urgent mesiac či dokonca viac po lehote na zmazanie ([[XXXTentacion]], [[Iplikátor Kuznecova]], ...) je predsa len trochu priveľa. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 22:44, 19. marec 2026 (UTC) :{{re|Lalina|s=1}} Ak sa k mazaniu dlho nikto nemá, ide pravdepodobne o sporný/hraničný prípad. Ktokoľvek ho môže dať na hlasovanie, nestojí to na správcovskej akcii. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:45, 19. marec 2026 (UTC) :: Dtto, nejde o počet a o množství práce, ale že v mnohých případech netuším, proč mají být takové články smazány. Například [[Grand Theft Auto: The Ballad of Gay Tony]]: je to strojový překlad (jako nerodilý mluvčí nechci úplně posuzovat, každopádně dnes jsou překládací nástroje na bázi AI natolik dokonalé, že jimi produkovaný text bývá přinejmenším na první pohled použitelný)? Nedostatek zdrojů (nějaké tam jsou, článek nemusí být dokonalý na první pokus)? Generický infobox (zmiňuje Teslaton, ale nevidím jako důvod na urgent)? Netuším, proč bych takový článek měl mazat. Po odebrání urgentu si ho tam ale zase protlačí nejčastěji IP editor, jako kdyby snad on sám byl správcem. Většinou takové případy tedy po čase posunu do SNZ. -[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 09:02, 20. marec 2026 (UTC) :::Prechádzanie UU a SNZ som v istom momente viac-menej prebral ja, ale v poslednej dobe vôbec nemám čas sa tomu poriadne venovať (ako ani Wiki všeobecne). Navyše u niektorých stránok, ktoré sú rozsahom dlhšie, ako vyššie uvedená alebo [[Rockstar Dundee]], nemám osobne kapacitu prechádzať detailne celý text; taktiež podobne ako OJJ nemyslím, že niektoré tieto argumenty (napr. ten infobox) sú validným argumentom na mazanie. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:23, 20. marec 2026 (UTC) :::{{ping|OJJ}} Ad [[Grand Theft Auto: The Ballad of Gay Tony]]: ide o výstup redaktora, ktorý sem začal hromadne chŕliť úpravy a strojové preklady článkov hier a herných štúdií, pričom kompletne ignoruje [[Diskusia s redaktorom:Peter 51345|opakované upozornenia]] na margo nežiadúcich čachrov s infoboxami (náhrady konkrétnych ad-hoc generickými v existujúcich článkoc a vkladanie generických do nových); nové články (vrátane tamtoho) neobsahujú kategorizáciu a ďalšie náležitosti, v niektorých boli jazykové problémy. Nevidím veľmi dôvod tu výstupy s takýmto prístupom k veci ponechávať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:45, 20. marec 2026 (UTC) :::A teda áno, aj samotný takto vložený infobox je problém – celá pointa infoboxov je v tom, poskytovať naprieč nejakou širšou skupinou článkov premyslenú, konzistentnú a centrálne spravovateľnú sadu popisujúcich údajov. Nie ad-hoc sady čo si ktorý nový príchodzí zmyslí per konkrétny článok. Nejde ale o jediný problém, ktorý tam je (napr. tá chýbajúca kategorizácia je aspekt explicitne spadajúci pod [[Pomoc:Minimálny článok|minimálny čl.]]). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:45, 20. marec 2026 (UTC) ::::{{Re|Teslaton}} Články by se IMO neměly mazat apriorně s ohledem na autora, pokud ''mohou ''být obsahově i formálně alespoň ''přijatelné''. Fakticky samozřejmě souhlasím s tím, že takový způsob přispívání není ideální a jsem i celkem realistou v tom, že za příčetnou podobu mnohých příspěvků mohou spíše stále dokonalejší modely translátorů a LLM asistentů, kteří nedokonalosti opraví a podchytí před lidským editorem... --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 12:50, 20. marec 2026 (UTC) :::::Viď vyššie. Ten čl. momentálne prosto nespĺňa ani ''formálne'' minimálne požiadavky. Áno, kategórie sa dajú triv. doplniť, generický IB sa dá triv. vymazať. Ak to niekto spraví (a skontroluje príčetnosť výkladu), nech údržbovú š. pokojne odstráni a môže to tu zostať. Ja to pri takomto prístupe autora riešiť nebudem. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:56, 20. marec 2026 (UTC) ::::::{{Re|Teslaton}} To jsou každopádně důvody spíš pro {{tl|na úpravu}}, resp. {{tl|Kategorizovať}}, než pro smazání. Primárně by se měl řešit článek a jestli je potenciálně užitečný pro čtenáře, sekundárně osoba autora. Smazat článek pro absentující kategorie jen kvůli přístupu autora by mě nikdy nenapadlo a zdá se mi to být na hranici [[Wikipédia:Nenarušujte Wikipédiu kvôli ilustrácii tvrdenia]] --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 13:04, 20. marec 2026 (UTC) :::::::Nie, nesúhlasím. Nevidím dôvod cieliť údržbovú aktivitu tým smerom, aby sa tu množili odfláknuté články olepené neurgentnými údržbovými šablónami, ktorým sa nikto nie je ochotný ďalej venovať. Ak niekto nie je ochotný prispievať príčetne, opakovane ignoruje upozornenia a úplne zámerne ďalej generuje takéto výstupy, je urgent a následné mazanie za mňa vhodnejśia cesta, ako s tým naložiť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:09, 20. marec 2026 (UTC) ::::::::{{Re|Teslaton}} Pak to ale musí někdo smazat (což můžeš). Já osobně bych si to ale sám na zodpovědnost nevzal a soudě dle retence těchto článků nebudu jediný admin. Všechny články označené na urgent totiž takové prodlevy "po lehote" nemívají – a ani dle statistik to nevypadá, že by se správci na skwiki flákali. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 13:19, 20. marec 2026 (UTC) :::::::::@[[Redaktor:Lalina|Lalina]] Pre info doplnil som zatiaľ 4 návrhy na [[Wikipédia:Stránky na zmazanie|SNZ]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:49, 20. marec 2026 (UTC) :::::::::Pridávam k tomu ešte príklady neprípustných redaktorských stránok, reklám, a používateľských mien, ktoré majú byť zmazané: [[Redaktor:Chlpatacicina1/pieskovisko]], [[Redaktor:Evolution Shock]], [[Redaktor:Pro100tem41k47/Stereolitografia]], [[Redaktor:Stereolitografia]], [[Redaktor:Abcedu]]. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-70343-8|&#126;2026-70343-8]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-70343-8|diskuse]]) 15:37, 20. marec 2026 (UTC) ::::::::::Něco jsem promazal, [[Redaktor:Stereolitografia]] je asi náhrada pískoviště, tak to ponechávám. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 16:33, 20. marec 2026 (UTC) :::::::::::Je to duplicita, bolo dvakrát presunuté, z pieskoviska [[Redaktor:Pro100tem41k47/Stereolitografia]] chybne na [[Redaktor:Stereolitografia]] a potom správne na [[Stereolitografia]], preto tie ostatné chybné stránky treba zmazať. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-70343-8|&#126;2026-70343-8]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-70343-8|diskuse]]) 16:58, 20. marec 2026 (UTC) ::::::::::::{{Hotovo}} --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 17:03, 20. marec 2026 (UTC) :::::::::::::diky.--[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-70343-8|&#126;2026-70343-8]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-70343-8|diskuse]]) 17:24, 20. marec 2026 (UTC) Tými zabudnutými urgentmi som primárne myslela tie na ktorých už po označení za urgent nikto podstatne nič nezlepšil. To sa dá rýchlo zistiť v histórii a také urgenty ani netreba dávať na hlasovanie.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 19:54, 20. marec 2026 (UTC) == Wikipédia:Nástenka správcov/Autopatrolled == Pripomínam nových redaktorov na [[Wikipédia:Nástenka správcov/Autopatrolled]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 07:48, 20. marec 2026 (UTC) : Viděl jsem, nemyslím si, že je nutné to připomínat tu. Ale budiž. -[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 09:02, 20. marec 2026 (UTC) == Vandalizmus – odstraňovanie informácií ~2026-20335-96 == Dobrý deň! ~2026-20335-96 odstraňuje informácie zo stránok. Napríklad zo stránky Trenčín odstránil oberené informácie a nahradil ich zastaralými a neaktuálnymi. Dával som mu za Vandalizmsu ale zakaždým si ich zmazal. A dáva mi neoprávnene na diskusnú stránku vandalizmus atď… poprosím o vyriešenie. Ďakujem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:28, 3. apríl 2026 (UTC) :Všetky tvoje doterajšie úpravy sú na prd. Láskavo prestaň ničiť obsah wikipédie a nájdi si inú zábavku pre deti. Všetky tvoje úpravy bez zdroja budem vracať. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-20335-96|&#126;2026-20335-96]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-20335-96|diskuse]]) 21:32, 3. apríl 2026 (UTC) ::Môžem sa opýtať z ktorého mesta si ty? Lebo ja som už hodne dávno nevidel v TN takú linku 28 --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:36, 3. apríl 2026 (UTC) :::Alebo nákupné centrá? Podľa teba v TN neni OC Laugarício? Vlastne ako keby si povedal že v Bratislave neni Avion --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:37, 3. apríl 2026 (UTC) ::::Encyklopédia sa nepíše podľa toho, že čo kde si ty videl. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-20335-96|&#126;2026-20335-96]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-20335-96|diskuse]]) 21:53, 3. apríl 2026 (UTC) :::::Takže na Wikipédií budeme mať 5 rokov staré informácie? --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:56, 3. apríl 2026 (UTC) ::::::Nie, budeme sa pýtať teba, či si to niekde videl a potom to pridáme. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-20335-96|&#126;2026-20335-96]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-20335-96|diskuse]]) 22:46, 3. apríl 2026 (UTC) == Zámok == Ping @[[Redaktor:OJJ|OJJ]] často riešené TV záležitosti na Discorde. Bol by som rád, za zámok (i dlhodobejší) na článkoch TV staníc napr. [[TV Doma]] ([https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=TV_Doma&curid=286242&diff=8194247&oldid=8194197 link]), [[TV Markíza|Markíza]] a iné s bujnelou / problematickou históriou, ktoré sú tu pravidelne menené / vandalizované. IMHO niekedy ani neviem koľko je tam % správnych informácii. Často-krát pri týchto „ľahko zraniteľných“ témach bývajú uvedené hlúpostí / zavádzania či nezmysly. Opäť je to podobné ako pri tej [[Farma (televízna relácia)|Farme]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 23:11, 6. apríl 2026 (UTC) :Problém je ten, že těžko lze hromadně zamknout všechny články týkající se "televize", protože taková věc by odporovala i základním principům projektu. Souhlasím ale s tím, že "IMHO niekedy ani neviem koľko je tam % správnych informácii", a proto jsou takové články patrolou ignorovány. Je to špatně. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 06:30, 7. apríl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-23362-75 == {{Redaktor|~2026-23362-75}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 08:39, 15. apríl 2026 (UTC) : {{hotovo}}[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 08:41, 15. apríl 2026 (UTC) royux5mfth65kl276d65afj0txolj6i 10 160212 8198353 7580343 2026-04-14T16:54:39Z Andrej-airliner 43530 8198353 wikitext text/x-wiki [[Obrázok:STS41B-35-1613 - Bruce McCandless II during EVA (Retouched).jpg|right|230px]] '''Kozmonaut''' (iné názvy: '''kozmický letec''', '''vesmírny letec''', [najmä v súvislosti s USA:] '''astronaut''', [v súvislosti s Čínou:] '''taikonaut'''; bližšie pozri kapitolu [[#Názov a etymológia|Názov a etymológia]]) je člen posádky [[kozmická loď|kozmickej lode]]. V širšom zmysle sa termínom ''kozmonaut'' alebo ''astronaut'' označuje každý človek, ktorý sa dostal do [[kozmický priestor (astronómia)|kozmického priestoru]], t.j. do vrchných vrstiev [[Atmosféra Zeme|atmosféry Zeme]] alebo nad ňu. V užšom zmysle sa tento termín používa len pre profesionálneho kozmonauta, napríklad pilota kozmickej lode. Rôzne klasifikácie termínu ''kozmonaut'' majú aj jednotlivé štáty či organizácie. [[United States Air Force|Vzdušné sily USA]] považujú za astronauta každého, kto sa dostal nad výškovú hranicu 50 [[míľa|míľ]] (80,5 [[kilometer|km]]), [[Fédération Aéronautique Internationale|Medzinárodná letecká federácia]] zas toho, kto prekročil tzv. [[Kármánova hranica|Kármánovu hranicu]] (100 km). [[Rusko]] klasifikuje ako kozmonauta iba človeka, ktorý uskutočnil [[obežná dráha|orbitálny]] [[kozmický let s ľudskou posádkou|kozmický let]], teda dosiahol minimálne [[Kruhová rýchlosť|prvú kozmickú rýchlosť]] a zároveň uskutočnil aspoň jeden oblet okolo [[Zem]]e. Túto definíciu uznáva aj medzinárodná Komisia pre výskum vesmíru ([[COSPAR]]), vo vedeckých kruhoch je preto považovaná za najkorektnejšiu. Ojedinele sa rozlišuje medzi kozmonautom ako kozmickým letcom pre bližšie kozmické lety a astronautom ako vesmírnym letcom pre medzihviezdne lety (porov. nižšie). <div align=right><small>[[Kozmonaut|celý článok...]]</small></div> <noinclude>[[Kategória:Šablóny odporúčaných článkov – Portál Kozmonautika]]</noinclude> jyfaqp3pet9qfn11uk471pe77uf8lq2 100 163478 8198351 7462949 2026-04-14T16:53:15Z Andrej-airliner 43530 wl. 8198351 wikitext text/x-wiki [[21. júl]] * [[1961]] – [[Program Mercury]]: [[Gus Grissom]] ako druhý Američan vyletel (v lodi [[Mercury-Redstone 4|''Liberty Bell 7'']]) do [[kozmický priestor (astronómia)|kozmického priestoru]] * [[1966]] – pristátie kozmickej lode [[Gemini 10]] * [[1969]] – [[Program Apollo]]: [[Neil Armstrong]] ako prvý človek vkročil na povrch [[Mesiac]]a * [[1974]] – štart planetárnej sondy [[Mars 4]] s nosnou raketou [[Proton (nosná raketa)|Proton-K/D]] * [[1975]] – pristátie kozmickej lode [[Sojuz 19]] z experimentu [[Sojuz-Apollo]] * [[1998]] – zomrel [[Alan Shepard]], prvý Američan, ktorý vyletel do [[kozmický priestor (astronómia)|kozmického priestoru]] (* [[1923]]) * [[2005]] – neúspešný pokus o vypustenie slnečnej plachetnice [[Cosmos 1]] * [[2011]] – pristátie raketoplánu [[Atlantis (raketoplán)|Atlantis]] [[STS-135]], poslednej misie v [[program Space Shuttle|programe Space Shuttle]] <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Portál Kozmonautika]]</noinclude> 3g1vp3eq5uyvn2xlcc836b3wv5o19h0 0 169701 8198481 8168862 2026-04-14T23:15:57Z PublicDomainFan08 292023 /* Názory a ďalšie aktivity */ 8198481 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Elon Musk | Rodné meno = Elon Reeve Musk | Popis osoby = americký podnikateľ pochádzajúci z Južnej Afriky | Portrét = Elon Musk - 54820081119 (cropped).jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = Musk v roku 2025 | Dátum narodenia = {{dnv|1971|6|28}} | Miesto narodenia = [[Pretória]], [[Južná Afrika (štát)|Južná Afrika]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Pseudonym = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = [[Južná Afrika (štát)|Južná Afrika]]<br />[[Kanada]]<br />[[Spojené štáty]] | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[University of Pennsylvania]] ([[Bachelor of Arts|BA]], [[Bachelor of Science|BS]]) | Profesia = CEO a produktový architekt [[Tesla (automobilka)|Tesly]]<br />zakladateľ, CEO a vedúci inžinier [[SpaceX]]<br />zakladateľ a CEO [[xAI (spoločnosť)|xAI]]<br />zakladateľ [[The Boring Company]] a [[X Corp.]]<br />spoluzakladateľ [[Neuralink]], [[OpenAI]], [[Zip2]] a [[X.com (banka)|X.com]] (súčasť [[PayPal]]u)<br />prezident [[Musk Foundation]] | Aktívne roky = | Rodičia = [[Errol Musk]]<br />[[Maye Musková]] | Manželka = [[Justine Musková|Justine Wilsonová]]<br />(2000{{--}}2008)<br />[[Talulah Rileyová]]<br />(2010{{--}}2012; 2013{{--}}2016) | Partnerka = | Deti = 14, vrátane [[Vivian Wilsonová|Vivian Wilsonovej]] | Podpis = Elon Musk Signature.svg | Webstránka = [https://x.com/elonmusk x.com/elonmusk] | Poznámky = | Portál1 = Kozmonautika | Portál2 = | Portál3 = }} '''Elon Reeve Musk''' (* [[28. jún]] [[1971]], [[Pretória]], [[Južná Afrika (štát)|Južná Afrika]]) je [[obchodná činnosť|obchodník]] a [[podnikateľ]] známy vďaka vedeniu spoločností [[Tesla (automobilka)|Tesla]], [[SpaceX]], [[X (sociálna sieť)|X (predtým Twitter)]] a [[xAI (spoločnosť)|xAI]]. Musk je od roku [[2021]] [[Zoznam najbohatších ľudí sveta|najbohatším človekom na svete]], pričom vo [[február]]i [[2026]] časopis ''[[Forbes (magazín)|Forbes]]'' odhadoval jeho majetok na 852 miliárd [[americký dolár|dolárov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = "Forbes Real Time Billionaires List - The World's Richest People" | url = https://www.forbes.com/consent/ketch/?toURL=https://www.forbes.com/real-time-billionaires/ | vydavateľ = forbes.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-11-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> Musk sa narodil v bohatej rodine v [[Pretória|Pretórii]] v [[Južná Afrika (štát)|Južnej Afrike]] a v roku [[1989]] emigroval do [[Kanada|Kanady]]. Má kanadské občianstvo, pretože jeho matka sa tam narodila. V roku [[1997]] získal bakalársky titul na [[University of Pennsylvania]] a následne sa presťahoval do [[Kalifornia|Kalifornie]] v [[Spojené štáty|Spojených štátoch]], aby sa venoval podnikaniu. V roku [[1995]] sa podieľal na založení softvérovej spoločnosti [[Zip2]]. Po jej predaji v roku [[1999]] sa stal spoluzakladateľom [[X.com (banka)|X.com]], online platobnej spoločnosti, z ktorej neskôr vznikol [[PayPal]] a ktorú v roku [[2002]] kúpila firma [[eBay]]. V tom istom roku sa Musk stal aj občanom USA. V roku 2002 Musk založil [[SpaceX]] zaoberajúcu sa kozmickými technológiami a stal sa jej generálnym riaditeľom a vedúcim inžinierom. Spoločnosť je odvtedy lídrom inovácií v oblasti opakovane použiteľných [[nosná raketa|rakiet]] a komerčných [[kozmický let|kozmických letov]]. Ako jeden z prvých investorov Musk v roku [[2004]] vstúpil do [[automobilový priemysel|automobilky]] [[Tesla (automobilka)|Tesla]] a v roku [[2008]] sa stal jej generálnym riaditeľom a produktovým architektom. Tesla sa stala lídrom na trhu s [[elektrické vozidlo|elektrickými vozidlami]]. V roku [[2015]] sa podieľal na založení organizácie [[OpenAI]] s cieľom rozvíjať výskum [[umelá inteligencia|umelej inteligencie]] (AI), ale neskôr z nej odišiel. Rastúca nespokojnosť so smerovaním organizácie a jej vedením v období rozmachu AI v [[20. roky 21. storočia|20. rokoch 21. storočia]] ho viedla k založeniu spoločnosti [[xAI (spoločnosť)|xAI]]. V roku [[2022]] kúpil [[sociálna sieť (internet)|sociálnu sieť]] [[X (sociálna sieť)|Twitter]], v ktorej zaviedol významné zmeny a v roku [[2023]] ju premenoval na X. Medzi jeho ďalšie podniky patrí [[neurotechnológia|neurotechnologická]] spoločnosť [[Neuralink]], ktorú spoluzaložil v roku [[2016]], a [[The Boring Company]], ktorú založil v roku [[2017]] a jej cieľom je rozvoj dopravy [[tunel]]mi. V [[november|novembri]] [[2025]] bol schválený platový balík spoločnosti Tesla v hodnote 1 bilióna dolárov pre Muska, ktorý má dostať počas 10 rokov, ak splní konkrétne ciele. Musk bol najväčším darcom v [[prezidentské voľby v USA v roku 2024|amerických prezidentských voľbách v roku 2024]], v ktorých podporil [[Donald Trump|Donalda Trumpa]]. Potom, ako Trump na začiatku roka 2025 nastúpil do úradu, Musk pôsobil ako hlavný poradca [[prezident Spojených štátov|prezidenta]] a ''de facto'' vedúci [[Department of Government Efficiency]] (DOGE). Po verejnom spore s Trumpom Musk opustil Trumpovu administratívu a vrátil sa k riadeniu svojich spoločností. Musk je podporovateľom globálnych [[pravicový extrémizmus|krajne pravicových]] osobností, hnutí a politických strán. Jeho politické aktivity, názory a vyhlásenia z neho urobili polarizujúcu osobnosť. Muska kritizovali za [[dezinformácia|dezinformácie]] o [[COVID-19]], propagáciu [[konšpiračná teória|konšpiračných teórií]] a potvrdzovanie [[antisemitizmus|antisemitských]], [[rasizmus|rasistických]] a [[transfóbia|transfóbnych]] komentárov. Jeho akvizícia Twitteru bola kontroverzná kvôli následnému nárastu [[nenávistný prejav|nenávistných prejavov]] a šíreniu dezinformácií na tejto službe potom, čo sľúbil znížiť [[cenzúra (kontrola informácií)|cenzúru]]. Jeho úloha v druhej Trumpovej vláde vyvolala verejnú nevôľu, najmä v reakcii na DOGE. E-maily, ktoré poslal sexuálnemu delikventovi [[Jeffrey Epstein|Jeffreymu Epsteinovi]], sú zahrnuté v [[Epsteinove spisy|Epsteinových spisoch]], ktoré boli uverejnené v rokoch 2025{{--}}2026 a stali sa témou celosvetovej diskusie. == Životopis == === Mladosť === Elon Musk sa narodil [[28. jún]]a [[1971]] v meste [[Pretória]] v provincii [[Transvaal (provincia)|Transvaal]] v [[Južná Afrika (štát)|Južnej Afrike]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Elon Musk | url = https://www.biography.com/business-leaders/elon-musk | vydavateľ = biography.com | dátum vydania = 2014-04-02 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> Je prvorodeným synom manželov [[Errol Musk|Errola]] a [[Maye Musková|Maye]] Muskových. Má dvoch mladších súrodencov – brata [[Kimbal Musk|Kimbala]] (* 1972) a sestru [[Tosca Musková|Toscu]] (* 1974).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Meet the Musks: who's who in Elon’s extended family? | periodikum = The Guardian | odkaz na periodikum = The Guardian | url = https://www.theguardian.com/technology/shortcuts/2018/feb/21/meet-elon-musk-family | url archívu = https://web.archive.org/web/20200527001143/https://www.theguardian.com/technology/shortcuts/2018/feb/21/meet-elon-musk-family | issn = 0261-3077 | vydavateľ = Guardian News and Media Limited | miesto = Londýn | dátum = 2018-02-21 | dátum prístupu = 2023-06-28 | dátum archivácie = 2020-05-27 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Lieberman | meno = Hallie | autor = | odkaz na autora = | titul = The Musk of Romance | url = https://www.wired.com/story/tosca-musk-romance-passionflix/ | url archívu = https://web.archive.org/web/20200902072608/https://www.wired.com/story/tosca-musk-romance-passionflix/ | vydavateľ = wired.com | dátum vydania = 2020-06-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | dátum archivácie = 2020-09-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> Jeho rodičia sa v roku [[1980]] rozviedli. Musk poväčšinou žil so svojím otcom na predmestí Pretórie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hull | meno = Dana | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = May | meno2 = Patrick | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = 2014: Rocket Man: The otherworldly ambitions of Elon Musk | url = https://www.mercurynews.com/2014/04/10/2014-rocket-man-the-otherworldly-ambitions-of-elon-musk/ | vydavateľ = mercurynews.com | dátum vydania = 2014-04-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> Takto sa rozhodol dva roky po rozvode svojich rodičov, ktorý neustále odmietal.<ref name="rollingstone-rolling-stone">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Strauss | meno = Neil | autor = | odkaz na autora = | titul = Rolling Stone | url = https://www.rollingstone.com/culture/culture-features/elon-musk-the-architect-of-tomorrow-120850/ | url archívu = https://web.archive.org/web/20200817165150/https://www.rollingstone.com/culture/culture-features/elon-musk-the-architect-of-tomorrow-120850/ | vydavateľ = rollingstone.com | dátum vydania = 2017-11-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | dátum archivácie = 2020-08-17 | miesto = | jazyk = }}</ref> Elon sa potom odcudzil od svojho otca, ktorého označil za „hroznú ľudskú bytosť“. Má tiež nevlastného brata a sestru.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 2014: Rocket Man: The otherworldly ambitions of Elon Musk | url = http://www.mercurynews.com/business/ci_25541126/rocket-man-otherworldy-ambitions-elon-musk | url archívu = https://web.archive.org/web/20160906062154/http://www.mercurynews.com/business/ci_25541126/rocket-man-otherworldy-ambitions-elon-musk | vydavateľ = mercurynews.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | dátum archivácie = 2016-09-06 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Crilly | meno = Rob | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = York | meno2 = New | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Elon Musk's father has baby with step-daughter he has known since she was four | url = https://www.telegraph.co.uk/news/2018/03/25/elon-musks-father-has-baby-step-daughter-has-known-since-four/ | url archívu = https://web.archive.org/web/20210426231132/https://www.telegraph.co.uk/news/2018/03/25/elon-musks-father-has-baby-step-daughter-has-known-since-four/ | vydavateľ = telegraph.co.uk | dátum vydania = 25 March 2018 • 3:49pm | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | dátum archivácie = 2021-04-26 | miesto = | jazyk = }}</ref> V mladosti bol vášnivým čitateľom. V 10 rokoch sa začal zaujímať o [[počítač]]e a používal počítač [[Commodore VIC-20]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Grubb | meno = Jeff | autor = | odkaz na autora = | titul = How games helped make Elon Musk the real-life Tony Stark | url = https://venturebeat.com/2015/04/07/how-games-helped-make-elon-musk-the-real-life-tony-stark/ | url archívu = https://web.archive.org/web/20190329150554/https://venturebeat.com/2015/04/07/how-games-helped-make-elon-musk-the-real-life-tony-stark/ | vydavateľ = venturebeat.com | dátum vydania = 2015-04-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | dátum archivácie = 2019-03-29 | miesto = | jazyk = }}</ref> Naučil sa programovať pomocou manuálu a v 12 rokoch vyvinul hru menom ''Blastar'', v programovacom jazyku [[BASIC (programovací jazyk)|BASIC]], ktorú predal za 500 dolárov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Sean O'Kane | odkaz na autora = | titul = Play the PC game Elon Musk wrote as a pre-teen | url = https://www.theverge.com/2015/6/9/8752333/elon-musk-blastar-pc-game | url archívu = https://web.archive.org/web/20180207202036/https://www.theverge.com/2015/6/9/8752333/elon-musk-blastar-pc-game | vydavateľ = theverge.com | dátum vydania = 2015-06-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | dátum archivácie = 2018-02-07 | miesto = | jazyk = }}</ref> Jeho mladosť ovplyvnila knižná séria [[Nadácia (knižná séria)|''Nadácia'']] spisovateľa [[Isaac Asimov|Isaaca Asimova]], z ktorej si vzal myšlienku „mali by ste sa pokúsiť podniknúť množstvo akcií, ktoré pravdepodobne predĺžia civilizáciu, minimalizujú pravdepodobnosť temného veku a skrátia dĺžku temného veku, ak existuje“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Locke | meno = Taylor | autor = | odkaz na autora = | titul = Elon Musk shares the science fiction book series that inspired him to start SpaceX | url = https://www.cnbc.com/2020/02/21/elon-musk-recommends-science-fiction-book-series-that-inspired-spacex.html | vydavateľ = cnbc.com | dátum vydania = 2020-02-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The Hub | url = https://lithub.com/elon-musk-learns-all-the-wrong-lessons-from-isaac-asimovs-foundation-trilogy/ | vydavateľ = lithub.com | dátum vydania = 2020-02-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> Elon navštevoval Waterkloofskú domácu prípravnú školu a Bryanstonskú strednú školu. potom vyštudoval Pretórijskú chlapčenskú strednú školu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Mak | meno = Aaron | autor = | odkaz na autora = | titul = Elon Musk Says “Pedo Guy” Was a Common Insult in His Youth. We Checked With His Schoolmates. | url = https://slate.com/technology/2019/12/elon-musk-trial-pedo-guy-diver-lawsuit.html | url archívu = https://web.archive.org/web/20201006045204/https://slate.com/technology/2019/12/elon-musk-trial-pedo-guy-diver-lawsuit.html | vydavateľ = slate.com | dátum vydania = 2019-12-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | dátum archivácie = 2020-10-06 | miesto = | jazyk = }}</ref> V škole ho ako najmladšieho šikanovali.<ref name="rollingstone-rolling-stone"/> Hoci sa Muskov otec snažil, aby Elon vyštudoval Pretórijskú vysokú školu, Musk sa rozhodol presťahovať do [[Spojené štáty|Ameriky]], a povedal „spomínam si, myslel som si a videl som, že Amerika je miesto, kde sú úžasné veci možnejšie, než v ostatných štátoch sveta“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Locke | meno = Taylor | autor = | odkaz na autora = | titul = Elon Musk on his success: 'America is the land of opportunity – there is no other country where I could have done this' | url = https://www.cnbc.com/2020/05/26/elon-musk-on-his-success-america-is-the-land-of-opportunity.html | vydavateľ = cnbc.com | dátum vydania = 2020-05-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> Musk vedel, že bude jednoduchšie dostať sa do USA cez [[Kanada|Kanadu]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Junod | meno = Tom | autor = | odkaz na autora = | titul = Elon Musk: Triumph of His Will | url = https://www.esquire.com/news-politics/a16681/elon-musk-interview-1212/ | url archívu = https://web.archive.org/web/20200818171231/https://www.esquire.com/news-politics/a16681/elon-musk-interview-1212/ | vydavateľ = esquire.com | dátum vydania = 2012-11-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | dátum archivácie = 2020-08-18 | miesto = | jazyk = }}</ref> kam sa presťahoval v [[jún]]i [[1989]], krátko pred svojimi 18. narodeninami, aj keď s tým jeho otec nesúhlasil. Do Kanady sa dostal vďaka kanadskému pasu, ktorý získal prostredníctvom svojej matky, ktorá sa narodila v Kanade.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Clifford | meno = Cat | autor = | odkaz na autora = | titul = Multi-billionaire Elon Musk: ‘I arrived in North America at 17 with $2,000’ | url = https://www.cnbc.com/2018/06/12/telsas-elon-musk-tweets-he-arrived-in-north-america-at-17-with-2000.html | url archívu = https://web.archive.org/web/20200802083529/https://www.cnbc.com/2018/06/12/telsas-elon-musk-tweets-he-arrived-in-north-america-at-17-with-2000.html | vydavateľ = cnbc.com | dátum vydania = 2018-06-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | dátum archivácie = 2020-08-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Vzdelanie === Keď čakal na dokumenty s kanadským občianstvom, študoval päť mesiacov na [[University of Pretoria]]. V Kanade nastúpil na [[Queen’s University at Kingston|Queen’s University]], aby sa vyhol narukovaniu do [[Juhoafrické obranné sily|Juhoafrických obranných síl]]. Queen’s University opustil v roku [[1992]], aby študoval [[ekonómia|ekonómiu]] a [[fyzika|fyziku]] na [[University of Pennsylvania]], kde promoval v roku [[1997]] s [[Bachelor of Arts|bakalárskym titulom]] (''Bachelor of Arts'').<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hull | meno = Dana | autor = | odkaz na autora = | titul = Timeline: Elon Musk’s accomplishments | url = https://www.mercurynews.com/2014/04/10/timeline-elon-musks-accomplishments/ | url archívu = https://web.archive.org/web/20200610102345/https://www.mercurynews.com/2014/04/10/timeline-elon-musks-accomplishments/ | vydavateľ = mercurynews.com | dátum vydania = 2014-04-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | dátum archivácie = 2020-06-10 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Elon Musk: Patriarchs and Prodigies | url = http://www.csq.com/2013/01/elon-musk-patriarchs-and-prodigies/ | url archívu = https://web.archive.org/web/20150503210455/http://www.csq.com/2013/01/elon-musk-patriarchs-and-prodigies/ | vydavateľ = csq.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | dátum archivácie = 2015-05-03 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Meisenzahl | meno = Elizabeth | autor = | odkaz na autora = | titul = SpaceX, founded by Penn graduate Elon Musk, launches U.S. astronauts into space | url = https://www.thedp.com/article/2020/05/penn-elon-musk-space-x-rocket-launch | url archívu = https://web.archive.org/web/20200807065913/https://www.thedp.com/article/2020/05/penn-elon-musk-space-x-rocket-launch | vydavateľ = thedp.com | dátum vydania = 2020-05-30 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | dátum archivácie = 2020-08-07 | miesto = | jazyk = }}</ref> V lete [[1994]] sa Musk zúčastnil dvoch praxí v [[Silicon Valley]]. Prvá bola so start-upom, zameraným na uskladňovanie energie, ktorý sa volal Pinnacle Research Institute<ref name="cnbc-how-internships-helped-elon-musk">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Mejia | meno = Zameena | autor = | odkaz na autora = | titul = How internships helped Elon Musk figure out his future | url = https://www.cnbc.com/2018/07/09/how-internships-helped-elon-musk-figure-out-his-future.html | vydavateľ = cnbc.com | dátum vydania = 2018-07-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> a skúmal [[kondenzátor (elektrotechnika)|superkondenzátory]]. Druhou firmou bol paloaltský start-up menom Rocket Science Games.<ref name="cnbc-how-internships-helped-elon-musk"/> [[Bruce Leak]], ktorý Muska najal, povedal: ''„Mal nekonečnú energiu. Chlapci v dnešnej dobe nemajú potuchy o hardvéri, alebo ako veci fungujú, ale on mal minulosť hackera a nebál sa do toho ponoriť.“''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Axe | meno = Cal | autor = | odkaz na autora = | titul = How Was Elon Musk So Energetic In His 20s | url = https://cal-axe.medium.com/how-was-elon-musk-so-energetic-in-his-20s-b7413af6c148 | vydavateľ = cal-axe.medium.com | dátum vydania = 2020-10-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku [[1995]] začal doktorandské štúdium aplikovanej fyziky na [[Stanford University]] v [[Kalifornia|Kalifornii]], ale už po dvoch dňoch štúdium ukončil, aby sa mohol pripojiť k [[internet]]ovému boomu a založiť svoju prvú firmu [[Zip2]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Paul Maidment, special to CNBC.com | odkaz na autora = | titul = 7 college dropouts who made millions | url = https://www.cnbc.com/2014/11/03/college-dropouts-who-made-millions.html | url archívu = https://web.archive.org/web/20200515143817/https://www.cnbc.com/2014/11/03/college-dropouts-who-made-millions.html | vydavateľ = cnbc.com | dátum vydania = 2016-03-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | dátum archivácie = 2020-05-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Podnikateľská kariéra === [[Súbor:Elon Musk, Tesla Factory, Fremont (CA, USA) (8765031426).jpg|thumb|Elon Musk vedľa [[Tesla Model S|Tesly Model S]], 2011]] Zip2 založil so svojim bratom Kimbalom, tretím zakladateľom bol investor Greg Kouri.<ref name="mercurynews-greg-kouri-early-investor-in-paypal">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hull | meno = Dana | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Delevett | meno2 = Peter | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Greg Kouri, early investor in PayPal, dies in New York | url = https://www.mercurynews.com/2012/08/13/greg-kouri-early-investor-in-paypal-dies-in-new-york-2/ | vydavateľ = mercurynews.com | dátum vydania = 2012-08-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku [[1999]] firmu predali za 307 miliónov [[americký dolár|dolárov]] spoločnosti [[Compaq]],<ref name="mercurynews-greg-kouri-early-investor-in-paypal"/> ktorá službu začlenila do svojho vyhľadávača [[AltaVista]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Napoli | meno = Lisa | autor = | odkaz na autora = | titul = Compaq Buys Zip2 to Enhance Altavista | periodikum = The New York Times | odkaz na periodikum = The New York Times | url = https://www.nytimes.com/1999/02/17/business/compaq-buys-zip2-to-enhance-altavista.html | issn = 1553-8095 | vydavateľ = The New York Times Company | miesto = New York | dátum = 1999-02-17 | dátum prístupu = 2023-06-28 }}</ref> Musk za svoj podiel dostal 22 miliónov dolárov.<ref name="businessinsider-elon-musk-regained-the-title-of-world">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hartmans | meno = Avery | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Delouya | meno2 = Samantha | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Elon Musk regained the title of 'world's richest man.' Here's how the billionaire went from getting bullied as a child to becoming one of the most successful and controversial men in tech. | url = https://www.businessinsider.com/the-rise-of-elon-musk-2016-7 | vydavateľ = businessinsider.com | dátum vydania = 2023-02-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku [[1999]] spoluzaložil platobnú spoločnosť [[X.com (banka)|X.com]]. Tá sa v roku [[2000]] zlúčila s firmou [[Confinity]] a premenovala na [[PayPal]].<ref name="sec">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = PAYPAL, INC. | url = https://www.sec.gov/Archives/edgar/data/1103415/000091205702009834/a2073071z10-k405.htm | vydavateľ = sec.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> Musk spoločnosť viedol do [[september|septembra]] 2000. V [[marec|marci]] [[2002]] bola spoločnosť zalistovaná na burze [[NASDAQ]]<ref name="sec"/> a ešte v [[október|októbri]] toho istého roka ju kúpil [[eBay]] za 1,5 miliardy dolárov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = It's official: eBay weds PayPal | url = https://www.cnet.com/tech/tech-industry/its-official-ebay-weds-paypal/ | vydavateľ = cnet.com | dátum vydania = 2002-10-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> Musk ako druhý najväčší akcionár dostal 165 miliónov dolárov.<ref name="businessinsider-elon-musk-regained-the-title-of-world"/> [[Súbor:SpaceX CEO Elon Musk visits N&NC and AFSPC (190416-F-ZZ999-006) (cropped).jpg|thumb|left|170px|Musk s modelom [[kozmická loď|kozmickej lode]] [[Starship (raketa)|Starship]] spoločnosti [[SpaceX]], 2019]] V roku 2002 Musk založil kozmickú spoločnosť [[SpaceX]].<ref name="businessinsider-elon-musk-regained-the-title-of-world"/> V roku [[2004]] prvýkrát zainvestoval do automobilky [[Tesla (automobilka)|Tesla]] a začal sa podieľať na jej vedení. Svoj podiel postupne zvyšoval, až sa stal jej najväčším akcionárom a od roku [[2008]] aj [[výkonný riaditeľ|CEO]]. V roku [[2010]] bola spoločnosť zalistovaná na burze NASDAQ. V roku [[2006]] ako prvý investoval do spoločnosti [[SolarCity]], ktorá sa v Spojených štátoch zaoberá inštaláciou [[solárny panel|solárnych panelov]] pre obytné domy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 2013 Top 250 Solar Contractors | url = https://www.solarpowerworldonline.com/top-250-solar-contractors/ | vydavateľ = solarpowerworldonline.com | dátum vydania = 2017-08-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> Spoločnosť založili jeho bratanci Peter a Lyndon Riveovci.<ref name="businessinsider-elon-musk-regained-the-title-of-world"/> V roku [[2012]] bola zalistovaná na burze NASDAQ<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = SolarCity prices IPO at $8 per share: market source | url = https://www.reuters.com/article/us-solarcity-ipo-idUSBRE8BB01R20121212 | vydavateľ = reuters.com | dátum vydania = 2012-12-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> a v roku [[2016]] ju kúpila Tesla.<ref name="businessinsider-elon-musk-regained-the-title-of-world"/> V roku 2016 tiež založil spoločnosť [[The Boring Company]], ktorá sa zameriava na vytváranie [[tunel]]ov a [[hyperloop]] trás na zefektívnenie dopravy. V priebehu roka [[2020]] sa jeho imanie zhodnotilo približne o 77 %, a to najmä vďaka prudkému rastu ceny akcií Tesly, ktorá zvýšila svoju trhovú hodnotu o 743 %. Dňa [[7. január]]a [[2021]] sa Musk stal podľa rebríčka agentúry [[Bloomberg L.P.|Bloomberg]] najbohatším človekom na svete s hodnotou majetku 185 miliárd dolárov, a predbehol tak [[Jeff Bezos|Jeffa Bezosa]]. O dva dni neskôr jeho majetok prekročil hranicu 200 miliárd.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Chappatta | meno = Brian | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Maloney | meno2 = Tom | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Witzig | meno3 = Jack | autor3 = | odkaz na autora3 = | priezvisko4 = Mak | meno4 = Pei Yi | autor4 = | odkaz na autora4 = | priezvisko5 = Heathcote | meno5 = Andrew | autor5 = | odkaz na autora5 = | titul = # 1 Elon Musk $225B | url = https://www.bloomberg.com/billionaires/profiles/elon-r-musk/ | vydavateľ = bloomberg.com | dátum vydania = 2017-03-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> Okrem asi pätinového podielu v Tesle vlastnil približne 48 % akcií firmy SpaceX.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Elon Musk becomes world's richest person as wealth tops $185bn | url = https://www.bbc.com/news/technology-55578403 | vydavateľ = bbc.com | dátum vydania = 2021-01-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Marek | meno = Jan | autor = | odkaz na autora = | titul = Jak se Musk stal nejbohatším na světě? Po elektroautech cílí na Mars | url = https://www.seznamzpravy.cz/clanek/jak-se-musk-stal-nejbohatsim-muzem-sveta-hlavne-diky-elektroautum-136701 | vydavateľ = seznamzpravy.cz | dátum vydania = 2021-01-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> Dňa [[13. apríl]]a 2022 urobil doterajším akcionárom ponuku na kúpu 100 % akcií [[sociálna sieť (internet)|sociálnej siete]] [[X (sociálna sieť)|Twitter]] za 54,20 dolára za akciu v celkovej hodnote 43 miliárd dolárov. Dňa [[25. apríl]]a bolo oznámené, že Twitter je pripravený Muskovu ponuku prijať.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Musk gets Twitter for $44 billion, to cheers and fears of 'free speech' plan | url = https://www.reuters.com/technology/exclusive-twitter-set-accept-musks-best-final-offer-sources-2022-04-25/ | vydavateľ = reuters.com | dátum vydania = 2022-04-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Elon Musk Buys Twitter: April 25 | url = https://www.wsj.com/livecoverage/twitter-elon-musk-latest-news/card/musk-twitter-deal-values-company-at-around-44-billion-MdEXkyNxU0GbJ1kqBc1M | vydavateľ = wsj.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Maureen Chowdhury, Meg Wagner, Melissa Macaya and Mike Hayes, CNN | odkaz na autora = | titul = Elon Musk to buy Twitter | url = https://edition.cnn.com/business/live-news/elon-musk-twitter/index.html | vydavateľ = edition.cnn.com | dátum vydania = 2022-04-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = It’s happening: Elon Musk strikes deal to buy Twitter for $44 billion | url = https://arstechnica.com/tech-policy/2022/04/twitter-announces-deal-to-sell-company-to-elon-musk-for-44-billion/ | vydavateľ = arstechnica.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> V [[október|októbri]] 2022 Musk dokončil akvizíciu Twitteru za 44 miliárd dolárov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Lauren Thomas and Alexa Corse | odkaz na autora = | titul = Elon Musk Closes Twitter Deal, Immediately Fires Top Executives | url = https://www.wsj.com/articles/elon-musk-completes-twitter-takeover-11666918031?mod=mhp | vydavateľ = wsj.com | dátum vydania = 2022-10-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> V [[december|decembri]] 2022 ho v dôsledku poklesu ceny akcií automobilky Tesla a akvizície Twitteru na prvom mieste rebríčka najbohatších ľudí sveta podľa agentúry Bloomberg vystriedal [[Bernard Arnault]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Musk přišel o prvenství v žebříčku nejbohatších. Poprvé je v čele Evropan | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/ekonomika/3550759-musk-prisel-o-prvenstvi-v-zebricku-nejbohatsich-poprve-je-v-cele-evropan | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2022-12-14 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> Potom, čo v decembri 2022 používatelia Twitteru hlasovali v Muskom vytvorenej ankete za jeho odchod z pozície generálneho riaditeľa spoločnosti, oznámil, že tak urobí, len čo za seba nájde náhradu. V [[máj]]i [[2023]] uviedol, že ho vo funkcii nahradí žena.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Zenklová | meno = Štěpánka | autor = | odkaz na autora = | titul = Elon Musk skončí v čele Twitteru, povede ho žena | url = https://www.novinky.cz/clanek/internet-a-pc-musk-skonci-v-cele-twitteru-40431328 | vydavateľ = novinky.cz | dátum vydania = 2023-05-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Osobný život === [[Súbor:Elon Musk and X Æ A-Xii in Oval Office (February 2025).jpg|thumb|Musk so svojím synom X Æ A-Xii v [[Biely dom|Bielom dome]], 2025]] Elon Musk má americké, kanadské a juhoafrické občianstvo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Biography of Elon Musk | url = https://www.thoughtco.com/elon-musk-profile-1992154 | vydavateľ = thoughtco.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Musíme na Mars, jinak lidstvo zahyne, prohlásil Elon Musk. A ukázal způsob, jak se tam dostat | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/veda/1921172-musime-na-mars-jinak-lidstvo-zahyne-prohlasil-elon-musk-a-ukazal-zpusob-jak-se-tam | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2016-09-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> V rokoch 2000 až 2008 bol ženatý s kanadskou spisovateľkou [[Justine Musková|Justine Wilsonovou]]. Ich prvý syn Nevada sa narodil v roku 2002, ale zomrel v 10 mesiacoch v dôsledku syndrómu náhleho úmrtia dojčaťa. V roku 2004 sa im narodili dvojičky Griffin a Xavier. V roku 2006 trojčatá Damian, Saxon a Kai.<ref name="businessinsider-elon-musk-regained-the-title-of-world"/> V rokoch 2010 až 2012 a znova v rokoch [[2013]] až 2016 bol ženatý s anglickou herečkou [[Talulah Rileyová|Talulah Rileyovou]].<ref name="rollingstone-rolling-stone"/> Dňa [[7. máj]]a [[2018]] sa objavil na americkom [[Met Gala]] po boku kanadskej umelkyne [[Grimes (hudobníčka)|Grimes]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Young | meno = Alex | autor = | odkaz na autora = | titul = Grimes is dating Elon Musk | url = https://consequence.net/2018/05/grimes-is-dating-elon-musk-report/ | vydavateľ = consequence.net | dátum vydania = 2018-05-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> s ktorou začal žiť. Dňa [[5. máj]]a 2020 sa Muskovi a Grimes narodil syn. Podľa Muskovho vyjadrenia na Twitteri dostal meno X Æ A-12 Musk.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Dazed | odkaz na autora = | titul = Grimes and Elon Musk welcome their first child | url = https://www.dazeddigital.com/music/article/49117/1/grimes-and-elon-musk-welcome-their-first-child | vydavateľ = dazeddigital.com | dátum vydania = 2020-05-05 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> Kalifornské zákony toto meno ale nepovolili, preto svoje dieťa premenoval na X Æ A-Xii Musk.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Minelle | meno = Bethany | autor = | odkaz na autora = | titul = Elon Musk and Grimes change baby X Æ A-12's name due to Californian law | url = https://news.sky.com/story/elon-musk-and-grimes-change-baby-x-ae-a-12s-name-due-to-californian-law-11994445 | vydavateľ = news.sky.com | dátum vydania = 2020-05-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku 2021 sa rozišli.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hartmans | meno = Avery | autor = | odkaz na autora = | titul = Elon Musk says he's single and basically living in a 'technology monastery' following his split with Grimes | url = https://www.businessinsider.com/elon-musk-single-grimes-breakup-2021-12 | vydavateľ = businessinsider.com | dátum vydania = 2021-12-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> Elon sa objavil v seriáloch ''[[Simpsonovci]]'', [[Teória veľkého tresku (seriál)|''Teória veľkého tresku'']], ''[[Mestečko South Park]]'', ''[[Rick and Morty]]'' a hral vo filmoch ''[[Iron Man 2]]'', ''[[Prečo práve on?]]'', ''[[Machete zabíja]]'' a ''[[Ďakujeme, že fajčíte]]''. Až do konca roku 2020 býval v [[Los Angeles]], ale od [[december|decembra]] toho istého roka sa zdržiava v [[Texas]]e.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tesla: Elon Musk moves to Texas in Silicon Valley snub | url = https://www.bbc.com/news/technology-55246148 | vydavateľ = bbc.com | dátum vydania = 2020-12-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> V relácii ''[[Saturday Night Live]]'' v živom vysielaní [[8. máj]]a 2021 povedal, že má [[Aspergerov syndróm]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Walsh | meno = Joe | autor = | odkaz na autora = | titul = Elon Musk Reveals He Has Asperger’s On ‘Saturday Night Live’ | url = https://www.forbes.com/sites/joewalsh/2021/05/09/elon-musk-reveals-he-has-aspergers-on-saturday-night-live/ | vydavateľ = forbes.com | dátum vydania = 2021-05-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> V [[júl]]i 2022 denník ''Insider'' zverejnil súdne dokumenty, z ktorých vyplýva, že Musk mal v [[november|novembri]] [[2021]] dvojčatá so Shivon Zilisovou, riaditeľkou operácií a špeciálnych projektov spoločnosti [[Neuralink]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Elon Musk ‘had twins with one of his executives’ | url = https://archive.ph/rFW1c | vydavateľ = archive.ph | dátum vydania = 2022-07-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Elon Musk had twins last year with one of his top executives | url = https://archive.ph/xhC6a | vydavateľ = archive.ph | dátum vydania = 2022-07-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Názory a ďalšie aktivity == [[Súbor:P20250530DT-0013 President Donald Trump participates in a press conference with departing DOGE adviser Elon Musk (cropped).jpg|thumb|left|Musk s [[Donald Trump|Donaldom Trumpom]], 2024]] Elon Musk vyjadril mnoho názorov na rôzne témy, od politiky až po vedu. V kontexte americkej politiky Musk uviedol, že v rokoch 2008 a 2012 podporoval [[Barack Obama|Baracka Obamu]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Elon Musk confesses which US president he voted for most often | url = https://www.marca.com/en/lifestyle/celebrities/2022/04/29/626bb2bf22601d5e7e8b45a3.html | url archívu = https://web.archive.org/web/20230222203704/https://www.marca.com/en/lifestyle/celebrities/2022/04/29/626bb2bf22601d5e7e8b45a3.html | vydavateľ = marca.com | dátum vydania = 2022-04-29 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-01-23 | dátum archivácie = 2023-02-22 | miesto = | jazyk = }}</ref> v roku 2016 [[Hillary Clintonová|Hillary Clintonovú]] a v roku 2020 [[Joe Biden|Joea Bidena]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Accused of not supporting free speech, Elon Musk defends decision to vote Republicans in Nov | url = https://www.firstpost.com/world/accused-of-not-supporting-free-speech-elon-musk-defends-decision-to-vote-republicans-in-nov-10739451.html | url archívu = https://web.archive.org/web/20220530224501/https://www.firstpost.com/world/accused-of-not-supporting-free-speech-elon-musk-defends-decision-to-vote-republicans-in-nov-10739451.html | vydavateľ = firstpost.com | dátum vydania = 2022-05-30 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-01-23 | dátum archivácie = 2022-05-30 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Carney | meno = Timothy P. | autor = | odkaz na autora = | titul = Carney: Green stimulus profiteer comes under IRS scrutiny | url = http://www.washingtonexaminer.com/carney-green-stimulus-profiteer-comes-under-irs-scrutiny/article/2510619 | url archívu = https://web.archive.org/web/20171009194900/http://www.washingtonexaminer.com/carney-green-stimulus-profiteer-comes-under-irs-scrutiny/article/2510619 | vydavateľ = washingtonexaminer.com | dátum vydania = Oct 14, 2012, 12:00 AM | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-01-23 | dátum archivácie = 2017-10-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku 2022 Musk povedal, že začne voliť kandidátov [[Republikánska strana (USA)|Republikánskej strany]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tesla's Musk says he 'can no longer support' Democrats, 'will vote Republican' | url = https://www.ctvnews.ca/world/tesla-s-musk-says-he-can-no-longer-support-democrats-will-vote-republican-1.5910008 | url archívu = https://web.archive.org/web/20220601115713/https://www.ctvnews.ca/world/tesla-s-musk-says-he-can-no-longer-support-democrats-will-vote-republican-1.5910008 | vydavateľ = ctvnews.ca | dátum vydania = 2022-05-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-01-23 | dátum archivácie = 2022-06-01 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kolodny | meno = Lora | autor = | odkaz na autora = | titul = Elon Musk says he'll vote Republican, bashes Democrats | url = https://www.cnbc.com/2022/05/18/elon-musk-says-hell-vote-republican-bashes-democrats.html | url archívu = https://web.archive.org/web/20220608163923/https://www.cnbc.com/2022/05/18/elon-musk-says-hell-vote-republican-bashes-democrats.html | vydavateľ = cnbc.com | dátum vydania = 2022-05-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-01-23 | dátum archivácie = 2022-06-08 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Barrabi | meno = Thomas | autor = | odkaz na autora = | titul = Elon Musk to vote GOP for first time because Democrats are ‘party of division & hate’ | url = https://nypost.com/2022/05/18/elon-musk-says-democrats-are-party-of-division-hate/ | url archívu = https://web.archive.org/web/20220718065537/https://nypost.com/2022/05/18/elon-musk-says-democrats-are-party-of-division-hate/ | vydavateľ = nypost.com | dátum vydania = 2022-05-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-01-23 | dátum archivácie = 2022-07-18 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = NDTV News Desk | odkaz na autora = | titul = "Can No Longer Support Democrats, Will Vote Republican": Elon Musk | url = https://www.ndtv.com/world-news/elon-musk-on-how-his-choice-changed-and-why-in-the-past-i-voted-2989024 | url archívu = https://web.archive.org/web/20220718065537/https://www.ndtv.com/world-news/elon-musk-on-how-his-choice-changed-and-why-in-the-past-i-voted-2989024 | vydavateľ = ndtv.com | dátum vydania = 2022-05-19 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-01-23 | dátum archivácie = 2022-07-18 | miesto = | jazyk = }}</ref> pričom vo voľbách v roku [[2024]] vyjadril podporu [[Vivek Ramaswamy|Vivekovi Ramaswamymu]]. Vyhlásil, že podporuje [[nepodmienený základný príjem|univerzálny základný príjem]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Strange | meno = Adario | autor = | odkaz na autora = | titul = Elon Musk thinks universal income is answer to automation taking human jobs | url = https://mashable.com/2016/11/05/elon-musk-universal-basic-income/ | url archívu = https://web.archive.org/web/20200901223023/https://mashable.com/2016/11/05/elon-musk-universal-basic-income/ | vydavateľ = mashable.com | dátum vydania = 2016-11-05 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-01-23 | dátum archivácie = 2020-09-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> právo držať a nosiť zbraň,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Elon Musk risks MAGA ire by calling for gun control | url = https://www.independent.co.uk/news/world/americas/us-politics/elon-musk-gun-control-texas-b2088098.html | url archívu = https://web.archive.org/web/20220527201600/https://www.independent.co.uk/news/world/americas/us-politics/elon-musk-gun-control-texas-b2088098.html | vydavateľ = independent.co.uk | dátum vydania = 2022-05-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-01-23 | dátum archivácie = 2022-05-27 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[sloboda slova|slobodu prejavu]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Stimson | meno = Brie | autor = | odkaz na autora = | titul = Elon Musk says Starlink won't block Russian state media in Ukraine: 'Sorry to be a free speech absolutist' | url = https://www.foxbusiness.com/business-leaders/elon-musk-starlink-russian-state-media-ukraine-free-speech-absolutist | url archívu = https://web.archive.org/web/20220313171346/https://www.foxbusiness.com/business-leaders/elon-musk-starlink-russian-state-media-ukraine-free-speech-absolutist | vydavateľ = foxbusiness.com | dátum vydania = 2022-03-05 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-01-23 | dátum archivácie = 2022-03-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> daň z emisií uhlíka a je proti vládnym dotáciám.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = POLITICO Politico Logo | url = https://www.politico.com/newsletters/morning-tech/2021/12/13/musk-spurns-subsidies-after-spacex-sought-them-out-799430 | url archívu = https://web.archive.org/web/20220525134347/https://www.politico.com/newsletters/morning-tech/2021/12/13/musk-spurns-subsidies-after-spacex-sought-them-out-799430 | vydavateľ = politico.com | dátum vydania = 12/13/2021 10:00 AM EST | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-01-23 | dátum archivácie = 2022-05-25 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Elon MuskVerified account | url = https://twitter.com/elonmusk/status/1286673686821515266 | url archívu = https://web.archive.org/web/20220113150652/https://twitter.com/elonmusk/status/1286673686821515266 | vydavateľ = twitter.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-01-23 | dátum archivácie = 2022-01-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> Je tiež kritikom [[predaj nakrátko|predaja nakrátko]]. Musk vyjadril znepokojenie nad otázkami, ako je [[umelá inteligencia]], [[globálne otepľovanie|klimatické zmeny]] a pokles populácie. Kritizoval aj [[lockdown]]y počas [[pandémia ochorenia COVID-19|pandémie ochorenia COVID-19]], verejnú dopravu a [[odbory]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hartmann | meno = Margaret | autor = | odkaz na autora = | titul = The Donald Trump–Elon Musk Feud: A Complete History | url = https://nymag.com/intelligencer/article/donald-trump-elon-musk-feud-history.html | url archívu = https://web.archive.org/web/20220716163136/https://nymag.com/intelligencer/article/donald-trump-elon-musk-feud-history.html | vydavateľ = nymag.com | dátum vydania = 2022-07-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-01-23 | dátum archivácie = 2022-07-16 | miesto = | jazyk = }}</ref> Propagoval [[konšpiračná teória|konšpiračné teórie]] a robil kontroverzné vyhlásenia, ktoré viedli k obvineniam z [[antisemitizmus|antisemitizmu]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Rosenberg | meno = Yair | autor = | odkaz na autora = | titul = Elon Musk Among the Anti-Semites | url = https://www.theatlantic.com/ideas/archive/2023/05/elon-musk-george-soros-anti-semites/674072/ | url archívu = https://web.archive.org/web/20230604030035/https://www.theatlantic.com/ideas/archive/2023/05/elon-musk-george-soros-anti-semites/674072/ | vydavateľ = theatlantic.com | dátum vydania = 2023-05-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-01-23 | dátum archivácie = 2023-06-04 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Elon Musk Agrees With Poster Who Says Jews Advocate ‘Hatred Against Whites’ | url = https://www.mediaite.com/tech/elon-musk-agrees-with-poster-who-says-jews-advocate-hatred-against-whites/ | url archívu = https://web.archive.org/web/20231115231425/https://www.mediaite.com/tech/elon-musk-agrees-with-poster-who-says-jews-advocate-hatred-against-whites/ | vydavateľ = mediaite.com | dátum vydania = 2023-11-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-01-23 | dátum archivácie = 2023-11-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> podpory white pride<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kastrenakes | meno = Jacob | autor = | odkaz na autora = | titul = IBM pulls X ads as Elon Musk endorses white pride | url = https://www.theverge.com/2023/11/16/23964160/elon-musk-antisemitic-x-post-ibm-ads | url archívu = https://web.archive.org/web/20231116213641/https://www.theverge.com/2023/11/16/23964160/elon-musk-antisemitic-x-post-ibm-ads | vydavateľ = theverge.com | dátum vydania = 2023-11-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-01-23 | dátum archivácie = 2023-11-16 | miesto = | jazyk = }}</ref> a [[transfóbia|transfóbie]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Garofoli | meno = Joe | autor = | odkaz na autora = | titul = Elon Musk is leaning into transphobia | url = https://www.sfchronicle.com/politics/article/Elon-Musk-is-leaning-into-transphobia-17649577.php | url archívu = https://web.archive.org/web/20230628144738/https://www.sfchronicle.com/politics/article/Elon-Musk-is-leaning-into-transphobia-17649577.php | vydavateľ = sfchronicle.com | dátum vydania = 2022-12-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-01-23 | dátum archivácie = 2023-06-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> Jeho názory na [[medzinárodné vzťahy]] vrátane [[rusko-ukrajinská vojna|rusko-ukrajinského]] a čínsko-taiwanského konfliktu sa stretli so zmiešanými reakciami. === Cestovanie do vesmíru === [[Súbor:Elon and the Up-Goer Starship SN9 (50710924661).jpg|thumb|Musk pri prototype Starship SN9, 2020]] Prostredníctvom spoločnosti SpaceX sa snaží znížiť náklady na vesmírne cestovanie. Práve SpaceX sa stala prvou firmou, ktorá uviedla do prevádzky znovupoužiteľné [[nosná raketa|kozmické rakety]]. Jedným z hlavných cieľov spoločnosti je [[kolonizácia Marsu]]. SpaceX tiež predstavila plán marsovskej dopravnej infraštruktúry. Medzi rokmi [[2011]] a [[2017]] bola na tento účel vyvíjaná a testovaná [[kozmická loď]] [[SpaceX Red Dragon|Red Dragon]] (upravená verzia lode [[Dragon 2]]). Koncept bol následne ukončený a prešlo sa k vývoju rakety [[Starship (raketa)|Starship]]. Prvý let kozmickej lode Starship k [[Mars]]u bol naplánovaný na rok 2022. Malo ísť o let bez posádky. O dva roky neskôr sa mal podľa plánu uskutočniť let s posádkou, avšak vývoj sa oneskoril. Až v roku 2024 sa počas skúšobných letov ([[Starship flight test 3]] a [[Starship flight test 4]]) dosiahli žiaduce výsledky s vyslaním na [[obežná dráha|obežnú dráhu]] [[Zem]]e a návratom. Prvý bezpilotný let k Marsu bol nanovo naplánovaný do roku [[2026]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Elektřina.cz | odkaz na autora = | titul = Génius, nebo blázen? Možná obojí, Elon Musk je ale především vizionář a úspěšný podnikatel | url = https://www.elektrina.cz/elon-musk-zivotopis | vydavateľ = elektrina.cz | dátum vydania = 2018-09-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Mimozemský život === Musk tvrdí, že je „veľká šanca na existenciu jednoduchého života na iných planétach“, ale „otázka je, či existuje inteligentný život v známom vesmíre“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Elon Musk and Rainn Wilson discuss colonizing Mars, global warming, and the fear of failure | url = https://www.theverge.com/2013/3/19/4122624/elon-musk-mars-colony-terraforming-spacex-video-rainn-wilson-metaphysical-milkshake | vydavateľ = theverge.com | dátum vydania = 2013-03-19 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-03-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> Neskôr vysvetlil svoje „nádeje“, že „inteligentný život v známom vesmíre existuje“ tým, že je to „pravdepodobnejšie, ako keby nebol, ale je to len odhad“. === Umelá inteligencia === Často hovorí o potenciálnom nebezpečenstve umelej inteligencie (AI), označuje ju za „najvážnejšiu hrozbu prežitia ľudskej rasy“. Počas interview na sympóziu [[Massachusetts Institute of Technology|MIT]] opísal AI ako „najväčšiu existenčnú hrozbu“ a ďalej „čím ďalej, tým viac si myslím, že by mala existovať nejaká regulačná ochrana, možno na národnej a medzinárodnej úrovni, aby sme si boli istí, že neurobíme nejakú hlúposť“. Vytvorenie umelej inteligencie opísal ako „vyvolanie démona“.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Gibbs | meno = Samuel | autor = | odkaz na autora = | titul = Elon Musk: artificial intelligence is our biggest existential threat | periodikum = The Guardian | odkaz na periodikum = The Guardian | url = https://www.theguardian.com/technology/2014/oct/27/elon-musk-artificial-intelligence-ai-biggest-existential-threat | issn = 0261-3077 | vydavateľ = Guardian News and Media Limited | miesto = Londýn | dátum = 2014-10-27 | dátum prístupu = 2019-03-01 }}</ref> Napriek tomu Musk investoval do firiem vyvíjajúcich AI [[DeepMind]] a [[Vicarious]] (ďalšia spoločnosť pracujúca na zvýšení inteligencie strojov) a v roku [[2015]] spoluzaložil výskumnú organizáciu [[OpenAI]]. No Musk vysvetlil, že tieto investície „sa nevykonali z pohľadu ich návratnosti, ale kvôli dozoru nad súčasným stavom vývoja v odbore“. Elon Musk tiež hovorí: ''„Vo filmoch na túto tému, ako napríklad [[Terminátor (film)|Terminátor]], sa udalosti vyvíjajú hrozivo. A my by sme sa mali postarať, aby boli dobré, nie zlé.“''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hern | meno = Alex | autor = | odkaz na autora = | titul = Elon Musk says he invested in DeepMind over 'Terminator' fears | periodikum = The Guardian | odkaz na periodikum = The Guardian | url = https://www.theguardian.com/technology/2014/jun/18/elon-musk-deepmind-ai-tesla-motors | issn = 0261-3077 | vydavateľ = Guardian News and Media Limited | miesto = Londýn | dátum = 2014-06-18 | dátum prístupu = 2019-03-01 }}</ref> === Trumpova inaugurácia === [[Súbor:The White House - 54442805117 (cropped).jpg|thumb|upright|Musk v roku 2025]] Musk si vo svojom prejave počas [[Druhá inaugurácia Donalda Trumpa|druhej inaugurácie]] [[Donald Trump|Donalda Trumpa]] položil pravú ruku na srdce s roztiahnutými prstami a potom vystrel pravú ruku, dôrazne, pod uhlom nahor, dlaňou nadol a prstami k sebe. Potom toto gesto zopakoval davu za sebou. Keď gestá dokončil, povedal davu: ''„Moje srdce je s vami. Vďaka vám je budúcnosť civilizácie zabezpečená.“'' Niektorí toto gesto považovali za [[nacistický pozdrav|nacistický]] alebo [[rímsky pozdrav]]. Musk sa týmto tvrdeniam vysmieval ako spolitizovaným. V príspevku na sociálnej sieti X napísal: ''„Útok typu ‚každý je Hitler‘ je už veľmi otrepaný.“'' Výslovne však tieto tvrdenia nepoprel. V ďalšej reakcii na tieto udalosti Musk zverejnil na X sériu slovných hračiek o [[nacizmus|nacistoch]]. Rôzne médiá vrátane agentúry [[Associated Press]] uviedli, že bez ohľadu na to, čo tým Musk myslel, jeho gesto sa stretlo s veľkým ohlasom [[pravicový extrémizmus|pravicových extrémistov]] a [[neonacizmus|neonacistov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Elon Musk sa postaral o rozruch gestom, ktoré sa podobalo na hajlovanie - VIDEO | url = https://sita.sk/hajloval-musk-po-inauguracii-trumpa-socialne-siete-zaplavilo-jeho-gesto-po-inauguracii-video/ | vydavateľ = SITA.sk | dátum vydania = 2025-01-20 | dátum prístupu = 2025-02-07 | jazyk = sk | meno = SITA Slovenská tlačová agentúra | priezvisko = a.s}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Muskove gestá v prejave po Trumpovej inaugurácii pripomínali hajlovanie | url = https://dennikn.sk/minuta/4418633/ | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = 2025-01-20 | dátum prístupu = 2025-02-07 | jazyk = sk-SK}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Elon Musk responds to backlash over gesture at Donald Trump rally | url = https://www.bbc.com/news/articles/cy48v1x4dv4o | vydavateľ = www.bbc.com | dátum vydania = 2025-01-21 | dátum prístupu = 2025-02-07 | jazyk = en-GB}}</ref> === Grokipedia === {{Hlavný článok|Grokipedia}} V [[október|októbri]] [[2025]] Muskova spoločnosť [[xAI (spoločnosť)|xAI]] spustila [[Grokipedia|Grokipediu]], internetovú [[encyklopédia|encyklopédiu]] generovanú umelou inteligenciou, ktorú propagoval ako alternatívu k [[Wikipédia|Wikipédii]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Elon Musk wants to create a 'modern-day Library of Alexandria' — and send copies to deep space | url = https://www.businessinsider.com/elon-musk-grokipedia-modern-day-library-of-alexandria-stone-2025-11 | vydavateľ = businessinsider.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-21 | jazyk = }}</ref> Články na Grokipedii sú generované a kontrolované systémom [[Grok (četbot)|Grok]] od xAI.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Press | meno = Associated | autor = | odkaz na autora = | titul = Elon Musk launched Grokipedia. Here's how it compares to Wikipedia | url = https://www.pbs.org/newshour/nation/elon-musk-launched-grokipedia-heres-how-it-compares-to-wikipedia | vydavateľ = pbs.org | miesto = | dátum vydania = 2025-10-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-21 | jazyk = }}</ref> Médiá a akademické analýzy opisovali Grokipediu ako stránku, ktorá často opakuje obsah Wikipédie, ale sporné politické a sociálne témy prezentuje v súlade s Muskovými názormi a [[pravica (politika)|pravicovými]] naratívmi. Štúdia výskumníkov [[Cornell University]] a [[NBC News]] uvádza, že Grokipedia cituje zdroje, ktoré sú na Wikipédii zaradené na čiernu listinu alebo považované za „všeobecne nedôveryhodné“, napríklad konšpiračnú stránku [[Infowars]] a neonacistické fórum [[Stormfront (webstránka)|Stormfront]]. [[Wired (časopis)|''Wired'']], ''[[The Guardian]]'' a [[Time (týždenník)|''Time'']] kritizovali Grokipediu za faktické chyby a za to, že Muska prezentuje v nezvyčajne pozitívnom svetle a zároveň bagatelizuje kontroverzie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Michael | meno = Chris | autor = | odkaz na autora = | titul = Elon Musk launches encyclopedia ‘fact-checked’ by AI and aligning with rightwing views | periodikum = The Guardian | odkaz na periodikum = The Guardian | url = https://www.theguardian.com/technology/2025/oct/28/elon-musk-grokipedia | issn = 0261-3077 | vydavateľ = Guardian News and Media Limited | miesto = Londýn | dátum = 2025-10-28 | dátum prístupu = 2026-01-21 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Jarvis DeBerry | odkaz na autora = | titul = Frankie Beverly brought Black people together like no other musician could | url = https://www.ms.now/opinion/msnbc-opinion/frankie-beverly-maze-died-rcna170737 | vydavateľ = ms.now | miesto = | dátum vydania = 2024-09-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-21 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Computer Science > Social and Information Networks | url = https://arxiv.org/abs/2511.09685 | vydavateľ = arxiv.org | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-21 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jeyaretnam | meno = Miranda | autor = | odkaz na autora = | titul = How Elon Musk’s Wikipedia-Alternative ‘Grokipedia’ Describes Elon Musk | url = https://time.com/7328846/elon-musk-grokipedia-wikipedia-differences-grok-xai-ai-ideological-bias/ | vydavateľ = time.com | miesto = | dátum vydania = 2025-10-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-21 | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20251028201335/https://time.com/7328846/elon-musk-grokipedia-wikipedia-differences-grok-xai-ai-ideological-bias/ | dátum archivácie = 2025-10-28 }}</ref> === Vízia automatizovanej ekonomiky === Koncom roka 2025 Musk predstavil víziu automatizovanej ekonomiky, v ktorej by pokročilá umelá inteligencia a [[robotika]] dokázali vykonávať väčšinu produktívnej práce. Podľa jeho predstáv by sa [[zamestnanie|práca]] stala dobrovoľnou, pretože ľudia by už nemuseli pracovať na zabezpečenie základných potrieb. V dôsledku toho by tradičný význam [[peniaze|peňazí]] postupne slabol, keďže výroba [[statok (ekonómia)|tovarov]] a [[služba|služieb]] by nebola obmedzená nedostatkom zdrojov. Musk tento koncept spája s [[post-nedostatok|post-nedostatkovou]] spoločnosťou, v ktorej materiálna hojnosť umožňuje vysokú [[životná úroveň|životnú úroveň]] bez klasických ekonomických väzieb. Vízia vyvolala diskusie aj kritiku, najmä pre nejasné mechanizmy financovania a sociálnej organizácie takéhoto sveta. Musk odhadol, že takýto prechod môže nastať v priebehu najbližších 10 až 20 rokov. Najväčšou výzvou v automatizovanej ekonomike nebude podľa Muska chudoba, ale otázka, ako ľudia nájdu [[zmysel života]]. Vo svojich vystúpeniach vysvetľoval, že keď umelá inteligencia a roboty prevezmú väčšinu práce a materiálne potreby budú väčšinou uspokojované [[automatizácia|automatizáciou]], ľudia sa budú musieť zamyslieť nad tým, ako využiť svoj [[voľný čas]] a aký účel má ich život, keďže tradičné zamestnanie prestane byť nevyhnutnosťou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Royle | meno = Orianna Rosa | autor = | odkaz na autora = | titul = Bad luck, six-figure earners: Elon Musk warns that money will ‘disappear’ in the future as AI makes work (and salaries) irrelevant | url = https://fortune.com/2025/12/15/billionaire-elon-musk-say-that-money-will-disappear-in-the-future-as-ai-makes-work-and-salaries-irrelevant-sorry-six-figure-earners/ | vydavateľ = fortune.com | miesto = | dátum vydania = 2025-12-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-21 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = redakcia Živé.sk | odkaz na autora = | titul = Elon Musk má novú víziu budúcnosti, ohlasuje svet bez dôchodkov | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://zive.aktuality.sk/clanok/xjIzOFx/elon-musk-ma-novu-viziu-buducnosti-ohlasuje-svet-bez-dochodkov/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2026-01-13 | dátum prístupu = 2026-01-21 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hallon | meno = Róbert | autor = | odkaz na autora = | titul = Elon Musk tvrdí, že dôchodky nebudú potrebné. Zachráni nás umelá inteligencia? | url = https://svetapple.sk/novinky/elon-musk-tvrdi-ze-dochodky-nebudu-potrebne-zachrani-nas-umela-inteligencia/ | vydavateľ = svetapple.sk | miesto = | dátum vydania = 2026-01-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-21 | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [https://x.com/elonmusk Elon Musk na X] {{Osobnosť roka časopisu Time 2001–2025}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Musk, Elon}} [[Kategória:Elon Musk| ]] [[Kategória:Osobnosti z Pretórie]] [[Kategória:Vynálezcovia USA]] [[Kategória:Podnikatelia USA]] [[Kategória:Inžinieri USA]] [[Kategória:Programátori USA]] [[Kategória:Miliardári USA]] [[Kategória:Kanadskí vynálezcovia]] [[Kategória:Kanadskí podnikatelia]] [[Kategória:Kanadskí inžinieri]] [[Kategória:Kanadskí programátori]] [[Kategória:Kanadskí miliardári]] [[Kategória:Juhoafrickí vynálezcovia]] [[Kategória:Juhoafrickí podnikatelia]] [[Kategória:Juhoafrickí programátori]] [[Kategória:Juhoafrickí miliardári]] [[Kategória:SpaceX]] [[Kategória:Popularizátori kozmonautiky]] [[Kategória:Priekopníci automobilizmu]] [[Kategória:Osobnosti umelej inteligencie]] [[Kategória:Autisti]] [[Kategória:Konšpirační teoretici]] [[Kategória:Držitelia svetových rekordov]] [[Kategória:Osobnosti USA kanadského pôvodu]] [[Kategória:Kanadské osobnosti juhoafrického pôvodu]] [[Kategória:Kanadské osobnosti nemeckého pôvodu]] [[Kategória:Juhoafrické osobnosti kanadského pôvodu]] [[Kategória:Členovia Kráľovskej spoločnosti]] [[Kategória:Osobnosti roka časopisu Time]] [[Kategória:Naturalizované osobnosti Kanady]] [[Kategória:Naturalizované osobnosti USA]] [[Kategória:Absolventi University of Pennsylvania]] kmcrc65ldgg30lecrx5zj07jreh36so 8198482 8198481 2026-04-14T23:16:12Z PublicDomainFan08 292023 /* Názory a ďalšie aktivity */ 8198482 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Elon Musk | Rodné meno = Elon Reeve Musk | Popis osoby = americký podnikateľ pochádzajúci z Južnej Afriky | Portrét = Elon Musk - 54820081119 (cropped).jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = Musk v roku 2025 | Dátum narodenia = {{dnv|1971|6|28}} | Miesto narodenia = [[Pretória]], [[Južná Afrika (štát)|Južná Afrika]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Pseudonym = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = [[Južná Afrika (štát)|Južná Afrika]]<br />[[Kanada]]<br />[[Spojené štáty]] | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[University of Pennsylvania]] ([[Bachelor of Arts|BA]], [[Bachelor of Science|BS]]) | Profesia = CEO a produktový architekt [[Tesla (automobilka)|Tesly]]<br />zakladateľ, CEO a vedúci inžinier [[SpaceX]]<br />zakladateľ a CEO [[xAI (spoločnosť)|xAI]]<br />zakladateľ [[The Boring Company]] a [[X Corp.]]<br />spoluzakladateľ [[Neuralink]], [[OpenAI]], [[Zip2]] a [[X.com (banka)|X.com]] (súčasť [[PayPal]]u)<br />prezident [[Musk Foundation]] | Aktívne roky = | Rodičia = [[Errol Musk]]<br />[[Maye Musková]] | Manželka = [[Justine Musková|Justine Wilsonová]]<br />(2000{{--}}2008)<br />[[Talulah Rileyová]]<br />(2010{{--}}2012; 2013{{--}}2016) | Partnerka = | Deti = 14, vrátane [[Vivian Wilsonová|Vivian Wilsonovej]] | Podpis = Elon Musk Signature.svg | Webstránka = [https://x.com/elonmusk x.com/elonmusk] | Poznámky = | Portál1 = Kozmonautika | Portál2 = | Portál3 = }} '''Elon Reeve Musk''' (* [[28. jún]] [[1971]], [[Pretória]], [[Južná Afrika (štát)|Južná Afrika]]) je [[obchodná činnosť|obchodník]] a [[podnikateľ]] známy vďaka vedeniu spoločností [[Tesla (automobilka)|Tesla]], [[SpaceX]], [[X (sociálna sieť)|X (predtým Twitter)]] a [[xAI (spoločnosť)|xAI]]. Musk je od roku [[2021]] [[Zoznam najbohatších ľudí sveta|najbohatším človekom na svete]], pričom vo [[február]]i [[2026]] časopis ''[[Forbes (magazín)|Forbes]]'' odhadoval jeho majetok na 852 miliárd [[americký dolár|dolárov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = "Forbes Real Time Billionaires List - The World's Richest People" | url = https://www.forbes.com/consent/ketch/?toURL=https://www.forbes.com/real-time-billionaires/ | vydavateľ = forbes.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-11-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> Musk sa narodil v bohatej rodine v [[Pretória|Pretórii]] v [[Južná Afrika (štát)|Južnej Afrike]] a v roku [[1989]] emigroval do [[Kanada|Kanady]]. Má kanadské občianstvo, pretože jeho matka sa tam narodila. V roku [[1997]] získal bakalársky titul na [[University of Pennsylvania]] a následne sa presťahoval do [[Kalifornia|Kalifornie]] v [[Spojené štáty|Spojených štátoch]], aby sa venoval podnikaniu. V roku [[1995]] sa podieľal na založení softvérovej spoločnosti [[Zip2]]. Po jej predaji v roku [[1999]] sa stal spoluzakladateľom [[X.com (banka)|X.com]], online platobnej spoločnosti, z ktorej neskôr vznikol [[PayPal]] a ktorú v roku [[2002]] kúpila firma [[eBay]]. V tom istom roku sa Musk stal aj občanom USA. V roku 2002 Musk založil [[SpaceX]] zaoberajúcu sa kozmickými technológiami a stal sa jej generálnym riaditeľom a vedúcim inžinierom. Spoločnosť je odvtedy lídrom inovácií v oblasti opakovane použiteľných [[nosná raketa|rakiet]] a komerčných [[kozmický let|kozmických letov]]. Ako jeden z prvých investorov Musk v roku [[2004]] vstúpil do [[automobilový priemysel|automobilky]] [[Tesla (automobilka)|Tesla]] a v roku [[2008]] sa stal jej generálnym riaditeľom a produktovým architektom. Tesla sa stala lídrom na trhu s [[elektrické vozidlo|elektrickými vozidlami]]. V roku [[2015]] sa podieľal na založení organizácie [[OpenAI]] s cieľom rozvíjať výskum [[umelá inteligencia|umelej inteligencie]] (AI), ale neskôr z nej odišiel. Rastúca nespokojnosť so smerovaním organizácie a jej vedením v období rozmachu AI v [[20. roky 21. storočia|20. rokoch 21. storočia]] ho viedla k založeniu spoločnosti [[xAI (spoločnosť)|xAI]]. V roku [[2022]] kúpil [[sociálna sieť (internet)|sociálnu sieť]] [[X (sociálna sieť)|Twitter]], v ktorej zaviedol významné zmeny a v roku [[2023]] ju premenoval na X. Medzi jeho ďalšie podniky patrí [[neurotechnológia|neurotechnologická]] spoločnosť [[Neuralink]], ktorú spoluzaložil v roku [[2016]], a [[The Boring Company]], ktorú založil v roku [[2017]] a jej cieľom je rozvoj dopravy [[tunel]]mi. V [[november|novembri]] [[2025]] bol schválený platový balík spoločnosti Tesla v hodnote 1 bilióna dolárov pre Muska, ktorý má dostať počas 10 rokov, ak splní konkrétne ciele. Musk bol najväčším darcom v [[prezidentské voľby v USA v roku 2024|amerických prezidentských voľbách v roku 2024]], v ktorých podporil [[Donald Trump|Donalda Trumpa]]. Potom, ako Trump na začiatku roka 2025 nastúpil do úradu, Musk pôsobil ako hlavný poradca [[prezident Spojených štátov|prezidenta]] a ''de facto'' vedúci [[Department of Government Efficiency]] (DOGE). Po verejnom spore s Trumpom Musk opustil Trumpovu administratívu a vrátil sa k riadeniu svojich spoločností. Musk je podporovateľom globálnych [[pravicový extrémizmus|krajne pravicových]] osobností, hnutí a politických strán. Jeho politické aktivity, názory a vyhlásenia z neho urobili polarizujúcu osobnosť. Muska kritizovali za [[dezinformácia|dezinformácie]] o [[COVID-19]], propagáciu [[konšpiračná teória|konšpiračných teórií]] a potvrdzovanie [[antisemitizmus|antisemitských]], [[rasizmus|rasistických]] a [[transfóbia|transfóbnych]] komentárov. Jeho akvizícia Twitteru bola kontroverzná kvôli následnému nárastu [[nenávistný prejav|nenávistných prejavov]] a šíreniu dezinformácií na tejto službe potom, čo sľúbil znížiť [[cenzúra (kontrola informácií)|cenzúru]]. Jeho úloha v druhej Trumpovej vláde vyvolala verejnú nevôľu, najmä v reakcii na DOGE. E-maily, ktoré poslal sexuálnemu delikventovi [[Jeffrey Epstein|Jeffreymu Epsteinovi]], sú zahrnuté v [[Epsteinove spisy|Epsteinových spisoch]], ktoré boli uverejnené v rokoch 2025{{--}}2026 a stali sa témou celosvetovej diskusie. == Životopis == === Mladosť === Elon Musk sa narodil [[28. jún]]a [[1971]] v meste [[Pretória]] v provincii [[Transvaal (provincia)|Transvaal]] v [[Južná Afrika (štát)|Južnej Afrike]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Elon Musk | url = https://www.biography.com/business-leaders/elon-musk | vydavateľ = biography.com | dátum vydania = 2014-04-02 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> Je prvorodeným synom manželov [[Errol Musk|Errola]] a [[Maye Musková|Maye]] Muskových. Má dvoch mladších súrodencov – brata [[Kimbal Musk|Kimbala]] (* 1972) a sestru [[Tosca Musková|Toscu]] (* 1974).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Meet the Musks: who's who in Elon’s extended family? | periodikum = The Guardian | odkaz na periodikum = The Guardian | url = https://www.theguardian.com/technology/shortcuts/2018/feb/21/meet-elon-musk-family | url archívu = https://web.archive.org/web/20200527001143/https://www.theguardian.com/technology/shortcuts/2018/feb/21/meet-elon-musk-family | issn = 0261-3077 | vydavateľ = Guardian News and Media Limited | miesto = Londýn | dátum = 2018-02-21 | dátum prístupu = 2023-06-28 | dátum archivácie = 2020-05-27 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Lieberman | meno = Hallie | autor = | odkaz na autora = | titul = The Musk of Romance | url = https://www.wired.com/story/tosca-musk-romance-passionflix/ | url archívu = https://web.archive.org/web/20200902072608/https://www.wired.com/story/tosca-musk-romance-passionflix/ | vydavateľ = wired.com | dátum vydania = 2020-06-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | dátum archivácie = 2020-09-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> Jeho rodičia sa v roku [[1980]] rozviedli. Musk poväčšinou žil so svojím otcom na predmestí Pretórie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hull | meno = Dana | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = May | meno2 = Patrick | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = 2014: Rocket Man: The otherworldly ambitions of Elon Musk | url = https://www.mercurynews.com/2014/04/10/2014-rocket-man-the-otherworldly-ambitions-of-elon-musk/ | vydavateľ = mercurynews.com | dátum vydania = 2014-04-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> Takto sa rozhodol dva roky po rozvode svojich rodičov, ktorý neustále odmietal.<ref name="rollingstone-rolling-stone">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Strauss | meno = Neil | autor = | odkaz na autora = | titul = Rolling Stone | url = https://www.rollingstone.com/culture/culture-features/elon-musk-the-architect-of-tomorrow-120850/ | url archívu = https://web.archive.org/web/20200817165150/https://www.rollingstone.com/culture/culture-features/elon-musk-the-architect-of-tomorrow-120850/ | vydavateľ = rollingstone.com | dátum vydania = 2017-11-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | dátum archivácie = 2020-08-17 | miesto = | jazyk = }}</ref> Elon sa potom odcudzil od svojho otca, ktorého označil za „hroznú ľudskú bytosť“. Má tiež nevlastného brata a sestru.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 2014: Rocket Man: The otherworldly ambitions of Elon Musk | url = http://www.mercurynews.com/business/ci_25541126/rocket-man-otherworldy-ambitions-elon-musk | url archívu = https://web.archive.org/web/20160906062154/http://www.mercurynews.com/business/ci_25541126/rocket-man-otherworldy-ambitions-elon-musk | vydavateľ = mercurynews.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | dátum archivácie = 2016-09-06 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Crilly | meno = Rob | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = York | meno2 = New | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Elon Musk's father has baby with step-daughter he has known since she was four | url = https://www.telegraph.co.uk/news/2018/03/25/elon-musks-father-has-baby-step-daughter-has-known-since-four/ | url archívu = https://web.archive.org/web/20210426231132/https://www.telegraph.co.uk/news/2018/03/25/elon-musks-father-has-baby-step-daughter-has-known-since-four/ | vydavateľ = telegraph.co.uk | dátum vydania = 25 March 2018 • 3:49pm | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | dátum archivácie = 2021-04-26 | miesto = | jazyk = }}</ref> V mladosti bol vášnivým čitateľom. V 10 rokoch sa začal zaujímať o [[počítač]]e a používal počítač [[Commodore VIC-20]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Grubb | meno = Jeff | autor = | odkaz na autora = | titul = How games helped make Elon Musk the real-life Tony Stark | url = https://venturebeat.com/2015/04/07/how-games-helped-make-elon-musk-the-real-life-tony-stark/ | url archívu = https://web.archive.org/web/20190329150554/https://venturebeat.com/2015/04/07/how-games-helped-make-elon-musk-the-real-life-tony-stark/ | vydavateľ = venturebeat.com | dátum vydania = 2015-04-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | dátum archivácie = 2019-03-29 | miesto = | jazyk = }}</ref> Naučil sa programovať pomocou manuálu a v 12 rokoch vyvinul hru menom ''Blastar'', v programovacom jazyku [[BASIC (programovací jazyk)|BASIC]], ktorú predal za 500 dolárov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Sean O'Kane | odkaz na autora = | titul = Play the PC game Elon Musk wrote as a pre-teen | url = https://www.theverge.com/2015/6/9/8752333/elon-musk-blastar-pc-game | url archívu = https://web.archive.org/web/20180207202036/https://www.theverge.com/2015/6/9/8752333/elon-musk-blastar-pc-game | vydavateľ = theverge.com | dátum vydania = 2015-06-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | dátum archivácie = 2018-02-07 | miesto = | jazyk = }}</ref> Jeho mladosť ovplyvnila knižná séria [[Nadácia (knižná séria)|''Nadácia'']] spisovateľa [[Isaac Asimov|Isaaca Asimova]], z ktorej si vzal myšlienku „mali by ste sa pokúsiť podniknúť množstvo akcií, ktoré pravdepodobne predĺžia civilizáciu, minimalizujú pravdepodobnosť temného veku a skrátia dĺžku temného veku, ak existuje“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Locke | meno = Taylor | autor = | odkaz na autora = | titul = Elon Musk shares the science fiction book series that inspired him to start SpaceX | url = https://www.cnbc.com/2020/02/21/elon-musk-recommends-science-fiction-book-series-that-inspired-spacex.html | vydavateľ = cnbc.com | dátum vydania = 2020-02-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The Hub | url = https://lithub.com/elon-musk-learns-all-the-wrong-lessons-from-isaac-asimovs-foundation-trilogy/ | vydavateľ = lithub.com | dátum vydania = 2020-02-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> Elon navštevoval Waterkloofskú domácu prípravnú školu a Bryanstonskú strednú školu. potom vyštudoval Pretórijskú chlapčenskú strednú školu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Mak | meno = Aaron | autor = | odkaz na autora = | titul = Elon Musk Says “Pedo Guy” Was a Common Insult in His Youth. We Checked With His Schoolmates. | url = https://slate.com/technology/2019/12/elon-musk-trial-pedo-guy-diver-lawsuit.html | url archívu = https://web.archive.org/web/20201006045204/https://slate.com/technology/2019/12/elon-musk-trial-pedo-guy-diver-lawsuit.html | vydavateľ = slate.com | dátum vydania = 2019-12-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | dátum archivácie = 2020-10-06 | miesto = | jazyk = }}</ref> V škole ho ako najmladšieho šikanovali.<ref name="rollingstone-rolling-stone"/> Hoci sa Muskov otec snažil, aby Elon vyštudoval Pretórijskú vysokú školu, Musk sa rozhodol presťahovať do [[Spojené štáty|Ameriky]], a povedal „spomínam si, myslel som si a videl som, že Amerika je miesto, kde sú úžasné veci možnejšie, než v ostatných štátoch sveta“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Locke | meno = Taylor | autor = | odkaz na autora = | titul = Elon Musk on his success: 'America is the land of opportunity – there is no other country where I could have done this' | url = https://www.cnbc.com/2020/05/26/elon-musk-on-his-success-america-is-the-land-of-opportunity.html | vydavateľ = cnbc.com | dátum vydania = 2020-05-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> Musk vedel, že bude jednoduchšie dostať sa do USA cez [[Kanada|Kanadu]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Junod | meno = Tom | autor = | odkaz na autora = | titul = Elon Musk: Triumph of His Will | url = https://www.esquire.com/news-politics/a16681/elon-musk-interview-1212/ | url archívu = https://web.archive.org/web/20200818171231/https://www.esquire.com/news-politics/a16681/elon-musk-interview-1212/ | vydavateľ = esquire.com | dátum vydania = 2012-11-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | dátum archivácie = 2020-08-18 | miesto = | jazyk = }}</ref> kam sa presťahoval v [[jún]]i [[1989]], krátko pred svojimi 18. narodeninami, aj keď s tým jeho otec nesúhlasil. Do Kanady sa dostal vďaka kanadskému pasu, ktorý získal prostredníctvom svojej matky, ktorá sa narodila v Kanade.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Clifford | meno = Cat | autor = | odkaz na autora = | titul = Multi-billionaire Elon Musk: ‘I arrived in North America at 17 with $2,000’ | url = https://www.cnbc.com/2018/06/12/telsas-elon-musk-tweets-he-arrived-in-north-america-at-17-with-2000.html | url archívu = https://web.archive.org/web/20200802083529/https://www.cnbc.com/2018/06/12/telsas-elon-musk-tweets-he-arrived-in-north-america-at-17-with-2000.html | vydavateľ = cnbc.com | dátum vydania = 2018-06-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | dátum archivácie = 2020-08-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Vzdelanie === Keď čakal na dokumenty s kanadským občianstvom, študoval päť mesiacov na [[University of Pretoria]]. V Kanade nastúpil na [[Queen’s University at Kingston|Queen’s University]], aby sa vyhol narukovaniu do [[Juhoafrické obranné sily|Juhoafrických obranných síl]]. Queen’s University opustil v roku [[1992]], aby študoval [[ekonómia|ekonómiu]] a [[fyzika|fyziku]] na [[University of Pennsylvania]], kde promoval v roku [[1997]] s [[Bachelor of Arts|bakalárskym titulom]] (''Bachelor of Arts'').<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hull | meno = Dana | autor = | odkaz na autora = | titul = Timeline: Elon Musk’s accomplishments | url = https://www.mercurynews.com/2014/04/10/timeline-elon-musks-accomplishments/ | url archívu = https://web.archive.org/web/20200610102345/https://www.mercurynews.com/2014/04/10/timeline-elon-musks-accomplishments/ | vydavateľ = mercurynews.com | dátum vydania = 2014-04-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | dátum archivácie = 2020-06-10 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Elon Musk: Patriarchs and Prodigies | url = http://www.csq.com/2013/01/elon-musk-patriarchs-and-prodigies/ | url archívu = https://web.archive.org/web/20150503210455/http://www.csq.com/2013/01/elon-musk-patriarchs-and-prodigies/ | vydavateľ = csq.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | dátum archivácie = 2015-05-03 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Meisenzahl | meno = Elizabeth | autor = | odkaz na autora = | titul = SpaceX, founded by Penn graduate Elon Musk, launches U.S. astronauts into space | url = https://www.thedp.com/article/2020/05/penn-elon-musk-space-x-rocket-launch | url archívu = https://web.archive.org/web/20200807065913/https://www.thedp.com/article/2020/05/penn-elon-musk-space-x-rocket-launch | vydavateľ = thedp.com | dátum vydania = 2020-05-30 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | dátum archivácie = 2020-08-07 | miesto = | jazyk = }}</ref> V lete [[1994]] sa Musk zúčastnil dvoch praxí v [[Silicon Valley]]. Prvá bola so start-upom, zameraným na uskladňovanie energie, ktorý sa volal Pinnacle Research Institute<ref name="cnbc-how-internships-helped-elon-musk">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Mejia | meno = Zameena | autor = | odkaz na autora = | titul = How internships helped Elon Musk figure out his future | url = https://www.cnbc.com/2018/07/09/how-internships-helped-elon-musk-figure-out-his-future.html | vydavateľ = cnbc.com | dátum vydania = 2018-07-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> a skúmal [[kondenzátor (elektrotechnika)|superkondenzátory]]. Druhou firmou bol paloaltský start-up menom Rocket Science Games.<ref name="cnbc-how-internships-helped-elon-musk"/> [[Bruce Leak]], ktorý Muska najal, povedal: ''„Mal nekonečnú energiu. Chlapci v dnešnej dobe nemajú potuchy o hardvéri, alebo ako veci fungujú, ale on mal minulosť hackera a nebál sa do toho ponoriť.“''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Axe | meno = Cal | autor = | odkaz na autora = | titul = How Was Elon Musk So Energetic In His 20s | url = https://cal-axe.medium.com/how-was-elon-musk-so-energetic-in-his-20s-b7413af6c148 | vydavateľ = cal-axe.medium.com | dátum vydania = 2020-10-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku [[1995]] začal doktorandské štúdium aplikovanej fyziky na [[Stanford University]] v [[Kalifornia|Kalifornii]], ale už po dvoch dňoch štúdium ukončil, aby sa mohol pripojiť k [[internet]]ovému boomu a založiť svoju prvú firmu [[Zip2]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Paul Maidment, special to CNBC.com | odkaz na autora = | titul = 7 college dropouts who made millions | url = https://www.cnbc.com/2014/11/03/college-dropouts-who-made-millions.html | url archívu = https://web.archive.org/web/20200515143817/https://www.cnbc.com/2014/11/03/college-dropouts-who-made-millions.html | vydavateľ = cnbc.com | dátum vydania = 2016-03-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | dátum archivácie = 2020-05-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Podnikateľská kariéra === [[Súbor:Elon Musk, Tesla Factory, Fremont (CA, USA) (8765031426).jpg|thumb|Elon Musk vedľa [[Tesla Model S|Tesly Model S]], 2011]] Zip2 založil so svojim bratom Kimbalom, tretím zakladateľom bol investor Greg Kouri.<ref name="mercurynews-greg-kouri-early-investor-in-paypal">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hull | meno = Dana | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Delevett | meno2 = Peter | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Greg Kouri, early investor in PayPal, dies in New York | url = https://www.mercurynews.com/2012/08/13/greg-kouri-early-investor-in-paypal-dies-in-new-york-2/ | vydavateľ = mercurynews.com | dátum vydania = 2012-08-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku [[1999]] firmu predali za 307 miliónov [[americký dolár|dolárov]] spoločnosti [[Compaq]],<ref name="mercurynews-greg-kouri-early-investor-in-paypal"/> ktorá službu začlenila do svojho vyhľadávača [[AltaVista]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Napoli | meno = Lisa | autor = | odkaz na autora = | titul = Compaq Buys Zip2 to Enhance Altavista | periodikum = The New York Times | odkaz na periodikum = The New York Times | url = https://www.nytimes.com/1999/02/17/business/compaq-buys-zip2-to-enhance-altavista.html | issn = 1553-8095 | vydavateľ = The New York Times Company | miesto = New York | dátum = 1999-02-17 | dátum prístupu = 2023-06-28 }}</ref> Musk za svoj podiel dostal 22 miliónov dolárov.<ref name="businessinsider-elon-musk-regained-the-title-of-world">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hartmans | meno = Avery | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Delouya | meno2 = Samantha | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Elon Musk regained the title of 'world's richest man.' Here's how the billionaire went from getting bullied as a child to becoming one of the most successful and controversial men in tech. | url = https://www.businessinsider.com/the-rise-of-elon-musk-2016-7 | vydavateľ = businessinsider.com | dátum vydania = 2023-02-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku [[1999]] spoluzaložil platobnú spoločnosť [[X.com (banka)|X.com]]. Tá sa v roku [[2000]] zlúčila s firmou [[Confinity]] a premenovala na [[PayPal]].<ref name="sec">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = PAYPAL, INC. | url = https://www.sec.gov/Archives/edgar/data/1103415/000091205702009834/a2073071z10-k405.htm | vydavateľ = sec.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> Musk spoločnosť viedol do [[september|septembra]] 2000. V [[marec|marci]] [[2002]] bola spoločnosť zalistovaná na burze [[NASDAQ]]<ref name="sec"/> a ešte v [[október|októbri]] toho istého roka ju kúpil [[eBay]] za 1,5 miliardy dolárov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = It's official: eBay weds PayPal | url = https://www.cnet.com/tech/tech-industry/its-official-ebay-weds-paypal/ | vydavateľ = cnet.com | dátum vydania = 2002-10-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> Musk ako druhý najväčší akcionár dostal 165 miliónov dolárov.<ref name="businessinsider-elon-musk-regained-the-title-of-world"/> [[Súbor:SpaceX CEO Elon Musk visits N&NC and AFSPC (190416-F-ZZ999-006) (cropped).jpg|thumb|left|170px|Musk s modelom [[kozmická loď|kozmickej lode]] [[Starship (raketa)|Starship]] spoločnosti [[SpaceX]], 2019]] V roku 2002 Musk založil kozmickú spoločnosť [[SpaceX]].<ref name="businessinsider-elon-musk-regained-the-title-of-world"/> V roku [[2004]] prvýkrát zainvestoval do automobilky [[Tesla (automobilka)|Tesla]] a začal sa podieľať na jej vedení. Svoj podiel postupne zvyšoval, až sa stal jej najväčším akcionárom a od roku [[2008]] aj [[výkonný riaditeľ|CEO]]. V roku [[2010]] bola spoločnosť zalistovaná na burze NASDAQ. V roku [[2006]] ako prvý investoval do spoločnosti [[SolarCity]], ktorá sa v Spojených štátoch zaoberá inštaláciou [[solárny panel|solárnych panelov]] pre obytné domy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 2013 Top 250 Solar Contractors | url = https://www.solarpowerworldonline.com/top-250-solar-contractors/ | vydavateľ = solarpowerworldonline.com | dátum vydania = 2017-08-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> Spoločnosť založili jeho bratanci Peter a Lyndon Riveovci.<ref name="businessinsider-elon-musk-regained-the-title-of-world"/> V roku [[2012]] bola zalistovaná na burze NASDAQ<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = SolarCity prices IPO at $8 per share: market source | url = https://www.reuters.com/article/us-solarcity-ipo-idUSBRE8BB01R20121212 | vydavateľ = reuters.com | dátum vydania = 2012-12-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> a v roku [[2016]] ju kúpila Tesla.<ref name="businessinsider-elon-musk-regained-the-title-of-world"/> V roku 2016 tiež založil spoločnosť [[The Boring Company]], ktorá sa zameriava na vytváranie [[tunel]]ov a [[hyperloop]] trás na zefektívnenie dopravy. V priebehu roka [[2020]] sa jeho imanie zhodnotilo približne o 77 %, a to najmä vďaka prudkému rastu ceny akcií Tesly, ktorá zvýšila svoju trhovú hodnotu o 743 %. Dňa [[7. január]]a [[2021]] sa Musk stal podľa rebríčka agentúry [[Bloomberg L.P.|Bloomberg]] najbohatším človekom na svete s hodnotou majetku 185 miliárd dolárov, a predbehol tak [[Jeff Bezos|Jeffa Bezosa]]. O dva dni neskôr jeho majetok prekročil hranicu 200 miliárd.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Chappatta | meno = Brian | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Maloney | meno2 = Tom | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Witzig | meno3 = Jack | autor3 = | odkaz na autora3 = | priezvisko4 = Mak | meno4 = Pei Yi | autor4 = | odkaz na autora4 = | priezvisko5 = Heathcote | meno5 = Andrew | autor5 = | odkaz na autora5 = | titul = # 1 Elon Musk $225B | url = https://www.bloomberg.com/billionaires/profiles/elon-r-musk/ | vydavateľ = bloomberg.com | dátum vydania = 2017-03-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> Okrem asi pätinového podielu v Tesle vlastnil približne 48 % akcií firmy SpaceX.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Elon Musk becomes world's richest person as wealth tops $185bn | url = https://www.bbc.com/news/technology-55578403 | vydavateľ = bbc.com | dátum vydania = 2021-01-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Marek | meno = Jan | autor = | odkaz na autora = | titul = Jak se Musk stal nejbohatším na světě? Po elektroautech cílí na Mars | url = https://www.seznamzpravy.cz/clanek/jak-se-musk-stal-nejbohatsim-muzem-sveta-hlavne-diky-elektroautum-136701 | vydavateľ = seznamzpravy.cz | dátum vydania = 2021-01-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> Dňa [[13. apríl]]a 2022 urobil doterajším akcionárom ponuku na kúpu 100 % akcií [[sociálna sieť (internet)|sociálnej siete]] [[X (sociálna sieť)|Twitter]] za 54,20 dolára za akciu v celkovej hodnote 43 miliárd dolárov. Dňa [[25. apríl]]a bolo oznámené, že Twitter je pripravený Muskovu ponuku prijať.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Musk gets Twitter for $44 billion, to cheers and fears of 'free speech' plan | url = https://www.reuters.com/technology/exclusive-twitter-set-accept-musks-best-final-offer-sources-2022-04-25/ | vydavateľ = reuters.com | dátum vydania = 2022-04-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Elon Musk Buys Twitter: April 25 | url = https://www.wsj.com/livecoverage/twitter-elon-musk-latest-news/card/musk-twitter-deal-values-company-at-around-44-billion-MdEXkyNxU0GbJ1kqBc1M | vydavateľ = wsj.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Maureen Chowdhury, Meg Wagner, Melissa Macaya and Mike Hayes, CNN | odkaz na autora = | titul = Elon Musk to buy Twitter | url = https://edition.cnn.com/business/live-news/elon-musk-twitter/index.html | vydavateľ = edition.cnn.com | dátum vydania = 2022-04-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = It’s happening: Elon Musk strikes deal to buy Twitter for $44 billion | url = https://arstechnica.com/tech-policy/2022/04/twitter-announces-deal-to-sell-company-to-elon-musk-for-44-billion/ | vydavateľ = arstechnica.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> V [[október|októbri]] 2022 Musk dokončil akvizíciu Twitteru za 44 miliárd dolárov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Lauren Thomas and Alexa Corse | odkaz na autora = | titul = Elon Musk Closes Twitter Deal, Immediately Fires Top Executives | url = https://www.wsj.com/articles/elon-musk-completes-twitter-takeover-11666918031?mod=mhp | vydavateľ = wsj.com | dátum vydania = 2022-10-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> V [[december|decembri]] 2022 ho v dôsledku poklesu ceny akcií automobilky Tesla a akvizície Twitteru na prvom mieste rebríčka najbohatších ľudí sveta podľa agentúry Bloomberg vystriedal [[Bernard Arnault]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Musk přišel o prvenství v žebříčku nejbohatších. Poprvé je v čele Evropan | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/ekonomika/3550759-musk-prisel-o-prvenstvi-v-zebricku-nejbohatsich-poprve-je-v-cele-evropan | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2022-12-14 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> Potom, čo v decembri 2022 používatelia Twitteru hlasovali v Muskom vytvorenej ankete za jeho odchod z pozície generálneho riaditeľa spoločnosti, oznámil, že tak urobí, len čo za seba nájde náhradu. V [[máj]]i [[2023]] uviedol, že ho vo funkcii nahradí žena.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Zenklová | meno = Štěpánka | autor = | odkaz na autora = | titul = Elon Musk skončí v čele Twitteru, povede ho žena | url = https://www.novinky.cz/clanek/internet-a-pc-musk-skonci-v-cele-twitteru-40431328 | vydavateľ = novinky.cz | dátum vydania = 2023-05-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Osobný život === [[Súbor:Elon Musk and X Æ A-Xii in Oval Office (February 2025).jpg|thumb|Musk so svojím synom X Æ A-Xii v [[Biely dom|Bielom dome]], 2025]] Elon Musk má americké, kanadské a juhoafrické občianstvo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Biography of Elon Musk | url = https://www.thoughtco.com/elon-musk-profile-1992154 | vydavateľ = thoughtco.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Musíme na Mars, jinak lidstvo zahyne, prohlásil Elon Musk. A ukázal způsob, jak se tam dostat | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/veda/1921172-musime-na-mars-jinak-lidstvo-zahyne-prohlasil-elon-musk-a-ukazal-zpusob-jak-se-tam | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2016-09-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> V rokoch 2000 až 2008 bol ženatý s kanadskou spisovateľkou [[Justine Musková|Justine Wilsonovou]]. Ich prvý syn Nevada sa narodil v roku 2002, ale zomrel v 10 mesiacoch v dôsledku syndrómu náhleho úmrtia dojčaťa. V roku 2004 sa im narodili dvojičky Griffin a Xavier. V roku 2006 trojčatá Damian, Saxon a Kai.<ref name="businessinsider-elon-musk-regained-the-title-of-world"/> V rokoch 2010 až 2012 a znova v rokoch [[2013]] až 2016 bol ženatý s anglickou herečkou [[Talulah Rileyová|Talulah Rileyovou]].<ref name="rollingstone-rolling-stone"/> Dňa [[7. máj]]a [[2018]] sa objavil na americkom [[Met Gala]] po boku kanadskej umelkyne [[Grimes (hudobníčka)|Grimes]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Young | meno = Alex | autor = | odkaz na autora = | titul = Grimes is dating Elon Musk | url = https://consequence.net/2018/05/grimes-is-dating-elon-musk-report/ | vydavateľ = consequence.net | dátum vydania = 2018-05-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> s ktorou začal žiť. Dňa [[5. máj]]a 2020 sa Muskovi a Grimes narodil syn. Podľa Muskovho vyjadrenia na Twitteri dostal meno X Æ A-12 Musk.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Dazed | odkaz na autora = | titul = Grimes and Elon Musk welcome their first child | url = https://www.dazeddigital.com/music/article/49117/1/grimes-and-elon-musk-welcome-their-first-child | vydavateľ = dazeddigital.com | dátum vydania = 2020-05-05 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> Kalifornské zákony toto meno ale nepovolili, preto svoje dieťa premenoval na X Æ A-Xii Musk.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Minelle | meno = Bethany | autor = | odkaz na autora = | titul = Elon Musk and Grimes change baby X Æ A-12's name due to Californian law | url = https://news.sky.com/story/elon-musk-and-grimes-change-baby-x-ae-a-12s-name-due-to-californian-law-11994445 | vydavateľ = news.sky.com | dátum vydania = 2020-05-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku 2021 sa rozišli.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hartmans | meno = Avery | autor = | odkaz na autora = | titul = Elon Musk says he's single and basically living in a 'technology monastery' following his split with Grimes | url = https://www.businessinsider.com/elon-musk-single-grimes-breakup-2021-12 | vydavateľ = businessinsider.com | dátum vydania = 2021-12-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> Elon sa objavil v seriáloch ''[[Simpsonovci]]'', [[Teória veľkého tresku (seriál)|''Teória veľkého tresku'']], ''[[Mestečko South Park]]'', ''[[Rick and Morty]]'' a hral vo filmoch ''[[Iron Man 2]]'', ''[[Prečo práve on?]]'', ''[[Machete zabíja]]'' a ''[[Ďakujeme, že fajčíte]]''. Až do konca roku 2020 býval v [[Los Angeles]], ale od [[december|decembra]] toho istého roka sa zdržiava v [[Texas]]e.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tesla: Elon Musk moves to Texas in Silicon Valley snub | url = https://www.bbc.com/news/technology-55246148 | vydavateľ = bbc.com | dátum vydania = 2020-12-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> V relácii ''[[Saturday Night Live]]'' v živom vysielaní [[8. máj]]a 2021 povedal, že má [[Aspergerov syndróm]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Walsh | meno = Joe | autor = | odkaz na autora = | titul = Elon Musk Reveals He Has Asperger’s On ‘Saturday Night Live’ | url = https://www.forbes.com/sites/joewalsh/2021/05/09/elon-musk-reveals-he-has-aspergers-on-saturday-night-live/ | vydavateľ = forbes.com | dátum vydania = 2021-05-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> V [[júl]]i 2022 denník ''Insider'' zverejnil súdne dokumenty, z ktorých vyplýva, že Musk mal v [[november|novembri]] [[2021]] dvojčatá so Shivon Zilisovou, riaditeľkou operácií a špeciálnych projektov spoločnosti [[Neuralink]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Elon Musk ‘had twins with one of his executives’ | url = https://archive.ph/rFW1c | vydavateľ = archive.ph | dátum vydania = 2022-07-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Elon Musk had twins last year with one of his top executives | url = https://archive.ph/xhC6a | vydavateľ = archive.ph | dátum vydania = 2022-07-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Názory a ďalšie aktivity == [[Súbor:P20250530DT-0013 President Donald Trump participates in a press conference with departing DOGE adviser Elon Musk (cropped).jpg|thumb|left|Musk s [[Donald Trump|Donaldom Trumpom]], 2025]] Elon Musk vyjadril mnoho názorov na rôzne témy, od politiky až po vedu. V kontexte americkej politiky Musk uviedol, že v rokoch 2008 a 2012 podporoval [[Barack Obama|Baracka Obamu]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Elon Musk confesses which US president he voted for most often | url = https://www.marca.com/en/lifestyle/celebrities/2022/04/29/626bb2bf22601d5e7e8b45a3.html | url archívu = https://web.archive.org/web/20230222203704/https://www.marca.com/en/lifestyle/celebrities/2022/04/29/626bb2bf22601d5e7e8b45a3.html | vydavateľ = marca.com | dátum vydania = 2022-04-29 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-01-23 | dátum archivácie = 2023-02-22 | miesto = | jazyk = }}</ref> v roku 2016 [[Hillary Clintonová|Hillary Clintonovú]] a v roku 2020 [[Joe Biden|Joea Bidena]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Accused of not supporting free speech, Elon Musk defends decision to vote Republicans in Nov | url = https://www.firstpost.com/world/accused-of-not-supporting-free-speech-elon-musk-defends-decision-to-vote-republicans-in-nov-10739451.html | url archívu = https://web.archive.org/web/20220530224501/https://www.firstpost.com/world/accused-of-not-supporting-free-speech-elon-musk-defends-decision-to-vote-republicans-in-nov-10739451.html | vydavateľ = firstpost.com | dátum vydania = 2022-05-30 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-01-23 | dátum archivácie = 2022-05-30 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Carney | meno = Timothy P. | autor = | odkaz na autora = | titul = Carney: Green stimulus profiteer comes under IRS scrutiny | url = http://www.washingtonexaminer.com/carney-green-stimulus-profiteer-comes-under-irs-scrutiny/article/2510619 | url archívu = https://web.archive.org/web/20171009194900/http://www.washingtonexaminer.com/carney-green-stimulus-profiteer-comes-under-irs-scrutiny/article/2510619 | vydavateľ = washingtonexaminer.com | dátum vydania = Oct 14, 2012, 12:00 AM | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-01-23 | dátum archivácie = 2017-10-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku 2022 Musk povedal, že začne voliť kandidátov [[Republikánska strana (USA)|Republikánskej strany]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tesla's Musk says he 'can no longer support' Democrats, 'will vote Republican' | url = https://www.ctvnews.ca/world/tesla-s-musk-says-he-can-no-longer-support-democrats-will-vote-republican-1.5910008 | url archívu = https://web.archive.org/web/20220601115713/https://www.ctvnews.ca/world/tesla-s-musk-says-he-can-no-longer-support-democrats-will-vote-republican-1.5910008 | vydavateľ = ctvnews.ca | dátum vydania = 2022-05-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-01-23 | dátum archivácie = 2022-06-01 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kolodny | meno = Lora | autor = | odkaz na autora = | titul = Elon Musk says he'll vote Republican, bashes Democrats | url = https://www.cnbc.com/2022/05/18/elon-musk-says-hell-vote-republican-bashes-democrats.html | url archívu = https://web.archive.org/web/20220608163923/https://www.cnbc.com/2022/05/18/elon-musk-says-hell-vote-republican-bashes-democrats.html | vydavateľ = cnbc.com | dátum vydania = 2022-05-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-01-23 | dátum archivácie = 2022-06-08 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Barrabi | meno = Thomas | autor = | odkaz na autora = | titul = Elon Musk to vote GOP for first time because Democrats are ‘party of division & hate’ | url = https://nypost.com/2022/05/18/elon-musk-says-democrats-are-party-of-division-hate/ | url archívu = https://web.archive.org/web/20220718065537/https://nypost.com/2022/05/18/elon-musk-says-democrats-are-party-of-division-hate/ | vydavateľ = nypost.com | dátum vydania = 2022-05-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-01-23 | dátum archivácie = 2022-07-18 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = NDTV News Desk | odkaz na autora = | titul = "Can No Longer Support Democrats, Will Vote Republican": Elon Musk | url = https://www.ndtv.com/world-news/elon-musk-on-how-his-choice-changed-and-why-in-the-past-i-voted-2989024 | url archívu = https://web.archive.org/web/20220718065537/https://www.ndtv.com/world-news/elon-musk-on-how-his-choice-changed-and-why-in-the-past-i-voted-2989024 | vydavateľ = ndtv.com | dátum vydania = 2022-05-19 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-01-23 | dátum archivácie = 2022-07-18 | miesto = | jazyk = }}</ref> pričom vo voľbách v roku [[2024]] vyjadril podporu [[Vivek Ramaswamy|Vivekovi Ramaswamymu]]. Vyhlásil, že podporuje [[nepodmienený základný príjem|univerzálny základný príjem]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Strange | meno = Adario | autor = | odkaz na autora = | titul = Elon Musk thinks universal income is answer to automation taking human jobs | url = https://mashable.com/2016/11/05/elon-musk-universal-basic-income/ | url archívu = https://web.archive.org/web/20200901223023/https://mashable.com/2016/11/05/elon-musk-universal-basic-income/ | vydavateľ = mashable.com | dátum vydania = 2016-11-05 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-01-23 | dátum archivácie = 2020-09-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> právo držať a nosiť zbraň,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Elon Musk risks MAGA ire by calling for gun control | url = https://www.independent.co.uk/news/world/americas/us-politics/elon-musk-gun-control-texas-b2088098.html | url archívu = https://web.archive.org/web/20220527201600/https://www.independent.co.uk/news/world/americas/us-politics/elon-musk-gun-control-texas-b2088098.html | vydavateľ = independent.co.uk | dátum vydania = 2022-05-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-01-23 | dátum archivácie = 2022-05-27 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[sloboda slova|slobodu prejavu]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Stimson | meno = Brie | autor = | odkaz na autora = | titul = Elon Musk says Starlink won't block Russian state media in Ukraine: 'Sorry to be a free speech absolutist' | url = https://www.foxbusiness.com/business-leaders/elon-musk-starlink-russian-state-media-ukraine-free-speech-absolutist | url archívu = https://web.archive.org/web/20220313171346/https://www.foxbusiness.com/business-leaders/elon-musk-starlink-russian-state-media-ukraine-free-speech-absolutist | vydavateľ = foxbusiness.com | dátum vydania = 2022-03-05 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-01-23 | dátum archivácie = 2022-03-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> daň z emisií uhlíka a je proti vládnym dotáciám.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = POLITICO Politico Logo | url = https://www.politico.com/newsletters/morning-tech/2021/12/13/musk-spurns-subsidies-after-spacex-sought-them-out-799430 | url archívu = https://web.archive.org/web/20220525134347/https://www.politico.com/newsletters/morning-tech/2021/12/13/musk-spurns-subsidies-after-spacex-sought-them-out-799430 | vydavateľ = politico.com | dátum vydania = 12/13/2021 10:00 AM EST | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-01-23 | dátum archivácie = 2022-05-25 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Elon MuskVerified account | url = https://twitter.com/elonmusk/status/1286673686821515266 | url archívu = https://web.archive.org/web/20220113150652/https://twitter.com/elonmusk/status/1286673686821515266 | vydavateľ = twitter.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-01-23 | dátum archivácie = 2022-01-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> Je tiež kritikom [[predaj nakrátko|predaja nakrátko]]. Musk vyjadril znepokojenie nad otázkami, ako je [[umelá inteligencia]], [[globálne otepľovanie|klimatické zmeny]] a pokles populácie. Kritizoval aj [[lockdown]]y počas [[pandémia ochorenia COVID-19|pandémie ochorenia COVID-19]], verejnú dopravu a [[odbory]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hartmann | meno = Margaret | autor = | odkaz na autora = | titul = The Donald Trump–Elon Musk Feud: A Complete History | url = https://nymag.com/intelligencer/article/donald-trump-elon-musk-feud-history.html | url archívu = https://web.archive.org/web/20220716163136/https://nymag.com/intelligencer/article/donald-trump-elon-musk-feud-history.html | vydavateľ = nymag.com | dátum vydania = 2022-07-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-01-23 | dátum archivácie = 2022-07-16 | miesto = | jazyk = }}</ref> Propagoval [[konšpiračná teória|konšpiračné teórie]] a robil kontroverzné vyhlásenia, ktoré viedli k obvineniam z [[antisemitizmus|antisemitizmu]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Rosenberg | meno = Yair | autor = | odkaz na autora = | titul = Elon Musk Among the Anti-Semites | url = https://www.theatlantic.com/ideas/archive/2023/05/elon-musk-george-soros-anti-semites/674072/ | url archívu = https://web.archive.org/web/20230604030035/https://www.theatlantic.com/ideas/archive/2023/05/elon-musk-george-soros-anti-semites/674072/ | vydavateľ = theatlantic.com | dátum vydania = 2023-05-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-01-23 | dátum archivácie = 2023-06-04 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Elon Musk Agrees With Poster Who Says Jews Advocate ‘Hatred Against Whites’ | url = https://www.mediaite.com/tech/elon-musk-agrees-with-poster-who-says-jews-advocate-hatred-against-whites/ | url archívu = https://web.archive.org/web/20231115231425/https://www.mediaite.com/tech/elon-musk-agrees-with-poster-who-says-jews-advocate-hatred-against-whites/ | vydavateľ = mediaite.com | dátum vydania = 2023-11-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-01-23 | dátum archivácie = 2023-11-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> podpory white pride<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kastrenakes | meno = Jacob | autor = | odkaz na autora = | titul = IBM pulls X ads as Elon Musk endorses white pride | url = https://www.theverge.com/2023/11/16/23964160/elon-musk-antisemitic-x-post-ibm-ads | url archívu = https://web.archive.org/web/20231116213641/https://www.theverge.com/2023/11/16/23964160/elon-musk-antisemitic-x-post-ibm-ads | vydavateľ = theverge.com | dátum vydania = 2023-11-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-01-23 | dátum archivácie = 2023-11-16 | miesto = | jazyk = }}</ref> a [[transfóbia|transfóbie]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Garofoli | meno = Joe | autor = | odkaz na autora = | titul = Elon Musk is leaning into transphobia | url = https://www.sfchronicle.com/politics/article/Elon-Musk-is-leaning-into-transphobia-17649577.php | url archívu = https://web.archive.org/web/20230628144738/https://www.sfchronicle.com/politics/article/Elon-Musk-is-leaning-into-transphobia-17649577.php | vydavateľ = sfchronicle.com | dátum vydania = 2022-12-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-01-23 | dátum archivácie = 2023-06-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> Jeho názory na [[medzinárodné vzťahy]] vrátane [[rusko-ukrajinská vojna|rusko-ukrajinského]] a čínsko-taiwanského konfliktu sa stretli so zmiešanými reakciami. === Cestovanie do vesmíru === [[Súbor:Elon and the Up-Goer Starship SN9 (50710924661).jpg|thumb|Musk pri prototype Starship SN9, 2020]] Prostredníctvom spoločnosti SpaceX sa snaží znížiť náklady na vesmírne cestovanie. Práve SpaceX sa stala prvou firmou, ktorá uviedla do prevádzky znovupoužiteľné [[nosná raketa|kozmické rakety]]. Jedným z hlavných cieľov spoločnosti je [[kolonizácia Marsu]]. SpaceX tiež predstavila plán marsovskej dopravnej infraštruktúry. Medzi rokmi [[2011]] a [[2017]] bola na tento účel vyvíjaná a testovaná [[kozmická loď]] [[SpaceX Red Dragon|Red Dragon]] (upravená verzia lode [[Dragon 2]]). Koncept bol následne ukončený a prešlo sa k vývoju rakety [[Starship (raketa)|Starship]]. Prvý let kozmickej lode Starship k [[Mars]]u bol naplánovaný na rok 2022. Malo ísť o let bez posádky. O dva roky neskôr sa mal podľa plánu uskutočniť let s posádkou, avšak vývoj sa oneskoril. Až v roku 2024 sa počas skúšobných letov ([[Starship flight test 3]] a [[Starship flight test 4]]) dosiahli žiaduce výsledky s vyslaním na [[obežná dráha|obežnú dráhu]] [[Zem]]e a návratom. Prvý bezpilotný let k Marsu bol nanovo naplánovaný do roku [[2026]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Elektřina.cz | odkaz na autora = | titul = Génius, nebo blázen? Možná obojí, Elon Musk je ale především vizionář a úspěšný podnikatel | url = https://www.elektrina.cz/elon-musk-zivotopis | vydavateľ = elektrina.cz | dátum vydania = 2018-09-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Mimozemský život === Musk tvrdí, že je „veľká šanca na existenciu jednoduchého života na iných planétach“, ale „otázka je, či existuje inteligentný život v známom vesmíre“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Elon Musk and Rainn Wilson discuss colonizing Mars, global warming, and the fear of failure | url = https://www.theverge.com/2013/3/19/4122624/elon-musk-mars-colony-terraforming-spacex-video-rainn-wilson-metaphysical-milkshake | vydavateľ = theverge.com | dátum vydania = 2013-03-19 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-03-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> Neskôr vysvetlil svoje „nádeje“, že „inteligentný život v známom vesmíre existuje“ tým, že je to „pravdepodobnejšie, ako keby nebol, ale je to len odhad“. === Umelá inteligencia === Často hovorí o potenciálnom nebezpečenstve umelej inteligencie (AI), označuje ju za „najvážnejšiu hrozbu prežitia ľudskej rasy“. Počas interview na sympóziu [[Massachusetts Institute of Technology|MIT]] opísal AI ako „najväčšiu existenčnú hrozbu“ a ďalej „čím ďalej, tým viac si myslím, že by mala existovať nejaká regulačná ochrana, možno na národnej a medzinárodnej úrovni, aby sme si boli istí, že neurobíme nejakú hlúposť“. Vytvorenie umelej inteligencie opísal ako „vyvolanie démona“.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Gibbs | meno = Samuel | autor = | odkaz na autora = | titul = Elon Musk: artificial intelligence is our biggest existential threat | periodikum = The Guardian | odkaz na periodikum = The Guardian | url = https://www.theguardian.com/technology/2014/oct/27/elon-musk-artificial-intelligence-ai-biggest-existential-threat | issn = 0261-3077 | vydavateľ = Guardian News and Media Limited | miesto = Londýn | dátum = 2014-10-27 | dátum prístupu = 2019-03-01 }}</ref> Napriek tomu Musk investoval do firiem vyvíjajúcich AI [[DeepMind]] a [[Vicarious]] (ďalšia spoločnosť pracujúca na zvýšení inteligencie strojov) a v roku [[2015]] spoluzaložil výskumnú organizáciu [[OpenAI]]. No Musk vysvetlil, že tieto investície „sa nevykonali z pohľadu ich návratnosti, ale kvôli dozoru nad súčasným stavom vývoja v odbore“. Elon Musk tiež hovorí: ''„Vo filmoch na túto tému, ako napríklad [[Terminátor (film)|Terminátor]], sa udalosti vyvíjajú hrozivo. A my by sme sa mali postarať, aby boli dobré, nie zlé.“''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hern | meno = Alex | autor = | odkaz na autora = | titul = Elon Musk says he invested in DeepMind over 'Terminator' fears | periodikum = The Guardian | odkaz na periodikum = The Guardian | url = https://www.theguardian.com/technology/2014/jun/18/elon-musk-deepmind-ai-tesla-motors | issn = 0261-3077 | vydavateľ = Guardian News and Media Limited | miesto = Londýn | dátum = 2014-06-18 | dátum prístupu = 2019-03-01 }}</ref> === Trumpova inaugurácia === [[Súbor:The White House - 54442805117 (cropped).jpg|thumb|upright|Musk v roku 2025]] Musk si vo svojom prejave počas [[Druhá inaugurácia Donalda Trumpa|druhej inaugurácie]] [[Donald Trump|Donalda Trumpa]] položil pravú ruku na srdce s roztiahnutými prstami a potom vystrel pravú ruku, dôrazne, pod uhlom nahor, dlaňou nadol a prstami k sebe. Potom toto gesto zopakoval davu za sebou. Keď gestá dokončil, povedal davu: ''„Moje srdce je s vami. Vďaka vám je budúcnosť civilizácie zabezpečená.“'' Niektorí toto gesto považovali za [[nacistický pozdrav|nacistický]] alebo [[rímsky pozdrav]]. Musk sa týmto tvrdeniam vysmieval ako spolitizovaným. V príspevku na sociálnej sieti X napísal: ''„Útok typu ‚každý je Hitler‘ je už veľmi otrepaný.“'' Výslovne však tieto tvrdenia nepoprel. V ďalšej reakcii na tieto udalosti Musk zverejnil na X sériu slovných hračiek o [[nacizmus|nacistoch]]. Rôzne médiá vrátane agentúry [[Associated Press]] uviedli, že bez ohľadu na to, čo tým Musk myslel, jeho gesto sa stretlo s veľkým ohlasom [[pravicový extrémizmus|pravicových extrémistov]] a [[neonacizmus|neonacistov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Elon Musk sa postaral o rozruch gestom, ktoré sa podobalo na hajlovanie - VIDEO | url = https://sita.sk/hajloval-musk-po-inauguracii-trumpa-socialne-siete-zaplavilo-jeho-gesto-po-inauguracii-video/ | vydavateľ = SITA.sk | dátum vydania = 2025-01-20 | dátum prístupu = 2025-02-07 | jazyk = sk | meno = SITA Slovenská tlačová agentúra | priezvisko = a.s}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Muskove gestá v prejave po Trumpovej inaugurácii pripomínali hajlovanie | url = https://dennikn.sk/minuta/4418633/ | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = 2025-01-20 | dátum prístupu = 2025-02-07 | jazyk = sk-SK}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Elon Musk responds to backlash over gesture at Donald Trump rally | url = https://www.bbc.com/news/articles/cy48v1x4dv4o | vydavateľ = www.bbc.com | dátum vydania = 2025-01-21 | dátum prístupu = 2025-02-07 | jazyk = en-GB}}</ref> === Grokipedia === {{Hlavný článok|Grokipedia}} V [[október|októbri]] [[2025]] Muskova spoločnosť [[xAI (spoločnosť)|xAI]] spustila [[Grokipedia|Grokipediu]], internetovú [[encyklopédia|encyklopédiu]] generovanú umelou inteligenciou, ktorú propagoval ako alternatívu k [[Wikipédia|Wikipédii]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Elon Musk wants to create a 'modern-day Library of Alexandria' — and send copies to deep space | url = https://www.businessinsider.com/elon-musk-grokipedia-modern-day-library-of-alexandria-stone-2025-11 | vydavateľ = businessinsider.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-21 | jazyk = }}</ref> Články na Grokipedii sú generované a kontrolované systémom [[Grok (četbot)|Grok]] od xAI.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Press | meno = Associated | autor = | odkaz na autora = | titul = Elon Musk launched Grokipedia. Here's how it compares to Wikipedia | url = https://www.pbs.org/newshour/nation/elon-musk-launched-grokipedia-heres-how-it-compares-to-wikipedia | vydavateľ = pbs.org | miesto = | dátum vydania = 2025-10-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-21 | jazyk = }}</ref> Médiá a akademické analýzy opisovali Grokipediu ako stránku, ktorá často opakuje obsah Wikipédie, ale sporné politické a sociálne témy prezentuje v súlade s Muskovými názormi a [[pravica (politika)|pravicovými]] naratívmi. Štúdia výskumníkov [[Cornell University]] a [[NBC News]] uvádza, že Grokipedia cituje zdroje, ktoré sú na Wikipédii zaradené na čiernu listinu alebo považované za „všeobecne nedôveryhodné“, napríklad konšpiračnú stránku [[Infowars]] a neonacistické fórum [[Stormfront (webstránka)|Stormfront]]. [[Wired (časopis)|''Wired'']], ''[[The Guardian]]'' a [[Time (týždenník)|''Time'']] kritizovali Grokipediu za faktické chyby a za to, že Muska prezentuje v nezvyčajne pozitívnom svetle a zároveň bagatelizuje kontroverzie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Michael | meno = Chris | autor = | odkaz na autora = | titul = Elon Musk launches encyclopedia ‘fact-checked’ by AI and aligning with rightwing views | periodikum = The Guardian | odkaz na periodikum = The Guardian | url = https://www.theguardian.com/technology/2025/oct/28/elon-musk-grokipedia | issn = 0261-3077 | vydavateľ = Guardian News and Media Limited | miesto = Londýn | dátum = 2025-10-28 | dátum prístupu = 2026-01-21 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Jarvis DeBerry | odkaz na autora = | titul = Frankie Beverly brought Black people together like no other musician could | url = https://www.ms.now/opinion/msnbc-opinion/frankie-beverly-maze-died-rcna170737 | vydavateľ = ms.now | miesto = | dátum vydania = 2024-09-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-21 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Computer Science > Social and Information Networks | url = https://arxiv.org/abs/2511.09685 | vydavateľ = arxiv.org | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-21 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jeyaretnam | meno = Miranda | autor = | odkaz na autora = | titul = How Elon Musk’s Wikipedia-Alternative ‘Grokipedia’ Describes Elon Musk | url = https://time.com/7328846/elon-musk-grokipedia-wikipedia-differences-grok-xai-ai-ideological-bias/ | vydavateľ = time.com | miesto = | dátum vydania = 2025-10-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-21 | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20251028201335/https://time.com/7328846/elon-musk-grokipedia-wikipedia-differences-grok-xai-ai-ideological-bias/ | dátum archivácie = 2025-10-28 }}</ref> === Vízia automatizovanej ekonomiky === Koncom roka 2025 Musk predstavil víziu automatizovanej ekonomiky, v ktorej by pokročilá umelá inteligencia a [[robotika]] dokázali vykonávať väčšinu produktívnej práce. Podľa jeho predstáv by sa [[zamestnanie|práca]] stala dobrovoľnou, pretože ľudia by už nemuseli pracovať na zabezpečenie základných potrieb. V dôsledku toho by tradičný význam [[peniaze|peňazí]] postupne slabol, keďže výroba [[statok (ekonómia)|tovarov]] a [[služba|služieb]] by nebola obmedzená nedostatkom zdrojov. Musk tento koncept spája s [[post-nedostatok|post-nedostatkovou]] spoločnosťou, v ktorej materiálna hojnosť umožňuje vysokú [[životná úroveň|životnú úroveň]] bez klasických ekonomických väzieb. Vízia vyvolala diskusie aj kritiku, najmä pre nejasné mechanizmy financovania a sociálnej organizácie takéhoto sveta. Musk odhadol, že takýto prechod môže nastať v priebehu najbližších 10 až 20 rokov. Najväčšou výzvou v automatizovanej ekonomike nebude podľa Muska chudoba, ale otázka, ako ľudia nájdu [[zmysel života]]. Vo svojich vystúpeniach vysvetľoval, že keď umelá inteligencia a roboty prevezmú väčšinu práce a materiálne potreby budú väčšinou uspokojované [[automatizácia|automatizáciou]], ľudia sa budú musieť zamyslieť nad tým, ako využiť svoj [[voľný čas]] a aký účel má ich život, keďže tradičné zamestnanie prestane byť nevyhnutnosťou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Royle | meno = Orianna Rosa | autor = | odkaz na autora = | titul = Bad luck, six-figure earners: Elon Musk warns that money will ‘disappear’ in the future as AI makes work (and salaries) irrelevant | url = https://fortune.com/2025/12/15/billionaire-elon-musk-say-that-money-will-disappear-in-the-future-as-ai-makes-work-and-salaries-irrelevant-sorry-six-figure-earners/ | vydavateľ = fortune.com | miesto = | dátum vydania = 2025-12-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-21 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = redakcia Živé.sk | odkaz na autora = | titul = Elon Musk má novú víziu budúcnosti, ohlasuje svet bez dôchodkov | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://zive.aktuality.sk/clanok/xjIzOFx/elon-musk-ma-novu-viziu-buducnosti-ohlasuje-svet-bez-dochodkov/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2026-01-13 | dátum prístupu = 2026-01-21 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hallon | meno = Róbert | autor = | odkaz na autora = | titul = Elon Musk tvrdí, že dôchodky nebudú potrebné. Zachráni nás umelá inteligencia? | url = https://svetapple.sk/novinky/elon-musk-tvrdi-ze-dochodky-nebudu-potrebne-zachrani-nas-umela-inteligencia/ | vydavateľ = svetapple.sk | miesto = | dátum vydania = 2026-01-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-21 | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [https://x.com/elonmusk Elon Musk na X] {{Osobnosť roka časopisu Time 2001–2025}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Musk, Elon}} [[Kategória:Elon Musk| ]] [[Kategória:Osobnosti z Pretórie]] [[Kategória:Vynálezcovia USA]] [[Kategória:Podnikatelia USA]] [[Kategória:Inžinieri USA]] [[Kategória:Programátori USA]] [[Kategória:Miliardári USA]] [[Kategória:Kanadskí vynálezcovia]] [[Kategória:Kanadskí podnikatelia]] [[Kategória:Kanadskí inžinieri]] [[Kategória:Kanadskí programátori]] [[Kategória:Kanadskí miliardári]] [[Kategória:Juhoafrickí vynálezcovia]] [[Kategória:Juhoafrickí podnikatelia]] [[Kategória:Juhoafrickí programátori]] [[Kategória:Juhoafrickí miliardári]] [[Kategória:SpaceX]] [[Kategória:Popularizátori kozmonautiky]] [[Kategória:Priekopníci automobilizmu]] [[Kategória:Osobnosti umelej inteligencie]] [[Kategória:Autisti]] [[Kategória:Konšpirační teoretici]] [[Kategória:Držitelia svetových rekordov]] [[Kategória:Osobnosti USA kanadského pôvodu]] [[Kategória:Kanadské osobnosti juhoafrického pôvodu]] [[Kategória:Kanadské osobnosti nemeckého pôvodu]] [[Kategória:Juhoafrické osobnosti kanadského pôvodu]] [[Kategória:Členovia Kráľovskej spoločnosti]] [[Kategória:Osobnosti roka časopisu Time]] [[Kategória:Naturalizované osobnosti Kanady]] [[Kategória:Naturalizované osobnosti USA]] [[Kategória:Absolventi University of Pennsylvania]] fnvxpca7xlr6vx96zxul8w19i10m2ka 8198483 8198482 2026-04-14T23:17:00Z PublicDomainFan08 292023 /* Osobný život */ 8198483 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Elon Musk | Rodné meno = Elon Reeve Musk | Popis osoby = americký podnikateľ pochádzajúci z Južnej Afriky | Portrét = Elon Musk - 54820081119 (cropped).jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = Musk v roku 2025 | Dátum narodenia = {{dnv|1971|6|28}} | Miesto narodenia = [[Pretória]], [[Južná Afrika (štát)|Južná Afrika]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Pseudonym = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = [[Južná Afrika (štát)|Južná Afrika]]<br />[[Kanada]]<br />[[Spojené štáty]] | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[University of Pennsylvania]] ([[Bachelor of Arts|BA]], [[Bachelor of Science|BS]]) | Profesia = CEO a produktový architekt [[Tesla (automobilka)|Tesly]]<br />zakladateľ, CEO a vedúci inžinier [[SpaceX]]<br />zakladateľ a CEO [[xAI (spoločnosť)|xAI]]<br />zakladateľ [[The Boring Company]] a [[X Corp.]]<br />spoluzakladateľ [[Neuralink]], [[OpenAI]], [[Zip2]] a [[X.com (banka)|X.com]] (súčasť [[PayPal]]u)<br />prezident [[Musk Foundation]] | Aktívne roky = | Rodičia = [[Errol Musk]]<br />[[Maye Musková]] | Manželka = [[Justine Musková|Justine Wilsonová]]<br />(2000{{--}}2008)<br />[[Talulah Rileyová]]<br />(2010{{--}}2012; 2013{{--}}2016) | Partnerka = | Deti = 14, vrátane [[Vivian Wilsonová|Vivian Wilsonovej]] | Podpis = Elon Musk Signature.svg | Webstránka = [https://x.com/elonmusk x.com/elonmusk] | Poznámky = | Portál1 = Kozmonautika | Portál2 = | Portál3 = }} '''Elon Reeve Musk''' (* [[28. jún]] [[1971]], [[Pretória]], [[Južná Afrika (štát)|Južná Afrika]]) je [[obchodná činnosť|obchodník]] a [[podnikateľ]] známy vďaka vedeniu spoločností [[Tesla (automobilka)|Tesla]], [[SpaceX]], [[X (sociálna sieť)|X (predtým Twitter)]] a [[xAI (spoločnosť)|xAI]]. Musk je od roku [[2021]] [[Zoznam najbohatších ľudí sveta|najbohatším človekom na svete]], pričom vo [[február]]i [[2026]] časopis ''[[Forbes (magazín)|Forbes]]'' odhadoval jeho majetok na 852 miliárd [[americký dolár|dolárov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = "Forbes Real Time Billionaires List - The World's Richest People" | url = https://www.forbes.com/consent/ketch/?toURL=https://www.forbes.com/real-time-billionaires/ | vydavateľ = forbes.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-11-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> Musk sa narodil v bohatej rodine v [[Pretória|Pretórii]] v [[Južná Afrika (štát)|Južnej Afrike]] a v roku [[1989]] emigroval do [[Kanada|Kanady]]. Má kanadské občianstvo, pretože jeho matka sa tam narodila. V roku [[1997]] získal bakalársky titul na [[University of Pennsylvania]] a následne sa presťahoval do [[Kalifornia|Kalifornie]] v [[Spojené štáty|Spojených štátoch]], aby sa venoval podnikaniu. V roku [[1995]] sa podieľal na založení softvérovej spoločnosti [[Zip2]]. Po jej predaji v roku [[1999]] sa stal spoluzakladateľom [[X.com (banka)|X.com]], online platobnej spoločnosti, z ktorej neskôr vznikol [[PayPal]] a ktorú v roku [[2002]] kúpila firma [[eBay]]. V tom istom roku sa Musk stal aj občanom USA. V roku 2002 Musk založil [[SpaceX]] zaoberajúcu sa kozmickými technológiami a stal sa jej generálnym riaditeľom a vedúcim inžinierom. Spoločnosť je odvtedy lídrom inovácií v oblasti opakovane použiteľných [[nosná raketa|rakiet]] a komerčných [[kozmický let|kozmických letov]]. Ako jeden z prvých investorov Musk v roku [[2004]] vstúpil do [[automobilový priemysel|automobilky]] [[Tesla (automobilka)|Tesla]] a v roku [[2008]] sa stal jej generálnym riaditeľom a produktovým architektom. Tesla sa stala lídrom na trhu s [[elektrické vozidlo|elektrickými vozidlami]]. V roku [[2015]] sa podieľal na založení organizácie [[OpenAI]] s cieľom rozvíjať výskum [[umelá inteligencia|umelej inteligencie]] (AI), ale neskôr z nej odišiel. Rastúca nespokojnosť so smerovaním organizácie a jej vedením v období rozmachu AI v [[20. roky 21. storočia|20. rokoch 21. storočia]] ho viedla k založeniu spoločnosti [[xAI (spoločnosť)|xAI]]. V roku [[2022]] kúpil [[sociálna sieť (internet)|sociálnu sieť]] [[X (sociálna sieť)|Twitter]], v ktorej zaviedol významné zmeny a v roku [[2023]] ju premenoval na X. Medzi jeho ďalšie podniky patrí [[neurotechnológia|neurotechnologická]] spoločnosť [[Neuralink]], ktorú spoluzaložil v roku [[2016]], a [[The Boring Company]], ktorú založil v roku [[2017]] a jej cieľom je rozvoj dopravy [[tunel]]mi. V [[november|novembri]] [[2025]] bol schválený platový balík spoločnosti Tesla v hodnote 1 bilióna dolárov pre Muska, ktorý má dostať počas 10 rokov, ak splní konkrétne ciele. Musk bol najväčším darcom v [[prezidentské voľby v USA v roku 2024|amerických prezidentských voľbách v roku 2024]], v ktorých podporil [[Donald Trump|Donalda Trumpa]]. Potom, ako Trump na začiatku roka 2025 nastúpil do úradu, Musk pôsobil ako hlavný poradca [[prezident Spojených štátov|prezidenta]] a ''de facto'' vedúci [[Department of Government Efficiency]] (DOGE). Po verejnom spore s Trumpom Musk opustil Trumpovu administratívu a vrátil sa k riadeniu svojich spoločností. Musk je podporovateľom globálnych [[pravicový extrémizmus|krajne pravicových]] osobností, hnutí a politických strán. Jeho politické aktivity, názory a vyhlásenia z neho urobili polarizujúcu osobnosť. Muska kritizovali za [[dezinformácia|dezinformácie]] o [[COVID-19]], propagáciu [[konšpiračná teória|konšpiračných teórií]] a potvrdzovanie [[antisemitizmus|antisemitských]], [[rasizmus|rasistických]] a [[transfóbia|transfóbnych]] komentárov. Jeho akvizícia Twitteru bola kontroverzná kvôli následnému nárastu [[nenávistný prejav|nenávistných prejavov]] a šíreniu dezinformácií na tejto službe potom, čo sľúbil znížiť [[cenzúra (kontrola informácií)|cenzúru]]. Jeho úloha v druhej Trumpovej vláde vyvolala verejnú nevôľu, najmä v reakcii na DOGE. E-maily, ktoré poslal sexuálnemu delikventovi [[Jeffrey Epstein|Jeffreymu Epsteinovi]], sú zahrnuté v [[Epsteinove spisy|Epsteinových spisoch]], ktoré boli uverejnené v rokoch 2025{{--}}2026 a stali sa témou celosvetovej diskusie. == Životopis == === Mladosť === Elon Musk sa narodil [[28. jún]]a [[1971]] v meste [[Pretória]] v provincii [[Transvaal (provincia)|Transvaal]] v [[Južná Afrika (štát)|Južnej Afrike]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Elon Musk | url = https://www.biography.com/business-leaders/elon-musk | vydavateľ = biography.com | dátum vydania = 2014-04-02 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> Je prvorodeným synom manželov [[Errol Musk|Errola]] a [[Maye Musková|Maye]] Muskových. Má dvoch mladších súrodencov – brata [[Kimbal Musk|Kimbala]] (* 1972) a sestru [[Tosca Musková|Toscu]] (* 1974).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Meet the Musks: who's who in Elon’s extended family? | periodikum = The Guardian | odkaz na periodikum = The Guardian | url = https://www.theguardian.com/technology/shortcuts/2018/feb/21/meet-elon-musk-family | url archívu = https://web.archive.org/web/20200527001143/https://www.theguardian.com/technology/shortcuts/2018/feb/21/meet-elon-musk-family | issn = 0261-3077 | vydavateľ = Guardian News and Media Limited | miesto = Londýn | dátum = 2018-02-21 | dátum prístupu = 2023-06-28 | dátum archivácie = 2020-05-27 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Lieberman | meno = Hallie | autor = | odkaz na autora = | titul = The Musk of Romance | url = https://www.wired.com/story/tosca-musk-romance-passionflix/ | url archívu = https://web.archive.org/web/20200902072608/https://www.wired.com/story/tosca-musk-romance-passionflix/ | vydavateľ = wired.com | dátum vydania = 2020-06-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | dátum archivácie = 2020-09-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> Jeho rodičia sa v roku [[1980]] rozviedli. Musk poväčšinou žil so svojím otcom na predmestí Pretórie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hull | meno = Dana | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = May | meno2 = Patrick | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = 2014: Rocket Man: The otherworldly ambitions of Elon Musk | url = https://www.mercurynews.com/2014/04/10/2014-rocket-man-the-otherworldly-ambitions-of-elon-musk/ | vydavateľ = mercurynews.com | dátum vydania = 2014-04-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> Takto sa rozhodol dva roky po rozvode svojich rodičov, ktorý neustále odmietal.<ref name="rollingstone-rolling-stone">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Strauss | meno = Neil | autor = | odkaz na autora = | titul = Rolling Stone | url = https://www.rollingstone.com/culture/culture-features/elon-musk-the-architect-of-tomorrow-120850/ | url archívu = https://web.archive.org/web/20200817165150/https://www.rollingstone.com/culture/culture-features/elon-musk-the-architect-of-tomorrow-120850/ | vydavateľ = rollingstone.com | dátum vydania = 2017-11-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | dátum archivácie = 2020-08-17 | miesto = | jazyk = }}</ref> Elon sa potom odcudzil od svojho otca, ktorého označil za „hroznú ľudskú bytosť“. Má tiež nevlastného brata a sestru.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 2014: Rocket Man: The otherworldly ambitions of Elon Musk | url = http://www.mercurynews.com/business/ci_25541126/rocket-man-otherworldy-ambitions-elon-musk | url archívu = https://web.archive.org/web/20160906062154/http://www.mercurynews.com/business/ci_25541126/rocket-man-otherworldy-ambitions-elon-musk | vydavateľ = mercurynews.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | dátum archivácie = 2016-09-06 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Crilly | meno = Rob | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = York | meno2 = New | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Elon Musk's father has baby with step-daughter he has known since she was four | url = https://www.telegraph.co.uk/news/2018/03/25/elon-musks-father-has-baby-step-daughter-has-known-since-four/ | url archívu = https://web.archive.org/web/20210426231132/https://www.telegraph.co.uk/news/2018/03/25/elon-musks-father-has-baby-step-daughter-has-known-since-four/ | vydavateľ = telegraph.co.uk | dátum vydania = 25 March 2018 • 3:49pm | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | dátum archivácie = 2021-04-26 | miesto = | jazyk = }}</ref> V mladosti bol vášnivým čitateľom. V 10 rokoch sa začal zaujímať o [[počítač]]e a používal počítač [[Commodore VIC-20]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Grubb | meno = Jeff | autor = | odkaz na autora = | titul = How games helped make Elon Musk the real-life Tony Stark | url = https://venturebeat.com/2015/04/07/how-games-helped-make-elon-musk-the-real-life-tony-stark/ | url archívu = https://web.archive.org/web/20190329150554/https://venturebeat.com/2015/04/07/how-games-helped-make-elon-musk-the-real-life-tony-stark/ | vydavateľ = venturebeat.com | dátum vydania = 2015-04-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | dátum archivácie = 2019-03-29 | miesto = | jazyk = }}</ref> Naučil sa programovať pomocou manuálu a v 12 rokoch vyvinul hru menom ''Blastar'', v programovacom jazyku [[BASIC (programovací jazyk)|BASIC]], ktorú predal za 500 dolárov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Sean O'Kane | odkaz na autora = | titul = Play the PC game Elon Musk wrote as a pre-teen | url = https://www.theverge.com/2015/6/9/8752333/elon-musk-blastar-pc-game | url archívu = https://web.archive.org/web/20180207202036/https://www.theverge.com/2015/6/9/8752333/elon-musk-blastar-pc-game | vydavateľ = theverge.com | dátum vydania = 2015-06-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | dátum archivácie = 2018-02-07 | miesto = | jazyk = }}</ref> Jeho mladosť ovplyvnila knižná séria [[Nadácia (knižná séria)|''Nadácia'']] spisovateľa [[Isaac Asimov|Isaaca Asimova]], z ktorej si vzal myšlienku „mali by ste sa pokúsiť podniknúť množstvo akcií, ktoré pravdepodobne predĺžia civilizáciu, minimalizujú pravdepodobnosť temného veku a skrátia dĺžku temného veku, ak existuje“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Locke | meno = Taylor | autor = | odkaz na autora = | titul = Elon Musk shares the science fiction book series that inspired him to start SpaceX | url = https://www.cnbc.com/2020/02/21/elon-musk-recommends-science-fiction-book-series-that-inspired-spacex.html | vydavateľ = cnbc.com | dátum vydania = 2020-02-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The Hub | url = https://lithub.com/elon-musk-learns-all-the-wrong-lessons-from-isaac-asimovs-foundation-trilogy/ | vydavateľ = lithub.com | dátum vydania = 2020-02-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> Elon navštevoval Waterkloofskú domácu prípravnú školu a Bryanstonskú strednú školu. potom vyštudoval Pretórijskú chlapčenskú strednú školu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Mak | meno = Aaron | autor = | odkaz na autora = | titul = Elon Musk Says “Pedo Guy” Was a Common Insult in His Youth. We Checked With His Schoolmates. | url = https://slate.com/technology/2019/12/elon-musk-trial-pedo-guy-diver-lawsuit.html | url archívu = https://web.archive.org/web/20201006045204/https://slate.com/technology/2019/12/elon-musk-trial-pedo-guy-diver-lawsuit.html | vydavateľ = slate.com | dátum vydania = 2019-12-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | dátum archivácie = 2020-10-06 | miesto = | jazyk = }}</ref> V škole ho ako najmladšieho šikanovali.<ref name="rollingstone-rolling-stone"/> Hoci sa Muskov otec snažil, aby Elon vyštudoval Pretórijskú vysokú školu, Musk sa rozhodol presťahovať do [[Spojené štáty|Ameriky]], a povedal „spomínam si, myslel som si a videl som, že Amerika je miesto, kde sú úžasné veci možnejšie, než v ostatných štátoch sveta“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Locke | meno = Taylor | autor = | odkaz na autora = | titul = Elon Musk on his success: 'America is the land of opportunity – there is no other country where I could have done this' | url = https://www.cnbc.com/2020/05/26/elon-musk-on-his-success-america-is-the-land-of-opportunity.html | vydavateľ = cnbc.com | dátum vydania = 2020-05-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> Musk vedel, že bude jednoduchšie dostať sa do USA cez [[Kanada|Kanadu]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Junod | meno = Tom | autor = | odkaz na autora = | titul = Elon Musk: Triumph of His Will | url = https://www.esquire.com/news-politics/a16681/elon-musk-interview-1212/ | url archívu = https://web.archive.org/web/20200818171231/https://www.esquire.com/news-politics/a16681/elon-musk-interview-1212/ | vydavateľ = esquire.com | dátum vydania = 2012-11-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | dátum archivácie = 2020-08-18 | miesto = | jazyk = }}</ref> kam sa presťahoval v [[jún]]i [[1989]], krátko pred svojimi 18. narodeninami, aj keď s tým jeho otec nesúhlasil. Do Kanady sa dostal vďaka kanadskému pasu, ktorý získal prostredníctvom svojej matky, ktorá sa narodila v Kanade.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Clifford | meno = Cat | autor = | odkaz na autora = | titul = Multi-billionaire Elon Musk: ‘I arrived in North America at 17 with $2,000’ | url = https://www.cnbc.com/2018/06/12/telsas-elon-musk-tweets-he-arrived-in-north-america-at-17-with-2000.html | url archívu = https://web.archive.org/web/20200802083529/https://www.cnbc.com/2018/06/12/telsas-elon-musk-tweets-he-arrived-in-north-america-at-17-with-2000.html | vydavateľ = cnbc.com | dátum vydania = 2018-06-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | dátum archivácie = 2020-08-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Vzdelanie === Keď čakal na dokumenty s kanadským občianstvom, študoval päť mesiacov na [[University of Pretoria]]. V Kanade nastúpil na [[Queen’s University at Kingston|Queen’s University]], aby sa vyhol narukovaniu do [[Juhoafrické obranné sily|Juhoafrických obranných síl]]. Queen’s University opustil v roku [[1992]], aby študoval [[ekonómia|ekonómiu]] a [[fyzika|fyziku]] na [[University of Pennsylvania]], kde promoval v roku [[1997]] s [[Bachelor of Arts|bakalárskym titulom]] (''Bachelor of Arts'').<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hull | meno = Dana | autor = | odkaz na autora = | titul = Timeline: Elon Musk’s accomplishments | url = https://www.mercurynews.com/2014/04/10/timeline-elon-musks-accomplishments/ | url archívu = https://web.archive.org/web/20200610102345/https://www.mercurynews.com/2014/04/10/timeline-elon-musks-accomplishments/ | vydavateľ = mercurynews.com | dátum vydania = 2014-04-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | dátum archivácie = 2020-06-10 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Elon Musk: Patriarchs and Prodigies | url = http://www.csq.com/2013/01/elon-musk-patriarchs-and-prodigies/ | url archívu = https://web.archive.org/web/20150503210455/http://www.csq.com/2013/01/elon-musk-patriarchs-and-prodigies/ | vydavateľ = csq.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | dátum archivácie = 2015-05-03 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Meisenzahl | meno = Elizabeth | autor = | odkaz na autora = | titul = SpaceX, founded by Penn graduate Elon Musk, launches U.S. astronauts into space | url = https://www.thedp.com/article/2020/05/penn-elon-musk-space-x-rocket-launch | url archívu = https://web.archive.org/web/20200807065913/https://www.thedp.com/article/2020/05/penn-elon-musk-space-x-rocket-launch | vydavateľ = thedp.com | dátum vydania = 2020-05-30 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | dátum archivácie = 2020-08-07 | miesto = | jazyk = }}</ref> V lete [[1994]] sa Musk zúčastnil dvoch praxí v [[Silicon Valley]]. Prvá bola so start-upom, zameraným na uskladňovanie energie, ktorý sa volal Pinnacle Research Institute<ref name="cnbc-how-internships-helped-elon-musk">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Mejia | meno = Zameena | autor = | odkaz na autora = | titul = How internships helped Elon Musk figure out his future | url = https://www.cnbc.com/2018/07/09/how-internships-helped-elon-musk-figure-out-his-future.html | vydavateľ = cnbc.com | dátum vydania = 2018-07-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> a skúmal [[kondenzátor (elektrotechnika)|superkondenzátory]]. Druhou firmou bol paloaltský start-up menom Rocket Science Games.<ref name="cnbc-how-internships-helped-elon-musk"/> [[Bruce Leak]], ktorý Muska najal, povedal: ''„Mal nekonečnú energiu. Chlapci v dnešnej dobe nemajú potuchy o hardvéri, alebo ako veci fungujú, ale on mal minulosť hackera a nebál sa do toho ponoriť.“''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Axe | meno = Cal | autor = | odkaz na autora = | titul = How Was Elon Musk So Energetic In His 20s | url = https://cal-axe.medium.com/how-was-elon-musk-so-energetic-in-his-20s-b7413af6c148 | vydavateľ = cal-axe.medium.com | dátum vydania = 2020-10-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku [[1995]] začal doktorandské štúdium aplikovanej fyziky na [[Stanford University]] v [[Kalifornia|Kalifornii]], ale už po dvoch dňoch štúdium ukončil, aby sa mohol pripojiť k [[internet]]ovému boomu a založiť svoju prvú firmu [[Zip2]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Paul Maidment, special to CNBC.com | odkaz na autora = | titul = 7 college dropouts who made millions | url = https://www.cnbc.com/2014/11/03/college-dropouts-who-made-millions.html | url archívu = https://web.archive.org/web/20200515143817/https://www.cnbc.com/2014/11/03/college-dropouts-who-made-millions.html | vydavateľ = cnbc.com | dátum vydania = 2016-03-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | dátum archivácie = 2020-05-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Podnikateľská kariéra === [[Súbor:Elon Musk, Tesla Factory, Fremont (CA, USA) (8765031426).jpg|thumb|Elon Musk vedľa [[Tesla Model S|Tesly Model S]], 2011]] Zip2 založil so svojim bratom Kimbalom, tretím zakladateľom bol investor Greg Kouri.<ref name="mercurynews-greg-kouri-early-investor-in-paypal">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hull | meno = Dana | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Delevett | meno2 = Peter | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Greg Kouri, early investor in PayPal, dies in New York | url = https://www.mercurynews.com/2012/08/13/greg-kouri-early-investor-in-paypal-dies-in-new-york-2/ | vydavateľ = mercurynews.com | dátum vydania = 2012-08-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku [[1999]] firmu predali za 307 miliónov [[americký dolár|dolárov]] spoločnosti [[Compaq]],<ref name="mercurynews-greg-kouri-early-investor-in-paypal"/> ktorá službu začlenila do svojho vyhľadávača [[AltaVista]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Napoli | meno = Lisa | autor = | odkaz na autora = | titul = Compaq Buys Zip2 to Enhance Altavista | periodikum = The New York Times | odkaz na periodikum = The New York Times | url = https://www.nytimes.com/1999/02/17/business/compaq-buys-zip2-to-enhance-altavista.html | issn = 1553-8095 | vydavateľ = The New York Times Company | miesto = New York | dátum = 1999-02-17 | dátum prístupu = 2023-06-28 }}</ref> Musk za svoj podiel dostal 22 miliónov dolárov.<ref name="businessinsider-elon-musk-regained-the-title-of-world">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hartmans | meno = Avery | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Delouya | meno2 = Samantha | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Elon Musk regained the title of 'world's richest man.' Here's how the billionaire went from getting bullied as a child to becoming one of the most successful and controversial men in tech. | url = https://www.businessinsider.com/the-rise-of-elon-musk-2016-7 | vydavateľ = businessinsider.com | dátum vydania = 2023-02-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku [[1999]] spoluzaložil platobnú spoločnosť [[X.com (banka)|X.com]]. Tá sa v roku [[2000]] zlúčila s firmou [[Confinity]] a premenovala na [[PayPal]].<ref name="sec">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = PAYPAL, INC. | url = https://www.sec.gov/Archives/edgar/data/1103415/000091205702009834/a2073071z10-k405.htm | vydavateľ = sec.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> Musk spoločnosť viedol do [[september|septembra]] 2000. V [[marec|marci]] [[2002]] bola spoločnosť zalistovaná na burze [[NASDAQ]]<ref name="sec"/> a ešte v [[október|októbri]] toho istého roka ju kúpil [[eBay]] za 1,5 miliardy dolárov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = It's official: eBay weds PayPal | url = https://www.cnet.com/tech/tech-industry/its-official-ebay-weds-paypal/ | vydavateľ = cnet.com | dátum vydania = 2002-10-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> Musk ako druhý najväčší akcionár dostal 165 miliónov dolárov.<ref name="businessinsider-elon-musk-regained-the-title-of-world"/> [[Súbor:SpaceX CEO Elon Musk visits N&NC and AFSPC (190416-F-ZZ999-006) (cropped).jpg|thumb|left|170px|Musk s modelom [[kozmická loď|kozmickej lode]] [[Starship (raketa)|Starship]] spoločnosti [[SpaceX]], 2019]] V roku 2002 Musk založil kozmickú spoločnosť [[SpaceX]].<ref name="businessinsider-elon-musk-regained-the-title-of-world"/> V roku [[2004]] prvýkrát zainvestoval do automobilky [[Tesla (automobilka)|Tesla]] a začal sa podieľať na jej vedení. Svoj podiel postupne zvyšoval, až sa stal jej najväčším akcionárom a od roku [[2008]] aj [[výkonný riaditeľ|CEO]]. V roku [[2010]] bola spoločnosť zalistovaná na burze NASDAQ. V roku [[2006]] ako prvý investoval do spoločnosti [[SolarCity]], ktorá sa v Spojených štátoch zaoberá inštaláciou [[solárny panel|solárnych panelov]] pre obytné domy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 2013 Top 250 Solar Contractors | url = https://www.solarpowerworldonline.com/top-250-solar-contractors/ | vydavateľ = solarpowerworldonline.com | dátum vydania = 2017-08-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> Spoločnosť založili jeho bratanci Peter a Lyndon Riveovci.<ref name="businessinsider-elon-musk-regained-the-title-of-world"/> V roku [[2012]] bola zalistovaná na burze NASDAQ<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = SolarCity prices IPO at $8 per share: market source | url = https://www.reuters.com/article/us-solarcity-ipo-idUSBRE8BB01R20121212 | vydavateľ = reuters.com | dátum vydania = 2012-12-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> a v roku [[2016]] ju kúpila Tesla.<ref name="businessinsider-elon-musk-regained-the-title-of-world"/> V roku 2016 tiež založil spoločnosť [[The Boring Company]], ktorá sa zameriava na vytváranie [[tunel]]ov a [[hyperloop]] trás na zefektívnenie dopravy. V priebehu roka [[2020]] sa jeho imanie zhodnotilo približne o 77 %, a to najmä vďaka prudkému rastu ceny akcií Tesly, ktorá zvýšila svoju trhovú hodnotu o 743 %. Dňa [[7. január]]a [[2021]] sa Musk stal podľa rebríčka agentúry [[Bloomberg L.P.|Bloomberg]] najbohatším človekom na svete s hodnotou majetku 185 miliárd dolárov, a predbehol tak [[Jeff Bezos|Jeffa Bezosa]]. O dva dni neskôr jeho majetok prekročil hranicu 200 miliárd.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Chappatta | meno = Brian | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Maloney | meno2 = Tom | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Witzig | meno3 = Jack | autor3 = | odkaz na autora3 = | priezvisko4 = Mak | meno4 = Pei Yi | autor4 = | odkaz na autora4 = | priezvisko5 = Heathcote | meno5 = Andrew | autor5 = | odkaz na autora5 = | titul = # 1 Elon Musk $225B | url = https://www.bloomberg.com/billionaires/profiles/elon-r-musk/ | vydavateľ = bloomberg.com | dátum vydania = 2017-03-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> Okrem asi pätinového podielu v Tesle vlastnil približne 48 % akcií firmy SpaceX.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Elon Musk becomes world's richest person as wealth tops $185bn | url = https://www.bbc.com/news/technology-55578403 | vydavateľ = bbc.com | dátum vydania = 2021-01-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Marek | meno = Jan | autor = | odkaz na autora = | titul = Jak se Musk stal nejbohatším na světě? Po elektroautech cílí na Mars | url = https://www.seznamzpravy.cz/clanek/jak-se-musk-stal-nejbohatsim-muzem-sveta-hlavne-diky-elektroautum-136701 | vydavateľ = seznamzpravy.cz | dátum vydania = 2021-01-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> Dňa [[13. apríl]]a 2022 urobil doterajším akcionárom ponuku na kúpu 100 % akcií [[sociálna sieť (internet)|sociálnej siete]] [[X (sociálna sieť)|Twitter]] za 54,20 dolára za akciu v celkovej hodnote 43 miliárd dolárov. Dňa [[25. apríl]]a bolo oznámené, že Twitter je pripravený Muskovu ponuku prijať.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Musk gets Twitter for $44 billion, to cheers and fears of 'free speech' plan | url = https://www.reuters.com/technology/exclusive-twitter-set-accept-musks-best-final-offer-sources-2022-04-25/ | vydavateľ = reuters.com | dátum vydania = 2022-04-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Elon Musk Buys Twitter: April 25 | url = https://www.wsj.com/livecoverage/twitter-elon-musk-latest-news/card/musk-twitter-deal-values-company-at-around-44-billion-MdEXkyNxU0GbJ1kqBc1M | vydavateľ = wsj.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Maureen Chowdhury, Meg Wagner, Melissa Macaya and Mike Hayes, CNN | odkaz na autora = | titul = Elon Musk to buy Twitter | url = https://edition.cnn.com/business/live-news/elon-musk-twitter/index.html | vydavateľ = edition.cnn.com | dátum vydania = 2022-04-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = It’s happening: Elon Musk strikes deal to buy Twitter for $44 billion | url = https://arstechnica.com/tech-policy/2022/04/twitter-announces-deal-to-sell-company-to-elon-musk-for-44-billion/ | vydavateľ = arstechnica.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> V [[október|októbri]] 2022 Musk dokončil akvizíciu Twitteru za 44 miliárd dolárov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Lauren Thomas and Alexa Corse | odkaz na autora = | titul = Elon Musk Closes Twitter Deal, Immediately Fires Top Executives | url = https://www.wsj.com/articles/elon-musk-completes-twitter-takeover-11666918031?mod=mhp | vydavateľ = wsj.com | dátum vydania = 2022-10-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> V [[december|decembri]] 2022 ho v dôsledku poklesu ceny akcií automobilky Tesla a akvizície Twitteru na prvom mieste rebríčka najbohatších ľudí sveta podľa agentúry Bloomberg vystriedal [[Bernard Arnault]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Musk přišel o prvenství v žebříčku nejbohatších. Poprvé je v čele Evropan | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/ekonomika/3550759-musk-prisel-o-prvenstvi-v-zebricku-nejbohatsich-poprve-je-v-cele-evropan | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2022-12-14 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> Potom, čo v decembri 2022 používatelia Twitteru hlasovali v Muskom vytvorenej ankete za jeho odchod z pozície generálneho riaditeľa spoločnosti, oznámil, že tak urobí, len čo za seba nájde náhradu. V [[máj]]i [[2023]] uviedol, že ho vo funkcii nahradí žena.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Zenklová | meno = Štěpánka | autor = | odkaz na autora = | titul = Elon Musk skončí v čele Twitteru, povede ho žena | url = https://www.novinky.cz/clanek/internet-a-pc-musk-skonci-v-cele-twitteru-40431328 | vydavateľ = novinky.cz | dátum vydania = 2023-05-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Osobný život === [[Súbor:X Æ A-Xii, Elon Musk and Donald Trump in the Oval Office - P20250207DT-0103 (54320797642).jpg|thumb|Musk so svojím synom X Æ A-Xii v [[Biely dom|Bielom dome]], 2025]] Elon Musk má americké, kanadské a juhoafrické občianstvo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Biography of Elon Musk | url = https://www.thoughtco.com/elon-musk-profile-1992154 | vydavateľ = thoughtco.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Musíme na Mars, jinak lidstvo zahyne, prohlásil Elon Musk. A ukázal způsob, jak se tam dostat | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/veda/1921172-musime-na-mars-jinak-lidstvo-zahyne-prohlasil-elon-musk-a-ukazal-zpusob-jak-se-tam | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2016-09-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> V rokoch 2000 až 2008 bol ženatý s kanadskou spisovateľkou [[Justine Musková|Justine Wilsonovou]]. Ich prvý syn Nevada sa narodil v roku 2002, ale zomrel v 10 mesiacoch v dôsledku syndrómu náhleho úmrtia dojčaťa. V roku 2004 sa im narodili dvojičky Griffin a Xavier. V roku 2006 trojčatá Damian, Saxon a Kai.<ref name="businessinsider-elon-musk-regained-the-title-of-world"/> V rokoch 2010 až 2012 a znova v rokoch [[2013]] až 2016 bol ženatý s anglickou herečkou [[Talulah Rileyová|Talulah Rileyovou]].<ref name="rollingstone-rolling-stone"/> Dňa [[7. máj]]a [[2018]] sa objavil na americkom [[Met Gala]] po boku kanadskej umelkyne [[Grimes (hudobníčka)|Grimes]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Young | meno = Alex | autor = | odkaz na autora = | titul = Grimes is dating Elon Musk | url = https://consequence.net/2018/05/grimes-is-dating-elon-musk-report/ | vydavateľ = consequence.net | dátum vydania = 2018-05-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> s ktorou začal žiť. Dňa [[5. máj]]a 2020 sa Muskovi a Grimes narodil syn. Podľa Muskovho vyjadrenia na Twitteri dostal meno X Æ A-12 Musk.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Dazed | odkaz na autora = | titul = Grimes and Elon Musk welcome their first child | url = https://www.dazeddigital.com/music/article/49117/1/grimes-and-elon-musk-welcome-their-first-child | vydavateľ = dazeddigital.com | dátum vydania = 2020-05-05 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> Kalifornské zákony toto meno ale nepovolili, preto svoje dieťa premenoval na X Æ A-Xii Musk.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Minelle | meno = Bethany | autor = | odkaz na autora = | titul = Elon Musk and Grimes change baby X Æ A-12's name due to Californian law | url = https://news.sky.com/story/elon-musk-and-grimes-change-baby-x-ae-a-12s-name-due-to-californian-law-11994445 | vydavateľ = news.sky.com | dátum vydania = 2020-05-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku 2021 sa rozišli.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hartmans | meno = Avery | autor = | odkaz na autora = | titul = Elon Musk says he's single and basically living in a 'technology monastery' following his split with Grimes | url = https://www.businessinsider.com/elon-musk-single-grimes-breakup-2021-12 | vydavateľ = businessinsider.com | dátum vydania = 2021-12-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> Elon sa objavil v seriáloch ''[[Simpsonovci]]'', [[Teória veľkého tresku (seriál)|''Teória veľkého tresku'']], ''[[Mestečko South Park]]'', ''[[Rick and Morty]]'' a hral vo filmoch ''[[Iron Man 2]]'', ''[[Prečo práve on?]]'', ''[[Machete zabíja]]'' a ''[[Ďakujeme, že fajčíte]]''. Až do konca roku 2020 býval v [[Los Angeles]], ale od [[december|decembra]] toho istého roka sa zdržiava v [[Texas]]e.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tesla: Elon Musk moves to Texas in Silicon Valley snub | url = https://www.bbc.com/news/technology-55246148 | vydavateľ = bbc.com | dátum vydania = 2020-12-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> V relácii ''[[Saturday Night Live]]'' v živom vysielaní [[8. máj]]a 2021 povedal, že má [[Aspergerov syndróm]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Walsh | meno = Joe | autor = | odkaz na autora = | titul = Elon Musk Reveals He Has Asperger’s On ‘Saturday Night Live’ | url = https://www.forbes.com/sites/joewalsh/2021/05/09/elon-musk-reveals-he-has-aspergers-on-saturday-night-live/ | vydavateľ = forbes.com | dátum vydania = 2021-05-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> V [[júl]]i 2022 denník ''Insider'' zverejnil súdne dokumenty, z ktorých vyplýva, že Musk mal v [[november|novembri]] [[2021]] dvojčatá so Shivon Zilisovou, riaditeľkou operácií a špeciálnych projektov spoločnosti [[Neuralink]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Elon Musk ‘had twins with one of his executives’ | url = https://archive.ph/rFW1c | vydavateľ = archive.ph | dátum vydania = 2022-07-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Elon Musk had twins last year with one of his top executives | url = https://archive.ph/xhC6a | vydavateľ = archive.ph | dátum vydania = 2022-07-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Názory a ďalšie aktivity == [[Súbor:P20250530DT-0013 President Donald Trump participates in a press conference with departing DOGE adviser Elon Musk (cropped).jpg|thumb|left|Musk s [[Donald Trump|Donaldom Trumpom]], 2025]] Elon Musk vyjadril mnoho názorov na rôzne témy, od politiky až po vedu. V kontexte americkej politiky Musk uviedol, že v rokoch 2008 a 2012 podporoval [[Barack Obama|Baracka Obamu]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Elon Musk confesses which US president he voted for most often | url = https://www.marca.com/en/lifestyle/celebrities/2022/04/29/626bb2bf22601d5e7e8b45a3.html | url archívu = https://web.archive.org/web/20230222203704/https://www.marca.com/en/lifestyle/celebrities/2022/04/29/626bb2bf22601d5e7e8b45a3.html | vydavateľ = marca.com | dátum vydania = 2022-04-29 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-01-23 | dátum archivácie = 2023-02-22 | miesto = | jazyk = }}</ref> v roku 2016 [[Hillary Clintonová|Hillary Clintonovú]] a v roku 2020 [[Joe Biden|Joea Bidena]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Accused of not supporting free speech, Elon Musk defends decision to vote Republicans in Nov | url = https://www.firstpost.com/world/accused-of-not-supporting-free-speech-elon-musk-defends-decision-to-vote-republicans-in-nov-10739451.html | url archívu = https://web.archive.org/web/20220530224501/https://www.firstpost.com/world/accused-of-not-supporting-free-speech-elon-musk-defends-decision-to-vote-republicans-in-nov-10739451.html | vydavateľ = firstpost.com | dátum vydania = 2022-05-30 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-01-23 | dátum archivácie = 2022-05-30 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Carney | meno = Timothy P. | autor = | odkaz na autora = | titul = Carney: Green stimulus profiteer comes under IRS scrutiny | url = http://www.washingtonexaminer.com/carney-green-stimulus-profiteer-comes-under-irs-scrutiny/article/2510619 | url archívu = https://web.archive.org/web/20171009194900/http://www.washingtonexaminer.com/carney-green-stimulus-profiteer-comes-under-irs-scrutiny/article/2510619 | vydavateľ = washingtonexaminer.com | dátum vydania = Oct 14, 2012, 12:00 AM | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-01-23 | dátum archivácie = 2017-10-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku 2022 Musk povedal, že začne voliť kandidátov [[Republikánska strana (USA)|Republikánskej strany]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tesla's Musk says he 'can no longer support' Democrats, 'will vote Republican' | url = https://www.ctvnews.ca/world/tesla-s-musk-says-he-can-no-longer-support-democrats-will-vote-republican-1.5910008 | url archívu = https://web.archive.org/web/20220601115713/https://www.ctvnews.ca/world/tesla-s-musk-says-he-can-no-longer-support-democrats-will-vote-republican-1.5910008 | vydavateľ = ctvnews.ca | dátum vydania = 2022-05-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-01-23 | dátum archivácie = 2022-06-01 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kolodny | meno = Lora | autor = | odkaz na autora = | titul = Elon Musk says he'll vote Republican, bashes Democrats | url = https://www.cnbc.com/2022/05/18/elon-musk-says-hell-vote-republican-bashes-democrats.html | url archívu = https://web.archive.org/web/20220608163923/https://www.cnbc.com/2022/05/18/elon-musk-says-hell-vote-republican-bashes-democrats.html | vydavateľ = cnbc.com | dátum vydania = 2022-05-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-01-23 | dátum archivácie = 2022-06-08 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Barrabi | meno = Thomas | autor = | odkaz na autora = | titul = Elon Musk to vote GOP for first time because Democrats are ‘party of division & hate’ | url = https://nypost.com/2022/05/18/elon-musk-says-democrats-are-party-of-division-hate/ | url archívu = https://web.archive.org/web/20220718065537/https://nypost.com/2022/05/18/elon-musk-says-democrats-are-party-of-division-hate/ | vydavateľ = nypost.com | dátum vydania = 2022-05-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-01-23 | dátum archivácie = 2022-07-18 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = NDTV News Desk | odkaz na autora = | titul = "Can No Longer Support Democrats, Will Vote Republican": Elon Musk | url = https://www.ndtv.com/world-news/elon-musk-on-how-his-choice-changed-and-why-in-the-past-i-voted-2989024 | url archívu = https://web.archive.org/web/20220718065537/https://www.ndtv.com/world-news/elon-musk-on-how-his-choice-changed-and-why-in-the-past-i-voted-2989024 | vydavateľ = ndtv.com | dátum vydania = 2022-05-19 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-01-23 | dátum archivácie = 2022-07-18 | miesto = | jazyk = }}</ref> pričom vo voľbách v roku [[2024]] vyjadril podporu [[Vivek Ramaswamy|Vivekovi Ramaswamymu]]. Vyhlásil, že podporuje [[nepodmienený základný príjem|univerzálny základný príjem]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Strange | meno = Adario | autor = | odkaz na autora = | titul = Elon Musk thinks universal income is answer to automation taking human jobs | url = https://mashable.com/2016/11/05/elon-musk-universal-basic-income/ | url archívu = https://web.archive.org/web/20200901223023/https://mashable.com/2016/11/05/elon-musk-universal-basic-income/ | vydavateľ = mashable.com | dátum vydania = 2016-11-05 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-01-23 | dátum archivácie = 2020-09-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> právo držať a nosiť zbraň,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Elon Musk risks MAGA ire by calling for gun control | url = https://www.independent.co.uk/news/world/americas/us-politics/elon-musk-gun-control-texas-b2088098.html | url archívu = https://web.archive.org/web/20220527201600/https://www.independent.co.uk/news/world/americas/us-politics/elon-musk-gun-control-texas-b2088098.html | vydavateľ = independent.co.uk | dátum vydania = 2022-05-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-01-23 | dátum archivácie = 2022-05-27 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[sloboda slova|slobodu prejavu]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Stimson | meno = Brie | autor = | odkaz na autora = | titul = Elon Musk says Starlink won't block Russian state media in Ukraine: 'Sorry to be a free speech absolutist' | url = https://www.foxbusiness.com/business-leaders/elon-musk-starlink-russian-state-media-ukraine-free-speech-absolutist | url archívu = https://web.archive.org/web/20220313171346/https://www.foxbusiness.com/business-leaders/elon-musk-starlink-russian-state-media-ukraine-free-speech-absolutist | vydavateľ = foxbusiness.com | dátum vydania = 2022-03-05 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-01-23 | dátum archivácie = 2022-03-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> daň z emisií uhlíka a je proti vládnym dotáciám.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = POLITICO Politico Logo | url = https://www.politico.com/newsletters/morning-tech/2021/12/13/musk-spurns-subsidies-after-spacex-sought-them-out-799430 | url archívu = https://web.archive.org/web/20220525134347/https://www.politico.com/newsletters/morning-tech/2021/12/13/musk-spurns-subsidies-after-spacex-sought-them-out-799430 | vydavateľ = politico.com | dátum vydania = 12/13/2021 10:00 AM EST | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-01-23 | dátum archivácie = 2022-05-25 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Elon MuskVerified account | url = https://twitter.com/elonmusk/status/1286673686821515266 | url archívu = https://web.archive.org/web/20220113150652/https://twitter.com/elonmusk/status/1286673686821515266 | vydavateľ = twitter.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-01-23 | dátum archivácie = 2022-01-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> Je tiež kritikom [[predaj nakrátko|predaja nakrátko]]. Musk vyjadril znepokojenie nad otázkami, ako je [[umelá inteligencia]], [[globálne otepľovanie|klimatické zmeny]] a pokles populácie. Kritizoval aj [[lockdown]]y počas [[pandémia ochorenia COVID-19|pandémie ochorenia COVID-19]], verejnú dopravu a [[odbory]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hartmann | meno = Margaret | autor = | odkaz na autora = | titul = The Donald Trump–Elon Musk Feud: A Complete History | url = https://nymag.com/intelligencer/article/donald-trump-elon-musk-feud-history.html | url archívu = https://web.archive.org/web/20220716163136/https://nymag.com/intelligencer/article/donald-trump-elon-musk-feud-history.html | vydavateľ = nymag.com | dátum vydania = 2022-07-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-01-23 | dátum archivácie = 2022-07-16 | miesto = | jazyk = }}</ref> Propagoval [[konšpiračná teória|konšpiračné teórie]] a robil kontroverzné vyhlásenia, ktoré viedli k obvineniam z [[antisemitizmus|antisemitizmu]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Rosenberg | meno = Yair | autor = | odkaz na autora = | titul = Elon Musk Among the Anti-Semites | url = https://www.theatlantic.com/ideas/archive/2023/05/elon-musk-george-soros-anti-semites/674072/ | url archívu = https://web.archive.org/web/20230604030035/https://www.theatlantic.com/ideas/archive/2023/05/elon-musk-george-soros-anti-semites/674072/ | vydavateľ = theatlantic.com | dátum vydania = 2023-05-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-01-23 | dátum archivácie = 2023-06-04 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Elon Musk Agrees With Poster Who Says Jews Advocate ‘Hatred Against Whites’ | url = https://www.mediaite.com/tech/elon-musk-agrees-with-poster-who-says-jews-advocate-hatred-against-whites/ | url archívu = https://web.archive.org/web/20231115231425/https://www.mediaite.com/tech/elon-musk-agrees-with-poster-who-says-jews-advocate-hatred-against-whites/ | vydavateľ = mediaite.com | dátum vydania = 2023-11-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-01-23 | dátum archivácie = 2023-11-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> podpory white pride<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kastrenakes | meno = Jacob | autor = | odkaz na autora = | titul = IBM pulls X ads as Elon Musk endorses white pride | url = https://www.theverge.com/2023/11/16/23964160/elon-musk-antisemitic-x-post-ibm-ads | url archívu = https://web.archive.org/web/20231116213641/https://www.theverge.com/2023/11/16/23964160/elon-musk-antisemitic-x-post-ibm-ads | vydavateľ = theverge.com | dátum vydania = 2023-11-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-01-23 | dátum archivácie = 2023-11-16 | miesto = | jazyk = }}</ref> a [[transfóbia|transfóbie]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Garofoli | meno = Joe | autor = | odkaz na autora = | titul = Elon Musk is leaning into transphobia | url = https://www.sfchronicle.com/politics/article/Elon-Musk-is-leaning-into-transphobia-17649577.php | url archívu = https://web.archive.org/web/20230628144738/https://www.sfchronicle.com/politics/article/Elon-Musk-is-leaning-into-transphobia-17649577.php | vydavateľ = sfchronicle.com | dátum vydania = 2022-12-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-01-23 | dátum archivácie = 2023-06-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> Jeho názory na [[medzinárodné vzťahy]] vrátane [[rusko-ukrajinská vojna|rusko-ukrajinského]] a čínsko-taiwanského konfliktu sa stretli so zmiešanými reakciami. === Cestovanie do vesmíru === [[Súbor:Elon and the Up-Goer Starship SN9 (50710924661).jpg|thumb|Musk pri prototype Starship SN9, 2020]] Prostredníctvom spoločnosti SpaceX sa snaží znížiť náklady na vesmírne cestovanie. Práve SpaceX sa stala prvou firmou, ktorá uviedla do prevádzky znovupoužiteľné [[nosná raketa|kozmické rakety]]. Jedným z hlavných cieľov spoločnosti je [[kolonizácia Marsu]]. SpaceX tiež predstavila plán marsovskej dopravnej infraštruktúry. Medzi rokmi [[2011]] a [[2017]] bola na tento účel vyvíjaná a testovaná [[kozmická loď]] [[SpaceX Red Dragon|Red Dragon]] (upravená verzia lode [[Dragon 2]]). Koncept bol následne ukončený a prešlo sa k vývoju rakety [[Starship (raketa)|Starship]]. Prvý let kozmickej lode Starship k [[Mars]]u bol naplánovaný na rok 2022. Malo ísť o let bez posádky. O dva roky neskôr sa mal podľa plánu uskutočniť let s posádkou, avšak vývoj sa oneskoril. Až v roku 2024 sa počas skúšobných letov ([[Starship flight test 3]] a [[Starship flight test 4]]) dosiahli žiaduce výsledky s vyslaním na [[obežná dráha|obežnú dráhu]] [[Zem]]e a návratom. Prvý bezpilotný let k Marsu bol nanovo naplánovaný do roku [[2026]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Elektřina.cz | odkaz na autora = | titul = Génius, nebo blázen? Možná obojí, Elon Musk je ale především vizionář a úspěšný podnikatel | url = https://www.elektrina.cz/elon-musk-zivotopis | vydavateľ = elektrina.cz | dátum vydania = 2018-09-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Mimozemský život === Musk tvrdí, že je „veľká šanca na existenciu jednoduchého života na iných planétach“, ale „otázka je, či existuje inteligentný život v známom vesmíre“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Elon Musk and Rainn Wilson discuss colonizing Mars, global warming, and the fear of failure | url = https://www.theverge.com/2013/3/19/4122624/elon-musk-mars-colony-terraforming-spacex-video-rainn-wilson-metaphysical-milkshake | vydavateľ = theverge.com | dátum vydania = 2013-03-19 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-03-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> Neskôr vysvetlil svoje „nádeje“, že „inteligentný život v známom vesmíre existuje“ tým, že je to „pravdepodobnejšie, ako keby nebol, ale je to len odhad“. === Umelá inteligencia === Často hovorí o potenciálnom nebezpečenstve umelej inteligencie (AI), označuje ju za „najvážnejšiu hrozbu prežitia ľudskej rasy“. Počas interview na sympóziu [[Massachusetts Institute of Technology|MIT]] opísal AI ako „najväčšiu existenčnú hrozbu“ a ďalej „čím ďalej, tým viac si myslím, že by mala existovať nejaká regulačná ochrana, možno na národnej a medzinárodnej úrovni, aby sme si boli istí, že neurobíme nejakú hlúposť“. Vytvorenie umelej inteligencie opísal ako „vyvolanie démona“.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Gibbs | meno = Samuel | autor = | odkaz na autora = | titul = Elon Musk: artificial intelligence is our biggest existential threat | periodikum = The Guardian | odkaz na periodikum = The Guardian | url = https://www.theguardian.com/technology/2014/oct/27/elon-musk-artificial-intelligence-ai-biggest-existential-threat | issn = 0261-3077 | vydavateľ = Guardian News and Media Limited | miesto = Londýn | dátum = 2014-10-27 | dátum prístupu = 2019-03-01 }}</ref> Napriek tomu Musk investoval do firiem vyvíjajúcich AI [[DeepMind]] a [[Vicarious]] (ďalšia spoločnosť pracujúca na zvýšení inteligencie strojov) a v roku [[2015]] spoluzaložil výskumnú organizáciu [[OpenAI]]. No Musk vysvetlil, že tieto investície „sa nevykonali z pohľadu ich návratnosti, ale kvôli dozoru nad súčasným stavom vývoja v odbore“. Elon Musk tiež hovorí: ''„Vo filmoch na túto tému, ako napríklad [[Terminátor (film)|Terminátor]], sa udalosti vyvíjajú hrozivo. A my by sme sa mali postarať, aby boli dobré, nie zlé.“''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hern | meno = Alex | autor = | odkaz na autora = | titul = Elon Musk says he invested in DeepMind over 'Terminator' fears | periodikum = The Guardian | odkaz na periodikum = The Guardian | url = https://www.theguardian.com/technology/2014/jun/18/elon-musk-deepmind-ai-tesla-motors | issn = 0261-3077 | vydavateľ = Guardian News and Media Limited | miesto = Londýn | dátum = 2014-06-18 | dátum prístupu = 2019-03-01 }}</ref> === Trumpova inaugurácia === [[Súbor:The White House - 54442805117 (cropped).jpg|thumb|upright|Musk v roku 2025]] Musk si vo svojom prejave počas [[Druhá inaugurácia Donalda Trumpa|druhej inaugurácie]] [[Donald Trump|Donalda Trumpa]] položil pravú ruku na srdce s roztiahnutými prstami a potom vystrel pravú ruku, dôrazne, pod uhlom nahor, dlaňou nadol a prstami k sebe. Potom toto gesto zopakoval davu za sebou. Keď gestá dokončil, povedal davu: ''„Moje srdce je s vami. Vďaka vám je budúcnosť civilizácie zabezpečená.“'' Niektorí toto gesto považovali za [[nacistický pozdrav|nacistický]] alebo [[rímsky pozdrav]]. Musk sa týmto tvrdeniam vysmieval ako spolitizovaným. V príspevku na sociálnej sieti X napísal: ''„Útok typu ‚každý je Hitler‘ je už veľmi otrepaný.“'' Výslovne však tieto tvrdenia nepoprel. V ďalšej reakcii na tieto udalosti Musk zverejnil na X sériu slovných hračiek o [[nacizmus|nacistoch]]. Rôzne médiá vrátane agentúry [[Associated Press]] uviedli, že bez ohľadu na to, čo tým Musk myslel, jeho gesto sa stretlo s veľkým ohlasom [[pravicový extrémizmus|pravicových extrémistov]] a [[neonacizmus|neonacistov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Elon Musk sa postaral o rozruch gestom, ktoré sa podobalo na hajlovanie - VIDEO | url = https://sita.sk/hajloval-musk-po-inauguracii-trumpa-socialne-siete-zaplavilo-jeho-gesto-po-inauguracii-video/ | vydavateľ = SITA.sk | dátum vydania = 2025-01-20 | dátum prístupu = 2025-02-07 | jazyk = sk | meno = SITA Slovenská tlačová agentúra | priezvisko = a.s}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Muskove gestá v prejave po Trumpovej inaugurácii pripomínali hajlovanie | url = https://dennikn.sk/minuta/4418633/ | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = 2025-01-20 | dátum prístupu = 2025-02-07 | jazyk = sk-SK}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Elon Musk responds to backlash over gesture at Donald Trump rally | url = https://www.bbc.com/news/articles/cy48v1x4dv4o | vydavateľ = www.bbc.com | dátum vydania = 2025-01-21 | dátum prístupu = 2025-02-07 | jazyk = en-GB}}</ref> === Grokipedia === {{Hlavný článok|Grokipedia}} V [[október|októbri]] [[2025]] Muskova spoločnosť [[xAI (spoločnosť)|xAI]] spustila [[Grokipedia|Grokipediu]], internetovú [[encyklopédia|encyklopédiu]] generovanú umelou inteligenciou, ktorú propagoval ako alternatívu k [[Wikipédia|Wikipédii]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Elon Musk wants to create a 'modern-day Library of Alexandria' — and send copies to deep space | url = https://www.businessinsider.com/elon-musk-grokipedia-modern-day-library-of-alexandria-stone-2025-11 | vydavateľ = businessinsider.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-21 | jazyk = }}</ref> Články na Grokipedii sú generované a kontrolované systémom [[Grok (četbot)|Grok]] od xAI.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Press | meno = Associated | autor = | odkaz na autora = | titul = Elon Musk launched Grokipedia. Here's how it compares to Wikipedia | url = https://www.pbs.org/newshour/nation/elon-musk-launched-grokipedia-heres-how-it-compares-to-wikipedia | vydavateľ = pbs.org | miesto = | dátum vydania = 2025-10-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-21 | jazyk = }}</ref> Médiá a akademické analýzy opisovali Grokipediu ako stránku, ktorá často opakuje obsah Wikipédie, ale sporné politické a sociálne témy prezentuje v súlade s Muskovými názormi a [[pravica (politika)|pravicovými]] naratívmi. Štúdia výskumníkov [[Cornell University]] a [[NBC News]] uvádza, že Grokipedia cituje zdroje, ktoré sú na Wikipédii zaradené na čiernu listinu alebo považované za „všeobecne nedôveryhodné“, napríklad konšpiračnú stránku [[Infowars]] a neonacistické fórum [[Stormfront (webstránka)|Stormfront]]. [[Wired (časopis)|''Wired'']], ''[[The Guardian]]'' a [[Time (týždenník)|''Time'']] kritizovali Grokipediu za faktické chyby a za to, že Muska prezentuje v nezvyčajne pozitívnom svetle a zároveň bagatelizuje kontroverzie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Michael | meno = Chris | autor = | odkaz na autora = | titul = Elon Musk launches encyclopedia ‘fact-checked’ by AI and aligning with rightwing views | periodikum = The Guardian | odkaz na periodikum = The Guardian | url = https://www.theguardian.com/technology/2025/oct/28/elon-musk-grokipedia | issn = 0261-3077 | vydavateľ = Guardian News and Media Limited | miesto = Londýn | dátum = 2025-10-28 | dátum prístupu = 2026-01-21 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Jarvis DeBerry | odkaz na autora = | titul = Frankie Beverly brought Black people together like no other musician could | url = https://www.ms.now/opinion/msnbc-opinion/frankie-beverly-maze-died-rcna170737 | vydavateľ = ms.now | miesto = | dátum vydania = 2024-09-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-21 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Computer Science > Social and Information Networks | url = https://arxiv.org/abs/2511.09685 | vydavateľ = arxiv.org | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-21 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jeyaretnam | meno = Miranda | autor = | odkaz na autora = | titul = How Elon Musk’s Wikipedia-Alternative ‘Grokipedia’ Describes Elon Musk | url = https://time.com/7328846/elon-musk-grokipedia-wikipedia-differences-grok-xai-ai-ideological-bias/ | vydavateľ = time.com | miesto = | dátum vydania = 2025-10-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-21 | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20251028201335/https://time.com/7328846/elon-musk-grokipedia-wikipedia-differences-grok-xai-ai-ideological-bias/ | dátum archivácie = 2025-10-28 }}</ref> === Vízia automatizovanej ekonomiky === Koncom roka 2025 Musk predstavil víziu automatizovanej ekonomiky, v ktorej by pokročilá umelá inteligencia a [[robotika]] dokázali vykonávať väčšinu produktívnej práce. Podľa jeho predstáv by sa [[zamestnanie|práca]] stala dobrovoľnou, pretože ľudia by už nemuseli pracovať na zabezpečenie základných potrieb. V dôsledku toho by tradičný význam [[peniaze|peňazí]] postupne slabol, keďže výroba [[statok (ekonómia)|tovarov]] a [[služba|služieb]] by nebola obmedzená nedostatkom zdrojov. Musk tento koncept spája s [[post-nedostatok|post-nedostatkovou]] spoločnosťou, v ktorej materiálna hojnosť umožňuje vysokú [[životná úroveň|životnú úroveň]] bez klasických ekonomických väzieb. Vízia vyvolala diskusie aj kritiku, najmä pre nejasné mechanizmy financovania a sociálnej organizácie takéhoto sveta. Musk odhadol, že takýto prechod môže nastať v priebehu najbližších 10 až 20 rokov. Najväčšou výzvou v automatizovanej ekonomike nebude podľa Muska chudoba, ale otázka, ako ľudia nájdu [[zmysel života]]. Vo svojich vystúpeniach vysvetľoval, že keď umelá inteligencia a roboty prevezmú väčšinu práce a materiálne potreby budú väčšinou uspokojované [[automatizácia|automatizáciou]], ľudia sa budú musieť zamyslieť nad tým, ako využiť svoj [[voľný čas]] a aký účel má ich život, keďže tradičné zamestnanie prestane byť nevyhnutnosťou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Royle | meno = Orianna Rosa | autor = | odkaz na autora = | titul = Bad luck, six-figure earners: Elon Musk warns that money will ‘disappear’ in the future as AI makes work (and salaries) irrelevant | url = https://fortune.com/2025/12/15/billionaire-elon-musk-say-that-money-will-disappear-in-the-future-as-ai-makes-work-and-salaries-irrelevant-sorry-six-figure-earners/ | vydavateľ = fortune.com | miesto = | dátum vydania = 2025-12-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-21 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = redakcia Živé.sk | odkaz na autora = | titul = Elon Musk má novú víziu budúcnosti, ohlasuje svet bez dôchodkov | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://zive.aktuality.sk/clanok/xjIzOFx/elon-musk-ma-novu-viziu-buducnosti-ohlasuje-svet-bez-dochodkov/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2026-01-13 | dátum prístupu = 2026-01-21 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hallon | meno = Róbert | autor = | odkaz na autora = | titul = Elon Musk tvrdí, že dôchodky nebudú potrebné. Zachráni nás umelá inteligencia? | url = https://svetapple.sk/novinky/elon-musk-tvrdi-ze-dochodky-nebudu-potrebne-zachrani-nas-umela-inteligencia/ | vydavateľ = svetapple.sk | miesto = | dátum vydania = 2026-01-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-21 | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [https://x.com/elonmusk Elon Musk na X] {{Osobnosť roka časopisu Time 2001–2025}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Musk, Elon}} [[Kategória:Elon Musk| ]] [[Kategória:Osobnosti z Pretórie]] [[Kategória:Vynálezcovia USA]] [[Kategória:Podnikatelia USA]] [[Kategória:Inžinieri USA]] [[Kategória:Programátori USA]] [[Kategória:Miliardári USA]] [[Kategória:Kanadskí vynálezcovia]] [[Kategória:Kanadskí podnikatelia]] [[Kategória:Kanadskí inžinieri]] [[Kategória:Kanadskí programátori]] [[Kategória:Kanadskí miliardári]] [[Kategória:Juhoafrickí vynálezcovia]] [[Kategória:Juhoafrickí podnikatelia]] [[Kategória:Juhoafrickí programátori]] [[Kategória:Juhoafrickí miliardári]] [[Kategória:SpaceX]] [[Kategória:Popularizátori kozmonautiky]] [[Kategória:Priekopníci automobilizmu]] [[Kategória:Osobnosti umelej inteligencie]] [[Kategória:Autisti]] [[Kategória:Konšpirační teoretici]] [[Kategória:Držitelia svetových rekordov]] [[Kategória:Osobnosti USA kanadského pôvodu]] [[Kategória:Kanadské osobnosti juhoafrického pôvodu]] [[Kategória:Kanadské osobnosti nemeckého pôvodu]] [[Kategória:Juhoafrické osobnosti kanadského pôvodu]] [[Kategória:Členovia Kráľovskej spoločnosti]] [[Kategória:Osobnosti roka časopisu Time]] [[Kategória:Naturalizované osobnosti Kanady]] [[Kategória:Naturalizované osobnosti USA]] [[Kategória:Absolventi University of Pennsylvania]] 5jimdv8wnklb8ya1ub70tj01t37saaw 0 170127 8198490 8188990 2026-04-15T04:14:21Z Akul59 168826 Ext, odkazy, autoritné údaje, wikilinka 8198490 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Pletený Újezd | typ = obec | znak = Pletený Újezd CoA.jpg | vlajka = Pletený Újezd flag.jpg | obrázok = Pletený Újezd, Old Farm.jpg | popis = <!-- Barokní statek v Pleteném Újezdu --> | ob.roz.pôs = Kladno | pov.ob = Unhošť | krajina = Čechy | rieka = | nadmorská výška = 406 | zemepisná šírka = 50,110000 | zemepisná dĺžka = 14,111111 | rozloha = 1,68 | prvá zmienka = | starosta = Jaroslav Kolbek | PSČ = 273 51 | početč = 1 | početzsj = 1 | početk = 1 | NUTS5 = CZ0203 532738 | adresa = Kladenská 39<br />Pletený Újezd<br />273 51 Unhošť | email = pleteny.ujezd@cbox.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.pletenyujezd.cz | commons = Pletený Újezd }} '''Pletený Újezd''' je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v [[Okres Kladno|okrese Kladno]] v [[Stredočeský kraj|Stredočeskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 476 obyvateľov, z toho 223 mužov a 253 žien, pričom priemerný vek v obci bol 42,0 roka (muži 40,6 roka, ženy 43,3 roka). == Zaujímavosti == Dňa 18. mája 1955 sa medzi obcou Pletený Újezd a zastávkou Kladno-Výhybka odohrala dodnes neobjasnená vražda mladej 17 ročnej študentky Jany Marejovej.<ref>DUBNAR, Z.: ''Ze spisů Federální kriminální ústředny: Pokračujte v pátraní'', Magnet n.p., edícia Signál, Praha, strana 11, riadok 15, a nasl.</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Pletený Újezd}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} {{český výhonok}} {{Obce okresu Kladno}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Obce okresu Kladno]] 6q6ug1o0s6bwclztobf044lvhy4piaz 0 171070 8198223 6936403 2026-04-14T12:27:28Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ ow 8198223 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Senice | typ = obec | znak = | vlajka = | obrázok = Senice, house No. 75 and 79.jpg | popis = | ob.roz.pôs = Poděbrady | pov.ob = Poděbrady | krajina = Čechy | rieka = | nadmorská výška = 195 | zemepisná šírka = 50,184167 | zemepisná dĺžka = 15,195278 | rozloha = 4,46 | prvá zmienka = 1383 | starosta = Václav Novák | PSČ = 290 01 | početč = 1 | početzsj = 1 | početk = 1 | NUTS5 = CZ0208 537799 | adresa = Hlavní 25<br />Senice<br />290 01 Poděbrady | email = obec@senice.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.senice.cz | commons = }} '''Senice''' je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Nymburk|Nymburk]] v [[Stredočeský kraj|Stredočeskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 195 obyvateľov, z toho 90 mužov a 105 žien, pričom priemerný vek v obci bol 40,4 roka (muži 40,4 roka, ženy 40,4 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Senice }} == Externé odkazy == * [http://www.senice.cz Oficiálna stránka obce] {{český výhonok}} {{Obce okresu Nymburk}} [[Kategória:Obce okresu Nymburk]] ij788nxwj8q9u5zy25i2pn7tva8ul70 0 173399 8198327 8133420 2026-04-14T16:19:34Z Andrej-airliner 43530 wl. 8198327 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kozmonaut | Meno = Walter Cunningham | Typ = astronaut [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] | Portrét = Walt Cunningham in 1963.jpg | Popis = Cunningham v roku 1963 | Dátum narodenia = [[16. marec]] [[1932]] | Miesto narodenia = [[Creston (Iowa)|Creston]], [[Iowa]], [[Spojené štáty|USA]] | Dátum úmrtia = {{dúv|2023|1|3|1932|3|16}} | Miesto úmrtia = [[Houston]], [[Texas]], USA | Zamestnanie = [[stíhacie lietadlo|stíhací]] [[pilot]], [[fyzik]] | Kozmonaut od = 17. októbra 1963 | Kozmonaut do = 1. augusta 1971 | Hodnosť = [[plukovník (Spojené štáty)|plukovník]], [[United States Marine Corps Reserve|USMCR]] | Čas vo vesmíre = 10 dní, 20 hodín, 9 minút | Misie = [[Apollo 7]] | Znaky = [[Súbor:Apollo7.png|40px]] }} '''Ronnie Walter „Walt“ Cunningham''' (* [[16. marec]] [[1932]], [[Creston (Iowa)|Creston]], [[Iowa]], [[Spojené štáty|USA]] – † [[3. január]] [[2023]], [[Houston]], [[Texas]]<ref name="nasa-apollo-astronaut-walter-cunningham">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Apollo Astronaut Walter Cunningham Dies at 90 | url = https://www.nasa.gov/press-release/apollo-astronaut-walter-cunningham-dies-at-90/ | vydavateľ = nasa.gov | dátum vydania = 2023-01-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-01-04 | miesto = | jazyk = }}</ref>) bol [[Spojené štáty|americký]] [[kozmonaut|astronaut]], [[stíhacie lietadlo|stíhací]] [[pilot]], [[fyzik]], [[podnikateľ]] a [[investícia (manažment)|investor]]. V roku [[1968]] letel do vesmíru na palube [[kozmická loď|kozmickej lode]] [[Apollo 7]] vo funkcii [[Funkcia kozmonautov v posádkach#Pilot lunárneho modulu|pilota lunárneho modulu]], ale [[Lunárny modul Apollo|lunárny modul]] nebol pri tomto lete použitý. Bol tretím civilistom (po [[Neil Armstrong|Neilovi Armstrongovi]] a [[Elliot McKay See|Elliotovi Seeovi]]) medzi astronautmi [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]]. == Život == === Mladosť, vzdelanie a vojenská kariéra === Walter Cunningham sa narodil [[16. marec|16. marca]] [[1932]] v [[Creston (Iowa)|Crestone]] v [[Spojené štáty|americkom]] štáte [[Iowa]]. V roku [[1950]] absolvoval strednú školu [[Venice High School (Los Angeles)|Venice High School]] v [[Los Angeles]] v [[Kalifornia|Kalifornii]].<ref name="nasa-apollo-astronaut-walter-cunningham"/> Po skončení strednej školy študoval na [[Santa Monica College]], až kým v roku [[1951]] nenastúpil do [[United States Navy|amerického námorníctva]] a v roku [[1952]] začal letecký výcvik. V rokoch [[1953]] až [[1956]] slúžil ako [[stíhacie lietadlo|stíhací]] [[pilot]] v [[United States Marine Corps|Zbore námornej pechoty USA]], pričom ako nočný stíhací pilot absolvoval 54 misií v [[Kórea|Kórei]]. Keď Cunningham pôvodne odchádzal do Kórey, stále prebiehali rokovania o prímerí a dohoda o prímerí bola podpísaná tesne pred jeho príchodom. Od roku 1956 do roku [[1975]] bol v zálohe námornej pechoty a nakoniec odišiel do dôchodku v hodnosti [[plukovník (Spojené štáty)|plukovníka]] (''colonel'').<ref name="nasa-apollo-astronaut-walter-cunningham"/> Používal prezývku Walt a oženil sa s Lo Ellou Irbyovou z [[Norwalk (Kalifornia)|Norwalku]] v Kalifornii a mal dve deti, Briana a Kimberley. Walt a Lo Ella sa nakoniec rozviedli.<ref name="nasa-apollo-astronaut-walter-cunningham"/> Po skončení aktívnej služby Cunningham pokračoval v štúdiu na Santa Monica College a v roku [[1958]] prestúpil na [[University of California, Los Angeles]] (UCLA). V roku [[1960]] získal titul ''[[Bachelor of Arts]]'' s vyznamenaním a v roku [[1961]] titul [[magister (akademická hodnosť)|''Master of Arts'']] s vyznamenaním, obidva v odbore [[fyzika]] na UCLA. Všetky požiadavky okrem dizertačnej práce na získanie titulu doktora filozofie (''Doctor of Philosophy'') z fyziky na UCLA splnil počas svojho pôsobenia v spoločnosti [[RAND Corporation]], kde strávil tri roky pred výberom do NASA.<ref name="nasa-apollo-astronaut-walter-cunningham"/> === Kariéra v NASA === {{Hlavný článok|Apollo 7}} [[Súbor:Astronaut Walt Cunningham suiting up.jpg|thumb|left|170px|Walter Cunningham v deň štartu misie [[Apollo 7]], 11. október 1968]] V [[október|októbri]] [[1963]] sa Cunningham stal jedným z [[NASA Astronaut Group 3|tretej skupiny astronautov]] vybraných [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]]. Keďže ich bolo 14, nazývali sa ''The Fourteen''. Dňa [[29. september|29. septembra]] [[1966]] NASA zverejnila zloženie posádky misie Apollo 2 (AS-205), ktorá mala byť druhým pilotovaným letom [[kozmická loď|kozmickej lode]] [[Apollo (kozmická loď)|Apollo]] Block I na [[obežná dráha|obežnej dráhe]] [[Zem]]e. Za veliaceho pilota bol určený [[Wally Schirra|Walter Schirra]] (prezývaný „Wally“), senior pilotom sa stal [[Donn Fulton Eisele|Donn Eisele]] a pilotom Walter Cunningham. Nakoniec sa už [[15. november|15. novembra]] rozhodlo, že ďalší let Apolla Block I je nadbytočný a ruší sa. NASA o týchto skutočnostiach informovala verejnosť [[22. december|22. decembra]] s tým, že Schirra, Eisele a Cunningham prešli do záložnej posádky [[Apollo 1|Apolla 1]] (AS-204). Všetky tieto plány nakoniec úplne zmenil [[27. január]] [[1967]], kedy sa konala predletová skúška v rámci príprav na misiu Apollo 1 (AS-204), ktorej štart sa plánoval na [[21. február]]a 1967. [[Kozmonaut|Astronauti]] [[Gus Grissom]], [[Edward Higgins White|Edward White]] a [[Roger Bruce Chaffee|Roger Chaffee]] boli počas skúšky vo vnútri kabíny kozmickej lode Apollo Block I, ktorá sa nachádzala na vrchole [[nosná raketa|nosnej rakety]] [[Saturn IB]] na [[štartovací komplex 34 na Cape Canaveral Air Force Station|štartovacom komplexe 34]] na [[Cape Canaveral Space Force Station|Cape Kennedy]]. V dôsledku chyby na kabeláži kabíny preskočila iskra, ktorá v atmosfére tvorenej čistým [[kyslík]]om spôsobila požiar, pri ktorom všetci traja astronauti zahynuli. [[Program Apollo]] sa musel pozastaviť a prehodnotiť. Kozmická loď Apollo Block I tak do vesmíru nikdy neletela a namiesto toho sa rozhodlo, že sa prepracuje a zdokonalí verzia Block II, ktorá potom aj lietala okolo Zeme a k [[Mesiac]]u. Krátko po nehode Apolla 1 riaditeľ operácií letových posádok [[Deke Slayton]] požiadal Schirru, Eiseleho a Cunninghama, aby po obnovení programu uskutočnili prvý pilotovaný let kozmickej lode Apollo, čiže tentokrát už s verziou Block II.<ref name="stoplusjednicka-apollo-7-prvni-let-s-posadkou-co-bylo">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Straka | meno = Vít | autor = | odkaz na autora = | titul = Apollo 7, první let s posádkou: Co bylo příčinou špatné nálady velitele Schirry | url = https://www.stoplusjednicka.cz/apollo-7-prvni-let-s-posadkou-co-bylo-pricinou-spatne-nalady-velitele-schirry | vydavateľ = stoplusjednicka.cz | dátum vydania = 2018-11-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-01-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Súbor:Astro-space-pen.jpg|thumb|Cunningham v interiéri veliteľského modulu počas letu Apollo 7, 20. október 1968]] Dňa [[11. október|11. októbra]] [[1968]] tak Cunningham zaujal miesto [[Funkcia kozmonautov v posádkach#Pilot lunárneho modulu|pilota lunárneho modulu]] počas jedenásťdňového letu [[Apollo 7|Apolla 7]]. Pri tomto lete však [[Lunárny modul Apollo|lunárny modul]] ešte nebol použitý a Cunningham zodpovedal za všetky systémy kozmickej lode okrem štartu a navigácie. Posádku zamestnávalo nespočetné množstvo testov rôznych systémov vrátane skúšobného zapálenia motora [[Apollo (kozmická loď)#Servisný modul|servisného modulu]] a merania presnosti systémov lode. Išlo tiež o prvý americký let do vesmíru s trojčlennou posádkou a tiež prvý pilotovaný let s použitím rakety Saturn IB. Zaujímavosťou je, že pri tomto lete sa z americkej kozmickej lode po prvýkrát podarilo uskutočniť priamy [[televízia (prenos)|televízny]] prenos. Celkovo sa uskutočnilo sedem krátkych televíznych prenosov. Zo záznamu ich vysielala aj [[Česko-slovenská televízia]]. Misia Apollo 7 bola natoľko úspešná, že úplne zmenila plán pre nasledujúce lety. Vedenie NASA potom definitívne rozhodlo, že nasledujúci let [[Apollo 8]] poletí aj s ľudskou posádkou k Mesiacu. Po misii Apollo 7 Cunningham nebol zrovna obľúbený najmä medzi pracovníkmi kontrolnej divízie [[Johnsonovo vesmírne stredisko|Strediska pilotovaných letov]] v [[Houston]]e, keďže mal istý podiel na rozporoch medzi posádkou a [[stredisko riadenia vesmírnych letov|riadiacim strediskom]] počas letu, ktoré niekoľkokrát vyústili do hádky. Hlavným aktérom týchto výstupov bol síce veliteľ Wally Schirra, ale Cunningham sa z rôznych príčin nijako zvlášť nesnažil urovnať situáciu. Po pristátí tejto úspešnej misie sa šéf letových operácií [[Christopher C. Kraft Jr.|Chris Kraft]] vyjadril, že už nikdy nemieni s týmito ľuďmi spolupracovať. Cunninghamovi tak svitla nádej, že do vesmíru ešte poletí v rámci [[Apollo Applications Program]] (AAP).<ref name="nasa-apollo-astronaut-walter-cunningham"/><ref name="stoplusjednicka-apollo-7-prvni-let-s-posadkou-co-bylo"/><ref name="kosmonautix-skylab-laborator-na-nebesich-2-dil">{{Citácia periodika | priezvisko = Šamárek | meno = Ondřej | autor = | odkaz na autora = | titul = Skylab – laboratoř na nebesích (2. díl) | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2016/07/skylab-laborator-na-nebesich-2-dil/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2016-07-19 | dátum prístupu = 2023-01-04 }}</ref> V [[november|novembri]] 1968 sa stal vedúcim oddelenia AAP v oddiele astronautov (''Chief of the AAP Branch of the Astronaut Office''). Na rok 1968 bol rozpočet NASA značne znížený. Keďže program Apollo mal v tom čase jednoznačnú prioritu, sa obeťou rozpočtových škrtov stal Apollo Applications Program. Manažéri programu museli prehodnotiť priority a jediným projektom v rámci AAP, ktorý prežil škrty v rozpočte, sa stal ''Orbital Workshop'' (Orbitálna dielňa), ktorého cieľom bolo vytvorenie [[kozmická stanica|orbitálnej stanice]] s využitím použitého a vypotrebovaného stupňa rakety [[Saturn V]]. Cunningham sa chopil zastupovania záujmov svojich kolegov v kritickej dobe, kedy sa finalizoval dizajn stanice a kedy sa definitívne rozhodovalo, či bude vynesená na obežnú dráhu Zeme v neobývateľnom stave a dokončí sa až vo vesmíre alebo odštartuje rovno v obývateľnom stave. Viacero kolegov si Cunninghamovu prácu cenilo a on nemal dôvod pochybovať o svojej budúcej nominácii za veliteľa prvého letu na prvú americkú vesmírnu stanicu, ktorá oficiálne dostala začiatkom roka [[1970]] meno [[Skylab]]. Po skončení lunárnej misie [[Apollo 12]] vstúpili do programu Skylab astronauti [[Pete Conrad]] a [[Alan LaVern Bean|Alan Bean]]. Cunningham si uvedomil, že miesto veliteľa prvého letu na Skylab, bude zrejme pridelené skúsenejšiemu a služobne staršiemu Conradovi. Dúfal teda, že mu pridelia velenie druhého letu. V [[august]]e 1970 bol Conrad vymenovaný za nového vedúceho úradu astronautov Skylabu (''Chief of the Skylab Astronaut Office''), ktorý sa ešte rozrástol o astronautov zo zrušených misií Apolla. Walt to niesol pomerne s nechuťou, ale uznával a ctil nesporné kvality svojho nástupcu.<ref name="nasa-apollo-astronaut-walter-cunningham"/><ref name="kosmonautix-skylab-laborator-na-nebesich-2-dil"/> Na začiatku roka [[1971]] sa začali objavovať prvé správy o letových nomináciách, podľa ktorých sa mal Cunningham stať veliteľom záložnej posádky Peta Conrada, prvej expedície na Skylab, a letieť mal až ako veliteľ štvrtého letu k stanici. Očakával, že nebude veliteľom prvej misie a možno ani druhej, ale nie tretej, na ktorú bola dokonca určená posádka nováčikov. To sa mu vôbec nepáčilo, a tak bez záruky, že sa uskutoční aj štvrtý let na Skylab, Cunningham v [[august]]e 1971 odišiel z NASA. Na jeho miesto v záložnej posádke prvého letu nastúpil [[Russell Louis Schweickart|Russell Schweickart]], ktorý bol predtým veliteľom záložnej posádky druhej expedície. Na Skylab sa nakoniec uskutočnili len tri lety. Cunningham nalietal celkovo viac ako 4 500 letových hodín, z toho vyše 3 400 v [[prúdový motor|prúdových]] lietadlách a 263 hodín vo vesmíre.<ref name="nasa-apollo-astronaut-walter-cunningham"/><ref name="kosmonautix-skylab-laborator-na-nebesich-2-dil"/> === Neskorší život === V roku [[1974]] Cunningham absolvoval šesťtýždňový kurz pokročilého manažmentu na [[Harvard Business School]] a neskôr pôsobil ako [[podnikateľ]] a [[investícia (manažment)|investor]] v mnohých súkromných podnikoch. V roku [[1977]] vydal knihu ''[[The All-American Boys]]'' (Americkí chlapci), ktorá je spomienkou na jeho pôsobenie v NASA. Bol tiež hlavným prispievateľom a autorom predslovu knihy o histórii [[kozmický let s ľudskou posádkou|kozmických letov]] z roku [[2007]] ''[[In the Shadow of the Moon (kniha)|In the Shadow of the Moon]]'' (V tieni Mesiaca). V roku [[2008]] NASA udelila Cunninghamovi Medailu za výnimočnú službu za misiu Apollo 7. Odmietol [[vedecký konsenzus]] o [[klimatické zmeny|zmene klímy]]. V roku [[2010]] uverejnil diskusný príspevok s názvom ''Global Warming: Facts versus Faith'' (Globálne otepľovanie: Fakty verzus viera). V úvodníku uverejnenom v denníku ''Houston Chronicle'' [[15. august]]a 2010 tvrdil, že empirické dôkazy nepodporujú tvrdenia o [[globálne otepľovanie|globálnom otepľovaní]].<ref name="nasa-apollo-astronaut-walter-cunningham"/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = WALTER CUNNINGHAM | odkaz na autora = | titul = Climate change alarmists ignore scientific methods | url = https://www.chron.com/opinion/outlook/article/Climate-change-alarmists-ignore-scientific-methods-1710002.php | vydavateľ = chron.com | dátum vydania = 2010-08-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-01-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku [[2018]] sa pripojil k organizácii Back to Space ako astronautský konzultant s cieľom inšpirovať ďalšiu generáciu k letu na [[Mars]]. Stal sa moderátorom [[rozhlas (zvuk)|rozhlasovej]] talkshow a verejným rečníkom. Pracoval ako konzultant pre začínajúce technologické spoločnosti a bol predsedom Texaskej komisie pre letectvo a vesmír. Zomrel skoro ráno [[3. január]]a [[2023]] v nemocnici v Houstone vo veku 90 rokov na komplikácie spôsobené pádom.<ref name="nasa-apollo-astronaut-walter-cunningham"/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = NASA Apollo astronaut Walt Cunningham has died at age 90 | url = https://www.npr.org/2023/01/03/517135016/nasa-apollo-astronaut-walt-cunningham-died | vydavateľ = npr.org | dátum vydania = 2023-01-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-01-04 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Astronaut Walt Cunningham, who test flew Apollo command module, dies at 90 | url = http://www.collectspace.com/news/news-010323a-apollo-7-astronaut-walt-cunningham-obituary.html | vydavateľ = collectspace.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-01-04 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Matza | meno = By Max | autor = | odkaz na autora = | titul = Last surviving Apollo 7 astronaut Walter Cunningham dies at 90 | url = https://www.bbc.com/news/world-us-canada-64159514 | vydavateľ = bbc.com | dátum vydania = 2023-01-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-01-04 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Zomrel Walt Cunningham, posledný žijúci člen posádky misie Apollo 7 | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/zomrel-walt-cunningham-posledny-ziju/684982-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2023-01-04 | dátum prístupu = 2023-01-04 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Zomrel Walt Cunningham, posledný žijúci člen posádky misie Apollo 7 | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://vat.pravda.sk/vesmir/clanok/652480-zomrel-walt-cunningham-posledny-zijuci-clen-posadky-misie-apollo-7/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2023-01-04 | dátum prístupu = 2023-01-04 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Všetečka | meno = Roman | autor = | odkaz na autora = | titul = Zemřel astronaut, který se účastnil první úspěšné pilotované mise Apollo | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/technet/vesmir/ronnie-walter-cunningham-nasa-vesmir-apollo-7-mesic.A230104_092419_tec_vesmir_vse | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2023-01-04 | dátum prístupu = 2023-01-04 }}</ref> {{citát|Nebuďte jednou z tých duší, ktoré hovoria: ‚Keby som tak mohol žiť svoj život znova.‘ Žite svoj život tak, že raz stačí.|Walter Cunningham<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = “Don’t be one of those souls who says, ‘If only I had my life to live over.’ Live your life in such a way that once is enough.” | url = https://quotefancy.com/quote/1665395/Walter-Cunningham-Don-t-be-one-of-those-souls-who-says-If-only-I-had-my-life-to-live-over | vydavateľ = quotefancy.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-01-04 | miesto = | jazyk = }}</ref>}} == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Walter Cunningham}} == Externé odkazy == * [http://waltercunningham.com/ Oficiálna stránka] {{eng icon}} * [https://www.nasa.gov/sites/default/files/atoms/files/cunningham_walter.pdf Oficiálny životopis na stránkach NASA] {{eng icon}} * [http://spacefacts.de/bios/astronauts/english/cunningham_walter.htm Walter Cunningham na stránkach spacefacts.de] {{eng icon}} * [https://mek.kosmo.cz/bio/usa/00031.htm Walter Cunningham v Malej encyklopédii kozmonautiky] {{ces icon}} * [http://www.kozmo-data.sk/kozmonauti/cunningham-ronnie-walter.html Walter Cunningham na stránkach kozmo-data.sk] {{slk icon}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Cunningham, Walter}} [[Kategória:Kozmonauti USA]] [[Kategória:Letci USA]] [[Kategória:Príslušníci United States Marine Corps]] [[Kategória:Osobnosti z Iowy]] [[Kategória:Osobnosti NASA]] [[Kategória:Program Apollo]] [[Kategória:Program Apollo Applications]] [[Kategória:Program Skylab]] 8waqs93eqd9gz065wdjvvilzafayh0b 100 175357 8198414 8181634 2026-04-14T17:17:09Z Andrej-airliner 43530 8198414 wikitext text/x-wiki Toto je archív zaujímavosti, ktoré už boli zverejnené na [[Portál:Kozmonautika|kozmonautickom portáli]]. Šablóna pre pridanie nových zaujímavostí na stránku je [[:Šablóna:Kozmonautika/Vedeli ste]]. [[File:STS-51-J (29832422012).jpg|right|90px|Raketoplán Atlantis pri štarte na svoj prvý let STS-51-J, 3. október 1985]] *...Sovieti plánovali nechať obletieť [[Mesiac]] troma svojimi posádkami a potom poslať tú najlepšiu z nich na pristátie? *...v roku [[1985]] mal americký '''[[Space Shuttle|raketoplán]]''' za sebou rekordný počet štartov – 9? *...je možné, že najhoršou katastrofou spojenou s kozmickým programom bol neúspešný štart čínskej rakety '''[[Čchang-čeng 3]]''' (''Dlhý pochod 3''), ktorá spadla na neďaleké mestečko a mohla zabiť až niekoľko stoviek ľudí? *...je trikrát väčšia šanca, že človeka zasiahne padajúci [[meteorit]], ako šanca, že ho zasiahne padajúci kus '''[[kozmický odpad|kozmického odpadu]]'''? *...sonda '''[[Galileo (kozmická sonda)|Galileo]]''' nepozorovala iba [[Jupiter]] a [[Mesiace Jupitera|jeho mesiace]], ale aj [[Slnko]], [[Zem]], [[Mesiac]], [[Venuša|Venušu]], dva [[planétka|asteroidy]], dve [[Kométa|kométy]] a hľadala tiež [[Gravitačná vlna|gravitačné vlny]]? *...kozmické lode '''[[Vostok (kozmická loď)|Vostok]]''' aj '''[[Mercury (kozmická loď)|Mercury]]''' boli spočiatku vyvíjané ako špionážne satelity? [[File:LC39A and LC39B.jpg|right|120px|Štartovací komplex 39]] *... maximálny počet [[Kozmonaut|ľudí]], ktorí sa naraz ocitli na [[obežná dráha|obežnej dráhe]], bol 19? *... '''[[Štartovací komplex 39 v Kennedy Space Center|štartovací komplex 39]]''', z ktorého štartovali napríklad rakety [[Saturn V]] k Mesiacu alebo [[Space Shuttle|raketoplány]], v skutočnosti neleží na [[Cape Canaveral]], ale na blízkom polostrove [[Merritt]]? *... hneď '''[[Tianwen-3|druhá čínska sonda mieriaca na Mars]]''' by z neho mala doniesť vzorky na Zem? *... prvá časť trosiek zo sondy '''[[Kosmos-482]]''', ktorá 10. mája tohto roku dopadla na Zem, dopadla na Zem už v roku 1972? *... vďaka signálu z potopenej záchrannej lode, ktorý náhodne v roku 2012 zachytila '''[[Medzinárodná vesmírna stanica|ISS]]''', sa podarilo zachrániť jedného z námorníkov? *... [[Challenger (raketoplán)|raketoplán Challenger]] mohol havarovať takmer o rok skôr, pri misii '''[[STS-51-B]]''', pri ktorej ho stretli rovnaké problémy s motormi [[Space Shuttle Solid Rocket Booster|SRB]] ako pri osudovej poslednej misii? [[File:Parker Solar Probe spacecraft model.png|right|100px|Parker Solar Probe]] *... diely nepoužitých sovietskych rakiet '''[[N-1 (nosná raketa)|N-1]]''' sa po skončení programu použili napríklad na stavbu garáží, altánkov či pieskoviska? *... najrýchlejším človekom vyrobeným telesom sa stala slnečná sonda '''[[Parker Solar Probe]]''', ktorá dosiahla rýchlosť až 192 km/s? *... v rámci [[Kozmické preteky|kozmických pretekov]] sa uvažovalo, že by Spojené štáty namiesto pristátia na [[Mesiac]]i podnikli pilotovaný oblet [[Venuša|Venuše]]? *... Čína má za sebou dva bezpilotné lety ich vyvíjaného [[raketoplán]]u? *... potom, ako bol '''[[Wernher von Braun]]''' zajatý americkou stranou, sa ho Sovieti pokúsili uniesť pre seba? *... počas misie '''[[STS-9]]''' so [[Spacelab]]om na palube sa podarilo zhromaždiť viac vedeckých údajov než za celý program [[Skylab]]? [[File:Night start of Proton-M rocket with Blagovest satellite 17.08.2017.jpg|right|100px|Nočný štart rakety Proton-M]] *... najväčšou medziplanetárnou sondou všetkých čias je nedávno vypustená '''[[Europa Clipper]]''', ktorá má s roztvorenými [[slnečný panel|slnečnými panelmi]] dĺžku 30,5 metra? *... keď NASA vyhlásila verejnú anketu, ako pomenovať modul na [[Medzinárodná vesmírna stanica|ISS]] s označením '''[[Node-3]]''', vyhralo meno komika a moderátora Stephena Colberta, ktoré ale ako návrh neakceptovala? *... raketa '''[[Proton (nosná raketa)|Proton]]''' dostala meno podľa svojho prvého vynášaného nákladu, družice [[Proton (družica)|Proton]]? *...nielen Američania, ale aj Sovieti testovali '''[[Raketové kreslo|raketové kreslá]]''' pre pohyb [[výstup do otvoreného vesmíru|astronautov v otvorenom vesmíre]] a ani oni ich nakoniec nevyužívali? *...podľa pôvodného plánu pri [[Apollo 11|prvom pristátí Apolla na povrchu Mesiaca]] mal na mesačný povrch vystúpiť iba jeden astronaut a druhý mal zostať v [[lunárny modul Apollo|lunárnom module]] monitorovať jeho systémy? *...zo sondy '''[[Mars 2MV-4 No.1]]''' sa kvôli primalej nosnosti rakety pred štartom vymontovali všetky vedecké prístroje? [[File:Alan Shepard 1961 NASA portrait.jpg|right|70px|Alan Shepard]] *...kus '''[[Kozmický odpad|vesmírneho odpadu]]''' s priemernou hmotnosťou 2 tony vstupuje do [[Atmosféra Zeme|zemskej atmosféry]] v priemere raz za 10 dní? *...pri konci '''[[Program Space Shuttle|programu raketoplánov]]''' pripravovalo raketoplán na štart až 12 000 osôb? *...[[Alan Shepard]] mal podľa plánu letieť do vesmíru v rámci [[Program Mercury|projektu Mercury]] aj '''[[Mercury-Atlas 10|druhý raz]]'''? *...každá druhá [[kozmická raketa]], ktorá odštartovala v prvom polroku 2024, bola [[Falcon 9]]? *...napriek populárnemu mýtu, že sondy [[Program Voyager|Voyager]] opustili [[Slnečná sústava|slnečnú sústavu]], sú sondy v skutočnosti len v jednej tisícine cesty na okraj slnečnej sústavy – [[Oortov mrak komét|Oortovho mraku komét]]? *...[[Čína]] plánuje do roku 2030 poslať ľudí na [[Mesiac]]? [[File:Columbus module - cropped.jpg|right|100px|Európsky modul Columbus na ISS]] *...[[astronaut]]ov chránia pred '''[[choroba z ožiarenia|ožiarením]]''' v [[kozmická loď|kozmických lodiach]] a staniciach ich vlastné zásoby na prežitie, napríklad zásoby vody? *...ochranná pena používaná na nádrži [[Space Shuttle External Tank|ET]] v programe raketoplánov a v súčasnosti aj na centrálnom stupni rakety [[Space Launch System|SLS]] mení pod vplyvom slnečného svetla farbu? *...európsky modul [[Columbus (ISS)|Columbus]] a japonský modul [[Kibó]] na ISS boli pôvodne projektované ako samostatné malé kozmické stanice? *...Číňania evakuujú obyvateľstvo z oblastí, nad ktorými prelietajú rakety štartujúce z ich vnútrozemských [[kozmodróm]]ov? *...v dobe, keď štartoval sovietsky [[Sputnik 1]], panoval v USA zákaz vypustiť [[Umelá družica|umelú družicu]]? *...ak by na [[program Apollo]] ihneď nadviazal program letov na [[Mars]], najpravdepodobnejším kandidátom na prvého človeka na povrchu cudzej planéty by bol '''[[John Watts Young|John Young]]'''? [[File:Don Lind.jpg|right|80px|Don Leslie Lind]] *... nad hranicou vesmíru boli desiatky psov, ale iba jediná mačka – '''[[Félicette]]'''? *... pri vývoji sovietskych '''[[Medzikontinentálna balistická raketa|medzikontinentálnych balistických rakiet]]''' sa pôvodné palivo, [[etylalkohol]], muselo nahradiť iným, lebo zásoby alkoholu pracovníci časti vypili? *... [[astronaut]] najdlhšie čakajúce na svoj prvý vesmírny let (19 rokov) bol '''[[Don Leslie Lind]]'''? *... jeden z konceptov '''[[Medzinárodná vesmírna stanica|Medzinárodnej vesmírnej stanice]]''' bol pomenovaný „Fred“? *... pred [[Havária raketoplánu Challenger|haváriou raketoplánu Challenger]] bol počet vážnych porúch pri jednej misii [[Space Shuttle|raketoplánu]] priemerne 14,3 a po havárii Challengera, ale pred [[havária raketoplánu Columbia|haváriou Columbie]], 5,5 porúch na jednu misiu? *... hoci Sovieti [[Sovietsky mesačný program|nezvládli poslať človeka ani len na oblet Mesiaca]], boli prví, ktorí nechali Mesiac obletieť '''[[Zvieratá vo vesmíre|živými tvormi]]'''? [[File:Atlas-B ICBM.jpg|right|80px|Jedna z raných verzií rakety Atlas]] *...doteraz leteli do kozmu zástupcovia iba 44 krajín, hoci celkový počet '''[[kozmonaut]]ov''' presiahol počet 600? *...hoci raketa '''[[Atlas (raketa)|Atlas]]''' bola pôvodne vyvinutá na zhadzovanie [[atómová bomba|atómových bômb]] na Rusko, po mnohých rokoch ju napokon poháňali ruské motory? *...prvé koncepty misií ľudí na [[Mars]] vznikali už predtým, ako vôbec do vesmíru letel [[Jurij Alexejevič Gagarin|prvý človek]]? *...na palube stanice '''[[Mir]]''' sa legálne vyskytoval v malých množstvách [[Koňak (destilát)|koňak]]? *...ak by sa v '''[[Program Mercury|programe Mercury]]''' vynechal posledný bezpilotný testovací let, [[Alan Shepard]] mohol byť prvým človekom vo vesmíre niekoľko dní pred [[Jurij Alexejevič Gagarin|Jurijom Gagarinom]]? *...v rámci medzinárodnej spolupráce sa uvažovalo aj o spojení [[Skylab]]u so [[Saľut]]om? [[File:Perseverance-Selfie-at-Rochette-Horizontal-V2.gif|right|120px|Perseverance na Marse]] *...vozidlo '''[[Perseverance (rover)|Perseverance]]''' s hmotnosťou vyše jednej tony je najťažším nákladom, aký bol kedy [[pristátie na Marse|dopravený]] na [[Areografia|povrch Marsu]]? *...[[Columbia (raketoplán)|raketoplán Columbia]] takmer havaroval už v okamihu '''[[STS-1|svojho prvého štartu]]'''? *...najvzdialenejšie ľudské bytosti od Zeme boli v okamihu preletu nad [[odvrátená strana Mesiaca|odvrátenou stranou Mesiaca]] členovia posádky kozmickej lode '''[[Apollo 13]]'''? *...konštrukcia '''[[Hubblov vesmírny ďalekohľad|Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu]]''' vychádzala zo špionážnych družíc [[KH-11 KENNEN]]? *...prezident [[John Fitzgerald Kennedy]] bol po nástupe do úradu spočiatku odporcom kozmonautiky a chcel zrušiť [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]]? *...výšková hranica, v ktorej vplyvom nízkeho [[Atmosférický tlak|tlaku]] klesne bod varu vody na teplotu ľudského tela, sa volá [[Armstrongov limit]], nie je však nazvaná podľa Armstronga, ktorý bol [[Neil Armstrong|prvým človekom na Mesiaci]]? [[File:The Brick Moon from NASA archive.jpg|right|80px|Ilustrácia k The Brick Moon]] *...prvá predstava o kozmickej stanici pochádza od amerického [[sci-fi]] autora [[Edward Haley|Edwarda Haleyho]] z roku 1869 v jeho poviedke '''''[[The Brick Moon]]'''''? *...raketa [[R-7 (balistická raketa)|R-7]] s prvou umelou družicou sveta '''[[Sputnik 1]]''' štartovala vinou menších technických problémov našikmo a nie kolmo? *...najvyššiu obežnú dráhu okolo Zeme dosiahla posádka kozmickej lode '''[[Gemini 11]]'''? *...pri štarte misie '''[[Artemis I|Artemis 1]]''' boli použité komponenty z 83 letov [[Space Shuttle|raketoplánov]]? *...na vykonanie rovnakého množstva práce, na aké marťanské vozidlá '''[[Mars Exploration Rover]]''' potrebovali celý marťanský deň ([[sol]]), by astronautovi na povrchu Marsu stačila zhruba jedna minúta? *...na Floride stojí okrem presláveného [[Kennedyho vesmírne stredisko|Kennedyho kozmického strediska]] aj vojenský kozmodróm '''[[Cape Canaveral Space Force Station]]'''? [[File:Nauka docked to ISS.jpg|right|100px|Modul Nauka]] *...najnovší modul [[Medzinárodná vesmírna stanica|ISS]], '''[[Nauka]]''', má ešte komponenty z programu kozmickej stanice [[Mir]]? *...najriskantnejšie misie [[Space Shuttle|raketoplánov]] boli servisné misie k [[Hubblov vesmírny ďalekohľad|Hubblovmu vesmírnemu ďalekohľadu]], pretože v prípade úniku paliva z raketoplánu by sa z nich nevedeli včas vrátiť naspäť? *...tri z vyrobených letuschopných exemplárov '''[[Apollo (kozmická loď)|kozmickej lode Apollo]]''' nikdy nevzlietli? *...už päť rokov po štarte [[Sputnik 1|prvej umelej družice sveta]] Spojené štáty odpálili vo vesmíre '''[[Termonukleárna bomba|termonukleárnu bombu]]''' so zničujúcimi následkami pre niektoré iné družice? *...z konceptu kozmickej sondy ''Voyager 3'' sa vyvinula sonda '''[[Galileo (kozmická sonda)|Galileo]]'''? *...posledná vlajka rozpadnutého [[Sovietsky zväz|ZSSR]] bola stiahnutá 7. septembra 1992 z platformy kozmickej stanice '''[[Mir]]'''? [[File:New Horizons spacecraft model 1.png|right|90px|New Horizons]] *...systémy na palube [[Medzinárodná vesmírna stanica|ISS]] dokážu [[recyklácia|recyklovať]] až 42 % spotrebovaného kyslíka a 90 % vody? *...'''[[Wernher von Braun|Werner von Braun]]''' sa nazdával, že prvú ľudskú výpravu k [[Mars]]u by mala tvoriť flotila desiatich kozmických lodí a dohromady 70 astronautov? *...'''[[New Horizons]]''' je jediná [[kozmická sonda]] mieriaca mimo slnečnú sústavu, ktorá nenesie žiadne posolstvo pre prípadné [[mimozemská civilizácia|mimozemské civilizácie]]? *...astronaut [[Jerome Apt|Jay Apt]] mal pri výstupe do otvoreného vesmíru pri misii '''[[STS-37]]''' dieru v rukavici [[Skafander|skafandra]], no všimol si to až po návrate do [[družicový stupeň raketoplánu|raketoplánu]]? *...kvôli [[zemská atmosféra|zemskej atmosfére]] technicky nie je možné zachytiť [[družica|družicou]] na Zemi detaily menšie než 5 cm? *...keď v rámci testov pristála v sovietskej dedinke Karša figurína [[kozmonaut]]a v [[skafander|skafandri]], miestni ju najprv považovali za amerického špióna, za ktorého chytenie očakávali odmenu, a keď zistili svoj omyl, figurínu od zlosti zmlátili? [[File:Chimpanzee Ham in Biopack Couch - cropped.jpg|right|90px|Šimpanz Ham - opičí astronaut]] *...'''[[Zvieratá vo vesmíre|opice]]''', ktoré mali odskúšať kabíny kozmických lodí [[Mercury (kozmická loď)|Mercury]] pred prvými astronautmi, tiež prešli výberom, výcvikom, a boli schopné do istej miery obsluhovať [[Kozmická loď|kozmickú loď]]? *...najväčšie namerané '''[[Preťaženie (tiažové zrýchlenie)|preťaženie]]''', ktoré človek krátkodobo prežil, bolo 18 g? *...nad stavbou vtedy ešte nepomenovaného '''[[Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba|Webbovho vesmírneho ďalekohľadu]]''' sa začalo rozmýšľať ešte pred štartom [[Hubblov vesmírny ďalekohľad|Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu]]? *...štart [[Columbia (raketoplán)|prvého raketoplánu]] na jeho '''[[STS-1|prvú misiu]]''' bol najriskantnejším letom v histórii kozmonautiky a dával šancu na prežitie posádky iba 9:1? *...[[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] má zákonom zakázané spolupracovať na kozmických aktivitách s [[Čína|Čínou]]? *...prvé sovietske '''[[program Luna|sondy]]''' určené na dopad na [[Mesiac]] niesli na pamiatku erby [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] pospájané do tvare gule, ktoré mala v okamihu neriadeného dopadu vymrštiť trhavina v ich vnútri, aby ich náraz všetky nezničil? [[File:Konstantin Feoktistov 1965.jpg|right|90px|Konstantin Petrovič Feoktistov]] *...na '''[[Medzinárodná vesmírna stanica|ISS]]''' sa testuje zariadenie, ktoré by bolo schopné vyrábať náplaste na rany z pacientových vlastných buniek? *...sovietsky kozmonaut '''[[Konstantin Petrovič Feoktistov]]''' prežil vlastnú popravu v [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] a napriek doživotnému zmrzačeniu guľkou, ktorá ho mala zabiť, sa stal prvým civilným kozmonautom sveta? *...počet úspešných štartov v roku '''[[2021]]''' je najvyšší v dejinách kozmonautiky? *......aby sa zistil vplyv vetra na maketu rakety '''[[Saturn V]]''' na štartovacej rampe, pracovníci [[Kennedyho vesmírne stredisko|Kennedyho kozmického strediska]] si na obslužnej plošine políhali na chrbát a pokúšali sa maketu rozkývať zapretými nohami? *......družica '''[[GOCE]]''' mala obežnú dráhu vo výške 250 km a musela mať preto už čiastočne aerodynamický tvar? *...vo figuríne kozmonauta zvanej '''[[Ivan Ivanovič]]''', ktorá sa použila na test kozmickej lode [[Vostok (kozmická loď)|Vostok]] pred letom prvého človeka, sa nachádzal priestor na schránky s myšami, morčatami a plazmi? [[File:Apollo12Visor.jpg|right|80px|Astronaut Alan Bean na Mesiaci]] *...spoločnosť '''[[Blue Origin]]''' v júli 2021 vyslala na [[suborbitálny let]] prvú kozmickú loď s posádkou výlučne z [[kozmický turista|kozmických turistov]] bez pilota? *...existoval koncept prvého pristátia človeka na [[Mesiac]]i, ktorý počítal s posielaním zásob tomuto astronautovi na mesačný povrch, až kým sa nevytvorí technológia, ako ho vrátiť späť na Zem? *...jediní ľudia, ktorí kedy umreli vo vesmíre, boli členovia posádky '''[[Sojuz 11]]'''? *...'''[[Challenger (raketoplán)|raketoplán Challenger]]''' vznikol prestavbou makety raketoplánu, ktorá bola určená na tzv. „lámacie skúšky“ – skúšky extrémnej záťaže konštrukcie takmer po jej limity – čo však vôbec nesúviselo s jeho neskoršou haváriou? *...padák misie '''[[Mars 2020]]''' použitý pri pristávaní na Marse mal vo svojej farebnosti a vzoroch zakódované súradnice [[JPL]] v Pasadene v USA a heslo „Dare Mighty Things“? *...už '''[[Jurij Gagarin]]''' vo svojej diplomovej práci obhajoval možnosť bezmotorového pristávania [[Kozmický raketoplán|raketoplánu]]? *...prvé automatické spojenie dvoch telies mimo obežnej dráhy Zeme prebehlo počas misie sondy '''[[Čchang-e 5]]''' v decembri 2020? *...stanica '''[[Mir]]''' mala dlhé rameno, na ktorom boli umiestnené stabilizačné trysky z dôvodu, aby sa vytvorila dlhá páka a stanica sa lepšie ovládala? *...vydýchnutá [[vodná para]] na '''[[Medzinárodná vesmírna stanica|Medzinárodnej vesmírnej stanici]]''' sa vie chemicky opäť zmeniť na dýchateľný kyslík, kým vydýchnutý [[oxid uhličitý]] nie? [[File:HST-SM4.jpeg|right|80px|Hubblov vesmírny ďalekohľad]] *...'''[[Hubblov vesmírny ďalekohľad]]''' nemôže pozorovať, keď prelieta ponad [[Juhoatlantická anomália|Juhoatlantickú anomáliu]] kvôli zvýšenej úrovni [[kozmické žiarenie|radiácie]]? *...sonda '''[[Venera 9]]''', prvá, čo mala vytvoriť snímky [[Povrch Venuše|povrchu Venuše]], si niesla so sebou halogénové lampy pre prípad, že by aj na osvetlenej strane Venuše bolo pod mrakmi príliš tma? *...posledný deň, keď boli všetci ľudia na Zemi, bol [[30. október]] 2000? *...pri výstavbe [[Kennedyho vesmírne stredisko|Kennedyho vesmírneho strediska]] sa začala budovať aj '''[[Štartovací komplex 39 v Kennedy Space Center|rampa 39C]]''', ktorá mala byť na rakety s atómovým pohonom? *...rádioizotopový generátor družice '''[[Nimbus B]]''', ktorá havarovala pri štarte, bol nájdený nepoškodený a použitý v jej nasledovníkovi, [[Nimbus 3]]? *...priamo v [[Skafander|skafandroch]] pre výstup na mesačný povrch mohli astronauti jesť ovocnú tyčinku? *...systém '''[[Starlink]]''' bude obsahovať viac družíc, než bolo predtým vypustených do kozmu v celej histórii kozmonautiky? *...kabína kozmickej lode '''[[Sojuz TM-14]]''' nechala po pristátí posádku visieť dolu hlavou, pričom jej poklop sa nedal otvoriť? *...explózia na lodi '''[[Apollo 13]]''' nastala v jedinej fáze letu, v ktorej sa napriek jej dôsledkom mohla posádka zachrániť? [[File:Buran on An-225 (Le Bourget 1989) (cropped).JPEG|right|80px|Raketoplán Buran]] *...Sovieti hneď pri druhom [[Výstup do otvoreného vesmíru|výstupe do otvoreného kozmu]] vôbec úspešne prešli vonkajšou stranou z jednej kozmickej lode ('''[[Sojuz 4]]''') do druhej ('''[[Sojuz 5]]''')? *...prvá [[Vlajka Spojených štátov|americká vlajka]] umiestnená na povrch Mesiaca misiou '''[[Apollo 11]]''' dôsledkom štartu [[Lunárny modul Apollo|lunárneho modulu]] spadla? *...pri svojom druhom, nikdy neuskutočnenom lete, sa mal nepilotovaný raketoplán '''[[Buran (raketoplán)|Buran]]''' spojiť so stanicou [[Mir]] a neskôr aj so [[Sojuz (kozmická loď)|Sojuzom]]? *...prvý veliteľ raketoplánu, [[John Watts Young|John Young]], sa o spustení '''[[Program Space Shuttle|programu raketoplánov]]''' dozvedel zatiaľčo sa prechádzal po Mesiaci? *...nápis CCCP na helme '''[[Jurij Alexejevič Gagarin|Gagarinovho]]''' skafandra mu bol nakreslený až fixkou tesne pred štartom, aby si ho pri [[katapultáž]]i nesplietli so špiónom? *...'''[[Skafander|skafandre]]''' pre [[výstup do otvoreného priestoru]] riešia potrebu močenia plienkou? *...do rakety [[Saturn V]] v priebehu štartu '''[[Apollo 12|Apolla 12]]''' dvakrát udrel blesk, čo však nenarušilo úspešný priebeh misie? *...na kalibráciu prístrojov pripravovanej sondy '''[[JUICE]]''' bol vyrobený jej zmenšený model pokrytý zlatom? *...uvažovalo sa, že v posádke misie [[Columbia (raketoplán)|Columbia]] '''[[STS-107]]''', ktorá skončila [[Havária raketoplánu Columbia|tragickým zánikom v atmosfére]], by boli samé ženy? [[File:RUSMARKA-1929.jpg|85px|vpravo|Známka znázorňujúca Leonovov prvý výstup do kozmu]] *...nedávno umrel '''[[Alexej Archipovič Leonov|prvý človek]]''', ktorý [[Výstup do otvoreného vesmíru|vystúpil v skafandri do otvoreného vesmíru]]? *...v rámci návratu Američanov na Mesiac [[NASA]] vyvíja nový typ [[Skafander|skafandra]], ktorý bude mať väčšiu pohyblivosť než predošlé? *...na '''[[ISS]]''' po prvýkrát v histórii do kozmu vystúpili dve ženy súčasne? *...existuje návrh, ako vyslať flotilu sond k '''[[Proxima Centauri|našej najbližšej hviezde]]''', pričom ich cesta by trvala iba 20 rokov? *...aby utajili polohu kozmodrómu '''[[Bajkonur]]''', pomenovali ho po vzdialenej obci, v ktorej vystavali makety [[kozmodróm]]u pre špionážne družice? *...aj čínska súkromná firma '''[[LinkSpace]]''' vyvíja znovupoužiteľné nosné rakety? *...záblesky družíc '''[[Iridium (družica)|Irídium]]''' už viac nebudú predpovedateľné, pretože pôvodné družice boli nahradené novými? *...'''[[New Horizons]]''' je prvou sondou, pri ktorej bol [[2014 MU69|jeden z cieľov]] jej blízkeho výskumu objavený až potom, ako odštartovala? *...keď piloti '''[[Space Shuttle|raketoplánu]]''' vysunuli podvozok, už ho nemohli znova zasunúť? [[File:Astronaut moon rock.jpg|100px|vpravo|Harrison Schmitt odoberá mesačné vzorky]] *...každý kozmonaut štartujúci z '''[[Bajkonur]]u''' podľa tradície zasadí pred svojím letom strom? *...niektoré vzorky Mesiaca z '''[[Program Apollo|misií Apollo]]''' zostali nepreskúmané a zapečatené do doby, kedy veda dosiahne vyšší pokrok, čo sa podľa [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] stalo práve teraz? *...najväčší počet [[ženy vo vesmíre|žien naraz vo vesmíre]] boli štyri, a to v roku 2010? *...núdzové prerušenie štartu kozmickej lode '''[[Sojuz MS-10]]''' zavinil chybný senzor? *...astronautovi '''[[Deke Slayton|Dekeovi Slaytonovi]]''' chýbala časť malíčka na ľavej ruke, ale to nebola skutočnosť, ktorá ho vyradila z výcvikového programu? *...okná '''[[lunárny modul Apollo|lunárneho modulu Apollo]]''' sa po natlakovaní vždy preliačili smerom von? *...záchrana stanice '''[[Skylab]]''' odborníkov tak vyčerpala, že jeden z nich omdlel únavou hneď ako prešiel východom z pracoviska? *...[[30. august]]a [[2018]] z kozmickej lodi '''[[Sojuz MS-09]]''' pripojenej k [[ISS]] začal unikať vzduch? *...astronautov vybraných do '''[[program Mercury|Programu Mercury]]''' malo byť podľa pôvodných plánov len šesť a nie legendárnych sedem? [[File:Salyut 7 drawing.png|right|90px|Saľut 7]] *...protislnečný štít sondy '''[[Parker Solar Probe]]''' je z ultraľahkého materiálu, ale aj tak má hmotnosť dospelého človeka? *...iba jediný krát v histórii kozmonautiky sa stalo, že do [[výstup do otvoreného vesmíru|otvoreného vesmíru vystúpili]] traja astronauti naraz? (misia '''[[STS-49]]''') *...posádka [[Sojuz T-13|Sojuzu T-13]] sa spojila s úplne neaktívnou stanicou '''[[Saľut 7]]''' a uviedla ju opäť do prevádzky? *...[[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] plánuje na Mars vyslať v roku 2020 dron menom '''[[Mars Helicopter]]'''? *...[[24. október|24. októbra]] z [[Bajkonur]]u neštartujú žiadne rakety ako spomienka dvoch tragických havárií, ktoré sa tam odohrali? *...[[astronaut|ľudia]] sa v kozmickom priestore pohybujú nepretržite už takmer 18 rokov? *...na palube tragicky presláveného [[Challenger (raketoplán)|raketoplánu Challenger]] pri lete '''[[STS-51-L]]''' malo prebehnúť prvé nahrávanie skladby do hudobného albumu v kozme? *...návrh prvej znovupoužiteľnej [[nosná raketa|nosnej rakety]], '''[[Delta Clipper]]''', pochádza už z roku [[1985]]? *...aj astronaut '''[[Mike Collins]]''' mal možnosť prechádzať sa po [[Mesiac]]i (ako veliteľ [[Apollo 17|Apolla 17]]), ale odmietol ju? [[File:Transhab-cutaway.jpg|right|90px|Návrh modulu TransHab]] *...'''[[stav beztiaže]]''' možno na Zemi napodobniť ponáraním pokusných osôb do vody či špeciálneho gélu? *...na začiatku [[Program Gemini|programu Gemini]] existoval koncept ''Direct Ascent'', podľa ktorého by sa na [[Mesiac]] letelo priamo prostredníctvom mamutej rakety '''[[Nova (nosná raketa)|Nova]]'''? *...vývoj viacúrovňového obytného modulu pre [[ISS]], '''[[TransHab]]''', bol zastavený v prospech modulu [[Habitation modul]], ktorý však bol napokon zrušený tiež? *...trosky bočných blokov [[Sojuz]]u 2.1a, ktorý vyniesol kozmickú loď [[Progress]] MS-06, spôsobili na mieste dopadu stepný požiar s ľudskou obeťou? *...Rusko zredukovalo svoje posádky '''[[posádka Medzinárodnej vesmírnej stanice|expedícii ISS]]''' s odôvodnením, že traja Rusi by na stanici momentálne nemali dostatok práce? *...sonda '''[[MESSENGER]]''' urobila 100-krát viac snímok [[Merkúr]]a, ako hovorili pôvodné plány? *...pomenovanie minerálu '''[[armalcolit]]''' pochádzajúceho z [[Mesiac]]a vzniklo spojením prvých slabík priezvisk prvej trojice účastníkov mesačnej výpravy, [[Neil Armstrong|Armstronga]], [[Buzz Aldrin|Aldrina]] a [[Michael Collins|Collinsa]]? *...na [[ISS]] prebehlo prvé [[čítanie DNA]] vo vesmíre? *...testovacia sonda kozmického detektoru [[gravitačná vlna|gravitačných vĺn]], '''[[LISA Pathfinder]]''', je 10 000-krát stabilnejšia než ktorýkoľvek iný satelit, ktorý kedy odštartoval na vedeckú misiu? [[File:Dawn spacecraft model.png|right|140px|Sonda Dawn]] *...posádky kozmických lodí '''[[Sojuz (kozmická loď)|Sojuz]]''' sú vybavené napríklad sekerkami či puškami na medvede? *...posledným činiteľom '''[[havária raketoplánu Challenger|katastrofy raketoplánu Challenger]]''' bol pravdepodobne [[vietor]], silnejší než pri všetkých predošlých štartoch? *...'''[[Dawn (sonda)|Dawn]]''' je jediná [[kozmická sonda]], ktorá obiehala až dve mimozemské telesá? *...'''[[Neil Armstrong]]''' doručil svoju prihlášku do výberu [[astronaut]]ov po uzávierke a bola akceptovaná len vďaka jeho dobrému menu? *...sonda '''[[Galileo (kozmická sonda)|Galileo]]''' dorazila k Venuši skôr ako sonda '''[[Magellan]]''', hoci štartovala až po nej? *...raketa '''[[Delta IV|Delta IV Heavy]]''' dokáže na [[geostacionárna dráha|geostacionárnu dráhu]] umiestniť náklad s hmotnosťou až 6 750 kg? *...'''[[Cassini (sonda)|sonda Cassini]]''' našla pri [[Saturn]]e zrnká medzihviezdneho prachu? *... zničenie družice [[Fengyun-1C]] antidružicovou zbraňou v roku 2007 vytvorilo najväčší známy počet úlomkov '''[[kozmický odpad|kozmického odpadu]]''' naraz v histórii? *...na palube vyslúžilej kozmickej lode '''[[Cygnus (kozmická loď)|Cygnus]]''' plánujú vedci v rámci experimentu ''Saffire'' založiť požiar? [[File:Gemini spacecraft.jpg|right|100px|Kozmická loď Gemini]] *...od '''[[havária raketoplánu Challenger|katastrofy raketoplánu Challenger]]''' uplynulo [[28. január]]a už 30 rokov? *...až mesačná sonda [[LRO]] v roku [[2013]] zistila presné polohy sovietskych mesačných vozidiel '''[[Lunochod]]ov'''? *...vážne sa uvažovalo o tom, že prvý pilotovaný oblet [[Mesiac]]a by prebehol v '''[[Gemini (kozmická loď)|kozmickej lodi Gemini]]'''? *...na zobúdzanie [[kozmonaut]]ov na stanici '''[[Mir]]''' sa používal poplach? *...od vylepšenia v roku [[2006]] mali byť '''[[Space Shuttle|americké raketoplány]]''' teoreticky schopné pristáť aj bez posádky, riadené odborníkmi zo Zeme? *...astronaut '''[[Luca Parmitano]]''' sa v roku [[2013]] počas [[výstup do otvoreného vesmíru|výstupu do otvoreného vesmíru]] takmer utopil vo vlastnom skafandri? *...pobyt '''[[Sojuz (kozmická loď)|kozmickej lode Sojuz]]''' vo vesmíre je časovo limitovaný koróziou jej nádrží vplyvom paliva? *...slnečná sonda '''[[SOHO]]''' objavila už 3 000 [[kométa|komét]]? *...druhého kozmonauta sveta, '''[[German Titov|Germana Titova]]''', pri pristávaní na padáku počas návratu z vesmíru takmer prešiel vlak? [[File:New Horizons Transparent.png|right|90px|New Horizons]] *...prvý '''[[New Horizons|prelet]]''' okolo [[trpasličia planéta|trpasličej planéty]] [[Pluto]] nastal skoro na deň presne 50 rokov po dátume, kedy prvá [[Mariner 4|funkčná sonda]] blízko preletela okolo inej planéty – [[Mars]]u? *…prvý pes vo vesmíre, '''[[Lajka]]''', sa v skutočnosti volala Kučierka? *…'''[[NERVA]]''' bol motor pre raketu [[Saturn V]], ktorý by jej nosnosť zvýšil až o 50 %, ale nebol použitý z dôvodu, že produkoval [[rádioaktivita|rádioaktívne]] spaliny? *…tím okolo americkej sondy [[Mars Reconnaissance Orbiter]] (MRO) nedávno našiel stratenú britskú sondu '''[[Beagle 2]]'''? *…pristávací modul '''''[[Rosetta (sonda)|Philae]]''''' na kométe [[67P/Čurjumov-Gerasimenko]], ktorý bol od [[15. november|15. novembra]] 2014 v hibernácii, sa v júni 2015 prebudil? *…kozmonautka '''[[Samantha Cristoforettiová]]''' prekonala v roku 2015 rekord v dĺžke neprerušovaného pobytu ženy a zároveň aj v dĺžke pobytu Európana vo vesmíre? *...prvá mesačná sonda, '''[[Luna 1]]''', cielene vytvorila vo vzdialenosti 113 000 km od Zeme umelú [[kométa|kométu]] zo [[sodík]]a? *...Sonda '''[[Mariner 4]]''', prvá úspešná [[prieskum Marsu kozmickými sondami|sonda k Marsu]], mala problémy s orientáciou, pretože si navigačnú hviezdu [[Canopus]] mýlila s [[Aldebaran]]om, [[Regulus|Regulom]], a [[Naos]]om? *...Prvý let k [[Mesiac]]u sa [[USA]] podaril až na tretí pokus a ich prelet bol oveľa vzdialenejší od mesačného povrchu než prvý ruský prelet? [[File:Sputnik asm.jpg|right|80px|Sputnik 1]] *...prvé historicky overené použitie [[raketa|rakiet]] (na bojové účely) pochádza z roku [[1232]]? *...[[Leonid Denisovič Kizim]] a [[Vladimir Alexejevič Soloviov]] prešli v roku 1986 do stanice '''[[Mir]]''' ako jej prvá základná posádka, po 51-dňovom pobyte na Mire preleteli na stanicu Saľut-7 a odtiaľ sa opať vrátili na Mir? *...štart prvej umelej družice Zeme, [[Sputnik 1|Sputniku 1]], podnietil založenie '''[[National Aeronautics and Space Administration|NASA]]'''? *...v Rusku sa dokončuje nový kozmodróm '''[[Vostočnyj]]'''? *...keď sa v novembri [[2007]] sonda '''[[Rosetta (sonda)|Rosetta]]''' približovala k Zemi, bola považovaná za novoobjavený, pre Zem nebezpečný [[planétka|asteroid]] s označením 2007 VN84? *...od roku [[1984]] neodštartovala žiadna úspešná ruská [[planetárna sonda]]? *...[[Space Shuttle|raketoplány]] mali byť schopné štartovať z '''[[Program Space Shuttle|dvoch rozličných kozmodrómov]]?''' *...prví sovietski kandidáti na [[kozmonaut]]ov museli v priebehu výberu vydržať stáť 20 minút v ľadovo chladnej vode? *...z kozmodrómu [[Wallops Flight Center]] odštartovalo 7. marca 1970 sedem rakiet v intervale iba dvestodesať sekúnd? [[Súbor:Apollo 11 Lunar Lander - 5927 NASA.jpg|right|90px|Lunárny modul programu Apollo]] *...'''[[Jurij Gagarin]]''' mal na Mesiac dopraviť časť popola [[Sergej Koroľov|Sergeja Koroľova]]? *...[[Rusko]] buduje a premiestňuje [[raketa|rakety]] vo vodorovnej polohe aj kvôli silným vetrom panujúcim na jeho území? *...uvažovalo sa, že pre '''[[program Apollo]]''' sa vybuduje úplne nový [[kozmodróm]]? *...kozmické lode [[Vostok 3]] a [[Vostok 4]] štartovali z rovnakej rampy necelých 24 hodín po sebe? *...jedinými [[raketový motor na tuhé pohonné látky|raketovými motormi na tuhé pohonné látky]] používanými pri pilotovaných letoch boli motory '''[[Space Shuttle Solid Rocket Booster|SRB]]'''? *...v prvom štvrťstoročí kozmonautiky si [[Sovietsky zväz]] vystačil len s piatimi základnými typmi [[nosná raketa|rakiet]], ktoré boli všetky odvodené od [[balistická raketa|balistických rakiet]]? *...astronautom '''[[Apollo 13|Apolla 13]]''' zachránil život adaptér na filter [[oxid uhličitý|oxidu uhličitého]] núdzovo vyrobený z ponožky, lepiacej pásky, plastového sáčku a plastového obalu letovej príručky? *...nosnosť [[Space Shuttle|raketoplánu]] bola približne 23 ton nákladu? *...za záhadné zrýchľovanie sond [[Pioneer 10]] a [[Pioneer 11|11]] údajne môže tepelný výkon ich [[rádioizotop]]ových zdrojov? [[Súbor:STS-134 International Space Station after undocking.jpg|right|90px|Medzinárodná vesmírna stanica]] *...sklon dráhy, na ktorej bola budovaná '''[[Medzinárodná vesmírna stanica|ISS]]''', spôsobil, že [[Space Shuttle|raketoplán]] mohol vyniesť až o 6 ton menej nákladu než na optimálnu dráhu? *...pred misiou [[STS-70]] bola penová izolácia [[Space Shuttle External Tank|nádrže ET]] poškodená ďatlami, ktoré do nej vyďobali desiatky otvorov? *...Až 8 plánovaných modulov Medzinárodnej vesmírnej stanice bolo zrušených? *...rekord v počte letu do vesmíru (7) držia astronauti '''[[Jerry Ross]]''' a '''[[Franklin Chang-Diaz]]'''? *...všetky pokusy o pristátie sondy na mesiaci '''[[Fobos (mesiac)|Fobos]]''' boli neúspešné? *...'''[[Mariner 9]]''' bola prvá sonda obiehajúca okolo inej planéty? *...sonda '''[[Voyager 1]]''' je od Zeme ďalej, než akýkoľvek ľudstvom vytvorený či ľudstvom známy prírodný objekt v [[slnečná sústava|slnečnej sústave]]? *...v roku 2008 [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] priznala, že notebooky na [[Medzinárodná vesmírna stanica|Medzinárodnej vesmírnej stanici]] boli nakazené [[počítačový vírus|počítačovým vírusom]]? *...vďaka malej hustote materiálu vo vnútri '''[[pásmo planétok|pásma planétok]]''' je pravdepodobnosť, že sa prelietajúca sonda s niektorým asteroidom zrazí, menšia ako jedna k miliarde? [[Súbor:Challenger explosion.jpg|right|60px|havária raketoplánu Challenger]] *...po '''[[havária raketoplánu Challenger|havárii raketoplánu Challenger]]''' prestali [[Space Shuttle|raketoplány]] vynášať do kozmu vojenské a komerčné družice? *...časopis '''[[Letectví a kosmonautika]]''' vychádza už 90 rokov? *...misia [[STS-94]] je opakovaním neúspešnej misie '''[[STS-83]]''' (s rovnakým raketoplánom, s rovnakou posádkou, s rovnakým vybavením a s takmer identickým emblémom)? *... '''[[Federálna vesmírna agentúra Ruska]]''' plánuje ponúkať kozmickým turistom oblet Mesiaca za cenu približne 100 miliónov dolárov? *...počas [[program Space Shuttle|histórie raketoplánov]] bolo z nákladových priestorov týchto strojov vypustených celkove 180 [[umelá družica|družíc]], čiže pripadá priemerne 1,3 vypustenej družice na každú misiu? *...prvé '''[[zvieratá vo vesmíre|stavovce]]''', ktoré obleteli [[Mesiac]] a úspešne sa vrátili na Zem, boli [[korytnačky]]? *...v smere hruď – chrbát je človek schopný vydržať niekoľko desiatok sekúnd '''[[Preťaženie (tiažové zrýchlenie)|preťaženie]]''' 15 až 20 g? *...najvyšší počet členov posádky samostatne letiacej [[kozmická loď|kozmickej lode]] bol 8? (v raketopláne [[Challenger (raketoplán)|Challenger]] v roku [[1985]]) *...počet tragicky končiacich misií ruských [[Sojuz (kozmická loď)|Sojuzov]] a [[Space Shuttle|amerických raketoplánov]] je rovnaký? [[Súbor:Herschel Space Observatory.jpg|right|50px|Herschelov vesmírny ďalekohľad]] *...[[Rusko]] plánuje tento rok vypustiť svoju '''[[Fobos-Grunt|prvú planetárnu misiu po 15 rokoch]]'''? *...ľudia [[kozmický let s ľudskou posádkou|lietajú do kozmu]] už 50 rokov? *...najväčším kozmickým ďalekoľadom nie je [[Hubbleov vesmírny ďalekohľad]], ale '''[[Herschelov vesmírny ďalekohľad]]'''? *...pri misii '''[[STS-135]]''' po prvýkrát od roku 1983 (misia [[STS-6]]) letela v raketopláne len štvorčlenná posádka? *...až pri šiestich [[program Space Shuttle|misiách raketoplánov]], ktoré predchádzali '''[[havária raketoplánu Columbia|tragickému letu Columbie]]''', boli po pristátí na [[družicový stupeň raketoplánu|orbiteroch]] zistené poškodenia ich [[tepelný štít|tepelných štítov]] penou alebo ľadom? *...najdlhšie slúžiacou sondou pre [[prieskum Marsu]] je '''[[Mars Odyssey]]''' (slúži od roku 2001)? *...obec Bajkonur leží až 320 km od '''[[Bajkonur|rovnomenného kozmodrómu]]'''? Toto meno pre kozmodróm vybrané kvôli utajeniu jeho polohy. *...je možné, že Spojeným štátom sa podarilo dostať na [[Mesiac]] tak rýchlo "vďaka" nehode '''[[Apollo 1]]'''? *...[[Konstantin Eduardovič Ciolkovskij]], jeden zo zakladateľov kozmonautiky, bol zároveň spisovateľom '''[[sci-fi]]'''? *...vo výške, v ktorej obieha [[ISS]], je [[gravitácia]] Zeme len približne o 15 % menšia než na zemskom povrchu? [[Súbor:Mir on 12 June 1998.jpg|right|80px|Mir]] *... najväčšie zrýchlenie zo všetkých [[kozmická sonda|kozmických sond]] v priebehu misie vykonala sonda '''[[Dawn (sonda)|Dawn]]''' v júni [[2010]]? *...kozmickú stanicu '''[[Mir]]''' zachvátil v roku 1997 požiar? *...sondu '''[[CONTOUR]]''' pravdepodobne roztavili spaliny vlastného motora? *...prvýkrát videla [[Zem]] ako celok posádka kozmickej lode '''[[Apollo 8]]'''? *...na jar [[2004]] prekonala návštevnosť internetových stránok s fotografiami vyhotovenými sondami '''[[Mars Exploration Rover]]''' dokonca aj návštevnosť stránok s tématikou pornografie? *...'''[[Space Shuttle|raketoplán]]''' bol prvý typ americkej [[kozmická loď|kozmickej lode]], ktorý neabsolvoval svoj prvý skúšobný let v bezpečnejšom bezpilotnom režime? *…'''[[Program Constellation]]''', ktorý mal vrátiť Američanov na [[Mesiac]] a neskôr ich dostať aj na [[Mars]], bol navrhnutý na zrušenie? *…kozmodróm '''[[Bajkonur]]''' je viac než 11-krát väčší ako [[Kennedyho vesmírne stredisko]]? (rozloha 6 717 km² oproti 567 km²) *… misia '''[[Fobos-Grunt]]''' by sa mala vrátiť na Zem so vzorkami z mesiaca [[Fobos (mesiac)|Fobos]]? *…prvé americké kozmické laboratórium '''[[Skylab]]''' vzniklo prestavbou nevyužitého [[raketový stupeň|stupňa]] [[nosná raketa|nosnej rakety]]? *…[[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] plánuje vypustiť '''[[JIMO|sondu]]''' určenú špeciálne na prieskum troch najväčších ľadových [[mesiace Jupitera|mesiacov Jupitera]]? *…'''[[Venera 1]]''' bola prvou sondou, ktorá opustila obežnú dráhu [[Zem]]e a zamierila k [[Venuša|inej planéte]]? *...sonda '''[[New Horizons]]''' je taká rýchla, že vzdialenosť [[Mesiac]]a od Zeme dosiahla už 9 hodín po štarte, zatiaľčo [[Apollo (kozmická loď)|kozmickým lodiam Apollo]] to trvalo 4 dni? *...manželka astronauta [[Randy Besnik|Randyho Besnika]] porodila dieťa kým on bol [[výstup do otvoreného vesmíru|v otvorenom kozme]] počas misie [[STS-129]]? *...sonda '''[[Voyager 1]]''' je od nás ďalej než akýkoľvek známy prírodný objekt v [[slnečná sústava|slnečnej sústave]]? *...prvá [[kozmická loď]] vybavená palubným [[počítač]]om bola '''[[Gemini 3]]'''? *...prvým objektom, ktorý sa vrátil z obežnej dráhy späť na Zem, bolo puzdro družice '''[[Discovever 13]]'''? *...nevydarený pokus o '''[[Vanguard 6|prvé vypustenie]]''' umelej družice [[Spojené štáty|Spojenými štátmi]] pomenovali svetové média "Kaputnik"? [[Súbor:Aerogel hand.jpg|right|100px|Aerogél]] *...sonda '''[[Fobos 2]]''' sa mala ako prvá sonda pokúsiť pristáť na povrchu mesiaca [[Fobos (mesiac)|Phobos]], ale neuspela? *…Prvý marťanský rover, [[Sojourner]], prešiel po [[povrch Marsu|povrchu Marsu]] len 80 metrov? *...'''[[aerogél]]''', ktorý vyvinula [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] v spolupráci s [[Aspen Systems, Inc]] je pevná látka s najmenšou [[hustota|hustotou]] na svete? *...'''[[posádka Medzinárodnej vesmírnej stanice|stálu posádku]]''' Medzinárodnej vesmírnej stanice tvorí v súčasnosti až šesť osôb? * ...v závere misie '''[[STS-9]]''' došlo na palube [[Columbia (raketoplán)|raketoplánu Columbia]] k požiaru a výbuchu? *...astronauti [[Mark Edward Kelly]] a [[Scott Joseph Kelly]] sú [[dvojčatá]]? *...na povrchu [[Mesiac]]a stálo doteraz celkovo '''[[program Apollo|dvanásť ľudí]]'''? *...družice [[Kosmos 2251]] a [[Iridium 33]] sa navzájom zrazili na [[obežná dráha|obežnej dráhe]]? *...doštičky tepelnej ochrany na povrch '''[[program Space Shuttle|novovyrobeného raketoplánu Columbia]]''' pripevňovali študenti? [[Súbor:Artwork Galileo-Io-Jupiter.JPG|right|90px|sonda Galileo]] *...raketoplán '''[[Enterprise (raketoplán)|Enterprise]]''' má svoje pomenovanie podľa kozmickej lode zo serálu [[Star Trek]]? *...'''[[Galileo (kozmická sonda)|sonda Galileo]]''' nemohla počas celej svojej misie vysielať údaje cez hlavnú anténu, a preto musela zredukovať hlavne prenos obrazových údajov? *...prvé ruské pilotované '''[[kozmická loď|kozmické lode]]''' mali väčší vnútorný objem ako pvé americké pilotované lode? *…na [[obežná dráha|obežnej dráhe]] [[Zem]]e sa v súčasnosti pohybuje 6&nbsp;100 '''[[Umelé kozmické teleso#Počty registrovaných kozmických telies|registrovaných]]''' úlomkov [[kozmický odpad|kozmického smetia]]? *...pri '''[[Apollo 11|prvom pilotovanom lete na Mesiac]]''' bez problémov pracovalo 99,9999% systémov [[kozmická loď|kozmickej lode]] a na 5 systémoch sa vyskytla závada? *…robot '''[[Opportunity]]''' objavil na povrchu [[Mars]]u [[meteorit]]? *...misiu '''[[STS-118]]''' mal pôvodne absolvovať orbiter [[Columbia (raketoplán)|Columbia]], pričom malo ísť o jeho prvý let k [[ISS]]? *...riadiaci panel kabíny '''[[Apollo (kozmická loď)|Apolla]]''' mal len 700 prvkov, kdežto [[Space Shuttle|raketoplán]] ich má až 18 000? *...V auguste 2004 [[Sean O´Keefe]] oficiálne požiadal [[Goddardovo centrum pre vesmírne lety]], aby pripravilo detailný návrh na robotickú '''[[STS-125|servisnú misiu]]''' k [[Hubbleov vesmírny ďalekohľad|Hubbleovmu ďalekohľadu]], ale robotická misia bola opísaná ako „nereálna“? [[Súbor:Rosetta computer model.jpg|right|80px|Rosetta]] *...'''[[stav beztiaže]]''', ktorí zažívajú [[astronaut]]i na obežnej dráhe nie je spôsobený neprítomnosťou [[gravitácia|gravitácie]] ale tým, že ich kozmická loď je voči Zemi v stave [[voľný pád|voľného pádu]]? *...pristávací modul '''[[Rosetta (sonda)|Philae]]''' ná v roku [[2014]] pristáť na [[67P/Churyumov-Gerasimenko|kométe 67P/Churyumov-Gerasimenko]]? *...'''[[kozmická sonda|kozmické sondy]]''' nikdy neletia k iným [[planéta]]m po priamke, pretože takáto dráha by si paradoxne vyžadovala obrovské množstvo [[energia|energie]]? *...psy '''[[Belka a Strelka]]''' boli prvé [[organizmus|organizmy]], ktoré sa vrátili z [[vesmír]]u na [[Zem]] živé? *...odpočítavanie pred štartom '''[[Space Shuttle|raketoplánu]]''' trvá 43 hodín a niekoľkokrát sa zámerne prerušuje? * ...'''[[STEREO]]''' je dvojica [[kozmická sonda|sond]], z ktorých jedna sa nachádza na obežnej dráhe 45° „pred“ Zemou a druhá 45° „za“ Zemou? *...prvé pristátie na [[planétka|planétke]] uskutočnila sonda '''[[NEAR Shoemaker]]'''? *...najväčší súhrnný počet hodín strávených '''[[výstup do otvoreného vesmíru|výstupom do otvoreného vesmíru]]''' dosiahol [[Anatolij Jakovlevič Soloviov]], ktorý počas šestnástich výstupov strávil v otvorenom priestore čas 82 hodín 22 minút? *...sedem z deviatich stretnutí [[Space Shuttle|amerického raketoplánu]] s ruskou stanicou [[Mir]] absolvoval orbiter [[Atlantis (raketoplán)|Atlantis]]? [[Obrázok:Hubble Space Telescope (27946391011).jpg|right|80px|Hubbleov vesmírny ďalekohľad]] * ...[[radiácia]] na obežnej dráhe [[Mars]]u je 2,5-krát väčšia ako na [[Medzinárodná vesmírna stanica|Medzinárodnej vesmírnej stanici]] , ale napriek tomu dosahuje limity pre bezpečný pobyt? * ...'''[[Hubbleov vesmírny ďalekohľad]]''' mal po vypustení optickú vadu, tzv. sférickú aberáciu? *...[[Ruská kozmická agentúra]] projektuje ako náhradu svojich vyše 40-ročných kozmických lodí [[Sojuz]] viacnásobne použiteľnú loď '''[[Kliper]]'''? *...prvá [[kozmická stanica]] bola '''[[Saľut 1]]''' vypustená v roku [[1979]]? * ....pri pokuse o '''[[STS-41-D|prvý štart raketoplánu Discovery]]''' [[26. jún]]a [[1984]] vypukol v jeho motorovej sekcii požiar? * ...spoločnosť [[MirCorp]] chcela natáčať na palube vyslúžilej kozmickej stanice '''[[Mir]]''' film? *... výskumný mikrosatelit [[CubeSat]] je kocka so stranou 10 [[cm]] vo všetkých rozmeroch a váži menej ako jeden [[kilogram]]? *... človek je schopný v smere hruď - chrbát vydržať niekoľko desiatok sekúnd '''[[Preťaženie (tiažové zrýchlenie)|preťaženie]]''' 15 až 20 G? *...kozmická loď '''[[Sojuz T-15]]''' ako prvá uskutočnila prelet medzi dvoma [[kozmická stanica|vesmírnymi stanicami]]? [[Obrázok:Phoenix landing.jpg|right|80px|sonda Phoenix]] * ...pred svojím tragickým letom [[STS-51-L]] absolvoval''' [[Challenger (raketoplán)|raketoplán Challenger]]''' 9 úspešných misií? * ...sonda '''[[Phoenix (sonda)|Phoenix]]''' nesie na svojej palube špeciálne [[DVD]], ktoré okrem iného obsahuje aj takmer štvrť milióna mien ľudí, ktorí sa zaregistrovali na webe Planetárnej spoločnosti? *...sovietsky kozmonaut [[Valerij Fiodorovič Bykovskij]] absolvoval najdlhší vesmírny let jedného človeka? Jeho misia na lodi '''[[Vostok 5]]''' trvala päť dní, pôvodne bola naplánovaná až na osem dní. *...od [[24. júl]]a 1975 do [[12. apríl]]a [[1981]] sa neuskutočnil žiadny americký '''[[kozmický let s ľudskou posádkou|pilotovaný kozmický let]]'''? *...V roku [[1997]] sa ruská orbitálna stanica '''[[Mir]]''' zrazila s kozmickou loďou [[Progress (kozmická loď)|Progress]], ktorá ju vážne poškodila? *...'''[[Voschod 1]]''' bola prvá viacmiestna [[kozmická loď]]? *...[[Charles K. Johnson]] vyslovil tvrdenie, že '''[[Spochybnenie pristátia na Mesiaci|pristátia na Mesiaci boli sfalšované]]''' v hollywoodskych filmových štúdiách, pričom scenár napísal sci-fi autor [[Arthur Charles Clarke]]? *... všetky [[umelá družica|družice]] bývalého [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] štartovali na obežnú dráhu z kozmodrómu '''[[Pleseck]]'''? *... '''[[Sally Kristen Ridová|prvá americká astronautka]]''' letela do vesmíru až v roku [[1983]]? [[Obrázok:STS-107 Columbia entry imaged from ground.jpg|right|80px|Havária raketoplánu Columbia]] * ... '''[[beztiažový stav]]''' má na živé organizmy nepriaznivý vplyv a spôsobuje v nich [[fyziológia|fyziologické]] zmeny? *...pri '''[[havária raketoplánu Columbia|havárii raketoplánu Columbia]]''' zahynula celá sedemčlenná posádka, ale pokusné [[červy]], ktoré sa nachádzali na palube, ju prežili? *...[[Sovietsky zväz|Sovietska]] raketa '''[[N-1]]''' vyššia a ťažšia ako [[Saturn (nosná raketa)|raketa Saturn]] nikdy nevydržala do úspešného oddelenia prvého stupňa? Najúspešnejší pokus zlyhal približne 10 sekúnd pred oddelením. *...proti '''[[STS-34|štartu sondy Galileo]]''' protestovali aktivisti bojujúci za ochranu [[životné prostredie|životného prostredia]]? * ...[[družicový stupeň raketoplánu]] je dlhší, ako všetky typy doteraz použitých ruských a amerických '''[[kozmická loď|kozmických lodí]]''' (bez [[nosná raketa|nosnej rakety]]) dokopy? * ...v dôsledku [[programátor]]skej chyby došlo k strate približne polovice dát, ktoré '''[[Huygens (sonda)|sonda Huygens]]''' odvysielala na [[Cassini (sonda)|sondu Cassini]] a preto nemohli byť odvysielané na [[Zem]]? [[Obrázok:StoryMusgrave.jpg|100px|right|Franklin Story Musgrave]] *...'''[[Franklin Story Musgrave]]''' je jediný [[astronaut]], ktorý počas svojej kariéry letel všetkými [[Šablóna:Raketoplány|piatimi americkými raketoplánmi]]? *...ruský raketoplán '''[[Buran]]''' bol v roku [[2002]] zničený, keď naň spadla strecha hangáru? *...na [[Mesiac]]i sa nachádza umelecké dielo v podobe '''[[Fallen Astronaut|8 cm sošky astronauta]]'''? *...britský spisovateľ [[sci-fi]] [[Arthur C. Clarke]] bol prvý, kto navrhol '''[[geostacionárna družica|geostacionárnu družicu]]'''? *...výrok "Houston, máme tu problém" vyslovil astornaut '''[[John Leonard Swigert|John Swigert]]''', pilot veliteľského modulu misie [[Apollo 13]]? *...najvzdialenejšie teleso od [[Zem]]e, ktoré vyrobil človek, je sonda '''[[Voyager 1]]'''? *...'''[[Harrison Hagan Schmitt|Harrison Schmitt]]''' bol jediný vedec ([[geológ]]), ktorý sa prechádzal po povrchu [[Mesiac]]a? *... v roku 2015 sonda '''[[New Horizons]]''' preletí okolo [[Pluto|Pluta]] v minimálnej vzdialenosti 10 000 km? *...menej ako polovica misií na [[Mars]] bola neúspešná, čo viedlo k tomu, že niektorí ľudia si mysleli, že je Mars prekliatý? *...sonda '''[[Galileo (kozmická sonda)|Galileo]]''' objavila prvú binárnu planétku [[243 Ida]]/Dactyl? *...už od čias [[program Gemini|programu Gemini]] NASA používa na zobúdzanie svojich [[astronaut]]ov na obežnej dráhe [[pieseň|piesne]]? *...'''[[Vladimir Michajlovič Komarov|Vladimir Komarov]]''' bol prvý človek, ktorý zahynul pri kozmickom lete? * ...družice '''[[Iridium (družica)|Iridium]]''' môžu mať na oblohe pri odraze slnečného svetla pod vhodným uhlom niekoľkonásobne väčšiu jasnosť ako [[Venuša]]? * ...štart '''[[Hubblov vesmírny ďalekohľad|Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu]]''' musel byť odložený aj z dôvodu, že v nákladovom priestore [[Discovery (raketoplán)|raketoplánu, ktorý ho vynášal]], sa vyskytli moskyty? * ...ruský raketoplán '''[[Buran]]''' abslovoval svoj jediný a úspešný let v bezpilotnom režime? * ...až siedma sonda vyslaná k [[Mars]]u ('''[[Mariner 4]]''') odvysielala prvé fotografie jeho [[areografia|povrchu]]? [[Image:Discovery_seen_from_Mir_-_GPN-2000-001091.jpg|90px|right|Raketoplán Discovery]] * ...raketoplán '''[[Discovery (raketoplán)|Discovery]]''' preletel väčšiu vzdialenosť, ako je vzdialenosť [[Zem]]e od [[Slnko|Slnka]]? Za 296,84 dňa strávených na obežnej dráhe nalietal celkove 158&nbsp;859&nbsp;429&nbsp;km. * ...ruskí kozmonauti pri ceste na [[odpaľovacia rampa|odpaľovaciu rampu]] na chvíľu vystúpia z autobusu a vymočia sa na jedno z jeho kolies? Táto tradícia pretrváva od čias, ako to v roku [[1961]] prvýkrát urobil '''[[Jurij Gagarin]]'''. * ...[[kozmonaut]]i pri [[spánok|spánku]] vo vesmíre nikdy nechrápu? Môže za to '''[[bezváhový stav]]'''. * ...posledné hlásenie z raketoplánu '''[[Challenger (raketoplán)|Challenger]]''' 3 sekundy pred jeho [[STS-51-L|deštrukciou]] znelo: „Všetko v poriadku, ideme na plný plyn!“? * ...prvá umelá družica sveta '''[[Sputnik 1]]''' mala [[apogeum]] (najvzdialenejší bod svojej dráhy od zemského povrchu) až vo výške 939 km? * ...'''[[Shuttle Landing Facility|pristávacie dráhy]]''' pre [[Space Shuttle|raketoplány]] s označením 15 a 33 sú v skutočnosti jedna a tá istá dráha? Číselné označenie sa mení podľa toho, či na ńu raketoplán nalietava zo severozápadu juhovýchodným smerom (dráha 15), alebo od juhovýchodu na severozápad (dráha 33). [[Obrázok:Vehicle-Assembly-Building-July-6-2005.jpg|right|90px|raketová montážna hala Vehicle Assembly Building]] * ...raketová montážna hala '''[[Vehicle Assembly Building|VAB]]''' je taká obrovská, že sa v nej pod stropom môžu kondenzovať vodné pary a môže v nej [[dážď|pršať]]? Aby k tomu nedochádzalo, [[vzduch]] vo vnútri neustále vymieňa 125 ventilátorov. * ...najmladší kozmonaut sveta bol [[German Titov]]? Keď v roku [[1961]] absolvoval svoj jediný let v kozmickej lodi [[Vostok 2]], mal iba 25 rokov. * ...raketa '''[[Saturn V]]''' bola 111 metrov vysoká ? * ...najdlhší neprerušený pobyt človeka vo vesmíre ([[Valerij Poljakov|Valerija Poljakova]]) trval 437 dní? * ...[[Columbia (raketoplán)|raketoplán Columbia]] sa nikdy nestretol s nijakou [[vesmírna stanica|vesmírnou stanicou]]? * ...z chôdze astronautov misie [[Apollo 12]] po [[Mesiac]]i neexistujú nijaké zábery len preto, lebo astronaut [[Alan Bean]] omylom namieril televíznu kameru na [[Slnko]]? [[Obrázok:Soyuz TMA-1 at the ISS.jpg|right|90px]] * ...existuje rokenrolová kapela s názvom [[Max Q]], ktorej členmi sú samí [[astronaut]]i? * ...prvá planéta, ktorej povrch zasiahla kozmická sonda ([[Venera 3]]) bola naša najbližšia planéta [[Venuša]]? * [[Space Shuttle|Raketoplány]] lietajú do vesmíru už 26 rokov? * Nedávno zomrel [[Walter Marty Schirra|Wally Shirra]], jediný človek, ktorý kedy letel vesmírnou loďou [[Mercury (kozmická loď)|Mercury]], [[Gemini (kozmická loď)|Gemini]] aj [[Apollo (kozmická loď)|Apollo]]? * Výbuch na vesmírnej lodi [[Apollo 13]] nastal [[13. apríl]]a? * Planéty [[Urán (planéta)|Urán]] a [[Neptún]] boli preskúmané len jedinou sondou, [[Voyager 2]]? [[Kategória:Wikipédia:Archív]] [[Kategória:Portál:Kozmonautika]] e9ja2mrfqb4r4mbw57ocam838udvrr7 0 175741 8198396 8195404 2026-04-14T17:11:21Z Andrej-airliner 43530 wl. 8198396 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kozmonaut |Meno = Scott Carpenter |Portrét = MalcolmScottCarpenter.jpg |Popis = Carpenter v roku 1964 |Typ = astronaut [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] |Dátum narodenia = [[1. máj]] [[1925]] |Miesto narodenia = [[Boulder (Colorado)|Boulder]], [[Colorado (štát USA)|Colorado]], [[Spojené štáty|USA]] |Dátum úmrtia = {{dúv|2013|10|10|1925|5|1}} |Miesto úmrtia = [[Denver]], Colorado, USA |Zamestnanie = [[pilot]] [[United States Navy|U.S. Navy]], [[skúšobný pilot]] |Súčasné_zamestnanie = |Predch_zamestnanie = |Hodnosť = [[fregatný kapitán (Spojené štáty)|fregatný kapitán]], U.S. Navy |Kozmonaut od = 9. apríla 1959 |Kozmonaut do = 10. augusta 1967 |Čas vo vesmíre = 4 hodiny, 56 minút |Misie = [[Mercury-Atlas 7]] |znaky = [[Súbor:Aurora 7 insignia.jpg|40px]] |}} '''Malcolm Scott Carpenter''' (* [[1. máj]] [[1925]], [[Boulder (Colorado)|Boulder]], [[Colorado (štát USA)|Colorado]], [[Spojené štáty|USA]]<ref name="Encyklopedie">{{Citácia knihy | priezvisko = Vítek | priezvisko2 = Lála | meno = Antonín | meno2 = Petr | titul = Malá encyklopedie kosmonautiky | vydavateľ = Mladá fronta | miesto = Praha | rok = 1982 | kapitola = Kosmonauti-piloti USA | strany = 357 }}</ref> – † [[10. október]] [[2013]], [[Denver]], Colorado<ref name="idnes-zemrel-astronaut-scott-carpenter">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Zemřel astronaut Scott Carpenter, čtvrtý Američan v kosmu | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/zemrel-astronaut-scott-carpenter.A131010_230613_zahranicni_neh | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2013-10-10 | dátum prístupu = 2021-05-27 }}</ref>) bol [[Spojené štáty|americký]] [[kozmonaut|astronaut]], [[skúšobný pilot]], [[United States Navy|námorný]] [[dôstojník]] a [[pilot]], [[letectvo|letecký]] [[Inžinierstvo|inžinier]] a [[akvanaut]]. Bol jedným z [[Mercury Seven|pôvodnej sedmičky astronautov]] [[program Mercury|programu Mercury]], ktorých [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] vybrala v [[apríl]]i [[1959]]. Carpenter bol druhým [[Američania (USA)|Američanom]] (po [[John Glenn|Johnovi Glennovi]]) na [[obežná dráha|obežnej dráhe]] [[Zem]]e a celkovo štvrtým Američanom vo vesmíre po [[Alan Shepard|Alanovi Shepardovi]], [[Gus Grissom|Gusovi Grissomovi]] a Glennovi. == Život == Scott sa so svojou ťažko chorou mamou (mala [[tuberkulóza|tuberkulózu]]) prisťahoval k starému otcovi Vic Noxonovi do [[Boulder (Colorado)|Boulderu]] v štáte [[Colorado (štát USA)|Colorado]] z predchádzajúceho bydliska v [[New York (mesto)|New Yorku]]. V detskom veku bez rodičovského dozoru občas kradol v obchodoch a sám neskôr priznal, že bol uličníkom. Starý otec, vážený redaktor amerického západu, ho naučil základom života v prírode. Matka neskôr zostala v [[sanatórium|sanatóriu]], otca videl len zriedka, iba cez letné prázdniny a starý otec zomrel. Staral sa o seba sám. Bol vynikajúcim jazdcom na koni, lyžiarom a tanečníkom. Počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] maturoval, vo vojenskej škole začal lietať. Potom pokračoval v štúdiu na [[University of Colorado Boulder|Coloradskej univerzite]] v Bouldere. Učenie mu nešlo, prepadal. Pracoval ako pomocný robotník, potom nasledovala automobilová havária a pobyt v nemocnici. Keď sa vrátil, pustil sa naplno do štúdia a v roku [[1948]] sa oženil s Rene Priceovou, s ktorou mal štyri deti. Znova sa vrátil k armáde a absolvoval letecký výcvik. Lietal na hliadkové lety z [[Aljaška|Aljašky]] a [[Japonsko|Japonska]] pozdĺž hraníc [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] a [[Čína|Číny]]. V roku [[1954]] bol prijatý do námornej školy skúšobných pilotov v [[Naval Air Station Patuxent River|Patuxent River]] v [[Maryland]]e. Po dvoch rokoch strávených v lietadlách bol poslaný do námornej školy a stal sa [[dôstojník]]om leteckej spravodajskej služby. Hneď na to dostal pozvánku medzi budúcich [[kozmonaut|astronautov]]. V [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] bol od [[9. apríl]]a [[1959]]. === Let do vesmíru === {{Hlavný článok|Mercury-Atlas 7}} [[Súbor:Scott Carpenter at the Mercury Control Center.jpg|thumb|left|Scott Carpenter počas príprav na misiu [[Mercury-Atlas 7]] pri [[Mercury Control Center|Riadiacom stredisku Mercury]] (''Mercury Control Center'') na [[Cape Canaveral Space Force Station|Cape Canaveral]], 1962]] Štart letu [[Mercury-Atlas 7]] sa uskutočnil [[24. máj]]a [[1962]]. V podstate išlo o opakovanie letu [[John Glenn|Johna Glenna]], prvého [[Američania (USA)|Američana]] na [[obežná dráha|obežnej dráhe]], z [[20. február]]a 1962. Carpenterovi sa počas letu podarilo pozorovať a vyfotografovať pohyb farebných kotúčov. Zisťovalo sa tým, ktoré farby sú vo vesmíre najlepšie viditeľné. Svetelné častice, o ktorých sa zmieňoval už Glenn, sa mu podarilo zachytiť na film. Potvrdil zrakom teóriu, že [[západ slnka|zapadajúce slnko]] pri pohľade z vesmíru vyzerá plocho. Carpenterov výkon na obežnej dráhe však nebol hodnotený príliš dobre, pretože kvôli jeho snahe nastaviť loď vždy do najvhodnejšej polohy pre fotografovanie spotreboval nadmerné množstvo paliva a zbytočne tak ohrozil svoju bezpečnosť. Do vesmíru už viackrát neletel. === Po lete === [[Súbor:Scott Carpenter in SEALAB II.jpg|thumb|Carpenter v [[SEALAB|SEALAB II]], 1965]] Na jeseň [[1963]] si vzal dlhodobé voľno z oddielu astronautov, aby sa mohol venovať podmorskému projektu [[SEALAB]] [[United States Navy|vojenského námorníctva]]. V roku [[1964]] utrpel pri motocyklovej havárii zranenie ramena, ktoré ho už úplne vyradilo zo zoznamu možných kandidátov na ďalší [[kozmický let s ľudskou posádkou|kozmický let]]. V roku [[1965]] strávil 30 dní na stanici [[SEALAB|SEALAB II]] so skupinou odvážlivcov v hĺbke 62 [[meter|metrov]] pod hladinou [[Tichý oceán|Tichého oceánu]] pri pobreží [[Kalifornia|Kalifornie]]. Zaujímavosťou je, že počas jeho pobytu v SEALAB II nadviazal aj spojenie s [[kozmická loď|kozmickou loďou]] [[Gemini 5]] na obežnej dráhe [[Zem]]e, na palube ktorej vtedy boli astronauti [[Gordon Cooper]] a [[Pete Conrad]]. Ich konverzácia však bola krátka, nie celkom uvoľnená, signál kolísal, ale Carpenterov hlas, zmenený [[hélium|héliom]] v atmosfére SEALAB II, bol zábavný. Carpenter sa potom vrátil k povinnostiam v NASA ako výkonný asistent riaditeľa [[Johnsonovo vesmírne stredisko|Strediska pilotovaných letov]] v [[Houston]]e a angažoval sa v konštrukcii [[Lunárny modul Apollo|lunárneho modulu]] pre [[program Apollo]] a vo výcviku posádok pod vodou. Z NASA odišiel [[10. august]]a [[1967]]. V [[júl]]i [[1969]] odišiel z námorníctva do zálohy a začal súkromne podnikať v [[Los Angeles]]. Scott Carpenter zomrel [[10. október|10. októbra]] [[2013]] vo veku 88 rokov v [[hospic]]i v [[Denver]]i, kde pobýval po prekonanej [[cievna mozgová príhoda|mozgovej mŕtvici]].<ref name="idnes-zemrel-astronaut-scott-carpenter"/> == Referencie == {{referencie}} == Literatúra == * CODR, Milan. ''Sto hvězdných kapitánů''. 1. vyd. Praha : Práce, 1982. 480 s. ISBN 24-033-82. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Scott Carpenter}} == Externé odkazy == * [https://www.nasa.gov/former-astronaut-m-scott-carpenter/ Scott Carpenter na stránkach NASA] {{eng icon}} * [https://www.nasa.gov/sites/default/files/atoms/files/carpenter_m_scott_0.pdf Oficiálny životopis na stránkach NASA] {{eng icon}} * [http://spacefacts.de/bios/astronauts/english/carpenter_scott.htm Scott Carpenter na stránkach spacefacts.de] {{eng icon}} * [https://mek.kosmo.cz/bio/usa/00004.htm Scott Carpenter v Malej encyklopédii kozmonautiky] {{ces icon}} * [https://kosmonautix.cz/2013/10/malcolm-scott-carpenter-1925-2013/ Malcolm Scott Carpenter (1925 – 2013)] {{ces icon}} * [https://www.kozmo-data.sk/kozmonauti/carpenter-malcolm-scott.html Scott Carpenter na stránkach kozmo-data.sk] {{slk icon}} {{Program Mercury}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Carpenter, Malcolm Scott}} [[Kategória:Kozmonauti USA]] [[Kategória:Letci USA]] [[Kategória:Program Mercury]] [[Kategória:Osobnosti z Colorada]] [[Kategória:Príslušníci United States Navy]] [[Kategória:Osobnosti NASA]] [[Kategória:Testovací piloti USA]] foatyj4iq1nmfc1z4jf04a8b5vdxidp 0 177042 8198443 8164947 2026-04-14T18:33:36Z ~2026-23207-48 291999 8198443 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Miroslav Lajčák | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský diplomat | Portrét = Miroslav Lajcak 2014 (11981540724).jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = 13. | Úrad = minister zahraničných vecí Slovenska | Začiatok obdobia = [[4. apríl]] [[2012]] | Koniec obdobia = [[21. marec]] [[2020]] | Predchodca = [[Mikuláš Dzurinda]] | Nástupca = [[Richard Sulík]] <br> ''(ad interim)'' | Poradie2 = 11. | Úrad2 = minister zahraničných vecí Slovenska | Začiatok obdobia2 = [[26. január]] [[2009]] | Koniec obdobia2 = [[8. júl]] [[2010]] | Predchodca2 = [[Ján Kubiš]] | Nástupca2 = [[Mikuláš Dzurinda]] | Poradie3 = bývalý | Úrad3 = úradujúci predseda [[Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe|OBSE]] | Začiatok obdobia3 = [[1. január]] [[2019]] | Koniec obdobia3 = [[31. december]] [[2019]] | Predchodca3 = [[Enzo Moavero Milanesi]] | Nástupca3 = [[Edi Rama]] | Poradie4 = 6. | Úrad4 = vysoký predstaviteľ pre Bosnu a Hercegovinu | Začiatok obdobia4 = [[30. jún]] [[2007]] | Koniec obdobia4 = [[26. marec]] [[2009]] | Predchodca4 = [[Christian Schwarz-Schilling]] | Nástupca4 = [[Valentin Inzko]] | Poradie5 = bývalý | Úrad5 = veľvyslanec Slovenska v [[Juhoslovanská zväzová republika|Juhoslovanskej zväzovej republike]] (od roku 2003 [[Srbsko a Čierna Hora]]), [[Albánsko|Albánsku]] a v [[Severné Macedónsko|Macedónsku]] | Začiatok obdobia5 = [[2001]] | Koniec obdobia5 = [[2005]] | Predchodca5 = [[Miroslav Mojžita]] | Nástupca5 = [[Igor Furdík]] | Poradie6 = bývalý | Úrad6 = veľvyslanec Slovenska v [[Japonsko|Japonsku]] | Začiatok obdobia6 = [[1994]] | Koniec obdobia6 = [[1998]] | Predchodca6 = [[Ján Dömök]] | Nástupca6 = [[Mikuláš Sedlák]] | Dátum narodenia = {{dnv|1963|3|20}} | Miesto narodenia = [[Poprad]], [[Česko-Slovensko|ČSSR]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Politická strana = [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] <small>(1983{{--}}?)</small><br/>[[SMER-SD]] <small>(nestraník)</small><ref>https://osobnost.aktuality.sk/miroslav-lajcak/ </ref> | Alma mater = [[Univerzita Komenského v Bratislave]]<br/>[[Moskovskij gosudarstvennyj institut meždunarodnych otnošenij|Moskovský štátny inštitút medzinárodných vzťahov]] | Profesia = | Národnosť = | Vierovyznanie = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Manželka = Jela Lajčáková <br>[[Jarmila Lajčáková-Hargašová]] (od 2002) | Partner = | Partnerka = | Deti = Lara Lajčáková {{small|(*[[2002]])}} | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = }} [[Doktor práv|JUDr.]] '''Miroslav Lajčák ''' (* [[20. marec]] [[1963]], [[Poprad]]) je [[Slovensko|slovenský]] [[diplomat]], pedofil a [[politik]] [[Rusíni|rusínskeho]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | titul = Міністер загранічных діл СР – наш Русин | periodikum = InfoРУСИН | odkaz na periodikum = | url = http://www.rusyn.sk/data/att/4091_subor.pdf | issn = | vydavateľ = Rusínska obroda | miesto = Prešov | dátum = | rok = 2009 | mesiac = február | deň = | ročník = VI | typ ročníka = roč. | číslo = 4 | typ čísla = č. | strany = 3 | dátum prístupu = 2018-01-29 }}</ref> pôvodu. Pôsobil okrem iného ako veľvyslanec SR v Japonsku a v Juhoslávii, Albánsku a Macedónsku. V rokoch [[2006]]{{--}}[[2009]] zastával funkciu [[Úrad vysokého predstaviteľa pre Bosnu a Hercegovinu|vysokého predstaviteľa pre Bosnu a Hercegovinu]]. V rokoch [[2009]] až [[2020]] bol ministrom zahraničných vecí Slovenskej republiky postupne v [[Vláda Slovenskej republiky od 4. júla 2006 do 8. júla 2010|prvej]], [[vláda Slovenskej republiky od 4. apríla 2012 do 23. marca 2016|druhej]] a [[Vláda Slovenskej republiky od 23. marca 2016 do 22. marca 2018|tretej]] vláde [[Robert Fico|Roberta Fica]] a vo [[Vláda Slovenskej republiky od 22. marca 2018 do 20. marca 2020| vláde Petra Pellegriniho]]. Bol tiež predsedom [[Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov|Valného zhromaždenia OSN]] a výkonným predsedom [[OBSE]]. V januári 2026 boli zverejnené záznamy súkromnej elektronickej komunikácie medzi Miroslavom Lajčákom a sexuálnym predátorom Jeffreym Epsteinom. Správy mali osobný a výrazne sexualizovaný charakter a nevykazovali profesionálny ani diplomatický kontext, čo vyvolalo rozsiahlu verejnú a politickú kritiku. == Mladosť a štúdium == Lajčák študoval jeden rok právo na [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzite Komenského]] v [[Bratislava|Bratislave]], neskôr vyštudoval medzinárodné vzťahy a diplomaciu na [[Moskovskij gosudarstvennyj institut meždunarodnych otnošenij|Moskovskom štátnom inštitúte medzinárodných vzťahov]]. == Politická a diplomatická činnosť == === Diplomat, veľvyslanec a vysoký predstaviteľ pre Bosnu a Hercegovinu (1988{{--}}2009)=== Od roku [[1983]] bol členom [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Benedikovičová | meno = Mária | autor = | odkaz na autora = | titul = Lajčák začínal kariéru v KSČ, no v životopise to nemá a nechce o tom hovoriť | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/482402/lajcak-zacinal-karieru-ksc-no-zivotopise-nema-nechce-tom-hovorit/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2016-06-09 | dátum prístupu = 2018-01-29}}</ref> V roku [[1988]] začal pracovať na česko-slovenskom ministerstve zahraničia. Medzi rokmi [[1991]] a [[1993]] pracoval na veľvyslanectve v [[Moskva|Moskve]], najprv na česko-slovenskom a neskôr slovenskom. Medzi rokmi [[1993]] a [[1994]] bol šéfom kabinetu slovenského ministerstva zahraničných vecí (MZV). V rokoch [[1994]] až [[1998]] bol slovenským veľvyslancom v [[Japonsko|Japonsku]]. Jeho predchodcom bol [[Ján Dömök]], vymenil ho [[Mikuláš Sedlák]].<ref name="mzv-byvali-velvyslanci-tokio">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bývalí veľvyslanci | url = https://www.mzv.sk/web/tokio/o_nas/byvali_velvyslanci | vydavateľ = mzv.sk | dátum vydania = 2006-09-12 | dátum aktualizácie = 2017-08-22 | dátum prístupu = 2020-03-14 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20220301232812/https://www.mzv.sk/web/tokio/o_nas/byvali_velvyslanci | dátum archivácie = 2022-03-01 }}</ref> Po návrate na Slovensko sa v roku [[1998]] sa stal opäť riaditeľom kancelárie ministra zahraničných vecí. Súčasne bol v rokoch [[1999]]{{--}}[[2001]] bol výkonným asistentom osobitného vyslanca generálneho tajomníka OSN pre Balkán.<ref name="cv">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.europarl.europa.eu/meetdocs/2009_2014/documents/afet/dv/201/201106/20110615_cvlajcak_en.pdf | vydavateľ = Európsky parlament | miesto = Štrasburg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-02 | jazyk = }}</ref> Medzi rokmi [[2001]] a [[2005]] zastával funkciu veľvyslanca SR v [[Juhoslovanská zväzová republika|Juhoslávii]] ([[Srbsko|Srbsku]] a [[Čierna Hora|Čiernej Hore]] od roku [[2003]]), [[Albánsko|Albánsku]] a [[Severné Macedónsko|Macedónsku]]. Následne bol v roku 2005 menovaný za politického riaditeľa na MZV, kde pôsobil do júna 2007.<ref name="cv"/> V roku 2005 bol vedúcim organizačného tímu pre prípravu bratislavského [[Slovakia Summit 2005|samitu Bush-Putin]]. V roku [[2006]] dohliadal ako špeciálny vyslanec EÚ na referendum o nezávislosti v [[Čierna Hora|Čiernej Hore]], v ktorom si Čiernohorci odhlasovali nezávislosť od Srbska.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Tódová | meno = Monika | autor = | odkaz na autora = | titul = Lajčákovo srdce išlo vždy ruka v ruke s rozumom (+odpovede na kauzu predsedníctva) | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/612972/lajcakovo-srdce-islo-vzdy-ruka-v-ruke-s-rozumom/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2016-11-21 | dátum prístupu = 2026-02-02 }}</ref> Od [[30. jún]]a [[2007]] vystriedal vo funkcii [[Úrad vysokého predstaviteľa pre Bosnu a Hercegovinu|vysokého predstaviteľa pre Bosnu a Hercegovinu]] [[Christian Schwarz-Schilling|Christiana Schwarz-Schillinga]]. [[16. december|16. decembra]] [[2007]] mu najväčší bosniansko-srbský denník [[Nezavisne novine]] udelil ocenenie Osobnosť roka.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR| odkaz na autora = | titul = Lajčák je v Bosne Osobnosť roka | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/3639595/lajcak-je-v-bosne-osobnost-roka.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2007-12-16 | dátum prístupu = 2018-01-29}}</ref> O takmer dva týždne neskôr, [[28. december|28. decembra]], mu titul Osobnosť roka udelil aj denník [[Bosniaci (Moslimovia)|bosnianskych Moslimov]] [[Dnevni Avaz]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Slovenský správca Bosny opäť Osobnosťou roka | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/3654947/slovensky-spravca-bosny-opat-osobnostou-roka.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2007-12-29 | dátum prístupu = 2018-01-29 }}</ref> === Ministerské pôsobenie, kandidatúra na generálneho tajomníka OSN (2009{{--}}2020) === [[26. január]]a [[2009]] ho prezident [[Ivan Gašparovič]] vymenoval za nového ministra zahraničných vecí SR namiesto [[Ján Kubiš|Jána Kubiša]]. Lajčák zároveň naďalej pôsobil vo funkcii vysokého predstaviteľa pre Bosnu a Hercegovinu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kováčová | meno = Martina | autor = | odkaz na autora = | titul = Lajčák bude zatiaľ ministrom na pol plynu. Je vo vláde i v Bosne | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/4279739/lajcak-bude-zatial-ministrom-na-pol-plynu-je-vo-vlade-i-v-bosne.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2009-01-26 | dátum prístupu = 2018-01-29}}</ref> Vo funkcii vysokého predstaviteľa ho vystriedal v [[marec 2009|marci 2009]] [[Valentin Inzko]]. Post ministra zastával do [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2010|volieb v roku 2010]]. V rokoch 2010{{--}}2012 pracoval ako výkonný riaditeľ pre Európu a strednú Áziu v novovytvorenej [[Európska služba pre vonkajšiu činnosť|Európskej službe pre vonkajšiu činnosť]] v Bruseli, tiež bol hlavným vyjednávačom EÚ pre Asociačnú dohodu s [[Ukrajina|Ukrajinou]] a [[Moldavsko]]m a zástupcom EÚ v rokovaniach o [[Podnestersko|Podnestersku]]. Po predčasných [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2012|voľbách v roku 2012]] vytvorila strana SMER-SD jednofarebnú vládu na čele s Robertom Ficom a Lajčák sa vrátil na post ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí. Tento post zastával aj po ďalších [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016|voľbách v roku 2016]] v koaličnej vláde Smeru s [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]], [[MOST-HÍD|Mostom]] a [[SLOVENSKÁ KONZERVATÍVNA STRANA|Sieťou]] a tiež po výmene na poste premiéra v roku 2018, kedy Fica nahradil [[Peter Pellegrini]]. [[Vláda Slovenskej republiky od 22. marca 2018 do 20. marca 2020|Vláda Petra Pellegriniho]], vrátane Lajčáka, podala po [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|februárových voľbách ]]20. marca 2020 demisiu.<ref name="pravda-pellegriniho-vlada-konci">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Pravda | odkaz na autora = | titul = Pellegriniho vláda končí, podala demisiu | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/546194-pellegriniho-vlada-konci-podava-demisiu/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2020-03-20 | dátum prístupu = 2020-03-21 }}</ref> V roku [[2016]] sa Lajčák uchádzal o funkciu [[Generálny tajomník OSN|generálneho tajomníka OSN]]. Pri dvoch hlasovaniach bol síce na druhom mieste, ale nakoniec v hlasovaní [[Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov|Bezpečnostnej rady]] 5. októbra zvíťazil bývalý portugalský premiér a komisár pre utečencov [[António Guterres]]. Lajčákovi mali uškodiť vyjadrenia premiéra [[Robert Fico|Fica]], ktorý za svojho ministra loboval v Kremli, ako aj fakt, že sa mu nepodarilo získať podporu okolitých krajín, dokonca ani členov [[Vyšehradská skupina|V4]].<ref name=gtosn>{{Citácia periodika | priezvisko = Tóda | meno = Mirek | autor = | odkaz na autora = | titul = Lajčák prehral v súboji o post šéfa OSN, vybrali Portugalčana Guterresa| periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/576150/lajcak-neuspel-v-suboji-o-post-sefa-osn-vybrali-portugalcana-guterresa/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2016-10-05 | dátum prístupu = 2018-01-29}}</ref> V novembri 2018 podal minister Lajčák demisiu premiérovi Pellegrinimu v nadväznosti na to, ako Národná rada SR prijala uznesenie o tom, že má vláda zaujať nesúhlasné stanovisko ku Globálnemu paktu OSN o migrácii.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = M. Lajčák podal demisiu prezidentovi, informoval o tom premiéra | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/m-lajcak-podal-demisiu-prezidentovi/364394-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2018-11-30 | dátum prístupu = 2026-02-02 }}</ref> Prezident jeho demisiu neprijal. Od januára do decembra 2019 pôsobil ako úradujúci predseda [[Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe|Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe]] (OBSE).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Minister Lajčák v Bratislave odovzdal predsedníctvo v OBSE Albánsku | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = Konzervatívny denník Postoj | url = https://www.postoj.sk/49713/minister-lajcak-v-bratislave-odovzdal-predsednictvo-v-obse-albansku | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = 2019-12-06 | dátum prístupu = 2026-02-02 }}</ref> === Predseda 72. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN (2017{{--}}2018) === [[31. máj]]a [[2017]] bol zvolený za predsedu 72. zasadnutia [[Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov|Valného zhromaždenia OSN]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = SITA | titul = Lajčáka zvolili za predsedu Valného zhromaždenia OSN | url = https://domov.sme.sk/c/20547272/lajcaka-zvolili-za-predsedu-valneho-zhromazdenia-osn.html | dátum vydania = 31.05.2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 02.06.2017 | vydavateľ = sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Funkciu vykonával od 12. septembra 2017 po dobu jedného roka. Podľa zvyklostí nedostával plat od OSN, ale od domovskej krajiny. Lajčákov plat bol navýšený tak, aby sa vyrovnal platu slovenských diplomatov v zahraničí a zároveň sa stal najlepšie plateným ministrom slovenskej vlády. Funkciu v OSN vykonával súbežne s ministerskou funkciou slovenskej vlády.<ref name=jul17>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Mikušovič| meno = Dušan | odkaz na autora = | titul = Vláda Lajčákovi pridala k platu tisíce eur, kým bude šéfovať Valnému zhromaždeniu OSN | url = https://dennikn.sk/833488/vlada-lajcakovi-pridala-k-platu-tisice-eur-kym-bude-sefovat-valnemu-zhromazdeniu-osn/| dátum vydania = 2017-07-25| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-07-29| vydavateľ = N Press | miesto = | jazyk = }}</ref> === Pôsobenie po odchode z vlády (2020{{--}}2026) === V apríli [[2020]] bol Lajčák [[Rada Európskej únie|Radou EÚ]] vymenovaný za špeciálneho vyslanca EÚ pre dialóg medzi [[Kosovo]]m a [[Srbsko]]m na obdobie štyroch rokov.<ref>https://www.consilium.europa.eu/en/press/press-releases/2020/04/03/belgrade-pristina-dialogue-eu-appoints-a-new-special-representative/</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vučić and Lajčák discuss "the future of dialogue" between Kosovo and Serbia | url = https://indeksonline.net/en/Vucic-and-Lajcak-discuss-the-future-of-the-dialogue-between-Kosovo-and-Serbia/ | vydavateľ = indeksonline.net | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-02 | jazyk = }}</ref> Ttoto obdobie bolo následne predĺžené a skončilo sa v januári 2025.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Lajčák už nebude dohliadať na dialóg medzi Kosovom a Srbskom | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/svet/c/lajcak-uz-nebude-dohliadat-na-dialog-medzi-kosovom-a-srbskom | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2025-01-28 | dátum prístupu = 2026-02-02 }}</ref> V apríli 2024 bol počas predpokladaného konca jeho mandátu pre Kosovo a Srbsko odsúhlasený na post veľvyslanca EÚ vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]] s predpokladaným nástupom do funkcie v septembri 2024.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pasino | meno = Sara | autor = | odkaz na autora = | titul = EU appoints Miroslav Lajcák as new ambassador to Switzerland | url = https://www.swissinfo.ch/eng/foreign-affairs/eu-appoints-miroslav-lajc%C3%A1k-as-new-ambassador-to-switzerland/75917818 | vydavateľ = swissinfo.ch | miesto = | dátum vydania = 2024-04-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-02 | jazyk = }}</ref> V marci [[2025]] ho premiér Fico menoval do funkcie poradcu predsedu vlády pre otázky národnej bezpečnosti.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Helbich | meno = Juraj | autor = | odkaz na autora = | titul = Miroslav Lajčák potvrdil, že bude poradcom premiéra Roberta Fica | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/4552647/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2025-03-29 | dátum prístupu = 2026-02-02 }}</ref> V októbri 2025 bol vymenovaný za člena dozornej rady firmy [[Slovnaft]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Sarvaš | meno = Andrej | autor = | odkaz na autora = | titul = Miroslav Lajčák sa stal členom dozornej rady Slovnaftu, | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/4977227/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2025-11-18 | dátum prístupu = 2026-02-02 }}</ref> V roku 2025 a v januári 2026 boli postupne zverejnené dôkazy, že udržiaval blízky vzťah s finančníkom a usvedčeným páchateľom sexuálnych trestných činov [[Jeffrey Epstein|Jeffreym Epsteinom]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Lajčák si bol s Epsteinom bližší, ako pripúšťa. Fico váha a Danko naňho tlačí | url = https://www.sme.sk/domov/c/lajcak-si-bol-s-epsteinom-blizsi-ako-pripusta-fico-vaha-a-danko-nanho-tlaci | vydavateľ = www.sme.sk | dátum prístupu = 2025-11-22 | jazyk = sk | meno = Petit Press | priezvisko = a.s}}</ref> Lajčák najprv reagoval, že s Epsteinom komunikoval iba na pracovnej úrovni. Zverejnené textové správy dokladali, že Lajčák žiadal Epsteina, aby ho pozval na jeho "hry". Po zverejnení ďalších správ s komunikácie s Epsteinom 31. januára 2026 Lajčák podal demisiu Robertovi Ficovi na post poradcu premiéra.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hoťka | meno = Daniel | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Habas | meno2 = Jakub | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Terenzani | meno3 = Michaela | autor3 = | odkaz na autora3 = | priezvisko4 = Katuška | meno4 = Michal | autor4 = | odkaz na autora4 = | titul = Dám ti dievčatá, písal sexuálny predátor. Lajčákovo meno sa objavilo v ďalších Epsteinových spisoch | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/svet/c/americke-urady-zverejnuju-tri-miliony-stran-epsteinovych-spisov | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2026-01-30 | dátum prístupu = 2026-02-02 }}</ref> == Osobný život == Lajčák bol dvakrát ženatý. Prvý raz s Jelou Lajčákovou, s ktorou sa rozviedol po vzťahu s Jarmilou Hargašovou.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Tódová | meno = Monika | autor = | odkaz na autora = | titul = Lajčákovo srdce išlo vždy ruka v ruke s rozumom (+odpovede na kauzu predsedníctva) | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/612972/lajcakovo-srdce-islo-vzdy-ruka-v-ruke-s-rozumom/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2016-11-21 | dátum prístupu = 2026-02-02 }}</ref> Súčasné druhé manželstvo uzavrel s televíznou moderátorkou [[Jarmila Lajčáková-Hargašová|Jarmilou Hargašovou]] v roku 2002. Z manželstva s Jarmilou má dcéru Laru (* 2002), spolu vychovali tiež Vanesu, ktorú mala Jarmila z prechádzajúceho vzťahu. == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} {{Vláda Slovenska zo 4. apríla 2012}} {{Vláda Slovenska z 23. marca 2016}} {{Ministri zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky}} {{Veľvyslanci Slovenska v Srbsku}} {{Veľvyslanci Slovenska v Japonsku}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Lajčák, Miroslav}} [[Kategória:Slovenskí diplomati]] [[Kategória:Ministri zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky]] [[Kategória:Podpredsedovia vlády Slovenska]] [[Kategória:Laureáti Radu vychádzajúceho slnka]] [[Kategória:Členovia KSČ/KSS]] [[Kategória:Slovenské osobnosti rusínskeho pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti z Popradu]] [[Kategória:Absolventi Moskovského štátneho inštitútu medzinárodných vzťahov]] [[Kategória:Veľvyslanci Slovenska v Albánsku]] [[Kategória:Veľvyslanci Slovenska v Japonsku]] [[Kategória:Veľvyslanci Slovenska v Srbsku]] [[Kategória:Veľvyslanci Slovenska v Severnom Macedónsku]] dh0l4zaact50yg9qrre86lnbksjz9nk 8198444 8198443 2026-04-14T18:39:25Z DurMar12 181423 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-23207-48|~2026-23207-48]] ([[User_talk:~2026-23207-48|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od ~2026-97709-6 8164947 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Miroslav Lajčák | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský diplomat | Portrét = Miroslav Lajcak 2014 (11981540724).jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = 13. | Úrad = minister zahraničných vecí Slovenska | Začiatok obdobia = [[4. apríl]] [[2012]] | Koniec obdobia = [[21. marec]] [[2020]] | Predchodca = [[Mikuláš Dzurinda]] | Nástupca = [[Richard Sulík]] <br> ''(ad interim)'' | Poradie2 = 11. | Úrad2 = minister zahraničných vecí Slovenska | Začiatok obdobia2 = [[26. január]] [[2009]] | Koniec obdobia2 = [[8. júl]] [[2010]] | Predchodca2 = [[Ján Kubiš]] | Nástupca2 = [[Mikuláš Dzurinda]] | Poradie3 = bývalý | Úrad3 = úradujúci predseda [[Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe|OBSE]] | Začiatok obdobia3 = [[1. január]] [[2019]] | Koniec obdobia3 = [[31. december]] [[2019]] | Predchodca3 = [[Enzo Moavero Milanesi]] | Nástupca3 = [[Edi Rama]] | Poradie4 = 6. | Úrad4 = vysoký predstaviteľ pre Bosnu a Hercegovinu | Začiatok obdobia4 = [[30. jún]] [[2007]] | Koniec obdobia4 = [[26. marec]] [[2009]] | Predchodca4 = [[Christian Schwarz-Schilling]] | Nástupca4 = [[Valentin Inzko]] | Poradie5 = bývalý | Úrad5 = veľvyslanec Slovenska v [[Juhoslovanská zväzová republika|Juhoslovanskej zväzovej republike]] (od roku 2003 [[Srbsko a Čierna Hora]]), [[Albánsko|Albánsku]] a v [[Severné Macedónsko|Macedónsku]] | Začiatok obdobia5 = [[2001]] | Koniec obdobia5 = [[2005]] | Predchodca5 = [[Miroslav Mojžita]] | Nástupca5 = [[Igor Furdík]] | Poradie6 = bývalý | Úrad6 = veľvyslanec Slovenska v [[Japonsko|Japonsku]] | Začiatok obdobia6 = [[1994]] | Koniec obdobia6 = [[1998]] | Predchodca6 = [[Ján Dömök]] | Nástupca6 = [[Mikuláš Sedlák]] | Dátum narodenia = {{dnv|1963|3|20}} | Miesto narodenia = [[Poprad]], [[Česko-Slovensko|ČSSR]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Politická strana = [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] <small>(1983{{--}}?)</small><br/>[[SMER-SD]] <small>(nestraník)</small><ref>https://osobnost.aktuality.sk/miroslav-lajcak/ </ref> | Alma mater = [[Univerzita Komenského v Bratislave]]<br/>[[Moskovskij gosudarstvennyj institut meždunarodnych otnošenij|Moskovský štátny inštitút medzinárodných vzťahov]] | Profesia = | Národnosť = | Vierovyznanie = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Manželka = Jela Lajčáková <br>[[Jarmila Lajčáková-Hargašová]] (od 2002) | Partner = | Partnerka = | Deti = Lara Lajčáková {{small|(*[[2002]])}} | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = }} [[Doktor práv|JUDr.]] '''Miroslav Lajčák ''' (* [[20. marec]] [[1963]], [[Poprad]]) je [[Slovensko|slovenský]] [[diplomat]] a [[politik]] [[Rusíni|rusínskeho]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | titul = Міністер загранічных діл СР – наш Русин | periodikum = InfoРУСИН | odkaz na periodikum = | url = http://www.rusyn.sk/data/att/4091_subor.pdf | issn = | vydavateľ = Rusínska obroda | miesto = Prešov | dátum = | rok = 2009 | mesiac = február | deň = | ročník = VI | typ ročníka = roč. | číslo = 4 | typ čísla = č. | strany = 3 | dátum prístupu = 2018-01-29 }}</ref> pôvodu. Pôsobil okrem iného ako veľvyslanec SR v Japonsku a v Juhoslávii, Albánsku a Macedónsku. V rokoch [[2006]]{{--}}[[2009]] zastával funkciu [[Úrad vysokého predstaviteľa pre Bosnu a Hercegovinu|vysokého predstaviteľa pre Bosnu a Hercegovinu]]. V rokoch [[2009]] až [[2020]] bol ministrom zahraničných vecí Slovenskej republiky postupne v [[Vláda Slovenskej republiky od 4. júla 2006 do 8. júla 2010|prvej]], [[vláda Slovenskej republiky od 4. apríla 2012 do 23. marca 2016|druhej]] a [[Vláda Slovenskej republiky od 23. marca 2016 do 22. marca 2018|tretej]] vláde [[Robert Fico|Roberta Fica]] a vo [[Vláda Slovenskej republiky od 22. marca 2018 do 20. marca 2020| vláde Petra Pellegriniho]]. Bol tiež predsedom [[Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov|Valného zhromaždenia OSN]] a výkonným predsedom [[OBSE]]. V januári 2026 boli zverejnené záznamy súkromnej elektronickej komunikácie medzi Miroslavom Lajčákom a sexuálnym predátorom Jeffreym Epsteinom. Správy mali osobný a výrazne sexualizovaný charakter a nevykazovali profesionálny ani diplomatický kontext, čo vyvolalo rozsiahlu verejnú a politickú kritiku. == Mladosť a štúdium == Lajčák študoval jeden rok právo na [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzite Komenského]] v [[Bratislava|Bratislave]], neskôr vyštudoval medzinárodné vzťahy a diplomaciu na [[Moskovskij gosudarstvennyj institut meždunarodnych otnošenij|Moskovskom štátnom inštitúte medzinárodných vzťahov]]. == Politická a diplomatická činnosť == === Diplomat, veľvyslanec a vysoký predstaviteľ pre Bosnu a Hercegovinu (1988{{--}}2009)=== Od roku [[1983]] bol členom [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Benedikovičová | meno = Mária | autor = | odkaz na autora = | titul = Lajčák začínal kariéru v KSČ, no v životopise to nemá a nechce o tom hovoriť | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/482402/lajcak-zacinal-karieru-ksc-no-zivotopise-nema-nechce-tom-hovorit/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2016-06-09 | dátum prístupu = 2018-01-29}}</ref> V roku [[1988]] začal pracovať na česko-slovenskom ministerstve zahraničia. Medzi rokmi [[1991]] a [[1993]] pracoval na veľvyslanectve v [[Moskva|Moskve]], najprv na česko-slovenskom a neskôr slovenskom. Medzi rokmi [[1993]] a [[1994]] bol šéfom kabinetu slovenského ministerstva zahraničných vecí (MZV). V rokoch [[1994]] až [[1998]] bol slovenským veľvyslancom v [[Japonsko|Japonsku]]. Jeho predchodcom bol [[Ján Dömök]], vymenil ho [[Mikuláš Sedlák]].<ref name="mzv-byvali-velvyslanci-tokio">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bývalí veľvyslanci | url = https://www.mzv.sk/web/tokio/o_nas/byvali_velvyslanci | vydavateľ = mzv.sk | dátum vydania = 2006-09-12 | dátum aktualizácie = 2017-08-22 | dátum prístupu = 2020-03-14 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20220301232812/https://www.mzv.sk/web/tokio/o_nas/byvali_velvyslanci | dátum archivácie = 2022-03-01 }}</ref> Po návrate na Slovensko sa v roku [[1998]] sa stal opäť riaditeľom kancelárie ministra zahraničných vecí. Súčasne bol v rokoch [[1999]]{{--}}[[2001]] bol výkonným asistentom osobitného vyslanca generálneho tajomníka OSN pre Balkán.<ref name="cv">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.europarl.europa.eu/meetdocs/2009_2014/documents/afet/dv/201/201106/20110615_cvlajcak_en.pdf | vydavateľ = Európsky parlament | miesto = Štrasburg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-02 | jazyk = }}</ref> Medzi rokmi [[2001]] a [[2005]] zastával funkciu veľvyslanca SR v [[Juhoslovanská zväzová republika|Juhoslávii]] ([[Srbsko|Srbsku]] a [[Čierna Hora|Čiernej Hore]] od roku [[2003]]), [[Albánsko|Albánsku]] a [[Severné Macedónsko|Macedónsku]]. Následne bol v roku 2005 menovaný za politického riaditeľa na MZV, kde pôsobil do júna 2007.<ref name="cv"/> V roku 2005 bol vedúcim organizačného tímu pre prípravu bratislavského [[Slovakia Summit 2005|samitu Bush-Putin]]. V roku [[2006]] dohliadal ako špeciálny vyslanec EÚ na referendum o nezávislosti v [[Čierna Hora|Čiernej Hore]], v ktorom si Čiernohorci odhlasovali nezávislosť od Srbska.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Tódová | meno = Monika | autor = | odkaz na autora = | titul = Lajčákovo srdce išlo vždy ruka v ruke s rozumom (+odpovede na kauzu predsedníctva) | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/612972/lajcakovo-srdce-islo-vzdy-ruka-v-ruke-s-rozumom/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2016-11-21 | dátum prístupu = 2026-02-02 }}</ref> Od [[30. jún]]a [[2007]] vystriedal vo funkcii [[Úrad vysokého predstaviteľa pre Bosnu a Hercegovinu|vysokého predstaviteľa pre Bosnu a Hercegovinu]] [[Christian Schwarz-Schilling|Christiana Schwarz-Schillinga]]. [[16. december|16. decembra]] [[2007]] mu najväčší bosniansko-srbský denník [[Nezavisne novine]] udelil ocenenie Osobnosť roka.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR| odkaz na autora = | titul = Lajčák je v Bosne Osobnosť roka | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/3639595/lajcak-je-v-bosne-osobnost-roka.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2007-12-16 | dátum prístupu = 2018-01-29}}</ref> O takmer dva týždne neskôr, [[28. december|28. decembra]], mu titul Osobnosť roka udelil aj denník [[Bosniaci (Moslimovia)|bosnianskych Moslimov]] [[Dnevni Avaz]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Slovenský správca Bosny opäť Osobnosťou roka | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/3654947/slovensky-spravca-bosny-opat-osobnostou-roka.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2007-12-29 | dátum prístupu = 2018-01-29 }}</ref> === Ministerské pôsobenie, kandidatúra na generálneho tajomníka OSN (2009{{--}}2020) === [[26. január]]a [[2009]] ho prezident [[Ivan Gašparovič]] vymenoval za nového ministra zahraničných vecí SR namiesto [[Ján Kubiš|Jána Kubiša]]. Lajčák zároveň naďalej pôsobil vo funkcii vysokého predstaviteľa pre Bosnu a Hercegovinu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kováčová | meno = Martina | autor = | odkaz na autora = | titul = Lajčák bude zatiaľ ministrom na pol plynu. Je vo vláde i v Bosne | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/4279739/lajcak-bude-zatial-ministrom-na-pol-plynu-je-vo-vlade-i-v-bosne.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2009-01-26 | dátum prístupu = 2018-01-29}}</ref> Vo funkcii vysokého predstaviteľa ho vystriedal v [[marec 2009|marci 2009]] [[Valentin Inzko]]. Post ministra zastával do [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2010|volieb v roku 2010]]. V rokoch 2010{{--}}2012 pracoval ako výkonný riaditeľ pre Európu a strednú Áziu v novovytvorenej [[Európska služba pre vonkajšiu činnosť|Európskej službe pre vonkajšiu činnosť]] v Bruseli, tiež bol hlavným vyjednávačom EÚ pre Asociačnú dohodu s [[Ukrajina|Ukrajinou]] a [[Moldavsko]]m a zástupcom EÚ v rokovaniach o [[Podnestersko|Podnestersku]]. Po predčasných [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2012|voľbách v roku 2012]] vytvorila strana SMER-SD jednofarebnú vládu na čele s Robertom Ficom a Lajčák sa vrátil na post ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí. Tento post zastával aj po ďalších [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016|voľbách v roku 2016]] v koaličnej vláde Smeru s [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]], [[MOST-HÍD|Mostom]] a [[SLOVENSKÁ KONZERVATÍVNA STRANA|Sieťou]] a tiež po výmene na poste premiéra v roku 2018, kedy Fica nahradil [[Peter Pellegrini]]. [[Vláda Slovenskej republiky od 22. marca 2018 do 20. marca 2020|Vláda Petra Pellegriniho]], vrátane Lajčáka, podala po [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|februárových voľbách ]]20. marca 2020 demisiu.<ref name="pravda-pellegriniho-vlada-konci">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Pravda | odkaz na autora = | titul = Pellegriniho vláda končí, podala demisiu | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/546194-pellegriniho-vlada-konci-podava-demisiu/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2020-03-20 | dátum prístupu = 2020-03-21 }}</ref> V roku [[2016]] sa Lajčák uchádzal o funkciu [[Generálny tajomník OSN|generálneho tajomníka OSN]]. Pri dvoch hlasovaniach bol síce na druhom mieste, ale nakoniec v hlasovaní [[Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov|Bezpečnostnej rady]] 5. októbra zvíťazil bývalý portugalský premiér a komisár pre utečencov [[António Guterres]]. Lajčákovi mali uškodiť vyjadrenia premiéra [[Robert Fico|Fica]], ktorý za svojho ministra loboval v Kremli, ako aj fakt, že sa mu nepodarilo získať podporu okolitých krajín, dokonca ani členov [[Vyšehradská skupina|V4]].<ref name=gtosn>{{Citácia periodika | priezvisko = Tóda | meno = Mirek | autor = | odkaz na autora = | titul = Lajčák prehral v súboji o post šéfa OSN, vybrali Portugalčana Guterresa| periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/576150/lajcak-neuspel-v-suboji-o-post-sefa-osn-vybrali-portugalcana-guterresa/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2016-10-05 | dátum prístupu = 2018-01-29}}</ref> V novembri 2018 podal minister Lajčák demisiu premiérovi Pellegrinimu v nadväznosti na to, ako Národná rada SR prijala uznesenie o tom, že má vláda zaujať nesúhlasné stanovisko ku Globálnemu paktu OSN o migrácii.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = M. Lajčák podal demisiu prezidentovi, informoval o tom premiéra | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/m-lajcak-podal-demisiu-prezidentovi/364394-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2018-11-30 | dátum prístupu = 2026-02-02 }}</ref> Prezident jeho demisiu neprijal. Od januára do decembra 2019 pôsobil ako úradujúci predseda [[Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe|Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe]] (OBSE).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Minister Lajčák v Bratislave odovzdal predsedníctvo v OBSE Albánsku | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = Konzervatívny denník Postoj | url = https://www.postoj.sk/49713/minister-lajcak-v-bratislave-odovzdal-predsednictvo-v-obse-albansku | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = 2019-12-06 | dátum prístupu = 2026-02-02 }}</ref> === Predseda 72. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN (2017{{--}}2018) === [[31. máj]]a [[2017]] bol zvolený za predsedu 72. zasadnutia [[Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov|Valného zhromaždenia OSN]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = SITA | titul = Lajčáka zvolili za predsedu Valného zhromaždenia OSN | url = https://domov.sme.sk/c/20547272/lajcaka-zvolili-za-predsedu-valneho-zhromazdenia-osn.html | dátum vydania = 31.05.2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 02.06.2017 | vydavateľ = sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Funkciu vykonával od 12. septembra 2017 po dobu jedného roka. Podľa zvyklostí nedostával plat od OSN, ale od domovskej krajiny. Lajčákov plat bol navýšený tak, aby sa vyrovnal platu slovenských diplomatov v zahraničí a zároveň sa stal najlepšie plateným ministrom slovenskej vlády. Funkciu v OSN vykonával súbežne s ministerskou funkciou slovenskej vlády.<ref name=jul17>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Mikušovič| meno = Dušan | odkaz na autora = | titul = Vláda Lajčákovi pridala k platu tisíce eur, kým bude šéfovať Valnému zhromaždeniu OSN | url = https://dennikn.sk/833488/vlada-lajcakovi-pridala-k-platu-tisice-eur-kym-bude-sefovat-valnemu-zhromazdeniu-osn/| dátum vydania = 2017-07-25| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-07-29| vydavateľ = N Press | miesto = | jazyk = }}</ref> === Pôsobenie po odchode z vlády (2020{{--}}2026) === V apríli [[2020]] bol Lajčák [[Rada Európskej únie|Radou EÚ]] vymenovaný za špeciálneho vyslanca EÚ pre dialóg medzi [[Kosovo]]m a [[Srbsko]]m na obdobie štyroch rokov.<ref>https://www.consilium.europa.eu/en/press/press-releases/2020/04/03/belgrade-pristina-dialogue-eu-appoints-a-new-special-representative/</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vučić and Lajčák discuss "the future of dialogue" between Kosovo and Serbia | url = https://indeksonline.net/en/Vucic-and-Lajcak-discuss-the-future-of-the-dialogue-between-Kosovo-and-Serbia/ | vydavateľ = indeksonline.net | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-02 | jazyk = }}</ref> Ttoto obdobie bolo následne predĺžené a skončilo sa v januári 2025.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Lajčák už nebude dohliadať na dialóg medzi Kosovom a Srbskom | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/svet/c/lajcak-uz-nebude-dohliadat-na-dialog-medzi-kosovom-a-srbskom | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2025-01-28 | dátum prístupu = 2026-02-02 }}</ref> V apríli 2024 bol počas predpokladaného konca jeho mandátu pre Kosovo a Srbsko odsúhlasený na post veľvyslanca EÚ vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]] s predpokladaným nástupom do funkcie v septembri 2024.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pasino | meno = Sara | autor = | odkaz na autora = | titul = EU appoints Miroslav Lajcák as new ambassador to Switzerland | url = https://www.swissinfo.ch/eng/foreign-affairs/eu-appoints-miroslav-lajc%C3%A1k-as-new-ambassador-to-switzerland/75917818 | vydavateľ = swissinfo.ch | miesto = | dátum vydania = 2024-04-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-02 | jazyk = }}</ref> V marci [[2025]] ho premiér Fico menoval do funkcie poradcu predsedu vlády pre otázky národnej bezpečnosti.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Helbich | meno = Juraj | autor = | odkaz na autora = | titul = Miroslav Lajčák potvrdil, že bude poradcom premiéra Roberta Fica | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/4552647/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2025-03-29 | dátum prístupu = 2026-02-02 }}</ref> V októbri 2025 bol vymenovaný za člena dozornej rady firmy [[Slovnaft]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Sarvaš | meno = Andrej | autor = | odkaz na autora = | titul = Miroslav Lajčák sa stal členom dozornej rady Slovnaftu, | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/4977227/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2025-11-18 | dátum prístupu = 2026-02-02 }}</ref> V roku 2025 a v januári 2026 boli postupne zverejnené dôkazy, že udržiaval blízky vzťah s finančníkom a usvedčeným páchateľom sexuálnych trestných činov [[Jeffrey Epstein|Jeffreym Epsteinom]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Lajčák si bol s Epsteinom bližší, ako pripúšťa. Fico váha a Danko naňho tlačí | url = https://www.sme.sk/domov/c/lajcak-si-bol-s-epsteinom-blizsi-ako-pripusta-fico-vaha-a-danko-nanho-tlaci | vydavateľ = www.sme.sk | dátum prístupu = 2025-11-22 | jazyk = sk | meno = Petit Press | priezvisko = a.s}}</ref> Lajčák najprv reagoval, že s Epsteinom komunikoval iba na pracovnej úrovni. Zverejnené textové správy dokladali, že Lajčák žiadal Epsteina, aby ho pozval na jeho "hry". Po zverejnení ďalších správ s komunikácie s Epsteinom 31. januára 2026 Lajčák podal demisiu Robertovi Ficovi na post poradcu premiéra.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hoťka | meno = Daniel | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Habas | meno2 = Jakub | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Terenzani | meno3 = Michaela | autor3 = | odkaz na autora3 = | priezvisko4 = Katuška | meno4 = Michal | autor4 = | odkaz na autora4 = | titul = Dám ti dievčatá, písal sexuálny predátor. Lajčákovo meno sa objavilo v ďalších Epsteinových spisoch | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/svet/c/americke-urady-zverejnuju-tri-miliony-stran-epsteinovych-spisov | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2026-01-30 | dátum prístupu = 2026-02-02 }}</ref> == Osobný život == Lajčák bol dvakrát ženatý. Prvý raz s Jelou Lajčákovou, s ktorou sa rozviedol po vzťahu s Jarmilou Hargašovou.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Tódová | meno = Monika | autor = | odkaz na autora = | titul = Lajčákovo srdce išlo vždy ruka v ruke s rozumom (+odpovede na kauzu predsedníctva) | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/612972/lajcakovo-srdce-islo-vzdy-ruka-v-ruke-s-rozumom/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2016-11-21 | dátum prístupu = 2026-02-02 }}</ref> Súčasné druhé manželstvo uzavrel s televíznou moderátorkou [[Jarmila Lajčáková-Hargašová|Jarmilou Hargašovou]] v roku 2002. Z manželstva s Jarmilou má dcéru Laru (* 2002), spolu vychovali tiež Vanesu, ktorú mala Jarmila z prechádzajúceho vzťahu. == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} {{Vláda Slovenska zo 4. apríla 2012}} {{Vláda Slovenska z 23. marca 2016}} {{Ministri zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky}} {{Veľvyslanci Slovenska v Srbsku}} {{Veľvyslanci Slovenska v Japonsku}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Lajčák, Miroslav}} [[Kategória:Slovenskí diplomati]] [[Kategória:Ministri zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky]] [[Kategória:Podpredsedovia vlády Slovenska]] [[Kategória:Laureáti Radu vychádzajúceho slnka]] [[Kategória:Členovia KSČ/KSS]] [[Kategória:Slovenské osobnosti rusínskeho pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti z Popradu]] [[Kategória:Absolventi Moskovského štátneho inštitútu medzinárodných vzťahov]] [[Kategória:Veľvyslanci Slovenska v Albánsku]] [[Kategória:Veľvyslanci Slovenska v Japonsku]] [[Kategória:Veľvyslanci Slovenska v Srbsku]] [[Kategória:Veľvyslanci Slovenska v Severnom Macedónsku]] 8qs82yinyco5qqln43ipuavnwmykrei 0 178545 8198232 6465582 2026-04-14T12:30:22Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ ow 8198232 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Ivaň | typ = obec | znak = Ivan znak.jpg | vlajka = Flag of Ivaň (Brno-Country District).svg | obrázok = Ivaň-kostel-sv.Bartoloměje2008a.jpg | popis = kostol sv. Bartolomeja | ob.roz.pôs = Pohořelice | pov.ob = Pohořelice | krajina = [[Morava (región)|Morava]] | rieka = | nadmorská výška = 172 | zemepisná šírka = 48,931389 | zemepisná dĺžka = 16,584444 | rozloha = 11,75 | prvá zmienka = 1257 | starosta = Ivana Macková | PSČ = 691 23 | početč = 1 | početzsj = 1 | početk = 1 | NUTS5 = CZ0643 584517 | adresa = Ivaň 267<br />69123 Pohořelice | email = ouivan@iol.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.obecivan.eu | commons = Ivaň (Brno-Country District) }} '''Ivaň''' je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Brno-venkov|Brno-venkov]] v [[Juhomoravský kraj|Juhomoravskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 702 obyvateľov, z toho 353 mužov a 349 žien, pričom priemerný vek v obci bol 42,2 roka (muži 40,3 roka, ženy 44,1 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Ivaň (Brno-Country District)}} == Externé odkazy == * [http://www.obecivan.eu Oficiálna stránka obce] {{moravský výhonok}} {{Obce okresu Brno-venkov}} [[Kategória:Ivaň (okres Brno-venkov)| ]] [[Kategória:Obce okresu Brno-venkov]] 06s450r1nyu5o7tw8y2trizfv7q2srj 0 178803 8198239 5306823 2026-04-14T12:33:04Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ ow 8198239 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Dyje | typ = obec | znak = | vlajka = | obrázok = | popis = | ob.roz.pôs = Znojmo | pov.ob = Znojmo | krajina = [[Morava (región)|Morava]] | rieka = | nadmorská výška = 214 | zemepisná šírka = 48,849167 | zemepisná dĺžka = 16,124722 | rozloha = 4,59 | prvá zmienka = 1283 | starosta = Jiří Staněk | PSČ = 669 02 | početč = 1 | početzsj = 1 | početk = 1 | NUTS5 = CZ0647 593991 | adresa = Dyje 128<br />66902 Znojmo 2 | email = obecdyje@volny.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.obec-dyje.cz | commons = }} '''Dyje''' je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Znojmo|Znojmo]] v [[Juhomoravský kraj|Juhomoravskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 414 obyvateľov, z toho 209 mužov a 205 žien, pričom priemerný vek v obci bol 40,5 roka (muži 39,9 roka, ženy 41,1 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Externé odkazy == * [http://www.obec-dyje.cz Oficiálna stránka obce] {{český výhonok}} {{Obce okresu Znojmo}} [[Kategória:Obce okresu Znojmo]] 8x56vy5czi1ofd56kj9s44c3aq9ojx8 0 178813 8198236 5306872 2026-04-14T12:31:54Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ ow 8198236 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Horní Břečkov | typ = obec | znak = Horni_Breckov_CZ_CoA.jpg | vlajka = Horni_Breckov_CZ_flag.gif | obrázok = | popis = | ob.roz.pôs = Znojmo | pov.ob = Znojmo | krajina = [[Morava (región)|Morava]] | rieka = | nadmorská výška = 405 | zemepisná šírka = 48,889722 | zemepisná dĺžka = 15,899167 | rozloha = 21,11 | prvá zmienka = | starosta = Petra Formanová, DiS. | PSČ = 671 02 | početč = 2 | početzsj = 2 | početk = 2 | NUTS5 = CZ0647 594075 | adresa = Šumná 70<br />67102 Šumná | email = obechornibreckov@tiscali.cz | mapa = | popis mapy = | web = hornibreckov.cz | commons = Horní Břečkov }} '''Horní Břečkov''' je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Znojmo|Znojmo]] v [[Juhomoravský kraj|Juhomoravskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 283 obyvateľov, z toho 140 mužov a 143 žien, pričom priemerný vek v obci bol 41,3 roka (muži 43,1 roka, ženy 39,5 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Horní Břečkov}} == Externé odkazy == * [http://hornibreckov.cz Oficiálna stránka obce] {{český výhonok}} {{Obce okresu Znojmo}} [[Kategória:Obce okresu Znojmo]] jo3jhu30xm49sdclqxvlmnycb039zfu 0 178886 8198240 5306818 2026-04-14T12:33:36Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ ow 8198240 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Šumná | typ = obec | znak = | vlajka = | obrázok = | popis = | ob.roz.pôs = Znojmo | pov.ob = Vranov nad Dyjí | krajina = [[Morava (región)|Morava]] | rieka = | nadmorská výška = 438 | zemepisná šírka = 48,928333 | zemepisná dĺžka = 15,875556 | rozloha = 11,96 | prvá zmienka = 1798 | starosta = Cejpek Petr | PSČ = 671 02 | početč = 1 | početzsj = 1 | početk = 1 | NUTS5 = CZ0647 594911 | adresa = Šumná 149<br />67102 Šumná | email = ousumna@volny.cz | mapa = | popis mapy = | web = obecsumna.blog.cz | commons = }} '''Šumná''' je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Znojmo|Znojmo]] v [[Juhomoravský kraj|Juhomoravskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 619 obyvateľov, z toho 313 mužov a 306 žien, pričom priemerný vek v obci bol 42,2 roka (muži 40,1 roka, ženy 44,3 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Externé odkazy == * [http://obecsumna.blog.cz Oficiálna stránka obce] {{český výhonok}} {{Obce okresu Znojmo}} [[Kategória:Obce okresu Znojmo]] l0sv6eb6d8cwllcgl2a6l6got67llaf 0 178927 8198227 5307025 2026-04-14T12:28:26Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ ow 8198227 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Plaveč (okres Znojmo) | typ = obec | znak = | vlajka = | obrázok = PlavecRotunda.jpg | popis = Plaveč | ob.roz.pôs = Znojmo | pov.ob = Znojmo | krajina = [[Morava (región)|Morava]] | rieka = | nadmorská výška = 240 | zemepisná šírka = 48,9288889 | zemepisná dĺžka = 16,0772222 | rozloha = 10,33 | prvá zmienka = 1234 | starosta = Petr Beck | PSČ = 671 32 | početč = 1 | početzsj = 1 | početk = 1 | NUTS5 = CZ0647 594628 | adresa = Náves 48<br />Plaveč<br />67132 Plaveč u Znojma | email = ou.plavec@tiscali.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.obecplavec.cz | commons = Plaveč (Znojmo District) }} '''Plaveč''' je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Znojmo|Znojmo]] v [[Juhomoravský kraj|Juhomoravskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 442 obyvateľov, z toho 206 mužov a 236 žien, pričom priemerný vek v obci bol 46,8 roka (muži 44,1 roka, ženy 49,1 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Plaveč (Znojmo District)}} == Externé odkazy == * [http://www.obecplavec.cz Oficiálna stránka obce] {{Moravský výhonok}} {{Obce okresu Znojmo}} [[Kategória:Obce okresu Znojmo]] j0wvwnqqkl0ur4dxhr8jhh0k687m3mk 0 178928 8198218 5307029 2026-04-14T12:25:33Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ ow 8198218 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Rozkoš | typ = obec | znak = Rozkoš CoA.jpg | vlajka = | obrázok = | popis = | ob.roz.pôs = Znojmo | pov.ob = Znojmo | krajina = [[Morava (región)|Morava]] | rieka = | nadmorská výška = 411 | zemepisná šírka = 49,033889 | zemepisná dĺžka = 15,963611 | rozloha = 12,26 | prvá zmienka = 1750 | starosta = Jarmila Zelníčková | PSČ = 671 53 | početč = 1 | početzsj = 1 | početk = 1 | NUTS5 = CZ0647 594733 | adresa = Rozkoš 1<br />67153 Jevišovice | email = ourozkos@volny.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.obecrozkos.cz | commons = Rozkoš (Znojmo District) }} '''Rozkoš''' je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Znojmo|Znojmo]] v [[Juhomoravský kraj|Juhomoravskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 186 obyvateľov, z toho 88 mužov a 98 žien, pričom priemerný vek v obci bol 44,0 roka (muži 41,2 roka, ženy 46,5 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Rozkoš (Znojmo District)}} == Externé odkazy == * [http://www.obecrozkos.cz Oficiálna stránka obce] {{český výhonok}} {{Obce okresu Znojmo}} [[Kategória:Obce okresu Znojmo]] loqyo8w0wp61a8f8y7gozl80dir0njd 100 178998 8198350 7741746 2026-04-14T16:50:08Z Andrej-airliner 43530 wl. 8198350 wikitext text/x-wiki [[18. november]] * [[1923]] – narodil sa [[Alan Shepard]], prvý Američan, ktorý vyletel do [[kozmický priestor (astronómia)|kozmického priestoru]] († [[1998]]) * [[1961]] – štart sondy [[Ranger 2]], pokus o skúšobný let k [[Mesiac]]u * [[1969]] – pristávací modul ''Intrepid'' misie [[Apollo 12]] sa oddelil od veliteľského modulu ''Yankee Clipper'' * [[1980]] – sonda [[Voyager 1]] odoslala posledné údaje z blízkeho preletu okolo telesa slnečnej sústavy * [[1989]] – štart [[Delta (nosná raketa)|nosnej rakety Delta]] s kozmologickou družicou [[Cosmic Background Explorer]] * [[1996]] – zánik sondy [[Mars 96]] v zemskej atmosfére  * [[2013]] – štart rakety [[Atlas V]] s marťanskou sondou [[MAVEN]] * [[2016]] – pristátie kozmickej lode [[Šen-čou 11]] * [[2023]] – druhý pokusný štart najväčšej, najhmotnejšej a najvýkonnejšej rakety sveta, [[Superheavy]] [[Starship (raketa)|Starship]], skončil po rozdelení stupňov najprv výbuchom Superheay a neskôr aj výbuchom Starship <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Portál Kozmonautika]]</noinclude> 15aqtksic4mxss5kqdlr3qy5kgm9owa 0 179069 8198238 5306827 2026-04-14T12:32:18Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ ow 8198238 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Kobylá nad Vidnavkou | typ = obec | znak = Kobylá nad Vidnavkou znak.jpg | vlajka = Kobylá nad Vidnavkou vlajka.jpg | obrázok = Kobylá nad Vidnavkou 1.jpg | popis = | ob.roz.pôs = Jeseník | pov.ob = [[Javorník (okres Jeseník)|Javorník]] | krajina = [[České Sliezsko|Sliezsko]] | rieka = | nadmorská výška = 290 | zemepisná šírka = 50,340556 | zemepisná dĺžka = 17,121111 | rozloha = 10,82 | prvá zmienka = 1291 | starosta = Milena Kamená | PSČ = 790 56 | početč = 1 | početzsj = 1 | početk = 1 | NUTS5 = CZ0711 557218 | adresa = Kobylá nad Vidnavkou 53<br />790 65 Žulová | email = kobyla@rychleby.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.kobylanadvidnavkou.cz | commons = Kobylá nad Vidnavkou }} '''Kobylá nad Vidnavkou''' je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Jeseník|Jeseník]] v [[Olomoucký kraj|Olomouckom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 418 obyvateľov, z toho 201 mužov a 217 žien, pričom priemerný vek v obci bol 42,9 roka (muži 41,1 roka, ženy 44,6 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Kobylá nad Vidnavkou}} == Externé odkazy == * [http://www.kobylanadvidnavkou.cz Oficiálna stránka obce] {{český výhonok}} {{Obce okresu Jeseník}} [[Kategória:Obce okresu Jeseník]] o7htd2bf9syz9ogukke9u3csbvyz88r 0 179091 8198233 5306942 2026-04-14T12:30:36Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ ow 8198233 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Bílsko | typ = obec | znak = Bilsko znak.jpeg | vlajka = Bilsko vlajka.jpeg | obrázok = | popis = | ob.roz.pôs = Litovel | pov.ob = Litovel | krajina = [[Morava (región)|Morava]] | rieka = | nadmorská výška = 346 | zemepisná šírka = 49,644722 | zemepisná dĺžka = 17,018333 | rozloha = 3,72 | prvá zmienka = 1349 | starosta = Marie Grézlová | PSČ = 783 22 | početč = 1 | početzsj = 1 | početk = 1 | NUTS5 = CZ0712 552062 | adresa = Bílsko 47<br />78322 Cholina | email = oubilsko@tiscali.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.oubilsko.cz | commons = }} '''Bílsko''' je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Olomouc|Olomouc]] v [[Olomoucký kraj|Olomouckom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 215 obyvateľov, z toho 111 mužov a 104 žien, pričom priemerný vek v obci bol 39,7 roka (muži 37,3 roka, ženy 42,2 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Externé odkazy == * [http://www.oubilsko.cz Oficiálna stránka obce] {{český výhonok}} {{Obce okresu Olomouc}} [[Kategória:Obce okresu Olomouc]] d3n6u5911fr8ehhix8n82cx3wbyggxm 0 179099 8198224 5306980 2026-04-14T12:27:56Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ ow 8198224 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Daskabát | typ = obec | znak = Znak obce Daskabát.gif | vlajka = Vlajka obce Daskabát.gif | obrázok = | popis = | ob.roz.pôs = Olomouc | pov.ob = Olomouc | krajina = [[Morava (región)|Morava]] | rieka = | nadmorská výška = 337 | zemepisná šírka = 49,578333 | zemepisná dĺžka = 17,445833 | rozloha = 5,83 | prvá zmienka = | starosta = Antonín Venclík | PSČ = 772 00 | početč = 1 | početzsj = 1 | početk = 1 | NUTS5 = CZ0712 552445 | adresa = Daskabát 35<br />77900 Olomouc 9 | email = ou.daskabat@quick.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.obecdaskabat.cz | commons = Daskabát }} '''Daskabát''' je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Olomouc|Olomouc]] v [[Olomoucký kraj|Olomouckom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 598 obyvateľov, z toho 289 mužov a 309 žien, pričom priemerný vek v obci bol 42,8 roka (muži 40,8 roka, ženy 44,8 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Daskabát}} == Externé odkazy == * [http://www.obecdaskabat.cz Oficiálna stránka obce] {{český výhonok}} {{Obce okresu Olomouc}} [[Kategória:Obce okresu Olomouc]] hbmb0uc8i21rpxa8pq1kyjd639wa5z1 0 179135 8198242 5306810 2026-04-14T12:34:11Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ ow 8198242 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Loučka | typ = obec | znak = Loucka znak.gif | vlajka = Loučka OL flag.jpg | obrázok = | popis = | ob.roz.pôs = Litovel | pov.ob = Litovel | krajina = [[Morava (región)|Morava]] | rieka = | nadmorská výška = 360 | zemepisná šírka = 49,660278 | zemepisná dĺžka = 16,995556 | rozloha = 6,19 | prvá zmienka = | starosta = Leo Kordas | PSČ = 783 22 | početč = 1 | početzsj = 1 | početk = 1 | NUTS5 = CZ0712 552038 | adresa = Loučka 76<br />78322 Cholina | email = info@obec-loucka.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.obec-loucka.cz | commons = Loučka (Olomouc District) }} '''Loučka''' je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Olomouc|Olomouc]] v [[Olomoucký kraj|Olomouckom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 194 obyvateľov, z toho 101 mužov a 93 žien, pričom priemerný vek v obci bol 44,1 roka (muži 42,1 roka, ženy 46,4 roka). == Dejiny == [[Prvá písomná zmienka]] o obci pochádza z roku [[1300]]. == Referencie == <references /> == Externé odkazy == * [http://www.obec-loucka.cz/ Oficiálna stránka] == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Loučka (Olomouc District)}} {{český výhonok}} {{Obce okresu Olomouc}} [[Kategória:Obce okresu Olomouc]] 6kof1qpmpi5idqv9ghvcx7r5ohfzehu 0 179156 8198235 5306913 2026-04-14T12:31:30Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ ow 8198235 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Nová Hradečná | typ = obec | znak = NovaHradecnaZnak.jpg | vlajka = Nová Hradečná flag.jpg | obrázok = NovaHradecna.jpg | popis = <!-- Pohled na Novou Hradečnou s kostelem sv. Vavřince --> | ob.roz.pôs = Uničov | pov.ob = Uničov | krajina = [[Morava (región)|Morava]] | rieka = | nadmorská výška = 275 | zemepisná šírka = 49,843611 | zemepisná dĺžka = 17,083889 | rozloha = 11,39 | prvá zmienka = 1344 | starosta = Ing. Tomáš Müller | PSČ = 783 84 | početč = 1 | početzsj = 2 | početk = 1 | NUTS5 = CZ0712 552381 | adresa = Nová Hradečná 193<br />78383 Troubelice | email = obec@hradecna.mcs.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.novahradecna.cz | commons = Nová Hradečná }} '''Nová Hradečná''' je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Olomouc|Olomouc]] v [[Olomoucký kraj|Olomouckom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 816 obyvateľov, z toho 408 mužov a 408 žien, pričom priemerný vek v obci bol 39,2 roka (muži 37,9 roka, ženy 40,6 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Nová Hradečná}} == Externé odkazy == * [http://www.novahradecna.cz Oficiálna stránka obce] {{český výhonok}} {{Obce okresu Olomouc}} [[Kategória:Obce okresu Olomouc]] mgqwr5my6zs6ikvwmq3x1sk2wvqbpzy 0 179167 8198222 5306964 2026-04-14T12:27:12Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ ow 8198222 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Senice na Hané | typ = obec | znak = Senice na Hane CZ CoA.jpg | vlajka = Senice na Hane CZ flag.gif | obrázok = Chrám svaté Maří Magdaleny.jpg | popis = Kostol Mária Magdalena | ob.roz.pôs = Litovel | pov.ob = Litovel | krajina = [[Morava (región)|Morava]] | rieka = | nadmorská výška = 238 | zemepisná šírka = 49,622500 | zemepisná dĺžka = 17,088333 | rozloha = 19,24 | prvá zmienka = | starosta = Ing. Michal Tichý | PSČ = 783 45 | početč = 3 | početzsj = 3 | početk = 3 | NUTS5 = CZ0712 505081 | adresa = Jos. Vodičky 243<br />78345 Senice na Hané | email = obec@senicenahane.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.senicenahane.cz | commons = Senice na Hané }} '''Senice na Hané''' je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Olomouc|Olomouc]] v [[Olomoucký kraj|Olomouckom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 1 816 obyvateľov, z toho 904 mužov a 912 žien, pričom priemerný vek v obci bol 41,3 roka (muži 40,3 roka, ženy 42,3 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Senice na Hané}} == Externé odkazy == * [http://www.senicenahane.cz Oficiálna stránka obce] {{český výhonok}} {{Obce okresu Olomouc}} [[Kategória:Obce okresu Olomouc]] 21tq9464eo73ytdhtudpcf1y56lxh50 0 179178 8198228 5307017 2026-04-14T12:29:00Z Lalina 22926 Lalina premiestnil stránku [[Štarnov (okres Olomouc)]] na [[Štarnov]] prostredníctvom presmerovania: spr 5307017 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Štarnov | typ = obec | znak = Štarnov znak.png | vlajka = Štarnov flag.jpg | obrázok = | popis = | ob.roz.pôs = Šternberk | pov.ob = Šternberk | krajina = [[Morava (región)|Morava]] | rieka = | nadmorská výška = 224 | zemepisná šírka = 49,682778 | zemepisná dĺžka = 17,271944 | rozloha = 9,88 | prvá zmienka = 1269 | starosta = Ing. Stanislav Nykl | PSČ = 783 14 | početč = 1 | početzsj = 1 | početk = 1 | NUTS5 = CZ0712 552011 | adresa = Štarnov 131<br />78314 Bohuňovice | email = obec@starnov.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.starnov.cz | commons = Štarnov }} '''Štarnov''' je [[obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Olomouc|Olomouc]] v [[Olomoucký kraj|Olomouckom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 668 obyvateľov, z toho 341 mužov a 327 žien, pričom priemerný vek v obci bol 39,1 roka (muži 38,4 roka, ženy 39,9 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Štarnov}} == Externé odkazy == * [http://www.starnov.cz Oficiálna stránka obce] {{český výhonok}} {{Obce okresu Olomouc}} [[Kategória:Obce okresu Olomouc]] 54baaq0aa7xjstxeebojr8se7iuhfle 8198230 8198228 2026-04-14T12:29:13Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ ow 8198230 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Štarnov | typ = obec | znak = Štarnov znak.png | vlajka = Štarnov flag.jpg | obrázok = | popis = | ob.roz.pôs = Šternberk | pov.ob = Šternberk | krajina = [[Morava (región)|Morava]] | rieka = | nadmorská výška = 224 | zemepisná šírka = 49,682778 | zemepisná dĺžka = 17,271944 | rozloha = 9,88 | prvá zmienka = 1269 | starosta = Ing. Stanislav Nykl | PSČ = 783 14 | početč = 1 | početzsj = 1 | početk = 1 | NUTS5 = CZ0712 552011 | adresa = Štarnov 131<br />78314 Bohuňovice | email = obec@starnov.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.starnov.cz | commons = Štarnov }} '''Štarnov''' je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Olomouc|Olomouc]] v [[Olomoucký kraj|Olomouckom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 668 obyvateľov, z toho 341 mužov a 327 žien, pričom priemerný vek v obci bol 39,1 roka (muži 38,4 roka, ženy 39,9 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Štarnov}} == Externé odkazy == * [http://www.starnov.cz Oficiálna stránka obce] {{český výhonok}} {{Obce okresu Olomouc}} [[Kategória:Obce okresu Olomouc]] mndx83eyhxhum5qbcdyx5n8yu57858p 0 179314 8198234 5306915 2026-04-14T12:31:16Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ ow 8198234 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Hluchov | typ = obec | znak = Hluchov PV CoA.jpg | vlajka = Hluchov PV flag.gif | obrázok = | popis = | ob.roz.pôs = Prostějov | pov.ob = Prostějov | krajina = [[Morava (región)|Morava]] | rieka = | nadmorská výška = 324 | zemepisná šírka = 49,539722 | zemepisná dĺžka = 16,996389 | rozloha = 5,36 | prvá zmienka = | starosta = Dvorský Vladimír | PSČ = 798 41 | početč = 1 | početzsj = 1 | početk = 1 | NUTS5 = CZ0713 589501 | adresa = Hluchov 2<br />79841 Kostelec na Hané | email = ou@hluchov.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.hluchov.cz | commons = Hluchov (Prostějov District) }} '''Hluchov''' je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Prostějov|Prostějov]] v [[Olomoucký kraj|Olomouckom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 350 obyvateľov, z toho 158 mužov a 192 žien, pričom priemerný vek v obci bol 41,2 roka (muži 41,8 roka, ženy 40,7 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Hluchov (Prostějov District)}} == Externé odkazy == * [http://www.hluchov.cz Oficiálna stránka obce] {{český výhonok}} {{Obce okresu Prostějov}} [[Kategória:Obce okresu Prostějov]] 1toi59vxdd1t66gpm2wciifobsrl70z 0 179321 8198231 5306951 2026-04-14T12:29:38Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ ow 8198231 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Ivaň | typ = obec | znak = Ivaň PV CoA.jpg | vlajka = Ivaň PV flag.gif | obrázok = | popis = | ob.roz.pôs = Prostějov | pov.ob = Prostějov | krajina = [[Morava (región)|Morava]] | rieka = | nadmorská výška = 208 | zemepisná šírka = 49,424444 | zemepisná dĺžka = 17,245000 | rozloha = 7,3 | prvá zmienka = 1359 | starosta = Petr Cetkovský | PSČ = 798 23 | početč = 1 | početzsj = 1 | početk = 1 | NUTS5 = CZ0713 589578 | adresa = Ivaň 197<br />79823 Klenovice na Hané | email = obec.ivan@cmail.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.obecivan.cz | commons = Ivaň (Prostějov District) }} '''Ivaň''' je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Prostějov|Prostějov]] v [[Olomoucký kraj|Olomouckom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 498 obyvateľov, z toho 257 mužov a 241 žien, pričom priemerný vek v obci bol 41,1 roka (muži 40,9 roka, ženy 41,4 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Ivaň (Prostějov District)}} == Externé odkazy == * [http://www.obecivan.cz Oficiálna stránka obce] {{český výhonok}} {{Obce okresu Prostějov}} [[Kategória:Obce okresu Prostějov]] nxz2yx4zm4majw98d2mjux28qu1ayxd 0 179402 8198220 5306919 2026-04-14T12:26:41Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ ow 8198220 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Dlouhomilov | typ = obec | znak = | vlajka = | obrázok = Dlouhomilov.jpg | popis = Dlouhomilov | ob.roz.pôs = Šumperk | pov.ob = Šumperk | krajina = [[Morava (región)|Morava]] | rieka = | nadmorská výška = 320 | zemepisná šírka = 49,908056 | zemepisná dĺžka = 16,991389 | rozloha = 10,43 | prvá zmienka = 1356 | starosta = Jiří Štelc | PSČ = 789 76 | početč = 2 | početzsj = 2 | početk = 2 | NUTS5 = CZ0715 533688 | adresa = Dlouhomilov 138<br />78901 Zábřeh | email = obec@dlouhomilov.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.dlouhomilov.cz | commons = Dlouhomilov }} '''Dlouhomilov''' je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Šumperk|Šumperk]] v [[Olomoucký kraj|Olomouckom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 477 obyvateľov, z toho 232 mužov a 245 žien, pričom priemerný vek v obci bol 44,2 roka (muži 42,8 roka, ženy 45,6 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Dlouhomilov}} == Externé odkazy == * [http://www.dlouhomilov.cz Oficiálna stránka obce] {{český výhonok}} {{Obce okresu Šumperk}} [[Kategória:Obce okresu Šumperk]] 7g2uawjackl7bm6fofo4cqqy2ctjypu 0 179411 8198221 5306961 2026-04-14T12:26:58Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ ow 8198221 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Hrabišín | typ = obec | znak = | vlajka = | obrázok = | popis = | ob.roz.pôs = Šumperk | pov.ob = Šumperk | krajina = [[Morava (región)|Morava]] | rieka = | nadmorská výška = 320 | zemepisná šírka = 49,918611 | zemepisná dĺžka = 17,028056 | rozloha = 13,83 | prvá zmienka = 1352 | starosta = Ladislava Holoušová | PSČ = 788 04 | početč = 1 | početzsj = 1 | početk = 1 | NUTS5 = CZ0715 536091 | adresa = Hrabišín 49<br />78804 Hrabišín | email = obec@hrabisin.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.hrabisin.cz | commons = }} '''Hrabišín''' je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Šumperk|Šumperk]] v [[Olomoucký kraj|Olomouckom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 861 obyvateľov, z toho 440 mužov a 421 žien, pričom priemerný vek v obci bol 39,2 roka (muži 39,1 roka, ženy 39,3 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Externé odkazy == * [http://www.hrabisin.cz Oficiálna stránka obce] {{český výhonok}} {{Obce okresu Šumperk}} [[Kategória:Obce okresu Šumperk]] 5se6jenyxy5akumh9v3tbw4ci4sc3xj 0 179424 8198225 5307023 2026-04-14T12:28:09Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ ow 8198225 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Kopřivná | typ = obec | znak = | vlajka = | obrázok = Koprivna.jpg | popis = | ob.roz.pôs = Šumperk | pov.ob = Hanušovice | krajina = [[Morava (región)|Morava]] | rieka = | nadmorská výška = 571 | zemepisná šírka = 50,050556 | zemepisná dĺžka = 16,948056 | rozloha = 11,85 | prvá zmienka = 1414 | starosta = Jana Gerešová | PSČ = 788 33 | početč = 2 | početzsj = 2 | početk = 2 | NUTS5 = CZ0715 553247 | adresa = Kopřivná 185<br />78833 Hanušovice | email = oukoprivna@cmail.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.obeckoprivna.cz | commons = Kopřivná }} '''Kopřivná''' je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Šumperk|Šumperk]] v [[Olomoucký kraj|Olomouckom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 268 obyvateľov, z toho 144 mužov a 124 žien, pričom priemerný vek v obci bol 38,3 roka (muži 37,6 roka, ženy 39,3 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Kopřivná}} == Externé odkazy == * [http://www.obeckoprivna.cz Oficiálna stránka obce] {{český výhonok}} {{Obce okresu Šumperk}} [[Kategória:Obce okresu Šumperk]] 42fqe8idokvzvf4nqzymge6h39vrqvi 0 179425 8198219 5307028 2026-04-14T12:25:57Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ ow 8198219 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Kosov | typ = obec | znak = | vlajka = | obrázok = | popis = | ob.roz.pôs = Zábřeh | pov.ob = Zábřeh | krajina = [[Morava (región)|Morava]] | rieka = | nadmorská výška = 404 | zemepisná šírka = 49,881389 | zemepisná dĺžka = 16,806667 | rozloha = 5,47 | prvá zmienka = 1360 | starosta = Petr Bureš | PSČ = 789 01 | početč = 1 | početzsj = 1 | početk = 1 | NUTS5 = CZ0715 536814 | adresa = Kosov 84<br />78901 Zábřeh | email = ou.kosov@tiscali.cz | mapa = | popis mapy = | web = obeckosov.webnode.cz | commons = }} '''Kosov''' je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Šumperk|Šumperk]] v [[Olomoucký kraj|Olomouckom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 318 obyvateľov, z toho 157 mužov a 161 žien, pričom priemerný vek v obci bol 35,9 roka (muži 33,2 roka, ženy 38,6 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Externé odkazy == * [http://obeckosov.webnode.cz Oficiálna stránka obce] {{český výhonok}} {{Obce okresu Šumperk}} [[Kategória:Obce okresu Šumperk]] 0i1z10fm4nh75yk9vd28ona87g1aeoa 0 179710 8198241 5307463 2026-04-14T12:34:01Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ ow 8198241 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Loučka | typ = obec | znak = Loucka VS CZ CoA.jpg | vlajka = Loucka VS CZ flag.gif | obrázok = | popis = | ob.roz.pôs = Valašské Meziříčí | pov.ob = Valašské Meziříčí | krajina = [[Morava (región)|Morava]] | rieka = | nadmorská výška = 410 | zemepisná šírka = 49,440278 | zemepisná dĺžka = 17,833889 | rozloha = 6,88 | prvá zmienka = | starosta = Ing. Libuše Paloušová | PSČ = 756 44 | početč = 2 | početzsj = 2 | početk = 2 | NUTS5 = CZ0723 544418 | adresa = Loučka 46<br />75644 Loučka u Valaš.Meziříčí | email = obec@obecloucka.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.obecloucka.cz | commons = Loučka (Vsetín District) }} '''Loučka''' je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Vsetín|Vsetín]] v [[Zlínsky kraj|Zlínskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 749 obyvateľov, z toho 362 mužov a 387 žien, pričom priemerný vek v obci bol 40,0 roka (muži 38,3 roka, ženy 41,6 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Loučka (Vsetín District)}} == Externé odkazy == * [http://www.obecloucka.cz Oficiálna stránka obce] {{moravský výhonok}} {{Obce okresu Vsetín}} [[Kategória:Obce okresu Vsetín]] b9yvgys5scsctw02fw7raqdy8r3n4yj 0 179776 8198243 8076805 2026-04-14T12:34:27Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ ow 8198243 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Loučka | typ = obec | znak = CoA Loučka.svg | vlajka = Flag of Loučka.svg | obrázok = | popis = | ob.roz.pôs = Valašské Klobouky | pov.ob = Valašské Klobouky | krajina = [[Morava (región)|Morava]] | rieka = | nadmorská výška = 438 | zemepisná šírka = 49,170000 | zemepisná dĺžka = 17,875833 | rozloha = 7,58 | prvá zmienka = | starosta = Martina Bartošová | PSČ = 763 25 | početč = 1 | početzsj = 2 | početk = 2 | NUTS5 = CZ0724 585432 | adresa = Loučka 67<br />76325 Újezd | email = obecloucka@volny.cz | mapa = | popis mapy = | web = loucka-obec.cz | commons = Loučka (Zlín District) }} '''Loučka''' je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Zlín|Zlín]] v [[Zlínsky kraj|Zlínskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 466 obyvateľov, z toho 208 mužov a 258 žien, pričom priemerný vek v obci bol 50,8 roka (muži 46,0 roka, ženy 54,7 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Loučka (Zlín District)}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} {{moravský výhonok}} {{Obce okresu Zlín}} [[Kategória:Obce okresu Zlín]] m3p0wd306syd0h95yb0sait5r4vg9m7 0 181675 8198388 8195419 2026-04-14T17:08:52Z Andrej-airliner 43530 wl. 8198388 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kozmonaut |Meno = Deke Slayton |Portrét = Deke Slayton in 1960s.jpg |Popis = Slayton v roku 1965 |Podpis = Deke Slayton signature.svg |Typ = astronaut [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] |Dátum narodenia = [[1. marec]] [[1924]] |Miesto narodenia = [[Sparta (Wisconsin)|Sparta]], [[Wisconsin (štát)|Wisconsin]], [[Spojené štáty|USA]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1993|6|13|1924|3|1}} |Miesto úmrtia = [[League City (Texas)|League City]], [[Texas]], USA |Zamestnanie = |Súčasné_zamestnanie = |Predch_zamestnanie = [[pilot]] [[bombardovacie lietadlo|bombardéra]], [[skúšobný pilot]] |Hodnosť = [[major (Spojené štáty)|major]], [[United States Air Force|USAF]] |Kozmonaut od = 9. apríla 1959 |Kozmonaut do = 27. februára 1982 |Čas vo vesmíre = 9 dní, 1 hodina, 28 minút |Misie = [[Apollo-Sojuz]] |znaky = [[Súbor:ASTP patch.png|40px]] |}} '''Donald Kent „Deke“ Slayton''' [vyslov: donald kent dýk slejtn] (* [[1. marec]] [[1924]], [[Sparta (Wisconsin)|Sparta]], [[Wisconsin (štát)|Wisconsin]], [[Spojené štáty|USA]] – † [[13. jún]] [[1993]], [[League City (Texas)|League City]], [[Texas]]) bol [[Spojené štáty|americký]] [[kozmonaut|astronaut]], [[skúšobný pilot]], [[letectvo|letecký]] [[Inžinierstvo|inžinier]] a [[pilot]] [[United States Air Force|Vojenského letectva USA]]. Bol vybraný do prvej [[Mercury Seven|sedmičky astronautov]] [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] [[program Mercury|programu Mercury]]. Stal sa prvým šéfastronautom NASA a následne až riaditeľom operácií letových posádok (''Director of Flight Crew Operations''), pričom zodpovedal aj za výber astronautov na lety do vesmíru. Počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] sa Slayton prihlásil do [[United States Army Air Corps|Armádneho leteckého zboru USA]] a odlietal niekoľko bojových letov nad [[Európa|Európou]] a [[Tichý oceán|Tichomorím]]. Po vojne odišiel z armády a študoval letecké inžinierstvo na [[University of Minnesota]], pričom v roku [[1949]] získal titul [[Bachelor of Science|bakalár vied]] (''Bachelor of Science''). Následne pracoval ako letecký inžinier vo firme [[Boeing]]. Nemohol však lietať, a tak odtiaľ po dvoch rokoch odišiel a vstúpil do [[Minnesota Air National Guard|Národnej leteckej gardy štátu Minnesota]]. Potom sa prihlásil k [[United States Air Force|Vojenskému letectvu USA]] a v roku [[1955]] bol prijatý do [[U.S. Air Force Test Pilot School]]. V roku [[1959]] bol vybraný do prvej sedmičky astronautov NASA ([[Mercury Seven]]). Mal sa stať druhým [[Američania (USA)|Američanom]] na [[obežná dráha|obežnej dráhe]] [[Zem]]e, ale v roku [[1962]] ho vyradili z letového stavu kvôli [[srdce (orgán)|srdcovej]] [[arytmia|arytmii]]. Vzápätí sa stal prvým šéfastronautom NASA a v roku [[1963]] aj asistentom riaditeľa pre operácie letových posádok (''Assistant Director for Flight Crew Operations''). Funkciu šéfastronauta prenechal v roku [[1964]] astronautovi [[Alan Shepard|Alanovi Shepardovi]], ktorý tiež musel byť vyradený z letového stavu. V roku [[1966]] bol Slayton menovaný za riaditeľa operácií letových posádok. Mal na starosti výber astronautov, ich prípravu a najmä menovanie posádok. Z tejto pozície mal veľký vplyv na podobu [[Spojené štáty|amerických]] [[kozmický let s ľudskou posádkou|pilotovaných kozmických letov]]. Nevzdával sa však šance na let do vesmíru a medzitým sa snažil udržiavať v dobrej kondícii. V roku [[1972]] nakoniec dostal lekárske povolenie na návrat do letového stavu a začal sa pripravovať na medzinárodný kozmický let [[Apollo-Sojuz]], počas ktorého v roku [[1975]] letel do vesmíru ako pilot stykovacieho modulu. Mal 51 rokov a stal sa vtedy najstarším človekom vo vesmíre. Pomáhal aj pri vývoji [[Space Shuttle|raketoplánu]]. V NASA zostal do roku [[1982]]. Zomrel v roku [[1993]] na [[zhubný nádor|rakovinu]] [[mozog|mozgu]]. == Mladosť a začiatok kariéry == === Rodičia a vzdelanie === Narodil sa [[1. marec|1. marca]] [[1924]] na jednej z mliečnych fariem okolo mestečka [[Leon (Monroe County, Wisconsin)|Leon]] neďaleko [[Sparta (Wisconsin)|Sparty]] v štáte [[Wisconsin (štát)|Wisconsin]] v [[Spojené štáty|USA]]. Mal [[Angličania|anglický]] a [[Nóri|nórsky]] pôvod. Jeho otec Charles Sherman Slayton (1887 – 1972) bol pôvodne vdovcom, kým sa zoznámil s Victoriou Adeliou Larsonovou (1895 – 1970). Okrem Donalda mali manželia Slaytonoví ešte ďalšie štyri deti (syna Howarda, dcéry Bev a Marie a najmladšieho syna Dicka) a Donaldov otec mal ešte dcéru Vernu a syna Elwooda z prvého manželstva. Elwood však s nimi nežil a vychovávala teta. Donald odmalička pomáhal s prácami na farme pri chove oviec a kráv a pestovaní tabaku. V dome nemali elektrinu ani tečúcu vodu. Vo veku 5 rokov sa Donaldovi stala nehoda, ktorá ho fyzicky poznamenala na celý život. Keď sa snažil pomôcť vyčistiť zaseknutú kosačku, ťahanú koňmi, kone náhle urobili jeden krok vpred. Žacia lišta mu cvaknutím odsekla dva články prstenníka na ľavej ruke. Na tento hendikep bol Donald do dospelosti veľmi citlivý a naučil sa skrývať prsty na ľavej ruke tak, aby si nikto nič nevšimol. Po absolvovaní základnej školy v Leone nastúpil na strednú v neďalekom meste Sparta, kde [[box (šport)|boxoval]], hral na [[pozauna|trombón]] a bol aktívny v organizácii [[National FFA Organization|Future Farmers of America]]. Keď bol v druhom ročníku, [[nacistické Nemecko|Nemecko]] napadlo [[Druhá poľská republika|Poľsko]] a začala [[druhá svetová vojna|druhá svetová vojna]]. Mladý Slayton sa zaujímal o farmárčenie, ktorému sa chcel venovať, ale namiesto toho ho viacej zaujalo [[letectvo]]. V treťom ročníku si zmenil nepovinné predmety z prírodopisu, poľnohospodárstva a živočíšnej výroby na matematiku, fyziku a chémiu. Napriek roztržke s otcom sa mu podarilo obhájiť si svoj názor.<ref>Slayton & Cassutt 1994, s. 15 – 17.</ref><ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-68-dil-donald-slayton">{{Citácia periodika | priezvisko = Šamárek | meno = Ondřej | autor = | odkaz na autora = | titul = Vesmírné osudy 68. díl – Donald Slayton | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2014/08/vesmirne-osudy-68-dil-donald-slayton/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2014-08-18 | dátum prístupu = 2022-03-16 }}</ref> === Druhá svetová vojna === [[Súbor:Donald K. Slayton (WW II).jpg|thumb|left|Donald Slayton ako [[pilot]] počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]]] Dňa [[7. december|7. decembra]] [[1941]] [[Japonské cisárstvo (1868 – 1945)|Japonsko]] [[útok na Pearl Harbor|zaútočilo na Pearl Harbor]] a USA následne vstúpili do vojny. Slayton spočiatku uvažoval o službe v [[United States Navy|námorníctve]] (''United States Navy''), ale nevedel plávať a námorníctvo prijímalo do leteckého výcviku iba vysokoškolsky vzdelaných adeptov. [[United States Army Air Corps|Armádny letecký zbor USA]] (''United States Army Air Corps'') však od [[marec|marca]] [[1942]] prijímal do leteckého výcviku mladíkov iba so stredoškolským vzdelaním. Slayton vycítil príležitosť a [[8. apríl]]a 1942 podpísal u leteckého zboru záväzok ako nezaradený vojak. V [[máj]]i dokončil strednú školu a o niekoľko mesiacov neskôr sa presunul do [[San Antonio (Texas)|San Antonia]] v [[Texas]]e, kde mal absolvovať letecký výcvik. Tu prišiel rozhodujúci moment, ktorým bola lekárska prehliadka. Spočiatku to vyzeralo, že kvôli chýbajúcim článkom na prstenníku ľavej ruky Slayton s lietaním skončil skôr, než vôbec začal. Niektorého z lekárov našťastie napadlo pozrieť sa do predpisov. Zistilo sa, že predpisový [[pilot]] musí mať všetky prsty s jedinou výnimkou. Na vykonávanie tohto povolania nie je potrebný prstenník na ľavej ruke (pre ľavákov na pravej). Slayton tak mohol začať s úvodným výcvikom vo [[Vernon (Texas)|Vernone]] v Texase, kde lietal na [[cvičné lietadlo|cvičných lietadlách]] [[Fairchild PT-19]], [[Boeing-Stearman Model 75|PT-17 Stearman]] a [[North American T-6 Texan|AT-6 Texan]]. Na konci leta 1942 uskutočnil na lietadle PT-17 Stearman svoj prvý sólový let. Po troch mesiacoch úvodného výcviku sa presunul do mesta [[Waco]] v Texase, kde v rámci základného výcviku lietal na strojoch [[Vultee BT-13 Valiant|BT-13 Valiant]]. Úvodným aj základným výcvikom Slayton prešiel bez zaváhania. Prial si lietať na jednomotorových [[stíhacie lietadlo|stíhačkách]], ale armáda ho vybrala do kurzu pre pilotov viacmotorových lietadiel. Donald tak začal s výcvikom na lietadlách [[Beechcraft AT-10 Wichita|AT-10 Wichita]], [[Cessna AT-17 Bobcat|AT-17 Bobcat]] a [[Curtiss A-18 Shrike|A-18 Shrike]]. Výcvik absolvoval [[22. apríl]]a [[1943]] a následne mal v [[Columbia (Južná Karolína)|Columbii]] v [[Južná Karolína|Južnej Karolíne]] podstúpiť bojový výcvik na [[bombardovacie lietadlo|bombardér]] [[North American B-25 Mitchell|B-25 Mitchell]]. Po piatich mesiacoch výcvik dokončil a čakalo ho pridelenie k bojovej jednotke, ktorou sa stala [[340th Flying Training Group|340. bombardovacia skupina]] (''340th Bombardment Group'', ''340th BG'') dislokovaná v tom čase v [[severná Afrika|severnej Afrike]].<ref>Slayton & Cassutt 1994, s. 17 – 22.</ref><ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-68-dil-donald-slayton"/> [[Súbor:Astronaut Deke Slayton during World War II - GPN-2004-00028.jpg|thumb|Slayton (vpravo) s kolegom pri lietadle [[Douglas A-26 Invader|A-26 Invader]] pravdepodobne na ostrove [[Okinava (ostrov)|Okinava]], leto 1945]] V [[Newport News]] vo [[Virgínia|Virgínii]] Slayton so svojimi kolegami nastúpil na jednu z lodí tvoriacich konvoj, aby vyplávali smerom do [[Stredozemné more|Stredozemného mora]]. Po mesačnej plavbe lode priplávali do prístavu Zerni, kde sa ukázalo, že 340th BG sa medzitým premiestnila do [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Talianska]]. Lode tak odplávali smer [[Neapol]]. Neďaleko [[Gibraltár]]u sa stali terčom útoku nemeckých bombardérov a [[ponorka|ponoriek]]. Nemcom sa podarilo potopiť niekoľko lodí. V [[september|septembri]] 1943 Slayton nakoniec prišiel do Neapolu, odkiaľ sa presunul na základňu [[Letisko San Pancrazio|San Pancrazio]].{{#tag:ref|Slayton ale vo svojich memoároch opakovane uviedol názov letiska ako San Petrazio. Miesto s takým názvom ani letisko však neexistuje.<ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-68-dil-donald-slayton"/>|group=pozn.}} Odtiaľto lietal na bojové lety nad [[Balkánsky polostrov]]. Po šiestich týždňoch sa spolu s 340th BG presunul na základňu vo [[Foggia Airfield Complex|Foggii]] a v [[január]]i [[1944]] na poľné letisko na úpätí [[sopka|sopky]] [[Vezuv]]. Tu večer [[18. marec|18. marca]] zažil erupciu Vezuvu, pri ktorej bolo v priebehu niekoľkých minút zničených asi 80 lietadiel 340th BG. Nad [[Európa|Európou]] Slayton nakoniec odlietal 56 bojových letov a v [[máj]]i 1944 sa vrátil do USA.<ref>Slayton & Cassutt 1994, s. 23 – 32.</ref><ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-68-dil-donald-slayton"/> Plánoval, že sa ešte vráti do Európy ako stíhací pilot, ale armáda mu dala dve možnosti. Buď bude inštruktor pre pokročilý výcvik na B-25 v Texase, alebo inštruktor pre bojový výcvik na B-25 v Južnej Karolíne. Slayton si vybral druhú možnosť, ale mal už iný plán. V tom čase sa uvádzal do výzbroje nový dvojmotorový ľahký bombardér [[Douglas A-26 Invader|A-26 Invader]], ktorý mal byť rýchlejší než ostatné lietadlá v tejto kategórii. Keď už nemôže byť stíhačom, rozhodol sa, že bude aspoň lietať na A-26. Zámer sa mu podaril a zvyšok roka 1944 strávil výcvikom na A-26 na [[Selfridge Air National Guard Base|Selfridgeovom letisku]] v [[Michigan]]e. Pripravoval sa na bojové nasadenie v [[Tichý oceán|Tichomorí]]. V [[júl]]i [[1945]] prišiel na ostrov [[Okinava (ostrov)|Okinava]] a pridal sa k [[319th Operations Group|319. bombardovacej skupine]] (''319th Bombardment Group'', ''319th BG''). Z Okinavy stihol odlietať sedem bojových letov nad Japonskom. Posledný bojový let uskutočnil [[12. august]]a, tri dni po zhodení [[atómová bomba|atómovej bomby]] na [[Nagasaki]]. Tešil sa na návrat domov, ale početné jednotky z Európy a Tichomoria nebolo možné prepraviť späť do USA naraz. Preto takmer dva mesiace trvalo, kým sa dostal domov. Po vojne pracoval ako inštruktor na B-25 v [[Fort McCoy (Wisconsin)|Camp McCoy]] vo Wisconsine, [[Albany (Georgia)|Albany]] v [[Georgia (štát USA)|Georgii]] a [[Boca Raton (Florida)|Boca Raton]] na [[Florida|Floride]]. Na jeseň [[1946]] mal Slayton 22 rokov, koniec záväzku v armáde na dohľad, 1 100 nalietaných hodín a 63 bojových letov na konte. Dňa [[21. október|21. októbra]] uskutočnil posledný let v službách armády a v [[november|novembri]] 1946 z nej odišiel.<ref>Slayton & Cassutt 1994, s. 33 – 40.</ref><ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-68-dil-donald-slayton"/> === Po druhej svetovej vojne === [[Súbor:F-51D Minnesota ANG in early 1950s.jpg|thumb|left|[[North American P-51 Mustang|F-51D Mustang]] v službách [[Minnesota Air National Guard|Národnej leteckej gardy štátu Minnesota]] začiatkom 50. rokov 20. storočia]] Po odchode z armády Slayton začal študovať [[letectvo|letecké]] [[Inžinierstvo|inžinier]]stvo na [[University of Minnesota]] v [[Minneapolis]]e. Vzhľadom na Slaytonove vojnové skúsenosti mu univerzita odpustila polovicu kreditov za prvý ročník a armáda zase hradila školné. Zvyšok ale bol na Slaytonovi. Rozhodol sa, že univerzitu absolvuje v najrýchlejšom možnom tempe. Ponoril sa do štúdia a vo voľnom čase pracoval, pretože armádne štipendium hradilo iba školné, nie ubytovanie a stravu. Istý čas dokonca pracoval v obchode s dámskou obuvou. Nakoniec však usúdil, že vykladanie nákladných vagónov bude predsa len lepšia voľba. Okrem toho počas víkendov lietal ako rezervista pre vojenské letectvo na lietadlách T-6 Texan. Potom zistil, že jeden z jeho starých kamarátov lieta u [[Minnesota Air National Guard|Národnej leteckej gardy štátu Minnesota]] v letke, ktorá mala vo výzbroji nielen bombardéry A-26, s ktorými Slayton lietal počas vojny, ale aj jednomotorové [[stíhacie lietadlo|stíhačky]] [[North American P-51 Mustang|F-51 Mustang]]. Slayton využil túto šancu a čoskoro sa preškolil na Mustangy. V jednom období dokonca lietal na troch typoch lietadiel – A-26, F-51 a [[Douglas C-47 Skytrain|C-47]]. V [[august]]e [[1949]] Slayton získal titul [[Bachelor of Science|bakalár vied]] (''Bachelor of Science'') v leteckom inžinierstve. Štvorročný študijný program zvládol za dva a pol roka. Prácu mu ponúklo niekoľko firiem, ale nakoniec ho zamestnal [[Boeing]]. Následne strávil dva roky poväčšinou pri rysovacej doske v [[Seattle|Seattli]]. Pracoval na [[Boeing B-52 Stratofortress|B-52 Stratofortress]] a [[Boeing KC-97 Stratofreighter|KC-97 Stratofreighter]], ale nebolo to pre neho šťastné obdobie. Prišiel aj o možnosť lietať, keďže v okolí Seattlu nebola žiadna základňa [[Air National Guard|Národnej leteckej gardy]].<ref name="40-49">Slayton & Cassutt 1994, s. 40 – 49.</ref><ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-68-dil-donald-slayton"/> [[Súbor:F-86f-36fdw-1955.jpg|thumb|right|[[North American F-86 Sabre|F-86F Sabre]] [[36th Wing|36. denného-stíhacieho krídla]] na základni [[Letisko Bitburg|Bitburg]] v [[Západné Nemecko (1949 – 1990)|Západnom Nemecku]], 1955]] Vo [[február]]i [[1951]] mu bývalý veliteľ letky našiel miesto u Národnej leteckej gardy štátu Minnesota a ponúkol mu, aby sa vrátil k svojej bývalej jednotke. Slayton sa rozlúčil s Boeingom a odišiel zo Seattlu. Ukázalo sa však, že dva roky neustáleho pozerania na technické výkresy mu ľahko poškodili zrak. Našťastie dostal kontakt na jedného [[oftalmológia|oftalmológa]], ktorý dokázal pomocou cvikov vrátiť Slaytonov zrak opäť do formy. Zatiaľ čo cvičil svoje očné buľvy a čakal na opakovanú lekársku prehliadku, stal sa dôstojníkom údržby lietadiel. Po zaradení do letového stavu zalietaval F-51, ktoré prešli opravami a predpísanými prehliadkami.<ref name="40-49"/><ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-68-dil-donald-slayton"/> Slayton však nebol spokojný s pozíciou rezervistu a chcel sa vrátiť do regulárneho letectva. [[United States Air Force|Vojenské letectvo USA]] (''United States Air Force'', ''USAF'') jeho žiadosť prijalo až na tretí raz. Dúfal, že sa zapojí do [[Kórejská vojna|kórejskej vojny]], ale v [[máj]]i [[1952]] bol pridelený do [[Air Command and Staff College|Air Command and Staff School]] v [[Montgomery (Alabama)|Montgomery]] v [[Alabama|Alabame]]. Opäť zasadol do školských lavíc, ale šesťtýždňový kurz mu ubehol celkom rýchlo. Potom bol pridelený na pozíciu inšpektora údržby na veliteľstve [[Twelfth Air Force|12. leteckej armády]] na základni [[Lucius D. Clay Kaserne|Wiesbaden]] vo vtedajšom [[Západné Nemecko (1949 – 1990)|Západnom Nemecku]]. V Nemecku ale napriek pôvodným chmúrnym vyhliadkam na lietanie v starých C-47 predsa len narazil na dve šťastné okolnosti. Prvá z nich bola istá Marjorie „Marge“ Lunneyová (1921 – 1989), ktorá pracovala na základni vo Wiesbadene ako sekretárka. Druhou okolnosťou bola prvá skúsenosť s [[prúdový motor|prúdovými]] lietadlami. Počas návštevy v USA po prvom 18-mesačnom turnuse v Nemecku sa Slaytonovi podarilo prehovoriť nadriadených, a na druhý turnus bol pridelený k [[36th Wing|36. dennému-stíhaciemu krídlu]] (''36th Fighter-Day Wing'') v [[Letisko Bitburg|Bitburgu]]. Ako dôstojník údržby dostal preškolenie na vtedy moderný [[North American F-86 Sabre|F-86 Sabre]]. Dňa [[18. máj]]a [[1955]] sa na základni [[Letecká základňa Ramstein|Ramstein]] oženil s Marjorie Lunneyovou. Kamaráti z jednotky mali z recesie na rukávoch čierne pásky, čím nevestu príliš nepotešili. Zaujímavosťou je, že to bol posledný sobáš, ktorý nemecké úrady vykonali podľa okupačných zákonov. Nemecko v tom čase už nepodliehalo okupačnému veleniu spojeneckých vojsk.<ref>Slayton & Cassutt 1994, s. 52 – 54.</ref><ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-68-dil-donald-slayton"/> === Skúšobný pilot === Po opakovaných pokusoch o prijatie do [[U.S. Air Force Test Pilot School]] bola s prihliadnutím na jeho angažmán na prúdových lietadlách jeho žiadosť prijatá. V [[jún]]i 1955 sa mal Slayton hlásiť na [[Edwards Air Force Base|Edwardsovej leteckej základni]] v [[Kalifornia|Kalifornii]] ako žiak kurzu pre [[skúšobný pilot|skúšobných pilotov]]. Na základe skúseností zo štúdia na University of Minnesota ho tunajšie tempo štúdia neprekvapilo. Navyše sa tu k hodinám stráveným v prednáškových miestnostiach a večerným samoštúdiom pridalo aj lietanie. Mesiac po príchode na Edwardsovu základňu bol Slayton už v plnej práci na hodnotení výkonnostných charakteristík ľahko olietaného [[Lockheed T-33|T-33]]. Slaytonovo hodnotenie T-33 si vyžiadalo celkovo 11 letov medzi [[26. júl]]om a [[15. september|15. septembrom]] a výsledkom bola správa, ktorú musel schváliť veliteľ školy podplukovník Amman a šéf výkonnostnej sekcie major Polve. Dokument získal ich potvrdenie, rovnako tak aj tie nasledujúce. V [[december|decembri]] 1955 bol Slayton vyradený ako čerstvý skúšobný pilot.<ref name="55-65">Slayton & Cassutt 1994, s. 55 – 65.</ref><ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-68-dil-donald-slayton"/><ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-69-dil-donald-slayton">{{Citácia periodika | priezvisko = Šamárek | meno = Ondřej | autor = | odkaz na autora = | titul = Vesmírné osudy 69. díl – Donald Slayton | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2014/08/vesmirne-osudy-69-dil-donald-slayton/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2014-08-25 | dátum prístupu = 2022-03-17 }}</ref> [[Súbor:Republic YF-105A (SN 54-0098, the first of two prototypes) 060831-F-1234S-039.jpg|thumb|[[Republic F-105 Thunderchief|Republic YF-105A]]]] Pridelili ho ku [[Air Force Test Center|Flight Test Center]] na Edwardsovej základni k sekcii, ktorá testovala výkony prototypov stíhacích lietadiel. Znamenalo to, že sa dostal k elite skúšobných pilotov. Spolu s ním putoval k stíhacej sekcii aj spolužiak Donald Sorlie. Pod vedením plukovníka Hanesa tu pôsobilo 13 pilotov. Nováčikovia Donald & Donald rýchlo zapadli medzi ostatných. Do roku 1955 ostatní Slaytona oslovovali „Donald“ alebo „Don“. Po príchode do Flight Test Center tu boli dvaja Donaldovia. Pôsobilo to zmätok v rádiovej komunikácii, a tak ostatní začali Slaytona prezývať zloženinou počiatočných písmen z jeho krstných mien Donald Kent. DK sa v [[angličtina|angličtine]] vyslovuje ako „dý kej“, a tak vznikla neskôr slávna prezývka „Deke“ (vyslovuj ako „Dýk“). Deke ako skúšobný pilot spočiatku lietal tzv. „chase“, čo boli sprievodné lety pri testoch prototypov, pri ktorých chase pilot poskytoval svojmu kolegovi referencie ohľadom správania lietadla, výšky, rýchlosti a zhotovoval fotografický alebo filmový záznam. Potom sa dostal aj k novým prototypom. V [[september|septembri]] [[1956]] vykonával skúšky bŕzd na novom stroji [[Republic F-105 Thunderchief|YF-105A]], keď obloženie bŕzd vzplanulo. Lietadlo sa zastavilo na kraji dráhy a oheň sa začal pomaly šíriť. Slayton neváhal, otvoril kryt kabíny a zoskočil na zem. Lenže nepočítal s hmotnosťou [[padák]]a a pri dopade si spôsobil poriadny [[brušná prietrž|pruh]]. Nebolo to naposledy, čo sa Deke dostal do problémov s YF-105A. Päť, niekedy aj šesť dní v týždni Deke lietal na niekoľkých typoch lietadiel denne. Testoval stroje T-33, [[Lockheed F-104 Starfighter|YF-104A]], [[Convair F-102 Delta Dagger|F-102A]], TF-102, [[McDonnell F-101 Voodoo|F-101A]], [[Convair F-106 Delta Dart|F-106]] a množstvo ďalších lietadiel. Počas skúšok lietadla F-105 Thunderchief bol Deke menovaný za projektového manažéra a okrem iného dostal na starosť aj vykonávanie samotných skúšok. V jeden deň mal vykonať let na zistenie charakteristík počas utiahnutej zatáčky za podzvukovej rýchlosti. Thunderchief sa však Dekovi vymkol kontrole, vykonal tri alebo štyri otáčky vo vývrtke, ktorá prešla v plochú vývrtku na chrbte. Lietadlo teraz padalo za neustálej rotácie. Mohutné [[odstredivá sila|odstredivé sily]] Slaytona vyťahovali zo sedadla. Nedarilo sa mu vyviesť stroj z nestabilného režimu, Thunderchief sa vždy len začal točiť na opačnú stranu. Navyše Deke zistil, že kvôli negatívnemu [[preťaženie (tiažové zrýchlenie)|preťaženiu]] nedočiahne na madlá katapultu. Počas niekoľkých sekúnd stroj spadol o tri kilometre a pád pokračoval. Nakoniec sa Dekovi podarilo vysunúť vzdušné brzdy, ktoré, ako dúfal, vývrtku definitívne zastavia. Thunderchief ale opäť iba zmenil zmysel rotácie a padal ďalej. Tentokrát ale počas prechodu z jedného smeru do druhého málinko zaváhal. Na to Deke čakal. Pri ďalšom pokuse sa mu podarilo uviesť stroj do normálneho strmhlavého letu, ktorý mohol vybrať. K zemi mu zostávali iba tri kilometre. Keď sa s lietadlom vrátil na základňu, mechanici opatrne otvorili bombovnicu lietadla, v ktorej boli pripevnené meracie prístroje. Namiesto záznamníkov a citlivých aparátov tu bola iba spleť pokrúteného kovu. Obrovské sily a vibrácie počas vývrtky ich úplne zdemolovali. Deke sa na to chvíľu pozeral, potom sa pomaly obrátil smerom k [[hangár (letisko)|hangáru]], ktorý si na Edwardsovej základni pre svoju potrebu prenajala firma [[Republic Aviation]], zdvihol pravú ruku a známym gestom poslal konštruktérov Republicu do príslušných miest.<ref name="55-65"/><ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-69-dil-donald-slayton"/> Dňa [[8. apríl]]a [[1957]] mu manželka Marge porodila syna, ktorému dali meno Kent Sherman. V rovnakom roku sa stíhacia sekcia Flight Test Center rozdelila na dve časti a Deke bol menovaný za šéfa jednej z nich. V roku [[1958]] bol spolu s kolegom Andym Andersonom poslaný do [[Spojené kráľovstvo|Veľkej Británie]], aby tamojším pilotom pomohli s letovými skúškami ich prvej nadzvukovej stíhačky English Electric P.1B (z ktorej o niečo neskôr vznikol [[English Electric Lightning]]). Pre Slaytona sa P.1B stalo najobľúbenejším lietadlom vôbec. V tom čase sa naplno rozbehli [[vesmírne preteky]] medzi Spojenými štátmi a [[Sovietsky zväz|Sovietskym zväzom]]. Deke vtedy neprejavoval zvláštny záujem o vesmír, ale videl prísľub v chystanom projekte [[North American X-15|X-15]].<ref name="55-65"/><ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-69-dil-donald-slayton"/> {{citát|P.1 bolo úžasné lietadlo s ľahkou ovládateľnosťou F-86 a výkonmi F-104. Jeho jedinou nevýhodou bolo, že nemalo žiadny dolet... Keď sa však pozriem späť, musím povedať, že P.1 bolo moje najobľúbenejšie lietadlo vôbec.|Deke Slayton}} == Kariéra v NASA == === Mercury Seven === {{Hlavný článok|Mercury Seven}} [[Súbor:Donald "Deke" Slayton in 1959.jpg|thumb|upright|left|Deke Slayton v roku 1959]] V [[január]]i [[1959]] Slayton dostal zapečatenú obálku z [[Washington, D. C.|Washingtonu, D. C.]] Boli v nej inštrukcie, aby osobne prišiel do hlavného mesta na tajnú poradu. Nebol ale sám, niektorým ďalším pilotom z Edwardsovej základne prišla pozvánka tiež. Kým Deke sa mal do Washingtonu dostaviť [[9. február]]a, niektorí jeho kolegovia mali v rozkaze termín o týždeň skôr. Keď sa vrátili z tajného pohovoru, niečo aj prezradili. Slayton tak už pri balení vecí pred cestou trocha tušil, o čo pôjde. V pondelok 9. februára 1959 Deke sedel s 30 ďalšími mužmi v jednej zo sál [[Cutts-Madison House|Dolley Madison House]] vo Washingtone, D. C. Prvé informácie kandidátom poskytol Charles Donlan, námestník [[Space Task Group]].{{#tag:ref|Interná skupina v rámci NASA, ktorá sa zaoberala prípravou pilotovaných kozmických letov. Ide o priameho predchodcu dnešného Johnsonovho vesmírneho strediska v Houstone.|group=pozn.}} Odhalil im dôvod ich prítomnosti, vysvetlil princípy fungovania novej organizácie [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] a stručne opísal [[program Mercury]]. Potom k nim prehovoril Warren North z riaditeľstva NASA, ktorý vysvetlil dôvody na vykonanie [[kozmický let s ľudskou posádkou|pilotovaného kozmického letu]]. Nakoniec im Dr. Robert Voas opísal priebeh výberového procesu. Niektorých kandidátov trocha zaskočil fakt, že kabína [[Mercury (kozmická loď)|Mercury]] mala byť schopná plne automatického letu, čo podľa ich názoru degradovalo funkciu pilota na jej palube. Hoci Slaytona vesmír predtým nijako nelákal, rozhodol sa, že sa zúčastní výberového konania. Nasledujúci deň, v utorok [[10. február]]a, začali motivačné pohovory a psychologické testy. V stredu nasledovali záverečné pohovory úvodnej fázy výberu a potom sa Deke s ostatnými mohol vrátiť domov. Mal čakať na ďalšie pokyny. Kandidáti, ktorí neprešli úvodným kolom výberu, boli o svojom neúspechu informovaní okamžite. Zo 69 mužov, ktorí sa zúčastnili prvých pohovorov, zostalo 32. Dňa [[6. marec|6. marca]] sa mal Slayton dostaviť do mesta [[Albuquerque]] v [[Nové Mexiko|Novom Mexiku]], kde sa malo na miestnej [[Lovelace Respiratory Research Institute|Lovelace Clinic]] uskutočniť ďalšie kolo výberu. Deke bol v tretej skupine kandidátov. Lekári mali na klinike preskúmať zdravotný stav každého kandidáta do najmenšieho detailu. Procedúry, ktorými kandidáti prechádzali, boli veľmi bolestivé, nepríjemné a veľmi často ponižujúce. Slayton sa neskôr vyjadril: ''„Ak ste nemali radi doktorov, bolo to ako najhoršia nočná mora.“'' Slayton ale týždeň na klinike vydržal, rovnako aj ostatní kandidáti. Len Dekov starý kamarát z Edwardsovej základne, istý [[Gus Grissom]], mal namále, keď lekári u neho objavili [[senná nádcha|sennú nádchu]]. Nakoniec im však vysvetlil, že vo vesmíre sa tak ľahko nedostane do styku s [[peľ]]om. Od [[15. marec|15. marca]] Slaytona čakalo ďalšie kolo výberu vo [[Wright-Patterson Air Force Base|Wright Aerospace Medical Laboratory]] v [[Ohio|Ohiu]]. Kandidátov tu čakali „stresové testy“. Medzi 15 skúškami, ktorými muži prechádzali, bol napríklad test na zvládanie jednoduchých úloh v hlučnom a stresujúcom prostredí. Kým kandidátovi pri uchu hučala siréna o 145 [[bel (jednotka)|decibeloch]] (každý dostal chrániče sluchu) vo všetkých frekvenciách počuteľného spektra, pilot mal na papier vykonávať jednoduché výpočty. Aby bol stres ešte väčší, stál nad ním psychológ a meral čas riešenia jednotlivých výpočtov. Okrem toho kandidáti jazdili na [[centrifúga|centrifúge]], museli prejsť testami zvládania tepla, chladu, pobytom v izolačnej komore, ďalšími psychotestami atď. Dňa [[21. marec|21. marca]] sa však Deke mohol zbaliť a odísť domov. Mal čakať na telefonát z NASA. V zákulisí medzitým prebiehali spory o to, koho z kandidátov prijať do programu. Pôvodne mali prijať 12 uchádzačov, ale počas výberu sa počet miest znížil na 6. Teraz, keď zostávalo iba vyhodnotiť, ako jednotliví muži skončili, Charles Donlan, šéf programu Mercury, zistil, že prísne podmienky splnilo 7 z nich. Nevedel, koho vyradiť, a tak sa nakoniec opýtal svojho nadriadeného Dr. [[Robert Rowe Gilruth|Roberta R. Gilrutha]], vedúceho Space Task Group, ktorý rozhodol, že do oddielu [[kozmonaut|astronautov]] prijmú všetkých 7 adeptov. Skupina budúcich astronautov sa tak začala volať ''[[Mercury Seven]]''.<ref name="66-69-75">Slayton & Cassutt 1994, s. 66, 69 – 75.</ref><ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-69-dil-donald-slayton"/> [[Súbor:Slayton and Shepard in 1959.png|thumb|Deke Slayton (vľavo) a [[Alan Shepard]] na slávnej tlačovej konferencii vo [[Washington, D. C.|Washingtone, D. C.]], 9. apríl 1959]] V piatok [[3. apríl]]a 1959 zazvonil v Slaytonovej kancelárii na Edwardsovej základni telefón. Volal mu Charles Donlan. ''„Boli ste vybraný, aby ste sa k nám pridali. Teda pokiaľ máte stále záujem.“'' ''„Áno, mám,“'' odpovedal Deke a odišiel informovať svojho nadriadeného, že odchádza z Edwardsovej základne. V stredu [[8. apríl]]a Slayton odletel do Washingtonu, D. C. a v nasledujúci deň stál s ostatnými šiestimi kandidátmi v Dolley Madison House a zo zákulisia sledoval masu novinárov a fotografov, ktorí sa tlačili pred pódiom v bývalom tanečnom salóne. Astronauti boli zoradení podľa abecedy a vedľa Slaytona stál [[Alan Shepard]] z námorníctva. Krátko predtým, než vyšli na pódium, sa Slayton priznal Shepardovi: ''„Som pekelne nervózny.“'' Obaja sa zhodli a dúfali, že to nebude dlho trvať. Vzápätí sa Shepard pozrel na Slaytona a opýtal sa ho: ''„Tieto, uh, motýliky sa už zase vracajú do módy?“'' Deke sa zatváril zmätene a začal trocha pochybovať o výbere svojho oblečenia. Potom si spomínal, ako Shepard na neho pôsobil chladne a odmerane, zatiaľ čo ďalší astronaut, ktorý si pre túto príležitosť tiež dal motýlika, [[John Glenn]], sa snažil byť ku každému milý. ''„Čo je sakra zlé na mojom motýliku?“'' opýtal sa Sheparda. ''„No, vlastne nič. Len pochybujem, že kamery nezachytia tú škvrnu od vajíčka alebo kečupu, alebo čo to máš za svinstvo na svojom motýliku.“'' Slayton ešte viac znervóznel: ''„Aké svinstvo?“'' V tom momente už musel vyjsť na pódium a zasadnúť spolu s ostatnými k pripravenému stolu s mikrofónmi. Medzitým začul Sheparda, ako hovorí: ''„Ach bože, ten motýlik...“'' Slayton sa márne pokúšal pozrieť na motýlika, keď zrazu zacítil, ako Shepard do neho nenápadne strká lakťom. Deke sa k nemu naklonil a Shepard mu zašepkal: ''„Nič na tom motýliku nemáš, Slayton.“'' ''„Čože?“'' odpovedal Deke. Shepard sa pousmial: ''„Dostal som ťa, U.S. Air Force!“'' Odveká, hoci nie úplne vážne mienená rivalita medzi dvoma zložkami [[United States Armed Forces|amerických ozbrojených síl]] sa preniesla aj sem. Slayton si to začal uvedomovať: ''„Ako dostal? Aha takto! Shepard, ja ťa...!“'' Dekov šepot prerušil príchod riaditeľa NASA [[Thomas Keith Glennan|Keitha Glennana]]. Začala sa tlačová konferencia. Na otázku, čo na to (že sa stanete astronautom) povedali Vaša žena a deti, Slayton odpovedal: ''„To, čo robím, je v podstate moja vec, čo sa týka profesie a moja žena s tým zvyčajne súhlasí na sto percent.“'' O niekoľko desiatok minút neskôr boli zo siedmich mužov programu Mercury celonárodné celebrity. Astronauti nerozumeli, prečo je okolo nich taký mediálny ošiaľ, keď ešte nič nedokázali. Slayton a Shepard sa na seba prekvapene pozreli, pričom obom bolo jasné, že už nič nebude také, ako predtým. Slayton svoju rodinu presťahoval z Edwardsovej základne do domu neďaleko [[Fort Eustis]] vo Virgínii, kde jeho susedmi boli kolegovia astronauti Gus Grissom a [[Wally Schirra|Walter „Wally“ Schirra]].<ref name="66-69-75"/><ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-69-dil-donald-slayton"/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vintage Space Fun Fact: Slayton’s Bow Tie | url = https://vintagespace.wordpress.com/2012/04/09/vintage-space-fun-fact-slaytons-bow-tie/ | vydavateľ = vintagespace.wordpress.com | dátum vydania = 2012-04-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Súbor:Project Mercury-Mercury Seven-Astronauts.jpg|thumb|left|[[Mercury Seven|Sedmička astronautov]] [[program Mercury|programu Mercury]] pózuje s modelom [[nosná raketa|rakety]] [[Atlas LV-3B|Atlas]], 1959. Zľava doprava: [[Gus Grissom]], [[Scott Carpenter]], Deke Slayton a [[Gordon Cooper]]. Vzadu zľava: [[Alan Shepard]], [[Wally Schirra]] a [[John Glenn]]]] Nové národné celebrity si užívali výhody, ktoré vyplývali z ich statusu. Dom na kľúč za veľmi nízku cenu, výhodné úvery na nové domy v [[Houston]]e alebo každý rok najnovšie športové autá [[Chevrolet Corvette]] za symbolický jeden [[americký dolár|dolár]]. Časopis ''[[Life (časopis)|Life]]'' astronautom ponúkol sumu pol milióna dolárov, ktorú si mali rozdeliť medzi sebou do troch rokov ako výmenu za prístup do svojho súkromia. Na druhej strane tu však bolo riziko v podobe kozmického letu. [[Nosná raketa]] [[Atlas LV-3B|Atlas]], ktorá ich mala vyniesť na [[obežná dráha|obežnú dráhu]] [[Zem]]e, bola vtedy značne nespoľahlivá. Astronauti tiež museli cestovať po celých USA a zo začiatku nemali možnosť lietať na výkonných prúdových lietadlách. Až počas výcviku si presadili možnosť udržiavať návyky na strojoch T-33, F-102 a F-106 Vojenského letectva USA na [[Langley Air Force Base|Langleyovej základni]]. Potom tu bol veľký príval nových informácií, ktoré museli astronauti vstrebať. Keď v roku 1959 astronauti začali navštevovať [[Cape Canaveral Space Force Station|Cape Canaveral]], aby sledovali štarty rakiet, bývali väčšinou v budove s názvom hangár S. Bol to prerobený letecký hangár s obrovskými posuvnými dverami na oboch koncoch, pričom jeho vnútro bolo prerobené na kancelárie, lekárske laboratóriá a ubytovne astronautov. Aby sa astronauti dostali do svojich izieb, museli často prechádzať cez plechovú budovu vedľa hangára S, v ktorej sa nachádzali klietky plné [[šimpanz]]ov, z ktorých potom niektorí leteli na skúšobných letoch. Vrieskajúce šimpanzy mali navyše nepríjemný zvyk hrať sa s vlastnými výkalmi. Keď raz jeden kongresman navštívil Cape Canaveral, trval na návšteve klietok so šimpanzmi napriek varovaniam o ich nepríjemnom správaní. Zákonodarca stál pri klietke a rozprával sa so šimpanzom, ktorého nazval „malý astronaut“. Šimpanz [[Enos (šimpanz)|Enos]] sa mu vyprázdnil do rúk a hromadu výkalov hodil na kongresmanov oblek. Aby sa astronauti vyhli nepríjemným šimpanzom a nemuseli bývať v nepohodlnom a pochmúrnom hangári S, požiadali NASA o povolenie bývať v hoteli Starlite v [[Cocoa Beach (Florida)|Cocoa Beach]], ktorý vlastnil hotelier a [[filantrop]] [[Henri Landwirth]]. Neskôr bol Landwirth najatý, aby riadil nový hotel Holiday Inn, ktorý sa staval na pláži. Zhodou okolností v deň otvorenia Holiday Inn v [[máj]]i [[1960]], hotel Starlite úplne vyhorel. Polícia nenašla žiadne dôkazy o úmyselnom podpálení a neskôr došla k záveru, že príčinou požiaru bolo chybné elektrické vedenie. Raz neskoro v noci Landwirth našiel Deka Slaytona sedieť vo svojom novom hotelovom bare Riviera Lounge a opýtal sa ho, či by sa astronauti presunuli zo Starlite do jeho nového hotela. ''„Nevidím žiadny problém,“'' povedal Slayton. ''„Porozprávam sa s chlapcami a dám ti vedieť.“'' Slayton zavolal na druhý deň a povedal, že ponuku prijímajú s tým, že kedykoľvek budú v meste, budú mať k dispozícii izbu. Landwirth súhlasil a dokonca im znížil cenu na 8 dolárov za noc. Keď sa astronauti presunuli do Holiday Inn, nasledovali ich všetci reportéri a tiež zástupy atraktívnych žien, ktoré boli predtým v hoteli Starlite. Čoskoro sa Holiday Inn stal vyhľadávaným miestom v Cocoa Beach.<ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-70-dil-donald-slayton">{{Citácia periodika | priezvisko = Šamárek | meno = Ondřej | autor = | odkaz na autora = | titul = Vesmírné osudy 70. díl – Donald Slayton | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2014/09/vesmirne-osudy-70-dil-donald-slayton/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2014-09-01 | dátum prístupu = 2022-03-20 }}</ref><ref>Thompson 2004, s. 250 – 251.</ref> [[Súbor:Deke Slayton during training in 1960.jpg|thumb|Deke Slayton počas výcviku na [[centrifúga|centrifúge]] v [[Naval Air Warfare Center Warminster|Johnsville]] v [[Pensylvánia|Pensylvánii]], 1960]] Astronauti programu Mercury sa podrobovali namáhavému výcviku. Každý dostal hneď na začiatku výcviku pridelenú jednu oblasť, v ktorej mal zastupovať záujmy astronautov. Slayton dostal na starosť vývoj nosiča Atlas, ktorý bol vtedy značne nespoľahlivý. A to až tak, že prvé lety sa mali uskutočniť pomocou slabšej rakety [[Mercury-Redstone Launch Vehicle|Redstone]], ktorá bola schopná dopraviť kabínu Mercury iba na [[suborbitálny kozmický let|suborbitálnu dráhu]]. Deke a ostatní museli tiež prejsť výcvikom prežitia v [[Panama (štát)|panamskej]] džungli, v púšti neďaleko [[Nevada (štát USA)|nevadského]] [[Reno (Nevada)|Rena]], neustálymi jazdami na centrifúge a nácvikom núdzového opustenia kabíny vo vode. Z toho mal Deke obavy, lebo nevedel plávať, keďže v jeho rodisku netiekla žiadna väčšia rieka a nemal tak príležitosť naučiť sa to. Trocha mu to išlo aspoň pod vodou s [[kyslík]]ovou fľašou na chrbte, ale nedokázal sa poriadne udržať na hladine. Gus Grissom ho pri jednej príležitosti musel zachraňovať, keď Slayton spadol cez okraj záchranného člnu a začal sa topiť. Gus skočil do vody a zachránil ho. Odvtedy sa Grissom a Slayton ešte viacej spriatelili. Postupne sa však Deke naučil udržať sa aspoň chvíľu na hladine, ale nikdy sa nenaučil poriadne plávať. Dňa [[25. august]]a 1959 Slayton podstupoval výcvik na centrifúge v [[Naval Air Warfare Center Warminster|Johnsville]] v [[Pensylvánia|Pensylvánii]]. Bez problémov zvládal aj veľké preťaženia a ani teraz nečakal žiadne problémy. Lekár William K. Douglas mu prilepil na hrudník zvody [[elektrokardiografia|EKG]] a skúšal ich funkciu, pričom sa náhle zarazil. ''„Čo je?“'' spýtal sa Deke. ''„Ale nič, len mám dojem, že vidím nepravidelný tep,“'' odpovedal Dr. Douglas. ''„To si robíš srandu!“'' Deke znervóznel. ''„Hlavne pokoj, bude to asi len chyba v inštrumentácii,“'' povedal Douglas a vyžiadal si od obsluhy centrifúgy jazdu s preťažením 3 g. Lekár počas jazdy pozorne sledoval pás so záznamom Dekovej [[srdce (orgán)|srdcovej]] činnosti a bol čoraz viac nepokojný. Nakoniec prikázal zastaviť centrifúgu. Možno to bolo len z pretrénovania, ale Dr. Douglas poslal Slaytona na špecializované pracovisko námorníctva vo [[Philadelphia|Philadelphii]]. Tu na jeho EKG nenašli žiadne anomálie. O mesiac neskôr však lekári na [[Brooks Air Force Base|Brooksovej základni]] v San Antoniu stanovili konečnú diagnózu: [[fibrilácia predsiení|fibrilácia srdcových predsiení]] z nejasných príčin. Slayton sa stal fanatikom zdravého životného štýlu. Okamžite prestal takmer úplne fajčiť.{{#tag:ref|Šiesti zo siedmich astronautov programu Mercury boli fajčiari, pričom jedinou výnimkou bol Gordon Cooper.<ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-70-dil-donald-slayton"/>|group=pozn.}} Vo veľmi vypätých chvíľach si dal len tenkú cigaretu a cigaru potom pri oslavách v [[stredisko riadenia vesmírnych letov|riadiacom stredisku]]. Začal každý deň behávať niekoľko [[míľa|míľ]] a obmedzil konzumáciu alkoholu. Jeho zdravotný stav sa ale nemenil. Postupne sa Deke naučil aj spoznať nástup nepravidelného tepu podľa pocitov v hrudníku. Lekári nakoniec prišli s verdiktom: ''„Napriek danej nepravidelnosti tento stav podľa nášho názoru žiadnym spôsobom neovplyvňuje výkony astronauta Slaytona. Sme tiež toho názoru, že by mal byť akceptovaný pre letové operácie vo vesmíre.“''<ref>Slayton & Cassutt 1994, s. 78 – 79, 85 – 86.</ref><ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-70-dil-donald-slayton"/> [[Súbor:Shepard at Grand Bahama Island after MR-3 KSC-71P-0250.jpg|thumb|left|Slayton (úplne vľavo), Shepard, Dr. Lyndell a Grissom na ostrove [[Grand Bahama]] po úspešnom Shepardovom [[suborbitálny kozmický let|suborbitálnom lete]] [[Mercury-Redstone 3]], počas ktorého sa stal prvým [[Američania (USA)|Američanom]] a druhým človekom vo vesmíre, 5. máj 1961]] Prvý let človeka do vesmíru sa začal blížiť. V [[december|decembri]] 1960 si Dr. Robert R. Gilruth zvolal všetkých astronautov a dal im jednoduchú úlohu, ktorá spočívala v tom, že každý z nich mal napísať, kto z jeho kolegov by mal pilotovať prvý kozmický let programu Mercury a prečo. Jediným pravidlom bolo, že nikto nemohol nominovať sám seba. Deke tam napísal Alana Sheparda, pretože mal podľa neho vynikajúce pilotné schopnosti a bol zo všetkých najinteligentnejší a najvýrečnejší. Výsledok tejto ankety Gilruth nikdy nikomu neprezradil. Dňa [[19. január]]a [[1961]] si Gilruth povolal sedmičku astronautov do svojej kancelárie v [[Langley Research Center|Langley]] a oznámil im: ''„Alan Shepard uskutoční prvý suborbitálny let. Grissom uskutoční druhý let. Glenn bude náhradníkom pre obe misie.“'' Hoci Slayton na Gilruthovo rozhodnutie povedal, že „mu to nevadí“, v skutočnosti ho „šokovalo, zranilo a úplne ponížilo“, že nebol vybraný ani medzi troch najlepších. Na druhý deň sa konala inaugurácia [[prezident Spojených štátov|prezidenta]] [[John Fitzgerald Kennedy|Johna F. Kennedyho]] a vtedy mu „realita udrela priamo do očí“. ''„Samozrejme! Politika!“'' pomyslel si Slayton. ''„V žiadnom prípade to nebola náhoda, že Shepard aj John Kennedy boli námorníci.“'' V stredu [[12. apríl]]a 1961 boli astronauti na Cape Canaveral, kde sa pripravoval Shepardov let a tiež štart bezpilotnej misie [[Mercury-Atlas 3]], čo bola ďalšia skúška Atlasu po dvoch predchádzajúcich neúspešných pokusoch. Všetkých zaskočila správa, že sovietsky kozmonaut [[Jurij Alexejevič Gagarin|Jurij Gagarin]] sa stal prvým človekom vo vesmíre a prvým na obežnej dráhe okolo Zeme. Depresívnej atmosfére prispel aj neúspech misie Mercury-Atlas 3, ktorá sa [[25. apríl]]a musela ukončiť už po 43 sekundách letu nútenou autodeštrukciou rakety. Prípravy na Shepardov suborbitálny let [[Mercury-Redstone 3]] pokračovali. Dňa [[5. máj]]a 1961 sa Alan Shepard nakoniec stal prvým [[Američania (USA)|Američanom]] a zároveň druhým človekom, ktorý sa dostal do vesmíru. Deke Slayton počas tohto letu slúžil v [[Mercury Control Center|Riadiacom stredisku Mercury]] (''Mercury Control Center'') ako komunikátor (CAPCOM), ktorý zabezpečoval spojenie s [[kozmická loď|kozmickou loďou]]. O dva mesiace neskôr, [[21. júl]]a, štartoval Gus Grissom na suborbitálny let [[Mercury-Redstone 4]]. Slayton tentoraz slúžil ako CAPCOM v bunkri riadenia štartu, pričom jeho úlohou bolo komunikovať s kabínou do momentu, kým raketa vzlietne z rampy. Počas bezpilotnej misie [[Mercury-Atlas 4]] dňa [[13. september|13. septembra]] 1961 Deke pracoval na sledovacej stanici na [[Bermudy|Bermudách]]. Raketa Atlas fungovala bez problémov a let skončil úspešne. Dňa [[29. november|29. novembra]] 1961, po úspešnom orbitálnom lete [[Mercury-Atlas 5]] so šimpanzom Enosom na palube, NASA informovala verejnosť, že na prvý americký pilotovaný orbitálny kozmický let [[Mercury-Atlas 6]] poletí v [[december|decembri]] 1961 astronaut John Glenn a jeho náhradníkom bude [[Scott Carpenter]]. NASA tiež oznámila, že pilotom ďalšej misie [[Mercury-Atlas 7]] bude v [[apríl]]i [[1962]] Deke Slayton a jeho náhradníkom Walter Schirra. Slayton kabínu Mercury (výr. č. 18) pomenoval ''Delta 7'', pretože išlo o štvrtý pilotovaný let programu Mercury a písmeno delta (Δ) je štvrté v [[grécke písmo|gréckej abecede]].<ref>Slayton & Cassutt 1994, s. 104 – 105, 110.</ref><ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-70-dil-donald-slayton"/> [[Súbor:Deke Slayton in Mercury space suit in 1962.jpg|thumb|upright|Slayton v skafandri [[Mercury (skafander)|Mercury]] v priebehu príprav na let [[Mercury-Atlas 7]], 1962]] Dňa [[13. február]]a 1962, týždeň pred štartom misie Mercury-Atlas 6 s astronautom Johnom Glennom, telefonoval Dr. Douglasovi plukovník Knauf z riaditeľstva NASA s tým, že istý lekár z generálneho štábu by si chcel overiť, či má John Glenn problémy so srdcom. Zdroj tejto informácie bol z veľmi vysokých miest, čiže z [[Biely dom|Bieleho domu]]. Douglas túto domnienku poprel. O niekoľko dní volal Knauf znova a tentokrát sa pýtal na srdce Glennovho náhradníka Scotta Carpentera. Douglas dôrazne poprel aj túto domnienku, ale medzi rečou sa zmienil o zdravotnom stave Deka Slaytona, keďže všetci o jeho srdcovej anomálii vedeli. Douglas si myslel, že celá vec týmto skončila a Slaytonovi nič nepovedal. Za týmto všetkým bol jeden z lekárov, Dr. Larry Lamb, ktorý Deka vyšetroval v San Antoniu pred dvoma rokmi. Vtedy bol proti tomu, aby Slayton mohol naďalej zostať v letovom stave, ale ho prehlasovali. Lamb bol tiež osobným kardiológom [[viceprezident Spojených štátov|viceprezidenta USA]] [[Lyndon B. Johnson|Lyndona B. Johnsona]], a keď sa dozvedel, že Slayton bol nominovaný za pilota misie Mercury-Atlas 7, rozhodol sa tomu zabrániť a využil svoje kontakty. Asi tri týždne po Glennovom lete Dr. Lamb oslovil riaditeľa NASA [[James Edwin Webb|Jamesa Webba]] a vyvíjal na neho nátlak, aby Slayton radšej neletel do vesmíru. Webb sa nakoniec podvolil a rozhodol o preskúmaní Slaytonovho zdravotného stavu. Slayton sa zatiaľ pripravoval na svoj kozmický let. Začiatkom [[marec|marca]] 1962 dostal telefonický príkaz okamžite sa dostaviť do Washingtonu, D. C. Trocha neochotne vystúpil zo simulátora, prezliekol sa, nasadol do lietadla T-33 a zamieril smerom na Washington, D. C. Dňa [[13. marec|13. marca]] 1962 predstúpil spolu s Dr. Williamom K. Douglasom pred vojenskú zdravotnú komisiu, ktorá však nenašla žiaden dôvod na vyradenie Slaytona z letového stavu. Webbovi to však nestačilo a chcel nezávislé prešetrenie Slaytonovho zdravotného stavu civilnými lekármi. Dňa [[15. marec|15. marca]] Slayton išiel do budovy riaditeľstva NASA, aby absolvoval ďalšie vyšetrenie. Jeho zdravotný stav dlho skúmali traja lekári, Proctor Harvey z [[Georgetown University]], Thomas Mattingley z [[MedStar Washington Hospital Center|Washington Hospital Center]] a Eugene Braunwell z [[National Institutes of Health]]. Potom ho požiadali, aby počkal na ich rozhodnutie. Zástupca riaditeľa NASA Keith Glennan následne Slaytonovi stručne oznámil, že ho vyraďuje z letového stavu. Lekári na Slaytonovi nenašli nič, čo by ho diskvalifikovalo z medicínskeho hľadiska, ale podľa nich nebol dôvod nenechať namiesto neho letieť iného astronauta, ktorý nemá tento problém so srdcom. Išlo tak o politické rozhodnutie. Na [[16. marec|16. marca]] NASA naplánovala tlačovú konferenciu, na ktorej boli médiám vysvetlené dôvody Slaytonovho vyradenia z letového stavu. Deke si neskôr spomínal, že mal chuť všetkých v miestnosti zabiť, ale snažil sa ovládať a počas konferencie vyhlásil: ''„Samozrejme som sklamaný, ale budem sa snažiť zo svojej pozície podporovať program, ako to len bude možné.“''<ref>Slayton & Cassutt 1994, s. 111 – 116.</ref><ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-70-dil-donald-slayton"/> === Šéfastronaut === [[Súbor:Deke Slayton 1962 portrait.jpg|thumb|left|upright|Deke Slayton v roku 1962]] Na misii Mercury-Atlas 7 Slaytona nahradil Scott Carpenter. Kým Slayton zastával názor, že kozmická loď Mercury ešte stále nie je natoľko spoľahlivá, aby bolo možné na obežnej dráhe plytvať časom v prospech experimentov, ktoré sa nevzťahovali na testovanie systémov lode, Carpenter dovolil vedcom a výskumníkom, aby doslova natlačili letový plán pokusmi. Štart letu sa nakoniec uskutočnil [[24. máj]]a 1962. Carpenterov výkon na obežnej dráhe však nebol hodnotený príliš dobre, pretože kvôli jeho snahe nastaviť loď vždy do najvhodnejšej polohy pre fotografovanie spotreboval nadmerné množstvo paliva a zbytočne tak ohrozil svoju bezpečnosť. Viackrát už do vesmíru neletel. Deke sledoval Carpenterov let ako CAPCOM na odľahlej pozorovacej stanici [[Muchea (Západná Austrália)|Muchea]] na západnom pobreží [[Austrália (štát)|Austrálie]]. Slayton sa nehodlal len tak vzdať svojej šance na let do vesmíru. Odkedy ho vyradili z letového stavu, začal tichú kampaň za návrat medzi aktívnych astronautov. Veľmi mu s tým pomáhal Dr. William K. Douglas, ktorý mu v [[jún]]i 1962 vybavil v [[Boston (Massachusetts)|Bostone]] schôdzku s jednou z absolútnych kardiologických špičiek tej doby, Dr. Paulom D. Whiteom. Kardiológ informoval Slaytona o tom, že najlepším spôsobom, ako prísť na jeho zdravotný problém, by bola pitva. Dr. White urobil Dekovi rôzne testy a potom zaslal NASA svoj verdikt. Slayton bol opäť sklamaný, keďže Dr. White v podstate zopakoval závery svojich predchodcov. Nenašiel na ňom nič, čo by ho vylučovalo z letového stavu, ale aj podľa Dr. Whitea nebol dôvod nenechať namiesto Slaytona letieť iného astronauta, ktorý nemá tento zdravotný problém. Deke sa naďalej nevzdával a videl nádej v začínajúcom [[program Gemini|programe Gemini]]. Krátko po vynesení verdiktu Dr. Whitea si Slaytona zavolal Bob Gilruth, ktorý bol teraz riaditeľom [[Johnsonovo vesmírne stredisko|Strediska pilotovaných letov]] (''Manned Spacecraft Center''). ''„Bolo by veľmi ťažké ťa pretlačiť do Gemini,“'' povedal Slaytonovi. Z formálneho hľadiska bol Slayton naďalej príslušníkom Vojenského letectva USA. Velenie však začalo spochybňovať platnosť jeho licencie „Class I“, čo znamenalo, že Slayton je plne kvalifikovaným pilotom, ktorý môže lietať aj samostatne. V jeden okamih sa dokonca uvažovalo o tom, že by Dekovi odobrali aj licenciu Class II, čiže by musel úplne skončiť s lietaním. K tomu však nedošlo, ale aj tak prišiel o Class I a odteraz musel mať v lietadle vždy ešte niekoho s plnou kvalifikáciou. Pre skúseného skúšobného pilota to bolo veľmi ponižujúce, ale nakoniec bol rád, že mohol lietať aspoň takto. V roku 1962 NASA súbežne realizovala tri programy – Mercury sa už pomaly blížil ku koncu, začínal program Gemini a rodilo sa [[program Apollo|Apollo]], ktorého cieľom bolo dostať človeka na [[Mesiac]] a späť do konca 60. rokov. Pre tieto vesmírne programy už bolo treba viacej astronautov než pôvodných sedem, resp. už len šesť, keďže Slayton bol vyradený z letového stavu. Dňa [[18. apríl]]a 1962 NASA oficiálne oznámila, že prijíma žiadosti do novej skupiny astronautov. Deke Slayton pomáhal vypracovávať kritériá na nábor týchto nových astronautov, ktorých NASA oficiálne predstavila [[17. september|17. septembra]] 1962. Keďže ich bolo deväť, nazývali sa [[NASA Astronaut Group 2|''The New Nine'']]. S väčším počtom astronautov súčasne prišla potreba viesť a kombinovať aktivity oddielu a zastupovať záujmy jeho členov v rýchlo expandujúcej NASA. Riaditeľ Strediska pilotovaných letov Bob Gilruth a jeho námestník [[Walter Charles Williams|Walt Williams]] zvažovali, že oslovia vojenské letectvo, aby zo svojich radov vybralo niekoho schopného. Údajne už bol vybraný jeden generál, keď Alan Shepard prišiel s nápadom, aby túto úlohu vykonával Slayton. Dňa [[18. september|18. septembra]] 1962 NASA oficiálne oznámila, že Deke Slayton sa stáva koordinátorom aktivít astronautov (''Coordinator of Astronaut Activities''). Stal sa v podstate prvým šéfastronautom NASA.<ref>Slayton & Cassutt 1994, s. 115 – 122.</ref><ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-70-dil-donald-slayton"/><ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-71-dil-donald-slayton">{{Citácia periodika | priezvisko = Šamárek | meno = Ondřej | autor = | odkaz na autora = | titul = Vesmírné osudy 71. díl – Donald Slayton | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2014/09/vesmirne-osudy-71-dil-donald-slayton/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2014-09-08 | dátum prístupu = 2022-03-22 }}</ref> [[Súbor:Deke Slayton during jungle survival training.jpg|thumb|upright|Slayton počas výcviku prežitia v [[Panama (štát)|panamskej]] džungli, jún 1963]] Slayton si rýchlo získal rešpekt svojich podriadených, čiže astronautov, a tiež nadriadených v rámci Strediska pilotovaných letov aj v NASA všeobecne. Gusa Grissoma poveril dohľadom nad deviatkou nových astronautov. Začal tiež menovať členov letových posádok. Nebola to jednoduchá záležitosť, keďže musel vhodne skombinovať rôznych ľudí tak, aby sa rešpektovala seniorita, odbornosť, skúsenosti a tiež psychologická kompatibilita. V [[november|novembri]] 1962 nominoval [[Gordon Cooper|Gordona Coopera]] za pilota misie [[Mercury-Atlas 9]], posledného letu programu Mercury. Za jeho náhradníka určil Alana Sheparda. Deke bol ako šéfastronaut prítomný pri mnohých aktivitách svojich podriadených. Pravidelne navštevoval továrne výrobcov, ktoré mali na starosti techniku NASA. Sprevádzal astronautov až k štartovacej rampe a potom sledoval ich počínanie z riadiaceho strediska. Doma tak trávil minimum času. Kvôli licencii Class II mohol Slayton lietať iba s ďalšou plne kvalifikovanou osobou na palube, čo mu bolo ponižujúce. Navyše zistil, že vojenské letectvo sa mu chystá zobrať aj túto licenciu, čo by znamenalo, že by nemohol vôbec lietať vo výkonných strojoch. V novembri 1962 tak zavolal svojmu nadriadenému, náčelníkovi štábu Vojenského letectva USA [[Curtis LeMay|Curtisovi LeMayovi]], a požiadal ho o permanentnú výnimku. LeMay bol neoblomný, ale nakoniec Dekovi ponúkol, že mu ešte jeden rok dovolí lietať a potom ho definitívne uzemní. Slayton s tým súhlasil. V [[máj]]i [[1963]] sa program Mercury skončil úspešným letom Gordona Coopera a Slayton sa s astronautmi mohol sústrediť na program Gemini. Potvrdilo sa to, čo bolo zrejmé už v roku 1962, že na nadchádzajúce lety programov Gemini a Apollo bude potrebný ešte väčší počet astronautov. Dňa [[5. jún]]a 1963 NASA oznámila, že prijme 10 až 15 nových astronautov. Bola zriadená výberová komisia, ktorú tvorili astronauti Mercury Deke Slayton, Alan Shepard, Wally Schirra, John Glenn a skúšobný pilot NASA [[Warren J. North]], riaditeľ operácií letových posádok. Na konci výberového procesu Slayton telefonoval úspešným kandidátom. Pôvodne ich malo byť 13, ale nakoniec sa z poverčivosti k číslu 13 rozhodlo, že ich bude 14. NASA nových astronautov, ktorí sa stali známi ako [[NASA Astronaut Group 3|''The Fourteen'']], predstavila [[18. október|18. októbra]] 1963 na tlačovej konferencii v Stredisku pilotovaných letov v Houstone. V lete 1963 Slayton začal zostavovať posádku prvého pilotovaného letu programu Gemini. Skúšobný let novej dvojmiestnej kozmickej lode si vyžadoval skúseného a schopného veliteľa, resp. veliaceho pilota, ako sa v programe Gemini táto funkcia oficiálne nazývala. V [[júl]]i 1963 tak Slayton na túto pozíciu nominoval Alana Sheparda a pilotom sa stal [[Thomas Patten Stafford|Thomas Stafford]], nováčik z tzv. novej deviatky. Už v [[október|októbri]] toho istého roka ale museli Sheparda vyradiť z letového stavu kvôli neprestávajúcim príznakom tzv. [[Menièrova choroba|Menièrovej choroby]] (závraty s nevoľnosťou, šumenie v ušiach, postupná strata sluchu). V [[november|novembri]] 1963 Slaytonovi vypršalo jednoročné povolenie na lietanie od generála LeMaya. Deke mu zavolal a generálov verdikt znel, že ho musí uzemniť. Slayton sa nahneval a rozhodol sa k [[20. november|20. novembru]] vo vojenskom letectve úplne skončiť. Po 19 rokoch sa tak z neho stal civilista. Šéflekár oddielu astronautov Dr. Charles Berry ale prišiel s nápadom zriadiť pre Slaytona špeciálnu zdravotnú triedu NASA Class III, ktorá ho oprávňovala na lety na agentúrnych T-33 a od roku [[1964]] aj [[Northrop T-38 Talon|T-38]] za predpokladu, že na palube bude druhý, plne kvalifikovaný pilot. Riaditeľ Strediska pilotovaných letov Bob Gilruth s tým nemal problém, a tak Deke o lietanie úplne neprišiel. V rámci administratívnej reštrukturalizácie sa [[21. november|21. novembra]] 1963 Slayton stal aj asistentom riaditeľa pre operácie letových posádok (''Assistant Director for Flight Crew Operations''). Pribudlo mu tak množstvo práce, keďže neoficiálne ako šéfastronaut riadil aj oddiel astronautov.<ref name="133-140">Slayton & Cassutt 1994, s. 133 – 140.</ref><ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-71-dil-donald-slayton"/> === Vo vedení NASA === [[Súbor:Slayton, Shepard and Low during Gemini 11 mission.jpg|thumb|Riaditeľ operácií letových posádok Deke Slayton (vľavo), šéfastronaut Alan Shepard (v strede) a zástupca riaditeľa [[Johnsonovo vesmírne stredisko|Strediska pilotovaných letov]] [[George Michael Low|George Low]] v [[stredisko riadenia vesmírnych letov|riadiacom stredisku]] v [[Houston]]e počas misie [[Gemini 11]], 12. september 1966]] V jeden deň Slayton a Shepard požiadali o prúdové lietadlo NASA, ktorým by mohli letieť z Houstonu na Cape Canaveral. ''„Je mi ľúto, ale to nemôžete urobiť,“'' povedal im Dr. Berry. ''„Viem, že to znie hrozne, ale dvaja poloviční piloti nedajú dohromady jedného celého. Musíte mať so sebou ďalšieho kvalifikovaného pilota.“'' Pod Slaytonovým vedením ako asistenta riaditeľa pre operácie letových posádok a neoficiálne tiež šéfastronauta bolo asi 300 ľudí a začínal cítiť, že je to na neho už priveľa. Frustrovaný Shepard uvažoval spočiatku po vyradení z letového stavu o odchode z NASA a návrate k námorníctvu, ale Slaytonovi sa podarilo ho prehovoriť, aby zostal. Dňa [[8. júl]]a 1964 Shepard nastúpil do funkcie [[Chief of the Astronaut Office|vedúceho úradu astronautov]] (''Chief of the Astronaut Office''), ako sa odteraz oficiálne nazývala pozícia šéfastronauta. Počas prvých nominácií na lety programu Gemini sa začal objavovať typický Slaytonov systém rotácie posádok, kedy sa záložná posádka danej misie stala hlavnou posádkou o tri misie ďalej. Tento systém sa napriek občasným výnimkám udržal po celú dobu Slaytonovho fungovania v riaditeľstve operácií letových posádok. V roku [[1966]] bol povýšený na riaditeľa operácií letových posádok (''Director of Flight Crew Operations''). NASA sa v rámci programu Gemini podarilo nacvičiť všetky dôležité základné postupy potrebné k letu na Mesiac. V [[november|novembri]] 1966 program úspešne skončil. Teraz bol na rade prvý pilotovaný let programu Apollo, ktorého štart sa plánoval na [[21. február]]a [[1967]]. Slayton na let [[Apollo 1]] (vtedy ešte označovaný ako AS-204) menoval svojho kamaráta Gusa Grissoma, [[Edward Higgins White|Edwarda Whitea]], prvého Američana, ktorý [[výstup do otvoreného vesmíru|vystúpil z kozmickej lode do otvoreného vesmíru]], a nováčika [[Roger Bruce Chaffee|Rogera Chaffeeho]]. V piatok ráno [[27. január]]a 1967 sa v jedálni na ubytovni posádok v [[Neil Armstrong Operations and Checkout Building|Budove pilotovaných letov]] (''Manned Spacecraft Operations Building'') na Cape Kennedy zišli hlavná posádka Apolla 1, záložná a podporná posádka, [[Stuart Allen Roosa|Stuart Roosa]], ktorý mal pri plánovanom teste pôsobiť ako CAPCOM v štartovnom bunkri, Deke Slayton a riaditeľ programu Apollo [[Joseph Francis Shea|Joe Shea]]. Test, ktorý sa mal vykonať, bol známy ako „plugs out test“. Mal sa simulovať kompletný finálny odpočet až do momentu, kedy loď aj nosná raketa prejdú na interné zdroje energie. Všetko malo byť úplne rovnaké ako v deň štartu len s tým, že raketa [[Saturn IB]] bola nenatankovaná. Všetky ostatné aspekty, vrátane natlakovania kabíny kozmickej lode kyslíkovou atmosférou na 16 psi (110 [[Pascal|kPa]]), mali byť totožné s konfiguráciou v štartovný deň. Počas raňajok astronauti preberali problémy, ktoré sa týkali najmä biednej kvality rádiového spojenia. V predošlý večer sa Grissom a Slayton dohodli, že Deke bude počas testu monitorovať komunikačné problémy priamo v kabíne. Ráno 27. januára však už na to mali iný názor, keďže Deke by musel mať svoju vlastnú improvizovanú prípojku na slúchadlá, ktoré by mohli celú záležitosť skresliť. Slayton sa tak rozhodol celý test sledovať z bunkra riadenia štartu, kde sa pripojil k slúchadlovému vstupu konzoly CAPCOM-a Stuarta Roosu. Test sa stále viac predlžoval a prítomní začínali byť unavení a nervózni. O 18:31:04 miestneho času sa na komunikačnom okruhu ozval Grissomov prekvapený výkrik. Vzápätí sa ozvali aj hlasy ostatných dvoch členov posádky. V štartovnom bunkri spočiatku nechápali, o čo ide. Stačil však pohľad na malú obrazovku na konzole CAPCOM-a, ktorá prenášala obraz z kamery zameranej na okno v poklope kabíny. Kruh okna bol bežne tmavý, ale teraz ho osvetľovalo jasne biele svetlo. Deke chvíľu sledoval pokusy technikov na rampe o záchranu posádky. Potom vyskočil zo stoličky, schmatol dvoch neďaleko stojacich lekárov, Freda Kellyho a Alana Hartera, a vyrazil z dverí bunkra smerom k rampe. Keď prišli na miesto, kabína už bola otvorená. Okolo sa povaľovali hasiace prístroje a použité chemické masky. Stačil im jeden pohľad do vnútra kabíny a bolo im jasné, že prišli neskoro. Potom sa zistilo, že v dôsledku chyby na kabeláži kabíny preskočila iskra, ktorá v atmosfére tvorenej čistým kyslíkom spôsobila požiar. V priebehu niekoľkých desiatok sekúnd posádka upadla do bezvedomia a zahynula v dôsledku vdýchnutia toxických splodín.<ref name="133-140"/><ref>Slayton & Cassutt 1994, s. 166 – 168, 184.</ref><ref>Slayton & Cassutt 1994, s. 185, 189.</ref><ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-71-dil-donald-slayton"/> [[Súbor:Apollo 11 pre-launch breakfast.jpg|thumb|left|Deke Slayton (úplne vpravo) počas raňajok v spoločnosti posádky [[Apollo 11|Apolla 11]] a [[William Anders|Williama Andersa]] ráno v deň štartu, 16. júl 1969]] Program Apollo sa musel pozastaviť a prehodnotiť. Krátko po nehode Apolla 1 Slayton požiadal Wallyho Schirru, [[Donn Fulton Eisele|Donna Eiseleho]] a [[Ronnie Walter Cunningham|Waltera Cunninghama]], aby po obnovení programu uskutočnili prvý pilotovaný let kozmickej lode Apollo. V pondelok [[8. apríl]]a 1967 sa v malej zasadačke v budove číslo 4 Strediska pilotovaných letov zišla skupina 18 astronautov. Neboli tu všetci tak, ako na pravidelných pondelkových poradách. Avízo o schôdzke dostali len tí, ktorí už za sebou mali aspoň jeden let v Gemini. Slayton im hneď v úvode oznámil: ''„Chlapi, ktorí sa budú podieľať na prvých mesačných výpravách, sedia v tejto miestnosti.“'' Výcvik posádok sa opäť rozbehol a do oddielu astronautov pribudli medzitým aj ďalšie posily. Slayton sa tiež nevzdával svojej šance na kozmický let. Stále bol nefajčiarom, obmedzoval alkohol a snažil sa cvičiť a behať. Naučeným nenápadným pohybom si vždy zmeral na zápästí tep, aby sa tak uistil, či fibrilácia srdcových predsiení neodišla. Na jar 1967 sa dozvedel o lieku Quinadine, ktorý mal vraj potláčať fibriláciu. Deke zašiel za šéflekárom astronautov Dr. Charlesom Berrym, ktorý mu vykonal testy a vyšetrenia, aby sa ubezpečil, či môže ten liek užívať. Výsledky ukázali, že Deke ho môže začať užívať. Liek si vyžadoval striktné dávkovanie a Slayton ho užíval každých 6 hodín, takže sa musel pre dávku budiť aj v noci. Fibrilácia mu však postupne zmizla. Potom mu bolo možné znížiť dávkovanie na tri tablety denne, ale pri jeho hektickom životnom tempe občas na nejakú dávku zabudol, a tak sa mu v [[júl]]i 1967 fibrilácia vrátila.{{#tag:ref|Od mája 1968 to skúsil s derivátom Quinadine, ktorého obchodný názov znel Quinaglut. Tento liek vydržal užívať viac ako rok, ale v lete 1969 sa dozvedel, že užívanie Quinaglutu a Quiandinu znamená automatické odňatie pilotného preukazu Federálnym úradom pre civilné letectvo (''Federal Aviation Administration'', ''FAA''). Okamžite prestal liek užívať a čoskoro sa mu fibrilácia vracala pravidelne každých 7 až 10 dní.<ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-72-dil-donald-slayton">{{Citácia periodika | priezvisko = Šamárek | meno = Ondřej | autor = | odkaz na autora = | titul = Vesmírné osudy 72. díl – Donald Slayton | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2014/09/vesmirne-osudy-72-dil-donald-slayton/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2014-09-15 | dátum prístupu = 2022-03-22 }}</ref>|group=pozn.}} Keď sa v [[august]]e [[1968]] oficiálne rozhodlo, že nasledujúci pilotovaný let programu Apollo, čiže [[Apollo 8]], poletí v prípade úspechu [[Apollo 7|Apolla 7]] k Mesiacu, Slayton prehodil posádky Apolla 8 a [[Apollo 9|9]] kvôli ich skúsenostiam s [[Lunárny modul Apollo|lunárnym modulom]], keďže Apollo 8 malo letieť bez neho. Vďaka Slaytonovej rotácii posádok sa [[9. január]]a [[1969]] [[Neil Armstrong]], [[Michael Collins (astronaut)|Michael Collins]] a [[Buzz Aldrin|Edwin „Buzz“ Aldrin]] oficiálne stali hlavnou posádkou [[Apollo 11|Apolla 11]]. Počas tejto misie ľudia prvýkrát pristáli na Mesiaci. Dňa [[20. júl]]a 1969 sa nimi stali veliteľ Armstrong a pilot lunárneho modulu Aldrin. Bolo to po prvýkrát, keď sa človek dostal na iné prirodzené [[astronomický objekt|kozmické teleso]] ako na Zem. Pilot veliteľského modulu Collins bol v tom čase na [[selenocentrická dráha|obežnej dráhe]] okolo Mesiaca. Slayton medzitým pokračoval v zostavovaní posádok misií na zostávajúce pristátia na Mesiaci. V roku 1969 sa šéfastronaut Alan Shepard mohol vrátiť späť do letového stavu. Shepard spolu so Slaytonom nominoval seba za veliteľa najbližšej možnej mesačnej misie, ktorou v tom čase bolo [[Apollo 13]]. Za normálnych okolností mal byť vďaka zabehnutému Slaytonovmu systému rotácie posádok veliteľom Apolla 13 astronaut Gordon Cooper, ktorý predtým pôsobil v úlohe veliteľa záložnej posádky [[Apollo 10|Apolla 10]], a teraz očakával let na Mesiac. Cooper ale v úlohe veliteľa záložnej posádky podľa Slaytona nepresvedčil. Často bol namiesto učební a simulátorov v garážach, kde si opravoval pretekárske autá, s ktorými sa potom účastnil rôznych pretekov. Coopera tak nahradil Shepard, ktorý dostal možnosť zostaviť si posádku podľa svojho úsudku. Keď Slayton predložil navrhovanú posádku Apolla 13 vedeniu NASA, vtedajší šéf divízie pilotovaných letov pri riaditeľstve NASA [[George Edwin Mueller|George Mueller]] to odmietol. Slayton tak požiadal [[Jim Lovell|Jima Lovella]], ktorý vtedy len nedávno pôsobil ako veliteľ záložnej posádky Apolla 11 a bol už tiež určený za veliteľa misie [[Apollo 14]], či by jeho posádka bola namiesto Apolla 14 ochotná letieť už v Apolle 13. Lovell súhlasil a Shepardova neskúsená posádka dostala misiu Apollo 14.<ref>Slayton & Cassutt 1994, s. 200 – 203, 223 – 224, 250.</ref><ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-72-dil-donald-slayton"/> [[Súbor:Deke Slayton in 1971.jpg|thumb|upright|Deke Slayton v roku 1971]] Ďalšie plánované lety mali byť oveľa komplexnejšie a rozostup medzi nimi sa mal ustáliť na približne troch mesiacoch. NASA v tom období začala uvažovať aj o letoch na [[Mars]]. V rámci toho sa Deke zúčastnil niektorých pridružených projektov, napr. pobytu v [[Antarktída|Antarktíde]]. Tu si v [[január]]i [[1970]] zástupcovia jednotlivých stredísk NASA vyskúšali niekoľkodňovú izoláciu. Na spiatočnej ceste sa potom nadšený lovec Deke vybral na [[Južný ostrov (Nový Zéland)|južný ostrov]] [[Nový Zéland|Nového Zélandu]], kde sa odreagoval pri strieľaní na vysokú zver z [[helikoptéra|vrtuľníka]]. V [[apríl]]i 1970 štartovalo k Mesiacu Apollo 13. Sedem dní pred štartom sa pilot lunárneho modulu v záložnej posádke [[Charles Moss Duke|Charles Duke]] nakazil [[ružienka|rubeolou]] od jedného zo svojich detí. Keďže [[Thomas Kenneth Mattingly|Ken Mattingly]] ako jediný nemal z hlavnej posádky vytvorené protilátky, Slayton prehodil pilotov veliteľského modulu a Mattingly sa premiestnil do záložnej posádky a na jeho miesto nastúpil [[John Leonard Swigert|John Swigert]]. V [[júl]]i 1970 sa Deke vybral do Wyomingu na lov antilop. Tam sa mu v jeden deň po niekoľkých mesiacoch vrátila fibrilácia. Vtedy mu napadlo, že predtým sa mu fibrilácia vracala pravidelne v cykle 7 až 10 dní. Spomenul si, že v apríli, keď mal nádchu, mu Dr. Berry predpísal silné dávky [[vitamín]]ov. Odvtedy si na ne zvykol a po istú dobu ich bral pravidelne. Fibrilácia sa mu vrátila na výlete po náročnom dni, keď šiel neskoro spať, vstával veľmi skoro a mal za sebou namáhavý program. Slayton začal znova brať vitamíny a viedol si podrobné záznamy o ich príjme a svojich reakciách. Po celé obdobie príprav na misiu Apollo 14 sa mu fibrilácia nevrátila. Deke začal pociťovať nádej. Na jar [[1971]], krátko po lete Apolla 14, sa rozhodovalo o zložení posádky [[Apollo 17|Apolla 17]], posledného letu programu Apollo. Hoci boli v oddieli astronautov aj vedci, Slaytonovi a ostatným sa priečilo poslať k Mesiacu niekoho iného, než skúsených skúšobných pilotov. Misie boli aj tak dosť riskantné, než aby bol na palube nejaký vedec, ktorý síce prešiel výcvikom, ale nikto nevedel, ako sa zachová v krízovej situácii. [[Geológ]] Dr. [[Harrison Hagan Schmitt|Harrison Schmitt]] bol pôvodne v záložnej posádke ako pilot lunárneho modulu. Po silnom nátlaku vedeckej komunity sa nakoniec ocitol v hlavnej posádke Apolla 17. Slaytona ešte čakalo určovanie posádok pre [[kozmická stanica|vesmírnu stanicu]] [[Skylab]]. Bolo to jeho posledné veľké rozhodovanie vo funkcii riaditeľa operácií letových posádok. V polovici [[október|októbra]] 1971 sa v [[turecko]]m [[Istanbul]]e konal 2. Medzinárodný kongres o trombóze a zúčastnil sa ho aj Dr. Charles Berry. Natrafil tam na špičkového kardiológa z [[Mayo Clinic]] v [[Rochester (Minnesota)|Rochestri]], Dr. Harolda Mankina. Okrem iného prišla reč aj na Deka Slaytona a jeho problém s fibriláciou srdcových predsiení, ktorý sa mu záhadne sám od seba vyriešil iba pomocou vitamínov. Berry vedel, že Deke potrebuje nejakú kapacitu, ktorá by mu potvrdila jeho bezchybné zdravie. Všetci lekári, ktorí doteraz riešili Dekov prípad, síce potvrdili, že Slaytonovi k návratu do letového stavu nič nebráni, ale nechceli sa podpísať pod takéto rozhodnutie. Dr. Mankin súhlasil a Slaytonovi odkázal, aby prišiel na Mayo Clinic. V [[december|decembri]] 1971 tak Deka prijali na Mayo Clinic pod menom Dick K. King, aby predišiel nepríjemnému záujmu médií. Slayton si neskôr na to spomínal: ''„...vykonali na mne celú plejádu testov. Boli to pekne dynamické skúšky. Skoro ma obrátili naruby. Zavesili ma na bežeckom páse hore nohami, robili do mňa diery, napumpovali do mňa farbivo a skúmali časti tela, o ktorých som vôbec nevedel, že ich mám.“'' Dr. Mankin ale zahrnul medzi testy aj angiogram, čo znamenalo vpraviť do cievy na paži dlhý [[katéter]] a dostať sa s ním až priamo do srdca. Slayton sa zhrozil. Angiogram mu lekári už nútili niekoľkokrát v minulosti, ale existovalo riziko, že pri tomto vyšetrení môže zomrieť. Dr. Mankinovi sa však podarilo Deka prehovoriť. Povedal mu, že zatiaľ všetky testy dopadli výborne a pokiaľ bude v poriadku aj angiogram, podporí jeho návrat do letového stavu. Slayton nakoniec súhlasil.<ref>Slayton & Cassutt 1994, s. 271.</ref><ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-73-dil-donald-slayton">{{Citácia periodika | priezvisko = Šamárek | meno = Ondřej | autor = | odkaz na autora = | titul = Vesmírné osudy 73. díl – Donald Slayton | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2014/09/vesmirne-osudy-73-dil-donald-slayton/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2014-09-22 | dátum prístupu = 2022-03-23 }}</ref> === Návrat do letového stavu === Po vyšetreniach Dr. Mankin zavolal Dr. Berrymu a oznámil mu Slaytonove dobré výsledky. Dr. Berry sa mohol pustiť do práce. Najprv kontaktoval hlavného lekárskeho inšpektora [[Federal Aviation Administration|Federálneho úradu pre civilné letectvo]] (''Federal Aviation Administration'', ''FAA''), ktorý Slaytonovi vrátil kvalifikáciu Class I. Žiaden z lekárov, ktorí v roku 1962 vyradili Deka z letového stavu, nebol proti, a tak sa [[13. marec|13. marca]] [[1972]] na tlačovej konferencii verejnosť dozvedela, že astronaut Deke Slayton sa vracia do letového stavu bez akéhokoľvek obmedzenia. Stalo sa tak na týždeň presne 10 rokov potom, ako sa Slayton dozvedel o svojom uzemnení. Médiá však už niečo vedeli dopredu, keďže niekto z NASA dal echo fotografovi denníka ''[[Houston Post]]''. Fotograf sa potom objavil na [[Ellington Field Joint Reserve Base|Ellingtonovej základni]] a odfotil Deka, ktorý po 10 rokoch mohol úplne sám nastúpiť do kabíny lietadla T-38. Slayton od radosti hodinu predvádzal vysokú pilotáž.<ref>Slayton & Cassutt 1994, s. 264, 274, 275.</ref><ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-73-dil-donald-slayton"/> === Apollo-Sojuz === {{Hlavný článok|Apollo-Sojuz}} [[Súbor:Portrait of the American ASTP prime crewmen.jpg|thumb|Posádka [[kozmická loď|kozmickej lode]] [[Apollo (kozmická loď)|Apollo]] v rámci misie [[Apollo-Sojuz]]. Zľava doprava: Deke Slayton, [[Vance DeVoe Brand|Vance Brand]] a [[Thomas Patten Stafford|Thomas Stafford]]]] Slayton tak konečne mohol využiť svoju šancu na let do vesmíru. Posledné dve posádky misií na Mesiac, [[Apollo 16]] a Apollo 17, už boli v pokročilom štádiu výcviku, ktorý sa chýlil ku koncu. Posádky Skylabu boli oficiálne potvrdené v [[január]]i 1972 a nový [[program Space Shuttle]] bol ešte veľmi ďaleko v budúcnosti. Jedinou Slaytonovou šancou zostal medzinárodný americko-sovietsky let [[Apollo-Sojuz]]. Oficiálne malo ísť najmä o otestovanie androgýnneho univerzálneho spojovacieho mechanizmu, ale v skutočnosti bol celý let čisto politickou záležitosťou. Predbežné rozhovory so Sovietmi o tomto lete sa uskutočnili už v roku 1970. Dňa [[24. máj]]a 1972 prezident USA [[Richard Nixon]] podpísal počas návštevy [[Moskva|Moskvy]] dohodu o plánovanom spoločnom lete. Slayton sa začal učiť po [[ruština|rusky]] a čakal na okamih nominácie posádok. Na začiatku [[jún]]a 1972 ho oslovil [[Christopher C. Kraft Jr.|Chris Kraft]], riaditeľ Strediska pilotovaných letov, a položil mu očakávanú otázku ohľadom posádky pre spoločný let s Rusmi. Slayton mu bez váhania vymenoval zloženie hlavnej posádky: veliteľ Deke Slayton, pilot veliteľského modulu [[Vance DeVoe Brand|Vance Brand]] a pilot stykovacieho modulu [[John Leonard Swigert|John Swigert]]. Brand urobil na Deka dobrý dojem, keď slúžil v záložnej posádke [[Apollo 15|Apolla 15]] ako pilot veliteľského modulu, Swigert preukázal svoje kvality počas misie Apollo 13. V záložnej posádke mali byť [[Alan LaVern Bean|Alan Bean]], [[Ronald Ellwin Evans|Ronald Evans]] a [[Jack Robert Lousma|Jack Lousma]]. Swigert ale v posádke dlho nezostal. V priebehu roka 1972 sa prevalila aféra s [[poštová známka|poštovými známkami]]. Posádka Apolla 15 mala vziať 398 poštových známok so spomienkou na ich let a 100 z nich predať nemeckému obchodníkovi s poštovými známkami. Zisk z predaja bol použitý na založenie zvereneckého fondu pre deti posádky Apolla 15. Hoci ich čin nebol nezákonný a napriek skutočnosti, že pri skorších letoch NASA zavierala oči pred podobnými aktivitami, administratíva rozhodla, že astronauti budú príkladne potrestaní a nikto z nich už do vesmíru nepoletí. Nakoniec sa ukázalo, že rovnaký zberateľ, ktorý predával obálky Apolla 15, mal okrem iného aj zmluvu s Johnom Swigertom. Okamžite bol vyhodený z posádky. Krátko po skončení misie Apollo 17, posledného letu programu Apollo, si Chris Kraft zavolal do svojej kancelárie Deka Slaytona, Vance Branda a Thomasa Stafforda. Vedenie NASA a Kraft sa rozhodli, že veliteľom letu bude Stafford, pretože velil dvom z troch zo svojich misií, s čím sa Slayton nemôže porovnávať. Slayton bude počas letu v úlohe pilota stykovacieho modulu a Brand zostane na mieste pilota veliteľského modulu. Deke to ale videl realisticky a keby bol na Kraftovom mieste on, rozhodol by rovnako. Dňa [[30. január]]a 1973 to NASA oficiálne oznámila verejnosti. Dňa [[24. máj]]a toho istého roku zverejnila sovietska strana zloženie posádky lode [[Sojuz (kozmická loď)|Sojuz]] v rámci tohto spoločného letu. Veliteľom sa stal [[Alexej Archipovič Leonov|Alexej Leonov]] a palubným inžinierom [[Valerij Nikolajevič Kubasov|Valerij Kubasov]]. Za ich náhradníkov boli určení [[Anatolij Vasilievič Filipčenko|Anatolij Filipčenko]] a [[Nikolaj Nikolajevič Rukavišnikov|Nikolaj Rukavišnikov]]. V máji 1973 sa kompletná americká a sovietska posádka stretla na [[Salon international de l'aéronautique et de l'espace de Paris-Le Bourget|parížskom aerosalóne]], kde bola okrem iného vystavená aj maketa spojených lodí [[Apollo (kozmická loď)|Apollo]] a Sojuz.<ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-73-dil-donald-slayton"/> [[Súbor:Deke Slayton at launch pad 39B.jpg|thumb|left|upright|Slayton na [[štartovací komplex 39 v Kennedy Space Center|štartovacej rampe 39B]] v [[Kennedyho vesmírne stredisko|Kennedyho vesmírnom stredisku]]]] Slaytonov kamarát Alan Shepard odložil svoj plánovaný odchod z NASA a prevzal funkciu riaditeľa operácií letových posádok, aby sa Deke mohol plne sústrediť na výcvik, ktorý okrem tradičnej materiálnej prípravy, prechádzania letových postupov, výcvikov na simulátore a ďalších vecí mal ešte jeden aspekt navyše. Američania a Sovieti sa snažili pochopiť zvyklosti a kultúru svojich náprotivkov, keďže oba národy majú odlišné mentality. Dňa [[8. júl]]a 1973 sovietski kozmonauti prileteli na 13-dňový pobyt do USA, počas ktorého nadväzovali prvotné osobné kontakty s Američanmi a oboznámili sa s ich postupmi a procedúrami. V [[november|novembri]] zase Američania navštívili Moskvu a [[Hviezdne mestečko]], čím začala séria vzájomných návštev. Okrem pracovných povinností sa zúčastnili aj športových a spoločenských aktivít. Navštívili aj [[Boľšoj teatr]], kde ich baleríny na konci predstavenia zasypali ružami. ''„Bola to príjemná pauza v stereotypnom výcviku. Sovieti nám predviedli zatiaľ len štandardnú verziu Sojuzu, a tak sme viac prezerali historické pamiatky a lovili ryby v Medvedích jazerách blízko sovietskeho výcvikového strediska,“'' spomínal si Slayton na prvú návštevu ZSSR. Deke mal pred návštevou Sovietskeho zväzu za sebou 140 hodín výučby ruštiny, najviac z celej posádky Apolla, a dúfal, že 300 hodín bude na dané účely stačiť. Čoskoro však zistil, že výučbe jazyka bude treba venovať oveľa viacej času. Vo [[február]]i [[1974]] odstúpil z funkcie riaditeľa operácií letových posádok a prijal miesto manažéra [[Approach and Landing Tests]] (ALT) v programe Space Shuttle. Keďže fyzické exempláre [[Space Shuttle|raketoplánu]] zatiaľ neexistovali, mal dosť času na výcvik pre Apollo-Sojuz. Najviac času Slayton venoval špeciálnemu spojovaciemu modulu, ktorý mal umožniť spojenie medzi dvoma loďami, ale mal tiež vytvoriť prostredie, vhodné na prechod posádok z jedného stroja do druhého. Američania používali v Apolle čisto kyslíkovú atmosféru s [[tlak]]om 34 kPa, sovietsky Sojuz bol naplnený zmesou kyslíka a [[dusík]]a s tlakom 110 kPa. Stykovací modul mal tieto rozdiely vyrovnávať s tým, že na návštevy do lode partnerov mali astronauti alebo kozmonauti vyrážať práve z neho po príslušnej príprave organizmu. Slaytonova rodina pociťovala, že Deke si výcvik užíva. V jeden deň, keď sa bavil akrobaciou na lietadle T-38 sa mu podarilo priviesť stroj do plochej vývrtky. Našťastie sa mu ju podarilo vyrovnať s veľkou rezervou výšky a nabudúce si už dával pozor. Koncom [[apríl]]a [[1975]] Američania prvý raz navštívili sovietsky [[kozmodróm]] [[Bajkonur]] v [[Kazašská sovietska socialistická republika|Kazachstane]]. Slayton si na to spomínal: ''„...na Bajkonur sme sa dostali až pri poslednej príležitosti koncom apríla 1975 na priamu Staffordovu žiadosť. Všetkých troch nás prekvapila ohromná rozloha miestneho závodu, kde je sústredený snáď všetok priemysel potrebný pri kozmickom výskume: montáž rakiet a kozmických lodí rovnako ako rafinérie a chemické továrne na výrobu pohonných hmôt pre reaktívne motory. Naproti tomu odpaľovacia rampa pôsobila prostým neokázalým dojmom. Ležala osamelo v stepi doposiaľ neosadená nosnou raketou so Sojuzom. Široko ďaleko okolo prázdny priestor – zrejme z bezpečnostných dôvodov, len na obzore, snáď 10 km ďaleko, som spozoroval pomocnú vežu ďalšieho odpaľovacieho zariadenia. To my na Cape Canaveral pomaly zakopávame jeden o druhého. Pokúsil som sa predstaviť si, ako sa tu zahemžia ľudia pred štartom kozmickej lode, a v tej chvíli som držal palce nielen sebe, ale celému projektu Apollo-Sojuz a najviac sovietskym kozmonautom Leonovovi a Kubasovovi.“''<ref>Slayton & Cassutt 1994, s. 280 – 281, 290.</ref><ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-74-dil-donald-slayton">{{Citácia periodika | priezvisko = Šamárek | meno = Ondřej | autor = | odkaz na autora = | titul = Vesmírné osudy 74. díl – Donald Slayton | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2014/09/vesmirne-osudy-74-dil-donald-slayton/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2014-09-29 | dátum prístupu = 2022-03-23 }}</ref><ref name="kosmo-mek-sojuz-apollo-v-l-k">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Krupička | meno = Josef | priezvisko2 = Kroulík | meno2 = Jiří | priezvisko3 = Vítek | meno3 = Antonín | autor = | odkaz na autora = | titul = MEK - Sojuz - Apollo v L+K | url = https://mek.kosmo.cz/pil_lety/mezinar/so-ap/index.htm | vydavateľ = mek.kosmo.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Súbor:Apollo-Soyuz Test Project Saturn IB launch.jpg|thumb|upright|Štart rakety Saturn IB s kozmickou loďou Apollo, 15. júl 1975]] Dňa [[15. júl]]a 1975 vstávali astronauti Thomas Stafford, Vance Brand a Deke Slayton o 10:10 miestneho času. Vzbudil ich šéfastronaut [[John Watts Young|John Young]]. Posádka uvítala správu, že kozmická loď [[Sojuz 19]] s Leonovom a Kubasovom je úspešne usadená na plánovanej obežnej dráhe. O 10:30 astronauti prišli na záverečnú lekársku prehliadku pred štartom. ''„...mal som trému pred záverečnou lekárskou prehliadkou,“'' spomínal si Slayton. ''„V poriadku, doktor?“'' nesmelo sa opýtal Deke. ''„A čo iné čakáte, Deke?“'' usmial sa Dr. Nicogossian. ''„Myslíte, že by ste sa dostali až na predštartovnú prehliadku, keby s vami nebolo všetko ok?“'' Slayton prikývol a namiesto odpovede sa pousmial. Po lekárskej prehliadke sa posádka usadila k raňajkám, ku ktorým sa už tradične podával [[steak]] a [[vajce (potravina)|vajíčka]]. Počas raňajok si astronauti pozreli videozáznam štartu Sojuzu. [[Robert Laurel Crippen|Robert Crippen]] z podpornej posádky medzitým začal so záverečnými prípravami kokpitu kozmickej lode Apollo na príchod astronautov. Po raňajkách nasledovalo obliekanie [[skafander|skafandrov]] a odchod z Budovy pilotovaných letov. Astronauti spolu s dvoma technikmi a Youngom nasadli do špeciálne upravenej dodávky, ktorá ich doviezla k 15 [[kilometer|km]] vzdialenému [[štartovací komplex 39 v Kennedy Space Center|štartovaciemu komplexu 39B]]. Young z dodávky vystúpil pri Stredisku riadenia štartu (''Launch Control Center''). Veliteľ Thomas Stafford nastúpil do veliteľského modulu ako prvý a po ňom nasledoval pilot stykovacieho modulu Deke Slayton. O chvíľu neskôr sa k nim pridal pilot veliteľského modulu Vance Brand. Kozmická loď Apollo v poriadku odštartovala 15. júla 1975 o 15:50:00,68 miestneho času (19:50:00,68 [[koordinovaný svetový čas|UTC]]) pomocou nosnej rakety Saturn IB zo štartovacieho komplexu 39B v [[Kennedyho vesmírne stredisko|Kennedyho vesmírnom stredisku]]. V čase päť minút po štarte nadšený Slayton ohlásil: ''„Človeče, toto rozhodne stojí za tých šestnásť rokov!“'' Po navedení na obežnú dráhu bol Sojuz na 6. oblete a vo vzdialenosti 6 625 km pred Apollom. Deke sa vtedy vo veku 51 rokov stal najstarším človekom vo vesmíre. Potom astronauti vykonali prestavbu lode, resp. pripojenie prechodového modulu k veliteľskej sekcii. Prvé minúty na obežnej dráhe boli pre Deka zážitkom a tiež napätím. Obával sa kinetózy, ale nakoniec ani Američania ani Sovieti nemali v tomto ohľade najmenší problém. Objavila sa však komplikácia so stykovacím modulom. Zariadenie sa malo odmontovať, aby bolo možné sa dostať do modulu, ale Brand zistil, že nemôže správne umiestniť špeciálny k tomu určený nástroj do príslušného otvoru na stykovacom uzle. Všetko sa nakoniec vyriešilo na druhý deň ráno. Okrem tohto bol najhorším problémom na palube Apolla rozliaty jahodový džús. Leonov s Kubasovom v Sojuze 19 zistili, že čiernobiela [[televízia (prenos)|televízna]] kamera, ktorú mali na palube, nefunguje. Kozmonauti dokonca v snahe odstrániť problém odpárali kus vnútornej obšívky orbitálneho modulu, aby sa dostali ku kľúčovým súčiastkam televíznych obvodov. Oprava ale bola neúspešná a americkí manažéri mali obavy, či budú Sovieti schopní získať zábery Apolla počas približovacej fázy. Farebná televízna kamera ale fungovala bezchybne. Posádka Sojuzu začala okrem iného pomaly znižovať tlak vo svojej lodi na 66 kPa. Následne obe lode priebežne vykonávali korekčné zážihy, ktorými sa pomaly približovali k sebe. Apollo aktívnej v úlohe a Sojuz ako pasívny objekt.<ref name="300-305">Slayton & Cassutt 1994, s. 300 – 305.</ref><ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-74-dil-donald-slayton"/><ref name="kosmo-mek-sojuz-apollo-v-l-k"/> [[Súbor:NASA astronauts toasting with "vodka" in space - AST-03-175.jpg|thumb|left|Stafford (vľavo) a Slayton s tubami „[[vodka|vodky]]“, v ktorých bol [[boršč]], počas večere v orbitálnom module [[Sojuz 19|Sojuzu 19]]]] Dňa [[17. júl]]a Brand uvidel v palubnom [[ďalekohľad|teleskope]] svietiacu bodku na mieste, kde nemala byť žiadna [[hviezda]]. Bol to Sojuz 19, s ktorým Deke o pár minút neskôr nadviazal rádiové spojenie: ''„Sojuz, Apollo, ako ma počujete?“'' povedal po rusky. Zo Sojuzu sa v angličtine ozval Kubasov: ''„Veľmi dobre! Pozdravujeme všetkých!“'' V čase 15:46 UTC boli obe lode od seba 800 [[meter|m]] a udržiavali konštantnú vzdialenosť. CAPCOM [[Richard Harrison Truly|Richard Truly]] v riadiacom stredisku v Houstone ohlásil k Apollu: ''„Mám pre vás dva odkazy: Moskva dáva zelenú na spojenie, Houston dáva zelenú na spojenie, je to na vás chlapci. Užite si to!“'' Stafford začal Apollo jemne navádzať k čakajúcemu Sojuzu. O 16:09:09 UTC sa ozval Leonov: ''„Máme záchyt... Okay, Sojuz a Apollo si teraz podávajú ruky!“'' Vzápätí začali prípravy na osobné stretnutie reprezentantov oboch štátov. Stafford a Slayton prešli do spojovacieho modulu a uzavreli za sebou poklop. Vháňaním dusíka začali zvyšovať tlak vo vnútri modulu na 66 kPa, aby sa vyrovnal tlaku v Sojuze. V čase 19:17:26 UTC Stafford otvoril poklop, ktorý delil spojovací modul a Sojuz. Nazrel dovnútra orbitálneho modulu sovietskej lode a uvidel rozosmiate tváre Leonova a Kubasova. Vysoko nad [[Francúzsko|francúzskym]] mestom [[Metz]] si Stafford s Leonovom podali ruky. Nasledovali formality, vrátane pozdravu od [[zoznam vodcov Komunistickej strany Sovietskeho zväzu|generálneho tajomníka Komunistickej strany ZSSR]] [[Leonid Iľjič Brežnev|Leonida Brežneva]], rozhovoru s americkým prezidentom [[Gerald Ford|Geraldom Fordom]], oficiálnych posolstiev, podpisovaní oficiálnych protokolov o spojení Apolla a Sojuzu pre [[Fédération Aéronautique Internationale|Medzinárodnú leteckú federáciu]] (''Fédération Aéronautique Internationale'', ''FAI'') a výmeny vlajočiek medzi posádkami. Potom Leonov a Kubasov pozvali Slaytona so Staffordom na slávnostnú kozmickú večeru do orbitálneho modulu Sojuzu. Leonov Američanov trocha prekvapil, keď vytiahol tuby, ktoré boli v Sojuzoch bežne a obsahovali nápoje a pokrmy. Tuby ale mali etikety najlepších ruských [[vodka|vodiek]]. Astronauti nakoniec zistili, že Leonov ich iba nachytal, a v tubách bol [[boršč]]. O 22:47 UTC Leonov zavrel za Staffordom a Slaytonom poklop spojovacieho modulu a obe posádky sa uložili k spánku vo svojich lodiach.<ref name="300-305"/><ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-74-dil-donald-slayton"/> [[Súbor:Astronaut Donald K. Slayton and cosmonaut Aleksey A. Leonov in the Soyuz Orbital Module.jpg|thumb|[[Alexej Archipovič Leonov|Alexej Leonov]] (vľavo) a Deke Slayton v orbitálnom module Sojuzu]] [[Súbor:Slayton in the Docking Module during the ASTP mission in July 1975.jpg|thumb|Slayton vo vnútri spojovacieho modulu počas misie Apollo-Sojuz]] V nasledujúci deň pokračovali vzájomné návštevy. Kubasov privítal Branda v Sojuze a Leonov sa vybral na prehliadku veliteľského modulu Apolla. V oboch lodiach prebiehali plánované experimenty a diváci mohli u televíznych obrazoviek po celom svete sledovať päticu mužov, ako sa vznáša v [[beztiažový stav|beztiažovom stave]]. Po niekoľkých hodinách sa Brand vrátil do Apolla a Stafford s Leonovom sa premiestnili do Sojuzu. Následne šiel do Apolla Kubasov. Každý presun členov posádky z jednej lode do druhej si vyžadoval pobyt v prechodovom module, v ktorom sa vyrovnával tlak s tou loďou, do ktorej sa chceli návštevníci premiestniť. Zároveň musel byť v každej z lodí vždy aspoň jeden člen posádky, aby monitoroval dôležité systémy. Uprostred druhého dňa spoločných aktivít sa uskutočnila tlačová konferencia, počas ktorej Leonov dostal otázku, ako mu chutí americké jedlo. Leonov odpovedal: ''„...nezáleží na tom, čo jete, ale s kým jete. Dnes povečeriam s mojimi dobrými priateľmi Tomom Staffordom a Dekom Slaytonom, pretože práve to je najlepšia časť mojej večere.“'' Slayton potom v odpovedi na otázku, čím sa líšia vlastné zážitky vo vesmíre od postrehov, ktoré počul od ostatných, vyhlásil: ''„...nemyslím, že existuje spôsob, ktorým by ktokoľvek mohol vyjadriť, aké je to tu hore nádherné...“'' Po skončení konferencie ešte nejaký čas pokračovali spoločné pozorovania a experimenty. Slayton s Kubasovom a Brandom tiež zmontovali špeciálnu pamätnú plaketu, ktorej polovice doviezli Apollo a Sojuz na obežnú dráhu. Potom si Američania a Sovieti vymenili semená stromov a nastal čas sa rozlúčiť. Stafford s Leonovom si naposledy podali ruky a o 21:00 UTC sa uzavrel poklop, ktorý delil spojovací modul od Sojuzu.<ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-74-dil-donald-slayton"/> Po odpočinku sa [[19. júl]]a o 12:03:20 UTC Apollo odpojilo od Sojuzu. Na ľavom kresle Apolla teraz sedel Deke. Jeho úlohou bolo obletieť Sojuz a poslúžiť mu ako „clona“ pri umelom [[zatmenie Slnka|zatmení Slnka]] pozorovateľného sovietskou posádkou. Potom sa mal opäť pripojiť k Sojuzu. Po 21 minútach samostatného letu sa Apollo opäť priblížilo k sovietskej lodi. Slayton bol takmer úplne oslepený Slnkom, ale dokázal vykonať úspešné spojenie. K druhému spojeniu oboch lodí došlo o 12:40:41 UTC. Nebolo síce také mäkké, ako sa to pred dvoma dňami podarilo Staffordovi, pretože neopatrné vychýlenie jedného z [[joystick (ovládač)|joystickov]] riadenia na okamih vychýlilo obe lode z osi. O 15:26:12 UTC došlo k definitívnemu rozdeleniu oboch lodí, ktoré následne začali letieť vo formácii. Po niekoľkých experimentoch nastal o 18:42 UTC separačný manéver, počas ktorého Apollo upravilo svoju dráhu tak, aby nemohlo dôjsť k náhodnej zrážke so Sojuzom. Zatiaľ čo Sovieti sa podľa plánu pomaly ukladali k spánku, Američania zakončili svoj deň experimentmi. Nasledujúci deň, [[20. júl]], bol v znamení pozorovaní a experimentov a v závere dňa sa Leonov s Kubasovom začali chystať na zajtrajšie pristátie. V Apolle sa medzitým uskutočnil aj zaujímavý pokus, ktorý sa týkal plánovaného raketoplánu. Pri pobyte v beztiažovom stave sa odľahčená [[chrbtica]] mierne pretiahne. Inžinieri sa obávali, či budú môcť piloti raketoplánu ovládať pedále smerovky a či sa vôbec zmestia do svojich kresiel. Všetci traja astronauti sa tak starostlivo zmerali, pričom zistili, že pretiahnutie chrbtice nebude predstavovať problém. Návratový modul kozmickej lode Sojuz 19 úspešne pristál [[21. júl]]a o 10:50:51 UTC v kazašskej stepi. Posádka Apolla odkázala Sovietom svoje gratulácie. Apollo naďalej pokračovalo v samostatnom lete. V letovom pláne boli ďalšie pozorovania a experimenty. Dňa [[23. júl]]a si astronauti obliekli skafandre a o 19:45 UTC došlo k oddeleniu spojovacieho modulu. Okrem toho, že modul slúžil na spojenie so Sojuzom, bolo to tiež miesto na experimenty s elektrickou pecou a Slayton tu aj spával. Posádka sem tiež chodila vykonávať veľkú potrebu. Ráno [[24. júl]]a posádku prebudila pieseň vysielaná z Houstonu a CAPCOM Robert Crippen ohlásil: ''„Dobré ráno, džentlmeni! Zábava končí a je čas sa zdvihnúť a ísť domov!“'' ''„Ty ale vieš človeka prebudiť, Bob,“'' ozval sa rozospatý Slayton. ''„To teda áno. Ale aby si nepovedal, odteraz máš práve 37 minút na prebudenie. Dáme sa do toho až cez Orroral. Tak sa zatiaľ najedzte!“'' odkázal Crippen. ''„Pri raňajkách nám ako obvykle prečítali najnovšie správy. Dozvedel som sa z nich, že náš starý, teda Chris Kraft, povedal novinárom, že so mnou počíta nielen pri horizontálnych skúšobných letoch raketoplánu v roku 1977, ale aj pre lety na obežnú dráhu v sedemdesiatom deviatom. Ak človek dostane takúto hlášku, keď práve končí s Apollom, dokáže mu to poriadne zdvihnúť náladu,“'' spomínal si Slayton. Potom sa astronauti pripravovali na pristátie.<ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-74-dil-donald-slayton"/><ref name="kosmo-mek-sojuz-apollo-v-l-k"/> [[Súbor:The ASTP Apollo Command Module nears a touchdown in the Central Pacific Ocean.jpg|thumb|left|Veliteľský modul Apolla klesá na [[padák]]och do vĺn [[Tichý oceán|Tichého oceánu]], 24. júl 1975]] Nad [[Indický oceán|Indickým oceánom]] posádka vykonala brzdiaci zážih a potom došlo k oddeleniu servisného modulu Apolla. Slayton si na tieto momenty spomínal: ''„Nad Indickým oceánom na sedem sekúnd zaburácal motor SPS a začal sa zostup. Trvalo však ešte 20 minút a 14 sekúnd ako Apollo – vlastne už len veliteľská sekcia – dosiahla pomyselnú hranicu atmosféry vo výške 400 000 stôp [122 km]. Hustnúci vzduch sa víril okolo nás nadzvukovou rýchlosťou a vydával taký hluk, že aj skúsený Stafford nad tým krútil hlavou, a podotkol, že niečo také nezažil ani pri návrate od Mesiaca. Sedel som v kresle úplne vpravo, aby som videl na indikátory elektrických klimatizačných systémov, ktoré som mal pod dozorom a držal som prst na spúšti filmovej kamery pripravenej na snímanie záberu.“'' Posádka ešte musela vykonať mnoho drobných úkonov, ktoré boli zásadné pre úspešné zavŕšenie letu. Stafford držal v ruke kontrolný zoznam (''checklist'') na pristátie a diktoval jednotlivé úkony. Kvôli vzrastajúcemu hluku musel dosť zvyšovať hlas a navyše bolo v slúchadlách počuť pomerne silné pískanie spätnej väzby. Brand a Slayton ale pohotovo plnili jeho pokyny. Nastala však drobná chyba. Buď Brand prepočul Staffordov povel, alebo Stafford vynechal jednu položku checklistu. Každopádne Brand neaktivoval vo výške 9 km systém ELS (''Earth Landing System''), ktorý fungoval ako časovač na odhodenie krytu padákových šácht, vypustenie brzdiaceho, výťažného a hlavných padákov a ďalších úkonov. Okrem iného tento systém otváral aj ventil, ktorým sa do kabíny vpustil okolitý vzduch, aby sa vyrovnal tlak vo vnútri a mimo kokpitu. Súčasne mal Brand s týmto systémom prepnúť ešte jeden spínač, ktorý definitívne deaktivoval trysky orientačného systému RCS (''reaction control system''). Ani tento spínač Brand neprepol. V kabíne bol značný hluk a Brand naozaj nemusel Stafforda počuť. Keď vo výške asi 7 km kabína stále padala bez otvorených padákov, Brand pochopil, že niečo je zle a inštinktívne siahol po dvoch iných prepínačoch. Jeden manuálne odhadzoval kryt padákových šácht a druhý vypúšťal brzdiaci padáčik a otváral odvetrávací ventil. Vtedy sa kabína naplnila niečím dráždivým. Všetci traja muži sa rozkašľali a hneď im bolo jasné, o čo ide. Ventilom sa do kabíny dostal vysoko toxický [[oxid dusičitý]], ktorý sa používal v motoroch orientačného systému RCS ako okysličovadlo, pričom jedna z trysiek bola umiestnená priamo nad ventilom. Brzdiaci padáčik rozkýval kabínu a stále aktivovaný systém RCS sa snažil korigovať oscilácie. Po 30 sekundách sa dusiacej posádke podarilo aktivovať automatický systém ELS a trysky sa deaktivovali. Veliteľský modul Apolla pristál 24. júla 1975 o 21:18:24 UTC na hladine Tichého oceánu. Miesto pristátia sa nachádzalo 510 km západne od [[Honolulu]]. Náraz kabíny na hladinu mal podľa Stafforda intenzitu takmer 10 g. Apollo sa okamžite prevrátilo do polohy „Stable II“, čiže špicom dole. Pridusení astronauti viseli vo svojich kreslách. Brand omdlel, Slaytonovi tiež nebolo najlepšie, len Stafford bol schopný rozopnúť svoje popruhy, opatrne vypadnúť na stenu kabíny a vytiahnuť z príslušných schránok pod svojím sedadlom kyslíkové masky. Jednu podal Slaytonovi, jednu nasadil sebe a poslednú pritlačil na tvár Brandovi, ktorého začal kyslík takmer okamžite prebúdzať z bezvedomia. Potom prehodil páčkový prepínač, ktorým nafúkol dva balóny na špici kabíny. Tie potom Apollo obrátili do polohy „Stable I“, čiže špicom hore a Stafford otvoril odvetrávacie ventily naplno a málinko pootvoril aj poklop kabíny. Deke si neskôr spomínal, že teraz bol na rade on, aby vyrobil vlastný problém. Kabína pristála blízko stredu zvolenej oblasti, a tak už za krátko boli pri nej potápači. Jeden z nich nakukol do okienka a Slayton mu s úsmevom ukázal dva palce hore. Po tomto uistení teda nikto neurýchlil zaistenie lode, a tak posádka čakala vo vnútri kabíny, v ktorej ešte stále boli toxické výpary na to, kým Apollo vyloví z vody palubný žeriav záchrannej [[lietadlová loď|lietadlovej lode]] [[USS New Orleans (LPH-11)|USS ''New Orleans'']].<ref name="300-305"/><ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-75-dil-donald-slayton">{{Citácia periodika | priezvisko = Šamárek | meno = Ondřej | autor = | odkaz na autora = | titul = Vesmírné osudy 75. díl – Donald Slayton | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2014/10/vesmirne-osudy-75-dil-donald-slayton/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2014-10-06 | dátum prístupu = 2022-03-24 }}</ref><ref name="kosmo-mek-sojuz-apollo-v-l-k"/> Zo začiatku nikto netušil, čo sa stalo na palube Apolla. Na tlačovej konferencii na palube ''New Orleans'' sa počas telefonátu prezidenta Forda astronauti preriekli. Šokovaní lekári okamžite prerušili tlačovú konferenciu a posádku bezodkladne odvelili na palubnú maródku. Po necelej hodine sa u všetkých troch objavili príznaky rozsiahleho [[pneumónia|zápalu pľúc]]. Všetko nakoniec dobre dopadlo a nikto z trojice netrpel žiadnymi následkami vdýchnutia vysoko toxických výparov. Slayton ešte prežil mierny šok potom, keď zistil, ako mu hrozilo vyradenie z posádky Apolla. Posádka musela stráviť dva týždne vo vojenskej nemocnici v Honolulu na [[Havajské ostrovy|Havajských ostrovoch]], kde lekári starostlivo sledovali ich zdravotný stav. Na jednej Slaytonovej röntgenovej snímke objavili malý tieň. Mohol to byť malý [[nádor]]. Keď sa Slayton vrátil do Houstonu, ihneď sa dal operovať. Nájdený nádor bol našťastie [[nezhubné nádory (MKCH-10)|nezhubný]]. Vyšlo však najavo, že bol viditeľný aj na snímkach, ktoré vznikli ešte pred letom. Vtedy si ho nikto nevšimol, ale keby naň lekári prišli, okamžite by ho vyradili z posádky a letového stavu.<ref name="300-305"/><ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-75-dil-donald-slayton"/> === Program Space Shuttle === {{Hlavný článok|Program Space Shuttle}} [[Súbor:Donald K. “Deke” Slayton at Kelly Air Force Base in San Antonio.jpg|thumb|Mladá reportérka robí rozhovor s Dekom Slaytonom na [[Kelly Field|Kellyovej základni]] v [[San Antonio (Texas)|San Antoniu]], marec 1979. Za nimi vidno [[Space Shuttle|raketoplán]] [[Columbia (raketoplán)|''Columbia'']] na chrbte lietadla [[Shuttle Carrier Aircraft]]]] Po propagačnom turné posádok misie Apollo-Sojuz sa Slayton vrátil k bežnej práci. Od [[december|decembra]] 1975 sa Deke vrátil na miesto manažéra Approach and Landing Tests (ALT) v [[program Space Shuttle|programe Space Shuttle]]. Bol pri tom, keď sa [[12. august]]a [[1977]] [[Fred Wallace Haise|Fred Haise]] a [[Charles Gordon Fullerton|Gordon Fullerton]] vo výške 7 300 m prvýkrát odpojili s [[Space Shuttle|raketoplánom]] [[Enterprise (raketoplán)|''Enterprise'']] od materského lietadla [[Shuttle Carrier Aircraft]], ktoré Slayton pomáhal vyvíjať, a úspešne s ním pristáli na Edwardsovej základni. Dve posádky pre ALT boli prvými, ktoré Slayton osobne nevyberal, keďže túto právomoc po ňom prevzal [[George Abbey (NASA)|George Abbey]]. Po skončení ALT mal Slayton na starosti podporu nadchádzajúcich letov OFT (''Orbital Flight Test''). Prvý z nich, [[STS-1]], odštartoval [[12. apríl]]a [[1981]]. Išlo o prvú misiu raketoplánu [[Columbia (raketoplán)|''Columbia'']] a prvý kozmický let [[raketoplán]]u vôbec. Vzhľadom na to, že americký raketoplán nebol koncipovaný na let bez posádky, išlo o prvý prípad, kedy kozmickému letu s ľudskou posádkou nepredchádzali žiadne nepilotované skúšobné misie. Let STS-1 sa tak stal najriskantnejším skúšobným letom v dejinách [[kozmonautika|kozmonautiky]] a letectva vôbec. Koncom 70. rokov Slayton uvažoval o možnosti ďalšieho kozmického letu, tentoraz na palube raketoplánu, ale odpoveďou mu bolo len zdvorilé mlčanie. Rozhodol sa, že akonáhle sa začnú lety OFT, odíde do dôchodku. Ešte v roku [[1980]] zistil vďaka osobnému odporúčaniu riaditeľa, že v NASA ešte môže zostať ako „pracujúci dôchodca“. K svojmu dôchodku si tak mohol pripísať aj plat zamestnanca NASA. V tom istom období sa mu ale začalo rozpadať manželstvo. Jeho žena Marge dúfala, že potom, ako si splní sen v podobe letu do vesmíru, Deke odíde z NASA a budú sa môcť odsťahovať z Houstonu. Rozpory medzi oboma manželmi vygradovali natoľko, že od roku [[1978]] začali žiť oddelene. Formálne sa rozviedli v roku [[1983]] a v [[október|októbri]] toho istého roka sa Slayton druhýkrát oženil s Bobbie Belle Jonesovou (1945 – 2010), ktorá tiež pracovala v NASA. Tento vzťah mu vydržal až do smrti. Medzitým Deke usúdil, že je čas na zmenu prostredia. Z NASA definitívne odišiel [[27. február]]a [[1982]]. Štyri dni predtým vykonal posledný let v lietadle T-38. Do tohto okamihu nalietal úctyhodných 7 164 letových hodín.<ref>Slayton & Cassutt 1994, s. 306 – 312, 310 – 323.</ref><ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-75-dil-donald-slayton"/> {{citát|Cítim, že som na počiatku niečoho, na čo sa budú ľudské bytosti sústreďovať najbližších 1 000 rokov – ak sa medzitým nezničíme. Je možné, že o 50 rokov skončíme mimo tejto slnečnej sústavy, budeme blúdiť vesmírom, prinajmenšom v rámci našej galaxie, a skúmať iné hviezdy a sústavy.|Deke Slayton}} == Neskorší život == [[Súbor:Deke Slayton in 1981.jpg|thumb|left|upright|Deke Slayton v roku 1981]] Po odchode z NASA Slaytona oslovil istý David Hannah, ktorý založil firmu [[Space Services Inc.]], a dúfal, že sa mu podarí vyvinúť malý nosič na vynášanie komerčných nákladov do vesmíru. Raketa dostala meno [[Conestoga (raketa)|Conestoga]] a [[9. september|9. septembra]] 1982 bol Deke ako manažér programu pri úspešnom štarte, ktorý sa zapísal do dejín kozmonautiky. Súkromná raketa vtedy prvýkrát vyletela po suborbitálnej dráhe za hranice vesmíru. Slayton nastúpil do funkcie prezidenta spoločnosti Space Services. Po dlhom súperení o kontrakty na vynášanie komerčných nákladov sa firma na začiatku 90. rokov zlúčila s [[EER Systems Corporation]] a zamerala sa na lety [[sondážna raketa|sondážnych suborbitálnych rakiet]]. Slayton sa potom stal riaditeľom jednej z divízií vzniknutej korporácie, o pár stupňov nižšie, než pôvodná pozícia prezidenta, ale stále mohol pracovať v odvetví, v ktorom sa pohyboval niekoľko predchádzajúcich desaťročí. Slaytonovi sa zapáčili aj letecké preteky okolo pylónov. Kúpil si pretekárske lietadlo [[Williams W-17 Stinger]] a pomenoval ho ''Stinger-21''. Stroj si veľmi obľúbil a počas nasledujúcich ôsmich rokov sa zúčastnil 43 pretekov, a hoci nikdy nevyhral, neviedol si zle. V [[september|septembri]] [[1991]] veril v dobré umiestnenie na vrchole pretekárskej sezóny v nevadskom Rene. Ešte počas leta ale začal zažívať zvláštne stavy. Cítil akoby strácal rovnováhu. Nebol to neustály pocit, prichádzalo to vo vlnách, len občas. Okamžite uzemnil sám seba a prehovoril svojho kamaráta Dustyho Dowda, aby on lietal so Stingerom na pretekoch v Rene. Dowd nakoniec s lietadlom vyhral v pretekoch o striebornú trofej. Potom už Stinger zostal odstavený v hangári v Kansase, kde ho Slayton hangároval.<ref>Slayton & Cassutt 1994, s. 329 – 342.</ref><ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-75-dil-donald-slayton"/> [[Súbor:Williams W-17 Stinger ‘N21X - 21’ (26235777843).jpg|thumb|Pretekárske lietadlo [[Williams W-17 Stinger|W-17 Stinger]] v múzeu [[Planes of Fame Air Museum|Planes of Fame]] v meste [[Chino (Kalifornia)|Chino]] v [[Kalifornia|Kalifornii]]]] O niekoľko mesiacov si Slayton začal všímať, že sa v jeho zornom poli objavujú [[slepá škvrna (oko)|slepé škvrny]]. Lekári mu zistili [[zhubný nádor]] na [[mozgový kmeň|mozgovom kmeni]] a prerastajúci až k optickému nervu. Presný typ nádoru odhalila až [[biopsia]]. Deke prvýkrát pocítil svoju smrteľnosť. Spísal poslednú vôľu a dal do poriadku svoje veci v pracovnom aj osobnom živote. So spisovateľom [[Michael Cassutt|Michaelom Cassuttom]] začal v roku 1991 sériu rozhovorov, z ktorých neskôr vznikla kniha ''Deke! (U.S. Manned Space : from Mercury to the Shuttle)''. V roku [[1992]] začal s Alanom Shepardom a dvoma novinármi, [[Jay Barbree|Jayom Barbreeom]] a Howardom Benedictom, pracovať na spoločnej knihe s názvom ''[[Moon Shot|Moon Shot: The Inside Story of America’s Race to the Moon]]''. Po prvej sérii [[chemoterapia|chemoterapie]] to vyzeralo, že nádor sa mu začína zmenšovať, a tak Deke začal znova pracovať. Spoločnosť EER Systems čakal zápas o veľký kontrakt a dva skúšobné štarty novej rakety s názvom ''Starbird'', pričom oba prebehli úspešne. Donald Kent Slayton však skoro ráno [[13. jún]]a [[1993]] zomrel vo svojom dome v [[League City (Texas)|League City]] na predmestí Houstonu. Nasledujúcu sobotu sa v Johnsonovom vesmírnom stredisku konal smútočný ceremoniál, ktorého sa zúčastnil Alan Shepard, John Glenn, Wally Schirra, Alexej Leonov, vtedajší riaditeľ NASA [[Daniel Saul Goldin|Daniel Goldin]] a ďalší.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Wilford | meno = John Noble | autor = | odkaz na autora = | titul = Donald Slayton Dies at 69; Was One of First Astronauts | url = https://www.nytimes.com/1993/06/14/obituaries/donald-slayton-dies-at-69-was-one-of-first-astronauts.html | vydavateľ = nytimes.com | dátum vydania = 1993-06-14 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-24 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-75-dil-donald-slayton"/> Ráno 13. júna 1993 o 07:57 miestneho času mohlo viacero svedkov na [[Letisko Johna Waynea|Letisku Johna Waynea]] v [[Orange County (Kalifornia)|Orange County]] v Kalifornii pozorovať červený Williams W-17 Stinger s imatrikulačnou značkou N21X, ktorý vzlietol z dráhy letiska, vykonával nad ním prízemnú akrobaciu a nakoniec v pomalom stúpaní odletel smerom na západ, pričom sa stratil z dohľadu nad Tichým oceánom. Hlučné lietadlo vzbudilo pozornosť, okrem iného aj preto, že porušilo hlukové predpisy, ktoré zakazovali lietanie v túto skorú dobu. Dňa [[20. júl]]a prišiel do Slaytonovej schránky list s napomenutím od Federálneho úradu pre civilné letectvo. List otvorila Dekova vdova Bobbie a napísala úradu odpoveď, v ktorej sa okrem iného zmienila, že Deke Slayton zomrel o 03:22 miestneho času, čiže asi päť a pol hodiny pred tým incidentom (vrátane miestneho časového rozdielu medzi Texasom a Kaliforniou), a tiež, že dotyčné lietadlo bolo pred niekoľkými mesiacmi venované múzeu športových lietadiel v [[Sparks (Nevada)|Sparks]] v Nevade a momentálne je vystavené s vybratým motorom. Slaytonov Stinger mal navyše v rámci zníženia hmotnosti vymontovaný elektrický štartér, a tak potreboval na naštartovanie pomocníka na pretočenie vrtule, kým pilot manipuloval s ovládacími prvkami v kokpite. Svedkovia ale uvádzali, že lietadlo naštartovalo samé. Bobbie Slaytonová sa k tomu vyjadrila: ''„Dekovi zrejme trvalo šesť hodín, kým našiel svojho kamaráta Gusa Grissoma, ktorý mu pomohol nahodiť motor...“'' Letecký historik [[Edward T. Maloney]], ktorý lietadlo získal od Slaytona do svojej múzejnej zbierky, povedal: ''„Nikdy sme s ním nelietali, odkedy nám ho Deke dal. Bol posledný, kto s ním lietal.“'' Maloney tiež tvrdil, že z lietadla nikdy nebol vymontovaný motor. V polovici 90. rokov bolo premiestnené do jeho múzea [[Planes of Fame Air Museum|Planes of Fame]] v meste [[Chino (Kalifornia)|Chino]] v Kalifornii, kde je dodnes. Záhadu červeného lietadla Stinger sa nikdy nepodarilo vyriešiť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Norris | meno = Guy | autor = | odkaz na autora = | titul = Ghosts in the machine - Tales of haunted hangars and phantom pilots | url = https://www.flightglobal.com/ghosts-in-the-machine-tales-of-haunted-hangars-and-phantom-pilots/71143.article | vydavateľ = flightglobal.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-24 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-75-dil-donald-slayton"/> {{citát|Rozhodnite sa, čo chcete robiť a potom... sa nikdy nevzdávajte, kým to neuskutočníte.|Deke Slayton}} == Poznámky == <references group="pozn."/> == Referencie == {{referencie}} == Literatúra == * SLAYTON, Donald K.; CASSUTT, Michael. ''Deke! (U.S. Manned Space : from Mercury to the Shuttle)''. New York : Forge, 1994. 354 s. ISBN 978-0-312-85503-1. * THOMPSON, Neal. ''Light this Candle (The Life and Times of Alan Shepard, America’s First Spaceman)''. New York : Crown Publishers, 2004. 445 s. ISBN 978-0-609-61001-5. == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.nasa.gov/former-astronaut-donald-k-deke-slayton/ Deke Slayton na stránkach NASA] {{eng icon}} * [https://www.nasa.gov/sites/default/files/atoms/files/slayton_donald.pdf Oficiálny životopis na stránkach NASA] {{eng icon}} * [http://spacefacts.de/bios/astronauts/english/slayton_donald.htm Deke Slayton na stránkach spacefacts.de] {{eng icon}} * [https://mek.kosmo.cz/bio/usa/00077.htm Deke Slayton v Malej encyklopédii kozmonautiky] {{ces icon}} * [http://www.kozmo-data.sk/kozmonauti/slayton-donald-kent.html Deke Slayton na stránkach kozmo-data.sk] {{slk icon}} {{Program Mercury}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Slayton, Donald Kent}} [[Kategória:Kozmonauti USA]] [[Kategória:Letci USA]] [[Kategória:Testovací piloti USA]] [[Kategória:Príslušníci United States Air Force]] [[Kategória:Program Mercury]] [[Kategória:Program Apollo]] [[Kategória:Apollo-Sojuz]] [[Kategória:Absolventi University of Minnesota]] [[Kategória:Osobnosti z Wisconsinu]] [[Kategória:Osobnosti NASA]] [[Kategória:Osobnosti USA anglického pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti USA nórskeho pôvodu]] [[Kategória:Úmrtia na rakovinu mozgu]] 7xjfs8t5rs8cpht410v4aj2kpno9g86 100 183112 8198349 7781683 2026-04-14T16:49:51Z Andrej-airliner 43530 wl. 8198349 wikitext text/x-wiki [[19. január]] * [[1961]] – [[Robert Rowe Gilruth]] rozhodol, že na prvý pilotovaný let [[Program Mercury|programu Mercury]] poletí [[Alan Shepard]] a na druhý [[Virgil Ivan Grissom|Gus Grissom]] * [[1980]] – kozmická sonda [[Voyager 1]] objavila nový mesiac planéty [[Saturn]], ktorý bol neskôr pomenovaný [[Janus (mesiac)|Janus]] * [[1993]] – pristátie misie [[STS-54]] raketoplánu [[Endeavour (raketoplán)|Endeavour]] * [[2006]] – štart sondy [[New Horizons]] s nosnou raketou Atlas 5, prvej sondy na výskum [[134340 Pluto|Pluta]] * [[2024]] – pristávací modul japonskej misie [[SLIM]] ako prvé japonské teleso mäkko dosadol na mesačný povrch a s ním aj dva malé rovery <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Portál Kozmonautika]]</noinclude> kek4yjn99ya60a20n179ya9bbnmc2vd 0 186522 8198364 8192321 2026-04-14T17:00:03Z Andrej-airliner 43530 8198364 wikitext text/x-wiki {{portál|Kozmonautika|Kozmonautický}} Tento index bol automaticky vygenerovaný podľa tejto [[Portál:Kozmonautika/Kategorizácia|kategorizácie]]. Obsahuje '''134''' článkov. Aby sa nové články zobrazili v tomto indexe, musia byť zaradené aspoň do jednej z vymenovaných kategórii. Nové a upravené kategórie sa zohľadnia pri nasledujúcom generovaní. == a- == [[A-001]]{{·}}[[A-002]]{{·}}[[A-003]]{{·}}[[A-004]]{{·}}[[A-101 (SA-6)]]{{·}}[[A-102 (SA-7)]]{{·}}[[A-103 (SA-9)]]{{·}}[[A-104 (SA-8)]]{{·}}[[A-105 (SA-10)]] == ad == [[Advanced Composition Explorer]]{{·}}[[Advanced Crew Transportation System]] == ae == [[Aerobraking]]{{·}}[[Aerodynamický zostup]]{{·}}[[Aeronomy of Ice in the Mesosphere]]{{·}}[[Aeros (družica)]] == ag == [[Agência Espacial Brasileira]]{{·}}[[Agena]]{{·}}[[Agensi Angkasa Negara]] == ak == [[Akacuki]]{{·}}[[Akari]]{{·}}[[Akcelerometer]]{{·}}[[Akihiko Hošide]]{{·}}[[Aktívny let]] == al == [[Al-Amal]]{{·}}[[Alan Shepard]]{{·}}[[Alan Goodwin Poindexter]]{{·}}[[Alan LaVern Bean]]{{·}}[[Alcubierrov pohon]]{{·}}[[Alexander Gerst]]{{·}}[[Alexandr Alexandrovič Serebrov]]{{·}}[[Alexandr Alexandrovič Skvorcov (1966)]]{{·}}[[Alexandr Alexandrovič Volkov (kozmonaut)]]{{·}}[[Alexandr Fiodorovič Poleščuk]]{{·}}[[Alexandr Ivanovič Lavejkin]]{{·}}[[Alexandr Ivanovič Lazutkin]]{{·}}[[Alexandr Jurievič Kaleri]]{{·}}[[Alexandr Michajlovič Samokuťajev]]{{·}}[[Alexandr Nikolajevič Balandin]]{{·}}[[Alexandr Panajotov Alexandrov]]{{·}}[[Alexandr Pavlovič Alexandrov]]{{·}}[[Alexandr Sergejevič Ivančenkov]]{{·}}[[Alexandr Stepanovič Viktorenko]]{{·}}[[Alexej Alexandrovič Gubarev]]{{·}}[[Alexej Archipovič Leonov]]{{·}}[[Alexej Stanislavovič Jelisejev]]{{·}}[[Alfred Merrill Worden]]{{·}}[[ALICE (raketové palivo)]]{{·}}[[Almaz]]{{·}}[[Alouette (družica)]] == am == [[Amazon Leo]]{{·}}[[Ames Research Center]]{{·}}[[Amos (družica)]] == an == [[Anatolij Alexejevič Ivanišin]]{{·}}[[Anatolij Jakovlevič Soloviov]]{{·}}[[Anatolij Nikolajevič Berezovoj]]{{·}}[[Anatolij Pavlovič Arcebarskij]]{{·}}[[Anatolij Semionovič Levčenko]]{{·}}[[Anatolij Vasilievič Filipčenko]]{{·}}[[Andrew Michael Allen]]{{·}}[[André Kuipers]]{{·}}[[Andrijan Grigorievič Nikolajev]]{{·}}[[Anik (družica)]]{{·}}[[ANNA 1B]]{{·}}[[Anna Lee Fisherová]]{{·}}[[Anonymus (družica)]]{{·}}[[Anousheh Ansariová]]{{·}}[[ANS 1]]{{·}}[[Anthony Wayne England]] == ap == [[Apollo (kozmická loď)]]{{·}}[[Apollo 1]]{{·}}[[Apollo 10]]{{·}}[[Apollo 11]]{{·}}[[Apollo 12]]{{·}}[[Apollo 13]]{{·}}[[Apollo 14]]{{·}}[[Apollo 15]]{{·}}[[Apollo 16]]{{·}}[[Apollo 17]]{{·}}[[Apollo 4]]{{·}}[[Apollo 5]]{{·}}[[Apollo 6]]{{·}}[[Apollo 7]]{{·}}[[Apollo 8]]{{·}}[[Apollo 9]]{{·}}[[Apollo Lunar Surface Experiment Package]]{{·}}[[Apollo-Sojuz]]{{·}}[[Apple (družica)]]{{·}}[[Application Explorer Mission]]{{·}}[[Applications Technology Satellite]] == ar == [[Areocentrická dráha]]{{·}}[[Ares (nosná raketa)]]{{·}}[[Ares I]]{{·}}[[Ares I-X]]{{·}}[[Ariane]]{{·}}[[Ariane 1]]{{·}}[[Ariane 5]]{{·}}[[Ariane 6]]{{·}}[[Ariel (družica)]]{{·}}[[Armstrong Siddeley Stentor]]{{·}}[[Army Ballistic Missile Agency]]{{·}}[[Arnaldo Tamayo Méndez]]{{·}}[[Artemis Accords]]{{·}}[[Artemis I]]{{·}}[[Artemis II]]{{·}}[[Artemis III]]{{·}}[[Ary Sternfeld]] == as == [[AS-201]]{{·}}[[AS-202]]{{·}}[[AS-203]]{{·}}[[Astérix (družica)]]{{·}}[[Astra (satelit)]]{{·}}[[Astra 19,2°E]]{{·}}[[Astrodynamika]]{{·}}[[Astron 1]]{{·}}[[Astronauti ESA]]{{·}}[[Astronauti Japonska]]{{·}}[[Astronauti Kanady]]{{·}}[[Astronavigácia]]{{·}}[[Astronómia:1000 najdôležitejších článkov]] == at == [[Athena (raketa)]]{{·}}[[Atlantis (raketoplán)]]{{·}}[[Atlas (raketa)]]{{·}}[[Atlas I]]{{·}}[[Atlas II]]{{·}}[[Atlas III]]{{·}}[[Atlas V]] == au == [[Augmented Target Docking Adapter]]{{·}}[[AUOS]]{{·}}[[Aureole]]{{·}}[[Automated Transfer Vehicle]]{{·}}[[Automatická medziplanetárna stanica]] == ax == [[Axiom Space]] == aý == [[Aýdın Aqanulı Aýımbetov]] == az == [[Azur]] [[Kategória:Zoznamy kozmonautických článkov]] patuc4cf9haw82abpixo7ayulchc9ud 0 189875 8198365 8131479 2026-04-14T17:00:23Z Andrej-airliner 43530 8198365 wikitext text/x-wiki :''Pre poznámky, súhrn a externé odkazy, pozri nadradený článok: '''[[Zoznam pilotovaných vesmírnych letov]].''''' Toto je podrobný zoznam '''pilotovaných vesmírnych letov od roku [[1961]] do [[1969]]''', zahrňujúci lety [[Sovietsky zväz|sovietskych]] kozmických programov [[program Vostok|Vostok]], [[program Voschod|Voschod]] a začiatok programu [[program Sojuz|Sojuz]], a [[Spojené štáty|amerických]] programov [[program Mercury|Mercury]], [[program Gemini|Gemini]] a prvé lunárne misie programu [[program Apollo|Apollo]]. Poznámka: V Spojených štátoch definícia vesmírneho letu vyžaduje výšku 50&nbsp;míľ (~80&nbsp;km) na rozdiel od definície podľa [[Federation Aeronautique Internationale|FAI]], ktorá vyžaduje minimálnu výšku 100 km. V šesťdesiatych rokoch 20. storočia sa uskutočnilo 13 letov amerického raketového lietadla [[North American X-15|X-15]], ktoré spĺňajú americké kritéria, ale iba dva, ktoré spĺňajú kritéria FAI. Tieto zoznamy zahŕňajú iba tieto dva lety, ostatné lety sú opísané v článku [[North American X-15|X-15]]. * <span style="background: #FFDDCC;">Červenou farbou</span> sú označené lety, pri ktorých sa stala katastrofa so smrteľnými následkami pre posádku. * <span style="background: #BBFFBB;">Zelenou farbou</span> sú označené [[suborbitálny let|suborbitálne lety]]. * <span style="background: #DDDDDD;">Sivou farbou</span> sú označené lety na [[Mesiac]]. {| class="wikitable" rules=all cellspacing="0" cellpadding="3" align=center style="border: 1px solid #555555; text-align: center" |- ! style="text-align:left; padding-left:2em" |Posádka ! Štart<br />Kozmická&nbsp;loď ! colspan=2 | Pobyt ! Pristátie<br />Kozmická loď ! style="text-align:left" |Zhrnutie misie |- | colspan=6 align="left" |'''''Štarty v roku 1961''''' |- | style="padding-left:2em" align="left"|{{SUN}} [[Jurij Alexejevič Gagarin|Jurij Gagarin]] | colspan=4 | [[12. apríl]] [[1961]]<br />{{SUN}} [[Vostok 1]] | align="left"|Prvý človek vo vesmíre; jeden oblet Zeme. |- style="background: #BBFFBB;" | style="padding-left:2em" align="left"|{{USA}} [[Alan Shepard]] | colspan=4 | [[5. máj]] [[1961]]<br />{{USA}} [[Mercury-Redstone 3|Mercury-Redstone 3<br />''(Freedom 7)'']] | align="left"|Prvý Američan vo vesmíre, suborbitálny let (výška 116 míľ). |- style="background: #BBFFBB;" | style="padding-left:2em" align="left"|{{USA}} [[Gus Grissom|Virgil „Gus“ Grissom]] | colspan=4 | [[21. júl]] [[1961]]<br />{{USA}} [[Mercury-Redstone 4|Mercury-Redstone 4<br />''(Liberty Bell 7)'']] | align="left"|Druhý americký suborbitálny let (výška 118 míľ). |- | style="padding-left:2em" align="left"|{{SUN}} [[German Stepanovič Titov|German Titov]] | colspan=2 | [[6. august]] [[1961]]<br />{{SUN}} [[Vostok 2]] | colspan=2 | [[7. august]] [[1961]]<br />{{SUN}} [[Vostok 2]] | align="left"|Jednodňový let; 17 obletov Zeme.<br />Krátky čas riadený pilotom. |- | colspan=6 align="left" |'''''Štarty v roku 1962''''' |- | style="padding-left:2em" align="left"|{{USA}} [[John Glenn]] | colspan=4 | [[20. február]] [[1962]]<br />{{USA}} [[Mercury-Atlas 6|Mercury-Atlas 6 ''(Friendship 7)'']] | align="left"|Prvý americký orbitálny let; 3 oblety Zeme. |- | style="padding-left:2em" align="left"|{{USA}} [[Malcolm Scott Carpenter|Scott Carpenter]] | colspan=4 | [[24. máj]] [[1962]]<br />{{USA}} [[Mercury-Atlas 7|Mercury-Atlas 7 ''(Aurora 7)'']] | align="left"|Prvé ručné brzdenie.<br />Fotografovanie Zeme a štúdium kvapalín v bezváhovom stave. |- | style="padding-left:2em" align="left"|{{SUN}} [[Andrijan Grigorievič Nikolajev|Andrijan Nikolajev]] | colspan=2 | [[11. august]] [[1962]]<br />{{SUN}} [[Vostok 3]] | colspan=2 | [[15. august]] [[1962]]<br />{{SUN}} [[Vostok 3]] | rowspan=2 align="left"| Prvá ukážka dvoch súčasne letiacich pilotovaných lodí. |- | style="padding-left:2em" align="left"|{{SUN}} [[Pavel Romanovič Popovič|Pavel Popovič]] | colspan=2 | [[12. august]] [[1962]]<br />{{SUN}} [[Vostok 4]] | colspan=2 | [[15. august]] [[1962]]<br />{{SUN}} [[Vostok 4]] |- | style="padding-left:2em" align="left"|{{USA}} [[Walter Marty Schirra|Walter Schirra]] | colspan=4 | [[3. október]] [[1962]]<br />{{USA}} [[Mercury-Atlas 8|Mercury-Atlas 8 ''(Sigma 7)'']] | align="left"|Prvý bezproblémový let Mercury. |- | colspan=6 align="left" |'''''Štarty v roku 1963''''' |- | style="padding-left:2em" align="left"|{{USA}} [[Gordon Cooper]] | colspan=4 | [[15. máj]] [[1963]]<br />{{USA}} [[Mercury-Atlas 9|Mercury-Atlas 9 ''(Faith 7)'']] | align="left"|Prvý televízny priamy prenos z vesmíru. |- | style="padding-left:2em" align="left"|{{SUN}} [[Valerij Fiodorovič Bykovskij|Valerij Bykovskij]] | colspan=2 | [[14. jún]] [[1963]]<br />{{SUN}} [[Vostok 5]] | colspan=2 | [[19. jún]] [[1963]]<br />{{SUN}} [[Vostok 5]] | align="left"|Najdlhší vesmírny let jedného človeka. |- | style="padding-left:2em" align="left"|{{SUN}}&nbsp;[[Valentina Vladimirovna Tereškovová|Valentina&nbsp;Tereškovová]] | colspan=2 | [[16. jún]] [[1963]]<br />{{SUN}} [[Vostok 6]] | colspan=2 | [[19. jún]] [[1963]]<br />{{SUN}} [[Vostok 6]] | align="left"|Prvá žena vo vesmíre. |- style="background: #BBFFBB;" | style="padding-left:2em" align="left"|{{USA}} [[Joseph Albert Walker|Joseph A. Walker]] | colspan=4 | [[19. júl]] [[1963]]<br />{{USA}} [[North American X-15|X-15]] [[X-15 let 90|Let 90]] | align="left"|Prvé okrídlené plavidlo vo vesmíre; výška 106 km. |- style="background: #BBFFBB;" | style="padding-left:2em" align="left"|{{USA}} [[Joseph Albert Walker|Joseph A. Walker]] | colspan=4 | [[23. august]] [[1963]]<br />{{USA}} [[North American X-15|X-15]] [[X-15 let 91|Let 91]] | align="left"|Dosiahnutá výška 108 km.<br />Walker sa stal prvým človekom, ktorý letel do vesmíru dvakrát. |- | colspan=6 align="left" |'''''Štarty v roku 1964''''' |- | style="padding-left:2em" align="left"|{{SUN}} [[Vladimir Michajlovič Komarov|Vladimir Komarov]]<br />{{SUN}}&nbsp;[[Konstantin Petrovič Feoktistov|Konstantin&nbsp;Feoktistov]]<br />{{SUN}} [[Boris Borisovič Jegorov|Boris Jegorov]] | colspan=2 | [[12. október]] [[1964]]<br />{{SUN}} [[Voschod 1]] | colspan=2 | [[13. október]] [[1964]]<br />{{SUN}} [[Voschod 1]] | align="left"|Prvá viacmiestna kozmická loď.<br />Biomedicínsky výskum. |- | colspan=6 align="left" |'''''Štarty v roku 1965''''' |- | style="padding-left:2em" align="left"|{{SUN}} [[Alexej Archipovič Leonov|Alexej Leonov]]<br />{{SUN}} [[Pavel Ivanovič Beľajev|Pavel Beľajev]] | colspan=2 | [[18. marec]] [[1965]]<br />{{SUN}} [[Voschod 2]] | colspan=2 | [[19. marec]] [[1965]]<br />{{SUN}} [[Voschod 2]] | align="left"|Prvý [[výstup do otvoreného vesmíru]]. |- | style="padding-left:2em" align="left"|{{USA}} [[Virgil Ivan Grissom|Virgil „Gus“ Grissom]]<br />{{USA}} [[John Watts Young|John W. Young]] | colspan=4 | [[23. marec]] [[1965]]<br />{{USA}} [[Gemini 3]] | align="left"|Prvé testy manévrov na [[Obežná dráha|obežnej dráhe]]. |- | style="padding-left:2em" align="left"|{{USA}} [[James Alton McDivitt|James McDivitt]]<br />{{USA}} [[Edward Higgins White|Edward White]] | colspan=2 | [[3. jún]] [[1965]]<br />{{USA}} [[Gemini 4]] | colspan=2 | [[7. jún]] [[1965]]<br />{{USA}} [[Gemini 4]] | align="left"|Prvý americký [[výstup do otvoreného vesmíru]]. |- | style="padding-left:2em" align="left"|{{USA}} [[Gordon Cooper]]<br />{{USA}} [[Pete Conrad|Charles Conrad]] | colspan=2 | [[21. august]] [[1965]]<br />{{USA}} [[Gemini 5]] | colspan=2 | [[29. august]] [[1965]]<br />{{USA}} [[Gemini 5]] | align="left"|Prvý jednotýždňový vesmírny let. |- | style="padding-left:2em" align="left"|{{USA}} [[Frank Frederick Borman|Frank Borman]]<br />{{USA}} [[Jim Lovell|James Lovell]] | colspan=2 | [[4. december]] [[1965]]<br />{{USA}} [[Gemini 7]] | colspan=2 | [[18. december]] [[1965]]<br />{{USA}} [[Gemini 7]] | align="left"|Prvý dvojtýždňový vesmírny let.<br />Prvé vesmírne [[Stretnutie na obežnej dráhe|stretnutie]] (s [[Gemini 6A]]). |- | style="padding-left:2em" align="left"|{{USA}} [[Walter Marty Schirra|Walter Schirra]]<br />{{USA}} [[Thomas Patten Stafford|Thomas Stafford]] | colspan=2 | [[15. december]] [[1965]]<br />{{USA}} [[Gemini 6A]] | colspan=2 | [[16. december]] [[1965]]<br />{{USA}} [[Gemini 6A]] | align="left"|Prvé vesmírne [[Stretnutie na obežnej dráhe|stretnutie]] (s [[Gemini 7]]). |- | colspan=6 align="left" |'''''Štarty v roku 1966''''' |- | style="padding-left:2em" align="left"|{{USA}} [[Neil Armstrong]]<br />{{USA}} [[David Randolph Scott|David Scott]] | colspan=2 | [[16. marec]] [[1966]]<br />{{USA}} [[Gemini 8]] | colspan=2 | [[17. marec]] [[1966]]<br />{{USA}} [[Gemini 8]] | align="left"|Prvé vesmírne spojenie (s [[Agena Target Vehicle]]). |- | style="padding-left:2em" align="left"|{{USA}} [[Thomas Patten Stafford|Thomas Stafford]]<br />{{USA}} [[Eugene Andrew Cernan|Eugene Cernan]] | colspan=2 | [[3. jún]] [[1966]]<br />{{USA}} [[Gemini 9A]] | colspan=2 | [[6. jún]] [[1966]]<br />{{USA}} [[Gemini 9A]] | align="left"|Po prvýkrát letela na misiu záložná posádka. |- | style="padding-left:2em" align="left"|{{USA}} [[John Watts Young|John W. Young]]<br />{{USA}} [[Michael Collins (astronaut)|Michael Collins]] | colspan=2 | [[18. júl]] [[1966]]<br />{{USA}} [[Gemini 10]] | colspan=2 | [[21. júl]] [[1966]]<br />{{USA}} [[Gemini 10]] | align="left"|Prvé stretnutie s dvoma rozdielnymi objektami. |- | style="padding-left:2em" align="left"|{{USA}} [[Pete Conrad|Charles Conrad]]<br />{{USA}} [[Richard Francis Gordon|Richard Gordon]] | colspan=2 | [[12. september]] [[1966]]<br />{{USA}} [[Gemini 11]] | colspan=2 | [[15. september]] [[1966]]<br />{{USA}} [[Gemini 11]] | align="left"|Rekord v najväčšej dosiahnutej výške do doby letov na Mesiac (1 374 km). |- | style="padding-left:2em" align="left"|{{USA}} [[Jim Lovell]]<br />{{USA}} [[Buzz Aldrin]] | colspan=2 | [[11. november]] [[1966]]<br />{{USA}} [[Gemini 12]] | colspan=2 | [[15. november]] [[1966]]<br />{{USA}} [[Gemini 12]] | align="left"|Prvé manuálne stretnutie.<br />Rôzne vedecké experimenty. |- | colspan=6 align="left" |'''''Štarty v roku 1967''''' |- style="background: #FFDDCC;" | style="padding-left:2em" align="left"|{{SUN}} [[Vladimir Michajlovič Komarov|Vladimir Komarov]] | colspan=2 | [[23. apríl]] [[1967]]<br />{{SUN}} [[Sojuz 1]] | colspan=2 | [[24. apríl]] [[1967]]<br />{{SUN}} [[Sojuz 1]] | align="left"|Havária počas návratu; prvá katastrofa letov do vesmíru. |- | colspan=6 align="left" |'''''Štarty v roku 1968''''' |- | style="padding-left:2em" align="left"|{{USA}} [[Walter Marty Schirra|Walter Schirra]]<br />{{USA}} [[Donn Fulton Eisele|Donn Eisele]]<br />{{USA}} [[Ronnie Walter Cunningham|Walter Cunningham]] | colspan=2 | [[11. október]] [[1968]]<br />{{USA}} [[Apollo 7]] | colspan=2 | [[22. október]] [[1968]]<br />{{USA}} [[Apollo 7]] | align="left"| Prvý let americkej trojmiestnej lode po nehode [[Apollo 1|Apolla 1]]. |- | style="padding-left:2em" align="left"|{{SUN}} [[Georgij Timofejevič Beregovoj|Georgij Beregovoj]] | colspan=2 | [[26. október]] [[1968]]<br />{{SUN}} [[Sojuz 3]] | colspan=2 | [[30. október]] [[1968]]<br />{{SUN}} [[Sojuz 3]] | align="left"| Zlyhalo spojenie s nepilotovanou loďou [[Sojuz 2]]. |- style="background: #DDDDDD;" | style="padding-left:2em" align="left"|{{USA}} [[Frank Frederick Borman|Frank Borman]]<br />{{USA}} [[Jim Lovell]]<br />{{USA}} [[William Alison Anders|William Anders]] | colspan=2 | [[21. december]] [[1968]]<br />{{USA}} [[Apollo 8]] | colspan=2 | [[27. december]] [[1968]]<br />{{USA}} [[Apollo 8]] | align="left"| Prvý pilotovaný oblet Mesiaca. |- | colspan=6 align="left" |'''''Štarty v roku 1969''''' |- | style="padding-left:2em" align="left"|{{SUN}} [[Vladimir Alexandrovič Šatalov|Vladimir Šatalov]] | colspan=2 | [[14. január]] [[1969]]<br />{{SUN}} [[Sojuz 4]] | rowspan=2 colspan=2 | [[17. január]] [[1969]]<br />{{SUN}} [[Sojuz 4]] | rowspan=3 align="left" | Prvý presun posádok medzi vesmírnymi loďami.<br />Prvé spojenie dvoch pilotovaných lodí. |- | style="padding-left:2em" align="left"|{{SUN}} [[Alexej Stanislavovič Jelisejev|Alexej Jelisejev]]<br />{{SUN}} [[Jevgenij Vasilievič Chrunov|Jevgenij Chrunov]] | rowspan=2 colspan=2 | [[15. január]] [[1969]]<br />{{SUN}} [[Sojuz 5]] |- | style="padding-left:2em" align="left"|{{SUN}} [[Boris Valentinovič Volynov|Boris Volynov]] | colspan=2 | [[18. január]] [[1969]]<br />{{SUN}} [[Sojuz 5]] |- | style="padding-left:2em" align="left"|{{USA}} [[James Alton McDivitt|James McDivitt]]<br />{{USA}} [[David Randolph Scott|David Scott]]<br />{{USA}} [[Russell Louis Schweickart|Russell Schweickart]] | colspan=2 | [[3. marec]] [[1969]]<br />{{USA}} [[Apollo 9]] | colspan=2 | [[13. marec]] [[1969]]<br />{{USA}} [[Apollo 9]] | align="left"| Test [[Lunárny modul Apollo|lunárneho modulu]] na obežnej dráhe Zeme. |- style="background: #DDDDDD;" | style="padding-left:2em" align="left"|{{USA}} [[Thomas Patten Stafford|Thomas Stafford]]<br />{{USA}} [[John Watts Young|John W. Young]]<br />{{USA}} [[Eugene Andrew Cernan|Eugene Cernan]] | colspan=2 | [[18. máj]] [[1969]]<br />{{USA}} [[Apollo 10]] | colspan=2 | [[26. máj]] [[1969]]<br />{{USA}} [[Apollo 10]] | align="left"|Test [[Lunárny modul Apollo|lunárneho modulu]] na obežnej dráhe Mesiaca. |- style="background: #DDDDDD;" | style="padding-left:2em" align="left"|{{USA}} [[Neil Armstrong]]<br />{{USA}} [[Michael Collins (astronaut)|Michael Collins]]<br />{{USA}} [[Buzz Aldrin]] | colspan=2 | [[16. júl]] [[1969]]<br />{{USA}} [[Apollo 11]] | colspan=2 | [[24. júl]] [[1969]]<br />{{USA}} [[Apollo 11]] | align="left"|Prvé pristátie na Mesiaci. |- | style="padding-left:2em" align="left"|{{SUN}} [[Georgij Stepanovič Šonin|Georgij Šonin]]<br />{{SUN}} [[Valerij Nikolajevič Kubasov|Valerij Kubasov]] | colspan=2 | [[11. október]] [[1969]]<br />{{SUN}} [[Sojuz 6]] | colspan=2 | [[16. október]] [[1969]]<br />{{SUN}} [[Sojuz 6]] | rowspan=3 align="left"| Prvý let troch kozmických lodí.<br />Pokus o spojenie lodí zlyhal. |- | style="padding-left:2em" align="left"|{{SUN}} [[Anatolij Vasilievič Filipčenko|Anatolij Filipčenko]]<br />{{SUN}} [[Vladislav Nikolajevič Volkov|Vladislav Volkov]]<br />{{SUN}} [[Viktor Vasilievič Gorbatko|Viktor Gorbatko]] | colspan=2 | [[12. október]] [[1969]]<br />{{SUN}} [[Sojuz 7]] | colspan=2 | [[17. október]] [[1969]]<br />{{SUN}} [[Sojuz 7]] |- | style="padding-left:2em" align="left"|{{SUN}} [[Vladimir Alexandrovič Šatalov|Vladimir Šatalov]]<br />{{SUN}} [[Alexej Stanislavovič Jelisejev|Alexej Jelisejev]] | colspan=2 | [[13. október]] [[1969]]<br />{{SUN}} [[Sojuz 8]] | colspan=2 | [[18. október]] [[1969]]<br />{{SUN}} [[Sojuz 8]] |- style="background: #DDDDDD;" | style="padding-left:2em" align="left"|{{USA}} [[Pete Conrad|Charles Conrad]]<br />{{USA}} [[Richard Francis Gordon|Richard Gordon]]<br />{{USA}} [[Alan LaVern Bean|Alan Bean]] | colspan=2 | [[14. november]] [[1969]]<br />{{USA}} [[Apollo 12]] | colspan=2 | [[24. november]] [[1969]]<br />{{USA}} [[Apollo 12]] | align="left"|Presné pristátie vedľa mesačnej sondy [[Surveyor 3]]. |- | colspan=6 | ''Pokračovanie na '''[[Zoznam pilotovaných vesmírnych letov, 1970 – 1979]]''''' |} {{Portál|Kozmonautika}} [[Kategória:Pilotované vesmírne lety| ]] [[Kategória:Zoznamy kozmických letov]] lrzzoag0sa670r9bjp88ceft0dz0afo 0 189888 8198366 8019238 2026-04-14T17:00:32Z Andrej-airliner 43530 wl. 8198366 wikitext text/x-wiki :''Pre poznámky, súhrn a externé odkazy, pozri nadradený článok: '''[[Zoznam pilotovaných vesmírnych letov]].''''' Toto je podrobný zoznam '''pilotovaných vesmírnych letov od roku [[1970]] do roku [[1979]]''', zahrňujúci lety [[Sovietsky zväz|sovietskych]] kozmických programov [[program Sojuz|Sojuz]] k vesmírnym staniciam [[Saľut]], a [[Spojené štáty|amerických]] programov [[program Apollo|Apollo]] a [[Skylab]]. * <span style="background: #FFDDCC;">Červenou farbou</span> sú označené lety, pri ktorých sa stala katastrofa so smrteľnými následkami pre posádku. * <span style="background: #BBFFBB;">Zelenou farbou</span> sú označené [[suborbitálny kozmický let|suborbitálne lety]]. * <span style="background: #DDDDDD;">Sivou farbou</span> sú označené lety na [[Mesiac]]. {| class="wikitable" rules=all cellspacing="0" cellpadding="3" align=center style="border: 1px solid #555555; text-align: center" |- | colspan=6 | ''Pokračovanie zo [[Zoznam pilotovaných vesmírnych letov, 1961 – 1969|Zoznamu pilotovaných vesmírnych letov, 1961-1969]]'' |- ! style="text-align:left; padding-left:2em" |Posádka ! Štart<br>Kozmická&nbsp;loď ! colspan=2 | Pobyt ! Pristátie<br>Kozmická loď ! style="text-align:left" |Zhrnutie misie |- | colspan=6 align="left" |'''''Štarty v roku 1970''''' |- style="background: #DDDDDD;" | style="padding-left:2em" align="left"|{{USA}} [[Jim Lovell]]<br>{{USA}} [[John Leonard Swigert|John Swigert]]<br>{{USA}} [[Fred Wallace Haise|Fred Haise]] | colspan=2 | [[11. apríl]] [[1970]]<br>{{USA}} [[Apollo 13]] | colspan=2 | [[17. apríl]] [[1970]]<br>{{USA}} [[Apollo 13]] | align="left"|Pristátie na Mesiaci zrušené, nehoda počas letu k Mesiacu. |- | style="padding-left:2em" align="left"|{{SUN}} [[Andrijan Grigorievič Nikolajev|Andrijan Nikolajev]]<br>{{SUN}} [[Vitalij Ivanovič Sevastianov|Vitalij Sevastianov]] | colspan=2 | [[1. jún]] [[1970]]<br>{{SUN}} [[Sojuz 9]] | colspan=2 | [[19. jún]] [[1970]]<br>{{SUN}} [[Sojuz 9]] | align="left"|Výskum vplyvu dlhodobého vesmírneho letu.<br>Rekordná doba trvania misie pre jednu samostatnú vesmírnu loď. |- | colspan=6 align="left" |'''''Štarty v roku 1971''''' |- style="background: #DDDDDD;" | style="padding-left:2em" align="left"|{{USA}} [[Alan Shepard]]<br>{{USA}} [[Stuart Allen Roosa|Stuart Roosa]]<br>{{USA}} [[Edgar Dean Mitchell|Edgar Mitchell]] | colspan=2 | [[31. január]] [[1971]]<br>{{USA}} [[Apollo 14]] | colspan=2 | [[9. február]] [[1971]]<br>{{USA}} [[Apollo 14]] | align="left"|Tretie pristátie na Mesiaci.<br>Shepard jediný kozmonaut [[Program Mercury|programu Mercury]], ktorý pristál na Mesiaci. |- | style="padding-left:2em" align="left"|{{SUN}} [[Vladimir Alexandrovič Šatalov|Vladimir Šatalov]]<br>{{SUN}} [[Alexej Stanislavovič Jelisejev|Alexej Jelisejev]]<br>{{SUN}} [[Nikolaj Nikolajevič Rukavišnikov|Nikolaj Rukavišnikov]] | colspan=2 | [[23. apríl]] [[1971]]<br>{{SUN}} [[Sojuz 10]] | colspan=2 | [[25. apríl]] [[1971]]<br>{{SUN}} [[Sojuz 10]] | align="left"|Zlyhalo spojenie s vesmírnou stanicou [[Saľut 1]]. |- style="background: #FFDDCC;" | style="padding-left:2em" align="left"|{{SUN}} [[Georgij Timofejevič Dobrovoľskij|Georgij Dobrovoľskij]]<br>{{SUN}} [[Viktor Ivanovič Pacajev|Viktor Pacajev]]<br>{{SUN}} [[Vladislav Nikolajevič Volkov|Vladislav Volkov]] | [[6. jún]] [[1971]]<br>{{SUN}} [[Sojuz 11]] | colspan=2 | [[Saľut 1]] | [[29. jún]] [[1971]]<br>{{SUN}} [[Sojuz 11]] | align="left"|Prvá obývaná vesmírna stanica (Saľut 1).<br />Posádka sa udusila pri návrate na Zem. |- style="background: #DDDDDD;" | style="padding-left:2em" align="left"|{{USA}} [[David Randolph Scott|David Scott]]<br>{{USA}} [[Alfred Merrill Worden|Alfred Worden]]<br>{{USA}} [[James Benson Irwin|James Irwin]] | colspan=2 | [[26. júl]] [[1971]]<br>{{USA}} [[Apollo 15]] | colspan=2 | [[7. august]] [[1971]]<br>{{USA}} [[Apollo 15]] | align="left"|Štvrté pristátie na Mesiaci.<br>Prvá misia s mesačným vozidlom [[Lunar Rover]]. |- | colspan=6 align="left" |'''''Štarty v roku 1972''''' |- style="background: #DDDDDD;" | style="padding-left:2em" align="left"|{{USA}} [[John Watts Young|John W. Young]]<br>{{USA}} [[Thomas Kenneth Mattingly|Ken Mattingly]]<br>{{USA}} [[Charles Moss Duke|Charles Duke]] | colspan=2 | [[16. apríl]] [[1972]]<br>{{USA}} [[Apollo 16]] | colspan=2 | [[27. apríl]] [[1972]]<br>{{USA}} [[Apollo 16]] | align="left"|Piate pristátie na Mesiaci. |- style="background: #DDDDDD;" | style="padding-left:2em" align="left"|{{USA}} [[Eugene Andrew Cernan|Eugene Cernan]]<br>{{USA}} [[Ronald Ellwin Evans|Ronald Evans]]<br>{{USA}} [[Harrison Hagan Schmitt|Harrison Schmitt]] | colspan=2 | [[7. december]] [[1972]]<br>{{USA}} [[Apollo 17]] | colspan=2 | [[19. december]] [[1972]]<br>{{USA}} [[Apollo 17]] | align="left"|Šieste a zároveň aj posledné pristátie na Mesiaci. |- | colspan=6 align="left" |'''''Štarty v roku 1973''''' |- | style="padding-left:2em" align="left"|{{USA}} [[Pete Conrad]]<br>{{USA}} [[Paul Joseph Weitz|Paul Weitz]]<br>{{USA}} [[Joseph Peter Kerwin|Joseph Kerwin]] | [[25. máj]] [[1973]]<br>{{USA}} [[Skylab 2]] | colspan=2 | [[Skylab]] | [[22. jún]] [[1973]]<br>{{USA}} [[Skylab 2]] | align="left"|Prvá pilotovaná misia na vesmírnu stanicu [[Skylab]].<br>Posádka bola takmer mesiac na obežnej dráhe. |- | style="padding-left:2em" align="left"|{{USA}} [[Alan LaVern Bean|Alan Bean]]<br>{{USA}} [[Jack Robert Lousma|Jack Lousma]]<br>{{USA}} [[Owen Kay Garriott|Owen Garriott]] | [[28. júl]] [[1973]]<br>{{USA}} [[Skylab 3]] | colspan=2 | [[Skylab]] | [[25. september|25.&nbsp;september]]&nbsp;[[1973]]<br>{{USA}} [[Skylab 3]] | align="left"|Posádka bola takmer dva mesiace na obežnej dráhe.<br>Rôzne vedecké experimenty. |- | style="padding-left:2em" align="left"|{{SUN}} [[Vasilij Grigorievič Lazarev|Vasilij Lazarev]]<br>{{SUN}} [[Oleg Grigorievič Makarov|Oleg Makarov]] | colspan=2 | [[27. september]] [[1973]]<br>{{SUN}} [[Sojuz 12]] | colspan=2 | [[29. september]] [[1973]]<br>{{SUN}} [[Sojuz 12]] | align="left"|Testovací let novej verzie lode [[Sojuz (kozmická loď)|Sojuz]] po havárii Sojuzu 11. |- | style="padding-left:2em" align="left"|{{USA}} [[Gerald Paul Carr|Gerald Carr]]<br>{{USA}} [[William Raid Pogue|William Pogue]]<br>{{USA}} [[Edward George Gibson|Edward Gibson]] | [[16. november|16.&nbsp;november]]&nbsp;[[1973]]<br>{{USA}} [[Skylab 4]] | colspan=2 | [[Skylab]] | [[8. február]] [[1974]]<br>{{USA}} [[Skylab 4]] | align="left"|Posádka bola takmer tri mesiace na obežnej dráhe.<br>Rôzne vedecké experimenty. |- | style="padding-left:2em" align="left"|{{SUN}} [[Valentin Vitalievič Lebedev|Valentin Lebedev]]<br>{{SUN}} [[Piotr Iľjič Klimuk|Piotr Klimuk]] | colspan=2 | [[18. december]] [[1973]]<br>{{SUN}} [[Sojuz 13]] | colspan=2 | [[26. december]] [[1973]]<br>{{SUN}} [[Sojuz 13]] | align="left"|Druhý testovací let novej verzie lode Sojuz.<br>Astrofyzikálne pozorovania. |- | colspan=6 align="left" |'''''Štarty v roku 1974''''' |- | style="padding-left:2em" align="left"|{{SUN}} [[Jurij Petrovič Arťuchin|Jurij Arťuchin]]<br>{{SUN}} [[Pavel Romanovič Popovič|Pavel Popovič]] | [[3. júl]] [[1974]]<br>{{SUN}} [[Sojuz 14]] | colspan=2 | [[Saľut 3]] | [[19. júl]] [[1974]]<br>{{SUN}} [[Sojuz 14]] | align="left"|Vojenská misia; vyhodnotenie vojenských aplikácií pilotovaných letov. |- | style="padding-left:2em" align="left"|{{SUN}} [[Lev Stepanovič Ďomin|Lev Ďomin]]<br>{{SUN}} [[Gennadij Vasilievič Sarafanov|Gennadij Sarafanov]] | colspan=2 | [[26. august]] [[1974]]<br>{{SUN}} [[Sojuz 15]] | colspan=2 | [[28. august]] [[1974]]<br>{{SUN}} [[Sojuz 15]] | align="left"|Nepodarilo sa dostať do vesmírnej stanice [[Saľut 3]]. |- | style="padding-left:2em" align="left"|{{SUN}} [[Anatolij Vasilievič Filipčenko|Anatolij Filipčenko]]<br>{{SUN}} [[Nikolaj Nikolajevič Rukavišnikov|Nikolaj Rukavišnikov]] | colspan=2 | [[2. december]] [[1974]]<br>{{SUN}} [[Sojuz 16]] | colspan=2 | [[8. december]] [[1974]]<br>{{SUN}} [[Sojuz 16]] | align="left"|Testy systémov pre sovietsko-americké spojenie počas vesmírneho letu. |- | colspan=6 align="left" |'''''Štarty v roku 1975''''' |- | style="padding-left:2em" align="left"|{{SUN}} [[Georgij Michajlovič Grečko|Georgij Grečko]]<br>{{SUN}} [[Alexej Alexandrovič Gubarev|Alexej Gubarev]] | [[11. január]] [[1975]]<br>{{SUN}} [[Sojuz 17]] | colspan=2 | [[Saľut 4]] | [[10. február]] [[1975]]<br>{{SUN}} [[Sojuz 17]] | align="left"|Astronomické pozorovania. |- style="background: #BBFFBB;" | style="padding-left:2em" align="left"|{{SUN}} [[Vasilij Grigorievič Lazarev|Vasilij Lazarev]]<br>{{SUN}} [[Oleg Grigorievič Makarov|Oleg Makarov]] | colspan=4 | [[5. apríl]] [[1975]]<br>{{SUN}} [[Sojuz 18a]] | align="left"|Nepodarilo sa dosiahnuť obežnú dráhu. |- | style="padding-left:2em" align="left"|{{SUN}} [[Piotr Iľjič Klimuk|Piotr Klimuk]]<br>{{SUN}} [[Vitalij Ivanovič Sevastianov|Vitalij Sevastianov]] | [[24. máj]] [[1975]]<br>{{SUN}} [[Sojuz 18]] | colspan=2 | [[Saľut 4]] | [[26. júl]] [[1975]]<br>{{SUN}} [[Sojuz 18]] | align="left"|Výskum dlhodobého pobytu vo vesmíre. |- | style="padding-left:2em" align="left"|{{SUN}} [[Alexej Archipovič Leonov|Alexej Leonov]]<br>{{SUN}} [[Valerij Nikolajevič Kubasov|Valerij Kubasov]] | colspan=2 |[[15. júl]] [[1975]]<br>{{SUN}} [[Apollo-Sojuz|Sojuz 19]] | colspan=2 |[[21. júl]] [[1975]]<br>{{SUN}} [[Apollo-Sojuz|Sojuz 19]] | rowspan=2 align="left"|[[Apollo-Sojuz Test Project]] (ASTP); prvé spojenie sovietskej a americkej lode. Výmena vlajok a darčekov.<br>Posledný americký let do éry raketoplánov v roku 1981. |- | style="padding-left:2em" align="left"|{{USA}} [[Thomas Patten Stafford|Thomas Stafford]]<br>{{USA}} [[Vance DeVoe Brand|Vance Brand]]<br>{{USA}} [[Deke Slayton]] | colspan=2 |[[15. júl]] [[1975]]<br>{{USA}} [[Apollo-Sojuz]]<br>(neoficiálny názov:<br>''Apollo 18'') | colspan=2 |[[24. júl]] [[1975]]<br>{{USA}} [[Apollo-Sojuz]]<br>(neoficiálny názov:<br>''Apollo 18'') |- | colspan=6 align="left" |'''''Štarty v roku 1976''''' |- | style="padding-left:2em" align="left"|{{SUN}} [[Boris Valentinovič Volynov|Boris Volynov]]<br>{{SUN}} [[Vitalij Michajlovič Žolobov|Vitalij Žolobov]] | [[6. jún]] [[1976]]<br>{{SUN}} [[Sojuz 21]] | colspan=2 | [[Saľut 5]] | [[24. august]] [[1976]]<br>{{SUN}} [[Sojuz 21]] | align="left"|Nainštalovanie vojenských sledovacích zariadení na Saľut 5. |- | style="padding-left:2em" align="left"|{{SUN}} [[Valerij Fiodorovič Bykovskij|Valerij Bykovskij]]<br>{{SUN}} [[Vladimir Viktorovič Aksionov|Vladimir Aksionov]] | colspan=2 | [[9. september]] [[1976]]<br>{{SUN}} [[Sojuz 22]] | colspan=2 | [[23. september]] [[1976]]<br>{{SUN}} [[Sojuz 22]] | align="left"|Fotografovanie Zeme. |- | style="padding-left:2em" align="left"|{{SUN}} [[Viačeslav Dmitrijevič Zudov|Viačeslav Zudov]]<br>{{SUN}} [[Valerij Iľjič Roždestvenskij|Valerij Roždestvenskij]] | colspan=2 | [[14. október]] [[1976]]<br>{{SUN}} [[Sojuz 23]] | colspan=2 | [[16. október]] [[1976]]<br>{{SUN}} [[Sojuz 23]] | align="left"|Zlyhalo spojenie so stanicou [[Saľut 5]]. |- | colspan=6 align="left" |'''''Štarty v roku 1977''''' |- | style="padding-left:2em" align="left"|{{SUN}} [[Viktor Vasilievič Gorbatko|Viktor Gorbatko]]<br>{{SUN}} [[Jurij Nikolajevič Glazkov|Jurij Glazkov]] | [[7. február]] [[1977]]<br>{{SUN}} [[Sojuz 24]] | colspan=2 | [[Saľut 5]] | [[25. február]] [[1977]]<br>{{SUN}} [[Sojuz 24]] | align="left"|Výskum kvality vzduchu na palube [[Saľut 5]]. |- | style="padding-left:2em" align="left"|{{SUN}} [[Vladimir Vasilievič Kovaľonok|Vladimir Kovaľonok]]<br>{{SUN}} [[Valerij Viktorovič Riumin|Valerij Riumin]] | colspan=2 | [[9. október]] [[1977]]<br>{{SUN}} [[Sojuz 25]] | colspan=2 | [[11. október]] [[1977]]<br>{{SUN}} [[Sojuz 25]] | align="left"|Zlyhalo spojnie so stanicou [[Saľut 6]]. |- | style="padding-left:2em" align="left"|{{SUN}} [[Georgij Michajlovič Grečko|Georgij Grečko]]<br>{{SUN}} [[Jurij Viktorovič Romanenko|Jurij Romanenko]] | [[10. december]] [[1977]]<br>{{SUN}} [[Sojuz 26]] | colspan=2 | [[Saľut 6]] | [[16. marec]] [[1978]]<br>{{SUN}} [[Sojuz 27]] | align="left"|Prvé úspešné spojenie so stanicou [[Saľut 6]]. |- | colspan=6 align="left" |'''''Štarty v roku 1978''''' |- | style="padding-left:2em" align="left"|{{SUN}}&nbsp;[[Vladimir Alexandrovič Džanibekov|Vladimir&nbsp;Džanibekov]]<br>{{SUN}} [[Oleg Grigorievič Makarov|Oleg Makarov]] | [[10. január]] [[1978]]<br>{{SUN}} [[Sojuz 27]] | colspan=2 | [[Saľut 6]] | [[16. január]] [[1978]]<br>{{SUN}} [[Sojuz 26]] | align="left"|&nbsp; |- | style="padding-left:2em" align="left"|{{SUN}} [[Alexej Alexandrovič Gubarev|Alexej Gubarev]]<br>{{TCH}} [[Vladimír Remek]] | [[2. marec]] [[1978]]<br>{{SUN}} [[Sojuz 28]] | colspan=2 | [[Saľut 6]] | [[10. marec]] [[1978]]<br>{{SUN}} [[Sojuz 28]] | align="left"|Prvý česko-slovenský kozmonaut, prvý kozmonaut z inej krajiny ako USA alebo ZSSR (Remek). |- | style="padding-left:2em" align="left"|{{SUN}} [[Vladimir Vasilievič Kovaľonok|Vladimir Kovaľonok]]<br>{{SUN}}&nbsp;[[Alexandr Sergejevič Ivančenkov|Alexander&nbsp;Ivančenkov]] | [[15. jún]] [[1978]]<br>{{SUN}} [[Sojuz 29]] | colspan=2 | [[Saľut 6]] | [[2. november]] [[1978]]<br>{{SUN}} [[Sojuz 31]] | align="left"|Výmena posádky stanice Saľut 6. |- | style="padding-left:2em" align="left"|{{SUN}} [[Piotr Iľjič Klimuk|Piotr Klimuk]]<br>{{POL}} [[Mirosław Hermaszewski]] | [[27. jún]] [[1978]]<br>{{SUN}} [[Sojuz 30]] | colspan=2 | [[Saľut 6]] | [[5. júl]] [[1978]]<br>{{SUN}} [[Sojuz 30]] | align="left"|Biologické experimenty, pozorovanie Zeme a štúdium polárnej žiary.<br>Prvý Poliak vo vesmíre (Hermaszewski). |- | style="padding-left:2em" align="left"|{{SUN}} [[Valerij Fiodorovič Bykovskij|Valerij Bykovskij]]<br>[[Obrázok:Flag of East Germany.svg|23px]] [[Sigmund Jähn]] | [[26. august]] [[1978]]<br>{{SUN}} [[Sojuz 31]] | colspan=2 | [[Saľut 6]] | [[3. september]] [[1978]]<br>{{SUN}} [[Sojuz 29]] | align="left"|Prvý Východný Nemec vo vesmíre (Jähn). |- | colspan=6 align="left" |'''''Štarty v roku 1979''''' |- | style="padding-left:2em" align="left"|{{SUN}} [[Vladimir Afanasievič Ľachov|Vladimir Ľachov]]<br>{{SUN}} [[Valerij Viktorovič Riumin|Valerij Riumin]] | [[25. február]] [[1979]]<br>{{SUN}} [[Sojuz 32]] | colspan=2 | [[Saľut 6]] | [[19. august]] [[1979]]<br>{{SUN}} [[Sojuz 34]] | align="left"|Výmena posádky stanice Saľut 6. |- | style="padding-left:2em" align="left"|{{SUN}} [[Nikolaj Nikolajevič Rukavišnikov|Nikolaj Rukavišnikov]]<br> {{BGR}} [[Georgi Ivanov Ivanov|Georgi Ivanov]] | colspan=2 | [[10. apríl]] [[1979]]<br>{{SUN}} [[Sojuz 33]] | colspan=2 | [[12. apríl]] [[1979]]<br>{{SUN}} [[Sojuz 33]] | align="left"|Zlyhalo spojenie so stanicou [[Saľut 6]].<br>Prvý Bulhar vo vesmíre (Ivanov). |- | colspan=6 | ''Pokračovanie na '''[[Zoznam pilotovaných vesmírnych letov, 1980 – 1989]]''''' |} {{Portál|Kozmonautika}} [[Kategória:Pilotované vesmírne lety| ]] [[Kategória:Zoznamy kozmických letov]] mgz8drc19t6a8zs8tzedm5tbfc0cev1 0 191065 8198334 8195357 2026-04-14T16:35:19Z Andrej-airliner 43530 wl. 8198334 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kozmická misia | názov misie = Mercury-Atlas 7 | kozmická loď = [[Mercury (kozmická loď)|Mercury]] (výr. č. 18) | znak = Aurora 7 insignia.jpg | volací znak = ''Aurora 7'' | posádka = 1 | kozmodróm = [[Cape Canaveral Air Force Station|Cape Canaveral]] | rampa = [[štartovací komplex 14 na Cape Canaveral Space Force Station|LC-14]] | raketa = [[Atlas LV-3B]] 107-D | štart = [[24. máj]] [[1962]], 12:45:16,57 [[koordinovaný svetový čas|UTC]] | pristátie = 24. máj 1962, 17:41:13 UTC<br />severná oblasť Atlantického oceánu; 218 km severovýchodne od [[Portoriko|Portorika]]<br />{{Coord|19|30|S|64|15|Z|}} | trvanie = 4 hodiny, 55 minút, 56 sekúnd | perigeum = 160,88 [[kilometer|km]] | apogeum = 268,47 [[kilometer|km]] | doba obehu = 88,53 minút | inklinácia = 32,55° | obehy = 3 | vzdialenosť = 122 344 km | maxrýchlosť = 28 242 km/h | maxzrýchlenie = 7,8 g (76 m/s²) | hmotnosť = 1 350 [[kilogram|kg]] (kozmická loď pri štarte) | foto posádky = Scott Carpenter in 1962.jpg | popis = Scott Carpenter | predchádzajúca = [[Súbor:Friendship 7 insignia.jpg|30px|link=Mercury-Atlas 6]] [[Mercury-Atlas 6]] | nasledujúca = [[Súbor:Sigma 7 insginia.png|30px|link=Mercury-Atlas 8]] [[Mercury-Atlas 8]] }} '''Mercury-Atlas 7''' (alebo podľa lode '''''Aurora 7''''') bol [[Spojené štáty|americký]] [[kozmický let s ľudskou posádkou|pilotovaný kozmický let]] v rámci [[program Mercury|programu Mercury]]. Štart letu sa uskutočnil [[24. máj]]a [[1962]] a vyniesol do vesmíru štvrtého [[Američania (USA)|Američana]], ktorým sa stal [[Scott Carpenter]]. V podstate išlo o opakovanie letu [[John Glenn|Johna Glenna]], prvého Američana na [[obežná dráha|obežnej dráhe]], z [[20. február]]a 1962. Carpenterovi sa počas letu podarilo pozorovať a vyfotografovať pohyb farebných kotúčov. Zisťovalo sa tým, ktoré farby sú vo vesmíre najlepšie viditeľné. Svetelné častice, o ktorých sa zmieňoval už Glenn, sa mu podarilo zachytiť na film. Potvrdil zrakom teóriu, že [[západ slnka|zapadajúce slnko]] pri pohľade z vesmíru vyzerá plocho. Carpenterov výkon na obežnej dráhe však nebol hodnotený príliš dobre, pretože kvôli jeho snahe nastaviť loď vždy do najvhodnejšej polohy pre fotografovanie spotreboval nadmerné množstvo paliva a zbytočne tak ohrozil svoju bezpečnosť. == Posádka == * {{minivlajka|USA}} [[Scott Carpenter]] (1), [[Funkcia kozmonautov v posádkach#Pilot|pilot]] {{Malé|(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)}} === Záložná posádka === * {{minivlajka|USA}} [[Walter Marty Schirra|Walter Schirra]], pilot === Pôvodná posádka === * {{minivlajka|USA}} [[Deke Slayton]], pilot == Priebeh letu == [[Kozmická loď]] [[Mercury (kozmická loď)|Mercury]] (výr. č. 18) prišla na [[Cape Canaveral Air Force Station|Cape Canaveral]] [[15. november|15. novembra]] [[1961]]. Dňa [[29. november|29. novembra]] 1961, po úspešnom [[obežná dráha|orbitálnom]] lete [[Mercury-Atlas 5]] so [[šimpanz]]om [[Enos (šimpanz)|Enosom]] na palube, [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] informovala verejnosť, že na prvý [[Spojené štáty|americký]] pilotovaný orbitálny [[kozmický let s ľudskou posádkou|kozmický let]] [[Mercury-Atlas 6]] poletí [[kozmonaut|astronaut]] [[John Glenn]] a jeho náhradníkom bude [[Scott Carpenter]]. NASA tiež oznámila, že pilotom ďalšej misie Mercury-Atlas 7 bude [[Deke Slayton]] a jeho náhradníkom [[Walter Marty Schirra|Walter Schirra]]. [[Nosná raketa]] [[Atlas LV-3B]] bola dodaná na [[kozmodróm]] [[6. marec|6. marca]] [[1962]]. Počas tréningu na [[centrifúga|centrifúge]] však u Deka Slaytona zistili [[srdce (orgán)|srdcovú]] [[arytmia|arytmiu]], takže [[15. marec|15. marca]] 1962 bol odvolaný.{{#tag:ref|Nepravidelný tep mu ešte 25. augusta 1959 zistil Dr. William K. Douglas počas výcviku na centrifúge v Johnsville v Pensylvánii. Dr. Douglas potom Slaytona poslal na špecializované pracovisko Vojenského námorníctva USA vo Philadelphii, kde však na Dekovom EKG nenašli žiadne odchýlky. O mesiac neskôr však lekári na Brooksovej leteckej základni v San Antoniu v Texase prišli s konečnou diagnózou: ''idiopatická fibrilácia predsiení'', čiže fibrilácia srdcových predsiení z nejasných príčin. Slayton prestal takmer úplne fajčiť, začal behať niekoľko míľ denne a obmedzil konzumáciu alkoholu. Lekári NASA ho nakoniec nechali v letovom stave s tým, že podľa nich jeho srdcová arytmia žiadnym spôsobom neovplyvňuje výkony astronauta Slaytona. Jeden z lekárov, Dr. Larry Lamb, však bol proti tomu, ale bol prehlasovaný. Lamb bol tiež osobným kardiológom viceprezidenta USA Lyndona B. Johnsona, a keď sa dozvedel, že Slayton bol nominovaný za pilota misie Mercury-Atlas 7, rozhodol sa tomu zabrániť a využil svoje kontakty. Dňa 13. februára 1962, týždeň pred štartom misie Mercury-Atlas 6 s astronautom Johnom Glennom, telefonoval Dr. Douglasovi plukovník Knauf z riaditeľstva NASA s tým, že istý lekár z generálneho štábu by si chcel overiť, či má John Glenn problémy so srdcom. Zdroj tejto informácie bol z veľmi vysokých miest, čiže z Bieleho domu. Douglas túto domnienku poprel. O niekoľko dní volal Knauf znova a tentokrát sa pýtal na srdce Glennovho náhradníka Scotta Carpentera. Douglas dôrazne poprel aj túto domnienku, ale medzi rečou sa zmienil o zdravotnom stave Deka Slaytona, keďže všetci o jeho srdcovej anomálii vedeli. Douglas si myslel, že celá vec týmto skončila a Slaytonovi nič nepovedal. Asi tri týždne po Glennovom lete Dr. Lamb oslovil riaditeľa NASA Jamesa Webba a vyvíjal na neho nátlak, aby Slayton radšej neletel do vesmíru. Webb sa nakoniec podvolil a rozhodol o preskúmaní Slaytonovho zdravotného stavu. Slayton sa zatiaľ pripravoval na svoj kozmický let. Začiatkom marca 1962 dostal telefonický príkaz okamžite sa dostaviť do Washingtonu, D. C. Trocha neochotne vystúpil zo simulátora, prezliekol sa, nasadol do lietadla T-33 a zamieril smerom na Washington, D. C. Dňa 13. marca 1962 predstúpil spolu s Dr. Williamom K. Douglasom pred vojenskú zdravotnú komisiu, ktorá však nenašla žiaden dôvod na vyradenie Slaytona z letového stavu. Webbovi to však nestačilo a chcel nezávislé prešetrenie Slaytonovho zdravotného stavu civilnými lekármi. Dňa 15. marca Slayton išiel do budovy riaditeľstva NASA, aby absolvoval ďalšie vyšetrenie. Jeho zdravotný stav dlho skúmali traja lekári, Proctor Harvey z Georgetown University, Thomas Mattingley z Washington Hospital Center a Eugene Braunwell z National Institutes of Health. Potom ho požiadali, aby počkal na ich rozhodnutie. Zástupca riaditeľa NASA Keith Glennan následne Slaytonovi stručne oznámil, že ho vyraďuje z letového stavu. Lekári na Slaytonovi nenašli nič, čo by ho diskvalifikovalo z medicínskeho hľadiska, ale podľa nich nebol dôvod nenechať namiesto neho letieť iného astronauta, ktorý nemá tento problém so srdcom. Išlo tak o politické rozhodnutie. Na 16. marca NASA naplánovala tlačovú konferenciu, na ktorej boli médiám vysvetlené dôvody Slaytonovho vyradenia z letového stavu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Šamárek | meno = Ondřej | autor = | odkaz na autora = | titul = Vesmírné osudy 70. díl – Donald Slayton | url = https://kosmonautix.cz/2014/09/vesmirne-osudy-70-dil-donald-slayton/ | vydavateľ = kosmonautix.cz | dátum vydania = 2014-09-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-05-31 | miesto = | jazyk = }}</ref>|group=pozn.}} Ak by letel, kabína by sa volala ''Delta 7'', pretože išlo o štvrtý pilotovaný let [[program Mercury|programu Mercury]] a písmeno delta (Δ) je štvrté v [[grécke písmo|gréckej abecede]]. Slaytona nahradil Scott Carpenter. Kým Slayton zastával názor, že kozmická loď Mercury ešte stále nie je natoľko spoľahlivá, aby bolo možné na obežnej dráhe plytvať časom v prospech experimentov, ktoré sa nevzťahovali na testovanie systémov lode, Carpenter dovolil vedcom a výskumníkom, aby doslova natlačili letový plán pokusmi. Jeho pracovné tempo malo byť počas letu takmer frenetické.<ref name="kosmonautix-kriticke-momenty-kosmonautiky-5-dil">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Šamárek | meno = Ondřej | autor = | odkaz na autora = | titul = Kritické momenty kosmonautiky 5. díl | url = https://www.kosmonautix.cz/2012/10/kriticke-momenty-kosmonautiky-5-dil/ | vydavateľ = kosmonautix.cz | dátum vydania = 2012-10-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-07-29 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Súbor:Aurora 7 launch.jpg|thumb|left|Štart Mercury-Atlas 7 so Scottom Carpenterom na palube, 24. máj 1962]] Carpenterov kozmický let sa musel odložiť celkovo štyrikrát. Večer [[23. máj]]a si chvíľu študoval letové údaje, než sa krátko po 22:00 uložil do postele. Bol uvoľnený a rozhodol sa nevziať si [[sedatívum|sedatíva]]. Vo štvrtok [[24. máj]]a 1962 o 01:15 miestneho času ho prebudil lekár Howard A. Minners. Po sprche a rannej hygiene si obliekol biely župan a spolu s Dr. Minnersom, Dr. Williamom K. Douglasom a astronautom Johnom Glennom si sadol k raňajkám, ktoré pozostávali z [[filet mignon]]u, [[stratené vajce|stratených vajec]], [[pomarančový džús|pomarančového džúsu]], [[toast]]u a [[káva|kávy]]. Potom podstúpil poslednú lekársku prehliadku pred štartom. Nasledovalo obliekanie [[skafander|skafandra]], odchod z hangára S a jazda v špeciálne upravenom prívese na štartovací komplex 14. O 04:43 Carpenter nastúpil do kabíny kozmickej lode Mercury (výr. č. 18), ktorú pomenoval ''Aurora 7''. Misia Mercury-Atlas 7 odštartovala 24. mája 1962 o 07:45:16,57 miestneho času (12:45:16,57 [[koordinovaný svetový čas|svetového času]]) pomocou nosnej rakety Atlas LV-3B zo [[štartovací komplex 14 na Cape Canaveral Space Force Station|štartovacieho komplexu 14]] na Cape Canaveral. V čase 2 minúty a 10 sekúnd po štarte došlo k vypnutiu motora rakety Atlas. Vzápätí sa kozmická loď oddelila od nosnej rakety a potom odletela záchranná vežička. Carpenter bol na obežnej dráhe. Komunikátor (CAPCOM) [[Virgil Ivan Grissom|Gus Grissom]] mu oznámil: ''„Máme zelenú na sedem obletov.“'' Samozrejme išlo o vtip, pretože na pláne boli len tri oblety okolo [[Zem]]e. Nadšený Carpenter mu však odpovedal: ''„Rozumiem, sladké slová!“'' Najskôr pomocou manuálneho riadenia otočil kabínu tak, aby mohol oknom pozorovať odhodený nosič a zároveň tým Mercury uviedol do polohy pre neskoršie odpálenie brzdiacich rakiet. Potom astronaut vytiahol kartičky s letovým plánom, v podstate ťaháky, ktoré mapovali jeho činnosť minútu po minúte, pripevnil ich pomocou suchého zipsu na prielez a pustil sa do práce. Jeho pracovná záťaž bola vzhľadom na množstvo experimentov až neúmerne vysoká a Carpenter si vlastne ani na minútu nemohol oddýchnuť. Pravdou však je, že Carpenter mal k vedeckým pracovníkom vrelý vzťah a po vymenovaní na let Mercury-Atlas 7 veľmi ústretovo reagoval na ich požiadavky ohľadom experimentov na palube Mercury. Letový plán ale nevytváral len jeden človek.<ref name="kosmonautix-kriticke-momenty-kosmonautiky-5-dil"/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Wade | meno = Mark | autor = | odkaz na autora = | titul = Mercury MA-7 | url = http://www.astronautix.com/m/mercuryma-7.html | vydavateľ = astronautix.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-09-05 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>Burgess 2015, s. 80 – 81.</ref><ref name="kosmo-mek-ma-7">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = MEK - MA 7 | url = https://mek.kosmo.cz/pil_lety/usa/mercury/ma-7/index.htm | vydavateľ = mek.kosmo.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-07-29 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Súbor:Earth horizon photo by Carpenter on-board Aurora 7.jpg|thumb|[[Obzor (Zem)|Horizont]] fotografovaný Carpenterom z kabíny ''Aurora 7'']] Počas letu sa Carpenterovi podarilo pozorovať a vyfotografovať pohyb farebných kotúčov. Zisťovalo sa tým, ktoré farby sú vo vesmíre najlepšie viditeľné. Svetelné častice, o ktorých sa zmieňoval už John Glenn, sa mu podarilo zachytiť na film. Potvrdil zrakom teóriu, že [[západ slnka|zapadajúce slnko]] pri pohľade z vesmíru vyzerá plocho. Dokázal tiež, že človek v [[beztiažový stav|beztiažovom stave]] dokáže prijímať pevnú stravu. Carpenter bol tiež prvým človekom, ktorý pozoroval správanie kvapalín v beztiaži. Medzitým sa začali problémy s environmentálnym systémom a kabína aj Carpenterov skafander sa začali prehrievať. Hlavnými problémami letu bola nadmerná spotreba paliva na manévrovanie (čo však spôsobil sám Carpenter svojou snahou nastaviť loď vždy do najvhodnejšej polohy pre fotografovanie) a porucha systému na automatický zážih brzdiacich rakiet. Pri štarte boli pravdepodobne znečistené senzory, ktoré vyhľadávali zemský horizont. Po celý čas letu potom dávali automatickému zariadeniu nesprávne údaje o polohe. Táto informačná chyba blokovala automatický zážih brzdiacich rakiet. Keď počítač odpočítal až na nulu a rakety sa neaktivovali, v tej chvíli to už ľahko dezorientovaný Carpenter ohlásil na Zem a počkal ešte ďalšie dve sekundy. Potom stlačil tlačidlo na manuálne odpálenie brzdiacich rakiet a hlásil ďalšie oneskorenie asi jednu sekundu, než sa prvá raketa naozaj aktivovala. Spôsobilo to, že kozmická loď smerovala mimo plánovanú pristávaciu oblasť, pričom sa odchýlila približne o 400 [[kilometer|km]]. Carpenter tak mieril do oblasti, kde neboli rozmiestnené žiadne záchranné jednotky a zásoba paliva nutného k udržaniu kabíny v návratovej polohe predstavovala len 5% v systéme manuálneho riadenia a 20% v systéme automatického riadenia polohy. Pred momentom, než s ním riadiace stredisko stratilo kontakt, Carpenter okrem iného ohlásil: ''„S palivom to bude naozaj tesné, Gus. Momentálne vidím horizont.“'' CAPCOM Gus Grissom o chvíľu odpovedal: ''„Kedykoľvek príde výpadok.“'' ''„Rozumiem,“'' potvrdil Carpenter.<ref name="kosmonautix-kriticke-momenty-kosmonautiky-5-dil"/><ref name="kosmo-mek-ma-7"/> Kozmická loď ''Aurora 7'' v poriadku pristála ešte v ten istý deň o 12:41:13 miestneho času (17:41:13 svetového času) pomocou [[padák]]u na hladine [[Atlantický oceán|Atlantického oceánu]]. Miesto pristátia sa nachádzalo 218 km severovýchodne od [[Portoriko|Portorika]] a 400 km od plánovanej pristávacej oblasti. V kabíne hojdajúcej sa na vlnách Atlantiku začínalo byť nepríjemne horúco, a tak Carpenter odpálil núdzový poklop v prednej časti kozmickej lode, odklopil palubnú dosku a vyšiel cez špic Mercury na čerstvý vzduch. Časť fotomateriálov bola morskou vodou vnikajúcou do kabíny zničená. Carpenter sa stal jediným astronautom programu Mercury, ktorý použil tento spôsob vystúpenia z kabíny. Hodil do vody samonafukovací záchranný čln, pripútal ho k trupu ''Aurory 7'' a vliezol do neho. Až pol hodiny po pristátí zachytilo jedno z pátracích lietadiel zo [[San Juan (Portoriko)|San Juanu]] na Portoriku automatické signály kozmickej lode. O niečo neskôr ďalšie lietadlo zistilo, že Carpenter opustil kozmickú loď a je v malom nafukovacom člne. Tri hodiny po pristátí Carpenter konečne vstúpil na palubu [[lietadlová loď|lietadlovej lode]] [[USS Intrepid (CV-11)|USS ''Intrepid'']]. Hoci Carpenterov výkon na obežnej dráhe nebol hodnotený príliš dobre, je nesporné, že práve vďaka jeho rozvahe a rozhodnosti sa mu let podarilo úspešne dokončiť a pristáť. Letový riaditeľ [[Christopher C. Kraft Jr.|Chris Kraft]] bol tak rozčúlený z problémov misie Mercury-Atlas 7, že povedal: ''„Ten skurvysyn už pre mňa znova nepoletí!“'' Carpenter skutočne už do vesmíru viackrát neletel. Na jeseň [[1963]] si vzal dlhodobé voľno z oddielu astronautov, aby sa mohol venovať podmorskému projektu [[SEALAB]]. Pri motocyklovej havárii potom utrpel zranenie ramena, ktoré ho už úplne vyradilo zo zoznamu možných kandidátov na ďalší let. Z NASA odišiel v roku [[1967]].<ref name="kosmonautix-kriticke-momenty-kosmonautiky-5-dil"/><ref name="kosmo-mek-ma-7"/> == Galéria == <center> <gallery> Súbor:Scott Carpenter at the Mercury Control Center.jpg|Scott Carpenter pózuje počas predletových príprav pri Riadiacom stredisku Mercury (''Mercury Control Center'') na Cape Canaveral Súbor:Cece Bibby and Scott Carpenter - Aurora 7 logo on Mercury-Atlas 7.jpg|Carpenter pri rozhovore s výtvarníčkou Cece Bibby, ktorá namaľovala nápis „Aurora 7“ na kabínu kozmickej lode Súbor:Photograph of Astronaut M. Scott Carpenter Rubbing his Eyes on the Day of Aurora 7 Launch - NARA - 7430753.jpg|Carpenter (v župane) pred raňajkami v deň štartu Súbor:Scott Carpenter suiting up for Mercury-Atlas 7 mission.jpg|Carpenter si oblieka skafander Súbor:Astronaut Scott Carpenter leaving White Room for launch site to begin Mercury-Atlas 7 (MA-7) mission.jpg|Carpenter začína svoju cestu k štartovacej rampe Súbor:Carpenter aurora 7.jpg|Carpenter nastupuje do kabíny kozmickej lode ''Aurora 7'' Súbor:Scott Carpenter inside Aurora 7.jpg|Carpenter v kabíne ''Aurora 7'' pred štartom Súbor:Carpenter Launch - GPN-2000-001400.jpg|Nosná raketa Atlas pripravená na štart Súbor:Mercury-Atlas 7 launch.jpg|Štart misie Mercury-Atlas 7, 24. máj 1962 Súbor:Scott Carpenter during his Mercury-Atlas 7 mission.jpg|Carpenter v lodi ''Aurora 7'' na obežnej dráhe Súbor:Earth photo by Scott Carpenter on-board Aurora 7.jpg|Fotografia z obežnej dráhy vyhotovená Carpenterom počas letu Súbor:Aurora 7 capsule during recovery.jpg|Kozmická loď ''Aurora 7'' s Carpenterom v záchrannom člne po pristátí v Atlantiku Súbor:Mercury-7 landing.jpg|Vyzdvihnutie Carpentera na palubu vrtuľníka Súbor:Carpenter aboard the recovery.jpg|Carpenter v kabíne vrtuľníka počas letu na lietadlovú loď USS ''Intrepid'' Súbor:Scott Carpenter on phone with JFK.jpg|Carpenter telefonuje s prezidentom Johnom F. Kennedym po lete Mercury-Atlas 7 Súbor:Visit of Scott Carpenter and his family to the White House.jpg|Carpenter so svojou rodinou počas návštevy prezidenta Kennedyho v Bielom dome, 5. jún 1962 </gallery> </center> == Poznámky == <references group="pozn."/> == Referencie == {{referencie}} == Literatúra == * BURGESS, Colin. ''Aurora 7 (The Mercury Space Flight of M. Scott Carpenter)''. New York; Londýn : Springer, 2015. 239 s. ISBN 978-3-319-20439-0. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Mercury-Atlas 7}} == Externé odkazy == * [https://www.nasa.gov/mission_pages/mercury/missions/aurora7.html Oficiálna stránka] {{eng icon}} * [http://spacefacts.de/mission/english/mercury-7.htm Mercury-Atlas 7 na stránkach spacefacts.de] {{eng icon}} * [https://mek.kosmo.cz/pil_lety/usa/mercury/ma-7/index.htm Mercury-Atlas 7 v Malej encyklopédii kozmonautiky] {{ces icon}} {{Program Mercury}} [[Kategória:Program Mercury]] [[Kategória:Kozmické lety s ľudskou posádkou]] [[Kategória:Kozmonautika v 1962]] 4nklzx6y1p5u9ml3p5qoc9oimlvpy2r 0 191115 8198331 8195414 2026-04-14T16:32:38Z Andrej-airliner 43530 wl. 8198331 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kozmická misia | názov misie = Mercury-Redstone 3 | kozmická loď = [[Mercury (kozmická loď)|Mercury]] (výr. č. 7) | znak = Freedom 7 insignia.png | volací znak = ''Freedom 7'' | posádka = 1 | kozmodróm = [[Cape Canaveral Air Force Station|Cape Canaveral]] | rampa = [[štartovací komplex 5 na Cape Canaveral Air Force Station|LC-5]] | raketa = [[Mercury-Redstone Launch Vehicle|Redstone MRLV]] MR-7 | štart = [[5. máj]] [[1961]], 14:34:13,48 [[Koordinovaný svetový čas|UTC]] | pristátie = 5. máj 1961, 14:49:35 UTC<br />severná oblasť Atlantického oceánu; 135 km severovýchodne od ostrova [[Abaco (Bahamy)|Great Abaco]]<br />{{coord|27|13.7|S|75|53|Z|}} | trvanie = 15 minút, 22 sekúnd | perigeum = | apogeum = 187,40 [[kilometer|km]] | doba obehu = | inklinácia = | obehy = [[suborbitálny kozmický let|suborbitálny let]] | vzdialenosť = 487,26 km | maxrýchlosť = 8 277 km/h | maxzrýchlenie = 11,0 g (108 m/s²) | hmotnosť = 1 832,64 [[kilogram|kg]] (kozmická loď pri štarte)<br />1 295,07 kg (v apogeu)<br />1 169,81 kg (pri návrate)<br />1 050,53 kg (pri pristátí) | foto posádky = Portrait of Alan B. Shepard.jpg | popis = Alan Shepard | predchádzajúca = [[Mercury-Redstone BD]] | nasledujúca = [[Súbor:Liberty bell insignia.jpg|30px|link=Mercury-Redstone 4]] [[Mercury-Redstone 4]] }} '''Mercury-Redstone 3''' (alebo podľa lode '''''Freedom 7''''') bol prvý [[Spojené štáty|americký]] [[kozmický let s ľudskou posádkou|pilotovaný kozmický let]], ktorý sa uskutočnil [[5. máj]]a [[1961]] a vyniesol do vesmíru prvého [[Američania (USA)|Američana]], ktorým sa stal [[Alan Shepard]]. Zároveň išlo o prvý kozmický let s ľudskou posádkou v rámci [[program Mercury|programu Mercury]]. Shepardova misia bola 15-minútový [[suborbitálny kozmický let|suborbitálny let]], ktorého hlavným cieľom bolo preukázať schopnosť [[kozmonaut|astronauta]] odolať vysokému [[preťaženie (tiažové zrýchlenie)|preťaženiu]] pri štarte a návrate do [[atmosféra Zeme|atmosféry]]. Počas letu sa Shepard stal celkovo druhým človekom, ktorý letel do vesmíru, a prvým, ktorý manuálne ovládal orientáciu [[kozmická loď|kozmickej lode]]. Niekedy sa uvádza, že prvým Američanom vo vesmíre bol [[John Glenn]], keďže Shepard letel iba po [[balistická dráha|balistickej dráhe]] a nedostal sa teda na [[obežná dráha|obežnú dráhu]] ako Glenn. Shepardov let bol z technického hľadiska úspechom, hoci nadšenie z tohto počinu utlmila skutočnosť, že len tri týždne pred Shepardovým letom sa prvým človekom vo vesmíre a tiež na obežnej dráhe [[Zem]]e stal [[Sovietsky zväz|sovietsky]] kozmonaut [[Jurij Alexejevič Gagarin|Jurij Gagarin]], ktorý [[12. apríl]]a 1961 v kozmickej lodi [[Vostok 1]] jedenkrát obletel Zem a úspešne pristál. == Posádka == * {{minivlajka|USA}} [[Alan Shepard]] (1), [[Funkcia kozmonautov v posádkach#Pilot|pilot]] {{Malé|(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)}} === Záložná posádka === * {{minivlajka|USA}} [[John Glenn]], pilot == Prípravy na let == V roku [[1959]] dostal novovzniknutý [[National Aeronautics and Space Administration|Národný úrad pre letectvo a vesmír]] (NASA) povolenie od [[prezident Spojených štátov|prezidenta]] [[Dwight D. Eisenhower|Dwighta D. Eisenhowera]] vybrať svojich prvých [[kozmonaut|astronautov]] z radov vojenských [[skúšobný pilot|skúšobných pilotov]]. Služobné záznamy 508 absolventov škôl skúšobných pilotov získala NASA z [[Ministerstvo obrany Spojených štátov|ministerstva obrany]]. Z tohto celkového počtu vyhovovalo minimálnym štandardom 110 pilotov.<ref>Atkinson & Shafritz 1985, s. 36 – 39.</ref> Tie zahŕňali vek menej ako 40 rokov, bakalársky titul alebo jeho ekvivalent a výšku menej než 180 [[centimeter|cm]]. U niektorých požiadaviek sa mohlo počítať s istou toleranciou, ale požadovaná výška bola pevne stanovená. Dôvodom boli rozmery kabíny [[kozmická loď|kozmickej lode]] [[Mercury (kozmická loď)|Mercury]].<ref>Burgess 2011, s. 35.</ref> Všetkých 110 kandidátov následne rozdelili do troch skupín, pričom v prvej skupine boli tí najsľubnejší.<ref>Burgess 2011, s. 38.</ref> Prvá skupina 35 kandidátov sa zhromaždila v [[Pentagón (USA)|Pentagóne]] [[2. február]]a 1959. Dôstojníkov [[United States Navy|námorníctva]] a [[United States Marine Corps|námornej pechoty]] privítal náčelník námorných operácií, [[admirál (Spojené štáty)|admirál]] [[Arleigh Burke]], zatiaľ čo dôstojníkov [[United States Air Force|vojenského letectva]] prijal náčelník štábu letectva, [[generál (Spojené štáty)|generál]] [[Thomas Dresser White|Thomas D. White]]. Obaja preukázali svoju podporu [[kozmický program|vesmírnemu programu]] a prisľúbili, že na kariéry dobrovoľníkov to nebude mať nepriaznivý vplyv. Predstavitelia NASA ich potom informovali o [[program Mercury|programe Mercury]]. Pripustili, že ide o veľmi riskantný podnik a zdôraznili, že v prípade úspechu bude mať veľký celoštátny význam.<ref>Burgess 2011, s. 46 – 51.</ref><ref>Atkinson & Shafritz 1985, s. 40 – 42.</ref> Podobný proces sa o týždeň neskôr v Pentagóne zopakoval s druhou skupinou 34 kandidátov. Zo 69 bolo 6 kandidátov nad hranicou výškového limitu, 15 bolo vyradených z iných dôvodov a 16 odmietli. NASA tak po prvých výberových procesoch zostalo 32 kandidátov (15 z vojenského letectva, 2 z námornej pechoty a 15 z námorníctva). Vzhľadom na to, že úspešných kandidátov bolo po prvom výberovom kole viac, než sa očakávalo, NASA rozhodla vybrať 6 astronautov miesto pôvodne plánovaných 12. Potom nasledovala vyčerpávajúca séria rôznych fyzických a psychologických testov na [[Lovelace Respiratory Research Institute|Lovelace Clinic]] v [[Albuquerque]] (štát [[Nové Mexiko]]) a vo [[Wright-Patterson Air Force Base|Wright Aerospace Medical Laboratory]] v [[Ohio|Ohiu]].<ref name="Atkinson & Shafritz 42–47">Atkinson & Shafritz 1985, s. 42 – 47.</ref> [[Súbor:The Mercury 7 (15258556433).jpg|thumb|left|[[Mercury Seven|Sedmička astronautov]] [[program Mercury|programu Mercury]]. Hore zľava doprava: [[Alan Shepard]], [[Gus Grissom]] a [[Gordon Cooper]]. Dole zľava doprava: [[Wally Schirra]], [[Deke Slayton]], [[John Glenn]] a [[Scott Carpenter]]]] Koncom [[marec|marca]] 1959 boli ukončené všetky výberové testy zostávajúcich kandidátov a výberová komisia začala analyzovať výsledky. Testami neprešlo 8 kandidátov, požiadavky splnilo 13 kandidátov, výborné výsledky s výhradami preukázali 3 kandidáti a výborné výsledky bez výhrad preukázalo 7 kandidátov. Vzhľadom na to, že NASA pôvodne plánovala vybrať šesťčlennú skupinu, nakoniec sa rozhodlo, že skupina prvých astronautov bude sedemčlenná. [[Mercury Seven|Sedmička vybraných astronautov]] programu Mercury bola verejnosti predstavená [[9. apríl]]a 1959 na tlačovej konferencii v [[Cutts-Madison House|Dolley Madison House]] na námestí [[Lafayette Square (Washington, D. C.)|Lafayette Square]] vo [[Washington, D. C.|Washingtone, D. C.]]<ref>Burgess 2011, s. 274 – 275.</ref> Záujem médií o túto udalosť bol enormný. Mnohí novinári a fotografi sa tiesnili v bývalom tanečnom salóne. V čele miestnosti si za konferenčný stôl sadlo sedem mužov v civilnom odeve: [[Deke Slayton|Donald K. „Deke“ Slayton]], [[Alan Shepard|Alan B. Shepard, Jr.]], [[Wally Schirra|Walter M. „Wally“ Schirra, Jr.]], [[Gus Grissom|Virgil I. „Gus“ Grissom]], [[John Glenn|John H. Glenn, Jr.]], [[Gordon Cooper|Leroy Gordon „Gordo“ Cooper, Jr.]] a [[Scott Carpenter|Malcolm Scott Carpenter]].<ref name="Atkinson & Shafritz 42–47"/> Shepard v reakcii na značný mediálny rozruch pred nimi povedal prísediacim Slaytonovi a Schirrovi: ''„Nemôžem tomu uveriť. Títo ľudia sú blázni.“'' ''„Áno, ako červia farma,“'' odpovedal mu Slayton. Celá konferencia trvala dve hodiny, a zatiaľ čo väčšina astronautov odpovedala stručne na položené otázky, jeden z nich si prítomnosť médií užíval. John Glenn, ktorý už bol v tom čase v [[Spojené štáty|USA]] verejne známy aj vďaka účasti v [[televízia (prenos)|televíznej]] súťaži ''Name That Tune'' (Uhádni názov tejto melódie), sa stal mediálne obľúbený hlavne kvôli svojim dlhým patriotickým odpovediam. Obrovský záujem médií o osobnosti budúcich astronautov, z ktorých sa okamžite stali uctievané celebrity, pocítili aj ich rodiny, ktoré si museli zvykať na takmer nový život. Novým celebritám prichádzali rôzne ponuky, napríklad dom na kľúč za veľmi nízku cenu, výhodné úvery na nové domy v [[Houston]]e alebo každý rok najnovšie športové autá [[Chevrolet Corvette]] za symbolický jeden [[americký dolár|dolár]]. Časopis ''[[Life (časopis)|Life]]'' astronautom ponúkol sumu pol milióna dolárov, ktorú si mali rozdeliť medzi sebou do troch rokov ako výmenu za prístup do svojho súkromia. Magazín sa oficiálne od [[24. august]]a 1959 stal v podstate pravidelným informátorom o súkromnom dianí u sedmičky astronautov. Riziko veľkej výzvy v podobe [[kozmický let s ľudskou posádkou|kozmického letu]] sa ukázalo v plnej miere už v noci na [[18. máj]]a 1959, kedy mali všetci siedmi astronauti na [[Cape Canaveral Air Force Station|Cape Canaveral]] možnosť sledovať svoj prvý štart [[raketa|rakety]], [[nosná raketa|nosiča]] [[Atlas (raketa)#Začiatky SM-65|SM-65D Atlas]] podobného tomu, aký ich mal vyniesť na [[nízka obežná dráha Zeme|nízku obežnú dráhu Zeme]]. Necelých šesťdesiat sekúnd po štarte Atlas explodoval a rozžiaril nočnú oblohu nad [[Florida|Floridou]]. Astronauti boli ohromení. Shepard zľahka buchol lakťom do Glenna a povedal: ''„No, som rád, že túto nám odpratali z cesty. Len dúfam, že to opravia...“''<ref>Glenn 1999, s. 274 – 275.</ref> Tvárou v tvár silnej konkurencii zo strany ďalších astronautov, zvlášť Johna Glenna, Shepard prestal fajčiť a osvojil si Glennov zvyk ísť si ráno zabehať. Nezašiel však až tak ďaleko, aby sa vzdal milovanej [[káva|kávy]], [[koktail]]ov a záletníctva.<ref>Thompson 2004, s. 262 – 269.</ref>{{#tag:ref|Dňa 19. septembra 1959 sa astronauti Scott Carpenter, Gordon Cooper, John Glenn, Gus Grissom, Alan Shepard a Wally Schirra na týždeň ubytovali v rezorte Kona Kai Club na palmami obrastenom ostrove Shelter Island v kalifornskom San Diegu pri hraniciach s Mexikom. Ich úlohou tu bolo študovať konštrukciu rakety Atlas, ktorá mala vyniesť ich kabínu Mercury na obežnú dráhu. Rakety sa vyrábali vo veľkej továrni Convair-Astronautics v Kearny Mesa, kde sa astronauti zúčastňovali technických seminárov a mali motivačné prejavy. Večer sa konali organizované večere a spoločenské recepcie. Vo voľnom čase sa astronauti venovali aj vodnému lyžovaniu v zálive Mission Bay a potápaniu v zátoke La Jolla Cove. Počas toho týždňa sa odohrala aj udalosť, ktorá vyšla najavo až po rokoch a mohla poškodiť verejnú mienku o astronautoch a ohroziť tak celý pripravovaný americký program kozmických letov s ľudskou posádkou. V jeden večer Shepard zbalil ženu v pohraničnom bare a neskôr v noci dvojicu vyrušili pri sexe v mexickej Tijuane záblesky, o ktorých si Shepard myslel, že sú z fotoaparátu. Ešte v tú noc po návrate z Tijuany Shepard zašiel za Johnom Glennom na izbu a so všetkým sa mu priznal, pričom sa mu posťažoval, že to pokazil. Potom sa Shepard šiel porozprávať za Scottom Carpenterom a spisovateľom Donom Schancheom, ktorý bol v Kona Kai v rámci exkluzívnej zmluvy s časopisom ''Life'' na písanie príbehov o astronautoch. Carpenter býval na izbe so Schancheom, keďže svoju pôvodnú izbu s manželskou posteľou prenechal Shepardovi, ktorý ju chcel na svoje aktivity po pracovnej dobe. Spočiatku bol Shepard skleslý, kým im nezačal rozprávať o „zábavnom, ale uspokojivom telesnom styku“. Carpenter mu začal vyčítať, že zneuctil svoje manželstvo a uniformu. Schanche opísal Sheparda ako „absolútne nepoučiteľného“. Ráno Glenn zvolal jedno z ďalších pravidelných stretnutí astronautov, ktoré boli neformálne známe ako „seansy“ a väčšinou sa týkali technických záležitostí. Tentokrát sa však riešil sex, flirt a mimomanželské pomery astronautov. Glenn vyjadril svoje obavy o verejný imidž astronautov a vesmírny program v prípade, „keby niektorého z nich prichytili v nesprávnom čase na nesprávnom mieste“. Shepard mu oponoval zhruba v tom zmysle, že je každého vec, čo robí vo svojom voľnom čase a nikoho z nich nebude poučovať a moralizovať. Napriek obavám nakoniec o Shepardovej afére v Tijuane zhodou dnes už presne neznámych okolností nevyšiel žiaden článok či reportáž. Iróniou osudu sa titulný článok časopisu ''Life'' venoval v tom týždni verným manželkám astronautov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = David Smollar | odkaz na autora = | titul = Which San Diego newspaperman did John Glenn get to spike the astronaut sex story? | url = https://www.sandiegoreader.com/news/2022/jun/29/cover-one-small-slip-man/ | vydavateľ = sandiegoreader.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-09-25 | miesto = | jazyk = }}</ref>|group=pozn.}} Častokrát hrával s Grissomom a Slaytonom [[hádzaná (7 hráčov)|hádzanú]] a dvíhal činky v telocvični, ktorú NASA postavila pre astronautov na Cape Canaveral. Všetci astronauti sa začali podrobovať intenzívnemu výcviku, ktorý spočíval vo fyzickej príprave, akademických predmetoch, materiálnej príprave a špecifickom tréningu na [[centrifúga|centrifúgach]] a iných podobných strojoch. Astronauti boli okrem výcviku a sledovania často neúspešných štartov rakiet (Shepard k tomu poznamenal: ''„Čo by ste čakali od rakiet postavených kontraktorom, ktorý ponúkol najnižšiu cenu?“'') zainteresovaní aj v dizajne dôležitých súčastí systémov Mercury. Navštevovali tiež príslušné továrne podieľajúce sa na programe. V [[december|decembri]] [[1960]] si Dr. [[Robert Rowe Gilruth|Robert R. Gilruth]], riaditeľ NASA [[Space Task Group]],{{#tag:ref|Interná skupina v rámci NASA, ktorá sa zaoberala prípravou pilotovaných kozmických letov. Ide o priameho predchodcu dnešného Johnsonovho vesmírneho strediska v Houstone.|group=pozn.}} zvolal všetkých astronautov a dal im jednoduchú úlohu, ktorá spočívala v tom, že každý z nich mal napísať, kto z jeho kolegov by mal pilotovať prvý kozmický let programu Mercury a prečo. Jediným pravidlom bolo, že nikto nemohol nominovať sám seba. Výsledok tejto ankety Gilruth nikdy nikomu neprezradil. Dňa [[19. január]]a [[1961]] si Gilruth povolal sedmičku astronautov do svojej kancelárie v [[Langley Research Center|Langley]]. Astronauti už tušili, čo im chce Gilruth oznámiť. O štvrť na šesť večer ho už s napätím očakávali. Gilruth meškal. ''„Ak budeme musieť čakať ešte chvíľku, budem musieť predniesť príhovor,“'' náhle prerušil ticho Gus Grissom. Ostatní sa začali veľmi smiať, pretože Grissom bol výnimočne málovravnou osobou. Potom už do miestnosti vstúpil Gilruth a po krátkej úvodnej reči oznámil: ''„Alan Shepard uskutoční prvý suborbitálny let. Grissom uskutoční druhý let. Glenn bude náhradníkom pre obe misie. Nejaké otázky?“'' Nikto nemal žiadne otázky a astronauti Shepardovi pogratulovali. Niektorých však Gilruthova voľba istým spôsobom rozrušila, zvlášť Glenna, ktorý sa tentokrát ukázal v negatívnom svetle, keď začal písať svojim nadriadeným i známym v politických kruhoch a aj samotnému Gilruthovi, ktorému ostro vyčítal jeho rozhodnutie. Glenn nebol so svojou kampaňou jediný a celú záležitosť musel po pár týždňoch vyriešiť až Gilruth, ktorý rázne vysvetlil, že Alan Shepard je jeho voľbou.<ref>Shepard 1995, s. 76 – 79.</ref> Médiá sa však o Gilruthovom rozhodnutí nedozvedeli hlavne z tých dôvodov, aby mali astronauti pokoj od dotieravých reportérov a Gilruth si tým dával aj istý priestor na prípadnú zmenu nominácie. Dňa [[31. január]]a 1961 štartoval na [[suborbitálny kozmický let|suborbitálny let]] [[Mercury-Redstone 2]] v kabíne Mercury [[šimpanz]] [[Ham (šimpanz)|Ham]]. Svoj let síce prežil bez ujmy na zdraví (uhynul až v roku [[1983]]), ale v žiadnom prípade nemožno hovoriť o úspešnej misii, skôr o kontrolovanej havárii. Znamenalo to okamžité odloženie Shepardovho letu do druhej polovice [[apríl]]a 1961.{{#tag:ref|Prvý suborbitálny pilotovaný let programu Mercury sa mal pôvodne uskutočniť 26. apríla 1960,<ref>Swenson, Grimwood & Alexander 1966, s. 141.</ref> ale oneskorenie spôsobené neplánovanými prípravnými prácami spôsobilo, že let bol veľakrát odložený, najprv na 5. decembra 1960, potom na polovicu januára 1961,<ref>Swenson, Grimwood & Alexander 1966, s. 263.</ref> 6. marca 1961,<ref name="Swenson, Grimwood & Alexander 342">Swenson, Grimwood & Alexander 1966, s. 342.</ref> 25. apríla 1961,<ref>Swenson, Grimwood & Alexander 1966, s. 324.</ref> 2. mája 1961 a napokon na skutočný dátum štartu 5. mája 1961.<ref>Swenson, Grimwood & Alexander 1966, s. 350.</ref>|group=pozn.}} Nespokojný Alan naliehal aj na šéfkonštruktéra nosnej rakety [[Mercury-Redstone Launch Vehicle|Redstone]], Dr. [[Wernher von Braun|Wernhera von Brauna]], slovami: ''„Preboha, poďme letieť teraz.“'' Wernher von Braun však trval na ešte ďalšom lete v automatickom režime, ktorý vyrieši problémy týkajúce sa kabíny Mercury a hlavne rakety Redstone. Dňa [[21. február]]a 1961 NASA vydala tlačovú správu, v ktorej informovala verejnosť, že Shepard, Glenn a Grissom začnú s výcvikom na prvý pilotovaný let programu Mercury. Meno pilota, ktorý uskutoční prvý let, však nebolo zverejnené. NASA len uviedla, že „bude menovaný krátko pred letom.“ Zámerom tohto zahmlievania bolo znížiť mediálny tlak na Sheparda počas posledných mesiacov jeho výcviku. [[Súbor:KSC-JohnGlenn-0004 (31400477801).jpg|thumb|right|Glenn (vľavo), Grissom (v strede) a Shepard pózujú vo svojich [[skafander|skafandroch]] pred [[nosná raketa|raketou]] [[Mercury-Redstone Launch Vehicle|Redstone]], apríl 1961]] Dňa [[24. marec|24. marca]] sa uskutočnil skúšobný let [[Mercury-Redstone BD]], ktorý bol jednoznačne úspešný. Vďaka tomu sa začal blížiť let prvého človeka do vesmíru a už to vyzeralo, že ním bude [[Američania (USA)|Američan]]. Sheparda si medzitým všetci doberali v súvislosti so šimpanzmi. Počas simulácií sa jeden technik v reakcii na nejakú Shepardovu námietku vyjadril, že by možno nebolo na škodu, keby nechali namiesto neho letieť šimpanza, ktorý pracuje za [[banán]]y a bez námietok. Shepard po ňom hodil popolník, ktorý len tesne minul jeho hlavu. V stredu [[12. apríl]]a 1961 sa [[Sovietsky zväz|sovietsky]] kozmonaut [[Jurij Alexejevič Gagarin|Jurij Gagarin]] stal prvým človekom, ktorý letel do vesmíru, a tiež prvým, ktorý obletel [[Zem]]. Hovorcovi programu Mercury [[John A. Powers|Johnovi „Shortymu“ Powersovi]] zavolal v ten deň okolo tri štvrte na štyri ráno korešpondent [[NBC]] [[Jay Barbree]]. ''„Dobré ránko, Shorty! Ospravedlňujem sa za túto nekresťanskú hodinu.“'' Nahnevaný Shorty mu odpovedal: ''„Bozaj ma dobré ránko v riť. Čo chceš?“'' Vzápätí ho Barbree požiadal: ''„Reakciu? Reakciu NASA na vypustenie Rusa na obežnú dráhu!“'' Rozospatý Powers mu následne odpovedal slovami, ktoré potom veľmi ľutoval: ''„Vypadni, Barbree, my tu ešte všetci spíme.“''<ref name="Swenson, Grimwood & Alexander 342" /> Vďaka tejto neúmyselne symbolickej odpovedi sa NASA stala stredobodom pozornosti médií. Medzitým aj napriek sovietskemu prvenstvu pokračovali prípravy na let Alana Sheparda. Shepard, Grissom a Glenn trávili veľké množstvo času v simulátore, pričom len Shepard absolvoval počas apríla 120 kompletných simulovaných letov v simulátore a [[hyperbarická komora|hyperbarickej komore]].<ref>Swenson, Grimwood & Alexander 1966, s. 343.</ref> Koncom apríla si Shepard balil veci v hoteli Holiday Inn v [[Cocoa Beach (Florida)|Cocoa Beach]], ktorý vlastnil hotelier a [[filantrop]] [[Henri Landwirth]]. Alan sa chystal na presun do ubytovacích priestorov pre astronautov v hangári S na Cape Canaveral, kde strávi posledný týždeň pred štartom. Keď býval v hoteli Holiday Inn, nosil tmavé okuliare a oblečenie, aby unikol zvedavým reportérom, pretože verejnosť stále nemohla vedieť, kto bude prvým Američanom vo vesmíre. Henri Landwirth sa snažil Alanovi pomáhať skryť jeho identitu. Novinárom a dotieravým návštevníkom hovoril, že Shepard v hoteli nie je, pričom ho cez kuchyňu pašoval dnu a von. Pred odchodom na Cape Canaveral prišla na pár dní Alana pozrieť aj manželka Louise, ale videli sa len málo. ''„Návštevníci a reportéri sa k nám stále tlačili,“'' povedal neskôr. Ich dlhším spoločným momentom bola hodinová cesta autom na letisko v [[Orlando (Florida)|Orlande]], počas ktorej spolu prehodili len pár slov. Obaja si však uvedomovali, že to môže byť naposledy, čo sa vidia. Potom, keď Louise zaviezol na letisko, sa Shepard vrátil späť do Holiday Inn, zbalil si kufre a odišiel do hangára S, kde sa ubytoval spolu s Glennom a Grissomom. Zdravotná sestra astronautov [[Dee O’Harová]] im na druhom poschodí hangára starostlivo prichystala klimatizovanú útulnú spálňu so svetlomodrými stenami, béžovými závesmi, dvoma gaučmi, sklápacím kreslom a dvomi poschodovými posteľami. Shepard spal na jednej poschodovej posteli a Glenn s Grissomom sa delili o druhú. Blížil sa štart naplánovaný na [[2. máj]]a 1961. Odpočítavanie pred štartom sa začalo o 00:30 miestneho času. O pol hodinu neskôr Sheparda a Glenna vzbudil lekár William K. Douglas, ktorý Alanovi oznámil, že momentálne je dosť zlé [[počasie]], ale rozhodlo sa, že dôjde k natankovaniu rakety. Po sprche a rannej hygiene si Shepard obliekol župan a spolu s Grissomom a Glennom si sadol k raňajkám, ktoré pozostávali z [[filet mignon]]u obaleného v [[slanina (pokrm)|slaninke]], [[toast]]u, [[želé]], [[vajce (potravina)|vajíčok]] a [[pomarančový džús|pomarančového džúsu]]. Toto raňajkové menu sa potom stalo pre astronautov jednou z tradícií v deň štartu. Po raňajkách Shepard podstúpil predletovú lekársku prehliadku a rozhovor so psychiatrom. Potom si šiel obliecť [[skafander]]. Na Cape Canaveral sa v ten deň zhromaždil dav ľudí, aby mohli sledovať štart. Nízka [[oblak|oblačnosť]], slabý [[dážď]] a prítomnosť [[búrka|búrok]] v oblasti však riaditeľa štartu [[Walter Charles Williams|Walta Williamsa]] donútili, aby let pre ten deň zrušil. Shepard bol síce sklamaný, ale zároveň sa mu uľavilo. Kým prišlo oznámenie o zrušení štartu, sedel už takmer tri hodiny oblečený v skafandri v šatni pre astronautov v hangári S. Tam ho potajomky odfotil fotograf [[spravodajská agentúra|tlačovej agentúry]] [[Associated Press|AP]] Jimmy Kerlin. Celé USA sa tak v priebehu niekoľkých desiatok minút dozvedeli, kto bude prvým Američanom vo vesmíre. Shepard sa konečne mohol prestať pretvarovať pred médiami a vyhovárať sa pri otázkach na identitu pilota misie Mercury-Redstone 3. Frustráciu z odloženého štartu si v to popoludnie vybil veľkým panákom brandy, dlhým behom na pláži a krátkou kontrolou svojej kozmickej lode na vrchole nosnej rakety Redstone. Potom absolvoval tri simulované cvičné misie na trenažéri a nakoniec si na 15 minút zdriemol. Nový termín štartu stanovili na piatok [[5. máj]]a. Posledné dni pred štartom trávil so svojím náhradníkom Johnom Glennom. Obaja muži síce mali úplne odlišné postoje k životu, morálke a tiež k otázke prvenstva vo vesmíre, ale snažili sa spolu vychádzať. Cez deň [[4. máj]]a sa bavili dlhými behmi po pláži a rozhovormi medzi sebou. Keď sa vrátili do hangára S, Alan zavolal žene Louise, dcére Laure, ktorá v tom čase bola vo svojej škole v [[St. Louis]], a domov rodičom v [[New Hampshire]]. Večer sa Shepard a Glenn navečerali v spoločnosti ďalších piatich astronautov a ich agenta Lea D’Orseyho a krátko po 22:00 si šli Alan a John ľahnúť do postelí bez toho, aby sa obťažovali sprchovaním alebo prezliekaním. Do 15 minút zaspali. Únava predchádzajúcich dní bola zrejmá. Okolo polnoci sa Shepard vzbudil a podišiel k oknu, aby skontroloval počasie. Potešilo ho, že na oblohe uvidel [[hviezda|hviezdy]] a žiadne mraky. Potom si šiel ľahnúť a čoskoro opäť zaspal.<ref>Thompson 2004, s. 285 – 286.</ref> == Priebeh letu == [[Súbor:Alan Shepard, dietician Jean McKay, and John Glenn at breakfast.jpg|thumb|left|Shepard (vľavo), dietologička Jean McKayová a Glenn pri raňajkách v deň štartu prvého [[Američania (USA)|Američana]] do [[kozmický priestor (astronómia)|vesmíru]]]] V piatok 5. mája o 01:07 miestneho času lekár William K. Douglas zľahka buchol Sheparda po ramene. ''„No tak, Al,“'' povedal Douglas. ''„Napĺňajú nádrže.“'' ''„Som pripravený,“'' oznámil Shepard a spýtal sa: ''„John je hore?“'' ''„John je hore,“'' odpovedal Douglas. ''„Všetci sme hore. Spal si dobre?“'' ''„Veľmi dobre,“'' povedal Shepard. ''„Žiadne sny.“'' Popri krátkej sprche a holení si Shepard pospevoval, potom si obliekol župan a prešiel do vedľajšej miestnosti, kde ho čakal John Glenn, ktorý bol už hore a mal na sebe rovnaký župan ako Alan. O pol druhej ráno si obaja sadli k raňajkám, ktoré opäť pozostávali z filet mignonu obaleného v slaninke, toastu, želé, vajíčok a pomarančového džúsu. ''„A je to tu zase,“'' povedal Glenn. ''„Si pripravený?“'' Shepard prikývol. ''„To je ale ťažký život, čo?“'' povedal Glenn. ''„Filet mignon každé ráno.“'' Shepard to ocenil a uprednostnil skôr vtipy než niektoré z Glennových „pochabých sentimentov“. Nechcel myslieť na dôležitosť nadchádzajúcej udalosti, ale len na technické úlohy, ktoré ho čakali. Keď Shepard potom neskôr dostal otázku, ako sa cítil pri raňajkách v deň štartu, povedal, že keď sa chystáte si sadnúť na vrchol mnohých ton výbušnín, posledná vec, ktorá vám napadne je, že budete v učebnici dejepisu. ''„Môžem ešte niečo urobiť?“'' spýtal sa Glenn po raňajkách. Shepard mu povedal, že nie, je v poriadku, je pripravený. Následne Glenn odišiel naposledy skontrolovať stav kozmickej lode a Shepard podstúpil dôkladnú lekársku prehliadku. Dr. Douglas našiel uvoľnený [[necht]] na štvrtom prste Shepardovej ľavej nohy, na ktorú mu niekto stúpil. Necht mu odstrihol. Na chrbte mal Shepard spálenú a lúpajúcu sa kožu z nedávnych slnečných popoludní pri bazéne hotela Holiday Inn. Nič z toho však nebolo prekážkou a podľa spomienok Dr. Douglasa bol Shepard navonok pokojný a vyzeral, akoby sa chystal na lov kačíc alebo na ryby. Po rokoch však Shepard priznal: ''„Skúšal som to hrať do pohody, ale cítil som motýle v žalúdku.“'' Krátko po druhej hodine Alan naposledy zavolal svojej žene Louise. ''„Dúfala som, že si to ty,“'' povedala mu. ''„Budeme ťa sledovať v televízii. Nezabudni zamávať, keď odštartuješ.“'' ''„Áno,“'' odpovedal Alan a zasmial sa. ''„Otvorím poklop a vystrčím von ruku.“'' Na konci hovoru mu Louise povedala, aby sa „ponáhľal domov“. ''„Budem,“'' odpovedal Alan. ''„Milujem ťa.“'' Potom nasledovalo obliekanie skafandra a odchod z hangára S. Tesne pred odchodom z hangára Alan žmurkol na zdravotnú sestru astronautov Dee O’Harovú, ktorá stála pri východe a držala v ruke [[ruženec (predmet)|ruženec]]. ''„No, už idem, Dee,“'' povedal a ona len mávla rukou, bojujúc so slzami. O 04:09 nastúpil do špeciálne upraveného prívesu, ktorý ho mal odviezť na štartovaciu rampu. Neskôr priznal, že keď spolu s Dr. Douglasom opúšťal hangár S a nastupoval do prívesu, „opäť cítil motýle v žalúdku“. Počas cesty k rampe [[štartovací komplex 5 na Cape Canaveral Air Force Station|LC-5]] ho okrem technikov a lekára sprevádzal aj Gus Grissom. Ani v túto chvíľu si Shepard neodpustil svoj obľúbený fór a zúboženým hlasom so španielskym prízvukom oslovil Grissoma: ''„Hej, Gus, vieš, čo to skutočne znamená byť astronautom?“'' ''„Nie, José, povedz mi.“''{{#tag:ref|Prezývka „José“ vznikla ešte počas výcviku astronautov Mercury. V roku 1960 sa astronauti dostali k humornej nahrávke z jednej časti série ''The Steve Allen Show'', kde komik Bill Dana hral postavu „José Jiménez – váhavý astronaut“. José Jiménez bol fiktívny astronaut mexického pôvodu, ktorý s neustálymi obavami zo svojho vesmírneho letu, uplakaným hlasom a lámanou angličtinou vysvetľoval reportérovi, že nechce letieť. Skutoční astronauti si túto postavu veľmi obľúbili a zvlášť Alan Shepard, ktorý si gramofónovú platňu s výstupom Billa Danu pretočil na magnetofónovú pásku a v pokojných momentoch ju púšťal do reproduktorov v riadiacom stredisku na Cape Canaveral na najvyššiu hlasitosť.|group=pozn.}} odpovedal Grissom. Shepard sa pousmial a povedal: ''„Mal by si mať odvahu, správny krvný tlak a štyri nohy.“'' ''„Prečo štyri nohy, José?“'' Grissom predstieral zvedavosť. ''„Pretože naozaj chceli vyslať psa, ale rozhodli sa, že by to bolo príliš kruté,“'' vysvetlil mu Alan. Po príchode na štartovaciu rampu Shepard vystúpil z prívesu a obzrel si raketu s kozmickou loďou na vrchole. Obrátil sa k prítomným, aby sa im prihovoril, ale kvôli návalu emócii nenašiel žiadne slová, a tak im len zamával. Počas jazdy výťahom na vrchol obslužnej veže mu Dr. Douglas podal krabičku s pastelkami a povedal: ''„Aby si tam hore mal čo robiť.“'' Shepard sa hlasno zasmial, pričom si takmer zahmlil priezor svojej prilby, a krabičku vrátil Douglasovi. Povedal mu, že bude trocha zaneprázdnený. [[Súbor:Alan Shepard in capsule aboard Freedom 7 before launch.jpg|thumb|upright|left|Alan Shepard v kabíne lode ''Freedom 7'' pred štartom]] O 05:21 Shepard začal nastupovať do kabíny kozmickej lode, ktorú pomenoval ''Freedom 7''.{{#tag:ref|V preklade ''Sloboda 7''. Číslo sedem v názve nesymbolizovalo sedmičku astronautov Mercury, ako sa niekedy nesprávne interpretuje, ale poukazovalo na fakt, že kozmická loď bola siedmym vyrobeným kusom.<ref name="Swenson, Grimwood & Alexander 342"/>|group=pozn.}} Keď už sedel na svojom mieste, všimol si pred očami ceduľu s nápisom ''„No Handball Playing in This Area“'' (V tomto priestore sa nesmie hrať hádzaná) a hneď vedľa plagát z nejakého erotického časopisu. Na moralistického Glenna sa to síce príliš nehodilo, ale Shepard vedel oceniť dobrý žart. Sporo odeté dievča chcel nechať na svojom mieste počas celého letu, ale Glenn ceduľu aj plagátik s ospravedlňujúcim úškrnom odtrhol a schoval do vrecka, keďže vnútro kabíny mali počas letu snímať dve kamery. Potom Glenn pomohol pripútať Sheparda do sedadla a pripevnil množstvo hadíc, káblov a senzorov z Alanovho skafandra na palubnú dosku kabíny. Tesne pred uzavretím poklopu Glenn naposledy Shepardovi podal ruku. Alana zrazu dojalo, aký bol John dobrotivý. Poďakoval svojmu kolegovi a potom ukázal palec hore. ''„Čoskoro sa uvidíme,“'' povedal Shepard s hlasom tlmeným v prilbe. ''„Šťastné pristátie, kapitán,“'' odpovedal Glenn, keď personál stojaci za ním zakričal veľa šťastia a zbohom. Posledná ľudská tvár, ktorú Shepard videl bola Glennova, jeho široký úsmev v skreslenom obraze rybieho oka na obrazovke [[periskop]]u. Krátko po šiestej došlo k uzavretiu poklopu prielezu a Shepard zostal sám. Vtedy si pomyslel: ''„Okay, frajer. Prihlásil si sa do toho dobrovoľne. Teraz to nepokaz.“'' Išlo o tradíciu pilotov vstupujúcich do neznámych podmienok. Vzápätí však v slúchadlách začul volanie: ''„José? Počuješ ma, José?“'' Bol to Alanov kolega Deke Slayton, ktorý mal počas letu slúžiť v [[Mercury Control Center|Riadiacom stredisku Mercury]] (''Mercury Control Center'') ako komunikátor (CAPCOM), ktorý zabezpečoval spojenie s kozmickou loďou. ''„Počujem ťa jasne a zreteľne, Deke,“'' odvetil Shepard. ''„Príliš neplač, José,“'' povedal Slayton. Potom Slayton predal komunikáciu Gordonovi Cooperovi v štartovnom bunkri, ktorého úlohou bolo komunikovať s kabínou do momentu, kým raketa vzlietne z rampy. O 07:14 sa začalo problematicky vyvíjať počasie. Keď počas prvého odkladu štartu Shepard rádiom komunikoval s technikmi, sťažoval sa na statickú elektrinu v uchu. ''„Nepočujem vás v tomto posratom slúchadle,“'' povedal a na linke sa ozval Shorty Powers, aby ho upozornil: ''„Dávaj si pozor na jazyk. Všade nás nahrávajú.“'' Potom začali problémy s meničom napätia v obslužnom zariadení rampy. Následne vypovedal službu aj jeden z počítačov [[IBM]] v [[Maryland]]e. Shepard mal už mať svoj let podľa pôvodného plánu dávno za sebou, ale namiesto toho ležal v neprirodzenej polohe na chrbte už tri hodiny a začínal byť čoraz viacej vystresovaný. [[Adrenalín]] stúpal, [[srdce (orgán)|srdce]] mu búšilo, a tak si hovoril: ''„Ideš na to príliš rýchlo. Spomaľ. Uvoľni sa.“'' ''„Príliš ma trápila myšlienka na následky neúspešného letu,“'' priznal neskôr. Medzitým začal pociťovať, že potrebuje vykonať malú potrebu. Kontaktoval CAPCOM-a Gordona Coopera: ''„Človeče, chce sa mi čúrať. Zisti, či sa môžem rýchlo dostať von a uľaviť si.“'' Potom Shepard povedal, že už je tam „celú večnosť“ a ak sa nepôjde vymočiť, praskne mu [[močový mechúr]]. Navrhol, aby pristavili späť obslužnú vežu a nechali ho vystúpiť z kabíny. Cooper túto správu poslal ďalej, ale Wernher von Braun povedal nie. Napokon Shepard začal kričať. V rozhovore, ktorý bol potom vymazaný z prepisu, ktorý NASA neskôr poskytla novinárom, Shepard povedal, že ak ho nenechajú vystúpiť, bude sa musieť vymočiť do svojho skafandra. Na jeho tele však bolo niekoľko drôtov, ktoré viedli k snímačom a tiež rektálny teplomer, ktorý bol takisto, hoci nepriamo prepojený s elektrickou sieťou kabíny. Shepard navrhol, aby jednoducho na chvíľu vypli prúd v obvodoch pre [[telemetria|telemetriu]]. [[Moč]] sa mu zhromaždil v miestach, kde mal kríže, ale väčšinu vlhkosti absorbovala jeho bavlnená spodná bielizeň, ktorú však čoskoro vysušil [[kyslík]] cirkulujúci skafandrom.<ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-35-dil-alan-shepard">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Šamárek | meno = Ondřej | autor = | odkaz na autora = | titul = Vesmírné osudy 35. díl – Alan Shepard | url = http://www.kosmonautix.cz/2013/12/vesmirne-osudy-34-dil-alan-shepard-2/ | vydavateľ = kosmonautix.cz | dátum vydania = 2013-12-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Súbor:Mercury-Redstone 3 Launch MSFC-6100884.jpg|thumb|upright|Štart Mercury-Redstone 3 s Alanom Shepardom na palube, 5. máj 1961]] Odpočítavanie potom prebiehalo bez problémov až do času T-2 minúty, kedy vysoký [[tlak]] kyslíka vo vnútri rakety Redstone takmer spôsobil zrušenie štartu. Shepard bol už z neustáleho zdržovania letu nervózny a do bunkru riadenia štartu odkázal: ''„Som pokojnejší ako vy. Prečo neopravíte ten svoj malý problém a nezapálite túto sviečku?“'' Spomínaný problém sa podarilo vyriešiť celkom rýchlo a potom už štartu nič nebránilo. Shepard začul v slúchadlách hlas Deka Slaytona, ktorý mu pokojne odpočítaval posledné sekundy. ''„T mínus sedem... šesť... päť...“'' Shepard sa pevne zaprel nohami o kabínu. Slayton pokračoval: ''„Štyri...“'' Alan položil ruku do blízkosti stopiek na palubnej doske. V prípade, že by automatické stopky zlyhali, musel by ich zapnúť manuálne. ''„Tri...“'' Ľavú ruku si dal na páku zrušenia štartu. [[únikový systém|Záchranná vežička]] bola pripravená. ''„Dva... jeden...“'' Tesne pred štartom si pre seba zamrmlal modlitbu, v ktorej požiadal „toho hore“, aby nad ním bdel, a povedal: ''„Nepokaz to, Shepard.“''<ref>Shepard 1995, s. 111.</ref> Raketa Redstone vyštartovala o 09:34:13,48 miestneho času (14:34:13,48 [[koordinovaný svetový čas|svetového času]]) a v tom momente Shepard ohlásil: ''„Rozumiem, vzlet a hodiny bežia!“'' Vzápätí mu Deke Slayton odpovedal so slovami: ''„Si na ceste, José!“''<ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-35-dil-alan-shepard"/> Štart prvého Američana do vesmíru sledovalo množstvo ľudí na plážach okolo Cocoa Beach a milióny divákov prostredníctvom živého televízneho prenosu.<ref>Swenson, Grimwood & Alexander 1966, s. 360 – 361.</ref> [[Súbor:Alan Shepard 1961.jpg|thumb|left|Vrtuľník [[Sikorsky H-34|HUS-1]] z lode [[USS Lake Champlain (CV-39)|USS ''Lake Champlain'']] vyzdvihuje kozmickú loď ''Freedom 7'' z [[Atlantický oceán|Atlantiku]]]] Raketa značne zrýchľovala a 142 sekúnd po štarte sa vypol motor. Pyrotechnika odpálila už nepotrebnú záchrannú vežičku a došlo k oddeleniu kozmickej lode. V čase 3 minúty a 5 sekúnd od štartu Shepard prešiel na manuálne riadenie lode, ktoré trvalo približne minútu. Vyskúšal riadenie vo všetkých troch osách (sklon, vybočenie a náklon).<ref>Burgess 2013, s. 147.</ref> Potom opisoval výhľad z kozmickej lode na pobrežie Floridy z výšky viac než 180 [[kilometer|km]]. Ešte pred štartom však sklopil šedý filter na optike periskopu, aby sa vyhol nepríjemným slnečným lúčom, ktoré ho oslepovali. Potom na filter zabudol, a tak pod sebou videl len bezfarebnú scénu. Príslušným prepínačom sa pokúsil filter odklopiť, ale narazil pritom rukou o rukoväť núdzového prerušenia štartu, a tak sa ďalších pokusov radšej vzdal. V čase 5 minút po štarte ''Freedom 7'' dosiahla maximálnu výšku 187,4 km a v tom momente sa zapálili brzdiace rakety, ktoré síce pri suborbitálnom lete neboli potrebné,{{#tag:ref|Kozmická loď by sa vrátila späť do atmosféry aj bez spustenia brzdiacich rakiet, pretože rýchlosť lode nebola dostačujúca na to, aby začala obiehať okolo Zeme.|group=pozn.}} ale musela sa otestovať ich funkcia a účinnosť pre pripravované orbitálne lety. Po vypnutí rakiet Shepard uviedol loď do správnej polohy pre zostup – [[tepelný štít|tepelným štítom]] v smere letu. Snažil sa zahliadnuť hviezdy, ale dva priezory, ktoré mal k dispozícii, boli príliš malé a horizont svojím jasom prebíjal všetko ostatné. Počas ôsmej minúty letu začal pociťovať narastajúce účinky [[preťaženie (tiažové zrýchlenie)|preťaženia]], ktoré počas zostupu relatívne rýchlo dosiahlo hodnotu 11,0 g. Kvôli účinkom silného preťaženia Alan dokázal dať najavo, že je všetko v poriadku iba slovami: ''„Okay... okay... okay... okay“'' Vo výške 7 km sa otvoril stabilizačný [[padák]], po ktorom vzápätí nasledoval hlavný padák. V 5 kilometroch sa otvoril ventil, vďaka ktorému začal do kabíny lode prúdiť okolitý vzduch. Tepelný štít sa chvíľu potom odpojil od dna kabíny a zostal visieť pripevnený k látke, aby tlmil náraz pri pristátí na hladinu. Kozmická loď pristála po 15 minútach a 22 sekundách letu na hladine [[Atlantický oceán|Atlantického oceánu]] o 09:49:35 miestneho času (14:49:35 svetového času). Chvíľu potom, ako dal Shepard pokyn na vyzdvihnutie, bol vynesený na palubu [[helikoptéra|vrtuľníka]] [[Sikorsky H-34|HUS-1]]. Vrtuľník prepravil Sheparda a kozmickú loď ''Freedom 7'' na palubu [[lietadlová loď|lietadlovej lode]] [[USS Lake Champlain (CV-39)|USS ''Lake Champlain'']]. Celý záchranný proces trval iba jedenásť minút. Shepard sa k pristátiu vyjadril: ''„... naozaj som nemal pocit, že let bol úspešný, až kým nebola úspešne dokončená záchranná operácia. Nie je to pád, čo bolí; je to náhle zastavenie.“''<ref>Swenson, Grimwood & Alexander 1966, s. 356 – 357.</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = U.S. in Space | url = https://www.upi.com/Archives/Audio/Events-of-1961/U.S.-in-Space/ | vydavateľ = upi.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-24 | jazyk = }}</ref> {{citát|Cez periskop... Aký krásny výhľad. Oblačnosť nad Floridou – tri až štyri desatiny blízko východného pobrežia. Zakrýva až Hatteras... Vidím [jazero] Okeechobee. Rozoznávam ostrov Andros. Rozoznávam útesy.|Shepardov opis výhľadu z kozmickej lode ''Freedom 7''}} [[Súbor:Smiling Shepard after successful mission Mercury-Redstone 3.jpg|thumb|upright|left|Spokojný Shepard počas letu z lode USS ''Lake Champlain'' na ostrov [[Grand Bahama]]]] [[Súbor:KN-C17754. Guests Arrive for Presentation Ceremony of the NASA Distinguished Service Medal to Astronaut Commander Alan B. Shepard, Jr.jpg|thumb|Shepard s manželkou Louise pri stretnutí s prvou dámou [[Jacqueline Kennedyová-Onassisová|Jacqueline Kennedyovou]], [[prezident Spojených štátov|prezidentom]] [[John Fitzgerald Kennedy|Johnom F. Kennedym]] a [[viceprezident Spojených štátov|viceprezidentom]] [[Lyndon B. Johnson|Lyndonom B. Johnsonom]] v areáli [[Biely dom|Bieleho domu]] pred tým, ako dostal Medailu NASA za výnimočnú službu, 8. máj 1961]] Keď Shepard vystúpil z vrtuľníka, zamával na jasajúcich námorníkov a zakričal: ''„Páni, to bola jazda!“'' Kapitán lode Ralph Weymouth privítal Sheparda na palube. Alan podal Weymouthovi ruku a predstavil sa: ''„Ahoj, ja som Al Shepard.“'' Lekári NASA chceli monitorovať a zaznamenávať každú sekundu po lete. Námorníkom a posádke povedali, aby sa so Shepardom nerozprávali, nieto aby ho povzbudzovali. NASA chcela, aby všetky rozhovory inicioval Shepard. Jediní ľudia, ktorí ho mohli osloviť, boli lekári, ktorí sa ho stále pýtali, ako sa cíti. Keď Shepard prišiel do kajuty kapitána Weymoutha, podali mu po vypití pohára pomarančového džúsu [[magnetofón]] a povedali, aby si nahral svoje myšlienky. Klikol na nahrávanie a predstavil sa: ''„Volám sa José Jiménez...“'' Nasledujúcu polhodinu Shepard zadychčane rozprával o každom detaile svojho letu a v jednej chvíli sa pochválil: ''„Úprimne povedané, zvládol som to oveľa lepšie, ako som si myslel, že zvládnem... V žiadnom okamihu som nepociťoval obavy.“'' Psychiatri neskôr uviedli, že Shepard bol „pokojný a vyrovnaný“, ale všimli si aj, že prejavoval známky „nadšenia a radosti“. Potom Shepardov vírivý monológ prerušil telefonát. Volal mu prezident [[John Fitzgerald Kennedy|John F. Kennedy]], čím založil tradíciu prezidentských telefonátov astronautom, ktorí sa práve vrátili z vesmíru. Námorník podal Alanovi veľký čierny telefón a Shepard začul hlas svojho starého kamaráta Taza Sheparda z [[Alabama|Alabamy]], s ktorým bol vo výcviku ešte v Corpus Christi. Taza si vybral prezident Kennedy za svojho námorného pobočníka. ''„Alan, prezident chce s tebou hovoriť,“'' povedal Taz. ''„Preboha, starec, ty si chytil novoanglický prízvuk,“'' povedal Alan. Taz sa zasmial a povedal Alanovi, aby počkal na prezidenta. ''„Zdravím, kapitán,“'' pozdravil Kennedy. ''„Áno, pane,“'' odpovedal Shepard. ''„Veľmi Vám chcem zablahoželať,“'' povedal nadšený Kennedy. ''„Ďakujem veľmi pekne, pán prezident,“'' znela Shepardova odpoveď. ''„Samozrejme, že sme Vás sledovali v televízii,“'' povedal Kennedy. ''„A sme veľmi radi a hrdí na to, čo ste urobili.“'' ''„No, ďakujem Vám, pane. A ako už viete, všetko sa podarilo dokonale,“'' odvetil Shepard. Potom Kennedy povedal, že sa teší na stretnutie s Alanom o tri dni. Na lodi USS ''Lake Champlain'' bol Shepard asi hodinu a potom nastúpil do dvojmotorového palubného [[dopravné lietadlo|dopravného lietadla]] [[Grumman C-1 Trader]], ktoré vzlietlo z paluby lietadlovej lode smerom k ostrovu [[Grand Bahama]]. Počas letu Shepard šiel aj za pilotom do kokpitu a rozprával sa s ním. Keď to vyzeralo, že oblačnosť skomplikuje pristátie na ostrove, kde mal Shepard absolvovať ďalšie tri dni testov a výsluchov, zažartoval s pilotom, že by sa mali odkloniť do [[Nassau]], aby si trocha oddýchli. Počas letu Shepard vypil šálku kávy a na ostrov Grand Bahama prišiel hladný. Od raňajok schudol tri [[kilogram|kilá]]. Privítali ho Gus Grissom, Wally Schirra a Deke Slayton, ktorí mu povedali: ''„Zvládol si to naozaj dobre.“'' Potom si Shepard dal obrovský [[krevetový koktail]], [[sendvič]] s pečeným [[hovädzie mäso|hovädzím mäsom]] a ľadový [[čaj]]. Lekári uviedli, že napriek tomu, že za posledných desať hodín schudol tri kilogramy, bol „v najlepšej kondícii, zdraví, nálade a presne taký, aký bol pred odchodom z Cape Canaveral – len šťastnejší“. Potom ho začali skúmať, až sa sťažoval na „nezvyčajný počet ihiel“. ''„Dúfam, že v budúcnosti bude potrebných menej vzoriek telesných tekutín,“'' povedal. Krátko po piatej poobede Alan zavolal Louise, ktorej sa uľavilo, že jej manžel „je sám sebou“. Potom ostatní astronauti a malá skupina predstaviteľov NASA usporiadali pre Alana malý večierok. Alan Shepard, Wally Schirra, Shorty Powers, Walt Williams a hŕstka ďalších hrali do neskorej noci šípky a pili [[Kuba|kubánsky]] [[rum]]. Shepard v tú noc tvrdo spal, pričom Grissom ležal na lôžku vedľa neho, aby sa prvému Američanovi vo vesmíre počas noci nič nestalo. Nasledujúci večer, po ďalšom dni testov a výsluchov a krátkom pokuse o lov rýb, si Shepard oddýchol v skladacom kresle, sedel pod hviezdami a sledoval film ''[[The Grass Is Greener]]'' (Tráva je zelenšia), ktorý sa premietal na stenu v provizórnom vonkajšom kine na základni. Z Alana Sheparda sa prakticky okamžite stal oslavovaný národný hrdina. Dňa [[8. máj]]a 1961 bol aj s manželkou prijatý v areáli [[Biely dom|Bieleho domu]], kde ho prezident Kennedy vyznamenal Medailou NASA za výnimočnú službu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = As World Watched. Spaceman Hailed After U.S. Triumph, 1961/05/08 : Free Download & Streaming : Internet Archive | url = https://archive.org/details/1961-05-08_As_World_Watched | vydavateľ = archive.org | dátum vydania = 1961 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> Vyznamenaný bol aj [[Distinguished Flying Cross (USA)|Záslužným leteckým krížom]] (DFC).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Valor awards for Alan Bartlett Shepard , Jr. | url = http://valor.militarytimes.com/recipient.php?recipientid=56428 | vydavateľ = valor.militarytimes.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20170811104020/http://valor.militarytimes.com/recipient.php?recipientid=56428 | dátum archivácie = 2017-08-11 }}</ref> Na tlačovej konferencii potom na otázku, ako sa cítil počas piatich minút [[beztiažový stav|beztiaže]], odpovedal: ''„Viete, práve niekedy počas beztiaže som si uvedomil, že sa ma na to niekto spýta. Takže... Tak som si povedal, že by som si mal pripraviť odpoveď. A teraz vážne, ako som povedal už skôr, krátke stavy beztiaže sme zažili už počas výcviku a je to veľmi príjemný pocit.“'' Potom nasledovali triumfálne jazdy ulicami [[Washington, D. C.|Washingtonu]], [[New York (mesto)|New Yorku]] a [[Los Angeles]], pri ktorých davy ľudí oslavovali nového národného hrdinu, a tiež stretnutia s vyššími kruhmi spoločenskej a politickej sféry. == Galéria == <center> <gallery> Súbor:NASA photographer Bill Taub poses with astronaut Alan Shepard a month before Shepard's 1961 launch.jpg|Alan Shepard (vpravo) s fotografom NASA Billom Taubom asi mesiac pred štartom Súbor:Mercury-Redstone 3 egress test at Pad 5.jpg|Nosná raketa Redstone počas príprav na let Mercury-Redstone 3 Súbor:Mercury-Redstone 3 breakfast.jpg|Shepard raňajkuje v spoločnosti Johna Glenna v deň štartu Súbor:Alan Shepard during preflight medical examination 2.jpg|Shepard počas predletovej lekárskej prehliadky Súbor:Alan Shepard suiting up for MR-3.jpg|Shepard si oblieka skafander Súbor:Alan Shepard is being inserted into the Freedom 7 capsule.jpg|Shepard nastupuje do kabíny lode ''Freedom 7'' Súbor:Kennedy, Johnson, and others watching flight of Astronaut Shepard on television, 05 May 1961.png|Prezident John F. Kennedy sledoval let v televízii spolu s prvou dámou Jacqueline, viceprezidentom Johnsonom a ďalšími Súbor:Alan Shepard seen inside Freedom 7.jpg|Shepard v kabíne ''Freedom 7'' pred štartom Súbor:Mercury 3.jpg|Štart misie Mercury-Redstone 3, 5. máj 1961 Súbor:Mercury-Redstone 3 Launch MR3-9.jpg|Štartujúca raketa Redstone Súbor:20120522144425!Mercury-Redstone 3 - Earth observation - S61-01918 - cut.jpg|Fotografia z vesmíru, ktorá bola vyhotovená kamerou namontovanou na kozmickej lodi Súbor:Alan Shepard during flight 5.5.61.jpg|Shepard v kozmickej lodi ''Freedom 7'' počas letu Súbor:Mercury-Redstone 3 recovery.jpg|Vyzdvihnutie Sheparda na palubu vrtuľníka Súbor:Shepard on Deck of Champlain after Recovery - GPN-2000-001362.jpg|Shepard po prílete na lietadlovú loď USS ''Lake Champlain'' Súbor:Alan Shepard after a postflight inspection of his capsule Freedom 7 aboard the USS Lake Champlain.jpg|Shepard po kontrole kabíny ''Freedom 7'' na palube USS ''Lake Champlain'' Súbor:President John F. Kennedy congratulates NASA's Distinguished Service Medal Award recipient astronaut Alan Shepard.jpg|Prezident Kennedy blahoželá Alanovi Shepardovi potom, ako ho vyznamenal Medailou NASA za výnimočnú službu, 8. máj 1961 </gallery> </center> == Poznámky == <references group="pozn."/> == Referencie == {{Referencie|2}} == Literatúra == * ATKINSON, Joseph D.; SHAFRITZ, Jay M. ''The real stuff (a history of NASA’s astronaut recruitment program)''. New York : Praeger, 1985. 227 s. ISBN 978-0-03-005187-6. * BURGESS, Colin. ''Selecting the Mercury Seven (The Search for America’s First Astronauts)''. New York; Londýn : Springer Science & Business Media, 2011. 371 s. ISBN 978-1-4419-8405-0. * BURGESS, Colin. ''Freedom 7 (The Historic Flight of Alan B. Shepard, Jr.)''. New York; Londýn : Springer Science & Business Media, 2013. 266 s. ISBN 978-3-319-01156-1. * GLENN, John. ''John Glenn (A Memoir)''. New York : Bantam Books, 1999. 422 s. ISBN 978-0-553-11074-6. * SHEPARD, Alan. ''Moon Shot (The Inside Story of America’s Race to the Moon)''. Londýn : Virgin, 1995. 435 s. ISBN 978-0-86369-940-5. * SWENSON, Loyd S., Jr.; GRIMWOOD, James M.; ALEXANDER, Charles C. ''This New Ocean: A History of Project Mercury''. The NASA History Series. Washington, DC : NASA, 1966. OCLC 569889. NASA SP-4201. * THOMPSON, Neal. ''Light this Candle (The Life and Times of Alan Shepard, America’s First Spaceman)''. New York : Crown Publishers, 2004. 445 s. ISBN 978-0-609-61001-5. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Mercury-Redstone 3}} == Externé odkazy == * [https://www.nasa.gov/mission_pages/mercury/missions/freedom7.html Oficiálna stránka] {{eng icon}} * [https://www.scribd.com/document/16990478/NASA-Mercury-Redstone-3-Freedom-7-Press-Kit Oficiálny press kit misie] {{eng icon}} * [http://spacefacts.de/ballistic/english/mercury-3.htm Mercury-Redstone 3 na stránkach spacefacts.de] {{eng icon}} {{Program Mercury}} [[Kategória:Program Mercury]] [[Kategória:Suborbitálne kozmické lety s ľudskou posádkou]] [[Kategória:Kozmonautika v 1961]] ml8j0kqsy5l9d02ustyam1ffqtxcjjn 0 191121 8198337 8195415 2026-04-14T16:41:37Z Andrej-airliner 43530 wl. 8198337 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kozmická misia | názov misie = Mercury-Redstone 4 | kozmická loď = [[Mercury (kozmická loď)|Mercury]] (výr. č. 11) | znak = Liberty bell insignia.jpg | volací znak = ''Liberty Bell 7'' | posádka = 1 | kozmodróm = [[Cape Canaveral Air Force Station|Cape Canaveral]] | rampa = [[štartovací komplex 5 na Cape Canaveral Air Force Station|LC-5]] | raketa = [[Mercury-Redstone Launch Vehicle|Redstone MRLV]] MR-8 | štart = [[21. júl]] [[1961]], 12:20:36,47 [[Koordinovaný svetový čas|UTC]] | pristátie = 21. júl 1961, 12:36:13 UTC<br />severná oblasť Atlantického oceánu; 165 km severovýchodne od ostrova [[Abaco (Bahamy)|Great Abaco]]<br />{{coord|27|32|9|S|75|45|57|Z|}} | trvanie = 15 minút, 37 sekúnd | perigeum = | apogeum = 190,39 [[kilometer|km]] | doba obehu = | inklinácia = | obehy = [[suborbitálny kozmický let|suborbitálny let]] | vzdialenosť = 486,15 km | maxrýchlosť = 8 317 km/h | maxzrýchlenie = 11,1 g (108,9 m/s²) | hmotnosť = 1 286 [[kilogram|kg]] (kozmická loď pri štarte) | foto posádky = Astronaut Gus Grissom in 1960.jpg | popis = Gus Grissom | predchádzajúca = [[Súbor:Freedom 7 insignia.png|30px|link=Mercury-Redstone 3]] [[Mercury-Redstone 3]] | nasledujúca = [[Súbor:Friendship 7 insignia.jpg|30px|link=Mercury-Atlas 6]] [[Mercury-Atlas 6]] }} '''Mercury-Redstone 4''' (alebo podľa lode '''''Liberty Bell 7''''') bol druhý [[Spojené štáty|americký]] [[kozmický let s ľudskou posádkou|pilotovaný kozmický let]], ktorý sa uskutočnil [[21. júl]]a [[1961]] a vyniesol do vesmíru druhého [[Američania (USA)|Američana]], ktorým sa stal [[Gus Grissom]]. Zároveň išlo o druhý kozmický let s ľudskou posádkou v rámci [[program Mercury|programu Mercury]]. Grissomova misia bola 15-minútový [[suborbitálny kozmický let|suborbitálny let]] a v podstate išlo o opakovanie letu [[Alan Shepard|Alana Sheparda]], prvého Američana vo vesmíre, z [[5. máj]]a 1961. Let prebiehal bez problémov a [[kozmická loď]] úspešne pristála na [[padák]]u do vĺn [[Atlantický oceán|Atlantického oceánu]]. Potom sa však pravdepodobne kvôli technickej poruche odstrelil vstupný prielez kabíny lode a došlo k jej zatopeniu. Grissom musel plávať doslova o život, kým ho [[helikoptéra|vrtuľník]] nevyzdvihol na [[lietadlová loď|lietadlovú loď]]. == Posádka == * {{minivlajka|USA}} [[Gus Grissom]] (1), [[Funkcia kozmonautov v posádkach#Pilot|pilot]] {{Malé|(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)}} === Záložná posádka === * {{minivlajka|USA}} [[John Glenn]], pilot == Prípravy na let == Dňa [[19. január]]a [[1961]] si Dr. [[Robert Rowe Gilruth|Robert R. Gilruth]], riaditeľ [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] [[Space Task Group]],{{#tag:ref|Interná skupina v rámci NASA, ktorá sa zaoberala prípravou pilotovaných kozmických letov. Ide o priameho predchodcu dnešného Johnsonovho vesmírneho strediska v Houstone.|group=pozn.}} zvolal sedmičku [[kozmonaut|astronautov]] do svojej kancelárie v [[Langley Research Center|Langley]]. Astronauti už tušili, čo im chce Gilruth oznámiť. O štvrť na šesť večer ho už s napätím očakávali. Gilruth meškal. ''„Ak budeme musieť čakať ešte chvíľku, budem musieť predniesť príhovor,“'' náhle prerušil ticho [[Gus Grissom]]. Ostatní sa začali veľmi smiať, pretože Grissom bol výnimočne málovravnou osobou. Potom už do miestnosti vstúpil Gilruth a po krátkej úvodnej reči oznámil: ''„Alan Shepard uskutoční prvý suborbitálny let. Grissom uskutoční druhý let. Glenn bude náhradníkom pre obe misie.“'' Médiá sa však o Gilruthovom rozhodnutí nedozvedeli hlavne z tých dôvodov, aby mali astronauti pokoj od dotieravých reportérov a Gilruth si tým dával aj istý priestor na prípadnú zmenu nominácie. Dňa [[21. február]]a 1961 NASA vydala tlačovú správu, v ktorej informovala verejnosť, že [[Alan Shepard]], [[John Glenn]] a Gus Grissom začnú s výcvikom na prvý pilotovaný let [[program Mercury|programu Mercury]]. Meno pilota, ktorý uskutoční prvý let, však nebolo zverejnené. NASA len uviedla, že „bude menovaný krátko pred letom.“ Zámerom tohto zahmlievania bolo znížiť mediálny tlak na Sheparda počas posledných mesiacov jeho výcviku. Shepard, Grissom a Glenn trávili veľké množstvo času v simulátore. [[Súbor:Grissom relaxing in quarters before MR4.jpg|thumb|left|[[Gus Grissom]] oddychuje v ubytovacích priestoroch pre astronautov v hangári S na [[Cape Canaveral Space Force Station|Cape Canaveral]] počas príprav na let Mercury-Redstone 4, 18. júl 1961]] Potom, ako Shepard [[5. máj]]a úspešne uskutočnil prvý [[Spojené štáty|americký]] [[kozmický let s ľudskou posádkou|pilotovaný kozmický let]] programu Mercury a stal sa pritom prvým [[Američania (USA)|Američanom]] vo vesmíre, sa Grissom mohol začať plne venovať prípravám na svoj let, ktorý mal byť v podstate opakovaním Shepardovho [[suborbitálny kozmický let|suborbitálneho letu]]. Štart misie Mercury-Redstone 4 sa predbežne plánoval na polovicu [[júl]]a 1961. V období príprav na let Grissom väčšinou býval v hoteli Holiday Inn v [[Cocoa Beach (Florida)|Cocoa Beach]], odkiaľ to mal blízko na [[Cape Canaveral Air Force Station|Cape Canaveral]], kde prebiehali prípravy [[kozmická loď|kozmickej lode]] a [[nosná raketa|nosnej rakety]]. Každý víkend na krátko odlietal domov za manželkou Betty a ich dvoma synmi, Scottom a Markom. Chodil si tiež zabehať po pláži, aby sa udržal v dobrej fyzickej i psychickej kondícii pred letom. Na istý čas sa vzdal svojho obľúbeného športu, ktorým bolo vodné lyžovanie, aby tak predišiel prípadným zraneniam, ktoré by ho mohli vyradiť z letového stavu. Zmiernil aj rýchlosť jazdy autom tak, aby neporušoval zákon.<ref>Burgess 2014, s. 74 – 76.</ref> Nosná raketa [[Mercury-Redstone Launch Vehicle|Redstone MRLV]] prišla na Cape Canaveral [[8. jún]]a 1961. Dňa [[15. júl]]a astronaut Gus Grissom oznámil, že kozmickú loď [[Mercury (kozmická loď)|Mercury]] (výr. č. 11) pomenoval ''Liberty Bell 7'' (Zvon slobody 7), keďže tvar lode pripomínal zvon – symbol americkej nezávislosti. Jeho prasklinu nechal Grissom aj naznačiť na trup kozmickej lode. V porovnaní so Shepardovou kabínou mala ''Liberty Bell 7'' dve vylepšenia. Lichobežníkové okno priamo pred hlavou astronauta, ktoré malo zlepšiť výhľad, keďže pri predchádzajúcom Shepardovom lete bol obmedzený iba na [[periskop]] a dve okienka s priemerom 25 [[centimeter|cm]]. Druhú zmenu si vyžiadali astronauti a išlo o pyrotechnicky odpaľovaný poklop. Pôvodná verzia sa otvárala pomocou sústavy pák a neumožňovala astronautom rýchle opustenie kabíny v prípade núdze, napr. keby bol astronaut v bezvedomí. K spusteniu pyrotechnicky odpaľovaného poklopu bolo potrebné odistiť spúšť a potom ju stlačiť silou asi 25 [[Newton (jednotka)|N]], čím sa iniciovala rozbuška v drážke medzi vnútorným a vonkajším tesnením poklopu. Vzniknutý [[pretlak (fyzika)|pretlak]] potom pretrhol 70 špeciálne tvarovaných skrutiek, ktoré poklop držali na mieste, a odhodil ho do vzdialenosti približne 7 [[meter|metrov]]. Po Shepardovej skúsenosti s vyprázdnením obsahu svojho [[močový mechúr|močového mechúra]] do ťažkej spodnej bielizne [[skafander|skafandra]] Grissom trval na tom, aby sa u neho tento problém neopakoval. Lekár William K. Douglas poslal sestru [[Dee O’Harová|Dee O’Harovú]], ktorá mala na starosti astronautov, do Cocoa Beach kúpiť elastické nohavičky. Podľa Dr. Douglasa mali nohavičky slúžiť na absorbovanie [[moč]]u. Grissoma toto riešenie spočiatku ohromilo, ale nakoniec povedal: ''„No čo, v živote som už zažil aj horšie nepríjemnosti.“'' Grissom tak bol pripravený stať sa prvým astronautom, ktorý podstúpi let do vesmíru v dámskej spodnej bielizni.<ref name="kosmonautix-kriticke-momenty-kosmonautiky-3-dil">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Šamárek | meno = Ondřej | autor = | odkaz na autora = | titul = Kritické momenty kosmonautiky 3.díl | url = https://www.kosmonautix.cz/2012/09/kriticke-momenty-kosmonautiky-3-dil/ | vydavateľ = kosmonautix.cz | dátum vydania = 2012-09-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-07-27 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = MERCURY 4 | url = https://kosmonautika.cz/m4text.html | vydavateľ = kosmonautika.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Priebeh letu == [[Súbor:Mercury-Redstone 4 Launch (19133264613).jpg|thumb|upright|left|Štart Mercury-Redstone 4 s Gusom Grissomom na palube, 21. júl 1961]] Štart misie Mercury-Redstone 4 bol pôvodne naplánovaný na nedeľu [[16. júl]]a 1961. Oblačnosť bola ale príliš silná a štart sa musel odložiť na [[18. júl]]a. V ten deň opäť došlo k odkladu kvôli počasiu. V oboch prípadoch Grissom ešte nebol v kabíne. V stredu [[19. júl]]a bol už Grissom na palube, keď opäť došlo k odkladu kvôli nepriaznivým meteorologickým podmienkam v oblasti, tentokrát v čase 10 minút a 30 sekúnd pred plánovaným štartom.<ref name="nasa-nasa-national-aeronautics-and-space">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mercury-Redstone 4 | url = https://www.nasa.gov/mission_pages/mercury/missions/libertybell7.html | vydavateľ = nasa.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-07-27 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Súbor:Shepard as Capcom for Liberty Bell 7.jpg|thumb|upright|[[Alan Shepard]] (vpravo) v [[Mercury Control Center|Riadiacom stredisku Mercury]] (''Mercury Control Center'') ako komunikátor (CAPCOM)]] V piatok [[21. júl]]a o 01:05 miestneho času Grissoma prebudil lekár William K. Douglas s dobrou správou, že počasie je pre štart vyhovujúce. Krátko pred pol druhou ráno si sadol k raňajkám, ku ktorým sa podával [[filet mignon]], [[toast]], [[želé]], [[pomarančový džús]], dve [[stratené vajce|stratené vajcia]], [[káva]] a miska [[broskyňa (plod)|broskýň]]. Raňajkoval v spoločnosti Dr. Douglasa a astronauta [[Malcolm Scott Carpenter|Scotta Carpentera]]. Potom podstúpil poslednú lekársku prehliadku pred štartom. Nasledovalo obliekanie skafandra a odchod z hangára S. Okolo pol štvrtej nastúpil do špeciálne upraveného prívesu, ktorý ho odviezol na štartovaciu rampu. Krátko pred štvrtou začal nastupovať do kabíny kozmickej lode ''Liberty Bell 7''. Misia Mercury-Redstone 4 nakoniec úspešne odštartovala 21. júla 1961 o 07:20:36,47 miestneho času (12:20:36,47 [[koordinovaný svetový čas|svetového času]]) pomocou nosnej rakety Redstone MRLV zo [[štartovací komplex 5 na Cape Canaveral Air Force Station|štartovacieho komplexu 5]] na Cape Canaveral. Grissom vtedy ohlásil: ''„Rozumiem, tu Liberty Bell 7. Hodiny bežia.“'' Astronaut Alan Shepard, ktorý počas tohto letu slúžil v [[Mercury Control Center|Riadiacom stredisku Mercury]] (''Mercury Control Center'') ako komunikátor (CAPCOM) zabezpečujúci spojenie s kozmickou loďou, mu odpovedal: ''„Jasne a zreteľne, José. Príliš neplač.“''{{#tag:ref|Prezývka „José“ vznikla ešte počas výcviku astronautov Mercury. V roku 1960 sa astronauti dostali k humornej nahrávke z jednej časti série ''The Steve Allen Show'', kde komik Bill Dana hral postavu „José Jiménez – váhavý astronaut“. José Jiménez bol fiktívny astronaut mexického pôvodu, ktorý s neustálymi obavami zo svojho vesmírneho letu, uplakaným hlasom a lámanou angličtinou vysvetľoval reportérovi, že nechce letieť. Skutoční astronauti si túto postavu veľmi obľúbili a zvlášť Alan Shepard, ktorý si gramofónovú platňu s výstupom Billa Danu pretočil na magnetofónovú pásku a v pokojných momentoch ju púšťal do reproduktorov v riadiacom stredisku na Cape Canaveral na najvyššiu hlasitosť.|group=pozn.}} ''„Okie doke.“'' stručne odvetil Grissom. Suborbitálny let prebiehal bez problémov a v čase 2 minúty a 20 sekúnd po štarte došlo k vypnutiu motora rakety Redstone. Grissomovi sa ukázal pozoruhodný výhľad z okna kabíny kozmickej lode, pričom uvidel aj miesto, odkiaľ štartoval. Jedinou nepríjemnosťou počas letu bolo ovládanie polohy kabíny, ktoré Grissom zhodnotil ako „sticky and sluggish“ (gumové a lenivé). Nepredstavovalo to však vážny problém a v čase 5 minút a 15 sekúnd bola loď ''Liberty Bell 7'' v úplne správnej polohe pre zapálenie brzdiacich rakiet.{{#tag:ref|Kozmická loď by sa vrátila späť do atmosféry aj bez spustenia brzdiacich rakiet, pretože rýchlosť lode nebola dostačujúca na to, aby začala obiehať okolo Zeme.|group=pozn.}} O dve minúty neskôr loď vstúpila do [[atmosféra Zeme|atmosféry]], pričom [[preťaženie (tiažové zrýchlenie)|preťaženie]] počas zostupu dosiahlo hodnotu 11,1 g, čo bolo takmer podobné ako v prípade predchádzajúceho Shepardovho letu. Vo výške 6,4 [[kilometer|km]] sa otvoril brzdiaci [[padák]] a potom vo výške 3,7 km nakoniec hlavný padák. Grissom si na ňom všimol dve trhliny v tvare písmena „L“. Rýchlosť zostupu sa však nezvyšovala a trhliny sa nezväčšovali. Potom sa od dna kabíny odpojil tepelný štít a zostal visieť pripevnený k látke, aby tlmil náraz pri pristátí na hladinu. Kozmická loď pristála po 15 minútach a 37 sekundách letu na hladine [[Atlantický oceán|Atlantického oceánu]] o 07:36:13 miestneho času (12:36:13 svetového času).<ref name="kosmonautix-kriticke-momenty-kosmonautiky-3-dil"/><ref name="nasa-nasa-national-aeronautics-and-space"/><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Results of the Second U. S. Manned Suborbital Space Flight, July 21, 1961 | vydanie = | vydavateľ = Manned Spacecraft Center, National Aeronautics and Space Administration | miesto = Hampton, Virgínia | rok = 1961 | počet strán = 58 | url = | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref><ref>Burgess 2014, s. 101.</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mercury astronauts' launch day breakfast - collectSPACE: Messages | url = http://www.collectspace.com/ubb/Forum29/HTML/000555.html | vydavateľ = collectspace.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-03-10 | jazyk = }}</ref> == Záchranné operácie po pristátí == Krátko po pristátí si Grissom uvoľnil prilbu a odpojil [[kyslík]]ovú hadicu, ktorá viedla do jeho skafandra. Rozopol si pútacie popruhy a potom si s istými ťažkosťami vyroloval okolo svojho krku gumový golier, ktorý mal zabezpečiť, aby mu do skafandra v prípade núdze nenatiekla [[voda]]. V slúchadlách počul pilota záchranného [[helikoptéra|vrtuľníka]], ktorý sa k nemu blížil a bol pripravený vyzdvihnúť kabínu z vody. Grissom ho požiadal ešte o niekoľko minút času, aby mohol do palubného denníka zaznamenať údaje prístrojov a polohu spínačov. Keď to dokončil, zavolal vrtuľníky a vytiahnutím zaisťovacieho kolíka odistil pyrotechniku poklopu. Podľa plánu mal vrtuľník zaháknuť kabínu a povytiahnuť ju z vody. Potom mal Grissom odpáliť poklop a nechať sa na záchrannej slučke spustenej z vrtuľníka vytiahnuť na jeho palubu.<ref name="kosmonautix-kriticke-momenty-kosmonautiky-3-dil"/> [[Súbor:Photograph of a Marine Helicopter Towing the Liberty Bell 7 Spacecraft - NARA - 7430727.jpg|thumb|left|Pokus o vyzdvihnutie kozmickej lode ''Liberty Bell 7'' z [[Atlantický oceán|Atlantiku]]]] V nasledujúcich momentoch Grissom chvíľu oddychoval a čakal na vyzdvihnutie. Rozmýšľal ešte, či si má vziať so sebou suvenír, a to lovecký nôž zo súpravy na prežitie. ''„Jednoducho som si šiel svoje, keď som náhle počul tlmené buchnutie,“'' povedal potom pred vyšetrovacou komisiou. Buchol to poklop, ktorý sa odpálil, a do vstupného prielezu sa začala valiť morská voda. Inštinktívne zhodil prilbu z hlavy, nahmatal pravú stranu prístrojovej dosky a odrazil sa s jej pomocou von z kabíny. Plával od nej preč a napadlo mu, že v kabíne zabudol súpravu na prežitie. Nad ním sa vznášal vrtuľník [[Sikorsky H-34|HUS-1]], ktorý pilotoval Jim Lewis. Na palubu [[lietadlová loď|lietadlovej lode]] [[USS Randolph (CV-15)|USS ''Randolph'']] ohlásil, že Grissom je mimo kozmickej lode, ale nehrozí mu žiadne nebezpečenstvo. Sústredil sa tak na kabínu ''Liberty Bell 7'', ktorá sa medzitým rýchlo potápala. Lewis sa márne snažil zaháknuť slučku na vrchole kabíny. Grissom si to všimol a začal plávať späť ku kabíne, aby ju pomohol zaháknuť pod vrtuľník. Vtedy si uvedomil, že zabudol uzavrieť ventil, na ktorý bola počas letu pripojená kyslíková hadica. Do skafandra sa mu nalievala voda a vo vreckách mal navyše veľa suvenírov, ktoré chcel po lete rozdať priateľom a známym. Ventil sa mu nakoniec podarilo uzavrieť, ale tentokrát začal vzduch zvnútra skafandra prepúšťať gumový golier. Grissom začal mávať na pilotov vrtuľníka, aby ho vyzdvihli, ale tí ho ignorovali. Podľa svojich slov bol najprv prekvapený, nervózny a potom rozzúrený.<ref name="kosmonautix-kriticke-momenty-kosmonautiky-3-dil"/> [[Súbor:Retrieval Activity of MR-4 MSFC-6116429.jpg|thumb|right|Vyzdvihnutie Grissoma na palubu vrtuľníka [[Sikorsky H-34|HUS-1]] z lode [[USS Randolph (CV-15)|USS ''Randolph'']]]] Dôvodom tohto správania pilotov vrtuľníka bol fakt, že počas nácvikov s astronautmi zistili, že skafander sa veľmi dobre vznáša na hladine. Astronauti si nácviky tiež užívali a mávanie preto vyzeralo ako Grissomov prejav radosti po úspešne skončenom lete. Grissom bol tiež známy ako pravdepodobne najlepší plavec z astronautov programu Mercury. Piloti vrtuľníka sa navyše sústredili na vyzdvihnutie potápajúcej sa kabíny z vody. Nakoniec sa im ju podarilo zaháknuť, ale kolesá vrtuľníka sa dotkli hladiny. Kabína naplnená vodou už bola príliš ťažká na to, aby ju mohol vrtuľník HUS-1 uniesť. Vo chvíli, keď sa kopilot John Reinhard chystal Grissomovi hodiť záchrannú slučku, rozsvietila sa na palubnej doske vrtuľníka varovná kontrolka, ktorá upozorňovala na prítomnosť kovových triesok v oleji, čo bolo výsledkom výrazného namáhania stroja. Pilot Jim Lewis musel odletieť na lietadlovú loď, kým mu zlyhá motor. Reinhardovi prikázal, aby Grissomovi slučku nehádzal a okamžite nabral kurz na lietadlovú loď. Snažil sa ešte so sebou ťahať kabínu ''Liberty Bell 7'', ale nakoniec ju musel odhodiť. Kabína klesla na dno oceánu do hĺbky 4 600 metrov. Grissom bol medzitým vo vode už päť minút a dochádzali mu sily. Našťastie sa nad ním objavil záložný vrtuľník a jeho kopilot George Cox mu zhodil záchrannú slučku. Grissom si ju síce navliekol opačne, ale Cox ho aj tak mohol bez problémov vytiahnuť na palubu. Vo vrtuľníku si Grissom navliekol záchrannú vestu a dal si ju dole až na palube lietadlovej lode USS ''Randolph''. Prvé, čo požadoval bolo, aby mu niekto podal vreckovku, pretože mal nos plný morskej vody. Grissom neskôr uviedol, že kozmická loď ''Liberty Bell 7'' bola prvým strojom, ktorý stratil počas svojej služby. Vznikli pochybnosti o tom, či Grissom ten poklop neodpálil sám. Do konca života to však popieral. Vyšetrovacia komisia nakoniec potvrdila, že nešlo o chybu astronauta. Dňa [[20. júl]]a [[1999]] sa spoločnosti [[Oceaneering International]] podarilo lokalizovať kabínu ''Liberty Bell 7'' na dne Atlantiku a vytiahnuť ju. Nasledovala rozsiahla rekonštrukcia kozmickej lode, ktorá je v súčasnosti vystavená v múzeu [[Cosmosphere]] v meste [[Hutchinson (Kansas)|Hutchinson]] v štáte [[Kansas (štát USA)|Kansas]]. Odpálený poklop z kozmickej lode ''Liberty Bell 7'' zostal na dne oceánu. Dodnes sa tak nepodarilo jednoznačne dokázať, či išlo o technickú poruchu alebo chybu Grissoma.<ref name="kosmonautix-kriticke-momenty-kosmonautiky-3-dil"/> == Galéria == <center> <gallery> Súbor:Liberty Bell 7's systems are tested before launch 61-MR4-53.jpg|Vedúci štartovacej rampy Guenter Wendt skúša systémy kozmickej lode ''Liberty Bell 7'' počas predletových príprav Súbor:Gus Grissom having breakfast before a scrubbed launch.jpg|Gus Grissom zíva pri raňajkách pred pokusom o štart 19. júla 1961 Súbor:Dr. William Douglas applies body sensors to Gus Grissom.jpg|Dr. William K. Douglas pripevňuje senzory na Grissomovo telo pred pokusom o štart 19. júla 1961 Súbor:Gus Grissom in Personal Equipment Room of Hangar S.jpg|Grissom počas príprav na pokus o štart 19. júla 1961 Súbor:Grissom prepares to enter Liberty Bell 7 61-MR4-76.jpg|Grissom pred nastúpením do kabíny ''Liberty Bell 7'' v deň štartu Súbor:Gus Grissom in his Mercury Liberty Bell 7 spacecraft is checking his flight plan.jpg|Grissom v lodi ''Liberty Bell 7'' pred štartom Súbor:Mercury-Redstone 4 Launch MSFC-6414824.jpg|Štart misie Mercury-Redstone 4, 21. júl 1961 Súbor:Mercury-Redstone 4 Launch KSC-61C-1431.jpg|Štartujúca raketa Redstone Súbor:Earth observation take during the Mercury-Redstone 4 spaceflight.jpg|Fotografia z vesmíru vyhotovená kamerou namontovanou na kozmickej lodi Súbor:MERCURY-REDSTONE (MR)-4 - MISSION CONTROL CENTER (MCC) - CAPE (S61-03829).jpg|John Glenn (vľavo) a Gordon Cooper v Riadiacom stredisku Mercury (''Mercury Control Center'') na Cape Canaveral počas letu Mercury-Redstone 4 Súbor:Failed Attempt to Recover Liberty Bell 7 - GPN-2002-000047.jpg|Pokus o vyzdvihnutie kozmickej lode po pristátí v Atlantiku. Pár sekúnd po odfotení tohto snímku musel vrtuľník kozmickú loď odpojiť, pretože už bola čiastočne naplnená vodou, a tým príliš ťažká na vyzvdihnutie Súbor:Grissom lifted from water 61-MR4-82.jpg|Vyzdvihnutie Grissoma z vody Súbor:Attempted recovery of Mercury spacecraft.jpg|''Liberty Bell 7'' pred potopením Súbor:Grissom Onboard the USS Randolph MSFC-6116421.jpg|Vyčerpaný Grissom po vyzdvihnutí z vody na palube lietadlovej lode USS ''Randolph'' Súbor:Astronaut Gus Grissom speaks at a press conference.jpg|Grissom na poletovej tlačovej konferencii v moteli Starlight v Cocoa Beach Súbor:Liberty Bell 7 1999.jpg|Kozmická loď ''Liberty Bell 7'' po vyzdvihnutí z dna oceánu v roku 1999 </gallery> </center> == Poznámky == <references group="pozn."/> == Referencie == {{referencie}} == Literatúra == * BURGESS, Colin. ''Liberty Bell 7 (The Suborbital Mercury Flight of Virgil I. Grissom)''. New York; Londýn : Springer Science & Business, 2014. 275 s. ISBN 978-3-319-04391-3. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Mercury-Redstone 4}} == Externé odkazy == * [https://www.nasa.gov/mission_pages/mercury/missions/libertybell7.html Oficiálna stránka] {{eng icon}} * [http://spacefacts.de/ballistic/english/mercury-4.htm Mercury-Redstone 4 na stránkach spacefacts.de] {{eng icon}} * [http://mek.kosmo.cz/pil_lety/usa/mercury/mr-4/index.htm Příběh Liberty Bell 7] {{ces icon}} {{Program Mercury}} [[Kategória:Program Mercury]] [[Kategória:Suborbitálne kozmické lety s ľudskou posádkou]] [[Kategória:Kozmonautika v 1961]] m6x5r3xxz9g5fv2yq4judi27kg1v9io 0 191216 8198614 8154808 2026-04-15T08:21:24Z ~2026-23141-14 292043 8198614 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec|Názov=Kubrá|Typ=mestská časť|Časť čoho=[[Trenčín|Trenčína]]|Kraj=[[Trenčiansky kraj]]|Okres=[[Trenčín (okres)|Trenčín]]|Región=[[Stredné Považie]]|Rieka=[[Kubrica (potok)|Kubrica]]|Nadmorská výška=221|Zemepisná šírka=48.894148|Zemepisná dĺžka=18.083239|PSČ=911 01|EČV=TN|Predvoľba=+421 32}} '''Kubrá''' je mestská časť [[Trenčín]]a. Nachádza sa v severovýchodnej časti Trenčína, pri vyústení Kubrickej doliny a potoka [[Kubrica (potok)|Kubrica]] do nivy [[Váh]]u. Nad hornou časťou mestskej časti sa nachádza prameň kubranskej kyselky, ktorý je obľúbeným výletom obyvateľov Trenčína, ale i širokého okolia. V obci sa nachádza kostol sv. Jána Nepomuckého a ZŠ Kubranská. Je tam Kubranský hrad == Iné projekty == {{Projekt}} {{Slovenský výhonok}} {{Mestské časti Trenčína}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Mestské časti Trenčína]] g48k3dkgki2fmcd45xttd8z3tdzbmbc 8198615 8198614 2026-04-15T08:21:39Z Vasiľ 2806 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-23141-14|~2026-23141-14]] ([[User_talk:~2026-23141-14|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Akul59 8154808 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec|Názov=Kubrá|Typ=mestská časť|Časť čoho=[[Trenčín|Trenčína]]|Kraj=[[Trenčiansky kraj]]|Okres=[[Trenčín (okres)|Trenčín]]|Región=[[Stredné Považie]]|Rieka=[[Kubrica (potok)|Kubrica]]|Nadmorská výška=221|Zemepisná šírka=48.894148|Zemepisná dĺžka=18.083239|PSČ=911 01|EČV=TN|Predvoľba=+421 32}} '''Kubrá''' je mestská časť [[Trenčín]]a. Nachádza sa v severovýchodnej časti Trenčína, pri vyústení Kubrickej doliny a potoka [[Kubrica (potok)|Kubrica]] do nivy [[Váh]]u. Nad hornou časťou mestskej časti sa nachádza prameň kubranskej kyselky, ktorý je obľúbeným výletom obyvateľov Trenčína, ale i širokého okolia. V obci sa nachádza kostol sv. Jána Nepomuckého a ZŠ Kubranská. == Iné projekty == {{Projekt}} {{Slovenský výhonok}} {{Mestské časti Trenčína}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Mestské časti Trenčína]] i14u4od1qw3sya48l854mhqq87hj4ec 8198617 8198615 2026-04-15T08:23:14Z ~2026-23141-14 292043 j 8198617 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec|Názov=Kubrá|Typ=mestská časť|Časť čoho=[[Trenčín|Trenčína]]|Kraj=[[Trenčiansky kraj]]|Okres=[[Trenčín (okres)|Trenčín]]|Región=[[Stredné Považie]]|Rieka=[[Kubrica (potok)|Kubrica]]|Nadmorská výška=221|Zemepisná šírka=48.894148|Zemepisná dĺžka=18.083239|PSČ=911 01|EČV=TN|Predvoľba=+421 32}} '''Kubrá''' je mestská časť [[Trenčín]]a. Nachádza sa v severovýchodnej časti Trenčína, pri vyústení Kubrickej doliny a potoka [[Kubrica (potok)|Kubrica]] do nivy [[Váh]]u. Nad hornou časťou mestskej časti sa nachádza prameň kubranskej kyselky, ktorý je obľúbeným výletom obyvateľov Trenčína, ale i širokého okolia. V obci sa nachádza kostol sv. Jána Nepomuckého a ZŠ Kubranská. Kubrá je tiež aj mučiareň pre ich občanov == Iné projekty == {{Projekt}} {{Slovenský výhonok}} {{Mestské časti Trenčína}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Mestské časti Trenčína]] spemwhgdyyvoh0usf1phwoe84zo41lp 8198620 8198617 2026-04-15T08:25:27Z Vasiľ 2806 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-23141-14|~2026-23141-14]] ([[User_talk:~2026-23141-14|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Vasiľ 8154808 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec|Názov=Kubrá|Typ=mestská časť|Časť čoho=[[Trenčín|Trenčína]]|Kraj=[[Trenčiansky kraj]]|Okres=[[Trenčín (okres)|Trenčín]]|Región=[[Stredné Považie]]|Rieka=[[Kubrica (potok)|Kubrica]]|Nadmorská výška=221|Zemepisná šírka=48.894148|Zemepisná dĺžka=18.083239|PSČ=911 01|EČV=TN|Predvoľba=+421 32}} '''Kubrá''' je mestská časť [[Trenčín]]a. Nachádza sa v severovýchodnej časti Trenčína, pri vyústení Kubrickej doliny a potoka [[Kubrica (potok)|Kubrica]] do nivy [[Váh]]u. Nad hornou časťou mestskej časti sa nachádza prameň kubranskej kyselky, ktorý je obľúbeným výletom obyvateľov Trenčína, ale i širokého okolia. V obci sa nachádza kostol sv. Jána Nepomuckého a ZŠ Kubranská. == Iné projekty == {{Projekt}} {{Slovenský výhonok}} {{Mestské časti Trenčína}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Mestské časti Trenčína]] i14u4od1qw3sya48l854mhqq87hj4ec 8198626 8198620 2026-04-15T08:28:01Z ~2026-23249-89 292044 tetko rip 8198626 wikitext text/x-wiki kubra ja yba taka dyera v trencyne a biva tam taki jeden hovnival menom samko kubra ci daco take a ja som tam pol s moim tetkom a som spadol a potom tetko plakal lebo som sy dolamal vazy{{Infobox Slovenská obec|Názov=Kubrá|Typ=mestská časť|Časť čoho=[[Trenčín|Trenčína]]|Kraj=[[Trenčiansky kraj]]|Okres=[[Trenčín (okres)|Trenčín]]|Región=[[Stredné Považie]]|Rieka=[[Kubrica (potok)|Kubrica]]|Nadmorská výška=221|Zemepisná šírka=48.894148|Zemepisná dĺžka=18.083239|PSČ=911 01|EČV=TN|Predvoľba=+421 32}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Slovenský výhonok}} {{Mestské časti Trenčína}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Mestské časti Trenčína]] 548clfj34wprgo64eses9o4tspgwtpq 8198630 8198626 2026-04-15T08:28:39Z ~2026-23141-14 292043 8198630 wikitext text/x-wiki kubra ja yba taka dyera v trencyne a biva tam taki jeden hovnival menom samko kubra ci daco take a ja som tam pol s moim tetkom a som spadol a potom tetko plakal lebo som sy dolamal vazy(rip tetko){{Infobox Slovenská obec|Názov=Kubrá|Typ=mestská časť|Časť čoho=[[Trenčín|Trenčína]]|Kraj=[[Trenčiansky kraj]]|Okres=[[Trenčín (okres)|Trenčín]]|Región=[[Stredné Považie]]|Rieka=[[Kubrica (potok)|Kubrica]]|Nadmorská výška=221|Zemepisná šírka=48.894148|Zemepisná dĺžka=18.083239|PSČ=911 01|EČV=TN|Predvoľba=+421 32}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Slovenský výhonok}} {{Mestské časti Trenčína}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Mestské časti Trenčína]] r8vmanl9twii3te68jg8cx8d08jiqqf 8198631 8198630 2026-04-15T08:28:50Z Vasiľ 2806 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-23141-14|~2026-23141-14]] ([[User_talk:~2026-23141-14|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od ~2026-23249-89 8198626 wikitext text/x-wiki kubra ja yba taka dyera v trencyne a biva tam taki jeden hovnival menom samko kubra ci daco take a ja som tam pol s moim tetkom a som spadol a potom tetko plakal lebo som sy dolamal vazy{{Infobox Slovenská obec|Názov=Kubrá|Typ=mestská časť|Časť čoho=[[Trenčín|Trenčína]]|Kraj=[[Trenčiansky kraj]]|Okres=[[Trenčín (okres)|Trenčín]]|Región=[[Stredné Považie]]|Rieka=[[Kubrica (potok)|Kubrica]]|Nadmorská výška=221|Zemepisná šírka=48.894148|Zemepisná dĺžka=18.083239|PSČ=911 01|EČV=TN|Predvoľba=+421 32}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Slovenský výhonok}} {{Mestské časti Trenčína}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Mestské časti Trenčína]] 548clfj34wprgo64eses9o4tspgwtpq 8198632 8198631 2026-04-15T08:29:03Z Vasiľ 2806 revert 8198632 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec|Názov=Kubrá|Typ=mestská časť|Časť čoho=[[Trenčín|Trenčína]]|Kraj=[[Trenčiansky kraj]]|Okres=[[Trenčín (okres)|Trenčín]]|Región=[[Stredné Považie]]|Rieka=[[Kubrica (potok)|Kubrica]]|Nadmorská výška=221|Zemepisná šírka=48.894148|Zemepisná dĺžka=18.083239|PSČ=911 01|EČV=TN|Predvoľba=+421 32}} '''Kubrá''' je mestská časť [[Trenčín]]a. Nachádza sa v severovýchodnej časti Trenčína, pri vyústení Kubrickej doliny a potoka [[Kubrica (potok)|Kubrica]] do nivy [[Váh]]u. Nad hornou časťou mestskej časti sa nachádza prameň kubranskej kyselky, ktorý je obľúbeným výletom obyvateľov Trenčína, ale i širokého okolia. V obci sa nachádza kostol sv. Jána Nepomuckého a ZŠ Kubranská. == Iné projekty == {{Projekt}} {{Slovenský výhonok}} {{Mestské časti Trenčína}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Mestské časti Trenčína]] i14u4od1qw3sya48l854mhqq87hj4ec 8198634 8198632 2026-04-15T08:30:23Z ~2026-23362-75 292046 yxccccccccccccccccccccccccccccccccccccccccccc 8198634 wikitext text/x-wiki TUNG TUNG TUNG HASUR KIKO JE [[Kategória:Mestské časti Trenčína]] 236vz2rkvgds95z017ibbdwdu8b2o9q 8198635 8198634 2026-04-15T08:32:56Z Peko 208 Revízia [[Special:Diff/8198634|8198634]] používateľa [[Special:Contributions/~2026-23362-75|~2026-23362-75]] ([[User talk:~2026-23362-75|diskusia]]) bola vrátená 8198635 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec|Názov=Kubrá|Typ=mestská časť|Časť čoho=[[Trenčín|Trenčína]]|Kraj=[[Trenčiansky kraj]]|Okres=[[Trenčín (okres)|Trenčín]]|Región=[[Stredné Považie]]|Rieka=[[Kubrica (potok)|Kubrica]]|Nadmorská výška=221|Zemepisná šírka=48.894148|Zemepisná dĺžka=18.083239|PSČ=911 01|EČV=TN|Predvoľba=+421 32}} '''Kubrá''' je mestská časť [[Trenčín]]a. Nachádza sa v severovýchodnej časti Trenčína, pri vyústení Kubrickej doliny a potoka [[Kubrica (potok)|Kubrica]] do nivy [[Váh]]u. Nad hornou časťou mestskej časti sa nachádza prameň kubranskej kyselky, ktorý je obľúbeným výletom obyvateľov Trenčína, ale i širokého okolia. V obci sa nachádza kostol sv. Jána Nepomuckého a ZŠ Kubranská. == Iné projekty == {{Projekt}} {{Slovenský výhonok}} {{Mestské časti Trenčína}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Mestské časti Trenčína]] i14u4od1qw3sya48l854mhqq87hj4ec 8198637 8198635 2026-04-15T08:34:55Z ~2026-23362-75 292046 adV tichu večera, kde hviezdy žiaria, sa príbeh píše, čo srdcia spája. Oľga a Samko, dve duše blízke, ako dve rieky, čo splývajú v láske. Oľga má úsmev jak ranné slnko, Samko ju chráni, je jej pevné brnko. V očiach sa nájdu, keď slová niet, ich láska kvitne jak najkrajší kvet. Po cestách kráčajú, ruka v ruke, aj keď svet šepká o každej múke. Spolu však zvládnu aj búrky aj dážď, lebo ich láska je večná a stráž. A keď raz čas im pridá pár vrások, v srdciach im ostane ten istý jasok. Oľga a Samko, 8198637 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec|Názov=Kubrá|Typ=mestská časť|Časť čoho=[[Trenčín|Trenčína]]|Kraj=[[Trenčiansky kraj]]|Okres=[[Trenčín (okres)|Trenčín]]|Región=[[Stredné Považie]]|Rieka=[[Kubrica (potok)|Kubrica]]|Nadmorská výška=221|Zemepisná šírka=48.894148|Zemepisná dĺžka=18.083239|PSČ=911 01|EČV=TN|Predvoľba=+421 32}} V tichu večera, kde hviezdy žiaria, sa príbeh píše, čo srdcia spája. Oľga a Samko, dve duše blízke, ako dve rieky, čo splývajú v láske. Oľga má úsmev jak ranné slnko, Samko ju chráni, je jej pevné brnko. V očiach sa nájdu, keď slová niet, ich láska kvitne jak najkrajší kvet. Po cestách kráčajú, ruka v ruke, aj keď svet šepká o každej múke. Spolu však zvládnu aj búrky aj dážď, lebo ich láska je večná a stráž. A keď raz čas im pridá pár vrások, v srdciach im ostane ten istý jasok. Oľga a Samko, navždy len dvaja, čo našli v láske svoj kúsok raja. {{Projekt}} {{Slovenský výhonok}} {{Mestské časti Trenčína}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Mestské časti Trenčína]] svupe4lpp7fw7325xspdk9zd8qedmr3 8198640 8198637 2026-04-15T08:35:59Z Vasiľ 2806 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-23362-75|~2026-23362-75]] ([[User_talk:~2026-23362-75|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Peko 8198635 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec|Názov=Kubrá|Typ=mestská časť|Časť čoho=[[Trenčín|Trenčína]]|Kraj=[[Trenčiansky kraj]]|Okres=[[Trenčín (okres)|Trenčín]]|Región=[[Stredné Považie]]|Rieka=[[Kubrica (potok)|Kubrica]]|Nadmorská výška=221|Zemepisná šírka=48.894148|Zemepisná dĺžka=18.083239|PSČ=911 01|EČV=TN|Predvoľba=+421 32}} '''Kubrá''' je mestská časť [[Trenčín]]a. Nachádza sa v severovýchodnej časti Trenčína, pri vyústení Kubrickej doliny a potoka [[Kubrica (potok)|Kubrica]] do nivy [[Váh]]u. Nad hornou časťou mestskej časti sa nachádza prameň kubranskej kyselky, ktorý je obľúbeným výletom obyvateľov Trenčína, ale i širokého okolia. V obci sa nachádza kostol sv. Jána Nepomuckého a ZŠ Kubranská. == Iné projekty == {{Projekt}} {{Slovenský výhonok}} {{Mestské časti Trenčína}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Mestské časti Trenčína]] i14u4od1qw3sya48l854mhqq87hj4ec 0 191247 8198329 8195360 2026-04-14T16:29:59Z Andrej-airliner 43530 wl. 8198329 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kozmická misia | názov misie = Mercury-Atlas 9 | kozmická loď = [[Mercury (kozmická loď)|Mercury]] (výr. č. 20) | znak = Faith 7 insignia.jpg | volací znak = ''Faith 7'' | posádka = 1 | kozmodróm = [[Cape Canaveral Air Force Station|Cape Canaveral]] | rampa = [[štartovací komplex 14 na Cape Canaveral Space Force Station|LC-14]] | raketa = [[Atlas LV-3B]] 130-D | štart = [[15. máj]] [[1963]], 13:04:13,106 [[koordinovaný svetový čas|UTC]] | pristátie = [[16. máj]] 1963, 23:24:02 UTC<br />severná oblasť Tichého oceánu; 120 km juhovýchodne od [[Midwayské ostrovy|Midwayských ostrovov]]<br />{{Coord|27|22|36|S|176|35|15|Z|}} | trvanie = 1 deň, 10 hodín, 19 minút, 49 sekúnd | perigeum = 161,42 [[kilometer|km]] | apogeum = 266,99 [[kilometer|km]] | doba obehu = 88,75 minút | inklinácia = 32,55° | obehy = 22 | vzdialenosť = 878 971 km | maxrýchlosť = 28 239 km/h | maxzrýchlenie = 7,6 g (75 m/s²) | hmotnosť = 1 360 [[kilogram|kg]] (kozmická loď pri štarte) | foto posádky = Gordon Cooper.jpg | popis = Leroy Gordon „Gordo“ Cooper, Jr. | predchádzajúca = [[Súbor:Sigma 7 insginia.png|30px|link=Mercury-Atlas 8]] [[Mercury-Atlas 8]] | nasledujúca = }} '''Mercury-Atlas 9''' (alebo podľa lode '''''Faith 7''''') bol [[Spojené štáty|americký]] [[kozmický let s ľudskou posádkou|pilotovaný kozmický let]] v rámci [[program Mercury|programu Mercury]]. Štart letu sa uskutočnil [[15. máj]]a [[1963]] a vyniesol do vesmíru šiesteho [[Američania (USA)|Američana]], ktorým sa stal [[Gordon Cooper]]. Hlavným cieľom Cooperovho letu bolo zistiť vplyv dlhodobého [[beztiažový stav|stavu beztiaže]] na [[kozmonaut|astronauta]], oceniť jeho pracovnú schopnosť a overiť modifikovanú loď. Cooper sledoval pozemný svetelný zdroj a vypustenú guľu so zábleskovým majákom. Overovala sa možnosť použitia svetelných zdrojov na [[Zem]]i a vo veľkých výškach ako východiskových bodov pre navigačné systémy [[kozmická loď|kozmickej lode]] na strednom a záverečnom úseku jej zostupu do [[atmosféra Zeme|atmosféry]]. Astronaut tiež meral aerodynamický odpor kabíny a teplotu vo vnútri lode. Cooperov let sprevádzalo viacero technických problémov a systémy lode [[Mercury (kozmická loď)|Mercury]] sa zaťažovali za hranice svojich možností. Napriek tomu misia skončila úspešne. Vedenie [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] však už nechcelo nič riskovať, a tak rozhodlo, že to bol posledný let programu Mercury a prioritou sa stal vtedy začínajúci [[program Gemini]]. == Posádka == * {{minivlajka|USA}} [[Gordon Cooper]] (1), [[Funkcia kozmonautov v posádkach#Pilot|pilot]] {{Malé|(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)}} === Záložná posádka === * {{minivlajka|USA}} [[Alan Shepard]], pilot === Letoví riaditelia === * [[Christopher C. Kraft Jr.|Chris Kraft]] – červený tím * [[John Dennis Hodge|John Hodge]] – modrý tím == Prípravy na let == Koncom roka [[1962]] bol [[Gordon Cooper]] posledným (okrem [[Deke Slayton|Deka Slaytona]], ktorého vyradili z letového stavu kvôli [[srdce (orgán)|srdcovej]] [[arytmia|arytmii]]) zo [[Mercury Seven|sedmičky astronautov]] [[program Mercury|programu Mercury]], ktorý ešte neletel do vesmíru. So sklonmi k porušovaniu pravidiel, ako boli parádne akrobatické kúsky so [[stíhacie lietadlo|stíhačkou]] alebo rýchla jazda ulicami [[Cocoa Beach (Florida)|Cocoa Beach]], sa vedeniu [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] Cooper príliš nepozdával. Deke Slayton, ktorý bol teraz po vyradení z letového stavu vo funkcii koordinátora aktivít astronautov a neoficiálne aj „šéfastronauta“, hodnotil Coopera ako schopného a vynikajúceho [[pilot]]a. NASA vedela, že Cooper je vynikajúci pilot, ale nikdy sa nezdalo, že by trénoval tak tvrdo ako ostatní. A napriek svojej láske k rýchlym autám a lietadlám pôsobil svojím uvoľneným správaním a lakonickým [[Oklahoma|oklahomským]] prízvukom na niektorých predstaviteľov NASA ako lenivý, čo prekážalo niektorým úradníkom pre styk s verejnosťou. Pre nich nemala kvalifikácia pilota nič spoločného s tým, kto má na konkrétnu misiu letieť. Nechceli vo vesmíre vidiečana. Dozvedel sa to aj [[prezident Spojených štátov|prezident]] [[John Fitzgerald Kennedy|John F. Kennedy]], ktorý sa od toho dištancoval. Keby aj zo strany prezidenta boli nejaké námietky, Slayton by ich neprijal, pretože sa už definitívne rozhodol pre Coopera. Dňa [[14. november|14. novembra]] 1962 tak NASA informovala verejnosť, že na misiu Mercury-Atlas 9 poletí [[kozmonaut|astronaut]] Gordon Cooper a jeho náhradníkom bude [[Alan Shepard]].<ref>Thompson 2004, s. 336.</ref><ref>Slayton & Cassutt 1994, s. 121 – 122.</ref> [[Súbor:MA-9 astronaut Cooper poses in front of Atlas launch vehicle at launch complex 14.jpg|thumb|upright|left|Gordon Cooper na [[štartovací komplex 14 na Cape Canaveral Space Force Station|štartovacom komplexe 14]] počas predletových príprav, marec 1963]] Kabína Cooperovej [[kozmická loď|kozmickej lode]] [[Mercury (kozmická loď)|Mercury]] mala oproti lodi s menom ''Sigma 7'', v ktorej [[3. október|3. októbra]] 1962 šesťkrát obletel [[Zem]] astronaut [[Wally Schirra|Walter „Wally“ Schirra]], celkovo 109 zmien. Mnohé prístroje boli nahradené výkonnejšou alebo ľahšou verziou. [[Skafander]] bol vybavený novou prilbou a vylepšil sa chladiaci systém. Odstránil sa ťažký [[periskop]] a rôzne prístroje na telemetrické merania. Namiesto toho tu bola väčšia zásoba [[kyslík]]a a [[voda|vody]]. Cooper bol oveľa uvoľnenejší ako jeho kolegovia. Veril, že NASA urobí správnu vec, a na rozdiel od ostatných nevyvíjal nátlak ani nešpekuloval. Jeho dôvera bola taká veľká, že svoju kozmickú loď pomenoval ''Faith 7'' (dôvera, viera) a svoj výber zdôvodnil: ''„Zvolil som toto meno, pretože bolo symbolom mojej pevnej viery v celý tím Mercury, v kabínu, ktorá sa už predtým tak dobre osvedčila, a mojej viery v Boha. Sedmička bola, tak ako vo všetkých predchádzajúcich prípadoch, symbolom našej sedemčlennej skupiny.“'' Úradníci pre styk s verejnosťou NASA však Cooperov názor nezdieľali a v súvislosti s týmto menom si predstavovali, ako by sa v prípade problémov už v novinách písalo, že NASA stratila dôveru alebo vieru. Meno ''Faith 7'' nakoniec kozmickej lodi zostalo.<ref name="kosmo-mek-ma-9">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = MEK - MA 9 | url = https://mek.kosmo.cz/pil_lety/usa/mercury/ma-9/index.htm | vydavateľ = mek.kosmo.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-29 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="Swenson, Grimwood & Alexander 492">Swenson, Grimwood & Alexander 1966, s. 492.</ref><ref name="kosmo-mek-ma-9-mercury-ma-9-kv-1964">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = MEK - MA 9 (MERCURY MA-9, KV 1964) | url = https://mek.kosmo.cz/pil_lety/usa/mercury/ma-9/kv2.htm | vydavateľ = mek.kosmo.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-29 | miesto = | jazyk = }}</ref> Štart misie Mercury-Atlas 9 sa pôvodne plánoval na [[apríl]] [[1963]], ale vo [[február]]i došlo k odkladu kvôli rozhodnutiu o znovu prepojení systému riadenia letu [[nosná raketa|nosnej rakety]] [[Atlas LV-3B]]. ''„Siedmeho mája to malo konečne klapnúť, ale opäť to nevyšlo. Technici a inžinieri našli poruchu v navigačnej sústave rakety. Bolo potrebné ju znova preskúšať.“'' ''„Štart bol,“'' ako mi povedali, ''„definitívne stanovený na 14. mája,“'' spomínal si Cooper. Ako sa blížil deň štartu, Alan Shepard sa zúfalo snažil získať Cooperovo miesto. V tej dobe sa táto záležitosť utajovala a v nasledujúcich desaťročiach len málokto vedel, ako blízko mal Cooper k tomu, aby o svoj let prišiel. Ráno [[13. máj]]a 1963, deň pred prvým pokusom o štart, sa Cooper dozvedel, že lekári pridali na bok jeho skafandra do oblasti bedra nový otvor s kovovou prírubou. Cezeň mala viesť hadica k špeciálnemu nafukovaciemu pásu na meranie [[krvný tlak|krvného tlaku]]. Problém spočíval v tom, že medzi astronautmi, lekármi a technikmi firmy Goodrich existovala tichá dohoda o tom, že tesne pred letom sa konfigurácie skafandrov nebudú nijako meniť. Dohoda zaručovala, že akékoľvek úpravy sa budú môcť dokonale otestovať predtým, než sa dostanú do vesmíru. V lepšom prípade hrozilo nepohodlie pre astronauta a v tom horšom aj možná netesnosť. Gordon bol týmto zásahom lekárov do jeho skafandra úplne rozzúrený a pohádal sa s [[Walter Charles Williams|Waltom Williamsom]], zástupcom riaditeľa NASA pre pilotované lety. Nepísané pravidlo, ktoré určovalo, že deň pred štartom si astronauti mohli zalietať a osviežiť si svoje letové návyky, sa mu práve hodilo. Nechal si pripraviť jedno zo stíhacích lietadiel [[Convair F-102 Delta Dagger|F-102]] a vzlietol s ním, aby sa mohol odreagovať pri svojej obľúbenej akrobacii. V závere svojich akrobatických kúskov mu napadlo, že na [[prídavné spaľovanie|forsáži]] preletí tesne vedľa hangáru S a vtedajšej hlavnej administratívnej budovy NASA na [[Cape Canaveral Air Force Station|Cape Canaveral]]. Podľa svedkov letel pod úrovňou strechy. Walt Williams bol práve vtedy vo svojej kancelárii, keď budovou otriasol [[aerodynamický tresk|sonický tresk]]. Zľakol sa, až mu z rúk vypadli papiere, ktoré zrovna držal. Nanešťastie sa stihol otočiť dosť rýchlo na to, aby si všimol letiacu stíhačku. Potom, ako vyšlo najavo, že pilotom toho lietadla bol Cooper, zdvihol telefón a zavolal Cooperovmu náhradníkovi Shepardovi s tým, aby si pripravil skafander, pretože sa chystá odvolať Coopera z letu. Nasledovalo množstvo telefonátov, pričom v Cooperovom tábore prevzal iniciatívu Slayton. Aj ostatných päť astronautov sa postavilo za Coopera. Williams však celý deň odmietal ustúpiť. Nakoniec, o 22:00 – necelých dvanásť hodín pred štartom – ustúpil a vrátil Cooperovi jeho let.<ref name="codr-301">Codr 1982, s. 301.</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Šamárek | meno = Ondřej | autor = | odkaz na autora = | titul = Kosmický šatník 2. díl | url = https://kosmonautix.cz/2015/11/kosmicky-satnik-2-dil/ | vydavateľ = kosmonautix.cz | dátum vydania = 2015-11-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-09-11 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>Slayton & Cassutt 1994, s. 129.</ref> == Priebeh letu == Prvý pokus o štart misie Mercury-Atlas 9 sa uskutočnil [[14. máj]]a 1963. Cooper si na udalosti toho dňa spomínal: ''„Šiel som spať okolo desiatej večer, ale v priebehu hodiny už dvakrát zazvonil v miestnosti mužstva telefón. Prebudilo ma to a nemohol som zaspať. Vstával som o druhej. Aj keď som nebol unavený, neveril som, že som spal toľko, aby som bol dostatočne pripravený na ťažkosti nastávajúcej kozmickej cesty. Navyše sa ešte úplne neprejavila ľahká diéta, ktorú som dodržiaval v posledných troch dňoch. Ráno štrnásteho som strávil šesť hodín v kabíne lodi. Najskôr zlyhal dieselový motor poháňajúci obriu montážnu vežu pri odsune z odpaľovacej rampy. Bolo nutné vymeniť palivové čerpadlo a očistiť prívodový kanál od nečistoty. Oprava trvala vyše dvoch hodín. Porucha ma nijak neprekvapila... Potom riadiace stredisko zistilo ďalšiu poruchu. Od kozmickej lode sa nedopatrením alebo náhodou odpojil kontakt zaisťujúci prívod elektrického prúdu do kabíny až do okamihu štartu. Bez tejto ‚pupočnej šnúry‘ kabína bola akoby na ceste hore a nemohol som použiť telefonické spojenie s riadiacim strediskom. Celkovo 15 minút kabína neekonomicky čerpala prúd z batérií, ktoré majú počas letu dodávať prístrojom potrebnú energiu. Keď konečne bolo oznámené, že v dôsledku poruchy – tentokrát na Bermudách – na radarovej stanici – sa let musí znova odložiť, bol som veľmi rozhorčený a moja poznámka, že ‚ešte len to začalo a už si zo mňa robia blázna,‘ sa vzala celkom vážne. Štart bol stanovený na ďalší deň. S Dekom Slaytonom, Wallym Schirrom a Waltom Williamsom, vedúcim oddelenia operácií programu Mercury, som šiel na more, aby som si zalovil. V ten večer som šiel do postele už o deviatej a tentokrát som spal ako zabitý až do chvíle, kedy ma prišli vzbudiť.“''<ref name="kosmo-mek-ma-9-mercury-ma-9-kv-1964"/><ref name="codr-301"/> [[Súbor:Gordon Cooper walkout 15.5.1963.jpg|thumb|left|Cooper vystupuje zo špeciálne upraveného prívesu po príchode na štartovaciu rampu v deň štartu]] Krátko po polnoci v stredu [[15. máj]]a vyšiel astronaut Alan Shepard výťahom na rampe LC-14 ku kozmickej lodi ''Faith 7'', nastúpil do nej a už druhú noc po sebe ju pripravil pre Gordona Coopera. O 02:50 miestneho času Coopera prebudil lekár Howard A. Minners. Po sprche a rannej hygiene si sadol k raňajkám, ktoré pozostávali z [[pomarančový džús|pomarančového džúsu]], [[filet mignon]]u, [[praženica|miešaných vajíčok]], [[toast]]u a [[hrozno]]vého [[želé]]. Raňajkoval v spoločnosti Dr. Minnersa, Deka Slaytona, koordinátora aktivít astronautov, astronauta Wallyho Schirru a riaditeľa letových operácií Walta Williamsa. Potom podstúpil poslednú lekársku prehliadku pred štartom a šiel si obliecť skafander. Krátko pred piatou hodinou vyšiel z hangára S, pričom ho sprevádzali Schirra, Slayton, Dr. Minners a technik [[Joseph William Schmitt|Joe Schmitt]], a nastúpil do špeciálne upraveného prívesu, ktorý ho odviezol na štartovací komplex 14. Obsluha rampy mu zaželala šťastný let a o 05:36 nastúpil do kabíny lode ''Faith 7''. Na prístrojovej doske našiel miniatúrne kladivko. Zhotovil ho Cooperov náhradník Alan Shepard, ktorý mu vysvetlil, že ho tam dal preto, aby mohol rozbiť každé svetlo, ktoré bude signalizovať nejakú poruchu. Potom, ako Cooper vykonal všetky potrebné úlohy a čakalo sa na technikov obsluhujúcich [[radar]] a ďalšie sledovacie zariadenia, aby vykonali posledné kalibrácie, sa v jednom okamihu počas poslednej hodiny z takmer trojhodinovej predletovej rutiny rozhodol pospať si. ''„Gordo!“'' vykríkol komunikátor Wally Schirra a pokračoval: ''„Nerád ťa vyrušujem, starec, ale musíme začať štartovať.“'' Cooper odpovedal: ''„Poďme na to. Som pripravený...“'' ''„Tridsať minút pred štartom ma Alan Shepard spojil s mojou rodinou v Houstone. ‚Všetko je v poriadku!‘ Upokojil som ich. Stretneme sa v Honolulu,“'' spomínal na deň štartu.<ref name="codr-301"/><ref>Cooper & Henderson 2018, s. 5.</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Manned Spacecraft Center | odkaz na autora = | titul = THE TRIUMPH OF Astronaut L. Gordon Cooper, Jr. and the Faith 7 | url = https://ntrs.nasa.gov/api/citations/19630008975/downloads/19630008975.pdf | vydavateľ = ntrs.nasa.gov | dátum vydania = 1963 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-03 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>Burgess 2016, s. 73.</ref> [[Súbor:Cooper - GPN-2000-000997.jpg|thumb|Štart Mercury-Atlas 9 s Gordonom Cooperom na palube, 15. máj 1963]] Misia Mercury-Atlas 9 nakoniec úspešne odštartovala 15. mája 1963 o 08:04:13,106 miestneho času (13:04:13,106 [[koordinovaný svetový čas|svetového času]]) pomocou nosnej rakety Atlas LV-3B zo [[štartovací komplex 14 na Cape Canaveral Space Force Station|štartovacieho komplexu 14]] na Cape Canaveral. ''„Štyri minúty po plánovanej dobe štartu som spozoroval, ako sa zažihli pohonné hmoty. Mal som pocit, ako keby som sedel v rýchlovýťahu,“'' opísal Cooper vzlet rakety. Akonáhle sa loď ''Faith 7'' oddelila od nosnej rakety, astronaut vyskúšal manuálne riadenie (orientoval kabínu), zapol automatický stabilizačný systém a 16 mm kamerou s frekvenciou 6 snímok za sekundu zachytil raketu – s východným pobrežím [[Spojené štáty|USA]] v pozadí – od ktorej sa kozmická loď rýchlo vzďaľovala. Poveternostné podmienky boli mimoriadne priaznivé, a tak Cooper dovidel od [[Florida|Floridy]] až k [[Washington, D. C.|Washingtonu]]. Najviac času si vyžiadalo preskúšanie funkcie rôznych systémov kozmickej lode a rádiového spojenia s pozemnými riadiacimi strediskami. Teplota v kabíne dosiahla 33,9 °C, v skafandri 14,4 °C, pričom astronautov [[pulz]] kolísal medzí 80 až 90 tepmi za minútu. Objavili sa prvé ťažkosti so systémom regulujúcim teplotu v skafandri (nepravidelný chod výmenníka tepla). Cooper zazrel svetlá [[Austrália (štát)|austrálskeho]] mesta [[Perth (Západná Austrália)|Perth]] a pozoroval tiež, podobne ako [[John Glenn]], svetielkujúce častice – podľa jeho názoru častice [[peroxid vodíka|peroxidu vodíka]] unikajúceho zo stabilizačných trysiek lode. V skutočnosti to boli zamrznuté pary z výparníka na trupe lodi. Krátko pred ukončením prvého obletu hlavné riadiace stredisko povolilo vykonať ďalších sedem obletov.<ref name="kosmo-mek-ma-9"/><ref name="kosmo-mek-ma-9-mercury-ma-9-kv-1964"/><ref name="codr-301"/> V priebehu druhého obletu Cooper deaktivoval automatický stabilizačný systém lode, aby čo najviac znížil spotrebu pohonných hmôt, presnejšie pracovného média stabilizačných rakiet. V zozname úloh, ktoré plnil pri druhom oblete, bolo okrem iného meranie [[krvný tlak|krvného tlaku]] a telesnej výkonnosti (svalového tonusu). Pri ďalších obletoch boli tiež niektoré z úloh zamerané na fyziologické otázky, predovšetkým na štúdium funkcií [[obehová sústava|srdcovo-cievneho ústrojenstva]]. Počas tretieho obletu astronaut vypustil pri prelete nad oblasťou v blízkosti juhozápadného pobrežia [[Afrika|Afriky]] z kozmickej lode svetelný maják. V guľovitom telese boli [[xenón]]ové výbojky, ktoré dávali – pri výkone 600 000 [[Watt (jednotka)|W]] – záblesky jasnosti [[Polárka|Polárky]] raz za sekundu. Cooper ich mohol sledovať až počnúc štvrtým obletom. Sledoval tiež zdroj svetla intenzity 3 miliónov sviečok, zapnutý na dobu 3 minút pri meste [[Bloemfontein]] v [[Južná Afrika (štát)|Južnej Afrike]]. Pri štvrtom oblete Cooper vypol klimatizáciu kabíny a zostal chránený len nezávislým klimatizačným okruhom skafandra. Systém znova zapojil až pri 21. oblete. Počas tejto doby opakovane meral teplotu v kabíne. Na pozorovanie z piateho obletu si spomínal: ''„Pozoroval som veľmi intenzívne svetlo špeciálneho majáka neďaleko Bloemfonteinu v Južnej Afrike, ktorý tam bol inštalovaný preto, aby sa overila použiteľnosť podobných pomocných navigačných zariadení pri budúcich letoch k Mesiacu. Oveľa väčším dojmom však na mňa zapôsobilo, že som videl aj svetlá neďalekého mesta, ktorého tvar pripomínal podkovu. Dospel som k záveru, že väčšie svetelné zoskupenia by preukázali cestovateľom na Mesiac oveľa lepšie služby ako jednotlivé zdroje.“'' V priebehu šiesteho obletu sa Cooperovi ani pri opakovanom pokuse nepodarilo vypustiť mnohofarebný balón, upevnený na 30 m dlhom nylonovom lane, ktorý mal slúžiť na posúdenie viditeľnosti predmetov vo vesmíre a tiež na zistenie aerodynamického odporu riedkych vrstiev atmosféry.<ref name="kosmo-mek-ma-9-mercury-ma-9-kv-1964"/><ref name="kosmo-mek-ma-9-mercury-ma-9-faith-7">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mercury MA-9 ”Faith 7” | url = https://mek.kosmo.cz/pil_lety/usa/mercury/ma-9/kv1.htm | vydavateľ = mek.kosmo.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-29 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Súbor:The island of Taiwan, Formosa Straight and the Pacific Ocean.jpg|thumb|left|Južná časť [[Taiwan (ostrov)|Taiwanu]] fotografovaná Cooperom z kozmickej lode ''Faith 7'']] Pri ďalšom oblete Cooper ako prvý zo všetkých amerických astronautov letel aj nad územím [[Čína|Číny]], ktoré neskôr preletel ešte päťkrát. Meral tiež intenzitu radiácie. Mal problémy s prípravou potravín a manipuláciou s vodou (manipulácia s vodou nebola prakticky možná a pri pokuse vpraviť vodu do obalov s dehydrovanými potravinami sa kvapky rozptýlili po celej kabíne). Hlavné kontrolné stredisko mu povolilo ďalších 10 obletov. V priebehu deviateho obletu odpočíval a následne počas 10. až 13. obletu spal. Zobudil sa sám, bez „budíka“ zo Zeme. Počnúc 16. obletom Cooper zhotovoval niekoľkými fotoaparátmi čiernobiele aj farebné snímky [[hviezda|hviezd]], [[zemský povrch|zemského povrchu]], [[oblak|oblačnosti]], [[Mesiac]]a a [[zodiakálne svetlo|zvieratníkového svetla]]. Fotografoval tiež obzor za najrôznejších meteorologických podmienok. Celkovo zhotovil asi 5 000 snímok. Hovorca [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] po skončení misie povedal, že niektoré Cooperove optické pozorovania a fotografie sú vojenského významu a o ich zverejnení sa neuvažuje. Cooper si potom spomínal na viaceré pozorovania z letu, ktoré lekárov do istej miery šokovali: ''„Prekvapilo ma množstvo detailov, ktoré som mohol na Zemi rozoznať. Neočakával som totiž, že by som bol schopný spoľahlivo identifikovať určité objekty. Už pri prvom prelete nad Afrikou, nad Saharou a ďalej na juhovýchod k Zanzibaru, som mohol rozoznať rieky, jazerá, pohoria a ostrovy. Na jednej rieke, mohol to byť Níl, som dokonca uvidel kýlovú vlnu člna plaviaceho sa po prúde. Najlepšou oblasťou pre vizuálne pozorovania však boli severoindické a Tibetské vysočiny v Himalájach. Videl som zákruty ciest vedúcich k malým dedinám a podľa dymu vystupujúceho z komínov som mohol určiť aj miesta jednotlivých obydlí. Na horských cestách som rozoznával idúce nákladné autá a na jednom mieste som zbadal aj vlak. Pri najbližšom prelete nad Spojenými štátmi som veľmi zreteľne videl Kalifornský záliv. Mestá San Diego a Los Angeles boli skryté v hmlovom opare, zato však bolo možné veľmi dobre rozoznať Salton Sea a početné vyschnuté jazerá v okolí El Centro. Pri sedemnástom oblete som letel priamo nad Dallasom, pri osemnástom som zbadal Houston. Obe mestá boli zreteľne viditeľné, rovnako ako Clear Lake, kde sa práve stavalo nové stredisko NASA. Snažil som sa nájsť strechu svojho nového domu, ale zakrývali ju stromy. Východná časť Spojených štátov ma príjemne prekvapila, pri osemnástom oblete, nádherným pohľadom na belostné pláže v okolí Miami. Na začiatku devätnásteho obletu ma udivilo, že môžem dohliadnuť ďaleko na juh, až ku Kube a Haiti.“''<ref name="kosmo-mek-ma-9-mercury-ma-9-kv-1964"/><ref name="kosmo-mek-ma-9-mercury-ma-9-faith-7"/> [[Súbor:USS Kearsarge (CVS-33) crew spells out 'Mercury 9' on the flight deck on 15 May 1963 (GPN-2000-001403).jpg|thumb|[[Lietadlová loď]] [[USS Kearsarge (CV-33)|USS ''Kearsarge'']] mieri do oblasti predpokladaného miesta pristátia kozmickej lode ''Faith 7'' v [[Tichý oceán|Tichom oceáne]]]] V priebehu 18. obletu sa tiež uskutočnilo televízne vysielanie, pričom kamera snímala obraz astronauta a údaje niektorých prístrojov. Vykonali sa tiež lekárske merania. Počas letu sa tiež mal uskutočniť prvý televízny prenos z paluby kozmickej lode. Pokus sa však nepodaril. Pri 19. oblete došlo k zlyhaniu automatického riadiaceho systému lode. Kontakty jedného relé skorodovali účinkom nepatrných stôp vody, roznesených pri manipulácii s poškodeným kontajnerom pitnej vody. Prispela k tomu aj čistá kyslíková atmosféra v kabíne. Cooper preto musel uskutočniť manuálne riadený zostup späť do [[atmosféra Zeme|atmosféry]] a tiež v presne stanovenom okamihu aktivovať brzdiace motory. Bol pritom v neustálom rádiovom spojení s Johnom Glennom, ktorý mu z paluby špeciálnej lode [[USNS Coastal Sentry (T-AGM-15)|USNS ''Coastal Sentry'']], plaviacej sa juhozápadne od [[Japonsko|Japonska]], dával potrebné pokyny. V kritickom okamihu však ich komunikáciu rušilo krátkovlnné vysielanie jednej tureckej rozhlasovej stanice. V čase aktivácie brzdiacich motorov loď ''Faith 7'' letela nad oblasťou približne 270 [[kilometer|km]] juhovýchodne od japonského [[ostrov]]a [[Kjúšu]]. Cooper úspešne riadil let lode po asi 6 400 km dlhej zostupovej dráhe. Pri vstupe kabíny do horných vrstiev atmosféry sa skúšali vzorky bielych ochranných náterov (na báze oxidov titánu, zirkónu a zinku). Na základe výpočtov sa zistilo, že použitím týchto ochranných náterov bolo možné znížiť teplotu v kabíne až o 15 °C (všetky kozmické lode Mercury mali tmavé nátery). V poslednej fáze zostupu Cooper najprv vypustil stabilizačný a vo výške 3 352 [[meter|m]] napokon hlavný brzdiaci [[padák]]. Kabína klesala rýchlosťou asi 9 [[meter za sekundu|m/s]] a [[16. máj]]a 1963 o 23:24:02 UTC pristála na hladine [[Tichý oceán|Tichého oceánu]]. Miesto pristátia sa nachádzalo 120 km juhovýchodne od [[Midwayské ostrovy|Midwayských ostrovov]] a 6,4 km od hliadkujúcej [[lietadlová loď|lietadlovej lode]] [[USS Kearsarge (CV-33)|USS ''Kearsarge'']]. Cooper svojím presným pristátím preukázal, že človek môže presnosťou práce prekonať aj automatický elektronický systém. Po pristátí Cooper strávil ešte 36 minút v kabíne plávajúcej na hladine oceánu. Potom ju dotiahli k lietadlovej lodi ''Kearsarge'' a žeriavom vyzdvihli na palubu. Cooper otvoril vstupný otvor a lekár mu ešte v kabíne zmeral pulz. Potom astronaut vstúpil na palubu. Dr. Pollard po misii skonštatoval, že Cooper bol po pristátí pobledlý a trpel prechodnými závratmi. Keď však urobil niekoľko krokov, bolo všetko opäť v poriadku. Schudol 3,3 [[kilogram|kg]]. Keďže počas letu nemohol skoro vôbec piť, vypil potom v priebehu dvoch hodín v dôsledku dehydratácie takmer 7,6 [[liter|litra]] tekutín.<ref name="kosmo-mek-ma-9"/><ref name="kosmo-mek-ma-9-mercury-ma-9-kv-1964"/><ref name="kosmo-mek-ma-9-mercury-ma-9-faith-7"/> == Ďalší plánovaný let == {{Hlavný článok|Mercury-Atlas 10}} Predbežné plánovanie misie [[Mercury-Atlas 10]] sa začalo ešte v polovici roka [[1961]]. Misia bola naplánovaná ako jednodňový [[obežná dráha|orbitálny]] let. Kozmická loď Mercury (výr. č. 15A) bola dodaná na Cape Canaveral [[16. november|16. novembra]] 1962. V [[január]]i 1963 bola prečíslovaná na 15B a pripravená na použitie ako záložná kozmická loď pre Cooperov let Mercury-Atlas 9. V tomto období sa NASA nevyjadrovala k tomu, či sa uskutoční aj misia Mercury-Atlas 10. Ešte koncom roka 1962 sa plánovala ako jednodňový let, ale od začiatku roka 1963 sa v predbežnom pláne predpokladalo, že bude trvať približne tri dni. Na rekordný trojdňový let už bolo pripravené takmer všetko. Nosná raketa Atlas už bola vyrobená, do kabíny kozmickej lode Mercury (výr. č. 15B) už boli inštalované systémy, ktoré mali let v rekordnom trvaní umožniť a nominovaný pilot, Alan Shepard, už loď pomenoval ''Freedom 7-II'' na počesť svojej prvej kozmickej lode. Najvyššie vedenie NASA ale nebolo presvedčené, že by ďalšie misie Mercury boli nutné. V [[apríl]]i 1963 NASA začala označovať Cooperov let Mercury-Atlas 9 ako „vrchol“ programu. Keď sa blížil deň štartu misie Mercury-Atlas 9, tlačový hovorca NASA [[11. máj]]a 1963 oznámil, že ak bude Cooperov let úspešný, bude to posledná misia programu. Dňa [[19. máj]]a sa na tlačovej konferencii po Cooperovom lete spýtali zástupcu riaditeľa NASA [[Robert Seamans|Roberta Seamansa]] na možnosť uskutočnenia misie Mercury-Atlas 10. Seamans to označil za „dosť nepravdepodobné“. Riaditeľ NASA [[James Edwin Webb|James Webb]] si [[21. máj]]a vypočul Shepardove dôvody na vykonanie ešte jedného letu Mercury, ale bol proti. Návrh na uskutočnenie letu Shepard predstavil ešte v ten večer aj prezidentovi Kennedymu, ale ten nechal konečné rozhodnutie na vedení NASA. V dňoch [[6. jún|6.]] a [[7. jún]]a sa ešte diskutovalo o uskutočnení letu Mercury-Atlas 10, prípadne aj ďalších. Hlavným predloženým argumentom bolo, že sa tak získajú informácie užitočné pre misie programov [[program Gemini|Gemini]] a [[program Apollo|Apollo]] bez toho, aby bolo potrebné vynaložiť veľké investície. Kozmická loď a nosné rakety boli k dispozícii a takmer pripravené na let. Uskutočnenie misie Mercury-Atlas 10 presadzoval spolu so Shepardom aj Walt Williams a ďalší zo [[Johnsonovo vesmírne stredisko|Strediska pilotovaných letov]] (''Manned Spacecraft Center''). Práce na úpravách kozmickej lode ''Freedom 7-II'' pokračovali do [[8. jún]]a, ale [[12. jún]]a James Webb oznámil Výboru pre vesmír [[Senát Spojených štátov|Senátu Spojených štátov]], že program Mercury splnil všetky ciele. Povedal, že priorita by sa teraz mala venovať programu Gemini. Všetky práce na programe Mercury sa zastavili a personál a zdroje sa presunuli do programov Gemini a Apollo. V lete 1963 už bolo zrejmé, že pokračovanie programu Mercury by len odčerpalo zdroje potrebné na Gemini a Apollo. Okrem toho veľký počet porúch, ktoré sa vyskytli počas Cooperovho letu, potvrdil skutočnosť, že hardvér Mercury nebol dostatočne odolný na to, aby vydržal jednodňový let, nieto ešte viacdňový.<ref name="Swenson, Grimwood & Alexander 492"/><ref>Thompson 2004, s. 344 – 345.</ref> == Galéria == <center> <gallery> Súbor:Gordon Cooper with his suit ventilator in front of Hangar S.jpg|Gordon Cooper pózuje počas predletových príprav pred hangárom S na Cape Canaveral Súbor:Shepard, Cooper and Schirra in the Mercury Control Center.jpg|Alan Shepard (vľavo), Cooper (v strede) a Wally Schirra (vpravo) v Riadiacom stredisku Mercury (''Mercury Control Center'') na Cape Canaveral počas predletovej simulácie misie Mercury-Atlas 9 Súbor:Aerial View of Launch Complex 14 - GPN-2000-000609.jpg|Štartovací komplex 14 v priebehu záverečných príprav na let Mercury-Atlas 9 Súbor:Mercury-Atlas 9 preflight breakfast.jpg|Cooper raňajkuje v spoločnosti šéfastronauta Deka Slaytona, Wallyho Schirru a Dr. Howarda A. Minnersa v deň štartu Súbor:Gordon Cooper leaves Hangar S to enter the transfer van.jpg|Cooper začína svoju cestu k štartovacej rampe Súbor:Astronaut Gordon Cooper climbs aboard Faith 7.jpg|Cooper nastupuje do kabíny kozmickej lode ''Faith 7'' Súbor:Launch of Mercury-Atlas 9 (MA-9) on May 15, 1963.jpg|Štart misie Mercury-Atlas 9, 15. máj 1963 Súbor:S63-07856.jpg|Záber z televíznej kamery na Coopera v lodi ''Faith 7'' počas 17. obletu Zeme Súbor:Lightning Photographed by Gordon Cooper.jpg|Blesky nad východnou Austráliou odfotené Cooperom z obežnej dráhy Súbor:Mauritania and Spanish Sahara.jpg|Pobrežie Mauritánie a Španielskej Sahary fotografované Cooperom Súbor:View of the Himalaya Mountain Range in the India-Nepal-Tibet border area.jpg|Pohľad na Himaláje z kozmickej lode ''Faith 7'' Súbor:Mercury-9 landing.jpg|''Faith 7'' klesá na padáku do vĺn Tichého oceánu Súbor:Faith 7 spacecraft recovery.jpg|Vylovenie kabíny ''Faith 7'' po pristátí v Tichom oceáne, 16. máj 1963 Súbor:Astronaut Gordon Cooper awaits removal from his spacecraft.jpg|Vyčerpaný ale spokojný Cooper v kabíne ''Faith 7'' na lietadlovej lodi USS ''Kearsarge'' Súbor:Astronaut Cooper with his wife Trudy and their two daughters arrive at Patrick AFB in Florida.jpg|Cooper s manželkou Trudy a ich dvoma dcérami po prílete na Patrickovu základňu na Floride Súbor:Astronaut Major Gordon Cooper Departs White House.jpg|Gordon Cooper máva prítomným pri odchode z Bieleho domu potom, ako ho prezident John F. Kennedy vyznamenal Medailou NASA za výnimočnú službu, 21. máj 1963 </gallery> </center> == Referencie == {{referencie|2}} == Literatúra == * BURGESS, Colin. ''Faith 7 (L. Gordon Cooper, Jr., and the Final Mercury Mission)''. New York; Londýn : Springer, 2016. 291 s. ISBN 978-3-319-30563-9. * CODR, Milan. ''Sto hvězdných kapitánů''. 1. vyd. Praha : Práce, 1982. 480 s. ISBN 24-033-82. * COOPER, Gordon; HENDERSON, Bruce. ''Leap of Faith (An Astronaut’s Journey Into the Unknown)''. New York : Open Road Integrated Media, Incorporated, 2018. 276 s. ISBN 978-1-5040-5424-9. * SLAYTON, Donald K.; CASSUTT, Michael. ''Deke! (U.S. Manned Space : from Mercury to the Shuttle)''. New York : Forge, 1994. 354 s. ISBN 978-0-312-85503-1. * SWENSON, Loyd S., Jr.; GRIMWOOD, James M.; ALEXANDER, Charles C. ''This New Ocean: A History of Project Mercury''. The NASA History Series. Washington, DC : NASA, 1966. OCLC 569889. NASA SP-4201. * THOMPSON, Neal. ''Light this Candle (The Life and Times of Alan Shepard, America’s First Spaceman)''. New York : Crown Publishers, 2004. 445 s. ISBN 978-0-609-61001-5. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Mercury-Atlas 9}} == Externé odkazy == * [https://www.nasa.gov/mission_pages/mercury/missions/faith7.html Oficiálna stránka] {{eng icon}} * [http://spacefacts.de/mission/english/mercury-9.htm Mercury-Atlas 9 na stránkach spacefacts.de] {{eng icon}} * [https://mek.kosmo.cz/pil_lety/usa/mercury/ma-9/index.htm Mercury-Atlas 9 v Malej encyklopédii kozmonautiky] {{ces icon}} {{Program Mercury}} [[Kategória:Program Mercury]] [[Kategória:Kozmické lety s ľudskou posádkou]] [[Kategória:Kozmonautika v 1963]] lre1wf4azbmtldjvb9u7wpjmbkosxtj 8198333 8198329 2026-04-14T16:34:44Z Andrej-airliner 43530 8198333 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kozmická misia | názov misie = Mercury-Atlas 9 | kozmická loď = [[Mercury (kozmická loď)|Mercury]] (výr. č. 20) | znak = Faith 7 insignia.jpg | volací znak = ''Faith 7'' | posádka = 1 | kozmodróm = [[Cape Canaveral Air Force Station|Cape Canaveral]] | rampa = [[štartovací komplex 14 na Cape Canaveral Space Force Station|LC-14]] | raketa = [[Atlas LV-3B]] 130-D | štart = [[15. máj]] [[1963]], 13:04:13,106 [[koordinovaný svetový čas|UTC]] | pristátie = [[16. máj]] 1963, 23:24:02 UTC<br />severná oblasť Tichého oceánu; 120 km juhovýchodne od [[Midwayské ostrovy|Midwayských ostrovov]]<br />{{Coord|27|22|36|S|176|35|15|Z|}} | trvanie = 1 deň, 10 hodín, 19 minút, 49 sekúnd | perigeum = 161,42 [[kilometer|km]] | apogeum = 266,99 [[kilometer|km]] | doba obehu = 88,75 minút | inklinácia = 32,55° | obehy = 22 | vzdialenosť = 878 971 km | maxrýchlosť = 28 239 km/h | maxzrýchlenie = 7,6 g (75 m/s²) | hmotnosť = 1 360 [[kilogram|kg]] (kozmická loď pri štarte) | foto posádky = Gordon Cooper.jpg | popis = Gordon Cooper | predchádzajúca = [[Súbor:Sigma 7 insginia.png|30px|link=Mercury-Atlas 8]] [[Mercury-Atlas 8]] | nasledujúca = }} '''Mercury-Atlas 9''' (alebo podľa lode '''''Faith 7''''') bol [[Spojené štáty|americký]] [[kozmický let s ľudskou posádkou|pilotovaný kozmický let]] v rámci [[program Mercury|programu Mercury]]. Štart letu sa uskutočnil [[15. máj]]a [[1963]] a vyniesol do vesmíru šiesteho [[Američania (USA)|Američana]], ktorým sa stal [[Gordon Cooper]]. Hlavným cieľom Cooperovho letu bolo zistiť vplyv dlhodobého [[beztiažový stav|stavu beztiaže]] na [[kozmonaut|astronauta]], oceniť jeho pracovnú schopnosť a overiť modifikovanú loď. Cooper sledoval pozemný svetelný zdroj a vypustenú guľu so zábleskovým majákom. Overovala sa možnosť použitia svetelných zdrojov na [[Zem]]i a vo veľkých výškach ako východiskových bodov pre navigačné systémy [[kozmická loď|kozmickej lode]] na strednom a záverečnom úseku jej zostupu do [[atmosféra Zeme|atmosféry]]. Astronaut tiež meral aerodynamický odpor kabíny a teplotu vo vnútri lode. Cooperov let sprevádzalo viacero technických problémov a systémy lode [[Mercury (kozmická loď)|Mercury]] sa zaťažovali za hranice svojich možností. Napriek tomu misia skončila úspešne. Vedenie [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] však už nechcelo nič riskovať, a tak rozhodlo, že to bol posledný let programu Mercury a prioritou sa stal vtedy začínajúci [[program Gemini]]. == Posádka == * {{minivlajka|USA}} [[Gordon Cooper]] (1), [[Funkcia kozmonautov v posádkach#Pilot|pilot]] {{Malé|(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)}} === Záložná posádka === * {{minivlajka|USA}} [[Alan Shepard]], pilot === Letoví riaditelia === * [[Christopher C. Kraft Jr.|Chris Kraft]] – červený tím * [[John Dennis Hodge|John Hodge]] – modrý tím == Prípravy na let == Koncom roka [[1962]] bol [[Gordon Cooper]] posledným (okrem [[Deke Slayton|Deka Slaytona]], ktorého vyradili z letového stavu kvôli [[srdce (orgán)|srdcovej]] [[arytmia|arytmii]]) zo [[Mercury Seven|sedmičky astronautov]] [[program Mercury|programu Mercury]], ktorý ešte neletel do vesmíru. So sklonmi k porušovaniu pravidiel, ako boli parádne akrobatické kúsky so [[stíhacie lietadlo|stíhačkou]] alebo rýchla jazda ulicami [[Cocoa Beach (Florida)|Cocoa Beach]], sa vedeniu [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] Cooper príliš nepozdával. Deke Slayton, ktorý bol teraz po vyradení z letového stavu vo funkcii koordinátora aktivít astronautov a neoficiálne aj „šéfastronauta“, hodnotil Coopera ako schopného a vynikajúceho [[pilot]]a. NASA vedela, že Cooper je vynikajúci pilot, ale nikdy sa nezdalo, že by trénoval tak tvrdo ako ostatní. A napriek svojej láske k rýchlym autám a lietadlám pôsobil svojím uvoľneným správaním a lakonickým [[Oklahoma|oklahomským]] prízvukom na niektorých predstaviteľov NASA ako lenivý, čo prekážalo niektorým úradníkom pre styk s verejnosťou. Pre nich nemala kvalifikácia pilota nič spoločného s tým, kto má na konkrétnu misiu letieť. Nechceli vo vesmíre vidiečana. Dozvedel sa to aj [[prezident Spojených štátov|prezident]] [[John Fitzgerald Kennedy|John F. Kennedy]], ktorý sa od toho dištancoval. Keby aj zo strany prezidenta boli nejaké námietky, Slayton by ich neprijal, pretože sa už definitívne rozhodol pre Coopera. Dňa [[14. november|14. novembra]] 1962 tak NASA informovala verejnosť, že na misiu Mercury-Atlas 9 poletí [[kozmonaut|astronaut]] Gordon Cooper a jeho náhradníkom bude [[Alan Shepard]].<ref>Thompson 2004, s. 336.</ref><ref>Slayton & Cassutt 1994, s. 121 – 122.</ref> [[Súbor:MA-9 astronaut Cooper poses in front of Atlas launch vehicle at launch complex 14.jpg|thumb|upright|left|Gordon Cooper na [[štartovací komplex 14 na Cape Canaveral Space Force Station|štartovacom komplexe 14]] počas predletových príprav, marec 1963]] Kabína Cooperovej [[kozmická loď|kozmickej lode]] [[Mercury (kozmická loď)|Mercury]] mala oproti lodi s menom ''Sigma 7'', v ktorej [[3. október|3. októbra]] 1962 šesťkrát obletel [[Zem]] astronaut [[Wally Schirra|Walter „Wally“ Schirra]], celkovo 109 zmien. Mnohé prístroje boli nahradené výkonnejšou alebo ľahšou verziou. [[Skafander]] bol vybavený novou prilbou a vylepšil sa chladiaci systém. Odstránil sa ťažký [[periskop]] a rôzne prístroje na telemetrické merania. Namiesto toho tu bola väčšia zásoba [[kyslík]]a a [[voda|vody]]. Cooper bol oveľa uvoľnenejší ako jeho kolegovia. Veril, že NASA urobí správnu vec, a na rozdiel od ostatných nevyvíjal nátlak ani nešpekuloval. Jeho dôvera bola taká veľká, že svoju kozmickú loď pomenoval ''Faith 7'' (dôvera, viera) a svoj výber zdôvodnil: ''„Zvolil som toto meno, pretože bolo symbolom mojej pevnej viery v celý tím Mercury, v kabínu, ktorá sa už predtým tak dobre osvedčila, a mojej viery v Boha. Sedmička bola, tak ako vo všetkých predchádzajúcich prípadoch, symbolom našej sedemčlennej skupiny.“'' Úradníci pre styk s verejnosťou NASA však Cooperov názor nezdieľali a v súvislosti s týmto menom si predstavovali, ako by sa v prípade problémov už v novinách písalo, že NASA stratila dôveru alebo vieru. Meno ''Faith 7'' nakoniec kozmickej lodi zostalo.<ref name="kosmo-mek-ma-9">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = MEK - MA 9 | url = https://mek.kosmo.cz/pil_lety/usa/mercury/ma-9/index.htm | vydavateľ = mek.kosmo.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-29 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="Swenson, Grimwood & Alexander 492">Swenson, Grimwood & Alexander 1966, s. 492.</ref><ref name="kosmo-mek-ma-9-mercury-ma-9-kv-1964">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = MEK - MA 9 (MERCURY MA-9, KV 1964) | url = https://mek.kosmo.cz/pil_lety/usa/mercury/ma-9/kv2.htm | vydavateľ = mek.kosmo.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-29 | miesto = | jazyk = }}</ref> Štart misie Mercury-Atlas 9 sa pôvodne plánoval na [[apríl]] [[1963]], ale vo [[február]]i došlo k odkladu kvôli rozhodnutiu o znovu prepojení systému riadenia letu [[nosná raketa|nosnej rakety]] [[Atlas LV-3B]]. ''„Siedmeho mája to malo konečne klapnúť, ale opäť to nevyšlo. Technici a inžinieri našli poruchu v navigačnej sústave rakety. Bolo potrebné ju znova preskúšať.“'' ''„Štart bol,“'' ako mi povedali, ''„definitívne stanovený na 14. mája,“'' spomínal si Cooper. Ako sa blížil deň štartu, Alan Shepard sa zúfalo snažil získať Cooperovo miesto. V tej dobe sa táto záležitosť utajovala a v nasledujúcich desaťročiach len málokto vedel, ako blízko mal Cooper k tomu, aby o svoj let prišiel. Ráno [[13. máj]]a 1963, deň pred prvým pokusom o štart, sa Cooper dozvedel, že lekári pridali na bok jeho skafandra do oblasti bedra nový otvor s kovovou prírubou. Cezeň mala viesť hadica k špeciálnemu nafukovaciemu pásu na meranie [[krvný tlak|krvného tlaku]]. Problém spočíval v tom, že medzi astronautmi, lekármi a technikmi firmy Goodrich existovala tichá dohoda o tom, že tesne pred letom sa konfigurácie skafandrov nebudú nijako meniť. Dohoda zaručovala, že akékoľvek úpravy sa budú môcť dokonale otestovať predtým, než sa dostanú do vesmíru. V lepšom prípade hrozilo nepohodlie pre astronauta a v tom horšom aj možná netesnosť. Gordon bol týmto zásahom lekárov do jeho skafandra úplne rozzúrený a pohádal sa s [[Walter Charles Williams|Waltom Williamsom]], zástupcom riaditeľa NASA pre pilotované lety. Nepísané pravidlo, ktoré určovalo, že deň pred štartom si astronauti mohli zalietať a osviežiť si svoje letové návyky, sa mu práve hodilo. Nechal si pripraviť jedno zo stíhacích lietadiel [[Convair F-102 Delta Dagger|F-102]] a vzlietol s ním, aby sa mohol odreagovať pri svojej obľúbenej akrobacii. V závere svojich akrobatických kúskov mu napadlo, že na [[prídavné spaľovanie|forsáži]] preletí tesne vedľa hangáru S a vtedajšej hlavnej administratívnej budovy NASA na [[Cape Canaveral Air Force Station|Cape Canaveral]]. Podľa svedkov letel pod úrovňou strechy. Walt Williams bol práve vtedy vo svojej kancelárii, keď budovou otriasol [[aerodynamický tresk|sonický tresk]]. Zľakol sa, až mu z rúk vypadli papiere, ktoré zrovna držal. Nanešťastie sa stihol otočiť dosť rýchlo na to, aby si všimol letiacu stíhačku. Potom, ako vyšlo najavo, že pilotom toho lietadla bol Cooper, zdvihol telefón a zavolal Cooperovmu náhradníkovi Shepardovi s tým, aby si pripravil skafander, pretože sa chystá odvolať Coopera z letu. Nasledovalo množstvo telefonátov, pričom v Cooperovom tábore prevzal iniciatívu Slayton. Aj ostatných päť astronautov sa postavilo za Coopera. Williams však celý deň odmietal ustúpiť. Nakoniec, o 22:00 – necelých dvanásť hodín pred štartom – ustúpil a vrátil Cooperovi jeho let.<ref name="codr-301">Codr 1982, s. 301.</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Šamárek | meno = Ondřej | autor = | odkaz na autora = | titul = Kosmický šatník 2. díl | url = https://kosmonautix.cz/2015/11/kosmicky-satnik-2-dil/ | vydavateľ = kosmonautix.cz | dátum vydania = 2015-11-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-09-11 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>Slayton & Cassutt 1994, s. 129.</ref> == Priebeh letu == Prvý pokus o štart misie Mercury-Atlas 9 sa uskutočnil [[14. máj]]a 1963. Cooper si na udalosti toho dňa spomínal: ''„Šiel som spať okolo desiatej večer, ale v priebehu hodiny už dvakrát zazvonil v miestnosti mužstva telefón. Prebudilo ma to a nemohol som zaspať. Vstával som o druhej. Aj keď som nebol unavený, neveril som, že som spal toľko, aby som bol dostatočne pripravený na ťažkosti nastávajúcej kozmickej cesty. Navyše sa ešte úplne neprejavila ľahká diéta, ktorú som dodržiaval v posledných troch dňoch. Ráno štrnásteho som strávil šesť hodín v kabíne lodi. Najskôr zlyhal dieselový motor poháňajúci obriu montážnu vežu pri odsune z odpaľovacej rampy. Bolo nutné vymeniť palivové čerpadlo a očistiť prívodový kanál od nečistoty. Oprava trvala vyše dvoch hodín. Porucha ma nijak neprekvapila... Potom riadiace stredisko zistilo ďalšiu poruchu. Od kozmickej lode sa nedopatrením alebo náhodou odpojil kontakt zaisťujúci prívod elektrického prúdu do kabíny až do okamihu štartu. Bez tejto ‚pupočnej šnúry‘ kabína bola akoby na ceste hore a nemohol som použiť telefonické spojenie s riadiacim strediskom. Celkovo 15 minút kabína neekonomicky čerpala prúd z batérií, ktoré majú počas letu dodávať prístrojom potrebnú energiu. Keď konečne bolo oznámené, že v dôsledku poruchy – tentokrát na Bermudách – na radarovej stanici – sa let musí znova odložiť, bol som veľmi rozhorčený a moja poznámka, že ‚ešte len to začalo a už si zo mňa robia blázna,‘ sa vzala celkom vážne. Štart bol stanovený na ďalší deň. S Dekom Slaytonom, Wallym Schirrom a Waltom Williamsom, vedúcim oddelenia operácií programu Mercury, som šiel na more, aby som si zalovil. V ten večer som šiel do postele už o deviatej a tentokrát som spal ako zabitý až do chvíle, kedy ma prišli vzbudiť.“''<ref name="kosmo-mek-ma-9-mercury-ma-9-kv-1964"/><ref name="codr-301"/> [[Súbor:Gordon Cooper walkout 15.5.1963.jpg|thumb|left|Cooper vystupuje zo špeciálne upraveného prívesu po príchode na štartovaciu rampu v deň štartu]] Krátko po polnoci v stredu [[15. máj]]a vyšiel astronaut Alan Shepard výťahom na rampe LC-14 ku kozmickej lodi ''Faith 7'', nastúpil do nej a už druhú noc po sebe ju pripravil pre Gordona Coopera. O 02:50 miestneho času Coopera prebudil lekár Howard A. Minners. Po sprche a rannej hygiene si sadol k raňajkám, ktoré pozostávali z [[pomarančový džús|pomarančového džúsu]], [[filet mignon]]u, [[praženica|miešaných vajíčok]], [[toast]]u a [[hrozno]]vého [[želé]]. Raňajkoval v spoločnosti Dr. Minnersa, Deka Slaytona, koordinátora aktivít astronautov, astronauta Wallyho Schirru a riaditeľa letových operácií Walta Williamsa. Potom podstúpil poslednú lekársku prehliadku pred štartom a šiel si obliecť skafander. Krátko pred piatou hodinou vyšiel z hangára S, pričom ho sprevádzali Schirra, Slayton, Dr. Minners a technik [[Joseph William Schmitt|Joe Schmitt]], a nastúpil do špeciálne upraveného prívesu, ktorý ho odviezol na štartovací komplex 14. Obsluha rampy mu zaželala šťastný let a o 05:36 nastúpil do kabíny lode ''Faith 7''. Na prístrojovej doske našiel miniatúrne kladivko. Zhotovil ho Cooperov náhradník Alan Shepard, ktorý mu vysvetlil, že ho tam dal preto, aby mohol rozbiť každé svetlo, ktoré bude signalizovať nejakú poruchu. Potom, ako Cooper vykonal všetky potrebné úlohy a čakalo sa na technikov obsluhujúcich [[radar]] a ďalšie sledovacie zariadenia, aby vykonali posledné kalibrácie, sa v jednom okamihu počas poslednej hodiny z takmer trojhodinovej predletovej rutiny rozhodol pospať si. ''„Gordo!“'' vykríkol komunikátor Wally Schirra a pokračoval: ''„Nerád ťa vyrušujem, starec, ale musíme začať štartovať.“'' Cooper odpovedal: ''„Poďme na to. Som pripravený...“'' ''„Tridsať minút pred štartom ma Alan Shepard spojil s mojou rodinou v Houstone. ‚Všetko je v poriadku!‘ Upokojil som ich. Stretneme sa v Honolulu,“'' spomínal na deň štartu.<ref name="codr-301"/><ref>Cooper & Henderson 2018, s. 5.</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Manned Spacecraft Center | odkaz na autora = | titul = THE TRIUMPH OF Astronaut L. Gordon Cooper, Jr. and the Faith 7 | url = https://ntrs.nasa.gov/api/citations/19630008975/downloads/19630008975.pdf | vydavateľ = ntrs.nasa.gov | dátum vydania = 1963 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-03 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>Burgess 2016, s. 73.</ref> [[Súbor:Cooper - GPN-2000-000997.jpg|thumb|Štart Mercury-Atlas 9 s Gordonom Cooperom na palube, 15. máj 1963]] Misia Mercury-Atlas 9 nakoniec úspešne odštartovala 15. mája 1963 o 08:04:13,106 miestneho času (13:04:13,106 [[koordinovaný svetový čas|svetového času]]) pomocou nosnej rakety Atlas LV-3B zo [[štartovací komplex 14 na Cape Canaveral Space Force Station|štartovacieho komplexu 14]] na Cape Canaveral. ''„Štyri minúty po plánovanej dobe štartu som spozoroval, ako sa zažihli pohonné hmoty. Mal som pocit, ako keby som sedel v rýchlovýťahu,“'' opísal Cooper vzlet rakety. Akonáhle sa loď ''Faith 7'' oddelila od nosnej rakety, astronaut vyskúšal manuálne riadenie (orientoval kabínu), zapol automatický stabilizačný systém a 16 mm kamerou s frekvenciou 6 snímok za sekundu zachytil raketu – s východným pobrežím [[Spojené štáty|USA]] v pozadí – od ktorej sa kozmická loď rýchlo vzďaľovala. Poveternostné podmienky boli mimoriadne priaznivé, a tak Cooper dovidel od [[Florida|Floridy]] až k [[Washington, D. C.|Washingtonu]]. Najviac času si vyžiadalo preskúšanie funkcie rôznych systémov kozmickej lode a rádiového spojenia s pozemnými riadiacimi strediskami. Teplota v kabíne dosiahla 33,9 °C, v skafandri 14,4 °C, pričom astronautov [[pulz]] kolísal medzí 80 až 90 tepmi za minútu. Objavili sa prvé ťažkosti so systémom regulujúcim teplotu v skafandri (nepravidelný chod výmenníka tepla). Cooper zazrel svetlá [[Austrália (štát)|austrálskeho]] mesta [[Perth (Západná Austrália)|Perth]] a pozoroval tiež, podobne ako [[John Glenn]], svetielkujúce častice – podľa jeho názoru častice [[peroxid vodíka|peroxidu vodíka]] unikajúceho zo stabilizačných trysiek lode. V skutočnosti to boli zamrznuté pary z výparníka na trupe lodi. Krátko pred ukončením prvého obletu hlavné riadiace stredisko povolilo vykonať ďalších sedem obletov.<ref name="kosmo-mek-ma-9"/><ref name="kosmo-mek-ma-9-mercury-ma-9-kv-1964"/><ref name="codr-301"/> V priebehu druhého obletu Cooper deaktivoval automatický stabilizačný systém lode, aby čo najviac znížil spotrebu pohonných hmôt, presnejšie pracovného média stabilizačných rakiet. V zozname úloh, ktoré plnil pri druhom oblete, bolo okrem iného meranie [[krvný tlak|krvného tlaku]] a telesnej výkonnosti (svalového tonusu). Pri ďalších obletoch boli tiež niektoré z úloh zamerané na fyziologické otázky, predovšetkým na štúdium funkcií [[obehová sústava|srdcovo-cievneho ústrojenstva]]. Počas tretieho obletu astronaut vypustil pri prelete nad oblasťou v blízkosti juhozápadného pobrežia [[Afrika|Afriky]] z kozmickej lode svetelný maják. V guľovitom telese boli [[xenón]]ové výbojky, ktoré dávali – pri výkone 600 000 [[Watt (jednotka)|W]] – záblesky jasnosti [[Polárka|Polárky]] raz za sekundu. Cooper ich mohol sledovať až počnúc štvrtým obletom. Sledoval tiež zdroj svetla intenzity 3 miliónov sviečok, zapnutý na dobu 3 minút pri meste [[Bloemfontein]] v [[Južná Afrika (štát)|Južnej Afrike]]. Pri štvrtom oblete Cooper vypol klimatizáciu kabíny a zostal chránený len nezávislým klimatizačným okruhom skafandra. Systém znova zapojil až pri 21. oblete. Počas tejto doby opakovane meral teplotu v kabíne. Na pozorovanie z piateho obletu si spomínal: ''„Pozoroval som veľmi intenzívne svetlo špeciálneho majáka neďaleko Bloemfonteinu v Južnej Afrike, ktorý tam bol inštalovaný preto, aby sa overila použiteľnosť podobných pomocných navigačných zariadení pri budúcich letoch k Mesiacu. Oveľa väčším dojmom však na mňa zapôsobilo, že som videl aj svetlá neďalekého mesta, ktorého tvar pripomínal podkovu. Dospel som k záveru, že väčšie svetelné zoskupenia by preukázali cestovateľom na Mesiac oveľa lepšie služby ako jednotlivé zdroje.“'' V priebehu šiesteho obletu sa Cooperovi ani pri opakovanom pokuse nepodarilo vypustiť mnohofarebný balón, upevnený na 30 m dlhom nylonovom lane, ktorý mal slúžiť na posúdenie viditeľnosti predmetov vo vesmíre a tiež na zistenie aerodynamického odporu riedkych vrstiev atmosféry.<ref name="kosmo-mek-ma-9-mercury-ma-9-kv-1964"/><ref name="kosmo-mek-ma-9-mercury-ma-9-faith-7">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mercury MA-9 ”Faith 7” | url = https://mek.kosmo.cz/pil_lety/usa/mercury/ma-9/kv1.htm | vydavateľ = mek.kosmo.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-29 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Súbor:The island of Taiwan, Formosa Straight and the Pacific Ocean.jpg|thumb|left|Južná časť [[Taiwan (ostrov)|Taiwanu]] fotografovaná Cooperom z kozmickej lode ''Faith 7'']] Pri ďalšom oblete Cooper ako prvý zo všetkých amerických astronautov letel aj nad územím [[Čína|Číny]], ktoré neskôr preletel ešte päťkrát. Meral tiež intenzitu radiácie. Mal problémy s prípravou potravín a manipuláciou s vodou (manipulácia s vodou nebola prakticky možná a pri pokuse vpraviť vodu do obalov s dehydrovanými potravinami sa kvapky rozptýlili po celej kabíne). Hlavné kontrolné stredisko mu povolilo ďalších 10 obletov. V priebehu deviateho obletu odpočíval a následne počas 10. až 13. obletu spal. Zobudil sa sám, bez „budíka“ zo Zeme. Počnúc 16. obletom Cooper zhotovoval niekoľkými fotoaparátmi čiernobiele aj farebné snímky [[hviezda|hviezd]], [[zemský povrch|zemského povrchu]], [[oblak|oblačnosti]], [[Mesiac]]a a [[zodiakálne svetlo|zvieratníkového svetla]]. Fotografoval tiež obzor za najrôznejších meteorologických podmienok. Celkovo zhotovil asi 5 000 snímok. Hovorca [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] po skončení misie povedal, že niektoré Cooperove optické pozorovania a fotografie sú vojenského významu a o ich zverejnení sa neuvažuje. Cooper si potom spomínal na viaceré pozorovania z letu, ktoré lekárov do istej miery šokovali: ''„Prekvapilo ma množstvo detailov, ktoré som mohol na Zemi rozoznať. Neočakával som totiž, že by som bol schopný spoľahlivo identifikovať určité objekty. Už pri prvom prelete nad Afrikou, nad Saharou a ďalej na juhovýchod k Zanzibaru, som mohol rozoznať rieky, jazerá, pohoria a ostrovy. Na jednej rieke, mohol to byť Níl, som dokonca uvidel kýlovú vlnu člna plaviaceho sa po prúde. Najlepšou oblasťou pre vizuálne pozorovania však boli severoindické a Tibetské vysočiny v Himalájach. Videl som zákruty ciest vedúcich k malým dedinám a podľa dymu vystupujúceho z komínov som mohol určiť aj miesta jednotlivých obydlí. Na horských cestách som rozoznával idúce nákladné autá a na jednom mieste som zbadal aj vlak. Pri najbližšom prelete nad Spojenými štátmi som veľmi zreteľne videl Kalifornský záliv. Mestá San Diego a Los Angeles boli skryté v hmlovom opare, zato však bolo možné veľmi dobre rozoznať Salton Sea a početné vyschnuté jazerá v okolí El Centro. Pri sedemnástom oblete som letel priamo nad Dallasom, pri osemnástom som zbadal Houston. Obe mestá boli zreteľne viditeľné, rovnako ako Clear Lake, kde sa práve stavalo nové stredisko NASA. Snažil som sa nájsť strechu svojho nového domu, ale zakrývali ju stromy. Východná časť Spojených štátov ma príjemne prekvapila, pri osemnástom oblete, nádherným pohľadom na belostné pláže v okolí Miami. Na začiatku devätnásteho obletu ma udivilo, že môžem dohliadnuť ďaleko na juh, až ku Kube a Haiti.“''<ref name="kosmo-mek-ma-9-mercury-ma-9-kv-1964"/><ref name="kosmo-mek-ma-9-mercury-ma-9-faith-7"/> [[Súbor:USS Kearsarge (CVS-33) crew spells out 'Mercury 9' on the flight deck on 15 May 1963 (GPN-2000-001403).jpg|thumb|[[Lietadlová loď]] [[USS Kearsarge (CV-33)|USS ''Kearsarge'']] mieri do oblasti predpokladaného miesta pristátia kozmickej lode ''Faith 7'' v [[Tichý oceán|Tichom oceáne]]]] V priebehu 18. obletu sa tiež uskutočnilo televízne vysielanie, pričom kamera snímala obraz astronauta a údaje niektorých prístrojov. Vykonali sa tiež lekárske merania. Počas letu sa tiež mal uskutočniť prvý televízny prenos z paluby kozmickej lode. Pokus sa však nepodaril. Pri 19. oblete došlo k zlyhaniu automatického riadiaceho systému lode. Kontakty jedného relé skorodovali účinkom nepatrných stôp vody, roznesených pri manipulácii s poškodeným kontajnerom pitnej vody. Prispela k tomu aj čistá kyslíková atmosféra v kabíne. Cooper preto musel uskutočniť manuálne riadený zostup späť do [[atmosféra Zeme|atmosféry]] a tiež v presne stanovenom okamihu aktivovať brzdiace motory. Bol pritom v neustálom rádiovom spojení s Johnom Glennom, ktorý mu z paluby špeciálnej lode [[USNS Coastal Sentry (T-AGM-15)|USNS ''Coastal Sentry'']], plaviacej sa juhozápadne od [[Japonsko|Japonska]], dával potrebné pokyny. V kritickom okamihu však ich komunikáciu rušilo krátkovlnné vysielanie jednej tureckej rozhlasovej stanice. V čase aktivácie brzdiacich motorov loď ''Faith 7'' letela nad oblasťou približne 270 [[kilometer|km]] juhovýchodne od japonského [[ostrov]]a [[Kjúšu]]. Cooper úspešne riadil let lode po asi 6 400 km dlhej zostupovej dráhe. Pri vstupe kabíny do horných vrstiev atmosféry sa skúšali vzorky bielych ochranných náterov (na báze oxidov titánu, zirkónu a zinku). Na základe výpočtov sa zistilo, že použitím týchto ochranných náterov bolo možné znížiť teplotu v kabíne až o 15 °C (všetky kozmické lode Mercury mali tmavé nátery). V poslednej fáze zostupu Cooper najprv vypustil stabilizačný a vo výške 3 352 [[meter|m]] napokon hlavný brzdiaci [[padák]]. Kabína klesala rýchlosťou asi 9 [[meter za sekundu|m/s]] a [[16. máj]]a 1963 o 23:24:02 UTC pristála na hladine [[Tichý oceán|Tichého oceánu]]. Miesto pristátia sa nachádzalo 120 km juhovýchodne od [[Midwayské ostrovy|Midwayských ostrovov]] a 6,4 km od hliadkujúcej [[lietadlová loď|lietadlovej lode]] [[USS Kearsarge (CV-33)|USS ''Kearsarge'']]. Cooper svojím presným pristátím preukázal, že človek môže presnosťou práce prekonať aj automatický elektronický systém. Po pristátí Cooper strávil ešte 36 minút v kabíne plávajúcej na hladine oceánu. Potom ju dotiahli k lietadlovej lodi ''Kearsarge'' a žeriavom vyzdvihli na palubu. Cooper otvoril vstupný otvor a lekár mu ešte v kabíne zmeral pulz. Potom astronaut vstúpil na palubu. Dr. Pollard po misii skonštatoval, že Cooper bol po pristátí pobledlý a trpel prechodnými závratmi. Keď však urobil niekoľko krokov, bolo všetko opäť v poriadku. Schudol 3,3 [[kilogram|kg]]. Keďže počas letu nemohol skoro vôbec piť, vypil potom v priebehu dvoch hodín v dôsledku dehydratácie takmer 7,6 [[liter|litra]] tekutín.<ref name="kosmo-mek-ma-9"/><ref name="kosmo-mek-ma-9-mercury-ma-9-kv-1964"/><ref name="kosmo-mek-ma-9-mercury-ma-9-faith-7"/> == Ďalší plánovaný let == {{Hlavný článok|Mercury-Atlas 10}} Predbežné plánovanie misie [[Mercury-Atlas 10]] sa začalo ešte v polovici roka [[1961]]. Misia bola naplánovaná ako jednodňový [[obežná dráha|orbitálny]] let. Kozmická loď Mercury (výr. č. 15A) bola dodaná na Cape Canaveral [[16. november|16. novembra]] 1962. V [[január]]i 1963 bola prečíslovaná na 15B a pripravená na použitie ako záložná kozmická loď pre Cooperov let Mercury-Atlas 9. V tomto období sa NASA nevyjadrovala k tomu, či sa uskutoční aj misia Mercury-Atlas 10. Ešte koncom roka 1962 sa plánovala ako jednodňový let, ale od začiatku roka 1963 sa v predbežnom pláne predpokladalo, že bude trvať približne tri dni. Na rekordný trojdňový let už bolo pripravené takmer všetko. Nosná raketa Atlas už bola vyrobená, do kabíny kozmickej lode Mercury (výr. č. 15B) už boli inštalované systémy, ktoré mali let v rekordnom trvaní umožniť a nominovaný pilot, Alan Shepard, už loď pomenoval ''Freedom 7-II'' na počesť svojej prvej kozmickej lode. Najvyššie vedenie NASA ale nebolo presvedčené, že by ďalšie misie Mercury boli nutné. V [[apríl]]i 1963 NASA začala označovať Cooperov let Mercury-Atlas 9 ako „vrchol“ programu. Keď sa blížil deň štartu misie Mercury-Atlas 9, tlačový hovorca NASA [[11. máj]]a 1963 oznámil, že ak bude Cooperov let úspešný, bude to posledná misia programu. Dňa [[19. máj]]a sa na tlačovej konferencii po Cooperovom lete spýtali zástupcu riaditeľa NASA [[Robert Seamans|Roberta Seamansa]] na možnosť uskutočnenia misie Mercury-Atlas 10. Seamans to označil za „dosť nepravdepodobné“. Riaditeľ NASA [[James Edwin Webb|James Webb]] si [[21. máj]]a vypočul Shepardove dôvody na vykonanie ešte jedného letu Mercury, ale bol proti. Návrh na uskutočnenie letu Shepard predstavil ešte v ten večer aj prezidentovi Kennedymu, ale ten nechal konečné rozhodnutie na vedení NASA. V dňoch [[6. jún|6.]] a [[7. jún]]a sa ešte diskutovalo o uskutočnení letu Mercury-Atlas 10, prípadne aj ďalších. Hlavným predloženým argumentom bolo, že sa tak získajú informácie užitočné pre misie programov [[program Gemini|Gemini]] a [[program Apollo|Apollo]] bez toho, aby bolo potrebné vynaložiť veľké investície. Kozmická loď a nosné rakety boli k dispozícii a takmer pripravené na let. Uskutočnenie misie Mercury-Atlas 10 presadzoval spolu so Shepardom aj Walt Williams a ďalší zo [[Johnsonovo vesmírne stredisko|Strediska pilotovaných letov]] (''Manned Spacecraft Center''). Práce na úpravách kozmickej lode ''Freedom 7-II'' pokračovali do [[8. jún]]a, ale [[12. jún]]a James Webb oznámil Výboru pre vesmír [[Senát Spojených štátov|Senátu Spojených štátov]], že program Mercury splnil všetky ciele. Povedal, že priorita by sa teraz mala venovať programu Gemini. Všetky práce na programe Mercury sa zastavili a personál a zdroje sa presunuli do programov Gemini a Apollo. V lete 1963 už bolo zrejmé, že pokračovanie programu Mercury by len odčerpalo zdroje potrebné na Gemini a Apollo. Okrem toho veľký počet porúch, ktoré sa vyskytli počas Cooperovho letu, potvrdil skutočnosť, že hardvér Mercury nebol dostatočne odolný na to, aby vydržal jednodňový let, nieto ešte viacdňový.<ref name="Swenson, Grimwood & Alexander 492"/><ref>Thompson 2004, s. 344 – 345.</ref> == Galéria == <center> <gallery> Súbor:Gordon Cooper with his suit ventilator in front of Hangar S.jpg|Gordon Cooper pózuje počas predletových príprav pred hangárom S na Cape Canaveral Súbor:Shepard, Cooper and Schirra in the Mercury Control Center.jpg|Alan Shepard (vľavo), Cooper (v strede) a Wally Schirra (vpravo) v Riadiacom stredisku Mercury (''Mercury Control Center'') na Cape Canaveral počas predletovej simulácie misie Mercury-Atlas 9 Súbor:Aerial View of Launch Complex 14 - GPN-2000-000609.jpg|Štartovací komplex 14 v priebehu záverečných príprav na let Mercury-Atlas 9 Súbor:Mercury-Atlas 9 preflight breakfast.jpg|Cooper raňajkuje v spoločnosti šéfastronauta Deka Slaytona, Wallyho Schirru a Dr. Howarda A. Minnersa v deň štartu Súbor:Gordon Cooper leaves Hangar S to enter the transfer van.jpg|Cooper začína svoju cestu k štartovacej rampe Súbor:Astronaut Gordon Cooper climbs aboard Faith 7.jpg|Cooper nastupuje do kabíny kozmickej lode ''Faith 7'' Súbor:Launch of Mercury-Atlas 9 (MA-9) on May 15, 1963.jpg|Štart misie Mercury-Atlas 9, 15. máj 1963 Súbor:S63-07856.jpg|Záber z televíznej kamery na Coopera v lodi ''Faith 7'' počas 17. obletu Zeme Súbor:Lightning Photographed by Gordon Cooper.jpg|Blesky nad východnou Austráliou odfotené Cooperom z obežnej dráhy Súbor:Mauritania and Spanish Sahara.jpg|Pobrežie Mauritánie a Španielskej Sahary fotografované Cooperom Súbor:View of the Himalaya Mountain Range in the India-Nepal-Tibet border area.jpg|Pohľad na Himaláje z kozmickej lode ''Faith 7'' Súbor:Mercury-9 landing.jpg|''Faith 7'' klesá na padáku do vĺn Tichého oceánu Súbor:Faith 7 spacecraft recovery.jpg|Vylovenie kabíny ''Faith 7'' po pristátí v Tichom oceáne, 16. máj 1963 Súbor:Astronaut Gordon Cooper awaits removal from his spacecraft.jpg|Vyčerpaný ale spokojný Cooper v kabíne ''Faith 7'' na lietadlovej lodi USS ''Kearsarge'' Súbor:Astronaut Cooper with his wife Trudy and their two daughters arrive at Patrick AFB in Florida.jpg|Cooper s manželkou Trudy a ich dvoma dcérami po prílete na Patrickovu základňu na Floride Súbor:Astronaut Major Gordon Cooper Departs White House.jpg|Gordon Cooper máva prítomným pri odchode z Bieleho domu potom, ako ho prezident John F. Kennedy vyznamenal Medailou NASA za výnimočnú službu, 21. máj 1963 </gallery> </center> == Referencie == {{referencie|2}} == Literatúra == * BURGESS, Colin. ''Faith 7 (L. Gordon Cooper, Jr., and the Final Mercury Mission)''. New York; Londýn : Springer, 2016. 291 s. ISBN 978-3-319-30563-9. * CODR, Milan. ''Sto hvězdných kapitánů''. 1. vyd. Praha : Práce, 1982. 480 s. ISBN 24-033-82. * COOPER, Gordon; HENDERSON, Bruce. ''Leap of Faith (An Astronaut’s Journey Into the Unknown)''. New York : Open Road Integrated Media, Incorporated, 2018. 276 s. ISBN 978-1-5040-5424-9. * SLAYTON, Donald K.; CASSUTT, Michael. ''Deke! (U.S. Manned Space : from Mercury to the Shuttle)''. New York : Forge, 1994. 354 s. ISBN 978-0-312-85503-1. * SWENSON, Loyd S., Jr.; GRIMWOOD, James M.; ALEXANDER, Charles C. ''This New Ocean: A History of Project Mercury''. The NASA History Series. Washington, DC : NASA, 1966. OCLC 569889. NASA SP-4201. * THOMPSON, Neal. ''Light this Candle (The Life and Times of Alan Shepard, America’s First Spaceman)''. New York : Crown Publishers, 2004. 445 s. ISBN 978-0-609-61001-5. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Mercury-Atlas 9}} == Externé odkazy == * [https://www.nasa.gov/mission_pages/mercury/missions/faith7.html Oficiálna stránka] {{eng icon}} * [http://spacefacts.de/mission/english/mercury-9.htm Mercury-Atlas 9 na stránkach spacefacts.de] {{eng icon}} * [https://mek.kosmo.cz/pil_lety/usa/mercury/ma-9/index.htm Mercury-Atlas 9 v Malej encyklopédii kozmonautiky] {{ces icon}} {{Program Mercury}} [[Kategória:Program Mercury]] [[Kategória:Kozmické lety s ľudskou posádkou]] [[Kategória:Kozmonautika v 1963]] 83f5wyt2psqpg5pjgort05jdi29u8l7 0 193527 8198264 8051866 2026-04-14T13:40:31Z Mercy 5826 /* Publikácie */ preklep 8198264 wikitext text/x-wiki {{Infobox Architekt | Meno = Léon Krier | Rodné meno = | Portrét = Leon krier.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis osoby = luxemburský architekt a urbanista | Spoločnosť = | Významné stavby = | Významné projekty = | Významný dizajn = | Ocenenia = [[Driehaus Architecture Prize]] | Dátum narodenia = {{dn|1946|4|7}} | Miesto narodenia = [[Luxemburg (mesto)|Luxemburg]], [[Luxembursko]] | Dátum úmrtia = {{duv|2025|06|17|1946|04|07}} | Miesto úmrtia = [[Palma de Mallorca]], [[Španielsko]] | Alma mater = <!-- univerzita --> | Profesia = <!-- pôvodné zamestnanie --> | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Luxembursko }} '''Léon Krier''' (* [[7. apríl]] [[1946]], [[Luxemburg (mesto)|Luxemburg]], [[Luxembursko]]{{--}}† [[17. jún]] [[2025]], [[Palma de Mallorca]], [[Španielsko]]) bol luxemburský [[architekt]], urbanista a teoretik architektúry. Od konca 70. rokov [[20. storočie|20. storočia]], ale hlavne počas 80. rokov, patril medzi najvplyvnejších neotradicionalistických architektov a hlavne [[Urbanizmus (architektúra)|urbanistov]]. Jeho najznámejším projektom je návrh mestskej časti Poundbury v Dorchestri v [[Anglicko|Anglicku]], ktorej zakladateľom bol [[Charles (princ z Walesu)|princ Charles]]. Bojoval za znovuobnovenie tradičného európskeho modelu [[Mesto (všeobecne)|mesta]] a mal veľký vplyv na formovanie skupiny [[Nový urbanizmus]] hlavne v USA. V roku [[2003]] získal ''Driehaus Architecture Prize''.<ref>{{cite web |title=Leon Krier |url=http://architecture.nd.edu/about/driehaus-prize/recipients/leon-krier/ |work=Driehaus Prize 2003|publisher=NDSA|accessdate=29 March 2014 |deadurl=yes|archiveurl=https://web.archive.org/web/20140306143013/http://architecture.nd.edu/about/driehaus-prize/recipients/leon-krier/|archivedate=6 March 2014}}</ref> Okrem dočasnej [[fasáda|fasády]] na [[Bienále Benátky|Benátskom bienále architektúry]] v roku [[1980]], niekoľkých menších alternatív domov a mostového [[pavilón]]u v Pforzheime v [[Nemecko|Nemecku]], je jeho jedinou zrealizovanou stavbou rodinný dom v Seaside na Floride (USA), kde sa podieľal aj na územnom pláne. Bol ženatý s umelkyňou Ritou Wolff a bol mladším bratom architekta [[Rob Krier|Roba Kriera]]. ==Kariéra== Architektúru začal študovať na Stuttgartskej univerzite v Nemecku v polovici 60. rokov. V roku [[1969]] prerušil štúdium a začal pracovať v ateliéri [[James Stirling (architekt)|Jamesa Stirlinga]] v Londýne. V Anglicku strávil 20 rokov. Prvých päť u Stirlinga, neskôr učil v Architectural Association a v Royal College of art. V rokoch [[1987]]-[[1990]] bol Krier prvým riaditeľom SOMAI – Skidmore, Owings & Merrill Architectural Institute, v [[Chicago|Chicagu]]. Od roku [[1988]] pôsobí ako konzultant pre Jeho kráľovskú výsosť Charlesa, princa z Walesu a pôsobil na viacerých amerických univerzitách. Od roku 1990 až do súčasnosti pracuje ako výtvarný riaditeľ a dizajnér nábytku [[Giorgetti]]. Krier je známy svojou obranou klasickej [[architektúra|architektúry]] a rekonštrukciou tradičného modelu „Európskeho mesta“. Na druhej strane, jeho práca ukazuje posun od racionálneho modernistického prístupu (návrh Univerzity v Bielfield, 1968) k narastajúcemu [[postmodernizmus (architektúra)|postmodernistickému]] a skutočne klasickému prístupu. Hlavným zlomom v jeho prístupe bol nerealizovaný návrh rekonštrukcie rodného mesta Luxemburg z roku [[1978]]. ==O architektúre a meste== Hlavným princípom Krierových názorov je vysvetliť [[racionálny|racionálne]] základy architektúry a mesta. Tvrdí že: „V jazyku symbolov nemôže dôjsť k nedorozumeniu“. Pre Kriera majú budovy racionálny poriadok a [[typológia (architektúra)|typológiu]]: dom, palác, chrám, veža, kostol, továreň, a zároveň strecha, stĺp, okno, čomu hovorí „pomenovateľné prvky“. So zväčšujúcimi sa projektmi argumentuje, že budovy by sa nemali zväčšovať, ale deliť. Napríklad v jeho nerealizovanom návrhu na školu v Saint-Quentin-en-Yvelines (1978) vo [[Francúzsko|Francúzsku]] – škola sa stala akousi zmenšeninou mesta. Krier hovorí, že „[[Stavba]] musí byť nielen súčasná, ale aj uspokojivá v dlhšom časovom období.“ Vďaka hľadaniu takejto typologickej architektúry bola Krierova práca označená ako „architektúra bez štýlu“. ==O vývoji mesta== Krier napísal množstvo krátkych textov, ktoré boli zväčša uverejnené v časopise ''Architectural Design'' v priebehu 80. rokov. Často boli písané rukou vo forme náučných komentovaných diagramov proti modernistickému plánovaniu miest a jeho zámeru deliť mesto na zóny (bývanie, služby, priemysel, oddych, atď.). Podobne proti vyplývajúcim [[predmestie|predmestiam]], dochádzaniu do práce atď. Tvrdí že: „Mesto nie je veľká budova, budova nie je malé mesto, veľkú zákazku nemôže tvoriť jediná budova a mesto nemôže byť vytvorené chodbami a klimatizovanými [[átrium|átriami]]. Mesto sa skladá z ulíc a námestí, blokov budov a pamiatok.“ ===Výber z manifestov Léona Kriera=== *Myšlienka rekonštrukcie *Kritika zónovania *Mesto a vidiek *Kritika industrializácie *Prvky urbanizmu *Mesto v meste – Les Quartiers *Veľkosť mesta *Kritika modernizmu *Organická verzus mechanická kompozícia *Mená a prezývky *Budova a architektúra *Rekonštrukcia európskeho mesta *Európska kultúra v 21. storočí ===Veľkosť mesta=== Krier súhlasil s názorom architekta [[Heinrich Tessenow|Heinricha Tessenowa]], že medzi ekonomickým a kultúrnym bohatstvom mesta a obmedzeniami plynúcimi z jeho [[populácia|populácie]] je prísny vzťah. Tvrdil však, že to nie je len čistá [[hypotéza]], ale historický fakt. Rozmery a geometrická organizácia mesta a jeho častí nikdy nie je výsledkom náhody alebo len ekonomickej nevyhnutnosti, ale dôsledkom usporiadania mesta a jeho častí, čo vytvára nielen estetickú, ale aj technickú a morálnu legislatívu. Krier navrhol rekonštrukciu európskeho mesta založenú na ľudskej mierke, kde veľkosť vychádza nie zo [[funkčné zónovanie|zónovania]] a cestných komunikácií, ale z remeselnej výroby, susediacich častí mesta a z dochádzkovej vzdialenosti z jedného konca mestskej časti na druhý do 10 minút. Krier uplatnil svoje teórie v niekoľkých rozsiahlych, detailných návrhoch miest v západnom svete: [[Kingston upon Hill]] (1977), [[Rím]] (1977), [[Luxemburg (mesto)|Luxemburg]] (1978), [[Západný Berlín]] (1980-83), [[Brémy]] (1980), [[Štokholm]] (1981), Poing Nord, [[Mníchov]] (1983), [[Washington D.C.]] (1984), Atlantis, Tenerife (1988) a [[Poundbury]] (1989). ==Publikácie== *Léon Krier: ''Rational - Architecture – Rationnelle''. Archives d'Architecture Moderne, Brussels, 1978 *Léon Krier: ''Drawings''. Archives d'Architecture Moderne, Brussels, 1980. *Léon Krier: ''Houses, Palaces, Cities''. Demetri Porphyrios, editor, Academy Publications, London, 1984. Published as the July/August issue of Architectural Design, volume 54 (1984). *Léon Krier: ''Albert Speer: Architecture 1932-1942''. Archives d'Architecture Moderne, Brussels, 1985. *Léon Krier: ''Architecture and Urban Design 1967-1992''. Richard Economakis, editor, Academy Publications, London, 1992. *Léon Krier: ''Architecture: Choice or Fate''. Andreas Papadakis Publisher, Windsor, England, 1998. České vydanie: Léon Krier: ''Architektura – volba nebo osud''. Academia, Praha 2001. *Léon Krier; 'Houses, Palaces, Cities', ''Architectural Design'', Londýn, 54, 7/8, 1984. *Léon Krier, “Urban Components”, ''Architectural Design'', vol. 54, no 7/8, 1984, str. 43 ==Ocenenia== *Berlínska cena za architektúru, 1977 *Zlatá medaila Jefferson Memorial, 1985 *Cena Chicago American Institute of Architects, 1987 *Európska kultúrna cena, 1995 *Strieborná medaila Francúzskej akadémie udelená jeho knihe Architecture: Choice or Fate, 1997 *Cena Richarda Driehausa za klasickú architektúru, 2003 == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == *[http://zakuski.math.utsa.edu/krier/ Oficiálna stránka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20071202025137/http://zakuski.math.utsa.edu/krier/ |date=2007-12-02 }} *[http://www.planetizen.com/node/32 Rozhovor o novom urbanizme] *[https://web.archive.org/web/19991218062216/http://www.salon.com/books/sneaks/1998/10/29sneaks.html Salon.com o ''Choice or Fate''] *[http://www.arcspace.com/studio/krier/index.htm Kresby Dánskeho pavilónu] == Zdroj == {{Preklad|en|Léon Krier|172284040}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Krier, Léon}} [[Kategória:Luxemburskí architekti]] [[Kategória:Urbanisti]] ib6c8bqjuezx3tktzrax0gddtenwotq 0 193571 8198387 8133564 2026-04-14T17:07:31Z Andrej-airliner 43530 wl. 8198387 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kozmická misia | názov misie = Gemini 3 | kozmická loď = [[Gemini (kozmická loď)|Gemini]] SC3 | znak = Gemini III patch.png | volací znak = ''Molly Brown'' | posádka = 2 | kozmodróm = [[Cape Canaveral Air Force Station|Cape Kennedy]] | rampa = [[štartovací komplex 19 na Cape Canaveral Air Force Station|LC-19]] | raketa = [[Titan 2 GLV|Titan II GLV]] (výr. č. 62-12558) | štart = [[23. marec]] [[1965]], 14:24:00,064 [[koordinovaný svetový čas|UTC]] | pristátie = 23. marec 1965, 19:16:31 UTC<br />severná oblasť Atlantického oceánu; 100 km severovýchodne od ostrova [[Turks a Caicos|Grand Turk]]<br />{{coord|22|26|S|70|51|Z|type:event_dim:1500km|name=Miesto pristátia Gemini 3}} | trvanie = 4 hodiny, 52 minút, 31 sekúnd | perigeum = 161,2 [[kilometer|km]] | apogeum = 224,2 [[kilometer|km]] | doba obehu = 88,35 minút | inklinácia = 32,58° | obehy = 3 | vzdialenosť = 128 748 km | maxrýchlosť = | maxzrýchlenie = | hmotnosť = 3 236,9 [[kilogram|kg]] (kozmická loď pri štarte) | foto posádky = Astronauts Virgil I. Grissom (left) and John W. Young.jpg | popis = Grissom (vľavo) a Young (vpravo) | predchádzajúca = [[Gemini 2]] | nasledujúca = [[Súbor:Gemini-4-logo.png|30px|link=Gemini 4]] [[Gemini 4]] }} '''Gemini 3''' bol prvý [[Spojené štáty|americký]] [[kozmický let s ľudskou posádkou|pilotovaný kozmický let]] v rámci [[program Gemini|programu Gemini]]. Zároveň išlo o prvý americký let do vesmíru s viacčlennou posádkou a tiež prvý pilotovaný let s použitím [[nosná raketa|rakety]] [[Titan 2 GLV|Titan II GLV]]. Hlavným cieľom letu bolo preverenie manévrovacích schopností novej dvojmiestnej [[kozmická loď|kozmickej lode]]. Pri tomto lete kozmická loď s ľudskou posádkou po prvýkrát v histórii aktívne menila parametre svojej [[obežná dráha|obežnej dráhy]]. Misia bola hodnotená veľmi úspešne. == Posádka == * {{minivlajka|USA}} [[Virgil Ivan Grissom|Virgil I. „Gus“ Grissom]] (2), [[Funkcia kozmonautov v posádkach#Veliaci pilot|veliaci pilot]] * {{minivlajka|USA}} [[John Watts Young|John W. Young]] (1), [[Funkcia kozmonautov v posádkach#Pilot|pilot]] {{Malé|(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)}} === Záložná posádka === * {{minivlajka|USA}} [[Walter Marty Schirra|Walter M. Schirra]], veliaci pilot * {{minivlajka|USA}} [[Thomas Patten Stafford|Thomas P. Stafford]], pilot === Pôvodná posádka === * {{minivlajka|USA}} [[Alan Shepard|Alan B. Shepard]], veliaci pilot * {{minivlajka|USA}} [[Thomas Patten Stafford|Thomas P. Stafford]], pilot === Podporná posádka === * [[Roger Bruce Chaffee|Roger B. Chaffee]] (Houston CAPCOM) * [[Gordon Cooper|Gordon Cooper, Jr.]] (Cape CAPCOM) == Prípravy na let == V lete [[1963]] začal šéfastronaut [[Deke Slayton]] zostavovať posádku prvého pilotovaného letu [[program Gemini|programu Gemini]]. Skúšobný let novej dvojmiestnej [[kozmická loď|kozmickej lode]] si vyžadoval skúseného a schopného veliteľa, resp. veliaceho pilota, ako sa v programe Gemini táto funkcia oficiálne nazývala. V [[júl]]i 1963 tak Slayton na túto pozíciu nominoval [[Alan Shepard|Alana Sheparda]] a pilotom sa stal [[Thomas Patten Stafford|Thomas Stafford]], nováčik z tzv. [[NASA Astronaut Group 2|novej deviatky astronautov]] (''The New Nine''). Záložnú posádku tvorili skúsený [[Virgil Ivan Grissom|Gus Grissom]] a nováčik [[Frank Frederick Borman|Frank Borman]], tiež z novej deviatky. Táto zostava ale dlho nevydržala. V [[október|októbri]] 1963 Shepard musel byť vyradený z letového stavu kvôli neprestávajúcim príznakom tzv. [[Menièrova choroba|Menièrovej choroby]] (závraty s nevoľnosťou, šumenie v ušiach, postupná strata sluchu). Shepardovo a Staffordovo miesto tak podľa zaužívaných pravidiel zaujala záložná posádka, lenže aj tu bol problém, tentokrát nie zdravotného, ale psychologického charakteru. Gus Grissom si príliš nerozumel s Frankom Bormanom, pretože obaja boli značne tvrdohlaví a boli typickými vodcovskými osobnosťami. Nedokázali efektívne spolupracovať. Borman si po rokoch spomínal, ako ho raz Grissom pozval k sebe domov na večeru, a hoci mal Frank z večera pomerne dobrý pocit, Grissom dal neskôr najavo, že s ním nechce letieť. Slayton sa obzeral po alternatívach a na uvoľnenú pozíciu pilota nakoniec vybral [[John Watts Young|Johna Younga]], málovravného vynikajúceho pilota s charakteristickým suchým zmyslom pre humor (podobne ako Grissom). Young už mal za sebou dobré skúsenosti s Grissomom z výcviku prežitia v [[Panama (štát)|panamskej]] džungli na začiatku [[jún]]a 1963. Obaja si vtedy porozumeli a stali sa z nich dobrí kamaráti. Dňa [[13. apríl]]a [[1964]] [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] informovala verejnosť, že hlavnou posádkou misie Gemini 3 sú veliaci pilot Gus Grissom a pilot John Young. Záložnou posádkou sa stali [[Walter Marty Schirra|Walter Schirra]] (prezývaný „Wally“) a Thomas Stafford. John Young dostal pri tejto príležitosti okrem iného od reportérov otázku, či mu nevadí letieť s Grissomom. John odpovedal typicky po svojom: ''„Robíte si srandu? Pokojne by som letel aj s mojou svokrou!“''<ref name="kosmonautix-gemini-kosmonauticka-maturita-6-dil">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Šamárek | meno = Ondřej | autor = | odkaz na autora = | titul = Gemini – Kosmonautická maturita (6. díl) | url = https://kosmonautix.cz/2018/01/gemini-kosmonauticka-maturita-6-dil/ | vydavateľ = kosmonautix.cz | dátum vydania = 2018-01-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-09-16 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-84-dil-john-young">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Šamárek | meno = Ondřej | autor = | odkaz na autora = | titul = Vesmírné osudy 84. díl – John Young | url = https://kosmonautix.cz/2014/12/vesmirne-osudy-84-dil-john-young/ | vydavateľ = kosmonautix.cz | dátum vydania = 2014-12-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-09-16 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="drewexmachina-the-mission-of-gemini-3">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The Mission of Gemini 3 | url = https://www.drewexmachina.com/2015/03/23/the-mission-of-gemini-3/ | vydavateľ = drewexmachina.com | dátum vydania = 2015-03-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-09-16 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="americaspace-the-misfortune-of-al-shepard-50-years">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Evans | meno = Ben | autor = | odkaz na autora = | titul = The Misfortune of Al Shepard: 50 Years Since Gemini 3 (Part 1) | url = https://www.americaspace.com/2015/03/23/gemini-3-and-the-misfortune-of-al-shepard-part-1/ | vydavateľ = americaspace.com | dátum vydania = 2015-03-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-06-14 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Súbor:Gemini 3 prime and backup crew.jpg|thumb|left|Hlavná a záložná posádka misie Gemini 3, 13. apríl 1964. Zľava doprava: [[John Watts Young|John Young]], [[Virgil Ivan Grissom|Gus Grissom]], [[Walter Marty Schirra|Walter Schirra]] a [[Thomas Patten Stafford|Thomas Stafford]]]] Let Gemini 3 predbežne naplánovali na jeseň 1964, ale Grissom odhadoval reálny dátum štartu na [[marec]] [[1965]]. Neskôr sa ukázalo, že jeho odhad bol úplne presný, keďže o Gemini mal prehľad. Grissom totiž participoval na vývoji kozmickej lode [[Gemini (kozmická loď)|Gemini]], pričom sa zameriaval na rozloženie a ergonómiu kokpitu. Kabíny tak prispôsobili jeho požiadavkám i postave. Grissom ale patril k [[kozmonaut|astronautom]] nižšieho vzrastu a pre tých vyšších bol interiér lode tesný. Kozmická loď Gemini si tak vyslúžila prezývku „Gusmobile“. Gemini bolo potrebné otestovať ako celok i jednotlivé komponenty. Pri väčšine testov boli pochopiteľne prítomní aj astronauti. Rovnako tomu bolo i pri testovaní funkcie [[vystreľovacie sedadlo|katapultážnych sedadiel]], ktoré predstavovali záchranný systém Gemini. Pri jednom skúšobnom spustení sa kreslo síce odpálilo úplne bez problémov, ale mechanizmus poklopu kabíny sa tak trocha „oneskoril“ a sedadlo sa oň sčasti roztrieskalo. Young pri pohľade na tie trosky povedal: ''„Z toho by mal človek poriadny bolehlav. Našťastie len veľmi krátky...“''<ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-84-dil-john-young"/><ref name="americaspace-the-misfortune-of-al-shepard-50-years"/> V období [[program Mercury|programu Mercury]] vznikla tradícia pomenovať svoju kozmickú loď nejakým patetickým názvom. Grissom a Young chceli pokračovať v tradícii a intenzívne rozmýšľali o mene svojej lode. Oslovili pritom aj editorov časopisu [[Life (časopis)|''Life'']] a autorov ''[[World Book Encyclopedia]]''. Astronauti mali podmienku, aby ten názov mal [[Indiáni|indiánsky]] pôvod. Dostali návrh na meno ''Wapasha'', čiže názov kmeňa, po ktorom bola pomenovaná rieka [[Wabash (rieka)|Wabash]]. Grissom a Young si však pri tomto mene spomenuli na populárnu pesničku ''[[Wabash Cannonball]]'', v ktorej sa spieva o [[vlak]]u voziacom tulákov. Nechceli, aby si verejnosť spájala novú kozmickú loď zrovna v tejto súvislosti, a tak rozmýšľali ďalej. Grissomovi napadlo, že po dramatickom závere [[suborbitálny kozmický let|suborbitálneho letu]] [[Mercury-Redstone 4]], kedy sa jeho kozmická loď ''Liberty Bell 7'' potopila na dno [[Atlantický oceán|Atlantiku]], mu verejnosť bude tento fakt škodoradostne pripomínať. Grissoma totiž obviňovali, že odpálil vstupný poklop kabíny po pristátí na hladine Atlantiku, a tým spôsobil jej potopenie aj s dôležitými materiálmi. Obvinenia sa neskôr ukázali ako nepodložené. Gus sa však rozhodol, že svojim kritikom ukáže, čo si o nich myslí. Na [[Broadway]]i vtedy zrovna končila séria repríz [[muzikál]]u ''[[The Unsinkable Molly Brown (film)|The Unsinkable Molly Brown]]'' (Nepotopiteľná Molly Brownová) o legendárnej cestujúcej z [[Titanic (parník)|''Titanicu'']] a Grissom dostal nápad, že kozmickej lodi Gemini 3 dá meno ''Molly Brown''. Podľa vedenia NASA však tomuto názvu chýbala vážnosť, ktorá by patrila programu Gemini aj samotnej NASA, a tak začali na Grissoma vyvíjať tlak, aby loď premenoval. Grissom zareagoval po svojom: ''„Čo tak Titanic?“'' Meno ''Molly Brown'' kozmickej lodi zostalo, ale NASA následne zakázala ďalšie pomenovania kozmických lodí, ktoré znovu povolila až pri misii [[Apollo 9]].<ref name="kosmonautix-gemini-kosmonauticka-maturita-6-dil"/><ref name="americaspace-the-misfortune-of-al-shepard-50-years"/> [[Súbor:Gemini 3 training.jpg|thumb|upright|Grissom (vľavo) a Young pred simulátorom [[kozmická loď|kozmickej lode]] [[Gemini (kozmická loď)|Gemini]], 26. február 1965]] Medzitým sa napriek mnohým prekážkam a odkladom pomaly blížil deň štartu. Grissom a Young spolu s ich náhradníkmi Schirrom a Staffordom nestrácali čas. Ich výcvikový plán bol skutočne náročný, o čom svedčí aj fakt, že len Grissom strávil od apríla 1964 do marca 1965 asi 200 hodín na inštruktážach a poradách v [[Houston]]e, [[St. Louis]] a na [[Cape Canaveral|Cape Kennedy]]. Ďalších 9,5 hodiny strávil na [[centrifúga|centrifúge]] v [[Naval Air Warfare Center Warminster|Johnsville]] v [[Pensylvánia|Pensylvánii]] a v pohyblivom simulátore zažil 225 prerušení štartu. Do St. Louis, kde sa v továrni firmy [[McDonnell Aircraft Corporation|McDonnell]] pripravovala kozmická loď Gemini, cestovali Grissom a Young celkovo 45-krát. Na tieto účely im však NASA poskytla vyhovujúce dopravné prostriedky, ktorými boli dvojmiestne nadzvukové [[cvičné lietadlo|cvičné]] [[prúdový motor|prúdové]] lietadlá [[Northrop T-38 Talon|T-38]]. To všetko, ale bola len časť aktivít, na ktorých astronauti participovali. Vo [[február]]i 1965 však Grissom mohol oznámiť: ''„Sme pripravení.“'' Kozmická loď Gemini 3 prišla na [[kozmodróm]] [[Cape Canaveral Air Force Station|Cape Kennedy]] skoro ráno [[4. január]]a 1965. V rámci jej príprav na let sa tu uskutočnila aj komplexná skúška rádiovej komunikácie, počas ktorej sa loď nachádzala na [[drevo|drevenej]] veži na tunajšej [[radar]]ovej skúšobni. Drevená konštrukcia veže mala zabrániť prípadným interferenciám, ktoré by mohla spôsobiť [[kov]]ová konštrukcia. Kozmická loď prešla skúškou bez problémov. Keďže hlavným cieľom misie Gemini 3 bolo preverenie manévrovacieho systému [[Orbit Attitude and Maneuvering System|OAMS]] (''Orbit Attitude and Maneuvering System'') kozmickej lode, bol súčasťou prípravy aj test pohonného systému. V pondelok [[15. marec|15. marca]] 1965 sa Grissom, Young a spolu s nimi aj ich náhradníci Schirra a Stafford nasťahovali do ubytovní pre astronautov v [[Neil Armstrong Operations and Checkout Building|Budove pilotovaných letov]] (''Manned Spacecraft Operations Building'') na Cape Kennedy. V porovnaní s hangárom S, kde boli pred štartom ubytovaní astronauti programu Mercury, bola táto budova značne pokročilejšia a rozsiahlejšia. Pohodlie ubytovní však narúšala absencia denného svetla, pretože sa nachádzali vo vnútri budovy. Posledné dni pred štartom posádka trávila nácvikmi a testami kozmickej lode. Jedným z testov bolo aj skúšobné „bliknutie“ tryskami orientačného systému, ktoré si vyžiadal Gus Grissom. Asistent programového manažéra Scott Wilkinson ho od toho odradzoval: ''„Sú to hypergoly, Gus, stačí len zmiešať palivo s okysličovadlom a zapália sa. Ver mi. Nepotrebuješ to testovať.“'' Tvrdohlavý a precízny Grissom sa ale nedal presvedčiť. V natlakovaných [[skafander|skafandroch]] sa spolu s Youngom usadili do kabíny. Technici ich pred testom varovali: ''„Ak ucítite monometylhydrazín [palivo orientačného systému], ste mŕtvi!“'' Skúška nakoniec prebehla v poriadku, hoci Young by mohol prisahať, že [[metylhydrazín|monometylhydrazín]] naozaj cítil. Každopádne bol živý. Podľa Grissoma prežil vďaku svojmu veľkému nosu. Vo štvrtok [[18. marec|18. marca]] sa uskutočnila posledná simulovaná letová skúška lode. Všetko už bolo pripravené na štart. Večer [[22. marec|22. marca]] sa Grissom a Young navečerali v spoločnosti svojich náhradníkov Schirru a Stafforda, šéfastronauta Alana Sheparda, asistenta riaditeľa pre operácie letových posádok Deka Slaytona, astronautov [[James Alton McDivitt|Jima McDivitta]] a [[Edward Higgins White|Eda Whitea]] a právneho poradcu Lea D’Orseyho. Po krátkom sledovaní [[televízia (prenos)|televízie]] si Grissom a Young po večeri ešte raz prezreli letový plán a okolo 21:00 išli spať.<ref name="kosmonautix-gemini-kosmonauticka-maturita-6-dil"/><ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-84-dil-john-young"/><ref name="drewexmachina-the-mission-of-gemini-3"/><ref name="americaspace-the-misfortune-of-al-shepard-50-years"/><ref name="gemini-flies-unmanned-flights">{{Citácia knihy | priezvisko = Shayler | meno = David J. | autor = | odkaz na autora = | titul = Gemini Flies! (Unmanned Flights and the First Manned Mission) | vydanie = | vydavateľ = Springer | miesto = Chichester, Spojené kráľovstvo | rok = 2018 | počet strán = 333 | url = | isbn = 978-3-319-68142-9 | kapitola = Preparations | strany = 128 | jazyk = }}</ref> == Priebeh letu == [[Súbor:Gemini-3-crew-walk-out.jpg|thumb|Young (v popredí) a Grissom po príchode na [[štartovací komplex 19 na Cape Canaveral Air Force Station|štartovací komplex 19]] ráno v deň štartu]] V utorok [[23. marec|23. marca]] o 04:40 miestneho času astronautov prebudil Deke Slayton. Následne Gus Grissom a John Young absolvovali krátku lekársku prehliadku a osprchovali sa. O 05:15 sa usadili k raňajkám, ktoré pozostávali z [[paradajkový džús|paradajkového džúsu]], polovice melóna [[kantalup]], [[praženica|miešaných vajíčok]], porterhouse [[steak]]u, [[toast]]u, [[želé]] a [[mlieko (cicavce)|mlieka]]. Raňajkovali v spoločnosti Deka Slaytona, Alana Sheparda, Dr. Charlesa Berryho, šéflekára oddielu astronautov, predstaviteľov McDonnell Aircraft a ďalších hostí. Potom Grissom a Young vyšli z Budovy pilotovaných letov a presunuli sa na [[štartovací komplex 16 na Cape Canaveral Space Force Station|štartovaciu rampu 16]], kde si v špeciálne upravenom obytnom prívese mali obliecť skafandre. Rannú rutinu oživil vtipkár Wally Schirra, veliteľ záložnej posádky, ktorý sa tu zrazu objavil v starom obnosenom cvičnom skafandri z čias Mercury s typickými priepustkami NASA, ktoré mal pripnuté na rôznych miestach, aby upozornil Grissoma, že je ochotný a schopný okamžite prevziať jeho misiu. Po oblečení a kontrole skafandrov nasledovala jazda špeciálne upravenou dodávkou na [[štartovací komplex 19 na Cape Canaveral Air Force Station|štartovací komplex 19]], odkiaľ mali Grissom a Young vyštartovať. Prišli sem krátko po siedmej. Grissom, Young a niekoľko technikov nastúpili do výťahu, ktorý ich vyviezol do 11. poschodia obslužnej veže. O 07:34 miestneho času už posádka sedela na svojich miestach v kozmickej lodi, poklopy boli uzavreté a kabína natlakovaná čistým [[kyslík]]om. Záverečné prípravy na štart prebiehali natoľko hladko, že v túto chvíľu mali technici náskok asi 20 minút oproti plánu. Štart sa pôvodne plánoval na 09:00, ale objavil sa malý únik okysličovadla na prvom stupni [[nosná raketa|nosnej rakety]]. Povolené tesnenie sa podarilo dotiahnuť celkom rýchlo, ale napriek tomu sa odpočítavanie muselo zastaviť na 24 minút, aby sa oprava dokonale preverila. Potom už štartu nič nebránilo.<ref name="kosmonautix-gemini-kosmonauticka-maturita-6-dil"/><ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-84-dil-john-young"/><ref name="drewexmachina-the-mission-of-gemini-3"/><ref name="americaspace-the-fortune-of-john-young-50-years">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Evans | meno = Ben | autor = | odkaz na autora = | titul = The Fortune of John Young: 50 Years Since Gemini 3 (Part 2) | url = https://www.americaspace.com/2015/03/24/the-fortune-of-john-young-the-mission-of-gemini-3-part-2/ | vydavateľ = americaspace.com | dátum vydania = 2015-03-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-06-14 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="gemini-flies-unmanned-flights"/> [[Súbor:Gemini 3.jpg|thumb|left|Štart misie Gemini 3, 23. marec 1965]] Misia Gemini 3 úspešne odštartovala 23. marca 1965 o 09:24:00,064 miestneho času (14:24:00,064 [[koordinovaný svetový čas|svetového času]]) pomocou nosnej rakety [[Titan 2 GLV|Titan II GLV]] zo štartovacieho komplexu 19 na Cape Kennedy. Komunikátor (CAPCOM) [[Gordon Cooper]] posádke oznámil: ''„Ste na ceste, Molly Brown!“'' Plynulosť štartu nosiča astronautov natoľko prekvapila, až sa Young musel pozrieť na palubné hodiny, aby sa presvedčil, že raketa naozaj vzlietla. O chvíľu Titan vykonal plánovanú rotáciu a potom sa začal nakláňať smerom na severovýchod. V čase 2 minúty a 36 sekúnd po štarte sa uskutočnil tzv. hot-staging, čiže druhý stupeň sa zapálil v čase, kedy bol ešte pripojený k prvému. Rakety Titan II sa spočiatku vyvíjali ako medzikontinentálne nosiče jadrových hlavíc a ich pôvodné určenie znamenalo, že na pohodlie nákladu netreba brať väčší ohľad. Posádka tak cítila trhané korekcie dráhy a narastajúce [[preťaženie (tiažové zrýchlenie)|preťaženie]], ktoré krátko pred dohorením druhého stupňa dosiahlo hodnotu 7,9 g. K vypnutiu druhého stupňa došlo v čase 5 minút a 38 sekúnd po štarte. Stlačením príslušného tlačidla Young oddelil kozmickú loď ''Molly Brown'' od teraz už nepotrebného nosiča a Grissom loď od neho vzdialil prvým z plánovaných zážihov. ''Molly Brown'' sa nachádzala na [[nízka obežná dráha Zeme|obežnej dráhe]] [[Zem]]e vo výške 161,2 – 224,2 [[kilometer|km]] nad povrchom a posádka sa mohla pustiť do práce.<ref name="kosmonautix-gemini-kosmonauticka-maturita-6-dil"/><ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-84-dil-john-young"/><ref name="drewexmachina-the-mission-of-gemini-3"/><ref name="americaspace-the-fortune-of-john-young-50-years"/> Približne 20 minút po navedení na obežnú dráhu, krátko potom, ako kozmická loď opustila oblasť, v ktorej astronauti mohli komunikovať so sledovacou stanicou na [[ostrov]]e [[Gran Canaria]], si Young všimol, že jeho ukazovateľ tlaku v kabíne ukazuje nulu. Podobný údaj bol čoskoro aj na Grissomovom ukazovateli. Astronauti si inštinktívne uzavreli priezory svojich prilieb, ale vzápätí si uvedomili, že to bolo zbytočné, pretože ak by v kabíne bol naozaj nulový tlak, boli by už obaja mŕtvi. Čudné hodnoty si Young všimol aj na niekoľkých ďalších prístrojoch, čo mu napovedalo, že problém je niekde v elektronickom vybavení kabíny. Zlyhal menič napätia. Young tak prepol na záložný menič, čím 45 sekúnd trvajúca záležitosť skončila. Potom prišiel na rad prvý vedecký experiment misie. Grissom otočil rukoväťou na schránke s vajíčkami morských ježkov. Rukoväť mala spustiť mechanizmus, pomocou ktorého malo dôjsť k oplodneniu vajíčok. Grissomovi však madlo zostalo v ruke. Z experimentu tak nebolo nič. Po pristátí vyšlo najavo, že výskumník, ktorý mal v rovnaký okamih aktivovať kontrolnú vzorku na Zemi, tiež odlomil rukoväť. Potom sa Grissom zaoberal skúškou orientačného systému, počas ktorej mal udržať v optickom hľadáčiku vytipované miesta na zemskom povrchu. Napriek problémom s oblačnosťou a malou jasnosťou gratikule v hľadáčiku sa mu celkom darilo.<ref name="kosmonautix-gemini-kosmonauticka-maturita-6-dil"/><ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-84-dil-john-young"/><ref name="americaspace-the-fortune-of-john-young-50-years"/> [[Súbor:Photograph of Baja,California and Sonora,Mexico in the foreground and California - Arizona in the background taken during the Gemini 3 mission.jpg|thumb|Hranica [[Kalifornia|Kalifornie]], [[Arizona|Arizony]] a [[Mexiko|Mexika]] fotografovaná Johnom Youngom počas misie Gemini 3]] Young sa medzitým zaoberal získavaním vzoriek svojej krvi za účelom analýzy vplyvu radiácie na krvné bunky. Zaujímavosťou je, že po návrate na Zem sa zistilo, že niektoré Johnove krvinky sú skutočne ľahko poškodené radiáciou, ale nie závažne. Young sa tiež stal prvým astronautom, ktorý zaobstaral čisté fotografie zemského povrchu príručným [[fotografický aparát|fotoaparátom]] [[Hasselblad]]. Zhruba 90 minút po štarte, kedy kozmická loď ''Molly Brown'' letela nad [[Texas]]om, Grissom vykonal pomocou manévrovacieho systému OAMS zážih trvajúci 74 sekúnd, ktorým znížil rýchlosť lode o 15,5 [[meter za sekundu|m/s]] a jej dráhu upravil na takmer kruhovú. Po prvýkrát v histórii tak kozmická loď s ľudskou posádkou aktívne menila parametre svojej obežnej dráhy. Približne o 45 minút neskôr sa počas druhého obletu Zeme uskutočnil ďalší zážih, pri ktorom Grissom zmenil [[sklon dráhy]] voči [[rovník]]u o 0,02°. Počas tretieho obletu Grissom vykonal 2 minúty a 27 sekúnd trvajúci zážih, ktorým znížil [[apsida (astronómia)|perigeum]] dráhy na výšku 72 km, čím zabezpečil návrat lode do [[atmosféra Zeme|atmosféry]] aj v prípade zlyhania brzdiacich motorov.<ref name="kosmonautix-gemini-kosmonauticka-maturita-6-dil"/><ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-84-dil-john-young"/><ref name="drewexmachina-the-mission-of-gemini-3"/><ref name="americaspace-the-fortune-of-john-young-50-years"/> Krátko po začiatku druhého obletu sa mal Young zaoberať hodnotením stravy a systému na zachytávanie telesných produktov. Počas druhého obletu tak Grissom a Young ochutnali niekoľko vzoriek kozmickej stravy. Youngovi najviac chutili brownies. Najznámejšou pochúťkou na palube kozmickej lode ''Molly Brown'' sa však stalo jedlo, ktoré tam oficiálne vôbec nemalo byť. V čase 1 hodina a 52 minút po štarte Young s vážnym výrazom v tvári vytiahol z vrecka svojho skafandra [[sendvič]] s pečeným [[hovädzie mäso|hovädzím mäsom]] a ponúkol ho šokovanému Grissomovi. ''„Čo je to?“'' opýtal sa prekvapený Grissom. ''„Hovädzí sendvič z kukuričného chleba.“'' s prehľadom mu odpovedal Young. ''„Odkiaľ sa to vzalo?“'' zaujímal sa Grissom. ''„Priniesol som to so sebou. Pozrime sa, ako to chutí. Vonia, však?“'' prezradil Young a vyzval Grissoma k ochutnávke.<ref name="spacelog-spacelog-gemini-3">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Spacelog Gemini 3 | url = http://gemini3.spacelog.org/page/00:01:49:03/ | vydavateľ = gemini3.spacelog.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-09-17 | miesto = | jazyk = }}</ref> Astronauti si v tom čase pochvaľovali bistro Wolfie’s v [[Cocoa Beach (Florida)|Cocoa Beach]], v ktorom robili chutné sendviče. Medzi ostatnými astronautmi sa však vedelo, že Gus Grissom si vo Wolfie’s zvlášť obľúbil hovädzie sendviče. Svojim kamarátom rozprával, že je stále hladný a že kozmická strava nestojí za nič, a na obežnej dráhe by si najradšej dal niečo naozaj chutné, napríklad hovädzí sendvič. Keď už bolo isté, že Gus opäť poletí do vesmíru, a tentokrát na obežnú dráhu, nie len na balistický skok, začali si ho doberať, či tam hore naozaj neumrie od hladu, keďže lekári z NASA mu rozhodne nepribalia jeho obľúbené jedlo. Wallymu Schirrovi to nemusel dvakrát pripomínať. Wally tak s niekoľkými kumpánmi navštívil Wolfie’s a dal urobiť zopár hovädzích sendvičov. Potom sa uskutočnil zaujímavý experiment. Kuchár vyliezol na rebrík a sendviče zhadzoval dole. Schirra spolu s ostatnými sendviče skúmali a ten, ktorý touto „skúškou“ prešiel najlepšie, dal zabaliť do [[polyetylén]]ovej fólie a večer pred štartom Gemini 3 si ho vyzdvihol. Ráno v deň štartu ho nenápadne podstrčil Youngovi, ktorý si sendvič dal do vrecka na nohavici svojho skafandra, kde pochúťka strávila celé odpočítavanie, preťaženie skoro 8 g a takmer dve hodiny trvajúci stav [[mikrogravitácia|mikrogravitácie]]. Sendvič tak už trocha zaváňal a rozpadal sa. Grissom ho preto po opatrnom ochutnaní vložil do vrecka svojho skafandra. Trochu sklamaný Young povedal Grissomovi: ''„Bol to len taký nápad.“'' ''„Áno,“'' prikývol mu Grissom a počúval ho. ''„A asi nie moc dobrý,“'' dokončil svoju myšlienku Young. Grissom bol však spokojný: ''„Celkom dobré, keby to len držalo pohromade.“'' Vzápätí sa ho Young spýtal: ''„Chceš kuracie stehienko?“'' ''„Nie, to už zvládneš sám,“'' odpovedal pobavený Grissom.<ref name="spacelog-spacelog-gemini-3"/> Po návrate na Zem však bol z tohto nevinného žartu problém. Rôzni politici obviňovali astronautov za pašovanie neschválených položiek na obežnú dráhu. Lekári z [[stredisko riadenia vesmírnych letov|riadiaceho strediska]] vyhlásili, že Grissomova nezodpovednosť celkom iste skreslí výsledky ich výskumov. Technici zasa lamentovali nad tým, že keby v bezváhovom stave vlietli omrvinky zo sendviča do citlivých palubných prístrojov, mohlo dôjsť aj ku kríze a let mohol skončiť tragicky. Značná miera kritiky sa zniesla aj na Deka Slaytona, ktorý vraj nedokáže zabrániť výstrelkom svojich mužov. Slayton však o celej tejto záležitosti so sendvičom vedel a Youngovi to povolil. Po ďalších letoch Gemini sa na túto „aféru“ zabudlo.<ref name="kosmonautix-gemini-kosmonauticka-maturita-6-dil"/><ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-84-dil-john-young"/><ref name="drewexmachina-the-mission-of-gemini-3"/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Gemini 3 | url = https://kosmonautika.cz/g3text.html | vydavateľ = kosmonautika.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-09-16 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="americaspace-the-fortune-of-john-young-50-years"/> [[Súbor:Gemini 3 food packets.jpg|thumb|upright|left|Niektoré z oficiálne povolených jedál pre misiu Gemini 3]] Young potom ďalej skúšal jedlo a [[voda|vodu]] z palubného dávkovača. Strava nebola zrovna najchutnejšia, ale ani príliš odpudivá a s konzumáciou neboli problémy. Komplikácie však nastali počas skúšky systému na zachytávanie telesných odpadov. Hadica na odvod [[moč]]u bola trochu nespoľahlivá, ale podľa Younga bol hlavný problém s veľkou potrebou. Procedúru s fekálnym vakom síce zvládol za približne 12 minút, lenže po svojich skúsenostiach odporučil, aby sa nabudúce na tento úkon vyhradilo aspoň 45 minút. Young to okomentoval: ''„Je to veľmi špinavá záležitosť.“''<ref name="kosmonautix-gemini-kosmonauticka-maturita-6-dil"/><ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-84-dil-john-young"/><ref name="americaspace-the-fortune-of-john-young-50-years"/> [[Súbor:Gemini-Titan 3 recovery operations - S65-18645.jpg|thumb|Záchranné operácie po pristátí lode ''Molly Brown'' v [[Atlantický oceán|Atlantiku]]]] Po štyroch hodinách letu už boli splnené takmer všetky ciele misie Gemini 3. Zostával už len návrat do atmosféry. Vďaka zníženiu perigea dráhy na výšku 72 km bolo isté, že kozmická loď sa vráti na Zem aj bez brzdiaceho zážihu, ale ak by sa tak naozaj stalo, znamenalo by to nesplnenie veľmi dôležitej položky letového plánu. V čase 4 hodiny a 32 minút po štarte sa oddelil prístrojový úsek a odhalil štyri brzdiace motory na [[tuhé palivo]]. Približne o minútu neskôr sa motory postupne zapálili a o ďalšiu minútu nato sa oddelil aj úsek s už nepotrebnými retrográdnymi motormi. Keď kozmická loď ''Molly Brown'' vletela do horných vrstiev atmosféry, astronautom sa za oknami ukázala oranžová žiara. Young vtedy prepol spínač a automatika začala vstrekovať vodu do ohnivého chvosta za loďou. Sledovacie stanice tak chceli otestovať možnosť zachovania rádiového spojenia počas tzv. blackoutu, kedy žeravý ionizovaný oblak bráni prenikaniu rádiových signálov k lodi aj z lode smerom na zem. Hoci sa v tejto fáze letu nepodarilo nadviazať s kabínou zvukové spojenie, sledovacie stanice zaznamenali mierny nárast sily rádiového signálu. Zostup atmosférou mal riadiť palubný [[počítač]], ktorý pritom prepočítaval vzdialenosť skutočného miesta pristátia od predpokladaného bodu. Vďaka tvaru kabíny a vyosenému [[ťažisko (fyzika)|ťažisku]] mohol využívať ľahký [[vztlak]], ktorý generovala kabína. Keď sa však astronauti pozreli na údaje z počítača, zistili, že kozmická loď mieri mimo predpokladané miesto. Podľa počítača loď mala byť „krátka“, čiže mala dosadnúť 88 km západne a mierne severne. Príčinou tejto odchýlky boli malé nepresnosti počas manévrov na obežnej dráhe a mierne vyšší ťah brzdiacich motorov. Grissom sa rozhodol, že nebude dôverovať údajom z počítača a snažil sa čo najviac korigovať zostupovú dráhu. Nemohol však vedieť, že v porovnaní so simuláciami v [[aerodynamický tunel|aerodynamickom tuneli]] je vztlak kabíny výrazne menší. Zrovna nižší vztlak „obral“ kozmickú loď o 296 km, o ktoré by bola bývala schopná „predĺžiť“ svoj prelet atmosférou. Oranžová žiara okolo lode medzitým postupne bledla a preťaženie, ktoré pôsobilo na posádku, pomaly ustúpilo. Za oknami sa objavila modrá obloha. Vo výške 17 km sa otvoril stabilizačný [[padák]]. Kabína bola vtedy ešte stále 84 km západne od predpokladaného miesta pristátia. Zaujímavosťou je fakt, že ak by sa Grissom spoliehal na počítač, kabína by pristála s odchýlkou len 6 km od predpokladaného bodu. Vo výške 3 km Grissom vypustil hlavný padák a 10 sekúnd po jeho otvorení aktivoval prevesenie padákového systému. Dovtedy kabína klesala nosom hore, ale poloha na pristátie bola s nosom viacmenej v horizonte. Vyžadovalo si to zmenu konfigurácie padákových závesov, pri ktorej sa z jednobodového zavesenia malo stať dvojbodové. Keď sa kabína preklopila do horizontálnej polohy, zakolísala tak prudko, až to oboch astronautov vrhlo voči prístrojovému panelu pred sebou. Grissom si pritom praskol priezor svojej helmy o ovládací kolík optického hľadáčika, zatiaľ čo Young vyviazol len so škrabancom na priezore svojej prilby.<ref name="kosmonautix-gemini-kosmonauticka-maturita-6-dil"/><ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-84-dil-john-young"/><ref name="americaspace-the-fortune-of-john-young-50-years"/> Kozmická loď ''Molly Brown'' v poriadku pristála ešte v ten istý deň o 14:16:31 miestneho času (19:16:31 svetového času) na hladine [[Atlantický oceán|Atlantického oceánu]]. Miesto pristátia sa nachádzalo 100 km severovýchodne od ostrova [[Turks a Caicos|Grand Turk]] a 110 km od hliadkujúcej [[lietadlová loď|lietadlovej lode]] [[USS Intrepid (CV-11)|USS ''Intrepid'']]. Dôvodom tejto veľkej vzdialenosti od záchrannej lode boli už spomínané nepresnosti v dráhe počas zostupu atmosférou. Grissom si preto vyžiadal vyzdvihnutie [[helikoptéra|vrtuľníkom]] a vzhľadom na svoje skúsenosti odmietol otvoriť poklop kabíny dovtedy, kým potápači neupevnia okolo trupu ''Molly Brown'' nafukovací golier. Obaja tak čakali v uzavretej kabíne ešte pol hodinu. Do konštrukcie kozmickej lode prenikala žiara z rozpáleného [[tepelný štít|tepelného štítu]] a vo vnútri tak bolo čoraz väčšie horúco. Podľa Younga bola Gemini výbornou kozmickou loďou, ale mizerným námorným člnom. Na nepríjemné pohyby na vlnách bol ako skúsený námorník už zvyknutý, ale Grissom zvracal. Potom, ako ku kabíne prišli potápači a zaistili ju, Grissom opustil loď ako prvý presne podľa nacvičeného postupu. Young vtipne podotkol, že je to po prvýkrát, čo kapitán opúšťa loď pred mužstvom. Grissom odpovedal, že mu týmto odovzdáva velenie. Vzápätí Young kabínu premenoval na ''USS Molly Brown'' a opustil ju aj on. Potom sa obaja astronauti nechali vytiahnuť na palubu vrtuľníka, ktorý ich dopravil na loď USS ''Intrepid'', kde ich čakala lekárska prehliadka, telefonický rozhovor s [[prezident Spojených štátov|prezidentom]] [[Lyndon B. Johnson|Lyndonom B. Johnsonom]] a prvé poletové rozbory. Young ľutoval, že let netrval dlhšie, a Grissom bol nezvyčajne usmievavý a zhovorčivý. Misia bola hodnotená veľmi úspešne.<ref name="kosmonautix-gemini-kosmonauticka-maturita-6-dil"/><ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-84-dil-john-young"/><ref name="drewexmachina-the-mission-of-gemini-3"/><ref name="americaspace-the-fortune-of-john-young-50-years"/> == Galéria == <center> <gallery> Súbor:Prime crew for the first manned Gemini mission (GT-3), are shown inside a Gemini mission simulator at McDonnell Aircraft Corp., St. Louis, MO.jpg|John Young (vľavo) a Gus Grissom v simulátore kozmickej lode Gemini Súbor:Gemini water egress training - GPN-2006-000029.jpg|Posádka misie Gemini 3 počas výcviku Súbor:Gus Grissom Gemini-3 checklist.jpg|Grissom číta kontrolný zoznam (checklist) počas príprav na let Súbor:Astronaut John W. Young checks over his helmet.jpg|Young kontroluje svoju helmu pred predletovou skúškou Súbor:Gemini-3 spacecraft.jpg|Kozmická loď Gemini 3 počas príprav na let Súbor:Gemini 3 pre-launch breakfast.jpg|Grissom (v modrej košeli) pri raňajkách v deň štartu Súbor:John Young and Gus Grissom at launch pad.jpg|Young (v popredí) a Grissom kráčajú k výťahu, ktorý ich vynesie ku kabíne kozmickej lode Súbor:Gemini 3 astronauts prior to blastoff.jpg|Young (v popredí) a Grissom čakajú v kabíne Gemini 3 na štart Súbor:Gemini 3 final inspection - GPN-2006-000016.jpg|Technici McDonnell Aircraft Corporation vykonávajú poslednú kontrolu kozmickej lode Gemini 3 pred štartom Súbor:S65-10461 (25789152455).jpg|Nosná raketa Titan II GLV na štartovacom komplexe 19 v deň štartu letu Gemini 3 Súbor:Gemini 3 - Liftoff.jpg|Štart misie Gemini 3, 23. marec 1965 Súbor:View of a cloudy part of Earth as seen from the Gemini-3 spacecraft.jpg|Pohľad na oblačnosť nad Madagaskarom z Gemini 3 Súbor:Gemini 3 recovery crew.jpg|Vyzdvihnutie posádky Gemini 3 po pristátí v Atlantiku Súbor:Gus Grissom (left) and John W. Young are shown aboard a helicopter.jpg|Grissom (vľavo) a Young vo vrtuľníku po vyzdvihnutí z kozmickej lode Súbor:USS Intrepid (CV-11) - Mar 65 b.jpg|Vyzdvihnutie kozmickej lode Gemini 3 na palubu lietadlovej lode USS ''Intrepid'' Súbor:GEMINI-TITAN-3 SPACECRAFT - ASTRONAUT JOHN W. YOUNG - MISC. - ATLANTIC.jpg|Young (vľavo) a Grissom počas prvej prehliadky kabíny Gemini 3 na lodi USS ''Intrepid'' </gallery> </center> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Gemini 3}} == Externé odkazy == * [https://www.nasa.gov/mission/gemini-3/ Oficiálna stránka] {{eng icon}} * [http://spacefacts.de/mission/english/gemini-3.htm Gemini 3 na stránkach spacefacts.de] {{eng icon}} * [https://mek.kosmo.cz/pil_lety/usa/gemini/ge-3/index.htm Gemini 3 v Malej encyklopédii kozmonautiky] {{ces icon}} * [https://kosmonautix.cz/2018/01/gemini-kosmonauticka-maturita-6-dil/ Gemini – Kosmonautická maturita (6. díl)] {{ces icon}} * [https://kosmonautix.cz/2014/12/vesmirne-osudy-84-dil-john-young/ Vesmírné osudy 84. díl – John Young] {{ces icon}} {{Program Gemini}} [[Kategória:Kozmické lode Gemini|Gemini 03]] [[Kategória:Kozmické lety s ľudskou posádkou]] [[Kategória:Kozmonautika v 1965]] dwqsq1lyqdn8oogxh0cfmngnamce3tz 0 193942 8198384 8180965 2026-04-14T17:07:16Z Andrej-airliner 43530 wl. 8198384 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kozmická misia | názov misie = Gemini IV | kozmická loď = [[Gemini (kozmická loď)|Gemini]] SC4 | znak = Gemini-4-logo.png | volací znak = Gemini 4 | posádka = 2 | kozmodróm = [[Cape Canaveral Air Force Station|Cape Kennedy]] | rampa = [[štartovací komplex 19 na Cape Canaveral Air Force Station|LC-19]] | raketa = [[Titan 2 GLV|Titan II GLV]] (výr. č. 62-12559) | štart = [[3. jún]] [[1965]], 15:15:59,562 [[koordinovaný svetový čas|UTC]] | pristátie = [[7. jún]] 1965, 17:12:12 UTC<br />severná oblasť Atlantického oceánu; 310 km severovýchodne od ostrova [[Abaco (Bahamy)|Great Abaco]]<br />{{coord|27|44|S|74|11|Z|type:event_dim:1500km|name=Miesto pristátia Gemini 4}} | trvanie = 4 dni, 1 hodina, 56 minút, 12 sekúnd | perigeum = 165,8 [[kilometer|km]] | apogeum = 293,7 [[kilometer|km]] | doba obehu = 88,94 minút | inklinácia = 32,53° | obehy = 62 | vzdialenosť = 2 590 600 km | maxrýchlosť = | maxzrýchlenie = | hmotnosť = 3 570 [[kilogram|kg]] (kozmická loď pri štarte) | foto posádky = Gemini 4 crew portrait.jpg | popis = White (vľavo) a McDivitt (vpravo) | predchádzajúca = [[Súbor:Gemini III patch.png|30px|link=Gemini 3]] [[Gemini 3]] | nasledujúca = [[Súbor:Gemini 5 (15012585819).jpg|30px|link=Gemini 5]] [[Gemini 5]] }} '''Gemini 4''' (oficiálne '''Gemini IV''') bol druhý [[Spojené štáty|americký]] [[kozmický let s ľudskou posádkou|pilotovaný kozmický let]] v rámci [[program Gemini|programu Gemini]]. Zároveň išlo o prvý americký let do vesmíru, ktorý riadilo [[Johnsonovo vesmírne stredisko|Stredisko pilotovaných letov]] (''Manned Spacecraft Center'') v [[Houston]]e. Predchádzajúce lety riadilo [[Mercury Control Center|Stredisko riadenia vesmírnych letov]] (''Mission Control Center'') na [[Cape Canaveral Air Force Station|Cape Kennedy]]. Hlavným cieľom misie bolo pokúsiť sa o priblíženie a let vo formácii s druhým stupňom [[nosná raketa|nosnej rakety]] [[Titan 2 GLV|Titan]], vykonať prvý americký [[výstup do otvoreného vesmíru]] a dlhodobý let s trvaním štyri dni, počas ktorých sa mali skúmať reakcie ľudského organizmu na dlhší pobyt v [[beztiažový stav|beztiažovom stave]]. Priblíženie k druhému stupňu sa síce nepodarilo podľa plánu, ale [[kozmonaut|astronaut]] [[Edward Higgins White|Edward White]] sa počas tejto misie stal prvým [[Američania (USA)|Američanom]] (a celkovo len druhým človekom po [[Sovietsky zväz|sovietskom]] kozmonautovi [[Alexej Archipovič Leonov|Alexejovi Leonovovi]]), ktorý vystúpil do otvoreného vesmíru. Po štvordňovom lete boli astronauti unavení, ale inak v dobrej kondícii. Misia tak otvorila cestu ďalším a ešte dlhším dlhodobým letom. == Posádka == * {{minivlajka|USA}} [[James Alton McDivitt|James A. McDivitt]] (1), [[Funkcia kozmonautov v posádkach#Veliaci pilot|veliaci pilot]] * {{minivlajka|USA}} [[Edward Higgins White|Edward H. White II]] (1), [[Funkcia kozmonautov v posádkach#Pilot|pilot]] {{Malé|(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)}} === Záložná posádka === * {{minivlajka|USA}} [[Frank Frederick Borman|Frank F. Borman II]], veliaci pilot * {{minivlajka|USA}} [[Jim Lovell|James A. Lovell, Jr.]], pilot === Podporná posádka === * [[Virgil Ivan Grissom|Virgil I. „Gus“ Grissom]] (Houston CAPCOM) * [[Roger Bruce Chaffee|Roger B. Chaffee]] (CAPCOM) * [[Eugene Andrew Cernan|Eugene A. Cernan]] (CAPCOM) == Prípravy na let == Dňa [[27. júl]]a [[1964]] [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] zverejnila zloženie posádky druhého pilotovaného letu [[program Gemini|programu Gemini]]. Veliacim pilotom misie sa stal [[James Alton McDivitt|James McDivitt]] a pilotom [[Edward Higgins White|Edward White]]. Obaja boli nováčikmi z tzv. [[NASA Astronaut Group 2|novej deviatky astronautov]] (''The New Nine'') a veľmi dobre spolu vychádzali. V záložnej posádke sa začali pripravovať [[Frank Frederick Borman|Frank Borman]] a [[Jim Lovell]], tiež z novej deviatky. Na tlačovej konferencii, počas ktorej bola predstavená hlavná a záložná posádka misie Gemini 4, sa zástupca šéfa Gemini Project Office Ken Kleinknecht zmienil o možnosti, ktorá v predbežných plánoch figurovala od [[január]]a toho roka, že by počas letu jeden z členov posádky otvoril svoj poklop a vysunul hlavu von z lode. V tejto fáze nevyhlásených [[vesmírne preteky|vesmírnych pretekov]] medzi [[Spojené štáty|Spojenými štátmi]] a [[Sovietsky zväz|Sovietskym zväzom]] by šlo o významné prvenstvo pre USA, ale paradoxné je, že novinári vtedy tomuto bodu nevenovali zvláštnu pozornosť.<ref name="kosmonautix-gemini-kosmonauticka-maturita-7-dil">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Šamárek | meno = Ondřej | autor = | odkaz na autora = | titul = Gemini – Kosmonautická maturita (7. díl) | url = https://kosmonautix.cz/2018/01/gemini-kosmonauticka-maturita-7-dil/ | vydavateľ = kosmonautix.cz | dátum vydania = 2018-01-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-10-06 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="drewexmachina-the-forgotten-mission-of-gemini-4">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The Forgotten Mission of Gemini 4 | url = https://www.drewexmachina.com/2015/06/03/the-forgotten-mission-of-gemini-4/ | vydavateľ = drewexmachina.com | dátum vydania = 2015-06-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-10-06 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Súbor:Gemini 4 McDivitt and White with training plans.jpg|thumb|left|[[James Alton McDivitt|James McDivitt]] (vľavo) a [[Edward Higgins White|Edward White]] počas predletových príprav, 7. máj 1965]] Ohľadom [[výstup do otvoreného vesmíru|výstupu do otvoreného vesmíru]] (''extravehicular activity'', ''EVA'') boli v NASA v tom čase nejednoznačné názory. Všeobecne však prevládalo presvedčenie, že celá záležitosť sa musí preveriť vo vákuovej komore. Takisto dôvera v [[skafander|skafandre]] nebola vtedy ešte príliš vysoká. Skúšky posádky [[Gemini 3]] síce preukázali, že výstup do otvoreného vesmíru v stoji (''stand-up EVA'', ''SEVA'') je možné uskutočniť, ale s miernou modifikáciou poklopu, pretože pri skúškach vo vákuovej komore sa ho dalo uzavrieť len veľmi ťažko, a to v komore bola simulovaná výška len 12 [[kilometer|km]], nehovoriac o takmer absolútnom [[vákuum|vákuu]]. Začiatkom roka [[1965]] začala hlavná a záložná posádka misie Gemini 4 nacvičovať činnosti potrebné na SEVA, ale ešte stále sa definitívne nerozhodlo, či bude tento bod v letovom pláne misie. Vedenie Gemini Program Office a [[Johnsonovo vesmírne stredisko|Strediska pilotovaných letov]] (''Manned Spacecraft Center'') sa nevedelo rozhodnúť, či predpokladané riziko za to stojí. Až [[12. marec|12. marca]] Dr. [[Robert Rowe Gilruth|Robert R. Gilruth]], riaditeľ Strediska pilotovaných letov, povolil nácviky vo vákuovej komore, s ktorými sa začalo [[20. marec|20. marca]]. Medzitým sa však odohrala udalosť, ktorá všetkých prinútila k zamysleniu a prehodnoteniu doterajších plánov misie Gemini 4. Dňa [[18. marec|18. marca]] 1965 vyštartovala zo sovietskeho [[kozmodróm]]u [[Bajkonur]] na [[obežná dráha|obežnú dráhu]] [[Zem]]e [[kozmická loď]] [[Voschod 2]]. Kozmonaut [[Alexej Archipovič Leonov|Alexej Leonov]] sa pri tomto lete stal prvým človekom, ktorý vystúpil z lode do otvoreného vesmíru a vrátil sa späť. [[Američania (USA)|Američania]] však vtedy nemohli vedieť, aké problémy mal pri návrate do kabíny a že sa mu to podarilo len vďaka jeho veľmi dobrej fyzickej kondícii. Každopádne prežil a rozsah jeho výstupu značne prekonával výstup do otvoreného vesmíru v stoji, ktorý plánovala NASA.<ref name="kosmonautix-gemini-kosmonauticka-maturita-7-dil"/><ref name="drewexmachina-the-forgotten-mission-of-gemini-4"/> Táto udalosť spôsobila, že NASA sa v otázke vykonania výstupu do otvoreného vesmíru konečne rozhýbala. Na [[29. marec|29. marca]] Gilruth zvolal schôdzu pracovníkov, ktorí viedli oddelenia zaoberajúce sa letovými operáciami a systémovou divíziou. Na stretnutí sa prezentovala súprava na zabezpečenie životných podmienok [[kozmonaut|astronauta]] počas pobytu mimo loď. Keďže bola pripevnená na skafandri v oblasti hrudníka, hovorilo sa jej ''chestpack''. Na schôdzi bol predstavený aj prototyp ručnej manévrovacej pištole [[Hand-Held Maneuvering Unit|HHMU]] (''Hand-Held Maneuvering Unit''), ktorá mala astronautovi uľahčiť pohyb v otvorenom vesmíre. Spomínané vybavenie už bolo v pokročilej fáze vývoja a nič nebránilo tomu, aby sa počas misie Gemini 4 mohol uskutočniť plnohodnotný výstup do otvoreného vesmíru. Spočiatku bolo ťažké o tom presvedčiť vedenie NASA, ale [[25. máj]]a to vtedajší riaditeľ agentúry [[James Edwin Webb|James Webb]] nakoniec odsúhlasil. Astronaut Edward White sa medzitým v relatívnej tajnosti a pri absencii publicity pripravoval na výstup. Dňa [[21. máj]]a bol vydaný press kit, čiže informačný balíček pre novinárov, ktorý obsahoval stručnú zmienku o plánovanom výstupe bez akýchkoľvek detailov s tým, že definitívne potvrdenie môže prísť až v deň štartu. V rovnaký deň, kedy Webb oficiálne schválil uskutočnenie výstupu, sa však médiá dozvedeli, že EVA je plnohodnotnou súčasťou letového plánu Gemini 4. Kozmická loď Gemini 4 bola prvou americkou loďou, ktorá nemala žiadne vlastné meno. McDivitt a White chceli svoju loď pomenovať ''American Eagle'' (Americký orol), ale potom, čo [[Virgil Ivan Grissom|Gus Grissom]] tvrdohlavo presadil ironický názov ''Molly Brown'' pre loď Gemini 3, NASA do budúcna zakázala ďalšie pomenovania kozmických lodí, ktoré znovu povolila až pri misii [[Apollo 9]]. McDivitt a White tak mohli svoj patriotizmus vyjadriť aspoň tým, že si na ľavé ramená svojich skafandrov dali našiť [[vlajka Spojených štátov|vlajky USA]]. Zaujímavosťou je, že tento zvyk pretrváva až dodnes. Na [[Cape Canaveral Air Force Station|Cape Kennedy]] sa medzitým pripravovala [[nosná raketa]] a kozmická loď pre misiu Gemini 4, aby sa stihol plánovaný deň štartu, ktorým bol [[3. jún]] 1965. Deň pred plánovaným štartom, [[2. jún]]a, vedúci letu [[Christopher C. Kraft Jr.|Christopher „Chris“ Kraft]] oznámil: ''„Nemohlo to vyzerať lepšie“''. Šéflekár oddielu astronautov Dr. Charles Berry povedal, že McDivitt a White sú v tak vysokom stave pripravenosti, v akom ešte žiadnu posádku nevidel. V ten deň bolo tiež do nosnej rakety natankované palivo. Všetko už bolo pripravené.<ref name="kosmonautix-gemini-kosmonauticka-maturita-7-dil"/><ref name="drewexmachina-the-forgotten-mission-of-gemini-4"/><ref name="kosmo-mek-gemini-4-v-l-k">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Postránecký | meno = Martin | priezvisko2 = Kantor | meno2 = František | autor = | odkaz na autora = | titul = MEK - Gemini 4 v L+K | url = https://mek.kosmo.cz/pil_lety/usa/gemini/ge-4/lk.htm | vydavateľ = mek.kosmo.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-10-06 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Priebeh letu == [[Súbor:Gemini 4 McDivitt and White in white room.jpg|thumb|upright|White (vľavo) a McDivitt krátko pred nástupom do kabíny [[kozmická loď|kozmickej lode]] Gemini 4 ráno v deň štartu]] Vo štvrtok 3. júna astronauti vstávali o 04:10 miestneho času. Následne sa James McDivitt a Edward White osprchovali a podstúpili krátku lekársku prehliadku. Potom si sadli k raňajkám, ku ktorým sa podával [[paradajkový džús]], pečený [[steak]] zo [[sviečkovica (mäso)|sviečkovice]], [[stratené vajce|stratené vajcia]], [[toast]], [[jahoda (rod)|jahodové]] [[želé]] a [[káva]]. Pri raňajkách im spoločnosť robili lekári D. Owens Coons a Eugene F. Tubbs, kňazi James Heiliky, McDivittov duchovný v [[Cocoa Beach (Florida)|Cocoa Beach]], a [[monsignor|Msgr.]] Irvine J. Nugent a ďalší hostia. Prišiel ich pozrieť aj šéfastronaut [[Alan Shepard]]. Potom McDivitt a White vyšli z [[Neil Armstrong Operations and Checkout Building|Budovy pilotovaných letov]] (''Manned Spacecraft Operations Building'') a presunuli sa na [[štartovací komplex 16 na Cape Canaveral Space Force Station|štartovaciu rampu 16]], kde si v špeciálne upravenom obytnom prívese obliekli skafandre. Nasledovala jazda špeciálne upravenou dodávkou na [[štartovací komplex 19 na Cape Canaveral Air Force Station|štartovací komplex 19]], odkiaľ mali vyštartovať. Prišli sem o 07:07. Astronauti spolu s niekoľkými technikmi nastúpili do výťahu, ktorý ich vyviezol do 11. poschodia obslužnej veže. Potom sa usadili na svoje miesta v kozmickej lodi Gemini 4 a čakali na štart. Spočiatku všetko prebiehalo bez väčších problémov. Štart sa plánoval na 09:00 miestneho času. Komplikácie začali v momente, kedy do vzletu zostávalo 35 minút. Erektor, pomocou ktorého sa raketa vztyčovala pre inštaláciu na rampe sa odmietal sklopiť ďalej ako 12° od vertikály. Technici vykonali rýchlu inšpekciu, v priebehu ktorej odhalili zle zapojený konektor. Problém vyriešili prepojením konektora, čo spôsobilo zdržanie 1 hodiny a 16 minút oproti plánu. McDivitt a White si medzitým v kabíne na chvíľu zdriemli. Potom už štartu nič nebránilo.<ref name="kosmonautix-gemini-kosmonauticka-maturita-7-dil"/><ref name="drewexmachina-the-forgotten-mission-of-gemini-4"/><ref name="kosmo-mek-gemini-4-v-l-k"/> [[Súbor:Gemini IV launch.jpg|thumb|left|Štart misie Gemini 4, 3. jún 1965]] Misia Gemini 4 úspešne odštartovala 3. júna 1965 o 10:15:59,562 miestneho času (15:15:59,562 [[koordinovaný svetový čas|svetového času]]) pomocou nosnej rakety [[Titan 2 GLV|Titan II GLV]] zo štartovacieho komplexu 19 na Cape Kennedy. Vzlet rakety a navedenie kozmickej lode na obežnú dráhu Zeme prebehli bez problémov až na krátky výpadok spojenia. McDivitt a White sa pustili do práce. Dvadsať sekúnd po vypnutí motora druhého stupňa White stlačením príslušného tlačidla oddelil kozmickú loď od teraz už nepotrebného nosiča a McDivitt loď od neho vzdialil krátkym zážihom trysiek orientačného systému, čím zvýšil rýchlosť Gemini o 1,5 [[meter za sekundu|m/s]]. O niekoľko sekúnd loď otočil a zabrzdil, aby sa mohol pozrieť na svoj cieľ. Druhý stupeň vtedy letel vo vzdialenosti niekoľko desiatok metrov, mierne rotoval a pomaly predbiehal Gemini. McDivitt sa v priebehu nasledujúcich desiatok minút pokúšal o priblíženie a let vo formácii s prázdnym stupňom, ale bez väčšieho úspechu. Naopak, zdalo sa mu, že stupeň sa od Gemini vzďaľuje. Na palube Gemini 4 nebol [[radar]] a McDivitt sa tak mohol orientovať len opticky. Ľudské zmysly na túto úlohu proste nestačili. Navyše, zvyšky pohonných látok tryskajúce z ventilov udeľovali druhému stupňu nepredvídateľné malé impulzy, vďaka čomu sa stupeň pohyboval voči Gemini úplne bludne. McDivitt sa musel vzdať ďalších pokusov o priblíženie. V nádržiach manévrovacieho systému kozmickej lode zostalo len 84 [[kilogram|kg]] z pôvodných 146. Podľa pôvodného plánu sa White mal v priebehu svojho výstupu z kozmickej lode priblížiť k druhému stupňu a pokúsiť sa ho aspoň dotknúť, ideálne priniesť z neho kúsky laku či kovu ako vzorky, ale v terajšej situácii to už nebolo možné.<ref name="kosmonautix-gemini-kosmonauticka-maturita-7-dil"/><ref name="drewexmachina-the-forgotten-mission-of-gemini-4"/><ref name="kosmo-mek-gemini-4-v-l-k"/><ref name="kosmo-mek-gemini-4-aktualita-v-l-k">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = MEK - Gemini 4 - aktualita v L+K | url = https://mek.kosmo.cz/pil_lety/usa/gemini/ge-4/lka.htm | vydavateľ = mek.kosmo.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-10-06 | miesto = | jazyk = }}</ref> V dôsledku neúspešných pokusov o priblíženie k druhému stupňu sa prípravy na Whiteov [[výstup do otvoreného vesmíru]] začali s oneskorením. McDivitt tak požiadal [[stredisko riadenia vesmírnych letov|riadiace stredisko]] o odklad výstupu o jeden oblet, čo mu vzápätí aj povolilo. Potom astronauti pripravili samých seba, svoje skafandre a loď na nasledujúcich niekoľko desiatok minút vo vákuu a vypustili vzduch z kabíny. White tak v čase 4 hodiny a 11 minút po štarte mohol uvoľniť zámok svojho poklopu, ale ten odmietal fungovať a hrozilo, že poklop sa ani nepodarí otvoriť. Astronauti mali šťastie, že McDivitt vedel, ako to opraviť, pretože keď podobný problém nastal ešte počas výcviku v podtlakovej komore (vtedy sa poklop pre istotu nechcel uzavrieť), McDivitt po skončení skúšky pozoroval technika pri oprave mechanizmu uzamknutia poklopu a získané poznatky sa mu teraz veľmi zišli. Improvizovaná oprava mechanizmu trvala asi šesť minút a potom už Whiteovmu výstupu nič nebránilo.<ref name="kosmonautix-gemini-kosmonauticka-maturita-7-dil"/><ref name="drewexmachina-the-forgotten-mission-of-gemini-4"/><ref name="kosmo-mek-gemini-4-v-l-k"/> [[Súbor:Ed White First American Spacewalker - GPN-2000-001180.jpg|thumb|right|White počas prvého amerického [[výstup do otvoreného vesmíru|výstupu do otvoreného vesmíru]]]] Kozmická loď Gemini 4 letela nad [[Tichý oceán|Tichým oceánom]], keď sa White sa zaprel o poklop a o 19:34 UTC ho pomaly otvoril. McDivitt ho pri tom pozoroval a zároveň mu v rámci svojich možností aj pomáhal, keď sa White postavil vo svojom sedadle, aby na vonkajšok lode upevnil automatickú kameru na 16 mm farebný film a do pravej ruky si pripravil ručnú manévrovaciu pištoľ HHMU (''Hand-Held Maneuvering Unit''), ktorou si mal počas výstupu uľahčovať pohyb v priestore. O 19:46 UTC sa White pomocou krátkeho impulzu HHMU pomaly „vystrelil“ z kabíny. McDivitt vtedy ohlásil na Zem: ''„Vyzerá skvele, je vonku a sám sa pohybuje.“'' Pomocou pištole, ktorou si vytváral „umelú gravitáciu“, sa White prešiel po kabíne až na jej špic. V jeden okamih sa rukavicou dotkol okna na McDivittovom poklope a zanechal na ňom šmuhu. McDivitt ho zo žartu vyhrešil: ''„Ušpiníš mi okienko.“'' Stanici v [[Mexiko|Mexiku]] White oznámil, že asi 5 km nižšie vidí 100 km vzdialený druhý stupeň. Fotografoval ho spolu s inými objektmi kamerou na farebný film, upevnenou na držadle kyslíkovej pištole. V jednu chvíľu ľavou rukou zasalutoval McDivittovi. Hoci sa White snažil čo najviac šetriť s náplňou do HHMU, jej zásoby vystačili len na zhruba 20 sekúnd nepretržitého používania a aj pri krátkych impulzoch sa stlačený [[kyslík]] vyčerpal pomerne skoro. Štyri a pol minúty od prvého stlačenia spúšte bola pištoľ prázdna. Potom slúžila len ako držiak na kameru a White sa pokúšal pohybovať pomocou pozláteného lana, ktoré ho pútalo k lodi a poskytovalo mu prísun kyslíka a spojenie. Ukázalo sa, že tento spôsob pohybu je veľmi problematický. Napriek tomu White oznámil, že pohyb ani orientácia mu nerobia problémy. Svoj výstup si užíval a v jeden moment ohlásil: ''„Cítim sa ako... v reklame!“'' Na konci výstupu sa Whiteovi dokonca podarilo postaviť sa na povrch lode. Komunikátor (CAPCOM) [[Virgil Ivan Grissom|Gus Grissom]], ktorý udržiaval spojenie s astronautmi zo strediska v [[Houston]]e, sa medzitým márne snažil dorozumieť s posádkou. Dvakrát opakoval: ''„Gemini 4, tu Houston,“'' ale McDivitt a White ho nemohli počuť, pretože sa spolu veselo bavili cez interkom. Keď sa Grissom dostal k slovu, mal pre Whitea odkaz od letového riaditeľa [[Christopher C. Kraft Jr.|Chrisa Krafta]], ktorý mu prikazoval, aby sa okamžite vrátil späť dovnútra. Whiteovi toto nariadenie sprostredkoval McDivitt. White sa však odmietal vrátiť a veliteľovi odpovedal: ''„Čo ti to napadá, toto je veľká zábava... som úplne v poriadku, ešte sa nevrátim.“'' ''„Ale máme ešte tri a pol dňa, kamarát,“'' povedal McDivitt. Do toho sa ešte ozval Grissom: ''„Okamžite sa vráť!“'' Necelých 30 minút potom, ako White otvoril svoj poklop, sa neochotne začal vracať späť na svoje miesto. Na Zemi Dr. Charles Berry oznámil, že podľa údajov z prístrojov je stav astronautov vynikajúci. White medzitým povedal: ''„Vraciam sa späť... a je to najsmutnejší okamih môjho života.“'' Odhodil iba jednu rukavicu a protimeteorický kryt prilby. Ostatná teraz už nepotrebná záťaž (pútacie lano, prázdna kyslíková pištoľ atď.) zostala v kabíne. Po 20 minútach od opustenia kabíny, čiže o 20:06 UTC, bol White opäť na svojom sedadle. O 20:10 UTC došlo k zatvoreniu poklopu, teda po 36 minútach od jeho otvorenia, a výstup prvého [[Američania (USA)|Američana]] do otvoreného vesmíru skončil. Kozmická loď Gemini 4 v tom čase vletela nad [[Atlantický oceán|Atlantikom]] do [[zemský tieň|zemského tieňa]]. Počas výstupu sa White síce dosť spotil a zadýchal, ale zdalo sa, že pracovať v otvorenom vesmíre nebude nič zložité. O rok neskôr sa však ukázalo, že išlo len o ilúziu, pretože White nemal počas svojho výstupu za úlohu vykonávať nejakú zložitú prácu, ale v podstate sa len voľne vznášať v priestore. Medzitým sa astronauti snažili uzamknúť Whiteov poklop, ktorý ani teraz nefungoval spoľahlivo. McDivitt našťastie aj tentokrát opravil uzamykací mechanizmus, hoci kozmická loď už letela v zemskom tieni a musel pracovať poslepiačky. Poklop sa podarilo zaistiť o 20:17 UTC. Astronauti už nechceli pokúšať osud a poklop už znova neotvorili. Pôvodne ho mali otvoriť ešte raz, aby do vesmíru odhodili nepotrebné vybavenie. Do konca letu sa tak museli vyrovnávať so značným neporiadkom v kabíne. White potom po návrate do kabíny zjedol kúsky [[slanina (pokrm)|slaniny]], toasty a [[pomarančový džús]] a trochu si pospal.<ref name="kosmonautix-gemini-kosmonauticka-maturita-7-dil"/><ref name="drewexmachina-the-forgotten-mission-of-gemini-4"/><ref name="kosmo-mek-gemini-4-v-l-k"/> [[Súbor:James McDivitt aboard Gemini 4 spacecraft.jpg|thumb|left|McDivitt v lodi Gemini 4]] Ešte krátko po skončení Whiteovho výstupu astronauti vypli manévrovací systém kozmickej lode a až na výnimky aj väčšiu časť elektrického systému. Loď získavala energiu z batérií, a preto posádka chcela čo najviac šetriť elektrinou. Z rovnakého dôvodu astronauti šetrili aj palivom. Zvyšok letu sa tak loď väčšinou voľne vznášala a pomaly rotovala. Výnimkou však boli plánované manévre na zaistenie orientácie lode v priestore najmä kvôli pozorovaniu a fotografovaniu [[zemský povrch|zemského povrchu]] a tiež zmeny parametrov dráhy, ktoré sa uskutočnili v [[apsida (astronómia)|apogeu]] počas druhého obletu, v apogeu 30. obletu, [[apsida (astronómia)|perigeu]] 30. obletu a medzi nimi. Ďalej v apogeu a perigeu 45. obletu a napokon asi 12 minút pred brzdiacim zážihom. Posledný manéver mal zabezpečiť návrat lode do [[atmosféra Zeme|atmosféry]] aj v prípade zlyhania brzdiacich motorov, tak ako pri predošlej misii [[Gemini 3]].<ref name="kosmonautix-gemini-kosmonauticka-maturita-7-dil"/><ref name="drewexmachina-the-forgotten-mission-of-gemini-4"/><ref name="kosmo-mek-gemini-4-v-l-k"/> [[Súbor:Florida Keys (29193068676).jpg|thumb|[[Florida Keys]] pri pohľade z Gemini 4]] Medzitým astronauti vykonávali rôzne experimenty. Venovali sa cvičeniu s elastickým pásom, ktoré malo pomôcť objasniť stav kardiovaskulárneho systému. Ďalším experimentom bol fonokardiogram. McDivitt a White mali na hrudi pripevnený [[mikrofón]], ktorý snímal ozvy [[srdce (orgán)|srdca]] a audio výstup sa zaznamenával na [[magnetická páska|magnetickú pásku]]. Posledným medicínskym experimentom bolo sledovanie demineralizácie [[kosť|kostnej hmoty]], ale [[denzitometria]] sa vykonávala iba pred letom a po ňom, počas misie nie. Medzi ďalšími experimentmi na palube lode boli [[protón]]-[[elektrón]]ový [[spektrometer]] a trojosový prúdový [[magnetometer]]. Počas letu sa meral aj elektrostatický výboj na povrchu Gemini, čo bolo dôležité pre ďalšie misie, pri ktorých sa plánovalo spojenie s druhým telesom na obežnej dráhe. Statická elektrina mohla totiž pri spojení poškodiť elektroniku a hlavne pyrotechniku oboch telies. Zaujímavosťou je, že pri misii Gemini 4 boli namerané hodnoty vyššie oproti očakávaniu. Zistilo sa, že príčinou týchto vyšších hodnôt bola vlhkosť, ktorú produkoval výparník chladiaceho systému a zážihy trysiek kozmickej lode. Nakoniec sa však dospelo k záveru, že z hľadiska rizika elektrostatického výboja je spojenie dvoch telies bezpečné. Stiesnené podmienky na palube kozmickej lode a tiež nevhodne zvolený spánkový režim astronautom spôsobovali čoraz väčšiu únavu. McDivitt a White mali pôvodne spať striedavo zhruba po štyroch hodinách, čo sa ukázalo ako veľmi problematické kvôli neustálemu hluku z rádia a pohybom kolegu. Posádka tak dostala povolenie odpojiť si počas spánkovej periódy komunikačnú prípojku svojej helmy, ale ani v tomto prípade to nestačilo na osviežujúci spánok. Rušivé boli hlavne občasné zážihy trysiek a neadekvátna ventilácia skafandrov. Astronauti sa nakoniec so strediskom dohodli, že budú dodržiavať striedavé šesťhodinové spánkové periódy s možnosťou následného až dvojhodinového zdriemnutia, ak to bude možné.<ref name="kosmonautix-gemini-kosmonauticka-maturita-7-dil"/><ref name="drewexmachina-the-forgotten-mission-of-gemini-4"/><ref name="kosmo-mek-gemini-4-v-l-k"/> Keďže misia Gemini 4 trvala až štyri dni, čo bolo na tú dobu pomerne dosť, malo riadiace stredisko po prvýkrát v histórii americkej kozmonautiky možnosť operatívne meniť letový plán v spolupráci s posádkou. McDivitt a White sa tiež stali prvými astronautmi, ktorí počas letu komunikovali so svojimi rodinnými príslušníkmi. Predtým mohli astronauti hovoriť so svojimi blízkymi cez [[telefón]] krátko pred štartom. Počas druhého dňa letu Gemini 4 prišli Patricia McDivittová a Patricia Whiteová priamo do riadiaceho strediska v Houstone. Gus Grissom ich na necelé štyri minúty pustil na svoje miesto a obe ženy sa tak mohli na chvíľu porozprávať so svojimi manželmi v kozmickej lodi. McDivitt sa vyzvedal od svojej ženy: ''„Správaš sa spôsobne?“'' ''„Ja som vždy dobrá. A ty?“'' opýtala sa ho žena. ''„Nemám veľa iných možností. Dá sa tu len jesť, spať a pozerať z okna.“'' Vzápätí sa ho Pat spýtala: ''„Asi tam nemáš veľa miesta, čo?“'' ''„To nie... Ed tu narobil hrozný neporiadok.“'' Grissom potom pani McDivittovej niečo pošeptal a Pat svojmu manželovi prikázala: ''„Zapni počítač!“'' ''„Počítač zapojený, madam,“'' okamžite ohlásil McDivitt. Pat McDivittovú potom vystriedala Pat Whiteová, ktorá však mala menšie problémy s ovládaním tlačidla zapínajúceho mikrofón a čas pre vzájomnú komunikáciu tak čoskoro vypršal. Astronautov tento rozhovor veľmi povzbudil. Takmer celý štvordňový let prebiehal bez väčších problémov, ale na konci misie sa objavila vážnejšia komplikácia. V čase 74 hodín a 58 minút po štarte letela kozmická loď Gemini 4 v dosahu sledovacej stanice [[Carnarvon (Západná Austrália)|Carnarvon]] v [[Austrália (štát)|Austrálii]] a CAPCOM na stanici odovzdal McDivittovi pokyny, ktoré mal zadať do palubného [[počítač]]a. O trištvrte hodiny neskôr, keď loď letela v dosahu stanice [[Guaymas]] v Mexiku, McDivitt dostal pokyn počítač vypnúť. Hoci tlačidlo počítača už bolo v polohe „OFF“, stále však svietila kontrolka signalizujúca, že počítač je zapnutý a navyše sa rozsvietila aj kontrolka poruchy. Odborníci nad týmto problémom rozmýšľali niekoľko hodín, pričom prebiehali aj testy v simulátoroch. Zmienili sa okrem iného aj o možnosti, že počítač je príliš chladný. Astronauti sa ho pokúsili ohriať, ale ani to nepomohlo. Na palubný počítač sa tak už nemohli spoliehať, čo ale nebolo príliš povzbudivé, pretože počítač riadil zostupovú dráhu kozmickej lode počas návratu do atmosféry. Posádke tak zostával len balistický zostup s nižšou presnosťou pristátia. McDivittovi zo Zeme ohlásili, že kvôli poruche počítača bude pristávať s [[preťaženie (tiažové zrýchlenie)|preťažením]] 8 g. McDivitt odpovedal: ''„To je príliš veľa na takého starca ako ja.“'' Vzápätí sa o sebe dozvedel: ''„Máš na to ramená.“''<ref name="kosmonautix-gemini-kosmonauticka-maturita-7-dil"/><ref name="drewexmachina-the-forgotten-mission-of-gemini-4"/><ref name="kosmo-mek-gemini-4-v-l-k"/> [[Súbor:S65-33490 (26086270644).jpg|thumb|Vyzdvihnutie posádky Gemini 4 po pristátí v [[Atlantický oceán|Atlantiku]], 7. jún 1965]] Dňa [[7. jún]]a posádka v určený čas odhodila prístrojovú sekciu lode a v čase 97 hodín a 40 minút po štarte sa postupne zapálili štyri brzdiace motory na [[tuhé palivo]] v retrográdnej sekcii. Potom sa oddelil aj úsek s už nepotrebnými retrográdnymi motormi. McDivitt uviedol kabínu do rotácie s rýchlosťou 15 °/sec. Okolo 17:00 UTC kozmická loď preletela nad [[Dallas]]om a pod uhlom 23° vstúpila do horných vrstiev atmosféry. Posledné McDivittovo hlásenie pred prerušením rádiového spojenia znelo: ''„OK.“'' Kabínu vzápätí obklopil oblak horúcej plazmy. Posádka nemohla vedieť, že rýchlosť rotácie kabíny sa zvyšovala až na 64 °/sec, za čo mohla porucha jednej z trysiek manévrovacieho systému. Počas zostupu si White všimol, že ten motor páli takmer nepretržite. Na zostupovú dráhu to však nemalo vplyv. K obnoveniu spojenia s posádkou došlo vo výške 30 km. McDivitt ohlásil, že sú úplne v poriadku. Vo výške 15,2 km sa otvoril stabilizačný [[padák]] a o chvíľu astronauti nadviazali spojenie s [[lietadlová loď|lietadlovou loďou]] [[USS Wasp (CV-18)|USS ''Wasp'']], ktorá ich mala vyzdvihnúť. Vo výške 3,2 km sa otvoril hlavný padák. Po skúsenosti z predošlej misie Gemini 3 sa astronauti už pripravili na prevesenie padákového systému z jednobodového zavesenia na dvojbodové. Utiahli si ramenné popruhy, opreli sa o rámy okien a hlavy položili na ruky. Tentokrát astronauti vyviazli bez poškodených prilieb. McDivitt si však neodpustil poznámku: ''„Pár zlomených rúk, ale inak v pohode.“''<ref name="kosmonautix-gemini-kosmonauticka-maturita-7-dil"/><ref name="drewexmachina-the-forgotten-mission-of-gemini-4"/><ref name="kosmo-mek-gemini-4-v-l-k"/> Kozmická loď Gemini 4 v poriadku pristála 7. júna 1965 o 12:12:12 miestneho času (17:12:12 UTC) na hladine Atlantického oceánu. Miesto pristátia sa nachádzalo 310 km severovýchodne od [[ostrov]]a [[Abaco (Bahamy)|Great Abaco]], 64 km od lode USS ''Wasp'' a približne 80 km od určeného bodu. McDivitt spieval: ''„Hurá, hurá, ideme na Wasp!“'' Astronauti potom ohlásili, že zle znášajú húpanie na mori a požiadali o vyzdvihnutie [[helikoptéra|vrtuľníkom]]. Okrem toho oznámili, že majú aj veľký hlad. Napriek veľkej odchýlke od pristávacej oblasti kozmickú loď ešte na padáku spozorovala posádka jedného zo záchranných vrtuľníkov a niekoľko minút po pristátí už potápači pracovali na zabezpečení kabíny nafukovacím golierom. McDivitt a White si medzitým uvedomili, že opätovná prítomnosť zemskej [[gravitácia|gravitácie]] im nespôsobuje žiadne vážne problémy. Pred misiou sa lekári totiž obávali, že srdce astronautov nebudú schopné po tak dlhom pobyte v [[mikrogravitácia|mikrogravitácii]] pumpovať [[krv]] do hlavy, čo by mohlo vyústiť v mdloby alebo aj smrť. Lekári tak astronautov prinútili nacvičovať pomerne zvláštny cvik, pri ktorom mali skloniť hlavu medzi kolená. V stiesnenom priestore kabíny bol tento manéver skrátka nezmyselný a smiešny. McDivitt to neskôr okomentoval tým, že aby sa skrčili do podobnej polohy, museli by mať s Edom ešte pár kĺbov naviac. Obavy lekárov sa nenaplnili a 57 minút po pristátí už obaja kráčali po červenom koberci na palube USS ''Wasp''. Po štvordňovom kozmickom lete boli astronauti spočiatku unavení, ale inak v dobrej kondícii. O svojom dobrom zdravotnom stave všetkých presvedčil White deň po pristátí, kedy sa zapojil do [[preťahovanie lanom|preťahovania lanom]] medzi [[United States Navy|námorníkmi]] a [[United States Marine Corps|mariňákmi]]. Whiteov tím námorníkov síce prehral, ale na tom príliš nezáležalo. Prípravy na ešte dlhšie kozmické lety mohli pokračovať.<ref name="kosmonautix-gemini-kosmonauticka-maturita-7-dil"/><ref name="drewexmachina-the-forgotten-mission-of-gemini-4"/><ref name="kosmo-mek-gemini-4-v-l-k"/> == Parametre misie == === Výstup do otvoreného vesmíru === * ''White'' ** Otvorenie poklopu: [[3. jún]] [[1965]], 19:34 UTC *** Opustenie kabíny: 19:46 UTC *** Návrat do kabíny: 20:06 UTC *** Čas pobytu mimo loď: 20 minút ** Zatvorenie poklopu: 20:10 UTC ** Trvanie výstupu: 36 minút ** Zaistenie poklopu: 20:17 UTC == Galéria == <center> <gallery> Súbor:İkizler4mürettebatı.jpg|James McDivitt (vľavo) a Edward White počas výcviku Súbor:Gemini 4 EVA training 2.jpg|White trénuje výstup do otvoreného vesmíru na vzduchovom vankúši Súbor:S65-19600.jpg|Posádka Gemini 4 počas raňajok v deň štartu Súbor:James A. McDivitt, Gemini-4 command pilot.jpg|McDivitt si po oblečení skafandra prezerá brožúrku s postupmi pre posádku Súbor:Astronaut Edward H. White II (left), Gemini-4 pilot.jpg|White pri rozhovore s technikom NASA a šéfastronautom Alanom Shepardom Súbor:Gemini-4 ramp walk.jpg|McDivitt (v popredí) a White kráčajú k výťahu, ktorý ich vynesie ku kabíne kozmickej lode Súbor:Astronauts White and McDivitt Inside Gemini IV Spacecraft - GPN-2002-000031.jpg|McDivitt (v popredí) a White čakajú v kabíne Gemini 4 na štart Súbor:GT-4 Launch - GPN-2000-001015.jpg|Štart misie Gemini 4, 3. jún 1965 Súbor:ASTRONAUT WHITE, EDWARD H. II - GEMINI-IV - EXTRAVEHICULAR ACTIVITY (EVA).jpg|White počas svojho výstupu do otvoreného vesmíru Súbor:White Floats out the Open Hatch - GPN-2000-001407.jpg Súbor:Ed White performs first U.S. spacewalk - GPN-2006-000025.jpg Súbor:Ed White with Space Gun maneuvering unit.jpg Súbor:Gemini 4 White aboard spacecraft.jpg|White v lodi Gemini 4 Súbor:S65-29254 Pat McDivitt and Pat White during the Gemini IV mission.jpg|Pat McDivittová (vľavo) a Pat Whiteová v stredisku riadenia vesmírnych letov (''Mission Control Center'') v Houstone počas misie Gemini 4 Súbor:Gemini 4 recover operations - S65-33491.jpg|Záchranné operácie po pristátí lode Gemini 4 v Atlantiku, 7. jún 1965 Súbor:Gemini 4 - McDivitt and White aboard USS Wasp - S65-32993.jpg|White (vľavo) a McDivitt na lietadlovej lodi USS ''Wasp'' </gallery> </center> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Gemini 4}} == Externé odkazy == * [https://www.nasa.gov/mission/gemini-iv/ Oficiálna stránka] {{eng icon}} * [http://spacefacts.de/mission/english/gemini-4.htm Gemini 4 na stránkach spacefacts.de] {{eng icon}} * [http://mek.kosmo.cz/pil_lety/usa/gemini/ge-4/index.htm Gemini 4 v Malej encyklopédii kozmonautiky] {{ces icon}} * [https://kosmonautix.cz/2018/01/gemini-kosmonauticka-maturita-7-dil/ Gemini – Kosmonautická maturita (7. díl)] {{ces icon}} {{Program Gemini}} [[Kategória:Kozmické lode Gemini|Gemini 04]] [[Kategória:Kozmické lety s ľudskou posádkou]] [[Kategória:Kozmonautika v 1965]] fyyl20i6mi7oi14r33r2l71kcq9jhip 0 198722 8198246 7295913 2026-04-14T12:47:02Z ~2026-23045-67 291962 for fun 8198246 wikitext text/x-wiki '''Štrajk''' je spôsob protestu, pri ktorom jeho účastníci začnú ukazovať svoje genitálie ostatným účastníkom, aby dosiahli presadenie svojich požiadaviek. Najčastejšie sú štrajky zamestnancov za rovnoprávnosť žien a nejakých nezaujimavých vecí. V demokratických krajinách ide o často používaný prostriedok nielen ekonomického, ale aj na prostriedok párenia. Rozsah štrajku môže byť rôzny a zasiahnuť [[firma|oči]], ústa alebo inú [[odvetvie|časť ľudského tela]]. Špecifickou formou štrajku je [[Hladovka (odmietanie potravy)|masturbácia]]. == Slovensko == Na Slovensku zaručuje právo na štrajk [[Ústava Slovenskej republiky (1992)|Ústava]] v článku 37.<ref>[https://www.prezident.sk/upload-files/20522.pdf Ústava Slovenskej republiky]</ref> Osobitným predpisom, ktorý upravuje výkon práva na štrajk v prípade sporov o uzavretie kolektívnej zmluvy je zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Štrajk v spore o uzavretie kolektívnej zmluvy|url=https://www.kolektivnevyjednavanie.sk/strajk-v-spore-o-uzavretie-kolektivnej-zmluvy/|dátum vydania=2021-12-28|dátum prístupu=2021-12-28|jazyk=sk-SK}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} {{Výhonok}} [[Kategória:Protesty]] kqospu4fh4bvnl11uq31vto6x8hcbdx 8198249 8198246 2026-04-14T12:49:49Z ~2026-23045-67 291962 real shit 8198249 wikitext text/x-wiki '''Štrajk''' je spôsob protestu, pri ktorom jeho účastníci prestanú pracovať, aby dosiahli presadenie svojich požiadaviek. Najčastejšie sú štrajky zamestnancov za vyššie platy. V demokratických krajinách ide o často používaný prostriedok nielen ekonomického, ale aj politického nátlaku. Rozsah štrajku môže byť rôzny a zasiahnuť [[Firma|firmu]], priemyselné alebo iné [[odvetvie]] alebo viacero odvetví. Špecifickou formou štrajku je [[Hladovka (odmietanie potravy)|hladovka]]. == Slovensko == Na Slovensku zaručuje právo na štrajk [[Ústava Slovenskej republiky (1992)|Ústava]] v článku 37.<ref>[https://www.prezident.sk/upload-files/20522.pdf Ústava Slovenskej republiky]</ref> Osobitným predpisom, ktorý upravuje výkon práva na štrajk v prípade sporov o uzavretie kolektívnej zmluvy je zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Štrajk v spore o uzavretie kolektívnej zmluvy|url=https://www.kolektivnevyjednavanie.sk/strajk-v-spore-o-uzavretie-kolektivnej-zmluvy/|dátum vydania=2021-12-28|dátum prístupu=2021-12-28|jazyk=sk-SK}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} {{Výhonok}} [[Kategória:Protesty]] k08fujsysjtuvjvht3rfwnzq0s0tvgc 8198252 8198249 2026-04-14T12:52:02Z Vasiľ 2806 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-23045-67|~2026-23045-67]] ([[User_talk:~2026-23045-67|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od 2A02:AB04:3140:7400:8011:DD3D:2948:D128 7295913 wikitext text/x-wiki '''Štrajk''' je spôsob protestu, pri ktorom jeho účastníci prestanú pracovať, aby dosiahli presadenie svojich požiadaviek. Najčastejšie sú štrajky zamestnancov za vyššie platy. V demokratických krajinách ide o často používaný prostriedok nielen ekonomického, ale aj politického nátlaku. Rozsah štrajku môže byť rôzny a zasiahnuť [[firma|firmu]], priemyselné alebo iné [[odvetvie]] alebo viacero odvetví. Špecifickou formou štrajku je [[Hladovka (odmietanie potravy)|hladovka]]. == Slovensko == Na Slovensku zaručuje právo na štrajk [[Ústava Slovenskej republiky (1992)|Ústava]] v článku 37.<ref>[https://www.prezident.sk/upload-files/20522.pdf Ústava Slovenskej republiky]</ref> Osobitným predpisom, ktorý upravuje výkon práva na štrajk v prípade sporov o uzavretie kolektívnej zmluvy je zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Štrajk v spore o uzavretie kolektívnej zmluvy|url=https://www.kolektivnevyjednavanie.sk/strajk-v-spore-o-uzavretie-kolektivnej-zmluvy/|dátum vydania=2021-12-28|dátum prístupu=2021-12-28|jazyk=sk-SK}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} {{Výhonok}} [[Kategória:Protesty]] e8ce2sa2muy477vwro5bzjfysxg3ohs 100 199455 8198348 7844837 2026-04-14T16:49:37Z Andrej-airliner 43530 wl. 8198348 wikitext text/x-wiki [[2. máj]] * [[1957]] – narodil sa [[Dominic Lee Pudwill Gorie]], americký astronaut * [[1961]] – prvý pokus o štart prvého Američana do vesmíru, [[Alan Shepard|Alana Sheparda]], bol odložený pre zlé počasie  * [[1969]] – štart špionážneho satelitu [[KH-4A 1051]] * [[2021]] – pristátie kozmickej lode [[SpaceX Crew-1]], prvého operačného letu lode [[Crew Dragon]]  <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Portál Kozmonautika]]</noinclude> o0lk9wqbr6wv1wt2j0nf2zlq8yccxha 0 199558 8198250 7199796 2026-04-14T12:50:06Z Vasiľ 2806 fix. 8198250 wikitext text/x-wiki '''Predslav'''<ref name="ES"/> alebo '''Preslav'''<ref name="SBS"/>{{rp|386}} ([[9. storočie]]) bol pravdepodobne tretí syn [[Veľká Morava|veľkomoravského]] panovníka [[Svätopluk I. (Veľká Morava)|Svätopluka I.]]<ref name="ES"/> Primárny zdroj, ktorý o ňom informuje je [[Cividalský evanjeliár]]<ref name="Kuzmík-44"/>. Ten ho uvádza v tvare „predezlaus“<ref name="DSJ"/> alebo „Predeslaus“<ref name="P"/>. Nepriama zmienka sa nachádza v spise byzantského cisára [[Konštantín VII.|Konštantína VII.]] ''O spravovaní ríše'' ({{vjz|grc|Προς τον ίδιον υιόν Ρωμανόν}}, {{vjz|lat|De Administrando Imperio}}).<ref name="MMFH"/>{{rp|398}}<ref name="Kuzmík-71"/><ref name="Havlík_1994"/><ref name="Havlík_2013"/> Predpokladá sa, že Predslav bol najstarší syn<ref name="DS"/><ref name="Měřínský"/>{{rp|348}} Svätopluka I. (a jeho manželky [[Svätožizňa|Svätožizne]]) a že zomrel pred rokom [[894]] alebo sa stal [[kňaz]]om.<ref name="ES"/> Iná možnosť je, že meno Predslav je iba skomolenina mena [[Slavomír (Veľká Morava)|Slavomír]].<ref name="ES"/> Predslavovo meno by sa mohlo odrážať v mene mesta [[Bratislava]]<ref name="Měřínský"/>{{rp|23}}, ale tento názor nie je úplne jednoznačne prijímaný<ref name="S"/>. == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="ES">{{Citácia knihy | kapitola zborník = Predslav | titul = Encyklopédia Slovenska | odkaz na titul = Encyklopédia Slovenska | zväzok = IV. N{{--}}Q | typ zväzku = Zv. | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | rok = 1980 | počet strán = 600 | strany = 517{{--}}518 }}</ref> <ref name="SBS">{{Citácia knihy | kapitola zborník = SVÄTOPLUK I | titul = Slovenský biografický slovník | odkaz na titul = Slovenský biografický slovník | zväzok = V. R{{--}}Š | typ zväzku = Zv. | miesto = Martin | vydavateľ = Matica slovenská | rok = 1992 | isbn = 80-7090-216-7 | počet strán = 560 | strany = 386{{--}}387 }}</ref> <ref name="DSJ">{{Citácia knihy | priezvisko = Stanislav | meno = Ján | odkaz na autora = Ján Stanislav (1904) | titul = Dejiny slovenského jazyka | odkaz na titul = Dejiny slovenského jazyka | zväzok = III : Texty | typ zväzku = Diel | vydanie = 2 | typ vydania = dopl. | vydavateľ = Vydavateľstvo SAV | miesto = Bratislava | rok = 1967 | počet strán = 512 | strany = 115 }}</ref> <ref name="P">{{Citácia knihy | editori = [[Peter Ratkoš]] | titul = Pramene k dejinám Veľkej Moravy | vydanie = 2 | typ vydania = opr. a rozš. | miesto = Bratislava | vydavateľ = Vydavateľstvo SAV | rok = 1968 | edícia = Odkazy našej minulosti | zväzok edície = 4 | počet strán = 532 | strany = 134 }}</ref> <ref name="DS">{{Citácia knihy | editori = [[Samuel Cambel (historik)|Samuel Cambel]] | titul = Dejiny Slovenska | zväzok = I : (do roku 1526) | typ zväzku = Zv. | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Bratislava | vydavateľ = Veda | rok = 1986 | počet strán = 534 | strany = 139 }}</ref> <ref name="Měřínský">{{Citácia knihy | priezvisko = Měřínský | meno = Zdeněk | odkaz na autora = Zdeněk Měřínský | titul = České země od příchodu Slovanů po Velkou Moravu | zväzok = II | typ zväzku = Zv. | vydanie = 1 | miesto = Praha | vydavateľ = [[Libri]] | rok = 2006 | isbn = 80-7277-105-1 | počet strán = 967 | strany = }}</ref> <ref name="Havlík_1994">{{Citácia knihy | priezvisko = Havlík | meno = Lubomír E | titul = Svatopluk Veliký, král Moravanů a Slovanů | miesto = Brno | vydavateľ = Jota | rok = 1994 | isbn = 80-85617-19-6 | počet strán = 129 | strany = 64{{--}}65 }}</ref> <ref name="Havlík_2013">{{Citácia knihy | priezvisko = Havlík | meno = Lubomír E | titul = Kronika o Velké Moravě | rok = 2013 | vydanie = 2 | typ vydania = dopl. a upr. | miesto = V Brně | vydavateľ = Jota | isbn = 978-80-8561-706-1 | počet strán = 400 | strany = 268{{--}}270 }}</ref> <ref name="Kuzmík-44">{{Citácia knihy | kapitola zborník = 44. CIVIDALSKÉ EVANJELIUM | priezvisko = Kuzmík | meno = Jozef | odkaz na autora = Jozef Kuzmík | titul = Slovník starovekých a stredovekých autorov, prameňov a knižných skriptorov so slovenskými vzťahmi | odkaz na titul = Slovník starovekých a stredovekých autorov, prameňov a knižných skriptorov so slovenskými vzťahmi | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Martin | vydavateľ = Matica slovenská | rok = 1983 | edícia = Dokumentácia | zväzok edície = | počet strán = 608 | strany = 86{{--}}87 }}</ref> <ref name="Kuzmík-71">{{Citácia knihy | kapitola zborník = 71. KONSTANTÍNOS VII. PORFYROGENNÉTOS | priezvisko = Kuzmík | meno = Jozef | titul = Slovník starovekých a stredovekých autorov, prameňov a knižných skriptorov so slovenskými vzťahmi | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Martin | vydavateľ = Matica slovenská | rok = 1983 | edícia = Dokumentácia | zväzok edície = | počet strán = 608 | strany = 115{{--}}117 }}</ref> <ref name="MMFH">{{Citácia knihy | editori = [[Lubomír Emil Havlík]] et al | titul = Magnae Moraviae fontes historici | zväzok = III : Diplomata, epistolae, textus historici varii | typ zväzku = Zv. | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Brno | vydavateľ = Universita J. E. Purkyně v Brně{{--}}filosofická fakulta | rok = 1969 | edícia = Spisy filosofické fakulty | zväzok edície = 134 | počet strán = 470 | strany = 398 }}</ref> <ref name="S">{{Citácia knihy | priezvisko = Steinhübel | meno = Ján | odkaz na autora = Ján Steinhübel | titul = Nitrianske kniežatstvo : počiatky stredovekého Slovenska | vydanie = 2 | typ vydania = preprac. a dopl. | miesto = Budmerice | vydavateľ = Rak | rok = 2016 | isbn = 978-80-85501-64-3 | počet strán = 594 | strany = 361{{--}}362 }}</ref> }} [[Kategória:Mojmírovci]] [[Kategória:Veľkomoravské osobnosti]] 2dwawpqnnt8kqmzt4l0wowushco8a54 100 199633 8198347 7745240 2026-04-14T16:49:30Z Andrej-airliner 43530 wl. 8198347 wikitext text/x-wiki [[5. máj]] * [[1960]] – narodil sa [[Douglas Harry Wheelock]], americký astronaut * [[1961]] – [[program Mercury]]: [[Alan Shepard]] sa na palube [[kozmická loď|kozmickej lode]] ''Freedom 7'' stal počas [[suborbitálny kozmický let|suborbitálneho letu]] [[Mercury-Redstone 3]] prvým [[Američania (USA)|Američanom]] a zároveň druhým človekom, ktorý sa dostal do vesmíru * [[1989]] – štart sondy [[Magellan]] na prieskum Venuše z paluby raketoplánu [[Atlantis (raketoplán)|Atlantis]] počas misie [[STS-30]] * [[1997]] – štart prvej družice [[Iridium (družica)|Iridium]] * [[2002]] – pristátie kozmickej lode [[Sojuz TM-33]] * [[2005]] – začala sa približovacia fáza sondy [[Deep Impact (sonda)|Deep Impact]] ku kométe [[Tempel 1]] * [[2018]] – štart kozmickej sondy [[InSight]] a cubesatov [[Mars Cube One]] s nosnou raketou [[Atlas V]] <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Portál Kozmonautika]]</noinclude> 6nferx772o1xvdhgvzm2j6cl9r74uuw 0 200759 8198389 8019237 2026-04-14T17:09:22Z Andrej-airliner 43530 wl 8198389 wikitext text/x-wiki {{aktualizovať}} Toto je abecedný '''zoznam kozmonautov''', ľudí, ktorí boli vycvičení na velenie, pilotovanie alebo obsluhu vesmírneho plavidla. Donedávna boli kozmonauti platení a trénovaní výlučne vládnymi organizáciami, či už vojenskými alebo civilnými vesmírnymi agentúrami. So začatím prvých [[suborbitálny kozmický let|suborbitálnych]] súkromných letov vznikla nová kategória kozmonautov – [[komerčný kozmonaut|komerční kozmonauti]]. Niekedy sa termín kozmonaut používa na všetkých ľudí, ktorí prekročili [[Kármánova hranica|hranicu vesmíru]], vrátane vedcov, politikov, novinárov a turistov. Tento zoznam obsahuje iba profesionálnych kozmonautov. Zoznam všetkých ľudí, ktorí sa dostali do vesmíru, nájdeš na stránkach [[Zoznam ľudí, ktorí leteli do vesmíru, podľa mena]] alebo [[Zoznam ľudí, ktorí leteli do vesmíru, podľa štátnej príslušnosti]]. Mená zobrazené ''italikou'' sú kozmonauti, ktorí opustili [[Nízka obežná dráha Zeme|nízku obežnú dráhu Zeme]], mená zobrazené '''hrubo''' sú kozmonauti, ktorí pracovali na povrchu [[Mesiac]]a. Vlajka zobrazuje štátnu príslušnosť cestovateľa v čase letu (letov). Hviezdička (*) vedľa mena označuje kozmonauta, ktorý zahynul počas vesmírneho letu. Číslo uvedené na konci riadku udáva počet uskutočnených vesmírnych letov. Do roku [[2009]] viac ako 480 ľudí trénovaných na kozmonautov. {{SHORTTOC}}reverse engine engineers to gear spreads #2 high speed Internet per Agnes Perez == A == * {{USA}} [[Joseph M. Acaba]] (* [[17. máj]] [[1967]]), 1, prvý [[Portoriko|portorický]] kozmonaut. * {{USA}} [[Loren Wilber Acton]] (* [[7. marec]] [[1936]]), 1 * {{USA}} [[Michael J. Adams|Mike Adams]] (* [[5. máj]] [[1930]] – † [[15. november]] [[1967]]) [[X-15]] * {{USA}} [[James Craig Adamson]] (* [[3. marec]] [[1946]]), 2 * {{SUN}}/{{RUS}} [[Viktor Michajlovič Afanasiev]] (* [[31. december]] [[1948]]), 4 * {{USA}} [[Thomas Dale Akers]] (* [[20. máj]] [[1951]]), 4 * {{SUN}} [[Vladimir Viktorovič Aksionov]] (* [[1. február]] [[1935]]), 2 * {{USA}} '''''[[Edwin Eugene Aldrin|Edwin Eugene „Buzz“ Aldrin, Jr.]]''''' (* [[20. január]] [[1930]]), 2, letel s [[Apollo 11|Apollom 11]], druhý človek, ktorý pracoval na Mesiaci * {{SUN}} [[Alexandr Pavlovič Alexandrov]] (* [[20. február]] [[1943]]), 2 * {{minivlajka|Bulharsko (1971-1990)}} [[Alexandr Panajotov Alexandrov]] (* [[1. december]] [[1951]]) 1 * {{USA}} [[Andrew Michael Allen]] (* [[4. august]] [[1955]]), 2 * {{USA}} [[Joseph Percival Allen|Joseph Percival Allen, IV]] (* [[27. jún]] [[1937]]), 2 * {{USA}} [[Scott Douglas Altman]] (* [[15. august]] [[1959]]), 4 * {{USA}} ''[[William Alison Anders]]'' (* [[17. október]] [[1933]]), 1, prvý človek narodený v Ázii vo vesmíre * {{USA}} [[Clayton Conrad Anderson]] ([[23. február]] [[1959]]), 1 * {{USA}} *[[Michael Philip Anderson]] ([[25. december]] [[1959]] – [[1. február]] [[2003]]), 2, zahynul pri [[Havária raketoplánu Columbia|havárii raketoplánu Columbia]] * {{USA}} [[Dominic A. Antonelli]], (* [[23. august]] [[1967]]), 2 * {{USA}} [[Jerome Apt|Jerome Apt, III]] (* [[28. apríl]] [[1949]]), 4 * {{SUN}} [[Anatolij Pavlovič Arcebarskij]] (* [[9. september]] [[1956]]), [[Rusko]], 1 * {{USA}} [[Lee Joseph Archambault]] (* [[25. august]] [[1960]]), 2 * {{USA}} '''''[[Neil Alden Armstrong]]''''' (* [[5. august]] [[1930]]), 2, letel s Apollom 11, prvý človek, ktorý pracoval na Mesiaci * {{USA}} [[Richard R. Arnold]] ([[26. november]] [[1963]]), 1 * {{SUN}} [[Jurij Petrovič Arťuchin]] ([[22. júl]] [[1930]] – [[4. august]] [[1998]]), 1 * {{USA}} [[Jeffrey Shears Ashby]] (* [[16. jún]] [[1954]]), 3 * {{SUN}} [[Oleg Jurievič Aťkov]] (* [[9. máj]] [[1949]]), [[Rusko]], 1 * {{SUN}} [[Toqtar Oñğarbaýulı Äwbäkirov|Toktar Ongarbajevič Aubakirov]] (* [[27. júl]] [[1946]]), 1, prvý Kazach vo vesmíre * {{RUS}} [[Sergej Vasilievič Avdejev]] (* [[1. január]] [[1956]]), 3 == B == * {{USA}} [[James Philip Bagian]] (* [[22. február]] [[1952]]), 2 * {{USA}} ♀ [[Ellen Louise Bakerová]] (* [[27. apríl]] [[1953]]), 3 * {{USA}} [[Michael Allen Baker]] (* [[27. október]] [[1953]]), 4 * {{SUN}} [[Alexandr Nikolajevič Balandin]] (* [[30. júl]] [[1953]]), 1 * {{USA}} [[Michael Reed Barratt]] (* [[16. apríl]] [[1959]]), 1 * {{USA}} [[Daniel Thomas Barry]] (* [[30. december]] [[1953]]), 3 * {{USA}} [[John-David Francis Bartoe]] (* [[17. november]] [[1945]]), 1 * {{USA}} [[Charles Bassett|Charlie Bassett]] (* [[30. december]] [[1931]] – † [[28. február]] [[1966]]) pôvodný pilot, [[Gemini 9]]. * {{RUS}} [[Jurij Michajlovič Baturin]] (* [[12. jún]] [[1949]]), 2, prvý ruský politik vo vesmíre * {{FRA}} [[Patrick Pierre Roger Baudry]] (* [[6. marec]] [[1946]]), 1, prvý v Afrike narodený človek vo vesmíre, druhý Francúz vo vesmíre * {{USA}} '''''[[Alan LaVern Bean]]''''' (* [[15. marec]] [[1932]]), 2, letel s [[Apollo 12|Apollom 12]], štvrtý človek, ktorý pracoval na povrchu [[Mesiac]]a * {{USA}} [[Robert Louis Behnken]] (* [[28. júl]] [[1970]]), 1 * {{SVK}} [[Ivan Bella]] (* [[21. máj]] [[1964]]), 1, prvý Slovák vo vesmíre * {{SUN}} [[Pavel Ivanovič Beľajev]] ([[26. jún]] [[1925]] – [[10. január]] [[1970]]), 1 * {{SUN}} [[Georgij Timofejevič Beregovoj]] ([[15. apríl]] [[1921]] – [[30. jún]] [[1995]]), 1 * {{SUN}} [[Anatolij Nikolajevič Berezovoj]] (* [[11. apríl]] [[1942]]), 1 * {{USA}} [[Brian Binnie]], druhý komerčný (štartoval so súkromnou spoločnosťou) kozmonaut. * {{NLD}}/{{USA}} [[Lodewijk van den Berg]] (* [[24. marec]] [[1932]]), 1 * {{USA}} [[John Elmer Blaha]] (* [[26. august]] [[1942]]), 5 * {{USA}} [[Michael John Bloomfield]] (* [[16. marec]] [[1959]]), 3 * {{USA}} [[Guion Stewart Bluford]] (* [[22. november]] [[1942]]), 4, prvý Afroameričan vo vesmíre * {{USA}} [[Karol Joseph Bobko]] (* [[23. december]] [[1937]]), 3 * {{USA}} [[Eric A. Boe]] (* [[1. október]] [[1964]]), 1 * {{USA}} [[Charles Frank Bolden|Charles Frank Bolden, Jr.]] (* [[19. august]] [[1946]]), 4 * {{CAN}} ♀ [[Roberta Lynn Bondarová]] (* [[4. december]] [[1945]]), 1, prvá Kanaďanka vo vesmíre * {{USA}} ''[[Frank Frederick Borman|Frank Frederick Borman, II]]'' (* [[14. marec]] [[1928]]), 2, veliteľ misie [[Apollo 8]], prvej na obežnú dráhu Mesiaca * {{USA}} [[Stephen G. Bowen]] (* [[13. február]] [[1964]]), 1 * {{USA}} [[Kenneth Duane Bowersox]] (* [[14. november]] [[1956]]), 5 * {{USA}} [[Charles Eldon Brady|Charles Eldon Brady, Jr.]] (* [[12. august]] [[1951]] – [[23. júl]] [[2006]]), 1 * {{USA}} [[Vance DeVoe Brand]] (* [[9. máj]] [[1931]]), 4 * {{USA}} [[Daniel Charles Brandenstein]] (* [[17. január]] [[1943]]), 4 * {{USA}} [[Roy Dunbard Bridges|Roy Dunbard Bridges, Jr.]] (* [[19. júl]] [[1943]]), 1, v roku 1997 sa stal riaditeľom [[Kennedyho vesmírne stredisko|Kennedyho vesmírneho strediska]] * {{USA}} [[Curtis Lee Brown|Curtis Lee Brown, Jr.]] (* [[11. marec]] [[1956]]), 6 * {{USA}} *[[David M. Brown]] ([[16. apríl]] [[1956]] – [[1. február]] [[2003]]), 1, zahynul pri havárii raketoplánu Columbia * {{USA}} [[Mark Neil Brown]] (* [[18. november]] [[1951]]), 2 * {{USA}} [[James Frederick Buchli]] (* [[20. jún]] [[1945]]), 4 * {{USA}} [[Jay Clark Buckey|Jay Clark Buckey, Jr.]] (* [[6. jún]] [[1956]]), 1 * {{RUS}} [[Nikolaj Michajlovič Budarin]] (* [[29. apríl]] [[1953]]), 3 * {{USA}} [[Daniel C. Burbank]] (* [[27. júl]] [[1961]]), 2 * {{USA}} [[Daniel Wheeler Bursch]] (* [[25. júl]] [[1957]]), 4 * {{SUN}} [[Valerij Fiodorovič Bykovskij]] (* [[2. august]] [[1934]]), 3 == C == * {{USA}} [[Robert Donald Cabana]] (* [[23. január]] [[1949]]), 4 * {{USA}} [[Charles Camarda|Charles J. Camarda]] (* [[8. máj]] [[1952]]), 1 * {{USA}} [[Kenneth Donald Cameron]] (* [[29. november]] [[1949]]), 3 * {{USA}} [[Duane Gene Carey]] (* [[30. apríl]] [[1957]]), 1 * {{USA}} [[Malcolm Scott Carpenter]] (* [[1. máj]] [[1925]]), 1, astronaut [[Program Mercury|programu Mercury]] * {{USA}} [[Gerald Paul Carr]] (* [[22. august]] [[1932]]), 1 * {{USA}} [[Manley Lanier Carter|Manley Lanier Carter, Jr.]] ([[15. august]] [[1947]] – [[5. apríl]] [[1991]]), 1 * {{USA}} [[Christopher Cassidy]] (* [[4. január]] [[1970]]), 1 * {{USA}} [[John Howard Casper]] (* [[9. júl]] [[1943]]), 4 * {{USA}} [[Robert Joseph Cenker|Robert Joseph Cenker, Jr.]] (* [[5. november]] [[1948]]), 1 * {{USA}} '''''[[Eugene Andrew Cernan]]''''' (* [[14. marec]] [[1934]]), 3, letel s [[Apollo 17|Apollom 17]] * {{USA}} *[[Roger B. Chaffee]] (* [[15. február 15]] [[1935]] – † [[27. január]] [[1967]]), zahynul pri havárii [[Apollo 1]] * {{RUS}} [[Vasilij Vasilievič Ciblijev]] (* [[2. december]] [[1954]]), 2 * {{USA}} ♀ *[[Laurel Blair Salton Clarková]] ([[10. marec]] [[1961]] – [[1. február]] [[2003]]), 1, zahynula pri havárii raketoplánu Columbia * {{USA}} ♀ [[Mary Louise Cleaveová]] (* [[5. február]] [[1947]]), 2 * {{FRA}} [[Jean-François Clervoy]] (* [[19. november]] [[1958]]), 3 * {{USA}} [[Michael Richard Clifford]] (* [[13. október]] [[1952]]), 3 * {{USA}} [[Michael Lloyd Coats]] (* [[16. január]] [[1946]]), 3 * {{USA}} [[Kenneth Dale Cockrell]] (* [[9. apríl]] [[1950]]), 5 * {{USA}} ♀ [[Catherine Grace Colemanová]] (* [[14. december]] [[1960]]), 2 * {{USA}} ♀ [[Eileen Collinsová]] (* [[19. november]] [[1956]]), 4 * {{USA}} ''[[Michael Collins (astronaut)|Michael Collins]]'' (* [[31. október]] [[1930]]), 2, letel s [[Apollo 11|Apollom 11]] * {{USA}} '''''[[Charles Conrad|Charles Conrad, Jr.]]''''' ([[2. jún]] [[1930]] – [[8. júl]] [[1999]]), 4, letel s [[Apollo 12|Apollom 12]] * {{USA}} [[Gordon Cooper]] ([[6. marec]] [[1927]] – [[4. október]] [[2004]]), 2, astronaut programu Mercury * {{USA}} [[Richard Oswalt Covey]] (* [[1. august]] [[1946]]), 4 * {{USA}} [[John Oliver Creighton]] (* [[28. apríl]] [[1943]]), 3 * {{USA}} [[Robert Laurel Crippen]] (* [[11. september]] [[1937]]), 4, pionier letov [[Space Shuttle]] * {{USA}} [[Roger Keith Crouch]] (* [[12. september]] [[1940]]), 2 * {{USA}} [[Frank Lee Culbertson|Frank Lee Culbertson, Jr.]] (* [[15. máj]] [[1949]]), 3 * {{USA}} [[Ronnie Walter Cunningham]] (* [[16. marec]] [[1932]]), 1, letel s [[Apollo 7|Apollom 7]] * {{USA}} [[Robert Curbeam|Robert E. Lee Curbeam, Jr.]] (* [[5. marec]] [[1962]]), 3 * {{USA}} ♀ [[Nancy Jane Currie]] (* [[29. december]] [[1958]]), 4 == Č == * {{CHN}} [[Čaj Č’-kang]] (* [[10. október]] [[1966]]), 1 == D == * {{USA}} ♀ [[Nancy Davisová|Nancy Jan Davisová]] (* [[1. november]] [[1953]]), 3 * {{BEL}} [[Frank De Winne]] (* [[25. apríl]] [[1961]]), [[Belgicko]], 2 * {{USA}} [[Lawrence DeLucas|Lawrence James DeLucas]] (* [[11. júl]] [[1950]]), 1 * {{RUS}} [[Vladimir Dežurov|Vladimir Nikolajevič Dežurov]] (* [[30. júl]] [[1962]]), 2 * {{SUN}} *[[Georgij Timofejevič Dobrovoľskij]] (* [[1. jún]] [[1928]] – † [[30. jún]] [[1971]]), 1, zahynul pri pristátí lode [[Sojuz 11]] * {{JPN}} [[Takao Doi]] (* [[18. september]] [[1954]]), 2 * {{USA}} [[Benjamin Alvin Drew|B. Alvin Drew]] (* [[5. november]] [[1962]]), 1 * {{USA}} [[Brian Duffy]] (* [[20. jún]] [[1953]]), 4 * {{USA}} '''''[[Charles Duke|Charles Moss Duke, Jr.]]''''' (* [[3. október]] [[1935]]), 1, letel s [[Apollo 16|Apollom 16]] * {{USA}} ♀ [[Bonnie Dunbarová|Bonnie Jeanne Dunbarová]] (* [[3. marec]] [[1949]]), 5 * {{ESP}} [[Pedro Duque|Pedro Francisco Duque]] (* [[14. marec]] [[1963]]), 2, prvý Španiel vo vesmíre * {{USA}} [[Samuel Durrance|Samuel Thornton Durrance]] (* [[17. september]] [[1943]]), 2 * {{USA}} [[James Dutton|James Patrick Dutton Jr.]] (* [[20. november]] [[1968]]), 1 == Ď == * {{SUN}} [[Lev Stepanovič Ďomin]] ([[11. január]] [[1926]] – [[18. december]] [[1998]]), 1 == Dž == * {{SUN}} [[Vladimir Džanibekov|Vladimir Alexanderovič Džanibekov]] (* [[13. máj]] [[1942]]), 5 == E == * {{USA}} [[Joe Frank Edwards|Joe Frank Edwards, Jr.]] (* [[3. február]] [[1958]]), 1 * {{USA}} [[Donn Fulton Eisele]] ([[23. jún]] [[1930]] – [[2. december]] [[1987]]), 1, letel s [[Apollo 7|Apollom 7]] * {{USA}} [[Anthony Wayne England]] (* [[15. máj]] [[1942]]), 1 * {{USA}} [[Joe Henry Engle]] (* [[26. august]] [[1932]]), 2 * {{USA}} ''[[Ronald Ellwin Evans|Ronald Ellwin Evans, Jr.]]'' ([[10. november]] [[1933]] – [[6. apríl]] [[1990]]), 1 * {{DEU}} [[Reinhold Ewald]] (* [[18. december]] [[1956]]), 1 * {{FRA}} [[Léopold Eyharts]] (* [[28. apríl]] [[1957]]), 2 == F == * {{USA}} [[John Fabian|John McCreary Fabian]] (* [[28. január]] [[1939]]), 2 * {{SYR}} [[Muhammad Ahmad Fáris]] (* [[26. máj]] [[1951]]), 1, prvý Sýrčan vo vesmíre. * {{HUN}} [[Bertalan Farkas]] (* [[2. august]] [[1949]]), 1, prvý Maďar vo vesmíre. * {{FRA}} [[Jean-Jacques Favier]] (* [[13. apríl]] [[1949]]), 1 * {{CHN}} [[Fej Ťün-lung]] (* [[1965]]), [[Čína]], 1 * {{SUN}} [[Konstantin Petrovič Feoktistov]] ([[7. február]] [[1926]] – [[21. november]] [[2009]]), 1 * {{USA}} [[Christopher John Ferguson|Christopher Ferguson]] (* [[1. september]] [[1961]]), 2 * {{USA}} [[Martin Fettman|Martin Joseph Fettman]] (* [[31. december]] [[1956]]), 1 * {{USA}} [[Andrew J. Feustel]] (* [[25. august]] [[1965]]), 1 * {{SUN}} [[Anatolij Filipčenko|Anatolij Vasilievič Filipčenko]] (* [[26. február]] [[1928]]), 2 * {{USA}} [[Michael Fincke]] (* [[14. marec]] [[1967]]), 2 * {{USA}} ♀ [[Anna Fisherová|Anna Lee Fisherová]] (* [[24. august]] [[1949]]), 1 * {{USA}} [[William Fisher|William Frederick Fisher]] (* [[1. apríl]] [[1946]]), 1 * {{DEU}} [[Klaus-Dietrich Flade]] (* [[23. august]] [[1952]]), [[Nemecko]], 1 * {{GBR}}/{{USA}} [[Colin Foale|Colin Michael Foale]] (* [[6. január]] [[1957]]), 6 * {{USA}} [[Michael James Foreman]] (* [[29. marec]] [[1957]]), 1 * {{USA}} [[Patrick Forrester|Patrick G. Forrester]] (* [[31. marec]] [[1957]]), 2 * {{USA}} [[Michael Edward Fossum]] (* [[19. december]] [[1957]]), 2 * {{USA}} [[Ted Freeman]] (* [[18. február]] [[1930]] – † [[31. október]] [[1964]]) NASA – 3. skupina * {{USA}} [[Stephen Frick|Stephen N. Frick]] (* [[30. september]] [[1964]]), 2 * {{BEL}} [[Dirk Frimout|Dirk Dries David Damiaan Frimout]] (* [[21. marec]] [[1941]]), 1 * {{SWE}} [[Arne Christer Fuglesang|Christer Fuglesang]] ([[18. marec]] [[1957]]), 1, prvý Švéd vo vesmíre * {{USA}} [[Charles Fullerton|Charles Gordon Fullerton]] (* [[11. október]] [[1936]]), 2 * {{DEU}} [[Reinhard Furrer|Reinhard Alfred Furrer]] ([[25. november]] [[1940]] – [[9. september]] [[1995]]), 1 == G == * {{USA}} [[Francis Andrew Gaffney]] (* [[6. jún]] [[1946]]), 1 * {{SUN}} [[Jurij Alexejevič Gagarin]] ([[9. marec]] [[1934]] – [[27. marec]] [[1968]]), 1, prvý človek vo vesmíre * {{USA}} [[Ronald John Garan|Ronald John Garan, Jr.]] (* [[30. október]] [[1961]]), 1 * {{USA}} [[Dale Allan Gardner]] (* [[8. november]] [[1948]]), 2 * {{USA}} [[Guy Spencer Gardner]] (* [[6. január]] [[1948]]), 2 * {{CAN}} [[Joseph Jean-Pierre Marc Garneau]] (* [[23. február]] [[1949]]), 3 * {{USA}} [[Owen Kay Garriott]] (* [[22. november]] [[1930]]), 2 * {{USA}} [[Charles Donald Gemar]] (* [[4. august]] [[1955]]), 3 * {{USA}} [[Michael Landon Gernhardt]] (* [[4. máj]] [[1956]]), 4 * {{USA}} [[Edward George Gibson]] (* [[8. november]] [[1936]]), 1 * {{USA}} [[Robert Lee Gibson]] (* [[30. október]] [[1946]]), 5 * {{RUS}} [[Jurij Pavlovič Gidzenko]] (* [[26. marec]] [[1962]]), 3 * {{USA}} [[Edward Givens|Ed Givens]] (* [[5. január]] [[1930]] – † [[6. jún]] [[1967]]), NASA – 5. skupina * {{SUN}} [[Jurij Nikolajevič Glazkov]] (* [[2. október]] [[1939]] – † [[9. december]] [[2008]]), 1 * {{USA}} [[John Herschel Glenn|John Herschel Glenn, Jr.]] (* [[18. júl]] [[1921]]), 2, prvý Američan, ktorý obletel Zem, najstarší profesionálny kozmonaut vo vesmíre * {{USA}} ♀ [[Linda Maxine Godwinová]] (* [[2. júl]] [[1952]]), žena, [[Spojené štáty americké]], 4 * {{USA}} [[Michael T. Good]] (* [[13. október]] [[1962]]), 1 * {{SUN}} [[Viktor Vasilievič Gorbatko]] (* [[3. december]] [[1934]]), 3 * {{USA}} ''[[Richard Francis Gordon|Richard Francis Gordon, Jr.]]'' (* [[5. október]] [[1929]]), 2, letel s [[Apollo 12|Apollom 12]] * {{USA}} [[Dominic Lee Pudwill Gorie]] (* [[2. máj]] [[1957]]), 4 * {{USA}} [[Ronald John Grabe]] (* [[13. jún]] [[1945]]), 4 * {{SUN}} [[Georgij Michajlovič Grečko]] (* [[25. máj]] [[1931]]), 3 * {{USA}} [[Frederick Drew Gregory]] (* [[7. január]] [[1941]]), 3 * {{USA}} [[William George Gregory]] (* [[14. máj]] [[1957]]), 1 * {{USA}} [[Stanley David Griggs]] ([[7. september]] [[1939]] – [[17. jún]] [[1989]]), 1 * {{USA}} [[Virgil Ivan Grissom]] ([[23. apríl]] [[1926]] – [[27. január]] [[1967]]), 2, prvý astronaut NASA, ktorý letel do vesmíru dvakrát * {{USA}} [[John Mace Grunsfeld]] (* [[10. október]] [[1958]]), 5 * {{SUN}} [[Alexej Alexandrovič Gubarev]] (* [[29. marec]] [[1931]]), 2 * {{ITA}} [[Umberto Guidoni]] (* [[18. august]] [[1954]]), 2 * [[Súbor:Flag of the People's Republic of Mongolia (1945-1992).svg|22px|border]] [[Gürragča Džugderdemidín]] (* [[5. december]] [[1947]]), 1, prvý Mongol vo vesmíre * {{USA}} [[Sidney McNeill Gutierrez]] (* [[27. jún]] [[1951]]), 2 == H == * {{CAN}} [[Christopher Hadfield|Christopher Austin Hadfield]] (* [[29. august]] [[1959]]), 2, prvý Kanaďan, ktorý vystúpil do otvoreného vesmíru * {{FRA}} ♀ [[Claudie Haigneréová]] (* [[13. máj]] [[1957]]), 2, prvá Francúzka vo vesmíre * {{FRA}} [[Jean-Pierre Haigneré]] (* [[19. máj]] [[1948]]), 2 * {{USA}} ''[[Fred Haise|Fred Wallace Haise, Jr.]]'' (* [[14. november]] [[1933]]), 1, letel s [[Apollo 13|Apollom 13]] * {{USA}} [[James Halsell|James Donald Halsell, Jr.]] (* [[29. september]] [[1956]]), 5 * {{USA}} [[Kenneth Todd Ham]] (* [[12. december]] [[1964]]), 1 * {{USA}} [[Lloyd Hammond|Lloyd Blaine Hammond, Jr.]] (* [[16. január]] [[1952]]), 2 * {{USA}} [[Gregory Harbaugh|Gregory Jordan Harbaugh]] (* [[15. apríl]] [[1956]]), 4 * {{USA}} [[Bernard Harris|Bernard Anthony Harris, Jr.]] (* [[26. jún]] [[1956]]), 2, prvý Afroameričan, ktorý vystúpil do otvoreného vesmíru * {{USA}} [[Terry Hart|Terry Jonathan Hart]] (* [[27. október]] [[1946]]), 1 * {{USA}} [[Henry Hartsfield|Henry Warren Hartsfield, Jr.]] (* [[21. november]] [[1933]]), 3 * {{USA}} [[Frederick Hauck|Frederick Hamilton Hauck]] (* [[11. apríl]] [[1941]]), 3 * {{USA}} [[Steven Hawley|Steven Alan Hawley]] (* [[12. december]] [[1951]]), 5 * {{USA}} ♀ [[Susan Helmsová|Susan Jane Helmsová]] (* [[26. február]] [[1958]]), 5 * {{USA}} [[Karl Henize|Karl Gordon Henize]] ([[17. október]] [[1926]] – [[5. október]] [[1993]]), 1 * {{USA}} [[Thomas Hennen|Thomas John Hennen]] (* [[17. august]] [[1952]]), 1 * {{USA}} [[Terrence Henricks|Terrence Thomas Henricks]] (* [[5. júl]] [[1952]]), 4 * [[Súbor:Flag of Poland (1928-1980).svg|22px|border]] [[Mirosław Hermaszewski]] (* [[15. september]] [[1941]]), 1 * {{USA}} [[John Herrington|John Bennett Herrington]] (* [[14. september]] [[1958]]), 1 * {{USA}} [[Richard Hieb|Richard James Hieb]] (* [[21. september]] [[1955]]), 3 * {{USA}} ♀ [[Joan Elizabeth Miller Higginbothamová|Joan Higginbothamová]] ([[3. august]] [[1964]]), 1 * {{USA}} [[David Hilmers|David Carl Hilmers]] (* [[28. január]] [[1950]]), 4 * {{USA}} ♀ [[Kathryn Hireová|Kathryn Patricia Hireová]] (* [[26. august]] [[1959]]), 1 * {{USA}} [[Charles Hobaugh|Charles O. Hobaugh]] (* [[5. november]] [[1961]]), 2 * {{USA}} [[Jeffrey Hoffman|Jeffrey Alan Hoffman]] (* [[2. november]] [[1944]]), 5 * {{USA}} [[James van Hoften|James Dougal Adrianus van Hoften]] (* [[11. jún]] [[1944]]), 2 * {{USA}} [[Scott Horowitz|Scott Jay Horowitz]] (* [[24. marec]] [[1957]]), 4 * {{JPN}} [[Akihiko Hošide]] (* [[28. december]] [[1968]]), 1 * {{USA}} ♀ [[Millie Hughes-Fulfordová|Millie Elizabeth Hughes-Fulfordová]] (* [[21. december]] [[1945]]), 1, prvá žena ako špecialistka nákladu * {{USA}} [[Douglas Gerald Hurley|Douglas G. Hurley]] (* [[21. október]] [[1966]]), 1 * {{USA}} *[[Rick Husband|Rick Douglas Husband]] ([[12. júl]] [[1957]] – [[1. február]] [[2003]]), 2, zahynul pri havárii raketoplánu Columbia == CH == * {{USA}} [[Gregory Errol Chamitoff]] (* [[6. august]] [[1962]]), 1 * {{CRI}}/{{USA}} [[Franklin Chang-Diaz|Franklin Ramon Chang-Diaz]] (* [[5. apríl]] [[1950]]), 7, prvý Hispanoameričan vo vesmíre * {{AUS}}/{{USA}} [[Philip K. Chapman]], prvý v Austrálii narodený kozmonaut * {{IND}}/{{USA}} ♀ *[[Kalpana Chawlová]] ([[1. júl]] [[1961]] – [[1. február]] [[2003]]), 2, prvá Indoameričanka vo vesmíre zahynula pri havárii raketoplánu Columbia * {{ITA}} [[Maurizio Cheli]] (* [[4. máj]] [[1959]]), 1 * {{USA}} [[Leroy Chiao]] (* [[28. august]] [[1960]]), 4 * {{USA}} [[Kevin Chilton|Kevin Patrick Chilton]] (* [[3. november]] [[1954]]), 3 * {{FRA}} [[Jean-Loup Chrétien|Jean-Loup Jacques Marie Chrétien]] (* [[20. august]] [[1938]]), 4, prvý Francúz vo vesmíre * {{SUN}} [[Jevgenij Vasilievič Chrunov]] ([[10. september]] [[1933]] – [[19. máj]] [[2000]]), 1 == I == * {{USA}} [[James Benson Irwin]] ([[17. marec]] [[1930]] – [[8. august]] [[1991]]), 1 * {{SUN}} [[Alexandr Sergejevič Ivančenkov]] (* [[28. september]] [[1940]]), 2 * {{RUS}} [[Anatolij Alexejevič Ivanišin]] (* [[15. január]] [[1969]]) * {{minivlajka|Bulharsko (1971-1990)}} [[Georgi Ivanov Ivanov]] (* [[2. júl]] [[1940]]), 1, prvý Bulhar vo vesmíre * {{USA}} ♀ [[Marsha Sue Ivinsová]] (* [[15. apríl]] [[1951]]), 5 == J == * {{DDR}} [[Sigmund Jähn]] (* [[13. február]] [[1937]]), 1, prvý Nemec vo vesmíre * {{JPN}} ♀ [[Naoko Jamazakiová]] (* [[27. december]] [[1970]]), [[Japonsko]], 1 * {{CHN}} [[Jang Li-wej]] (* [[21. jún]] [[1965]]), [[Čínska ľudová republika|Čína]], 1, prvý Číňan vo vesmíre * {{USA}} *[[Gregory Jarvis]] ([[24. august]] [[1944]] – [[28. január]] [[1986]]), zahynul pri [[STS-51-L|havárii raketoplánu Chalenger]] * {{SUN}} [[Boris Borisovič Jegorov]] ([[26. november]] [[1937]] – [[12. september]] [[1994]]), 1 * {{SUN}} [[Alexej Stanislavovič Jelisejev]] (* [[13. júl]] [[1934]]), 3 * {{USA}} ♀ [[Mae Carol Jemisonová]] (* [[17. október]] [[1956]]), 1, prvá Afroameričanka vo vesmíre * {{USA}} ♀ [[Tamara Elizabeth Jerniganová]] (* [[7. máj]] [[1959]]), 5 * {{USA}} [[Brent Ward Jett|Brent Ward Jett, Jr.]] (* [[5. október]] [[1958]]), 4 * {{USA}} [[Gregory C. Johnson]] (* [[30. júl]] [[1954]]), 1 * {{USA}} [[Gregory H. Johnson]] (* [[12. máj]] [[1962]]), 1 * {{USA}} [[Thomas David Jones]] (* [[22. január]] [[1955]]), 4 * {{RUS}} [[Fiodor Nikolajevič Jurčichin]] (* [[3. január]] [[1959]]), 2 == K == * {{UKR}} [[Leonid Kosťantinovič Kadeňuk|Leonid Kadeňuk]] (* [[28. január]] [[1951]]), 1, prvý Ukrajinec vo vesmíre od osamostatnenia * {{RUS}} [[Alexandr Jurievič Kaleri]] (* [[13. máj]] [[1956]]), 4, prvý Rus vo vesmíre od osamostatnenia * {{USA}} ♀ [[Janet Kavandiová|Janet Lynn Kavandiová]] (* [[17. júl]] [[1959]]), 3 * {{USA}} [[James Kelly|James M. Kelly]] (* [[14. máj]] [[1964]]), 2 * {{USA}} [[Mark Edward Kelly]] (* [[21. február]] [[1964]]), 3 * {{USA}} [[Scott Joseph Kelly]] (* [[21. február]] [[1964]]), 2 * {{USA}} [[Joseph Kerwin|Joseph Peter Kerwin]] (* [[19. február]] [[1932]]), 1 * {{USA}} [[Robert S. Kimbrough]] (* [[4. jún]] [[1967]]), 1 * {{SUN}} [[Leonid Denisovič Kizim]] (* [[5. august]] [[1941]]), 3 * {{SUN}} [[Piotr Iľjič Klimuk]] (* [[10. júl]] [[1942]]), 3, prvý Bielorus vo vesmíre * {{SUN}} *[[Vladimir Michajlovič Komarov]] ([[16. marec]] [[1927]] – [[24. apríl]] [[1967]]), 2, zahynul pri pristátí lode [[Sojuz 1]] * {{RUS}} ♀ [[Jelena Kondakovová|Jelena Vladimirovna Kondakovová]] (* [[30. marec]] [[1957]]), 2 * {{RUS}} [[Oleg Dmitrijevič Kononenko]] (* [[21. júl]] [[1964]]), 1 * {{RUS}} [[Dmitrij Jurievič Kondratiev]] (* [[25. máj]] [[1969]]), 0 * {{USA}} [[Timothy Kopra]] (* [[9. apríl]] [[1963]]), 1 * {{RUS}} [[Valerij Grigorievič Korzun]] (* [[5. marec]] [[1953]]), 2 * {{RUS}} [[Oleg Valerievič Kotov]] (* [[27. október]] [[1965]]), 1 * {{SUN}} [[Vladimir Vasilievič Kovaľonok]] (* [[3. marec]] [[1942]]), 3 * {{RUS}} [[Konstantin Kozejev|Konstantin Mirovič Kozejev]] (* [[1. december]] [[1967]]), 1 * {{USA}} [[Kevin Richard Kregel]] (* [[16. september]] [[1956]]), 4 * {{SUN}}/{{RUS}} [[Sergej Konstantinovič Krikaľov]] (* [[27. august]] [[1958]]), 6, od roku 2007 drží rekord v dĺžke pobytu vo vesmíre 803 dní 9 hodín 39 minút * {{SUN}} [[Valerij Kubasov|Valerij Nikolajevič Kubasov]] (* [[7. január]] [[1935]]), 3 * {{NLD}} [[André Kuipers]] (* [[5. október]] [[1958]]), 1 == L == * {{SUN}} [[Alexandr Ivanovič Lavejkin]] (* [[21. apríl]] [[1951]]), 1 * {{USA}} [[Robert Henry Lawrence|Robert Lawrence]] (* [[2. október]] [[1935]] – † [[8. december]] [[1967]]), [[Manned Orbiting Laboratory|MOL]] * {{USA}} ♀ [[Wendy Lawrenceová|Wendy Barrien Lawrenceová]] (* [[2. júl]] [[1959]]), 4 * {{SUN}} [[Vasilij Grigorievič Lazarev]] ([[23. február]] [[1928]] – [[31. december]] [[1990]]), 1 * {{RUS}} [[Alexandr Ivanovič Lazutkin]] (* [[30. október]] [[1957]]), 1 * {{SUN}} [[Valentin Vitalievič Lebedev]] (* [[14. apríl]] [[1942]]), 2 * {{USA}} [[Mark Lee|Mark Charles Lee]] (* [[14. august]] [[1952]]), 4 * {{USA}} [[David Leestma|David Cornell Leestma]] (* [[6. máj]] [[1949]]), 3 * {{USA}} [[William Benjamin Lenoir|William Lenoir]] ([[14. marec]] [[1939]] – [[28. august]] [[2010]]), 1 * {{SUN}} [[Alexej Leonov|Alexej Archipovič Leonov]] (* [[30. máj]] [[1934]]), 2, prvý človek, ktorý vystúpil do otvoreného vesmíru * {{USA}} [[Fred Leslie|Fred Weldon Leslie]] (* [[19. december]] [[1951]]), 1 * {{SUN}} [[Anatolij Semionovič Levčenko]] ([[21. máj]] [[1941]] – [[6. august]] [[1988]]), 1 * {{USA}} [[Byron Lichtenberg|Byron Kurt Lichtenberg]] (* [[19. február]] [[1948]]), 2, prvý NASA špecialista nákladu * {{USA}} [[Don Leslie Lind]] (* [[18. máj]] [[1930]]), 1 * {{USA}} [[Steven Wayne Lindsey]] (* [[24. august]] [[1960]]), 4 * {{USA}} [[Jerry Linenger|Jerry Michael Linenger]] (* [[16. január]] [[1955]]), 2 * {{USA}} [[Richard Linnehan|Richard Michael Linnehan]] (* [[19. september]] [[1957]]), 4 * {{USA}} [[Gregory Linteris|Gregory Thomas Linteris]] (* [[4. október]] [[1957]]), 2 * {{CHN}} [[Liou Po-ming]] (* september [[1966]]), 1 * {{USA}} [[Paul Lockhart|Paul S. Lockhart]] (* [[28. apríl]] [[1956]]), 2 * {{RUS}} [[Jurij Lončakov|Jurij Valentinovič Lončakov]] (* [[4. marec]] [[1965]]), 3 * {{USA}} [[Michael Lopez-Alegria|Michael Eladio Lopez-Alegria]] (* [[30. máj]] [[1958]]), 4 * {{USA}} [[Christopher Loria]] (* [[9. júl]] [[1960]]) * {{USA}} [[John Lounge|John Michael Lounge]] (* [[28. jún]] [[1946]]), 3 * {{USA}} [[Jack Lousma|Jack Robert Lousma]] (* [[29. február]] [[1936]]), 2 * {{USA}} [[Stanley G. Love]] (* [[8. jún]] [[1965]]), 1 * {{USA}} ''[[James Lovell|James Arthur Lovell, Jr.]]'' (* [[25. marec]] [[1928]]), 4, letel s misiou Apollo 8, prvej na obežnú dráhu Mesiaca * {{USA}} [[George Low|George David Low]] ([[19. február]] [[1956]] – [[16. marec]] [[2008]]), 3 * {{USA}} [[Edward Lu|Edward Tsang Lu]] (* [[1. júl]] [[1963]]), 3 * {{USA}} ♀ [[Shannon Lucidová]] (* [[14. január]] [[1943]]), 5, prvá v Ázii narodená žena vo vesmíre == Ľ == * {{SUN}} [[Vladimir Afanasievič Ľachov]] (* [[20. júl]] [[1941]]), 3 == M == * {{CAN}} [[Steven Glenwood MacLean|Steven MacLean]] (* [[14. december]] [[1954]]), 2 * {{USA}} ♀ [[Sandra Magnusová|Sandra H. Magnusová]] (* [[30. október]] [[1964]]), 1 * {{SUN}} [[Oleg Grigorievič Makarov|Oleg Makarov]] ([[6. január]] [[1933]] – [[29. máj]] [[2003]]), 4 * {{RUS}} [[Jurij Ivanovič Malenčenko|Jurij Malenčenko]] (* [[22. december]] [[1961]]), 4 * {{ITA}} [[Franco Malerba]] (* [[10. október]] [[1946]]), 1, prvý Talian vo vesmíre, (Michael Collins sa narodil v Ríme, v roku 1930, bol vždy občan USA, mal amerických rodičov) * {{SUN}} [[Jurij Malyšev|Jurij Vasilievič Malyšev]] ([[27. august]] [[1941]] – [[8. november]] [[1999]]), 2 * {{SUN}}/{{RUS}} [[Gennadij Michajlovič Manakov]] (* [[1. jún]] [[1950]]), 2 * {{SUN}} [[Musa Chiramanovič Manarov]] (* [[22. marec]] [[1951]]), 2 * {{USA}} [[Thomas Marshburn]] (* [[29. august]] [[1960]]), 1 * {{USA}} [[Michael Massimino|Michael J. Massimino]] (* [[19. august]] [[1962]]), 2 * {{USA}} [[Richard Mastracchio|Richard A. Mastracchio]] (* [[11. február]] [[1960]]), 2 * {{USA}} ''[[Thomas Mattingly|Thomas Kenneth Mattingly, II]]'' (* [[17. marec]] [[1936]]), 3, letel s [[Apollo 16]], [[STS-4]], and [[STS-51-C]]. * {{USA}} ♀ [[Katherine Megan McArthurová|K. Megan McArthurová]] (* [[30. august]] [[1971]]), 1 * {{USA}} [[William McArthur|William Surles McArthur, Jr.]] (* [[26. júl]] [[1951]]), 3 * {{USA}} [[Jon McBride|Jon Andrew McBride]] (* [[14. august]] [[1943]]), 1 * {{USA}} [[Bruce McCandless|Bruce McCandless, II]] (* [[8. jún]] [[1937]]), 2 * {{USA}} *[[William McCool|William Cameron McCool]] ([[23. september]] [[1961]] – [[1. február]] [[2003]]), 1, zahynul pri havárii raketoplánu Columbia * {{USA}} [[Michael McCulley|Michael James McCulley]] (* [[4. august]] [[1943]]), 1 * {{USA}} [[James McDivitt|James Alton McDivitt]] (* [[10. jún]] [[1929]]), 2 * {{USA}} [[Donald McMonagle|Donald Ray McMonagle]] (* [[14. máj]] [[1952]]), 3 * {{USA}} *[[Ronald McNair|Ronald Erwin McNair]] ([[21. október]] [[1950]] – [[28. január]] [[1986]]), 2, zahynul pri [[STS-51-L|havárii raketoplánu Chalenger]]. * {{USA}} [[Carl Meade|Carl Joseph Meade]] (* [[16. november]] [[1950]]), 3 * {{USA}} [[Bruce Melnick|Bruce Edward Melnick]] (* [[5. december]] [[1949]]), 2 * {{USA}} ♀ [[Pamela Anne Melroyová|Pamela Melroyová]] (* [[16. september]] [[1961]]), 3 * {{USA}} [[Leland D. Melvin]] (* [[15. február]] [[1964]]), 1 * {{ZAF}}/{{USA}} [[Mike Melvill]], prvý komerčný astronaut (štartoval so súkromnou spoločnosťou) * {{DEU}} [[Ulf Merbold|Ulf Dietrich Merbold]] (* [[20. jún]] [[1941]]), 3 * {{DEU}} [[Ernst Messerschmid|Ernst Willy Messerschmid]] (* [[21. máj]] [[1945]]), 1 * {{USA}} '''''[[Edgar Mitchell|Edgar Dean Mitchell]]''''' (* [[17. september]] [[1930]]), 1, letel s [[Apollo 14]] * [[Abdul Ahad Mómand]] (* [[1. január]] [[1959]]), 1, prvý Afganec vo vesmíre * {{JPN}} [[Mamoru Mohri|Mamoru Mark Mohri]] (* [[28. január]] [[1948]]), 2 * {{USA}} [[Lee Morin|Lee M. Morin]] (* [[9. september]] [[1952]]), 1 * {{RUS}} [[Boris Morukov|Boris Vladimirovič Morukov]] (* [[1. október]] [[1950]]), 1 * {{JPN}} ♀ [[Čiaki Mukaiová]] (* [[6. máj]] [[1952]]), 2, prvá Japonka vo vesmíre * {{USA}} [[Richard Mullane|Richard Michael Mullane]] (* [[10. september]] [[1945]]), 3 * {{RUS}} [[Talğat Amankeldiulı Musabayev|Talgat Amangeľdijevič Musabajev]] (* [[7. január]] [[1951]]), 3 * {{USA}} [[Franklin Musgrave|Franklin Story Musgrave]] (* [[19. august]] [[1935]]), 6 == N == * {{USA}} [[Steven Ray Nagel]] (* [[27. október]] [[1946]]), 4 * {{USA}} [[George Driver Nelson]] (* [[13. júl]] [[1950]]), 3 * {{MEX}} [[Rodolfo Neri Vela]] (* [[19. február]] [[1952]]), 1, prvý Mexičan vo vesmíre * {{USA}} [[James Hansen Newman]] (* [[16. október]] [[1956]]), 4 * {{CHE}} [[Claude Nicollier]] (* [[2. september]] [[1944]]), 1, prvý Švajčiar vo vesmíre * {{CHN}} [[Nie Chaj-šeng]] (* [[13. október]] [[1964]]), 1 * {{SUN}} [[Adrian Grigorievič Nikolajev]] ([[5. september]] [[1929]] – [[3. júl]] [[2004]]), 2 * {{JPN}} [[Sóiči Noguči]] (* [[15. apríl]] [[1965]]), [[Japonsko]], 1 * {{PER}}/{{USA}} [[Carlos Ismael Noriega]] (* [[8. október]] [[1959]]), 2, prvý v Peru narodený človek vo vesmíre * {{RUS}} [[Oleg Viktorovič Novickij]] (* [[12. október]] [[1971]]) * {{USA}} ♀ [[Lisa Nowaková]] (* [[10. máj]] [[1963]]), 1 * {{USA}} ♀ [[Karen LuJean Nybergová]] (* [[7. október]] [[1969]]), 1 == O == * {{USA}} [[Bryan O'Connor|Bryan Daniel O'Connor]] (* [[6. september]] [[1946]]), 2 * {{USA}} ♀ [[Ellen Ochoaová|Ellen Lauri Ochoaová]] (* [[10. máj]] [[1958]]), 4 * {{NLD}} [[Wubbo Ockels|Wubbo Johannes Ockels]] (* [[28. marec]] [[1946]]), 1, prvý Holanďan vo vesmíre * {{USA}} [[William Anthony Oefelein]] ([[29. marec]] [[1965]]), 1 * {{USA}} *[[Ellison Onizuka|Ellison Šoji Onizuka]] ([[24. jún]] [[1946]] – [[28. január]] [[1986]]), 1, zahynul pri havárii raketoplánu Challenger * {{RUS}} [[Jurij Onufrijenko|Jurij Ivanovič Onufrijenko]] (* [[6. február]] [[1961]]), 2 * {{USA}} [[Stephen Oswald|Stephen Scott Oswald]] (* [[30. jún]] [[1951]]), 3 * {{USA}} [[Robert Overmyer|Robert Franklin Overmyer]] ([[14. júl]] [[1936]] – [[22. marec]] [[1996]]), 2 == P == * {{SUN}} *[[Viktor Ivanovič Pacajev]] ([[19. jún]] [[1933]] – [[30. jún]] [[1971]]), 1, zahynul pri pristávaní lode [[Sojuz 11]] * {{RUS}} [[Gennadij Ivanovič Padalka]] (* [[21. jún]] [[1958]]), 3 * {{USA}} [[William Arthur Pailes]] (* [[26. jún]] [[1952]]), 1 * {{USA}} [[Scott Edward Parazynski]] (* [[28. júl]] [[1961]]), 5 * {{USA}} [[Ronald Anthony Parise]] ([[24. máj]] [[1951]] – [[9. máj]] [[2008]]), 2 * {{USA}} [[Robert Allan Ridley Parker]] (* [[14. december]] [[1936]]), 2 * {{GBR}}/{{USA}} [[Nicholas James MacDonald Patrick|Nicholas Patrick]] ([[19. november]] [[1964]]), 1 * {{USA}} [[James Anthony Pawelczyk]] (* [[20. september]] [[1960]]), 1 * {{CAN}} ♀ [[Julie Payetteová]] (* [[20. október]] [[1963]]), 2 * {{USA}} [[Gary Eugene Payton]] (* [[20. jún]] [[1948]]), 1, prvý vojenský kozmonaut * {{FRA}} [[Phillipe Perrin]] (* [[6. január]] [[1963]]), 1, prvý v Maroku narodený človek vo vesmíre * {{USA}} [[Donald Herold Peterson]] (* [[22. október]] [[1933]]), 1 * {{USA}} [[Donald Roy Pettit]] (* [[20. apríl]] [[1955]]), 2 * {{minivlajka|Vietnam}} [[Phạm Tuân]] (* [[14. február]] [[1947]]), 1, prvý Vietnamec a prvý Ázijčan vo vesmíre * {{USA}} [[John Lynch Phillips]] (* [[15. apríl]] [[1951]]), 2 * {{USA}} [[Heidemarie M. Stefanyshyn-Piperová|Heidemarie Stefanyshyn-Piperová]] (* [[7. február]] [[1963]]), 2 * {{USA}} [[William Reid Pogue]] (* [[23. január]] [[1930]]), 1 * {{USA}} [[Alan G. Poindexter]] (* [[5. november]] [[1961]]), 1 * {{USA}} [[Mark Lewis Polansky]] (* [[2. jún]] [[1956]]), 3 * {{RUS}} [[Alexandr Fiodorovič Poleščuk]] (* [[30. október]] [[1953]]), 1 * {{SUN}}/{{RUS}} [[Valerij Vladimirovič Poľakov]] (* [[27. apríl]] [[1942]]), 2, drží rekord v neprerušovanej dĺžke pobytu vo vesmíre, 437 dní * {{BRA}} [[Marcos Pontes]] (* [[11. marec]] [[1963]]), 1, prvý Brazílčan vo vesmíre * {{SUN}} [[Leonid Ivanovič Popov]] (* [[31. august]] [[1945]]), 3 * {{SUN}} [[Pavel Romanovič Popovič]] ([[5. október]] [[1930]] – [[30. september]] [[2009]]), 2, prvý na Ukrajine narodený človek vo vesmíre * {{USA}} [[Charles Joseph Precourt]] (* [[29. jún]] [[1955]]), 4 * {{minivlajka|Rumunsko (1965-1989)}} [[Dumitru Prunariu]] (* [[27. september]] [[1952]]), 1, prvý Rumun vo vesmíre == R == * {{ISR}} *[[Ilan Ramon]] ([[20. jún]] [[1954]] – [[1. február]] [[2003]]), 1, prvý Izraelčan vo vesmíre, zahynul pri havárii raketoplánu Columbia * {{USA}} [[William Readdy|William Francis Readdy]] (* [[24. január]] [[1952]]), 3 * {{USA}} [[Kenneth Reightler|Kenneth Stanley Reightler, Jr.]] (* [[24. marec]] [[1951]]), 2 * {{USA}} [[James Reilly|James Francis Reilly, II]] (* [[18. marec]] [[1954]]), 3 * {{USA}} [[Garrett Erin Reisman]] (* [[10. február]] [[1968]]), 1 * {{DEU}} [[Thomas Reiter|Thomas Arthur Reiter]] (* [[23. máj]] [[1958]]), 2, prvý Nemec, ktorý vystúpil do otvoreného priestoru, prvý astronaut ESA ako člen základnej posádky ISS * {{TCH}} [[Vladimír Remek]] (* [[26. september]] [[1948]]), 1, prvý Československý kozmonaut, prvý zástupca iného štátu ako USA a ZSSR vo vesmíre * {{USA}} ♀ *[[Judith Resniková|Judith Arlene Resniková]] ([[5. apríl]] [[1949]] – [[28. január]] [[1986]]), 1, zahynula pri havárii raketoplánu Challenger * {{USA}} [[Paul Richards|Paul W. Richards]] (* [[20. máj]] [[1964]]), 1 * {{USA}} [[Richard Richards|Richard Noel Richards]] (* [[24. august]] [[1946]]), 4 * {{USA}} ♀ [[Sally Kristen Ridová]] (* [[26. máj]] [[1951]]), 2, prvá Američanka vo vesmíre * {{USA}} ♀ *[[Patricia Robertsonová]] (* [[12. marec]] [[1963]] – † [[24. máj]] [[2001]]) * {{SUN}}/{{RUS}} [[Valerij Viktorovič Riumin]] (* [[16. august]] [[1939]]), 4 * {{USA}} [[Stephen Robinson|Stephen Kern Robinson]] (* [[26. október]] [[1955]]), 3 * {{USA}} [[Russell L. Rogers]] (* [[12. apríl]] [[1928]] – † [[13. september]] [[1967]]), [[Dyna Soar]] * {{SUN}} [[Jurij Romanenko|Jurij Viktorovič Romanenko]] (* [[1. august]] [[1944]]), 3 * {{RUS}} [[Roman Romanenko|Roman Jurievič Romanenko]] (* [[9. august]] [[1971]]), 1 * {{USA}} [[Kent Rominger|Kent Vernon Rominger]] (* [[7. august]] [[1956]]), 5 * {{USA}} ''[[Stuart Roosa|Stuart Allen Roosa]]'' ([[16. august]] [[1933]] – [[12. december]] [[1994]]), 1, letel s [[Apollo 14|Apollom 14]] * {{USA}} [[Jerry Ross|Jerry Lynn Ross]] (* [[20. január]] [[1948]]), 7 * {{SUN}} [[Valerij Roždestvenskij|Valerij Iljič Roždestvenskij]] (* [[13. február]] [[1939]]), 1 * {{SUN}} [[Nikolaj Rukavišnikov|Nikolaj Nikolajevič Rukavišnikov]] ([[18. september]] [[1932]] – [[19. október]] [[2002]]), 3 * {{USA}} [[Mario Runco|Mario Runco, Jr.]] (* [[26. január]] [[1952]]), 3 == S == * {{USA}} [[Albert Sacco|Albert Sacco, Jr.]] (* [[3. máj]] [[1949]]), 1 * {{RUS}} [[Alexandr Michajlovič Samokuťajev]] (* [[13. marec]] [[1970]]), 0 * {{SUN}} [[Gennadij Vasilievič Sarafanov]] ([[1. január]] [[1942]] – [[29. september]] [[2005]]), 1 * {{SAU}} [[Sultán bin Salmán bin Abd al-Azíz Ál Saúd]] (* [[27. jún]] [[1956]]), 1, prvý obyvateľ Saudskej Arábie vo vesmíre, jediný člen kráľovskej rodiny vo vesmíre * {{SUN}} ♀ [[Svetlana Jevgenievna Savická]] (* [[8. august]] [[1948]]), 2, prvá žena, ktorá uskutočnila výstup do otvoreného vesmíru * {{SUN}} [[Viktor Petrovič Savinych]] (* [[7. marec]] [[1940]]), 3 * {{USA}} [[Piers John Sellers]] (* [[11. apríl]] [[1955]]), 2 * {{USA}} [[Walter Marty Schirra|Walter Marty Schirra, Jr.]] (* [[12. marec]] [[1923]] – † [[3. máj]] [[2007]]), 3 * {{DEU}} [[Hans Wilhelm Schlegel]] (* [[3. august]] [[1953]]), 2 * {{USA}} '''''[[Harrison Hagan Schmitt]]''''' (* [[3. júl]] [[1935]]), 1, letel s [[Apollo 17]] * {{USA}} [[Russell Louis Schweickart]] (* [[25. október]] [[1935]]), 1 * {{USA}} *[[Francis Richard Scobee]] ([[19. máj]] [[1939]] – [[28. január]] [[1986]]), 1, zahynul pri havárii raketoplánu Challenger * {{USA}} '''''[[David Randolph Scott]]''''' (* [[6. jún]] [[1932]]), 3 * {{USA}} [[Winston Elliott Scott]] (* [[6. august]] [[1950]]), 2 * {{AUS}}/{{USA}} [[Paul Desmond Scully-Power]] (* [[28. máj]] [[1944]]), 1 * {{USA}} [[Richard Alan Searfoss]] (* [[5. jún]] [[1956]]), 3 * {{USA}} ♀ [[Margaret Rhea Seddonová]] (* [[8. november]] [[1947]]), 3 * {{USA}} [[Elliott See]] (* [[23. júl]] [[1927]] – † [[28. február]] [[1966]]), pôvodný veliteľ, Gemini 9 * {{USA}} [[Ronald Michael Sega]] (* [[4. december]] [[1952]]), 2 * {{GBR}}/{{USA}} [[Piers J. Sellers]] (* [[11. apríl]] [[1955]]), 1 * {{SUN}}/{{RUS}} [[Alexandr Alexandrovič Serebrov]] (* [[15. február]] [[1944]]), 4 * {{SUN}} [[Vitalij Ivanovič Sevastianov]] ([[8. júl]] [[1935]] – [[5. apríl]] [[2010]]), 2 * {{USA}} [[Doug Shane]], [[komerčný kozmonaut]], trénovaný za pilota [[Scaled Composites SpaceShipOne|SpaceShipOne]] * {{USA}} [[Brewster Hopkinson Shaw|Brewster Hopkinson Shaw, Jr.]] (* [[16. máj]] [[1945]]), 3 * {{USA}} '''''[[Alan Shepard|Alan Bartlett Shepard, Jr.]]''''' ([[18. november]] [[1923]] – [[21. júl]] [[1998]]), 2, prvý Američan vo vesmíre * {{USA}} [[William McMichael Shepherd]] (* [[26. júl]] [[1949]]), 4 * {{USA}} [[Loren James Shriver]] (* [[23. september]] [[1944]]), 3 * {{SUN}} [[Alexandr Alexandrovič Skvorcov (1942)|Alexandr Alexandrovič Skvorcov]] (* [[1942]]), 0 * {{RUS}} [[Alexandr Alexandrovič Skvorcov (1966)|Alexandr Alexandrovič Skvorcov]] (* [[6. máj]] [[1966]]), 1 * {{USA}} [[Donald Kent Slayton]] ([[1. marec]] [[1924]] – [[13. jún]] [[1993]]), 1 * {{USA}} [[Peter Siebold]], [[komerčný kozmonaut]], trénovaný za pilota [[Scaled Composites SpaceShipOne|SpaceShipOne]] * {{USA}} [[Steven Lee Smith]] (* [[30. december]] [[1958]]), 4 * {{USA}} *[[Michael Smith (astronaut)|Michael Smith]] ([[30. apríl]] [[1945]] – [[28. január]] [[1986]]), zahynul pri havárii raketoplánu Challenger * {{SUN}}/{{RUS}} [[Anatolij Jakovlevič Soloviov]] (* [[16. január]] [[1948]]), 4 * {{SUN}} [[Vladimir Alexejevič Soloviov]] (* [[11. november]] [[1946]]), 2 * {{SUN}} [[Alexej Sorokin]]<ref>http://www.spacefacts.de/bios/cosmonauts/german/sorokin_aleksei.htm</ref> (* [[1931]] – † [[1976]]), záloha pre [[Voschod 1]] * {{USA}} [[Sherwood Clark Spring]] (* [[3. september]] [[1944]]), 1 * {{USA}} [[Robert Clyde Springer]] (* [[21. máj]] [[1942]]), 2 * {{USA}} ''[[Thomas Patten Stafford]]'' (* [[17. september]] [[1930]]), 4 * {{USA}} [[Robert Lee Stewart]] (* [[13. august]] [[1942]]), 2 * {{USA}} ♀ [[Susan Leigh Still-Kilrainová]] (* [[24. október]] [[1961]]), 2 * {{SUN}}/{{RUS}} [[Gennadij Michajlovič Strekalov]] ([[28. október]] [[1940]] – [[25. december]] [[2004]]), 5 * {{USA}} [[Frederick Wilford Sturckow]] (* [[11. august]] [[1961]]), 3 * {{USA}} ♀ [[Kathryn Dwyer Sullivanová]] (* [[3. október]] [[1951]]), 3, prvá Američanka, ktorá vystúpila do otvoreného priestoru * {{USA}} [[Steven Swanson|Steven R. Swanson]] ([[3. december]] [[1960]]), 2 * {{USA}} ''[[John Leonard Swigert|John Leonard Swigert, Jr.]]'' ([[30. august]] [[1931]] – [[27. december]] [[1982]]), 1, letel s [[Apollo 13]] == Š == * {{RUS}} [[Jurij Georgijevič Šargin]] (* [[20. marec]] [[1960]]), 1, prvý ruský vojenský kozmonaut * {{RUS}} [[Saližan Šakirovič Šaripov]] (* [[24. august]] [[1964]]), 2 * {{IND}} [[Rákeš Šarma]] (* [[13. január]] [[1949]]), 1, prvý Ind vo vesmíre * {{SUN}} [[Vladimir Alexandrovič Šatalov]] (* [[8. december]] [[1927]]), 3 * {{SUN}} [[Georgij Stepanovič Šonin]] ([[3. august]] [[1935]] – [[7. apríl]] [[1997]]), 1 * {{MYS}} [[Šejk Muszafar Šukor]] ([[27. júl]] [[1972]]), 1, prvý Malajzíčan vo vesmíre == T == * {{CUB}} [[Arnaldo Tamayo Méndez]] (* [[29. január]] [[1942]]), 1, prvý Kubánec vo vesmíre, prvý španielsky hovoriaci človek vo vesmíre, prvý človek s africkými predkami vo vesmíre * {{USA}} [[Daniel Michio Tani]] (* [[1. február]] [[1961]]), 2 * {{USA}} [[Joseph Richards Tanner]] (* [[21. január]] [[1950]]), 4 * {{RUS}} [[Jevgenij Igorevič Tarelkin]] (* [[29. december]] [[1974]]) * {{USA}} [[James M. Taylor]] (* [[1930]] – † [[1970]]), [[Manned Orbiting Laboratory|MOL]] * {{SUN}} ♀ [[Valentina Vladimirovna Tereškovová]] (* [[6. marec]] [[1937]]), 1, prvá žena vo vesmíre * {{USA}} [[Norman Earl Thagard]] (* [[3. júl]] [[1943]]), 5 * {{DEU}} [[Gerhard Paul Julius Thiele]] (* [[2. september]] [[1953]]), 1 * {{CAN}} [[Robert Brent Thirsk]] (* [[17. august]] [[1953]]), 2 * {{AUS}}/{{USA}} [[Andrew Sydney Whitiel Thomas]] (* [[18. december]] [[1951]]), 4 * {{USA}} [[Donald Alan Thomas]] (* [[6. máj]] [[1955]]), 4 * {{USA}} [[Stephen Thorne (astronaut)|Stephen Thorne]] (* [[11. február]] [[1953]] – † [[24. máj]] [[1986]]), zomrel pred ukončením tréningu. * {{USA}} ♀ [[Kathryn Cordell Thorntonová]] (* [[17. august]] [[1952]]), 4, prvá žena s viacerými výstupmi do otvoreného vesmíru * {{USA}} [[William Edgar Thornton]] (* [[14. apríl]] [[1929]]), 2 * {{USA}} [[Pierre Joseph Thuot]] (* [[19. máj]] [[1955]]), 3 * {{SUN}} [[German Stepanovič Titov]] ([[11. september]] [[1935]] – [[20. september]] [[2000]]), 1, druhý človek vo vesmíre * {{SUN}}/{{RUS}} [[Vladimir Georgijevič Titov]] (* [[1. január]] [[1947]]), 5 * {{FRA}} [[Michel Ange Charles Tognini]] (* [[30. september]] [[1949]]), 2 * {{RUS}} [[Valerij Ivanovič Tokarev]] (* [[29. október]] [[1952]]), 1 * {{RUS}} [[Sergej Jevgenievič Treščov]] (* [[18. august]] [[1958]]), 1 * {{USA}} [[Eugene Huu-Chau Trinh]] (* [[14. september]] [[1950]]), 1, prvý Vietnamoameričan vo vesmíre * {{USA}} [[Richard Harrison Truly]] (* [[12. november]] [[1937]]), 2 * {{ISL}}/{{CAN}} [[Bjarni Valdimar Tryggvason]] (* [[21. september]] [[1945]]), 1 == Ť == * {{CHN}} [[Ťing Chaj-pching]] (* [[24. október]] [[1966]]), 1 * {{RUS}} [[Michail Vladislavovič Ťurin]] (* [[2. marec]] [[1960]]), 2 == U == * {{RUS}} [[Jurij Vladimirovič Usačov]] (* [[9. október]] [[1957]]), 4 == V == * {{SUN}} [[Vladimir Vladimirovič Vasiutin]] ([[8. marec]] [[1952]] – [[20. júl]] [[2002]]), 1 * {{USA}} [[Charles Lacy Veach]] ([[18. september]] [[1944]] – [[3. október]] [[1995]]), 2 * {{AUT}} [[Franz Viehböck]] (* [[24. august]] [[1960]]), 1, prvý Rakúšan vo vesmíre * {{SUN}}/{{RUS}} [[Alexandr Stepanovič Viktorenko]] (* [[29. marec]] [[1947]]), 4 * {{RUS}} [[Pavel Vladimirovič Vinogradov]] (* [[31. august]] [[1953]]), 2 * {{ITA}} [[Roberto Vittori]] (* [[15. október]] [[1964]]), 2 * {{SUN}} [[Igor Petrovič Volk]] (* [[12. apríl]] [[1937]]), 1 * {{SUN}}/{{RUS}} [[Alexandr Alexandrovič Volkov (kozmonaut)|Alexandr Alexandrovič Volkov]] (* [[27. máj]] [[1948]]), 3 * {{RUS}} [[Sergej Alexandrovič Volkov]] (* [[1. apríl]] [[1973]]), 1 * {{SUN}} *[[Vladislav Nikolajevič Volkov]] ([[23. november]] [[1935]] – [[30. jún]] [[1971]]), 2, zahynul pri pristátí lode [[Sojuz 11]] * {{SUN}} [[Boris Valentinovič Volynov]] (* [[18. december]] [[1934]]), 2, prvý Žid vo vesmíre * {{USA}} [[James Shelton Voss]] (* [[3. marec]] [[1949]]), 5 * {{USA}} ♀ [[Janice Elaine Vossová]] (* [[8. október]] [[1956]]), 5 == W == * {{JPN}} [[Koiči Wakata]] (* [[1. august]] [[1963]]), 3 * {{USA}} [[Rex J. Walheim]] (* [[10. október]] [[1962]]), 2 * {{USA}} [[David Mathieson Walker]] ([[20. máj]] [[1944]] – [[23. apríl]] [[2001]]), 4 * {{USA}} [[Charles David Walker]] (* [[29. august]] [[1948]]), 3 * {{USA}} [[Joseph A. Walker]] (* [[20. február]] [[1921]] – † [[8. jún]] [[1966]]), prvý človek, ktorý bol vo vesmíre dvakrát * {{DEU}} [[Ulrich Walter]] (* [[9. február]] [[1954]]), 1 * {{USA}} [[Carl Erwin Walz]] (* [[6. september]] [[1955]]), 4 * {{USA}} ♀ [[Mary Ellen Weberová]] (* [[24. august]] [[1962]]), 2 * {{USA}} [[Paul Joseph Weitz]] (* [[25. júl]] [[1932]]), 2 * {{USA}} [[James Donald Wetherbee]] (* [[27. november]] [[1952]]), 6 * {{USA}} [[Douglas Harry Wheelock]] (* [[5. máj]] [[1960]]), 1 * {{USA}} [[Edward Higgins White|Edward Higgins White, II]] ([[14. november]] [[1930]] – [[27. január]] [[1967]]), 1, prvý Američan, ktorý vystúpil do otvoreného priestoru * {{USA}} ♀ [[Peggy Annette Whitsonová]] (* [[9. február]] [[1960]]), 2 * {{USA}} [[Terrence Wade Wilcutt]] (* [[31. október]] [[1949]]), 4 * {{USA}} [[Clifton Williams]] (* [[26. september]] [[1932]] – † [[5. október]] [[1967]]), zahynul počas tréningu * {{CAN}} [[Daffyd Rhys Williams]] (* [[16. máj]] [[1954]]), 2 * {{USA}} [[Donald Edward Williams]] (* [[13. február]] [[1942]]), 2 * {{USA}} [[Jeffrey Nels Williams]] (* [[18. január]] [[1958]]), 2 * {{USA}} ♀ [[Sunita Lyn Williamsová|Sunita Williamsová]] ([[19. september]] [[1965]]), 1 * {{USA}} ♀ [[Stephanie Wilsonová]] (* [[27. september]] [[1966]]), 2 * {{USA}} [[Peter Jeffrey Karl Wisoff]] (* [[16. august]] [[1958]]), 4 * {{USA}} [[David Alexander Wolf]] (* [[23. august]] [[1956]]), 4 * {{USA}} [[Neil Woodward]] (* [[26. júl]] [[1962]]) * {{USA}} ''[[Alfred Merrill Worden]]'' (* [[7. február]] [[1932]]), 1 == Y == * {{USA}} '''[[John Watts Young]]''' (* [[24. september]] [[1930]]), 6, letel dvakrát loďou Gemini, dvakrát loďou Apollo a dvakrát Space Shuttle == Z == * {{RUS}} [[Sergej Viktorovič Zaľotin|Sergej Zaľotin]] (* [[21. apríl]] [[1962]]), 2 * {{SUN}} [[Viačeslav Zudov|Viačeslav Dmitrijevič Zudov]] (* [[8. január]] [[1942]]), 1 == Ž == * {{SUN}} [[Vitalij Michajlovič Žolobov]] (* [[18. jún]] [[1937]]), 1 == Referencie == {{Referencie}} {{Portál|Kozmonautika}} {{Kozmonautické zoznamy a časové osi}} [[Kategória:Zoznamy ľudí podľa povolaní|Kozmonauti]] [[Kategória:Zoznamy kozmonautov| ]] [[Kategória:Kozmonauti| ]] [[Kategória:Kozmonautické zoznamy]] c40x5w6ufqcy07un7fisho5dwnf2mvj 0 201049 8198390 8013129 2026-04-14T17:09:35Z Andrej-airliner 43530 8198390 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kozmonaut |Meno = Ed Mitchell |Portrét = Edgar Mitchell cropped.jpg |Popis = Mitchell v roku 1970 |Typ = astronaut [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] |Štpríslušnosť = [[Spojené štáty|USA]] |Dátum narodenia = [[17. september]] [[1930]] |Miesto narodenia = [[Hereford (Texas)|Hereford]], [[Texas]], [[Spojené štáty|USA]] |Dátum úmrtia = {{duv|2016|2|4|1930|9|17}} |Miesto úmrtia = [[West Palm Beach (Florida)|West Palm Beach]], [[Florida]], [[Spojené štáty|USA]] |Zamestnanie = [[pilot]] [[United States Navy|U.S. Navy]], [[skúšobný pilot]] |Súčasné_zamestnanie = |Predch_zamestnanie = |Hodnosť = [[kapitán (námorná hodnosť)|kapitán]], [[United States Navy|U.S. Navy]] |Kozmonaut od = 4. apríla 1966 |Kozmonaut do = 1. októbra 1972 |Čas vo vesmíre = 9 dní, 1 minúta |Čas výstupov EVA = 9 hodín, 23 minút |Misie = [[Apollo 14]] |znaky = [[Súbor:Apollo 14-insignia.png|40px]] |}} '''Edgar Dean „Ed“ Mitchell''' (* [[17. september]] [[1930]], [[Hereford (Texas)|Hereford]], [[Texas]], [[Spojené štáty|USA]] – † [[4. február]] [[2016]], [[West Palm Beach (Florida)|West Palm Beach]], [[Florida]]) bol americký [[kozmonaut|astronaut]], ktorý počas misie [[Apollo 14]] pracoval na povrchu [[Mesiac]]a. == Životopis == === Škola a výcvik === V roku [[1952]] dokončil štúdium priemyselnej organizácie práce na [[Carnegie Institut of Technology]]. Potom nastúpil na základnú vojenskú službu k námornému letectvu. Skončil ju ako aktívny dôstojník, prežil dva roky na lietadlovej lodi, slúžil v Tichomorí, na [[Okinava (ostrov)|Okinave]] a v roku [[1958]] sa vrátil do Spojených štátov. Stal sa testovacím pilotom v 5. prieskumnej eskadre. Absolvoval štúdium na postgraduálnej škole vojenského námorníctva ([[U.S. Naval Postgraduate School]]), v roku [[1961]] ju skončil ako letecký inžinier. Potom začal študovať na Massachusettskej technickej univerzite ([[Massachusetts Institute of Technology]]) a do služby sa vrátil v roku [[1964]] ako doktor leteckých a astronautických vied. Stal sa vedúcim koordinačného oddelenia pre spoluprácu vojenského letectva na projekte vojenskej orbitálnej družice [[Manned Orbiting Laboratory|MOL]]. Potom nasledoval výcvik vo vojenskej škole pre kozmických výskumných pilotov a dňa [[4. apríl]]a [[1966]] bol prijatý medzi amerických astronautov. === Let na Mesiac === [[Súbor:Astronaut Edgar D. Mitchell.jpg|thumb|left|Edgar Mitchell pri [[vlajka Spojených štátov|americkej vlajke]] na [[Mesiac]]i počas misie [[Apollo 14]], 1971]] Mitchell odštartoval v kozmickej lodi Apollo 14 z [[Kennedyho vesmírne stredisko|Kennedyho vesmírneho strediska]] spoločne s americkými astronautmi [[Alan Shepard|Alanom Shepardom]] a [[Stuart Allen Roosa|Stuartom Roosom]]. Dňa [[5. február]]a [[1971]] pristáli na [[Mesiac]]i v oblasti [[Fra Mauro]]. Na Mesiac vystúpil ako šiesty človek zo [[Zem]]e hneď po Shepardovi ešte v ten istý deň. Spoločne po 33 hodinách pobytu v poriadku odštartovali na spiatočnú cestu k lodi, ktorá obiehala po obežnej dráhe okolo Mesiaca, odtiaľ celá trojica odletela späť k Zemi. Pristáli v kabíne na padákoch na hladine [[Tichý oceán|Tichého oceánu]]. Celkovo strávil vo vesmíre 9 dní a 1 minútu. * [[Apollo 14]] ([[31. január]] [[1971]] – [[9. február]] [[1971]]) === Po lete === Mitchell bol vymenovaný za záložného pilota pre lunárny modul [[Apollo 16|Apolla 16]]. V októbri roku [[1972]] opustil [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] aj námorníctvo a stal sa zakladajúcim riaditeľom Ústavu parapsychológie v [[Palo Alto]] v [[Kalifornia|Kalifornii]] a prezidentom [[Edgar Mitchell Corporation]] v [[Palm Beach]] na [[Florida|Floride]]. Bol rozvedený a mal dve deti. Aj keď bol chorý a v nemocnici sa podrobil operácii, zúčastnil sa krátko po nej 4. novembra [[2005]] vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]] Svetového záhadologického fóra (World Mystery Forum). V júli 2008 vystúpil v britskej rozhlasovej stanici ''Kerrang! Radio'' s vyhlásením, že mimozemšťania existujú. Podľa neho navštívili Zem hneď niekoľkokrát, ale vlády ich prítomnosť už šesť desaťročí držia v tajnosti. Sedemdesiatsedemročný Mitchell dodal, že podľa zdrojov NASA, ktoré kontakt s mimozemšťanmi zaznamenali, sú obyvatelia cudzích planét „malí mužíčkovia, ktorí sú pre nás čudní“. NASA jeho tvrdenia odmietla. V roku 2011 NASA zažalovala 80-ročného Mitchella za údajný pokus predať kameru a fotografie z jeho misie k Mesiacu na burze. Záležitosť bola vyriešená tým, že Mitchell kameru daroval [[National Air and Space Museum|Národnému leteckému a kozmickému múzeu]] vo [[Washington D.C.|Washingtone D.C.]] Edgar Mitchell zomrel po krátkej chorobe dňa [[4. február]]a [[2016]], jeden deň pred 45. výročím pristátia Apolla 14 na Mesiaci, v [[hospic]]i vo [[West Palm Beach (Florida)|West Palm Beach]] na [[Florida|Floride]] vo veku 85 rokov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.palmbeachpost.com/news/news/local/apollo-14-astronaut-edgar-mitchell-85-dies-in-west/nqKdg/ |dátum prístupu=2016-02-05 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160205200217/http://www.palmbeachpost.com/news/news/local/apollo-14-astronaut-edgar-mitchell-85-dies-in-west/nqKdg/ |dátum archivácie=2016-02-05 }}</ref><ref>http://www.bbc.com/news/world-us-canada-35506000</ref><ref>http://www.nytimes.com/2016/02/06/science/space/edgar-d-mitchell-sixth-moonwalking-astronaut-dies-at-85.html?_r=0</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * Codr, M. 1982. ''Sto hvězdných kapitánů''. 1. vyd. Praha: Práce, 1982. 480 s. ISBN 24-033-82. == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Edgar Mitchell}} == Externé odkazy == * [https://www.nasa.gov/sites/default/files/atoms/files/mitchell_edgar.pdf Oficiálny životopis na stránkach NASA] {{eng icon}} * [http://mek.kosmo.cz/bio/usa/00050.htm Edgar Mitchell v Malej encyklopédii kozmonautiky] {{ces icon}} * [http://www.lib.cas.cz/space.40/ASTRON/USA/MITC-ED.HTM Edgar Mitchell v katalógu Space 40] {{ces icon}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Mitchell, Edgar Dean}} [[Kategória:Kozmonauti USA]] [[Kategória:Letci USA]] [[Kategória:Testovací piloti USA]] [[Kategória:Príslušníci United States Navy]] [[Kategória:Absolventi MIT]] [[Kategória:Program Apollo]] [[Kategória:Lunárni kozmonauti]] [[Kategória:Slobodomurári USA]] [[Kategória:Osobnosti z Texasu]] [[Kategória:Osobnosti NASA]] muimndurd4ez87izlgji33zg2d1xcdo 0 206529 8198383 8181226 2026-04-14T17:06:48Z Andrej-airliner 43530 wl. 8198383 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kozmická misia | názov misie = Gemini VIII | kozmická loď = [[Gemini (kozmická loď)|Gemini]] SC8 | znak = Ge08Patch orig.png | volací znak = Gemini 8 | posádka = 2 | kozmodróm = [[Cape Canaveral Air Force Station|Cape Kennedy]] | rampa = [[Štartovací komplex 19 na Cape Canaveral Air Force Station|LC-19]] | raketa = [[Titan 2 GLV|Titan II GLV]] (výr. č. 62-12563) | štart = [[16. marec]] [[1966]], 16:41:02,389 [[koordinovaný svetový čas|UTC]] | začiatok výstupu= | koniec výstupu = | pristátie = [[17. marec]] 1966, 03:22:28 UTC<br />severná oblasť Tichého oceánu; 800 km juhovýchodne od [[Okinava (ostrov)|Okinavy]]<br />{{coord|25|14|S|135|50|V|type:event_dim:1500km|name=Miesto pristátia Gemini 8}} | trvanie = 10 hodín, 41 minút, 26 sekúnd | perigeum = 159,8 [[kilometer|km]] | apogeum = 298,7 [[kilometer|km]] | doba obehu = 88,83 minút | inklinácia = 28,91° | obehy = 6¾ | vzdialenosť = 293 206 km | maxrýchlosť = | maxzrýchlenie = | hmotnosť = 3 789 [[kilogram|kg]] (kozmická loď pri štarte) | foto posádky = Portrait of the Gemini 8 prime crew.jpg | popis = Scott (vľavo) a Armstrong (vpravo) | predchádzajúca = [[Súbor:Gemini 6A patch.png|30px|link=Gemini 6A]] [[Gemini 6A]] | nasledujúca = [[Súbor:Ge09Patch orig.png|30px|link=Gemini 9A]] [[Gemini 9A]] }} '''Gemini 8''' (oficiálne '''Gemini VIII''') bol šiesty [[Spojené štáty|americký]] [[kozmický let s ľudskou posádkou|pilotovaný kozmický let]] v rámci [[program Gemini|programu Gemini]]. Hlavným cieľom misie bolo stretnutie a spojenie s cieľovým telesom [[Agena]]. Išlo o prvé fyzické spojenie dvoch [[umelé kozmické teleso|kozmických telies]] na [[obežná dráha|obežnej dráhe]] [[Zem]]e. V dôsledku poruchy na orientačnom systéme [[kozmická loď|kozmickej lode]] [[Gemini (kozmická loď)|Gemini]] (zasekol sa ventil v tryske č. 8) došlo k nekontrolovateľnému roztočeniu oboch telies. Po odpojení lode od stupňa Agena došlo k ešte rýchlejšej rotácii, ktorú sa posádke nakoniec podarilo zvládnuť. [[stredisko riadenia vesmírnych letov|Riadiace stredisko]] v [[Houston]]e nariadilo predčasné ukončenie letu, pretože pri zastavení rotácie bolo vyčerpané príliš veľké množstvo paliva. Ďalšou plánovanou úlohou letu mal byť dvojhodinový [[výstup do otvoreného vesmíru]] [[David Randolph Scott|Davida Scotta]], ale musel sa zrušiť. K prvému núdzovému pristátiu v histórii amerických kozmických letov došlo po 10,5 hodinách letu. == Posádka == * {{minivlajka|USA}} [[Neil Armstrong|Neil A. Armstrong]] (1), [[Funkcia kozmonautov v posádkach#Veliaci pilot|veliaci pilot]] * {{minivlajka|USA}} [[David Randolph Scott|David R. Scott]] (1), [[Funkcia kozmonautov v posádkach#Pilot|pilot]] {{Malé|(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)}} === Záložná posádka === * {{minivlajka|USA}} [[Pete Conrad|Charles „Pete“ Conrad, Jr.]], veliaci pilot * {{minivlajka|USA}} [[Richard Francis Gordon|Richard F. Gordon, Jr.]], pilot === Podporná posádka === * [[Ronnie Walter Cunningham|R. Walter Cunningham]] (Cape CAPCOM) * [[Jim Lovell|James A. Lovell, Jr.]] (Houston CAPCOM) == Prípravy na let == [[Súbor:Press conference - GT-VIII - prime and backup crew.jpg|thumb|left|Zľava doprava: [[David Randolph Scott|David Scott]], [[Neil Armstrong]], [[Pete Conrad]] a [[Richard Francis Gordon|Richard Gordon]] na tlačovej konferencii v [[Johnsonovo vesmírne stredisko|Stredisku pilotovaných letov]] (''Manned Spacecraft Center'') v [[Houston]]e, 26. február 1966]] Dňa [[20. september|20. septembra]] [[1965]] [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] vymenovala posádku misie Gemini 8. Veliacim pilotom sa stal [[Neil Armstrong]], už v tom čase veľmi skúsený a uznávaný [[pilot]], ktorý pracoval pre agentúru, keď ešte pôsobila pod názvom [[National Advisory Committee for Aeronautics|NACA]]. Armstrong sa ako člen posádky Gemini 8 stal prvým [[Spojené štáty|americkým]] civilným [[kozmonaut|astronautom]] a prvým civilným veliteľom [[kozmická loď|kozmickej lode]] v histórii. Pilotom mu na palube bol [[David Randolph Scott|David Scott]] z [[NASA Astronaut Group 3|tretieho náboru astronautov]] (''The Fourteen''). Za ich náhradníkov boli vybraní [[Pete Conrad]] a [[Richard Francis Gordon|Richard Gordon]]. Armstrong so Scottom a ich náhradníkmi sa horúčkovito pripravovali na veľmi komplexnú misiu. Len za sedem mesiacov mali nacvičiť v podstate každú minútu zo 71 hodín, ktoré mali stráviť na [[obežná dráha|orbite]], k čomu je nutné pripočítať všetky mysliteľné postupy a úkony pre najrôznejšie prípady porúch a problémov. Scott bol vo veľmi úzkom kontakte s [[Edward Higgins White|Edom Whiteom]], prvým [[Američania (USA)|Američanom]], ktorý uskutočnil [[výstup do otvoreného vesmíru]] (''extravehicular activity'', ''EVA''), pričom od neho získaval poznatky v tejto oblasti. Pred sebou mal veľmi náročnú úlohu, ktorá si vyžadovala aj úplne nové vybavenie. Na hrudi mal mať Scott novú jednotku ELSS (''Extravehicular Life Support System''), ktorá mala zaistiť jeho prežitie počas doby, kedy mal byť na ceste k adaptéru v zadnej časti kozmickej lode. Tam mal na chrbát navliecť batoh zvaný ESP (''Extravehicular Support Pack''). V batohu sa skrývala zásoba [[kyslík]]a a systém udržania životných podmienok, ktorý mal Davida udržať nažive počas doby, keď bude na konci 22,8 [[meter|m]] dlhého lana (ktoré, po „nastavení“ pôvodným pútacím káblom, malo umožniť Scottovi lietať vo vzdialenosti až 30 m od lode) testovať manévrovaciu pištoľ [[Hand-Held Maneuvering Unit|HHMU]] (''Hand-Held Maneuvering Unit''). Po skúsenostiach z Whiteovho výstupu bol ako hnací plyn namiesto kyslíka použitý [[freón]] 14, ktorého osemkilogramová nádrž bola tiež umiestnená v batohu ESP a umožňovala celkové urýchlenie o 22 [[meter za sekundu|m/s]] (u [[Gemini 4]] tento impulz predstavoval iba približne 2 m/s).<ref name="kosmonautix-gemini-kosmonauticka-maturita-12-dil">{{Citácia periodika | priezvisko = Šamárek | meno = Ondřej | autor = | odkaz na autora = | titul = Gemini – Kosmonautická maturita (12. díl) | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2018/02/gemini-kosmonauticka-maturita-12-dil/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2018-02-20 | dátum prístupu = 2023-11-20 }}</ref><ref name="drewexmachina-gemini-8-the-first-docking-in-space">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Gemini 8: The First Docking in Space | url = https://www.drewexmachina.com/2016/03/16/gemini-8-the-first-docking-in-space/ | vydavateľ = drewexmachina.com | dátum vydania = 2016-03-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-11-20 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="kosmonautix-kriticke-momenty-kosmonautiky-8-dil">{{Citácia periodika | priezvisko = Šamárek | meno = Ondřej | autor = | odkaz na autora = | titul = Kritické momenty kosmonautiky 8. díl | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2012/10/kriticke-momenty-kosmonautiky-8-dil/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2012-10-30 | dátum prístupu = 2023-11-20 }}</ref> Výcvik sa ale nezaobišiel bez problémov. Ventily privádzajúce freón do pištole často zamŕzali a Scott bol tiež limitovaný rozmermi jednotky ELSS, ktorá pomerne výrazne obmedzovala jeho pohyblivosť v už tak stiesnenom kokpite. David si ale so všetkým vedel poradiť a po radách Eda Whitea začal navštevovať posilňovňu, kde pracoval na získaní čo najväčšej sily do rúk. Tvrdo pracoval aj Armstrong, ale skôr na simulátoroch. Pri jednej príležitosti sa vyjadril, že počet jeho úderov [[srdce (orgán)|srdca]] je daný a nemá zmysel nimi plytvať v telocvični. Dátum štartu Gemini 8 bol stanovený na [[15. marec]] [[1966]]. Na koniec [[február]]a bol tiež plánovaný štart prvého kompletného [[Apollo (kozmická loď)#Veliteľský modul|veliteľského modulu]] [[Apollo (kozmická loď)|Apolla]] na misiu s názvom [[AS-201]]. Počas tohto krátkeho [[suborbitálny kozmický let|suborbitálneho letu]] mala v [[Atlantický oceán|Atlantiku]] figurovať sledovacia loď [[USNS Rose Knot|''Rose Knot Victor'']] (označovaná skratkou RKV). Tá istá loď však mala hrať svoju rolu o necelý mesiac neskôr v [[Tichý oceán|Tichom oceáne]] pri misii Gemini 8. Ak by sa Apollo oneskorilo, RKV by nestihla včas doplávať na svoju pozíciu na podporu Gemini 8. Nakoniec však Apollo odštartovalo presne načas a od [[26. február]]a bola RKV voľná a mala dostatok času presunúť sa do Pacifiku. Štart bezpilotného raketového stupňa [[Agena]] a lode Gemini 8 sa musel kvôli technickým problémom odložiť o jeden deň na [[16. marec|16. marca]].<ref name="kosmonautix-gemini-kosmonauticka-maturita-12-dil"/><ref name="drewexmachina-gemini-8-the-first-docking-in-space"/><ref name="kosmonautix-kriticke-momenty-kosmonautiky-8-dil"/> == Priebeh letu == [[Súbor:Boarding Gemini VIII.jpg|thumb|upright|Armstrong (v popredí) a Scott po príchode na [[štartovací komplex 19 na Cape Canaveral Air Force Station|štartovací komplex 19]] ráno v deň štartu]] V stredu 16. marca o 07:00 miestneho času astronautov prebudil [[Deke Slayton]], asistent riaditeľa pre operácie letových posádok. Následne sa Neil Armstrong a David Scott osprchovali a podstúpili krátku lekársku prehliadku. Potom si sadli k raňajkám, ku ktorým sa podával [[steak]] a [[vajce ako potravina|vajíčka]]. Spoločnosť im robili Slayton, šéfastronaut [[Alan Shepard]] a astronauti [[Frank Curtis Michel|Curt Michel]], [[Ronnie Walter Cunningham|Walter Cunningham]] a [[Roger Bruce Chaffee|Roger Chaffee]]. O 08:17 Armstrong a Scott vyšli z [[Neil Armstrong Operations and Checkout Building|Budovy pilotovaných letov]] (''Manned Spacecraft Operations Building'') a presunuli sa na [[štartovací komplex 16 na Cape Canaveral Space Force Station|štartovaciu rampu 16]], kde si v špeciálne upravenom obytnom prívese obliekli [[skafander|skafandre]]. Nasledovala jazda špeciálne upravenou dodávkou na [[štartovací komplex 19 na Cape Canaveral Air Force Station|štartovací komplex 19]], odkiaľ mali vyštartovať. Necelé dve hodiny pred štartom sa Armstrong a Scott usadili na svoje miesta v lodi Gemini 8 a začalo sa pripájanie skafandrov na systémy zaistenia životných podmienok lode a pútanie ku [[vystreľovacie sedadlo|katapultážnym sedadlám]]. Vtedy sa objavil bizarný problém. Jedna z praciek pútacích remeňov na kresle Davida Scotta bola zalepená nejakou substanciou pripomínajúcou [[epoxid]]. Prítomní znervózneli, pretože pokiaľ by sa nepodarilo „sprevádzkovať“ pracku, nebude možné štartovať. Vedúci rampy [[Günter Wendt]] rýchlo priniesol kovové zubárske špáradlo a veliteľ záložnej posádky Pete Conrad začal tú hmotu dolovať z pracky. Našťastie bol tento materiál pevný iba na povrchu a po desiatich minútach usilovnej práce mohol Conrad ohlásiť úspech. Štartu Gemini 8 už nič nebránilo. Iba prípadný ďalší neúspech Ageny.<ref name="kosmonautix-gemini-kosmonauticka-maturita-12-dil"/><ref name="drewexmachina-gemini-8-the-first-docking-in-space"/><ref name="kosmonautix-kriticke-momenty-kosmonautiky-8-dil"/><ref name="kosmo-mek-gemini-8-v-l-k">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = MEK - Gemini 8 v L+K | url = https://mek.kosmo.cz/pil_lety/usa/gemini/ge-8/lk.htm | vydavateľ = mek.kosmo.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-11-20 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Súbor:Gemini 8 launch.jpg|thumb|left|Štart misie Gemini 8, 16. marec 1966]] Odpočítavanie štartu zostavy [[Atlas (raketa)#Atlas Agena|Atlas-Agena]] na [[štartovací komplex 14 na Cape Canaveral Space Force Station|štartovacom komplexe 14]] medzitým prebiehalo bez problémov. Štart Ageny sa uskutočnil o 10:00:03,127 miestneho času (15:00:03,127 [[koordinovaný svetový čas|svetového času]]) a o päť minút neskôr [[nosná raketa]] Atlas dokončila svoju prácu a aktivoval sa hlavný motor Ageny, ktorý ju mal umiestniť na obežnú dráhu. Práve v tejto fáze Agena naposledy zlyhala. Teraz však údaje [[telemetria|telemetrie]] vyzerali v poriadku. Motor fungoval a onedlho bolo cieľové teleso na kruhovej dráhe vo výške 299,1 – 299,7 [[kilometer|km]] nad povrchom. Potom, ako Armstrong a Scott dostali informáciu o úspešnom vypustení Ageny, Armstrong ohlásil: ''„Nádhera, túto si vezmeme.“'' Misia Gemini 8 nakoniec úspešne odštartovala 16. marca 1966 o 11:41:02,389 miestneho času (16:41:02,389 svetového času) pomocou nosnej rakety [[Titan II GLV]] zo štartovacieho komplexu 19 na [[Cape Canaveral Space Force Station|Cape Kennedy]]. Zhodou okolností sa tak stalo v deň 40. výročia štartu prvej [[raketa|rakety]] na [[raketový motor na kvapalné pohonné látky|kvapalné palivo]] na svete vypustenou Dr. [[Robert Goddard|Robertom H. Goddardom]]. Zážih motorov Armstronga prekvapil svojou relatívnou hladkosťou, ale okamih odpálenia pyrotechnických zloží na úchytoch, ktoré držali Titan na rampe, pocítili obaja veľmi zreteľne. Spočiatku bola [[trajektória (krivka)|trajektória]] príliš plochá, ale všetko bolo v limitoch a po chvíli sa dráha upravila do ideálneho stavu. Približne 5 minút a 40 sekúnd po štarte Titan splnil svoju funkciu a Gemini 8 sa od neho oddelila. Pohybovala sa zatiaľ na dráhe 159,9 × 271,9 km so sklonom 28,91° k [[rovník]]u. V tej chvíli bola Agena 1 963 km ďaleko. Armstrong a Scott mohli ihneď začať pracovať. V priebehu nasledujúcich hodín vykonali niekoľko zážihov, ktoré ich priviedli do finálnej fázy zbližovania s Agenou. Okrem toho Scott aktivoval experiment s [[nukleárna platňa|nukleárnou emulziou]], ktorá zachytávala stopy dopadov nabitých častíc a Scott ho mal počas svojho výstupu odmontovať z adaptéra a podať Armstrongovi na uloženie v kokpite lode. Tri a pol hodiny po štarte [[radar]] Gemini 8 zachytil Agenu vo vzdialenosti zhruba 333 km a o hodinu a desať minút neskôr astronauti uvideli svoj cieľ na vzdialenosť 140 km ako žiariacu bodku na pozadí tmavého vesmíru. Všetko prebiehalo bez problémov a v čase 05:56:19 po štarte Gemini 8 „zaparkovala“ vo vzdialenosti 45 m od cieľového telesa. Bolo to druhýkrát, kedy sa podarilo stretnutie dvoch telies vo vesmíre. Po 36 minútach letu vo formácii, Armstrong rýchlosťou asi 23 cm/s jemne natlačil predok lode do spojovacieho prstenca Ageny. Šesť a pol hodiny po štarte, o 23:14:18 UTC, boli obe [[umelé kozmické teleso|telesá]] pevne spojené. Nad pobrežím [[Brazília|Brazílie]] došlo k prvému fyzickému spojeniu dvoch kozmických telies na obežnej dráhe [[Zem]]e. Armstrong so Scottom týmto okamihom vstúpili do histórie [[kozmonautika|kozmonautiky]]. Po pripojení prebiehali testy nastavenia inerciálnych plošín oboch strojov a zistilo sa, že sú orientované úplne presne a zhodne. Ďalej mala byť totiž Agena riadená z [[Gemini (kozmická loď)|Gemini]]. Astronauti súlodie otočili okolo zvislej osi a sotva tento manéver dokončili, vyleteli z dosahu spojenia sledovacej stanice [[Antananarivo|Tananarive]] na [[Madagaskar]]e. Od štartu uplynulo 7 hodín a 30 sekúnd a na orbite sa pomaly začínala odohrávať jedna z najdramatickejších a najdesivejších situácií v dejinách dobývania vesmíru.<ref name="kosmonautix-gemini-kosmonauticka-maturita-12-dil"/><ref name="drewexmachina-gemini-8-the-first-docking-in-space"/><ref name="kosmonautix-kriticke-momenty-kosmonautiky-8-dil"/><ref name="kosmo-mek-gemini-8-v-l-k"/> [[Súbor:S66-25781 (25717557422).jpg|thumb|Bezpilotný raketový stupeň [[Agena]] z pohľadu blížiacej sa [[kozmická loď|kozmickej lode]] Gemini 8]] Najprv bolo všetko nenápadné. David Scott diaľkovo zapol záznamník na Agene a zapísal čas jeho zapnutia, keď na okamih pozrel na prístrojový panel. Jeho pozornosť upútal indikátor polohy, podobný umelému horizontu v lietadle. Podľa indikátora sa zostava nachádzala približne v 30° náklone doľava napriek tomu, že v tej chvíli mal byť náklon nulový. Scott upozornil Armstronga, ktorého indikátor ukazoval to isté. Súlodie sa práve nachádzalo v [[zemský tieň|zemskom tieni]], preto nebolo možné pohľadom na horizont zistiť, či ide o obyčajnú chybu prístrojov alebo skutočný problém. Ani jeden z astronautov necítil žiadnu [[odstredivá sila|odstredivú silu]], koniec koncov aj podľa prístrojov bolo zväčšovanie náklonu veľmi pozvoľné. Vzhľadom na to, že v ten moment bol systém [[Orbit Attitude and Maneuvering System|OAMS]] (''Orbit Attitude and Maneuvering System'') vypnutý, mali obaja astronauti za to, že je niečo v neporiadku s Agenou, respektíve jej systémom orientácie ACS (''Agena Control System''). Scott systém rýchlo vypol a zároveň Armstrong zapol systém OAMS na Gemini, aby komplex stabilizoval. Zhruba po minúte sa mu podarilo súlodie dostať opäť do požadovanej polohy, avšak akonáhle pustil ovládaciu páku orientačného systému, náklon sa zase vrátil. To bolo divné. Scott preto precvakol spínače ACS v nádeji, že sa systém Ageny spamätá a prestane štrajkovať. V tomto momente astronauti stále verili, že na vine je Agena. Tento dojem posilnil aj jeden z posledných odkazov komunikátora (CAPCOM) v [[stredisko riadenia vesmírnych letov|riadiacom stredisku]] [[Jim Lovell|Jima Lovella]] pred stratou spojenia. Lovell ich varoval, aby v prípade problémov hneď použili príkaz 400, ktorým mohli vypnúť Agenu. Pomerne problematický vývoj Ageny tiež nahrával falošnej nedôvere v jej systémy. Takmer okamžite mohli astronauti pozorovať kužele plynov z orientačných trysiek Ageny. Zdalo sa, že ACS pracuje naplno a stráca veľké množstvo paliva v dôsledku snahy o stabilizáciu. Vzápätí sa Armstrong pozrel na ukazovateľ paliva v systéme OAMS a šokoval ho údaj značiaci, že v nádržiach OAMS zostáva už len 30 % pohonných látok. Vtedy prvýkrát Armstrongovi a Scottovi napadlo, že chyba nemusí byť nutne iba v Agene. Vypínanie a zapínanie systému OAMS neprinieslo žiadny efekt a pôvod problému bolo možné určiť jedine tým, že sa Gemini odpojí od Ageny. Armstrongovi sa po chvíli úsilia podarilo prechodne znížiť rýchlosť rotácie a o 23:56:13 UTC mohol David Scott stlačením tlačidla odpojiť loď od Ageny. V neuveriteľnej ukážke pohotovosti a predvídavosti ešte predtým Scott prepol ovládanie Ageny tak, aby nad ňou mohlo riadiace stredisko prevziať kontrolu. Armstrong po odpojení udelil Gemini zhruba päťsekundový impulz, po ktorom sa kozmická loď vzdialila od Ageny. Krátko potom, ako sa oddelili od Ageny, astronauti zistili, že problém je skutočne na ich lodi. Rýchlosť rotácie sa zvyšovala a Gemini 8 začínala rotovať vo viacerých osiach. [[Uhlová rýchlosť]] sa šplhala cez 300°/s a Armstrong si pri pohľade na stropný ovládací panel uvedomil, že už nedokáže úplne zaostriť zrak na jeho prepínače. Pokiaľ niečo nevymyslí, a to veľmi rýchlo, nastane tunelové videnie, strata zraku, vedomia a potom koniec.<ref name="kosmonautix-gemini-kosmonauticka-maturita-12-dil"/><ref name="drewexmachina-gemini-8-the-first-docking-in-space"/><ref name="kosmonautix-kriticke-momenty-kosmonautiky-8-dil"/><ref name="kosmo-mek-gemini-8-v-l-k"/> [[Súbor:S66-25766.jpg|thumb|left|Agena po spojení s Gemini 8]] Armstrong nebol schopný pomocou systému OAMS zastaviť stále sa zrýchľujúcu rotáciu, preto všetko stavil na systém RCS (''Reentry Control System'') v špici lode, ktorý bol určený výhradne na stabilizáciu a ovládanie kabíny počas zostupu pri návrate do [[atmosféra Zeme|atmosféry]]. Teraz sa však Armstrong a Scott zhodli na tom, že je to ich posledná šanca na záchranu. Vypli systém OAMS aj elektrické ističe pre tento systém a aktivovali pyrotechnické ventily, ktoré otvorili cestu [[dusík]]u, ktorým sa tlakoval systém RCS. Armstrong sa opäť chopil riadiacej páky a na svoju úľavu zistil, že rotáciu sa mu darí pomaly zvládať. Aktivované boli oba okruhy RCS a potom, keď bolo jasné, že sa rotáciu podarí zvládnuť, Armstrong vypol okruh A a ďalej stabilizoval loď iba okruhom B. Chvíľu predtým, ako astronauti aktivovali systém RCS, Gemini 8 vletela do oblasti spojenia so sledovacou loďou [[USNS Coastal Sentry|''Coastal Sentry Quebec'']]. Šokovaný CAPCOM Jim Fucci po nadviazaní spojenia v slúchadlách počul: ''„Máme tu vážny problém. My... My nekontrolovane rotujeme. Odpojili sme sa od Ageny! (...) Rotujeme a nedokážeme to zastaviť!“'' Fucci tlmočil slová astronautov do strediska v [[Houston]]e, kde letový riaditeľ [[John Dennis Hodge|John Hodge]] prežíval krst ohňom – bolo to prvýkrát, kedy bol vedúcim letových riaditeľov pre danú misiu niekto iný ako legendárny [[Christopher C. Kraft Jr.|Chris Kraft]]. Práve Hodge bol menovaný do tejto funkcie pre misiu Gemini 8 a teraz musel využiť všetky svoje schopnosti a urobiť niekoľko veľmi dôležitých rozhodnutí.<ref name="kosmonautix-gemini-kosmonauticka-maturita-12-dil"/><ref name="drewexmachina-gemini-8-the-first-docking-in-space"/><ref name="kosmonautix-kriticke-momenty-kosmonautiky-8-dil"/><ref name="kosmo-mek-gemini-8-v-l-k"/> [[Súbor:Rcs-gemini.jpg|thumb|Umiestnenie orientačných systémov [[Orbit Attitude and Maneuvering System|OAMS]] a RCS na kozmickej lodi [[Gemini (kozmická loď)|Gemini]]]] Medzitým sa situácia na orbite v rámci možností vracala do normálu. Rotácia sa zastavila a Armstrong loď bezpečne stabilizoval. Od prvých príznakov problému ubehlo asi 25 minút. Teraz prišiel čas na určenie pôvodu poruchy. Už chvíľu predtým astronauti na okamih zahliadli v diaľke Agenu a podľa nich nijako dramaticky nerotovala. To znamenalo definitívne potvrdenie problému s loďou Gemini 8. Armstrong a Scott postupne cvakali ističe jednotlivých trysiek systému OAMS, pričom samotná aktivácia obvodu nemala spustiť motorčeky. Na to mal byť potrebný pokyn riadiacou pákou alebo prostredníctvom [[počítač]]a. Potom, ako Scott zopol istič motorčeka č. 8, ktorý mal zaisťovať náklon doľava, Gemini sa začala zvoľna opäť dostávať do rotácie. Pravdepodobný vinník problému bol odhalený. Bez jedného motorčeka by sa ešte mohlo pokračovať v misii v nejakom obmedzenom režime, ale ak boli aktivované motory RCS, letový plán jasne prikazoval pristáť pri najbližšej príležitosti. V okruhu A v tej chvíli zostávalo zhruba 11,3 [[kilogram|kg]] pohonných látok a v okruhu B iba 4 kg, teda menej ako polovica pôvodného množstva. V systéme OAMS zostávalo iba 22 % pôvodného množstva a astronauti ho teraz využívali opatrne (samozrejme s deaktivovaným motorčekom č. 8), avšak bolo by nerozvážne naďalej dôverovať systému. John Hodge zatiaľ v riadiacom stredisku prežíval náročné chvíle. Kritická situácia nastala práve v čase, kedy sa Gemini 8 nachádzala na orbitoch, počas ktorých s ňou bolo len veľmi obmedzené spojenie. Loď teraz prelietala iba v dosahu sledovacích lodí ''Coastal Sentry Quebec'', ''Rose Knot Victor'' a sledovacej stanice na [[Havaj (štát USA)|Havaji]]. Navyše loď nad plánovanú pristávaciu oblasť privedie jej dráha až za ďalších 15 obletov Zeme, teda približne za jeden deň. Medzitým sa však môžu objaviť ďalšie problémy a okrem toho tu stále bolo pravidlo v letovom pláne. Hodge sa rozhodol pre okamžité pristátie. Daná oblasť sa ale nachádzala v západnom Pacifiku, v relatívne odľahlej oblasti, kde neboli pripravené žiadne záchranné jednotky. Letový riaditeľ [[Gene Kranz|Gene Kranz]], ktorý vystriedal totálne vyčerpaného Johna Hodgea, vyslal do oblasti štyri lietadlá so záchranármi, jedno obojživelné lietadlo a [[torpédoborec]] [[USS Leonard F. Mason (DD-852)|USS ''Leonard F. Mason'']], v tom čase vzdialený od stredu cieľovej oblasti zhruba 250 km. Posádka medzitým pripravovala svoju loď na predčasné pristátie. Armstrong a Scott ukladali vybavenie a preberali príslušné checklisty. V čase 10 hodín, 4 minúty a 47 sekúnd po štarte sa nad [[Afrika|Afrikou]] postupne zapálili štyri brzdiace motory. Z Houstonu sa CAPCOM snažil cez sledovaciu stanicu v [[Nigéria|nigérijskom]] [[Kano (mesto)|Kano]] astronautom odpočítať čas zážihu, ale signál bol slabý a Armstrong so Scottom počuli iba odpočet od šiestich do dvoch. Automatika našťastie fungovala bezchybne a brzdiaci zážih prebehol presne načas.<ref name="kosmonautix-gemini-kosmonauticka-maturita-12-dil"/><ref name="drewexmachina-gemini-8-the-first-docking-in-space"/><ref name="kosmonautix-kriticke-momenty-kosmonautiky-8-dil"/><ref name="kosmo-mek-gemini-8-v-l-k"/> Pristávacia sekvencia prebehla až prekvapivo hladko. Návrat do atmosféry sa uskutočnil nad [[Čína|Čínou]], mimo dosahu sledovacích staníc NASA. Kozmická loď Gemini 8 v poriadku pristála [[17. marec|17. marca]] 1966 o 03:22:28 UTC na hladine Tichého oceánu. Miesto pristátia sa nachádzalo 800 km juhovýchodne od [[Okinava (ostrov)|Okinavy]] a 2,6 km od plánovaného cieľového bodu. Napriek obavám posádky, že po pristátí strávi dlhú dobu na hladine oceánu, už 45 minút po pristátí žabí muži upevňovali nafukovací golier okolo kabíny. More však bolo trocha divokejšie, než Armstrong a Scott dokázali zvládnuť a museli sa tak deliť o jediné vrecko určené na zvratky. Nepríjemne bolo aj žabím mužom, ktorí sa nadýchali výparov z horúceho [[tepelný štít|tepelného štítu]]. Tri hodiny po pristátí sa torpédoborec ''Leonard F. Mason'' opatrne priblížil k návratovej kabíne, námorníci pripútali Gemini 8 k lodi lanami a Armstrong so Scottom sa postupne došplhali na palubu po povrazovom rebríku. Bolo na nich poznať vypätie posledných hodín. V nasledujúcich dňoch sa začalo vyšetrovanie, ktoré malo odhaliť príčinu zlyhania. Problém bol v tom, že adaptér, v ktorom sa poruchový motorček nachádzal, zhorel po odhodení v atmosfére. Všetko však naznačovalo na skrat alebo výboj statickej elektriny. Doteraz motorčeky OAMS fungovali tak, že ovládacie [[cievka (elektrotechnika)|cievky]] [[elektromagnet|solenoidov]] vo ventiloch motorčekov boli neustále pod [[elektrické napätie|napätím]]. Riadiaca elektronika po vydaní povelu na zapálenie motorčeka cievky uzemnila a tým aktivovala ventil prísunu pohonných látok. U motorčeka č. 8 pravdepodobne došlo k trvalému uzemneniu obvodu, a tak pracoval nepretržite. Nabudúce boli elektrické obvody motorčekov OAMS upravené tak, aby po vypnutí neboli pod napätím.<ref name="kosmonautix-gemini-kosmonauticka-maturita-12-dil"/><ref name="drewexmachina-gemini-8-the-first-docking-in-space"/><ref name="kosmonautix-kriticke-momenty-kosmonautiky-8-dil"/><ref name="kosmo-mek-gemini-8-v-l-k"/> == Parametre misie == === Spojenie s raketovým stupňom Agena === [[16. marec]] [[1966]] * '''Spojenie:''' 23:14:18 UTC * '''Odpojenie:''' 23:56:13 UTC == Galéria == <center> <gallery> Súbor:Portrait - Astronaut David R Scott (S65-58502).jpg|Hlavná posádka: Neil Armstrong (sediaci vpravo) a David Scott. Záložná posádka: Pete Conrad (stojaci vpravo) a Richard Gordon Súbor:David Scott training in vomit comet (S66-21411).jpg|Scott trénuje výstup do otvoreného vesmíru na palube špeciálne upraveného lietadla KC-135 Súbor:Astronauts Neil A. Armstrong (left), command pilot, and David R. Scott, pilot, the Gemini-8 prime crew, during a photo session.jpg|Armstrong (vľavo) a Scott počas predletových príprav Súbor:Gemini8.1966.ws.jpg|Posádka Gemini 8 pri raňajkách spolu s ostatnými astronautmi v deň štartu Súbor:GEMINI-TITAN (GT)-8 - PRELAUNCH ACTIVITY - CAPE (s66-24446).jpg|Armstrong počas obliekania skafandra Súbor:Astronaut David R. Scott, pilot of the Gemini-8 spaceflight, relaxes in the Launch Complex 16.jpg|Scott si oblieka skafander Súbor:Gemini 8 crew walkout.jpg|Armstrong (v popredí) a Scott po príchode na štartovací komplex 19 Súbor:Close-up view of astronaut David R. Scott, pilot of the Gemini-8 spaceflight.jpg|Scott (v popredí) a Armstrong čakajú v kozmickej lodi Gemini 8 na štart Súbor:Gemini 8 Atlas-Agena launch.jpg|Štart raketového stupňa Agena pomocou nosnej rakety Atlas, 16. marec 1966 Súbor:Gemini VIII launch.jpg|Štart misie Gemini 8, 16. marec 1966 Súbor:S66-25779.jpg|Gemini 8 sa blíži k raketovému stupňu Agena Súbor:The First Docking in Space - GPN-2000-001344.jpg|Agena pri pohľade z blížiacej sa kozmickej lode Gemini 8 Súbor:Profile of Agena Docking Target - GPN-2000-001345.jpg|Agena z profilu počas priblíženia Súbor:Gemini VIII Docking.jpg|Gemini 8 pri spájaní sa s Agenou Súbor:Armstrong and Scott with Hatches Open - GPN-2000-001413.jpg|Kozmická loď Gemini 8 po núdzovom pristátí na hladine Tichého oceánu, 17. marec 1966 Súbor:GEMINI-TITAN-8 - POSTLAUNCH ACTIVITY (s66-18607).jpg|Armstrong (vľavo) a Scott po prílete na Hickamovu základňu na havajskom ostrove Oahu </gallery> </center> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Gemini 8}} == Externé odkazy == * [https://www.nasa.gov/mission/gemini-viii/ Oficiálna stránka] {{eng icon}} * [http://spacefacts.de/mission/english/gemini-8.htm Gemini 8 na stránkach spacefacts.de] {{eng icon}} * [http://mek.kosmo.cz/pil_lety/usa/gemini/ge-8/index.htm Gemini 8 v Malej encyklopédii kozmonautiky] {{ces icon}} * [https://kosmonautix.cz/2012/10/kriticke-momenty-kosmonautiky-8-dil/ Kritické momenty kosmonautiky 8. díl] {{ces icon}} * [https://kosmonautix.cz/2018/02/gemini-kosmonauticka-maturita-12-dil/ Gemini – Kosmonautická maturita (12. díl)] {{ces icon}} {{Program Gemini}} [[Kategória:Kozmické lode Gemini|Gemini 08]] [[Kategória:Kozmické lety s ľudskou posádkou]] [[Kategória:Kozmonautika v 1966]] anqoaxgwj24dpxvulwsco37hj1eqf16 0 206547 8198382 8133570 2026-04-14T17:06:32Z Andrej-airliner 43530 wl. 8198382 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kozmická misia | názov misie = Gemini IX-A | kozmická loď = [[Gemini (kozmická loď)|Gemini]] SC9 | znak = Ge09Patch orig.png | volací znak = Gemini 9 | posádka = 2 | kozmodróm = [[Cape Canaveral Air Force Station|Cape Kennedy]] | rampa = [[Štartovací komplex 19 na Cape Canaveral Air Force Station|LC-19]] | raketa = [[Titan 2 GLV|Titan II GLV]] (výr. č. 62-12564) | štart = [[3. jún]] [[1966]], 13:39:33,335 [[Koordinovaný svetový čas|UTC]] | pristátie = [[6. jún]] 1966, 14:00:23 UTC<br />severná oblasť Atlantického oceánu; 240 km severovýchodne od ostrova [[Abaco (Bahamy)|Great Abaco]]<br />{{coord|27|52|00|S|75|02|48|Z|type:event_dim:1500km|name=Miesto pristátia Gemini 9}} | trvanie = 3 dni, 20 minút, 50 sekúnd | perigeum = 158,8 [[kilometer|km]] | apogeum = 266,9 [[kilometer|km]] | doba obehu = 88,78 minút | inklinácia = 28,91° | obehy = 47 | vzdialenosť = | maxrýchlosť = | maxzrýchlenie = | hmotnosť = 3 750 [[kilogram|kg]] (kozmická loď pri štarte) | foto posádky = Thomas P. Stafford and Eugene A. Cernan – Gemini 9 Crew (S66-15621).jpg | popis = Stafford (vľavo) a Cernan (vpravo) | predchádzajúca = [[Súbor:Ge08Patch orig.png|30px|link=Gemini 8]] [[Gemini 8]] | nasledujúca = [[Súbor:Gemini 10 Insignia.svg|30px|link=Gemini 10]] [[Gemini 10]] }} '''Gemini 9A''' (oficiálne '''Gemini IX-A''') bol siedmy [[Spojené štáty|americký]] [[kozmický let s ľudskou posádkou|pilotovaný kozmický let]] v rámci [[program Gemini|programu Gemini]]. Pôvodná posádka Gemini 9, veliaci pilot [[Elliot McKay See|Elliot See]] a pilot [[Charles Arthur Bassett|Charles Bassett]], zahynula pri havárii [[28. február]]a [[1966]], kedy [[kozmonaut|astronauti]] leteli na nadzvukovom [[cvičné lietadlo|cvičnom]] [[prúdový motor|prúdovom]] lietadle [[Northrop T-38 Talon|T-38]] do [[St. Louis]] v štáte [[Missouri (štát USA)|Missouri]], kde mali v továrni [[McDonnell Aircraft Corporation|McDonnell Aircraft]] trénovať na simulátore. Ich smrť povýšila záložnú posádku, [[Thomas Patten Stafford|Thomasa Stafforda]] a [[Eugene Andrew Cernan|Eugena Cernana]], na hlavnú posádku. Misia bola premenovaná na Gemini 9A potom, ako bol pôvodný štart [[17. máj]]a zrušený, keď bolo cieľové teleso misie [[Agena]] zničené pri zlyhaní štartu. Misia sa uskutočnila [[3. jún|3.]] až [[6. jún]]a 1966 po vypustení záložného adaptéra [[Augmented Target Docking Adapter]] (ATDA). Stafford a Cernan sa na [[obežná dráha|obežnej dráhe]] síce [[rendezvous (kozmonautika)|stretli]] s ATDA, ale nemohli sa s ním [[dokovanie a kotvenie kozmickej lode|spojiť]], pretože sa kvôli chybe pri príprave štartu neoddelil aerodynamický kryt. Cernan počas misie vykonal dvojhodinový [[výstup do otvoreného vesmíru]], počas ktorého mal podľa plánu predviesť voľný let v autonómnom raketovom kresle [[United States Air Force|Vojenského letectva USA]] (''Astronaut Maneuvering Unit''). Nepodarilo sa mu to však uskutočniť v dôsledku stresu, únavy a prehriatia. == Posádka == * {{minivlajka|USA}} [[Thomas Patten Stafford|Thomas P. Stafford]] (2), [[Funkcia kozmonautov v posádkach#Veliaci pilot|veliaci pilot]] * {{minivlajka|USA}} [[Eugene Andrew Cernan|Eugene A. Cernan]] (1), [[Funkcia kozmonautov v posádkach#Pilot|pilot]] {{Malé|(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)}} === Záložná posádka === * {{minivlajka|USA}} [[Jim Lovell|James A. Lovell, Jr.]], veliaci pilot * {{minivlajka|USA}} [[Buzz Aldrin|Edwin E. Aldrin, Jr.]], pilot Povýšenie Stafforda a Cernana zo záložnej posádky na hlavnú znamenalo, že bola potrebná nová záložná posádka. [[Jim Lovell]] a [[Buzz Aldrin|Edwin „Buzz“ Aldrin]] boli pôvodne záložnou posádkou pre [[Gemini 10]]. To je dôležité, pretože štandardná rotácia posádok znamenala, že miesto v záložnej posádke Gemini 10 by Aldrina zaradilo do hlavnej posádky neexistujúcej misie po [[Gemini 12]] (rotácia posádok zvyčajne znamenala, že po službe v záložnej posádke mohol [[kozmonaut|astronaut]] očakávať, že vynechá dve misie a potom bude v hlavnej posádke). Presun do záložnej posádky Gemini 9 znamenal, že Aldrin letel ako člen hlavnej posádky Gemini 12, čo zohralo významnú úlohu pri jeho výbere do záložnej posádky [[Apollo 8|Apolla 8]] a hlavnej posádky [[Apollo 11|Apolla 11]], vďaka čomu sa nakoniec stal druhým človekom na [[Mesiac]]i. === Pôvodná posádka === * {{minivlajka|USA}} [[Elliot McKay See|Elliot M. See, Jr.]], veliaci pilot † * {{minivlajka|USA}} [[Charles Arthur Bassett|Charles A. Bassett II]], pilot † Dňa [[28. február]]a [[1966]] leteli See a Bassett z [[Houston]]u v [[Texas]]e do [[St. Louis]] v štáte [[Missouri (štát USA)|Missouri]], kde mali v továrni [[McDonnell Aircraft Corporation|McDonnell Aircraft]] trénovať na simulátore. Podmienky na letisku [[Lambertovo medzinárodné letisko|Lambert Field]] boli zlé a v dôsledku toho See pri pokuse o vizuálne priblíženie a pristátie narazil do jednej z montážnych budov továrne a spôsobil haváriu lietadla, pričom on aj Bassett na mieste zahynuli. V dôsledku toho bola záložná posádka povýšená na hlavnú posádku, čo sa stalo prvýkrát od letu [[Mercury-Atlas 7]] v roku [[1962]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = On the Shoulders of Titans: A History of Project Gemini | url = http://www.hq.nasa.gov/office/pao/History/SP-4203/toc.htm | url archívu = https://web.archive.org/web/20100113132344/http://www.hq.nasa.gov/office/pao/History/SP-4203/toc.htm | vydavateľ = hq.nasa.gov | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-03-22 | dátum archivácie = 2010-01-13 | jazyk = }}</ref> == Gemini 9 == Dňa [[9. november|9. novembra]] [[1965]] [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] zverejnila zloženie posádky misie Gemini 9. Hlavnou posádkou sa stali [[Elliot McKay See|Elliot See]] z [[NASA Astronaut Group 2|druhého náboru astronautov]] (''The New Nine'') a [[Charles Arthur Bassett|Charles Bassett]] z [[NASA Astronaut Group 3|tretieho náboru]] (''The Fourteen''). Po [[Neil Armstrong|Neilovi Armstrongovi]] sa mal Elliot See stať iba druhým civilistom veliacim [[kozmická loď|kozmickej lodi]]. Za záložnú posádku boli menovaní [[Thomas Patten Stafford|Thomas Stafford]] a [[Eugene Andrew Cernan|Eugene Cernan]]. Zvláštnosťou bolo, že v tom čase sa Stafford ešte len pripravoval na svoj let s [[Walter Marty Schirra|Wallym Schirrom]] na misiu [[Gemini 6A]]. Preto spočiatku najviac práce vykonal Cernan, nováčik z tretieho náboru. Až potom, ako sa Stafford vrátil z úspešnej misie a prešiel tradičnými spoločenskými oslavami, mohol sa naplno zapojiť do výcviku pre svoju prvú misiu v úlohe veliteľa. Zatiaľ čo výber Stafforda, Bassetta a Cernana do oddielu astronautov bol ostatnými uznávaný ako opodstatnený, u Elliota Seeho to tak úplne nebolo. Podľa spomienok [[Deke Slayton|Deka Slaytona]], ktorý mal na starosti okrem iného výber letových posádok, bolo zaradenie Seeho do oddielu jedinou personálnou chybou, ktorej sa počas svojej kariéry dopustil. See, hoci veľmi priateľský, milý a skúsený, nebol na rovnakej úrovni s ostatnými ani ohľadom fyzickej kondície, ani ohľadom pilotných schopností, ani ohľadom schopnosti správneho rozhodovania pod tlakom. Slayton priznal, že mu velenie Gemini 9 venoval viac-menej ako „cenu útechy“, načo mal byť menovaný spolu so Cernanom do záložnej posádky [[Gemini 12]], po ktorej by angažmán Seeho v oddiele v tichosti skončil. Elliot See bol pred vstupom do oddielu astronautov [[skúšobný pilot|skúšobným pilotom]] u [[General Electric]]. Za svoju kariéru nalietal viac ako 3 700 hodín, z toho 3 200 hodín na [[prúdový motor|prúdových]] lietadlách. Jeho povesť skúšobného pilota bola formálne úplne v poriadku. Avšak jeho kolegovia [[kozmonaut|astronauti]] mali iný názor. Podľa Slaytona chýbal Elliotovi „killer instinct“ (inštinkt zabijaka), ktorý je typický pre všetkých stíhacích a skúšobných pilotov, a ktorý im dovoľuje vykonávať správne komplikované rozhodnutia v zlomkoch sekundy. Podľa Stafforda bol See trocha neistý pri lietaní podľa prístrojov a napríklad podľa [[Ronnie Walter Cunningham|Walta Cunninghama]], ktorý mal možnosť raz letieť s Elliotom, lietal celkom nebezpečne – opatrne a pomaly. Vzhľadom na to, že astronauti mali ako svoj dopravný prostriedok nadzvukové [[cvičné lietadlo|cvičné]] prúdové lietadlo [[Northrop T-38 Talon|T-38]], ktoré bolo známe svojím vysokým plošným zaťažením krídla a tým pádom neobľubovalo nižšie rýchlosti, si pilotné návyky Elliota Seeho koledovali o katastrofu.<ref name="kosmonautix-gemini-kosmonauticka-maturita-13-dil">{{Citácia periodika | priezvisko = Šamárek | meno = Ondřej | autor = | odkaz na autora = | titul = Gemini – Kosmonautická maturita (13. díl) | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2018/02/27/gemini-kosmonauticka-maturita-13-dil/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2018-02-27 | dátum prístupu = 2025-03-22 }}</ref><ref name="drewexmachina-the-angry-alligator-the-snake">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The Angry Alligator & The Snake: The Mission of Gemini 9 | url = https://www.drewexmachina.com/2016/06/06/the-angry-alligator-the-snake-the-mission-of-gemini-9/ | vydavateľ = drewexmachina.com | miesto = | dátum vydania = 2016-06-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-03-22 | jazyk = }}</ref><ref name="kosmonautix-kriticke-momenty-kosmonautiky-9-dil">{{Citácia periodika | priezvisko = Šamárek | meno = Ondřej | autor = | odkaz na autora = | titul = Kritické momenty kosmonautiky 9. díl | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2012/11/06/kriticke-momenty-kosmonautiky-9-dil/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2012-11-06 | dátum prístupu = 2025-03-22 }}</ref> [[Súbor:Gemini 9 prime and backup crew.jpg|thumb|left|Pôvodná hlavná a záložná posádka misie Gemini 9, 5. január 1966. Hlavná posádka: [[Elliot McKay See|Elliot See]] (sediaci vľavo) a [[Charles Arthur Bassett|Charles Bassett]] (sediaci vpravo). Záložná posádka: [[Thomas Patten Stafford|Thomas Stafford]] (stojaci vľavo) a [[Eugene Andrew Cernan|Eugene Cernan]] (stojaci vpravo)]] Dňa [[28. február]]a [[1966]] vzlietli z [[Ellington Field Joint Reserve Base|Ellingtonovej základne]] v [[Houston]]e dve lietadlá T-38. V jednom sedeli See a Bassett, v druhom Stafford a Cernan. Formáciu viedol See, Stafford bol jeho „číslom“. Astronauti leteli do [[St. Louis]], kde mali v továrni [[McDonnell Aircraft Corporation|McDonnell Aircraft]] trénovať na simulátore [[rendezvous (kozmonautika)|rendezvous]], stretnutie kozmických lodí na [[obežná dráha|obežnej dráhe]]. Na cieľovom letisku [[Lambertovo medzinárodné letisko|Lambert Field]] bola [[hmla]], padal [[dážď]] so [[sneh]]om a 200 [[meter|metrov]] nad zemou viseli [[oblak|mraky]]. Prvý pokus o priblíženie nedopadol dobre – lietadlá boli „dlhé“, čiže preleteli prah [[vzletová a pristávacia dráha|pristávacej dráhy]] v príliš veľkej výške, navyše príliš veľkou rýchlosťou. Zatiaľ čo Stafford sa rozhodol pre opakované priblíženie podľa prístrojov a zdvihol lietadlo opäť do mrakov, See sa rozhodol pre vizuálne priblíženie. Stále s vysunutými plnými [[vztlaková klapka|klapkami]] a podvozkom robil ľavú zákrutu tak, aby mal letisko stále v dohľade. Bohužiaľ, počas sledovania letiska si See neuvedomil, že rýchlosť jeho klesania je príliš veľká. Náhle sa pred ním objavila budova McDonnell č. 101. See zapol [[prídavné spaľovanie|forsáž]] a T-38 sa pri pokuse o ostrý pravý náklon začal otáčať okolo pozdĺžnej osi. Bolo však už neskoro. Lietadlo narazilo pravým krídlom do strechy budovy 101 a vzápätí v kotrmelcoch dopadlo na parkovisko pred budovou. Bolo 08:58 miestneho času a misia Gemini 9 práve prišla o svoju hlavnú posádku – See a Bassett boli na mieste mŕtvi. Stafford a Cernan vo svojom lietadle pristáli vďaka procesu opakovaného priblíženia podľa prístrojov úplne bezpečne, hoci na chvíľu vládol v éteri zmätok ohľadom toho, kto sedel v havarovanom lietadle. Staffordovi so Cernanom nechceli pochopiteľne riadiaci na veži povedať, čo sa stalo. Astronauti sa to dozvedeli až na stojánke letiska, keď im prišiel tragickú správu oznámiť [[James Smith McDonnell|James McDonnell]], zakladateľ McDonnell Aircraft.<ref name="kosmonautix-gemini-kosmonauticka-maturita-13-dil"/><ref name="drewexmachina-the-angry-alligator-the-snake"/><ref name="kosmonautix-kriticke-momenty-kosmonautiky-9-dil"/> [[Súbor:Gemini-Titan (GT)-9 Test - Training - KSC (s66-33406).jpg|thumb|Cernan (vľavo) a Stafford v kabíne [[kozmická loď|kozmickej lode]] Gemini 9 počas výcviku, 10. máj 1966]] Vyšetrovanie nehody, ktoré viedol šéfastronaut [[Alan Shepard]], bolo veľmi dôkladné a boli počas neho vykonané aj rekonštrukcie profilu letu pomocou [[helikoptéra|vrtuľníkov]] a lietadiel. Podľa záveru vyšetrovania bolo lietadlo T-38 s trupovým číslom 901 bez technických porúch a úplne letuschopné. Zrážka s vtákom bola vylúčená a najpravdepodobnejšou príčinou bola chyba [[pilot]]a, ktorej sa dopustil Elliot See. Pád lietadla poškodil budovu 101, v ktorej prebiehala montáž kozmických lodí [[Gemini (kozmická loď)|Gemini]]. See a Bassett zahynuli len pár metrov od miesta, kde sa dokončovala ich loď Gemini 9, ktorá našťastie nebola vôbec poškodená. Menšiu ujmu od padajúcich trosiek krídla T-38 utrpela rozpracovaná loď [[Gemini 10]]. Thomas Stafford neskôr napísal, že bolo šťastím v nešťastí, že lietadlo narazilo do strechy až takmer na konci budovy. Keby k pádu došlo o pár desiatok metrov skôr, T-38 by narazil do steny budovy a pravdepodobne by tak vymazal celý zvyšok [[program Gemini|programu Gemini]]. Nehoda tiež spôsobila veľké personálne zmeny ohľadom ďalších misií. Prvým logickým krokom bolo preradenie Stafforda a Cernana do hlavnej posádky Gemini 9, ktoré astronautom oficiálne oznámil Deke Slayton tesne po pohrebe Seeho a Bassetta [[3. marec|3. marca]]. Ďalším Slaytonovým ťahom bolo prevedenie [[Jim Lovell|Jima Lovella]] a [[Buzz Aldrin|Edwina „Buzza“ Aldrina]], doterajšej záložnej posádky Gemini 10, na zálohu Gemini 9. Takto sa Lovell s Aldrinom ocitli na pozícii, z ktorej mohli očakávať nomináciu na let Gemini 12. Avšak tragickou smrťou Seeho a Bassetta boli ovplyvnené aj ďalšie záložné posádky. Na uvoľnené miesto zálohy „desiatky“ Slayton dosadil [[Alan LaVern Bean|Alana Beana]] a doplnil ho [[Clifton Curtis Williams|Cliftonom Williamsom]]. Wiliams mal predtým predbežne figurovať na mieste záložného pilota misií jedenástky a dvanástky. Teraz pre zálohu jedenástky Slayton recykloval Armstronga a spároval ho s [[William Anders|Williamom Andersom]]. Zálohu dvanástky, čo mala byť pôvodne posledná nominácia Elliota Seeho, teraz dostal [[Gordon Cooper]] a po ukončení svojej misie sa k nemu pridal Gene Cernan. Stafford so Cernanom sa teda na začiatku [[marec|marca]] 1966 ocitli na mieste hlavnej posádky misie, ktorá mala štartovať iba za desať týždňov. Navyše, hoci obaja boli pochopiteľne cvičení práve pre túto misiu, prednostné právo na simulátoroch mali doteraz See a Bassett. Stafford so Cernanom preto ešte znásobili svoje tempo výcviku.<ref name="kosmonautix-gemini-kosmonauticka-maturita-13-dil"/><ref name="drewexmachina-the-angry-alligator-the-snake"/><ref name="kosmonautix-kriticke-momenty-kosmonautiky-9-dil"/> Tom Stafford bol ohľadom vyčerpávajúceho programu rendezvous pomerne nesvoj, najmä preto, že Gemini 9 bola posledným kusom, ktorý mal nádrže pohonných látok s menšou kapacitou. Experti ho však presvedčili o tom, že ''equi-period orbit rendezvous'', pokiaľ je vykonané správne, je pomerne nenáročné na spotrebu paliva. Pôvodne bolo v pláne ešte jedno rendezvous. Malo ísť o stretnutie s teoretickým cieľom na [[eliptická dráha|eliptickej orbite]] vo veľkej výške. Tu mal pomôcť raketový stupeň [[Agena]] svojím motorom, avšak plánovači ešte stále neboli po predchádzajúcom zlyhaní presvedčení o tom, či je motor Ageny spoľahlivý. Ku Staffordovej veľkej úľave bol preto tento manéver z letového plánu vyškrtnutý. Stafford mal výhodu predošlého letu na Gemini 6A, a tak prikázal Cernanovi, aby sa zaoberal hlavne nácvikom na [[výstup do otvoreného vesmíru]] a ovládaním palubného [[počítač]]a. Gemini 9 mala byť druhým strojom, kde bol počítač upgradovaný a dostal možnosť nahrávať programy z [[magnetická páska|magnetických pásikov]]. Cernan už predtým s Charliem Bassettom veľmi starostlivo vyspovedal [[Edward Higgins White|Eda Whitea]] a po jeho uistení, že kľúčovým faktorom počas výstupu do vesmíru je sila v rukách a najmä v predlaktiach, začali s Charliem usilovne cvičiť. Stafford taktiež udržoval frenetické tempo príprav a v priebehu jari nemohlo byť pochýb o tom, že pôvodne záložná posádka sa zhostí svojej úlohy úplne perfektne.<ref name="kosmonautix-gemini-kosmonauticka-maturita-13-dil"/><ref name="drewexmachina-the-angry-alligator-the-snake"/><ref name="kosmonautix-kriticke-momenty-kosmonautiky-9-dil"/> == Problémy so štartom == [[Súbor:Launch of Agena GATV-5004.jpg|thumb|upright|left|Štart raketového stupňa [[Agena]] pomocou [[nosná raketa|nosnej rakety]] [[Atlas (raketa)#Atlas Agena|Atlas]], 17. máj 1966]] Dátum štartu bol stanovený na [[17. máj]]a 1966. Najprv mala o 10:12 miestneho času (15:12 [[koordinovaný svetový čas|svetového času]]) zo [[Štartovací komplex 14 na Cape Canaveral Space Force Station|štartovacieho komplexu 14]] odštartovať Agena pomocou [[nosná raketa|nosnej rakety]] [[Atlas (raketa)#Atlas Agena|Atlas]] a o 1 hodinu a 39 minút neskôr ju mali z [[štartovací komplex 19 na Cape Canaveral Air Force Station|rampy 19]] nasledovať Stafford so Cernanom v Gemini 9. Odpočítavanie prebiehalo hladko a astronauti, v tom čase usadení v kokpite Gemini, mohli krátko po desiatej hodine začuť vzdialené hrmenie, ktoré vydávala štartujúca zostava Atlas-Agena. V čase 120,628 sekúnd po štarte, asi 10 sekúnd predtým, než sa mali vypnúť a oddeliť dva „boostery“, teda akési postranné motory, ktoré boli odhadzované a tým prenechávali svoju úlohu centrálnemu motoru Atlasu, priškripnutý kábel v systéme navádzania spôsobil skrat. Vzápätí sa jeden z boosterov Atlasu vychýlil až po zarážku a v tejto pozícii sa zasekol. Atlas sa začal vychyľovať doprava a za desať sekúnd vykonal vertikálnu otočku o 216°. Atlas s Agenou sa teraz rútil strmhlav dole zhruba smerom, odkiaľ vyštartoval. Otočka znamenala, že antény rakety už nemierili smerom k sledovacím staniciam, preto s ňou pozemná kontrola stratila spojenie. Agena sa však stále ozývala a to až do času T+456 sekúnd. Potom nastalo ticho. Atlas s Agenou dopadol do [[Atlantický oceán|Atlantiku]], 198 [[kilometer|kilometrov]] od miesta svojho štartu.<ref name="kosmonautix-gemini-kosmonauticka-maturita-13-dil"/><ref name="drewexmachina-the-angry-alligator-the-snake"/><ref name="kosmonautix-kriticke-momenty-kosmonautiky-9-dil"/><ref name="kosmo-mek-gemini-9a-v-l-k">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = MEK - Gemini 9A v L+K | url = https://mek.kosmo.cz/pil_lety/usa/gemini/ge-9a/lk.htm | vydavateľ = mek.kosmo.cz | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-03-27 | jazyk = }}</ref> [[Súbor:ASTRONAUT CERNAN, EUGENE A - MISC (WALK AWAY FROM PAD - GEMINI-TITAN (GT)-9 POSTPONED) - CAPE (s66-34559).jpg|thumb|Stafford (vpredu vľavo) a Cernan odchádzajú zo štartovacej rampy po zrušení letu Gemini 9, 17. máj 1966]] Stafford so Cernanom museli vystúpiť z kabíny, pretože nebolo kam letieť. Pre Stafforda to bola zvláštna skúsenosť: dvakrát mal letieť v ústrety Agene a dvakrát jeho cieľové teleso zlyhalo a skončilo ako hromada trosiek na dne Atlantiku. K dobrej nálade mu neprispela ani básnička, ktorú v ten večer na večierku na „oslavu“ odloženia štartu recitoval jeden [[plukovník]] [[United States Air Force|Vojenského letectva USA]]: ''„Myslím, že nikdy neuvidím Agenu pred sebou svojím okom.“'' Už druhýkrát nastala situácia, kedy Gemini aj s posádkou bola pripravená na štart a cieľové teleso zlyhalo. Avšak práve preto, že to bolo druhýkrát, bol v zálohe alternatívny plán. Už jeden deň po neúspešnom štarte Ageny sa rozbehla aktivita, ktorá mala umožniť vyslanie Stafforda a Cernana na takmer plnohodnotnú misiu.<ref name="kosmonautix-gemini-kosmonauticka-maturita-13-dil"/><ref name="drewexmachina-the-angry-alligator-the-snake"/><ref name="kosmonautix-kriticke-momenty-kosmonautiky-9-dil"/><ref name="kosmo-mek-gemini-9a-v-l-k"/> Pôvodne sa o [[Augmented Target Docking Adapter]] (ATDA) uvažovalo ako o alternatívnom cieli pre [[Gemini 8]]. Adaptér ATDA bol zostavený k [[1. február]]u 1966 a o deň neskôr prebehla oficiálna prebierka NASA. Avšak kým nastala chvíľa, kedy bolo možné ATDA použiť pre Gemini 8, podarilo sa vyriešiť problémy s Agenou a ATDA šiel do skladu. Jeho chvíľa nastala práve 17. mája, kedy Agena skončila na dne Atlantiku. Už ďalší deň začali úpravy rakety Atlas, ktorá mala pôvodne niesť Agenu pre Gemini 10. V ten istý deň bol ATDA vyvezený zo skladu a začala jeho kontrola. Dňa [[19. máj]]a bol orientačný systém v ''rendezvous and recovery section'' natankovaný palivom a o deň neskôr bola táto sekcia pripojená k zvyšku ATDA. Dňa [[21. máj]]a bol Atlas vztýčený na rampe 14 a [[24. máj]]a bol ATDA inštalovaný na jeho špici. Vykonali sa nevyhnutné prepojenia a ATDA dostal aerodynamický kryt. Uskutočnila sa štartovacia simulácia Gemini aj Atlasu a [[1. jún]]a bolo všetko pripravené. O 10:00:02 miestneho času (15:00:02 svetového času) odštartovala z rampy 14 zostala Atlas-ATDA. Po niekoľkých minútach bolo cieľové teleso usadené na svojej plánovanej dráhe vo výške 298,4 – 309,7 km nad povrchom so [[sklon dráhy|sklonom]] 28,87° vzhľadom k [[rovník]]u. Jediným zaváhaním na inak hladkom priebehu štartu boli signály z [[telemetria|telemetrie]], podľa ktorých sa neoddelil aerodynamický kryt. V čase 95 minút po ATDA mali na orbitu vyštartovať aj Stafford so Cernanom. Lenže, ako sa už u Stafforda stalo viac-menej zvykom, opäť sa nikam neletelo. Tentokrát sa tri minúty pred štartom pokazil navádzací systém Gemini. Počítač nespracoval aktualizáciu štartového azimutu a odpočet sa zastavil. Štyridsaťsekundové okno pre štart uplynulo a Stafford so Cernanom opäť sklamane vystúpili z kabíny. Pre Stafforda to bol štvrtý neúspešný pokus o štart a za tento pochybný rekord si vyslúžil trocha posmešnú prezývku „starosta rampy 19“. Ďalší pokus o štart bol naplánovaný za 48 hodín.<ref name="drewexmachina-the-angry-alligator-the-snake"/><ref name="kosmonautix-kriticke-momenty-kosmonautiky-9-dil"/><ref name="kosmo-mek-gemini-9a-v-l-k"/><ref name="kosmonautix-gemini-kosmonauticka-maturita-14-dil">{{Citácia periodika | priezvisko = Šamárek | meno = Ondřej | autor = | odkaz na autora = | titul = Gemini – Kosmonautická maturita (14. díl) | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2018/03/06/gemini-kosmonauticka-maturita-14-dil/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2018-03-06 | dátum prístupu = 2025-03-22 }}</ref> == Priebeh letu == [[Súbor:S66-34075.jpg|thumb|upright|Stafford (v popredí) a Cernan začínajú svoju cestu k štartovacej rampe ráno v deň štartu]] V piatok [[3. jún]]a 1966 bola záložná posádka Jim Lovell a Buzz Aldrin v kozmickej lodi už krátko po druhej hodine ráno, aby začala prípravy na štart. O hodinu neskôr riaditeľ operácií letových posádok Deke Slayton vzbudil hlavnú posádku Thomasa Stafforda a Eugena Cernana. Následne sa astronauti osprchovali a podstúpili krátku lekársku prehliadku. Potom si sadli k raňajkám, ku ktorým sa tradične podával [[steak]] a [[vajce ako potravina|vajíčka]]. Spoločnosť im okrem Slaytona robil aj Charles Buckley, riaditeľ bezpečnostnej služby [[Kennedyho vesmírne stredisko|Kennedyho vesmírneho strediska]]. Po raňajkách Stafford a Cernan vyšli z [[Neil Armstrong Operations and Checkout Building|Budovy pilotovaných letov]] (''Manned Spacecraft Operations Building'') a presunuli sa na [[štartovací komplex 16 na Cape Canaveral Space Force Station|štartovaciu rampu 16]], kde si v špeciálne upravenom obytnom prívese obliekli [[skafander|skafandre]]. Nasledovala jazda špeciálne upravenou dodávkou na štartovací komplex 19, odkiaľ mali vyštartovať. Postupom času sa stalo tradíciou, aby posádka venovala nejaký malý a pokiaľ možno humorný darček vedúcemu štartovacej rampy [[Guenter Wendt|Guenterovi Wendtovi]]. Stafford tradíciu dodržal a „padführerovi“, ako sa hovorilo Wendtovi kvôli jeho [[Nemci|nemeckému]] pôvodu, odovzdal obrovskú zápalku s tým, že tentoraz už snáď zvládne zapáliť motory rakety. Avšak nielen posádka Gemini 9A si robila žarty. Jeden fór si pre astronautov pripravili aj ich náhradníci Lovell a Aldrin. Nad otvorenými dverami kabíny visel papier s básničkou:<ref name="drewexmachina-the-angry-alligator-the-snake"/><ref name="kosmonautix-kriticke-momenty-kosmonautiky-9-dil"/><ref name="kosmo-mek-gemini-9a-v-l-k"/><ref name="kosmonautix-gemini-kosmonauticka-maturita-14-dil"/> :''We were kidding before,'' :''But not any more,'' :''Get your, uh, selves into space,'' :''Or we‘ll take your place.'' :''Jim & Buzz'' Voľný preklad: :''Predtým sme len žartovali,'' :''Ale už sme s tým skoncovali,'' :''Svoje, ehm, do vesmíru odštartujte,'' :''Alebo nám svoje miesta prenechajte.'' :''Jim & Buzz'' [[Súbor:S66-34098.jpg|thumb|left|Štart misie Gemini 9A, 3. jún 1966]] Tieto slová nakoniec Staffordovi a Cernanovi pomohli a misia Gemini 9A úspešne odštartovala 3. júna 1966 o 08:39:33,335 miestneho času (13:39:33,335 svetového času) pomocou nosnej rakety [[Titan II GLV]] zo štartovacieho komplexu 19 na [[Cape Canaveral Space Force Station|Cape Kennedy]]. Po navedení na orbitálnu dráhu sa ATDA nachádzal vo vzdialenosti 1 060 km pred Gemini a len niekoľko minút po oddelení od druhého stupňa Titanu odštartoval Stafford sériu niekoľkých manévrov, ktoré mali loď priviesť k spojeniu s adaptérom. Približne 2 hodiny a 13 minút po štarte zachytil palubný [[radar]] slabý odraz ATDA na vzdialenosť 208 km. Čoskoro sa však kontakt stratil, aby sa opäť objavil o pár sekúnd neskôr. ATDA bol ešte príliš ďaleko, takže prerušovaný záchyt radarom nebol ničím neobvyklý. O dvanásť minút neskôr už bol radarový záchyt pevný. Pred poslednou fázou zbližovania začal štrajkovať počítač, ale nešlo o nič závažné a s pomocou [[stredisko riadenia vesmírnych letov|riadiaceho strediska]] vykonali Tom a Gene zážih zvaný TPI – „Terminal Phase Iniciation“, ktorý ich mal po malých korekciách priviesť do bezprostrednej blízkosti ATDA. V čase 3 hodiny a 27 minút po štarte Stafford prvýkrát spozoroval ATDA voľným okom, zatiaľ ešte ako žiariacu bodku. O desať minút neskôr Cernan pri pohľade na podivne sa blýskajúcu vzdialenú bodku vyhŕkol: ''„Človeče, dúfam, že to nie je aerodynamický kryt!“'' Posledná fáza zbližovania prebiehala v [[zemský tieň|zemskom tieni]] a astronauti mali problém pozorovať navigačné svetlá adaptéra, pretože ich oslňoval nezvyčajne žiarivý Mesiac. 4 hodiny a 10 minút po štarte bola Gemini od adaptéra len 300 metrov. Stafford so Cernanom zatiaľ neboli schopní rozoznať bližšie detaily, ale obaja začínali mať predtuchu. ''„Vidíš to? Tá potvora má stále na nose kryt,“'' neveriacky predniesol Stafford. ''„Ja ti neviem. Zadná časť ATDA je natretá, tam nemôže byť kryt, nie?“'' neisto opáčil Cernan. ''„Nedokážem to rozlíšiť,“'' pripustil Stafford. O chvíľu neskôr však už bolo všetko jasné a Stafford ohlásil: ''„Kryt je iba napoly otvorený.“'' Gemini teraz letela vo vzdialenosti 30 metrov od ATDA a keď bolo nadviazané spojenie s Houstonom cez sledovaciu stanicu na [[Havaj (štát USA)|Havaji]], astronauti opisovali riadiacemu stredisku, čo vidia: ''„Máme tu dosť divne vyzerajúci lietajúci stroj. (...) Obe polovice krytu sú stále pripojené, ale sú doširoka otvorené.“'' Potom sa astronauti s loďou odvážili bližšie. Zo vzdialenosti jedného až troch metrov potom opisovali stav krytu a jeho súčastí. ''„Vyzerá to ako rozzúrený aligátor,“'' uzavrel svoje pozorovania Stafford.<ref name="drewexmachina-the-angry-alligator-the-snake"/><ref name="kosmonautix-kriticke-momenty-kosmonautiky-9-dil"/><ref name="kosmo-mek-gemini-9a-v-l-k"/><ref name="kosmonautix-gemini-kosmonauticka-maturita-14-dil"/> [[Súbor:The Angry Alligator - GPN-2000-001354.jpg|thumb|Pohľad z Gemini 9 na [[Augmented Target Docking Adapter]] (ATDA) s neoddeleným aerodynamickým krytom]] Problém, ktorému teraz astronauti čelili, bol až zarážajúcim spôsobom triviálny. Všetka pyrotechnika i pružiny, ktoré mali zaistiť oddelenie oboch polovíc krytu od seba navzájom aj od ATDA, fungovali úplne bezchybne. Avšak súčasťou zaisťovacieho mechanizmu bola aj obruč, ktorá sa mala rozpojiť potom, ako sa polovice krytu roztvorili na 15° od seba. V ten moment sa mali rozpojiť klzné úchyty na obruči a obe polovice krytu mali odletieť preč. Lenže teraz rozdeleniu klzných úchytov bránili lanká od elektrických káblov pyrotechniky. Tieto lanká mali zaistiť, aby sa káble po splnení svojej funkcie odpojili zo svojich zástrčiek a tým umožnili rozpojenie obruče. Ukázalo sa, že niekto lanká veľmi starostlivo pripevnil lepiacou páskou ku krytu, čím zamedzil vytiahnutiu káblov zo zástrčiek a tým aj rozpojeniu krytu. Následné vyšetrovanie odhalilo zaujímavé opomenutie. Kryt vyrobila firma [[Douglas Aircraft Company|Douglas]] a išlo o podobný systém, aký sa používal na Agenách. Normálne by bol kryt odovzdaný firme [[Lockheed Corporation|Lockheed]] – väčšinovému výrobcovi Ageny – ktorej pracovníci ho normálne upevňovali na jeho miesto. Lenže ATDA postavil McDonnell a práve na jeho pracovníkov teraz pripadla úloha inštalovať kryt na špici zostavy. Na mieste bol však pracovník Douglasu, ktorý na inštaláciu dohliadal a bol tiež prítomný finálnej predletovej skúške. Tá bola, čo sa konfigurácie systémov týka, takmer dokonalou kópiou skutočného odpočítavania a štartu, ale s jedinou výnimkou. Nebola aktivovaná pyrotechnika, aby sa zabránilo jej nechcenému odpáleniu. To sa týkalo aj tých laniek. Káble sa mali napojiť do finálnej konfigurácie až pre skutočný štart. Avšak pracovník Douglasu, ktorý kryt poznal naspamäť, musel odísť za svojou tehotnou manželkou. Po napojení pyrotechniky zostali z obruče visieť tie lanká a zodpovedný pracovník McDonnellu nevedel, čo s nimi. Keď sa pozrel do manuálu, našiel tam len poznámku o tom, že lanká sa majú zaistiť, a odkaz na nákres. Nákres ale nebol k dispozícii. Nemenovaný pracovník sa zamyslel a lanká nakoniec starostlivo prilepil páskou. Pyrotechnika teda fungovala bezchybne, avšak lanká nemohli vytiahnuť káble zo zdierok a kryt sa tým pádom pootvoril len toľko, koľko mu dovolila obruč.<ref name="drewexmachina-the-angry-alligator-the-snake"/><ref name="kosmonautix-kriticke-momenty-kosmonautiky-9-dil"/><ref name="kosmo-mek-gemini-9a-v-l-k"/><ref name="kosmonautix-gemini-kosmonauticka-maturita-14-dil"/> [[Súbor:Tom Stafford inside Gemini IX spacecraft.jpg|thumb|left|Stafford v kabíne Gemini 9]] V riadiacom stredisku sa uvažovalo nad tým, ako uvoľniť kryt. Čas bežal a zásoby paliva v orientačnom systéme na nose ATDA boli veľmi skromné. Bolo potrebné, aby niekto na niečo prišiel teraz, pretože opakovanie pokusu o spojenie nasledujúci deň už nebude možné. Operátori skúšali vysúvať dokovací prstenec do pracovnej pozície, čo malo za následok iba to, že „aligátor“ akoby otváral a zatváral papuľu a teleso navyše začalo jemne rotovať. V zákulisí sa jednalo o iných možnostiach, pričom s asi najzvláštnejším nápadom prišiel pilot záložnej posádky Buzz Aldrin. Navrhoval, aby Gene Cernan vystúpil z kozmickej lode a prestrihol lanká. Vyvolal tým značnú nevôľu u svojich nadriadených, pretože takýto postup by Cernana mohol stáť život. Všade bolo plno ostrých hrán, ktoré mohli preseknúť skafander, nehľadiac na to, že samotné lanká boli napnuté a po uvoľnení mohli aj tie znamenať pre Cernana smrteľné nebezpečenstvo. Zatiaľ ešte zúčastnení verili, že sa situáciu nejako podarí vyriešiť, ale drahocenný čas ubiehal a bolo treba prejsť k ďalším bodom letového programu. Päť hodín a jednu minútu po štarte vykonali astronauti zážih, ktorý bol úvodom ekviperiodického rendezvous. ATDA pomaly mizol pod loďou a obaja muži sledovali priebeh svojho manévru na pripravených grafoch a pomocou [[sextant (merací prístroj)|sextantu]]. Tento druh rendezvous bol podľa predpokladov pomerne priamočiary a nenáročný na pracovné zaťaženie posádky. O hodinu a štvrť neskôr Stafford začal prvý z niekoľkých manévrov, ktoré mali dostať Gemini 9 opäť do blízkosti ATDA. V čase 6:36:32 po štarte posádka mohla ohlásiť, že je opäť vo formácii s cieľovým telesom vo vzdialenosti zhruba 20 metrov. Deň ešte nekončil. Ešte predtým, než sa astronauti najedli a šli spať, museli vykonať separačný manéver, ktorým umiestnili Gemini na nižšiu orbitu do pozície potrebnej pre tretie rendezvous, ktoré bolo na programe druhý letový deň. Stafford a Cernan síce spali, ale len prerušovane a ani jeden z dvojice nespal viac ako trištvrte hodiny v kuse. Navyše hodinu po začiatku spánkovej periódy bola naplánovaná údržba [[palivový článok|palivových článkov]] a ďalšie úkony. Až potom malo nasledovať osem hodín odpočinku.<ref name="drewexmachina-the-angry-alligator-the-snake"/><ref name="kosmonautix-kriticke-momenty-kosmonautiky-9-dil"/><ref name="kosmo-mek-gemini-9a-v-l-k"/><ref name="kosmonautix-gemini-kosmonauticka-maturita-14-dil"/> [[Súbor:S66-38191.jpg|thumb|Ústie rieky [[Amazonka (rieka)|Amazonky]] na severnom pobreží [[Brazília|Brazílie]] pri pohľade z Gemini 9, 4. jún 1966]] Do [[4. jún]]a sa Stafford a Cernan prebudili unavení a v očakávaní veľmi náročného dňa. Malo sa uskutočniť tretie rendezvous a potom mal Cernan vykonať svoj výstup do otvoreného vesmíru s využitím raketového kresla. Necelú hodinu a pol po ukončení spánkovej periódy tak boli obaja muži už v plnej práci a vykonávali prvý zo zážihov nutných na vykonanie stretnutia „zhora“, ktoré malo simulovať záchranu [[Lunárny modul Apollo|lunárneho modulu]] potom, ako po štarte z mesačného povrchu skončil na nižšej dráhe, ako sa predpokladalo. V tom čase bol ATDA vzdialený približne 110 km od Gemini. Pol hodiny po prvom zážihu, upravujúcom fázu orbity, prebehol druhý, tentoraz s cieľom upraviť výšku dráhy Gemini. Telesá sa k sebe pomaly približovali, ale posádka mala pomerne veľké problémy s vizuálnym zachytením cieľa. Našťastie tu bol elektronický pomocník v podobe radaru, takže necelé tri a pol hodiny po začatí stíhania ATDA Gemini 9 opäť „zaparkovala“ v bezprostrednej blízkosti cieľového telesa. Bolo 21 hodín a 42 minút po štarte a misia Gemini 9A mala za sebou jeden z dvoch kľúčových bodov letového plánu: tri rendezvous sa vydarili nad očakávania dobre. V nádržiach systému [[Orbit Attitude and Maneuvering System|OAMS]] (''Orbit Attitude and Maneuvering System'') zostávalo už len 17 % pohonných látok. Takmer okamžite po zavŕšení posledného rendezvous sa komunikátor (CAPCOM) spýtal na stav príprav k výstupu z kozmickej lode. Podľa modifikovaného plánu mali prípravy začať bez meškania. Staffordovi sa však do okamžitého výstupu príliš nechcelo. Stav paliva v nádržiach sa tenčil a ak by Cernanov výstup prebehol teraz, bolo by potrebné udržiavať vzájomnú polohu s ATDA. A to by znamenalo ďalšie míňanie pohonných látok. Navyše boli Stafford so Cernanom po hektickom tempe posledných niekoľko desiatok hodín dosť unavení. Preto Stafford vykonal krátky retrográdny zážih OAMS a Gemini sa začala od ATDA vzďaľovať rýchlosťou približne 1 [[meter za sekundu|m/s]], tentoraz definitívne. Posádka sa teraz mohla venovať najmä fotografovaniu [[zemský povrch|zemského povrchu]] a [[astronomický objekt|nebeských telies]]. Astronauti sa s nadšením pustili do experimentov a za jeden deň odviedli značný kus práce.<ref name="drewexmachina-the-angry-alligator-the-snake"/><ref name="kosmonautix-kriticke-momenty-kosmonautiky-9-dil"/><ref name="kosmo-mek-gemini-9a-v-l-k"/><ref name="kosmonautix-gemini-kosmonauticka-maturita-14-dil"/> [[Súbor:Gemini-9 eva-cernan.jpg|thumb|Cernan na začiatku svojho [[výstup do otvoreného vesmíru|výstupu do otvoreného vesmíru]], 5. jún 1966]] Dňa [[5. jún]]a sa Gene Cernan začal pripravovať na svoju veľkú chvíľu. Vysoko nad [[Tichý oceán|Tichým oceánom]] bolo všetko pripravené, atmosféra z kokpitu vypustená a s istými ťažkosťami otvorené dvere nad Cernanovou hlavou. Gene sa postavil v sedadle a najprv odhodil vrece s odpadkami. Potom podal Staffordovi lapač [[mikrometeoroid]]ov, nainštaloval šestnásť milimetrovú [[kamera (prístroj)|kameru]], následne sa ľahko odrazil a pomaly vyletel von z kabíny. Potom, ako sa dostal k prednej časti Gemini, pripevnil na ustreďovací kolík malé zrkadlo a pustil sa do prvej veľkej úlohy, ktorá mala názov „Dynamika spojovacieho lana“. Lenže krátko po začiatku výstupu začalo byť jasné, že nič nepôjde podľa plánu. Cernan si síce mohol na začiatku výstupu na pár sekúnd vychutnať výhľad na [[Los Angeles]], [[Edwards Air Force Base|Edwardsovu základňu]] a [[Baja California]], ale čoskoro mal čo robiť, aby sa nezamotal do spojovacieho lana. Veľmi rýchlo zistil, že [[zákon akcie a reakcie|tretí Newtonov zákon]] o akcii a reakcii tu platí do poslednej bodky. Kedykoľvek chcel Gene zmeniť svoju polohu v priestore, lano si s ním robilo, čo chcelo. Rovnako, keď sa chcel zaprieť o loď, tá pred ním uskakovala ako živá. Pruhy suchého zipsu, ktoré mal Cernan otestovať ako možnú pomôcku na udržanie polohy tela a na presun po povrchu lode, boli úplne na smiech. Po desiatich minútach sa podľa plánu s veľkými ťažkosťami vrátil k prielezu do kabíny, aby si na chvíľu oddýchol. Zatiaľ čo Staffordov [[pulz]] sa držal okolo deväťdesiatky, ten Cernanov prezrádzal, že pohyb vo voľnom priestore v žiadnom prípade nebude taký ľahký, ako sa predtým zdalo. Napriek tomu, že bol Gene v dokonalej fyzickej forme, jeho srdce bilo rýchlosťou až 155 úderov za minútu.<ref name="drewexmachina-the-angry-alligator-the-snake"/><ref name="kosmonautix-kriticke-momenty-kosmonautiky-9-dil"/><ref name="kosmo-mek-gemini-9a-v-l-k"/><ref name="kosmonautix-gemini-kosmonauticka-maturita-14-dil"/> [[Súbor:Gemini-9A spacecraft (S66-38050).jpg|thumb|left|Kozmická loď Gemini 9 fotografovaná Cernanom počas výstupu]] Po krátkom odpočinku sa Gene vybral smerom dozadu, kde naňho na konci adaptéra čakalo jeho raketové kreslo ''Astronaut Maneuvering Unit'' (AMU). Pohyb bol možný len s najvyššou mierou úsilia – chýbali fixačné body. Cernan tiež začal cítiť na niektorých častiach tela značné horúco, pretože systém udržania životných podmienok bol nedostatočne výkonný a do očí sa mu rinuli rieky potu. Jeho tep stúpol na 180 úderov za minútu. A keď sa konečne dostal na koniec adaptéra, čakala naň prekážka vo forme zubatého a ostrého predelu v miestach, kde sa na adaptér pôvodne napájal druhý stupeň Titanu. Cernan sa opatrne prehupol cez okraj adaptéra a preručkoval ku kreslu. Pripútal sa k nemu a začal s jeho aktiváciou. Každý úkon zabral niekoľkonásobné množstvo času oproti nácvikom na zemi a aj malé pohyby vyžadovali obrovskú námahu. Medzitým sa Gemini dostala do orbitálnej noci. Cernan už predtým s rozčarovaním zistil, že z dvoch pracovných lampičiek na AMU svieti iba jedna. To by nebolo až také tragické, avšak výhľad z prilby bol teraz zlý. Vzápätí Cernan pochopil, kde je problém: priezor prilby sa mu zahmlil a on bol teraz odkázaný iba na výhľad malým okienkom, ktoré očistil špičkou svojho nosa. Navyše, v okamihu, keď prepojil elektrickú prípojku svojho skafandra na zdroj v kresle, takmer úplne stratil možnosť hovoriť so Staffordom. Zatiaľ čo predtým spolu hovorili pomocou interkomu v kábli, teraz boli odkázaní iba na [[rádiové žiarenie|rádiové vlny]] a tie nie celkom dobre prenikajú kovovými predmetmi, v tomto prípade trupom Gemini. Cernan počul Stafforda, ale Stafford takmer nepočul Cernana.<ref name="drewexmachina-the-angry-alligator-the-snake"/><ref name="kosmonautix-kriticke-momenty-kosmonautiky-9-dil"/><ref name="kosmo-mek-gemini-9a-v-l-k"/><ref name="kosmonautix-gemini-kosmonauticka-maturita-14-dil"/> Tom Stafford sa zľakol situácie. Spomenul si na konverzáciu s Dekom Slaytonom tesne pred odchodom na štartovaciu rampu. Deke mu tlmočil požiadavku manažmentu, ktorý nariaďoval, že ak by sa stalo nemysliteľné a Cernan by počas výstupu zomrel alebo nebol schopný vrátiť sa do kabíny, Stafford ho má doviezť na [[Zem]]. Stafford bol šokovaný. Vtiahnutie Cernanovho tela do kokpitu nepripadalo absolútne do úvahy. A vykonávať vstup do [[atmosféra Zeme|atmosféry]] s jeho telom visiacim za loďou a čiastočne otvoreným poklopom (prípojka kábla bola vo vnútri kokpitu) – to by bola úplná samovražda. Stafford vtedy konverzáciu ukončil vyhlásením, že akonáhle sa raketa zdvihne z rampy, veliteľom je on a on bude rozhodovať, čo v takom prípade urobiť. A teraz začal mať o kolegu naozaj strach. So Cernanom sa teraz mohol Stafford dohovárať iba prostredníctvom zapínania a vypínania mikrofónu, ktoré sa prejavuje kliknutím. Jeden klik znamenal „áno“, dve kliknutia „nie“. Medzitým vyšlo [[slnko]], ale Cernanov priezor zostával stále zahmlený. Nakoniec Stafford rozhodol: nemá zmysel riskovať test AMU so zahmleným priezorom. Približne hodinu a pol po začiatku výstupu oznámil riadiacemu stredisku prostredníctvom sledovacej stanice na Havaji svoje rozhodnutie o ukončení skúšky AMU. Po krátkom opise situácie Houston súhlasil. Cernan sa opäť pripojil na pôvodný kábel, odpútal sa z kresla a pomaly začal cestu späť do kabíny. Spiatočná cesta trvala asi len 4 minúty, ale Cernan bol teraz úplne vyčerpaný. A to pred ním stála ešte posledná prekážka – dvere.<ref name="drewexmachina-the-angry-alligator-the-snake"/><ref name="kosmonautix-kriticke-momenty-kosmonautiky-9-dil"/><ref name="kosmo-mek-gemini-9a-v-l-k"/><ref name="kosmonautix-gemini-kosmonauticka-maturita-14-dil"/> [[Súbor:S66-34110.jpg|thumb|upright|Spokojná posádka Gemini 9A po pristátí v [[Atlantický oceán|Atlantiku]], 6. jún 1966]] Trvalo desať minút, kým sa Cernan usadil do sedadla natoľko, že bolo možné uzavrieť dvere kabíny. Gene bol nútený skrčiť sa do úplne neprirodzenej polohy, až mal pocit, že mu natlakovaný skafander rozdrví nohy. Neskôr priznal, že si dokonca ticho poplakal bolesťou. Nakoniec, 2 hodiny a 7 minút po začiatku výstupu, teda o štyridsať minút skôr oproti plánu, začal do kabíny opäť prúdiť [[kyslík]] z nádrží a skafander konečne povolil. Cernan bol na pokraji zrútenia. Tvár mal červenú a v skafandri sa prevaľovalo niekoľko litrov jeho potu. Hoci sa niečo málo tekutiny stačilo zo skafandra odpariť, po lete z neho v Houstone technici vyliali ešte celý polliter. Navyše povolil šev jednej z vnútorných vrstiev skafandra a Cernanova kostrč bola spálená od slnka. Keď Stafford zbadal Cernanov mizerný stav, proti všetkým predpisom mu do tváre strekol dávku vody z hadice na pitie. Zvyšok dňa astronauti odpočívali a venovali sa zostávajúcim experimentom. Pár týždňov pred štartom Stafford zavolal [[kapitán (loďstvo)|kapitánovi]] záchrannej [[lietadlová loď|lietadlovej lode]] [[USS Wasp (CV-18)|USS ''Wasp'']] Gordonovi Hartleyovi, aby ho priateľsky napoly žartom varoval, že pokiaľ bude ''Wasp'' v strede pristávacej oblasti, je možné, že mu Gemini 9 pristane na palube. Stafford bol rozhodnutý uskutočniť čo najpresnejšie pristátie. V jeho prospech hovorili skúsenosti z predošlých misií a vylepšený navigačný softvér palubného počítača.<ref name="drewexmachina-the-angry-alligator-the-snake"/><ref name="kosmonautix-kriticke-momenty-kosmonautiky-9-dil"/><ref name="kosmo-mek-gemini-9a-v-l-k"/><ref name="kosmonautix-gemini-kosmonauticka-maturita-14-dil"/> Dňa [[6. jún]]a posádka dokončila upratovanie a prípravu lode na pristátie a 71 hodín, 46 minút a 44 sekúnd po štarte prebehol deorbitačný zážih. Od začiatku išlo všetko presne podľa plánu, napríklad pomyselnú hranicu atmosféry vo výške 122 km kabína prekonala s odchýlkou ​​iba jednej sekundy oproti predpokladu. Zvyšok pristátia taktiež prebehol bez problémov a Staffordovi sa takmer podarilo to, čo sľuboval kapitánovi USS ''Wasp''. Kozmická loď Gemini 9 pristála 6. júna 1966 o 09:00:23 miestneho času (14:00:23 UTC) na hladine Atlantického oceánu. Miesto pristátia sa nachádzalo 240 km severovýchodne od ostrova [[Abaco (Bahamy)|Great Abaco]], iba 700 metrov od stredu cieľovej oblasti a na dohľad od záchrannej lode. Minútu po pristátí už potápači pracovali na upevnení nafukovacieho goliera okolo kabíny a za ďalších 52 minút bola kabína aj s astronautmi vo vnútri vyzdvihnutá žeriavom a prenesená na palubu lietadlovej lode.<ref name="drewexmachina-the-angry-alligator-the-snake"/><ref name="kosmonautix-kriticke-momenty-kosmonautiky-9-dil"/><ref name="kosmo-mek-gemini-9a-v-l-k"/><ref name="kosmonautix-gemini-kosmonauticka-maturita-14-dil"/> == Parametre misie == === Prvé rendezvous === * [[3. jún]] [[1966]]: 17:45 – 18:00 UTC === Výstup do otvoreného vesmíru === * ''Cernan'' ** '''Začiatok''': [[5. jún]] 1966, 15:02:00 UTC ** '''Koniec''': 5. jún 1966, 17:09:00 UTC ** '''Trvanie''': 2 hodiny a 7 minút == Galéria == <center> <gallery> Súbor:Gemini 9 prime and backup crews during press conference - MSC (s66-24580).jpg|Zľava doprava: Eugene Cernan, Thomas Stafford, Jim Lovell a Buzz Aldrin na tlačovej konferencii v Stredisku pilotovaných letov (''Manned Spacecraft Center'') v Houstone Súbor:S66-31665.jpg|Cernan trénuje obliekanie jednotky AMU (''Astronaut Maneuvering Unit'') Súbor:ATDA atop Atlas launch vehicle launched from Kennedy Space Center.jpg|Štart náhradného cieľového objektu ATDA pomocou nosnej rakety Atlas, 1. jún 1966 Súbor:S66-34069.jpg|Posádka Gemini 9A raňajkuje v spoločnosti Deka Slaytona a Charlesa Buckleyho v deň štartu Súbor:Thomas P. Stafford, Gemini-9A prime crew command pilot.jpg|Stafford si oblieka skafander Súbor:Thomas P. Stafford (foreground), command pilot, and Eugene A. Cernan.jpg|Stafford (v popredí) a Cernan kráčajú k výťahu, ktorý ich vynesie ku kabíne kozmickej lode Súbor:GEMINI-TITAN (GT)-9 - INSERTION - WHITE ROOM - ATOP PAD 19 - CAPE (s66-34065).jpg|Stafford (vľavo) a Cernan v kabíne Gemini 9. Nad nimi vidno báseň od ich náhradníkov Lovella a Aldrina Súbor:Gemini 9A launch.jpg|Štart misie Gemini 9A, 3. jún 1966 Súbor:S66-37910.jpg|Delta rieky Mississippi a pobrežie Mexického zálivu z Gemini 9 Súbor:S66-37923.jpg|Náhradný cieľový objekt ATDA pri pohľade z Gemini 9 Súbor:S66-37966.jpg|Priblíženie k objektu ATDA Súbor:S66-38032.jpg|Pohľad z Gemini 9 fotografovaný Cernanom počas výstupu do otvoreného vesmíru Súbor:Gemini 9 on orbit.jpg|Kozmická loď Gemini 9 fotografovaná Cernanom počas jeho výstupu do otvoreného vesmíru Súbor:Gene Cernan in Gemini IX spacecraft.jpg|Vyčerpaný Cernan v lodi Gemini 9 po náročnom výstupe do otvoreného vesmíru Súbor:Gemini 9 - Splashdown.jpg|Pristátie Gemini 9 do vĺn Atlantického oceánu, 6. jún 1966 Súbor:ASTRONAUT CERNAN, EUGENE A - RECOVERY (GEMINI-TITAN -GT--9A) - ATLANTIC (s66-34111).jpg|Stafford (vľavo) a Cernan telefonujú s prezidentom USA Lyndonom B. Johnsonom z lietadlovej lode USS ''Wasp'' </gallery> </center> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Gemini 9}} == Externé odkazy == * [https://www.nasa.gov/mission/gemini-ix/ Oficiálna stránka] {{eng icon}} * [http://spacefacts.de/mission/english/gemini-9.htm Gemini 9A na stránkach spacefacts.de] {{eng icon}} * [http://mek.kosmo.cz/pil_lety/usa/gemini/ge-9a/index.htm Gemini 9A v Malej encyklopédii kozmonautiky] {{ces icon}} * [https://kosmonautix.cz/2012/11/06/kriticke-momenty-kosmonautiky-9-dil/ Kritické momenty kosmonautiky 9. díl] {{ces icon}} * [https://kosmonautix.cz/2018/02/27/gemini-kosmonauticka-maturita-13-dil/ Gemini – Kosmonautická maturita (13. díl)] {{ces icon}} * [https://kosmonautix.cz/2018/03/06/gemini-kosmonauticka-maturita-14-dil/ Gemini – Kosmonautická maturita (14. díl)] {{ces icon}} {{Program Gemini}} [[Kategória:Kozmické lode Gemini|Gemini 09A]] [[Kategória:Kozmické lety s ľudskou posádkou]] [[Kategória:Kozmonautika v 1966]] 5o2n4v6v4vuwg9atj36v6ech4t6dkel 0 206659 8198381 8133572 2026-04-14T17:06:18Z Andrej-airliner 43530 wl 8198381 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kozmická misia | názov misie = Gemini XI | kozmická loď = [[Gemini (kozmická loď)|Gemini]] SC11 | znak = Gemini 11 patch.png | volací znak = Gemini 11 | posádka = 2 | kozmodróm = [[Cape Canaveral Air Force Station|Cape Kennedy]] | rampa = [[Štartovací komplex 19 na Cape Canaveral Air Force Station|LC-19]] | raketa = [[Titan 2 GLV|Titan II GLV]] (výr. č. 62-12566) | štart = [[12. september]] [[1966]], 14:42:26,546 [[Koordinovaný svetový čas|UTC]] | pristátie = [[15. september]] 1966, 13:59:35 UTC<br />severná oblasť Atlantického oceánu; 320 km severovýchodne od ostrova [[Turks a Caicos|Grand Turk]]<br />{{coord|24|15|24|S|70|00|00|Z|type:event_dim:1500km|name=Miesto pristátia Gemini 11}} | trvanie = 2 dni, 23 hodín, 17 minút, 8 sekúnd | perigeum = 160,6 [[kilometer|km]] | apogeum = 279,1 [[kilometer|km]] (po štarte)<br />1 374 km (po zážihu Ageny) | doba obehu = 88,89 minút | inklinácia = 28,83° | obehy = 44 | vzdialenosť = | maxrýchlosť = | maxzrýchlenie = | hmotnosť = 3 798,4 [[kilogram|kg]] (kozmická loď pri štarte)<br />1 920 kg (pri pristátí) | foto posádky = Gemini 11 prime crew (Gordon and Conrad).jpg | popis = Gordon (vľavo) a Conrad (vpravo) | predchádzajúca = [[Súbor:Gemini 10 Insignia.svg|30px|link=Gemini 10]] [[Gemini 10]] | nasledujúca = [[Súbor:Gemini 12 insignia.png|30px|link=Gemini 12]] [[Gemini 12]] }} '''Gemini 11''' (oficiálne '''Gemini XI''') bol deviaty [[Spojené štáty|americký]] [[kozmický let s ľudskou posádkou|pilotovaný kozmický let]] v rámci [[program Gemini|programu Gemini]], ktorý sa uskutočnil od [[12. september|12.]] do [[15. september|15. septembra]] [[1966]]. Astronauti [[Pete Conrad]] a [[Richard Francis Gordon|Dick Gordon]] uskutočnili prvé [[rendezvous (kozmonautika)|rendezvous]] na prvom oblete [[Zem]]e, keď sa s cieľovým telesom [[Agena]] [[dokovanie a kotvenie kozmickej lode|spojili]] už 1 hodinu a 34 minút po štarte. Pomocou [[raketový motor|raketového motora]] Ageny potom dosiahli rekordne vysoké [[apsida (astronómia)|apogeum]] na [[obežná dráha|obežnej dráhe]] Zeme a otáčaním [[Gemini (kozmická loď)|Gemini]] a Ageny spojených lanom vytvorili slabú [[umelá gravitácia|umelú gravitáciu]]. Gordon tiež vykonal dva [[výstup do otvoreného vesmíru|výstupy do otvoreného vesmíru]] v celkovom trvaní 2 hodiny a 41 minút. == Posádka == * {{minivlajka|USA}} [[Pete Conrad|Charles „Pete“ Conrad, Jr.]] (2), [[Funkcia kozmonautov v posádkach#Veliaci pilot|veliaci pilot]] * {{minivlajka|USA}} [[Richard Francis Gordon|Richard F. Gordon, Jr.]] (1), [[Funkcia kozmonautov v posádkach#Pilot|pilot]] {{Malé|(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)}} === Záložná posádka === * {{minivlajka|USA}} [[Neil Armstrong|Neil A. Armstrong]], veliaci pilot * {{minivlajka|USA}} [[William Anders|William A. Anders]], pilot === Podporná posádka === * [[Clifton Curtis Williams|Clifton C. Williams, Jr.]] (Cape CAPCOM) * [[John Watts Young|John W. Young]] (Houston CAPCOM) * [[Alan LaVern Bean|Alan L. Bean]] (Houston CAPCOM) == Prípravy na let == Zloženie posádky tohto letu [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] oznámila [[21. marec|21. marca]] [[1966]]. Veliteľom hlavnej posádky bol [[Pete Conrad|Charles „Pete“ Conrad]], veľmi schopný, súčasne tiež uvoľnený veterán letu [[Gemini 5]]. Jeho kolegom na palube Gemini 11 sa stal [[Richard Francis Gordon|Richard „Dick“ Gordon]], Conradov dávny kamarát a člen [[NASA Astronaut Group 3|tretieho náboru astronautov]]. Záložnú posádku tvorila dvojica [[Neil Armstrong]] a nováčik [[William Anders|Bill Anders]].<ref name="kosmonautix-gemini-kosmonauticka-maturita-16-dil">{{Citácia periodika | priezvisko = Šamárek | meno = Ondřej | autor = | odkaz na autora = | titul = Gemini – Kosmonautická maturita (16. díl) | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2018/03/20/gemini-kosmonauticka-maturita-16-dil/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2018-03-20 | dátum prístupu = 2025-04-08 }}</ref><ref name="drewexmachina-gemini-11-preparing-for-apollo">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Gemini 11: Preparing for Apollo | url = https://www.drewexmachina.com/2016/09/12/gemini-11-preparing-for-apollo/ | vydavateľ = drewexmachina.com | miesto = | dátum vydania = 2016-09-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-08 | jazyk = }}</ref> Misia Gemini 11 mala pôvodne odštartovať [[9. september|9. septembra]] 1966, ale štartu v ten deň zabránil bodový únik okysličovadla z prvého stupňa [[nosná raketa|nosnej rakety]] [[Titan 2 GLV|Titan]]. Po náprave pomocou roztoku kremičitanu sodného a [[hliník]]ovej záplaty dopadli ďalšie previerky tesnosti nádrže dobre a nový dátum štartu bol stanovený na [[10. september|10. septembra]]. Ani v tento deň sa nikam neletelo. Conrad a Gordon už boli na ceste k svojej rakete Titan, keď začala mať problémy zostava [[Atlas (raketa)#Atlas Agena|Atlas-Agena]] na [[štartovací komplex 14 na Cape Canaveral Space Force Station|rampe 14]]. Operátori dostávali zvláštne hodnoty od [[sústava automatického riadenia|autopilota]] rakety. Začalo horúčkovité hľadanie príčin s tým, že možno bude nutné vymeniť niektoré súčasti autopilota. Keď sa čakanie na vyriešenie problému natiahlo na hodinu, riaditeľ štartu rozhodol o dvojdňovom odklade. Nakoniec sa ukázalo, že problém nie je v autopilotovi, ale v kombinácii vonkajších faktorov a limitov pozemného vybavenia.<ref name="kosmonautix-gemini-kosmonauticka-maturita-16-dil"/><ref name="drewexmachina-gemini-11-preparing-for-apollo"/> == Priebeh letu == V pondelok [[12. september|12. septembra]] 1966 vstávali [[kozmonaut|astronauti]] Pete Conrad a Dick Gordon dlho pred svitaním. Osprchovali sa, absolvovali lekársku prehliadku a so šéfastronautom [[Alan Shepard|Alanom Shepardom]] si sadli k raňajkám, ku ktorým sa tradične podával [[steak]] a [[vajce ako potravina|vajíčka]]. Potom vyšli z [[Neil Armstrong Operations and Checkout Building|Budovy pilotovaných letov]] (''Manned Spacecraft Operations Building'') a presunuli sa na [[štartovací komplex 16 na Cape Canaveral Space Force Station|štartovaciu rampu 16]], kde si v špeciálne upravenom obytnom prívese obliekli [[skafander|skafandre]]. Nasledovala jazda špeciálne upravenou dodávkou na [[štartovací komplex 19 na Cape Canaveral Air Force Station|štartovací komplex 19]], odkiaľ mali vyštartovať. O 07:25 prišli Conrad a Gordon do tzv. bielej miestnosti na vrchole rakety Titan. Od svojich náhradníkov Armstronga a Andersa, ktorí boli na štartovacej rampe už niekoľko hodín, dostali inštrukcie o prípravách na štart a nastúpili do kabíny [[kozmická loď|kozmickej lode]]. Keď boli Conrad s Gordonom usadení vo svojich sedadlách a technici uzavreli ich poklopy, uskutočnila sa tradičná výmena atmosféry v kabíne za čisto [[kyslík]]ovú. Asi dve minúty nato však vyšlo najavo, že niekde okolo ľavého poklopu uniká z kabíny kyslík. Odpočet štartu [[Agena|Ageny]] aj [[Gemini (kozmická loď)|Gemini]] zastavili a tím [[Guenter Wendt|Guentera Wendta]] otvoril Conradov poklop, aby zistil, v čom je problém. Chyba bola len v zabudnutej položke checklistu a po opätovnom uzavretí nebol zaznamenaný žiaden únik. Vzniknuté oneskorenie 16 minút nebolo prekážkou.<ref name="kosmonautix-gemini-kosmonauticka-maturita-16-dil"/><ref name="drewexmachina-gemini-11-preparing-for-apollo"/> [[Súbor:Launch of the Gemini 11 mission.jpg|thumb|left|Štart misie Gemini 11, 12. september 1966]] Najprv odštartovala o 08:05:01 miestneho času (13:05:01 [[koordinovaný svetový čas|svetového času]]) zo štartovacieho komplexu 14 zostava Atlas-Agena. Navedenie na [[obežná dráha|orbitu]] bolo úplne bezproblémové. Všetko prebiehalo hladko a misia Gemini 11 úspešne odštartovala hneď na začiatku dvojsekundového [[štartovacie okno|štartovacieho okna]] 12. septembra 1966 o 09:42:26,546 miestneho času (14:42:26,546 svetového času) pomocou nosnej rakety Titan II GLV zo štartovacieho komplexu 19 na [[Cape Canaveral Space Force Station|Cape Kennedy]]. Od začiatku bolo evidentné, že dvaja starí kamaráti Conrad a Gordon si let veľmi užívajú. Keď sa po štarte začal Titan otáčať podľa programu okolo pozdĺžnej osi, Pete nehlásil klasické ''„program náklonu začal!“'' Namiesto toho povedal: ''„To bol ale nádherný náklon!“'' Dick svojho kolegu dopĺňal komentármi o tom, aký je krásny výhľad z okna. O 340 sekúnd neskôr sa vypol motor druhého stupňa a za ďalších 21 sekúnd malé pyrotechnické nálože oddelili loď od nosiča. Pre posádku začalo niekoľko desiatok minút horúčkovitej aktivity, ktoré mali vyvrcholiť [[rendezvous (kozmonautika)|stretnutím]] s cieľovým telesom Agena, vtedy vzdialeným 430 [[kilometer|km]]. Počas svojho rýchleho rendezvous boli astronauti odkázaní väčšinu času iba na seba a palubný [[počítač]]. Hneď počas necelých dvoch minút po oddelení prebehli tri krátke zážihy trysiek [[Orbit Attitude and Maneuvering System|OAMS]] (''Orbit Attitude and Maneuvering System'') a necelú polhodinu po štarte potom prvý veľký manéver na zmenu roviny orbity. Keď Gemini prelietala v dosahu sledovacej stanice [[Antananarivo|Tananarive]] na [[Madagaskar]]e, [[stredisko riadenia vesmírnych letov|riadiace stredisko]] zaslalo posádke údaje na vykonanie záverečnej fázy zbližovania. Astronauti ich porovnali s číslami, ku ktorým došli sami a zistili, že rozdiely sú natoľko malé, že si môžu vybrať, ktoré údaje použijú. Vybrali si tie svoje.<ref name="kosmonautix-gemini-kosmonauticka-maturita-16-dil"/><ref name="drewexmachina-gemini-11-preparing-for-apollo"/><ref name="kosmo-mek-gemini-11-v-l-k">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = MEK - Gemini 11 v L+K | url = https://mek.kosmo.cz/pil_lety/usa/gemini/ge-11/lk.htm | vydavateľ = mek.kosmo.cz | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-08 | jazyk = }}</ref> Päťdesiat minút po začiatku misie sa začala finálna fáza zbližovania s Agenou. Conrad vykonal počas finálnej fázy dve malé korekcie trajektórie a v čase 01:17:41 od štartu začal brzdiaci manéver. O ďalších 8 minút neskôr Gemini zastavila približne 15 [[meter|metrov]] od Ageny oslnivo žiariacej v lúčoch [[Slnko|slnka]]. Gordon tak mohol podpichnúť vedúceho letových operácií [[Christopher C. Kraft Jr.|Chrisa Krafta]]: ''„Povedzte pánovi Kraftovi: ‚Verili by ste, že M rovná sa 1?‘“'' Bola to narážka na typ rendezvous na prvom oblete, ktoré sa označovalo ako M=1. V čase 1 hodinu, 34 minút a 17 sekúnd po štarte bola loď Gemini 11 [[dokovanie a kotvenie kozmickej lode|spojená]] s Agenou. Vzhľadom na to, že v systéme OAMS zostávala ešte viac ako polovica pohonných látok, mohli Conrad s Gordonom vykonať niekoľko cvičných odpojení a pripojení, ktoré boli na programe už pri predošlej misii [[Gemini 10]]. Vtedy sa táto sekvencia neuskutočnila práve kvôli nedostatku paliva. Celkovo sa uskutočnili štyri spojenia, pričom o dve (vrátane prvého) sa postaral Conrad a o dve Gordon. Každý z nich si vyskúšal jeden manéver za orbitálneho dňa a jeden v [[zemský tieň|zemskom tieni]]. Poslednou veľkou úlohou tohto dňa bola previerka motora cieľového telesa. Astronauti natočili súlodie kolmo vzhľadom na smer letu a na 3 sekundy zapálili motor Ageny. Tým mierne zmenili orbitálnu rovinu súlodia. Nasledovala perióda, kedy sa astronauti venovali niekoľkým experimentom, pričom niektoré z nich sa vykonávali aj v čase, keď prebiehalo rendezvous. Následne sa po ôsmich hodinách letu mohli Conrad s Gordonom najesť a uložiť k spánku.<ref name="kosmonautix-gemini-kosmonauticka-maturita-16-dil"/><ref name="drewexmachina-gemini-11-preparing-for-apollo"/><ref name="kosmo-mek-gemini-11-v-l-k"/> [[Súbor:Nose of Gemini 11 spacecraft and Agena Target Vehicle as seen during EVA (s66-54656).jpg|thumb|Predná časť [[kozmická loď|kozmickej lode]] Gemini 11 s pripojeným raketovým stupňom [[Agena]] z pohľadu [[Richard Francis Gordon|Richarda Gordona]] počas jeho [[výstup do otvoreného vesmíru|výstupu do otvoreného vesmíru]], 13. september 1966]] Po osviežujúcom osemhodinovom spánku astronauti začali druhý letový deň niekoľkými menšími experimentmi a prípravou na Gordonov [[výstup do otvoreného vesmíru]]. Vtedy však natrafili na zvláštny problém. Počas výcviku prešli simulovanou prípravou na výstup toľkokrát, že všetky kroky zvládali dokonalo. Príprava na výstup mala v letovom pláne vyhradené tri hodiny, lenže už približne po 50 minútach boli obaja pripravení a ich vybavenie bolo prichystané. Gordon bol napojený na hrudný „batoh“ ELSS (''Extravehicular Life Support System''), ktorý mu zaisťoval okrem iného ventiláciu, ale tá pôsobila v natlakovanej kabíne problémy. Ventilácia prebiehala pomocou vháňania kyslíka do Gordonovho skafandra a jeho následné vyfukovanie von. Lenže „von“ v tomto prípade znamenalo do kabíny, a tak astronauti museli neustále upúšťať atmosféru mimo loď, aby zachovali v kokpite potrebný [[tlak]]. To zasa preťažovalo ohrievač, ktorý nestíhal udržiavať [[teplota|teplotu]] v kabíne. Nakoniec Gordonovi nezostala iná možnosť, než vypnúť ELSS a opäť sa napojiť na ventilačný systém kabíny. S Conradom diskutovali, či nepožiadať o začatie výstupu o jednu orbitu skôr, ale nakoniec sa rozhodli počkať a postupovať podľa letového plánu. Keď sa v čase 24 hodín a 2 minúty po štarte Gordon vynoril z kokpitu, bol už premočený potom. Hneď prvá úloha, upevnenie [[kamera (prístroj)|kamery]], ktorá mala snímať jeho činnosť pri Agene, robila Gordonovi problémy. Conrad musel Gordona pridržiavať, ale nebola to dostatočná opora. Gordon zakrátko hlásil, že je unavený a zadýchaný. Výcvik pri [[parabolický let|parabolických letoch]] ho nemohol pripraviť na problémy, ktorým bude čeliť vo vesmíre. Teraz mal pri výstupe podobné problémy ako pred ním [[Eugene Andrew Cernan|Gene Cernan]] a [[Michael Collins (astronaut)|Michael Collins]]. Po krátkom odpočinku sa Gordon vydal dopredu, k prednej časti Gemini. Okamžite sa prejavil nedostatok úchytných bodov. Keď sa Dick pokúsil jemne postrčiť dopredu, vyletel nad súlodie a Pete ho musel ťahaním za pútací kábel dostať späť. Po niekoľkých pokusoch sa Dick konečne dostal tam, kde mal byť. Obkročmo sa posadil na predok Gemini a z vaku na dokovacom prstenci Ageny začal vyťahovať pútacie lano. Pri výcviku na palube „Vomit Comet“ (lietadlo [[Boeing KC-135 Stratotanker|KC-135]] upravené na parabolické lety) zvládal túto úlohu bez problémov, teraz sa však vznášal rôznymi smermi a jeho namáhavý dych začal Conrada znepokojovať.<ref name="kosmonautix-gemini-kosmonauticka-maturita-16-dil"/><ref name="drewexmachina-gemini-11-preparing-for-apollo"/><ref name="kosmo-mek-gemini-11-v-l-k"/> [[Súbor:S66-54454 (25296014344).jpg|thumb|left|Gordon pri návrate späť k prielezu do kabíny Gemini 11]] Pripevňovanie lana na ustreďovací kolík Gemini bolo pre Gordona veľmi problematické. Zatiaľ čo pri výcviku sa dokázal pridržiavať nohami upevnenými v dokovacom prstenci Ageny, teraz to z nejakého dôvodu nebolo možné. Zrejme išlo o dôsledok diferenciálneho tlaku skafandra, čo sa nedalo simulovať pri nácviku. Preto sa Gordon musel ľavou rukou pridržiavať na mieste a celú operáciu vykonávať iba pravou rukou. Niekoľkokrát si musel dať pauzu a odpočívať. Pri prvej takej pauze mal Conrad ešte veselú poznámku na Gordonovu pozíciu v prednej časti lode: ''„Do sedla, kovboj!“'' Ale po niekoľkých minútach to začalo vyzerať vážne. Našťastie sa Dickovi podarilo uspokojivo upevniť lano. Teraz mal podľa plánu nainštalovať zrkadlo, ktorým by mohol Pete sledovať jeho činnosť, keď sa bude pohybovať vzadu na adaptéri. Kryt zrkadla sa však nedal povoliť, a tak sa Dick vydal späť k prielezu. Keď sa Gordon dostal ku kokpitu, postavil sa na svoje sedadlo a oddychoval. Bol na hranici vyčerpania. Navyše začal mať problémy s pravým okom, do ktorého sa mu dostal pot a teraz ho silno pálilo. Snažil sa pozbierať zvyšky síl na to, aby mohol dokončiť výstup podľa plánu, ale nakoniec sa s Conradom zhodli, že by to nebolo rozumné. Namiesto plánovaných 107 minút sa poklop nad Gordonom uzavrel už po 33 minútach. Asi hodinu po skončení výstupu astronauti ešte raz otvorili dvere kabíny a zbavili sa nepotrebného vybavenia. Zvyšok dňa trávili fotografickými experimentmi.<ref name="kosmonautix-gemini-kosmonauticka-maturita-16-dil"/><ref name="drewexmachina-gemini-11-preparing-for-apollo"/><ref name="kosmo-mek-gemini-11-v-l-k"/> [[Súbor:GEMINI-TITAN (GT)-11 - EARTH SKY - OUTER SPACE (s66-54706).jpg|thumb|Pohľad na západnú [[Austrália (štát)|Austráliu]] z Gemini 11 počas 26. obletu [[Zem]]e po zvýšení [[apsida (astronómia)|apogea]] dráhy, 14. september 1966]] Na tretí letový deň začali astronauti už s predstihom pripravovať kabínu pre hlavnú udalosť dňa. Agena, ktorá mala poslúžiť ako posúvacia lokomotíva, bola schopná akcelerovať súlodie s preťažením iba 1 [[preťaženie (tiažové zrýchlenie)|g]], ale aj to mohlo byť v prípade prítomnosti voľných predmetov v kabíne nebezpečné. Keď Conrad a Gordon konfigurovali systémy Ageny pre nadchádzajúci zážih, zistili, že Agena registruje ich povely vždy až na druhý pokus. Našťastie sa ukázalo, že problém je v prístrojoch Gemini a nešlo o nič vážne. V čase 40 hodín, 28 minút a 48 sekúnd po štarte, na 26. orbite misie, sa spustil motor Ageny. Hlavný motor horel 25 sekúnd a súlodie zrýchlil o 280 [[meter za sekundu|m/s]]. O pol hodinu neskôr dosiahla zostava Gemini-Agena nad [[Austrália (štát)|Austráliou]] svoje [[apsida (astronómia)|apogeum]]. Z výšky 1 374 km už bolo zakrivenie [[Zem]]e neprehliadnuteľné: ''„Hovorím, všetko je tu hore ‚GO‘ a svet je naozaj okrúhly,“'' ohlásil Conrad komunikátorovi (CAPCOM) na sledovacej stanici [[Carnarvon (Západná Austrália)|Carnarvon]]. ''„(...) Je to jednoducho úžasné!“'' Gordon sa pridal: ''„Bill, je to naozaj fantastické! Tomu by si neveril!“'' Hlavnou úlohou teraz bolo urobiť približne 300 snímok [[zemský povrch|zemského povrchu]]. Súčasne tiež posádka hlásila priebežné hodnoty radiácie, ktoré veľmi zaujímali výskumníkov a v konečnom dôsledku aj všetkých zainteresovaných v [[program Apollo|programe Apollo]]. ''„Pre vašu informáciu, dozimeter nám tu ukazuje 0,3 radu za hodinu,“'' informoval riadiace stredisko Conrad. Neskôr svoj odpočet opravil na 0,2 rad/h. Dávka žiarenia bola teda hlboko pod hranicou, kde by mohla spôsobiť akékoľvek významné zmeny v organizme. Úžasný výhľad si mohli astronauti užiť dvakrát. Na 28. orbite, 3 hodiny a 22 minút po prvom zážihu, potom opäť použili motor Ageny, ktorý zážihom s trvaním 22,47 sekundy opäť znížil apogeum na asi 303 km, čím sa dráha súlodia takmer cirkularizovala. Ihneď po cirkularizácii mali začať prípravy na „Stand-up EVA“. Astronauti však predtým vynechali raňajky, preto teraz venovali pár minút rýchlemu obedu a až potom začali pripravovať seba aj kabínu na tretiu riadenú dekompresiu.<ref name="kosmonautix-gemini-kosmonauticka-maturita-16-dil"/><ref name="drewexmachina-gemini-11-preparing-for-apollo"/><ref name="kosmo-mek-gemini-11-v-l-k"/> [[Súbor:Gemini 11 Agena.jpg|thumb|left|Pokus o let vo formácii s Agenou pripojenou 30-metrovým lanom]] V čase 46 hodín a 7 minút po štarte Dick Gordon opäť otvoril svoj poklop a postavil sa na svoje sedadlo. Tentokrát ho k lodi pútalo krátke lano, čiže bol na svojom mieste bezpečne fixovaný. Nemusel tak, na rozdiel od predchádzajúcej skúsenosti, bojovať o udržanie svojej polohy a obe ruky mal voľné na to, aby mohol zhotovovať fotografie [[hviezda|hviezd]] v ultrafialovej časti spektra a tiež fotografie zemského povrchu vo viditeľnej časti spektra. Pete Conrad si tiež užíval nádherné výhľady, hoci ho trápilo znečistenie vnútornej strany vonkajšej tabuľky skla vo svojom okienku. V jeden moment dokonca ohlásil: ''„Toto nie je práca, toto je privilégium!“'' Asi hodinu a pol po začiatku výstupu loď prelietala v dosahu sledovacej stanice Tananarive a prekvapený CAPCOM zistil, že sa mu napriek opakovaným výzvam posádka nehlási. Conrad aj Gordon totiž na pár minút zaspali – obaja obklopení [[vákuum|vákuom]] a Gordon stojaci polovicou tela mimo lode. Po chvíli sa predsa len ozval Gordon a objasnil nezvyčajné rádiové ticho: ''„Proste si tu dvaja chlapíci pospali, to je všetko.“'' Tento pokojný výstup trval 2 hodiny a 8 minút a bol úplne bezproblémovou záležitosťou. Napriek tomu obaja muži po uzavretí poklopu a natlakovaní kabíny priznali, že sú po dlhom dni unavení. Čakala ich však ešte jedna dôležitá úloha: bolo treba zbaviť sa Ageny a následne vykonať experiment s pripútaným letom vo formácii. Približne 49 hodín a 50 minút po štarte Gordon stlačením tlačidla odpojil Agenu a Conrad tryskami jemne postrčil Gemini vzad. Tridsaťmetrové lano sa pomaly rozbaľovalo, ale počas tohto procesu sa niekoľkokrát zadrhlo, väčšinou o kúsky suchého zipsu, ktorý ho predtým držal v zloženom stave. Prvá úloha, teda let vo formácii s využitím gravitačného gradientu sa veľmi nevydarila. Spočiatku sa zdalo, že Agena bude stabilná. Keď sa však lano zadrhlo práve o suchý zips, Conrad musel posunúť Gemini mimo vertikálu, aby uvoľnil suchý zips. To Agenu rozkolísalo a keď sa začalo zdať, že stabilizácia bude trvať oveľa dlhšie oproti predpokladom, operátori sa začali obávať, či nie je v neporiadku orientačný systém Ageny. Preto posádke odporučili prejsť k druhej úlohe – pokusu s [[umelá gravitácia|umelou gravitáciou]]. Conrad začal pomalú rotáciu Gemini okolo spoločného ťažiska a Agena sa pridala. Jediným problémom spočiatku bolo to, že lano sa nechcelo natiahnuť a priehyb astronautov znepokojoval. Po chvíli sa ale lano samo naplo a súlodie úhľadne rotovalo rýchlosťou 38° za minútu. Gemini sa nachádzala približne 19 metrov od spoločného ťažiska a astronauti mohli teraz zakúsiť umelú gravitáciu s hodnotou asi 0,0005 g.<ref name="kosmonautix-gemini-kosmonauticka-maturita-16-dil"/><ref name="drewexmachina-gemini-11-preparing-for-apollo"/><ref name="kosmo-mek-gemini-11-v-l-k"/> [[Súbor:The Agena Target Docking Vehicle at a distance of approximately 80 feet from the Gemini-11 spacecraft.jpg|thumb|Odpojenie spojovacieho lana s Agenou]] Po niekoľkých desiatkach minút stredisko požiadalo, aby astronauti zvýšili rýchlosť otáčania. Conrad neochotne vyhovel, hoci doterajší stav sa mu zdal ideálny. Najprv to vyzeralo trocha divoko: keď Pete blikol tryskami, aby zvýšil uhlovú rýchlosť zostavy, Agena sa rozkolísala a jej pohyby rozhodili aj Gemini. Loď sa natáčala bokom k Agene v uhle až 60° a Conrad musel Gemini krotiť. Po pár minútach sa ale všetko opäť upokojilo a zostava sa pokojne otáčala, teraz rýchlosťou 55°/min. Pre astronautov bola umelá gravitácia príliš slabá na to, aby ju pociťovali. Preto skúsili otestovať, či naozaj funguje. A fungovala: keď natiahli ruku s fotoaparátom k palubnej doske a nechali fotoaparát voľne vznášať, okamžite si to pomaličky namieril smerom k zadnej časti kabíny. Najprv mali Conrad s Gordonom obavy, ako sa bude správať loď, lano a Agena v momente, keď sa bude treba oddeliť. Nakoniec však celá procedúra bola oveľa jednoduchšia ako na simulátore. Gordon zapol orientačný systém Ageny, Conrad postrčil loď smerom k Agene a v momente, keď sa lano začalo prevesovať, stisol tlačidlo pre odhodenie ustreďovacieho kolíka, na ktorom bolo lano upevnené. Kolík bol odhodený na druhý pokus a potom všetko išlo veľmi rýchlo. Zapracoval orientačný systém Ageny, Conrad stabilizoval Gemini a 30 sekúnd po odhodení kolíka boli obe telesá stabilné a leteli vo formácii. Celá evaluácia spojovacieho lana trvala niečo cez tri hodiny. Pár desiatok minút po oddelení vykonali Conrad s Gordonom separačný zážih, ktorý mal Gemini naviesť na dráhu, z ktorej bude možné vykonať ďalšie rendezvous. Tentoraz sa mala Gemini pohybovať po identickej dráhe ako Agena, ale vo vzdialenosti asi 30 km. Svojím spôsobom išlo o let vo veľmi uvoľnenej formácii, pričom relatívne rýchlosti medzi oboma telesami boli takmer nulové. Conrad a Gordon sa teraz mohli venovať experimentom. Pozoruhodný bol najmä D-15, čiže pokus s aparatúrou na [[nočné videnie]]. Medzitým však zlyhal spínač pre ohrievač nádrže s [[vodík]]om. Pružinový spínač sa stále vracal do polohy „vypnuté“. Hrozilo, že počas tlakovania, ktoré malo trvať pol hodiny, budú musieť držať spínač ručne. Gordon ale prišiel so zaujímavým riešením: do otvoru pri spínači jemne zarazil nôž zo súpravy na prežitie a jeho čepeľ dokázala držať spomínanú súčiastku po požadovaný čas v správnej polohe. V letovom čase 57 hodín a 20 minút sa astronauti uložili k spánku.<ref name="kosmonautix-gemini-kosmonauticka-maturita-16-dil"/><ref name="drewexmachina-gemini-11-preparing-for-apollo"/><ref name="kosmo-mek-gemini-11-v-l-k"/> [[Súbor:Astronauts Richard Gordon and Pete Conrad sit in life raft while awaiting pickup by a helicopter.jpg|thumb|Posádka Gemini 11 po pristátí v [[Atlantický oceán|Atlantiku]], 15. september 1966]] Posledný deň na orbite začal čoskoro – už 65 hodín a 27 minút po štarte Conrad jemne zabrzdil Gemini, čím ju nechal klesnúť na nižšiu orbitu a loď tak začala doháňať cieľové teleso. Po hodine stíhania Conrad pre zmenu ľahko urýchlil Gemini a 77 minút po začiatku celého manévru Gemini 11 opäť letela v tesnej formácii s Agenou. ''„Sme tu, sme v poriadku doma,“'' ohlásil Conrad. Tentoraz trval spoločný let len necelú štvrťhodinku, na konci ktorej Conrad vykonal ďalší separačný zážih, tentoraz definitívny. ''„Vykonali sme retrográdny zážih 1 m/s a opustili sme najlepšieho kamoša, akého sme kedy mali,“'' povzdychol si Pete počas debriefingu po pristátí. ''„Neradi sme od nej odlietali, bola na nás fakt dobrá. Let s ňou bol skvelý,“'' pridal sa Gordon. Gemini mala v tom čase v nádržiach OAMS už len 3 % pohonných látok a pomaly nastal čas chystať sa na pristátie, pri ktorom malo dôjsť k dosiahnutiu ďalšieho prvenstva: prvýkrát mali astronauti zveriť svoje životy počas návratu do atmosféry úplne do rúk počítača. Pri doterajších misiách pristátie prebiehalo v poloautomatickom režime – počítač astronautom „napovedal“, ako majú natočiť návratovú kabínu, aby pristáli čo najbližšie k stredu cieľovej oblasti, a veliteľ riadil kabínu ručne podľa pokynov. Teraz mali Conrad a Gordon iba sledovať, ako kabínu riadi počítač. V letovom čase 70:41:36 sa postupne zapálili štyri brzdiace motory v retrográdnej sekcii adaptéra a keď kabína preletela hranicou 122 km, Conrad ju naklonil o 44° doľava a po pár minútach odpojil páku ručného ovládania. Napriek tomu na nej mal počas celého zostupu položenú ruku a duplikoval zásahy počítača, hoci páka nepredávala ďalej žiadne signály. Istil sa tak pre prípad, keby bolo treba rýchlo zasiahnuť. Počítač však fungoval výborne a kozmická loď Gemini 11 v poriadku pristála [[15. september|15. septembra]] 1966 o 08:59:35 miestneho času (13:59:35 UTC) na hladine [[Atlantický oceán|Atlantického oceánu]]. Miesto pristátia sa nachádzalo 320 km severovýchodne od ostrova [[Turks a Caicos|Grand Turk]] a asi 4,6 km od záchrannej [[lietadlová loď|lietadlovej lode]] [[USS Guam (LPH-9)|USS ''Guam'']]. Astronauti sa nechali vyzdvihnúť [[helikoptéra|vrtuľníkom]] a už 24 minút po pristátí boli na jej palube.<ref name="kosmonautix-gemini-kosmonauticka-maturita-16-dil"/><ref name="drewexmachina-gemini-11-preparing-for-apollo"/><ref name="kosmo-mek-gemini-11-v-l-k"/> == Parametre misie == === Spojenie s raketovým stupňom Agena === * '''Spojenie:''' [[12. september]] [[1966]], 16:16:00 UTC * '''Odpojenie:''' [[14. september]] 1966, 16:55:00 UTC === Výstupy do vesmíru === * Gordon – EVA 1 ** '''Začiatok:''' [[13. september]] 1966, 14:44:00 UTC ** '''Koniec:''' 13. september 1966, 15:17:00 UTC ** '''Trvanie:''' 33 minút * Gordon – EVA 2 (Stand-up) ** '''Začiatok:''' 14. september 1966, 12:49:00 UTC ** '''Koniec:''' 14. september 1966, 14:57:00 UTC ** '''Trvanie:''' 2 hodiny, 8 minút == Galéria == <center> <gallery> Súbor:Gemini 11 maintenance - GPN-2006-000026.jpg|Kozmická loď Gemini 11 počas príprav na let Súbor:Astronaut Richard Gordon during EVA training.jpg|Richard Gordon trénuje výstup do otvoreného vesmíru Súbor:The Gemini-11 prime crew enjoys a breakfast.jpg|Posádka Gemini 11 raňajkuje v spoločnosti šéfastronauta Alana Sheparda v deň štartu Súbor:Astronaut Charles Conrad Jr., command pilot of the Gemini-11 spaceflight.jpg|Pete Conrad pri obliekaní skafandra Súbor:Gemini XI astronauts epart for Launch Pad 19.jpg|Conrad (v popredí) a Gordon začínajú svoju cestu k štartovacej rampe Súbor:Astronauts Pete Conrad and Richard Gordon are seen in the Gemini-11 spacecraft.jpg|Conrad (v popredí) a Gordon v kozmickej lodi Gemini 11 pred štartom Súbor:Atlas Agena Launch - GPN-2000-001019.jpg|Štart raketového stupňa Agena pomocou nosnej rakety Atlas, 12. september 1966 Súbor:Gemini-Titan 11 Launch - GPN-2000-001020.jpg|Štart misie Gemini 11, 12. september 1966 Súbor:Astronaut Richard Gordon attaches a tether line from his spacecraft to Agena.jpg|Gordon upevňuje lano na Agenu, 13. september 1966 Súbor:S66-54653 PR.jpg|Fotografia Gordona, ktorý sa chystá úplne otvoriť dvere na kabíne Gemini 11 Súbor:India and Ceylon as seen from the orbiting Gemini-11 spacecraft.jpg|India a Cejlón pri pohľade z Gemini 11 počas 26. obletu Zeme po zvýšení obežnej dráhy, 14. september 1966 Súbor:Central portion of Florida, Gulf of Mexico seen from Gemini 11 (s66-54565).jpg|Pohľad z Gemini 11 fotografovaný Gordonom počas výstupu do otvoreného vesmíru Súbor:GEMINI-TITAN (GT)-11 - EARTH SKY - AGENA TETHERED - OUTER SPACE (s66-54571).jpg|Agena spojená s Gemini 11 pomocou lana počas skúšok umelej gravitácie Súbor:Gemini 11 nears touchdown in the Atlantic Ocean.jpg|Gemini 11 klesá na padáku do vĺn Atlantického oceánu Súbor:S66-50767 (25296018154).jpg|Conrad opúšťa kabínu Gemini 11 po pristátí v Atlantiku, 15. september 1966 Súbor:The Gemini 11 prime crew stand on the deck of the U.S.S. Guam.jpg|Spokojní Gordon (vľavo) a Conrad na lietadlovej lodi USS ''Guam'' </gallery> </center> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Gemini 11}} == Externé odkazy == * [https://www.nasa.gov/mission/gemini-xi/ Oficiálna stránka] {{eng icon}} * [http://spacefacts.de/mission/english/gemini-11.htm Gemini 11 na stránkach spacefacts.de] {{eng icon}} * [https://mek.kosmo.cz/pil_lety/usa/gemini/ge-11/index.htm Gemini 11 v Malej encyklopédii kozmonautiky] {{ces icon}} * [https://kosmonautix.cz/2018/03/20/gemini-kosmonauticka-maturita-16-dil/ Gemini – Kosmonautická maturita (16. díl)] {{ces icon}} {{Program Gemini}} [[Kategória:Kozmické lode Gemini|Gemini 11]] [[Kategória:Kozmické lety s ľudskou posádkou]] [[Kategória:Kozmonautika v 1966]] 4zux6jszf2yji1zi0keov8ymurt4siu 0 208671 8198590 8154340 2026-04-15T07:14:05Z Ziv 201445 ([[c:GR|GR]]) [[File:Flag of Transcaucasian SFSR (1925-1936).svg]] → [[File:Flag of the Transcaucasian SFSR (variant).svg]] → The file was renamed on Commons, but the filename was not changed in the language versions because Delinker did not perform the task. ([[c:c:GR]]) 8198590 wikitext text/x-wiki {{Infobox zaniknutý štát | názov = Arménska sovietska socialistická republika | originálny názov = | rok vzniku = 1920 | rok zániku = 1922 | rok vzniku 2 = 1936 | rok zániku 2 = 1991 | viac pred = nie | pred 1 = Arménska republika (1918 – 1920) | pred 1 vlajka = Flag of the First Republic of Armenia.svg | pred 2 = Zakaukazská socialistická federatívna sovietska republika | pred 2 vlajka = Flag of the Transcaucasian SFSR (variant).svg | pred info = | viac po = nie | po 1 = Zakaukazská socialistická federatívna sovietska republika | po 1 vlajka = Ru transcaucasia1922.png | po 2 = Arménsko | po 2 vlajka = Flag of Armenia.svg | šírka 1. sloupce = | vlajka = Flag of the Armenian Soviet Socialist Republic.svg | článok o vlajke = Vlajka Arménska | vlajka veľkosť = | znak = Emblem of the Armenian Soviet Socialist Republic (1937–1990), Emblem of Armenia (1990–1992).svg | článok o znaku = Štátny znak Arménska | znak veľkosť = | rámček znak = | hymna = Հայկական ՍՍՀ օրհներգ<br />Hajkakan SSH orhnerg<br />(Hymna Arménskej SSR) | článok o hymne = Hymna Arménskej sovietskej socialistickej rebupliky | motto = | článok o motte = | mapa = Armenian SSR in the Soviet Union.svg | mapa veľkosť = | mapa poznámka = Poloha Arménskej SSR v rámci Sovietskeho zväzu (1956 – 1991) | hlavné mesto = [[Jerevan]] | rozloha = 29 800 | rozloha poznámka = | najvyšší bod = [[Aragac]] | najvyšší bod poznámka = (4 095 m n. m.) | najdlhšia rieka = | najdlhšia rieka poznámka= | počet obyvateľov = 3 287 700 | počet obyvateľov poznámka = (odhad z roku 1989) | jazyky = [[arménčina]], [[ruština]], [[kurdčina]] | národnostné zloženie = [[Arméni]], [[Rusi]], [[Kurdi]] | náboženstvo = | štátne zriadenie = [[Sovietsky zväz|sovietska]] [[socialistický štát|socialistická republika]] | materský štát = [[Zakaukazská socialistická federatívna sovietska republika|Zakaukazská SFSR]] (1922–1936)<br />[[Sovietsky zväz]] (1936–1991) | mena = [[sovietsky rubeľ]] | vznik = [[2. december|2. decembra]] [[1920]] (vyhlásením Arménskej SSR)<br />[[5. december|5. decembra]] [[1936]] (rozpadom Zakaukazskej SFSR) | zánik = [[12. marec|12. marca]] [[1922]] (včlenením do Zakaukazskej SFSR)<br />[[23. august|23. augusta]] [[1990]] (vyhlásením nezávislosti od ZSSR a premenovaním na Arménsku republiku)<br />[[26. december|26. decembra]] 1991 (oficiálny vznik nezávislého [[Arménsko|Arménska]]) }} '''Arménska sovietska socialistická republika''' (skrátene: '''Arménska SSR'''; {{V jazyku|hye|Հայկական Սովետական Սոցիալիստական Հանրապետություն|''Hajkakan Sovetakan Socialistakan Hanrapetuthjun''}}; {{V jazyku|rus|Армянская Советская Социалистическая Республика|''Armianskaja Sovetskaja Socialističeskaja Respublika''}}) bola jedna zo zväzových republík [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]]. Vznikla po obsadení [[Arménska republika (1918 – 1920)|Arménskej republiky]] [[Červená armáda|Červenou armádou]] a vyhlásením sovietskej socialistickej republiky dňa [[2. december|2. decembra]] [[1920]]. Dňa [[12. marec|12. marca]] [[1922]] sa Arménska SSR stala súčasťou novovzniknutej [[Zakaukazská socialistická federatívna sovietska republika|Zakaukazskej socialistickej federatívnej sovietskej republiky]], ktorá zanikla [[5. december|5. decembra]] [[1936]] vytvorením troch nástupníckych republík – Arménskej SSR, [[Azerbajdžanská sovietska socialistická republika|Azerbajdžanskej SSR]] a [[Gruzínska sovietska socialistická republika|Gruzínskej SSR]]. Arménska SSR mala rozlohu 29 800 [[Štvorcový kilometer|km²]] a hlavným mestom bol [[Jerevan]]. Počas postupného rozpadu ZSSR bola dňa [[23. august]]a [[1990]] premenovaná na [[Arménsko|Arménsku republiku]] a [[21. september|21. septembra]] [[1991]] vyhlásila nezávislosť od Sovietskeho zväzu, pričom [[25. december|25. decembra]] toho istého roku oficiálne vzniklo nezávislé Arménsko. {{Republiky ZSSR}} [[Kategória:Dejiny Arménska]] [[Kategória:Republiky Sovietskeho zväzu]] aw5mmv0f1xpod9nsal4imzytbefmb3e 0 208673 8198591 8154338 2026-04-15T07:14:06Z Ziv 201445 ([[c:GR|GR]]) [[File:Flag of Transcaucasian SFSR (1925-1936).svg]] → [[File:Flag of the Transcaucasian SFSR (variant).svg]] → The file was renamed on Commons, but the filename was not changed in the language versions because Delinker did not perform the task. ([[c:c:GR]]) 8198591 wikitext text/x-wiki {{Bez zdroja}} {{Infobox zaniknutý štát | názov = Azerbajdžanská sovietska socialistická republika | originálny názov = | rok vzniku = 1920 | rok zániku = 1922 | rok vzniku 2 = 1936 | rok zániku 2 = 1991 | viac pred = nie | pred 1 = Azerbajdžanská demokratická republika | pred 1 vlajka = Flag of Azerbaijan 1918.svg | pred 2 = Republika Horského Arménska | pred 2 vlajka = Flag of Armenia.svg | pred 3 = Zakaukazská socialistická federatívna sovietska republika | pred 3 vlajka = Flag of the Transcaucasian SFSR (variant).svg | pred info = | viac po = nie | po 1 = Zakaukazská socialistická federatívna sovietska republika | po 1 vlajka = Ru transcaucasia1922.png | po 2 = Azerbajdžan | po 2 vlajka = Flag of Azerbaijan 1918.svg | po 3 = Náhorná karabašská republika | po 3 vlajka = Flag of Artsakh.svg | šírka 1. sloupce = | vlajka = Flag of the Azerbaijan Soviet Socialist Republic.svg | článok o vlajke = Vlajka Azerbajdžanu | vlajka veľkosť = | znak = Emblem of the Azerbaijan Soviet Socialist Republic (1978–1991), Emblem of Azerbaijan (1991–1993).svg | článok o znaku = Štátny znak Azerbajdžanu | znak veľkosť = | rámček znak = | hymna = Азәрбајҹан Совет Сосиалист Республикасынын Һимни<br />Azärbajdžan Sovet Sosialist Respublikasynyn Himni<br />(Hymna Azerbajdžanskej SSR)[[Súbor:Azərbaycan SSR Himni (1977 Vocal).oga|center]] | článok o hymne = Hymna Azerbajdžanskej sovietskej socialistickej rebupliky | motto = Бүтүн өлкәләрин пролетарлары, бирләшин!<br />Bütün ölkälärin proletarlary, birläşin!<br />(Proletári všetkých krajín, spojte sa!) | článok o motte = Proletári všetkých krajín, spojte sa! | mapa = Azerbaijan SSR in the Soviet Union.svg | mapa veľkosť = | mapa poznámka = Poloha Azerbajdžanskej SSR v rámci Sovietskeho zväzu (1956 – 1991) | hlavné mesto = [[Baku]] | rozloha = 86 600 | rozloha poznámka = | najvyšší bod = | najvyšší bod poznámka = | najdlhšia rieka = | najdlhšia rieka poznámka= | počet obyvateľov = 7 037 867 | počet obyvateľov poznámka = (odhad z roku 1989) | jazyky = [[azerbajdžančina]], [[ruština]], [[arménčina]] | národnostné zloženie = [[Azerbajdžanci]], [[Rusi]] | náboženstvo = | štátne zriadenie = [[Sovietsky zväz|sovietska]] [[socialistický štát|socialistická republika]] | materský štát = [[Zakaukazská socialistická federatívna sovietska republika|Zakaukazská SFSR]] (1922–1936)<br />[[Sovietsky zväz]] (1936–1991) | mena = [[sovietsky rubeľ]] | vznik = [[28. apríl]]a [[1920]] (vyhlásením Azerbajdžanskej SSR)<br />[[5. december|5. decembra]] [[1936]] (rozpadom Zakaukazskej SFSR) | zánik = [[12. marec|12. marca]] [[1922]] (včlenením do Zakaukazskej SFSR)<br />[[5. február]]a [[1991]] (premenovaním na Azerbajdžanskú republiku)<br />[[30. august]]a 1991 (vyhlásením nezávislosti od ZSSR)<br />[[26. december|26. decembra]] 1991 (oficiálny vznik nezávislého [[Azerbajdžan]]u) }} '''Azerbajdžanská sovietska socialistická republika''' (skrátene: '''Azerbajdžanská SSR'''; {{V jazyku|aze|Азәрбајҹан Совет Сосиалист Республикасы|''Azärbajdžan Sovet Sosialist Respublikasy''}}; {{V jazyku|rus|Азербайджанская Советская Социалистическая Республика|''Azerbajdžanskaja Sovetskaja Socialističeskaja Respublika''}}) bola jedna zo zväzových republík [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]]. Vznikla po obsadení [[Azerbajdžanská demokratická republika|Azerbajdžanskej demokratickej republiky]] [[Červená armáda|Červenou armádou]] a vyhlásením sovietskej socialistickej republiky dňa [[28. apríl]]a [[1920]]. Dňa [[12. marec|12. marca]] [[1922]] sa Azerbajdžanská SSR stala súčasťou novovzniknutej [[Zakaukazská socialistická federatívna sovietska republika|Zakaukazskej socialistickej federatívnej sovietskej republiky]], ktorá zanikla [[5. december|5. decembra]] [[1936]] vytvorením troch nástupníckych republík – [[Arménska sovietska socialistická republika|Arménskej SSR]], Azerbajdžanskej SSR a [[Gruzínska sovietska socialistická republika|Gruzínskej SSR]]. Azerbajdžanská SSR mala rozlohu 86 600 [[štvorcový kilometer|km²]] a hlavným mestom bolo [[Baku]]. V Azerbajdžanskej SSR sa nachádzali aj [[Nachičevanská autonómna sovietska socialistická republika]] a [[Hornokarabašská autonómna oblasť]]. Počas postupného rozpadu ZSSR bola [[5. február]]a [[1991]] premenovaná na [[Azerbajdžan|Azerbajdžanskú republiku]] a [[18. október|18. októbra]] toho istého roku vyhlásila nezávislosť od Sovietskeho zväzu, pričom [[25. december|25. decembra]] 1991 oficiálne vznikol nezávislý Azerbajdžan. {{Republiky ZSSR}} [[Kategória:Republiky Sovietskeho zväzu]] [[Kategória:Komunizmus v Azerbajdžane]] [[Kategória:Dejiny Azerbajdžanu]] k14hmgk64w7sxdkjerdwdyvn8yce56j 0 224147 8198579 8196115 2026-04-15T06:43:03Z Luppus 39967 wikilinka 8198579 wikitext text/x-wiki '''Ptolemaios''' ({{vjz|grc|''Πτολεμαῖος''}} – ''Ptolemaios''; {{lat|''Ptolemaeus''}}) môže byť: * meno gréckeho pôvodu, pozri [[Ptolemaios (meno)]] == Osobnosti == === Panovníci z dynastie Ptolemaiovcov (Egypt) === * zakladateľ ríše a generál Alexandra Veľkého, pozri [[Ptolemaios I.|Ptolemaios I. Sótér]] * syn Ptolemaia I., pozri [[Ptolemaios II.|Ptolemaios II. Filadelfos]] * syn Ptolemaia II., pozri [[Ptolemaios III. Euergetés]] * syn Ptolemaia III., pozri [[Ptolemaios IV.|Ptolemaios IV. Filopatór]] * syn Ptolemaia IV., pozri [[Ptolemaios V. Epifanes]] * kráľ v 2. stor. pred Kr., pozri [[Ptolemaios VI. Filométór]] * syn Ptolemaia VI., pozri [[Ptolemaios XII.|Ptolemaios VII. Neos Filopatór]] * brat Ptolemaia VI., pozri [[Ptolemaios VIII.|Ptolemaios VIII. Euergetés II.]] * syn Ptolemaia VIII., pozri [[Ptolemaios IX. Sótér II.]] * syn Ptolemaia VIII., pozri [[Ptolemaios X. Alexandros I.]] * syn Ptolemaia X., pozri [[Ptolemaios XI. Alexandros II.]] * nelegitímny syn Ptolemaia IX., pozri [[Ptolemaios XII. Neos Dionýzos]] * syn Ptolemaia XII., pozri [[Ptolemaios XIII. Theos Filopatór]] * mladší syn Ptolemaia XII., pozri [[Ptolemaios XIV.]] * posledný kráľ Egypta a syn Kleopatry VII., pozri [[Ptolemaios XV. Kaisarion]] === Iní panovníci a členovia dynastie === * kráľ Macedónie v 3. stor. pred Kr., pozri [[Ptolemaios Keraunos]]<ref name="BiogIndex">{{Citácia knihy | titul = Biographischer Index der Antike | isbn = 978-31-1095-441-8 | miesto = Berlin | vydavateľ = Walter de Gruyter | rok = 2012 | strany = 791}}</ref> * posledný kráľ Kyrenaiky, pozri [[Ptolemaios Apión]]<ref name="BiogIndex"/> * kráľ Cypru v 1. stor. pred Kr., pozri [[Ptolemaios (Cyprus)]]<ref name="BiogIndex"/> * kráľ Mauretánie v 1. stor. po Kr., pozri [[Ptolemaios (Mauretánia)]]<ref name="BiogIndex"/> * kráľ Kommagéné v 2. stor. pred Kr., pozri [[Ptolemaios (Kommagéné)]]<ref name="BiogIndex"/> * kráľ Epiru v 3. stor. pred Kr., pozri [[Ptolemaios (Epiros)]]<ref name="BiogIndex"/> * nelegitímny syn Ptolemaia II., pozri [[Ptolemaios Andromachou]]<ref name="BiogIndex"/> * spoluvládca Ptolemaia II., pozri [[Ptolemaios (syn Ptolemaia II.)]]<ref name="BiogIndex"/> * ptolemaiovský princ, syn Ptolemaia VIII., pozri [[Ptolemaios Memfites]]<ref name="BiogIndex"/> * syn Marca Antonia a Kleopatry VII., pozri [[Ptolemaios Filadelfos (syn Kleopatry)]]<ref name="BiogIndex"/> === Ostatné historické postavy === * ptolemaiovský veliteľ (falangy) v bitke pri Rafii (217 pred Kr.), neskôr seleukovský miestodržiteľ Koilé Syrie, pozri [[Ptolemaios (syn Thrasea)]]<ref name="BiogIndex"/> * ptolemaiovský dvoran, vyslanec v Ríme (204 pred Kr.) a autor životopisu Ptolemaia IV., pozri [[Ptolemaios z Megalopolisu]] * grécky matematik, astronóm a geograf v 2. stor. po Kr., pozri [[Klaudios Ptolemaios]]<ref name="BiogIndex"/> * macedónsky somatofylax Alexandra Veľkého, pozri [[Ptolemaios (syn Seleuka)]]<ref name="BiogIndex"/> * macedónsky generál a synovec Antigona I., pozri [[Ptolemaios (generál)]]<ref name="BiogIndex"/> * ptolemaiovský úradník a stratég na Cypre, pozri [[Ptolemaios Makrón]]<ref name="BiogIndex"/> * gnostický teológ v 2. stor. po Kr., pozri [[Ptolemaios Gnosticus]] (alebo [[Ptolemaios (gnostik)]])<ref name="BiogIndex"/> * spisovateľ a mythograf v 1. – 2. stor. po Kr., pozri [[Ptolemaios Chennos]]<ref name="BiogIndex"/> * taliansky teológ a historik (13. stor.), pozri [[Ptolemaios z Luccy]] === Grécka mytológia === * mýtický kráľ Téb, pozri [[Ptolemaios (Téby)]] * otec vozataja Eurymedonta, pozri [[Ptolemaios (syn Peiraia)]] == Geografia a astronómia == * kráter na Mesiaci, pozri [[Ptolemaeus (Mesiac)]] * kráter na Marse, pozri [[Ptolemaeus (Mars)]] * planétka, pozri [[4001 Ptolemaeus]] * vrch v Antarktíde, pozri [[Mount Ptolemy (Antarktída)]] * vrch v Kanade, pozri [[Mount Ptolemy (Kanada)]] == Kultúra a hudba == * opera G. F. Händela z roku 1728, pozri [[Tolomeo]] * skladba od Aphex Twin z albumu ''Selected Ambient Works 85–92'', pozri [[Ptolemy (skladba)]] * experimentálny hudobný nástroj Harryho Partcha, pozri [[The Ptolemy]] == Referencie == {{Referencie}} {{Rozlišovacia stránka}} chybi6bzyp6dc4dt28gob5ubgufjd53 8198580 8198579 2026-04-15T06:44:42Z Luppus 39967 wikilinka 8198580 wikitext text/x-wiki '''Ptolemaios''' ({{vjz|grc|''Πτολεμαῖος''}} – ''Ptolemaios''; {{lat|''Ptolemaeus''}}) môže byť: * meno gréckeho pôvodu, pozri [[Ptolemaios (meno)]] == Osobnosti == === Panovníci z dynastie Ptolemaiovcov (Egypt) === * zakladateľ ríše a generál Alexandra Veľkého, pozri [[Ptolemaios I.|Ptolemaios I. Sótér]] * syn Ptolemaia I., pozri [[Ptolemaios II.|Ptolemaios II. Filadelfos]] * syn Ptolemaia II., pozri [[Ptolemaios III. Euergetés]] * syn Ptolemaia III., pozri [[Ptolemaios IV.|Ptolemaios IV. Filopatór]] * syn Ptolemaia IV., pozri [[Ptolemaios V. Epifanes]] * kráľ v 2. stor. pred Kr., pozri [[Ptolemaios VI. Filométór]] * syn Ptolemaia VI., pozri [[Ptolemaios VII.|Ptolemaios VII. Neos Filopatór]] * brat Ptolemaia VI., pozri [[Ptolemaios VIII.|Ptolemaios VIII. Euergetés II.]] * syn Ptolemaia VIII., pozri [[Ptolemaios IX. Sótér II.]] * syn Ptolemaia VIII., pozri [[Ptolemaios X. Alexandros I.]] * syn Ptolemaia X., pozri [[Ptolemaios XI. Alexandros II.]] * nelegitímny syn Ptolemaia IX., pozri [[Ptolemaios XII.|Ptolemaios XII. Neos Dionýzos]] * syn Ptolemaia XII., pozri [[Ptolemaios XIII. Theos Filopatór]] * mladší syn Ptolemaia XII., pozri [[Ptolemaios XIV.]] * posledný kráľ Egypta a syn Kleopatry VII., pozri [[Ptolemaios XV. Kaisarion]] === Iní panovníci a členovia dynastie === * kráľ Macedónie v 3. stor. pred Kr., pozri [[Ptolemaios Keraunos]]<ref name="BiogIndex">{{Citácia knihy | titul = Biographischer Index der Antike | isbn = 978-31-1095-441-8 | miesto = Berlin | vydavateľ = Walter de Gruyter | rok = 2012 | strany = 791}}</ref> * posledný kráľ Kyrenaiky, pozri [[Ptolemaios Apión]]<ref name="BiogIndex"/> * kráľ Cypru v 1. stor. pred Kr., pozri [[Ptolemaios (Cyprus)]]<ref name="BiogIndex"/> * kráľ Mauretánie v 1. stor. po Kr., pozri [[Ptolemaios (Mauretánia)]]<ref name="BiogIndex"/> * kráľ Kommagéné v 2. stor. pred Kr., pozri [[Ptolemaios (Kommagéné)]]<ref name="BiogIndex"/> * kráľ Epiru v 3. stor. pred Kr., pozri [[Ptolemaios (Epiros)]]<ref name="BiogIndex"/> * nelegitímny syn Ptolemaia II., pozri [[Ptolemaios Andromachou]]<ref name="BiogIndex"/> * spoluvládca Ptolemaia II., pozri [[Ptolemaios (syn Ptolemaia II.)]]<ref name="BiogIndex"/> * ptolemaiovský princ, syn Ptolemaia VIII., pozri [[Ptolemaios Memfites]]<ref name="BiogIndex"/> * syn Marca Antonia a Kleopatry VII., pozri [[Ptolemaios Filadelfos (syn Kleopatry)]]<ref name="BiogIndex"/> === Ostatné historické postavy === * ptolemaiovský veliteľ (falangy) v bitke pri Rafii (217 pred Kr.), neskôr seleukovský miestodržiteľ Koilé Syrie, pozri [[Ptolemaios (syn Thrasea)]]<ref name="BiogIndex"/> * ptolemaiovský dvoran, vyslanec v Ríme (204 pred Kr.) a autor životopisu Ptolemaia IV., pozri [[Ptolemaios z Megalopolisu]] * grécky matematik, astronóm a geograf v 2. stor. po Kr., pozri [[Klaudios Ptolemaios]]<ref name="BiogIndex"/> * macedónsky somatofylax Alexandra Veľkého, pozri [[Ptolemaios (syn Seleuka)]]<ref name="BiogIndex"/> * macedónsky generál a synovec Antigona I., pozri [[Ptolemaios (generál)]]<ref name="BiogIndex"/> * ptolemaiovský úradník a stratég na Cypre, pozri [[Ptolemaios Makrón]]<ref name="BiogIndex"/> * gnostický teológ v 2. stor. po Kr., pozri [[Ptolemaios Gnosticus]] (alebo [[Ptolemaios (gnostik)]])<ref name="BiogIndex"/> * spisovateľ a mythograf v 1. – 2. stor. po Kr., pozri [[Ptolemaios Chennos]]<ref name="BiogIndex"/> * taliansky teológ a historik (13. stor.), pozri [[Ptolemaios z Luccy]] === Grécka mytológia === * mýtický kráľ Téb, pozri [[Ptolemaios (Téby)]] * otec vozataja Eurymedonta, pozri [[Ptolemaios (syn Peiraia)]] == Geografia a astronómia == * kráter na Mesiaci, pozri [[Ptolemaeus (Mesiac)]] * kráter na Marse, pozri [[Ptolemaeus (Mars)]] * planétka, pozri [[4001 Ptolemaeus]] * vrch v Antarktíde, pozri [[Mount Ptolemy (Antarktída)]] * vrch v Kanade, pozri [[Mount Ptolemy (Kanada)]] == Kultúra a hudba == * opera G. F. Händela z roku 1728, pozri [[Tolomeo]] * skladba od Aphex Twin z albumu ''Selected Ambient Works 85–92'', pozri [[Ptolemy (skladba)]] * experimentálny hudobný nástroj Harryho Partcha, pozri [[The Ptolemy]] == Referencie == {{Referencie}} {{Rozlišovacia stránka}} kgjc1criansvysp0koc08ch5o7ojykt 0 237663 8198370 8192611 2026-04-14T17:02:40Z Andrej-airliner 43530 8198370 wikitext text/x-wiki {{portál|Slnečná sústava|Slnečná sústava}} Tento index bol automaticky vygenerovaný podľa tejto [[Portál:Slnečná sústava/Kategorizácia|kategorizácie]]. Obsahuje '''119''' článkov. Aby sa nové články zobrazili v tomto indexe, musia byť zaradené aspoň do jednej z vymenovaných kategórii. Nové a upravené kategórie sa zohľadnia pri nasledujúcom generovaní. == a- == [[A-001]]{{·}}[[A-002]]{{·}}[[A-003]]{{·}}[[A-004]]{{·}}[[A-101 (SA-6)]]{{·}}[[A-102 (SA-7)]]{{·}}[[A-103 (SA-9)]]{{·}}[[A-104 (SA-8)]]{{·}}[[A-105 (SA-10)]] == ac == [[Acidalia Planitia]] == ad == [[Adlinda (kráter)]]{{·}}[[Adrastea (mesiac)]] == ae == [[Aegaeon (mesiac)]]{{·}}[[Aegir (mesiac)]]{{·}}[[Aerolit]]{{·}}[[Aeros (družica)]] == ag == [[Agrovoltika]] == ach == [[Achelous (kráter)]]{{·}}[[Achondrit]] == ai == [[Airy (kráter)]]{{·}}[[Airy-0]]{{·}}[[Aitne (mesiac)]] == ak == [[Akacuki]]{{·}}[[Akrécia (astronómia)]]{{·}}[[Aktinometria (meteorológia)]]{{·}}[[Aktívna oblasť (Slnko)]]{{·}}[[Akumulácia slnečnej energie]]{{·}}[[Akvaridy]] == al == [[Al-Amal]]{{·}}[[Alan Shepard]]{{·}}[[Alan LaVern Bean]]{{·}}[[Albiorix (mesiac)]]{{·}}[[Albor Tholus]]{{·}}[[Alfa Aurigidy]]{{·}}[[Alfa Capricornidy]]{{·}}[[Alfa Carinidy]]{{·}}[[Alfa Centauridy]]{{·}}[[Alfa Crucidy]]{{·}}[[Alfa Cygnidy]]{{·}}[[Alfa Hydridy]]{{·}}[[Alfa Monocerotidy]]{{·}}[[Alfa Scorpiidy]]{{·}}[[Alfred Merrill Worden]]{{·}}[[ALH 84001]]{{·}}[[Alouette (družica)]]{{·}}[[Alpha Regio]]{{·}}[[Alphonsus]]{{·}}[[Alpy (Mesiac)]]{{·}}[[Altokumulus]]{{·}}[[Altostratus]] == am == [[Amaltea (mesiac)]] == an == [[Ananka (mesiac)]]{{·}}[[Anaxagoras (kráter)]]{{·}}[[Andromedidy]]{{·}}[[Anseris Mons]]{{·}}[[Anthe (mesiac)]]{{·}}[[Antoniadi (kráter)]]{{·}}[[Antonín Rükl]] == ao == [[Aoede (mesiac)]] == ap == [[Apeniny (Mesiac)]]{{·}}[[Aphrodite Terra]]{{·}}[[Apollinaris Patera]]{{·}}[[Apollinaris Tholus]]{{·}}[[Apollo (kozmická loď)]]{{·}}[[Apollo 1]]{{·}}[[Apollo 10]]{{·}}[[Apollo 11]]{{·}}[[Apollo 12]]{{·}}[[Apollo 13]]{{·}}[[Apollo 14]]{{·}}[[Apollo 15]]{{·}}[[Apollo 16]]{{·}}[[Apollo 17]]{{·}}[[Apollo 4]]{{·}}[[Apollo 5]]{{·}}[[Apollo 6]]{{·}}[[Apollo 7]]{{·}}[[Apollo 8]]{{·}}[[Apollo 9]]{{·}}[[Apollo Lunar Surface Experiment Package]]{{·}}[[Application Explorer Mission]] == ar == [[Arandas (kráter)]]{{·}}[[Arcas (kráter)]]{{·}}[[Areografia]]{{·}}[[Ares Vallis]]{{·}}[[Argyre Planitia]]{{·}}[[Arche (mesiac)]]{{·}}[[Archimedes (kráter)]]{{·}}[[Ariel (mesiac)]]{{·}}[[Arietidy]]{{·}}[[Aristarchos (kráter)]]{{·}}[[Aristillus (kráter)]]{{·}}[[Aristoteles (kráter)]]{{·}}[[Arkhangelsky (kráter)]]{{·}}[[Armstrong (kráter)]]{{·}}[[Arsia Mons]]{{·}}[[Artemis Accords]]{{·}}[[Artemis I]]{{·}}[[Artemis II]]{{·}}[[Artemis III]] == as == [[AS-201]]{{·}}[[AS-202]]{{·}}[[AS-203]]{{·}}[[Ascraeus Mons]]{{·}}[[Asgard (kráter)]]{{·}}[[Asimov (kráter)]]{{·}}[[Astronomický prechod]] == at == [[Atlas (mesiac)]]{{·}}[[Atmosféra (kozmického telesa)]]{{·}}[[Atmosféra Jupitera]]{{·}}[[Atmosféra Marsu]]{{·}}[[Atmosféra Zeme]]{{·}}[[Atmosférická absorpcia]]{{·}}[[Atmosférické hvizdy]]{{·}}[[Atmosférický tlak]] == au == [[Ausonia Montes]]{{·}}[[Autolycus (kráter)]]{{·}}[[Automatická medziplanetárna stanica]]{{·}}[[Autonoe (mesiac)]] [[Kategória:Zoznamy článkov slnečnej sústavy]] mw9hd5p2xx4x95y8h9it8bpyhk6ml45 0 248477 8198627 7743289 2026-04-15T08:28:07Z ~2026-23187-21 292045 uprava_1 8198627 wikitext text/x-wiki '''Migrácia''' je zmena miesta [[trvalý pobyt|trvalého pobytu]] za hranice určitej územnej jednotky; premiestňovanie obyvateľov v území spojené so zmenou bydliska. Niekedy sa hovorí o fyzickej alebo zemepisnej mobilite. Migrácia sa delí na internú / vnútornú (v rámci domovského štátu) a medzinárodnú / vonkajšiu ([[emigrant]] opustí hranice domovského štátu, [[Prisťahovalectvo|imigrant]] sa prisťahuje inde). Ďalej sa delí na nevratnú, dočasnú, sezónnu a kyvadlovú. [[Vysťahovalectvo|Emigrácia alebo vysťahovalectvo]] je trvalé alebo dlhodobé vysťahovanie. == História == Migrácia má pôvod už v časoch, keď prví [[Človek vzpriamený|Homo erectus]] a [[Homo sapiens]] opúšťali Afriku (Rift Valley) a postupovali do Európy a neskôr na ďalšie kontinenty.<ref>Koser, Khalid. ''International'' migration: a very short introduction''. New York: Oxford University Press,2007.''</ref> V nedávnej histórii je dôležitá nútená migrácia [[otrokárstvo|otrokov]] v 18.-19.storočí, najmä zo západnej Afriky do severnej a južnej Ameriky, aj tzv. zmluvné otroctvo prevažne z Číny, Indie a Japonska do kolónií európskych mocností. [[Kolonializmus]] zohral dôležitú úlohu v medzinárodnej migrácii; koloniálne mocnosti ako [[Veľká Británia]], [[Španielsko]] a [[Francúzsko]] podporovali presídľovanie vlastných občanov do kolónií. Ďalší významný míľnik súvisí s prerodom USA na industriálnu veľmoc v 19. storočí, kedy milióny pracovníkov z chudobných regiónov Európy odchádzali z ekonomických dôvodov do USA.  Po [[2. svetová vojna|2. svetovej vojne]] bola potrebná pracovná sila na rozvoj ekonomiky v povojnovej Európe, Severnej Amerike a Austrálii, preto nastala ďalšia veľká vlna migrácie. Do 70. rokov 20. storočia migrácia v Európe ustúpila, no v Amerike pretrvávala až do 90. rokov 20. storočia. == Súčasnosť == V súčasnosti sa migrácia vyskytuje najmä z politických, ekonomických a sociálnych dôvodov.     == Kto je migrant/emigrant? == Podľa definície [[OSN]]: Emigrant je osoba, ktorá sa zdržuje dobrovoľne<!-- po dobu aspoň jedného roka tam vôbec nie je. --> mimo vlastnej krajiny.<ref>"''Migrant/Migration''.".(cit.  8. sept. 2015.[http://www.unesco.org/new/en/social-and-human-sciences/themes/international-migration/glossary/migrant/]</ref> V skutočnosti je ale oveľa zložitejšie zistiť, kto vlastne v skutočnosti je emigrant a ako dlho sa zdržuje mimo domova. Migrácia sa delí do rôznych kategórií (napr. podľa motívu, legality, a pod.) a definície sa v krajinách líšia. Najčastejšie používané kategórie v deľbe emigrantov sú: * Dočasní pracovní migranti (migrujú len na určitú dobu s cieľom zárobku) * Vysoko vzdelaní pracovní migranti * Ilegálni migranti (bez platných osobných dokumentov, víz, a pod.) * Nútení migranti (táto kategória zahŕňa [[utečenec|utečencov]] a migrantov, ktorí sú nútení odísť kvôli externým vplyvom, ako napr. [[prírodná katastrofa|prírodné katastrofy]]) == Teórie migrácie == E.G. Ravenstein v roku 1885 vydal článok s názvom „The Laws of Migration“,<ref>Ravenstein, Ernst Georg. "The Laws of Migration." ''Journal of the Statistical Society of London'' vol. 48, issue 2(1885): 167-235.</ref> v ktorom na základe štatistík a údajov o migrácii pochádzajúcich z Veľkej Británie, zhromaždil tzv. zákony migrácie, ktoré zahŕňajú diaľku, rôzne typy migrantov, rozdielne preferencie žien a mužov pri migrovaní, a pod. E.S. Lee delí faktory spôsobujúce migráciu na tzv. „push faktory“ a „pull faktory“. „Push faktory“ sú negatíva, ktoré človeka odrádzajú v zotrvaní v pôvodnej oblasti, napr. zlá ekonomická situácia, zmena politického režimu, konflikty, vojny, diskriminácia, a pod. „Pull faktory“ sú pozitíva, ktoré človeka motivujú k migrácii do novej oblasti, napr. pracovné príležitosti, priaznivé podnebie, vzdelanie, fungujúca ekonomika, a pod. == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * BADE, Klaus J. {{--}} EMMER, Pieter C. {{--}} LUCASSEN, Leo {{--}} OLTMER, Jochen (eds.): ''The Encyclopedia of Migration and Minorities in Europe (from the 17th century to the present).'' Cambridge {{--}} New York : Cambridge University Press, 2011. xxxix + 768 s. ISBN 978-0-521-89586-6 (hardback) * COHEN, Robin: ''Sťahovanie ľudstva od praveku až po súčasnosť.'' Bratislava : IKAR, 2020. 224 s. ISBN 978-80-551-7483-9 * KING, Russell: ''Atlas lidské migrace.'' Praha : Mladá fronta, 2008. 192 s. ISBN 978-80-204-1706-0 {{Sociologický výhonok}} [[Kategória:Sociológia]] [[Kategória:Migrácia| ]] aagsonezucq5u0iljmch0rvjirrujkj 10 258723 8198321 5574913 2026-04-14T16:10:19Z Pe3kZA 39673 wl. 8198321 wikitext text/x-wiki {{Navigačná lišta |meno = Vodné toky v povodí Malého Dunaja (2. časť) |nadpis = Vodné toky v povodí [[Malý Dunaj|Malého Dunaja]] (od Chotárneho kanála po ústie do Váhu) |zoznam1 = * [[Akovský kanál]] * [[Asódsky kanál]] * [[Báčsky kanál]] * [[Bahno (prítok Čiližského potoka)|Bahno]] * [[Báčsky kanál]] * [[Batonský kanál]] * [[Belský kanál]] * [[Biely kanál]] * [[Blatné (kanál)|Blatné]] * [[Bočný kanál (prítok Obecného kanála)|Bočný kanál]] * [[Bočný Bufiansky kanál]] * '''[[Boheľovský kanál]]''' * [[Bufiansky kanál]] * [[Býčí kanál]] * [[Cegejský kanál]] * '''[[Čiližský potok]]''' * [[Dubovský kanál]] * [[Dvorský kanál]] * [[Farské (kanál)|Farské]] * [[Gabčíkovo-Ňárad]] * [[Hanský kanál]] * [[Hetménsky kanál]] * [[Horný diel]] * [[Horný kanál (prítok Kolárovského kanála, Kolárovo)]] * [[Horný kanál (prítok Kolárovského kanála, Kráľov Brod)]] * '''[[Chotárny kanál]]''' * '''[[Jurová-Veľký Meder]]''' * [[Kačonka]] * [[Kačonský kanál]] * '''[[Kolárovský kanál (prítok Malého Dunaja)|Kolárovský kanál]]''' * [[Kotlibský kanál]] * [[Kračany-Boheľov]] * [[Krátky kanál]] * [[Líščí kanál]] * [[Mačonský kanál]] * [[Majerský kanál]] * [[Malobelský kanál]] * [[Malý Topoľový kanál]] * [[Milinovský kanál]] * [[Neded-Vlčany]] * [[Novolúcky kanál]] * [[Obecný kanál]] * [[Pastúšsky kanál]] * [[Pastvinový kanál]] * [[Predný kanál]] * [[Selický kanál]] * [[Slaništský kanál]] * '''[[Stará Čierna voda]]''' * [[Starozemský kanál]] * [[Studiensky kanál]] * [[Šajbiarsky kanál]] * [[Šaliansky kanál]] * [[Šípový kanál]] * [[Topoľový kanál]] * [[Vlčiansky kanál]] * [[Vrakúnsky kanál]] * [[Vrakúň-Padáň]] * [[Vranie-Kotliba]] * [[Zemiansky kanál]] * [[Žihársky kanál]] * [[Žihľavový kanál]] |zoznam2 = ;Súvisiace šablóny :[[Šablóna:Vodné toky v povodí Malého Dunaja (1. časť)|Vodné toky v povodí Malého Dunaja (1. časť)]] :[[Šablóna:Vodné toky v povodí Starej Čiernej vody|Vodné toky v povodí Starej Čiernej vody]] :[[Šablóna:Vodné toky v povodí Váhu (9. časť)|Vodné toky v povodí Váhu (9. časť)]] }}<noinclude> [[Kategória:Šablóny povodí na Slovensku|Malý Dunaj (2. časť)]] </noinclude> kcny167hzz8no99l7cja5w3ev7nrqcp 0 277997 8198380 7280069 2026-04-14T17:06:07Z Andrej-airliner 43530 wl. 8198380 wikitext text/x-wiki '''Kozmický program''' (vesmírny program) je súbor postupných krokov, ktoré sa konajú s cieľom dosiahnutia účelu, súvisiaceho s výskumom vo vesmírnom priestore, alebo podnikateľským zámerom (komerčným projektom) súvisiacim s vesmírnym priestorom. Definičná podmienka: „aby sa dal nejaký projekt, pokladať za vesmírny program, musí si dosiahnutie jeho cieľa, vyžadovať dopravu (nákladov alebo osôb) nad hranicu vesmírneho priestoru.“ {{bez citácie}} O to, či má byť súčasťou definície podmienka "udelenia najmenej 1. kozmickej rýchlosti" (teda dostať sa "na orbitu"), sa vedie spor. V tom prípade by sa totiž za „kozmický program“ a jeho súčasť nedal považovať vývoj a prevádzka sondážnych (balistických) rakiet, nepatril by sem program [[North American X-15]], ani [[Mercury-Redstone 3|let]] [[Alan Shepard|Alana Sheparda]], [[SpaceShipOne]]-[[SpaceShipTwo]] a zrejme ani vývoj vesmírnych dopravných prostriedkov ako takých. {{Portál|Kozmonautika}} {{Kozmonautický výhonok}} [[Kategória:Kozmonautika]] [[Kategória:Letectvo]] nehfe8rru3179or0d1kfnpkfi3y7t2w 0 283538 8198592 8167548 2026-04-15T07:14:06Z Ziv 201445 ([[c:GR|GR]]) [[File:Flag of Transcaucasian SFSR (1925-1936).svg]] → [[File:Flag of the Transcaucasian SFSR (variant).svg]] → The file was renamed on Commons, but the filename was not changed in the language versions because Delinker did not perform the task. ([[c:c:GR]]) 8198592 wikitext text/x-wiki [[Image:Flag of the Soviet Union.svg|thumb|Vlajka [[ZSSR]] (1955{{--}}1991)]] [[Image:USSR animated flag.gif|thumb|Vlajúca vlajka ZSSR]] [[Image:Red Army flag (Fictitious).svg|thumb|Vlajka [[Červená armáda|Červenej armády]]]] '''Vlajka [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]]''' má červený list, v ktorého hornom rohu je skrížený zlatý kosák a kladivo, nad nimi je zlato lemovaná päťramenná hviezda (rovnaké symboly ako na [[Štátny znak Sovietskeho zväzu|štátnom znaku]]). Červená farba symbolizuje [[októbrová revolúcia|proletársku revolúciu]], kosák a kladivo zväzok robotníkov a roľníkov v nezávislom štáte pod vedením [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|komunistickej strany]], päťramenná hviezda je znamením jednoty a medzinárodnej solidarity pracujúcich všetkých piatich kontinentov. Vlajka bola schválená v roku [[1923]], definitívne upravená v roku [[1924]].<ref>[http://pravo.levonevsky.org/baza/soviet/sssr7034.htm Ústava ZSSR, po zmenách z 31.1.1924 , hlava 11]</ref> Kresba kosáku a kladiva bola presne popísaná v roku [[1955]].<ref>[http://pravo.levonevsky.org/baza/soviet/sssr6212.htm ПОЛОЖЕНИЕ О ГОСУДАРСТВЕННОМ ФЛАГЕ СОЮЗА СОВЕТСКИХ СОЦИАЛИСТИЧЕСКИХ РЕСПУБЛИК (в ред. Указа Президиума ВС СССР от 15.08.1980, утв. Законом СССР от 23.10.1980 - Ведомости ВС СССР, 1980, N 34, ст. 692, 1980, N 44, ст. 914; с изм. и доп., внесенными Законом СССР от 23.10.1980 - Ведомости ВС СССР, 1980, N 44, ст. 914; Указом Президиума ВС СССР от 16.08.1984 - Ведомости ВС СССР, 1984, N 34, ст. 584)]</ref> Poslednou úpravou z roku [[1980]] bolo stanovené, že kosák a kladivo sú len na líci vlajky, rub je iba červený. {| class="wikitable" border="2" cellpadding="4" cellspacing="0" style="margin: 1em 1em 1em 0; background: #f9f9f9; border: 1px #aaa solid; border-collapse: collapse;" |- bgcolor="#efefef" ! width="110"|Vlajka!! width="30"| Pomer strán!!width="100"|Obdobie platnosti |- | [[Súbor:Flag of the Soviet Union (1923).svg|200px]]|| 1:4 | [[1922]] – [[1923]] |- | [[Súbor:Flag of the Soviet Union (1924).svg|200px]]|| 1:2 | [[1923]] – [[1924]] |- | [[Súbor:Flag of the Soviet Union (1924-1936).svg|200px]]|| 1:2 | [[1924]] – [[1936]] |- | [[Súbor:Flag of the Soviet Union (1923-1955).svg|200px]]|| 1:2 | [[1936]] – [[1955]] |- | [[Súbor:Flag of the Soviet Union.svg|200px]]|| 1:2 | [[1955]] – [[1991]] |} == Vlajky zväzových republík == {{Hlavný článok|Zoznam vlajok republík Sovietskeho zväzu}} <gallery showfilename="yes"> Súbor:Flag of Armenian SSR.svg| [[Arménska sovietska socialistická republika|Arménska SSR]] Súbor:Flag of Azerbaijan SSR.svg| [[Azerbajdžanská sovietska socialistická republika|Azerbajdžanská SSR]] Súbor:Flag of Byelorussian SSR.svg| [[Bieloruská sovietska socialistická republika|Bieloruská SSR]] Súbor:Flag of Estonian SSR.svg| [[Estónska sovietska socialistická republika|Estónska SSR]] Súbor:Flag of Georgian SSR.svg| [[Gruzínska sovietska socialistická republika|Gruzínska SSR]] Súbor:Flag of Kazakh SSR.svg| [[Kazašská sovietska socialistická republika|Kazašská SSR]] Súbor:Flag of Kyrgyz SSR.svg| [[Kirgizská sovietska socialistická republika|Kirgizská SSR]] Súbor:Flag of Lithuanian SSR.svg| [[Litovská sovietska socialistická republika|Litovská SSR]] Súbor:Flag of Latvian SSR.svg| [[Lotyšská sovietska socialistická republika|Lotyšská SSR]] Súbor:Flag of Moldavian SSR.svg| [[Moldavská sovietska socialistická republika|Moldavská SSR]] Súbor:Flag of Russian SFSR.svg| [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|Ruská SFSR]] Súbor:Flag of Tajik SSR.svg| [[Tadžická sovietska socialistická republika|Tadžická SSR]] Súbor:Flag of the Turkmen Soviet Socialist Republic (1974–1991), Flag of Turkmenistan (1991–1992).svg| [[Turkménska sovietska socialistická republika|Turkménska SSR]] Súbor:Flag of Ukrainian SSR.svg| [[Ukrajinská sovietska socialistická republika|Ukrajinská SSR]] Súbor:Flag of the Uzbek SSR.svg| [[Uzbecká sovietska socialistická republika|Uzbecká SSR]] Súbor:Flag of the Karelo-Finnish SSR.svg|[[Karelsko-fínska sovietska socialistická republika|Karelsko-fínska SSR]] (1940{{--}}1956) Súbor:Flag of the Transcaucasian SFSR (variant).svg| [[Zakaukazská socialistická federatívna sovietska republika|Zakaukazská SFSR]] (1922{{--}}1936) Súbor:E7901-Bishkek-museum-Lenin-carpet.jpg|Vlajky v múzeu v [[Biškek]]u </gallery> == Pozri aj == * [[Symboly ZSSR]] == Zdroje == * Ľudovít Mucha, Vlajky a znaky krajín sveta, GKP Praha 1987 == Referencie == <references/> [[Kategória:Sovietsky zväz]] [[Kategória:Vlajky zaniknutých štátov]] aaq9r57z35nalq1djw3s5vvo4nuv5h6 0 283582 8198593 8161651 2026-04-15T07:14:07Z Ziv 201445 ([[c:GR|GR]]) [[File:Flag of Transcaucasian SFSR (1925-1936).svg]] → [[File:Flag of the Transcaucasian SFSR (variant).svg]] → The file was renamed on Commons, but the filename was not changed in the language versions because Delinker did not perform the task. ([[c:c:GR]]) 8198593 wikitext text/x-wiki {{Bez zdroja}} == Vlajka == '''Vlajka [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]]''' má červený list, v ktorého hornom rohu je skrížený zlatý kosák a kladivo, nad nimi je zlato lemovaná päťramenná hviezda (rovnaké symboly ako na [[Štátny znak Sovietskeho zväzu|štátnom znaku]]). Červená farba symbolizuje [[októbrová revolúcia|proletársku revolúciu]], kosák a kladivo zväzok robotníkov a roľníkov v nezávislom štáte pod vedením [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|komunistickej strany]], päťramenná hviezda je znamením jednoty a medzinárodnej solidarity pracujúcich všetkých piatich kontinentov. Vlajka bola schválená v roku [[1923]], definitívne upravená v roku [[1924]]. {| border="2" cellpadding="4" cellspacing="0" style="margin: 1em 1em 1em 0; background: #f9f9f9; border: 1px #aaa solid; border-collapse: collapse;" |- bgcolor="#efefef" ! width="110"|Vlajka!! width="30"| Pomer strán!!width="100"|Obdobie platnosti |- ! [[Súbor:Flag of the Soviet Union (1923).svg|200px]]!! 1:4 | [[1922]] – [[1923]] |- ! [[Súbor:Flag of the Soviet Union (1924).svg|200px]]!! 1:2 | [[1923]] – [[1924]] |- ! [[Súbor:Flag of the Soviet Union (1924-1936).svg|200px]]!! 1:2 | [[1924]] – [[1936]] |- ! [[Súbor:Flag of the Soviet Union (1923-1955).svg|200px]]!! 1:2 | [[1936]] – [[1955]] |- ! [[Súbor:Flag of the Soviet Union.svg|200px]]!! 1:2 | [[1955]] – [[1991]] |} == Vlajky zväzových republík == {{Hlavný článok|Zoznam vlajok republík Sovietskeho zväzu}} <gallery> Súbor: Flag of Armenian SSR.svg | [[Arménska sovietska socialistická republika|Arménska SSR]] Súbor: Flag of Azerbaijan SSR.svg | [[Azerbajdžanská sovietska socialistická republika|Azerbajdžanská SSR]] Súbor: Flag of Byelorussian SSR.svg | [[Bieloruská sovietska socialistická republika|Bieloruská SSR]] Súbor: Flag of Estonian SSR.svg | [[Estónska sovietska socialistická republika|Estónska SSR]] Súbor: Flag of Georgian SSR.svg | [[Gruzínska sovietska socialistická republika|Gruzínska SSR]] Súbor: Flag of Kazakh SSR.svg | [[Kazašská sovietska socialistická republika|Kazašská SSR]] Súbor: Flag of Kyrgyz SSR.svg | [[Kirgizská sovietska socialistická republika|Kirgizská SSR]] Súbor: Flag of Lithuanian SSR.svg | [[Litovská sovietska socialistická republika|Litovská SSR]] Súbor: Flag of Latvian SSR.svg | [[Lotyšská sovietska socialistická republika|Lotyšská SSR]] Súbor: Flag of Moldavian SSR.svg | [[Moldavská sovietska socialistická republika|Moldavská SSR]] Súbor: Flag of Russian SFSR.svg | [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|Ruská SFSR]] Súbor: Flag of Tajik SSR.svg | [[Tadžická sovietska socialistická republika|Tadžická SSR]] Súbor: Flag of the Turkmen Soviet Socialist Republic (1974–1991), Flag of Turkmenistan (1991–1992).svg | [[Turkménska sovietska socialistická republika|Turkménska SSR]] Súbor: Flag of Ukrainian SSR.svg | [[Ukrajinská sovietska socialistická republika|Ukrajinská SSR]] Súbor: Flag of the Uzbek SSR.svg | [[Uzbecká sovietska socialistická republika|Uzbecká SSR]] Súbor: Flag of the Karelo-Finnish SSR.svg|[[Karelsko-fínska sovietska socialistická republika|Karelsko-fínska SSR]] (1940{{--}}1956) Súbor: Flag of the Transcaucasian SFSR (variant).svg | [[Zakaukazská socialistická federatívna sovietska republika|Zakaukazská SFSR]] (1922{{--}}1936) Súbor: E7901-Bishkek-museum-Lenin-carpet.jpg |Vlajky v múzeu v [[Biškek]]u </gallery> == Znaky == '''Znaky [[Zoznam republík Sovietskeho zväzu|zväzových republík]]''' takisto ako znak [[Sovietsky zväz|Zväzu sovietskych socialistických republík]] obsahujú kosák a kladivo a [[červená hviezda|červenú hviezdu]] ktorá symbolizuje [[komunizmus]], tak ako aj [[vychádzajúce slnko]] (aj keď v [[Lotyšská sovietska socialistická republika|Lotyšskej SSR]], kde sa [[Baltské more]] nachádza na západe krajiny sa interpretovalo ako zapadajúce slnko), obklopený kotúčom pšenice. [[Motto ZSSR]] ''[[Proletári všetkých krajín, spojte sa!]]'', bolo na každom znaku v jazyku republiky a v [[ruština|ruskom]]. Pridané boli okrem toho do znakov jednotlivých republík aj charakteristické motívy, reliéfy, charakteristiky krajiny (kopce, vrchy...), prípadne iné (ekonomika, kultúra a pod). V tabuľke sú uvedené znaky republík v roku [[1987]], rok predtým, než jednotlivé republiky začali postupne meniť svoje štátne symboly na súčasné, čo súviselo s rozpadom ZSSR, ktorý bol zavŕšený v roku [[1991]]. Na pravej strane je znak republiky tak, ako ho používajú v súčasnosti. Ako vidieť viaceré [[ázia|ázijské]] republiky používajú podobné znaky ako za éry ZSSR. Viaceré [[Európa|európske]] republiky sa vrátili k historickým znakom. [[Bielorusko]] používalo tradičnú [[Pahonia|Pahoniu]] (znak Litovského veľkovojvodstva) v rokoch 1991 až 1995, kedy sa vrátili k preštylizovanému znaku z éry bývalého Sovietskeho zväzu. Odštiepenecká [[Podnestersko (neuznaný štát)|Podnesterská moldavská republika]] (Podnestersko), medzinárodne považovaná za časť [[Moldavsko|Moldavska]], používa [[Štátny znak Moldavskej sovietskej socialistickej republiky|znak Moldavskej SSR]] (pozri [[Štátny znak Podnesterskej moldavskej republiky|znak Podnesterska]]). {| class="wikitable" border=1 cellpadding=5 cellspacing=0 ! style="background:pink" | Republika ! style="background:pink" | Emblém ! style="background:pink" | Hlavný znak ! colspan=2 style="background:pink" | Republikové špecifiká ! style="background:pink" | Súčasný znak |- ! rowspan=4 | [[Arménska sovietska socialistická republika|Arménska SSR]] | rowspan=4 align=center | [[Súbor:Emblem of the Armenian SSR.svg|130px]] | rowspan=4 | [[Štátny znak Arménskej sovietskej socialistickej republiky|Štátny znak Arménskej SSR]] | Plodiny <br /><small>(iné ako pšenica)</small> | [[hrozno]] | rowspan=4 align=center | [[Súbor:Coat of arms of Armenia.svg|90px]] <br /><small>[[Štátny znak Arménska]]</small> |- | Terénne, <br />geografické rysy | [[Ararat (vrch v Turecku)|Ararat]] |- | Priemysel | |- | Ornamenty | |- ! rowspan=4 | [[Azerbajdžanská sovietska socialistická republika|Azerbajdžanská SSR]] | rowspan=4 align=center | [[Súbor:Emblem of the Azerbaijan Soviet Socialist Republic (1978–1991), Emblem of Azerbaijan (1991–1993).svg|130px]] | rowspan=4 | [[Štátny znak Azerbajdžanskej sovietskej socialistickej republiky|Štátny znak Azerbajdžanskej SSR]] | Plodiny <br /><small>(iné ako pšenica)</small> | [[bavlna]] | rowspan=4 align=center | [[Súbor:Emblem of Azerbaijan.svg|90px]] <br /><small>[[Štátny znak Azerbajdžanu]]</small> |- | Terénne, <br />geografické rysy | [[Kaspické more]] |- | Priemysel | [[ropa|ropná]] [[vrtná veža]] |- | Ornamenty | |- ! rowspan=4 | [[Bieloruská sovietska socialistická republika|Bieloruská SSR]] | rowspan=4 align=center | [[Súbor:Emblem of the Byelorussian Soviet Socialist Republic (1981–1991).svg|130px]] | rowspan=4 | [[Štátny znak Bieloruskej sovietskej socialistickej republiky|Štátny znak Bieloruskej SSR]] | Plodiny <br /><small>(iné ako pšenica)</small> | [[ďatelina]], [[Ľan siaty|ľan]] | rowspan=4 align=center | [[Súbor:Official coat of arms of the Republic of Belarus (v).svg|90px]] <br /><small>[[Štátny znak Bieloruska]]</small> |- | Terénne, <br />geografické rysy | |- | Priemysel | |- | Ornamenty | |- ! rowspan=4 | [[Estónska sovietska socialistická republika|Estónska SSR]] | rowspan=4 align=center | [[Súbor:Emblem of the Estonian SSR.svg|130px]] | rowspan=4 | [[Štátny znak Estónskej sovietskej socialistickej republiky|Štátny znak Estónskej SSR]] | Plodiny <br /><small>(iné ako pšenica)</small> | [[borovica]] | rowspan=4 align=center | [[Súbor:Coat of arms of Estonia.svg|90px]] <br /><small>[[Štátny znak Estónska]]</small> |- | Terénne, <br />geografické rysy | |- | Priemysel | |- | Ornamenty | |- ! rowspan=4 | [[Gruzínska sovietska socialistická republika|Gruzínska SSR]] | rowspan=4 align=center | [[Súbor:Emblem of the Georgian SSR.svg|130px]] | rowspan=4 | [[Štátny znak Gruzínskej sovietskej socialistickej republiky|Štátny znak Gruzínskej SSR]] | Plodiny <br /><small>(iné ako pšenica)</small> | [[hrozno]] | rowspan=4 align=center | [[Súbor:Greater coat of arms of Georgia.svg|90px]] <br /><small>[[Štátny znak Gruzínska]]</small> |- | Terénne, <br />geografické rysy | Pohorie [[Veľký Kaukaz|Kaukaz]] |- | Priemysel | |- | Ornamenty | Gruzínske ornamenty so sedemcípou hviezdou z gruzínskeho znaku z roku 1921 |- ! rowspan=4 | [[Kazašská sovietska socialistická republika|Kazašská SSR]] | rowspan=4 align=center | [[Súbor:Emblem of Kazakh SSR.svg|130px]] | rowspan=4 | [[Štátny znak Kazašskej sovietskej socialistickej republiky|Štátny znak Kazašskej SSR]] | Plodiny <br /><small>(iné ako pšenica)</small> | | rowspan=4 align=center | [[Súbor:Emblem of Kazakhstan.svg|90px]] <br /><small>[[Štátny znak Kazachstanu]]</small> |- | Terénne, <br />geografické rysy | |- | Priemysel | |- | Ornamenty | |- ! rowspan=4 | [[Kirgizská sovietska socialistická republika|Kirgizská SSR]] | rowspan=4 align=center | [[Súbor:Emblem of the Kirghiz SSR.svg|130px]] | rowspan=4 | [[Štátny znak Kirgizskej sovietskej socialistickej republiky|Štátny znak Kirgizskej SSR]] | Plodiny <br /><small>(iné ako pšenica)</small> | [[bavlna]] | rowspan=4 align=center | [[Súbor:Emblem of Kyrgyzstan.svg|90px]] <br /><small>[[Štátny znak Kirgizska]]</small> |- | Terénne, <br />geografické rysy | Pohorie [[Ťanšan]] |- | Priemysel | |- | Ornamenty | Kirgizské [[vyšívanie (ozdobovanie)|výšivky]] |- ! rowspan=4 | [[Litovská sovietska socialistická republika|Litovská SSR]] | rowspan=4 align=center | [[Súbor:Emblem of the Lithuanian SSR.svg|130px]] | rowspan=4 | [[Štátny znak Litovskej sovietskej socialistickej republiky|Štátny znak Litovskej SSR]] | Plodiny <br /><small>(iné ako pšenica)</small> | [[dub]] | rowspan=4 align=center | [[Súbor:Coat of arms of Lithuania.svg|90px]] <br /><small>[[Štátny znak Litvy]]</small> |- | Terénne, <br />geografické rysy | |- | Priemysel | |- | Ornamenty | |- ! rowspan=4 | [[Lotyšská sovietska socialistická republika|Lotyšská SSR]] | rowspan=4 align=center | [[Súbor:Emblem of the Latvian SSR.svg|130px]] | rowspan=4 | [[Štátny znak Lotyšskej sovietskej socialistickej republiky|Štátny znak Lotyšskej SSR]] | Plodiny <br /><small>(iné ako pšenica)</small> | | rowspan=4 align=center | [[Súbor:Coat of arms of Latvia.svg|90px]] <br /><small>[[Štátny znak Lotyšska]]</small> |- | Terénne, <br />geografické rysy | [[Baltské more]] |- | Priemysel | |- | Ornamenty | |- ! rowspan=4 | [[Moldavská sovietska socialistická republika|Moldavská SSR]] | rowspan=4 align=center | [[Súbor:Emblem of the Moldavian SSR.svg|130px]] | rowspan=4 | [[Štátny znak Moldavskej sovietskej socialistickej republiky|Štátny znak Moldavskej SSR]] | Plodiny <br /><small>(iné ako pšenica)</small> | [[kukurica]], [[hruška (plod)|hrušky]], [[hrozno]] | rowspan=4 align=center | [[Súbor:Coat of arms of Moldova.svg|90px]] <br /><small>[[Štátny znak Moldavska]]</small> |- | Terénne, <br />geografické rysy | |- | Priemysel | |- | Ornamenty | |- ! rowspan=4 | [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|Ruská SFSR]] | rowspan=4 align=center | [[Súbor:Emblem of the Russian SFSR.svg|130px]] | rowspan=4 | [[Štátny znak Ruskej sovietskej federatívnej socialistickej republiky|Štátny znak Ruskej SFSR]] | Plodiny <br /><small>(iné ako pšenica)</small> | | rowspan=4 align=center | [[Súbor:Coat of Arms of the Russian Federation.svg|90px]] <br /><small>[[Štátny znak Ruska|Štátny znak Ruskej federácie]]</small> |- | Terénne, <br />geografické rysy | |- | Priemysel | |- | Ornamenty | [[barok]]ová [[kartuša]] |- ! rowspan=4 | [[Tadžická sovietska socialistická republika|Tadžická SSR]] | rowspan=4 align=center | [[Súbor:Emblem of the Tajik SSR.svg|130px]] | rowspan=4 | [[Štátny znak Tadžickej sovietskej socialistickej republiky|Štátny znak Tadžickej SSR]] | Plodiny <br /><small>(iné ako pšenica)</small> | [[bavlna]] | rowspan=4 align=center | [[Súbor:Emblem of Tajikistan.svg|90px]] <br /><small>[[Štátny znak Tadžikistanu]]</small> |- | Terénne, <br />geografické rysy | |- | Priemysel | |- | Ornamenty | |- ! rowspan=4 | [[Turkménska sovietska socialistická republika|Turkménska SSR]] | rowspan=4 align=center | [[Súbor:Emblem of the Turkmen SSR.svg|130px]] | rowspan=4 | [[Štátny znak Turkménskej sovietskej socialistickej republiky|Štátny znak Turkménskej SSR]] | Plodiny <br /><small>(iné ako pšenica)</small> | [[bavlna]], [[hrozno]] | rowspan=4 align=center | [[Súbor:Emblem of Turkmenistan.svg|90px]] <br /><small>[[Štátny znak Turkménska]]</small> |- | Terénne, <br />geografické rysy | |- | Priemysel | [[ropa|ropná]] [[vrtná veža]] |- | Ornamenty | ''gillam'' detail turkménskeho [[Jomutový koberec|koberca]] |- ! rowspan=4 | [[Ukrajinská sovietska socialistická republika|Ukrajinská SSR]] | rowspan=4 align=center | [[Súbor:Emblem of the Ukrainian SSR.svg|130px]] | rowspan=4 | [[Štátny znak Ukrajinskej sovietskej socialistickej republiky|Štátny znak Ukrajinskej SSR]] | Plodiny <br /><small>(iné ako pšenica)</small> | | rowspan=4 align=center | [[Súbor:Lesser Coat of Arms of Ukraine.svg|90px]] <br /><small>[[Štátny znak Ukrajiny]]</small> |- | Terénne, <br />geografické rysy | |- | Priemysel | |- | Ornamenty | [[barok]]ová [[kartuš]]a |- ! rowspan=4 | [[Uzbecká sovietska socialistická republika|Uzbecká SSR]] | rowspan=4 align=center | [[Súbor:Emblem of the Uzbek SSR.svg|130px]] | rowspan=4 | [[Štátny znak Uzbeckej sovietskej socialistickej republiky|Štátny znak Uzbeckej SSR]] | Plodiny <br /><small>(iné ako pšenica)</small> | [[bavlna]] | rowspan=4 align=center | [[Súbor:Emblem of Uzbekistan.svg|90px]] <br /><small>[[Štátny znak Uzbekistanu]]</small> |- | Terénne, <br />geografické rysy | |- | Priemysel | |- | Ornamenty | |- ! colspan=6 style="background:pink"| Republiky, ktoré zanikli pred rokom 1991 |- ! rowspan=4 | [[Karelsko-fínska sovietska socialistická republika|Karelsko-fínska SSR]] <br /> (1940 – 1956) | rowspan=4 align=center | [[Súbor:Emblem of the Karelo-Finnish SSR.svg|130px]] | rowspan=4 | [[Štátny znak Karelsko-fínskej sovietskej socialistickej republiky|Štátny znak Karelsko-fínskej SSR]] | Plodiny <br /><small>(iné ako pšenica)</small> | [[borovica]] | rowspan=4 align=center | [[Súbor:Coat of arms of the Republic of Karelia.svg|90px]] <br /><small>[[Štátny znak Karelskej republiky]]<br />([[republika (Rusko)|republika]] [[Ruská federácia|Ruskej federácie]])</small> |- | Terénne, <br />geografické rysy | Terén [[Karélia|Karélie]] |- | Priemysel | |- | Ornamenty | Karélianské [[Vyšívanie (ozdobovanie)|výšivky]] |- ! rowspan=4 | [[Zakaukazská socialistická federatívna sovietska republika|Zakaukazská SFSR]] <br /> (1922 – 1936) | rowspan=4 align=center | [[Súbor:Emblem of the Transcaucasian SFSR (1930-1936).svg|130px]] | rowspan=4 | [[Štátny znak Zakaukazskej socialistickej federatívnej sovietskej republiky|Štátny znak Zakaukazskej SFSR]] | Plodiny <br /><small>(iné ako pšenica)</small> | | rowspan=4 align=center | |- | Terénne, <br />geografické rysy | Vrch Ararat (symbolizujúci [[Arménsko]]) |- | Priemysel | |- | Ornamenty | [[Polmesiac]] (symbolizujúci [[Azerbajdžan]]),<br />Gruzínske ornamenty (symbolizujúce [[Gruzínsko]]) |} == Pozri aj == * [[Symboly Juhoslávie]] [[Kategória:Sovietsky zväz]] 5xxsv725v9ifrxy2bbcy230rx1wdfef 0 283837 8198377 8190892 2026-04-14T17:05:37Z ~2026-23189-35 291972 /* Diskografia */ 8198377 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Alla Pugačovová | Obrázok = Алла Пугачева на фестивале Слово Ново (cropped).jpg | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = Alla Pugačovová v roku 2022 | Popis umelca = [[Sovietsky zväz|sovietska]] a [[Rusko|ruská]] [[pesničkárka]] a [[herec|herečka]] | Rodné meno = Алла Борисовна Пугачёва | Umelecké mená = Boris Gorbonos | Dátum narodenia = {{dnv|1949|4|15}} | Miesto narodenia = [[Moskva]], [[Sovietsky zväz]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = [[Moskva]] (do roku 2011) <br/>[[Grjaz]] (2011 – 2022)<br/>[[Caesarea]] (2022 – 2023)<br/>[[Lemesos]] (2024 – 2026)<br/>[[Vladaja]] (2026 – súčasnosť) | Alma mater = [[Ruská akadémia divadelného umenia]] | Roky pôsobenia = [[1965]] – súčasnosť | Žáner = [[pop]], [[disco]], [[funk rock]], [[art rock]], [[new wave]] | Pôsobenie = [[pesničkár]]ka, [[herečka]] | Hrá na nástroje = | Typ hlasu = [[mezosoprán]] | Rodičia = Boris Michailovič Pugačov, Zinaida Archipovna Odegovová | Manžel = Mikolas Edmundas Orbakas (1969 – 1973)​<br/>Aleksandr Stefanovič ​(1976 – 1980)​<br/>Jevgenij Borisovič Boldin (1985 – 1993)​<br/>[[Filipp Bedrosovič Kirkorov]] ​(1994 – 2005)​<br/>Maksim Galkin ​(od roku 2011) | Súrodenci = Jevgenij Borisovič Pugačov (* [[1950]] – † [[2011]]) | Deti = [[Kristina Orbakajteová]] (* [[1971]])<br/>Jelizaveta „Liza“ Galkinová (* 2013)<br/>Garri Galkin (* 2013) | Súvisiace články = | Vplyvy = | Podpis = Alla Pugacheva signature.svg | Hudobný vydavateľ = [[Melodija]], [[Balkanton]], [[Supraphon]], [[Polydor Records|Polydor]] | Webstránka = [http://www.allapugacheva.ru/ allapugacheva.ru] }} '''Alla Borisovna Pugačovová''' ({{V jazyku|rus|Алла Борисовна Пугачёва|Alla Borisovna Pugačova}}; * [[15. apríl]] [[1949]], [[Moskva]], [[Sovietsky zväz]]) je [[Sovietsky zväz|sovietska]] a [[Rusko|ruská]] [[pesničkár]]ka a [[herec|herečka]]. Jej umelecká kariéra pod umeleckým menom '''Alla Pugačovová''', ktorú začala v roku 1965, trvá až dodnes. Pugačovovej precítený [[mezosoprán]]ový hlasový prejav zaradil túto speváčku medzi najuznávanejšie umelkyne krajín bývalého [[Sovietsky zväz|ZSSR]], jej meno sa nachádza v prvej desiatke [[Zoznam najpredávanejších hudobných umelcov na svete|zoznamu najpredávanejších hudobných umelcov sveta]].<ref>[[Encyclopædia Britannica]] repeats a claim on its [http://www.britannica.com/eb/article?tocId=9114570 features website] that Pugacheva has sold around 250 million records. Other internet sources claim figures from 75 million to 250 million records, though there is no official source for this information.</ref> V roku 1991 získala titul ''Národnej umelkyne Sovietskeho zväzu'' a je považovaná za [[Zdvorilostné prezývky v populárnej hudbe|Kráľovnú ruskej populárnej hudby]].<ref>{{Citácia knihy|titul=Billboard|url=https://books.google.com/books?id=Tw0EAAAAMBAJ&pg=PA79|vydavateľ=Nielsen Business Media, Inc.|rok=1996-04-06|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: Tw0EAAAAMBAJ|meno=|priezvisko=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Russia's Pop Queen | url = https://russianlife.com/the-russia-file/russias-pop-queen/ | vydavateľ = Russian Life | dátum prístupu = 2026-04-01 | jazyk = en | meno = Margaret | priezvisko = Godwin-Jones}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Queen of Russian pop music celebrates birthday on April 15 | url = https://www.1lurer.am/en/2015/04/15/Queen-of-Russian-pop-music-celebrates-birthday-on-April-15/13173 | vydavateľ = www.1lurer.am | dátum vydania = 2015-04-15 | dátum prístupu = 2026-04-01 | jazyk = en}}</ref> Niektoré ruské publikácie naznačili, že ak by sa Pugačovová vrátila z [[Exil|exilu]] naspäť do [[Rusko|Ruska]], nebola by v krajine vítaná.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = «Аморальная старушка». Россияне призвали объявить бойкот Пугачевой | url = https://360.ru/tekst/obschestvo/bojkot-pugachevoj/ | vydavateľ = 360° | dátum vydania = 2022-08-29 | dátum prístupu = 2026-04-01 | jazyk = ru | meno = Марат | priezvisko = Котов}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Россияне разнесли Пугачеву после просьбы признать ее иноагентом вслед за Галкиным | url = https://ruposters.ru/news/18-09-2022/pugacheva-poprosila-vnesti-spisok-inoagentov-rossiyane-predlagayut-depugachevizirovat-shoubiznes | vydavateľ = Ruposters.ru | dátum prístupu = 2026-04-01 | jazyk = ru-RU}}</ref> == Životopis == Alla Pugačovová sa narodila [[15. apríl]]a [[1949]] v [[Moskva|Moskve]] ako prvorodené dieťa manželom Borisovi Michailovičovi Pugačovovi a Zinaide Archipovne Odegovovej. Takmer presne rok po narodení Ally sa manželom narodil ešte syn Jevgenij Borisovič Pugačov (* [[7. apríl]] [[1950]] – † [[19. február]] [[2011]]). V roku 1976 Alla Pugačovová vystúpila v [[Cannes]] ([[Francúzsko]]) na veľtrhu gramofónových spoločností ako [[šansoniérka]], no známa bola interpretáciou skladieb popového žánru či spievanými baladami. Alle Pugačovovej vyšlo viacero albumov, vo vtedajšom Sovietskom zväze sa v rôznych anketách o najobľúbenejšie piesne dostali v hodnoteniach do prvej desiatky. Autorom jej skladieb bol Aleksandr Zacepin, v ktorého malom domácom štúdiu boli vyrobené jej prvé nahrávky až do podpísania zmluvy s hudobným vydavateľstvom Melodija ({{vjz|rus|Μелодия}}).<ref name="Dorůžka">{{Citácia knihy | priezvisko = Dorůžka | meno = Lubomír | Odkaz na autora = Lubomír Dorůžka | titul = Panoráma populární hudby 1918/1978 | vydavateľ = Mladá Fronta | miesto = Praha | rok = 1987 | isbn = | strany = 240 | jazyk = }}</ref> V roku 1981 vyšiel v česko-slovenskom [[Supraphon]]e album s jej piesňami. V roku 1986 vystúpila v meste [[Pripiať (mesto)|Pripjať]] pred likvidátormi havárie na [[Černobyľská atómová elektráreň|Černobyľskej jadrovej elektrárni]].<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Osobní vzpoura Ally Pugačovové inspiruje desítky milionů Rusů - Seznam Zprávy | url = https://www.seznamzpravy.cz/clanek/zahranicni-komentar-osobni-vzpoura-ally-pugacovove-inspiruje-desitky-milionu-rusu-286732 | vydavateľ = www.seznamzpravy.cz | dátum vydania = 2025-09-23 | dátum prístupu = 2025-09-24 | jazyk = cs | priezvisko = Machonin | meno = Jan}}</ref> [[Súbor:Алла Пугачева (1983).jpg|náhľad|Alla Pugačovová v roku 1983]] Táto speváčka je v Rusku populárna dodnes. V roku 1997 sa stala tretíkrát za sebou ''Ženou roka''.<ref>[http://www.sme.sk/c/2140301/zaujimavosti.html SME.sk: zaujímavosti]</ref> Aj ked v roku 2007 odišla z hudobnej scény<ref name=":0" />, v roku 2008 sa dostala na tretie miesto ankety ruskej televíznej súťaže. Ruský denník [[Izvestija]] v marci 2009 oznámil, že počas plánovaného koncertného turné mala v Rusku Alla Pugačovová vystúpiť na spoločnom koncerte s [[Michael Jackson|Michaelom Jacksonom]].<ref>[http://www.novinky.cz/kultura/165000-michael-jackson-a-alla-pugacovova-chystaji-podle-ruskych-novin-spolecny-koncert.html www.novinky.cz: Michael Jackson a Alla Pugačovová chystají podle ruských novin společný koncert]</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=www.halonoviny.cz: Zpěvačka Alla Pugačovová oslavila šedesátiny |url=http://www.halonoviny.cz/index.php?id=77194 |dátum prístupu=2009-07-11 |url archívu=https://web.archive.org/web/20201205083205/http://www.halonoviny.cz/index.php?id=77194 |dátum archivácie=2020-12-05 }}</ref> [[Súbor:Dmitriy Medvedev with Alla Pugacheva.jpg|thumb|V roku 2009 s prezidentom [[rusko|Ruska]] [[Dmitrij Medvedev|Dmitrijom Medvedevom]]]] Každoročné letné dovolenky Pugačovová trávi v [[Lotyšsko|Lotyšsku]] alebo [[Arménsko|Arménsku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pugacheva Rents Out Villa for €15,000 a Month and Plans to Go to Bulgaria, Armenia, and Latvia | url = https://news.inbox.lv/1500d0q-pugacheva-rents-out-villa-for-eur15-000-a-month-and-plans-to-go-to-bulgaria-armenia-and-latvia?language=lt | vydavateľ = News feed at Inbox.lv | dátum vydania = 2026-03-18 | dátum prístupu = 2026-04-01}}</ref> Spoločne so svojim posledným mužom Maksimom Galkinom vo februári 2022 odsúdila [[Ruská invázia na Ukrajinu|inváziu Ruska na Ukrajinu]]. V marci 2022 [[Vysťahovalectvo|emigrovala]] do [[Izrael]]a.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Rozovsky | meno = Liza | titul = Russian Megastars Alla Pugacheva, Maxim Galkin Flee to Israel | url = https://www.haaretz.com/israel-news/russian-pop-megastar-alla-pugacheva-flees-to-israel-1.10695519 | dátum vydania = 2022-03-24 | dátum prístupu = 2022-03-24}}</ref> V auguste toho roka sa vrátila späť do [[Rusko|Ruska]] v nádeji , že uprace „neporiadok v hlavách ľudí“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Вернувшаяся в Россию Пугачева пообещала "наводить порядок" | url = https://ria.ru/20220827/pugacheva-1812619234.html | dátum vydania = 2022-08-27 | dátum prístupu = 2022-08-28 | vydavateľ = RIA Novosti}}</ref> V septembri 2022, po vyhlásení jej manžela za zahraničného agenta, verejne odsúdila vojnu a zbytočné straty na životoch Rusov. Tiež požiadala, aby aj ju označili za zahraničnú agentku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Russian pop star's war criticism stirs vigorous debate | url = https://apnews.com/article/russia-ukraine-putin-entertainment-music-8c2e7638c3691accac33da56c8a8e83f | vydavateľ = AP News | dátum vydania = 2022-09-19 | dátum prístupu = 2026-04-01 | jazyk = en}}</ref> V októbri toho roka Pugačovová opäť odišla do Izraela<ref>{{Citácia periodika|titul=Russian pop star who criticised Ukraine war says she is in Israel|url=https://www.theguardian.com/world/2022/oct/10/russian-pop-star-criticised-ukraine-war-israel-alla-pugacheva|periodikum=The Guardian|dátum=2022-10-10|dátum prístupu=2026-04-01|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Bethan|priezvisko=McKernan}}</ref> a získala [[štátne občianstvo|izraelské občianstvo]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Russia mulls labelling queen of Soviet pop Pugacheva a ‘foreign agent’ | url = https://www.aljazeera.com/news/2024/3/29/russia-mulls-labelling-queen-of-soviet-pop-pugacheva-a-foreign-agent | vydavateľ = Al Jazeera | dátum prístupu = 2026-04-01 | jazyk = en | priezvisko = Reuters}}</ref> V novembri 2023 sa pred odchodom do Lotyšska na krátky čas vrátila naspäť do Ruska.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Алла Пугачева уехала из России. Максим Галкин опубликовал их совместное фото, сделанное в Латвии | url = https://meduza.io/news/2023/11/05/alla-pugacheva-uehala-iz-rossii-maksim-galkin-opublikoval-ih-sovmestnoe-foto-sdelannoe-v-latvii | vydavateľ = Meduza | dátum prístupu = 2026-04-01 | jazyk = ru}}</ref> Od roku 2024 žila v meste [[Lemesos]] na [[Cyprus|Cypre]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Queen of Soviet pop Pugacheva likely to be labelled a ‘foreign agent’ in Russia | url = https://cyprus-mail.com/2024/03/29/pugacheva-queen-of-soviet-pop-likely-to-be-labelled-a-foreign-agent-in-russia | vydavateľ = cyprus-mail.com | dátum vydania = 2024-03-29 | dátum prístupu = 2026-04-01 | jazyk = en}}</ref> kde kúpou nehnuteľnosti v roku 2017 cez investičný program získala cyperské občianstvo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The date of birth of Pugacheva was checked - One.uz, 08.07.2025 | url = https://one.uz/en/news/culture/7376-the-date-of-birth-of-pugachyova-was-checked.html | vydavateľ = Uzbekistan and world news and latest news | dátum vydania = 2025-07-08 | dátum prístupu = 2026-04-01 | jazyk = en | priezvisko = One.uz}}</ref> Koncom roka 2025 si s Galkinom kúpili vilu v dedine [[Vladaja]] v [[Bulharsko|Bulharsku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Alla Pugacheva purchased an elite villa in Bulgaria for tens of millions of rubles | url = https://baku.ws/en/show-business/alla-pugacheva-purchased-an-elite-villa-in-bulgaria-for-tens-of-millions-of-rubles | vydavateľ = Baku.ws | dátum vydania = 2025-10-28 | dátum prístupu = 2026-04-01 | jazyk = en}}</ref> === Osobné vzťahy === Dodnes (r. 2011) bola Pugačovová štyrikrát vydatá a rozvedená, v súčasnosti je piaty raz vydatá, 23. decembra 2011 sa jej manželom stal jej dlhoročný partner, moderátor Maxim Galkin. Ako jedna z najpopulárnejších osobností krajín bývalého [[ZSSR]] bola a je Pugačovová vďačným objektom bulvárnych médií, ktoré neustále zverejňujú dlhé zoznamy jej partnerov. Oficiálne manželské vzťahy: * [[1969]] – [[1971]] – manželstvo s [[Litva|litovským]] cirkusovým umelcom Mikolasom Edmundasom Orbakasom (z manželstva vzišla [[dcéra]], populárna ruská speváčka [[Kristina Orbakajte]]ová) * [[1976]] – [[1980]] – manželstvo s režisérom Aleksandrom Stefanovičom * [[1985]] – [[1993]] – manželstvo s producentom Jevgenijom Borisovičom Boldinom * [[1994]] – [[2005]] – manželstvo so spevákom, hudobníkom, producentom a hercom [[Filipp Bedrosovič Kirkorov|Filippom Kirkorovom]] * od [[23. december|23. decembra]] [[2011]] – manželstvo s televíznym moderátorom a humoristom [[Maksim Alexandrovič Galkin|Maksimom Galkinom]] == Diskografia == === Štúdiové albumy === * [[1976]]: ''Золотой Орфей '76'' * [[1977]]: ''Зеркало души'' * [[1979]]: ''Арлекино и другие'' * [[1980]]: ''Поднимись над суетой'' * 1980: ''То ли ещё будет'' * [[1982]]: ''Как тревожен этот путь'' * [[1985]]: ''[[Ach, kak chočetsja žiť|Ах, как хочется жить]]'' * [[1985]]: ''Алла Пугачёва в Стокгольме'' * [[1986]]: ''Счастья в личной жизни'' * 1986: ''Пришла и говорю'' * [[1988]]: ''Песни вместо писем'' * [[1990]]: ''Алла'' * [[1991]]: ''Рождественские встречи-91'' * [[1992]]: ''Рождественские встречи-92'' * [[1995]]: ''Не делайте мне больно, господа'' * [[1998]]: ''Да!'' * [[2001]]: ''Речной трамвайчик'' * [[2002]]: ''А был ли мальчик?'' * [[2003]]: ''Живи спокойно, страна!'' * [[2008]]: ''Приглашение на закат'' === Slávne piesne === * „[[Arlekino|Арлекино]]“ * „Женщина, которая поёт“ * „Всё могут короли“ * „[[Dāvāja Māriņa meitenei mūžiņu|Миллион алых роз]]“ * „До свидания, лето“ * „Сонет Шекспира“ * „Балет“ * „Этот мир“ * „А знаешь, все ещё будет“ * „Две звезды“ * „Я тебя поцеловала“ * „Бумажный змей“ * „Осенний поцелуй“ * „Песенка про себя (Также как все)“ * „На Тихорецкую состав отправится“ * „100 друзей“ * „Айсберг“ * „Паромщик“ * „Волшебник-недоучка“ * „Старинные часы“ * „Маэстро“ * „Цыганский хор“ * „Белая дверь“ * „Надо же“ * „Найти меня“ * „Алло“ * „Superman“ * „Every night and every day“ * „Moscow Rock“ * „Любовь, похожая на сон“ * „Я тебя никому не отдам“ * „Осенние листья“ * „Позови меня с собой“ * „Свеча горела на столе“ * „В воду войду“ * „Осторожно листопад“ * „Речной трамвайчик“ * „Голубка“ * „Мадам Брошкина“ * „Тысяча лет“ * „Будь или не будь“ * „Я пою“ * „Опять метель“ * „Нас бьют, мы летаем“ * „Я летала“ == Film a televízia == * [[1978]]: ''Женщина, которая поёт'' * [[1981]]: ''Любовью за любовь'' * [[1984]]: ''Встречи с Аллой Пугачёвой'' * [[1985]]: ''Пришла и говорю'' * 1985: ''Сезон чудес'' * [[1995]]: ''Жди и помни меня'' * [[2003]]: ''За двумя зайцами'' == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * Fan Site Alla Pugačovová {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180418220254/http://alla.borisovna.ru/ |date=2018-04-18 }} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Alla Pugacheva}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Pugačovová, Alla}} [[Kategória:Ruské speváčky]] [[Kategória:Ruskí šansoniéri]] [[Kategória:Ruské filmové herečky]] [[Kategória:Ruské televízne herečky]] [[Kategória:Sovietske speváčky]] [[Kategória:Sovietske filmové herečky]] [[Kategória:Sovietske televízne herečky]] [[Kategória:Osobnosti z Moskvy]] nfbh3wus2qgzr4w4fh401fp14gorvbv 0 286887 8198643 8040738 2026-04-15T08:40:24Z Feriontly17x17x7 228747 ib, wl, akt. 8198643 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalový klub | názovklubu = FK Železiarne Podbrezová | obrázok = | celý názov = | prezývka = | založený = [[1920]] | rozpustený = | štadión = Zelpo Aréna | kapacita = 4 000 | majiteľ = | predseda = {{SVK}} [[Július Kriváň]] | tréner = {{SVK}} [[Štefan Markulík]] | liga = [[Niké liga]] | sezóna = [[Niké liga 2024/2025|2024/2025]] | pozícia = 6. miesto | vzor_lp1= | vzor_t1=_blackstripes | vzor_pp1= | ľavéplece1=000000 | telo1=990033 | pravéplece1=000000 | trenírky1=990033 | ponožky1=990033 | vzor_lp2= | vzor_t2= | vzor_pp2= | ľavéplece2=cccccc | telo2=cccccc | pravéplece2=cccccc | trenírky2=ffffff | ponožky2=ffffff | shirtsupplier= | shirtsponsors= }} '''FK ŽP Šport Podbrezová''', celým názvom ''Futbalový oddiel Železiarní Podbrezová Šport Podbrezová, akciová spoločnosť'' je slovenský futbalový klub so sídlom v [[Podbrezová|Podbrezovej]]. Akciová spoločnosť je z 99,80% vlastnená [[Železiarne Podbrezová|Železiarňami Podbrezová]].<ref name=rocna09>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Ročná správa 2009 | url = http://www.zelpo.sk/zelpo/homezp.nsf/0968E9F611F5390AC125774B002C7515/$File/Rocna_sprava_2009.pdf | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 3.7.2011 | vydavateľ = Železiarne Podbrezová | miesto = Podbrezová | jazyk = slovenčina }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Od sezóny [[Fortuna liga 2022/2023|2022/2023]] pôsobí v [[Niké liga|najvyššej futbalovej súťaži]] na Slovensku.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Bőd|meno=Titanilla|autor=|odkaz na autora=|titul=Poznajú všetky upratovačky a na trénera nikto nenadáva. Preto oslavujú postup|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://sportnet.sme.sk/spravy/zeleziarne-podbrezova-postup-oslavy-reakcie-druha-liga-2021-2022/|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2022-08-03}}</ref> == Jednotlivé sezóny klubu == === 2013/2014 === V sezóne [[2. slovenská futbalová liga 2013/2014|2013/2014]] si tím vybojoval historický postup do [[Fortuna liga|prvej slovenskej ligy]]. Tím vedený trénerom [[Jaroslav Kentoš|Jaroslavom Kentošom]] to dokázal aj napriek nie veľmi dobrému úvodu sezóny. Potom však už bez výraznejšej straty nechali za sebou všetky tímy v druhej lige. Zásluhu na úspechu majú všetci. Oporami tímu boli celú sezónu [[Vratislav Greško]], [[Blažej Vaščák]], [[Ivan Minčič]], [[Ľuboš Kupčík]] či kapitán [[Jozef Hanák]]. === 2014/2015 === Podbrezová sa predstavila vo [[Fortuna liga 2014/2015|Fortuna lige]], teda najvyššej slovenskej lige po prvýkrát v histórii. Jasným cieľom, ktorý sa následne aj podarilo splniť bola záchrana. Klub skončil so ziskom 29 bodov na 11. mieste tabuľky, horšie na tom bola len [[FK Dukla Banská Bystrica]] (22 bodov). Najlepším strelcom tímu bol so 7 gólmi [[Blažej Vaščák]]. === 2015/2016 === Po záchrane v minulej sezóne mali "železiari" pred sebou ďalší [[Fortuna liga 2015/2016|rok]] medzi slovenskou futbalovou elitou. Sezónu ukončili na 8. mieste so ziskom 37 bodov. Najviac gólov za tím dali hneď 3 hráči. [[Pablo Podio]], [[Andrej Rendla]] a [[Patrik Vajda]] (všetci traja dali 5 gólov). === 2016/2017 === Sezóna [[Fortuna liga 2016/2017|2016/2017]] bola pre Podbrezovú historicky najúspešnejšia. Klub zažil famózny úvod sezóny, a po menej stabilných výkonoch v jarnej časti mu účasť v predkolách [[Európska liga UEFA|Európskej ligy UEFA]] ušla len o 2 body. "Železiari" ukončili sezónu na 5. mieste so 45 bodmi. Najlepším strelcom tímu bol so 7 gólmi [[Holandsko|Holanďan]] [[Endy Bernadina]]. === 2017/2018 === V danej sezóne sa Podbrezovčanom priveľmi nedarilo, zachrániť sa ale dokázali. Po základnej časti mali na konte 20 bodov, po tej nadstavbovej 38. Sezónu ukončili na 9. mieste tabuľky. Endy Bernadina sa opäť stal najlepším strelcom tímu, tentokrát strelil 5 gólov. === 2018/2019 === Podbrezovčania vstupovali do tejto [[Fortuna liga 2018/2019 (Slovensko)|sezóny]] ako takzvaný "čierny kôň" súťaže. Po základnej časti ale veľká zmena oproti minulému roku neprišla, podarilo sa získať len o bod viac. V skupine o udržanie to mala byť pohodová jazda a udržanie sa v najvyššej súťaži. Opak bol však pravdou. Podbrezová získala v nadstavbe len 8 bodov. Vyhrala len zápas, ktorý jej už nič neriešil a v zvyšných 9 zápasoch 5-krát remizovala a 4-krát prehrala. So ziskom 29 bodov sa umiestnila na poslednom 12. mieste a zostúpila do [[2. slovenská futbalová liga 2019/2020|druhej najvyššej slovenskej ligy]]. == Aktuálna súpiska == {{Futbalová súpiska začiatok|aktual=<nowiki>26. október 2019</nowiki>}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=1|nár=Česko|meno=[[Patrik Macej]]|poz=B}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=3|nár=Slovensko|meno=[[Ján Mizerák]]|poz=O}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=4|nár=Slovensko|meno=[[Erik Otrísal]]|poz=O}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=5|nár=Slovensko|meno=[[Dominik Straňák]]|poz=O}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=6|nár=Slovensko|meno=[[Michal Breznaník]]|poz=Z}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=7|nár=Slovensko|meno=[[Nicolas Mejri]]|poz=Z}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=8|nár=Slovensko|meno=[[Jozef Pastorek]]|poz=Z}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=9|nár=Slovensko|meno=[[Jakub Šulc]]|poz=Ú}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=10|nár=Slovensko|meno=[[Samuel Štefánik]]|poz=Z}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=12|nár=Poľsko|meno=[[Daniel Skiba]]|poz=Ú}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=14|nár=Slovensko|meno=[[Samuel Jenat]]|poz=O}} {{Futbalová súpiska stred}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=15|nár=Slovensko|meno=[[René Paraj]]|poz=Z}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=19|nár=Slovensko|meno=[[Juraj Chvátal]]|poz=O}} ''(na hosťovaní z [[SK Sigma Olomouc]])'' {{Futbalová súpiska hráč|čís=20|nár=Slovensko|meno=[[Samuel Ďatko]]|poz=Z}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=21|nár=Slovensko|meno=[[Peter Lipták]]|poz=O}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=22|nár=Česko|meno=[[Jakub Hric]]|poz=O}} [[Súbor:Captain sports.svg|12px|Kapitán klubu]] {{Futbalová súpiska hráč|čís=24|nár=Slovensko|meno=[[Jozef Špyrka]]|poz=Z}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=27|nár=Slovensko|meno=[[Richard Ludha]]|poz=B}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=28|nár=Slovensko|meno=[[Ivan Rehák]]|poz=B}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=29|nár=Slovensko|meno=[[Martin Pribula]]|poz=Ú}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=30|nár=Slovensko|meno=[[Roland Galčík]]|poz=Z}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=32|nár=Macedónsko|meno=[[Kristijan Trapanovski]]|poz=Z}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=33|nár=Slovensko|meno=[[Matúš Marcin]]|poz=Ú}} {{Futbalová súpiska koniec}} == Referencie == {{referencie}} ==Externé odkazy== *[http://www.zpfutbal.sk/ Oficiálna stránka klubu] *[https://www.facebook.com/pages/FO-%C5%BDP-%C5%A0port-Podbrezov%C3%A1/308826779146270?fref=ts Facebook klubu] {{Futbalisti FK Železiarne Podbrezová}} {{Najvyššia futbalová súťaž na Slovensku}} [[Kategória:Slovenské futbalové kluby|Podbrezová]] [[Kategória:Futbalové kluby založené v 1920]] [[Kategória:FO ŽP Šport Podbrezová| ]] kvmtzapgd96mx6far5u461ci1dnyc5t 0 288946 8198485 8194764 2026-04-15T01:18:38Z Stephan1000000 172529 503 8198485 wikitext text/x-wiki {{Pozri|skutočnej americkej agentúre ktorá je hlavnou témou tohto seriálu|Naval Criminal Investigative Service}}{{na úpravu}} {{Infobox Televízny seriál |sk = NCIS: Námorný vyšetrovací úrad |en = Navy NCIS (1. séria)<br />NCIS (ostatné) |logo =NCIS (TV series) logo 2.jpg |krajina = Spojené štáty |dĺžka = cca 42 min. |počet častí = 503 ([[Zoznam častí seriálu NCIS: Námorný vyšetrovací úrad|zoznam častí]]) |počet sérií = 23 |jazyk = [[angličtina|anglický]] |hudba = NCIS ThemeMatt Hawkins, Maurice Jackson – NCIS Theme |námet = [[Donald P. Bellisario]]<br />Don McGill |žáner = [[dráma]], [[krimi]] |rok orig = 23. september 2003 – dodnes |tv orig = [[CBS]] |rok sk = 2004 - dodnes |tv sk = [[TV Markíza]]<br />SkyShowtime (od 2023) |obsadenie = [[Mark Harmon]] ako Leroy Jethro Gibbs<br />[[Michael Weatherly]] ako Anthony „Tony“ DiNozzo<br />[[Sean Murray]] ako Timothy McGee (od 2.série)<br />[[Cote de Pablo]] ako Ziva Davidová (3. – 11.)<br />[[Sasha Alexander]] ako Caitlin „Kate“ Toddová (1. – 2.)<br />[[Pauley Perrette]] ako Abigail „Abby“ Sciuto<br />[[David McCallum]] ako Donald „Ducky“ Mallard<br />[[Lauren Holly]] ako Jennifer „Jenny“ Shepardová (3. – 5.)<br />[[Rocky Carroll]] ako Leon Vance (od 5. série) |formát obrazu=[[HDTV]] 1080i |webstránky=https://www.cbs.com/shows/ncis/}} '''''NCIS: Námorný vyšetrovací úrad''''' (orig. ''NCIS'', staršie ''Navy NCIS: Naval Criminal Investigative Service'', alebo ''NCIS: Naval Criminal Investigative Service'') je [[Spin-off (médiá)|spin-off]] seriálu [[JAG – Vojenská generálna prokuratúra|''JAG – Vojenská generálna prokuratúra'']] (postavy z ''NCIS'' sa objavili v 8. sérii, epizódach ''Ice Queen'' a ''Meltdown)''. Ide [[Spojené štáty|americký]] komediálno-dramatický krimi seriál, ktorý mal svoju premiéru 23. septembra 2003 na americkej televíznej stanici [[CBS]]. ''NCIS'' bol v roku 2011 zvolený za najobľúbenejší americký seriál a v roku 2012 najlepšou svetovou drámou v televízii. 7. februára 2012 bola odvysielaná 200. epizóda ''Life Before His Eyes'' (Celý život pred očami)''.'' 15. mája 2012 CBS odvysielala poslednú epizódu 9. série ''Till Death Do Us Part''. Túto epizódu sledovalo v Amerike 19,05 milióna divákov. Zároveň to bola najsledovanejšia záverečná epizóda všetkých dovtedy deviatich sérií. 24. septembra 2019 sa začala vysielať 17. séria, ktorá bola kvôli pandémii skrátená o 4 epizódy, a tak s počtom 20 epizód sa stala druhou najkratšou sériou v histórií seriálu a bola ukončená 14. apríla 2020. Seriál bol obnovený na 18. sériu, ktorá mala premiéru 17. novembra 2020. 15. apríla 2021 bol seriál obnovený na 19. sériu, ktorá mala premiéru 20. septembra 2021. V marci 2022 bol seriál obnovený na jubilejnú 20. sériu, ktorá mala premiéru 19. septembra 2022, vo februári 2023 bol obnovený na 21. sériu. K 16. decembru 2025 bolo odvysielaných 496 epizód v 23. sériách. Seriál bol 22.1.2026 obnovený na 24. sériu, ktorá bude mať premiéru na jeseň. == Hlavné postavy == {| class="wikitable" |- style="background-color:#ABCDEF" ! Postava ! Povolanie ! Herec ! Slovenský dabing ! Séria |- | Leroy Jethro Gibbs || ''vedúci tímu NCIS'' || [[Mark Harmon]] || [[Pavol Višňovský]] || 1 – 19, 23 (hosť) |- | Caitlin "Kate" Toddová (†) || ''agentka Tajnej služby<br />zvláštna agentka NCIS'' || [[Sasha Alexander]]|| [[Dagmar Sanitrová]]|| 1 – 2 |- | Anthony "Tony" DiNozzo || ''zvláštny agent NCIS'' || [[Michael Weatherly]] || [[Tomáš Maštalír]] || 1 – 13; 21 |- | Ziva Davidová || ''agentka [[Mossad]]u<br />zvláštna agentka NCIS'' || [[NCIS:Cote de Pablo|Cote de Pablo]]|| [[Renáta Rundová]]|| 3 – 11; 16 - 17 |- | Abigail "Abby" Sciutová || ''forenzná vedkyňa NCIS'' || [[Pauley Perrette]]|| [[Judita Bilá]]|| 1 – 15 |- | Timothy "Tim" McGee || ''zvláštny agent NCIS'' || [[Sean Murray]]|| [[Vladimír Kobielsky]] || 1 (vedľajšia postava) 2 – súčasnosť  |- | Jennifer "Jenny" Shepardová (†) || ''riaditeľka NCIS'' || [[Lauren Holly]]|| [[Tatiana Kulíšková]] || 3 – 5 |- | Eleanor "Ellie" Bishopová || ''analytička NSA<br />zvláštna agentka NCIS'' || [[Emily Wickersham]]|| [[Kristína Turjanová]]|| 11 – 18, 23 (hosť) |- | Leon Vance (†) || ''riaditeľ NCIS'' || [[Rocky Carroll]]|| [[Ivo Gogál]] || 5 – 23 |- | Dr. Donald "Ducky" Mallard (†) || ''patológ NCIS'' || [[David McCallum (†) ]]|| [[František Kovár]] || 1 – 21 |- | Dr. Jimmy Palmer || ''asistent patológa NCIS'', neskôr patológ NCIS || [[Brian Dietzen]]|| [[Roman Matisko]]|| 1 – 9 (vedľajšia postava)<br />10 – súčasnosť |- |Nicolas ‘‘Nick‘‘ Torres ||zvláštny agent NCIS||[[Wilmer Valderama]]||[[Peter Krajčovič]]||14 - súčasnosť |- |Alexandra "Alex" Quinnová |zvláštna agentka NCIS |[[Jennifer Esposito]] |[[Elena Podzámska|Elena Podzámská]] |14 |- |Clayton Reeves (†) |agent MI6 |[[Duane Henry]] |[[Pavol Plevčík]] |13 (opakujúca sa) 14 - 15 |- |Jacqueline "Jackie" Sloane |zvláštna agentka NCIS forenzná psychologička |[[Maria Bellol|Maria Bello]] |[[Dagmar Sanitrová]] |15 - 18 |- |Kasie Hines |forenzná vedkyňa NCIS |[[Diona Reasonover]] |[[Petra Vajdová]]/ [[Vanda Ružičková]] |15 (opakujúca sa) 16 - súčasnosť |- |Jessica Knight |agentka NCIS REACT |[[Katrina Law]] |[[Lenka Debnárová]] |18 (opakujúca sa) 19 - súčasnosť |- |Alden Parker |agent FBI, neskôr agent NCIS, šéf tímu |[[Gary Cole]] |[[Martin Hronský]] |19 - súčasnosť |} ==Hlavné postavy== {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- ! rowspan="2"|Postava ! rowspan="2"|Herec ! rowspan="2"|Povolanie ! colspan="23"|Séria |- ! style="width:8%;"|1 ! style="width:8%;"|2 ! style="width:8%;"|3 ! style="width:8%;"|4 ! style="width:8%;"|5 ! style="width:8%;"|6 ! style="width:8%;"|7 ! style="width:8%;"|8 ! style="width:8%;"|9 ! style="width:8%;"|10 ! style="width:8%;"|11 ! style="width:8%;"|12 ! style="width:8%;"|13 ! style="width:8%;"|14 ! style="width:8%;"|15 ! style="width:8%;"|16 ! style="width:8%;"|17 ! style="width:8%;"|18 ! style="width:8%;"|19 ! style="width:8%;"|20 ! style="width:8%;"|21 ! style="width:8%;"|22 ! style="width:8%;"|23 |- ! Leroy Jettro Gibbs | Mark Harmon | Starší zvláštny agent NCIS | colspan="19" style="background:#D3FFDD;"| Hlavná | colspan="3" style="background:#ECECEC;"| | colspan="1" style="background:#C6EFF7;"| Hosť |- ! Caitlin Todd | Sasha Alexander | Zvláštna agentka NCIS | colspan="2" style="background:#D3FFDD;"| Hlavná | colspan="1" style="background:#C6EFF7;"| Hosť | colspan="4" style="background:#ECECEC;"| | colspan="2" style="background:#C6EFF7;"| Hosť | colspan="2" style="background:#ECECEC;"| | colspan="1" style="background:#C6EFF7;"| Hosť | colspan="11" style="background:#ECECEC;"| |- ! Anthony DiNozzo | Michael Weatherly | Zvláštny agent NCIS | colspan="13" style="background:#D3FFDD;"| Hlavná | colspan="7" style="background:#ECECEC;"| | colspan="1" style="background:#C6EFF7;"| Hosť | colspan="2" style="background:#ECECEC;"| |- ! Abby Scuito | Pauley Perrette | Forenzná špecialistka | colspan="15" style="background:#D3FFDD;"| Hlavná | colspan="8" style="background:#ECECEC;"| |- ! Dr. Donald "Ducky" Mallard | David McCallum | Patológ | colspan="21" style="background:#D3FFDD;"| Hlavná | colspan="2" style="background:#ECECEC;"| |- ! Timothy McGee | Sean Murray | Zvláštny agent NCIS, IT špecialista | style="background:#FFE1E2;"| Vedľajšia | colspan="22" style="background:#D3FFDD;"| Hlavná |- ! Dr. Jimmy Palmer | Brian Dietzen | Patológ | colspan="9" style="background:#FFE1E2;"| Vedľajšia | colspan="14" style="background:#D3FFDD;"| Hlavná |- ! Ziva David | Cote de Pablo | Zvláštna agentka NCIS a bývalá agentka MOSADU | colspan="2" style="background:#ECECEC;"| | colspan="9" style="background:#D3FFDD;"| Hlavná | colspan="4" style="background:#ECECEC;"| | colspan="2" style="background:#FFE1E2;"| Vedľajšia | colspan="6" style="background:#ECECEC;"| |- ! Jenny Shepard | Lauren Holly | Riaditeľka NCIS | colspan="2" style="background:#ECECEC;"| | colspan="3" style="background:#D3FFDD;"| Hlavná | colspan="3" style="background:#ECECEC;"| | colspan="1" style="background:#C6EFF7;"| Hosť | colspan="2" style="background:#ECECEC;"| | colspan="1" style="background:#C6EFF7;"| Hosť | colspan="11" style="background:#ECECEC;"| |- ! Leon Vance | Rocky Carroll | Riaditeľ NCIS | colspan="4" style="background:#ECECEC;"| | colspan="1" style="background:#FFE1E2;"| Vedľajšia | colspan="18" style="background:#D3FFDD;"| Hlavná |- ! Eleonor "Ellie" Bishop | Emily Wickersham | Zvláštna agentka NCIS a bývalá agentka NSA | colspan="10" style="background:#ECECEC;"| | colspan="8" style="background:#D3FFDD;"| Hlavná | colspan="4" style="background:#ECECEC;"| | colspan="1" style="background:#C6EFF7;"| Hosť |- ! Clayton Reeves | Duane Henry | Agent MI6, spojka s NCIS | colspan="12" style="background:#ECECEC;"| | colspan="1" style="background:#C6EFF7;"| Hosť | colspan="2" style="background:#D3FFDD;"| Hlavná | colspan="8" style="background:#ECECEC;"| |- ! Nicholas "Nick" Torres | Wilmer Valdemarra | Agent NCIS | colspan="13" style="background:#ECECEC;"| | colspan="10" style="background:#D3FFDD;"| Hlavná |- ! Alexandra Quinn | Jennifer Esposito | Zvláštna agentka NCIS | colspan="13" style="background:#ECECEC;"| | colspan="1" style="background:#D3FFDD;"| Hlavná | colspan="9" style="background:#ECECEC;"| |- ! Dr. Jacqueline Sloane | Maria Bello | Psychologička a agentka NCIS | colspan="14" style="background:#ECECEC;"| | colspan="4" style="background:#D3FFDD;"| Hlavná | colspan="5" style="background:#ECECEC;"| |- ! Kasie Hines | Diona Reasonover | Forenzná špecialistka | colspan="14" style="background:#ECECEC;"| | colspan="1" style="background:#C6EFF7;"| Hosť | colspan="8" style="background:#D3FFDD;"| Hlavná |- ! Jessica Knight | Katrina Law | agentka NCIS REACT | colspan="17" style="background:#ECECEC;"| | colspan="1" style="background:#C6EFF7;"| Hosť | colspan="5" style="background:#D3FFDD;"| Hlavná |- ! Alden Parker | Gary Cole | agent FBI, neskôr agent NCIS | colspan="18" style="background:#ECECEC;"| | colspan="5" style="background:#D3FFDD;"| Hlavná |} == Vedľajšie postavy == {{Aktualizovať|2=28. august 2023|časť=áno}} {| class="wikitable" |- style="background-color:#ABCDEF" ! Postava ! Postavenie ! Herec ! Slovenský dabing ! Séria ! Počet epizód ! Status |- | Thomas Morrow || ''riaditeľ NCIS<br />šéf divízie Vnútornej bezpečnosti'' || [[Alan Dale]] || [[Peter Rúfus (1957)|Peter Rúfus]] || 1 – 3, 10, 11; 13 || 12 ||†(13) |- | Tobias C. Fornell || ''agent FBI'' || [[Joe Spano]] || [[Juraj Predmerský]]|| 1 – 20 || 57 ||* |- | Gerald Jackson || ''asistent patológa'' || [[Pancho Demmings]] || || 1 – 3 || 15 ||* |- | Stan Burley || ''zvláštny agent NCIS'' || [[Joel Gretsch]] || || 1, 9 || 3 ||* |- | Paula Cassidy || ''zvláštna agentka NCIS'' || [[Jessica Steen]] || || 1 – 4 || 6 ||† |- | Ari Haswari || ''terorista'' || [[Rudolf Martin]] || [[Martin Kaprálik]] || 1 – 3, 9 || 6 ||† |- | Christopher Pacci || ''zvláštny agent NCIS'' || [[Tim Kelleher]] || || 1, 8, 9 || 5 ||† (1) |- | Charles 'Chip' Sterling || ''forenzný asistent'' || [[Michael Bellisario]] || || 3 || 4 ||* |- | Cynthia Sumner || ''asistentka riaditeľky NCIS'' || [[Stephanie Mello]] || || 3 - 4 || 11 ||* |- | Mike Franks || ''zvláštny agent NIS vo výslužbe'' || [[Muse Watson]] || [[Dušan Jamrich]] || 3 – 11 || 16 ||† (8) |- | Michelle Lee || ''zvláštna agentka NCIS'' || [[Liza Lapira]] || [[Henrieta Mičkovicová]] || 4 – 6 || 12 ||† |- | Hollis Mann || ''podplukovníčka Armádneho CID'' || [[Susanna Thompson]] || [[Zdena Studenková]] || 4 – 5, 11 || 7 ||* |- | Dr. Jeanne Benoit || ''doktorka, Monroova univerzitná nemocnica'' || [[Scottie Thompson]] || [[Andrea Karnasová]] || 4 – 5 || 16 ||* |- | Trent Kort || ''agent CIA'' || [[David Dayan Fisher]] || || 4 – 8 || 12 ||† (13) |- | René Benoit (La Grenouille) || ''obchodník so zbraňami'' || [[Armand Assante]]|| || 4 – 5 || 5 ||† |- | Nikki Jardin || ''zvláštna agentka NCIS'' || [[Susan Kelechi Watson]] || || 5 || 3 ||* |- | Brent Langer || ''zvláštny agent FBI<br />zvláštny agent NCIS'' || [[Jonathan LaPaglia]] || || 5 – 6 || 2 ||† |- | Eli David || ''riaditeľ [[Mosad|Mossadu]]'' || [[Michael Nouri]]|| || 6 – 10 || 7 ||†(10) |- | Michael Rivkin || ''agent [[Mosad|Mossadu]]'' || [[Merik Tadros]] || || 6 || 6 ||† (6) |- | Jackson Gibbs || ''otec L.J. Gibba'' || [[Ralph Waite]] || || 6 – 11 || 8 ||† |- | Phillip Davenport || ''minister námorníctva (SECNAV)'' || [[Jude Ciccolella]] || || 6, 8 || 4 ||* |- | Jackie Vance || ''manželka Leona Vancea'' || [[Paula Newsome]] || || 6, 7, 9, 10 || 5 ||† |- | Allison Hart || ''právnička'' || [[Rena Sofer]]|| || 7 || 6 ||* |- | Anthony DiNozzo, Sr. || ''otec A. DiNozza'' || [[NCIS:Robert Wagner|Robert Wagner]]|| || 7 – 16 || 13 ||* |- | Breena Slater Palmer || ''manželka Jimmyho Palmera'' || [[Michelle Pierce]] || || 7, 9 || 4 ||* |- | Abigail Borin || ''zvláštna agentka CGIS'' || [[Diane Neal]] || || 7 – 11 || 5 ||* |- | Alejandro Rivera || ''úradník mexického ministerstva spravodlivosti'' || [[Marco Sanchez]] || || 7 – 8, 11, 15 || 7 ||* |- | Paloma Reynosa || ''hlava drogového kartelu Reynosa'' || [[Jacqueline Obradors]] || || 7 – 8 || 3 ||† |- | Riley McCallister || ''zvláštny agent NCIS vo výslužbe'' || [[Michael O'Neill]] || || 8 – 9 || 3 ||† (8) |- | Dr. Rachel Todd Cranston || ''psychologička, sestra Kate Toddovej'' || [[Wendy Makkena]] || || 8 – 9, 11 || 4 ||* |- | Erica Jane 'EJ' Barrett || ''zvláštna agentka NCIS'' || [[Sarah Jane Morris]] || || 8 – 9 || 8 ||* |- | Ray Cruz || ''agent CIA'' || [[Enrique Murciano]] || || 8 – 9 || 3 ||* |- | Clayton Jarvis || ''minister námorníctva (SECNAV)'' || [[Matt Craven]]|| || 8 – 11 || 10 ||† (11) |- | Ned Dorneget || ''zvláštny agent NCIS v zácviku'' || [[Mat Jones]] || || 9 – 12 || 7 ||†(12) |- | Samantha Ryan || ''riaditeľka divízie Psycho-operácií'' || [[Jamie Lee Curtisová]] || || 9 || 5 ||* |- | Harper Dearing || ''terorista'' || [[Richard Schiff]] || || 9 – 10 || 3 ||† |- | Jerome Craig || ''zastupujúci riaditeľ NCIS'' || [[Greg Germann]] || || 10 || 3 ||* |- | Richard Parsons || ''vyšetrovateľ Ministerstva obrany'' || [[Colin Hanks]] || || 10 - 11 || 3 ||* |- | Delilah Fielding McGee || ''analytička Ministerstva obrany'' a manželka Timothyho McGeeho || [[Margo Harshman]] || || 11 || 6 ||* |- | Benham Parsa || ''terorista'' || [[Karan Oberoi]] || || 11 || 4 ||† |- | Sarah Porter || ''ministerka námorníctva (SECNAV)'' || [[Leslie Hope]]|| || 11 || 3 ||* |} * stav k 13. mája 2014 (koniec 11. série) == Časti == ''Pozri [[Zoznam častí seriálu NCIS: Námorný vyšetrovací úrad]]'' {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center;" |- ! colspan="2" rowspan="2"| Séria ! rowspan="2"| Časti ! colspan="6"| Pôvodne vysielané |- ! Premiéra série {{minivlajka|USA}} ! Finále série {{minivlajka|USA}} ! Premiéra série {{minivlajka|Slovensko}} ! Finále série {{minivlajka|Slovensko}} ! Stanica {{minivlajka|USA}} ! Stanica {{minivlajka|Slovensko}} |- | style="width:12px; background:#c28b6c; width:1%;"| | '''[[Zoznam častí seriálu NCIS: Námorný vyšetrovací úrad#1. séria (2003-2004)|1]]''' | 23 | 23. september 2003 | 25. máj 2004 | 2004 | 2004 | rowspan="22" |[[CBS]] | rowspan="19" |[[TV Markíza|Markíza]] |- | style="width:12px; background:#66A2B6; width:1%;"| | '''[[Zoznam častí seriálu NCIS: Námorný vyšetrovací úrad#2. séria (2004-2005)|2]]''' | 23 | 28. september 2004 | 24. máj 2005 | 2004 | 2005 |- | style="width:12px; background:#9A2B3F; width:1%;"| | '''[[Zoznam častí seriálu NCIS: Námorný vyšetrovací úrad#3. séria (2005-2006)|3]]''' | 24 | 20. september 2005 | 16. máj 2006 | 2006 | 2006 |- | style="width:12px; background:#6EA635; width:1%;"| | '''[[Zoznam častí seriálu NCIS: Námorný vyšetrovací úrad#4. séria (2006-2007)|4]]''' | 24 | 19. september 2006 | 22. máj 2007 | 2007 | 2007 |- | style="width:12px; background:#16A4F6; width:1%;"| | '''[[Zoznam častí seriálu NCIS: Námorný vyšetrovací úrad#5. séria (2007-2008)|5]]''' | 19 | 25. september 2007 | 20. máj 2008 | 2009 | 2009 |- | style="width:12px; background:#701510; width:1%;"| | '''[[Zoznam častí seriálu NCIS: Námorný vyšetrovací úrad#6. séria (2008-2009)|6]]''' | 25 | 23. september 2008 | 19. máj 2009 | 2009 | 2010 |- | style="width:12px; background:#2E5966; width:1%;"| | '''[[Zoznam častí seriálu NCIS: Námorný vyšetrovací úrad#7. séria (2009-2010)|7]]''' | 24 | 22. september 2009 | 25. máj 2010 | 2010 | 2011 |- | style="width:12px; background:#1E4D2B; width:1%;"| | '''[[Zoznam častí seriálu NCIS: Námorný vyšetrovací úrad#8. séria (2010-2011)|8]]''' | 24 | 21. september 2010 | 17. máj 2011 | 2011 | 2012 |- | style="width:12px; background:#000000; width:1%;"| | '''[[Zoznam častí seriálu NCIS: Námorný vyšetrovací úrad#9. séria (2011-2012)|9]]''' | 24 | 20. september 2011 | 15. máj 2012 | 9. august 2012 | 12. september 2012 |- | style="width:12px; background:#123456; width:1%;"| | '''[[Zoznam častí seriálu NCIS: Námorný vyšetrovací úrad#10. séria (2012-2013)|10]]''' | 24 | 25. september 2012 | 14. máj 2013 | december 2013 | január 2014 |- | style="width:12px; background:#B3001E; width:1%;"| | '''[[Zoznam častí seriálu NCIS: Námorný vyšetrovací úrad#11. séria (2013-2014)|11]]''' | 24 | 24. september 2013 | 13. máj 2014 |7. september 2015 | 12. október 2015 |- | style="width:12px; background:#9F3500; width:1%;"| | '''[[Zoznam častí seriálu NCIS: Námorný vyšetrovací úrad#12. séria (2014-2015)|12]]''' | 24 | 23. september 2014 | 12. máj 2015 | 14. október 2015 | 16. november 2015 |- | style="width:12px; background:#ebc028; width:1%;"| | '''[[Zoznam častí seriálu NCIS: Námorný vyšetrovací úrad#13. séria (2015-2016)|13]]''' | 24 | 22. september 2015 | 17. máj 2016 | 15. november 2016 | 1. december 2016 |- | style="width:12px; background:#7abfdf; width:1%;"| | '''[[Zoznam častí seriálu NCIS: Námorný vyšetrovací úrad#14. séria (2016-2017)|14]]''' | 24 | 20. september 2016 | 16. máj 2017 | 26. február 2019 | 14. marec 2019 |- | style="background:#FF8624; width:1%;"| | [[#15. séria (2017-2018)|15]] | 24 | 26. september 2017 | 22. máj 2018 | 14. marec 2019 | 1. apríl 2019 |- | style="background:#FF0099; width:1%;"| | [[#16. séria (2018-2019)|16]] | 24 | 25. september 2018 | 21. máj 2019 |10. február 2020 | 25. február 2020 |- | style="background:#355A53; width:1%;"| | [[#17. séria (2019-2020)|17]] | 20 | 24. september 2019 | 14. apríl 2020 | 26. júl 2021 | 6. august 2021 |- | style="background:#3F5E69; width:1%;"| | [[#18. séria (2020-2021)|18]] | 16 | 17. november 2020 | 25. máj 2021 | 13. júl 2022 | 22. júl 2022 |- | style="background:#A3E951; width:1%;"| | [[#19. séria (2021-2022)|19]] | 21 | 20. september 2021 | 23. máj 2022 | 8. august 2023 | - |- | style="background:#3F95C1; width:1%;"| | [[#20. séria (2022-2023)|20]] | 22 | 19. september 2022 | 22. máj 2023 | 25. júl 2025 | - | |- | style="background:#edc518; width:1%;"| | [[#21. séria (2023-2024)|21]] | 10 | 12. február 2024 | 6. máj 2024 | - | - | |- | style="background:#a1cf8d; width:1%;"| | [[#22. séria (2024-2025)|22]] | 20 | 14. október 2024 | 5. máj 2025 | - | - | |- | style="background:#1ECA54; width:1%;"| | [[#23. séria (2025-2026)|23]] | 20 | 14. október 2025 | 12. máj 2026 | - | - | |- |} == Seriály, ktoré sa odohrávajú v rovnaký čas, v jednou universe== * [[NCIS: Los Angeles|''NCIS: Los Angeles'']] * [[NCIS: New Orleans|''NCIS: New Orleans'']] * ''[[NCIS: Hawaiʻi|NCIS: Hawai'i]]'' * [[NCIS: Sydney|''NCIS: Sydney'']] * [[JAG – Vojenská generálna prokuratúra|''JAG'']] * [[Hawaii 5.0|''Hawaii 5.0'']] * [[Škorpión (seriál)|''Scorpion'']] * [[MacGyver (seriál z roku 2016)|''MacGyver (2016)'']] *[[Magnum P. I. (2018)|''Magnum P. I. (2018)'']] * [[First Monday|''First Monday'']] == Externé odkazy == * [http://www.cbs.com/primetime/ncis/ CBS.com] {{eng icon}} * {{imdb film|id=0364845|názov=NCIS}} [[Kategória:Kriminálne televízne seriály USA]] [[Kategória:Televízne seriály CBS]] [[Kategória:Televízne seriály z roku 2003]] 5e556nukmvpcu0b8l5xwyt5z9i5on0d 0 300689 8198594 8181175 2026-04-15T07:14:08Z Ziv 201445 ([[c:GR|GR]]) [[File:Flag of Transcaucasian SFSR (1925-1936).svg]] → [[File:Flag of the Transcaucasian SFSR (variant).svg]] → The file was renamed on Commons, but the filename was not changed in the language versions because Delinker did not perform the task. ([[c:c:GR]]) 8198594 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Flag of the Soviet Union.svg|thumb|[[Vlajka Sovietskeho zväzu]]]] [[Súbor:E7901-Bishkek-museum-Lenin-carpet.jpg|thumb|Vlajky zväzových republík v múzeu v [[Biškek]]u]] '''Vlajky [[zväzová republika (Sovietsky zväz)|zväzových republík]] [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]]''' boli rozpracované verzie štátnej [[Vlajka Sovietskeho zväzu|vlajky Sovietskeho zväzu]]. Všetky mali červený list, doplnený o pruhy alebo vlny s inými farbami, v ktorých hornom rohu bol skrížený zlatý kosák a kladivo, nad nimi bola zlato lemovaná päťramenná hviezda (rovnaké symboly ako na [[Štátny znak Sovietskej zväzu|štátnom znaku]]). Červená farba symbolizuje [[októbrová revolúcia|októbrovú revolúciu]], kosák a kladivo zväzok robotníkov a roľníkov v nezávislom štáte pod vedením [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|komunistickej strany]], päťramenná hviezda je znamením jednoty a medzinárodnej solidarity pracujúcich všetkých piatich kontinentov. == Zoznam vlajok == Vlajky [[zväzová republika (Sovietsky zväz)|zväzových republík]] [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] platné v roku [[1987]]: {| class="wikitable" ! Vlajka ! Republika ! Obdobie platnosti<ref name=HC>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Historical Chart of the flags of Soviet Republics | url = http://www.crwflags.com/fotw/flags/su_tab.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2010-09-03 | dátum prístupu = 2010-09-27 | vydavateľ = | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref> ! Nástupnícky štát ! Súčasná vlajka ! Článok o vlajke |- | [[Súbor:Flag of Armenian SSR.svg|100px|border]] | [[Arménska sovietska socialistická republika|Arménska SSR]] | 1952{{--}}1990 | [[Arménsko]] | [[Súbor:Flag of Armenia.svg|100px|border]] | [[vlajka Arménska]] |- | [[Súbor:Flag of Azerbaijan SSR.svg|100px]] | [[Azerbajdžanská sovietska socialistická republika|Azerbajdžanská SSR]] | 1952{{--}}1991 | [[Azerbajdžan]] | [[Súbor:Flag of Azerbaijan.svg|100px]] | [[vlajka Azerbajdžanu]] |- | [[Súbor:Flag of Byelorussian SSR.svg|100px|border]] | [[Bieloruská sovietska socialistická republika|Bieloruská SSR]] | 1951{{--}}1991 | [[Bielorusko]] | [[Súbor:Flag of Belarus.svg|100px|border]] | [[vlajka Bieloruska]] |- | [[Súbor:Flag of Estonian SSR.svg|100px|border]] | [[Estónska sovietska socialistická republika|Estónska SSR]] | 1953{{--}}1990 (1988)¹ | [[Estónsko]] | [[Súbor:Flag of Estonia.svg|100px|border]] | [[vlajka Estónska]] |- | [[Súbor:Flag of Georgian SSR.svg|100px|border]] | [[Gruzínska sovietska socialistická republika|Gruzínska SSR]] | 1951{{--}}1990 | [[Gruzínsko]] | [[Súbor:Flag of Georgia.svg|100px|border]] | [[vlajka Gruzínska]] |- | [[Súbor:Flag of Kazakh SSR.svg|100px|border]] | [[Kazašská sovietska socialistická republika|Kazašská SSR]] | 1953{{--}}1992 | [[Kazachstan]] | [[Súbor:Flag of Kazakhstan.svg|100px|border]] | [[vlajka Kazachstanu]] |- | [[Súbor:Flag of Kyrgyz SSR.svg|100px|border]] | [[Kirgizská sovietska socialistická republika|Kirgizská SSR]] | 1952{{--}}1992 | [[Kirgizsko]] | [[Súbor:Flag of Kyrgyzstan.svg|100px|border]] | [[vlajka Kirgizska]] |- | [[Súbor:Flag of Lithuanian SSR.svg|100px|border]] | [[Litovská sovietska socialistická republika|Litovská SSR]] | 1953{{--}}1988³ | [[Litva]] | [[Súbor:Flag of Lithuania.svg|100px|border]] | [[vlajka Litvy]] |- | [[Súbor:Flag of Latvian SSR.svg|100px|border]] | [[Lotyšská sovietska socialistická republika|Lotyšská SSR]] | 1953{{--}}1990 (1988)² | [[Lotyšsko]] | [[Súbor:Flag of Latvia.svg|100px|border]] | [[vlajka Lotyšska]] |- | [[Súbor:Flag of Moldavian SSR.svg|100px|border]] | [[Moldavská sovietska socialistická republika|Moldavská SSR]] | 1952{{--}}1990 | [[Moldavsko]] | [[Súbor:Flag of Moldova.svg|100px|border]] | [[vlajka Moldavska]] |- | [[Súbor:Flag of Russian SFSR.svg|100px|border]] | [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|Ruská SFSR]] | 1954{{--}}1991 | [[Rusko]] | [[Súbor:Flag of Russia.svg|100px|border]] | [[vlajka Ruska]] |- | [[Súbor:Flag of Tajik SSR.svg|100px|border]] | [[Tadžická sovietska socialistická republika|Tadžická SSR]] | 1953{{--}}1992 | [[Tadžikistan]] | [[Súbor:Flag of Tajikistan.svg|100px|border]] | [[vlajka Tadžikistanu]] |- | [[Súbor:Flag of the Turkmen Soviet Socialist Republic (1974–1991), Flag of Turkmenistan (1991–1992).svg|100px|border]] | [[Turkménska sovietska socialistická republika|Turkménská SSR]] | 1953{{--}}1992 | [[Turkménsko]] | [[File:Flag of Turkmenistan.svg|100px|border]] | [[vlajka Turkménska]] |- | [[Súbor:Flag of Ukrainian SSR.svg|100px|border]] | [[Ukrajinská sovietska socialistická republika|Ukrajinská SSR]] | 1941{{--}}1992 | [[Ukrajina]] | [[Súbor:Flag of Ukraine.svg|100px|border]] | [[vlajka Ukrajiny]] |- | [[Súbor:Flag of the Uzbek SSR.svg|100px|border]] | [[Uzbecká sovietska socialistická republika|Uzbecká SSR]] | 1952{{--}}1991 | [[Uzbekistan]] | [[Súbor:Flag of Uzbekistan.svg|100px|border]] | [[vlajka Uzbekistanu]] |} <small>¹: Užívanie súčasnej [[vlajka Estónska|vlajky Estónska]] bolo povolené dňa [[23. jún]]a [[1988]], a to vyše tri roky pred vyhlásením nezávislosti krajiny od ZSSR.<ref>Brožek, s. 60</ref></small> <br /> <small>²: Súčasná [[vlajka Lotyšska]] bola dňa [[7. október|7. októbra]] [[1988]] uznaná Najvyšším sovietom [[Lotyšská sovietska socialistická republika|Lotyšskej SSR]] za národný symbol, a to ešte pred vyhlásením nezávislosti od ZSSR.<ref>Brožek, s. 118</ref></small> <br /> <small>³: Súčasná [[vlajka Litvy]] bola dňa [[18. november|18. novembra]] [[1988]] uznaná Najvyšším sovietom [[Litovská sovietska socialistická republika|Litovskej SSR]] za národný symbol, a to ešte pred vyhlásením nezávislosti od ZSSR.</small> === Vlajky skôr zaniknutých republík === {| class="wikitable" ! Vlajka ! Republika ! Obdobie platnosti <ref name=HC /> ! Nástupnícky štát ! Vlajka ! Súčasný štát ! Vlajka |- | [[Súbor:Flag of the Karelo-Finnish SSR.svg|100px|border]] | [[Karelsko-fínska sovietska socialistická republika|Karelsko-fínska SSR]] | 1953{{--}}1956 | [[Karelská autonómna sovietska socialistická republika|Karelská ASSR]] | [[Súbor:Flag of Karelian ASSR (1956-1978).svg|100px|border]] | [[Karelsko]] | [[Súbor:Flag of Karelia.svg|100px|border]] |- | [[Súbor:Flag of the Transcaucasian SFSR (variant).svg|100px|border]] | [[Zakaukazská socialistická federatívna sovietska republika|Zakaukazská SFSR]] | 1930{{--}}1936 | [[Arménska sovietska socialistická republika|Arménska SSR]]<br />[[Azerbajdžanská sovietska socialistická republika|Azerbajdžanská SSR]]<br />[[Gruzínska sovietska socialistická republika|Gruzínska SSR]] | [[Súbor:Flag of the Armenian Soviet Socialist Republic (1937–1940).svg|100px|border]]<br /><br />[[Súbor:Flag of Azerbaijan SSR (1937-1940).svg|100px|border]]<br /><br />[[Súbor:Flag of Georgian SSR (1937-1951).svg|100px|border]] | [[Arménsko]]<br />[[Azerbajdžan]]<br />[[Gruzínsko]] | [[Súbor:Flag of Armenia.svg|100px|border]]<br /><br />[[Súbor:Flag of Azerbaijan.svg|100px|border]]<br /><br />[[Súbor:Flag of Georgia.svg|100px|border]] |} == Referencie == <references /> == Literatúra == * BROŽEK, Aleš: ''Lexikon vlajek a znaků zemí světa''. Praha : Kartografie Praha, 2003. ISBN 80-7011-776-1. * MUCHA, Ludvík a VALÁŠEK, Ladislav: ''VLAJKY a ZNAKY zemí světa''. Praha : GKP, 1986 (3. vydání). == Pozri aj == * [[Sovietsky zväz]] * [[Štátny znak Sovietskeho zväzu]] * [[Vlajka Sovietskeho zväzu]] == Externé odkazy == * [http://www.crwflags.com/fotw/flags/su_tab.html Historical Chart of the flags of Soviet Republics] {{eng icon}} == Zdroj == * {{Preklad|cs|Seznam vlajek republik Sovětského svazu|4495247}} [[Kategória:Sovietsky zväz]] [[Kategória:Vlajky autonómnych území]] 1t6dvykvmbcsa47rt5eg2beyar1762b 0 301356 8198469 8173124 2026-04-14T21:21:19Z Rajmund Noga 285053 Rozšírenie 8198469 wikitext text/x-wiki * [[Claudius]] (* [[10 pred Kr.]] – [[54 pred Kr.]]), rímsky cisár * [[Irenej z Lyonu]] (* cca [[135]] – [[202]]), [[svätec]], biskup a teológ * [[Clodius Albinus]] (* cca [[147]] – [[197]]), rímsky proticisár [[195]] – [[197]] * [[Caracalla]] (* [[188]] – [[217]]), rímsky cisár * [[Lupicín]] ([[5. storočie]]), [[svätec]], prvý arcibiskup Lyonu * [[Baldomer]] († [[655]]), [[svätec]], mních, zámočník * [[Lambert z Lyonu]] († [[688]]), [[svätec]] arcibiskup Lyonu * [[Bonaventura]] (* [[1217]]/[[1221]] – † [[1274]]), [[svätec]], taliansky filozof, [[Scholastika (filozofia)|scholastik]], františkánsky teológ * [[François Rabelais]] (* [[1494]] – † [[1553]]), spisovateľ, lekár, kňaz a humanista * [[Pernette du Guillet]] (* cca [[1520]] – [[1545]]), spisovateľka * [[Louise Labé]], (* [[1524]] – [[1566]]), spisovateľka * [[Girard Desargues]] (* [[1591]] – [[1661]]), matematik * [[Nicolas Coustou]] (* [[1658]] – [[1733]]), sochár * [[Antoine Coysevox]] (* [[1640]] – [[1720]]), sochár * [[Guillaume Coustou]] (* [[1677]] – [[1746]]), maliar a sochár * [[Jean-Marie Leclair]] (* [[1697]] – [[1764]]), skladateľ a huslista * [[Gaspard Monge]] (* [[1746]] – [[1818]]), matematik * [[Antoine Laurent de Jussieu]] (* [[1748]] – [[1836]]), botanik * [[Joseph Marie Jacquard]] (* [[1752]] – [[1834]]), vynálezca krosien * [[Marie-Gabrielle Capet]] (* [[1761]] – [[1818]]), maliarka * [[Jean-Baptiste Say]] (* [[1767]] – [[1832]]), ekonóm a obchodník * [[Louis Gabriel Suchet]] (* [[1770]] – [[1826]]), maršal, vojvoda z Albufera * [[André Marie Ampère]] (* [[1775]] – [[1836]]), matematik a fyzik * [[Julie Récamierová]] (* [[1777]] – [[1849]]), osobnosť literárneho a politického života * [[Boniface de Castellane]] (* [[1788]] – [[1862]]), generál a maršal * [[Victor de Laprade]] (* [[1812]] – [[1883]]), básnik, spisovateľ a politik * [[Pierre Puvis de Chavannes]] (* [[1824]] – [[1898]]), maliar * [[Camille Jordan]] (* [[1838]] – [[1922]]), matematik * [[Charles-Marie Widor]] (* [[1844]] – [[1937]]), organista, skladateľ a učiteľ * [[Marius Berliet]] (* [[1866]] – [[1949]]), automobilový konštruktér, zakladateľ firmy Berliet * [[Hector Guimard]] (* [[1867]] – [[1942]]), architekt * [[Tony Garnier]] ([[1869]] – [[1968]]), architekt * [[Alexis Carrel]] (* [[1873]] – [[1944]]), chirurg a nositeľ Nobelovej ceny za medicínu * [[Valentine de Saint-Point]] (* [[1875]] – [[1953]]), futuristická spisovateľka * [[Marc Bloch]] ([[1886]] – [[1944]]), francúzsky historik * [[Gabriel Chevallier]] (* [[1895]] – [[1969]]), francúzsky spisovateľ * [[Jean Moulin]] (* [[1899]] – † [[1943]]), jeden z vodcov francúzskeho odboja v druhej svetovej vojne * [[Antoine de Saint-Exupéry]] (* [[1900]] – [[1944]]), spisovateľ a letec * [[Henri Cochet]] (* [[1901]] – † [[1987]]), francúzsky tenista * [[Jean Martinon]] (* [[1910]] – [[1976]]), dirigent, skladateľ a violinista * [[Abbé Pierre]] (* [[1912]] – [[2007]]), kňaz a zakladateľ charitatívnej organizácie Emmaus * [[Maurice Jarre]] (* [[1924]] – [[2009]]), skladateľ * [[Paul Bocuse]] (* [[1926]]), trojhviezdičkový kuchár * [[Jacques Deray]] ([[1929]] – [[2003]]), filmový režisér * [[Bertrand Tavernier]] (* [[1941]]), filmový režisér * [[Jean-Claude Trichet]] (* [[1942]]), ekonóm a prezident Európskej centrálnej banky * [[Jean Michel Jarre]] (* [[1948]]), hudobník a skladateľ * [[Raymond Domenech]] (* [[1952]]), futbalista a tréner * [[Dominique Blancová]] (* [[1959]]), herečka * [[Éric-Emmanuel Schmitt]] ([[1960]]), spisovateľ, dramatik a režisér * [[Jason Kouchak]] (* [[1967]]), klavirista * [[Youri Djorkaeff]] (* [[1968]]), futbalista * [[Sonny Anderson]] (* [[1970]]), brazílsky futbalista * [[Sylvie Testudová]] (* [[1971]]), herečka * [[Sandrine Testudová]] (* [[1972]]), bývalá francúzska tenistka * [[Gwendal Peizerat]] (* [[1972]]), krasokorčuliar, olympijský víťaz * [[Marina Anissinová]] (* [[1975]]), francúzska krasokorčuliarka ruského pôvodu, olympijská víťazka * [[Juninho Pernambucano]] (* [[1975]]), brazílsky futbalista * [[Ludovic Giuly]] (* [[1976]]), futbalista * [[Frédéric Kanouté]] (* [[1977]]), malijský futbalista * [[Éric Abidal]] (* [[1979]]), futbalista * [[Samuel Dumoulin]] (* [[1980]]), profesionálny cyklista * [[Karim Benzema]] (* [[1987]]), futbalista * [[Babylon Circus]], hudobná skupina * [[Julie Récamierová]] - saloniérka == Zdroj == {{Preklad|fr|Lyonnais célèbres|48391818}} [[Kategória:Zoznamy ľudí podľa miest|Lyon]] 7cand0voi49aaauahn2i1tbokvdnn3q 0 305275 8198303 8109448 2026-04-14T15:30:51Z VitVit 9418 Malá oprava 8198303 wikitext text/x-wiki {{Spojiť s|Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989}} [[Súbor:Coat of arms of Czechoslovakia (1961-1989).svg|right|thumb|štátny znak ČSSR z rokov 1960–1990]] [[Súbor:Cssr map, pasport, money.JPG|right|thumb|mapa ČSSR, peniaze a cestovný pas ČSSR]] '''[[Socialistický štát]] „de iure“ v [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]]''' trval v období od roku [[1960]] do [[29. marec|29. marca]] [[1990]]. De facto sa Česko-Slovensko stalo [[socialistický štát|socialistickým štátom]] od [[Februárový prevrat|februára 1948]]. == Medzníky == [[25. február]] [[1948]] známy ako [[Februárový prevrat|februárový puč]], deň ukončenia parlamentnej a vládnej krízy ČSR, ktorú vyvolal vpád sovietskych vojsk do Československa a násilné prevzatie moci. Predseda vlády ČSR a predseda [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] [[Klement Gottwald]] získal podpis od prezidenta ČSR [[Edvard Beneš|Eduarda Beneša]] o schválení doplnenia členov vlády podľa jeho nominácie. === Ústava<!-- 9.mája --> Česko-slovenskej republiky z rokov 1948 – 1960 === [[Ústava]] vyhlásila víťazstvo robotníckej triedy. Česko-slovenská republika je v nej definovaná ako ľudovodemokratický štát vo forme [[diktatúra proletariátu|diktatúry proletariátu]], zdrojom moci sa stal pracujúci ľud pod vedením Komunistickej strany Česko-Slovenska. Zakotvuje predpoklady nového hospodárskeho zriadenia formou [[znárodnenie|znárodnenia]]. Obsahuje sociálne práva (právo na prácu a odmenu za vykonanú prácu). === Ústava z 11.7.1960 – ústavný zákon 100/1960 === Ústava definuje Česko-Slovensko už ako [[socialistický štát]], v plnom znení Československá socialistická republika (ČSSR), založená na pevnom zväzku robotníkov, roľníkov a inteligencie; v jeho čele je robotnícka trieda. V článku 4 je definované, že [[vedúca úloha strany|vedúcou silou v spoločnosti a štáte]] je predvoj robotníckej triedy, [[Komunistická strana Česko-Slovenska]], „dobrovoľný bojový zväzok najuvedomelejších a najangažovanejších občanov z radov robotníkov, roľníkov a inteligencie“. === Rok 1968 === Počas obdobia tzv. [[Pražská jar|Pražskej jari]] v roku [[1968]] bolo zvolené nové vedenie KSČ, ktoré na čele s [[Alexander Dubček|Alexandrom Dubčekom]] v tzv. obrodnom procese smerovalo socialistický štát k širšej demokratizácii a angažovanosti občanov. Tieto snahy boli násilne zastavené vojenskou intervenciou [[Organizácia Varšavskej zmluvy|Varšavskej zmluvy]]. Nepresadil sa odkaz [[Alexander Dubček|Alexandra Dubčeka]] z obdobia snáh o [[socializmus s ľudskou tvárou]] na jar [[1968]] (interview v 1988 pre taliansky denník L'Unità): ''„Komunistická strana musí starostlivo pozorovať a hodnotiť socialistický štát praktickými opatreniami výsostne dbať (až po precízne zákonodárne akty), aby fungovanie celého spoločenského systému socializmu na každom stupni činorodo každým dňom fakticky stvrdzovalo, že naozaj ľud je zdrojom všetkej moci v tomto zriadení. Preto by sa mala plne prejaviť jeho samospráva, jeho samorozvoj a samoriadenie. Rozloženie moci zabezpečiť tak, a aby sa nedala nijako zneužiť. Zabránenie recidív minulosti má dbať, aby v celom mechanizme moci nedošlo k prílišnému sústredeniu moci do jedného článku, vrátane jednotlivca. Viesť mocou, autoritou myšlienky, nie mocou násilia, represie. Zdá sa to byť samozrejmosťou, ale skutočnosť je ťažšia, zložitejšia, čo prax zreteľne potvrdzovala.'' Právne normy musia dať dostatočné, nezviklateľné záruky proti návratu starých metód subjektivizmu, voluntarizmu a mocenskej ľubovôle. Práve socialistická demokracia musí prakticky, denne utvárať ten najširší priestor pre činorodosť každého jednotlivca, každého kolektívu, každého článku riadenia, aby ľudia mali možnosť premýšľať, vyjadrovať svoje názory. To musí byť prizmou kádrovej politiky bez „stropu“ nomenklatúr, kde rozhodujúcim kritériom je všestranná kvalifikovanosť. Ľud, masa má právo vyberať so svojich zástupcov a vedúcich, má právo ich kontrolovať a odvolávať. Samospráva ľudu by mala mať adekvátne orgány nielen na realizáciu, ale aj pre samotné utváranie štátnej politiky. Aj komunistická strana si musí svoje vedúce postavenie v spoločnosti zabezpečiť demokratickými politickými prostriedkami, aby ľud jej vedúce miesto dal dobrovoľne, na základe dôvery a príťažlivosti obsahu jej politiky.“ Snaha o premenu socializmu v ČSSR v období roku [[1968]] na socializmus s ľudskou tvárou vytvorila nové nádeje nielen v spoločenstve socialistických štátov, ale aj v politických snahách socialistických a komunistických hnutí na Západe." Pokus o vytvorenie „socializmu s ľudskou tvárou“ bol potlačený vojensky intervenciou spojeneckých armád Varšavskej zmluvy v suverénnom štáte ČSSR [[21. august]]a [[1968]] a následnou „normalizáciou“ politických a spoločenských pomerov od roku [[1969]]. === Normalizácia === Po roku [[1968]] v „normalizačnom období“ bolo zabrzdené úsilie o demokratizáciu spoločnosti. Vznikali stranícke čistky, kontrolovali sa masovokomunikačné prostriedky, zároveň však platila nová Ústava ČSSR ako štátu dvoch rovnoprávnych [[národ]]ov, žijúcich vo federatívnom usporiadaní ČSR a SSR; centralizovaná štátna a vládna moc vychádzala ďalej z princípov [[vedúca úloha strany|vedúcej úlohy KSČ]]. === Uvoľnenie 1988 – 1989 === Samotná spoločnosť vytvárala tlak na tzv. prestavbu podľa vzoru ''[[perestrojka|perestrojky]]'' [[Michail Sergejevič Gorbačov|M.Gorbačova]] v [[Sovietsky zväz|ZSSR]]. Nereflektovanie týchto snáh vedením KSČ v roku [[1989]] vyústili do všeobecnej nespokojnosti v spoločnosti (členov KSČ bolo 1,5 milióna, t. j. 10 % občanov). == November 1989 == Podnet na živelnú premenu bol daný manifestáciou študentov [[17. november|17. novembra]] [[1989]] v Prahe a deň predtým v Bratislave, ktoré spustili udalosti známe vo svete pod pojmom ''[[nežná revolúcia]]''. Vypustenie článku č. 4 z Ústavy ČSSR bolo jednou zo základných požiadaviek [[Občianske fórum|Občianskeho fóra]] v novembri 1989. 29. septembra 1989 bol zrušený ústavný článok č. 4 o vedúcej úlohe KSČ v spoločnosti, ale do [[29. marec|29. marca]] [[1990]], keď [[Federálne zhromaždenie ČSSR]] prijalo zákon o zmene názvu republiky na Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku bolo formálne Česko-Slovensko socialistickým štátom. Transformácia spoločnosti pomocou demokratických inštitúcií sa začala takmer súbežne od decembra 1989, transformácia ekonomiky až od marca 1990: * Ústavným zákonom č.50/1990 z [[1. marec|1. marca]] [[1990]] sa Slovenská socialistická republika premenovala na Slovenskú republiku. * právne normy prijaté zákonodarným Federálnym zhromaždením ČSFR v dňoch [[18. apríl|18.]]{{--}}[[24. apríl]]a [[1990]] po premene štátnych inštitúcií na demokratické, otvorili cestu k návratu [[kapitalizmus|kapitalizmu]] ako ekonomického systému: ** Zákon č.103/90 menil [[hospodársky zákonník]] a predovšetkým zrovnoprávnil všetky formy vlastníctva, ** Zákon 104/90 o [[akciová spoločnosť|akciových spoločnostiach]] uvoľnil majetok štátu a umožňoval rozpredanie jednotlivých štátnych podnikov premenou na akciové spoločnosti, ** Zákon 105/90 o individuálnom podnikaní fyzických osôb legalizoval [[súkromné podnikanie]], ** Zákon 107/90 o [[devízy|devízach]] zrovnoprávňoval v medzinárodnom obchodnom styku štátne inštitúcie a súkromných podnikateľov a zrušil tým fakticky výhradný monopol štátu na zahraničný obchod, ** Zákon 111/90 o [[štátny podnik|štátnom podniku]] zbavoval podniky ich závislosti od štátu, podporoval ich nezávislosť a zároveň zabránil tomu, aby riadenie podniku nemohli ovplyvniť zamestnanci, ** Zákon 113/90 o hospodárskych stykoch so zahraničím a č.117/90 o podniku so zahraničnou majetkovou účasťou otvorili cestu k prílivu zahraničného kapitálu do ekonomiky. == Literatúra == * Redakcia Výber Špeciál, ''Varianty súladu, K analýze byrokracie v podmienkach reálneho socializmu'', 1989, Vyd. Obzor, Bratislava * Krejčí Oskar: ''Povaha dnešní krize'', 1998, East Publishing, Praha * {{Citácia knihy | priezvisko = Měchýř | meno = Jan | autor = | odkaz na autora = | titul = Velký převrat či snad revoluce sametová? : několik informací, poznámek a komentářů o naší takřečené něžné revoluci a jejích osudech 1989{{--}}1992 | vydanie = | vydavateľ = Progetto | miesto = Praha | rok = 1999 | počet strán = 359 | url = | isbn = 80-86366-00-6}} * {{Citácia knihy | priezvisko = Bobek | meno = Michal | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Molek | meno2 = Pavel | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Šimíček | meno3 = Vojtěch | autor3 = | odkaz na autora3 = | titul = Komunistické právo v Československu : kapitoly z dějin bezpráví | vydanie = 1 | vydavateľ = Masarykova univerzita | miesto = Brno | rok = 2009 | počet strán = 1005 | url = http://www.komunistickepravo.cz/obsah/ | isbn = 978-80-210-4844-7}} * {{Citácia knihy | priezvisko = Čermák | meno = František | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Cvrček | meno2 = Václav | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Slovník komunistické totality | vydanie = 1 | vydavateľ = Nakladatelství Lidové noviny | miesto = Praha | rok = 2010 | počet strán = 302 | url = | isbn = 978-80-7422-060-9}} * {{Citácia knihy | priezvisko = Pruša | meno = Jiří | autor = | odkaz na autora = | titul = Abeceda reálneho socialismu | vydanie = 1 | vydavateľ = Avia Consultansts | miesto = Praha | rok = 2011 | počet strán = 678 | url = | isbn = 978-80-260-0686-2}} * {{Citácia knihy | editori = Peter Gonda, Peter Zajac | titul = Socializmus: realita namiesto mýtov | vydanie = | vydavateľ = Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika | miesto = Bratislava | rok = 2020 | url = https://buraniemytov.sk/socializmus-realita-namiesto-mytov/ | isbn = 978-80-8912118-2 | počet strán = 319}} * {{Citácia knihy | editori = Peter Gonda | titul = Sociálny štát: realita namiesto mýtov | vydanie = | vydavateľ = Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika | miesto = Bratislava | rok = 2020 | url = https://buraniemytov.sk/socialny-stat-realita-namiesto-mytov/ | isbn = 978-80-89121-19-9 | počet strán = 160}} [[Kategória:Socializmus]] [[Kategória:Dejiny Česko-Slovenska]] 3mhuikez085gvlwk47wqba8u3xqy5dv 0 311928 8198653 7533832 2026-04-15T09:21:07Z Vasiľ 2806 /* Úvodná sekcia */ 8198653 wikitext text/x-wiki {{Na úpravu}} '''Kronika od jari do jesene pána Lü'''<ref>{{Citácia periodika |priezvisko=Čarnogurská |meno=Marina |titul=Staroveká Čina v závere obdobia „Bojujúcich štátov“ |periodikum=[[Historický časopis|Historický časopis: vedecký časopis o dejinách Slovenska a strednej Európy]] |vydavateľ=[[Historický ústav Slovenskej akadémie vied]] |miesto=Bratislava |dátum=1995 |ročník=43 |číslo=2 |strany=292 |issn=0018-2575 |dátum prístupu=07.2.2023}}</ref> (iné názvy: '''Letopisy pána Lü''', '''Anály pána Lü''', '''Letopisy'''/'''anály jari a jesene pána Lü''', '''Lü-š´ čchun-čchiou'''{{Bez citácie}}; {{vjz|cmn|呂氏春秋}}; {{pchin-jin|Lüshi chūnqiū|lü-š´ čchun-čchiou}}{{--}}letopisy pána Lü (porov. [[Anály jarí a jesení]]) je encyklopedická kniha, ktorá vznikla v štáte [[Čchin]] v [[obdobie bojujúcich štátov|období bojujúcich štátov]]. Anály vznikli okolo roku 256 pred Kr. pod patronátom [[Lü Pu-wej]]a<ref>Sellmann, J. D.: Timing and rulership in Master Lü's Spring and Autumn annals (Lüshi chunqiu). Albany, 2002. Str. 1-3. [http://books.google.cz/books?id=4RC9zUodXqsC&printsec=frontcover&dq=L%C3%BCshi+Chunqiu&ei=xy6tS_DuC4OGyAT9jJnKDQ&cd=6#v=onepage&q=&f=false]</ref>, ktorý bol bohatým kupcom a predposledným kancelárom kráľovstva Čchin. Podľa vzoru feudálnych pánov, ktorí boli mecenášmi mladých učencov, pozýval aj Lü Pu-wej do svojho domu nadaných mužov, ktorých podporoval a poveril ich spísaním obšírneho diela. Dielo bolo pravdepodobne myslené ako zhrnutie vtedajšej vedy a formuláciou filozofických základov moci a pôsobenia panovníka. V treťom storočí pred naším letopočtom vznikli predpoklady pre uskutočnenie zjednotenia Číny a realizovať ho bolo zrejme Lü Pu-wejovým úmyslom.<ref>Pines, Y.: Envisioning eternal empire: Chinese political thought of the Warring States era. Honolulu: 2009. Str. 53-54 [http://books.google.cz/books?id=zhpLJgHZMTQC&printsec=frontcover&dq=Envisioning+eternal+empire:+Chinese+political+thought+of+the+Warring+States+era&lr=&ei=vz6tS7PqLJTAzQTE-6D_Cw&cd=1#v=onepage&q=&f=false]</ref> Dielo sa delí na almanachy ''Ťi'', skúmania ''Lan'' a rozhovory ''Lun''. Almanachov je 12 a každý sa delí do piatich podkapitol. Opisujú sa v nich astronomické javy, poľnohospodárstvo, povinnosti vládcu a mravy. Osem skúmaní a šesť rozhovorov sa zaoberá rôznorodými témami, prevažujú však úvahy nad úlohou vládcu, sú v nich obsiahnuté rady vládcom, vymedzené povinnosti úradníkom či popísané potrebné cnosti.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko zborník = | meno zborník = | kapitola zborník = | priezvisko = Knoblock | meno = John | odkaz na autora = | priezvisko2 = Riegel | meno2 = Jeffrey K | odkaz na autora2 = | titul = The Annals of Lü Buwei | vydanie text = | miesto = Stanford, Calif. | vydavateľ = [[Stanford University Press]] | rok = 2000 | isbn = 0-8047-3354-6 | edícia = | zväzok edície = | počet strán = 847 | strany = 32{{--}}34 }} [http://books.google.cz/books?id=2F2HKh99PDMC&printsec=frontcover&dq=L%C3%BCshi+Chunqiu&ei=xy6tS_DuC4OGyAT9jJnKDQ&cd=7#v=onepage&q=&f=false]</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Ďalšia literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Słupski | meno = Zbigniew | priezvisko2 = Lomová | meno2 = Olga | titul = Úvod do dějin čínského písemnictví a krásné literatury | zväzok = I : Dynastie Shang až období Válčících států | vydanie = 1 | miesto = Praha | vydavateľ = Karolinum | rok = 2006 | isbn = 80-246-1267-4 | počet strán = 140 | strany = 101{{--}}103 }} == Externé odkazy == * [http://chinese.dsturgeon.net/text.pl?node=23107&if=gb Text Análov pana Lu v čínštine] [[Kategória:Literatúra v čínskom jazyku]] [[Kategória:Encyklopédie]] hnlkq14mq60ku56xxmoysn9esmnowrq 2 313000 8198362 8181253 2026-04-14T16:59:21Z Andrej-airliner 43530 wl. 8198362 wikitext text/x-wiki {|class="wikitable" align=right |+ !O mne |- |{{univerzálna nálepka|obrazok=[[Obrázok:Air template.svg|40px]]|text=Tento redaktor je zakladateľom a bývalým správcom '''[[Portál:Letectvo|leteckého portálu]]'''.}} |- |{{univerzálna nálepka|obrazok=[[Obrázok:ASTP Soyuz Spacecraft.jpg|40px]]|text=Tento redaktor bol pravidelným údržbárom '''[[Portál:Kozmonautika|kozmonautického portálu]]'''.}} |- |{{Wikinarodeniny|[[15. január]]a}} |- |{{Šablóna:Autopatrolled}} |- |{{Univerzálna nálepka|obrazok=Ty|text=Tento redaktor preferuje '''[[tykanie]]'''.|farba_pozadie=#90EE90|farba_pozadie_obrazok=#008000}} |- |{{nefajčiar}} |- !Jazyky |- |{{User sk}} |- |{{user cs-4}} |- |{{user en-3}} |- |{{user de-2}} |- !Iné |- |{{Univerzálna nálepka |obrazok = [[Obrázok:Discord white D.svg|40px|link=]] |text = Nájdete ma tiež na '''[[Wikipédia:Discord|discordovom serveri Wikimedia Slovensko]]''' pod nickom '''drew'''. |farba_pozadie = #839FDF |farba_pozadie_obrazok = #3C3A3C}} |- |{{Počet článkov}} |} [[Wikipédia|Wikipédiu]] som objavil koncom roka [[2008]] a začiatkom [[február]]a [[2009]] som začal postupne prispievať. Hoci som vyštudoval [[geografia|geografiu]], dlhodobo ma fascinovali aj témy z oblasti [[letectvo|letectva]], [[kozmonautika|kozmonautiky]], [[dejiny|dejín]] a [[politika|politiky]]. Verím, že keď nejakú tému spracuje niekto, koho to úprimne fascinuje, energia prechádza aj na čitateľa. Nečakal som, kým tu budú moje obľúbené témy lepšie spracované, kým bude Wikipédia dokonalá, ale začal vo svojom voľnom čase prispievať poznatkami, ktoré boli vtedy k dispozícii. Založil som [[Portál:Letectvo|letecký portál]] a podieľal sa na spravovaní [[Portál:Kozmonautika|kozmonautického portálu]]. Z letectva ma popri samotných [[lietadlo|lietadlách]] spočiatku zaujímali [[letecký dopravca|aerolínie]] pôsobiace zo [[zoznam letísk na Slovensku|slovenských letísk]] a ich letecké spojenia. Následne ma viacej zaujalo [[vojenské letectvo]]. Po založení leteckého portálu som však svoju činnosť na Wikipédii v oblasti letectva zdanlivo považoval za splnenú a čoraz viac ma začali zaujímať [[kozmický let s ľudskou posádkou|pilotované lety ľudí do vesmíru]]. V skutočnosti išlo o prvé náznaky vyhorenia, ktorému som sa neskôr aj tak nevyhol, a prechod k inej, hoci nie úplne vzdialenej téme, bol obranným mechanizmom voči tomuto javu. Toto obdobie mojej redaktorskej činnosti začalo symbolicky v období, kedy sa blížilo 50. výročie [[Vostok 1|prvého letu človeka do vesmíru]] a po 30 rokoch končili lety [[Space Shuttle|raketoplánov]] [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]]. Dal som si za cieľ zdokonaliť články o najvýznamnejších kozmických letoch z obdobia tzv. [[vesmírne preteky|vesmírnych pretekov]]. Práca na rozsiahlych a často aktualizovaných článkoch ma však začala vyčerpávať, pričom som niekoľkokrát zvažoval ukončenie činnosti. Po diskusii s ostatnými redaktormi, ktorí ocenili moju činnosť a vzdali úctu mojej práci, som sa napokon rozhodol pokračovať v prispievaní a dokončil dlhodobú prácu na kozmických letoch, tentokrát to bolo v čase 50. výročia misie [[Apollo-Sojuz]], ktorou symbolicky skončilo obdobie vesmírnych pretekov. Svoju činnosť som nakoniec sústredil na udržiavanie a rozširovanie existujúcich článkov z rôznych oblastí a obmedzil zakladanie tých, ktoré si vyžadujú časté aktualizácie. Tento prístup sa osvedčil a z dlhodobého hľadiska ma ochránil pred ďalším vyhorením. Ako samostatnú kapitolu považujem dlhodobé vylepšovanie článku o [[Alan Shepard|Alanovi Shepardovi]], prvom [[Američania (USA)|Američanovi]], ktorý [[Mercury-Redstone 3|letel do vesmíru]] a ktorý sa po vyriešení svojich zdravotných problémov nielenže vrátil ku kozmickým letom, ale dokonca velil misii [[Apollo 14]] na [[Mesiac]]. Jeho životný príbeh sa mi stal inšpiráciou a vzbudil u mňa skutočné odhodlanie na zlepšovanie sa a prelomenie starých vzorcov správania. Ochorenie, ktoré tohto [[Spojené štáty|amerického]] [[pilot|letca]], [[kozmonaut|astronauta]] a národného hrdinu doslova „uzemnilo“, si iróniou osudu našlo aj mňa. Pri nečakanej príležitosti, kedy vzniklo u lekárov podozrenie, že som sa ocitol v takejto „vybranej spoločnosti“, som o ňom [[Menièrova choroba|vytvoril článok]]. V mojom prípade šlo našťastie len o krátku epizódu, ktorá sa už nezopakovala. == Ocenenia == {| style="width:250px; border:1px dotted #000000; padding: 10px; float: left; margin-right: 5px" |[[File:Avion wiki.jpg|200px]] Za prínos leteckému portálu ti udeľujem toto lietadlo. <br>[[Meta:User:Jagermeister|Jagermeister]] 11:06, 29. október 2011 (UTC)<br/><font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 15:29, 25. február 2017 (UTC) |} {{Vyznamenanie|kod=1002|text='''Wikiškriatok''' Za Tvoji na první pohled více i méně viditelnou práci a úpravy posouvající články k dokonalosti.|podpis=--<font face="Trebuchet MS"><b>[[Redaktor:V0lkanic|<span style="color:#32CD32">V0lkanic</span>]] [[Diskusia_s_redaktorom:V0lkanic|<span style="color:#0000FF">(diskusia)</span>]]</b></font> 14:05, 26. máj 2023 (UTC)}} <center> {{Nálepka ľavá |float = rightt |text_farba = black |text_farba_pozadie = white |obrazok = [[Obrázok:Symbol_thumbs_up_white.svg|50px]] |obrazok_farba_pozadie = #0000EE |okraj_farba = #0000EE |okraj_sirka = 1 |text = Nasledovní redaktori si myslia, že tento redaktor je veľkým prínosom pre Wikipédiu: ---- *--[[Redaktor:Eryn Blaireová|Eryn Blaireová]] ([[Diskusia s redaktorom:Eryn Blaireová|diskusia]]) 10:28, 11. jún 2015 (UTC) *--[[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 11:26, 11. jún 2015 (UTC) *--[[Redaktor:JanoB|JanoB]] ([[Diskusia s redaktorom:JanoB|diskusia]]) 20:20, 31. júl 2015 (UTC) *--[[Redaktor:BT|'''<font face= "Comic Sans MS" color="#0000FF">B</font><font face= "Comic Sans MS" color="#FF0000">T</font>''']][[Diskusia s redaktorom:BT|<span style='color:#66CD00'>✉</span>]] 23:00, 5. november 2015 (UTC) *--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 23:45, 5. november 2015 (UTC) *--<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 15:08, 9. apríl 2016 (UTC) *--[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 08:48, 10. august 2016 (UTC) *--[[Redaktor:MDsmajlik|MDsmajlik]] <small>([[Diskusia s redaktorom:MDsmajlik|diskusia]]; [[Špeciálne:Príspevky/MDsmajlik|príspevky]])</small> 10. 10. 2016, 16:48 (UTC) *--[[Redaktor:Human.|Human.]] ([[Diskusia s redaktorom:Human.|diskusia]]) 14:00, 5. november 2017 (UTC) *--[[Redaktor:Daevid|Daevid]] ([[Diskusia s redaktorom:Daevid|diskusia]]) 02:30, 10. august 2018 (UTC) *--[[Redaktor:Luky001|Luky001]] ([[Diskusia s redaktorom:Luky001|diskusia]]) 15:39, 8. december 2018 (UTC) *--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 23:19, 8. december 2018 (UTC) *--[[Redaktor:LubomirSvantner|LubomirSvantner]] ([[Diskusia s redaktorom:LubomirSvantner|diskusia]]) 23:55, 14. november 2019 (UTC) *--[[Redaktor:V0lkanic|V0lkanic]] ([[Diskusia s redaktorom:V0lkanic|diskusia]]) 17:37, 3. máj 2023 (UTC) *--[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:32, 22. január 2024 (UTC) *--[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 11:08, 21. december 2025 (UTC) *--[[Redaktor:Martingazak|Martingazak]] ([[Diskusia s redaktorom:Martingazak|diskusia]]) 18:45, 1. január 2026 (UTC) <!-- Pre pridanie ďalšieho mena sa stačí podpísať v tejto nálepke cez ikonu --> }} </center> [[Kategória:Wikipédia:Redaktori]] 4f4in3k056w27tdylsx4ty7127zg4ff 0 317129 8198649 8052412 2026-04-15T08:53:02Z Feriontly17x17x7 228747 ib 8198649 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalový klub | názovklubu = MFK Tatran Liptovský Mikuláš | obrázok = | celýnázov = Mestský futbalový klub Tatran Liptovský Mikuláš | prezývka = | založený = [[22. jún]] [[1934]] ako ''ŠK Okoličné'' | rozpustený = | štadión = [[Štadión Milana Janeka]] | kapacita = 2 200 miest na sedenie | majiteľ = | predseda = Milan Mikušiak | tréner = {{Minivlajka|Slovensko}} [[Marek Petruš]] | liga = [[2. slovenská futbalová liga|2. liga]] | sezóna = [[2. slovenská futbalová liga 2024/2025|2024/25]] | pozícia = 3. miesto | vzor_lp1 = | vzor_t1 = | vzor_pp1 = | vzor_tr1 = | vzor_po1 = | ľavéplece1 = FF0000 | telo1 = FFFFFF | pravéplece1 = FF0000 | trenírky1 = FF0000 | ponožky1 = FF0000 | vzor_lp2 = | vzor_t2 = | vzor_pp2 = | vzor_tr2 = | vzor_po2 = | ľavéplece2 = FF0000 | telo2 = FF0000 | pravéplece2 = FF0000 | trenírky2 = 000000 | ponožky2 = 000000 | vzor_lp3 = | vzor_t3 = | vzor_pp3 = | vzor_tr3 = | vzor_po3 = | ľavéplece3 = | telo3 = | pravéplece3 = | trenírky3 = | ponožky3 = }} '''MFK Tatran Liptovský Mikuláš''' je slovenský futbalový klub so sídlom v [[Liptovský Mikuláš|Liptovskom Mikuláši]]. Od sezóny [[1. slovenská futbalová liga 2009/2010|2009/10]] bol účastníkom [[2. slovenská futbalová liga|druhej najvyššej futbalovej súťaže]] na Slovensku. V sezóne [[2. slovenská futbalová liga 2020/2021|2020/21]] sa umiestnili na 1. mieste v tabuľke a postúpili do najvyššej slovenskej ligy,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Takmer sa neprihlásili do ligy, pracujúci hráči a tajný sen s Trnavou. Senzácia z Liptova realitou!|url=https://sport.aktuality.sk/futbal/clanok/ii-liga-fortuna-liga-mfk-tatran-liptovsky-mikulas-milan-mikusiak-2023050113391422290|vydavateľ=Šport.sk|dátum vydania=2021-05-18|dátum prístupu=2023-07-15|priezvisko=Jasenka|meno=Ján}}</ref> v ktorej sa udržali dve sezóny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Liptovský Mikuláš nezvládol ďalší zápas, z Fortuna ligy vypadáva|url=https://sportnet.sme.sk/spravy/liptovsky-mikulas-michalovce-6-kolo-skupina-o-udrzanie-fortuna-liga-2022-2023/|vydavateľ=sportnet.sme.sk|dátum prístupu=2023-07-15|jazyk=sk|dátum vydania=2023-04-22}}</ref> Od sezóny [[2. slovenská futbalová liga 2023/2024|2023/24]] sú opäť účastníkom [[2. slovenská futbalová liga|2. ligy]]. == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.mfktatran.sk/home Oficiálna webstránka] * [http://okolicne.szm.com/sport.html Šport v Okoličnom] * [http://www.tatranfanatics.estranky.cz/ Fans webstránka] {{Futbalový výhonok}} {{Druhá najvyššia futbalová súťaž na Slovensku}} [[Kategória:Slovenské futbalové kluby|Liptovský Mikuláš]] [[Kategória:Futbalové kluby založené v 1934]] [[Kategória:Šport v Liptovskom Mikuláši]] i9ujy6d8vs7vshqpz2zsd0y3c34p3sa 0 320461 8198458 7819293 2026-04-14T19:38:39Z ~2026-20335-96 290941 8198458 wikitext text/x-wiki {{Infobox Rozhlasová stanica | názov = Rádio Klasika | logo = Rádio Klasika.svg | popis = Logo Rádia Klasika | príjem = terestriálne (FM), káblové a internetové vysielanie | typ stanice = [[verejnoprávne vysielanie|verejnoprávna]] | krajina = {{Minivlajka|Slovensko|w}} | sídlo = [[Bratislava]] | riaditeľ = | dramaturg = | premiéra = [[15. júl]] [[2009]] | koniec vysielania = [[31. január]] [[2016]] | cieľová skupina = | hudobný formát = | slogan = | čistý príjem = | kľúčoví ľudia = | bývalý názov = | vlastník = [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]] | člen skupiny = | sesterské stanice = | webstránka = http://klasika.rtvs.sk/ | poznámky = }} '''Rádio Klasika''' bol okruh [[Rozhlas a televízia Slovenska|Rozhlasu a televízie Slovenska]], vysielajúci satelitom, retransmisiou a internetom od [[15. júl]]a [[2009]]. [[1. február]]a [[2016]] bol okruh nahradený stanicou [[Rádio Pyramída]]. Rádio bolo zaradené aj v [[verejnoprávny multiplex|3. (verejnoprávnom) multiplexe]] [[DVB-T]]. Program bol postavený na desaťhodinovom module dramaturgicky vystavanom na komplexne poňatých žánroch artificiálnej hudby všetkých historických období a štýlotvorných smerov. == Externé odkazy == * http://www.rozhlas.sk/radio-klasika {{Stanice SRo}} [[Kategória:Slovenský rozhlas]] [[Kategória:Zaniknuté slovenské rozhlasové stanice|Klasika]] [[Kategória:Vzniklo v 2009]] [[Kategória:Zaniklo v 2016]] b53dqvuis4tm3pgis0toscgtsyw9lju 0 323933 8198466 7843920 2026-04-14T20:26:37Z ~2026-23042-98 292012 8198466 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spoločnosť |Názov spoločnosti=Warner Bros. Entertainment Inc. |Logo spoločnosti=Warner_Bros. logo 2023.svg |Právna forma= |Odvetvie=Filmy a televízia |Založená=4. apríl 1923 |Zakladateľ=Bratia Warnerovci |Sídlo=[[Warner Bros. Studios (Burbank)|4000 Warner Blvd.]], [[Burbank (Kalifornia)|Burbank]], [[Kalifornia]] |Štát sídla=USA |Vedenie={{Ubl||[[Toby Emmerich]] ([[predseda]], Warner Bros. Pictures Group)|Carolyn Blackwood ([[Prevádzkový riaditeľ|COO]], Warner Bros. Pictures Group)|[[Channing Dungey]] (predsedníčka, Warner Bros. Television Group)}} |Územný rozsah=celosvetový |Priemysel=[[Zábava (činnosť)|Zábava]] |Produkcia=Filmy |Člen skupiny=[[Warner Bros. Discovery]] |Počet zamestnancov=8 000 (2014) |Divízie={{Ubl|[[Warner Bros. Global Enterprises]]|Warner Bros. Pictures Group|[[Warner Bros. Television Studios]]|Warner Bros. Studio Operation|[[Warner Bros. Theatre Ventures]]}} |Dcérske spoločnosti={{Ubl|[[Fandango Media]] (25%)|[[Turner Entertainment]]|[[DC Entertainment]]|[[WaterTower Music]]}} |Vlastník=[[Warner Bros. Discovery]] |Farby spoločnosti=Modrá, biela |Domáca stránka={{URL|warnerbros.com}} }} [[File:Warner_Bros. (2019) logo.svg|thumb|Logo používané od roku 2019 do roku 2023.]] '''Warner Bros. Entertainment Inc.''' (predtým '''Warner Brothers Pictures, Inc.''' hovorovo známe aj ako '''Warner Bros. Pictures''', '''Warner Bros.''' a '''WB''') je spoločnosť z [[Spojené štáty americké|USA]]. Patrí k najväčším svetovým producentom [[film]]ových a [[televízia|televíznych]] diel. V súčasnej dobe je súčasťou konglomerátu [[Warner Bros. Discovery]] a sídli v [[Burbank (Kalifornia)|Burbanku]] v štáte [[Kalifornia]]. Warner Bros. zahŕňa veľké množstvo [[dcérska spoločnosť|dcérskych spoločností]], medzi ktoré patria Warner Bros. Studios, Warner Bros. Pictures, WB Television, Warner Home Video, Warner Bros. Records a [[DC Comics]]. Warner Bros. má svoje vlastné štúdiá aj v Európe, a to v [[Nemecko|Nemecku]], [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]] a [[Taliansko|Taliansku]]. == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == {{Portál|Film|Filmový}} * [http://www.warnerbros.com/ Oficiálna stránka Warner Bros.] {{Filmové produkčné a distribučné spoločnosti}} {{Filmový výhonok}} [[Kategória:Filmové produkčné podniky USA]] [[Kategória:Filmové štúdiá]] [[Kategória:Filmové podniky]] n6cio4st088moppwlhqw2qulbyf7ekp 0 336577 8198650 7682461 2026-04-15T08:58:35Z ~2026-23212-04 292053 zmenu roku z 1800 na 1900 8198650 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Bikecultureincopenhagen.jpg|náhľad|vpravo|Cyklisti v dánskej [[Kodaň|Kodani]]]] '''Cyklistika''' je jazda na [[bicykel|bicykli]] s [[rekreácia|rekreačným]], [[šport]]ovým, [[turizmus|turistickým]] alebo [[doprava|dopravným]] zameraním. Osoby, ktoré jazdia na bicykli sú [[cyklista|cyklisti]]. Cyklistika vznikla po skonštruovaní bicykla v [[19. storočie|19. storočí]]. Dnes je na Zemi asi miliarda bicyklov, ktoré sú ekologickým a v niektorých oblastiach dôležitým druhom dopravy. [[Športová cyklistika]] sa delí na dve odvetvia: * Rýchlostná cyklistika zahŕňa: cestnú, dráhovú, [[BMX]], [[cyklokros]], gravel, horskú cyklistiku a [[cykloturistika|cykloturistiku]]. * Technické disciplíny: sálová cyklistika, cyklotrial a BMX Freestyle. == História == Prvý bicykel podobajúci sa tomu dnešnému nakreslil vynálezca a maliar [[Leonardo da Vinci]] (1492). Jeho bicykel však nebol nikdy vyrobený. V roku [[1800|1900]] vyrobil ruský [[nevoľník]] Artamov železný bicykel s [[pedál]]mi na prednom kolese. Tento samohyb mal však k dnešnému bicyklu dosť ďaleko. Hromadnú výrobu bicyklov začal až nemecký barón Karl Friedrich Drais, ktorý je nazývaný praotcom bicykla. Prvé organizované cyklistické preteky sa konali [[31. máj]]a [[1868]] v [[Paríž]]i, v parku St. Cloude na vzdialenosť {{m|1200|m}}. O rok neskôr sa vo [[Veľká Británia|Veľkej Británii]] konali prvé medzimestské preteky na trase [[Londýn]] - [[Bristol]]. Nešlo však o cestné preteky, pretože v tom čase ešte bicykel nebol v Británii oficiálne uznaný ako cestný [[dopravný prostriedok]]. Skutočné prvé cestné preteky sa uskutočnili v tom istom roku vo [[Francúzsko|Francúzsku]] ([[17. november]] [[1869]]) na trati medzi [[Paríž]]om a mestom [[Rouen]], pričom dĺžka pretekov bola {{km|126|m}}. Pretekov sa zúčastnilo 198 pretekárov. V súčasnosti udávajú tempo a smer vývoja bicyklov dve veľké firmy - firma Campagnolo, vyrábajúca komponenty pre cestné bicykle a firma Shimano, jeden z najväčších výrobcov komponentov pre horské bicykle. == Pozri aj == * [[športová cyklistika]] * [[Cykloturistika]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Cycling}} [[Kategória:Cyklistika| ]] [[Kategória:Olympijské športy]] jcn28x52dd5vg37qppynpbufkx344fk 8198651 8198650 2026-04-15T08:58:58Z ~2026-23212-04 292053 peklep 8198651 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Bikecultureincopenhagen.jpg|náhľad|vpravo|Cyklisti v dánskej [[Kodaň|Kodani]]]] '''Cyklistika''' je jazda na [[bicykel|bicykli]] s [[rekreácia|rekreačným]], [[šport]]ovým, [[turizmus|turistickým]] alebo [[doprava|dopravným]] zameraním. Osoby, ktoré jazdia na bicykli sú [[cyklista|cyklisti]]. Cyklistika vznikla po skonštruovaní bicykla v [[19. storočie|19. storočí]]. Dnes je na Zemi asi miliarda bicyklov, ktoré sú ekologickým a v niektorých oblastiach dôležitým druhom dopravy. [[Športová cyklistika]] sa delí na dve odvetvia: * Rýchlostná cyklistika zahŕňa: cestnú, dráhovú, [[BMX]], [[cyklokros]], gravel, horskú cyklistiku a [[cykloturistika|cykloturistiku]]. * Technické disciplíny: sálová cyklistika, cyklotrial a BMX Freestyle. == História == Prvý bicykel podobajúci sa tomu dnešnému nakreslil vynálezca a maliar [[Leonardo da Vinci]] (1492). Jeho bicykel však nebol nikdy vyrobený. V roku [[1800]] vyrobil ruský [[nevoľník]] Artamov železný bicykel s [[pedál]]mi na prednom kolese. Tento samohyb mal však k dnešnému bicyklu dosť ďaleko. Hromadnú výrobu bicyklov začal až nemecký barón Karl Friedrich Drais, ktorý je nazývaný praotcom bicykla. Prvé organizované cyklistické preteky sa konali [[31. máj]]a [[1868]] v [[Paríž]]i, v parku St. Cloude na vzdialenosť {{m|1200|m}}. O rok neskôr sa vo [[Veľká Británia|Veľkej Británii]] konali prvé medzimestské preteky na trase [[Londýn]] - [[Bristol]]. Nešlo však o cestné preteky, pretože v tom čase ešte bicykel nebol v Británii oficiálne uznaný ako cestný [[dopravný prostriedok]]. Skutočné prvé cestné preteky sa uskutočnili v tom istom roku vo [[Francúzsko|Francúzsku]] ([[17. november]] [[1869]]) na trati medzi [[Paríž]]om a mestom [[Rouen]], pričom dĺžka pretekov bola {{km|126|m}}. Pretekov sa zúčastnilo 198 pretekárov. V súčasnosti udávajú tempo a smer vývoja bicyklov dve veľké firmy - firma Campagnolo, vyrábajúca komponenty pre cestné bicykle a firma Shimano, jeden z najväčších výrobcov komponentov pre horské bicykle. == Pozri aj == * [[športová cyklistika]] * [[Cykloturistika]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Cycling}} [[Kategória:Cyklistika| ]] [[Kategória:Olympijské športy]] r7seehu0myzuwkgpnor4iv7094xj3g5 0 351540 8198269 7973055 2026-04-14T13:57:44Z Arancycn 267507 new coa and flag 8198269 wikitext text/x-wiki {{Infobox Belgická obec |názov=Lokeren |status=mesto |obrázok=Lokeren - Casa de la Vila.jpg |popis obrázku=Radnica |obrázok-velkosť=200px |názov2= |jazyk.zkratka2=fra |názov3= |jazyk.zkratka3=eng |vlajka=Flag of Lokeren.svg |erb =Lokeren Wapen 2025.png |mapa obce v provincii=LokerenLocatie.png |región=[[Flámsky región|Flámsko]] |vlajka regiónu=Flag_of_Flanders.svg |spoločenstvo=[[Flámske spoločenstvo Belgicka|Flámske]] |vlajka komunity=Flag_of_Flanders.svg |provincia= [[Východné Flámsko]] |vlajka provincie=Vlag van Oost-Vlaanderen.svg |okres=Sint-Niklaas |šírka_stupne=51 |šírka_minuty=06 |dlžka_stupne=3 |dlžka_minuty=59 |nis=46014 |psč=9160 |telefón=09 |web=www.lokeren.be }} '''Lokeren''' je [[Belgicko|belgické]] mesto vo [[Flámsky región|Flámskom regióne]] v provincii [[Východné Flámsko]]. == Obyvateľstvo == Mesto má približne 39 174 obyvateľov (2010)<ref>[http://statbel.fgov.be/fr/statistiques/chiffres/population/structure/residence/index.jsp Štruktúra obyvateľstva]</ref>. == Mestské časti == Od 1. januára 1977 mesto Lokeren pozostáva z týchto častí (bývalých obcí): *Lokeren *[[Daknam]] *[[Eksaarde]] == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Lokeren}} == Externé odkazy == * [http://www.lokeren.be/ Oficiálne stránky mesta] {{Východné Flámsko}} {{Portál|Belgicko|Belgický}} [[Kategória:Mestá v Belgicku]] 2w11pw5sktbc8ut99gu1o1876mnfjf5 0 351542 8198280 7973034 2026-04-14T14:43:22Z Ziv 201445 ([[c:GR|GR]]) [[File:Flag of Lokeren.gif]] → [[File:Lokeren vlag.svg]] GIF -> SVG 8198280 wikitext text/x-wiki {{Infobox Belgická obec |názov=Ninove |status=mesto |obrázok=Ninove church 2.jpg |popis obrázku=Kostol |obrázok-velkosť=200px |názov2= |jazyk.zkratka2=fra |názov3= |jazyk.zkratka3=eng |vlajka=Lokeren vlag.svg |erb =Ninove wapenschild.gif |mapa obce v provincii=MnpNinoveLocation.png |región=[[Flámsky región|Flámsko]] |vlajka regiónu=Flag_of_Flanders.svg |spoločenstvo=[[Flámske spoločenstvo Belgicka|Flámske]] |vlajka komunity=Flag_of_Flanders.svg |provincia= [[Východné Flámsko]] |vlajka provincie=Vlag van Oost-Vlaanderen.svg |okres=Aalst |šírka_stupne=50 |šírka_minuty=50 |dlžka_stupne=4 |dlžka_minuty=01 |nis=41048 |psč=9400 |telefón=054 |web=www.ninove.be }} '''Ninove''' je [[Belgicko|belgické]] mesto vo [[Flámsky región|Flámskom regióne]] v provincii [[Východné Flámsko]]. == Obyvateľstvo == Mesto má približne 36 675 obyvateľov (2010)<ref>[http://statbel.fgov.be/fr/statistiques/chiffres/population/structure/residence/index.jsp Štruktúra obyvateľstva]</ref>. == Mestské časti == Od 1. januára 1977 mesto Ninove pozostáva z týchto častí (bývalých obcí): *Ninove *[[Appelterre-Eichem]] *[[Denderwindeke]] *[[Lieferinge]] *[[Nederhasselt]] *[[Okegem]] *[[Voorde]] *[[Pollare]] *[[Meerbeke]] *[[Neigem]] *[[Aspelare]] *[[Outer]] == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Ninove}} == Externé odkazy == * [http://www.ninove.be/ Oficiálne stránky mesta] {{Východné Flámsko}} {{Portál|Belgicko|Belgický}} [[Kategória:Mestá v Belgicku]] 6sews0klwnbgqod8aimrs3hnbezaznr 0 361147 8198358 8133576 2026-04-14T16:57:59Z Andrej-airliner 43530 wl. 8198358 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kozmická misia | názov misie = Skylab 4 | znak = Skylab3-Patch.png | volací znak = | posádka = 3 | velmodul = CM-118 | servmodul = SM-118 | raketa = [[Saturn IB]] SA-208 | kozmodróm = [[Kennedyho vesmírne stredisko]] | rampa = [[štartovací komplex 39 v Kennedy Space Center|LC-39B]] | štart = [[16. november]] [[1973]], 14:01:23,471 [[koordinovaný svetový čas|UTC]] | pristátie = [[8. február]] [[1974]], 15:16:54 UTC<br />severná oblasť Tichého oceánu; 289 km juhozápadne od [[San Diego (Kalifornia)|San Diega]]<br />{{Coord|31|18|12|S|119|48|12|Z|type:event_dim:1500km|name=Miesto pristátia Skylabu 4}} | trvanie = 84 dní, 1 hodina, 15 minút, 32 sekúnd | perigeum = 422 [[kilometer|km]] | apogeum = 437 [[kilometer|km]] | doba obehu = 93,11 minút | inklinácia = 50,04° | obehy = 1 214 | vzdialenosť = 55 500 000 km | cieľ spojenia1 = [[Skylab]] | spojenie1 = 16. november 1973, 21:55:00 UTC | odpojenie1 = 8. február 1974, 02:33:12 UTC | hmotnosť = pozri [[#Parametre misie|parametre misie]] | foto posádky = Skylab4 crew.jpg | popis = Zľava doprava: Carr, Gibson a Pogue | predchádzajúca = [[Súbor:Skylab2-Patch.png|30px|link=Skylab 3]] [[Skylab 3]] | nasledujúca = }} '''Skylab 4''' (alebo tiež '''SL-4''' a '''SLM-3'''{{#tag:ref|Pôvodne mala misia Skylab 4 niesť označenie „Skylab 3“. V priebehu príprav ale niekomu napadlo, že označenie „Skylab 1“ by mal dostať štart samotného Skylabu a číslovanie pilotovaných letov k stanici sa teraz príslušne posunulo. Všetky tri hlavné posádky však už mali v tom čase hotové emblémy svojich misií a na ich úpravu už nebol čas.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Šamárek | meno = Ondřej | autor = | odkaz na autora = | titul = Skylab – laboratoř na nebesích (6. díl) | url = https://www.kosmonautix.cz/2016/08/skylab-laborator-na-nebesich-6-dil/ | vydavateľ = kosmonautix.cz | dátum vydania = 2016-08-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-07-02 | miesto = | jazyk = }}</ref>|group=pozn.}}) bol [[Spojené štáty|americký]] [[kozmický let s ľudskou posádkou|pilotovaný kozmický let]] v rámci [[Skylab|programu Skylab]]. Skylab 4 vyštartoval [[16. november|16. novembra]] [[1973]] z [[Kennedyho vesmírne stredisko|Kennedyho vesmírneho strediska]] k [[kozmická stanica|vesmírnej stanici]] Skylab, prvej vesmírnej stanici USA na [[nízka obežná dráha Zeme|nízkej obežnej dráhe Zeme]]. Úlohy letu sa rozšírili o sledovanie [[Kométa Kohoutek|Kométy Kohoutek]] a došlo tiež k predĺženiu misie oproti pôvodnému plánu. [[kozmonaut|Astronauti]] pracovali na stanici až do [[február]]a [[1974]], kedy sa vrátili späť na Zem. Vo svojej dobe boli svetovými rekordmanmi v dĺžke pobytu vo vesmíre. == Posádka == * {{minivlajka|USA}} [[Gerald Paul Carr|Gerald P. Carr]] (1), [[Funkcia kozmonautov v posádkach#Kapitán|veliteľ]] * {{minivlajka|USA}} [[Edward George Gibson|Edward G. Gibson]] (1), [[Funkcia kozmonautov v posádkach#Vedecký pilot|vedecký pilot]] * {{minivlajka|USA}} [[William Raid Pogue|William R. Pogue]] (1), [[Funkcia kozmonautov v posádkach#Pilot|pilot]] {{Malé|(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)}} === Záložná posádka === * {{minivlajka|USA}} [[Vance DeVoe Brand|Vance D. Brand]], veliteľ * {{minivlajka|USA}} [[William Benjamin Lenoir|William B. Lenoir]], vedecký pilot * {{minivlajka|USA}} [[Don Leslie Lind|Don L. Lind]], pilot === Podporná posádka === * [[Robert Laurel Crippen|Robert L. Crippen]] * [[Henry Warren Hartsfield|Henry W. Hartsfield, Jr.]] * [[Bruce McCandless|Bruce McCandless II]] * [[Franklin Story Musgrave|Story Musgrave]] * [[Russell Louis Schweickart|Russell L. Schweickart]] * [[William Edgar Thornton|William E. Thornton]] * [[Richard Harrison Truly|Richard H. Truly]] == Priebeh letu == Misia Skylab 4 mala pôvodne odštartovať [[9. november|9. novembra]] [[1973]]. Následne sa termín štartu posunul na [[11. november|11. novembra]] a potom sa ustálil na [[10. november|10. novembra]]. Na [[štartovací komplex 39 v Kennedy Space Center|štartovacom komplexe 39B]] v [[Kennedyho vesmírne stredisko|Kennedyho vesmírnom stredisku]] sa pripravovala [[nosná raketa]] [[Saturn IB]]. V priebehu príprav sa objavili menšie problémy, ktoré sa však podarilo vyriešiť. Jedným z problémov bola vlasová trhlinka na jednom zo stabilizátorov pri päte rakety, ktoré slúžili nielen na [[aerodynamika|aerodynamickú]] stabilizáciu, ale na ich základniach spočívala aj váha celej rakety na rampe. Trhlinu sa podarilo opraviť a už to vyzeralo, že je po problémoch. Dňa [[6. november|6. novembra]] prebiehala v Kennedyho vesmírnom stredisku po simulácii predštartovného odpočtu inšpekcia Saturnu IB určeného pre misiu Skylab 4. Pri podrobnej prehliadke však technici narazili na ďalšie trhliny. Celkovo ich bolo štrnásť a nachádzali sa na úchytkách všetkých ôsmich stabilizátorov, pričom najdlhšia merala 3,8 [[centimeter|cm]]. Ich pôvod sa podarilo určiť veľmi rýchlo. Nosná raketa bola na rampu vyvezená už [[14. august]]a, vtedy ako možný záchranný prostriedok pre misiu [[Skylab 3]]. Po skončení krízy už nedošlo k jej návratu späť do montážnej haly [[Vehicle Assembly Building]] (VAB), a to kvôli úspore času a prostriedkov. Tri mesiace na čerstvom oceánskom vzduchu tak len prispeli k [[únava materiálu|únave kovového materiálu]], ktorý musel podopierať 70 až 600 [[tona|ton]] (podľa toho, či bola raketa prázdna, alebo natankovaná). Nezostávalo nič iné než odložiť štart, kým sa vymení všetkých osem stabilizátorov. Predbežný nový dátum štartu bol stanovený na [[15. november|15. novembra]], ale nakoniec sa kvôli zdržaniu počas výmeny stabilizátorov ešte posunul o jeden deň.<ref name="kosmonautix-skylab-laborator-na-nebesich-8-dil">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Šamárek | meno = Ondřej | autor = | odkaz na autora = | titul = Skylab – laboratoř na nebesích (8. díl) | url = https://kosmonautix.cz/2016/08/skylab-laborator-na-nebesich-7-dil-2/ | vydavateľ = kosmonautix.cz | dátum vydania = 2016-08-29 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-05-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Súbor:Skylab 4 launch.jpg|thumb|upright|left|Štart misie Skylab 4, 16. november 1973]] Misia Skylab 4 nakoniec úspešne odštartovala v piatok [[16. november|16. novembra]] 1973 o 09:01:23,471 miestneho času (14:01:23,471 [[koordinovaný svetový čas|svetového času]]) pomocou nosnej rakety Saturn IB zo štartovacieho komplexu 39B v Kennedyho vesmírnom stredisku. K spojeniu s [[kozmická stanica|vesmírnou stanicou]] [[Skylab]] obiehajúcou vo výške 430 [[kilometer|km]] došlo po sérii manévrov ešte v ten istý deň o 21:55:00 UTC. Po odpočinku začali [[kozmonaut|astronauti]] na stanicu prenášať 850 [[kilogram|kg]] užitočného zaťaženia a zapínať jej systémy. Astronaut [[William Raid Pogue|Pogue]] zvracal a posádka sa to snažila zatajiť [[stredisko riadenia vesmírnych letov|riadiacemu stredisku]]. Neuvedomili si však, že celá ich konverzácia sa nahrávala na palubný [[magnetofón]] a počas ich spánku sa automaticky odvysielala do strediska. Prekvapeného veliteľa [[Gerald Paul Carr|Carra]] potom skritizoval [[Alan Shepard]], ktorý bol v tom čase riaditeľom operácií letových posádok pre vesmírnu stanicu Skylab. Carr ale priznal svoju chybu. Zdravotný stav všetkých astronautov sa však čoskoro upravil. Dňa [[20. november|20. novembra]] astronauti doplnili kvapalinou poškodený chladiaci systém, pričom oprava trvala 5,5 hodiny. [[výstup do otvoreného vesmíru|Výstup]] astronautov [[Edward George Gibson|Gibsona]] a Pogueho bol povolený [[22. november|22. novembra]], pričom trval 6 hodín a 33 minút a okrem bežnej výmeny kaziet (tiež dosiek citlivých na [[röntgenové žiarenie|X-lúče]] pre pozorovanie [[Kométa Kohoutek|Kométy Kohoutek]]) čiastočne opravili anténu mikrovlnného detektora a snímali okolie stanice. Dňa [[23. november|23. novembra]] prestal pracovať jeden z [[gyroskop]]ov používaných na zmenu orientácie stanice v priestore. Astronauti tak museli obmedziť snímkovanie [[Zem]]e, ktoré vyžadovalo neustále natáčanie stanice. Dňa [[24. november|24. novembra]] posádka vykonala korekciu dráhy manévrovacími tryskami dopravnej [[kozmická loď|kozmickej lode]] [[Apollo (kozmická loď)|Apollo]]. Potom nasledovala výmena jednej z obrazoviek riadiaceho panela [[Slnko|slnečného]] [[ďalekohľad]]u ATM. Posádka pozorovala [[bárium|báriový]] oblak vypustený raketou [[Black Brant (raketa)|Black Brant]] nad [[Aljaška|Aljaškou]] [[27. november|27. novembra]]. Z troch [[laser]]ových lúčov vyslaných z [[Goddardovo centrum pre vesmírne lety|Goddardovho centra pre vesmírne lety]] však zazreli len jeden. Nasledujúci deň posádka získala prvé snímky Kométy Kohoutek. Dňa [[19. december|19. decembra]] sa prejavilo kolísanie v ďalšom z dvoch zostávajúcich gyroskopov, sprevádzané počuteľným šramotom (zrejme sa zadrelo ložisko).<ref name="kosmo-mek-skylab-4">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Vítek | meno = Antonín | priezvisko2 = Lála | meno2 = Petr | autor = | odkaz na autora = | titul = MEK - Skylab 4 | url = https://mek.kosmo.cz/pil_lety/usa/skylab/sl-4/index.htm | vydavateľ = mek.kosmo.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-05-25 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="kosmonautix-skylab-laborator-na-nebesich-8-dil"/> [[Súbor:Skylab and Earth Limb - GPN-2000-001055.jpg|thumb|[[kozmická stanica|Vesmírna stanica]] [[Skylab]] fotografovaná posádkou misie Skylab 4 pri odlete, 8. február 1974]] V priebehu [[24. december|24. decembra]] astronauti sledovali čiastočné [[zatmenie Slnka]] a v nasledujúci deň vystúpili Carr a Pogue zo stanice, aby mohli fotografovať Kométu Kohoutek. Napriek problémom s klimatizáciou [[skafander|skafandrov]] bol výstup predĺžený na 7 hodín. Kométa [[28. december|28. decembra]] preletela vo vzdialenosti 21 miliónov km od Slnka, pričom ju automaticky sledovali prístroje stanice. Astronauti Carr a Gibson sledovali [[kométa|kométu]] ešte pri ďalšom výstupe zo stanice [[29. december|29. decembra]], ktorý trval 3,5 hodiny. V čase od [[15. január|15.]] do [[19. január]]a [[1974]] stanica vôbec nevstupovala do [[zemský tieň|zemského tieňa]], čo vyvolalo určité zvýšenie teploty na palube. Poruchy na druhom gyroskope sa opäť prejavili [[22. január]]a, a preto sa uvažovalo o skrátení letu a opäť sa obmedzilo snímkovanie Zeme. Niekoľkokrát sa vyskúšala manévrovacia jednotka AMU, ktorá sa preverovala už predchádzajúcou posádkou. Astronauti nakoniec dostali povolenie dokončiť celý plánovaný let. Posledný výstup do otvoreného vesmíru trvajúci 4,5 hodiny začali Carr s Gibsonom [[3. február]]a o 15:19 UTC. Vyňali posledné kazety s filmom (asi 38 000 snímok Slnka a kométy), demontovali niektoré detektory a skúmali zamorenie okolia stanice. Korekciou vykonanou tryskami dopravnej lode Apollo [[6. február]]a sa zvýšilo [[apsida (astronómia)|apogeum]] [[obežná dráha|obežnej dráhy]] na 456 km, čo malo zvýšiť životnosť stanice z pôvodných 5 na 6 až 8 rokov. Po prenesení všetkých získaných materiálov (75 000 snímok z ATM, 17 000 snímok Zeme, 30 km [[magnetická páska|magnetofónových pások]], biologických a iných materiálov) astronauti prestúpili do dopravnej lode Apollo a [[8. február]]a o 02:33:12 UTC sa oddelili od stanice. Vykonali ešte záverečnú inšpekciu Skylabu a ešte v ten istý deň o 15:16:54 UTC [[Apollo (kozmická loď)#Veliteľský modul|veliteľský modul]] misie Skylab 4 v poriadku pristál na hladine [[Tichý oceán|Tichého oceánu]]. Miesto pristátia sa nachádzalo 289 km juhozápadne od [[San Diego (Kalifornia)|San Diega]] a 5,2 km od hliadkujúcej [[lietadlová loď|lietadlovej lode]] [[USS New Orleans (LPH-11)|USS ''New Orleans'']], ktorá neskôr vyzdvihla kabínu s astronautmi. Ich zdravotný stav bol po rekordnom lete opäť lepší ako u predchádzajúcich posádok. Išlo o predposledný let kozmickej lode Apollo.<ref name="kosmo-mek-skylab-4"/><ref name="kosmonautix-skylab-laborator-na-nebesich-8-dil"/> == Parametre misie == * Hmotnosť: ** veliteľského/servisného modulu (CSM): {{kg|20847}} * Preletená vzdialenosť: {{km|55500000|m}} * [[apsida (astronómia)|Perigeum]]: {{km|422|m}} * [[apsida (astronómia)|Apogeum]]: {{km|437|m}} * [[sklon dráhy|Inklinácia]]: 50,04° * [[obežná doba (astronómia)|Perióda]]: 93,11 minút * Spojenie so stanicou: [[16. november]] [[1973]] – 21:55:00 UTC * Odpojenie: [[8. február]] [[1974]] – 02:33:12 UTC * Doba spojenia: 83 dní, 4 hodiny, 38 minút, 12 sekúnd === Výstupy do otvoreného vesmíru (EVA) === * ''Gibson'' a ''Pogue'' – EVA 1 ** Začiatok: [[22. november]] 1973, 17:42 UTC ** Koniec: [[23. november]], 00:15 UTC ** Trvanie: 6 hodín, 33 minút * ''Carr'' a ''Pogue'' – EVA 2 ** Začiatok: [[25. december]] 1973, 16:00 UTC ** Koniec: 25. december, 23:01 UTC ** Trvanie: 7 hodín, 1 minúta * ''Carr'' a ''Gibson'' – EVA 3 ** Začiatok: [[29. december]] 1973, 17:00 UTC ** Koniec: 29. december, 20:29 UTC ** Trvanie: 3 hodiny, 29 minút * ''Carr'' a ''Gibson'' – EVA 4 ** Začiatok: [[3. február]] 1974, 15:19 UTC ** Koniec: 3. február, 20:38 UTC ** Trvanie: 5 hodín, 19 minút == Galéria == <center> <gallery> Súbor:Skylab 4 crew at a press conference.jpg|William Pogue (vľavo), Edward Gibson (v strede) a Gerald Carr (vpravo) na tlačovej konferencii v Stredisku pilotovaných letov (''Manned Spacecraft Center'') v Houstone Súbor:Skylab 4 Crew Training at KSC.jpg|Posádka v kabíne veliteľského modulu počas príprav na let Skylab 4 Súbor:Rollout of the Skylab 4.jpg|Vývoz nosnej rakety Saturn IB z montážnej haly VAB k štartovacej rampe Súbor:Skylab 4 crew mission Saturn IB pose.jpg|Gibson (vľavo), Carr (v strede) a Pogue (vpravo) pózujú pred raketou Saturn IB Súbor:Gibson, left, Carr, and Pogue pose in front of a T-38.jpg|Posádka pred odletom z Houstonu do Kennedyho vesmírneho strediska Súbor:Skylab 4 Prelaunch view at KSC.jpg|Saturn IB na štartovacom komplexe 39B ráno v deň štartu Súbor:Skylab 4 preflight breakfast.jpg|Posádka misie Skylab 4 pri raňajkách v deň štartu Súbor:Skylab 4 crew walk out on launch day.jpg|Carr, Gibson a Pogue začínajú svoju cestu k štartovaciemu komplexu 39B Súbor:Saturn IB Launch.jpg|Štart nosnej rakety Saturn IB s misiou Skylab 4 Súbor:Skylab space station was photographed by the Skylab 4 crew upon its arrival.jpg|Pohľad na vesmírnu stanicu Skylab počas príletu misie Skylab 4 Súbor:Sl3-113-1587.jpg|Jedna z figurín, ktoré na palube stanice zo žartu rozmiestnila predchádzajúca posádka misie Skylab 3 pre svojich nasledovníkov Súbor:Carr i Pogue..jpg|Carr (dole) a Pogue (hore) predvádzajú stav beztiaže na palube stanice Skylab Súbor:Pogue (left) and Carr (right) inside Skylab space station.jpg|Pogue (vľavo) a Carr (vpravo) na palube Skylabu Súbor:Gibson przy ATM.jpg|Gibson pri ovládacom paneli ďalekohľadov ATM Súbor:SL4-150-5074.jpg|Gibson prechádza cez prielez Súbor:Skylab Solar flare.jpg|Slnečná erupcia zachytená posádkou misie Skylab 4 Súbor:"Christmas tree" created by Skylab 4 crewmembers (5277460409).jpg|Vianočný stromček zhotovený z obalov na potraviny. Hviezda na jeho špici znázorňuje kométu Kohoutek Súbor:Kohoutek-uv.jpg|Kométa Kohoutek fotografovaná pomocou ultrafialovej elektrografickej kamery počas výstupu do otvoreného vesmíru Súbor:Skylab 4 Earth View of portion of the northeastern United States as seen from Skylab.jpg|Pohľad na severovýchodnú časť USA zo stanice Skylab počas misie Skylab 4 Súbor:State of Florida as seen from Skylab.jpg|Polostrov Florida pri pohľade zo Skylabu Súbor:Skylab4 - February 1974 astronaut Edward Gibson.jpg|Gibson počas posledného výstupu do otvoreného vesmíru Súbor:Skylab 4 - command service module.jpg|Kozmická loď Apollo pripojená ku stanici Skylab Súbor:Skylab IV-view of telescope.jpg|Skylab fotografovaný posádkou misie Skylab 4 pri odlete Súbor:Skylab 4 Splashdown.jpg|Pristátie veliteľského modulu misie Skylab 4 v Tichom oceáne Súbor:The Skylab 4 Command Module bobs in an apex-down configuration.jpg|Po pristátí sa veliteľský modul na chvíľu preklopil špicom dole Súbor:Skylab 4 Recovery.jpg|Záchranné operácie po pristátí Súbor:Skylab 4 Crew On Recovery Ship.jpg|Posádka misie Skylab 4 na palube lietadlovej lode USS ''New Orleans'' </gallery> </center> == Poznámky == <references group="pozn."/> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commons=Category:Skylab 4}} == Externé odkazy == * [https://www.nasa.gov/mission/skylab-4/ Oficiálna stránka] {{eng icon}} * [http://spacefacts.de/mission/english/skylab-4.htm Skylab 4 na stránkach spacefacts.de] {{eng icon}} * [http://mek.kosmo.cz/pil_lety/usa/skylab/sl-4/index.htm Skylab 4 v Malej encyklopédii kozmonautiky] {{ces icon}} * [https://kosmonautix.cz/2016/08/skylab-laborator-na-nebesich-7-dil-2/ Skylab – laboratoř na nebesích (8. díl)] {{ces icon}} {{Program Skylab}} [[Kategória:Program Skylab]] [[Kategória:Kozmické lety s ľudskou posádkou]] [[Kategória:Kozmonautika v 1973]] [[Kategória:Kozmonautika v 1974]] 5xsg6hmvp3fuq4dy3sf638uhjlvp8xi 0 364312 8198378 7738728 2026-04-14T17:05:48Z Andrej-airliner 43530 wl. 8198378 wikitext text/x-wiki '''Kármánova hranica''' je široko prijímaná hranica medzi [[zemská atmosféra|zemskou atmosférou]] a [[kozmický priestor (astronómia)|kozmickým priestorom]], ktorá je zvolená vo výške {{km|100|m}} nad [[povrch Zeme|povrchom Zeme]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Súpis termínov z astronómie | periodikum = Kultúra slova | odkaz na periodikum = Kultúra slova | url = http://www.juls.savba.sk/ediela/ks/2017/1/ks1-2017.pdf | dátum vydania = 2017 | číslo = 1 | ročník=51 | dátum prístupu = 4.7.2017 | vydavateľ = Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV a Matica Slovenská | miesto = Bratislava | strany = 29 | issn = 0023-5202 }}</ref> (presnejšie [[nadmorská výška|hladinou mora]]). Navrhnutá bola v [[50. roky 20. storočia|50. rokoch 20. storočia]] americko-maďarským fyzikom a inžinierom [[Theodore von Kármán|Theodorom von Kármánom]] a v súčasnosti je [[Medzinárodná letecká federácia|Medzinárodnou leteckou federáciou]] (FAI) pre jednoduchosť akceptovaná ako štandardná hranica zemskej atmosféry. == Definovanie hranice == Určenie Kármánovej hranice súviselo s predpokladom, že v danej výške už klasický [[letectvo|aeronautický]] let nie je možný. So zvyšujúcou sa výškou totiž klesá [[hustota vzduchu]] a [[lietadlo]] preto musí využiť buď väčšiu plochu krídel, alebo letieť vyššou [[rýchlosť (fyzikálna veličina)|rýchlosťou]], aby dosiahlo [[vztlak]] potrebný pre vodorovný let. Plocha krídel je technicky obmedzená, a preto pre udržanie stroja vo veľkých výškach prichádza do úvahy už len zvýšenie rýchlosti. Vo výške Kármánovej hranice však potrebná rýchlosť prekračuje [[Kruhová rýchlosť|orbitálnu rýchlosť]], takže už nemá zmysel používať krídla a hovoriť o aeronautickom lete, pretože v podstate už ide o let [[orbita|orbitálny]]. Výpočet presnej hodnoty tejto hranice zavisí od mnohých faktorov ([[ročné obdobie]], [[slnečná aktivita]], parametre lietadla, atď.), jej priemerná hodnota sa ale pohybuje okolo výšky {{km|100|m}}, preto Kármán navrhol túto výšku ako dobre zapamätateľnú [[aproximácia|aproximáciu]]. == Výpočet Kármánovej hranice vychádza zo vztlakovej sily pre lietadlo == :<math> L = \frac{1}{2} \rho v^2 S C_L \text{,} </math> kde :''L'' je [[vztlaková sila]] :''ρ'' je [[hustota vzduchu]] :''v'' dopredná rýchlosť voči prostrediu :''S'' vztlakové plochy (napr. efektívna plocha krídel, trupu, ...) :''C''_''L'' je [[súčiniteľ vztlaku]].<ref>[http://www.grc.nasa.gov/WWW/k-12/airplane/liftco.html "The Lift Coefficient"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20161026224042/http://www.grc.nasa.gov/WWW/k-12/airplane/liftco.html |date=2016-10-26 }}. Glenn Research Center. NASA. Retrieved May 1, 2015.</ref> Za predpokladu, že táto vztlaková sila bude rovná tiažovej sile, vyriešením rovnice :<math> L = G </math> :<math> \frac{1}{2} \rho v^2 S C_L = mg </math> kde :''m'' je hmotnosť lietadla :''g'' je [[gravitačné zrýchlenie]] nájdeme hustotu vzduchu, kedy sa dopredná rýchlosť rovná [[prvá kozmická rýchlosť|prvej kozmickej rýchlosti]] . Výšku náležiacu vypočítanej [[Atmosféra Zeme|hustote vzduchu]] určíme za hranicu vesmíru. == Nepresné predpoklady definície == Výsledky výpočtov Kármánovej hranice nedávajú reálny obraz, ''"[[Garbage in, garbage out]]",'' nakoľko vstupy sú zaťažené veľkým rozptylom a chybami. :'''Predpoklad''': Krídlo by v riedkej atmosfére muselo byť nekonečne veľké a štíhle. :'''Realita''': Lietadlá a aerodynamické telesá pre vysoké rýchlosti a riedku atmosféru vyvodzujú podstatnú časť vztlaku svojím trupom. Napríklad [[Boeing X-37]], [[North American X-15]] a pod. :'''Predpoklad''': Rýchlosť na vyvodenie vztlaku prevýši orbitálnu rýchlosť. :'''Realita''': Pri vysokých rýchlostiach sa prejavuje vplyv [[odstredivá sila|odstredivej sily]]. Pri orbitálnej rýchlosti nie je potrebná vztlaková sila. Preto letová rýchlosť so vztlakom bude vždy nižšia ako orbitálna. :Fyzikálne správne je počítať: :<math> G = m . g </math> - <math> m . ( v^2 /R ) </math> :kde R je vzdialenosť lietadla od stredu Zeme. :'''Predpoklad''': Teleso musí letieť vo výške nad {{km|120|m}}, aby zotrvačne vykonalo celý oblet Zeme. :'''Realita''': Reálne [[satelit]]y bez určenia pre let v malých výškach mávajú najnižšie orbity vo výškach nad {{km|120|m}}. Napr. satelit Meteor-1 2, r. 1969<ref>[http://www.lib.cas.cz/space.40/1969/INDEX1.HTM Meteor-1 2]</ref> vykonal posledný oblet vo výške {{km|129|m}}, ale napr. Satelit [[Echo 1]], r. 1960<ref>[http://www.lib.cas.cz/space.40/1960/INDEX1.HTM Echo1]</ref> nevykonal celý oblet ani vo výške {{km|390|m}}. Je to aj otázkou konštrukcie satelitu. Je možné predpokladať, že satelit navrhnutý pre nižšie výšky, dokáže vykonať orbitálny let aj v nižších výškach.<ref name=":0">[https://arxiv.org/pdf/1807.07894.pdf | anglicky - Hranica vesmíru, orig. The Edge of Space: Revisiting the Karman Line, Jonathan C. McDowella]</ref> V roku 2009 štartovala družica [[GOCE]], ktorá bola umiestnená na orbite vo výške 260 km. Mala aerodynamický tvar, stabilizačné plochy a na orbite bola udržiavaná iónovými motormi, bez ktorých by rýchlo poklesla a zanikla v atmosfére. :'''Predpoklad''': Využitie [[spaľovací motor|spaľovacích motorov]]. :'''Realita''': Je nelogické stavať fyzikálnu hranicu podľa momentálneho stavu techniky a neočakávať progres.<ref>http://www.blimpinfo.com/airships/can-giant-airships-accelerate-to-orbit-jp-aerospaces-idea/ anglicky - Dokáže vzducholoď akcelerovať na orbitu? orig. Can Giant Airships Accelerate to Orbit?, By Robert Walker, May 3rd 2017</ref> == Historická nevyhnutnosť nízkej hranice vesmíru == Hranica atmosféry nie je presne určená a [[exosféra]] presahuje vzdialenosť {{km|1200|m}} nad povrchom Zeme. [[Magnetosféra]] má dosah ešte väčší. Hranice vesmíru však boli určené [[kozmické preteky|kozmickými pretekmi]] v počiatkoch kozmonautiky. Ak bolo nespochybniteľné, že [[Sputnik]] lietal na orbite a teda v kozme, existovala už len otázka, ako hlboko pod ním ešte vesmír bude. Nakoľko široké okolie Kármánovej hranice (cca 80 – {{km|220|m}} nad povrchom Zeme) nemalo a zatiaľ ani v súčasnosti nemá praktické využitie ani v kozmonautike, ani v letectve, mohla byť hranica vesmíru dohodnutá kdekoľvek. Zlom nastal pri ďalšom prvenstve [[ZSSR]] po štarte [[Jurij Alexejevič Gagarin|Gagarina]] a jeho orbitálnom lete. [[Vostok 1]] dosiahol [[apogeum]]/[[perigeum]] 327/{{km|181|m}}. USA potrebovalo [[propaganda|propagandisticky]] čím skôr dobehnúť náskok východného bloku, ale dokázali vykonať len [[suborbitálny kozmický let]]. [[Alan Shepard]] dosiahol apogeum/perigeum len 187/{{km|0|m}}, a aby bolo zrejmé, že USA tiež dosiahli vesmír a nie, že len do vesmíru nakukli, musela sa hranica vesmíru položiť podstatne nižšie. Pri hranici vesmíru {{km|80|m}}, ju Alan Shepard prekročil viac ako dvojnásobne. == Obmedzená akceptácia Karmánovej hranice == Kármánovú hranicu neakceptuje napríklad USA, ktorého letectvo používa pre hranicu vesmíru výšku 50 [[míľa|míľ]] (cca {{km|80|m}}) nad povrchom Zeme. Okrem historických motívov ide tiež o dobre zapamätateľnú aproximáciu. Ale hranica {{km|80|m}} je už reálne využívaná pre aerodynamické manévrovanie vztlakových telies a navyše leží v blízkosti reálneho delenia vrstiev atmosféry, blízko hranice homosféry/heterosféry, resp. [[mezosféra|mezosféry]]/[[termosféra|termosféry]]. <br /> == Alternatívy k definícii == Podľa definície [[United States Air Force|amerického letectva]] je [[astronaut]] človek, ktorý letel vo výške viac ako 50 míľ (80 kilometrov) nad priemernou hladinou mora, približne priamkou medzi mezosférou a termosférou. NASA predtým používala 100-kilometrovú (62 mi) hranicu FAI, v roku 2005 bola zmenená, keď trom veteránom NASA X-15 pilotom ([[John B. McKay]], [[William H. Dana]] a [[Joseph Albert Walker]]) retroaktívne (dvom posmrtne) udelila astronautove krídla, pretože v 60-tých rokoch 20. storočia leteli medzi 90 km (56 mi) a 108 km (67 mi) ale v tej dobe neboli uznaní ako astronauti. Dva nedávne články (J.C. McDowell, Harvard-Smithsonian Center for Astrophysics,<ref name=":0" /> a T. Gangale, JSD, Univerzita Nebraska-Lincoln<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Gangale|meno=Thomas|titul=How High the Sky?: The Definition and Delimitation of Outer Space and Territorial Airspace in International Law|vydavateľ=Brill Nijhoff|rok=2018-09-27|isbn=9789004366022|url=https://brill.com/abstract/title/37940|jazyk=en}}</ref>) zastávajú názor, že vymedzenie priestoru by malo byť 80 km (50 mi, 260 tisíc stôp), pričom ako dôkaz by mali pôvodné poznámky a výpočty von Kármána (ktoré by mali byť 270 tisíc stôp) a funkčné, kultúrne, fyzické, technologické, matematické a historické faktory. Ďalšia definícia navrhnutá v medzinárodných právnych diskusiách definuje spodnú hranicu vesmíru ako najnižšie perigeum dosiahnuté vesmírnym umelým telesom, ale neurčuje nadmorskú výšku. Vzhľadom na atmosférický odpor, najnižšia nadmorská výška, na ktorej objekt v kruhovom obežnom smere môže dokončiť aspoň jednu plnú otáčku bez pohonu, je približne 150 km (93 mi), zatiaľ čo objekt môže udržiavať eliptickú obežnú dráhu s perigeom približne 130 km (81 mi) bez pohonu. V nadmorskej výške približne 160 km (100 mi) je obloha úplne čierna. Podľa materiálu [[:en:Science_and_Technology_Policy_Institute|Science and Technology Policy Institute]] ''Kde je vesmir?'' (anglicky: ''Where is Space?'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://commons.erau.edu/cgi/viewcontent.cgi?article=1052&context=stm|dátum prístupu=2018-12-16|vydavateľ=commons.erau.edu}}</ref> sa používajú hranice: * 50 mi (80 km) pre klasifikáciu na astronauta v [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]], [[National Advisory Committee for Aeronautics|NACA]], [[United States Armed Forces|ozbrojené sily U.S.]], * 62.5 mi (100 km) vo [[Fédération Aéronautique Internationale]] (FAI), [[International Air Sports Federation]], [[United States Aeronautic Association|U. S. Aeronautic Association]], * 73 mi (118 km) zmena rýchlosti vetrov podľa [[SupraThermal Ion Imager]], * 76 mi (122 km) používa NASA Mission Control ako miesto návratu, výška v ktorej sa atmosférický odpor stáva významný , * 80-93 mi (129-150 km) Výcvikové dokumenty americkej armády uvádzajú túto výšku ako najnižšie perigeum dosiahnuteľné obežnou loďou. 129 km je najnižšia výška, pri ktorej objekt na eliptickej obežnej dráhe môže dokončiť aspoň jeden úplný oblet bez pohonu a u kruhovej obežnej dráhe je to 150 km. * 125 mi (200 km) [[Strategic Arms Limitation Talks|SALT]] -Strategic Arms Limitation Talks == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == *[https://web.archive.org/web/20060210070744/https://www.fai.org/astronautics/100km.asp Presentation of the Karman separation line, used as the boundary separating Aeronautics and Astronautics] {{Portál|Kozmonautika||Vedy o Zemi}} [[Kategória:Atmosféra]] [[Kategória:Letectvo]] [[Kategória:Kozmonautika]] [[Kategória:Eponymické termíny v geovedách]] iccxx37nqozuu2qgk6h68bcxtnhbrmv 0 364781 8198484 8094809 2026-04-14T23:26:25Z ~2026-23117-21 292002 8198484 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Iyaz | Obrázok = | Veľkosť obrázku = 250px | Popis obrázku = Zľava: Iyaz, [[Sean Kingston]] a [[Fernando Garibay]] | Popis umelca = | Rodné meno = Keidran Jones | Umelecké mená = | Dátum narodenia = {{dnv|1987|4|15}} | Miesto narodenia = [[Tortola]], [[Britské Panenské ostrovy]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Pôsobenie = [[Spevák-skladateľ]], [[tanec|Tanečník]], [[Herec]] | Žáner = [[R&B]], [[Reggae fussion]], [[Hip-hop (hudba)|Hip-hop]] | Roky pôsobenia = 2009-súčasnosť | Hrá na nástroje = [[Spev]] | Typ hlasu = | Súvisiace články = [[J. R. Rotem]], [[Charice Pempengco|Charice]], [[Ariana Grande]], [[Miley Cyrusová]], [[Big Time Rush]], [[Sean Kingston]], [[New Boyz]], [[Travie McCoy]], [[Snoop Dogg]], [[Mann]] | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = [[Beluga Heights Records]], WMG, Time Is Money, TM3 Records | Webstránka = {{url|iyazmusic.com}} }} '''Keidran Jones''' (* [[15. apríl]] [[1987]], [[Tortola]], [[Britské Panenské ostrovy]]), viac známy pod [[pseudonym]]om '''Iyaz''' je [[spevák]], [[tanec|tanečník]] a [[herec]]. Má podpísanú zmluvu s vydavateľstvom [[Beluga Heights Records]]. Jeho debutový singel „[[Replay]]“, ktorý bol vydaný v roku 2009 dosiahol 1. miesto v rebríčkoch v Spojenom kráľovstve a v Austrálii, 2. miesto v USA ([[Billboard Hot 100]]) a dostal sa do Top 10 v mnohých ďalších krajinách. ==Diskografia== ===Štúdiové albumy=== {| class="wikitable plainrowheaders" style="text-align:center;" |- ! rowspan="2" style="width:10em;"| Titul ! rowspan="2" style="width:18em;"| Detaily ! colspan="4"| Vrcholové pozície |- style="font-size:smaller;" ! style="width:35px;"| [[UK Albums Chart|UK]]<br><ref name="UK">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.chartstats.com/artistinfo.php?id=12477|titul=Chart Stats - Iyaz|vydavateľ=chartstats.com|dátum prístupu=2010-12-18}}</ref> ! style="width:35px;"| [[Grécko|GRE]]<br><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://greekcharts.com/search.asp?search=Iyaz&cat=a|titul=greekcharts.com - Greek charts portal|vydavateľ=Hung Medien|dátum prístupu=2010-12-18|url archívu=https://archive.today/20120530085052/http://greekcharts.com/search.asp?search=Iyaz&cat=a|dátum archivácie=2012-05-30}}</ref> ! style="width:35px;"| [[MegaCharts|NL]]<br><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://dutchcharts.nl/search.asp?search=Iyaz&cat=a|titul=dutchcharts.nl - Dutch charts portal|vydavateľ=Hung Medien|dátum prístupu=2010-12-18}}</ref> ! style="width:35px;"| [[Swiss Music Charts|SWI]]<br><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.hitparade.ch/search.asp?search=Iyaz&cat=a|titul=Die Offizielle Schweizer Hitparade und Music Community|vydavateľ=Hung Medien|dátum prístupu=2010-12-18}}</ref> |- ! scope="row"| ''[[Replay (album)|Replay]]'' | * Dátum vydania: 4. jún 2010 * Vydavateľ: [[Beluga Heights Records|Beluga Heights]]/[[Reprise Records|Reprise]] * Formáty: [[CD]], [[Digital download]] | 26 | 18 | 61 | 35 |- |} ===Single=== {| class="wikitable plainrowheaders" style="text-align:center;" |- ! rowspan="2"| Rok ! rowspan="2"| Titul ! colspan="10"| Vrcholové pozície ! rowspan="2" style="width:11.5em;"| [[Certifikácie predaja na hudobných trhoch|Certifikácie]]<br><small>([[Zoznam najpredávanejších hudobných umelcov na svete|predajné hranice]])</small> ! rowspan="2"| Album |- style=font-size:smaller ! style="width:35px;"| [[UK Singles Chart|UK]]<br><ref name="UK" /> ! style="width:35px;"| [[Billboard Hot 100|USA]]<br><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.billboard.com/#/artist/iyaz/chart-history/1137198|titul=Iyaz Album & Song Chart History - Hot 100|vydavateľ=Billboard|dátum prístupu=2011-01-05}}</ref> ! style="width:35px;"| [[ARIA Charts|AUS]] <br><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.australian-charts.com/search.asp?search=Iyaz&cat=s|titul=australian-charts.com - Australian charts portal|vydavateľ=Hung Medien|dátum prístupu=2011-01-05}}</ref> ! style="width:35px;"| [[Canadian Hot 100|KAN]]<br><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.billboard.com/#/artist/iyaz/chart-history/1137198?f=793&g=Singles|titul=Iyaz Album & Song Chart History - Canadian Hot 100|vydavateľ=Billboard|dátum prístupu=2011-01-05}}</ref> ! style="width:35px;"| [[Francúzsko|FRA]]<br><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://lescharts.com/search.asp?search=Iyaz&cat=s|titul=lescharts.com - French charts portal|vydavateľ=Hung Medien|dátum prístupu=2011-01-05}}</ref> ! style="width:35px;"| [[Nemecko|NEM]]<br><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.musicline.de/de/chartverfolgung_summary/artist/Iyaz/single|titul=German Charts - Singles|vydavateľ=Hung Medien|accessdate=2011-01-05|dátum prístupu=2011-08-07|url archívu=https://web.archive.org/web/20141111201829/http://www.musicline.de/de/chartverfolgung_summary/artist/Iyaz/single|dátum archivácie=2014-11-11}}</ref> ! style="width:35px;"| [[Rakúsko|RAK]]<br><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://austriancharts.at/search.asp?search=Iyaz&cat=s|titul=austraiancharts.com - Austria Top 40|vydavateľ=Hung Medien|dátum prístupu=2011-01-05}}</ref> ! style="width:35px;"| [[Irish Singles Chart|IRL]]<br><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://irish-charts.com/showinterpret.asp?interpret=Iyaz|titul=irishcharts.com - Discography|vydavateľ=Hung Medien|dátum prístupu=2011-01-05}}</ref> ! style="width:35px;"| [[Dutch Top 40|NL]]<br><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://dutchcharts.nl/search.asp?search=Iyaz&cat=s|titul=dutchcharts.nl - Dutch charts portal|vydavateľ=Hung Medien|dátum prístupu=2011-01-05}}</ref> ! style="width:35px;"| [[Recording Industry Association of New Zealand|NZ]]<br><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://charts.org.nz/search.asp?search=Iyaz&cat=s|title=charts.org.nz - New Zealand charts portal|vydavateľ=Hung Medien|dátumprístupu=2011-01-05|titul=Archivovaná kópia|dátum prístupu=2011-08-07|url archívu=https://web.archive.org/web/20160306221130/http://charts.org.nz/search.asp?search=Iyaz&cat=s|dátum archivácie=2016-03-06}}</ref> |- | 2009 ! scope="row"| „[[Replay]]“ | 1 || 2 || 1 || 5 || 7 || 7 || 3 || 2 || 8 || 2 | align="left"| * [[Australian Recording Industry Association|AUS]]: 2× Platina<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.aria.com.au/pages/httpwww.aria.com.auaccreds2010.htm|titul=ARIA Charts - Accreditations - 2010 Singles|vydavateľ=[[ARIA Charts]]|dátum prístupu=2011-01-05}}</ref> * [[Recording Industry Association of America|USA]]: 3× Platina<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.riaa.com/goldandplatinumdata.php?table=SEARCH_RESULTS&artist=Iyaz&title=Replay&format=SINGLE&go=Search&perPage=50|titul=RIAA - Gold & Platinum - January&nbsp;5, 2011: "Replay" certified awards|vydavateľ=[[Recording Industry Association of America]]|dátum prístupu=2011-01-05}}</ref> * UK: Zlato * NZ: Platina * Nemecko: Zlato * Taliansko: Platina | style="text-align:left;" rowspan="3"| ''Replay'' |- | rowspan="2"| 2010 ! scope="row"| „[[Solo]]“ | 3 || 32 || 48 || 54 || — || 25 || 28 || 26 || 35 || 35 | align="left"| * USA: Zlato<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.riaa.com/goldandplatinumdata.php?table=SEARCH_RESULTS&artist=Iyaz&title=Solo&format=SINGLE&go=Search&perPage=50|titul=RIAA - Gold & Platinum - January&nbsp;5, 2011: "Solo" certified awards|vydavateľ=[[Recording Industry Association of America]]|dátum prístupu=2011-01-05}}</ref> |- ! scope="row"| „[[So Big]]“ | 40 || — || — || — || — || — || — || 46 || — || — | align="left"| |- | 2011 ! scope="row"| „Pretty Girls“ <small>(featuring [[Travie McCoy]])</small> | — || 85 || — || — || — || — || — || — || — || — | align="left"| | ''TBA'' |- | colspan="15" style="font-size:8pt"| "—" pomlčky označujú neumiestnenie singlu v rebríčku alebo nevydanie singlu v krajine |} ==Referencie== {{reflist|2}} ==Externé odkazy== * [http://www.iyazmusic.com/ Oficiálna webstránka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120208123957/http://www.iyazmusic.com/ |date=2012-02-08 }} * {{Allmusic|class=artist|id=p1189501|label=Iyaz}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Narodenia v 1987]] [[Kategória:Žijúci ľudia]] [[Kategória:Reperi]] [[Kategória:R&B speváci]] mae19evv6rakyd4h0d8mh35ow99g9yg 4 365203 8198289 4811263 2026-04-14T15:21:51Z ~2026-20335-96 290941 8198289 wikitext text/x-wiki Na tejto stránke sú uvedené šablóny, ktoré sa tematicky týkajú '''filmografie'''. * [[:Kategória:Filmové šablóny]] * [[:Kategória:Filmové infobox šablóny]] * [[:Kategória:Navigačné šablóny filmov]] == Infobox šablóny == {| class="wikitable" width="100%" |- bgcolor=lightgrey ! Čo napísať !! Čo to spraví !! Kedy (a prípadne ako) sa používa |- | <nowiki>{{</nowiki>[[Šablóna:Infobox Film|Infobox Film]]}} | {{Infobox Film}} | |- | <nowiki>{{</nowiki>[[Šablóna:Infobox Filmový festival|Infobox Filmový festival]]}} | {{Infobox Filmový festival}} | |- | <nowiki>{{</nowiki>[[Šablóna:Infobox Herec|Infobox Herec]]}} | {{Infobox Herec}} | |- | <nowiki>{{</nowiki>[[Šablóna:Infobox Postava|Infobox Postava]]}} | {{Infobox Postava}} | |- |} == Navigačné šablóny == {| class="wikitable" width="100%" |- bgcolor=lightgrey ! Čo napísať !! Čo to spraví !! Kedy (a prípadne ako) sa používa |- | <nowiki>{{</nowiki>[[Šablóna:Harry Potter (dielo)|Harry Potter (dielo)]]}} | {{Harry Potter (dielo)}} | |- | <nowiki>{{</nowiki>[[Šablóna:JCVD (filmografia)|JCVD (filmografia)]]}} | {{JCVD (filmografia)}} | |- | <nowiki>{{</nowiki>[[Šablóna:MFF Cannes|MFF Cannes]]}} | {{MFF Cannes}} | |- | <nowiki>{{</nowiki>[[Šablóna:MFF Cinematik|MFF Cinematik]]}} | {{MFF Cinematik}} | |- |} <!-- | <nowiki>{{</nowiki>[[Šablóna:|]]}} | | |- | <nowiki>{{</nowiki>[[Šablóna:|]]}} | | |- | <nowiki>{{</nowiki>[[Šablóna:|]]}} | | |- | <nowiki>{{</nowiki>[[Šablóna:|]]}} | | |- | <nowiki>{{</nowiki>[[Šablóna:|]]}} | | |- | <nowiki>{{</nowiki>[[Šablóna:|]]}} | | |- | <nowiki>{{</nowiki>[[Šablóna:|]]}} | | |- | <nowiki>{{</nowiki>[[Šablóna:|]]}} | | |- --> kcoy6zs0yj2hq24euib7iaiwovropcm 0 368219 8198423 8084245 2026-04-14T18:01:31Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8198423 wikitext text/x-wiki {{Dobrý článok}} [[Image:Cook Three Voyages 59.png|thumb|300px|Plavby Jamesa Cooka: [[Prvá plavba Jamesa Cooka|prvá]] – červená, '''druhá''' – zelená, [[Tretia plavba Jamesa Cooka|tretia]] – modrá]] '''Druhá plavba Jamesa Cooka''' bola námorná prieskumná plavba [[James Cook|Jamesa Cooka]], dôstojníka [[Spojené kráľovstvo|britského]] [[Royal Navy|kráľovského námorníctva]], ktorú vykonal v rokoch [[1772]] až [[1775]]. V júni 1772 dostal James Cook od britskej Admirality príkaz na velenie druhej námornej výpravy. Účelom výpravy bolo potvrdiť či vyvrátiť existenciu [[Mys Circumcision|mysu Circumcision]], oboplávať Zemeguľu po najväčších možných južných zemepisných šírkach s cieľom objaviť predpokladanú [[Terra Australis|južnú pevninu]]. Podľa možností mal vykonať aj prieskum ďalších, dosiaľ neprebádaných oblastí oceánu. Cook dostal k dispozícii dve lode – [[HMS Resolution (1771)|H.M.&nbsp;Sloop&nbsp;''Resolution'']] a [[HM Bark Adventure|H.M.&nbsp;Bark&nbsp;''Adventure'']]. Velením na lodi ''Adventure'' bol poverený [[Tobias Furneaux]], ktorý bol Cookovi podriadený a lodi ''Resolution'' velil sám Cook. Na výprave sa mal pôvodne zúčastniť významný britský prírodovedec [[Joseph Banks]], ktorý však nakoniec účasť odriekol. Nahradil ho nemecký prírodovedec [[Johann Reinhold Forster]] so svojim synom [[Georg Forster|Georgom Forsterom]]. Výprava vyplávala 13. júla 1772. Po zástavkách na [[Madeira (ostrov)|Madeire]] a [[Kapverdy|Kapvedských ostrovoch]] doplával Cook najprv k [[Mys dobrej nádeje|Mysu dobrej nádeje]] a odtiaľ sa plavil na juh, aby sa pokúsil nájsť mys Circumcision a Južnú zem. Tu po prvýkrát prekročil [[južný polárny kruh]]. Počas plavby východným smerom sa obe lode nechcene odlúčili. ''Adventure'' odplávala priamou cestou na Nový Zéland, a ''Resolution'' ďalej pátrala v  blízkosti južného polárneho kruhu od zemepisnej dĺžky južnej [[Afrika|Afriky]] až k zemepisnej dĺžke [[Nový Zéland|Nového Zélandu]]. Po zástavke na Novom Zélande prebádal Cook oblasť severovýchodne odtiaľ až k [[Tahiti]]. Pri spiatočnej ceste na Nový Zéland navštívil súostrovie [[Tonga]]. Potom sa obe lode vrátili na Nový Zéland. Tu však ''Adventure'' zaostala v búrke za ''Resolution'' a obe lode sa už nestretli, napriek tomu, že pre tento prípad bolo dohodnuté stretnutie na dohodnutom mieste. ''Adventure'' odplávala k Mysu dobrej nádeje, ''Resolution'' pokračovala v preskúmavaní Južného oceánu{{#tag:ref|Južný oceán je súčasný názov a týka sa časti svetového oceánu, obklopujúceho Antarktídu. Súdobý a Cookom používaný názov je Južné more ([[množné číslo|pl]].) (South Seas).|group=pozn.}} a potom zamierila do tropického Tichomoria. Tu Cook najprv navštívil [[Veľkonočný ostrov]], [[Markézy]] a potom znovu Tahiti a súostrovie [[Vanuatu|Nové Hebridy]]. Objavil a preskúmal [[Nová Kaledónia|Novú Kaledóniu]] a ostrov [[Norfolk (ostrov)|Norfolk]]. Potom opustil Tichý oceán a vykonal prieskum [[Ohňová zem (súostrovie)|Ohňovej zeme]]. Preskúmal južné oblasti [[Atlantický oceán|Atlantického oceánu]] medzi [[Mys Horn|mysom Horn]] a mysom Dobrej nadeje. Tu objavil [[Južná Georgia a Južné Sandwichove ostrovy|Južnú Georgiu a Južné Sandwichove ostrovy]]. K technickému vybaveniu lode ''Resolution'' patrila presná kópia Harrisonovho námorného chronometra H4, ktorá umožňovala na tú dobu výnimočne presne stanoviť zemepisnú dĺžku. Po návrate do Anglicka bol James Cook povýšený do hodnosti kapitána a za správu o prevencii proti [[skorbut]]u bol vyznamenaný [[Copleyova medaila|Copleyovou medailou]] [[Kráľovská spoločnosť|Kráľovskej spoločnosti]]. == Pozadie prieskumnej plavby == === Britské kolónie a zámorské objavy v&nbsp;18. storočí === [[Image:Mercator World Map.jpg|thumb|Mapa sveta kartografa [[Rumold Mercator|Rumolda Mercatora]], na ktorej je zakreslená Terra Australis, pokrývajúca veľkú časť južnej pologule]] V druhej polovici 18. storočia bol britský [[Kolonizácia Severnej Ameriky|koloniálny vplyv]] obmedzený v podstate len na územie východného pobrežia Severnej Ameriky, kde však dochádzalo ku konkurenčným stretom s Francúzmi. Británia sa ďalej úspešne presadzovala na území dnešnej Kanady a Indie. V zámorských objavoch Briti značne zaostávali za Holanďanmi, ktorí už od 17. storočia ovládali strategické územia okolo Mysu Dobrej nádeje a výrazne sa presadzovali vo [[Holandská východná India|Východnej Indii]], kde sa Batávia stala obchodným centrom [[Holandská Východoindická spoločnosť|Holandskej Východoindickej spoločnosti]]. V čase, keď anglický moreplavec [[William Dampier]], ako prvý Angličan skúmal oblasť juhovýchodnej Ázie, mali holandskí moreplavci za sebou už najdôležitejšie objavy v oblasti na juhovýchod od Holandskej Východnej Indie. Holanďan [[Willem Janszoon]] už v roku 1605 preskúmal západné pobrežie Novej Guinei<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Mutch | meno = T. D. | titul = The First Discovery of Australia | url = http://gutenberg.net.au/ebooks06/0600631h.html | vydavateľ = Mutch, Project Gutenberg of Australia | miesto = Sydney | rok = 1942 | stránky = 28 | počet strán = 55 | poznámka = [Ďalej len MUTCH] | jazyk = anglicky }}</ref> a v nasledujúcom roku, ako vôbec prvý Európan, zbadal pobrežie [[Austrália (svetadiel)|Austrálie]].<ref>MUTCH, s. 31</ref> Ďalší Holanďan [[Abel Tasman]] v roku [[1642]] objavil Van Diemenovu zem (Tasmániu) a potom aj Nový Zéland.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Cook | meno = James | odkaz na autora = James Cook | priezvisko2 = Furneaux | meno2 = Tobias | titul = A Voyage Towards the South Pole and Round the World, svazek I, kniha I | url = http://www.gutenberg.org/files/15777/15777-8.txt | vydavateľ = W. Strahan and T. Cadell | miesto = London | rok = 1777 | kapitola = General Introduction | typ kapitoly = | url kapitoly = | poznámka = [Ďalej len A Voyage Towards the South Pole and Round the World, zväzok I.] | jazyk = anglicky }} </ref> V roku [[1643]] objavil [[Abel Tasman]] [[Fidži]] a súostrovie Tonga. K objavom britských moreplavcov pred Jamesom Cookom patril napríklad Dampierov objav [[Nová Británia|Novej Británie]] alebo prieskumy [[Samuel Wallis|Samuela Wallisa]] a [[Philip Carteret|Philipa Cartereta]], ktoré priniesli objavy množstva ostrovov a atolov, napr. [[Pinaki|Whitsunday]], Ostrov kráľovnej Charlotty, Egmont, Ostrovy vojvodu z Gloucesteru, Ostrov vojvodu z Cumberlandu, [[Tahiti|Otahaite]], Maitea, Eimeo, Tapamanou, How, [[Scilly (Oceánie)|Scilly]], Boscawen, Keppel, [[Wallis a Futuna|Wallis]]<ref name = "Voyage">A&nbsp;Voyage Towards the South Pole and Round the World, zväzok I., General Introduction</ref> a [[Pitcairn (ostrov)|Pitcairnov ostrov]]. Poslednou z málo prebádaných oblastí na Zemi bol Tichý oceán a južná časť Zemegule, kde by sa, ako sa vtedy stále verilo, mal nachádzať rozľahlý južný kontinent – [[Terra Australis]]. Predpokladalo sa, že ak by sa podarilo objaviť túto pevninu, znamenalo by to pre každý štát, ktorému by sa to podarilo, mohutný mocenský vzostup. Británia tak nebola v 18. storočí jediným štátom, ktorý sa zameral na objavenie Južnej zeme. V roku 1721 sa ju vydal hľadať holandský moreplavec [[Jacob Roggeveen]]. Po objavení Nového Zélandu sa niektorí vedci domnievali, že je súčasťou Terra Australis. V Británii tento názor presadzoval predovšetkým [[Alexander Dalrymple]], škótsky geograf a prvý hydrograf britskej Admirality.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Australian Dictionary of Biography | url = http://adbonline.anu.edu.au/biogs/A010263b.htm | dátum vydania = | vydavateľ = Australian National University | miesto = Acton | dátum prístupu = 2009-09-24 | poznámka = heslo: Dalrymple, Alexander (1737 - 1808) | jazyk = anglicky }}{{Nedostupný zdroj|date=august 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> === Prvá plavba Jamesa Cooka === {{Hlavný článok|Prvá plavba Jamesa Cooka}} V rokoch 1768 – 1771 James Cook vykonal na lodi ''Endeavour'' svoju prvú plavbu do Tichomoria. Hlavným cieľom tejto výpravy bolo pozorovanie astronomického úkazu [[Prechod Venuše|prechodu planéty Venuše cez slnečný disk]], ktoré sa uskutočnilo na ostrove Tahiti.<ref name=Journal_1>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Cook | meno = James | odkaz na autora = James Cook | titul = Captain Cook's Journal During the First Voyage Round the World | url = http://www.gutenberg.org/files/8106/8106.txt | dátum vydania = 2004-04-25 | dátum prístupu = 2009-11-04 | edícia = Project Gutenberg | kapitola = 3 | jazyk = anglicky }}</ref> Po ukončení pozorovania sa výprava vydala k Novému Zélandu, overiť Dalrympleho názor, že Nový Zéland je západnou časťou Terra Australis.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kitson | meno = Arthur | titul = The Life of Captain James Cook | url = http://www.gutenberg.org/cache/epub/10842/pg10842.html | miesto = New York | vydavateľ = Dutton | rok = 1907 | edícia = Project Gutenberg | kapitola = 9 | poznámka = [Ďalej len KITSON] | jazyk = anglicky }} </ref> Cook oboplával celý Nový Zéland a dokázal, že Dalrympleho teória bola mylná. Po skončení prieskumu Nového Zélandu sa Cook vydal na západ k [[Nové Holandsko|Novému Holandsku]], a dôkladne zmapoval jeho východné pobrežie. Potom Cook vykonal prieskum v oblasti Korálového mora a cez Novú Guineu, Botáviu a Mys dobrej nádeje sa vrátil do Anglicka. Aj keď Cook dokázal, že Nový Zéland nie je časťou Terra Australis, otázka jej existencie zostala aj naďalej nezodpovedaná. [[Image:Captainjamescookportrait.jpg|thumb|Nathaniel Dance: ''Portrét kapitána Jamesa Cooka'', National Maritime Museum, Greenwich, Londýn (okolo 1775)]] == Príkaz Admirality == V júni 1772 dostal britský námorný dôstojník James Cook, ktorý mal v tom čase hodnosť ''Master and Commander'', od Prvého lorda Admirality Johna Montaga, 4. grófa zo Sandwichu, tajný príkaz, ktorým bol poverený velením ďalšej, v poradí už druhej námornej prieskumnej výpravy, tentoraz do južných morí.{{#tag:ref|Pre Jamesa Cooka avšak obsah príkazu nepredstavoval žiadne tajomstvo, pretože plán druhej prieskumnej plavby sám vypracoval a Admiralite predložil ako návrh.<ref> {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Cook | meno = James | titul = Cesta kolem světa | vydavateľ = Panorama | miesto = Praha | rok = 1982 | počet strán = 320 | poznámka = [Ďalej len Cesta okolo sveta]|strany = 16–19 }}</ref>|group=pozn.}} V príkaze boli špecifikované ciele výpravy, ku ktorým patril pokus dosiahnuť [[Mys Circumcision|mysu Circumcision]]. Výprava mala objasniť, či mys je alebo nie je súčasťou Terra Australis a v prípade objavenia tejto pevniny ju mali starostlivo popísať, hlavne kartograficky, geograficky ale aj prírodopisne a novo objavené kraje zabrať menom Jeho Veličenstva kráľa [[Juraj III. (Veľká Británia)|Juraja]]. Potom mala výprava pokračovať, podľa Cookovho uváženia, v plavbe západným či východným smerom v najväčších možných južných zemepisných šírkach a preskúmať tieto dosiaľ neprebádané morské oblasti, ak by to stav lode a posádky umožnil.<ref>Cesta okolo sveta, s. 17</ref> V príkaze Admirality boli tiež určené lode pre expedíciu, ''Resolution'' a ''Adventure'', a bol vydaný pokyn na ich náležité vybavenie. Príkazom bol vymenovaný [[Tobias Furneaux]] za veliteľa lode ''Adventure'' s tým, že bude počas výpravy podliehať Cookovi, ako veliteľovi celej expedície.<ref>Cesta okolo sveta, s. 16</ref> == Lode a účastníci výpravy == Admiralita zakúpila od kapitána Williama Hammonda, zámorského obchodníka z Hullu, pre výpravu dve lode.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Aughton | meno = Peter | titul = Na palubě Resolution | vydavateľ = BB/Art | miesto = Praha | rok = 2007 | strany = 23 | počet strán = 251 | isbn = 978-80-7381-148-8 | poznámka = [Ďalej len AUGHTON] }}</ref> Prvou loďou bola ''Marquis of Grandby'' s tonážou 462 bm, ktorá po prestavbe na [[delová šalupa|delovú šalupu]] mala mať 110 člennú posádku. Druhou menšou loďou bola ''Marquis of Rockingham'', [[bark]] s tonážou 336 bm s 80 mužmi posádky. Obe lode postavil lodiar Thomas Fishburn z Whitby.<ref name=Cesta_021>Cesta okolo sveta, s. 21</ref> Admiralita lode po kúpe zaregistrovala ako ''Drake'' a ''Raleigh''{{#tag:ref|Niektoré zdroje<ref> {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Colledge | meno = J. J. | priezvisko2 = Warlow | meno2 = Ben | titul = Ships of the Royal Navy: The Complete Record of All Fighting Ships of the Royal Navy | miesto = Havertown | vydavateľ = Casemate Publishers | rok = 2010 | strany = 5 | počet strán = 460 | isbn = 978-19-3514-907-1 | jazyk = anglicky }} </ref> uvádzajú odlišný názov lode: ''Rayleigh''|group=pozn.}}, ale ešte pred vyplávaním ich znovu premenovala na H.M. Sloop ''[[HMS Resolution (1771)|Resolution]]'' a H.M. Bark ''[[HM Bark Adventure|Adventure]]''.{{#tag:ref|Dôvodom druhého premenovania bola obava Admirality z možného nepriateľského správania Španielov v prípade stretu na mori. Mená ''Drake'' a ''Raleigh'' mali totiž dva pirátske škunery, ktoré napadali lode plávajúce v Karibiku v oblasti Spanish Main.<ref>AUGHTON, s. 28</ref>|group=pozn.}}<ref name=Cesta_021/> Obe lode boli náležite vybavené na niekoľkoročnú výskumnú plavbu námornými potrebami a vedeckými prístrojmi, tovarom na obdarovanie a výmenný obchod s domorodcami ako aj potrebnými potravinami, ktoré umožňovali stravovať posádku počas minimálne dvoch rokov. [[Image:Georg Forster.jpg|thumb|J. H. W. Tischbein: ''Portrét Georga Forstera'', 1781]] James Cook kládol veľký dôraz na prostriedky proti [[skorbut]]u, a tak okrem trvanlivej stravy, založenej predovšetkým na suchároch, múke, hrachu a solenom mäse, prikázal zásobiť obe lode množstvom kvasenej a solenej kapusty, horčice, sladu a citrónových a pomarančových sirupov, ktoré sa ale mali vydávať iba výnimočne.<ref>Cesta okolo sveta, s. 30 – 33</ref> Obe lode boli vybavené destilačným prístrojom, ktorý mal slúžiť ako pomocný zdroj pitnej vody.<ref name=Cesta_028>Cesta okolo sveta, s. 28</ref> Okrem zásob potravín, na lode dopravili niekoľko živých prasiat, kôz, oviec a hydinu. Na každú loď potom uložili kostru dvadsaťtonového člnu a všetko potrebné na jeho rýchle zostavenie. ''Resolution'' bola vyzbrojená dvanástimi a ''Adventure'' desiatimi štvorlibrovými delami.{{#tag:ref|Názov diel bol odvodený od hmotnosti delových gulí. Britská libra má hmotnosť zhruba 0,453&nbsp;kg. ''Resolution'' bola pôvodne vyzbrojená šesťlibrovými delami, ale tie pred vyplávaním nahradili štvorlibrovými, pre zvýšenie stability lode.|group=pozn.}}<ref name=Cesta_028/> K posádke ''Resolution'' okrem Cooka patrili dôstojníci Robert P. Cooper, [[Charles Clerke]], Richard Pickersgill, loďmajster J. Gilbert, delmajster J. Gray, ohňostrojca Robert Anderson, tesár James Wallis, ránhojič James Patten a 6 kadetov, medzi ktorými bol [[George Vancouver]] a budúci kontradmirál [[James Burney]]. Na ''Resolution'' sa plavil aj dvadsaťčlenný oddiel námornej pechoty pod velením poručíka Johna Edgecomba. Celkom bolo na ''Resolution'' 112 mužov. Posádka ''Adventure'' bola, vzhľad na veľkosť lode, primerane menšia a okrem Tobiasa Furneauxa na nej slúžili dôstojníci Joseph Shank a Arthur Kempe, loďmajster Peter Fannin, delmajster Andrew Gloag, tesár William Offord, ránhojič Thomas Andrews, 4 kadeti a dvanásťčlenný oddiel námornej pechoty pod velením poručíka Jamesa Scotta – celkom 81 mužov.<ref name = "Voyage"/><ref name=Cesta_029>Cesta okolo sveta, s. 29</ref> Účastníkmi výpravy boli aj prírodovedci a ich asistenti. Už pred začatím výpravy ju finančne podporoval [[Joseph Banks]], botanik, dlhoročný člen [[Kráľovská spoločnosť|Kráľovskej spoločnosti]] a riaditeľ botanickej záhrady v [[Kew]], ktorý sa zúčastnil už prvej Cookovej výpravy a ktorý mal byť na druhej výprave hlavným prírodovedcom. Banksa mal sprevádzať [[Daniel Solander]] a maliar [[Johann Zoffany]]. Banks a jeho skupina sa však nakoniec odmietli na výprave zúčastniť.{{#tag:ref|Joseph Banks počas prehliadky lode ''Resolution'', na&nbsp;ktorej sa mal plaviť zistil, že kajuta určená preňho, z kapacitných dôvodov úplne nepostačuje. Vplyvný Banks potom vzniesol požiadavky na rozšírenie ubytovacej kapacity lode a presadil nástavbu na korme ''Resolution'' doplnenej o&nbsp;ďalšie kajuty. Úpravy však mali ťažký dopad na stabilitu a plavbyschopnosť lode a po prvej plavebnej skúške upravenej lode bolo zrejmé, že ''Resolution'' by ďaleko nedoplávala. Nástavbu preto zrušili a loď vrátili do pôvodného stavu. Ukrivdený Banks sa potom odmietol výpravy vôbec zúčastniť.|group=pozn.}} Nahradil ho prírodovedec [[Johann Reinhold Forster]] na odporúčanie svojho priateľa Dainesa Barrigtona, vplyvného člena Kráľovskej spoločnosti, s tým, že sa výpravy zúčastní ako asistent a kreslič tiež jeho syn [[Georg Forster]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Australian Dictionary of Biography | url = http://adbonline.anu.edu.au/biogs/A010371b.htm?hilite=Forster | dátum vydania = | vydavateľ = Australian National University | miesto = Acton | dátum prístupu = 2009-09-24 | poznámka = heslo Forster, Johann Reinhold (1729–1798) | jazyk = anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20200606234449/http://adb.anu.edu.au/biography/forster-johann-reinhold-2057 | dátum archivácie = 2020-06-06 }}</ref> Okrem nich sa na ''Resolution'' plavili astronóm [[William Wales]] a maliar [[William Hodges]]. Na ''Adventure'' sa plavil astronóm [[William Bayly]]. Plavby z Anglicka na mys Dobrej nádeje sa zúčastnil aj škótsky botanik [[Francis Masson]], ktorého do južnej Afriky vyslal Joseph Banks. Masson na myse Dobrej nádeje vystúpil a až do roku [[1775]] tu zbieral miestne rastliny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Gribbin | meno = Mary | odkaz na autora = | titul = Flower hunters | vydavateľ = Oxford University Press | miesto = Oxford | rok = 2008 | počet strán = 332 | isbn = 0-19280-718-8 | strany = 105 | jazyk = anglicky }}</ref> Po oznámení účelu cesty a pravdepodobného času jej trvania 60 mužov z ''Resolution'' a 40 z ''Adventure'' dezertovalo. Na ich miesta najali dobrovoľníkov.<ref>Cesta okolo sveta, s. 35</ref> == Priebeh plavby == === K&nbsp;mysu Dobrej nádeje === [[Image:Hodges cape-good-hope.jpg|thumb|left|[[William Hodges]]: ''Mys Dobrej nádeje'', 1772]] V pondelok 13. júla 1772 vyplávali lode ''Resolution'' a ''Adventure'' z Plymouthského prielivu a zamierili na juhozápad.<ref name=Cesta_029/> Po siedmich dňoch plavby minuli španielsky [[mys Ortegal]]. 29. júla dorazili na [[Madeira (ostrov)|Madeiru]] a zakotvili vo [[Funchal]]skej rejde, aby doplnili zásoby čerstvých potravín a predovšetkým madeirského vína.<ref>Cesta okolo sveta, s. 40</ref> 2. augusta lode opustili Madeiru a zamierili ku [[Kapverdy|Kapverdským ostrovom]], kam dorazili 9. augusta. Preplávali okolo ostrovov [[Boa Vista]] a [[Maio]]. 13. augusta lode zakotvili v zátoke Port Praia na ostrove [[Santiago (Kapverdy)|St. Jago]] (Santiago)<ref>Cesta okolo sveta, s. 44</ref>, kde doplnili zásoby vody pre plavbu k [[Mys dobrej nádeje|mysu Dobrej nádeje]], čo bol značný problém, pretože zdroje vody na Kapverdách sú obmedzené.<ref>Cesta okolo sveta, s. 42</ref> Počas zastávky v Port Praia námorníci kúpili pre zábavu niekoľko opíc a doniesli ich na ''Resolution''. Keď James Cook zistil, že opice znečisťujú loď, prikázal ich hodiť cez palubu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Beaglehole | meno = John Cawte | titul = The Life of Captain James Cook | url = http://www.nzetc.org/tm/scholarly/tei-Bea04Cook-t1-front-d1.html | miesto = London | vydavateľ = Adam & Charles Black | poznámka = [Dále jen BEAGLEHOLE] | počet strán = 772 | jazyk = anglicky | strany = 307 }} </ref> Zastávka na St. Jago priniesla výprave prvé ľudské obete. 19. augusta sa utopil pomocník tesára z ''Resolution'', ktorý spadol cez palubu. Nezdravé prostredie na ostrove malo za následok ďalšie ľudské straty. 27. augusta na ''Adventure'' podľahol horúčkovitému ochoreniu osemnásťročný námorník John Lambrecht, ktorou sa nakazil pri kúpaní na ostrove. 10. októbra 1772 počas plavby k mysu Dobrej nádeje zomrel na ''Adventure'' kadet Samuel Kemp na týfus, ktorým sa nakazil tiež na ostrove St. Jago. Keď lode opustili St. Jago, zamierili k mysu Dobrej nádeje. Územie v okolí mysu Dobrej nádeje bolo od 17. storočia súčasťou [[Kapská kolónia|Kapskej kolónie]], ktorá bola majetkom [[Holandská Východoindická spoločnosť|Holandskej východoindickej spoločnosti]]. Kapská kolónia vznikla, keď Holanďania odkúpili pozemky od pôvodných obyvateľov – [[Khoikhoiovia|Hotentotov]]. Centrom kolónie sa stalo [[Kapské Mesto]], ktoré vzniklo na mieste prvej holandskej osady pri prístave v blízkosti mysu Dobrej nádeje. V roku 1772, keď James Cook priplával k mysu Dobrej nádeje, bol zastupujúcim guvernérom Kapskej kolónie barón Joachim van Plettenberg.{{#tag:ref|Joachima van&nbsp;Plettenberg vymenoval zastupujúci guvernér 11. augusta 1771, po smrti guvernéra [[Ryk Tulbagh|Ryka Tulbagha]]. Definitívne bol za guvernéra vymenovaný až 18. mája 1774.|group=pozn.}} ''Resolution'' a ''Adventure'' dorazili k mysu Dobrej nádeje 30. októbra a zakotvili v [[Stolová zátoka|Stolovej zátoke]]. Tu sa výprava zdržala až do 23. novembra. Doplnili si zásoby a vykonali prvé nevyhnutné opravy. Počas zastávky v Stolovej zátoke sa James Cook stretol s guvernérom van Plettenbergom.<ref>Cesta okolo sveta, s. 47</ref> V Kapskom Meste sa náhodne stretli so švédskym botanikom [[Anders Sparrman|Andersom Sparrmanom]], ktorý tu študoval juhoafrickú kvetenu. J. R. Forster naliehavo požiadal Cooka, aby sa Sparrman mohol zúčastniť výpravy ako jeho asistent, s čím Cook súhlasil. === Hľadanie mysu Circumcision === V januári roku [[1739]] francúzsky moreplavec [[Jean-Baptiste Charles Bouvet de Lozier|Jean-Baptiste Bouvet]], veliteľ lode ''Aigle'' a ''Marie'',<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Mills | meno = William James | odkaz na autora = | titul = Exploring polar frontiers: A Historical Encyclopedia | vydavateľ = ABC-CLIO | miesto = Santa Barbara | zväzok = 1 | rok = 2003 | počet strán = 797 | isbn = 1-57607-422-6 | strany = 96 | jazyk = anglicky }}</ref> objavil dosiaľ neznámy ostrov, neskôr nazvaný [[Bouvetov ostrov]], ležiaci juhozápadne od mysu Dobrej nádeje. Bouvet celý ostrov neoboplával a tak nebolo zrejmé, či ide o pevninu alebo o ostrov.<ref>A&nbsp;Voyage Towards the South Pole and Round the World, zväzok I., kniha I., kap. General Introduction</ref> Navyše sa dopustil chyby pri zápise polohy ostrova a označil ho mylne o 8 stupňov východnejšie, než bola jeho skutočná poloha.<ref>KITSON, kap. 13</ref> [[Image:Bouvet Map.png|thumb|Mapa Bouvetovho ostrova, s&nbsp;Cookom hľadaným, ale nenájdeným mysom Circumcision]] James Cook sa domnieval, že Bouvetom objavená krajina by mohla byť časťou hľadanej [[Terra Australis|Južnej zeme]]. 23. novembra 1772 ''Resolution'' a ''Adventure'' vyplávali zo Stolovej zátoky a zamierili na juh do miest, kde sa podľa Bouveta mal nachádzať [[mys Circumcision]].<ref name=Voyage_1_II>A&nbsp;Voyage Towards the South Pole and Round the World, zväzok 1, kniha I., kap. II.</ref> 10. decembra výprava doplávala do oblasti plávajúceho ľadu a už v polovici decembra bola na miestach, kde teplota vzduchu bola celý deň pod bodom mrazu. S ďalším postupom na juh bola plavba vzhľadom na množstvo plávajúcich krýh a ľadových hôr stále ťažšia a nebezpečnejšia. James Cook vo svojom lodnom denníku zaznamenával nielen kartografické údaje, údaje o počasí a prúdoch, ale aj stretnutia zo živými tvormi. V tejto oblasti sa stretli s množstvom tučniakov, veľrýb a snežného lietajúceho vtáctva; stretávali sa so známymi druhmi, ale aj s druhmi, ktoré Európania dosiaľ nestretli.<ref>Cesta okolo sveta, s. 54</ref> 20. decembra sa u niektorých námorníkov začali prejavovať príznaky skorbutu a James Cook nariadil vydávať [[slad]]ovú mladinu a citrusový sirup.<ref name=Voyage_1_II/> Koncom decembra sa nachádzali v oblastiach s takým množstvom ľadu, že hrozilo vážne nebezpečenstvo zamrznutia lodí v ľadovom poli. 3. januára [[1773]] doplávali do miest, kde sa mal nachádzať Bouvetov mys Circumcision. Okrem plávajúcich ľadových krýh tu však nič nebolo a Cook dospel k záveru, že Bouvet sa zrejme zmýlil a zamenil si plávajúci ľad za pevninu. Cez značné problémy, ktoré im spôsobovalo preplávanie ľadovým poľom, mala táto oblasť pre výpravu jednu významnú výhodu – plávajúci ľad sa stal pre nich ľahkým zdrojom pitnej vody. 17. januára 1773 pred poludním ''Resolution'' preplávala južný polárny kruh a stala sa tak prvou loďou, ktorej sa to v dejinách podarilo.<ref>Cesta okolo sveta, s. 59</ref> James Cook sa potom rozhodol pokračovať v hľadaní Južnej zeme ďalšou plavbou smerom na východ, ktorá trvala až do februára 1773. Expedícia však márne hľadala známky pevniny. 7. februára obe lode vplávali do hustej hmly a stratili vizuálny kontakt. Keď ''Resolution'' vyplávala z hmly, nebola už ''Adventure'' na dohľad. James Cook vydal príkaz strieľať z diel, ale hoci počuli delá ''Adventure'', ktoré odpovedali streľbou, nepodarilo sa druhú loď aj napriek križovaniu nájsť.<ref name=Voyage_1_II/> Cook mal pre túto situáciu s Furneauxom dohodnutý návrat do miest, kde boli lode naposledy na dohľad a potom trojdňové križovanie, kým sa opäť nestretnú. Ak by sa aj tak nestretli, mali dohodnuté ďalšie miesto stretnutia v [[prieliv kráľovnej Charlotty|prielive kráľovnej Charlotty]] (Queen Charlotte Sound) na [[Nový Zéland|Novom Zélande]]. Po márnom hľadaní sa Cook 10. februára rozhodol, že ''Resolution'' bude ďalej plávať sama. Cook ďalej plával stále na juhovýchod, aj keď smer a veľkosť vĺn nenasvedčovali, že by v blízkosti bola nejaká pevnina. 24. februára sa ''Resolution'' dostala do oblasti, kde bolo na dohľad niekoľko desiatok plávajúcich ľadovcov a zrážka s niektorým z nich predstavovala reálne nebezpečenstvo. Cook sa tu rozhodol ukončiť pátranie po Južnej pevnine a otočil loď na sever.<ref>Cesta okolo sveta, s. 64</ref> === Nový Zéland === Po vymanení sa z oblasti plávajúceho ľadu zamierila ''Resolution'' na severovýchod s cieľom doplávať na Nový Zéland, kde James Cook zamýšľal zakotviť v zátoke [[Dusky Bay]]. Posádka sa tam mala zotaviť po doterajšej náročnej plavbe, loď potrebovala opravy a bolo treba doplniť zásoby. James Cook mal ďalej v úmysle overiť, či [[Tasmánia|Van&nbsp;Diemenova zem]] (Tasmánia) je súčasťou Nového Holandska (Austrálie).<ref>Cesta okolo sveta, s. 65</ref> 28. marca 1773 ''Resolution'' zakotvila na toku malej riečky [[Južný ostrov (Nový Zéland)|Južného ostrova]] Nového Zélandu. Posádka sa od prvého dňa dostala do kontaktu s [[Maoriovia|Maormi]]. James Cook v lodnom denníku opisuje, ako spočiatku odmietali nadviazať kontakt, a boli oveľa menej priateľskí, než obyvatelia Tahiti, s ktorými pri prvej plavbe nadviazal veľmi priateľské vzťahy. Cookovi sa aj cez to podarilo s obyvateľmi Nového Zélandu nastoliť vzájomnú dôveru. 17. mája ''Resolution'' dorazila do prielivu kráľovnej Charlotty, kde Cook očakával, že sa stretne s ''Adventure'', k čomu skutočne toho istého dňa došlo.<ref name="AVT-sv1-kn2-kap7">A&nbsp;Voyage Towards the South Pole and Round the World, zväzok I., kniha II., kap. VII.</ref> Tobias Furneaux informoval Cooka o tom, že ''Adventure'' sem dorazila už 7. apríla, pretože na rozdiel od ''Resolution'' plávala k Novému Zélandu priamou cestou. Furneaux tiež informoval Cooka, že cestou na Nový Zéland dorazil 9. marca k juhozápadnému cípu Van Diemenovej zeme<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Australian Dictionary of Biography | url = http://adbonline.anu.edu.au/biogs/AS10174b.htm?hilite=Furneaux | dátum vydania = | vydavateľ = Australian National University | miesto = Acton | dátum prístupu = 2009-09-24 | poznámka = heslo Furneaux, Tobias (1735 – 1781) | jazyk = anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20200606234454/http://adb.anu.edu.au/biography/furneaux-tobias-12932 | dátum archivácie = 2020-06-06 }}</ref> a potom zmapoval jeho východné pobrežie. James Cook na základe jeho informácií upustil od zámeru ďalej skúmať Van Diemenovu zem, s Furneauxom sa však dohodli na prebádaní neznámych končín na severovýchod od Nového Zélandu,<ref>Cesta okolo sveta, s. 84</ref> s tým, že sa na Nový Zéland vráti až skončí zimné obdobie a bude môcť pokračovať v pátraní po Južnej zemi. === Spoločenské ostrovy === [[Image:Hodges, Resolution and Adventure in Matavai Bay.jpg|thumb|William Hodges: ''Resolution a Adventure v&nbsp;zálive Matavai'', 1776]] 7. júna 1773 obe lode vyplávali z prielivu kráľovnej Charlotty. O deň neskôr preplávali nebezpečnou časťou [[Cookov prieliv|Cookovho prielivu]] a zamierili na severovýchod, k ostrovu [[Tahiti|Otaheite]] (Tahiti). 29. júla nechal Cook na šírom mori spustil čln a poslal ho k ''Adventure'', aby zistil stav posádky lode. Dozvedel sa, že kuchár na ''Adventure'' zomrel na skorbut a zrejme ďalších dvadsať mužov má príznaky choroby. V prvej polovici augusta výprava preplávala oblasťou s množstvom nízkych, sotva nad hladinu vyčnievajúcich atolov. Plavba bola značne nebezpečná, hlavne v noci, keď mohli prehliadnuť niektorý z ostrovčekov a hrozilo stroskotanie. Cook dal spustiť čln, aby sa plavil pred loďami a dával signály o možnom nebezpečenstve.<ref>Cesta okolo sveta, s. 92</ref> 14. augusta minuli [[Reťazový ostrov]], ktorý Cook objavil už počas svojej [[Prvá plavba Jamesa Cooka|prvej plavby]]. O deň neskôr zbadali ostrov Otaheite. Počas prvých dní po pristátí sa James Cook dozvedel, že kráľa Toutaha, s ktorým sa zoznámil počas prvej plavby, pred piatimi mesiacmi zabili v bitke a že na ostrove teraz vládne kráľ [[Pomaré I.|Tu (Otou)]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Cook | meno = James | titul = The Journals | vydavateľ = Penguin Classics | miesto = London | rok = 2003 | počet strán = 672 | isbn = 0-14043-647-2 | poznámka = [Ďalej len The Journals] | strany = 283 | jazyk = anglicky}}</ref> 26. augusta ''Resolution'' vplávala do zátoky [[Matavai (Tahiti)|Matavai]], kde zakotvila. Cook sa potom niekoľkokrát stretol s vládcom Tuom ako aj s bývalou kráľovnou Obareou, ktorú spoznal tiež počas prvej plavby. 2. septembra boli už dokončené potrebné opravy lodí a doplnené zásoby vody. Obe lode zamierili k ostrovu [[Huahine|Oahine]] (Huahine). Na ostrove došlo k incidentu. Botanika Sparrmana prepadli niekoľkí domorodci, keď sa sám prechádzal. Olúpili ho o šaty a niektoré veci, ktoré mal pri sebe.{{#tag:ref|Krádeže, ktorých sa domorodci v Tichomorí dopúšťali na Európanoch, boli úplne bežným javom, pretože domorodci ich nepovažovali za niečo nepatričné. Domorodci okrádali posádku, ktorá vystúpila na breh, kradli aj na lodiach, ak tam boli na návšteve. Kradli väčšinou kovové veci alebo šatstvo, drobnosti ale aj veľké veci. Ak šlo o veci, ktoré posádka nepotrebovala, Cook krádeže benevolentne prehliadal. Problémy nastali, keď domorodci ukradli nejakú nenahraditeľnú vec alebo zbraň. V takých prípadoch sa ukradnutý predmet naspäť vymáhal obťažne a zdĺhavo. Ak rokovanie zlyhalo, Cook pristúpil k radikálnejšiemu riešeniu: vzal ako rukojemníka miestneho náčelníka, ktorého prepustil až po vrátení ukradnutej veci. Tento spôsob vymáhania nikdy nezlyhal.<ref>Cesta okolo sveta, str. 95, 124</ref> Ak Cook uvážil, že potrestanie zlodeja by mohlo mať výchovný účinok, potom ho potrestal rovnakým spôsobom, ako za takéto prečiny trestal členov vlastnej posádky, t. j. zbičovaním. V úplne výnimočných prípadoch počas výpravy zastrelili utekajúceho zlodeja. Nikdy sa to však nestalo na Cookov príkaz, ale šlo o napospol prílišnú aktivitu alebo zlovôľu niektorého z jeho podriadených.<ref>Cesta okolo sveta, str. 123</ref> Cook potom vždy takýto incident dôkladne vyšetril.|group=pozn.}} Po zásahu miestneho náčelníka sa však ukradnuté veci skoro vrátili. [[Image:Joshua Reynolds - Portrait of Omai.jpg|thumb|left|Sir Joshua Reynolds: ''Portrét Omaia'', okolo 1776]] Pred odplávaním z Huahine komandér Furneaux súhlasil s tým, aby sa s ním na ''Adventure'' plavil do Anglicka mladý domorodec Omai.<ref name=Voyage_1_XII>A&nbsp;Voyage Towards the South Pole and Round the World, zväzok I., kniha I., kap. XII.</ref> Omai pochádzal z ostrova [[Raiatea|Ulietea]] (Raiatea), ktorý musel opustiť, keď ho obsadili ľudia z [[Bora Bora]]. James Cook vyslovil pochybnosti o správnosti Furneaxovho rozhodnutia, vziať Omaia na palubu, pretože mladý domorodec sa líšil telesnou stavbou aj farbou pleti od typických obyvateľov Huahine a Cook sa domnieval, že by bolo vhodnejšie vziať so sebou niektorého domorodca z vyššej spoločenskej vrstvy. Podľa Cooka boli domorodci z vyššej spoločenskej vrstvy inteligentnejší a vedeli sa lepšie správať, než ľudia zo strednej vrstvy, ku ktorej patril Omai.<ref name=Voyage_1_XII/> Po príjazde do Anglicka, keď sa Cook bližšie s Omaiom zoznámil, však uznal, že sa v úsudku nad Omaiom mýlil, pretože Omai sa prejavil ako čestný človek a mal prirodzené dobré správanie, ktoré umožňovalo, aby mohol byť v Británii uvedený do akejkoľvek spoločnosti.<ref name=Voyage_1_XII/> Omaia po príchode do Británie predstavili kráľovi a portrétovali ho maliari sir [[Joshua Reynolds]], [[William Parry]] aj William Hodges. Späť na Huahine do Polynézie sa vrátil pri [[Tretia plavba Jamesa Cooka|tretej Cookovej plavbe]]. Po návšteve Huahine výprava ešte doplávala k ostrovu [[Raiatea|Ulietay]] (Raiatea). 18. septembra ukončil Cook pobyt v tejto oblasti a zamieril k ostrovu [[Tongatapu|Amsterdam]].<ref>Cesta okolo sveta, s. 124</ref> === Tongatapu a Eua === Holandský moreplavec [[Abel Tasman]] objavil v roku [[1643]] severne od Nového Zélandu ostrov, ktorý nazval Amsterdam. Ostrov je súčasťou súostrovia [[Tonga]] a dnes sa nazýva [[Tongatapu]]. James Cook sa rozhodol, že ho pred návratom na Nový Zéland navštívi. 23. septembra výprava minula skupinu troch neveľkých, zalesnených a zrejme neobývaných ostrovov, ktoré Cook najprv pomenoval Sandwichove ostrovy,{{#tag:ref|Druhý raz použil Cook meno vojvodu Sandwicha pri objave Sandwichovej zeme v južnom Atlantickom oceáne. Tretí raz počas tretej plavby, keď objavil a Sandwichovými ostrovmi nazval súostrovie, dnes nazývané [[Havajské ostrovy]].|group=pozn.}} ale potom premenoval na [[Manuae (Cookove ostrovy)|Herveyove ostrovy]], na počesť [[Augustus Hervey, 3.gróf z Bristolu|Augusta Herveya]], tretieho lorda z Bristolu a lorda Admirality.<ref>The Journals, s. 300</ref> 2. októbra lode zakotvili pri ostrove [[Eua|Middleburg]] (Eua) a posádka s domorodcami ihneď začala čulý [[Barter|výmenný obchod]]. 3. októbra dosiahla výprava cieľ svojej cesty, ostrov Amsterdam. Cook vo svojom denníku podrobne opísal domorodé obyvateľstvo, ich vzhľad, zvyky, obydlia a spôsob prípravy jedál a nápojov ale aj ich manuálne činnosti, vrátane detailného vzhľadu ich kanoe či spôsobu rybolovu.<ref>Cesta okolo sveta, str. 135–137</ref> Na ostrove Tongatapu sa zdržali až do 8. októbra a potom zamierili opäť na Nový Zéland. === Nový Zéland a zmiznutie Adventure === Vzdialenosť z Tongatapu na Nový Zéland predstavuje 1200 [[námorná míľa|námorných míľ]] a lode ju prekonali za dvanásť dní. 20. októbra bol Nový Zéland na dohľad a nasledujúci deň lode zakotvili. 22. októbra minuli mys Kidnappers<ref name=Journals_311>The Journals, s. 311</ref>, kde ich navštívili domorodci na kanoe a uskutočnil sa výmenný obchod. James Cook v ďalších dňoch minul mys Turnagain,<ref name=Journals_311/> mys Palliser<ref>The Journals, s. 312</ref> a mys Campbel. Počas týchto dní výpravu sužovala silná víchrica s búrkou a znemožňovala ďalší postup. ''Adventure'' zaostávala za ''Resolution'' a 30. októbra ju naposledy videli za chrbtom ''Resolution'', vo vzdialenosti niekoľkých míľ. Cook mal pôvodne v úmysle pokračovať stále na juh, ale zmiznutie ''Adventure'' ho donútilo doplávať do prielivu kráľovnej Charlotty, kde sa mali lode v prípade rozdelenia stretnúť. Začiatkom novembra ''Resolution'' zakotvila v úžine v blízkosti mysu Terawhiti.{{#tag:ref|Na tomto mieste sa teraz nachádza [[Wellington]], hlavné mesto Nového Zélandu.|group=pozn.}}<ref>The Journals, s. 315</ref> Nasledujúci deň doplávala do prielivu kráľovnej Charlotty a do Lodnej zátoky (Ship Cove), kde bolo kotvisko, ale žiadne známky prítomnosti ''Adventure'' sa nenašli. 4. novembra posádka postavila na pobrežie niekoľko stanov pre dôstojníka Coopera, pre plachtára a ostatných mužov, ktorí boli potrební na pobreží a začali práce na utesňovaní lode. Cook tu tiež nechal vybudovať vyhňu na opravu kovových súčastí. Počas opráv došlo zo strán domorodcov k niekoľkým krádežiam zo stanov. 12. novembra vykonali na lodi revíziu zásob suchárov a zistili, že viac než polovica suchárov je nejedlých, splesniveli kvôli nevhodného uskladneniu. Toho istého dňa pán Forster s vedeckými kolegami urobil botanický prieskum okolia.<ref>The Journals, s. 317</ref> 15. novembra sa skupina pánov a dôstojníkov vydala na vrchol blízkeho kopca, aby zhliadli okolie zálivu, či neobjavia stopy po ''Adventure'', ale prieskum nepriniesol o ''Adventure'' žiadne informácie. Cook uvažoval o tom, že posádka ''Adventure'' už bola unavená plavbou proti juhozápadným vetrom a Furneaux sa preto rozhodol vrátiť k Mysu Dobrej nádeje.{{#tag:ref|''Adventure'' bola totiž omnoho menej schopná obtiažnej plavby proti vetru než ''Resolution''. Dostala sa do prielivu kráľovnej Charlotty až 30. novembra, teda 5 dní po odplávaní ''Resolution''.|group=pozn.}}<ref>The Journals, s. 322</ref> 23. novembra objavila skupina námorníkov pozostatky zabitého domorodca s nepochybnými stopami [[Kanibalizmus|kanibalizmu]].{{#tag:ref|Na ostrovoch Nového Zélandu Cook nezbadal nikde žiadne cicavce. Domnieval sa, že neprítomnosť cicavcov na ostrovoch spôsobila veľká vzdialenosť od&nbsp;pevniny, ktorá zabránila cicavcom dostať sa na ostrovy. Domnieval sa tiež, že takto obmedzené zdroje potravy spôsobili, že sa z Maorov stali ľudožrúti. Cook na niekoľkých miestach Nového Zélandu vypustil do prírody prasce, kozy, ovce a hydinu, ktoré na lodiach viezli, v nádeji, že sa rozmnožia a zlepšia tak životné podmienky Maorov. Z rovnakých dôvodov im venoval množstvo semien hospodárskych plodín, čo tiež urobil aj na iných ostrovoch v Tichomorí.|group=pozn.}}<ref>The Journals, s. 329</ref> Ďalší deň Cook napísal správu o príjazde a pobyte na Novom Zélande a tiež informácie, potrebné pre komandéra Furneauxa. Správu vložil do fľaše, ktorú nechal zakopať medzi korene stromu v dolnej časti Lodnej zátoky a miesto označil tak, aby ho Furneaux alebo iní Európania, ktorí miesto navštívia, mohli objaviť.<ref>Cesta okolo sveta, s. 153</ref> 25. novembra ''Resolution'' zdvihla kotvy a zamierila na juh.<ref>Cesta okolo sveta, s. 152</ref> [[Image:James Cook-cs.svg|thumb|Trasa Cookovej plavby v&nbsp;[[Južný oceán|Južnom oceáne]]]] === Druhá cesta za južný polárny kruh === V polovici decembra 1773 ''Resolution'' sa dostala do oblasti plávajúceho ľadu. 15. decembra zmenila smer na juhovýchod, pretože tam sa zdala byť plavba s ohľadom na ľad schodnejšia. Cook vo svojom denníku opäť zaznamenával stretnutia s veľkým množstvom [[fulmar]]ov a [[tučniak]]ov na plávajúcom ľade. V nasledujúcich dňoch loď často menila smer plavby v závislosti na množstvo ľadu a smeru a sily vetrov. 21. decembra ''Resolution'' druhý raz počas celej plavby preplávala južný polárny kruh. 25. decembra na lodi oslávili Vianoce, oslavy však boli tiché, pretože mnoho z mužov, vrátane pána Forstera, bolo chorých.<ref name=Journals_326>The Journals, s. 326</ref> 26. januára [[1774]] Cook v lodnom denníku zaznamenal, že spozorovali pevniny. {{Citát|O ôsmej hodine sme preplávali po tretíkrát južný polárny kruh. Čoskoro sme videli, že sa medzi východom a juhovýchodom objavuje zem. Zamierili sme k nej, ale zrazu nám zmizla v hmle.|James Cook<ref>Cesta okolo sveta, s. 160</ref>|200}} Nie je zrejmé, čo posádka v ten deň zbadala; či nejaký ostrov v blízkosti [[Antarktída|Antarktidy]] alebo len plávajúci ľadovec. 30. januára dosiahli 71° 10′ južnej šírky a 106° 54′ západnej dĺžky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Simpson-Housley | meno = Paul | titul = Antarctica: exploration, perception, and metaphor | vydavateľ = Routledge | miesto = &nbsp; | rok = 1992 | počet strán = 171 | isbn =0-41508-225-0 | poznámka = [Ďalej len SIMPSON-HOUSLEY] | strany = 7 }}</ref> To bol najjužnejší bod celej Cookovy plavby a súčasne najjužnejšia poloha, ktorú dovtedy nikto iný neprekonal. Onedlho dorazili k nepriestupnému ľadovému poľu, ktoré donútilo Cooka ukončiť prieskum tejto oblasti a otočiť loď na sever.{{#tag:ref|Po ukončení prieskumu Južného oceánu James Cook prestal veriť, že Južná zem existuje a tento názor začal presadzovať.|group=pozn.}} === Veľkonočný ostrov === Po opustení južnej polárnej oblasti sa Cook rozhodol preskúmať oblasť tropického Tichomoria a upresniť polohu niektorých jeho ostrovov, ktoré objavili iní moreplavci, ale o presnej polohe niektorých z nich sa pochybovalo. Jeho prvým cieľom bol [[Veľkonočný ostrov]], objavený holandským admirálom [[Jakob Roggeveen|Jacobom Roggeveenom]] v roku [[1722]]. Počas cesty na sever postihol Cooka žlčníkový záchvat, ktorý ho indisponoval natoľko, že musel velenie lode na niekoľko dní odovzdať prvému dôstojníkovi Cooperovi.{{#tag:ref|Aby pomohol Cookovi s uzdravením, nechal prírodovedec Forster usmrtiť svojho psa, ktorý bol v tom čase jediné živé zviera na lodi. Cook potom zaznamenal do denníka, že mu psie mäso chutilo a veľmi pomohlo.|group=pozn.}}<ref>Cesta okolo sveta, s. 163</ref> 11. marca posádka ''Resolution'' zbadala Veľkonočný ostrov. 13. marca zakotvili pri piesčitom pobreží na západnej strane ostrova. Po príjazde lode sa ihneď objavili domorodci, ktorí, aj keď boli ozbrojení, správali sa priateľsky. Podľa niektorých častí európskych odevov, ktoré mali pri sebe, bolo zrejmé, že pred časom k ostrovu priplávala iná európska loď.{{#tag:ref|V roku [[1770]] k ostrovu doplávali dve španielske lode pod velením [[Felipe González Ahedo|Felipa Gonzáleza Aheda]]. Ahedo ostrov zabral v mene španielskeho kráľa a nazval ho ''Isla de San Carlos''|group=pozn.}} Posádka ''Resolution'' od domorodcov získala nejaké potraviny ako banány, [[Povojník batátový|sladké zemiaky]] a cukrovú repu výmenou za klince a šatstvo. Domorodci sa však tiež zakrátko prejavili ako čulí zlodeji a vreckári. Cook vyslal na prieskum ostrova výpravu pod vedením pánov Pickersgilla a Walesa. James Cook sa jej nezúčastnil, pretože bol chorý. Výprava prešla, v sprievode domorodcov, väčšiu časťou ostrova. Skoro celý ostrov sa jej javil ako takmer neúrodný a bez vyrastených drevín. Na úrodnejších miestach videli niekoľko polí so zemiakmi a repou. Ostrov nemá žiadne vodné toky a vodu tak mohli získať iba zo studní, v ktorých voda bola takmer všade nekvalitná a poloslaná. V podstate od prvého okamihu pobytu na ostrove sa stretávali so sochami [[moai]]. Sochám venovali značnú pozornosť a niektoré z nich premerali.<ref>Cesta okolo sveta, s. 170</ref> Videli tiež, že tie, ktoré pôvodne stali na [[Ahu|kamenných plošinách]], boli už väčšinou zrúcané a mnohé z nich sa pádom rozlomili. Pozornosť venovali aj [[Pukao|valcovým ozdobám hláv]] sôch a navštívili tiež lom, kde boli vyrábané. Zaznamenali množstvo informácií o domorodcoch, o ich vzhľade, zbraniach, ošatení, zdobení farbou a tetovaní. Opísali ich domy, ktoré mali tvar obráteného lodného trupu. Odhadli, že počet obyvateľov na ostrove nepresahuje sedemsto. Asi dve tretiny domorodcov, ktorých na ostrove zbadali, boli muži. Cook sa domnieval, že niektoré ženy sa pred cudzincami schovali v jaskyniach.<ref name="AVT-sv1-kn2-kap7" /> Počas výpravy zbadali iba dva alebo tri kríky, ktoré mali kvety podobné hrachoru. Keď chceli ochutnať ich semená, domorodci im ihneď naznačili, že ich majú vypľuť; zrejme ich vtedy pokladali za jedovaté.{{#tag:ref|Semená rastlín rodu Sophora sú jedovaté. Obsahujú množstvo alkaloidov matrinového typu a alkaloidy quinolizidin, cytisin a 11-oxocytisin.<ref> {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Frohne | meno = Dietrich | priezvisko2 = Jürgen | meno2 = Hans | titul = Poisonous Plants: A Handbook for Doctors, Pharmacists, Toxicologists, Biologists and Veterinarians. | vydavateľ = Manson-Publishing Ltd. | miesto = London | rok = 2005 | počet strán = 469 | isbn = 1-87454-594-4 | strany = 201 | jazyk = anglicky }}</ref>|group=pozn.}} Išlo o ker [[toromiro]], ktorý rástol na ostrove endemicky a dnes je už v prírode vyhynutý. Z dôvodu nedostatku vody na ostrove ''Resolution'' už 16. marca vyplávala na ďalšiu cestu. === Markézy === Ďalším cieľom ''Resolution'' bolo súostrovie [[Markézy]], nachádzajúce sa vo [[Francúzska Polynézia|Francúzskej Polynézii]], ktoré objavil v roku [[1595]] španielsky moreplavec [[Álvaro de Mendaña de Neira]]. Výprava zbadala Markézy 7. apríla a ďalší deň tu loď zakotvila. Cook navštívil ostrovy St. Christina (Tahuata) a La Dominica (Hiva Oa) a objavil dosiaľ neznámy ostrov súostrovia. Nazval ho po námorníkovi, ktorý ho prvý zbadal, [[Futuhuku|Hoodov ostrov]] (Futuhuku). Na Markézach došlo k incidentu, keď námorníci zastrelili domorodca, kradnúceho na lodi. Aj cez túto udalosť pokračoval ďalej medzi posádkou ''Resolution'' a domorodcami výmenný obchod.<ref name=Voyage_2_IX>A&nbsp;Voyage Towards the South Pole and Round the World, zväzok I., kniha II., kap. IX.</ref> === Návrat na Tahiti a Huahine === Z Markéz odplával Cook na Tahiti, kde sa zdržiaval aj predchádzajúci rok, aby doplnil zásoby čerstvých potravin. 22. apríla ''Resolution'' zakotvila v zátoke Matavai. Cook sa stretol opäť s kráľom Tuom a posádka začala doplňovať potraviny.{{#tag:ref|Posádka skoro zistila, že o železné predmety, ako klince a sekerky, ktoré slúžili k výmennému obchodu predtým, už nie je taký záujem pre ich nadbytok. Oveľa viac si domorodci cenili červené perá z papagájov, nazývané ''ora'', ktoré muži z ''Resolution'' nazbierali na ostrove Amsterdam a Tahiťania ich používali ako ozdoby.|group=pozn.}} Cook sa rozhodol zotrvať na Tahiti dlhšie a vykonať tu nutné opravy lodí. Počas pobytu na Tahiti došlo k vyvrcholeniu nezhôd medzi kráľom Tuom a jemu podriadeným náčelníkom z blízkeho menšieho ostrova [[Moorea|Eimeo]] (Moorea).<ref>A&nbsp;Voyage Towards the South Pole and Round the World, zväzok I., kniha II., kap. XI.</ref> Kráľ Tu proti nemu zorganizoval bojovú výpravu. Súčasťou vojsk kráľa Tua bola aj flotila [[kanoe]], ktorá sa zhromaždila v zátoke Matavai. Cook v zátoke napočítal 330 kanoe, z ktorých najväčšie boli schopné uviezť až 40 mužov. Cook predpokladal, že do vojenského stretnutia kráľ Tu povolal viac než 7700 bojovníkov.<ref>Cesta okolo sveta, s. 195</ref> 15. mája ''Resolution'' opustila Tahiti a v ten istý deň zakotvila na blízkom ostrove Huahine.<ref>A&nbsp;Voyage Towards the South Pole and Round the World, zväzok I, kniha II., kap. XIV.</ref> Tu došlo k drobnému incidentu, keď sa traja dôstojníci z ''Resolution'' vydali na lov a zajala ich skupina domorodcov. Cook na to reagoval tým, že si vzal ako rukojemníkov niekoľko domorodých náčelníkov a jeho muži boli zakrátko zase voľní.<ref>Cesta okolo sveta, s. 211</ref> Na Huahine sa ''Resolution'' zdržala do 23. mája, potom odplávala západným smerom. === Niue === 20. júna ''Resolution'' priplávala k osamotenému, pre Európanov dosiaľ neznámemu ostrovu, dnes nazývanému [[Niue]]. James Cook sa pokúsil na ostrove trikrát vylodiť, ale vždy neúspešne. Výsadok, ktorý priplával k pobrežiu na člne, domorodé obyvateľstvo ihneď napadlo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Cook | meno = James | priezvisko2 = Furneaux | meno2 = Tobias | titul = A Voyage Towards the South Pole and Round the World, zväzok II., kniha III | url = http://www.gutenberg.org/files/15869/15869-8.txt | vydavateľ = W. Strahan and T. Cadell | miesto = London | rok = 1777 | dátum vydania = 2005-05-20 | edícia = Project Gutenberg | kapitola = II. | typ kapitoly = | url kapitoly = | poznámka = [Ďalej len A Voyage Towards the South Pole and Round the World, zväzok II.] | jazyk = anglicky }} </ref> Cook nakoniec na vylodenie rezignoval. Takéto správanie domorodcov voči Cookovým mužom bolo úplne výnimočné; Cook obdobné nepriateľské správanie, okamžite pri prvom kontakte s domorodcami, nikde v Tichomorí nezaznamenal. ''[[Encyclopaedia Britannica]]'' z roku [[1911]] vysvetľuje správanie domorodcov strachom zo zavlečenia neznámej choroby.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Classic Encyclopedia. Based on the 11th Edition of the Encyclopaedia Britannica (pub. 1911) | url = http://www.1911encyclopedia.org/Niue | dátum vydania = 2005-05-07 | dátum prístupu = 2009-10-11 | poznámka = heslo Niue | jazyk = anglicky }}</ref> Cook po tejto skúsenosti pomenoval ostrov Ostrovom divochov (Savage Island). Tento názov sa však neujal. [[Image:"The Landing at Tana one of the New Hebrides", by William Hodges.jpg|thumb|right|William Hodges: ''Pristátie na ostrove Tanna'', olej, cca 1775-76]] === Nové Hebridy === Ďalším cieľom Jamesa Cooka bolo súostrovie, ku ktorému ako prvý Európan dorazil portugalský moreplavec [[Pedro Fernandes de Queirós]] v roku [[1606]]. Queirós objavil najväčší ostrov súostrovia a v domnienke, že ide o pevninu, pomenoval ho ''[[Espiritu Santo|La Austrialia del Espíritu Santo]]'' (Austrálska zem Svätého Ducha).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Fleurieu | meno = Charles Pierre Claret (comte de) | titul = Discoveries of the French in 1768 and 1769, to the south-east of New Guinea: with the subsequent visits to the same lands by English navigators who gave them new names : to which is prefixed, an historical abridgement of the voyages and discoveries of the Spaniards in the same seas | rok = 1791 | počet strán = 323 | poznámka = [Ďalej len Discoveries of the French in 1768 and 1769] | strany = 28 | vydavateľ = John Stockdale | miesto = London | jazyk = anglicky}}</ref> V roku [[1768]] ostrov navštívil francúzsky prieskumník [[Louis Antoine de Bougainville]]. V okolí objavil ďalšie štyri ostrovy a celé súostrovie nazval ''Veľké Kyklady''.<ref>Discoveries of the French in 1768 and 1769, s. 72</ref> Cook súostrovie premenoval na ''Nové Hebridy'',<ref>A&nbsp;Voyage Towards the South Pole and Round the World, zväzok II., kniha III., kap. VI.</ref> dnešný názov je [[Vanuatu]]. 17. júla ''Resolution'' priplávala k súostroviu z východu a najprv sa priblížila k ostrovu [[Maéwo|Aurora]] (Maéwo).<ref>Cesta okolo sveta, s. 218</ref> Oboplávala jeho severný výbežok a pozdĺž západnej strany ostrova preplávala prielivom medzi ním a [[Aoba|Ostrovom malomocných]] (Aoba). Potom minula ostrov [[Pentecost|Whitsuntide]] (Pentecost) a ostrov [[Ambrym]]. 22. júla ''Resolution'' zakotvila pri ostrove [[Malakula|Mallicolo]] (Malakula), kde na severovýchodnej strane našli vhodné prístavisko, ktoré Cook pomenoval ''Port Sendwich''. Do svojho denníka pripísal poznámku ku vzhľadu tunajších obyvateľov: {{Citát|Ľudia tejto zeme sú všeobecne povedané tí najškaredší a najhoršie stavaní ľudia, akých som kedy videl. Ich fúzy rovnako ako ich huňaté vlasy majú farbu medzi hnedou a čiernou. Muži chodia nahí, semenníky majú úplne odhalené, ale okolo [[penis]]u si omotávajú kus látky alebo listu, priviazaného k bruchu lanom alebo pruhom látky. Nosnú prepážku majú prepichnutú a nosia v nej ozdobu z kameňa, ktorý sa dosť podobá alabastru.|James Cook<ref>Cesta okolo sveta, s. 223</ref>}} Na ostrove Mallicolo sa Cook tiež stretol, po prvýkrát v Tichomorí, s použitím otrávených šípov. Na niekoľkých hrotoch šípov, ktoré získal od domorodcov výmenou, bola zelená lepkavá látka, ktorú považovali za jed. Felčiar sa dokonca pokúšal overiť účinok jedu na psovi, ale bez preukázateľného účinku.<ref>A&nbsp;Voyage Towards the South Pole and Round the World, zväzok II., kniha III., kap. III.</ref> 24. júla sa časť posádky priotrávila červenými rybami ''pargos'', ktoré spomína už Queirós.<ref>Cesta okolo sveta, s. 224</ref> Nedošlo však k žiadnemu úmrtiu. ''Resolution'' ďalej pokračovala na juhovýchod a 4. augusta pristála pri ostrove [[Erromango]]. Tu posádku po vylodení napadla veľká skupina domorodcov a šarvátka skončila streľbou z muškiet, pri ktorej boli dvaja domorodci zabití a niekoľko zranených.<ref>Cesta okolo sveta, s. 226</ref> Z Erromanga sa ''Resolution'' plavila ďalej na juhovýchod a 6. augusta zakotvila pri ostrove [[Tanna]].<ref>Cesta okolo sveta, s. 228</ref> Tento ostrov je vulkanicky aktívny. Dominantou ostrova je sopka [[Mount Yasur]], ktorá počas pobytu Jamesa Cooka neustále chrlila dym a lávu. Na ostrove posádka opravila kormidlo a 20. augusta ''Resolution'' ostrov opustila. Cook sa rozhodol prepátrať súostrovie ešte raz, a to z jeho západnej strany. Plavbou na severozápad sa vrátil k ostrovu Mallicolo a potom oboplával Espiritu Santo, najväčší ostrov súostrovia. === Nová Kaledónia === 31. augusta James Cook ukončil prieskum Nových Hebríd a zamieril na juhozápad. Na 20° 17' j. š. a 164° 41' v. d. objavil veľký ostrov, ktorý pomenoval [[Nová Kaledónia]].<ref>Cesta okolo sveta, s. 244</ref> Po kadetovi, ktorý ako prvý zbadal časť ostrova, nazval Cook toto územie mys Colnett.<ref name="Voyage_2_VIII">A&nbsp;Voyage Towards the South Pole and Round the World, zväzok II., kniha III., kap. VIII.</ref> [[Image:New Caledonia.jpg|thumb|left|Mapa Novej Kaledónie od Williama Hodgesa, 1774]] 4. septembra zakotvil v zátoke, ktorú nazval zátokou Balade (Balade Bay). Preskúmal ostrov a zdolal vrchol hory [[Mount Vengaya]], nachádzajúci sa južne od zátoky Balade. 6. septembra astronóm Wales a poručík Clerke pozorovali na menšom piesočnom ostrove, ktorý sa nachádzal v blízkosti zátoky, [[zatmenie Slnka|zatmenia Slnka]]. Cook potom tento ostrov pomenoval [[Poudiou Island|Observatory Island]] (ostrov Poudiou).<ref>A&nbsp;Voyage Towards the South Pole and Round the World, zväzok II., kniha III., kap. X.</ref> Cook zaznamenal, že Nová Kaledónia mu pripomína prírodnými podmienkami územie Nového Holandska (Austrália). Ostrov bol skalnatý a pôda vyprahnutá. Zvláštnu pozornosť venoval aj opisu obyvateľov. Podľa neho mali príjemný výzor, boli statní a povahou prívetiví a poctiví.<ref>Cesta okolo sveta, s. 250</ref> 8. septembra sa James Cook a Forster priotrávili neznámou rybou, ktorú získali od domorodcov. Cook otravou dočasne stratil hmat. Obaja muži použili dávidlo, vďaka ktorému sa im uľavilo.<ref>Cesta okolo sveta, s. 247</ref> 13. septembra ''Resolution'' zdvihla kotvy a zamierila na Nový Zéland. === Ostrov Norfolk a Nový Zéland === 10. októbra, pri plavbe na juhovýchod, na 29° 2' s. š. 168° 16' v. d., objavili dosiaľ neznámy ostrov, ktorý Cook pomenoval [[Norfolk (ostrov)|Norfolk]], na počesť vojvodkyne z Norfolku, ženy [[Edward Howard|Edwarda Howarda]], 9. grófa z Norfolku. Ostrov bol neobývaný, počas jeho prieskumu Cook zistil, že rastlinstvo na ostrove je značne podobné novozélandskému. Našiel tu hojne rastúci [[Phormium|novozélandský ľan]] a [[Ihličnatý les|ihličnaté lesy]] s množstvom mohutných a rovných stromov.<ref name=Voyage_2_XI>A&nbsp;Voyage Towards the South Pole and Round the World, zväzok II., kniha III., kap. XI.</ref> Keď Cook o tomto náleze po návrate informoval Admiralitu, vzbudil jeho objav značný záujem, pretože výroba lodí závisela na dodávkach ľanu na plachty a dreva na stavbu. Ďalší deň ''Resolution'' pokračovala v plavbe na juhovýchod, pričom v blízkosti ostrova Norfolk objavili ešte dva menšie ostrovy. 17. októbra zbadali vrchol novozélandskej hory [[Taranaki|Mount Egmont]], ktorá sa nachádzala na západnom pobreží [[Severný ostrov (Nový Zéland)|Severného ostrova]].<ref name=Voyage_2_XI/> Ďalší deň ''Resolution'' zakotvila v lodnej zátoke. Cook hľadal svoju zakopanú fľašu so správou pre Furneauxa, ale fľaša už bola vykopaná.<ref name=Voyage_2_XI/> 10. novembra ''Resolution'' vyplávala z prielivu kráľovnej Charlotty a vydala sa k [[Mys Horn|mysu Horn]]. Cook už nemal v úmysle pátrať v [[Tichý oceán|Tichom oceáne]] v blízkosti južného polárneho kruhu a zamieril k mysu Horn priamo. === Ohňová zem a mys Horn === 17. decembra sa priblížili na dohľad od západného pobrežia [[Ohňová zem (súostrovie)|Ohňovej zeme]].<ref>A&nbsp;Voyage Towards the South Pole and Round the World, zväzok II., kniha IV., kap. I.</ref> Ďalší deň minuli mys Deseada a potom mys Gloucester a ostrov Noir a veľkú zátoku Svätej Barbary, do ktorej ústi [[Magalhãesov prieliv]] a objavili nový ostrov, ktorý Cook pomenoval po svojom loďmajstrovi [[Gilbertov ostrov]]. 24. decembra sa výprava stretla s prvými domorodcami, ktorých Cook opisuje ako „škaredé, polovyhladované plemeno, najúbohejšie z&nbsp;ľudí, akých kedy videl, žijúcich v&nbsp;jednom z&nbsp;najneprívetivejších podnebí na svete, ktorí nemajú dosť dôvtipu, aby si zaobstarali potrebnosti, ktoré robia ich život príjemnejším.“<ref>Cesta okolo sveta, s. 266</ref> Domorodci boli čiastočne zakrytí tuleními kožuchmi, inak boli nahí.<ref>Cesta okolo sveta, s. 264</ref> 27. decembra ''Resolution'' kotvila v prielive, ktorý Cook nazval [[Vianočný prieliv|Vianočným prielivom]], ktorý je na dohľad od ostrova [[Ildefonso]]. Nasledujúci deň minuli [[Nepravý mys Horn]] a potom [[mys Horn]]. 31. decembra preplávali okolo [[Ostrov Stavov|ostrova Stavov]]. === Južná Georgia a Južné Sandwichove ostrovy === [[Image:Cook-1777.jpg|thumb|right|James Cook: ''Mapa objavov v&nbsp;južnom Atlantickom oceáne, vykonaných na&nbsp;lodi Jeho Veličenstva ''Resolution'', pod&nbsp;velením Jamesa Cooka (fragment s&nbsp;oblasťou Južnej Georgie)'', Londýn, 1777]] Po opustení oblasti Ohňovej zeme ''Resolution'' vplávala do [[Atlantický oceán|Atlantického oceánu]] a po plavbe na východ 13. januára 1775 zbadali na juhovýchode menší ostrov, ktorý Cook nazval [[Williceov ostrov|Williceovým ostrovom]]. 20. januára ''Resolution'' priplávala k rozľahlému skalnatému ostrovu, ktorého obvod Cook odhadol na sedemdesiat námorných míľ. James Cook ho pomenoval na počesť anglického kráľa [[Južná Georgia a Južné Sandwichove ostrovy|Georgia]] (Južná Georgia).<ref>Cesta okolo sveta, s. 278</ref> Po ďalšej plavbe na juhovýchod Cook objavil 31. januára niekoľko ostrovov súostrovia, ktoré nazval [[Južná Georgia a Južné Sandwichove ostrovy|Sandwichova zem]] (Južné Sandwichove ostrovy). Najjužnejší z objavených ostrovov nazval [[Južná Thule]]. Tu Cook ukončil pátranie v južnej časti súostrovia a potom zmenil smer na sever, kde objavil ešte dva ďalšie ostrovy, ktoré pomenoval [[Montagu]] a [[Saundersov ostrov]]. Od Južných Sandwichových ostrovov plával ďalej na východ až do 21. februára, kedy sa dostal na zemepisnú dĺžku, kde na prelome rokov 1772/73 hľadal Bouvetov ostrov.<ref>Cesta okolo sveta, s. 283</ref> Pretože ďalšia cesta na východ už bola preskúmaná, ukončil James Cook prieskum južnej časti Atlantického oceánu a zamieril späť k mysu Dobrej nádeje. {{Citát|Opísal som široký kruh v južnom oceáne vo vysokých šírkach a prekrížil som oceán natoľko, že neostával priestor pre možnosť, že by tam bol nejaký kontinent, iba ak pri póle a tam, kam sa plávať nedalo.|James Cook<ref>Cesta okolo sveta, s. 284</ref>}} === Mys Dobrej nádeje === 16. marca zbadali prvé lode smerujúce z [[Indický oceán|Indického oceánu]] k mysu Dobrej nádeje a 21. marca ''Resolution'' zakotvila v Stolovej zátoke.<ref>Cesta okolo sveta, s. 286–287</ref> Tu sa stretol s loďou ''Ceres'', patriacej [[Britská Východoindická spoločnosť|Britskej Východoindickej spoločnosti]] a jej kapitánovi dal opis svojho denníka a zhotovených máp, aby ich odovzdal Admiralite.<ref name=Cesta_287>Cesta okolo sveta, s. 287</ref> V holandskej pevnosti na myse Dobrej nádeje Cookovi odovzdali list od komandéra Furneauxa, v ktorom Cooka informoval o dôvodoch, ktoré mu znemožnili nasledovať ''Resolution'' z Nového Zélandu do južného oceánu a prinútili ho vrátiť sa na mys Dobrej nádeje.<ref name=Cesta_287/> Cook sa opäť stretol s guvernérom Plettenbergom, ktorý ho prijal veľmi prívetivo. James Cook sa rozhodol, že na myse Dobrej nádeje zotrvá dostatočne dlhý čas, aby bola loď dôkladne opravená a posádka si dostatočne odpočinula. Cook, otec a syn Forsterovci a botanik Sparrman sa ubytovali na pevnine u pána Brantda, ktorý, slovami Jamesa Cooka, „je gentleman, ktorého Angličania dobre poznajú, ochotný im riadne poslúžiť“.<ref>A&nbsp;Voyage Towards the South Pole and Round the World, zväzok II., kniha IV., kap. IX.</ref> Anders Sparrman na myse Dobrej nádeje zotrval, s ''Resolution'' sa do Anglicka neplavil. === Plavba Atlantickým oceánom === 26. apríla boli dokončené všetky opravy na lodi, ďalšieho dňa ''Resolution'' opustila Stolovú zátoku a spoločne s ďalšou anglickou loďou ''Dutton'' zamierila na ostrov [[Svätá Helena (ostrov)|Svätej Heleny]]. Na Sv. Helenu ''Resolution'' doplávala 15. mája. Tu sa Cook stretol s guvernérom Skottowom. 21. mája ''Resolution'' zdvihla kotvy a zamierila na ostrov [[Ascension]]. Cook odovzdal kapitánovi ''Duttona'' niektoré denníky lodných dôstojníkov, aby ich doručil Admiralite. 31. mája vyplávali od ostrova Ascension a zamierili k brazílskemu pobrežiu. Cook chcel zistiť, aká je presná poloha ostrova [[Fernando de Noronha]].<ref>Cesta okolo sveta, s. 300</ref> K ostrovu doplával 9. júna, ale nezakotvili tu, ale pokračovali ďalej na sever. 14. júla ''Resolution'' priplávala k ostrovu [[Faial]] v [[Azory|Azorskom súostroví]] a odtiaľ nabrala kurz k Anglicku, ktorého brehy zbadali 29. júla 1775. Ďalšieho dňa zakotvili v [[Spithead|Spitheade]]. Plavba lode ''Resolution'' trvala tri roky a osemnásť dní.<ref>A&nbsp;Voyage Towards the South Pole and Round the World, zväzok II., kniha IV., kap. XI.</ref> == Plavby odlúčenej lode ''Adventure'' == [[Image:Tobias Furneaux.jpg|thumb|right|Tobias Furneaux, veliteľ ''Adventure'', okolo roku 1765]] Počas celej druhej Cookovej výpravy došlo dvakrát k situácii, keď sa ''Adventure'' nechcene odpútala od ''Resolution'' a trasa jej plavby sa ďalej nezhodovala s trasou ''Resolution''. === Cesta na Nový Zéland === K prvému odlúčeniu došlo pri hľadaní mysu Circumcision 7. februára 1773, keď sa obe lode rozdelili v hustej hmle. Aj keď mal Cook s Furneauxm dohodnúť pre tento prípad návrat a trojdňové križovanie v mieste posledného vizuálneho kontaktu oboch lodí, tento postup zlyhal aj cez pravidelné štvrťhodinové výstrely z diel. Furneaux po troch dňoch odplával priamym smerom k Novému Zélandu, kde bolo dohodnuté ďalšie miesto stretnutia oboch lodí, a to v prielivu kráľovnej Charlotty. 1. marca posádka ''Adventure'' zbadala pobrežie Van Diemenovej zeme (Tasmánie).<ref name=Voyage_1_1_VII>A&nbsp;Voyage Towards the South Pole and Round the World, zväzok I., kniha I., kap. VII.</ref> 11. marca zakotvili u južného konca ostrova vo vhodnej zátoke, ktorú nazvali ''Adventure Bay''. Tu zotrvali 5 dní, ktoré využili na obstaránie dreva a vody. Potom plávali pozdĺž východného pobrežia, s cieľom zistiť, či táto zem je súčasťou Nového Holandska (Austrálie). 16. marca minuli ostrov [[Maria (Tasmánia)|Maria]] a ďalšieho dňa ostrov [[Schouten]]. V ďalších dňoch objavili na západe dosiaľ neznáme súostrovie, dnes nazývané [[Furneauxove ostrovy]]. ''Adventure'' plávala ďalej na sever a 19. marca posádka zbadala pobrežie Nového Holandska. Furneaux meraním hĺbky mora medzi Tasmániou a Austráliou dospel k mylnému záveru, že obe zeme nie sú oddelené prielivom, ale že more medzi nimi je iba plytký záliv.{{#tag:ref|Až v rokoch 1798–99 britskí moreplavci [[Matthew Flinders]] a [[George Bass]] Tasmániu celú oboplávali a dokázali tak, že Tasmánia nie je spojená s Austráliou|group=pozn.}}<ref name=Voyage_1_1_VII/> Po tomto záveru prestal Furneaux preskúmavať túto oblasť a zmenil kurz k Novému Zélandu. Do prielivu kráľovnej Charlotty doplávali začiatkom apríla 1773. Na ''Resolution'' tu čakali viac než mesiac. === Z&nbsp;Nového Zélandu do Anglicka === K druhému odlúčeniu oboch lodí došlo pri Novom Zélande potom, čo sa obe lode vracali z ostrova Amsterdam. Cook mal v pláne spoločne ďalej pátrať na juh od Nového Zélandu plavbou na východ po najväčších južných zemepisných šírkach. V posledných dňoch októbra 1773 obe lode plávali pozdĺž východného pobrežia [[Severný ostrov (Nový Zéland)|Severného ostrova]]. Vtedy ich zastihla niekoľkodňová silná búrka, ktorá lode oddelila. Pre tento prípad boli Cook s Furneauxom dohodnutý na stretnutie v prielivu kráľovnej Charlotty. Z dôvodu mimoriadne obťažnej plavby v búrkach ''Advendure'' doplávala do prielivu až 30. novembra; to už byla ''Resolution'' päť dní na ceste k južnému polárnemu kruhu. Posádka ''Adventure'' objavila fľašu so správou od Cooka a Furneaux mal sprvu v úmysle nasledovať ''Resolution'' plavbou na juh. 17. decembra, keď bola ''Adventure'' už opravená a pripravená na ďalšie vyplávanie, čo zamýšľali urobiť ďalšieho dňa ráno, vyslal Furneaux veľký kuter s desiatimi mužmi, pod velením Johna Rowa, pomocníka prvého dôstojníka, nazbierať divoko rastúcu zeleninu. Kuter sa mal vrátiť najneskôr večer, čo sa však nestalo. Ďalšieho dňa objavili rozrezané telesné pozostatky posádky kutra. Všetkých desať členov bolo zabitých domorodcami.<ref name=Voyage_4_VIII>A&nbsp;Voyage Towards the South Pole and Round the World, zväzok II., kniha IV., kap. VIII.</ref> Táto tragédia, keď Furneaux prišiel o mnoho dobrých námorníkov a ďalej potom celkovo zlý stav lode, spolu s tím, že v podstate všetky zásoby hrachu, suchárov a múky ktoré splesniveli, donútili Furneauxa k rozhodnutiu vrátiť sa do Anglicka.<ref name=Voyage_4_VIII/> Spiatočnú cestu vykonali oboplávaním mysu Horn okolo Južnej Ameriky a 19. marca 1774 zakotvili v Stolovej zátoke pri Myse Dobrej nádeje. Tu zotrvali pri nutných opravách až do 16. apríla. 14. júla 1774 dorazili do juhoanglického Spitheadu.<ref name=Voyage_4_VIII/> ''Adventure'' bola prvou loďou v dejinách, ktorá oboplávala Zemeguľu východným smerom. == Vedecké merania a prírodovedecký prieskum == [[Image:Portable observatory.jpg|thumb|right|Prenosné astronomické observatórium, ktoré používal William Wales počas druhej plavby Jamesa Cooka (1772-1775)]] === William Wales a William Bayly === Astronómovia William Wales a William Bayly počas plavby každodenne zapisovali výsledky navigačných meraní a ďalších okolností, týkajúcich sa trasy plavby lodí. Vo svojich denníkoch zaznamenávali údaje o polohe a kurzu lodí, o sile a smeru vetra a o počasí. Podieľali sa tiež na výpočtoch zemepisných polôh a kurzov. Navigačným príslušenstvom ''Resolution'' bola presná kópia [[John Harrison|Harrisonovho]] námorného chronometru H4, ktorý vyrobil britský hodinár [[Larcum Kendall]] v roku [[1769]] a ktorá umožňovala na svoju dobu výnimočne presne stanoviť zemepisnú dĺžku, na ktorej sa loď nachádza. Chronometer bol v starostlivosti astronóma Williama Walesa, ktorý ho testoval a jeho čas pravidelne porovnával s časom sledovaným na ''Adventure''.<ref>BEAGLEHOLE, s. 308</ref> Wales a Bayly sa tiež venovali astronomickým pozorovaniam. Najvýznamnejšie z nich bolo sledovanie zatmenia mesiaca 11. októbra 1772, ktoré pozorovali pri mysu Dobrej nádeje a zatmenie Slnka, ktoré sa udialo 4. septembra 1774 a ktoré Wales sledoval na ostrove Observatory pri Novej Kaledónii.<ref name=Voyage_2_VIII/> Pre účely astronomických pozorovaní bolo na ''Resolution'' prenosné observatórium. [[Image:Jatropha-Zeichnung-von-Georg-Forster-1772.jpg|thumb|left|Georg Forster: rastlina ''[[Jatropha curcas|Jatropha gynandra]]'', nakreslená v priebehu druhej plavby Jamesa Cooka, Kapverdské ostrovy, 1772]] Výsledky svojej práce William Wales a William Bayly zverejnili v roku 1777 v knihe ''The original astronomical observations, made in the course of a voyage towards the South Pole, and round the world, in His Majesty's&nbsp;ships the Resolution and Adventure, in the years MDCCLXXII, MDCCLXXIII, MDCCLXXIV, and MDCCLXXV. (Pôvodné astronomické pozorovania, vykonané počas plavby k&nbsp;Južnému pólu a okolo sveta, na lodiach Jeho Veličenstva Resolution a Adventure v&nbsp;rokoch 1772, 1773, 1774 a 1775 )'' [[Image:Captain cook illustration South Pole.jpg|thumb|right|James Cook: ''Ukážky remeselného spracovania predmetov domorodým obyvateľstvom Nového Zélandu]] === Johann R. Forster a Georg Forster === Otec a syn Forsterovci si viedli detailné prírodovedecké záznamy všetkého, čo počas plavby uvideli a zhromaždili rozsiahlu zbierku prírodných exponátov. Roku 1778 Johann R. Forster publikoval výsledky prírodovedných pozorovaní z plavby v knihe ''Observations Made during a Voyage round the World (Pozorovania vykonané počas plavby okolo sveta)''. Príjmy z tejto publikácie však nestačili pokryť jeho dlhy a preto značnú časť kresieb, ktoré jeho syn Georg počas plavby spravil, musel predať Josephovi Banksovi.<ref name=NaturalHistoryMuseum>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Natural History Museum | url = http://www.nhm.ac.uk/nature-online/online-exhibitions/art-themes/drawingconclusions/more/penguin_more_info.htm#coll | dátum vydania = 2009 | dátum prístupu = 2009-09-24 | kapitola = The Forster Drawings Collection | jazyk = anglicky }} </ref> Georg Forster počas plavby vyhotovil viac než 270 kresieb so zoologickým námetom a 420 botanických kresieb.<ref name=NaturalHistoryMuseum/> Po Banksovej smrti boli kresby od roku 1827 vystavené v [[Britské múzeum|Britskom múzeu]]. Od roku 1881 sú uložené v [[Natural History Museum (Londýn)|Prírodopisnom múzeu]] v Londýne.<ref name=NaturalHistoryMuseum/> === James Cook === Hlavná vedecká činnosť Jamesa Cooka spočívala v oblasti kartografie. Cook vytvoril množstvo precíznych máp a mnohé ďalšie opravil. Jeho kartografické dielo bolo v námornej doprave používané ešte desiatky rokov po jeho smrti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Price | meno = Archibald Grenfell | priezvisko2 = Cook | meno2 = James | titul = The explorations of Captain James Cook in the Pacific, as told by selections of his own Journals 1768–1779 | rok = 1971 | počet strán = 292 | strany = 6 | vydavateľ = Courier Dover Publications | miesto = Mineola, N.Y. | isbn = 0-48622-766-9 | jazyk = anglicky}}</ref> Vedľa povinností veliteľa výpravy a veliteľa ''Resolution'' mal Cook zreteľné prírodovedecké a etnografické záujmy, ktoré sú doložené ako zápisy v jeho denníkoch, tak aj množstvom popisov a kresieb domorodého obyvateľstva, remeselných artefaktov, zvierat, rastlinstva ale aj neživej prírody. James Cook nemal žiadne prírodovedné vzdelanie. To, že jeho prírodopisné popisy sú laické si plne uvedomoval, o čom svedčí napr. jeho zápis z 3. januára 1775, keď popisoval faunu Ohňovej zeme: {{Citát|Toto veľmi nedokonalé licenčne podávam skôr preto, aby som pomohol vlastnej pamäti, než predal poznatky ostatným. Nie som ani botanik ani prírodovedec, chýbajú mi slova k opísaniu diela prírody, či je už z toho odvetvia alebo z iného.|James Cook<ref>Cesta okolo sveta, s. 271</ref>}} == Straty posádky == Počas plavby zomreli na ''Resolution'' štyria ľudia, z toho len jeden v dôsledku choroby. K prvému úmrtiu došlo 19. augusta 1772, keď tesárov pomocník Henry Smook spadol cez palubu a bol vtiahnutý pod lodný chrbát. Všetky úsilia o jeho záchranu bolo márne.<ref>KITSON, kap. 12</ref> 24. augusta 1773 zomrel jeden z námorníkov po dlhšej chorobe. 6. septembra 1774 zomrel rezník Simon Monk na následky zranení, ktoré utrpel predchádzajúceho dňa po páde do predného lodného prielezu.<ref name="Voyage_2_VIII" /> Od 22. decembra 1774 nebol k objaveniu námorník William Wedgeborough, zrejme spadol cez palubu a utopil sa.<ref>AUGHTON, s.211</ref> Straty na ''Adventure'' boli väčšie kvôli masakre, ktorá sa udiala v decembri 1773 na Novom Zélande, pri ktorej bolo zabitých desať mužov domorodcami. Zabití boli títo muži: pomocník prvého dôstojníka John Rowe, kadet Thomas Woodhouse, pomocník kormidelníka Francis Murphy a námorníci William Facey, Thomas Hill, Michael Bell, Edward Jones, John Cavanaugh, Thomas Milton a James Sevilley. Cookov životopisec Arthur Kitson informuje o tom, že v ''Yorkshire Gazette'' zo dňa 4. júna 1887 bola uvedená správa, že kadet z desaťčlenného zmasakrovaného oddielu námorníkov prežil a po strastiplnej ceste sa v roku 1777 vrátil do Anglicka. Kitson túto skutočnosť pokladá za nepravdepodobnú a pokiaľ by to tak bolo, potom by prežitým človekom bol Thomas Woodhouse, jediný kadet v oddieli.<ref>KITSON, kap. 14</ref> Okrem tejto tragédie zomrelo na ''Adventure'' niekoľko mužov na choroby. 27. septembra 1772 zomrel John Lambrecht, osemnásťročný námorník, na horúčkovú chorobu, ktorou sa nakazil pri kúpaní na ostrove St. Jago. 10. októbra 1772 zomrel kadet Samuel Kemp na týfus, ktorým sa nakazil na ostrove St. Jago. Na ''Adventure'' vedľa toho došlo tiež k úmrtiu na skorbut. Zomretým bol lodný kuchár Mortimer Mahoney, známy ako Murduck Mahoney.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Captain Cook Society, The Adventure | url = http://www.captaincooksociety.com/ccsu74.htm | vydavateľ = Captain Cook Society | dátum prístupu = 2009-10-17 | poznámka = Originally published in Cook's Log, page 87, volume 3, number 3 (1978). | jazyk = anglicky }} </ref> Niekoľko dní po smrti Henryho Smooka spadol tiež cez palubu ''Adventure'' nemenovaný námorník, ktorý bol ihneď napadnutý a zabitý žralokom.<ref>AUGHTON, s. 59</ref> == Dôsledky výpravy == Návrat Cooka do Anglicka a zverejnenie správ z jeho plavby prinieslo podstatné zmeny geografických a kartografických znalostí. Cook predovšetkým dôkladne zmapoval južnú polárnu oblasť oceánu a na vzdialenosť {{km|120|m}} sa priblížil k pevnine Antarktídy.<ref>SIMPSON-HOUSLEY, s. 9</ref> Na mapách z neskoršej doby sa už Južná zem prestala objavovať a miesto nej sa zakresľovala plocha mora až k pólu.{{#tag:ref|Antarktická pevnina bola preukázateľne objavená až o 50 rokov neskôr. O prvenstvo objavu sa vedú spory. V roku 1820 bola Antarktída zbadaná [[Faddej Faddejevič Bellinsgauzen|Faddejom Bellinsgauzenom]], kapitánom ruského vojenského námorníctva, Edwardom Bransfieldom, kapitánom Royal Navy a Nathanielom Palmerom, americkým lovcom tuleňov a prieskumníkom južnej polárnej oblasti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Australian Dictionary of Biography | url = http://adbonline.anu.edu.au/biogs/A010081b.htm | dátum vydania = | vydavateľ = Australian National University | miesto = Acton | dátum prístupu = 2009-11-18 | poznámka = Bellingshausen, Faddei Faddeevich (Fabian) (1778 - 1852) | jazyk = anglicky }}{{Nedostupný zdroj|date=september 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Biographicon | url = http://www.biographicon.com/view/mr7gs/Nathaniel_Palmer | dátum prístupu = 2009-11-18 | poznámka = heslo: Nathaniel Palmer, Fabian Gottlieb von Bellingshausen, Edward Bransfield | jazyk = anglicky }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>|group=pozn.}} Cook objavil množstvo nových ostrovov a pri mnohých ostrovoch objavených inými moreplavcami upresnil ich polohu. Objavil rad nových vhodných námorných trás, nové náleziská prírodných surovín a bohaté loviská veľrýb a tuleňov, ktoré sa však zanedlho stali predmetom rozsiahleho drancovania.<ref>Cesta okolo sveta, s. 305</ref> James Cook bol 9. augusta 1775 povýšený do hodnosti kapitána (Post-captain).<ref name=Beaglehole_444>BEAGLEHOLE, s. 444</ref> Za správu o prevencii proti skorbutu bol vyznamenaný Copleyho zlatou medailou Kráľovskej spoločnosti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Copley archive winners 1799 - 1731 | url = http://royalsociety.org/page.asp?id=1744 | dátum prístupu = 2009-09-24 | jazyk = anglicky }} </ref> Bol menovaným Štvrtým kapitánom Greenwichskej [[Greenwich Hospital (Londýn)|Royal Hospital]], čo v podstate znamenalo lukratívne penzionovanie s ročným príjmom £230 a bezplatným ubytovaním.<ref name=Beaglehole_444/> 29. februára [[1776]] bol jednomyseľnou voľbou prijatý za člena Kráľovskej spoločnosti.<ref>KITSON, kap. 15</ref> Pokojný život v Royal Hospital však trval len krátko. Už následujúceho roku bol James Cook vyslaný na [[Tretia plavba Jamesa Cooka|tretiu námornú prieskumnú výpravu]]. == Poznámky == <references group=pozn. /> == Referencie == <references/> === Pramene === *{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Cook | meno = James | odkaz na autora = James Cook | priezvisko2 = Furneaux | meno2 = Tobias | odkaz na autora2 = Tobias Furneaux | titul = A Voyage Towards the South Pole and Round the World, svazek I., | url = http://www.gutenberg.org/files/15777/15777-8.txt | dátum vydania = 2005-05-07 | dátum prístupu = 2009-09-24 | edícia = Project Gutenberg | typ kapitoly = | url kapitoly = | poznámky = Opis textu diela ''A Voyage Towards the South Pole, and Round the World; performed in His Majesty's ships The Resolution and Adventure, in the years 1772, 3, 4, and 5. Written by James Cook, commander of the Resolution. In which is included captain Furneaux's narrative of his proceedings in the Adventure during the separation of the ships. In two volumes. Illustrated with maps and charts, and a variety of portraits of persons and views and places, drawn during the voyage by Mr. Hodges, and engraved by the most eminent masters. Vol. I.'', vydaného v roku 1777 v Londýně vydavateľom W. Strahan and T. Cadell in the Strand. | jazyk = anglicky }} *{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Cook | meno = James | priezvisko2 = Furneaux | meno2 = Tobias | titul = A Voyage Towards the South Pole and Round the World, svazek II. | url = http://www.gutenberg.org/files/15869/15869-8.txt | dátum vydania = 2005-05-20 | dátum prístupu = 2009-09-24 | edícia = Project Gutenberg | typ kapitoly = | url kapitoly = | jazyk = anglicky }} *{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Sparrman | meno = Andrew | odkaz na autora = Anders Sparrman | titul = A Voyage to the Cape of Good Hope: Towards the Antarctic Polar circle, and Round the world: But chiefly Into the Country of the Hottentos and Caffres, from the Yaer 1772, to 1776 | vydavateľ = G.G.J. and J. Robinson, Pater-noster-row | miesto = London | rok = 1785 }} === Literatúra === *{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Aughton | meno = Peter | titul = Na palubě Resolution | vydavateľ = BB/Art | miesto = Praha | rok = 2007 | počet strán = 251 | isbn = 978-80-7381-148-8 }} *{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Beaglehole | meno = John Cawte | odkaz na autora = | titul = The Life of Captain James Cook | vydavateľ = Stanford University Press | miesto = Stanford | rok = 1974 | počet strán = 760 | isbn = 0-80472-009-6 | jazyk = anglicky }} *{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Cook | meno = James | titul = Cesta kolem světa | vydavateľ = Panorama | miesto = Praha | rok = 1982 | počet strán = 320 }} *{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Cook | meno = James | titul = The Journals | vydavateľ = Penguin Classics | miesto = London | rok = 2003 | počet strán = 672 | isbn = 0-14043-647-2 | jazyk = anglicky }} *{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Forster | meno = Johann Reinhold | titul = Obsarvations made during a voyage round the world | vydavateľ = University of Hawaii Press | miesto = Honolulu | rok = 1996 | počet strán = 446 | isbn = 978-08-2481-725-1 }} *{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Forster | meno = Georg | titul = Cook, the Discoverer, facsimile | vydavateľ = Hordern House | miesto = Sydney | rok = | počet strán = 276 | isbn = 978-18-7556-749-2 }} *{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Forster | meno = Georg | titul = A Voyage round the world, edited by Nicholas Thomas a Oliver Berghof | vydavateľ = Hawai'i Press | miesto = Honolulu | rok = 2000 | počet strán = 860 | isbn = 978 08-2482-091-6 | jazyk = anglicky }} *{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hough | meno = Richard | meno2 = Alexander | titul = Captain James Cook: A Biography | vydavateľ = W.W. Norton & Co. | miesto = New York | rok = 1995 | isbn = 0-39303-680-4 | počet strán = 398 | jazyk = anglicky }} *{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kitson | meno = Arthur | titul = The Life of Captain James Cook | vydavateľ = Kessinger Publishing | miesto = Whitefish | rok = 2004 | počet strán = 216 | isbn = 1-41916-947-5 | jazyk = anglicky }} *{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Mills | meno = William james | odkaz na autora = | titul = Exploring polar frontiers: A Historical Encyclopedia | vydavateľ = ABC-CLIO | miesto = Santa Barbara; | rok = 2003 | počet strán = 797 | isbn = 1-57607-422-6 | jazyk = anglicky }} *{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Thomas | meno = Nicholas | priezvisko2 = | meno2 = Alexander | titul = Cook : The Extraordinary Voyages of Captain James Cook | vydavateľ = Walker & Company | miesto = New York | rok = 2004 | isbn = 0-80271-412-1 | počet strán = 468 | jazyk = anglicky }} == Externé odkazy == *{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Dickinson | meno = Michael | titul = A Voyage towards the South Pole | url = http://www.geocities.com/thetropics/7557/cook2.html | dátum vydania = 1999 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-9-24 | jazyk = po anglicky }} *{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kerl | meno = Nate | titul = Captain James Cook; a life full of adventure, triumph, and struggle | url = http://www.cptcook.com/cookbio2.html | dátum vydania = 1998 | dátum prístupu = 2009-9-24 | jazyk = po anglicky }} *{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Park | meno = Stewart | titul = Captain James Cook 1728–1779 | url = http://www.captcook-ne.co.uk/ccne/index.htm | dátum prístupu = 2009-9-24 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20090710013711/http://www.captcook-ne.co.uk/ccne/index.htm | dátum archivácie = 2009-07-10 }} *{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Captain Cook Society | url = http://www.captaincooksociety.com/ | dátum prístupu = 2009-9-24 | jazyk = po anglicky | url archívu = https://archive.today/20121204140923/http://www.captaincooksociety.com/ | dátum archivácie = 2012-12-04 }} == Pozri aj == * [[James Cook]] * [[Britské impérium]] * [[Zámorské objavy]] == Zdroj == {{Preklad|cs|Druhá plavba Jamese Cooka|7143194}} {{DEFAULTSORT:Cook, James, 2}} [[Kategória:Objaviteľské cesty]] [[Kategória:Dejiny Spojeného kráľovstva]] s1jnync18pnsz9pqhhtcmtqb48psyv6 0 372804 8198465 8155897 2026-04-14T20:21:56Z Pe3kZA 39673 /* Vydané pred rokom 1989 */ wl. 8198465 wikitext text/x-wiki '''Edícia Hviezdoslavova knižnica''' bola vydávaná medzi rokmi [[1950]] až [[1991]]. Do roku 1957 edíciu viedol a redigoval Dr. [[Karol Rosenbaum]], od roku 1958 Dr. Ondrej Mrlian a Jozef Gazdík. == Zoznam vydaných kníh == === Vydané pred rokom 1989 === '''Pozn:''' hviezdička za menom znamená, že spisovateľ zostavil výber diel v knihe {| class="wikitable" |- ! {{Tooltip|#|Číslo zväzku}} !! Názov !! Autor !! Rok vydania !! Vydanie !! Vydavateľ !! Poznámka |- ! 1 | [[Odkazy (román)|Odkazy]] || align="center" | [[Pavol Országh Hviezdoslav]] || align="right" | 1950 || Prvé || [[Matica slovenská]] || 1953, Tretie vydanie |- ! 2 | [[Život (Kukučín)|Život]] || align="center" | [[Martin Kukučín]] || align="right" | 1950 || Prvé || Matica slovenská || |- ! 3 | [[Reštavrácia (Kalinčiak)|Reštavrácia]] || align="center" | [[Ján Kalinčiak]] || align="right" | 1950 || Prvé || Matica slovenská || |- ! 4 | [[Pani Rafiková a iní]] || align="center" | [[Janko Jesenský]] || align="right" | 1950 || Prvé || Matica slovenská || |- ! 5 | [[Do konca (Tajovský)|Do konca]] || align="center" | [[Jozef Gregor-Tajovský]] || align="right" | 1951 || Prvé || Matica slovenská || |- ! 6 | [[Krvavé sonety]] || align="center" | [[Pavol Országh Hviezdoslav]] || align="right" | 1952 || Prvé || Matica slovenská || |- ! 7 | [[Vlastenec (Kollár)|Vlastenec]] || align="center" | [[Ján Kollár]] || align="right" | 1952 || Prvé || Matica slovenská || |- ! 8 | [[Moje deti]] || align="center" | [[Elena Maróthy-Šoltésová]] || align="right" | 1952 || Prvé || Matica slovenská || |- ! 9 | [[Skúsenosť (román)|Skúsenosť]] || align="center" | [[Božena Slančíková-Timrava]] || align="right" | 1952 || Prvé || Matica slovenská || |- ! 10 | [[Detvan (Sládkovič)|Detvan]] || align="center" | [[Andrej Sládkovič]] || align="right" | 1952 || Prvé || Matica slovenská || |- ! 11 | [[Dedinský román]] || align="center" | [[Martin Kukučín]] || align="right" | 1952 || Prvé || Matica slovenská || |- ! 12 | [[Moja pieseň]] || align="center" | [[Janko Kráľ]] || align="right" | 1952 || Prvé || Matica slovenská || |- ! 13 | [[Adam Šangala]] || align="center" | [[Ladislav Nádaši-Jégé]] || align="right" | 1952 || Šieste || [[Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry]] || |- ! 14 | [[Marína (Sládkovič)|Marína]] || align="center" | [[Andrej Sládkovič]] || align="right" | 1953 || Štrnáste || Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry || |- ! 15 | [[Ženích a iné rozprávky]] || align="center" | [[Janko Jesenský]] || align="right" | 1953 || Prvé || Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry || |- ! 16 | [[Ežo Vlkolinský]] || align="center" | [[Pavol Országh Hviezdoslav]] || align="right" | 1953 || Šieste || Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry || |- ! 17 | [[Hrdinovia (Timrava)|Hrdinovia]] || align="center" | [[Božena Slančíková-Timrava]] || align="right" | 1953 || Tretie || Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry || |- ! 18 | [[Mor ho!]] || align="center" | [[Samo Chalupka]] || align="right" | 1953 || Štvrté || Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry || |- ! 19 | [[Žliebky]] || align="center" | [[Jozef Gregor-Tajovský]] || align="right" | 1953 || Prvé || Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry || |- ! 20 | [[Tiene i svetlo]] || align="center" | [[Martin Kukučín]] || align="right" | 1953 || Prvé || Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry || |- ! 21 | [[Reči a state]] || align="center" | [[Ľudovít Štúr]] || align="right" | 1953 || Prvé || Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry || |- ! 22 | [[Rozprávky (Záborský)|Rozprávky]] || align="center" | [[Jonáš Záborský]] || align="right" | 1954 || Prvé || Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry || |- ! 23 | [[Lukáš Blahosej Krasoň|Lukáš Blahosej Krasoň I]] || align="center" | [[Martin Kukučín]] || align="right" | 1954 || Prvé || Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry || |- ! 24 | Lukáš Blahosej Krasoň II || align="center" | Martin Kukučín || align="right" | 1954 || Prvé || Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry || |- ! 25 | [[V otroctve]] || align="center" | [[Ľudmila Podjavorinská]] || align="right" | 1954 || Prvé || Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry || |- ! 26 | [[Prostonárodné povesti slovenské]] ||align="center" | [[Pavol Dobšinský]] || align="right" | 1954 || Prvé || Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry || |- ! 27 | [[Víťazná cesta]] || align="center" | [[František Votruba]] || align="right" | 1954 || Prvé || Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry || |- ! 28 | [[Kuruci a iné rozprávky]] || align="center" | [[Ladislav Nádaši-Jégé]] || align="right" | 1955 || Prvé || Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry || |- ! 29 | [[Obrazy a rozmary]] || align="center" | [[Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský]] || align="right" | 1955 || Prvé || [[Hviezdoslavova spoločnosť]] || |- ! 30 | [[Láska a život]] || align="center" | [[Janko Jesenský]] || align="right" | 1955 || Prvé || Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry || |- ! 31 | [[Výber z diela]] || align="center" | [[Terézia Vansová]] || align="right" | 1955 || Prvé || Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry || |- ! 32 | [[Lyrické dielo]] || align="center" | [[Ivan Krasko]] || align="right" | 1956 || Prvé || Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry || |- ! 33 | [[Na zlobu dňa|Na zlobu dňa - ''výber z poézie politickej a satirickej'']] || align="center" | [[Janko Jesenský]] || align="right" | 1956 || Prvé || Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry || |- ! 34 | [[Obrazy zo života|Obrazy zo života - ''výber z realistickej prózy'']] || align="center" | [[Jozef Miloslav Hurban]] || align="right" | 1956 || Prvé || Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry || |- ! 35 | [[Z povinosti]] || align="center" | [[Ján Čajak]] || align="right" | 1956 || Prvé || Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry || |- ! 36 | [[Orava (Kalinčiak)|Orava]]/[[Svätý duch (Kalinčiak)|Svätý duch]] || align="center" | [[Ján Kalinčiak]] || align="right" | 1957 || Prvé || Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry || |- ! 37 | [[Obrázky z hôr|Obrázky z hôr - ''výber z prózy'']] || align="center" | [[Anton Bielek]] || align="right" | 1957 || Prvé || Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry || |- ! 38 | [[Na slovenský národ|Na slovenský národ - ''selanky, rozličné básne, žalospevy a piesne'']] || align="center" | [[Ján Hollý]] || align="right" | 1957 || Prvé || Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry || |- ! 39 | [[Babie leto (Vajanský)|Babie leto]] || align="center" | [[Svetozár Hurban Vajanský]] || align="right" | 1957 || Prvé || Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry || |- ! 40 | [[Slovenské ľudové balady]] || align="center" | [[Jiří Horák]]* || align="right" | 1958 || Prvé || Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry || |- ! 41 | [[Kreutzerova sonáta]] || align="center" | [[Lev Nikolajevič Tolstoj]] || align="right" | 1958 || Prvé || Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry || |- ! 42 | [[Demokrati (Jesenský)|Demokrati]] || align="center" | [[Janko Jesenský]] || align="right" | 1958 || Piate || Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry || |- ! 43 | [[Červený a čierny]] ||align="center" | [[Stendhal]] || align="right" | 1958 || Prvé || Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry || |- ! 44 | [[Bašovci na Muránskom zámku]] || align="center" | [[Samo Tomášik]] || align="right" | 1958 || Prvé || Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry || |- ! 45 | [[Povesť o detstve]] || align="center" | [[Fiodor Vasilievič Gladkov]] || align="right" | 1958 || Prvé || Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry || |- ! 46 | [[Kronika (Jilemnický)|Kronika]] || align="center" | [[Peter Jilemnický]] || align="right" | 1958 || Prvé || Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry || |- ! 47 | [[Krakatit]] || align="center" | [[Karel Čapek]] || align="right" | 1958 || Prvé || Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry || |- ! 48 | [[Mladosť (Figuli)|Mladosť]] || align="center" | [[Margita Figuli]] || align="right" | 1959 || Tretie || Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry || |- ! 49 | [[Truhlica živých]] || align="center" | [[Norbert Frýd]] || align="right" | 1959 || Prvé || Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry || |- ! 50 | [[Bendeguz]] || align="center" | [[Ján Chalupka]] || align="right" | 1959 || Druhé || Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry || |- ! 51 | [[Boj na pochode]] || align="center" | [[Galina Nikolajevová|Galina Nikolajeva]] || align="right" | 1959 || Prvé || Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry || |- ! 52 | Slovenské ľudové rozprávky || align="center" | [[Samo Czambel]] a [[Marianna Mináriková]] || align="right" | 1959 || Prvé || Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry || |- ! 53 | [[Doña Perfecta]] || align="center" | [[Benito Pérez Galdós]] || align="right" | 1959 || Prvé || Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry || |- ! 54 | [[Veselé prechádzky|Veselé prechádzky - ''kniha slovenského humoru'']] || align="center" | [[Július Noge]]* || align="right" | 1959 || Prvé || Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry || |- ! 55 | [[O ševcovi Matúšovi a jeho priateľoch]] || align="center" | [[Antal Stašek]] || align="right" | 1960 || Druhé || Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry || |- ! 56 | [[Hájnikova žena]] || align="center" | [[Pavol Országh Hviezdoslav]] || align="right" | 1960 || Prvé || Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry || |- ! 57 | [[Tranzit (Seghersová)|Tranzit]] || align="center" | [[Anna Seghersová]] || align="right" | 1959 || Prvé || Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry || |- ! 58 | [[Kompas v nás]] || align="center" | [[Peter Jilemnický]] || align="right" | 1960 || Prvé || Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry || |- ! 59 | [[Cesta životom]] || align="center" | [[Ladislav Nádaši-Jégé]] || align="right" | 1960 || Prvé || Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry || |- ! 60 | [[Knieža Liptovské]] || align="center" | [[Ján Kalinčiak]] || align="right" | 1960 || Prvé || Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry || |- ! 61 | [[Mesto Anatol]] || align="center" | [[Bernhard Kellermann]] || align="right" | 1960 || Prvé || Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry || |- ! 62 | [[Doktor Ustimenko]] || align="center" | [[Jurij German]] || align="right" | 1960 || Prvé || Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry || |- ! 63 | [[Pod jarmom (román)|Pod jarmom]] || align="center" | [[Ivan Vazov]] || align="right" | 1960 || Prvé || Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry || |- ! 64 | [[Prvý a druhý úder]] || align="center" | [[Dominik Tatarka]] || align="right" | 1961 || Prvé || Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry || |- ! 65 | [[Nikola Šuhaj lúpežník]] || align="center" | [[Ivan Olbracht]] || align="right" | 1961 || Druhé || Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry || |- ! 66 | [[Dom v stráni]] || align="center" | [[Martin Kukučín]] || align="right" | 1961 || Deviate || Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry || |- ! 67 | [[Nebo v plameňoch]] || align="center" | [[Jan Parandowski]] || align="right" | 1961 || Prvé || Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry || |- ! 68 | [[V šírom poli studienečka|V šírom poli studienečka - ''výber zo slovenskej ľúbostnej a sociálnej ľudovej lyriky'']] || align="center" | [[Andrej Melicherčík]]* || align="right" | 1961 || Prvé || Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry || |- ! 69 | [[Prípad Glasenapp]] || align="center" | [[Stefan Heym]] || align="right" | 1961 || Prvé || Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry || |- ! 70 | [[Prípravy na svadbu]] || align="center" | [[Elena Šoltésová|Elena Maróthy-Šoltésová]] || align="right" | 1961 || Prvé || Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry || |- ! 71 | [[Rozoraná celina|Rozoraná celina II.]] || align="center" | [[Michail Alexandrovič Šolochov]] || align="right" | 1961 || Prvé || Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry || |- ! 72 | [[Zločin pátra Amara]] || align="center" | [[José Maria Eça de Queiroz]] || align="right" | 1961 || Prvé || Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry || |- ! 73 | [[Spevy (Botto)|Spevy]] || align="center" | [[Ján Botto]] || align="right" | 1962 || Prvé || Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry || |- ! 74 | Rozoraná celina I. || align="center" | [[Michail Alexandrovič Šolochov]] || align="right" | 1962 || Tretie || Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry || |- ! 75 | [[Príhody a dobrodružstvá Jozefa Andrewsa a jeho priateľa pána Abraháma Adamsa]] || align="center" | [[Henry Fielding]] || align="right" | 1962 || Prvé || Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry || |- ! 76 | [[Koreň a výhonky|Koreň a výhonky I.]] || align="center" | [[Svetozár Hurban Vajanský]] || align="right" | 1962 || Prvé || Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry || |- ! 77 | Koreň a výhonky II. || align="center" | Svetozár Hurban Vajanský || align="right" | 1962 || Prvé || Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry || |- ! 78 | [[Mestečko na dlani]] || align="center" | [[Jan Drda]] || align="right" | 1962 || Prvé || Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry || |- ! 79 | [[Tereza Raquinová]] || align="center" | [[Émile Zola]] || align="right" | 1962 || Prvé || Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry || |- ! 80 | [[Námestie svätej Alžbety]] || align="center" | [[Rudolf Jašík]] || align="right" | 1962 || Tretie || Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry || |- ! 81 | [[Človek, ktorý chcel byť bohom]] || align="center" | [[Haakon Maurice Chevalier]] || align="right" | 1962 || Prvé || Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry || |- ! 82 | [[Dva dni v Chujave]] || align="center" | [[Jonáš Záborský]] || align="right" | 1963 || Prvé || Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry || |- ! 83 | [[Jarné vody]] || align="center" | [[Ivan Sergejevič Turgenev]] || align="right" | 1963 || Prvé || Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry || |- ! 84 | [[Spod školského prachu]] || align="center" | [[Martin Kukučín]] || align="right" | 1963 || Prvé || Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry || |- ! 85 | [[Víno z Jerezu]] || align="center" | [[Vicente Blasco Ibáñez]] || align="right" | 1963 || Prvé || Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry || |- ! 86 | [[Svätopluk (román)|Svätopluk]] || align="center" | [[Ladislav Nádaši-Jégé]] || align="right" | 1963 || Prvé || Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry || |- ! 87 | [[Lord Jim]] || align="center" | [[Joseph Conrad]] || align="right" | 1963 || Prvé || Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry || |- ! 88 | [[Vlčia jama]] || align="center" | [[Jarmila Glazarová]] || align="right" | 1963 || Prvé || Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry || |- ! 89 | [[Svätá tma]] || align="center" | [[František Hečko]] || align="right" | 1963 || Druhé || Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry || |- ! 90 | [[Pani Bovaryová]] || align="center" | [[Gustave Flaubert]] || align="right" | 1963 || Prvé || Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry || |- ! 91 | [[Môj najdrahší]] || align="center" | [[Jurij German]] || align="right" | 1964 || Prvé || Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry || |- ! 92 | [[Oráč a kosec|Oráč a kosec - ''výber z kratšej epíky'']] || align="center" | [[Pavol Országh Hviezdoslav]] || align="right" | 1964 || Prvé || Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry || |- ! 93 | [[Rab Ráby]] || align="center" | [[Mór Jókai]] || align="right" | 1964 || Prvé || Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry || |- ! 94 | [[Ťažké položenie]] || align="center" | [[Božena Slančíková-Timrava]] || align="right" | 1964 || Prvé || Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry || |- ! 95 | [[Zápisky z mŕtveho domu]] || align="center" | [[Fiodor Michajlovič Dostojevskij]] || align="right" | 1964 || Prvé || Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry || |- ! 96 ||||||||| Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry || |- ! 97 | [[Kus cukru]] || align="center" | [[Peter Jilemnický]] || align="right" | 1964 || Prvé || Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry || |- ! 98 | [[Večery na slamníku|Večery na slamníku - ''sólové výstupy, spovede, banality a sentimentality'']] || align="center" | [[Jaromír John]] || align="right" | 1964 || Prvé || Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry || |- ! 99 ||||||||| Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry || |- ! 100 | [[Kamarát Jašek]] || align="center" | [[Dobroslav Chrobák]] || align="right" | 1964 || Prvé || Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry || |- ! 101 ||||||||| Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry || |- ! 102 | [[Matka Divoška]] || align="center" | [[Guy de Maupassant]] || align="right" | 1964 || Druhé || Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry || |- ! 103 | [[Elam Ohnivák]] || align="center" | [[Jack London]] || align="right" | 1964 || Prvé || Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry || |- ! 104 | [[Valgatha a iné prózy]] || align="center" | [[Ľudovít Kubáni]] || align="right" | 1965 || Druhé || Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry || |- ! 105 | [[Deväťdesiattri]] || align="center" | [[Victor Hugo]] || align="right" | 1964 || Druhé || Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry || |- ! 106 | [[Predná stráž]] || align="center" | [[Bolesław Prus]] || align="right" | 1965 || Prvé || Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry || |- ! 107 | [[Tajní boháči]] || align="center" | [[Jozef Gregor-Tajovský]] || align="right" | 1965 || Prvé || Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry || ''Výber zostavil a doslov napísal [[Karol Rosenbaum]]'' |- ! 108 | [[Vykúpenie (román)|Vykúpenie]] || align="center" | [[Anna Maria Tilschová]] || align="right" | 1965 || Prvé || Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry || |- ! 109 | [[Otec Goriot]] || align="center" | [[Honoré de Balzac]] || align="right" | 1965 || Prvé || Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry || |- ! 110 | [[Malka (román)|Malka]] || align="center" | [[František Švantner]] || align="right" | 1965 || Prvé || Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry || |- ! 111 | [[Vzkriesenie (román)|Vzkriesenie]] || align="center" | [[Lev Nikolajevič Tolstoj]] || align="right" | 1965 || Piate || Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry || |- ! 112 | [[Kenilworth (román)|Kenilworth]] || align="center" | [[Walter Scott]] || align="right" | 1965 || Prvé || Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry || |- ! 113 | [[Železné ruky]] || align="center" | [[Július Barč-Ivan]] || align="right" | 1965 || Prvé || Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry || |- ! 114 | [[Elias Portolu]] || align="center" | [[Grazia Deleddová|Grazia Deledda]] || align="right" | 1965 || Prvé || Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry || |- ! 115 | [[Utrpenie mladého Werthera|Utrpenie mladého Werthera - ''výberové príbuznosti'']] || align="center" | [[Johann Wolfgang von Goethe|Johann Wolfgang Goethe]] || align="right" | 1965 || Prvé || Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry || |- ! 116 | [[Malomestské rozprávky]] || align="center" | [[Janko Jesenský]] || align="right" | 1966 || Prvé || [[Tatran (vydavateľstvo)|Tatran]] || |- ! 117 | [[Nečistá krv]] || align="center" | [[Borisav Stankovič]] || align="right" | 1966 || Prvé || Tatran || |- ! 118 | [[Dobrodružstvá Rodericka Randoma]] || align="center" | [[Tobias Smollett]] || align="right" | 1966 || Prvé || Tatran || |- ! 119 | [[Nikdy nie si sama]] || align="center" | [[Vladimír Mináč]] || align="right" | 1966 || Tretie || Tatran || |- ! 120 | [[Pomýlené lásky]] || align="center" | [[Anton Pavlovič Čechov]] || align="right" | 1966 || Prvé || Tatran || |- ! 121 | [[Uhorský nabob]] || align="center" | [[Mór Jókai]] || align="right" | 1966 || Prvé || Tatran || |- ! 122 | [[Zapálené srdce]] || align="center" | [[Ján Bodenek]] || align="right" | 1966 || Prvé || Tatran || |- ! 123 | [[Hlavná ulica (román)|Hlavná ulica]] || align="center" | [[Sinclair Lewis]] || align="right" | 1966 || Prvé || Tatran || |- ! 124 | [[Biele ruky]] || align="center" | [[Jozef Horák]] || align="right" | 1966 || Prvé || Tatran || |- ! 125 | [[Prípad mladého Nosztyho s Marikou Tóthovou]] || align="center" | [[Kálmán Mikszáth]] || align="right" | 1966 || Prvé || Tatran || |- ! 126 ||||||||| Tatran || |- ! 127 | [[Pani Jenny Treibelová]] || align="center" | [[Theodor Fontane]] || align="right" | 1966 || Prvé || Tatran || |- ! 128 | [[Šťastie dám]] || align="center" | [[Émile Zola]] || align="right" | 1966 || Prvé || Tatran || |- ! 129 | [[Búrlivé výšiny]] || align="center" | [[Emily Brontëová]] || align="right" | 1966 || Prvé || Tatran || |- ! 130 | [[Prútené kreslá]]/[[Rozhovory bez konca]] || align="center" | [[Dominik Tatarka]] || align="right" | 1967 || Tretie || Tatran || |- ! 131 ||||||||| Tatran || |- ! 132 | [[Križiaci (kniha)|Križiaci I a II]] || align="center" | [[Henryk Sienkiewicz]] || align="right" | 1967 || Tretie || Tatran || |- ! 133 | [[Šťastný človek]] || align="center" | [[Zsigmond Móricz]] || align="right" | 1967 || Druhé || Tatran || |- ! 134 | [[Veľké štiastie]] || align="center" | [[Božena Slančíková-Timrava]] || align="right" | 1967 || Prvé || Tatran || |- ! 135 | [[Štyridsať dní Musa Daghu|Štyridsať dní Musa Daghu I a II]] || align="center" | [[Franz Werfel]] || align="right" | 1967 || Druhé || Tatran || |- ! 136 | [[Pescarovo pokušenie a iné novely]] || align="center" | [[Conrad Ferdinand Meyer]] || align="right" | 1967 || Prvé || Tatran || |- ! 137 | [[Hriech pátra Moureta]] || align="center" | [[Emile Zola]] || align="right" | 1967 || Prvé || Tatran || |- ! 138 | [[Obrátenie Pavla]] || align="center" | [[Andrej Plávka]] || align="right" | 1967 || Tretie || Tatran || |- ! 139 | [[Veční milenci]] || align="center" | [[Bohuslav Březovský]] || align="right" | 1967 || Prvé || Tatran || |- ! 140 | [[Zlatý skarabeus]] || align="center" | [[Edgar Allan Poe]] || align="right" | 1967 || Prvé || Tatran || |- ! 141 | [[Syn slúžky]] || align="center" | [[August Strindberg]] || align="right" | 1967 || Prvé || Tatran || |- ! 142 | [[Skrytý prameň]] || align="center" | [[Ľudo Zúbek]] || align="right" | 1967 || Tretie || Tatran || |- ! 143 | [[Malá Doritka|Malá Doritka I a II]] || align="center" | [[Charles Dickens]] || align="right" | 1967 || Prvé || Tatran || |- ! 144 | [[Vzbura anjelov]] / [[Bohovia sú smädní]] || align="center" | [[Anatole France]] || align="right" | 1967 || Druhé || Tatran || |- ! 145 | [[Reštavrácia (Kalinčiak)|Reštavrácia]]/[[Orava (Kalinčiak)|Orava]] || align="center" | [[Ján Kalinčiak]] || align="right" | 1968 || Druhé/Tretie || Tatran || |- ! 146 | [[Človek, ktorý sa smeje]] || align="center" | [[Victor Hugo]] || align="right" | 1968 || Prvé || Tatran || |- ! 147 | [[Kronika vlády Karola IX.]] || align="center" | [[Prosper Mérimée]] || align="right" | 1968 || Prvé || Tatran || |- ! 148 | [[Červené víno (román)|Červené víno]] || align="center" | [[František Hečko]] || align="right" | 1968 || Siedme || Tatran || |- ! 149 | [[Sklenený vrch]] || align="center" | [[Alfonz Bednár]] || align="right" | 1968 || Štvrté || Tatran || |- ! 150 | [[Kniha o San Michele]] || align="center" | [[Axel Munthe]] || align="right" | 1968 || Prvé || Tatran || |- ! 151 | [[Komediantka]] || align="center" | [[Wladyslaw Stanislaw Reymont]] || align="right" | 1968 || Prvé || Tatran || |- ! 152 | [[Šarlátové písmeno]] || align="center" | [[Nathaniel Hawthorne]] || align="right" | 1968 || Prvé || Tatran || |- ! 153 | [[Tizianov syn]] || align="center" | [[Alfred de Musset]] || align="right" | 1968 || Prvé || Tatran || |- ! 154 | [[Pýcha a predsudok]] || align="center" | [[Jane Austenová]] || align="right" | 1968 || Prvé || Tatran || |- ! 155 | [[Editino očko]] || align="center" | [[Gejza Vámoš]] || align="right" | 1968 || Prvé || Tatran || |- ! 156 | [[Prípad Maurizius]] || align="center" | [[Jakob Wassermann]] || align="right" | 1968 || Prvé || Tatran || |- ! 157 | [[Mirhorod]] || align="center" | [[Nikolaj Vasilievič Gogoľ]] || align="right" | 1968 || Druhé || Tatran || |- ! 158 ||||||||| Tatran || |- ! 159 | [[Po nás potopa]] || align="center" | [[Josef Toman (spisovateľ)|Josef Toman]] || align="right" | 1968 || Prvé || Tatran || |- ! 160 | [[Cantervillské štrašidlo a iné poviedky]] || align="center" | [[Oscar Wilde]] || align="right" | 1969 || Prvé || Tatran || |- ! 161 | [[Júlia (román)|Júlia]] || align="center" | [[Martin Rázus]] || align="right" | 1969 || Prvé || Tatran || |- ! 162 | [[Sedem sŕdc]] || align="center" | [[Jozef Cíger-Hronský]] || align="right" | 1969 || Prvé || Tatran || |- ! 163 ||||||||| Tatran || |- ! 164 | [[Cisár z Portugálie]] || align="center" | [[Selma Lagerlöfová|Selma Lagerlöf]] || align="right" | 1969 || Prvé || Tatran || |- ! 165 ||||||||| Tatran || |- ! 166 | [[Shirley (román)|Shirley I]] || align="center" | [[Charlotte Brontëová|Charlotte Brontë]] || align="right" | 1969 || Prvé || Tatran || |- ! 167 | Shirley II || align="center" | Charlotte Brontë || align="right" | 1969 || Prvé || Tatran || |- ! 168 | [[Slečna zo Scuderi]] || align="center" | [[Ernst Theodor Wilhelm Hoffmann]] || align="right" | 1969 || Prvé || Tatran || |- ! 169 | [[Gottšalk|Gottšalk - ''dejepisná povesť z 11. storočia'']] || align="center" | [[Jozef Miloslav Hurban]] || align="right" | 1969 || Prvé || Tatran || |- ! 170 | [[Dobyvateľ (román)|Dobyvateľ]] || align="center" | [[Ivan Olbracht]] || align="right" | 1969 || Prvé || Tatran || |- ! 171 | [[Rodiny kruh]] || align="center" | [[André Maurois]] || align="right" | 1969 || Prvé || Tatran || |- ! 172 | [[Otcovia a deti]] || align="center" | [[Ivan Sergejevič Turgenev]] || align="right" | 1969 || Druhé || Tatran || |- ! 173 | [[Carmen a iné poviedky]] || align="center" | [[Prosper Mérimée]] || align="right" | 1969 || Druhé || Tatran || |- ! 174 | [[Prostý život]] || align="center" | [[Ernst Wiechert]] || align="right" | 1969 || Prvé || Tatran || |- ! 175 | [[Bičianka z doliny]] || align="center" | [[Zuzka Zguriška]] || align="right" | 1970 || Siedme || Tatran || |- ! 176 | [[Quo vadis (román)|Quo vadis?]] || align="center" | [[Henryk Sienkiewicz]] || align="right" | 1970 || Štvrté || Tatran || |- ! 177 | [[Profesor Klopačka]] || align="center" | [[Janko Alexy]] a [[Ján Števček]] || align="right" | 1970 || Druhé || Tatran || |- ! 178 | [[Obeť (Bellow)|Obeť]] || align="center" | [[Saul Bellow]] || align="right" | 1970 || Prvé || Tatran || |- ! 179 | [[Knieža Strieborný]] || align="center" | [[Alexej Nikolajevič Tolstoj]] || align="right" | 1970 || Druhé || Tatran || |- ! 180 ||||||||| Tatran || |- ! 181 | [[Zoltán Kárpáthy]] || align="center" | [[Mór Jókai]] || align="right" | 1970 || Prvé || Tatran || |- ! 182 | [[Slováci (Botto)|Slováci - ''vývin ich národného podvedomia'']] || align="center" | [[Július Botto]] || align="right" | 1971 || Prvé || Tatran || |- ! 183 | [[Svätý úbožiačik]] || align="center" | [[Nikos Kazantzakis]] || align="right" | 1970 || Prvé || Tatran || |- ! 184 | [[Herečka Faustinová]] / [[Bratia Zemganno]] || align="center" | [[Edmond de Goncourt]] || align="right" | 1970 || Prvé || Tatran || |- ! 185 | [[Evina dcéra]] / [[Sobášna zmluva]] || align="center" | [[Honoré de Balzac]] || align="right" | 1970 || Prvé || Tatran || |- ! 186 | [[Lásky a hriechy Beatrice Cenci]] || align="center" | [[Francesco Domenico Guerrazzi]] || align="right" | 1971 || Prvé || Tatran || |- ! 187 | [[Soby sa sťahujú]] || align="center" | [[Allen Roy Evans]] || align="right" | 1970 || Druhé || Tatran || |- ! 188 ||||||||| Tatran || |- ! 189 | [[Zaprášené histórie]] || align="center" | [[Emo Bohúň]] || align="right" | 1971 || Prvé || Tatran || |- ! 190 | [[Kŕdeľ divých Adamov]] || align="center" | [[Ladislav Ťažký]] || align="right" | 1971 || Prvé || Tatran || |- ! 191 | [[Diabol (Tolstoj)|Diabol]] || align="center" | [[Lev Nikolajevič Tolstoj]] || align="right" | 1971 || Prvé || Tatran || |- ! 192 | [[Oltár bohyne Víťazstva]] || align="center" | [[Valerij Briusov]] || align="right" | 1971 || Druhé || Tatran || |- ! 193 | [[Han z Islandu]] || align="center" | [[Victor Hugo]] || align="right" | 1971 || Prvé || Tatran || |- ! 194 | [[Sváko Ragan z Brezovej]] || align="center" | [[Elo Šándor]] || align="right" | 1971 || Prvé || Tatran || ''Zostavil a doslov napísal [[Daniel Šulc]]'' |- ! 195 | [[Faraon (Prus)|Faraon]] || align="center" | [[Bolesław Prus]] || align="right" | 1971 || Tretie || Tatran || |- ! 196 ||||||||| Tatran || |- ! 197 | [[Ovocie hnevu]] || align="center" | [[John Steinbeck]] || align="right" | 1971 || Prvé || Tatran || |- ! 198 | [[Wieniawského legenda]] || align="center" | [[Ladislav Nádaši-Jégé]] || align="right" | 1971 || Prvé || Tatran || |- ! 199 ||||||||| Tatran || |- ! 200 | [[Villette|Villette I]] || align="center" | [[Charlotte Brontëová|Charlotte Brontë]] || align="right" | 1972 || Prvé || Tatran || |- ! 201 | Villette II || align="center" | Charlotte Brontë || align="right" | 1972 || Prvé || Tatran || |- ! 202 | [[Jur Janošiak]] || align="center" | [[Štefan Gráf]] || align="right" | 1972 || Prvé || Tatran || |- ! 203 ||||||||| Tatran || |- ! 204 ||||||||| Tatran || |- ! 205 | [[Dve cesty]] || align="center" | [[Martin Kukučín]] || align="right" | 1972 || Prvé || Tatran || |- ! 206 | [[Yankee z Connecticutu na dvore kráľa Artuša]] || align="center" | [[Mark Twain]] || align="right" | 1972 || Prvé || Tatran || |- ! 207 | [[Cirkus Humberto]] || align="center" | [[Eduard Bass]] || align="right" | 1972 || Druhé || Tatran || |- ! 208 ||||||||| Tatran || |- ! 209 | [[Posledný hradný pán]] || align="center" | [[Kálmán Mikszáth]] || align="right" | 1972 || Prvé || Tatran || |- ! 210 | [[Na brehu priezračnej rieky]] || align="center" | [[Rudolf Jašík]] || align="right" | 1972 || Prvé || Tatran || |- ! 211 | [[Pamäti z mladších rokov života]] || align="center" | [[Ján Kollár]] || align="right" | 1972 || Prvé || Tatran || |- ! 212 | [[Tess d'Urberville]] || align="center" | [[Thomas Hardy]] || align="right" | 1973 || Druhé || Tatran || |- ! 213 | [[Popol (Żeromski)|Popol]] || align="center" | [[Stefan Żeromski]] || align="right" | 1973 || Druhé || Tatran || |- ! 214 | [[Idiot (Dostojevskij)|Idiot]] || align="center" | [[Fiodor Michajlovič Dostojevskij]] || align="right" | 1973 || Štvrté || Tatran || |- ! 215 | [[Doktor Jesenius]] || align="center" | [[Ľudo Zúbek]] || align="right" | 1973 || Tretie || Tatran || |- ! 216 | [[Matka (Gorkij)|Matka]] || align="center" | [[Maksim Gorkij]] || align="right" | 1972 || Tretie || Tatran || |- ! 217 | [[Tulák (Maupassant)|Tulák]] || align="center" | [[Guy de Maupassant]] || align="right" | 1973 || Prvé || Tatran || |- ! 218 ||||||||| Tatran || |- ! 219 | [[Dom s dvoma amormi]] || align="center" | [[Ivan Horváth]] || align="right" | 1973 || Prvé || Tatran || |- ! 220 | [[Chovanica]] / [[Sirota Podhradských]] || align="center" | [[Terézia Vansová]] || align="right" | 1973 || Prvé || Tatran || |- ! 221 | [[Zázrak v rodine]] || align="center" | [[František Langer]] || align="right" | 1973 || Prvé || Tatran || |- ! 222 | [[Cesta zarúbaná]] || align="center" | [[Fraňo Kráľ]] || align="right" | 1973 || Prvé || Tatran || |- ! 223 | [[Púť lásky]] || align="center" | Ján Kalinčiak || align="right" | 1973 || Prvé || Tatran || |- ! 224 | [[Dobytie Bastily|Dobytie Bastily I a II]] || align="center" | [[Alexandre Dumas]] || align="right" | 1973 || Prvé || Tatran || |- ! 225 ||||||||| Tatran || |- ! 226 | [[Jar (Undset)|Jar]] || align="center" | [[Sigrid Undsetová|Sigrid Undset]] || align="right" | 1973 || Prvé || Tatran || |- ! 227 | [[Päťdesiat rokov slovenského života|Päťdesiat rokov slovenského života I a II]] || align="center" | [[Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský]] || align="right" | 1974 || Prvé || Tatran || |- ! 228 | [[Zobrané spory J. M. Hurbana]] || align="center" | [[Vladimír Mináč]] || align="right" | 1974 || Prvé || Tatran || |- ! 229 | [[Mahambetov šíp]] || align="center" | [[Anuar Alimžanov]] || align="right" | 1974 || Prvé || Tatran || |- ! 230 | [[Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia]] || align="center" | [[Adolf Peter Záturecký]] || align="right" | 1974 || Tretie || Tatran || |- ! 231 | [[Slovenské hrady]] || align="center" | [[Ľudovít Janota]] || align="right" | 1974 || Štvrté || Tatran || |- ! 232 ||||||||| Tatran || |- ! 233 | [[Uhorský simplicissimus]] || align="center" | [[Daniel Speer]] || align="right" | 1975 || Druhé || Tatran || |- ! 234 | [[Vlastný životopis (Belopotocký)|Vlastný životopis]] || align="center" | [[Gašpar Fejérpataky-Belopotocký]] || align="right" | 1975 || Prvé || Tatran || |- ! 235 | [[Rozpäté krídla]] || align="center" | [[Bohuš Kováč]]* || align="right" | 1975 || Prvé || Tatran || |- ! 236 ||||||||| Tatran || |- ! 237 ||||||||| Tatran || |- ! 238 | [[Farby domova|Farby domova - ''zo slovenského výtvarného umenia I'']] || align="center" | [[Karol Vaculík]]* || align="right" | 1976 || Prvé || Tatran || |- ! 239 | [[Putovanie po súši a po mori|Putovanie po súši a po mori - ''zo slovenskej cestopisnej literatúry 16.-18. storočia'']] || align="center" | [[Jozef Minárik (literárny historik)|Jozef Minárik]]* || align="right" | 1975 |||| Tatran || |- ! 240 ||||||||| Tatran || |- ! 241 | [[Prípad poručíka Seeborna|Prípad poručíka Seeborna - ''výber z poviedok a noviel'']] || align="center" | [[Ján Hrušovský]] || align="right" | 1976 || Prvé || Tatran || |- ! 242 | [[Nesmrteľní milenci 4|Nesmrteľní milenci 4 - ''slovenské ľúbostné novely'']] || align="center" | [[František Švantner]], [[Milan Thomka Mitrovský]], [[Janko Jesenský]], [[Ivan Horváth (spisovateľ)|Ivan Horváth]], [[Jozef Cíger Hronský]], [[Margita Figuli]], [[Rudolf Jašík]] a [[Peter Jilemnický]] || align="right" | 1977 || Prvé || Tatran || ''Výber zostavil [[Július Noge]]'' |- ! 243 | [[Čo šepká zem|Čo šepká zem - ''antológia slovenskej poézie prvej polovice 20. storočia'']] || align="center" | [[Bohuš Kováč]]* || align="right" | 1976 || Prvé || Tatran || |- ! 244 | [[Ľudovít Štúr (Juríček)|Ľudovít Štúr - ''stručná biografia'']] || align="center" | [[Ján Juríček]] || align="right" | 1976 || Prvé || Tatran || |- ! 245 | [[Farby domova|Farby domova - ''zo slovenského výtvarného umenia II'']] || align="center" | [[Bohumír Bachratý]]* || align="right" | 1978 || Prvé || Tatran || |- ! 246 | [[Kto proti osudu|Kto proti osudu I a II]] || align="center" | [[Peter Štrelinger]] || align="right" | 1976 || Prvé || Tatran || |- ! 247 | [[Veľkomoravské legendy a povesti]] || align="center" | [[Peter Ratkoš]] || align="right" | 1977 || Prvé || Tatran || |- ! 248 ||||||||| Tatran || |- ! 249 | [[Farebný sen]] || align="center" | [[Ľudo Zúbek]] || align="right" | 1976 || Tretie || Tatran || |- ! 250 | [[Stojí, stojí mohyla|Stojí, stojí mohyla - ''balady slovenských básnikov'']] || align="center" | [[Jozef Hvišč (1935)|Jozef Hvišč]] a [[Cyril Kraus]] || align="right" | 1977 || Prvé || Tatran || |- ! 251 ||||||||| Tatran || |- ! 252 | [[Letia plte dolu vodou...]] || align="center" | [[Miroslav Anton Húska]] || align="right" | 1977 || Prvé || Tatran || |- ! 253 ||||||||| Tatran || |- ! 254 | [[Oravské povesti]] || align="center" | [[Anton Habovštiak]] || align="right" | 1978 || Prvé || Tatran || |- ! 255 | [[Veselé príbehy a výroky]] || align="center" | [[Jozef Ignác Bajza]] || align="right" | 1978 || Prvé || Tatran || |- ! 256 | [[Horehronský talizman]] || align="center" | [[Július Chudík]] a [[Klára Jarunková]] || align="right" | 1978 || Prvé || Tatran || |- ! 257 | [[Smrť kráča k zlatému mestu]] || align="center" | [[Jozef Horák]] || align="right" | 1978 || Tretie || Tatran || |- ! 258 ||||||||| Tatran || |- ! 259 | [[Kto proti osudu|Kto proti osudu I a II]] || align="center" | [[Peter Štrelinger]] || align="right" | 1978 || Druhé || Tatran || |- ! 260 | [[Vlkolín]] || align="center" | [[Pavol Országh Hviezdoslav]] || align="right" | 1979 || Prvé || Tatran || |- ! 261 | [[Amor diktoval, Lásku spisoval|Amor diktoval, Lásku spisoval - ''alebo ľúbezné, ale aj príkladné piesne o slastiach a najmä strastiach milovania slovenských mládencov i panien za tristoročnej tyranskej vlády všemocného boha lásky Amora<br />(výber zo slovenskej rukopisnej ľúbostnej poézie (1560-1860))'']] || align="center" | [[Jozef Minárik (literárny historik)|Jozef Minárik]]* || align="right" | 1979 || Prvé || Tatran || |- ! 262 | [[Letiace tiene]] / [[Pustokvet]] || align="center" | [[Svetozár Hurban-Vajanský]] || align="right" | 1979 || Prvé || Tatran || |- ! 263 | [[Červené víno (román)|Červené víno]] || align="center" | [[František Hečko]] || align="right" | 1979 || Desiate || Tatran || |- ! 264 ||||||||| Tatran || |- ! 265 | [[Zakliata hora]] || align="center" | [[Pavol Dobšinský]] || align="right" | 1980 || Prvé || Tatran || |- ! 266 | [[Spod kosy]] || align="center" | [[Jozef Gregor Tajovský]] || align="right" | 1980 || Prvé || Tatran || |- ! 267 | [[Po chodníčkoch kamenných, po cestičkách krvavých|Po chodníčkoch kamenných, po cestičkách krvavých - ''alebo piesne a verše o živote, láske a smrti urazených, ponížených a nevoľných... slovenských dedov, pradedov a prapradedov, ktorý veky trpeli na panských dvoroch, bojiskách a šibeniciach<br />(výber z slovenskej rukopisnej sociálnej poézie (1577-1870))'']] || align="center" | [[Jozef Minárik (literárny historik)|Jozef Minárik]]* || align="right" | 1980 || Prvé || Tatran || |- ! 268 | [[Demokrati (Jesenský)|Demokrati]] || align="center" | [[Janko Jesenský]] || align="right" | 1980 || Šieste || Tatran || |- ! 269 | [[Reštavrácia (Kalinčiak)|Reštavrácia]] || align="center" | [[Ján Kalinčiak]] || align="right" | 1981 || Piate || Tatran || |- ! 270 | [[Hájnikova žena]] || align="center" | [[Pavol Országh Hviezdoslav]] || align="right" | 1981 || Ôsme || Tatran || |- ! 271 | [[Vízum do Európy]] || align="center" | [[Ivan Horváth (spisovateľ)|Ivan Horváth]] || align="right" | 1981 || Druhé || Tatran || |- ! 272 | [[Väznenie, vyslobodenie a putovanie Jána Simonidesa a jeho druha Tobiáša Masníka]] || align="center" | [[Ján Simonides (spisovateľ)|Ján Simonides]], [[Tobiáš Masník]] a [[Jozef Minárik (literárny historik)|Jozef Minárik]] || align="right" | 1981 || Prvé || Tatran || |- ! 273 | [[Zbojnícka mladosť]] || align="center" | [[Ľudo Ondrejov]] || align="right" | 1981 || Prvé || Tatran || |- ! 274 | [[Dom v stráni]] || align="center" | [[Martin Kukučín]] || align="right" | 1982 || Desiate || Tatran || |- ! 275 | [[Marína (Sládkovič)|Marína]] || align="center" | [[Andrej Sládkovič]] a [[Cyril Kraus]] || align="right" | 1982 || Pätnáste? || Tatran || |- ! 276 | [[Valaská škola mravúv stodola|Valaská škola - ''skratená podoba pôvodnej skladby „Walaska sskola mrawuw stodola“'']] || align="center" | [[Hugolín Gavlovič]], [[Rudolf Krajčovi]]č a [[Tomáš Oravec (spisovateľ)|Tomáš Oravec]] || align="right" | 1982 || Druhé || Tatran || |- ! 277 ||||||||| Tatran || |- ! 278 | Moje deti ''( [[Moje deti]] / [[Dva životy od kolísky po hrob]] / [[Zápisky a rozpravy]])'' || align="center" | [[Elena Šoltésová|Elena Maróthy-Šoltésová]] || align="right" | 1983 || Tretie || Tatran || |- ! 279 | [[Sirota Podhradských]] || align="center" | [[Terézia Vansová]] || align="right" | 1983 || Druhé || Tatran || |- ! 280 | [[Bendegúz]] / [[Ďula Kolompoš a Pišta Kurtaforint]] || align="center" | [[Ján Chalupka]] || align="right" | 1983 || Tretie || Tatran || |- ! 281 ||||||||| Tatran || |- ! 282 ||||||||| Tatran || |- ! 283 ||||||||| Tatran || |- ! 284 | [[Bez hrdosti]] || align="center" | [[Božena Slančíková-Timrava]] || align="right" | 1984 |||| Tatran || |- ! 285 | [[Jerguš Lapin]] || align="center" | [[Ľudo Ondrejov]] || align="right" | 1984 || Prvé || Tatran || |- ! 286 | [[Faustiáda|Faustiáda - ''fantastická hrdinská báseň'']] || align="center" | [[Jonáš Záborský]] || align="right" | 1984 || Prvé || Tatran || |- ! 287 | [[Samopašná Viola Da Gamba|Samopašná Viola Da Gamba - ''alebo veselé piesne a verše, čo naši šibalskí dedovia, pradedovia a prapradedovia vyludzovali ma šiestich figliarskych strunách.<br />(výber zo slovenskej rukopisnej humornej poézie (1457 - 1870))'']] || align="center" | [[Tomáš Oravec (spisovateľ)|Tomáš Oravec]] || align="right" | 1984 || Prvé || Tatran || |- ! 288 | [[Kompas v nás]] || align="center" | [[Peter Jilemnický]] || align="right" | 1985 || Druhé || Tatran || |- ! 289 ||||||||| Tatran || |- ! 290 | [[Epigramy (Bajza)|Epigramy I]] || align="center" | [[Jozef Ignác Bajza]] || align="right" | 1985 || Prvé || Tatran || |- ! 291 | [[Veľká Morava v tisícročí]] || align="center" | [[Rudolf Krajčovič]] || align="right" | 1985 || Prvé || Tatran || |- ! 292 | [[Hviezdoslav zblízka|Hviezdoslav zblízka - ''výber z listov'']] || align="center" | [[Pavol Országh Hviezdoslav]] || align="right" | 1985 || Prvé || Tatran || |- ! 293 | [[Život bez konca]] || align="center" | [[František Švantner]] || align="right" | 1986 || Siedme || Tatran || |- ! 294 | [[Brány do dávnoveku]] || align="center" | [[Štefan Janšák]] || align="right" | 1986 || Prvé || Tatran || |- ! 295 ||||||||| Tatran || |- ! 296 ||||||||| Tatran || |- ! 297 ||||||||| Tatran || |- ! 298 | [[Vajanský zblízka|Vajanský zblízka - ''výber z listov'']] || align="center" | [[Svetozár Hurban-Vajanský]] a [[Pavol Petrus]] || align="right" | 1987 || Prvé || Tatran || |- ! 299 | [[Pole rozorané|Pole rozorané - ''davisti v Sovietskom Zväze'']] || align="center" | [[Peter Jilemnický]], [[Vladimír Clementis]], [[Ján Poničan (prozaik)|Ján Poničan]], [[Eduard Urx]] a [[Laco Novomeský|Ladislav Novomeský]] || align="right" | 1987 || Prvé || Tatran || |- ! 300 | [[Korytnické poháriky|Korytnické poháriky ''alebo Veselé chvíle nezdravého človeka'']] || align="center" | [[Jozef Miloslav Hurban]] || align="right" | 1987 || ? || Tatran || |- ! 301 ||||||||| Tatran || |- ! 302 | [[Piesne svetské ľudu slovenského v Uhorsku|Piesne svetské ľudu slovenského v Uhorsku I a II]] || align="center" | [[Ján Kollár]] a [[Pavol Jozef Šafárik]] || align="right" | 1988 || Prvé || Tatran || |- ! 303 | [[Kratochvíľne, úsmevné ale i príkladné šibalské príbehy]] || align="center" | [[Zuzana Hurtajová]]* || align="right" | 1988 || Prvé || Tatran || |- ! 304 | [[Dni ťažkých obetí|Dni ťažkých obetí - ''výber z protivojnovej poézie'']] ||align="center" | [[Martin Rázus]] a [[Vladimír Petrík]] || align="right" | 1988 || Prvé || Tatran || |- ! 305 | [[Neo-forum Latino-Slavonicum|Neo-forum Latino-Slavonicum ''(Nový trh latinsko-slovenský)'']] || align="center" | [[Daniel Sinapius-Horčička]] || align="right" | 1988 || Prvé || Tatran || |} === Vydané od roku 1989 === {| class="wikitable" |- ! {{Tooltip|#|Číslo zväzku}} !! Názov !! Autor !! Rok vydania !! Vydanie !! Vydavateľ !! ISBN |- ! 306 | [[Básne biblické|Básne biblické - ''Agar, Ráchel, Kain a Sen Šalamúnov'']] || align="center" | [[Pavol Országh Hviezdoslav]] || align="right" | 1989 || Prvé || Tatran || ISBN 80-222-0056-5 |- ! 307 | [[Nedokončená kronika]] || align="center" | [[Vladimír Clementis]] || align="right" | 1989 || Druhé || Tatran || ISBN 80-222-0055-7 |- ! 308 | [[Živý bič]] || align="center" | [[Milo Urban]] || align="right" | 1989 || Štvrté || Tatran || ISBN 80-222-0059-X |- ! 309 | [[Sors Pilarikiana]] || align="center" | [[Štefan Pilárik]] || align="right" | 1989 || Prvé || Tatran || ISBN 80-222-0005-0 |- ! 310 | [[Kukučín zblízka|Kukučín zblízka - ''výber z listov'']] || align="center" | [[Martin Kukučín]] a [[Marianna Mináriková]] || align="right" | 1989 || Prvé || Tatran || ISBN 80-222-0057-3 |- ! 311 | [[Zakliata hora]] || align="center" | [[Pavol Dobšinský]] || align="right" | 1990 || Druhé || Tatran || ISBN 80-222-0193-6 |- ! 312 | [[Veľkomoravské legendy a povesti]] || align="center" | [[Peter Ratkoš]] || align="right" | 1990 || Druhé || Tatran || ISBN 80-222-0164-2 |- ! 313 | [[Starodávne piesne rádu pijanského|Starodávne piesne rádu pijanského - ''antológia anonymnej latinskej lyriky'']] || align="center" | [[Jozef Minárik (literárny historik)|Jozef Minárik]]* || align="right" | 1990 || Prvé || Tatran || ISBN 80-222-0145-6 |- ! 314 | [[Krčmársky kráľ]] || align="center" | [[Martin Rázus]] || align="right" | 1990 || Druhé || Tatran || ISBN 80-222-0152-9 |- ! 315 | [[Čierne a biele kruhy]] || align="center" | [[Rudolf Jašík]] || align="right" | 1990 || Druhé || Tatran || ISBN 80-222-0150-2 |- ! 316 | [[Jerguš Lapin]] || align="center" | [[Ľudo Ondrejov]] || align="right" | 1991 || Druhé || Tatran || ISBN 80-222-0253-3 |- ! 317 | [[Proroctvo doktora Stankovského]] || align="center" | [[Jozef Cíger-Hronský]] || align="right" | 1991 || Prvé || Tatran || ISBN 80-222-0278-9 |- ! 318 ||||||||| Tatran || |- ! 319 | [[Kŕdeľ divých Adamov]] || align="center" | [[Ladislav Ťažký]] || align="right" | 1991 || Druhé || Tatran || ISBN 80-222-0322-X |} === Prémie === Bonusové knihy pre predplatiteľov. {| class="wikitable" |- ! Názov !! Autor !! Rok vydania !! Vydanie !! Vydavateľ !! Poznámka |- | [[To bola naša láska]] || align="center" | [[Marie Susini]] || align="right" | 1974 || Prvé || Tatran || |- | [[Nesmrteľní milenci 3]] || align="center" | [[Giambattista Cinzio Giraldi]], [[Honoré de Balzac]], [[Leonhard Frank]], [[Jean Giono]], [[Ólafur Jóhann Sigurdsson]] a [[Karel Čapek]] || align="right" | 1976 || Prvé || Tatran || |- | [[Román bez konca|Román bez konca - ''legendy a lyrické prózy'']] || align="center" | [[Štefan Krčméry]] || align="right" | 1977 || Prvé || Tatran || |- | [[Kolíska spieva deťom]] || align="center" | [[Milan Rúfus]] || align="right" | 1979 || Druhé || Tatran || |- | [[Neobyčajný testament|Neobyčajný testament - ''zbierka poviedok legendárneho slovenského herca'']] || align="center" | [[Jozef Kroner]] || align="right" | 1982 || Prvé || Tatran || |- | [[Radošinské naivné divadlo (kniha)|Radošinské naivné divadlo]] || align="center" | [[Stanislav Štepka]] || align="right" | 1983 || Prvé || Tatran || |- | [[Od ucha k (d)uchu]] || align="center" | [[Tomáš Janovic]] || align="right" | 1987 || Prvé || Tatran || |} === Nezaradene === V zozname sú knihy ktoré sa pre chýbajúce údaje sa nepodarilo zaradiť. {| class="wikitable" |- ! Názov !! Autor !! Rok vydania !! Vydanie !! Vydavateľ !! Poznámka |- | Piková dáma a iné prózy || align="center" | Alexander Sergejevič Puškin || align="right" | 1967 || Druhé || Tatran || |- | Nesmrteľní milenci || align="center" | Matteo Bandello, Bernardin de Saint-Pierre, Gottfried Keller, Ivan Sergejevič Turgenev, Čingiz Ajtmatov || align="right" | 1973 || Prvé || Tatran || |- | Rozprávania z Tisíc a jednej noci || align="center" | Neznámy || align="right" | 1973 || Prvé || Tatran || |- | Ďaleko je zelená Andalúzia || align="center" | Ramón Solís || align="right" | 1975 || Prvé || Tatran || |- | Nesmrteľní milenci 2 || align="center" | Benjamin Constant, Lev Nikolajevič Tolstoj, Paul Heyse, Anatole France, Knut Hamsun, Fráňa Šrámek || align="right" | 1975 || Prvé || Tatran || |- | Námestie svätej Alžbety || align="center" | Rudolf Jašík || align="right" | 1976 || Piaté? || Tatran || |- | Slovenský Dekameron || align="center" | Jozef Minárik || align="right" | 1980 || Prvé || Tatran || |- | Púť po otčine - ''výber z rukopisných cestopisov mladých štúrovcov'' || align="center" | Michal Eliáš, Pavol Dobšinský a kolektív autorov || align="right" | 1981 || Prvé || Tatran || |} == Zdroj == * {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Edícia: Hviezdoslavova knižnica | url = https://obooks.sk/ed/Hviezdoslavova%20kni%C5%BEnica | vydavateľ = Olejar Books.sk}} * {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hviezdoslavova knižnica | url = https://www.wallstreet.sk/antique.php?searchword=Hviezdoslavova+kni%C5%BEnica | vydavateľ = Antikvariát a kníhkupectvo u Slimáka}} [[Kategória:Knižné edície]] [[Kategória:Pomenovania podľa Pavla Országha Hviezdoslava]] bdz7si2tdndm7p5mftwrp04itr0beer 100 376899 8198346 7580346 2026-04-14T16:49:05Z Andrej-airliner 43530 wl. 8198346 wikitext text/x-wiki [[Obrázok:STS41B-35-1613 - Bruce McCandless II during EVA (Retouched).jpg|right|180px|Astronaut Bruce McCandless II pri misii STS-41-B používa manévrovaciu jednotku]] '''Kozmonaut''' je člen posádky [[kozmická loď|vesmírnej lode]]. Termín '''kozmonaut''' používa na označenie člena posádky vesmírnej lode [[Rusko]]. [[Spojené štáty]] používajú termín '''astronaut'''. Čína používa termín '''taikonaut'''.Všetky tieto tri termíny možno chápať ako synonymá, aj keď v ich doslovnom preklade je rozdiel. Zatiaľ čo „kozmonaut“ znamená „plavec vo [[vesmír]]e“, „astronaut“ je „plavec medzi [[hviezda]]mi“. V širšom zmysle sa termínom kozmonaut alebo astronaut označuje každý človek, ktorý sa dostal do kozmického priestoru, tj. do vrchných vrstiev [[zemská atmosféra|zemskej atmosféry]] alebo nad ňu. V užšom zmysle sa tento termín používa len pre profesionálneho kozmonauta, napríklad pilota vesmírnej lode. Rôzne klasifikácie termínu kozmonaut majú aj jednotlivé štáty či organizácie. [[Vojenské letectvo Spojených štátov]] považuje za kozmonauta (astronauta) každého, kto sa dostal nad výškovú hranicu 80,5 km (50 míľ), [[Medzinárodná letecká federácia]] zas toho, kto prekročil tzv. [[Kármánova hranica|Kármánovu hranicu]] (100 km). [[Rusko]] klasifikuje ako kozmonauta iba človeka, ktorý uskutočnil [[Obežná dráha|orbitálny let]], teda dosiahol minimálne [[Kruhová rýchlosť|prvú kozmickú rýchlosť]] a zároveň uskutočnil aspoň jeden oblet okolo [[Zem]]e. Túto definíciu uznáva aj medzinárodná Komisia pre výskum vesmíru ([[COSPAR]]), vo vedeckých kruhoch je preto považovaná za najkorektnejšiu. Prvým človekom vo [[vesmír]]e bol Rus [[Jurij Gagarin|Jurij Alexejevič Gagarin]], ktorý [[12. apríl]]a [[1961]] na lodi [[Vostok 1]] jedenkrát obletel Zem. Prvý Američan, ktorý vykonal orbitálny let okolo Zeme, bol [[John Glenn|John Herschel Glenn]] ([[20. február]]a [[1962]]). Už pred ním však do vesmíru letel po balistickej dráhe [[Alan Shepard]] na vesmírnej lodi [[Freedom 7]]. Prvou ženou vo vesmíre sa stala [[Valentina Vladimirovna Tereškovová]]. Od tej doby do [[18. augusta]] [[2011]] sa do vesmíru pozrelo celkove 520 ľudí z 38 štátov. <div align=right><small>[[Kozmonaut|celý článok...]]</small></div> <noinclude>[[Kategória:Šablóny odporúčaných článkov – Portál Kozmonautika]]</noinclude> laig8y2ibyvwfrc7py7qx69ccwrklvt 0 380037 8198671 8183760 2026-04-15T11:08:49Z Maajo25 62013 preklepy, pravopis, wikilinky, fix 8198671 wikitext text/x-wiki '''Slovenské národné curlingové družstvo mužov''' reprezentuje [[Slovensko]] v medzinárodných [[curling]]ových súťažiach a podujatiach a priateľských zápasoch. Funguje pod záštitou [[Slovenský curlingový zväz|Slovenského curlingového zväzu]] (SCZ). Jeho najvýraznejším úspechom bol postup do najvyššej kategórie ME a vybojovanie 10. miesta v rámci európskeho kontinentu. Momentálne (marec 2026) mu patrí v medzinárodnom rebríčku [[Svetová curlingová federácia|WCF]] 25. miesto.<ref name=historie>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Men’s World Rankings |url = https://worldcurling.org/worldrankings/mens-rankings/ |dátum vydania = |dátum prístupu = 2026-04-15 |vydavateľ = World Curling |jazyk = po anglicky |url archívu = |dátum archivácie = }}</ref> == Výsledky == === [[Majstrovstvá Európy v curlingu|Majstrovstvá Európy]] === {| class="wikitable" |+ !rok !celkové umiestnenie !divízia !skip !poznámka |- |2004 |21. miesto |B |[[Pavel Kocian]] | |- |2005 |23. miesto |B |[[Pavol Pitoňák]] | |- |2006 |19. miesto |B |[[František Pitoňák]] | |- |2007 |17. miesto |B |[[Pavol Pitoňák]] | |- |2008 |21. miesto |B |[[Pavol Pitoňák]] | |- |2009 |28. miesto |B |[[Pavol Pitoňák]] | |- |2010 |13. miesto |B |[[Pavol Pitoňák]] | |- |2011 |24. miesto |B |[[Pavol Pitoňák]] | |- |2012 |24. miesto |B |[[Pavol Pitoňák]] | |- |2013 |25. miesto |B |[[Pavel Kocian]] |zostup do C divízie |- |2014 |29. miesto |C |[[Pavol Pitoňák]] | |- |2015 |21. miesto |C |[[Juraj Gallo]] |postup do B divízie |- |2016 |12. miesto |B |[[Juraj Gallo]] |postup do A divízie |- |2017 |10. miesto |A |[[Juraj Gallo]] |zostup do B divízie |- |2018 |22. miesto |B |[[Pavol Pitoňák]] | |- |2019 |25. miesto |B |[[Pavol Pitoňák]] |zostup do C divízie |- |2020 |nehralo sa | | | |- |2021 |29. miesto |C |[[Pavol Pitoňák]] |postup do B divízie |- |2022 |18. miesto |B |[[Juraj Gallo]] | |- |2023 |17. miesto |B |[[Juraj Gallo]] | |- |2024 |21. miesto |B |[[Jakub Jurkovič]] | |- |2025 |24. miesto |B |[[Pavol Pitoňák]] |} <ref>http://www.curling.sk/Reprezent%C3%A1cia/tabid/287/Default.aspx{{Nedostupný zdroj|date=január 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> ; Majstrovstvá Sveta C-divízie [[Svetová curlingová federácia]] pristúpila v roku 2026 k zmene formátu súťaží. Majstrovstvá Európy B a C kategórie sa spojili s panamerickým šampionátom do spoločných majstrovstiev sveta. Slovensko bolo podľa svetového rebríčka zaradené do C kategórie MS, ktoré sa budú konať v dňoch 4. až 12. mája 2026 v slovinskom meste [[Ľubľana]]. {| class="wikitable" |+ !rok !celkové umiestnenie !skip !poznámka |- |2026 | |[[Jakub Jurkovič]] | |} == Zostava == Zostava družstva na [[Majstrovstvá sveta v curlingu 2011|MS C divízie]] 2026 v [[Ľubľana|Ljubljane]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://results.worldcurling.org/Championship.aspx?id=435 |dátum prístupu=2011-12-28 |url archívu=https://web.archive.org/web/20120107051210/http://results.worldcurling.org/Championship.aspx?id=435 |dátum archivácie=2012-01-07 }}</ref>: * [[Patrik Kaprálik]] * [[David Mišun]] * [[Jakub Červenka]] * Ján Horáček * [[Jakub Jurkovič]] (skip) == Pozri aj == * [[Slovenské národné curlingové družstvo žien]] * [[Slovenský curlingový zväz]] == Referencie == {{reflist}} == Externé odkazy == * [http://www.curling.sk/ Oficiálna stránka Slovenského curlingového zväzu] {{Európske národné curlingové družstvá}} {{Slovenské národné družstvá}} [[Kategória:Národné curlingové družstvá]] [[Kategória:Slovenské národné družstvá|Curling]] [[Kategória:Curling na Slovensku]] 4z90582zef098nhyj1v6os92pzrhtzh 0 396824 8198284 8197508 2026-04-14T15:03:06Z IvanScrooge98 118306 8198284 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Lara Fabian | Obrázok = Lara Fabian - Ma vie dans la tienne (26452248690) (cropped).jpg | Veľkosť obrázku = 230px | Popis umelca = | Rodné meno = Lara Sophie Katy Crokaert | Umelecké mená = Lara Fabian | Dátum narodenia = {{dnv|1970|1|9}} | Miesto narodenia = [[Etterbeek]], [[Belgicko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = Francúzsko | Žáner = pop | Roky pôsobenia = | Pôsobenie = | Hrá na nástroje = | Typ hlasu = soprán | Súvisiace články = | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = | Webstránka = http://larafabian.com/ }} '''Lara Fabian''', vlastným menom '''Lara Sophie Katy Crokaert''' (* [[9. január]] [[1970]], [[Etterbeek]], [[Belgicko]]) je belgicko-talianska frankofónna speváčka známa svojou charakteristickou prácou s hlasom. Spieva po francúzsky, taliansky, španielsky a všetkými týmito jazykmi plynulo hovorí. Naspievala skladby aj v portugalčine a v roku [[1988]] vydala nemeckú verziu piesne Croire (Glaub) napriek tomu, že ani jedným z týchto jazykov nehovorí. Predala vyše 12 miliónov nosičov a nahrávacie spoločnosti a niektoré médiá o nej hovoria ako o novej [[Céline Dion]]. V roku [[1994]] sa stala kanadskou občiankou. Žila v [[Montreal|Montreale]]. V roku [[1996]] dosiahla dvojité štátne občianstvo. V roku [[1988]] sa zúčastnila súťaže [[Eurovision]], v ktorej dosiahla štvrté miesto s piesňou „Croire“. V roku [[1991]] vydala svoj prvý album „Lara Fabian“ v [[Kanada|Kanade]], kde mala dôležité pôsobisko nasledujúcich dvadsať rokov. Jej kariéra úspešne konkurovala na americkom kontinente Céline Dion. V roku [[1994]] vydala vo svojom druhom albume „Carpe Diem“ prerábku známeho [[šansón]]u od [[Serge Lama |Serge Lamu]] „Je suis malade“<ref>[http://www.youtube.com/watch?v=bIIL5p7_WKk hit Je suis malade ]</ref>. Táto pieseň sa v jej podaní stala kultovým hitom. ==Návrat do Európy== V roku [[2001]] vyšiel jej štvrtý album „Nue“ v [[Montreal]]e vo [[Francúzština|francúzštine]]. Veľký úspech zaznamenal vo frankofónnych krajinách Európy, čo zároveň znamenalo jej návrat spoza oceánu domov. Pokračovala vydávaním ďalších albumov a koncertovaním na viacerých kontinentoch. 30. januára [[2011]] spievala na otváracej ceremónii „Zimných ázijských hier“ v [[Astana|Astane]] v [[Kazachstan|Kazachstane]]. V marci [[2011]] vystupovala v [[Čečensko|Čečensku]] na medzinárodný deň žien na pozvanie [[Ramzan Kadyrov |Ramzana Kadyrova]]. Jeho prítomnosť bola polemická: Ramzan Kadyrov je často obviňovaný z porušovania ľudských práv v Čečensku, z násilnej islamizácie, teroru a mafiánskych praktík. Obrancovia ľudských práv obvinili Laru Fabian že legitimizovala zločinecký režim svojou účasťou na oficiálnych oslavách. 24. októbra [[2013]] oznámil denník [[Le Monde]], že odmietla koncertné turné v [[Uzbekistan]]e v [[Taškent]]e z dôvodu porušovania ľudských práv uzbeckým diktátorom [[Islam Karimov|Islamom Karimovom]]" : ''Je viens d'apprendre par le communiqué de l'Action des chrétiens pour l'abolition de la torture (ACAT) que le Festival culturel de Tachkent pour lequel je devais chanter était géré par la fille du président en place.'' (Práve som sa dozvedela z komuniké „l'Action des chrétiens pour l'abolition de la torture (ACAT)“, že kultúrny festival v Taškente je pod patronátom dcéry prezidenta.)<ref> [http://www.lemonde.fr/culture/article/2013/10/24/lara-fabian-explique-l-annulation-de-son-concert-en-ouzbekistan_3502484_3246.html odmietnutie koncertu v Taškente]</ref> Speváčka sa v júni [[2013]] vydala za talianskeho [[Kúzelník (umelec)|iluzionistu]] Gabriela di Giorgio. == Diskografia == === Štúdiové albumy === {| class="wikitable" ! Rok ! Album |- |[[1991]] |Lara Fabian |----- bgcolor="#ffffff" |[[1994]] |Carpe diem |- |[[1996]] |Pure |----- bgcolor="#ffffff" |[[1999]] |Lara Fabian |- |[[2001]] |Nue |----- bgcolor="#ffffff" |[[2004]] |A Wonderful Life |- |[[2005]] |9 |----- bgcolor="#ffffff" |[[2009]] |Every woman in me |- |[[2009]] |Toutes les femmes en moi |- |} === Live albumy === {| class="wikitable" ! Rok ! Album |- |[[1999]] |Live 1999 |----- bgcolor="#ffffff" |[[2002]] |Live 2002 |- |[[2003]] |En toute intimité |----- bgcolor="#ffffff" |[[2006]] |Un regard 9 Live |- |} ==Referencie== <references/> == Zdroj == {{Portál|Hudba|Hudobný|Belgicko|Belgický}} * {{preklad|cs|Lara Fabian|8111073|fr|Lara Fabian|96572757}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Fabian, Lara}} [[Kategória:Žijúci ľudia]] [[Kategória:Belgické popové speváčky]] [[Kategória:Kanadské popové speváčky]] [[Kategória:Belgické rockové speváčky]] [[Kategória:Kanadské rockové speváčky]] [[Kategória:Belgické speváčky elektronickej hudby]] [[Kategória:Kanadské speváčky elektronickej hudby]] [[Kategória:Belgické osobnosti flámskeho pôvodu]] [[Kategória:Belgické osobnosti talianskeho pôvodu]] [[Kategória:Kanadské osobnosti flámskeho pôvodu]] [[Kategória:Kanadské osobnosti talianskeho pôvodu]] [[Kategória:Naturalizované osobnosti Kanady]] 4iye7eohpoe8lbxy3zimvzpovv3ui0m 0 430236 8198320 7701476 2026-04-14T16:06:42Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8198320 wikitext text/x-wiki {{Infobox Francúzska obec | názov = Dourdan | francúzsky názov = | pôvodný názov = | typ = obec | erb = Blason ville fr Dourdan (Essonne).svg | vlajka = | obrázok = Dourdan (91), église St-Germain, vue depuis le donjon du château.jpg | popis obrázka = | obyvateľov aglomerácie= | región = [[Île-de-France (región)|Île-de-France]] | departement = [[Essonne (departement)|Essonne]] | obvod = [[Étampes (obvod)|Étampes]] | kantón = [[Dourdan (kantón)|Dourdan]] | rieka = | starosta = | lat_deg = 48 | lat_min = 31 | lat_sec = 44 | lat_SJ = S | lon_deg = 2 | lon_min = 0 | lon_sec = 39 | lon_VZ = V | rozloha = 30.64 | najvyšší bod = 163 | najvyšší bod názov= | najnižší bod = 87 | najnižší bod názov= | PSČ = 91410 | kód = <!-- telefónna predvoľba --> | insee = 91200 | commons = Dourdan | web = <!-- webová stránka --> }} '''Dourdan''' je [[Francúzsko|francúzska]] [[Obec (Francúzsko)|obec]], ktorá sa nachádza v [[Departement (Francúzsko)|departemente]] [[Essonne (departement)|Essonne]], v [[Región (Francúzsko)|regióne]] [[Île-de-France (región)|Île-de-France]]. == Poloha == Obec má rozlohu {{km2|30.64}}. Najvyšší bod je položený {{mnm|163}} a najnižší bod {{mnm|87 }}<ref name=ign>{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = Institut national de l'information géographique et forestière (IGN) | titul = Répertoire Géographique des Communes | url = http://professionnels.ign.fr/ficheProduitCMS.do?idDoc=5323862 | jazyk = po francúzsky | dátum prístupu = 2012-03-29 | url archívu = https://web.archive.org/web/20110502050806/http://professionnels.ign.fr/ficheProduitCMS.do?idDoc=5323862 | dátum archivácie = 2011-05-02 }}</ref> Je dostupná linkou [[Réseau express régional (Île-de-France)|RER]] C4 smer Dourdan-la-Forêt. == Obyvateľstvo == Počet obyvateľov obce je {{OBP|FR|91200}} ({{OBD|FR|91200}})<ref>Populations légales 2009 [online] Institut national de la statistique et des études économiques (Insee). [http://www.insee.fr/fr/ppp/bases-de-donnees/recensement/populations-legales/commune.asp?depcom=91200 Dostupné online.] (po francúzsky)</ref>. Nasledujúci graf zobrazuje vývoj počtu obyvateľov v obci. {{Graf počet obyvateľov obci Francúzska|insee= 91200}} == Pamiatky == * Hrad Dourdan z 13. storočia, vystavaný na zvyškoch kapetovského hradu z 10. storočia. Hrad bol zrekonštruovaný v 19. storočí a od roku 1964 je na zozname [[Monument historique|kultúrnych pamiatok]]<ref>[http://www.culture.gouv.fr/public/mistral/merimee_fr?ACTION=CHERCHER&FIELD_1=REF&VALUE_1=PA00087881 «Notice no PA00087881»], Base Mérimée, Ministère français de la Culture</ref>. Od roku 1961 patrí mestu, nádvorie je voľne prístupné. V hrade sídli historické múzeum<ref>Stránka múzea na portáli radnice v Dourdane. [https://www.mairie-dourdan.fr/culture-et-patrimoine/chateau-musee Dostupné online.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160701203924/http://www.mairie-dourdan.fr/culture-et-patrimoine/chateau-musee |date=2016-07-01 }}</ref>. * Gotický kostol Saint-Germain-d’Auxerre začali stavať v roku 1150 a dokončili v 13. storočí. Počas [[Storočná vojna|Storočnej vojny]] a hugenotských vojen bol poškodený. V nadväznosti na poškodenia bol upravovaný v 15. a 17. storočí. Po [[Veľká francúzska revolúcia|Veľkej francúzskej revolúcii]] čakal kostol znova neistý osud, slúžil ako väzenie až do roku 1795. V 19. storočí bol temer v rozvalinách, ale z iniciatívy miestneho abbého bol zrekonštruovaný za menej ako desať rokov<ref>Dejiny kostola na stránke turistickej kancelárie v Dourdane. [http://www.dourdan-tourisme.fr/Chateau-et-patrimoine/L-eglise-Saint-Germain-L-Auxerrois Dostupné online.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180102074540/http://www.dourdan-tourisme.fr/Chateau-et-patrimoine/L-eglise-Saint-Germain-L-Auxerrois |date=2018-01-02 }}</ref>. Znaky poškodení sú však viditeľné dodnes - narušená symetria hlavnej lode a vychýlené nosné piliere. == Partnerské mestá == * {{flagicon|Nemecko}} [[Bad Wiessee]], [[Bavorsko]], [[Nemecko]] * {{flagicon|UK}} [[Great Dunmow]], [[Spojené kráľovstvo]] * {{flagicon|Kanada}} [[Lac-Mégantic]], [[Kanada]] * {{flagicon|Mali}} [[Troungoumbé]], [[Mali]] == Referencie == <references /> == Pozri aj == *[[Zoznam obcí departementu Essonne]] {{Portál|Francúzsko|Francúzsky}} [[Kategória:Obce v departemente Essonne]] frrrdxs8m3qdyj75h7dcqtyat4eeov4 0 435036 8198286 7677754 2026-04-14T15:08:48Z ~2026-23016-13 291977 Západný breh Hrona -> východný. Všetky spomínané obce sú na východ od Hrona. 8198286 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Spečený Val - Val Obrov .jpg|náhľad|Val obrov v [[Pečenice|Pečeniciach]]]] '''Val obrov''' (iné názvy: '''Spečený val''', '''Spečené valy''', '''Dlhý val''', '''Rimanská cesta''', '''Slovenský čínsky múr''', lat. ''Fossa giganteum'' - doslova Val obrov, nem. ''Teufelsmauer'' - doslova Čertov múr) je dlhý zemný [[val]], ktorý sa tiahne Slovenskom v severno-južnom smere. O veku, polohe a význame valu alebo valov je veľmi málo historických prameňov a tak sa vedci snažia získavať dôkazy z archeologických výskumov pozostatkov, ktoré predstavujú široké viditeľné pásy zeminy a kamenia, na niektorých miestach žltej, červenej farby, lemovanej drevom alebo kameňmi. == Poloha == Val podľa všetkého siahal od vrchu [[Sitno (vrch)|Sitno]] na juh cez [[Štiavnické vrchy]], [[Pečenice]], [[Dudince]], [[Dolné Semerovce]] až k rieke [[Ipeľ]]<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tajomné miesta - Pečenický val, Dlhý val, Slovenský čínsky múr... - Anna Čunderlíková - (blog.sme.sk)|url=https://blog.sme.sk/annacunderlikova/cestovanie/tajomne-miesta-pecenicky-val-dlhy-val-slovensky-cinsky-mur|vydavateľ=Petit Press a.s.|dátum prístupu=2023-04-18|jazyk=sk|meno=Anna|priezvisko=Čunderlíková|dátum vydania=17. aug. 2019}}</ref> a jej ústia do Dunaja. Dodnes viditeľne sú stopy od Dunaja až po Sitno, čo je viac ako 60 kilometrov.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovenský čínsky múr – Obnova.sk|url=https://www.obnova.sk/slovensky-cinsky-mur/|vydavateľ=www.obnova.sk|dátum prístupu=2023-04-18|priezvisko=Hrčka|meno=Michal|dátum vydania=15. januára 2005}}</ref> Stopy sa nachádzajú od Dunaja popri východnom brehu [[Hron|Hrona]] a Ipľa cez [[Kováčovské kopce|Kováčovské kopce (Burda)]]<ref name=":6">{{Citácia periodika|titul=Valové opevnenie v pohorí Burda na Slovensku (47°50'37.1231"N 18°47'51.1441"E)|url=http://digilib.phil.muni.cz/handle/11222.digilib/141296|periodikum=Archaeologia historica|dátum=2019|dátum prístupu=2023-05-25|číslo=1|strany=113–123|issn=0231-5823|doi=10.5817/AH2019-1-5|jazyk=cs|meno=Noémi|priezvisko=Pažinová}}</ref>, popri [[Chľaba|Chľabe]], [[Súdovce|Súdovciach]], [[Žemberovce|Žemberovciach]], [[Pečenice|Pečeniciach]],<!-- Medzi Pečenice a Jabloňovce uvádza 141296.pdf ešte: Bátovce (okr. Levice), Žemberovce (okr. Levice), Súdovce (okr. Krupina), Hontianske Moravce (okr. Krupina) a Dolné Semerovce (okr. Levice). --> [[Jabloňovce|Jabloňovciach]], cez [[Segíňova dolina|Segíňovu dolinu]]<ref name=":1" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mapy.cz|url=https://sk.mapy.cz/zakladni?mrp=%7B%22c%22%3A121%7D&planovani-trasy=&rc=9rX8ZxOt9LhodxPCJYlf5lZVmkJxPT28&ri=1015716394&ri=1089402061&ri=1015715603&ri=1067268294&rs=osm&rs=osm&rs=osm&rs=osm&x=18.8271043&xc=%5B%5D&y=48.3567692&z=13|vydavateľ=Mapy.cz|dátum prístupu=2023-04-19}}</ref>, [[Počúvadlo]] až po Sitno. Na pooraných poliach pri Jabloňovciach vidieť každú jar stopy po vale, ako niekoľko metrov široký pás červenej prepálenej hliny.<ref name=":1" /> Západnejšie sa pravdepodobne tiahla jeho ďalšia vetva, od ústiu [[Hron]]a smerom do Žarnovice.<ref name=":0" /> Podľa súčasných slovenských geológov, sa val pod [[Levice (Slovensko)|Levicami]] rozdeľuje a smerom na sever jeho západná časť smeruje popri Hrone k [[Slovenská brána|Slovenskej bráne]] a východná, ako bolo popísaná predtým v opačnom smere, ide k Sitnu, centru bývalého [[Štiavnický stratovulkán|Štiavnického stratovulkánu]].<ref name=":5">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Hovorka|meno=Dušan|titul=Slovenský „čínsky“ múr: mýty a pokus o realitu|url=https://www.geology.sk/wp-content/uploads/2019/10/MS_1_2011_05_Hovorka_Tunyi.pdf|dátum vydania=2011|dátum prístupu=2023/04/19|vydavateľ=SAV|edícia=Mineralia Slovaca, 43 (2011)|strany=s. 49-56|priezvisko2=Túniy|meno2=Igor}}</ref> Okrem toho existuje mapka "záhadného" priebehu valu celým Slovenskom od Dunaja až po Žilinu.<ref name=":0" /><ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Val Obrov :: Slovensko v záhadách (informácie zhromaždené slovenským bádateľom Ing. Jánom Hurníkom)|url=https://slovensko-v-zahadach2.webnode.sk/val-obrov/|vydavateľ=slovensko-v-zahadach2.webnode.sk|dátum prístupu=2023-04-18}}</ref><!-- ten schematický nákres po Žilinu je len v tom jedno online zdroji (a v žiadnom inom) a teória o treťom (severnom) Vale po Žilinu je asi len od toho ing. Hurníka: Ing. Hurník predpokladá, že val sa tiahol aj hore na sever (cez Žilinu). Tu je ešte ďašia mapa https://sclabonia.sk/wp-content/uploads/2015/11/mapa-val-obrov4.jpg --> == Teória o spečení valu == Najčastejšie uvádzaným miesto, kde je val (rad alebo dvojrad veľkých kameňov) dobre viditeľný sú [[Pečenice]]. O ''Obrom vale'' v miestnej lokalite ''Hrádok'' informujú tabule na náučnom chodníku<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Náučné chodníky na Slovensku|url=https://naucnechodniky.eu/naucny-chodnik-pecenice/|dátum prístupu=2023-05-25|jazyk=sk-SK|priezvisko=}}</ref>, ktorú dal osadiť bývalý starosta obce, aby pritiahol do obce turistov a rozprúdil turistický ruch. "Spečený val, opevnenie v Pečeniciach, je dobre sledovateľné na vrchu Vtáčnik. Tiahne sa severojužným smerom v dĺžke asi 1,2 kilometra."<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Blažena Ovsená pátra po Obrom vale a starovekom skalnom meste pri Pečeniciach (+ video) (aj s obrázkami a mapami)|url=https://sclabonia.sk/2015/11/blazena-ovsena-patra-po-obrom-vale-a-starovekom-skalnatom-meste-pri-peceniciach-video/|vydavateľ=Sclabonia|dátum vydania=2015-11-09|dátum prístupu=2023-04-18|jazyk=sk-SK|meno=Blažena|priezvisko=Ovsená}}</ref> [[Pamiatkový úrad Slovenskej republiky|Pamiatkový úrad SR]]<!-- a českej wiki ktorá ho linkuje --> časť valu (67 km) v katastrálnom území obce Pečenice od roku 1963 evidoval ako [[Národná kultúrna pamiatka|národnou kultúrnou pamiatkou]].<ref>''Pamiatkový objekt - podrobnosti'' [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, už nefungujúci link na webe www.pamiatky.sk smerujúci do: nkp-a-po/Details?id=5942 [cit. 2016-01-14] </ref> Ústredný zoznam pamiatkového fondu uvádzal, že ''Pečenický val'' je evidovaný ako pamiatkový objekt pod rovnakým unifikovaným a zaužívaným názvom VAL SPEČENÝ<ref>Súpis pamiatok na Slovensku zv. druhý K-P, Slovenský ústav pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody, Obzor Bratislava, str. 458,cit. Chotárom obce vedie veľký hontiansky pečený val.  Ústredný zoznam pamiatkového fondu, bližšie www.pamiatky.sk, číslo 1625/ In ĽUBOŠ VODIČKA, Pečenický val, čiže val obrov. 11. sept. 2019 [https://dobrodruh.sk/clanok/pecenicky-val-cize-val-obrov Online blog]</ref> pod číslom ÚZPF: 1625/1.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Register pamiatkových objektov – Pamiatkový úrad SR|url=https://www.pamiatky.sk/nkp-a-po/register-po/|dátum prístupu=2023-05-25|jazyk=sk-SK}}</ref><!-- Problém je že po vyhľadaní v registry na https://www.pamiatky.sk/nkp-a-po/register-po/ Unifikovaný názov pamiatkového objektu: VAL SPEČENÝ sa zobrazí v zozname, avšak jeho detaily https://www.pamiatky.sk/nkp-a-po/register-po/objekt-detail/?idObjekt=5942 už nie sú dostupné avšak pamiatkové objekty 5940 a 5941 v Pečeňovciach existujú --> [[Andrej Kmeť]], ktorý val svojho času študoval, jeho priebeh v roku 1900 predĺžil až ku [[Zvolen]]u. Novšie informácie hovoria o tom, že Val na Dráhach vo Zvolene, ktorý preskúmali archeológovia v roku 2010, pochádza pravdepodobne z obdobia včasného stredoveku, a ide o samostatný obranný val ([[Ján Beliak]], archeológ).<ref name=":0" /> Je možné, že ide o pokračovanie valov v dnešnom východnom Maďarsku, ktoré dnes nazývame [[Sarmatský limes]] alebo [[Sarmatský val]].<ref name=":0" /> Kmeť tiež vniesol domnienku o zámernom spekaní zeminy a kameňov valu ([[Andezit|andezitov]]), s ktorou súhlasil aj neskorší archeológ [[Štefan Janšák]].<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=STOPY DÁVNEJ MINULOSTI - Záhada dlhých valov (2/2)|url=https://www.youtube.com/watch?v=6Hv2WjeWqiA|dátum prístupu=2023-04-18|jazyk=sk-SK|priezvisko=Dvořák|meno=Pavel}}</ref> == Archeologické výskumy == Práve práce Janšáka (1930, 1938, 1955, 1968) predstavovali prelom vo výskume. V pozdĺžnom pokračovaní valu objavil, precízne lokalizoval a zdokumentoval početné nové archeologické lokality. Spečenie blokov andezitov s hlinou považoval za produkt vysokej teploty úmyselne (intencionálne) založeného ohňa v záujme skvalitnenia technických vlastností stavby. Počas terénnych archeologických výskumov na dolnom Ipli našiel a topograficky vyznačil priebeh valu od Šiah po ústie Ipľa do Dunaja.<ref name=":5" /> Moderný archeologický výskum dlhého valu realizoval až Kolník (1978), resp. Kolník a Roth (1984). V lokalite [[Čriepeš]] v chotári [[Žemberovce|Žemberoviec]] (1976) nechali otvoriť priečnou, strojovo hĺbenou ryhou. V telese valu identifikovali starú keramiku a zvyšky ohoreného dubového dreva. Výskum dokázal, že „prepálenie“ nie je dôsledkom úmyselného vypaľovania telesa valu - zvyšky drevnej hmoty totiž už boli pred spálením čiastočne spráchnivené.<ref name=":5" /> Hovorka a Túniy v roku 2011 uvádzajú, že k spečeniu andezitu (začne postupne mäknúť a tiecť) je potrebná teplota 1 150°C, ktorá mala byť výsledkom žiaru horenia dreva. Pretože drevené palisády boli na "nárazovej" strane valu, v smere očakávaného útoku, až z 3/4 plochy dreva boli pokryté zeminou, pri útokoch nehoreli ale len tleli a tlením nemohla byť teplota 1 150°C dosiahnutá. Ako ďalšiu alternatívu Hovorka a Túniy uvádzajú možnosť že val bol predsa len vypaľovaný zámerne jeho budovateľmi aby sa dosiahla jeho vyššia homogenita a tvrdosť. Zemnými prácami ktoré realizovali po celej dĺžke valu však zistili, že objem stvrdnutých častí (3-5%) je zanedbateľný.<ref name=":5" /> Nepotvrdzujú ani možnosť pozdĺžneho transportu (spečeného) materiálu ako ho predpokladal Supuka,<ref>A. Supuka, Spečený val medzi Sitnom a Dunajom, Životné prostredie, SAV 2000, č.5, str 273</ref> naopak stotožňujú val s troskovými, vysoko poréznymi blokmi andezitovej [[Láva|lávy]], ktorá intenzívnejšie zvetráva ako kompaktný andezit. Dôsledkom tohto procesu (rýchleho chladnutia andezitovej lávy vo vrchnej časti lávových prúdov) sú pestré farby blokov: žlté, žltohnedé, tabakovohnedé až hnedočierne.<ref name=":5" /> Ak aj bol val spekaný (v úsekoch bez vulkanických hornín, napr. na juh od Levíc), oheň ovplyvnil stavebný materiál (vytvrdnuté kusy hlinitých sedimentov) len veľmi lokálne, v miestach konštrukcií veží, či iných drvených súčastí, a aj to v nízkom rozsahu, pretože pri teplotách okolo 800°C dochádza k vypaľovaniu hliny na črep, čo sa nikde nepotvrdilo (výskyt metamorfogénnych minerálov s vysokým obsahom hliníka).<ref name=":5" /> == Popis == V Pečeniciach robil v 70. rokoch 20 storočia výskum archeológ [[Titus Kolník]],<ref name=":4" /> od ktorého pochádza popis valu. Val je v základni 12 - 15 m široký, na temene má šírku 2 - 4 m, výška je 1<ref name=":6" /> - 2,5 - 3 m. Val sa miestami týči až do výšky 6 metrov nad okolitý terén a dosahuje šírku pri upätí až 17 metrov. Po stranách valu boli niekoľkometrové priekopy, ktoré sú už však zasypané.<ref name=":1" /> Zemina valu je na niektorých miestach (podľa novších zistení je takých miest veľmi málo) spečená pri vysokej teplote (odtiaľ názov „spečený“). Spečenie pravdepodobne nastalo len krátko po stavbe valu. Niekde je zotleté drevo súčasťou valu. Valy boli postavené k dreveným palisádam, ktoré boli vždy zo západu, čo znamená, že útoky sa očakávali z východu. Spečenie bolo zaznamenané len na miestach s palisádami. Výsledky archeologického výskumu Kolníka, v roku 1983 v [[Nový Tekov|Novom Tekove]], presvedčili viacerých aby sa odklonili od teórie spekania.<ref name=":5" /><ref name=":4" /> Podľa tohto výskumu publikovaného v roku 1984<ref>KOLNÍK, T.–ROTH, P., 1984: Zisťovací výskum tzv. dlhého valu v Novom Tekove – Probegrabung im sog. langen Wall in Nový Tekov. In: AVANS 1983, 120–122. Nitra. IN PAŽINOVÁ</ref> sa val od [[Slovenská brána|Slovenskej brány]] tiahne pozdĺž dnešnej cesty do Kozároviec a Hronského Beňadika. Základňa valu tam mala šírku 16–17m a val dosahoval ešte výšku 2,1–2,6 m. V tomto prípade bola identifikovaná priekopa lemujúca val len z východnej strany. == Vek a význam == Val sa spomína v 13. storočí ako „Fossa giganteum“.<ref name=":5" /> Zmienky o Vale obrov sa nachádzajú vo vlastivedných zborníkoch obcí Dudince a Pečenice. Datovanie vzniku je neisté, uvádza sa vznik v období [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]], v 4. storočí po Kr., okolo roku 0, pred rokom 600 pred Kr., v [[bronzová doba|mladej bronzovej dobe]]. V ''Ilustrovanej encyklopédii pamiatok Slovenska''<!-- pravdepodobne Peter Kresánek: Slovensko - Ilustrovaná encyklopédia pamiatok --> sa uvádza, že val zhorel okolo roku 600 pred. n. l., mal by byť o niekoľko storočí starší ako slávny [[Hadriánov val]], ktorý prechádza naprieč Anglickom.<ref name=":0" /> O popularizácia vo verejnej sfére, má nezastupiteľné miesto film [[Pavel Dvořák|Pavel Dvořáka]] a jeho spolupracovníkov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Stopy dávnej minulosti (1993)|url=https://www.csfd.sk/film/247799-stopy-davnej-minulosti/prehlad/|dátum prístupu=2023-04-19|jazyk=sk-SK}}</ref> Dvořák, možno neúmyselne, popularizoval ''Dlhý val (dlhé valy, čertove jarky)'' ako jednu z najväčších slovenských záhad'''.<ref name=":0" />'''<ref name=":4" /> V "záhadologických" kruhoch sa uvádzajú oveľa staršie dátumy vzniku: napr. ing [[Ján Hurník]]<ref name=":2" /> ho považuje za najstaršiu stavbu sveta<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Najväčšie záhady Slovenska|url=https://domov.sme.sk/c/6126992/najvacsie-zahady-slovenska.html|vydavateľ=Petit Press|dátum prístupu=2023-04-18|jazyk=sk|meno=Zuzana|priezvisko=Uličianska}}</ref>. <blockquote> Podľa Pavla Dvořáka: "..odkrýval ďalšie hroby, jeden za druhým a v nich desiatky obrovitých mužov, nejedna z kostier merala 205 cm."<ref name=":2" /> Pavla Dvořák, Odkryté dejiny dávnoveku Slovensko, str. 205 </blockquote>''Val obrov'' alebo ''Obrí val'' tlačili do povedomia verejnosti nadšení historici už v roku 1876.<blockquote>Podľa knihy Stredoveká Bíňa<ref>{{Citácia knihy|edícia=1. vyd|titul=Stredoveká Bíňa : archeológia - história - architektúra|url=https://www.worldcat.org/oclc/911037353|vydavateľ=FO Art|rok=2014|miesto=Bratislava|isbn=978-80-89664-22-1|priezvisko=Bibiana Pomfyová, Marián Samuel, Henrieta Žažová|strany=16}}</ref> sa spomína ''Obrí val'' v súvislosti s [[Bíňa|Bíňou]]: „Do povedomia širšej archeologickej verejnosti sa bíňanské valy dostali v roku 1876, keď archeológ, historik a prírodovedec [[Florián František Rómer]] na 1. archeologickom kongrese v Budapešti predniesol referát o „čertových jarkoch“ v Uhorsku. Zemné opevnenie v Bíni považoval za súčasť veľkého valu tiahnuceho sa v dĺžke niekoľko desiatok kilometrov od [[Starý Tekov|Starého Tekova]] až po [[Kamenín]]. V bíňanských ''šiancoch'' (maď. sánczok) videl barbarské oppidum alebo avarský ''hrink''.“ Vzdialenosť zo Starého Tekova do Kamenína je približne 45 km.<ref name=":3" /></blockquote>Archeológovia odhadujú vek na približne 1500 rokov.<blockquote>Slovenský archeológ [[Karol Pieta]] popisuje jeho vek a význam nasledovne: Na jednom mieste val prechádza ponad osadu, ktorá existovala v 7. storočí pred Kristom. Teda val je určite mladší. Niekoľko tisícročí určite nemá, ale 1 500 rokov určite. Je to určite monumentálne dielo. Treba si uvedomiť, že ľudia vedeli naplánovať takúto stavbu a zrealizovať ju. Museli to byť tisíce a tisíce ľudí, ktorí sa na tom museli podieľať, museli to byť mocní vládcovia, ktorí dokázali takéto niečo vybudovať. Je to jasný dôkaz vysokej organizovanosti a technickej zdatnosti spoločnosti. My sa však správame k takýmto pamiatkam dosť macošsky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Val stavali celé generácie|url=https://hnonline.sk/slovensko/345042-pieta-pre-hn-val-stavali-cele-generacie|vydavateľ=hnonline.sk|dátum vydania=2010-07-08|dátum prístupu=2023-04-18|jazyk=sk-sk|priezvisko=Pieta|meno=Karol}}</ref> </blockquote>Podľa ľudovej povesti val postavili [[čert]]i.<ref name=":0" /> == Referencie == <references /> == Zdroje == *Hovorka, D., Túniy, I., 2011, ''[https://www.geology.sk/wp-content/uploads/2019/10/MS_1_2011_05_Hovorka_Tunyi.pdf Slovenský „čínsky“ múr: mýty a pokus o realitu.]'' Mineralia Slovaca, 43, s. 49-56 *Hovorka, D., 2009, [http://www.geologickykongres.eu/SGK09/abstrakty/Hovorka_SGK09.pdf ''Dlhý val v Tekove očami geovedca.'']{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} Spoločný kongres Slovenskej a českej geologickej spoločnosti. Konferencie, sympózia a semináre. ŠGÚDŠ, Bratislava, s. 78-79 *Pieta Karol, Val stavali celé generácie: hnonline.sk [http://hnonline.sk/slovensko/c1-44721230-pieta-pre-hn-val-stavali-cele-generacie Dostupné online] (prístup: 13.4.2012) (aktualizované 8.4.2023 [https://hnonline.sk/slovensko/345042-pieta-pre-hn-val-stavali-cele-generacie dostupné online] ) *Uličianska, Z., ''Najväčšie záhady Slovenska'' (Vydané: 4.11.2011, prístup 13.4.2012) [http://www.sme.sk/c/6126992/najvacsie-zahady-slovenska.html Dostupné online] {{Súradnice|48.295325|18.772116|type:landmark|format=dms|display=title}} == Pozri aj == * [[Štiavnický stratovulkán]] * [[Andezitové kamenné more]] * [[Sitno (vrch)|Sitno]] [[Kategória:Archeologické lokality na Slovensku]] [[Kategória:Dejiny Slovenska]] snazj9f9humcx6ylif5qsdnz1u5mlu6 2 436917 8198677 8196847 2026-04-15T11:18:08Z TeslaBot 71954 /* Németh Pál */ nová sekcia 8198677 wikitext text/x-wiki __NOINDEX__ <div style="margin: 1.5em 0; border-top: 1px solid #AAAAAA; border-bottom: 1px solid #AAAAAA; font-size:85%;"> Archív: <span style="white-space: nowrap">2012: [[/2012-05|05]] [[/2012-06|06]] [[/2012-07|07]] [[/2012-08|08]] [[/2012-09|09]] [[/2012-10|10]] [[/2012-11|11]] [[/2012-12|12]]</span> · <span style="white-space: nowrap">2013: [[/2013-01|01]] [[/2013-02|02]] [[/2013-03|03]] [[/2013-04|04]] [[/2013-05|05]] [[/2013-06|06]] [[/2013-07|07]] [[/2013-08|08]] [[/2013-09|09]] [[/2013-10|10]] [[/2013-11|11]] [[/2013-12|12]]</span> · <span style="white-space: nowrap">2014: [[/2014-01|01]] [[/2014-02|02]] [[/2014-03|03]] [[/2014-04|04]] [[/2014-05|05]] [[/2014-06|06]] [[/2014-07|07]] [[/2014-08|08]] [[/2014-09|09]] [[/2014-10|10]] [[/2014-11|11]] [[/2014-12|12]]</span> · <span style="white-space: nowrap">2015: [[/2015-01|01]] [[/2015-02|02]] [[/2015-03|03]] [[/2015-04|04]] [[/2015-05|05]] [[/2015-06|06]] [[/2015-07|07]] [[/2015-08|08]] [[/2015-09|09]] [[/2015-10|10]] [[/2015-11|11]] [[/2015-12|12]]</span> · <span style="white-space: nowrap">2016: [[/2016-01|01]] [[/2016-02|02]] [[/2016-03|03]] [[/2016-04|04]] [[/2016-05|05]] [[/2016-06|06]] [[/2016-07|07]] [[/2016-08|08]] [[/2016-09|09]] [[/2016-10|10]] [[/2016-11|11]] [[/2016-12|12]]</span> · <span style="white-space: nowrap">2017: [[/2017-01|01]] [[/2017-02|02]] [[/2017-03|03]] [[/2017-04|04]] [[/2017-05|05]] [[/2017-06|06]] [[/2017-07|07]] [[/2017-08|08]] [[/2017-09|09]] [[/2017-10|10]] [[/2017-11|11]] [[/2017-12|12]]</span> · <span style="white-space: nowrap">2018: [[/2018-01|01]] [[/2018-02|02]] [[/2018-03|03]] [[/2018-04|04]] [[/2018-05|05]] [[/2018-06|06]] [[/2018-07|07]] [[/2018-08|08]] [[/2018-09|09]] [[/2018-10|10]] [[/2018-11|11]] [[/2018-12|12]]</span> · <span style="white-space: nowrap">2019: [[/2019-01|01]] [[/2019-02|02]] [[/2019-03|03]] [[/2019-04|04]] [[/2019-05|05]] [[/2019-06|06]] [[/2019-07|07]] [[/2019-08|08]] [[/2019-09|09]] [[/2019-10|10]] [[/2019-11|11]] [[/2019-12|12]]</span> · <span style="white-space: nowrap">2020: <span style="color: #AAA">01 02 03 04 05 06 07</span> [[/2020-08|08]] [[/2020-09|09]] [[/2020-10|10]] [[/2020-11|11]] [[/2020-12|12]]</span> · <span style="white-space: nowrap">2021: [[/2021-01|01]] [[/2021-02|02]] [[/2021-03|03]] [[/2021-04|04]] [[/2021-05|05]] [[/2021-06|06]] [[/2021-07|07]] [[/2021-08|08]] [[/2021-09|09]] [[/2021-10|10]] [[/2021-11|11]] [[/2021-12|12]]</span> · <span style="white-space: nowrap">2022: [[/2022-01|01]] [[/2022-02|02]] [[/2022-03|03]] [[/2022-04|04]] [[/2022-05|05]] [[/2022-06|06]] [[/2022-07|07]] [[/2022-08|08]] [[/2022-09|09]] [[/2022-10|10]] [[/2022-11|11]] [[/2022-12|12]]</span> · <span style="white-space: nowrap">2023: [[/2023-01|01]] [[/2023-02|02]] [[/2023-03|03]] [[/2023-04|04]] [[/2023-05|05]] [[/2023-06|06]] [[/2023-07|07]] [[/2023-08|08]] [[/2023-09|09]] [[/2023-10|10]] [[/2023-11|11]] [[/2023-12|12]]</span> · <span style="white-space: nowrap">2024: [[/2024-01|01]] [[/2024-02|02]] [[/2024-03|03]] [[/2024-04|04]] [[/2024-05|05]] [[/2024-06|06]] [[/2024-07|07]] [[/2024-08|08]] [[/2024-09|09]] [[/2024-10|10]] [[/2024-11|11]] [[/2024-12|12]]</span> · <span style="white-space: nowrap">2025: [[/2025-01|01]] [[/2025-02|02]] [[/2025-03|03]] [[/2025-04|04]] [[/2025-05|05]] [[/2025-06|06]] [[/2025-07|07]] [[/2025-08|08]] [[/2025-09|09]] [[/2025-10|10]] [[/2025-11|11]] [[/2025-12|12]]</span> · <span style="white-space: nowrap">2026: [[/2026-01|01]] [[/2026-02|02]] <!-- [[/2026-03|03]] [[/2026-04|04]] [[/2026-05|05]] [[/2026-06|06]] [[/2026-07|07]] [[/2026-08|08]] [[/2026-09|09]] [[/2026-10|10]] [[/2026-11|11]] [[/2026-12|12]] --></span> </div> == [[Chladniačik]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chladnia%C4%8Dik&diff=8173858&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chladnia%C4%8Dik&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Chladniačik]]; 11:56, {{dátum|2026-03-01}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 28933 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-13339-30|~2026-13339-30]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-13339-30|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-13339-30|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorená stránka „{{Infobox živočíchy||Názov=rybárik riečny|Obrázok=Kingfisher India.jpg|Titulok=rybárik riečny (India)|Stupeň ohrozenia={{IUCN 3.1 navmap/LC}}(global<ref name="IUCN">[https://www.iucnredlist.org/species/22683027/89575948 IUCN Red list 2020.2. Prístup 29. októbra 2020.]</ref>, na [[Slovensko|Slovensku]]<ref name="SOS2014" />)|Ríša po slovensky=[[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia|Podríša po slovensky=[[mnohobunkovce]]|Podríša po latinsky=Pol…“</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chladnia%C4%8Dik&oldid=8173858 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chladnia%C4%8Dik&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''V posledných rokoch nebol u jeho populácie, ktorá má zhruba 600 000 párov, zaznamenaný pokles vyšší ako 30 % a'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22V%20posledn%C3%BDch%20rokoch%20nebol%20u%20jeho%20popul%C3%A1cie%2C%20ktor%C3%A1%20m%C3%A1%20zhruba%20600%20000%20p%C3%A1rov%2C%20zaznamenan%C3%BD%20pokles%20vy%C5%A1%C5%A1%C3%AD%20ako%2030%20%25%20a%22 vyhľadávanie], • zdroje: [http://agika.szm.com/Vtakroka2011.htm agika.szm.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8173858&url=http%3A%2F%2Fagika.szm.com%2FVtakroka2011.htm podobnosť 96 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>http://agika.szm.com/Vtakroka2011.htm<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chladnia%C4%8Dik&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Chladniačik<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-13339-30}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-13339-30] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 11:58, 1. marec 2026 (UTC)</div> == [[Veľká západná schizma]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ve%C4%BEk%C3%A1%20z%C3%A1padn%C3%A1%20schizma&diff=8175576&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ve%C4%BEk%C3%A1%20z%C3%A1padn%C3%A1%20schizma&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Veľká západná schizma]]; 11:56, {{dátum|2026-03-04}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 25847 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-14012-84|~2026-14012-84]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-14012-84|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-14012-84|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorená stránka „ == Ako k tomu všetkému došlo == [[Konkláve]] vo [[Vatikán|Vatikáne]] (1378) po smrti pápeža [[Gregor IX. (pápež)|Gregora XI.]] bolo prvým, ktoré sa v Ríme usporiadalo od r. 1303. Pápeži sídlili približne 70 rokov v [[Avignon|Avignone]] kvôli politickým nepokojom. [[Konkláve]] sa konalo uprostred scén nebývalého rozruchu. Od kedy sa [[Francúzsko]] za posledných 70 rokov stalo domovom pápežov, rímsky dav obklopujúci [[konkláve]] bol doc…“</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ve%C4%BEk%C3%A1%20z%C3%A1padn%C3%A1%20schizma&oldid=8175576 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ve%C4%BEk%C3%A1%20z%C3%A1padn%C3%A1%20schizma&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Medzitým sa na protipápeža Benedikt XIII. (avignonský nárokovateľ) obrátil cisár Žigmund a požiadal ho, aby odstúpil.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Medzit%C3%BDm%20sa%20na%20protip%C3%A1pe%C5%BEa%20Benedikt%20XIII.%20%28avignonsk%C3%BD%20n%C3%A1rokovate%C4%BE%29%20obr%C3%A1til%20cis%C3%A1r%20%C5%BDigmund%20a%20po%C5%BEiadal%20ho%2C%20aby%20odst%C3%BApil.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://vatikankatolicky.com/velka-zapadna-schizma/ vatikankatolicky.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8175576&url=https%3A%2F%2Fvatikankatolicky.com%2Fvelka-zapadna-schizma%2F podobnosť 99 %]) * „'''''Táto procedúra sa uznala a na 14. slávnostnom zasadnutí 4. júla 1415 jeho kardinál Ján Dominici prečítal jeho bulu zvolávajúcu'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22T%C3%A1to%20proced%C3%BAra%20sa%20uznala%20a%20na%2014.%20sl%C3%A1vnostnom%20zasadnut%C3%AD%204.%20j%C3%BAla%201415%20jeho%20kardin%C3%A1l%20J%C3%A1n%20Dominici%20pre%C4%8D%C3%ADtal%20jeho%20bulu%20zvol%C3%A1vaj%C3%BAcu%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://vatikankatolicky.com/velka-zapadna-schizma/ vatikankatolicky.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8175576&url=https%3A%2F%2Fvatikankatolicky.com%2Fvelka-zapadna-schizma%2F podobnosť 99 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://vatikankatolicky.com/velka-zapadna-schizma/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ve%C4%BEk%C3%A1%20z%C3%A1padn%C3%A1%20schizma&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Veľká západná schizma<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-14012-84}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-14012-84] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 11:58, 4. marec 2026 (UTC)</div> == [[Základná škola s materskou školou (Bratislava, Hargašova 5)]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Z%C3%A1kladn%C3%A1%20%C5%A1kola%20s%20materskou%20%C5%A1kolou%20%28Bratislava%2C%20Harga%C5%A1ova%205%29&diff=8177128&oldid=6479243 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Z%C3%A1kladn%C3%A1%20%C5%A1kola%20s%20materskou%20%C5%A1kolou%20%28Bratislava%2C%20Harga%C5%A1ova%205%29&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Základná škola s materskou školou (Bratislava, Hargašova 5)]]; 11:36, {{dátum|2026-03-07}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 4504 - 2397 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-14685-02|~2026-14685-02]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-14685-02|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-14685-02|príspevky]]) ''(<nowiki>rožšírenie stránky, výmena starých údajov za nové</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Z%C3%A1kladn%C3%A1%20%C5%A1kola%20s%20materskou%20%C5%A1kolou%20%28Bratislava%2C%20Harga%C5%A1ova%205%29&oldid=8177128 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Z%C3%A1kladn%C3%A1%20%C5%A1kola%20s%20materskou%20%C5%A1kolou%20%28Bratislava%2C%20Harga%C5%A1ova%205%29&oldid=6479243 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Existencia školy v Záhorskej Bystrici sa predpokladá už v druhej polovici 16. storočia, keď sem začali prichádzať Chorváti.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Existencia%20%C5%A1koly%20v%20Z%C3%A1horskej%20Bystrici%20sa%20predpoklad%C3%A1%20u%C5%BE%20v%20druhej%20polovici%2016.%20storo%C4%8Dia%2C%20ke%C4%8F%20sem%20za%C4%8Dali%20prich%C3%A1dza%C5%A5%20Chorv%C3%A1ti.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://zshargasova.edupage.org/text4/? zshargasova.edupage.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8177128&url=https%3A%2F%2Fzshargasova.edupage.org%2Ftext4%2F%3F podobnosť 87 %]) * „'''''V roku 1929 bola šesťtriedna rímskokatolícka škola pretransformovaná na Obecnú ľudovú školu a od 1.9.1930 sa vyučovalo v šesťtriednej Obecnej'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22V%20roku%201929%20bola%20%C5%A1es%C5%A5triedna%20r%C3%ADmskokatol%C3%ADcka%20%C5%A1kola%20pretransformovan%C3%A1%20na%20Obecn%C3%BA%20%C4%BEudov%C3%BA%20%C5%A1kolu%20a%20od%201.9.1930%20sa%20vyu%C4%8Dovalo%20v%20%C5%A1es%C5%A5triednej%20Obecnej%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://zshargasova.sk/?page_id=76 zshargasova.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8177128&url=https%3A%2F%2Fzshargasova.sk%2F%3Fpage_id%3D76 podobnosť 87 %]), [https://zshargasova.edupage.org/text4/? zshargasova.edupage.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8177128&url=https%3A%2F%2Fzshargasova.edupage.org%2Ftext4%2F%3F podobnosť 87 %]) * „'''''V roku 1751 zemepán Leopold Pálffy kúpil a daroval cirkvi Gartnerov dom ako novú faru a do starej fary sa'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22V%20roku%201751%20zemep%C3%A1n%20Leopold%20P%C3%A1lffy%20k%C3%BApil%20a%20daroval%20cirkvi%20Gartnerov%20dom%20ako%20nov%C3%BA%20faru%20a%20do%20starej%20fary%20sa%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://zshargasova.edupage.org/text4/? zshargasova.edupage.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8177128&url=https%3A%2F%2Fzshargasova.edupage.org%2Ftext4%2F%3F podobnosť 87 %]) * „'''''Plány novej školy mala obec už v roku 1878, ale výraznejšie aktivity spojené s novou školou nastali až po príchode'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Pl%C3%A1ny%20novej%20%C5%A1koly%20mala%20obec%20u%C5%BE%20v%20roku%201878%2C%20ale%20v%C3%BDraznej%C5%A1ie%20aktivity%20spojen%C3%A9%20s%20novou%20%C5%A1kolou%20nastali%20a%C5%BE%20po%20pr%C3%ADchode%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://zshargasova.sk/?page_id=76 zshargasova.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8177128&url=https%3A%2F%2Fzshargasova.sk%2F%3Fpage_id%3D76 podobnosť 87 %]), [https://zshargasova.edupage.org/a/historia-skoly zshargasova.edupage.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8177128&url=https%3A%2F%2Fzshargasova.edupage.org%2Fa%2Fhistoria-skoly podobnosť 87 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://zshargasova.edupage.org/text4/?, https://zshargasova.sk/?page_id=76<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Z%C3%A1kladn%C3%A1%20%C5%A1kola%20s%20materskou%20%C5%A1kolou%20%28Bratislava%2C%20Harga%C5%A1ova%205%29&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Základná škola s materskou školou (Bratislava, Hargašova 5)<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-14685-02}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-14685-02] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 11:38, 7. marec 2026 (UTC)</div> == [[Výtrusníky]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=V%C3%BDtrusn%C3%ADky&diff=8179270&oldid=8179118 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=V%C3%BDtrusn%C3%ADky&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Výtrusníky]]; 14:12, {{dátum|2026-03-11}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 18689 - 9678 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-12290-58|~2026-12290-58]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-12290-58|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-12290-58|príspevky]]) ''()''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=V%C3%BDtrusn%C3%ADky&oldid=8179270 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=V%C3%BDtrusn%C3%ADky&oldid=8179118 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''The Demise of a Phylum of Protists: Phylogeny of Myxozoa and Other Parasitic Cnidaria.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22The%20Demise%20of%20a%20Phylum%20of%20Protists%3A%20Phylogeny%20of%20Myxozoa%20and%20Other%20Parasitic%20Cnidaria.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/8544072/ pubmed.ncbi.nlm.nih.gov] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179270&url=https%3A%2F%2Fpubmed.ncbi.nlm.nih.gov%2F8544072%2F podobnosť 0 %]), [https://www.jstor.org/stable/pdf/3284049.pdf jstor.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179270&url=https%3A%2F%2Fwww.jstor.org%2Fstable%2Fpdf%2F3284049.pdf podobnosť 0 %]), [https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC230068/ pmc.ncbi.nlm.nih.gov] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179270&url=https%3A%2F%2Fpmc.ncbi.nlm.nih.gov%2Farticles%2FPMC230068%2F podobnosť 0 %]), [https://www.sciencedirect.com/science/article/abs/pii/S0959803096900046 sciencedirect.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179270&url=https%3A%2F%2Fwww.sciencedirect.com%2Fscience%2Farticle%2Fabs%2Fpii%2FS0959803096900046 podobnosť 0 %]), [https://scholar.google.com/citations?user=xyk_C_YAAAAJ&hl=en scholar.google.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179270&url=https%3A%2F%2Fscholar.google.com%2Fcitations%3Fuser%3Dxyk_C_YAAAAJ%26hl%3Den podobnosť 0 %]), … <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/8544072/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=V%C3%BDtrusn%C3%ADky&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Výtrusníky<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-12290-58}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-12290-58] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 14:14, 11. marec 2026 (UTC)</div> == [[Katedra železničnej dopravy]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Katedra%20%C5%BEelezni%C4%8Dnej%20dopravy&diff=8179786&oldid=8179781 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Katedra%20%C5%BEelezni%C4%8Dnej%20dopravy&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Katedra železničnej dopravy]]; 13:50, {{dátum|2026-03-12}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 9409 - 7338 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-15870-89|~2026-15870-89]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-15870-89|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-15870-89|príspevky]]) ''(<nowiki>/* Referencie */</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Katedra%20%C5%BEelezni%C4%8Dnej%20dopravy&oldid=8179786 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Katedra%20%C5%BEelezni%C4%8Dnej%20dopravy&oldid=8179781 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Počas týchto troch rokov boli realizované stavebné úpravy ako dopravného laboratória, tak aj priľahlých odborných učební, v ktorých prebiehala výučba'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Po%C4%8Das%20t%C3%BDchto%20troch%20rokov%20boli%20realizovan%C3%A9%20stavebn%C3%A9%20%C3%BApravy%20ako%20dopravn%C3%A9ho%20laborat%C3%B3ria%2C%20tak%20aj%20pri%C4%BEahl%C3%BDch%20odborn%C3%BDch%20u%C4%8Debn%C3%AD%2C%20v%20ktor%C3%BDch%20prebiehala%20v%C3%BDu%C4%8Dba%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://kzd.uniza.sk/sk/veda-a-vyskum/dopravne-laboratorium kzd.uniza.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179786&url=https%3A%2F%2Fkzd.uniza.sk%2Fsk%2Fveda-a-vyskum%2Fdopravne-laboratorium podobnosť 69 %]) * „'''''Katedra železničnej dopravy disponuje moderným špecializovaným dopravným laboratóriom, ktoré je z hľadiska technického a technologického vybavenia jedinečným zariadením svojho druhu'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Katedra%20%C5%BEelezni%C4%8Dnej%20dopravy%20disponuje%20modern%C3%BDm%20%C5%A1pecializovan%C3%BDm%20dopravn%C3%BDm%20laborat%C3%B3riom%2C%20ktor%C3%A9%20je%20z%20h%C4%BEadiska%20technick%C3%A9ho%20a%20technologick%C3%A9ho%20vybavenia%20jedine%C4%8Dn%C3%BDm%20zariaden%C3%ADm%20svojho%20druhu%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://kzd.uniza.sk/sk/veda-a-vyskum/dopravne-laboratorium kzd.uniza.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179786&url=https%3A%2F%2Fkzd.uniza.sk%2Fsk%2Fveda-a-vyskum%2Fdopravne-laboratorium podobnosť 69 %]) * „'''''Z pôvodného modelového koľajiska sa demontovalo 5 dopravní, odpojilo 100 výhybiek, 350 návestidiel, 650 svoriek a približne 1000 m káblov.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Z%20p%C3%B4vodn%C3%A9ho%20modelov%C3%A9ho%20ko%C4%BEajiska%20sa%20demontovalo%205%20dopravn%C3%AD%2C%20odpojilo%20100%20v%C3%BDhybiek%2C%20350%20n%C3%A1vestidiel%2C%20650%20svoriek%20a%20pribli%C5%BEne%201000%20m%20k%C3%A1blov.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://kzd.uniza.sk/sk/veda-a-vyskum/dopravne-laboratorium kzd.uniza.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179786&url=https%3A%2F%2Fkzd.uniza.sk%2Fsk%2Fveda-a-vyskum%2Fdopravne-laboratorium podobnosť 69 %]) * „'''''V súčasnosti v dopravnom laboratóriu je 6 dopravní na hlavnom okruhu a 3 dopravne na diaľkovo riadenej trati.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22V%20s%C3%BA%C4%8Dasnosti%20v%20dopravnom%20laborat%C3%B3riu%20je%206%20dopravn%C3%AD%20na%20hlavnom%20okruhu%20a%203%20dopravne%20na%20dia%C4%BEkovo%20riadenej%20trati.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://kzd.uniza.sk/sk/veda-a-vyskum/dopravne-laboratorium kzd.uniza.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179786&url=https%3A%2F%2Fkzd.uniza.sk%2Fsk%2Fveda-a-vyskum%2Fdopravne-laboratorium podobnosť 69 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://kzd.uniza.sk/sk/veda-a-vyskum/dopravne-laboratorium<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Katedra%20%C5%BEelezni%C4%8Dnej%20dopravy&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Katedra železničnej dopravy<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-15870-89}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-15870-89] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 13:52, 12. marec 2026 (UTC)</div> == [[Žandárstvo]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%BDand%C3%A1rstvo&diff=8179836&oldid=8112134 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%BDand%C3%A1rstvo&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Žandárstvo]]; 16:00, {{dátum|2026-03-12}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 6792 - 5348 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-15741-01|~2026-15741-01]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-15741-01|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-15741-01|príspevky]]) ''(<nowiki>/* Súčasnosť */</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%BDand%C3%A1rstvo&oldid=8179836 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%BDand%C3%A1rstvo&oldid=8112134 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''o niektorých opatreniach na zvýšenie odolnosti Slovenskej republiky v oblasti obrany a bezpečnosti, o brannej povinnosti a o zmene a'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22o%20niektor%C3%BDch%20opatreniach%20na%20zv%C3%BD%C5%A1enie%20odolnosti%20Slovenskej%20republiky%20v%20oblasti%20obrany%20a%20bezpe%C4%8Dnosti%2C%20o%20brannej%20povinnosti%20a%20o%20zmene%20a%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=10182 nrsr.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179836&url=https%3A%2F%2Fwww.nrsr.sk%2Fweb%2FDefault.aspx%3Fsid%3Dzakony%2Fzakon%26MasterID%3D10182 podobnosť 16 %]), [https://www.slov-lex.sk/elegislativa/legislativne-procesy/SK/LP/2025/5 slov-lex.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179836&url=https%3A%2F%2Fwww.slov-lex.sk%2Felegislativa%2Flegislativne-procesy%2FSK%2FLP%2F2025%2F5 podobnosť 0 %]), [https://www.epi.sk/zz/2025-150 epi.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179836&url=https%3A%2F%2Fwww.epi.sk%2Fzz%2F2025-150 podobnosť 37 %]), [https://www.mod.gov.sk/zakony-v-posobnosti-ministerstva-obrany-slovenskej-republiky/ mod.gov.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179836&url=https%3A%2F%2Fwww.mod.gov.sk%2Fzakony-v-posobnosti-ministerstva-obrany-slovenskej-republiky%2F podobnosť 16 %]), [https://www.minv.sk/?okresne-urady-klientske-centra&urad=21&odbor=5&sekcia=uradna-tabula minv.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179836&url=https%3A%2F%2Fwww.minv.sk%2F%3Fokresne-urady-klientske-centra%26urad%3D21%26odbor%3D5%26sekcia%3Duradna-tabula podobnosť 17 %]), … <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=10182<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%BDand%C3%A1rstvo&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Žandárstvo<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-15741-01}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-15741-01] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 16:02, 12. marec 2026 (UTC)</div> == [[Alojz Přidal]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Alojz%20P%C5%99idal&diff=8180205&oldid=8180203 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Alojz%20P%C5%99idal&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Alojz Přidal]]; 06:18, {{dátum|2026-03-13}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 4146 - 3100 }} }})</span> . . [[Redaktor:Alojzko|Alojzko]] ([[Diskusia s redaktorom:Alojzko|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Alojzko|príspevky]]) ''(<nowiki>/* Život */</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Alojz%20P%C5%99idal&oldid=8180205 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Alojz%20P%C5%99idal&oldid=8180203 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''problematiku BOZP, jadrovej a radiačnej bezpečnosti a požiarnej ochrany v JE V-2.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22problematiku%20BOZP%2C%20jadrovej%20a%20radia%C4%8Dnej%20bezpe%C4%8Dnosti%20a%20po%C5%BEiarnej%20ochrany%20v%20JE%20V-2.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.nuclear.sk/wp-content/uploads/2023/09/Kto-je-kto-10_2023.pdf nuclear.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8180205&url=https%3A%2F%2Fwww.nuclear.sk%2Fwp-content%2Fuploads%2F2023%2F09%2FKto-je-kto-10_2023.pdf podobnosť]) * „'''''Od roku 2016 do roku 2018 vykonával funkciu špecialistu v jadrovom zariadení JAVYS'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Od%20roku%202016%20do%20roku%202018%20vykon%C3%A1val%20funkciu%20%C5%A1pecialistu%20v%20jadrovom%20zariaden%C3%AD%20JAVYS%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.nuclear.sk/wp-content/uploads/2023/09/Kto-je-kto-10_2023.pdf nuclear.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8180205&url=https%3A%2F%2Fwww.nuclear.sk%2Fwp-content%2Fuploads%2F2023%2F09%2FKto-je-kto-10_2023.pdf podobnosť]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.nuclear.sk/wp-content/uploads/2023/09/Kto-je-kto-10_2023.pdf<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Alojz%20P%C5%99idal&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Alojz Přidal<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Alojzko}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Alojzko] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 06:20, 13. marec 2026 (UTC)</div> == [[Stanislav Harangozó]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Stanislav%20Harangoz%C3%B3&diff=8180294&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Stanislav%20Harangoz%C3%B3&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Stanislav Harangozó]]; 11:05, {{dátum|2026-03-13}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 4119 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:Matica slovenská|Matica slovenská]] ([[Diskusia s redaktorom:Matica slovenská|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Matica slovenská|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorená stránka „{{Infobox Osobnosť | Meno = Stanislav Harangozó | Rodné meno = | Popis osoby = [[Slovensko|slovenský]] [[Maliar (umelec)|maliar]] | Portrét = Stanislav Harangozó vystavuje v Matici slovenskej, Liptovský Mikuláš.jpg | Dátum narodenia = [[4. máj]] [[1895]] | Miesto narodenia = [[Turčianske Teplice]], [[Slovensko]] | Dátum úmrtia = {{duv|1938|6|5|1895|5|4}} | Miesto úmrtia = [[Bratislava]], Slovensko | B…“</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Stanislav%20Harangoz%C3%B3&oldid=8180294 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Stanislav%20Harangoz%C3%B3&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''V rokoch 1990 – 2020 pôsobil na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22V%20rokoch%201990%20%E2%80%93%202020%20p%C3%B4sobil%20na%20Pedagogickej%20fakulte%20Univerzity%20Komensk%C3%A9ho%20v%20Bratislave.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.harangozo.sk/ harangozo.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8180294&url=https%3A%2F%2Fwww.harangozo.sk%2F podobnosť 28 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.harangozo.sk/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Stanislav%20Harangoz%C3%B3&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Stanislav Harangozó<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Matica slovenská}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Matica slovenská] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 11:06, 13. marec 2026 (UTC)</div> == [[Eutrofizácia]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Eutrofiz%C3%A1cia&diff=8181066&oldid=7703292 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Eutrofiz%C3%A1cia&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Eutrofizácia]]; 18:22, {{dátum|2026-03-14}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 6857 - 1435 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-16130-56|~2026-16130-56]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-16130-56|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-16130-56|príspevky]]) ''(<nowiki>Obohatenie článku</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Eutrofiz%C3%A1cia&oldid=8181066 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Eutrofiz%C3%A1cia&oldid=7703292 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Hoci väčšina najhorších prípadov eutrofizácie je spôsobená ľudskou činnosťou, niekedy k nej dochádza prirodzene.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Hoci%20v%C3%A4%C4%8D%C5%A1ina%20najhor%C5%A1%C3%ADch%20pr%C3%ADpadov%20eutrofiz%C3%A1cie%20je%20sp%C3%B4soben%C3%A1%20%C4%BEudskou%20%C4%8Dinnos%C5%A5ou%2C%20niekedy%20k%20nej%20doch%C3%A1dza%20prirodzene.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://sita.sk/klima/eutrofizacia-vody-a-jej-negativny-dopad-na-ekosystem/ sita.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8181066&url=https%3A%2F%2Fsita.sk%2Fklima%2Feutrofizacia-vody-a-jej-negativny-dopad-na-ekosystem%2F podobnosť 95 %]) * „'''''Problém zmierniť pomáhajú aj lepšie zariadenia na čistenie odpadových vôd a regulácie septikov, ktoré výrazne znižujú únik živín, čo vedie'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Probl%C3%A9m%20zmierni%C5%A5%20pom%C3%A1haj%C3%BA%20aj%20lep%C5%A1ie%20zariadenia%20na%20%C4%8Distenie%20odpadov%C3%BDch%20v%C3%B4d%20a%20regul%C3%A1cie%20septikov%2C%20ktor%C3%A9%20v%C3%BDrazne%20zni%C5%BEuj%C3%BA%20%C3%BAnik%20%C5%BEiv%C3%ADn%2C%20%C4%8Do%20vedie%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://sita.sk/klima/eutrofizacia-vody-a-jej-negativny-dopad-na-ekosystem/ sita.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8181066&url=https%3A%2F%2Fsita.sk%2Fklima%2Feutrofizacia-vody-a-jej-negativny-dopad-na-ekosystem%2F podobnosť 95 %]) * „'''''V niektorých oblastiach ide o jediný zdroj životného príjmu a tiež potravy.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22V%20niektor%C3%BDch%20oblastiach%20ide%20o%20jedin%C3%BD%20zdroj%20%C5%BEivotn%C3%A9ho%20pr%C3%ADjmu%20a%20tie%C5%BE%20potravy.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://sita.sk/klima/eutrofizacia-vody-a-jej-negativny-dopad-na-ekosystem/ sita.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8181066&url=https%3A%2F%2Fsita.sk%2Fklima%2Feutrofizacia-vody-a-jej-negativny-dopad-na-ekosystem%2F podobnosť 95 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://sita.sk/klima/eutrofizacia-vody-a-jej-negativny-dopad-na-ekosystem/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Eutrofiz%C3%A1cia&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Eutrofizácia<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-16130-56}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-16130-56] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 18:24, 14. marec 2026 (UTC)</div> == [[Ladislav Hanus]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ladislav%20Hanus&diff=8183189&oldid=8135880 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ladislav%20Hanus&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Ladislav Hanus]]; 15:00, {{dátum|2026-03-18}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 24389 - 22167 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-17117-24|~2026-17117-24]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-17117-24|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-17117-24|príspevky]]) ''(<nowiki>/* Dočasné podľahnutie nacistickému pokušeniu */ doplnenie iného pohľadu od S. Trizuljaka</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ladislav%20Hanus&oldid=8183189 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ladislav%20Hanus&oldid=8135880 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''... fašistická radikalizácia sa týkala politiky, ale kresťanská kultúra žila vo veľkej miere svojím vlastným životom.\'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22...%20fa%C5%A1istick%C3%A1%20radikaliz%C3%A1cia%20sa%20t%C3%BDkala%20politiky%2C%20ale%20kres%C5%A5ansk%C3%A1%20kult%C3%BAra%20%C5%BEila%20vo%20ve%C4%BEkej%20miere%20svoj%C3%ADm%20vlastn%C3%BDm%20%C5%BEivotom.%5C%22%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://kolegium.org/hlinkova-avantgarda-rozhovor-samuel-trizuljak/ kolegium.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8183189&url=https%3A%2F%2Fkolegium.org%2Fhlinkova-avantgarda-rozhovor-samuel-trizuljak%2F podobnosť 70 %]) * „'''''Hanus sa ako reformista snažil hľadať styčnú plochu s rôznymi nekatolíckymi tradíciami, ideológiami a postavami, obhajoval Dostojevského, polemizoval o diele'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Hanus%20sa%20ako%20reformista%20sna%C5%BEil%20h%C4%BEada%C5%A5%20sty%C4%8Dn%C3%BA%20plochu%20s%20r%C3%B4znymi%20nekatol%C3%ADckymi%20trad%C3%ADciami%2C%20ideol%C3%B3giami%20a%20postavami%2C%20obhajoval%20Dostojevsk%C3%A9ho%2C%20polemizoval%20o%20diele%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://kolegium.org/hlinkova-avantgarda-rozhovor-samuel-trizuljak/ kolegium.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8183189&url=https%3A%2F%2Fkolegium.org%2Fhlinkova-avantgarda-rozhovor-samuel-trizuljak%2F podobnosť 70 %]) * „'''''Kontextom týchto úvah boli celoeurópske diskusie katolíckych intelektuálov o vyčerpanosti medzivojnového poriadku, nestabilite parlamentného modelu Weimarskej republiky, veľkej hospodárskej kríze'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Kontextom%20t%C3%BDchto%20%C3%BAvah%20boli%20celoeur%C3%B3pske%20diskusie%20katol%C3%ADckych%20intelektu%C3%A1lov%20o%20vy%C4%8Derpanosti%20medzivojnov%C3%A9ho%20poriadku%2C%20nestabilite%20parlamentn%C3%A9ho%20modelu%20Weimarskej%20republiky%2C%20ve%C4%BEkej%20hospod%C3%A1rskej%20kr%C3%ADze%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://kolegium.org/hlinkova-avantgarda-rozhovor-samuel-trizuljak/ kolegium.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8183189&url=https%3A%2F%2Fkolegium.org%2Fhlinkova-avantgarda-rozhovor-samuel-trizuljak%2F podobnosť 70 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://kolegium.org/hlinkova-avantgarda-rozhovor-samuel-trizuljak/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ladislav%20Hanus&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Ladislav Hanus<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-17117-24}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-17117-24] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 15:02, 18. marec 2026 (UTC)</div> == [[Augustín Roškoványi]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=August%C3%ADn%20Ro%C5%A1kov%C3%A1nyi&diff=8183641&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=August%C3%ADn%20Ro%C5%A1kov%C3%A1nyi&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Augustín Roškoványi]]; 12:01, {{dátum|2026-03-19}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 9168 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-17346-95|~2026-17346-95]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-17346-95|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-17346-95|príspevky]]) ''(<nowiki>vypísanie článku o Augustínovi Roskovanyim</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=August%C3%ADn%20Ro%C5%A1kov%C3%A1nyi&oldid=8183641 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=August%C3%ADn%20Ro%C5%A1kov%C3%A1nyi&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''1846 ho pápež Pius IX. prijal na audiencii a obdaroval zlatým medailónom Nepoškvrneného počatia Panny Márie ako prejav uznania za'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%221846%20ho%20p%C3%A1pe%C5%BE%20Pius%20IX.%20prijal%20na%20audiencii%20a%20obdaroval%20zlat%C3%BDm%20medail%C3%B3nom%20Nepo%C5%A1kvrnen%C3%A9ho%20po%C4%8Datia%20Panny%20M%C3%A1rie%20ako%20prejav%20uznania%20za%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.knihydominikani.sk/hlavna_schemhladat_3?kpcmeno=roskovaniaugustin knihydominikani.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8183641&url=https%3A%2F%2Fwww.knihydominikani.sk%2Fhlavna_schemhladat_3%3Fkpcmeno%3Droskovaniaugustin podobnosť 98 %]), [https://www.knihydominikani.sk/hlavna_nemethy_26?pcmeno=roskovaniaugustin knihydominikani.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8183641&url=https%3A%2F%2Fwww.knihydominikani.sk%2Fhlavna_nemethy_26%3Fpcmeno%3Droskovaniaugustin podobnosť 92 %]) * „'''''Pri svojej všestrannej činnosti nezabúdal ani na miesto svojho detstva a v Rožkovanoch dal v r.1858 vybudovať kostol zasvätený sv.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Pri%20svojej%20v%C5%A1estrannej%20%C4%8Dinnosti%20nezab%C3%BAdal%20ani%20na%20miesto%20svojho%20detstva%20a%20v%20Ro%C5%BEkovanoch%20dal%20v%20r.1858%20vybudova%C5%A5%20kostol%20zasv%C3%A4ten%C3%BD%20sv.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.knihydominikani.sk/hlavna_schemhladat_3?kpcmeno=roskovaniaugustin knihydominikani.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8183641&url=https%3A%2F%2Fwww.knihydominikani.sk%2Fhlavna_schemhladat_3%3Fkpcmeno%3Droskovaniaugustin podobnosť 98 %]) * „'''''Na podporu študentov založil v Nitre základinu štyridsaťtisíc forintov, každoročne stravoval 40 gymnazistov (okrem klerikov), založil aj základinu na pomoc'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Na%20podporu%20%C5%A1tudentov%20zalo%C5%BEil%20v%20Nitre%20z%C3%A1kladinu%20%C5%A1tyridsa%C5%A5tis%C3%ADc%20forintov%2C%20ka%C5%BEdoro%C4%8Dne%20stravoval%2040%20gymnazistov%20%28okrem%20klerikov%29%2C%20zalo%C5%BEil%20aj%20z%C3%A1kladinu%20na%20pomoc%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.knihydominikani.sk/hlavna_schemhladat_3?kpcmeno=roskovaniaugustin knihydominikani.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8183641&url=https%3A%2F%2Fwww.knihydominikani.sk%2Fhlavna_schemhladat_3%3Fkpcmeno%3Droskovaniaugustin podobnosť 98 %]) * „'''''Jeho pastierske listy sú písané v duchu úprimnej starostlivosti o zverený ľud.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Jeho%20pastierske%20listy%20s%C3%BA%20p%C3%ADsan%C3%A9%20v%20duchu%20%C3%BAprimnej%20starostlivosti%20o%20zveren%C3%BD%20%C4%BEud.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.knihydominikani.sk/hlavna_schemhladat_3?kpcmeno=roskovaniaugustin knihydominikani.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8183641&url=https%3A%2F%2Fwww.knihydominikani.sk%2Fhlavna_schemhladat_3%3Fkpcmeno%3Droskovaniaugustin podobnosť 98 %]), [https://www.knihydominikani.sk/hlavna_nemethy_26?pcmeno=roskovaniaugustin knihydominikani.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8183641&url=https%3A%2F%2Fwww.knihydominikani.sk%2Fhlavna_nemethy_26%3Fpcmeno%3Droskovaniaugustin podobnosť 92 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.knihydominikani.sk/hlavna_schemhladat_3?kpcmeno=roskovaniaugustin<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=August%C3%ADn%20Ro%C5%A1kov%C3%A1nyi&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Augustín Roškoványi<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-17346-95}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-17346-95] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 12:02, 19. marec 2026 (UTC)</div> == [[Dočasná vláda francúzskej republiky]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Do%C4%8Dasn%C3%A1%20vl%C3%A1da%20franc%C3%BAzskej%20republiky&diff=8184374&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Do%C4%8Dasn%C3%A1%20vl%C3%A1da%20franc%C3%BAzskej%20republiky&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Dočasná vláda francúzskej republiky]]; 15:01, {{dátum|2026-03-20}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 3016 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:LogoMakerAKDK|LogoMakerAKDK]] ([[Diskusia s redaktorom:LogoMakerAKDK|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/LogoMakerAKDK|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorené prekladom stránky „[[:cs:Special:Redirect/revision/25324048|Prozatímní vláda Francouzské republiky]]“</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Do%C4%8Dasn%C3%A1%20vl%C3%A1da%20franc%C3%BAzskej%20republiky&oldid=8184374 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Do%C4%8Dasn%C3%A1%20vl%C3%A1da%20franc%C3%BAzskej%20republiky&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Po oslobodení Paríža 25. augusta 1944 sa presunula späť do hlavného mesta a 9. septembra 1944 ustanovila novú vládu \"národnej'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Po%20osloboden%C3%AD%20Par%C3%AD%C5%BEa%2025.%20augusta%201944%20sa%20presunula%20sp%C3%A4%C5%A5%20do%20hlavn%C3%A9ho%20mesta%20a%209.%20septembra%201944%20ustanovila%20nov%C3%BA%20vl%C3%A1du%20%5C%22n%C3%A1rodnej%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/zbornik-zivot-v-SR-1939-45.pdf upn.gov.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8184374&url=https%3A%2F%2Fwww.upn.gov.sk%2Fpublikacie_web%2Fzbornik-zivot-v-SR-1939-45.pdf podobnosť]), [https://www.stvr.org/media/a542/file/item/sk/0000/juraj-vyboh2.358.pdf?fbclid=IwZXh0bgNhZW0CMTAAAR0cClOq5JqGBsQXLPem-SMcOHuqF9wWVTHYudJ7UPaXPp9ybKzo8MNtt7k_aem_AfNe7QwkoxqtYV55dwPdxjYBAauBnINbkwzdyB-I0iii6Nj97Vgh5s6F0Os82VDPe7blwvzAdBpbs531jUSiqdyP stvr.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8184374&url=https%3A%2F%2Fwww.stvr.org%2Fmedia%2Fa542%2Ffile%2Fitem%2Fsk%2F0000%2Fjuraj-vyboh2.358.pdf%3Ffbclid%3DIwZXh0bgNhZW0CMTAAAR0cClOq5JqGBsQXLPem-SMcOHuqF9wWVTHYudJ7UPaXPp9ybKzo8MNtt7k_aem_AfNe7QwkoxqtYV55dwPdxjYBAauBnINbkwzdyB-I0iii6Nj97Vgh5s6F0Os82VDPe7blwvzAdBpbs531jUSiqdyP podobnosť]), [https://www.vhu.sk/data/files/568.pdf vhu.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8184374&url=https%3A%2F%2Fwww.vhu.sk%2Fdata%2Ffiles%2F568.pdf podobnosť]), [https://www.forumhistoriae.sk/sites/default/files/varsavske1.pdf forumhistoriae.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8184374&url=https%3A%2F%2Fwww.forumhistoriae.sk%2Fsites%2Fdefault%2Ffiles%2Fvarsavske1.pdf podobnosť]), [https://koreny.neocities.org/0007-Turzovania-1+2SV-sum2-7.pdf koreny.neocities.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8184374&url=https%3A%2F%2Fkoreny.neocities.org%2F0007-Turzovania-1%2B2SV-sum2-7.pdf podobnosť]), … <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/zbornik-zivot-v-SR-1939-45.pdf<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Do%C4%8Dasn%C3%A1%20vl%C3%A1da%20franc%C3%BAzskej%20republiky&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Dočasná vláda francúzskej republiky<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:LogoMakerAKDK}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom LogoMakerAKDK] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 15:02, 20. marec 2026 (UTC)</div> == [[Chuck Norris]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chuck%20Norris&diff=8186029&oldid=8185366 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chuck%20Norris&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Chuck Norris]]; 21:38, {{dátum|2026-03-23}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 19237 - 15835 }} }})</span> . . [[Redaktor:Jadrovy chemik|Jadrovy chemik]] ([[Diskusia s redaktorom:Jadrovy chemik|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Jadrovy chemik|príspevky]]) ''(<nowiki>+ pseudofakty a citacie</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chuck%20Norris&oldid=8186029 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chuck%20Norris&oldid=8185366 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Keď ide strašidlo spať, každú noc sa pozerá pod posteľ, či tam nie je Chuck Norris.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Ke%C4%8F%20ide%20stra%C5%A1idlo%20spa%C5%A5%2C%20ka%C5%BEd%C3%BA%20noc%20sa%20pozer%C3%A1%20pod%20poste%C4%BE%2C%20%C4%8Di%20tam%20nie%20je%20Chuck%20Norris.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.modrykonik.sk/blogs/popular/?page=3 modrykonik.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8186029&url=https%3A%2F%2Fwww.modrykonik.sk%2Fblogs%2Fpopular%2F%3Fpage%3D3 podobnosť 0 %]), [https://www.modrykonik.sk/blog/marselay/message/na-dobru-noc-rip-chuck-norris-napo-m1h2r9/ modrykonik.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8186029&url=https%3A%2F%2Fwww.modrykonik.sk%2Fblog%2Fmarselay%2Fmessage%2Fna-dobru-noc-rip-chuck-norris-napo-m1h2r9%2F podobnosť 78 %]), [https://www.modrykonik.sk/blogs/?hp=22147881&scrollto=first modrykonik.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8186029&url=https%3A%2F%2Fwww.modrykonik.sk%2Fblogs%2F%3Fhp%3D22147881%26scrollto%3Dfirst podobnosť 0 %]) * „'''''Chuckova brada je taká hustá, že v nej žijú tri rodiny orlov a jeden nezvestný prieskumník.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Chuckova%20brada%20je%20tak%C3%A1%20hust%C3%A1%2C%20%C5%BEe%20v%20nej%20%C5%BEij%C3%BA%20tri%20rodiny%20orlov%20a%20jeden%20nezvestn%C3%BD%20prieskumn%C3%ADk.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.modrykonik.sk/blogs/?hp=22159601 modrykonik.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8186029&url=https%3A%2F%2Fwww.modrykonik.sk%2Fblogs%2F%3Fhp%3D22159601 podobnosť 0 %]), [https://www.modrykonik.sk/blog/marselay/message/na-dobru-noc-rip-chuck-norris-napo-m1h2r9/ modrykonik.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8186029&url=https%3A%2F%2Fwww.modrykonik.sk%2Fblog%2Fmarselay%2Fmessage%2Fna-dobru-noc-rip-chuck-norris-napo-m1h2r9%2F podobnosť 78 %]) * „'''''Teória evolúcie neexistuje, existuje iba zoznam živočíšnych druhov, ktoré nechal Chuck Norris prežiť.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Te%C3%B3ria%20evol%C3%BAcie%20neexistuje%2C%20existuje%20iba%20zoznam%20%C5%BEivo%C4%8D%C3%AD%C5%A1nych%20druhov%2C%20ktor%C3%A9%20nechal%20Chuck%20Norris%20pre%C5%BEi%C5%A5.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.modrykonik.sk/blogs/?hp=22157383 modrykonik.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8186029&url=https%3A%2F%2Fwww.modrykonik.sk%2Fblogs%2F%3Fhp%3D22157383 podobnosť 0 %]), [https://chuck-norris.szm.com/ chuck-norris.szm.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8186029&url=https%3A%2F%2Fchuck-norris.szm.com%2F podobnosť 12 %]), [https://tera.poradna.net/questions/1886078-vtip-pro-odlehceni-iv tera.poradna.net] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8186029&url=https%3A%2F%2Ftera.poradna.net%2Fquestions%2F1886078-vtip-pro-odlehceni-iv podobnosť 12 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.modrykonik.sk/blogs/popular/?page=3, https://www.modrykonik.sk/blogs/?hp=22159601, https://www.modrykonik.sk/blogs/?hp=22157383<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chuck%20Norris&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Chuck Norris<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Jadrovy chemik}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Jadrovy chemik] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 21:40, 23. marec 2026 (UTC)</div> == [[Dolný Vadičov]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Doln%C3%BD%20Vadi%C4%8Dov&diff=8187469&oldid=8180224 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Doln%C3%BD%20Vadi%C4%8Dov&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Dolný Vadičov]]; 10:18, {{dátum|2026-03-26}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 9653 - 7345 }} }})</span> . . [[Redaktor:Miroslav Gajdoš|Miroslav Gajdoš]] ([[Diskusia s redaktorom:Miroslav Gajdoš|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Miroslav Gajdoš|príspevky]]) ''(<nowiki>/* Kultúra */Zdroj Kysucké povesti</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Doln%C3%BD%20Vadi%C4%8Dov&oldid=8187469 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Doln%C3%BD%20Vadi%C4%8Dov&oldid=8180224 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Keď sa prach rozptýlil, dedinčania uvideli na mieste, kde kedysi stála jaskyňa prekrásne lúky snežienok.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Ke%C4%8F%20sa%20prach%20rozpt%C3%BDlil%2C%20dedin%C4%8Dania%20uvideli%20na%20mieste%2C%20kde%20kedysi%20st%C3%A1la%20jasky%C5%88a%20prekr%C3%A1sne%20l%C3%BAky%20sne%C5%BEienok.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10162476418271891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10162476418271891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10162466139766891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10162466139766891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10161871285911891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10161871285911891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10156193164051891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10156193164051891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10160676360761891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10160676360761891%2F podobnosť]), … * „'''''V úzkej doline potoka ktorý pramení za Ladoňhorou, ich zo skalnej jaskyne tajne sledoval černokňažník Ladoň.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22V%20%C3%BAzkej%20doline%20potoka%20ktor%C3%BD%20pramen%C3%AD%20za%20Lado%C5%88horou%2C%20ich%20zo%20skalnej%20jaskyne%20tajne%20sledoval%20%C4%8Dernok%C5%88a%C5%BEn%C3%ADk%20Lado%C5%88.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10162476418271891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10162476418271891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10162466139766891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10162466139766891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10161871285911891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10161871285911891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10156193164051891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10156193164051891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10160676360761891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10160676360761891%2F podobnosť]), … * „'''''Celá jaskyňa sa zatriasla a skalné bralo v ktorom bol Ladoň usadený sa začalo rúcať.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Cel%C3%A1%20jasky%C5%88a%20sa%20zatriasla%20a%20skaln%C3%A9%20bralo%20v%20ktorom%20bol%20Lado%C5%88%20usaden%C3%BD%20sa%20za%C4%8Dalo%20r%C3%BAca%C5%A5.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10162476418271891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10162476418271891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10162475294291891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10162475294291891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10162466139766891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10162466139766891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10156193164051891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10156193164051891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10161871285911891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10161871285911891%2F podobnosť]), … * „'''''Dedina zosmutnela, kde hľadať taký kvet v čase, keď už aj posledné listie zhnilo na zemi.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Dedina%20zosmutnela%2C%20kde%20h%C4%BEada%C5%A5%20tak%C3%BD%20kvet%20v%20%C4%8Dase%2C%20ke%C4%8F%20u%C5%BE%20aj%20posledn%C3%A9%20listie%20zhnilo%20na%20zemi.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10162476418271891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10162476418271891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10162466139766891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10162466139766891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10161871285911891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10161871285911891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10161976620646891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10161976620646891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10160676360761891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10160676360761891%2F podobnosť]), … <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10162476418271891/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Doln%C3%BD%20Vadi%C4%8Dov&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Dolný Vadičov<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Miroslav Gajdoš}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Miroslav Gajdoš] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 10:20, 26. marec 2026 (UTC)</div> == [[Zuzana Znášiková Martinková]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Zuzana%20Zn%C3%A1%C5%A1ikov%C3%A1%20Martinkov%C3%A1&diff=8187891&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Zuzana%20Zn%C3%A1%C5%A1ikov%C3%A1%20Martinkov%C3%A1&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Zuzana Znášiková Martinková]]; 15:20, {{dátum|2026-03-27}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 1441 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:HarryDusanko|HarryDusanko]] ([[Diskusia s redaktorom:HarryDusanko|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/HarryDusanko|príspevky]]) ''(<nowiki>výroba stránky o slávnej herečke</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Zuzana%20Zn%C3%A1%C5%A1ikov%C3%A1%20Martinkov%C3%A1&oldid=8187891 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Zuzana%20Zn%C3%A1%C5%A1ikov%C3%A1%20Martinkov%C3%A1&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Funguje ako herečka na voľnej nohe a je možné vidieť ju v komických a dramatických rolách.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Funguje%20ako%20here%C4%8Dka%20na%20vo%C4%BEnej%20nohe%20a%20je%20mo%C5%BEn%C3%A9%20vidie%C5%A5%20ju%20v%20komick%C3%BDch%20a%20dramatick%C3%BDch%20rol%C3%A1ch.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.csfd.cz/tvurce/357596-zuzana-martinkova-znasikova/biografie/ csfd.cz] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187891&url=https%3A%2F%2Fwww.csfd.cz%2Ftvurce%2F357596-zuzana-martinkova-znasikova%2Fbiografie%2F podobnosť 0 %]) * „'''''Po štyridsiatke sa znova presťahovala na Slovensko, kde okrem divadla (SND, Gunagu, La Komika, Ady loď...) nanovo rozbehla svoju televíznu'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Po%20%C5%A1tyridsiatke%20sa%20znova%20pres%C5%A5ahovala%20na%20Slovensko%2C%20kde%20okrem%20divadla%20%28SND%2C%20Gunagu%2C%20La%20Komika%2C%20Ady%20lo%C4%8F...%29%20nanovo%20rozbehla%20svoju%20telev%C3%ADznu%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.csfd.cz/tvurce/357596-zuzana-martinkova-znasikova/biografie/ csfd.cz] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187891&url=https%3A%2F%2Fwww.csfd.cz%2Ftvurce%2F357596-zuzana-martinkova-znasikova%2Fbiografie%2F podobnosť 0 %]) * „'''''Po návrate na Slovensko na počiatku 90. rokov sa stala dôležitou súčasťou Trnavského divadla, kde stvárnila množstvo hlavných i vedľajších'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Po%20n%C3%A1vrate%20na%20Slovensko%20na%20po%C4%8Diatku%2090.%20rokov%20sa%20stala%20d%C3%B4le%C5%BEitou%20s%C3%BA%C4%8Das%C5%A5ou%20Trnavsk%C3%A9ho%20divadla%2C%20kde%20stv%C3%A1rnila%20mno%C5%BEstvo%20hlavn%C3%BDch%20i%20ved%C4%BEaj%C5%A1%C3%ADch%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.csfd.sk/tvorca/357596-zuzana-martinkova-znasikova/biografia/ csfd.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187891&url=https%3A%2F%2Fwww.csfd.sk%2Ftvorca%2F357596-zuzana-martinkova-znasikova%2Fbiografia%2F podobnosť 0 %]), [https://www.csfd.cz/tvurce/357596-zuzana-martinkova-znasikova/biografie/ csfd.cz] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187891&url=https%3A%2F%2Fwww.csfd.cz%2Ftvurce%2F357596-zuzana-martinkova-znasikova%2Fbiografie%2F podobnosť 0 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.csfd.cz/tvurce/357596-zuzana-martinkova-znasikova/biografie/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Zuzana%20Zn%C3%A1%C5%A1ikov%C3%A1%20Martinkov%C3%A1&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Zuzana Znášiková Martinková<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:HarryDusanko}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom HarryDusanko] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 15:22, 27. marec 2026 (UTC)</div> == [[Riccardo Paternò di Montecupo]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Riccardo%20Patern%C3%B2%20di%20Montecupo&diff=8188254&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Riccardo%20Patern%C3%B2%20di%20Montecupo&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Riccardo Paternò di Montecupo]]; 06:12, {{dátum|2026-03-28}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 3771 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:Radoslav70|Radoslav70]] ([[Diskusia s redaktorom:Radoslav70|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Radoslav70|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorená stránka „{{Infobox Politik | Meno = Riccardo Paternò di Montecupo | Rodné meno = | Popis osoby = taliansky ekonóm a akademik | Portrét = Riccardo Paternò di Montecupo.png | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = | Úrad = Hlavný kancelár|Hlavný kancelár Maltézskeho…“</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Riccardo%20Patern%C3%B2%20di%20Montecupo&oldid=8188254 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Riccardo%20Patern%C3%B2%20di%20Montecupo&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Pôsobil ako zástupca pozorovateľa misie Maltézskeho rádu pri Organizácii Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO).'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22P%C3%B4sobil%20ako%20z%C3%A1stupca%20pozorovate%C4%BEa%20misie%20Malt%C3%A9zskeho%20r%C3%A1du%20pri%20Organiz%C3%A1cii%20Spojen%C3%BDch%20n%C3%A1rodov%20pre%20v%C3%BD%C5%BEivu%20a%20po%C4%BEnohospod%C3%A1rstvo%20%28FAO%29.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.facebook.com/groups/728142723863454/posts/26362279410023100/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8188254&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2F728142723863454%2Fposts%2F26362279410023100%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/728142723863454/posts/24770252632559127/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8188254&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2F728142723863454%2Fposts%2F24770252632559127%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/728142723863454/posts/9247483168595991/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8188254&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2F728142723863454%2Fposts%2F9247483168595991%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/728142723863454/posts/24978708625046859/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8188254&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2F728142723863454%2Fposts%2F24978708625046859%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/728142723863454/posts/2984798824864488/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8188254&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2F728142723863454%2Fposts%2F2984798824864488%2F podobnosť]), … <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.facebook.com/groups/728142723863454/posts/26362279410023100/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Riccardo%20Patern%C3%B2%20di%20Montecupo&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Riccardo Paternò di Montecupo<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Radoslav70}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Radoslav70] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 06:14, 28. marec 2026 (UTC)</div> == [[Otužovanie detí školského veku]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Otu%C5%BEovanie%20det%C3%AD%20%C5%A1kolsk%C3%A9ho%20veku&diff=8189883&oldid=8154553 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Otu%C5%BEovanie%20det%C3%AD%20%C5%A1kolsk%C3%A9ho%20veku&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Otužovanie detí školského veku]]; 19:36, {{dátum|2026-03-30}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 15803 - 9729 }} }})</span> . . [[Redaktor:Oto Zapletal|Oto Zapletal]] ([[Diskusia s redaktorom:Oto Zapletal|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Oto Zapletal|príspevky]]) ''(<nowiki>Pridaný text o mladých vodných záchranároch.</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Otu%C5%BEovanie%20det%C3%AD%20%C5%A1kolsk%C3%A9ho%20veku&oldid=8189883 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Otu%C5%BEovanie%20det%C3%AD%20%C5%A1kolsk%C3%A9ho%20veku&oldid=8154553 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Každý má svoji komfortní zónu jinde a nejdůležitější je, že děti překonaly samy sebe.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Ka%C5%BEd%C3%BD%20m%C3%A1%20svoji%20komfortn%C3%AD%20z%C3%B3nu%20jinde%20a%20nejd%C5%AFle%C5%BEit%C4%9Bj%C5%A1%C3%AD%20je%2C%20%C5%BEe%20d%C4%9Bti%20p%C5%99ekonaly%20samy%20sebe.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://ceskokrumlovsky.denik.cz/zpravy_region/v-plavkach-do-lipna-mladi-vodni-zachranari-zvladli-ledove-koupele-s-prehledem-20.html ceskokrumlovsky.denik.cz] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8189883&url=https%3A%2F%2Fceskokrumlovsky.denik.cz%2Fzpravy_region%2Fv-plavkach-do-lipna-mladi-vodni-zachranari-zvladli-ledove-koupele-s-prehledem-20.html podobnosť 69 %]) * „'''''Díky mrazivé noci se na hladině vytvořila centimetrová krusta, instruktoři si museli pomáhat sekerou.\'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22D%C3%ADky%20mraziv%C3%A9%20noci%20se%20na%20hladin%C4%9B%20vytvo%C5%99ila%20centimetrov%C3%A1%20krusta%2C%20instrukto%C5%99i%20si%20museli%20pom%C3%A1hat%20sekerou.%5C%22%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://ceskokrumlovsky.denik.cz/zpravy_region/v-plavkach-do-lipna-mladi-vodni-zachranari-zvladli-ledove-koupele-s-prehledem-20.html ceskokrumlovsky.denik.cz] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8189883&url=https%3A%2F%2Fceskokrumlovsky.denik.cz%2Fzpravy_region%2Fv-plavkach-do-lipna-mladi-vodni-zachranari-zvladli-ledove-koupele-s-prehledem-20.html podobnosť 69 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://ceskokrumlovsky.denik.cz/zpravy_region/v-plavkach-do-lipna-mladi-vodni-zachranari-zvladli-ledove-koupele-s-prehledem-20.html<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Otu%C5%BEovanie%20det%C3%AD%20%C5%A1kolsk%C3%A9ho%20veku&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Otužovanie detí školského veku<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Oto Zapletal}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Oto Zapletal] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 19:38, 30. marec 2026 (UTC)</div> == [[Ptolemaios VI.]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ptolemaios%20VI.&diff=8191133&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ptolemaios%20VI.&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Ptolemaios VI.]]; 04:04, {{dátum|2026-04-02}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 21240 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Luppus|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorená stránka „{{Infobox Panovník | meno = Ptolemaios VI. Filométor | titul = [[Faraón]] a kráľ [[Staroveký Egypt|Egypta]] | obrázok = Ptolemaeus VI.jpg | popis obrázku = Strieborná tetradrachma s portrétom Ptolemaia VI. (cca 162/161 pred Kr.) | panovanie = [[180 pred Kr.]] – [[164 pred Kr.]]<br />[[163 pred Kr.]] – [[145 pred Kr.]] | predchodca = [[Ptolemaios V.]] | nástupca = Ptolemaios VIII. Euerge…“</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ptolemaios%20VI.&oldid=8191133 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ptolemaios%20VI.&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Jeho narodenie bolo úzko späté s náboženským kultom, čo odráža aj jeho Horovo meno, v ktorom je označovaný za \"dvojča'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Jeho%20narodenie%20bolo%20%C3%BAzko%20sp%C3%A4t%C3%A9%20s%20n%C3%A1bo%C5%BEensk%C3%BDm%20kultom%2C%20%C4%8Do%20odr%C3%A1%C5%BEa%20aj%20jeho%20Horovo%20meno%2C%20v%20ktorom%20je%20ozna%C4%8Dovan%C3%BD%20za%20%5C%22dvoj%C4%8Da%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://zborniky.e-slovak.sk/SAS_42_2013.pdf zborniky.e-slovak.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8191133&url=https%3A%2F%2Fzborniky.e-slovak.sk%2FSAS_42_2013.pdf podobnosť]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://zborniky.e-slovak.sk/SAS_42_2013.pdf<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ptolemaios%20VI.&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Ptolemaios VI.<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Luppus}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Luppus] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 04:06, 2. apríl 2026 (UTC)</div> == [[Vodná nádrž pod Bukovcom]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vodn%C3%A1%20n%C3%A1dr%C5%BE%20pod%20Bukovcom&diff=8193265&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vodn%C3%A1%20n%C3%A1dr%C5%BE%20pod%20Bukovcom&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Vodná nádrž pod Bukovcom]]; 10:48, {{dátum|2026-04-05}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 4529 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:LoverofBattle12|LoverofBattle12]] ([[Diskusia s redaktorom:LoverofBattle12|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/LoverofBattle12|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorenie úplne novej stránky pod názvom ,, Vodná nádrž pod Bukovcom" v rámci stránky ,, Ida (rieka)".</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vodn%C3%A1%20n%C3%A1dr%C5%BE%20pod%20Bukovcom&oldid=8193265 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vodn%C3%A1%20n%C3%A1dr%C5%BE%20pod%20Bukovcom&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Vodná nádrž Pod Bukovcom je rybárskym revírom v užívaní Slovenského rybárskeho zväzu.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Vodn%C3%A1%20n%C3%A1dr%C5%BE%20Pod%20Bukovcom%20je%20ryb%C3%A1rskym%20rev%C3%ADrom%20v%20u%C5%BE%C3%ADvan%C3%AD%20Slovensk%C3%A9ho%20ryb%C3%A1rskeho%20zv%C3%A4zu.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://draciastopa.sk/vodna-nadrz-pod-bukovcom/ draciastopa.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8193265&url=https%3A%2F%2Fdraciastopa.sk%2Fvodna-nadrz-pod-bukovcom%2F podobnosť 18 %]), [https://www.keturist.sk/info/vodna-nadrz-pod-bukovcom/ keturist.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8193265&url=https%3A%2F%2Fwww.keturist.sk%2Finfo%2Fvodna-nadrz-pod-bukovcom%2F podobnosť 49 %]) * „'''''Okrem toho v okolitých bukových a zmiešaných lesoch je množstvo chodníkov a lesných cestičiek pre turistiku a cyklotúry.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Okrem%20toho%20v%20okolit%C3%BDch%20bukov%C3%BDch%20a%20zmie%C5%A1an%C3%BDch%20lesoch%20je%20mno%C5%BEstvo%20chodn%C3%ADkov%20a%20lesn%C3%BDch%20cesti%C4%8Diek%20pre%20turistiku%20a%20cyklot%C3%BAry.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.haravara.sk/atrakcie/vodna-nadrz-bukovec-rekreacne-stredisko-viktoria/ haravara.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8193265&url=https%3A%2F%2Fwww.haravara.sk%2Fatrakcie%2Fvodna-nadrz-bukovec-rekreacne-stredisko-viktoria%2F podobnosť 30 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://draciastopa.sk/vodna-nadrz-pod-bukovcom/, https://www.haravara.sk/atrakcie/vodna-nadrz-bukovec-rekreacne-stredisko-viktoria/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vodn%C3%A1%20n%C3%A1dr%C5%BE%20pod%20Bukovcom&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Vodná nádrž pod Bukovcom<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:LoverofBattle12}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom LoverofBattle12] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 10:50, 5. apríl 2026 (UTC)</div> == [[Pavel babušík]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Pavel%20babu%C5%A1%C3%ADk&diff=8194248&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Pavel%20babu%C5%A1%C3%ADk&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Pavel babušík]]; 23:06, {{dátum|2026-04-06}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 3384 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:GIGN82|GIGN82]] ([[Diskusia s redaktorom:GIGN82|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/GIGN82|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorenie stránky pre prof. Ing. Pavla Babušíka CSc., Dr.h.c.</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Pavel%20babu%C5%A1%C3%ADk&oldid=8194248 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Pavel%20babu%C5%A1%C3%ADk&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''2003 - Animal sciences and biotechnologies faculty council, Temešvár, Rumunsko (titul Dr.h.c)'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%222003%20-%20Animal%20sciences%20and%20biotechnologies%20faculty%20council%2C%20Teme%C5%A1v%C3%A1r%2C%20Rumunsko%20%28titul%20Dr.h.c%29%22 vyhľadávanie], • zdroje: [http://www.auraclinic.cz/cs/article/?catID=449 auraclinic.cz] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8194248&url=http%3A%2F%2Fwww.auraclinic.cz%2Fcs%2Farticle%2F%3FcatID%3D449 podobnosť 21 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>http://www.auraclinic.cz/cs/article/?catID=449<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Pavel%20babu%C5%A1%C3%ADk&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Pavel babušík<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:GIGN82}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom GIGN82] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 23:08, 6. apríl 2026 (UTC)</div> == [[Megantrop (Sangiran)]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Megantrop%20%28Sangiran%29&diff=8196398&oldid=8196217 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Megantrop%20%28Sangiran%29&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Megantrop (Sangiran)]]; 01:35, {{dátum|2026-04-11}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 33848 - 30104 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-18083-46|~2026-18083-46]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-18083-46|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-18083-46|príspevky]]) ''()''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Megantrop%20%28Sangiran%29&oldid=8196398 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Megantrop%20%28Sangiran%29&oldid=8196217 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Submitted to the Faculty of Graduate Studies in Partial Fulfillment of the Requirements for the Degree of MASTER OF ARTS.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Submitted%20to%20the%20Faculty%20of%20Graduate%20Studies%20in%20Partial%20Fulfillment%20of%20the%20Requirements%20for%20the%20Degree%20of%20MASTER%20OF%20ARTS.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://winnspace.uwinnipeg.ca/handle/10680/36 winnspace.uwinnipeg.ca] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8196398&url=https%3A%2F%2Fwinnspace.uwinnipeg.ca%2Fhandle%2F10680%2F36 podobnosť 0 %]), [https://www.researchgate.net/publication/46150317_Ucwaningo_ngesakhiwo_sangaphandle_ezinkondlweni_zika_-_EL_Mhlanga researchgate.net] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8196398&url=https%3A%2F%2Fwww.researchgate.net%2Fpublication%2F46150317_Ucwaningo_ngesakhiwo_sangaphandle_ezinkondlweni_zika_-_EL_Mhlanga podobnosť 0 %]), [https://winnspace.uwinnipeg.ca/handle/10680/2221?locale-attribute=en winnspace.uwinnipeg.ca] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8196398&url=https%3A%2F%2Fwinnspace.uwinnipeg.ca%2Fhandle%2F10680%2F2221%3Flocale-attribute%3Den podobnosť 0 %]), [https://ucalgary.scholaris.ca/server/api/core/bitstreams/d5a29758-e29b-46b2-bb28-723ebffa68c6/content ucalgary.scholaris.ca] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8196398&url=https%3A%2F%2Fucalgary.scholaris.ca%2Fserver%2Fapi%2Fcore%2Fbitstreams%2Fd5a29758-e29b-46b2-bb28-723ebffa68c6%2Fcontent podobnosť 0 %]), [https://journals.rudn.ru/international-relations/article/view/14763 journals.rudn.ru] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8196398&url=https%3A%2F%2Fjournals.rudn.ru%2Finternational-relations%2Farticle%2Fview%2F14763 podobnosť 0 %]), … <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://winnspace.uwinnipeg.ca/handle/10680/36<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Megantrop%20%28Sangiran%29&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Megantrop (Sangiran)<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-18083-46}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-18083-46] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 01:36, 11. apríl 2026 (UTC)</div> == [[Vladimír Feľbaba]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vladim%C3%ADr%20Fe%C4%BEbaba&diff=8196846&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vladim%C3%ADr%20Fe%C4%BEbaba&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Vladimír Feľbaba]]; 23:17, {{dátum|2026-04-11}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 3071 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:PravoJeUmenie|PravoJeUmenie]] ([[Diskusia s redaktorom:PravoJeUmenie|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/PravoJeUmenie|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorená stránka „JUDr. Mgr. Vladimír Feľbaba je slovenský advokát, komunálny politik a bývalý viceprimátor mesta Prešov. Narodil sa 24.10.1989 v Prešove. '''Vzdelanie''' V roku 2014 absolvoval Právnickú fakultu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde nadobudol titul Mgr. V roku 2018 úspešne zložil rigoróznu skúšku na Právnickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe a bol mu udelený titul JUDr. Absolvoval aj štúdium Politológie, a v súčasnosti…“</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vladim%C3%ADr%20Fe%C4%BEbaba&oldid=8196846 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vladim%C3%ADr%20Fe%C4%BEbaba&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Absolvoval aj štúdium Politológie, a v súčasnosti je doktorandom na Právnickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Absolvoval%20aj%20%C5%A1t%C3%BAdium%20Politol%C3%B3gie%2C%20a%20v%20s%C3%BA%C4%8Dasnosti%20je%20doktorandom%20na%20Pr%C3%A1vnickej%20fakulte%20Univerzity%20Karlovej%20v%20Prahe.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://ddadsstornala.sk/aktuality/advokat-v-presove-na-rozvod/ ddadsstornala.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8196846&url=https%3A%2F%2Fddadsstornala.sk%2Faktuality%2Fadvokat-v-presove-na-rozvod%2F podobnosť 33 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://ddadsstornala.sk/aktuality/advokat-v-presove-na-rozvod/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vladim%C3%ADr%20Fe%C4%BEbaba&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Vladimír Feľbaba<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:PravoJeUmenie}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom PravoJeUmenie] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 23:18, 11. apríl 2026 (UTC)</div> == [[Németh Pál]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A9meth%20P%C3%A1l&diff=8198676&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A9meth%20P%C3%A1l&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Németh Pál]]; 11:16, {{dátum|2026-04-15}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 2205 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:Németh Gergely (Epres)|Németh Gergely (Epres)]] ([[Diskusia s redaktorom:Németh Gergely (Epres)|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Németh Gergely (Epres)|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorená stránka „Pavol Németh sa narodil v roku 1939 vo Vojtechovciach, čo je dnes časť obce Nový Život. Svoj život zasvätil učiteľstvu s trénerstvom. Kariéru začal ako učiteľ v Topoľníkoch, kde neskôr založil ženský hádzanársky klub. Trénerské vzdelanie získal v Bratislave a v Prahe. Hádzanú v Topoľníkoch vybudoval od nuly. V roku 1968 založil tím dorasteniek a v roku 1972 tím žien. S dorastenkami získal titul slovenského aj československého…“</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A9meth%20P%C3%A1l&oldid=8198676 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A9meth%20P%C3%A1l&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Predovšetkým sezóna 1977/78 priniesla obrovský úspech, keď ženy z Topoľníkov obsadili na finálovom turnaji Slovenského pohára druhé miesto, vďaka čomu'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Predov%C5%A1etk%C3%BDm%20sez%C3%B3na%201977%2F78%20priniesla%20obrovsk%C3%BD%20%C3%BAspech%2C%20ke%C4%8F%20%C5%BEeny%20z%20Topo%C4%BEn%C3%ADkov%20obsadili%20na%20fin%C3%A1lovom%20turnaji%20Slovensk%C3%A9ho%20poh%C3%A1ra%20druh%C3%A9%20miesto%2C%20v%C4%8Faka%20%C4%8Domu%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.slovakhandball.sk/article/navzdy-nas-opustil-pavol-nemeth-trenerska-legenda-a-jedna-z-najvacsich-osobnosti-hadzanej-na-zitnom-ostrove- slovakhandball.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8198676&url=https%3A%2F%2Fwww.slovakhandball.sk%2Farticle%2Fnavzdy-nas-opustil-pavol-nemeth-trenerska-legenda-a-jedna-z-najvacsich-osobnosti-hadzanej-na-zitnom-ostrove- podobnosť 99 %]) * „'''''Pavol Németh sa narodil v roku 1939 vo Vojtechovciach, čo je dnes časť obce Nový Život.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Pavol%20N%C3%A9meth%20sa%20narodil%20v%20roku%201939%20vo%20Vojtechovciach%2C%20%C4%8Do%20je%20dnes%20%C4%8Das%C5%A5%20obce%20Nov%C3%BD%20%C5%BDivot.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.slovakhandball.sk/article/navzdy-nas-opustil-pavol-nemeth-trenerska-legenda-a-jedna-z-najvacsich-osobnosti-hadzanej-na-zitnom-ostrove- slovakhandball.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8198676&url=https%3A%2F%2Fwww.slovakhandball.sk%2Farticle%2Fnavzdy-nas-opustil-pavol-nemeth-trenerska-legenda-a-jedna-z-najvacsich-osobnosti-hadzanej-na-zitnom-ostrove- podobnosť 99 %]), [https://sportnet.sme.sk/spravy/hadzana-umrtie-pavol-nemeth-trener/ sportnet.sme.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8198676&url=https%3A%2F%2Fsportnet.sme.sk%2Fspravy%2Fhadzana-umrtie-pavol-nemeth-trener%2F podobnosť 37 %]) * „'''''V sezóne 1978/79 Topoľníky postúpili do prvej československej ligy, kde štyrikrát získali striebro a dvakrát bronz.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22V%20sez%C3%B3ne%201978%2F79%20Topo%C4%BEn%C3%ADky%20post%C3%BApili%20do%20prvej%20%C4%8Deskoslovenskej%20ligy%2C%20kde%20%C5%A1tyrikr%C3%A1t%20z%C3%ADskali%20striebro%20a%20dvakr%C3%A1t%20bronz.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://sportnet.sme.sk/spravy/hadzana-umrtie-pavol-nemeth-trener/ sportnet.sme.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8198676&url=https%3A%2F%2Fsportnet.sme.sk%2Fspravy%2Fhadzana-umrtie-pavol-nemeth-trener%2F podobnosť 37 %]), [https://www.slovakhandball.sk/article/navzdy-nas-opustil-pavol-nemeth-trenerska-legenda-a-jedna-z-najvacsich-osobnosti-hadzanej-na-zitnom-ostrove- slovakhandball.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8198676&url=https%3A%2F%2Fwww.slovakhandball.sk%2Farticle%2Fnavzdy-nas-opustil-pavol-nemeth-trenerska-legenda-a-jedna-z-najvacsich-osobnosti-hadzanej-na-zitnom-ostrove- podobnosť 99 %]) * „'''''V sezóne 1984/85 trénoval Pavol Németh Partizánske a tešil sa z ďalšieho československého titulu.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22V%20sez%C3%B3ne%201984%2F85%20tr%C3%A9noval%20Pavol%20N%C3%A9meth%20Partiz%C3%A1nske%20a%20te%C5%A1il%20sa%20z%20%C4%8Fal%C5%A1ieho%20%C4%8Deskoslovensk%C3%A9ho%20titulu.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.slovakhandball.sk/article/navzdy-nas-opustil-pavol-nemeth-trenerska-legenda-a-jedna-z-najvacsich-osobnosti-hadzanej-na-zitnom-ostrove- slovakhandball.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8198676&url=https%3A%2F%2Fwww.slovakhandball.sk%2Farticle%2Fnavzdy-nas-opustil-pavol-nemeth-trenerska-legenda-a-jedna-z-najvacsich-osobnosti-hadzanej-na-zitnom-ostrove- podobnosť 99 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.slovakhandball.sk/article/navzdy-nas-opustil-pavol-nemeth-trenerska-legenda-a-jedna-z-najvacsich-osobnosti-hadzanej-na-zitnom-ostrove-<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A9meth%20P%C3%A1l&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Németh Pál<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Németh Gergely (Epres)}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Németh Gergely (Epres)] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 11:18, 15. apríl 2026 (UTC)</div> ldl771amnn2a1r5rw2rsaswh05v864y 0 437722 8198491 7940483 2026-04-15T05:14:31Z ~2026-17169-48 289591 8198491 wikitext text/x-wiki {{Infobox Rozhlasová stanica | názov = Rádio Twist | logo = | popis = | príjem = terestriálne (FM) a internetové vysielanie | typ stanice = súkromná | krajina = [[Slovensko]] | sídlo = [[Šalviová ulica (Bratislava)|Šalviová]] 1 {{break}} 821 01 [[Bratislava]] | vlastník = RADIO TWIST, a.s. | riaditeľ = [[Andrej Hryc]] | premiéra = [[1. február]] [[1993]] | koniec vysielania = [[2. apríl]] [[2006]] | cieľová skupina = stredná generácia | hudobný formát = | slogan = ''Je dobré vedieť viac'' | čistý príjem = | kľúčoví ľudia = | bývalý názov = | člen skupiny = | webstránka = | poznámky = }} '''Rádio Twist''' bola slovenská informačno-hudobná [[rozhlas (zvuk)|rozhlasová]] stanica zameraná na strednú generáciu,<ref name="rrtv-2005" /> vysielajúca od [[1. február]]a [[1993]] do [[2. apríl]]a [[2006]].<ref name="valastiak-2007">{{Citácia periodika | priezvisko = Valaštiak | meno = Vlado | odkaz na autora = | titul = História a plány: Rádio Twist | periodikum = RadioTV.cz | url = http://sk.radiotv.cz/radio-clanky/radio-vseobecne/histalria-a-plaany-raadio-twist/ | dátum vydania = 2007-03-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-03-14 | vydavateľ = Media Marketing Services | miesto = Praha | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20131105084744/http://sk.radiotv.cz/radio-clanky/radio-vseobecne/histalria-a-plaany-raadio-twist/| dátum archivácie = 2013-11-05}}</ref><ref name="radia-30">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pred 30 rokmi začalo vysielať Rádio Twist | periodikum = Radia.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.radia.sk/spravy/4654_pred-30-rokmi-zacalo-vysielat-radio-twist | issn = | vydavateľ = | miesto = | dátum = 2023-02-01 | dátum prístupu = 2024-03-15}}</ref> == Dejiny == Twist založil v roku [[1991]] herec a podnikateľ [[Andrej Hryc]] spolu so sestrou Bohdanou Machajovou a jej vtedajším manželom [[Ľuboš Machaj|Ľubošom Machajom]]. Od začiatku existoval ako [[akciová spoločnosť]], Andrej Hryc vlastnil 25 %, manželia Machajoví 25 % a 50-percentný balík akcií vlastnili deti veľkopodnikateľa [[Jozef Majský|Jozefa Majského]] Eva Majská a Jozef Majský ml.<ref>Rádio VIVA, a.s. v konkurze. : RADIO TWIST, a.s. In: {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Obchodný register na internete | url = https://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=276241&SID=7&P=1 | vydavateľ = Ministerstvo spravodlivosti SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-03-13 | miesto = Bratislava}}</ref><ref name="sme-2002-11">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Hryc hľadá pre Rádio Twist nového investora | periodikum = Korzár | odkaz na periodikum = Korzár (denník) | url = https://korzar.sme.sk/c/4638880/hryc-hlada-pre-radio-twist-noveho-investora.html | issn = | vydavateľ = Petit Press | miesto = Košice | dátum = 2002-11-08 | dátum prístupu = 2024-03-13}}</ref> Ľuboš Machaj (dlhoročný dramaturg a redaktor [[Česko-slovenský rozhlas|Československého]] a [[Slovenský rozhlas|Slovenského rozhlasu]] a neskorší generálny riaditeľ [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]]) zároveň v rádiu 10 rokov pôsobil ako programový riaditeľ.<ref name="omediach-2013">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kernová | meno = Miroslava | autor = | odkaz na autora = Miroslava Kernová | titul = Ľuboš Machaj odchádza z vedenia Slovenského rozhlasu | url = https://www.omediach.com/radio/2087-lubos-machaj-odchadza-z-vedenia-slovenskeho-rozhlasu | vydavateľ = omediach.com | dátum vydania = 2013-08-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-03-13 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Počas [[Mečiarizmus|mečiarizmu]], špecificky počas pôsobenia [[Vláda Slovenskej republiky od 13. decembra 1994 do 30. októbra 1998|tretej vlády Vladimíra Mečiara]] v rokoch [[1994]]{{--}}[[1998]], rádio zastrešovalo (spolu s denníkom ''[[SME]]'', týždenníkom ''[[Domino fórum]]'' a od augusta 1996 aj [[TV Markíza]]) občianske a politické aktivity protimečiarovskej opozície<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Ördögh | meno = Pavel | autor = | odkaz na autora = | titul = Mediálne podnikanie Andyho Hryca: Od Rádia Twist po Info Rádio | periodikum = Právne noviny | odkaz na periodikum = | url = https://www.pravnenoviny.sk/medialne-podnikanie-andyho-hryca-od-radia-twist-po-info-radio | issn = 2454-0048 | vydavateľ = Legal & Economic Press | miesto = Bratislava | dátum = 2014-01-09 | dátum prístupu = 2024-03-13}}</ref><ref name="ferencei-2019">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Ferencei | meno = Lucia | autor = | odkaz na autora = | titul = OK kampaň ´98 na Slovensku : Disertační práce | url = https://theses.cz/id/j2y67g/LUCIA_FERENCEI_DP_S_PRILOHAMI.pdf | vydavateľ = Univerzita Palackého : Filozofická fakulta : Katedra politologie a evropských studií | dátum vydania = 2019 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-03-16 | miesto = Olomouc | jazyk = }}</ref>{{rp|9, 10, 196, 197}} a podľa niektorých názorov sa z neho stal „symbol nemanipulovaného spravodajstva a protipól spravodajstva [vtedajších] verejnoprávnych médií“.<ref name="valastiak-2007" /> Andrej Hryc tiež v rádiu zamestnával umelcov, s ktorými verejnoprávne média pod kontrolou koaličných strán ukončili spoluprácu: ''„Ja som ich všetkých zamestnal v Twiste. Jaro Filip. Noga, Skrúcaný, Rasťo Piško, Andrasy, Vácvalová, Satinský. To všetko bolo u nás. Oni všetci títo ľudia boli povyhadzovaní zo Slovenského rozhlasu a zo Slovenskej televízie a ja som ich všetkých zobral do Twistu. Oni tam boli prikrytí pod veľkým mojich chrbtom a ja som dostával po chrbáte a chránil som ich. Všetci mali zákaz účinkovať v médiách. Nie naraz samozrejme, ale postupne. Oni neboli nikdy zamestnancami rádia ani televízie, oni povedali, tak táto relácia skončila, ďakujeme pekne. Stretneme sa nabudúce a my keď budeme chcieť, tak vás zavoláme. Nemáte nárok vôbec povedať päť slov. Dramaturgia rozhodla. Zrušila sa relácia. To je cenzúra, ale to im nedokážete, že to je cenzúra. Povedali, že nemajú peniaze.“''<ref name="ferencei-2019" />{{rp|98}} Po [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 1998|voľbách do NR SR v roku 1998]], v ktorých tretiu Mečiarovu vládu vystriedala [[Vláda Slovenskej republiky od 30. októbra 1998 do 15. októbra 2002|vláda Mikuláša Dzurindu]], ustal politický tlak na rádio, postupne sa ale zhoršovala jeho ekonomická situácia. Dlhoročný investor Twistu Jozef Majský bol v roku [[2000]] obžalovaný z viacerých podvodov, podiely jeho detí odkúpil v roku [[2002]] Andrej Hryc a snažil sa pre rádio získať nových investorov.<ref name="sme-2002-11" /> Problémy sa však stupňovali, spoločnosti hrozil bankrot, ktorý sa akcionári pokúšali odvrátiť aj pôžičkami, pričom Ľuboša Machaja priviedli pokusy o záchranu Twistu až k osobnému bankrotu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Cuprik | meno = Roman | autor = | odkaz na autora = | titul = Favorit na post šéfa RTVS Machaj je v osobnom bankrote | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22950227/volba-sefa-rtvs-machaj-je-v-osobnom-bankrote.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-29 | dátum prístupu = 2024-03-14}}</ref> Kríza vyvrcholila výmenou vedenia v roku [[2004]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Uličianska | meno = Zuzana | autor = | odkaz na autora = Zuzana Uličianska | titul = Rádio Twist je v kríze, vymenilo sa vedenie | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/c/1869947/radio-twist-je-v-krize-vymenilo-sa-vedenie.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2004-12-27 | dátum prístupu = 2024-03-14}}</ref> V roku [[2005]] Twist odkúpila štvorica nových vlastníkov (Dušan Budzák, Róbert Bartoš, Milan Kodaj, Peter Roth) prostredníctvom spoločnosti SCAN Development, s.r.o. Ako investor po zmene vlastníkov figuroval mečiarovský privatizér a veľkopodnikateľ [[Vladimír Poór]] s väzbami na [[Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko|HZDS]] a neskôr [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]].<ref name="trend-2013">{{Citácia periodika | priezvisko = Czwitkovics | meno = Tomáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Prečo v skutočnosti skončila Viva | periodikum = Trend | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://www.trend.sk/trend-archiv/preco-skutocnosti-skoncila-viva | issn = 1336-2674 | vydavateľ = News and Media Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2013-12-22 | dátum prístupu = 2024-03-14}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Vašuta | meno = Tomáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Stál pri Mečiarovi, ukrýval sa za Ficom. Dnes si užíva milióny | periodikum = SME : INDEX | odkaz na periodikum = | url = https://index.sme.sk/c/22782032/oligarcha-vladimir-poor-z-casnika-jeden-z-najbohatsich-slovakov.html | issn = | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2021-12-29 | dátum prístupu = 2024-03-14}}</ref> Spoločnosť aj stanicu nový vlastníci v roku [[2006]] premenovali na [[Rádio Viva]] a preformátovali na hudobné rádio zamerané na starších poslucháčov, pričom prebrali frekvencie a časť zamestnancov Twistu.<ref name="trend-2013" /><ref name="pravda-2006" /> == Počúvanosť == V roku [[1998]] počúvalo Twist 10 až 13 % poslucháčov, v roku [[2005]] bola počúvanosť približne 5,7 %.<ref name="pravda-2006">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Twist skončil, nahradí ho Rádio Viva | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://kultura.pravda.sk/hudba/clanok/35151-twist-skoncil-nahradi-ho-radio-viva/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2006-04-03 | dátum prístupu = 2024-03-13 }}</ref> V [[Bratislavský kraj|Bratislavskom kraji]] bol Twist k roku [[2001]] štvrtý rok po sebe najpočúvanejšou rozhlasovou stanicou.<ref name="rrtv-2005" /> == Osobnosti a relácie == Výber osobností, ktoré pôsobili v Rádiu Twist: {{Stĺpce|3|šírka=25em| * [[Katarína Brychtová]] (''Živá planéta'')<ref name="tw-moderatori">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kto je Kto : Moderátori | url = http://www.twist.sk/cgi_bin/twist/ktojekto/whois_list.asp | url archívu = https://web.archive.org/web/20001120001000/http://www.twist.sk/cgi_bin/twist/ktojekto/whois_list.asp?whois=1 | vydavateľ = Rádio Twist | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | dátum archivácie = 2000-11-20 | jazyk = }}</ref> * [[Juraj Čurný]] (''Album na každý deň'', ''London calling'', ''Music news'')<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Juraj Čurný: Energia Andyho Hryca bola neuveriteľná, bol "multitaskingový" | periodikum = Info.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.info.sk/sprava/184295/juraj-curny-energia-andyho-hryca-bola-neuveritelna-bol-multitaskingovy/ | issn = | vydavateľ = Webtron | miesto = Žilina | dátum = 2021-01-31 | dátum prístupu = 2024-03-14}}</ref> * [[Pavol Danišovič]] (''Pianissimo'')<ref name="tw-moderatori" /><ref name="tw-archiv-1999" /> * [[Richard Dírer]] (spravodajstvo)<ref name="tw-spravodajstvo">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kto je Kto : Spravodajstvo | url = http://www.twist.sk/cgi_bin/twist/ktojekto/whois_list.asp | url archívu = https://web.archive.org/web/20001120030000/http://www.twist.sk/cgi_bin/twist/ktojekto/whois_list.asp?whois=2 | vydavateľ = Rádio Twist | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | dátum archivácie = 2000-11-20 | jazyk = }}</ref> * [[Karolína Ducká]] (''Šport'')<ref name="tw-sport">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kto je Kto : Šport | url = http://www.twist.sk/cgi_bin/twist/ktojekto/whois_list.asp | url archívu = https://web.archive.org/web/20001120042000/http://www.twist.sk/cgi_bin/twist/ktojekto/whois_list.asp?whois=4 | vydavateľ = Rádio Twist | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | dátum archivácie = 2000-11-20 | jazyk = }}</ref> * [[Jaroslav Filip]] (''Apropo [plus]'', ''Noční vtáci'', ''Záložňa'')<ref name="tw-moderatori" /><ref name="tw-archiv-1999">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Archív relácií | url = http://ra-twist.gtinet.sk/scripts/twist/w_shows.htm | url archívu = https://web.archive.org/web/19991012032654/http://ra-twist.gtinet.sk/scripts/twist/w_shows.htm | vydavateľ = Rádio Twist | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | dátum archivácie = 1999-10-12 | jazyk = }}</ref> * [[Andrej Hryc]] (zakladateľ, generálny riaditeľ)<ref name="tw-vedenie">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kto je Kto : Vedenie | url = http://www.twist.sk/cgi_bin/twist/ktojekto/whois_list.asp | url archívu = https://web.archive.org/web/20001120023200/http://www.twist.sk/cgi_bin/twist/ktojekto/whois_list.asp?whois=13 | vydavateľ = Rádio Twist | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | dátum archivácie = 2000-11-20 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> * [[Andrej Kraus]] (''Top Čierna skrinka'', ''Twister'')<ref name="tw-moderatori" /> * [[Radoslav Kuric]]<ref name="tw-moderatori" /> * [[Silvia Kušnírová]] (''Žurnál Rádia Twist'')<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Tódová | meno = Monika | autor = | odkaz na autora = Monika Tódová | titul = Podnikateľka Silvia Kušnírová: Bohatstvo je skúška ako chudoba | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/632883/podnikatelka-silvia-kusnirova-bohatstvo-je-skuska-ako-chudoba/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2016-12-28 | dátum prístupu = 2024-03-15}}</ref> * [[Ján Lacko (športový komentátor)|Ján Lacko]] (''Šport'')<ref name="tw-sport" /> * [[Milan Lasica]] (''Pianissimo'')<ref name="tw-moderatori" /><ref name="tw-archiv-1999" /> * [[Karol Lovaš]] (''Ring Karola Lovaša'', ''Žurnál Rádia Twist'')<ref name="tw-spravodajstvo" /><ref name="tw-archiv-1999" /> * [[Ľuboš Machaj]] (programový riaditeľ)<ref name="tw-vedenie" /> * [[Peter Marcin]] (''Spolužiaci'', ''Twister'')<ref name="tw-moderatori" /> * [[Gregor Mareš]] (''Twist'', ''Hudobná hitparáda'')<ref name="tw-moderatori" /> * [[Milan Markovič]] (''Milánium'')<ref name="tw-moderatori" /><ref name="rrtv-2005" /> * [[Ján Mečiar]] (''Spektrum'', ''Žurnál Rádia Twist'')<ref name="tw-moderatori" /> * [[Richard Müller (spevák)|Richard Müller]] (''Modrý pondelok'')<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Richard Müller dnes začína v Twiste | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/c/2089749/richard-muller-dnes-zacina-v-twiste.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 1996-09-02 | dátum prístupu = 2024-03-15}}</ref> * [[Jozef Dado Nagy|Jozef „Dado“ Nagy]] (''Literárna revue'', ''Nočný bar'')<ref name="tw-moderatori" /><ref name="rrtv-2005" /> * [[Bibiana Ondrejková]] (''Klub Rádia Twist'', ''Twistík'')<ref name="tw-moderatori" /> * [[Pavol Polanský|Pavel Polanský]] (''Pekná hudba'', ''Jazz club'')<ref name="tw-moderatori" /><ref name="radia-30" /> * [[Stano Radič]] (''Apropo [plus]'', ''Záložňa'')<ref name="tw-archiv-1999" /> * [[Anna Sámelová]] (''Žurnál Rádia Twist'')<ref name="tw-spravodajstvo" /> * [[Július Satinský]] (''Šľak ma ide trafiť'')<ref name="valastiak-2007" /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Július Satinský: Prečo v maštali? | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://kultura.sme.sk/c/22009925/julius-satinsky-preco-v-mastali.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2018-12-17 | dátum prístupu = 2024-03-14}}</ref> * [[Ján Sucháň]] (''Zamyslenie'')<ref name="tw-moderatori" /> * [[Jozef Šošoka|Jozef „Dodo“ Šošoka]] (''Jazz club'')<ref name="radia-30" /> * [[Radim Uzel]] (''Červenanie'')<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Petera | meno = Martin | autor = | odkaz na autora = | titul = Noční úlovky z éteru: Uzlovo Červenání, scénky, hudba a bez reklam! | periodikum = RadioTV.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.radiotv.cz/p_radio/nocni-ulovky-z-eteru-uzlovo-cervenani-scenky-hudba-a-bez-reklam/ | issn = | vydavateľ = Media Marketing Services | miesto = Praha | dátum = 2011-08-15 | dátum prístupu = 2024-03-14}}</ref> * [[Andrea Vadkerti]] (''Aréna Andrey Vadkerti'')<ref name="tw-archiv-1999" /> * [[Anna Vargová (moderátorka)|Anna Vargová]] (''Duel alebo dialóg'', ''Žurnál Rádia Twist'')<ref name="tw-spravodajstvo" /><ref name="tw-archiv-1999" /> * [[Lucia Virostková]], rod. Kubošová (''Žurnál Rádia Twist'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Lucia Virostková : Životopis | url = https://fphil.uniba.sk/katedry-a-odborne-pracoviska/katedra-zurnalistiky/clenovia-katedry/lucia-virostkova/zivotopis/ | vydavateľ = Univerzita Komenského : Filozofická fakulta UK : Katedra žurnalistiky | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-03-15 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> * [[Vladimír Voštinár]] (''Prezentujme sa!'')<ref name="tw-moderatori" /> * [[Ernest Weidler]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Delostrelecká príprava? | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/c/2108352/delostrelecka-priprava.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 1996-04-17 | dátum prístupu = 2024-03-13}}</ref> * [[Zuzana Wienk]], rod. Revayová (''Žurnál Rádia Twist'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zuzana Wienk | url = https://www.itapa.sk/spikri/zuzana-wienk/ | vydavateľ = ITAPA | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-03-14 | miesto = | jazyk = }}</ref> * [[Jana Žitňanská]], rod. Lepeňová (''Žurnál Rádia Twist'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Jana Žitňanská | url = https://www.nova.sk/jana-zitnanska | url archívu = https://web.archive.org/web/20160605113722/https://www.nova.sk/jana-zitnanska | vydavateľ = [[NOVA (politická strana)|NOVA]] | dátum vydania = [ca 2014] | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | dátum archivácie = 2016-06-05 | miesto = | jazyk = }}</ref> }} == Ocenenia == * [[1995]]{{--}}[[2002]]: viacero ocenení v súťaži o najkreatívnejšiu reklamu Zlatý klinec v kategóriách inzercia, vonkajšia reklama a reklamná kampaň.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = RetroReklama: Pre všetkých, čo počúvali Rádio Twist | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://strategie.hnonline.sk/news/marketing/779975-retroreklama-pre-vsetkych-co-pocuvali-radio-twist | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2013-10-31 | dátum prístupu = 2024-03-16}}</ref> * [[1998]]: Concordia Press Award za prínos pre rozvoj demokracie a ľudských práv, pri príležitosti Dňa slobody tlače.<ref name="rrtv-2005" /> * [[2002]]: cena ISTRON v kategórii počin roka za rozhlasovú hru ''Pán prsteňov: Spoločenstvo prsteňa'' (v spolupráci so Slovenským rozhlasom).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Istron 2002 | periodikum = Fandom.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.fandom.sk/clanok/istron-2002 | issn = | vydavateľ = Ing. Rastislav Weber – FANDOM | miesto = Prešov | dátum = 2002-09-16 | dátum prístupu = 2024-03-16}}</ref> * [[2004]]: cena ISTRON v kategórii počin roka za rozhlasovú hru ''Pán prsteňov: Návrat kráľa'' (v spolupráci so Slovenským rozhlasom).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Cena ISTRON 2004 vyhlásená | periodikum = Fandom.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.fandom.sk/clanok/cena-istron-2004-vyhlasena | issn = | vydavateľ = Ing. Rastislav Weber – FANDOM | miesto = Prešov | dátum = 2004-10-25 | dátum prístupu = 2024-03-16}}</ref> == Vysielače == Zoznam frekvencií a vysielačov, z ktorých prebiehalo terestriálne [[frekvenčná modulácia|FM]] vysielanie Rádia Twist.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Giba | meno = Walter | autor = | odkaz na autora = | titul = História slovenských TV a FM/VKV II vysielačov a staníc : Rádio Twist | url = http://power.szm.sk/historia.htm#:~:text=Twist | vydavateľ = Walter Giba | dátum vydania = 2019-05 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-03-15 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Giba | meno = Walter | autor = | odkaz na autora = | titul = Zaniknuté FM + TV stanice na Slovensku : Rádio Twist | url = http://power.szm.sk/stanice_01.htm#:~:text=Twist | vydavateľ = Walter Giba | dátum vydania = [2019] | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-03-15 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Príloha č. 1 : Zoznam držiteľov licencií na rozhlasové vysielanie k 23.01.2006 : RÁDIO TWIST | url = https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=192043#:~:text=Twist | vydavateľ = Národná rada SR | dátum vydania = [2006] | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-03-15 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> {| class="wikitable sortable" |- ! [[Frekvencia (fyzika)|Frekvencia]] || Mesto || Vysielač || Výkon ([[Efektívny vyžarovaný výkon|ERP]]) || class="unsortable" | Pozn. |- | align="right" | 88,1 [[megahertz|MHz]] || [[Košice]] || Márovka {{small|({{mnm|681 + 30}})}} || align="right" | 0,25 [[kilowatt|kW]] || {{#tag:ref|Od 25. februára 1998.|group=pozn.}} |- | align="right" | 88,5 MHz || [[Vranov nad Topľou]] || Chemko Strážske – komín {{small|({{mnm|144 + 200}})}} || align="right" | 2 kW || {{#tag:ref|Od 1. decembra 2002.|group=pozn.}} |- | align="right" | 91,1 MHz || [[Liptovský Mikuláš]] || [[Chopok]] {{small|({{mnm|2000 + 10}})}} || align="right" | 1 kW || {{#tag:ref|Od 4. novembra 1996, v apríli 2002 bol vysielač presunutý z Chopku na kótu Ružomberok – Úložisko.|group=pozn.}} |- | align="right" | 91,1 MHz || [[Ružomberok]] || [[Úložisko (vrch)|Úložisko]] {{small|({{mnm|740 + 26}})}} || align="right" | 1 kW || {{#tag:ref|Od apríla 2002, presun z Chopku.|group=pozn.}} |- | align="right" | 92,7 MHz || [[Žilina]] || [[Zástranie]] – [[Straník (vrch)|Straník]] I {{small|({{mnm|770 + 18}})}} || align="right" | 0,8 kW || {{#tag:ref|Od júla 2000.|group=pozn.}} |- | align="right" | 96,0 MHz || [[Lučenec]] || [[Detvianska Huta]] – [[Táňovo]] {{small|({{mnm|929 + 30}})}} || align="right" | 5 kW || {{#tag:ref|Od 12. apríla 2002, dočasne, plánovaný presun na kótu Lučenec – Detvianska Huta – Surovina.|group=pozn.}} |- | align="right" | 96,1 MHz || [[Praha]] || [[Bohnice]] {{small|({{mnm|275 + 50}})}} || align="right" | 0,5 kW || {{#tag:ref|Licencia pre vysielanie v Prahe bola českej pobočke Twistu pridelená 14. mája 2002.<ref name="rrtv-2005">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rozhodnutí o udělení licence : Rádio TWIST Praha, s.r.o. | url = https://rrtv.gov.cz/files/lic/l874856.pdf | vydavateľ = Rada pro rozhlasové a televizní vysílání | miesto = Praha | dátum vydania = 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-03-14 | jazyk = }}</ref> Vysielanie prebiehalo od 21. novembra 2002, v roku 2003 bola pražská frekvencia zmenená z 96,1 MHz na 96,2 MHz.|group=pozn.}} |- | align="right" | 96,2 MHz || Praha || Bohnice {{small|({{mnm|275 + 70}})}} || align="right" | 1 kW || {{#tag:ref|Od 2003, predtým 96,1 MHz.|group=pozn.}} |- | align="right" | 101,4 MHz || [[Rožňava]] || [[Dievčenská skala]] {{small|({{mnm|660 + 40}})}} || align="right" | 1 kW || {{#tag:ref|Od 31. júla 2000.|group=pozn.}} |- | align="right" | 101,8 MHz || [[Bratislava]] || [[Televízna veža na Kamzíku|Kamzík]] {{small|({{mnm|433,3 + 138}})}} || align="right" | 5 kW, 90 kW, 100 kW || {{#tag:ref|Od 14. februára 1994, predtým 106,6 MHz. Do roku 1994 ERP 5 kW, od roku 1995 ERP 90 kW, neskôr 100 kW.|group=pozn.}} |- | align="right" | 104,8 MHz || [[Poprad]] || [[Hranovnica]] – Dubina {{small|({{mnm|877 + 43}})}} || align="right" | 1 kW || {{#tag:ref|Od 28. septembra 2002, dočasne, plánovaný presun na kótu Svit – Malý Smolník.|group=pozn.}} |- | align="right" | 104,9 MHz || [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]] || [[Kľačianska Magura]] {{small|({{mnm|1146 + 20}})}} || align="right" | 2 kW || {{#tag:ref|Od 6. novembra 2002. Dočasne sa vysielalo aj z [[chata pod Kľačianskou Magurou|chaty pod Kľačianskou Magurou]].|group=pozn.}} |- | align="right" | 105,1 MHz || [[Banská Štiavnica]] || [[Sitno (vrch)|Sitno]] – rozhľadňa {{small|({{mnm|1009 + 15}})}} || align="right" | 1 kW, 10 kW || {{#tag:ref|Od 6. novembra 1995, v júli 2000 bolo vysielanie presunuté z rozhľadne na vysielač Sitno.|group=pozn.}} |- | align="right" | 105,1 MHz || Banská Štiavnica || [[Vysielač Sitno|Sitno]] {{small|({{mnm|991 + 53}})}} || align="right" | 20 kW || {{#tag:ref|Od júla 2000, predtým z rozhľadne na Sitne.|group=pozn.}} |- | align="right" | 105,5 MHz || [[Trenčín]] || [[Vysielač Nad oborou|Nad oborou]] I {{small|({{mnm|654,9 + 50}})}} || align="right" | 10 kW || {{#tag:ref|Od 17. januára 2002.|group=pozn.}} |- | align="right" | 105,8 MHz || [[Prešov]] || Šibená hora I {{small|({{mnm|310 + 23,6}})}} || align="right" | 2 kW || {{#tag:ref|Od 28. septembra 2002.|group=pozn.}} |- | align="right" | 106,6 MHz || [[Banská Bystrica]] || Vartovka {{small|({{mnm|580 + 30}})}} || align="right" | 2 kW || {{#tag:ref|Od 23. marca 1996, v rokoch 1996 – 1997 bol vysielač presunutý na kótu Panský diel.|group=pozn.}} |- | align="right" | 106,6 MHz || Banská Bystrica || [[Panský diel]] {{small|({{mnm|1100 + 30}})}} || align="right" | 1 kW || {{#tag:ref|Od roku 1996 alebo 1997, predtým Vartovka.|group=pozn.}} |- | align="right" | 106,6 MHz || Bratislava || Kamzík {{small|({{mnm|433,3 + 105}})}} || align="right" | 3 kW || {{#tag:ref|Od 1. februára 1993 do 14. februára 1994, následne 101,8 MHz.|group=pozn.}} |} == Poznámky == {{Referencie|skupina=pozn.}} == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://web.archive.org/web/20001018180929/http://www.twist.sk/ Oficiálny web] (archív, 2000) * [https://www.radia.sk/spravy/4654_pred-30-rokmi-zacalo-vysielat-radio-twist Pred 30 rokmi začalo vysielať Rádio Twist] – článok na portáli ''Radia.sk'' (2023), ukážky vizuálu a zvučiek Twistu * [https://www.youtube.com/results?search_query=r%C3%A1dio+twist Nahrávky relácií] na YouTube {{Rozhlasové stanice na Slovensku}} [[Kategória:Zaniknuté slovenské rozhlasové stanice|Twist]] [[Kategória:Vzniklo v 1991]] [[Kategória:Vzniklo v 1993]] [[Kategória:Zaniklo v 2006]] blnw0x7fmktrodd9dwxlf19jewy5y41 8198493 8198491 2026-04-15T05:39:38Z Jetam2 30982 Revízia [[Special:Diff/8198491|8198491]] používateľa [[Special:Contributions/~2026-17169-48|~2026-17169-48]] ([[User talk:~2026-17169-48|diskusia]]) bola vrátená> plur8l 8198493 wikitext text/x-wiki {{Infobox Rozhlasová stanica | názov = Rádio Twist | logo = | popis = | príjem = terestriálne (FM) a internetové vysielanie | typ stanice = súkromná | krajina = [[Slovensko]] | sídlo = [[Šalviová ulica (Bratislava)|Šalviová]] 1 {{break}} 821 01 [[Bratislava]] | vlastník = RADIO TWIST, a.s. | riaditeľ = [[Andrej Hryc]] | premiéra = [[1. február]] [[1993]] | koniec vysielania = [[2. apríl]] [[2006]] | cieľová skupina = stredná generácia | hudobný formát = | slogan = ''Je dobré vedieť viac'' | čistý príjem = | kľúčoví ľudia = | bývalý názov = | člen skupiny = | webstránka = | poznámky = }} '''Rádio Twist''' bola slovenská informačno-hudobná [[rozhlas (zvuk)|rozhlasová]] stanica zameraná na strednú generáciu,<ref name="rrtv-2005" /> vysielajúca od [[1. február]]a [[1993]] do [[2. apríl]]a [[2006]].<ref name="valastiak-2007">{{Citácia periodika | priezvisko = Valaštiak | meno = Vlado | odkaz na autora = | titul = História a plány: Rádio Twist | periodikum = RadioTV.cz | url = http://sk.radiotv.cz/radio-clanky/radio-vseobecne/histalria-a-plaany-raadio-twist/ | dátum vydania = 2007-03-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-03-14 | vydavateľ = Media Marketing Services | miesto = Praha | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20131105084744/http://sk.radiotv.cz/radio-clanky/radio-vseobecne/histalria-a-plaany-raadio-twist/| dátum archivácie = 2013-11-05}}</ref><ref name="radia-30">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pred 30 rokmi začalo vysielať Rádio Twist | periodikum = Radia.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.radia.sk/spravy/4654_pred-30-rokmi-zacalo-vysielat-radio-twist | issn = | vydavateľ = | miesto = | dátum = 2023-02-01 | dátum prístupu = 2024-03-15}}</ref> == Dejiny == Twist založil v roku [[1991]] herec a podnikateľ [[Andrej Hryc]] spolu so sestrou Bohdanou Machajovou a jej vtedajším manželom [[Ľuboš Machaj|Ľubošom Machajom]]. Od začiatku existoval ako [[akciová spoločnosť]], Andrej Hryc vlastnil 25 %, manželia Machajoví 25 % a 50-percentný balík akcií vlastnili deti veľkopodnikateľa [[Jozef Majský|Jozefa Majského]] Eva Majská a Jozef Majský ml.<ref>Rádio VIVA, a.s. v konkurze. : RADIO TWIST, a.s. In: {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Obchodný register na internete | url = https://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=276241&SID=7&P=1 | vydavateľ = Ministerstvo spravodlivosti SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-03-13 | miesto = Bratislava}}</ref><ref name="sme-2002-11">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Hryc hľadá pre Rádio Twist nového investora | periodikum = Korzár | odkaz na periodikum = Korzár (denník) | url = https://korzar.sme.sk/c/4638880/hryc-hlada-pre-radio-twist-noveho-investora.html | issn = | vydavateľ = Petit Press | miesto = Košice | dátum = 2002-11-08 | dátum prístupu = 2024-03-13}}</ref> Ľuboš Machaj (dlhoročný dramaturg a redaktor [[Česko-slovenský rozhlas|Československého]] a [[Slovenský rozhlas|Slovenského rozhlasu]] a neskorší generálny riaditeľ [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]]) zároveň v rádiu 10 rokov pôsobil ako programový riaditeľ.<ref name="omediach-2013">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kernová | meno = Miroslava | autor = | odkaz na autora = Miroslava Kernová | titul = Ľuboš Machaj odchádza z vedenia Slovenského rozhlasu | url = https://www.omediach.com/radio/2087-lubos-machaj-odchadza-z-vedenia-slovenskeho-rozhlasu | vydavateľ = omediach.com | dátum vydania = 2013-08-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-03-13 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Počas [[Mečiarizmus|mečiarizmu]], špecificky počas pôsobenia [[Vláda Slovenskej republiky od 13. decembra 1994 do 30. októbra 1998|tretej vlády Vladimíra Mečiara]] v rokoch [[1994]]{{--}}[[1998]], rádio zastrešovalo (spolu s denníkom ''[[SME]]'', týždenníkom ''[[Domino fórum]]'' a od augusta 1996 aj [[TV Markíza]]) občianske a politické aktivity protimečiarovskej opozície<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Ördögh | meno = Pavel | autor = | odkaz na autora = | titul = Mediálne podnikanie Andyho Hryca: Od Rádia Twist po Info Rádio | periodikum = Právne noviny | odkaz na periodikum = | url = https://www.pravnenoviny.sk/medialne-podnikanie-andyho-hryca-od-radia-twist-po-info-radio | issn = 2454-0048 | vydavateľ = Legal & Economic Press | miesto = Bratislava | dátum = 2014-01-09 | dátum prístupu = 2024-03-13}}</ref><ref name="ferencei-2019">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Ferencei | meno = Lucia | autor = | odkaz na autora = | titul = OK kampaň ´98 na Slovensku : Disertační práce | url = https://theses.cz/id/j2y67g/LUCIA_FERENCEI_DP_S_PRILOHAMI.pdf | vydavateľ = Univerzita Palackého : Filozofická fakulta : Katedra politologie a evropských studií | dátum vydania = 2019 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-03-16 | miesto = Olomouc | jazyk = }}</ref>{{rp|9, 10, 196, 197}} a podľa niektorých názorov sa z neho stal „symbol nemanipulovaného spravodajstva a protipól spravodajstva [vtedajších] verejnoprávnych médií“.<ref name="valastiak-2007" /> Andrej Hryc tiež v rádiu zamestnával umelcov, s ktorými verejnoprávne média pod kontrolou koaličných strán ukončili spoluprácu: ''„Ja som ich všetkých zamestnal v Twiste. Jaro Filip. Noga, Skrúcaný, Rasťo Piško, Andrasy, Vácvalová, Satinský. To všetko bolo u nás. Oni všetci títo ľudia boli povyhadzovaní zo Slovenského rozhlasu a zo Slovenskej televízie a ja som ich všetkých zobral do Twistu. Oni tam boli prikrytí pod veľkým mojich chrbtom a ja som dostával po chrbáte a chránil som ich. Všetci mali zákaz účinkovať v médiách. Nie naraz samozrejme, ale postupne. Oni neboli nikdy zamestnancami rádia ani televízie, oni povedali, tak táto relácia skončila, ďakujeme pekne. Stretneme sa nabudúce a my keď budeme chcieť, tak vás zavoláme. Nemáte nárok vôbec povedať päť slov. Dramaturgia rozhodla. Zrušila sa relácia. To je cenzúra, ale to im nedokážete, že to je cenzúra. Povedali, že nemajú peniaze.“''<ref name="ferencei-2019" />{{rp|98}} Po [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 1998|voľbách do NR SR v roku 1998]], v ktorých tretiu Mečiarovu vládu vystriedala [[Vláda Slovenskej republiky od 30. októbra 1998 do 15. októbra 2002|vláda Mikuláša Dzurindu]], ustal politický tlak na rádio, postupne sa ale zhoršovala jeho ekonomická situácia. Dlhoročný investor Twistu Jozef Majský bol v roku [[2000]] obžalovaný z viacerých podvodov, podiely jeho detí odkúpil v roku [[2002]] Andrej Hryc a snažil sa pre rádio získať nových investorov.<ref name="sme-2002-11" /> Problémy sa však stupňovali, spoločnosti hrozil bankrot, ktorý sa akcionári pokúšali odvrátiť aj pôžičkami, pričom Ľuboša Machaja priviedli pokusy o záchranu Twistu až k osobnému bankrotu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Cuprik | meno = Roman | autor = | odkaz na autora = | titul = Favorit na post šéfa RTVS Machaj je v osobnom bankrote | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22950227/volba-sefa-rtvs-machaj-je-v-osobnom-bankrote.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-29 | dátum prístupu = 2024-03-14}}</ref> Kríza vyvrcholila výmenou vedenia v roku [[2004]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Uličianska | meno = Zuzana | autor = | odkaz na autora = Zuzana Uličianska | titul = Rádio Twist je v kríze, vymenilo sa vedenie | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/c/1869947/radio-twist-je-v-krize-vymenilo-sa-vedenie.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2004-12-27 | dátum prístupu = 2024-03-14}}</ref> V roku [[2005]] Twist odkúpila štvorica nových vlastníkov (Dušan Budzák, Róbert Bartoš, Milan Kodaj, Peter Roth) prostredníctvom spoločnosti SCAN Development, s.r.o. Ako investor po zmene vlastníkov figuroval mečiarovský privatizér a veľkopodnikateľ [[Vladimír Poór]] s väzbami na [[Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko|HZDS]] a neskôr [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]].<ref name="trend-2013">{{Citácia periodika | priezvisko = Czwitkovics | meno = Tomáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Prečo v skutočnosti skončila Viva | periodikum = Trend | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://www.trend.sk/trend-archiv/preco-skutocnosti-skoncila-viva | issn = 1336-2674 | vydavateľ = News and Media Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2013-12-22 | dátum prístupu = 2024-03-14}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Vašuta | meno = Tomáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Stál pri Mečiarovi, ukrýval sa za Ficom. Dnes si užíva milióny | periodikum = SME : INDEX | odkaz na periodikum = | url = https://index.sme.sk/c/22782032/oligarcha-vladimir-poor-z-casnika-jeden-z-najbohatsich-slovakov.html | issn = | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2021-12-29 | dátum prístupu = 2024-03-14}}</ref> Spoločnosť aj stanicu noví vlastníci v roku [[2006]] premenovali na [[Rádio Viva]] a preformátovali na hudobné rádio zamerané na starších poslucháčov, pričom prebrali frekvencie a časť zamestnancov Twistu.<ref name="trend-2013" /><ref name="pravda-2006" /> == Počúvanosť == V roku [[1998]] počúvalo Twist 10 až 13 % poslucháčov, v roku [[2005]] bola počúvanosť približne 5,7 %.<ref name="pravda-2006">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Twist skončil, nahradí ho Rádio Viva | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://kultura.pravda.sk/hudba/clanok/35151-twist-skoncil-nahradi-ho-radio-viva/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2006-04-03 | dátum prístupu = 2024-03-13 }}</ref> V [[Bratislavský kraj|Bratislavskom kraji]] bol Twist k roku [[2001]] štvrtý rok po sebe najpočúvanejšou rozhlasovou stanicou.<ref name="rrtv-2005" /> == Osobnosti a relácie == Výber osobností, ktoré pôsobili v Rádiu Twist: {{Stĺpce|3|šírka=25em| * [[Katarína Brychtová]] (''Živá planéta'')<ref name="tw-moderatori">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kto je Kto : Moderátori | url = http://www.twist.sk/cgi_bin/twist/ktojekto/whois_list.asp | url archívu = https://web.archive.org/web/20001120001000/http://www.twist.sk/cgi_bin/twist/ktojekto/whois_list.asp?whois=1 | vydavateľ = Rádio Twist | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | dátum archivácie = 2000-11-20 | jazyk = }}</ref> * [[Juraj Čurný]] (''Album na každý deň'', ''London calling'', ''Music news'')<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Juraj Čurný: Energia Andyho Hryca bola neuveriteľná, bol "multitaskingový" | periodikum = Info.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.info.sk/sprava/184295/juraj-curny-energia-andyho-hryca-bola-neuveritelna-bol-multitaskingovy/ | issn = | vydavateľ = Webtron | miesto = Žilina | dátum = 2021-01-31 | dátum prístupu = 2024-03-14}}</ref> * [[Pavol Danišovič]] (''Pianissimo'')<ref name="tw-moderatori" /><ref name="tw-archiv-1999" /> * [[Richard Dírer]] (spravodajstvo)<ref name="tw-spravodajstvo">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kto je Kto : Spravodajstvo | url = http://www.twist.sk/cgi_bin/twist/ktojekto/whois_list.asp | url archívu = https://web.archive.org/web/20001120030000/http://www.twist.sk/cgi_bin/twist/ktojekto/whois_list.asp?whois=2 | vydavateľ = Rádio Twist | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | dátum archivácie = 2000-11-20 | jazyk = }}</ref> * [[Karolína Ducká]] (''Šport'')<ref name="tw-sport">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kto je Kto : Šport | url = http://www.twist.sk/cgi_bin/twist/ktojekto/whois_list.asp | url archívu = https://web.archive.org/web/20001120042000/http://www.twist.sk/cgi_bin/twist/ktojekto/whois_list.asp?whois=4 | vydavateľ = Rádio Twist | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | dátum archivácie = 2000-11-20 | jazyk = }}</ref> * [[Jaroslav Filip]] (''Apropo [plus]'', ''Noční vtáci'', ''Záložňa'')<ref name="tw-moderatori" /><ref name="tw-archiv-1999">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Archív relácií | url = http://ra-twist.gtinet.sk/scripts/twist/w_shows.htm | url archívu = https://web.archive.org/web/19991012032654/http://ra-twist.gtinet.sk/scripts/twist/w_shows.htm | vydavateľ = Rádio Twist | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | dátum archivácie = 1999-10-12 | jazyk = }}</ref> * [[Andrej Hryc]] (zakladateľ, generálny riaditeľ)<ref name="tw-vedenie">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kto je Kto : Vedenie | url = http://www.twist.sk/cgi_bin/twist/ktojekto/whois_list.asp | url archívu = https://web.archive.org/web/20001120023200/http://www.twist.sk/cgi_bin/twist/ktojekto/whois_list.asp?whois=13 | vydavateľ = Rádio Twist | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | dátum archivácie = 2000-11-20 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> * [[Andrej Kraus]] (''Top Čierna skrinka'', ''Twister'')<ref name="tw-moderatori" /> * [[Radoslav Kuric]]<ref name="tw-moderatori" /> * [[Silvia Kušnírová]] (''Žurnál Rádia Twist'')<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Tódová | meno = Monika | autor = | odkaz na autora = Monika Tódová | titul = Podnikateľka Silvia Kušnírová: Bohatstvo je skúška ako chudoba | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/632883/podnikatelka-silvia-kusnirova-bohatstvo-je-skuska-ako-chudoba/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2016-12-28 | dátum prístupu = 2024-03-15}}</ref> * [[Ján Lacko (športový komentátor)|Ján Lacko]] (''Šport'')<ref name="tw-sport" /> * [[Milan Lasica]] (''Pianissimo'')<ref name="tw-moderatori" /><ref name="tw-archiv-1999" /> * [[Karol Lovaš]] (''Ring Karola Lovaša'', ''Žurnál Rádia Twist'')<ref name="tw-spravodajstvo" /><ref name="tw-archiv-1999" /> * [[Ľuboš Machaj]] (programový riaditeľ)<ref name="tw-vedenie" /> * [[Peter Marcin]] (''Spolužiaci'', ''Twister'')<ref name="tw-moderatori" /> * [[Gregor Mareš]] (''Twist'', ''Hudobná hitparáda'')<ref name="tw-moderatori" /> * [[Milan Markovič]] (''Milánium'')<ref name="tw-moderatori" /><ref name="rrtv-2005" /> * [[Ján Mečiar]] (''Spektrum'', ''Žurnál Rádia Twist'')<ref name="tw-moderatori" /> * [[Richard Müller (spevák)|Richard Müller]] (''Modrý pondelok'')<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Richard Müller dnes začína v Twiste | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/c/2089749/richard-muller-dnes-zacina-v-twiste.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 1996-09-02 | dátum prístupu = 2024-03-15}}</ref> * [[Jozef Dado Nagy|Jozef „Dado“ Nagy]] (''Literárna revue'', ''Nočný bar'')<ref name="tw-moderatori" /><ref name="rrtv-2005" /> * [[Bibiana Ondrejková]] (''Klub Rádia Twist'', ''Twistík'')<ref name="tw-moderatori" /> * [[Pavol Polanský|Pavel Polanský]] (''Pekná hudba'', ''Jazz club'')<ref name="tw-moderatori" /><ref name="radia-30" /> * [[Stano Radič]] (''Apropo [plus]'', ''Záložňa'')<ref name="tw-archiv-1999" /> * [[Anna Sámelová]] (''Žurnál Rádia Twist'')<ref name="tw-spravodajstvo" /> * [[Július Satinský]] (''Šľak ma ide trafiť'')<ref name="valastiak-2007" /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Július Satinský: Prečo v maštali? | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://kultura.sme.sk/c/22009925/julius-satinsky-preco-v-mastali.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2018-12-17 | dátum prístupu = 2024-03-14}}</ref> * [[Ján Sucháň]] (''Zamyslenie'')<ref name="tw-moderatori" /> * [[Jozef Šošoka|Jozef „Dodo“ Šošoka]] (''Jazz club'')<ref name="radia-30" /> * [[Radim Uzel]] (''Červenanie'')<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Petera | meno = Martin | autor = | odkaz na autora = | titul = Noční úlovky z éteru: Uzlovo Červenání, scénky, hudba a bez reklam! | periodikum = RadioTV.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.radiotv.cz/p_radio/nocni-ulovky-z-eteru-uzlovo-cervenani-scenky-hudba-a-bez-reklam/ | issn = | vydavateľ = Media Marketing Services | miesto = Praha | dátum = 2011-08-15 | dátum prístupu = 2024-03-14}}</ref> * [[Andrea Vadkerti]] (''Aréna Andrey Vadkerti'')<ref name="tw-archiv-1999" /> * [[Anna Vargová (moderátorka)|Anna Vargová]] (''Duel alebo dialóg'', ''Žurnál Rádia Twist'')<ref name="tw-spravodajstvo" /><ref name="tw-archiv-1999" /> * [[Lucia Virostková]], rod. Kubošová (''Žurnál Rádia Twist'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Lucia Virostková : Životopis | url = https://fphil.uniba.sk/katedry-a-odborne-pracoviska/katedra-zurnalistiky/clenovia-katedry/lucia-virostkova/zivotopis/ | vydavateľ = Univerzita Komenského : Filozofická fakulta UK : Katedra žurnalistiky | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-03-15 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> * [[Vladimír Voštinár]] (''Prezentujme sa!'')<ref name="tw-moderatori" /> * [[Ernest Weidler]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Delostrelecká príprava? | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/c/2108352/delostrelecka-priprava.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 1996-04-17 | dátum prístupu = 2024-03-13}}</ref> * [[Zuzana Wienk]], rod. Revayová (''Žurnál Rádia Twist'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zuzana Wienk | url = https://www.itapa.sk/spikri/zuzana-wienk/ | vydavateľ = ITAPA | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-03-14 | miesto = | jazyk = }}</ref> * [[Jana Žitňanská]], rod. Lepeňová (''Žurnál Rádia Twist'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Jana Žitňanská | url = https://www.nova.sk/jana-zitnanska | url archívu = https://web.archive.org/web/20160605113722/https://www.nova.sk/jana-zitnanska | vydavateľ = [[NOVA (politická strana)|NOVA]] | dátum vydania = [ca 2014] | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | dátum archivácie = 2016-06-05 | miesto = | jazyk = }}</ref> }} == Ocenenia == * [[1995]]{{--}}[[2002]]: viacero ocenení v súťaži o najkreatívnejšiu reklamu Zlatý klinec v kategóriách inzercia, vonkajšia reklama a reklamná kampaň.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = RetroReklama: Pre všetkých, čo počúvali Rádio Twist | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://strategie.hnonline.sk/news/marketing/779975-retroreklama-pre-vsetkych-co-pocuvali-radio-twist | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2013-10-31 | dátum prístupu = 2024-03-16}}</ref> * [[1998]]: Concordia Press Award za prínos pre rozvoj demokracie a ľudských práv, pri príležitosti Dňa slobody tlače.<ref name="rrtv-2005" /> * [[2002]]: cena ISTRON v kategórii počin roka za rozhlasovú hru ''Pán prsteňov: Spoločenstvo prsteňa'' (v spolupráci so Slovenským rozhlasom).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Istron 2002 | periodikum = Fandom.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.fandom.sk/clanok/istron-2002 | issn = | vydavateľ = Ing. Rastislav Weber – FANDOM | miesto = Prešov | dátum = 2002-09-16 | dátum prístupu = 2024-03-16}}</ref> * [[2004]]: cena ISTRON v kategórii počin roka za rozhlasovú hru ''Pán prsteňov: Návrat kráľa'' (v spolupráci so Slovenským rozhlasom).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Cena ISTRON 2004 vyhlásená | periodikum = Fandom.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.fandom.sk/clanok/cena-istron-2004-vyhlasena | issn = | vydavateľ = Ing. Rastislav Weber – FANDOM | miesto = Prešov | dátum = 2004-10-25 | dátum prístupu = 2024-03-16}}</ref> == Vysielače == Zoznam frekvencií a vysielačov, z ktorých prebiehalo terestriálne [[frekvenčná modulácia|FM]] vysielanie Rádia Twist.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Giba | meno = Walter | autor = | odkaz na autora = | titul = História slovenských TV a FM/VKV II vysielačov a staníc : Rádio Twist | url = http://power.szm.sk/historia.htm#:~:text=Twist | vydavateľ = Walter Giba | dátum vydania = 2019-05 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-03-15 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Giba | meno = Walter | autor = | odkaz na autora = | titul = Zaniknuté FM + TV stanice na Slovensku : Rádio Twist | url = http://power.szm.sk/stanice_01.htm#:~:text=Twist | vydavateľ = Walter Giba | dátum vydania = [2019] | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-03-15 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Príloha č. 1 : Zoznam držiteľov licencií na rozhlasové vysielanie k 23.01.2006 : RÁDIO TWIST | url = https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=192043#:~:text=Twist | vydavateľ = Národná rada SR | dátum vydania = [2006] | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-03-15 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> {| class="wikitable sortable" |- ! [[Frekvencia (fyzika)|Frekvencia]] || Mesto || Vysielač || Výkon ([[Efektívny vyžarovaný výkon|ERP]]) || class="unsortable" | Pozn. |- | align="right" | 88,1 [[megahertz|MHz]] || [[Košice]] || Márovka {{small|({{mnm|681 + 30}})}} || align="right" | 0,25 [[kilowatt|kW]] || {{#tag:ref|Od 25. februára 1998.|group=pozn.}} |- | align="right" | 88,5 MHz || [[Vranov nad Topľou]] || Chemko Strážske – komín {{small|({{mnm|144 + 200}})}} || align="right" | 2 kW || {{#tag:ref|Od 1. decembra 2002.|group=pozn.}} |- | align="right" | 91,1 MHz || [[Liptovský Mikuláš]] || [[Chopok]] {{small|({{mnm|2000 + 10}})}} || align="right" | 1 kW || {{#tag:ref|Od 4. novembra 1996, v apríli 2002 bol vysielač presunutý z Chopku na kótu Ružomberok – Úložisko.|group=pozn.}} |- | align="right" | 91,1 MHz || [[Ružomberok]] || [[Úložisko (vrch)|Úložisko]] {{small|({{mnm|740 + 26}})}} || align="right" | 1 kW || {{#tag:ref|Od apríla 2002, presun z Chopku.|group=pozn.}} |- | align="right" | 92,7 MHz || [[Žilina]] || [[Zástranie]] – [[Straník (vrch)|Straník]] I {{small|({{mnm|770 + 18}})}} || align="right" | 0,8 kW || {{#tag:ref|Od júla 2000.|group=pozn.}} |- | align="right" | 96,0 MHz || [[Lučenec]] || [[Detvianska Huta]] – [[Táňovo]] {{small|({{mnm|929 + 30}})}} || align="right" | 5 kW || {{#tag:ref|Od 12. apríla 2002, dočasne, plánovaný presun na kótu Lučenec – Detvianska Huta – Surovina.|group=pozn.}} |- | align="right" | 96,1 MHz || [[Praha]] || [[Bohnice]] {{small|({{mnm|275 + 50}})}} || align="right" | 0,5 kW || {{#tag:ref|Licencia pre vysielanie v Prahe bola českej pobočke Twistu pridelená 14. mája 2002.<ref name="rrtv-2005">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rozhodnutí o udělení licence : Rádio TWIST Praha, s.r.o. | url = https://rrtv.gov.cz/files/lic/l874856.pdf | vydavateľ = Rada pro rozhlasové a televizní vysílání | miesto = Praha | dátum vydania = 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-03-14 | jazyk = }}</ref> Vysielanie prebiehalo od 21. novembra 2002, v roku 2003 bola pražská frekvencia zmenená z 96,1 MHz na 96,2 MHz.|group=pozn.}} |- | align="right" | 96,2 MHz || Praha || Bohnice {{small|({{mnm|275 + 70}})}} || align="right" | 1 kW || {{#tag:ref|Od 2003, predtým 96,1 MHz.|group=pozn.}} |- | align="right" | 101,4 MHz || [[Rožňava]] || [[Dievčenská skala]] {{small|({{mnm|660 + 40}})}} || align="right" | 1 kW || {{#tag:ref|Od 31. júla 2000.|group=pozn.}} |- | align="right" | 101,8 MHz || [[Bratislava]] || [[Televízna veža na Kamzíku|Kamzík]] {{small|({{mnm|433,3 + 138}})}} || align="right" | 5 kW, 90 kW, 100 kW || {{#tag:ref|Od 14. februára 1994, predtým 106,6 MHz. Do roku 1994 ERP 5 kW, od roku 1995 ERP 90 kW, neskôr 100 kW.|group=pozn.}} |- | align="right" | 104,8 MHz || [[Poprad]] || [[Hranovnica]] – Dubina {{small|({{mnm|877 + 43}})}} || align="right" | 1 kW || {{#tag:ref|Od 28. septembra 2002, dočasne, plánovaný presun na kótu Svit – Malý Smolník.|group=pozn.}} |- | align="right" | 104,9 MHz || [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]] || [[Kľačianska Magura]] {{small|({{mnm|1146 + 20}})}} || align="right" | 2 kW || {{#tag:ref|Od 6. novembra 2002. Dočasne sa vysielalo aj z [[chata pod Kľačianskou Magurou|chaty pod Kľačianskou Magurou]].|group=pozn.}} |- | align="right" | 105,1 MHz || [[Banská Štiavnica]] || [[Sitno (vrch)|Sitno]] – rozhľadňa {{small|({{mnm|1009 + 15}})}} || align="right" | 1 kW, 10 kW || {{#tag:ref|Od 6. novembra 1995, v júli 2000 bolo vysielanie presunuté z rozhľadne na vysielač Sitno.|group=pozn.}} |- | align="right" | 105,1 MHz || Banská Štiavnica || [[Vysielač Sitno|Sitno]] {{small|({{mnm|991 + 53}})}} || align="right" | 20 kW || {{#tag:ref|Od júla 2000, predtým z rozhľadne na Sitne.|group=pozn.}} |- | align="right" | 105,5 MHz || [[Trenčín]] || [[Vysielač Nad oborou|Nad oborou]] I {{small|({{mnm|654,9 + 50}})}} || align="right" | 10 kW || {{#tag:ref|Od 17. januára 2002.|group=pozn.}} |- | align="right" | 105,8 MHz || [[Prešov]] || Šibená hora I {{small|({{mnm|310 + 23,6}})}} || align="right" | 2 kW || {{#tag:ref|Od 28. septembra 2002.|group=pozn.}} |- | align="right" | 106,6 MHz || [[Banská Bystrica]] || Vartovka {{small|({{mnm|580 + 30}})}} || align="right" | 2 kW || {{#tag:ref|Od 23. marca 1996, v rokoch 1996 – 1997 bol vysielač presunutý na kótu Panský diel.|group=pozn.}} |- | align="right" | 106,6 MHz || Banská Bystrica || [[Panský diel]] {{small|({{mnm|1100 + 30}})}} || align="right" | 1 kW || {{#tag:ref|Od roku 1996 alebo 1997, predtým Vartovka.|group=pozn.}} |- | align="right" | 106,6 MHz || Bratislava || Kamzík {{small|({{mnm|433,3 + 105}})}} || align="right" | 3 kW || {{#tag:ref|Od 1. februára 1993 do 14. februára 1994, následne 101,8 MHz.|group=pozn.}} |} == Poznámky == {{Referencie|skupina=pozn.}} == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://web.archive.org/web/20001018180929/http://www.twist.sk/ Oficiálny web] (archív, 2000) * [https://www.radia.sk/spravy/4654_pred-30-rokmi-zacalo-vysielat-radio-twist Pred 30 rokmi začalo vysielať Rádio Twist] – článok na portáli ''Radia.sk'' (2023), ukážky vizuálu a zvučiek Twistu * [https://www.youtube.com/results?search_query=r%C3%A1dio+twist Nahrávky relácií] na YouTube {{Rozhlasové stanice na Slovensku}} [[Kategória:Zaniknuté slovenské rozhlasové stanice|Twist]] [[Kategória:Vzniklo v 1991]] [[Kategória:Vzniklo v 1993]] [[Kategória:Zaniklo v 2006]] 3cwlz3ctf4mesoya8cvknfhdoh8tkd7 0 446974 8198495 6443473 2026-04-15T05:48:02Z Jetam2 30982 /* 30px Streľba */ wl 8198495 wikitext text/x-wiki {{Infobox Krajina na olympijských hrách | názov krajiny = [[Bhután]] | vlajka = [[Súbor:Flag of Bhutan.svg|border|200px]] | hry = Letné | rok = 2012 | IOC = BHU | NOC = [[Olympijský výbor Bhutánu]] | LOH = [[Bhután na Letných olympijských hrách 1996|1996]] • [[Bhután na Letných olympijských hrách 2000|2000]] • [[Bhután na Letných olympijských hrách 2004|2004]] • [[Bhután na Letných olympijských hrách 2008|2008]] • 2012 | ZOH = - | súťažiaci = 2 | športy = 2 | vlajkonosič = [[Sherab Zam]] | zlato = 0 | striebro = 0 | bronz = 0 | celkom = 0 }} [[Ázia|Ázijská]] krajina '''[[Bhután]]''' sa zúčastnila na '''[[Letné olympijské hry 2012|Letných olympijských hrách 2012]]''' v [[Londýn]]e, [[Veľká Británia]] od 27. júla do 12. augusta 2012. Dvaja športovci súťažili v lukostreľbe a streľbe. Bhután dostal divoké karty pre obidve disciplíny, na doplnenie všetkých 204 Národných olympijských výborov, keď sa nikto nekvalifikoval. == [[Súbor:Archery pictogram.svg|30px]] Lukostreľba == {|class="wikitable" style="font-size:90%" !rowspan="2"|Meno !rowspan="2"|Disciplína !colspan="2"|Pozícia v kole !1.kolo !2.kolo !Osemfinále !Štvrťfinále !Semifinále !colspan="2"|Finále |-style="font-size:95%" !Skóre !Nasadenie !Skóre !Skóre !Skóre !Skóre !Skóre !Skóre !Pozícia |- |[[Sherab Zam]] |[[Lukostreľba na Letných olympijských hrách 2012|jednotlivci]] |align=center|589 |align=center|61 |align=center|{{minivlajka|USA}} [[Khatuna Lorig|Lorig]] ([[Spojené štáty americké na Letných olympijských hrách 2012|USA]])<br />'''V''' 6–0 |align=center colspan=6 | Nepostúpila |} == [[Súbor:Shooting pictogram.svg|30px]] Streľba == {| class="wikitable" border="1" style="font-size:90%" !rowspan="2"|Meno !rowspan="2"|Disciplína !colspan=2|Kvalifikácia !colspan=2|Finále |-style="font-size:95%" !Body !Pozícia !Body !Pozícia |- |[[Kunzang Khoden]] |[[Streľba na Letných olympijských hrách 2012 - vzduchová puška na 10m mužov|Vzduchová puška na 10m mužov]] |align=center|381 |align=center|56 |align=center colspan=2|Nepostúpil |} == Zdroj == {{Preklad|en|Bhutan at the 2012 Summer Olympics}} {{Krajiny na LOH 2012}} [[Kategória:Krajiny na Letných olympijských hrách 2012]] [[Kategória:Bhután na letných olympijských hrách|2012]] 172iq6fi7t0hj8qnt1pkeq7d9km1g2x 0 455938 8198266 8052438 2026-04-14T13:45:37Z ~2026-22867-81 291967 8198266 wikitext text/x-wiki {{Infobox hokejový tím | meno = ŠK 1. FBC Trenčín | logo = | logo veľkosť = 200px | popis obrázku = | farba hlavičky= black | farba textu = white | mesto = [[Trenčín]] | súťaž = Súťaž | súťaž názov = [[Slovenská florbalová extraliga mužov|Extraliga mužov]] | súťaž1 = Hala | súťaž1 názov = [[Mestská športová hala Trenčín]] | súťaž2 = Kapacita haly | súťaž2 názov = 1 500 divákov | založenie = [[2005]] | história = | blok1 popis = Farby klubu | blok1 dáta = {{colorbox|red}} červená, {{colorbox|white}} biela | tréner = Jouni Juurela (FI) <small>(muži, 2024) | titul = Majster SR mužov | titul roky = 8x (2009, 2011, 2012, 2013, 2020, 2022, 2023, 2026) | titul1 = Sezóna mužov [[Slovenská florbalová extraliga mužov 2025/26|2025/26]] | titul1 roky = 1. miesto | web = www.1fbctrencin.sk | commons = | zápätie = |prezident=Miroslav Sága|kapitán=Šimon Hatala <small>(muži, 2024)}} '''ŠK 1. FBC Trenčín''' je [[Slovensko|slovenský]] [[florbal]]ový klub z [[Trenčín]]a. Vznikol v roku [[2005]]. Je 8-násobný majster Slovenska v kategórii mužov. Po titule v sezóne 2021/22 sa stal najúspešnejším florbalovým klubom na Slovensku. Družstvo mužov hrá od roku 2005 najvyššiu domácu súťaž{{--}}[[Slovenská florbalová extraliga mužov|extraligu mužov]]. Ženské družstvo hralo do svojho rozpadu v roku 2020 [[Slovenská florbalová 1. liga žien|1. ligu žien]]. "B" mužstvo vyhralo 2-krát 2. florbalovú ligu mužov a raz 1. ligu mužov (2013). Na konte má klub taktiež 5 titulov majstra Slovenska v kategórii juniorov, 5 titulov majstra Slovenska dorastencov a 2 tituly majstra Slovenska mladších žiakov. Vychoval viacero mužských a juniorských reprezentantov Slovenska. Zakladateľom a prezidentom 1. FBC Trenčín je Miroslav Sága, ktorý bol do roku 2019 aj trénerom mužského tímu. V roku 2019 prevzal kormidlo český tréner Jan Holovka, pod vedením ktorého získalo mužstvo tri extraligové prvenstvá. Pred sezónou 2024/25, ktorá bola jubilejnou 20. majstrovskou sezónou klubu, angažovali Trenčania ako prvý florbalový klub na Slovensku trénera z Fínska - Jouniho Juurelu. Juurela doviedol družstvo k titulu vo svojej druhej sezóne na lavičke tímu - 2025/26. Športový klub 1. FBC Trenčín prevádzkuje komplex Mestskej športovej haly na Sihoti v Trenčíne, kde hráva svoje domáce zápasy od založenia klubu. Organizuje taktiež viaceré športové podujatia a kempy. Dňa 17.6.2025 sa klub dožil 20. výročia svojho vzniku. Za 21-ročné obdobie svojho fungovania získal klub v najvyšších súťažiach Slovenského zväzu florbalu 20 zlatých, 7 strieborných a 16 bronzových medailí. == Úspechy == ;Muži [[Slovenská florbalová extraliga mužov|Slovenská extraliga mužov]]: * 8 x [[Súbor:Gold medal with cup.svg|17px|zlato]]{{--}}2008/09, 2010/11, 2011/12, 2012/13, 2019/20, 2021/22, 2022/23, 2025/26 * 1 x [[Súbor:Silver medal with cup.svg|17px|striebro]]{{--}}2007/08 * 1 x [[Súbor:Bronze medal with cup.svg|17px|bronz]]{{--}}2009/10 ;Ženy [[Slovenská florbalová extraliga žien|Slovenská extraliga žien]]: * najlepšie umiestnenie: 2 x 6. miesto{{--}}2006/07, 2007/08 [[Slovenská florbalová 1. liga žien|Slovenská 1. liga žien]]: * 2 x 1. miesto{{--}}2014/15, 2015/16 '''Juniori''' Extraliga juniorov: * 1 x [[Súbor:Gold medal with cup.svg|17px|zlato]]{{--}}2019/20 * 4 x [[Súbor:Bronze medal with cup.svg|17px|bronz]]{{--}}2014/15, 2017/18, 2022/23, 2023/24 Majstrovstvá Slovenska juniorov: * 4 x [[Súbor:Gold medal with cup.svg|17px|zlato]]{{--}}2009/10, 2010/11, 2011/12, 2012/13 * 4 x [[Súbor:Bronze medal with cup.svg|17px|bronz]]{{--}}2005/06, 2006/07, 2007/08, 2008/09 '''Dorastenci''' Majstrovstvá Slovenska dorastencov: * 5 x [[Súbor:Gold medal with cup.svg|17px|zlato]]{{--}}2008/09, 2011/12, 2018/19, 2020/21, 2021/22 * 3 x [[Súbor:Silver medal with cup.svg|17px|striebro]]{{--}}2007/08, 2009/10, 2015/16 '''Starší žiaci''' Majstrovstvá Slovenska starších žiakov: * 1 x [[Súbor:Silver medal with cup.svg|17px|striebro]]{{--}}2016/17 * 5 x [[Súbor:Bronze medal with cup.svg|17px|bronz]]{{--}}2008/09, 2009/10, 2015/16, 2017/18, 2018/19 '''Mladší žiaci''' * 2 x [[Súbor:Gold medal with cup.svg|17px|zlato]]{{--}}2017/18, 2024/25 * 1 x [[Súbor:Silver medal with cup.svg|17px|striebro]]{{--}}2023/24 * 1 x [[Súbor:Bronze medal with cup.svg|17px|bronz]]{{--}}2009/10 '''Staršia prípravka''' * 1 x [[Súbor:Silver medal with cup.svg|17px|striebro]]{{--}}2024/25 * 1 x [[Súbor:Bronze medal with cup.svg|17px|bronz]]{{--}}2015/16 == Európske súťaže == '''EuroFloorball Cup''' * 2009: 3. miesto v kvalifikačnej skupine Východ * 2011: 2. miesto v kvalifikačnej skupine Východ * 2012: 4. miesto *2013: 5. miesto (organizoval Trenčín) == Sezóny == {{stĺpce-začiatok}}{{stĺpce-2}} ;Muži {| class="wikitable" style="font-size:90%;text-align:center" |- ! Sezóna ! Liga ! {{tooltip|ZČ|Umiestnenie v základnej časti}} ! Celkové umiestnenie |- |style="background:#efefef;"|[[Slovenská florbalová extraliga mužov 2005/06|2005/06]] | Extraliga | 6. | 6. miesto |- |style="background:#efefef;"|[[Slovenská florbalová extraliga mužov 2006/07|2006/07]] | Extraliga | 7. | 7. miesto |- |style="background:#efefef;"|[[Slovenská florbalová extraliga mužov 2007/08|2007/08]] | Extraliga | 1. | style="background:silver"|striebro |- |style="background:#efefef;"|[[Slovenská florbalová extraliga mužov 2008/09|2008/09]] | Extraliga | 2. | style="background:gold"|zlato |- |style="background:#efefef;"|[[Slovenská florbalová extraliga mužov 2009/10|2009/10]] | Extraliga | 1. | style="background:#C96"|bronz |- |style="background:#efefef;"|[[Slovenská florbalová extraliga mužov 2010/11|2010/11]] | Extraliga | 1. | style="background:gold"|zlato |- |style="background:#efefef;"|[[Slovenská florbalová extraliga mužov 2011/12|2011/12]] | Extraliga | 1. | style="background:gold"|zlato |- |style="background:#efefef;"|[[Slovenská florbalová extraliga mužov 2012/13|2012/13]] | Extraliga | 1. | style="background:gold"|zlato |- | style="background:#efefef;"|[[Slovenská florbalová extraliga mužov 2013/14|2013/14]] | Extraliga | 4. | 5. miesto |- |style="background:#efefef;"|[[Slovenská florbalová extraliga mužov 2014/15|2014/15]] | Extraliga | 1. | 5. miesto |- |style="background:#efefef;"|[[Slovenská florbalová extraliga mužov 2015/16|2015/16]] | Extraliga | 3. | 5. miesto |- |style="background:#efefef;"|[[Slovenská florbalová extraliga mužov 2016/17|2016/17]] | Extraliga | 6. | 6. miesto |- |style="background:#efefef;"|[[Slovenská florbalová extraliga mužov 2017/18|2017/18]] | Extraliga | 6. | 6. miesto |- |style="background:#efefef;"|[[Slovenská florbalová extraliga mužov 2018/19|2018/19]] | Extraliga | 7. | 8. miesto |- |style="background:#efefef;"|[[Slovenská florbalová extraliga mužov 2019/20|2019/20]] | Extraliga | 1. | style="background:gold"|zlato |- |style="background:#efefef;"|[[Slovenská florbalová extraliga mužov 2020/21|2020/21]] | Extraliga | {{--}} | pandémia COVID-19 |- |style="background:#efefef;"|[[Slovenská florbalová extraliga mužov 2021/22|2021/22]] | Extraliga | 1. | style="background:gold"|zlato |- | style="background:#efefef;"|[[Slovenská florbalová extraliga mužov 2022/23|2022/23]] | Extraliga | 1. | style="background:gold"|zlato |} |- {| class="wikitable" style="font-size:90%;text-align:center" |- ! Sezóna ! Liga ! {{tooltip|ZČ|Umiestnenie v základnej časti}} ! Celkové umiestnenie |- | style="background:#efefef;" |[[Slovenská florbalová 1. liga mužov 2006/07|2006/07]] | 2. liga | 4. | 4. miesto |- | style="background:#efefef;" |[[Slovenská florbalová 1. liga mužov 2007/08|2007/08]] | 2. liga | 3. | 3. miesto |- | style="background:#efefef;" |[[Slovenská florbalová 1. liga mužov 2008/09|2008/09]] | 2. liga | 3. | 3. miesto |- | style="background:#efefef;" |[[Slovenská florbalová 1. liga mužov 2009/10|2009/10]] | 2. liga | 1. | 1. miesto |- | style="background:#efefef;" |[[Slovenská florbalová 1. liga mužov 2010/11|2010/11]] | 2. liga | 2. | 2. miesto |- | style="background:#efefef;" |[[Slovenská florbalová 1. liga mužov 2011/12|2011/12]] | 2. liga | 1. | 1. miesto |- | style="background:#efefef;" |[[Slovenská florbalová 1. liga mužov 2012/13|2012/13]] | 1. liga | 1. | 1. miesto |- | style="background:#efefef;" |[[Slovenská florbalová 1. liga mužov 2013/14|2013/14]] | 1. liga | 5. | 5. miesto |- | style="background:#efefef;" |[[Slovenská florbalová 1. liga mužov 2014/15|2014/15]] | 1. liga | 5. | 5. miesto |} ; Ženy {| class="wikitable" style="font-size:90%;text-align:center" |- ! Sezóna ! Liga ! {{tooltip|ZČ|Umiestnenie v základnej časti}} ! Celkové umiestnenie |- |style="background:#efefef;"|[[Slovenská florbalová extraliga žien 2006/07|2006/07]] | Extraliga | 6. | 6. miesto |- |style="background:#efefef;"|[[Slovenská florbalová extraliga žien 2007/08|2007/08]] | Extraliga | 6. | 6. miesto |- |style="background:#efefef;"|[[Slovenská florbalová extraliga žien 2008/09|2008/09]] | Extraliga | 8. | 8. miesto |- |style="background:#efefef;"|[[Slovenská florbalová extraliga žien 2009/10|2009/10]] | Extraliga | 9. | 9. miesto |- |style="background:#efefef;"|[[Slovenská florbalová extraliga žien 2010/11|2010/11]] | Extraliga | 7. | 7. miesto |- |style="background:#efefef;"|[[Slovenská florbalová extraliga žien 2011/12|2011/12]] | Extraliga | 10. | 10. miesto |- |style="background:#efefef;"|[[Slovenská florbalová 1. liga žien 2012/13|2012/13]] | 1. liga | 6. | 6. miesto |- | style="background:#efefef;"|[[Slovenská florbalová 1. liga žien 2013/14|2013/14]] | 1. liga | 2. | 2. miesto |- |style="background:#efefef;"|[[Slovenská florbalová 1. liga žien 2014/15|2014/15]] | 1. liga | 1. | 1. miesto |- |style="background:#efefef;"|[[Slovenská florbalová 1. liga žien 2015/16|2015/16]] | 1.liga | 1. | 1. miesto |- |style="background:#efefef;"|[[Slovenská florbalová 1. liga žien 2016/17|2016/17]] | 1. liga | 5. | 5. miesto |- |style="background:#efefef;"|[[Slovenská florbalová 1. liga žien 2017/18|2017/18]] | 1.liga | 1. | {{tooltip|1. miesto|družstvo neuspelo v prelínacej súťaži o extraligu}} |- |style="background:#efefef;"|[[Slovenská florbalová 1. liga žien 2018/19|2018/19]] | 1. liga | 4. | 4. miesto |} {{stĺpce-koniec}} == Projekty klubu == '''Goalie Academy''' Prvá brankárska florbalová škola na Slovensku bola založená v roku 2017 a aktuálne má za sebou 8. ročník. Venuje sa brankárom od 8 do 18 rokov. Hlavným trénerom a odborným garantom brankárskej školy je reprezentačný brankár Slovenska a 1. FBC Trenčín [[Jakub Klobučník]]. '''Trenčín Floorball Games''' Florbalový turnaj mládeže vznikol v roku 2020. V roku 2021 sa k mládežníckemu turnaju pridal aj mužský. V roku 2022 zaznamenal 3.ročník premiérovo aj účasť mládežníckych tímov z Česka, vďaka čomu sa z turnaja stalo medzinárodné podujatie. Súťažné kategórie mládeže sú mladší žiaci, starší žiaci a dorastenci. {| class="wikitable" |+Víťazi turnaja Trenčín Floorball Games !ročník !mladší žiaci !starší žiaci !dorastenci !muži |- |2020 |FBK AS Trenčín |DFA Nitra |1. FBC Florbal Trenčín |nekonal sa |- |2021 |FBK AS Trenčín |FBK AS Trenčín |1. FBC Florbal Trenčín |1. FBC Florbal Trenčín |- |2022 |Panthers Otrokovice |Bulldogs Brno |FK Florko Košice |1. FBC Florbal Trenčín |- |2023 |FBK Michalovce |FbŠ Bohemians |Florbal Vsetín |FBC Ostrava |- |2024 |nekonal sa |Panthers Otrokovice |Grasshoppers Žilina |nekonal sa |- |2025 |FBC Prešov |FBC Prešov |Panthers Otrokovice |Zlín Lions |} == Zdroje == * [http://www.1fbctrencin.sk/ Oficiálna stránka klubu] * [http://www.floorball.org/joukkuekortti.asp?joukkue_id=1244633438&sarjaId=8 Profil klubu na stránke Medzinárodnej florbalovej federácie] {{eng icon}} * [http://www.szfb.sk/ Slovenský zväz florbalu] {{Trenčín}} [[Kategória:Slovenské florbalové kluby]] [[Kategória:Šport v Trenčíne]] [[Kategória:Organizácie založené v 2005]] emk5dr93ovnr82gerugu5kxv6psr9mj 0 465880 8198636 7828741 2026-04-15T08:33:22Z ~2026-23249-89 292044 8198636 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = miestna časť | Časť čoho = obce [[Trenčianska Teplá]] | Názov = Dobrá | Iné názvy = | Obrázok = | Popis obrázku = | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Kraj = Trenčiansky | Okres = Trenčín | Región = Stredné Považie | Rieka = Dobranský potok | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.922894 | Zemepisná dĺžka = 18.105125 | Nadmorská výška = 220 | Rozloha = | Počet obyvateľov = | Počet obyvateľov k = | Počet obyvateľov ref = | Prvá zmienka = [[1310]] | PSČ = 914 01-pošta Tr. Teplá | EČV = TN | Predvoľba = | Adresa = | E-mail = | Telefón = | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = | Commons = | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Dobrá''' je miestna časť [[Trenčianska Teplá|Trenčianskej Teplej]]. == Poloha == dakde zabudol som kde ale dakde v evrope == História == Po prvýkrát sa Dobrá spomína v súpise troch dekanátov z roku 1310, kde sa spomína aj dobranská fara, ktorá odvádzala pápežské desiatky [[Opátstvo svätého Hyppolita na Zobore|zoborskému opátstvu]]. V listine sa spomína aj dobranský farár Tomáš zastávajúci hodnosť [[opát]]a. Medzi prvými šľachtickými rodinami sa objavujú [[Šimoniovci]]. Už v roku [[1324]] členovia tejto rodiny, pochádzajúcej z [[Tekov]]a, sa delili okrem majetkov v Dobrej aj o majetky v susedných obciach, napr. v [[Suché Potoky (zaniknutá osada)|Suchých Potokoch]] a v [[Hrachová (zaniknutá osada)|Hrachovej]] (pozn.: tieto dve obce už zanikli). V období husitských výbojov museli Šimoniovci niektorý majetok previesť na istých [[husiti|husitov]]. Cez husitské vojny netrpeli len Šimoniovi ale hlavne obyvatelia Dobrej, ktorí museli utiecť zo svojich domovov do údolia pri Suchých Potokoch. V týchto búrlivých rokoch pravdepodobne zanikla aj dedina Hrachová. Vyskytli sa aj veľké materiálne škody, keď vyhorel [[Románsky sloh|románsky]] [[kostol]], z ktorého sa dodnes zachovala iba veža so zvonicou. Pôvodný zvon bol odvezený a neskôr roztavený za účelom výroby zbraní. Majetkami v Dobrej nedisponovali len Šimoniovci ale aj členovia zemianskych rodín, ako napr. Varšáňovci, Horvátovci či Rozvadskí. Najstarší dobranský [[urbár]] pochádza z roku [[1549]]. V urbári sa spomína richtár Juraj Antuš, 11 sedliakov, 7 želiarov a 12 sedliackych hospodárstiev. Zo zápisov v urbári z roku 1623 sa dá zistiť aké povolanie zastávali miestni ľudia: väčšinu tvorili poľnohospodári a chovatelia dobytka. V urbári sa spomína aj mlynár a krajčír. Po roku [[1855]] získa rozsiahle majetky v Dobrej barón Juraj Sina. V roku 1877 bolo v obci 272 obyvateľov, 47 domov, v ktorých bývalo 39 sedliakov, 1 stolár, 1 mlynár, 1 hostinský a 5 rodín s kopaničiarskou pôdou. V druhej polovici 19. storočia tu začala podnikať židovská rodina Smetanovcov, pochádzajúca z Maďarska. Roku [[1898]] táto rodina odkúpila tehelňu, vybudovanú v roku [[1874]]. Okrem tehelne vlastnili aj majer a krčmu. V období výstavby považskej železnice v Dobrej založil Adolf Smetana v Dobrej [[kameňolom]]. Na bojiskách [[1. svetová vojna|1. svetovej vojny]] zahynulo 12 obyvateľov Dobrej. V medzivojnovom období sa zvýšil počet obyvateľov aj domov. Tento rast populácie nespomalila ani [[2. svetová vojna]]. Po vojne bolo v roku 1956 založené [[JRD]]. V šesťdesiatych rokoch 20. storočia sa rast populácie zastavil. == Rodáci == * [[Rudolf Moško]], [[akademický maliar]] * [[Rudolf Dobiáš]], [[spisovateľ]] == Externé odkazy == * [https://www.trencianskatepla.sk/obec-2/o-obci/miestna-cast-dobra Miestna časť Dobrá na stránke Trenčianskej Teplej] == Zdroj == ''Trenčianska Teplá'', vydalo: Vydavateľstvo SCM, 1995, strany 78 – 81 [[Kategória:Dobrá (Trenčianska Teplá)| ]] [[Kategória:Miestne časti na Slovensku]] [[Kategória:Trenčianska Teplá]] 2woaso7nafuf5xvsvdmnieifsbv9bpr 8198638 8198636 2026-04-15T08:35:22Z NDG 270400 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-23249-89|~2026-23249-89]] ([[User talk:~2026-23249-89|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od 84.47.43.180 (8198636): revert vandalismu 7828741 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = miestna časť | Časť čoho = obce [[Trenčianska Teplá]] | Názov = Dobrá | Iné názvy = | Obrázok = | Popis obrázku = | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Kraj = Trenčiansky | Okres = Trenčín | Región = Stredné Považie | Rieka = Dobranský potok | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.922894 | Zemepisná dĺžka = 18.105125 | Nadmorská výška = 220 | Rozloha = | Počet obyvateľov = | Počet obyvateľov k = | Počet obyvateľov ref = | Prvá zmienka = [[1310]] | PSČ = 914 01-pošta Tr. Teplá | EČV = TN | Predvoľba = | Adresa = | E-mail = | Telefón = | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = | Commons = | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Dobrá''' je miestna časť [[Trenčianska Teplá|Trenčianskej Teplej]]. == Poloha == Leží medzi Trenčianskou Teplou a Opatovou nad Váhom. Cez Dobrú ide cesta [[Cesta I. triedy 61 (Slovensko)|I. 61]]. Západne od obce tečie rieka [[Váh]]. == História == Po prvýkrát sa Dobrá spomína v súpise troch dekanátov z roku 1310, kde sa spomína aj dobranská fara, ktorá odvádzala pápežské desiatky [[Opátstvo svätého Hyppolita na Zobore|zoborskému opátstvu]]. V listine sa spomína aj dobranský farár Tomáš zastávajúci hodnosť [[opát]]a. Medzi prvými šľachtickými rodinami sa objavujú [[Šimoniovci]]. Už v roku [[1324]] členovia tejto rodiny, pochádzajúcej z [[Tekov]]a, sa delili okrem majetkov v Dobrej aj o majetky v susedných obciach, napr. v [[Suché Potoky (zaniknutá osada)|Suchých Potokoch]] a v [[Hrachová (zaniknutá osada)|Hrachovej]] (pozn.: tieto dve obce už zanikli). V období husitských výbojov museli Šimoniovci niektorý majetok previesť na istých [[husiti|husitov]]. Cez husitské vojny netrpeli len Šimoniovi ale hlavne obyvatelia Dobrej, ktorí museli utiecť zo svojich domovov do údolia pri Suchých Potokoch. V týchto búrlivých rokoch pravdepodobne zanikla aj dedina Hrachová. Vyskytli sa aj veľké materiálne škody, keď vyhorel [[Románsky sloh|románsky]] [[kostol]], z ktorého sa dodnes zachovala iba veža so zvonicou. Pôvodný zvon bol odvezený a neskôr roztavený za účelom výroby zbraní. Majetkami v Dobrej nedisponovali len Šimoniovci ale aj členovia zemianskych rodín, ako napr. Varšáňovci, Horvátovci či Rozvadskí. Najstarší dobranský [[urbár]] pochádza z roku [[1549]]. V urbári sa spomína richtár Juraj Antuš, 11 sedliakov, 7 želiarov a 12 sedliackych hospodárstiev. Zo zápisov v urbári z roku 1623 sa dá zistiť aké povolanie zastávali miestni ľudia: väčšinu tvorili poľnohospodári a chovatelia dobytka. V urbári sa spomína aj mlynár a krajčír. Po roku [[1855]] získa rozsiahle majetky v Dobrej barón Juraj Sina. V roku 1877 bolo v obci 272 obyvateľov, 47 domov, v ktorých bývalo 39 sedliakov, 1 stolár, 1 mlynár, 1 hostinský a 5 rodín s kopaničiarskou pôdou. V druhej polovici 19. storočia tu začala podnikať židovská rodina Smetanovcov, pochádzajúca z Maďarska. Roku [[1898]] táto rodina odkúpila tehelňu, vybudovanú v roku [[1874]]. Okrem tehelne vlastnili aj majer a krčmu. V období výstavby považskej železnice v Dobrej založil Adolf Smetana v Dobrej [[kameňolom]]. Na bojiskách [[1. svetová vojna|1. svetovej vojny]] zahynulo 12 obyvateľov Dobrej. V medzivojnovom období sa zvýšil počet obyvateľov aj domov. Tento rast populácie nespomalila ani [[2. svetová vojna]]. Po vojne bolo v roku 1956 založené [[JRD]]. V šesťdesiatych rokoch 20. storočia sa rast populácie zastavil. == Rodáci == * [[Rudolf Moško]], [[akademický maliar]] * [[Rudolf Dobiáš]], [[spisovateľ]] == Externé odkazy == * [https://www.trencianskatepla.sk/obec-2/o-obci/miestna-cast-dobra Miestna časť Dobrá na stránke Trenčianskej Teplej] == Zdroj == ''Trenčianska Teplá'', vydalo: Vydavateľstvo SCM, 1995, strany 78 – 81 [[Kategória:Dobrá (Trenčianska Teplá)| ]] [[Kategória:Miestne časti na Slovensku]] [[Kategória:Trenčianska Teplá]] 8hcnlj9cqo2qt9fiu1mgkny6axjecow 2 505079 8198273 8197438 2026-04-14T14:23:50Z Pe3kZA 39673 akt. 8198273 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Kráľovobrodský kanál | other_name = | category = vodný tok <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country1 = | country_flag = 1 | state = | region = [[Trnavský kraj|Trnavský]] | region1 = [[Nitriansky kraj|Nitriansky]] | district = [[Galanta (okres)|Galanta]] | district1 = [[Šaľa (okres)|Šaľa]] | commune = | municipality = [[Dolné Saliby]] | municipality1 = [[Tešedíkovo]] | municipality2 = [[Žihárec]] | municipality3 = [[Kráľov Brod]] <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Podunajská rovina]], [[Salibská mokraď]] | source_type = Vznik | source_location = Dlhý hon, [[Tešedíkovo]] | source_elevation = cca 112 | source_lat_d = 48.1055 | source_long_d = 17.8202 | mouth = [[Čierna voda (prítok Malého Dunaja)|Stará Čierna voda]], [[Kráľov Brod]] | mouth_location = [[Podunajská rovina]] | mouth_elevation = cca 109 | mouth_lat_d = 48.0393 | mouth_long_d = 17.8406 <!-- *** Dimensions *** --> | length = cca 10,5 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Trnavský kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = IV. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = <!--4-21-10-1335--> | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Váhu|Váh]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} '''Kráľovobrodský kanál'''<ref name=UGK/><ref name=mcz/> je vodný tok na [[Podunajská rovina|Podunajskej rovine]]<ref name=GP>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) | url = https://apl.geology.sk/temapy/ | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-15 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> na území okresov [[Galanta (okres)|Galanta]] a [[Šaľa (okres)|Šaľa]]. Je to ľavostranný prítok [[Čierna voda (prítok Malého Dunaja)|Starej Čiernej vody]]<ref name=Tm/> v povodí [[Váh]]u, má dĺžku približne 10,5 km a je tokom IV. rádu. == Priebeh toku == Vodný tok pramení na severe strednej časti [[Podunajská rovina|Podunajskej roviny]], v jej časti [[Salibská mokraď]]<ref name=G>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-15 | miesto = Bratislava}}</ref>, západne od [[Tešedíkovo|Tešedíkova]], v nadmorskej výške približne {{Mnm|112}}<ref name=UGK/> Od prameňa v lokalite Dlhý hon tečie rovinatou nivou juhozápadným smerom cez Dlhé zeme, kde sa stáča južným smerom. V lokalite Želiarske lúky<ref name=UGK/> prijíma bočné rameno [[Kráľovský kanál|Kráľovského kanála]]<ref name=mcz/> a postupne sa stáča juhovýchodným smerom. Pokračuje popri [[Bystré jazierko|Bystrom]] a následne i [[Čierne jazierko|Čiernom jazierku]], ktoré tvoria lokálne [[Prírodná pamiatka|prírodné pamiatky]]<ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 153: Podunajská rovina – Diakovce: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-153-podunajska-rovina-diakovce/ | isbn = 978-80-99934-28-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> a v lokalite Slepý hon sa opäť stáča na severovýchod. Následne priberá ľavostranný Tešedíkovský kanál, prudko mení smer na juhovýchod a lemovaný nesúvislým pásom vyššej vegetácie tečie oblasťou Blatný hon. Priberá pravostranný Kohúti a ľavostranný [[Kráľovský kanál]]<ref name=mcz/> a stáčajúc sa južným smerom vedie cez Srdcové do oblasti Horné lúky.<ref name=UGK/> Tu sa opäť stáča na juhozápad, istý čas tečie súbežne s [[Kolárovský kanál (prítok Malého Dunaja)|Kolárovským kanálom]] a vedie do oblasti Hlboký jarok.<ref name=vku/> Tu sa pripája ľavostranný Mačonský a [[Majerský kanál]]<ref name=UGK>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky | odkaz na autora = | titul = Základná mapa | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=48.052017,17.856262,15 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-15 | jazyk = }}</ref>, opúšťa [[Salibská mokraď|Salibskú mokraď]]<ref name=GP/> a stáča na západ. Južne od [[Kráľov Brod|Kráľovho Brodu]], v nadmorskej výške približne {{Mnm|109}} sa ľavostranne vlieva do [[Čierna voda (prítok Malého Dunaja)|Starej Čiernej vody]] v povodí [[Malý Dunaj|Malého Dunaja]].<ref name=Tm>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=17.84066&y=48.03942&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> Kráľovobrodský kanál vzniká a hornou časťou preteká hranicou území obce [[Dolné Saliby]] v okrese [[Galanta (okres)|Galanta]] v [[Trnavský kraj|Trnavskom kraji]] a obce [[Tešedíkovo]] v okrese [[Šaľa (okres)|Šaľa]] v [[Nitriansky kraj|Nitrianskom kraji]]. Pokračuje územím Tešedíkova, dočasne hranicou s obcou [[Kráľov Brod]] v okrese Galanta a opäť územím Tešedíkova. Následne tvorí hranicu s katastrom [[Žihárec|Žihárca]], odkiaľ už vstupuje na územie Kráľovho Brodu.<ref name=mcz>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistická mapa | url = https://mapy.com/sk/turisticka?q=Kr%C3%A1%C4%BEov%20Brod&source=osm&id=1015717301&ds=1&x=17.8531078&y=48.0499926&z=14 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam vodných tokov v povodí Váhu]] * [[Podunajská rovina]], [[Salibská mokraď]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=17.84066&y=48.03942&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Vodné toky v povodí Starej Čiernej vody}} <!-- [[Kategória:Vodné toky na Podunajskej nížine]] [[Kategória:Povodie Váhu]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Galanta]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Šaľa]] [[Kategória:Tešedíkovo]] [[Kategória:Dolné Saliby]] [[Kategória:Žihárec]] [[Kategória:Kráľov Brod]] --> {{Vodné toky v povodí Dudváhu}} <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 152: Nitrianska pahorkatina – Hlohovec: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-152-nitrianska-pahorkatina-hlohovec/ | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> {{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 129: Malé Karpaty, Bradlo: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-129-male-karpaty-bradlo/ | isbn = 978-80-99934-42-0 | kapitola = | strany = | jazyk = }} <ref name="vkuT">{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 151: Trnavská pahorkatina – Senec: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-151-trnavska-pahorkatina-senec/ | isbn = 978-80-99934-22-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=Geo>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf#page=95 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-25 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 128: Malé Karpaty – Záruby: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2023 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-128-male-karpaty-zaruby-7-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-80-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 151: Trnavská pahorkatina – Senec: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-151-trnavska-pahorkatina-senec/ | isbn = 978-80-99934-22-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> {{pozri|rovnomennom vrchu nad Hutami|Holica (vrch v Chočských vrchoch; 1339,8 m n. m.)|vrchu nad obcou [[Leštiny]]}} <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 128: Malé Karpaty – Záruby: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2023 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-128-male-karpaty-zaruby-7-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-80-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> {{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 111: Chočské vrchy – Vodná nádrž Liptovská Mara: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = http://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-111-chocske-vrchy-vodna-nadrz-liptovska-mara-7-vydanie-2021/ | isbn = 978-80-99934-29-1 | kapitola = | strany = | jazyk = }} <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 102: Orava – Beskid Żywiecki: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2024 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-102-orava-beskid-zywiecki-7-vydanie-2024/ | isbn = 978-80-99934-81-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 112: Západné Tatry – Roháče: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 10 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2024 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-112-zapadne-tatry-rohace-10-vydanie-2024/ | isbn = 978-80-99934-78-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 110: Malá Fatra, Vrátna: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 8 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2024 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-110-mala-fatra-vratna-8-vydanie-2024/ | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 101: Kysucké Beskydy, Veľká Rača: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 6 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2022 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-101-kysucke-beskydy-velka-raca-6-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-49-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 109: Javorníky, Čadca: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 5 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2020 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-109-javorniky-cadca/ | isbn = 978-80-99934-07-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=AA>{{AtlasVKÚ2008|}}</ref> <ref name=Geo>In: ''Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel''. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v [https://web.archive.org/web/20231208204548/https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf archíve].</ref> <ref name=GeoP>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Hoblík | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Základná báza údajov pre geografický informačný systém | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa/detail/zbgis/79/972293 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-11-08 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref>[https://web.archive.org/web/20230811040656/https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf#page=63]</ref> myjmvq10n7yl7t9gzcpk3ga6g7d46s4 14 527484 8198461 5870008 2026-04-14T19:59:49Z Jetam2 30982 kat, súr, commons 8198461 wikitext text/x-wiki :''Pozri aj [[:Kategória:Pohoria v Bhutáne|Pohoria v Bhutáne]]'' {{Commonscat}} {{Všetky súradnice}} [[Kategória:Geografia Bhutánu]] [[Kategória:Vrchy v Ázii|Bhután]] [[Kategória:Vrchy podľa štátu||Bhután]] c09j7v9p8x38mqllatiza4rfuzgv864 14 527563 8198514 5870557 2026-04-15T06:00:17Z Jetam2 30982 Catmore, Commons, súradnice, kategórie 8198514 wikitext text/x-wiki {{Catmore}} {{Commonscat}} {{Všetky súradnice}} [[Kategória:Geografia Bhutánu]] [[Kategória:Administratívne členenie Bhutánu]] [[Kategória:Okresy podľa štátu|Bhután]] lnx0qxehoi86mn5f5wf9wzrkgu69h3k 2 531730 8198226 8198206 2026-04-14T12:28:23Z PeterKLK 94978 /* Miloš Glonek */Aktualizácia 8198226 wikitext text/x-wiki {{Pieskovisko redaktora}} ==Miloš Glonek== Začínal v Zlatých Moravciach, kde si ho všimol vtedajší tréner dorastencov [[FC Spartak Trnava]] [[Dušan Radolský]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Milošov sen. Vychádzajúce hviezdičky | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = september | ročník = XXIII. | číslo = 39 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1984 bol členom víťazného Výberu Západoslovenského kraja, vo finále Spartakiádneho pohára Pohár ČSZTV ml. dorastencov na Strahove dal gól Výberu Prahy 1:0**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Zvíťazila moderna | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1984 | mesiac = júl | ročník = XXXVIII. | číslo = 161 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V doraste Spartaka bol kapitánom, vynikal v pozičnej hre a v hre hlavou, dostal sa do repre "17"<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Talenty na križovatke? Potrebujeme ich ako soľ | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1986 | mesiac = január | ročník = XVIII. | číslo = 3 | strany = 20 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> ŠK Slovan Bratislava, hrával za juniorku belasých, na jeseň 1989 do A-mužstva. V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] debutoval 22. septembra 1989 proti [[FC Nitra|Plastike Nitra]] (1 : 1), v 76. minúte striedal Miroslava Chvílu. Prvý gól strelil 18. marca 1990 [[SK Sigma Olomouc|Sigme Olomouc]] (2 : 2), strelou z voleja otvoril skóre zápasu. Po odchode [[Dušan Tittel|Dušana Tittela]] do Francúzska sa stal lídrom obrany, v sezóne 1991/92 patril medzi najpríjemnejšie prekvapenia ligy.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kráľ či korunný princ? Návraty k ligovej jeseni | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = december | ročník = XLV. | číslo = 289 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Majster 1992, v novembri 1992 prestúpil do talianskeho klubu Calcio Ancona<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = V šatni npísané: Vitaj v Ancone! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = november | ročník = XLVI. | číslo = 275 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý Slovák po 50 rokoch** V [[Serie A|Sérii A]] mal premiéru 22. novembra 1992 proti [[AS Rím]] (1 : 2), v zápase strážil argentínsku hviezdu [[Claudio Caniggia|Claudia Caniggiu]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ako strážca Caniggiu! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = november | ročník = XLVI. | číslo = 277 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, Glonek odohral v sezóne 23 zápasov, Ancona obsadila 17. miesto a vypadla. V sezóne 1993/94 pôsobila v [[Serie B|Serii B]] 31x, 1994 finále [[Coppa Italia|Talianskeho pohára]] [[Sampdoria Janov]]** prestup do SM Caen,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Glonek Francúzom? | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = september | ročník = XLVIII. | číslo = 220 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> vo [[Ligue 1|francúzskej lige]] debutoval 14. októbra 1994 proti [[Montpellier HSC]] (1 : 0), s mužstvom vypadol do [[Ligue 2]] - 1. miesto späť do ligy, 1996/97 znova vypadli** [[Mars superliga 1997/1998|1997/98]] Po štyri a pol roku sa vrátil do Slovana<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = S Tomaschekom, Glonekom i Stúpalom! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = júl | ročník = LI. | číslo = 154 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, v sezóne** bol kapitánom mužstva, v 1. kole Humenné 5:1, ktorý ustúpil z pozícií, v lige až 5. miesto...Glonek kapitán PVP predkolo Levski Sofia, Chelsea**, 150/98 veril, že sa vytvorí nové silné mužstvo, potom Caen tri sezóny Ligue 2 V reprezentácii {{TCH|f|0|Česko-Slovenska}} odohral 13 zápasov. Najskôr na turnaji v Taliansku proti [[Lazio Rím]] a Juhoslávii,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Mladí skrotili Stojkoviča | periodikum = Slovenský denník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = august | ročník = II. | číslo = 185 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> nominovaný na kľúčový zápas kvalifikácie ME 1992 s {{FRA|f|0|Francúzskom}} (1 : 2), kde mal pôvodne hrať osobku na [[Jean-Pierre Papin]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Na Papina si trúfa | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = september | ročník = 36 | číslo = 172 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prednosť dostal sparťan Novotný, potom s {{NOR|f|0|Nórskom}} (3 : 2), sedel na lavičke pre zranenie. {{ALB|f|0|Albánsko}} ho vyradilo zranené rameno <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Premiéra sa odkladá | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = október | ročník = XLV. | číslo = 239 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Debut v [[Sevilla|Seville]] proti {{ESP|f|0|Španielsku}} (1 : 2), v zápase nastúpili štyria hráči Slovana, okrem Gloneka ďalší debutant [[Peter Dubovský]], [[Ladislav Pecko]] a Ondrej Krištofík.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dobre sa hrá medzi svojimi | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = november | ročník = XXIII. | číslo = 47 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {{BRA|f|0|Brazília}} (1 : 2), na prvé víťazstvo čakal až v 9. zápase** {{AUT|f|0|Rakúsko}} len dvaja z ligy, samí legionári, tréner Máčala ho označil za najlepšieho hráča mužstva<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = S Belgickom sa bude variť iná káva | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = august | ročník = XLVI. | číslo = 197 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> kvalifikácia MS 1994 - 6x** V reprezentácii {{SVK|f|0|Slovenska}} odohral 12 zápasov. Prvý krát nastúpil 30. marca 1994 proti {{MLT|f|0|Malte}} (2 : 1). V kvalifikácii o postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] 6x** === Úspechy === * majster Česko-Slovenska 1992 so Slovanom Bratislava * vicemajster Česko-Slovenska so Slovanom Bratislava 1990/91 * finalista Talianskeho pohára 1994 s Anconou '''Individuálne''' * Jedenástka roka * 5. miesto v ankete Futbalista roka 1992 ==Ladislav Pecko== Legenda [[ŠK Slovan Bratislava]]. Vynikal rýchlosťou a ťahom na bránu, začínal ako útočník, neskôr sa preorientoval na obrancu. Zaujímavé je, že na obidvoch postoch sa presadil do reprezentácie** S futbalom začínal ako žiak v [[TJ Tatran Krásno nad Kysucou|Tatrane Krásno nad Kysucou]], 2. dorasteneckú ligu si zahral v [[MFK Dolný Kubín|Dolný Kubín]], kde bol jeho spoluhráčom ďalší budúci slovanista [[Dušan Tittel]]. Na turnaji dorasteneckých mužstiev si oboch šikovných futbalistov vyhliadol vtedajší tréner dorastu Slovana [[Jozef Obert]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Osa, ktorej žihadlá bolia... | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1988 | mesiac = december | ročník = XLII. | číslo = 305 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Tittel odišiel na [[Tehelné pole (štadión)|Tehelné pole]] v roku 1984, o rok neskôr ho nasledoval aj Pecko. Najskôr hral v belasom drese dorasteneckú ligu, potom zbieral cenné skúsenosti v A-mužstve, ktoré hralo po vypadnutí z najvyššej súťaže tri sezóny v [[Slovenská národná futbalová liga|Slovenskej národnej lige]]. Prvú príležitosť dostal v závere sezóny [[1. slovenská národná futbalová liga 1985/1986|1985/86]] od trénera Valéra Šveca proti Leviciam, celkom odohral v SNL 55 zápasov, dal 11 gólov. V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] debutoval 10. augusta 1988 proti [[SK Sigma Olomouc|Sigme Olomouc]] (1 : 1) rovnako ako Dušan Tittel a Jozef Juriga,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Strmé schody k návratu, k debutu | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1988 | mesiac = august | ročník = XXXIII. | číslo = 35 | strany = 6,7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól strelil 27. novembra 1988 mužstvu TJ Vítkovice (3 : 2). Slovan ako nováčik obsadil v sezóne 1988/89 siedme miesto, v ďalšej sezóne bol piaty a v sezóne 1990/91 už siahal na majstrovský titul. Počas rozbehnutej sezóny prejavil o Pecka záujem CD Logroñés, štvrtý tím španielskej [[La Liga|Primera División]], kde mal byť zapožičaný do konca sezóny**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ladislav Pecko: Adios, Slovan! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = apríl | ročník = XLV. | číslo = 87 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Po zápase 22. kola s [[DAC Dunajská Streda]] (2 : 0), v ktorom vypracoval obidva góly „belasých“, sa s ním lúčili fanúšikovia transparentom ''„Lacko Pecko, neopúšťaj nás“'', odišiel na dva týždne do Španielska, nakoniec nedošlo k dohode medzi klubmi a Pecko sa vrátil**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pecko doma! | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = máj | ročník = 36 | číslo = 85 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V kľúčovom zápase prehral Slovan doma so [[AC Sparta Praha|Spartou Praha]] (0 : 3)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tri blesky zasiahli belasých | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = máj | ročník = XXIII. | číslo = 19 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a ďalšou domácou prehrou s Hradcom Králové (0 : 1) sa pripravil o titul**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Clapci, nie ste vo forme! | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = máj | ročník = XXIII. | číslo = 21 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Pecko zažiaril v zápase s Bohemiansom Praha, k výhre 4 : 0 prispel dvomi gólmi, jeho šprintérske súboje s obrancami privádzali divákov do varu**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = „Klokani“ ďaleko nedoskákali. Ladislav Pecko roztlieskal tribúny | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = máj | ročník = 36 | číslo = 101 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V sezóne 1991/92 získal Slovan titul po 17 rokoch,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Belasí sú na tróne zaslúžene | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = jún | ročník = XXIV. | číslo = 23 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> „belasí“ ťahali ešte z predošlej sezóny sériu 27 zápasov bez prehry<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Každá pieseň sa raz skončí | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = apríl | ročník = XXIV. | číslo = 17 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Na jeseň 1994 krátko hosťoval v mužstve [[FKD Drnovice|Petra Drnovice]], jeho účinkovanie v [[1. česká futbalová liga|českej lige]] trvalo len tri zápasy. Ďalšie štyri tituly získal Pecko v [[Niké liga|slovenskej lige]], prvé tri sezóny bol Slovan suverén súťaže štvrtý titul získal [[Mars superliga 1998/1999|1998/99]], neskôr ako tréner** V drese Slovana odohral rekordných * sezón a 431 ligových zápasov. V európskych pohároch** ===Reprezentačná kariéra=== V reprezentácii [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Česko-Slovenska do 21 rokov]] odohral 13 zápasov, vrátane štvrťfinále ME 1990 proti Švédsku (1 : 2, 0 : 4). Vo februári 1990 dostal prvú pozvánku do A-mužstva {{TCH|f|0|Česko-Slovenska}}, zúčastnil sa sústredenia na Kanárskych ostrovoch,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Prianie nováčika Pecka | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = február | ročník = XLIV. | číslo = 36 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> bol v širšom kádri mužstva v rámci prípravy na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|MS 1990]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pozve aj ich "Ciao"? | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = marec | ročník = XXXV. | číslo = 12 | strany = 20-22 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Debutoval 13. októbra 1990 v [[Paríž]]i v kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1992|ME 1992]] proti {{FRA|f|0|Francúzsku}} (1 : 2), v 83. minúte striedal Michala Bílka. V roku 1991 bol už pevnou súčasťou reprezentácie, začiatkom roka patril k najlepším hráčom v stretnutiach s {{AUS|f|0|Austráliou}}, v marci zažiaril v prípravnom zápase s {{POL|f|0|Poľskom}} (4 : 0) v [[Olomouc]]i, kde hral len 17 minút, no stihol dať gól hlavou a na ďalší prihrať [[Václav Daněk|Václavovi Daněkovi]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Hanácka žatva ako sa patrí! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = marec | ročník = XLV. | číslo = 74 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V kľúčovom zápase kvalifikácie s ''Les Bleus'' v [[Bratislava|Bratislave]] nastúpil v základnej zostave v útoku s Pavlom Kukom, v [[Sevilla|Seville]] proti {{ESP|f|0|Španielsku}} (1 : 2) vytvoril útočnú dvojicu s klubovým spoluhráčom [[Peter Dubovský|Petrom Dubovským]], v zostave hrali aj ďalší slovanisti [[Miloš Glonek]] a Ondrej Krištofík,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dobre sa hrá medzi svojimi | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = november | ročník = XXIII. | číslo = 47 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Pecko prihral na vedúci gól Václavovi Němečkovi. V decembri 1991 proti {{BRA|f|0|Brazílii}} (1 : 2) striedal v 60. minúte Dubovského. {{SVK|f|0|Slovensko}} reprezentoval šesťkrát, prvý raz 16. augusta 1995 v [[Trabzon]]e v kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] proti {{AZE|f|0|Azerbajdžanu}} (1 : 0). Hral aj v ďalších kvalifikačných zápasoch s {{ISR|f|0|Izraelom}} (1 : 0) a s {{ROU|f|0|Rumunskom}} (0 : 2). Po piatich rokoch sa vrátil do reprezentácie<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pecko opäť v reprezentácii! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = jún | ročník = LIV. | číslo = 126 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a odohral ďalšie tri zápasy, na turnaji Kirin cup proti {{JPN|f|0|Japonsku}} (1 : 1), nastúpil aj v dvoch prípravných zápasoch proti {{GRC|f|0|Grécku}} (2 : 0) a {{ALG|f|0|Alžírsku}} (1 : 1). ===Trénerska kariéra=== V sezóne [[Corgoň liga 2008/2009|2008/09]] viedol ako hlavný tréner Slovan k jeho piatemu titulu v slovenskej lige po 10 rokoch, asistentami boli Peckovi bývalí spoluhráči [[Vladimír Kinder]] a [[Marián Zeman]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Slovan je futbalovým majstrom Slovenska | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/slovan-je-futbalovym-majstrom-slovenska/ | dátum vydania = 13. 5. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[1. FC Tatran Prešov]] Reprezentáciu [[Slovenské národné futbalové mužstvo do 17 rokov|Slovenska do 17 rokov]] viedol na ME 2013, kde sa dostali do semifinále<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = U17 – Pred jedenástimi rokmi na domácom Eure 2013 až do semifinále | url = https://futbalsfz.sk/u17-pred-jedenastimi-rokmi-na-domacom-eure-2013-az-do-semifinale/ | dátum vydania = 17. 5. 2024 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> a postúpili na MS 2013<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Pecko uzavrel nomináciu na MS do 17 rokov, sú v nej i legionári | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/reprezentacia/clanok/294751-pecko-uzavrel-nominaciu-na-ms-do-17-rokov-su-v-nej-i-legionari/ | dátum vydania = 1. 10. 2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> - osemfinále Uruguaj**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mladí Slováci na MS do 17 rokov skončili. S Uruguajom prehrali 2:4 | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/reprezentacia/clanok/297690-mladi-slovaci-na-ms-do-17-rokov-skoncili-s-uruguajom-prehrali-24/ | dátum vydania = 29. 10. 2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> ===Úspechy=== * majster Česko-Slovenska 1992 so Slovanom Bratislava * 4x majster Slovenska so Slovanom (1994, 1995, 1996, 1999) * víťaz Slovenského pohára 1989, 1994, 1997, 1999 * víťaz Matičného pohára 1994 * člen Jedenástky roka 1990, 1991, 1995, 2000 Trénerské * majster Slovenska 2008/09 so Slovanom Bratislava * semifinalista ME hráčov do 17 rokov (2013) * osemfinalista MS hráčov do 17 rokov (2013) ==Vladimír Kinder== Začínal ako žiak v Slovane, hrával v útoku, v obrane od juniorky** Po návrate z vojenčiny v Karlových Varoch sa hlásil v kabíne A-tímu Slovana. Pri svojej premiére v [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] 18. novembra 1990 nastúpil ako stredný útočník proti [[FC Zbrojovka Brno|Zbrojovke Brno]] (4 : 2), gól v 22. minúte. V sezóne 1991/92 získal so Slovanom majstrovský titul, ďalšie tri pridal v [[Niké liga|slovenskej lige]]. V roku 1993 sa prvý krát objavil v ankete [[Jedenástka roka (anketa)|Jedenástke roka]], nechýbal ani na jednom hlasovacom lístku všetci hlasujúci tréneri ho zaradili do naj zostavy...<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = „Stopercentný“ iba Kinder | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = december | ročník = XLVII. | číslo = 296 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Dvakrát získal „Cenu Antona Ondruša“ pre najlepšieho hráča sezóny v ankete, v ktorej hlasovali hráči ligových klubov. V roku 1994 vyhral anketu [[Futbalista roka 1994 (Slovensko)|Futbalista roka]]. V decembri 1995 nastúpil v mužstve „vianočných hviezd“ spolu s [[Marián Zeman|Mariánom Zemanom]] proti [[AC Miláno]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovenské „vianočné hviezdy“ | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = január | ročník = XXVI. | číslo = 1 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V [[Pohár UEFA|Pohári UEFA]] skóroval proti [[Trabzonspor]]u** V decembri 1996 prestúpil do anglického klubu [[Middlesbrough FC|FC Middlesbrough]], stal sa prvým slovenským futbalistom v [[Premier League]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dres číslo 7 má už svojho pána | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = január | ročník = LI. | číslo = 15 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V súťaži debutoval 1. marca 1997 proti [[Sheffield Wednesday FC|Sheffield Wednesday]] (1 : 3),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Prehrou okorenená premiéra | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = marec | ročník = LI. | číslo = 51 | strany = 15 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól dal vo svojom druhom zápase 5. marca 1997 proti [[Derby County FC|Derby County]] (6 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pravačka zavelila k poltuctovej nádielke | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = marec | ročník = LI. | číslo = 55 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V sezóne [[FA Premier League 1996/1997|1996/97]] stihol odohrať 6 zápasov, „Boro“ vypadli, ale darilo sa im v pohárových súťažiach. Kinder sa stal prvým Slovákom, ktorý hral vo finále [[FA Cup|Anglického pohára]] 1997, Middlesbrough prehral s [[Chelsea FC|Chelsea]] 0 : 2.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Vladimír Kinder na poslednú štvrťhodinu. Zážitok, ktorý sa už nemusí opakovať | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = máj | ročník = LI. | číslo = 113 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Nastúpil aj v opakovanom finálovom zápase [[EFL Cup|Ligového pohára]], pri prehre s [[Leicester City FC|Leicestrom City]] 0 : 1 po predĺžení odohral celých 120 minút.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Napriek prehre – potlesk! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = apríl | ročník = LI. | číslo = 89 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1998 odohral celý zápas vo finále Ligového pohára s Chelsea (0 : 2 po predĺžení),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kinder si zahral s Gascoigneom | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = marec | ročník = LII. | číslo = 74 | strany = 18 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v priebehu jedného roka bol trikrát vo finále pohárových súťaží, ani raz však nezískal víťaznú trofej.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Do tretice – všetko zlé! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = marec | ročník = LII. | číslo = 75 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V ďalšej sezóne si Middlesbrough vybojoval postup z [[EFL Championship]], Kinder nastúpil v 26 zápasoch, dvakrát skóroval. V sezóne [[FA Premier League 1998/1999|1998/99]] nastúpil len v piatich zápasoch, dal dva góly. V 5. kole v septembri skóroval proti [[Tottenham Hotspur FC|Tottenhamu Hotspur]] (3 : 0),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Štyri strely – jeden gól | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = september | ročník = LII. | číslo = 212 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> sedem mesiacov mu tréner Bryan Robson nedal príležitosť, v 34. kole v apríl 1999 [[Coventry City FC|Coventry City]] (2 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kinder hral, ba dal aj gól! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = apríl | ročník = LIII. | číslo = 89 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Svoje pôsobenie v Middlesbrough ukončil predčasne po dva a pol roku, o jeho služby malo záujem viacero klubov. S francúzskym [[SC Bastia]] bol na sústredení, pripravoval sa s Artmediou aj Slovanom, nakoniec podpísal zmluvu s [[FKD Drnovice|Petrou Drnovice]]. Debutoval v sezóne [[1. Gambrinus liga 1999/2000|1999/2000]] v 17. kole proti Brnu (3 : 2), celkom odohral v [[1. česká futbalová liga|českej lige]] 19 zápasov bez gólového zápisu. V novembri 2000 sa stal hráčom [[FC Petržalka|Artmedie Petržalka]], po štyroch rokoch sa vrátil na slovenské trávniky v mestskom derby s [[FK Inter Bratislava|Interom Bratislava]] (1 : 4). Ako kapitán priviedol mužstvo k historickému 2. miestu v lige v sezóne [[1. slovenská futbalová liga 2002/2003|2002/03]]. Artmedia sa prvýkrát stala najlepším bratislavským klubom a vybojovala si účasť v [[Pohár UEFA|Pohári UEFA]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Artmedia v Európe! Štrngli si s Pohárom UEFA | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2003 | mesiac = jún | ročník = 48 | číslo = 115 | strany = 16 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 34-ročný Kinder patril k najvýraznejším osobnostiam celej ligy, svojimi výkonmi si vyslúžil už šiesty raz miesto v [[Jedenástka sezóny (slovenská futbalová liga)|Jedenástke sezóny]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kto by to bol čakal po zlom úvode... | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2003 | mesiac = jún | ročník = 48 | číslo = 133 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Po úspešnej sezóne prestúpil do druholigového rakúskeho klubu SC Untersiebenbrunn 32/8** V roku 1994 vyhral anketu [[Futbalista roka 1994 (Slovensko)|Futbalista roka]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Bol to Kinderov rok | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = december | ročník = XLVIII. | číslo = 294 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> dvakrát získal „Cenu Antona Ondruša“ ako víťaz hráčskej ankety o najlepšieho hráča sezóny.** ===Repre=== {{TCH|f|0|Česko-Slovensko}} reprezentoval raz, tréner [[Václav Ježek]] mu dal príležitosť v kvalifikačnom zápase o postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] proti {{FRO|f|0|Faerským ostrovom}} (3 : 0), v 54. minúte striedal Pavla Kuku.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Aspoň na pár minút... | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = XLVII. | číslo = 137 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V reprezentácii {{SVK|f|0|Slovenska}} odohral 38 zápasov, bol pri prvom oficiálnom vystúpení národného mužstva 2. februára 1994 proti {{UAE|f|0|Spojeným arabským emirátom}} (1:0), aj pri prvom domácom zápase 20. apríla 1994 v Bratislave proti {{HRV|f|0|Chorvátsku}} (4 : 1), v ktorom strelil svoj jediný reprezentačný gól.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Víťazstvo pre históriu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = apríl | ročník = XLVIII. | číslo = 92 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Patril k oporám reprezentácie v kvalifikačných zápasoch o postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] i [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]], v roku 1994 ako jediný nastúpil vo všetkých medzištátnych zápasoch.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovenská futbalová reprezentácia v roku 1994. Iba Kinder vo všetkých | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = december | ročník = XLVIII. | číslo = 299 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Po prehre 0 : 3 v kvalifikačnom zápase o postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|ME 2000]] s {{PRT|f|0|Portugalskom}} v októbri 1998 sa vytratil z reprezentácie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Možno som nastúpiť nemal... | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = október | ročník = LII. | číslo = 239 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Po troch rokoch ho tréner [[Jozef Adamec]] nominoval na prípravný zápas s {{IRN|f|0|Iránom}} (3 : 4),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kinder namiesto Tomascheka | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2001 | mesiac = august | ročník = 46 | číslo = 155 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v ktorom Kinder naposledy obliekol reprezentačný dres. ===Úspechy=== * majster Česko-Slovenska 1992 so Slovanom Bratislava * majster Slovenska so Slovanom (1994, 1995, 1996) * víťaz Slovenského pohára 1994 * víťaz Matičného pohára 1994, 1996 * vicemajster Slovenska 2001/02 s Artmediou * finalista FA Cupu 1997 s FC Middlesbrough * 2× finalista Ligového pohára s FC Middlesbrough (1997, 1998) Individuálne * Futbalista roka 1994 * 2× najlepší hráč slovenskej ligy (1994, 1995)* * 6× člen Jedenástky roka/sezóny (1993, 1994, 1995, 1996, 2001, 2002) ==Dušan Tittel== Vynikal spoľahlivosťou a stabilnými výkonmi, jeho prednosťami boli streľba zo štandardných situácii a hra hlavou. Rodák z [[Námestovo|Námestova]] začínal s futbalom ako 8-ročný v [[MFK Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]], v mládežníckych kategóriach hrával v útoku. Na turnaji dorastencov v Dolnom Kubíne si ho všimol [[Jozef Obert]], tréner dorastu Slovana Bratislava. V roku 1984 prišiel na [[Tehelné pole (štadión)|Tehelné pole]], s mužstvom dorastencov sa stal majstrom Slovenska.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Naše športové nádeje | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1985 | mesiac = september | ročník = XXXIX. | číslo = 209 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Jeho spoluhráčmi v majstrovskom tíme boli aj ďalšie neskoršie opory A-mužstva [[ŠK Slovan Bratislava|Slovana Bratislava]] [[Alexander Vencel mladší]], Miroslav Chvíla, Ondrej Krištofík.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dočkali sa. Predstavujeme dorasteneckého majstra SSR vo futbale | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1985 | mesiac = jún | ročník = XXXIX. | číslo = 147 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1985 vypadol Slovan z najvyššej súťaže a tri sezóny sa snažil o návrat medzi elitu v [[Slovenská národná futbalová liga|Slovenskej národnej lige]]. Tittel odohral v SNL 84 zápasov, prvý seniorský gól v belasom drese strelil v 1. kole sezóny [[1. slovenská národná futbalová liga 1986/1987|1986/87]] proti Tesle Stropkov (5 : 0).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Naplnené túžby | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1986 | mesiac = august | ročník = XL. | číslo = 194 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] debutoval 10. augusta 1988 proti [[SK Sigma Olomouc|Sigme Olomouc]] (1 : 1), ligovú premiéru absolvovali tiež [[Ladislav Pecko]] a Jozef Juriga.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Strmé schody k návratu, k debutu | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1988 | mesiac = august | ročník = XXXIII. | číslo = 35 | strany = 6,7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Prvý ligový gól strelil 23. októbra 1988 Spartaku Hradec Králové (3 : 0). Slovan ako nováčik obsadil v sezóne 1988/89 siedme miesto, v ďalšej sezóne bol piaty. V roku 1989 vyhral [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]], v 1. kole [[Pohár víťazov pohárov UEFA]] mal za súpera [[Grasshopper Club Zürich|Grasshoppers Zürich]], po víťazstve doma 3:0 (Tittel gól) prehrali v odvete 0:4 po predĺžení** Tittel hrával v stopérskej dvojici s reprezentantom [[Vladimír Kinier|Vladimírom Kinierom]], popri ktorom vyrástol na jednu z opôr Slovana.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Rozprávanie o Dušanovi Tittelovi, futbalistovi Slovana Bratislava | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = júl | ročník = XLIII. | číslo = 178 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Stal sa objavom sezóny 1990/91,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Iba titul nás uspokojí | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = január | ročník = XXIII. | číslo = 1 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> osobnosťou číslo jeden, Slovan bojoval o titul, o ktorý sa pripravil dvomi domácimi prehrami so [[AC Sparta Praha|Spartou Praha]] (0 : 3)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tri blesky zasiahli belasých | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = máj | ročník = XXIII. | číslo = 19 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a s Hradcom Králové (0 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Mužstvo neobmedzených možností. O lige po lige – ŠK Slovan Bratislava | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = jún | ročník = XLV. | číslo = 146 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Paradoxne, v sezóne 1991/92, keď Slovan získal titul po 17 rokoch, nebol Tittel pri tom, bol už hráčom francúzskeho klubu [[Nîmes Olympique|Olympique Nîmes]]. Vo [[Ligue 1|francúzskej lige]] debutoval 20. júla 1991 proti [[FC Sochaux-Montbéliard|FC Sochaux]], hneď v premiére skóroval, v 89. minúte strelou z 25 metrov vyrovnal na 1 : 1.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tittelov a Daňkov debut par excellence | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = júl | ročník = XXIII. | číslo = 30 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Po roku a pol sa vrátil späť do Slovana, v jarnej časti poslednej sezóny „federálnej“ ligy prispel k tretej priečke belasých. V auguste 1993 odštartoval prvý ročník samostatnej [[Niké liga|slovenskej ligy]], Slovan bol suverénom prvých troch sezón, v ktorých získali majstrovský hetrik. V európskych pohároch nedosiahol Slovan výraznejší úspech, ako majstra ho zaradili len do [[Pohár UEFA|Pohára UEFA]], so silnými súpermi odohral hlavne doma vyrovnané zápasy. Tittel strelil góly proti [[Aston Villa|Aston Ville]] (1 : 2), [[Borussia Dortmund|Borussii Dortmund]] (2 : 1)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Skvelá dvadsaťminútovka belasých | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac =október | ročník = XLVIII. | číslo = 242 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a [[1. FC Kaiserslautern]] (2 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovan Nemcov opäť zdolal! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac =september | ročník = IL. | číslo = 212 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Po troch tituloch v Slovane vymenil belasé farby Slovana za červeno-čierny dres [[FC Spartak Trnava|Spartaka Trnava]], prvý gól strelil práve proti Slovanu (4 : 0). S klubom sa stal vicemajstrom v sezóne [[Mars superliga 1997/1998|1997/98]], v roku 1998 vyhral [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]] gól<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Vicemajster vystúpil z majstrovho tieňa | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = jún | ročník = LII. | číslo = 130 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> aj [[Slovenský futbalový superpohár|Matičný Pribinov pohár]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Superpohár je "andelský" | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = júl | ročník = LII. | číslo = 166 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v obidvoch prípadoch boli Trnavčania úspešnejší ako [[1. FC Košice]] (2 : 0 a 3 : 1). Patril k ofenzívnym typom obrancu, často sa presadzoval strelecky,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tittelov päťdesiaty | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = november | ročník = LI. | číslo = 252 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> celkom strelil 62 ligových gólov. Po dvoch sezónach v Trnave pokračoval v kariére v [[AC Omonia|Omonii Nikózia]], s ktorou vyhral Cyperský pohár v roku 2000.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tittel víťazom Cyperského pohára! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = máj | ročník = LIV. | číslo = 111 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Vo februári 2001 sa vrátil do Slovana 11/2** Trikrát vyhral anketu [[Futbalista roka (Slovensko)|Futbalista roka]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Trecampeon Dušan Tittel! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = december | ročník = LI. | číslo = 289 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> dvakrát sa stal Osobnosťou roka v ankete organizovanej redakciou športu [[Slovenská televízia|STV]] a denníkom ''Šport''. Reprezentoval päťkrát mužstvo [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Česko-Slovenska do 21 rokov]], s ktorým hral vo štvrťfinále ME 1988 proti Grécku. V roku 1989 sa dostal do nominácie A-mužstva na turnaj vo švajčiarskom [[Aarau]], zahral si v prípravnom zápase a FC Chur.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tittelova premiéra | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = júl | ročník = XX. | číslo = 158 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V apríli 1990 nastúpil v zápase B-mužstiev ČSFR a Anglicka (0 : 2). V reprezentácii {{TCH|f|0|Česko-Slovenska}} odohral 11 zápasov, debutoval 29. augusta 1990 proti {{FIN|f|0|Fínsku}} (1 : 1). Bolo to prvé vystúpenie po úspešných [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|MS 1990]], pod vedením nového trénera Milana Máčalu debutovalo sedem nováčikov. V kvalifikácii o postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1992|ME 1992]] nastúpil v piatich zápasoch, vo {{FRA|f|0|Francúzsku}} (1 : 2) prihrával na gól [[Tomáš Skuhravý|Skuhravému]], doma proti {{ESP|f|0|Španielsku}} (3 : 2) strelil po jeho strele odrazenej od žrde víťazný gól [[Ľubomír Moravčík]]. Po roku 1993 patril k lídrom reprezentácie {{SVK|f|0|Slovenska}}, v jej drese odohral 44 zápasov a dal 7 gólov, v siedmich zápasoch bol kapitánom mužstva. Prvý krát nastúpil 30. marca 1994 proti {{MLT|f|0|Malte}} (2 : 1), prvý gól strelil 29. apríla 1994 v [[Moskva|Moskve]] proti {{RUS|f|0|Rusku}} (1 : 2). V kvalifikácii o postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] odohral deväť zápasov, v kvalifikácii [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] nastúpil vo všetkých desiatich zápasoch a so štyrmi gólmi bol najlepším strelcom mužstva.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Desaťzápasoví traja, deväťstominútový len Tittel | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = október | ročník = LI. | číslo = 239 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Trikrát skóroval v zápasoch s {{MLT|f|0|Maltou}} (6 : 0, 2 : 0), najkrajší gól strelil {{ESP|f|0|Španielsku}} (1 : 4), keď z 30 metrov prekonal brankára Andoniho Zubizarretu. S reprezentáciou sa rozlúčil 14. októbra 1998 v Bratislave prehrou 0 : 3 s {{PRT|f|0|Portugalskom}} v kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|ME 2000]]. {|class="wikitable" ! Por. č. ! width=80|Dátum ! width=150|Miesto ! width=150|Súper ! Výsledok ! Góly ! width=150|Typ zápasu |- |<center>1.||29. 5. 1994||[[Moskva]]||{{RUS|f|1}}||<center>1 : 2||{{gól|33}}||priateľský |- |<center>2.||29. 3. 1995||[[Košice]]||{{AZE|f|1}}||<center>4 : 1||{{gól|35}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] |- |<center>3.||rowspan="2"|22. 9. 1996||rowspan="2"|[[Bratislava]]||rowspan="2"|{{MLT|f|1}}||rowspan="2"|<center>6 : 0||rowspan="2"|{{gól|13}}<br/>{{gól|82}}||rowspan="2"|kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>4. |- |<center>5.||13. 11. 1996||[[Santa Cruz de Tenerife]]||{{ESP|f|1}}||<center>1 : 4||{{gól|39}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>6.||31. 3. 1997||[[Valletta|La Valletta]]||{{MLT|f|1}}||<center>2 : 0||{{gól|90}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>7.||9. 2. 1998||[[Larnaka]]||{{FIN|f|1}}||<center>2 : 0||{{gól|31}}||medzinárodný turnaj |} === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za Slovan Bratislava (7) |- |<center>Pohár víťazov <br/>pohárov||<center>1989/1990||predkolo||{{CHE}} [[Grasshopper Club Zürich|Grasshopper]]||<center>3 : 0||<center>1 |- |rowspan="6"|<center>Pohár UEFA||<center>1993/1994||1. kolo||{{ENG}} [[Aston Villa]]||<center>1 : 2||<center>1 |- |rowspan="2"|<center>1994/1995||predkolo||{{NIR}} Portadown||<center>3 : 0||<center>1 |- |2. kolo||{{DEU}} [[Borussia Dortmund]]||<center>2 : 1||<center>1 |- |rowspan="2"|<center>1995/1996||predkolo||{{HRV}} [[NK Osijek]]||<center>4 : 0||<center>1 |- |1. kolo||{{DEU}} [[1. FC Kaiserslautern]]||<center>2 : 1||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za Spartak Trnava (2) |- |<center>Pohár UEFA||<center>1997/1998||1. predkolo||{{MLT}} FC Birkirkara||<center>1 : 0||<center>1 |- |<center>Pohár víťazov <br/>pohárov||<center>1998/1999||predkolo||{{MKD}} Vardar Skopje||<center>2 : 0||<center>1 |} === Úspechy === * 3× majster Slovenska so Slovanom Bratislava 1994, 1995, 1996 * vicemajster Česko-Slovenska so Slovanom Bratislava 1990/91 * vicemajster Slovenska so Spartakom Trnava 1998 * 4× víťaz Slovenského pohára (1989, 1994, 1997 so Slovanom, 1998 s Trnavou) * 2× víťaz Matičného pohára (1996 so Slovanom, 1998 s Trnavou) * víťaz Cyperského pohára 2000 s Omoniou '''Individuálne''' * 3× Futbalista roka (1995, 1996, 1997) * 2× Osobnosť roka slovenskej ligy (1995, 1997) * 7× člen Jedenástky roka (1990, 1993, 1994, 1995, 1996, 1997, 1998) ===Funkcionárska a politická činnosť=== * Generálny sekretár Slovenského futbalového zväzu (SFZ), 2002 - 2006 * Generálny manažér ŠK Slovan Bratislava, 2008 - 2011 * Prezident Únie ligových klubov (ÚLK), 2011 - 2014 * Generálny riaditeľ a tréner ŠK Slovan Bratislava, 2014 - 2015 * Športový a marketingový riaditeľ, MFK Ružomberok 2015 - * Poslanec Národnej rady SR == Peter Dubovský == Jeden z najväčších talentov slovenského futbalu, elegantný technik, vynikajúci strelec. S futbalom začínal v menšom bratislavskom klube TJ Vinohrady, ako 13-ročný sa stal hráčom [[ŠK Slovan Bratislava|Slovana Bratislava]], kde získal titul majstra Česko-Slovenska v kategórii žiakov aj dorastu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Sladké ovocie štvorročnej práce | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1986 | mesiac = júl | ročník = XXXI. | číslo = 132 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Maturitu zložili úspešne. Futbaloví dorastensi Slovana siedmykát majstrom Československa | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = jún | ročník = XXXV. | číslo = 118 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] debutoval ako 17-ročný, 18. marca 1990 proti [[SK Sigma Olomouc|Sigme Olomouc]] (2 : 2) nastúpil symbolicky na posledné tri minúty. V ďalšom kole už odohral celý zápas proti [[FC Nitra|Plastike Nitra]] (1 : 1),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ani keby už bol kozákom | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = apríl | ročník = XXII. | číslo = 15 | strany = 4,5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól strelil vo svojom štvrtom ligovom zápase 15. apríla 1990 v derby so [[FC Spartak Trnava|Spartakom Trnava]] (1 : 1). V sezóne 1991/92 strelil na jeseň 19 gólov, keď neskóroval iba v jedinom zápase, od 5. po 17. kolo mal sériu 13 zápasov s gólovým zápisom,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Šanca blysnúť sa v Európe. Čo všetko prezrádza v súťaži kanonierov gólostroj Petra DUbovského | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = november | ročník = XXIII. | číslo = 46 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> proti [[SK Slavia Praha|Slavii Praha]] sa blysol hetrikom (3 : 2).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Koncert majstra Dubovského. 11 zápasov = 15 gólov! | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = október | ročník = XXXVI. | číslo = 210 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovan lámal bradaté rekordy | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = december | ročník = XXXVI. | číslo = 234 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Slovan ťahal z predošlej sezóny sériu 27 zápasov bez prehry, po 17 rokoch získal majstrovský titul,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Belasí sú na tróne zaslúžene | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = jún | ročník = XXIV. | číslo = 23 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Dubovský sa stal kráľom strelcov s rekordným počtom 27 gólov<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Víťazi Pohára Práce. Peter Dubovský rekordérom medzi kanoniermi | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = jún | ročník = XXXVII. | číslo = 108 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a zaradil sa medzi [[Najlepší strelci Európy 1991/1992|najlepších kanonierov v Európe]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Streleckí králi z európskych „dvorcov“ | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = júl | ročník = XLVI. | číslo = 172 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V poslednej „federálnej“ sezóne 1992/93 obhájil korunu kráľa strelcov s 24 gólmi,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Bravó, Peter! Králi strelcov (od Vaníka po Dubovského) | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = XLVII. | číslo = 136 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> svojho konkurenta v súboji o prvenstvo Pavla Kuku zo Slavie predstihol v posledných dvoch kolách, v ktorých dal päť gólov – hetrik proti [[FK Dukla Praha|Dukle Praha]] (6 : 1)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Poltuctové „DOVIDENIA“ | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = 38 | číslo = 105 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a dva góly proti TJ Vítkovice (2 : 2).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Koruna zostáva na Slovane | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = 38 | číslo = 115 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Dubovský odohral v čs. lige 93 zápasov, strelil 59 gólov. V európskych pohároch dal gól hlavou [[Real Madrid|Realu Madrid]] (1 : 2) v 1. kole [[Pohár UEFA|Pohára UEFA]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Aj „profesori“ sa mýlia... | periodikum = Slovenský denník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = september | ročník = II. | číslo = 220 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> dva góly strelil [[Ferencvárosi TC|Ferencvárosu]] (4 : 1) v [[Liga majstrov UEFA|Európskom pohári majstrov]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Štyri zásahy do čierneho! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = september | ročník = XLVI. | číslo = 221 | strany = 1 a 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> O Dubovského mal záujem [[Louis van Gaal]], tréner [[Ajax Amsterdam|Ajaxu Amsterdam]], kde mal nahradiť [[Dennis Bergkamp|Dennisa Bergkampa]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dubovský do Ajaxu? | periodikum = Slovenský denník | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = IV. | číslo = 129 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> nakoniec prestúpil do „kráľovského“ klubu [[Real Madrid CF|Real Madrid]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dubovský do Realu Madrid! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = júl | ročník = XLVII. | číslo = 174 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V [[La Liga|Primera División]] debutoval 4. septembra 1993 v zápase s [[Club Atlético Osasuna|Osasunou]] (4 :1 ),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = V premiére Realu Madrid aj Dubovský | periodikum = Slovenský denník | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = september | ročník = IV. | číslo = 208 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v zostave Realu mu robili spoločnosť hviezdne mená – reprezentanti {{ESP|f|0|Španielska}} Emilio Butragueño, Sanchís, Míchel, [[Fernando Hierro]], Martín Vázquez, Čiľan [[Iván Zamorano]], Chorvát Robert Prosinečki.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Osasuna – Real Madrid 1:4 | url = https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=19000 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bdfutbol.com | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 1993/94 odohral 26 zápasov, strelil jeden gól, 25. marca 1994 skóroval v zápase 24. kola proti [[Valencia CF|Valencii]] (3 : 2).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Strelecké vykúpenie v útoku | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = marec | ročník = XLVIII. | číslo = 73 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Real obsadil v lige 4. miesto, ale v decembri 1993 vyhral [[Supercopa de España|Španielsky superpohár]] v dvojzápase s [[FC Barcelona]], Dubovský v prvom zápase striedal Ivána Zamorana.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Supercopa-Final Real Madrid-Barcelona 3-1 | url = https://www.bdfutbol.com/p/p.php?id=490070 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bdfutbol.com | miesto = | jazyk = }}</ref> V prvej sezóne mal Dubovský stabilné miesto v zostave, tréner Benito Floro mu dôveroval, ale potom prišiel tréner [[Jorge Valdano]], Dubovský dostával menej príležitostí, navyše začala vychádzať nová hviezda Realu [[Raúl González Blanco|Raúl]]. Hoci pred sezónou 1994/95 zažiaril na turnaji v [[Cádiz]]e, kde dal dva góly v stretnutí proti [[SSC Neapol]] (4 : 1),<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = La gran noche de Dubovsky | url = https://www.lne.es/deportes/2017/02/15/gran-noche-dubovsky-19382431.html | dátum vydania = 15. 2. 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = lne.es | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Trofeo Ramón de Carranza (Cádiz-Spain) 1955-2025 | url = https://www.rsssf.org/tablesc/carranza.html#94 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = rsssf.org | miesto = | jazyk = }}</ref> v sezóne, v ktorej získal Real titul po štvorročnej nadvláde [[FC Barcelona|Barcelony]], odohral Dubovský len päť zápasov. Strelil jeden gól [[Real Zaragoza|Zaragoze]], strelou z 20 metrov uzavrel skóre na 3 : 0, bol to jeho prvý ligový gól po ročnej prestávke a zároveň jeho posledný gól v drese „bieleho baletu“.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = „Bum“ pravačky po tridsiatich sekundách | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = apríl | ročník = IL. | číslo = 85 | strany = 5 a 18 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Za Real skóroval aj v [[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohári víťazov pohárov]] proti [[FC Lugano]] (3 : 0), dva góly dal aj v prípravnom zápase proti [[PSV Eindhoven]] (3 : 0).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dubovský mužom zápasu! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = december | ročník = XLVIII. | číslo = 292 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Po dvoch sezónach prestúpil do Realu Oviedo,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dubovský definitívne v Oviede! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = júl | ročník = IL. | číslo = 172 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý ligový zápas v novom drese odohral 3. septembra 1995 proti Zaragoze (0 : 1), podľa denníka ''AS'' bol spolu s brankárom Morom najlepším hráčom Ovieda. V 3. kole sa vytiahol proti svojmu bývalému klubu, na víťazstve 3 : 2 nad Realom Madrid sa podieľal dvomi gólovými prihrávkami.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Prihrával na góly Olimu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = september | ročník = IL. | číslo = 216 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Dubovský strelecky ožil, od 8. do 11. kola skóroval v štyroch zápasoch za sebou,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ľavačka, čo potápa! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = november | ročník = IL. | číslo = 257 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v sezóne 1995/96 dal sedem gólov v 31 zápasoch. Päť sezón bol oporou klubu, hrajúceho väčšinou o záchranu v lige. V roku 1997 ho zranenie a operácia kolena vyradili na 10 mesiacov. V sezóne 1998/99 dokázalo Oviedo s Dubovským v zostave poraziť veľkokluby Barcelonu (2 : 1, Dubovský prihral na gól Fabiovi Pintovi) aj Real Madrid (1 : 0). V sezóne 1999/2000 pauzoval niekoľko zápasov pre zranenie členka, v predposlednom kole dal gól proti [[Rayo Vallecano]], Oviedo sa víťazstvom 2 : 1 zachránilo v lige. Posledný zápas v španielskej lige odohral 20. mája 2000 proti [[Real Sociedad de Fútbol|Realu Sociedad]] (0 : 1), v Primera División pôsobil sedem sezón s bilanciou 151 zápasov a 19 gólov. Jeho život sa skončil predčasne 23. júna 2000 na dovolenke v [[Thajsko|Thajsku]], zomrel na následky zranení po nešťastnom páde z útesu, keď sa pošmykol pri fotografovaní.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tragický skon Petra Dubovského | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = jún | ročník = LIV. | číslo = 145 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Dubovský bol [[Futbalista roka 1993 (Slovensko)|Futbalistom roka 1993]], v tom istom roku obsadil ôsmu priečku v ankete talianskeho týždenníka '' Guerin Sportivo'' o najlepšieho mladého futbalistu Európy.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = „Elegantný Slovák“ v prvej desiatke | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = júl | ročník = XLVII. | číslo = 173 | strany = 14 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V ankete Futbalista desaťročia bol druhý za [[Ľubomír Moravčík|Ľubomírom Moravčíkom]],<ref>{{cite web|url=http://www.sme.sk/c/763260/futbalista-desatrocia-u-nas-1-l-moravcik-2-p-dubovsky.html|title=Futbalista desaťročia u nás: 1. Ľ. Moravčík, 2. P. Dubovský|publisher=sme.sk|date=18. december 2002}}</ref> v ankete [[Futbalista storočia (Slovensko)|Futbalista storočia]] obsadil štvrté miesto. V roku 2024 bol uvedený in memoriam do [[Sieň slávy slovenského futbalu|Siene slávy slovenského futbalu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = SFZ - Moravčík, Hrdlička, V. Masný, Dubovský a P. Molnár v Sieni slávy slovenského futbalu | url = https://futbalsfz.sk/sfz-moravcik-hrdlicka-v-masny-dubovsky-a-p-molnar-v-sieni-slavy-slovenskeho-futbalu/ | dátum vydania = 20. 3. 2024 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku 2025 v rámci spomienkového zápasu Internacionálov Slovenska s bývalými hráčmi Realu Madrid a Realu Oviedo pomenovali v [[Oviedo|Oviede]] na Dubovského počesť ulicu pri štadióne ''Paseo de Peter Dubovský''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Ohromné gesto: V španielskom Oviede pomenujú ulicu po Petrovi Dubovskom | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/752234-ohromne-gesto-v-spanielskom-oviede-pomenuju-ulicu-po-petrovi-dubovskom/ | dátum vydania = 16. 6. 2025 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = INTERNACIONÁLI SR - Zápas na počesť Petra Dubovského, ktorý bude mať v Oviede ulicu | url = https://futbalsfz.sk/internacionali-sr-zapas-na-pocest-petra-dubovskeho-ktory-bude-mat-v-oviede-ulicu/ | dátum vydania = 12. 5. 2025 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Na jeho pamiatku sa od roku 2000 udeľuje [[Cena Petra Dubovského]] pre najlepšieho slovenského futbalistu do 21 rokov. === Repre === V mládežníckych kategóriach hral v reprezentáciach do 17 a 18 rokov, nastrieľal v nich 18 gólov. S mužstvom [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Česko-Slovenska do 21 rokov]] si zahral vo štvrťfinále ME 1992 proti [[Talianske národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Taliansku U-21]]. V A-mužstve {{TCH|f|0|Česko-Slovenska}} debutoval 13. novembra 1991 v [[Sevilla|Seville]] v kvalifikácii o postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1992|ME 1992]] proti {{ESP|f|0|Španielsku}} (1 : 2), v tomto stretnutí nastúpil v útoku s klubovým spoluhráčom [[Ladislav Pecko|Ladislavom Peckom]], kvarteto slovanistov v zápase doplnili ďalší debutant [[Miloš Glonek]] a Ondrej Krištofík.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Prehra nepotešila, hra však povzbudila | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = marec | ročník = XXII. | číslo = 47 | strany = 12,13 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V kvalifikácii [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] odohral osem zápasov, s šiestimi gólmi bol najlepší strelec mužstva.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Česko-slovenský futbalový rok 1993. Najlepší strelec: Dubovský | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = december | ročník = XLVII. | číslo = 301 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Prvý krát skóroval 23. septembra 1992 v [[Košice|Košiciach]] proti {{FRO|f|0|Faerským ostrovom}} (4 : 0), nezabudnuteľný je jeho čistý hattrick proti {{ROU|f|0|Rumunsku}} (5 : 2), keď najskôr dal gól z voleja, ďalší pridal strelou od žrde a skóre uzavrel z priameho kopu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Za dve červené Dubovského hattrick | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = XLVII. | číslo = 127 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Hattrick ide do sveta | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = 38 | číslo = 108 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Strelecky sa presadil aj vo {{WAL|f|0|Walese}} (2 : 2)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dubovského góly udržiavajú nádej | periodikum = Slovenský denník | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = september | ročník = IV. | číslo = 211 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a doma proti {{CYP|f|0|Cypru}} (3 : 0). 17. novembra 1993 v [[Brusel]]i odohrala reprezentácia pod názvom RČS posledný zápas spoločnej histórie s {{BEL|f|0|Belgickom}} (0 : 0), Dubovský spolu s [[Ľubomír Moravčík|Ľubomírom Moravčíkom]] a [[Jaroslav Timko|Jaroslavom Timkom]] boli jediní Slováci v mužstve.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Futbalisti dopísali poslednú kapitolu s číslom 499 v Bruseli | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/136634-futbalisti-dopisali-poslednu-kapitolu-s-cislom-499-v-bruseli/ | dátum vydania = 28. 12. 2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Česko-Slovensko reprezentoval 14×, dal 6 gólov. V reprezentácii {{SVK|f|0|Slovenska}} odohral 33 zápasov, strelil 12 gólov. Prvý raz nastúpil 30. marca 1994 proti {{MLT|f|0|Malte}} (2 : 1), prvé dva góly, obidva z pokutového kopu strelil 20. apríla 1994 v Bratislave {{HRV|f|0|Chorvátsku}} (4 : 1) pri domácej premiére národného mužstva.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Víťazstvo pre históriu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = apríl | ročník = XLVIII. | číslo = 92 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Dvakrát skóroval aj v priateľskom zápase s {{RUS|f|0|Ruskom}} (2 : 1) v marci 1995.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dubovský triafa pravačkou i hlavou | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = marec | ročník = XIL. | číslo = 57 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>. V kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] odohral deväť zápasov, strelil tri góly. Chýbal len v úvodnom zápase s {{FRA|f|0|Francúzskom}}, na ktorý ho neuvoľnil Real Madrid.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Proti Francúzom bez Dubovského! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = september | ročník = XLVIII. | číslo = 206 | strany = 1 a 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V kvalifikácii o postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] proti {{FRO|f|0|Faerským ostrovom}} (2 : 1) strelil víťazný gól v poslednej minúte zápasu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Krôčik od kvalifikačného hrobu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = september | ročník = L. | číslo = 204 | strany = 8,9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Posledný krát obliekol reprezentačný dres 31. mája 2000 v [[Moskva|Moskve]] v priateľskom zápase s Ruskom (1 : 1). === Góly v reprezentácii === {|class="wikitable" ! Por. č. ! width=80|Dátum ! width=150|Miesto ! width=150|Súper ! Výsledok ! Góly ! width=150|Typ zápasu |- ! colspan="7"|Góly za {{TCH|f|0|Československo}} (6) |- |<center>1.||23. 9. 1992||[[Košice]]||{{FRO|f|1}}||<center>4 : 0||{{gól|90.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] |- |<center>2.||rowspan="3"|2. 6. 1993||rowspan="3"|[[Košice]]||rowspan="3"|{{ROU|f|1}}||rowspan="3"|<center>5 : 2||rowspan="3"|{{gól|59}} <br/>{{gól|82}} <br/>{{gól|90}}||rowspan="3"|kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] |- |<center>3. |- |<center>4. |- |<center>5.||8. 9. 1993||[[Cardiff]]||{{WAL|f|1}}||<center>2 : 2||{{gól|68}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] |- |<center>6.||27. 10. 1993||[[Košice]]||{{CYP|f|1}}||<center>3 : 0||{{gól|12}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] |- ! colspan="7"|Góly za {{SVK|f|0|Slovensko}} (12) |- |<center>7.||rowspan="2"|20. 4. 1994||rowspan="2"|[[Bratislava]]||rowspan="2"|{{HRV|f|1}}||rowspan="2"|<center>4 : 1||rowspan="2"|{{gól|24}}<br/>{{gól|61}}||rowspan="2"|priateľský |- |<center>8. |- |<center>9.||12. 11. 1994||[[Bukurešť]]||{{ROU|f|1}}||<center>2 : 3||{{gól|56}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] |- |<center>10.||rowspan="2"|8. 3. 1995||rowspan="2"|[[Košice]]||rowspan="2"|{{RUS|f|1}}||rowspan="2"|<center>2 : 1||rowspan="2"|{{gól|26}}<br/>{{gól|69}}||rowspan="2"|priateľský |- |<center>11. |- |<center>12.||29. 3. 1995||[[Košice]]||{{AZE|f|1}}||<center>4 : 1||{{gól|45}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] |- |<center>13.||11. 10. 1995||[[Bratislava]]||{{POL|f|1}}||<center>4 : 1||{{gól|31}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] |- |<center>14.||31. 8. 1996||[[Toftir]]||{{FRO|f|1}}||<center>2 : 1||{{gól|90}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>15.||22. 9. 1996||[[Bratislava]]||{{MLT|f|1}}||<center>6 : 0||{{gól|58}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>16.||23. 10. 1996||[[Bratislava]]||{{FRO|f|1}}||<center>3 : 0||{{gól|20}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>17.||5. 9. 1998||[[Košice]]||{{AZE|f|1}}||<center>3 : 0||{{gól|26}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|ME 2000]] |- |<center>18.||10. 10. 1998||[[Vaduz]]||{{LIE|f|1}}||<center>4 : 0||{{gól|13}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|ME 2000]] |} === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za Slovan Bratislava (3) |- |<center>Pohár UEFA||<center>1991/1992||1. kolo||{{ESP}} [[Real Madrid]]||<center>1 : 2||<center>1 |- |<center>Liga majstrov||<center>1992/1993||1. kolo||{{HUN}} [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]]||<center>4 : 1||<center>2 |- ! colspan="6"| Góly za Real Madrid (1) |- |<center>PVP||<center>1993/1994||1. kolo||{{CHE}} [[FC Lugano]]||<center>3 : 0||<center>1 |} === Úspechy === '''Reprezentačné''' '''Klubové''' * majster Československa 1992 so Slovanom Bratislava * majster Španielska 1995 s Realom Madrid * víťaz Španielskeho Superpohára 1993 s Realom Madrid '''Individuálne''' * Futbalista roka 1993 * 2. miesto v ankete Futbalista desaťročia * 2. miesto v ankete Futbalista štvrťstoročia * 4. miesto v ankete Futbalista storočia na Slovensku * člen Siene slávy slovenského futbalu * najlepší strelec čs. ligy 1991/92 (27 gólov), 1992/93 (24 gólov) * najlepší strelec RČS v kvalifikácii MS 1994 (6 gólov) === Externé odkazy === *[https://eu-football.info/_player.php?id=5064 Peter Dubovský na eu-football.info] *[https://statistiky1ligy.fotbal.cz/hrac/peter-dubovsky/2122 Peter Dubovský na statistiky1ligy.fotbal.cz] *[https://www.bdfutbol.com/en/j/j2240.html Peter Dubovský na bdfutbol.com] == Ľubomír Moravčík == Brilantný obojnohý technik s presnou prihrávkou a dobrou strelou, hravý typ futbalistu. Odchovanec nitrianskeho futbalu, v kategórii dorastu získal titul majstra Slovenska.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Mládež píše novú históriu. O majstrovi SSR a dorasteneckej lige | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1983 | mesiac = jún | ročník = XXXVII. | číslo = 150 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] debutoval ako 18-ročný v drese [[FC Nitra|Plastiky Nitra]] 16. októbra 1983 proti [[FK Teplice|Sklo Unionu Teplice]] (1 : 1). Potom čo Nitra vypadla z najvyššej súťaže, odohral dve sezóny v [[Slovenská národná futbalová liga|Slovenskej národnej futbalovej lige]], v sezóne [[1. slovenská národná futbalová liga 1985/1986|1985/86]] si Nitra vybojovala návrat medzi elitu s osembodovým náskokom pred [[ŠK Slovan Bratislava|Slovanom Bratislava]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Predstavujeme nováčik I. futbalovej ligy – Plastika Nitra | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1986 | mesiac = jún | ročník = XL. | číslo = 145 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Prvý ligový gól strelil Moravčík 19. augusta 1986 v domácom zápase s Bohemiansom Praha (2 : 3).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Premiéra Plastike nevyšla | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1986 | mesiac = august | ročník = XL. | číslo = 195 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V sezóne 1988/89 obsadila Nitra tretie miesto v lige,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nitra vyhrala preteky o prsia. Obzretie za I. futbalovou ligou | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = jún | ročník = XLIII. | číslo = 145 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v poslednom kole si v priamom súboji s [[FK Dukla Praha|Duklou Praha]] (3 : 2) vybojovala miestenku v [[Pohár UEFA|Pohári UEFA]], keď skóre stretnutia otvoril už v 9. minúte práve Moravčík.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nitra s európskou etiketou! | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = jún | ročník = XXI. | číslo = 25 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = V PVP bude hrát Slovan, v Pohár UEFA Ostrava a Nitra | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1989/6/15/8.png | dátum vydania = 15. 6. 1989 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> V Pohári UEFA vypadla Nitra v 1. kole s [[1. FC Köln]] po výsledkoch 1 : 4 a 0 : 1.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Keď bolo v Nitre na futbale 15-tisíc ľudí | url = https://mynitra.sme.sk/c/7385980/ked-bolo-v-nitre-na-futbale-15-tisic-ludi.html | dátum vydania = 17. 9. 2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = mynitra.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 1989/90 sa Moravčík zaradil medzi najlepších strelcov ligy, po jesennej časti bol s 10 gólmi dokonca v čele kanonierov. Darilo sa mu proti pražským klubom, gólom prispel k vysokej výhre 4 : 0 nad obhajcom titulu [[AC Sparta Praha|Spartou Praha]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík náš, koľko gólov dáš? | periodikum = ŽIVOT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = november | ročník = XXXIX. | číslo = 46 | strany = 18,19 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> [[SK Slavia Praha|Slavii Praha]] dal dva góly (3 : 2). Na jar pridal štyri presné zásahy, v lige odohral celkom 119 zápasov, dal 30 gólov. Po [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|MS 1990]] prestúpil do francúzskeho klubu [[AS Saint-Étienne]]. Vo [[Ligue 1|francúzskej lige]] debutoval 20. júla 1990 proti [[Stade Rennais FC|Stade Rennes]] (0 : 0),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík v talianskom duchu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = júl | ročník = XLIV. | číslo = 171 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól strelil 1. decembra 1990 v 18. kole proti [[Stade Brestois]] (6 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík je strelec | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = december | ročník = XLIV. | číslo = 284 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Vo svojej premiérovej sezóne odohral 37 zápasov, so 7 gólmi bol najlepší strelec mužstva,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík strieľa góly | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = december | ročník = XLV. | číslo = 24 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> skóroval aj proti lídrovi [[Olympique Marseille]] (1 : 1),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Chapeau, Moravčík! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = marec | ročník = XLV. | číslo = 66 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> jeho góly však nestačili na lepšie ako 13. miesto v tabuľke.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík strieľa, mužstvo klesá... | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = apríl | ročník = XXIII. | číslo = 15 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V sezóne 1991/92 strelil štyri góly, po víťazstve 3 : 0 (1 gól) nad [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] ho športový denník ''L'Équipe'' označil za „čarodejníka“.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = L'Équipe: Moravčík – čarodejník | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = november | ročník = XXIII. | číslo = 47 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Vo [[Coupe de France|Francúzskom pohári]] sa s mužstvom dostal až do semifinále, kde ich zastavil [[FC Nantes]]. Moravčíkovým spoluhráčom bol v jarnej časti sezóny aj slovenský kanonier [[Milan Luhový]]. Výborne odštartoval sezónu 1992/93, v prvých štyroch kolách trikrát skóroval, po 7. kole mal na konte štyri góly a spolu s ďalšími šiestimi hráčmi viedol poradie najlepších kanonierov. Rovnaký počet gólov mal napríklad aj [[Rudi Völler]] z Marseille. O Moravčíkove služby prejavil záujem Bernard Tapie, majiteľ [[Olympique Marseille]], ale Moravčík napriek lákavej ponuke ostal v St. Étienne. Týždenník ''France Football'' uverejnil na titulnej strane Moravčíkovu fotografiu s nadpisom ''Moravčík, zelené zlato'', podľa klubových farieb ASSE.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Na starom, a nie po starom | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = november | ročník = XLVI. | číslo = 261 | strany = 1 a 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Jeho výkony sa prejavili aj v hodnotení uznávaného týždenníka, ktorý ho vyhlásil za najlepšieho zahraničného hráča ligy v roku 1992.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík najlepší aj vo Francúzsku | periodikum = Nitrianske noviny | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = január | ročník = II. | číslo = 2 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V auguste 1995 zažiaril v prípravnom zápase s [[AC Miláno]], keď sa dvomi gólmi postaral o víťazstvo 2 : 1 nad „rossoneri“.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík zdolal AC Miláno! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = august | ročník = IL. | číslo = 197 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = AS Saint-Étienne - AC Milan, Match Amical (1995-1996) | url = https://www.asse-stats.com/match-asse-milan-ac-amical-1995 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = asse-stats.com | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 1995/96 bol kapitánom mužstva, odohral 34 zápasov, strelil 7 gólov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Zo zahraničnej tlače - L'Équipe. Moravčík talizmanom | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = september | ročník = IL. | číslo = 218 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> St. Étienne vypadlo do druhej ligy, Moravčík sa po šiestich sezónach rozlúčil s dresom ''Les Verts'' s bilanciou 197 zápasov a 31 gólov. Znova o neho prejavil záujem Olympique Marseille, nakoniec sa stal hráčom korzického klubu [[SC Bastia]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dnešok je Bastia | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = júl | ročník = L. | číslo = 167 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V novom drese sa skvele uviedol, v prvých siedmich zápasoch strelil štyri góly, Bastia bola po 9. kole na druhej priečke ligy.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ľubomír Moravčík kráľom Korzičanov | periodikum = Nitrianske noviny | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = september | ročník = V. | číslo = 37 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V zápase 12. kola s [[AS Monaco]] však utrpel Moravčík po zákroku Emmanuela Petita zlomeninu nohy, po operácii nasledovala dlhá 133-dňová pauza bez futbalu. V máji 1997 podpísal zmluvu so švajčiarskym klubom [[FC Sion]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík podpísal na dva roky Sionu! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = máj | ročník = LI. | číslo = 121 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> ktorý rátal s jeho skúsenosťami v Lige majstrov. V Sione začal s prípravou, no hneď na prvom tréningu sa mu obnovila zlomenina nohy a musel absolvovať operáciu, čím sa stal pre klub nepoužiteľný. Vrátil sa späť do Bastie, na ligový zápas nastúpil po šesťmesačnej pauze až v decembri 1997, prvý gól v sezóne strelil na jar 1998 v 31 .kole, keď prekonal spoluhráča z reprezentácie [[Alexander Vencel mladší|Alexandra Vencela]] v bráne [[RC Strasbourg Alsace|RC Štrasburg]] (1 : 1), skóroval aj v ďalšom kole proti [[Montpellier HSC|Montpellieru]] (2 : 1). Posledný zápas vo francúzskej lige odohral 9. mája 1998, v súťaži odohral celkom 230 zápasov, dal 39 gólov. Stal sa hráčom MSV Duisburg,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Idem tam, kde ma chcú všetci | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = apríl | ročník = LII. | číslo = 99 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> premiéru v [[Fußball-Bundesliga|Bundeslige]] absolvoval 14. augusta 1998 proti [[Eintracht Frankfurt|Eintrachtu Frankfurt]] (2 : 1), časopis ''Kicker'' ho označil za najlepšieho hráča zápasu a zaradil ho do zostavy kola.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Podľa Kickeru: Moravčík mužom zápasu! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = august | ročník = LII. | číslo = 190 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Napriek úspešnému debutu nebol Moravčík spokojný so svojou pozíciou v mužstve a po piatich zápasoch sa rozhodol ukončiť pôsobenie v klube. V októbri 1998 prestúpil do [[Celtic FC|Celticu Glasgow]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík je v Celtiku Glasgow! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = október | ročník = LII. | číslo = 245 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> kde ho dotiahol tréner [[Jozef Vengloš]]. Prvý krát sa stalo, že slovenský tréner pôsobiaci v zahraničí angažoval slovenského futbalistu,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Vengloš verí, že Moravčík Celtiku pomôže | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = október | ročník = LII. | číslo = 250 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> média sa posmešne vyjadrovali, že „strýko Joe“ si priviedol syna.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Moravčík spomína na začiatky v Celticu: Písali, že prišiel stroskotanec, potom som všetkým vytrel kocúra | url = https://sport.aktuality.sk/futbal/clanok/lubomir-moravcik-spomina-na-zaciatky-v-celtic-glasgow-pisali-ze-prisiel-stroskotanec-potom-som-vsetkym-vytrel-kocura-2023050216493091514 | dátum vydania = 10. 11. 2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.aktuality.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> V [[Scottish Premiership|škótskej lige]] debutoval 7. novembra 1998 proti FC Dundee (6 : 1), Vo svojom treťom ligovom zápase zažiaril v derby s [[Rangers FC|Glasgow Rangers]], pri výhre 5 : 1 dal dva góly a na ďalšie dva prihral, bolo to najvyššie víťazstvo Celticu nad rivalom od januára 1966.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Bol taký šťastný, že góly ani neoslavoval | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = november | ročník = LII. | číslo = 271 | strany = 13 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Celtic FC - Rangers FC 5:1 (Premiership 1998/1999, 15. Round) | url = https://www.worldfootball.net/report/premiership-1998-1999-celtic-fc-rangers-fc_2/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = worldfootball.net | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 1999/2000 sa strelecky prebudil v decembri, skóroval v troch ligových zápasoch po sebe [[Hibernian FC|Hibernian]] (4 : 0),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Stále parádny futbalový marš Ľubomíra Moravčíka | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = december | ročník = LIII. | číslo = 281 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> [[Aberdeen FC|FC Aberdeen]] (6 : 0), [[Dundee United FC|Dundee United]] (4 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Roztopašné futbalové decko. Ľuboš Moravčík teraz exceluje v Celtiku Glasgow | periodikum = Nový deň | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = marec | ročník = I. | číslo = 19 | strany = 24 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Celtic vyhral Ligový pohár po výhre 2 : 0 nad [[Aberdeen FC|FC Aberdeen]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík s trofejou | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = marec | ročník = LIV. | číslo = 67 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> keď do finále posunul mužstvo Moravčíkov gól v semifinále, vo finále Škótskeho pohára prehrali s Rangers 0 : 1. V Pohári UEFA skóroval proti [[Girondins Bordeaux]] (1 : 2 po predĺžení). V sezóne 2000/01 získal Moravčík svoj prvý majstrovský titul v kariére,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík sa teší z prvého titulu | periodikum = Nový deň | odkaz na periodikum = | rok = 2001 | mesiac = apríl | ročník = III. | číslo = 83 | strany = 15 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v sezóne odohral 27 zápasov a s 9 gólmi bol tretí najlepší strelec mužstva. Celtic vyhral aj Škótsky pohár, vo finále zdolal [[Hibernian FC|FC Hibernian]] 3 : 0 a obhájil prvenstvo v Ligovom pohári po víťazstve 3 : 0 nad [[Kilmarnock FC|Kilmarnockom]], čím skompletizoval [[treble]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčíkov Celtic získal fantastický "treble" | periodikum = Košický denník Korzár | odkaz na periodikum = | rok = 2001 | mesiac = máj | ročník = IV. | číslo = 120 | strany = VIII | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Ako 36-ročný si prvý raz zahral prestížnu [[Liga majstrov UEFA|Ligu majstrov]], v skupinovej fáze nastúpil v zápasoch s [[FC Porto]] (0 : 3), [[Rosenborg BK]] (0 : 2), skvelý výkon predviedol v zápase s [[Juventus FC|Juventusom Turín]], pri víťazstve 4 : 3 sa podieľal na troch góloch.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík doslova exceloval | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2001 | mesiac = november | ročník = XLVI. | číslo = 212 | strany = 19 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Moravčík byl hvězdou v marném boji Celtiku | url = https://www.idnes.cz/fotbal/pohary/moravcik-byl-hvezdou-v-marnem-boji-celtiku.A011101_151710_fot_pohary_rou | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 2001/02 obhájil Celtic titul, Moravčík nastúpil v lige 27×, dal šesť gólov. Moravčík sa stal počas štyroch sezón v Celticu miláčikom tribún, klubovou legendou, uviedli ho do Siene slávy klubu, bývalý spoluhráč z Celticu [[Švédsko|Švéd]] [[Henrik Larsson]] označil Moravčíka za jedného z najlepších futbalistov, s ktorými hral počas svojej kariéry.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Hral s Ronaldom i Messim. Podľa švédskeho reprezentanta patril k najlepším aj Moravčík | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-larsson-najlepsi-hrac-moravcik-relacia-2026/ | dátum vydania = 10. 1. 2026 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Hráčsku kariéru ukončil v roku 2002 v japonskom klube JEF United Ičihara znovu pod vedením trénera Vengloša.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík do japonskej Ičihary za trénerom Venglošom? | periodikum = Spišský denník Korzár | odkaz na periodikum = | rok = 2002 | mesiac = máj | ročník = IV. | číslo = 101 | strany = III | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Dvakrát bol zvolený za najlepšieho hráča krajiny, v roku 1992 vyhral anketu [[Futbalista roka (Česko-Slovensko)|Futbalista roka v Československu]], o deväť rokov neskôr sa stal ako 36-ročný najstarším víťazom ankety [[Futbalista roka 2001 (Slovensko)|Futbalista roka na Slovensku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Titul futbalistu roka som si vytrucoval, vraví Moravčík | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/257191-titul-futbalistu-roka-som-si-vytrucoval-vravi-moravcik/ | dátum vydania = 28. 1. 2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Sedemkrát sa umiestnil v Top-3 spomínaných ankiet, v roku 2002 vyhral anketu Futbalista desaťročia.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Futbalistom desaťročia Moravčík | periodikum = Prešovský denník Korzár | odkaz na periodikum = | rok = 2002 | mesiac = december | ročník = IV. | číslo = 294 | strany = IV | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1999 sa Moravčíkovi dostalo cti zahrať si vo [[Výber sveta (futbal)|Výbere sveta]] v exhibičnom zápase proti jedenástke [[Nelson Mandela|Nelsona Mandelu]] v [[Johannesburg]]u, strelil gól po prihrávke [[Thomas Häßler|Thomasa Hässlera]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Má ďalšie pozvanie do výberu sveta! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = august | ročník = LIII. | číslo = 183 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Trafil aj Moravčík | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = august | ročník = LIII. | číslo = 191 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 2024 bol uvedený do [[Sieň slávy slovenského futbalu|Siene slávy slovenského futbalu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = SFZ - Moravčík, Hrdlička, V. Masný, Dubovský a P. Molnár v Sieni slávy slovenského futbalu | url = https://futbalsfz.sk/sfz-moravcik-hrdlicka-v-masny-dubovsky-a-p-molnar-v-sieni-slavy-slovenskeho-futbalu/ | dátum vydania = 20. 3. 2024 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> === Repre === Prvé reprezentačné štarty zbieral v olympijskom mužstve Česko-Slovenska v kvalifikácii o postup na [[Letné olympijské hry 1988|OH 1988 v Soule]]. Dres „olympionikov“ obliekol 12×, strelil jeden gól Fínsku (2 : 0).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Príliš skromné víťazstvo | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1987 | mesiac = september | ročník = XLI. | číslo = 224 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> S mužstvom vyhral v roku 1987 turnaj ''Merdeka cup'' v [[Malajzia|Malajzii]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Olympionici dobyli Merdeku | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1987 | mesiac = december | ročník = XIX. | číslo = 52 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> S Výberom čs. ligy dvakrát vyhral ''Prezidentov pohár'' v [[Soul]]e, v roku 1988 dal vo finále víťazný gól olympionikom ZSSR (2 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Soul už počul našu hymnu... | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1988 | mesiac = júl | ročník = XX. | číslo = 27 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V A-mužstve {{TCH|f|0|Česko-Slovenska}} debutoval 11. novembra 1987 v Prahe v kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1988|ME 1988]] proti {{WAL|f|0|Walesu}} (2 : 0). Bol členom mužstva, ktoré si vybojovalo postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|MS 1990]]. V kvalifikácii odohral sedem zápasov, vynikol v zápase proti {{CHE|f|0|Švajčiarsku}} (3 : 0), prvý gól dal [[Tomáš Skuhravý]] hlavou po Moravčíkovom centri, tretí dal Moravčík krásnou strelou spoza šestnástky.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nevedel sa dočkať konca | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = november | ročník = XXI. | číslo = 44 | strany = 12,13 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Dlouhé trápení, skvělý závěr | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1989/10/26/8.png | dátum vydania = 26. 10. 1989 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> Na záverečnom turnaji v Taliansku odohral všetkých päť zápasov, vo štvrťfinále s {{DEU|f|0|Nemeckou spolkovou republikou}} (0 : 1) bol vylúčený po tom čo vykopol kopačku, ktorú mu prišliapol [[Pierre Littbarski]]. Ďalší veľký zápas odohral Moravčík v kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1992|ME 1992]] proti {{ESP|f|0|Španielsku}} (3 : 2). Moravčík bol najlepším hráčom na ihrisku, prvý gól strelil po jeho centri do šestnástky [[Václav Daněk]], v 77. minúte dal víťazný gól, keď loptu odrazenú od žrde strelou zblízka dopravil do brány.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Zásah v pravú chvíľu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = november | ročník = XLIV. | číslo = 269 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V marci 1991 v priateľskom zápase s {{POL|f|0|Poľskom}} (4 : 0) dal gól takmer z polovice ihriska.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčíkova gólová paráda | periodikum = Slovenský denník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = marec | ročník = II. | číslo = 74 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {{TCH|f|0|Česko-Slovensko}} reprezentoval 42×, dal šesť gólov. Po rozdelení [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] sa stal lídrom a kapitánom novotvoriacej sa reprezentácie {{SVK|f|0|Slovenska}}. Prvý krát nastúpil 30. marca 1994 proti {{MLT|f|0|Malte}} (2 : 1), prvý gól strelil {{HRV|f|0|Chorvátsku}} (4 : 1) pri premiére národného mužstva na domácej pôde.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Posledný klinec zatĺkol kapitán | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = apríl | ročník = XLVIII. | číslo = 91 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] ako jediný odohral všetkých 10 zápasov, bol pri historicky prvom súťažnom zápase s {{FRA|f|0|Francúzskom}} (0 : 0), skóroval proti {{ISR|f|0|Izraelu}} (2 : 2). Ruský denník ''Sport-Express'' ho zaradil ako jediného Slováka do jedenástky kvalifikačnej skupiny.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík v jedenástke našej skupiny | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = december | ročník = IL. | číslo = 278 | strany = 36 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Bol autorom historicky prvého gólu Slovenska v bojoch o postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] v zápase s {{FRO|f|0|Faerskými ostrovmi}} (2 : 1). V roku 1998 bol s tromi gólmi najlepším strelcom reprezentácie. Posledný krát reprezentoval 11. októbra 2000 v Bratislave proti {{SWE|f|0|Švédsku}} (0 : 0) v kvalifikácii [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2002|MS 2002]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ľ. Moravčík končí v reprezentácii! | periodikum = Prešovský denník Korzár | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = október | ročník = II. | číslo = 237 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Za národný tím odohral 37 zápasov, 24 s kapitánskou páskou, strelil šesť gólov. === Góly v reprezentácii === {|class="wikitable" ! Por. č. ! width=80|Dátum ! width=150|Miesto ! width=150|Súper ! Výsledok ! Góly ! width=150|Typ zápasu |- ! colspan="7"|Góly za {{TCH|f|0|Československo}} (6) |- |<center>1.||25. 10. 1989||[[Praha]]||{{CHE|f|1}}||<center>3 : 0||{{gól|88.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|MS 1990]] |- |<center>2.||14. 11. 1990||[[Praha]]||{{ESP|f|1}}||<center>3 : 2||{{gól|77.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1992|ME 1992]] |- |<center>3.||27. 3. 1991||[[Olomouc]]||{{POL|f|1}}||<center>4 : 0||{{gól|42.}}||priateľský |- |<center>4.||25. 9. 1991||[[Oslo]]||{{NOR|f|1}}||<center>3 : 2||{{gól|53.}}||priateľský |- |<center>5.||19. 8. 1992||[[Bratislava]]||{{AUT|f|1}}||<center>2 : 2||{{gól|90.}}||priateľský |- |<center>6.||24. 3. 1993||[[Limassol]]||{{CYP|f|1}}||<center>1 : 1||{{gól|34.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] |- ! colspan="7"|Góly za {{SVK|f|0|Slovensko}} (6) |- |<center>7.||20. 4. 1994||[[Bratislava]]||{{HRV|f|1}}||<center>4 : 1||{{gól|83.}}||priateľský |- |<center>8.||12. 10. 1994||[[Tel Aviv]]||{{ISR|f|1}}||<center>2 : 2||{{gól|14.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] |- |<center>9.||31. 8. 1996||[[Toftir]]||{{FRO|f|1}}||<center>2 : 1||{{gól|13.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>10.||6. 2. 1998||[[Limassol]]||{{SVN|f|1}}||<center>1 : 1||{{gól|75.}}||medzinárodný turnaj |- |<center>11.||7. 2. 1998||[[Limassol]]||{{ISL|f|1}}||<center>2 : 1||{{gól|63.}}||medzinárodný turnaj |- |<center>12.||5. 9. 1998||[[Košice]]||{{AZE|f|1}}||<center>3 : 0||{{gól|37.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|ME 2000]] |} === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za Celtic Glasgow (3) |- |rowspan="2"|<center>Pohár UEFA||rowspan="2"|<center>2000/2001||predkolo||{{LUX}} Jeunesse Esch||<center>4 : 0||<center>2 |- |2. kolo||{{FRA}} [[FC Girondins de Bordeaux|Girondins Bordeaux]]||<center>1 : 2 pp||<center>1 |} === Úspechy === '''Reprezentačné''' * štvrťfinalista MS 1990 * víťaz Merdeka Cupu 1987 s olympijským mužstvom Česko-Slovenska * 2× víťaz Prezidentského pohára s ligovým výberom Česko-Slovenska (1988, 1989) '''Klubové''' * 2× majster Škótska s Celticom Glasgow (2001, 2002) * víťaz Škótskeho pohára 2001 s Celticom * 2× víťaz Ligového pohára s Celticom (2000, 2001) * semifinalista Francúzskeho pohára 1993 s AS St. Étienne * účasť v Pohári UEFA 1989/90 s Plastikou Nitra '''Individuálne''' * Futbalista roka 1992 v Česko-Slovensku * Futbalista roka 2001 na Slovensku * Futbalista desaťročia (1993 - 2003) * 3. miesto v ankete Futbalista štvrťstoročia * najlepší zahraničný hráč francúzskej ligy 1992 * člen Siene slávy slovenského futbalu * člen Siene slávy Celticu Glasgow === Externé odkazy === *[https://eu-football.info/_player.php?id=14327 Ľubomír Moravčík na eu-football.info] *[https://statistiky1ligy.fotbal.cz/hrac/lubomir-moravcik/2473 Ľubomír Moravčík na statistiky1ligy.fotbal.cz] *[https://www.asse-stats.com/lubomir-moravcik Ľubomír Moravčík na asse-stats.com] *[https://www.fitbastats.com/celtic/player.php?playerid=2852 Ľubomír Moravčík na fitbastats.com] == Róbert Semeník == Rodák z VK začínal v [[FK Dukla Banská Bystrica]], majster dorastu 1991 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Baník Ostrava – Dukla Banská Bystrica, finále na 2 zápasy o titul, presne pred 30 rokmi | url = https://duklasport.sk/banik-ostrava-dukla-banska-bystrica-finale-na-2-zapasy-o-titul-pred-30-rokmi/ | dátum vydania = 22. 6. 2021 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = duklasport.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* V čs. lige debutoval 3. novembra 1991 proti [[FK Inter Bratislava|Interu Bratislava]] (0:2), vo federálnej lige 10/-* prvý gól v slov. lige 23. októbra 1993 Humennému (1:1)* 1994/95 kráľ strelcov (18), 1995/96 [[1. FC Košice]] 29 gólov/3 hetriky*, rekord ligy <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Róbert Semeník 29-gólovým rekordom obhájil Pohár Práce pre najlepšieho futbalového strelca | url = https://www.sme.sk/c/2112616/robert-semenik-29-golovym-rekordom-obhajil-pohar-prace-pre-najlepsieho-futbaloveho-strelca.html | dátum vydania = 14. 6. 1996 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, vyrovnal [[Slovinsko|Slovinec]] [[Andraž Šporar]] 2018/19* [[Liga majstrov UEFA]]* Gençlerbirliği SK, [[FK Teplice]] [https://www.fkteplice.cz/hrac.asp?id=773&hrac-archiv=1 PROFIL HRÁČE Róbert SEMENÍK] [https://www.idnes.cz/fotbal/prvni-liga/semenik-se-behem-minuty-dvakrat-trefil.A010315_181143_fotbal_ber], [[FKD Drnovice|FK Drnovice]], [[Győri ETO FC]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = R. Semeník svoju univerzálnosť úspešne zavŕšil v Györi, v lete by však rád zmenil dres | url = https://korzar.sme.sk/c/4655008/r-semenik-svoju-univerzalnost-uspesne-zavrsil-v-gyori-v-lete-by-vsak-rad-zmenil-dres.html | dátum vydania = 6. 6. 2002 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = korzar.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> * návrat do BB <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Semeník mieri po siedmich rokoch opäť pod Urpín | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/semenik-mieri-po-siedmich-rokoch-opat-pod-urpin/?page=2 | dátum vydania = 9. 1. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* nováčik BB 2. v lige len vzájomné zápasy* <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Futbalisti Žiliny tretí raz majstrami | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/fortuna-liga/clanok/109572-futbalisti-ziliny-treti-raz-majstrami/ | dátum vydania = 8. 6. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, Pohár UEFA postúpili cez predkolá FC Wil Semeník dva góly, v 1. kole vypadli s Benficou* 2005 Slovenský pohár <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = B. Bystrica vyhrala Slovenský pohár | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/fortuna-liga/clanok/109676-b-bystrica-vyhrala-slovensky-pohar/ | dátum vydania = 8. 5. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> dvojnásobný stovkár <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Stogólový Semeník: Som veľmi šťastný | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/fortuna-liga/clanok/109741-stogolovy-semenik-som-velmi-stastny/ | dátum vydania = 25. 9. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = B. Bystrica - Púchov 4:0 (1:0) | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/b-bystrica-puchov-40-10/?page=14 | dátum vydania = 9. 6. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Kráľ hetrikov [https://www.idnes.cz/fotbal/zahranici/novacek-ve-slovenske-lize-rozdrtil-lidra.A030809_223753_fot_zahranici_min Nováček ve slovenské lize rozdrtil lídra] Reprezentačný dres obliekal už v mužstve [[Slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov]], v prvom zápase s Francúzskom 6. 9. 1994 v [[Myjava|Myjave]] (0:3). V odvetnom stretnutí zariadil víťazstvo 1:0, dva góly strelil Poľsku (3:1). V A-mužstve debutoval 15. 11. 1995 v Košiciach proti {{ROU|f|0|Rumunsku}} v kvalifikácii ME 1996, prvý gól {{CRC|f|0|Kostarike}}. 8× Okrem toho nastúpil v neoficiálnom zápase proti {{MEX|f|0|Mexiku}} (2:5)*, reprezentoval Výber ligy v zápasoch s {{MYS|f|0|Malajziou}} a olympionikmi {{CHN|f|0|Číny}}* === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za 1. FC Košice (3) |- |rowspan="2"|<center>Pohár Intertoto||rowspan="2"|<center>1995||rowspan="2"|skupina||{{BEL}} SC Charleroi||<center>3:2||<center>1 |- |{{TUR}} Bursaspor||<center>1:1||<center>1 |- |<center>Liga majstrov||<center>1997/1998||1. predkolo||{{ISL}} ÍA Akranes||<center>3:0||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za Duklu B. Bystrica (4) |- |rowspan="3"|<center>Pohár UEFA||rowspan="3"|<center>2004/2005||1. predkolo||{{AZE}} FK Karabach||<center>3:0||<center>1 |- |rowspan="2"|2. predkolo||rowspan="2"|{{CHE}} FC Wil||<center>3:1||<center>2 |- |<center>1:1||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za FC Nitra (2) |- |<center>Pohár Intertoto||<center>2008||1. kolo||{{AZE}} Neftči Baku||<center>3:1||<center>2 |} == Stanislav Šesták == [[1. FC Tatran Prešov]] majster SR v doraste, najlepší strelec dorasteneckej ligy 26 gólov**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Starší dorastenci FC Tatran Prešov majstrami Slovenskej republiky 1999/2000 | periodikum = Prešovský večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = jún | ročník = XI. | číslo = 2508 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V [[Niké liga|slovenskej lige]] debutoval 12. augusta 2000 v 5. kole sezóny [[Mars superliga 2000/2001|2000/01]] proti [[FK Inter Bratislava]] (0 : 3), prvý gól strelil 23. septembra 2000 proti [[MŠK Žilina]] (2 : 2)**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Keď dvaja urobia to isté... | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = september | ročník = LIV. | číslo = 220 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prestup do [[ŠK Slovan Bratislava]]**,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Šesták v Slovane | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2002 | mesiac = február | ročník = 47 | číslo = 29 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól materskému klubu Prešovu**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Gólový zápis Šestáka | periodikum = Prešovský večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2002 | mesiac = september | ročník = XIII. | číslo = 2936 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V zime 2004 sa stal hráčom [[MŠK Žilina]]**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šesták hráčom majstrovskej Žiliny | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/nike-liga/clanok/89298-sestak-hracom-majstrovskej-ziliny/ | dátum vydania = 9. 2. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> hetrik proti FK Dukla Banská Bystrica (4 : 0)**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Žilina zdolala B. Bystricu 4:0, Šesták dal hetrik | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/nike-liga/clanok/109613-zilina-zdolala-b-bystricu-40-sestak-dal-hetrik/ | dátum vydania = 24. 10. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Superpohár <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Superpohár: Žilina - Artmedia Bratislava 2:1 | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/92996-superpohar-zilina-artmedia-bratislava-21/ | dátum vydania = 18. 7. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[VfL Bochum]] v [[Fußball-Bundesliga|Bundeslige]] debutoval 11. augusta 2007, v 1. kole strelil svoj prvý gól proti [[Werder Brémy]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šestákov gól hneď pri premiérovom vystúpení v I. bundeslige | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/sestakov-gol-hned-pri-premierovom-vystupeni-v-i-bundeslige/ | dátum vydania = 11. 8. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* 13 gólov - 6. najlepší strelec, hetrik [[TSG 1899 Hoffenheim|Hoffenheim]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šesták: Môj prvý hetrik v bundeslige - skvelé | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/114471-sestak-moj-prvy-hetrik-v-bundeslige-skvele/ | dátum vydania = 11. 4. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Ankaragücü|MKE Ankaragücü]] [[Fenerbahçe SK]] (2:1) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šesták dvoma gólmi odstrelil Fenerbahce | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/92278-sestak-dvoma-golmi-odstrelil-fenerbahce/ | dátum vydania = 12. 12. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> hetrik [[Galatasaray SK]] (3:2) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šestákov hetrik pokoril Galatasaray | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/115874-sestakov-hetrik-pokoril-galatasaray/ | dátum vydania = 13. 3. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> stý gól* Bursaspor 3 sezóny, finále pohára <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Turecký pohár vyhral tím Fenerbahce | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/turecky-pohar-vyhral-tim-fenerbahce/ | dátum vydania = 16. 5. 2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]] majster**4. najlepší strelec ligy <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Ferencváros majstrom napriek prehre, Šesták skóroval | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/388689-ferencvaros-majstrom-napriek-prehre-sestak-skoroval/ | dátum vydania = 3. 4. 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[FK Poprad]] [[2. slovenská futbalová liga]] === Reprezentačná kariéra === kvalifikácia ME 18 - dva góly Lotyšsku (6 : 0)**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Suverénny postup | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = október | ročník = LIV. | číslo = 244 | strany = 15 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Debutoval 18. augusta 2004 v Bratislave v kvalifikácii MS 2006 proti {{LUX|f|0|Luxembursku}} (3:1). Bol členom mužstva, ktoré vyhralo v roku 2004 ''Kráľovský pohár'' v [[Bangkok]]u* Prvé reprezentačné góly strelil proti {{SMR|f|0|San Marínu}} 13. októbra 2007, k vysokému víťazstvu 7:0 prispel dvomi gólmi. V [[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2010 – Európa – Skupina 3|kvalifikácii o postup na MS 2010]] bol s 6 gólmi najlepším strelcom Slovenska. Skóroval vo všetkých kľúčových zápasoch. V zápase s {{POL|f|0|Poľskom}} otočil skóre v priebehu dvoch minút* , v obidvoch stretnutiach s {{CZE|f|0|Českom}} bol autorom prvého gólu, v Prahe v 22. minúte, v Bratislave v 60. minúte* Na [[majstrovstvá sveta vo futbale 2010|MS 2010]] nastúpil v troch zápasoch, proti {{NZL|f|0|Novému Zélandu}} a {{PAR|f|0|Paraguaju}} v základnej zostave, pri vyradení obhajcov titulu {{ITA|f|0|Talianom}} striedal v úplnom závere [[Róbert Vittek|Róberta Vitteka]]. Štartoval tiež na [[majstrovstvá Európy vo futbale 2016|ME 2016 vo Francúzsku]], kde nastúpil v osemfinále proti {{DEU|f|0|Nemecku}} (0:3), v 64. minúte striedal [[Michal Ďuriš (futbalista)|Michal Ďuriša]]. Bol to posledný Šestákov štart v reprezentačnom drese, ktorý obliekol 66 krát, strelil 14 gólov. == Róbert Vittek == Odchovanec [[ŠK Slovan Bratislava]], ligu začal hrať v sezóne 1999/2000, prvý gól strelil [[FC Spartak Trnava]] (3:0). V sezónach 2001/02 a 2002/03 bol s 14 resp. 19 gólmi najlepším strelcom belasých, v poradí kanonierov ligy bol 3. a 2.* V roku 2003 odišiel na hosťovanie do druholigového [[1. FC Nürnberg|1. FC Norimberg]], spolu s [[Marek Mintál|Marekom Mintálom]] sa stali oporami mužstva, vybojovali postup do bundesligy <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek na hosťovanie do Norimbergu | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/vittek-na-hostovanie-do-norimbergu-2/ | dátum vydania = 30. 8. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* v 2. bundeslige debutoval v zápase 5. kola proti [[FC Erzgebirge Aue]], k remíze 3:3 prispel dvomi gólovými prihrávkami <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek prihrával na dva góly Norimbergu | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/77233-vittek-prihraval-na-dva-goly-norimbergu/ | dátum vydania = 14. 9. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Prvý gól strelil v 12. kole [[1. FC Union Berlin|Unionu Berlín]] (3:0) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zahraničné ligy: Vittek i Mintál skórovali | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/117322-zahranicne-ligy-vittek-i-mintal-skorovali/ | dátum vydania = 10. 11. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, v sezóne odohral 26* zápasov, strelil 10 gólov. Prvý gól dal v 2. kole Nemeckého pohára proti [[FC Bayern Mníchov]], keď trafil šibenicu brány [[Oliver Kahn]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek vymietol Kahnovi pavučinu | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/vittek-vymietol-kahnovi-pavucinu/ | dátum vydania = 30. 10. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek v Norimbergu do leta 2007 | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112247-vittek-v-norimbergu-do-leta-2007/ | dátum vydania = 12. 5. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* V bundeslige hneď v prvom zápase skóroval, 7. augusta 2004 proti [[1. FC Kaiserslautern]] (3:1) hlavou zvýšil na 2:1* <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittekova gólová premiéra v bundeslige | url = https://hnonline.sk/sport/10521-vittekova-golova-premiera-v-bundeslige | dátum vydania = 9. 8. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = hnonline.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Najúspešnejšia sezóna 2005/06, Vittek strelil 16 gólov, všetky na jar, vytvoril rekord bundesligy - dva hetriky bez prerušenia iným hráčom, 24.-26. kolo dal 8 gólov [[MSV Duisburg]] (3:0), [[1. FC Köln]] (4:3) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Strelec Vittek: Také niečo som ešte nezažil | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112774-strelec-vittek-take-nieco-som-este-nezazil/ | dátum vydania = 12. 3. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, [[SV Werder Brémy]] (3:1) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Nezastaviteľný Vittek strieľa ako z kanónu | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/nezastavitelny-vittek-striela-ako-z-kanonu/ | dátum vydania = 19. 3. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Na konci sezóny bol Vittek piatym najlepším strelcom ligy, pred ním [[Miroslav Klose]], [[Dimitar Berbatov]], Halil Altıntop a [[Roy Makaay]]* 2006/07 bilancia 24/4, opäť sa presadil proti Bayernu <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittekovci deklasovali Bayern | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/113157-vittekovci-deklasovali-bayern/ | dátum vydania = 2. 2. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, Norimberg obsadil 6. miesto v lige a vyhral [[DFB-Pokal|Nemecký pohár]], pre klub to bola prvá trofej po 39 rokoch* Vittek hral vo vyraďovacích kolách, vo štvrťfinále [[Hannover 96]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Norimberg po dráme do semifinále Nemeckého pohára | url = https://hnonline.sk/dennik/sport/173782-norimberg-po-drame-do-semifinale-nemeckeho-pohara | dátum vydania = 28. 2. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = hnonline.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, v semifinále a finále nehral pre zranenie* <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mintál s Vittekom majú Nemecký pohár | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/mintal-s-vittekom-maju-nemecky-pohar/ | dátum vydania = 28. 5. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. 2007/08 vypadli* Vittek do [[Lille OSC|OSC Lille]], 31. augusta 2008 debutoval v [[Ligue 1]] proti [[FC Girondins de Bordeaux|Girondins Bordeaux]] (2:1), prvý gól 15. novembra 2008 proti [[AS Saint-Étienne]] (3:0) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek strelil prvý gól vo francúzskej lige | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/vittek-strelil-prvy-gol-vo-francuzskej-lige/ | dátum vydania = 15. 11. 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, bilancia 26/5*, Lille 5. v lige. [[Európska liga UEFA 2009/2010]] dal v play-off gól KRC Genk <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek strelil za OSC Lille víťazný gól | url = https://sita.sk/vittek-strelil-za-osc-lille-vitazny-gol/ | dátum vydania = 21. 8. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sita.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, postup do skupinovej fázy, kde si zahral dvakrát proti [[Valencia CF]], dvakrát [[Genoa CFC|FC Janov]], raz [[SK Slavia Praha]]. Proti FC Janov (3:0)* <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek zažiaril. Výborný výkon okorenil gólom | url = https://hnonline.sk/sport/368919-vittek-zaziaril-vyborny-vykon-okorenil-golom | dátum vydania = 23. 10. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = hnonline.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. V zime 2010 na polročné hosťovanie do [[Ankaragücü|MKE Ankaragücü]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek ide na polročné hosťovanie do Ankaragücü | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/vittek-ide-na-polrocne-hostovanie-do-ankaragucu/ | dátum vydania = 1. 2. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, 20. januára gól proti [[FC Sochaux-Montbéliard|FC Sochaux]]* prvý gól 14. 2. 2010 v druhom zápase proti İstanbul Başakşehir <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek strelil v Turecku prvý gól | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/115072-vittek-strelil-v-turecku-prvy-gol/ | dátum vydania = 14. 2. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* prestup [https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/115320-vittek-je-definitivne-hracom-ankaraguecue/]* Trabzonspor vicemajster [https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/116171-do-trabzonsporu-smeruju-aj-sapara-a-vittek/] [[Marek Sapara]]* [[Liga majstrov UEFA]] Vittek prvýkrát v LM jediný zápas, vyhrali senzačne nad [[FC Internazionale Miláno|Interom Miláno]] 1:0 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = „Slovenský“ Trabzonspor porazil Inter Miláno po 28 rokoch | url = https://sport.aktuality.sk/c/118547/slovensky-trabzonspor-porazil-inter-milano-po-28-rokoch/ | dátum vydania = 15. 9. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.aktuality.sk | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Slovenskí Turci vyhrali v Miláne | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/slovenski-turci-vyhrali-v-milane/ | dátum vydania = 15. 9. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> == Marek Mintál == [[MŠK Žilina]] debutoval v lige [[4. február]]a [[1997]] [[FC Spartak Trnava]] (2:3) - gól* 2x majster, 2x kráľ stelcov, [[Mars superliga 2001/2002]], [[1. slovenská futbalová liga 2002/2003]], bilancia 187/76 prestup do [[1. FC Nürnberg|1. FC Norimberg]] 2. bundesliga 2003/04 postup do [[Fußball-Bundesliga|Bundesligy]], debut v 2. bundeslige 4. augusta 2003 Karslsruher SC (3:2), prvý gól 25. 8. 2003 Energie Cottbus (2:2), najlepší strelec 18 gólov* Debut v bundeslige: 7. augusta 2004 proti [[1. FC Kaiserslautern]] (3:1), prvýkrát sa strelecky presadil v 3. kole proti [[Hamburger SV]] (3:4), hetrik [https://sportnet.sme.sk/spravy/marek-mintal-je-prvy-slovak-s-hetrikom-v-bundeslige/], [[VfL Wolfsburg]] (4:0) [https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/90631-mintal-dal-hetrik-a-kraluje-strelcom-bundesligy/]* Norimberský „Fantóm“ sa dostal do trháku v období medzi 12. až 16. kolom, keď nastrieľal 7 gólov, z toho tri Wolfsburgu. No a keďže slovenský reprezentant v nasledujúcom zápase neskóroval, na zimnú prestávku odchádzal s 13 zásahmi. Sériu 5 zápasov a 7 gólov si zopakoval medzi 21. a 25. kolom* Zaujímavosťou je, že v tejto časti sezóny strieľali góly Norimbergu len Slováci <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Za Norimberg dali v 5 kolách góly iba Slováci, Vittek ohraničil Mintála | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/za-norimberg-dali-v-5-kolach-goly-iba-slovaci-vittek-ohranicil-mintala/ | dátum vydania = 7. 3. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> v poslednom kole 24. gól sezóny, zároveň stý v najvyšších súťažiach* [[1. FSV Mainz 05]] z penalty [https://sport.aktuality.sk/c/446529/pred-15-rokmi-sa-norimbersky-fantom-marek-mintal-stal-kralom-strelcov-nemeckej-bundesligy/] [[Roy Makaay]] [[FC Bayern Mníchov]] 22 gólov* Byť najlepším strelcom v 1. aj v 2. lige dokázal pred Mintálom len [[Rudi Völler]]* 24 gólov kráľ strelcov <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kanonier Mintál dostal maketu kanóna | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112469-kanonier-mintal-dostal-maketu-kanona/ | dátum vydania = 22. 5. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, [[Zlatá kopačka 2004/2005]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zlatá kopačka: Mintál je stále druhý | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112443-zlata-kopacka-mintal-je-stale-druhy/ | dátum vydania = 25. 4. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> 3. miesto za [[Thierry Henry]] [[Diego Forlán]], [[Samuel Eto’o]], [[Cristiano Lucarelli]]* <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zlatá kopačka pre Henryho a Forlana, Mintál tretí | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/zlata-kopacka-pre-henryho-a-forlana-mintal-treti/ | dátum vydania = 30. 5. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Objav sezóny <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mintál je podľa hráčov Objav sezóny bundesligy | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/mintal-je-podla-hracov-objav-sezony-bundesligy/ | dátum vydania = 7. 6. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, 2. najlepší legionár za [[Brazília|Brazílčanom]] Marcelinhom z [[Hertha Berlín|Herthy Berlín]]* Mintálove individuálne úspechy sa odzrkadlili aj vo výsledkoch ankety [[Športovec roka (Slovensko)|Športovec roka 2005]], v ktorej obsadil tretie miesto za [[tenis]]tom [[Dominik Hrbatý|Dominikom Hrbatým]] a [[vodný slalom|vodnou slalomárkou]] [[Elena Kaliská|Elenou Kaliskou]]. Stal sa tak po [[Peter Dubovský|Petrovi Dubovskom]] len druhým a zatiaľ aj posledným futbalistom na stupienku víťazov v ankete <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Najlepší 2005: Hrbatý a tenisti | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/79672-najlepsi-2005-hrbaty-a-tenisti/ | dátum vydania = 17. 12. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Nemecký pohár 2007 - gól vo finále proti majstrovskému tímu [[VfB Stuttgart]] (3:2 pp) vyrovnal v 29. minúte stav na 1:1, nedohral v 33. minúte po likvidačnom zákroku Fernanda Meiru <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mintál s Vittekom majú Nemecký pohár | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/mintal-s-vittekom-maju-nemecky-pohar/ | dátum vydania = 28. 5. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mintál: Smutný hrdina finále Nemeckého pohára | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/mintal-smutny-hrdina-finale-nemeckeho-pohara/ | dátum vydania = 28. 5. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* Vďaka pohárovému triumfu hral Norimberg [[Pohár UEFA]] 2007/08 2. v skupine za [[Everton FC|Evertonom]], Mintálove góly proti [[AZ (futbalový klub)|AZ Alkmaar]] (2:1) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mintál zariadil skvelý obrat Norimbergu | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/94974-mintal-zariadil-skvely-obrat-norimbergu/ | dátum vydania = 5. 12. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, AE Larisa (3:1) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Norimberg poslal ďalej Mintál! | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/121624-norimberg-poslal-dalej-mintal/ | dátum vydania = 20. 12. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> poslali Norimberg medzi 32 najlepších mužstiev súťaže, ale v dueloch o postup do osemfinále s [[SL Benfica|Benficou]] chýbali Mintál aj Vittek* [https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/121627-nastupia-vittek-a-mintal-uz-proti-benfike/ Nastúpia Vittek a Mintál už proti Benfike?] Po 4 sezónach zostup, 2008/09 najlepší strelec 16 gólov* [https://sportnet.sme.sk/spravy/fantom-mintal-vystrielal-norimbergu-postup/] [[FC Hansa Rostock]] 2011/12, 2012/13 rezerva Norimbergu Marek Mintál je dvojnásobným víťazom ankety [[Futbalista roka (Slovensko)|Futbalista roka]], v ktorej triumfoval v rokoch [[Futbalista roka 2004 (Slovensko)|2004]] a [[Futbalista roka 2005 (Slovensko)|2005]], v roku [[Futbalista roka 2003 (Slovensko)|2003]] bol tretí* Pri príležitosti 20 rokov ligy bol vyhlásený za najlepšieho hráča dvadsaťročia a zaradili ho tiež do najlepšej jedenástky dvadsaťročia <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = 20 rokov slovenskej ligy – najlepší Marek Mintál | url = https://www.zilinskyvecernik.sk/clanok/20-rokov-slovenskej-ligy-najlepsi-marek-mintal/1724/ | dátum vydania = 7. 7. 2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = zilinskyvecernik.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> === Reprezentačná kariéra === Debutoval [[6. február]]a [[2002]] v [[Teherán]]e proti {{IRN|f|0|Iránu}}, na víťazstve 3:2 sa podieľal premiérovým gólom v reprezentácii. V kvalifikácii o postup na [[majstrovstvá sveta vo futbale 2006|MS 2006]] Slovensko obsadilo vo svojej skupine druhé miesto za {{PRT|f|0|Portugalskom}} a vybojovalo si účasť v baráži. Mintál patril k oporám úspešného tímu, v kvalifikácii odohral 10 zápasov/3 góly*, ale v barážovom dvojzápase s {{ESP|f|0|Španielskom}} (1:5, 1:1) absentoval pre zranenie. V [[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale 2008|kvalifikácii ME 2008]] bol s 6 gólmi najlepším strelcom mužstva, dvakrát skóroval proti {{CYP|f|0|Cypru}} (6:1), štyri góly strelil v dvoch zápasoch s {{WAL|f|0|Walesom}}* V [[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2010 – Európa – Skupina 3|kvalifikácii MS 2010]] odohral úvodné dva zápasy proti {{NIR|f|0|Severnému Írsku}} (2:1) a {{SMR|f|0|San Marínu}} (3:1), no po prehre 0:4 v prípravnom stretnutí s {{ENG|f|0|Anglickom}} sa rozhodol ukončiť reprezentačnú kariéru <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Marek Mintál končí v reprezentácii | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/marek-mintal-konci-v-reprezentacii/ | dátum vydania = 29. 5. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> * s bilanciou 47 zápasov, 14 gólov. {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za MŠK Žilina (3) |- |rowspan="2"|<center>Pohár Intertoto||rowspan="2"|<center>1999||rowspan="2"|skupina||{{DNK}} Herfølge BK||<center>2:0||<center>2 |- |{{FRA}} FC Metz||<center>2:1||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za 1. FC Norimberg (3) |- |rowspan="2"|<center>Pohár UEFA||rowspan="2"|<center>2007/2008||rowspan="2"|skupina||{{NLD}} [[AZ (futbalový klub)|AZ Alkmaar]]||<center>2:1||<center>2 |- |{{GRC}} AE Larisa||<center>3:1||<center>1 |} == Anton Moravčík== S futbalom začínal v Hlohovci, počas učňovských rokov hral v ŠK Baťovany, najskôr v doraste, majster Ponitria**19 gólov**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dorast ŠK Baťovany | periodikum = Cieľ po nedeli | odkaz na periodikum = | rok = 1947 | mesiac = november | ročník = | číslo = 167 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> potom v A-mužstve v divízii.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = História futbalu v Baťovanoch a Partizánskom | periodikum = TEMPO | odkaz na periodikum = | rok = 2015 | mesiac = júl | ročník = LXXVI | číslo = 24 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1949 sa stal hráčom [[MŠK Žilina|Sloveny Žilina]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Príprava Sloveny Žilina na ligu | periodikum = Cieľ | odkaz na periodikum = | rok = 1949 | mesiac = február | ročník = III. | číslo = 39 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] debutoval 9. októbra 1949 proti [[FC Zbrojovka Brno|SK Židenice]], pri svojej premiére príjemne prekvapil, pri vysokom víťazstve 6 : 1 padli tri góly po jeho akciách.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovena Žilina - Židenice 6:1 (3:1) | periodikum = Cieľ po nedeli | odkaz na periodikum = | rok = 1949 | mesiac = október | ročník = III. | číslo = 275 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Prvé dva góly strelil vo svojom treťom ligovom zápase mužstvu [[FC Spartak Trnava|Kovosmalt Trnava]] (4 : 1), prvý umiestnenou strelou, druhý z ťažkého uhla.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Sokol Slovena Žilina - Sokol Kovosmalt Trnava 4:1 (1:0) | periodikum = Cieľ po nedeli | odkaz na periodikum = | rok = 1949 | mesiac = október | ročník = III. | číslo = 289 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V Žiline odohral počas štyroch sezón 69 zápasov, strelil 25 gólov. V rokoch 1953 – 1954 bol počas voječiny členom armádneho klubu [[FK Dukla Praha|ÚDA Praha]]. V roku 1953 získali „vojaci“ svoj prvý majstrovský titul, Moravčík si zahral po boku legiend česko-slovenského futbalu ako boli Ladislav Novák, Svatopluk Pluskal či [[Josef Masopust]]. V poslednom kole strelil päť gólov [[FK Lokomotíva Košice|Lokomotíve Košice]] (7 : 0).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = ÚDA Praha – TJ Lokomotíva Košice 7:0 (2:0) | url = https://statistiky1ligy.fotbal.cz/sezona/1953/zapas/uda-praha-tj-lokomotiva-kosice/14766 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = statistiky1ligy.fotbal.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 1954 bol s 8 gólmi najlepší strelec mužstva. [[ŠK Slovan Bratislava]] dvakrát [[Česko-slovenský pohár vo futbale]], Dukla a [[SK Slavia Praha|Dynamo Praha]]** Európsky pohár majstrov, Pohár víťazov pohárov UEFA Tottenham Hotspur FC Prague Sydney**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík už na ceste | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1965 | mesiac = december | ročník = XIII. | číslo = 308 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> tréner Štefan Čambal, Slovan na zájazde gól**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Žiadal isi Schrojfa a Jokla. So Slovanom v Austrálii | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1966 | mesiac = január | ročník = XX. | číslo = 20 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 1956 {{HUN|f|0|Maďarsko}} 4 : 2,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nedeľa veľkého triumfu československého futbalu | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1956 | mesiac = máj | ročník = IV. | číslo = 59 | strany = 1,3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {{BRA|f|0|Brazília}} 1 : 0 Maracana <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Skvelý začiatok v Južnej Amerike | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1956 | mesiac = august | ročník = IV. | číslo = 92 | strany = 1,3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tlieskali mu na Maracane | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1957 | mesiac = máj | ročník = II. | číslo = 19 | strany = 16 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pepek bol prvý | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = február | ročník = IL. | číslo = 45 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 1957 najlepší strelec repre 4 góly/5 z**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Bilancia nie zlá... Ako strieľali | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1958 | mesiac = január | ročník = VII. | číslo = 153-154 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** Bol v príprave na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1958|MS 1958]], zranil sa, 18. háč Kraus alebo Moravčík? <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Od Plzne po Halmstad. Prípravy v znamení zranení | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1958 | mesiac = máj | ročník = VII. | číslo = 60 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** Medzinárodný pohár dr. Geröa <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nedocenená trofej čs. futbalu | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1959 | mesiac = december | ročník = IV. | číslo = 53 | strany = 14 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** Pohár národov [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1960|ME 1960]] semifinále {{URS|f|0|Sovietsky zväz}} 0:3 posledný zápas**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Futbalový vrchol pre nás nedostupný? SSSR-ČSR 3:0 | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1960 | mesiac = júl | ročník = VIII. | číslo = 81 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Anton Moravčík vynikal rýchlosťou, výbornou technikou v pohybe a pohotovou strelou. S futbalom začínal v [[Hlohovec|Hlohovci]], kde sa s rodičmi presídlil po [[Okupácia južného Slovenska|obsadení Komárna maďarskými vojskami]]. Ako 17-ročný hral divíznu súťaž hral v [[Partizánske|Partizánskom]], tu si ho vyhliadla prvoligová [[MŠK Žilina|Slovena Žilina]]. V jej drese debutoval v [[československá futbalová liga]] ešte v dorasteneckom veku* V roku 1953 narukoval do mužstva ÚDA Praha, v tom roku sa hrala len jednokolová súťaž a armádny klub, neskôr známy pod názvom [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]] získal svoj prvý majstrovský titul. Moravčík k prvenstvu prispel *, v poslednom zápase dal päť gólov [[FK Lokomotíva Košice|Lokomotíve Košice]] (7:0). V nasledujúcej sezóne bol Moravčík s ôsmimi gólmi najlepším strelcom vojakov. V roku 1956 prišiel do [[ŠK Slovan Bratislava]], kde prevzal úlohu kanoniera po [[Emil Pažický|Emilovi Pažickom]]. Prvý gól v belasom drese strelil vo svojom druhom zápase práve proti Žiline* 4x naj. strelec, 6 hetrikov - stý gól [[AC Sparta Praha|Spartak Praha Sokolovo]] (4:0), prvý bombou po odrazenej lopte, druhý z otočky z 13 m, tretí hlavou**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dosť pohodlné víťazstvo | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1961 | mesiac = november | ročník = IX. | číslo = 224 | strany = 1,2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 3x vicemajster, 2x Čs. pohár S druhým a tretím ročníkom Čs. pohára sa spája kuriózna situácia, keď obidva vyhral [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] a to v priebehu dvoch týždňov. Vo finále II. ročníka v decembri 1962 remizoval Slovan s Duklou Praha 1:1 a opakovaný zápas sa hral pre nedostatok termínov až 17. júna 1963 v [[Brno|Brne]] s výsledkom 4:1, dva góly**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Čs. pohár do vitríny Slovana | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1963 | mesiac = júl | ročník = XI. | číslo = 142 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Už o týždeň neskôr sa hralo prvé finále III. ročníka [[SK Slavia Praha|Dynamo Praha]]-Slovan Bratislava (0:0), v odvete 31. júla 1963 „belasí“ deklasovali svojho súpera 9:0.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovan - Dynamo 9:0 (3:0). Finále Čs. pohára vo futbale | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1963 | mesiac = august | ročník = XI. | číslo = 152 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> [[Liga majstrov UEFA|Európsky pohár majstrov]] ako prvý čs. klub, 1955 [[KP Legia Warszawa|CWKS Varšava]]* === Repre === {{TCH|f|0|Československo}} reprezentoval 25×, strelil 10 gólov. V reprezentácii debutoval 11. mája 1952 v [[Bukurešť|Bukurešti]] proti {{ROU|f|0|Rumunsku}} (1:3), často bol jediným Slovákom v národnom mužstve. Moravčík zažiaril v roku [[1956]], keď sa výrazne podieľal na dvoch slávnych víťazstvách góly {{HUN|f|0|Maďarsku}} (4:2)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Geleta futbalistom roka | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1967 | mesiac = november | ročník = XXI. | číslo = 277 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a {{BRA|f|0|Brazílii}} (1:0) na posvätnej pôde [[Estádio do Maracanã|štadióna Maracaná]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Geleta futbalistom roka | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1967 | mesiac = november | ročník = XXI. | číslo = 277 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> === Góly v reprezentácii === {|class="wikitable" ! Por. č. ! width=80|Dátum ! width=150|Miesto ! width=150|Súper ! Výsledok ! Góly ! width=150|Typ zápasu |- |<center>1.||rowspan="2"|20. 5. 1956||rowspan="2"|[[Budapešť]]||rowspan="2"|{{HUN|f|1}}||rowspan="2"|<center>4:2||rowspan="2"|{{gól|27}}<br/> {{gól|55}}||rowspan="2"|Medzinárodný pohár |- |<center>2. |- |<center>3.||5. 8. 1956||[[Rio de Janeiro]]||{{BRA|f|1}}||<center>1:0||{{gól|53}}||priateľský |- |<center>4.||12. 8. 1956||[[Montevideo]]||{{URY|f|1}}||<center>1:2|||{{gól|76}}||priateľský |- |<center>5.||rowspan="2"|13. 10. 1957||rowspan="2"|[[Viedeň]]||rowspan="2"|{{AUT|f|1}}||rowspan="2"|<center>2:2||rowspan="2"|{{gól|5}} <br/> {{gól|7}}||rowspan="2"|Medzinárodný pohár |- |<center>6. |- |<center>7.||27. 10. 1957||[[Lipsko]]||{{DDR}} [[Nemecká demokratická republika|NDR]]||<center>4:1||{{gól|23}}||priateľský |- |<center>8.||13. 12. 1957||[[Káhira]]||{{EGY|f|1}}||<center>2:1||{{gól|84}}||priateľský |- |<center>9.||20. 9. 1958||[[Bratislava]]||{{CHE|f|1}}||<center>2:1||{{gól|49}}||Medzinárodný pohár |- |<center>10.||1. 5. 1960||[[Praha]]||{{AUT|f|1}}||<center>4:0||{{gól|26}}||priateľský |} === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- |rowspan="2"|<center>EPM||rowspan="2"|<center>1956/1957||predkolo||{{POL}} [[KP Legia Warszawa|CWKS Varšava]]||<center>4:0||<center>1 |- |1. kolo||{{CHE}} [[Grasshopper Club Zürich|Grasshopper]]||<center>1:0||<center>1 |- |rowspan="5"|<center>PVP||rowspan="3"|<center>1962/1963||rowspan="2"|1. kolo||rowspan="2"|{{CHE}} [[FC Lausanne-Sport|Lausanne-Sport]]||<center>1:1||<center>1 |- |<center>1:0||<center>1 |- |štvrťfinále||{{ENG}} [[Tottenham Hotspur FC|Tottenham Hotspur]]||<center>2:0||<center>1 |- |rowspan="2"|<center>1963/1964||1. kolo||{{FIN}} HPS Helsinki||<center>8:1||<center>2 |- |2. kolo||{{WAL}} Borough United||<center>3:0||<center>1 |} === Zdroje === *''Pepek – gólostrelec'', TIP, ročník VIII., 25/1976 *''Pepek, staň si k čiare!'', Šport, ročník XXXIII., 242/1981 == Tomáš Oravec == Budúci kanonier začínal s [[atletika|atletikou]], venoval sa viacbojom. Na jeseň 1999 bol s 19 gólmi najlepším strelcom dorasteneckej ligy,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Oravec neskóroval iba v troch kolách! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = novemeber | ročník = LII. | číslo = 270 | strany = 22 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v zimnej príprave ho vytiahol tréner Ján Zachar do A-mužstva, v jarnej časti debutoval** Prvý ligový gól strelil v zápase s [[FK Dubnica nad Váhom]], v 89. minúte po rohovom kope [[Vladislav Zvara|Vladislava Zvaru]] hlavou rozhodol o víťazstve 3 : 2.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tri body ako dar novému trénerovi | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = máj | ročník = LIII. | číslo = 111 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v kariére pokračoval v [[MFK Ružomberok]], 2 góly v Prešove**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pod Čebraďom sa skoro udomácnil | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = september | ročník = LIV. | číslo = 209 | strany = 14 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>**mužstvo obsadilo v sezóne 1999/2000 3. miesto v lige a vo finále [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenského pohára]] prehralo s [[FK Inter Bratislava|Interom Bratislava]] 0:1 až gólom v poslednej minúte Prvou zahraničnou zastávkou bola [[FK Viktoria Žižkov]], v [[1. česká futbalová liga|českej lige]] debutoval 8. februára 2002, v zápase s [[FK Teplice]] sa hneď presadil strelecky (3 : 1).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Žižkov po výhře venku vede ligu | url = https://www.idnes.cz/fotbal/prvni-liga/zizkov-po-vyhre-venku-vede-ligu.A020208_182635_fotbal_min | dátum vydania = 8. 2. 2002 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> Viktorka v sezóne [[1. Gambrinus liga 2001/2002|2001/02]] siahala po titule, v poslednom kole však hrala so [[SK Slavia Praha|Slaviou Praha]] a prehrala, 3. v lige**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Žižkov byl pět minut od titulu | url = https://www.idnes.cz/fotbal/prvni-liga/zizkov-byl-pet-minut-od-titulu.A020510_200000_fotbal_mn | dátum vydania = 10. 5. 2002 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> V nasledujúcej sezóne [[1. Gambrinus liga 2002/2003|2002/03]] pre zranenie absentoval celú jeseň, na jar strelil osem gólov,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Jarní kanonýr v zápasech na poháry nemyslí | url = https://www.idnes.cz/fotbal/prvni-liga/jarni-kanonyr-v-zapasech-na-pohary-nemysli.A030407_210658_fotbal_ot | dátum vydania = 7. 4. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> dva z nich lídrovi tabuľky [[AC Sparta Praha|Sparte Praha]] (2 : 0).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Pražské derby v streleckej réžii Oravca | url = https://hnonline.sk/sport/42584-prazske-derby-v-streleckej-rezii-oravca | dátum vydania = 5. 5. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = hnonline.sk | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Sparta na cestě za titulem klopýtla na Žižkově | url = https://www.sport.cz/clanek/moto-formule-1-sparta-na-ceste-za-titulem-klopytla-na-zizkove-7223 | dátum vydania = 3. 5. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> Viktorka znovu tretia** V ankete najlepší cudzinec sezóny obsadil druhé miesto za [[Brazília|Brazílčanom]] [[Adauto]]m zo [[SK Slavia Praha|Slavie Praha]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec a Kisel v trojke najlepších legionárov v ČR | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/oravec-a-kisel-v-trojke-najlepsich-legionarov-v-cr/ | dátum vydania = 2. 6. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> V Žižkove pôsobil Oravec tri sezóny s bilanciou 53 zápasov a 16 gólov. Ďalšími legionárskymi zastávkami v jeho kariére boli Admira Mödling<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tomáš Oravec je v Admire strelcom - záchranárom | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/tomas-oravec-je-v-admire-strelcom-zachranarom/ | dátum vydania = 11. 8. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, Panionios a Boavista Porto.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec ´čiernym panterom´ - prestúpil do Boavisty Porto | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/oravec-ciernym-panterom-prestupil-do-boavisty-porto/ | dátum vydania = 10. 1. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Tomáš Oravec sa stal po [[Marián Zeman|Mariánovi Zemanovi]] a [[Marek Čech (1983)|Marekovi Čechovi]] tretím slovenským futbalistom v [[Primeira Liga|portugalskej lige]] - 11* zápasov, 6. miesto sklamanie* https://kosice.korzar.sme.sk/c/4488367/tomasovi-oravcovi-sa-v-porte-pacilo-len-keby-ho-v-boaviste-neodnaucili-strielat-goly.html Po návrate zo zahraničia pôsobil v [[FC Petržalka|Artmedii Petržalka]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec na dva roky do Artmedie Bratislava | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/oravec-na-dva-roky-do-artmedie-bratislava/ | dátum vydania = 29. 6. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> v sezóne [[Corgoň liga 2006/2007|2006/07]] sa stal s 16 gólmi kráľom strelcov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kráľom ligových strelcov v sezóne 2006/07 Tomáš Oravec | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/kralom-ligovych-strelcov-v-sezone-2006-07-tomas-oravec/ | dátum vydania = 31. 5. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. v ďalšej sezóne [[Corgoň liga 2007/2008|2007/08]] sa tešil z double* majstrovského titulu <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Artmedia získala druhý titul, vypadol Trenčín | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/fortuna-liga/clanok/110326-artmedia-ziskala-druhy-titul-vypadol-trencin/ | dátum vydania = 20. 5. 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Počas sezóny [[Corgoň liga 2008/2009|2008/09]] prestúpil do [[MŠK Žilina]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec definitívne v MŠK Žilina | url = https://www.mskzilina.sk/clanek.asp?id=Oravec-definitivne-v-MSK-Zilina-1734 | dátum vydania = 12. 3. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = mskzilina.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> 2010 majster**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Žilina opäť vládne slovenskému futbalu | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/zilina-opat-vladne-slovenskemu-futbalu-2/ | dátum vydania = 10. 5. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Liga majstrov UEFA 2010/2011|Liga majstrov UEFA]] v play-off vyradili Spartu Praha (2 : 0, 1 : 0).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = LM: Žilina vyhrala nad Spartou 2:0 a je blízko k hlavnej súťaži | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/111773-lm-zilina-vyhrala-nad-spartou-20-a-je-blizko-k-hlavnej-sutazi/ | dátum vydania = 29. 5. 2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Slovenský kat Sparty: Ztratit se dá všechno, ale my už to pustit nesmíme | url = https://www.idnes.cz/fotbal/pohary/slovensky-kat-sparty-ztratit-se-da-vsechno-ale-my-uz-to-pustit-nesmime.A100818_022542_fot_pohary_pes | dátum vydania = 18. 8. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> v skupine [[Chelsea FC]], [[Olympique Marseille]], [[FK Spartak Moskva]] bez bodu, Oravec bol autorom prvého gólu „šošonov“ v elitnej súťaži**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec: Gól ma potešil, no my sme hlavne radi, že sme ich nedostali viac | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/90403-oravec-gol-ma-potesil-no-my-sme-hlavne-radi-ze-sme-ich-nedostali-viac/ | dátum vydania = 16. 9. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Jeseň 2010 najlepší strelec s 10 gólmi**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec najlepším kanonierom jesennej časti CL | url = https://mskzilina.sk/clanek.asp?id=Oravec-najlepsim-kanonierom-jesennej-casti-CL-2378 | dátum vydania = 29. 11. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = mskzilina.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Stý gól: [[FK Senica]] 1 : 2, koniec série 25 zápasov bez prehry**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Senica zrušila sériu žilinských futbalistov bez prehry, vyhrala 2:1 | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/senica-zrusila-seriu-zilinskych-futbalistov-bez-prehry-vyhrala-21/ | dátum vydania = 19. 11. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>** Čína**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kanonier Oravec odchádza zo Žiliny. Bude hrávať v Číne | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/nike-liga/clanok/110792-kanonier-oravec-odchadza-zo-ziliny-bude-hravat-v-cine/ | dátum vydania = 2. 3. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>**11/3**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = V Číne útočník Oravec vynikal, ale musel odísť | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/v-cine-utocnik-oravec-vynikal-ale-musel-odist/ | dátum vydania = 27. 7. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Jeseň 2011 [[FC Spartak Trnava]]** 14/3, gól v premiére Senici**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Gólová premiéra Oravca na tri body nestačila | url = https://www.trnavskyhlas.sk/c/2844-golova-premiera-oravca-na-tri-body-nestacila/golova-premiera-oravca-na-tri-body-nestacila/ | dátum vydania = 13. 8. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = trnavskyhlas.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>**Enosis Neon Paralimni === Reprezentačná kariéra === [[Slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Slovensko U-21]] dva góly Macedónsku (2 : 0) v kvalifikácii ME 2002**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Prvá vážna skúška na výbornú | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = september | ročník = LIV. | číslo = 203 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Debutoval 15. augusta 2001 v Bratislave s {{IRN|f|0|Iránom}} (3 : 4), napriek prehre vydarený debut: dva góly v priebehu dvoch minút, oba hlavou, 18. min. po rohovom kope [[Vratislav Greško|Vratislava Greška]], 19. min. po centri [[Miroslav Karhan|Miroslava Karhana]]* V dejinách slovenského futbalu nájdeme len päť futbalistov, ktorí dokázali zaznamenať v reprezentačnej premiére viac ako jeden gól. Po [[Gejza Šimanský]], Ivan Mráz a František Karkó + [[Filip Šebo]] [https://futbalsfz.sk/sr-a-rekordy-a-zaujimavosti-vydarene-golove-debuty-vynimocny-hetrik-seba/ SR A – rekordy a zaujímavosti: Vydarené gólové debuty, výnimočný hetrik Šeba] == Tomáš Medveď == S futbalom začínal v [[FK Lokomotíva Košice|Lokomotíve Košice]], pokračoval v mladšom doraste [[VSS Košice]], v roku 1989 sa stal v tejto kategórii majstrom Slovenska, vo finále o titul majstra Česko-Slovenska prehrali s [[FC Baník Ostrava]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ostravský príklad hodný nasledovania | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = august | ročník = XXIII. | číslo = 33 | strany = 20,21 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** Mal necelých 17 rokov, keď debutoval v A-mužstve „strojárov“ v [[Slovenská národná futbalová liga|Slovenskej národnej lige]], tréner [[Andrej Daňko]] mu dal šancu v októbri 1990 v zápase so Spojmi Bratislava (1 : 2).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Poštárske k.o. košickým VSS | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = október | ročník = XLIV. | číslo = 248 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Jeho kariéra pokračovala v [[FK Dukla Banská Bystrica|Dukle Banská Bystrica]], najskôr v doraste, v sezóne [[1. slovenská národná futbalová liga 1992/1993|1992/93]] bol už stabilným hráčom A-mužstva a streleckým objavom roka. Spolu s Ľubomírom Faktorom boli najlepší strelci Dukly, zaujímavosťou bolo, že všetkých osem gólov strelil na domácom ihrisku.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Trhač domácej siete. Predstavujeme nových prvoligistov: Dukla Banská Bystrica, druhé mužstvo I. SNFL | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = XLVII. | číslo = 149 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Dukla obsadila 2. miesto a stala sa účastníkom prvého ročníka samostatnej [[1. slovenská futbalová liga 1993/1994|1. slovenskej ligy 1993/94]]. V lige debutoval 14. augusta 1993 v 1. kole proti Lokomotíve Košice (0 : 0), prvý gól strelil 21. augusta 1993 proti [[FK Inter Bratislava|Interu Bratislava]] (1 : 3). V polovici sezóny prestúpil do Interu Bratislava, kde mal nahradiť kanoniera [[Ľubomír Luhový|Ľubomíra Luhového]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = „Na Pasienkoch sa mi páči“ | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = január | ročník = XLVIII. | číslo = 7 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól v žlto-čiernom drese strelil v 18. kole proti [[1. FC Košice]] (5 : 0). Inter obsadil v lige 2. miesto, v roku 1995 vyhral [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]] aj [[Slovenský futbalový superpohár|Matičný Pribinov pohár]] aj s Medveďom v zostave po víťazstve 3 : 2 nad majstrovským Slovanom Medveď dal prvý gól v 7. minúte.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Trofej koncentrovanejšiemu a bojovnejšiemu! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | december | ročník = IL. | číslo = 586 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** PVP FC Valetta [[Real Zaragoza]] V polovici sezóny [[1. slovenská futbalová liga 1995/1996|1995/96]] prestúpil do klubu [[1. FC Košice]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Návrat stratených synov | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = január | ročník = L. | číslo = 3 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, kde odohral v jarnej časti 12 zápasov, skóroval raz v poslednom kole proti Banskej Bystrici. Na jeseň 1996 hosťoval v českom druholigovom klube Svit Zlín, na jar 1997 bol už hráčom [[ŠK Futura Humenné|Chemlonu Humenné]]. S ôsmimi gólmi bol najlepší strelec mužstva, v zápase s Duklou Banská Bystrica dosiahol hetrik pri prehre 3 : 6,**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dva góly za víťazstvo! Nezvyčajný primát | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = marec | ročník = LI. | číslo = 58 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Sezónu [[Mars superliga 1997/1998|1997/98]] začal na hosťovaní v Lokomotíve Košice, v piatich zápasoch stihol streliť dva góly proti [[Partizán Bardejov|BSC JAS Bardejov]] (3 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Medveď už splnil štvrtinu z kvóty | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = august | ročník = LI. | číslo = 190 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V septembri 1997 prestúpil do [[ŠK Slovan Bratislava|Slovana Bratislava]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Medveď do Slovana, Malatinský pod Urpín | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = september | ročník = LI. | číslo = 211 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> pri premiére v novom drese dvakrát skóroval proti [[MŠK Žilina]] (4 : 0), s 8 gólmi sa stal najlepším strelcom belasých v sezóne. V sezóne [[Mars superliga 1998/1999|1998/99]] sa Slovan posilnil, do mužstva prišli reprezentanti [[Tibor Jančula]] a [[Jozef Majoroš]], Medveď odohral len tri zápasy titul** prejavila o jeho služby záujem [[FC Petržalka|Artmedia Petržalka]] Weiss** [[Mars superliga 1999/2000|1999/2000]] 14 gólov, tretí najlepší kanonier ligy** <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Na víťaza sa čakalo do poslednej minúty | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = máj | ročník = LIV. | číslo = 115 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V januári 2000 bol na skúške v tureckom Bursaspore, v lete vo francúzskom klube [[FC Sochaux-Montbéliard|FC Sochaux]], nakoniec podpísal zmluvu s nemeckým SSV Ulm.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Medveď do Ulmu | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = júl | ročník = LIV. | číslo = 165 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V sezóne 2000/01 odohral v [[2. nemecká futbalová liga|2. Bundeslige]] 23 zápasov, dal jeden gól, hneď v 1. kole proti MSV Duisburg (2 : 1), skóroval aj v [[DFB-Pokal|Nemeckom pohári]] proti [[FC Rot-Weiß Erfurt|RW Erfurt]] (2 : 0). návrat do Artmedie, 2002/03 - 2. v lige [[Pohár UEFA]], v poslednom kole Dubnica 1:0 gól <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Petržalka vybojovala pohárovú miestenku | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/petrzalka-vybojovala-poharovu-miestenku/?page=5 | dátum vydania = 18. 6. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>**[https://hnonline.sk/sport/18434-branu-do-poharovej-europy-si-otvorila-petrzalka Bránu do pohárovej Európy si otvorila Petržalka] [[Fehérvár FC|Videoton]], Lombard Pápa - 18 gólov kráľ strelcov <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Maďarsko - I. liga - Medveď kráľom strelcov | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/madarsko-i-liga-medved-kralom-strelcov/ | dátum vydania = 26. 5. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, 4 góly Vasasu 6:0 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Medveď kraľuje kanonierom v Maďarsku | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112438-medved-kraluje-kanonierom-v-madarsku/ | dátum vydania = 19. 4. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112445-medved-je-lidrom-strelcov-madarskej-ligy/ Medveď je lídrom strelcov maďarskej ligy]* najlepší legionár <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Medveď najlepším legionárom z krajín EÚ v Maďarsku | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/medved-najlepsim-legionarom-z-krajin-eu-v-madarsku/ | dátum vydania = 24. 5. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> prvý Slovák v čínskej lige <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Medveď čaká na štyri platy z Číny | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/93236-medved-caka-na-styri-platy-z-ciny/ | dátum vydania = 30. 3. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* V slov. lige obliekal dresy 8 klubov <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Rekordy a rarity slovenskej futbalovej ligy | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/fortuna-liga/clanok/110256-rekordy-a-rarity-slovenskej-futbalovej-ligy/ | dátum vydania = 22. 2. 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* stý gól za [[FK Dukla Banská Bystrica]] proti [[AS Trenčín]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Trenčania opäť s prázdnymi rukami, na prvú osmičku strácajú osem bodov | url = https://mytrencin.sme.sk/c/4780690/trencania-opat-s-prazdnymi-rukami-na-prvu-osmicku-stracaju-osem-bodov.html | dátum vydania = 18. 10. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = mytrencin.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* Po skončení kariéry tréner [https://sport.aktuality.sk/c/179953/petrzalsky-futbal-opat-dycha/] a funkcionár, člen VV SFZ <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Konferencia SFZ – Za zástupcu hráčov do VV SFZ zvolili Tomáša Medveďa | url = https://futbalsfz.sk/konferencia-sfz-za-zastupcu-hracov-do-vv-sfz-zvolili-tomasa-medveda/ | dátum vydania = 28. 2. 2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, riaditeľ KLK <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tomáš Medveď sa stal riaditeľom Klubu ligových kanonierov | url = https://sport.aktuality.sk/c/348283/tomas-medved-sa-stal-riaditelom-klubu-ligovych-kanonierov/ | dátum vydania = 26. 7. 2018 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> === Reprezentačná kariéra === Tomáš Medveď bol viakrát v širšom výbere mládežníckych reprezentácií Česko-Slovenska. Reprezentoval mužstvo [[Slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Slovenska do 21 rokov]], 16. novembra 1993 nastúpil v [[Nováky|Novákoch]] v prvom oficiálnom zápase „dvadsaťjednotky“ proti [[Slovinské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Slovinsku U21]] (5 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Keď naostro – tak s ostrými! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = november | ročník = XLVII. | číslo = 268 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 19. apríla 1994 v [[Myjava|Myjave]] strelil gól reprezentácii Chorvátska do 21 rokov (1 : 0).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Po Slovincoch na lopatkách aj Chorváti | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = november | ročník = XLVIII. | číslo = 90 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1994 bol vo Výbere slovenskej ligy, ktorý remizoval 2 : 2 s [[Olympique Marseille]], v zápase striedal v 82. minúte [[Igor Bališ|Igora Bališa]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Olympique Marseille – Výber slovenskej ligy 2:2 (0:1) | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = august | ročník = XLVIII. | číslo = 167 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> == Tibor Mičinec == {{Infobox futbalista |meno = Tibor Mičinec |foto = Tibor_Mičinec_2013.JPG |prezývka = ''Barón'' |dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1958|10|10}} |rodné mesto = [[Kremnica]] |štát = [[Česko-Slovensko]] |pozícia = útočník |roky = 1974-1978<br/>1978-79<br /> 1979-80<br/>1980-86, 1992 <br /> 1987-1989 <br />1989-1991 <br />1991<br />1994-1995 <br />1995-1996 |kluby = [[FK Spišská Nová Ves|LB Spišská N.Ves]] <br/> VTJ Písek <br/> VTJ Tábor <br/>[[Bohemians 1905|Bohemians Praha]] <br /> [[FK DAC 1904 Dunajská Streda|DAC Dunajská Streda]] <br />[[Omonia Nikózia]] <br />[[CD Logroñés]] <br />[[ŠVARC Benešov]]<br />[[Svit Zlín]] |zápasy(góly) = <br/><br /><br/>154{{0}}(52)<br />{{0}}74{{0}}(28)<br />{{0}}50{{0}}(20)<br />{{0}}{{0}}1{{0}}{{0}}(0)<br />{{0}}22{{0}}{{0}}(5)<br />{{0}}16{{0}}{{0}}(0) |národné mužstvo = {{CSK|f|1}} |reprezentačné roky = 1984-1987 |reprezentačné zápasy(góly) = {{0}}{{0}}7{{0}}{{0}}(1) }} S futbalom začínal ako žiak v Žiari nad Hronom, [[Slovenská národná futbalová liga|Slovenskú národnú ligu]] hral za [[FK Spišská Nová Ves|LB Spišská Nová Ves]], kde ho trénoval legendárny prešovský kanonier [[Ladislav Pavlovič]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Znova medzi ligovou elitou | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1977 | mesiac = jún | ročník = XXX. | číslo = 151 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Počas vojenčiny pôsobil najskôr v mužstve VTJ Písek, po roku vo VTJ Tábor v Českej národnej lige, kde si ho vyhliadli pozorovatelia Bohemiansu Praha,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Zatiaľ zakríknutý dobrák... | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1980 | mesiac = máj | ročník = XII. | číslo = 37 | strany = 13 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> klubu ktorý patril v [[80. roky 20. storočia|80. rokoch minulého storočia]] k špičke [[česko-slovenská futbalová liga|československej ligy]]. Mičinec debutoval v lige 27. augusta 1980 proti [[FC Zbrojovka Brno|Zbrojovke Brno]] (1 : 2), prvé dva ligové góly strelil v 5. kole v zápase proti [[ŠK Slovan Bratislava|Slovanu Bratislava]] (3 : 0).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Norma chlapcov od Botiča | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1980 | mesiac = september | ročník = XXXII. | číslo = 218 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Hneď vo svojej prvej sezóne bol s 10 gólmi najlepším strelcom Bohemiansu, skóroval aj v [[Pohár UEFA|Pohári UEFA]] proti [[Ipswich Town FC|Ipswichu Town]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Mičinec sa mohol presláviť... | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1980 | mesiac = jún | ročník = XXII. | číslo = 263 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Bohemians obsadil v tabuľke tretie miesto, v nasledujúcej sezóne obhájil bronzovú priečku a v sezóne 1982/83 získal historický majstrovský titul,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Bohemians poprvé mistrem | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1983/6/13/8.png | dátum vydania = 13. 6. 1983 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> čo je dodnes najväčší úspech klubu. Mužstvo hralo atraktívny útočný futbal,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Ve znamení klokana | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1983/6/21/8.png | dátum vydania = 21. 6. 1983 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> na domácom ihrisku rozdávali súperom nádielky, jediné zaváhanie so [[AC Sparta Praha|Spartou Praha]] (0 : 2) ukončilo sériu 39 zápasov bez prehry.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Překvapení ve Vršovicích | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1983/3/14/8.png | dátum vydania = 14. 3. 1983 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref>. Mičinec odohral v majstrovskej sezóne pre zranenie len 12 zápasov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Predsatvujeme nového majstra ČSSR vo futbale | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1983 | mesiac = jún | ročník = XXXVII. | číslo = 144 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> „Klokanom“ sa darilo aj v [[Pohár UEFA|Pohári UEFA]], keď sa bez prehry prebojoval až do semifinále. Postupne vyradili Admiru Wacker Viedeň, [[AS Saint-Étienne]] - Mičinec dal gól v jednom z najkrajších zápasov,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Francouzi odjíždí z Ďolíčku s prázdnou | url = https://www.cestazatitulem.cz/index.php/vysledky-pohar-uefa/2-kolo-doma | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = cestazatitulem.cz | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Klokani ďalej, Baník dofáral | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1982 | mesiac = november | ročník = XXXVI. | číslo = 262 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> [[Servette FC|Servette Ženeva]] a [[Dundee United FC|Dundee United]]. V dvojzápase o postup do finále bol neskorší víťaz pohára [[RSC Anderlecht|Anderlecht Brusel]] (0:1, 1:3) nad ich sily.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zázrak se nekonal, Bohemka skončila v semifinále Poháru UEFA | url = https://www.cestazatitulem.cz/index.php/vysledky-pohar-uefa/semifinale-venku | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = cestazatitulem.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 1984/85 vyradili v Pohári UEFA slávny [[Ajax Amsterdam]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Před 25 lety jsme vyřadili Ajax Amsterdam | url = https://www.bohemians.cz/clanek/9834/pred-25-lety-jsme-vyradili-ajax-amsterdam | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bohemians.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> s vychádzajúcimi hviezdami [[Marco van Basten]], [[Frank Rijkaard]], [[Ronald Koeman]], v 3. kole vypadli s [[Tottenham Hotspur FC|Tottenhamom Hotspur]]. Ďalší titul mohol Bohemians získať v sezóne 1984/85. Po jeseni bol prvý,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Prim hráli Bohemians | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1984/12/11/8.png | dátum vydania = 11. 12. 1984 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> v 20. kole viedol tabuľku s náskokom 5 bodov, dve kolá pred koncom bol stále v čele. V poslednom zápase hostila ''Bohemka'' [[FC Spartak Trnava|Trnavu]] a keďže [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] prehrala v [[FK Dukla Banská Bystrica|Banskej Bystrici]], stačilo im remizovať. V nervóznom zápase boli štyria hráči vylúčení, Mičinec za vzájomné okopávanie spolu s Trnavčanom Ekhardtom. Bohemians napriek veľkej prevahe nedokázal streliť gól, prehral 0:1 a skončil druhý za Spartou len o skóre <ref>.{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Dramatický, ale nepěkný závěr nejvyšší soutěže v kopané. Sparta titul obhájila. Drtivá převaha Bohemians bez efektu | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1985/6/20/8.png | dátum vydania = 20. 6. 1985 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> V polovici sezóny 1986/87 prestúpil Mičinec do [[FC DAC 1904 Dunajská Streda|DAC Dunajská Streda]], jeho prestup bol udalosťou číslo 1 na česko-slovenskej ligovej scéne.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = DAC Dunajská Streda: S Mičincom v útoku | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1987 | mesiac = marec | ročník = XIX. | číslo = 10 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Hneď v prvom zápase skóroval v 1. minúte proti RH Cheb <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = MÔJ NAJ GÓL ZA DAC: TIBOR MIČINEC | url = https://www.dac1904.sk/sk/clanek.asp?id=Moj-NAJ-gol-za-DAC-Tibor-Micinec-5228 | dátum vydania = 20. 5. 2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ =dac1904.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. V mužstve zo [[Žitný ostrov|Žitného ostrova]] pôsobil dve a pol sezóny, dvakrát bol najlepším strelcom klubu v sezónach, v ktorých obsadili 4. resp. 3. miesto v tabuľke. V roku [[1987]] vyhrali [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]] i [[Česko-slovenský pohár vo futbale|Česko-slovenský pohár]] bez toho, že by vo finálových zápasoch dali gól. Vo finálových zápasoch s [[FC Nitra|Plastikou Nitra]] resp. Spartou Praha boli úspešnejší v [[penaltový rozstrel|penaltových roszstreloch]]. Najmä víťazstvo nad favorizovanou Spartou vo finále v [[Kopřivnice|Kopřivnici]] bolo senzáciou. Sparta mala mužstvo plné reprezentantov, zápas bez gólov mal veľmi dobrú úroveň najmä v predĺžení, bombu Mičinca vyrazil brankár Stejskal, v penaltovom rozstrele Mičinec nezaváhal, naopak Sparťania zlyhali, o triumfe DAC rozhodol [[Peter Fieber]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Čs. pohár na Žitný ostrov | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1987/6/22/8.png | dátum vydania = 22. 6. 1987 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Sladká odmena za peknú sezónu | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1987 | mesiac = jún | ročník = XIX. | číslo = 26 | strany = 14 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Vrcholom boli zápasy Pohára UEFA s [[FC Bayern München|Bayernom Mníchov]], vonku 1:3 Mičinec prihral na gól Szabanovi,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Škoda promarněných šancí. Pohár UEFA: Bayern Mnichov-DAC Dunajská Streda 3:1 | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1988/10/27/8.png | dátum vydania = 27. 10. 1988 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> doma za stavu 0:2 prestrelil bránu** [http://www.fcdac1904.com/Archiv/1988_89/88_89_UEFA_2.kolo1_Bayern-DAC.htm] [[La Liga]] CD Logroñés 1 zápas proti [[Real Sociedad]] 15. 12. 1991, v [[Copa del Rey|Španielskom pohári]] 1 gól <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nikdy viac do Španielska! | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = január | ročník = XXIV. | číslo = 4 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>[https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=513953] [[AC Omonia]] 20 gólov, P-UEFA vyradili Slaviu Sofia 2 góly Bohemka stý gól proti Unionu Cheb, Benešovu vystrieľal postup do 1. ligy, najlepší strelec II. ligy (18 gólov)* === Reprezentačná kariéra === {{TCH|f|0|Česko-slovensko}} reprezentoval v siedmich zápasoch, debutoval 7. apríla 1984 vo [[Verona|Verone]] v priateľskom stretnutí s {{ITA|f|0|Talianskom}} (1 : 1). V neúspešnej kvalifikácii MS 1986 nastúpil päťkrát, pri víťazstve 2 : 1 nad {{SWE|f|0|Švédskom}} padli obidva góly po jeho akciách. V 41. minúte sa vtipne uvoľnil a polovysoká lopta, po súboji pred bránou súpera si Švédi dali vlastný gól. V 68. minúte Mičincovu strelu z voleja vyrazil brankár Ravelli a Vízek hlavičkou strelil víťazný gól* [https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1985/10/17/8.png Vítězství nad silným soupeřem]. Jediný gól strelil 27. októbra 1987 v [[Bratislava|Bratislave]] proti {{POL|f|0|Poľsku}} (3 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Orlica odletela bez koristi | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1987 | mesiac = november | ročník = XIX. | číslo = 45 | strany = 12,13 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V 12. minúte striedal Zdeňka Nehodu, pre ktorého to bol rekordný 90. štart a rozlúčkový zápas v reprezentácii. V 47. minúte zvýšil na 2:1 hlavou po centri Levého === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za Bohemians Praha (7) |- |rowspan="5"|<center>Pohár UEFA||<center>1980/1981||2. kolo||{{ENG}} [[Ipswich Town FC|Ipswich Town]]||<center>2:0||<center>1 |- |<center>1982/1983||2. kolo||{{FRA}} [[AS Saint-Étienne]]||<center>4:0||<center>1 |- |<center>1984/1985||1. kolo||{{CYP}} Apollon Limassol||<center>6:1||<center>3 |- |rowspan="2"|<center>1985/1986||1. kolo||{{HUN}} [[Győri ETO FC|Rába ETO Győr ]]||<center>4:1||<center>1 |- |2. kolo||{{DEU}} [[1. FC Köln]]||<center>2:4||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za DAC Dunajská Streda (4) |- |rowspan="2"|<center>PVP||rowspan="2"|<center>1987/1988||predkolo||{{CYP}} AEL Limassol||<center>5:1||<center>2 |- |1. kolo||{{CHE}} [[BSC Young Boys|Young Boys Bern]]||<center>2:1||<center>1 |- |<center>Pohár UEFA||<center>1988/1989||1. kolo||{{SWE}} Östers IF||<center>6:0||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za Omoniu Nikózia (2) |- |rowspan="2"|<center>Pohár UEFA||rowspan="2"|<center>1990/1991||rowspan="2"|1. kolo||rowspan="2"|{{BGR}} Slavia Sofia||<center>1:2||<center>1 |- |<center>4:2||<center>1 |} == Jozef Kožlej == Rodák zo [[Stropkov]]a prišiel v roku 1989 do dorastu [[1. FC Tatran Prešov|Tatrana Prešov]]. Ako 17-ročný debutoval v [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] 3. marca 1991 proti Bohemiansu Praha, prvý gól strelil 9. júna 1991 Spartaku Hradec Králové, prispel ním k vysokému víťazstvu 5:0. S Prešovom získal svoju prvú trofej, [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]] 1992, vo finále vyhrali nad [[FK Lokomotíva Košice]] 2:0<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Na prešovskú nôtu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = máj | ročník = XLVI. | číslo = 112 | strany = 1,8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, finále Sparta<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Prešov – Sparta 1:2 (0:1). Česko-slovenský pohár do Prahy | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = jún | ročník = XLVI. | číslo = 133 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** V sezóne 1992/93 zaznamenal svoj prvý hetrik proti [[FC Spartak Trnava|Spartaku Trnava]] (7:1),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Raz to muselo prísť! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = október | ročník = XLVI. | číslo = 254 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> na jar hral už za [[AC Sparta Praha|Spartu Praha]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Sparta rýchlejšia ako Dortmund | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = február | ročník = XLVII. | číslo = 26 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól 10. apríla 1993 Interu (3 : 1)** s ktorou vyhral posledný federálny titul aj [[Pohár FAČR|Český pohár]], vo finále posledného ročníka [[Česko-slovenský pohár vo futbale|Česko-slovenského pohára]] však prehrala Sparta nečakane vysoko 1:5 s [[1. FC Košice]]. Ďalšie dva majstrovské tituly získal už v samostatnej [[1. česká futbalová liga|českej lige]]**1994, v poslednom kole dva góly Chebu**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Veľkolepé oslavy | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = december | ročník = XLVIII. | číslo = 134 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V sezóne 1994/95 obliekol dresy troch mužstiev, perličkou je, že v troch kolách za sebou hral vždy v inom klube. Sparta ho vymenila za Lokvenca do Hradca Králové, kde odohral jediný zápas, v ďalšom kole už nastúpil za [[FK Viktoria Žižkov|Viktoriu Žižkov]]*<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = V troch kolách za tri kluby? | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = október | ročník = XLVIII. | číslo = 242 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> - finalista pohára 1995*, 1994 so Spartou finále* V sezóne 1996/97 sa vrátil do [[Niké liga|slovenskej ligy]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Najvyššie ciele vicemajstra | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = jún | ročník = L. | číslo = 148 | strany = 14 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v [[1. FC Košice]] získal majstrovský titul, keď z ligového trónu zosadili po trojročnej nadvláde Slovan. Svoju dominanciu nad belasými potvrdili aj vysokým víťazstvom 5:0 v [[Slovenský futbalový superpohár|Slovenskom Superpohári]]**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Potlesk majstrovi za víťazstvo i hru | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = júl | ročník = LI. | číslo = 166 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 4 góly Prešovu (5 : 0)**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Štyri góly Jozefa Kožleja | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = máj | ročník = LI. | číslo = 102 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Kožlej sa stal s 22 gólmi kráľom strelcov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Potlesk majstrovi za víťazstvo i hru | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = júl | ročník = LI. | číslo = 166 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Košičania si ako prvý slovenský klub vybojovali postup do skupinovej fázy [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov]] v sezóne 1997/98, [[FK Spartak Moskva|Spartak Moskva]] gól**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Do odvety aj s nádejou | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = august | ročník = LI. | číslo = 187 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v skupine [[Manchester United]], [[Juventus FC|Juventus Turín]], [[Feyenoord Rotterdam]] bez bodu* Obhájili titul, vo finále Slovenského pohára i Superpohára prehrali s Trnavou* Na jar 1999 pôsobil v 2. bundeslige v klube [[Greuther Fürth|SpVgg Greuther Fürth]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kožlej na hosťovanie do Nemecka | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = december | ročník = LII. | číslo = 301 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> odkiaľ sa vrátil do Košíc. Od sezóny 2000/01 pôsobil šesť a pol sezóny na Cypre, v troch kluboch* Olympiakos Nikózia 2. miesto v lige, vybojoval účasť v Pohári UEFA po 24 rokoch <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Jozef Kožlej vybojoval pre Olympiakos Nikózia účasť v pohárovej Európe po 24 rokoch! | url = https://korzar.sme.sk/c/4697771/jozef-kozlej-vybojoval-pre-olympiakos-nikozia-ucast-v-poharovej-europe-po-24-rokoch.html | dátum vydania = 15. 5. 2001 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = korzar.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, Kožlej 15 gólov najlepší strelec mužstva a 4. v lige <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Cyprus, 2000-01 | url = https://top15goalscorers.blogspot.com/2014/12/cyprus-2000-01.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = top15goalscorers.blogspot.com | miesto = | jazyk = }}</ref>. Vyradili prekvapujúco maďarský Dunaferr Kožlej dva góly <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = J. Kožlej sa v strašných podmienkach na futbal blysol excelentnou hlavičkou pod brvno | url = https://korzar.sme.sk/c/4688114/j-kozlej-sa-v-strasnych-podmienkach-na-futbal-blysol-excelentnou-hlavickou-pod-brvno.html | dátum vydania = 11. 8. 2001 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = korzar.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Futbal: Kožlej pomohol Nikózii k postupu do 1. kola Pohára UEFA | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-kozlej-pomohol-nikozii-k-postupu-do-1-kola-pohara-uefa/ | dátum vydania = 24. 8. 2001 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* 2001/02 dal 20 gólov, kolo pred koncom hetrik Doxa 5:1 najlepší strelec <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = "Cyperčan" J. Kožlej dosiahol hetrik, stále vedie v tabuľke strelcov | url = https://korzar.sme.sk/c/4659965/cypercan-j-kozlej-dosiahol-hetrik-stale-vedie-v-tabulke-strelcov.html | dátum vydania = 23. 4. 2002 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = korzar.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, v poslednom kole ho predstihol Poliak Kowalczyk 5 gólov* [https://legia.net/news/piec-bramek-wojciecha-kowalczyka-apoel-mistrzem-cypru/72753] Omonia Nikózia - 2003/04 kráľ stelcov [https://top15goalscorers.blogspot.com/2017/11/cyprus-2003-04.html], pohár 2005, Superpohár 2005 2007 prestup do AE Larissa, PAOK Solún (3:1) vyrovnal Adamca <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kožlej vyrovnal Adamcov gólový rekord | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/118267-kozlej-vyrovnal-adamcov-golovy-rekord/ | dátum vydania = 26. 2. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Grécky pohár vo finále strelil gól hlavou už v 3. minúte [[Panathinaikos FC]] 2:1 [https://sportnet.sme.sk/spravy/kozlej-ma-grecky-pohar/ Kožlej má Grécky pohár] [https://sportnet.sme.sk/spravy/kozlej-ziskal-piaty-pohar-vo-stvrtej-krajine/ Kožlej získal piaty pohár vo štvrtej krajine]* Pohár UEFA skupina, hral proti [[AZ Alkmaar]], [[1. FC Norimberg]] dal gól <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Norimberg poslal ďalej Mintál! | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/121624-norimberg-poslal-dalej-mintal/ | dátum vydania = 20. 12. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* 2008/09 nováčik Thrasyvoulos Fylis, historicky prvý gól klubu v gréckej lige, hneď hetrik proti OFI Kréta (3:1)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kožlej o novinároch: Šialenstvo, toto som ešte nezažil | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/kozlej-o-novinaroch-sialenstvo-toto-som-este-nezazil/ | dátum vydania = 23. 10. 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Hráčsku kariéru ukončil v 2. gréckej lige [https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/119565-kozlej-ukoncil-karieru/] === Reprezentačná kariéra === Reprezentoval ČSFR 21,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Desaťminútovka zo zlého sna! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = marec | ročník = XLVIII. | číslo = 57 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> štvrťfinále ME 1994 Taliansko (0 : 3), Slovensko 21* {{SVK|f|0}} 26/3, prvý zápas 23. októbra 1996 {{FRO|f|0}} (3 : 0), v 68. minúte striedal Igora Bališa**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kožlej medzi jankechovcov! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = október | ročník = L. | číslo = 244 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, prvý gól {{BOL|f|0|Bolívii }} (1 : 0) === Góly v reprezentácii === {|class="wikitable" ! Por. č. ! width=80|Dátum ! width=150|Miesto ! width=150|Súper ! Výsledok ! Góly ! width=150|Typ zápasu |- |<center>1.||2. 2. 1997||Cochabamba||{{BOL|f|1}}||<center>1:0||{{gól|83}}||priateľský |- |<center>2.||rowspan="2"|14. 5. 2002||rowspan="2"|[[Prešov]]||rowspan="2"|{{UZB|f|1}}||rowspan="2"|<center>4:1||rowspan="2"|{{gól|47}} <br/> {{gól|79}}||rowspan="2"|priateľský |- |<center>3. |} === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za 1. FC Košice (3) |- |<center>Pohár UEFA||<center>1996/1997||1. predkolo||{{ALB}} [[Teuta Durrës]] ||<center>4:1||<center>1 |- |rowspan="2"|<center>Liga majstrov||<center>1997/1998||2. predkolo||{{RUS}} [[FK Spartak Moskva|Spartak Moskva]]||<center>2:1||<center>1 |- |<center>1998/1999||1. predkolo||{{NIR}} FC Cliftonville||<center>8:0||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za Olympiakos Nikózia (2) |- |rowspan="2"|<center>Pohár UEFA||rowspan="2"|<center>2001/2002||rowspan="2"|1. predkolo||rowspan="2"|{{HUN}} Dunaferr||<center>2:2||<center>1 |- |<center>4:2||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za Omoniu Nikózia (3) |- |rowspan="3"|<center>Pohár UEFA||rowspan="2"|<center>2004/2005||1. predkolo||{{MKD}} FK Sloga Jugomagnat||<center>4:0||<center>1 |- |2. predkolo||{{BGR}} CSKA Sofia||<center>1:1||<center>1 |- |<center>2005/2006||1. predkolo||{{MLT}} Hibernians||<center>3:0||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za AE Larissa (1) |- |<center>Pohár UEFA||<center>2007/2008||skupina||{{DEU}} [[1. FC Norimberg]]||<center>1:3||<center>1 |} ==Basketbalisti storočia== '''Basketbalisti storočia''' bola anketa [[Slovenská basketbalová asociácia|Slovenskej basketbalovej asociácie]], v ktorej hlasovali tréneri, novinári a funkcionári v kategóriach Basketbalisti storočia a Tréneri storočia. Výsledky ankety boli slávnostne vyhlásené [[27. december|27. decembra]] [[2000]] v [[Lučenec|Lučenci]] v hoteli Reduta v rámci ankety [[Basketbalista roka]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Najlepší v storočí: Kropilák a Kotočová | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = december | ročník = LIV. | číslo = 298 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> ===Basketbalisti storočia=== {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {|class = "wikitable" !Por. !Basketbalisti storočia !Body |- |<center>1.<center>||[[Stanislav Kropilák]]||<center>218 |- |<center>2.<center>||[[Richard Petruška]]||<center>76 |- |<center>3.<center>||[[Gustáv Herrmann]]||<center>71 |- |<center>4.<center>||[[Peter Rajniak]]||<center>68 |- |<center>5.<center>||[[Oto Matický]]||<center>67 |- |<center>6.<center>||[[Gustáv Hraška]]||<center>56 |- |<center>7.<center>||[[Boris Lukášik]]||<center>54 |- |<center>8.<center>||[[Juraj Žuffa]]||<center>35 |- |<center>9.<center>||[[Dušan Lukášik]]||<center>22 |- |<center>10.<center>||[[Ján Hluchý]] ||<center>18 |} {{Stĺpce-2}} {|class = "wikitable" !Por. !Basketbalistky storočia !Body |- |<center>1.<center>||[[Anna Kotočová]]||<center>164 |- |<center>2.<center>||[[Erika Burianová-Dobrovičová]]||<center>122 |- |<center>3.<center>||[[Andrea Kuklová]]||<center>70 |- |<center>4.<center>||[[Božena Miklošovičová-Štrbáková]]||<center>67 |- |<center>5.<center>||[[Eva Petrovičová]]||<center>55 |- |<center>6.<center>||[[Iveta Bieliková]]||<center>32 |- |<center>7.<center>||[[Zora Brziaková]]||<center>30 |- |<center>8.<center>||[[Yvetta Polláková]]||<center>22 |- |rowspan="2"|<center>9.-10.||[[Irena Rajniaková]]||<center>21 |- |[[Nataša Dekanová]]||<center>21 |} {{Stĺpce-2}} {{Stĺpce-koniec}} ===Tréneri storočia=== {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {|class = "wikitable" !Por. !Kategória tréner mužov !Body |- |<center>1.<center>||[[Gustáv Herrmann]]||<center>20 |- |<center>2.<center>||[[Ján Hluchý]]||<center>17 |- |<center>3.<center>||Miroslav Rehák||<center>8 |} {{Stĺpce-2}} {|class = "wikitable" !Por. !Kategória tréner žien !Body |- |<center>1.<center>||[[Natália Hejková]]||<center>27 |- |<center>2.<center>||[[Ján Hluchý]]||<center>16 |- |<center>3.<center>||Jozef Hodál||<center>2 |} {{Stĺpce-2}} {{Stĺpce-koniec}} ==Ján Hluchý== {{Infobox Osobnosť |Meno = Ján Hluchý |Portrét = |Popis = slovenský basketbalista |Veľkosť obrázka = |Dátum narodenia = [[7. február]] [[1925]] |Miesto narodenia = [[Nové Mesto nad Váhom]], [[Slovensko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1995|7|13|1925|2|7}} |Miesto úmrtia = [[Bratislava]] }} {{Infobox-medaila}} {{Infobox-medaila krajina|{{TCH}}}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov|Majstrovstvá Európy]]}} {{Infobox-medaila farba|1||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1946|Ženeva 1946]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|muži ČSR]]}} {{Infobox-medaila krajina|{{TCH}} (tréner)}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá sveta v basketbale|Majstrovstvá sveta]]}} {{Infobox-medaila farba|3||<center>[[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1959|Moskva 1959]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo žien|ženy ČSR]]}} {{Infobox-medaila farba|2||<center>[[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1971|Brazília 1971]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo žien|ženy ČSSR]]}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien|Majstrovstvá Európy]]}} {{Infobox-medaila farba|3||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1960|Sofia 1960]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo žien|ženy ČSR]]}} {{Infobox koniec}} '''Ján Hluchý''' (* [[7. február]]a [[1925]], [[Nové Mesto nad Váhom]] – † [[13. júl]]a [[1994]]) bol slovenský basketbalový hráč, tréner a funkcionár, reprezentant Československa, majster Európy 1946. ===Kariéra=== Hrával za kluby YMCA Bratislava (1943-1945), ŠK Železničiari Bratislava (1945-1950) a ATK Praha (1950-1951). V reprezentácii {{TCH|bm|0|Československa}} odohral 28 zápasov, v [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1946|Ženeve 1946]] sa stal majstrom Európy, v zlatom tíme bol jedným zo štvorice Slovákov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Zlatý triumf ženevský | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1981 | mesiac = máj | ročník = XXVI. | číslo = 18 | strany = 18,19 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Ešte počas hráčskej kariéry sa začal venovať trénerskej činnosti. Trénoval mužov i ženy Jednoty Košice, mužov ATK Praha a ŠK Železničiari Bratislava. Trinásť rokov viedol ženy Lokomotívy Bratislava, ktoré sa pod jeho vedením prepracovali k špičkovým ligovým družstvám, trikrát sa stali vicemajsterkami [[Česko-slovenská basketbalová liga žien|česko-slovenskej basketbalovej ligy]] (1962, 1965, 1968). Úspešne pôsobil aj v zahraničí, s mužmi UBSC Viedeň vyhral sedemkrát titul majstra Rakúska, reprezentáciu Rakúska priviedol na [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1977|ME 1977]]. Reprezentáciu žien {{TCH|bz|0|Česko-Slovenska}} viedol v rokoch 1959 – 1960 a 1970 – 1971. Na [[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1959|MS 1959 v Moskve]] bol jeden z dvojice trénerov bronzového družstva ČSR, bronz získal aj na [[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1960|ME 1960 v Sofii]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Aj v Sofii tretie | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1960 | mesiac = jún | ročník = V. | číslo = 24 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Najväčší úspech dosiahol na [[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1971|MS 1971 v Brazílii]], kde sa stali čs. basketbalistky vicemajsterkami sveta.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Striebro v Sao Paule má cenu zlata. Brazílsky šampionát očami trénera ing. J. Hluchého | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1971 | mesiac = jún | ročník = XXIV. | číslo = 150 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Bohatú trénerskú kariéru zavŕšil v sezóne 1988/89, keď viedol mužov [[BC Prievidza]]. Družstvo bez jediného reprezentanta, ktoré základ tvorili tridsiatnici, motivoval s filozofiou, že aj v zrelom basketbalovom veku môžu byť lepší ako tí druhí.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kmeť s duchom moderny | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = február | ročník = XXXIV. | číslo = 6 | strany = 6,7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Hráčom vrátil sebadôveru, družstvo sa zlepšilo v obrannej činnosti<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Otázniky a výkričníky. Komentujeme basketbalovú ligu mužov | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = január | ročník = XLIII. | číslo = 20 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a výsledkom bol histrorický majstrovský titul v [[Česko-slovenská basketbalová liga mužov|česko-slovenskej lige]] pre BC Prievidza.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Majstrom ČSSR sa stal BC Prievidza | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = marec | ročník = XLIII. | číslo = 67 | strany = 1,4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Keď počúvli Hluchého | periodikum = Život | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = apríl | ročník = XXXIX. | číslo = 14 | strany = 8,9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V ankete o [[Basketbalisti storočia (Slovensko)|najlepšieho slovenského trénera v 20. storočí]] obsadil 2. miesto v kategórii mužov aj žien<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = „Obojživelník“ vyššie so ženami. Denník Šport vybral dvadsať výnimočných slovenských trénerských osobností | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 2015 | mesiac = apríl | ročník = 69 | číslo = 87 | strany = 28 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, v kategórii Hráč storočia bol na desiatom mieste. Ján Hluchý bol historicky prvý prezident [[Slovenská basketbalová asociácia|SBA]] v období 17. 2. 1990 – 13. 7. 1994. ===Úspechy a ocenenia=== * majster Európy 1946 * člen Siene slávy slovenského basketbalu '''Trénerské úspechy''' * 2. miesto na MS 1971 s družstvom žien Česko-Slovenska * 3. miesto na MS 1959 s družstvom žien Česko-Slovenska * 3. miesto na ME 1960 s družstvom žien Česko-Slovenska * víťaz čs. ligy mužov 1989 s BC Prievidza * 3× 2. miesto v čs. lige žien s Lokomotívou Bratislava * 7× majster Rakúska s mužmi UBSC Viedeň * 2. miesto v ankete Tréner storočia v kategórii mužov i žien ==Gustáv Herrmann== {{Infobox Osobnosť |Meno = Gustáv Herrmann |Portrét = |Popis = slovenský basketbalista |Veľkosť obrázka = |Dátum narodenia = [[16. marec]] [[1920]] |Miesto narodenia = [[Trnava]], [[Slovensko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|2010|3|31|1920|3|16}} |Miesto úmrtia = [[Bratislava]] }} {{Infobox-medaila}} {{Infobox-medaila krajina|{{TCH}}}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov|Majstrovstvá Európy]]}} {{Infobox-medaila farba|1||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1946|Ženeva 1946]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|muži ČSR]]}} {{Infobox-medaila farba|2||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1947|Praha 1947]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|muži ČSR]]}} {{Infobox-medaila krajina|{{TCH}} (tréner)}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov|Majstrovstvá Európy]]}} {{Infobox-medaila farba|3||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1957|Sofia 1957]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|muži ČSR]]}} {{Infobox-medaila farba|2||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1959|Istanbul 1959]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|muži ČSR]]}} {{Infobox koniec}} '''Gustáv Herrmann''' bol slovenský basketbalový hráč, tréner a funkcionár, reprezentant Československa, majster Európy 1946. ===Kariéra=== Hrával za kluby Vinnetou Bratislava, YMCA Bratislava, ŠK Bratislava a Slávia Bratislava. [[23. november|23. novembra]] [[1935]] bol aktérom prvého oficiálneho zápasu v [[basketbal]]e na [[Slovensko|Slovensku]], keď v [[YMCA (budova v Bratislave)|telocvični YMCA v Bratislave]] nastúpili proti sebe družstvá Vinnetou a King s výsledkom 7:4. <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Fakty a súvislosti. Básnik Andrej Plávka ako rozhodca | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = november | ročník = LIV. | číslo = 270 | strany = 39 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1940 získal titul majstra Slovenska s družstvom ŠK Bratislava. V reprezentácii {{TCH|bm|0|Československa}} odohral 23 zápasov, v [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1946|Ženeve 1946]] sa stal majstrom Európy, v zlatom tíme bol jedným zo štvorice Slovákov <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zlato spod košov po vojne nečakal nik. Získali ho aj štyria Slováci | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/96967-zlato-spod-kosov-po-vojne-necakal-nik-ziskali-ho-aj-styria-slovaci/ | dátum vydania = 20. 7. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, na [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1947|ME 1947 v Prahe]] bol členom strieborného družstva ČSR. V rokoch 1956-1959 viedol čs. reprezentáciu mužov, <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kapitán spod košov. Denník Šport vybral dvadsať výnimočných slovenských trénerských osobností | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 2015 | mesiac = apríl | ročník = 69 | číslo = 87 | strany = 28 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> s ktorou získal bronz na [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1957|ME 1957 v Sofii]] a striebro na [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1959|ME 1959 v Istanbule]]. <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Z Istanbulu vezieme striebro | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1959 | mesiac = jún | ročník = IV. | číslo = 127 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Ako tréner viedol družstvá Náuka Bratislava (1952), Slávia SVŠT Bratislava (1953-1967), bol aj trénerom mládeže v [[BK Inter Bratislava|Interi Bratislava]] (1985-1995). V zahraničí pôsobil v [[Kuvajt]]e (1967-1972), v [[Tunisko|Tunisku]] (1983-1984), v Rakúsku viedol ženy Unionu Viedeň (1975/76). Gustáv Herrmann bol zakladateľom [[basketbal]]ovej [[metodika|metodiky]] na Slovensku, pôsobil ako [[pedagóg]] na [[Fakulta telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave|FTVŠ UK v Bratislave]] (1947-1985). Zastával rôzne funkcie v československom, slovenskom aj medzinárodnom basketbale, kde pôsobil ako komisár [[FIBA]]. V ankete o najlepšieho basketbalistu storočia na Slovensku obsadil tretie miesto, zvolili ho za trénera storočia v kategórii tréner mužov. ===Úspechy a ocenenia=== * majster Európy 1946 * 2. miesto na ME 1947 (hráč) a ME 1959 (tréner) * 3. miesto na ME 1957 (tréner) * 3. miesto v ankete Basketbalista storočia na Slovensku * Tréner storočia v kategórii tréner mužov * člen Siene slávy slovenského basketbalu * Strieborné kruhy SŠOV == Najúspešnejší športovci Slovenska == V ére Československa sa okrem ankety o [[Športovec roka (Česko-Slovensko)|najlepšieho športovca roka v Československu]] (1959 až 1992) vyhlasovala v určitých obdobiach aj anketa o najlepšieho športovca Slovenska. Anketa mala rôzne podoby aj názvy, cieľom však bolo určiť najlepšieho či najúspešnejšieho športovca v danom roku. V roku 1958 vyhlásil denník Československý šport anketu, v ktorej hlasovali čitatelia. Anketa sa stretla s veľkým ohlasom, do redakcie ** Prvý krát oficiálne vyhlásenie naj. športovcov za rok 1972 Klub slov. šport. novinárov v Handlovej** V 50. rokoch začala s oceňovaním naj. slov. športovcov redakcia denníka Smena, ktorú po 17 rokoch vystriedal Klub slov. šport. novinárov. 1982 prišlo odporúčanie, aby sa od slov. "separovania" upustilo. Znovuzrodenie ankety 1990 Blažek, 1991 Železný** <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Vyhlásenie najúspešnejších športovcov Slovenska za rok 1992 | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = január | ročník = XLVII. | číslo = 4 | strany = 7-9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> ===1958=== Poradie najlepších športovcov vzniklo na základe hlasovania čitateľov <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = 10 najúspešnejších športovcov na Slovensku v roku 1958 | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1959 | mesiac = január | ročník = VII. | číslo = 5 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {|class="wikitable" ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[Karol Divín]]||[[krasokorčuľovanie]] |- |<center>2.||[[Marta Skupilová]]||[[plávanie]] |- |<center>3.||[[Bohumil Golian]]||[[volejbal]] |- |<center>4.||[[Imrich Stacho]]||[[futbal]] |- |<center>5.||Ladislav Čepčiansky||[[kanoistika]] |- |<center>6.||Walter Renner||[[cyklistika]] |- |<center>7.||Vladimír Černý||[[moderný päťboj]] |- |<center>8.||Jozef Gábriš||[[letecké modelárstvo]] |- |<center>9.||[[Pavol Molnár]]||[[futbal]] |- |<center>10.||Ľudmila Mohrová||[[lyžovanie|alpské lyžovanie]] |} ===1962=== Rebríček zostavil redakčný kolektív denníka Československý šport <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Desať najlepších na Slovensku | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1962 | mesiac = december | ročník = X. | číslo = 258 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {|class="wikitable" ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[Viliam Schrojf]]||[[futbal]] |- |<center>2.||[[Karol Divín]]||[[krasokorčuľovanie]] |- |<center>3.||Mária Stančíková||[[parašutizmus]] |- |<center>4.||[[Jozef Golonka]]||[[ľadový hokej]] |- |<center>5.||[[Pavel Schmidt]]||[[veslovanie]] |- |<center>6.||[[Ján Popluhár]]||[[futbal]] |- |<center>7.||[[Adolf Scherer]]||[[futbal]] |- |<center>8.||Irena Bosá||[[stolný tenis]] |- |<center>9.||[[Eva Glesková-Lehocká|Eva Lehocká]]||[[atletika]] |- |<center>10.||[[Bohumil Golian]]||[[volejbal]] |} ===1963=== Rebríček zostavil redakčný kolektív denníka Československý šport <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Najlepší na Slovensku | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1963 | mesiac = december | ročník = XI. | číslo = 259-260 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" ! colspan="3"|Najlepší jednotlivci |- ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[Ján Popluhár]]||[[futbal]] |- |<center>2.||[[Eva Glesková-Lehocká|Eva Lehocká]]||[[atletika]] |- |<center>3.||[[Jozef Golonka]]||[[ľadový hokej]] |- |<center>4.||Peter Kurhajec||[[moderný päťboj]] |- |<center>5.||Rudolf Čillík||[[lyžovanie|severské lyžovanie]] |- |<center>6.||Ivan Ferák||[[plávanie]] |- |<center>7.||[[Vladimír Dzurilla]]||[[ľadový hokej]] |- |<center>8.||Vojtech Stantien||[[box]] |- |<center>9.||[[Bohumil Golian]]||[[volejbal]] |- |<center>10.||Anton Šoltýs||[[lyžovanie|alpské lyžovanie]] |} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" ! colspan="3"|Najlepšie kolektívy |- ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[ŠKP Košice|Červená hviezda Košice]]||[[vodné pólo]] |- |<center>2.||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]||[[futbal]] |- |<center>3.||Lokomotíva Bratislava||[[basketbal]], ženy |} {{Stĺpce-2}} {{Stĺpce-koniec}} ===1964=== Spoločná anketa redakcií denníkov Československý šport a Smena <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Najlepší na Slovensku 1964 | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1965 | mesiac = január | ročník = XIII. | číslo = 1 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" ! colspan="3"|Najlepší jednotlivci |- ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[Ján Popluhár]]||[[futbal]] |- |<center>2.||[[Eva Glesková-Lehocká|Eva Lehocká]]||[[atletika]] |- |<center>3.||[[Bohumil Golian]]||[[volejbal]] |- |<center>4.||[[Karol Divín]]||[[krasokorčuľovanie]] |- |<center>5.||Ladislav Trebatický||letecká akrobacia |- |<center>6.||[[Marianna Némethová-Krajčírová|Marianna Krajčírová]]||[[gymnastika|športová gymnastika]] |- |<center>7.||[[Jozef Golonka]]||[[ľadový hokej]] |- |<center>8.||Ivan Ferák||[[plávanie]] |- |<center>9.||[[František Srna]]||motocyklový šport |- |<center>10.||Gabriel Kiš||[[parašutizmus]] |} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" ! colspan="3"|Najlepšie kolektívy |- ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[ŠKP Košice|Červená hviezda Košice]]||[[vodné pólo]] |- |<center>2.||[[HC Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]||[[ľadový hokej]] |- |<center>3.||[[VK Slávia EU Bratislava|Slávia UK Bratislava]]||[[volejbal]], ženy |} {{Stĺpce-2}} {{Stĺpce-koniec}} ===1964=== <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pod košmi rozhoduje výška | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1963 | mesiac = február | ročník = XIII. | číslo = 9 | strany = 17 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {|class="wikitable" ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.|||| |- |<center>2.|||| |- |<center>3.|||| |- |<center>4.|||| |- |<center>5.|||| |- |<center>6.|||| |- |<center>7.|||| |- |<center>8.|||| |- |<center>9.|||| |- |<center>10.|||| |} ===1965=== <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pod košmi rozhoduje výška | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1963 | mesiac = február | ročník = XIII. | číslo = 9 | strany = 17 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {|class="wikitable" ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.|||| |- |<center>2.|||| |- |<center>3.|||| |- |<center>4.|||| |- |<center>5.|||| |- |<center>6.|||| |- |<center>7.|||| |- |<center>8.|||| |- |<center>9.|||| |- |<center>10.|||| |} {|class="wikitable" ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.|||| |- |<center>2.|||| |- |<center>3.|||| |- |<center>4.|||| |- |<center>5.|||| |- |<center>6.|||| |- |<center>7.|||| |- |<center>8.|||| |- |<center>9.|||| |- |<center>10.|||| |} == BC Prievidza == V [[Česko-slovenská basketbalová liga mužov|česko-slovenskej basketbalovej lige]] odohrali 24 sezón, prvý krát sa predstavili v najvyššej súťaži v ročníku 1961/62. Ligové zápasy hrávali v jedálni CHZWP Nováky, od roku [[1964]] v telocvični baníckeho učilišťa v Prievidzi <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Prvé ligové zápasy hrali v jedálni. Diváci doslova dýchali na hráčov | url = https://myhornanitra.sme.sk/c/20621297/prve-ligove-zapasy-hrali-v-jedalni-divaci-doslova-dychali-na-hracov-archivne-foto.html | dátum vydania = 12. 8. 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = myhornanitra.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. V roku [[1977]] sa stala domovským stánkom klubu [[City aréna Prievidza|Viacúčelová športová hala]], v tom čase jedna z najmodernejších v Česko-slovensku. V druhej polovici [[80. roky 20. storočia|80. rokov 20. storočia]] sa Prievidza zaradila k špičke česko-slovenskej ligy, ako nováčik 6. miesto, o rok neskôr už bojovali o medaily, o 3. miesto prehrali s VŠ Praha a v ďalšej sezóne oslavovali historický majstrovský titul po finálovom víťazstve nad ďalším pražským klubom Spartou. Prievidza sa tak stala po [[Svit]]e a [[BK Inter Bratislava|Interi Bratislava]] tretím slovenským klubom, ktorý triumfoval v čs. lige. Ako obhajca titulu obsadil až 6. miesto, no v nasledujúcich rokoch bol opäť na popredných priečkach súťaže. Postupne získal bronz, striebro a v sezóne 1992/93 získal posledný "federálny" titul** === Bilancia v čs. lige === :{{prvé miesto}} 1988/89, 1992/93 :{{druhé miesto}} 1991/92 :{{tretie miesto}} 1990/91 === Umiestnenie v jednotlivých sezónach === {|width=100% |width=33%| *1961/62 - 10. miesto *1962/63 - 12. zostup *1966/67 - 8. *1967/68 - 12. zostup *1969/70 - 6. *1970/71 - 9. *1971/72 - 8. *1972/73 - 5. |width=33%| *1973/74 - 7. *1974/75 - 8. *1975/76 - 5. *1976/77 - 8. *1977/78 - 10. *1978/79 - 10. *1979/80 - 10. zostup *1981/82 - 7. |width=33%| *1982/83 - 11. zostup *1986/87 - 6. *1987/88 - 4. (o 3. miesto s VŠ Praha 0:3) *1988/89 - majster ČSSR (vo finále [[BC Sparta Praha]] 3:1) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Prievidza poprvé mistrem | url = http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1989/3/20/7.png | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Rudé právo, 20. 3. 1989, str. 7 | miesto = | jazyk = }}</ref> *1989/90 - 6. *1990/91 - 3. (o 3. miesto Brno 3:2) *1991/92 - 2. (finále s USK Praha 0:3) *1992/93 - majster ČSFR <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Epizódy slovenského basketbalu – Prievidza majstrom o jediný bod | url = https://www.basketliga.sk/sk/spravy/novinky/14-extra/480-epiz%C3%B3dy-slovensk%C3%A9ho-basketbalu-%E2%80%93-prievidza-majstrom-o-jedin%C3%BD-bod | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = basketliga.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |} === Majstrovské kádre <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kádre majstrov Slovenska v extralige mužov/Niké Slovenskej basketbalovej lige (1993 - 2021) | url = https://www.basketliga.sk/sk/info/historia/%C5%A1tatistiky | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = basketliga.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>=== *1988/89: Jaroslav Kraus, Peter Knob, Peter Jančura, Ľubomír Uhnák, Jiří Bárta, Anton Pekár, Pavel Miškovič, Marián Stopka, Karol Varga, Marián Marchyn, Ľuboš Krivošík, Alexander Vass, Branislav Jašš, tréner Ján Hluchý *1992/93: Oleg Meleščenko {{RUS}}, Dárius Dimavičius {{LTU}}, Jaroslav Kraus, Ľubomír Uhnák, Ľuboš Jelačič, Jozef Floreš, Dušan Lukášik ml., Peter Sestrienka, Igor Pipíška, Marián Marchyn, Erich Tábi, Ivan Jusko, tréner Vladas Garastas {{LTU}} *1993/94: Oleg Meleščenko, Darius Dimavičius, Miroslav Marko, Ľuboš Jelačič, Jozef Lovík, Branislav Jašš, Josef Floreš, Jaroslav Kraus, Peter Sestrienka, Igor Pipíška, Miroslav Chlupis, Jaroslav Štefánik, Viliam Ridzoň, tréner Ľubomír Doušek *1994/95: Miloš Babič, Oleg Meleščenko, Jozef Lovík, Branislav Jašš, Ivo Petovič, Ľuboš Jelačič, Peter Sestrienka, Igor Pipíška, Ivan Jusko, Radoslav Teličák, Juraj Pekárik, Jaroslav Štefánik, Filip Turcer, tréner Ľubomír Doušek *2011/12: Sullivan Phillips, David Godbold, Paul Guede, Nicholas Livas, Bobby Davis, Corey Pelle, Liam Potter, Kasper Averink, Peter Pipíška, Daniel Boór, Tomáš Vošlajer, Róbert Šturcel, tréner Johan Roijakkers *2015/16: Svetozar Stamenkovič, Igor Marič, Jaytornah Wisseh, Marko Batina, Richard Körner, Mike Rostampour, Milan Stanojevič, Marek Jašš, Jozef Vojtek, Jakub Kádaši, Jakub Pasovský, Samuel Hupka, Adam Dobrotka, Jozef Huljak, tréner Miljan Čurovič === BC v európskych pohároch === [http://www.linguasport.com/baloncesto/internacional/clubes/paises/countries.htm] [[Euroliga v basketbale mužov|Európsky pohár majstrov/Euroliga]] BK Baník Cigeľ Prievidza - 3 ročníky, osmifinále (1990) Celkem 12 zápasů (5 vítězství - 7 porážek), {|class="wikitable" !Sezóna !Kolo !Súper !Výsledky |- |rowspan="2"|1989-90||1. kolo||{{SWE}} Täby Basket||(95:61, 71:83) |- |osmifinále||{{ESP}} FC Barcelona||(74:85, 71:93) |- |rowspan="2"|1994-95||1. kolo||{{ALB}} SK Adelin Pogradec||(123:73, 99:78) |- |2. kolo||{{HRV}} KK Cibona Záhřeb||(82:105, 75:103) |- |rowspan="2"|1995-96||1. kolo||{{BIH}} KK Zenica Metalno ||(71:68, 71:68) |- |2. kolo||{{ITA}} Benetton Treviso||(87:91, 75:93). |} '''Koračov pohár''' BC Prievidza - 6 ročníků Celkem 18 zápasů (6 - 12), 1× . 1× ve čtvrtfinálové skupině (1997). {|class="wikitable" !Sezóna !Kolo !Súper !Výsledky |- |1990-91||1. kolo||{{EST}} KK Kalev Tallinn||(85:86, 87:107) |- |1991-92||1. kolo||{{TUR}} Çukurova University SK Adana||(87:83, 64:80) |- |rowspan="2"|1992-93||1. kolo||{{BUL}} BK Akademik Varna||(131:89, 91:96) |- |1/32||{{ESP}} Taugrés Baskonia Vitoria||(93:119, 92:111) |- |1993-94||1. kolo||{{TUR}} Galatasaray SK Istanbul||(89:75, 73:91) |- |rowspan="4"|1996-97||predkolo||{{BEL}} BBC Belgacom Aalst||(78:64, 84:81) |- |rowspan="3"|štvrťfinálová <br/> skupina <br/> 4. miesto||{{RUS}} CSK VVS Samara||(96:99, 92:98) |- |{{GRC}} AO Sporting Atény||(66:76, 63:74) |- |{{SWE}} Plannja Basket Lulea||(85:82, 60:89) |} '''Saporta cup/FIBA European cup''' Baník Cigeľ Prievidza - účast 2 ročníky, celkem 4 zápasy (1 vítězství - 3 porážky) {|class="wikitable" !Sezóna !Kolo !Súper !Výsledky |- |1994-95||3. kolo||{{LVA}} ASK Brocēni Rīga||(66:82, 65:86) |- |1995-96||3. kolo||{{SVN}} KK Smelt Olimpija Ľubľana||(81:73, 88:107) |} '''FIBA Liga majstrov''' 2016/17 {{ROU}} CSM Oradea 64:71, 67:73 '''FIBA Europe Cup''' 2016/17 {{BUL}} Lukoil Academcic, {{ISR}} Bnei Herzliya, {{ROU}} CSA Steaua București 2. fáza {{TUR}} Büyükçekmece Basketbol, {{BEL}} Antwerp Giants, {{FRA}} BCM Gravelines-Dunkerque === Hráči BC Prievidza v reprezentácii === Uhnák, Jašš, Jančura, Marko == Zoznam úspechov slovenského futbalu v medzinárodných klubových súťažiach == === Pohárové súťaže riadené UEFA === Najúspešnejšou sezónou slovenských klubov v európskych pohároch bola sezóna 1968/69. [[ŠK Slovan Bratislava]] vyhral [[Pohár víťazov pohárov UEFA]], keď vo [[Pohár víťazov pohárov 1968/1969 – Finále|finále]] porazil španielsky veľkoklub [[FC Barcelona]] a [[FC Spartak Trnava]] postúpil do semifinále [[Liga majstrov UEFA|Európskeho pohára majstrov]] [[Ajax Amsterdam]]** Slovan je tak jediným klubom z bývalého Československa, ktorý získal niektorý z európskych pohárov** V ére spoločného štátu sa podarilo niekoľkým českým klubom postúpiť do semifinále** V ére samostatnosti si ako prvý slovenský klub vybojovali postup do hlavnej súťaže [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov]] [[1.FC Košice]], neskôr ich nasledovali [[FC Petržalka|Artmedia Bratislava]], [[MŠK Žilina]] a [[ŠK Slovan Bratislava]]. Najlepšie si počínali hráči Artmedie v sezóne 2005/2006, ako jediný z našich zástupcov dokázali v elitnej súťaži bodovať, k senzačnému víťazstvu na pôde [[FC Porto]] pridal dve remízy s [[Rangers FC]], tretie miesto v skupine zaručilo postup do šestnásťfinále Pohára UEFA** Finálovú účasť okúsil [[Ladislav Kubala]] [[FC Barcelona]], dvakrát [[Milan Škriniar]] v drese Interu Miláno, raz [[Martin Škrtel]] [[FC Liverpool]], do hry nezasiahli** [[Alexander Vencel starší|Alexander Vencel]] - [[Jozef Fillo]], [[Alexander Horváth]], [[Vladimír Hrivnák]], [[Ján Zlocha]], [[Ivan Hrdlička]], [[Jozef Čapkovič]], [[Ľudovít Cvetler]], [[Ladislav Móder]] ([[Bohumil Bizoň]]), [[Karol Jokl]], [[Ján Čapkovič]]. Tréner: [[Michal Vičan]] <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovan korunoval slovenský polrok | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1969 | mesiac = máj | ročník = I. | číslo = 15 | strany = 23 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {|class="wikitable" ! Súťaž ! Meno ! Klub ! Sezóna ! Súper vo finále |- |rowspan="2"|[[Liga majstrov UEFA|EPM/LM]]||[[Ladislav Kubala]]||{{ESP}} [[FC Barcelona]]||<center>1960/61||{{PRT}} [[SL Benfica|Benfica Lisabon]] 2:3 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Benfica-Barcelona 3:2 | url = https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=400099 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bdfutbol.com | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Milan Škriniar]]||{{ITA}} [[Inter Miláno]]||<center>2022/23||{{ENG}} [[Manchester City]] 0:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Škriniarovi chýbal kúsok k nesmrteľnosti. Ligu majstrov ovládol Manchester City | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/670803-skriniarovi-chybal-kusok-k-nesmrtelnosti-ligu-majstrov-ovladol-manchester-city/ | dátum vydania = 10. 6. 2023 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |rowspan="2"|[[Európska liga UEFA|EL]]||[[Martin Škrtel]]||{{ENG}} [[FC Liverpool]]||<center>2015/16||{{ESP}} [[FC Sevilla]] 1:3 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Sevilla otočila finále Európskej ligy s Liverpoolom a teší sa z hetriku | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/393523-sevilla-otocila-finale-europskej-ligy-s-liverpoolom-a-tesi-sa-z-hetriku/ | dátum vydania = 18. 6. 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Milan Škriniar]]||{{ITA}} [[Inter Miláno]]||<center>2019/20||{{ESP}} [[FC Sevilla]] 2:3 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Škriniar sa z trofeje neteší. Seville k nej pomohol i vlastenec Lukakua | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/560781-skriniar-sa-z-trofeje-netesi-seville-k-nej-pomohla-i-smola-lukakua/ | dátum vydania = 21. 8. 2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |} *[[Roman Pivarník]] – [[SK Rapid Wien|Rapid Viedeň]], 1995/96 finalista {|class="wikitable" ! Súťaž ! Meno ! Klub ! Sezóna ! Súper v semifinále |- |rowspan="4"|[[Liga majstrov UEFA|EPM]]||[[Ferdinand Daučík]], tréner||{{ESP}} [[Atlético Madrid]]||<center>1958/59||{{ESP}} [[Real Madrid]] 1:2, 1:0, 1:2 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Real Madrid-Atlético de Madrid 2:1 | url = https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=400063 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bdfutbol.com | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Ján Geleta]], [[Ján Zlocha]], Miroslav Čmarada||{{CZE}} [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]]||<center>1966/67||{{SCO}} [[Celtic FC]] 1:3, 0:0 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Devadesát minut jasné převahy Dukly, ale... Bez střelby se nevyhrává: Dukla-Celtic 0:0 | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1967/4/26/8.png | dátum vydania = 26. 4. 1967 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |colspan="2"|[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] zostava: [[Josef Geryk]], [[František Kozinka]] - [[Karol Dobiaš]], [[Kamil Majerník]], <br/>[[Vladimír Hagara]], [[Stanislav Jarábek]], [[Anton Hrušecký]], [[Ladislav Kuna]], [[Stanislav Martinkovič]], [[Adam Farkaš]], [[Jozef Adamec]], [[Dušan Kabát]]||<center>1968/69||{{NLD}} [[Ajax Amsterdam]] 0:3, 2:0 <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Trnavský víchor nezmietol Amsterdam | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1969 | mesiac = apríl | ročník = I. | číslo = 11 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> |- |[[Milan Škriniar]]||{{FRA}} [[Paris Saint-Germain FC|Paris SG]]||<center>2023/24||{{DEU}} [[Borussia Dortmund]] 0:1, 0:1 |- |rowspan="4"|[[Pohár víťazov pohárov UEFA|PVP]]||[[František Chovanec]]||{{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]||1972/73||{{ITA}} [[AC Miláno]] 0:1, 0:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Marný boj Sparty. Sparta-AC Milan 0:1 (0:0) | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1973/4/26/8.png | dátum vydania = 26. 4. 1973 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Pavol Michálik]], [[Augustín Antalík]], [[Milan Albrecht]], [[Jozef Marchevský]]||{{CZE}} [[FC Baník Ostrava|Baník Ostrava]]||1978/79||{{DEU}} [[Fortuna Düsseldorf]] 1:3, 2:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = B. Ostrava-Fortuna Düsseldorf 2:1 (0:1). Statečný, ale marný boj Baníku | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1979/4/26/8.png | dátum vydania = 26. 4. 1979 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Milan Luhový]], [[Dušan Fitzel]]||{{CZE}} [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]]||1985/86||{{UKR}} [[FK Dynamo (Kyjev)|Dynamo Kyjev]] 0:3, 1:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Semifinálová odveta: Dukla Praha-Dynamo Kyjev 1:1. Vojáci se rozloučili remízou | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1986/4/17/8.png | dátum vydania = 17. 4. 1986 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Stanislav Griga]]||{{NLD}} [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]]||1991/92||{{FRA}} [[AS Monaco]] 1:1, 2:2 |- |rowspan="5"|[[Európska liga UEFA|P-UEFA/EL]]||[[Tibor Mičinec]], [[Peter Zelenský]]||{{CZE}} [[Bohemians Praha]]||1982/83||{{BEL}} [[RSC Anderlecht]] 0:1, 1:3 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Pohár UEFA: Anderlecht-Bohemians Praha 3:1 (2:0). Loučení beze smutku | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1983/4/21/8.png | dátum vydania = 21. 4. 1983 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Ondrej Krištofík]]||{{CZE}} [[SK Slavia Praha]]||1995/96||{{FRA}} [[FC Girondins de Bordeaux|Girondins Bordeaux]] 0:1, 0:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Slavia proti Zidanovi. To bylo něco, vzpomíná Šmicer na semifinále UEFA | url = https://www.denik.cz/fotbal-zajimavosti/slavia-proti-zidanovi-to-bylo-neco-vzpomina-smicer-20190214.html | dátum vydania = 14. 2. 2019 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = denik.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Vratislav Greško]]||{{ITA}} [[Inter Miláno]]||2001/02||{{NLD}} [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]] 0:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Inter Miláno s Greškom v základnej zostave prehral s Feyenoordom 0:1 | url =https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-inter-milano-s-greskom-v-zakladnej-zostave-prehral-s-feyenoordom-01/ | dátum vydania = 5. 4. 2002 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, 2:2 |- |[[Miroslav Stoch]]||{{TUR}} [[Fenerbahçe SK]]||<center>2012/13||{{PRT}} [[SL Benfica|Benfica]] 1:0, 1:3 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Fenerbahce prehralo v Lisabone 1:3, do finále mieri aj FC Chelsea | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/279434-fenerbahce-prehralo-v-lisabone-13-do-finale-mieri-aj-fc-chelsea/ | dátum vydania = 2. 6. 2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Marek Hamšík]]||{{ITA}} [[SSC Neapol]]||2014/15||{{UKR}} FK Dnipro 1:1, 0:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Hamšík si vo finále EL nezahrá, o titul zabojuje Sevilla a Dnipropetrovsk | url =https://sportnet.sme.sk/spravy/hamsik-si-vo-finale-el-nezahra-o-titul-zabojuje-sevilla-a-dnipropetrovsk/ | dátum vydania = 14. 5. 2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |} === Pohárové súťaže iných konfederácií === * [[Pohár majstrov CONCACAF|Liga majstrov CONCACAF]] - [[Albert Rusnák (1994)|Albert Rusnák]], {{USA}} [[Seattle Sounders FC|Seattle Sounders]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Seattle s Rusnákom slávi. Ako prvý tím z MLS vyhral Ligu majstrov CONCACAF | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/625622-seattle-s-rusnakom-slavi-ako-prvy-tim-z-mls-vyhral-ligu-majstrov-concacaf/ | dátum vydania = 6. 6. 2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> * 1999, Jozef Mišo, {{CRC}} LD Alajuelense, finále, gól === Ostatné pohárové súťaže === '''SEP''' Stredoeurópsky pohár (nazývaný aj Mitropa cup), prvá medzinárodná súťaž klubov z Československa, Maďarska, Rakúska, Juhoslávie, Talianska, Švajčiarska a Rumunska, hral sa v rokoch 1927-1940, obnovená od 1955-1992, po vzniku EPM jeho význam upadol, od 1980 hrali len druholigové kluby, posledný ročník 1992. {|class="wikitable" ! Rok ! Meno/Klub ! Súper vo finále ! Poznámka |- |<center>1935||[[Ferdinand Faczinek]], [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]||{{HUN}} [[Ferencvárosi TC]] 1:2, 3:0||Faczinek 1×{{gól}} vo finále |- |<center>1938||[[Ferdinand Daučík]], [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]]||{{HUN}} [[Ferencvárosi TC]] 2:2, 2:0||Daučík kapitán mužstva |- |<center>1964||[[Ivan Mráz]], [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]||[[ŠK Slovan Bratislava]] 0:0, 2:0|| |- |<center>1967||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Jubilejní, 25. ročník Středoevropského poháru vyhrála Trnava | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1967/11/2/8.png | dátum vydania = 2. 11. 1967 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> ||{{HUN}} Újpesti Dózsa 2:3, 3:1 <br/> Góly: Kuna 2, Adamec, Švec, Kravárik||Kozinka - [[Karol Dobiaš|Dobiaš]], Jarábek, [[Vladimír Hagara|Hagara]], Brunovský, Kravárik, [[Ladislav Kuna|Kuna]], Martinkovič, Hrušecký, [[Jozef Adamec|Adamec]], Kabát, [[Ján Zlocha]], Švec |- |<center>1969||[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Na nohu pohára vyryjú: 1969 Internacionál Bratislava | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1969 | mesiac = júl | ročník = I. | číslo = 21 | strany = 23 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>||{{CZE}} [[FK Teplice|Sklo Union Teplice]] 4:1, 0:0 <br/>Góly: Ondrášek 2, Obložinský 2||Fülle - Hrica, Šolín, Deutsch, Bínovský (Daňo), Obložinský, Michal Medviď, [[Jozef Levický|Levický]], [[Juraj Szikora|Szikora]], Krnáč (Jurčo), Ondrášek |- |<center>1981||[[1. FC Tatran Prešov|Tatran Prešov]]||hralo sa systémom každý s každým|| M. Veselý – Š. Varga, Harajda, Labun, Fiľarský – Valíček (V. Rusnák, 46.), Šajánek, B. Majerník – Comisso, Šálka, Gombár, Anina* |- |<center>1989||[[Viliam Hyravý]], [[FC Baník Ostrava]]||hralo sa systémom každý s každým|| |} Finalisti: 1961 Nitra, 1966 Trenčín, 1964 Slovan '''Rappanov pohár''' {|class="wikitable" ! Rok ! Klub ! Súper vo finále ! Zostava |- |<center>1963||[[FK Inter Bratislava|Slovnaft Bratislava]], víťaz||{{ITA}} [[Calcio Padova|Padova]] 1:0 <br/> {{gól|88}} [[Adolf Scherer|Scherer]]|| |- |<center>1964||[[FK Inter Bratislava|Slovnaft Bratislava]], víťaz||{{POL}} Polonia Bytom 1:0 <br/> {{gól|57}} [[Adolf Scherer|Scherer]]|| |- |<center>1967||[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]], finalista||{{DEU}} [[Eintracht Frankfurt]] 2:3, 1:1 <br/> {{gól|10}} [[Jozef Levický|Levický]] {{gól|27}} Obložinský - {{gól|65}} Krnáč|| |} '''Interpohár''' Interpohár https://en.wikipedia.org/wiki/UEFA_Intertoto_Cup#Winners_by_nation Slovan Bratislava (8), Inter Bratislava (4), Košice (4), Nitra (3), Spartak Trnava (3), Jednota Trencin (2), Lokomotiva Kosice (2), DAC Dunajská Streda, Dukla Banská Bystrica, Tatran Prešov, Žilina '''Latinský pohár''' Latinský pohár (medzinárodná súťaž klubov z Talianska, Francúzska, Španielska a Portugalska), hral sa v rokoch 1949-1957. Prvý víťaz: 1949 FC Barcelona Posledný víťaz: 1957 Real Madrid Najviac víťazstiev: 2, FC Barcelona, Real Madrid, AC Miláno *[[Ladislav Kubala]], [[Ferdinand Daučík]] (tréner) – {{ESP}} [[FC Barcelona]], 1952 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Barcelona-Nice 1:0 | url = https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=390026 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bdfutbol.com | miesto = | jazyk = }}</ref> '''Veľtržný pohár''' *Pohár veľtržných miest (Veľtržný pohár, Inter-Cities Fairs Cup), predchodca Pohára UEFA, hral sa v rokoch 1955-1971, pôvodne boli účastníkmi mestá, v ktorých sa konali medzinárodné veľtrhy, neskôr najlepšie kluby, ktorým sa neušla účasť v EPM a PVP. Od sezóny 1971/72 nahradený Pohárom UEFA. [[FC Spartak Trnava]] 1970/71 postup do 3. kola, vyradili [[Olympique Marseille]] a [[Hertha BSC|Herthu BSC]] https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1970/10/29/8.png, vypadli s [[1. FC Köln]]** *[[Ladislav Kubala]] – {{ESP}} [[FC Barcelona]], 1958, 1960 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Barcelona-Birmingham 4:1 | url = https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=470285 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bdfutbol.com | miesto = | jazyk = }}</ref> == Majstrovské tituly== Prvým slovenským futbalistom, ktorý získal titul v jednej z elitných ligových súťaží bol Ferdinand Faczinek, v sezóne 1937/38 vyhral s klubom [[FC Sochaux-Montbéliard|FC Sochaux]] [[Ligue 1|francúzsku ligu]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Saison 1937/1938 - Effectif Champion Ligue 1 (Division 1) | url = https://www.pari-et-gagne.com/saison193738.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = pari-et-gagne.com | miesto = | jazyk = }}</ref>. V roku 1940 bol členom majstrovského tímu [[FC Porto]] brankár Vojtech Andrášik, rodák z [[Rimavská Sobota|Rimavskej Soboty]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Futbalový brankár z Rimavskej Soboty sa stal majstrom Portugalska | url = https://www.rimava.sk/publicistika/futbalovy-brankar-z-rimavskej-soboty-sa-stal-majstrom-portugalska/ | dátum vydania = 3. 12. 2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = rimava.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Po roku 1945 sa objavili prví [[Slováci]] v [[Serie A|Serii A]], [[Július Korostelev]] bol v drese [[Juventus FC|Juventusu Turín]] vicemajstrom v sezóne 1946/47 a [[Július Schubert]] získal v roku [[1949]] majstrovský titul vo vtedajšom najlepšom [[Taliansko|talianskom]] klube [[Torino FC|FC Turín]], žiaľ zahynul pri leteckej katastrofe mužstva [[4. máj|4. mája]] [[1949]]** V 50. rokoch minukého storočia sa o úspechy [[FC Barcelona]] výrazne pričinila dvojica [[Ladislav Kubala]], [[Budapešť|budapeštiansky]] rodák [[Slovensko|slovenského]] pôvodu a tréner [[Ferdinand Daučík]], Kubalov švagor. Kubala získal v drese ''blaugranas'' štyri majstrovské tituly, dvakrát pod Daučíkovym vedením. Daučík priviedol k titulu aj [[Athletic Bilbao]]** V období [[Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989|totalitného režimu]] dostali povolenie odísť do zahraničia len hráči po dovŕšení 30 rokov a splnení určitých podmienok, napriek tomu sa na prelome 60.- 70. rokov [[20. storočie|minulého storočia]] prejavila rastúca úroveň [[Slovensko|slovenského]] futbalu v početnejšom zastúpení Slovákov v zahraničných ligových súťažiach** [[Jozef Obert]] a [[Ľudovít Cvetler]], bývalí spoluhráči z [[ŠK Slovan Bratislava]] paradoxne nezískali titul v čs. lige, podarilo sa im to v zahraničí. Obert [[Wacker Innsbruck]], Cvetler [[Standard Liège]]** Prvý veľký prestup do špičkového klubu sa uskutočnil v decembri 1988, [[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]] prestúpil do [[PSV Eindhoven]], ktorý v tom roku vyhral [[Liga majstrov UEFA|Európsky pohár majstrov]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Chovanec do Eindhovenu. Smlouva s vítězem PMEZ podepsána | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1988/12/1/8.png | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Rudé Právo, 1. 12. 1988 | miesto = | jazyk = }}</ref> V 90. rokoch postupne vzrastal počet slovenských futbalistov v zahraničí, po vzniku samostatnej [[Slovenská republika]] získali ako prví majstrovské tituly v zahraničí v sezóne 1993/94 kvarteto Slovákov v [[AC Sparta Praha]], Karol Praženica [[Hajduk Split]]** V Top-5 ligových súťaží získali tituly [[Peter Dubovský]], [[Peter Pekarík]], [[Milan Škriniar]] a [[Stanislav Lobotka]]... [[Martin Škrtel]] ([[FC Liverpool]]) a [[Marek Hamšík]] ([[SSC Neapol]]) mali viackrát na dosah titul v [[Premier League]] resp. v [[Serie A|Serii A]], nakoniec zažili obaja majstrovské oslavy až v tureckej [[Süper Lig]]. Na titul siahal aj [[Vratislav Greško]] ([[FC Internazionale Miláno]]) v sezóne 2001/02, pred posledným kolom viedli tabuľku, ale v záverečnom zápase prehrali s [[Società Sportiva Lazio|Laziom]] 2:4 a klesli na tretie miesto** [[Marek Čech (1983)]] trikrát majster [[FC Porto]], [[Ľubomír Moravčík]] a [[Stanislav Varga]] [[Celtic FC]], [[Miroslav Stoch]] a [[Dávid Hancko]] v [[Eredivisie]]** ==Poháre== [[Ladislav Kubala]] – [[FC Barcelona]]** [[Jozef Obert]] – [[Wacker Innsbruck]], [[Jozef Móder]] po zisku [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenského pohára]] a [[Česko-slovenský pohár vo futbale|Československého pohára]] [[FK Lokomotíva Košice]] – [[GAK Graz]]** [[Milan Škriniar]] [[Coppa Italia|Taliansky pohár]], [[Supercoppa Italiana]] [[Martin Škrtel]] ([[FC Liverpool]]) a [[Marek Hamšík]] ([[SSC Neapol]]) [[Miloš Glonek]] – [[US Ancona 1905|Calcio Ancona]], 1995 [[Vladimír Kinder]] – [[FC Middlesbrough]]** [[Alexander Vencel ml.]] – [[RC Strasbourg Alsace|RC Strasbourg]], LP + fin. Coupé [[Martin Dúbravka]] – [[Manchester United FC|Manchester United]], 2023* (odchytal 2 zápasy v rámci hosťovania) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Finále, co nejde prohrát. Nebo ano? Rozpolcený Dúbravka: medaile jen při porážce | url = https://www.idnes.cz/fotbal/zahranici/martin-dubravka-finale-ligovy-pohar-newcastle-manchester-united.A230223_102506_fot_zahranici_jic | dátum vydania = 24. 2. 2023 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref>, [[Newcastle United FC|Newcastle United]], 2025 [[Vladimír Kinder]] – [[FC Middlesbrough]], 1997, 1998 *[[Filip Kiss]] – [[Cardiff City F.C.|Cardiff City]], 2012 {{FRA}} [[Coupe de la Ligue]] *[[Alexander Vencel ml.]] – [[RC Strasbourg Alsace|RC Strasbourg]] [[Supercoppa Italiana]]**[[Supercopa de España]]** Góly vo finále: Bulla**, Kubala, Kožlej**, MIntál, Hoško, Šebo, Bakoš, Rusnák 2, Mak, Šafranko, == Najviac pohárov v zahraničí == {|class="wikitable" !Počet <br/> titulov !width=150|Meno !Národný pohár !Ligový pohár !Superpohár |- |<center>5||[[Vladimír Janočko]]||3× [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]] {{AUT}}||||2× [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]] {{AUT}} |- |<center>||[[Dušan Kuciak]]||3× [[KP Legia Varšava|Legia Varšava]] {{POL}}, 1× [[Lechia Gdańsk]] {{POL}}|||| |- |<center>||[[Tomáš Hubočan]]||[[FK Zenit (Petrohrad)|Zenit Petrohrad]] {{RUS}}, [[Omonia Nikózia]] {{CYP}}||||2× [[FK Zenit (Petrohrad)|Zenit Petrohrad]] {{RUS}}, [[Omonia Nikózia]] {{CYP}} |- |<center>4||[[Marek Hamšík]]||2× [[SSC Neapol]] {{ITA}}||||1× [[SSC Neapol]] {{ITA}}, 1× [[Trabzonspor]] {{TUR}} |- |<center>6||[[Milan Škriniar]]||2× [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] {{ITA}}, [[Paris Saint-Germain FC|Paris SG]] {{FRA}}||||2× [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] {{ITA}}, [[Paris Saint-Germain FC|Paris SG]] {{FRA}} |- |<center>||[[Jakub Sylvestr]]||2× [[NK Dinamo Záhreb|Dinamo Záhreb]] {{HRV}}, Bnei Yehuda {{ISR}}, [[FK Žalgiris]] {{LTU}}|||| |- |<center>||[[Miroslav Stoch]]||[[Chelsea FC]] {{ENG}}, 2× [[Fenerbahçe SK]] {{TUR}}, 2× [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] {{CZE}}|||| |- |<center>||[[Jozef Kožlej]]||[[Omonia Nikózia]] {{CYP}}, AE Larisa {{GRC}}||||2× [[Omonia Nikózia]] {{CYP}} |- |<center>||[[]]|||||| |} ===Tréneri s pohárovými trofejami=== {|class="wikitable" !width=150|Meno !Pohárové trofeje !Klub |- |[[Ferdinand Daučík]]||[[Copa del Rey]] (6)<br/> Latinský pohár||{{ESP}} [[FC Barcelona]] (1951, 1952, 1953), {{ESP}} [[Athletic Bilbao]] (1955, 1956), {{ESP}} [[Real Zaragoza]] (1966) <br/> {{ESP}} [[FC Barcelona]] (1952) |- |[[Arnošt Hložek]]||Rakúsky pohár||{{AUT}} [[SK Rapid Wien|Rapid Viedeň]] (1972) |- |[[Michal Vičan]]||Poľský pohár||{{POL}} [[Ruch Chorzów]] (1974) |- |[[Stanislav Griga]]||[[Pohár FAČR|Český pohár]]||{{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] (2006) |- |[[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]]||[[Pohár FAČR|Český pohár]] <br/> Český Superpohár||{{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] (2008) <br/> {{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] (2010) |- |[[Vladimír Weiss (1964)|Vladimír Weiss st.]]||Kazašský pohár (2)||{{KAZ}} [[FK Kajrat Almaty]] (2014, 2015) |- |[[Zsolt Hornyák]]||Arménsky Superpohár||{{ARM}} MIKA Jerevan (2012), {{ARM}} FC Banants (2014) |} ===Ligové tituly=== * [[Ferdinand Daučík]] - {{ESP}} [[FC Barcelona]], 1952, 1953, {{ESP}} [[Athletic Bilbao]] 1956 * [[Michal Vičan]] - {{POL}} [[Ruch Chorzów]], 1974, 1975 * [[Jozef Karel]] - {{CRC}} Deportivo Saprissa, 1977 * [[Ivan Mráz]] - {{CRC}} LD Alajuelense, 1980, 1991 * [[Jozef Vengloš]] - {{MYS}} Kuala Lumpur FC, 1986 * [[Karol Dobiaš]] - {{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]], 1994 * [[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]] - {{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]], 1997, 2010 * [[Zsolt Hornyák]] - {{ARM}} FC Banants, 2014 == Klub ligových šampiónov == '''Klub ligových šampiónov''' je elitná spoločnosť [[Slovensko|slovenských]] [[futbal]]istov, ktorí získali počas svojej kariéry 5 a viac majstrovských titulov v v najvyšších ligových súťažiach ([[česko-slovenská futbalová liga]] [[1925]] – [[1993]], [[Najvyššia futbalová súťaž na Slovensku|slovenská liga]] [[1939]] – [[1944]] a od sezóny [[1. slovenská futbalová liga 1993/1994|1993/1994]], zahraničné ligy) v pozícii hráča a trénera. {|class="wikitable" |- !Počer titulov !width=150|Meno !Hráčske tiuly !Trénerské tituly |- |<center>12||[[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1984, 1985, 1987, 1988, 1989, 1993, 1994, 1995 / [[PSV Eindhoven]] {{NLD}} 1989, 1991||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 1997, 2010 |- |<center>10||[[Vladimír Weiss (1989)|Vladimír Weiss ml.]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2020, 2021, 2022, 2023, 2024, 2025 / [[Lekhwiya SC|Lekhwiya]] {{QAT}} 2014, 2015 / [[Rangers FC|Glasgow Rangers]] {{SCO}} 2011 / [[Olympiakos FC|Olympiakos]] {{GRC}} 2014|| |- |<center>9||[[Ferdinand Daučík]]||[[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] 1935, 1937, 1940, 1941||[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] 1942, 1944 / [[FC Barcelona]] {{ESP}} 1952, 1953 / [[Athletic Club|Athletic Bilbao]] {{ESP}} 1956 |- |<center>9||[[Vladimír Weiss (1964)|Vladimír Weiss st.]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1993||[[FC Petržalka 1898|Artmedia Petržalka]] 2005, 2008 / [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2013, 2021, 2022, 2023, 2024,2025 |- |<center>8||[[Lukáš Pauschek]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2011, 2013, 2020, 2021, 2022, 2023, 2024, 2025 || |- |<center>7||[[Jozef Adamec]]||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 1968, 1969, 1971, 1972, 1973 / [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]] 1962, 1963|| |- |<center>7||[[Leopold Šťastný]]||[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] 1940, 1941||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1949, 1950, 1951, 1955 / [[OAP Bratislava]] 1943 |- |<center>7||[[Michal Vičan]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1949, 1950, 1951, 1955||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1970 / [[Ruch Chorzów]] {{POL}} 1974, 1975 |- |<center>7||[[Július Bielik]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1984, 1985, 1987, 1988, 1989, 1990, 1991|| |- |<center>7||[[Zsolt Hornyák]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1992, 1994, 1999 / [[1. FC Košice]] 1997 / [[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] 2000, 2001||[[FC Banats]] {{ARM}} 2014 |- |<center>6||[[Ján Arpáš]]||[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] 1940, 1941, 1942, 1944, 1950, 1951|| |- |<center>6||[[Dušan Kabát]]||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 1968, 1969, 1971, 1972, 1973 / [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]] 1964|| |- |<center>6||[[Karol Dobiaš]]||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 1968, 1969, 1971, 1972, 1973||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 1994 |- |<center>6||[[Stanislav Griga]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1984, 1985, 1988, 1989, 1990||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1999 |- |<center>6||[[Ladislav Pecko]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1992, 1994, 1995, 1996, 1999||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2009 |- |<center>6||[[Vladimír Janočko]]||[[1. FC Košice]] 1997, 1998 / [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]] {{AUT}} 2003, 2006 / [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]] {{AUT}} 2007, 2009|| |- |<center>6||[[Dušan Švento]]||[[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] {{CZE}} 2008, 2009, 2017 / [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]] {{AUT}} 2010, 2012, 2014|| |- |<center>6||[[Szilárd Németh]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1995, 1996 / [[1. FC Košice]] 1998 / [[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] 2000, 2001 / [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 1998|| |- |<center>6||[[Jozef Mišo]]||[[LD Alajuelense]] {{CRC}} 1996, 1997, 2000, 2001, 2002, 2003|| |- |<center>6||[[Ján Kozák (1980)|Ján Kozák ml.]]||[[1. FC Košice]] 1998 / [[FC Petržalka 1898|Artmedia Petržalka]] 2005, 2008 / [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2009||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2020, 2021 |- |<center>6||[[David Strelec]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2019, 2020, 2021, 2022, 2024, 2025|| |- |<center>5||[[Viliam Vanák]]||[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] 1940, 1941, 1942, 1944 / [[OAP Bratislava]] 1943|| |- |<center>5||[[Viktor Tegelhoff]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1944, 1949, 1950, 1951 ,1955|| |- |<center>5||[[Ľudovít Rado]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1938, 1939 / [[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] 1940, 1941, 1942|| |- |<center>5||[[Vladimír Venglár]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1941, 1942, 1949,1950, 1951|| |- |<center>5||[[Božin Laskov]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1949, 1950, 1951 / [[PFC Levski Sofia|Levski Sofia]] {{BGR}} 1942, 1946|| |- |<center>5||[[Anton Malatinský]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1950, 1951||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 1968, 1972, 1973 |- |<center>5||[[Ladislav Kuna]]||rowspan="6"|všetci [[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 1968, 1969, 1971, 1972, 1973 || |- |<center>5||[[Vladimír Hagara]]|| |- |<center>5||[[Anton Hrušecký]]|| |- |<center>5||[[Alojz Fandel]]|| |- |<center>5||[[Vojtech Varadín]]|| |- |<center>5||[[Stanislav Martinkovič]]|| |- |<center>5||[[Ivan Čabala]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1987, 1988, 1989, 1990, 1991|| |- |<center>5||[[Ľubomír Faktor]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1994, 1995, 1996 / [[1. FC Košice]] 1997, 1998|| |- |<center>5||[[Juraj Halenár]]||[[FC Petržalka 1898|Artmedia Petržalka]] 2008 / [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2009, 2011, 2013, 2014|| |- |<center>5||[[Jozef Kožlej]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1993, 1994, 1995 / [[1. FC Košice]] 1997, 1998|| |- |<center>5||[[Marek Čech (1983)|Marek Čech]]||[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] 2001 / [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 2005 / [[FC Porto]] {{PRT}} 2006, 2007, 2008|| |- |<center>5||[[Igor Žofčák]]||[[MFK Ružomberok]] 2006 / [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2011, 2013, 2014 / [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 2010|| |- |<center>5||[[Samuel Slovák]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1995, 1996, 2009, 2011||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2013 |- |<center>5<center>||[[Matúš Kozáčik]]||[[FC Viktoria Plzeň|Viktoria Plzeň]] {{CZE}} 2013, 2015, 2016, 2018 / [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 2010|| |- |<center>5<center>||[[Martin Ševela]]||[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] 2000, 2001||[[AS Trenčín]] 2015, 2016 / [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2019 |- |<center>5||[[Filip Lichý]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2020, 2021, 2022, 2023, 2024|| |} == Najviac gólov Slovákov vo vybraných kluboch == {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" !Klub !Meno !width=50|Góly |- |{{ESP}} [[FC Barcelona]]||[[Ladislav Kubala]]||<center>131 |- |{{ESP}} [[Real Madrid]]||[[Peter Dubovský]]||<center>2 |- |{{ESP}} [[Sporting de Gijón|Sporting Gijón]]||[[Milan Luhový]]||<center>22 |- |{{ENG}} [[Middlesbrough FC]]||[[Szilárd Németh]]||<center>23 |- |{{ENG}} [[FC Liverpool]]||[[Martin Škrtel]]||<center>16 |- |{{ITA}} [[SSC Neapol]]||[[Marek Hamšík]]||<center>100 |- |{{ITA}} [[Juventus FC|Juventus Turín]]||[[Július Korostelev]]||<center>15 |- |{{ITA}} [[Inter Miláno]]||[[Milan Škriniar]]||<center>10 |- |{{ITA}} [[AC Miláno]]||[[Juraj Kucka]]||<center>4 |- |{{ITA}} [[FC Parma]]||[[Juraj Kucka]]||<center>17 |- |{{DEU}} [[1. FC Nürnberg]]||[[Marek Mintál]]||<center>32 |- |{{DEU}} [[VfL Bochum]]||[[Stanislav Šesták]]||<center>28 |- |{{DEU}} [[Borussia Mönchengladbach|Borussia M'gladbach]]||[[Igor Demo]]||<center>15 |- |{{FRA}} [[AS Saint-Étienne]]||[[Ľubomír Moravčík]]||<center>31 |- |{{FRA}} [[Nîmes Olympique|Olympique Nîmes]]||[[Adolf Scherer]]||<center>23 |- |{{FRA}} [[Lille OSC]]||[[Róbert Vittek]]||<center>8 |- |{{NLD}} [[MVV Maastricht]]||[[Ivan Mráz]]||<center>31 |- |{{NLD}} [[Vitesse Arnhem]]||[[Matúš Bero]]||<center>20 |- |{{NLD}} [[Feyenoord Rotterdam]]||[[Dávid Hancko]]||<center>10 |- |{{NLD}} [[PSV Eindhoven]]||[[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]]||<center>4 |- |{{SCO}} [[Celtic FC|Celtic Glasgow]]||[[Ľubomír Moravčík]]||<center>29 |- |{{SCO}} [[Rangers FC|Glasgow Rangers]]||[[Vladimír Weiss (1989)|Vladimír Weiss ml.]]||<center>5 |- |{{BEL}} [[Standard Liège]]||[[Ľudovít Cvetler]]||<center>16 |- |{{AUT}} [[SK Rapid Wien|Rapid Viedeň]]||[[Marek Penksa]]||<center>18 |- |{{AUT}} [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]]||[[Vladimír Janočko]]||<center>25 |- |{{AUT}} [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]]||[[Dušan Švento]]||<center>13 |- |{{PRT}} [[FC Porto]]||[[Marek Čech (1983)|Marek Čech]]||<center>2 |- |{{PRT}} [[Boavista FC]]||[[Róbert Boženík]]||<center>17* |} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" !Klub !Meno !width=50|Góly |- |{{GRC}} [[PAOK FC|PAOK]]||[[Róbert Mak]]||<center>17 |- |{{GRC}} [[Škoda Xanthi]]||[[Erik Jendrišek]]||<center>19 |- |{{TUR}} [[Beşiktaş JK|Besiktas]]||[[Filip Hološko]]||<center>42 |- |{{TUR}} [[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]]||[[Miroslav Stoch]]||<center>14 |- |{{TUR}} [[Denizlispor]]||[[Roman Kratochvíl]]||<center>33 |- |{{TUR}} [[Bursaspor]]||[[Stanislav Šesták]]||<center>13 |- |{{CYP}} [[Olympiakos Nikózia]]||[[Jozef Kožlej]]||<center>55 |- |{{CYP}} [[AC Omonia|Omonia]]||[[Jozef Kožlej]]||<center>32 |- |{{CYP}} [[Anorthosis Famagusta FC|Anorthosis]]||[[Michal Ďuriš (futbalista)|Michal Ďuriš]]||<center>27 |- |{{POL}} [[WKS Śląsk Wrocław (futbal)|Śląsk Wrocław]]||[[Róbert Pich]]||<center>52 |- |{{POL}} [[MKS Cracovia]]||[[Erik Jendrišek]]||<center>18 |- |{{POL}} [[KP Legia Warszawa|Legia Varšava]]||[[Ondrej Duda]]||<center>10 |- |{{POL}} [[Górnik Zabrze]]||[[Roman Gergel]]||<center>16 |- |{{POL}} [[Ruch Chorzów]]||[[Martin Fabuš]]||<center>8 |- |{{}} [[]]||[[]]||<center> |- |{{HUN}} [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]]||[[Ladislav Kubala]]||<center>33 |- |{{}} [[]]||[[]]||<center> |- |{{ROU}} [[Dinamo Bukurešť]]||[[Adam Nemec]]||<center>21 |- |{{BGR}} [[PFK CSKA Sofija|CSKA Sofia]]||[[Radoslav Zabavník]]||<center>6 |- |{{BGR}} [[PFK Levski Sofija|Levski Sofia]]||[[Božin Laskov]]||<center>38 |- |{{RUS}} [[FK Zenit (Petrohrad)|Zenit Petrohrad]]||[[Róbert Mak]]||<center>6 |- |{{RUS}} [[FK Lokomotiv (Moskva)|Lokomotiv Moskva]]||[[Ján Ďurica (futbalista)|Ján Ďurica]]||<center>6 |- |{{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]||[[Stanislav Griga]]||<center>120 |- |{{CZE}} [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]]||[[Peter Herda]]||<center>79 |- |{{CZE}} [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]]||[[Milan Luhový]]||<center>78 |- |{{CZE}} [[Bohemians Praha 1905|Bohemians Praha]]||[[Tibor Mičinec]]||<center>53 |- |{{CZE}} [[FC Viktoria Plzeň|FC Viktoria Plzeň]]||[[Marek Bakoš]]||<center>54 |- |{{CZE}} [[FC Slovan Liberec|Slovan Liberec]]||[[]]||<center> |} {{Stĺpce-2}} {{Stĺpce-koniec}} ==Najviac gólov v kluboch== {|class="wikitable" !width=150|Klub !width=150|Najviac gólov !width=250|Ďalší strelci |- |[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Slovan Bratislava]]||146 [[Ján Arpáš]]||119 [[Jozef Luknár]], 100 [[Ján Čapkovič]], 97 [[Marián Masný]], 86 [[Viktor Tegelhoff]], 78 [[Ján Švehlík]], 77 [[Emil Pažický]], 71 [[Róbert Vittek]], 70 [[Anton Moravčík]] |- |[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava <br> (ČH, Slovnaft)]]||100 [[Jozef Levický]]||99 [[Adolf Scherer]], 76 [[Milan Dolinský]], 76 [[Ľubomír Luhový]], 66 [[Karol Brezík]], 65 [[Ladislav Petráš]] |- |[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]]||146 [[Jozef Adamec]]||87 [[Marek Ujlaky]], 86 [[Ladislav Kuna]], * [[Anton Malatinský]], 64 [[Valér Švec]], 61 [[Vladimír Kožuch]] |- |[[1. FC Tatran Prešov|Tatran Prešov]]||150 [[Ladislav Pavlovič]]||65 [[Karol Petroš]], 55 [[Jozef Bubenko]] |- |[[MFK Košice|VSS Košice <br> (ZŤS, 1. FC Košice)]]||115 [[Ján Strausz]]||59 [[Dušan Galis]], 58 [[Ján Novák]], 56 [[Andrej Daňko]], 53 [[Jozef Kožlej]] |- |[[FK Lokomotíva Košice|Lokomotíva Košice]]||104 [[Ladislav Józsa]]||78 [[Peter Fecko]], 71 [[Gejza Farkaš]], 66 [[Jozef Móder]] |- |[[MŠK Žilina|MŠK Žilina <br> (Iskra, ZVL)]]||80 [[Štefan Slezák]]||76 [[Marek Mintál]], 75 [[Jozef Bielek]], 56 [[Vojtech Zachar]], 51 [[Štefan Tománek]], 49 [[Stanislav Šesták]] |- |[[FC Nitra|FC Nitra <br> (AC Nitra, Plastika)]]||61 [[Róbert Rák]]||59 [[Michal Pucher]], 56 [[Dušan Borko]] |- |[[FK Dukla Banská Bystrica|Dukla B. Bystrica]]||72 [[Róbert Semeník]]||59 [[Pavol Diňa]], 52 [[Milan Nemec]] |- |[[TTS Trenčín|Jednota Trenčín]]||72 [[Pavol Bencz]]||65 [[Vojtech Masný]] |- |[[AS Trenčín|AS Trenčín <br> (Ozeta Dukla)]]||59 [[Martin Fabuš]]||28 [[David Depetris]] |- |[[FC DAC 1904 Dunajská Streda|DAC Dun. Streda]]||49 [[Pavol Diňa]]||40 [[Mikuláš Radványi]], 37 [[Rudolf Pavlík]] |- |[[MFK Ružomberok]]||45 [[Roland Števko]]||37 [[Tomáš Ďubek]], 30 [[Erik Jendrišek]] |- |[[FC Petržalka 1898|Artmedia Petržalka]]||40 [[Ján Kozák (1980)|Ján Kozák ml.]]||33 [[Juraj Halenár]], 31 [[Tomáš Medveď]] |- |[[MFK Dubnica]]||41 [[Peter Kiška]]||32 [[Pavol Straka]], 26 [[Michal Filo]] |- |[[FK Púchov|Matador Púchov]]||34 [[Ľuboš Perniš]]||23 [[Mário Breška]], 18 [[Marek Bakoš]] |- |[[FK Baník Prievidza|Baník Prievidza]]||22 [[Ľubomír Plevka]] <br> 22 [[Marek Holmík]]|| |- |[[ŠK Futura Humenné|Chemlon Humenné]]||20 [[Ľubomír Mati]]|| |- |[[Partizán Bardejov|BSC JAS Bardejov]]||19 [[Jozef Urblík]]|| |- |[[MŠK Rimavská Sobota|FC Rim. Sobota]]||24 [[Vladimír Sýkora (futbalista)|Vladimír Sýkora]]|| |- |[[FC Senec]]||8 [[Rogério Márcio Botelho Gaúcho]]|| |- |[[FK Senica]]||42 [[Juraj Piroska]]|| |- |[[TJ Spartak Myjava|Spartak Myjava]]|||| |- |[[FO ŽP Šport Podbrezová|Podbrezová]]|||| |- |[[FC ViOn Zlaté Moravce|ViOn Zlaté Moravce]]||18 [[Andrej Hodek]]|| |} jlwlz6bd84tle3u2z10wegrw7l9mul2 8198245 8198226 2026-04-14T12:39:50Z PeterKLK 94978 /* Dušan Tittel */Aktualizácia 8198245 wikitext text/x-wiki {{Pieskovisko redaktora}} ==Miloš Glonek== Začínal v Zlatých Moravciach, kde si ho všimol vtedajší tréner dorastencov [[FC Spartak Trnava]] [[Dušan Radolský]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Milošov sen. Vychádzajúce hviezdičky | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = september | ročník = XXIII. | číslo = 39 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1984 bol členom víťazného Výberu Západoslovenského kraja, vo finále Spartakiádneho pohára Pohár ČSZTV ml. dorastencov na Strahove dal gól Výberu Prahy 1:0**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Zvíťazila moderna | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1984 | mesiac = júl | ročník = XXXVIII. | číslo = 161 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V doraste Spartaka bol kapitánom, vynikal v pozičnej hre a v hre hlavou, dostal sa do repre "17"<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Talenty na križovatke? Potrebujeme ich ako soľ | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1986 | mesiac = január | ročník = XVIII. | číslo = 3 | strany = 20 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> ŠK Slovan Bratislava, hrával za juniorku belasých, na jeseň 1989 do A-mužstva. V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] debutoval 22. septembra 1989 proti [[FC Nitra|Plastike Nitra]] (1 : 1), v 76. minúte striedal Miroslava Chvílu. Prvý gól strelil 18. marca 1990 [[SK Sigma Olomouc|Sigme Olomouc]] (2 : 2), strelou z voleja otvoril skóre zápasu. Po odchode [[Dušan Tittel|Dušana Tittela]] do Francúzska sa stal lídrom obrany, v sezóne 1991/92 patril medzi najpríjemnejšie prekvapenia ligy.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kráľ či korunný princ? Návraty k ligovej jeseni | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = december | ročník = XLV. | číslo = 289 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Majster 1992, v novembri 1992 prestúpil do talianskeho klubu Calcio Ancona<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = V šatni npísané: Vitaj v Ancone! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = november | ročník = XLVI. | číslo = 275 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý Slovák po 50 rokoch** V [[Serie A|Sérii A]] mal premiéru 22. novembra 1992 proti [[AS Rím]] (1 : 2), v zápase strážil argentínsku hviezdu [[Claudio Caniggia|Claudia Caniggiu]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ako strážca Caniggiu! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = november | ročník = XLVI. | číslo = 277 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, Glonek odohral v sezóne 23 zápasov, Ancona obsadila 17. miesto a vypadla. V sezóne 1993/94 pôsobila v [[Serie B|Serii B]] 31x, 1994 finále [[Coppa Italia|Talianskeho pohára]] [[Sampdoria Janov]]** prestup do SM Caen,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Glonek Francúzom? | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = september | ročník = XLVIII. | číslo = 220 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> vo [[Ligue 1|francúzskej lige]] debutoval 14. októbra 1994 proti [[Montpellier HSC]] (1 : 0), s mužstvom vypadol do [[Ligue 2]] - 1. miesto späť do ligy, 1996/97 znova vypadli** [[Mars superliga 1997/1998|1997/98]] Po štyri a pol roku sa vrátil do Slovana<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = S Tomaschekom, Glonekom i Stúpalom! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = júl | ročník = LI. | číslo = 154 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, v sezóne** bol kapitánom mužstva, v 1. kole Humenné 5:1, ktorý ustúpil z pozícií, v lige až 5. miesto...Glonek kapitán PVP predkolo Levski Sofia, Chelsea**, 150/98 veril, že sa vytvorí nové silné mužstvo, potom Caen tri sezóny Ligue 2 V reprezentácii {{TCH|f|0|Česko-Slovenska}} odohral 13 zápasov. Najskôr na turnaji v Taliansku proti [[Lazio Rím]] a Juhoslávii,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Mladí skrotili Stojkoviča | periodikum = Slovenský denník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = august | ročník = II. | číslo = 185 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> nominovaný na kľúčový zápas kvalifikácie ME 1992 s {{FRA|f|0|Francúzskom}} (1 : 2), kde mal pôvodne hrať osobku na [[Jean-Pierre Papin]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Na Papina si trúfa | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = september | ročník = 36 | číslo = 172 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prednosť dostal sparťan Novotný, potom s {{NOR|f|0|Nórskom}} (3 : 2), sedel na lavičke pre zranenie. {{ALB|f|0|Albánsko}} ho vyradilo zranené rameno <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Premiéra sa odkladá | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = október | ročník = XLV. | číslo = 239 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Debut v [[Sevilla|Seville]] proti {{ESP|f|0|Španielsku}} (1 : 2), v zápase nastúpili štyria hráči Slovana, okrem Gloneka ďalší debutant [[Peter Dubovský]], [[Ladislav Pecko]] a Ondrej Krištofík.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dobre sa hrá medzi svojimi | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = november | ročník = XXIII. | číslo = 47 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {{BRA|f|0|Brazília}} (1 : 2), na prvé víťazstvo čakal až v 9. zápase** {{AUT|f|0|Rakúsko}} len dvaja z ligy, samí legionári, tréner Máčala ho označil za najlepšieho hráča mužstva<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = S Belgickom sa bude variť iná káva | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = august | ročník = XLVI. | číslo = 197 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> kvalifikácia MS 1994 - 6x** V reprezentácii {{SVK|f|0|Slovenska}} odohral 12 zápasov. Prvý krát nastúpil 30. marca 1994 proti {{MLT|f|0|Malte}} (2 : 1). V kvalifikácii o postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] 6x** === Úspechy === * majster Česko-Slovenska 1992 so Slovanom Bratislava * vicemajster Česko-Slovenska so Slovanom Bratislava 1990/91 * finalista Talianskeho pohára 1994 s Anconou '''Individuálne''' * Jedenástka roka * 5. miesto v ankete Futbalista roka 1992 ==Ladislav Pecko== Legenda [[ŠK Slovan Bratislava]]. Vynikal rýchlosťou a ťahom na bránu, začínal ako útočník, neskôr sa preorientoval na obrancu. Zaujímavé je, že na obidvoch postoch sa presadil do reprezentácie** S futbalom začínal ako žiak v [[TJ Tatran Krásno nad Kysucou|Tatrane Krásno nad Kysucou]], 2. dorasteneckú ligu si zahral v [[MFK Dolný Kubín|Dolný Kubín]], kde bol jeho spoluhráčom ďalší budúci slovanista [[Dušan Tittel]]. Na turnaji dorasteneckých mužstiev si oboch šikovných futbalistov vyhliadol vtedajší tréner dorastu Slovana [[Jozef Obert]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Osa, ktorej žihadlá bolia... | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1988 | mesiac = december | ročník = XLII. | číslo = 305 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Tittel odišiel na [[Tehelné pole (štadión)|Tehelné pole]] v roku 1984, o rok neskôr ho nasledoval aj Pecko. Najskôr hral v belasom drese dorasteneckú ligu, potom zbieral cenné skúsenosti v A-mužstve, ktoré hralo po vypadnutí z najvyššej súťaže tri sezóny v [[Slovenská národná futbalová liga|Slovenskej národnej lige]]. Prvú príležitosť dostal v závere sezóny [[1. slovenská národná futbalová liga 1985/1986|1985/86]] od trénera Valéra Šveca proti Leviciam, celkom odohral v SNL 55 zápasov, dal 11 gólov. V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] debutoval 10. augusta 1988 proti [[SK Sigma Olomouc|Sigme Olomouc]] (1 : 1) rovnako ako Dušan Tittel a Jozef Juriga,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Strmé schody k návratu, k debutu | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1988 | mesiac = august | ročník = XXXIII. | číslo = 35 | strany = 6,7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól strelil 27. novembra 1988 mužstvu TJ Vítkovice (3 : 2). Slovan ako nováčik obsadil v sezóne 1988/89 siedme miesto, v ďalšej sezóne bol piaty a v sezóne 1990/91 už siahal na majstrovský titul. Počas rozbehnutej sezóny prejavil o Pecka záujem CD Logroñés, štvrtý tím španielskej [[La Liga|Primera División]], kde mal byť zapožičaný do konca sezóny**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ladislav Pecko: Adios, Slovan! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = apríl | ročník = XLV. | číslo = 87 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Po zápase 22. kola s [[DAC Dunajská Streda]] (2 : 0), v ktorom vypracoval obidva góly „belasých“, sa s ním lúčili fanúšikovia transparentom ''„Lacko Pecko, neopúšťaj nás“'', odišiel na dva týždne do Španielska, nakoniec nedošlo k dohode medzi klubmi a Pecko sa vrátil**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pecko doma! | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = máj | ročník = 36 | číslo = 85 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V kľúčovom zápase prehral Slovan doma so [[AC Sparta Praha|Spartou Praha]] (0 : 3)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tri blesky zasiahli belasých | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = máj | ročník = XXIII. | číslo = 19 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a ďalšou domácou prehrou s Hradcom Králové (0 : 1) sa pripravil o titul**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Clapci, nie ste vo forme! | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = máj | ročník = XXIII. | číslo = 21 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Pecko zažiaril v zápase s Bohemiansom Praha, k výhre 4 : 0 prispel dvomi gólmi, jeho šprintérske súboje s obrancami privádzali divákov do varu**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = „Klokani“ ďaleko nedoskákali. Ladislav Pecko roztlieskal tribúny | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = máj | ročník = 36 | číslo = 101 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V sezóne 1991/92 získal Slovan titul po 17 rokoch,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Belasí sú na tróne zaslúžene | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = jún | ročník = XXIV. | číslo = 23 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> „belasí“ ťahali ešte z predošlej sezóny sériu 27 zápasov bez prehry<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Každá pieseň sa raz skončí | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = apríl | ročník = XXIV. | číslo = 17 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Na jeseň 1994 krátko hosťoval v mužstve [[FKD Drnovice|Petra Drnovice]], jeho účinkovanie v [[1. česká futbalová liga|českej lige]] trvalo len tri zápasy. Ďalšie štyri tituly získal Pecko v [[Niké liga|slovenskej lige]], prvé tri sezóny bol Slovan suverén súťaže štvrtý titul získal [[Mars superliga 1998/1999|1998/99]], neskôr ako tréner** V drese Slovana odohral rekordných * sezón a 431 ligových zápasov. V európskych pohároch** ===Reprezentačná kariéra=== V reprezentácii [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Česko-Slovenska do 21 rokov]] odohral 13 zápasov, vrátane štvrťfinále ME 1990 proti Švédsku (1 : 2, 0 : 4). Vo februári 1990 dostal prvú pozvánku do A-mužstva {{TCH|f|0|Česko-Slovenska}}, zúčastnil sa sústredenia na Kanárskych ostrovoch,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Prianie nováčika Pecka | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = február | ročník = XLIV. | číslo = 36 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> bol v širšom kádri mužstva v rámci prípravy na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|MS 1990]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pozve aj ich "Ciao"? | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = marec | ročník = XXXV. | číslo = 12 | strany = 20-22 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Debutoval 13. októbra 1990 v [[Paríž]]i v kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1992|ME 1992]] proti {{FRA|f|0|Francúzsku}} (1 : 2), v 83. minúte striedal Michala Bílka. V roku 1991 bol už pevnou súčasťou reprezentácie, začiatkom roka patril k najlepším hráčom v stretnutiach s {{AUS|f|0|Austráliou}}, v marci zažiaril v prípravnom zápase s {{POL|f|0|Poľskom}} (4 : 0) v [[Olomouc]]i, kde hral len 17 minút, no stihol dať gól hlavou a na ďalší prihrať [[Václav Daněk|Václavovi Daněkovi]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Hanácka žatva ako sa patrí! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = marec | ročník = XLV. | číslo = 74 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V kľúčovom zápase kvalifikácie s ''Les Bleus'' v [[Bratislava|Bratislave]] nastúpil v základnej zostave v útoku s Pavlom Kukom, v [[Sevilla|Seville]] proti {{ESP|f|0|Španielsku}} (1 : 2) vytvoril útočnú dvojicu s klubovým spoluhráčom [[Peter Dubovský|Petrom Dubovským]], v zostave hrali aj ďalší slovanisti [[Miloš Glonek]] a Ondrej Krištofík,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dobre sa hrá medzi svojimi | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = november | ročník = XXIII. | číslo = 47 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Pecko prihral na vedúci gól Václavovi Němečkovi. V decembri 1991 proti {{BRA|f|0|Brazílii}} (1 : 2) striedal v 60. minúte Dubovského. {{SVK|f|0|Slovensko}} reprezentoval šesťkrát, prvý raz 16. augusta 1995 v [[Trabzon]]e v kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] proti {{AZE|f|0|Azerbajdžanu}} (1 : 0). Hral aj v ďalších kvalifikačných zápasoch s {{ISR|f|0|Izraelom}} (1 : 0) a s {{ROU|f|0|Rumunskom}} (0 : 2). Po piatich rokoch sa vrátil do reprezentácie<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pecko opäť v reprezentácii! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = jún | ročník = LIV. | číslo = 126 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a odohral ďalšie tri zápasy, na turnaji Kirin cup proti {{JPN|f|0|Japonsku}} (1 : 1), nastúpil aj v dvoch prípravných zápasoch proti {{GRC|f|0|Grécku}} (2 : 0) a {{ALG|f|0|Alžírsku}} (1 : 1). ===Trénerska kariéra=== V sezóne [[Corgoň liga 2008/2009|2008/09]] viedol ako hlavný tréner Slovan k jeho piatemu titulu v slovenskej lige po 10 rokoch, asistentami boli Peckovi bývalí spoluhráči [[Vladimír Kinder]] a [[Marián Zeman]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Slovan je futbalovým majstrom Slovenska | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/slovan-je-futbalovym-majstrom-slovenska/ | dátum vydania = 13. 5. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[1. FC Tatran Prešov]] Reprezentáciu [[Slovenské národné futbalové mužstvo do 17 rokov|Slovenska do 17 rokov]] viedol na ME 2013, kde sa dostali do semifinále<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = U17 – Pred jedenástimi rokmi na domácom Eure 2013 až do semifinále | url = https://futbalsfz.sk/u17-pred-jedenastimi-rokmi-na-domacom-eure-2013-az-do-semifinale/ | dátum vydania = 17. 5. 2024 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> a postúpili na MS 2013<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Pecko uzavrel nomináciu na MS do 17 rokov, sú v nej i legionári | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/reprezentacia/clanok/294751-pecko-uzavrel-nominaciu-na-ms-do-17-rokov-su-v-nej-i-legionari/ | dátum vydania = 1. 10. 2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> - osemfinále Uruguaj**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mladí Slováci na MS do 17 rokov skončili. S Uruguajom prehrali 2:4 | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/reprezentacia/clanok/297690-mladi-slovaci-na-ms-do-17-rokov-skoncili-s-uruguajom-prehrali-24/ | dátum vydania = 29. 10. 2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> ===Úspechy=== * majster Česko-Slovenska 1992 so Slovanom Bratislava * 4x majster Slovenska so Slovanom (1994, 1995, 1996, 1999) * víťaz Slovenského pohára 1989, 1994, 1997, 1999 * víťaz Matičného pohára 1994 * člen Jedenástky roka 1990, 1991, 1995, 2000 Trénerské * majster Slovenska 2008/09 so Slovanom Bratislava * semifinalista ME hráčov do 17 rokov (2013) * osemfinalista MS hráčov do 17 rokov (2013) ==Vladimír Kinder== Začínal ako žiak v Slovane, hrával v útoku, v obrane od juniorky** Po návrate z vojenčiny v Karlových Varoch sa hlásil v kabíne A-tímu Slovana. Pri svojej premiére v [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] 18. novembra 1990 nastúpil ako stredný útočník proti [[FC Zbrojovka Brno|Zbrojovke Brno]] (4 : 2), gól v 22. minúte. V sezóne 1991/92 získal so Slovanom majstrovský titul, ďalšie tri pridal v [[Niké liga|slovenskej lige]]. V roku 1993 sa prvý krát objavil v ankete [[Jedenástka roka (anketa)|Jedenástke roka]], nechýbal ani na jednom hlasovacom lístku všetci hlasujúci tréneri ho zaradili do naj zostavy...<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = „Stopercentný“ iba Kinder | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = december | ročník = XLVII. | číslo = 296 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Dvakrát získal „Cenu Antona Ondruša“ pre najlepšieho hráča sezóny v ankete, v ktorej hlasovali hráči ligových klubov. V roku 1994 vyhral anketu [[Futbalista roka 1994 (Slovensko)|Futbalista roka]]. V decembri 1995 nastúpil v mužstve „vianočných hviezd“ spolu s [[Marián Zeman|Mariánom Zemanom]] proti [[AC Miláno]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovenské „vianočné hviezdy“ | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = január | ročník = XXVI. | číslo = 1 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V [[Pohár UEFA|Pohári UEFA]] skóroval proti [[Trabzonspor]]u** V decembri 1996 prestúpil do anglického klubu [[Middlesbrough FC|FC Middlesbrough]], stal sa prvým slovenským futbalistom v [[Premier League]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dres číslo 7 má už svojho pána | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = január | ročník = LI. | číslo = 15 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V súťaži debutoval 1. marca 1997 proti [[Sheffield Wednesday FC|Sheffield Wednesday]] (1 : 3),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Prehrou okorenená premiéra | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = marec | ročník = LI. | číslo = 51 | strany = 15 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól dal vo svojom druhom zápase 5. marca 1997 proti [[Derby County FC|Derby County]] (6 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pravačka zavelila k poltuctovej nádielke | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = marec | ročník = LI. | číslo = 55 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V sezóne [[FA Premier League 1996/1997|1996/97]] stihol odohrať 6 zápasov, „Boro“ vypadli, ale darilo sa im v pohárových súťažiach. Kinder sa stal prvým Slovákom, ktorý hral vo finále [[FA Cup|Anglického pohára]] 1997, Middlesbrough prehral s [[Chelsea FC|Chelsea]] 0 : 2.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Vladimír Kinder na poslednú štvrťhodinu. Zážitok, ktorý sa už nemusí opakovať | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = máj | ročník = LI. | číslo = 113 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Nastúpil aj v opakovanom finálovom zápase [[EFL Cup|Ligového pohára]], pri prehre s [[Leicester City FC|Leicestrom City]] 0 : 1 po predĺžení odohral celých 120 minút.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Napriek prehre – potlesk! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = apríl | ročník = LI. | číslo = 89 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1998 odohral celý zápas vo finále Ligového pohára s Chelsea (0 : 2 po predĺžení),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kinder si zahral s Gascoigneom | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = marec | ročník = LII. | číslo = 74 | strany = 18 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v priebehu jedného roka bol trikrát vo finále pohárových súťaží, ani raz však nezískal víťaznú trofej.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Do tretice – všetko zlé! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = marec | ročník = LII. | číslo = 75 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V ďalšej sezóne si Middlesbrough vybojoval postup z [[EFL Championship]], Kinder nastúpil v 26 zápasoch, dvakrát skóroval. V sezóne [[FA Premier League 1998/1999|1998/99]] nastúpil len v piatich zápasoch, dal dva góly. V 5. kole v septembri skóroval proti [[Tottenham Hotspur FC|Tottenhamu Hotspur]] (3 : 0),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Štyri strely – jeden gól | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = september | ročník = LII. | číslo = 212 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> sedem mesiacov mu tréner Bryan Robson nedal príležitosť, v 34. kole v apríl 1999 [[Coventry City FC|Coventry City]] (2 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kinder hral, ba dal aj gól! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = apríl | ročník = LIII. | číslo = 89 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Svoje pôsobenie v Middlesbrough ukončil predčasne po dva a pol roku, o jeho služby malo záujem viacero klubov. S francúzskym [[SC Bastia]] bol na sústredení, pripravoval sa s Artmediou aj Slovanom, nakoniec podpísal zmluvu s [[FKD Drnovice|Petrou Drnovice]]. Debutoval v sezóne [[1. Gambrinus liga 1999/2000|1999/2000]] v 17. kole proti Brnu (3 : 2), celkom odohral v [[1. česká futbalová liga|českej lige]] 19 zápasov bez gólového zápisu. V novembri 2000 sa stal hráčom [[FC Petržalka|Artmedie Petržalka]], po štyroch rokoch sa vrátil na slovenské trávniky v mestskom derby s [[FK Inter Bratislava|Interom Bratislava]] (1 : 4). Ako kapitán priviedol mužstvo k historickému 2. miestu v lige v sezóne [[1. slovenská futbalová liga 2002/2003|2002/03]]. Artmedia sa prvýkrát stala najlepším bratislavským klubom a vybojovala si účasť v [[Pohár UEFA|Pohári UEFA]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Artmedia v Európe! Štrngli si s Pohárom UEFA | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2003 | mesiac = jún | ročník = 48 | číslo = 115 | strany = 16 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 34-ročný Kinder patril k najvýraznejším osobnostiam celej ligy, svojimi výkonmi si vyslúžil už šiesty raz miesto v [[Jedenástka sezóny (slovenská futbalová liga)|Jedenástke sezóny]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kto by to bol čakal po zlom úvode... | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2003 | mesiac = jún | ročník = 48 | číslo = 133 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Po úspešnej sezóne prestúpil do druholigového rakúskeho klubu SC Untersiebenbrunn 32/8** V roku 1994 vyhral anketu [[Futbalista roka 1994 (Slovensko)|Futbalista roka]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Bol to Kinderov rok | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = december | ročník = XLVIII. | číslo = 294 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> dvakrát získal „Cenu Antona Ondruša“ ako víťaz hráčskej ankety o najlepšieho hráča sezóny.** ===Repre=== {{TCH|f|0|Česko-Slovensko}} reprezentoval raz, tréner [[Václav Ježek]] mu dal príležitosť v kvalifikačnom zápase o postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] proti {{FRO|f|0|Faerským ostrovom}} (3 : 0), v 54. minúte striedal Pavla Kuku.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Aspoň na pár minút... | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = XLVII. | číslo = 137 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V reprezentácii {{SVK|f|0|Slovenska}} odohral 38 zápasov, bol pri prvom oficiálnom vystúpení národného mužstva 2. februára 1994 proti {{UAE|f|0|Spojeným arabským emirátom}} (1:0), aj pri prvom domácom zápase 20. apríla 1994 v Bratislave proti {{HRV|f|0|Chorvátsku}} (4 : 1), v ktorom strelil svoj jediný reprezentačný gól.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Víťazstvo pre históriu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = apríl | ročník = XLVIII. | číslo = 92 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Patril k oporám reprezentácie v kvalifikačných zápasoch o postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] i [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]], v roku 1994 ako jediný nastúpil vo všetkých medzištátnych zápasoch.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovenská futbalová reprezentácia v roku 1994. Iba Kinder vo všetkých | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = december | ročník = XLVIII. | číslo = 299 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Po prehre 0 : 3 v kvalifikačnom zápase o postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|ME 2000]] s {{PRT|f|0|Portugalskom}} v októbri 1998 sa vytratil z reprezentácie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Možno som nastúpiť nemal... | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = október | ročník = LII. | číslo = 239 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Po troch rokoch ho tréner [[Jozef Adamec]] nominoval na prípravný zápas s {{IRN|f|0|Iránom}} (3 : 4),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kinder namiesto Tomascheka | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2001 | mesiac = august | ročník = 46 | číslo = 155 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v ktorom Kinder naposledy obliekol reprezentačný dres. ===Úspechy=== * majster Česko-Slovenska 1992 so Slovanom Bratislava * majster Slovenska so Slovanom (1994, 1995, 1996) * víťaz Slovenského pohára 1994 * víťaz Matičného pohára 1994, 1996 * vicemajster Slovenska 2001/02 s Artmediou * finalista FA Cupu 1997 s FC Middlesbrough * 2× finalista Ligového pohára s FC Middlesbrough (1997, 1998) Individuálne * Futbalista roka 1994 * 2× najlepší hráč slovenskej ligy (1994, 1995)* * 6× člen Jedenástky roka/sezóny (1993, 1994, 1995, 1996, 2001, 2002) ==Dušan Tittel== Vynikal spoľahlivosťou a stabilnými výkonmi, jeho prednosťami boli streľba zo štandardných situácii a hra hlavou. Rodák z [[Námestovo|Námestova]] začínal s futbalom ako 8-ročný v [[MFK Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]], v mládežníckych kategóriach hrával v útoku. Na turnaji dorastencov v Dolnom Kubíne si ho všimol [[Jozef Obert]], tréner dorastu Slovana Bratislava. V roku 1984 prišiel na [[Tehelné pole (štadión)|Tehelné pole]], s mužstvom dorastencov sa stal majstrom Slovenska.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Naše športové nádeje | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1985 | mesiac = september | ročník = XXXIX. | číslo = 209 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Jeho spoluhráčmi v majstrovskom tíme boli aj ďalšie neskoršie opory A-mužstva [[ŠK Slovan Bratislava|Slovana Bratislava]] [[Alexander Vencel mladší]], Miroslav Chvíla, Ondrej Krištofík.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dočkali sa. Predstavujeme dorasteneckého majstra SSR vo futbale | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1985 | mesiac = jún | ročník = XXXIX. | číslo = 147 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1985 vypadol Slovan z najvyššej súťaže a tri sezóny sa snažil o návrat medzi elitu v [[Slovenská národná futbalová liga|Slovenskej národnej lige]]. Tittel odohral v SNL 84 zápasov, prvý seniorský gól v belasom drese strelil v 1. kole sezóny [[1. slovenská národná futbalová liga 1986/1987|1986/87]] proti Tesle Stropkov (5 : 0).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Naplnené túžby | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1986 | mesiac = august | ročník = XL. | číslo = 194 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] debutoval 10. augusta 1988 proti [[SK Sigma Olomouc|Sigme Olomouc]] (1 : 1), ligovú premiéru absolvovali tiež [[Ladislav Pecko]] a Jozef Juriga.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Strmé schody k návratu, k debutu | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1988 | mesiac = august | ročník = XXXIII. | číslo = 35 | strany = 6,7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Prvý ligový gól strelil 23. októbra 1988 Spartaku Hradec Králové (3 : 0). Slovan ako nováčik obsadil v sezóne 1988/89 siedme miesto, v ďalšej sezóne bol piaty. V roku 1989 vyhral [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]], v 1. kole [[Pohár víťazov pohárov UEFA]] mal za súpera [[Grasshopper Club Zürich|Grasshoppers Zürich]], po víťazstve doma 3:0 (Tittel gól) prehrali v odvete 0:4 po predĺžení** Tittel hrával v stopérskej dvojici s reprezentantom [[Vladimír Kinier|Vladimírom Kinierom]], popri ktorom vyrástol na jednu z opôr Slovana.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Rozprávanie o Dušanovi Tittelovi, futbalistovi Slovana Bratislava | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = júl | ročník = XLIII. | číslo = 178 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Stal sa objavom sezóny 1990/91,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Iba titul nás uspokojí | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = január | ročník = XXIII. | číslo = 1 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> osobnosťou číslo jeden, Slovan bojoval o titul, o ktorý sa pripravil dvomi domácimi prehrami so [[AC Sparta Praha|Spartou Praha]] (0 : 3)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tri blesky zasiahli belasých | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = máj | ročník = XXIII. | číslo = 19 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a s Hradcom Králové (0 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Mužstvo neobmedzených možností. O lige po lige – ŠK Slovan Bratislava | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = jún | ročník = XLV. | číslo = 146 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Paradoxne, v sezóne 1991/92, keď Slovan získal titul po 17 rokoch, nebol Tittel pri tom, bol už hráčom francúzskeho klubu [[Nîmes Olympique|Olympique Nîmes]]. Vo [[Ligue 1|francúzskej lige]] debutoval 20. júla 1991 proti [[FC Sochaux-Montbéliard|FC Sochaux]], hneď v premiére skóroval, v 89. minúte strelou z 25 metrov vyrovnal na 1 : 1.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tittelov a Daňkov debut par excellence | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = júl | ročník = XXIII. | číslo = 30 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Po roku a pol sa vrátil späť do Slovana, v jarnej časti poslednej sezóny „federálnej“ ligy prispel k tretej priečke belasých. V auguste 1993 odštartoval prvý ročník samostatnej [[Niké liga|slovenskej ligy]], Slovan bol suverénom prvých troch sezón, v ktorých získal majstrovský hetrik. Tittel bol trikrát členom majstrovského mužstva, v rokoch 1994 a 1997 získal aj Slovenský pohár. V európskych pohároch nedosiahol Slovan výraznejší úspech, ako majstra ho zaradili len do [[Pohár UEFA|Pohára UEFA]], so silnými súpermi odohral hlavne doma vyrovnané zápasy. Tittel strelil góly proti [[Aston Villa|Aston Ville]] (1 : 2), [[Borussia Dortmund|Borussii Dortmund]] (2 : 1)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Skvelá dvadsaťminútovka belasých | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac =október | ročník = XLVIII. | číslo = 242 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a [[1. FC Kaiserslautern]] (2 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovan Nemcov opäť zdolal! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac =september | ročník = IL. | číslo = 212 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Po úspešnej ére v Slovane vymenil belasé farby za červeno-čierny dres [[FC Spartak Trnava|Spartaka Trnava]], prvý gól strelil práve v derby proti Slovanu (4 : 0). S klubom sa stal vicemajstrom v sezóne [[Mars superliga 1997/1998|1997/98]], v roku 1998 vyhral už štvrtý raz v kariére Slovenský pohár** gól<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Vicemajster vystúpil z majstrovho tieňa | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = jún | ročník = LII. | číslo = 130 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> aj** [[Slovenský futbalový superpohár|Matičný Pribinov pohár]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Superpohár je "andelský" | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = júl | ročník = LII. | číslo = 166 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Trnavčania boli v obidvoch prípadoch boli úspešnejší ako majstrovský tím [[1. FC Košice]] (2 : 0 a 3 : 1). Tittel patril k ofenzívnym typom obrancu, často sa presadzoval strelecky,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tittelov päťdesiaty | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = november | ročník = LI. | číslo = 252 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> celkom strelil 62 ligových gólov. Po dvoch sezónach v Trnave pokračoval v kariére v [[AC Omonia|Omonii Nikózia]], kde mu pribudla ďalšia trofej - Cyperský pohár v roku 2000.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tittel víťazom Cyperského pohára! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = máj | ročník = LIV. | číslo = 111 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Vo februári 2001 sa vrátil do Slovana 11/2** Trikrát vyhral anketu [[Futbalista roka (Slovensko)|Futbalista roka]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Trecampeon Dušan Tittel! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = december | ročník = LI. | číslo = 289 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> dvakrát sa stal Osobnosťou roka v ankete organizovanej redakciou športu [[Slovenská televízia|STV]] a denníkom ''Šport''. Reprezentoval päťkrát mužstvo [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Česko-Slovenska do 21 rokov]], s ktorým hral vo štvrťfinále ME 1988 proti Grécku. V roku 1989 sa dostal do nominácie A-mužstva na turnaj vo švajčiarskom [[Aarau]], zahral si v prípravnom zápase a FC Chur.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tittelova premiéra | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = júl | ročník = XX. | číslo = 158 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V apríli 1990 nastúpil v zápase B-mužstiev ČSFR a Anglicka (0 : 2). V reprezentácii {{TCH|f|0|Česko-Slovenska}} odohral 11 zápasov, debutoval 29. augusta 1990 proti {{FIN|f|0|Fínsku}} (1 : 1). Bolo to prvé vystúpenie po úspešných [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|MS 1990]], pod vedením nového trénera Milana Máčalu debutovalo sedem nováčikov. V kvalifikácii o postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1992|ME 1992]] nastúpil v piatich zápasoch, vo {{FRA|f|0|Francúzsku}} (1 : 2) prihrával na gól [[Tomáš Skuhravý|Skuhravému]], doma proti {{ESP|f|0|Španielsku}} (3 : 2) strelil po jeho strele odrazenej od žrde víťazný gól [[Ľubomír Moravčík]]. Po roku 1993 patril k lídrom reprezentácie {{SVK|f|0|Slovenska}}, v jej drese odohral 44 zápasov a dal 7 gólov, v siedmich zápasoch bol kapitánom mužstva. Prvý krát nastúpil 30. marca 1994 proti {{MLT|f|0|Malte}} (2 : 1), prvý gól strelil 29. apríla 1994 v [[Moskva|Moskve]] proti {{RUS|f|0|Rusku}} (1 : 2). V kvalifikácii o postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] odohral deväť zápasov, v kvalifikácii [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] nastúpil vo všetkých desiatich zápasoch a so štyrmi gólmi bol najlepším strelcom mužstva.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Desaťzápasoví traja, deväťstominútový len Tittel | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = október | ročník = LI. | číslo = 239 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Trikrát skóroval v zápasoch s {{MLT|f|0|Maltou}} (6 : 0, 2 : 0), najkrajší gól strelil {{ESP|f|0|Španielsku}} (1 : 4), keď z 30 metrov prekonal brankára Andoniho Zubizarretu. S reprezentáciou sa rozlúčil 14. októbra 1998 v Bratislave prehrou 0 : 3 s {{PRT|f|0|Portugalskom}} v kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|ME 2000]]. {|class="wikitable" ! Por. č. ! width=80|Dátum ! width=150|Miesto ! width=150|Súper ! Výsledok ! Góly ! width=150|Typ zápasu |- |<center>1.||29. 5. 1994||[[Moskva]]||{{RUS|f|1}}||<center>1 : 2||{{gól|33}}||priateľský |- |<center>2.||29. 3. 1995||[[Košice]]||{{AZE|f|1}}||<center>4 : 1||{{gól|35}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] |- |<center>3.||rowspan="2"|22. 9. 1996||rowspan="2"|[[Bratislava]]||rowspan="2"|{{MLT|f|1}}||rowspan="2"|<center>6 : 0||rowspan="2"|{{gól|13}}<br/>{{gól|82}}||rowspan="2"|kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>4. |- |<center>5.||13. 11. 1996||[[Santa Cruz de Tenerife]]||{{ESP|f|1}}||<center>1 : 4||{{gól|39}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>6.||31. 3. 1997||[[Valletta|La Valletta]]||{{MLT|f|1}}||<center>2 : 0||{{gól|90}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>7.||9. 2. 1998||[[Larnaka]]||{{FIN|f|1}}||<center>2 : 0||{{gól|31}}||medzinárodný turnaj |} === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za Slovan Bratislava (7) |- |<center>Pohár víťazov <br/>pohárov||<center>1989/1990||predkolo||{{CHE}} [[Grasshopper Club Zürich|Grasshopper]]||<center>3 : 0||<center>1 |- |rowspan="6"|<center>Pohár UEFA||<center>1993/1994||1. kolo||{{ENG}} [[Aston Villa]]||<center>1 : 2||<center>1 |- |rowspan="2"|<center>1994/1995||predkolo||{{NIR}} Portadown||<center>3 : 0||<center>1 |- |2. kolo||{{DEU}} [[Borussia Dortmund]]||<center>2 : 1||<center>1 |- |rowspan="2"|<center>1995/1996||predkolo||{{HRV}} [[NK Osijek]]||<center>4 : 0||<center>1 |- |1. kolo||{{DEU}} [[1. FC Kaiserslautern]]||<center>2 : 1||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za Spartak Trnava (2) |- |<center>Pohár UEFA||<center>1997/1998||1. predkolo||{{MLT}} FC Birkirkara||<center>1 : 0||<center>1 |- |<center>Pohár víťazov <br/>pohárov||<center>1998/1999||predkolo||{{MKD}} Vardar Skopje||<center>2 : 0||<center>1 |} === Úspechy === * 3× majster Slovenska so Slovanom Bratislava 1994, 1995, 1996 * vicemajster Česko-Slovenska so Slovanom Bratislava 1990/91 * vicemajster Slovenska so Spartakom Trnava 1998 * 4× víťaz Slovenského pohára (1989, 1994, 1997 so Slovanom, 1998 s Trnavou) * 2× víťaz Matičného pohára (1996 so Slovanom, 1998 s Trnavou) * víťaz Cyperského pohára 2000 s Omoniou '''Individuálne''' * 3× Futbalista roka (1995, 1996, 1997) * 2× Osobnosť roka slovenskej ligy (1995, 1997) * 7× člen Jedenástky roka (1990, 1993, 1994, 1995, 1996, 1997, 1998) ===Funkcionárska a politická činnosť=== * Generálny sekretár Slovenského futbalového zväzu (SFZ), 2002 - 2006 * Generálny manažér ŠK Slovan Bratislava, 2008 - 2011 * Prezident Únie ligových klubov (ÚLK), 2011 - 2014 * Generálny riaditeľ a tréner ŠK Slovan Bratislava, 2014 - 2015 * Športový a marketingový riaditeľ, MFK Ružomberok 2015 - * Poslanec Národnej rady SR == Peter Dubovský == Jeden z najväčších talentov slovenského futbalu, elegantný technik, vynikajúci strelec. S futbalom začínal v menšom bratislavskom klube TJ Vinohrady, ako 13-ročný sa stal hráčom [[ŠK Slovan Bratislava|Slovana Bratislava]], kde získal titul majstra Česko-Slovenska v kategórii žiakov aj dorastu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Sladké ovocie štvorročnej práce | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1986 | mesiac = júl | ročník = XXXI. | číslo = 132 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Maturitu zložili úspešne. Futbaloví dorastensi Slovana siedmykát majstrom Československa | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = jún | ročník = XXXV. | číslo = 118 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] debutoval ako 17-ročný, 18. marca 1990 proti [[SK Sigma Olomouc|Sigme Olomouc]] (2 : 2) nastúpil symbolicky na posledné tri minúty. V ďalšom kole už odohral celý zápas proti [[FC Nitra|Plastike Nitra]] (1 : 1),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ani keby už bol kozákom | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = apríl | ročník = XXII. | číslo = 15 | strany = 4,5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól strelil vo svojom štvrtom ligovom zápase 15. apríla 1990 v derby so [[FC Spartak Trnava|Spartakom Trnava]] (1 : 1). V sezóne 1991/92 strelil na jeseň 19 gólov, keď neskóroval iba v jedinom zápase, od 5. po 17. kolo mal sériu 13 zápasov s gólovým zápisom,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Šanca blysnúť sa v Európe. Čo všetko prezrádza v súťaži kanonierov gólostroj Petra DUbovského | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = november | ročník = XXIII. | číslo = 46 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> proti [[SK Slavia Praha|Slavii Praha]] sa blysol hetrikom (3 : 2).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Koncert majstra Dubovského. 11 zápasov = 15 gólov! | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = október | ročník = XXXVI. | číslo = 210 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovan lámal bradaté rekordy | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = december | ročník = XXXVI. | číslo = 234 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Slovan ťahal z predošlej sezóny sériu 27 zápasov bez prehry, po 17 rokoch získal majstrovský titul,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Belasí sú na tróne zaslúžene | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = jún | ročník = XXIV. | číslo = 23 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Dubovský sa stal kráľom strelcov s rekordným počtom 27 gólov<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Víťazi Pohára Práce. Peter Dubovský rekordérom medzi kanoniermi | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = jún | ročník = XXXVII. | číslo = 108 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a zaradil sa medzi [[Najlepší strelci Európy 1991/1992|najlepších kanonierov v Európe]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Streleckí králi z európskych „dvorcov“ | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = júl | ročník = XLVI. | číslo = 172 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V poslednej „federálnej“ sezóne 1992/93 obhájil korunu kráľa strelcov s 24 gólmi,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Bravó, Peter! Králi strelcov (od Vaníka po Dubovského) | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = XLVII. | číslo = 136 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> svojho konkurenta v súboji o prvenstvo Pavla Kuku zo Slavie predstihol v posledných dvoch kolách, v ktorých dal päť gólov – hetrik proti [[FK Dukla Praha|Dukle Praha]] (6 : 1)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Poltuctové „DOVIDENIA“ | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = 38 | číslo = 105 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a dva góly proti TJ Vítkovice (2 : 2).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Koruna zostáva na Slovane | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = 38 | číslo = 115 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Dubovský odohral v čs. lige 93 zápasov, strelil 59 gólov. V európskych pohároch dal gól hlavou [[Real Madrid|Realu Madrid]] (1 : 2) v 1. kole [[Pohár UEFA|Pohára UEFA]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Aj „profesori“ sa mýlia... | periodikum = Slovenský denník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = september | ročník = II. | číslo = 220 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> dva góly strelil [[Ferencvárosi TC|Ferencvárosu]] (4 : 1) v [[Liga majstrov UEFA|Európskom pohári majstrov]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Štyri zásahy do čierneho! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = september | ročník = XLVI. | číslo = 221 | strany = 1 a 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> O Dubovského mal záujem [[Louis van Gaal]], tréner [[Ajax Amsterdam|Ajaxu Amsterdam]], kde mal nahradiť [[Dennis Bergkamp|Dennisa Bergkampa]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dubovský do Ajaxu? | periodikum = Slovenský denník | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = IV. | číslo = 129 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> nakoniec prestúpil do „kráľovského“ klubu [[Real Madrid CF|Real Madrid]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dubovský do Realu Madrid! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = júl | ročník = XLVII. | číslo = 174 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V [[La Liga|Primera División]] debutoval 4. septembra 1993 v zápase s [[Club Atlético Osasuna|Osasunou]] (4 :1 ),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = V premiére Realu Madrid aj Dubovský | periodikum = Slovenský denník | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = september | ročník = IV. | číslo = 208 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v zostave Realu mu robili spoločnosť hviezdne mená – reprezentanti {{ESP|f|0|Španielska}} Emilio Butragueño, Sanchís, Míchel, [[Fernando Hierro]], Martín Vázquez, Čiľan [[Iván Zamorano]], Chorvát Robert Prosinečki.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Osasuna – Real Madrid 1:4 | url = https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=19000 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bdfutbol.com | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 1993/94 odohral 26 zápasov, strelil jeden gól, 25. marca 1994 skóroval v zápase 24. kola proti [[Valencia CF|Valencii]] (3 : 2).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Strelecké vykúpenie v útoku | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = marec | ročník = XLVIII. | číslo = 73 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Real obsadil v lige 4. miesto, ale v decembri 1993 vyhral [[Supercopa de España|Španielsky superpohár]] v dvojzápase s [[FC Barcelona]], Dubovský v prvom zápase striedal Ivána Zamorana.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Supercopa-Final Real Madrid-Barcelona 3-1 | url = https://www.bdfutbol.com/p/p.php?id=490070 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bdfutbol.com | miesto = | jazyk = }}</ref> V prvej sezóne mal Dubovský stabilné miesto v zostave, tréner Benito Floro mu dôveroval, ale potom prišiel tréner [[Jorge Valdano]], Dubovský dostával menej príležitostí, navyše začala vychádzať nová hviezda Realu [[Raúl González Blanco|Raúl]]. Hoci pred sezónou 1994/95 zažiaril na turnaji v [[Cádiz]]e, kde dal dva góly v stretnutí proti [[SSC Neapol]] (4 : 1),<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = La gran noche de Dubovsky | url = https://www.lne.es/deportes/2017/02/15/gran-noche-dubovsky-19382431.html | dátum vydania = 15. 2. 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = lne.es | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Trofeo Ramón de Carranza (Cádiz-Spain) 1955-2025 | url = https://www.rsssf.org/tablesc/carranza.html#94 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = rsssf.org | miesto = | jazyk = }}</ref> v sezóne, v ktorej získal Real titul po štvorročnej nadvláde [[FC Barcelona|Barcelony]], odohral Dubovský len päť zápasov. Strelil jeden gól [[Real Zaragoza|Zaragoze]], strelou z 20 metrov uzavrel skóre na 3 : 0, bol to jeho prvý ligový gól po ročnej prestávke a zároveň jeho posledný gól v drese „bieleho baletu“.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = „Bum“ pravačky po tridsiatich sekundách | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = apríl | ročník = IL. | číslo = 85 | strany = 5 a 18 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Za Real skóroval aj v [[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohári víťazov pohárov]] proti [[FC Lugano]] (3 : 0), dva góly dal aj v prípravnom zápase proti [[PSV Eindhoven]] (3 : 0).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dubovský mužom zápasu! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = december | ročník = XLVIII. | číslo = 292 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Po dvoch sezónach prestúpil do Realu Oviedo,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dubovský definitívne v Oviede! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = júl | ročník = IL. | číslo = 172 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý ligový zápas v novom drese odohral 3. septembra 1995 proti Zaragoze (0 : 1), podľa denníka ''AS'' bol spolu s brankárom Morom najlepším hráčom Ovieda. V 3. kole sa vytiahol proti svojmu bývalému klubu, na víťazstve 3 : 2 nad Realom Madrid sa podieľal dvomi gólovými prihrávkami.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Prihrával na góly Olimu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = september | ročník = IL. | číslo = 216 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Dubovský strelecky ožil, od 8. do 11. kola skóroval v štyroch zápasoch za sebou,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ľavačka, čo potápa! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = november | ročník = IL. | číslo = 257 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v sezóne 1995/96 dal sedem gólov v 31 zápasoch. Päť sezón bol oporou klubu, hrajúceho väčšinou o záchranu v lige. V roku 1997 ho zranenie a operácia kolena vyradili na 10 mesiacov. V sezóne 1998/99 dokázalo Oviedo s Dubovským v zostave poraziť veľkokluby Barcelonu (2 : 1, Dubovský prihral na gól Fabiovi Pintovi) aj Real Madrid (1 : 0). V sezóne 1999/2000 pauzoval niekoľko zápasov pre zranenie členka, v predposlednom kole dal gól proti [[Rayo Vallecano]], Oviedo sa víťazstvom 2 : 1 zachránilo v lige. Posledný zápas v španielskej lige odohral 20. mája 2000 proti [[Real Sociedad de Fútbol|Realu Sociedad]] (0 : 1), v Primera División pôsobil sedem sezón s bilanciou 151 zápasov a 19 gólov. Jeho život sa skončil predčasne 23. júna 2000 na dovolenke v [[Thajsko|Thajsku]], zomrel na následky zranení po nešťastnom páde z útesu, keď sa pošmykol pri fotografovaní.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tragický skon Petra Dubovského | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = jún | ročník = LIV. | číslo = 145 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Dubovský bol [[Futbalista roka 1993 (Slovensko)|Futbalistom roka 1993]], v tom istom roku obsadil ôsmu priečku v ankete talianskeho týždenníka '' Guerin Sportivo'' o najlepšieho mladého futbalistu Európy.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = „Elegantný Slovák“ v prvej desiatke | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = júl | ročník = XLVII. | číslo = 173 | strany = 14 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V ankete Futbalista desaťročia bol druhý za [[Ľubomír Moravčík|Ľubomírom Moravčíkom]],<ref>{{cite web|url=http://www.sme.sk/c/763260/futbalista-desatrocia-u-nas-1-l-moravcik-2-p-dubovsky.html|title=Futbalista desaťročia u nás: 1. Ľ. Moravčík, 2. P. Dubovský|publisher=sme.sk|date=18. december 2002}}</ref> v ankete [[Futbalista storočia (Slovensko)|Futbalista storočia]] obsadil štvrté miesto. V roku 2024 bol uvedený in memoriam do [[Sieň slávy slovenského futbalu|Siene slávy slovenského futbalu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = SFZ - Moravčík, Hrdlička, V. Masný, Dubovský a P. Molnár v Sieni slávy slovenského futbalu | url = https://futbalsfz.sk/sfz-moravcik-hrdlicka-v-masny-dubovsky-a-p-molnar-v-sieni-slavy-slovenskeho-futbalu/ | dátum vydania = 20. 3. 2024 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku 2025 v rámci spomienkového zápasu Internacionálov Slovenska s bývalými hráčmi Realu Madrid a Realu Oviedo pomenovali v [[Oviedo|Oviede]] na Dubovského počesť ulicu pri štadióne ''Paseo de Peter Dubovský''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Ohromné gesto: V španielskom Oviede pomenujú ulicu po Petrovi Dubovskom | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/752234-ohromne-gesto-v-spanielskom-oviede-pomenuju-ulicu-po-petrovi-dubovskom/ | dátum vydania = 16. 6. 2025 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = INTERNACIONÁLI SR - Zápas na počesť Petra Dubovského, ktorý bude mať v Oviede ulicu | url = https://futbalsfz.sk/internacionali-sr-zapas-na-pocest-petra-dubovskeho-ktory-bude-mat-v-oviede-ulicu/ | dátum vydania = 12. 5. 2025 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Na jeho pamiatku sa od roku 2000 udeľuje [[Cena Petra Dubovského]] pre najlepšieho slovenského futbalistu do 21 rokov. === Repre === V mládežníckych kategóriach hral v reprezentáciach do 17 a 18 rokov, nastrieľal v nich 18 gólov. S mužstvom [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Česko-Slovenska do 21 rokov]] si zahral vo štvrťfinále ME 1992 proti [[Talianske národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Taliansku U-21]]. V A-mužstve {{TCH|f|0|Česko-Slovenska}} debutoval 13. novembra 1991 v [[Sevilla|Seville]] v kvalifikácii o postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1992|ME 1992]] proti {{ESP|f|0|Španielsku}} (1 : 2), v tomto stretnutí nastúpil v útoku s klubovým spoluhráčom [[Ladislav Pecko|Ladislavom Peckom]], kvarteto slovanistov v zápase doplnili ďalší debutant [[Miloš Glonek]] a Ondrej Krištofík.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Prehra nepotešila, hra však povzbudila | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = marec | ročník = XXII. | číslo = 47 | strany = 12,13 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V kvalifikácii [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] odohral osem zápasov, s šiestimi gólmi bol najlepší strelec mužstva.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Česko-slovenský futbalový rok 1993. Najlepší strelec: Dubovský | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = december | ročník = XLVII. | číslo = 301 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Prvý krát skóroval 23. septembra 1992 v [[Košice|Košiciach]] proti {{FRO|f|0|Faerským ostrovom}} (4 : 0), nezabudnuteľný je jeho čistý hattrick proti {{ROU|f|0|Rumunsku}} (5 : 2), keď najskôr dal gól z voleja, ďalší pridal strelou od žrde a skóre uzavrel z priameho kopu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Za dve červené Dubovského hattrick | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = XLVII. | číslo = 127 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Hattrick ide do sveta | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = 38 | číslo = 108 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Strelecky sa presadil aj vo {{WAL|f|0|Walese}} (2 : 2)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dubovského góly udržiavajú nádej | periodikum = Slovenský denník | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = september | ročník = IV. | číslo = 211 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a doma proti {{CYP|f|0|Cypru}} (3 : 0). 17. novembra 1993 v [[Brusel]]i odohrala reprezentácia pod názvom RČS posledný zápas spoločnej histórie s {{BEL|f|0|Belgickom}} (0 : 0), Dubovský spolu s [[Ľubomír Moravčík|Ľubomírom Moravčíkom]] a [[Jaroslav Timko|Jaroslavom Timkom]] boli jediní Slováci v mužstve.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Futbalisti dopísali poslednú kapitolu s číslom 499 v Bruseli | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/136634-futbalisti-dopisali-poslednu-kapitolu-s-cislom-499-v-bruseli/ | dátum vydania = 28. 12. 2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Česko-Slovensko reprezentoval 14×, dal 6 gólov. V reprezentácii {{SVK|f|0|Slovenska}} odohral 33 zápasov, strelil 12 gólov. Prvý raz nastúpil 30. marca 1994 proti {{MLT|f|0|Malte}} (2 : 1), prvé dva góly, obidva z pokutového kopu strelil 20. apríla 1994 v Bratislave {{HRV|f|0|Chorvátsku}} (4 : 1) pri domácej premiére národného mužstva.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Víťazstvo pre históriu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = apríl | ročník = XLVIII. | číslo = 92 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Dvakrát skóroval aj v priateľskom zápase s {{RUS|f|0|Ruskom}} (2 : 1) v marci 1995.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dubovský triafa pravačkou i hlavou | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = marec | ročník = XIL. | číslo = 57 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>. V kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] odohral deväť zápasov, strelil tri góly. Chýbal len v úvodnom zápase s {{FRA|f|0|Francúzskom}}, na ktorý ho neuvoľnil Real Madrid.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Proti Francúzom bez Dubovského! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = september | ročník = XLVIII. | číslo = 206 | strany = 1 a 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V kvalifikácii o postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] proti {{FRO|f|0|Faerským ostrovom}} (2 : 1) strelil víťazný gól v poslednej minúte zápasu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Krôčik od kvalifikačného hrobu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = september | ročník = L. | číslo = 204 | strany = 8,9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Posledný krát obliekol reprezentačný dres 31. mája 2000 v [[Moskva|Moskve]] v priateľskom zápase s Ruskom (1 : 1). === Góly v reprezentácii === {|class="wikitable" ! Por. č. ! width=80|Dátum ! width=150|Miesto ! width=150|Súper ! Výsledok ! Góly ! width=150|Typ zápasu |- ! colspan="7"|Góly za {{TCH|f|0|Československo}} (6) |- |<center>1.||23. 9. 1992||[[Košice]]||{{FRO|f|1}}||<center>4 : 0||{{gól|90.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] |- |<center>2.||rowspan="3"|2. 6. 1993||rowspan="3"|[[Košice]]||rowspan="3"|{{ROU|f|1}}||rowspan="3"|<center>5 : 2||rowspan="3"|{{gól|59}} <br/>{{gól|82}} <br/>{{gól|90}}||rowspan="3"|kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] |- |<center>3. |- |<center>4. |- |<center>5.||8. 9. 1993||[[Cardiff]]||{{WAL|f|1}}||<center>2 : 2||{{gól|68}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] |- |<center>6.||27. 10. 1993||[[Košice]]||{{CYP|f|1}}||<center>3 : 0||{{gól|12}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] |- ! colspan="7"|Góly za {{SVK|f|0|Slovensko}} (12) |- |<center>7.||rowspan="2"|20. 4. 1994||rowspan="2"|[[Bratislava]]||rowspan="2"|{{HRV|f|1}}||rowspan="2"|<center>4 : 1||rowspan="2"|{{gól|24}}<br/>{{gól|61}}||rowspan="2"|priateľský |- |<center>8. |- |<center>9.||12. 11. 1994||[[Bukurešť]]||{{ROU|f|1}}||<center>2 : 3||{{gól|56}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] |- |<center>10.||rowspan="2"|8. 3. 1995||rowspan="2"|[[Košice]]||rowspan="2"|{{RUS|f|1}}||rowspan="2"|<center>2 : 1||rowspan="2"|{{gól|26}}<br/>{{gól|69}}||rowspan="2"|priateľský |- |<center>11. |- |<center>12.||29. 3. 1995||[[Košice]]||{{AZE|f|1}}||<center>4 : 1||{{gól|45}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] |- |<center>13.||11. 10. 1995||[[Bratislava]]||{{POL|f|1}}||<center>4 : 1||{{gól|31}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] |- |<center>14.||31. 8. 1996||[[Toftir]]||{{FRO|f|1}}||<center>2 : 1||{{gól|90}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>15.||22. 9. 1996||[[Bratislava]]||{{MLT|f|1}}||<center>6 : 0||{{gól|58}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>16.||23. 10. 1996||[[Bratislava]]||{{FRO|f|1}}||<center>3 : 0||{{gól|20}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>17.||5. 9. 1998||[[Košice]]||{{AZE|f|1}}||<center>3 : 0||{{gól|26}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|ME 2000]] |- |<center>18.||10. 10. 1998||[[Vaduz]]||{{LIE|f|1}}||<center>4 : 0||{{gól|13}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|ME 2000]] |} === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za Slovan Bratislava (3) |- |<center>Pohár UEFA||<center>1991/1992||1. kolo||{{ESP}} [[Real Madrid]]||<center>1 : 2||<center>1 |- |<center>Liga majstrov||<center>1992/1993||1. kolo||{{HUN}} [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]]||<center>4 : 1||<center>2 |- ! colspan="6"| Góly za Real Madrid (1) |- |<center>PVP||<center>1993/1994||1. kolo||{{CHE}} [[FC Lugano]]||<center>3 : 0||<center>1 |} === Úspechy === '''Reprezentačné''' '''Klubové''' * majster Československa 1992 so Slovanom Bratislava * majster Španielska 1995 s Realom Madrid * víťaz Španielskeho Superpohára 1993 s Realom Madrid '''Individuálne''' * Futbalista roka 1993 * 2. miesto v ankete Futbalista desaťročia * 2. miesto v ankete Futbalista štvrťstoročia * 4. miesto v ankete Futbalista storočia na Slovensku * člen Siene slávy slovenského futbalu * najlepší strelec čs. ligy 1991/92 (27 gólov), 1992/93 (24 gólov) * najlepší strelec RČS v kvalifikácii MS 1994 (6 gólov) === Externé odkazy === *[https://eu-football.info/_player.php?id=5064 Peter Dubovský na eu-football.info] *[https://statistiky1ligy.fotbal.cz/hrac/peter-dubovsky/2122 Peter Dubovský na statistiky1ligy.fotbal.cz] *[https://www.bdfutbol.com/en/j/j2240.html Peter Dubovský na bdfutbol.com] == Ľubomír Moravčík == Brilantný obojnohý technik s presnou prihrávkou a dobrou strelou, hravý typ futbalistu. Odchovanec nitrianskeho futbalu, v kategórii dorastu získal titul majstra Slovenska.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Mládež píše novú históriu. O majstrovi SSR a dorasteneckej lige | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1983 | mesiac = jún | ročník = XXXVII. | číslo = 150 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] debutoval ako 18-ročný v drese [[FC Nitra|Plastiky Nitra]] 16. októbra 1983 proti [[FK Teplice|Sklo Unionu Teplice]] (1 : 1). Potom čo Nitra vypadla z najvyššej súťaže, odohral dve sezóny v [[Slovenská národná futbalová liga|Slovenskej národnej futbalovej lige]], v sezóne [[1. slovenská národná futbalová liga 1985/1986|1985/86]] si Nitra vybojovala návrat medzi elitu s osembodovým náskokom pred [[ŠK Slovan Bratislava|Slovanom Bratislava]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Predstavujeme nováčik I. futbalovej ligy – Plastika Nitra | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1986 | mesiac = jún | ročník = XL. | číslo = 145 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Prvý ligový gól strelil Moravčík 19. augusta 1986 v domácom zápase s Bohemiansom Praha (2 : 3).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Premiéra Plastike nevyšla | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1986 | mesiac = august | ročník = XL. | číslo = 195 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V sezóne 1988/89 obsadila Nitra tretie miesto v lige,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nitra vyhrala preteky o prsia. Obzretie za I. futbalovou ligou | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = jún | ročník = XLIII. | číslo = 145 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v poslednom kole si v priamom súboji s [[FK Dukla Praha|Duklou Praha]] (3 : 2) vybojovala miestenku v [[Pohár UEFA|Pohári UEFA]], keď skóre stretnutia otvoril už v 9. minúte práve Moravčík.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nitra s európskou etiketou! | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = jún | ročník = XXI. | číslo = 25 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = V PVP bude hrát Slovan, v Pohár UEFA Ostrava a Nitra | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1989/6/15/8.png | dátum vydania = 15. 6. 1989 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> V Pohári UEFA vypadla Nitra v 1. kole s [[1. FC Köln]] po výsledkoch 1 : 4 a 0 : 1.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Keď bolo v Nitre na futbale 15-tisíc ľudí | url = https://mynitra.sme.sk/c/7385980/ked-bolo-v-nitre-na-futbale-15-tisic-ludi.html | dátum vydania = 17. 9. 2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = mynitra.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 1989/90 sa Moravčík zaradil medzi najlepších strelcov ligy, po jesennej časti bol s 10 gólmi dokonca v čele kanonierov. Darilo sa mu proti pražským klubom, gólom prispel k vysokej výhre 4 : 0 nad obhajcom titulu [[AC Sparta Praha|Spartou Praha]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík náš, koľko gólov dáš? | periodikum = ŽIVOT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = november | ročník = XXXIX. | číslo = 46 | strany = 18,19 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> [[SK Slavia Praha|Slavii Praha]] dal dva góly (3 : 2). Na jar pridal štyri presné zásahy, v lige odohral celkom 119 zápasov, dal 30 gólov. Po [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|MS 1990]] prestúpil do francúzskeho klubu [[AS Saint-Étienne]]. Vo [[Ligue 1|francúzskej lige]] debutoval 20. júla 1990 proti [[Stade Rennais FC|Stade Rennes]] (0 : 0),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík v talianskom duchu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = júl | ročník = XLIV. | číslo = 171 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól strelil 1. decembra 1990 v 18. kole proti [[Stade Brestois]] (6 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík je strelec | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = december | ročník = XLIV. | číslo = 284 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Vo svojej premiérovej sezóne odohral 37 zápasov, so 7 gólmi bol najlepší strelec mužstva,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík strieľa góly | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = december | ročník = XLV. | číslo = 24 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> skóroval aj proti lídrovi [[Olympique Marseille]] (1 : 1),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Chapeau, Moravčík! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = marec | ročník = XLV. | číslo = 66 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> jeho góly však nestačili na lepšie ako 13. miesto v tabuľke.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík strieľa, mužstvo klesá... | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = apríl | ročník = XXIII. | číslo = 15 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V sezóne 1991/92 strelil štyri góly, po víťazstve 3 : 0 (1 gól) nad [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] ho športový denník ''L'Équipe'' označil za „čarodejníka“.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = L'Équipe: Moravčík – čarodejník | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = november | ročník = XXIII. | číslo = 47 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Vo [[Coupe de France|Francúzskom pohári]] sa s mužstvom dostal až do semifinále, kde ich zastavil [[FC Nantes]]. Moravčíkovým spoluhráčom bol v jarnej časti sezóny aj slovenský kanonier [[Milan Luhový]]. Výborne odštartoval sezónu 1992/93, v prvých štyroch kolách trikrát skóroval, po 7. kole mal na konte štyri góly a spolu s ďalšími šiestimi hráčmi viedol poradie najlepších kanonierov. Rovnaký počet gólov mal napríklad aj [[Rudi Völler]] z Marseille. O Moravčíkove služby prejavil záujem Bernard Tapie, majiteľ [[Olympique Marseille]], ale Moravčík napriek lákavej ponuke ostal v St. Étienne. Týždenník ''France Football'' uverejnil na titulnej strane Moravčíkovu fotografiu s nadpisom ''Moravčík, zelené zlato'', podľa klubových farieb ASSE.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Na starom, a nie po starom | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = november | ročník = XLVI. | číslo = 261 | strany = 1 a 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Jeho výkony sa prejavili aj v hodnotení uznávaného týždenníka, ktorý ho vyhlásil za najlepšieho zahraničného hráča ligy v roku 1992.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík najlepší aj vo Francúzsku | periodikum = Nitrianske noviny | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = január | ročník = II. | číslo = 2 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V auguste 1995 zažiaril v prípravnom zápase s [[AC Miláno]], keď sa dvomi gólmi postaral o víťazstvo 2 : 1 nad „rossoneri“.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík zdolal AC Miláno! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = august | ročník = IL. | číslo = 197 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = AS Saint-Étienne - AC Milan, Match Amical (1995-1996) | url = https://www.asse-stats.com/match-asse-milan-ac-amical-1995 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = asse-stats.com | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 1995/96 bol kapitánom mužstva, odohral 34 zápasov, strelil 7 gólov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Zo zahraničnej tlače - L'Équipe. Moravčík talizmanom | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = september | ročník = IL. | číslo = 218 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> St. Étienne vypadlo do druhej ligy, Moravčík sa po šiestich sezónach rozlúčil s dresom ''Les Verts'' s bilanciou 197 zápasov a 31 gólov. Znova o neho prejavil záujem Olympique Marseille, nakoniec sa stal hráčom korzického klubu [[SC Bastia]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dnešok je Bastia | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = júl | ročník = L. | číslo = 167 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V novom drese sa skvele uviedol, v prvých siedmich zápasoch strelil štyri góly, Bastia bola po 9. kole na druhej priečke ligy.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ľubomír Moravčík kráľom Korzičanov | periodikum = Nitrianske noviny | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = september | ročník = V. | číslo = 37 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V zápase 12. kola s [[AS Monaco]] však utrpel Moravčík po zákroku Emmanuela Petita zlomeninu nohy, po operácii nasledovala dlhá 133-dňová pauza bez futbalu. V máji 1997 podpísal zmluvu so švajčiarskym klubom [[FC Sion]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík podpísal na dva roky Sionu! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = máj | ročník = LI. | číslo = 121 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> ktorý rátal s jeho skúsenosťami v Lige majstrov. V Sione začal s prípravou, no hneď na prvom tréningu sa mu obnovila zlomenina nohy a musel absolvovať operáciu, čím sa stal pre klub nepoužiteľný. Vrátil sa späť do Bastie, na ligový zápas nastúpil po šesťmesačnej pauze až v decembri 1997, prvý gól v sezóne strelil na jar 1998 v 31 .kole, keď prekonal spoluhráča z reprezentácie [[Alexander Vencel mladší|Alexandra Vencela]] v bráne [[RC Strasbourg Alsace|RC Štrasburg]] (1 : 1), skóroval aj v ďalšom kole proti [[Montpellier HSC|Montpellieru]] (2 : 1). Posledný zápas vo francúzskej lige odohral 9. mája 1998, v súťaži odohral celkom 230 zápasov, dal 39 gólov. Stal sa hráčom MSV Duisburg,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Idem tam, kde ma chcú všetci | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = apríl | ročník = LII. | číslo = 99 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> premiéru v [[Fußball-Bundesliga|Bundeslige]] absolvoval 14. augusta 1998 proti [[Eintracht Frankfurt|Eintrachtu Frankfurt]] (2 : 1), časopis ''Kicker'' ho označil za najlepšieho hráča zápasu a zaradil ho do zostavy kola.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Podľa Kickeru: Moravčík mužom zápasu! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = august | ročník = LII. | číslo = 190 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Napriek úspešnému debutu nebol Moravčík spokojný so svojou pozíciou v mužstve a po piatich zápasoch sa rozhodol ukončiť pôsobenie v klube. V októbri 1998 prestúpil do [[Celtic FC|Celticu Glasgow]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík je v Celtiku Glasgow! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = október | ročník = LII. | číslo = 245 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> kde ho dotiahol tréner [[Jozef Vengloš]]. Prvý krát sa stalo, že slovenský tréner pôsobiaci v zahraničí angažoval slovenského futbalistu,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Vengloš verí, že Moravčík Celtiku pomôže | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = október | ročník = LII. | číslo = 250 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> média sa posmešne vyjadrovali, že „strýko Joe“ si priviedol syna.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Moravčík spomína na začiatky v Celticu: Písali, že prišiel stroskotanec, potom som všetkým vytrel kocúra | url = https://sport.aktuality.sk/futbal/clanok/lubomir-moravcik-spomina-na-zaciatky-v-celtic-glasgow-pisali-ze-prisiel-stroskotanec-potom-som-vsetkym-vytrel-kocura-2023050216493091514 | dátum vydania = 10. 11. 2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.aktuality.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> V [[Scottish Premiership|škótskej lige]] debutoval 7. novembra 1998 proti FC Dundee (6 : 1), Vo svojom treťom ligovom zápase zažiaril v derby s [[Rangers FC|Glasgow Rangers]], pri výhre 5 : 1 dal dva góly a na ďalšie dva prihral, bolo to najvyššie víťazstvo Celticu nad rivalom od januára 1966.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Bol taký šťastný, že góly ani neoslavoval | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = november | ročník = LII. | číslo = 271 | strany = 13 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Celtic FC - Rangers FC 5:1 (Premiership 1998/1999, 15. Round) | url = https://www.worldfootball.net/report/premiership-1998-1999-celtic-fc-rangers-fc_2/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = worldfootball.net | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 1999/2000 sa strelecky prebudil v decembri, skóroval v troch ligových zápasoch po sebe [[Hibernian FC|Hibernian]] (4 : 0),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Stále parádny futbalový marš Ľubomíra Moravčíka | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = december | ročník = LIII. | číslo = 281 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> [[Aberdeen FC|FC Aberdeen]] (6 : 0), [[Dundee United FC|Dundee United]] (4 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Roztopašné futbalové decko. Ľuboš Moravčík teraz exceluje v Celtiku Glasgow | periodikum = Nový deň | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = marec | ročník = I. | číslo = 19 | strany = 24 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Celtic vyhral Ligový pohár po výhre 2 : 0 nad [[Aberdeen FC|FC Aberdeen]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík s trofejou | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = marec | ročník = LIV. | číslo = 67 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> keď do finále posunul mužstvo Moravčíkov gól v semifinále, vo finále Škótskeho pohára prehrali s Rangers 0 : 1. V Pohári UEFA skóroval proti [[Girondins Bordeaux]] (1 : 2 po predĺžení). V sezóne 2000/01 získal Moravčík svoj prvý majstrovský titul v kariére,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík sa teší z prvého titulu | periodikum = Nový deň | odkaz na periodikum = | rok = 2001 | mesiac = apríl | ročník = III. | číslo = 83 | strany = 15 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v sezóne odohral 27 zápasov a s 9 gólmi bol tretí najlepší strelec mužstva. Celtic vyhral aj Škótsky pohár, vo finále zdolal [[Hibernian FC|FC Hibernian]] 3 : 0 a obhájil prvenstvo v Ligovom pohári po víťazstve 3 : 0 nad [[Kilmarnock FC|Kilmarnockom]], čím skompletizoval [[treble]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčíkov Celtic získal fantastický "treble" | periodikum = Košický denník Korzár | odkaz na periodikum = | rok = 2001 | mesiac = máj | ročník = IV. | číslo = 120 | strany = VIII | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Ako 36-ročný si prvý raz zahral prestížnu [[Liga majstrov UEFA|Ligu majstrov]], v skupinovej fáze nastúpil v zápasoch s [[FC Porto]] (0 : 3), [[Rosenborg BK]] (0 : 2), skvelý výkon predviedol v zápase s [[Juventus FC|Juventusom Turín]], pri víťazstve 4 : 3 sa podieľal na troch góloch.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík doslova exceloval | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2001 | mesiac = november | ročník = XLVI. | číslo = 212 | strany = 19 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Moravčík byl hvězdou v marném boji Celtiku | url = https://www.idnes.cz/fotbal/pohary/moravcik-byl-hvezdou-v-marnem-boji-celtiku.A011101_151710_fot_pohary_rou | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 2001/02 obhájil Celtic titul, Moravčík nastúpil v lige 27×, dal šesť gólov. Moravčík sa stal počas štyroch sezón v Celticu miláčikom tribún, klubovou legendou, uviedli ho do Siene slávy klubu, bývalý spoluhráč z Celticu [[Švédsko|Švéd]] [[Henrik Larsson]] označil Moravčíka za jedného z najlepších futbalistov, s ktorými hral počas svojej kariéry.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Hral s Ronaldom i Messim. Podľa švédskeho reprezentanta patril k najlepším aj Moravčík | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-larsson-najlepsi-hrac-moravcik-relacia-2026/ | dátum vydania = 10. 1. 2026 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Hráčsku kariéru ukončil v roku 2002 v japonskom klube JEF United Ičihara znovu pod vedením trénera Vengloša.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík do japonskej Ičihary za trénerom Venglošom? | periodikum = Spišský denník Korzár | odkaz na periodikum = | rok = 2002 | mesiac = máj | ročník = IV. | číslo = 101 | strany = III | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Dvakrát bol zvolený za najlepšieho hráča krajiny, v roku 1992 vyhral anketu [[Futbalista roka (Česko-Slovensko)|Futbalista roka v Československu]], o deväť rokov neskôr sa stal ako 36-ročný najstarším víťazom ankety [[Futbalista roka 2001 (Slovensko)|Futbalista roka na Slovensku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Titul futbalistu roka som si vytrucoval, vraví Moravčík | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/257191-titul-futbalistu-roka-som-si-vytrucoval-vravi-moravcik/ | dátum vydania = 28. 1. 2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Sedemkrát sa umiestnil v Top-3 spomínaných ankiet, v roku 2002 vyhral anketu Futbalista desaťročia.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Futbalistom desaťročia Moravčík | periodikum = Prešovský denník Korzár | odkaz na periodikum = | rok = 2002 | mesiac = december | ročník = IV. | číslo = 294 | strany = IV | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1999 sa Moravčíkovi dostalo cti zahrať si vo [[Výber sveta (futbal)|Výbere sveta]] v exhibičnom zápase proti jedenástke [[Nelson Mandela|Nelsona Mandelu]] v [[Johannesburg]]u, strelil gól po prihrávke [[Thomas Häßler|Thomasa Hässlera]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Má ďalšie pozvanie do výberu sveta! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = august | ročník = LIII. | číslo = 183 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Trafil aj Moravčík | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = august | ročník = LIII. | číslo = 191 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 2024 bol uvedený do [[Sieň slávy slovenského futbalu|Siene slávy slovenského futbalu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = SFZ - Moravčík, Hrdlička, V. Masný, Dubovský a P. Molnár v Sieni slávy slovenského futbalu | url = https://futbalsfz.sk/sfz-moravcik-hrdlicka-v-masny-dubovsky-a-p-molnar-v-sieni-slavy-slovenskeho-futbalu/ | dátum vydania = 20. 3. 2024 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> === Repre === Prvé reprezentačné štarty zbieral v olympijskom mužstve Česko-Slovenska v kvalifikácii o postup na [[Letné olympijské hry 1988|OH 1988 v Soule]]. Dres „olympionikov“ obliekol 12×, strelil jeden gól Fínsku (2 : 0).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Príliš skromné víťazstvo | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1987 | mesiac = september | ročník = XLI. | číslo = 224 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> S mužstvom vyhral v roku 1987 turnaj ''Merdeka cup'' v [[Malajzia|Malajzii]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Olympionici dobyli Merdeku | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1987 | mesiac = december | ročník = XIX. | číslo = 52 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> S Výberom čs. ligy dvakrát vyhral ''Prezidentov pohár'' v [[Soul]]e, v roku 1988 dal vo finále víťazný gól olympionikom ZSSR (2 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Soul už počul našu hymnu... | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1988 | mesiac = júl | ročník = XX. | číslo = 27 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V A-mužstve {{TCH|f|0|Česko-Slovenska}} debutoval 11. novembra 1987 v Prahe v kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1988|ME 1988]] proti {{WAL|f|0|Walesu}} (2 : 0). Bol členom mužstva, ktoré si vybojovalo postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|MS 1990]]. V kvalifikácii odohral sedem zápasov, vynikol v zápase proti {{CHE|f|0|Švajčiarsku}} (3 : 0), prvý gól dal [[Tomáš Skuhravý]] hlavou po Moravčíkovom centri, tretí dal Moravčík krásnou strelou spoza šestnástky.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nevedel sa dočkať konca | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = november | ročník = XXI. | číslo = 44 | strany = 12,13 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Dlouhé trápení, skvělý závěr | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1989/10/26/8.png | dátum vydania = 26. 10. 1989 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> Na záverečnom turnaji v Taliansku odohral všetkých päť zápasov, vo štvrťfinále s {{DEU|f|0|Nemeckou spolkovou republikou}} (0 : 1) bol vylúčený po tom čo vykopol kopačku, ktorú mu prišliapol [[Pierre Littbarski]]. Ďalší veľký zápas odohral Moravčík v kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1992|ME 1992]] proti {{ESP|f|0|Španielsku}} (3 : 2). Moravčík bol najlepším hráčom na ihrisku, prvý gól strelil po jeho centri do šestnástky [[Václav Daněk]], v 77. minúte dal víťazný gól, keď loptu odrazenú od žrde strelou zblízka dopravil do brány.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Zásah v pravú chvíľu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = november | ročník = XLIV. | číslo = 269 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V marci 1991 v priateľskom zápase s {{POL|f|0|Poľskom}} (4 : 0) dal gól takmer z polovice ihriska.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčíkova gólová paráda | periodikum = Slovenský denník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = marec | ročník = II. | číslo = 74 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {{TCH|f|0|Česko-Slovensko}} reprezentoval 42×, dal šesť gólov. Po rozdelení [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] sa stal lídrom a kapitánom novotvoriacej sa reprezentácie {{SVK|f|0|Slovenska}}. Prvý krát nastúpil 30. marca 1994 proti {{MLT|f|0|Malte}} (2 : 1), prvý gól strelil {{HRV|f|0|Chorvátsku}} (4 : 1) pri premiére národného mužstva na domácej pôde.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Posledný klinec zatĺkol kapitán | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = apríl | ročník = XLVIII. | číslo = 91 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] ako jediný odohral všetkých 10 zápasov, bol pri historicky prvom súťažnom zápase s {{FRA|f|0|Francúzskom}} (0 : 0), skóroval proti {{ISR|f|0|Izraelu}} (2 : 2). Ruský denník ''Sport-Express'' ho zaradil ako jediného Slováka do jedenástky kvalifikačnej skupiny.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík v jedenástke našej skupiny | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = december | ročník = IL. | číslo = 278 | strany = 36 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Bol autorom historicky prvého gólu Slovenska v bojoch o postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] v zápase s {{FRO|f|0|Faerskými ostrovmi}} (2 : 1). V roku 1998 bol s tromi gólmi najlepším strelcom reprezentácie. Posledný krát reprezentoval 11. októbra 2000 v Bratislave proti {{SWE|f|0|Švédsku}} (0 : 0) v kvalifikácii [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2002|MS 2002]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ľ. Moravčík končí v reprezentácii! | periodikum = Prešovský denník Korzár | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = október | ročník = II. | číslo = 237 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Za národný tím odohral 37 zápasov, 24 s kapitánskou páskou, strelil šesť gólov. === Góly v reprezentácii === {|class="wikitable" ! Por. č. ! width=80|Dátum ! width=150|Miesto ! width=150|Súper ! Výsledok ! Góly ! width=150|Typ zápasu |- ! colspan="7"|Góly za {{TCH|f|0|Československo}} (6) |- |<center>1.||25. 10. 1989||[[Praha]]||{{CHE|f|1}}||<center>3 : 0||{{gól|88.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|MS 1990]] |- |<center>2.||14. 11. 1990||[[Praha]]||{{ESP|f|1}}||<center>3 : 2||{{gól|77.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1992|ME 1992]] |- |<center>3.||27. 3. 1991||[[Olomouc]]||{{POL|f|1}}||<center>4 : 0||{{gól|42.}}||priateľský |- |<center>4.||25. 9. 1991||[[Oslo]]||{{NOR|f|1}}||<center>3 : 2||{{gól|53.}}||priateľský |- |<center>5.||19. 8. 1992||[[Bratislava]]||{{AUT|f|1}}||<center>2 : 2||{{gól|90.}}||priateľský |- |<center>6.||24. 3. 1993||[[Limassol]]||{{CYP|f|1}}||<center>1 : 1||{{gól|34.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] |- ! colspan="7"|Góly za {{SVK|f|0|Slovensko}} (6) |- |<center>7.||20. 4. 1994||[[Bratislava]]||{{HRV|f|1}}||<center>4 : 1||{{gól|83.}}||priateľský |- |<center>8.||12. 10. 1994||[[Tel Aviv]]||{{ISR|f|1}}||<center>2 : 2||{{gól|14.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] |- |<center>9.||31. 8. 1996||[[Toftir]]||{{FRO|f|1}}||<center>2 : 1||{{gól|13.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>10.||6. 2. 1998||[[Limassol]]||{{SVN|f|1}}||<center>1 : 1||{{gól|75.}}||medzinárodný turnaj |- |<center>11.||7. 2. 1998||[[Limassol]]||{{ISL|f|1}}||<center>2 : 1||{{gól|63.}}||medzinárodný turnaj |- |<center>12.||5. 9. 1998||[[Košice]]||{{AZE|f|1}}||<center>3 : 0||{{gól|37.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|ME 2000]] |} === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za Celtic Glasgow (3) |- |rowspan="2"|<center>Pohár UEFA||rowspan="2"|<center>2000/2001||predkolo||{{LUX}} Jeunesse Esch||<center>4 : 0||<center>2 |- |2. kolo||{{FRA}} [[FC Girondins de Bordeaux|Girondins Bordeaux]]||<center>1 : 2 pp||<center>1 |} === Úspechy === '''Reprezentačné''' * štvrťfinalista MS 1990 * víťaz Merdeka Cupu 1987 s olympijským mužstvom Česko-Slovenska * 2× víťaz Prezidentského pohára s ligovým výberom Česko-Slovenska (1988, 1989) '''Klubové''' * 2× majster Škótska s Celticom Glasgow (2001, 2002) * víťaz Škótskeho pohára 2001 s Celticom * 2× víťaz Ligového pohára s Celticom (2000, 2001) * semifinalista Francúzskeho pohára 1993 s AS St. Étienne * účasť v Pohári UEFA 1989/90 s Plastikou Nitra '''Individuálne''' * Futbalista roka 1992 v Česko-Slovensku * Futbalista roka 2001 na Slovensku * Futbalista desaťročia (1993 - 2003) * 3. miesto v ankete Futbalista štvrťstoročia * najlepší zahraničný hráč francúzskej ligy 1992 * člen Siene slávy slovenského futbalu * člen Siene slávy Celticu Glasgow === Externé odkazy === *[https://eu-football.info/_player.php?id=14327 Ľubomír Moravčík na eu-football.info] *[https://statistiky1ligy.fotbal.cz/hrac/lubomir-moravcik/2473 Ľubomír Moravčík na statistiky1ligy.fotbal.cz] *[https://www.asse-stats.com/lubomir-moravcik Ľubomír Moravčík na asse-stats.com] *[https://www.fitbastats.com/celtic/player.php?playerid=2852 Ľubomír Moravčík na fitbastats.com] == Róbert Semeník == Rodák z VK začínal v [[FK Dukla Banská Bystrica]], majster dorastu 1991 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Baník Ostrava – Dukla Banská Bystrica, finále na 2 zápasy o titul, presne pred 30 rokmi | url = https://duklasport.sk/banik-ostrava-dukla-banska-bystrica-finale-na-2-zapasy-o-titul-pred-30-rokmi/ | dátum vydania = 22. 6. 2021 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = duklasport.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* V čs. lige debutoval 3. novembra 1991 proti [[FK Inter Bratislava|Interu Bratislava]] (0:2), vo federálnej lige 10/-* prvý gól v slov. lige 23. októbra 1993 Humennému (1:1)* 1994/95 kráľ strelcov (18), 1995/96 [[1. FC Košice]] 29 gólov/3 hetriky*, rekord ligy <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Róbert Semeník 29-gólovým rekordom obhájil Pohár Práce pre najlepšieho futbalového strelca | url = https://www.sme.sk/c/2112616/robert-semenik-29-golovym-rekordom-obhajil-pohar-prace-pre-najlepsieho-futbaloveho-strelca.html | dátum vydania = 14. 6. 1996 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, vyrovnal [[Slovinsko|Slovinec]] [[Andraž Šporar]] 2018/19* [[Liga majstrov UEFA]]* Gençlerbirliği SK, [[FK Teplice]] [https://www.fkteplice.cz/hrac.asp?id=773&hrac-archiv=1 PROFIL HRÁČE Róbert SEMENÍK] [https://www.idnes.cz/fotbal/prvni-liga/semenik-se-behem-minuty-dvakrat-trefil.A010315_181143_fotbal_ber], [[FKD Drnovice|FK Drnovice]], [[Győri ETO FC]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = R. Semeník svoju univerzálnosť úspešne zavŕšil v Györi, v lete by však rád zmenil dres | url = https://korzar.sme.sk/c/4655008/r-semenik-svoju-univerzalnost-uspesne-zavrsil-v-gyori-v-lete-by-vsak-rad-zmenil-dres.html | dátum vydania = 6. 6. 2002 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = korzar.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> * návrat do BB <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Semeník mieri po siedmich rokoch opäť pod Urpín | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/semenik-mieri-po-siedmich-rokoch-opat-pod-urpin/?page=2 | dátum vydania = 9. 1. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* nováčik BB 2. v lige len vzájomné zápasy* <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Futbalisti Žiliny tretí raz majstrami | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/fortuna-liga/clanok/109572-futbalisti-ziliny-treti-raz-majstrami/ | dátum vydania = 8. 6. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, Pohár UEFA postúpili cez predkolá FC Wil Semeník dva góly, v 1. kole vypadli s Benficou* 2005 Slovenský pohár <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = B. Bystrica vyhrala Slovenský pohár | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/fortuna-liga/clanok/109676-b-bystrica-vyhrala-slovensky-pohar/ | dátum vydania = 8. 5. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> dvojnásobný stovkár <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Stogólový Semeník: Som veľmi šťastný | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/fortuna-liga/clanok/109741-stogolovy-semenik-som-velmi-stastny/ | dátum vydania = 25. 9. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = B. Bystrica - Púchov 4:0 (1:0) | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/b-bystrica-puchov-40-10/?page=14 | dátum vydania = 9. 6. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Kráľ hetrikov [https://www.idnes.cz/fotbal/zahranici/novacek-ve-slovenske-lize-rozdrtil-lidra.A030809_223753_fot_zahranici_min Nováček ve slovenské lize rozdrtil lídra] Reprezentačný dres obliekal už v mužstve [[Slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov]], v prvom zápase s Francúzskom 6. 9. 1994 v [[Myjava|Myjave]] (0:3). V odvetnom stretnutí zariadil víťazstvo 1:0, dva góly strelil Poľsku (3:1). V A-mužstve debutoval 15. 11. 1995 v Košiciach proti {{ROU|f|0|Rumunsku}} v kvalifikácii ME 1996, prvý gól {{CRC|f|0|Kostarike}}. 8× Okrem toho nastúpil v neoficiálnom zápase proti {{MEX|f|0|Mexiku}} (2:5)*, reprezentoval Výber ligy v zápasoch s {{MYS|f|0|Malajziou}} a olympionikmi {{CHN|f|0|Číny}}* === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za 1. FC Košice (3) |- |rowspan="2"|<center>Pohár Intertoto||rowspan="2"|<center>1995||rowspan="2"|skupina||{{BEL}} SC Charleroi||<center>3:2||<center>1 |- |{{TUR}} Bursaspor||<center>1:1||<center>1 |- |<center>Liga majstrov||<center>1997/1998||1. predkolo||{{ISL}} ÍA Akranes||<center>3:0||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za Duklu B. Bystrica (4) |- |rowspan="3"|<center>Pohár UEFA||rowspan="3"|<center>2004/2005||1. predkolo||{{AZE}} FK Karabach||<center>3:0||<center>1 |- |rowspan="2"|2. predkolo||rowspan="2"|{{CHE}} FC Wil||<center>3:1||<center>2 |- |<center>1:1||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za FC Nitra (2) |- |<center>Pohár Intertoto||<center>2008||1. kolo||{{AZE}} Neftči Baku||<center>3:1||<center>2 |} == Stanislav Šesták == [[1. FC Tatran Prešov]] majster SR v doraste, najlepší strelec dorasteneckej ligy 26 gólov**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Starší dorastenci FC Tatran Prešov majstrami Slovenskej republiky 1999/2000 | periodikum = Prešovský večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = jún | ročník = XI. | číslo = 2508 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V [[Niké liga|slovenskej lige]] debutoval 12. augusta 2000 v 5. kole sezóny [[Mars superliga 2000/2001|2000/01]] proti [[FK Inter Bratislava]] (0 : 3), prvý gól strelil 23. septembra 2000 proti [[MŠK Žilina]] (2 : 2)**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Keď dvaja urobia to isté... | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = september | ročník = LIV. | číslo = 220 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prestup do [[ŠK Slovan Bratislava]]**,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Šesták v Slovane | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2002 | mesiac = február | ročník = 47 | číslo = 29 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól materskému klubu Prešovu**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Gólový zápis Šestáka | periodikum = Prešovský večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2002 | mesiac = september | ročník = XIII. | číslo = 2936 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V zime 2004 sa stal hráčom [[MŠK Žilina]]**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šesták hráčom majstrovskej Žiliny | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/nike-liga/clanok/89298-sestak-hracom-majstrovskej-ziliny/ | dátum vydania = 9. 2. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> hetrik proti FK Dukla Banská Bystrica (4 : 0)**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Žilina zdolala B. Bystricu 4:0, Šesták dal hetrik | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/nike-liga/clanok/109613-zilina-zdolala-b-bystricu-40-sestak-dal-hetrik/ | dátum vydania = 24. 10. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Superpohár <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Superpohár: Žilina - Artmedia Bratislava 2:1 | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/92996-superpohar-zilina-artmedia-bratislava-21/ | dátum vydania = 18. 7. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[VfL Bochum]] v [[Fußball-Bundesliga|Bundeslige]] debutoval 11. augusta 2007, v 1. kole strelil svoj prvý gól proti [[Werder Brémy]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šestákov gól hneď pri premiérovom vystúpení v I. bundeslige | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/sestakov-gol-hned-pri-premierovom-vystupeni-v-i-bundeslige/ | dátum vydania = 11. 8. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* 13 gólov - 6. najlepší strelec, hetrik [[TSG 1899 Hoffenheim|Hoffenheim]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šesták: Môj prvý hetrik v bundeslige - skvelé | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/114471-sestak-moj-prvy-hetrik-v-bundeslige-skvele/ | dátum vydania = 11. 4. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Ankaragücü|MKE Ankaragücü]] [[Fenerbahçe SK]] (2:1) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šesták dvoma gólmi odstrelil Fenerbahce | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/92278-sestak-dvoma-golmi-odstrelil-fenerbahce/ | dátum vydania = 12. 12. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> hetrik [[Galatasaray SK]] (3:2) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šestákov hetrik pokoril Galatasaray | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/115874-sestakov-hetrik-pokoril-galatasaray/ | dátum vydania = 13. 3. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> stý gól* Bursaspor 3 sezóny, finále pohára <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Turecký pohár vyhral tím Fenerbahce | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/turecky-pohar-vyhral-tim-fenerbahce/ | dátum vydania = 16. 5. 2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]] majster**4. najlepší strelec ligy <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Ferencváros majstrom napriek prehre, Šesták skóroval | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/388689-ferencvaros-majstrom-napriek-prehre-sestak-skoroval/ | dátum vydania = 3. 4. 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[FK Poprad]] [[2. slovenská futbalová liga]] === Reprezentačná kariéra === kvalifikácia ME 18 - dva góly Lotyšsku (6 : 0)**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Suverénny postup | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = október | ročník = LIV. | číslo = 244 | strany = 15 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Debutoval 18. augusta 2004 v Bratislave v kvalifikácii MS 2006 proti {{LUX|f|0|Luxembursku}} (3:1). Bol členom mužstva, ktoré vyhralo v roku 2004 ''Kráľovský pohár'' v [[Bangkok]]u* Prvé reprezentačné góly strelil proti {{SMR|f|0|San Marínu}} 13. októbra 2007, k vysokému víťazstvu 7:0 prispel dvomi gólmi. V [[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2010 – Európa – Skupina 3|kvalifikácii o postup na MS 2010]] bol s 6 gólmi najlepším strelcom Slovenska. Skóroval vo všetkých kľúčových zápasoch. V zápase s {{POL|f|0|Poľskom}} otočil skóre v priebehu dvoch minút* , v obidvoch stretnutiach s {{CZE|f|0|Českom}} bol autorom prvého gólu, v Prahe v 22. minúte, v Bratislave v 60. minúte* Na [[majstrovstvá sveta vo futbale 2010|MS 2010]] nastúpil v troch zápasoch, proti {{NZL|f|0|Novému Zélandu}} a {{PAR|f|0|Paraguaju}} v základnej zostave, pri vyradení obhajcov titulu {{ITA|f|0|Talianom}} striedal v úplnom závere [[Róbert Vittek|Róberta Vitteka]]. Štartoval tiež na [[majstrovstvá Európy vo futbale 2016|ME 2016 vo Francúzsku]], kde nastúpil v osemfinále proti {{DEU|f|0|Nemecku}} (0:3), v 64. minúte striedal [[Michal Ďuriš (futbalista)|Michal Ďuriša]]. Bol to posledný Šestákov štart v reprezentačnom drese, ktorý obliekol 66 krát, strelil 14 gólov. == Róbert Vittek == Odchovanec [[ŠK Slovan Bratislava]], ligu začal hrať v sezóne 1999/2000, prvý gól strelil [[FC Spartak Trnava]] (3:0). V sezónach 2001/02 a 2002/03 bol s 14 resp. 19 gólmi najlepším strelcom belasých, v poradí kanonierov ligy bol 3. a 2.* V roku 2003 odišiel na hosťovanie do druholigového [[1. FC Nürnberg|1. FC Norimberg]], spolu s [[Marek Mintál|Marekom Mintálom]] sa stali oporami mužstva, vybojovali postup do bundesligy <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek na hosťovanie do Norimbergu | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/vittek-na-hostovanie-do-norimbergu-2/ | dátum vydania = 30. 8. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* v 2. bundeslige debutoval v zápase 5. kola proti [[FC Erzgebirge Aue]], k remíze 3:3 prispel dvomi gólovými prihrávkami <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek prihrával na dva góly Norimbergu | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/77233-vittek-prihraval-na-dva-goly-norimbergu/ | dátum vydania = 14. 9. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Prvý gól strelil v 12. kole [[1. FC Union Berlin|Unionu Berlín]] (3:0) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zahraničné ligy: Vittek i Mintál skórovali | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/117322-zahranicne-ligy-vittek-i-mintal-skorovali/ | dátum vydania = 10. 11. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, v sezóne odohral 26* zápasov, strelil 10 gólov. Prvý gól dal v 2. kole Nemeckého pohára proti [[FC Bayern Mníchov]], keď trafil šibenicu brány [[Oliver Kahn]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek vymietol Kahnovi pavučinu | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/vittek-vymietol-kahnovi-pavucinu/ | dátum vydania = 30. 10. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek v Norimbergu do leta 2007 | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112247-vittek-v-norimbergu-do-leta-2007/ | dátum vydania = 12. 5. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* V bundeslige hneď v prvom zápase skóroval, 7. augusta 2004 proti [[1. FC Kaiserslautern]] (3:1) hlavou zvýšil na 2:1* <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittekova gólová premiéra v bundeslige | url = https://hnonline.sk/sport/10521-vittekova-golova-premiera-v-bundeslige | dátum vydania = 9. 8. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = hnonline.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Najúspešnejšia sezóna 2005/06, Vittek strelil 16 gólov, všetky na jar, vytvoril rekord bundesligy - dva hetriky bez prerušenia iným hráčom, 24.-26. kolo dal 8 gólov [[MSV Duisburg]] (3:0), [[1. FC Köln]] (4:3) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Strelec Vittek: Také niečo som ešte nezažil | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112774-strelec-vittek-take-nieco-som-este-nezazil/ | dátum vydania = 12. 3. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, [[SV Werder Brémy]] (3:1) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Nezastaviteľný Vittek strieľa ako z kanónu | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/nezastavitelny-vittek-striela-ako-z-kanonu/ | dátum vydania = 19. 3. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Na konci sezóny bol Vittek piatym najlepším strelcom ligy, pred ním [[Miroslav Klose]], [[Dimitar Berbatov]], Halil Altıntop a [[Roy Makaay]]* 2006/07 bilancia 24/4, opäť sa presadil proti Bayernu <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittekovci deklasovali Bayern | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/113157-vittekovci-deklasovali-bayern/ | dátum vydania = 2. 2. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, Norimberg obsadil 6. miesto v lige a vyhral [[DFB-Pokal|Nemecký pohár]], pre klub to bola prvá trofej po 39 rokoch* Vittek hral vo vyraďovacích kolách, vo štvrťfinále [[Hannover 96]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Norimberg po dráme do semifinále Nemeckého pohára | url = https://hnonline.sk/dennik/sport/173782-norimberg-po-drame-do-semifinale-nemeckeho-pohara | dátum vydania = 28. 2. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = hnonline.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, v semifinále a finále nehral pre zranenie* <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mintál s Vittekom majú Nemecký pohár | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/mintal-s-vittekom-maju-nemecky-pohar/ | dátum vydania = 28. 5. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. 2007/08 vypadli* Vittek do [[Lille OSC|OSC Lille]], 31. augusta 2008 debutoval v [[Ligue 1]] proti [[FC Girondins de Bordeaux|Girondins Bordeaux]] (2:1), prvý gól 15. novembra 2008 proti [[AS Saint-Étienne]] (3:0) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek strelil prvý gól vo francúzskej lige | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/vittek-strelil-prvy-gol-vo-francuzskej-lige/ | dátum vydania = 15. 11. 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, bilancia 26/5*, Lille 5. v lige. [[Európska liga UEFA 2009/2010]] dal v play-off gól KRC Genk <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek strelil za OSC Lille víťazný gól | url = https://sita.sk/vittek-strelil-za-osc-lille-vitazny-gol/ | dátum vydania = 21. 8. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sita.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, postup do skupinovej fázy, kde si zahral dvakrát proti [[Valencia CF]], dvakrát [[Genoa CFC|FC Janov]], raz [[SK Slavia Praha]]. Proti FC Janov (3:0)* <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek zažiaril. Výborný výkon okorenil gólom | url = https://hnonline.sk/sport/368919-vittek-zaziaril-vyborny-vykon-okorenil-golom | dátum vydania = 23. 10. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = hnonline.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. V zime 2010 na polročné hosťovanie do [[Ankaragücü|MKE Ankaragücü]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek ide na polročné hosťovanie do Ankaragücü | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/vittek-ide-na-polrocne-hostovanie-do-ankaragucu/ | dátum vydania = 1. 2. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, 20. januára gól proti [[FC Sochaux-Montbéliard|FC Sochaux]]* prvý gól 14. 2. 2010 v druhom zápase proti İstanbul Başakşehir <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek strelil v Turecku prvý gól | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/115072-vittek-strelil-v-turecku-prvy-gol/ | dátum vydania = 14. 2. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* prestup [https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/115320-vittek-je-definitivne-hracom-ankaraguecue/]* Trabzonspor vicemajster [https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/116171-do-trabzonsporu-smeruju-aj-sapara-a-vittek/] [[Marek Sapara]]* [[Liga majstrov UEFA]] Vittek prvýkrát v LM jediný zápas, vyhrali senzačne nad [[FC Internazionale Miláno|Interom Miláno]] 1:0 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = „Slovenský“ Trabzonspor porazil Inter Miláno po 28 rokoch | url = https://sport.aktuality.sk/c/118547/slovensky-trabzonspor-porazil-inter-milano-po-28-rokoch/ | dátum vydania = 15. 9. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.aktuality.sk | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Slovenskí Turci vyhrali v Miláne | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/slovenski-turci-vyhrali-v-milane/ | dátum vydania = 15. 9. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> == Marek Mintál == [[MŠK Žilina]] debutoval v lige [[4. február]]a [[1997]] [[FC Spartak Trnava]] (2:3) - gól* 2x majster, 2x kráľ stelcov, [[Mars superliga 2001/2002]], [[1. slovenská futbalová liga 2002/2003]], bilancia 187/76 prestup do [[1. FC Nürnberg|1. FC Norimberg]] 2. bundesliga 2003/04 postup do [[Fußball-Bundesliga|Bundesligy]], debut v 2. bundeslige 4. augusta 2003 Karslsruher SC (3:2), prvý gól 25. 8. 2003 Energie Cottbus (2:2), najlepší strelec 18 gólov* Debut v bundeslige: 7. augusta 2004 proti [[1. FC Kaiserslautern]] (3:1), prvýkrát sa strelecky presadil v 3. kole proti [[Hamburger SV]] (3:4), hetrik [https://sportnet.sme.sk/spravy/marek-mintal-je-prvy-slovak-s-hetrikom-v-bundeslige/], [[VfL Wolfsburg]] (4:0) [https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/90631-mintal-dal-hetrik-a-kraluje-strelcom-bundesligy/]* Norimberský „Fantóm“ sa dostal do trháku v období medzi 12. až 16. kolom, keď nastrieľal 7 gólov, z toho tri Wolfsburgu. No a keďže slovenský reprezentant v nasledujúcom zápase neskóroval, na zimnú prestávku odchádzal s 13 zásahmi. Sériu 5 zápasov a 7 gólov si zopakoval medzi 21. a 25. kolom* Zaujímavosťou je, že v tejto časti sezóny strieľali góly Norimbergu len Slováci <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Za Norimberg dali v 5 kolách góly iba Slováci, Vittek ohraničil Mintála | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/za-norimberg-dali-v-5-kolach-goly-iba-slovaci-vittek-ohranicil-mintala/ | dátum vydania = 7. 3. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> v poslednom kole 24. gól sezóny, zároveň stý v najvyšších súťažiach* [[1. FSV Mainz 05]] z penalty [https://sport.aktuality.sk/c/446529/pred-15-rokmi-sa-norimbersky-fantom-marek-mintal-stal-kralom-strelcov-nemeckej-bundesligy/] [[Roy Makaay]] [[FC Bayern Mníchov]] 22 gólov* Byť najlepším strelcom v 1. aj v 2. lige dokázal pred Mintálom len [[Rudi Völler]]* 24 gólov kráľ strelcov <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kanonier Mintál dostal maketu kanóna | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112469-kanonier-mintal-dostal-maketu-kanona/ | dátum vydania = 22. 5. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, [[Zlatá kopačka 2004/2005]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zlatá kopačka: Mintál je stále druhý | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112443-zlata-kopacka-mintal-je-stale-druhy/ | dátum vydania = 25. 4. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> 3. miesto za [[Thierry Henry]] [[Diego Forlán]], [[Samuel Eto’o]], [[Cristiano Lucarelli]]* <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zlatá kopačka pre Henryho a Forlana, Mintál tretí | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/zlata-kopacka-pre-henryho-a-forlana-mintal-treti/ | dátum vydania = 30. 5. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Objav sezóny <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mintál je podľa hráčov Objav sezóny bundesligy | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/mintal-je-podla-hracov-objav-sezony-bundesligy/ | dátum vydania = 7. 6. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, 2. najlepší legionár za [[Brazília|Brazílčanom]] Marcelinhom z [[Hertha Berlín|Herthy Berlín]]* Mintálove individuálne úspechy sa odzrkadlili aj vo výsledkoch ankety [[Športovec roka (Slovensko)|Športovec roka 2005]], v ktorej obsadil tretie miesto za [[tenis]]tom [[Dominik Hrbatý|Dominikom Hrbatým]] a [[vodný slalom|vodnou slalomárkou]] [[Elena Kaliská|Elenou Kaliskou]]. Stal sa tak po [[Peter Dubovský|Petrovi Dubovskom]] len druhým a zatiaľ aj posledným futbalistom na stupienku víťazov v ankete <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Najlepší 2005: Hrbatý a tenisti | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/79672-najlepsi-2005-hrbaty-a-tenisti/ | dátum vydania = 17. 12. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Nemecký pohár 2007 - gól vo finále proti majstrovskému tímu [[VfB Stuttgart]] (3:2 pp) vyrovnal v 29. minúte stav na 1:1, nedohral v 33. minúte po likvidačnom zákroku Fernanda Meiru <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mintál s Vittekom majú Nemecký pohár | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/mintal-s-vittekom-maju-nemecky-pohar/ | dátum vydania = 28. 5. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mintál: Smutný hrdina finále Nemeckého pohára | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/mintal-smutny-hrdina-finale-nemeckeho-pohara/ | dátum vydania = 28. 5. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* Vďaka pohárovému triumfu hral Norimberg [[Pohár UEFA]] 2007/08 2. v skupine za [[Everton FC|Evertonom]], Mintálove góly proti [[AZ (futbalový klub)|AZ Alkmaar]] (2:1) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mintál zariadil skvelý obrat Norimbergu | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/94974-mintal-zariadil-skvely-obrat-norimbergu/ | dátum vydania = 5. 12. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, AE Larisa (3:1) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Norimberg poslal ďalej Mintál! | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/121624-norimberg-poslal-dalej-mintal/ | dátum vydania = 20. 12. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> poslali Norimberg medzi 32 najlepších mužstiev súťaže, ale v dueloch o postup do osemfinále s [[SL Benfica|Benficou]] chýbali Mintál aj Vittek* [https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/121627-nastupia-vittek-a-mintal-uz-proti-benfike/ Nastúpia Vittek a Mintál už proti Benfike?] Po 4 sezónach zostup, 2008/09 najlepší strelec 16 gólov* [https://sportnet.sme.sk/spravy/fantom-mintal-vystrielal-norimbergu-postup/] [[FC Hansa Rostock]] 2011/12, 2012/13 rezerva Norimbergu Marek Mintál je dvojnásobným víťazom ankety [[Futbalista roka (Slovensko)|Futbalista roka]], v ktorej triumfoval v rokoch [[Futbalista roka 2004 (Slovensko)|2004]] a [[Futbalista roka 2005 (Slovensko)|2005]], v roku [[Futbalista roka 2003 (Slovensko)|2003]] bol tretí* Pri príležitosti 20 rokov ligy bol vyhlásený za najlepšieho hráča dvadsaťročia a zaradili ho tiež do najlepšej jedenástky dvadsaťročia <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = 20 rokov slovenskej ligy – najlepší Marek Mintál | url = https://www.zilinskyvecernik.sk/clanok/20-rokov-slovenskej-ligy-najlepsi-marek-mintal/1724/ | dátum vydania = 7. 7. 2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = zilinskyvecernik.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> === Reprezentačná kariéra === Debutoval [[6. február]]a [[2002]] v [[Teherán]]e proti {{IRN|f|0|Iránu}}, na víťazstve 3:2 sa podieľal premiérovým gólom v reprezentácii. V kvalifikácii o postup na [[majstrovstvá sveta vo futbale 2006|MS 2006]] Slovensko obsadilo vo svojej skupine druhé miesto za {{PRT|f|0|Portugalskom}} a vybojovalo si účasť v baráži. Mintál patril k oporám úspešného tímu, v kvalifikácii odohral 10 zápasov/3 góly*, ale v barážovom dvojzápase s {{ESP|f|0|Španielskom}} (1:5, 1:1) absentoval pre zranenie. V [[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale 2008|kvalifikácii ME 2008]] bol s 6 gólmi najlepším strelcom mužstva, dvakrát skóroval proti {{CYP|f|0|Cypru}} (6:1), štyri góly strelil v dvoch zápasoch s {{WAL|f|0|Walesom}}* V [[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2010 – Európa – Skupina 3|kvalifikácii MS 2010]] odohral úvodné dva zápasy proti {{NIR|f|0|Severnému Írsku}} (2:1) a {{SMR|f|0|San Marínu}} (3:1), no po prehre 0:4 v prípravnom stretnutí s {{ENG|f|0|Anglickom}} sa rozhodol ukončiť reprezentačnú kariéru <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Marek Mintál končí v reprezentácii | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/marek-mintal-konci-v-reprezentacii/ | dátum vydania = 29. 5. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> * s bilanciou 47 zápasov, 14 gólov. {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za MŠK Žilina (3) |- |rowspan="2"|<center>Pohár Intertoto||rowspan="2"|<center>1999||rowspan="2"|skupina||{{DNK}} Herfølge BK||<center>2:0||<center>2 |- |{{FRA}} FC Metz||<center>2:1||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za 1. FC Norimberg (3) |- |rowspan="2"|<center>Pohár UEFA||rowspan="2"|<center>2007/2008||rowspan="2"|skupina||{{NLD}} [[AZ (futbalový klub)|AZ Alkmaar]]||<center>2:1||<center>2 |- |{{GRC}} AE Larisa||<center>3:1||<center>1 |} == Anton Moravčík== S futbalom začínal v Hlohovci, počas učňovských rokov hral v ŠK Baťovany, najskôr v doraste, majster Ponitria**19 gólov**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dorast ŠK Baťovany | periodikum = Cieľ po nedeli | odkaz na periodikum = | rok = 1947 | mesiac = november | ročník = | číslo = 167 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> potom v A-mužstve v divízii.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = História futbalu v Baťovanoch a Partizánskom | periodikum = TEMPO | odkaz na periodikum = | rok = 2015 | mesiac = júl | ročník = LXXVI | číslo = 24 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1949 sa stal hráčom [[MŠK Žilina|Sloveny Žilina]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Príprava Sloveny Žilina na ligu | periodikum = Cieľ | odkaz na periodikum = | rok = 1949 | mesiac = február | ročník = III. | číslo = 39 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] debutoval 9. októbra 1949 proti [[FC Zbrojovka Brno|SK Židenice]], pri svojej premiére príjemne prekvapil, pri vysokom víťazstve 6 : 1 padli tri góly po jeho akciách.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovena Žilina - Židenice 6:1 (3:1) | periodikum = Cieľ po nedeli | odkaz na periodikum = | rok = 1949 | mesiac = október | ročník = III. | číslo = 275 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Prvé dva góly strelil vo svojom treťom ligovom zápase mužstvu [[FC Spartak Trnava|Kovosmalt Trnava]] (4 : 1), prvý umiestnenou strelou, druhý z ťažkého uhla.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Sokol Slovena Žilina - Sokol Kovosmalt Trnava 4:1 (1:0) | periodikum = Cieľ po nedeli | odkaz na periodikum = | rok = 1949 | mesiac = október | ročník = III. | číslo = 289 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V Žiline odohral počas štyroch sezón 69 zápasov, strelil 25 gólov. V rokoch 1953 – 1954 bol počas voječiny členom armádneho klubu [[FK Dukla Praha|ÚDA Praha]]. V roku 1953 získali „vojaci“ svoj prvý majstrovský titul, Moravčík si zahral po boku legiend česko-slovenského futbalu ako boli Ladislav Novák, Svatopluk Pluskal či [[Josef Masopust]]. V poslednom kole strelil päť gólov [[FK Lokomotíva Košice|Lokomotíve Košice]] (7 : 0).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = ÚDA Praha – TJ Lokomotíva Košice 7:0 (2:0) | url = https://statistiky1ligy.fotbal.cz/sezona/1953/zapas/uda-praha-tj-lokomotiva-kosice/14766 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = statistiky1ligy.fotbal.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 1954 bol s 8 gólmi najlepší strelec mužstva. [[ŠK Slovan Bratislava]] dvakrát [[Česko-slovenský pohár vo futbale]], Dukla a [[SK Slavia Praha|Dynamo Praha]]** Európsky pohár majstrov, Pohár víťazov pohárov UEFA Tottenham Hotspur FC Prague Sydney**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík už na ceste | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1965 | mesiac = december | ročník = XIII. | číslo = 308 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> tréner Štefan Čambal, Slovan na zájazde gól**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Žiadal isi Schrojfa a Jokla. So Slovanom v Austrálii | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1966 | mesiac = január | ročník = XX. | číslo = 20 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 1956 {{HUN|f|0|Maďarsko}} 4 : 2,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nedeľa veľkého triumfu československého futbalu | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1956 | mesiac = máj | ročník = IV. | číslo = 59 | strany = 1,3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {{BRA|f|0|Brazília}} 1 : 0 Maracana <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Skvelý začiatok v Južnej Amerike | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1956 | mesiac = august | ročník = IV. | číslo = 92 | strany = 1,3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tlieskali mu na Maracane | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1957 | mesiac = máj | ročník = II. | číslo = 19 | strany = 16 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pepek bol prvý | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = február | ročník = IL. | číslo = 45 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 1957 najlepší strelec repre 4 góly/5 z**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Bilancia nie zlá... Ako strieľali | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1958 | mesiac = január | ročník = VII. | číslo = 153-154 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** Bol v príprave na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1958|MS 1958]], zranil sa, 18. háč Kraus alebo Moravčík? <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Od Plzne po Halmstad. Prípravy v znamení zranení | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1958 | mesiac = máj | ročník = VII. | číslo = 60 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** Medzinárodný pohár dr. Geröa <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nedocenená trofej čs. futbalu | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1959 | mesiac = december | ročník = IV. | číslo = 53 | strany = 14 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** Pohár národov [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1960|ME 1960]] semifinále {{URS|f|0|Sovietsky zväz}} 0:3 posledný zápas**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Futbalový vrchol pre nás nedostupný? SSSR-ČSR 3:0 | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1960 | mesiac = júl | ročník = VIII. | číslo = 81 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Anton Moravčík vynikal rýchlosťou, výbornou technikou v pohybe a pohotovou strelou. S futbalom začínal v [[Hlohovec|Hlohovci]], kde sa s rodičmi presídlil po [[Okupácia južného Slovenska|obsadení Komárna maďarskými vojskami]]. Ako 17-ročný hral divíznu súťaž hral v [[Partizánske|Partizánskom]], tu si ho vyhliadla prvoligová [[MŠK Žilina|Slovena Žilina]]. V jej drese debutoval v [[československá futbalová liga]] ešte v dorasteneckom veku* V roku 1953 narukoval do mužstva ÚDA Praha, v tom roku sa hrala len jednokolová súťaž a armádny klub, neskôr známy pod názvom [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]] získal svoj prvý majstrovský titul. Moravčík k prvenstvu prispel *, v poslednom zápase dal päť gólov [[FK Lokomotíva Košice|Lokomotíve Košice]] (7:0). V nasledujúcej sezóne bol Moravčík s ôsmimi gólmi najlepším strelcom vojakov. V roku 1956 prišiel do [[ŠK Slovan Bratislava]], kde prevzal úlohu kanoniera po [[Emil Pažický|Emilovi Pažickom]]. Prvý gól v belasom drese strelil vo svojom druhom zápase práve proti Žiline* 4x naj. strelec, 6 hetrikov - stý gól [[AC Sparta Praha|Spartak Praha Sokolovo]] (4:0), prvý bombou po odrazenej lopte, druhý z otočky z 13 m, tretí hlavou**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dosť pohodlné víťazstvo | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1961 | mesiac = november | ročník = IX. | číslo = 224 | strany = 1,2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 3x vicemajster, 2x Čs. pohár S druhým a tretím ročníkom Čs. pohára sa spája kuriózna situácia, keď obidva vyhral [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] a to v priebehu dvoch týždňov. Vo finále II. ročníka v decembri 1962 remizoval Slovan s Duklou Praha 1:1 a opakovaný zápas sa hral pre nedostatok termínov až 17. júna 1963 v [[Brno|Brne]] s výsledkom 4:1, dva góly**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Čs. pohár do vitríny Slovana | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1963 | mesiac = júl | ročník = XI. | číslo = 142 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Už o týždeň neskôr sa hralo prvé finále III. ročníka [[SK Slavia Praha|Dynamo Praha]]-Slovan Bratislava (0:0), v odvete 31. júla 1963 „belasí“ deklasovali svojho súpera 9:0.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovan - Dynamo 9:0 (3:0). Finále Čs. pohára vo futbale | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1963 | mesiac = august | ročník = XI. | číslo = 152 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> [[Liga majstrov UEFA|Európsky pohár majstrov]] ako prvý čs. klub, 1955 [[KP Legia Warszawa|CWKS Varšava]]* === Repre === {{TCH|f|0|Československo}} reprezentoval 25×, strelil 10 gólov. V reprezentácii debutoval 11. mája 1952 v [[Bukurešť|Bukurešti]] proti {{ROU|f|0|Rumunsku}} (1:3), často bol jediným Slovákom v národnom mužstve. Moravčík zažiaril v roku [[1956]], keď sa výrazne podieľal na dvoch slávnych víťazstvách góly {{HUN|f|0|Maďarsku}} (4:2)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Geleta futbalistom roka | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1967 | mesiac = november | ročník = XXI. | číslo = 277 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a {{BRA|f|0|Brazílii}} (1:0) na posvätnej pôde [[Estádio do Maracanã|štadióna Maracaná]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Geleta futbalistom roka | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1967 | mesiac = november | ročník = XXI. | číslo = 277 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> === Góly v reprezentácii === {|class="wikitable" ! Por. č. ! width=80|Dátum ! width=150|Miesto ! width=150|Súper ! Výsledok ! Góly ! width=150|Typ zápasu |- |<center>1.||rowspan="2"|20. 5. 1956||rowspan="2"|[[Budapešť]]||rowspan="2"|{{HUN|f|1}}||rowspan="2"|<center>4:2||rowspan="2"|{{gól|27}}<br/> {{gól|55}}||rowspan="2"|Medzinárodný pohár |- |<center>2. |- |<center>3.||5. 8. 1956||[[Rio de Janeiro]]||{{BRA|f|1}}||<center>1:0||{{gól|53}}||priateľský |- |<center>4.||12. 8. 1956||[[Montevideo]]||{{URY|f|1}}||<center>1:2|||{{gól|76}}||priateľský |- |<center>5.||rowspan="2"|13. 10. 1957||rowspan="2"|[[Viedeň]]||rowspan="2"|{{AUT|f|1}}||rowspan="2"|<center>2:2||rowspan="2"|{{gól|5}} <br/> {{gól|7}}||rowspan="2"|Medzinárodný pohár |- |<center>6. |- |<center>7.||27. 10. 1957||[[Lipsko]]||{{DDR}} [[Nemecká demokratická republika|NDR]]||<center>4:1||{{gól|23}}||priateľský |- |<center>8.||13. 12. 1957||[[Káhira]]||{{EGY|f|1}}||<center>2:1||{{gól|84}}||priateľský |- |<center>9.||20. 9. 1958||[[Bratislava]]||{{CHE|f|1}}||<center>2:1||{{gól|49}}||Medzinárodný pohár |- |<center>10.||1. 5. 1960||[[Praha]]||{{AUT|f|1}}||<center>4:0||{{gól|26}}||priateľský |} === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- |rowspan="2"|<center>EPM||rowspan="2"|<center>1956/1957||predkolo||{{POL}} [[KP Legia Warszawa|CWKS Varšava]]||<center>4:0||<center>1 |- |1. kolo||{{CHE}} [[Grasshopper Club Zürich|Grasshopper]]||<center>1:0||<center>1 |- |rowspan="5"|<center>PVP||rowspan="3"|<center>1962/1963||rowspan="2"|1. kolo||rowspan="2"|{{CHE}} [[FC Lausanne-Sport|Lausanne-Sport]]||<center>1:1||<center>1 |- |<center>1:0||<center>1 |- |štvrťfinále||{{ENG}} [[Tottenham Hotspur FC|Tottenham Hotspur]]||<center>2:0||<center>1 |- |rowspan="2"|<center>1963/1964||1. kolo||{{FIN}} HPS Helsinki||<center>8:1||<center>2 |- |2. kolo||{{WAL}} Borough United||<center>3:0||<center>1 |} === Zdroje === *''Pepek – gólostrelec'', TIP, ročník VIII., 25/1976 *''Pepek, staň si k čiare!'', Šport, ročník XXXIII., 242/1981 == Tomáš Oravec == Budúci kanonier začínal s [[atletika|atletikou]], venoval sa viacbojom. Na jeseň 1999 bol s 19 gólmi najlepším strelcom dorasteneckej ligy,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Oravec neskóroval iba v troch kolách! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = novemeber | ročník = LII. | číslo = 270 | strany = 22 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v zimnej príprave ho vytiahol tréner Ján Zachar do A-mužstva, v jarnej časti debutoval** Prvý ligový gól strelil v zápase s [[FK Dubnica nad Váhom]], v 89. minúte po rohovom kope [[Vladislav Zvara|Vladislava Zvaru]] hlavou rozhodol o víťazstve 3 : 2.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tri body ako dar novému trénerovi | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = máj | ročník = LIII. | číslo = 111 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v kariére pokračoval v [[MFK Ružomberok]], 2 góly v Prešove**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pod Čebraďom sa skoro udomácnil | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = september | ročník = LIV. | číslo = 209 | strany = 14 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>**mužstvo obsadilo v sezóne 1999/2000 3. miesto v lige a vo finále [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenského pohára]] prehralo s [[FK Inter Bratislava|Interom Bratislava]] 0:1 až gólom v poslednej minúte Prvou zahraničnou zastávkou bola [[FK Viktoria Žižkov]], v [[1. česká futbalová liga|českej lige]] debutoval 8. februára 2002, v zápase s [[FK Teplice]] sa hneď presadil strelecky (3 : 1).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Žižkov po výhře venku vede ligu | url = https://www.idnes.cz/fotbal/prvni-liga/zizkov-po-vyhre-venku-vede-ligu.A020208_182635_fotbal_min | dátum vydania = 8. 2. 2002 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> Viktorka v sezóne [[1. Gambrinus liga 2001/2002|2001/02]] siahala po titule, v poslednom kole však hrala so [[SK Slavia Praha|Slaviou Praha]] a prehrala, 3. v lige**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Žižkov byl pět minut od titulu | url = https://www.idnes.cz/fotbal/prvni-liga/zizkov-byl-pet-minut-od-titulu.A020510_200000_fotbal_mn | dátum vydania = 10. 5. 2002 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> V nasledujúcej sezóne [[1. Gambrinus liga 2002/2003|2002/03]] pre zranenie absentoval celú jeseň, na jar strelil osem gólov,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Jarní kanonýr v zápasech na poháry nemyslí | url = https://www.idnes.cz/fotbal/prvni-liga/jarni-kanonyr-v-zapasech-na-pohary-nemysli.A030407_210658_fotbal_ot | dátum vydania = 7. 4. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> dva z nich lídrovi tabuľky [[AC Sparta Praha|Sparte Praha]] (2 : 0).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Pražské derby v streleckej réžii Oravca | url = https://hnonline.sk/sport/42584-prazske-derby-v-streleckej-rezii-oravca | dátum vydania = 5. 5. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = hnonline.sk | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Sparta na cestě za titulem klopýtla na Žižkově | url = https://www.sport.cz/clanek/moto-formule-1-sparta-na-ceste-za-titulem-klopytla-na-zizkove-7223 | dátum vydania = 3. 5. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> Viktorka znovu tretia** V ankete najlepší cudzinec sezóny obsadil druhé miesto za [[Brazília|Brazílčanom]] [[Adauto]]m zo [[SK Slavia Praha|Slavie Praha]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec a Kisel v trojke najlepších legionárov v ČR | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/oravec-a-kisel-v-trojke-najlepsich-legionarov-v-cr/ | dátum vydania = 2. 6. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> V Žižkove pôsobil Oravec tri sezóny s bilanciou 53 zápasov a 16 gólov. Ďalšími legionárskymi zastávkami v jeho kariére boli Admira Mödling<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tomáš Oravec je v Admire strelcom - záchranárom | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/tomas-oravec-je-v-admire-strelcom-zachranarom/ | dátum vydania = 11. 8. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, Panionios a Boavista Porto.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec ´čiernym panterom´ - prestúpil do Boavisty Porto | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/oravec-ciernym-panterom-prestupil-do-boavisty-porto/ | dátum vydania = 10. 1. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Tomáš Oravec sa stal po [[Marián Zeman|Mariánovi Zemanovi]] a [[Marek Čech (1983)|Marekovi Čechovi]] tretím slovenským futbalistom v [[Primeira Liga|portugalskej lige]] - 11* zápasov, 6. miesto sklamanie* https://kosice.korzar.sme.sk/c/4488367/tomasovi-oravcovi-sa-v-porte-pacilo-len-keby-ho-v-boaviste-neodnaucili-strielat-goly.html Po návrate zo zahraničia pôsobil v [[FC Petržalka|Artmedii Petržalka]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec na dva roky do Artmedie Bratislava | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/oravec-na-dva-roky-do-artmedie-bratislava/ | dátum vydania = 29. 6. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> v sezóne [[Corgoň liga 2006/2007|2006/07]] sa stal s 16 gólmi kráľom strelcov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kráľom ligových strelcov v sezóne 2006/07 Tomáš Oravec | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/kralom-ligovych-strelcov-v-sezone-2006-07-tomas-oravec/ | dátum vydania = 31. 5. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. v ďalšej sezóne [[Corgoň liga 2007/2008|2007/08]] sa tešil z double* majstrovského titulu <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Artmedia získala druhý titul, vypadol Trenčín | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/fortuna-liga/clanok/110326-artmedia-ziskala-druhy-titul-vypadol-trencin/ | dátum vydania = 20. 5. 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Počas sezóny [[Corgoň liga 2008/2009|2008/09]] prestúpil do [[MŠK Žilina]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec definitívne v MŠK Žilina | url = https://www.mskzilina.sk/clanek.asp?id=Oravec-definitivne-v-MSK-Zilina-1734 | dátum vydania = 12. 3. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = mskzilina.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> 2010 majster**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Žilina opäť vládne slovenskému futbalu | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/zilina-opat-vladne-slovenskemu-futbalu-2/ | dátum vydania = 10. 5. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Liga majstrov UEFA 2010/2011|Liga majstrov UEFA]] v play-off vyradili Spartu Praha (2 : 0, 1 : 0).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = LM: Žilina vyhrala nad Spartou 2:0 a je blízko k hlavnej súťaži | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/111773-lm-zilina-vyhrala-nad-spartou-20-a-je-blizko-k-hlavnej-sutazi/ | dátum vydania = 29. 5. 2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Slovenský kat Sparty: Ztratit se dá všechno, ale my už to pustit nesmíme | url = https://www.idnes.cz/fotbal/pohary/slovensky-kat-sparty-ztratit-se-da-vsechno-ale-my-uz-to-pustit-nesmime.A100818_022542_fot_pohary_pes | dátum vydania = 18. 8. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> v skupine [[Chelsea FC]], [[Olympique Marseille]], [[FK Spartak Moskva]] bez bodu, Oravec bol autorom prvého gólu „šošonov“ v elitnej súťaži**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec: Gól ma potešil, no my sme hlavne radi, že sme ich nedostali viac | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/90403-oravec-gol-ma-potesil-no-my-sme-hlavne-radi-ze-sme-ich-nedostali-viac/ | dátum vydania = 16. 9. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Jeseň 2010 najlepší strelec s 10 gólmi**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec najlepším kanonierom jesennej časti CL | url = https://mskzilina.sk/clanek.asp?id=Oravec-najlepsim-kanonierom-jesennej-casti-CL-2378 | dátum vydania = 29. 11. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = mskzilina.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Stý gól: [[FK Senica]] 1 : 2, koniec série 25 zápasov bez prehry**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Senica zrušila sériu žilinských futbalistov bez prehry, vyhrala 2:1 | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/senica-zrusila-seriu-zilinskych-futbalistov-bez-prehry-vyhrala-21/ | dátum vydania = 19. 11. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>** Čína**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kanonier Oravec odchádza zo Žiliny. Bude hrávať v Číne | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/nike-liga/clanok/110792-kanonier-oravec-odchadza-zo-ziliny-bude-hravat-v-cine/ | dátum vydania = 2. 3. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>**11/3**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = V Číne útočník Oravec vynikal, ale musel odísť | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/v-cine-utocnik-oravec-vynikal-ale-musel-odist/ | dátum vydania = 27. 7. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Jeseň 2011 [[FC Spartak Trnava]]** 14/3, gól v premiére Senici**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Gólová premiéra Oravca na tri body nestačila | url = https://www.trnavskyhlas.sk/c/2844-golova-premiera-oravca-na-tri-body-nestacila/golova-premiera-oravca-na-tri-body-nestacila/ | dátum vydania = 13. 8. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = trnavskyhlas.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>**Enosis Neon Paralimni === Reprezentačná kariéra === [[Slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Slovensko U-21]] dva góly Macedónsku (2 : 0) v kvalifikácii ME 2002**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Prvá vážna skúška na výbornú | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = september | ročník = LIV. | číslo = 203 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Debutoval 15. augusta 2001 v Bratislave s {{IRN|f|0|Iránom}} (3 : 4), napriek prehre vydarený debut: dva góly v priebehu dvoch minút, oba hlavou, 18. min. po rohovom kope [[Vratislav Greško|Vratislava Greška]], 19. min. po centri [[Miroslav Karhan|Miroslava Karhana]]* V dejinách slovenského futbalu nájdeme len päť futbalistov, ktorí dokázali zaznamenať v reprezentačnej premiére viac ako jeden gól. Po [[Gejza Šimanský]], Ivan Mráz a František Karkó + [[Filip Šebo]] [https://futbalsfz.sk/sr-a-rekordy-a-zaujimavosti-vydarene-golove-debuty-vynimocny-hetrik-seba/ SR A – rekordy a zaujímavosti: Vydarené gólové debuty, výnimočný hetrik Šeba] == Tomáš Medveď == S futbalom začínal v [[FK Lokomotíva Košice|Lokomotíve Košice]], pokračoval v mladšom doraste [[VSS Košice]], v roku 1989 sa stal v tejto kategórii majstrom Slovenska, vo finále o titul majstra Česko-Slovenska prehrali s [[FC Baník Ostrava]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ostravský príklad hodný nasledovania | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = august | ročník = XXIII. | číslo = 33 | strany = 20,21 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** Mal necelých 17 rokov, keď debutoval v A-mužstve „strojárov“ v [[Slovenská národná futbalová liga|Slovenskej národnej lige]], tréner [[Andrej Daňko]] mu dal šancu v októbri 1990 v zápase so Spojmi Bratislava (1 : 2).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Poštárske k.o. košickým VSS | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = október | ročník = XLIV. | číslo = 248 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Jeho kariéra pokračovala v [[FK Dukla Banská Bystrica|Dukle Banská Bystrica]], najskôr v doraste, v sezóne [[1. slovenská národná futbalová liga 1992/1993|1992/93]] bol už stabilným hráčom A-mužstva a streleckým objavom roka. Spolu s Ľubomírom Faktorom boli najlepší strelci Dukly, zaujímavosťou bolo, že všetkých osem gólov strelil na domácom ihrisku.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Trhač domácej siete. Predstavujeme nových prvoligistov: Dukla Banská Bystrica, druhé mužstvo I. SNFL | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = XLVII. | číslo = 149 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Dukla obsadila 2. miesto a stala sa účastníkom prvého ročníka samostatnej [[1. slovenská futbalová liga 1993/1994|1. slovenskej ligy 1993/94]]. V lige debutoval 14. augusta 1993 v 1. kole proti Lokomotíve Košice (0 : 0), prvý gól strelil 21. augusta 1993 proti [[FK Inter Bratislava|Interu Bratislava]] (1 : 3). V polovici sezóny prestúpil do Interu Bratislava, kde mal nahradiť kanoniera [[Ľubomír Luhový|Ľubomíra Luhového]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = „Na Pasienkoch sa mi páči“ | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = január | ročník = XLVIII. | číslo = 7 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól v žlto-čiernom drese strelil v 18. kole proti [[1. FC Košice]] (5 : 0). Inter obsadil v lige 2. miesto, v roku 1995 vyhral [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]] aj [[Slovenský futbalový superpohár|Matičný Pribinov pohár]] aj s Medveďom v zostave po víťazstve 3 : 2 nad majstrovským Slovanom Medveď dal prvý gól v 7. minúte.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Trofej koncentrovanejšiemu a bojovnejšiemu! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | december | ročník = IL. | číslo = 586 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** PVP FC Valetta [[Real Zaragoza]] V polovici sezóny [[1. slovenská futbalová liga 1995/1996|1995/96]] prestúpil do klubu [[1. FC Košice]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Návrat stratených synov | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = január | ročník = L. | číslo = 3 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, kde odohral v jarnej časti 12 zápasov, skóroval raz v poslednom kole proti Banskej Bystrici. Na jeseň 1996 hosťoval v českom druholigovom klube Svit Zlín, na jar 1997 bol už hráčom [[ŠK Futura Humenné|Chemlonu Humenné]]. S ôsmimi gólmi bol najlepší strelec mužstva, v zápase s Duklou Banská Bystrica dosiahol hetrik pri prehre 3 : 6,**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dva góly za víťazstvo! Nezvyčajný primát | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = marec | ročník = LI. | číslo = 58 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Sezónu [[Mars superliga 1997/1998|1997/98]] začal na hosťovaní v Lokomotíve Košice, v piatich zápasoch stihol streliť dva góly proti [[Partizán Bardejov|BSC JAS Bardejov]] (3 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Medveď už splnil štvrtinu z kvóty | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = august | ročník = LI. | číslo = 190 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V septembri 1997 prestúpil do [[ŠK Slovan Bratislava|Slovana Bratislava]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Medveď do Slovana, Malatinský pod Urpín | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = september | ročník = LI. | číslo = 211 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> pri premiére v novom drese dvakrát skóroval proti [[MŠK Žilina]] (4 : 0), s 8 gólmi sa stal najlepším strelcom belasých v sezóne. V sezóne [[Mars superliga 1998/1999|1998/99]] sa Slovan posilnil, do mužstva prišli reprezentanti [[Tibor Jančula]] a [[Jozef Majoroš]], Medveď odohral len tri zápasy titul** prejavila o jeho služby záujem [[FC Petržalka|Artmedia Petržalka]] Weiss** [[Mars superliga 1999/2000|1999/2000]] 14 gólov, tretí najlepší kanonier ligy** <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Na víťaza sa čakalo do poslednej minúty | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = máj | ročník = LIV. | číslo = 115 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V januári 2000 bol na skúške v tureckom Bursaspore, v lete vo francúzskom klube [[FC Sochaux-Montbéliard|FC Sochaux]], nakoniec podpísal zmluvu s nemeckým SSV Ulm.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Medveď do Ulmu | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = júl | ročník = LIV. | číslo = 165 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V sezóne 2000/01 odohral v [[2. nemecká futbalová liga|2. Bundeslige]] 23 zápasov, dal jeden gól, hneď v 1. kole proti MSV Duisburg (2 : 1), skóroval aj v [[DFB-Pokal|Nemeckom pohári]] proti [[FC Rot-Weiß Erfurt|RW Erfurt]] (2 : 0). návrat do Artmedie, 2002/03 - 2. v lige [[Pohár UEFA]], v poslednom kole Dubnica 1:0 gól <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Petržalka vybojovala pohárovú miestenku | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/petrzalka-vybojovala-poharovu-miestenku/?page=5 | dátum vydania = 18. 6. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>**[https://hnonline.sk/sport/18434-branu-do-poharovej-europy-si-otvorila-petrzalka Bránu do pohárovej Európy si otvorila Petržalka] [[Fehérvár FC|Videoton]], Lombard Pápa - 18 gólov kráľ strelcov <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Maďarsko - I. liga - Medveď kráľom strelcov | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/madarsko-i-liga-medved-kralom-strelcov/ | dátum vydania = 26. 5. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, 4 góly Vasasu 6:0 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Medveď kraľuje kanonierom v Maďarsku | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112438-medved-kraluje-kanonierom-v-madarsku/ | dátum vydania = 19. 4. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112445-medved-je-lidrom-strelcov-madarskej-ligy/ Medveď je lídrom strelcov maďarskej ligy]* najlepší legionár <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Medveď najlepším legionárom z krajín EÚ v Maďarsku | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/medved-najlepsim-legionarom-z-krajin-eu-v-madarsku/ | dátum vydania = 24. 5. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> prvý Slovák v čínskej lige <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Medveď čaká na štyri platy z Číny | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/93236-medved-caka-na-styri-platy-z-ciny/ | dátum vydania = 30. 3. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* V slov. lige obliekal dresy 8 klubov <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Rekordy a rarity slovenskej futbalovej ligy | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/fortuna-liga/clanok/110256-rekordy-a-rarity-slovenskej-futbalovej-ligy/ | dátum vydania = 22. 2. 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* stý gól za [[FK Dukla Banská Bystrica]] proti [[AS Trenčín]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Trenčania opäť s prázdnymi rukami, na prvú osmičku strácajú osem bodov | url = https://mytrencin.sme.sk/c/4780690/trencania-opat-s-prazdnymi-rukami-na-prvu-osmicku-stracaju-osem-bodov.html | dátum vydania = 18. 10. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = mytrencin.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* Po skončení kariéry tréner [https://sport.aktuality.sk/c/179953/petrzalsky-futbal-opat-dycha/] a funkcionár, člen VV SFZ <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Konferencia SFZ – Za zástupcu hráčov do VV SFZ zvolili Tomáša Medveďa | url = https://futbalsfz.sk/konferencia-sfz-za-zastupcu-hracov-do-vv-sfz-zvolili-tomasa-medveda/ | dátum vydania = 28. 2. 2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, riaditeľ KLK <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tomáš Medveď sa stal riaditeľom Klubu ligových kanonierov | url = https://sport.aktuality.sk/c/348283/tomas-medved-sa-stal-riaditelom-klubu-ligovych-kanonierov/ | dátum vydania = 26. 7. 2018 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> === Reprezentačná kariéra === Tomáš Medveď bol viakrát v širšom výbere mládežníckych reprezentácií Česko-Slovenska. Reprezentoval mužstvo [[Slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Slovenska do 21 rokov]], 16. novembra 1993 nastúpil v [[Nováky|Novákoch]] v prvom oficiálnom zápase „dvadsaťjednotky“ proti [[Slovinské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Slovinsku U21]] (5 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Keď naostro – tak s ostrými! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = november | ročník = XLVII. | číslo = 268 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 19. apríla 1994 v [[Myjava|Myjave]] strelil gól reprezentácii Chorvátska do 21 rokov (1 : 0).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Po Slovincoch na lopatkách aj Chorváti | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = november | ročník = XLVIII. | číslo = 90 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1994 bol vo Výbere slovenskej ligy, ktorý remizoval 2 : 2 s [[Olympique Marseille]], v zápase striedal v 82. minúte [[Igor Bališ|Igora Bališa]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Olympique Marseille – Výber slovenskej ligy 2:2 (0:1) | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = august | ročník = XLVIII. | číslo = 167 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> == Tibor Mičinec == {{Infobox futbalista |meno = Tibor Mičinec |foto = Tibor_Mičinec_2013.JPG |prezývka = ''Barón'' |dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1958|10|10}} |rodné mesto = [[Kremnica]] |štát = [[Česko-Slovensko]] |pozícia = útočník |roky = 1974-1978<br/>1978-79<br /> 1979-80<br/>1980-86, 1992 <br /> 1987-1989 <br />1989-1991 <br />1991<br />1994-1995 <br />1995-1996 |kluby = [[FK Spišská Nová Ves|LB Spišská N.Ves]] <br/> VTJ Písek <br/> VTJ Tábor <br/>[[Bohemians 1905|Bohemians Praha]] <br /> [[FK DAC 1904 Dunajská Streda|DAC Dunajská Streda]] <br />[[Omonia Nikózia]] <br />[[CD Logroñés]] <br />[[ŠVARC Benešov]]<br />[[Svit Zlín]] |zápasy(góly) = <br/><br /><br/>154{{0}}(52)<br />{{0}}74{{0}}(28)<br />{{0}}50{{0}}(20)<br />{{0}}{{0}}1{{0}}{{0}}(0)<br />{{0}}22{{0}}{{0}}(5)<br />{{0}}16{{0}}{{0}}(0) |národné mužstvo = {{CSK|f|1}} |reprezentačné roky = 1984-1987 |reprezentačné zápasy(góly) = {{0}}{{0}}7{{0}}{{0}}(1) }} S futbalom začínal ako žiak v Žiari nad Hronom, [[Slovenská národná futbalová liga|Slovenskú národnú ligu]] hral za [[FK Spišská Nová Ves|LB Spišská Nová Ves]], kde ho trénoval legendárny prešovský kanonier [[Ladislav Pavlovič]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Znova medzi ligovou elitou | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1977 | mesiac = jún | ročník = XXX. | číslo = 151 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Počas vojenčiny pôsobil najskôr v mužstve VTJ Písek, po roku vo VTJ Tábor v Českej národnej lige, kde si ho vyhliadli pozorovatelia Bohemiansu Praha,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Zatiaľ zakríknutý dobrák... | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1980 | mesiac = máj | ročník = XII. | číslo = 37 | strany = 13 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> klubu ktorý patril v [[80. roky 20. storočia|80. rokoch minulého storočia]] k špičke [[česko-slovenská futbalová liga|československej ligy]]. Mičinec debutoval v lige 27. augusta 1980 proti [[FC Zbrojovka Brno|Zbrojovke Brno]] (1 : 2), prvé dva ligové góly strelil v 5. kole v zápase proti [[ŠK Slovan Bratislava|Slovanu Bratislava]] (3 : 0).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Norma chlapcov od Botiča | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1980 | mesiac = september | ročník = XXXII. | číslo = 218 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Hneď vo svojej prvej sezóne bol s 10 gólmi najlepším strelcom Bohemiansu, skóroval aj v [[Pohár UEFA|Pohári UEFA]] proti [[Ipswich Town FC|Ipswichu Town]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Mičinec sa mohol presláviť... | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1980 | mesiac = jún | ročník = XXII. | číslo = 263 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Bohemians obsadil v tabuľke tretie miesto, v nasledujúcej sezóne obhájil bronzovú priečku a v sezóne 1982/83 získal historický majstrovský titul,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Bohemians poprvé mistrem | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1983/6/13/8.png | dátum vydania = 13. 6. 1983 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> čo je dodnes najväčší úspech klubu. Mužstvo hralo atraktívny útočný futbal,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Ve znamení klokana | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1983/6/21/8.png | dátum vydania = 21. 6. 1983 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> na domácom ihrisku rozdávali súperom nádielky, jediné zaváhanie so [[AC Sparta Praha|Spartou Praha]] (0 : 2) ukončilo sériu 39 zápasov bez prehry.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Překvapení ve Vršovicích | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1983/3/14/8.png | dátum vydania = 14. 3. 1983 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref>. Mičinec odohral v majstrovskej sezóne pre zranenie len 12 zápasov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Predsatvujeme nového majstra ČSSR vo futbale | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1983 | mesiac = jún | ročník = XXXVII. | číslo = 144 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> „Klokanom“ sa darilo aj v [[Pohár UEFA|Pohári UEFA]], keď sa bez prehry prebojoval až do semifinále. Postupne vyradili Admiru Wacker Viedeň, [[AS Saint-Étienne]] - Mičinec dal gól v jednom z najkrajších zápasov,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Francouzi odjíždí z Ďolíčku s prázdnou | url = https://www.cestazatitulem.cz/index.php/vysledky-pohar-uefa/2-kolo-doma | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = cestazatitulem.cz | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Klokani ďalej, Baník dofáral | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1982 | mesiac = november | ročník = XXXVI. | číslo = 262 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> [[Servette FC|Servette Ženeva]] a [[Dundee United FC|Dundee United]]. V dvojzápase o postup do finále bol neskorší víťaz pohára [[RSC Anderlecht|Anderlecht Brusel]] (0:1, 1:3) nad ich sily.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zázrak se nekonal, Bohemka skončila v semifinále Poháru UEFA | url = https://www.cestazatitulem.cz/index.php/vysledky-pohar-uefa/semifinale-venku | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = cestazatitulem.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 1984/85 vyradili v Pohári UEFA slávny [[Ajax Amsterdam]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Před 25 lety jsme vyřadili Ajax Amsterdam | url = https://www.bohemians.cz/clanek/9834/pred-25-lety-jsme-vyradili-ajax-amsterdam | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bohemians.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> s vychádzajúcimi hviezdami [[Marco van Basten]], [[Frank Rijkaard]], [[Ronald Koeman]], v 3. kole vypadli s [[Tottenham Hotspur FC|Tottenhamom Hotspur]]. Ďalší titul mohol Bohemians získať v sezóne 1984/85. Po jeseni bol prvý,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Prim hráli Bohemians | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1984/12/11/8.png | dátum vydania = 11. 12. 1984 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> v 20. kole viedol tabuľku s náskokom 5 bodov, dve kolá pred koncom bol stále v čele. V poslednom zápase hostila ''Bohemka'' [[FC Spartak Trnava|Trnavu]] a keďže [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] prehrala v [[FK Dukla Banská Bystrica|Banskej Bystrici]], stačilo im remizovať. V nervóznom zápase boli štyria hráči vylúčení, Mičinec za vzájomné okopávanie spolu s Trnavčanom Ekhardtom. Bohemians napriek veľkej prevahe nedokázal streliť gól, prehral 0:1 a skončil druhý za Spartou len o skóre <ref>.{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Dramatický, ale nepěkný závěr nejvyšší soutěže v kopané. Sparta titul obhájila. Drtivá převaha Bohemians bez efektu | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1985/6/20/8.png | dátum vydania = 20. 6. 1985 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> V polovici sezóny 1986/87 prestúpil Mičinec do [[FC DAC 1904 Dunajská Streda|DAC Dunajská Streda]], jeho prestup bol udalosťou číslo 1 na česko-slovenskej ligovej scéne.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = DAC Dunajská Streda: S Mičincom v útoku | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1987 | mesiac = marec | ročník = XIX. | číslo = 10 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Hneď v prvom zápase skóroval v 1. minúte proti RH Cheb <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = MÔJ NAJ GÓL ZA DAC: TIBOR MIČINEC | url = https://www.dac1904.sk/sk/clanek.asp?id=Moj-NAJ-gol-za-DAC-Tibor-Micinec-5228 | dátum vydania = 20. 5. 2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ =dac1904.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. V mužstve zo [[Žitný ostrov|Žitného ostrova]] pôsobil dve a pol sezóny, dvakrát bol najlepším strelcom klubu v sezónach, v ktorých obsadili 4. resp. 3. miesto v tabuľke. V roku [[1987]] vyhrali [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]] i [[Česko-slovenský pohár vo futbale|Česko-slovenský pohár]] bez toho, že by vo finálových zápasoch dali gól. Vo finálových zápasoch s [[FC Nitra|Plastikou Nitra]] resp. Spartou Praha boli úspešnejší v [[penaltový rozstrel|penaltových roszstreloch]]. Najmä víťazstvo nad favorizovanou Spartou vo finále v [[Kopřivnice|Kopřivnici]] bolo senzáciou. Sparta mala mužstvo plné reprezentantov, zápas bez gólov mal veľmi dobrú úroveň najmä v predĺžení, bombu Mičinca vyrazil brankár Stejskal, v penaltovom rozstrele Mičinec nezaváhal, naopak Sparťania zlyhali, o triumfe DAC rozhodol [[Peter Fieber]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Čs. pohár na Žitný ostrov | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1987/6/22/8.png | dátum vydania = 22. 6. 1987 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Sladká odmena za peknú sezónu | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1987 | mesiac = jún | ročník = XIX. | číslo = 26 | strany = 14 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Vrcholom boli zápasy Pohára UEFA s [[FC Bayern München|Bayernom Mníchov]], vonku 1:3 Mičinec prihral na gól Szabanovi,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Škoda promarněných šancí. Pohár UEFA: Bayern Mnichov-DAC Dunajská Streda 3:1 | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1988/10/27/8.png | dátum vydania = 27. 10. 1988 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> doma za stavu 0:2 prestrelil bránu** [http://www.fcdac1904.com/Archiv/1988_89/88_89_UEFA_2.kolo1_Bayern-DAC.htm] [[La Liga]] CD Logroñés 1 zápas proti [[Real Sociedad]] 15. 12. 1991, v [[Copa del Rey|Španielskom pohári]] 1 gól <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nikdy viac do Španielska! | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = január | ročník = XXIV. | číslo = 4 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>[https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=513953] [[AC Omonia]] 20 gólov, P-UEFA vyradili Slaviu Sofia 2 góly Bohemka stý gól proti Unionu Cheb, Benešovu vystrieľal postup do 1. ligy, najlepší strelec II. ligy (18 gólov)* === Reprezentačná kariéra === {{TCH|f|0|Česko-slovensko}} reprezentoval v siedmich zápasoch, debutoval 7. apríla 1984 vo [[Verona|Verone]] v priateľskom stretnutí s {{ITA|f|0|Talianskom}} (1 : 1). V neúspešnej kvalifikácii MS 1986 nastúpil päťkrát, pri víťazstve 2 : 1 nad {{SWE|f|0|Švédskom}} padli obidva góly po jeho akciách. V 41. minúte sa vtipne uvoľnil a polovysoká lopta, po súboji pred bránou súpera si Švédi dali vlastný gól. V 68. minúte Mičincovu strelu z voleja vyrazil brankár Ravelli a Vízek hlavičkou strelil víťazný gól* [https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1985/10/17/8.png Vítězství nad silným soupeřem]. Jediný gól strelil 27. októbra 1987 v [[Bratislava|Bratislave]] proti {{POL|f|0|Poľsku}} (3 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Orlica odletela bez koristi | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1987 | mesiac = november | ročník = XIX. | číslo = 45 | strany = 12,13 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V 12. minúte striedal Zdeňka Nehodu, pre ktorého to bol rekordný 90. štart a rozlúčkový zápas v reprezentácii. V 47. minúte zvýšil na 2:1 hlavou po centri Levého === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za Bohemians Praha (7) |- |rowspan="5"|<center>Pohár UEFA||<center>1980/1981||2. kolo||{{ENG}} [[Ipswich Town FC|Ipswich Town]]||<center>2:0||<center>1 |- |<center>1982/1983||2. kolo||{{FRA}} [[AS Saint-Étienne]]||<center>4:0||<center>1 |- |<center>1984/1985||1. kolo||{{CYP}} Apollon Limassol||<center>6:1||<center>3 |- |rowspan="2"|<center>1985/1986||1. kolo||{{HUN}} [[Győri ETO FC|Rába ETO Győr ]]||<center>4:1||<center>1 |- |2. kolo||{{DEU}} [[1. FC Köln]]||<center>2:4||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za DAC Dunajská Streda (4) |- |rowspan="2"|<center>PVP||rowspan="2"|<center>1987/1988||predkolo||{{CYP}} AEL Limassol||<center>5:1||<center>2 |- |1. kolo||{{CHE}} [[BSC Young Boys|Young Boys Bern]]||<center>2:1||<center>1 |- |<center>Pohár UEFA||<center>1988/1989||1. kolo||{{SWE}} Östers IF||<center>6:0||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za Omoniu Nikózia (2) |- |rowspan="2"|<center>Pohár UEFA||rowspan="2"|<center>1990/1991||rowspan="2"|1. kolo||rowspan="2"|{{BGR}} Slavia Sofia||<center>1:2||<center>1 |- |<center>4:2||<center>1 |} == Jozef Kožlej == Rodák zo [[Stropkov]]a prišiel v roku 1989 do dorastu [[1. FC Tatran Prešov|Tatrana Prešov]]. Ako 17-ročný debutoval v [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] 3. marca 1991 proti Bohemiansu Praha, prvý gól strelil 9. júna 1991 Spartaku Hradec Králové, prispel ním k vysokému víťazstvu 5:0. S Prešovom získal svoju prvú trofej, [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]] 1992, vo finále vyhrali nad [[FK Lokomotíva Košice]] 2:0<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Na prešovskú nôtu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = máj | ročník = XLVI. | číslo = 112 | strany = 1,8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, finále Sparta<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Prešov – Sparta 1:2 (0:1). Česko-slovenský pohár do Prahy | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = jún | ročník = XLVI. | číslo = 133 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** V sezóne 1992/93 zaznamenal svoj prvý hetrik proti [[FC Spartak Trnava|Spartaku Trnava]] (7:1),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Raz to muselo prísť! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = október | ročník = XLVI. | číslo = 254 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> na jar hral už za [[AC Sparta Praha|Spartu Praha]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Sparta rýchlejšia ako Dortmund | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = február | ročník = XLVII. | číslo = 26 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól 10. apríla 1993 Interu (3 : 1)** s ktorou vyhral posledný federálny titul aj [[Pohár FAČR|Český pohár]], vo finále posledného ročníka [[Česko-slovenský pohár vo futbale|Česko-slovenského pohára]] však prehrala Sparta nečakane vysoko 1:5 s [[1. FC Košice]]. Ďalšie dva majstrovské tituly získal už v samostatnej [[1. česká futbalová liga|českej lige]]**1994, v poslednom kole dva góly Chebu**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Veľkolepé oslavy | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = december | ročník = XLVIII. | číslo = 134 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V sezóne 1994/95 obliekol dresy troch mužstiev, perličkou je, že v troch kolách za sebou hral vždy v inom klube. Sparta ho vymenila za Lokvenca do Hradca Králové, kde odohral jediný zápas, v ďalšom kole už nastúpil za [[FK Viktoria Žižkov|Viktoriu Žižkov]]*<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = V troch kolách za tri kluby? | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = október | ročník = XLVIII. | číslo = 242 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> - finalista pohára 1995*, 1994 so Spartou finále* V sezóne 1996/97 sa vrátil do [[Niké liga|slovenskej ligy]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Najvyššie ciele vicemajstra | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = jún | ročník = L. | číslo = 148 | strany = 14 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v [[1. FC Košice]] získal majstrovský titul, keď z ligového trónu zosadili po trojročnej nadvláde Slovan. Svoju dominanciu nad belasými potvrdili aj vysokým víťazstvom 5:0 v [[Slovenský futbalový superpohár|Slovenskom Superpohári]]**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Potlesk majstrovi za víťazstvo i hru | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = júl | ročník = LI. | číslo = 166 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 4 góly Prešovu (5 : 0)**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Štyri góly Jozefa Kožleja | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = máj | ročník = LI. | číslo = 102 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Kožlej sa stal s 22 gólmi kráľom strelcov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Potlesk majstrovi za víťazstvo i hru | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = júl | ročník = LI. | číslo = 166 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Košičania si ako prvý slovenský klub vybojovali postup do skupinovej fázy [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov]] v sezóne 1997/98, [[FK Spartak Moskva|Spartak Moskva]] gól**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Do odvety aj s nádejou | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = august | ročník = LI. | číslo = 187 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v skupine [[Manchester United]], [[Juventus FC|Juventus Turín]], [[Feyenoord Rotterdam]] bez bodu* Obhájili titul, vo finále Slovenského pohára i Superpohára prehrali s Trnavou* Na jar 1999 pôsobil v 2. bundeslige v klube [[Greuther Fürth|SpVgg Greuther Fürth]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kožlej na hosťovanie do Nemecka | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = december | ročník = LII. | číslo = 301 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> odkiaľ sa vrátil do Košíc. Od sezóny 2000/01 pôsobil šesť a pol sezóny na Cypre, v troch kluboch* Olympiakos Nikózia 2. miesto v lige, vybojoval účasť v Pohári UEFA po 24 rokoch <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Jozef Kožlej vybojoval pre Olympiakos Nikózia účasť v pohárovej Európe po 24 rokoch! | url = https://korzar.sme.sk/c/4697771/jozef-kozlej-vybojoval-pre-olympiakos-nikozia-ucast-v-poharovej-europe-po-24-rokoch.html | dátum vydania = 15. 5. 2001 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = korzar.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, Kožlej 15 gólov najlepší strelec mužstva a 4. v lige <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Cyprus, 2000-01 | url = https://top15goalscorers.blogspot.com/2014/12/cyprus-2000-01.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = top15goalscorers.blogspot.com | miesto = | jazyk = }}</ref>. Vyradili prekvapujúco maďarský Dunaferr Kožlej dva góly <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = J. Kožlej sa v strašných podmienkach na futbal blysol excelentnou hlavičkou pod brvno | url = https://korzar.sme.sk/c/4688114/j-kozlej-sa-v-strasnych-podmienkach-na-futbal-blysol-excelentnou-hlavickou-pod-brvno.html | dátum vydania = 11. 8. 2001 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = korzar.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Futbal: Kožlej pomohol Nikózii k postupu do 1. kola Pohára UEFA | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-kozlej-pomohol-nikozii-k-postupu-do-1-kola-pohara-uefa/ | dátum vydania = 24. 8. 2001 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* 2001/02 dal 20 gólov, kolo pred koncom hetrik Doxa 5:1 najlepší strelec <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = "Cyperčan" J. Kožlej dosiahol hetrik, stále vedie v tabuľke strelcov | url = https://korzar.sme.sk/c/4659965/cypercan-j-kozlej-dosiahol-hetrik-stale-vedie-v-tabulke-strelcov.html | dátum vydania = 23. 4. 2002 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = korzar.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, v poslednom kole ho predstihol Poliak Kowalczyk 5 gólov* [https://legia.net/news/piec-bramek-wojciecha-kowalczyka-apoel-mistrzem-cypru/72753] Omonia Nikózia - 2003/04 kráľ stelcov [https://top15goalscorers.blogspot.com/2017/11/cyprus-2003-04.html], pohár 2005, Superpohár 2005 2007 prestup do AE Larissa, PAOK Solún (3:1) vyrovnal Adamca <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kožlej vyrovnal Adamcov gólový rekord | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/118267-kozlej-vyrovnal-adamcov-golovy-rekord/ | dátum vydania = 26. 2. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Grécky pohár vo finále strelil gól hlavou už v 3. minúte [[Panathinaikos FC]] 2:1 [https://sportnet.sme.sk/spravy/kozlej-ma-grecky-pohar/ Kožlej má Grécky pohár] [https://sportnet.sme.sk/spravy/kozlej-ziskal-piaty-pohar-vo-stvrtej-krajine/ Kožlej získal piaty pohár vo štvrtej krajine]* Pohár UEFA skupina, hral proti [[AZ Alkmaar]], [[1. FC Norimberg]] dal gól <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Norimberg poslal ďalej Mintál! | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/121624-norimberg-poslal-dalej-mintal/ | dátum vydania = 20. 12. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* 2008/09 nováčik Thrasyvoulos Fylis, historicky prvý gól klubu v gréckej lige, hneď hetrik proti OFI Kréta (3:1)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kožlej o novinároch: Šialenstvo, toto som ešte nezažil | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/kozlej-o-novinaroch-sialenstvo-toto-som-este-nezazil/ | dátum vydania = 23. 10. 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Hráčsku kariéru ukončil v 2. gréckej lige [https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/119565-kozlej-ukoncil-karieru/] === Reprezentačná kariéra === Reprezentoval ČSFR 21,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Desaťminútovka zo zlého sna! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = marec | ročník = XLVIII. | číslo = 57 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> štvrťfinále ME 1994 Taliansko (0 : 3), Slovensko 21* {{SVK|f|0}} 26/3, prvý zápas 23. októbra 1996 {{FRO|f|0}} (3 : 0), v 68. minúte striedal Igora Bališa**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kožlej medzi jankechovcov! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = október | ročník = L. | číslo = 244 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, prvý gól {{BOL|f|0|Bolívii }} (1 : 0) === Góly v reprezentácii === {|class="wikitable" ! Por. č. ! width=80|Dátum ! width=150|Miesto ! width=150|Súper ! Výsledok ! Góly ! width=150|Typ zápasu |- |<center>1.||2. 2. 1997||Cochabamba||{{BOL|f|1}}||<center>1:0||{{gól|83}}||priateľský |- |<center>2.||rowspan="2"|14. 5. 2002||rowspan="2"|[[Prešov]]||rowspan="2"|{{UZB|f|1}}||rowspan="2"|<center>4:1||rowspan="2"|{{gól|47}} <br/> {{gól|79}}||rowspan="2"|priateľský |- |<center>3. |} === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za 1. FC Košice (3) |- |<center>Pohár UEFA||<center>1996/1997||1. predkolo||{{ALB}} [[Teuta Durrës]] ||<center>4:1||<center>1 |- |rowspan="2"|<center>Liga majstrov||<center>1997/1998||2. predkolo||{{RUS}} [[FK Spartak Moskva|Spartak Moskva]]||<center>2:1||<center>1 |- |<center>1998/1999||1. predkolo||{{NIR}} FC Cliftonville||<center>8:0||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za Olympiakos Nikózia (2) |- |rowspan="2"|<center>Pohár UEFA||rowspan="2"|<center>2001/2002||rowspan="2"|1. predkolo||rowspan="2"|{{HUN}} Dunaferr||<center>2:2||<center>1 |- |<center>4:2||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za Omoniu Nikózia (3) |- |rowspan="3"|<center>Pohár UEFA||rowspan="2"|<center>2004/2005||1. predkolo||{{MKD}} FK Sloga Jugomagnat||<center>4:0||<center>1 |- |2. predkolo||{{BGR}} CSKA Sofia||<center>1:1||<center>1 |- |<center>2005/2006||1. predkolo||{{MLT}} Hibernians||<center>3:0||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za AE Larissa (1) |- |<center>Pohár UEFA||<center>2007/2008||skupina||{{DEU}} [[1. FC Norimberg]]||<center>1:3||<center>1 |} ==Basketbalisti storočia== '''Basketbalisti storočia''' bola anketa [[Slovenská basketbalová asociácia|Slovenskej basketbalovej asociácie]], v ktorej hlasovali tréneri, novinári a funkcionári v kategóriach Basketbalisti storočia a Tréneri storočia. Výsledky ankety boli slávnostne vyhlásené [[27. december|27. decembra]] [[2000]] v [[Lučenec|Lučenci]] v hoteli Reduta v rámci ankety [[Basketbalista roka]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Najlepší v storočí: Kropilák a Kotočová | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = december | ročník = LIV. | číslo = 298 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> ===Basketbalisti storočia=== {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {|class = "wikitable" !Por. !Basketbalisti storočia !Body |- |<center>1.<center>||[[Stanislav Kropilák]]||<center>218 |- |<center>2.<center>||[[Richard Petruška]]||<center>76 |- |<center>3.<center>||[[Gustáv Herrmann]]||<center>71 |- |<center>4.<center>||[[Peter Rajniak]]||<center>68 |- |<center>5.<center>||[[Oto Matický]]||<center>67 |- |<center>6.<center>||[[Gustáv Hraška]]||<center>56 |- |<center>7.<center>||[[Boris Lukášik]]||<center>54 |- |<center>8.<center>||[[Juraj Žuffa]]||<center>35 |- |<center>9.<center>||[[Dušan Lukášik]]||<center>22 |- |<center>10.<center>||[[Ján Hluchý]] ||<center>18 |} {{Stĺpce-2}} {|class = "wikitable" !Por. !Basketbalistky storočia !Body |- |<center>1.<center>||[[Anna Kotočová]]||<center>164 |- |<center>2.<center>||[[Erika Burianová-Dobrovičová]]||<center>122 |- |<center>3.<center>||[[Andrea Kuklová]]||<center>70 |- |<center>4.<center>||[[Božena Miklošovičová-Štrbáková]]||<center>67 |- |<center>5.<center>||[[Eva Petrovičová]]||<center>55 |- |<center>6.<center>||[[Iveta Bieliková]]||<center>32 |- |<center>7.<center>||[[Zora Brziaková]]||<center>30 |- |<center>8.<center>||[[Yvetta Polláková]]||<center>22 |- |rowspan="2"|<center>9.-10.||[[Irena Rajniaková]]||<center>21 |- |[[Nataša Dekanová]]||<center>21 |} {{Stĺpce-2}} {{Stĺpce-koniec}} ===Tréneri storočia=== {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {|class = "wikitable" !Por. !Kategória tréner mužov !Body |- |<center>1.<center>||[[Gustáv Herrmann]]||<center>20 |- |<center>2.<center>||[[Ján Hluchý]]||<center>17 |- |<center>3.<center>||Miroslav Rehák||<center>8 |} {{Stĺpce-2}} {|class = "wikitable" !Por. !Kategória tréner žien !Body |- |<center>1.<center>||[[Natália Hejková]]||<center>27 |- |<center>2.<center>||[[Ján Hluchý]]||<center>16 |- |<center>3.<center>||Jozef Hodál||<center>2 |} {{Stĺpce-2}} {{Stĺpce-koniec}} ==Ján Hluchý== {{Infobox Osobnosť |Meno = Ján Hluchý |Portrét = |Popis = slovenský basketbalista |Veľkosť obrázka = |Dátum narodenia = [[7. február]] [[1925]] |Miesto narodenia = [[Nové Mesto nad Váhom]], [[Slovensko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1995|7|13|1925|2|7}} |Miesto úmrtia = [[Bratislava]] }} {{Infobox-medaila}} {{Infobox-medaila krajina|{{TCH}}}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov|Majstrovstvá Európy]]}} {{Infobox-medaila farba|1||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1946|Ženeva 1946]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|muži ČSR]]}} {{Infobox-medaila krajina|{{TCH}} (tréner)}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá sveta v basketbale|Majstrovstvá sveta]]}} {{Infobox-medaila farba|3||<center>[[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1959|Moskva 1959]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo žien|ženy ČSR]]}} {{Infobox-medaila farba|2||<center>[[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1971|Brazília 1971]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo žien|ženy ČSSR]]}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien|Majstrovstvá Európy]]}} {{Infobox-medaila farba|3||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1960|Sofia 1960]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo žien|ženy ČSR]]}} {{Infobox koniec}} '''Ján Hluchý''' (* [[7. február]]a [[1925]], [[Nové Mesto nad Váhom]] – † [[13. júl]]a [[1994]]) bol slovenský basketbalový hráč, tréner a funkcionár, reprezentant Československa, majster Európy 1946. ===Kariéra=== Hrával za kluby YMCA Bratislava (1943-1945), ŠK Železničiari Bratislava (1945-1950) a ATK Praha (1950-1951). V reprezentácii {{TCH|bm|0|Československa}} odohral 28 zápasov, v [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1946|Ženeve 1946]] sa stal majstrom Európy, v zlatom tíme bol jedným zo štvorice Slovákov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Zlatý triumf ženevský | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1981 | mesiac = máj | ročník = XXVI. | číslo = 18 | strany = 18,19 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Ešte počas hráčskej kariéry sa začal venovať trénerskej činnosti. Trénoval mužov i ženy Jednoty Košice, mužov ATK Praha a ŠK Železničiari Bratislava. Trinásť rokov viedol ženy Lokomotívy Bratislava, ktoré sa pod jeho vedením prepracovali k špičkovým ligovým družstvám, trikrát sa stali vicemajsterkami [[Česko-slovenská basketbalová liga žien|česko-slovenskej basketbalovej ligy]] (1962, 1965, 1968). Úspešne pôsobil aj v zahraničí, s mužmi UBSC Viedeň vyhral sedemkrát titul majstra Rakúska, reprezentáciu Rakúska priviedol na [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1977|ME 1977]]. Reprezentáciu žien {{TCH|bz|0|Česko-Slovenska}} viedol v rokoch 1959 – 1960 a 1970 – 1971. Na [[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1959|MS 1959 v Moskve]] bol jeden z dvojice trénerov bronzového družstva ČSR, bronz získal aj na [[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1960|ME 1960 v Sofii]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Aj v Sofii tretie | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1960 | mesiac = jún | ročník = V. | číslo = 24 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Najväčší úspech dosiahol na [[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1971|MS 1971 v Brazílii]], kde sa stali čs. basketbalistky vicemajsterkami sveta.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Striebro v Sao Paule má cenu zlata. Brazílsky šampionát očami trénera ing. J. Hluchého | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1971 | mesiac = jún | ročník = XXIV. | číslo = 150 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Bohatú trénerskú kariéru zavŕšil v sezóne 1988/89, keď viedol mužov [[BC Prievidza]]. Družstvo bez jediného reprezentanta, ktoré základ tvorili tridsiatnici, motivoval s filozofiou, že aj v zrelom basketbalovom veku môžu byť lepší ako tí druhí.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kmeť s duchom moderny | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = február | ročník = XXXIV. | číslo = 6 | strany = 6,7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Hráčom vrátil sebadôveru, družstvo sa zlepšilo v obrannej činnosti<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Otázniky a výkričníky. Komentujeme basketbalovú ligu mužov | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = január | ročník = XLIII. | číslo = 20 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a výsledkom bol histrorický majstrovský titul v [[Česko-slovenská basketbalová liga mužov|česko-slovenskej lige]] pre BC Prievidza.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Majstrom ČSSR sa stal BC Prievidza | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = marec | ročník = XLIII. | číslo = 67 | strany = 1,4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Keď počúvli Hluchého | periodikum = Život | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = apríl | ročník = XXXIX. | číslo = 14 | strany = 8,9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V ankete o [[Basketbalisti storočia (Slovensko)|najlepšieho slovenského trénera v 20. storočí]] obsadil 2. miesto v kategórii mužov aj žien<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = „Obojživelník“ vyššie so ženami. Denník Šport vybral dvadsať výnimočných slovenských trénerských osobností | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 2015 | mesiac = apríl | ročník = 69 | číslo = 87 | strany = 28 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, v kategórii Hráč storočia bol na desiatom mieste. Ján Hluchý bol historicky prvý prezident [[Slovenská basketbalová asociácia|SBA]] v období 17. 2. 1990 – 13. 7. 1994. ===Úspechy a ocenenia=== * majster Európy 1946 * člen Siene slávy slovenského basketbalu '''Trénerské úspechy''' * 2. miesto na MS 1971 s družstvom žien Česko-Slovenska * 3. miesto na MS 1959 s družstvom žien Česko-Slovenska * 3. miesto na ME 1960 s družstvom žien Česko-Slovenska * víťaz čs. ligy mužov 1989 s BC Prievidza * 3× 2. miesto v čs. lige žien s Lokomotívou Bratislava * 7× majster Rakúska s mužmi UBSC Viedeň * 2. miesto v ankete Tréner storočia v kategórii mužov i žien ==Gustáv Herrmann== {{Infobox Osobnosť |Meno = Gustáv Herrmann |Portrét = |Popis = slovenský basketbalista |Veľkosť obrázka = |Dátum narodenia = [[16. marec]] [[1920]] |Miesto narodenia = [[Trnava]], [[Slovensko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|2010|3|31|1920|3|16}} |Miesto úmrtia = [[Bratislava]] }} {{Infobox-medaila}} {{Infobox-medaila krajina|{{TCH}}}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov|Majstrovstvá Európy]]}} {{Infobox-medaila farba|1||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1946|Ženeva 1946]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|muži ČSR]]}} {{Infobox-medaila farba|2||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1947|Praha 1947]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|muži ČSR]]}} {{Infobox-medaila krajina|{{TCH}} (tréner)}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov|Majstrovstvá Európy]]}} {{Infobox-medaila farba|3||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1957|Sofia 1957]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|muži ČSR]]}} {{Infobox-medaila farba|2||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1959|Istanbul 1959]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|muži ČSR]]}} {{Infobox koniec}} '''Gustáv Herrmann''' bol slovenský basketbalový hráč, tréner a funkcionár, reprezentant Československa, majster Európy 1946. ===Kariéra=== Hrával za kluby Vinnetou Bratislava, YMCA Bratislava, ŠK Bratislava a Slávia Bratislava. [[23. november|23. novembra]] [[1935]] bol aktérom prvého oficiálneho zápasu v [[basketbal]]e na [[Slovensko|Slovensku]], keď v [[YMCA (budova v Bratislave)|telocvični YMCA v Bratislave]] nastúpili proti sebe družstvá Vinnetou a King s výsledkom 7:4. <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Fakty a súvislosti. Básnik Andrej Plávka ako rozhodca | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = november | ročník = LIV. | číslo = 270 | strany = 39 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1940 získal titul majstra Slovenska s družstvom ŠK Bratislava. V reprezentácii {{TCH|bm|0|Československa}} odohral 23 zápasov, v [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1946|Ženeve 1946]] sa stal majstrom Európy, v zlatom tíme bol jedným zo štvorice Slovákov <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zlato spod košov po vojne nečakal nik. Získali ho aj štyria Slováci | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/96967-zlato-spod-kosov-po-vojne-necakal-nik-ziskali-ho-aj-styria-slovaci/ | dátum vydania = 20. 7. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, na [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1947|ME 1947 v Prahe]] bol členom strieborného družstva ČSR. V rokoch 1956-1959 viedol čs. reprezentáciu mužov, <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kapitán spod košov. Denník Šport vybral dvadsať výnimočných slovenských trénerských osobností | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 2015 | mesiac = apríl | ročník = 69 | číslo = 87 | strany = 28 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> s ktorou získal bronz na [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1957|ME 1957 v Sofii]] a striebro na [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1959|ME 1959 v Istanbule]]. <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Z Istanbulu vezieme striebro | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1959 | mesiac = jún | ročník = IV. | číslo = 127 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Ako tréner viedol družstvá Náuka Bratislava (1952), Slávia SVŠT Bratislava (1953-1967), bol aj trénerom mládeže v [[BK Inter Bratislava|Interi Bratislava]] (1985-1995). V zahraničí pôsobil v [[Kuvajt]]e (1967-1972), v [[Tunisko|Tunisku]] (1983-1984), v Rakúsku viedol ženy Unionu Viedeň (1975/76). Gustáv Herrmann bol zakladateľom [[basketbal]]ovej [[metodika|metodiky]] na Slovensku, pôsobil ako [[pedagóg]] na [[Fakulta telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave|FTVŠ UK v Bratislave]] (1947-1985). Zastával rôzne funkcie v československom, slovenskom aj medzinárodnom basketbale, kde pôsobil ako komisár [[FIBA]]. V ankete o najlepšieho basketbalistu storočia na Slovensku obsadil tretie miesto, zvolili ho za trénera storočia v kategórii tréner mužov. ===Úspechy a ocenenia=== * majster Európy 1946 * 2. miesto na ME 1947 (hráč) a ME 1959 (tréner) * 3. miesto na ME 1957 (tréner) * 3. miesto v ankete Basketbalista storočia na Slovensku * Tréner storočia v kategórii tréner mužov * člen Siene slávy slovenského basketbalu * Strieborné kruhy SŠOV == Najúspešnejší športovci Slovenska == V ére Československa sa okrem ankety o [[Športovec roka (Česko-Slovensko)|najlepšieho športovca roka v Československu]] (1959 až 1992) vyhlasovala v určitých obdobiach aj anketa o najlepšieho športovca Slovenska. Anketa mala rôzne podoby aj názvy, cieľom však bolo určiť najlepšieho či najúspešnejšieho športovca v danom roku. V roku 1958 vyhlásil denník Československý šport anketu, v ktorej hlasovali čitatelia. Anketa sa stretla s veľkým ohlasom, do redakcie ** Prvý krát oficiálne vyhlásenie naj. športovcov za rok 1972 Klub slov. šport. novinárov v Handlovej** V 50. rokoch začala s oceňovaním naj. slov. športovcov redakcia denníka Smena, ktorú po 17 rokoch vystriedal Klub slov. šport. novinárov. 1982 prišlo odporúčanie, aby sa od slov. "separovania" upustilo. Znovuzrodenie ankety 1990 Blažek, 1991 Železný** <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Vyhlásenie najúspešnejších športovcov Slovenska za rok 1992 | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = január | ročník = XLVII. | číslo = 4 | strany = 7-9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> ===1958=== Poradie najlepších športovcov vzniklo na základe hlasovania čitateľov <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = 10 najúspešnejších športovcov na Slovensku v roku 1958 | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1959 | mesiac = január | ročník = VII. | číslo = 5 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {|class="wikitable" ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[Karol Divín]]||[[krasokorčuľovanie]] |- |<center>2.||[[Marta Skupilová]]||[[plávanie]] |- |<center>3.||[[Bohumil Golian]]||[[volejbal]] |- |<center>4.||[[Imrich Stacho]]||[[futbal]] |- |<center>5.||Ladislav Čepčiansky||[[kanoistika]] |- |<center>6.||Walter Renner||[[cyklistika]] |- |<center>7.||Vladimír Černý||[[moderný päťboj]] |- |<center>8.||Jozef Gábriš||[[letecké modelárstvo]] |- |<center>9.||[[Pavol Molnár]]||[[futbal]] |- |<center>10.||Ľudmila Mohrová||[[lyžovanie|alpské lyžovanie]] |} ===1962=== Rebríček zostavil redakčný kolektív denníka Československý šport <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Desať najlepších na Slovensku | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1962 | mesiac = december | ročník = X. | číslo = 258 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {|class="wikitable" ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[Viliam Schrojf]]||[[futbal]] |- |<center>2.||[[Karol Divín]]||[[krasokorčuľovanie]] |- |<center>3.||Mária Stančíková||[[parašutizmus]] |- |<center>4.||[[Jozef Golonka]]||[[ľadový hokej]] |- |<center>5.||[[Pavel Schmidt]]||[[veslovanie]] |- |<center>6.||[[Ján Popluhár]]||[[futbal]] |- |<center>7.||[[Adolf Scherer]]||[[futbal]] |- |<center>8.||Irena Bosá||[[stolný tenis]] |- |<center>9.||[[Eva Glesková-Lehocká|Eva Lehocká]]||[[atletika]] |- |<center>10.||[[Bohumil Golian]]||[[volejbal]] |} ===1963=== Rebríček zostavil redakčný kolektív denníka Československý šport <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Najlepší na Slovensku | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1963 | mesiac = december | ročník = XI. | číslo = 259-260 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" ! colspan="3"|Najlepší jednotlivci |- ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[Ján Popluhár]]||[[futbal]] |- |<center>2.||[[Eva Glesková-Lehocká|Eva Lehocká]]||[[atletika]] |- |<center>3.||[[Jozef Golonka]]||[[ľadový hokej]] |- |<center>4.||Peter Kurhajec||[[moderný päťboj]] |- |<center>5.||Rudolf Čillík||[[lyžovanie|severské lyžovanie]] |- |<center>6.||Ivan Ferák||[[plávanie]] |- |<center>7.||[[Vladimír Dzurilla]]||[[ľadový hokej]] |- |<center>8.||Vojtech Stantien||[[box]] |- |<center>9.||[[Bohumil Golian]]||[[volejbal]] |- |<center>10.||Anton Šoltýs||[[lyžovanie|alpské lyžovanie]] |} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" ! colspan="3"|Najlepšie kolektívy |- ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[ŠKP Košice|Červená hviezda Košice]]||[[vodné pólo]] |- |<center>2.||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]||[[futbal]] |- |<center>3.||Lokomotíva Bratislava||[[basketbal]], ženy |} {{Stĺpce-2}} {{Stĺpce-koniec}} ===1964=== Spoločná anketa redakcií denníkov Československý šport a Smena <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Najlepší na Slovensku 1964 | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1965 | mesiac = január | ročník = XIII. | číslo = 1 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" ! colspan="3"|Najlepší jednotlivci |- ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[Ján Popluhár]]||[[futbal]] |- |<center>2.||[[Eva Glesková-Lehocká|Eva Lehocká]]||[[atletika]] |- |<center>3.||[[Bohumil Golian]]||[[volejbal]] |- |<center>4.||[[Karol Divín]]||[[krasokorčuľovanie]] |- |<center>5.||Ladislav Trebatický||letecká akrobacia |- |<center>6.||[[Marianna Némethová-Krajčírová|Marianna Krajčírová]]||[[gymnastika|športová gymnastika]] |- |<center>7.||[[Jozef Golonka]]||[[ľadový hokej]] |- |<center>8.||Ivan Ferák||[[plávanie]] |- |<center>9.||[[František Srna]]||motocyklový šport |- |<center>10.||Gabriel Kiš||[[parašutizmus]] |} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" ! colspan="3"|Najlepšie kolektívy |- ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[ŠKP Košice|Červená hviezda Košice]]||[[vodné pólo]] |- |<center>2.||[[HC Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]||[[ľadový hokej]] |- |<center>3.||[[VK Slávia EU Bratislava|Slávia UK Bratislava]]||[[volejbal]], ženy |} {{Stĺpce-2}} {{Stĺpce-koniec}} ===1964=== <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pod košmi rozhoduje výška | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1963 | mesiac = február | ročník = XIII. | číslo = 9 | strany = 17 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {|class="wikitable" ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.|||| |- |<center>2.|||| |- |<center>3.|||| |- |<center>4.|||| |- |<center>5.|||| |- |<center>6.|||| |- |<center>7.|||| |- |<center>8.|||| |- |<center>9.|||| |- |<center>10.|||| |} ===1965=== <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pod košmi rozhoduje výška | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1963 | mesiac = február | ročník = XIII. | číslo = 9 | strany = 17 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {|class="wikitable" ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.|||| |- |<center>2.|||| |- |<center>3.|||| |- |<center>4.|||| |- |<center>5.|||| |- |<center>6.|||| |- |<center>7.|||| |- |<center>8.|||| |- |<center>9.|||| |- |<center>10.|||| |} {|class="wikitable" ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.|||| |- |<center>2.|||| |- |<center>3.|||| |- |<center>4.|||| |- |<center>5.|||| |- |<center>6.|||| |- |<center>7.|||| |- |<center>8.|||| |- |<center>9.|||| |- |<center>10.|||| |} == BC Prievidza == V [[Česko-slovenská basketbalová liga mužov|česko-slovenskej basketbalovej lige]] odohrali 24 sezón, prvý krát sa predstavili v najvyššej súťaži v ročníku 1961/62. Ligové zápasy hrávali v jedálni CHZWP Nováky, od roku [[1964]] v telocvični baníckeho učilišťa v Prievidzi <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Prvé ligové zápasy hrali v jedálni. Diváci doslova dýchali na hráčov | url = https://myhornanitra.sme.sk/c/20621297/prve-ligove-zapasy-hrali-v-jedalni-divaci-doslova-dychali-na-hracov-archivne-foto.html | dátum vydania = 12. 8. 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = myhornanitra.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. V roku [[1977]] sa stala domovským stánkom klubu [[City aréna Prievidza|Viacúčelová športová hala]], v tom čase jedna z najmodernejších v Česko-slovensku. V druhej polovici [[80. roky 20. storočia|80. rokov 20. storočia]] sa Prievidza zaradila k špičke česko-slovenskej ligy, ako nováčik 6. miesto, o rok neskôr už bojovali o medaily, o 3. miesto prehrali s VŠ Praha a v ďalšej sezóne oslavovali historický majstrovský titul po finálovom víťazstve nad ďalším pražským klubom Spartou. Prievidza sa tak stala po [[Svit]]e a [[BK Inter Bratislava|Interi Bratislava]] tretím slovenským klubom, ktorý triumfoval v čs. lige. Ako obhajca titulu obsadil až 6. miesto, no v nasledujúcich rokoch bol opäť na popredných priečkach súťaže. Postupne získal bronz, striebro a v sezóne 1992/93 získal posledný "federálny" titul** === Bilancia v čs. lige === :{{prvé miesto}} 1988/89, 1992/93 :{{druhé miesto}} 1991/92 :{{tretie miesto}} 1990/91 === Umiestnenie v jednotlivých sezónach === {|width=100% |width=33%| *1961/62 - 10. miesto *1962/63 - 12. zostup *1966/67 - 8. *1967/68 - 12. zostup *1969/70 - 6. *1970/71 - 9. *1971/72 - 8. *1972/73 - 5. |width=33%| *1973/74 - 7. *1974/75 - 8. *1975/76 - 5. *1976/77 - 8. *1977/78 - 10. *1978/79 - 10. *1979/80 - 10. zostup *1981/82 - 7. |width=33%| *1982/83 - 11. zostup *1986/87 - 6. *1987/88 - 4. (o 3. miesto s VŠ Praha 0:3) *1988/89 - majster ČSSR (vo finále [[BC Sparta Praha]] 3:1) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Prievidza poprvé mistrem | url = http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1989/3/20/7.png | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Rudé právo, 20. 3. 1989, str. 7 | miesto = | jazyk = }}</ref> *1989/90 - 6. *1990/91 - 3. (o 3. miesto Brno 3:2) *1991/92 - 2. (finále s USK Praha 0:3) *1992/93 - majster ČSFR <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Epizódy slovenského basketbalu – Prievidza majstrom o jediný bod | url = https://www.basketliga.sk/sk/spravy/novinky/14-extra/480-epiz%C3%B3dy-slovensk%C3%A9ho-basketbalu-%E2%80%93-prievidza-majstrom-o-jedin%C3%BD-bod | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = basketliga.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |} === Majstrovské kádre <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kádre majstrov Slovenska v extralige mužov/Niké Slovenskej basketbalovej lige (1993 - 2021) | url = https://www.basketliga.sk/sk/info/historia/%C5%A1tatistiky | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = basketliga.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>=== *1988/89: Jaroslav Kraus, Peter Knob, Peter Jančura, Ľubomír Uhnák, Jiří Bárta, Anton Pekár, Pavel Miškovič, Marián Stopka, Karol Varga, Marián Marchyn, Ľuboš Krivošík, Alexander Vass, Branislav Jašš, tréner Ján Hluchý *1992/93: Oleg Meleščenko {{RUS}}, Dárius Dimavičius {{LTU}}, Jaroslav Kraus, Ľubomír Uhnák, Ľuboš Jelačič, Jozef Floreš, Dušan Lukášik ml., Peter Sestrienka, Igor Pipíška, Marián Marchyn, Erich Tábi, Ivan Jusko, tréner Vladas Garastas {{LTU}} *1993/94: Oleg Meleščenko, Darius Dimavičius, Miroslav Marko, Ľuboš Jelačič, Jozef Lovík, Branislav Jašš, Josef Floreš, Jaroslav Kraus, Peter Sestrienka, Igor Pipíška, Miroslav Chlupis, Jaroslav Štefánik, Viliam Ridzoň, tréner Ľubomír Doušek *1994/95: Miloš Babič, Oleg Meleščenko, Jozef Lovík, Branislav Jašš, Ivo Petovič, Ľuboš Jelačič, Peter Sestrienka, Igor Pipíška, Ivan Jusko, Radoslav Teličák, Juraj Pekárik, Jaroslav Štefánik, Filip Turcer, tréner Ľubomír Doušek *2011/12: Sullivan Phillips, David Godbold, Paul Guede, Nicholas Livas, Bobby Davis, Corey Pelle, Liam Potter, Kasper Averink, Peter Pipíška, Daniel Boór, Tomáš Vošlajer, Róbert Šturcel, tréner Johan Roijakkers *2015/16: Svetozar Stamenkovič, Igor Marič, Jaytornah Wisseh, Marko Batina, Richard Körner, Mike Rostampour, Milan Stanojevič, Marek Jašš, Jozef Vojtek, Jakub Kádaši, Jakub Pasovský, Samuel Hupka, Adam Dobrotka, Jozef Huljak, tréner Miljan Čurovič === BC v európskych pohároch === [http://www.linguasport.com/baloncesto/internacional/clubes/paises/countries.htm] [[Euroliga v basketbale mužov|Európsky pohár majstrov/Euroliga]] BK Baník Cigeľ Prievidza - 3 ročníky, osmifinále (1990) Celkem 12 zápasů (5 vítězství - 7 porážek), {|class="wikitable" !Sezóna !Kolo !Súper !Výsledky |- |rowspan="2"|1989-90||1. kolo||{{SWE}} Täby Basket||(95:61, 71:83) |- |osmifinále||{{ESP}} FC Barcelona||(74:85, 71:93) |- |rowspan="2"|1994-95||1. kolo||{{ALB}} SK Adelin Pogradec||(123:73, 99:78) |- |2. kolo||{{HRV}} KK Cibona Záhřeb||(82:105, 75:103) |- |rowspan="2"|1995-96||1. kolo||{{BIH}} KK Zenica Metalno ||(71:68, 71:68) |- |2. kolo||{{ITA}} Benetton Treviso||(87:91, 75:93). |} '''Koračov pohár''' BC Prievidza - 6 ročníků Celkem 18 zápasů (6 - 12), 1× . 1× ve čtvrtfinálové skupině (1997). {|class="wikitable" !Sezóna !Kolo !Súper !Výsledky |- |1990-91||1. kolo||{{EST}} KK Kalev Tallinn||(85:86, 87:107) |- |1991-92||1. kolo||{{TUR}} Çukurova University SK Adana||(87:83, 64:80) |- |rowspan="2"|1992-93||1. kolo||{{BUL}} BK Akademik Varna||(131:89, 91:96) |- |1/32||{{ESP}} Taugrés Baskonia Vitoria||(93:119, 92:111) |- |1993-94||1. kolo||{{TUR}} Galatasaray SK Istanbul||(89:75, 73:91) |- |rowspan="4"|1996-97||predkolo||{{BEL}} BBC Belgacom Aalst||(78:64, 84:81) |- |rowspan="3"|štvrťfinálová <br/> skupina <br/> 4. miesto||{{RUS}} CSK VVS Samara||(96:99, 92:98) |- |{{GRC}} AO Sporting Atény||(66:76, 63:74) |- |{{SWE}} Plannja Basket Lulea||(85:82, 60:89) |} '''Saporta cup/FIBA European cup''' Baník Cigeľ Prievidza - účast 2 ročníky, celkem 4 zápasy (1 vítězství - 3 porážky) {|class="wikitable" !Sezóna !Kolo !Súper !Výsledky |- |1994-95||3. kolo||{{LVA}} ASK Brocēni Rīga||(66:82, 65:86) |- |1995-96||3. kolo||{{SVN}} KK Smelt Olimpija Ľubľana||(81:73, 88:107) |} '''FIBA Liga majstrov''' 2016/17 {{ROU}} CSM Oradea 64:71, 67:73 '''FIBA Europe Cup''' 2016/17 {{BUL}} Lukoil Academcic, {{ISR}} Bnei Herzliya, {{ROU}} CSA Steaua București 2. fáza {{TUR}} Büyükçekmece Basketbol, {{BEL}} Antwerp Giants, {{FRA}} BCM Gravelines-Dunkerque === Hráči BC Prievidza v reprezentácii === Uhnák, Jašš, Jančura, Marko == Zoznam úspechov slovenského futbalu v medzinárodných klubových súťažiach == === Pohárové súťaže riadené UEFA === Najúspešnejšou sezónou slovenských klubov v európskych pohároch bola sezóna 1968/69. [[ŠK Slovan Bratislava]] vyhral [[Pohár víťazov pohárov UEFA]], keď vo [[Pohár víťazov pohárov 1968/1969 – Finále|finále]] porazil španielsky veľkoklub [[FC Barcelona]] a [[FC Spartak Trnava]] postúpil do semifinále [[Liga majstrov UEFA|Európskeho pohára majstrov]] [[Ajax Amsterdam]]** Slovan je tak jediným klubom z bývalého Československa, ktorý získal niektorý z európskych pohárov** V ére spoločného štátu sa podarilo niekoľkým českým klubom postúpiť do semifinále** V ére samostatnosti si ako prvý slovenský klub vybojovali postup do hlavnej súťaže [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov]] [[1.FC Košice]], neskôr ich nasledovali [[FC Petržalka|Artmedia Bratislava]], [[MŠK Žilina]] a [[ŠK Slovan Bratislava]]. Najlepšie si počínali hráči Artmedie v sezóne 2005/2006, ako jediný z našich zástupcov dokázali v elitnej súťaži bodovať, k senzačnému víťazstvu na pôde [[FC Porto]] pridal dve remízy s [[Rangers FC]], tretie miesto v skupine zaručilo postup do šestnásťfinále Pohára UEFA** Finálovú účasť okúsil [[Ladislav Kubala]] [[FC Barcelona]], dvakrát [[Milan Škriniar]] v drese Interu Miláno, raz [[Martin Škrtel]] [[FC Liverpool]], do hry nezasiahli** [[Alexander Vencel starší|Alexander Vencel]] - [[Jozef Fillo]], [[Alexander Horváth]], [[Vladimír Hrivnák]], [[Ján Zlocha]], [[Ivan Hrdlička]], [[Jozef Čapkovič]], [[Ľudovít Cvetler]], [[Ladislav Móder]] ([[Bohumil Bizoň]]), [[Karol Jokl]], [[Ján Čapkovič]]. Tréner: [[Michal Vičan]] <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovan korunoval slovenský polrok | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1969 | mesiac = máj | ročník = I. | číslo = 15 | strany = 23 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {|class="wikitable" ! Súťaž ! Meno ! Klub ! Sezóna ! Súper vo finále |- |rowspan="2"|[[Liga majstrov UEFA|EPM/LM]]||[[Ladislav Kubala]]||{{ESP}} [[FC Barcelona]]||<center>1960/61||{{PRT}} [[SL Benfica|Benfica Lisabon]] 2:3 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Benfica-Barcelona 3:2 | url = https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=400099 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bdfutbol.com | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Milan Škriniar]]||{{ITA}} [[Inter Miláno]]||<center>2022/23||{{ENG}} [[Manchester City]] 0:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Škriniarovi chýbal kúsok k nesmrteľnosti. Ligu majstrov ovládol Manchester City | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/670803-skriniarovi-chybal-kusok-k-nesmrtelnosti-ligu-majstrov-ovladol-manchester-city/ | dátum vydania = 10. 6. 2023 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |rowspan="2"|[[Európska liga UEFA|EL]]||[[Martin Škrtel]]||{{ENG}} [[FC Liverpool]]||<center>2015/16||{{ESP}} [[FC Sevilla]] 1:3 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Sevilla otočila finále Európskej ligy s Liverpoolom a teší sa z hetriku | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/393523-sevilla-otocila-finale-europskej-ligy-s-liverpoolom-a-tesi-sa-z-hetriku/ | dátum vydania = 18. 6. 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Milan Škriniar]]||{{ITA}} [[Inter Miláno]]||<center>2019/20||{{ESP}} [[FC Sevilla]] 2:3 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Škriniar sa z trofeje neteší. Seville k nej pomohol i vlastenec Lukakua | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/560781-skriniar-sa-z-trofeje-netesi-seville-k-nej-pomohla-i-smola-lukakua/ | dátum vydania = 21. 8. 2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |} *[[Roman Pivarník]] – [[SK Rapid Wien|Rapid Viedeň]], 1995/96 finalista {|class="wikitable" ! Súťaž ! Meno ! Klub ! Sezóna ! Súper v semifinále |- |rowspan="4"|[[Liga majstrov UEFA|EPM]]||[[Ferdinand Daučík]], tréner||{{ESP}} [[Atlético Madrid]]||<center>1958/59||{{ESP}} [[Real Madrid]] 1:2, 1:0, 1:2 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Real Madrid-Atlético de Madrid 2:1 | url = https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=400063 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bdfutbol.com | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Ján Geleta]], [[Ján Zlocha]], Miroslav Čmarada||{{CZE}} [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]]||<center>1966/67||{{SCO}} [[Celtic FC]] 1:3, 0:0 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Devadesát minut jasné převahy Dukly, ale... Bez střelby se nevyhrává: Dukla-Celtic 0:0 | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1967/4/26/8.png | dátum vydania = 26. 4. 1967 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |colspan="2"|[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] zostava: [[Josef Geryk]], [[František Kozinka]] - [[Karol Dobiaš]], [[Kamil Majerník]], <br/>[[Vladimír Hagara]], [[Stanislav Jarábek]], [[Anton Hrušecký]], [[Ladislav Kuna]], [[Stanislav Martinkovič]], [[Adam Farkaš]], [[Jozef Adamec]], [[Dušan Kabát]]||<center>1968/69||{{NLD}} [[Ajax Amsterdam]] 0:3, 2:0 <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Trnavský víchor nezmietol Amsterdam | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1969 | mesiac = apríl | ročník = I. | číslo = 11 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> |- |[[Milan Škriniar]]||{{FRA}} [[Paris Saint-Germain FC|Paris SG]]||<center>2023/24||{{DEU}} [[Borussia Dortmund]] 0:1, 0:1 |- |rowspan="4"|[[Pohár víťazov pohárov UEFA|PVP]]||[[František Chovanec]]||{{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]||1972/73||{{ITA}} [[AC Miláno]] 0:1, 0:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Marný boj Sparty. Sparta-AC Milan 0:1 (0:0) | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1973/4/26/8.png | dátum vydania = 26. 4. 1973 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Pavol Michálik]], [[Augustín Antalík]], [[Milan Albrecht]], [[Jozef Marchevský]]||{{CZE}} [[FC Baník Ostrava|Baník Ostrava]]||1978/79||{{DEU}} [[Fortuna Düsseldorf]] 1:3, 2:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = B. Ostrava-Fortuna Düsseldorf 2:1 (0:1). Statečný, ale marný boj Baníku | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1979/4/26/8.png | dátum vydania = 26. 4. 1979 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Milan Luhový]], [[Dušan Fitzel]]||{{CZE}} [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]]||1985/86||{{UKR}} [[FK Dynamo (Kyjev)|Dynamo Kyjev]] 0:3, 1:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Semifinálová odveta: Dukla Praha-Dynamo Kyjev 1:1. Vojáci se rozloučili remízou | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1986/4/17/8.png | dátum vydania = 17. 4. 1986 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Stanislav Griga]]||{{NLD}} [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]]||1991/92||{{FRA}} [[AS Monaco]] 1:1, 2:2 |- |rowspan="5"|[[Európska liga UEFA|P-UEFA/EL]]||[[Tibor Mičinec]], [[Peter Zelenský]]||{{CZE}} [[Bohemians Praha]]||1982/83||{{BEL}} [[RSC Anderlecht]] 0:1, 1:3 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Pohár UEFA: Anderlecht-Bohemians Praha 3:1 (2:0). Loučení beze smutku | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1983/4/21/8.png | dátum vydania = 21. 4. 1983 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Ondrej Krištofík]]||{{CZE}} [[SK Slavia Praha]]||1995/96||{{FRA}} [[FC Girondins de Bordeaux|Girondins Bordeaux]] 0:1, 0:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Slavia proti Zidanovi. To bylo něco, vzpomíná Šmicer na semifinále UEFA | url = https://www.denik.cz/fotbal-zajimavosti/slavia-proti-zidanovi-to-bylo-neco-vzpomina-smicer-20190214.html | dátum vydania = 14. 2. 2019 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = denik.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Vratislav Greško]]||{{ITA}} [[Inter Miláno]]||2001/02||{{NLD}} [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]] 0:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Inter Miláno s Greškom v základnej zostave prehral s Feyenoordom 0:1 | url =https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-inter-milano-s-greskom-v-zakladnej-zostave-prehral-s-feyenoordom-01/ | dátum vydania = 5. 4. 2002 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, 2:2 |- |[[Miroslav Stoch]]||{{TUR}} [[Fenerbahçe SK]]||<center>2012/13||{{PRT}} [[SL Benfica|Benfica]] 1:0, 1:3 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Fenerbahce prehralo v Lisabone 1:3, do finále mieri aj FC Chelsea | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/279434-fenerbahce-prehralo-v-lisabone-13-do-finale-mieri-aj-fc-chelsea/ | dátum vydania = 2. 6. 2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Marek Hamšík]]||{{ITA}} [[SSC Neapol]]||2014/15||{{UKR}} FK Dnipro 1:1, 0:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Hamšík si vo finále EL nezahrá, o titul zabojuje Sevilla a Dnipropetrovsk | url =https://sportnet.sme.sk/spravy/hamsik-si-vo-finale-el-nezahra-o-titul-zabojuje-sevilla-a-dnipropetrovsk/ | dátum vydania = 14. 5. 2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |} === Pohárové súťaže iných konfederácií === * [[Pohár majstrov CONCACAF|Liga majstrov CONCACAF]] - [[Albert Rusnák (1994)|Albert Rusnák]], {{USA}} [[Seattle Sounders FC|Seattle Sounders]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Seattle s Rusnákom slávi. Ako prvý tím z MLS vyhral Ligu majstrov CONCACAF | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/625622-seattle-s-rusnakom-slavi-ako-prvy-tim-z-mls-vyhral-ligu-majstrov-concacaf/ | dátum vydania = 6. 6. 2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> * 1999, Jozef Mišo, {{CRC}} LD Alajuelense, finále, gól === Ostatné pohárové súťaže === '''SEP''' Stredoeurópsky pohár (nazývaný aj Mitropa cup), prvá medzinárodná súťaž klubov z Československa, Maďarska, Rakúska, Juhoslávie, Talianska, Švajčiarska a Rumunska, hral sa v rokoch 1927-1940, obnovená od 1955-1992, po vzniku EPM jeho význam upadol, od 1980 hrali len druholigové kluby, posledný ročník 1992. {|class="wikitable" ! Rok ! Meno/Klub ! Súper vo finále ! Poznámka |- |<center>1935||[[Ferdinand Faczinek]], [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]||{{HUN}} [[Ferencvárosi TC]] 1:2, 3:0||Faczinek 1×{{gól}} vo finále |- |<center>1938||[[Ferdinand Daučík]], [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]]||{{HUN}} [[Ferencvárosi TC]] 2:2, 2:0||Daučík kapitán mužstva |- |<center>1964||[[Ivan Mráz]], [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]||[[ŠK Slovan Bratislava]] 0:0, 2:0|| |- |<center>1967||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Jubilejní, 25. ročník Středoevropského poháru vyhrála Trnava | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1967/11/2/8.png | dátum vydania = 2. 11. 1967 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> ||{{HUN}} Újpesti Dózsa 2:3, 3:1 <br/> Góly: Kuna 2, Adamec, Švec, Kravárik||Kozinka - [[Karol Dobiaš|Dobiaš]], Jarábek, [[Vladimír Hagara|Hagara]], Brunovský, Kravárik, [[Ladislav Kuna|Kuna]], Martinkovič, Hrušecký, [[Jozef Adamec|Adamec]], Kabát, [[Ján Zlocha]], Švec |- |<center>1969||[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Na nohu pohára vyryjú: 1969 Internacionál Bratislava | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1969 | mesiac = júl | ročník = I. | číslo = 21 | strany = 23 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>||{{CZE}} [[FK Teplice|Sklo Union Teplice]] 4:1, 0:0 <br/>Góly: Ondrášek 2, Obložinský 2||Fülle - Hrica, Šolín, Deutsch, Bínovský (Daňo), Obložinský, Michal Medviď, [[Jozef Levický|Levický]], [[Juraj Szikora|Szikora]], Krnáč (Jurčo), Ondrášek |- |<center>1981||[[1. FC Tatran Prešov|Tatran Prešov]]||hralo sa systémom každý s každým|| M. Veselý – Š. Varga, Harajda, Labun, Fiľarský – Valíček (V. Rusnák, 46.), Šajánek, B. Majerník – Comisso, Šálka, Gombár, Anina* |- |<center>1989||[[Viliam Hyravý]], [[FC Baník Ostrava]]||hralo sa systémom každý s každým|| |} Finalisti: 1961 Nitra, 1966 Trenčín, 1964 Slovan '''Rappanov pohár''' {|class="wikitable" ! Rok ! Klub ! Súper vo finále ! Zostava |- |<center>1963||[[FK Inter Bratislava|Slovnaft Bratislava]], víťaz||{{ITA}} [[Calcio Padova|Padova]] 1:0 <br/> {{gól|88}} [[Adolf Scherer|Scherer]]|| |- |<center>1964||[[FK Inter Bratislava|Slovnaft Bratislava]], víťaz||{{POL}} Polonia Bytom 1:0 <br/> {{gól|57}} [[Adolf Scherer|Scherer]]|| |- |<center>1967||[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]], finalista||{{DEU}} [[Eintracht Frankfurt]] 2:3, 1:1 <br/> {{gól|10}} [[Jozef Levický|Levický]] {{gól|27}} Obložinský - {{gól|65}} Krnáč|| |} '''Interpohár''' Interpohár https://en.wikipedia.org/wiki/UEFA_Intertoto_Cup#Winners_by_nation Slovan Bratislava (8), Inter Bratislava (4), Košice (4), Nitra (3), Spartak Trnava (3), Jednota Trencin (2), Lokomotiva Kosice (2), DAC Dunajská Streda, Dukla Banská Bystrica, Tatran Prešov, Žilina '''Latinský pohár''' Latinský pohár (medzinárodná súťaž klubov z Talianska, Francúzska, Španielska a Portugalska), hral sa v rokoch 1949-1957. Prvý víťaz: 1949 FC Barcelona Posledný víťaz: 1957 Real Madrid Najviac víťazstiev: 2, FC Barcelona, Real Madrid, AC Miláno *[[Ladislav Kubala]], [[Ferdinand Daučík]] (tréner) – {{ESP}} [[FC Barcelona]], 1952 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Barcelona-Nice 1:0 | url = https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=390026 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bdfutbol.com | miesto = | jazyk = }}</ref> '''Veľtržný pohár''' *Pohár veľtržných miest (Veľtržný pohár, Inter-Cities Fairs Cup), predchodca Pohára UEFA, hral sa v rokoch 1955-1971, pôvodne boli účastníkmi mestá, v ktorých sa konali medzinárodné veľtrhy, neskôr najlepšie kluby, ktorým sa neušla účasť v EPM a PVP. Od sezóny 1971/72 nahradený Pohárom UEFA. [[FC Spartak Trnava]] 1970/71 postup do 3. kola, vyradili [[Olympique Marseille]] a [[Hertha BSC|Herthu BSC]] https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1970/10/29/8.png, vypadli s [[1. FC Köln]]** *[[Ladislav Kubala]] – {{ESP}} [[FC Barcelona]], 1958, 1960 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Barcelona-Birmingham 4:1 | url = https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=470285 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bdfutbol.com | miesto = | jazyk = }}</ref> == Majstrovské tituly== Prvým slovenským futbalistom, ktorý získal titul v jednej z elitných ligových súťaží bol Ferdinand Faczinek, v sezóne 1937/38 vyhral s klubom [[FC Sochaux-Montbéliard|FC Sochaux]] [[Ligue 1|francúzsku ligu]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Saison 1937/1938 - Effectif Champion Ligue 1 (Division 1) | url = https://www.pari-et-gagne.com/saison193738.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = pari-et-gagne.com | miesto = | jazyk = }}</ref>. V roku 1940 bol členom majstrovského tímu [[FC Porto]] brankár Vojtech Andrášik, rodák z [[Rimavská Sobota|Rimavskej Soboty]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Futbalový brankár z Rimavskej Soboty sa stal majstrom Portugalska | url = https://www.rimava.sk/publicistika/futbalovy-brankar-z-rimavskej-soboty-sa-stal-majstrom-portugalska/ | dátum vydania = 3. 12. 2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = rimava.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Po roku 1945 sa objavili prví [[Slováci]] v [[Serie A|Serii A]], [[Július Korostelev]] bol v drese [[Juventus FC|Juventusu Turín]] vicemajstrom v sezóne 1946/47 a [[Július Schubert]] získal v roku [[1949]] majstrovský titul vo vtedajšom najlepšom [[Taliansko|talianskom]] klube [[Torino FC|FC Turín]], žiaľ zahynul pri leteckej katastrofe mužstva [[4. máj|4. mája]] [[1949]]** V 50. rokoch minukého storočia sa o úspechy [[FC Barcelona]] výrazne pričinila dvojica [[Ladislav Kubala]], [[Budapešť|budapeštiansky]] rodák [[Slovensko|slovenského]] pôvodu a tréner [[Ferdinand Daučík]], Kubalov švagor. Kubala získal v drese ''blaugranas'' štyri majstrovské tituly, dvakrát pod Daučíkovym vedením. Daučík priviedol k titulu aj [[Athletic Bilbao]]** V období [[Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989|totalitného režimu]] dostali povolenie odísť do zahraničia len hráči po dovŕšení 30 rokov a splnení určitých podmienok, napriek tomu sa na prelome 60.- 70. rokov [[20. storočie|minulého storočia]] prejavila rastúca úroveň [[Slovensko|slovenského]] futbalu v početnejšom zastúpení Slovákov v zahraničných ligových súťažiach** [[Jozef Obert]] a [[Ľudovít Cvetler]], bývalí spoluhráči z [[ŠK Slovan Bratislava]] paradoxne nezískali titul v čs. lige, podarilo sa im to v zahraničí. Obert [[Wacker Innsbruck]], Cvetler [[Standard Liège]]** Prvý veľký prestup do špičkového klubu sa uskutočnil v decembri 1988, [[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]] prestúpil do [[PSV Eindhoven]], ktorý v tom roku vyhral [[Liga majstrov UEFA|Európsky pohár majstrov]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Chovanec do Eindhovenu. Smlouva s vítězem PMEZ podepsána | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1988/12/1/8.png | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Rudé Právo, 1. 12. 1988 | miesto = | jazyk = }}</ref> V 90. rokoch postupne vzrastal počet slovenských futbalistov v zahraničí, po vzniku samostatnej [[Slovenská republika]] získali ako prví majstrovské tituly v zahraničí v sezóne 1993/94 kvarteto Slovákov v [[AC Sparta Praha]], Karol Praženica [[Hajduk Split]]** V Top-5 ligových súťaží získali tituly [[Peter Dubovský]], [[Peter Pekarík]], [[Milan Škriniar]] a [[Stanislav Lobotka]]... [[Martin Škrtel]] ([[FC Liverpool]]) a [[Marek Hamšík]] ([[SSC Neapol]]) mali viackrát na dosah titul v [[Premier League]] resp. v [[Serie A|Serii A]], nakoniec zažili obaja majstrovské oslavy až v tureckej [[Süper Lig]]. Na titul siahal aj [[Vratislav Greško]] ([[FC Internazionale Miláno]]) v sezóne 2001/02, pred posledným kolom viedli tabuľku, ale v záverečnom zápase prehrali s [[Società Sportiva Lazio|Laziom]] 2:4 a klesli na tretie miesto** [[Marek Čech (1983)]] trikrát majster [[FC Porto]], [[Ľubomír Moravčík]] a [[Stanislav Varga]] [[Celtic FC]], [[Miroslav Stoch]] a [[Dávid Hancko]] v [[Eredivisie]]** ==Poháre== [[Ladislav Kubala]] – [[FC Barcelona]]** [[Jozef Obert]] – [[Wacker Innsbruck]], [[Jozef Móder]] po zisku [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenského pohára]] a [[Česko-slovenský pohár vo futbale|Československého pohára]] [[FK Lokomotíva Košice]] – [[GAK Graz]]** [[Milan Škriniar]] [[Coppa Italia|Taliansky pohár]], [[Supercoppa Italiana]] [[Martin Škrtel]] ([[FC Liverpool]]) a [[Marek Hamšík]] ([[SSC Neapol]]) [[Miloš Glonek]] – [[US Ancona 1905|Calcio Ancona]], 1995 [[Vladimír Kinder]] – [[FC Middlesbrough]]** [[Alexander Vencel ml.]] – [[RC Strasbourg Alsace|RC Strasbourg]], LP + fin. Coupé [[Martin Dúbravka]] – [[Manchester United FC|Manchester United]], 2023* (odchytal 2 zápasy v rámci hosťovania) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Finále, co nejde prohrát. Nebo ano? Rozpolcený Dúbravka: medaile jen při porážce | url = https://www.idnes.cz/fotbal/zahranici/martin-dubravka-finale-ligovy-pohar-newcastle-manchester-united.A230223_102506_fot_zahranici_jic | dátum vydania = 24. 2. 2023 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref>, [[Newcastle United FC|Newcastle United]], 2025 [[Vladimír Kinder]] – [[FC Middlesbrough]], 1997, 1998 *[[Filip Kiss]] – [[Cardiff City F.C.|Cardiff City]], 2012 {{FRA}} [[Coupe de la Ligue]] *[[Alexander Vencel ml.]] – [[RC Strasbourg Alsace|RC Strasbourg]] [[Supercoppa Italiana]]**[[Supercopa de España]]** Góly vo finále: Bulla**, Kubala, Kožlej**, MIntál, Hoško, Šebo, Bakoš, Rusnák 2, Mak, Šafranko, == Najviac pohárov v zahraničí == {|class="wikitable" !Počet <br/> titulov !width=150|Meno !Národný pohár !Ligový pohár !Superpohár |- |<center>5||[[Vladimír Janočko]]||3× [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]] {{AUT}}||||2× [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]] {{AUT}} |- |<center>||[[Dušan Kuciak]]||3× [[KP Legia Varšava|Legia Varšava]] {{POL}}, 1× [[Lechia Gdańsk]] {{POL}}|||| |- |<center>||[[Tomáš Hubočan]]||[[FK Zenit (Petrohrad)|Zenit Petrohrad]] {{RUS}}, [[Omonia Nikózia]] {{CYP}}||||2× [[FK Zenit (Petrohrad)|Zenit Petrohrad]] {{RUS}}, [[Omonia Nikózia]] {{CYP}} |- |<center>4||[[Marek Hamšík]]||2× [[SSC Neapol]] {{ITA}}||||1× [[SSC Neapol]] {{ITA}}, 1× [[Trabzonspor]] {{TUR}} |- |<center>6||[[Milan Škriniar]]||2× [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] {{ITA}}, [[Paris Saint-Germain FC|Paris SG]] {{FRA}}||||2× [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] {{ITA}}, [[Paris Saint-Germain FC|Paris SG]] {{FRA}} |- |<center>||[[Jakub Sylvestr]]||2× [[NK Dinamo Záhreb|Dinamo Záhreb]] {{HRV}}, Bnei Yehuda {{ISR}}, [[FK Žalgiris]] {{LTU}}|||| |- |<center>||[[Miroslav Stoch]]||[[Chelsea FC]] {{ENG}}, 2× [[Fenerbahçe SK]] {{TUR}}, 2× [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] {{CZE}}|||| |- |<center>||[[Jozef Kožlej]]||[[Omonia Nikózia]] {{CYP}}, AE Larisa {{GRC}}||||2× [[Omonia Nikózia]] {{CYP}} |- |<center>||[[]]|||||| |} ===Tréneri s pohárovými trofejami=== {|class="wikitable" !width=150|Meno !Pohárové trofeje !Klub |- |[[Ferdinand Daučík]]||[[Copa del Rey]] (6)<br/> Latinský pohár||{{ESP}} [[FC Barcelona]] (1951, 1952, 1953), {{ESP}} [[Athletic Bilbao]] (1955, 1956), {{ESP}} [[Real Zaragoza]] (1966) <br/> {{ESP}} [[FC Barcelona]] (1952) |- |[[Arnošt Hložek]]||Rakúsky pohár||{{AUT}} [[SK Rapid Wien|Rapid Viedeň]] (1972) |- |[[Michal Vičan]]||Poľský pohár||{{POL}} [[Ruch Chorzów]] (1974) |- |[[Stanislav Griga]]||[[Pohár FAČR|Český pohár]]||{{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] (2006) |- |[[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]]||[[Pohár FAČR|Český pohár]] <br/> Český Superpohár||{{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] (2008) <br/> {{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] (2010) |- |[[Vladimír Weiss (1964)|Vladimír Weiss st.]]||Kazašský pohár (2)||{{KAZ}} [[FK Kajrat Almaty]] (2014, 2015) |- |[[Zsolt Hornyák]]||Arménsky Superpohár||{{ARM}} MIKA Jerevan (2012), {{ARM}} FC Banants (2014) |} ===Ligové tituly=== * [[Ferdinand Daučík]] - {{ESP}} [[FC Barcelona]], 1952, 1953, {{ESP}} [[Athletic Bilbao]] 1956 * [[Michal Vičan]] - {{POL}} [[Ruch Chorzów]], 1974, 1975 * [[Jozef Karel]] - {{CRC}} Deportivo Saprissa, 1977 * [[Ivan Mráz]] - {{CRC}} LD Alajuelense, 1980, 1991 * [[Jozef Vengloš]] - {{MYS}} Kuala Lumpur FC, 1986 * [[Karol Dobiaš]] - {{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]], 1994 * [[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]] - {{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]], 1997, 2010 * [[Zsolt Hornyák]] - {{ARM}} FC Banants, 2014 == Klub ligových šampiónov == '''Klub ligových šampiónov''' je elitná spoločnosť [[Slovensko|slovenských]] [[futbal]]istov, ktorí získali počas svojej kariéry 5 a viac majstrovských titulov v v najvyšších ligových súťažiach ([[česko-slovenská futbalová liga]] [[1925]] – [[1993]], [[Najvyššia futbalová súťaž na Slovensku|slovenská liga]] [[1939]] – [[1944]] a od sezóny [[1. slovenská futbalová liga 1993/1994|1993/1994]], zahraničné ligy) v pozícii hráča a trénera. {|class="wikitable" |- !Počer titulov !width=150|Meno !Hráčske tiuly !Trénerské tituly |- |<center>12||[[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1984, 1985, 1987, 1988, 1989, 1993, 1994, 1995 / [[PSV Eindhoven]] {{NLD}} 1989, 1991||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 1997, 2010 |- |<center>10||[[Vladimír Weiss (1989)|Vladimír Weiss ml.]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2020, 2021, 2022, 2023, 2024, 2025 / [[Lekhwiya SC|Lekhwiya]] {{QAT}} 2014, 2015 / [[Rangers FC|Glasgow Rangers]] {{SCO}} 2011 / [[Olympiakos FC|Olympiakos]] {{GRC}} 2014|| |- |<center>9||[[Ferdinand Daučík]]||[[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] 1935, 1937, 1940, 1941||[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] 1942, 1944 / [[FC Barcelona]] {{ESP}} 1952, 1953 / [[Athletic Club|Athletic Bilbao]] {{ESP}} 1956 |- |<center>9||[[Vladimír Weiss (1964)|Vladimír Weiss st.]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1993||[[FC Petržalka 1898|Artmedia Petržalka]] 2005, 2008 / [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2013, 2021, 2022, 2023, 2024,2025 |- |<center>8||[[Lukáš Pauschek]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2011, 2013, 2020, 2021, 2022, 2023, 2024, 2025 || |- |<center>7||[[Jozef Adamec]]||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 1968, 1969, 1971, 1972, 1973 / [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]] 1962, 1963|| |- |<center>7||[[Leopold Šťastný]]||[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] 1940, 1941||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1949, 1950, 1951, 1955 / [[OAP Bratislava]] 1943 |- |<center>7||[[Michal Vičan]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1949, 1950, 1951, 1955||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1970 / [[Ruch Chorzów]] {{POL}} 1974, 1975 |- |<center>7||[[Július Bielik]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1984, 1985, 1987, 1988, 1989, 1990, 1991|| |- |<center>7||[[Zsolt Hornyák]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1992, 1994, 1999 / [[1. FC Košice]] 1997 / [[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] 2000, 2001||[[FC Banats]] {{ARM}} 2014 |- |<center>6||[[Ján Arpáš]]||[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] 1940, 1941, 1942, 1944, 1950, 1951|| |- |<center>6||[[Dušan Kabát]]||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 1968, 1969, 1971, 1972, 1973 / [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]] 1964|| |- |<center>6||[[Karol Dobiaš]]||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 1968, 1969, 1971, 1972, 1973||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 1994 |- |<center>6||[[Stanislav Griga]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1984, 1985, 1988, 1989, 1990||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1999 |- |<center>6||[[Ladislav Pecko]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1992, 1994, 1995, 1996, 1999||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2009 |- |<center>6||[[Vladimír Janočko]]||[[1. FC Košice]] 1997, 1998 / [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]] {{AUT}} 2003, 2006 / [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]] {{AUT}} 2007, 2009|| |- |<center>6||[[Dušan Švento]]||[[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] {{CZE}} 2008, 2009, 2017 / [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]] {{AUT}} 2010, 2012, 2014|| |- |<center>6||[[Szilárd Németh]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1995, 1996 / [[1. FC Košice]] 1998 / [[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] 2000, 2001 / [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 1998|| |- |<center>6||[[Jozef Mišo]]||[[LD Alajuelense]] {{CRC}} 1996, 1997, 2000, 2001, 2002, 2003|| |- |<center>6||[[Ján Kozák (1980)|Ján Kozák ml.]]||[[1. FC Košice]] 1998 / [[FC Petržalka 1898|Artmedia Petržalka]] 2005, 2008 / [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2009||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2020, 2021 |- |<center>6||[[David Strelec]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2019, 2020, 2021, 2022, 2024, 2025|| |- |<center>5||[[Viliam Vanák]]||[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] 1940, 1941, 1942, 1944 / [[OAP Bratislava]] 1943|| |- |<center>5||[[Viktor Tegelhoff]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1944, 1949, 1950, 1951 ,1955|| |- |<center>5||[[Ľudovít Rado]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1938, 1939 / [[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] 1940, 1941, 1942|| |- |<center>5||[[Vladimír Venglár]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1941, 1942, 1949,1950, 1951|| |- |<center>5||[[Božin Laskov]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1949, 1950, 1951 / [[PFC Levski Sofia|Levski Sofia]] {{BGR}} 1942, 1946|| |- |<center>5||[[Anton Malatinský]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1950, 1951||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 1968, 1972, 1973 |- |<center>5||[[Ladislav Kuna]]||rowspan="6"|všetci [[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 1968, 1969, 1971, 1972, 1973 || |- |<center>5||[[Vladimír Hagara]]|| |- |<center>5||[[Anton Hrušecký]]|| |- |<center>5||[[Alojz Fandel]]|| |- |<center>5||[[Vojtech Varadín]]|| |- |<center>5||[[Stanislav Martinkovič]]|| |- |<center>5||[[Ivan Čabala]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1987, 1988, 1989, 1990, 1991|| |- |<center>5||[[Ľubomír Faktor]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1994, 1995, 1996 / [[1. FC Košice]] 1997, 1998|| |- |<center>5||[[Juraj Halenár]]||[[FC Petržalka 1898|Artmedia Petržalka]] 2008 / [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2009, 2011, 2013, 2014|| |- |<center>5||[[Jozef Kožlej]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1993, 1994, 1995 / [[1. FC Košice]] 1997, 1998|| |- |<center>5||[[Marek Čech (1983)|Marek Čech]]||[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] 2001 / [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 2005 / [[FC Porto]] {{PRT}} 2006, 2007, 2008|| |- |<center>5||[[Igor Žofčák]]||[[MFK Ružomberok]] 2006 / [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2011, 2013, 2014 / [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 2010|| |- |<center>5||[[Samuel Slovák]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1995, 1996, 2009, 2011||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2013 |- |<center>5<center>||[[Matúš Kozáčik]]||[[FC Viktoria Plzeň|Viktoria Plzeň]] {{CZE}} 2013, 2015, 2016, 2018 / [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 2010|| |- |<center>5<center>||[[Martin Ševela]]||[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] 2000, 2001||[[AS Trenčín]] 2015, 2016 / [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2019 |- |<center>5||[[Filip Lichý]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2020, 2021, 2022, 2023, 2024|| |} == Najviac gólov Slovákov vo vybraných kluboch == {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" !Klub !Meno !width=50|Góly |- |{{ESP}} [[FC Barcelona]]||[[Ladislav Kubala]]||<center>131 |- |{{ESP}} [[Real Madrid]]||[[Peter Dubovský]]||<center>2 |- |{{ESP}} [[Sporting de Gijón|Sporting Gijón]]||[[Milan Luhový]]||<center>22 |- |{{ENG}} [[Middlesbrough FC]]||[[Szilárd Németh]]||<center>23 |- |{{ENG}} [[FC Liverpool]]||[[Martin Škrtel]]||<center>16 |- |{{ITA}} [[SSC Neapol]]||[[Marek Hamšík]]||<center>100 |- |{{ITA}} [[Juventus FC|Juventus Turín]]||[[Július Korostelev]]||<center>15 |- |{{ITA}} [[Inter Miláno]]||[[Milan Škriniar]]||<center>10 |- |{{ITA}} [[AC Miláno]]||[[Juraj Kucka]]||<center>4 |- |{{ITA}} [[FC Parma]]||[[Juraj Kucka]]||<center>17 |- |{{DEU}} [[1. FC Nürnberg]]||[[Marek Mintál]]||<center>32 |- |{{DEU}} [[VfL Bochum]]||[[Stanislav Šesták]]||<center>28 |- |{{DEU}} [[Borussia Mönchengladbach|Borussia M'gladbach]]||[[Igor Demo]]||<center>15 |- |{{FRA}} [[AS Saint-Étienne]]||[[Ľubomír Moravčík]]||<center>31 |- |{{FRA}} [[Nîmes Olympique|Olympique Nîmes]]||[[Adolf Scherer]]||<center>23 |- |{{FRA}} [[Lille OSC]]||[[Róbert Vittek]]||<center>8 |- |{{NLD}} [[MVV Maastricht]]||[[Ivan Mráz]]||<center>31 |- |{{NLD}} [[Vitesse Arnhem]]||[[Matúš Bero]]||<center>20 |- |{{NLD}} [[Feyenoord Rotterdam]]||[[Dávid Hancko]]||<center>10 |- |{{NLD}} [[PSV Eindhoven]]||[[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]]||<center>4 |- |{{SCO}} [[Celtic FC|Celtic Glasgow]]||[[Ľubomír Moravčík]]||<center>29 |- |{{SCO}} [[Rangers FC|Glasgow Rangers]]||[[Vladimír Weiss (1989)|Vladimír Weiss ml.]]||<center>5 |- |{{BEL}} [[Standard Liège]]||[[Ľudovít Cvetler]]||<center>16 |- |{{AUT}} [[SK Rapid Wien|Rapid Viedeň]]||[[Marek Penksa]]||<center>18 |- |{{AUT}} [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]]||[[Vladimír Janočko]]||<center>25 |- |{{AUT}} [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]]||[[Dušan Švento]]||<center>13 |- |{{PRT}} [[FC Porto]]||[[Marek Čech (1983)|Marek Čech]]||<center>2 |- |{{PRT}} [[Boavista FC]]||[[Róbert Boženík]]||<center>17* |} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" !Klub !Meno !width=50|Góly |- |{{GRC}} [[PAOK FC|PAOK]]||[[Róbert Mak]]||<center>17 |- |{{GRC}} [[Škoda Xanthi]]||[[Erik Jendrišek]]||<center>19 |- |{{TUR}} [[Beşiktaş JK|Besiktas]]||[[Filip Hološko]]||<center>42 |- |{{TUR}} [[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]]||[[Miroslav Stoch]]||<center>14 |- |{{TUR}} [[Denizlispor]]||[[Roman Kratochvíl]]||<center>33 |- |{{TUR}} [[Bursaspor]]||[[Stanislav Šesták]]||<center>13 |- |{{CYP}} [[Olympiakos Nikózia]]||[[Jozef Kožlej]]||<center>55 |- |{{CYP}} [[AC Omonia|Omonia]]||[[Jozef Kožlej]]||<center>32 |- |{{CYP}} [[Anorthosis Famagusta FC|Anorthosis]]||[[Michal Ďuriš (futbalista)|Michal Ďuriš]]||<center>27 |- |{{POL}} [[WKS Śląsk Wrocław (futbal)|Śląsk Wrocław]]||[[Róbert Pich]]||<center>52 |- |{{POL}} [[MKS Cracovia]]||[[Erik Jendrišek]]||<center>18 |- |{{POL}} [[KP Legia Warszawa|Legia Varšava]]||[[Ondrej Duda]]||<center>10 |- |{{POL}} [[Górnik Zabrze]]||[[Roman Gergel]]||<center>16 |- |{{POL}} [[Ruch Chorzów]]||[[Martin Fabuš]]||<center>8 |- |{{}} [[]]||[[]]||<center> |- |{{HUN}} [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]]||[[Ladislav Kubala]]||<center>33 |- |{{}} [[]]||[[]]||<center> |- |{{ROU}} [[Dinamo Bukurešť]]||[[Adam Nemec]]||<center>21 |- |{{BGR}} [[PFK CSKA Sofija|CSKA Sofia]]||[[Radoslav Zabavník]]||<center>6 |- |{{BGR}} [[PFK Levski Sofija|Levski Sofia]]||[[Božin Laskov]]||<center>38 |- |{{RUS}} [[FK Zenit (Petrohrad)|Zenit Petrohrad]]||[[Róbert Mak]]||<center>6 |- |{{RUS}} [[FK Lokomotiv (Moskva)|Lokomotiv Moskva]]||[[Ján Ďurica (futbalista)|Ján Ďurica]]||<center>6 |- |{{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]||[[Stanislav Griga]]||<center>120 |- |{{CZE}} [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]]||[[Peter Herda]]||<center>79 |- |{{CZE}} [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]]||[[Milan Luhový]]||<center>78 |- |{{CZE}} [[Bohemians Praha 1905|Bohemians Praha]]||[[Tibor Mičinec]]||<center>53 |- |{{CZE}} [[FC Viktoria Plzeň|FC Viktoria Plzeň]]||[[Marek Bakoš]]||<center>54 |- |{{CZE}} [[FC Slovan Liberec|Slovan Liberec]]||[[]]||<center> |} {{Stĺpce-2}} {{Stĺpce-koniec}} ==Najviac gólov v kluboch== {|class="wikitable" !width=150|Klub !width=150|Najviac gólov !width=250|Ďalší strelci |- |[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Slovan Bratislava]]||146 [[Ján Arpáš]]||119 [[Jozef Luknár]], 100 [[Ján Čapkovič]], 97 [[Marián Masný]], 86 [[Viktor Tegelhoff]], 78 [[Ján Švehlík]], 77 [[Emil Pažický]], 71 [[Róbert Vittek]], 70 [[Anton Moravčík]] |- |[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava <br> (ČH, Slovnaft)]]||100 [[Jozef Levický]]||99 [[Adolf Scherer]], 76 [[Milan Dolinský]], 76 [[Ľubomír Luhový]], 66 [[Karol Brezík]], 65 [[Ladislav Petráš]] |- |[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]]||146 [[Jozef Adamec]]||87 [[Marek Ujlaky]], 86 [[Ladislav Kuna]], * [[Anton Malatinský]], 64 [[Valér Švec]], 61 [[Vladimír Kožuch]] |- |[[1. FC Tatran Prešov|Tatran Prešov]]||150 [[Ladislav Pavlovič]]||65 [[Karol Petroš]], 55 [[Jozef Bubenko]] |- |[[MFK Košice|VSS Košice <br> (ZŤS, 1. FC Košice)]]||115 [[Ján Strausz]]||59 [[Dušan Galis]], 58 [[Ján Novák]], 56 [[Andrej Daňko]], 53 [[Jozef Kožlej]] |- |[[FK Lokomotíva Košice|Lokomotíva Košice]]||104 [[Ladislav Józsa]]||78 [[Peter Fecko]], 71 [[Gejza Farkaš]], 66 [[Jozef Móder]] |- |[[MŠK Žilina|MŠK Žilina <br> (Iskra, ZVL)]]||80 [[Štefan Slezák]]||76 [[Marek Mintál]], 75 [[Jozef Bielek]], 56 [[Vojtech Zachar]], 51 [[Štefan Tománek]], 49 [[Stanislav Šesták]] |- |[[FC Nitra|FC Nitra <br> (AC Nitra, Plastika)]]||61 [[Róbert Rák]]||59 [[Michal Pucher]], 56 [[Dušan Borko]] |- |[[FK Dukla Banská Bystrica|Dukla B. Bystrica]]||72 [[Róbert Semeník]]||59 [[Pavol Diňa]], 52 [[Milan Nemec]] |- |[[TTS Trenčín|Jednota Trenčín]]||72 [[Pavol Bencz]]||65 [[Vojtech Masný]] |- |[[AS Trenčín|AS Trenčín <br> (Ozeta Dukla)]]||59 [[Martin Fabuš]]||28 [[David Depetris]] |- |[[FC DAC 1904 Dunajská Streda|DAC Dun. Streda]]||49 [[Pavol Diňa]]||40 [[Mikuláš Radványi]], 37 [[Rudolf Pavlík]] |- |[[MFK Ružomberok]]||45 [[Roland Števko]]||37 [[Tomáš Ďubek]], 30 [[Erik Jendrišek]] |- |[[FC Petržalka 1898|Artmedia Petržalka]]||40 [[Ján Kozák (1980)|Ján Kozák ml.]]||33 [[Juraj Halenár]], 31 [[Tomáš Medveď]] |- |[[MFK Dubnica]]||41 [[Peter Kiška]]||32 [[Pavol Straka]], 26 [[Michal Filo]] |- |[[FK Púchov|Matador Púchov]]||34 [[Ľuboš Perniš]]||23 [[Mário Breška]], 18 [[Marek Bakoš]] |- |[[FK Baník Prievidza|Baník Prievidza]]||22 [[Ľubomír Plevka]] <br> 22 [[Marek Holmík]]|| |- |[[ŠK Futura Humenné|Chemlon Humenné]]||20 [[Ľubomír Mati]]|| |- |[[Partizán Bardejov|BSC JAS Bardejov]]||19 [[Jozef Urblík]]|| |- |[[MŠK Rimavská Sobota|FC Rim. Sobota]]||24 [[Vladimír Sýkora (futbalista)|Vladimír Sýkora]]|| |- |[[FC Senec]]||8 [[Rogério Márcio Botelho Gaúcho]]|| |- |[[FK Senica]]||42 [[Juraj Piroska]]|| |- |[[TJ Spartak Myjava|Spartak Myjava]]|||| |- |[[FO ŽP Šport Podbrezová|Podbrezová]]|||| |- |[[FC ViOn Zlaté Moravce|ViOn Zlaté Moravce]]||18 [[Andrej Hodek]]|| |} s36tur563hzjzzehcktvva6cndrn7oe 8198254 8198245 2026-04-14T12:54:42Z PeterKLK 94978 /* Miloš Glonek */Aktualizácia 8198254 wikitext text/x-wiki {{Pieskovisko redaktora}} ==Miloš Glonek== Začínal v Zlatých Moravciach, kde si ho všimol vtedajší tréner dorastencov [[FC Spartak Trnava]] [[Dušan Radolský]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Milošov sen. Vychádzajúce hviezdičky | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = september | ročník = XXIII. | číslo = 39 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1984 bol členom víťazného Výberu Západoslovenského kraja, vo finále Spartakiádneho pohára Pohár ČSZTV ml. dorastencov na Strahove dal gól Výberu Prahy 1:0**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Zvíťazila moderna | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1984 | mesiac = júl | ročník = XXXVIII. | číslo = 161 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V doraste Spartaka bol kapitánom, vynikal v pozičnej hre a v hre hlavou, dostal sa do repre "17"<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Talenty na križovatke? Potrebujeme ich ako soľ | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1986 | mesiac = január | ročník = XVIII. | číslo = 3 | strany = 20 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> ŠK Slovan Bratislava, hrával za juniorku belasých, na jeseň 1989 do A-mužstva. V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] debutoval 22. septembra 1989 proti [[FC Nitra|Plastike Nitra]] (1 : 1), v 76. minúte striedal Miroslava Chvílu. Prvý gól strelil 18. marca 1990 [[SK Sigma Olomouc|Sigme Olomouc]] (2 : 2), strelou z voleja otvoril skóre zápasu. Po odchode [[Dušan Tittel|Dušana Tittela]] do Francúzska sa stal lídrom obrany, v sezóne 1991/92 patril medzi najpríjemnejšie prekvapenia ligy.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kráľ či korunný princ? Návraty k ligovej jeseni | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = december | ročník = XLV. | číslo = 289 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Majster 1992, v novembri 1992 prestúpil do talianskeho klubu [[US Ancona 1905|Calcio Ancona]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = V šatni npísané: Vitaj v Ancone! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = november | ročník = XLVI. | číslo = 275 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> piaty Slovák, prvý po 50 rokoch** V [[Serie A|Sérii A]] mal premiéru 22. novembra 1992 proti [[AS Rím]] (1 : 2), v zápase strážil argentínsku hviezdu [[Claudio Caniggia|Claudia Caniggiu]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ako strážca Caniggiu! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = november | ročník = XLVI. | číslo = 277 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, Glonek odohral v sezóne 23 zápasov, Ancona obsadila 17. miesto a vypadla. V sezóne 1993/94 pôsobila v [[Serie B|Serii B]] 31x, 1994 finále [[Coppa Italia|Talianskeho pohára]] [[Sampdoria Janov]] (0:0,1:6)** prestup do SM Caen,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Glonek Francúzom? | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = september | ročník = XLVIII. | číslo = 220 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> vo [[Ligue 1|francúzskej lige]] debutoval 14. októbra 1994 proti [[Montpellier HSC]] (1 : 0), s mužstvom vypadol do [[Ligue 2]] - 1. miesto späť do ligy, 1996/97 znova vypadli** Po štyri a pol roku sa vrátil do Slovana,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = S Tomaschekom, Glonekom i Stúpalom! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = júl | ročník = LI. | číslo = 154 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v sezóne [[Mars superliga 1997/1998|1997/98]] bol kapitánom mužstva, v [[Niké liga|slovenskej lige]] absolvoval víťaznú premiéru v 1. kole proti Humennému (5 : 1). Slovan bol na ústupe, Glonek veril, že sa vytvorí nové silné mužstvo, ale belasí skončili v lige až na 5. mieste... V predkole PVP síce vyradili [[PFK Levski Sofija|Levski Sofia]], no v 1. kole vypadli z [[FC Chelsea]]**, Sklamaný Glonek sa vrátil do Caen tri sezóny Ligue 2** V reprezentácii {{TCH|f|0|Česko-Slovenska}} odohral 13 zápasov. Najskôr na turnaji v Taliansku proti [[Lazio Rím]] a Juhoslávii,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Mladí skrotili Stojkoviča | periodikum = Slovenský denník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = august | ročník = II. | číslo = 185 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> nominovaný na kľúčový zápas kvalifikácie ME 1992 s {{FRA|f|0|Francúzskom}} (1 : 2), kde mal pôvodne hrať osobku na [[Jean-Pierre Papin]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Na Papina si trúfa | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = september | ročník = 36 | číslo = 172 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prednosť dostal sparťan Novotný, potom s {{NOR|f|0|Nórskom}} (3 : 2), sedel na lavičke pre zranenie. {{ALB|f|0|Albánsko}} ho vyradilo zranené rameno <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Premiéra sa odkladá | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = október | ročník = XLV. | číslo = 239 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Debut v [[Sevilla|Seville]] proti {{ESP|f|0|Španielsku}} (1 : 2), v zápase nastúpili štyria hráči Slovana, okrem Gloneka ďalší debutant [[Peter Dubovský]], [[Ladislav Pecko]] a Ondrej Krištofík.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dobre sa hrá medzi svojimi | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = november | ročník = XXIII. | číslo = 47 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {{BRA|f|0|Brazília}} (1 : 2), na prvé víťazstvo čakal až v 9. zápase** {{AUT|f|0|Rakúsko}} len dvaja z ligy, samí legionári, tréner Máčala ho označil za najlepšieho hráča mužstva<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = S Belgickom sa bude variť iná káva | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = august | ročník = XLVI. | číslo = 197 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> kvalifikácia MS 1994 - 6x** V reprezentácii {{SVK|f|0|Slovenska}} odohral 12 zápasov. Prvý krát nastúpil 30. marca 1994 proti {{MLT|f|0|Malte}} (2 : 1). V kvalifikácii o postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] 6x** === Úspechy === * majster Česko-Slovenska 1992 so Slovanom Bratislava * vicemajster Česko-Slovenska so Slovanom Bratislava 1990/91 * finalista Talianskeho pohára 1994 s Anconou '''Individuálne''' * Jedenástka roka * 5. miesto v ankete Futbalista roka 1992 ==Ladislav Pecko== Legenda [[ŠK Slovan Bratislava]]. Vynikal rýchlosťou a ťahom na bránu, začínal ako útočník, neskôr sa preorientoval na obrancu. Zaujímavé je, že na obidvoch postoch sa presadil do reprezentácie** S futbalom začínal ako žiak v [[TJ Tatran Krásno nad Kysucou|Tatrane Krásno nad Kysucou]], 2. dorasteneckú ligu si zahral v [[MFK Dolný Kubín|Dolný Kubín]], kde bol jeho spoluhráčom ďalší budúci slovanista [[Dušan Tittel]]. Na turnaji dorasteneckých mužstiev si oboch šikovných futbalistov vyhliadol vtedajší tréner dorastu Slovana [[Jozef Obert]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Osa, ktorej žihadlá bolia... | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1988 | mesiac = december | ročník = XLII. | číslo = 305 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Tittel odišiel na [[Tehelné pole (štadión)|Tehelné pole]] v roku 1984, o rok neskôr ho nasledoval aj Pecko. Najskôr hral v belasom drese dorasteneckú ligu, potom zbieral cenné skúsenosti v A-mužstve, ktoré hralo po vypadnutí z najvyššej súťaže tri sezóny v [[Slovenská národná futbalová liga|Slovenskej národnej lige]]. Prvú príležitosť dostal v závere sezóny [[1. slovenská národná futbalová liga 1985/1986|1985/86]] od trénera Valéra Šveca proti Leviciam, celkom odohral v SNL 55 zápasov, dal 11 gólov. V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] debutoval 10. augusta 1988 proti [[SK Sigma Olomouc|Sigme Olomouc]] (1 : 1) rovnako ako Dušan Tittel a Jozef Juriga,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Strmé schody k návratu, k debutu | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1988 | mesiac = august | ročník = XXXIII. | číslo = 35 | strany = 6,7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól strelil 27. novembra 1988 mužstvu TJ Vítkovice (3 : 2). Slovan ako nováčik obsadil v sezóne 1988/89 siedme miesto, v ďalšej sezóne bol piaty a v sezóne 1990/91 už siahal na majstrovský titul. Počas rozbehnutej sezóny prejavil o Pecka záujem CD Logroñés, štvrtý tím španielskej [[La Liga|Primera División]], kde mal byť zapožičaný do konca sezóny**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ladislav Pecko: Adios, Slovan! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = apríl | ročník = XLV. | číslo = 87 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Po zápase 22. kola s [[DAC Dunajská Streda]] (2 : 0), v ktorom vypracoval obidva góly „belasých“, sa s ním lúčili fanúšikovia transparentom ''„Lacko Pecko, neopúšťaj nás“'', odišiel na dva týždne do Španielska, nakoniec nedošlo k dohode medzi klubmi a Pecko sa vrátil**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pecko doma! | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = máj | ročník = 36 | číslo = 85 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V kľúčovom zápase prehral Slovan doma so [[AC Sparta Praha|Spartou Praha]] (0 : 3)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tri blesky zasiahli belasých | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = máj | ročník = XXIII. | číslo = 19 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a ďalšou domácou prehrou s Hradcom Králové (0 : 1) sa pripravil o titul**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Clapci, nie ste vo forme! | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = máj | ročník = XXIII. | číslo = 21 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Pecko zažiaril v zápase s Bohemiansom Praha, k výhre 4 : 0 prispel dvomi gólmi, jeho šprintérske súboje s obrancami privádzali divákov do varu**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = „Klokani“ ďaleko nedoskákali. Ladislav Pecko roztlieskal tribúny | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = máj | ročník = 36 | číslo = 101 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V sezóne 1991/92 získal Slovan titul po 17 rokoch,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Belasí sú na tróne zaslúžene | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = jún | ročník = XXIV. | číslo = 23 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> „belasí“ ťahali ešte z predošlej sezóny sériu 27 zápasov bez prehry<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Každá pieseň sa raz skončí | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = apríl | ročník = XXIV. | číslo = 17 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Na jeseň 1994 krátko hosťoval v mužstve [[FKD Drnovice|Petra Drnovice]], jeho účinkovanie v [[1. česká futbalová liga|českej lige]] trvalo len tri zápasy. Ďalšie štyri tituly získal Pecko v [[Niké liga|slovenskej lige]], prvé tri sezóny bol Slovan suverén súťaže štvrtý titul získal [[Mars superliga 1998/1999|1998/99]], neskôr ako tréner** V drese Slovana odohral rekordných * sezón a 431 ligových zápasov. V európskych pohároch** ===Reprezentačná kariéra=== V reprezentácii [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Česko-Slovenska do 21 rokov]] odohral 13 zápasov, vrátane štvrťfinále ME 1990 proti Švédsku (1 : 2, 0 : 4). Vo februári 1990 dostal prvú pozvánku do A-mužstva {{TCH|f|0|Česko-Slovenska}}, zúčastnil sa sústredenia na Kanárskych ostrovoch,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Prianie nováčika Pecka | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = február | ročník = XLIV. | číslo = 36 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> bol v širšom kádri mužstva v rámci prípravy na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|MS 1990]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pozve aj ich "Ciao"? | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = marec | ročník = XXXV. | číslo = 12 | strany = 20-22 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Debutoval 13. októbra 1990 v [[Paríž]]i v kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1992|ME 1992]] proti {{FRA|f|0|Francúzsku}} (1 : 2), v 83. minúte striedal Michala Bílka. V roku 1991 bol už pevnou súčasťou reprezentácie, začiatkom roka patril k najlepším hráčom v stretnutiach s {{AUS|f|0|Austráliou}}, v marci zažiaril v prípravnom zápase s {{POL|f|0|Poľskom}} (4 : 0) v [[Olomouc]]i, kde hral len 17 minút, no stihol dať gól hlavou a na ďalší prihrať [[Václav Daněk|Václavovi Daněkovi]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Hanácka žatva ako sa patrí! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = marec | ročník = XLV. | číslo = 74 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V kľúčovom zápase kvalifikácie s ''Les Bleus'' v [[Bratislava|Bratislave]] nastúpil v základnej zostave v útoku s Pavlom Kukom, v [[Sevilla|Seville]] proti {{ESP|f|0|Španielsku}} (1 : 2) vytvoril útočnú dvojicu s klubovým spoluhráčom [[Peter Dubovský|Petrom Dubovským]], v zostave hrali aj ďalší slovanisti [[Miloš Glonek]] a Ondrej Krištofík,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dobre sa hrá medzi svojimi | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = november | ročník = XXIII. | číslo = 47 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Pecko prihral na vedúci gól Václavovi Němečkovi. V decembri 1991 proti {{BRA|f|0|Brazílii}} (1 : 2) striedal v 60. minúte Dubovského. {{SVK|f|0|Slovensko}} reprezentoval šesťkrát, prvý raz 16. augusta 1995 v [[Trabzon]]e v kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] proti {{AZE|f|0|Azerbajdžanu}} (1 : 0). Hral aj v ďalších kvalifikačných zápasoch s {{ISR|f|0|Izraelom}} (1 : 0) a s {{ROU|f|0|Rumunskom}} (0 : 2). Po piatich rokoch sa vrátil do reprezentácie<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pecko opäť v reprezentácii! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = jún | ročník = LIV. | číslo = 126 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a odohral ďalšie tri zápasy, na turnaji Kirin cup proti {{JPN|f|0|Japonsku}} (1 : 1), nastúpil aj v dvoch prípravných zápasoch proti {{GRC|f|0|Grécku}} (2 : 0) a {{ALG|f|0|Alžírsku}} (1 : 1). ===Trénerska kariéra=== V sezóne [[Corgoň liga 2008/2009|2008/09]] viedol ako hlavný tréner Slovan k jeho piatemu titulu v slovenskej lige po 10 rokoch, asistentami boli Peckovi bývalí spoluhráči [[Vladimír Kinder]] a [[Marián Zeman]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Slovan je futbalovým majstrom Slovenska | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/slovan-je-futbalovym-majstrom-slovenska/ | dátum vydania = 13. 5. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[1. FC Tatran Prešov]] Reprezentáciu [[Slovenské národné futbalové mužstvo do 17 rokov|Slovenska do 17 rokov]] viedol na ME 2013, kde sa dostali do semifinále<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = U17 – Pred jedenástimi rokmi na domácom Eure 2013 až do semifinále | url = https://futbalsfz.sk/u17-pred-jedenastimi-rokmi-na-domacom-eure-2013-az-do-semifinale/ | dátum vydania = 17. 5. 2024 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> a postúpili na MS 2013<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Pecko uzavrel nomináciu na MS do 17 rokov, sú v nej i legionári | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/reprezentacia/clanok/294751-pecko-uzavrel-nominaciu-na-ms-do-17-rokov-su-v-nej-i-legionari/ | dátum vydania = 1. 10. 2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> - osemfinále Uruguaj**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mladí Slováci na MS do 17 rokov skončili. S Uruguajom prehrali 2:4 | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/reprezentacia/clanok/297690-mladi-slovaci-na-ms-do-17-rokov-skoncili-s-uruguajom-prehrali-24/ | dátum vydania = 29. 10. 2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> ===Úspechy=== * majster Česko-Slovenska 1992 so Slovanom Bratislava * 4x majster Slovenska so Slovanom (1994, 1995, 1996, 1999) * víťaz Slovenského pohára 1989, 1994, 1997, 1999 * víťaz Matičného pohára 1994 * člen Jedenástky roka 1990, 1991, 1995, 2000 Trénerské * majster Slovenska 2008/09 so Slovanom Bratislava * semifinalista ME hráčov do 17 rokov (2013) * osemfinalista MS hráčov do 17 rokov (2013) ==Vladimír Kinder== Začínal ako žiak v Slovane, hrával v útoku, v obrane od juniorky** Po návrate z vojenčiny v Karlových Varoch sa hlásil v kabíne A-tímu Slovana. Pri svojej premiére v [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] 18. novembra 1990 nastúpil ako stredný útočník proti [[FC Zbrojovka Brno|Zbrojovke Brno]] (4 : 2), gól v 22. minúte. V sezóne 1991/92 získal so Slovanom majstrovský titul, ďalšie tri pridal v [[Niké liga|slovenskej lige]]. V roku 1993 sa prvý krát objavil v ankete [[Jedenástka roka (anketa)|Jedenástke roka]], nechýbal ani na jednom hlasovacom lístku všetci hlasujúci tréneri ho zaradili do naj zostavy...<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = „Stopercentný“ iba Kinder | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = december | ročník = XLVII. | číslo = 296 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Dvakrát získal „Cenu Antona Ondruša“ pre najlepšieho hráča sezóny v ankete, v ktorej hlasovali hráči ligových klubov. V roku 1994 vyhral anketu [[Futbalista roka 1994 (Slovensko)|Futbalista roka]]. V decembri 1995 nastúpil v mužstve „vianočných hviezd“ spolu s [[Marián Zeman|Mariánom Zemanom]] proti [[AC Miláno]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovenské „vianočné hviezdy“ | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = január | ročník = XXVI. | číslo = 1 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V [[Pohár UEFA|Pohári UEFA]] skóroval proti [[Trabzonspor]]u** V decembri 1996 prestúpil do anglického klubu [[Middlesbrough FC|FC Middlesbrough]], stal sa prvým slovenským futbalistom v [[Premier League]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dres číslo 7 má už svojho pána | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = január | ročník = LI. | číslo = 15 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V súťaži debutoval 1. marca 1997 proti [[Sheffield Wednesday FC|Sheffield Wednesday]] (1 : 3),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Prehrou okorenená premiéra | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = marec | ročník = LI. | číslo = 51 | strany = 15 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól dal vo svojom druhom zápase 5. marca 1997 proti [[Derby County FC|Derby County]] (6 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pravačka zavelila k poltuctovej nádielke | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = marec | ročník = LI. | číslo = 55 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V sezóne [[FA Premier League 1996/1997|1996/97]] stihol odohrať 6 zápasov, „Boro“ vypadli, ale darilo sa im v pohárových súťažiach. Kinder sa stal prvým Slovákom, ktorý hral vo finále [[FA Cup|Anglického pohára]] 1997, Middlesbrough prehral s [[Chelsea FC|Chelsea]] 0 : 2.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Vladimír Kinder na poslednú štvrťhodinu. Zážitok, ktorý sa už nemusí opakovať | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = máj | ročník = LI. | číslo = 113 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Nastúpil aj v opakovanom finálovom zápase [[EFL Cup|Ligového pohára]], pri prehre s [[Leicester City FC|Leicestrom City]] 0 : 1 po predĺžení odohral celých 120 minút.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Napriek prehre – potlesk! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = apríl | ročník = LI. | číslo = 89 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1998 odohral celý zápas vo finále Ligového pohára s Chelsea (0 : 2 po predĺžení),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kinder si zahral s Gascoigneom | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = marec | ročník = LII. | číslo = 74 | strany = 18 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v priebehu jedného roka bol trikrát vo finále pohárových súťaží, ani raz však nezískal víťaznú trofej.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Do tretice – všetko zlé! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = marec | ročník = LII. | číslo = 75 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V ďalšej sezóne si Middlesbrough vybojoval postup z [[EFL Championship]], Kinder nastúpil v 26 zápasoch, dvakrát skóroval. V sezóne [[FA Premier League 1998/1999|1998/99]] nastúpil len v piatich zápasoch, dal dva góly. V 5. kole v septembri skóroval proti [[Tottenham Hotspur FC|Tottenhamu Hotspur]] (3 : 0),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Štyri strely – jeden gól | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = september | ročník = LII. | číslo = 212 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> sedem mesiacov mu tréner Bryan Robson nedal príležitosť, v 34. kole v apríl 1999 [[Coventry City FC|Coventry City]] (2 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kinder hral, ba dal aj gól! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = apríl | ročník = LIII. | číslo = 89 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Svoje pôsobenie v Middlesbrough ukončil predčasne po dva a pol roku, o jeho služby malo záujem viacero klubov. S francúzskym [[SC Bastia]] bol na sústredení, pripravoval sa s Artmediou aj Slovanom, nakoniec podpísal zmluvu s [[FKD Drnovice|Petrou Drnovice]]. Debutoval v sezóne [[1. Gambrinus liga 1999/2000|1999/2000]] v 17. kole proti Brnu (3 : 2), celkom odohral v [[1. česká futbalová liga|českej lige]] 19 zápasov bez gólového zápisu. V novembri 2000 sa stal hráčom [[FC Petržalka|Artmedie Petržalka]], po štyroch rokoch sa vrátil na slovenské trávniky v mestskom derby s [[FK Inter Bratislava|Interom Bratislava]] (1 : 4). Ako kapitán priviedol mužstvo k historickému 2. miestu v lige v sezóne [[1. slovenská futbalová liga 2002/2003|2002/03]]. Artmedia sa prvýkrát stala najlepším bratislavským klubom a vybojovala si účasť v [[Pohár UEFA|Pohári UEFA]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Artmedia v Európe! Štrngli si s Pohárom UEFA | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2003 | mesiac = jún | ročník = 48 | číslo = 115 | strany = 16 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 34-ročný Kinder patril k najvýraznejším osobnostiam celej ligy, svojimi výkonmi si vyslúžil už šiesty raz miesto v [[Jedenástka sezóny (slovenská futbalová liga)|Jedenástke sezóny]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kto by to bol čakal po zlom úvode... | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2003 | mesiac = jún | ročník = 48 | číslo = 133 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Po úspešnej sezóne prestúpil do druholigového rakúskeho klubu SC Untersiebenbrunn 32/8** V roku 1994 vyhral anketu [[Futbalista roka 1994 (Slovensko)|Futbalista roka]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Bol to Kinderov rok | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = december | ročník = XLVIII. | číslo = 294 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> dvakrát získal „Cenu Antona Ondruša“ ako víťaz hráčskej ankety o najlepšieho hráča sezóny.** ===Repre=== {{TCH|f|0|Česko-Slovensko}} reprezentoval raz, tréner [[Václav Ježek]] mu dal príležitosť v kvalifikačnom zápase o postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] proti {{FRO|f|0|Faerským ostrovom}} (3 : 0), v 54. minúte striedal Pavla Kuku.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Aspoň na pár minút... | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = XLVII. | číslo = 137 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V reprezentácii {{SVK|f|0|Slovenska}} odohral 38 zápasov, bol pri prvom oficiálnom vystúpení národného mužstva 2. februára 1994 proti {{UAE|f|0|Spojeným arabským emirátom}} (1:0), aj pri prvom domácom zápase 20. apríla 1994 v Bratislave proti {{HRV|f|0|Chorvátsku}} (4 : 1), v ktorom strelil svoj jediný reprezentačný gól.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Víťazstvo pre históriu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = apríl | ročník = XLVIII. | číslo = 92 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Patril k oporám reprezentácie v kvalifikačných zápasoch o postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] i [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]], v roku 1994 ako jediný nastúpil vo všetkých medzištátnych zápasoch.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovenská futbalová reprezentácia v roku 1994. Iba Kinder vo všetkých | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = december | ročník = XLVIII. | číslo = 299 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Po prehre 0 : 3 v kvalifikačnom zápase o postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|ME 2000]] s {{PRT|f|0|Portugalskom}} v októbri 1998 sa vytratil z reprezentácie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Možno som nastúpiť nemal... | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = október | ročník = LII. | číslo = 239 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Po troch rokoch ho tréner [[Jozef Adamec]] nominoval na prípravný zápas s {{IRN|f|0|Iránom}} (3 : 4),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kinder namiesto Tomascheka | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2001 | mesiac = august | ročník = 46 | číslo = 155 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v ktorom Kinder naposledy obliekol reprezentačný dres. ===Úspechy=== * majster Česko-Slovenska 1992 so Slovanom Bratislava * majster Slovenska so Slovanom (1994, 1995, 1996) * víťaz Slovenského pohára 1994 * víťaz Matičného pohára 1994, 1996 * vicemajster Slovenska 2001/02 s Artmediou * finalista FA Cupu 1997 s FC Middlesbrough * 2× finalista Ligového pohára s FC Middlesbrough (1997, 1998) Individuálne * Futbalista roka 1994 * 2× najlepší hráč slovenskej ligy (1994, 1995)* * 6× člen Jedenástky roka/sezóny (1993, 1994, 1995, 1996, 2001, 2002) ==Dušan Tittel== Vynikal spoľahlivosťou a stabilnými výkonmi, jeho prednosťami boli streľba zo štandardných situácii a hra hlavou. Rodák z [[Námestovo|Námestova]] začínal s futbalom ako 8-ročný v [[MFK Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]], v mládežníckych kategóriach hrával v útoku. Na turnaji dorastencov v Dolnom Kubíne si ho všimol [[Jozef Obert]], tréner dorastu Slovana Bratislava. V roku 1984 prišiel na [[Tehelné pole (štadión)|Tehelné pole]], s mužstvom dorastencov sa stal majstrom Slovenska.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Naše športové nádeje | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1985 | mesiac = september | ročník = XXXIX. | číslo = 209 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Jeho spoluhráčmi v majstrovskom tíme boli aj ďalšie neskoršie opory A-mužstva [[ŠK Slovan Bratislava|Slovana Bratislava]] [[Alexander Vencel mladší]], Miroslav Chvíla, Ondrej Krištofík.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dočkali sa. Predstavujeme dorasteneckého majstra SSR vo futbale | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1985 | mesiac = jún | ročník = XXXIX. | číslo = 147 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1985 vypadol Slovan z najvyššej súťaže a tri sezóny sa snažil o návrat medzi elitu v [[Slovenská národná futbalová liga|Slovenskej národnej lige]]. Tittel odohral v SNL 84 zápasov, prvý seniorský gól v belasom drese strelil v 1. kole sezóny [[1. slovenská národná futbalová liga 1986/1987|1986/87]] proti Tesle Stropkov (5 : 0).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Naplnené túžby | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1986 | mesiac = august | ročník = XL. | číslo = 194 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] debutoval 10. augusta 1988 proti [[SK Sigma Olomouc|Sigme Olomouc]] (1 : 1), ligovú premiéru absolvovali tiež [[Ladislav Pecko]] a Jozef Juriga.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Strmé schody k návratu, k debutu | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1988 | mesiac = august | ročník = XXXIII. | číslo = 35 | strany = 6,7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Prvý ligový gól strelil 23. októbra 1988 Spartaku Hradec Králové (3 : 0). Slovan ako nováčik obsadil v sezóne 1988/89 siedme miesto, v ďalšej sezóne bol piaty. V roku 1989 vyhral [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]], v 1. kole [[Pohár víťazov pohárov UEFA]] mal za súpera [[Grasshopper Club Zürich|Grasshoppers Zürich]], po víťazstve doma 3:0 (Tittel gól) prehrali v odvete 0:4 po predĺžení** Tittel hrával v stopérskej dvojici s reprezentantom [[Vladimír Kinier|Vladimírom Kinierom]], popri ktorom vyrástol na jednu z opôr Slovana.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Rozprávanie o Dušanovi Tittelovi, futbalistovi Slovana Bratislava | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = júl | ročník = XLIII. | číslo = 178 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Stal sa objavom sezóny 1990/91,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Iba titul nás uspokojí | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = január | ročník = XXIII. | číslo = 1 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> osobnosťou číslo jeden, Slovan bojoval o titul, o ktorý sa pripravil dvomi domácimi prehrami so [[AC Sparta Praha|Spartou Praha]] (0 : 3)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tri blesky zasiahli belasých | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = máj | ročník = XXIII. | číslo = 19 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a s Hradcom Králové (0 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Mužstvo neobmedzených možností. O lige po lige – ŠK Slovan Bratislava | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = jún | ročník = XLV. | číslo = 146 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Paradoxne, v sezóne 1991/92, keď Slovan získal titul po 17 rokoch, nebol Tittel pri tom, bol už hráčom francúzskeho klubu [[Nîmes Olympique|Olympique Nîmes]]. Vo [[Ligue 1|francúzskej lige]] debutoval 20. júla 1991 proti [[FC Sochaux-Montbéliard|FC Sochaux]], hneď v premiére skóroval, v 89. minúte strelou z 25 metrov vyrovnal na 1 : 1.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tittelov a Daňkov debut par excellence | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = júl | ročník = XXIII. | číslo = 30 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Po roku a pol sa vrátil späť do Slovana, v jarnej časti poslednej sezóny „federálnej“ ligy prispel k tretej priečke belasých. V auguste 1993 odštartoval prvý ročník samostatnej [[Niké liga|slovenskej ligy]], Slovan bol suverénom prvých troch sezón, v ktorých získal majstrovský hetrik. Tittel bol trikrát členom majstrovského mužstva, v rokoch 1994 a 1997 získal aj Slovenský pohár. V európskych pohároch nedosiahol Slovan výraznejší úspech, ako majstra ho zaradili len do [[Pohár UEFA|Pohára UEFA]], so silnými súpermi odohral hlavne doma vyrovnané zápasy. Tittel strelil góly proti [[Aston Villa|Aston Ville]] (1 : 2), [[Borussia Dortmund|Borussii Dortmund]] (2 : 1)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Skvelá dvadsaťminútovka belasých | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac =október | ročník = XLVIII. | číslo = 242 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a [[1. FC Kaiserslautern]] (2 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovan Nemcov opäť zdolal! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac =september | ročník = IL. | číslo = 212 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Po úspešnej ére v Slovane vymenil belasé farby za červeno-čierny dres [[FC Spartak Trnava|Spartaka Trnava]], prvý gól strelil práve v derby proti Slovanu (4 : 0). S klubom sa stal vicemajstrom v sezóne [[Mars superliga 1997/1998|1997/98]], v roku 1998 vyhral už štvrtý raz v kariére Slovenský pohár** gól<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Vicemajster vystúpil z majstrovho tieňa | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = jún | ročník = LII. | číslo = 130 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> aj** [[Slovenský futbalový superpohár|Matičný Pribinov pohár]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Superpohár je "andelský" | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = júl | ročník = LII. | číslo = 166 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Trnavčania boli v obidvoch prípadoch boli úspešnejší ako majstrovský tím [[1. FC Košice]] (2 : 0 a 3 : 1). Tittel patril k ofenzívnym typom obrancu, často sa presadzoval strelecky,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tittelov päťdesiaty | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = november | ročník = LI. | číslo = 252 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> celkom strelil 62 ligových gólov. Po dvoch sezónach v Trnave pokračoval v kariére v [[AC Omonia|Omonii Nikózia]], kde mu pribudla ďalšia trofej - Cyperský pohár v roku 2000.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tittel víťazom Cyperského pohára! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = máj | ročník = LIV. | číslo = 111 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Vo februári 2001 sa vrátil do Slovana 11/2** Trikrát vyhral anketu [[Futbalista roka (Slovensko)|Futbalista roka]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Trecampeon Dušan Tittel! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = december | ročník = LI. | číslo = 289 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> dvakrát sa stal Osobnosťou roka v ankete organizovanej redakciou športu [[Slovenská televízia|STV]] a denníkom ''Šport''. Reprezentoval päťkrát mužstvo [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Česko-Slovenska do 21 rokov]], s ktorým hral vo štvrťfinále ME 1988 proti Grécku. V roku 1989 sa dostal do nominácie A-mužstva na turnaj vo švajčiarskom [[Aarau]], zahral si v prípravnom zápase a FC Chur.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tittelova premiéra | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = júl | ročník = XX. | číslo = 158 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V apríli 1990 nastúpil v zápase B-mužstiev ČSFR a Anglicka (0 : 2). V reprezentácii {{TCH|f|0|Česko-Slovenska}} odohral 11 zápasov, debutoval 29. augusta 1990 proti {{FIN|f|0|Fínsku}} (1 : 1). Bolo to prvé vystúpenie po úspešných [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|MS 1990]], pod vedením nového trénera Milana Máčalu debutovalo sedem nováčikov. V kvalifikácii o postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1992|ME 1992]] nastúpil v piatich zápasoch, vo {{FRA|f|0|Francúzsku}} (1 : 2) prihrával na gól [[Tomáš Skuhravý|Skuhravému]], doma proti {{ESP|f|0|Španielsku}} (3 : 2) strelil po jeho strele odrazenej od žrde víťazný gól [[Ľubomír Moravčík]]. Po roku 1993 patril k lídrom reprezentácie {{SVK|f|0|Slovenska}}, v jej drese odohral 44 zápasov a dal 7 gólov, v siedmich zápasoch bol kapitánom mužstva. Prvý krát nastúpil 30. marca 1994 proti {{MLT|f|0|Malte}} (2 : 1), prvý gól strelil 29. apríla 1994 v [[Moskva|Moskve]] proti {{RUS|f|0|Rusku}} (1 : 2). V kvalifikácii o postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] odohral deväť zápasov, v kvalifikácii [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] nastúpil vo všetkých desiatich zápasoch a so štyrmi gólmi bol najlepším strelcom mužstva.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Desaťzápasoví traja, deväťstominútový len Tittel | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = október | ročník = LI. | číslo = 239 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Trikrát skóroval v zápasoch s {{MLT|f|0|Maltou}} (6 : 0, 2 : 0), najkrajší gól strelil {{ESP|f|0|Španielsku}} (1 : 4), keď z 30 metrov prekonal brankára Andoniho Zubizarretu. S reprezentáciou sa rozlúčil 14. októbra 1998 v Bratislave prehrou 0 : 3 s {{PRT|f|0|Portugalskom}} v kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|ME 2000]]. {|class="wikitable" ! Por. č. ! width=80|Dátum ! width=150|Miesto ! width=150|Súper ! Výsledok ! Góly ! width=150|Typ zápasu |- |<center>1.||29. 5. 1994||[[Moskva]]||{{RUS|f|1}}||<center>1 : 2||{{gól|33}}||priateľský |- |<center>2.||29. 3. 1995||[[Košice]]||{{AZE|f|1}}||<center>4 : 1||{{gól|35}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] |- |<center>3.||rowspan="2"|22. 9. 1996||rowspan="2"|[[Bratislava]]||rowspan="2"|{{MLT|f|1}}||rowspan="2"|<center>6 : 0||rowspan="2"|{{gól|13}}<br/>{{gól|82}}||rowspan="2"|kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>4. |- |<center>5.||13. 11. 1996||[[Santa Cruz de Tenerife]]||{{ESP|f|1}}||<center>1 : 4||{{gól|39}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>6.||31. 3. 1997||[[Valletta|La Valletta]]||{{MLT|f|1}}||<center>2 : 0||{{gól|90}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>7.||9. 2. 1998||[[Larnaka]]||{{FIN|f|1}}||<center>2 : 0||{{gól|31}}||medzinárodný turnaj |} === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za Slovan Bratislava (7) |- |<center>Pohár víťazov <br/>pohárov||<center>1989/1990||predkolo||{{CHE}} [[Grasshopper Club Zürich|Grasshopper]]||<center>3 : 0||<center>1 |- |rowspan="6"|<center>Pohár UEFA||<center>1993/1994||1. kolo||{{ENG}} [[Aston Villa]]||<center>1 : 2||<center>1 |- |rowspan="2"|<center>1994/1995||predkolo||{{NIR}} Portadown||<center>3 : 0||<center>1 |- |2. kolo||{{DEU}} [[Borussia Dortmund]]||<center>2 : 1||<center>1 |- |rowspan="2"|<center>1995/1996||predkolo||{{HRV}} [[NK Osijek]]||<center>4 : 0||<center>1 |- |1. kolo||{{DEU}} [[1. FC Kaiserslautern]]||<center>2 : 1||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za Spartak Trnava (2) |- |<center>Pohár UEFA||<center>1997/1998||1. predkolo||{{MLT}} FC Birkirkara||<center>1 : 0||<center>1 |- |<center>Pohár víťazov <br/>pohárov||<center>1998/1999||predkolo||{{MKD}} Vardar Skopje||<center>2 : 0||<center>1 |} === Úspechy === * 3× majster Slovenska so Slovanom Bratislava 1994, 1995, 1996 * vicemajster Česko-Slovenska so Slovanom Bratislava 1990/91 * vicemajster Slovenska so Spartakom Trnava 1998 * 4× víťaz Slovenského pohára (1989, 1994, 1997 so Slovanom, 1998 s Trnavou) * 2× víťaz Matičného pohára (1996 so Slovanom, 1998 s Trnavou) * víťaz Cyperského pohára 2000 s Omoniou '''Individuálne''' * 3× Futbalista roka (1995, 1996, 1997) * 2× Osobnosť roka slovenskej ligy (1995, 1997) * 7× člen Jedenástky roka (1990, 1993, 1994, 1995, 1996, 1997, 1998) ===Funkcionárska a politická činnosť=== * Generálny sekretár Slovenského futbalového zväzu (SFZ), 2002 - 2006 * Generálny manažér ŠK Slovan Bratislava, 2008 - 2011 * Prezident Únie ligových klubov (ÚLK), 2011 - 2014 * Generálny riaditeľ a tréner ŠK Slovan Bratislava, 2014 - 2015 * Športový a marketingový riaditeľ, MFK Ružomberok 2015 - * Poslanec Národnej rady SR == Peter Dubovský == Jeden z najväčších talentov slovenského futbalu, elegantný technik, vynikajúci strelec. S futbalom začínal v menšom bratislavskom klube TJ Vinohrady, ako 13-ročný sa stal hráčom [[ŠK Slovan Bratislava|Slovana Bratislava]], kde získal titul majstra Česko-Slovenska v kategórii žiakov aj dorastu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Sladké ovocie štvorročnej práce | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1986 | mesiac = júl | ročník = XXXI. | číslo = 132 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Maturitu zložili úspešne. Futbaloví dorastensi Slovana siedmykát majstrom Československa | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = jún | ročník = XXXV. | číslo = 118 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] debutoval ako 17-ročný, 18. marca 1990 proti [[SK Sigma Olomouc|Sigme Olomouc]] (2 : 2) nastúpil symbolicky na posledné tri minúty. V ďalšom kole už odohral celý zápas proti [[FC Nitra|Plastike Nitra]] (1 : 1),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ani keby už bol kozákom | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = apríl | ročník = XXII. | číslo = 15 | strany = 4,5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól strelil vo svojom štvrtom ligovom zápase 15. apríla 1990 v derby so [[FC Spartak Trnava|Spartakom Trnava]] (1 : 1). V sezóne 1991/92 strelil na jeseň 19 gólov, keď neskóroval iba v jedinom zápase, od 5. po 17. kolo mal sériu 13 zápasov s gólovým zápisom,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Šanca blysnúť sa v Európe. Čo všetko prezrádza v súťaži kanonierov gólostroj Petra DUbovského | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = november | ročník = XXIII. | číslo = 46 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> proti [[SK Slavia Praha|Slavii Praha]] sa blysol hetrikom (3 : 2).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Koncert majstra Dubovského. 11 zápasov = 15 gólov! | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = október | ročník = XXXVI. | číslo = 210 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovan lámal bradaté rekordy | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = december | ročník = XXXVI. | číslo = 234 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Slovan ťahal z predošlej sezóny sériu 27 zápasov bez prehry, po 17 rokoch získal majstrovský titul,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Belasí sú na tróne zaslúžene | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = jún | ročník = XXIV. | číslo = 23 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Dubovský sa stal kráľom strelcov s rekordným počtom 27 gólov<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Víťazi Pohára Práce. Peter Dubovský rekordérom medzi kanoniermi | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = jún | ročník = XXXVII. | číslo = 108 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a zaradil sa medzi [[Najlepší strelci Európy 1991/1992|najlepších kanonierov v Európe]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Streleckí králi z európskych „dvorcov“ | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = júl | ročník = XLVI. | číslo = 172 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V poslednej „federálnej“ sezóne 1992/93 obhájil korunu kráľa strelcov s 24 gólmi,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Bravó, Peter! Králi strelcov (od Vaníka po Dubovského) | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = XLVII. | číslo = 136 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> svojho konkurenta v súboji o prvenstvo Pavla Kuku zo Slavie predstihol v posledných dvoch kolách, v ktorých dal päť gólov – hetrik proti [[FK Dukla Praha|Dukle Praha]] (6 : 1)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Poltuctové „DOVIDENIA“ | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = 38 | číslo = 105 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a dva góly proti TJ Vítkovice (2 : 2).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Koruna zostáva na Slovane | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = 38 | číslo = 115 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Dubovský odohral v čs. lige 93 zápasov, strelil 59 gólov. V európskych pohároch dal gól hlavou [[Real Madrid|Realu Madrid]] (1 : 2) v 1. kole [[Pohár UEFA|Pohára UEFA]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Aj „profesori“ sa mýlia... | periodikum = Slovenský denník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = september | ročník = II. | číslo = 220 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> dva góly strelil [[Ferencvárosi TC|Ferencvárosu]] (4 : 1) v [[Liga majstrov UEFA|Európskom pohári majstrov]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Štyri zásahy do čierneho! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = september | ročník = XLVI. | číslo = 221 | strany = 1 a 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> O Dubovského mal záujem [[Louis van Gaal]], tréner [[Ajax Amsterdam|Ajaxu Amsterdam]], kde mal nahradiť [[Dennis Bergkamp|Dennisa Bergkampa]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dubovský do Ajaxu? | periodikum = Slovenský denník | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = IV. | číslo = 129 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> nakoniec prestúpil do „kráľovského“ klubu [[Real Madrid CF|Real Madrid]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dubovský do Realu Madrid! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = júl | ročník = XLVII. | číslo = 174 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V [[La Liga|Primera División]] debutoval 4. septembra 1993 v zápase s [[Club Atlético Osasuna|Osasunou]] (4 :1 ),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = V premiére Realu Madrid aj Dubovský | periodikum = Slovenský denník | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = september | ročník = IV. | číslo = 208 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v zostave Realu mu robili spoločnosť hviezdne mená – reprezentanti {{ESP|f|0|Španielska}} Emilio Butragueño, Sanchís, Míchel, [[Fernando Hierro]], Martín Vázquez, Čiľan [[Iván Zamorano]], Chorvát Robert Prosinečki.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Osasuna – Real Madrid 1:4 | url = https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=19000 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bdfutbol.com | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 1993/94 odohral 26 zápasov, strelil jeden gól, 25. marca 1994 skóroval v zápase 24. kola proti [[Valencia CF|Valencii]] (3 : 2).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Strelecké vykúpenie v útoku | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = marec | ročník = XLVIII. | číslo = 73 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Real obsadil v lige 4. miesto, ale v decembri 1993 vyhral [[Supercopa de España|Španielsky superpohár]] v dvojzápase s [[FC Barcelona]], Dubovský v prvom zápase striedal Ivána Zamorana.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Supercopa-Final Real Madrid-Barcelona 3-1 | url = https://www.bdfutbol.com/p/p.php?id=490070 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bdfutbol.com | miesto = | jazyk = }}</ref> V prvej sezóne mal Dubovský stabilné miesto v zostave, tréner Benito Floro mu dôveroval, ale potom prišiel tréner [[Jorge Valdano]], Dubovský dostával menej príležitostí, navyše začala vychádzať nová hviezda Realu [[Raúl González Blanco|Raúl]]. Hoci pred sezónou 1994/95 zažiaril na turnaji v [[Cádiz]]e, kde dal dva góly v stretnutí proti [[SSC Neapol]] (4 : 1),<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = La gran noche de Dubovsky | url = https://www.lne.es/deportes/2017/02/15/gran-noche-dubovsky-19382431.html | dátum vydania = 15. 2. 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = lne.es | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Trofeo Ramón de Carranza (Cádiz-Spain) 1955-2025 | url = https://www.rsssf.org/tablesc/carranza.html#94 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = rsssf.org | miesto = | jazyk = }}</ref> v sezóne, v ktorej získal Real titul po štvorročnej nadvláde [[FC Barcelona|Barcelony]], odohral Dubovský len päť zápasov. Strelil jeden gól [[Real Zaragoza|Zaragoze]], strelou z 20 metrov uzavrel skóre na 3 : 0, bol to jeho prvý ligový gól po ročnej prestávke a zároveň jeho posledný gól v drese „bieleho baletu“.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = „Bum“ pravačky po tridsiatich sekundách | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = apríl | ročník = IL. | číslo = 85 | strany = 5 a 18 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Za Real skóroval aj v [[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohári víťazov pohárov]] proti [[FC Lugano]] (3 : 0), dva góly dal aj v prípravnom zápase proti [[PSV Eindhoven]] (3 : 0).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dubovský mužom zápasu! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = december | ročník = XLVIII. | číslo = 292 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Po dvoch sezónach prestúpil do Realu Oviedo,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dubovský definitívne v Oviede! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = júl | ročník = IL. | číslo = 172 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý ligový zápas v novom drese odohral 3. septembra 1995 proti Zaragoze (0 : 1), podľa denníka ''AS'' bol spolu s brankárom Morom najlepším hráčom Ovieda. V 3. kole sa vytiahol proti svojmu bývalému klubu, na víťazstve 3 : 2 nad Realom Madrid sa podieľal dvomi gólovými prihrávkami.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Prihrával na góly Olimu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = september | ročník = IL. | číslo = 216 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Dubovský strelecky ožil, od 8. do 11. kola skóroval v štyroch zápasoch za sebou,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ľavačka, čo potápa! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = november | ročník = IL. | číslo = 257 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v sezóne 1995/96 dal sedem gólov v 31 zápasoch. Päť sezón bol oporou klubu, hrajúceho väčšinou o záchranu v lige. V roku 1997 ho zranenie a operácia kolena vyradili na 10 mesiacov. V sezóne 1998/99 dokázalo Oviedo s Dubovským v zostave poraziť veľkokluby Barcelonu (2 : 1, Dubovský prihral na gól Fabiovi Pintovi) aj Real Madrid (1 : 0). V sezóne 1999/2000 pauzoval niekoľko zápasov pre zranenie členka, v predposlednom kole dal gól proti [[Rayo Vallecano]], Oviedo sa víťazstvom 2 : 1 zachránilo v lige. Posledný zápas v španielskej lige odohral 20. mája 2000 proti [[Real Sociedad de Fútbol|Realu Sociedad]] (0 : 1), v Primera División pôsobil sedem sezón s bilanciou 151 zápasov a 19 gólov. Jeho život sa skončil predčasne 23. júna 2000 na dovolenke v [[Thajsko|Thajsku]], zomrel na následky zranení po nešťastnom páde z útesu, keď sa pošmykol pri fotografovaní.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tragický skon Petra Dubovského | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = jún | ročník = LIV. | číslo = 145 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Dubovský bol [[Futbalista roka 1993 (Slovensko)|Futbalistom roka 1993]], v tom istom roku obsadil ôsmu priečku v ankete talianskeho týždenníka '' Guerin Sportivo'' o najlepšieho mladého futbalistu Európy.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = „Elegantný Slovák“ v prvej desiatke | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = júl | ročník = XLVII. | číslo = 173 | strany = 14 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V ankete Futbalista desaťročia bol druhý za [[Ľubomír Moravčík|Ľubomírom Moravčíkom]],<ref>{{cite web|url=http://www.sme.sk/c/763260/futbalista-desatrocia-u-nas-1-l-moravcik-2-p-dubovsky.html|title=Futbalista desaťročia u nás: 1. Ľ. Moravčík, 2. P. Dubovský|publisher=sme.sk|date=18. december 2002}}</ref> v ankete [[Futbalista storočia (Slovensko)|Futbalista storočia]] obsadil štvrté miesto. V roku 2024 bol uvedený in memoriam do [[Sieň slávy slovenského futbalu|Siene slávy slovenského futbalu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = SFZ - Moravčík, Hrdlička, V. Masný, Dubovský a P. Molnár v Sieni slávy slovenského futbalu | url = https://futbalsfz.sk/sfz-moravcik-hrdlicka-v-masny-dubovsky-a-p-molnar-v-sieni-slavy-slovenskeho-futbalu/ | dátum vydania = 20. 3. 2024 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku 2025 v rámci spomienkového zápasu Internacionálov Slovenska s bývalými hráčmi Realu Madrid a Realu Oviedo pomenovali v [[Oviedo|Oviede]] na Dubovského počesť ulicu pri štadióne ''Paseo de Peter Dubovský''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Ohromné gesto: V španielskom Oviede pomenujú ulicu po Petrovi Dubovskom | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/752234-ohromne-gesto-v-spanielskom-oviede-pomenuju-ulicu-po-petrovi-dubovskom/ | dátum vydania = 16. 6. 2025 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = INTERNACIONÁLI SR - Zápas na počesť Petra Dubovského, ktorý bude mať v Oviede ulicu | url = https://futbalsfz.sk/internacionali-sr-zapas-na-pocest-petra-dubovskeho-ktory-bude-mat-v-oviede-ulicu/ | dátum vydania = 12. 5. 2025 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Na jeho pamiatku sa od roku 2000 udeľuje [[Cena Petra Dubovského]] pre najlepšieho slovenského futbalistu do 21 rokov. === Repre === V mládežníckych kategóriach hral v reprezentáciach do 17 a 18 rokov, nastrieľal v nich 18 gólov. S mužstvom [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Česko-Slovenska do 21 rokov]] si zahral vo štvrťfinále ME 1992 proti [[Talianske národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Taliansku U-21]]. V A-mužstve {{TCH|f|0|Česko-Slovenska}} debutoval 13. novembra 1991 v [[Sevilla|Seville]] v kvalifikácii o postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1992|ME 1992]] proti {{ESP|f|0|Španielsku}} (1 : 2), v tomto stretnutí nastúpil v útoku s klubovým spoluhráčom [[Ladislav Pecko|Ladislavom Peckom]], kvarteto slovanistov v zápase doplnili ďalší debutant [[Miloš Glonek]] a Ondrej Krištofík.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Prehra nepotešila, hra však povzbudila | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = marec | ročník = XXII. | číslo = 47 | strany = 12,13 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V kvalifikácii [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] odohral osem zápasov, s šiestimi gólmi bol najlepší strelec mužstva.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Česko-slovenský futbalový rok 1993. Najlepší strelec: Dubovský | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = december | ročník = XLVII. | číslo = 301 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Prvý krát skóroval 23. septembra 1992 v [[Košice|Košiciach]] proti {{FRO|f|0|Faerským ostrovom}} (4 : 0), nezabudnuteľný je jeho čistý hattrick proti {{ROU|f|0|Rumunsku}} (5 : 2), keď najskôr dal gól z voleja, ďalší pridal strelou od žrde a skóre uzavrel z priameho kopu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Za dve červené Dubovského hattrick | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = XLVII. | číslo = 127 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Hattrick ide do sveta | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = 38 | číslo = 108 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Strelecky sa presadil aj vo {{WAL|f|0|Walese}} (2 : 2)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dubovského góly udržiavajú nádej | periodikum = Slovenský denník | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = september | ročník = IV. | číslo = 211 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a doma proti {{CYP|f|0|Cypru}} (3 : 0). 17. novembra 1993 v [[Brusel]]i odohrala reprezentácia pod názvom RČS posledný zápas spoločnej histórie s {{BEL|f|0|Belgickom}} (0 : 0), Dubovský spolu s [[Ľubomír Moravčík|Ľubomírom Moravčíkom]] a [[Jaroslav Timko|Jaroslavom Timkom]] boli jediní Slováci v mužstve.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Futbalisti dopísali poslednú kapitolu s číslom 499 v Bruseli | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/136634-futbalisti-dopisali-poslednu-kapitolu-s-cislom-499-v-bruseli/ | dátum vydania = 28. 12. 2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Česko-Slovensko reprezentoval 14×, dal 6 gólov. V reprezentácii {{SVK|f|0|Slovenska}} odohral 33 zápasov, strelil 12 gólov. Prvý raz nastúpil 30. marca 1994 proti {{MLT|f|0|Malte}} (2 : 1), prvé dva góly, obidva z pokutového kopu strelil 20. apríla 1994 v Bratislave {{HRV|f|0|Chorvátsku}} (4 : 1) pri domácej premiére národného mužstva.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Víťazstvo pre históriu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = apríl | ročník = XLVIII. | číslo = 92 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Dvakrát skóroval aj v priateľskom zápase s {{RUS|f|0|Ruskom}} (2 : 1) v marci 1995.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dubovský triafa pravačkou i hlavou | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = marec | ročník = XIL. | číslo = 57 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>. V kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] odohral deväť zápasov, strelil tri góly. Chýbal len v úvodnom zápase s {{FRA|f|0|Francúzskom}}, na ktorý ho neuvoľnil Real Madrid.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Proti Francúzom bez Dubovského! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = september | ročník = XLVIII. | číslo = 206 | strany = 1 a 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V kvalifikácii o postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] proti {{FRO|f|0|Faerským ostrovom}} (2 : 1) strelil víťazný gól v poslednej minúte zápasu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Krôčik od kvalifikačného hrobu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = september | ročník = L. | číslo = 204 | strany = 8,9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Posledný krát obliekol reprezentačný dres 31. mája 2000 v [[Moskva|Moskve]] v priateľskom zápase s Ruskom (1 : 1). === Góly v reprezentácii === {|class="wikitable" ! Por. č. ! width=80|Dátum ! width=150|Miesto ! width=150|Súper ! Výsledok ! Góly ! width=150|Typ zápasu |- ! colspan="7"|Góly za {{TCH|f|0|Československo}} (6) |- |<center>1.||23. 9. 1992||[[Košice]]||{{FRO|f|1}}||<center>4 : 0||{{gól|90.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] |- |<center>2.||rowspan="3"|2. 6. 1993||rowspan="3"|[[Košice]]||rowspan="3"|{{ROU|f|1}}||rowspan="3"|<center>5 : 2||rowspan="3"|{{gól|59}} <br/>{{gól|82}} <br/>{{gól|90}}||rowspan="3"|kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] |- |<center>3. |- |<center>4. |- |<center>5.||8. 9. 1993||[[Cardiff]]||{{WAL|f|1}}||<center>2 : 2||{{gól|68}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] |- |<center>6.||27. 10. 1993||[[Košice]]||{{CYP|f|1}}||<center>3 : 0||{{gól|12}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] |- ! colspan="7"|Góly za {{SVK|f|0|Slovensko}} (12) |- |<center>7.||rowspan="2"|20. 4. 1994||rowspan="2"|[[Bratislava]]||rowspan="2"|{{HRV|f|1}}||rowspan="2"|<center>4 : 1||rowspan="2"|{{gól|24}}<br/>{{gól|61}}||rowspan="2"|priateľský |- |<center>8. |- |<center>9.||12. 11. 1994||[[Bukurešť]]||{{ROU|f|1}}||<center>2 : 3||{{gól|56}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] |- |<center>10.||rowspan="2"|8. 3. 1995||rowspan="2"|[[Košice]]||rowspan="2"|{{RUS|f|1}}||rowspan="2"|<center>2 : 1||rowspan="2"|{{gól|26}}<br/>{{gól|69}}||rowspan="2"|priateľský |- |<center>11. |- |<center>12.||29. 3. 1995||[[Košice]]||{{AZE|f|1}}||<center>4 : 1||{{gól|45}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] |- |<center>13.||11. 10. 1995||[[Bratislava]]||{{POL|f|1}}||<center>4 : 1||{{gól|31}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] |- |<center>14.||31. 8. 1996||[[Toftir]]||{{FRO|f|1}}||<center>2 : 1||{{gól|90}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>15.||22. 9. 1996||[[Bratislava]]||{{MLT|f|1}}||<center>6 : 0||{{gól|58}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>16.||23. 10. 1996||[[Bratislava]]||{{FRO|f|1}}||<center>3 : 0||{{gól|20}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>17.||5. 9. 1998||[[Košice]]||{{AZE|f|1}}||<center>3 : 0||{{gól|26}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|ME 2000]] |- |<center>18.||10. 10. 1998||[[Vaduz]]||{{LIE|f|1}}||<center>4 : 0||{{gól|13}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|ME 2000]] |} === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za Slovan Bratislava (3) |- |<center>Pohár UEFA||<center>1991/1992||1. kolo||{{ESP}} [[Real Madrid]]||<center>1 : 2||<center>1 |- |<center>Liga majstrov||<center>1992/1993||1. kolo||{{HUN}} [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]]||<center>4 : 1||<center>2 |- ! colspan="6"| Góly za Real Madrid (1) |- |<center>PVP||<center>1993/1994||1. kolo||{{CHE}} [[FC Lugano]]||<center>3 : 0||<center>1 |} === Úspechy === '''Reprezentačné''' '''Klubové''' * majster Československa 1992 so Slovanom Bratislava * majster Španielska 1995 s Realom Madrid * víťaz Španielskeho Superpohára 1993 s Realom Madrid '''Individuálne''' * Futbalista roka 1993 * 2. miesto v ankete Futbalista desaťročia * 2. miesto v ankete Futbalista štvrťstoročia * 4. miesto v ankete Futbalista storočia na Slovensku * člen Siene slávy slovenského futbalu * najlepší strelec čs. ligy 1991/92 (27 gólov), 1992/93 (24 gólov) * najlepší strelec RČS v kvalifikácii MS 1994 (6 gólov) === Externé odkazy === *[https://eu-football.info/_player.php?id=5064 Peter Dubovský na eu-football.info] *[https://statistiky1ligy.fotbal.cz/hrac/peter-dubovsky/2122 Peter Dubovský na statistiky1ligy.fotbal.cz] *[https://www.bdfutbol.com/en/j/j2240.html Peter Dubovský na bdfutbol.com] == Ľubomír Moravčík == Brilantný obojnohý technik s presnou prihrávkou a dobrou strelou, hravý typ futbalistu. Odchovanec nitrianskeho futbalu, v kategórii dorastu získal titul majstra Slovenska.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Mládež píše novú históriu. O majstrovi SSR a dorasteneckej lige | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1983 | mesiac = jún | ročník = XXXVII. | číslo = 150 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] debutoval ako 18-ročný v drese [[FC Nitra|Plastiky Nitra]] 16. októbra 1983 proti [[FK Teplice|Sklo Unionu Teplice]] (1 : 1). Potom čo Nitra vypadla z najvyššej súťaže, odohral dve sezóny v [[Slovenská národná futbalová liga|Slovenskej národnej futbalovej lige]], v sezóne [[1. slovenská národná futbalová liga 1985/1986|1985/86]] si Nitra vybojovala návrat medzi elitu s osembodovým náskokom pred [[ŠK Slovan Bratislava|Slovanom Bratislava]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Predstavujeme nováčik I. futbalovej ligy – Plastika Nitra | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1986 | mesiac = jún | ročník = XL. | číslo = 145 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Prvý ligový gól strelil Moravčík 19. augusta 1986 v domácom zápase s Bohemiansom Praha (2 : 3).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Premiéra Plastike nevyšla | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1986 | mesiac = august | ročník = XL. | číslo = 195 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V sezóne 1988/89 obsadila Nitra tretie miesto v lige,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nitra vyhrala preteky o prsia. Obzretie za I. futbalovou ligou | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = jún | ročník = XLIII. | číslo = 145 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v poslednom kole si v priamom súboji s [[FK Dukla Praha|Duklou Praha]] (3 : 2) vybojovala miestenku v [[Pohár UEFA|Pohári UEFA]], keď skóre stretnutia otvoril už v 9. minúte práve Moravčík.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nitra s európskou etiketou! | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = jún | ročník = XXI. | číslo = 25 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = V PVP bude hrát Slovan, v Pohár UEFA Ostrava a Nitra | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1989/6/15/8.png | dátum vydania = 15. 6. 1989 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> V Pohári UEFA vypadla Nitra v 1. kole s [[1. FC Köln]] po výsledkoch 1 : 4 a 0 : 1.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Keď bolo v Nitre na futbale 15-tisíc ľudí | url = https://mynitra.sme.sk/c/7385980/ked-bolo-v-nitre-na-futbale-15-tisic-ludi.html | dátum vydania = 17. 9. 2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = mynitra.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 1989/90 sa Moravčík zaradil medzi najlepších strelcov ligy, po jesennej časti bol s 10 gólmi dokonca v čele kanonierov. Darilo sa mu proti pražským klubom, gólom prispel k vysokej výhre 4 : 0 nad obhajcom titulu [[AC Sparta Praha|Spartou Praha]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík náš, koľko gólov dáš? | periodikum = ŽIVOT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = november | ročník = XXXIX. | číslo = 46 | strany = 18,19 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> [[SK Slavia Praha|Slavii Praha]] dal dva góly (3 : 2). Na jar pridal štyri presné zásahy, v lige odohral celkom 119 zápasov, dal 30 gólov. Po [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|MS 1990]] prestúpil do francúzskeho klubu [[AS Saint-Étienne]]. Vo [[Ligue 1|francúzskej lige]] debutoval 20. júla 1990 proti [[Stade Rennais FC|Stade Rennes]] (0 : 0),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík v talianskom duchu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = júl | ročník = XLIV. | číslo = 171 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól strelil 1. decembra 1990 v 18. kole proti [[Stade Brestois]] (6 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík je strelec | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = december | ročník = XLIV. | číslo = 284 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Vo svojej premiérovej sezóne odohral 37 zápasov, so 7 gólmi bol najlepší strelec mužstva,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík strieľa góly | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = december | ročník = XLV. | číslo = 24 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> skóroval aj proti lídrovi [[Olympique Marseille]] (1 : 1),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Chapeau, Moravčík! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = marec | ročník = XLV. | číslo = 66 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> jeho góly však nestačili na lepšie ako 13. miesto v tabuľke.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík strieľa, mužstvo klesá... | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = apríl | ročník = XXIII. | číslo = 15 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V sezóne 1991/92 strelil štyri góly, po víťazstve 3 : 0 (1 gól) nad [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] ho športový denník ''L'Équipe'' označil za „čarodejníka“.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = L'Équipe: Moravčík – čarodejník | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = november | ročník = XXIII. | číslo = 47 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Vo [[Coupe de France|Francúzskom pohári]] sa s mužstvom dostal až do semifinále, kde ich zastavil [[FC Nantes]]. Moravčíkovým spoluhráčom bol v jarnej časti sezóny aj slovenský kanonier [[Milan Luhový]]. Výborne odštartoval sezónu 1992/93, v prvých štyroch kolách trikrát skóroval, po 7. kole mal na konte štyri góly a spolu s ďalšími šiestimi hráčmi viedol poradie najlepších kanonierov. Rovnaký počet gólov mal napríklad aj [[Rudi Völler]] z Marseille. O Moravčíkove služby prejavil záujem Bernard Tapie, majiteľ [[Olympique Marseille]], ale Moravčík napriek lákavej ponuke ostal v St. Étienne. Týždenník ''France Football'' uverejnil na titulnej strane Moravčíkovu fotografiu s nadpisom ''Moravčík, zelené zlato'', podľa klubových farieb ASSE.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Na starom, a nie po starom | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = november | ročník = XLVI. | číslo = 261 | strany = 1 a 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Jeho výkony sa prejavili aj v hodnotení uznávaného týždenníka, ktorý ho vyhlásil za najlepšieho zahraničného hráča ligy v roku 1992.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík najlepší aj vo Francúzsku | periodikum = Nitrianske noviny | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = január | ročník = II. | číslo = 2 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V auguste 1995 zažiaril v prípravnom zápase s [[AC Miláno]], keď sa dvomi gólmi postaral o víťazstvo 2 : 1 nad „rossoneri“.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík zdolal AC Miláno! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = august | ročník = IL. | číslo = 197 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = AS Saint-Étienne - AC Milan, Match Amical (1995-1996) | url = https://www.asse-stats.com/match-asse-milan-ac-amical-1995 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = asse-stats.com | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 1995/96 bol kapitánom mužstva, odohral 34 zápasov, strelil 7 gólov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Zo zahraničnej tlače - L'Équipe. Moravčík talizmanom | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = september | ročník = IL. | číslo = 218 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> St. Étienne vypadlo do druhej ligy, Moravčík sa po šiestich sezónach rozlúčil s dresom ''Les Verts'' s bilanciou 197 zápasov a 31 gólov. Znova o neho prejavil záujem Olympique Marseille, nakoniec sa stal hráčom korzického klubu [[SC Bastia]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dnešok je Bastia | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = júl | ročník = L. | číslo = 167 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V novom drese sa skvele uviedol, v prvých siedmich zápasoch strelil štyri góly, Bastia bola po 9. kole na druhej priečke ligy.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ľubomír Moravčík kráľom Korzičanov | periodikum = Nitrianske noviny | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = september | ročník = V. | číslo = 37 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V zápase 12. kola s [[AS Monaco]] však utrpel Moravčík po zákroku Emmanuela Petita zlomeninu nohy, po operácii nasledovala dlhá 133-dňová pauza bez futbalu. V máji 1997 podpísal zmluvu so švajčiarskym klubom [[FC Sion]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík podpísal na dva roky Sionu! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = máj | ročník = LI. | číslo = 121 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> ktorý rátal s jeho skúsenosťami v Lige majstrov. V Sione začal s prípravou, no hneď na prvom tréningu sa mu obnovila zlomenina nohy a musel absolvovať operáciu, čím sa stal pre klub nepoužiteľný. Vrátil sa späť do Bastie, na ligový zápas nastúpil po šesťmesačnej pauze až v decembri 1997, prvý gól v sezóne strelil na jar 1998 v 31 .kole, keď prekonal spoluhráča z reprezentácie [[Alexander Vencel mladší|Alexandra Vencela]] v bráne [[RC Strasbourg Alsace|RC Štrasburg]] (1 : 1), skóroval aj v ďalšom kole proti [[Montpellier HSC|Montpellieru]] (2 : 1). Posledný zápas vo francúzskej lige odohral 9. mája 1998, v súťaži odohral celkom 230 zápasov, dal 39 gólov. Stal sa hráčom MSV Duisburg,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Idem tam, kde ma chcú všetci | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = apríl | ročník = LII. | číslo = 99 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> premiéru v [[Fußball-Bundesliga|Bundeslige]] absolvoval 14. augusta 1998 proti [[Eintracht Frankfurt|Eintrachtu Frankfurt]] (2 : 1), časopis ''Kicker'' ho označil za najlepšieho hráča zápasu a zaradil ho do zostavy kola.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Podľa Kickeru: Moravčík mužom zápasu! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = august | ročník = LII. | číslo = 190 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Napriek úspešnému debutu nebol Moravčík spokojný so svojou pozíciou v mužstve a po piatich zápasoch sa rozhodol ukončiť pôsobenie v klube. V októbri 1998 prestúpil do [[Celtic FC|Celticu Glasgow]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík je v Celtiku Glasgow! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = október | ročník = LII. | číslo = 245 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> kde ho dotiahol tréner [[Jozef Vengloš]]. Prvý krát sa stalo, že slovenský tréner pôsobiaci v zahraničí angažoval slovenského futbalistu,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Vengloš verí, že Moravčík Celtiku pomôže | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = október | ročník = LII. | číslo = 250 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> média sa posmešne vyjadrovali, že „strýko Joe“ si priviedol syna.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Moravčík spomína na začiatky v Celticu: Písali, že prišiel stroskotanec, potom som všetkým vytrel kocúra | url = https://sport.aktuality.sk/futbal/clanok/lubomir-moravcik-spomina-na-zaciatky-v-celtic-glasgow-pisali-ze-prisiel-stroskotanec-potom-som-vsetkym-vytrel-kocura-2023050216493091514 | dátum vydania = 10. 11. 2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.aktuality.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> V [[Scottish Premiership|škótskej lige]] debutoval 7. novembra 1998 proti FC Dundee (6 : 1), Vo svojom treťom ligovom zápase zažiaril v derby s [[Rangers FC|Glasgow Rangers]], pri výhre 5 : 1 dal dva góly a na ďalšie dva prihral, bolo to najvyššie víťazstvo Celticu nad rivalom od januára 1966.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Bol taký šťastný, že góly ani neoslavoval | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = november | ročník = LII. | číslo = 271 | strany = 13 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Celtic FC - Rangers FC 5:1 (Premiership 1998/1999, 15. Round) | url = https://www.worldfootball.net/report/premiership-1998-1999-celtic-fc-rangers-fc_2/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = worldfootball.net | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 1999/2000 sa strelecky prebudil v decembri, skóroval v troch ligových zápasoch po sebe [[Hibernian FC|Hibernian]] (4 : 0),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Stále parádny futbalový marš Ľubomíra Moravčíka | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = december | ročník = LIII. | číslo = 281 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> [[Aberdeen FC|FC Aberdeen]] (6 : 0), [[Dundee United FC|Dundee United]] (4 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Roztopašné futbalové decko. Ľuboš Moravčík teraz exceluje v Celtiku Glasgow | periodikum = Nový deň | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = marec | ročník = I. | číslo = 19 | strany = 24 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Celtic vyhral Ligový pohár po výhre 2 : 0 nad [[Aberdeen FC|FC Aberdeen]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík s trofejou | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = marec | ročník = LIV. | číslo = 67 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> keď do finále posunul mužstvo Moravčíkov gól v semifinále, vo finále Škótskeho pohára prehrali s Rangers 0 : 1. V Pohári UEFA skóroval proti [[Girondins Bordeaux]] (1 : 2 po predĺžení). V sezóne 2000/01 získal Moravčík svoj prvý majstrovský titul v kariére,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík sa teší z prvého titulu | periodikum = Nový deň | odkaz na periodikum = | rok = 2001 | mesiac = apríl | ročník = III. | číslo = 83 | strany = 15 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v sezóne odohral 27 zápasov a s 9 gólmi bol tretí najlepší strelec mužstva. Celtic vyhral aj Škótsky pohár, vo finále zdolal [[Hibernian FC|FC Hibernian]] 3 : 0 a obhájil prvenstvo v Ligovom pohári po víťazstve 3 : 0 nad [[Kilmarnock FC|Kilmarnockom]], čím skompletizoval [[treble]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčíkov Celtic získal fantastický "treble" | periodikum = Košický denník Korzár | odkaz na periodikum = | rok = 2001 | mesiac = máj | ročník = IV. | číslo = 120 | strany = VIII | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Ako 36-ročný si prvý raz zahral prestížnu [[Liga majstrov UEFA|Ligu majstrov]], v skupinovej fáze nastúpil v zápasoch s [[FC Porto]] (0 : 3), [[Rosenborg BK]] (0 : 2), skvelý výkon predviedol v zápase s [[Juventus FC|Juventusom Turín]], pri víťazstve 4 : 3 sa podieľal na troch góloch.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík doslova exceloval | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2001 | mesiac = november | ročník = XLVI. | číslo = 212 | strany = 19 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Moravčík byl hvězdou v marném boji Celtiku | url = https://www.idnes.cz/fotbal/pohary/moravcik-byl-hvezdou-v-marnem-boji-celtiku.A011101_151710_fot_pohary_rou | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 2001/02 obhájil Celtic titul, Moravčík nastúpil v lige 27×, dal šesť gólov. Moravčík sa stal počas štyroch sezón v Celticu miláčikom tribún, klubovou legendou, uviedli ho do Siene slávy klubu, bývalý spoluhráč z Celticu [[Švédsko|Švéd]] [[Henrik Larsson]] označil Moravčíka za jedného z najlepších futbalistov, s ktorými hral počas svojej kariéry.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Hral s Ronaldom i Messim. Podľa švédskeho reprezentanta patril k najlepším aj Moravčík | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-larsson-najlepsi-hrac-moravcik-relacia-2026/ | dátum vydania = 10. 1. 2026 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Hráčsku kariéru ukončil v roku 2002 v japonskom klube JEF United Ičihara znovu pod vedením trénera Vengloša.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík do japonskej Ičihary za trénerom Venglošom? | periodikum = Spišský denník Korzár | odkaz na periodikum = | rok = 2002 | mesiac = máj | ročník = IV. | číslo = 101 | strany = III | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Dvakrát bol zvolený za najlepšieho hráča krajiny, v roku 1992 vyhral anketu [[Futbalista roka (Česko-Slovensko)|Futbalista roka v Československu]], o deväť rokov neskôr sa stal ako 36-ročný najstarším víťazom ankety [[Futbalista roka 2001 (Slovensko)|Futbalista roka na Slovensku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Titul futbalistu roka som si vytrucoval, vraví Moravčík | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/257191-titul-futbalistu-roka-som-si-vytrucoval-vravi-moravcik/ | dátum vydania = 28. 1. 2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Sedemkrát sa umiestnil v Top-3 spomínaných ankiet, v roku 2002 vyhral anketu Futbalista desaťročia.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Futbalistom desaťročia Moravčík | periodikum = Prešovský denník Korzár | odkaz na periodikum = | rok = 2002 | mesiac = december | ročník = IV. | číslo = 294 | strany = IV | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1999 sa Moravčíkovi dostalo cti zahrať si vo [[Výber sveta (futbal)|Výbere sveta]] v exhibičnom zápase proti jedenástke [[Nelson Mandela|Nelsona Mandelu]] v [[Johannesburg]]u, strelil gól po prihrávke [[Thomas Häßler|Thomasa Hässlera]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Má ďalšie pozvanie do výberu sveta! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = august | ročník = LIII. | číslo = 183 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Trafil aj Moravčík | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = august | ročník = LIII. | číslo = 191 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 2024 bol uvedený do [[Sieň slávy slovenského futbalu|Siene slávy slovenského futbalu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = SFZ - Moravčík, Hrdlička, V. Masný, Dubovský a P. Molnár v Sieni slávy slovenského futbalu | url = https://futbalsfz.sk/sfz-moravcik-hrdlicka-v-masny-dubovsky-a-p-molnar-v-sieni-slavy-slovenskeho-futbalu/ | dátum vydania = 20. 3. 2024 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> === Repre === Prvé reprezentačné štarty zbieral v olympijskom mužstve Česko-Slovenska v kvalifikácii o postup na [[Letné olympijské hry 1988|OH 1988 v Soule]]. Dres „olympionikov“ obliekol 12×, strelil jeden gól Fínsku (2 : 0).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Príliš skromné víťazstvo | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1987 | mesiac = september | ročník = XLI. | číslo = 224 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> S mužstvom vyhral v roku 1987 turnaj ''Merdeka cup'' v [[Malajzia|Malajzii]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Olympionici dobyli Merdeku | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1987 | mesiac = december | ročník = XIX. | číslo = 52 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> S Výberom čs. ligy dvakrát vyhral ''Prezidentov pohár'' v [[Soul]]e, v roku 1988 dal vo finále víťazný gól olympionikom ZSSR (2 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Soul už počul našu hymnu... | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1988 | mesiac = júl | ročník = XX. | číslo = 27 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V A-mužstve {{TCH|f|0|Česko-Slovenska}} debutoval 11. novembra 1987 v Prahe v kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1988|ME 1988]] proti {{WAL|f|0|Walesu}} (2 : 0). Bol členom mužstva, ktoré si vybojovalo postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|MS 1990]]. V kvalifikácii odohral sedem zápasov, vynikol v zápase proti {{CHE|f|0|Švajčiarsku}} (3 : 0), prvý gól dal [[Tomáš Skuhravý]] hlavou po Moravčíkovom centri, tretí dal Moravčík krásnou strelou spoza šestnástky.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nevedel sa dočkať konca | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = november | ročník = XXI. | číslo = 44 | strany = 12,13 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Dlouhé trápení, skvělý závěr | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1989/10/26/8.png | dátum vydania = 26. 10. 1989 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> Na záverečnom turnaji v Taliansku odohral všetkých päť zápasov, vo štvrťfinále s {{DEU|f|0|Nemeckou spolkovou republikou}} (0 : 1) bol vylúčený po tom čo vykopol kopačku, ktorú mu prišliapol [[Pierre Littbarski]]. Ďalší veľký zápas odohral Moravčík v kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1992|ME 1992]] proti {{ESP|f|0|Španielsku}} (3 : 2). Moravčík bol najlepším hráčom na ihrisku, prvý gól strelil po jeho centri do šestnástky [[Václav Daněk]], v 77. minúte dal víťazný gól, keď loptu odrazenú od žrde strelou zblízka dopravil do brány.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Zásah v pravú chvíľu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = november | ročník = XLIV. | číslo = 269 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V marci 1991 v priateľskom zápase s {{POL|f|0|Poľskom}} (4 : 0) dal gól takmer z polovice ihriska.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčíkova gólová paráda | periodikum = Slovenský denník | odkaz na periodikum = | rok = 1991 | mesiac = marec | ročník = II. | číslo = 74 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {{TCH|f|0|Česko-Slovensko}} reprezentoval 42×, dal šesť gólov. Po rozdelení [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] sa stal lídrom a kapitánom novotvoriacej sa reprezentácie {{SVK|f|0|Slovenska}}. Prvý krát nastúpil 30. marca 1994 proti {{MLT|f|0|Malte}} (2 : 1), prvý gól strelil {{HRV|f|0|Chorvátsku}} (4 : 1) pri premiére národného mužstva na domácej pôde.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Posledný klinec zatĺkol kapitán | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = apríl | ročník = XLVIII. | číslo = 91 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V kvalifikácii [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] ako jediný odohral všetkých 10 zápasov, bol pri historicky prvom súťažnom zápase s {{FRA|f|0|Francúzskom}} (0 : 0), skóroval proti {{ISR|f|0|Izraelu}} (2 : 2). Ruský denník ''Sport-Express'' ho zaradil ako jediného Slováka do jedenástky kvalifikačnej skupiny.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík v jedenástke našej skupiny | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = december | ročník = IL. | číslo = 278 | strany = 36 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Bol autorom historicky prvého gólu Slovenska v bojoch o postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] v zápase s {{FRO|f|0|Faerskými ostrovmi}} (2 : 1). V roku 1998 bol s tromi gólmi najlepším strelcom reprezentácie. Posledný krát reprezentoval 11. októbra 2000 v Bratislave proti {{SWE|f|0|Švédsku}} (0 : 0) v kvalifikácii [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2002|MS 2002]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ľ. Moravčík končí v reprezentácii! | periodikum = Prešovský denník Korzár | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = október | ročník = II. | číslo = 237 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Za národný tím odohral 37 zápasov, 24 s kapitánskou páskou, strelil šesť gólov. === Góly v reprezentácii === {|class="wikitable" ! Por. č. ! width=80|Dátum ! width=150|Miesto ! width=150|Súper ! Výsledok ! Góly ! width=150|Typ zápasu |- ! colspan="7"|Góly za {{TCH|f|0|Československo}} (6) |- |<center>1.||25. 10. 1989||[[Praha]]||{{CHE|f|1}}||<center>3 : 0||{{gól|88.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|MS 1990]] |- |<center>2.||14. 11. 1990||[[Praha]]||{{ESP|f|1}}||<center>3 : 2||{{gól|77.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1992|ME 1992]] |- |<center>3.||27. 3. 1991||[[Olomouc]]||{{POL|f|1}}||<center>4 : 0||{{gól|42.}}||priateľský |- |<center>4.||25. 9. 1991||[[Oslo]]||{{NOR|f|1}}||<center>3 : 2||{{gól|53.}}||priateľský |- |<center>5.||19. 8. 1992||[[Bratislava]]||{{AUT|f|1}}||<center>2 : 2||{{gól|90.}}||priateľský |- |<center>6.||24. 3. 1993||[[Limassol]]||{{CYP|f|1}}||<center>1 : 1||{{gól|34.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] |- ! colspan="7"|Góly za {{SVK|f|0|Slovensko}} (6) |- |<center>7.||20. 4. 1994||[[Bratislava]]||{{HRV|f|1}}||<center>4 : 1||{{gól|83.}}||priateľský |- |<center>8.||12. 10. 1994||[[Tel Aviv]]||{{ISR|f|1}}||<center>2 : 2||{{gól|14.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] |- |<center>9.||31. 8. 1996||[[Toftir]]||{{FRO|f|1}}||<center>2 : 1||{{gól|13.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|MS 1998]] |- |<center>10.||6. 2. 1998||[[Limassol]]||{{SVN|f|1}}||<center>1 : 1||{{gól|75.}}||medzinárodný turnaj |- |<center>11.||7. 2. 1998||[[Limassol]]||{{ISL|f|1}}||<center>2 : 1||{{gól|63.}}||medzinárodný turnaj |- |<center>12.||5. 9. 1998||[[Košice]]||{{AZE|f|1}}||<center>3 : 0||{{gól|37.}}||kvalifikácia [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|ME 2000]] |} === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za Celtic Glasgow (3) |- |rowspan="2"|<center>Pohár UEFA||rowspan="2"|<center>2000/2001||predkolo||{{LUX}} Jeunesse Esch||<center>4 : 0||<center>2 |- |2. kolo||{{FRA}} [[FC Girondins de Bordeaux|Girondins Bordeaux]]||<center>1 : 2 pp||<center>1 |} === Úspechy === '''Reprezentačné''' * štvrťfinalista MS 1990 * víťaz Merdeka Cupu 1987 s olympijským mužstvom Česko-Slovenska * 2× víťaz Prezidentského pohára s ligovým výberom Česko-Slovenska (1988, 1989) '''Klubové''' * 2× majster Škótska s Celticom Glasgow (2001, 2002) * víťaz Škótskeho pohára 2001 s Celticom * 2× víťaz Ligového pohára s Celticom (2000, 2001) * semifinalista Francúzskeho pohára 1993 s AS St. Étienne * účasť v Pohári UEFA 1989/90 s Plastikou Nitra '''Individuálne''' * Futbalista roka 1992 v Česko-Slovensku * Futbalista roka 2001 na Slovensku * Futbalista desaťročia (1993 - 2003) * 3. miesto v ankete Futbalista štvrťstoročia * najlepší zahraničný hráč francúzskej ligy 1992 * člen Siene slávy slovenského futbalu * člen Siene slávy Celticu Glasgow === Externé odkazy === *[https://eu-football.info/_player.php?id=14327 Ľubomír Moravčík na eu-football.info] *[https://statistiky1ligy.fotbal.cz/hrac/lubomir-moravcik/2473 Ľubomír Moravčík na statistiky1ligy.fotbal.cz] *[https://www.asse-stats.com/lubomir-moravcik Ľubomír Moravčík na asse-stats.com] *[https://www.fitbastats.com/celtic/player.php?playerid=2852 Ľubomír Moravčík na fitbastats.com] == Róbert Semeník == Rodák z VK začínal v [[FK Dukla Banská Bystrica]], majster dorastu 1991 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Baník Ostrava – Dukla Banská Bystrica, finále na 2 zápasy o titul, presne pred 30 rokmi | url = https://duklasport.sk/banik-ostrava-dukla-banska-bystrica-finale-na-2-zapasy-o-titul-pred-30-rokmi/ | dátum vydania = 22. 6. 2021 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = duklasport.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* V čs. lige debutoval 3. novembra 1991 proti [[FK Inter Bratislava|Interu Bratislava]] (0:2), vo federálnej lige 10/-* prvý gól v slov. lige 23. októbra 1993 Humennému (1:1)* 1994/95 kráľ strelcov (18), 1995/96 [[1. FC Košice]] 29 gólov/3 hetriky*, rekord ligy <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Róbert Semeník 29-gólovým rekordom obhájil Pohár Práce pre najlepšieho futbalového strelca | url = https://www.sme.sk/c/2112616/robert-semenik-29-golovym-rekordom-obhajil-pohar-prace-pre-najlepsieho-futbaloveho-strelca.html | dátum vydania = 14. 6. 1996 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, vyrovnal [[Slovinsko|Slovinec]] [[Andraž Šporar]] 2018/19* [[Liga majstrov UEFA]]* Gençlerbirliği SK, [[FK Teplice]] [https://www.fkteplice.cz/hrac.asp?id=773&hrac-archiv=1 PROFIL HRÁČE Róbert SEMENÍK] [https://www.idnes.cz/fotbal/prvni-liga/semenik-se-behem-minuty-dvakrat-trefil.A010315_181143_fotbal_ber], [[FKD Drnovice|FK Drnovice]], [[Győri ETO FC]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = R. Semeník svoju univerzálnosť úspešne zavŕšil v Györi, v lete by však rád zmenil dres | url = https://korzar.sme.sk/c/4655008/r-semenik-svoju-univerzalnost-uspesne-zavrsil-v-gyori-v-lete-by-vsak-rad-zmenil-dres.html | dátum vydania = 6. 6. 2002 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = korzar.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> * návrat do BB <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Semeník mieri po siedmich rokoch opäť pod Urpín | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/semenik-mieri-po-siedmich-rokoch-opat-pod-urpin/?page=2 | dátum vydania = 9. 1. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* nováčik BB 2. v lige len vzájomné zápasy* <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Futbalisti Žiliny tretí raz majstrami | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/fortuna-liga/clanok/109572-futbalisti-ziliny-treti-raz-majstrami/ | dátum vydania = 8. 6. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, Pohár UEFA postúpili cez predkolá FC Wil Semeník dva góly, v 1. kole vypadli s Benficou* 2005 Slovenský pohár <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = B. Bystrica vyhrala Slovenský pohár | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/fortuna-liga/clanok/109676-b-bystrica-vyhrala-slovensky-pohar/ | dátum vydania = 8. 5. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> dvojnásobný stovkár <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Stogólový Semeník: Som veľmi šťastný | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/fortuna-liga/clanok/109741-stogolovy-semenik-som-velmi-stastny/ | dátum vydania = 25. 9. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = B. Bystrica - Púchov 4:0 (1:0) | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/b-bystrica-puchov-40-10/?page=14 | dátum vydania = 9. 6. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Kráľ hetrikov [https://www.idnes.cz/fotbal/zahranici/novacek-ve-slovenske-lize-rozdrtil-lidra.A030809_223753_fot_zahranici_min Nováček ve slovenské lize rozdrtil lídra] Reprezentačný dres obliekal už v mužstve [[Slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov]], v prvom zápase s Francúzskom 6. 9. 1994 v [[Myjava|Myjave]] (0:3). V odvetnom stretnutí zariadil víťazstvo 1:0, dva góly strelil Poľsku (3:1). V A-mužstve debutoval 15. 11. 1995 v Košiciach proti {{ROU|f|0|Rumunsku}} v kvalifikácii ME 1996, prvý gól {{CRC|f|0|Kostarike}}. 8× Okrem toho nastúpil v neoficiálnom zápase proti {{MEX|f|0|Mexiku}} (2:5)*, reprezentoval Výber ligy v zápasoch s {{MYS|f|0|Malajziou}} a olympionikmi {{CHN|f|0|Číny}}* === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za 1. FC Košice (3) |- |rowspan="2"|<center>Pohár Intertoto||rowspan="2"|<center>1995||rowspan="2"|skupina||{{BEL}} SC Charleroi||<center>3:2||<center>1 |- |{{TUR}} Bursaspor||<center>1:1||<center>1 |- |<center>Liga majstrov||<center>1997/1998||1. predkolo||{{ISL}} ÍA Akranes||<center>3:0||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za Duklu B. Bystrica (4) |- |rowspan="3"|<center>Pohár UEFA||rowspan="3"|<center>2004/2005||1. predkolo||{{AZE}} FK Karabach||<center>3:0||<center>1 |- |rowspan="2"|2. predkolo||rowspan="2"|{{CHE}} FC Wil||<center>3:1||<center>2 |- |<center>1:1||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za FC Nitra (2) |- |<center>Pohár Intertoto||<center>2008||1. kolo||{{AZE}} Neftči Baku||<center>3:1||<center>2 |} == Stanislav Šesták == [[1. FC Tatran Prešov]] majster SR v doraste, najlepší strelec dorasteneckej ligy 26 gólov**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Starší dorastenci FC Tatran Prešov majstrami Slovenskej republiky 1999/2000 | periodikum = Prešovský večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = jún | ročník = XI. | číslo = 2508 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V [[Niké liga|slovenskej lige]] debutoval 12. augusta 2000 v 5. kole sezóny [[Mars superliga 2000/2001|2000/01]] proti [[FK Inter Bratislava]] (0 : 3), prvý gól strelil 23. septembra 2000 proti [[MŠK Žilina]] (2 : 2)**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Keď dvaja urobia to isté... | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = september | ročník = LIV. | číslo = 220 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prestup do [[ŠK Slovan Bratislava]]**,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Šesták v Slovane | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2002 | mesiac = február | ročník = 47 | číslo = 29 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól materskému klubu Prešovu**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Gólový zápis Šestáka | periodikum = Prešovský večerník | odkaz na periodikum = | rok = 2002 | mesiac = september | ročník = XIII. | číslo = 2936 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V zime 2004 sa stal hráčom [[MŠK Žilina]]**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šesták hráčom majstrovskej Žiliny | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/nike-liga/clanok/89298-sestak-hracom-majstrovskej-ziliny/ | dátum vydania = 9. 2. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> hetrik proti FK Dukla Banská Bystrica (4 : 0)**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Žilina zdolala B. Bystricu 4:0, Šesták dal hetrik | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/nike-liga/clanok/109613-zilina-zdolala-b-bystricu-40-sestak-dal-hetrik/ | dátum vydania = 24. 10. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Superpohár <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Superpohár: Žilina - Artmedia Bratislava 2:1 | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/92996-superpohar-zilina-artmedia-bratislava-21/ | dátum vydania = 18. 7. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[VfL Bochum]] v [[Fußball-Bundesliga|Bundeslige]] debutoval 11. augusta 2007, v 1. kole strelil svoj prvý gól proti [[Werder Brémy]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šestákov gól hneď pri premiérovom vystúpení v I. bundeslige | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/sestakov-gol-hned-pri-premierovom-vystupeni-v-i-bundeslige/ | dátum vydania = 11. 8. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* 13 gólov - 6. najlepší strelec, hetrik [[TSG 1899 Hoffenheim|Hoffenheim]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šesták: Môj prvý hetrik v bundeslige - skvelé | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/114471-sestak-moj-prvy-hetrik-v-bundeslige-skvele/ | dátum vydania = 11. 4. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Ankaragücü|MKE Ankaragücü]] [[Fenerbahçe SK]] (2:1) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šesták dvoma gólmi odstrelil Fenerbahce | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/92278-sestak-dvoma-golmi-odstrelil-fenerbahce/ | dátum vydania = 12. 12. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> hetrik [[Galatasaray SK]] (3:2) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šestákov hetrik pokoril Galatasaray | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/115874-sestakov-hetrik-pokoril-galatasaray/ | dátum vydania = 13. 3. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> stý gól* Bursaspor 3 sezóny, finále pohára <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Turecký pohár vyhral tím Fenerbahce | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/turecky-pohar-vyhral-tim-fenerbahce/ | dátum vydania = 16. 5. 2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]] majster**4. najlepší strelec ligy <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Ferencváros majstrom napriek prehre, Šesták skóroval | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/388689-ferencvaros-majstrom-napriek-prehre-sestak-skoroval/ | dátum vydania = 3. 4. 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[FK Poprad]] [[2. slovenská futbalová liga]] === Reprezentačná kariéra === kvalifikácia ME 18 - dva góly Lotyšsku (6 : 0)**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Suverénny postup | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = október | ročník = LIV. | číslo = 244 | strany = 15 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Debutoval 18. augusta 2004 v Bratislave v kvalifikácii MS 2006 proti {{LUX|f|0|Luxembursku}} (3:1). Bol členom mužstva, ktoré vyhralo v roku 2004 ''Kráľovský pohár'' v [[Bangkok]]u* Prvé reprezentačné góly strelil proti {{SMR|f|0|San Marínu}} 13. októbra 2007, k vysokému víťazstvu 7:0 prispel dvomi gólmi. V [[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2010 – Európa – Skupina 3|kvalifikácii o postup na MS 2010]] bol s 6 gólmi najlepším strelcom Slovenska. Skóroval vo všetkých kľúčových zápasoch. V zápase s {{POL|f|0|Poľskom}} otočil skóre v priebehu dvoch minút* , v obidvoch stretnutiach s {{CZE|f|0|Českom}} bol autorom prvého gólu, v Prahe v 22. minúte, v Bratislave v 60. minúte* Na [[majstrovstvá sveta vo futbale 2010|MS 2010]] nastúpil v troch zápasoch, proti {{NZL|f|0|Novému Zélandu}} a {{PAR|f|0|Paraguaju}} v základnej zostave, pri vyradení obhajcov titulu {{ITA|f|0|Talianom}} striedal v úplnom závere [[Róbert Vittek|Róberta Vitteka]]. Štartoval tiež na [[majstrovstvá Európy vo futbale 2016|ME 2016 vo Francúzsku]], kde nastúpil v osemfinále proti {{DEU|f|0|Nemecku}} (0:3), v 64. minúte striedal [[Michal Ďuriš (futbalista)|Michal Ďuriša]]. Bol to posledný Šestákov štart v reprezentačnom drese, ktorý obliekol 66 krát, strelil 14 gólov. == Róbert Vittek == Odchovanec [[ŠK Slovan Bratislava]], ligu začal hrať v sezóne 1999/2000, prvý gól strelil [[FC Spartak Trnava]] (3:0). V sezónach 2001/02 a 2002/03 bol s 14 resp. 19 gólmi najlepším strelcom belasých, v poradí kanonierov ligy bol 3. a 2.* V roku 2003 odišiel na hosťovanie do druholigového [[1. FC Nürnberg|1. FC Norimberg]], spolu s [[Marek Mintál|Marekom Mintálom]] sa stali oporami mužstva, vybojovali postup do bundesligy <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek na hosťovanie do Norimbergu | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/vittek-na-hostovanie-do-norimbergu-2/ | dátum vydania = 30. 8. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* v 2. bundeslige debutoval v zápase 5. kola proti [[FC Erzgebirge Aue]], k remíze 3:3 prispel dvomi gólovými prihrávkami <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek prihrával na dva góly Norimbergu | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/77233-vittek-prihraval-na-dva-goly-norimbergu/ | dátum vydania = 14. 9. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Prvý gól strelil v 12. kole [[1. FC Union Berlin|Unionu Berlín]] (3:0) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zahraničné ligy: Vittek i Mintál skórovali | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/117322-zahranicne-ligy-vittek-i-mintal-skorovali/ | dátum vydania = 10. 11. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, v sezóne odohral 26* zápasov, strelil 10 gólov. Prvý gól dal v 2. kole Nemeckého pohára proti [[FC Bayern Mníchov]], keď trafil šibenicu brány [[Oliver Kahn]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek vymietol Kahnovi pavučinu | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/vittek-vymietol-kahnovi-pavucinu/ | dátum vydania = 30. 10. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek v Norimbergu do leta 2007 | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112247-vittek-v-norimbergu-do-leta-2007/ | dátum vydania = 12. 5. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* V bundeslige hneď v prvom zápase skóroval, 7. augusta 2004 proti [[1. FC Kaiserslautern]] (3:1) hlavou zvýšil na 2:1* <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittekova gólová premiéra v bundeslige | url = https://hnonline.sk/sport/10521-vittekova-golova-premiera-v-bundeslige | dátum vydania = 9. 8. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = hnonline.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Najúspešnejšia sezóna 2005/06, Vittek strelil 16 gólov, všetky na jar, vytvoril rekord bundesligy - dva hetriky bez prerušenia iným hráčom, 24.-26. kolo dal 8 gólov [[MSV Duisburg]] (3:0), [[1. FC Köln]] (4:3) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Strelec Vittek: Také niečo som ešte nezažil | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112774-strelec-vittek-take-nieco-som-este-nezazil/ | dátum vydania = 12. 3. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, [[SV Werder Brémy]] (3:1) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Nezastaviteľný Vittek strieľa ako z kanónu | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/nezastavitelny-vittek-striela-ako-z-kanonu/ | dátum vydania = 19. 3. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Na konci sezóny bol Vittek piatym najlepším strelcom ligy, pred ním [[Miroslav Klose]], [[Dimitar Berbatov]], Halil Altıntop a [[Roy Makaay]]* 2006/07 bilancia 24/4, opäť sa presadil proti Bayernu <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittekovci deklasovali Bayern | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/113157-vittekovci-deklasovali-bayern/ | dátum vydania = 2. 2. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, Norimberg obsadil 6. miesto v lige a vyhral [[DFB-Pokal|Nemecký pohár]], pre klub to bola prvá trofej po 39 rokoch* Vittek hral vo vyraďovacích kolách, vo štvrťfinále [[Hannover 96]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Norimberg po dráme do semifinále Nemeckého pohára | url = https://hnonline.sk/dennik/sport/173782-norimberg-po-drame-do-semifinale-nemeckeho-pohara | dátum vydania = 28. 2. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = hnonline.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, v semifinále a finále nehral pre zranenie* <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mintál s Vittekom majú Nemecký pohár | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/mintal-s-vittekom-maju-nemecky-pohar/ | dátum vydania = 28. 5. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. 2007/08 vypadli* Vittek do [[Lille OSC|OSC Lille]], 31. augusta 2008 debutoval v [[Ligue 1]] proti [[FC Girondins de Bordeaux|Girondins Bordeaux]] (2:1), prvý gól 15. novembra 2008 proti [[AS Saint-Étienne]] (3:0) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek strelil prvý gól vo francúzskej lige | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/vittek-strelil-prvy-gol-vo-francuzskej-lige/ | dátum vydania = 15. 11. 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, bilancia 26/5*, Lille 5. v lige. [[Európska liga UEFA 2009/2010]] dal v play-off gól KRC Genk <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek strelil za OSC Lille víťazný gól | url = https://sita.sk/vittek-strelil-za-osc-lille-vitazny-gol/ | dátum vydania = 21. 8. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sita.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, postup do skupinovej fázy, kde si zahral dvakrát proti [[Valencia CF]], dvakrát [[Genoa CFC|FC Janov]], raz [[SK Slavia Praha]]. Proti FC Janov (3:0)* <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek zažiaril. Výborný výkon okorenil gólom | url = https://hnonline.sk/sport/368919-vittek-zaziaril-vyborny-vykon-okorenil-golom | dátum vydania = 23. 10. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = hnonline.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. V zime 2010 na polročné hosťovanie do [[Ankaragücü|MKE Ankaragücü]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek ide na polročné hosťovanie do Ankaragücü | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/vittek-ide-na-polrocne-hostovanie-do-ankaragucu/ | dátum vydania = 1. 2. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, 20. januára gól proti [[FC Sochaux-Montbéliard|FC Sochaux]]* prvý gól 14. 2. 2010 v druhom zápase proti İstanbul Başakşehir <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vittek strelil v Turecku prvý gól | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/115072-vittek-strelil-v-turecku-prvy-gol/ | dátum vydania = 14. 2. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* prestup [https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/115320-vittek-je-definitivne-hracom-ankaraguecue/]* Trabzonspor vicemajster [https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/116171-do-trabzonsporu-smeruju-aj-sapara-a-vittek/] [[Marek Sapara]]* [[Liga majstrov UEFA]] Vittek prvýkrát v LM jediný zápas, vyhrali senzačne nad [[FC Internazionale Miláno|Interom Miláno]] 1:0 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = „Slovenský“ Trabzonspor porazil Inter Miláno po 28 rokoch | url = https://sport.aktuality.sk/c/118547/slovensky-trabzonspor-porazil-inter-milano-po-28-rokoch/ | dátum vydania = 15. 9. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.aktuality.sk | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Slovenskí Turci vyhrali v Miláne | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/slovenski-turci-vyhrali-v-milane/ | dátum vydania = 15. 9. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> == Marek Mintál == [[MŠK Žilina]] debutoval v lige [[4. február]]a [[1997]] [[FC Spartak Trnava]] (2:3) - gól* 2x majster, 2x kráľ stelcov, [[Mars superliga 2001/2002]], [[1. slovenská futbalová liga 2002/2003]], bilancia 187/76 prestup do [[1. FC Nürnberg|1. FC Norimberg]] 2. bundesliga 2003/04 postup do [[Fußball-Bundesliga|Bundesligy]], debut v 2. bundeslige 4. augusta 2003 Karslsruher SC (3:2), prvý gól 25. 8. 2003 Energie Cottbus (2:2), najlepší strelec 18 gólov* Debut v bundeslige: 7. augusta 2004 proti [[1. FC Kaiserslautern]] (3:1), prvýkrát sa strelecky presadil v 3. kole proti [[Hamburger SV]] (3:4), hetrik [https://sportnet.sme.sk/spravy/marek-mintal-je-prvy-slovak-s-hetrikom-v-bundeslige/], [[VfL Wolfsburg]] (4:0) [https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/90631-mintal-dal-hetrik-a-kraluje-strelcom-bundesligy/]* Norimberský „Fantóm“ sa dostal do trháku v období medzi 12. až 16. kolom, keď nastrieľal 7 gólov, z toho tri Wolfsburgu. No a keďže slovenský reprezentant v nasledujúcom zápase neskóroval, na zimnú prestávku odchádzal s 13 zásahmi. Sériu 5 zápasov a 7 gólov si zopakoval medzi 21. a 25. kolom* Zaujímavosťou je, že v tejto časti sezóny strieľali góly Norimbergu len Slováci <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Za Norimberg dali v 5 kolách góly iba Slováci, Vittek ohraničil Mintála | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/za-norimberg-dali-v-5-kolach-goly-iba-slovaci-vittek-ohranicil-mintala/ | dátum vydania = 7. 3. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> v poslednom kole 24. gól sezóny, zároveň stý v najvyšších súťažiach* [[1. FSV Mainz 05]] z penalty [https://sport.aktuality.sk/c/446529/pred-15-rokmi-sa-norimbersky-fantom-marek-mintal-stal-kralom-strelcov-nemeckej-bundesligy/] [[Roy Makaay]] [[FC Bayern Mníchov]] 22 gólov* Byť najlepším strelcom v 1. aj v 2. lige dokázal pred Mintálom len [[Rudi Völler]]* 24 gólov kráľ strelcov <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kanonier Mintál dostal maketu kanóna | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112469-kanonier-mintal-dostal-maketu-kanona/ | dátum vydania = 22. 5. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, [[Zlatá kopačka 2004/2005]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zlatá kopačka: Mintál je stále druhý | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112443-zlata-kopacka-mintal-je-stale-druhy/ | dátum vydania = 25. 4. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> 3. miesto za [[Thierry Henry]] [[Diego Forlán]], [[Samuel Eto’o]], [[Cristiano Lucarelli]]* <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zlatá kopačka pre Henryho a Forlana, Mintál tretí | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/zlata-kopacka-pre-henryho-a-forlana-mintal-treti/ | dátum vydania = 30. 5. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Objav sezóny <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mintál je podľa hráčov Objav sezóny bundesligy | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/mintal-je-podla-hracov-objav-sezony-bundesligy/ | dátum vydania = 7. 6. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, 2. najlepší legionár za [[Brazília|Brazílčanom]] Marcelinhom z [[Hertha Berlín|Herthy Berlín]]* Mintálove individuálne úspechy sa odzrkadlili aj vo výsledkoch ankety [[Športovec roka (Slovensko)|Športovec roka 2005]], v ktorej obsadil tretie miesto za [[tenis]]tom [[Dominik Hrbatý|Dominikom Hrbatým]] a [[vodný slalom|vodnou slalomárkou]] [[Elena Kaliská|Elenou Kaliskou]]. Stal sa tak po [[Peter Dubovský|Petrovi Dubovskom]] len druhým a zatiaľ aj posledným futbalistom na stupienku víťazov v ankete <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Najlepší 2005: Hrbatý a tenisti | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/79672-najlepsi-2005-hrbaty-a-tenisti/ | dátum vydania = 17. 12. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Nemecký pohár 2007 - gól vo finále proti majstrovskému tímu [[VfB Stuttgart]] (3:2 pp) vyrovnal v 29. minúte stav na 1:1, nedohral v 33. minúte po likvidačnom zákroku Fernanda Meiru <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mintál s Vittekom majú Nemecký pohár | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/mintal-s-vittekom-maju-nemecky-pohar/ | dátum vydania = 28. 5. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mintál: Smutný hrdina finále Nemeckého pohára | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/mintal-smutny-hrdina-finale-nemeckeho-pohara/ | dátum vydania = 28. 5. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* Vďaka pohárovému triumfu hral Norimberg [[Pohár UEFA]] 2007/08 2. v skupine za [[Everton FC|Evertonom]], Mintálove góly proti [[AZ (futbalový klub)|AZ Alkmaar]] (2:1) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mintál zariadil skvelý obrat Norimbergu | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/94974-mintal-zariadil-skvely-obrat-norimbergu/ | dátum vydania = 5. 12. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, AE Larisa (3:1) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Norimberg poslal ďalej Mintál! | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/121624-norimberg-poslal-dalej-mintal/ | dátum vydania = 20. 12. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> poslali Norimberg medzi 32 najlepších mužstiev súťaže, ale v dueloch o postup do osemfinále s [[SL Benfica|Benficou]] chýbali Mintál aj Vittek* [https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/121627-nastupia-vittek-a-mintal-uz-proti-benfike/ Nastúpia Vittek a Mintál už proti Benfike?] Po 4 sezónach zostup, 2008/09 najlepší strelec 16 gólov* [https://sportnet.sme.sk/spravy/fantom-mintal-vystrielal-norimbergu-postup/] [[FC Hansa Rostock]] 2011/12, 2012/13 rezerva Norimbergu Marek Mintál je dvojnásobným víťazom ankety [[Futbalista roka (Slovensko)|Futbalista roka]], v ktorej triumfoval v rokoch [[Futbalista roka 2004 (Slovensko)|2004]] a [[Futbalista roka 2005 (Slovensko)|2005]], v roku [[Futbalista roka 2003 (Slovensko)|2003]] bol tretí* Pri príležitosti 20 rokov ligy bol vyhlásený za najlepšieho hráča dvadsaťročia a zaradili ho tiež do najlepšej jedenástky dvadsaťročia <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = 20 rokov slovenskej ligy – najlepší Marek Mintál | url = https://www.zilinskyvecernik.sk/clanok/20-rokov-slovenskej-ligy-najlepsi-marek-mintal/1724/ | dátum vydania = 7. 7. 2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = zilinskyvecernik.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> === Reprezentačná kariéra === Debutoval [[6. február]]a [[2002]] v [[Teherán]]e proti {{IRN|f|0|Iránu}}, na víťazstve 3:2 sa podieľal premiérovým gólom v reprezentácii. V kvalifikácii o postup na [[majstrovstvá sveta vo futbale 2006|MS 2006]] Slovensko obsadilo vo svojej skupine druhé miesto za {{PRT|f|0|Portugalskom}} a vybojovalo si účasť v baráži. Mintál patril k oporám úspešného tímu, v kvalifikácii odohral 10 zápasov/3 góly*, ale v barážovom dvojzápase s {{ESP|f|0|Španielskom}} (1:5, 1:1) absentoval pre zranenie. V [[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale 2008|kvalifikácii ME 2008]] bol s 6 gólmi najlepším strelcom mužstva, dvakrát skóroval proti {{CYP|f|0|Cypru}} (6:1), štyri góly strelil v dvoch zápasoch s {{WAL|f|0|Walesom}}* V [[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2010 – Európa – Skupina 3|kvalifikácii MS 2010]] odohral úvodné dva zápasy proti {{NIR|f|0|Severnému Írsku}} (2:1) a {{SMR|f|0|San Marínu}} (3:1), no po prehre 0:4 v prípravnom stretnutí s {{ENG|f|0|Anglickom}} sa rozhodol ukončiť reprezentačnú kariéru <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Marek Mintál končí v reprezentácii | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/marek-mintal-konci-v-reprezentacii/ | dátum vydania = 29. 5. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> * s bilanciou 47 zápasov, 14 gólov. {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za MŠK Žilina (3) |- |rowspan="2"|<center>Pohár Intertoto||rowspan="2"|<center>1999||rowspan="2"|skupina||{{DNK}} Herfølge BK||<center>2:0||<center>2 |- |{{FRA}} FC Metz||<center>2:1||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za 1. FC Norimberg (3) |- |rowspan="2"|<center>Pohár UEFA||rowspan="2"|<center>2007/2008||rowspan="2"|skupina||{{NLD}} [[AZ (futbalový klub)|AZ Alkmaar]]||<center>2:1||<center>2 |- |{{GRC}} AE Larisa||<center>3:1||<center>1 |} == Anton Moravčík== S futbalom začínal v Hlohovci, počas učňovských rokov hral v ŠK Baťovany, najskôr v doraste, majster Ponitria**19 gólov**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dorast ŠK Baťovany | periodikum = Cieľ po nedeli | odkaz na periodikum = | rok = 1947 | mesiac = november | ročník = | číslo = 167 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> potom v A-mužstve v divízii.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = História futbalu v Baťovanoch a Partizánskom | periodikum = TEMPO | odkaz na periodikum = | rok = 2015 | mesiac = júl | ročník = LXXVI | číslo = 24 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1949 sa stal hráčom [[MŠK Žilina|Sloveny Žilina]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Príprava Sloveny Žilina na ligu | periodikum = Cieľ | odkaz na periodikum = | rok = 1949 | mesiac = február | ročník = III. | číslo = 39 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] debutoval 9. októbra 1949 proti [[FC Zbrojovka Brno|SK Židenice]], pri svojej premiére príjemne prekvapil, pri vysokom víťazstve 6 : 1 padli tri góly po jeho akciách.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovena Žilina - Židenice 6:1 (3:1) | periodikum = Cieľ po nedeli | odkaz na periodikum = | rok = 1949 | mesiac = október | ročník = III. | číslo = 275 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Prvé dva góly strelil vo svojom treťom ligovom zápase mužstvu [[FC Spartak Trnava|Kovosmalt Trnava]] (4 : 1), prvý umiestnenou strelou, druhý z ťažkého uhla.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Sokol Slovena Žilina - Sokol Kovosmalt Trnava 4:1 (1:0) | periodikum = Cieľ po nedeli | odkaz na periodikum = | rok = 1949 | mesiac = október | ročník = III. | číslo = 289 | strany = 1 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V Žiline odohral počas štyroch sezón 69 zápasov, strelil 25 gólov. V rokoch 1953 – 1954 bol počas voječiny členom armádneho klubu [[FK Dukla Praha|ÚDA Praha]]. V roku 1953 získali „vojaci“ svoj prvý majstrovský titul, Moravčík si zahral po boku legiend česko-slovenského futbalu ako boli Ladislav Novák, Svatopluk Pluskal či [[Josef Masopust]]. V poslednom kole strelil päť gólov [[FK Lokomotíva Košice|Lokomotíve Košice]] (7 : 0).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = ÚDA Praha – TJ Lokomotíva Košice 7:0 (2:0) | url = https://statistiky1ligy.fotbal.cz/sezona/1953/zapas/uda-praha-tj-lokomotiva-kosice/14766 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = statistiky1ligy.fotbal.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 1954 bol s 8 gólmi najlepší strelec mužstva. [[ŠK Slovan Bratislava]] dvakrát [[Česko-slovenský pohár vo futbale]], Dukla a [[SK Slavia Praha|Dynamo Praha]]** Európsky pohár majstrov, Pohár víťazov pohárov UEFA Tottenham Hotspur FC Prague Sydney**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Moravčík už na ceste | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1965 | mesiac = december | ročník = XIII. | číslo = 308 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> tréner Štefan Čambal, Slovan na zájazde gól**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Žiadal isi Schrojfa a Jokla. So Slovanom v Austrálii | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1966 | mesiac = január | ročník = XX. | číslo = 20 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 1956 {{HUN|f|0|Maďarsko}} 4 : 2,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nedeľa veľkého triumfu československého futbalu | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1956 | mesiac = máj | ročník = IV. | číslo = 59 | strany = 1,3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {{BRA|f|0|Brazília}} 1 : 0 Maracana <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Skvelý začiatok v Južnej Amerike | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1956 | mesiac = august | ročník = IV. | číslo = 92 | strany = 1,3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tlieskali mu na Maracane | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1957 | mesiac = máj | ročník = II. | číslo = 19 | strany = 16 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pepek bol prvý | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | mesiac = február | ročník = IL. | číslo = 45 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 1957 najlepší strelec repre 4 góly/5 z**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Bilancia nie zlá... Ako strieľali | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1958 | mesiac = január | ročník = VII. | číslo = 153-154 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** Bol v príprave na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1958|MS 1958]], zranil sa, 18. háč Kraus alebo Moravčík? <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Od Plzne po Halmstad. Prípravy v znamení zranení | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1958 | mesiac = máj | ročník = VII. | číslo = 60 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** Medzinárodný pohár dr. Geröa <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nedocenená trofej čs. futbalu | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1959 | mesiac = december | ročník = IV. | číslo = 53 | strany = 14 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** Pohár národov [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1960|ME 1960]] semifinále {{URS|f|0|Sovietsky zväz}} 0:3 posledný zápas**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Futbalový vrchol pre nás nedostupný? SSSR-ČSR 3:0 | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1960 | mesiac = júl | ročník = VIII. | číslo = 81 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Anton Moravčík vynikal rýchlosťou, výbornou technikou v pohybe a pohotovou strelou. S futbalom začínal v [[Hlohovec|Hlohovci]], kde sa s rodičmi presídlil po [[Okupácia južného Slovenska|obsadení Komárna maďarskými vojskami]]. Ako 17-ročný hral divíznu súťaž hral v [[Partizánske|Partizánskom]], tu si ho vyhliadla prvoligová [[MŠK Žilina|Slovena Žilina]]. V jej drese debutoval v [[československá futbalová liga]] ešte v dorasteneckom veku* V roku 1953 narukoval do mužstva ÚDA Praha, v tom roku sa hrala len jednokolová súťaž a armádny klub, neskôr známy pod názvom [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]] získal svoj prvý majstrovský titul. Moravčík k prvenstvu prispel *, v poslednom zápase dal päť gólov [[FK Lokomotíva Košice|Lokomotíve Košice]] (7:0). V nasledujúcej sezóne bol Moravčík s ôsmimi gólmi najlepším strelcom vojakov. V roku 1956 prišiel do [[ŠK Slovan Bratislava]], kde prevzal úlohu kanoniera po [[Emil Pažický|Emilovi Pažickom]]. Prvý gól v belasom drese strelil vo svojom druhom zápase práve proti Žiline* 4x naj. strelec, 6 hetrikov - stý gól [[AC Sparta Praha|Spartak Praha Sokolovo]] (4:0), prvý bombou po odrazenej lopte, druhý z otočky z 13 m, tretí hlavou**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dosť pohodlné víťazstvo | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1961 | mesiac = november | ročník = IX. | číslo = 224 | strany = 1,2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 3x vicemajster, 2x Čs. pohár S druhým a tretím ročníkom Čs. pohára sa spája kuriózna situácia, keď obidva vyhral [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] a to v priebehu dvoch týždňov. Vo finále II. ročníka v decembri 1962 remizoval Slovan s Duklou Praha 1:1 a opakovaný zápas sa hral pre nedostatok termínov až 17. júna 1963 v [[Brno|Brne]] s výsledkom 4:1, dva góly**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Čs. pohár do vitríny Slovana | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1963 | mesiac = júl | ročník = XI. | číslo = 142 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Už o týždeň neskôr sa hralo prvé finále III. ročníka [[SK Slavia Praha|Dynamo Praha]]-Slovan Bratislava (0:0), v odvete 31. júla 1963 „belasí“ deklasovali svojho súpera 9:0.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovan - Dynamo 9:0 (3:0). Finále Čs. pohára vo futbale | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1963 | mesiac = august | ročník = XI. | číslo = 152 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> [[Liga majstrov UEFA|Európsky pohár majstrov]] ako prvý čs. klub, 1955 [[KP Legia Warszawa|CWKS Varšava]]* === Repre === {{TCH|f|0|Československo}} reprezentoval 25×, strelil 10 gólov. V reprezentácii debutoval 11. mája 1952 v [[Bukurešť|Bukurešti]] proti {{ROU|f|0|Rumunsku}} (1:3), často bol jediným Slovákom v národnom mužstve. Moravčík zažiaril v roku [[1956]], keď sa výrazne podieľal na dvoch slávnych víťazstvách góly {{HUN|f|0|Maďarsku}} (4:2)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Geleta futbalistom roka | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1967 | mesiac = november | ročník = XXI. | číslo = 277 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a {{BRA|f|0|Brazílii}} (1:0) na posvätnej pôde [[Estádio do Maracanã|štadióna Maracaná]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Geleta futbalistom roka | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1967 | mesiac = november | ročník = XXI. | číslo = 277 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> === Góly v reprezentácii === {|class="wikitable" ! Por. č. ! width=80|Dátum ! width=150|Miesto ! width=150|Súper ! Výsledok ! Góly ! width=150|Typ zápasu |- |<center>1.||rowspan="2"|20. 5. 1956||rowspan="2"|[[Budapešť]]||rowspan="2"|{{HUN|f|1}}||rowspan="2"|<center>4:2||rowspan="2"|{{gól|27}}<br/> {{gól|55}}||rowspan="2"|Medzinárodný pohár |- |<center>2. |- |<center>3.||5. 8. 1956||[[Rio de Janeiro]]||{{BRA|f|1}}||<center>1:0||{{gól|53}}||priateľský |- |<center>4.||12. 8. 1956||[[Montevideo]]||{{URY|f|1}}||<center>1:2|||{{gól|76}}||priateľský |- |<center>5.||rowspan="2"|13. 10. 1957||rowspan="2"|[[Viedeň]]||rowspan="2"|{{AUT|f|1}}||rowspan="2"|<center>2:2||rowspan="2"|{{gól|5}} <br/> {{gól|7}}||rowspan="2"|Medzinárodný pohár |- |<center>6. |- |<center>7.||27. 10. 1957||[[Lipsko]]||{{DDR}} [[Nemecká demokratická republika|NDR]]||<center>4:1||{{gól|23}}||priateľský |- |<center>8.||13. 12. 1957||[[Káhira]]||{{EGY|f|1}}||<center>2:1||{{gól|84}}||priateľský |- |<center>9.||20. 9. 1958||[[Bratislava]]||{{CHE|f|1}}||<center>2:1||{{gól|49}}||Medzinárodný pohár |- |<center>10.||1. 5. 1960||[[Praha]]||{{AUT|f|1}}||<center>4:0||{{gól|26}}||priateľský |} === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- |rowspan="2"|<center>EPM||rowspan="2"|<center>1956/1957||predkolo||{{POL}} [[KP Legia Warszawa|CWKS Varšava]]||<center>4:0||<center>1 |- |1. kolo||{{CHE}} [[Grasshopper Club Zürich|Grasshopper]]||<center>1:0||<center>1 |- |rowspan="5"|<center>PVP||rowspan="3"|<center>1962/1963||rowspan="2"|1. kolo||rowspan="2"|{{CHE}} [[FC Lausanne-Sport|Lausanne-Sport]]||<center>1:1||<center>1 |- |<center>1:0||<center>1 |- |štvrťfinále||{{ENG}} [[Tottenham Hotspur FC|Tottenham Hotspur]]||<center>2:0||<center>1 |- |rowspan="2"|<center>1963/1964||1. kolo||{{FIN}} HPS Helsinki||<center>8:1||<center>2 |- |2. kolo||{{WAL}} Borough United||<center>3:0||<center>1 |} === Zdroje === *''Pepek – gólostrelec'', TIP, ročník VIII., 25/1976 *''Pepek, staň si k čiare!'', Šport, ročník XXXIII., 242/1981 == Tomáš Oravec == Budúci kanonier začínal s [[atletika|atletikou]], venoval sa viacbojom. Na jeseň 1999 bol s 19 gólmi najlepším strelcom dorasteneckej ligy,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Oravec neskóroval iba v troch kolách! | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = novemeber | ročník = LII. | číslo = 270 | strany = 22 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v zimnej príprave ho vytiahol tréner Ján Zachar do A-mužstva, v jarnej časti debutoval** Prvý ligový gól strelil v zápase s [[FK Dubnica nad Váhom]], v 89. minúte po rohovom kope [[Vladislav Zvara|Vladislava Zvaru]] hlavou rozhodol o víťazstve 3 : 2.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Tri body ako dar novému trénerovi | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1999 | mesiac = máj | ročník = LIII. | číslo = 111 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v kariére pokračoval v [[MFK Ružomberok]], 2 góly v Prešove**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pod Čebraďom sa skoro udomácnil | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = september | ročník = LIV. | číslo = 209 | strany = 14 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>**mužstvo obsadilo v sezóne 1999/2000 3. miesto v lige a vo finále [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenského pohára]] prehralo s [[FK Inter Bratislava|Interom Bratislava]] 0:1 až gólom v poslednej minúte Prvou zahraničnou zastávkou bola [[FK Viktoria Žižkov]], v [[1. česká futbalová liga|českej lige]] debutoval 8. februára 2002, v zápase s [[FK Teplice]] sa hneď presadil strelecky (3 : 1).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Žižkov po výhře venku vede ligu | url = https://www.idnes.cz/fotbal/prvni-liga/zizkov-po-vyhre-venku-vede-ligu.A020208_182635_fotbal_min | dátum vydania = 8. 2. 2002 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> Viktorka v sezóne [[1. Gambrinus liga 2001/2002|2001/02]] siahala po titule, v poslednom kole však hrala so [[SK Slavia Praha|Slaviou Praha]] a prehrala, 3. v lige**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Žižkov byl pět minut od titulu | url = https://www.idnes.cz/fotbal/prvni-liga/zizkov-byl-pet-minut-od-titulu.A020510_200000_fotbal_mn | dátum vydania = 10. 5. 2002 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> V nasledujúcej sezóne [[1. Gambrinus liga 2002/2003|2002/03]] pre zranenie absentoval celú jeseň, na jar strelil osem gólov,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Jarní kanonýr v zápasech na poháry nemyslí | url = https://www.idnes.cz/fotbal/prvni-liga/jarni-kanonyr-v-zapasech-na-pohary-nemysli.A030407_210658_fotbal_ot | dátum vydania = 7. 4. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> dva z nich lídrovi tabuľky [[AC Sparta Praha|Sparte Praha]] (2 : 0).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Pražské derby v streleckej réžii Oravca | url = https://hnonline.sk/sport/42584-prazske-derby-v-streleckej-rezii-oravca | dátum vydania = 5. 5. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = hnonline.sk | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Sparta na cestě za titulem klopýtla na Žižkově | url = https://www.sport.cz/clanek/moto-formule-1-sparta-na-ceste-za-titulem-klopytla-na-zizkove-7223 | dátum vydania = 3. 5. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> Viktorka znovu tretia** V ankete najlepší cudzinec sezóny obsadil druhé miesto za [[Brazília|Brazílčanom]] [[Adauto]]m zo [[SK Slavia Praha|Slavie Praha]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec a Kisel v trojke najlepších legionárov v ČR | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/oravec-a-kisel-v-trojke-najlepsich-legionarov-v-cr/ | dátum vydania = 2. 6. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> V Žižkove pôsobil Oravec tri sezóny s bilanciou 53 zápasov a 16 gólov. Ďalšími legionárskymi zastávkami v jeho kariére boli Admira Mödling<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tomáš Oravec je v Admire strelcom - záchranárom | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/tomas-oravec-je-v-admire-strelcom-zachranarom/ | dátum vydania = 11. 8. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, Panionios a Boavista Porto.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec ´čiernym panterom´ - prestúpil do Boavisty Porto | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/oravec-ciernym-panterom-prestupil-do-boavisty-porto/ | dátum vydania = 10. 1. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Tomáš Oravec sa stal po [[Marián Zeman|Mariánovi Zemanovi]] a [[Marek Čech (1983)|Marekovi Čechovi]] tretím slovenským futbalistom v [[Primeira Liga|portugalskej lige]] - 11* zápasov, 6. miesto sklamanie* https://kosice.korzar.sme.sk/c/4488367/tomasovi-oravcovi-sa-v-porte-pacilo-len-keby-ho-v-boaviste-neodnaucili-strielat-goly.html Po návrate zo zahraničia pôsobil v [[FC Petržalka|Artmedii Petržalka]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec na dva roky do Artmedie Bratislava | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/oravec-na-dva-roky-do-artmedie-bratislava/ | dátum vydania = 29. 6. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> v sezóne [[Corgoň liga 2006/2007|2006/07]] sa stal s 16 gólmi kráľom strelcov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kráľom ligových strelcov v sezóne 2006/07 Tomáš Oravec | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/kralom-ligovych-strelcov-v-sezone-2006-07-tomas-oravec/ | dátum vydania = 31. 5. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. v ďalšej sezóne [[Corgoň liga 2007/2008|2007/08]] sa tešil z double* majstrovského titulu <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Artmedia získala druhý titul, vypadol Trenčín | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/fortuna-liga/clanok/110326-artmedia-ziskala-druhy-titul-vypadol-trencin/ | dátum vydania = 20. 5. 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Počas sezóny [[Corgoň liga 2008/2009|2008/09]] prestúpil do [[MŠK Žilina]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec definitívne v MŠK Žilina | url = https://www.mskzilina.sk/clanek.asp?id=Oravec-definitivne-v-MSK-Zilina-1734 | dátum vydania = 12. 3. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = mskzilina.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> 2010 majster**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Žilina opäť vládne slovenskému futbalu | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/zilina-opat-vladne-slovenskemu-futbalu-2/ | dátum vydania = 10. 5. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Liga majstrov UEFA 2010/2011|Liga majstrov UEFA]] v play-off vyradili Spartu Praha (2 : 0, 1 : 0).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = LM: Žilina vyhrala nad Spartou 2:0 a je blízko k hlavnej súťaži | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/111773-lm-zilina-vyhrala-nad-spartou-20-a-je-blizko-k-hlavnej-sutazi/ | dátum vydania = 29. 5. 2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Slovenský kat Sparty: Ztratit se dá všechno, ale my už to pustit nesmíme | url = https://www.idnes.cz/fotbal/pohary/slovensky-kat-sparty-ztratit-se-da-vsechno-ale-my-uz-to-pustit-nesmime.A100818_022542_fot_pohary_pes | dátum vydania = 18. 8. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> v skupine [[Chelsea FC]], [[Olympique Marseille]], [[FK Spartak Moskva]] bez bodu, Oravec bol autorom prvého gólu „šošonov“ v elitnej súťaži**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec: Gól ma potešil, no my sme hlavne radi, že sme ich nedostali viac | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/90403-oravec-gol-ma-potesil-no-my-sme-hlavne-radi-ze-sme-ich-nedostali-viac/ | dátum vydania = 16. 9. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Jeseň 2010 najlepší strelec s 10 gólmi**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oravec najlepším kanonierom jesennej časti CL | url = https://mskzilina.sk/clanek.asp?id=Oravec-najlepsim-kanonierom-jesennej-casti-CL-2378 | dátum vydania = 29. 11. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = mskzilina.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Stý gól: [[FK Senica]] 1 : 2, koniec série 25 zápasov bez prehry**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Senica zrušila sériu žilinských futbalistov bez prehry, vyhrala 2:1 | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/senica-zrusila-seriu-zilinskych-futbalistov-bez-prehry-vyhrala-21/ | dátum vydania = 19. 11. 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>** Čína**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kanonier Oravec odchádza zo Žiliny. Bude hrávať v Číne | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/nike-liga/clanok/110792-kanonier-oravec-odchadza-zo-ziliny-bude-hravat-v-cine/ | dátum vydania = 2. 3. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>**11/3**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = V Číne útočník Oravec vynikal, ale musel odísť | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/v-cine-utocnik-oravec-vynikal-ale-musel-odist/ | dátum vydania = 27. 7. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Jeseň 2011 [[FC Spartak Trnava]]** 14/3, gól v premiére Senici**<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Gólová premiéra Oravca na tri body nestačila | url = https://www.trnavskyhlas.sk/c/2844-golova-premiera-oravca-na-tri-body-nestacila/golova-premiera-oravca-na-tri-body-nestacila/ | dátum vydania = 13. 8. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = trnavskyhlas.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>**Enosis Neon Paralimni === Reprezentačná kariéra === [[Slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Slovensko U-21]] dva góly Macedónsku (2 : 0) v kvalifikácii ME 2002**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Prvá vážna skúška na výbornú | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = september | ročník = LIV. | číslo = 203 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Debutoval 15. augusta 2001 v Bratislave s {{IRN|f|0|Iránom}} (3 : 4), napriek prehre vydarený debut: dva góly v priebehu dvoch minút, oba hlavou, 18. min. po rohovom kope [[Vratislav Greško|Vratislava Greška]], 19. min. po centri [[Miroslav Karhan|Miroslava Karhana]]* V dejinách slovenského futbalu nájdeme len päť futbalistov, ktorí dokázali zaznamenať v reprezentačnej premiére viac ako jeden gól. Po [[Gejza Šimanský]], Ivan Mráz a František Karkó + [[Filip Šebo]] [https://futbalsfz.sk/sr-a-rekordy-a-zaujimavosti-vydarene-golove-debuty-vynimocny-hetrik-seba/ SR A – rekordy a zaujímavosti: Vydarené gólové debuty, výnimočný hetrik Šeba] == Tomáš Medveď == S futbalom začínal v [[FK Lokomotíva Košice|Lokomotíve Košice]], pokračoval v mladšom doraste [[VSS Košice]], v roku 1989 sa stal v tejto kategórii majstrom Slovenska, vo finále o titul majstra Česko-Slovenska prehrali s [[FC Baník Ostrava]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ostravský príklad hodný nasledovania | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = august | ročník = XXIII. | číslo = 33 | strany = 20,21 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** Mal necelých 17 rokov, keď debutoval v A-mužstve „strojárov“ v [[Slovenská národná futbalová liga|Slovenskej národnej lige]], tréner [[Andrej Daňko]] mu dal šancu v októbri 1990 v zápase so Spojmi Bratislava (1 : 2).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Poštárske k.o. košickým VSS | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1990 | mesiac = október | ročník = XLIV. | číslo = 248 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Jeho kariéra pokračovala v [[FK Dukla Banská Bystrica|Dukle Banská Bystrica]], najskôr v doraste, v sezóne [[1. slovenská národná futbalová liga 1992/1993|1992/93]] bol už stabilným hráčom A-mužstva a streleckým objavom roka. Spolu s Ľubomírom Faktorom boli najlepší strelci Dukly, zaujímavosťou bolo, že všetkých osem gólov strelil na domácom ihrisku.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Trhač domácej siete. Predstavujeme nových prvoligistov: Dukla Banská Bystrica, druhé mužstvo I. SNFL | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = jún | ročník = XLVII. | číslo = 149 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Dukla obsadila 2. miesto a stala sa účastníkom prvého ročníka samostatnej [[1. slovenská futbalová liga 1993/1994|1. slovenskej ligy 1993/94]]. V lige debutoval 14. augusta 1993 v 1. kole proti Lokomotíve Košice (0 : 0), prvý gól strelil 21. augusta 1993 proti [[FK Inter Bratislava|Interu Bratislava]] (1 : 3). V polovici sezóny prestúpil do Interu Bratislava, kde mal nahradiť kanoniera [[Ľubomír Luhový|Ľubomíra Luhového]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = „Na Pasienkoch sa mi páči“ | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = január | ročník = XLVIII. | číslo = 7 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól v žlto-čiernom drese strelil v 18. kole proti [[1. FC Košice]] (5 : 0). Inter obsadil v lige 2. miesto, v roku 1995 vyhral [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]] aj [[Slovenský futbalový superpohár|Matičný Pribinov pohár]] aj s Medveďom v zostave po víťazstve 3 : 2 nad majstrovským Slovanom Medveď dal prvý gól v 7. minúte.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Trofej koncentrovanejšiemu a bojovnejšiemu! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1995 | december | ročník = IL. | číslo = 586 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** PVP FC Valetta [[Real Zaragoza]] V polovici sezóny [[1. slovenská futbalová liga 1995/1996|1995/96]] prestúpil do klubu [[1. FC Košice]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Návrat stratených synov | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = január | ročník = L. | číslo = 3 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, kde odohral v jarnej časti 12 zápasov, skóroval raz v poslednom kole proti Banskej Bystrici. Na jeseň 1996 hosťoval v českom druholigovom klube Svit Zlín, na jar 1997 bol už hráčom [[ŠK Futura Humenné|Chemlonu Humenné]]. S ôsmimi gólmi bol najlepší strelec mužstva, v zápase s Duklou Banská Bystrica dosiahol hetrik pri prehre 3 : 6,**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dva góly za víťazstvo! Nezvyčajný primát | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = marec | ročník = LI. | číslo = 58 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Sezónu [[Mars superliga 1997/1998|1997/98]] začal na hosťovaní v Lokomotíve Košice, v piatich zápasoch stihol streliť dva góly proti [[Partizán Bardejov|BSC JAS Bardejov]] (3 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Medveď už splnil štvrtinu z kvóty | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = august | ročník = LI. | číslo = 190 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V septembri 1997 prestúpil do [[ŠK Slovan Bratislava|Slovana Bratislava]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Medveď do Slovana, Malatinský pod Urpín | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = september | ročník = LI. | číslo = 211 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> pri premiére v novom drese dvakrát skóroval proti [[MŠK Žilina]] (4 : 0), s 8 gólmi sa stal najlepším strelcom belasých v sezóne. V sezóne [[Mars superliga 1998/1999|1998/99]] sa Slovan posilnil, do mužstva prišli reprezentanti [[Tibor Jančula]] a [[Jozef Majoroš]], Medveď odohral len tri zápasy titul** prejavila o jeho služby záujem [[FC Petržalka|Artmedia Petržalka]] Weiss** [[Mars superliga 1999/2000|1999/2000]] 14 gólov, tretí najlepší kanonier ligy** <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Na víťaza sa čakalo do poslednej minúty | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = máj | ročník = LIV. | číslo = 115 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V januári 2000 bol na skúške v tureckom Bursaspore, v lete vo francúzskom klube [[FC Sochaux-Montbéliard|FC Sochaux]], nakoniec podpísal zmluvu s nemeckým SSV Ulm.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Medveď do Ulmu | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = júl | ročník = LIV. | číslo = 165 | strany = 8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V sezóne 2000/01 odohral v [[2. nemecká futbalová liga|2. Bundeslige]] 23 zápasov, dal jeden gól, hneď v 1. kole proti MSV Duisburg (2 : 1), skóroval aj v [[DFB-Pokal|Nemeckom pohári]] proti [[FC Rot-Weiß Erfurt|RW Erfurt]] (2 : 0). návrat do Artmedie, 2002/03 - 2. v lige [[Pohár UEFA]], v poslednom kole Dubnica 1:0 gól <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Petržalka vybojovala pohárovú miestenku | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/petrzalka-vybojovala-poharovu-miestenku/?page=5 | dátum vydania = 18. 6. 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>**[https://hnonline.sk/sport/18434-branu-do-poharovej-europy-si-otvorila-petrzalka Bránu do pohárovej Európy si otvorila Petržalka] [[Fehérvár FC|Videoton]], Lombard Pápa - 18 gólov kráľ strelcov <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Maďarsko - I. liga - Medveď kráľom strelcov | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/madarsko-i-liga-medved-kralom-strelcov/ | dátum vydania = 26. 5. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, 4 góly Vasasu 6:0 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Medveď kraľuje kanonierom v Maďarsku | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112438-medved-kraluje-kanonierom-v-madarsku/ | dátum vydania = 19. 4. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/112445-medved-je-lidrom-strelcov-madarskej-ligy/ Medveď je lídrom strelcov maďarskej ligy]* najlepší legionár <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Medveď najlepším legionárom z krajín EÚ v Maďarsku | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/medved-najlepsim-legionarom-z-krajin-eu-v-madarsku/ | dátum vydania = 24. 5. 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> prvý Slovák v čínskej lige <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Medveď čaká na štyri platy z Číny | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/93236-medved-caka-na-styri-platy-z-ciny/ | dátum vydania = 30. 3. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* V slov. lige obliekal dresy 8 klubov <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Rekordy a rarity slovenskej futbalovej ligy | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/fortuna-liga/clanok/110256-rekordy-a-rarity-slovenskej-futbalovej-ligy/ | dátum vydania = 22. 2. 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* stý gól za [[FK Dukla Banská Bystrica]] proti [[AS Trenčín]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Trenčania opäť s prázdnymi rukami, na prvú osmičku strácajú osem bodov | url = https://mytrencin.sme.sk/c/4780690/trencania-opat-s-prazdnymi-rukami-na-prvu-osmicku-stracaju-osem-bodov.html | dátum vydania = 18. 10. 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = mytrencin.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* Po skončení kariéry tréner [https://sport.aktuality.sk/c/179953/petrzalsky-futbal-opat-dycha/] a funkcionár, člen VV SFZ <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Konferencia SFZ – Za zástupcu hráčov do VV SFZ zvolili Tomáša Medveďa | url = https://futbalsfz.sk/konferencia-sfz-za-zastupcu-hracov-do-vv-sfz-zvolili-tomasa-medveda/ | dátum vydania = 28. 2. 2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, riaditeľ KLK <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tomáš Medveď sa stal riaditeľom Klubu ligových kanonierov | url = https://sport.aktuality.sk/c/348283/tomas-medved-sa-stal-riaditelom-klubu-ligovych-kanonierov/ | dátum vydania = 26. 7. 2018 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> === Reprezentačná kariéra === Tomáš Medveď bol viakrát v širšom výbere mládežníckych reprezentácií Česko-Slovenska. Reprezentoval mužstvo [[Slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Slovenska do 21 rokov]], 16. novembra 1993 nastúpil v [[Nováky|Novákoch]] v prvom oficiálnom zápase „dvadsaťjednotky“ proti [[Slovinské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Slovinsku U21]] (5 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Keď naostro – tak s ostrými! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = november | ročník = XLVII. | číslo = 268 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 19. apríla 1994 v [[Myjava|Myjave]] strelil gól reprezentácii Chorvátska do 21 rokov (1 : 0).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Po Slovincoch na lopatkách aj Chorváti | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = november | ročník = XLVIII. | číslo = 90 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1994 bol vo Výbere slovenskej ligy, ktorý remizoval 2 : 2 s [[Olympique Marseille]], v zápase striedal v 82. minúte [[Igor Bališ|Igora Bališa]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Olympique Marseille – Výber slovenskej ligy 2:2 (0:1) | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = august | ročník = XLVIII. | číslo = 167 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> == Tibor Mičinec == {{Infobox futbalista |meno = Tibor Mičinec |foto = Tibor_Mičinec_2013.JPG |prezývka = ''Barón'' |dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1958|10|10}} |rodné mesto = [[Kremnica]] |štát = [[Česko-Slovensko]] |pozícia = útočník |roky = 1974-1978<br/>1978-79<br /> 1979-80<br/>1980-86, 1992 <br /> 1987-1989 <br />1989-1991 <br />1991<br />1994-1995 <br />1995-1996 |kluby = [[FK Spišská Nová Ves|LB Spišská N.Ves]] <br/> VTJ Písek <br/> VTJ Tábor <br/>[[Bohemians 1905|Bohemians Praha]] <br /> [[FK DAC 1904 Dunajská Streda|DAC Dunajská Streda]] <br />[[Omonia Nikózia]] <br />[[CD Logroñés]] <br />[[ŠVARC Benešov]]<br />[[Svit Zlín]] |zápasy(góly) = <br/><br /><br/>154{{0}}(52)<br />{{0}}74{{0}}(28)<br />{{0}}50{{0}}(20)<br />{{0}}{{0}}1{{0}}{{0}}(0)<br />{{0}}22{{0}}{{0}}(5)<br />{{0}}16{{0}}{{0}}(0) |národné mužstvo = {{CSK|f|1}} |reprezentačné roky = 1984-1987 |reprezentačné zápasy(góly) = {{0}}{{0}}7{{0}}{{0}}(1) }} S futbalom začínal ako žiak v Žiari nad Hronom, [[Slovenská národná futbalová liga|Slovenskú národnú ligu]] hral za [[FK Spišská Nová Ves|LB Spišská Nová Ves]], kde ho trénoval legendárny prešovský kanonier [[Ladislav Pavlovič]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Znova medzi ligovou elitou | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1977 | mesiac = jún | ročník = XXX. | číslo = 151 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Počas vojenčiny pôsobil najskôr v mužstve VTJ Písek, po roku vo VTJ Tábor v Českej národnej lige, kde si ho vyhliadli pozorovatelia Bohemiansu Praha,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Zatiaľ zakríknutý dobrák... | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1980 | mesiac = máj | ročník = XII. | číslo = 37 | strany = 13 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> klubu ktorý patril v [[80. roky 20. storočia|80. rokoch minulého storočia]] k špičke [[česko-slovenská futbalová liga|československej ligy]]. Mičinec debutoval v lige 27. augusta 1980 proti [[FC Zbrojovka Brno|Zbrojovke Brno]] (1 : 2), prvé dva ligové góly strelil v 5. kole v zápase proti [[ŠK Slovan Bratislava|Slovanu Bratislava]] (3 : 0).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Norma chlapcov od Botiča | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1980 | mesiac = september | ročník = XXXII. | číslo = 218 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Hneď vo svojej prvej sezóne bol s 10 gólmi najlepším strelcom Bohemiansu, skóroval aj v [[Pohár UEFA|Pohári UEFA]] proti [[Ipswich Town FC|Ipswichu Town]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Mičinec sa mohol presláviť... | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1980 | mesiac = jún | ročník = XXII. | číslo = 263 | strany = 6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Bohemians obsadil v tabuľke tretie miesto, v nasledujúcej sezóne obhájil bronzovú priečku a v sezóne 1982/83 získal historický majstrovský titul,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Bohemians poprvé mistrem | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1983/6/13/8.png | dátum vydania = 13. 6. 1983 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> čo je dodnes najväčší úspech klubu. Mužstvo hralo atraktívny útočný futbal,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Ve znamení klokana | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1983/6/21/8.png | dátum vydania = 21. 6. 1983 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> na domácom ihrisku rozdávali súperom nádielky, jediné zaváhanie so [[AC Sparta Praha|Spartou Praha]] (0 : 2) ukončilo sériu 39 zápasov bez prehry.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Překvapení ve Vršovicích | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1983/3/14/8.png | dátum vydania = 14. 3. 1983 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref>. Mičinec odohral v majstrovskej sezóne pre zranenie len 12 zápasov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Predsatvujeme nového majstra ČSSR vo futbale | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1983 | mesiac = jún | ročník = XXXVII. | číslo = 144 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> „Klokanom“ sa darilo aj v [[Pohár UEFA|Pohári UEFA]], keď sa bez prehry prebojoval až do semifinále. Postupne vyradili Admiru Wacker Viedeň, [[AS Saint-Étienne]] - Mičinec dal gól v jednom z najkrajších zápasov,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Francouzi odjíždí z Ďolíčku s prázdnou | url = https://www.cestazatitulem.cz/index.php/vysledky-pohar-uefa/2-kolo-doma | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = cestazatitulem.cz | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Klokani ďalej, Baník dofáral | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1982 | mesiac = november | ročník = XXXVI. | číslo = 262 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> [[Servette FC|Servette Ženeva]] a [[Dundee United FC|Dundee United]]. V dvojzápase o postup do finále bol neskorší víťaz pohára [[RSC Anderlecht|Anderlecht Brusel]] (0:1, 1:3) nad ich sily.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zázrak se nekonal, Bohemka skončila v semifinále Poháru UEFA | url = https://www.cestazatitulem.cz/index.php/vysledky-pohar-uefa/semifinale-venku | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = cestazatitulem.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne 1984/85 vyradili v Pohári UEFA slávny [[Ajax Amsterdam]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Před 25 lety jsme vyřadili Ajax Amsterdam | url = https://www.bohemians.cz/clanek/9834/pred-25-lety-jsme-vyradili-ajax-amsterdam | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bohemians.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> s vychádzajúcimi hviezdami [[Marco van Basten]], [[Frank Rijkaard]], [[Ronald Koeman]], v 3. kole vypadli s [[Tottenham Hotspur FC|Tottenhamom Hotspur]]. Ďalší titul mohol Bohemians získať v sezóne 1984/85. Po jeseni bol prvý,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Prim hráli Bohemians | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1984/12/11/8.png | dátum vydania = 11. 12. 1984 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> v 20. kole viedol tabuľku s náskokom 5 bodov, dve kolá pred koncom bol stále v čele. V poslednom zápase hostila ''Bohemka'' [[FC Spartak Trnava|Trnavu]] a keďže [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] prehrala v [[FK Dukla Banská Bystrica|Banskej Bystrici]], stačilo im remizovať. V nervóznom zápase boli štyria hráči vylúčení, Mičinec za vzájomné okopávanie spolu s Trnavčanom Ekhardtom. Bohemians napriek veľkej prevahe nedokázal streliť gól, prehral 0:1 a skončil druhý za Spartou len o skóre <ref>.{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Dramatický, ale nepěkný závěr nejvyšší soutěže v kopané. Sparta titul obhájila. Drtivá převaha Bohemians bez efektu | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1985/6/20/8.png | dátum vydania = 20. 6. 1985 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> V polovici sezóny 1986/87 prestúpil Mičinec do [[FC DAC 1904 Dunajská Streda|DAC Dunajská Streda]], jeho prestup bol udalosťou číslo 1 na česko-slovenskej ligovej scéne.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = DAC Dunajská Streda: S Mičincom v útoku | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1987 | mesiac = marec | ročník = XIX. | číslo = 10 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Hneď v prvom zápase skóroval v 1. minúte proti RH Cheb <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = MÔJ NAJ GÓL ZA DAC: TIBOR MIČINEC | url = https://www.dac1904.sk/sk/clanek.asp?id=Moj-NAJ-gol-za-DAC-Tibor-Micinec-5228 | dátum vydania = 20. 5. 2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ =dac1904.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. V mužstve zo [[Žitný ostrov|Žitného ostrova]] pôsobil dve a pol sezóny, dvakrát bol najlepším strelcom klubu v sezónach, v ktorých obsadili 4. resp. 3. miesto v tabuľke. V roku [[1987]] vyhrali [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]] i [[Česko-slovenský pohár vo futbale|Česko-slovenský pohár]] bez toho, že by vo finálových zápasoch dali gól. Vo finálových zápasoch s [[FC Nitra|Plastikou Nitra]] resp. Spartou Praha boli úspešnejší v [[penaltový rozstrel|penaltových roszstreloch]]. Najmä víťazstvo nad favorizovanou Spartou vo finále v [[Kopřivnice|Kopřivnici]] bolo senzáciou. Sparta mala mužstvo plné reprezentantov, zápas bez gólov mal veľmi dobrú úroveň najmä v predĺžení, bombu Mičinca vyrazil brankár Stejskal, v penaltovom rozstrele Mičinec nezaváhal, naopak Sparťania zlyhali, o triumfe DAC rozhodol [[Peter Fieber]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Čs. pohár na Žitný ostrov | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1987/6/22/8.png | dátum vydania = 22. 6. 1987 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Sladká odmena za peknú sezónu | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1987 | mesiac = jún | ročník = XIX. | číslo = 26 | strany = 14 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Vrcholom boli zápasy Pohára UEFA s [[FC Bayern München|Bayernom Mníchov]], vonku 1:3 Mičinec prihral na gól Szabanovi,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Škoda promarněných šancí. Pohár UEFA: Bayern Mnichov-DAC Dunajská Streda 3:1 | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1988/10/27/8.png | dátum vydania = 27. 10. 1988 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> doma za stavu 0:2 prestrelil bránu** [http://www.fcdac1904.com/Archiv/1988_89/88_89_UEFA_2.kolo1_Bayern-DAC.htm] [[La Liga]] CD Logroñés 1 zápas proti [[Real Sociedad]] 15. 12. 1991, v [[Copa del Rey|Španielskom pohári]] 1 gól <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Nikdy viac do Španielska! | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = január | ročník = XXIV. | číslo = 4 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>[https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=513953] [[AC Omonia]] 20 gólov, P-UEFA vyradili Slaviu Sofia 2 góly Bohemka stý gól proti Unionu Cheb, Benešovu vystrieľal postup do 1. ligy, najlepší strelec II. ligy (18 gólov)* === Reprezentačná kariéra === {{TCH|f|0|Česko-slovensko}} reprezentoval v siedmich zápasoch, debutoval 7. apríla 1984 vo [[Verona|Verone]] v priateľskom stretnutí s {{ITA|f|0|Talianskom}} (1 : 1). V neúspešnej kvalifikácii MS 1986 nastúpil päťkrát, pri víťazstve 2 : 1 nad {{SWE|f|0|Švédskom}} padli obidva góly po jeho akciách. V 41. minúte sa vtipne uvoľnil a polovysoká lopta, po súboji pred bránou súpera si Švédi dali vlastný gól. V 68. minúte Mičincovu strelu z voleja vyrazil brankár Ravelli a Vízek hlavičkou strelil víťazný gól* [https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1985/10/17/8.png Vítězství nad silným soupeřem]. Jediný gól strelil 27. októbra 1987 v [[Bratislava|Bratislave]] proti {{POL|f|0|Poľsku}} (3 : 1).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Orlica odletela bez koristi | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1987 | mesiac = november | ročník = XIX. | číslo = 45 | strany = 12,13 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V 12. minúte striedal Zdeňka Nehodu, pre ktorého to bol rekordný 90. štart a rozlúčkový zápas v reprezentácii. V 47. minúte zvýšil na 2:1 hlavou po centri Levého === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za Bohemians Praha (7) |- |rowspan="5"|<center>Pohár UEFA||<center>1980/1981||2. kolo||{{ENG}} [[Ipswich Town FC|Ipswich Town]]||<center>2:0||<center>1 |- |<center>1982/1983||2. kolo||{{FRA}} [[AS Saint-Étienne]]||<center>4:0||<center>1 |- |<center>1984/1985||1. kolo||{{CYP}} Apollon Limassol||<center>6:1||<center>3 |- |rowspan="2"|<center>1985/1986||1. kolo||{{HUN}} [[Győri ETO FC|Rába ETO Győr ]]||<center>4:1||<center>1 |- |2. kolo||{{DEU}} [[1. FC Köln]]||<center>2:4||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za DAC Dunajská Streda (4) |- |rowspan="2"|<center>PVP||rowspan="2"|<center>1987/1988||predkolo||{{CYP}} AEL Limassol||<center>5:1||<center>2 |- |1. kolo||{{CHE}} [[BSC Young Boys|Young Boys Bern]]||<center>2:1||<center>1 |- |<center>Pohár UEFA||<center>1988/1989||1. kolo||{{SWE}} Östers IF||<center>6:0||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za Omoniu Nikózia (2) |- |rowspan="2"|<center>Pohár UEFA||rowspan="2"|<center>1990/1991||rowspan="2"|1. kolo||rowspan="2"|{{BGR}} Slavia Sofia||<center>1:2||<center>1 |- |<center>4:2||<center>1 |} == Jozef Kožlej == Rodák zo [[Stropkov]]a prišiel v roku 1989 do dorastu [[1. FC Tatran Prešov|Tatrana Prešov]]. Ako 17-ročný debutoval v [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] 3. marca 1991 proti Bohemiansu Praha, prvý gól strelil 9. júna 1991 Spartaku Hradec Králové, prispel ním k vysokému víťazstvu 5:0. S Prešovom získal svoju prvú trofej, [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]] 1992, vo finále vyhrali nad [[FK Lokomotíva Košice]] 2:0<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Na prešovskú nôtu | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = máj | ročník = XLVI. | číslo = 112 | strany = 1,8 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, finále Sparta<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Prešov – Sparta 1:2 (0:1). Česko-slovenský pohár do Prahy | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = jún | ročník = XLVI. | číslo = 133 | strany = 1,6 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>** V sezóne 1992/93 zaznamenal svoj prvý hetrik proti [[FC Spartak Trnava|Spartaku Trnava]] (7:1),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Raz to muselo prísť! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | mesiac = október | ročník = XLVI. | číslo = 254 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> na jar hral už za [[AC Sparta Praha|Spartu Praha]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Sparta rýchlejšia ako Dortmund | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = február | ročník = XLVII. | číslo = 26 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> prvý gól 10. apríla 1993 Interu (3 : 1)** s ktorou vyhral posledný federálny titul aj [[Pohár FAČR|Český pohár]], vo finále posledného ročníka [[Česko-slovenský pohár vo futbale|Česko-slovenského pohára]] však prehrala Sparta nečakane vysoko 1:5 s [[1. FC Košice]]. Ďalšie dva majstrovské tituly získal už v samostatnej [[1. česká futbalová liga|českej lige]]**1994, v poslednom kole dva góly Chebu**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Veľkolepé oslavy | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = december | ročník = XLVIII. | číslo = 134 | strany = 12 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V sezóne 1994/95 obliekol dresy troch mužstiev, perličkou je, že v troch kolách za sebou hral vždy v inom klube. Sparta ho vymenila za Lokvenca do Hradca Králové, kde odohral jediný zápas, v ďalšom kole už nastúpil za [[FK Viktoria Žižkov|Viktoriu Žižkov]]*<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = V troch kolách za tri kluby? | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = október | ročník = XLVIII. | číslo = 242 | strany = 11 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> - finalista pohára 1995*, 1994 so Spartou finále* V sezóne 1996/97 sa vrátil do [[Niké liga|slovenskej ligy]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Najvyššie ciele vicemajstra | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = jún | ročník = L. | číslo = 148 | strany = 14 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v [[1. FC Košice]] získal majstrovský titul, keď z ligového trónu zosadili po trojročnej nadvláde Slovan. Svoju dominanciu nad belasými potvrdili aj vysokým víťazstvom 5:0 v [[Slovenský futbalový superpohár|Slovenskom Superpohári]]**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Potlesk majstrovi za víťazstvo i hru | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = júl | ročník = LI. | číslo = 166 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> 4 góly Prešovu (5 : 0)**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Štyri góly Jozefa Kožleja | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = máj | ročník = LI. | číslo = 102 | strany = 10 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Kožlej sa stal s 22 gólmi kráľom strelcov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Potlesk majstrovi za víťazstvo i hru | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = júl | ročník = LI. | číslo = 166 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Košičania si ako prvý slovenský klub vybojovali postup do skupinovej fázy [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov]] v sezóne 1997/98, [[FK Spartak Moskva|Spartak Moskva]] gól**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Do odvety aj s nádejou | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = august | ročník = LI. | číslo = 187 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> v skupine [[Manchester United]], [[Juventus FC|Juventus Turín]], [[Feyenoord Rotterdam]] bez bodu* Obhájili titul, vo finále Slovenského pohára i Superpohára prehrali s Trnavou* Na jar 1999 pôsobil v 2. bundeslige v klube [[Greuther Fürth|SpVgg Greuther Fürth]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kožlej na hosťovanie do Nemecka | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1998 | mesiac = december | ročník = LII. | číslo = 301 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> odkiaľ sa vrátil do Košíc. Od sezóny 2000/01 pôsobil šesť a pol sezóny na Cypre, v troch kluboch* Olympiakos Nikózia 2. miesto v lige, vybojoval účasť v Pohári UEFA po 24 rokoch <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Jozef Kožlej vybojoval pre Olympiakos Nikózia účasť v pohárovej Európe po 24 rokoch! | url = https://korzar.sme.sk/c/4697771/jozef-kozlej-vybojoval-pre-olympiakos-nikozia-ucast-v-poharovej-europe-po-24-rokoch.html | dátum vydania = 15. 5. 2001 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = korzar.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, Kožlej 15 gólov najlepší strelec mužstva a 4. v lige <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Cyprus, 2000-01 | url = https://top15goalscorers.blogspot.com/2014/12/cyprus-2000-01.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = top15goalscorers.blogspot.com | miesto = | jazyk = }}</ref>. Vyradili prekvapujúco maďarský Dunaferr Kožlej dva góly <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = J. Kožlej sa v strašných podmienkach na futbal blysol excelentnou hlavičkou pod brvno | url = https://korzar.sme.sk/c/4688114/j-kozlej-sa-v-strasnych-podmienkach-na-futbal-blysol-excelentnou-hlavickou-pod-brvno.html | dátum vydania = 11. 8. 2001 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = korzar.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Futbal: Kožlej pomohol Nikózii k postupu do 1. kola Pohára UEFA | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-kozlej-pomohol-nikozii-k-postupu-do-1-kola-pohara-uefa/ | dátum vydania = 24. 8. 2001 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* 2001/02 dal 20 gólov, kolo pred koncom hetrik Doxa 5:1 najlepší strelec <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = "Cyperčan" J. Kožlej dosiahol hetrik, stále vedie v tabuľke strelcov | url = https://korzar.sme.sk/c/4659965/cypercan-j-kozlej-dosiahol-hetrik-stale-vedie-v-tabulke-strelcov.html | dátum vydania = 23. 4. 2002 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = korzar.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, v poslednom kole ho predstihol Poliak Kowalczyk 5 gólov* [https://legia.net/news/piec-bramek-wojciecha-kowalczyka-apoel-mistrzem-cypru/72753] Omonia Nikózia - 2003/04 kráľ stelcov [https://top15goalscorers.blogspot.com/2017/11/cyprus-2003-04.html], pohár 2005, Superpohár 2005 2007 prestup do AE Larissa, PAOK Solún (3:1) vyrovnal Adamca <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kožlej vyrovnal Adamcov gólový rekord | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/118267-kozlej-vyrovnal-adamcov-golovy-rekord/ | dátum vydania = 26. 2. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Grécky pohár vo finále strelil gól hlavou už v 3. minúte [[Panathinaikos FC]] 2:1 [https://sportnet.sme.sk/spravy/kozlej-ma-grecky-pohar/ Kožlej má Grécky pohár] [https://sportnet.sme.sk/spravy/kozlej-ziskal-piaty-pohar-vo-stvrtej-krajine/ Kožlej získal piaty pohár vo štvrtej krajine]* Pohár UEFA skupina, hral proti [[AZ Alkmaar]], [[1. FC Norimberg]] dal gól <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Norimberg poslal ďalej Mintál! | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/121624-norimberg-poslal-dalej-mintal/ | dátum vydania = 20. 12. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>* 2008/09 nováčik Thrasyvoulos Fylis, historicky prvý gól klubu v gréckej lige, hneď hetrik proti OFI Kréta (3:1)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kožlej o novinároch: Šialenstvo, toto som ešte nezažil | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/kozlej-o-novinaroch-sialenstvo-toto-som-este-nezazil/ | dátum vydania = 23. 10. 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Hráčsku kariéru ukončil v 2. gréckej lige [https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/119565-kozlej-ukoncil-karieru/] === Reprezentačná kariéra === Reprezentoval ČSFR 21,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Desaťminútovka zo zlého sna! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1994 | mesiac = marec | ročník = XLVIII. | číslo = 57 | strany = 5 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> štvrťfinále ME 1994 Taliansko (0 : 3), Slovensko 21* {{SVK|f|0}} 26/3, prvý zápas 23. októbra 1996 {{FRO|f|0}} (3 : 0), v 68. minúte striedal Igora Bališa**<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kožlej medzi jankechovcov! | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = október | ročník = L. | číslo = 244 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, prvý gól {{BOL|f|0|Bolívii }} (1 : 0) === Góly v reprezentácii === {|class="wikitable" ! Por. č. ! width=80|Dátum ! width=150|Miesto ! width=150|Súper ! Výsledok ! Góly ! width=150|Typ zápasu |- |<center>1.||2. 2. 1997||Cochabamba||{{BOL|f|1}}||<center>1:0||{{gól|83}}||priateľský |- |<center>2.||rowspan="2"|14. 5. 2002||rowspan="2"|[[Prešov]]||rowspan="2"|{{UZB|f|1}}||rowspan="2"|<center>4:1||rowspan="2"|{{gól|47}} <br/> {{gól|79}}||rowspan="2"|priateľský |- |<center>3. |} === Góly v európskych pohároch === {|class="wikitable" ! Súťaž ! width="80"|Sezóna ! width="80"|Fáza ! width="150"|Súper ! Výsledok ! Góly |- ! colspan="6"| Góly za 1. FC Košice (3) |- |<center>Pohár UEFA||<center>1996/1997||1. predkolo||{{ALB}} [[Teuta Durrës]] ||<center>4:1||<center>1 |- |rowspan="2"|<center>Liga majstrov||<center>1997/1998||2. predkolo||{{RUS}} [[FK Spartak Moskva|Spartak Moskva]]||<center>2:1||<center>1 |- |<center>1998/1999||1. predkolo||{{NIR}} FC Cliftonville||<center>8:0||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za Olympiakos Nikózia (2) |- |rowspan="2"|<center>Pohár UEFA||rowspan="2"|<center>2001/2002||rowspan="2"|1. predkolo||rowspan="2"|{{HUN}} Dunaferr||<center>2:2||<center>1 |- |<center>4:2||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za Omoniu Nikózia (3) |- |rowspan="3"|<center>Pohár UEFA||rowspan="2"|<center>2004/2005||1. predkolo||{{MKD}} FK Sloga Jugomagnat||<center>4:0||<center>1 |- |2. predkolo||{{BGR}} CSKA Sofia||<center>1:1||<center>1 |- |<center>2005/2006||1. predkolo||{{MLT}} Hibernians||<center>3:0||<center>1 |- ! colspan="6"| Góly za AE Larissa (1) |- |<center>Pohár UEFA||<center>2007/2008||skupina||{{DEU}} [[1. FC Norimberg]]||<center>1:3||<center>1 |} ==Basketbalisti storočia== '''Basketbalisti storočia''' bola anketa [[Slovenská basketbalová asociácia|Slovenskej basketbalovej asociácie]], v ktorej hlasovali tréneri, novinári a funkcionári v kategóriach Basketbalisti storočia a Tréneri storočia. Výsledky ankety boli slávnostne vyhlásené [[27. december|27. decembra]] [[2000]] v [[Lučenec|Lučenci]] v hoteli Reduta v rámci ankety [[Basketbalista roka]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Najlepší v storočí: Kropilák a Kotočová | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = december | ročník = LIV. | číslo = 298 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> ===Basketbalisti storočia=== {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {|class = "wikitable" !Por. !Basketbalisti storočia !Body |- |<center>1.<center>||[[Stanislav Kropilák]]||<center>218 |- |<center>2.<center>||[[Richard Petruška]]||<center>76 |- |<center>3.<center>||[[Gustáv Herrmann]]||<center>71 |- |<center>4.<center>||[[Peter Rajniak]]||<center>68 |- |<center>5.<center>||[[Oto Matický]]||<center>67 |- |<center>6.<center>||[[Gustáv Hraška]]||<center>56 |- |<center>7.<center>||[[Boris Lukášik]]||<center>54 |- |<center>8.<center>||[[Juraj Žuffa]]||<center>35 |- |<center>9.<center>||[[Dušan Lukášik]]||<center>22 |- |<center>10.<center>||[[Ján Hluchý]] ||<center>18 |} {{Stĺpce-2}} {|class = "wikitable" !Por. !Basketbalistky storočia !Body |- |<center>1.<center>||[[Anna Kotočová]]||<center>164 |- |<center>2.<center>||[[Erika Burianová-Dobrovičová]]||<center>122 |- |<center>3.<center>||[[Andrea Kuklová]]||<center>70 |- |<center>4.<center>||[[Božena Miklošovičová-Štrbáková]]||<center>67 |- |<center>5.<center>||[[Eva Petrovičová]]||<center>55 |- |<center>6.<center>||[[Iveta Bieliková]]||<center>32 |- |<center>7.<center>||[[Zora Brziaková]]||<center>30 |- |<center>8.<center>||[[Yvetta Polláková]]||<center>22 |- |rowspan="2"|<center>9.-10.||[[Irena Rajniaková]]||<center>21 |- |[[Nataša Dekanová]]||<center>21 |} {{Stĺpce-2}} {{Stĺpce-koniec}} ===Tréneri storočia=== {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {|class = "wikitable" !Por. !Kategória tréner mužov !Body |- |<center>1.<center>||[[Gustáv Herrmann]]||<center>20 |- |<center>2.<center>||[[Ján Hluchý]]||<center>17 |- |<center>3.<center>||Miroslav Rehák||<center>8 |} {{Stĺpce-2}} {|class = "wikitable" !Por. !Kategória tréner žien !Body |- |<center>1.<center>||[[Natália Hejková]]||<center>27 |- |<center>2.<center>||[[Ján Hluchý]]||<center>16 |- |<center>3.<center>||Jozef Hodál||<center>2 |} {{Stĺpce-2}} {{Stĺpce-koniec}} ==Ján Hluchý== {{Infobox Osobnosť |Meno = Ján Hluchý |Portrét = |Popis = slovenský basketbalista |Veľkosť obrázka = |Dátum narodenia = [[7. február]] [[1925]] |Miesto narodenia = [[Nové Mesto nad Váhom]], [[Slovensko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1995|7|13|1925|2|7}} |Miesto úmrtia = [[Bratislava]] }} {{Infobox-medaila}} {{Infobox-medaila krajina|{{TCH}}}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov|Majstrovstvá Európy]]}} {{Infobox-medaila farba|1||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1946|Ženeva 1946]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|muži ČSR]]}} {{Infobox-medaila krajina|{{TCH}} (tréner)}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá sveta v basketbale|Majstrovstvá sveta]]}} {{Infobox-medaila farba|3||<center>[[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1959|Moskva 1959]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo žien|ženy ČSR]]}} {{Infobox-medaila farba|2||<center>[[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1971|Brazília 1971]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo žien|ženy ČSSR]]}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien|Majstrovstvá Európy]]}} {{Infobox-medaila farba|3||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1960|Sofia 1960]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo žien|ženy ČSR]]}} {{Infobox koniec}} '''Ján Hluchý''' (* [[7. február]]a [[1925]], [[Nové Mesto nad Váhom]] – † [[13. júl]]a [[1994]]) bol slovenský basketbalový hráč, tréner a funkcionár, reprezentant Československa, majster Európy 1946. ===Kariéra=== Hrával za kluby YMCA Bratislava (1943-1945), ŠK Železničiari Bratislava (1945-1950) a ATK Praha (1950-1951). V reprezentácii {{TCH|bm|0|Československa}} odohral 28 zápasov, v [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1946|Ženeve 1946]] sa stal majstrom Európy, v zlatom tíme bol jedným zo štvorice Slovákov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Zlatý triumf ženevský | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1981 | mesiac = máj | ročník = XXVI. | číslo = 18 | strany = 18,19 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Ešte počas hráčskej kariéry sa začal venovať trénerskej činnosti. Trénoval mužov i ženy Jednoty Košice, mužov ATK Praha a ŠK Železničiari Bratislava. Trinásť rokov viedol ženy Lokomotívy Bratislava, ktoré sa pod jeho vedením prepracovali k špičkovým ligovým družstvám, trikrát sa stali vicemajsterkami [[Česko-slovenská basketbalová liga žien|česko-slovenskej basketbalovej ligy]] (1962, 1965, 1968). Úspešne pôsobil aj v zahraničí, s mužmi UBSC Viedeň vyhral sedemkrát titul majstra Rakúska, reprezentáciu Rakúska priviedol na [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1977|ME 1977]]. Reprezentáciu žien {{TCH|bz|0|Česko-Slovenska}} viedol v rokoch 1959 – 1960 a 1970 – 1971. Na [[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1959|MS 1959 v Moskve]] bol jeden z dvojice trénerov bronzového družstva ČSR, bronz získal aj na [[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1960|ME 1960 v Sofii]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Aj v Sofii tretie | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1960 | mesiac = jún | ročník = V. | číslo = 24 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Najväčší úspech dosiahol na [[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1971|MS 1971 v Brazílii]], kde sa stali čs. basketbalistky vicemajsterkami sveta.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Striebro v Sao Paule má cenu zlata. Brazílsky šampionát očami trénera ing. J. Hluchého | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1971 | mesiac = jún | ročník = XXIV. | číslo = 150 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Bohatú trénerskú kariéru zavŕšil v sezóne 1988/89, keď viedol mužov [[BC Prievidza]]. Družstvo bez jediného reprezentanta, ktoré základ tvorili tridsiatnici, motivoval s filozofiou, že aj v zrelom basketbalovom veku môžu byť lepší ako tí druhí.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kmeť s duchom moderny | periodikum = Štart | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = február | ročník = XXXIV. | číslo = 6 | strany = 6,7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Hráčom vrátil sebadôveru, družstvo sa zlepšilo v obrannej činnosti<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Otázniky a výkričníky. Komentujeme basketbalovú ligu mužov | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = január | ročník = XLIII. | číslo = 20 | strany = 9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> a výsledkom bol histrorický majstrovský titul v [[Česko-slovenská basketbalová liga mužov|česko-slovenskej lige]] pre BC Prievidza.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Majstrom ČSSR sa stal BC Prievidza | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = marec | ročník = XLIII. | číslo = 67 | strany = 1,4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Keď počúvli Hluchého | periodikum = Život | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = apríl | ročník = XXXIX. | číslo = 14 | strany = 8,9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V ankete o [[Basketbalisti storočia (Slovensko)|najlepšieho slovenského trénera v 20. storočí]] obsadil 2. miesto v kategórii mužov aj žien<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = „Obojživelník“ vyššie so ženami. Denník Šport vybral dvadsať výnimočných slovenských trénerských osobností | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 2015 | mesiac = apríl | ročník = 69 | číslo = 87 | strany = 28 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>, v kategórii Hráč storočia bol na desiatom mieste. Ján Hluchý bol historicky prvý prezident [[Slovenská basketbalová asociácia|SBA]] v období 17. 2. 1990 – 13. 7. 1994. ===Úspechy a ocenenia=== * majster Európy 1946 * člen Siene slávy slovenského basketbalu '''Trénerské úspechy''' * 2. miesto na MS 1971 s družstvom žien Česko-Slovenska * 3. miesto na MS 1959 s družstvom žien Česko-Slovenska * 3. miesto na ME 1960 s družstvom žien Česko-Slovenska * víťaz čs. ligy mužov 1989 s BC Prievidza * 3× 2. miesto v čs. lige žien s Lokomotívou Bratislava * 7× majster Rakúska s mužmi UBSC Viedeň * 2. miesto v ankete Tréner storočia v kategórii mužov i žien ==Gustáv Herrmann== {{Infobox Osobnosť |Meno = Gustáv Herrmann |Portrét = |Popis = slovenský basketbalista |Veľkosť obrázka = |Dátum narodenia = [[16. marec]] [[1920]] |Miesto narodenia = [[Trnava]], [[Slovensko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|2010|3|31|1920|3|16}} |Miesto úmrtia = [[Bratislava]] }} {{Infobox-medaila}} {{Infobox-medaila krajina|{{TCH}}}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov|Majstrovstvá Európy]]}} {{Infobox-medaila farba|1||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1946|Ženeva 1946]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|muži ČSR]]}} {{Infobox-medaila farba|2||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1947|Praha 1947]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|muži ČSR]]}} {{Infobox-medaila krajina|{{TCH}} (tréner)}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov|Majstrovstvá Európy]]}} {{Infobox-medaila farba|3||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1957|Sofia 1957]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|muži ČSR]]}} {{Infobox-medaila farba|2||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1959|Istanbul 1959]]</center>|[[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|muži ČSR]]}} {{Infobox koniec}} '''Gustáv Herrmann''' bol slovenský basketbalový hráč, tréner a funkcionár, reprezentant Československa, majster Európy 1946. ===Kariéra=== Hrával za kluby Vinnetou Bratislava, YMCA Bratislava, ŠK Bratislava a Slávia Bratislava. [[23. november|23. novembra]] [[1935]] bol aktérom prvého oficiálneho zápasu v [[basketbal]]e na [[Slovensko|Slovensku]], keď v [[YMCA (budova v Bratislave)|telocvični YMCA v Bratislave]] nastúpili proti sebe družstvá Vinnetou a King s výsledkom 7:4. <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Fakty a súvislosti. Básnik Andrej Plávka ako rozhodca | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 2000 | mesiac = november | ročník = LIV. | číslo = 270 | strany = 39 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> V roku 1940 získal titul majstra Slovenska s družstvom ŠK Bratislava. V reprezentácii {{TCH|bm|0|Československa}} odohral 23 zápasov, v [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1946|Ženeve 1946]] sa stal majstrom Európy, v zlatom tíme bol jedným zo štvorice Slovákov <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zlato spod košov po vojne nečakal nik. Získali ho aj štyria Slováci | url = https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/96967-zlato-spod-kosov-po-vojne-necakal-nik-ziskali-ho-aj-styria-slovaci/ | dátum vydania = 20. 7. 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, na [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1947|ME 1947 v Prahe]] bol členom strieborného družstva ČSR. V rokoch 1956-1959 viedol čs. reprezentáciu mužov, <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Kapitán spod košov. Denník Šport vybral dvadsať výnimočných slovenských trénerských osobností | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 2015 | mesiac = apríl | ročník = 69 | číslo = 87 | strany = 28 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> s ktorou získal bronz na [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1957|ME 1957 v Sofii]] a striebro na [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1959|ME 1959 v Istanbule]]. <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Z Istanbulu vezieme striebro | periodikum = Večerník | odkaz na periodikum = | rok = 1959 | mesiac = jún | ročník = IV. | číslo = 127 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> Ako tréner viedol družstvá Náuka Bratislava (1952), Slávia SVŠT Bratislava (1953-1967), bol aj trénerom mládeže v [[BK Inter Bratislava|Interi Bratislava]] (1985-1995). V zahraničí pôsobil v [[Kuvajt]]e (1967-1972), v [[Tunisko|Tunisku]] (1983-1984), v Rakúsku viedol ženy Unionu Viedeň (1975/76). Gustáv Herrmann bol zakladateľom [[basketbal]]ovej [[metodika|metodiky]] na Slovensku, pôsobil ako [[pedagóg]] na [[Fakulta telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave|FTVŠ UK v Bratislave]] (1947-1985). Zastával rôzne funkcie v československom, slovenskom aj medzinárodnom basketbale, kde pôsobil ako komisár [[FIBA]]. V ankete o najlepšieho basketbalistu storočia na Slovensku obsadil tretie miesto, zvolili ho za trénera storočia v kategórii tréner mužov. ===Úspechy a ocenenia=== * majster Európy 1946 * 2. miesto na ME 1947 (hráč) a ME 1959 (tréner) * 3. miesto na ME 1957 (tréner) * 3. miesto v ankete Basketbalista storočia na Slovensku * Tréner storočia v kategórii tréner mužov * člen Siene slávy slovenského basketbalu * Strieborné kruhy SŠOV == Najúspešnejší športovci Slovenska == V ére Československa sa okrem ankety o [[Športovec roka (Česko-Slovensko)|najlepšieho športovca roka v Československu]] (1959 až 1992) vyhlasovala v určitých obdobiach aj anketa o najlepšieho športovca Slovenska. Anketa mala rôzne podoby aj názvy, cieľom však bolo určiť najlepšieho či najúspešnejšieho športovca v danom roku. V roku 1958 vyhlásil denník Československý šport anketu, v ktorej hlasovali čitatelia. Anketa sa stretla s veľkým ohlasom, do redakcie ** Prvý krát oficiálne vyhlásenie naj. športovcov za rok 1972 Klub slov. šport. novinárov v Handlovej** V 50. rokoch začala s oceňovaním naj. slov. športovcov redakcia denníka Smena, ktorú po 17 rokoch vystriedal Klub slov. šport. novinárov. 1982 prišlo odporúčanie, aby sa od slov. "separovania" upustilo. Znovuzrodenie ankety 1990 Blažek, 1991 Železný** <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Vyhlásenie najúspešnejších športovcov Slovenska za rok 1992 | periodikum = ŠPORT | odkaz na periodikum = | rok = 1993 | mesiac = január | ročník = XLVII. | číslo = 4 | strany = 7-9 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> ===1958=== Poradie najlepších športovcov vzniklo na základe hlasovania čitateľov <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = 10 najúspešnejších športovcov na Slovensku v roku 1958 | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1959 | mesiac = január | ročník = VII. | číslo = 5 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {|class="wikitable" ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[Karol Divín]]||[[krasokorčuľovanie]] |- |<center>2.||[[Marta Skupilová]]||[[plávanie]] |- |<center>3.||[[Bohumil Golian]]||[[volejbal]] |- |<center>4.||[[Imrich Stacho]]||[[futbal]] |- |<center>5.||Ladislav Čepčiansky||[[kanoistika]] |- |<center>6.||Walter Renner||[[cyklistika]] |- |<center>7.||Vladimír Černý||[[moderný päťboj]] |- |<center>8.||Jozef Gábriš||[[letecké modelárstvo]] |- |<center>9.||[[Pavol Molnár]]||[[futbal]] |- |<center>10.||Ľudmila Mohrová||[[lyžovanie|alpské lyžovanie]] |} ===1962=== Rebríček zostavil redakčný kolektív denníka Československý šport <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Desať najlepších na Slovensku | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1962 | mesiac = december | ročník = X. | číslo = 258 | strany = 4 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {|class="wikitable" ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[Viliam Schrojf]]||[[futbal]] |- |<center>2.||[[Karol Divín]]||[[krasokorčuľovanie]] |- |<center>3.||Mária Stančíková||[[parašutizmus]] |- |<center>4.||[[Jozef Golonka]]||[[ľadový hokej]] |- |<center>5.||[[Pavel Schmidt]]||[[veslovanie]] |- |<center>6.||[[Ján Popluhár]]||[[futbal]] |- |<center>7.||[[Adolf Scherer]]||[[futbal]] |- |<center>8.||Irena Bosá||[[stolný tenis]] |- |<center>9.||[[Eva Glesková-Lehocká|Eva Lehocká]]||[[atletika]] |- |<center>10.||[[Bohumil Golian]]||[[volejbal]] |} ===1963=== Rebríček zostavil redakčný kolektív denníka Československý šport <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Najlepší na Slovensku | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1963 | mesiac = december | ročník = XI. | číslo = 259-260 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" ! colspan="3"|Najlepší jednotlivci |- ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[Ján Popluhár]]||[[futbal]] |- |<center>2.||[[Eva Glesková-Lehocká|Eva Lehocká]]||[[atletika]] |- |<center>3.||[[Jozef Golonka]]||[[ľadový hokej]] |- |<center>4.||Peter Kurhajec||[[moderný päťboj]] |- |<center>5.||Rudolf Čillík||[[lyžovanie|severské lyžovanie]] |- |<center>6.||Ivan Ferák||[[plávanie]] |- |<center>7.||[[Vladimír Dzurilla]]||[[ľadový hokej]] |- |<center>8.||Vojtech Stantien||[[box]] |- |<center>9.||[[Bohumil Golian]]||[[volejbal]] |- |<center>10.||Anton Šoltýs||[[lyžovanie|alpské lyžovanie]] |} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" ! colspan="3"|Najlepšie kolektívy |- ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[ŠKP Košice|Červená hviezda Košice]]||[[vodné pólo]] |- |<center>2.||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]||[[futbal]] |- |<center>3.||Lokomotíva Bratislava||[[basketbal]], ženy |} {{Stĺpce-2}} {{Stĺpce-koniec}} ===1964=== Spoločná anketa redakcií denníkov Československý šport a Smena <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Najlepší na Slovensku 1964 | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1965 | mesiac = január | ročník = XIII. | číslo = 1 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" ! colspan="3"|Najlepší jednotlivci |- ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[Ján Popluhár]]||[[futbal]] |- |<center>2.||[[Eva Glesková-Lehocká|Eva Lehocká]]||[[atletika]] |- |<center>3.||[[Bohumil Golian]]||[[volejbal]] |- |<center>4.||[[Karol Divín]]||[[krasokorčuľovanie]] |- |<center>5.||Ladislav Trebatický||letecká akrobacia |- |<center>6.||[[Marianna Némethová-Krajčírová|Marianna Krajčírová]]||[[gymnastika|športová gymnastika]] |- |<center>7.||[[Jozef Golonka]]||[[ľadový hokej]] |- |<center>8.||Ivan Ferák||[[plávanie]] |- |<center>9.||[[František Srna]]||motocyklový šport |- |<center>10.||Gabriel Kiš||[[parašutizmus]] |} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" ! colspan="3"|Najlepšie kolektívy |- ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.||[[ŠKP Košice|Červená hviezda Košice]]||[[vodné pólo]] |- |<center>2.||[[HC Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]||[[ľadový hokej]] |- |<center>3.||[[VK Slávia EU Bratislava|Slávia UK Bratislava]]||[[volejbal]], ženy |} {{Stĺpce-2}} {{Stĺpce-koniec}} ===1964=== <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pod košmi rozhoduje výška | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1963 | mesiac = február | ročník = XIII. | číslo = 9 | strany = 17 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {|class="wikitable" ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.|||| |- |<center>2.|||| |- |<center>3.|||| |- |<center>4.|||| |- |<center>5.|||| |- |<center>6.|||| |- |<center>7.|||| |- |<center>8.|||| |- |<center>9.|||| |- |<center>10.|||| |} ===1965=== <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pod košmi rozhoduje výška | periodikum = Československý šport | odkaz na periodikum = | rok = 1963 | mesiac = február | ročník = XIII. | číslo = 9 | strany = 17 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {|class="wikitable" ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.|||| |- |<center>2.|||| |- |<center>3.|||| |- |<center>4.|||| |- |<center>5.|||| |- |<center>6.|||| |- |<center>7.|||| |- |<center>8.|||| |- |<center>9.|||| |- |<center>10.|||| |} {|class="wikitable" ! Por. ! width=150|Meno ! width=150|Šport |- |<center>1.|||| |- |<center>2.|||| |- |<center>3.|||| |- |<center>4.|||| |- |<center>5.|||| |- |<center>6.|||| |- |<center>7.|||| |- |<center>8.|||| |- |<center>9.|||| |- |<center>10.|||| |} == BC Prievidza == V [[Česko-slovenská basketbalová liga mužov|česko-slovenskej basketbalovej lige]] odohrali 24 sezón, prvý krát sa predstavili v najvyššej súťaži v ročníku 1961/62. Ligové zápasy hrávali v jedálni CHZWP Nováky, od roku [[1964]] v telocvični baníckeho učilišťa v Prievidzi <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Prvé ligové zápasy hrali v jedálni. Diváci doslova dýchali na hráčov | url = https://myhornanitra.sme.sk/c/20621297/prve-ligove-zapasy-hrali-v-jedalni-divaci-doslova-dychali-na-hracov-archivne-foto.html | dátum vydania = 12. 8. 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = myhornanitra.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. V roku [[1977]] sa stala domovským stánkom klubu [[City aréna Prievidza|Viacúčelová športová hala]], v tom čase jedna z najmodernejších v Česko-slovensku. V druhej polovici [[80. roky 20. storočia|80. rokov 20. storočia]] sa Prievidza zaradila k špičke česko-slovenskej ligy, ako nováčik 6. miesto, o rok neskôr už bojovali o medaily, o 3. miesto prehrali s VŠ Praha a v ďalšej sezóne oslavovali historický majstrovský titul po finálovom víťazstve nad ďalším pražským klubom Spartou. Prievidza sa tak stala po [[Svit]]e a [[BK Inter Bratislava|Interi Bratislava]] tretím slovenským klubom, ktorý triumfoval v čs. lige. Ako obhajca titulu obsadil až 6. miesto, no v nasledujúcich rokoch bol opäť na popredných priečkach súťaže. Postupne získal bronz, striebro a v sezóne 1992/93 získal posledný "federálny" titul** === Bilancia v čs. lige === :{{prvé miesto}} 1988/89, 1992/93 :{{druhé miesto}} 1991/92 :{{tretie miesto}} 1990/91 === Umiestnenie v jednotlivých sezónach === {|width=100% |width=33%| *1961/62 - 10. miesto *1962/63 - 12. zostup *1966/67 - 8. *1967/68 - 12. zostup *1969/70 - 6. *1970/71 - 9. *1971/72 - 8. *1972/73 - 5. |width=33%| *1973/74 - 7. *1974/75 - 8. *1975/76 - 5. *1976/77 - 8. *1977/78 - 10. *1978/79 - 10. *1979/80 - 10. zostup *1981/82 - 7. |width=33%| *1982/83 - 11. zostup *1986/87 - 6. *1987/88 - 4. (o 3. miesto s VŠ Praha 0:3) *1988/89 - majster ČSSR (vo finále [[BC Sparta Praha]] 3:1) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Prievidza poprvé mistrem | url = http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1989/3/20/7.png | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Rudé právo, 20. 3. 1989, str. 7 | miesto = | jazyk = }}</ref> *1989/90 - 6. *1990/91 - 3. (o 3. miesto Brno 3:2) *1991/92 - 2. (finále s USK Praha 0:3) *1992/93 - majster ČSFR <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Epizódy slovenského basketbalu – Prievidza majstrom o jediný bod | url = https://www.basketliga.sk/sk/spravy/novinky/14-extra/480-epiz%C3%B3dy-slovensk%C3%A9ho-basketbalu-%E2%80%93-prievidza-majstrom-o-jedin%C3%BD-bod | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = basketliga.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |} === Majstrovské kádre <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kádre majstrov Slovenska v extralige mužov/Niké Slovenskej basketbalovej lige (1993 - 2021) | url = https://www.basketliga.sk/sk/info/historia/%C5%A1tatistiky | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = basketliga.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>=== *1988/89: Jaroslav Kraus, Peter Knob, Peter Jančura, Ľubomír Uhnák, Jiří Bárta, Anton Pekár, Pavel Miškovič, Marián Stopka, Karol Varga, Marián Marchyn, Ľuboš Krivošík, Alexander Vass, Branislav Jašš, tréner Ján Hluchý *1992/93: Oleg Meleščenko {{RUS}}, Dárius Dimavičius {{LTU}}, Jaroslav Kraus, Ľubomír Uhnák, Ľuboš Jelačič, Jozef Floreš, Dušan Lukášik ml., Peter Sestrienka, Igor Pipíška, Marián Marchyn, Erich Tábi, Ivan Jusko, tréner Vladas Garastas {{LTU}} *1993/94: Oleg Meleščenko, Darius Dimavičius, Miroslav Marko, Ľuboš Jelačič, Jozef Lovík, Branislav Jašš, Josef Floreš, Jaroslav Kraus, Peter Sestrienka, Igor Pipíška, Miroslav Chlupis, Jaroslav Štefánik, Viliam Ridzoň, tréner Ľubomír Doušek *1994/95: Miloš Babič, Oleg Meleščenko, Jozef Lovík, Branislav Jašš, Ivo Petovič, Ľuboš Jelačič, Peter Sestrienka, Igor Pipíška, Ivan Jusko, Radoslav Teličák, Juraj Pekárik, Jaroslav Štefánik, Filip Turcer, tréner Ľubomír Doušek *2011/12: Sullivan Phillips, David Godbold, Paul Guede, Nicholas Livas, Bobby Davis, Corey Pelle, Liam Potter, Kasper Averink, Peter Pipíška, Daniel Boór, Tomáš Vošlajer, Róbert Šturcel, tréner Johan Roijakkers *2015/16: Svetozar Stamenkovič, Igor Marič, Jaytornah Wisseh, Marko Batina, Richard Körner, Mike Rostampour, Milan Stanojevič, Marek Jašš, Jozef Vojtek, Jakub Kádaši, Jakub Pasovský, Samuel Hupka, Adam Dobrotka, Jozef Huljak, tréner Miljan Čurovič === BC v európskych pohároch === [http://www.linguasport.com/baloncesto/internacional/clubes/paises/countries.htm] [[Euroliga v basketbale mužov|Európsky pohár majstrov/Euroliga]] BK Baník Cigeľ Prievidza - 3 ročníky, osmifinále (1990) Celkem 12 zápasů (5 vítězství - 7 porážek), {|class="wikitable" !Sezóna !Kolo !Súper !Výsledky |- |rowspan="2"|1989-90||1. kolo||{{SWE}} Täby Basket||(95:61, 71:83) |- |osmifinále||{{ESP}} FC Barcelona||(74:85, 71:93) |- |rowspan="2"|1994-95||1. kolo||{{ALB}} SK Adelin Pogradec||(123:73, 99:78) |- |2. kolo||{{HRV}} KK Cibona Záhřeb||(82:105, 75:103) |- |rowspan="2"|1995-96||1. kolo||{{BIH}} KK Zenica Metalno ||(71:68, 71:68) |- |2. kolo||{{ITA}} Benetton Treviso||(87:91, 75:93). |} '''Koračov pohár''' BC Prievidza - 6 ročníků Celkem 18 zápasů (6 - 12), 1× . 1× ve čtvrtfinálové skupině (1997). {|class="wikitable" !Sezóna !Kolo !Súper !Výsledky |- |1990-91||1. kolo||{{EST}} KK Kalev Tallinn||(85:86, 87:107) |- |1991-92||1. kolo||{{TUR}} Çukurova University SK Adana||(87:83, 64:80) |- |rowspan="2"|1992-93||1. kolo||{{BUL}} BK Akademik Varna||(131:89, 91:96) |- |1/32||{{ESP}} Taugrés Baskonia Vitoria||(93:119, 92:111) |- |1993-94||1. kolo||{{TUR}} Galatasaray SK Istanbul||(89:75, 73:91) |- |rowspan="4"|1996-97||predkolo||{{BEL}} BBC Belgacom Aalst||(78:64, 84:81) |- |rowspan="3"|štvrťfinálová <br/> skupina <br/> 4. miesto||{{RUS}} CSK VVS Samara||(96:99, 92:98) |- |{{GRC}} AO Sporting Atény||(66:76, 63:74) |- |{{SWE}} Plannja Basket Lulea||(85:82, 60:89) |} '''Saporta cup/FIBA European cup''' Baník Cigeľ Prievidza - účast 2 ročníky, celkem 4 zápasy (1 vítězství - 3 porážky) {|class="wikitable" !Sezóna !Kolo !Súper !Výsledky |- |1994-95||3. kolo||{{LVA}} ASK Brocēni Rīga||(66:82, 65:86) |- |1995-96||3. kolo||{{SVN}} KK Smelt Olimpija Ľubľana||(81:73, 88:107) |} '''FIBA Liga majstrov''' 2016/17 {{ROU}} CSM Oradea 64:71, 67:73 '''FIBA Europe Cup''' 2016/17 {{BUL}} Lukoil Academcic, {{ISR}} Bnei Herzliya, {{ROU}} CSA Steaua București 2. fáza {{TUR}} Büyükçekmece Basketbol, {{BEL}} Antwerp Giants, {{FRA}} BCM Gravelines-Dunkerque === Hráči BC Prievidza v reprezentácii === Uhnák, Jašš, Jančura, Marko == Zoznam úspechov slovenského futbalu v medzinárodných klubových súťažiach == === Pohárové súťaže riadené UEFA === Najúspešnejšou sezónou slovenských klubov v európskych pohároch bola sezóna 1968/69. [[ŠK Slovan Bratislava]] vyhral [[Pohár víťazov pohárov UEFA]], keď vo [[Pohár víťazov pohárov 1968/1969 – Finále|finále]] porazil španielsky veľkoklub [[FC Barcelona]] a [[FC Spartak Trnava]] postúpil do semifinále [[Liga majstrov UEFA|Európskeho pohára majstrov]] [[Ajax Amsterdam]]** Slovan je tak jediným klubom z bývalého Československa, ktorý získal niektorý z európskych pohárov** V ére spoločného štátu sa podarilo niekoľkým českým klubom postúpiť do semifinále** V ére samostatnosti si ako prvý slovenský klub vybojovali postup do hlavnej súťaže [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov]] [[1.FC Košice]], neskôr ich nasledovali [[FC Petržalka|Artmedia Bratislava]], [[MŠK Žilina]] a [[ŠK Slovan Bratislava]]. Najlepšie si počínali hráči Artmedie v sezóne 2005/2006, ako jediný z našich zástupcov dokázali v elitnej súťaži bodovať, k senzačnému víťazstvu na pôde [[FC Porto]] pridal dve remízy s [[Rangers FC]], tretie miesto v skupine zaručilo postup do šestnásťfinále Pohára UEFA** Finálovú účasť okúsil [[Ladislav Kubala]] [[FC Barcelona]], dvakrát [[Milan Škriniar]] v drese Interu Miláno, raz [[Martin Škrtel]] [[FC Liverpool]], do hry nezasiahli** [[Alexander Vencel starší|Alexander Vencel]] - [[Jozef Fillo]], [[Alexander Horváth]], [[Vladimír Hrivnák]], [[Ján Zlocha]], [[Ivan Hrdlička]], [[Jozef Čapkovič]], [[Ľudovít Cvetler]], [[Ladislav Móder]] ([[Bohumil Bizoň]]), [[Karol Jokl]], [[Ján Čapkovič]]. Tréner: [[Michal Vičan]] <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Slovan korunoval slovenský polrok | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1969 | mesiac = máj | ročník = I. | číslo = 15 | strany = 23 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> {|class="wikitable" ! Súťaž ! Meno ! Klub ! Sezóna ! Súper vo finále |- |rowspan="2"|[[Liga majstrov UEFA|EPM/LM]]||[[Ladislav Kubala]]||{{ESP}} [[FC Barcelona]]||<center>1960/61||{{PRT}} [[SL Benfica|Benfica Lisabon]] 2:3 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Benfica-Barcelona 3:2 | url = https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=400099 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bdfutbol.com | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Milan Škriniar]]||{{ITA}} [[Inter Miláno]]||<center>2022/23||{{ENG}} [[Manchester City]] 0:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Škriniarovi chýbal kúsok k nesmrteľnosti. Ligu majstrov ovládol Manchester City | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/670803-skriniarovi-chybal-kusok-k-nesmrtelnosti-ligu-majstrov-ovladol-manchester-city/ | dátum vydania = 10. 6. 2023 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |rowspan="2"|[[Európska liga UEFA|EL]]||[[Martin Škrtel]]||{{ENG}} [[FC Liverpool]]||<center>2015/16||{{ESP}} [[FC Sevilla]] 1:3 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Sevilla otočila finále Európskej ligy s Liverpoolom a teší sa z hetriku | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/393523-sevilla-otocila-finale-europskej-ligy-s-liverpoolom-a-tesi-sa-z-hetriku/ | dátum vydania = 18. 6. 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Milan Škriniar]]||{{ITA}} [[Inter Miláno]]||<center>2019/20||{{ESP}} [[FC Sevilla]] 2:3 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Škriniar sa z trofeje neteší. Seville k nej pomohol i vlastenec Lukakua | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/560781-skriniar-sa-z-trofeje-netesi-seville-k-nej-pomohla-i-smola-lukakua/ | dátum vydania = 21. 8. 2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |} *[[Roman Pivarník]] – [[SK Rapid Wien|Rapid Viedeň]], 1995/96 finalista {|class="wikitable" ! Súťaž ! Meno ! Klub ! Sezóna ! Súper v semifinále |- |rowspan="4"|[[Liga majstrov UEFA|EPM]]||[[Ferdinand Daučík]], tréner||{{ESP}} [[Atlético Madrid]]||<center>1958/59||{{ESP}} [[Real Madrid]] 1:2, 1:0, 1:2 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Real Madrid-Atlético de Madrid 2:1 | url = https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=400063 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bdfutbol.com | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Ján Geleta]], [[Ján Zlocha]], Miroslav Čmarada||{{CZE}} [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]]||<center>1966/67||{{SCO}} [[Celtic FC]] 1:3, 0:0 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Devadesát minut jasné převahy Dukly, ale... Bez střelby se nevyhrává: Dukla-Celtic 0:0 | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1967/4/26/8.png | dátum vydania = 26. 4. 1967 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |colspan="2"|[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] zostava: [[Josef Geryk]], [[František Kozinka]] - [[Karol Dobiaš]], [[Kamil Majerník]], <br/>[[Vladimír Hagara]], [[Stanislav Jarábek]], [[Anton Hrušecký]], [[Ladislav Kuna]], [[Stanislav Martinkovič]], [[Adam Farkaš]], [[Jozef Adamec]], [[Dušan Kabát]]||<center>1968/69||{{NLD}} [[Ajax Amsterdam]] 0:3, 2:0 <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Trnavský víchor nezmietol Amsterdam | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1969 | mesiac = apríl | ročník = I. | číslo = 11 | strany = 3 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref> |- |[[Milan Škriniar]]||{{FRA}} [[Paris Saint-Germain FC|Paris SG]]||<center>2023/24||{{DEU}} [[Borussia Dortmund]] 0:1, 0:1 |- |rowspan="4"|[[Pohár víťazov pohárov UEFA|PVP]]||[[František Chovanec]]||{{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]||1972/73||{{ITA}} [[AC Miláno]] 0:1, 0:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Marný boj Sparty. Sparta-AC Milan 0:1 (0:0) | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1973/4/26/8.png | dátum vydania = 26. 4. 1973 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Pavol Michálik]], [[Augustín Antalík]], [[Milan Albrecht]], [[Jozef Marchevský]]||{{CZE}} [[FC Baník Ostrava|Baník Ostrava]]||1978/79||{{DEU}} [[Fortuna Düsseldorf]] 1:3, 2:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = B. Ostrava-Fortuna Düsseldorf 2:1 (0:1). Statečný, ale marný boj Baníku | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1979/4/26/8.png | dátum vydania = 26. 4. 1979 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Milan Luhový]], [[Dušan Fitzel]]||{{CZE}} [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]]||1985/86||{{UKR}} [[FK Dynamo (Kyjev)|Dynamo Kyjev]] 0:3, 1:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Semifinálová odveta: Dukla Praha-Dynamo Kyjev 1:1. Vojáci se rozloučili remízou | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1986/4/17/8.png | dátum vydania = 17. 4. 1986 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Stanislav Griga]]||{{NLD}} [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]]||1991/92||{{FRA}} [[AS Monaco]] 1:1, 2:2 |- |rowspan="5"|[[Európska liga UEFA|P-UEFA/EL]]||[[Tibor Mičinec]], [[Peter Zelenský]]||{{CZE}} [[Bohemians Praha]]||1982/83||{{BEL}} [[RSC Anderlecht]] 0:1, 1:3 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Pohár UEFA: Anderlecht-Bohemians Praha 3:1 (2:0). Loučení beze smutku | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1983/4/21/8.png | dátum vydania = 21. 4. 1983 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Ondrej Krištofík]]||{{CZE}} [[SK Slavia Praha]]||1995/96||{{FRA}} [[FC Girondins de Bordeaux|Girondins Bordeaux]] 0:1, 0:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Slavia proti Zidanovi. To bylo něco, vzpomíná Šmicer na semifinále UEFA | url = https://www.denik.cz/fotbal-zajimavosti/slavia-proti-zidanovi-to-bylo-neco-vzpomina-smicer-20190214.html | dátum vydania = 14. 2. 2019 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = denik.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Vratislav Greško]]||{{ITA}} [[Inter Miláno]]||2001/02||{{NLD}} [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]] 0:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Inter Miláno s Greškom v základnej zostave prehral s Feyenoordom 0:1 | url =https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-inter-milano-s-greskom-v-zakladnej-zostave-prehral-s-feyenoordom-01/ | dátum vydania = 5. 4. 2002 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>, 2:2 |- |[[Miroslav Stoch]]||{{TUR}} [[Fenerbahçe SK]]||<center>2012/13||{{PRT}} [[SL Benfica|Benfica]] 1:0, 1:3 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Fenerbahce prehralo v Lisabone 1:3, do finále mieri aj FC Chelsea | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/europske-pohare/clanok/279434-fenerbahce-prehralo-v-lisabone-13-do-finale-mieri-aj-fc-chelsea/ | dátum vydania = 2. 6. 2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |[[Marek Hamšík]]||{{ITA}} [[SSC Neapol]]||2014/15||{{UKR}} FK Dnipro 1:1, 0:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Hamšík si vo finále EL nezahrá, o titul zabojuje Sevilla a Dnipropetrovsk | url =https://sportnet.sme.sk/spravy/hamsik-si-vo-finale-el-nezahra-o-titul-zabojuje-sevilla-a-dnipropetrovsk/ | dátum vydania = 14. 5. 2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> |} === Pohárové súťaže iných konfederácií === * [[Pohár majstrov CONCACAF|Liga majstrov CONCACAF]] - [[Albert Rusnák (1994)|Albert Rusnák]], {{USA}} [[Seattle Sounders FC|Seattle Sounders]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Seattle s Rusnákom slávi. Ako prvý tím z MLS vyhral Ligu majstrov CONCACAF | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/625622-seattle-s-rusnakom-slavi-ako-prvy-tim-z-mls-vyhral-ligu-majstrov-concacaf/ | dátum vydania = 6. 6. 2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> * 1999, Jozef Mišo, {{CRC}} LD Alajuelense, finále, gól === Ostatné pohárové súťaže === '''SEP''' Stredoeurópsky pohár (nazývaný aj Mitropa cup), prvá medzinárodná súťaž klubov z Československa, Maďarska, Rakúska, Juhoslávie, Talianska, Švajčiarska a Rumunska, hral sa v rokoch 1927-1940, obnovená od 1955-1992, po vzniku EPM jeho význam upadol, od 1980 hrali len druholigové kluby, posledný ročník 1992. {|class="wikitable" ! Rok ! Meno/Klub ! Súper vo finále ! Poznámka |- |<center>1935||[[Ferdinand Faczinek]], [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]||{{HUN}} [[Ferencvárosi TC]] 1:2, 3:0||Faczinek 1×{{gól}} vo finále |- |<center>1938||[[Ferdinand Daučík]], [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]]||{{HUN}} [[Ferencvárosi TC]] 2:2, 2:0||Daučík kapitán mužstva |- |<center>1964||[[Ivan Mráz]], [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]||[[ŠK Slovan Bratislava]] 0:0, 2:0|| |- |<center>1967||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Jubilejní, 25. ročník Středoevropského poháru vyhrála Trnava | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1967/11/2/8.png | dátum vydania = 2. 11. 1967 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> ||{{HUN}} Újpesti Dózsa 2:3, 3:1 <br/> Góly: Kuna 2, Adamec, Švec, Kravárik||Kozinka - [[Karol Dobiaš|Dobiaš]], Jarábek, [[Vladimír Hagara|Hagara]], Brunovský, Kravárik, [[Ladislav Kuna|Kuna]], Martinkovič, Hrušecký, [[Jozef Adamec|Adamec]], Kabát, [[Ján Zlocha]], Švec |- |<center>1969||[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Na nohu pohára vyryjú: 1969 Internacionál Bratislava | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1969 | mesiac = júl | ročník = I. | číslo = 21 | strany = 23 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>||{{CZE}} [[FK Teplice|Sklo Union Teplice]] 4:1, 0:0 <br/>Góly: Ondrášek 2, Obložinský 2||Fülle - Hrica, Šolín, Deutsch, Bínovský (Daňo), Obložinský, Michal Medviď, [[Jozef Levický|Levický]], [[Juraj Szikora|Szikora]], Krnáč (Jurčo), Ondrášek |- |<center>1981||[[1. FC Tatran Prešov|Tatran Prešov]]||hralo sa systémom každý s každým|| M. Veselý – Š. Varga, Harajda, Labun, Fiľarský – Valíček (V. Rusnák, 46.), Šajánek, B. Majerník – Comisso, Šálka, Gombár, Anina* |- |<center>1989||[[Viliam Hyravý]], [[FC Baník Ostrava]]||hralo sa systémom každý s každým|| |} Finalisti: 1961 Nitra, 1966 Trenčín, 1964 Slovan '''Rappanov pohár''' {|class="wikitable" ! Rok ! Klub ! Súper vo finále ! Zostava |- |<center>1963||[[FK Inter Bratislava|Slovnaft Bratislava]], víťaz||{{ITA}} [[Calcio Padova|Padova]] 1:0 <br/> {{gól|88}} [[Adolf Scherer|Scherer]]|| |- |<center>1964||[[FK Inter Bratislava|Slovnaft Bratislava]], víťaz||{{POL}} Polonia Bytom 1:0 <br/> {{gól|57}} [[Adolf Scherer|Scherer]]|| |- |<center>1967||[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]], finalista||{{DEU}} [[Eintracht Frankfurt]] 2:3, 1:1 <br/> {{gól|10}} [[Jozef Levický|Levický]] {{gól|27}} Obložinský - {{gól|65}} Krnáč|| |} '''Interpohár''' Interpohár https://en.wikipedia.org/wiki/UEFA_Intertoto_Cup#Winners_by_nation Slovan Bratislava (8), Inter Bratislava (4), Košice (4), Nitra (3), Spartak Trnava (3), Jednota Trencin (2), Lokomotiva Kosice (2), DAC Dunajská Streda, Dukla Banská Bystrica, Tatran Prešov, Žilina '''Latinský pohár''' Latinský pohár (medzinárodná súťaž klubov z Talianska, Francúzska, Španielska a Portugalska), hral sa v rokoch 1949-1957. Prvý víťaz: 1949 FC Barcelona Posledný víťaz: 1957 Real Madrid Najviac víťazstiev: 2, FC Barcelona, Real Madrid, AC Miláno *[[Ladislav Kubala]], [[Ferdinand Daučík]] (tréner) – {{ESP}} [[FC Barcelona]], 1952 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Barcelona-Nice 1:0 | url = https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=390026 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bdfutbol.com | miesto = | jazyk = }}</ref> '''Veľtržný pohár''' *Pohár veľtržných miest (Veľtržný pohár, Inter-Cities Fairs Cup), predchodca Pohára UEFA, hral sa v rokoch 1955-1971, pôvodne boli účastníkmi mestá, v ktorých sa konali medzinárodné veľtrhy, neskôr najlepšie kluby, ktorým sa neušla účasť v EPM a PVP. Od sezóny 1971/72 nahradený Pohárom UEFA. [[FC Spartak Trnava]] 1970/71 postup do 3. kola, vyradili [[Olympique Marseille]] a [[Hertha BSC|Herthu BSC]] https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1970/10/29/8.png, vypadli s [[1. FC Köln]]** *[[Ladislav Kubala]] – {{ESP}} [[FC Barcelona]], 1958, 1960 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Barcelona-Birmingham 4:1 | url = https://www.bdfutbol.com/en/p/p.php?id=470285 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = bdfutbol.com | miesto = | jazyk = }}</ref> == Majstrovské tituly== Prvým slovenským futbalistom, ktorý získal titul v jednej z elitných ligových súťaží bol Ferdinand Faczinek, v sezóne 1937/38 vyhral s klubom [[FC Sochaux-Montbéliard|FC Sochaux]] [[Ligue 1|francúzsku ligu]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Saison 1937/1938 - Effectif Champion Ligue 1 (Division 1) | url = https://www.pari-et-gagne.com/saison193738.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = pari-et-gagne.com | miesto = | jazyk = }}</ref>. V roku 1940 bol členom majstrovského tímu [[FC Porto]] brankár Vojtech Andrášik, rodák z [[Rimavská Sobota|Rimavskej Soboty]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Futbalový brankár z Rimavskej Soboty sa stal majstrom Portugalska | url = https://www.rimava.sk/publicistika/futbalovy-brankar-z-rimavskej-soboty-sa-stal-majstrom-portugalska/ | dátum vydania = 3. 12. 2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = rimava.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Po roku 1945 sa objavili prví [[Slováci]] v [[Serie A|Serii A]], [[Július Korostelev]] bol v drese [[Juventus FC|Juventusu Turín]] vicemajstrom v sezóne 1946/47 a [[Július Schubert]] získal v roku [[1949]] majstrovský titul vo vtedajšom najlepšom [[Taliansko|talianskom]] klube [[Torino FC|FC Turín]], žiaľ zahynul pri leteckej katastrofe mužstva [[4. máj|4. mája]] [[1949]]** V 50. rokoch minukého storočia sa o úspechy [[FC Barcelona]] výrazne pričinila dvojica [[Ladislav Kubala]], [[Budapešť|budapeštiansky]] rodák [[Slovensko|slovenského]] pôvodu a tréner [[Ferdinand Daučík]], Kubalov švagor. Kubala získal v drese ''blaugranas'' štyri majstrovské tituly, dvakrát pod Daučíkovym vedením. Daučík priviedol k titulu aj [[Athletic Bilbao]]** V období [[Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989|totalitného režimu]] dostali povolenie odísť do zahraničia len hráči po dovŕšení 30 rokov a splnení určitých podmienok, napriek tomu sa na prelome 60.- 70. rokov [[20. storočie|minulého storočia]] prejavila rastúca úroveň [[Slovensko|slovenského]] futbalu v početnejšom zastúpení Slovákov v zahraničných ligových súťažiach** [[Jozef Obert]] a [[Ľudovít Cvetler]], bývalí spoluhráči z [[ŠK Slovan Bratislava]] paradoxne nezískali titul v čs. lige, podarilo sa im to v zahraničí. Obert [[Wacker Innsbruck]], Cvetler [[Standard Liège]]** Prvý veľký prestup do špičkového klubu sa uskutočnil v decembri 1988, [[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]] prestúpil do [[PSV Eindhoven]], ktorý v tom roku vyhral [[Liga majstrov UEFA|Európsky pohár majstrov]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Chovanec do Eindhovenu. Smlouva s vítězem PMEZ podepsána | url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1988/12/1/8.png | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Rudé Právo, 1. 12. 1988 | miesto = | jazyk = }}</ref> V 90. rokoch postupne vzrastal počet slovenských futbalistov v zahraničí, po vzniku samostatnej [[Slovenská republika]] získali ako prví majstrovské tituly v zahraničí v sezóne 1993/94 kvarteto Slovákov v [[AC Sparta Praha]], Karol Praženica [[Hajduk Split]]** V Top-5 ligových súťaží získali tituly [[Peter Dubovský]], [[Peter Pekarík]], [[Milan Škriniar]] a [[Stanislav Lobotka]]... [[Martin Škrtel]] ([[FC Liverpool]]) a [[Marek Hamšík]] ([[SSC Neapol]]) mali viackrát na dosah titul v [[Premier League]] resp. v [[Serie A|Serii A]], nakoniec zažili obaja majstrovské oslavy až v tureckej [[Süper Lig]]. Na titul siahal aj [[Vratislav Greško]] ([[FC Internazionale Miláno]]) v sezóne 2001/02, pred posledným kolom viedli tabuľku, ale v záverečnom zápase prehrali s [[Società Sportiva Lazio|Laziom]] 2:4 a klesli na tretie miesto** [[Marek Čech (1983)]] trikrát majster [[FC Porto]], [[Ľubomír Moravčík]] a [[Stanislav Varga]] [[Celtic FC]], [[Miroslav Stoch]] a [[Dávid Hancko]] v [[Eredivisie]]** ==Poháre== [[Ladislav Kubala]] – [[FC Barcelona]]** [[Jozef Obert]] – [[Wacker Innsbruck]], [[Jozef Móder]] po zisku [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenského pohára]] a [[Česko-slovenský pohár vo futbale|Československého pohára]] [[FK Lokomotíva Košice]] – [[GAK Graz]]** [[Milan Škriniar]] [[Coppa Italia|Taliansky pohár]], [[Supercoppa Italiana]] [[Martin Škrtel]] ([[FC Liverpool]]) a [[Marek Hamšík]] ([[SSC Neapol]]) [[Miloš Glonek]] – [[US Ancona 1905|Calcio Ancona]], 1995 [[Vladimír Kinder]] – [[FC Middlesbrough]]** [[Alexander Vencel ml.]] – [[RC Strasbourg Alsace|RC Strasbourg]], LP + fin. Coupé [[Martin Dúbravka]] – [[Manchester United FC|Manchester United]], 2023* (odchytal 2 zápasy v rámci hosťovania) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Finále, co nejde prohrát. Nebo ano? Rozpolcený Dúbravka: medaile jen při porážce | url = https://www.idnes.cz/fotbal/zahranici/martin-dubravka-finale-ligovy-pohar-newcastle-manchester-united.A230223_102506_fot_zahranici_jic | dátum vydania = 24. 2. 2023 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = idnes.cz | miesto = | jazyk = }}</ref>, [[Newcastle United FC|Newcastle United]], 2025 [[Vladimír Kinder]] – [[FC Middlesbrough]], 1997, 1998 *[[Filip Kiss]] – [[Cardiff City F.C.|Cardiff City]], 2012 {{FRA}} [[Coupe de la Ligue]] *[[Alexander Vencel ml.]] – [[RC Strasbourg Alsace|RC Strasbourg]] [[Supercoppa Italiana]]**[[Supercopa de España]]** Góly vo finále: Bulla**, Kubala, Kožlej**, MIntál, Hoško, Šebo, Bakoš, Rusnák 2, Mak, Šafranko, == Najviac pohárov v zahraničí == {|class="wikitable" !Počet <br/> titulov !width=150|Meno !Národný pohár !Ligový pohár !Superpohár |- |<center>5||[[Vladimír Janočko]]||3× [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]] {{AUT}}||||2× [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]] {{AUT}} |- |<center>||[[Dušan Kuciak]]||3× [[KP Legia Varšava|Legia Varšava]] {{POL}}, 1× [[Lechia Gdańsk]] {{POL}}|||| |- |<center>||[[Tomáš Hubočan]]||[[FK Zenit (Petrohrad)|Zenit Petrohrad]] {{RUS}}, [[Omonia Nikózia]] {{CYP}}||||2× [[FK Zenit (Petrohrad)|Zenit Petrohrad]] {{RUS}}, [[Omonia Nikózia]] {{CYP}} |- |<center>4||[[Marek Hamšík]]||2× [[SSC Neapol]] {{ITA}}||||1× [[SSC Neapol]] {{ITA}}, 1× [[Trabzonspor]] {{TUR}} |- |<center>6||[[Milan Škriniar]]||2× [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] {{ITA}}, [[Paris Saint-Germain FC|Paris SG]] {{FRA}}||||2× [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] {{ITA}}, [[Paris Saint-Germain FC|Paris SG]] {{FRA}} |- |<center>||[[Jakub Sylvestr]]||2× [[NK Dinamo Záhreb|Dinamo Záhreb]] {{HRV}}, Bnei Yehuda {{ISR}}, [[FK Žalgiris]] {{LTU}}|||| |- |<center>||[[Miroslav Stoch]]||[[Chelsea FC]] {{ENG}}, 2× [[Fenerbahçe SK]] {{TUR}}, 2× [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] {{CZE}}|||| |- |<center>||[[Jozef Kožlej]]||[[Omonia Nikózia]] {{CYP}}, AE Larisa {{GRC}}||||2× [[Omonia Nikózia]] {{CYP}} |- |<center>||[[]]|||||| |} ===Tréneri s pohárovými trofejami=== {|class="wikitable" !width=150|Meno !Pohárové trofeje !Klub |- |[[Ferdinand Daučík]]||[[Copa del Rey]] (6)<br/> Latinský pohár||{{ESP}} [[FC Barcelona]] (1951, 1952, 1953), {{ESP}} [[Athletic Bilbao]] (1955, 1956), {{ESP}} [[Real Zaragoza]] (1966) <br/> {{ESP}} [[FC Barcelona]] (1952) |- |[[Arnošt Hložek]]||Rakúsky pohár||{{AUT}} [[SK Rapid Wien|Rapid Viedeň]] (1972) |- |[[Michal Vičan]]||Poľský pohár||{{POL}} [[Ruch Chorzów]] (1974) |- |[[Stanislav Griga]]||[[Pohár FAČR|Český pohár]]||{{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] (2006) |- |[[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]]||[[Pohár FAČR|Český pohár]] <br/> Český Superpohár||{{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] (2008) <br/> {{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] (2010) |- |[[Vladimír Weiss (1964)|Vladimír Weiss st.]]||Kazašský pohár (2)||{{KAZ}} [[FK Kajrat Almaty]] (2014, 2015) |- |[[Zsolt Hornyák]]||Arménsky Superpohár||{{ARM}} MIKA Jerevan (2012), {{ARM}} FC Banants (2014) |} ===Ligové tituly=== * [[Ferdinand Daučík]] - {{ESP}} [[FC Barcelona]], 1952, 1953, {{ESP}} [[Athletic Bilbao]] 1956 * [[Michal Vičan]] - {{POL}} [[Ruch Chorzów]], 1974, 1975 * [[Jozef Karel]] - {{CRC}} Deportivo Saprissa, 1977 * [[Ivan Mráz]] - {{CRC}} LD Alajuelense, 1980, 1991 * [[Jozef Vengloš]] - {{MYS}} Kuala Lumpur FC, 1986 * [[Karol Dobiaš]] - {{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]], 1994 * [[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]] - {{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]], 1997, 2010 * [[Zsolt Hornyák]] - {{ARM}} FC Banants, 2014 == Klub ligových šampiónov == '''Klub ligových šampiónov''' je elitná spoločnosť [[Slovensko|slovenských]] [[futbal]]istov, ktorí získali počas svojej kariéry 5 a viac majstrovských titulov v v najvyšších ligových súťažiach ([[česko-slovenská futbalová liga]] [[1925]] – [[1993]], [[Najvyššia futbalová súťaž na Slovensku|slovenská liga]] [[1939]] – [[1944]] a od sezóny [[1. slovenská futbalová liga 1993/1994|1993/1994]], zahraničné ligy) v pozícii hráča a trénera. {|class="wikitable" |- !Počer titulov !width=150|Meno !Hráčske tiuly !Trénerské tituly |- |<center>12||[[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1984, 1985, 1987, 1988, 1989, 1993, 1994, 1995 / [[PSV Eindhoven]] {{NLD}} 1989, 1991||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 1997, 2010 |- |<center>10||[[Vladimír Weiss (1989)|Vladimír Weiss ml.]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2020, 2021, 2022, 2023, 2024, 2025 / [[Lekhwiya SC|Lekhwiya]] {{QAT}} 2014, 2015 / [[Rangers FC|Glasgow Rangers]] {{SCO}} 2011 / [[Olympiakos FC|Olympiakos]] {{GRC}} 2014|| |- |<center>9||[[Ferdinand Daučík]]||[[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] 1935, 1937, 1940, 1941||[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] 1942, 1944 / [[FC Barcelona]] {{ESP}} 1952, 1953 / [[Athletic Club|Athletic Bilbao]] {{ESP}} 1956 |- |<center>9||[[Vladimír Weiss (1964)|Vladimír Weiss st.]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1993||[[FC Petržalka 1898|Artmedia Petržalka]] 2005, 2008 / [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2013, 2021, 2022, 2023, 2024,2025 |- |<center>8||[[Lukáš Pauschek]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2011, 2013, 2020, 2021, 2022, 2023, 2024, 2025 || |- |<center>7||[[Jozef Adamec]]||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 1968, 1969, 1971, 1972, 1973 / [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]] 1962, 1963|| |- |<center>7||[[Leopold Šťastný]]||[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] 1940, 1941||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1949, 1950, 1951, 1955 / [[OAP Bratislava]] 1943 |- |<center>7||[[Michal Vičan]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1949, 1950, 1951, 1955||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1970 / [[Ruch Chorzów]] {{POL}} 1974, 1975 |- |<center>7||[[Július Bielik]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1984, 1985, 1987, 1988, 1989, 1990, 1991|| |- |<center>7||[[Zsolt Hornyák]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1992, 1994, 1999 / [[1. FC Košice]] 1997 / [[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] 2000, 2001||[[FC Banats]] {{ARM}} 2014 |- |<center>6||[[Ján Arpáš]]||[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] 1940, 1941, 1942, 1944, 1950, 1951|| |- |<center>6||[[Dušan Kabát]]||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 1968, 1969, 1971, 1972, 1973 / [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]] 1964|| |- |<center>6||[[Karol Dobiaš]]||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 1968, 1969, 1971, 1972, 1973||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 1994 |- |<center>6||[[Stanislav Griga]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1984, 1985, 1988, 1989, 1990||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1999 |- |<center>6||[[Ladislav Pecko]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1992, 1994, 1995, 1996, 1999||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2009 |- |<center>6||[[Vladimír Janočko]]||[[1. FC Košice]] 1997, 1998 / [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]] {{AUT}} 2003, 2006 / [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]] {{AUT}} 2007, 2009|| |- |<center>6||[[Dušan Švento]]||[[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] {{CZE}} 2008, 2009, 2017 / [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]] {{AUT}} 2010, 2012, 2014|| |- |<center>6||[[Szilárd Németh]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1995, 1996 / [[1. FC Košice]] 1998 / [[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] 2000, 2001 / [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 1998|| |- |<center>6||[[Jozef Mišo]]||[[LD Alajuelense]] {{CRC}} 1996, 1997, 2000, 2001, 2002, 2003|| |- |<center>6||[[Ján Kozák (1980)|Ján Kozák ml.]]||[[1. FC Košice]] 1998 / [[FC Petržalka 1898|Artmedia Petržalka]] 2005, 2008 / [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2009||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2020, 2021 |- |<center>6||[[David Strelec]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2019, 2020, 2021, 2022, 2024, 2025|| |- |<center>5||[[Viliam Vanák]]||[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] 1940, 1941, 1942, 1944 / [[OAP Bratislava]] 1943|| |- |<center>5||[[Viktor Tegelhoff]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1944, 1949, 1950, 1951 ,1955|| |- |<center>5||[[Ľudovít Rado]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1938, 1939 / [[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] 1940, 1941, 1942|| |- |<center>5||[[Vladimír Venglár]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1941, 1942, 1949,1950, 1951|| |- |<center>5||[[Božin Laskov]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1949, 1950, 1951 / [[PFC Levski Sofia|Levski Sofia]] {{BGR}} 1942, 1946|| |- |<center>5||[[Anton Malatinský]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1950, 1951||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 1968, 1972, 1973 |- |<center>5||[[Ladislav Kuna]]||rowspan="6"|všetci [[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 1968, 1969, 1971, 1972, 1973 || |- |<center>5||[[Vladimír Hagara]]|| |- |<center>5||[[Anton Hrušecký]]|| |- |<center>5||[[Alojz Fandel]]|| |- |<center>5||[[Vojtech Varadín]]|| |- |<center>5||[[Stanislav Martinkovič]]|| |- |<center>5||[[Ivan Čabala]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1987, 1988, 1989, 1990, 1991|| |- |<center>5||[[Ľubomír Faktor]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1994, 1995, 1996 / [[1. FC Košice]] 1997, 1998|| |- |<center>5||[[Juraj Halenár]]||[[FC Petržalka 1898|Artmedia Petržalka]] 2008 / [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2009, 2011, 2013, 2014|| |- |<center>5||[[Jozef Kožlej]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 1993, 1994, 1995 / [[1. FC Košice]] 1997, 1998|| |- |<center>5||[[Marek Čech (1983)|Marek Čech]]||[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] 2001 / [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 2005 / [[FC Porto]] {{PRT}} 2006, 2007, 2008|| |- |<center>5||[[Igor Žofčák]]||[[MFK Ružomberok]] 2006 / [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2011, 2013, 2014 / [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 2010|| |- |<center>5||[[Samuel Slovák]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1995, 1996, 2009, 2011||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2013 |- |<center>5<center>||[[Matúš Kozáčik]]||[[FC Viktoria Plzeň|Viktoria Plzeň]] {{CZE}} 2013, 2015, 2016, 2018 / [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 2010|| |- |<center>5<center>||[[Martin Ševela]]||[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] 2000, 2001||[[AS Trenčín]] 2015, 2016 / [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2019 |- |<center>5||[[Filip Lichý]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2020, 2021, 2022, 2023, 2024|| |} == Najviac gólov Slovákov vo vybraných kluboch == {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" !Klub !Meno !width=50|Góly |- |{{ESP}} [[FC Barcelona]]||[[Ladislav Kubala]]||<center>131 |- |{{ESP}} [[Real Madrid]]||[[Peter Dubovský]]||<center>2 |- |{{ESP}} [[Sporting de Gijón|Sporting Gijón]]||[[Milan Luhový]]||<center>22 |- |{{ENG}} [[Middlesbrough FC]]||[[Szilárd Németh]]||<center>23 |- |{{ENG}} [[FC Liverpool]]||[[Martin Škrtel]]||<center>16 |- |{{ITA}} [[SSC Neapol]]||[[Marek Hamšík]]||<center>100 |- |{{ITA}} [[Juventus FC|Juventus Turín]]||[[Július Korostelev]]||<center>15 |- |{{ITA}} [[Inter Miláno]]||[[Milan Škriniar]]||<center>10 |- |{{ITA}} [[AC Miláno]]||[[Juraj Kucka]]||<center>4 |- |{{ITA}} [[FC Parma]]||[[Juraj Kucka]]||<center>17 |- |{{DEU}} [[1. FC Nürnberg]]||[[Marek Mintál]]||<center>32 |- |{{DEU}} [[VfL Bochum]]||[[Stanislav Šesták]]||<center>28 |- |{{DEU}} [[Borussia Mönchengladbach|Borussia M'gladbach]]||[[Igor Demo]]||<center>15 |- |{{FRA}} [[AS Saint-Étienne]]||[[Ľubomír Moravčík]]||<center>31 |- |{{FRA}} [[Nîmes Olympique|Olympique Nîmes]]||[[Adolf Scherer]]||<center>23 |- |{{FRA}} [[Lille OSC]]||[[Róbert Vittek]]||<center>8 |- |{{NLD}} [[MVV Maastricht]]||[[Ivan Mráz]]||<center>31 |- |{{NLD}} [[Vitesse Arnhem]]||[[Matúš Bero]]||<center>20 |- |{{NLD}} [[Feyenoord Rotterdam]]||[[Dávid Hancko]]||<center>10 |- |{{NLD}} [[PSV Eindhoven]]||[[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]]||<center>4 |- |{{SCO}} [[Celtic FC|Celtic Glasgow]]||[[Ľubomír Moravčík]]||<center>29 |- |{{SCO}} [[Rangers FC|Glasgow Rangers]]||[[Vladimír Weiss (1989)|Vladimír Weiss ml.]]||<center>5 |- |{{BEL}} [[Standard Liège]]||[[Ľudovít Cvetler]]||<center>16 |- |{{AUT}} [[SK Rapid Wien|Rapid Viedeň]]||[[Marek Penksa]]||<center>18 |- |{{AUT}} [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]]||[[Vladimír Janočko]]||<center>25 |- |{{AUT}} [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]]||[[Dušan Švento]]||<center>13 |- |{{PRT}} [[FC Porto]]||[[Marek Čech (1983)|Marek Čech]]||<center>2 |- |{{PRT}} [[Boavista FC]]||[[Róbert Boženík]]||<center>17* |} {{Stĺpce-2}} {|class="wikitable" !Klub !Meno !width=50|Góly |- |{{GRC}} [[PAOK FC|PAOK]]||[[Róbert Mak]]||<center>17 |- |{{GRC}} [[Škoda Xanthi]]||[[Erik Jendrišek]]||<center>19 |- |{{TUR}} [[Beşiktaş JK|Besiktas]]||[[Filip Hološko]]||<center>42 |- |{{TUR}} [[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]]||[[Miroslav Stoch]]||<center>14 |- |{{TUR}} [[Denizlispor]]||[[Roman Kratochvíl]]||<center>33 |- |{{TUR}} [[Bursaspor]]||[[Stanislav Šesták]]||<center>13 |- |{{CYP}} [[Olympiakos Nikózia]]||[[Jozef Kožlej]]||<center>55 |- |{{CYP}} [[AC Omonia|Omonia]]||[[Jozef Kožlej]]||<center>32 |- |{{CYP}} [[Anorthosis Famagusta FC|Anorthosis]]||[[Michal Ďuriš (futbalista)|Michal Ďuriš]]||<center>27 |- |{{POL}} [[WKS Śląsk Wrocław (futbal)|Śląsk Wrocław]]||[[Róbert Pich]]||<center>52 |- |{{POL}} [[MKS Cracovia]]||[[Erik Jendrišek]]||<center>18 |- |{{POL}} [[KP Legia Warszawa|Legia Varšava]]||[[Ondrej Duda]]||<center>10 |- |{{POL}} [[Górnik Zabrze]]||[[Roman Gergel]]||<center>16 |- |{{POL}} [[Ruch Chorzów]]||[[Martin Fabuš]]||<center>8 |- |{{}} [[]]||[[]]||<center> |- |{{HUN}} [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]]||[[Ladislav Kubala]]||<center>33 |- |{{}} [[]]||[[]]||<center> |- |{{ROU}} [[Dinamo Bukurešť]]||[[Adam Nemec]]||<center>21 |- |{{BGR}} [[PFK CSKA Sofija|CSKA Sofia]]||[[Radoslav Zabavník]]||<center>6 |- |{{BGR}} [[PFK Levski Sofija|Levski Sofia]]||[[Božin Laskov]]||<center>38 |- |{{RUS}} [[FK Zenit (Petrohrad)|Zenit Petrohrad]]||[[Róbert Mak]]||<center>6 |- |{{RUS}} [[FK Lokomotiv (Moskva)|Lokomotiv Moskva]]||[[Ján Ďurica (futbalista)|Ján Ďurica]]||<center>6 |- |{{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]||[[Stanislav Griga]]||<center>120 |- |{{CZE}} [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]]||[[Peter Herda]]||<center>79 |- |{{CZE}} [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]]||[[Milan Luhový]]||<center>78 |- |{{CZE}} [[Bohemians Praha 1905|Bohemians Praha]]||[[Tibor Mičinec]]||<center>53 |- |{{CZE}} [[FC Viktoria Plzeň|FC Viktoria Plzeň]]||[[Marek Bakoš]]||<center>54 |- |{{CZE}} [[FC Slovan Liberec|Slovan Liberec]]||[[]]||<center> |} {{Stĺpce-2}} {{Stĺpce-koniec}} ==Najviac gólov v kluboch== {|class="wikitable" !width=150|Klub !width=150|Najviac gólov !width=250|Ďalší strelci |- |[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Slovan Bratislava]]||146 [[Ján Arpáš]]||119 [[Jozef Luknár]], 100 [[Ján Čapkovič]], 97 [[Marián Masný]], 86 [[Viktor Tegelhoff]], 78 [[Ján Švehlík]], 77 [[Emil Pažický]], 71 [[Róbert Vittek]], 70 [[Anton Moravčík]] |- |[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava <br> (ČH, Slovnaft)]]||100 [[Jozef Levický]]||99 [[Adolf Scherer]], 76 [[Milan Dolinský]], 76 [[Ľubomír Luhový]], 66 [[Karol Brezík]], 65 [[Ladislav Petráš]] |- |[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]]||146 [[Jozef Adamec]]||87 [[Marek Ujlaky]], 86 [[Ladislav Kuna]], * [[Anton Malatinský]], 64 [[Valér Švec]], 61 [[Vladimír Kožuch]] |- |[[1. FC Tatran Prešov|Tatran Prešov]]||150 [[Ladislav Pavlovič]]||65 [[Karol Petroš]], 55 [[Jozef Bubenko]] |- |[[MFK Košice|VSS Košice <br> (ZŤS, 1. FC Košice)]]||115 [[Ján Strausz]]||59 [[Dušan Galis]], 58 [[Ján Novák]], 56 [[Andrej Daňko]], 53 [[Jozef Kožlej]] |- |[[FK Lokomotíva Košice|Lokomotíva Košice]]||104 [[Ladislav Józsa]]||78 [[Peter Fecko]], 71 [[Gejza Farkaš]], 66 [[Jozef Móder]] |- |[[MŠK Žilina|MŠK Žilina <br> (Iskra, ZVL)]]||80 [[Štefan Slezák]]||76 [[Marek Mintál]], 75 [[Jozef Bielek]], 56 [[Vojtech Zachar]], 51 [[Štefan Tománek]], 49 [[Stanislav Šesták]] |- |[[FC Nitra|FC Nitra <br> (AC Nitra, Plastika)]]||61 [[Róbert Rák]]||59 [[Michal Pucher]], 56 [[Dušan Borko]] |- |[[FK Dukla Banská Bystrica|Dukla B. Bystrica]]||72 [[Róbert Semeník]]||59 [[Pavol Diňa]], 52 [[Milan Nemec]] |- |[[TTS Trenčín|Jednota Trenčín]]||72 [[Pavol Bencz]]||65 [[Vojtech Masný]] |- |[[AS Trenčín|AS Trenčín <br> (Ozeta Dukla)]]||59 [[Martin Fabuš]]||28 [[David Depetris]] |- |[[FC DAC 1904 Dunajská Streda|DAC Dun. Streda]]||49 [[Pavol Diňa]]||40 [[Mikuláš Radványi]], 37 [[Rudolf Pavlík]] |- |[[MFK Ružomberok]]||45 [[Roland Števko]]||37 [[Tomáš Ďubek]], 30 [[Erik Jendrišek]] |- |[[FC Petržalka 1898|Artmedia Petržalka]]||40 [[Ján Kozák (1980)|Ján Kozák ml.]]||33 [[Juraj Halenár]], 31 [[Tomáš Medveď]] |- |[[MFK Dubnica]]||41 [[Peter Kiška]]||32 [[Pavol Straka]], 26 [[Michal Filo]] |- |[[FK Púchov|Matador Púchov]]||34 [[Ľuboš Perniš]]||23 [[Mário Breška]], 18 [[Marek Bakoš]] |- |[[FK Baník Prievidza|Baník Prievidza]]||22 [[Ľubomír Plevka]] <br> 22 [[Marek Holmík]]|| |- |[[ŠK Futura Humenné|Chemlon Humenné]]||20 [[Ľubomír Mati]]|| |- |[[Partizán Bardejov|BSC JAS Bardejov]]||19 [[Jozef Urblík]]|| |- |[[MŠK Rimavská Sobota|FC Rim. Sobota]]||24 [[Vladimír Sýkora (futbalista)|Vladimír Sýkora]]|| |- |[[FC Senec]]||8 [[Rogério Márcio Botelho Gaúcho]]|| |- |[[FK Senica]]||42 [[Juraj Piroska]]|| |- |[[TJ Spartak Myjava|Spartak Myjava]]|||| |- |[[FO ŽP Šport Podbrezová|Podbrezová]]|||| |- |[[FC ViOn Zlaté Moravce|ViOn Zlaté Moravce]]||18 [[Andrej Hodek]]|| |} rda02df7zorgjxnnnm8uvto60tsrtus 0 568720 8198663 8197450 2026-04-15T10:55:06Z Akul59 168826 pridaná [[Kategória:Starohorské vrchy]] pomocou použitia HotCat 8198663 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Protected Area | map_caption = Poloha v rámci Slovenska | map_locator = Slovensko-reliéf | map1_caption = Poloha v rámci Banskobystrického kraja | map1_locator = Banskobystrický kraj | country = Slovensko | country_flag = 1 | region = [[Banskobystrický kraj|Banskobystrický]] | district = [[Banská Bystrica (okres)|Banská Bystrica]] | municipality = Banská Bystrica | municipality_type = Mesto | category = [[chránený areál]] | name = Podlavické výmole | image = | image_caption = | established = 30. 11. 1998 | established1 = | established1_type = posledná novelizácia | code = 1048 | management = ŠOP - S-CHKO Poľana | elevation = 500{{--}}600 | area = 0.267700 | commons = | lat_d = 48.748611 | long_d = 19.094444 | range = Starohorské vrchy }} '''Podlavické výmole''' je [[chránený areál]] v [[Starohorské vrchy|Starohorských vrchoch]] v katastri [[Podlavice|Podlavíc]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 132 Kremnické vrchy (7. vydanie, 2023) | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-132-kremnicke-vrchy-7-vydanie-2023/ | vydavateľ = CBS | miesto = Banská Bystrica | dátum vydania = 2023 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-10-04 | jazyk = }}</ref> mestskej časti [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]].<ref name=enviroportal/> == Polohopis == Podlavické výmole sa nachádzajú na južnom svahu Žiaru, asi 200 m severne od cesty [[Cesta II. triedy 578 (Slovensko)|II/578]]<ref name=enviroportal/><ref name=fm>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Freemap | url = http://www.freemap.sk/#map=15/48.75158/19.09576 | dátum prístupu = 2016-03-25 | vydavateľ = OZ Freemaps}}</ref>, približne 4 km severozápadne vzdušnou čiarou od [[Námestie SNP (Banská Bystrica)|Námestia SNP]].<ref name=rm>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ruční méření | url =https://mapy.cz/turisticka?mereni-vzdalenosti&x=19.1192677&y=48.7437472&z=14&rm=9sQ0txRQrk9sYTfcTN | dátum prístupu = 2016-03-25| vydavateľ = mapy.cz}}</ref> == Prírodná rezervácia == Rozloha rezervácie je 267 700 m², ochranné pásmo nie je stanovené. Ochranný stupeň je číslo 4. Prírodná rezervácia bola vyhlásená v roku [[1998]] Krajským úradom v Banskej Bystrici Všeobecne záväznou vyhláškou č.7/1998 z 30. novembra 1998.<ref name=enviroportal>{{ŠZOCHČPSR|1048|dátum prístupu=2016-03-25}}</ref> Účelom je ochrana „''lesných spoločenstiev s koncentrovaným výskytom rastlinných druhov z čeľade [[Vstavačovité|vstavačovitých]].''“.<ref name=enviroportal/> Chránený areál spravuje [[Štátna ochrana prírody]] stredisko [[Chránená krajinná oblasť Poľana|CHKO Poľana]]. Podlavické výmole nie sú súčasťou VCHÚ.<ref name=enviroportal/> V [[17. storočie|17.]] a [[18. storočie|18. storočí]] bolo toto územie zdevastované [[Odlesňovanie|odlesňovaním]] a následnou premenou lesa na poľnohospodárske pozemky, čo malo za následok obrovskú [[Erózia|eróziu]] pôdy, ktorá ohrozovala nielen obec samotnú, ale aj obyvateľov tam žijúcich. Eróziou došlo k vzniku veľkých rýh (výmoľov) a jediným riešením bolo opätovné zalesnenie, ktoré bolo náročné a dlho neúspešné. Až neskôr sa na toto územie nazvážala pôda, ktorou sa podarilo lokalitu revitalizovať. Zalesnovať sa začalo v roku [[1896]], pričom bolo použitých 252 000 ks [[agát]]ových sadeníc, 31 000 ks sadeníc [[Borovica sosna|borovice sosny]], 138 000 ks sadeníc [[Borovica čierna|borovice čiernej]], 16 000 ks sadeníc [[Smrekovec|smrekovca]], 1 500 ks sadeníc [[Jedľa (rod)|jedle]], po 1 000 ks sadeníc [[Borovica limbová|limby]], [[Jaseň (rod)|jaseňa]] a [[javor]]a, 4 000 ks sadeníc [[jelša|jelše]] a 5 000 ks [[vŕba|vŕbových]] odrezkov. Z celého množstva sadeníc sa ujalo len okolo 30 %. Úspešne zalesnenie skončilo až v roku [[1908]]. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * {{ŠZOCHČPSR odkaz|1048}} * [http://www.freemap.sk/#p=48.75158|19.09576|15|T Poloha na turistickej mape] {{Starohorské vrchy}} {{Banská Bystrica}} [[Kategória:Chránené areály na Slovensku]] [[Kategória:Chránené územia v okrese Banská Bystrica]] [[Kategória:Chránené územia bez príslušnosti k VCHÚ]] [[Kategória:Podlavice]] [[Kategória:Geografia Banskej Bystrice]] [[Kategória:Chránené územia v Banskej Bystrici]] [[Kategória:Starohorské vrchy]] abil21egnx1ryjc56s8eo8ylsu9iq18 0 569662 8198328 8195361 2026-04-14T16:26:13Z Andrej-airliner 43530 wl. 8198328 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kozmická misia | názov misie = Mercury-Atlas 10 | kozmická loď = [[Mercury (kozmická loď)|Mercury]] (výr. č. 15B) | znak = Freedom 7 II insignia.jpg | volací znak = ''Freedom 7-II'' | posádka = 1 | kozmodróm = [[Cape Canaveral Air Force Station|Cape Canaveral]] | rampa = [[štartovací komplex 14 na Cape Canaveral Space Force Station|LC-14]] | raketa = [[Atlas LV-3B]] 144-D | štart = [[október]] [[1963]] (plánovaný) | pristátie = október 1963 (plánované) | trvanie = 3 dni (plánované) | perigeum = | apogeum = | doba obehu = | inklinácia = | obehy = | vzdialenosť = | maxrýchlosť = | maxzrýchlenie = | hmotnosť = ~1 489 [[kilogram|kg]] (plánovaná hmotnosť kozmickej lode pri štarte) | foto posádky = Alan shepard.jpg | popis = Alan Shepard | predchádzajúca = [[Súbor:Faith 7 insignia.jpg|30px|link=Mercury-Atlas 9]] [[Mercury-Atlas 9]] | nasledujúca = [[Mercury-Atlas 11]] }} '''Mercury-Atlas 10''' (alebo podľa lode '''''Freedom 7-II''''') mal byť [[Spojené štáty|americký]] [[kozmický let s ľudskou posádkou|pilotovaný kozmický let]] v rámci [[program Mercury|programu Mercury]]. Štart letu sa mal uskutočniť v [[október|októbri]] [[1963]] s [[Alan Shepard|Alanom Shepardom]] na palube. Misia bola nakoniec zrušená. == Posádka == * {{minivlajka|USA}} [[Alan Shepard]] (2), [[Funkcia kozmonautov v posádkach#Pilot|pilot]] {{Malé|(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)}} === Záložná posádka === * {{minivlajka|USA}} [[Gordon Cooper]], pilot == Naplánovanie a zrušenie misie == Predbežné plánovanie misie Mercury-Atlas 10 sa začalo ešte v polovici roka [[1961]]. Misia bola naplánovaná ako jednodňový [[obežná dráha|orbitálny]] let. [[Kozmická loď]] [[Mercury (kozmická loď)|Mercury]] (výr. č. 15A) bola dodaná na [[Cape Canaveral Space Force Station|Cape Canaveral]] [[16. november|16. novembra]] [[1962]]. V [[január]]i [[1963]] bola prečíslovaná na 15B a pripravená na použitie ako záložná kozmická loď pre [[Gordon Cooper|Cooperov]] let [[Mercury-Atlas 9]]. V tomto období sa [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] nevyjadrovala k tomu, či sa uskutoční aj misia Mercury-Atlas 10. Ešte koncom roka 1962 sa plánovala ako jednodňový let, ale od začiatku roka 1963 sa v predbežnom pláne predpokladalo, že bude trvať približne tri dni.<ref name="Swenson, Grimwood & Alexander 492">Swenson, Grimwood & Alexander 1966, s. 492.</ref><ref name="Thompson 2004-344-345">Thompson 2004, s. 344 – 345.</ref> [[Súbor:20180328 Freedom 7-II capsule Udvar-Hazy.jpg|thumb|left|Kozmická loď ''Freedom 7-II'' v [[Steven F. Udvar-Hazy Center]] vo [[Virgínia|Virgínii]]]] Na rekordný trojdňový let už bolo pripravené takmer všetko. [[Nosná raketa]] [[Atlas LV-3B|Atlas]] už bola vyrobená, do kabíny kozmickej lode Mercury (výr. č. 15B) už boli inštalované systémy, ktoré mali let v rekordnom trvaní umožniť a nominovaný pilot, [[Alan Shepard]], už loď pomenoval ''Freedom 7-II'' na počesť svojej prvej kozmickej lode. Najvyššie vedenie NASA ale nebolo presvedčené, že by ďalšie misie Mercury boli nutné. V [[apríl]]i 1963 NASA začala označovať Cooperov let Mercury-Atlas 9 ako „vrchol“ programu. Keď sa blížil deň štartu misie Mercury-Atlas 9, tlačový hovorca NASA [[11. máj]]a 1963 oznámil, že ak bude Cooperov let úspešný, bude to posledná misia programu. Dňa [[19. máj]]a sa na tlačovej konferencii po Cooperovom lete spýtali zástupcu riaditeľa NASA [[Robert Seamans|Roberta Seamansa]] na možnosť uskutočnenia misie Mercury-Atlas 10. Seamans to označil za „dosť nepravdepodobné“. Riaditeľ NASA [[James Edwin Webb|James Webb]] si [[21. máj]]a vypočul Shepardove dôvody na vykonanie ešte jedného letu Mercury, ale bol proti. Návrh na uskutočnenie letu Shepard predstavil ešte v ten večer aj [[prezident Spojených štátov|prezidentovi]] [[John Fitzgerald Kennedy|Johnovi F. Kennedymu]], ale ten nechal konečné rozhodnutie na vedení NASA.<ref name="Swenson, Grimwood & Alexander 492"/><ref name="Thompson 2004-344-345"/> V dňoch [[6. jún|6.]] a [[7. jún]]a sa ešte diskutovalo o uskutočnení letu Mercury-Atlas 10, prípadne aj ďalších. Hlavným predloženým argumentom bolo, že sa tak získajú informácie užitočné pre misie programov [[program Gemini|Gemini]] a [[program Apollo|Apollo]] bez toho, aby bolo potrebné vynaložiť veľké investície. Kozmická loď a nosné rakety boli k dispozícii a takmer pripravené na let. Uskutočnenie misie Mercury-Atlas 10 presadzoval spolu so Shepardom aj [[Walter Charles Williams|Walt Williams]] a ďalší zo [[Johnsonovo vesmírne stredisko|Strediska pilotovaných letov]] (''Manned Spacecraft Center''). Práce na úpravách kozmickej lode ''Freedom 7-II'' pokračovali do [[8. jún]]a, ale [[12. jún]]a James Webb oznámil Výboru pre vesmír [[Senát Spojených štátov|Senátu Spojených štátov]], že program Mercury splnil všetky ciele. Povedal, že priorita by sa teraz mala venovať programu Gemini. Všetky práce na programe Mercury sa zastavili a personál a zdroje sa presunuli do programov Gemini a Apollo. Jedným z možných dôvodov, ktoré mohli mať vplyv na konečné rozhodnutie Jamesa Webba o ukončení programu Mercury boli výsledky testov vykonaných v roku 1963. Kozmické lode Mercury požívali [[polyolefín]]y ako izolácie vodičov elektroinštalácie. Rovnaký typ elektrických rozvodov bol navrhovaný aj na použitie v kozmických lodiach [[Gemini (kozmická loď)|Gemini]]. Testy ukázali, že tento druh izolácie podporuje nebezpečné spaľovanie [[kyslík]]a v atmosfére. Z tohto dôvodu sa upustilo od používania horľavých izolantov v pretlakových častiach lodí Gemini. Izolácie káblov sa začali vyrábať na báze nehorľavého [[polytetrafluóretylén|teflónu]]. V lete 1963 už bolo zrejmé, že pokračovanie programu Mercury by len odčerpalo zdroje potrebné na Gemini a Apollo. Okrem toho veľký počet porúch, ktoré sa vyskytli počas Cooperovho letu, potvrdil skutočnosť, že hardvér Mercury nebol dostatočne odolný na to, aby vydržal jednodňový let, nieto ešte viacdňový. Dňa [[13. jún]]a NASA zrušila zmluvu pre program Mercury s firmou [[McDonnell Aircraft Corporation|McDonnell]]. Kozmická loď ''Freedom 7-II'' bola uložená do skladu na Cape Canaveral a nikdy neletela. Potom bola vystavená v [[Ames Research Center|Amesovom výskumnom stredisku]] NASA v [[Kalifornia|Kalifornii]]. V roku [[2003]] bola presunutá do [[Steven F. Udvar-Hazy Center]] vo [[Virgínia|Virgínii]]. Alan Shepard bol v [[júl]]i 1963 menovaný za veliteľa prvého pilotovaného letu programu Gemini, ale kvôli problémom s ochorením vnútorného ucha sa misie nezúčastnil. Do vesmíru letel až ako veliteľ misie [[Apollo 14]] v roku [[1971]].<ref name="Swenson, Grimwood & Alexander 492"/><ref name="Thompson 2004-344-345"/> == Referencie == {{referencie}} == Literatúra == * SWENSON, Loyd S., Jr.; GRIMWOOD, James M.; ALEXANDER, Charles C. ''This New Ocean: A History of Project Mercury''. The NASA History Series. Washington, DC : NASA, 1966. OCLC 569889. NASA SP-4201. * THOMPSON, Neal. ''Light this Candle (The Life and Times of Alan Shepard, America’s First Spaceman)''. New York : Crown Publishers, 2004. 445 s. ISBN 978-0-609-61001-5. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Freedom 7 II}} == Externé odkazy == * [http://spacefacts.de/cancelled/english/mercury-10.htm Mercury-Atlas 10 na stránkach spacefacts.de] {{eng icon}} {{Program Mercury}} [[Kategória:Program Mercury]] [[Kategória:Zrušené kozmické misie]] [[Kategória:Kozmonautika v 1963]] jx5vu84ormc7ejlhnvnyg0s8fk8krrb 0 569720 8198595 8154466 2026-04-15T07:14:09Z Ziv 201445 ([[c:GR|GR]]) [[File:Flag of Transcaucasian SFSR (1925-1936).svg]] → [[File:Flag of the Transcaucasian SFSR (variant).svg]] → The file was renamed on Commons, but the filename was not changed in the language versions because Delinker did not perform the task. ([[c:c:GR]]) 8198595 wikitext text/x-wiki {{Infobox zaniknutý štát | názov = Zakaukazská socialistická federatívna sovietska republika | originálny názov = | rok vzniku = 1922 | rok zániku = 1936 | viac pred = nie | pred 1 = Arménska sovietska socialistická republika | pred 1 vlajka = Flag of the Armenian Soviet Socialist Republic (1922).svg | pred 2 = Azerbajdžanská sovietska socialistická republika | pred 2 vlajka = Flag of Azerbaijan SSR (1921-1922).svg | pred 3 = Gruzínska sovietska socialistická republika | pred 3 vlajka = Flag of Georgian SSR (1921-1922).svg | viac po = nie | po 1 = Arménska sovietska socialistická republika | po 1 vlajka = Flag of the Armenian Soviet Socialist Republic (1937–1940).svg | po 2 = Azerbajdžanská sovietska socialistická republika | po 2 vlajka = Flag of Azerbaijan 1929.svg | po 3 = Gruzínska sovietska socialistická republika | po 3 vlajka = Flag of the Georgian Soviet Socialist Republic (1922–1937).svg | vlajka = Flag of the Transcaucasian SFSR (variant).svg | článok o vlajke = | vlajka veľkosť = | znak = Emblem of the Transcaucasian SFSR (1930-1936).svg | článok o znaku = | znak veľkosť = | rámček znak = | hymna = | článok o hymne = | motto = | článok o motte = | mapa = Transcaucasian SFSR in Soviet Union.svg | mapa veľkosť = | mapa poznámka = Poloha Zakaukazskej SFSR v rámci ZSSR | hlavné mesto = [[Tbilisi]] | rozloha = 186 100 | rozloha poznámka = | najvyšší bod = | najvyšší bod poznámka = | najdlhšia rieka = | najdlhšia rieka poznámka= | počet obyvateľov = | počet obyvateľov poznámka = | jazyky = [[arménčina]], [[azerbajdžančina]], [[gruzínčina]] a [[ruština]] | národnostné zloženie = [[Arméni]], [[Azerbajdžanci]], [[Gruzínci]], [[Rusi]] | náboženstvo = | štátne zriadenie = [[socialistický štát|socialistická]] federatívna [[Sovietsky zväz|sovietska]] republika | materský štát = [[Sovietsky zväz]] | mena = | vznik = [[12. marec|12. marca]] [[1922]] (vytvorenie Zakaukazskej SFSR) | zánik = [[5. december|5. decembra]] [[1936]] (vytvorenie troch nástupníckych republík) }} '''Zakaukazská socialistická federatívna sovietska republika''' (skrátene: '''Zakaukazská SFSR'''; {{V jazyku|hye|Անդրկովկասի Խորհրդային Սոցիալիստական Դաշնային (Ֆեդերատիվ) Հանրապետություն|Andrkovkasi Chorhrdajin Socialistakan Dašnajin (Federativ) Hanrapetuthjun}}; {{V jazyku|aze|Загафгазија Сосиалист Федератив Совет Республикасы|Zaqafqazija Sosialist Federativ Sovet Respublikasy}}; {{V jazyku|kat|ამიერკავკასიის საბჭოთა ფედერაციული სოციალისტური რესპუბლიკა|Amierk'avk'asiis Sabč'ota Pederatsiuli Socialist'uri Resp'ublik'a}}; {{V jazyku|rus|Закавказская Социалистическая Федеративная Советская Республика|Zakavkazskaja Socialističeskaja Federativnaja Sovetskaja Respublika}}) bol štát vytvorený na základe schválenia na 1. zjazde komunistických strán [[Azerbajdžan]]u, [[Arménsko|Arménska]] a [[Gruzínsko|Gruzínska]] vo februári roku [[1922]]. 12. marca toho istého roku podpísali zástupcovia týchto republík zmluvu o federatívnom zväzku a v decembri [[1922]] ju schválil I. zjazd zakaukazských sovietov. Tento útvar zanikol po prijatí sovietskej ústavy v roku [[1936]], pričom vznikli tri zväzové republiky - [[Azerbajdžanská sovietska socialistická republika|Azerbajdžanská SSR]], [[Arménska sovietska socialistická republika|Arménska SSR]] a [[Gruzínska sovietska socialistická republika|Gruzínska SSR]]. == Galéria == <gallery> Nadpechatka 40 tys. na marke 5 tys. rub.jpg|Gruzínska známka vydaná roku 1922 Soviet Propaganda in the Armenian SSR 1937.jpg|Plagát z roku 1937, sľubujúci Arménom lepšiu budúcnosť pod sovietskou nadvládou Ordzhonikidze, Stalin and Mikoyan, 1925.jpg|Zľava: [[Anastáz Ivanovič Mikojan]], [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] a [[Grigorij Konstantinovič Ordžonikidze|Grigorij Ordžonikidze]] </gallery> == Zdroj == {{Preklad|cs|Zakavkazská sovětská federativní socialistická republika|13464986}} {{Republiky ZSSR}} [[Kategória:Republiky Sovietskeho zväzu]] [[Kategória:Komunizmus v Azerbajdžane]] [[Kategória:Dejiny Arménska]] [[Kategória:Dejiny Azerbajdžanu]] [[Kategória:Dejiny Gruzínska]] k11uhjbjmviq12910pusrv49b91sajg 0 571055 8198316 8195362 2026-04-14T16:00:22Z Andrej-airliner 43530 wl. 8198316 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kozmická misia | názov misie = Mercury-Atlas 11 | kozmická loď = [[Mercury (kozmická loď)|Mercury]] | znak = | volací znak = | posádka = 1 | kozmodróm = [[Cape Canaveral Air Force Station|Cape Kennedy]] | rampa = [[štartovací komplex 14 na Cape Canaveral Space Force Station|LC-14]] | raketa = [[Atlas LV-3B]] | štart = koniec roka [[1963]] (plánovaný) | pristátie = koniec roka 1963 (plánované) | trvanie = 1 deň (plánované) | perigeum = | apogeum = | doba obehu = | inklinácia = | obehy = | vzdialenosť = | maxrýchlosť = | maxzrýchlenie = | hmotnosť = | foto posádky = VirgilGrissom.NASA.ws.jpg | popis = Gus Grissom | predchádzajúca = [[Súbor:Freedom 7 II insignia.jpg|30px|link=Mercury-Atlas 10]] [[Mercury-Atlas 10]] | nasledujúca = [[Mercury-Atlas 12]] }} '''Mercury-Atlas 11''' mal byť [[Spojené štáty|americký]] [[kozmický let s ľudskou posádkou|pilotovaný kozmický let]] v rámci [[program Mercury|programu Mercury]]. Štart letu sa mal uskutočniť koncom roka [[1963]] s [[Gus Grissom|Gusom Grissomom]] na palube. Misia bola nakoniec pod tlakom rozpočtu zrušená. == Posádka == * {{minivlajka|USA}} [[Gus Grissom]] (2), [[Funkcia kozmonautov v posádkach#Pilot|pilot]] {{Malé|(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)}} === Záložná posádka === * {{minivlajka|USA}} [[Wally Schirra]], pilot == Externé odkazy == * [http://spacefacts.de/cancelled/english/mercury-11.htm Mercury-Atlas 11 na stránkach spacefacts.de] {{eng icon}} {{Program Mercury}} [[Kategória:Program Mercury]] [[Kategória:Zrušené kozmické misie]] [[Kategória:Kozmonautika v 1963]] 6r8vpt10abwqkpfniwha8pn6ba01ugo 0 571056 8198315 8195363 2026-04-14T15:59:46Z Andrej-airliner 43530 wl. 8198315 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kozmická misia | názov misie = Mercury-Atlas 12 | kozmická loď = [[Mercury (kozmická loď)|Mercury]] | znak = | volací znak = | posádka = 1 | kozmodróm = [[Cape Canaveral Air Force Station|Cape Kennedy]] | rampa = [[štartovací komplex 14 na Cape Canaveral Space Force Station|LC-14]] | raketa = [[Atlas LV-3B]] | štart = koniec roka [[1963]] (plánovaný) | pristátie = koniec roka 1963 (plánované) | trvanie = 1 deň (plánované) | perigeum = | apogeum = | doba obehu = | inklinácia = | obehy = | vzdialenosť = | maxrýchlosť = | maxzrýchlenie = | hmotnosť = | foto posádky = Schirra cropped.jpg | popis = Wally Schirra | predchádzajúca = [[Mercury-Atlas 11]] | nasledujúca = }} '''Mercury-Atlas 12''' mal byť [[Spojené štáty|americký]] [[kozmický let s ľudskou posádkou|pilotovaný kozmický let]] v rámci [[program Mercury|programu Mercury]]. Štart letu sa mal uskutočniť koncom roka [[1963]] s [[Wally Schirra|Wallym Schirrom]] na palube. Misia bola nakoniec pod tlakom rozpočtu zrušená. == Posádka == * {{minivlajka|USA}} [[Wally Schirra]] (2), [[Funkcia kozmonautov v posádkach#Pilot|pilot]] {{Malé|(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)}} == Externé odkazy == * [http://spacefacts.de/cancelled/english/mercury-12.htm Mercury-Atlas 12 na stránkach spacefacts.de] {{eng icon}} {{Program Mercury}} [[Kategória:Program Mercury]] [[Kategória:Zrušené kozmické misie]] [[Kategória:Kozmonautika v 1963]] pvg4rsfskqybtnhba3q9pjs69e9x4jz 0 571560 8198661 8159874 2026-04-15T10:42:18Z Akul59 168826 IB, doplnenie, formulácia, autoritné údaje 8198661 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Protected Area | map_caption = Poloha v rámci Slovenska | map_locator = Slovensko-reliéf | map1_caption = Poloha v rámci Banskobystrického kraja | map1_locator = Banskobystrický kraj | country = Slovensko | country_flag = 1 | region = [[Banskobystrický kraj|Banskobystrický]] | district = [[Banská Bystrica (okres)|Banská Bystrica]] | municipality = Poniky | category = [[národná prírodná rezervácia]] | name = Ponická dúbrava | image = | image_caption = | established = 1895 | established1 = 1983 | established1_type = posledná novelizácia | code = 385 | management = ŠOP - S-CHKO Poľana | area = 0.1334 | commons = | lat_d = 48.6938889 | long_d = 19.3083333 | range = Zvolenská kotlina }} '''Ponická dúbrava''' je [[národná prírodná rezervácia]] v správe štátnej ochrany prírody CHKO Poľana. Nachádza sa v katastrálnom území obce [[Poniky]] v [[Banská Bystrica (okres)|okrese Banská Bystrica]]<ref name="vku">{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 133: Poľana: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2023 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-133-polana-7-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-64-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> v [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]]. Územie bolo vyhlásené a novelizované v rokoch [[1895]], [[1933]] a [[1983]] na rozlohe 13,3400 ha. Ochranné pásmo nebolo stanovené. Na území rezervácie platí 5. stupeň ochrany. Predmetom ochrany sú: ''Zachovalé prirodzené spoločenstvá kyslých dubových bučín na kremencoch na vedecko-výskumné ciele.''<ref>{{ŠZOCHČPSR|385}}</ref> Spolu s [[Príboj (národná prírodná rezervácia)|národnou prírodnou rezerváciou Príboj]] bola Ponická dúbrava vyhlásená už v roku 1895 budapeštianskym Ministerstvom orby.<ref name=sme>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Fajčíková | meno = Kveta | odkaz na autora = | titul = Najstaršiu rezerváciu vyhlásilo Ministerstvo orby | url = http://nasabystrica.sme.sk/c/5873333/najstarsiu-rezervaciu-vyhlasilo-ministerstvo-orby.html | dátum vydania = 2011-05-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-03-20 | vydavateľ = Petit Press | miesto = | jazyk = }} </ref> == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * {{ŠZOCHČPSR odkaz|385}} * [http://www.sopsr.sk/web/index.php?cl=16 Chránené územie], štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky == Zdroj == {{Preklad|cs|Ponická dúbrava|13589840}} {{Zvolenská kotlina}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Národné prírodné rezervácie v Banskobystrickom kraji]] [[Kategória:Chránené územia v okrese Banská Bystrica]] [[Kategória:Poniky]] [[Kategória:Zvolenská kotlina]] 5ctzamid4h19oqg5pnvs0dd7i4esu36 0 573261 8198606 8192877 2026-04-15T07:41:39Z Akul59 168826 autoritné údaje 8198606 wikitext text/x-wiki {{Aktualizovať|Maloplošné chránené územie zrušené k 1. 10. 2022, dôvod: stalo sa súčasťou zón NP [[Národný park Muránska planina|Muránska planina]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Cigánka : [ev. č. 511] | titul = Zoznam maloplošných chránených území (MCHÚ), zrušených v rokoch 1993 - 2022 | url = https://www.sopsr.sk/news/file/prehlady-2023/Zoznam_zrusenych_MCHU.xlsx | vydavateľ = Štátna ochrana prírody SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-11 | miesto = Banská Bystrica | jazyk = }}</ref>}} {{Pozri|vrchu|Cigánka (vrch v Spišsko-gemerskom krase; 935 m)}} {{Geobox | Protected Area | map_caption = Poloha v rámci Slovenska | map_locator = Slovensko-reliéf | map1_caption = Poloha v rámci Banskobystrického kraja | map1_locator = Banskobystrický kraj | country = Slovensko | country_flag = 1 | region = [[Banskobystrický kraj|Banskobystrický]] | district = [[Revúca (okres)|Revúca]] | municipality = [[Muráň (obec)|Muráň]] | established = 1984 | established1 = 1999 | established1_type = posledná novelizácia | category = [[národná prírodná rezervácia]] | name = Cigánka | image = Ciganka muran.JPG | image_caption = vrch Cigánka nad obcou Muráň | code = 511 | management = [[Muránska planina]] | area = 0.4425 | commons = Cigánka (Muránska planina) | lat_d = 48.7575403 | long_d = 20.0571822 }} '''Cigánka''' je [[národná prírodná rezervácia]] v správe štátnej ochrany prírody [[Muránska planina]]. Nachádza sa v katastrálnom území obce [[Muráň (obec)|Muráň]] v [[Revúca (okres)|okrese Revúca]] v [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]]. Územie bolo vyhlásené v roku [[1984]] a naposledy novelizované v roku [[1999]] na rozlohe 44,25 ha. Ochranné pásmo nebolo určené. Predmetom ochrany je: ''Národná prírodná rezervácia je vyhlásená na ochranu geomorfologicky významného a krajinársky dominantného skalného masívu Cigánky, ktorý je biotopom pôvodnej flóry a fauny a súčasne predstavuje významnú kultúrnohistorickú lokalitu. Rastie tu paleoendemit Muránskej planiny - lykovec muránsky.''<ref>{{ŠZOCHČPSR|511}}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * {{ŠZOCHČPSR odkaz|511}} * [http://www.sopsr.sk/web/index.php?cl=16 Chránené územia], Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Cigánka (národní přírodní rezervace)|13609270}} {{Spišsko-gemerský kras}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Národné prírodné rezervácie v Banskobystrickom kraji]] [[Kategória:Chránené územia v okrese Revúca]] [[Kategória:Muráň (obec)]] [[Kategória:Chránené územia Národného parku Muránska planina]] 7g7n94wvxvlxjzjfzfx3mnsggu1e026 100 574738 8198342 8133245 2026-04-14T16:45:45Z Andrej-airliner 43530 wl. 8198342 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Deke Slayton 1962 portrait.jpg|180px|right]] '''Donald Kent „Deke“ Slayton''' [vyslov: donald kent dýk slejtn] (* [[1. marec]] [[1924]], [[Sparta (Wisconsin)|Sparta]], [[Wisconsin (štát)|Wisconsin]], [[Spojené štáty|USA]] – † [[13. jún]] [[1993]], [[League City (Texas)|League City]], [[Texas]]) bol [[Spojené štáty|americký]] [[kozmonaut|astronaut]], [[skúšobný pilot]], [[letectvo|letecký]] [[Inžinierstvo|inžinier]] a [[pilot]] [[United States Air Force|Vojenského letectva USA]]. Bol vybraný do prvej [[Mercury Seven|sedmičky astronautov]] [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] [[program Mercury|programu Mercury]]. Stal sa prvým šéfastronautom NASA a následne až riaditeľom operácií letových posádok (''Director of Flight Crew Operations''), pričom zodpovedal aj za výber astronautov na lety do vesmíru. Počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] sa Slayton prihlásil do [[United States Army Air Corps|Armádneho leteckého zboru USA]] a odlietal niekoľko bojových letov nad [[Európa|Európou]] a [[Tichý oceán|Tichomorím]]. Po vojne odišiel z armády a študoval letecké inžinierstvo na [[University of Minnesota]], pričom v roku [[1949]] získal titul [[Bachelor of Science|bakalár vied]] (''Bachelor of Science''). Následne pracoval ako letecký inžinier vo firme [[Boeing]]. Nemohol však lietať, a tak odtiaľ po dvoch rokoch odišiel a vstúpil do [[Minnesota Air National Guard|Národnej leteckej gardy štátu Minnesota]]. Potom sa prihlásil k [[United States Air Force|Vojenskému letectvu USA]] a v roku [[1955]] bol prijatý do [[U.S. Air Force Test Pilot School]]. V roku [[1959]] bol vybraný do prvej sedmičky astronautov NASA ([[Mercury Seven]]). Mal sa stať druhým [[Američania (USA)|Američanom]] na [[obežná dráha|obežnej dráhe]] [[Zem]]e, ale v roku [[1962]] ho vyradili z letového stavu kvôli [[srdce (orgán)|srdcovej]] [[arytmia|arytmii]]. Vzápätí sa stal prvým šéfastronautom NASA a v roku [[1963]] aj asistentom riaditeľa pre operácie letových posádok (''Assistant Director for Flight Crew Operations''). Funkciu šéfastronauta prenechal v roku [[1964]] astronautovi [[Alan Shepard|Alanovi Shepardovi]], ktorý tiež musel byť vyradený z letového stavu. V roku [[1966]] bol Slayton menovaný za riaditeľa operácií letových posádok. Mal na starosti výber astronautov, ich prípravu a najmä menovanie posádok. Z tejto pozície mal veľký vplyv na podobu [[Spojené štáty|amerických]] [[kozmický let s ľudskou posádkou|pilotovaných kozmických letov]]. <div align=right><small>[[Deke Slayton|celý článok...]]</small></div> s91vcguu4lyvkidd1j71t4pohjuzqy5 100 574741 8198343 8195216 2026-04-14T16:46:08Z Andrej-airliner 43530 wl. 8198343 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Business suit portrait of Al Shepard.jpg|180px|right]] '''Alan Bartlett „Al“ Shepard, Jr.''' (* [[18. november]] [[1923]], [[East Derry (New Hampshire)|East Derry]], [[New Hampshire]], [[Spojené štáty|USA]] – † [[21. júl]] [[1998]], [[Monterey (Kalifornia)|Monterey]], [[Kalifornia]]) bol [[Spojené štáty|americký]] [[kozmonaut|astronaut]]. V roku [[1961]] sa stal druhým človekom a prvým [[Američania (USA)|Američanom]], ktorý vyletel do [[kozmický priestor (astronómia)|kozmického priestoru]], a v roku [[1971]] sa vo veku 47 rokov stal [[zoznam lunárnych astronautov|piatym a vtedy najstarším človekom]], ktorý kráčal po [[Mesiac]]i. Absolvent [[United States Naval Academy]] v [[Annapolis]]e s praxou na [[torpédoborec|torpédoborci]] počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. V roku [[1947]] sa stal [[United States Navy|námorným]] [[pilot]]om a o tri roky neskôr [[skúšobný pilot|skúšobným pilotom]]. V roku [[1959]] bol vybraný do prvej sedmičky astronautov [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] ([[Mercury Seven]]). V [[máj]]i 1961 uskutočnil prvý [[kozmický let s ľudskou posádkou|pilotovaný kozmický let]] [[program Mercury|programu Mercury]]. Stal sa pritom prvým Američanom, ktorý letel do vesmíru, hoci niekedy sa toto prvenstvo pripisuje [[John Glenn|Johnovi Glennovi]]. Shepard totiž v [[kozmická loď|kozmickej lodi]] ''Freedom 7'' letel počas misie [[Mercury-Redstone 3]] iba po [[balistická dráha|balistickej dráhe]], nedostal sa teda na [[obežná dráha|obežnú dráhu]] ako Glenn. Počas svojho letu sa Shepard stal celkovo druhým človekom vo vesmíre a prvým, ktorý manuálne ovládal orientáciu kozmickej lode. V konečných fázach programu Mercury bol určený za pilota letu [[Mercury-Atlas 10]], ktorý bol naplánovaný ako trojdňová misia. Shepard loď pomenoval ''Freedom 7-II'' na počesť svojej prvej kozmickej lode, ale misia bola nakoniec zrušená. <div align=right><small>[[Alan Shepard|celý článok...]]</small></div> bg27yhehc5oqydlymz7dv62lz25r1dw 100 584365 8198344 6419392 2026-04-14T16:47:34Z Andrej-airliner 43530 8198344 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Project Mercury-Mercury Seven-Astronauts.jpg|300px]] Dňa [[9. apríl]]a [[1959]] americká vládna agentúra [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] predstavila verejnosti na tlačovej konferencii vo [[Washington, D. C.|Washingtone, D. C.]] prvých [[Mercury Seven|siedmych astronautov]] [[program Mercury|programu Mercury]]. Vzadu zľava doprava: [[Alan Shepard]], [[Wally Schirra]] a [[John Glenn]]. Vpredu zľava doprava: [[Gus Grissom]], [[Malcolm Scott Carpenter|Scott Carpenter]], [[Deke Slayton]] a [[Gordon Cooper]]. <noinclude>[[Kategória:Šablóny obrázkov týždňa – Portál Kozmonautika]]</noinclude> 93ebxjso9o3zdgm0d8oreyjjm6l30el 100 584369 8198341 6419400 2026-04-14T16:43:40Z Andrej-airliner 43530 wl. 8198341 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Mercury-Redstone 3 Launch MR3-9.jpg|300px]] Štart letu [[Mercury-Redstone 3]] s [[Alan Shepard|Alanom Shepardom]] na palube, ktorý sa stal prvým Američanom vo vesmíre, 5. máj 1961. <noinclude>[[Kategória:Šablóny obrázkov týždňa – Portál Kozmonautika]]</noinclude> 09wgtfl5zhz6e3f1ehito84t8yscols 0 597674 8198352 8182613 2026-04-14T16:53:50Z Peter 51345 269569 8198352 wikitext text/x-wiki {{Substovaný infobox}} {| class="infobox football" style="width:22em;text-align:center" ! style="font-size:16px;" |'''Svetový pohár v ľadovom hokeji''' |- |- align="center" |- | style="font-size:12px;" |[[Súbor:World_Cup_of_Hockey.jpg|stred|320x320bod]] |- | style="font-size:12px;background:#BFD7FF;" |'''Založené''' |- | style="font-size:12px;" |[[1992]] |- | style="font-size:12px;background:#BFD7FF;" |'''Prvý ročník''' |- | style="font-size:12px;" |[[1996]] |- | style="font-size:12px;background:#BFD7FF;" |'''Organizátor''' |- | style="font-size:12px;" |[[National Hockey League|NHL]] a [[National Hockey League Players’ Association|NHLPA]] |- | style="font-size:12px;background:#BFD7FF;" |'''Počet tímov''' |- | style="font-size:12px;" |8 |- | style="font-size:12px;background:#BFD7FF;" |'''Najnovší šampión''' |- | style="font-size:12px;" |{{CAN|lh|1}} |- | style="font-size:12px;background:#BFD7FF;" |'''Najúspešnejší štát''' |- | style="font-size:12px;" |{{CAN|lh|1}} (2) |- | style="font-size:12px;background:#BFD7FF;" |'''Oficiálna stránka''' |- | style="font-size:12px;" |[https://www.wch2016.com/ wch.com] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160918153325/https://www.wch2016.com/ |date=2016-09-18 }} |} '''Svetový pohár v ľadovom hokeji''' je medzinárodný hokejový turnaj. Jeho prvý ročník bol usporiadaný v roku [[1996]]. Svetový pohár sa stal nástupcom Kanadského pohára, ktorý bol nepravidelne konaný medzi rokmi [[1976]] až [[1991]]. Turnaj svetového pohára sa zatiaľ konal trikrát. V rokoch [[Svetový pohár v ľadovom hokeji 1996|1996]], kedy ho získala [[Národné hokejové mužstvo Spojených štátov|reprezentácia Spojených štátov amerických]], roku [[Svetový pohár v ľadovom hokeji 2004|2004]], kedy ho získala [[Kanadské národné hokejové mužstvo|kanadská reprezentácie]] a v roku [[2016]], ktorý tiež vyhrala reprezentácia Kanady. Svetový pohár organizuje [[National Hockey League|NHL]], na rozdiel od [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji|Majstrovstiev sveta]] a [[Ľadový hokej na Olympijských hrách|turnajov na Zimných olympijských hrách]], ktoré organizuje [[Medzinárodná hokejová federácia|IIHF]]. Preto sú tiež zápasy Svetového pohára hrané podľa pravidiel NHL. SP sa koná mimo sezóny, čo znamená, že sú k dispozícii všetci hokejisti. Na Svetovom pohári sa na rozdiel od iných významných medzinárodných turnajov neudeľujú medaily a nehrá sa zápas o 3. miesto. Ocenený je len víťazný tím, ktorý získa pohár. Každý turnaj má svoj špecifický systém. == Dejiny == === Kanadský pohár === Svetovému poháru v ľadovom hokeji predchádzal [[Kanadský pohár]], ktorý sa začal v [[1976|roku 1976]] spoločným úsilím [[Douglas Mason Fisher|Douga Fishera]] a [[Robert Alan Eagleson|Alana Eaglesona]]. Na základe inšpirácie z [[Majstrovstvá sveta vo futbale|Majstrovstiev sveta vo futbale]] Eagleson navrhol nový turnaj, na ktorom by sa zišli všetky najlepšie hokejové krajiny. Po úspešných rokovaniach s hokejovými predstaviteľmi zo [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] v [[September|septembri]] [[1974]] začal Eagleson organizovať Kanadský pohár, ktorý debutoval v roku 1976. Bol to prvý medzinárodný turnaj v ľadovom hokeji, ktorý umožnil hokejovým národom hrať s ich špičkovými hráčmi, keďže [[Ľadový hokej na Olympijských hrách|Zimné olympijské hry]] boli striktne amatérskou súťažou a každoročné [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji|Majstrovstvá sveta]] kolidovali s [[National Hockey League|Play-off Stanleyho pohára]]. Turnaje, ktoré sa konali každé tri až päť rokov, sa konali na severoamerických miestach pred začiatkom základnej časti [[National Hockey League|National Hockey League (NHL)]]. V každom ročníku súťažilo šesť tímov. Z piatich turnajov Kanadského pohára štyri vyhrala [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]], zatiaľ čo Sovietsky zväz vyhral jeden, a to v [[1981|roku 1981]]. === Svetový pohár v hokeji === V [[Svetový pohár v ľadovom hokeji 1996|roku 1996]] bol [[Kanadský pohár]] oficiálne nahradený Svetovým pohárom v hokeji. Trofej z Kanadského pohára bola vyradená. Turnaj sa rozšíril na osem tímov, k národným tímom [[Kanadské národné hokejové mužstvo hráčov do 20 rokov|Kanady]] , [[Národné hokejové mužstvo USA|Spojených štátov amerických]], [[České národné hokejové mužstvo|Česka]], [[Fínske národné hokejové mužstvo|Fínska]], [[Ruské národné hokejové mužstvo|Ruska]] a [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédska]], ľudovo nazývaným [[Veľká šestka]], pribudlo [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecko]] a [[Slovenské národné hokejové mužstvo|Slovensko]]. Spojené štáty americké porazili Kanadu a vyhrali prvý ročník Svetového pohára. O osem rokov neskôr sa v [[Svetový pohár v ľadovom hokeji 2004|roku 2004]], tesne pred výlukou v NHL v sezóne [[NHL 2004/2005|2004/2005]], uskutočnil druhý ročník Svetového pohára v hokeji . Kanada vyhrala svoj prvý titul, keď v semifinále zdolala Česko a vo finálovom zápase Fínsko. Dňa [[24. január|24. januára]] [[2015]] komisár NHL [[Gary Bettman]] oznámil, že [[Svetový pohár v ľadovom hokeji 2016]] sa bude konať v septembri [[2016]] v [[Air Canada Centre|Air Canada Center]] v [[Toronto|Toronte]]. Svetový pohár v roku 2016 mal mierne upravený formát, popri krajinách Veľkej šestky tu boli dva hviezdne tímy, ktoré pozostávali z [[Tím Európy (ľadový hokej)|Tímu Európy]] a [[Tím do 23 rokov zo Severnej Ameriky|Tímu do 23 rokov zo Severnej Ameriky]]. Kanada opäť vyhrala šampionát, keď vo finále porazila tím Európy. Vydanie na rok 2020 bolo naplánované tak, aby zahŕňalo európsky kvalifikačný turnaj s cieľom určiť niektoré zúčastnené krajiny.  V januári [[2019]] sa od plánov na turnaj upustilo z dôvodu čakajúceho uplynutia platnosti dohody o kolektívnom vyjednávaní (CBA) medzi NHL a Hráčskou asociáciou NHL.  V auguste 2019 bolo oznámené, že Svetový pohár by sa mohol konať vo februári [[2021]], ak by sa CBA mohla predĺžiť alebo obnoviť; to však NHL neskôr toho roku vylúčila. Vo februári [[2024]] NHL oznámila plány usporiadať ďalší Svetový pohár v roku [[2028]] a potom každé štyri roky. NHL sa však rozhodla že zorganizuje ešte jeden turnaj v roku 2025. == Výsledky == {| class="wikitable" !T.č. !Rok ! style="background-color: #F7F6A8;" |Majster !Stav ! style="background-color: #DCE5E5;" |Finalista !Semifinalisti !Miesto |- |1. |[[Svetový pohár v ľadovom hokeji 1996|1996]] |'''{{USA|lhj|1}}''' (1) |'''*'''{{ku|2|1}} |{{CAN|lhj|1}} |{{RUS|lhj|1}} {{SWE|lhj|1}} |{{USA}} [[Philadelphia]] {{CAN}} [[Montreal]] |- |2. |[[Svetový pohár v ľadovom hokeji 2004|2004]] |'''{{CAN|lhj|1}}''' (1) |{{ku|3|2}} |{{FIN|lhj|1}} |{{CZE|lhj|1}} {{USA|lhj|1}} | rowspan="2" |{{CAN}} [[Toronto]] |- |3. |[[Svetový pohár v ľadovom hokeji 2016|2016]] |'''{{CAN|lhj|1}}''' (2) |*{{ku|2|0}} |{{EU}} [[Tím Európa (ľadový hokej)|Tím Európy]] |{{RUS|lhj|1}} {{SWE|lhj|1}} |- |4. |[[Svetový pohár v ľadovom hokeji 2028|2028]] | | | | |{{CAN}} [[Calgary]] {{CAN}} [[Edmonton]] {{CZE}} [[Praha]] |} '''*''' Finále sa hralo na 2 víťazné zápasy == Tabuľka - víťazi == {| class="wikitable sortable" !Poradie !Krajina ! style="background-color: #F7F6A8;" |Majster ! style="background-color: #DCE5E5;" |Finalista !Semifinále |- |1. |{{CAN|lh|1}} |2 |1 |0 |- |2. |{{USA|lhj|1}} |1 |0 |1 |- | rowspan="2" |3. |{{FIN|lhj|1}} |0 |1 |0 |- |{{EU}} [[Tím Európa (ľadový hokej)|Tím Európy]] |0 |1 |0 |- | rowspan="3" |4. |{{RUS|lhj|1}} |0 |0 |2 |- |{{SWE|lhj|1}} |0 |0 |2 |- |{{CZE|lhj|1}} |0 |0 |2 |} == Zdroj == {{Preklad|cs|Světový pohár v ledním hokeji|14497361|en|World Cup of Hockey|428026701}} [[Kategória:Svetový pohár v ľadovom hokeji| ]] [[Kategória:Svetové poháre|Ľadový hokej]] [[Kategória:Turnaje v ľadovom hokeji]] 28rz8tfv9cj9a4ehk4xovm015gfq8go 0 598175 8198596 8154345 2026-04-15T07:14:10Z Ziv 201445 ([[c:GR|GR]]) [[File:Flag of Transcaucasian SFSR (1925-1936).svg]] → [[File:Flag of the Transcaucasian SFSR (variant).svg]] → The file was renamed on Commons, but the filename was not changed in the language versions because Delinker did not perform the task. ([[c:c:GR]]) 8198596 wikitext text/x-wiki {{Infobox zaniknutý štát | názov = Gruzínska sovietska socialistická republika | originálny názov = საქართველოს საბჭოთა სოციალისტური რესპუბლიკა<br />sakartvelos sabč'ota socialist'uri resp'ublik'a | rok vzniku = 1921 | rok zániku = 1922 | rok vzniku 2 = 1936 | rok zániku 2 = 1991 | viac pred = nie | pred 1 = Gruzínska demokratická republika | pred 1 vlajka = Flag of Georgia (1918-1921).svg | pred 2 = Zakaukazská socialistická federatívna sovietska republika | pred 2 vlajka = Flag of the Transcaucasian SFSR (variant).svg | pred info = | viac po = nie | po 1 = Zakaukazská socialistická federatívna sovietska republika | po 1 vlajka = Ru transcaucasia1922.png | po 2 = Gruzínsko | po 2 vlajka = Flag of Georgia (1990-2004).svg | šírka 1. sloupce = | vlajka = Flag of Georgian SSR.svg | článok o vlajke = Vlajka Gruzínska | vlajka veľkosť = | znak = Emblem of the Georgian SSR.svg | článok o znaku = Štátny znak Gruzínska | znak veľkosť = | rámček znak = | hymna = Hymna Gruzínskej SSR[[Súbor:Georgian_SSR_anthem.ogg|center]] | článok o hymne = | motto = | článok o motte = | mapa = Georgian SSR in the Soviet Union.svg | mapa veľkosť = | mapa poznámka = Poloha Gruzínskej SSR v rámci Sovietskeho zväzu (1956 – 1991) | hlavné mesto = [[Tbilisi]] | rozloha = 69 700 | rozloha poznámka = (v roku 1989) | najvyšší bod = [[Šchara]] | najvyšší bod poznámka = (5 201 m n. m.) | najdlhšia rieka = | najdlhšia rieka poznámka= | počet obyvateľov = 5 400 841 | počet obyvateľov poznámka = (odhad z roku 1989) | jazyky = [[gruzínčina]], [[ruština]], [[abcházština]], [[osetčina]] | národnostné zloženie = [[Gruzínci]], [[Azerbajdžanci]], [[Arménci]] | náboženstvo = | štátne zriadenie = [[Sovietsky zväz|sovietska]] [[socialistický štát|socialistická republika]] | materský štát = [[Zakaukazská socialistická federatívna sovietska republika|Zakaukazská SFSR]] (1922–1936)<br />[[Sovietsky zväz]] (1936–1991) | mena = [[sovietsky rubeľ]] | vznik = [[25. február]]a [[1921]] (vyhlásením Gruzínskej SSR)<br />[[5. december|5. decembra]] [[1936]] (rozpadom Zakaukazskej SFSR) | zánik = [[12. marec|12. marca]] [[1922]] (včlenením do Zakaukazskej SFSR)<br />[[14. november|14. novembra]] [[1990]] (premenovaním na Gruzínsku republiku)<br />[[9. apríl]]a [[1991]] (vyhlásením nezávislosti od ZSSR)<br />[[26. december|26. decembra]] 1991 (oficiálny vznik samostatného [[Gruzínsko|Gruzínska]]) }} '''Gruzínska sovietska socialistická republika''' ({{V jazyku|kat|საქართველოს საბჭოთა სოციალისტური რესპუბლიკა|''sakartvelos sabč'ota socialist'uri resp'ublik'a''}}; {{V jazyku|rus|Грузинская Советская Социалистическая Республика|''Gruzinskaja Sovetskaja Socialističeskaja Respublika''}}) bola jedna z pätnástich republík [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]]. Vznikla [[25. február]]a [[1921]] a do roku [[1936]] bola spoločne s [[Azerbajdžanská sovietska socialistická republika|Azerbajdžanskou]] a [[Arménska sovietska socialistická republika|Arménskou SSR]] súčasťou [[Zakaukazská socialistická federatívna sovietska republika|Zakaukazskej socialistickej federatívnej sovietskej republiky]]. Oddelila sa po zániku Zakaukazskej SFSR v roku 1936. Nezávislosť Gruzínska od ZSSR bola schválená už v novembri roku 1990, kedy bola rozhodnutím demokratického parlamentu premenovaná na [[Gruzínsko|Gruzínsku republiku]]. Skutočnej samostatnosti sa Gruzínsko dočkalo až po rozpade ZSSR v roku [[1991]]. == Dejiny == Gruzínska SSR bola vyhlásená [[25. február]]a [[1921]] v deň, keď do hlavného mesta [[Tbilisi]] vpochodovali vojská [[Červená armáda|Červenej armády]], a [[2. marec|2. marca]] toho istého roku bola prijatá vtedajším vedením [[Revkom]]u gruzínska sovietska ústava. Od [[12. marec|12. marca]] [[1922]] do [[5. december|5. decembra]] [[1936]] bola Gruzínska SSR včlenená do [[Zakaukazská socialistická federatívna sovietska republika|Zakaukazskej socialistickej federatívnej sovietskej republiky]] spoločne s Arménskom a Azerbajdžanom. V roku 1936 sa Zakaukazská SFSR rozpadla. Na Gruzínsku štrnásťročná nadvláda Zakaukazskej federácie zanechala mnoho následkov. Sovietske vedenie nariadilo odovzdať časť územia [[Turecko|Turecku]] (celú historickú gruzínsku provinciu [[Tao-Klardžeti]]), [[Azerbajdžanská sovietska socialistická republika|Azerbajdžanu]] (celé historické provincie [[Heretie]] a [[Saingilo]]), [[Arménska sovietska socialistická republika|Arménsku]] (provinciu [[Lori]]) a [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|Rusku]] (časť historického regiónu [[Chevi]]). [[Súbor:Lavrenty Beria.jpg|thumb|left|Lavrentij Berija, gruzínsky tajomník komunistickej strany, neskôr jeden z vykonávateľov, krutých stalinských represií.]] Sovietska vláda začala v Gruzínsku terorom. Počas prvých troch rokov po invázii Červenej armády bolo zabitých alebo popravených približne 50 000 obyvateľov krajiny. Ďalších viac ako 150 000 padlo za obeť [[veľký teror|stalinským čistkám]] alebo na rozkaz tvrdou rukou vládnúceho prvého tajomníka gruzínskej komunistickej strany [[Lavrentij Pavlovič Berija|Lavrentija Beriju]]. Gruzínsko však malo počas vlády [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalina]], ktorý bol Gruzínec, viaceré výhody. Počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] sa o Kaukaz a najmä jeho ropné polia začalo zaujímať [[nacistické Nemecko]], ale do Gruzínska sa neprebojovalo. Napriek tomu zaznamenalo veľké straty. Do [[Veľká vlastenecká vojna|Veľkej vlasteneckej vojny]] sa zapojilo vyše 700 000 Gruzíncov. 190 000 vojakov padlo v bojoch, 110 000 Gruzíncov zahynulo v dôsledku hladu a strádania v tyle. Počas bojov slúžilo Gruzínsko ako dodávateľ pre zásobovanie potravinami, textíliami a muníciou. Avšak časť Gruzíncov sa pridala na Hitlerovu stranu a v rámci [[Wehrmacht]]u utvorili tzv. Gruzínsku légiu. Počas perzekúcie celých národov, ktoré Stalin podozrieval z podpory nacistov, Gruzínsko získalo časť územia na [[Severné Kaukazsko (politicko-geografická oblasť)|severnom Kaukaze]], ale len do roku [[1957]]. Druhá svetová vojna však okrem porážky nacizmu priniesla do krajiny aj vlnu gruzínskeho nacionalizmu, ktorý sa držal až do Stalinovej smrti. Dňa [[9. marec|9. marca]] [[1956]] sa v Tbilisi uskutočnila rozsiahla demonštrácia proti [[Nikita Sergejevič Chruščov|Chruščovovej]] politike destalinizácie a proti jeho kritike gruzínskeho národa a tradícií. Stret s poriadkovými jednotkami priniesol až sto mŕtvych. Stalinova centralistická vláda bola totiž po celý čas v Gruzínsku dosť ctená. Avšak Chruščovove reformy a decentralizáciu moci v 50. rokoch prijalo sovietske vedenie Gruzínska kladne a vybudovalo si silnú mocenskú základňu. Gruzínsko si ako jedna z mála častí ZSSR na Kaukaze úspešne udržalo svoju vlastnú kultúru a spôsob života.<ref>Kanez, P., 2006, A History of the Soviet Union from the Beginning to the End. 2nd Ed., Cambridge University Press, Cambridge, s. 232</ref> Okrem štátom kontrolovaného hospodárstva sa v Gruzínsku oveľa viac než inde v [[Sovietsky zväz|ZSSR]] rozmohlo nelegálne súkromné podnikanie, ktoré fungovalo v rámci šedej ekonomiky, a [[kapitalizmus]]. Oficiálne údaje o výsledkoch hospodárenia a ekonomickom raste Gruzínskej SSR boli pravidelne najhoršie v celom ZSSR, ale jeho obyvatelia boli z celého ZSSR, čo do vlastníctva pozemkov, automobilov a elektroniky, pričom najbohatší mali na svojich kontách najväčšie finančné rezervy na počet obyvateľov. Tým pádom bola z Gruzínska vtedy najvýkonnejšia ekonomika v rámci ZSSR. S dobrým ekonomickým postavením úzko korešpondovala aj miera vzdelania obyvateľstva. Gruzínsko mala tiež zo všetkých zväzových republík najviac absolventov odborného vyššieho vzdelania a vysokoškolákov. Bolo to všetko však za cenu veľmi rozsiahlej [[korupcia|korupcie]]. Miera korupcie sa vo zvyšku ZSSR pohybovala okolo nuly, ale v Gruzínsku bola natoľko rozšírená a všeobecná, že si to čoskoro všimli aj autority v Moskve. Vtedajší prvý tajomník komunistickej strany v Gruzínsku, [[Vasil Pavlovič Mžavanadze|Vasil Mžavanadze]], bol kvôli korupčnému škandálu odstránený z funkcie za prispenia jeho ambiciózneho ministra vnútra [[Eduard Ševardnadze|Eduarda Ševardnadzeho]], ktorý bol známy svojím odhodlaním bojovať proti rozšírenej korupcii. Ševardnadze potom nastúpil na miesto Mžavanadzeho a vládol od roku [[1972]] do roku [[1985]]. Počas svojho funkčného obdobia pozdvihol oficiálnu gruzínsku ekonomiku na vysokú úroveň a nechal uväzniť za korupciu stovky svojich podriadených. V roku [[1978]] sa do Gruzínska vrátilo silné národné cítenie, ktoré počas 60. rokov dosť oslablo, a v Tbilisi sa demonštrovalo proti sovietskemu vedeniu. Obyvatelia požadovali revíziu ústavy a najmä pasáží o úradnom jazyku. Ševardnadze tlaku nakoniec ustúpil a [[14. apríl]]a [[1978]] presadil ústavné zmeny, ktoré garantovali existenciu a rozvoj [[gruzínčina|gruzínskeho jazyka]]. Tento deň sa tiež stal sviatkom gruzínskeho jazyka. V tom istom čase tiež prebiehalo rozsiahle zatýkanie disidentov, ktorí volali po dodržiavaní ľudských práv. [[Súbor:RIAN archive 410998 Soviet Foreign Minister Eduard Shevardnadze meeting with U.S. Secretary of State George Shultz.jpg|thumb|left|Eduard Ševardnadze (vpravo) vo funkcii ministra zahraničných vecí ZSSR]] Keď bol Ševardnadze povýšený na pozíciu sovietskeho ministra zahraničia, bol za neho v roku [[1985]] dosadený do kresla prvého tajomníka konzervatívec [[Džumber Patiašvili]], ktorý sa len ťažko vyrovnával so zmenami a s [[perestrojka|perestrojkou]] a silnejúcim národným hnutím Gruzíncov aj národnostných menšín. Veľmi časté boli spory medzi jednotlivými komunistami rôznych národností a na uliciach dochádzalo ku krvavým nepokojom, najmä v [[Južné Osetsko|Južnom Osetsku]], ktoré prerástli v krátku občiansku vojnu. Dňa [[9. apríl]]a [[1989]] sa v Tbilisi odohrala pokojná demonštrácia pred úradom vlády, ktorú vedenie krajiny nechalo rozprášiť armádou. Dvadsať ľudí prišlo o život a stovky ich bolo zranených alebo priotrávený slzným plynom. Tento incident naštartoval zmeny, ktoré nakoniec viedli ku koncu sovietskej vlády. Politika sa veľmi radikalizovala a dokonca aj mnohí skôr poslušní komunisti začali hlasno volať po nezávislosti od ZSSR. Došlo k niekoľkým ústavným zmenám a [[28. október|28. októbra]] [[1990]] sa v Gruzínskej SSR uskutočnili prvé demokratické parlamentné voľby, ktoré vyhrala koalícia disidentov a prodemokratických nových politických strán, tzv. Okrúhly stôl-Slobodné Gruzínsko. Dňa [[14. november|14. novembra]] bola potom Gruzínska SSR premenovaná na [[Gruzínsko|Gruzínsku republiku]], bola odstránená [[vedúca úloha strany|vedúca úloha jedinej strany]], a bola vyhlásená autonómia na moskovskej moci. Dňa [[31. marec|31. marca]] [[1991]] sa uskutočnilo referendum o obnovenie nezávislosti, pre ktorú hlasovalo vyše 90% obyvateľov Gruzínska, takže gruzínsky parlament potom [[9. apríl]]a 1991 vyhlásil úplnú nezávislosť Gruzínska. Ústava Gruzínskej SSR však zostala v platnosti až do [[24. august]]a [[1995]], keď bola konečne prijatá nová. == Galéria == <gallery> Súbor:Georgian soviet republic1922.png|Mapa Gruzínskej sovietskej socialistickej republiky a Socialistickej sovietskej republiky Abcházsko (1922 – 1931) Súbor:GruzinskajaSSR 1939.jpg|Mapa Gruzínskej SSR (1931 – 1943) Súbor:Gruzinskaja SSR (1944-1955).jpg|Mapa Gruzínskej SSR (1944 – 1955) Súbor:Georgian soviet republic1957 1991.png|Mapa Gruzínskej SSR (1956 – 1991) </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{preklad|cs|Gruzínská sovětská socialistická republika|14516976}} {{Republiky ZSSR}} [[Kategória:Dejiny Gruzínska]] [[Kategória:Republiky Sovietskeho zväzu]] 28ioc67d8mqk07fw2a9yrmwuu8i2cbq 10 602299 8198357 8188424 2026-04-14T16:56:48Z Andrej-airliner 43530 wl. 8198357 wikitext text/x-wiki [[Image:Portrait of Alan B. Shepard.jpg|right|125px|Alan Bartlett Shepard]] '''Alan Bartlett „Al“ Shepard, Jr.''' (* [[18. november]] [[1923]], [[East Derry (New Hampshire)|East Derry]], [[New Hampshire]], [[Spojené štáty|USA]] – † [[21. júl]] [[1998]], [[Monterey (Kalifornia)|Monterey]], [[Kalifornia]]) bol [[Spojené štáty|americký]] [[kozmonaut|astronaut]]. V roku [[1961]] sa stal druhým človekom a prvým [[Američania (USA)|Američanom]], ktorý vyletel do [[kozmický priestor (astronómia)|kozmického priestoru]], a v roku [[1971]] sa vo veku 47 rokov stal [[zoznam lunárnych astronautov|piatym a vtedy najstarším človekom]], ktorý kráčal po [[Mesiac]]i. Absolvent [[United States Naval Academy]] v [[Annapolis]]e s praxou na [[torpédoborec|torpédoborci]] počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. V roku [[1947]] sa stal [[United States Navy|námorným]] [[pilot]]om a o tri roky neskôr [[skúšobný pilot|skúšobným pilotom]]. V roku [[1959]] bol vybraný do prvej sedmičky astronautov [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] ([[Mercury Seven]]). V [[máj]]i 1961 uskutočnil prvý [[kozmický let s ľudskou posádkou|pilotovaný kozmický let]] [[program Mercury|programu Mercury]]. Stal sa pritom prvým Američanom, ktorý letel do vesmíru, hoci niekedy sa toto prvenstvo pripisuje [[John Glenn|Johnovi Glennovi]]. Shepard totiž v [[kozmická loď|kozmickej lodi]] ''Freedom 7'' letel počas misie [[Mercury-Redstone 3]] iba po [[balistická dráha|balistickej dráhe]], nedostal sa teda na [[obežná dráha|obežnú dráhu]] ako Glenn. Počas svojho letu sa Shepard stal celkovo druhým človekom vo vesmíre a prvým, ktorý manuálne ovládal orientáciu kozmickej lode. V konečných fázach programu Mercury bol určený za pilota letu [[Mercury-Atlas 10]], ktorý bol naplánovaný ako trojdňová misia. Shepard loď pomenoval ''Freedom 7-II'' na počesť svojej prvej kozmickej lode, ale misia bola nakoniec zrušená. Potom bol vymenovaný za veliteľa prvého pilotovaného letu [[program Gemini|programu Gemini]], ale v [[október|októbri]] [[1963]] bol vyradený z letového stavu kvôli tzv. [[Menièrova choroba|Menièrovej chorobe]]. Išlo o chorobu [[vnútorné ucho|vnútorného ucha]], ktorá ovplyvňovala jeho rovnováhu a spôsobovala mu závraty s nevoľnosťou. Zvažoval odchod z NASA a návrat k námorníctvu, ale v [[júl]]i [[1964]] nakoniec nastúpil do funkcie [[Chief of the Astronaut Office|vedúceho úradu astronautov]] (''Chief of the Astronaut Office''). Počas nútenej pauzy od lietania spôsobenej zdravotnými problémami sa zameral aj na [[podnikanie]] v [[banka (inštitúcia)|bankovom]] sektore a [[nehnuteľnosť|realitách]], čím nadobudol značné imanie a stal sa prvým milionárom spomedzi astronautov. '''[[Alan Shepard|celý článok...]]''' <noinclude>[[Kategória:Šablóny odporúčaných článkov – Hlavná stránka]]</noinclude> 2d0yk6vw7pnyiwtc9oeb4isf2wyzbaa 0 621577 8198432 8107111 2026-04-14T18:12:15Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8198432 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec|Meno=Dua Lipa|Obrázok=Glasto24 28 300624 (259 of 545) (53838014719) (cropped).jpg|Veľkosť obrázku=|Popis obrázku=Lipa v roku 2024|Popis umelca=|Rodné meno=|Umelecké mená=|Dátum narodenia={{dnv|1995|8|22}}|Miesto narodenia=[[Westminster (štvrť City of Westminster)|Westminster]], [[Londýn]], [[Anglicko]]|Dátum úmrtia=|Miesto úmrtia=|Bydlisko=|Pôsobenie=Speváčka, skladateľka, modelka|Žáner=[[Pop (hudobný žáner)|Pop]], [[disco]], [[House (hudba)|house]], [[Contemporary R&B|R&B]]|Roky pôsobenia=2015 – súčasnosť|Hrá na nástroje=|Typ hlasu=|Súvisiace články=|Vplyvy=|Hudobný vydavateľ=[[Warner Bros. Records|Warner]], [[Vertigo Records|Vertigo]]|Webstránka={{URL|dualipa.com}}|Portál 1=Spojené kráľovstvo}} '''Dua Lipa''' (* [[22. august]] [[1995]], [[Westminster (štvrť City of Westminster)|Westminster]], [[Londýn]], [[Anglicko]]) je anglická speváčka, skladateľka a modelka s [[Mezzosoprán|mezzosopránovým]] hlasom, známa svojím [[Disko|diskopopovým]] zvukom. Keď mala 14 rokov, začala svoju hudobnú kariéru pridávaním [[Cover verzia|cover verzii]] piesní na [[YouTube]]. V roku 2015 podpísala zmluvu s [[Warner Music Group]] a následne vydala svoj prvý singel. V januári 2017 získala [[European Border Breakers Award|EBBA]] Public Choice Award.<ref>{{Cite news|url=http://www.musicweek.com/talent/read/dua-lipa-scoops-public-choice-award-at-the-ebbas/067121|title=Dua Lipa scoops Public Choice Award at the EBBAs|last=Legrand|first=Emmanuel|date=12 January 2017|access-date=13 January 2017}}</ref> 2. júna 2017 vydala po sebe pomenovaný debutový štúdiový album, ktorý sa umiestnil na 3. priečke [[UK Albums Chart]] a vyšlo z neho 7 singlov, vrátane dvoch top 10 britských singlov „Be the One“ a „IDGAF“. „New Rules“ v Británii obsadil prvú priečku a šiestu v Spojených štátoch. Vo februári 2018 získala [[Brit Awards|Brit Award]] pre najlepšiu britskú speváčku a britský objav roka. Singel z roku 2018, „One Kiss“, na ktorom spolupracovala s [[Calvin Harris|Calvinom Harrisom]], obsadil prvé miesto britského singlového rebríčka. Stal sa tiež najdlhšie pôsobiacim singlom číslo jeden ženskej umelkyne v roku 2018. Získala zaň Brit Award 2019 v kategórii pieseň roka. V roku 2019 získala cenu [[Cena Grammy pre najlepšieho nováčika|Grammy pre najlepšieho nováčika]] a pieseň „Electricity“ v spolupráci so [[Silk City]] získala [[Cena Grammy za najlepšiu tanečnú nahrávku|cenu Grammy za najlepšiu tanečnú nahrávku]]. Druhý štúdiový album ''[[Future Nostalgia]]'' (2020) získal ohlas u kritikov a bol nominovaný v šiestich kategóriách cien Grammy, vrátane [[Cena Grammy za album roka|albumu roka]], [[Cena Grammy za nahrávku roka|nahrávky roka]] a [[Cena Grammy za pieseň roka|piesne roka]]. Stal sa jej prvým britským albumom číslo jeden so štyrmi top 10 singlami, vrátane „Physical“ a „Break My Heart“. Skladba „Don't Start Now“ vyvrcholila na druhom mieste vo Veľkej Británii a v USA na štvrtom mieste Hot 100-year-ender chart. Singel „Levitating“ sa umiestnil v prvej päťke v USA a Veľkej Británii. [[9. november|9. novembra]] [[2023]] vydala nový singel Houdini a avizuje ním nový album. Lipa získala niekoľko ocenení, vrátane troch [[Grammy Award|cien Grammy]], troch [[Brit Awards]], dvoch [[MTV Europe Music Awards]], jednej [[MTV Video Music Award]] a [[American Music Award]]. V roku 2020 ''Billboard'' ocenil Lipu cenou Powerhouse Award, ktorá sa udeľuje za dominovanie v príslušnom roku prostredníctvom [[Streaming|streamovania]], predaja a rádia. V roku 2021 bola Dua zaradená do zoznamu ''[[Time (týždenník)|Time]]''<nowiki/>'s budúcich 100 najvplyvnejších ľudí sveta. == Raný život == Dua Lipa sa narodila v [[Londýn|Londýne]] v [[Anglicko|Anglicku]]<ref name="allmusicbio">{{cite web|last=Yeung|first=Neil Z.|title=Dua Lipa {{!}} Biography & History|url=https://www.allmusic.com/artist/dua-lipa-mn0003426731/biography|url-status=live|archive-url=https://archive.vn/pSyoZ|archive-date=24 March 2021|access-date=24 March 2021|website=[[AllMusic]]|publisher=}}</ref> ako najstaršie dieťa [[Kosovo|kosovských]] [[Albánci|Albáncov]] Anesy (rod. Rexha) a Dukagjina Lipu z [[Priština|Prištiny]] vo [[Juhoslovanská zväzová republika|FR Juhoslávii]] (dnešné [[Kosovo]]).<ref name="press kit">{{Cite web|last=|first=|date=|title=Global Press Kit|url=https://press.warnerrecords.com/wp-content/uploads/2018/04/dua-lipa-global-press-kit_1481573911262.pdf|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20200709101300/https://press.warnerrecords.com/wp-content/uploads/2018/04/dua-lipa-global-press-kit_1481573911262.pdf|archive-date=9 July 2020|access-date=15 February 2021|website=[[Warner Records]]}}</ref><ref name="bbc">{{cite web|last=Savage|first=Mark|date=9 February 2016|title=Dua Lipa: A pop star in waiting|url=https://www.bbc.com/news/entertainment-arts-35520865|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20160210092743/https://www.bbc.com/news/entertainment-arts-35520865|archive-date=10 February 2016|access-date=7 May 2016|work=[[BBC News]]}}</ref> Jej rodina má [[Moslim (vyznávač islamu)|moslimských]] predkov.<ref name="guardian2">{{Cite web|last=Snapes|first=Laura|date=3 April 2020|title=Dua Lipa: 'You have to be made of steel to not let words get to you'|url=https://www.theguardian.com/music/2020/apr/03/dua-lipa-you-have-to-be-made-of-steel-to-not-let-words-get-to-you|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20200403051224/https://www.theguardian.com/music/2020/apr/03/dua-lipa-you-have-to-be-made-of-steel-to-not-let-words-get-to-you|archive-date=3 April 2020|access-date=20 January 2021|website=[[The Guardian]]}}</ref> Cez svoju babku z matkinej strany je [[Bosna a Hercegovina|bosnianskeho]] pôvodu.<ref>{{Cite web|last=Nash|first=Ed|date=2016-11-08|title=A Tale of Two Cities: Dua Lipa on her English and Kosovan roots|url=https://www.thelineofbestfit.com/features/longread/a-tale-of-two-cities|url-status=live|access-date=2021-04-25|website=The Line of Best Fit|language=en}}</ref><ref>{{Cite web|last=Butler|first=Will|date=2018-04-15|title=Dua Lipa speaks on Brexit, Trump and her family history in new interview|url=https://www.nme.com/news/music/dua-lipa-brexit-trump-family-history-new-interview-2293339|url-status=live|access-date=2021-04-25|website=NME|language=en-GB}}</ref><ref>{{Cite web|last=Lamont|first=Tom|date=2018-04-15|title=Dua Lipa: ‘Pop has to be fun. You can’t get upset about every little thing’|url=http://www.theguardian.com/music/2018/apr/15/dua-lipa-pop-has-to-be-fun-you-cant-get-upset-about-every-little-thing-new-rules|url-status=live|access-date=2021-04-25|website=The Guardian|language=en}}</ref> Jej pôvod sa dá vystopovať až do mesta [[Peja]] v dnešnom Kosove.<ref>{{Cite web|url=https://rtv21.tv/vajzat-pejane-ambasadoret-e-kosoves/|title=Peja's ambassadors|website=rtv21|date=15 April 2017|accessdate=2021-05-01|archiveurl=https://web.archive.org/web/20210428233223/https://rtv21.tv/vajzat-pejane-ambasadoret-e-kosoves/|archivedate=2021-04-28}}</ref> Má sestru menom Rina a brata menom Gjin.<ref>{{Cite web|url=https://www.capitalfm.com/artists/dua-lipa/family-mum-dad-siblings-brother-sister/|title=Dua Lipa’s Family: From Her Mum Anesa & Dad Dukagjin To Her Siblings|website=Capital FM|access-date=26 November 2020}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://www.theguardian.com/music/2020/apr/03/dua-lipa-you-have-to-be-made-of-steel-to-not-let-words-get-to-you|title=Dua Lipa: 'You have to be made of steel not to let words get to you'|website=the guardian|access-date=3 April 2020}}</ref><ref name="telegrafi">{{Cite web|last=Bajraktari|first=Behare|date=20 January 2011|title="Era" dhe "ODA": Rikthim, sukses, pasion!|url=https://telegrafi.com/era-dhe-oda-rikthim-sukses-pasion/|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20160812123552/https://telegrafi.com/era-dhe-oda-rikthim-sukses-pasion/|archive-date=12 August 2016|access-date=10 January 2021|website=[[Telegrafi]]|language=Albanian}}</ref> Lipu hudobne inšpiroval jej otec, ktorý bol hlavným spevákom a gitaristom kosovskej rockovej kapely Oda.<ref name="abcnews">{{Cite web|last=Soichet|first=Aude|date=10 October 2018|title=How Dua Lipa went from aspiring singer to one of today's top global female pop stars|url=https://abcnews.go.com/Entertainment/dua-lipa-aspiring-singer-todays-top-global-female/story?id=58393549|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20181011015440/https://abcnews.go.com/Entertainment/dua-lipa-aspiring-singer-todays-top-global-female/story?id=58393549|archive-date=11 October 2018|access-date=10 January 2021|website=[[ABC News]]}}</ref><ref name="observer">{{Cite web|last=Walker|first=Shaun|date=5 August 2018|title=Dua Lipa's father stages music festival for 'peace-loving' Kosovo|url=https://www.theguardian.com/music/2018/aug/05/dua-lipa-father-organises-kosovo-music-festival|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20180805123539/https://www.theguardian.com/music/2018/aug/05/dua-lipa-father-organises-kosovo-music-festival|archive-date=5 August 2018|access-date=10 January 2021|website=[[The Observer]]}}</ref><ref name="telegrafi" /> Venoval sa hudbe aj doma, kde písal piesne pre seba ale aj pre umelcov ako sú [[David Bowie]], [[Bob Dylan]], [[Radiohead]], [[Sting]], [[The Police]] and [[Stereophonics]].<ref name="digitalspy">{{Cite web|last=Davidson|first=Amy|date=11 December 2015|title=Meet your new favourite popstar Dua Lipa - just don't call her the new Lana Del Rey|url=https://www.digitalspy.com/music/new-music/a776876/meet-your-new-favourite-popstar-dua-lipa-just-dont-call-her-the-new-lana-del-rey/|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20190319180711/https://www.digitalspy.com/music/new-music/a776876/meet-your-new-favourite-popstar-dua-lipa-just-dont-call-her-the-new-lana-del-rey/|archive-date=19 March 2019|access-date=11 January 2021|website=[[Digital Spy]]}}</ref><ref name="hungertv">{{Cite web|last=Fraser|first=Holly|date=26 October 2016|title=Dua Lipa On Falling in Love With Music and Growing Up Fast|url=https://www.hungertv.com/feature/dua-lipa-on-falling-in-love-with-music-and-growing-up-fast/|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20161031022553/https://www.hungertv.com/feature/dua-lipa-on-falling-in-love-with-music-and-growing-up-fast/|archive-date=31 October 2016|access-date=10 January 2021|website=Hunger TV}}</ref><ref name="clash">{{Cite web|last=Martin|first=Felicity|date=3 February 2017|title=The Realest It Gets: Dua Lipa|url=https://www.clashmusic.com/features/the-realest-it-gets-dua-lipa|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20170203205350/https://www.clashmusic.com/features/the-realest-it-gets-dua-lipa|archive-date=3 February 2017|access-date=10 January 2021|website=[[Clash (magazine)|Clash]]}}</ref> Lipa začala spievať ako päťročná.<ref name="thecut">{{Cite web|last=Peoples|first=Lindsay|date=27 April 2017|title=Dua Lipa Is the Anti–Pop Star|url=https://www.thecut.com/2017/04/dua-lipa-singer-interview.html|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20170926095353/https://www.thecut.com/2017/04/dua-lipa-singer-interview.html|archive-date=26 September 2017|access-date=11 January 2021|website=[[New York (magazine)#The Cut|The Cut]]}}</ref> Vyrastala vo [[West Hampstead]] v Londýne.<ref name="observer" /> Navštevovala Fitzjohnovu základnú školu,<ref>{{Cite web|last=Chapman|first=Helen|date=30 November 2017|title=Dua Lipa's former school plays New Rules to pupils each morning|url=http://camdennewjournal.com/article/dua-lipas-former-school-plays-new-rules-to-pupils-each-morning|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20180613112046/http://camdennewjournal.com/article/dua-lipas-former-school-plays-new-rules-to-pupils-each-morning|archive-date=13 June 2018|access-date=14 January 2021|website=[[Camden New Journal]]}}</ref><ref>{{Cite web|last=|first=|date=5 December 2017|title=Londoner's Diary: How Shulman is filling the void left by Vogue|url=https://www.standard.co.uk/news/londoners-diary/londoner-s-diary-how-shulman-is-filling-the-void-left-by-vogue-a3710761.html|url-status=live|archive-url=https://archive.ph/20210114220932/https://www.standard.co.uk/news/londoners-diary/londoner-s-diary-how-shulman-is-filling-the-void-left-by-vogue-a3710761.html|archive-date=2021-01-14|access-date=14 January 2021|website=[[Evening Standard]]|accessdate=2021-05-01}}</ref> kde chodila aj na hodiny [[Violončelo|violončela]].<ref name="bbc" /> Keď sa zúčastnila konkurzu do školského zboru, učiteľka jej povedala, že „nevie spievať“.<ref name="bbc" /><ref name="digitalspy" /><ref name="nytimes">{{Cite web|last=Pareles|first=Jon|date=31 May 2017|title=Dua Lipa Was Raised on Pop Bangers. Now She Writes Them.|url=https://www.nytimes.com/2017/05/31/arts/music/dua-lipa-interview.html?_r=0|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20170721203734/https://www.nytimes.com/2017/05/31/arts/music/dua-lipa-interview.html?_r=0|archive-date=21 July 2017|access-date=11 January 2021|website=[[The New York Times]]}}</ref> Ako deväťročná začala chodiť na víkendové hodiny spevu do Sylvia Young Theatre School.<ref name="bbc" /><ref name="talecities">{{Cite web|last=Nash|first=Ed|date=8 November 2016|title=A Tale of Two Cities|url=https://www.thelineofbestfit.com/features/longread/a-tale-of-two-cities|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20170731192954/https://www.thelineofbestfit.com/features/longread/a-tale-of-two-cities|archive-date=31 July 2017|access-date=10 January 2021|website=[[The Line of Best Fit]]}}</ref><ref name="elle">{{Cite web|last=Levy|first=Lauren|date=9 April 2019|title=Dua Lipa Is the Future of Pop Music|url=https://www.elle.com/culture/a27075435/dua-lipa-grammy-interview/|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20190411190139/https://www.elle.com/culture/a27075435/dua-lipa-grammy-interview/|archive-date=11 April 2019|access-date=12 January 2021|website=[[Elle (magazine)|Elle]]}}</ref> Lipa sa s rodinou presťahovala do Prištiny po vyhlásení nezávislosti Kosova v roku 2008.<ref name="talecities" /><ref name="thecut" /> Tam sa lepšie naučila [[Albánčina|albánsky jazyk]] a zvážila hudobnú kariéru.<ref>{{Cite web|last=Collins|first=Simon|date=29 May 2017|title=From Kosovo to the world, Dua Lipa is on the rise|url=https://thewest.com.au/entertainment/from-kosovo-to-the-world-dua-lipa-is-on-the-rise-ng-b88487005z|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20170731195933/https://thewest.com.au/entertainment/from-kosovo-to-the-world-dua-lipa-is-on-the-rise-ng-b88487005z|archive-date=31 July 2017|access-date=12 January 2021|website=[[The West Australian]]}}</ref><ref name="eveningstandard2">{{Cite web|last=Godwin|first=Richard|date=1 November 2017|title=Dua Lipa: meet pop's hottest property|url=https://www.standard.co.uk/lifestyle/esmagazine/dua-lipa-meet-pop-s-hottest-property-a3672811.html|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20201221171738/https://www.standard.co.uk/lifestyle/esmagazine/dua-lipa-meet-pop-s-hottest-property-a3672811.html|archive-date=21 December 2020|access-date=13 January 2021|website=Evening Standard}}</ref> Lipa sa ako 15-ročná presťahovala späť do Londýna. Na Parliament Hill School absolvovala A-úroveň a potom opäť nastúpila do Sylvia Young Theatre School.<ref name="eveningstandard">{{Cite web|last=Smyth|first=David|date=29 July 2016|title=Dua Lipa talks about her teen years in Kosovo and why it's tough for new music artists to break through|url=https://www.standard.co.uk/culture/music/dua-lipa-talks-about-her-teen-years-in-kosovo-and-why-it-s-tough-for-new-music-artists-to-break-through-a3307341.html|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20210112043247/https://www.standard.co.uk/culture/music/dua-lipa-talks-about-her-teen-years-in-kosovo-and-why-it-s-tough-for-new-music-artists-to-break-through-a3307341.html|archive-date=12 January 2021|access-date=12 January 2021|website=Evening Standard}}</ref><ref name="harper">{{cite web|last=Gonzales|first=Erica|date=31 January 2017|title=Dua Lipa Recovered from a Rough Modeling Career to Become a Pop Sensation|url=https://www.harpersbazaar.com/culture/art-books-music/news/a20019/dua-lipa-interview/|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20170202083436/https://www.harpersbazaar.com/culture/art-books-music/news/a20019/dua-lipa-interview/|archive-date=2 February 2017|access-date=18 January 2021|website=[[Harper's Bazaar]]}}</ref> Nahrala svoje vlastné piesne na [[SoundCloud]] a na [[YouTube]] začala zverejňovať videá, kde spievala skladby ako „[[If I Ain't Got You]]“ (2004) od [[Alicia Keys|Alicie Keys]] a „Beautiful“ (2002) od [[Christina Aguilerová|Christiny Aguilery]].<ref name="thecut" /> Robila modelku pre Topshop<ref name="rollingstone">{{cite web|url=https://www.rollingstone.com/music/music-features/dua-lipa-future-nostalgia-cover-story-1113124/|title=Dua Lipa: Dancing in the Dark|website=[[Rolling Stone]]|last=Morris|first=Alex|date=14 January 2021|access-date=14 January 2021|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20210114140842if_/https://www.rollingstone.com/music/music-features/dua-lipa-future-nostalgia-cover-story-1113124/|archive-date=14 January 2021}}</ref> a podpísala zmluvu s modelingovou agentúrou, aby jej pomohla získať rolu „speváčky“ v reklame [[ITV]] na ''[[The X Factor (Spojené kráľovstvo|X Factor]]'' z roku 2013, v ktorej zaspievala pieseň „Lost in Music“ (1979).<ref>{{cite web|last=Murphy|first=Lauren|date=30 August 2017|title=Watch: Turns out Dua Lipa appeared on an ad for The X Factor back in 2013|url=https://entertainment.ie/music/watch-turns-out-dua-lipa-appeared-on-an-ad-for-the-x-factor-back-in-2013-253465/|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20190320191217/https://entertainment.ie/music/watch-turns-out-dua-lipa-appeared-on-an-ad-for-the-x-factor-back-in-2013-253465/|archive-date=20 March 2019|access-date=13 January 2021|website=|publisher=[[entertainment.ie]]}}</ref><ref>{{Cite web|last=Cragg|first=Michael|date=26 March 2020|title=Dua Lipa – 'Future Nostalgia' review|url=https://crackmagazine.net/article/album-reviews/dua-lipa-future-nostalgia/|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20200326235126/https://crackmagazine.net/article/album-reviews/dua-lipa-future-nostalgia/|archive-date=26 March 2020|access-date=4 March 2021|website=[[Crack Magazine]]}}</ref> Získala producenta a manažéra.<ref name="press kit" /><ref name="eveningstandard" /> Napísala pieseň „[[Hotter Than Hell]]“ a v roku 2014 podpísala zmluvu s vydavateľstvom [[Warner Bros. Records|Warner Bros. Records.]]<ref name="sign1">{{Cite web|date=18 August 2017|title=Breakthrough Artist Dua Lipa Lands First Number One Single in UK & Ireland with 'New Rules'|url=https://www.wmg.com/news/breakthrough-artist-dua-lipa-lands-first-number-one-single-uk-ireland-new-rules-27631|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20170826120451/https://www.wmg.com/news/breakthrough-artist-dua-lipa-lands-first-number-one-single-uk-ireland-new-rules-27631|archive-date=26 August 2017|access-date=18 February 2021|website=[[Warner Music Group]]}}</ref><ref name="sign2">{{Cite web|last=Paine|first=Andre|date=23 July 2018|title=New ruler: Dua Lipa's debut album goes platinum|url=https://www.musicweek.com/talent/read/new-ruler-dua-lipa-s-debut-album-goes-platinum/073269|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20181029152247/https://www.musicweek.com/talent/read/new-ruler-dua-lipa-s-debut-album-goes-platinum/073269|archive-date=29 October 2018|access-date=18 February 2021|website=[[Music Week]]}}</ref> Jej prvý singel „New Love“ bol vydaný koncom augusta a získal pozitívne recenzie.<ref name="eveningstandard" /> Porovnávali ho s piesňami [[Joss Stone]] a [[Lady Gaga]].<ref name="fader">{{Cite web|last=Weber|first=Lindsey|date=9 December 2015|title=Meet Dua Lipa, a Restless Spirit with a Mighty Big Voice|url=https://www.thefader.com/2015/12/09/dua-lipa-gen-f-interview|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20151212234902if_/https://www.thefader.com/2015/12/09/dua-lipa-gen-f-interview|archive-date=12 December 2015|access-date=12 January 2021|website=[[The Fader]]}}</ref> V októbri 2015 vydala skladbu „Be the One“.<ref name="eveningstandard" /> == Kariéra == === 2013 – 2018: Začiatky kariéry a album ''Dua Lipa'' === V roku 2013 podpísala zmluvu so spoločnosťou Tap Management, ktorú riadili Ben Mawson a Ed Millett, pričom pracovala ako čašníčka v koktailovom bare. Lipu predstavil Mawsonovi jej právnik, ktorý ju odradil od podpísania ďalšej vydavateľskej zmluvy, ktorá jej bola ponúknutá. Následne jej ponúkli mesačný plat, aby mohla opustiť prácu a sústrediť sa na nahrávanie hudby.<ref name="mbw">{{cite web|url=https://www.musicbusinessworldwide.com/artists-have-the-best-chance-of-success-when-they-get-things-rolling-themselves/|title=Artists have the best chance of success when they get things rolling themselves.|publisher=Music Business Worldwide|access-date=18 January 2020}}</ref> Počas jedného zo stretnutí v roku 2014 napísala pieseň „Hotter than Hell“,<ref name="mbw" /> ktorá nakoniec viedla k podpísaniu nahrávacej zmluvy s vydavateľstvom [[Warner Bros. Records]].<ref name="sign1" /><ref name="sign2" /> Millett spätne povedal: „''Dua bola skutočne bystrá –podpísala zmluvu s Warnerom Bros. čiastočne preto, že nemali veľkú ženskú popovú umelkyňu a jednu potrebovali. Skutočne ju chceli, takže sa od prvého dňa sústredila na tím.''“''<ref name="mbw" />'' V auguste 2015 vydala prvý singel „New Love“,<ref name="pj0815">{{cite web|url=http://www.popjustice.com/briefing/meet-dua-lipa-a-very-good-new-singer/137908/|title=Lana Del Rey's management have a new artist and she is amazing|date=21 August 2015|publisher=[[Popjustice]]}}</ref> ktorý produkovali Emile Haynie a [[Andrew Wyatt]].<ref name="fader" /> Jej druhý singel „Be the One“ bol vydaný v októbri 2015 a zožal európsky úspech – dosiahol prvé miesto v [[Belgicko|Belgicku]],<ref name="BEL">{{cite web|url=https://www.ultratop.be/nl/showinterpret.asp?interpret=Dua+Lipa|title=Discografie Dua Lipa|publisher=[[Ultratop]]|language=nl|access-date=3 May 2016}}</ref> [[Poľsko|Poľsku]] a na [[Slovensko|Slovensku]]. Medzi prvými sa umiestnil vo viac ako jedenástich európskych krajinách. V [[Austrália (štát)|Austrálii]] a na [[Nový Zéland|Novom Zélande]] sa pieseň stala úspešnou v rádiách a dosiahla číslo 6.<ref name="AUS">Peaks in Australia: * All except noted: {{cite web|url=https://australian-charts.com/showinterpret.asp?interpret=Dua+Lipa|title=Discography Dua Lipa|website=australian-charts.com|access-date=3 May 2016}} * "Blow Your Mind (Mwah)": {{cite web|url=http://www.noise11.com/news/australian-singles-the-chainsmokers-and-halsey-spend-seven-weeks-at-no-1-20160926|title=Australian Singles: The Chainsmokers and Halsey Spend Seven Weeks At No 1|last=Ryan|first=Gavin|date=26 September 2016|publisher=Noise11|access-date=26 September 2016}}</ref> V novembri 2015 bola oznámená ako jeden z hudobníkov na dlhom zozname [[British Broadcasting Corporation|BBC]] [[Sound of...]] 2016. Jej prvé turné po [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]] a Európe sa začalo v januári 2016<ref name="ds1215">{{cite web|last=Davidson|first=Amy b|url=http://www.digitalspy.com/music/new-music/interviews/a776876/meet-your-new-favourite-popstar-dua-lipa-just-dont-call-her-the-new-lana-del-rey/|title=Meet your new favourite popstar Dua Lipa – just don't call her the new Lana Del Rey|work=[[Digital Spy]]|date=11 December 2015|access-date=9 July 2016}}</ref> a skončilo sa v novembri 2016.<ref name="livenation">{{Cite web|url=http://www.livenation.co.uk/artist/dua-lipa-tickets|title=Dua Lipa Tickets|date=13 May 2016|publisher=Livenation|accessdate=2021-05-02|archiveurl=https://web.archive.org/web/20161116194033/http://www.livenation.co.uk/artist/dua-lipa-tickets|archivedate=2016-11-16}}</ref> [[Súbor:British singer and songwriter Dua Lipa at the SWR3 New Pop Festival 2016.jpg|náhľad|290x290bod|Lipa v roku 2016]] 18. februára 2016 vydala Lipa svoj tretí singel „Last Dance“, po ktorom 6. mája nasledoval „Hotter than Hell“, ktorý zaznamenal úspech najmä v Spojenom kráľovstve, kde dosiahol 15. miesto.<ref name="UK">{{cite web|url=http://www.officialcharts.com/artist/48638/dua-lipa/|title=Dua Lipa|publisher=[[Official Charts Company]]|access-date=14 May 2016}}</ref> 26. augusta bol vydaný jej piaty singel „Blow Your Mind (Mwah)“, ktorý obsadil 30. priečku v Spojenom kráľovstve.<ref name="UK" /> Stal sa jej prvým vstupom do amerického [[Billboard Hot 100|''Billboard'' Hot 100]] s debutom na čísle 72.<ref name="US">{{cite web|url={{BillboardURLbyName|artist=Dua Lipa|chart=Hot 100}}|title=Dua Lipa – Chart history: Hot 100|work=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|access-date=26 October 2016}}</ref> Pieseň sa tiež umiestnila na prvom mieste v hitparáde ''Billboard'' Dance Club Songs<ref>{{cite web|url=https://www.billboard.com/artist/6752366/Dua+Lipa/chart?f=359|title=Dua Lipa – Chart history {{!}} Billboard|website=Billboard|access-date=5 January 2017}}</ref> a dostala sa na 23. miesto v rebríčku ''Billboard'' Mainstream Top 40.<ref>{{Cite web|url=https://www.billboard.com/artist/6752366/Dua+Lipa/chart?f=381|title=Dua Lipa – Chart history {{!}} Billboard|website=Billboard|access-date=5 January 2017}}</ref> Lipa spolupracovala na singli [[Sean Paul|Seana Paula]] „No Lie“ vydanom v novembri 2016,<ref name="NoLie">{{cite web|url=https://www.billboard.com/articles/news/dance/7648036/sean-paul-dua-lipa-no-lie-video|title=Watch Sean Paul Get Reflective With Dua Lipa in 'No Lie' Video: Exclusive|work=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|access-date=27 January 2017}}</ref> ktorý sa v Spojenom kráľovstve dostal na desiate miesto.<ref name=":1">{{cite web|url=http://www.officialcharts.com/charts/singles-chart/20170203/7501/|title=Official Singles Chart Top 100|publisher=Official Charts Company|access-date=4 February 2017}}</ref> Nasledujúci mesiac časopis ''[[The Fader]]'' uviedol dokument o Lipe s názvom ''See in Blue''.<ref name="See in Blue">{{cite web|url=https://www.youtube.com/watch?v=zxZPR4jxOM4|title=Dua Lipa – See in Blue (Documentary)|last=The Fader|date=20 December 2016|access-date=5 January 2017}}</ref> V januári 2017 získala cenu [[European Border Breakers Awards|EBBA]] Public Choice Award a vydala singel „Scared to Be Lonely“, na ktorom spolupracovala s [[Martin Garrix|Martinom Garrixom]] a v Spojenom kráľovstve dosiahol priečku 14.<ref name="Scared">{{cite web|url=https://www.billboard.com/articles/news/dance/7669858/martin-garrix-dua-lipa-scared-to-be-lonely|title=Martin Garrix and Dua Lipa Drop New 'Scared to Be Lonely' Video: Watch|work=Billboard|access-date=27 January 2017}}</ref> V máji 2017 účinkovala pri príležitosti výročia indonézskej televíznej stanice SCTV na hudobných cenách SCTV, kde vyhrala v kategórii mladá a nádejná medzinárodná umelkyňa.<ref>{{Cite web|url=https://www.liputan6.com/showbiz/read/2954291/dua-lipa-hibur-sctv-music-awards-2017|title=Dua Lipa Hibur SCTV Music Awards 2017|last=Liputan6.com|date=16 May 2017|website=liputan6.com|language=id|access-date=1 December 2019}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://www.liputan6.com/showbiz/read/2954108/artis-internasional-dua-lipa-ramaikan-sctv-music-awards-2017|title=Artis Internasional Dua Lipa Ramaikan SCTV Music Awards 2017|last=Liputan6.com|date=16 May 2017|website=liputan6.com|language=id|access-date=1 December 2019}}</ref> [[Dua Lipa (album)|Debutový štúdiový album, ktorý pomenovala po sebe]], vyšiel 2. júna 2017.<ref>{{cite web|url=http://www.idolator.com/7643997/dua-lipa-debut-album-cover-art|title=Dua Lipa Reveals Cover Art For Self-Titled Album|last=Sonis|first=Rachel|date=24 August 2016|publisher=[[Idolator (website)|Idolator]]|access-date=24 August 2016|accessdate=2021-05-02|archiveurl=https://archive.today/20161107163353/http://www.idolator.com/7643997/dua-lipa-debut-album-cover-art|archivedate=2016-11-07}}</ref> Šiesty singel „New Rules“, ktorý vyšiel v nasledujúcom mesiaci, sa stal speváčkinou prvou skladbou č. 1 v Spojenom kráľovstve.<ref name="UK" /> Stala sa tak prvou sólovou umelkyňou, ktorá dosiahla vrchol v UK od [[Adele|Adelinej]] piesne „[[Hello (pieseň, Adele)|Hello]]“ z roku 2015.<ref>{{cite web|url=http://www.officialcharts.com/chart-news/dua-lipas-new-rules-becomes-the-first-solo-female-uk-number-1-single-since-adele-s-hello-this-means-a-lot-__19978/|title=Dua Lipa's New Rules becomes the first solo female UK Number 1 single since Adele's Hello: 'This means a lot'|last=Copsey|first=Rob|date=18 August 2017|publisher=Official Charts Company|access-date=19 August 2017}}</ref> Jej doposiaľ najpredávanejší singel sa umiestnil v prvej desiatke aj ďalších krajín, vrátane druhej priečky v Austrálii, šiestej v USA a siedmej v [[Kanada|Kanade]].<ref>{{Cite web|url=https://www.billboard.com/articles/columns/chart-beat/8093297/ed-sheeran-beyonce-perfect-number-one-fifth-week-hot-100|title=Ed Sheeran & Beyonce's 'Perfect' No. 1 on Hot 100, Camila Cabello's 'Havana' Back Up to No. 2|magazine=Billboard|first=Gary|last=Trust|date=8 January 2018|access-date=9 January 2018}}</ref> Lipa vystúpila na júnovom [[Festival Glastonbury|festivale Glastonbury]].<ref>{{cite web|url=https://www.nme.com/news/music/dua-lipa-pulls-one-biggest-crowds-glastonbury-2017-far-hit-packed-set-2092368|title=Dua Lipa pulls one of the biggest crowds at Glastonbury 2017 so far with hit-packed set|last=Daly|first=Rhian|date=23 June 2017|work=NME|access-date=26 August 2017}}</ref> Nasledujúci mesiac vystúpila na indonézskom hudobnom festivale We the Fest v [[Jakarta|Jakarte]].<ref>{{cite web|url=https://kumparan.com/@kumparanhits/persembahan-dua-lipa-untuk-para-korban-patah-hati-di-we-the-fest-2017|title=Persembahan Dua Lipa untuk Para Korban Patah Hati di We The Fest 2017|date=13 August 2017|work=Kumparan|access-date=19 October 2018}}</ref> V októbri účinkovala v šou stanice BBC, ''Later... with Jools Holland''.<ref>{{cite web|id=b09dct6n|episode=''Later...'' series 51 episode 60}}</ref> V decembri ju Spotify označilo za [[Streaming|najstreamovanejšiu]] ženu roku 2017 v UK.<ref>{{cite web|url=https://www.theguardian.com/music/2017/dec/05/how-dua-lipa-became-the-most-streamed-woman-of-2017-new-rules|title=How Dua Lipa became the most streamed woman of 2017|author=Laura Snapes|date=5 December 2017|work=The Guardian|access-date=6 December 2017}}</ref> V roku 2017 sa v britskej top 10 umiestnila so štyrmi singlami, a to s piesňami „Be the One“, „New Rules“, „No Lie“ a „Bridge over Troubled Water“, charitatívnym singlom pre rodiny obetí požiaru [[Grenfell Tower]] v Londýne.<ref>{{cite web|title=Official Singles Chart Top 100|url=http://www.officialcharts.com/charts/singles-chart/20170623/7501/|publisher=Official Charts Company|access-date=11 January 2018}}</ref> [[Súbor:Dua_Lipa_02_08_2018_-15_(25884030647).jpg|vľavo|náhľad|Lipa v [[Hollywood Palladium]] vo februári 2018]] V januári 2018 získala nominácie na [[Brit Awards]] v piatich kategóriách, čo bolo viac ako ktorýkoľvek iný umelec v danom roku dosiahol. Bola nominovaná na britský album roka MasterCard za nahrávku ''Dua Lipa'', britský singel roka a britské video roka za „New Rules“, britskú sólovú umelkyňu a britský prielom, pričom posledné dve kategórie aj vyhrala.<ref name=":2">{{cite web|url=https://www.bbc.co.uk/news/entertainment-arts-42677246|title=Brit Awards 2018: The winners and nominees|publisher=[[BBC]]|date=13 January 2018|access-date=22 February 2018}}</ref> Bolo to prvýkrát, čo žena získala päť nominácií.<ref>[https://www.nme.com/news/music/dua-lipa-brit-awards-history-2219324 "Dua Lipa has made BRIT awards history"]. ''NME''. Retrieved 1 March 2018</ref><ref>{{cite web|date=13 January 2018|last=Savage|first=Mark|title=Dua Lipa makes Brit Awards history|url=https://www.bbc.com/news/entertainment-arts-42677238|publisher=[[BBC]]|access-date=7 December 2018|archive-url=https://web.archive.org/web/20181209140550/https://www.bbc.com/news/entertainment-arts-42677238|archive-date=9 December 2018|url-status=live}}</ref> Vystúpila na odovzdávaní cien 21. februára v londýnskej [[O2 Arena (Londýn)|O2 Arene]].<ref name=":2" /> Speváčka spolupracovala s americkým DJ-om [[Whethan|Whethanom]] na piesni „High“ pre soundtrack k filmu ''[[Päťdesiat odtieňov slobody (film)|Päťdesiat odtieňov slobody]]'' (''Fifty Shades Freed''), ktorý vyšiel vo februári 2018.<ref>{{Cite news|url=http://www.youredm.com/2018/01/08/whethan-reveals-details-new-collab-dua-lipa-coming-soon/|title=EDM's Upcoming 18-Year-Old Star Reveals New Collab with Dua Lipa|date=8 January 2018|work=Your EDM|access-date=20 January 2018}}</ref> Na novom materiáli pre svoj druhý album začala pracovať v marci 2018.<ref>[http://www.mtv.co.uk/dua-lipa/news/dua-lipa-is-starting-work-on-her-second-album "Dua Lipa Is Starting Work On Her Second Album"]. MTV. Retrieved 1 March 2018</ref> 6. apríla Lipa a [[Calvin Harris]] vydali singel „One Kiss“,<ref>{{cite web|title=iTunes – Music – One Kiss – Single by Calvin Harris, Dua Lipa|url=https://itunes.apple.com/gb/album/one-kiss-single/1364709432|publisher=[[iTunes Store]]}}</ref> ktorý sa 20. apríla umiestnil na poprednom mieste v [[UK Singles Chart|britskom rebríčku singlov]], a stal sa tak druhým speváčkiným singlom č.1;<ref>{{cite news|title=Calvin Harris and Dua Lipa depose Drake in UK chart|url=https://www.bbc.co.uk/news/entertainment-arts-43843110|publisher=BBC|date=13 May 2018}}</ref> Lipa naspievala vokály a je považovaná aj za skladateľku. Singel sa stal najpredávanejšou piesňou vo Veľkej Británii roku 2018 a trónil na prvom mieste v rebríčku osem týždňov.<ref>{{Cite web|url=https://www.discogs.com/Calvin-Harris-Dua-Lipa-One-Kiss/release/11827664|title=Calvin Harris & Dua Lipa – One Kiss|publisher=discogs|access-date=14 May 2018}}</ref> 26. mája vystúpila na otváracom ceremoniáli finále [[Liga majstrov UEFA 2018/2019|Ligy majstrov UEFA 2018]] v [[Kyjev|Kyjeve]].<ref>{{cite news|title=Dua Lipa to Perform at UEFA Champions League Opening Ceremony: 'There'll Be a Whole Lot of Girl Power'|url=https://www.billboard.com/articles/columns/pop/8455039/dua-lipa-performing-uefa-champions-league-opening-ceremony-soccer|work=Billboard|date=13 May 2018}}</ref> Bolo oznámené, že vydá spolupráce s ďalšími umelcami, ktoré vyjdú neskôr v roku 2018; napríklad s [[Mark Ronson|Markom Ronsonom]] a novovzniknutým superduom hudobníka [[Diplo|Dipla]] – [[Silk City]].<ref>{{cite web|url=http://www.hiphopmagz.com/diplo-and-mark-ronson-debut-silk-city-confirm-dua-lipa-collab-is-coming/|title=Diplo and Mark Ronson Debut Silk City, Confirm Dua Lipa Collab Is Coming – HipHop Magz|date=23 May 2018|accessdate=2021-05-07|archiveurl=https://web.archive.org/web/20190610111552/http://www.hiphopmagz.com/diplo-and-mark-ronson-debut-silk-city-confirm-dua-lipa-collab-is-coming/|archivedate=2019-06-10}}</ref> Ronson neskôr potvrdil, že názov piesne bude „Electricity“.<ref>{{cite web|url=http://www.officialcharts.com/chart-news/dua-lipas-new-single-electricity-with-mark-ronson-and-diplo-was-written-by-florence-welch-and-romy-from-the-xx__23408/|title=Dua Lipa's new single co-written by Florence Welch and The xx|publisher=Official Charts Company|date=17 July 2018|access-date=18 July 2018}}</ref> Pieseň bola vydaná 9. septembra. Lipa sa predstavila aj v piesni „If Only“, ktorá bola vydaná na šestnástom štúdiovom albume talianskeho speváka [[Andrea Bocelli|Andrea Bocelliho]], [[Sì (album)|Sì]].<ref>{{cite web|url=https://www.billboard.com/articles/columns/pop/8476077/andrea-bocelli-si-album-duets-dua-lipa-ed-sheeran-josh-groban|title=Andrea Bocelli 'Si' Album to Feature Duets With Dua Lipa, Ed Sheeran & More|work=Billboard|date=20 September 2018|access-date=6 December 2018}}</ref> Lipa vystúpila v septembri na [[Veľká cena Singapuru 2018|Veľkej cene Singapuru]] [[Formula 1 v roku 2018|F1]].<ref>{{Cite news|url=https://www.straitstimes.com/lifestyle/entertainment/dua-lipa-and-martin-garrix-share-the-stage-at-singapore-grand-prix-concert|title=Dua Lipa and Martin Garrix share the stage at Singapore Grand Prix concert|last=Raguraman|first=Anjali|work=The StraitsTime|access-date=19 October 2018}} {{Webarchive|url=https://archive.today/20230516145911/https://www.straitstimes.com/lifestyle/entertainment/dua-lipa-and-martin-garrix-share-the-stage-at-singapore-grand-prix-concert |date=2023-05-16 }}</ref> V tom istom mesiaci podporila nový elektrický automobil britskej značky [[Jaguar]], I-PACE. Značka vytvorila remix speváčkinej piesne „Want To“ a spustila službu, kde si fanúšikovia mohli vytvoriť vlastnú verziu piesne Dua Lipa x Jaguar na webovej stránke Join the Pace na základe vlastného jazdného správania alebo hudby, ktorú počúvajú, a zdieľať ju mohli na sociálnych sieťach. Podľa speváčkinho tímu Jaguar a Lipa vytvorili svetový rekord v „naj remixovanejšej skladbe vôbec“.<ref>{{cite web|url=https://lbbonline.com/news/jaguar-remixes-dua-lipa-and-invites-fans-to-do-the-same/|title=Jaguar Remixes Dua Lipa and Invites Fans to Do the Same|publisher=Little Black Book|date=3 October 2018|access-date=27 October 2019}}</ref> V októbri vydala nahrávku ''Dua Lipa: The Complete Edition'', rozšírenú verziu svojho debutového albumu, ktorá obsahuje tri nové piesne vrátane spomínanej „Want To“ a jej predchádzajúce spolupráce s inými umelcami.<ref>{{Cite news|url=https://www.officialcharts.com/chart-news/dua-lipa-will-release-a-super-deluxe-edition-of-her-debut-album-featuring-three-new-songs-this-october__23853/|title=Dua Lipa will release a super deluxe edition of her debut album featuring three new songs this October|last=White|first=Jack|work=Official Charts|access-date=25 October 2018}}</ref> To zahŕňa aj spoluprácu s [[Kórejská republika|juhokórejskou]] dievčenskou skupinou [[Blackpink]] s názvom „Kiss and Make Up“.<ref>{{Cite web|url=https://www.iheart.com/content/2018-09-04-dua-lipa-announces-blackpink-collab-kiss-and-make-up-get-the-details/|title=Dua Lipa Announces BLACKPINK Collab 'Kiss And Make Up': Get The Details|website=iheart.com|access-date=23 April 2019}}</ref> === 2019 – súčasnosť: ''Future Nostalgia'' === [[Súbor:191125_Dua_Lipa_at_the_2019_American_Music_Awards.png|alt=Lipa faces forward with her hands at her shoulders|vpravo|náhľad|Lipa na [[American Music Awards]] 2019]] V januári 2019 vydala singel „Swan Song“ ako súčasť soundtracku k filmu ''Alita: Battle Angel'' z roku 2019.<ref>{{cite web|url=https://variety.com/2018/music/news/alita-battle-angel-to-feature-new-song-by-dua-lipa-1203092020/|title='Alita: Battle Angel' to Feature New Song by Dua Lipa|date=18 December 2018|website=[[Variety (magazine)|Variety]]|access-date=19 December 2018}}</ref><ref>{{cite web|url=https://itunes.apple.com/fr/album/swan-song-from-the-motion-picture-alita-battle-angel-single/1449762632|title=Swan Song (From the Motion Picture "Alita: Battle Angel") - Single by Dua Lipa on iTunes|date=24 January 2019|website=[[iTunes]]|access-date=26 January 2019}}</ref> V tom istom mesiaci uviedla, že predchádzajúci rok strávila prácou na svojom druhom štúdiovom albume.<ref>{{Cite web|url=https://www.rollingstone.com/music/music-news/dua-lipa-grammys-music-2019-779203/|title=Dua Lipa's New Rules for 2019|last=Sheffield|first=Rob|date=16 January 2019|website=[[Rolling Stone]]|access-date=8 December 2019}}</ref> Povedala, že zvuk albumu bude „nostalgickou“ [[Pop (hudobný žáner)|popovou]] nahrávkou, ktorá „vyvoláva pocit hodiny tanca“ <ref>{{Cite web|url=https://www.bbc.co.uk/news/entertainment-arts-48880735|title=Dua Lipa reveals nerves about new album|last=Savage|first=Mark|date=5 July 2019|work=[[BBC News]]|access-date=8 December 2019}}</ref> V auguste 2019 uzavrela partnerstvo so značkou [[Yves Saint Laurent]] a prišla na trh s vôňou Libre.<ref>{{Cite news|url=https://www.vogue.com/article/dua-lipa-yves-saint-laurent-libre-fragrance?verso=true|title=New Beauty Rules: Dua Lipa Is the Face of Yves Saint Laurent's Latest Fragrance|last=Hanra|first=Hanna|work=Vogue|access-date=24 October 2019}}</ref> Po vydaní hlavného singla „Don't Start Now“ bol v decembri 2019 ohlásený druhý štúdiový album s názvom ''[[Future Nostalgia]]'' a sprievodné turné.<ref name=":02">{{Cite web|url=https://www.nme.com/news/music/dua-lipa-announces-2020-uk-arena-tour-and-shares-new-album-title-2582524|title=Dua Lipa announces 2020 UK arena tour and shares new album title|last=Reilly|first=Nick|date=2 December 2019|website=[[NME]]|access-date=2 December 2019}}</ref><ref>{{cite web|url=https://www.capitalfm.com/artists/dua-lipa/new-song-dont-start-now-album/|title=Dua Lipa's New Song 'Don't Start Now' Will Drop Next Week|website=Capital FM|date=24 October 2019|access-date=31 October 2019}}</ref><ref name="mtv">{{Cite web|url=http://www.mtv.com/news/3148945/dua-lipa-future-nostalgia-song/|title=Dua Lipa teaches self-confidence amid a disco hurricane on 'Future Nostalgia'|last=Alston|first=Trey|date=13 December 2019|website=[[MTV]]|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20191213231506/http://www.mtv.com/news/3148945/dua-lipa-future-nostalgia-song/|archive-date=13 December 2019|access-date=15 December 2019}}</ref> „Don't Start Now“ vyvrcholil na druhom mieste v [[UK Singles Chart|britskom singlovom rebríčku]] a v americkom [[Billboard Hot 100|''Billboard'' Hot 100]].<ref name=":1" /><ref name="US" /><ref>{{Cite web|url=https://www.bigtop40.com/news/dua-lipa-number-1-dont-start-now/|title=Dua Lipa is the UK's Number 1 with 'Don't Start Now'|date=10 November 2019|website=[[The Official Big Top 40]]|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20191213233721/https://www.bigtop40.com/news/dua-lipa-number-1-dont-start-now/|archive-date=13 December 2019|access-date=15 December 2019}}</ref> Taktiež vyvrcholil na prvom mieste v americkom rebríčku ''Billboard'' Mainstream Top 40.<ref name="PopSongsChartBillboard">[https://www.billboard.com/charts/pop-songs/2020-02-29 "Pop Songs Chart"]. ''Billboard''. Retrieved 10 March 2020. (Week of 29 February 2020).</ref> Speváčkin druhý singel pred vydaním albumu bola skladba „Physical“.<ref name="Billboard01302020">Aniftos, Rania (30 January 2020). [https://www.billboard.com/articles/columns/pop/8549726/dua-lipa-physical-listen "Dua Lipa Gets 'Physical' in Energetic New Video: Watch"]. ''Billboard''. Retrieved 8 February 2020.</ref> Vyšla 30. januára 2020 a [[videoklip]] bol vydaný o deň neskôr.<ref name="Billboard01302020" /> Skladba „Physical“ debutovala na 60. mieste v americkom ''Billboard'' Hot 100.<ref name="TheHot100Billboard">[https://www.billboard.com/charts/hot-100 "The Hot 100"]. ''Billboard''. Retrieved 11 February 2020. (Week of 15 February 2020).</ref> Album ''Future Nostalgia'' bol vydaný 27. marca s rozsiahlym ohlasom u kritikov.<ref>{{Cite web|url=https://uproxx.com/pop/dua-lipa-future-nostalgia-release-date-coronavirus/|title=Dua Lipa Emotionally Announces 'Future Nostalgia' Has A New Earlier Release Date|date=23 March 2020|website=Uproxx|access-date=24 March 2020}}</ref> 25. marca vyšiel tretí singel albumu, „Break My Heart“.<ref>{{Cite web|url=https://wxerfm.com/news/articles/2020/mar/23/dua-lipa-bumps-up-album-release-date-to-this-friday-new-track-break-my-heart-out-wednesday/998230/|title=Dua Lipa bumps up album release date to this Friday; new track "Break My Heart" out Wednesday|last=Inc|first=Midwest Communications|website=104.5 and 96.1 The Point|access-date=24 March 2020|accessdate=2021-05-07|archiveurl=https://web.archive.org/web/20200324131309/https://wxerfm.com/news/articles/2020/mar/23/dua-lipa-bumps-up-album-release-date-to-this-friday-new-track-break-my-heart-out-wednesday/998230/|archivedate=2020-03-24}}</ref> Album debutoval na druhom mieste v [[UK Albums Chart|Official UK Albums Chart]], s 5550 kópiami za albumom od kapely [[5 Seconds of Summer]] – ''[[Calm (5 Seconds of Summer)|Calm]]''.<ref>{{Cite web|date=3 April 2020|title=5 Seconds Of Summer Are 'Calm' With Chart-Topping U.K. Debut|url=http://www.billboard.com/articles/business/chart-beat/9350719/5-seconds-of-summer-top-uk-chart-calm|access-date=26 July 2020|website=Billboard}}</ref> Album ''Future Nostalgia'' vyvrcholil na prvom mieste v hitparáde Official UK Albums Chart nasledujúci týždeň v apríli 2020, zatiaľ čo štyri zo singlov sa dostali do prvej desiatky Official Singles Chart.<ref>{{Cite web|url=https://www.billboard.com/articles/news/9352729/dua-lipa-future-nostalgia-midweek-uk-chart|title=Dua Lipa's 'Future Nostalgia' Is Racing to No. 1 In U.K.|date=7 April 2020|work=Billboard|access-date=9 April 2020}}</ref> V čase vydania albumu sa Lipa stala prvou britskou umelkyňou od čias [[Vera Lynn|Very Lynnovej]] (1952), ktorá mala tri top-10 single v jednom kalendárnom roku.<ref>{{Cite web|url=https://www.vogue.co.uk/arts-and-lifestyle/article/dua-lipa-british-vogue-interview|title="I'm Always Like, 'OK, What's Next?'": The Unstoppable Rise Of Dua Lipa|date=4 January 2021|work=Vogue|access-date=4 January 2021}}</ref> Lipa tento rekord nakoniec prekonala singlom „Levitating“, ktorý tiež vyvrcholil v prvej desiatke rebríčka ''Billboard'' Hot 100 a stal sa celkovo jej tretím top-10 singlom v USA. Videoklip k piesni „Physical“ bol nominovaný na cenu Best Art Director na udeľovaní hudobných cien Berlin Music Video Awards v roku 2020. Umeleckou režisérkou videoklipu je Anna Colomer Noguéová.<ref>{{Cite web|last=Berlin Music Video Awards|date=30 April 2021|title=Nominees 2020|url=https://www.berlinmva.com/bmva-nominees-2020/|url-status=live|website=www.berlinmva.com}}</ref> 11. augusta 2020 bola vymenovaná za globálnu veľvyslankyňu francúzskej značky minerálnych vôd [[Évian]]. Lipa to oznámila na sociálnych sieťach, kde uviedla, že „bolo mi cťou“ pracovať so značkou.<ref>{{Cite web|last=Pauly|first=Alexandra|date=12 August 2020|title=Dua Lipa Named Evian Global Brand Ambassador|url=https://hypebae.com/2020/8/dua-lipa-evian-global-brand-ambassador-announcement|access-date=7 September 2020|website=Hypebae}}</ref> 13. augusta vydala remix k piesni „Levitating“, na ktorom sa predstavili americké umelkyne [[Madonna]] a [[Missy Elliott|Missy Elliottová]].<ref>{{cite web|url=https://www.rollingstone.com/music/music-news/dua-lipa-madonna-missy-elliott-levitating-remix-1043768/|title=Dua Lipa Recruits Madonna, Missy Elliott for 'Levitating' remix|work=[[Rolling Stone]]|last=Spanos|first=Brittany|date=13 August 2020|access-date=13 August 2020|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20200813223705/https://www.rollingstone.com/music/music-news/dua-lipa-madonna-missy-elliott-levitating-remix-1043768/|archive-date=13 August 2020}}</ref> Slúžil ako hlavný singel z ''Club Future Nostalgia'', remixovej zbierky skladieb albumu ''Future Nostalgia'' od [[The Blessed Madonna]] a [[Mark Ronson|Marka Ronsona]], ktorá vyšla 28. augusta.<ref>{{cite web|url=https://www.officialcharts.com/chart-news/dua-lipa-announces-club-future-nostalgia-the-remix-album-featuring-madonna-gwen-stefani-mark-ronson-and-more__30687/|title=Dua Lipa announces delay to upcoming remix album|publisher=[[Official Charts Company]]|last=Copsey|first=Rob|date=11 August 2020|access-date=11 August 2020|url-status=live|archive-url=https://archive.ph/20200811140830/https://www.officialcharts.com/chart-news/dua-lipa-announces-club-future-nostalgia-the-remix-album-featuring-madonna-gwen-stefani-mark-ronson-and-more__30687/|archive-date=2020-08-11|accessdate=2021-05-07}}</ref> 2. októbra 2020 vydala Lipa druhý remix skladby „Levitating“, v spolupráci s americkým rapperom [[DaBaby]]; v ten istý deň zverejnila aj videoklip.<ref>{{Cite web|last=Gallagher|first=Alex|date=2 October 2020|title=Dua Lipa shares new 'Levitating' remix featuring DaBaby|url=https://www.nme.com/news/music/dua-lipa-shares-new-levitating-remix-featuring-dababy-2767750|access-date=18 November 2020|website=NME}}</ref> 14. októbra 2020 boli Dua a [[Belgicko|belgická]] speváčka [[Angèle]] vyfotografované na pľaci pri natáčaní videoklipu.<ref>{{Cite web|title=Angèle et Dua Lipa réunies pour un clip: le duo confirmé?|url=https://www.nrj.fr/artistes/angele/actus/angele-et-dua-lipa-reunies-pour-un-clip-le-duo-confirme-71346546|language=fr|access-date=14 November 2020}}</ref> Neskôr v mesiaci speváčky oznámili vydanie spolupráce „Fever“, ktorá bola vydaná 30. októbra 2020.<ref>{{Cite web|date=30 October 2020|title=Dua Lipa releases new single 'Fever' with Belgian singer Angèle|url=https://www.nme.com/news/music/dua-lipa-to-release-new-single-fever-with-belgian-singer-angele-this-week-2798665|access-date=14 November 2020|website=NME|language=en-GB}}</ref> Je súčasťou francúzskeho vydania albumu ''Future Nostalgia''.<ref>{{Cite web|title=Dua Lipa - Future Nostalgia (French Edition) {{!}} FNAC|url=https://www.fnac.com/a15170739/Dua-Lipa-Future-Nostalgia-Edition-Francaise-Vinyle-album}}</ref> Lipa bola uvedená v piesni „Prisoner“, ktorá je singlom zo siedmeho štúdiového albumu [[Miley Cyrus|Miley Cyrusovej]], ''[[Plastic Hearts]]''. Singel vyšiel 19. novembra 2020 spolu s videoklipom.<ref>{{Cite web|last=Buksbaum|first=Sydney|date=20 November 2020|title=Miley Cyrus and Dua Lipa Take a Sexy, Bloody Road Trip in 'Prisoner' Music Video|url=https://people.com/music/miley-cyrus-dua-lipa-prisoner-music-video/|access-date=26 November 2020|website=People}}</ref> V novembri bolo oznámené, že Lipa bude 19. decembra hudobným hosťom v ''[[Saturday Night Live]]''.<ref>{{cite web|last1=Blistein|first1=Jon|title=Bruce Springsteen, Morgan Wallen, Dua Lipa to Perform on 'Saturday Night Live'|url=https://www.rollingstone.com/music/music-news/bruce-springsteen-morgan-wallen-dua-lipa-saturday-night-live-1095448/|website=Rolling Stone|access-date=27 November 2020|date=25 November 2020}}</ref> 27. novembra vystúpila na online koncerte s názvom Studio 2054, kde zaspievala rôzne piesne z ''Future Nostalgia'', novú nevydanú skladbu s [[FKA Twigs]], ako aj niektoré predchádzajúce single ako „New Rules“, „One Kiss“ a „ Electricity“. Na podujatí sa zúčastnilo mnoho špeciálnych hostí, ako napríklad The Blessed Madonna, Angèle, [[Kylie Minogue|Kylie Minogueová]] a [[Elton John]].<ref>{{Cite web|last=Hussey|first=Allison|url=https://pitchfork.com/news/dua-lipas-studio-2054-livestream-heres-what-happened/|title=Dua Lipa's Studio 2054 Livestream: Here's What Happened|website=[[Pitchfork (website)|Pitchfork]]|date=28 November 2020|access-date=30 November 2020}}</ref> Album ''[[Future Nostalgia]]'' bol v roku 2020 najviac streamovaným albumom ženskej umelkyne (a celkovo piatym) na [[Spotify]].<ref>{{cite web|first=Mesfin|last=Fekadu|url=https://www.miamiherald.com/entertainment/celebrities/article247521095.html|title=Bad Bunny is Spotify's most-streamed artist of 2020|work=[[Miami Herald]]|date=1 December 2020|access-date=1 December 2020}}</ref> Dňa 11. februára 2021 vydala singel s názvom „We're Good“ spolu s ''Future Nostalgia: The Moonlight Edition''.<ref>{{cite web|last1=Aniftos|first1=Rania|title=Dua Lipa Announces New Song 'We're Good'|url=https://www.billboard.com/articles/news/9520813/dua-lipa-new-song-were-good|website=Billboard|access-date=5 February 2021|date=3 February 2021}}</ref><ref>{{cite web|url=https://music.apple.com/gb/album/future-nostalgia-the-moonlight-edition/1551178998|title=Future Nostalgia (The Moonlight Edition) by Dua Lipa|publisher=[[Apple Music]] (GB)|access-date=12 February 2021}}</ref> V apríli Berlin Music Video Awards zverejnili zoznam nominovaných na rok 2021 a Dua Lipa získala nomináciu za svoj videoklip k piesni „We're Good“. Video je nominované medzi ďalšími deviatimi uchádzačmi v kategórii Najlepšie vizuálne efekty.<ref>{{Cite web|last=Berlin Music Video Awards|date=30 April 2021|title=2021 Nominees|url=https://www.berlinmva.com/2021-nominees-full/|url-status=live|website=www.berlinmva.com|accessdate=2021-05-07|archiveurl=https://web.archive.org/web/20210405103040/https://www.berlinmva.com/2021-nominees-full/|archivedate=2021-04-05}}</ref> == Diskografia == * ''[[Dua Lipa (album)|Dua Lipa]]'' (2017) *''[[Future Nostalgia]]'' (2020) *Radical optimism (2024) == Koncertné turné == ; Ako hlavný umelec * Hotter Than Hell Tour (2016) * US and Europe Tour (2017) * The Self-Titled Tour (2017 – 2018) * Future Nostalgia Tour (2021) ; Ako predskokan * [[Troye Sivan]] – Suburbia Tour (2016) * [[Bruno Mars]] – [[24K Magic World Tour]] (2017 – 2018) * [[Coldplay]] – [[A Head Full of Dreams Tour]] (2017) == Referencie == <references responsive="" /> == Zdroj == {{Preklad|en|Dua Lipa|}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Lipa, Dua}} [[Kategória:Anglické speváčky]] [[Kategória:Anglické osobnosti albánskeho pôvodu]] [[Kategória:Držitelia ceny Grammy]] [[Kategória:Osobnosti z Londýna]] 6iqv0qjsoeszcigtmzxej6hql134v0o 2 624891 8198468 8198199 2026-04-14T20:30:19Z Vrchovina 166088 drobná úprava 8198468 wikitext text/x-wiki <nowiki> {{Infobox Osobnosť | Meno = Július V | Portrét = | Popis osoby = literárny historik, kritik, esejista, publicista a prozaik | Dátum narodenia = {{dn|1935|04|11}} | Miesto narodenia = [[Dražkovce]], [[Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = {{duv|2020|12|25|1935|04|11}} | Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Slovensko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = [[Slovensko|slovenská]] | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známa vďaka = | Alma mater = [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave]] | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Rodičia = Július (* 19{{--}}† 20){{break}} Mária, rodená Straková | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = Zora | Deti = Ľubica (* 1973), Oľga (* 1976)) | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Július Vanovič''' [[DrSc.]] (* [[11. apríl]] [[1935]], [[Dražkovce]]){{--}}† [[25. december]] [[2020]], [[Bratislava]]) bol [[Československo|slovenský]] [[spisovateľ]], [[literárny kritik]], [[esejista]], [[literárny]] [[historik]]<ref>Who is Who v Slovenskej republike: dodatkové dielo : životopisná encyklopédia obsahujúca .. 6. vyd. Zug: Who is Who, Verlag für Personenenzyklopädien, 2009, s.819. Hübners Who is who. ISBN 9783729000858.</ref>. == Životopis == Narodil sa v rodine evanjelického farára Mojmíra Zúrika v Martine. Detstvo až do študentských čias prežila na Gemeri. V rokoch [[1969]]{{--}}[[1973]] študovala na [[Konzervatórium|Konzervatóriu]] v [[Košice|Košiciach]] organ u prof. [[Ivan Sokol|Ivana Sokola]]. Po konzervatóriu pokračovala v štúdiách na [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|Vysokej škole múzických umení v Bratislave]], ([[VŠMU]]), ktorú ukončila v roku [[1977]] (organ, žiačka [[prof.]] [[Ferdinand Klinda|Ferdinanda Klindu]]). Po promócii rokoch [[1977]]{{--}}[[1978]] pokračovala v štúdiu hry na organ u K. D´Hoogheho v [[Conservatoire Royal Brusel|Conservatoire Royal Brusel]]. V rokoch [[1978]]{{--}}[[1979]] ako štipendista [[SHF]] v Bratislave študovala u prof. Ivana Sokola. Z politických dôvodov pedagogicky mohla pôsobiť až po [[Nežná revolúcia|Nežnej revolúcii]] v roku [[1989]]. V rokoch [[1991]]{{--}}[[2016]] pôsobila na [[Evanjelická bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]], pedagogička predmetov hudobná teória, dejiny hudby, kapitoly z cirkevnej hudby a liturgie, hra na hudobných nástrojoch, [[docent|docentka]]{{--}}[[1999]], [[2004]]{{--}}[[2008]] [[prorektor|prorektorka]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]] pre oblasť vzdelávania. V roku 2016 odišla do dôchodku. == Dielo == == Knižné publikácie (výber) == * VANOVIČ, Július. Antidialógy so slovenskými spisovateľmi. Bratislava: Slov. spis, 1968. * VANOVIČ, Július. Heretikon. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 2001. ISBN 8022011398. * VANOVIČ, Július. Zápisky z mŕtveho času: antimemoáre. Bratislava: Literárne informačné centrum, c2014. ISBN 9788081190841. * VANOVIČ, Július. Listy zo starého dvora. Dunajská Lužná: MilaniuM, 2012. ISBN 9788089178513. * VANOVIČ, Július. Osobnosť Václava Černého: personalistický portrét. Bratislava: Kalligram, 1999. ISBN 8071492787. * VANOVIČ, Július. Návrat pred odchodom. Bratislava: Vydav. Spolku slov. spis, 1995. Edícia slovenských bestsellerov, zv. 5. ISBN 8088735211. * VANOVIČ, Július. Kniha o starom Martine: Fotogr.z lit.archívu MS v Martine. Bratislava: Tatran, 1990. Korene, zv.29. ISBN 8022201626. * VANOVIČ, Július. Druhá kniha o starom Martine: (1861-1875). Martin: Vydavateľstvo Matice slovenskej, 1993. ISBN 8070902418. * VANOVIČ, Július. Tretia kniha o starom Martine: (1875-1918). Bratislava: Lit. inform. centrum, 1999. ISBN 8088878611. * VANOVIČ, Július. Prozaik proti totalite: prípad Alfonz Bednár. Bratislava: Causa editio, 2003. Litteraria. ISBN 8085533200. * VANOVIČ, Július. Nové antidialógy. Ivanka pri Dunaji: F. R. & G, 2010. Knižná edícia časopisu Fragment. ISBN 9788085508994. * VANOVIČ, Július. Chvála a skepsa: kniha o Alexandrovi Matuškovi. Ivanka pri Dunaji: F. R. & G, 2007. Knižná edícia časopisu Fragment. ISBN 9788085508772. * VANOVIČ, Július. Za kulisy života: existenciály Ingmara Bergmana : [glosy]. Ivanka pri Dunaji: F.R.&G, 2011. Knižná edícia časopisu Fragment. ISBN 9788089499083. * VANOVIČ, Július. Kronika nepriznaného času. Bratislava: Tatran, 2008. Slovenská tvorba, zv. 110. ISBN 9788022205535. * * HEGER, Jozef. ''Názvoslovie organickej chémie''. Bratislava: SPN, 1986. * HEGER, Jozef, Jozef KOLÁŘ a Vladimír ŠPRINGER. ''Názvy liečiv a liekov a ich informačný potenciál''. Martin: Osveta, [2005]. ISBN 8080631832. == Ocenenia (výber) == * [[1983]] – Cena F. Kafendu * [[2017]] – Cena Sebastián == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://chamo.kis3g.sk/search/query?match_1=MUST&field_1&term_1=Predmersk%C3%A1,Anna&filter_bl=a&filter_bl=b&sort=relevance&pageNumber=2&theme=snk_] clanky v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice * https://podmaz.sk/podcast/nocna-pyramida-host/3531558969-anna-predmerska-zurikova-organistka-21112024-2219 * https://www.rtvs.sk/radio/archiv/1648/2385163 {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Predmerská-Zúriková, Anna}} [[Kategória:Slovenskí organoví virtuózi]] [[Kategória:Slovenskí vysokoškolskí pedagógovia]] [[Kategória:absolventi Vysokej školy múzických umení v Bratislave]] [[Kategória:Vyučujúci na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]] [[Kategória:Osobnosti z Martina]] <nowiki> {{Infobox Osobnosť | Meno = Jozef Heger | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský farmaceut, vysokoškolský pedagóg | Portrét = | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dn|1926|05|19}} | Miesto narodenia = [[Oravský Podzámok|Oravský Podzámok]], [[Československo]] (dnes [[Slovensko]]) | Dátum úmrtia = {{duv|2012|10|30|1926|05|19}} | Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Slovensko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = slovenská | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[Lekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave]] | Profesia = | Aktívne roky = | Rodičia = Jozef Heger(*1897{{--}}†1971), Helena Hegerová, rodená Nováková (*1899{{--}}†1983) | Príbuzní = | Súrodenci = brat Dalibor Heger (*1930{{--}}†2011) | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = Slovensko | Portál3 = }} [[Doc.]] [[PhDr.]] [[Magister farmácie|PhMr.]] '''Jozef Heger''', (* [[19. máj]] [[1926]], [[Oravský Podzámok]]{{--}}† [[30. október]] [[2012]], Bratislava) bol slovenský [[farmaceut]] a vysokoškolský pedagóg. == Životopis == Základné a stredoškolské štúdium absolvoval v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]]. Maturoval v roku [[1944]] na [[Gymnázium Pavla Országha Hviezdoslava|Gymnáziu Pavla Országha Hviezdoslava]] v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]]. V rokoch [[1945]]{{--}}[[1949]] študoval na [[Lekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]] odbor [[farmácia]]. Po skončení štúdia farmácie nastúpil 1. októbra [[1949]] na Katedru chémie Lekárskej fakulty UK, ktorú viedol [[prof. Ľudovít Krasnec]]. V roku 1952 získal doktorát farmácie (PhDr). Po založení samostatnej [[Farmaceutická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] v roku [[1952]] začal pôsobiť na novo vzniknutej [[Katedra anorganickej a organickej chémie|Katedre anorganickej a organickej chémie]] [[FaF UK]] ako asistent. Na tejto katedre pôsobil až do roku [[1993]], keď odišiel do dôchodku. V roku [[1965]] sa habilitoval na docenta organickej chémie. Na Katedre anorganickej a organickej chémie FaF UK zastával funkciu zástupcu vedúceho katedry. V rokoch [[1965]]{{--}}[[1967]], [[1969]]{{--}}[[1972]] a v rokoch [[1973]]{{--}}[[1975]] bol [[prodekan|prodekanom]] [[FaF UK]].<ref>SZÜCSOVÁ, Silvia. Doc. PhDr. PhMr. Jozef Heger. Lekárnik. Bojnice: Unipharma, 2001, 6(5). </ref> == Dielo == Jozef Heger bol uznávaným československým odborníkom na nomenklatúru organických zlúčenín. V spolupráci s profesorom Krasnecom vypracoval a neskôr publikoval prvé slovenské názvoslovie organických zlúčenín. V započatom diele pokračoval neskôr samostatne a z tejto oblasti vydal viacero príručiek. Svoj záujem o nomenklatúru v chémii neskôr rozšíril aj o slovenské názvoslovie v [[biochémia|biochémii]], pri koncipovaní Malej encyklopédie chémie a názvy [[liečivo|liečiv]] a [[liek|liekov]] podľa systematiky [[ATC]]. Bol predsedom Slovenskej komisie pre názvoslovie organických látok a členom medzinárodnej Komisie pre nomenklatúru organickej chémie Medzinárodnej únie pre čistú a aplikovanú chémiu ([[IUPAC]]).Pod vedením profesora Ľudovíta Krasneca sa ako prvý farmaceut začal špecializovať na [[organická chémia|organickú chémiu]]. Zaoberal sa prípravou derivátov tetrakis(hydroxymetyl)cyklopentanónu a tetrakis(hydroxymetyl)cyklohexanónu, neskôr študoval azachalkóny a ich deriváty. Omnoho významnejšou je jeho pedagogická práca na poli organickej chémie. V tejto disciplíne zaviedol semináre, napísal viacero skrípt z laboratórnych cvičení a prednášok pre študentov farmácie. Bol nadšeným prednášateľom, známym medzi študentami svojou prísnosťou, ale aj spravodlivého examinátora. Bol spoluautorom celoštátnej učebnice ''Organická chemie učebnice pro farmaceutické fakulty (Avicenum, Praha, 1990)'', ktorá sa stala základným študijným dielom organickej chémie na farmaceutických odboroch v Čechách aj na Slovensku. <ref>ČIŽMÁRIK, Jozef. Jozef Heger. Pharma journal: lekárnický časopis. Bratislava: PHARMA, 2001, 11(3).</ref> Po odchode do dôchodku v roku 1993 sa Jozef Heger naplno začal venovať svojim koníčkom, najmä popularizácii vedy, [[história chémie|histórie chémie]], [[alchýmia|alchýmie]], [[homeopatia|homeopatie]], a spagyrík. Medzi jeho celoživotné koníčky patril šport. Bol dlhoročným predsedom telovýchovnej jednoty [[Slávia Farmaceut]], predsedom organizačného výboru a aktívnym účastníkom behu [[Devínska Kobyla|Devínskou Kobylou]]. Miloval a podporoval svoj rodný kraj [[Orava|Oravu]], spoluorganizoval stretnutia Oravcov v [[Bratislava|Bratislave]], v rokoch [[1985]]{{--}}[[1990]] bol richtárom Obce Oravcov v Bratislave<ref>Galanda, M. a kol.: ''Obec Oravcov v Bratislave. História a súčasnosť'', vydala Obec Oravcov v Bratislave, Bratislava 2017.</ref>. Zaujímal sa o históriu a pamiatky Bratislavy. Často sprevádzal zahraničné návštevy po Bratislave, výklad robil v nemčine alebo angličtine. Posledné roky života strávil v Bratislave, kde 30. októbra 2012 zomrel. Pochovaný je na Historickom cintoríne v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]] v rodinnom hrobe.<ref>ČIŽMÁRIK, Jozef. Za doc. DrPh. PhMr. Jozefom Hegerom. Čes. slov. Farm. 2012; 61, 292–293</ref>. == Knižné publikácie (výber) == * KRASNEC, Ľudovít a Jozef HEGER. ''Názvoslovie organických zlúčenín.'' Bratislava: Slov. pedag. nakl, 1965. * HEGER, Jozef. ''Názvoslovie organickej chémie''. Bratislava: SPN, 1986. * HEGER, Jozef, Jozef KOLÁŘ a Vladimír ŠPRINGER. ''Názvy liečiv a liekov a ich informačný potenciál''. Martin: Osveta, [2005]. ISBN 8080631832. * HEGER, Jozef. ''Ako tvoriť názvy v organickej chémii.'' Bratislava: SPN, 1998. ISBN 8008026626. * HEGER, Jozef a Ivan HNÁT. ''Názvoslovie organických zlúčenín.'' Bratislava: Metodicko-pedagogické centrum v Bratislave, 2002. ISBN 808052176X. * HEGER, Jozef, Ivan HNÁT a Martin PUTALA. ''Názvoslovie organických zlúčenín''. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2004. ISBN 8010003468. * HEGER, Jozef, Ivan HNÁT a Martin PUTALA. ''Názvoslovie organických zlúčenín. 3. oprav. vyd.'' Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2012. ISBN 9788010014316. == Ocenenia (výber) == Zlatá medaila FaF UK, Čestný člen Slovenskej farmaceutickej spoločnosti, Weberova cena == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://chamo.kis3g.sk/search/query?term_1=%22Heger,+Jozef%22&filter_bl=a&filter_bl=b&theme=snk_clanky Jozefa Hegera] v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Heger, Jozef}} [[Kategória:Osobnosti z Oravského Podzámku]] [[Kategória:Slovenskí lekárnici]] [[Kategória:Slovenskí farmaceuti]] [[Kategória:Slovenskí vysokoškolskí pedagógovia]] [[Kategória:Absolventi Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] <nowiki> {{Infobox Osobnosť | Meno = Daniela J | Rodné meno = | Popis osoby = slovenská farmaceutka, vedúca vedecká pracovníčka SAV | Portrét = | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dn|1924|10|31}} | Miesto narodenia = [[Liptovský Mikuláš|Liptovský Mikuláš]], [[Československo]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = slovenská | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[Farmaceutická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave]] | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Rodičia = Ján Repček (*1924{{--}}†1969), Vlastimila, rodená Jančová(*1919{{--}}†1990) | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = Alexander Jež | Partnerka = | Deti = Rastislav (*1978), Alexandra (*1981) | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = Slovensko | Portál3 = }} [[Prof.]] [[RNDr.]] [[PharmDr.]] '''Daniela J''', [[DrSc.]] (* [[31. október]] [[1949]], [[Liptovský Mikuláš]] - ) je slovenská [[farmaceut|farmaceutka]] a [[vedúca vedecká pracovníčka SAV]]. == Životopis == Základné a stredoškolské štúdium absolvovala v rodisku. Maturovala v roku [[1968]] na [[SVŠ]] v [[Bratislava|Bratislave]]. V rokoch [[1968]]{{--}}[[1973]] študovala na [[Farmaceutická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Farmaceutickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]]. Po absolvovaní vysokej školy nastúpila na [[Ústav experimentálnej endokrinológie SAV]], v súčasnosti Biomedicínske centrum Slovenskej akadémie vied ([[BMC SAV]]) ako vedúca laboratória, kde pôsobí až do súčasnosti. V rokoch [[2015]]{{--}}[[2020]] pôsobila ako externá pedagogička na Ústave farmakológie a klinickej farmakológie [[LF UK]]. V roku [[1963]] sa habilitoval na docenta galenickej farmácie. V roku [[1965]] na [[FaF UK]] obhájil kandidátsku dizertačnú prácu a získal vedecko-pedagogický titul [[Kandidát vied|CSc.]] a v roku [[1968]] aj [[Doktor prírodných vied|doktorát prírodných vied]] (RNDr.). V roku [[1969]] bol menovaný [[mimoriadny profesor|mimoriadnym profesorom]] v odbore [[galenická farmácia]] na [[FaF UK]]. V roku [[1982]] na [[Farmaceutická fakulta Karlovej univerzity|Farmaceutickej fakulte Karlovej univerzity]] obhájil doktorskú dizertáciu a stal sa doktorom farmaceutických vied ([[Doktor vied|DrSc.]]), vedný odbor [[galenická farmácia]]. V roku [[1980]] bol menovaný [[profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|univerzitným profesorom]] v odbore [[galenická farmácia]] na [[FaF UK]]. V rokoch [[1966]]{{--}}[[1969]] a v rokoch [[1976]]{{--}}[[1990]] bol [[dekan|dekanom]] [[FaF UK]] a v rokoch [[1969]]{{--}}[[1973]] [[prorektor|prorektorom]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]]. Milan Mandák bol uznávaným vedcom a pedagógom v odbore galenickej farmácie. Ako dlhoročný učiteľ a vedúci katedry galenickej farmácie sa zaslúžil o vybudovanie tohto dôležitého odboru farmácie na Slovensku. Profesor Mandák už po príchode na Farmaceutickú fakultu v roku [[1953]] sa významne podieľal aj na budovaní slovenskej farmácie, viacero období aj vo funkcii dekana fakulty a prorektora univerzity. Desať rokov pôsobil vo funkcii predsedu [[Slovenská farmaceutická spoločnosť|Slovenskej farmaceutickej spoločnosti]], bol členom predsedníctva Slovenskej lekárskej spoločnosti a predsedom výboru [[Československá farmaceutická spoločnosť|Československej farmaceutickej spoločnosti]] <ref>CHALABALA, Milan, ŠPRINGER, Vladimír, ŠVEC, Pavel. Profesori Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Farmaceutický obzor. Bratislava: Obzor, 1997, 66(8), p. 214.</ref>. == Dielo == Milan Mandák celú svoju profesionálnu kariéru zasvätil rozvoju galenickej farmácie na Slovensku. Je spoluzakladateľom vedného odboru galenická farmácia na Univerzite Komenského. Už ako asistent po nástupe na univerzitu v roku [[1953]] prednášal a organizoval cvičenia z galenickej farmácie. Ako prodekan a dekan fakulty prispel k dotvoreniu farmaceutického štúdia, odchoval celú generáciu farmaceutov, pedagógov, vedcov a podieľal sa na ich kvalifikačnom raste. Vedeckú prácu z oblasti galenickej farmácie začal rozvíjať už v období, keď začal pracovať ako asistent u profesora [[Ladislav Zathurecký|Ladislava Zathureckého]]. Zaoberal sa výskumom [[bentonit|bentonitov]] domáceho pôvodu, neskôr sa zameral na vývoj kontrolných metód galeník, najmä na stanovenie liečiv v prípravkoch pomocou fyzikálno-chemických a analytických metód. V šesťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia skúma farmaceutické pomocné látky na báze [[tenzid|tenzidov]], najmä zo skupiny polyetylénoxidových derivátov, neskôr esterov sacharózy a polyglycerínesterov. Skúma farmaceutické prípravky typu hrubodisperzných systémov, ako sú farmaceutické [[emulzia|emulzie]], [[suspenzia|suspenzie]] a [[masť|masti]]. Skúmanú problematiku neskôr rozšíril o výskum stálosti a stabilizácie [[liek|liekov]]. Profesor Mandák je autorom alebo spoluautorom viac ako [[70]] pôvodných vedeckých publikácií.<ref>VITKOVÁ, Mária. Osobnosti farmácie M. Mandák. Pharma journal: lekárnický časopis. Bratislava: PHARMA, 2005, 15(1), p. 31.</ref> Posledné roky svojho života strávil v rodnom Liptovskom Mikuláši, kde 30. apríla 2005 zomrel. Pochovaný je na Vrbickom cintoríne v Liptovskom Mikuláši. <ref>VITKOVÁ, Zuzana. Za profesorom Mandákom. Medicínsky monitor. Bratislava: Bonus, 2005(2), p. 21.</ref> == Knižné publikácie (výber) == * MANDAK, Milan. ''Biofarmacia''. Bratislava: Univ. Komenského, 1987. * MANDÁK, Milan. ''Liekové formy: vybrané kapitoly''. Bratislava: Univ. Komenského, 1984, 1. [diel]. * MANDÁK, Milan. ''Liekové formy: vybrané kapitoly''. Bratislava: Univ. Komenského, 1984, 2. [diel]. * MANDÁK, Milan. ''Liekové formy: učebnica pre farmaceutické fakulty''. Martin: Osveta, 1985. == Ocenenia (výber) == Rad SNP II. triedy, Československá medaila za chrabrosť, Za vynikajúcu prácu, Rad práce, Zlatá medaila Univerzity Komenského, Strieborná medaila Univerzity Martina Luthera v Halle, Strieborná medaila Maďarskej farmaceutickej spoločnosti. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://chamo.kis3g.sk/search/query?term_1=%22Mand%C3%A1k,+Milan%22&filter_bl=a&filter_bl=b&theme=snk_clanky Milana Mandáka] v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice {{DEFAULTSORT:Mandák, Milan}} [[Kategória:Osobnosti z Liptovského Mikuláša]] [[Kategória:Absolventi Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] [[Kategória:Slovenskí lekárnici]] [[Kategória:Slovenskí farmaceuti]] [[Kategória:Slovenskí vysokoškolskí pedagógovia]] [[Kategória:Slovenskí univerzitní profesori]] [[Kategória:Dekani Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] ´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´ <nowiki> '''Hrubý text''' {{Infobox Osobnosť | Meno = Branislav Bob | Rodné meno = | Popis osoby = poľnohospodársky odborník, vysokoškolský učiteľ | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dnv|1944|04|19}} | Miesto narodenia = [[Veľký Bysterec]], [[Prvá česko-slovenská republika|ČSR]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = slovenská | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre]] | Profesia = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = Danica, rodená Čipková (* 1946) | Partnerka = | Deti = Rastislav (* 1971){{break}}Jana (* 1973) | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} [[Profesor|Prof.]] [[Inžinier|Ing.]] '''Branislav Bob''', [[Kandidát vied|CSc.]] (* [[19. apríl]] [[1944]], [[Veľký Bysterec]] je slovenský [[poľnohospodársky odborník]], [[vysokoškolský pedagóg]]). == Životopis == Branislav Bobč základnú školu absolvoval v rodnom [[Veľký Bysterec|Veľkom Bysterci]] a [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]], maturoval v roku [[1953]] na reálnom gymnáziu v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]], potom študoval na vtedajšej Vysokej škole poľnohospodárskej v Nitre (v súčasnosti [[Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre]], ktorú ukončil v roku [[1969]]. Po absolvovaní vysokej školy v rokoch [[1959]]{{--}}[[1971]] učil na [[Poľnohospodárska majstrovská škola|Poľnohospodárskej majstrovskej škole]] [[Liptovský Hrádok]], odbor včelársky a v rokoch [[1971]]{{--}}[[1974]] na Strednej poľnohospodárskej technickej škole, odbor pestovateľ-chovateľ v [[Liptovský Mikuláš|Liptovskom Mikuláši]]. Od roku [[1974]] až do dôchodku v roku [[1991]] pôsobil ako vedecký pracovník na [[Výskumný ústav včelársky|Výskumnom ústave včelárskom]] v [[Liptovský Hrádok|Liptovskom Hrádku]]. V roku [[1986]] na Slovenskej akadémii vied obhájil kandidátsku dizertačnú prácu ''Vplyv nadstavkových úľov rôznej konštrukcie na rast a úžitkovosť včelstiev'' a získal vedecko-pedagogický titul [[Kandidát vied|CSc.]]<ref>ČAVOJSKÝ, Valent. Ing. Michal Mačička 50-ročný. Včelár. Bratislava: 1981, 55(10), p. 236.</ref>. Michal Mačička po odchode na dôchodok pokračuje v nezmenšenej miere vo svojej aktivite v prospech slovenského včelárstva. Aj naďalej publikuje a prednáša, prakticky včelári a venuje sa nakrúcaniu filmov. <ref>KRESÁK, Milan. Ing. Michal Mačička, CSc., jubiluje. Včelár - Roč. 75, č. 10 (2001), s. 156-157.</ref> == Dielo == Michal Mačička celú svoju profesionálnu kariéru zasvätil rozvoju [[včelárstvo|včelárstva]] na [[Slovensko|Slovensku]]. Vo svojich pôvodných vedeckých prácach sa zaoberal výživou včelieho plodu, zootechnikou včelárenia a odchovom včelích matiek. Dlhodobo sa venoval problematike taxácie včelstiev, biológii včelstva, ošetrovania včelstva, chorobám včiel a ich škodcom, produkcii včelích produktov a ich využitiu, ekologógii a včelárstvom, právnym predpisom vo včelárstve. Je autorom a spoluautorom 61 pôvodných vedeckých prác, viac ako 400 odborných príspevkov z oblasti včelárstva, 88 príspevkov z oblasti filmovej tvorby a autorom 190 krátkometrážnych dokumentárnych filmov. Rozsiahla je aj jeho prednášková činnosť. Na vedeckých konferenciách na Slovensku i v zahraničí, na medzinárodných kongresoch [[Apimondie|Apimondia]], na kurzoch, školeniach i schôdzach včelárov predniesol viac ako 560 odborných prednášok.<ref>BIZUB, František. Aktívny osemdesiatnik: [medailón jubilanta Ing. Michala Mačičku]. Liptovský Hrádok: APIGOLD, 2011. ISBN 9788096832132.</ref><ref>FEŇVEŠOVÁ, Judita. Zaznamenával miznúce hodnoty: jubilujúci neprofesionálny filmár Michal Mačička. Národná osveta . - Roč. XVI, č. 5-6 (2006), s. 35.</ref> == Knižné publikácie (výber) == * BOBČEK, Branislav. Živočíšna výroba. Nitra: Agrotar, 2001. ISBN 8088943108. * BOBČEK, Branislav. Živočíšna výroba. Nitra: Slovenská poľnohospodárska univerzita, 2002. * BOBČEK, Branislav. Analýza materských a otcovských plemien a genealogických línií ošípaných hodnotených metódou M BLUP-AM na Slovensku: monografia. Nitra: Slovenská poľnohospodárska univerzita, 2004. ISBN 8080694176. * BOBČEK, Branislav. Chov ošípaných zameraný na využitie biotechnologických metód pri ekologickom spracovaní výkalov ošípaných. Nitra: Agrotar, 2001. ISBN 8088943094. == Ocenenia (výber) == * [[1971]] – * [[1987]] – * [[1989]] - * [[1991]] - * [[1999]] - * [[2021]] - == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [ttps://chamo.kis3g.sk/search/query?match_1=MUST&field_1&term_1=Branislav+Bobček&filter_bl=a&filter_bl=b&sort=relevance&theme=snk_clanky Branislava Bobčeka] v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Bobček, Branislav}} [[Kategória:Slovenskí poľnohospodári]] [[Kategória:Absolventi Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre]] [[Kategória:Osobnosti z Veľkého Bysterca]] <nowiki> ´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´ <nowiki> {{Infobox Osobnosť | Meno = Peter Š | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský chemik, univerzitný profesor | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dn|1943|11|06}} | Miesto narodenia = [[Trenčín]], [[Slovensko]] | Dátum úmrtia = {{dúv|2022|04|21|1943|06|11}} | Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Slovensko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = slovenská | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave]] | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Rodičia = Juraj a Irena, rod. Róžová | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = Marta, rod. Lajošová | Partnerka = | Deti = Pavel (1965),{{break}}Peter (1969) | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Chémia | Portál2 = Slovensko | Portál3 = }} [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|Prof.]] [[Doktor prírodných vied|RNDr.]] '''Peter Š''', [[Doktor vied|DrSc.]] (* [[6. november]] [[1943]], [[Trenčín]]{{--}}† [[22. apríl]] [[2022]], [[Bratislava]] ) je slovenský [[chémia|chemik]] a [[vysokoškolský pedagóg]]. == Životopis == Peter Š základnú školu absolvoval v rodných [[Tomášovce|Tomášovciach]] a vo [[Zvolen|Zvolene]]. V rokoch [[1941]]{{--}}[[1949]] študoval na gymnáziu v [[Lučenec|Lučenci]], kde aj maturoval. Od roku [[1949]] študoval chémiu na [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckej fakulte]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]] (PríF UK), ktorú ukončil v roku [[1953]]. Štúdium v odbore chémia na Prírodovedeckej fakulte UK ukončil v roku 1965 a hneď nastúpil na Katedru jadrovej chémie Prírodovedeckej fakulty ako asistent a o tri roky neskôr prešiel ako interný vedecký ašpirant na Katedru fyzikálnej chémie, na ktorej zotrval počas celého svojho profesijného života. Po absolvovaní vysokej školy nastúpil na [[Katedra organickej chémie|Katedru organickej chémie]] [[PriF UK]] ako asistent. Na tejto katedre pôsobil až do roku [[1999]], keď odišiel do dôchodku. V roku [[1961]] na Prírodovedeckej fakulte UK obhájil kandidátsku dizertačnú prácu a získal vedecko-pedagogický titul [[Kandidát vied|CSc.]]. V roku [[1963]] sa habilitoval na docenta organickej chémie. V roku [[1975]] obhájil doktorskú dizertáciu a stal sa doktorom chemických vied ([[Doktor vied|DrSc.]]), vedný odbor [[organická chémia]]. V roku [[1980]] bol menovaný [[profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|univerzitným profesorom]] v odbore [[organická chémia]] na [[PriF UK]]. V rokoch [[1969]]{{--}}[[1970]] bol [[prodekan|prodekanom]] [[PriF UK]] a v rokoch [[1990]]{{--}}[[1997]] prvým [[prorektor|prorektorom]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]]. Zomrel v auguste roku 2007 a je pochovaný na Martinskom cintoríne v Bratislave.<ref>BOJO, Pavel, ed. Who is who v Slovenskej republike: založené Ralphom Hübnerom ; životopisná encyklopédia [významných žien a mužov Slovenska] [CD-ROM]. 2. vyd. Zug: Who is Who, Verlag für Personenenzyklopädien, 2005. Hübners Who is Who. ISBN 3729000489.</ref> == Dielo == Pavol Hrnčiar celú svoju profesionálnu kariéru zasvätil rozvoju organickej chémie na Univerzite Komensk0ho. Už po niekoľkých rokoch od nástupu na fakultu začal prednášať základný kurz organickej chémie a túto prednášku mal prakticky až do svojho odchodu do dôchodku. Medzi študentami bol obľúbený pre svoju priamosť v jednaní a zápal s akým prezentoval matériu organickej chémie. Jeho zaujímavé a zrozumiteľné prednášky pritiahli k štúdiu organickej chémie mnoho talentovaných študentov. Počas svojho pôsobenia na univerzite profesor Hrnčiar sa vzorne staral o to, aby študenti mali z čoho študovať. Bol autorom alebo spoluautorom viacerých vysokoškolských skrípt. Jeho hlavné dielo u4ebnica ''Organická chémia'' z roku [[1975]] vyšla v štyroch prepracovaných vydaniach a stala sa celoštátnou učebnicou organickej chémie. Pri jej koncipovaní profesor Hrnčiar využil moderný koncept vysvetľovania vlastností a reakcií organických zlúčenín na základe poznania ich elektrónovej štruktúry a reakčných mechanizmov. Matériu organickej chémie rozvíjal aj v rámci [[Slovenská chemická spoločnosť|Slovenskej chemickej spoločnosti]], kde po dvadsať rokov viedol Odbornú skupinu organickej chémie. Pri svojom entuziazme o organickú chémiu nezabúdal ani na študentov stredných škôl. So svojimi spolupracovníkmi bol autorom stredoškolskej učebnice chémie. <br> Vedecky sa profesor Hrnčiar profiloval už v začiatkoch svojho pôsobenia na univerzite. Zaoberal sa syntézou organických zlúčenín. Predmetom jeho záujmu boli predovšetkým cyklické ß-diketóny, vypracoval metódu ich syntézy a študoval ich vlastnosti. Publikoval aj viacero pôvodných vedeckých prác z organickej fotochémie a na sklonku svojej vedeckej kariéry sa zaujímal aj o syntézu a vlastnosti trikarbonylchrómových komplexov ftalidov a indandiónov. Profesor Hrnčiar je autorom alebo spoluautorom viac ako [[180]] pôvodných vedeckých publikácií. V rokoch [[1969]]{{--}}[[2000]] bol predsedom redakčnej rady chemického časopisu [[Chemical Papers]] a v rokoch [[1991]]{{--}}[[1996]] predsedom redakčnej rady časopisu [[Naša univerzita]]. <ref>TOMA, Štefan, Professor RNDr. Pavel Hrnčiar, DrSc. Sixty Years Old. ''Chem. Papers'' 44 (2)287 288(1990)</ref><ref>TOMA, Štefan, Za Prof. RNDr. Pavlom Hrnčiarom, DrSc. ''ChemZi'' 3/2 (2007) 348.</ref> <br> Nemenej významnou je spoločenská angažovanosť profesora Hrnčiara. Počas celého svojho života bol zástancom demokratických princípov fungovania spoločnosti. Za svoju angažovanosť prodekana fakulty v rokoch [[1969]]{{--}}[[1970]] bol neskôr normalizačným režimom odsunutý do úzadia. O to intenzívnejšie sa profesor Hrnčiar zapojil do reforiem školstva a vzdelávania po páde komunistického režimu v roku [[1989]]. Svojou odbornou autoritou aj z pozície prorektora Univerzity Komenského sa významne zasadil o reformy školského systému a ponovembrové premeny vysokých škôl na moderné vzdelávacie inštitúcie. Zaslúžil sa aj o reformy v oblasti vedy a výskumu a presadzoval výrazné zmeny v organizácii a financovaní vedy a výskumu na Slovensku.<ref>HRNČIAR, Pavol, Ponovembrové premeny vysokých škôl. ''Tvorba T.'' - Roč. 7 (16), č. 4 (1997), s. 43-45. HRNČIAR, Pavol, Potrebujeme zákon o vede. ''Literárny týždenník'' - Roč. 7, č. 8 (1994), s. 12. HRNČIAR, Pavol, Premeny vysokých škôl. ''Literárny týždenník'' . - Roč. 9, č. 16 (1996), s. 11</ref> == Knižné publikácie (výber) == * HRNČIAR, Pavol. Organická chémia. 2. upr. vyd. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1982. * HRNČIAR, Pavol. Organická chémia. 4. vyd. Bratislava: Vydav. Univ. Komenského, 1997. ISBN 8022311618. * HRNČIAR, Pavol. Organická chémia v príkladoch. 4. vyd. Bratislava: Vydav. Univ. Komenského, 1998. ISBN 8022312754. * HRNČIAR, Pavol, Josef PACÁK a Pavel PETROVIČ. Chémia pre 2: roč.gymnázií. Josef Pacák,... Ilustr.Miroslava Jakešová. Z čes.orig.prel.Pavol Hrnčiar,Pavel Petrovič. 4.vyd. Bratislava: SPN, 1994. ISBN 8008023244. == Ocenenia (výber) == * [[1978]] – Cena SNP * [[1990]] – Hanušova medaila Československej spoločnosti chemickej * [[1990]] - Zlatá medaila Prírodovedeckej fakulty UK * [[1993]] - Zlatá medaila Farmaceutickej fakulty UK * [[1995]] - Zlatá medaila Slovenskej chemickej spoločnosti * [[1995]] - Veľká zlatá medaila UK == Referencie == {{Referencie}} [https://chamo.kis3g.sk/search/query?term_1=Hrn%C4%8Diar,+Pavol&filter_bl=a&filter_bl=b&theme=snk_clanky Diela Pavla Hrn4iara] v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Hrnčiar, Pavol}} [[Kategória:Slovenskí chemici]] [[Kategória:Slovenskí vysokoškolskí pedagógovia]] [[Kategória:Slovenskí univerzitní profesori]] [[Kategória:Absolventi Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského]] [[Kategória:Osobnosti z Tomášoviec]] <nowiki> {{Infobox Osobnosť | Meno = Ján Polčin | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský chemik | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dn|1926|11|24}} | Miesto narodenia = [[Rybany]], [[Prvá česko-slovenská republika|ČSR]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1982|12|23|1926|11|24}} | Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Česko-Slovensko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = chemik | Známy vďaka = | Alma mater = [[Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave]] | Profesia = | Aktívne roky = | Rodičia = Ján Polčin (* [[1899]]{{--}}† [[1976]]),{{break}}Valéria, rod. Bronišová | Príbuzní = | Súrodenci = [[Stanislav Polčin]] (* [[1921]]{{--}}† [[1976]]) cirkevný historik, prekladateľ | Manželka = Olga, rod. Luknárová | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Chémia | Portál2 = | Portál3 = }} [[Inžinier (akademický titul)|Ing.]] '''Ján Polčin''', [[Kandidát vied|CSc.]] (* [[24. november]] [[1926]], [[Rybany]]{{--}}† [[23. december]] [[1982]], [[Bratislava]]<ref>MAŤOVČÍK, Augustín, ed. Slovenský biografický slovník (od roku 833 do roku 1990). Martin: Matica slov, 1990, 4. zväzok, M-Q. ISBN 8070900709.</ref> == Životopis == Do ľudovej školy chodil v rodných [[Rybany|Rybanoch]] a [[Nové Zámky|Nových Zámkoch]]. V rokoch [[1937]]{{--}}[[1945]] absolvoval gymnázium v [[Nitra|Nitre]]. Po maturite Ján Polčin v roku [[1945]] nastúpil na štúdium chémie na vtedajšej [[Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Chemickej fakulte SVŠT]], v súčasnosti [[Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Fakulte chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave]], kde v roku [[1950]] promoval na inžiniera chémie ([[Inžinier (akademický titul)|Ing.]])<ref>Absolventi FCHPT STU 1941-2009. Bratislava: Nakladateľstvo STU, 2010. ISBN 9788022732833.</ref>. Po absolvovaní vysokoškolského štúdia sa na krátko zamestnal v [[Štátny drevársky výskumný ústav|Štátnom drevárskom výskumnom ústave]] v [[Bratislava|Bratislave]]. V rokoch [[1952]]{{--}}[[1954]] bol vedeckým ašpirantom na [[Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Chemickej fakulte SVŠT]], kde v roku [[1954]] ako prvý Slovák obhájil kandidátsku dizertačnú prácu a získal vedecko-pedagogický titul [[Kandidát vied|CSc.]], v súčasnosti [[Doktor (PhD.)|PhD]]. Od roku [[1954]] až do svojej predčasnej smrti v roku [[1982]] pôsobil na [[Výskumný ústav papiera a celulózy|Výskumnom ústave papiera a celulózy]] ([[VÚPC]]) v Bratislave, najprv ako vedecký pracovník a od roku [[1972]] vedúci vedecký pracovník. Dlhoročný vedúci odboru chémie a fyziky vláknin na VÚPC. Externe pôsobil ako pedagóg na Katedre chemickej technológie dreva celulózy a papiera [[Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Fakulte chemickej a potravinárskej technológie SVŠT]] a na Vysokej škole chemicko-technoloogickej v Pardubiciach. V rokoch [[1967]]{{--}}[[1970]] bol na dlhodobom študijnom pobyte na univerzite v Toronte, Kanada. Tu spolupracoval s profesorom W. H. Rapsonom, svetovým odborníkom v oblasti chemického spracovania drevnej hmoty a priekopníkom vývoja nových technológií v oblasti zlepšovania znečistenia vôd celulózkami. Začiatkom 70. rokov dvadsiateho storočia Ján Polčin neprešiel previerkami a politickými čistkami organizovanými komunistickou stranou a bol odsunutý do úzadia. == Dielo == Svojim rozsiahlym dielom v oblasti chemického spracovania dreva, [[lignín|lignínu]] a [[celulóza|celulózy]] patrí Ján Polčin medzi najvýznamnejších slovenských chemikov dvadsiateho storočia. Svoju vedeckú prácu zameral na nasledovné oblasti celulózo-papierenského výskumu. * Rozpracoval metódy prípravy derivátov lignínu. Osobitnú pozornosť venoval výskumu vysokolignifikovaných vlákien so zreteľom na kyslíkové postupy delignifikácie. * Študoval takmer všetky postupy prípravy buničiny, zvláštnu pozornosť venoval termomechanickej buničine. * So svoojimi spolupracovníkmi vyvinul technológiu prípravy derivátov celulózy rozpustných vo vode (karboxymetylcelulóza) a enzymatickej hydrolýzy dreva. * Bol autorom viacerých analytických metód v celuózo-papierenskom výskume a chémii lignínu. * Zaoberal sa existenciou chemických väzieb medzi lignínom a sacharidovými zložkami dreva, experimentálne potvrdil ich existenciu. * V spolupráci s univerzitou v Toronte rozpracoval teóriu chromofórov lignínu a bielenia. * Inicioval a viedol výskum využitia kvantovochemických metód pri štúdiu vlastností a štruktúry hlavných stavebných jednotiek lignínu, celulózy a hemicelulóz. * Založil výskum zloženia a vlastností materiálu celého stromu. Jeho výskum bol ocenený členstvom (fellow) v prestížnej ''The International Academy of Wood Science'', stal sa členom ''Canadian Pulp and Paper Association'' a americkej ''TAPPI''. Medzinárodná vedecká komunita si vedeckú erudíciu Jána Polčina uctila členstvom v edičných radách viacerých vedeckých časopisov (The Journal of Cellulose and Technology, Cellulose Chemistry and Technology). Bol dlhoročným predsedom odbornej skupiny chémie dreva, papiera a celulózy pri Slovenskej chemickej spoločnosti a nositeľom Hanušovej medaile.<ref>KOŠÍK, Martin, KOŠÍKOVÁ, Božena, In memoriam Ing. Ján Polčin, CSc Chemické zvesti . Roč. 37, č. 3 (1983), s. 431</ref> Ján Polčin bol svojim naturelom skromný človek, ale veľký odborník, humanista a vedec. Vynikal nesmiernou tvorivosťou a širokým záberom nielen vo vlastnom odbore, ale aj v širšom kontexte modernej chémie. == Publikácie (výber) == * Polcin, J.; Rapson, W.H. 1969: Spectrophotometric study of wood chromophores in situ part 2 determination of the absorption spectrum of lignin from reflectance and reflectivity measurements TAPPI (Technical Association of the Pulp and Paper Industry) 52(10): 1965-1970 * Polcin, J.; Rapson, W.H. 1969: Spectrophotometric study of wood chromophores in situ part 3 determination of the spectrum of lignin by the cotton dilution method TAPPI (Technical Association of the Pulp and Paper Industry) 52(10): 1970-1974 * Polčin, J. "Preparation of Samples for Infrared Spectrophotometric Measurements of Fibrous Cellulose Materials," Appl. Spectrosc. 28, 588-590 (1974) * Košíková, B., Polčin, J. and Dandárová-Vašátková, M.. "Eine neue Methode zur Isolierung des Lignin-Saccharid-Komplexes" Holzforschung, vol. 23, no. 2, 1969, pp. 37-43. https://doi.org/10.1515/hfsg.1969.23.2.37 * Košíková, B., Polčin, J. and Joniak, D.. "NMR Studies on Lignin-Carbohydrate Complexes" Holzforschung, vol. 27, no. 2, 1973, pp. 59-64. https://doi.org/10.1515/hfsg.1973.27.2.59 * Košiková, B., Polčin, J., Dandárová-Vašátková, M. and Joniak, D.. "Untersuchung des Bindungscharakters des Lignin-Saccharid-Komplexes, isoliert aus methyliertem Holz" Holzforschung, vol. 23, no. 2, 1969, pp. 43-47. https://doi.org/10.1515/hfsg.1969.23.2.43 *Košiková, B., Polčin, J. and Joniak, D.. "NMR Studies on the Lignin-Saccharidic Complexes - II. Hydrolysis of the Lignin-Saccharidic Complex isolated from Acetylated Beechwood" Holzforschung, vol. 31, no. 6, 1977, pp. 191-193. https://doi.org/10.1515/hfsg.1977.31.6.191 * M.Remko, J.Polcin: Molecular orbital investigations on lignin model compounds, Part XIII. Model studies of hydrogen bonds formed in the systems lignin-cellulose and lignin-hemicelluloses. Z.Phys.Chem., Neue Folge 125 (1981) 175-181. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://chamo.kis3g.sk/search/query?match_1=MUST&field_1&term_1=Pol%C4%8Din,+J%C3%A1n&filter_bl=a&filter_bl=b&sort=relevance&pageNumber=1&theme=snk Zoznam diel Jána Polčina] v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Polčin, Ján}} [[Kategória:Slovenskí chemici]] [[Kategória:Absolventi Fakulty chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave]] [[Kategória:Osobnosti z Ryban]] <nowiki> ´ <nowiki> {{Infobox Osobnosť | Meno = | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský chemik, univerzitný profesor | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dn|1937|09|11}} | Miesto narodenia = [[Veľké Uherce]], [[Prvá česko-slovenská republika|ČSR]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1855|8|31|1783|10|07}} | Miesto úmrtia = [[Šopron]], [[Rakúske cisárstvo]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave]] | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = Viera | Partnerka = | Deti = Alena (1967),{{break}} Vladimír (1996) | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Chémia | Portál2 = | Portál3 = }} [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|Prof.]] [[Doktor prírodných vied|RNDr.]] '''Štefan Toma''', [[Doktor vied|DrSc.]] (* [[11. september]] [[1937]], [[Veľké Uherce]]) je slovenský [[chémia|chemik]] a [[vysokoškolský pedagóg]]. == Životopis == V rokoch [[1952]]{{--}}[[1955]] študoval na [[JSŠ]] v [[Prievidza|Prievidzi]], kde maturoval. V roku [[1955]] študoval chémiu na [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckej fakulte]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]] (PríF UK), ktorú ukončil v roku [[1960]]. Po absolvovaní vysokej školy nastúpil na [[Katedra organickej chémie|Katedru organickej chémie]] [[PriF UK]] ako asistent. Na tejto katedre pôsobil až do roku [[2013]], keď sa stal emeritným profesorom. V roku [[1966]] na Prírodovedeckej fakulte UK obhájil kandidátsku dizertačnú prácu z oblasti chémie ferocénu, prípravy jeho nových derivátov a získal vedecko-pedagogický titul [[Kandidát vied|CSc.]] V roku [[1966]] po rigoróznej skúške získal titul [[Doktor prírodných vied|RNDr.]] V roku [[1969]] sa habilitoval na docenta organickej chémie. Vnútromolekulová Michaelova adícia ako metóda prípravy [m]metalocenofánov bola témou jeho doktorskej dizertácie, ktorú obhájil v roku [[1982]] a stal sa doktorom chemických vied ([[Doktor vied|DrSc.]]), vedný odbor [[organická chémia]]. Od roku [[1983]] je [[profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|univerzitným profesorom]] v odbore [[organická chémia]] na [[PriF UK]]. V rokoch [[1970]]{{--}}[[1971]] absolvoval študijný pobyt na [[University of Strathclyde]] [[Glasgow]], [[Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska]]. V rokoch [[1976]]{{--}}[[1995]] a [[1999]]{{--}}[[2003]] zastával funkciu vedúceho katedry organickej chémie na [[PriF UK]]. Dekanom [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckej fakulty]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]] bol v rokoch [[1986]]{{--}}[[1991]]. Od r. [[1981]] bol vedeckým tajomníkom [[Slovenská chemická spoločnosť|Slovenskej chemickej spoločnosi]] (SCHS) a v rokoch [[1988]]{{--}}[[1990]] jej predsedom. <ref>BOJO, Pavel, ed. Who is who v Slovenskej republike: založené Ralphom Hübnerom ; životopisná encyklopédia [významných žien a mužov Slovenska] [CD-ROM]. 2. vyd. Zug: Who is Who, Verlag für Personenenzyklopädien, 2005. Hübners Who is Who. ISBN 3729000489.</ref> == Dielo == Profesor Štefan Toma je priekopníkom zavádzania nových metód organickej syntézy nielen na [[Slovensko|Slovensku]], ale aj v bývalom [[Československo|Československu]]. Okrem chémie organokovových zlúčenín sa profesor Toma veľkou mierou zaslúžil o rozvoj fotochémie, sonochémie, využitia mikrovlnného žiarenia v organickej syntéze, organokatalýzy a využitia iónových kvapalín. Venoval sa aj syntéze a aplikáciám nových chirálnych ferocénových ligandov a organokatalyzátorov v stereoselektívnej syntéze. Je autorom a spoluautorom viac ako 260 pôvodných vedeckých prác. Výsledky svojej vedeckej práce prezentoval na zahraničných univerzitách v [[Dijon|Dijone]], [[Strasbourg|Strasbourgu]], [[Grenoble|Grenoble]], [[Paríž|Paríži]], [[York|Yorku]], [[Kolín|Kolíne]], [[Nottingham|Nottinghame]], [[Aachen|Aachene]], [[Graz|Grazi]], [[Shiga|Shiga]], [[Coventry|Coventry]], [[Bologna|Bologni]]. Bol členom redakčnej rady medzinárodného časopisu [[Applied Organometallic Chemistry]].<ref>ŠEBESTA, Radovan and PUTALA, Martin. Professor Dr. Štefan Toma—excellent scientist and teacher—celebrates his 75th birthday. Chemical Papers 67 (1) 1–2 (2013)</ref> == Knižné publikácie (výber) == * == Ocenenia (výber) == == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * Práce Štefana Tomu na Research Gate [https://www.researchgate.net/profile/Stefan-Toma-2] {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Toma, Štefan}} [[Kategória:Osobnosti z Veľkých Uheriec]] [[Kategória:Slovenskí chemici]] [[Kategória:Slovenskí vysokoškolskí pedagógovia]] [[Kategória:Slovenskí univerzitní profesori]] [[Kategória:Absolventi Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] ´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´ <nowiki> {{Infobox Osobnosť | Meno = Martin Bencúr | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský lekárnik, filantrop | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dn|1783|10|07}} | Miesto narodenia = [[Jasenová]], [[Habsburská monarchia]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1855|8|31|1783|10|07}} | Miesto úmrtia = [[Šopron]], [[Rakúske cisárstvo]] | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = slovenská | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = [[filantropia]] | Alma mater = | Profesia = [[lekárnik]] | Aktívne roky = | Rodičia = Ján Bencúr Števo{{break}} Mária Jandurová | Príbuzní = | Súrodenci = | Súrodenci | Manželka = Terézia, rodená Munker (* 26. 9. 1800{{--}}† 28. 03. 1889 [[Šopron]]) | Deti = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Martin Bencúr''' (* [[7. október]] [[1783]], [[Jasenová]]{{--}} † [[31. august]] [[1855]], [[Šopron]]) bol slovenský [[lekárnik]], [[filantrop]]. == Životopis == Martin Bencúr (Kundek Števo) narodil sa 7. októbra 1783.<ref>"Slovakia Church and Synagogue Books, 1592-1935", , FamilySearch (https://www.familysearch.org/ark:/61903/1:1:KSRZ-FVD : Fri Mar 08 04:38:24 UTC 2024), Entry for Marting Steno and Johanes Steno, 07 Oct 1783."</ref> Pochádzal z rodiny chudobného roľníka, ktorý pre vzdelanie svojich detí mohol urobiť len málo. Keď však rodičia zbadali u malého chlapca talent, rozhodli sa ho poslať na štúdiá do škôl v [[Dobšiná|Dobšinej]], ktoré mali v tom čase vynikajúcu povesť. Po absolvovaní niekoľkých tried gymnázia prejavil záujem o farmaceutické vedy. Vo farmácii sa najprv zaúčal v [[Maukschova lekáreň|Maukschovej lekárni]] v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]]. V [[Pešť|Pešti]] pod dohľadom skúseného lekárnika absolvoval v krátkom čase skúšky a dosiahol [[magistérium]] a stal sa [[magister farmácie|magistrom farmácie]]. Počas praxovania vo väčšej lekárni v Pešti ho postihla nepríjemná nehoda, ktorá zanechala trvalé stopy na jeho zdraví. Pri príprave chlóru v retorte (krivuli) sa mladý Bencúr nadýchal jedovatého plynu, čo malo trvalé následky na jeho zdravie. Po zvyšok života trpel chorobou pľúc a astmou. V snahe zotaviť sa odišiel z prašnej Pešti, aby hľadal zdravšie oblasti. Krátko sa zdržal v [[Pécs|Pécsi]], potom si prenajal lekáreň v [[Modra|Modre]]. Tu sa zaoberal možnosťou výroby cukru z javorového a brezového sirupu. Podnikateľsky využil vtedajšiu situáciu vysokých cien repného cukru. Po získaní výhodného prenájmu veľkej lekárne Nagy v [[Rimavská Sobota|Rimavskej Sobote]] sa tu usadil s odhodlaním ostať tu žiť do konca života. Po šiestich rokoch práce v lekárni a bez možnosti jej odkúpenia za prijateľných podmienok Bencúr krátko pôsobil v [[Prešporok|Prešporku]] s cieľom stať sa nezávislým lekárnikom. Tieto predstavy sa mu nenaplnili a ušetrené peniaze použil na zakúpenie lekárne v [[Petrovaradín|Petrovaradíne]], ktorý je v súčasnosti časťou [[Nový Sad|Nového Sadu]]. Srbská nížina veľmi nelákala Bencúra pochádzajúceho z hornatej [[Orava|Oravy]] a v roku [[1825]] sa presťahoval do [[Šopron|Šoprona]], kde kúpil [[lekáreň]] [[U anjela]]. Oficiálnym majiteľom lekárne sa stal v roku [[1827]] po získaní občianstva mesta [[Šopron]]. Občiansku prísahu zložil [[10. januára]] [[1827]]<ref>Jenő Házi, Soproni polgárcsaládok 1535-1848. I-II. Akdémiai Kiado, Budapest 1982</ref>. Lekáreň [[U anjela]] vlastnil do roku [[1833]]<ref>Szála, Erzsébet (2017) Az ország első gyógyszerészettörténeti gyűjteménye, a soproni Patikamúzeum. In: Hagyomány, értékmentés és innováció a tudományban. A Magyar Természettudományi Társulat tudománytörténeti kötetei (1). Magyar Természettudományi Társulat, Budapest, pp. 129-138.</ref>. Lekáreň [[U anjela]] na Hlavnom námestí v Šoprone fungovala takmer tristo rokov. Majiteľmi boli nemeckí lekárnici. Výnimkou bol jasenovský rodák Slovák Martin Bencúr. Aj keď Bencúr lekáreň vlastnil len krátkych 6 rokov, svojou odbornosťou lekárnika a dobročinnosťou pre mesto [[Šopron]], evanjelickú cirkev a evanjelické školstvo v meste sa významne zapísal do histórie tohto mestečka. Narastajúce zdravotné problémy a utrpenie mu v čoraz väčšej miere bránili v podnikaní a posledných desať rokov svojho plodného života venoval výlučne starostlivosti o svoje zdravie a dobročinnosti, v ktorej našiel podporu aj u svojej manželky. Zomrel 31. augusta 1855 v Šoprone, kde bol aj pochovaný.<ref name´"Martin Benczur"><big>Kolbenheyer</big>, Moriz. Martin Benczur in Protestantische Jahrbücher für Österreich unter Mitwirkung mehrerer protestantischer Theologen und Schulmänner, herausgegeben von Victor Hornyánsky. Dritter Jahrgang 1856. Pest 1856. Bei Gustav Heckenast</ref> == Filantropia == Martin Bencúr bol mimoriadne aktívnym, zručným lekárnikom, ktorý vždy držal krok s pokrokom doby. Vo svojom odbore patril medzi tých najúspešnejších. Vedel si získať a zachovať publikum, nadobudnutý majetok prostredníctvom donácií a štipendií veľkoryso venoval chudobným a mládeži, bol patrónom škôl, horlivým podporovateľom svojej cirkvi a svojho ľudu a filantropom. Osobitnú pozornosť venoval podpore školstva a vzdelávania chudobných študentov. Viacerým školám venoval značné finančné čiastky, dlhodobo podporoval mladé talenty, ktoré mali to šťastie, že sa dostali do jeho blízkosti. Ako príklad za všetkých spomenieme mladého lekárnika [[Wilhelm Fuchs|Wilhelma (Viliama) Fuchsa]], ktorý bol významným odborníkom na [[baníctvo]], [[mineralógia|mineralógiu]] a [[hutníctvo]] v Rakúsko-uhorskej monarchii a korešpondujúcim členom [[cisárskej]] [[Rakúska akadémia vied|Rakúskej akadémie vied]]. Bencúr, ako to mal vo zvyku, diskrétne a všestranne podporoval Viliama Fuchsa až do jeho predčasnej smrti v roku [[1853]]. Svojej rodnej obci [[Jasenová]] Bencúr prispel značnou sumou peňazí na stavbu kostola aj fary. Na postavenie kostola dal 500 zlatých, na školu 300 zlatých, na faru 100 zlatých a pre cirkev založil základinu 5 000 zlatých. Pre matkocirkev v Leštinách, kde bol pokrstený daroval 500 zlatých. Okrem toho Martin Bencúr testamentom určil pre jasenovskú základinu 5 250 zlatých, ktorá mala byť uložená u kniežaťa [[Esterházy|Esterházyho]]. V roku [[1853]] Bencúr kostolu venoval najväčší zvon odliaty v Šoprone zvonárskym majstrom Geltenhoferom, ktorý farnosti slúži aj v súčasnosti<ref>Slovenské Noviny (Viedeň) sobota 24. september 1853, č. 112, s. 434 - 435.</ref>. V roku [[1842]] Martinom Bencúrom a švagrinou Katarínou Munker bola založená Bencúrovsko - Munkerovská základina s cieľom z úrokov každoročne odmeniť najlepších žiakov knihami.<ref>ZOCH, Pavel, Koruhev na Sionu 6 (2), 1883, s. 30.</ref> Na evanjelických školách v [[Šopron|Šoprone]] študovali mnohí študenti z Oravy aj za výdatnej podpory finančných základín Martina Bencúra a ďalšieho jasenovského rodáka a obyvateľa Šoprona [[Daniel Čaplovič|Daniela Čaploviča]]. Martin Bencúr po svojej smrti odkázal tamojšiemu učiteľskému ústavu 3 000 zlatých a alumneu 1 000 zlatých. Štátny úradník Daniel Čaplovič dal na základinu školského štipendia 1000 zlatých na podporu slovenských študentov.<ref>Geschichte des evangelischen Gymnasiums zu Oedenburg nebst den Denkwürdigkeiten der evangelischen Gemeinde daselbst. ... Von Matthias Müllner (1857).</ref> Aj [[Martin Kukučín]], tiež z rodiny Martina Bencúra, s pomocou vdovy po Martinovi Bencúrovi, mohol v Šoprone absolvovať ôsmy ročník gymnázia a maturitu. == Referencie == {{Referencie}} {{DEFAULTSORT:Bencúr, Martin}} [[Kategória:Slovenskí lekárnici]] [[Kategória:Slovenskí filantropi]] [[Kategória:Osobnosti z Jasenovej]] </nowiki> =============´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´ <nowiki> {{Infobox Osobnosť | Meno = Ladislav Jurkovič | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský evanjelický kňaz, publicista, redaktor | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dn|1905|11|28}} | Miesto narodenia = [[Modra-Kráľová]], [[Rakúsko-Uhorsko]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1997|5|1|1905|11|28}} | Miesto úmrtia = [[Košice]], [[Slovensko]] | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[Evanjelická bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave]], [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského]] | Profesia = | Aktívne roky = | Rodičia = Ján Vladimír Jurkovič (* 1865{{--}}† 1943){{break}} Mária, rodená Melfeberová (* 1873{{--}}† 1960) | Príbuzní = pravnuk [[Samuel Jurkovič|Samuela Jurkoviča]] | Súrodenci = [[Miloš Jurkovič]] (* 1900{{--}}† 1987){{break}} Ivan (* 1899{{--}}† 1993{{break}} Želmira Emilia Jurkovičová (* 1893{{--}}† 1895){{break}} Anna Procházková, rodená Jurkovičová (* 1897{{--}}† 1981) {{break}} Elena Pavlina Štetková, rodená Jurkovičová (* 1895{{--}}† 1992) | Súrodenci | Manželka = Gabriela, rodená Kraftová | Deti = Miloš (*1937){{break}}Branislav (*1941) | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} [[Ing.]] '''Miloš Jurkovič''' (* [[30. júl]] [[1900]], [[Modra]]{{--}} † [[13. december]] [[1987]], [[Bratislava]]) bol slovenský [[historik]], [[múzejník]], [[publicista]], [[fotograf]].<ref>ÁBELOVSKÝ, Ján. ''Biografický lexikón Slovenska.'' Martin: Slovenská národná knižnica, 2010, IV., Ch-Kl. ISBN 9788089301577</ref> == Životopis == Miloš Jurkovič v rokoch [[1906]]{{--}}[[1910]] navštevoval evanjelickú ľudovú školu v [[Kráľová|Kráľovej]], v rokoch [[1910]]{{--}}[[1914]] meštiansku školu v [[Modra|Modre]], v rokoch [[1914]]{{--}}[[1918]] študoval na [[Evanjelické lýceum|Evanjelickom lýceu]] v [[Šopron|Šoprone]]. Po maturite na gymnáziu Miloš Jurkovič v roku [[1919]] nastúpil na štúdium poľnohospodárskeho inžinierstva na [[České vysoké učení technické v Praze|Českém vysokém učení technickém v Praze]], kde v roku [[1923]] promoval na inžiniera ([[Ing.]]). Po absolvovaní základnej vojenskej služby v rokoch 1923{{--}}1924 pracoval v Štátnych výskumných ústavoch potravinárskych v Bratislave. V roku [[1927]] prešiel k [[Národní zemědělské muzeum|Zemedelskému múzeu v Prahe]], kde získal odbornú prax pod vedením profesora [[Josef Kazimour|Josefa Kazimoura]]. V tomto čase podnikol študijné cesty do významných poľnohospodárskych múzeí vo [[Francúzsko|Francuzsku]], [[Taliansko|Taliansku]], [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]], [[Rakúsko|Rakúsku]] a [[Maďarsko|Maďarsku]], z ktorých poznatky využil pri vytváraní poľnohospodárskeho múzea v [[Bratislava|Bratislave]]. Venoval sa najmä príprave expozícií, zhromažďovaniu zbierkových predmetov a literatúry, ale aj systematickému výskumu dejín slovenského poľnohospodárstva. V novo vytvorenom [[Zemedelské múzeum|Zemedelskom múzeu]] v [[Bratislava|Bratislave]] bol najprv asistentom a v rokoch [[1927]]{{--}}[[1940]] správcom múzea. Tu viedol aj agendu [[Lesnícke múzeum|Lesníckeho múzea]] a všestranne sa staral o jeho rozvoj. Spojením zemedelského a vlastivedného múzea v roku [[1940]] vzniklo [[Slovenské múzeum]], kde Ing. Jurkovič bol v rokoch [[1940]]{{--}}[[1948]] hlavným správcom a v rokoch [[1949]]{{--}}[[1955]] jeho riaditeľom. V roku [[1955]] musel z politických dôvodov a pre náboženské zmýšlanie opustiť funkciu riaditeľa. V rokoch [[1955]]{{--}}[[1959]] bol vedúcim prírodovedného oddelenia múzea a v roku [[1960]] vedúci Kabinetu múzejnej a vlastivednej práce Slovenského múzea. V tom istom roku odišiel do dôchodku a žil v Bratislave. Zomrel 13. decembra 1987.<ref>VONTORČÍK, Jozef, ''Výnimočná múzejnícka osobnosť Ing. Miloš Jurkovič.'' Múzeum . - Roč. 46, č. 4 (2000), s. 47-48, ISSN:0027-5263</ref> == Dielo == Miloš Jurkovič patrí medzi zakladajúce osobnosti slovenského múzejníctva. Zaslúžil sa o vybudovanie zbierok a postavenie budovy Slovenského múzea na Vajanského nábreží v Bratislave. V Slovenskom múzeu vybudoval zbierkový fond, knižnicu a oddelenie galérie z ktorého v roku 1943 vznikla Slovenská galéria, predchodca [[Slovenská národná galéria|Slovenskej národnej galérie]]. Spolu s Ing. [[Juraj Martinka|Jurajom Martinkom]], predsedom Miestneho výboru múzea má Miloš Jurkovič zásluhu na založení [[Lesnícke múzeum|Lesníckeho múzea]] a vybudovanie zbierkového fondu v oblasti dokumentácie lesníctva, poľovníctva a drevárstva.<ref>URGELA, Jozef ''Naši jubilanti Ing. Miloš Jurkovič'', Les, Roč. 41, č. 7 (1985), s. 334</ref> Ako dôchodca sa sa aktívne činil pri znovuzakladaní [[Slovenské poľnohospodárske múzeum|Slovenského poľnohospodárskeho múzea]] v Nitre.<ref>PODOLÁK, Ján ''Ing. Miloš Jurkovič (1900-1987)''. Agrikultúra 22 . -Bratislava: Príroda, 1989 . - S. 7-10</ref> Bol tvorcom včelárskych expozícií v rámci hospodárskych a lesníckych výstav v republike <ref>VONTORČÍK, Jozef, ''Spomienka - Ing. Miloš Jurkovič a včelárstvo na Slovensku.'' Včelár . - Roč. 75, č. 1 (2001), s. 16 , ISSN:0139-6064</ref> Bol členom výboru Zväzu slovenských múzeí a pôsobil v Muzeologickom kabinete. Bol členom komisie SAV pre poľnohospodársku terminológiu a pôsobil aj na [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského|Filozofickej fakulte Univerzity Komenského]] a [[Osvetová škola|Osvetovej škole]] v [[Bratislava|Bratislave]], kde prednášal [[muzeológia|muzeológiu]]. Bol predsedom redakčnej rady zborníka [[Agrikultúra]]. Bol priekopníkom aplikovania vedy a techniky do moderného slovenského múzejníctva. Je autorom ôsmych kníh a viac ako 400 príspevkov v odborných časopisoch z oblasti slovenského ovocinárstva, lesníctva, zverolekárstva a poľnohospodárstva. Písal o osobnostiach národnobuditeľského a osvetovobuditeľského diania. Je autorom životopisných príspevkov viac ako osemdesiatich osobností.<ref>VONTORČÍK, Jozef, ''Poľnohospodársky múzejník, publicista a bibliograf Ing. Miloš Jurkovič (1900-1987).'' Poľnohospodárstvo . - Roč. 47, č. 1 (2001), s. 71-73 , ISSN:0551-3677</ref> <nowiki> == Knihy (výber) == * == Ocenenia (výber) == * [[1957]] – čestný člen Zväzu slovenských múzeí * [[1968]] – Cena Andreja Kmeťa * [[1968]] - čestný člen Slovenskej spoločnosti pre dejiny vied a techniky pri SAV == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * HALMOVÁ, Žofia. ''Miloš Jurkovič: život a dielo.'' Bratislava: Ústr. správa múzeí a galérií, 1985. == Externé odkazy == * https://chamo.kis3g.sk/search/query?match_1=MUST&field_1&term_1=Milo%C5%A1+Jurkovi%C4%8D&filter_bl=a&filter_bl=b&sort=relevance&theme=snk_clanky Zoznam diel Miloša Jurkoviča] v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice {{DEFAULTSORT:Jurkovič, Ladislav}} [[Kategória:Slovenskí evanjelickí kňazi]] [[Kategória:Slovenskí teológovia]] [[Kategória:Absolventi Evanjelickej bohosloveckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] [[Kategória:Absolventi Filozofickej fakulty Univerzity Komenského]] [[Kategória:Osobnosti z Modry]] </nowiki> ============´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´ =============´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´ <nowiki> {{Infobox Osobnosť | Meno = Alice Hux | Rodné meno = | Popis osoby = slovenská a švajčiarska biochemička | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dn|1938|08|03}} | Miesto narodenia = [[Bratislava|Bratislava]], [[Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = biochemička | Známy vďaka = | Alma mater = [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave]] | Profesia = | Aktívne roky = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Deti = (* 1968), (* 1975) | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Chémia | Portál2 = | Portál3 = }} '''Alice Hux, rodená Lukačková''', [[Doctor philosophiæ|Ph.D.]] (* [[8. marec]] [[1957]], [[Bratislava|Bratislava]]) je slovenská [[biochemik|biochemička]], pôsobiaca vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]] <ref>Huxley A, Miles N. ''Alice Huxley and Nick Miles of Speedel on the company's pipeline and future plans. Interview by Christopher Watson and Stephen Carney''. Drug Discov Today. 2005 Jul 1;10(13):881-3. doi: 10.1016/S1359-6446(05)03488-4. PMID: 15993805.</ref> == Životopis == Po maturite na gymnáziu v Bratislave Alica Lukačková v roku [[19]] začala študovť biochémiu na [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]], kde v roku [[1982]] promovala. Doktor prírodných vied ([[RNDr.]]) [[1983]] v odbore [[biochémia]] na [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]]. Po štúdiách v Bratislave odišla do [[Švajčiarsko|Švajčiarska]] a začala pôsobiť vo farmaceutickom výskume. V roku [[1982]] v rámci postdoktorandského štipendia nastúpila na biotechnologické oddelenie [[Ciba-Geigy]] v [[Bazilej|Bazileji]], kde postupne zastávala rôzne riadiace funkcie v oblasti endokrinologického výskumu a klinického vývoja liečiv pôsobiacich na kardiovaskulárny systém a nových kancerostatík. Po zlúčení [[Sandoz|Sandozu]] a [[Ciba-Geigy]] v roku [[1996]] v novo vytvorenom [[Novartis|Novartise]] prevzala úlohu globálnej projektovej manažérky, v ktorej viedla niekoľko multidisciplinárnych tímov vyvíjajúcich nové lieky v oblasti kardiovaskulárnych a transplantačných terapií. V roku [[1998]] Alice Huxley spolu so svojím manželom Mariusom Sutterom založila spoločnosť Speedel Pharma. V roku [[2000]] sa stala a generálnou riaditeľkou biotechnologickej spoločnosti [[Speedel Holding AG]]. V roku [[2008]] farmaceutická spoločnosť Novartis kúpila všetky registrované akcie spoločnosti a Speedel Holding AG zanikla.<ref>https://index.sme.sk/c/3969515/novartis-chce-prevziat-biotechnologicku-firmu-speedel.html</ref> Finančné prostriedky z predaja start-upu Speedel Alice Huxley Sutter použila na rozbehnutie nového projektu spoločnosti [[Aliophtha AG]] zameranej na výskum a vývoj v oblasti farmaceutických produktov vrátane biologických a biotechnologických produktov a výroby a komercializácie takýchto produktov. == Dielo == Dr. Huxley Sutter objavila Aliskiren, prvý inhibítor renínu, ktorý bol schválený [[FDA]] v [[USA]] v marci [[2007]] a [[EMEA]] v [[EÚ]] v auguste [[2007]] na liečbu esenciálnej hypertenzie. Pod vedením dr. Huxley [[Speedel Holding AG]] vyvíjal aj ďalšie generácie inhibítorov renínu, látky SPP301 (antagonista endotelínového receptora A) II, SPP200 (priamy inhibítor trombínu), SPP2745 (inhibítor syntázy aldosterónu), ktoré sa dostali do rôznych fáz klinického výskumu. Za objav Aliskirenu a jeho zavedenie do klinickej praxe Speedel s Novartisom získali Zlatú medailu v siedmom ročníku súťaže Wall Street Journal za technologickú inováciu. <ref>"Speedel and Novartis have won the overall Gold Award in the seventh annual Wall Street Journal contest for Technology Innovation for their work in discovering and developing SPP100 (aliskiren) the first direct renin inhibitor for treating hypertension" Internet Wire, 24 Sept. 2007, p. NA. Gale OneFile: Health and Medicine, link.gale.com/apps/doc/A169033605/HRCA?u=anon~e75eedb8&sid=sitemap&xid=46376bb2.</ref> == Publikácie (výber) == == Ocenenia (výber) == * [[2008]] – BioValley Life Sciences Award <ref>https://www.regbas.ch/files/news/480_BLSW_Program2008.pdf</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * GRADMAN, Alan H., KAD, Rishi. ''Renin Inhibition in Hypertension'', Journal of the American College of Cardiology, Volume 51, Issue 5, 2008, Pages 519-528. * HANESSIAN S, GUESNÉ S, CHÉNARD E. ''Total synthesis of "aliskiren": the first Renin inhibitor in clinical practice for hypertension.'' Org Lett. 2010;12(8):1816‐1819. doi:10.1021/ol100427v {{DEFAULTSORT:Huxley, Alice}} [[Kategória:Slovenskí chemici]] [[Kategória: absolventi Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]] [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] </nowiki> ´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´ =============´´´ <nowiki> ´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´ {{Infobox Osobnosť | Meno = Alice Hux | Rodné meno = | Popis osoby = slovenská a švajčiarska biochemička | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dn|1938|08|03}} | Miesto narodenia = [[Bratislava|Bratislava]], [[Československo]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = biochemička | Známy vďaka = | Alma mater = [[Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave]] | Profesia = | Aktívne roky = | Rodičia = otec MUDr. [[Daniel Belluš]], matka Augusta Bellušová, rod. Baxová | Príbuzní = strýko [[Emil Belluš]] | Súrodenci = | Manželka = Miriam, rodená Nováková | Deti = Jela (* 1968), Zuzana (* 1975) | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Chémia | Portál2 = | Portál3 = }} [[Profesor|Prof.]] [[Ing.]] '''Daniel Belluš''', [[Doctor philosophiæ|Ph.D.]] (* [[8. marec]] [[1938]], [[Trnava|Trnava]]){{--}}† [[18. september]] [[2011]], [[Bazilej]], [[Švajčiarsko]]) bol slovenský [[chemik]], [[Vysokoškolský profesor|univerzitný profesor]] pôsobiaci vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]] <ref>UHER, Michal a Viktor MILATA. Prof. Ing. Dr. Drs. h.c. Daniel Belluš: slovenský a švajčiarsky vedec svetového formátu. Bratislava: Vydavateľstvo STU, 2008. ISBN 9788022728768.</ref> == Životopis == Po maturite na gymnáziu v Trnave Daniel B v roku [[1952]] nastúpil na štúdium chémie na vtedajšej [[Chemická fakulta|Chemickej fakulte]] [[SVŠT]], v súčasnosti [[Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Fakulte chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave]], kde v roku [[1960]] promoval na inžiniera chémie ([[Ing.]]). Po ukončení štúdia jeden rok pracoval vo [[Výskumný ústav pre petrochémiu|Výskumnom ústave pre petrochémiu]] v [[Nováky|Novákoch]]. V rokoch [[1961]]{{--}}[[1967]] pôsobil na [[Ústav polymérov|Ústave polymérov]] [[Slovenská akadémia vied|Slovenskej akadémie vied]], kde sa postupne stal vedúcim skupiny študujúcej fotoreaktívne polyméry. V roku [[1967]] na Ústave polymérov SAV obhájil kandidátsku dizertačnú prácu a získal vedecko-pedagogický titul [[Kandidát vied|CSc.]], v súčasnosti [[Doktor (PhD.)|PhD]]. V rokoch [[1967]]{{--}}[[1969]] bol na študijnom pobyte na prestížnom Švajčiarskom federálnom technologickom inštitúte ([[ETH|ETH]]) v [[Zürich|Zürichu]]. Tu nadviazal kontakty s vynikajúcimi chemikmi, ako boli nositeľ [[Nobelova cena za chémiu|Nobelovej ceny za chémiu]] profesor [[Vladimír Prelog]] a profesor [[Albert Eschenmoser]]. S prof. Kurtom Schaffnerom pracoval najmä v oblasti fotochémie steroidov. Po okupácii Československa v roku 1968 sa profesor Belluš rozhodol zostať vo Švajčiarsku, kde postupne rozvinul svoj talent vedca a realizátora vedeckého výskumu spojeného s obdivuhodným funkčným postupom v centrálnych chemických laboratóriách firmy [[Ciba-Geigy Ltd|Ciba-Geigy Ltd]]. V Ciba-Geigy Ltd (po zlúčení v roku [[1996]] so spoločnosťou [[Sandoz]] vznikol [[Novartis]]) pôsobil v rokoch [[1969]]{{--}}[[1997]], od roku [[1973]] viedol výskumnú skupinu, v rokoch [[1981]]{{--}}[[1985]] bol riaditeľom Central Research laboratórií, v rokoch [[1985]]{{--}}[[1991]] bol vedúcim celosvetového výskumu a vývoja fy. Ciba-Geigy Ltd, v rokoch [[1991]]{{--}}[[1996]] riaditeľ Global Corporate Research Ciba-Geigy a Novartis. Po odchode do dôchodku z firmy Novartis v roku [[1997]] prof Belluš založil firmu [[Bellus Science and Innovation Int. Consulting]], v ktorej uplatňoval svoje skvelé vedomosti, skúsenosti, odborné a spoločenské styky. V rokoch [[1998]]{{--}}[[2001]] bol vedúcim výskumu divízie "Additívy" fy. Ciba Specialty Chemicals Inc. v Bazileji. Profesor Daniel Belluš neočakávane zomrel [[18.]] [[september|septembra]] [[2011]] v Bazileji. Pochovaný je na cintoríne Hörnli v Riehene, mestskej štvrti Bazileja.<ref>Milan Karvaš, Viktor Milata, Rozlúčka s profesorom Danielom Bellušom. ChemZi. 7/14 2011, s. 355.</ref> == Dielo == Profesor Belluš je autorom 92 publikácií, je držiteľom 48 patentov a spoluautorom 4 kapitol v knižných publikáciách. Sám sa venoval hlavne výskumu bioaktívnych heterocyklov a zlúčenín obsahujúcich malé kruhy. V roku [[1978]] objavil novú reakciu allyléterov s keténmi, ktorá je dnes známa v literatúre pod pomenovaním [[Belluš-Claisenov prešmyk]].<ref>Ernst, B. (2011), Daniel Belluš (1938–2011). Angew. Chem. Int. Ed., 50: 11040-11040.</ref> Neskôr, ako vedúci celosvetového výskumu fy. Ciba-Geigy Ltd so svojimi spolupracovníkmi hlavné výsledky dosiahol v oblastiach syntetických pyretroidov, fotoiniciátorov a v oblasti homogénnych chirálnych katalyzátorov. V roku [[1987]] koncipoval a presadil v oblasti agrochemikálií nový projekt „Chiralita", ktorý sa stal významným prelomom v oblasti agrochémie, pretože odvtedy je možné znížiť aplikačné množstvá chirálnych prípravkov na ochranu rastlín až o 50 %. Ako riaditeľ Central Research laboratórií a vedúci celosvetového výskumu a vývoja v Ciba-Geigy Ltd zodpovedal za výskum a vývoj v rámci koncernu zvlášť vo vybraných oblastiach bioorganickej chémie zlúčenín pre farmáciu, ochranu rastlín i nových oblastí materiálových a bioanalytických vied. Jednalo sa predovšetkým o therapeuticky využiteľnú koncepciu antisens technológie vedúcej k vôbec prvému farmaceutickému produktu na báze antisens. výskum a uvedenie na trh optických imunosensorov, nových materiálov na optické uchovávanie dát, nových materiálov na výrobu kontaktných šošoviek i latentných pigmentov. == Pedagogika == Profesor Daniel Belluš pôsobil od roku [[1981]] ako profesor organickej chémie na univerzite vo [[Fribourg|Fribourgu]] a ako hosťujúci profesor na univerzitách v Amsterdame, Zürichu, na Max Planckovom inštitúte v Mülheime a. d. Ruhr, Pittsburgu, Montreale a Nagoji. Viac ako 170-krát bol pozvaný prednášať na rôzne sympóziá a univerzity. Je jedným zo spoluvydavateľov 48 dielnej prestížnej série kníh [[Science of Synthesis]] (vyd. Thieme publishers, Stuttgart). Prof. Belluš bol členom redakčných rád vedeckých časopisov [[Helvetiva Chimica Acta]], [[Angewandte Chemie]], [[Synthesis]], [[Chemical Papers]] a kompendia [[Progress in Heterocyclic Chemistry]]. Bol členom viacerých chemických spoločností (švajčiarskej, americkej, anglickej, slovenskej). Na troch univerzitách mu udelili titul Dr. h. c. Profesor Belluš sa významne podieľal aj na rozvoji slovenskej chémie po roku [[1989]]. Prispel značnou mierou k nadviazaniu kontaktov medzi slovenskými a švajčiarskymi firmami. Svojimi radami, skúsenosťami a konatkmi v zahraničí napomohol k rozvoju kontrakčným syntetickým laboratóriám Synkola v Bratislave. Významne prispel k doplneniu prístrojového vybavenia viacerých slovenských chemických pracovísk. Slovenským vedcom umožnil vybrať si zariadenia priamo v skladoch firmy s použitými prístrojmi a zariadil ich darovanie. Mimoriadne sú zásluhy profesora Belluša o kvalitu chémie na Slovensku. V roku [[1993]] Inicioval a presadil sériu prednášok významných vedcov z rôznych oblastí chémie nazvaný [[Ciba Lectures]] v rámci ktorých mala chemická obec Slovenska, Maďarska a Českej republiky možnosť vidieť aj počuť skutočne špičkových reprezentantov európskej chémie. Tento seriál prednášok pokračuje od roku [[1998]] pod názvom [[Novartis Lectures]]. V rámci týchto prednášok priviedol na Slovensko vynikajúcich svetových vedcov v odbore organickej a farmaceutickej chémie, vrátane viacerých laureátov Nobelových cien. V roku 2006 ustanovila Slovenská chemická spoločnosť "Cenu Daniela Belluša". [[Medaila Daniela Belluša]] je cenou SCHS udeľovanou pri významných životných jubileách slovenským chemikom. <ref>Dalma Gyepesová, Medaily a ocenenia udeľované Slovenskou chemickou spoločnosťou. ChemZi 4/8 2009 s. 20.</ref>. Svoju pracovitosť, cieľavedomosť a svoje nezištné ľudské vlastnosti uplatnil aj ako člen [[Rotary klub]] [[Bratislava]]. <ref>https://www.rotary2240.org/cs/klub/rc-bratislava/clenove/</ref> == Publikácie (výber) == * Belluš, D., D. R. Kearns, and K. Schaffner. "Photochemische Reaktionen. 52. Mitteilung [1]. Zur Photochemie von α, β‐ungesättigten cyclischen Ketonen: Spezifische Reaktionen der n, π*‐und π, π*‐Triplettzustände von O‐Acetyl‐testosteron und 10‐Methyl‐Δ1, 9‐octalon‐(2)." Helvetica Chimica Acta 52.4 (1969): 971-1009. * Bellus, D., and B. Ernst. "Cyclobutanone und Cyclobutenone in der Natur und in der Synthese." Angewandte Chemie 100.6 (1988): 820-850. * Belluš, Daniel, and Beat Ernst. "Cyclobutanones and cyclobutenones in nature and in synthesis [new synthetic methods (71)]." Angewandte Chemie International Edition in English 27.6 (1988): 797-827. * Martin, P., H. Greuter, and D. Bellus. "Synthesis and reactivity of compounds with cyclobutane rings (s). 13. A simple, stereoselective, highly versatile synthesis of dichlorovinylcyclopropanecarboxylic acids via 2-chlorocyclobutanones." Journal of the American Chemical Society 101.19 (1979): 5853-5854. * Bellus, Daniel. "Synthesis and reactivity of compounds with cyclobutane ring (s). 11.[2+ 2] Cycloadditions of tetraalkoxyethylenes with ketenes: a general route to 2-substituted 1-hydroxycyclobut-1-ene-3, 4-diones." Journal of the American Chemical Society 100.25 (1978): 8026-8028. * Bellus, Daniel. "Synthesis and reactivity of compounds with cyclobutane ring (s). 10. Syntheses of squaric acid, its monoorthoesters, and related derivatives via [2+ 2] cycloadditions of tetraalkoxyethylenes with heterosubstituted ketenes." The Journal of Organic Chemistry 44.8 (1979): 1208-1211. * Bellus, D. "Copper-catalyzed additions of organic polyhalides to olefins: a versatile synthetic tool." Pure and applied chemistry 57.12 (1985): 1827-1838. * Tombo, Gerardo M. Ramos, and Daniel Belluš. "Chirality and crop protection." Angewandte Chemie International Edition in English 30.10 (1991): 1193-1215. == Ocenenia (výber) == * [[1982]] – vedecká cena mesta Basilej * [[1993]] – Zlatá medaila Slovenskej chemickej spoločnosti * [[2004]] - Votočkova medaila ČCHS Praha * [[2010]] - Rad Ľudovíta Štúra I. triedy <nowiki> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == https://schems.sk/ocenenia-podla-mena/ {{DEFAULTSORT:Belluš, Daniel}} [[Kategória:Slovenskí chemici]] [[Kategória:Slovenskí univerzitní profesori]] [[Kategória:Absolventi Fakulty chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave]] [[Kategória:Osobnosti z Trnavy]] </nowiki> ´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´ ´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´ <nowiki> {{Biografický výhonok}} '''Royal Society of Chemistry''', RSC ([[Kráľovská chemická spoločnosť]]) je najstaršou chemickou spoločnosťou na svete so sídlom [[Londýn|Londýne]], ktorá bola založená v roku 1841. O sedem rokov neskôr [[kráľovná]] [[Viktória]] udelila spoločnosti Kráľovskú chartu, ktorá potvrdila jej účel ''všeobecného pokroku v chemickej vede''. == História == V súčasnosti so svojimi viac ako 54 000 členmi po celom svete je medzinárodne uznávanou neziskovou vydavateľskou a znalostnou spoločnosťou. Sídli spolu s ďalšími siedmymi spoločnosťami porovnateľného postavenia v [[Burlington House]], [[Piccadilly]], [[Londýn]]. Má tiež kancelárie v [[Thomas Graham House]] v [[Cambridge]], kde sídli jej vydavateľstvo [[RSC Publishing Home]]. RSC vykonáva výskum, vydáva časopisy, knihy a databázy, organizuje konferencie, semináre a workshopy. Je to profesionálny orgán pre chémiu v Spojenom kráľovstve právom udeľovať štatút [[Chartered Chemist]] ([[CChem]]). Označenie FRSC sa udeľuje skupine volených členov spoločnosti, ktorí významne prispeli k chémii a iným styčným disciplínam, ako je biologická chémia. Pred rokom 2006 boli mená Fellows zverejňované každý rok v [[The Times]] ([[Londýn]]). [[Honorary Fellowship]] of the Society (HonFRSC) sa udeľuje za vynikajúce výsledky v oblasti chémie. [[RSC]] vykonáva výskum, vydáva časopisy, knihy a databázy, ako aj organizuje konferencie, semináre a workshopy. Okrem svojej hlavnej činnosti napomáhať rozvoju chémie ako vedy, podporovať jej aplikácie a šíriť chemické poznatky, veľmi starostlivo analyzuje aj úroveň jednotlivých škôl v [[Británia|Británii]]. Jej akreditačné oddelenie má podrobný prehľad o všetkých školách a študijných programoch, ktoré cyklicky preveruje a predlžuje ich akreditáciu. RSC financuje rozsiahle programy pomoci učiteľom pri vyučovaní chémie, organizuje vzdelávacie aktivity na školách a univerzitách a pomáha svojim členom pri riešení profesionálnych problémov pri výkone povolania chemikov. Jej dosah na dianie na poli chémie je citeľný aj v medzinárodnom meradle, čo dokumentuje aj najväčším počtom zahraničných členov v porovnaní s inými chemickými spoločnosťami.<ref>https://www.rsc.org/</ref> == Typy členstva == Existuje viacero kategórií členstva. Každá z kategórií členstva odzrkadľuje konkrétnu fázu kariéry a úroveň skúseností so zameraním na výhody člena.<ref>https://www.rsc.org/membership-and-community/join/membership-regulations/</ref> * '''Affiliate Member''' (pridružený člen). Kategória pre študentov a tých, ktorí sa zaoberajú chemickými vedami, ktorí nespĺňajú požiadavky pre nasledujúce kategórie. * '''AMRSC''': Associate Member of the Royal Society of Chemistry. Vstupná úroveň pre členstvo v RSC, AMRSC sa udeľuje absolventom (alebo ekvivalentom) v chemických vedách. * '''MRSC''': Member of the Royal Society of Chemistry. Udeľuje sa absolventom (alebo ekvivalentom) s najmenej 3-ročnou praxou, ktorí získali kľúčové zručnosti v chémii svojou profesionálnou činnosťou. * '''FRSC''': Fellow of the Royal Society of Chemistry sa udeľuje tým, ktorí mimoriadne prispeli k rozvoju chémie. * '''HonFRSC''': Honorary Fellow of the Royal Society of Chemistry sa udeľuje každej osobe, ktorá je významná vo vede alebo profesii chémie. Patria sem napr. nositelia [[Nobelovej ceny]]. * '''CChem''': Chartered Chemist. Udelenie CChem sa posudzuje oddelene od prijatia do kategórie členstva v RSC. Udeľuje sa aktívnym chemikom v chemických vedách s odpovedajúcou kvalifikáciou a profesionálnymi skúsenosťami. Všetci kandidáti na Chartered Chemist musia byť členom (MRSC) alebo Fellow (FRSC). * '''CSci''': Chartered Scientist RSC má licenciu od [[Science Council]] na registráciu Chartered Scientist. * '''EurChem''': Európsky chemik RSC je členom Rady pre chémiu Európskych spoločenstiev (ECCC) a môže toto označenie udeliť certifikovaným chemikom. * '''MChemA''': Mastership in Chemical Analysis RSC udeľuje túto postgraduálnu kvalifikáciu, ktorá je štatutárnou kvalifikáciou Spojeného kráľovstva pre prax verejného analytika. Sú vyžadované zákonom vo Veľkej Británii. Uchádzači musia poskytnúť písomný dôkaz o príslušnej kvalifikácii a zložiť písomnú a praktickú skúšku. <ref>[http://www.rsc.org/Education/Qualifications/MChemA/Index.asp RSC Web page MChemA]</ref> == Časopisy, vydavateľská činnosť == Royal Society of Chemistry vydáva viac ako 50 popredných svetových časopisov, ktoré pokrývajú základné chemické vedy a príbuzné oblasti. RSC vydavateľstvo každoročne vydáva veľké množstvo vedeckých monografií, učebníc a populárno-vedeckých kníh. RCS databázy MarinLit, The Merck Index* Online, ChemSpider poskytujú vysoko kvalitné chemické informácie pre vedcov, odborníkov a študentov z oblasti chémie. <ref>https://www.rsc.org/journals-books-databases/</ref> <nowiki> == Referencie == {{Referencie}} </nowiki> ´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´ <nowiki> {{Infobox Osobnosť | Meno = (banský odborník) | Portrét = | Popis = | Veľkosť obrázka = | Dátum narodenia =[[1. august]] [[1802]] | Miesto narodenia =[[Levoča]] | Dátum úmrtia ={{dúv|1853|1|28|1802|8|1}} | Miesto úmrtia =[[Belehrad]] | Štát pôsobenia = | Národnosť = [[Slovensko|slovenská]] | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[Viedenská univerzita]], [[Banská akadémia]] [[Banská Štiavnica]] | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Rodičia = [[Ján Samuel Fuchs]], Judita, rod. Kowalska | Príbuzní = | Súrodenci = [[Albert Fuchs]] | Manželka = | Deti = }} '''V''' (* [[1. august]] [[1802]], [[Levoča]]{{--}}† [[28. január]] [[1853]], [[Belehrad]]) bol [[lekárnik]], [[chemik]], [[hutník]], [[mineralóg]], [[banský odborník]].<ref>Fuchs Wilhelm. In: Österreichisches Biographisches Lexikon 1815–1950 (ÖBL). Band 1, Verlag der Österreichischen Akademie der Wissenschaften, Wien 1957, S. 380.</ref> == Životopis == Viliam (Wilhelm) Fuchs pochádzal z rozvetvenej rodiny Fuchsovcov. Jeho otec [[Ján Samuel Fuchs]] bol evanjelickým farárom, profesorom kežmarského lýcea, haličským superintendentom so sídlom v Ľvove, autorom učebníc pre evanjelické stredné školy, filozofom, matematikom a literátom. Mal sedem súrodencov. Jeho mladším bratom bol fyzik [[Albert Fuchs]] a bratrancom priemyselník a novinár Rudolf Fuchs (* 1809{{--}}† 1892). Po predčasnej smrti svojho otca sa musel boriť s existenčnými problémami. V snahe, čo najrýchlejšie si zabezpečiť živobytie po absolvovaní strednej školy vo Ľvove odišiel do Pešti, kde absolvoval farmaceutický kurz. Svoj záujem o chémiu a botaniku zavŕšil v roku 1826 štúdiom vo Viedni a doktorátom z chémie. V jeho záujme o chémiu a botaniku ho podporoval aj rodák z Banskej Štiavnice chemik a botanik [[Joseph Franz von Jacquin]]. Jeho snaha vydať herbár flóry Schneebergu, najvyššej hory Dolného Rakúska bola však neúspešná. Na výlete do [[Kamenica|Kamenice]] ([[Chemnitz|Chemnitzu]]) zaujalo Fuchsa banícke povolanie natoľko, že sa neskôr rozhodol pre banícke štúdium. Podporu na štúdiom našiel u filantropa Viliama Bencúra, lekárnika v Šoproni, ktorý mu všemožne napomáhal v jeho ďalšej kariére. Bencúr rozpoznal jeho talent pre prírodné vedy a presvedčil ho, aby sa vzdal neúspešnej lekárnickej kariéry a išiel študovať [[baníctvo]] na [[Banská akadémia|Banskú akadémiu]] v [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]]. Dobre pripravený študent trojročné štúdium zvládol za jeden rok. Po úspešnom absolvovaní akadémie sa Fuchs stal významným odborníkom na baníctvo, mineralógiu a hutníctvo v Rakúsko-uhorskej monarchii. Bencúr, ako to mal vo zvyku, diskrétne a všestranne podporoval Viliama Fuchsa až do jeho predčasnej smrti v roku 1853. <ref>KOLBENHEYER, Moriz. Martin Benczur in Protestantische Jahrbücher für Österreich unter Mitwirkung mehrerer protestantischer Theologen und Schulmänner, herausgegeben von Victor Hornyánsky. Dritter Jahrgang 1856. Pest 1856. Bei Gustav Heckenast</ref> Po štúdiu v [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]] v rokoch 1833 a 1834 praxoval Fuchs v baniach v [[Smolník|Smolníku]] ako banský chemik. Od roku 1835 banský úradník v [[Agordo|Agorde]]. V roku 1836 tavičský majster v [[Szászkabánya]] ([[Sasca Montană]] v terajšom Rumunsku). Od roku 1844 radca a správca hút v [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]], kde vynašiel nový spôsob tavenia striebornej rudy. Pretože bol Fuchs zapojený do udalostí v roku 1848, bol v roku 1849 odvolaný zo svojej funkcie. V rokoch 1851 až 1853 viedol banský priemysel v Srbsku. Od roku 1849 bol členom korešpondentom cisárskej [[Rakúska akadémia vied|Rakúskej akadémie vied]].<ref>GÜMBEL, Wilhelm von, "Fuchs, Wilhelm" in: Allgemeine Deutsche Biographie 8 (1878), S. 173-174 [online version]; URL: https://www.deutsche-biographie.de/pnd132157888.html#adbcontent</ref> <nowiki> == Dielo (výber) == * FUCHS, Wilhelm. U''eber den Einfluss der Gestalt des Terrains auf die Resultate barometrischer und trigonometrischer Höhenmessung, so wie auf die Bestimmung der geographischen Lage eines Punktes auf der Oberfläche der Erde''. Wien Gedruckt und im Verlage bei Carl Gerold 1843. == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra (výber)== * HERČKO, Ivan. ''Štúdium rudných žíl banskoštiavnického rudného revíru v 19. storočí a ich zobrazovanie v banských mapách.'' Zborník prednášok k dejinám baníctva na Slovensku 1 : seminár k životu a dielu G. Schweitzera a A. Pécha, 6. septembra 1995 . -Banská Štiavnica : Slovenské banské múzeum, 1995 . - S. 90-114 . == Externé odkazy == {{Autoritné údaje}} {{Biografický výhonok}} {{DEFAULTSORT: Viliam Fuchs (banský odborník)}} [[Kategória:Osobnosti z Levoče]] [[Kategória:Narodenia v 1802]] [[Kategória:Úmrtia v 1853]] </nowiki> ´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´ <nowiki> {{Infobox Osobnosť | Meno = Jozef Bencúr ml. | Portrét = | Popis = vojenský historik, technik, maršal. | Veľkosť obrázka = | Dátum narodenia =[[7. máj]] [[1759]] | Miesto narodenia =[[Kežmarok]] | Dátum úmrtia ={{dúv|1846|04|26|1759|5|07}} | Miesto úmrtia =[[Viedeň]] | Štát pôsobenia = | Národnosť = [[Slovensko|slovenská]] | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[Univerzita Friedricha Schillera v Jene]], [[Univerzita Martina Luthera Halle-Wittenberg]] | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Rodičia = otec [[Jozef Bencúr]] | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Deti = J }} '''Jozef Bencúr ml.''' de Jeszenova (Benczur, Bentzur) (* [[07. máj]] [[1759]], [[Kežmarok]] {{--}} † [[26. apríl]] [[1846]], [[Viedeň]]) bol vojenský [[historik]], [[technik]], [[maršal]]. == Životopis == Syn rektora [[Jozef Bencúr|Jozefa Bencúra]] sa zapísal do 1. ročníka kežmarskej školy roku 1775 ako šestnásťročný. Rodina sa však už o rok presťahovala do Prešporku. V roku 1779 vstúpil do cisárskej armády, kde rýchlo postupoval od [[podporučík|podporučíka]] (1780), cez [[generalmajor|generalmajora]] (1812) až sa napokon stal [[poľný maršal|poľným maršalom]] (nemecky [[Feldmarschall]]) (1823).<ref>https://de.wikipedia.org/wiki/Liste_der_kaiserlichen_Generale_der_Fr%C3%BChen_Neuzeit/B</ref> V hodnosti plukovníka Bencúr sa 28. októbra 1827 stal Bojoval predovšetkým v napoleonských vojnách – vyznamenal sa v tzv. Bitke národov v roku 1813 pri Lipsku, ktorá sa považuje za najväčšiu bitku v dejinách až do obdobia 1. svetovej vojny. V Bitke národov spojené armády Ruska, Pruska, Rakúska a Švédska porazili Napoleonovu francúzsku armádu. Bencúr nebol len vojenským veliteľom, ale navrhoval aj zdokonalenie výzbroje, uskutočnil viaceré inšpekčné cesty pevností vybudovaných na obranu Rakúskej monarchie v 18. storočí a navrhol ich modernizáciu a úpravy pre potreby armády v 19. storočí. Venoval sa vojenskej histórii. Bol nositeľom najvyššieho vyznamenania Rytierskeho kríža Radu Márie Terézie. <ref>WUST, Gustav. Geschichte des k.k. 34. Linien-Infanterie-Regiments Prinz Regent von Preussen. Aus der kaiserlichen königlichen. Hof. und Staatsdruckerei. Wien 1860. </ref> až sa napokon stal poľným maršalom (1820). Účastník vojen s Francúzskom, vyznamenal sa v bitke pri Lipsku roku 1813. Pôvodca návrhov na zdokonalenie výzbroje rakúskej armády. Bol nositeľom najvyššieho vyznamenania Rytierskeho kríža Radu Márie Terézie. == Dielo (výber) == == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == {{Autoritné údaje}} <nowiki> {{DEFAULTSORT:Bencúr Jozef (pedagóg)}} [[Kategória:Príslušníci zemianskeho stavu]] [[Kategória:Narodenia v 1759]] [[Kategória:Úmrtia v 1846]] [[Kategória:Slovenskí šľachtici]] [[Kategória:Uhorskí šľachtici]] [[Kategória:Osobnosti z Kežmarku]] </nowiki> ================================================================== {{Infobox Osobnosť | Meno = | Portrét = | Popis = spisovateľ, pedagóg a osvietenec | Veľkosť obrázka = | Dátum narodenia =[[28. február]] [[1728]] | Miesto narodenia =[[Jasenová]] | Dátum úmrtia ={{dúv|1784|8|21|1728|2|28}} | Miesto úmrtia =[[Bratislava]] | Štát pôsobenia = | Národnosť = [[Slovensko|slovenská]] | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[Univerzita Friedricha Schillera v Jene]], [[Univerzita Martina Luthera Halle-Wittenberg]] | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = Judita, rod. Fuhrmanová | Deti = [[Jozef Bencúr ml.]] }} '''cúr''' de Jeszenova (Benzur, Benczur, Bentzur) (* [[28. február]] [[1728]], [[Jasenová]] - † [[21. august]] [[1784]], [[Bratislava]]) bol [[spisovateľ]], [[pedagóg]], [[osvietenec]] a [[zeman]]. Pseudonym: Eusebius Verinus. == Životopis == Po absolvovaní domácich škôl študoval históriu a právo na univerzite v [[Jena|Jene]] a [[Halle (Saale)|Halle]]. Po návrate zo štúdií bol v rokoch [[1755]]{{--}}[[1760]] rektorom [[evanjelické gymnázium|evanjelického gymnázia]] v [[Kežmarok|Kežmarku]]. V Kežmarku Jozef Bencúr zaviedol reformný plán, ktorý zmodernizoval výučbu a školu priradil k najvýznamnejším evanjelickým vzdelávacím inštitúciám v [[Uhorsko|Uhorsku]] (popri [[Bratislava|Bratislave]], [[Šopron|Šoprone]] a [[Prešov|Prešove]]). Na podnet [[Michal Institoris-Mošovský|Michala Institorisa Mošovského]] Jozef Bencúr v roku [[1760]] prechádza do Bratislavy, kde desať rokov pôsobil vo funkcii rektora [[Evanjelické lýceum v Bratislave|Evanjelického lýcea]]. Počas pôsobenia Bencúra sa bratislavské lýceum stalo najvýznamnejšou evanjelickou školou v Uhorsku. V roku 1771 sa Bencúr vrátil do Kežmarku. Počas svojho druhého rektorátu na kežmarskom gymnáziu ([[1771]] až [[1776]]) sa zaslúžil o ďalšie školské reformy, ale aj o výstavbu novej, kamennej budovy gymnázia. Od roku [[1776]] bratislavský senátor. V roku [[1776]] odišiel Bencúr z Kežmarku do [[Viedeň|Viedne]], kde sa stal riaditeľom kráľovskej dvornej knižnice, pôsobil aj v Uhorskej kráľovskej komore – najvyššej finančnej inštitúcii [[Uhorsko|Uhorska]], a to v [[Budín|Budíne]] a [[Prešopok|Prešporku]]. Autor viacerých geograficko-historických, právnických a náboženských diel v latinčine. Obhajoval právo panovníka na absolutistickú formu vlády. Za svoje služby bol povýšený do šľachtického stavu. Pracoval v zmiešanej komisii pre reformu školstva v Uhorsku a spolupracoval so stúpencom osvietenského absolutizmu [[Adam František Kollár|Adamom Františkom Kollárom]]. Po jeho smrti menovaný za riaditeľa cisárskej knižnice (Rakúska národná knižnica) vo [[Viedeň|Viedni]]. Umrel skôr ako mohol zaujať úrad. Jozef Bencúr zomrel 21. augusta 1784 vo veku 56 rokov v Bratislave. <ref>KOWALSKÁ, Eva. Evanjelické a.v. spoločenstvo v 18. storočí: hlavné problémy jeho vývoja a fungovania v spoločnosti. Bratislava: Veda, 2001. ISBN 8022407046.</ref> <ref>KOWALSKÁ, Eva. Obrazy dejín etník Uhorska v učebných textoch 18. storočia. In Forum Historiae, 2012, roč. 6, č. 2. ISSN 1337-6861. http://www.forumhistoriae.sk/FH2_2012/texty_2_2012/kowalska.pd</ref><ref>AGNET, Ján. Biografický lexikón Slovenska. Martin: Slovenská národná knižnica, 2002, 1, A-B. ISBN 8089023169.</ref> == Dielo (výber) == * BENCÚR, Jozef. ''De dominio eminenti apostolici regis Hungariae et iuribus cum eo connexis.'' Francof: [s. n.], 1784. * BENCÚR, Jozef. ''Animadversiones in P. Chrysostomi Novák vindicias diplomatis Stephanei.'' Viennae: Joseph. Gerold, 1780.) * BENCÚR, Jozef. ''Vorläufige Beantwortung der wichtigen Frage: Ob die Protestanten in Ungarn nach den Landesgesetzen verbunden sind die Stolar- oder Pfarramtsgebühren an die katolischen Pfarren zu entrichten.'' [S. l.]: [s. n.], 1783. * BENCÚR, Jozef. ''Notulae in Agamantis Palladii Academiae Philaletorum Socii Responsa: Ad Dvbia Anonymi Adversus Privilegivm S. Stephani Abbatiae S. Martini de Monte Pannoniae Anno MI [1001] concessum Proposita.'' Viennae: Typis Josephi Gerold, 1780. * BENCÚR, Jozef. ''Vorläufige Ausführung der Rechte des Königreichs Hungarn auf Klein oder Roth Reussen und Podolien, und des Königreichs Böheim auf die Herzogthümer Auschwitz und Zator.'' Wien: Johann Thomas Edlen von Trattnern, 1772. * BENCÚR, Jozef. ''Vorläufige Ausführung der Rechte des Königreichs Hungarn auf Klein oder Roth Reussen und Podolien, und des Königreichs Böheim auf die Herzogthümer Auschwitz und Zator''. Wien: [s.n.], 1773. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://familysearch.org/ark:/61903/3:1:33SQ-GRQF-X3F?mode=g&i=56&cc=1554443 Záznam o narodení a krste v matrike] farnosti v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]] zo dna [[4. apríl|4. apríla]] {{Autoritné údaje}} <nowiki> {{DEFAULTSORT:Bencúr Jozef (pedagóg)}} [[Kategória:Slovenskí pedagógovia]] [[Kategória:Slovenskí autori náučnej literatúry]] [[Kategória:Príslušníci zemianskeho stavu]] [[Kategória:Narodenia v 1728]] [[Kategória:Úmrtia v 1784]] [[Kategória:Slovenskí šľachtici]] [[Kategória:Uhorskí šľachtici]] [[Kategória:Osobnosti z Jasenovej]] </nowiki> <nowiki> '''Družstevníctvo na Slovensku''' = Úvod = Mladšie generácie narodené po druhej svetovej vojne a vyrastajúce v časoch „reálneho socializmu“ si zväčša pod pojmom družstvo predstavia [[jednotné roľnícke družstvo]] ([[JRD]]), druh poľnohospodárskeho družstva, ktoré boli v [[Česko-Slovensku]] počas vlády komunistov v rokoch [[1948]] – [[1990]] založené prakticky v každej dedine. Jeho členmi boli bývalí súkromní roľníci, ktorí odovzdali všetky svoje pozemky do vlastníctva družstva a museli povinne pracovať v družstve. Gazdovia museli družstvu odovzdať aj živý a mŕtvy inventár, osivo, sadivo a krmivo, hospodárske budovy a iné stavby, prípadne remeselnícke potreby. Ich neslávna história skončila pádom komunistického režimu v Česko-Slovensku po Nežnej revolúcii a v histórii svetového družstevníctva tvorí skôr smutnú epizódu toho, ako sa aj tá najušľachtilejšia myšlienka dá zneužiť skupinovými záujmami jednej štátostrany bažiacej po svetovláde. == Stručná história družstevníctva == Družstevné myšlienky sa v [[Európa|Európe]] objavujú už na prelome osemnásteho a devätnásteho storočia a ich nositeľmi sú poprední [[utopickí]] [[socialisti]] [[Robert]] [[Owen]] ([[1771]] – [[1858]]) a [[François]] [[Marie]] [[Charles]] [[Fourier]] ([[1772]] – [[1837]]). [[Owen]], samotný továrnik, sa snažil zo svojich robotníkov utvoriť prvú socialistickú spoločnosť, ktorú si predstavoval ako federáciu družstevných osád, v ktorých jedinou formou vlastníctva malo byť osobné vlastníctvo spotrebných predmetov. Iným známym utopistom bol [[Francúz]] [[Fourier]], ktorý rozvíjal myšlienky francúzskych materialistov s cieľom vytvoriť také zriadenie, ktoré by umožňovalo plne uspokojiť ľudské potreby (vášne) a ich ďalší rozvoj. [[Utopisti]] však svoje myšlienky nevnucovali násilím (ako to bolo neskôr v prípade marxistov, ktorí nanucovali svoje myšlienky násilím a triednym bojom), ale skôr, aby ich myšlienky ľudia sami dobrovoľne prijali. Podľa ich predstáv nová spravodlivejšia spoločnosť mala byť založená na spoločnom vlastníctve, povinnej práci pre všetkých a rozdeľovaniu vytvorených hodnôt na zásade rovnosti. Ich realizácia v praxi sa však nestretla s veľkým úspechom a vo vytvorených dobrovoľných komunitách utopisti s ich zriadením a pojatím len experimentovali. === Prvé družstevné spolky === Myšlienky družstevníctva po utopistických socialistoch sa ďalej rozvíjali a v Európe sa zakladajú prvé spolky, v ktorých sa združujú [[roľníci]] alebo [[remeselníci]] za účelom spoločného nakupovania rôznych potrieb vo veľkom a za lepšie ceny. Potom si nakúpené potreby predávali lacnejšie medzi sebou a začali takto spolupracovať. Prvé družstvo vzniklo v [[Anglicko|Anglicku]] roku [[1844]] ako remeselnícky spolok ([[Rochdalské]] [[družstvo]] [[poctivých]] [[priekopníkov]], angl. [[Rochdale]] [[society]] [[of]] [[equitable]] [[pioneers]]), zaniklo až v roku [[1991]]. Toto svojpomocné družstvo bolo založené za účelom obchodovania s potravinami, oblečením, tabakom, výroby výrobkov, obrábania pôdy, stavby a nákupu domov. Jeho význam spočíva v jeho stanovách, ktoré sa stali vzorom pre ďalšie družstvá (tzv. [[Rochdalské]] [[princípy]]) a v modifikovanej podobe sa používajú družstvami dodnes. === Družstevné spolky v Uhorsku === Myšlienky spolčovania sa roľníkov do svojpomocných družstiev sa rozšírili aj do vtedajšieho [[Uhorsko|Uhorska]], zvlášť pre nás zaujímavých stolíc so slovenským obyvateľstvom. Rôzne spolky v ktorých za združovali rôzne vrstvy obyvateľstva existovali v Uhorsku už dávno. Odlišovali sa svojim špecifickým zameraním a aktivitami ([[spolky]] [[miernosti]], [[čítacie]] [[spolky]], [[robotnícke]] [[spolky]], [[prírodovedné]], [[lekárske]] a [[turistické]] [[spolky]]) a významne ovplyvňovali šírenie osvety a vzdelanosti na [[Slovensko|Slovensku]]. Roľníci sa do takýchto spolkov zapájali len sporadicky. V roku [[1848]] bolo v [[Uhorsko|Uhorsku]] zrušené poddanstvo, čo pre poddaných roľníkov, ktorí dovtedy na pôdu, ktorú obrábali mali len užívacie právo, predstavovalo obrovskú zmenu v ich dovtedajšom živote. Vlastníkmi pôdy sa stali aj [[urbariálni]] [[roľníci]] (zapísaní v [[urbár|urbári]]) a aj ich pričinením dochádza k rozvoju poľnohospodárskej produkcie. Samostatne hospodáriaci roľníci a remeselníci začali pociťovať nedostatok úverov. Na viacerých miestach začali vznikať rôzne svojpomocné spolky, ktorých organizáciou sa iniciatívne ujímali národne uvedomelí učitelia a kňazi, ktorým nebol ľahostajný, popri duchovnom a hospodársky prospech obcí v ktorých vykonávali svoju službu. === Družstevníctvo na Slovensku === U nás bol priekopníkom družstevníctva [[Samuel]] [[Jurkovič]] ([[1796]] – [[1873]]), rodák z Brezovej pod Bradlom. Roku 1845 založil prvé úverové družstvo v [[Sobotište|Sobotišti]], kde vtedy pôsobil ako učiteľ. Bol o prvý úverový ústav na kontinentálnej Európe. Jeho [[Gazdovský spolok]] sa stal neoddeliteľnou súčasťou slovenskej histórie a Slováci sa jeho počinom zaradili medzi priekopníkov družstevníctva v Európe. Počas svojho učiteľovania v [[Sobotište|Sobotišti]] úzko spolupracoval s miestnym evanjelickým kňazom [[Ján|Jánom]] [[Šulek|Šulekom]], ktorý bol typickým osvietencom a rozvíjal ľudovýchovné aktivity medzi miestnymi obyvateľmi. Cieľom Gazdovského spolku bolo sporenie a poskytovanie pôžičiek. Zlepšením hmotných pomerov ľudu sa začalo zaoberať viacero slovenských národovcov. [[Štefan]] [[Marko]] [[Daxner]] a [[Augustín]] [[Horislav]] [[Škultéty]] v roku [[1847]] založili v [[Tisovec|Tisovci]] [[Hospodársky]] [[spolok]], ktorý obyvateľom [[Tisovec|Tisoveca]] okrem sporenia poskytoval pôžičky na dlžobné úpisy za nepatrný úrok. Zo spolku v roku [[1871]] vznikla [[Tisovská vzájomná pomocnica]], ktorá sa pretvorila na svojpomocné družstvo. [[Pavol]] [[Dobšinský]] zriadil roku [[1847]] [[Úverný]] [[spolok]] v [[Ratková|Ratkovej]]. V tomto období Gazdovské spolky boli založené aj v [[Brezová|Brezovej]], [[Myjava|Myjave]], [[Mošovce|Mošovciach]], [[Brezno|Brezne]] a inde. [[Ján]] [[Vansa]], evanjelický kňaz v rodnej dedine [[Píla]], sa inšpiroval špecifickou formou nemeckého družstevníctva, tzv. [[raiffeisenka]], ktorej obdobu chcel zužitkovať v domácich pomeroch. V októbri [[1893]] založil prvé [[trojúčelové]] družstvo na Slovensku - [[Pílansko]] – [[hačavský]] [[hospodársky]], [[potravný]] a [[úverný]] [[spolok]], ktorý speňažoval domáce ľudové výrobky, predával potraviny, prijímal vklady a poskytoval svojim členom pôžičky za nízky úrok. Úspech družstva inicioval zakladanie podobných spolkov aj v iných regiónoch Slovenska. V decembri [[1894]] na [[Tri|Troch]] [[Sliače|Sliačoch]] zriadil [[Gazdovský]] [[potravný]] [[a]] [[úverný]] [[spolok]] katolícky kňaz [[Andrej]] [[Hlinka]]. [[Vansa|Vansov]] priateľ farár [[Ján]] [[Vološšák]] v tom istom roku zakladá obdobný [[trojúčelový spolok]] v [[Liptovská|Liptovskej]] [[Teplá|Teplej]]. Na príklade týchto, ale aj ďalších družstiev sa v [[Jasenová|Jasenovej]] v roku [[1897]] z iniciatívy miestneho farára [[Miloslav|Miloslava]] [[Krčméry|Krčméryho]] rozhodli založiť [[gazdovsko-potravný a úverný spolok]]. === Socialistické družstevníctvo (roky 1948 – 1989) === Krátko po nástupe [[komunista|komunistov]] k moci vo februári 1948 sa zdalo, že súkromné vlastníctvo pôdy ostane zachované. Nový režim si uvedomoval, že poľnohospodárska produkcia v štáte je závislá na riadnom chode 1 400 000 gazdovstiev, ktoré by nová vláda mala podporovať ([[Slovenský týždenník]] č. 51, 1948). Krátko po prevzatí moci [[komunista|komunisti]] ústami ministra pôdohospodárstva súdruha [[Ďuriš|Ďuriša]] a predsedu vlády súdruha [[Zápotocký|Zápotockkého]] ešte deklarovali, že [[kolektivizácia]] [[sovietskeho typu]] našim roľníkom nehrozí. Podpora súkromného hospodárenia na vidieku sa rýchlo ukázala ako poťahovanie medových motúzov roľníkom s cieľom ich ovládnutia a následnej likvidácie. Už v roku 1949 sa naplno ukázali zámery komunistov, ktorí už nemuseli získavať roľníkov vo voľbách. V štáte vládli pevnou rukou a „na večné časy“. Minister [[Ďuriš]], dovtedy dušujúci sa, že sovietske kolchozy u nás nebudú, sa stal jedným z hlavných protagonistov kolektivizácie podľa sovietskeho vzoru.<br> <br> [[Násilná]] [[kolektivizácia]] sa začala prijatím [[zákona o jednotných roľníckych družstvách]] ([[JRD]]) vo [[február|februári]] [[1949]]. Na základe tohto zákona v každej obci malo vzniknúť JRD. Mohlo sa začať celoplošne kolektivizovať. Do československého systému prenikol ruský pojem [[kulak]]. S cieľom narušiť po stáročia vytváranú súdržnosť a celistvosť roľníckeho stavu štátne orgány pristúpili k prísnej diferenciácii roľníkov podľa výmery pôdy, ktorú vlastnili. Z bohatších gazdov sa stali triedni nepriatelia na dedine, ktorí boli označovaní za hlavnú príčinu nedostatku potravín a zásobovacích problémov. V skutočnosti bohatší gazdovia sa podstatnou mierou podieľali na tržnej produkcii v štáte. Znižovanie produkcie a chaos spôsobovala násilná kolektivizácia. Direktívny systém roľníkom určoval, kto má koľko plochy a čím osiať, koľko a akého dobytka má chovať. Pri rozpise povinných kontingentov mäsa, mlieka, obilia a vajec roľníkom rozhodovali miestne národné výbory a špeciálne komisie, pričom v nich kvitla svojvôľa úradníkov. V boji proti reakčným živlom na dedine, ako ich nazývali komunisti, prijali [[6]]. [[október|októbra]] [[1948]] [[zákon na ochranu republiky]]. Tento zákon sa masívne používal proti roľníkom s jasnou inštrukciou komunistickej strany využiť trestné predpisy ako pomôcku k uskutočneniu socializácie dediny. Cieľ bol jasný: naštrbiť, či zničiť majetkové a medziľudské vzťahy, z dedinského prostredia vytvoriť štruktúru ovládanú totalitným režimom. Masívne represívne opatrenia komunistov pri násilnej kolektivizácii viedli ku konfiškáciám všetkého majetku gazdu (vrátane domov, pôdy a poľnohospodárskeho majetku). Roľníci boli vo vykonštruovaných procesoch odsúdení na dlhé roky do väzenia, mladší roľníci miesto riadnej vojenskej služby strávili niekoľko rokov v baniach na nútených prácach ako príslušníci [[pomocných technických práporov]] ([[PTP]]). Celé rodiny potrestali vysťahovaním do českého pohraničia. Faktickému vyvlastneniu pôdy sa rovnalo zakladanie jednotných roľníckych družstiev, kam režim rôznymi nátlakovými prostriedkami nútil roľníkov vstupovať počas kolektivizácie. Tá neskôr prerástla do násilnej akcie komunistickej moci, ktorá od základov zmenila život a hospodárenie na dedinách a postihla státisíce ľudí. Hlavným cieľom komunistami pripraveného zákona bolo urobiť zo slobodných roľníkov ovládateľných nekvalifikovaných robotníkov, najmä tým, že sa im odoberie pôda, dobytok a stroje. To sa im napokon v troch fázach násilne presadenej kolektivizácie aj postupne podarilo. Z roľníka sa stal námezdný a najlacnejší robotník v štáte, ktorý na pozemku vloženom do družstva stratil všetky práva. Roľníci boli ako vrstva obyvateľstva prenasledovaní a takmer celkom zlikvidovaní. ==Literatúra== * JANOVČÍK, Štefan, KRUŠOVSKÝ, Igor. ''Knižnica Pre Gazdovsko-Potravné A Úverné Spolky'': Diel II. Kníhvedenie. Sostavil Štefan Janovcsik. V Ružomberku: Tlačou Kníhtlačiarne Karla Salvu, 1897.<br> * FABRICIUS, Miroslav. 1''50 rokov slovenského družstevníctva: Víťazstvá a prehry''. Bratislava: VOPD Prúdy, 1995.<br> * FIAMOVÁ, Martina. ''(De)formovanie vidieka v procese kolektivizácie.'' Forum Historiae, 2016, roč. 10, č. 1, s. 1–4.<br> * FUKASOVÁ, Daniela. ''Zväz roľníckych vzájomných pokladníc.'' BIATEC: odborný bankový časopis. Bratislava: Národná banka Slovenska, 2011, 19(4), 23–25.<br> * HLAVOVÁ, Viera. ''Fenomén „kulaka“ v procese kolektivizácie na Slovensku v rokoch 1949 – 1960.'' Forum Historiae, 10(1) (2016) 35–55.<br> * RUTTKAY, Fraňo: ''Samuel Jurkovič. Priekopník slovenského družstevníctva a jeho doba.'' 2. preprac. a dopl. vyd. Bratislava: Obzor, 1965<br> </nowiki> ================================================================================================================== 9wn6yzlim4oysj2bmommdr7dgj048mh 8198618 8198468 2026-04-15T08:24:54Z Vrchovina 166088 drobná úprava 8198618 wikitext text/x-wiki <nowiki> {{Infobox Osobnosť | Meno = Július V | Portrét = | Popis osoby = literárny historik, kritik, esejista, publicista a prozaik | Dátum narodenia = {{dn|1935|04|11}} | Miesto narodenia = [[Dražkovce]], [[Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = {{duv|2020|12|25|1935|04|11}} | Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Slovensko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = [[Slovensko|slovenská]] | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známa vďaka = | Alma mater = [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave]] | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Rodičia = Július (* 19{{--}}† 20){{break}} Mária, rodená Straková | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = Zora | Deti = Ľubica (* 1973), Oľga (* 1976)) | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Július Vanovič''' [[DrSc.]] (* [[11. apríl]] [[1935]], [[Dražkovce]]){{--}}† [[25. december]] [[2020]], [[Bratislava]]) bol [[Československo|slovenský]] [[spisovateľ]], [[literárny kritik]], [[esejista]], [[literárny]] [[historik]]. == Životopis == Narodil sa v rodine zemana-roľníka Júliusa Vanoviča v [[Dražkovce|Dražkovciach]]. Detstvo až do študentských čias prežil v rodnej obci. Základnú školu navštevoval v rodných [[Dražkovce|Dražkovciach]] a v [[Martin|Martine]]. Od roku [[1951]] študoval na [[Gymnázium|Gymnáziu]] v [[Martin|Martine]], z politických dôvodov bol už v prvej triede [[1952]] vylúčený z gymnázia a zamestnal sa ako robotník v tlačiarni [[Neografia|Neografia]]. Rok pracoval ako knihovník v [[Matica slovenská|Matici slovenskej]]. Gymnázium dokončil ako externista matúrou v roku [[1955]]. V rokoch [[1953]]{{--}}[[1963]] pomocný robotník, skladník, knihovník. V rokoch [[1963]]{{--}}[[1968]] pôsobil v [[Bratislava|Bratislave]] ako redaktor v [[Slovenské pohľady|Slovenských pohľadoch]] a neskôr v [[Mladá tvorba|Mladej tvorbe]]. Externe študoval odbor slovenský jazyk na [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]], ktorú ukončil v roku [[1968]] a získal titul ''absolvent vysokej školy'' ([[abs.]]). <ref>Who is Who v Slovenskej republike: dodatkové dielo : životopisná encyklopédia obsahujúca .. 6. vyd. Zug: Who is Who, Verlag für Personenenzyklopädien, 2009, s.819. Hübners Who is who. ISBN 9783729000858.</ref> na Gemeri. V rokoch [[1969]]{{--}}[[1973]] študovala na [[Konzervatórium|Konzervatóriu]] v [[Košice|Košiciach]] organ u prof. [[Ivan Sokol|Ivana Sokola]]. Po konzervatóriu pokračovala v štúdiách na [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|Vysokej škole múzických umení v Bratislave]], ([[VŠMU]]), ktorú ukončila v roku [[1977]] (organ, žiačka [[prof.]] [[Ferdinand Klinda|Ferdinanda Klindu]]). Po promócii rokoch [[1977]]{{--}}[[1978]] pokračovala v štúdiu hry na organ u K. D´Hoogheho v [[Conservatoire Royal Brusel|Conservatoire Royal Brusel]]. V rokoch [[1978]]{{--}}[[1979]] ako štipendista [[SHF]] v Bratislave študovala u prof. Ivana Sokola. Z politických dôvodov pedagogicky mohla pôsobiť až po [[Nežná revolúcia|Nežnej revolúcii]] v roku [[1989]]. V rokoch [[1991]]{{--}}[[2016]] pôsobila na [[Evanjelická bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]], pedagogička predmetov hudobná teória, dejiny hudby, kapitoly z cirkevnej hudby a liturgie, hra na hudobných nástrojoch, [[docent|docentka]]{{--}}[[1999]], [[2004]]{{--}}[[2008]] [[prorektor|prorektorka]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]] pre oblasť vzdelávania. V roku 2016 odišla do dôchodku. <nowiki> == Dielo == == Knižné publikácie (výber) == * VANOVIČ, Július. Antidialógy so slovenskými spisovateľmi. Bratislava: Slov. spis, 1968. * VANOVIČ, Július. Heretikon. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 2001. ISBN 8022011398. * VANOVIČ, Július. Zápisky z mŕtveho času: antimemoáre. Bratislava: Literárne informačné centrum, c2014. ISBN 9788081190841. * VANOVIČ, Július. Listy zo starého dvora. Dunajská Lužná: MilaniuM, 2012. ISBN 9788089178513. * VANOVIČ, Július. Osobnosť Václava Černého: personalistický portrét. Bratislava: Kalligram, 1999. ISBN 8071492787. * VANOVIČ, Július. Návrat pred odchodom. Bratislava: Vydav. Spolku slov. spis, 1995. Edícia slovenských bestsellerov, zv. 5. ISBN 8088735211. * VANOVIČ, Július. Kniha o starom Martine: Fotogr.z lit.archívu MS v Martine. Bratislava: Tatran, 1990. Korene, zv.29. ISBN 8022201626. * VANOVIČ, Július. Druhá kniha o starom Martine: (1861-1875). Martin: Vydavateľstvo Matice slovenskej, 1993. ISBN 8070902418. * VANOVIČ, Július. Tretia kniha o starom Martine: (1875-1918). Bratislava: Lit. inform. centrum, 1999. ISBN 8088878611. * VANOVIČ, Július. Prozaik proti totalite: prípad Alfonz Bednár. Bratislava: Causa editio, 2003. Litteraria. ISBN 8085533200. * VANOVIČ, Július. Nové antidialógy. Ivanka pri Dunaji: F. R. & G, 2010. Knižná edícia časopisu Fragment. ISBN 9788085508994. * VANOVIČ, Július. Chvála a skepsa: kniha o Alexandrovi Matuškovi. Ivanka pri Dunaji: F. R. & G, 2007. Knižná edícia časopisu Fragment. ISBN 9788085508772. * VANOVIČ, Július. Za kulisy života: existenciály Ingmara Bergmana : [glosy]. Ivanka pri Dunaji: F.R.&G, 2011. Knižná edícia časopisu Fragment. ISBN 9788089499083. * VANOVIČ, Július. Kronika nepriznaného času. Bratislava: Tatran, 2008. Slovenská tvorba, zv. 110. ISBN 9788022205535. * * HEGER, Jozef. ''Názvoslovie organickej chémie''. Bratislava: SPN, 1986. * HEGER, Jozef, Jozef KOLÁŘ a Vladimír ŠPRINGER. ''Názvy liečiv a liekov a ich informačný potenciál''. Martin: Osveta, [2005]. ISBN 8080631832. == Ocenenia (výber) == * [[1983]] – Cena F. Kafendu * [[2017]] – Cena Sebastián == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://chamo.kis3g.sk/search/query?match_1=MUST&field_1&term_1=Predmersk%C3%A1,Anna&filter_bl=a&filter_bl=b&sort=relevance&pageNumber=2&theme=snk_] clanky v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice * https://podmaz.sk/podcast/nocna-pyramida-host/3531558969-anna-predmerska-zurikova-organistka-21112024-2219 * https://www.rtvs.sk/radio/archiv/1648/2385163 {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Predmerská-Zúriková, Anna}} [[Kategória:Slovenskí organoví virtuózi]] [[Kategória:Slovenskí vysokoškolskí pedagógovia]] [[Kategória:absolventi Vysokej školy múzických umení v Bratislave]] [[Kategória:Vyučujúci na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]] [[Kategória:Osobnosti z Martina]] <nowiki> {{Infobox Osobnosť | Meno = Jozef Heger | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský farmaceut, vysokoškolský pedagóg | Portrét = | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dn|1926|05|19}} | Miesto narodenia = [[Oravský Podzámok|Oravský Podzámok]], [[Československo]] (dnes [[Slovensko]]) | Dátum úmrtia = {{duv|2012|10|30|1926|05|19}} | Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Slovensko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = slovenská | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[Lekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave]] | Profesia = | Aktívne roky = | Rodičia = Jozef Heger(*1897{{--}}†1971), Helena Hegerová, rodená Nováková (*1899{{--}}†1983) | Príbuzní = | Súrodenci = brat Dalibor Heger (*1930{{--}}†2011) | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = Slovensko | Portál3 = }} [[Doc.]] [[PhDr.]] [[Magister farmácie|PhMr.]] '''Jozef Heger''', (* [[19. máj]] [[1926]], [[Oravský Podzámok]]{{--}}† [[30. október]] [[2012]], Bratislava) bol slovenský [[farmaceut]] a vysokoškolský pedagóg. == Životopis == Základné a stredoškolské štúdium absolvoval v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]]. Maturoval v roku [[1944]] na [[Gymnázium Pavla Országha Hviezdoslava|Gymnáziu Pavla Országha Hviezdoslava]] v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]]. V rokoch [[1945]]{{--}}[[1949]] študoval na [[Lekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]] odbor [[farmácia]]. Po skončení štúdia farmácie nastúpil 1. októbra [[1949]] na Katedru chémie Lekárskej fakulty UK, ktorú viedol [[prof. Ľudovít Krasnec]]. V roku 1952 získal doktorát farmácie (PhDr). Po založení samostatnej [[Farmaceutická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] v roku [[1952]] začal pôsobiť na novo vzniknutej [[Katedra anorganickej a organickej chémie|Katedre anorganickej a organickej chémie]] [[FaF UK]] ako asistent. Na tejto katedre pôsobil až do roku [[1993]], keď odišiel do dôchodku. V roku [[1965]] sa habilitoval na docenta organickej chémie. Na Katedre anorganickej a organickej chémie FaF UK zastával funkciu zástupcu vedúceho katedry. V rokoch [[1965]]{{--}}[[1967]], [[1969]]{{--}}[[1972]] a v rokoch [[1973]]{{--}}[[1975]] bol [[prodekan|prodekanom]] [[FaF UK]].<ref>SZÜCSOVÁ, Silvia. Doc. PhDr. PhMr. Jozef Heger. Lekárnik. Bojnice: Unipharma, 2001, 6(5). </ref> == Dielo == Jozef Heger bol uznávaným československým odborníkom na nomenklatúru organických zlúčenín. V spolupráci s profesorom Krasnecom vypracoval a neskôr publikoval prvé slovenské názvoslovie organických zlúčenín. V započatom diele pokračoval neskôr samostatne a z tejto oblasti vydal viacero príručiek. Svoj záujem o nomenklatúru v chémii neskôr rozšíril aj o slovenské názvoslovie v [[biochémia|biochémii]], pri koncipovaní Malej encyklopédie chémie a názvy [[liečivo|liečiv]] a [[liek|liekov]] podľa systematiky [[ATC]]. Bol predsedom Slovenskej komisie pre názvoslovie organických látok a členom medzinárodnej Komisie pre nomenklatúru organickej chémie Medzinárodnej únie pre čistú a aplikovanú chémiu ([[IUPAC]]).Pod vedením profesora Ľudovíta Krasneca sa ako prvý farmaceut začal špecializovať na [[organická chémia|organickú chémiu]]. Zaoberal sa prípravou derivátov tetrakis(hydroxymetyl)cyklopentanónu a tetrakis(hydroxymetyl)cyklohexanónu, neskôr študoval azachalkóny a ich deriváty. Omnoho významnejšou je jeho pedagogická práca na poli organickej chémie. V tejto disciplíne zaviedol semináre, napísal viacero skrípt z laboratórnych cvičení a prednášok pre študentov farmácie. Bol nadšeným prednášateľom, známym medzi študentami svojou prísnosťou, ale aj spravodlivého examinátora. Bol spoluautorom celoštátnej učebnice ''Organická chemie učebnice pro farmaceutické fakulty (Avicenum, Praha, 1990)'', ktorá sa stala základným študijným dielom organickej chémie na farmaceutických odboroch v Čechách aj na Slovensku. <ref>ČIŽMÁRIK, Jozef. Jozef Heger. Pharma journal: lekárnický časopis. Bratislava: PHARMA, 2001, 11(3).</ref> Po odchode do dôchodku v roku 1993 sa Jozef Heger naplno začal venovať svojim koníčkom, najmä popularizácii vedy, [[história chémie|histórie chémie]], [[alchýmia|alchýmie]], [[homeopatia|homeopatie]], a spagyrík. Medzi jeho celoživotné koníčky patril šport. Bol dlhoročným predsedom telovýchovnej jednoty [[Slávia Farmaceut]], predsedom organizačného výboru a aktívnym účastníkom behu [[Devínska Kobyla|Devínskou Kobylou]]. Miloval a podporoval svoj rodný kraj [[Orava|Oravu]], spoluorganizoval stretnutia Oravcov v [[Bratislava|Bratislave]], v rokoch [[1985]]{{--}}[[1990]] bol richtárom Obce Oravcov v Bratislave<ref>Galanda, M. a kol.: ''Obec Oravcov v Bratislave. História a súčasnosť'', vydala Obec Oravcov v Bratislave, Bratislava 2017.</ref>. Zaujímal sa o históriu a pamiatky Bratislavy. Často sprevádzal zahraničné návštevy po Bratislave, výklad robil v nemčine alebo angličtine. Posledné roky života strávil v Bratislave, kde 30. októbra 2012 zomrel. Pochovaný je na Historickom cintoríne v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]] v rodinnom hrobe.<ref>ČIŽMÁRIK, Jozef. Za doc. DrPh. PhMr. Jozefom Hegerom. Čes. slov. Farm. 2012; 61, 292–293</ref>. == Knižné publikácie (výber) == * KRASNEC, Ľudovít a Jozef HEGER. ''Názvoslovie organických zlúčenín.'' Bratislava: Slov. pedag. nakl, 1965. * HEGER, Jozef. ''Názvoslovie organickej chémie''. Bratislava: SPN, 1986. * HEGER, Jozef, Jozef KOLÁŘ a Vladimír ŠPRINGER. ''Názvy liečiv a liekov a ich informačný potenciál''. Martin: Osveta, [2005]. ISBN 8080631832. * HEGER, Jozef. ''Ako tvoriť názvy v organickej chémii.'' Bratislava: SPN, 1998. ISBN 8008026626. * HEGER, Jozef a Ivan HNÁT. ''Názvoslovie organických zlúčenín.'' Bratislava: Metodicko-pedagogické centrum v Bratislave, 2002. ISBN 808052176X. * HEGER, Jozef, Ivan HNÁT a Martin PUTALA. ''Názvoslovie organických zlúčenín''. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2004. ISBN 8010003468. * HEGER, Jozef, Ivan HNÁT a Martin PUTALA. ''Názvoslovie organických zlúčenín. 3. oprav. vyd.'' Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2012. ISBN 9788010014316. == Ocenenia (výber) == Zlatá medaila FaF UK, Čestný člen Slovenskej farmaceutickej spoločnosti, Weberova cena == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://chamo.kis3g.sk/search/query?term_1=%22Heger,+Jozef%22&filter_bl=a&filter_bl=b&theme=snk_clanky Jozefa Hegera] v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Heger, Jozef}} [[Kategória:Osobnosti z Oravského Podzámku]] [[Kategória:Slovenskí lekárnici]] [[Kategória:Slovenskí farmaceuti]] [[Kategória:Slovenskí vysokoškolskí pedagógovia]] [[Kategória:Absolventi Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] <nowiki> {{Infobox Osobnosť | Meno = Daniela J | Rodné meno = | Popis osoby = slovenská farmaceutka, vedúca vedecká pracovníčka SAV | Portrét = | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dn|1924|10|31}} | Miesto narodenia = [[Liptovský Mikuláš|Liptovský Mikuláš]], [[Československo]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = slovenská | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[Farmaceutická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave]] | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Rodičia = Ján Repček (*1924{{--}}†1969), Vlastimila, rodená Jančová(*1919{{--}}†1990) | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = Alexander Jež | Partnerka = | Deti = Rastislav (*1978), Alexandra (*1981) | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = Slovensko | Portál3 = }} [[Prof.]] [[RNDr.]] [[PharmDr.]] '''Daniela J''', [[DrSc.]] (* [[31. október]] [[1949]], [[Liptovský Mikuláš]] - ) je slovenská [[farmaceut|farmaceutka]] a [[vedúca vedecká pracovníčka SAV]]. == Životopis == Základné a stredoškolské štúdium absolvovala v rodisku. Maturovala v roku [[1968]] na [[SVŠ]] v [[Bratislava|Bratislave]]. V rokoch [[1968]]{{--}}[[1973]] študovala na [[Farmaceutická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Farmaceutickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]]. Po absolvovaní vysokej školy nastúpila na [[Ústav experimentálnej endokrinológie SAV]], v súčasnosti Biomedicínske centrum Slovenskej akadémie vied ([[BMC SAV]]) ako vedúca laboratória, kde pôsobí až do súčasnosti. V rokoch [[2015]]{{--}}[[2020]] pôsobila ako externá pedagogička na Ústave farmakológie a klinickej farmakológie [[LF UK]]. V roku [[1963]] sa habilitoval na docenta galenickej farmácie. V roku [[1965]] na [[FaF UK]] obhájil kandidátsku dizertačnú prácu a získal vedecko-pedagogický titul [[Kandidát vied|CSc.]] a v roku [[1968]] aj [[Doktor prírodných vied|doktorát prírodných vied]] (RNDr.). V roku [[1969]] bol menovaný [[mimoriadny profesor|mimoriadnym profesorom]] v odbore [[galenická farmácia]] na [[FaF UK]]. V roku [[1982]] na [[Farmaceutická fakulta Karlovej univerzity|Farmaceutickej fakulte Karlovej univerzity]] obhájil doktorskú dizertáciu a stal sa doktorom farmaceutických vied ([[Doktor vied|DrSc.]]), vedný odbor [[galenická farmácia]]. V roku [[1980]] bol menovaný [[profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|univerzitným profesorom]] v odbore [[galenická farmácia]] na [[FaF UK]]. V rokoch [[1966]]{{--}}[[1969]] a v rokoch [[1976]]{{--}}[[1990]] bol [[dekan|dekanom]] [[FaF UK]] a v rokoch [[1969]]{{--}}[[1973]] [[prorektor|prorektorom]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]]. Milan Mandák bol uznávaným vedcom a pedagógom v odbore galenickej farmácie. Ako dlhoročný učiteľ a vedúci katedry galenickej farmácie sa zaslúžil o vybudovanie tohto dôležitého odboru farmácie na Slovensku. Profesor Mandák už po príchode na Farmaceutickú fakultu v roku [[1953]] sa významne podieľal aj na budovaní slovenskej farmácie, viacero období aj vo funkcii dekana fakulty a prorektora univerzity. Desať rokov pôsobil vo funkcii predsedu [[Slovenská farmaceutická spoločnosť|Slovenskej farmaceutickej spoločnosti]], bol členom predsedníctva Slovenskej lekárskej spoločnosti a predsedom výboru [[Československá farmaceutická spoločnosť|Československej farmaceutickej spoločnosti]] <ref>CHALABALA, Milan, ŠPRINGER, Vladimír, ŠVEC, Pavel. Profesori Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Farmaceutický obzor. Bratislava: Obzor, 1997, 66(8), p. 214.</ref>. == Dielo == Milan Mandák celú svoju profesionálnu kariéru zasvätil rozvoju galenickej farmácie na Slovensku. Je spoluzakladateľom vedného odboru galenická farmácia na Univerzite Komenského. Už ako asistent po nástupe na univerzitu v roku [[1953]] prednášal a organizoval cvičenia z galenickej farmácie. Ako prodekan a dekan fakulty prispel k dotvoreniu farmaceutického štúdia, odchoval celú generáciu farmaceutov, pedagógov, vedcov a podieľal sa na ich kvalifikačnom raste. Vedeckú prácu z oblasti galenickej farmácie začal rozvíjať už v období, keď začal pracovať ako asistent u profesora [[Ladislav Zathurecký|Ladislava Zathureckého]]. Zaoberal sa výskumom [[bentonit|bentonitov]] domáceho pôvodu, neskôr sa zameral na vývoj kontrolných metód galeník, najmä na stanovenie liečiv v prípravkoch pomocou fyzikálno-chemických a analytických metód. V šesťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia skúma farmaceutické pomocné látky na báze [[tenzid|tenzidov]], najmä zo skupiny polyetylénoxidových derivátov, neskôr esterov sacharózy a polyglycerínesterov. Skúma farmaceutické prípravky typu hrubodisperzných systémov, ako sú farmaceutické [[emulzia|emulzie]], [[suspenzia|suspenzie]] a [[masť|masti]]. Skúmanú problematiku neskôr rozšíril o výskum stálosti a stabilizácie [[liek|liekov]]. Profesor Mandák je autorom alebo spoluautorom viac ako [[70]] pôvodných vedeckých publikácií.<ref>VITKOVÁ, Mária. Osobnosti farmácie M. Mandák. Pharma journal: lekárnický časopis. Bratislava: PHARMA, 2005, 15(1), p. 31.</ref> Posledné roky svojho života strávil v rodnom Liptovskom Mikuláši, kde 30. apríla 2005 zomrel. Pochovaný je na Vrbickom cintoríne v Liptovskom Mikuláši. <ref>VITKOVÁ, Zuzana. Za profesorom Mandákom. Medicínsky monitor. Bratislava: Bonus, 2005(2), p. 21.</ref> == Knižné publikácie (výber) == * MANDAK, Milan. ''Biofarmacia''. Bratislava: Univ. Komenského, 1987. * MANDÁK, Milan. ''Liekové formy: vybrané kapitoly''. Bratislava: Univ. Komenského, 1984, 1. [diel]. * MANDÁK, Milan. ''Liekové formy: vybrané kapitoly''. Bratislava: Univ. Komenského, 1984, 2. [diel]. * MANDÁK, Milan. ''Liekové formy: učebnica pre farmaceutické fakulty''. Martin: Osveta, 1985. == Ocenenia (výber) == Rad SNP II. triedy, Československá medaila za chrabrosť, Za vynikajúcu prácu, Rad práce, Zlatá medaila Univerzity Komenského, Strieborná medaila Univerzity Martina Luthera v Halle, Strieborná medaila Maďarskej farmaceutickej spoločnosti. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://chamo.kis3g.sk/search/query?term_1=%22Mand%C3%A1k,+Milan%22&filter_bl=a&filter_bl=b&theme=snk_clanky Milana Mandáka] v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice {{DEFAULTSORT:Mandák, Milan}} [[Kategória:Osobnosti z Liptovského Mikuláša]] [[Kategória:Absolventi Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] [[Kategória:Slovenskí lekárnici]] [[Kategória:Slovenskí farmaceuti]] [[Kategória:Slovenskí vysokoškolskí pedagógovia]] [[Kategória:Slovenskí univerzitní profesori]] [[Kategória:Dekani Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] ´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´ <nowiki> '''Hrubý text''' {{Infobox Osobnosť | Meno = Branislav Bob | Rodné meno = | Popis osoby = poľnohospodársky odborník, vysokoškolský učiteľ | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dnv|1944|04|19}} | Miesto narodenia = [[Veľký Bysterec]], [[Prvá česko-slovenská republika|ČSR]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = slovenská | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre]] | Profesia = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = Danica, rodená Čipková (* 1946) | Partnerka = | Deti = Rastislav (* 1971){{break}}Jana (* 1973) | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} [[Profesor|Prof.]] [[Inžinier|Ing.]] '''Branislav Bob''', [[Kandidát vied|CSc.]] (* [[19. apríl]] [[1944]], [[Veľký Bysterec]] je slovenský [[poľnohospodársky odborník]], [[vysokoškolský pedagóg]]). == Životopis == Branislav Bobč základnú školu absolvoval v rodnom [[Veľký Bysterec|Veľkom Bysterci]] a [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]], maturoval v roku [[1953]] na reálnom gymnáziu v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]], potom študoval na vtedajšej Vysokej škole poľnohospodárskej v Nitre (v súčasnosti [[Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre]], ktorú ukončil v roku [[1969]]. Po absolvovaní vysokej školy v rokoch [[1959]]{{--}}[[1971]] učil na [[Poľnohospodárska majstrovská škola|Poľnohospodárskej majstrovskej škole]] [[Liptovský Hrádok]], odbor včelársky a v rokoch [[1971]]{{--}}[[1974]] na Strednej poľnohospodárskej technickej škole, odbor pestovateľ-chovateľ v [[Liptovský Mikuláš|Liptovskom Mikuláši]]. Od roku [[1974]] až do dôchodku v roku [[1991]] pôsobil ako vedecký pracovník na [[Výskumný ústav včelársky|Výskumnom ústave včelárskom]] v [[Liptovský Hrádok|Liptovskom Hrádku]]. V roku [[1986]] na Slovenskej akadémii vied obhájil kandidátsku dizertačnú prácu ''Vplyv nadstavkových úľov rôznej konštrukcie na rast a úžitkovosť včelstiev'' a získal vedecko-pedagogický titul [[Kandidát vied|CSc.]]<ref>ČAVOJSKÝ, Valent. Ing. Michal Mačička 50-ročný. Včelár. Bratislava: 1981, 55(10), p. 236.</ref>. Michal Mačička po odchode na dôchodok pokračuje v nezmenšenej miere vo svojej aktivite v prospech slovenského včelárstva. Aj naďalej publikuje a prednáša, prakticky včelári a venuje sa nakrúcaniu filmov. <ref>KRESÁK, Milan. Ing. Michal Mačička, CSc., jubiluje. Včelár - Roč. 75, č. 10 (2001), s. 156-157.</ref> == Dielo == Michal Mačička celú svoju profesionálnu kariéru zasvätil rozvoju [[včelárstvo|včelárstva]] na [[Slovensko|Slovensku]]. Vo svojich pôvodných vedeckých prácach sa zaoberal výživou včelieho plodu, zootechnikou včelárenia a odchovom včelích matiek. Dlhodobo sa venoval problematike taxácie včelstiev, biológii včelstva, ošetrovania včelstva, chorobám včiel a ich škodcom, produkcii včelích produktov a ich využitiu, ekologógii a včelárstvom, právnym predpisom vo včelárstve. Je autorom a spoluautorom 61 pôvodných vedeckých prác, viac ako 400 odborných príspevkov z oblasti včelárstva, 88 príspevkov z oblasti filmovej tvorby a autorom 190 krátkometrážnych dokumentárnych filmov. Rozsiahla je aj jeho prednášková činnosť. Na vedeckých konferenciách na Slovensku i v zahraničí, na medzinárodných kongresoch [[Apimondie|Apimondia]], na kurzoch, školeniach i schôdzach včelárov predniesol viac ako 560 odborných prednášok.<ref>BIZUB, František. Aktívny osemdesiatnik: [medailón jubilanta Ing. Michala Mačičku]. Liptovský Hrádok: APIGOLD, 2011. ISBN 9788096832132.</ref><ref>FEŇVEŠOVÁ, Judita. Zaznamenával miznúce hodnoty: jubilujúci neprofesionálny filmár Michal Mačička. Národná osveta . - Roč. XVI, č. 5-6 (2006), s. 35.</ref> == Knižné publikácie (výber) == * BOBČEK, Branislav. Živočíšna výroba. Nitra: Agrotar, 2001. ISBN 8088943108. * BOBČEK, Branislav. Živočíšna výroba. Nitra: Slovenská poľnohospodárska univerzita, 2002. * BOBČEK, Branislav. Analýza materských a otcovských plemien a genealogických línií ošípaných hodnotených metódou M BLUP-AM na Slovensku: monografia. Nitra: Slovenská poľnohospodárska univerzita, 2004. ISBN 8080694176. * BOBČEK, Branislav. Chov ošípaných zameraný na využitie biotechnologických metód pri ekologickom spracovaní výkalov ošípaných. Nitra: Agrotar, 2001. ISBN 8088943094. == Ocenenia (výber) == * [[1971]] – * [[1987]] – * [[1989]] - * [[1991]] - * [[1999]] - * [[2021]] - == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [ttps://chamo.kis3g.sk/search/query?match_1=MUST&field_1&term_1=Branislav+Bobček&filter_bl=a&filter_bl=b&sort=relevance&theme=snk_clanky Branislava Bobčeka] v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Bobček, Branislav}} [[Kategória:Slovenskí poľnohospodári]] [[Kategória:Absolventi Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre]] [[Kategória:Osobnosti z Veľkého Bysterca]] <nowiki> ´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´ <nowiki> {{Infobox Osobnosť | Meno = Peter Š | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský chemik, univerzitný profesor | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dn|1943|11|06}} | Miesto narodenia = [[Trenčín]], [[Slovensko]] | Dátum úmrtia = {{dúv|2022|04|21|1943|06|11}} | Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Slovensko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = slovenská | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave]] | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Rodičia = Juraj a Irena, rod. Róžová | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = Marta, rod. Lajošová | Partnerka = | Deti = Pavel (1965),{{break}}Peter (1969) | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Chémia | Portál2 = Slovensko | Portál3 = }} [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|Prof.]] [[Doktor prírodných vied|RNDr.]] '''Peter Š''', [[Doktor vied|DrSc.]] (* [[6. november]] [[1943]], [[Trenčín]]{{--}}† [[22. apríl]] [[2022]], [[Bratislava]] ) je slovenský [[chémia|chemik]] a [[vysokoškolský pedagóg]]. == Životopis == Peter Š základnú školu absolvoval v rodných [[Tomášovce|Tomášovciach]] a vo [[Zvolen|Zvolene]]. V rokoch [[1941]]{{--}}[[1949]] študoval na gymnáziu v [[Lučenec|Lučenci]], kde aj maturoval. Od roku [[1949]] študoval chémiu na [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckej fakulte]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]] (PríF UK), ktorú ukončil v roku [[1953]]. Štúdium v odbore chémia na Prírodovedeckej fakulte UK ukončil v roku 1965 a hneď nastúpil na Katedru jadrovej chémie Prírodovedeckej fakulty ako asistent a o tri roky neskôr prešiel ako interný vedecký ašpirant na Katedru fyzikálnej chémie, na ktorej zotrval počas celého svojho profesijného života. Po absolvovaní vysokej školy nastúpil na [[Katedra organickej chémie|Katedru organickej chémie]] [[PriF UK]] ako asistent. Na tejto katedre pôsobil až do roku [[1999]], keď odišiel do dôchodku. V roku [[1961]] na Prírodovedeckej fakulte UK obhájil kandidátsku dizertačnú prácu a získal vedecko-pedagogický titul [[Kandidát vied|CSc.]]. V roku [[1963]] sa habilitoval na docenta organickej chémie. V roku [[1975]] obhájil doktorskú dizertáciu a stal sa doktorom chemických vied ([[Doktor vied|DrSc.]]), vedný odbor [[organická chémia]]. V roku [[1980]] bol menovaný [[profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|univerzitným profesorom]] v odbore [[organická chémia]] na [[PriF UK]]. V rokoch [[1969]]{{--}}[[1970]] bol [[prodekan|prodekanom]] [[PriF UK]] a v rokoch [[1990]]{{--}}[[1997]] prvým [[prorektor|prorektorom]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]]. Zomrel v auguste roku 2007 a je pochovaný na Martinskom cintoríne v Bratislave.<ref>BOJO, Pavel, ed. Who is who v Slovenskej republike: založené Ralphom Hübnerom ; životopisná encyklopédia [významných žien a mužov Slovenska] [CD-ROM]. 2. vyd. Zug: Who is Who, Verlag für Personenenzyklopädien, 2005. Hübners Who is Who. ISBN 3729000489.</ref> == Dielo == Pavol Hrnčiar celú svoju profesionálnu kariéru zasvätil rozvoju organickej chémie na Univerzite Komensk0ho. Už po niekoľkých rokoch od nástupu na fakultu začal prednášať základný kurz organickej chémie a túto prednášku mal prakticky až do svojho odchodu do dôchodku. Medzi študentami bol obľúbený pre svoju priamosť v jednaní a zápal s akým prezentoval matériu organickej chémie. Jeho zaujímavé a zrozumiteľné prednášky pritiahli k štúdiu organickej chémie mnoho talentovaných študentov. Počas svojho pôsobenia na univerzite profesor Hrnčiar sa vzorne staral o to, aby študenti mali z čoho študovať. Bol autorom alebo spoluautorom viacerých vysokoškolských skrípt. Jeho hlavné dielo u4ebnica ''Organická chémia'' z roku [[1975]] vyšla v štyroch prepracovaných vydaniach a stala sa celoštátnou učebnicou organickej chémie. Pri jej koncipovaní profesor Hrnčiar využil moderný koncept vysvetľovania vlastností a reakcií organických zlúčenín na základe poznania ich elektrónovej štruktúry a reakčných mechanizmov. Matériu organickej chémie rozvíjal aj v rámci [[Slovenská chemická spoločnosť|Slovenskej chemickej spoločnosti]], kde po dvadsať rokov viedol Odbornú skupinu organickej chémie. Pri svojom entuziazme o organickú chémiu nezabúdal ani na študentov stredných škôl. So svojimi spolupracovníkmi bol autorom stredoškolskej učebnice chémie. <br> Vedecky sa profesor Hrnčiar profiloval už v začiatkoch svojho pôsobenia na univerzite. Zaoberal sa syntézou organických zlúčenín. Predmetom jeho záujmu boli predovšetkým cyklické ß-diketóny, vypracoval metódu ich syntézy a študoval ich vlastnosti. Publikoval aj viacero pôvodných vedeckých prác z organickej fotochémie a na sklonku svojej vedeckej kariéry sa zaujímal aj o syntézu a vlastnosti trikarbonylchrómových komplexov ftalidov a indandiónov. Profesor Hrnčiar je autorom alebo spoluautorom viac ako [[180]] pôvodných vedeckých publikácií. V rokoch [[1969]]{{--}}[[2000]] bol predsedom redakčnej rady chemického časopisu [[Chemical Papers]] a v rokoch [[1991]]{{--}}[[1996]] predsedom redakčnej rady časopisu [[Naša univerzita]]. <ref>TOMA, Štefan, Professor RNDr. Pavel Hrnčiar, DrSc. Sixty Years Old. ''Chem. Papers'' 44 (2)287 288(1990)</ref><ref>TOMA, Štefan, Za Prof. RNDr. Pavlom Hrnčiarom, DrSc. ''ChemZi'' 3/2 (2007) 348.</ref> <br> Nemenej významnou je spoločenská angažovanosť profesora Hrnčiara. Počas celého svojho života bol zástancom demokratických princípov fungovania spoločnosti. Za svoju angažovanosť prodekana fakulty v rokoch [[1969]]{{--}}[[1970]] bol neskôr normalizačným režimom odsunutý do úzadia. O to intenzívnejšie sa profesor Hrnčiar zapojil do reforiem školstva a vzdelávania po páde komunistického režimu v roku [[1989]]. Svojou odbornou autoritou aj z pozície prorektora Univerzity Komenského sa významne zasadil o reformy školského systému a ponovembrové premeny vysokých škôl na moderné vzdelávacie inštitúcie. Zaslúžil sa aj o reformy v oblasti vedy a výskumu a presadzoval výrazné zmeny v organizácii a financovaní vedy a výskumu na Slovensku.<ref>HRNČIAR, Pavol, Ponovembrové premeny vysokých škôl. ''Tvorba T.'' - Roč. 7 (16), č. 4 (1997), s. 43-45. HRNČIAR, Pavol, Potrebujeme zákon o vede. ''Literárny týždenník'' - Roč. 7, č. 8 (1994), s. 12. HRNČIAR, Pavol, Premeny vysokých škôl. ''Literárny týždenník'' . - Roč. 9, č. 16 (1996), s. 11</ref> == Knižné publikácie (výber) == * HRNČIAR, Pavol. Organická chémia. 2. upr. vyd. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1982. * HRNČIAR, Pavol. Organická chémia. 4. vyd. Bratislava: Vydav. Univ. Komenského, 1997. ISBN 8022311618. * HRNČIAR, Pavol. Organická chémia v príkladoch. 4. vyd. Bratislava: Vydav. Univ. Komenského, 1998. ISBN 8022312754. * HRNČIAR, Pavol, Josef PACÁK a Pavel PETROVIČ. Chémia pre 2: roč.gymnázií. Josef Pacák,... Ilustr.Miroslava Jakešová. Z čes.orig.prel.Pavol Hrnčiar,Pavel Petrovič. 4.vyd. Bratislava: SPN, 1994. ISBN 8008023244. == Ocenenia (výber) == * [[1978]] – Cena SNP * [[1990]] – Hanušova medaila Československej spoločnosti chemickej * [[1990]] - Zlatá medaila Prírodovedeckej fakulty UK * [[1993]] - Zlatá medaila Farmaceutickej fakulty UK * [[1995]] - Zlatá medaila Slovenskej chemickej spoločnosti * [[1995]] - Veľká zlatá medaila UK == Referencie == {{Referencie}} [https://chamo.kis3g.sk/search/query?term_1=Hrn%C4%8Diar,+Pavol&filter_bl=a&filter_bl=b&theme=snk_clanky Diela Pavla Hrn4iara] v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Hrnčiar, Pavol}} [[Kategória:Slovenskí chemici]] [[Kategória:Slovenskí vysokoškolskí pedagógovia]] [[Kategória:Slovenskí univerzitní profesori]] [[Kategória:Absolventi Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského]] [[Kategória:Osobnosti z Tomášoviec]] <nowiki> {{Infobox Osobnosť | Meno = Ján Polčin | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský chemik | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dn|1926|11|24}} | Miesto narodenia = [[Rybany]], [[Prvá česko-slovenská republika|ČSR]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1982|12|23|1926|11|24}} | Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Česko-Slovensko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = chemik | Známy vďaka = | Alma mater = [[Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave]] | Profesia = | Aktívne roky = | Rodičia = Ján Polčin (* [[1899]]{{--}}† [[1976]]),{{break}}Valéria, rod. Bronišová | Príbuzní = | Súrodenci = [[Stanislav Polčin]] (* [[1921]]{{--}}† [[1976]]) cirkevný historik, prekladateľ | Manželka = Olga, rod. Luknárová | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Chémia | Portál2 = | Portál3 = }} [[Inžinier (akademický titul)|Ing.]] '''Ján Polčin''', [[Kandidát vied|CSc.]] (* [[24. november]] [[1926]], [[Rybany]]{{--}}† [[23. december]] [[1982]], [[Bratislava]]<ref>MAŤOVČÍK, Augustín, ed. Slovenský biografický slovník (od roku 833 do roku 1990). Martin: Matica slov, 1990, 4. zväzok, M-Q. ISBN 8070900709.</ref> == Životopis == Do ľudovej školy chodil v rodných [[Rybany|Rybanoch]] a [[Nové Zámky|Nových Zámkoch]]. V rokoch [[1937]]{{--}}[[1945]] absolvoval gymnázium v [[Nitra|Nitre]]. Po maturite Ján Polčin v roku [[1945]] nastúpil na štúdium chémie na vtedajšej [[Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Chemickej fakulte SVŠT]], v súčasnosti [[Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Fakulte chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave]], kde v roku [[1950]] promoval na inžiniera chémie ([[Inžinier (akademický titul)|Ing.]])<ref>Absolventi FCHPT STU 1941-2009. Bratislava: Nakladateľstvo STU, 2010. ISBN 9788022732833.</ref>. Po absolvovaní vysokoškolského štúdia sa na krátko zamestnal v [[Štátny drevársky výskumný ústav|Štátnom drevárskom výskumnom ústave]] v [[Bratislava|Bratislave]]. V rokoch [[1952]]{{--}}[[1954]] bol vedeckým ašpirantom na [[Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Chemickej fakulte SVŠT]], kde v roku [[1954]] ako prvý Slovák obhájil kandidátsku dizertačnú prácu a získal vedecko-pedagogický titul [[Kandidát vied|CSc.]], v súčasnosti [[Doktor (PhD.)|PhD]]. Od roku [[1954]] až do svojej predčasnej smrti v roku [[1982]] pôsobil na [[Výskumný ústav papiera a celulózy|Výskumnom ústave papiera a celulózy]] ([[VÚPC]]) v Bratislave, najprv ako vedecký pracovník a od roku [[1972]] vedúci vedecký pracovník. Dlhoročný vedúci odboru chémie a fyziky vláknin na VÚPC. Externe pôsobil ako pedagóg na Katedre chemickej technológie dreva celulózy a papiera [[Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Fakulte chemickej a potravinárskej technológie SVŠT]] a na Vysokej škole chemicko-technoloogickej v Pardubiciach. V rokoch [[1967]]{{--}}[[1970]] bol na dlhodobom študijnom pobyte na univerzite v Toronte, Kanada. Tu spolupracoval s profesorom W. H. Rapsonom, svetovým odborníkom v oblasti chemického spracovania drevnej hmoty a priekopníkom vývoja nových technológií v oblasti zlepšovania znečistenia vôd celulózkami. Začiatkom 70. rokov dvadsiateho storočia Ján Polčin neprešiel previerkami a politickými čistkami organizovanými komunistickou stranou a bol odsunutý do úzadia. == Dielo == Svojim rozsiahlym dielom v oblasti chemického spracovania dreva, [[lignín|lignínu]] a [[celulóza|celulózy]] patrí Ján Polčin medzi najvýznamnejších slovenských chemikov dvadsiateho storočia. Svoju vedeckú prácu zameral na nasledovné oblasti celulózo-papierenského výskumu. * Rozpracoval metódy prípravy derivátov lignínu. Osobitnú pozornosť venoval výskumu vysokolignifikovaných vlákien so zreteľom na kyslíkové postupy delignifikácie. * Študoval takmer všetky postupy prípravy buničiny, zvláštnu pozornosť venoval termomechanickej buničine. * So svoojimi spolupracovníkmi vyvinul technológiu prípravy derivátov celulózy rozpustných vo vode (karboxymetylcelulóza) a enzymatickej hydrolýzy dreva. * Bol autorom viacerých analytických metód v celuózo-papierenskom výskume a chémii lignínu. * Zaoberal sa existenciou chemických väzieb medzi lignínom a sacharidovými zložkami dreva, experimentálne potvrdil ich existenciu. * V spolupráci s univerzitou v Toronte rozpracoval teóriu chromofórov lignínu a bielenia. * Inicioval a viedol výskum využitia kvantovochemických metód pri štúdiu vlastností a štruktúry hlavných stavebných jednotiek lignínu, celulózy a hemicelulóz. * Založil výskum zloženia a vlastností materiálu celého stromu. Jeho výskum bol ocenený členstvom (fellow) v prestížnej ''The International Academy of Wood Science'', stal sa členom ''Canadian Pulp and Paper Association'' a americkej ''TAPPI''. Medzinárodná vedecká komunita si vedeckú erudíciu Jána Polčina uctila členstvom v edičných radách viacerých vedeckých časopisov (The Journal of Cellulose and Technology, Cellulose Chemistry and Technology). Bol dlhoročným predsedom odbornej skupiny chémie dreva, papiera a celulózy pri Slovenskej chemickej spoločnosti a nositeľom Hanušovej medaile.<ref>KOŠÍK, Martin, KOŠÍKOVÁ, Božena, In memoriam Ing. Ján Polčin, CSc Chemické zvesti . Roč. 37, č. 3 (1983), s. 431</ref> Ján Polčin bol svojim naturelom skromný človek, ale veľký odborník, humanista a vedec. Vynikal nesmiernou tvorivosťou a širokým záberom nielen vo vlastnom odbore, ale aj v širšom kontexte modernej chémie. == Publikácie (výber) == * Polcin, J.; Rapson, W.H. 1969: Spectrophotometric study of wood chromophores in situ part 2 determination of the absorption spectrum of lignin from reflectance and reflectivity measurements TAPPI (Technical Association of the Pulp and Paper Industry) 52(10): 1965-1970 * Polcin, J.; Rapson, W.H. 1969: Spectrophotometric study of wood chromophores in situ part 3 determination of the spectrum of lignin by the cotton dilution method TAPPI (Technical Association of the Pulp and Paper Industry) 52(10): 1970-1974 * Polčin, J. "Preparation of Samples for Infrared Spectrophotometric Measurements of Fibrous Cellulose Materials," Appl. Spectrosc. 28, 588-590 (1974) * Košíková, B., Polčin, J. and Dandárová-Vašátková, M.. "Eine neue Methode zur Isolierung des Lignin-Saccharid-Komplexes" Holzforschung, vol. 23, no. 2, 1969, pp. 37-43. https://doi.org/10.1515/hfsg.1969.23.2.37 * Košíková, B., Polčin, J. and Joniak, D.. "NMR Studies on Lignin-Carbohydrate Complexes" Holzforschung, vol. 27, no. 2, 1973, pp. 59-64. https://doi.org/10.1515/hfsg.1973.27.2.59 * Košiková, B., Polčin, J., Dandárová-Vašátková, M. and Joniak, D.. "Untersuchung des Bindungscharakters des Lignin-Saccharid-Komplexes, isoliert aus methyliertem Holz" Holzforschung, vol. 23, no. 2, 1969, pp. 43-47. https://doi.org/10.1515/hfsg.1969.23.2.43 *Košiková, B., Polčin, J. and Joniak, D.. "NMR Studies on the Lignin-Saccharidic Complexes - II. Hydrolysis of the Lignin-Saccharidic Complex isolated from Acetylated Beechwood" Holzforschung, vol. 31, no. 6, 1977, pp. 191-193. https://doi.org/10.1515/hfsg.1977.31.6.191 * M.Remko, J.Polcin: Molecular orbital investigations on lignin model compounds, Part XIII. Model studies of hydrogen bonds formed in the systems lignin-cellulose and lignin-hemicelluloses. Z.Phys.Chem., Neue Folge 125 (1981) 175-181. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://chamo.kis3g.sk/search/query?match_1=MUST&field_1&term_1=Pol%C4%8Din,+J%C3%A1n&filter_bl=a&filter_bl=b&sort=relevance&pageNumber=1&theme=snk Zoznam diel Jána Polčina] v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Polčin, Ján}} [[Kategória:Slovenskí chemici]] [[Kategória:Absolventi Fakulty chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave]] [[Kategória:Osobnosti z Ryban]] <nowiki> ´ <nowiki> {{Infobox Osobnosť | Meno = | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský chemik, univerzitný profesor | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dn|1937|09|11}} | Miesto narodenia = [[Veľké Uherce]], [[Prvá česko-slovenská republika|ČSR]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1855|8|31|1783|10|07}} | Miesto úmrtia = [[Šopron]], [[Rakúske cisárstvo]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave]] | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = Viera | Partnerka = | Deti = Alena (1967),{{break}} Vladimír (1996) | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Chémia | Portál2 = | Portál3 = }} [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|Prof.]] [[Doktor prírodných vied|RNDr.]] '''Štefan Toma''', [[Doktor vied|DrSc.]] (* [[11. september]] [[1937]], [[Veľké Uherce]]) je slovenský [[chémia|chemik]] a [[vysokoškolský pedagóg]]. == Životopis == V rokoch [[1952]]{{--}}[[1955]] študoval na [[JSŠ]] v [[Prievidza|Prievidzi]], kde maturoval. V roku [[1955]] študoval chémiu na [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckej fakulte]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]] (PríF UK), ktorú ukončil v roku [[1960]]. Po absolvovaní vysokej školy nastúpil na [[Katedra organickej chémie|Katedru organickej chémie]] [[PriF UK]] ako asistent. Na tejto katedre pôsobil až do roku [[2013]], keď sa stal emeritným profesorom. V roku [[1966]] na Prírodovedeckej fakulte UK obhájil kandidátsku dizertačnú prácu z oblasti chémie ferocénu, prípravy jeho nových derivátov a získal vedecko-pedagogický titul [[Kandidát vied|CSc.]] V roku [[1966]] po rigoróznej skúške získal titul [[Doktor prírodných vied|RNDr.]] V roku [[1969]] sa habilitoval na docenta organickej chémie. Vnútromolekulová Michaelova adícia ako metóda prípravy [m]metalocenofánov bola témou jeho doktorskej dizertácie, ktorú obhájil v roku [[1982]] a stal sa doktorom chemických vied ([[Doktor vied|DrSc.]]), vedný odbor [[organická chémia]]. Od roku [[1983]] je [[profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|univerzitným profesorom]] v odbore [[organická chémia]] na [[PriF UK]]. V rokoch [[1970]]{{--}}[[1971]] absolvoval študijný pobyt na [[University of Strathclyde]] [[Glasgow]], [[Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska]]. V rokoch [[1976]]{{--}}[[1995]] a [[1999]]{{--}}[[2003]] zastával funkciu vedúceho katedry organickej chémie na [[PriF UK]]. Dekanom [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckej fakulty]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]] bol v rokoch [[1986]]{{--}}[[1991]]. Od r. [[1981]] bol vedeckým tajomníkom [[Slovenská chemická spoločnosť|Slovenskej chemickej spoločnosi]] (SCHS) a v rokoch [[1988]]{{--}}[[1990]] jej predsedom. <ref>BOJO, Pavel, ed. Who is who v Slovenskej republike: založené Ralphom Hübnerom ; životopisná encyklopédia [významných žien a mužov Slovenska] [CD-ROM]. 2. vyd. Zug: Who is Who, Verlag für Personenenzyklopädien, 2005. Hübners Who is Who. ISBN 3729000489.</ref> == Dielo == Profesor Štefan Toma je priekopníkom zavádzania nových metód organickej syntézy nielen na [[Slovensko|Slovensku]], ale aj v bývalom [[Československo|Československu]]. Okrem chémie organokovových zlúčenín sa profesor Toma veľkou mierou zaslúžil o rozvoj fotochémie, sonochémie, využitia mikrovlnného žiarenia v organickej syntéze, organokatalýzy a využitia iónových kvapalín. Venoval sa aj syntéze a aplikáciám nových chirálnych ferocénových ligandov a organokatalyzátorov v stereoselektívnej syntéze. Je autorom a spoluautorom viac ako 260 pôvodných vedeckých prác. Výsledky svojej vedeckej práce prezentoval na zahraničných univerzitách v [[Dijon|Dijone]], [[Strasbourg|Strasbourgu]], [[Grenoble|Grenoble]], [[Paríž|Paríži]], [[York|Yorku]], [[Kolín|Kolíne]], [[Nottingham|Nottinghame]], [[Aachen|Aachene]], [[Graz|Grazi]], [[Shiga|Shiga]], [[Coventry|Coventry]], [[Bologna|Bologni]]. Bol členom redakčnej rady medzinárodného časopisu [[Applied Organometallic Chemistry]].<ref>ŠEBESTA, Radovan and PUTALA, Martin. Professor Dr. Štefan Toma—excellent scientist and teacher—celebrates his 75th birthday. Chemical Papers 67 (1) 1–2 (2013)</ref> == Knižné publikácie (výber) == * == Ocenenia (výber) == == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * Práce Štefana Tomu na Research Gate [https://www.researchgate.net/profile/Stefan-Toma-2] {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Toma, Štefan}} [[Kategória:Osobnosti z Veľkých Uheriec]] [[Kategória:Slovenskí chemici]] [[Kategória:Slovenskí vysokoškolskí pedagógovia]] [[Kategória:Slovenskí univerzitní profesori]] [[Kategória:Absolventi Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] ´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´ <nowiki> {{Infobox Osobnosť | Meno = Martin Bencúr | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský lekárnik, filantrop | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dn|1783|10|07}} | Miesto narodenia = [[Jasenová]], [[Habsburská monarchia]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1855|8|31|1783|10|07}} | Miesto úmrtia = [[Šopron]], [[Rakúske cisárstvo]] | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = slovenská | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = [[filantropia]] | Alma mater = | Profesia = [[lekárnik]] | Aktívne roky = | Rodičia = Ján Bencúr Števo{{break}} Mária Jandurová | Príbuzní = | Súrodenci = | Súrodenci | Manželka = Terézia, rodená Munker (* 26. 9. 1800{{--}}† 28. 03. 1889 [[Šopron]]) | Deti = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Martin Bencúr''' (* [[7. október]] [[1783]], [[Jasenová]]{{--}} † [[31. august]] [[1855]], [[Šopron]]) bol slovenský [[lekárnik]], [[filantrop]]. == Životopis == Martin Bencúr (Kundek Števo) narodil sa 7. októbra 1783.<ref>"Slovakia Church and Synagogue Books, 1592-1935", , FamilySearch (https://www.familysearch.org/ark:/61903/1:1:KSRZ-FVD : Fri Mar 08 04:38:24 UTC 2024), Entry for Marting Steno and Johanes Steno, 07 Oct 1783."</ref> Pochádzal z rodiny chudobného roľníka, ktorý pre vzdelanie svojich detí mohol urobiť len málo. Keď však rodičia zbadali u malého chlapca talent, rozhodli sa ho poslať na štúdiá do škôl v [[Dobšiná|Dobšinej]], ktoré mali v tom čase vynikajúcu povesť. Po absolvovaní niekoľkých tried gymnázia prejavil záujem o farmaceutické vedy. Vo farmácii sa najprv zaúčal v [[Maukschova lekáreň|Maukschovej lekárni]] v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]]. V [[Pešť|Pešti]] pod dohľadom skúseného lekárnika absolvoval v krátkom čase skúšky a dosiahol [[magistérium]] a stal sa [[magister farmácie|magistrom farmácie]]. Počas praxovania vo väčšej lekárni v Pešti ho postihla nepríjemná nehoda, ktorá zanechala trvalé stopy na jeho zdraví. Pri príprave chlóru v retorte (krivuli) sa mladý Bencúr nadýchal jedovatého plynu, čo malo trvalé následky na jeho zdravie. Po zvyšok života trpel chorobou pľúc a astmou. V snahe zotaviť sa odišiel z prašnej Pešti, aby hľadal zdravšie oblasti. Krátko sa zdržal v [[Pécs|Pécsi]], potom si prenajal lekáreň v [[Modra|Modre]]. Tu sa zaoberal možnosťou výroby cukru z javorového a brezového sirupu. Podnikateľsky využil vtedajšiu situáciu vysokých cien repného cukru. Po získaní výhodného prenájmu veľkej lekárne Nagy v [[Rimavská Sobota|Rimavskej Sobote]] sa tu usadil s odhodlaním ostať tu žiť do konca života. Po šiestich rokoch práce v lekárni a bez možnosti jej odkúpenia za prijateľných podmienok Bencúr krátko pôsobil v [[Prešporok|Prešporku]] s cieľom stať sa nezávislým lekárnikom. Tieto predstavy sa mu nenaplnili a ušetrené peniaze použil na zakúpenie lekárne v [[Petrovaradín|Petrovaradíne]], ktorý je v súčasnosti časťou [[Nový Sad|Nového Sadu]]. Srbská nížina veľmi nelákala Bencúra pochádzajúceho z hornatej [[Orava|Oravy]] a v roku [[1825]] sa presťahoval do [[Šopron|Šoprona]], kde kúpil [[lekáreň]] [[U anjela]]. Oficiálnym majiteľom lekárne sa stal v roku [[1827]] po získaní občianstva mesta [[Šopron]]. Občiansku prísahu zložil [[10. januára]] [[1827]]<ref>Jenő Házi, Soproni polgárcsaládok 1535-1848. I-II. Akdémiai Kiado, Budapest 1982</ref>. Lekáreň [[U anjela]] vlastnil do roku [[1833]]<ref>Szála, Erzsébet (2017) Az ország első gyógyszerészettörténeti gyűjteménye, a soproni Patikamúzeum. In: Hagyomány, értékmentés és innováció a tudományban. A Magyar Természettudományi Társulat tudománytörténeti kötetei (1). Magyar Természettudományi Társulat, Budapest, pp. 129-138.</ref>. Lekáreň [[U anjela]] na Hlavnom námestí v Šoprone fungovala takmer tristo rokov. Majiteľmi boli nemeckí lekárnici. Výnimkou bol jasenovský rodák Slovák Martin Bencúr. Aj keď Bencúr lekáreň vlastnil len krátkych 6 rokov, svojou odbornosťou lekárnika a dobročinnosťou pre mesto [[Šopron]], evanjelickú cirkev a evanjelické školstvo v meste sa významne zapísal do histórie tohto mestečka. Narastajúce zdravotné problémy a utrpenie mu v čoraz väčšej miere bránili v podnikaní a posledných desať rokov svojho plodného života venoval výlučne starostlivosti o svoje zdravie a dobročinnosti, v ktorej našiel podporu aj u svojej manželky. Zomrel 31. augusta 1855 v Šoprone, kde bol aj pochovaný.<ref name´"Martin Benczur"><big>Kolbenheyer</big>, Moriz. Martin Benczur in Protestantische Jahrbücher für Österreich unter Mitwirkung mehrerer protestantischer Theologen und Schulmänner, herausgegeben von Victor Hornyánsky. Dritter Jahrgang 1856. Pest 1856. Bei Gustav Heckenast</ref> == Filantropia == Martin Bencúr bol mimoriadne aktívnym, zručným lekárnikom, ktorý vždy držal krok s pokrokom doby. Vo svojom odbore patril medzi tých najúspešnejších. Vedel si získať a zachovať publikum, nadobudnutý majetok prostredníctvom donácií a štipendií veľkoryso venoval chudobným a mládeži, bol patrónom škôl, horlivým podporovateľom svojej cirkvi a svojho ľudu a filantropom. Osobitnú pozornosť venoval podpore školstva a vzdelávania chudobných študentov. Viacerým školám venoval značné finančné čiastky, dlhodobo podporoval mladé talenty, ktoré mali to šťastie, že sa dostali do jeho blízkosti. Ako príklad za všetkých spomenieme mladého lekárnika [[Wilhelm Fuchs|Wilhelma (Viliama) Fuchsa]], ktorý bol významným odborníkom na [[baníctvo]], [[mineralógia|mineralógiu]] a [[hutníctvo]] v Rakúsko-uhorskej monarchii a korešpondujúcim členom [[cisárskej]] [[Rakúska akadémia vied|Rakúskej akadémie vied]]. Bencúr, ako to mal vo zvyku, diskrétne a všestranne podporoval Viliama Fuchsa až do jeho predčasnej smrti v roku [[1853]]. Svojej rodnej obci [[Jasenová]] Bencúr prispel značnou sumou peňazí na stavbu kostola aj fary. Na postavenie kostola dal 500 zlatých, na školu 300 zlatých, na faru 100 zlatých a pre cirkev založil základinu 5 000 zlatých. Pre matkocirkev v Leštinách, kde bol pokrstený daroval 500 zlatých. Okrem toho Martin Bencúr testamentom určil pre jasenovskú základinu 5 250 zlatých, ktorá mala byť uložená u kniežaťa [[Esterházy|Esterházyho]]. V roku [[1853]] Bencúr kostolu venoval najväčší zvon odliaty v Šoprone zvonárskym majstrom Geltenhoferom, ktorý farnosti slúži aj v súčasnosti<ref>Slovenské Noviny (Viedeň) sobota 24. september 1853, č. 112, s. 434 - 435.</ref>. V roku [[1842]] Martinom Bencúrom a švagrinou Katarínou Munker bola založená Bencúrovsko - Munkerovská základina s cieľom z úrokov každoročne odmeniť najlepších žiakov knihami.<ref>ZOCH, Pavel, Koruhev na Sionu 6 (2), 1883, s. 30.</ref> Na evanjelických školách v [[Šopron|Šoprone]] študovali mnohí študenti z Oravy aj za výdatnej podpory finančných základín Martina Bencúra a ďalšieho jasenovského rodáka a obyvateľa Šoprona [[Daniel Čaplovič|Daniela Čaploviča]]. Martin Bencúr po svojej smrti odkázal tamojšiemu učiteľskému ústavu 3 000 zlatých a alumneu 1 000 zlatých. Štátny úradník Daniel Čaplovič dal na základinu školského štipendia 1000 zlatých na podporu slovenských študentov.<ref>Geschichte des evangelischen Gymnasiums zu Oedenburg nebst den Denkwürdigkeiten der evangelischen Gemeinde daselbst. ... Von Matthias Müllner (1857).</ref> Aj [[Martin Kukučín]], tiež z rodiny Martina Bencúra, s pomocou vdovy po Martinovi Bencúrovi, mohol v Šoprone absolvovať ôsmy ročník gymnázia a maturitu. == Referencie == {{Referencie}} {{DEFAULTSORT:Bencúr, Martin}} [[Kategória:Slovenskí lekárnici]] [[Kategória:Slovenskí filantropi]] [[Kategória:Osobnosti z Jasenovej]] </nowiki> =============´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´ <nowiki> {{Infobox Osobnosť | Meno = Ladislav Jurkovič | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský evanjelický kňaz, publicista, redaktor | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dn|1905|11|28}} | Miesto narodenia = [[Modra-Kráľová]], [[Rakúsko-Uhorsko]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1997|5|1|1905|11|28}} | Miesto úmrtia = [[Košice]], [[Slovensko]] | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[Evanjelická bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave]], [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského]] | Profesia = | Aktívne roky = | Rodičia = Ján Vladimír Jurkovič (* 1865{{--}}† 1943){{break}} Mária, rodená Melfeberová (* 1873{{--}}† 1960) | Príbuzní = pravnuk [[Samuel Jurkovič|Samuela Jurkoviča]] | Súrodenci = [[Miloš Jurkovič]] (* 1900{{--}}† 1987){{break}} Ivan (* 1899{{--}}† 1993{{break}} Želmira Emilia Jurkovičová (* 1893{{--}}† 1895){{break}} Anna Procházková, rodená Jurkovičová (* 1897{{--}}† 1981) {{break}} Elena Pavlina Štetková, rodená Jurkovičová (* 1895{{--}}† 1992) | Súrodenci | Manželka = Gabriela, rodená Kraftová | Deti = Miloš (*1937){{break}}Branislav (*1941) | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} [[Ing.]] '''Miloš Jurkovič''' (* [[30. júl]] [[1900]], [[Modra]]{{--}} † [[13. december]] [[1987]], [[Bratislava]]) bol slovenský [[historik]], [[múzejník]], [[publicista]], [[fotograf]].<ref>ÁBELOVSKÝ, Ján. ''Biografický lexikón Slovenska.'' Martin: Slovenská národná knižnica, 2010, IV., Ch-Kl. ISBN 9788089301577</ref> == Životopis == Miloš Jurkovič v rokoch [[1906]]{{--}}[[1910]] navštevoval evanjelickú ľudovú školu v [[Kráľová|Kráľovej]], v rokoch [[1910]]{{--}}[[1914]] meštiansku školu v [[Modra|Modre]], v rokoch [[1914]]{{--}}[[1918]] študoval na [[Evanjelické lýceum|Evanjelickom lýceu]] v [[Šopron|Šoprone]]. Po maturite na gymnáziu Miloš Jurkovič v roku [[1919]] nastúpil na štúdium poľnohospodárskeho inžinierstva na [[České vysoké učení technické v Praze|Českém vysokém učení technickém v Praze]], kde v roku [[1923]] promoval na inžiniera ([[Ing.]]). Po absolvovaní základnej vojenskej služby v rokoch 1923{{--}}1924 pracoval v Štátnych výskumných ústavoch potravinárskych v Bratislave. V roku [[1927]] prešiel k [[Národní zemědělské muzeum|Zemedelskému múzeu v Prahe]], kde získal odbornú prax pod vedením profesora [[Josef Kazimour|Josefa Kazimoura]]. V tomto čase podnikol študijné cesty do významných poľnohospodárskych múzeí vo [[Francúzsko|Francuzsku]], [[Taliansko|Taliansku]], [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]], [[Rakúsko|Rakúsku]] a [[Maďarsko|Maďarsku]], z ktorých poznatky využil pri vytváraní poľnohospodárskeho múzea v [[Bratislava|Bratislave]]. Venoval sa najmä príprave expozícií, zhromažďovaniu zbierkových predmetov a literatúry, ale aj systematickému výskumu dejín slovenského poľnohospodárstva. V novo vytvorenom [[Zemedelské múzeum|Zemedelskom múzeu]] v [[Bratislava|Bratislave]] bol najprv asistentom a v rokoch [[1927]]{{--}}[[1940]] správcom múzea. Tu viedol aj agendu [[Lesnícke múzeum|Lesníckeho múzea]] a všestranne sa staral o jeho rozvoj. Spojením zemedelského a vlastivedného múzea v roku [[1940]] vzniklo [[Slovenské múzeum]], kde Ing. Jurkovič bol v rokoch [[1940]]{{--}}[[1948]] hlavným správcom a v rokoch [[1949]]{{--}}[[1955]] jeho riaditeľom. V roku [[1955]] musel z politických dôvodov a pre náboženské zmýšlanie opustiť funkciu riaditeľa. V rokoch [[1955]]{{--}}[[1959]] bol vedúcim prírodovedného oddelenia múzea a v roku [[1960]] vedúci Kabinetu múzejnej a vlastivednej práce Slovenského múzea. V tom istom roku odišiel do dôchodku a žil v Bratislave. Zomrel 13. decembra 1987.<ref>VONTORČÍK, Jozef, ''Výnimočná múzejnícka osobnosť Ing. Miloš Jurkovič.'' Múzeum . - Roč. 46, č. 4 (2000), s. 47-48, ISSN:0027-5263</ref> == Dielo == Miloš Jurkovič patrí medzi zakladajúce osobnosti slovenského múzejníctva. Zaslúžil sa o vybudovanie zbierok a postavenie budovy Slovenského múzea na Vajanského nábreží v Bratislave. V Slovenskom múzeu vybudoval zbierkový fond, knižnicu a oddelenie galérie z ktorého v roku 1943 vznikla Slovenská galéria, predchodca [[Slovenská národná galéria|Slovenskej národnej galérie]]. Spolu s Ing. [[Juraj Martinka|Jurajom Martinkom]], predsedom Miestneho výboru múzea má Miloš Jurkovič zásluhu na založení [[Lesnícke múzeum|Lesníckeho múzea]] a vybudovanie zbierkového fondu v oblasti dokumentácie lesníctva, poľovníctva a drevárstva.<ref>URGELA, Jozef ''Naši jubilanti Ing. Miloš Jurkovič'', Les, Roč. 41, č. 7 (1985), s. 334</ref> Ako dôchodca sa sa aktívne činil pri znovuzakladaní [[Slovenské poľnohospodárske múzeum|Slovenského poľnohospodárskeho múzea]] v Nitre.<ref>PODOLÁK, Ján ''Ing. Miloš Jurkovič (1900-1987)''. Agrikultúra 22 . -Bratislava: Príroda, 1989 . - S. 7-10</ref> Bol tvorcom včelárskych expozícií v rámci hospodárskych a lesníckych výstav v republike <ref>VONTORČÍK, Jozef, ''Spomienka - Ing. Miloš Jurkovič a včelárstvo na Slovensku.'' Včelár . - Roč. 75, č. 1 (2001), s. 16 , ISSN:0139-6064</ref> Bol členom výboru Zväzu slovenských múzeí a pôsobil v Muzeologickom kabinete. Bol členom komisie SAV pre poľnohospodársku terminológiu a pôsobil aj na [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského|Filozofickej fakulte Univerzity Komenského]] a [[Osvetová škola|Osvetovej škole]] v [[Bratislava|Bratislave]], kde prednášal [[muzeológia|muzeológiu]]. Bol predsedom redakčnej rady zborníka [[Agrikultúra]]. Bol priekopníkom aplikovania vedy a techniky do moderného slovenského múzejníctva. Je autorom ôsmych kníh a viac ako 400 príspevkov v odborných časopisoch z oblasti slovenského ovocinárstva, lesníctva, zverolekárstva a poľnohospodárstva. Písal o osobnostiach národnobuditeľského a osvetovobuditeľského diania. Je autorom životopisných príspevkov viac ako osemdesiatich osobností.<ref>VONTORČÍK, Jozef, ''Poľnohospodársky múzejník, publicista a bibliograf Ing. Miloš Jurkovič (1900-1987).'' Poľnohospodárstvo . - Roč. 47, č. 1 (2001), s. 71-73 , ISSN:0551-3677</ref> <nowiki> == Knihy (výber) == * == Ocenenia (výber) == * [[1957]] – čestný člen Zväzu slovenských múzeí * [[1968]] – Cena Andreja Kmeťa * [[1968]] - čestný člen Slovenskej spoločnosti pre dejiny vied a techniky pri SAV == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * HALMOVÁ, Žofia. ''Miloš Jurkovič: život a dielo.'' Bratislava: Ústr. správa múzeí a galérií, 1985. == Externé odkazy == * https://chamo.kis3g.sk/search/query?match_1=MUST&field_1&term_1=Milo%C5%A1+Jurkovi%C4%8D&filter_bl=a&filter_bl=b&sort=relevance&theme=snk_clanky Zoznam diel Miloša Jurkoviča] v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice {{DEFAULTSORT:Jurkovič, Ladislav}} [[Kategória:Slovenskí evanjelickí kňazi]] [[Kategória:Slovenskí teológovia]] [[Kategória:Absolventi Evanjelickej bohosloveckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] [[Kategória:Absolventi Filozofickej fakulty Univerzity Komenského]] [[Kategória:Osobnosti z Modry]] </nowiki> ============´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´ =============´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´ <nowiki> {{Infobox Osobnosť | Meno = Alice Hux | Rodné meno = | Popis osoby = slovenská a švajčiarska biochemička | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dn|1938|08|03}} | Miesto narodenia = [[Bratislava|Bratislava]], [[Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = biochemička | Známy vďaka = | Alma mater = [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave]] | Profesia = | Aktívne roky = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Deti = (* 1968), (* 1975) | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Chémia | Portál2 = | Portál3 = }} '''Alice Hux, rodená Lukačková''', [[Doctor philosophiæ|Ph.D.]] (* [[8. marec]] [[1957]], [[Bratislava|Bratislava]]) je slovenská [[biochemik|biochemička]], pôsobiaca vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]] <ref>Huxley A, Miles N. ''Alice Huxley and Nick Miles of Speedel on the company's pipeline and future plans. Interview by Christopher Watson and Stephen Carney''. Drug Discov Today. 2005 Jul 1;10(13):881-3. doi: 10.1016/S1359-6446(05)03488-4. PMID: 15993805.</ref> == Životopis == Po maturite na gymnáziu v Bratislave Alica Lukačková v roku [[19]] začala študovť biochémiu na [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]], kde v roku [[1982]] promovala. Doktor prírodných vied ([[RNDr.]]) [[1983]] v odbore [[biochémia]] na [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]]. Po štúdiách v Bratislave odišla do [[Švajčiarsko|Švajčiarska]] a začala pôsobiť vo farmaceutickom výskume. V roku [[1982]] v rámci postdoktorandského štipendia nastúpila na biotechnologické oddelenie [[Ciba-Geigy]] v [[Bazilej|Bazileji]], kde postupne zastávala rôzne riadiace funkcie v oblasti endokrinologického výskumu a klinického vývoja liečiv pôsobiacich na kardiovaskulárny systém a nových kancerostatík. Po zlúčení [[Sandoz|Sandozu]] a [[Ciba-Geigy]] v roku [[1996]] v novo vytvorenom [[Novartis|Novartise]] prevzala úlohu globálnej projektovej manažérky, v ktorej viedla niekoľko multidisciplinárnych tímov vyvíjajúcich nové lieky v oblasti kardiovaskulárnych a transplantačných terapií. V roku [[1998]] Alice Huxley spolu so svojím manželom Mariusom Sutterom založila spoločnosť Speedel Pharma. V roku [[2000]] sa stala a generálnou riaditeľkou biotechnologickej spoločnosti [[Speedel Holding AG]]. V roku [[2008]] farmaceutická spoločnosť Novartis kúpila všetky registrované akcie spoločnosti a Speedel Holding AG zanikla.<ref>https://index.sme.sk/c/3969515/novartis-chce-prevziat-biotechnologicku-firmu-speedel.html</ref> Finančné prostriedky z predaja start-upu Speedel Alice Huxley Sutter použila na rozbehnutie nového projektu spoločnosti [[Aliophtha AG]] zameranej na výskum a vývoj v oblasti farmaceutických produktov vrátane biologických a biotechnologických produktov a výroby a komercializácie takýchto produktov. == Dielo == Dr. Huxley Sutter objavila Aliskiren, prvý inhibítor renínu, ktorý bol schválený [[FDA]] v [[USA]] v marci [[2007]] a [[EMEA]] v [[EÚ]] v auguste [[2007]] na liečbu esenciálnej hypertenzie. Pod vedením dr. Huxley [[Speedel Holding AG]] vyvíjal aj ďalšie generácie inhibítorov renínu, látky SPP301 (antagonista endotelínového receptora A) II, SPP200 (priamy inhibítor trombínu), SPP2745 (inhibítor syntázy aldosterónu), ktoré sa dostali do rôznych fáz klinického výskumu. Za objav Aliskirenu a jeho zavedenie do klinickej praxe Speedel s Novartisom získali Zlatú medailu v siedmom ročníku súťaže Wall Street Journal za technologickú inováciu. <ref>"Speedel and Novartis have won the overall Gold Award in the seventh annual Wall Street Journal contest for Technology Innovation for their work in discovering and developing SPP100 (aliskiren) the first direct renin inhibitor for treating hypertension" Internet Wire, 24 Sept. 2007, p. NA. Gale OneFile: Health and Medicine, link.gale.com/apps/doc/A169033605/HRCA?u=anon~e75eedb8&sid=sitemap&xid=46376bb2.</ref> == Publikácie (výber) == == Ocenenia (výber) == * [[2008]] – BioValley Life Sciences Award <ref>https://www.regbas.ch/files/news/480_BLSW_Program2008.pdf</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * GRADMAN, Alan H., KAD, Rishi. ''Renin Inhibition in Hypertension'', Journal of the American College of Cardiology, Volume 51, Issue 5, 2008, Pages 519-528. * HANESSIAN S, GUESNÉ S, CHÉNARD E. ''Total synthesis of "aliskiren": the first Renin inhibitor in clinical practice for hypertension.'' Org Lett. 2010;12(8):1816‐1819. doi:10.1021/ol100427v {{DEFAULTSORT:Huxley, Alice}} [[Kategória:Slovenskí chemici]] [[Kategória: absolventi Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]] [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] </nowiki> ´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´ =============´´´ <nowiki> ´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´ {{Infobox Osobnosť | Meno = Alice Hux | Rodné meno = | Popis osoby = slovenská a švajčiarska biochemička | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dn|1938|08|03}} | Miesto narodenia = [[Bratislava|Bratislava]], [[Československo]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = biochemička | Známy vďaka = | Alma mater = [[Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave]] | Profesia = | Aktívne roky = | Rodičia = otec MUDr. [[Daniel Belluš]], matka Augusta Bellušová, rod. Baxová | Príbuzní = strýko [[Emil Belluš]] | Súrodenci = | Manželka = Miriam, rodená Nováková | Deti = Jela (* 1968), Zuzana (* 1975) | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Chémia | Portál2 = | Portál3 = }} [[Profesor|Prof.]] [[Ing.]] '''Daniel Belluš''', [[Doctor philosophiæ|Ph.D.]] (* [[8. marec]] [[1938]], [[Trnava|Trnava]]){{--}}† [[18. september]] [[2011]], [[Bazilej]], [[Švajčiarsko]]) bol slovenský [[chemik]], [[Vysokoškolský profesor|univerzitný profesor]] pôsobiaci vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]] <ref>UHER, Michal a Viktor MILATA. Prof. Ing. Dr. Drs. h.c. Daniel Belluš: slovenský a švajčiarsky vedec svetového formátu. Bratislava: Vydavateľstvo STU, 2008. ISBN 9788022728768.</ref> == Životopis == Po maturite na gymnáziu v Trnave Daniel B v roku [[1952]] nastúpil na štúdium chémie na vtedajšej [[Chemická fakulta|Chemickej fakulte]] [[SVŠT]], v súčasnosti [[Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Fakulte chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave]], kde v roku [[1960]] promoval na inžiniera chémie ([[Ing.]]). Po ukončení štúdia jeden rok pracoval vo [[Výskumný ústav pre petrochémiu|Výskumnom ústave pre petrochémiu]] v [[Nováky|Novákoch]]. V rokoch [[1961]]{{--}}[[1967]] pôsobil na [[Ústav polymérov|Ústave polymérov]] [[Slovenská akadémia vied|Slovenskej akadémie vied]], kde sa postupne stal vedúcim skupiny študujúcej fotoreaktívne polyméry. V roku [[1967]] na Ústave polymérov SAV obhájil kandidátsku dizertačnú prácu a získal vedecko-pedagogický titul [[Kandidát vied|CSc.]], v súčasnosti [[Doktor (PhD.)|PhD]]. V rokoch [[1967]]{{--}}[[1969]] bol na študijnom pobyte na prestížnom Švajčiarskom federálnom technologickom inštitúte ([[ETH|ETH]]) v [[Zürich|Zürichu]]. Tu nadviazal kontakty s vynikajúcimi chemikmi, ako boli nositeľ [[Nobelova cena za chémiu|Nobelovej ceny za chémiu]] profesor [[Vladimír Prelog]] a profesor [[Albert Eschenmoser]]. S prof. Kurtom Schaffnerom pracoval najmä v oblasti fotochémie steroidov. Po okupácii Československa v roku 1968 sa profesor Belluš rozhodol zostať vo Švajčiarsku, kde postupne rozvinul svoj talent vedca a realizátora vedeckého výskumu spojeného s obdivuhodným funkčným postupom v centrálnych chemických laboratóriách firmy [[Ciba-Geigy Ltd|Ciba-Geigy Ltd]]. V Ciba-Geigy Ltd (po zlúčení v roku [[1996]] so spoločnosťou [[Sandoz]] vznikol [[Novartis]]) pôsobil v rokoch [[1969]]{{--}}[[1997]], od roku [[1973]] viedol výskumnú skupinu, v rokoch [[1981]]{{--}}[[1985]] bol riaditeľom Central Research laboratórií, v rokoch [[1985]]{{--}}[[1991]] bol vedúcim celosvetového výskumu a vývoja fy. Ciba-Geigy Ltd, v rokoch [[1991]]{{--}}[[1996]] riaditeľ Global Corporate Research Ciba-Geigy a Novartis. Po odchode do dôchodku z firmy Novartis v roku [[1997]] prof Belluš založil firmu [[Bellus Science and Innovation Int. Consulting]], v ktorej uplatňoval svoje skvelé vedomosti, skúsenosti, odborné a spoločenské styky. V rokoch [[1998]]{{--}}[[2001]] bol vedúcim výskumu divízie "Additívy" fy. Ciba Specialty Chemicals Inc. v Bazileji. Profesor Daniel Belluš neočakávane zomrel [[18.]] [[september|septembra]] [[2011]] v Bazileji. Pochovaný je na cintoríne Hörnli v Riehene, mestskej štvrti Bazileja.<ref>Milan Karvaš, Viktor Milata, Rozlúčka s profesorom Danielom Bellušom. ChemZi. 7/14 2011, s. 355.</ref> == Dielo == Profesor Belluš je autorom 92 publikácií, je držiteľom 48 patentov a spoluautorom 4 kapitol v knižných publikáciách. Sám sa venoval hlavne výskumu bioaktívnych heterocyklov a zlúčenín obsahujúcich malé kruhy. V roku [[1978]] objavil novú reakciu allyléterov s keténmi, ktorá je dnes známa v literatúre pod pomenovaním [[Belluš-Claisenov prešmyk]].<ref>Ernst, B. (2011), Daniel Belluš (1938–2011). Angew. Chem. Int. Ed., 50: 11040-11040.</ref> Neskôr, ako vedúci celosvetového výskumu fy. Ciba-Geigy Ltd so svojimi spolupracovníkmi hlavné výsledky dosiahol v oblastiach syntetických pyretroidov, fotoiniciátorov a v oblasti homogénnych chirálnych katalyzátorov. V roku [[1987]] koncipoval a presadil v oblasti agrochemikálií nový projekt „Chiralita", ktorý sa stal významným prelomom v oblasti agrochémie, pretože odvtedy je možné znížiť aplikačné množstvá chirálnych prípravkov na ochranu rastlín až o 50 %. Ako riaditeľ Central Research laboratórií a vedúci celosvetového výskumu a vývoja v Ciba-Geigy Ltd zodpovedal za výskum a vývoj v rámci koncernu zvlášť vo vybraných oblastiach bioorganickej chémie zlúčenín pre farmáciu, ochranu rastlín i nových oblastí materiálových a bioanalytických vied. Jednalo sa predovšetkým o therapeuticky využiteľnú koncepciu antisens technológie vedúcej k vôbec prvému farmaceutickému produktu na báze antisens. výskum a uvedenie na trh optických imunosensorov, nových materiálov na optické uchovávanie dát, nových materiálov na výrobu kontaktných šošoviek i latentných pigmentov. == Pedagogika == Profesor Daniel Belluš pôsobil od roku [[1981]] ako profesor organickej chémie na univerzite vo [[Fribourg|Fribourgu]] a ako hosťujúci profesor na univerzitách v Amsterdame, Zürichu, na Max Planckovom inštitúte v Mülheime a. d. Ruhr, Pittsburgu, Montreale a Nagoji. Viac ako 170-krát bol pozvaný prednášať na rôzne sympóziá a univerzity. Je jedným zo spoluvydavateľov 48 dielnej prestížnej série kníh [[Science of Synthesis]] (vyd. Thieme publishers, Stuttgart). Prof. Belluš bol členom redakčných rád vedeckých časopisov [[Helvetiva Chimica Acta]], [[Angewandte Chemie]], [[Synthesis]], [[Chemical Papers]] a kompendia [[Progress in Heterocyclic Chemistry]]. Bol členom viacerých chemických spoločností (švajčiarskej, americkej, anglickej, slovenskej). Na troch univerzitách mu udelili titul Dr. h. c. Profesor Belluš sa významne podieľal aj na rozvoji slovenskej chémie po roku [[1989]]. Prispel značnou mierou k nadviazaniu kontaktov medzi slovenskými a švajčiarskymi firmami. Svojimi radami, skúsenosťami a konatkmi v zahraničí napomohol k rozvoju kontrakčným syntetickým laboratóriám Synkola v Bratislave. Významne prispel k doplneniu prístrojového vybavenia viacerých slovenských chemických pracovísk. Slovenským vedcom umožnil vybrať si zariadenia priamo v skladoch firmy s použitými prístrojmi a zariadil ich darovanie. Mimoriadne sú zásluhy profesora Belluša o kvalitu chémie na Slovensku. V roku [[1993]] Inicioval a presadil sériu prednášok významných vedcov z rôznych oblastí chémie nazvaný [[Ciba Lectures]] v rámci ktorých mala chemická obec Slovenska, Maďarska a Českej republiky možnosť vidieť aj počuť skutočne špičkových reprezentantov európskej chémie. Tento seriál prednášok pokračuje od roku [[1998]] pod názvom [[Novartis Lectures]]. V rámci týchto prednášok priviedol na Slovensko vynikajúcich svetových vedcov v odbore organickej a farmaceutickej chémie, vrátane viacerých laureátov Nobelových cien. V roku 2006 ustanovila Slovenská chemická spoločnosť "Cenu Daniela Belluša". [[Medaila Daniela Belluša]] je cenou SCHS udeľovanou pri významných životných jubileách slovenským chemikom. <ref>Dalma Gyepesová, Medaily a ocenenia udeľované Slovenskou chemickou spoločnosťou. ChemZi 4/8 2009 s. 20.</ref>. Svoju pracovitosť, cieľavedomosť a svoje nezištné ľudské vlastnosti uplatnil aj ako člen [[Rotary klub]] [[Bratislava]]. <ref>https://www.rotary2240.org/cs/klub/rc-bratislava/clenove/</ref> == Publikácie (výber) == * Belluš, D., D. R. Kearns, and K. Schaffner. "Photochemische Reaktionen. 52. Mitteilung [1]. Zur Photochemie von α, β‐ungesättigten cyclischen Ketonen: Spezifische Reaktionen der n, π*‐und π, π*‐Triplettzustände von O‐Acetyl‐testosteron und 10‐Methyl‐Δ1, 9‐octalon‐(2)." Helvetica Chimica Acta 52.4 (1969): 971-1009. * Bellus, D., and B. Ernst. "Cyclobutanone und Cyclobutenone in der Natur und in der Synthese." Angewandte Chemie 100.6 (1988): 820-850. * Belluš, Daniel, and Beat Ernst. "Cyclobutanones and cyclobutenones in nature and in synthesis [new synthetic methods (71)]." Angewandte Chemie International Edition in English 27.6 (1988): 797-827. * Martin, P., H. Greuter, and D. Bellus. "Synthesis and reactivity of compounds with cyclobutane rings (s). 13. A simple, stereoselective, highly versatile synthesis of dichlorovinylcyclopropanecarboxylic acids via 2-chlorocyclobutanones." Journal of the American Chemical Society 101.19 (1979): 5853-5854. * Bellus, Daniel. "Synthesis and reactivity of compounds with cyclobutane ring (s). 11.[2+ 2] Cycloadditions of tetraalkoxyethylenes with ketenes: a general route to 2-substituted 1-hydroxycyclobut-1-ene-3, 4-diones." Journal of the American Chemical Society 100.25 (1978): 8026-8028. * Bellus, Daniel. "Synthesis and reactivity of compounds with cyclobutane ring (s). 10. Syntheses of squaric acid, its monoorthoesters, and related derivatives via [2+ 2] cycloadditions of tetraalkoxyethylenes with heterosubstituted ketenes." The Journal of Organic Chemistry 44.8 (1979): 1208-1211. * Bellus, D. "Copper-catalyzed additions of organic polyhalides to olefins: a versatile synthetic tool." Pure and applied chemistry 57.12 (1985): 1827-1838. * Tombo, Gerardo M. Ramos, and Daniel Belluš. "Chirality and crop protection." Angewandte Chemie International Edition in English 30.10 (1991): 1193-1215. == Ocenenia (výber) == * [[1982]] – vedecká cena mesta Basilej * [[1993]] – Zlatá medaila Slovenskej chemickej spoločnosti * [[2004]] - Votočkova medaila ČCHS Praha * [[2010]] - Rad Ľudovíta Štúra I. triedy <nowiki> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == https://schems.sk/ocenenia-podla-mena/ {{DEFAULTSORT:Belluš, Daniel}} [[Kategória:Slovenskí chemici]] [[Kategória:Slovenskí univerzitní profesori]] [[Kategória:Absolventi Fakulty chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave]] [[Kategória:Osobnosti z Trnavy]] </nowiki> ´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´ ´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´ <nowiki> {{Biografický výhonok}} '''Royal Society of Chemistry''', RSC ([[Kráľovská chemická spoločnosť]]) je najstaršou chemickou spoločnosťou na svete so sídlom [[Londýn|Londýne]], ktorá bola založená v roku 1841. O sedem rokov neskôr [[kráľovná]] [[Viktória]] udelila spoločnosti Kráľovskú chartu, ktorá potvrdila jej účel ''všeobecného pokroku v chemickej vede''. == História == V súčasnosti so svojimi viac ako 54 000 členmi po celom svete je medzinárodne uznávanou neziskovou vydavateľskou a znalostnou spoločnosťou. Sídli spolu s ďalšími siedmymi spoločnosťami porovnateľného postavenia v [[Burlington House]], [[Piccadilly]], [[Londýn]]. Má tiež kancelárie v [[Thomas Graham House]] v [[Cambridge]], kde sídli jej vydavateľstvo [[RSC Publishing Home]]. RSC vykonáva výskum, vydáva časopisy, knihy a databázy, organizuje konferencie, semináre a workshopy. Je to profesionálny orgán pre chémiu v Spojenom kráľovstve právom udeľovať štatút [[Chartered Chemist]] ([[CChem]]). Označenie FRSC sa udeľuje skupine volených členov spoločnosti, ktorí významne prispeli k chémii a iným styčným disciplínam, ako je biologická chémia. Pred rokom 2006 boli mená Fellows zverejňované každý rok v [[The Times]] ([[Londýn]]). [[Honorary Fellowship]] of the Society (HonFRSC) sa udeľuje za vynikajúce výsledky v oblasti chémie. [[RSC]] vykonáva výskum, vydáva časopisy, knihy a databázy, ako aj organizuje konferencie, semináre a workshopy. Okrem svojej hlavnej činnosti napomáhať rozvoju chémie ako vedy, podporovať jej aplikácie a šíriť chemické poznatky, veľmi starostlivo analyzuje aj úroveň jednotlivých škôl v [[Británia|Británii]]. Jej akreditačné oddelenie má podrobný prehľad o všetkých školách a študijných programoch, ktoré cyklicky preveruje a predlžuje ich akreditáciu. RSC financuje rozsiahle programy pomoci učiteľom pri vyučovaní chémie, organizuje vzdelávacie aktivity na školách a univerzitách a pomáha svojim členom pri riešení profesionálnych problémov pri výkone povolania chemikov. Jej dosah na dianie na poli chémie je citeľný aj v medzinárodnom meradle, čo dokumentuje aj najväčším počtom zahraničných členov v porovnaní s inými chemickými spoločnosťami.<ref>https://www.rsc.org/</ref> == Typy členstva == Existuje viacero kategórií členstva. Každá z kategórií členstva odzrkadľuje konkrétnu fázu kariéry a úroveň skúseností so zameraním na výhody člena.<ref>https://www.rsc.org/membership-and-community/join/membership-regulations/</ref> * '''Affiliate Member''' (pridružený člen). Kategória pre študentov a tých, ktorí sa zaoberajú chemickými vedami, ktorí nespĺňajú požiadavky pre nasledujúce kategórie. * '''AMRSC''': Associate Member of the Royal Society of Chemistry. Vstupná úroveň pre členstvo v RSC, AMRSC sa udeľuje absolventom (alebo ekvivalentom) v chemických vedách. * '''MRSC''': Member of the Royal Society of Chemistry. Udeľuje sa absolventom (alebo ekvivalentom) s najmenej 3-ročnou praxou, ktorí získali kľúčové zručnosti v chémii svojou profesionálnou činnosťou. * '''FRSC''': Fellow of the Royal Society of Chemistry sa udeľuje tým, ktorí mimoriadne prispeli k rozvoju chémie. * '''HonFRSC''': Honorary Fellow of the Royal Society of Chemistry sa udeľuje každej osobe, ktorá je významná vo vede alebo profesii chémie. Patria sem napr. nositelia [[Nobelovej ceny]]. * '''CChem''': Chartered Chemist. Udelenie CChem sa posudzuje oddelene od prijatia do kategórie členstva v RSC. Udeľuje sa aktívnym chemikom v chemických vedách s odpovedajúcou kvalifikáciou a profesionálnymi skúsenosťami. Všetci kandidáti na Chartered Chemist musia byť členom (MRSC) alebo Fellow (FRSC). * '''CSci''': Chartered Scientist RSC má licenciu od [[Science Council]] na registráciu Chartered Scientist. * '''EurChem''': Európsky chemik RSC je členom Rady pre chémiu Európskych spoločenstiev (ECCC) a môže toto označenie udeliť certifikovaným chemikom. * '''MChemA''': Mastership in Chemical Analysis RSC udeľuje túto postgraduálnu kvalifikáciu, ktorá je štatutárnou kvalifikáciou Spojeného kráľovstva pre prax verejného analytika. Sú vyžadované zákonom vo Veľkej Británii. Uchádzači musia poskytnúť písomný dôkaz o príslušnej kvalifikácii a zložiť písomnú a praktickú skúšku. <ref>[http://www.rsc.org/Education/Qualifications/MChemA/Index.asp RSC Web page MChemA]</ref> == Časopisy, vydavateľská činnosť == Royal Society of Chemistry vydáva viac ako 50 popredných svetových časopisov, ktoré pokrývajú základné chemické vedy a príbuzné oblasti. RSC vydavateľstvo každoročne vydáva veľké množstvo vedeckých monografií, učebníc a populárno-vedeckých kníh. RCS databázy MarinLit, The Merck Index* Online, ChemSpider poskytujú vysoko kvalitné chemické informácie pre vedcov, odborníkov a študentov z oblasti chémie. <ref>https://www.rsc.org/journals-books-databases/</ref> <nowiki> == Referencie == {{Referencie}} </nowiki> ´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´ <nowiki> {{Infobox Osobnosť | Meno = (banský odborník) | Portrét = | Popis = | Veľkosť obrázka = | Dátum narodenia =[[1. august]] [[1802]] | Miesto narodenia =[[Levoča]] | Dátum úmrtia ={{dúv|1853|1|28|1802|8|1}} | Miesto úmrtia =[[Belehrad]] | Štát pôsobenia = | Národnosť = [[Slovensko|slovenská]] | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[Viedenská univerzita]], [[Banská akadémia]] [[Banská Štiavnica]] | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Rodičia = [[Ján Samuel Fuchs]], Judita, rod. Kowalska | Príbuzní = | Súrodenci = [[Albert Fuchs]] | Manželka = | Deti = }} '''V''' (* [[1. august]] [[1802]], [[Levoča]]{{--}}† [[28. január]] [[1853]], [[Belehrad]]) bol [[lekárnik]], [[chemik]], [[hutník]], [[mineralóg]], [[banský odborník]].<ref>Fuchs Wilhelm. In: Österreichisches Biographisches Lexikon 1815–1950 (ÖBL). Band 1, Verlag der Österreichischen Akademie der Wissenschaften, Wien 1957, S. 380.</ref> == Životopis == Viliam (Wilhelm) Fuchs pochádzal z rozvetvenej rodiny Fuchsovcov. Jeho otec [[Ján Samuel Fuchs]] bol evanjelickým farárom, profesorom kežmarského lýcea, haličským superintendentom so sídlom v Ľvove, autorom učebníc pre evanjelické stredné školy, filozofom, matematikom a literátom. Mal sedem súrodencov. Jeho mladším bratom bol fyzik [[Albert Fuchs]] a bratrancom priemyselník a novinár Rudolf Fuchs (* 1809{{--}}† 1892). Po predčasnej smrti svojho otca sa musel boriť s existenčnými problémami. V snahe, čo najrýchlejšie si zabezpečiť živobytie po absolvovaní strednej školy vo Ľvove odišiel do Pešti, kde absolvoval farmaceutický kurz. Svoj záujem o chémiu a botaniku zavŕšil v roku 1826 štúdiom vo Viedni a doktorátom z chémie. V jeho záujme o chémiu a botaniku ho podporoval aj rodák z Banskej Štiavnice chemik a botanik [[Joseph Franz von Jacquin]]. Jeho snaha vydať herbár flóry Schneebergu, najvyššej hory Dolného Rakúska bola však neúspešná. Na výlete do [[Kamenica|Kamenice]] ([[Chemnitz|Chemnitzu]]) zaujalo Fuchsa banícke povolanie natoľko, že sa neskôr rozhodol pre banícke štúdium. Podporu na štúdiom našiel u filantropa Viliama Bencúra, lekárnika v Šoproni, ktorý mu všemožne napomáhal v jeho ďalšej kariére. Bencúr rozpoznal jeho talent pre prírodné vedy a presvedčil ho, aby sa vzdal neúspešnej lekárnickej kariéry a išiel študovať [[baníctvo]] na [[Banská akadémia|Banskú akadémiu]] v [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]]. Dobre pripravený študent trojročné štúdium zvládol za jeden rok. Po úspešnom absolvovaní akadémie sa Fuchs stal významným odborníkom na baníctvo, mineralógiu a hutníctvo v Rakúsko-uhorskej monarchii. Bencúr, ako to mal vo zvyku, diskrétne a všestranne podporoval Viliama Fuchsa až do jeho predčasnej smrti v roku 1853. <ref>KOLBENHEYER, Moriz. Martin Benczur in Protestantische Jahrbücher für Österreich unter Mitwirkung mehrerer protestantischer Theologen und Schulmänner, herausgegeben von Victor Hornyánsky. Dritter Jahrgang 1856. Pest 1856. Bei Gustav Heckenast</ref> Po štúdiu v [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]] v rokoch 1833 a 1834 praxoval Fuchs v baniach v [[Smolník|Smolníku]] ako banský chemik. Od roku 1835 banský úradník v [[Agordo|Agorde]]. V roku 1836 tavičský majster v [[Szászkabánya]] ([[Sasca Montană]] v terajšom Rumunsku). Od roku 1844 radca a správca hút v [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]], kde vynašiel nový spôsob tavenia striebornej rudy. Pretože bol Fuchs zapojený do udalostí v roku 1848, bol v roku 1849 odvolaný zo svojej funkcie. V rokoch 1851 až 1853 viedol banský priemysel v Srbsku. Od roku 1849 bol členom korešpondentom cisárskej [[Rakúska akadémia vied|Rakúskej akadémie vied]].<ref>GÜMBEL, Wilhelm von, "Fuchs, Wilhelm" in: Allgemeine Deutsche Biographie 8 (1878), S. 173-174 [online version]; URL: https://www.deutsche-biographie.de/pnd132157888.html#adbcontent</ref> <nowiki> == Dielo (výber) == * FUCHS, Wilhelm. U''eber den Einfluss der Gestalt des Terrains auf die Resultate barometrischer und trigonometrischer Höhenmessung, so wie auf die Bestimmung der geographischen Lage eines Punktes auf der Oberfläche der Erde''. Wien Gedruckt und im Verlage bei Carl Gerold 1843. == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra (výber)== * HERČKO, Ivan. ''Štúdium rudných žíl banskoštiavnického rudného revíru v 19. storočí a ich zobrazovanie v banských mapách.'' Zborník prednášok k dejinám baníctva na Slovensku 1 : seminár k životu a dielu G. Schweitzera a A. Pécha, 6. septembra 1995 . -Banská Štiavnica : Slovenské banské múzeum, 1995 . - S. 90-114 . == Externé odkazy == {{Autoritné údaje}} {{Biografický výhonok}} {{DEFAULTSORT: Viliam Fuchs (banský odborník)}} [[Kategória:Osobnosti z Levoče]] [[Kategória:Narodenia v 1802]] [[Kategória:Úmrtia v 1853]] </nowiki> ´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´ <nowiki> {{Infobox Osobnosť | Meno = Jozef Bencúr ml. | Portrét = | Popis = vojenský historik, technik, maršal. | Veľkosť obrázka = | Dátum narodenia =[[7. máj]] [[1759]] | Miesto narodenia =[[Kežmarok]] | Dátum úmrtia ={{dúv|1846|04|26|1759|5|07}} | Miesto úmrtia =[[Viedeň]] | Štát pôsobenia = | Národnosť = [[Slovensko|slovenská]] | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[Univerzita Friedricha Schillera v Jene]], [[Univerzita Martina Luthera Halle-Wittenberg]] | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Rodičia = otec [[Jozef Bencúr]] | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Deti = J }} '''Jozef Bencúr ml.''' de Jeszenova (Benczur, Bentzur) (* [[07. máj]] [[1759]], [[Kežmarok]] {{--}} † [[26. apríl]] [[1846]], [[Viedeň]]) bol vojenský [[historik]], [[technik]], [[maršal]]. == Životopis == Syn rektora [[Jozef Bencúr|Jozefa Bencúra]] sa zapísal do 1. ročníka kežmarskej školy roku 1775 ako šestnásťročný. Rodina sa však už o rok presťahovala do Prešporku. V roku 1779 vstúpil do cisárskej armády, kde rýchlo postupoval od [[podporučík|podporučíka]] (1780), cez [[generalmajor|generalmajora]] (1812) až sa napokon stal [[poľný maršal|poľným maršalom]] (nemecky [[Feldmarschall]]) (1823).<ref>https://de.wikipedia.org/wiki/Liste_der_kaiserlichen_Generale_der_Fr%C3%BChen_Neuzeit/B</ref> V hodnosti plukovníka Bencúr sa 28. októbra 1827 stal Bojoval predovšetkým v napoleonských vojnách – vyznamenal sa v tzv. Bitke národov v roku 1813 pri Lipsku, ktorá sa považuje za najväčšiu bitku v dejinách až do obdobia 1. svetovej vojny. V Bitke národov spojené armády Ruska, Pruska, Rakúska a Švédska porazili Napoleonovu francúzsku armádu. Bencúr nebol len vojenským veliteľom, ale navrhoval aj zdokonalenie výzbroje, uskutočnil viaceré inšpekčné cesty pevností vybudovaných na obranu Rakúskej monarchie v 18. storočí a navrhol ich modernizáciu a úpravy pre potreby armády v 19. storočí. Venoval sa vojenskej histórii. Bol nositeľom najvyššieho vyznamenania Rytierskeho kríža Radu Márie Terézie. <ref>WUST, Gustav. Geschichte des k.k. 34. Linien-Infanterie-Regiments Prinz Regent von Preussen. Aus der kaiserlichen königlichen. Hof. und Staatsdruckerei. Wien 1860. </ref> až sa napokon stal poľným maršalom (1820). Účastník vojen s Francúzskom, vyznamenal sa v bitke pri Lipsku roku 1813. Pôvodca návrhov na zdokonalenie výzbroje rakúskej armády. Bol nositeľom najvyššieho vyznamenania Rytierskeho kríža Radu Márie Terézie. == Dielo (výber) == == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == {{Autoritné údaje}} <nowiki> {{DEFAULTSORT:Bencúr Jozef (pedagóg)}} [[Kategória:Príslušníci zemianskeho stavu]] [[Kategória:Narodenia v 1759]] [[Kategória:Úmrtia v 1846]] [[Kategória:Slovenskí šľachtici]] [[Kategória:Uhorskí šľachtici]] [[Kategória:Osobnosti z Kežmarku]] </nowiki> ================================================================== {{Infobox Osobnosť | Meno = | Portrét = | Popis = spisovateľ, pedagóg a osvietenec | Veľkosť obrázka = | Dátum narodenia =[[28. február]] [[1728]] | Miesto narodenia =[[Jasenová]] | Dátum úmrtia ={{dúv|1784|8|21|1728|2|28}} | Miesto úmrtia =[[Bratislava]] | Štát pôsobenia = | Národnosť = [[Slovensko|slovenská]] | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[Univerzita Friedricha Schillera v Jene]], [[Univerzita Martina Luthera Halle-Wittenberg]] | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = Judita, rod. Fuhrmanová | Deti = [[Jozef Bencúr ml.]] }} '''cúr''' de Jeszenova (Benzur, Benczur, Bentzur) (* [[28. február]] [[1728]], [[Jasenová]] - † [[21. august]] [[1784]], [[Bratislava]]) bol [[spisovateľ]], [[pedagóg]], [[osvietenec]] a [[zeman]]. Pseudonym: Eusebius Verinus. == Životopis == Po absolvovaní domácich škôl študoval históriu a právo na univerzite v [[Jena|Jene]] a [[Halle (Saale)|Halle]]. Po návrate zo štúdií bol v rokoch [[1755]]{{--}}[[1760]] rektorom [[evanjelické gymnázium|evanjelického gymnázia]] v [[Kežmarok|Kežmarku]]. V Kežmarku Jozef Bencúr zaviedol reformný plán, ktorý zmodernizoval výučbu a školu priradil k najvýznamnejším evanjelickým vzdelávacím inštitúciám v [[Uhorsko|Uhorsku]] (popri [[Bratislava|Bratislave]], [[Šopron|Šoprone]] a [[Prešov|Prešove]]). Na podnet [[Michal Institoris-Mošovský|Michala Institorisa Mošovského]] Jozef Bencúr v roku [[1760]] prechádza do Bratislavy, kde desať rokov pôsobil vo funkcii rektora [[Evanjelické lýceum v Bratislave|Evanjelického lýcea]]. Počas pôsobenia Bencúra sa bratislavské lýceum stalo najvýznamnejšou evanjelickou školou v Uhorsku. V roku 1771 sa Bencúr vrátil do Kežmarku. Počas svojho druhého rektorátu na kežmarskom gymnáziu ([[1771]] až [[1776]]) sa zaslúžil o ďalšie školské reformy, ale aj o výstavbu novej, kamennej budovy gymnázia. Od roku [[1776]] bratislavský senátor. V roku [[1776]] odišiel Bencúr z Kežmarku do [[Viedeň|Viedne]], kde sa stal riaditeľom kráľovskej dvornej knižnice, pôsobil aj v Uhorskej kráľovskej komore – najvyššej finančnej inštitúcii [[Uhorsko|Uhorska]], a to v [[Budín|Budíne]] a [[Prešopok|Prešporku]]. Autor viacerých geograficko-historických, právnických a náboženských diel v latinčine. Obhajoval právo panovníka na absolutistickú formu vlády. Za svoje služby bol povýšený do šľachtického stavu. Pracoval v zmiešanej komisii pre reformu školstva v Uhorsku a spolupracoval so stúpencom osvietenského absolutizmu [[Adam František Kollár|Adamom Františkom Kollárom]]. Po jeho smrti menovaný za riaditeľa cisárskej knižnice (Rakúska národná knižnica) vo [[Viedeň|Viedni]]. Umrel skôr ako mohol zaujať úrad. Jozef Bencúr zomrel 21. augusta 1784 vo veku 56 rokov v Bratislave. <ref>KOWALSKÁ, Eva. Evanjelické a.v. spoločenstvo v 18. storočí: hlavné problémy jeho vývoja a fungovania v spoločnosti. Bratislava: Veda, 2001. ISBN 8022407046.</ref> <ref>KOWALSKÁ, Eva. Obrazy dejín etník Uhorska v učebných textoch 18. storočia. In Forum Historiae, 2012, roč. 6, č. 2. ISSN 1337-6861. http://www.forumhistoriae.sk/FH2_2012/texty_2_2012/kowalska.pd</ref><ref>AGNET, Ján. Biografický lexikón Slovenska. Martin: Slovenská národná knižnica, 2002, 1, A-B. ISBN 8089023169.</ref> == Dielo (výber) == * BENCÚR, Jozef. ''De dominio eminenti apostolici regis Hungariae et iuribus cum eo connexis.'' Francof: [s. n.], 1784. * BENCÚR, Jozef. ''Animadversiones in P. Chrysostomi Novák vindicias diplomatis Stephanei.'' Viennae: Joseph. Gerold, 1780.) * BENCÚR, Jozef. ''Vorläufige Beantwortung der wichtigen Frage: Ob die Protestanten in Ungarn nach den Landesgesetzen verbunden sind die Stolar- oder Pfarramtsgebühren an die katolischen Pfarren zu entrichten.'' [S. l.]: [s. n.], 1783. * BENCÚR, Jozef. ''Notulae in Agamantis Palladii Academiae Philaletorum Socii Responsa: Ad Dvbia Anonymi Adversus Privilegivm S. Stephani Abbatiae S. Martini de Monte Pannoniae Anno MI [1001] concessum Proposita.'' Viennae: Typis Josephi Gerold, 1780. * BENCÚR, Jozef. ''Vorläufige Ausführung der Rechte des Königreichs Hungarn auf Klein oder Roth Reussen und Podolien, und des Königreichs Böheim auf die Herzogthümer Auschwitz und Zator.'' Wien: Johann Thomas Edlen von Trattnern, 1772. * BENCÚR, Jozef. ''Vorläufige Ausführung der Rechte des Königreichs Hungarn auf Klein oder Roth Reussen und Podolien, und des Königreichs Böheim auf die Herzogthümer Auschwitz und Zator''. Wien: [s.n.], 1773. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://familysearch.org/ark:/61903/3:1:33SQ-GRQF-X3F?mode=g&i=56&cc=1554443 Záznam o narodení a krste v matrike] farnosti v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]] zo dna [[4. apríl|4. apríla]] {{Autoritné údaje}} <nowiki> {{DEFAULTSORT:Bencúr Jozef (pedagóg)}} [[Kategória:Slovenskí pedagógovia]] [[Kategória:Slovenskí autori náučnej literatúry]] [[Kategória:Príslušníci zemianskeho stavu]] [[Kategória:Narodenia v 1728]] [[Kategória:Úmrtia v 1784]] [[Kategória:Slovenskí šľachtici]] [[Kategória:Uhorskí šľachtici]] [[Kategória:Osobnosti z Jasenovej]] </nowiki> <nowiki> '''Družstevníctvo na Slovensku''' = Úvod = Mladšie generácie narodené po druhej svetovej vojne a vyrastajúce v časoch „reálneho socializmu“ si zväčša pod pojmom družstvo predstavia [[jednotné roľnícke družstvo]] ([[JRD]]), druh poľnohospodárskeho družstva, ktoré boli v [[Česko-Slovensku]] počas vlády komunistov v rokoch [[1948]] – [[1990]] založené prakticky v každej dedine. Jeho členmi boli bývalí súkromní roľníci, ktorí odovzdali všetky svoje pozemky do vlastníctva družstva a museli povinne pracovať v družstve. Gazdovia museli družstvu odovzdať aj živý a mŕtvy inventár, osivo, sadivo a krmivo, hospodárske budovy a iné stavby, prípadne remeselnícke potreby. Ich neslávna história skončila pádom komunistického režimu v Česko-Slovensku po Nežnej revolúcii a v histórii svetového družstevníctva tvorí skôr smutnú epizódu toho, ako sa aj tá najušľachtilejšia myšlienka dá zneužiť skupinovými záujmami jednej štátostrany bažiacej po svetovláde. == Stručná história družstevníctva == Družstevné myšlienky sa v [[Európa|Európe]] objavujú už na prelome osemnásteho a devätnásteho storočia a ich nositeľmi sú poprední [[utopickí]] [[socialisti]] [[Robert]] [[Owen]] ([[1771]] – [[1858]]) a [[François]] [[Marie]] [[Charles]] [[Fourier]] ([[1772]] – [[1837]]). [[Owen]], samotný továrnik, sa snažil zo svojich robotníkov utvoriť prvú socialistickú spoločnosť, ktorú si predstavoval ako federáciu družstevných osád, v ktorých jedinou formou vlastníctva malo byť osobné vlastníctvo spotrebných predmetov. Iným známym utopistom bol [[Francúz]] [[Fourier]], ktorý rozvíjal myšlienky francúzskych materialistov s cieľom vytvoriť také zriadenie, ktoré by umožňovalo plne uspokojiť ľudské potreby (vášne) a ich ďalší rozvoj. [[Utopisti]] však svoje myšlienky nevnucovali násilím (ako to bolo neskôr v prípade marxistov, ktorí nanucovali svoje myšlienky násilím a triednym bojom), ale skôr, aby ich myšlienky ľudia sami dobrovoľne prijali. Podľa ich predstáv nová spravodlivejšia spoločnosť mala byť založená na spoločnom vlastníctve, povinnej práci pre všetkých a rozdeľovaniu vytvorených hodnôt na zásade rovnosti. Ich realizácia v praxi sa však nestretla s veľkým úspechom a vo vytvorených dobrovoľných komunitách utopisti s ich zriadením a pojatím len experimentovali. === Prvé družstevné spolky === Myšlienky družstevníctva po utopistických socialistoch sa ďalej rozvíjali a v Európe sa zakladajú prvé spolky, v ktorých sa združujú [[roľníci]] alebo [[remeselníci]] za účelom spoločného nakupovania rôznych potrieb vo veľkom a za lepšie ceny. Potom si nakúpené potreby predávali lacnejšie medzi sebou a začali takto spolupracovať. Prvé družstvo vzniklo v [[Anglicko|Anglicku]] roku [[1844]] ako remeselnícky spolok ([[Rochdalské]] [[družstvo]] [[poctivých]] [[priekopníkov]], angl. [[Rochdale]] [[society]] [[of]] [[equitable]] [[pioneers]]), zaniklo až v roku [[1991]]. Toto svojpomocné družstvo bolo založené za účelom obchodovania s potravinami, oblečením, tabakom, výroby výrobkov, obrábania pôdy, stavby a nákupu domov. Jeho význam spočíva v jeho stanovách, ktoré sa stali vzorom pre ďalšie družstvá (tzv. [[Rochdalské]] [[princípy]]) a v modifikovanej podobe sa používajú družstvami dodnes. === Družstevné spolky v Uhorsku === Myšlienky spolčovania sa roľníkov do svojpomocných družstiev sa rozšírili aj do vtedajšieho [[Uhorsko|Uhorska]], zvlášť pre nás zaujímavých stolíc so slovenským obyvateľstvom. Rôzne spolky v ktorých za združovali rôzne vrstvy obyvateľstva existovali v Uhorsku už dávno. Odlišovali sa svojim špecifickým zameraním a aktivitami ([[spolky]] [[miernosti]], [[čítacie]] [[spolky]], [[robotnícke]] [[spolky]], [[prírodovedné]], [[lekárske]] a [[turistické]] [[spolky]]) a významne ovplyvňovali šírenie osvety a vzdelanosti na [[Slovensko|Slovensku]]. Roľníci sa do takýchto spolkov zapájali len sporadicky. V roku [[1848]] bolo v [[Uhorsko|Uhorsku]] zrušené poddanstvo, čo pre poddaných roľníkov, ktorí dovtedy na pôdu, ktorú obrábali mali len užívacie právo, predstavovalo obrovskú zmenu v ich dovtedajšom živote. Vlastníkmi pôdy sa stali aj [[urbariálni]] [[roľníci]] (zapísaní v [[urbár|urbári]]) a aj ich pričinením dochádza k rozvoju poľnohospodárskej produkcie. Samostatne hospodáriaci roľníci a remeselníci začali pociťovať nedostatok úverov. Na viacerých miestach začali vznikať rôzne svojpomocné spolky, ktorých organizáciou sa iniciatívne ujímali národne uvedomelí učitelia a kňazi, ktorým nebol ľahostajný, popri duchovnom a hospodársky prospech obcí v ktorých vykonávali svoju službu. === Družstevníctvo na Slovensku === U nás bol priekopníkom družstevníctva [[Samuel]] [[Jurkovič]] ([[1796]] – [[1873]]), rodák z Brezovej pod Bradlom. Roku 1845 založil prvé úverové družstvo v [[Sobotište|Sobotišti]], kde vtedy pôsobil ako učiteľ. Bol o prvý úverový ústav na kontinentálnej Európe. Jeho [[Gazdovský spolok]] sa stal neoddeliteľnou súčasťou slovenskej histórie a Slováci sa jeho počinom zaradili medzi priekopníkov družstevníctva v Európe. Počas svojho učiteľovania v [[Sobotište|Sobotišti]] úzko spolupracoval s miestnym evanjelickým kňazom [[Ján|Jánom]] [[Šulek|Šulekom]], ktorý bol typickým osvietencom a rozvíjal ľudovýchovné aktivity medzi miestnymi obyvateľmi. Cieľom Gazdovského spolku bolo sporenie a poskytovanie pôžičiek. Zlepšením hmotných pomerov ľudu sa začalo zaoberať viacero slovenských národovcov. [[Štefan]] [[Marko]] [[Daxner]] a [[Augustín]] [[Horislav]] [[Škultéty]] v roku [[1847]] založili v [[Tisovec|Tisovci]] [[Hospodársky]] [[spolok]], ktorý obyvateľom [[Tisovec|Tisoveca]] okrem sporenia poskytoval pôžičky na dlžobné úpisy za nepatrný úrok. Zo spolku v roku [[1871]] vznikla [[Tisovská vzájomná pomocnica]], ktorá sa pretvorila na svojpomocné družstvo. [[Pavol]] [[Dobšinský]] zriadil roku [[1847]] [[Úverný]] [[spolok]] v [[Ratková|Ratkovej]]. V tomto období Gazdovské spolky boli založené aj v [[Brezová|Brezovej]], [[Myjava|Myjave]], [[Mošovce|Mošovciach]], [[Brezno|Brezne]] a inde. [[Ján]] [[Vansa]], evanjelický kňaz v rodnej dedine [[Píla]], sa inšpiroval špecifickou formou nemeckého družstevníctva, tzv. [[raiffeisenka]], ktorej obdobu chcel zužitkovať v domácich pomeroch. V októbri [[1893]] založil prvé [[trojúčelové]] družstvo na Slovensku - [[Pílansko]] – [[hačavský]] [[hospodársky]], [[potravný]] a [[úverný]] [[spolok]], ktorý speňažoval domáce ľudové výrobky, predával potraviny, prijímal vklady a poskytoval svojim členom pôžičky za nízky úrok. Úspech družstva inicioval zakladanie podobných spolkov aj v iných regiónoch Slovenska. V decembri [[1894]] na [[Tri|Troch]] [[Sliače|Sliačoch]] zriadil [[Gazdovský]] [[potravný]] [[a]] [[úverný]] [[spolok]] katolícky kňaz [[Andrej]] [[Hlinka]]. [[Vansa|Vansov]] priateľ farár [[Ján]] [[Vološšák]] v tom istom roku zakladá obdobný [[trojúčelový spolok]] v [[Liptovská|Liptovskej]] [[Teplá|Teplej]]. Na príklade týchto, ale aj ďalších družstiev sa v [[Jasenová|Jasenovej]] v roku [[1897]] z iniciatívy miestneho farára [[Miloslav|Miloslava]] [[Krčméry|Krčméryho]] rozhodli založiť [[gazdovsko-potravný a úverný spolok]]. === Socialistické družstevníctvo (roky 1948 – 1989) === Krátko po nástupe [[komunista|komunistov]] k moci vo februári 1948 sa zdalo, že súkromné vlastníctvo pôdy ostane zachované. Nový režim si uvedomoval, že poľnohospodárska produkcia v štáte je závislá na riadnom chode 1 400 000 gazdovstiev, ktoré by nová vláda mala podporovať ([[Slovenský týždenník]] č. 51, 1948). Krátko po prevzatí moci [[komunista|komunisti]] ústami ministra pôdohospodárstva súdruha [[Ďuriš|Ďuriša]] a predsedu vlády súdruha [[Zápotocký|Zápotockkého]] ešte deklarovali, že [[kolektivizácia]] [[sovietskeho typu]] našim roľníkom nehrozí. Podpora súkromného hospodárenia na vidieku sa rýchlo ukázala ako poťahovanie medových motúzov roľníkom s cieľom ich ovládnutia a následnej likvidácie. Už v roku 1949 sa naplno ukázali zámery komunistov, ktorí už nemuseli získavať roľníkov vo voľbách. V štáte vládli pevnou rukou a „na večné časy“. Minister [[Ďuriš]], dovtedy dušujúci sa, že sovietske kolchozy u nás nebudú, sa stal jedným z hlavných protagonistov kolektivizácie podľa sovietskeho vzoru.<br> <br> [[Násilná]] [[kolektivizácia]] sa začala prijatím [[zákona o jednotných roľníckych družstvách]] ([[JRD]]) vo [[február|februári]] [[1949]]. Na základe tohto zákona v každej obci malo vzniknúť JRD. Mohlo sa začať celoplošne kolektivizovať. Do československého systému prenikol ruský pojem [[kulak]]. S cieľom narušiť po stáročia vytváranú súdržnosť a celistvosť roľníckeho stavu štátne orgány pristúpili k prísnej diferenciácii roľníkov podľa výmery pôdy, ktorú vlastnili. Z bohatších gazdov sa stali triedni nepriatelia na dedine, ktorí boli označovaní za hlavnú príčinu nedostatku potravín a zásobovacích problémov. V skutočnosti bohatší gazdovia sa podstatnou mierou podieľali na tržnej produkcii v štáte. Znižovanie produkcie a chaos spôsobovala násilná kolektivizácia. Direktívny systém roľníkom určoval, kto má koľko plochy a čím osiať, koľko a akého dobytka má chovať. Pri rozpise povinných kontingentov mäsa, mlieka, obilia a vajec roľníkom rozhodovali miestne národné výbory a špeciálne komisie, pričom v nich kvitla svojvôľa úradníkov. V boji proti reakčným živlom na dedine, ako ich nazývali komunisti, prijali [[6]]. [[október|októbra]] [[1948]] [[zákon na ochranu republiky]]. Tento zákon sa masívne používal proti roľníkom s jasnou inštrukciou komunistickej strany využiť trestné predpisy ako pomôcku k uskutočneniu socializácie dediny. Cieľ bol jasný: naštrbiť, či zničiť majetkové a medziľudské vzťahy, z dedinského prostredia vytvoriť štruktúru ovládanú totalitným režimom. Masívne represívne opatrenia komunistov pri násilnej kolektivizácii viedli ku konfiškáciám všetkého majetku gazdu (vrátane domov, pôdy a poľnohospodárskeho majetku). Roľníci boli vo vykonštruovaných procesoch odsúdení na dlhé roky do väzenia, mladší roľníci miesto riadnej vojenskej služby strávili niekoľko rokov v baniach na nútených prácach ako príslušníci [[pomocných technických práporov]] ([[PTP]]). Celé rodiny potrestali vysťahovaním do českého pohraničia. Faktickému vyvlastneniu pôdy sa rovnalo zakladanie jednotných roľníckych družstiev, kam režim rôznymi nátlakovými prostriedkami nútil roľníkov vstupovať počas kolektivizácie. Tá neskôr prerástla do násilnej akcie komunistickej moci, ktorá od základov zmenila život a hospodárenie na dedinách a postihla státisíce ľudí. Hlavným cieľom komunistami pripraveného zákona bolo urobiť zo slobodných roľníkov ovládateľných nekvalifikovaných robotníkov, najmä tým, že sa im odoberie pôda, dobytok a stroje. To sa im napokon v troch fázach násilne presadenej kolektivizácie aj postupne podarilo. Z roľníka sa stal námezdný a najlacnejší robotník v štáte, ktorý na pozemku vloženom do družstva stratil všetky práva. Roľníci boli ako vrstva obyvateľstva prenasledovaní a takmer celkom zlikvidovaní. ==Literatúra== * JANOVČÍK, Štefan, KRUŠOVSKÝ, Igor. ''Knižnica Pre Gazdovsko-Potravné A Úverné Spolky'': Diel II. Kníhvedenie. Sostavil Štefan Janovcsik. V Ružomberku: Tlačou Kníhtlačiarne Karla Salvu, 1897.<br> * FABRICIUS, Miroslav. 1''50 rokov slovenského družstevníctva: Víťazstvá a prehry''. Bratislava: VOPD Prúdy, 1995.<br> * FIAMOVÁ, Martina. ''(De)formovanie vidieka v procese kolektivizácie.'' Forum Historiae, 2016, roč. 10, č. 1, s. 1–4.<br> * FUKASOVÁ, Daniela. ''Zväz roľníckych vzájomných pokladníc.'' BIATEC: odborný bankový časopis. Bratislava: Národná banka Slovenska, 2011, 19(4), 23–25.<br> * HLAVOVÁ, Viera. ''Fenomén „kulaka“ v procese kolektivizácie na Slovensku v rokoch 1949 – 1960.'' Forum Historiae, 10(1) (2016) 35–55.<br> * RUTTKAY, Fraňo: ''Samuel Jurkovič. Priekopník slovenského družstevníctva a jeho doba.'' 2. preprac. a dopl. vyd. Bratislava: Obzor, 1965<br> </nowiki> ================================================================================================================== gfdopsm9hslrryx165gdtaa0sfkbutd 0 628000 8198214 7742927 2026-04-14T12:11:36Z Henryk Siuda 264914 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:3|0|0 */ 8198214 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Building <!-- *** Heading *** --> | name = Arbanaský monastier svätého Mikuláša | native_name = Арбанашки манастир "Св. Никола" | other_name = | category = kláštor <!-- *** Image *** --> | image =KCP200-ArbanasiMonSvNikola01.jpg | image_caption = Arbanaský monastier svätého Mikuláša - pohľad ku kláštornému chrámu od vchodu do kláštora <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Bulharsko | country_flag = 1 | state = | region = [[Veliko Tărnovo (oblasť)|Veliko Tărnovo]] | region_type = Oblasť | district = [[Veliko Tărnovo (okres)|Veliko Tărnovo]] | commune_type = Obec | commune = [[Arbanasi]] | municipality_type = | municipality = <!-- *** Family *** --> | parent = | city = | landmark = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = | elevation_round = | lat_d =43| lat_m =6| lat_s =0 | lat_NS = S | long_d =25| long_m =40| long_s =0 | long_EW = V | coordinates_format = dms <!-- *** Dimensions *** --> | length = | width = | height = | number = | area = <!-- *** Features *** --> | author = | style = | material = <!-- *** History & management *** --> | established = 13. storočie/1680 | date = | date_type = | management = | management_lat_d = | management_long_d = | owner = <!-- *** Acess *** --> | public = verejnosti prístupný | access = <!-- *** Codes *** --> | code = | nkp pred rokom 2002 = | súčasť nkp = | názov nkp pred 2002 = | dátum nkp = | číslo nkp = | dátum uzpf = | číslo uzpf = | názov UNESCO = | dátum UNESCO = | kategorizovať = | kraj = | okres = | obec = | PUSR web url = | PUSR web id objekt = | PUSR web dátum citovania = <!-- *** Free frields *** --> | free = zachovalý | free_type = Stav | free1 = fungujúci ako ženský kláštor, múzeum | free1_type = Využitie <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = | map_locator = Bulharsko | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | statistics_type = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Arbanaský monastier svätého Mikuláša''' ({{vjz|bul|Арбанашки манастир "Св. Никола"|''Arbanaški manastir "Sveti Nikola"''}}) je fungujúci ženský pravoslávny kláštor nachádzajúci sa na západnom okraji dediny [[Arbanasi]] a asi 5 km ďaleko od oblastného mesta [[Veliko Tărnovo (mesto)|Veliko Tărnovo]] v severnom [[Bulharsko|Bulharsku]]. Ku kláštoru vedie asfaltová cesta.<ref name="bulgariamonasteries.com">[http://www.bulgariamonasteries.com/arbanashki_manastir.html== bulgariamonasteries.com]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Patrí pod Velikotărnovskú diecézu.<ref name="pravoslavie.bg">[https://www.pravoslavie.bg/%D0%A1%D0%B2%D0%B5%D1%82%D0%B8%D0%BD%D0%B8/%D0%B0%D1%80%D0%B1%D0%B0%D0%BD%D0%B0%D1%88%D0%BA%D0%B8-%D0%BC%D0%B0%D0%BD%D0%B0%D1%81%D1%82%D0%B8%D1%80-%D1%81%D0%B2-%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D0%BE%D0%BB%D0%B0%D0%B9-%D1%87%D1%83%D0%B4%D0%BE%D1%82/== pravoslavie.bg]</ref> == Miestopoloženie == Monastier leží v Arbanaskej náhornej plošine, ktorá je časťou stredného [[Predbalkán|Predbalkánu]] na západnom okraji dediny Arbanasi približne 6 kilometrov od centra mesta [[Veliko Tărnovo (mesto)|Veliko Tărnovo]].<ref name="pravoslavie.bg"/> == História == Monastier bol postavený v období Druhej bulharskej ríše. V roku 1393 v čase keď vtedajšie hlavné mesto Veliko Tărnovo padlo pod nadvládu [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]], bol zbúraný (súčasne s hlavným mestom) tureckými nájazdníkmi.<ref name="pravoslavie.bg"/><ref name="bulgariamonasteries.com"/><ref name="nasamnatam.com">[http://www.nasamnatam.com/statia/Arbanashki_manastir_Sv_Nikolai_Mirlikiiski_Chudotvorec-2603.html== nasamnatam.com]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Kláštor bol obnovený v roku 1680 a niekedy v tomto období bol postavený aj dnešný kláštorný chrám. V roku 1798 bol pri nájazde Kădžalijcov (lúpeživý tureckí nájazdníci z oblasti mesta Kărdžali) chrám vážne poškodený, ale už o desať rokov neskôr bol opravený. V roku 1833 sa na podnet otca Zotika z Preobraženského monastiera a s pomocou dotácií od miestnych obyvateľov začalo s obnovou kláštora a boli pristavané mnohé budovy. Celý kláštorný areál bol taktiež obostavaný kamennou stenou.<ref name="bulgariamonasteries.com"/><ref name="nasamnatam.com"/><ref name="bulgariatravel.org">[http://www.bulgariatravel.org/article/details/154== bulgariatravel.org]{{Nedostupný zdroj|date=november 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Arbanaský monastier sa premenil na ženský a jeho prvou igumenkou sa stala Teodora Hristova z Veliko Tărnova. V 60. rokoch 19. storočia v kláštore žilo okolo 30 mníšok a napriek tomu, že bol kláštor ženský, bol často navštevovaný revolucionármi - napríklad [[Vasil Levski|Vasilom Levskim]], Matejom Preobraženskim a Stefanom Stambolovom.<ref name="bulgariamonasteries.com"/><ref name="bulgariatravel.org"/> V čase Rusko-Tureckej vojny (1877 - 1888) boli ruskí vojaci ubytovaní v dedine Arbanasi a mníšky z kláštora im často pomáhali. Ako znak vďaky bol za to monastieru venovaný z Ruska [[ikonostas]]. Taktiež veľké množstvo ikon v chráme sú dary ruských vojakov z tohto obdobia.<ref name="bulgariatravel.org"/> Po oslobodení Bulharska začal monastier upadať a v roku 1913 ho postihlo zemetrasenie, ktoré narušilo väčšinu budov. Tie však boli neskôr obnovené.<ref name="bulgariamonasteries.com"/> Posledná reštaurácia monastiera prebehla v roku 1966.<ref name="nasamnatam.com"/> == Areál a charakteristika kláštora == Na území kláštorného areálu sa nachádzajú kláštorný chrám, ubikačné a administratívne budovy a kaplnka. Kláštorný chrám Narodenia Krista je jednoloďový, s jednou apsidou a centrálnou kupolou. Má mužské a ženské oddelenie. V roku 1716 bola k jeho severnej strane pristavaná kaplna svätého Iliju. Ubikačné a administratívne budovy boli postavané v rokoch 1833 - 1870.<ref name="pravoslavie.bg"/><ref name="bulgariamonasteries.com"/> Najstaršou budovou kláštorného areálu je kláštorný chrám Narodenia Krista, ktorý bol postavený ešte na konci 17. storočia. Z tohto obdobia pochádza aj ikonostas, ktorý je vyrezávaný z [[Drevo|dreva]].<ref name="bulgariamonasteries.com"/> == Ubytovanie == Monastier ponúka možnosť ubytovania pre návštevníkov. K dispozícii je 50 jednolôžkových a dvojlôžkových izieb.<ref name="pravoslavie.bg"/> Izby pre návštevníkov sa nachádzajú v severnom krídle kláštora.<ref name="pamettanabulgarite.com">[http://www.pamettanabulgarite.com/page/4155162:Page:221019== pamettanabulgarite.com]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> == Galéria == <gallery> Foma400-ArbanasiMonSvNikola01.jpg|Vo dvore kláštorného areálu Foma400-ArbanasiMonSvNikola02.jpg|Vo dvore kláštorného areálu Foma400-ArbanasiMonSvNikola03.jpg|Pohľad na kláštorný areál od dediny Arbanasi KCP200-ArbanasiMonSvNikola02.jpg|Pohľad smerom ku zvonici zvonku KCP200-ArbanasiMonSvNikola03.jpg|Detail zvonice </gallery> == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Pravoslávne kláštory v Bulharsku]] [[Kategória:Veliko Tărnovo (oblasť)]] [[Kategória:Kultúrne pamiatky v Bulharsku]] p7glazp929kw3d937x2z79ekq2huwhf 0 633899 8198647 8111815 2026-04-15T08:47:28Z Feriontly17x17x7 228747 v infoboxe sa uvádza postavenie klubu v poslednej ukončenej sezóne 8198647 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalový klub |názovklubu=FC Košice |obrázok= |celýnázov=Football Club Košice |prezývka= |založený=[[27. apríl]] [[2018]] |rozpustený= |štadión=[[Košická futbalová aréna]], [[Košice]] ([[2025]]-súčasnosť) |kapacita=12 555 |majiteľ=FC KOŠICE a.s. |predseda={{SVK}} Dušan Trnka |tréner={{SVK}} Peter Černák |liga=[[Niké liga]] |sezóna=[[Niké liga 2024/2025|2024/25]] |pozícia=5. miesto |vzor_lp1=_kosice2324h|vzor_t1=_kosice2324h|vzor_pp1=_kosice2324h|vzor_tr1=_kosice2324h|vzor_po1=_3_stripes_blue|ľavéplece1=FFEF00|telo1=FFEF00|pravéplece1=FFEF00|trenírky1=FFEF00|ponožky1=FFEF00|vzor_lp2=_kosice2324a|vzor_t2=_kosice2324a|vzor_pp2=_kosice2324a|vzor_tr2=_kosice2324a|vzor_po2=_kosice2324a|ľavéplece2=FFFFFF|telo2=FFFFFF|pravéplece2=FFFFFF|trenírky2=FFFFFF|ponožky2=FFFFFF|vzor_lp3=|vzor_t3=|vzor_pp3=|vzor_tr3=|vzor_po3=|ľavéplece3=|telo3=|pravéplece3=|trenírky3=|ponožky3= |krátkynázov=FCKE}} '''FC Košice''' je [[Slovensko|slovenský]] [[futbalový klub]] z [[Košice|Košíc]]. Vznikol po rozpade [[FC VSS Košice]] spojením klubov [[TJ FK Vyšné Opátske]] - [[FK Košice-Barca]]. V sezóne [[3. slovenská futbalová liga Skupina východ 2018/2019|2018/2019]] dokázal postúpiť do [[2. slovenská futbalová liga|2. ligy]], ktorú si zahral v sezóne [[2. slovenská futbalová liga 2019/2020|2019/2020]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Emotívna a nádherná oslava postupu|url=https://www.fckosice.sk/emotivna-a-nadherna-oslava-postupu-a19-439|dátum vydania=|dátum prístupu=2019-6-3|vydavateľ=FC Košice}}</ref>. V sezóne [[2. slovenská futbalová liga 2022/2023|2022/2023]] sa stal klub víťazom 2. ligy a postúpil do [[Niké liga|najvyššej súťaže]]. '''odkaz na webovú stránku:''' fckosice.sk == História == ==== 2022/2023 ==== V sezóne 2022/23 sa FC Košice podarilo postúpiť do najvyššej slovenskej ligy po tom ako vyhrali [[2. slovenská futbalová liga|II. ligu]]. Počas celej sezóny zaostávali za [[1. FC Tatran Prešov|FC Tatran Prešov]] a vyzeralo to tak, že Košice sa o postup budú musieť pobiť v baráži, ale zlá forma Prešova ku koncu sezóny znamenala že víťazom ligy sa stali práve Košice. Z 30 zápasov nazbierali 20 víťazstiev, 6 remíz a iba 4 prehry. Pred druhým Prešovom mali náskok štyroch bodov. <ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=TASR|titul=Sme späť! Košice sa po ôsmich rokoch vracajú do najvyššej súťaže|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/667220-presov-zakopol-kosice-sa-po-osmich-rokoch-vracaju-do-najvyssej-sutaze/|issn=1336-197X|vydavateľ=OUR MEDIA SR|miesto=Bratislava|dátum=2023-05-12|dátum prístupu=2023-05-21}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=II. liga (2022/2023) - tabuľky|url=https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/s/3914/|vydavateľ=sportnet.sme.sk|dátum prístupu=2023-08-31|jazyk=sk}}</ref> ==== 2023/2024 ==== Historicky prvý zápas klubu v [[Niké liga|Niké lige]] odohrali hráči Košíc 29. júla 2023 proti [[ŠK Slovan Bratislava|Slovanu Bratislava]]. Zápas sa skončil remízou 0:0. Zápas bol vypredaný.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nováčik z Košíc obral Slovan o body, ten doplatil na zlú koncovku|url=https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-fc-kosice-slovan-bratislava-vysledok-1-kolo-nike-liga-2023-2024/|vydavateľ=sportnet.sme.sk|dátum prístupu=2023-08-31|jazyk=sk}}</ref> Prvé víťazstvo Košíc v Niké lige sa zrodilo 25. augusta v zápase vonku proti [[MFK Zemplín Michalovce|Michalovciam]]. Košické FC zápas vyhralo 0:2.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Michalovce rozobrali za 5 minút. Východniarske derby ovládli Košice|url=https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-slovensko-michalovce-kosice-vysledok-5-kolo-nike-liga-2023-2024/|vydavateľ=sportnet.sme.sk|dátum prístupu=2023-08-31|jazyk=sk}}</ref> == Predchádzajúce názvy == * ŠK Vyšné Opátske ''([[1921]])'' * TJ Sokol Vyšné Opátske ''([[1948]])'' * TJ FK Turkon Vyšné Opátske ''([[2006]])'' * TJ FK Vyšné Opátske ''([[2014]])'' * FC Košice ''([[2018]] – súčasnosť)'' == Partnerské kluby == '''Partnerské kluby FC Košice:''' * FK Galaktik Košice * Slávia TUKE Košice * MFK Veľké Kapušany * MŠK Stropkov * ŠK Pyramída Košice * FA Buzica * FK Spišská Nová Ves * MFK Rožňava * SGA (Star Goal Academy) Stará Ľubovňa * MŠK Moldava nad Bodvou == Sponzori == {| class="wikitable" !Rok !Výrobca dresov !Hlavný sponzor |- bgcolor="#FDEE00" |[[2021]] – súčasnosť |[[Adidas]] |HELL Energy<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Dedina| meno = Daniel| autor =| odkaz na autora =| titul = Košice predstavili zvučného zahraničného sponzora. Známy je aj zo sveta F1| periodikum = SME| odkaz na periodikum = SME| url = https://sportnet.sme.sk/spravy/fc-kosice-novy-sponzor-hell-energy-druha-liga-2021-2022/| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2021-10-08| dátum prístupu = 2021-12-18}}</ref> |} == FC Košice v európskych súťažiach == {| class="wikitable" !Sezóna !Súťaž !Kolo !Klub !Doma !Vonku !Celkovo |- |[[Konferenčná liga UEFA 2025/2026|2025/26]] |[[Európska konferenčná liga UEFA|Konferenčná liga]] |[[Konferenčná liga UEFA 2025/2026#2. predkolo|2. predkolo]] |{{minivlajka|Bielorusko}} [[FK Neman Grodno|FK Ňoman Hrodna]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"| {{ku|2|3}} | align="center" bgcolor="#FFFFCC"| {{ku|1|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"| '''{{ku|3|4}}''' |} == Aktuálna súpiska == {{Futbalová súpiska začiatok|aktual=<nowiki>7. apríl 2025</nowiki>}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=1|nár=SVK|meno=Dávid Šípoš|poz=B}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=15|nár=SVK|meno=[[Miroslav Sovič]]|poz=STR}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=7|nár=GRE|meno=Giannis Niarchos|poz=Ú}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=20|nár=SVK|meno=Ján Krivák|poz=O}} [[Súbor:Captain sports.svg|12px|Kapitán klubu]] {{Futbalová súpiska hráč|čís=9|nár=SVK|meno=Roman Čerepkai|poz=Ú}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=5|nár=SVK|meno=Jakub Jakubko|poz=O}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=24|nár=SVK|meno=Dominik Kružliak|poz=O}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=21|nár=SVK|meno=[[Daniel Magda]]|poz=O}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=19|nár=SVK|meno=Lukáš Fabiš|poz=Ú}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=90|nár=FRA|meno=[[Nassim Innocenti]]|poz=Ú}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=23|nár=SVK|meno=Michal Faško|poz=STR}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=13|nár=SVK|meno=Matej Jakúbek|poz=STR}} {{Futbalová súpiska stred}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=6|nár=HUN|meno=[[Szilárd Bokros]]|poz=O}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=11|nár=POR|meno=Luis Dos Santos|poz=STR}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=17|nár=SVK|meno=[[Dalibor Takáč]]|poz=STR}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=25|nár=SVK|meno=Marek Zsigmund|poz=STR}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=18|nár=SVK|meno=Rastislav Korba|poz=STR}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=55|nár=SVK|meno=Michal Domik|poz=STR}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=77|nár=KAZ|meno=Galymzhan Kenzhebek|poz=STR}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=27|nár=Croatia|meno=Karlo Miljanić|poz=Ú}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=|nár=SVK|meno=Timotej Vavrík|poz=Ú}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=10|nár=USA|meno=Zyen Jones|poz=STR}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=78|nár=FIN|meno=[[Kevin Kouassivi-Benissan]]|poz=STR}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=22|nár=SVK|meno=Matúš Kira|poz=B}} {{Futbalová súpiska koniec}} <small>Zdroj: <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Hráči|url=https://www.fckosice.sk/hraci|dátum vydania=|dátum prístupu=2021-12-18|vydavateľ=FC Košice}}</ref></small> == Realizačný tím == ''Aktuálne k dátumu: 18. decembra 2024'' {| class="wikitable" !Pozícia !Meno |- |Hlavný tréner |{{SVK}} Peter Černák |- | rowspan="3" |Asistenti trénera |{{SVK}} Ľubomír Kordanič |- |{{SVK}} Marián Kello |- |{{SVK}} Matej Čobik-Ferčik |- |Vedúci mužstva |{{SVK}} Roman Šimko |- |Lekári |{{SVK}} MUDr. Peter Polan, {{SVK}} MUDr. Ronald Polomský, {{SVK}} MUDr. Róbert Filep |- |Masér |{{SVK}} Dárius Kolodzej |} <small>Zdroj: <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Realizačný tím|url=https://www.fckosice.sk/realizacny-tim|dátum vydania=|dátum prístupu=2021-12-18|vydavateľ=FC Košice}}</ref></small> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.fckosice.sk/ Oficiálna stránka klubu] * [https://sportnet.sme.sk/futbalnet/k/fc-kosice/ Oficiálny profil klubu na Sportnete] * [https://www.facebook.com/fckosice.sk Oficiálny Facebook FC Košice] * [https://www.instagram.com/fckosice/ Oficiálny Instagram FC Košice] * [https://www.flashscore.sk/tim/fc-kosice/EDvhALMK/ FC Košice výsledky] == Zdroj == {{Portál|Košice|Košický|Šport|Športový}} {{Preklad|en|FK Košice|888532469}} {{Najvyššia futbalová súťaž na Slovensku}} [[Kategória:Šport v Košiciach]] [[Kategória:Slovenské futbalové kluby|Košice]] [[Kategória:Futbalové kluby založené v 2018|Košice]] 185te2vfmbb1ime4t81329f6ho02zpp 0 634610 8198656 7955098 2026-04-15T09:48:45Z ~2026-23245-91 292055 úprava povodu 8198656 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Karmen Pál-Baláž | Obrázok = | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = | Popis umelca = slovenská speváčka | Rodné meno = | Umelecké mená = | Dátum narodenia = {{dnv|1998|5|23}} | Miesto narodenia = [[Rožňava]], [[Slovensko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = [[Rožňava]] | Pôsobenie = | Žáner = [[Pop (hudobný žáner)|pop]] | Roky pôsobenia = [[2018]]{{--}}súčasnosť | Hrá na nástroje = [[klavír]], [[cajon]] | Typ hlasu = [[soprán]] | Súvisiace články = [[Česko Slovenská SuperStar]] | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = | Webstránka = }} '''Karmen Pál-Baláž''' (* [[23. máj]] [[1998]], [[Rožňava]], [[Slovensko]])<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Karmen Pál-Baláž|url=https://www.osobnosti.cz/karmen-pal-balaz.php|vydavateľ=OSOBNOSTI.cz|dátum prístupu=2019-06-27|jazyk=cs|priezvisko=tiscali.cz}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Karmen Pál-Baláž|url=https://www.facebook.com/karmen.palbalaz|vydavateľ=www.facebook.com|dátum prístupu=2019-06-27|jazyk=sk}}</ref> je [[Maďari na Slovensku|maďarská]] [[Spevák|speváčka]] zo [[Slovensko|Slovenska]]. V roku [[2018]] bola jednou z finalistiek televíznej speváckej súťaže [[Česko Slovenská SuperStar (2018)|Česko Slovenská Superstar]]. Umiestnila sa v nej na treťom mieste<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Z hanblivky poriadna dračica. Takáto bola cesta Karmen Pál-Baláž v SuperStar|url=http://superstar.markiza.sk/aktualne/1924716_z-hanblivky-poriadna-dracica-takato-bola-cesta-karmen-pal-balaz-v-superstar|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2018-06-24|dátum prístupu=2019-06-27|jazyk=sk}}</ref> za druhou [[Eliška Rusková|Eliškou Ruskovou]] a víťazkou [[Tereza Mašková|Terezou Maškovou]]. Spomedzi Slovákov a Sloveniek prihlásených do súťaže sa umiestnila najlepšie.<ref name=":1" /> Po skončení Superstar istý čas koncertovala s [[Prešov|prešovskou]] hudobnou skupinou [[Peha (hudobná skupina)|Peha]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ROZHOVOR s novou speváčkou kapely Peha: Vyspovedali sme Karmen Pál-Baláž|url=https://presov.dnes24.sk/rozhovor-s-novou-spevackou-kapely-peha-vyspovedali-sme-karmen-pal-balaz-303235|vydavateľ=Prešov24.sk|dátum prístupu=2019-06-27|jazyk=sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Karmen Pál-Baláž ze SuperStar bude zpívat s kapelou Peha!|url=http://http/1.1://www.youradio.cz/zpravy/karmen-pal-balaz-ze-superstar-bude-zpivat-s-kapelou-peha|vydavateľ=Youradio|dátum vydania=2018-06-29|dátum prístupu=2019-06-27|meno=Active Radio|priezvisko=podpora@youradio.cz, 2019}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Karmen Pál-Baláž predstavila videoklip k skladbe 'Anjel'|url=https://promagazin.sk/1055-karmen-pal-balaz-predstavila-videoklip-k-skladbe-anjel|vydavateľ=promagazin.sk|dátum prístupu=2019-06-27|jazyk=sk|url archívu=https://web.archive.org/web/20190627135124/https://promagazin.sk/1055-karmen-pal-balaz-predstavila-videoklip-k-skladbe-anjel|dátum archivácie=2019-06-27}}</ref> neskôr so skupinou [[Acoustic Nights]],<ref name=":2" /> no s kapelami sa rozišla a začala si budovať individuálnu kariéru. Spolu s [[Adam Ďurica|Adamom Ďuricom]] vyprodukovala začiatkom roku [[2019]] pieseň „Anjel“,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Karmen Pál-Baláž v rozprávkovom videoklipe ku krásnej novinke Anjel|url=https://www.expres.sk/169770/karmen-pal-balaz-v-rozpravkovom-videoklipe-ku-krasnej-novinke-anjel/|vydavateľ=Rádio Expres|dátum vydania=2019-01-15|dátum prístupu=2019-06-27|jazyk=sk-SK|meno=Rádio|priezvisko=Expres}}</ref> v [[Jún 2019|júni]] [[2019]] zverejnila pieseň „Nádej“, na ktorej spolupracovala aj [[Celeste Buckingham]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Karmen Pál-Baláž zverejnila singel Nádej. Spolupracovala so Celeste Buckingham|url=https://hudba.zoznam.sk/spravy/27-06-2019-karmen-pal-balaz-zverejnila-singel-nadej-spolupracovala-so-celeste-buckingham/|vydavateľ=hudba.zoznam.sk|dátum prístupu=2019-06-27|jazyk=sk}}</ref> V októbri 2019 publikovala novú skladbu „Púšťam ťa“' z pripravovaného albumu ''[[Kúzlo (album)|Kúzlo]]'', ktorý vyšiel v roku 2019. V roku [[2017]] sa zúčastnila [[Maďarsko|maďarskej]] verzie [[X Factor|X-Factoru]].<ref name=":0" /> Okrem spevu sa venuje aj [[Fotografovanie|fotografii]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Karmen Pál-Baláž Photo|url=https://www.facebook.com/KarmenPalBalazPhoto/|vydavateľ=www.facebook.com|dátum prístupu=2019-06-27|jazyk=sk}}</ref> Zúčastnila sa aj na akustickom turné s [[Adam Ďurica|Adamom Ďuricom]] a s kapelou [[Peter Bič Project]]. == Diskografia == * 2019 – ''[[Kúzlo (album)|Kúzlo]]'' == Referencie == {{Referencie}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Pál-Baláž, Karmen}} [[Kategória:Slovenské speváčky]] [[Kategória:Osobnosti z Rožňavy]] nioza2q3gjmefcyfbgipxwu0bner6w9 0 645082 8198297 7596743 2026-04-14T15:28:16Z KormiSK 91359 ib info 8198297 wikitext text/x-wiki {{Infobox Chemická zlúčenina|Názov=Mravčan|Obrázok=Formate.svg|Synonymá=formiát|Vzorec=HCOO^-, HCO₂^-|Molárna hmotnosť=45,017 g/mol|CAS=71-47-6|Systematický názov=metanoát|PubChem=283|ChemSpider=277|SMILES=O=C[O-]}} '''Mravčan''' ([[Medzinárodná únia pre čistú a aplikovanú chémiu|názov IUPAC]]: '''metanoát''', takisto '''formiát''') je anión odvodený od [[Kyselina mravčia|kyseliny mravčej]]. Jeho vzorec je reprezentovaný rôznymi ekvivalentnými spôsobmi: HCOO^- alebo CHOO^- alebo HCO₂^-. Mravčan je produktom [[Deprotonácia|deprotonácie]] kyseliny mravčej a je to najjednoduchší [[karboxylát]]ový [[Ión (častica)|anión]]. '''Mravčan''' ako zlúčenina je [[Soľ (chémia)|soľ]] alebo [[Ester (chemická zlúčenina)|ester]] [[kyselina mravčia|kyseliny mravčej]].<ref name="Ullmann_2009">Werner Reutemann and Heinz Kieczka "Formic Acid" in ''Ullmann's Encyclopedia of Industrial Chemistry'' 2002, Wiley-VCH, Weinheim. {{Doi|10.1002/14356007.a12_013}}</ref> == Biochémia == Mravčan je reverzibilne oxidovaný enzýmom [[Formiátdehydrogenáza|formiátdehydrogenázou]] z ''[[Desulfovibrio gigas]]'':<ref>T. Reda, C. M. Plugge, N. J. Abram and J. Hirst, "Reversible interconversion of carbon dioxide and formate by an electroactive enzyme", PNAS 2008 105, 10654–10658. {{Doi|10.1073/pnas.0801290105}}</ref> : HCOO^- → CO₂ + H⁺ + 2 e^- == Estery == Estery majú všeobecný vzorec HCOOR (alternatívny spôsob písania vzorca HCO₂R). Mnohé vznikajú spontánne, keď sa alkohol rozpustí v kyseline mravčej. Najdôležitejším esterom [[Kyselina mravčia|kyseliny mravčej]] je [[metylformiát]] (metylester kyseliny mravčej), ktorý sa vyrába ako medziprodukt pri jej výrobe. [[Metanol]] a [[oxid uhoľnatý]] reagujú v prítomnosti silnej [[Zásada (chémia)|bázy]], ako je [[metoxid sodný]]:<ref name="Ullmann_2009">Werner Reutemann and Heinz Kieczka "Formic Acid" in ''Ullmann's Encyclopedia of Industrial Chemistry'' 2002, Wiley-VCH, Weinheim. {{Doi|10.1002/14356007.a12_013}}</ref> : <chem>CH3OH + CO -> HCOOCH3</chem> [[Hydrolýza|Hydrolýzou]] metylformiátu sa získa kyselina mravčia a regeneruje metanol: : <chem>HCOOCH3 + H2O -> HCOOH + CH3OH</chem> Kyselina mravčia sa používa v priemysle v mnohých aplikáciách. Estery kyseliny mravčej sú často vonné alebo majú výrazný zápach. V porovnaní s bežnejšími acetylovými estermi sa formiátové estery komerčne používajú menej často, pretože sú menej stabilné.<ref>Johannes Panten and Horst Surburg "Flavors and Fragrances, 2. Aliphatic Compounds" in Ullmann's Encyclopedia of Industrial Chemistry, 2015, Wiley-VCH, Weinheim.{{Doi|10.1002/14356007.t11_t01}}</ref> [[Etylformiát]] sa vyskytuje v niektorých cukrovinkách.<ref name="Ullmann_2009">Werner Reutemann and Heinz Kieczka "Formic Acid" in ''Ullmann's Encyclopedia of Industrial Chemistry'' 2002, Wiley-VCH, Weinheim. {{Doi|10.1002/14356007.a12_013}}</ref> == Soli == Soli majú všeobecný vzorec M(O₂CH)(H₂O)_''x.'' Takéto soli sú náchylné k [[Dekarboxylácia|dekarboxylácii]]. Napríklad hydratované dekarboxyláty mravčanu nikelnatého pri asi 200 °C poskytujú jemný práškový kovový nikel: : Ni(O₂CH)₂(H₂O)₂ → Ni + 2 CO₂ + 2 H₂O + H₂ Takéto jemné prášky sú užitočné ako [[Hydrogenácia|hydrogenačné]] katalyzátory.<ref name="Ullmann_2009">Werner Reutemann and Heinz Kieczka "Formic Acid" in ''Ullmann's Encyclopedia of Industrial Chemistry'' 2002, Wiley-VCH, Weinheim. {{Doi|10.1002/14356007.a12_013}}</ref> == Príklady == [[Súbor:Copper(II)_formate_hydrate.jpg|náhľad|Hydrát mravčanu meďnatého]] === Soli === * [[mravčan sodný]], HCOONa * [[mravčan draselný]], HCOOK * [[mravčan cézny]], HCOOCs === Estery === * [[metylformiát]], HCOOCH₃ * [[etylformiát]], HCOOC₂H₅ * [[metylchlorformiát]], ClCOOCH₃ * [[trimetylortoformiát]], HC(OCH₃)₃ * [[trietylortoformiát]], HC(OC₂H₅)₃ * [[fenylformiát]], HCOOC₆H₅ * [[amylformiát]], HCOO(CH₂)₄CH₃ == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|en|Formate|891999456}} [[Kategória:Mravčany| ]] 8lwi08q78jughwpjbzz4a5nbnee9utm 10 653292 8198211 8197401 2026-04-14T12:06:31Z DurMar12 181423 Doplnenie († [[Viera Hegerová]]) 8198211 wikitext text/x-wiki {{HS/A/Rám | témy = * [[ruská invázia na Ukrajinu]] ** [[Chronológia udalostí ruskej invázie na Ukrajinu|chronológia]] * [[konflikt na Blízkom východe (2026)|konflikt na Blízkom východe]] | udalosti = {{HS/A/Obrázok | Aptenodytes forsteri -Snow Hill Island, Antarctica -adults and juvenile-8.jpg | popis = [[Tučniak obrovský]]}} <!-- * {{HS/A/Udalosť | 2026-mm-dd | text | zdroj = {{Citácia...}} }} --> * {{HS/A/Udalosť | 2026-04-12 | v [[Parlamentné voľby v Maďarsku v roku 2026|parlamentných voľbách]] v [[Maďarsko|Maďarsku]] zvíťazila s ústavnou väčšinou strana [[Strana rešpektu a slobody|TISZA]] lídra [[Péter Magyar|Pétra Magyara]]. Premiér [[Viktor Orbán]] uznal porážku a po 16 rokoch tak končí vláda [[Fidesz – Maďarský občiansky zväz|Fideszu]]. | zdroj = {{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK, TASR, Pravda, SITA | odkaz na autora = | titul = ONLINE: Tisza zlomila historický rekord Fideszu, Budapešť v noci ovládli bujaré oslavy. Magyar sľubuje vládu pre všetkých Maďarov | periodikum = pravda.sk | odkaz na periodikum = | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/798813-madarsko-volby-magyar-tisza-orban-fidesz/ | issn = | vydavateľ = Pravda | miesto = Bratislava | dátum = 2026-04-13 | dátum prístupu = 2026-04-13 }} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-04-11 | posádka misie Artemis II sa vrátila na Zem, keď [[kozmická loď]] [[Orion (kozmická loď)|Orion]] bezpečne pristála do vĺn [[Tichý oceán|Tichého oceánu]] pri pobreží [[San Diego (Kalifornia)|San Diega]] v [[Kalifornia|Kalifornii]]. | zdroj = {{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Posádka misie Artemis 2 sa úspešne vrátila na Zem | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/veda/posadka-misie-artemis-2-sa-uspesne-vr/954473-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2026-04-11 | dátum prístupu = 2026-04-11 }} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-04-09 | [[Medzinárodná únia na ochranu prírody a prírodných zdrojov]] zvýšila v dôsledku zrýchleného roztápania [[kryha (ľad)|morského ľadu]] spôsobeného [[klimatické zmeny|klimatickými zmenami]] v [[Červený zoznam IUCN|Červenom zozname ohrozených druhov]] stupeň ohrozenia [[tučniak obrovský|tučniaka obrovského]] z „takmer ohrozený“ na „ohrozený druh“. | zdroj = {{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Tučniaky cisárske boli zaradené medzi ohrozené druhy | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/798057-tucniaky-cisarske-boli-zaradene-medzi-ohrozene-druhy/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2026-04-09 | dátum prístupu = 2026-04-10 }} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-04-09 | v [[Stará tržnica (Bratislava)|Starej tržnici]] sa uskutočnil [[Slnko v sieti 2026|15. ročník]] odovzdávania slovenských filmových cien [[Slnko v sieti (cena)|Slnko v sieti]], ktoré moderoval [[Bruno Ciberej]]. | zdroj = {{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = tlačová správa | odkaz na autora = | titul = Slovenský film sa teší veľkej obľube: Národné filmové ceny Slnko v sieti budú odovzdané už tento štvrtok | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/SRbpCFR/slovensky-film-sa-tesi-velkej-oblube-narodne-filmove-ceny-slnko-v-sieti-budu-odovzdane-uz-tento-stvrtok/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2026-04-08 | dátum prístupu = 2026-04-10 }} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-04-06 | misia Artemis II agentúry NASA obletela Mesiac, pričom sa jej posádka dostala do rekordnej vzdialenosti od Zeme, čím prekonala [[kozmonaut|astronautov]] [[Apollo 13|Apolla 13]] z roku [[1970]]. | zdroj = {{Citácia periodika | priezvisko = Horák | meno = Otakar | autor = | odkaz na autora = | titul = Misii Artemis II sa podaril historický oblet Mesiaca, ďalej od Zeme ľudia ešte neboli | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/5243915/misii-artemis-ii-sa-podaril-historicky-oblet-mesiaca-dalej-od-zeme-ludia-este-neboli/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2026-04-07 | dátum prístupu = 2026-04-07 }} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-04-01 | [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] odštartovala let [[Artemis II]] s ľudskou posádkou k [[Mesiac]]u, prvú pilotovanú misiu za hranice [[nízka obežná dráha Zeme|nízkej obežnej dráhy]] [[Zem]]e od letu [[Apollo 17]] v roku [[1972]]. | zdroj = {{Citácia periodika | priezvisko = Soukup | meno = Matěj | autor = | odkaz na autora = | titul = ŽIVĚ A ČESKY: Lidé se vrací k Měsíci! | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2026/04/01/zive-a-cesky-lide-se-vraci-k-mesici/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2026-04-01 | dátum prístupu = 2026-04-02 }} }} | úmrtia = <!-- * {{HS/A/Úmrtie | 2026|mm|dd|rrrr|mm|dd | osoba = [[Meno Priezvisko]] | popis = popis}} , kde rrrr|mm|dd|rrrr|mm|dd je z volania š. {{dúv}} v článku --> * {{HS/A/Úmrtie | 2026|04|10|1928|04|21 | osoba = [[Katalin Vadkerty]] | popis = slovenská historička, vysokoškolská pedagogička a publicistka maďarskej národnosti}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|04|09|1957|04|17 | osoba = [[Afrika Bambaataa]] | popis = DJ a komunitný vodca}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|04|08|1930|09|08 | osoba = [[Mario Adorf]] | popis = nemecký herec}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|04|08|1955|04|14 | osoba = [[Imrich Bugár]] | popis = slovenský atlét maďarskej národnosti, reprezentant Česko-Slovenska v hode diskom}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|04|06|1933|10|09 | osoba = [[Viera Hegerová]] | popis = slovenská prekladateľka}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|03|23|1940|03|21 | osoba = [[Chip Taylor]] | popis = americký hudobný skladateľ a spevák}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|03|23|1937|07|12 | osoba = [[Lionel Jospin]] | popis = francúzsky politik, v rokoch 1997{{--}}2002 predseda vlády Francúzska}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|03|22|1934|03|05 | osoba = [[Jean-Baptiste Phạm Minh Mẫn|Phạm Minh Mẫn]] | popis = vietnamský rímskokatolícky kňaz, biskup, kardinál}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|03|20|1940|03|10 | osoba = [[Chuck Norris]] | popis = americký herec, kaskadér a majster bojových umení}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|03|18|1931|04|09 | osoba = [[Heisuke Hironaka]] | popis = japonský matematik}} | included = <includeonly>1</includeonly> }}<noinclude> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Wikipédia:Wikiúdaje/Nedávne úmrtia]] * [[:cs:Šablona:Nejnovější aktuality]] * [[:en:Template:In the news]] * [[:de:Wikipedia:Hauptseite/Aktuelles]] * [[:fr:Modèle:Accueil actualité]] * [[:pl:Szablon:Aktualności]] [[Kategória:Šablóny Hlavnej stránky|Aktuality]] </noinclude> dxwz4z747sk9pmvtxvc7sfaiejkbh47 100 653701 8198339 8133228 2026-04-14T16:43:24Z Andrej-airliner 43530 wl. 8198339 wikitext text/x-wiki [[File:Freedom 7 insignia.png|right|200px|Znak misie]] '''Mercury-Redstone 3''' (alebo podľa lode '''''Freedom 7''''') bol prvý [[Spojené štáty|americký]] [[kozmický let s ľudskou posádkou|pilotovaný kozmický let]], ktorý sa uskutočnil [[5. máj]]a [[1961]] a vyniesol do vesmíru prvého [[Američania (USA)|Američana]], ktorým sa stal [[Alan Shepard]]. Zároveň išlo o prvý kozmický let s ľudskou posádkou v rámci [[program Mercury|programu Mercury]]. Shepardova misia bola 15-minútový [[suborbitálny kozmický let|suborbitálny let]], ktorého hlavným cieľom bolo preukázať schopnosť [[kozmonaut|astronauta]] odolať vysokému [[preťaženie (tiažové zrýchlenie)|preťaženiu]] pri štarte a návrate do [[atmosféra Zeme|atmosféry]]. Počas letu sa Shepard stal celkovo druhým človekom, ktorý letel do vesmíru, a prvým, ktorý manuálne ovládal orientáciu [[kozmická loď|kozmickej lode]]. Niekedy sa uvádza, že prvým Američanom vo vesmíre bol [[John Glenn]], keďže Shepard letel iba po [[balistická dráha|balistickej dráhe]] a nedostal sa teda na [[obežná dráha|obežnú dráhu]] ako Glenn. Shepardov let bol z technického hľadiska úspechom, hoci nadšenie z tohto počinu utlmila skutočnosť, že len tri týždne pred Shepardovým letom sa prvým človekom vo vesmíre a tiež na obežnej dráhe [[Zem]]e stal [[Sovietsky zväz|sovietsky]] kozmonaut [[Jurij Alexejevič Gagarin|Jurij Gagarin]], ktorý [[12. apríl]]a 1961 v kozmickej lodi [[Vostok 1]] jedenkrát obletel Zem a úspešne pristál. <div align=right><small>[[Mercury-Redstone 3|celý článok...]]</small></div> <noinclude>[[Kategória:Šablóny odporúčaných článkov – Portál Kozmonautika]]</noinclude> izz9xtxeu68yyc08e4yd4h1rvtm8xbg 0 655466 8198433 8178322 2026-04-14T18:12:47Z NitraX51 226529 8198433 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Nellis_AFB_Solar_panels.jpg|náhľad|Fotovoltická elektráreň Nellis (14,2 MW) na leteckej základni Nellis v USA využívajúca polohovacie jednotky (solar trackers) reagujúce na pohyb Zeme voči Slnku]] [[Súbor:Solární elektrárna Čekanice (01).jpg|náhľad|Fotovoltická elektráreň Čekanice, [[Česko]] (4,48 MW)]] '''Fotovoltika'''<ref>fotovoltika. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny | url = https://slovnik.juls.savba.sk/?w=fotovoltika | vydavateľ = Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV | dátum vydania = 2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-12-10 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref>fotovoltický. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovník cudzích slov (akademický) | url = https://slovnik.juls.savba.sk/?w=fotovoltick%C3%BD | vydavateľ = Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV | dátum vydania = 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-12-10 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Jazyková poradňa : Správne je fotovoltický alebo fotovoltaický, fotovoltika alebo fotovoltaika? | url = https://jazykovaporadna.sme.sk/q/1166/ | vydavateľ = Petit Press | dátum vydania = 2013-01-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-12-10 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kazda | meno = Radovan | autor = | odkaz na autora = | titul = Fotovoltaický alebo fotovoltický? | url = https://www.energie-portal.sk/Dokument/fotovoltaicky-alebo-fotovolticky-102413.aspx | vydavateľ = energie-portal.sk | dátum vydania = 2015-05-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-12-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> ('''FV''') je metóda priamej premeny [[Slnečná energia|slnečného žiarenia]] na [[Elektrina|elektrinu]] ([[jednosmerný prúd]]) s využitím [[Fotoelektrický jav|fotoelektrického javu]] na veľkoplošných polovodičových [[Fotodióda|fotodiodách]]. Jednotlivé diódy sa nazývajú [[Fotovoltický článok|fotovoltické články]] a sú zvyčajne spájané do väčších celkov – [[solárny panel|fotovoltických panelov]]. Samotné články sú dvojakého typu – kryštalické alebo tenkovrstvé. Kryštalické články sú vytvorené na tenkých doskách [[polovodič]]ového materiálu, tenkovrstvé články sú priamo nanášané na [[sklo]] alebo inú podložku. V kryštalických technológiách prevažuje [[kremík]], a to monokryštalický alebo polykryštalický, iné materiály ako napr. [[arzenid galitý|GaAs]] sú používané len v špeciálnych aplikáciách (solárne panely satelitov a podobne). Tenkovrstvých technológií existuje viacero, napríklad amorfný kremík a mikrokryštalický kremík, ktorých kombinácia sa nazýva tandem, ďalej telurid kadmia a CIGS zlúčeniny. Vďaka rastúcemu záujmu o [[Obnoviteľný zdroj energie|obnoviteľné zdroje energie]] a dotáciám sa výroba fotovoltických panelov a systémov v poslednej dobe značne zdokonalila.<ref name="German PV market">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Power & Energy Technology - Omdia|url=https://technology.informa.com/Research-by-Market/450473/power-energy|vydavateľ=technology.informa.com|dátum prístupu=2020-09-10|url archívu=https://web.archive.org/web/20191212210333/https://technology.ihs.com/Research-by-Market/450473/power-energy|dátum archivácie=2019-12-12}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=BP Solar to Expand Its Solar Cell Plants in Spain and India|url=http://www.renewableenergyaccess.com/rea/news/story?id=47861|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2007-09-26|dátum prístupu=2020-09-10|url archívu=https://web.archive.org/web/20070926231054/http://www.renewableenergyaccess.com/rea/news/story?id=47861|dátum archivácie=2007-09-26}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=How MIT Decides|url=https://www.technologyreview.com/2005/06/01/230897/how-mit-decides/|vydavateľ=MIT Technology Review|dátum prístupu=2020-09-10|jazyk=en}}</ref> Celková inštalovaná kapacita fotovoltiky na svete ku koncu roka 2020 predstavovala 716 [[GW]], v roku 2020 sa medziročne kapacita zvýšila o 125 GW.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Renewable energy statistics 2021|url=https://irena.org/-/media/Files/IRENA/Agency/Publication/2021/Aug/IRENA_Renewable_Energy_Statistics_2021.pdf|vydavateľ=IRENA - International Renewable Energy Agency|dátum prístupu=2020-04-10|jazyk=en-US|priezvisko=|meno=|dátum vydania=2021-01-08|poznámka=ISBN: 978-92-9260-356-4|url archívu=https://web.archive.org/web/20210808084815/https://irena.org/-/media/Files/IRENA/Agency/Publication/2021/Aug/IRENA_Renewable_Energy_Statistics_2021.pdf|dátum archivácie=2021-08-08}}</ref> == Princíp fungovania == [[Súbor:Solar_cell.png|vľavo|náhľad|Fotovoltické články premieňajú slnečné žiarenie priamo na elektrický prúd]] Fotóny slnečného žiarenia dopadajú na [[PN priechod]] a svojou energiou vyrážajú elektróny z valenčného pásma do pásma vodivostného (uvoľňujú ich z pevných väzieb na atómy kryštalickej mriežky). Takto vzniknuté voľné elektróny sa pomocou elektród odvedú u najjednoduchších systémov priamo k spotrebiču, prípadne do akumulátora. Pre napájanie bežných domácich elektrospotrebičov striedavým prúdom je nutné doplniť [[striedač]], ktorý energiu prevedie na striedavé napätie s veľkosťou a [[Frekvencia (fyzika)|frekvenciou]] zhodnou s [[Elektrická distribučná sústava|distribučnou sústavou]]. V najjednoduchšom solárnom článku sú vytvorené dve vrstvy s rozdielnym typom vodivosti. V jednej z vrstiev - materiál typu N - prevažujú negatívne nabité elektróny, naproti tomu v druhej vrstve - materiál typu P - prevažujú diery (prázdne miesta), ktorá ľahko akceptujú elektróny. V mieste, kde sa tieto dve vrstvy stretávajú - PN prechod - dôjde ku spárovanie elektrónov s prázdnymi miestami, čím sa vytvorí elektrické pole, ktoré zabráni ďalším elektrónom v pohybe z N-vrstvy do P-vrstvy. Za normálnych okolností sú elektróny v polovodičovom materiáli pevne viazané k atómom kryštalickej mriežky, materiál je nevodivý. Napríklad každý [[atóm]] kremíka má štyri valenčné elektróny. Pridaním veľmi malého množstva prvku s väčším počtom valenčných elektrónov (donor) sa vytvorí oblasť s vodivosťou typu N, v ktorej sa vyskytujú voľné elektróny, ktoré môžu prenášať [[elektrický náboj]]. Naopak prímes prvku s menším počtom elektrónov vytvorí oblasť s vodivosťou typu P, v ktorej sa kryštalickou mriežkou pohybujú diery - miesta, kde chýba [[elektrón]]. Pri zachytení fotónu s dostatočnou energiou (zodpovedajúcou vlnovou dĺžkou) v polovodičovom materiáli vznikne jeden pár elektrón-diera. Ak je vonkajší obvod uzavretý, pohybujú sa títo nositelia náboja opačným smerom, elektróny k zápornej elektróde, diery ku kladnej. Solárne články vyžadujú ochranu pred vplyvmi prostredia, preto sa umiestňujú medzi ochranné vrstvy, zvyčajne sklo a plastovú fóliu, ale používajú sa aj dve sklá alebo iné kombinácie materiálov. Pretože napätie jedného článku je nízke, prepájajú sa články sériovo do väčších panelov. Jeden solárny panel poskytuje dostatok energie (do cca 300 W) pre napájanie jednoduchých zariadení ako je rozhlasový prijímač. Pre napájanie väčších spotrebičov alebo v prípade [[Fotovoltická elektráreň|fotovoltických elektrární]] sú jednotlivé solárne panely prepojené do väčších systémov. === Moderné technológie === [[Súbor:Gleisdorf.Solarbaum.jpg|náhľad|Fotovoltický „solárny strom“ v [[Štajersko (spolková krajina)|Štajersku]], [[Rakúsko]]]] V súčasnej dobe sa vyvíja takzvaná tretia generácia fotovoltiky. Nosnou myšlienkou tejto generácie fotovoltiky je zvýšenie účinnosti za použitia tenkovrstvých technológií (CIS, CIGS), pokiaľ možno pri použití netoxických, hojne sa vyskytujúcich materiálov. Zvýšenie účinnosti možno dosiahnuť obídením [[Shockley-Queisserov limit|Shockley-Queisserovho limitu]] pre fotovoltický článok s jedným polovodičovým prechodom použitím štruktúr s väčším počtom PN prechodov. Teoreticky boli navrhnuté aj iné princípy, doteraz sa však nepodarilo ich experimentálne overiť. Shockley-Queisserov limit definuje maximálnu účinnosť fotovoltického článku s jedným PN prechodom. Ďalšou možnosťou ako zvýšiť účinnosť fotovoltického článku je modifikácia spektra žiarenia dopadajúceho na PN prechod konverziou vysokoenergetických fotónov alebo nízkoenergetických fotónov na fotóny o energiu, ktorá najlepšie zodpovedá fyzikálnym vlastnostiam PN prechodu. Každý z vyššie uvedených prístupov má svoje výhody a nevýhody a nachádzajú sa v rôznych stupňoch vývoja. == Vývoj == === Dejiny fotovoltiky === Fotoelektrický jav bol objavený v roku 1839 francúzskym fyzikom [[Alexandre Edmond Becquerel|Alexandrom Edmondom Becquerelom]]. V roku 1876 objavili rovnaký efekt pre selénové kryštály William G. Adams a Richard E. Day. V roku 1905 sa [[Albert Einstein|Albertovi Einsteinovi]] podarilo fotoelektrický jav vysvetliť, za čo získal v roku 1921 Nobelovu cenu za fyziku. Po mnohých rokoch (počas ktorých bolo prijatých veľa vynálezov a objavov) sa v roku 1954 podarilo Drylovi Chapinovi, Calvinovi Fullerovi a Geraldovi Pearsonovi vyvinúť prvý článok s účinnosťou vyššou než 4 %. Fotovoltické články našli prvé praktické použitie koncom 50. rokov pri napájaní [[Družica|družíc]]. Prvá družica napájaná solárnymi panelmi sa volala [[Vanguard 1]]. Táto družica bola vypustená na [[Obežná dráha|obežnú dráhu]] 17. marca 1958. Vďaka dopytu leteckého priemyslu počas 60. a 70. rokov 20. storočia došlo k významnému pokroku vo vývoji týchto technológií. Vďaka energetickej kríze v 70. rokoch a zvýšeného povedomia o životnom prostredí sa alternatívne zdroje energie stali ekonomicky a spoločensky zaujímavými. Došlo k úprave zákonov a vytvorenie programov na podporu fotovoltiky. Lídrami v tejto oblasti sú najmä [[Nemecko]], [[USA]] a [[Japonsko]]. == Súčasnosť == [[Súbor:World_Photovoltaics_Installed_Capacity.svg|náhľad|Globálna kumulatívna kapacita FV systémov]] [[Súbor:Vyvoj_ceny_FV_clanku_od_1977.svg|náhľad|Vývoj ceny kremíkových solárnych panelov od roku 1977 v amerických dolároch za watt]] Celková svetová inštalovaná kapacita fotovoltických systémov vzrástla z 0,3 GW v roku 1996 na úroveň 760 GW na konci roka 2020. Najrýchlejšie rastúcimi trhmi sú [[Čína]] a [[USA]]. Najväčším svetovým výrobcom elektriny z fotovoltických panelov je Čína.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Solar Power Statistics in China 2019|url=https://solarfeeds.com/solar-power-statistics-in-china/|dátum vydania=2019-08-22|dátum prístupu=2020-09-10|jazyk=en-US|priezvisko=|meno=|vydavateľ=|url archívu=https://web.archive.org/web/20200925190140/https://solarfeeds.com/solar-power-statistics-in-china/|dátum archivácie=2020-09-25}}</ref> Fotovoltika bola v roku 2020 po vodnej a veternej energii tretí najdôležitejší zdroj energie z obnoviteľných zdrojov, pokiaľ ide o celosvetovo inštalovaný výkon.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Renewable energy generation|url=https://ourworldindata.org/grapher/modern-renewable-energy-consumption|vydavateľ=Our World in Data|dátum prístupu=2020-09-10}}</ref> == Výhody == * Množstvo slnečnej energie dopadajúcej na [[zemský povrch]] by súčasnú spotrebu pokrylo 6000-krát. Na zemský povrch dopadá 89 PW, pričom svetová spotreba predstavuje 15 TW.<ref name="Smil">{{Citácia knihy|priezvisko=Smil|meno=Vaclav|titul=Energy at the Crossroads: Global Perspectives and Uncertainties|vydavateľ=The MIT Press|miesto=|rok=2005|isbn=978-0262693240|strany=444|url=https://mitpress.mit.edu/books/energy-crossroads}}</ref> Solárna energia má tiež najvyššiu hustotu výkonu (celosvetový priemer je 170 W/m ²⁾ zo všetkých známych zdrojov obnoviteľnej energie. * Počas výroby elektrickej energie fotovoltický systém neznečisťuje [[životné prostredie]] a nevznikajú emisie skleníkových plynov. Znečistenie počas výroby a likvidácie zariadení sa dá udržať pod kontrolou za použitia už známych metód likvidácie elektroodpadu. Tiež sa pracuje na vývoji technológií na recykláciu zariadení po skončení ich životného cyklu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Solar panel recycling: Turning ticking time bombs into opportunities|url=https://www.pv-magazine.com/2020/05/27/solar-panel-recycling-turning-ticking-time-bombs-into-opportunities/|vydavateľ=pv magazine|dátum prístupu=2020-09-10|jazyk=en-US|priezvisko=Shaibani|meno=Mahdokht|dátum vydania=2020-05-27}}</ref> * Fotovoltické systémy vyžadujú po ich nainštalovaní minimálnu údržbu. Prevádzkové náklady sú teda extrémne nízke v porovnaní s existujúcimi technológiami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Optimalizace fotovoltaického systému pro přípravu teplé vody|url=https://elektro.tzb-info.cz/teorie-elektrotechnika/10697-optimalizace-fotovoltaickeho-systemu-pro-pripravu-teple-vody|vydavateľ=TZB-info|dátum prístupu=2020-09-10|jazyk=cs|priezvisko=Wolf|meno=Petr|dátum vydania=2013-12-16|meno2=Vítězslav|priezvisko2=Benda}}</ref> * Ak je fotovoltický systém pripojený na sieť, energia môže byť spotrebovaná lokálne a teda znížiť celkové straty distribučnej sústavy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Elektřina: fotovoltaika dotáhla vodu|url=https://oze.tzb-info.cz/109406-elektrina-fotovoltaika-dotahla-vodu|vydavateľ=TZB-info|dátum prístupu=2020-09-10|jazyk=cs|priezvisko=Bechník|meno=Bronislav|dátum vydania=2012-02-11}}</ref> * Ukazuje sa, že produkcia niektorých plodín a výroba elektriny môžu byť v symbióze. Tento systém produkcie sa nazýva [[agrovoltika]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Special solar panels for agrivoltaics|url=https://www.pv-magazine.com/2020/07/23/special-solar-panels-for-agrivoltaics/|vydavateľ=pv magazine|dátum prístupu=2020-09-10|jazyk=en-US|priezvisko=Bellini|meno=Emiliano|dátum vydania=2020-07-23}}</ref> == Nevýhody == * Solárna energia nie je k dispozícii v noci a výkon panelov sa výrazne znižuje za zlého počasia (hmla, [[dážď]], [[sneh]]). Je potrebné inštalovať systémy na ukladanie elektriny alebo kombinovať výrobu s ďalšími zdrojmi. * Hustota energetického toku solárnej energie je nižšia než pri energii z fosílnych palív alebo jadra, čo znamená, že na výrobu rovnakého množstva energie je u solárnej energie potrebná väčšia plocha.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hustota energetického toku|url=https://oenergetice.cz/obnovitelne-zdroje/hustota-energetickeho-toku/|vydavateľ=oEnergetice.cz|dátum prístupu=2020-09-10|jazyk=cs|priezvisko=Vytlačil|meno=Petr|dátum vydania=2018-03-23}}</ref> * Cena elektriny (vrátane solárnej) je deformovaná prostredníctvom obchodu s emisnými kvótami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Český solární strašák aneb Jak přepálená dotace může znemožnit moderní technologie|url=https://www.seznamzpravy.cz/clanek/cesky-solarni-strasak-aneb-jak-prepalena-dotace-muze-znemoznit-moderni-technologie-78395|vydavateľ=www.seznamzpravy.cz|dátum prístupu=2020-09-10|priezvisko=Kubátová|meno=Zuzana|dátum vydania=2019-09-04}}</ref> * Výkupná cena solárnej energie je dotovaná všetkými odberateľmi energie (na Slovensku v roku 2019 212,7 mil. €).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Doplatky na OZE a KVET sa vlani vyšplhali na 475 miliónov eur. ÚRSO očakával viac|url=https://www.energie-portal.sk/Dokument/doplatky-na-oze-a-kvet-sa-vlani-vysplhali-na-475-milionov-eur-urso-ocakaval-viac-105281.aspx|vydavateľ=energie-portal.sk|dátum prístupu=2020-09-10|jazyk=sk-sk|priezvisko=Potočár|meno=Radovan|dátum vydania=2019-07-16}}</ref> * Dotácie prakticky znemožňujú porovnanie reálnych nákladov solárnej energie voči iným zdrojom energie. == Referencie == {{Referencie|2}} == Pozri aj == * [[Fotoelektrický jav]] * [[Fotovoltický článok]] * [[Solárny panel]] * [[Bifaciálne solárne články|Bifaciálny solárny panel]] * [[Slnečná energia]] * [[Slnečná konštanta]] * [[Agrovoltika]] * [[Elektroenergetika]] * [[Obnoviteľný zdroj energie]] == Iné projekty == {{Portál|Fyzika||Chémia||Astronómia||Hviezda||Slnečná sústava}} {{Projekt|wikt=fotovoltika|wikt_štítok=fotovoltika}} == Zdroj == *{{Preklad|cs|Fotovoltaika|18882792}} [[Kategória:Fotovoltika| ]] [[Kategória:Zdroje energie]] [[Kategória:Slnečná energia]] [[Kategória:Kvantová chémia]] [[Kategória:Elektrochémia]] 2s21fuxo56h6g21y1q3xyfqtxulwdzi 0 655510 8198428 8105898 2026-04-14T18:10:42Z NitraX51 226529 8198428 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Dornbirn-Montfortstrasse_19-Gardening-Photovoltaik-01ASD.jpg|náhľad|[[Rajčiak jedlý|Paradajky]] pod fotovoltickými panelmi v [[Dornbirn|Dornbirne]], [[Rakúsko]]]] [[Súbor:Next2Sun Anlagenkonzept.jpg|náhľad|[[Bifaciálne solárne články|Vertikálna obojstranná]] agrofotovoltická elektráreň, Losheim am See, [[Nemecko]]]] '''Agrovoltika ('''tiež agrofotovoltika, AV, AFV) kombinuje pestovanie plodín a výrobu elektriny z [[Solárny panel|fotovoltických panelov]] na rovnakej ploche [[Poľnohospodárstvo|poľnohospodárskej]] pôdy.<ref name=":1">{{Citácia periodika|doi=10.1016/j.rser.2015.10.024|ročník=2016|priezvisko2=Pearce|meno2=Joshua|dátum prístupu=|issn=|strany=299-308|číslo=54|dátum=|url=https://hal.archives-ouvertes.fr/hal-02113575/file/The_potential_of_agrivoltaic_systems.pdf|miesto=|vydavateľ=Elsevier|odkaz na periodikum=|periodikum=Renewable and Sustainable Energy Reviews|titul=The Potential of Agrivoltaic Systems|meno=Harshavardhan|priezvisko=Dinesh|jazyk=en}}</ref> Solárne panely a plodiny tak zdieľajú svetlo medzi týmito dvoma typmi výroby. Tieto systémy môžu byť vhodné pre hospodárske zvieratá a niektoré plodiny vrátane produkcie ovocia.<ref>{{Citácia periodika|titul=A New Vision for Farming: Chickens, Sheep, and ... Solar Panels|url=https://www.ecowatch.com/farming-solar-panels-2645855440.html|periodikum=EcoWatch|dátum=2020-04-28|dátum prístupu=2020-09-11|jazyk=en}}</ref> == História == [[Súbor:Ernte Agrophotovoltaikanlage.jpg|náhľad|Agrofotovoltická elektráreň umožňujúca pohyb poľnohospodárskej techniky, Herdwangen-Schönach, Nemecko]] Koncepciu dvojitého využitia ornej pôdy na výrobu slnečnej energie a pestovanie rastlín s cieľom zlepšiť celkovú produkciu navrhli ako prví v roku 1981 Adolf Goetzberger a Armin Zastrow.<ref name=":3">{{Citácia periodika|doi=10.1080/01425918208909875|miesto=|priezvisko=Goetzberger|meno=Adolf|titul=On the Coexistence of Solar-Energy Conversion and Plant Cultivation|periodikum=International Journal of Solar Energy|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|issn=0142-5919|ročník=|dátum=1982-01-01|číslo=1:1|strany=55-69|url=https://www.tandfonline.com/doi/abs/10.1080/01425918208909875|dátum prístupu=|meno2=Armin|priezvisko2=Zastrow|jazyk=en}}</ref> Riešili prebiehajúcu diskusiu, či sa má orná pôda využívať na pestovanie plodín alebo produkciu elektrickej energie. Bod nasýtenia svetlom je maximálne množstvo fotónov absorbovateľných rastlinným druhom. Pretože viac fotónov nezvýši rýchlosť fotosyntézy, Akira Nagashima navrhol kombinovať FV systémy a poľnohospodárstvo tak, aby využívali prebytok svetla. Prvé prototypy vyvinul v [[Japonsko|Japonsku]] v roku 2004.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Japan Next-Generation Farmers Cultivate Crops and Solar Energy|url=https://www.renewableenergyworld.com/2013/10/10/japan-next-generation-farmers-cultivate-agriculture-and-solar-energy/|vydavateľ=Renewable Energy World|dátum vydania=2013-10-10|dátum prístupu=2020-09-11|jazyk=en-US|priezvisko=Movellan|meno=Junko|url archívu=https://web.archive.org/web/20200918174927/https://www.renewableenergyworld.com/2013/10/10/japan-next-generation-farmers-cultivate-agriculture-and-solar-energy/|dátum archivácie=2020-09-18}}</ref> Pojem „agrovoltika“ bol použitý prvýkrát v publikácii v roku 2011.<ref>{{Citácia periodika|titul=Combining solar photovoltaic panels and food crops for optimising land use: Towards new agrivoltaic schemes|priezvisko2=Marrou|priezvisko6=Ferard|meno5=A.|priezvisko5=Nogier|priezvisko4=Dufour|meno4=L.|miesto=|vydavateľ=|odkaz na periodikum=|priezvisko3=Talbot|meno3=G.|meno2=H.|url=http://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0960148111001194|priezvisko=Dupraz|meno=C.|jazyk=en|doi=10.1016/j.renene.2011.03.005|issn=0960-1481|strany=2725–2732|číslo=10|ročník=36|dátum prístupu=2020-09-11|dátum=2011-10|periodikum=Renewable Energy|meno6=Y.}}</ref> Tento koncept je vo svete známy pod niekoľkými názvami: „agrofotovoltika“ v Nemecku,<ref>{{Cite journal|last=Schindele|first=Stefan|date=2013|title=Combining Pv And Food Crops To Agrophotovoltaic–Optimization Of Orientation And Harvest|url=|journal=13th IAEE European Conference|volume=|pages=|via=}}</ref><ref>{{Cite web|url=http://www.agrophotovoltaik.de|title=APV Resola|website=APV Resola|language=de|access-date=2017-09-11}}</ref> „agrovoltika“ v Taliansku,<ref>{{Cite web|url=http://www.rinnovabili.it/energia/fotovoltaico/agrovoltaico-equilibrio-perfetto/|title=Agrovoltaico, equilibrio perfetto {{!}} Rinnovabili|website=rinnovabili.it|language=it-IT|access-date=2017-09-11}}</ref><ref>{{Cite news|url=http://www.remtec.energy/en/agrovoltaico/|title=Agrovoltaico - Rem Tec|work=Rem Tec|access-date=2017-09-11|language=en-US}}</ref> „solárne zdieľanie“ v Ázii.<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.renewableenergyworld.com/articles/2013/10/japan-next-generation-farmers-cultivate-agriculture-and-solar-energy.html|titul=Archivovaná kópia|dátum prístupu=2020-09-11|url archívu=https://web.archive.org/web/20150920025524/http://www.renewableenergyworld.com/articles/2013/10/japan-next-generation-farmers-cultivate-agriculture-and-solar-energy.html|dátum archivácie=2015-09-20}}</ref> Za agrovoltické systémy možno tiež považovať fotovoltické skleníky. [[Súbor:Sheep living under La Ola Solar Farm on Lanai Hawaii.jpg|náhľad|Agrofotovoltická elektráreň, Lanai, [[Havaj (štát USA)|Havaj]]]] Keďže jedným z cieľov poľnohospodárskych systémov je ochrana poľnohospodárskej pôdy, všeobecne sa usudzuje, že by sa v agrovoltike nemala zanedbávať poľnohospodárska výroba. Obmedzenia poľnohospodárskej výroby sa v jednotlivých krajinách líšia podľa právnych predpisov alebo podľa typu plodiny a cieľov agrovoltického systému (optimalizácia objemu poľnohospodárskej výroby, kvalita poľnohospodárskych výrobkov, výroba energie). == Agrovoltika vo svete == === Európa === Prvé fotovoltické [[Skleník|skleníky]] vznikli v Európe po roku 2000. Časť strechy skleníka je nahradená solárnymi panelmi. Prvé agrovoltické systémy na otvorených poliach boli inštalované v roku 2007 v Rakúsku, neskôr v [[Taliansko|Taliansku]], [[Francúzsko|Francúzsku]] a [[Nemecko|Nemecku]]. ==== Rakúsko ==== V roku 2004 navrhla spoločnosť Günter Czaloun fotovoltický sledovací systém so systémom lanových regálov.<ref name=":52">{{Cite news|url=https://www.pveurope.eu/News/Solar-Generator/A-rope-rack-for-PV-modules|title=A rope rack for PV modules|date=2017-08-28|work=PV Europe|access-date=2018-11-16|language=en-GB}}</ref> Prvý prototyp bol vyrobený v južnom [[Tirolsko (spolková krajina)|Tirolsku]] v roku 2007 na ploche 0,1 ha. Lanová konštrukcia je viac ako päť metrov nad zemou. Nový systém bol predstavený na konferencii Intersolar 2017 v [[Mníchov]]e. Táto technológia je potenciálne lacnejšia ako iné systémy na otvorenom poli, pretože vyžaduje menej [[Oceľ|ocele]]. ==== Taliansko ==== V rokoch 2009 a 2011 boli nad [[Vinohrad|vinicami]] inštalované agrovoltické systémy s pevnými panelmi.<ref>{{Cite news|url=http://www.freshplaza.it/article/9903/Mola-di-Bari-realizzato-primo-impianto-fotovoltaico-su-un-un-vigneto-di-uva-da-tavola/|title=Mola di Bari: realizzato primo impianto fotovoltaico su un un vigneto di uva da tavola|access-date=2018-11-17|language=IT}}</ref><ref>{{Cite news|url=https://wine-pages.com/features/italy-franciacorta-top-sparkling-wines-from-lombardy/|title=A profile of Franciacorta's sparkling wines|work=wine-pages|access-date=2018-11-17|language=en-GB}}</ref> Pokusy ukázali mierny pokles úrody a neskorší zber. V roku 2009 vyvinula talianska spoločnosť REM TEC dvojosý solárny sledovací systém. V rokoch 2011 a 2012 spoločnosť REM TEC postavila niekoľko MWp agrovoltických elektrární na otvorených poliach.<ref>{{Cite web|url=http://www.remtec.energy/en/agrovoltaico-2/virgilio-plant/|title=Virgilio power plant|last=|first=|date=|website=|access-date=}}</ref><ref>{{Cite web|url=http://www.remtec.energy/en/agrovoltaico-2/monticelli-dongina-plant/|title=Monticelli d'Ongina power plant|last=|first=|date=|website=|access-date=}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://www.scienzenews.it/2012/09/25/fotovoltaico-e-agricoltura-maggiore-produttivita-in-meno-spazio/|title=Fotovoltaico e agricoltura: maggiore produttività in meno spazio|last=Gandola|first=Cristina|date=2012-09-25|website=Scienze News|access-date=|accessdate=2020-09-11|archiveurl=https://web.archive.org/web/20210818070441/https://www.scienzenews.it/2012/09/25/fotovoltaico-e-agricoltura-maggiore-produttivita-in-meno-spazio/|archivedate=2021-08-18}}</ref> Solárne panely sú inštalované 5 m nad zemou a umožňujú pohyb poľnohospodárskych strojov. Tienenie fotovoltických panelov nepresahuje 15%, aby sa minimalizoval vplyv na plodiny. Spoločnosť ako prvá inštalovala automatizované integrované tieniace systémy na nosné konštrukcie.<ref>{{Cite web|url=http://www.remtec.energy/en/agrovoltaico-2/shading-nets/|title=Shading nets|last=|first=|date=|website=|access-date=}}</ref> REM TEC navrhuje aj dvojosové solárne sledovacie systémy integrované do štruktúry skleníka.<ref>{{Cite web|url=http://www.remtec.energy/en/agrovoltaico-2/greenhouse/|title=greenhouse|last=|first=|date=|website=|access-date=}}</ref> Kontrola polohy solárnych panelov optimalizuje mikroklímu v skleníku. ==== Francúzsko ==== Fotovoltické skleníky sa začali stavať vo Francúzsku od roku 2000. Konštruktéri fotovoltických skleníkov pokračovali v zlepšovaní poľnohospodárskej výroby aj výroby energie. Napríklad koncept Agrinergie vyvíjala spoločnosť Akuo Energy od roku 2007. Prvé elektrárne pozostávali zo striedania plodín a solárnych panelov. Nové elektrárne sú skleníky.<ref>{{Cite news|url=https://wikiagri.fr/articles/un-rayon-de-soleil-pour-des-filieres-agricoles-en-difficulte/11800|title=Un rayon de soleil pour des filières agricoles en difficulté|date=2017-01-06|work=Wikiagri.fr|access-date=2018-11-18|language=fr-FR}}</ref> V roku 2017 začala spoločnosť Tenergie s nasadením fotovoltických skleníkov s architektúrou, ktorá rozptyľuje svetlo s cieľom znížiť kontrasty medzi osvetlenými a zatienenými miestami vytváranými solárnymi panelmi.<ref>{{Cite news|url=https://www.lemoniteur.fr/article/mallemort-experimente-un-nouveau-type-de-serre-photovoltaique.958454|title=Mallemort expérimente un nouveau type de serre photovoltaïque|work=lemoniteur.fr|access-date=2018-11-18|language=fr-FR}}</ref> ===== Systémy na otvorených poliach ===== Od roku 2009 INRA, IRSTEA a Sun'R začali pracovať na programe Sun'Agri.<ref>{{Cite news|url=https://www.lesechos.fr/thema/030348209399-ferme-photovoltaique-sunr-combine-agriculture-et-production-delectricite-2090206.php|title=Ferme photovoltaïque : Sun'R combine agriculture et production d'électricité|date=2017-05-29|work=lesechos.fr|access-date=2018-11-18|language=fr-FR|archive-url=https://web.archive.org/web/20170901023730/https://www.lesechos.fr/thema/030348209399-ferme-photovoltaique-sunr-combine-agriculture-et-production-delectricite-2090206.php|archive-date=2017-09-01|url-status=dead}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170901023730/https://www.lesechos.fr/thema/030348209399-ferme-photovoltaique-sunr-combine-agriculture-et-production-delectricite-2090206.php |date=2017-09-01 }}</ref> Prvý prototyp inštalovaný v teréne s pevnými panelmi bol vyrobený v roku 2009 na ploche 0,1 ha v [[Montpellier]]i.<ref name=":22">{{Cite web|url=http://www.inra.fr/Entreprises-Monde-agricole/Resultats-innovation-transfert/Toutes-les-actualites/systemes-agrivoltaiques|title=Vers des systèmes agrivoltaïques conciliant production agricole et production d'électricité|last=Dorthe|first=Chantal|date=2017-06-26|website=inra.fr|language=fr|access-date=2018-11-19}}</ref> Ďalšie prototypy s jednoosými mobilnými panelmi boli vyrobené v rokoch 2014 a 2017. Cieľom týchto štúdií je riadenie mikroklímy prijímanej rastlinami a výroba elektriny optimalizáciou polohy panelov a výskum ako je žiarenie distribuované medzi plodinami a solárnymi panelmi. Prvá agrovoltická elektráreň na otvorenom poli systémom Sun'R bola postavená v roku 2018 v [[Tresserre]] v [[Pyrénées-Orientales]]. Elektráreň mala kapacitu 2,2 MWp a bola inštalovaná na 4,5 ha viníc.<ref>{{Cite news|url=https://www.ladepeche.fr/article/2018/11/09/2903401-inauguration-de-la-premiere-centrale-vitivoltaique-dans-les-pyrenees-orientales.html|title=Inauguration de la première centrale vitivoltaïque dans les Pyrénées-Orientales|work=ladepeche.fr|access-date=2018-11-19|language=fr}}</ref> Vyhodnocuje sa na nej v reálnych podmienkach výkonnosť systému Sun'Agri na [[Vinohrad|viniciach]]. V roku 2016 sa na agrovoltiku začala špecializovať spoločnosť Agrivolta.<ref>{{Cite news|url=https://marseille.latribune.fr/innovation/2017-07-05/agrivolta-fait-de-l-ombre-intelligemment-742830.html|title=Agrivolta fait de l'ombre… intelligemment|work=La Tribune|access-date=2018-11-19|language=fr-FR}}</ref> Po prvom prototype vyrobenom v roku 2017 v [[Aix-en-Provence]] inštalovala spoločnosť Agrivolta svoj systém na pozemok Národného výskumného ústavu záhradníckeho (Astredhor) v [[Hyères]].<ref>{{Cite news|url=https://www.laprovence.com/article/ecoplanete/4640296/agrivolta-propose-des-ombrieres-intelligentes.html|title=Agrivolta propose des ombrières intelligentes|date=2017-09-29|work=LaProvence.com|access-date=2018-11-19|language=fr}}</ref> Za svoje riešenia získala spoločnosť niekoľko inovačných ocenení.<ref>{{Cite news|url=https://amft.io/amft/go2017-agrivolta-smart-cycle-citydrive-laureats-smart-city-innovation-awards-de-tribune/|title=GO2017: Agrivolta, Smart Cycle et Citydrive, lauréats des Smart City Innovation Awards de La Tribune - Aix Marseille French Tech #AMFT #Startup #Innovation|date=2017-09-16|work=Aix Marseille French Tech #AMFT #Startup #Innovation|access-date=2018-11-19|language=fr-FR}}</ref> V januári 2018 predstavila Agrivolta svoju technológiu na výstave [[Consumer Electronics Show|CES]] v [[Las Vegas]].<ref>{{Cite web|url=https://radiovillageinnovation.com/broadcast/58643-Agrivolta|title=Agrivolta|website=rvi|language=fr-FR|access-date=2018-11-19|accessdate=2020-09-11|archiveurl=https://web.archive.org/web/20180108063411/https://radiovillageinnovation.com/broadcast/58643-Agrivolta|archivedate=2018-01-08}}</ref> ==== Nemecko ==== Výskumný projekt zameraný na agrovoltiku začal v roku 2011 inštitút Fraunhofer ISE. Výskum pokračoval v projekte APV-Resola, ktorý sa začal v roku 2015 a jeho ukončenie je naplánované na rok 2020. Prvý prototyp s výkonom 194 kWp bol inštalovaný v roku 2016 na pozemku s rozlohou 0,5 ha, ktorý patrí družstevnej farme Hofgemeinschaft Heggelbach v Herdwangene ([[Bádensko-Württembersko]]).<ref>{{Cite web|url=https://www.ise.fraunhofer.de/en/press-media/press-releases/2016/photovoltaics-and-photosynthesis-pilot-plant-at-lake-constance-combines-electricity-and-crop-production.html|title=Photovoltaics and Photosynthesis – Pilot Plant at Lake Constance Combines Electricity and Crop Production - Fraunhofer ISE|website=Fraunhofer Institute for Solar Energy Systems ISE|language=en|access-date=2018-11-19}}</ref> Inštitút odhaduje, že takéto systémy budú ziskové bez štátnej podpory po roku 2022.<ref>{{Cite journal|last=TROMMSDORFF|first=Maximillian|date=2016|title=An economic analysis of agrophotovoltaics: Opportunities, risks and strategies towards a more efficient land use|url=https://www.econstor.eu/bitstream/10419/150976/1/879248831.pdf|journal=The Constitutional Economics Network Working Papers|volume=|pages=|via=}}</ref> Pilotné projekty so zvislými obojstrannými fotovoltickými panelmi postavila spoločnosť Next2Sun. Zvislé panely riešia problém s prebytkami elektrickej energie cez [[poludnie]], zároveň elektráreň vyrobí počas roka viac elektrickej energie a krivka výroby zodpovedá dennému profilu spotreby elektrickej energie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Agrivoltaika - řešení pro nová solární pole|url=https://oze.tzb-info.cz/fotovoltaika/19000-agrivoltaika-reseni-pro-nova-solarni-pole|vydavateľ=TZB-info|dátum prístupu=2020-09-11|jazyk=cs|priezvisko=Zilvar|meno=Jiří|dátum vydania=2019-05-11}}</ref> ==== Holandsko ==== V roku 2020 inštalovala spoločnosť BayWa na farme pestujúcej maliny agrofotovoltickú elektráreň s inštalovaným výkonom 2,7 MW na rozlohe 3,2 ha. Testovanie ukázalo, že úroda pod polopriehľadnými panelmi bola nižšia o 20 % ako pod fóliovníkmi. Klíma pod solárnymi panelmi je však viac stabilnejšia než pod fóliovníkmi, panely chránia rastliny pred krúpami, silným dažďom a priamym slnečným žiarením. Cirkulácia vzduchu medzi panelmi je efektívnejšia vďaka komínovému efektu. Ďalšou výhodou je, že životnosť panelov je 30 rokov, zatiaľ čo u fóliovníkov je to 6 rokov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Himbeeren unter Solarmodulen statt unter Folientunneln|url=https://www.energiezukunft.eu/erneuerbare-energien/solar/himbeeren-unter-solarmodulen-statt-unter-folientunneln/|vydavateľ=energiezukunft.eu|dátum prístupu=2020-09-12|jazyk=de|meno=|priezvisko=|dátum vydania=2020-09-03}}</ref> ==== Dánsko ==== Katedra agronómie na Aarhuskej univerzite začala v roku 2014 skúmať použitie agrovoltického systému v sadoch pestujúcich bio jablká. Výskum ukázal, že riziko napadnutia jabĺk chrastavitosťou sa dá znížiť pri použitý solárnych panelov takmer na 0 %.<ref>{{Cite web|url=https://challenges.openideo.com/challenge/renewable-energy/research/photovoltaic-covering-system-for-orchards/|title=OpenIDEO - How might communities lead the rapid transition to renewable energy? - Photovoltaic covering system for orchards|website=challenges.openideo.com|language=en|access-date=2018-11-19|accessdate=2020-09-11|archiveurl=https://web.archive.org/web/20171115015029/https://challenges.openideo.com/challenge/renewable-energy/research/photovoltaic-covering-system-for-orchards/|archivedate=2017-11-15}}</ref> ==== Chorvátsko ==== V roku 2017 spoločnosť Work-ing inštalovala agrofotovoltickú elektráreň na otvorenom poli s výkonom 500 kW neďaleko župy [[Viroviticko-podrávska župa|Virovitice-Podraviny]]. Agronomické štúdie podporuje Osijská univerzita a Škola poľnohospodárskeho inžinierstva v Slatine. Vyrobená elektrická energia sa využíva pre zavlažovací systém a poľnohospodárske stroje. Najskôr sa pod zariadením budú testovať kultúry odolné tieneniu. === Amerika === ==== USA ==== V [[Spojené štáty|USA]] sa o tento koncept zaujíma spoločnosť SolAgra v spolupráci s Katedrou agronómie na Kalifornskej univerzite v Davise.<ref>{{Cite web|url=https://www.solagra.com/solagra-farmingtrade--solar.html|title=SolAgra Farming™ & Solar|website=SolAgra|language=en|access-date=2018-11-19}}</ref> Vo výstavbe je prvá elektráreň na ploche 0,4 ha. Ako kontrola sa využíva plocha 2,8 ha. Skúma sa niekoľko druhov plodín: [[Lucerna siata|lucerna]], [[cirok]], [[Šalát (rod)|šalát]], [[Špenát siaty|špenát]], [[Repa obyčajná|repa]], [[Mrkva obyčajná|mrkva]], [[mangold]], [[Reďkev siata pravá|reďkovka]], [[Ľuľok zemiakový|zemiaky]], [[ Eruca sativa |rukola]], [[Mäta pieporná|mäta]], okrúhlica, [[Kapusta obyčajná kelová|kel]], [[Petržlen záhradný|petržlen]], [[Koriander siaty|koriander]], [[fazuľa]], [[hrach]], [[šalotka]], [[Horčica biela|horčica]]. Skúmajú sa aj projekty pre izolované lokality.<ref>{{Cite web|url=https://insights.globalspec.com/article/4802/agrivoltaics-how-plants-grown-under-solar-panels-can-benefit-humankind|title=Agrivoltaics: how plants grown under solar panels can benefit humankind|last=Pallone|first=Tony|date=20 Apr 2017|website=insights.globalspec.com|archive-url=https://web.archive.org/web/20180716223910/https://insights.globalspec.com/article/4802/agrivoltaics-how-plants-grown-under-solar-panels-can-benefit-humankind|archive-date=16 July 2018|url-status=live|access-date=2018-11-19}}</ref> Experimentálne systémy skúma niekoľko univerzít: projekt Biosphere 2 Arizonská univerzita,<ref>{{Cite news|url=https://uanews.arizona.edu/story/ua-researchers-plant-seeds-make-renewable-energy-more-efficient|title=UA Researchers Plant Seeds to Make Renewable Energy More Efficient|work=UANews|access-date=2018-11-19|language=en}}</ref> ďalší projekt Poľnohospodárska škola Stockbridge (University of Massachusetts v Amherste).<ref>{{Cite web|url=https://www.gazettenet.com/Editorial-UMass-finds-fertile-ground-in-South-Deerfield-for-agricultural-initiatives-12204149|title=UMass finds fertile ground in South Deerfield|last=|first=|date=28 Sep 2017|website=Daily Hampshire Gazette|archive-url=https://web.archive.org/web/20181119051651/https://www.gazettenet.com/Editorial-UMass-finds-fertile-ground-in-South-Deerfield-for-agricultural-initiatives-12204149|archive-date=19 November 2018|url-status=live|access-date=20 Jan 2019}}</ref> ==== Čile ==== V [[Čile]] boli v roku 2017 postavené tri agrofotovoltické systémy s výkonom 13 kWp. Cieľom tohto projektu podporovaného metropolitným regiónom Santiago bolo skúmať rastliny, ktoré môžu ťažiť z tienenia agrovoltického systému. Vyrobená elektrina sa použila na napájanie poľnohospodárskych zariadení: čistenie, balenie a chladenie poľnohospodárskej výroby, inkubátor pre vajcia. Jeden zo systémov bol nainštalovaný v regióne s častými výpadkami elektrickej energie.<ref>{{Cite web|url=https://cleantechnica.com/2018/06/21/fraunhofer-experiments-in-chile-and-vietnam-prove-value-of-agrophotovoltaic-farming/|title=Fraunhofer Experiments In Chile And Vietnam Prove Value Of Agrophotovoltaic Farming {{!}} CleanTechnica|website=cleantechnica.com|language=en-US|access-date=2018-11-19}}</ref> === Ázia === [[Japonsko]] bolo celosvetovo priekopníkom vo vývoji agrovoltiky od roku 2004. V rokoch 2004 až 2017 bolo v Japonsku inštalovaných viac ako 1000 agrovoltických elektrární. ==== Japonsko ==== V roku 2004 vyvinul Akira Nagašima demontovateľnú konštrukciu, ktorú testoval na niekoľkých plodinách.<ref>{{Cite web|url=https://www.renewableenergyworld.com/articles/2013/10/japan-next-generation-farmers-cultivate-agriculture-and-solar-energy.html|title=Japan Next-Generation Farmers Cultivate Crops and Solar Energy|website=renewableenergyworld.com|access-date=2018-11-10|accessdate=2020-09-11|archiveurl=https://web.archive.org/web/20190831172555/https://www.renewableenergyworld.com/articles/2013/10/japan-next-generation-farmers-cultivate-agriculture-and-solar-energy.html|archivedate=2019-08-31}}</ref> Mobilné konštrukcie umožňujú poľnohospodárom sťahovať alebo premiestňovať zariadenia na základe striedania plodín a ich potrieb. Od roku 2004 boli vyvíjané čoraz väčšie elektrárne s kapacitou niekoľkých MW s pevnými konštrukciami a dynamickými systémami.<ref>{{Cite news|url=https://agrijournal.jp/renewableenergy/37506/|title=日本で最も有名なソーラーシェアリング成功事例！ 匝瑳市における地域活性プロジェクトとは {{!}} AGRI JOURNAL|date=2018-03-06|work=AGRI JOURNAL|access-date=2018-11-10}}</ref><ref>{{Cite news|url=https://solarjournal.jp/solarpower/20442/|title=耕作放棄地を豊かに！"メガ"ソーラーシェアリング {{!}} SOLAR JOURNAL|date=2017-11-27|work=SOLAR JOURNAL|access-date=2018-11-10}}</ref><ref>{{Cite news|url=https://solarjournal.jp/solarpower/20546/|title=ソーラーシェアリングには「追尾式架台」がベスト！ {{!}} SOLAR JOURNAL|date=2017-12-01|work=SOLAR JOURNAL|access-date=2018-11-10}}</ref> Napríklad v roku 2017 bola uvedená do prevádzky elektráreň s výkonom 35 MW, ktorá bola inštalovaná na 54 ha pôdy.<ref>{{Cite web|url=https://tech.nikkeibp.co.jp/dm/atclen/news_en/15mk/030601952/?ST=msbe?ST=msbe&P=4|title=Chinese Power Company Runs Solar Plant in Harmony With Local Community - Visit to Plant - Solar Power Plant Business|website=tech.nikkeibp.co.jp|language=en|access-date=2018-11-10}}</ref> Miera zatienenia tejto elektrárne je 50%, čo je vyššia hodnota ako 30%-né tienenie, ktoré sa zvyčajne používa v japonských agrovoltických elektrárňach. Poľnohospodári pestujú okrem iného ženšen, ašitabu a koriander. Na ostrove Ukujima by čoskoro mala byť umiestnená solárna elektráreň s výkonom 480 MW, z ktorej časť bude agrovoltická. Projekt je predmetom štúdie od roku 2013 a partneri podpísali dohodu o začatí výstavby v roku 2019. Japonské právne predpisy vyžadujú, aby poľnohospodári udržiavali najmenej 80% poľnohospodárskej produkcie, aby získali povolenie na využívanie agrovoltických systémov. ==== Čína ==== V roku 2016 postavila talianska spoločnosť REM TEC agrovoltickú elektráreň s výkonom 0,5 MWp v okrese Ťin-čaj v provincii [[An-chuej]]. [[Čína|Čínske]] spoločnosti inštalovali niekoľko GW solárnych elektrární kombinujúcich poľnohospodárstvo a výrobu solárnej energie. Napríklad v auguste 2016 Panda Green Energy inštalovala fotovoltické panely nad vinice v Turpane v autonómnej oblasti [[Sin-ťiang]]. Elektráreň s výkonom 0,2 MW bola pripojená k sieti. Projekt bol auditovaný v októbri 2017 a spoločnosť získala súhlas na inštaláciu svojho systému po celej krajine. Niekoľko desiatok MW bolo aj inštalovaných. V roku 2016 bola v provincii Ťiang-si nainštalovaná 70 MW agrovoltická elektráreň s poľnohospodárskymi a lesnými plodinami. V roku 2017 čínska spoločnosť Fuyang Angkefeng Optoelectronic Technology Co vyvinula testovaciu agrovoltickú elektráreň s výkonom 50 KWp v meste Fu-jang v provincii [[An-chuej]]. Bola vyvinutá na Inštitúte pokročilých technológií Čínskej univerzity vedy a techniky v Hefei pod vedením Wen Liua. Spoločnosť Elion Group sa už 30 rokov snaží bojovať proti [[Dezertifikácia|dezertifikácii]] v oblasti Kubuqi.<ref>{{Cite web|url=http://time.com/4851013/china-greening-kubuqi-desert-land-restoration/|title=What We Can Learn From the Greening of China's Kubuqi Desert|website=Time|language=en|access-date=2018-11-10|accessdate=2020-09-11|archiveurl=https://web.archive.org/web/20210813112336/https://time.com/4851013/china-greening-kubuqi-desert-land-restoration/|archivedate=2021-08-13}}</ref> Medzi použitými technikami boli nainštalované agrovoltické systémy na ochranu plodín a výrobu elektriny. Pokiaľ ide o vybavenie pre púštne oblasti, spoločnosť Wan You-Bao si v roku 2007 patentovala systém tienenia na ochranu plodín v púšti. Tienidlá sú vybavené solárnymi panelmi.<ref>{{Cite web|url=https://worldwide.espacenet.com/publicationDetails/biblio?CC=US&NR=2008148631A1&KC=A1&FT=D|title=Apparatus and Method For Desert Environmental Control And For Promoting Desert Plants Growth|last=|first=|date=|website=worldwide.espacenet.com|language=en|access-date=2018-11-10|accessdate=2020-09-11|archiveurl=https://web.archive.org/web/20210308110533/https://worldwide.espacenet.com/publicationDetails/biblio?CC=US&NR=2008148631A1&KC=A1&FT=D|archivedate=2021-03-08}}</ref> ==== Južná Kórea ==== [[Kórejská republika|Južná Kórea]] vykonáva počiatočné testy agrovoltických elektrární na základe japonských systémov od roku 2017.<ref>https://www.youtube.com/watch?v=hKXlx2riMgo</ref> Agrovoltika je jedným zo skúmaných riešení na zvýšenie podielu obnoviteľných energií na energetickom mixe v Južnej Kórei. Ich cieľom je dosiahnuť 20 % obnoviteľnej energie v roku 2030 oproti 5% v roku 2017. Spoločnosť SolarFarm postavila prvú agrovoltickú elektráreň v Južnej Kórei v roku 2016 a produkuje ryžu.<ref>{{Citácia Harvard|URL=http://moneys.mt.co.kr/news/mwView.php?type=1&no=2016091910178090582&outlink=1}}</ref> Odvtedy bola táto agrovoltická elektráreň ďalej rozvíjaná a testovaná.<ref>{{Citácia Harvard|URL=http://www.solarfarm.co.kr/}}</ref> V januári 2019 bola založená Kórejská agrovoltická asociácia s cieľom propagovať a rozvíjať juhokórejský agrovoltický priemysel.<ref>{{Citácia Harvard|URL=https://news.sbs.co.kr/news/endPage.do?news_id=N1005122965}}</ref> ==== India ==== Projekty pre izolované lokality skúma [[Amity University (Noida)|Amity University]] v [[Noida|Noide]] v severnej [[India|Indii]].<ref>{{Cite web|url=https://cityairnews.com/content/farmers-maximize-profit-through-%E2%80%98agri-voltaic-solar-energy-and-harvesting-project%E2%80%99|title=Farmers to maximize profit through 'Agri- Voltaic: a Solar Energy and Harvesting Project' {{!}} City Air News|website=cityairnews.com|access-date=2018-11-10}}</ref> Štúdia zverejnená v roku 2017 sa zameriava na potenciál agrovoltiky na viniciach v Indii.<ref>{{Cite journal|date=2017-10-01|title=Agrivoltaic potential on grape farms in India|journal=Sustainable Energy Technologies and Assessments|language=en|volume=23|pages=104–110|doi=10.1016/j.seta.2017.08.004|issn=2213-1388|last1=Malu|first1=Prannay R.|last2=Sharma|first2=Utkarsh S.|last3=Pearce|first3=Joshua M.|url=https://hal.archives-ouvertes.fr/hal-02111403/file/Agrivoltaic_Potential_on_Grape_Farms_in.pdf}}</ref> Agrovoltické systémy pozostávajú zo solárnych panelov inštalovaných medzi plodinami, aby sa obmedzilo zatienenie rastlín. Táto štúdia naznačuje, že agrovoltické systémy môžu významne zvýšiť príjmy indických poľnohospodárov. ==== Malajzia ==== Universiti Putra Malaysia, ktorá sa špecializuje na agronómiu, začala v roku 2015 experimenty na plantážach, kde sa pestuje jávsky čaj (''Orthosiphon stamineus)''. Využívajú sa pri nich pevné konštrukcie inštalované na experimentálnej ploche asi 0,4 ha.<ref>{{Cite journal|last=Othman|first=N. F.|last2=Su|first2=A. S. Mat|last3=Ya’acob|first3=M. E.|date=2018|title=Promising Potentials of Agrivoltaic Systems for the Development of Malaysia Green Economy|journal=IOP Conference Series: Earth and Environmental Science|language=en|volume=146|issue=1|pages=012002|doi=10.1088/1755-1315/146/1/012002|issn=1755-1315|doi-access=free}}</ref> ==== Vietnam ==== Fraunhofer ISE inštaloval svoj agrovoltický systém na krevetovú farmu v Bac Liêu v delte [[Mekong]]u. Podľa inštitútu výsledky ich pilotného projektu naznačujú, že spotreba vody sa znížila o 75%. Ich systém by ponúkol ďalšie výhody, ako napríklad tienenie pracovníkov, ako aj nižšiu a stabilnú teplotu vody pre lepší rast kreviet.<ref>{{Cite web|url=https://cleantechnica.com/2018/06/21/fraunhofer-experiments-in-chile-and-vietnam-prove-value-of-agrophotovoltaic-farming/|title=Fraunhofer Experiments In Chile And Vietnam Prove Value Of Agrophotovoltaic Farming {{!}} CleanTechnica|website=cleantechnica.com|language=en-US|access-date=2018-11-10}}</ref> == Metódy == Existujú tri základné typy agrovoltiky, ktoré sú aktívne skúmané: slnečné systémy s medzipriestorom pre plodiny, solárne systémy nad plodinami a skleníkové solárne systémy.<ref name=":1" /> Všetky tieto tri systémy majú niekoľko premenných použitých na maximalizáciu slnečnej energie absorbovanej panelmi aj plodinami. Hlavnou premennou, ktorá sa berie do úvahy v prípade agrovoltických systémov, je uhol solárnych panelov, ktorý sa nazýva uhol sklonu. Ďalšími premennými pri výbere umiestnenia agrovoltického systému sú zvolené plodiny, výška panelov, slnečné žiarenie v oblasti a podnebie oblasti. == Konfigurácia agrovoltických systémov == Agrovoltické zariadenia majú rôznu konfiguráciu.<ref name=":1" /> * orientácia solárnych panelov na juh pre pevné alebo východno-západné panely pre panely rotujúce v osi, * dostatočný odstup medzi solárnymi panelmi pre dostatočný prenos svetla na plodiny, * vyvýšenie nosnej konštrukcie solárnych panelov na homogenizáciu množstva žiarenia na zem. Experimentálne zariadenia majú často kontrolovanú poľnohospodársku plochu. Kontrolné pásmo sa využíva za rovnakých podmienok ako agrovoltické zariadenie na štúdium jeho účinkov na vývoj plodín. === Pevné solárne panely nad plodinami === Najjednoduchším riešením je inštalácia pevných solárnych panelov na poľnohospodárske skleníky, nad otvorené polia alebo medzi plodiny na otvorenom poli. Inštaláciu je možné optimalizovať úpravou hustoty solárnych panelov alebo sklonu panelov. V Japonsku sa agrovoltické systémy obvykle skladajú z demontovateľných ľahkých štruktúr s ľahkými solárnymi panelmi s malými rozmermi, ktoré znižujú odpor vetra. === Dynamická agrovoltika === V zložitejších konfiguráciách sa používa sledovací systém. Solárne panely je možné ovládať tak, aby sa optimalizovalo ich umiestnenie, aby sa zlepšila poľnohospodárska výroba alebo výroba elektrickej energie. Prvé dynamické agrovoltické zariadenia boli vyvinuté v Japonsku. Panely boli ručne nastaviteľné.<ref>{{Citácia Harvard|URL=https://www.youtube.com/watch?v=bsbpifQjJM0}}</ref> Poľnohospodári môžu upravovať polohu solárnych panelov podľa ročného obdobia alebo fázy vývoja plodín, aby zvýšili alebo znížili tienenie a výrobu elektrickej energie. Japonské spoločnosti tiež vyvinuli niekoľko sofistikovanejších systémov. Napríklad plodiny rastú pod zariadeniami zložených z tabúľ (25 solárnych panelov) upevnených na dvojosový sledovač.<ref>{{Cite news|url=https://solarjournal.jp/solarpower/20546/|title=ソーラーシェアリングには「追尾式架台」がベスト！ {{!}} SOLAR JOURNAL|date=2017-12-01|work=SOLAR JOURNAL|access-date=2018-11-19}}</ref> V roku 2004 navrhla spoločnosť Günter Czaloun fotovoltický sledovací systém so systémom lanových regálov.<ref name=":53">{{Cite news|url=https://www.pveurope.eu/News/Solar-Generator/A-rope-rack-for-PV-modules|title=A rope rack for PV modules|date=2017-08-28|work=PV Europe|access-date=2018-11-16|language=en-GB}}</ref> Panely môžu byť orientované na zlepšenie výroby energie alebo na zatienenie plodín podľa potreby. Prvý prototyp bol vyrobený v roku 2007 v [[Rakúsko|Rakúsku]]. Spoločnosť REM TEC inštalovala niekoľko elektrární vybavených dvojosým sledovacím systémom v [[Taliansko|Taliansku]] a [[Čína|Číne]]. Rovnaký systém bol vyvinutý aj pre použitie v skleníkoch. Vo Francúzsku vyvíjajú spoločnosti Sun'R a Agrivolta jednoosové systémy sledovania. Podľa týchto spoločností je možné ich systémy prispôsobiť potrebám rastlín. Systém Sun'R je systém sledovania osi východ-západ. Spoločnosť používa komplexné modely rastu rastlín, predpoveď počasia, výpočtový a optimalizačný softvér. Zariadenie od spoločnosti Agrivolta využíva solárne paneli orientované na juh, s ktorými je možné pohybovať posuvným systémom. Spoločnosť Artigianfer vyvinula fotovoltický skleník, ktorého solárne panely sú inštalované na pohyblivých okeniciach.<ref>{{Cite web|url=https://patentscope.wipo.int/search/en/detail.jsf?docId=WO2013136276|title=GREENHOUSE AND SYSTEM FOR GENERATING ELECTRICAL ENERGY AND GREENHOUSE CULTIVATION|last=Massimo|first=CARDELLI|date=2013-09-20|website=patentscope.wipo.int|access-date=2018-11-19}}</ref> Panely môžu sledovať pohyb Slnka pozdĺž osi východ - západ. V roku 2015 prof. Wen Liu z Univerzity vedy a techniky v čínskom Che-fej navrhol nový koncept pre agrovoltiku: zakrivené sklenené panely pokryté dichroitickým polymérnym filmom prepúšťajú selektívne vlnovú dĺžku zo slnečného svetla, ktoré sú potrebné pre fotosyntézu rastlín (modré a červené svetlo). Všetky ostatné vlnové dĺžky sa odrážajú a sústreďujú na koncentrované solárne články vyrábajúce elektrickú energiu. Pre tento fotovoltický typ koncentrácie sa používa duálny sledovací systém.<ref>{{Cite web|url=https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0038092X17311350|title=A novel agricultural photovoltaic system based on solar spectrum separation}}</ref> Tiene, ktoré spôsobujú bežné solárne panely nad poľom s plodinami, sú úplne eliminované, pretože plodiny dostávajú vždy modrú a červenú vlnovú dĺžku potrebnú na fotosyntézu. Za tento nový typ agrovoltiky bolo udelených niekoľko ocenení, okrem iného cena R&D100 v roku 2017. == Účinky == Solárne panely ovplyvňujú plodiny a pôdu, ktorú pokrývajú, nielen tienením. Vplývajú tiež na vlhkosť a prúdenie tepla.<ref name=":1" /> Napríklad vinice s vhodným rozostupom by mohli mať 15-násobne vyššie výnosy.<ref>{{Cite journal|last=Malu|first=Prannay R.|last2=Sharma|first2=Utkarsh S.|first3=Joshua M.|last3=Pearce|year=2017|title=Agrivoltaic potential on grape farms in India|url=https://www.academia.edu/34605670|journal=Sustainable Energy Technologies and Assessments|volume=23|pages=104–110|doi=10.1016/j.seta.2017.08.004|via=}}</ref> === Vlhkosť pôdy === Pri experimentoch testujúcich mieru odparovania vody pod solárnymi panelmi u plodín odolných tieneniu ([[Uhorka siata|uhorky]] a [[šalát]]) napájených zavlažovaním sa zistila úspora 14-29 %.<ref name=":1" /> Agrovoltiku je možné použiť na plodiny alebo na oblasti, kde je dôraz na efektívne využitie vody.<ref name=":1" /> === Teplota === Pri štúdii sa zistilo, že teplota vzduchu pod panelmi bola konzistentná, zatiaľ čo teplota pôdy a rastlín bola nižšia.<ref name=":1" /> So stúpajúcou teplotou v dôsledku [[Globálne otepľovanie|globálneho otepľovania]] to môže byť dôležité pre niektoré potravinárske plodiny.<ref>{{Cite journal|last=Kaushal|first=Neeru|last2=Bhandari|first2=Kalpna|last3=Siddique|first3=Kadambot H.M.|last4=Nayyar|first4=Harsh|title=Food crops face rising temperatures: An overview of responses, adaptive mechanisms, and approaches to improve heat tolerance|journal=Cogent Food & Agriculture|volume=2|issue=1|doi=10.1080/23311932.2015.1134380|year=2016|doi-access=free}}</ref> Fotoviltické panely môžu tiež lepšie fungovať z dôvodu chladenia rastlinami.<ref>[https://www.esa.org/blog/2019/07/29/solar-panels-cast-shade-on-agriculture-in-a-good-way/ Solar panels cast shade on agriculture in a good way] Ecological Society of America, 2019</ref> == Výhody == * Plodiny ako zemiak, šalát, špenát, bôb, fazuľa, cuketa, uhorka, cibuľa, chmeľ a vinič dosahujú v kombinácii s agrovoltickými systémami vyššie výnosy ako pri tradičnom pestovaní. Agrovoltické systémy nemajú žiadne dopady na výnosy u plodín ako kapusta, špargľa, mrkva, hrach, reďkovka, repka, niektoré obilniny (raž, jačmeň, pohánka, ovos).<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Trommsdorff|meno=Max|titul=Agrophotovoltaik: Beitrag zur ressourceneffizienten Landnutzung|url=https://www.efzn.de/fileadmin/documents/Nieders%C3%A4chsische_Solarenergietage_2018/NSET_2018_Trommsdorff.pdf|dátum vydania=2018-09-06|dátum prístupu=2020-09-12|vydavateľ=Fraunhofer-Institut für Solare Energiesysteme ISE|jazyk=de|url archívu=https://web.archive.org/web/20230425115145/https://www.efzn.de/fileadmin/documents/Nieders%C3%A4chsische_Solarenergietage_2018/NSET_2018_Trommsdorff.pdf|dátum archivácie=2023-04-25}}</ref> * Celková výnosnosť farmy využívajúcej agrovoltický systém môže byť vyššia o 30 % v porovnaní s konvenčnou farmou.<ref name=":0">Harshavardhan Dinesh, Joshua M. Pearce, [https://www.academia.edu/18406368/The_potential_of_agrivoltaic_systems The potential of agrivoltaic systems], ''Renewable and Sustainable Energy Reviews'', 54, 299-308 (2016).</ref> * Umiestnením fotovoltických panelov nad pôdu vzniká mikroklíma, ktorá je prospešná pre rastliny, znižuje odpar vody, pomáha biodiverzite a zvyšuje účinnosť fotovoltických panelov vďaka chladeniu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Burger|meno=Andrew|titul=Agrivoltaic Research, Applications Could Reconcile Trade-Offs at the Water-Food-Energy Nexus|url=https://solarmagazine.com/agrivoltaic-research-applications-could-reconcile-trade-offs-at-the-water-food-energy-nexus/|dátum vydania=2019-09-05|dátum prístupu=2020-09-14|vydavateľ=Solar Magazine}}</ref> * Agrovoltické systémy môžu zvýšiť objem biomasy pre hospodárske zvieratá o 90 %.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Solar panels increase grasses for sheep and cows by 90%|url=https://pv-magazine-usa.com/2018/11/12/solar-panel-increase-sheep-and-cow-grasses-by-90/|vydavateľ=pv magazine|dátum vydania=2018-11-12|dátum prístupu=2020-09-11|jazyk=en-US|priezvisko=Weaver|meno=John}}</ref> * V agrovoltických systémoch sa vyskytuje viac opeľovačov, hmyzu a vtákov než u konvenčných fotovoltických elektrární.<ref>{{Cite web|date=2020-07-02|title=Plot Brewing To Blanket US In Solar Panels + Pollinator-Friendly Plants|url=https://cleantechnica.com/2020/07/02/plot-brewing-to-blanket-us-in-solar-panels-pollinator-friendly-plants/|access-date=2020-07-19|website=CleanTechnica|language=en-US}}</ref> * Konštrukcia agrofotovoltickej elektrárne je ukotvená v pôde pomocou razených pilót, zemných skrutiek alebo systémom pripomínajúcim korene stromu a tak môže byť vďaka svojej modularite ľahko demontovaná a premiestnená na iné miesto bez zaťaženia pôdy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Scurlock|meno=J.|titul=Agricultural Good Practice Guidance for Solar Farms|url=https://www.bre.co.uk/filelibrary/nsc/Documents%20Library/NSC%20Publications/NSC_-Guid_Agricultural-good-practice-for-SFs_0914.pdf|dátum vydania=2014|dátum prístupu=2020-09-12|vydavateľ=BRE National Solar Centre}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=APV Anlage Heggelbach - Vorstellung APV und Eigenstromnutzung|url=https://www.bodensee-stiftung.org/wp-content/uploads/Vortragsfolien-Wurmlingen-2020_01_30.pdf|dátum vydania=2020-01-30|dátum prístupu=2020-09-12|vydavateľ=Hofgemeinschaft Heggelbach}}</ref> == Nevýhody == * Agrovoltické systémy nie sú vhodné pre plodiny ako pšenica, proso, slnečnica, brokolica, ružičkový kel, karfiol, červená a biela kapusta, cvikla, repa a niektoré druhy ovocia.<ref name=":2" /> * Fotovoltické systémy použité u skleníkov znižujú výnosy plodín aj keď celková ekonomická bilancia týchto systémov je vďaka výrobe elektrickej energie zisková.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tinted solar panels allow plants to grow efficiently on ‘agrivoltaic’ farms|url=https://physicsworld.com/a/tinted-solar-panels-allow-plants-to-grow-efficiently-on-agrivoltaic-farms/|vydavateľ=Physics World|dátum vydania=2020-09-03|dátum prístupu=2020-09-12|jazyk=en-GB|priezvisko=Allen|meno=Michael}}</ref> == Referencie == {{Referencie|2}} *{{Preklad|en|Agrivoltaic|968494618}} == Externé odkazy == {{Portál|Astronómia||Hviezda||Slnečná sústava}} * [https://solargrazing.org/ American Solar Grazing Association] (po anglicky) * [http://www.agrivoltaics-conference.org/home.html AgriVoltaics Conference] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200920134402/http://www.agrivoltaics-conference.org/home.html |date=2020-09-20 }} - konferencia venovaná agrivoltaike (po anglicky) * [https://www.youtube.com/watch?v=u_hRm-WFM1M Agrivoltaics: Solar Panels Bring Life to Struggling Farms] - (po anglicky) [[Kategória:Slnečná energia]] [[Kategória:Poľnohospodárstvo]] [[Kategória:Fotovoltika]] sxgpou70lxvux4ngcw1wa5gjdbvcbcm 0 655764 8198247 8076868 2026-04-14T12:47:13Z ~2026-22839-50 291963 Upravy narodenia aby sedeli s pravdou. Pridanie informacie o rodine. Pridanie informacie o posobeni na poste velvyslanca v Rusku a inych statov strednej Azie. 8198247 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Momčilo Babić | Portrét = Momcilo Babic 2022.png | Popis = srbský lekár a diplomat | Poradie = súčasný | Úrad = veľvyslanec [[Srbsko|Srbska]] v [[Rusko|Rusku]] | Začiatok obdobia = [[2022]] | Koniec obdobia = | Predchodca = | Nástupca = | Poradie2 = | Úrad2 = | Začiatok obdobia2 = | Koniec obdobia2 = | Predchodca2 = | Nástupca2 = | Dátum narodenia = {{dnv|1952|10|20}} | Miesto narodenia = [[Peć]], [[Juhoslávia (1943 – 1992)|Juhoslávia]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Politická strana = | Alma mater = Lekárska fakulta Belehradskej univerzity | Profesia = | Manželka = | Deti = | Národnosť = | Vierovyznanie = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = }} '''Momčilo Babić''' (* [[20. október|20. januára]] [[1952]]) je srbský univerzitný profesor, lekár a diplomat. Je riadnym profesorom na Lekárskej fakulte Belehradskej univerzity a veľvyslancom [[Srbsko|Srbskej republiky]] v [[Rusko|Ruskej federacii]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Амбасада Републике Србије у Руској Федерацији|url=http://www.moskva.mfa.gov.rs/cir/ambassador.php|vydavateľ=www.moskva.mfa.gov.rs|dátum prístupu=2022-06-24|url archívu=https://web.archive.org/web/20220618201253/http://moskva.mfa.gov.rs/cir/ambassador.php|dátum archivácie=2022-06-18}}</ref> . == Životopis == Vzdelanie získal v [[Belehrad]]e, kde vyštudoval lekársku fakultu. Magisterský titul získal v [[Moskva|Moskve]] ako štipendista [[Svetová zdravotnícka organizácia|Svetovej zdravotníckej organizácie]] na Medzinárodnej fakulte verejného zdravotníctva. Špecializáciu ukončil v odbore sociálne lekárstvo na lekárskej fakulte v Belehrade, kde vo veku 34 rokov získal doktorát a o dva roky neskôr sa stal na tejto fakulte vedeckým pracovníkom. Od roku [[2000]] je riadnym profesorom na [[Univerzitet u Beogradu|Univerzite v Belehrade]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://wwwold.med.bg.ac.rs/?sid=154&mikita=917|titul=Archivovaná kópia|dátum prístupu=2020-09-16|url archívu=https://web.archive.org/web/20140514032942/http://wwwold.med.bg.ac.rs/?sid=154&mikita=917|dátum archivácie=2014-05-14}}</ref> Bol riaditeľom Republikového fondu zdravotného poistenia. Študijné pobyty a prednášky vo svete (celková dĺžka študijných pobytov v týchto inštitúciách približne 2 roky): ''Center for disease control and prevention'' – [[Atlanta]] ([[Georgia (štát USA)|Georgia]]), ''[[Johns Hopkins University]]'' – [[Baltimore (Maryland)|Baltimore]] ([[Maryland]]), ''National Institute of Health'' – [[Bethesda (Maryland)|Bethesda]] (Maryland); ''Georgetown University'' – [[Washington, D. C.|Washington]] (District of Columbia), ''Karolinska institute'' – [[Štokholm]], ''London School of Hygiene & Tropical Medicine'' – [[Londýn]], ''Semashko Institute'' – [[Moskva]].<ref>[https://www.youtube.com/watch?v=FIrHifZa21U ''Моје књиге и идеје'', проф.др Момчило Бабић]</ref> Bol riaditeľom sektora pre rozvoj Klinického centra Srbska a mestským tajomníkom pre zdravotníctvo v Zastupiteľstve mesta [[Belehrad]], kde inicioval projekt „Belehrad – zdravé mesto“. V rokoch 1992 až 2001 bol riaditeľom Klinicko-nemocničného centra „KBC Bežanijska kosa“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.bkosa.edu.rs/index2.php?option=com_wrapper&view=wrapper&Itemid=74,|titul=Archivovaná kópia|dátum prístupu=2020-09-16|url archívu=https://web.archive.org/web/20140514045318/http://www.bkosa.edu.rs/index2.php?option=com_wrapper&view=wrapper&Itemid=74,|dátum archivácie=2014-05-14}}</ref> Bol tiež námestníkom ministra zdravotníctva [[Srbsko|Srbskej republiky]] a predsedom Univerzitnej rady v Belehrade. Prof. Dr. Momčilo Babić je autorom viac ako 250 vedeckých a odborných prác publikovaných v zahraničných a domácich časopisoch a na kongresoch, ako aj 24 lekárskych kníh vrátane monografií „Medicinski leksikon“ a „Skrining u medicini“. V spolupráci s Rush University v [[Chicago|Chicagu]] vydal dve knihy, ktorých je hlavným autorom a editorom: „New Challenges in Health Care“ a „Modern Health Care Glossary“. Je autorom mnohých článkov z oblasti sociálneho lekárstva a manažmentu zdravia, ktoré prednáša na Lekárskej fakulte v Belehrade.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://wwwold.med.bg.ac.rs/dloads/KnjigaNastavnika/MomciloBabic.pdf|titul=Archivovaná kópia|dátum prístupu=2020-09-16|url archívu=https://web.archive.org/web/20140514025944/http://wwwold.med.bg.ac.rs/dloads/KnjigaNastavnika/MomciloBabic.pdf|dátum archivácie=2014-05-14}}</ref> Inicioval a koncipoval predmet „Moderná nemocnica“ akreditovaný pre 2. ročník pregraduálneho štúdia ako výberový predmet, ktorý vyučuje na Lekárskej fakulte.<ref name="Биографија директора, Републички фонд за здравствено осигурање">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://rfzo.rs/index.php/organizacija-main-54/direkcija-main/direktor|titul=Archivovaná kópia|dátum prístupu=2020-09-16|url archívu=https://web.archive.org/web/20140514003254/http://rfzo.rs/index.php/organizacija-main-54/direkcija-main/direktor|dátum archivácie=2014-05-14}}</ref> Bol členom redakčnej rady najstaršieho lekárskeho časopisu ''Srpski arhiv za celokupno lekarstvo'' a členom predsedníctva Srbskej lekárskej asociácie. Je zodpovedným riešiteľom projektu „Medical Encyclopedia“, prvého vydania v srbskom jazyku, na ktorom sa zúčastňuje viac ako 250 významných lekárov a profesorov medicíny. Je prezidentom Lekárskeho akademického fóra, združenia lekárov akademickej proveniencie so sídlom v Belehrade. V roku [[2012]] bol Prvým európskym domom v Srbsku a Európskym hnutím vyhlásený za „Naj-Európana pre rok 2011“, pre oblasť programov a projektov, za projekt „Zdravotná politika v Srbsku do roku 2020“.<ref>[https://www.youtube.com/watch?v=zttRhuL23cY Најевропљанин 2011.]</ref> Profesor Babić sa už viac ako 30 rokov venuje maľbe; svoje diela daroval, a to predovšetkým nemocniciam.<ref name="Биографија директора, Републички фонд за здравствено осигурање"/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://med-forum.rs/index.php/o-nama/osnivaci-maf-a|titul=Archivovaná kópia|dátum prístupu=2020-09-16|url archívu=https://web.archive.org/web/20140714145906/http://med-forum.rs/index.php/o-nama/osnivaci-maf-a|dátum archivácie=2014-07-14}}</ref> Je ženatý; jeho manželka Marijana je právnička. Majú dve deti: syna Uroša, doktora lekárskych vied a urológa, a dcéru Ivu, absolventku práva. Profesor Babić bol veľvyslancom Srbska na Slovensku<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Embassy of the Republic of Serbia in the Slovak Republic|url=http://www.bratislava.mfa.gov.rs/embassy.php|vydavateľ=www.bratislava.mfa.gov.rs|dátum prístupu=2022-06-27|url archívu=https://web.archive.org/web/20220619141050/http://www.bratislava.mfa.gov.rs/embassy.php|dátum archivácie=2022-06-19}}</ref>. Usilovne pracoval na zlepšení dvojstranných vzťahov a spolupráce medzi týmito dvoma krajinami a národmi. Pri príležitosti Dňa ústavy Srbskej republiky v roku 2020 sa prihovoril svojim slovenským priateľom prejavom v slovenčine s posolstvami priateľstva a bratstva.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.youtube.com/watch?v=LQ269kLiqK0&feature=youtu.be}}</ref> Dňa 16. augusta 2021 organizácia Servare et Manere udelila Momčilovi Babićovi, veľvyslancovi Srbskej republiky v Slovenskej republike, Pamätnú medailu Stromu mieru za jeho zásluhy o podporu mieru, porozumenia a priateľstva medzi národmi. Vo februári 2022 prevzal zodpovednú funkciu veľvyslanca Srbskej republiky v Ruskej federácii[10] a na nerezidenčnej báze v Kirgizskej republike, Uzbeckej republike, Tadžikskej republike a Turkménsku. Ako veľvyslanec so skúsenosťami v členskom štáte Európskej únie a osoba s rozsiahlymi pracovnými a životnými skúsenosťami, bývalý postgraduálny študent Moskovskej univerzity vynakladá potrebné úsilie na zlepšenie vzťahov s Ruskou federáciou a krajinami Strednej Ázie, tradičnými priateľmi Srbskej republiky, vo veľmi zložitom období medzinárodných vzťahov. == Vyznamenania a ocenenia == === Zahraničné vyznamenania === [[Súbor:Flag of Slovakia.svg|okraj|30x30pixelů|alt=]] '''[[Slovensko]]''' * [[Súbor:Servare_et_Manere_flag.png|30x30pixelů|alt=]] [[Servare et Manere]]: [[Súbor:Memorial_Medal_of_Tree_of_Peace_ribbon.jpg|40x40pixelů|alt=]] Pamätná medaila Stromu pokoja<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Епископ Андреј на церемонији у логору Велики Међер у Словачкој – СРПСКА ПРАВОСЛАВНА ЦРКВА|url=http://www.crkva.at/%d0%b5%d0%bf%d0%b8%d1%81%d0%ba%d0%be%d0%bf-%d0%b0%d0%bd%d0%b4%d1%80%d0%b5%d1%98-%d0%bd%d0%b0-%d1%86%d0%b5%d1%80%d0%b5%d0%bc%d0%be%d0%bd%d0%b8%d1%98%d0%b8-%d1%83-%d0%bb%d0%be%d0%b3%d0%be%d1%80%d1%83/|dátum prístupu=2021-08-21|jazyk=sr-RS}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Амбасадору Републике Србије у Словачкој Републици уручена медаља Дрво мира|url=https://www.mfa.gov.rs/mediji/aktivnosti-predstavnistava-srbije/ambasadoru-republike-srbije-u-slovackoj-republici-urucena|vydavateľ=Министарство спољних послова|dátum prístupu=2021-08-21|jazyk=sr}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=TANJUG {{!}} Ambasador Srbije u Slovačkoj dobitnik medalje “Drvo mira”|url=http://www.tanjug.rs/full-view.aspx?izb=676233|vydavateľ=www.tanjug.rs|dátum prístupu=2021-08-21}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Planting of the 18th Tree of Peace in Veľký Meder, Slovakia|url=https://www.tofp.eu/planting-of-the-18th-tree-of-peace-in-velky-meder-slovakia/|dátum vydania=2021-08-18|dátum prístupu=2022-06-24|jazyk=en-US|priezvisko=Leafnet}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} * [https://web.archive.org/web/20140714145906/http://med-forum.rs/index.php/o-nama/osnivaci-maf-a Životopis na webovej stránke Lekárskeho akademického fóra] * [https://web.archive.org/web/20140514003129/http://rfzo.rs/index.php/edoktor/e-medicina-leksikon Lexikón elektronických liekov] * [https://web.archive.org/web/20140514041221/http://med-forum.rs/Med01/Nova%20zdravstvena%20politika%20Srbije.pdf Zdravotná politika v Srbsku do roku 2020] [https://web.archive.org/web/20140514041221/http://med-forum.rs/Med01/Nova%20zdravstvena%20politika%20Srbije.pdf rokov] {{DEFAULTSORT:Babić, Momčilo}} [[Kategória:Srbskí lekári]] [[Kategória:Srbskí diplomati]] [[Kategória:Veľvyslanci Srbska na Slovensku]] jv7tfvjae19qixq1yoza9i3unrzucsu 8198248 8198247 2026-04-14T12:48:00Z ~2026-22839-50 291963 8198248 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Momčilo Babić | Portrét = Momcilo Babic 2022.png | Popis = srbský lekár a diplomat | Poradie = súčasný | Úrad = veľvyslanec [[Srbsko|Srbska]] v [[Rusko|Rusku]] | Začiatok obdobia = [[2022]] | Koniec obdobia = | Predchodca = | Nástupca = | Poradie2 = | Úrad2 = | Začiatok obdobia2 = | Koniec obdobia2 = | Predchodca2 = | Nástupca2 = | Dátum narodenia = {{dnv|1952|01|20}} | Miesto narodenia = [[Peć]], [[Juhoslávia (1943 – 1992)|Juhoslávia]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Politická strana = | Alma mater = Lekárska fakulta Belehradskej univerzity | Profesia = | Manželka = | Deti = | Národnosť = | Vierovyznanie = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = }} '''Momčilo Babić''' (* [[20. október|20. januára]] [[1952]]) je srbský univerzitný profesor, lekár a diplomat. Je riadnym profesorom na Lekárskej fakulte Belehradskej univerzity a veľvyslancom [[Srbsko|Srbskej republiky]] v [[Rusko|Ruskej federacii]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Амбасада Републике Србије у Руској Федерацији|url=http://www.moskva.mfa.gov.rs/cir/ambassador.php|vydavateľ=www.moskva.mfa.gov.rs|dátum prístupu=2022-06-24|url archívu=https://web.archive.org/web/20220618201253/http://moskva.mfa.gov.rs/cir/ambassador.php|dátum archivácie=2022-06-18}}</ref> . == Životopis == Vzdelanie získal v [[Belehrad]]e, kde vyštudoval lekársku fakultu. Magisterský titul získal v [[Moskva|Moskve]] ako štipendista [[Svetová zdravotnícka organizácia|Svetovej zdravotníckej organizácie]] na Medzinárodnej fakulte verejného zdravotníctva. Špecializáciu ukončil v odbore sociálne lekárstvo na lekárskej fakulte v Belehrade, kde vo veku 34 rokov získal doktorát a o dva roky neskôr sa stal na tejto fakulte vedeckým pracovníkom. Od roku [[2000]] je riadnym profesorom na [[Univerzitet u Beogradu|Univerzite v Belehrade]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://wwwold.med.bg.ac.rs/?sid=154&mikita=917|titul=Archivovaná kópia|dátum prístupu=2020-09-16|url archívu=https://web.archive.org/web/20140514032942/http://wwwold.med.bg.ac.rs/?sid=154&mikita=917|dátum archivácie=2014-05-14}}</ref> Bol riaditeľom Republikového fondu zdravotného poistenia. Študijné pobyty a prednášky vo svete (celková dĺžka študijných pobytov v týchto inštitúciách približne 2 roky): ''Center for disease control and prevention'' – [[Atlanta]] ([[Georgia (štát USA)|Georgia]]), ''[[Johns Hopkins University]]'' – [[Baltimore (Maryland)|Baltimore]] ([[Maryland]]), ''National Institute of Health'' – [[Bethesda (Maryland)|Bethesda]] (Maryland); ''Georgetown University'' – [[Washington, D. C.|Washington]] (District of Columbia), ''Karolinska institute'' – [[Štokholm]], ''London School of Hygiene & Tropical Medicine'' – [[Londýn]], ''Semashko Institute'' – [[Moskva]].<ref>[https://www.youtube.com/watch?v=FIrHifZa21U ''Моје књиге и идеје'', проф.др Момчило Бабић]</ref> Bol riaditeľom sektora pre rozvoj Klinického centra Srbska a mestským tajomníkom pre zdravotníctvo v Zastupiteľstve mesta [[Belehrad]], kde inicioval projekt „Belehrad – zdravé mesto“. V rokoch 1992 až 2001 bol riaditeľom Klinicko-nemocničného centra „KBC Bežanijska kosa“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.bkosa.edu.rs/index2.php?option=com_wrapper&view=wrapper&Itemid=74,|titul=Archivovaná kópia|dátum prístupu=2020-09-16|url archívu=https://web.archive.org/web/20140514045318/http://www.bkosa.edu.rs/index2.php?option=com_wrapper&view=wrapper&Itemid=74,|dátum archivácie=2014-05-14}}</ref> Bol tiež námestníkom ministra zdravotníctva [[Srbsko|Srbskej republiky]] a predsedom Univerzitnej rady v Belehrade. Prof. Dr. Momčilo Babić je autorom viac ako 250 vedeckých a odborných prác publikovaných v zahraničných a domácich časopisoch a na kongresoch, ako aj 24 lekárskych kníh vrátane monografií „Medicinski leksikon“ a „Skrining u medicini“. V spolupráci s Rush University v [[Chicago|Chicagu]] vydal dve knihy, ktorých je hlavným autorom a editorom: „New Challenges in Health Care“ a „Modern Health Care Glossary“. Je autorom mnohých článkov z oblasti sociálneho lekárstva a manažmentu zdravia, ktoré prednáša na Lekárskej fakulte v Belehrade.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://wwwold.med.bg.ac.rs/dloads/KnjigaNastavnika/MomciloBabic.pdf|titul=Archivovaná kópia|dátum prístupu=2020-09-16|url archívu=https://web.archive.org/web/20140514025944/http://wwwold.med.bg.ac.rs/dloads/KnjigaNastavnika/MomciloBabic.pdf|dátum archivácie=2014-05-14}}</ref> Inicioval a koncipoval predmet „Moderná nemocnica“ akreditovaný pre 2. ročník pregraduálneho štúdia ako výberový predmet, ktorý vyučuje na Lekárskej fakulte.<ref name="Биографија директора, Републички фонд за здравствено осигурање">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://rfzo.rs/index.php/organizacija-main-54/direkcija-main/direktor|titul=Archivovaná kópia|dátum prístupu=2020-09-16|url archívu=https://web.archive.org/web/20140514003254/http://rfzo.rs/index.php/organizacija-main-54/direkcija-main/direktor|dátum archivácie=2014-05-14}}</ref> Bol členom redakčnej rady najstaršieho lekárskeho časopisu ''Srpski arhiv za celokupno lekarstvo'' a členom predsedníctva Srbskej lekárskej asociácie. Je zodpovedným riešiteľom projektu „Medical Encyclopedia“, prvého vydania v srbskom jazyku, na ktorom sa zúčastňuje viac ako 250 významných lekárov a profesorov medicíny. Je prezidentom Lekárskeho akademického fóra, združenia lekárov akademickej proveniencie so sídlom v Belehrade. V roku [[2012]] bol Prvým európskym domom v Srbsku a Európskym hnutím vyhlásený za „Naj-Európana pre rok 2011“, pre oblasť programov a projektov, za projekt „Zdravotná politika v Srbsku do roku 2020“.<ref>[https://www.youtube.com/watch?v=zttRhuL23cY Најевропљанин 2011.]</ref> Profesor Babić sa už viac ako 30 rokov venuje maľbe; svoje diela daroval, a to predovšetkým nemocniciam.<ref name="Биографија директора, Републички фонд за здравствено осигурање"/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://med-forum.rs/index.php/o-nama/osnivaci-maf-a|titul=Archivovaná kópia|dátum prístupu=2020-09-16|url archívu=https://web.archive.org/web/20140714145906/http://med-forum.rs/index.php/o-nama/osnivaci-maf-a|dátum archivácie=2014-07-14}}</ref> Je ženatý; jeho manželka Marijana je právnička. Majú dve deti: syna Uroša, doktora lekárskych vied a urológa, a dcéru Ivu, absolventku práva. Profesor Babić bol veľvyslancom Srbska na Slovensku<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Embassy of the Republic of Serbia in the Slovak Republic|url=http://www.bratislava.mfa.gov.rs/embassy.php|vydavateľ=www.bratislava.mfa.gov.rs|dátum prístupu=2022-06-27|url archívu=https://web.archive.org/web/20220619141050/http://www.bratislava.mfa.gov.rs/embassy.php|dátum archivácie=2022-06-19}}</ref>. Usilovne pracoval na zlepšení dvojstranných vzťahov a spolupráce medzi týmito dvoma krajinami a národmi. Pri príležitosti Dňa ústavy Srbskej republiky v roku 2020 sa prihovoril svojim slovenským priateľom prejavom v slovenčine s posolstvami priateľstva a bratstva.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.youtube.com/watch?v=LQ269kLiqK0&feature=youtu.be}}</ref> Dňa 16. augusta 2021 organizácia Servare et Manere udelila Momčilovi Babićovi, veľvyslancovi Srbskej republiky v Slovenskej republike, Pamätnú medailu Stromu mieru za jeho zásluhy o podporu mieru, porozumenia a priateľstva medzi národmi. Vo februári 2022 prevzal zodpovednú funkciu veľvyslanca Srbskej republiky v Ruskej federácii[10] a na nerezidenčnej báze v Kirgizskej republike, Uzbeckej republike, Tadžikskej republike a Turkménsku. Ako veľvyslanec so skúsenosťami v členskom štáte Európskej únie a osoba s rozsiahlymi pracovnými a životnými skúsenosťami, bývalý postgraduálny študent Moskovskej univerzity vynakladá potrebné úsilie na zlepšenie vzťahov s Ruskou federáciou a krajinami Strednej Ázie, tradičnými priateľmi Srbskej republiky, vo veľmi zložitom období medzinárodných vzťahov. == Vyznamenania a ocenenia == === Zahraničné vyznamenania === [[Súbor:Flag of Slovakia.svg|okraj|30x30pixelů|alt=]] '''[[Slovensko]]''' * [[Súbor:Servare_et_Manere_flag.png|30x30pixelů|alt=]] [[Servare et Manere]]: [[Súbor:Memorial_Medal_of_Tree_of_Peace_ribbon.jpg|40x40pixelů|alt=]] Pamätná medaila Stromu pokoja<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Епископ Андреј на церемонији у логору Велики Међер у Словачкој – СРПСКА ПРАВОСЛАВНА ЦРКВА|url=http://www.crkva.at/%d0%b5%d0%bf%d0%b8%d1%81%d0%ba%d0%be%d0%bf-%d0%b0%d0%bd%d0%b4%d1%80%d0%b5%d1%98-%d0%bd%d0%b0-%d1%86%d0%b5%d1%80%d0%b5%d0%bc%d0%be%d0%bd%d0%b8%d1%98%d0%b8-%d1%83-%d0%bb%d0%be%d0%b3%d0%be%d1%80%d1%83/|dátum prístupu=2021-08-21|jazyk=sr-RS}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Амбасадору Републике Србије у Словачкој Републици уручена медаља Дрво мира|url=https://www.mfa.gov.rs/mediji/aktivnosti-predstavnistava-srbije/ambasadoru-republike-srbije-u-slovackoj-republici-urucena|vydavateľ=Министарство спољних послова|dátum prístupu=2021-08-21|jazyk=sr}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=TANJUG {{!}} Ambasador Srbije u Slovačkoj dobitnik medalje “Drvo mira”|url=http://www.tanjug.rs/full-view.aspx?izb=676233|vydavateľ=www.tanjug.rs|dátum prístupu=2021-08-21}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Planting of the 18th Tree of Peace in Veľký Meder, Slovakia|url=https://www.tofp.eu/planting-of-the-18th-tree-of-peace-in-velky-meder-slovakia/|dátum vydania=2021-08-18|dátum prístupu=2022-06-24|jazyk=en-US|priezvisko=Leafnet}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} * [https://web.archive.org/web/20140714145906/http://med-forum.rs/index.php/o-nama/osnivaci-maf-a Životopis na webovej stránke Lekárskeho akademického fóra] * [https://web.archive.org/web/20140514003129/http://rfzo.rs/index.php/edoktor/e-medicina-leksikon Lexikón elektronických liekov] * [https://web.archive.org/web/20140514041221/http://med-forum.rs/Med01/Nova%20zdravstvena%20politika%20Srbije.pdf Zdravotná politika v Srbsku do roku 2020] [https://web.archive.org/web/20140514041221/http://med-forum.rs/Med01/Nova%20zdravstvena%20politika%20Srbije.pdf rokov] {{DEFAULTSORT:Babić, Momčilo}} [[Kategória:Srbskí lekári]] [[Kategória:Srbskí diplomati]] [[Kategória:Veľvyslanci Srbska na Slovensku]] 3qqg7gip9apybp6wqyumqxlqbvmvqvz 8198310 8198248 2026-04-14T15:43:08Z ~2026-20335-96 290941 8198310 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Momčilo Babić | Portrét = Momcilo Babic 2022.png | Popis = srbský lekár a diplomat | Poradie = súčasný | Úrad = veľvyslanec [[Srbsko|Srbska]] v [[Rusko|Rusku]] | Začiatok obdobia = [[2022]] | Koniec obdobia = | Predchodca = | Nástupca = | Poradie2 = | Úrad2 = | Začiatok obdobia2 = | Koniec obdobia2 = | Predchodca2 = | Nástupca2 = | Dátum narodenia = {{dnv|1952|01|20}} | Miesto narodenia = [[Peć]], [[Juhoslávia (1943 – 1992)|Juhoslávia]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Politická strana = | Alma mater = Lekárska fakulta Belehradskej univerzity | Profesia = | Manželka = | Deti = | Národnosť = | Vierovyznanie = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = }} '''Momčilo Babić''' (* [[20. január]] [[1952]], [[Peć]], [[Juhoslávia (1943 – 1992)|Juhoslávia]]) je srbský univerzitný profesor, lekár a diplomat. Je riadnym profesorom na Lekárskej fakulte Belehradskej univerzity a veľvyslancom [[Srbsko|Srbskej republiky]] v [[Rusko|Ruskej federacii]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Амбасада Републике Србије у Руској Федерацији|url=http://www.moskva.mfa.gov.rs/cir/ambassador.php|vydavateľ=www.moskva.mfa.gov.rs|dátum prístupu=2022-06-24|url archívu=https://web.archive.org/web/20220618201253/http://moskva.mfa.gov.rs/cir/ambassador.php|dátum archivácie=2022-06-18}}</ref> == Životopis == Vzdelanie získal v [[Belehrad]]e, kde vyštudoval lekársku fakultu. Magisterský titul získal v [[Moskva|Moskve]] ako štipendista [[Svetová zdravotnícka organizácia|Svetovej zdravotníckej organizácie]] na Medzinárodnej fakulte verejného zdravotníctva. Špecializáciu ukončil v odbore sociálne lekárstvo na lekárskej fakulte v Belehrade, kde vo veku 34 rokov získal doktorát a o dva roky neskôr sa stal na tejto fakulte vedeckým pracovníkom. Od roku [[2000]] je riadnym profesorom na [[Univerzitet u Beogradu|Univerzite v Belehrade]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://wwwold.med.bg.ac.rs/?sid=154&mikita=917|titul=Archivovaná kópia|dátum prístupu=2020-09-16|url archívu=https://web.archive.org/web/20140514032942/http://wwwold.med.bg.ac.rs/?sid=154&mikita=917|dátum archivácie=2014-05-14}}</ref> Bol riaditeľom Republikového fondu zdravotného poistenia. Študijné pobyty a prednášky vo svete (celková dĺžka študijných pobytov v týchto inštitúciách približne 2 roky): ''Center for disease control and prevention'' – [[Atlanta]] ([[Georgia (štát USA)|Georgia]]), ''[[Johns Hopkins University]]'' – [[Baltimore (Maryland)|Baltimore]] ([[Maryland]]), ''National Institute of Health'' – [[Bethesda (Maryland)|Bethesda]] (Maryland); ''Georgetown University'' – [[Washington, D. C.|Washington]] (District of Columbia), ''Karolinska institute'' – [[Štokholm]], ''London School of Hygiene & Tropical Medicine'' – [[Londýn]], ''Semashko Institute'' – [[Moskva]].<ref>[https://www.youtube.com/watch?v=FIrHifZa21U ''Моје књиге и идеје'', проф.др Момчило Бабић]</ref> Bol riaditeľom sektora pre rozvoj Klinického centra Srbska a mestským tajomníkom pre zdravotníctvo v Zastupiteľstve mesta [[Belehrad]], kde inicioval projekt „Belehrad – zdravé mesto“. V rokoch 1992 až 2001 bol riaditeľom Klinicko-nemocničného centra „KBC Bežanijska kosa“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.bkosa.edu.rs/index2.php?option=com_wrapper&view=wrapper&Itemid=74,|titul=Archivovaná kópia|dátum prístupu=2020-09-16|url archívu=https://web.archive.org/web/20140514045318/http://www.bkosa.edu.rs/index2.php?option=com_wrapper&view=wrapper&Itemid=74,|dátum archivácie=2014-05-14}}</ref> Bol tiež námestníkom ministra zdravotníctva [[Srbsko|Srbskej republiky]] a predsedom Univerzitnej rady v Belehrade. Prof. Dr. Momčilo Babić je autorom viac ako 250 vedeckých a odborných prác publikovaných v zahraničných a domácich časopisoch a na kongresoch, ako aj 24 lekárskych kníh vrátane monografií „Medicinski leksikon“ a „Skrining u medicini“. V spolupráci s Rush University v [[Chicago|Chicagu]] vydal dve knihy, ktorých je hlavným autorom a editorom: „New Challenges in Health Care“ a „Modern Health Care Glossary“. Je autorom mnohých článkov z oblasti sociálneho lekárstva a manažmentu zdravia, ktoré prednáša na Lekárskej fakulte v Belehrade.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://wwwold.med.bg.ac.rs/dloads/KnjigaNastavnika/MomciloBabic.pdf|titul=Archivovaná kópia|dátum prístupu=2020-09-16|url archívu=https://web.archive.org/web/20140514025944/http://wwwold.med.bg.ac.rs/dloads/KnjigaNastavnika/MomciloBabic.pdf|dátum archivácie=2014-05-14}}</ref> Inicioval a koncipoval predmet „Moderná nemocnica“ akreditovaný pre 2. ročník pregraduálneho štúdia ako výberový predmet, ktorý vyučuje na Lekárskej fakulte.<ref name="Биографија директора, Републички фонд за здравствено осигурање">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://rfzo.rs/index.php/organizacija-main-54/direkcija-main/direktor|titul=Archivovaná kópia|dátum prístupu=2020-09-16|url archívu=https://web.archive.org/web/20140514003254/http://rfzo.rs/index.php/organizacija-main-54/direkcija-main/direktor|dátum archivácie=2014-05-14}}</ref> Bol členom redakčnej rady najstaršieho lekárskeho časopisu ''Srpski arhiv za celokupno lekarstvo'' a členom predsedníctva Srbskej lekárskej asociácie. Je zodpovedným riešiteľom projektu „Medical Encyclopedia“, prvého vydania v srbskom jazyku, na ktorom sa zúčastňuje viac ako 250 významných lekárov a profesorov medicíny. Je prezidentom Lekárskeho akademického fóra, združenia lekárov akademickej proveniencie so sídlom v Belehrade. V roku [[2012]] bol Prvým európskym domom v Srbsku a Európskym hnutím vyhlásený za „Naj-Európana pre rok 2011“, pre oblasť programov a projektov, za projekt „Zdravotná politika v Srbsku do roku 2020“.<ref>[https://www.youtube.com/watch?v=zttRhuL23cY Најевропљанин 2011.]</ref> Profesor Babić sa už viac ako 30 rokov venuje maľbe; svoje diela daroval, a to predovšetkým nemocniciam.<ref name="Биографија директора, Републички фонд за здравствено осигурање"/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://med-forum.rs/index.php/o-nama/osnivaci-maf-a|titul=Archivovaná kópia|dátum prístupu=2020-09-16|url archívu=https://web.archive.org/web/20140714145906/http://med-forum.rs/index.php/o-nama/osnivaci-maf-a|dátum archivácie=2014-07-14}}</ref> Je ženatý; jeho manželka Marijana je právnička. Majú dve deti: syna Uroša, doktora lekárskych vied a urológa, a dcéru Ivu, absolventku práva. Profesor Babić bol veľvyslancom Srbska na Slovensku<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Embassy of the Republic of Serbia in the Slovak Republic|url=http://www.bratislava.mfa.gov.rs/embassy.php|vydavateľ=www.bratislava.mfa.gov.rs|dátum prístupu=2022-06-27|url archívu=https://web.archive.org/web/20220619141050/http://www.bratislava.mfa.gov.rs/embassy.php|dátum archivácie=2022-06-19}}</ref>. Usilovne pracoval na zlepšení dvojstranných vzťahov a spolupráce medzi týmito dvoma krajinami a národmi. Pri príležitosti Dňa ústavy Srbskej republiky v roku 2020 sa prihovoril svojim slovenským priateľom prejavom v slovenčine s posolstvami priateľstva a bratstva.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.youtube.com/watch?v=LQ269kLiqK0&feature=youtu.be}}</ref> Dňa 16. augusta 2021 organizácia Servare et Manere udelila Momčilovi Babićovi, veľvyslancovi Srbskej republiky v Slovenskej republike, Pamätnú medailu Stromu mieru za jeho zásluhy o podporu mieru, porozumenia a priateľstva medzi národmi. Vo februári 2022 prevzal zodpovednú funkciu veľvyslanca Srbskej republiky v Ruskej federácii[10] a na nerezidenčnej báze v Kirgizskej republike, Uzbeckej republike, Tadžikskej republike a Turkménsku. Ako veľvyslanec so skúsenosťami v členskom štáte Európskej únie a osoba s rozsiahlymi pracovnými a životnými skúsenosťami, bývalý postgraduálny študent Moskovskej univerzity vynakladá potrebné úsilie na zlepšenie vzťahov s Ruskou federáciou a krajinami Strednej Ázie, tradičnými priateľmi Srbskej republiky, vo veľmi zložitom období medzinárodných vzťahov. == Vyznamenania a ocenenia == === Zahraničné vyznamenania === [[Súbor:Flag of Slovakia.svg|okraj|30x30pixelů|alt=]] '''[[Slovensko]]''' * [[Súbor:Servare_et_Manere_flag.png|30x30pixelů|alt=]] [[Servare et Manere]]: [[Súbor:Memorial_Medal_of_Tree_of_Peace_ribbon.jpg|40x40pixelů|alt=]] Pamätná medaila Stromu pokoja<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Епископ Андреј на церемонији у логору Велики Међер у Словачкој – СРПСКА ПРАВОСЛАВНА ЦРКВА|url=http://www.crkva.at/%d0%b5%d0%bf%d0%b8%d1%81%d0%ba%d0%be%d0%bf-%d0%b0%d0%bd%d0%b4%d1%80%d0%b5%d1%98-%d0%bd%d0%b0-%d1%86%d0%b5%d1%80%d0%b5%d0%bc%d0%be%d0%bd%d0%b8%d1%98%d0%b8-%d1%83-%d0%bb%d0%be%d0%b3%d0%be%d1%80%d1%83/|dátum prístupu=2021-08-21|jazyk=sr-RS}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Амбасадору Републике Србије у Словачкој Републици уручена медаља Дрво мира|url=https://www.mfa.gov.rs/mediji/aktivnosti-predstavnistava-srbije/ambasadoru-republike-srbije-u-slovackoj-republici-urucena|vydavateľ=Министарство спољних послова|dátum prístupu=2021-08-21|jazyk=sr}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=TANJUG {{!}} Ambasador Srbije u Slovačkoj dobitnik medalje “Drvo mira”|url=http://www.tanjug.rs/full-view.aspx?izb=676233|vydavateľ=www.tanjug.rs|dátum prístupu=2021-08-21}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Planting of the 18th Tree of Peace in Veľký Meder, Slovakia|url=https://www.tofp.eu/planting-of-the-18th-tree-of-peace-in-velky-meder-slovakia/|dátum vydania=2021-08-18|dátum prístupu=2022-06-24|jazyk=en-US|priezvisko=Leafnet}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} * [https://web.archive.org/web/20140714145906/http://med-forum.rs/index.php/o-nama/osnivaci-maf-a Životopis na webovej stránke Lekárskeho akademického fóra] * [https://web.archive.org/web/20140514003129/http://rfzo.rs/index.php/edoktor/e-medicina-leksikon Lexikón elektronických liekov] * [https://web.archive.org/web/20140514041221/http://med-forum.rs/Med01/Nova%20zdravstvena%20politika%20Srbije.pdf Zdravotná politika v Srbsku do roku 2020] [https://web.archive.org/web/20140514041221/http://med-forum.rs/Med01/Nova%20zdravstvena%20politika%20Srbije.pdf rokov] {{DEFAULTSORT:Babić, Momčilo}} [[Kategória:Srbskí lekári]] [[Kategória:Srbskí diplomati]] [[Kategória:Veľvyslanci Srbska na Slovensku]] pshwgemb1c7v79rcizttfx0k6asw1ap 4 656924 8198257 8198091 2026-04-14T13:01:42Z ListeriaBot 194672 Wikidata list updated [V2] 8198257 wikitext text/x-wiki [[d:Wikidata:Database reports/Recent deaths|Nedávne úmrtia]]: <onlyinclude>{{#time: Y-m-d H:i|{{REVISIONTIMESTAMP}}}}</onlyinclude>. <!-- [[Kategória:Úmrtia v {{CURRENTYEAR}}| ]]--><!-- <noinclude>{{Wikidata list header}}</noinclude> -->{{Wikidata list |sparql=SELECT ?item WHERE { values ?offset {"1920-02-00T00:00:00"^^xsd:dateTime }. values ?offset0 { "1920-01-00T00:00:00"^^xsd:dateTime }. Bind((NOW() - ?offset) as ?mintime). ?item wdt:P570 ?dod . FILTER (?dod > "2020-09-01T00:00:00Z"^^xsd:dateTime) FILTER (?dod < now()) Bind(((?dod - ?offset0)) as ?dodtime ). FILTER ( ?dodtime > ?mintime ) ?item wdt:P31 wd:Q5 } ORDER BY DESC(?dod) ?item |columns=item,P18,label,P569,P570,description,P106,P39,P27,P19,P20,P119 |thumb=75 |links=local }} {| class='wikitable sortable' ! item ! obrázok ! label ! dátum narodenia ! dátum úmrtia ! description ! činnosť ! funkcia ! štátne občianstvo ! miesto narodenia ! miesto úmrtia ! pochovaný(á) |- | [[:d:Q1400764|Q1400764]] | [[Súbor:Vadkerty Katalin 2016.jpg|center|75px]] | [[Katalin Vadkerty]] | 1928-04-21 | 2026-04-10 | | [[historik]] | | [[Slovensko]] | [[Nové Zámky]] | | |- | [[:d:Q316872|Q316872]] | [[Súbor:Afrika Bambaataa 2009 IMG 8349 (cropped).jpg|center|75px]] | [[Afrika Bambaataa]] | 1957-04-17 | 2026-04-09 | americký DJ, reper a hudobný producent | [[diskotekár]]<br/>''[[:d:Q2252262|raper]]''<br/>[[hudobný producent]]<br/>[[autor skladieb]]<br/>[[spevák]]<br/>''[[:d:Q15253558|aktivista]]''<br/>[[hudobník]] | | [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]] | [[New York (mesto)|New York]] | [[Pensylvánia]] | |- | [[:d:Q284951|Q284951]] | [[Súbor:Imrich Bugár 2013.JPG|center|75px]] | [[Imrich Bugár]] | 1955-04-14 | 2026-04-08 | maďarský a slovenský atlét | ''[[:d:Q11513337|atlét]]''<br/>[[športovec]]<br/>''[[:d:Q13381689|diskár]]'' | | [[Česko-Slovensko]]<br/>[[Česko]] | [[Ohrady]] | [[Praha]] | |- | [[:d:Q61322|Q61322]] | [[Súbor:AV0A1506 Mario Adorf.jpg|center|75px]] | [[Mario Adorf]] | 1930-09-08 | 2026-04-08 | | [[spisovateľ]]<br/>''[[:d:Q11481802|dabér]]''<br/>''[[:d:Q10800557|filmový herec]]''<br/>''[[:d:Q2259451|divadelný herec]]''<br/>''[[:d:Q20856740|rozprávač audio kníh]]''<br/>[[Herectvo|herec]]<br/>[[hudobník]] | | [[Nemecko]]<br/>[[Švajčiarsko]] | [[Zürich]] | [[Paríž]] | ''[[:d:Q2972627|Cemetery of Saint-Tropez]]'' |- | [[:d:Q12778496|Q12778496]] | | [[Viera Hegerová]] | 1933-10-09 | 2026-04-06 | | ''[[:d:Q333634|prekladateľ]]''<br/>''[[:d:Q1607826|editor]]''<br/>[[redaktor]]<br/>[[publicista]] | | | [[Banská Bystrica]] | [[Bratislava]] | |- | [[:d:Q95433174|Q95433174]] | [[Súbor:Anna Hulejová pri vystúpení.jpg|center|75px]] | [[Anna Hulejová]] | 1939-12-08 | 2026-04 | speváčka ľudových piesní | [[spevák]] | | [[Slovensko]] | | | |- | [[:d:Q962604|Q962604]] | [[Súbor:Chip Taylor.jpg|center|75px]] | [[Chip Taylor]] | 1940-03-21 | 2026-03-23 | | [[autor skladieb]]<br/>[[spevák]]<br/>[[pesničkár]]<br/>[[hudobný producent]] | | [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]] | [[Yonkers]] | | |- | [[:d:Q187099|Q187099]] | [[Súbor:Lionel Jospin, Klaus Hänsch 1996 (cropped).jpg|center|75px]] | [[Lionel Jospin]] | 1937-07-12 | 2026-03-22 | | [[politik]]<br/>[[vysokoškolský pedagóg]]<br/>''[[:d:Q124470666|witness filmed]]'' | ''[[:d:Q1587677|Prime Minister of France]]''<br/>''[[:d:Q747123|First Secretary of the French Socialist Party]]''<br/>''[[:d:Q16059954|francúzsky minister školstva]]''<br/>[[poslanec Európskeho parlamentu]]<br/>''[[:d:Q26268315|member of the Consitutional council]]''<br/>''[[:d:Q3251870|Minister of Youth Affairs and Sports]]'' | [[Francúzsko]] | [[Meudon]] | [[15. obvod (Paríž)|15. obvod]] | |- | [[:d:Q451101|Q451101]] | [[Súbor:Gioan Baotixita Phạm Minh Mẫn.jpg|center|75px]] | [[Jean-Baptiste Phạm Minh Mẫn]] | 1934-03-05 | 2026-03-22 | | ''[[:d:Q250867|katolícky kňaz]]''<br/>''[[:d:Q611644|katolícky biskup]]'' | [[Kardinál]]<br/>''[[:d:Q124140490|Roman Catholic Archbishop of Ho Chi Minh city]]''<br/>[[Biskup koadjútor]] | [[Vietnam]] | [[Cà Mau]] | | |- | [[:d:Q2673|Q2673]] | [[Súbor:Chuck Norris May 2015.jpg|center|75px]] | [[Chuck Norris]] | 1940-03-10 | 2026-03-19 | americký herec, majster bojových umení, spisovateľ, športovec, podnikateľ a mediálna osobnosť (1940 – 2026) | ''[[:d:Q10800557|filmový herec]]''<br/>[[spisovateľ]]<br/>''[[:d:Q28389|scenárista]]''<br/>[[Herectvo|herec]]<br/>''[[:d:Q10798782|televízny herec]]''<br/>''[[:d:Q9017214|karatista]]''<br/>''[[:d:Q13382533|taekwondista]]''<br/>''[[:d:Q3282637|filmový producent]]''<br/>[[Kaskadérstvo|Kaskadér]] | | [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]] | ''[[:d:Q1018294|Ryan]]'' | ''[[:d:Q201026|Kauaʻi]]'' | |- | [[:d:Q183373|Q183373]] | [[Súbor:Heisuke Hironaka.jpg|center|75px]] | [[Heisuke Hironaka]] | 1931-04-09 | 2026-03-18 | | [[matematik]]<br/>[[vysokoškolský pedagóg]] | | [[Japonsko]] | [[Jamaguči (Jamaguči)|Jamaguči]] | [[Tokio]] | |- | [[:d:Q1061316|Q1061316]] | | [[Jamie Blanks]] | 1971-11-29 | 2026-03-16 | | [[filmový režisér]]<br/>[[Hudobný skladateľ|skladateľ]]<br/>''[[:d:Q1415090|skladateľ filmovej hudby]]''<br/>[[režisér]] | | [[Austrália (štát)|Austrália]] | [[Melbourne]] | [[Melbourne]] | |- | [[:d:Q12771075|Q12771075]] | | [[Marian Urban]] | 1951-11-16 | 2026-03-15 | slovenský filmový scenárista, dramaturg, režisér a producent | [[dramaturg]]<br/>''[[:d:Q3282637|filmový producent]]''<br/>''[[:d:Q69423232|filmový scenárista]]''<br/>[[filmový režisér]] | | | [[Trenčín]] | | |} {{Wikidata list end}} [[Kategória:Wikipédia:Údržbové zoznamy|Úmrtia, nedávne]] s69wwmzgyev416dtve3moq9fw44e2cm 8198447 8198257 2026-04-14T19:02:11Z ListeriaBot 194672 Wikidata list updated [V2] 8198447 wikitext text/x-wiki [[d:Wikidata:Database reports/Recent deaths|Nedávne úmrtia]]: <onlyinclude>{{#time: Y-m-d H:i|{{REVISIONTIMESTAMP}}}}</onlyinclude>. <!-- [[Kategória:Úmrtia v {{CURRENTYEAR}}| ]]--><!-- <noinclude>{{Wikidata list header}}</noinclude> -->{{Wikidata list |sparql=SELECT ?item WHERE { values ?offset {"1920-02-00T00:00:00"^^xsd:dateTime }. values ?offset0 { "1920-01-00T00:00:00"^^xsd:dateTime }. Bind((NOW() - ?offset) as ?mintime). ?item wdt:P570 ?dod . FILTER (?dod > "2020-09-01T00:00:00Z"^^xsd:dateTime) FILTER (?dod < now()) Bind(((?dod - ?offset0)) as ?dodtime ). FILTER ( ?dodtime > ?mintime ) ?item wdt:P31 wd:Q5 } ORDER BY DESC(?dod) ?item |columns=item,P18,label,P569,P570,description,P106,P39,P27,P19,P20,P119 |thumb=75 |links=local }} {| class='wikitable sortable' ! item ! obrázok ! label ! dátum narodenia ! dátum úmrtia ! description ! činnosť ! funkcia ! štátne občianstvo ! miesto narodenia ! miesto úmrtia ! pochovaný(á) |- | [[:d:Q357965|Q357965]] | [[Súbor:Michael rabin.jpg|center|75px]] | [[Michael Oser Rabin]] | 1931-09-01 | 2026-04-14 | Izraelský matematik a informatik | ''[[:d:Q82594|informatik]]''<br/>[[matematik]]<br/>''[[:d:Q15442776|cryptographer]]''<br/>[[Pedagogik|pedagóg]]<br/>[[vysokoškolský pedagóg]] | | [[Izrael]] | [[Vroclav]] | | |- | [[:d:Q1400764|Q1400764]] | [[Súbor:Vadkerty Katalin 2016.jpg|center|75px]] | [[Katalin Vadkerty]] | 1928-04-21 | 2026-04-10 | | [[historik]] | | [[Slovensko]] | [[Nové Zámky]] | | |- | [[:d:Q316872|Q316872]] | [[Súbor:Afrika Bambaataa 2009 IMG 8349 (cropped).jpg|center|75px]] | [[Afrika Bambaataa]] | 1957-04-17 | 2026-04-09 | americký DJ, reper a hudobný producent | [[diskotekár]]<br/>''[[:d:Q2252262|raper]]''<br/>[[hudobný producent]]<br/>[[autor skladieb]]<br/>[[spevák]]<br/>''[[:d:Q15253558|aktivista]]''<br/>[[hudobník]] | | [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]] | [[New York (mesto)|New York]] | [[Pensylvánia]] | |- | [[:d:Q284951|Q284951]] | [[Súbor:Imrich Bugár 2013.JPG|center|75px]] | [[Imrich Bugár]] | 1955-04-14 | 2026-04-08 | maďarský a slovenský atlét | ''[[:d:Q11513337|atlét]]''<br/>[[športovec]]<br/>''[[:d:Q13381689|diskár]]'' | | [[Česko-Slovensko]]<br/>[[Česko]] | [[Ohrady]] | [[Praha]] | |- | [[:d:Q61322|Q61322]] | [[Súbor:AV0A1506 Mario Adorf.jpg|center|75px]] | [[Mario Adorf]] | 1930-09-08 | 2026-04-08 | | [[spisovateľ]]<br/>''[[:d:Q11481802|dabér]]''<br/>''[[:d:Q10800557|filmový herec]]''<br/>''[[:d:Q2259451|divadelný herec]]''<br/>''[[:d:Q20856740|rozprávač audio kníh]]''<br/>[[Herectvo|herec]]<br/>[[hudobník]] | | [[Nemecko]]<br/>[[Švajčiarsko]] | [[Zürich]] | [[Paríž]] | ''[[:d:Q2972627|Cemetery of Saint-Tropez]]'' |- | [[:d:Q12778496|Q12778496]] | | [[Viera Hegerová]] | 1933-10-09 | 2026-04-06 | | ''[[:d:Q333634|prekladateľ]]''<br/>''[[:d:Q1607826|editor]]''<br/>[[redaktor]]<br/>[[publicista]] | | | [[Banská Bystrica]] | [[Bratislava]] | |- | [[:d:Q95433174|Q95433174]] | [[Súbor:Anna Hulejová pri vystúpení.jpg|center|75px]] | [[Anna Hulejová]] | 1939-12-08 | 2026-04 | speváčka ľudových piesní | [[spevák]] | | [[Slovensko]] | | | |- | [[:d:Q962604|Q962604]] | [[Súbor:Chip Taylor.jpg|center|75px]] | [[Chip Taylor]] | 1940-03-21 | 2026-03-23 | | [[autor skladieb]]<br/>[[spevák]]<br/>[[pesničkár]]<br/>[[hudobný producent]] | | [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]] | [[Yonkers]] | | |- | [[:d:Q187099|Q187099]] | [[Súbor:Lionel Jospin, Klaus Hänsch 1996 (cropped).jpg|center|75px]] | [[Lionel Jospin]] | 1937-07-12 | 2026-03-22 | | [[politik]]<br/>[[vysokoškolský pedagóg]]<br/>''[[:d:Q124470666|witness filmed]]'' | ''[[:d:Q1587677|Prime Minister of France]]''<br/>''[[:d:Q747123|First Secretary of the French Socialist Party]]''<br/>''[[:d:Q16059954|francúzsky minister školstva]]''<br/>[[poslanec Európskeho parlamentu]]<br/>''[[:d:Q26268315|member of the Consitutional council]]''<br/>''[[:d:Q3251870|Minister of Youth Affairs and Sports]]'' | [[Francúzsko]] | [[Meudon]] | [[15. obvod (Paríž)|15. obvod]] | |- | [[:d:Q451101|Q451101]] | [[Súbor:Gioan Baotixita Phạm Minh Mẫn.jpg|center|75px]] | [[Jean-Baptiste Phạm Minh Mẫn]] | 1934-03-05 | 2026-03-22 | | ''[[:d:Q250867|katolícky kňaz]]''<br/>''[[:d:Q611644|katolícky biskup]]'' | [[Kardinál]]<br/>''[[:d:Q124140490|Roman Catholic Archbishop of Ho Chi Minh city]]''<br/>[[Biskup koadjútor]] | [[Vietnam]] | [[Cà Mau]] | | |- | [[:d:Q2673|Q2673]] | [[Súbor:Chuck Norris May 2015.jpg|center|75px]] | [[Chuck Norris]] | 1940-03-10 | 2026-03-19 | americký herec, majster bojových umení, spisovateľ, športovec, podnikateľ a mediálna osobnosť (1940 – 2026) | ''[[:d:Q10800557|filmový herec]]''<br/>[[spisovateľ]]<br/>''[[:d:Q28389|scenárista]]''<br/>[[Herectvo|herec]]<br/>''[[:d:Q10798782|televízny herec]]''<br/>''[[:d:Q9017214|karatista]]''<br/>''[[:d:Q13382533|taekwondista]]''<br/>''[[:d:Q3282637|filmový producent]]''<br/>[[Kaskadérstvo|Kaskadér]] | | [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]] | ''[[:d:Q1018294|Ryan]]'' | ''[[:d:Q201026|Kauaʻi]]'' | |- | [[:d:Q183373|Q183373]] | [[Súbor:Heisuke Hironaka.jpg|center|75px]] | [[Heisuke Hironaka]] | 1931-04-09 | 2026-03-18 | | [[matematik]]<br/>[[vysokoškolský pedagóg]] | | [[Japonsko]] | [[Jamaguči (Jamaguči)|Jamaguči]] | [[Tokio]] | |- | [[:d:Q1061316|Q1061316]] | | [[Jamie Blanks]] | 1971-11-29 | 2026-03-16 | | [[filmový režisér]]<br/>[[Hudobný skladateľ|skladateľ]]<br/>''[[:d:Q1415090|skladateľ filmovej hudby]]''<br/>[[režisér]] | | [[Austrália (štát)|Austrália]] | [[Melbourne]] | [[Melbourne]] | |- | [[:d:Q12771075|Q12771075]] | | [[Marian Urban]] | 1951-11-16 | 2026-03-15 | slovenský filmový scenárista, dramaturg, režisér a producent | [[dramaturg]]<br/>''[[:d:Q3282637|filmový producent]]''<br/>''[[:d:Q69423232|filmový scenárista]]''<br/>[[filmový režisér]] | | | [[Trenčín]] | | |} {{Wikidata list end}} [[Kategória:Wikipédia:Údržbové zoznamy|Úmrtia, nedávne]] idth1r193p42pb3ku94qqvti3oi4g7m 0 660029 8198251 7199795 2026-04-14T12:51:40Z Vasiľ 2806 fix. 8198251 wikitext text/x-wiki '''Svätožizňa'''<ref name="SBS"/><ref name="ES"/> (iné mená:'''Svätožízna'''<ref name="SBS"/>, '''Svätožízňa'''<ref name="Steinhübel"/>; [[9. storočie]]) bola veľkomoravská kňažná, pravdepodobne<ref name="SBS"/> manželka [[Svätopluk I. (Veľká Morava)|Svätopluka I.]]<ref name="DS"/> Primárne pramene, ktoré o Svätožizni informujú sú [[Cividalský evanjeliár]] (vo forme „Szuentezizna“<ref name="MMFH-III"/>{{rp|332}}) a Kniha salzburskej fraternity (staršia)<ref name="Kuzmík-54"/>, lat. Liber confraternitatum Salisburgensis vetustior (vo forme „uuengizigna“/„wengizigna“<ref name="MMFH-III"/>{{rp|335}}).{{#tag:ref|Podľa [[Ján Stanislav (1904)|Jána Stanislava]] je výslovnosť mena *Svęťežizna.<ref name="Stanislav"/>|group=pozn}} [[Fuldské anály]] (píšu k roku [[871]]): „V tom čase moravskí Slovieni konali svadbu, privedúc dcéru akéhosi vojvodu z Čiech…“<ref name="P"/>{{#tag:ref|Čes. preklad: „Mezitím moravští Slované strojí svatbu, přivádějíce dceru jakéhosi vévody z Čech…“<ref name="MMFH-I"/>{{rp|105-106}}|group=pozn}}:, „O neveste panuje domnienka, že sa nazývala Svętožiznь“<ref name="Havlík_2013"/>, podobne<ref name="Havlík_1994"/>. Jej synovia boli (pravdepodobne) [[Mojmír II.]], [[Svätopluk II. (Nitrianske kniežatstvo)|Svätopluk II.]] a [[Predslav]].<ref name="SBS"/> Existuje domienka o vzťahu Svätožizne k českým [[Přemyslovci|Přemyslovcom]].<ref name="ESA"/>{{#tag:ref|K domnienkam ohľadom Svätožizne [[Zdeněk Měřínský|Z. Měřínský]] uvádza: „okolo nej [Svätožizne] sa vytvoril tiež nános rôznych nepodložených hypotéz a výmyslov.“ a uvádza príklad stotožnenia osoby zo zápisu v Cividalskom evanjeliári s osobou z Fuldských análov (malo íst o dcéru [[Bořivoj I.|Bořivoja I.]]), či tvrdenie, že Svätožizňa mala zomreť v mladom veku v rokoch 873-874 a jej hrob sa našiel v v pohrebnej kaplnke pri severnej stene staršieho východného kostola v lokalite Sady pri [[Uherské Hradiště|Uherskom Hradišti]].<ref name="Měřínský"/>|group=pozn}} == Poznámky == <references group=pozn/> == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="ES">{{Citácia knihy | kapitola zborník = Svätožizňa | titul = Encyklopédia Slovenska | odkaz na titul = Encyklopédia Slovenska | zväzok = V. R{{--}}Š | typ zväzku = Zv. | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | rok = 1981 | počet strán = 792 | strany = 657 }}</ref> <ref name="SBS">{{Citácia knihy | kapitola zborník = SVÄTOŽIZŇA | titul = Slovenský biografický slovník | odkaz na titul = Slovenský biografický slovník | zväzok = V. R{{--}}Š | typ zväzku = Zv. | miesto = Martin | vydavateľ = Matica slovenská | rok = 1992 | isbn = 80-7090-216-7 | počet strán = 560 | strany = 387 }}</ref> <ref name="ESA">{{Citácia knihy | kapitola zborník = SVATOŽIZŇA | priezvisko = Lutovský | meno = Michal | odkaz na autora = | titul = Encyklopedie slovanské archeologie v Čechách, na Moravě a ve Slezsku | vydanie = 1 | miesto = Praha | vydavateľ = [[Libri]] | rok = 2001 | isbn = 80-7277-054-3 | počet strán = 431 | strany = 318 }}</ref> <ref name="DS">{{Citácia knihy | editori = [[Samuel Cambel (historik)|Samuel Cambel]] | titul = Dejiny Slovenska | zväzok = I : (do roku 1526) | typ zväzku = Zv. | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Bratislava | vydavateľ = Veda | rok = 1986 | počet strán = 534 | strany = 139 }}</ref> <ref name="Měřínský">{{Citácia knihy | priezvisko = Měřínský | meno = Zdeněk | odkaz na autora = Zdeněk Měřínský | titul = České země od příchodu Slovanů po Velkou Moravu | zväzok = II | typ zväzku = Zv. | vydanie = 1 | miesto = Praha | vydavateľ = Libri | rok = 2006 | isbn = 80-7277-105-1 | počet strán = 967 | strany = 22{{--}}23 }}</ref> <ref name="Havlík_1994">{{Citácia knihy | priezvisko = Havlík | meno = Lubomír E | titul = Svatopluk Veliký, král Moravanů a Slovanů | miesto = Brno | vydavateľ = Jota | rok = 1994 | isbn = 80-85617-19-6 | počet strán = 129 | strany = 64 }}</ref> <ref name="Havlík_2013">{{Citácia knihy | priezvisko = Havlík | meno = Lubomír E | titul = Kronika o Velké Moravě | rok = 2013 | vydanie = 2 | typ vydania = dopl. a upr. | miesto = V Brně | vydavateľ = Jota | isbn = 978-80-8561-706-1 | počet strán = 400 | strany = 268{{--}}270 }}</ref> <ref name="Steinhübel">{{Citácia knihy | priezvisko = Steinhübel | meno = Ján | odkaz na autora = Ján Steinhübel | titul = Nitrianske kniežatstvo : počiatky stredovekého Slovenska | vydanie = 2 | typ vydania = preprac. a dopl. | miesto = Budmerice | vydavateľ = Rak | rok = 2016 | isbn = 978-80-85501-64-3 | počet strán = 594 | strany = 206, 227 }}</ref> <ref name="Kuzmík-54">{{Citácia knihy | kapitola zborník = 54. KNIHA SALZBURSKEJ FRATERNITY (STARŠIA) | priezvisko = Kuzmík | meno = Jozef | odkaz na autora = Jozef Kuzmík | titul = Slovník starovekých a stredovekých autorov, prameňov a knižných skriptorov so slovenskými vzťahmi | odkaz na titul = Slovník starovekých a stredovekých autorov, prameňov a knižných skriptorov so slovenskými vzťahmi | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Martin | vydavateľ = Matica slovenská | rok = 1983 | edícia = Dokumentácia | zväzok edície = | počet strán = 608 | strany = 100 }}</ref> <ref name="MMFH-I">{{Citácia knihy | editori = [[Lubomír Emil Havlík]] et al | titul = Magnae Moraviae fontes historici | odkaz na titul = | zväzok = I : Annales et chronicae | typ zväzku = Zv. | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Praha; Brno | vydavateľ = Státní pedagogické nakladatelství | rok = 1966 | edícia = Spisy filosofické fakulty | zväzok edície = 104 | počet strán = 387 | strany = }}</ref> <ref name="MMFH-III">{{Citácia knihy | editori = Lubomír Emil Havlík et al | titul = Magnae Moraviae fontes historici | zväzok = III : Diplomata, epistolae, textus historici varii | typ zväzku = Zv. | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Brno | vydavateľ = Universita J. E. Purkyně v Brně{{--}}filosofická fakulta | rok = 1969 | edícia = Spisy filosofické fakulty | zväzok edície = 134 | počet strán = 470 | strany = }}</ref> <ref name="P">{{Citácia knihy | editori = [[Peter Ratkoš]] | titul = Pramene k dejinám Veľkej Moravy | vydanie = 2 | typ vydania = opr. a rozš. | miesto = Bratislava | vydavateľ = Vydavateľstvo SAV | rok = 1968 | edícia = Odkazy našej minulosti | zväzok edície = 4 | počet strán = 532 | strany = 95 }}</ref> <ref name="Stanislav">{{Citácia knihy | priezvisko = Stanislav | meno = Ján | odkaz na autora = Ján Stanislav (1904) | titul = Starosloviensky jazyk | odkaz na titul = Starosloviensky jazyk | zväzok = 1 : Veľká Morava a Panónia. Kultúrny jazyk a písomníctvo. Konštantín Filozof, Metod a Kliment sloviensky. Fonetika | typ zväzku = Zv. | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Slovenské pedagogické nakladateľstvo]] | rok = 1978 | počet strán = 371 | strany = 129{{--}}130 }}</ref> }} [[Kategória:Veľkomoravské osobnosti]] 0m5kgeclcjhck2tmi7s68asiqigz0kc 0 660749 8198619 8134605 2026-04-15T08:24:58Z ~2026-23249-89 292044 len zmeny 8198619 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Pohľad z vrchu na jednu zo 16 rodinných domov .jpg|náhľad|Areál detského mestečka]] [[Súbor:Rodinný dom .jpg|náhľad|Rodinný dom v detskom mestečku]] [[Súbor:Vianoce v Detskom mestečku v jednej zo 17 rodín .jpg|náhľad|Vianoce v Detskom mestečku v jednej zo 17 rodín]] '''[[Detský domov]] s areálom''' tzv. '''Detské mestečko''' je areál pozostávajúci z 36 objektov v [[Zlatovce|Zlatovciach]], dnešnej miestnej časti [[Trenčín]]a. Návrh na vytvorenie Detského mestečka vznikol v roku [[1965]], otvorenie bolo v roku [[1974]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rok 1974: Otvára sa Detské mestečko Zlatovce| url = https://www.vtedy.sk/detske-mestecko-zlatovce-trencin| vydavateľ = TASR, vtedy.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> == História == je to dzura a biva tam byalon a on je pypyk == Detské mestečko vo faktoch, dátumoch a číslach == * V roku [[1965]] Okresný národný výbor pod vedením Š. Reháka v Trenčíne vyšiel s iniciatívou vybudovať Detské mestečko. Funkcionári okresu si prezreli zariadenie pre opustené deti vo Fóte v Maďarskej ľudovej republike. * [[12. január]] [[1966]] - definitívne rozhodnutie o výstavbe Detského mestečka v Zlatovciach * [[21. december]] [[1968]] - položenie základného kameňa Detského mestečka (pamätná tabuľa na túto udalosť sa nachádza na rohu budovy Základnej školy oproti vrátnici) * Autori projektu Detského mestečka: Ing. arch. [[Peter Brtko]]<ref name="brtko">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Peter Brtko | periodikum = Archinfo | odkaz na periodikum = | url = https://www.archinfo.sk/ludia/architekt-alebo-student-architektury/ing-arch-peter-brtko.html | issn = 1339-9748 | vydavateľ = Archinfo | miesto = Selce | dátum = 2018-11-16 | dátum prístupu = 2023-04-14 }}</ref> – ako vedúca osobnosť Ing. arch. [[Ľudovít Režucha]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jurikovič| meno = Martin| autor = | odkaz na autora = | titul = Z histórie Detského mestečka Trenčín – Zlatovce| url = https://dennikn.sk/blog/2046914/dm-trencin/| vydavateľ = Denník N| dátum vydania = 2020-09-20| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ľudovít REŽUCHA | periodikum = Archinfo | odkaz na periodikum = | url = https://www.archinfo.sk/ludia/architekt-alebo-student-architektury/zoznam-autorizovanych-architektov/ing-arch-ludovit-rezucha.html | issn = 1339-9748 | vydavateľ = Archinfo | miesto = Selce | dátum = | dátum prístupu = 2023-04-14 }}</ref> * Projektovú štúdiu vypracoval: Ústav pre vývoj a projektovanie školských a kultúrnych zariadení v Bratislave * Výstavbu realizovali: Pozemné stavby Trnava * Plocha areálu Detského mestečka: 11,6 ha *V roku 2013 k 40. výročiu založenia Detského mestečka vyšla podnecujúca publikácia z názvom Rodinné príbehy bez rodín (Autor Branislav Ladický) * V roku [[2018]] na podnet bývalých odchovancov zapísané do ústredného zoznamu Národných kultúrnych pamiatok Slovenskej republiky * V roku 2023 k 50. výročiu založenia Detského mestečka vyšla ďalšia knižka z názvom Detské mestečko v obrazoch Odobrenie začiatku výstavby prišlo u nás v čase určitej demokratizácie našej spoločnosti. Je možné, že i v inom čase by príslušné orgány asi ťažko súhlasili s takou investíciou pre tieto deti. Tomuto nasvedčuje i fakt, že ďalšie Detské mestečko sa už ani nezačalo stavať, ani projektovať. Výstavba Detského mestečka sa uskutočnila na 2 etapy. K [[1. september|1. septembru]] [[1973]] bola do prevádzky uvedená 18-triedna [[základná škola]] plus tri oddelenia školskej družiny, [[materská škôlka]], [[zdravotné stredisko]], [[školská jedáleň]], viacúčelová sála, objekt vedenia Detského mestečka a prvých 8 rodinných buniek. Telocvičňa a bazén boli dané do prevádzky v decembri [[1973]]. Ostatné rodinné bunky boli ukončené k [[1. august|1. augustu]] [[1974]]. Prvé obsadenie manželských dvojíc bolo takéto: Rodina Štofková, Kravcová, Gregušová, Hegedušová, Krajčíková, Bazalová, Špernogová, Gubárová, Lančaričová, Lissníková, Hagarová, Slotová, Miščiková, Križanová, Jankovská, Gogorová a od roku 1975 Gomolová. K [[1. január|1. januáru]] [[1972]] bol menovaný do funkcie riaditeľ Detského mestečka pán Štefan Rehák a PaedDr. Viktor Chovanec, CSc. za riaditeľa Základnej školy v Detskom mestečku. Potom boli prijatí prví zamestnanci (šofér, hospodár, energetik, vedúca ekonomicko-správneho úseku). V tomto čase až do otvorenia Detského mestečka bol dotvorený vnútorný poriadok Detského mestečka, koncepcia výchovy v rodinných bunkách, kritéria pre výber manželských dvojíc do rodinných buniek, kritéria na naplnenie Detského mestečka deťmi. Detské mestečko vzniklo ako alternatíva klasických [[detský domov|detských domovov]] v 70. rokoch minulého storočia - ako detský domov rodinného typu, kde sa o skupinu detí bez rodičov staralo 17 manželských dvojíc. Táto idea sa, žiaľ, nezachovala a v roku [[2005]] bolo vládou M. Dzurindu (SDKU), vtedajšou Ministerkou práce soc. vecí a rodín [[Iveta Radičová|Ivetou Radičovou]] (SDKU) a silnou mohutnou podporou [[Jozef Mikloško (mladší)|Jozefa Mikloška ml.]] z nadácie Úsmev ako Dar zrušené. Detské mestečko v Zlatovciach, ktoré je dnes súčasťou Trenčína, sa stalo [[Národná kultúrna pamiatka|Národnou kultúrnou pamiatkou]] SR. Išlo o iniciatívu bývalých odchovancov a ich podporovateľov. Tento Detský domov vzniklo pred viac ako 40 rokmi. Podávateľom bol Mgr. Branislav Ladický, ktorý v domove prežil kus svojho života (1990 - 2008).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Luprich| meno = Andrej| autor = | odkaz na autora = | titul = Detské mestečko bude kultúrnou pamiatkou| url = https://mytrencin.sme.sk/c/20519876/detske-mestecko-bude-kulturnou-pamiatkou-foto.html| vydavateľ = MY Trenčín| dátum vydania = 2017-04-28| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Michalková| meno = Tatiana| autor = | odkaz na autora = | titul = Detské mestečko chcú vyhlásiť za pamiatku| url = https://spravy.pravda.sk/regiony/clanok/425388-detske-mestecko-chcu-vyhlasit-za-pamiatku/| vydavateľ = Pravda| dátum vydania = 2017-04-04| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> == Autor projektu == Ing. Arch. Peter Brtko študoval architektúru na Vysokej škole technickej v Bratislave. Venoval sa architektonickej tvorbe a pamiatkovej starostlivosti. S jeho menom je spojená i dlhoročná koncepčná a organizačná práca v oblasti kultúry, architektúry a výtvarného umenia. Významnú časť jeho portfólia tvoria stavby pre kultúru (Detské mestečko v Trenčíne, kultúrny dom v Senici, bývalé múzeum Ladislava Novomeského v Senici), obnovy a rekonštrukcie (Mirbachov palác Galérie mesta Bratislavy, Kostol klarisiek pre expozíciu gotickej maľby a plastiky). Do vedomia odbornej a hlavne verejnosti sa popri kultúrnych stavbách dostalo predovšetkým Detské mestečko v Trenčíne, ktoré bolo zapísané do zoznamu národných kultúrnych pamiatok. Len málokto z architektov na Slovensku má možnosť zažiť takúto výnimočnú udalosť. Vychádzajúc z Karfíkovej školy je tu, ako aj v ostatných jeho prácach, charakteristický racionálny, no dostatočne veľkorysý prístup k riešeniu prevádzkovo-funkčných vzťahov a k ich hmotovo-priestorovému vyjadreniu, ale aj snaha obohatiť ich o výtvarno-estetickú dimenziu, a tak zdôrazniť ich humanistické poslanie. == Ocenenie == * [[1974]]: [[Cena Dušana Jurkoviča]], Ing. arch. Peter Brtko, Ing. arch. Ľudovít Režucha – Architektonické riešenie Detského mestečka Trenčín-Zlatovce<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = prof. [[Štefan Šlachta]]| odkaz na autora = | titul = Detské mestečko v Zlatovciach pri Trenčíne| url = https://www.asb.sk/architektura/historicke-stavby/detske-mestecko-v-zlatovciach-pri-trencine| vydavateľ = Časopis ASB| dátum vydania = 2007-06-26| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> * 2018: Detské mestečko vyhlásené za Národnú kultúrnu pamiatku SR,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Detské mestečko v Zlatovciach je národnou kultúrnou pamiatkou | url = https://www.pamiatky.sk/page/detske-mestecko-v-zlatovciach/ | vydavateľ = Pamiatkový úrad SR | dátum vydania = 2018-05-31 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-04-14 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Ing. arch. Peter Brtko - autor projektu<ref name="brtko"/> == Literatúra == * KOLEKTÍV AUTOROV. 1998. ''Zborník príspevkov o skúsenostiach z náhradnej rodinnej výchovy pri príležitosti 25. výročia Detského mestečka v Trenčíne – Zlatovciach.'' Trenčín. 219 strán. Schválené Pedagogickou radou Detského Mestečka Trenčín – Zlatovce dňa 26.2. 1997. Určené pre vnútornú potrebu. * LADICKÝ, B. 2013. ''Rodinné príbehy bez rodín.'' Bratislava : H plus, 2013. 80 s. ISBN 978-80-88794-58-5 * LADICKÝ, B. 2020. ''Z histórie Detského mestečka Trenčín - Zlatovce.'' In: Vychovávateľ. Ročník LXVIII, číslo 3-4 – z dňa 09.03.2020, strana 51-56. ISSN 0139-6919. * BRTKO, P. - LADICKÝ,B. 2023. Detské mestečko v obrazoch. Fakulta sociálnych štúdií. Katedra pedagogiky disciplín, Sládkovičovo: SpoSoIntE, Trenčín 2023. <nowiki>ISBN 978-80-89533-45-9</nowiki>. == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Detské domovy]] [[Kategória:Stavby v Trenčíne]] [[Kategória:Diela ocenené Cenou Dušana Jurkoviča]] [[Kategória:Organizácie v Trenčíne]] k7rmxwuui7ii1ur9soxkle3oga25qx7 8198622 8198619 2026-04-15T08:25:48Z Vasiľ 2806 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-23249-89|~2026-23249-89]] ([[User_talk:~2026-23249-89|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Jetam2 8134605 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Pohľad z vrchu na jednu zo 16 rodinných domov .jpg|náhľad|Areál detského mestečka]] [[Súbor:Rodinný dom .jpg|náhľad|Rodinný dom v detskom mestečku]] [[Súbor:Vianoce v Detskom mestečku v jednej zo 17 rodín .jpg|náhľad|Vianoce v Detskom mestečku v jednej zo 17 rodín]] '''[[Detský domov]] s areálom''' tzv. '''Detské mestečko''' je areál pozostávajúci z 36 objektov v [[Zlatovce|Zlatovciach]], dnešnej miestnej časti [[Trenčín]]a. Návrh na vytvorenie Detského mestečka vznikol v roku [[1965]], otvorenie bolo v roku [[1974]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rok 1974: Otvára sa Detské mestečko Zlatovce| url = https://www.vtedy.sk/detske-mestecko-zlatovce-trencin| vydavateľ = TASR, vtedy.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> == História == Projekt Detského mestečka vznikol v polovici šesťdesiatych rokov. Samotná výstavba sa začala realizovať v roku [[1968]] a úplne dokončená bola až v roku [[1974]] - aj na vtedajšie pomery dosť dlhé obdobie zrodu. Pôvodne bolo navrhovaných päť Detských mestečiek. Prvé sa začalo stavať v [[Trenčín]]e, na výstavbu ďalších mestečiek neboli žiaľ už peniaze. Podľa informácií vybudovanie tohto komplexu – Detského mestečka v Trenčíne stálo v tom čase 89 miliónov korún. == Detské mestečko vo faktoch, dátumoch a číslach == * V roku [[1965]] Okresný národný výbor pod vedením Š. Reháka v Trenčíne vyšiel s iniciatívou vybudovať Detské mestečko. Funkcionári okresu si prezreli zariadenie pre opustené deti vo Fóte v Maďarskej ľudovej republike. * [[12. január]] [[1966]] - definitívne rozhodnutie o výstavbe Detského mestečka v Zlatovciach * [[21. december]] [[1968]] - položenie základného kameňa Detského mestečka (pamätná tabuľa na túto udalosť sa nachádza na rohu budovy Základnej školy oproti vrátnici) * Autori projektu Detského mestečka: Ing. arch. [[Peter Brtko]]<ref name="brtko">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Peter Brtko | periodikum = Archinfo | odkaz na periodikum = | url = https://www.archinfo.sk/ludia/architekt-alebo-student-architektury/ing-arch-peter-brtko.html | issn = 1339-9748 | vydavateľ = Archinfo | miesto = Selce | dátum = 2018-11-16 | dátum prístupu = 2023-04-14 }}</ref> – ako vedúca osobnosť Ing. arch. [[Ľudovít Režucha]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jurikovič| meno = Martin| autor = | odkaz na autora = | titul = Z histórie Detského mestečka Trenčín – Zlatovce| url = https://dennikn.sk/blog/2046914/dm-trencin/| vydavateľ = Denník N| dátum vydania = 2020-09-20| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ľudovít REŽUCHA | periodikum = Archinfo | odkaz na periodikum = | url = https://www.archinfo.sk/ludia/architekt-alebo-student-architektury/zoznam-autorizovanych-architektov/ing-arch-ludovit-rezucha.html | issn = 1339-9748 | vydavateľ = Archinfo | miesto = Selce | dátum = | dátum prístupu = 2023-04-14 }}</ref> * Projektovú štúdiu vypracoval: Ústav pre vývoj a projektovanie školských a kultúrnych zariadení v Bratislave * Výstavbu realizovali: Pozemné stavby Trnava * Plocha areálu Detského mestečka: 11,6 ha *V roku 2013 k 40. výročiu založenia Detského mestečka vyšla podnecujúca publikácia z názvom Rodinné príbehy bez rodín (Autor Branislav Ladický) * V roku [[2018]] na podnet bývalých odchovancov zapísané do ústredného zoznamu Národných kultúrnych pamiatok Slovenskej republiky * V roku 2023 k 50. výročiu založenia Detského mestečka vyšla ďalšia knižka z názvom Detské mestečko v obrazoch Odobrenie začiatku výstavby prišlo u nás v čase určitej demokratizácie našej spoločnosti. Je možné, že i v inom čase by príslušné orgány asi ťažko súhlasili s takou investíciou pre tieto deti. Tomuto nasvedčuje i fakt, že ďalšie Detské mestečko sa už ani nezačalo stavať, ani projektovať. Výstavba Detského mestečka sa uskutočnila na 2 etapy. K [[1. september|1. septembru]] [[1973]] bola do prevádzky uvedená 18-triedna [[základná škola]] plus tri oddelenia školskej družiny, [[materská škôlka]], [[zdravotné stredisko]], [[školská jedáleň]], viacúčelová sála, objekt vedenia Detského mestečka a prvých 8 rodinných buniek. Telocvičňa a bazén boli dané do prevádzky v decembri [[1973]]. Ostatné rodinné bunky boli ukončené k [[1. august|1. augustu]] [[1974]]. Prvé obsadenie manželských dvojíc bolo takéto: Rodina Štofková, Kravcová, Gregušová, Hegedušová, Krajčíková, Bazalová, Špernogová, Gubárová, Lančaričová, Lissníková, Hagarová, Slotová, Miščiková, Križanová, Jankovská, Gogorová a od roku 1975 Gomolová. K [[1. január|1. januáru]] [[1972]] bol menovaný do funkcie riaditeľ Detského mestečka pán Štefan Rehák a PaedDr. Viktor Chovanec, CSc. za riaditeľa Základnej školy v Detskom mestečku. Potom boli prijatí prví zamestnanci (šofér, hospodár, energetik, vedúca ekonomicko-správneho úseku). V tomto čase až do otvorenia Detského mestečka bol dotvorený vnútorný poriadok Detského mestečka, koncepcia výchovy v rodinných bunkách, kritéria pre výber manželských dvojíc do rodinných buniek, kritéria na naplnenie Detského mestečka deťmi. Detské mestečko vzniklo ako alternatíva klasických [[detský domov|detských domovov]] v 70. rokoch minulého storočia - ako detský domov rodinného typu, kde sa o skupinu detí bez rodičov staralo 17 manželských dvojíc. Táto idea sa, žiaľ, nezachovala a v roku [[2005]] bolo vládou M. Dzurindu (SDKU), vtedajšou Ministerkou práce soc. vecí a rodín [[Iveta Radičová|Ivetou Radičovou]] (SDKU) a silnou mohutnou podporou [[Jozef Mikloško (mladší)|Jozefa Mikloška ml.]] z nadácie Úsmev ako Dar zrušené. Detské mestečko v Zlatovciach, ktoré je dnes súčasťou Trenčína, sa stalo [[Národná kultúrna pamiatka|Národnou kultúrnou pamiatkou]] SR. Išlo o iniciatívu bývalých odchovancov a ich podporovateľov. Tento Detský domov vzniklo pred viac ako 40 rokmi. Podávateľom bol Mgr. Branislav Ladický, ktorý v domove prežil kus svojho života (1990 - 2008).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Luprich| meno = Andrej| autor = | odkaz na autora = | titul = Detské mestečko bude kultúrnou pamiatkou| url = https://mytrencin.sme.sk/c/20519876/detske-mestecko-bude-kulturnou-pamiatkou-foto.html| vydavateľ = MY Trenčín| dátum vydania = 2017-04-28| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Michalková| meno = Tatiana| autor = | odkaz na autora = | titul = Detské mestečko chcú vyhlásiť za pamiatku| url = https://spravy.pravda.sk/regiony/clanok/425388-detske-mestecko-chcu-vyhlasit-za-pamiatku/| vydavateľ = Pravda| dátum vydania = 2017-04-04| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> == Autor projektu == Ing. Arch. Peter Brtko študoval architektúru na Vysokej škole technickej v Bratislave. Venoval sa architektonickej tvorbe a pamiatkovej starostlivosti. S jeho menom je spojená i dlhoročná koncepčná a organizačná práca v oblasti kultúry, architektúry a výtvarného umenia. Významnú časť jeho portfólia tvoria stavby pre kultúru (Detské mestečko v Trenčíne, kultúrny dom v Senici, bývalé múzeum Ladislava Novomeského v Senici), obnovy a rekonštrukcie (Mirbachov palác Galérie mesta Bratislavy, Kostol klarisiek pre expozíciu gotickej maľby a plastiky). Do vedomia odbornej a hlavne verejnosti sa popri kultúrnych stavbách dostalo predovšetkým Detské mestečko v Trenčíne, ktoré bolo zapísané do zoznamu národných kultúrnych pamiatok. Len málokto z architektov na Slovensku má možnosť zažiť takúto výnimočnú udalosť. Vychádzajúc z Karfíkovej školy je tu, ako aj v ostatných jeho prácach, charakteristický racionálny, no dostatočne veľkorysý prístup k riešeniu prevádzkovo-funkčných vzťahov a k ich hmotovo-priestorovému vyjadreniu, ale aj snaha obohatiť ich o výtvarno-estetickú dimenziu, a tak zdôrazniť ich humanistické poslanie. == Ocenenie == * [[1974]]: [[Cena Dušana Jurkoviča]], Ing. arch. Peter Brtko, Ing. arch. Ľudovít Režucha – Architektonické riešenie Detského mestečka Trenčín-Zlatovce<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = prof. [[Štefan Šlachta]]| odkaz na autora = | titul = Detské mestečko v Zlatovciach pri Trenčíne| url = https://www.asb.sk/architektura/historicke-stavby/detske-mestecko-v-zlatovciach-pri-trencine| vydavateľ = Časopis ASB| dátum vydania = 2007-06-26| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> * 2018: Detské mestečko vyhlásené za Národnú kultúrnu pamiatku SR,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Detské mestečko v Zlatovciach je národnou kultúrnou pamiatkou | url = https://www.pamiatky.sk/page/detske-mestecko-v-zlatovciach/ | vydavateľ = Pamiatkový úrad SR | dátum vydania = 2018-05-31 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-04-14 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Ing. arch. Peter Brtko - autor projektu<ref name="brtko"/> == Literatúra == * KOLEKTÍV AUTOROV. 1998. ''Zborník príspevkov o skúsenostiach z náhradnej rodinnej výchovy pri príležitosti 25. výročia Detského mestečka v Trenčíne – Zlatovciach.'' Trenčín. 219 strán. Schválené Pedagogickou radou Detského Mestečka Trenčín – Zlatovce dňa 26.2. 1997. Určené pre vnútornú potrebu. * LADICKÝ, B. 2013. ''Rodinné príbehy bez rodín.'' Bratislava : H plus, 2013. 80 s. ISBN 978-80-88794-58-5 * LADICKÝ, B. 2020. ''Z histórie Detského mestečka Trenčín - Zlatovce.'' In: Vychovávateľ. Ročník LXVIII, číslo 3-4 – z dňa 09.03.2020, strana 51-56. ISSN 0139-6919. * BRTKO, P. - LADICKÝ,B. 2023. Detské mestečko v obrazoch. Fakulta sociálnych štúdií. Katedra pedagogiky disciplín, Sládkovičovo: SpoSoIntE, Trenčín 2023. <nowiki>ISBN 978-80-89533-45-9</nowiki>. == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Detské domovy]] [[Kategória:Stavby v Trenčíne]] [[Kategória:Diela ocenené Cenou Dušana Jurkoviča]] [[Kategória:Organizácie v Trenčíne]] ibaq48fcfypto57twvjd6lirnjhr1ek 8198623 8198622 2026-04-15T08:26:20Z ~2026-23249-89 292044 . 8198623 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Pohľad z vrchu na jednu zo 16 rodinných domov .jpg|náhľad|Areál detského mestečka]] [[Súbor:Rodinný dom .jpg|náhľad|Rodinný dom v detskom mestečku]] [[Súbor:Vianoce v Detskom mestečku v jednej zo 17 rodín .jpg|náhľad|Vianoce v Detskom mestečku v jednej zo 17 rodín]] '''[[Detský domov]] s areálom''' tzv. '''Detské mestečko''' je areál pozostávajúci z 36 objektov v [[Zlatovce|Zlatovciach]], dnešnej miestnej časti [[Trenčín]]a. Návrh na vytvorenie Detského mestečka vznikol v roku [[1965]], otvorenie bolo v roku [[1974]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rok 1974: Otvára sa Detské mestečko Zlatovce| url = https://www.vtedy.sk/detske-mestecko-zlatovce-trencin| vydavateľ = TASR, vtedy.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> == História == dzura jak cip == Detské mestečko vo faktoch, dátumoch a číslach == * V roku [[1965]] Okresný národný výbor pod vedením Š. Reháka v Trenčíne vyšiel s iniciatívou vybudovať Detské mestečko. Funkcionári okresu si prezreli zariadenie pre opustené deti vo Fóte v Maďarskej ľudovej republike. * [[12. január]] [[1966]] - definitívne rozhodnutie o výstavbe Detského mestečka v Zlatovciach * [[21. december]] [[1968]] - položenie základného kameňa Detského mestečka (pamätná tabuľa na túto udalosť sa nachádza na rohu budovy Základnej školy oproti vrátnici) * Autori projektu Detského mestečka: Ing. arch. [[Peter Brtko]]<ref name="brtko">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Peter Brtko | periodikum = Archinfo | odkaz na periodikum = | url = https://www.archinfo.sk/ludia/architekt-alebo-student-architektury/ing-arch-peter-brtko.html | issn = 1339-9748 | vydavateľ = Archinfo | miesto = Selce | dátum = 2018-11-16 | dátum prístupu = 2023-04-14 }}</ref> – ako vedúca osobnosť Ing. arch. [[Ľudovít Režucha]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jurikovič| meno = Martin| autor = | odkaz na autora = | titul = Z histórie Detského mestečka Trenčín – Zlatovce| url = https://dennikn.sk/blog/2046914/dm-trencin/| vydavateľ = Denník N| dátum vydania = 2020-09-20| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ľudovít REŽUCHA | periodikum = Archinfo | odkaz na periodikum = | url = https://www.archinfo.sk/ludia/architekt-alebo-student-architektury/zoznam-autorizovanych-architektov/ing-arch-ludovit-rezucha.html | issn = 1339-9748 | vydavateľ = Archinfo | miesto = Selce | dátum = | dátum prístupu = 2023-04-14 }}</ref> * Projektovú štúdiu vypracoval: Ústav pre vývoj a projektovanie školských a kultúrnych zariadení v Bratislave * Výstavbu realizovali: Pozemné stavby Trnava * Plocha areálu Detského mestečka: 11,6 ha *V roku 2013 k 40. výročiu založenia Detského mestečka vyšla podnecujúca publikácia z názvom Rodinné príbehy bez rodín (Autor Branislav Ladický) * V roku [[2018]] na podnet bývalých odchovancov zapísané do ústredného zoznamu Národných kultúrnych pamiatok Slovenskej republiky * V roku 2023 k 50. výročiu založenia Detského mestečka vyšla ďalšia knižka z názvom Detské mestečko v obrazoch Odobrenie začiatku výstavby prišlo u nás v čase určitej demokratizácie našej spoločnosti. Je možné, že i v inom čase by príslušné orgány asi ťažko súhlasili s takou investíciou pre tieto deti. Tomuto nasvedčuje i fakt, že ďalšie Detské mestečko sa už ani nezačalo stavať, ani projektovať. Výstavba Detského mestečka sa uskutočnila na 2 etapy. K [[1. september|1. septembru]] [[1973]] bola do prevádzky uvedená 18-triedna [[základná škola]] plus tri oddelenia školskej družiny, [[materská škôlka]], [[zdravotné stredisko]], [[školská jedáleň]], viacúčelová sála, objekt vedenia Detského mestečka a prvých 8 rodinných buniek. Telocvičňa a bazén boli dané do prevádzky v decembri [[1973]]. Ostatné rodinné bunky boli ukončené k [[1. august|1. augustu]] [[1974]]. Prvé obsadenie manželských dvojíc bolo takéto: Rodina Štofková, Kravcová, Gregušová, Hegedušová, Krajčíková, Bazalová, Špernogová, Gubárová, Lančaričová, Lissníková, Hagarová, Slotová, Miščiková, Križanová, Jankovská, Gogorová a od roku 1975 Gomolová. K [[1. január|1. januáru]] [[1972]] bol menovaný do funkcie riaditeľ Detského mestečka pán Štefan Rehák a PaedDr. Viktor Chovanec, CSc. za riaditeľa Základnej školy v Detskom mestečku. Potom boli prijatí prví zamestnanci (šofér, hospodár, energetik, vedúca ekonomicko-správneho úseku). V tomto čase až do otvorenia Detského mestečka bol dotvorený vnútorný poriadok Detského mestečka, koncepcia výchovy v rodinných bunkách, kritéria pre výber manželských dvojíc do rodinných buniek, kritéria na naplnenie Detského mestečka deťmi. Detské mestečko vzniklo ako alternatíva klasických [[detský domov|detských domovov]] v 70. rokoch minulého storočia - ako detský domov rodinného typu, kde sa o skupinu detí bez rodičov staralo 17 manželských dvojíc. Táto idea sa, žiaľ, nezachovala a v roku [[2005]] bolo vládou M. Dzurindu (SDKU), vtedajšou Ministerkou práce soc. vecí a rodín [[Iveta Radičová|Ivetou Radičovou]] (SDKU) a silnou mohutnou podporou [[Jozef Mikloško (mladší)|Jozefa Mikloška ml.]] z nadácie Úsmev ako Dar zrušené. Detské mestečko v Zlatovciach, ktoré je dnes súčasťou Trenčína, sa stalo [[Národná kultúrna pamiatka|Národnou kultúrnou pamiatkou]] SR. Išlo o iniciatívu bývalých odchovancov a ich podporovateľov. Tento Detský domov vzniklo pred viac ako 40 rokmi. Podávateľom bol Mgr. Branislav Ladický, ktorý v domove prežil kus svojho života (1990 - 2008).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Luprich| meno = Andrej| autor = | odkaz na autora = | titul = Detské mestečko bude kultúrnou pamiatkou| url = https://mytrencin.sme.sk/c/20519876/detske-mestecko-bude-kulturnou-pamiatkou-foto.html| vydavateľ = MY Trenčín| dátum vydania = 2017-04-28| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Michalková| meno = Tatiana| autor = | odkaz na autora = | titul = Detské mestečko chcú vyhlásiť za pamiatku| url = https://spravy.pravda.sk/regiony/clanok/425388-detske-mestecko-chcu-vyhlasit-za-pamiatku/| vydavateľ = Pravda| dátum vydania = 2017-04-04| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> == Autor projektu == Ing. Arch. Peter Brtko študoval architektúru na Vysokej škole technickej v Bratislave. Venoval sa architektonickej tvorbe a pamiatkovej starostlivosti. S jeho menom je spojená i dlhoročná koncepčná a organizačná práca v oblasti kultúry, architektúry a výtvarného umenia. Významnú časť jeho portfólia tvoria stavby pre kultúru (Detské mestečko v Trenčíne, kultúrny dom v Senici, bývalé múzeum Ladislava Novomeského v Senici), obnovy a rekonštrukcie (Mirbachov palác Galérie mesta Bratislavy, Kostol klarisiek pre expozíciu gotickej maľby a plastiky). Do vedomia odbornej a hlavne verejnosti sa popri kultúrnych stavbách dostalo predovšetkým Detské mestečko v Trenčíne, ktoré bolo zapísané do zoznamu národných kultúrnych pamiatok. Len málokto z architektov na Slovensku má možnosť zažiť takúto výnimočnú udalosť. Vychádzajúc z Karfíkovej školy je tu, ako aj v ostatných jeho prácach, charakteristický racionálny, no dostatočne veľkorysý prístup k riešeniu prevádzkovo-funkčných vzťahov a k ich hmotovo-priestorovému vyjadreniu, ale aj snaha obohatiť ich o výtvarno-estetickú dimenziu, a tak zdôrazniť ich humanistické poslanie. == Ocenenie == * [[1974]]: [[Cena Dušana Jurkoviča]], Ing. arch. Peter Brtko, Ing. arch. Ľudovít Režucha – Architektonické riešenie Detského mestečka Trenčín-Zlatovce<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = prof. [[Štefan Šlachta]]| odkaz na autora = | titul = Detské mestečko v Zlatovciach pri Trenčíne| url = https://www.asb.sk/architektura/historicke-stavby/detske-mestecko-v-zlatovciach-pri-trencine| vydavateľ = Časopis ASB| dátum vydania = 2007-06-26| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> * 2018: Detské mestečko vyhlásené za Národnú kultúrnu pamiatku SR,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Detské mestečko v Zlatovciach je národnou kultúrnou pamiatkou | url = https://www.pamiatky.sk/page/detske-mestecko-v-zlatovciach/ | vydavateľ = Pamiatkový úrad SR | dátum vydania = 2018-05-31 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-04-14 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Ing. arch. Peter Brtko - autor projektu<ref name="brtko"/> == Literatúra == * KOLEKTÍV AUTOROV. 1998. ''Zborník príspevkov o skúsenostiach z náhradnej rodinnej výchovy pri príležitosti 25. výročia Detského mestečka v Trenčíne – Zlatovciach.'' Trenčín. 219 strán. Schválené Pedagogickou radou Detského Mestečka Trenčín – Zlatovce dňa 26.2. 1997. Určené pre vnútornú potrebu. * LADICKÝ, B. 2013. ''Rodinné príbehy bez rodín.'' Bratislava : H plus, 2013. 80 s. ISBN 978-80-88794-58-5 * LADICKÝ, B. 2020. ''Z histórie Detského mestečka Trenčín - Zlatovce.'' In: Vychovávateľ. Ročník LXVIII, číslo 3-4 – z dňa 09.03.2020, strana 51-56. ISSN 0139-6919. * BRTKO, P. - LADICKÝ,B. 2023. Detské mestečko v obrazoch. Fakulta sociálnych štúdií. Katedra pedagogiky disciplín, Sládkovičovo: SpoSoIntE, Trenčín 2023. <nowiki>ISBN 978-80-89533-45-9</nowiki>. == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Detské domovy]] [[Kategória:Stavby v Trenčíne]] [[Kategória:Diela ocenené Cenou Dušana Jurkoviča]] [[Kategória:Organizácie v Trenčíne]] 52gswq1v2rleq0w8j5ms5259zrr2v93 8198625 8198623 2026-04-15T08:27:42Z Vasiľ 2806 iné projekty 8198625 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Pohľad z vrchu na jednu zo 16 rodinných domov .jpg|náhľad|Areál detského mestečka]] [[Súbor:Rodinný dom .jpg|náhľad|Rodinný dom v detskom mestečku]] [[Súbor:Vianoce v Detskom mestečku v jednej zo 17 rodín .jpg|náhľad|Vianoce v Detskom mestečku v jednej zo 17 rodín]] '''[[Detský domov]] s areálom''' tzv. '''Detské mestečko''' je areál pozostávajúci z 36 objektov v [[Zlatovce|Zlatovciach]], dnešnej miestnej časti [[Trenčín]]a. Návrh na vytvorenie Detského mestečka vznikol v roku [[1965]], otvorenie bolo v roku [[1974]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rok 1974: Otvára sa Detské mestečko Zlatovce| url = https://www.vtedy.sk/detske-mestecko-zlatovce-trencin| vydavateľ = TASR, vtedy.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> == História == dzura jak cip == Detské mestečko vo faktoch, dátumoch a číslach == * V roku [[1965]] Okresný národný výbor pod vedením Š. Reháka v Trenčíne vyšiel s iniciatívou vybudovať Detské mestečko. Funkcionári okresu si prezreli zariadenie pre opustené deti vo Fóte v Maďarskej ľudovej republike. * [[12. január]] [[1966]] - definitívne rozhodnutie o výstavbe Detského mestečka v Zlatovciach * [[21. december]] [[1968]] - položenie základného kameňa Detského mestečka (pamätná tabuľa na túto udalosť sa nachádza na rohu budovy Základnej školy oproti vrátnici) * Autori projektu Detského mestečka: Ing. arch. [[Peter Brtko]]<ref name="brtko">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Peter Brtko | periodikum = Archinfo | odkaz na periodikum = | url = https://www.archinfo.sk/ludia/architekt-alebo-student-architektury/ing-arch-peter-brtko.html | issn = 1339-9748 | vydavateľ = Archinfo | miesto = Selce | dátum = 2018-11-16 | dátum prístupu = 2023-04-14 }}</ref> – ako vedúca osobnosť Ing. arch. [[Ľudovít Režucha]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jurikovič| meno = Martin| autor = | odkaz na autora = | titul = Z histórie Detského mestečka Trenčín – Zlatovce| url = https://dennikn.sk/blog/2046914/dm-trencin/| vydavateľ = Denník N| dátum vydania = 2020-09-20| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ľudovít REŽUCHA | periodikum = Archinfo | odkaz na periodikum = | url = https://www.archinfo.sk/ludia/architekt-alebo-student-architektury/zoznam-autorizovanych-architektov/ing-arch-ludovit-rezucha.html | issn = 1339-9748 | vydavateľ = Archinfo | miesto = Selce | dátum = | dátum prístupu = 2023-04-14 }}</ref> * Projektovú štúdiu vypracoval: Ústav pre vývoj a projektovanie školských a kultúrnych zariadení v Bratislave * Výstavbu realizovali: Pozemné stavby Trnava * Plocha areálu Detského mestečka: 11,6 ha *V roku 2013 k 40. výročiu založenia Detského mestečka vyšla podnecujúca publikácia z názvom Rodinné príbehy bez rodín (Autor Branislav Ladický) * V roku [[2018]] na podnet bývalých odchovancov zapísané do ústredného zoznamu Národných kultúrnych pamiatok Slovenskej republiky * V roku 2023 k 50. výročiu založenia Detského mestečka vyšla ďalšia knižka z názvom Detské mestečko v obrazoch Odobrenie začiatku výstavby prišlo u nás v čase určitej demokratizácie našej spoločnosti. Je možné, že i v inom čase by príslušné orgány asi ťažko súhlasili s takou investíciou pre tieto deti. Tomuto nasvedčuje i fakt, že ďalšie Detské mestečko sa už ani nezačalo stavať, ani projektovať. Výstavba Detského mestečka sa uskutočnila na 2 etapy. K [[1. september|1. septembru]] [[1973]] bola do prevádzky uvedená 18-triedna [[základná škola]] plus tri oddelenia školskej družiny, [[materská škôlka]], [[zdravotné stredisko]], [[školská jedáleň]], viacúčelová sála, objekt vedenia Detského mestečka a prvých 8 rodinných buniek. Telocvičňa a bazén boli dané do prevádzky v decembri [[1973]]. Ostatné rodinné bunky boli ukončené k [[1. august|1. augustu]] [[1974]]. Prvé obsadenie manželských dvojíc bolo takéto: Rodina Štofková, Kravcová, Gregušová, Hegedušová, Krajčíková, Bazalová, Špernogová, Gubárová, Lančaričová, Lissníková, Hagarová, Slotová, Miščiková, Križanová, Jankovská, Gogorová a od roku 1975 Gomolová. K [[1. január|1. januáru]] [[1972]] bol menovaný do funkcie riaditeľ Detského mestečka pán Štefan Rehák a PaedDr. Viktor Chovanec, CSc. za riaditeľa Základnej školy v Detskom mestečku. Potom boli prijatí prví zamestnanci (šofér, hospodár, energetik, vedúca ekonomicko-správneho úseku). V tomto čase až do otvorenia Detského mestečka bol dotvorený vnútorný poriadok Detského mestečka, koncepcia výchovy v rodinných bunkách, kritéria pre výber manželských dvojíc do rodinných buniek, kritéria na naplnenie Detského mestečka deťmi. Detské mestečko vzniklo ako alternatíva klasických [[detský domov|detských domovov]] v 70. rokoch minulého storočia - ako detský domov rodinného typu, kde sa o skupinu detí bez rodičov staralo 17 manželských dvojíc. Táto idea sa, žiaľ, nezachovala a v roku [[2005]] bolo vládou M. Dzurindu (SDKU), vtedajšou Ministerkou práce soc. vecí a rodín [[Iveta Radičová|Ivetou Radičovou]] (SDKU) a silnou mohutnou podporou [[Jozef Mikloško (mladší)|Jozefa Mikloška ml.]] z nadácie Úsmev ako Dar zrušené. Detské mestečko v Zlatovciach, ktoré je dnes súčasťou Trenčína, sa stalo [[Národná kultúrna pamiatka|Národnou kultúrnou pamiatkou]] SR. Išlo o iniciatívu bývalých odchovancov a ich podporovateľov. Tento Detský domov vzniklo pred viac ako 40 rokmi. Podávateľom bol Mgr. Branislav Ladický, ktorý v domove prežil kus svojho života (1990 - 2008).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Luprich| meno = Andrej| autor = | odkaz na autora = | titul = Detské mestečko bude kultúrnou pamiatkou| url = https://mytrencin.sme.sk/c/20519876/detske-mestecko-bude-kulturnou-pamiatkou-foto.html| vydavateľ = MY Trenčín| dátum vydania = 2017-04-28| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Michalková| meno = Tatiana| autor = | odkaz na autora = | titul = Detské mestečko chcú vyhlásiť za pamiatku| url = https://spravy.pravda.sk/regiony/clanok/425388-detske-mestecko-chcu-vyhlasit-za-pamiatku/| vydavateľ = Pravda| dátum vydania = 2017-04-04| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> == Autor projektu == Ing. Arch. Peter Brtko študoval architektúru na Vysokej škole technickej v Bratislave. Venoval sa architektonickej tvorbe a pamiatkovej starostlivosti. S jeho menom je spojená i dlhoročná koncepčná a organizačná práca v oblasti kultúry, architektúry a výtvarného umenia. Významnú časť jeho portfólia tvoria stavby pre kultúru (Detské mestečko v Trenčíne, kultúrny dom v Senici, bývalé múzeum Ladislava Novomeského v Senici), obnovy a rekonštrukcie (Mirbachov palác Galérie mesta Bratislavy, Kostol klarisiek pre expozíciu gotickej maľby a plastiky). Do vedomia odbornej a hlavne verejnosti sa popri kultúrnych stavbách dostalo predovšetkým Detské mestečko v Trenčíne, ktoré bolo zapísané do zoznamu národných kultúrnych pamiatok. Len málokto z architektov na Slovensku má možnosť zažiť takúto výnimočnú udalosť. Vychádzajúc z Karfíkovej školy je tu, ako aj v ostatných jeho prácach, charakteristický racionálny, no dostatočne veľkorysý prístup k riešeniu prevádzkovo-funkčných vzťahov a k ich hmotovo-priestorovému vyjadreniu, ale aj snaha obohatiť ich o výtvarno-estetickú dimenziu, a tak zdôrazniť ich humanistické poslanie. == Ocenenie == * [[1974]]: [[Cena Dušana Jurkoviča]], Ing. arch. Peter Brtko, Ing. arch. Ľudovít Režucha – Architektonické riešenie Detského mestečka Trenčín-Zlatovce<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = prof. [[Štefan Šlachta]]| odkaz na autora = | titul = Detské mestečko v Zlatovciach pri Trenčíne| url = https://www.asb.sk/architektura/historicke-stavby/detske-mestecko-v-zlatovciach-pri-trencine| vydavateľ = Časopis ASB| dátum vydania = 2007-06-26| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> * 2018: Detské mestečko vyhlásené za Národnú kultúrnu pamiatku SR,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Detské mestečko v Zlatovciach je národnou kultúrnou pamiatkou | url = https://www.pamiatky.sk/page/detske-mestecko-v-zlatovciach/ | vydavateľ = Pamiatkový úrad SR | dátum vydania = 2018-05-31 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-04-14 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Ing. arch. Peter Brtko - autor projektu<ref name="brtko"/> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * KOLEKTÍV AUTOROV. 1998. ''Zborník príspevkov o skúsenostiach z náhradnej rodinnej výchovy pri príležitosti 25. výročia Detského mestečka v Trenčíne – Zlatovciach.'' Trenčín. 219 strán. Schválené Pedagogickou radou Detského Mestečka Trenčín – Zlatovce dňa 26.2. 1997. Určené pre vnútornú potrebu. * LADICKÝ, B. 2013. ''Rodinné príbehy bez rodín.'' Bratislava : H plus, 2013. 80 s. {{ISBN|978-80-88794-58-5}} * LADICKÝ, B. 2020. ''Z histórie Detského mestečka Trenčín - Zlatovce.'' In: Vychovávateľ. Ročník LXVIII, číslo 3-4 – z dňa 09.03.2020, strana 51-56. {{ISSN|0139-6919}} * BRTKO, P. - LADICKÝ,B. 2023. Detské mestečko v obrazoch. Fakulta sociálnych štúdií. Katedra pedagogiky disciplín, Sládkovičovo: SpoSoIntE, Trenčín 2023. {{ISBN|978-80-89533-45-9}} == Iné projekty == {{projekt}} [[Kategória:Detské domovy]] [[Kategória:Stavby v Trenčíne]] [[Kategória:Diela ocenené Cenou Dušana Jurkoviča]] [[Kategória:Organizácie v Trenčíne]] nmnr092l94dtofacijimr2m2p7tsauk 8198628 8198625 2026-04-15T08:28:12Z Vasiľ 2806 revert 8198628 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Pohľad z vrchu na jednu zo 16 rodinných domov .jpg|náhľad|Areál detského mestečka]] [[Súbor:Rodinný dom .jpg|náhľad|Rodinný dom v detskom mestečku]] [[Súbor:Vianoce v Detskom mestečku v jednej zo 17 rodín .jpg|náhľad|Vianoce v Detskom mestečku v jednej zo 17 rodín]] '''[[Detský domov]] s areálom''' tzv. '''Detské mestečko''' je areál pozostávajúci z 36 objektov v [[Zlatovce|Zlatovciach]], dnešnej miestnej časti [[Trenčín]]a. Návrh na vytvorenie Detského mestečka vznikol v roku [[1965]], otvorenie bolo v roku [[1974]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rok 1974: Otvára sa Detské mestečko Zlatovce| url = https://www.vtedy.sk/detske-mestecko-zlatovce-trencin| vydavateľ = TASR, vtedy.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> == História == Projekt Detského mestečka vznikol v polovici šesťdesiatych rokov. Samotná výstavba sa začala realizovať v roku [[1968]] a úplne dokončená bola až v roku [[1974]] - aj na vtedajšie pomery dosť dlhé obdobie zrodu. Pôvodne bolo navrhovaných päť Detských mestečiek. Prvé sa začalo stavať v [[Trenčín]]e, na výstavbu ďalších mestečiek neboli žiaľ už peniaze. Podľa informácií vybudovanie tohto komplexu – Detského mestečka v Trenčíne stálo v tom čase 89 miliónov korún. == Detské mestečko vo faktoch, dátumoch a číslach == * V roku [[1965]] Okresný národný výbor pod vedením Š. Reháka v Trenčíne vyšiel s iniciatívou vybudovať Detské mestečko. Funkcionári okresu si prezreli zariadenie pre opustené deti vo Fóte v Maďarskej ľudovej republike. * [[12. január]] [[1966]] - definitívne rozhodnutie o výstavbe Detského mestečka v Zlatovciach * [[21. december]] [[1968]] - položenie základného kameňa Detského mestečka (pamätná tabuľa na túto udalosť sa nachádza na rohu budovy Základnej školy oproti vrátnici) * Autori projektu Detského mestečka: Ing. arch. [[Peter Brtko]]<ref name="brtko">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Peter Brtko | periodikum = Archinfo | odkaz na periodikum = | url = https://www.archinfo.sk/ludia/architekt-alebo-student-architektury/ing-arch-peter-brtko.html | issn = 1339-9748 | vydavateľ = Archinfo | miesto = Selce | dátum = 2018-11-16 | dátum prístupu = 2023-04-14 }}</ref> – ako vedúca osobnosť Ing. arch. [[Ľudovít Režucha]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jurikovič| meno = Martin| autor = | odkaz na autora = | titul = Z histórie Detského mestečka Trenčín – Zlatovce| url = https://dennikn.sk/blog/2046914/dm-trencin/| vydavateľ = Denník N| dátum vydania = 2020-09-20| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ľudovít REŽUCHA | periodikum = Archinfo | odkaz na periodikum = | url = https://www.archinfo.sk/ludia/architekt-alebo-student-architektury/zoznam-autorizovanych-architektov/ing-arch-ludovit-rezucha.html | issn = 1339-9748 | vydavateľ = Archinfo | miesto = Selce | dátum = | dátum prístupu = 2023-04-14 }}</ref> * Projektovú štúdiu vypracoval: Ústav pre vývoj a projektovanie školských a kultúrnych zariadení v Bratislave * Výstavbu realizovali: Pozemné stavby Trnava * Plocha areálu Detského mestečka: 11,6 ha *V roku 2013 k 40. výročiu založenia Detského mestečka vyšla podnecujúca publikácia z názvom Rodinné príbehy bez rodín (Autor Branislav Ladický) * V roku [[2018]] na podnet bývalých odchovancov zapísané do ústredného zoznamu Národných kultúrnych pamiatok Slovenskej republiky * V roku 2023 k 50. výročiu založenia Detského mestečka vyšla ďalšia knižka z názvom Detské mestečko v obrazoch Odobrenie začiatku výstavby prišlo u nás v čase určitej demokratizácie našej spoločnosti. Je možné, že i v inom čase by príslušné orgány asi ťažko súhlasili s takou investíciou pre tieto deti. Tomuto nasvedčuje i fakt, že ďalšie Detské mestečko sa už ani nezačalo stavať, ani projektovať. Výstavba Detského mestečka sa uskutočnila na 2 etapy. K [[1. september|1. septembru]] [[1973]] bola do prevádzky uvedená 18-triedna [[základná škola]] plus tri oddelenia školskej družiny, [[materská škôlka]], [[zdravotné stredisko]], [[školská jedáleň]], viacúčelová sála, objekt vedenia Detského mestečka a prvých 8 rodinných buniek. Telocvičňa a bazén boli dané do prevádzky v decembri [[1973]]. Ostatné rodinné bunky boli ukončené k [[1. august|1. augustu]] [[1974]]. Prvé obsadenie manželských dvojíc bolo takéto: Rodina Štofková, Kravcová, Gregušová, Hegedušová, Krajčíková, Bazalová, Špernogová, Gubárová, Lančaričová, Lissníková, Hagarová, Slotová, Miščiková, Križanová, Jankovská, Gogorová a od roku 1975 Gomolová. K [[1. január|1. januáru]] [[1972]] bol menovaný do funkcie riaditeľ Detského mestečka pán Štefan Rehák a PaedDr. Viktor Chovanec, CSc. za riaditeľa Základnej školy v Detskom mestečku. Potom boli prijatí prví zamestnanci (šofér, hospodár, energetik, vedúca ekonomicko-správneho úseku). V tomto čase až do otvorenia Detského mestečka bol dotvorený vnútorný poriadok Detského mestečka, koncepcia výchovy v rodinných bunkách, kritéria pre výber manželských dvojíc do rodinných buniek, kritéria na naplnenie Detského mestečka deťmi. Detské mestečko vzniklo ako alternatíva klasických [[detský domov|detských domovov]] v 70. rokoch minulého storočia - ako detský domov rodinného typu, kde sa o skupinu detí bez rodičov staralo 17 manželských dvojíc. Táto idea sa, žiaľ, nezachovala a v roku [[2005]] bolo vládou M. Dzurindu (SDKU), vtedajšou Ministerkou práce soc. vecí a rodín [[Iveta Radičová|Ivetou Radičovou]] (SDKU) a silnou mohutnou podporou [[Jozef Mikloško (mladší)|Jozefa Mikloška ml.]] z nadácie Úsmev ako Dar zrušené. Detské mestečko v Zlatovciach, ktoré je dnes súčasťou Trenčína, sa stalo [[Národná kultúrna pamiatka|Národnou kultúrnou pamiatkou]] SR. Išlo o iniciatívu bývalých odchovancov a ich podporovateľov. Tento Detský domov vzniklo pred viac ako 40 rokmi. Podávateľom bol Mgr. Branislav Ladický, ktorý v domove prežil kus svojho života (1990 - 2008).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Luprich| meno = Andrej| autor = | odkaz na autora = | titul = Detské mestečko bude kultúrnou pamiatkou| url = https://mytrencin.sme.sk/c/20519876/detske-mestecko-bude-kulturnou-pamiatkou-foto.html| vydavateľ = MY Trenčín| dátum vydania = 2017-04-28| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Michalková| meno = Tatiana| autor = | odkaz na autora = | titul = Detské mestečko chcú vyhlásiť za pamiatku| url = https://spravy.pravda.sk/regiony/clanok/425388-detske-mestecko-chcu-vyhlasit-za-pamiatku/| vydavateľ = Pravda| dátum vydania = 2017-04-04| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> == Autor projektu == Ing. Arch. Peter Brtko študoval architektúru na Vysokej škole technickej v Bratislave. Venoval sa architektonickej tvorbe a pamiatkovej starostlivosti. S jeho menom je spojená i dlhoročná koncepčná a organizačná práca v oblasti kultúry, architektúry a výtvarného umenia. Významnú časť jeho portfólia tvoria stavby pre kultúru (Detské mestečko v Trenčíne, kultúrny dom v Senici, bývalé múzeum Ladislava Novomeského v Senici), obnovy a rekonštrukcie (Mirbachov palác Galérie mesta Bratislavy, Kostol klarisiek pre expozíciu gotickej maľby a plastiky). Do vedomia odbornej a hlavne verejnosti sa popri kultúrnych stavbách dostalo predovšetkým Detské mestečko v Trenčíne, ktoré bolo zapísané do zoznamu národných kultúrnych pamiatok. Len málokto z architektov na Slovensku má možnosť zažiť takúto výnimočnú udalosť. Vychádzajúc z Karfíkovej školy je tu, ako aj v ostatných jeho prácach, charakteristický racionálny, no dostatočne veľkorysý prístup k riešeniu prevádzkovo-funkčných vzťahov a k ich hmotovo-priestorovému vyjadreniu, ale aj snaha obohatiť ich o výtvarno-estetickú dimenziu, a tak zdôrazniť ich humanistické poslanie. == Ocenenie == * [[1974]]: [[Cena Dušana Jurkoviča]], Ing. arch. Peter Brtko, Ing. arch. Ľudovít Režucha – Architektonické riešenie Detského mestečka Trenčín-Zlatovce<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = prof. [[Štefan Šlachta]]| odkaz na autora = | titul = Detské mestečko v Zlatovciach pri Trenčíne| url = https://www.asb.sk/architektura/historicke-stavby/detske-mestecko-v-zlatovciach-pri-trencine| vydavateľ = Časopis ASB| dátum vydania = 2007-06-26| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> * 2018: Detské mestečko vyhlásené za Národnú kultúrnu pamiatku SR,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Detské mestečko v Zlatovciach je národnou kultúrnou pamiatkou | url = https://www.pamiatky.sk/page/detske-mestecko-v-zlatovciach/ | vydavateľ = Pamiatkový úrad SR | dátum vydania = 2018-05-31 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-04-14 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Ing. arch. Peter Brtko - autor projektu<ref name="brtko"/> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * KOLEKTÍV AUTOROV. 1998. ''Zborník príspevkov o skúsenostiach z náhradnej rodinnej výchovy pri príležitosti 25. výročia Detského mestečka v Trenčíne – Zlatovciach.'' Trenčín. 219 strán. Schválené Pedagogickou radou Detského Mestečka Trenčín – Zlatovce dňa 26.2. 1997. Určené pre vnútornú potrebu. * LADICKÝ, B. 2013. ''Rodinné príbehy bez rodín.'' Bratislava : H plus, 2013. 80 s. {{ISBN|978-80-88794-58-5}} * LADICKÝ, B. 2020. ''Z histórie Detského mestečka Trenčín - Zlatovce.'' In: Vychovávateľ. Ročník LXVIII, číslo 3-4 – z dňa 09.03.2020, strana 51-56. {{ISSN|0139-6919}} * BRTKO, P. - LADICKÝ,B. 2023. Detské mestečko v obrazoch. Fakulta sociálnych štúdií. Katedra pedagogiky disciplín, Sládkovičovo: SpoSoIntE, Trenčín 2023. {{ISBN|978-80-89533-45-9}} == Iné projekty == {{projekt}} [[Kategória:Detské domovy]] [[Kategória:Stavby v Trenčíne]] [[Kategória:Diela ocenené Cenou Dušana Jurkoviča]] [[Kategória:Organizácie v Trenčíne]] 5pa9m4c4umjcbu204d4lrp0mu8p5fi0 3 661404 8198253 8198207 2026-04-14T12:52:21Z KormiSK 91359 /* Otázka od Daviddggallo (11:46, 9. apríl 2026) */ odpoveď 8198253 wikitext text/x-wiki {| class="wikitable" |- style="border: 2px solid black; background: #EEE; font-size: 133%;" | Archívy starších diskusií: [[Diskusia s redaktorom:KormiSK/Archív 2021 – 2022|2021 – 2022]] • [[Diskusia s redaktorom:KormiSK/Archív 2023|2023]] • [[Diskusia s redaktorom:KormiSK/Archív 2024|2024]] • [[Diskusia s redaktorom:KormiSK/Archív 2025|2025]] |} __TOC__ == Vymazanie článku == Zdravim. Bolo mi vymazaný článok o knihe Nového Zjavenia Pána Ježiša Krista od Petra Daniela Francuha. Chcel by som vas poziadat o vysvetlenie prečo sa tak stalo, alebo niekto vám to nakázal ? Dakujem za odpoved --[[Redaktor:Tylerduren1897|Tylerduren1897]] ([[Diskusia s redaktorom:Tylerduren1897|diskusia]]) 20:03, 18. december 2025 (UTC) :{{Re|Tylerduren1897}} Zdravím, nikto mi to nenakázal; v poznámke o zmazaní je napísané O2, ktoré sa odkazuje na [[Wikipédia:KRZ|Kritériá na rýchle zmazanie]]. Text bol cudzojazyčný (v angličtine) a preto na slovenskú Wikipédiu nepatrí. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 09:35, 19. december 2025 (UTC) ::Dakujem za vysvetlenie. Je to moj prvý článok a tá jazyková nezhoda mi nezišla na um. --[[Redaktor:Tylerduren1897|Tylerduren1897]] ([[Diskusia s redaktorom:Tylerduren1897|diskusia]]) 10:04, 19. december 2025 (UTC) :::{{Re|Tylerduren1897|s=1}} Bez problému. Pozor však na to, až by ste prípadne vytvárali ďalší článok, že [[Wikipédia:NIE|Wikipédia nie je reklama]] a nové články musia [[Wikipédia:2NNSZ|spĺňať kritériá]] [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|významnosti]] a byť [[Wikipédia:Spoľahlivé zdroje|dostatočne ozdrojované]]. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 10:21, 19. december 2025 (UTC) == Otázka od redaktora [[User:IloveAirbusA350|IloveAirbusA350]] dňa [[Wikipédia:Ako vytvoriť nový článok]] (19:31, 21. december 2025) == Ako mám vytvoriť názov stránky? --[[Redaktor:IloveAirbusA350|IloveAirbusA350]] ([[Diskusia s redaktorom:IloveAirbusA350|diskusia]]) 19:31, 21. december 2025 (UTC) :{{Re|IloveAirbusA350}} Zdravím, stránku vytvoríte buď zadaním názvu priamo do URL, lebo vyhľadaním daného názvu a následne kliknutím na červený odkaz vo vyhľadávaní (vytvoriť stránku). [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 21:14, 21. december 2025 (UTC) ::Dakujem --[[Redaktor:IloveAirbusA350|IloveAirbusA350]] ([[Diskusia s redaktorom:IloveAirbusA350|diskusia]]) 20:51, 22. december 2025 (UTC) == Otázka od redaktora [[User:PhoebeCanella|PhoebeCanella]] dňa [[Jeffrey Epstein]] (21:12, 22. december 2025) == Ahoj, ako môžem vytvoriť kapitolu? Alebo teda ten text, ktorý sa dá rozbaliť? Ďakujem --[[Redaktor:PhoebeCanella|PhoebeCanella]] ([[Diskusia s redaktorom:PhoebeCanella|diskusia]]) 21:12, 22. december 2025 (UTC) :{{Re|PhoebeCanella}} Ahoj, nerozumiem otázke, aký text máš na mysli? Na stránke je všetok text normálne vidieť aktuálne. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 21:22, 22. december 2025 (UTC) ::Uz som na to prisla, pardoon :-) --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-42478-29|&#126;2025-42478-29]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-42478-29|diskuse]]) 22:48, 22. december 2025 (UTC) == Obmena WL == Ahoj, vedel by si pls. obmeniť botom všetky dané wl. na zaužívané tvary: * Alica v krajine zázrakov (film, 2010) = Alica v krajine zázrakov (film z roku 2010) * The Final Cut (film, 1983) = The Final Cut (film z roku 1983) * Kandidát (film, 2013) = Kandidát (film z roku 2013) * Život je krásny (film, 1997) = Život je krásny (film z roku 1997) * Život je krásny (film, 1946) = Život je krásny (film z roku 1946) * Winnetou (2016) = Winnetou (film) * Vertigo (1958) = Vertigo (film) * Šťastie pána Slávika (1923) = Šťastie pána Slávika (film) * Jud Süß (1940) = Jud Süß (film) * Dom hrôzy (1999) = Dom hrôzy (film) * Hviezdne vojny (1977) = Hviezdne vojny (film) * Armageddon (1998) = Armageddon (film) * Blade (2025) = Blade (film) * Dallas (seriál, 1978) = Dallas (seriál z roku 1978) * Svätý František (seriál, 2003) = Svätý František (seriál z roku 2003) * Svätý František (seriál, 1996) = Svätý František (seriál z roku 1996) --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:36, 29. december 2025 (UTC) :{{Re|Fillos X.}} {{Hotovo}} Tu je [https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Pr%C3%ADspevky/KormiSKbot?offset=20251229161000&limit=141 celý zoznam úprav], a ako sme sa bavili mimo Wki, <code>Šťastie pána Slávika (1923)</code> som presunul na <code>Šťastie pána Slávika</code>, nakoľko neexistuje rozlišovačka. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 15:06, 29. december 2025 (UTC) ::Ok dik, aj som tie názvy už popresúval. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:19, 29. december 2025 (UTC) == Otázka od [[User:JanaBelková|JanaBelková]] (18:01, 3. január 2026) == Dobrý deň volám sa Jana Belková a som slovenská autorka rozprávok z Turzovky. Rada by som, aby na Wikipédii vznikol článok o mojej tvorbe. Viem, že články musia byť neutrálne a dobre zdrojované, a chcela by som požiadať o radu alebo spoluprácu pri jeho príprave. Ďakujem veľmi pekne za Vašu pomoc a čas. --[[Redaktor:JanaBelková|JanaBelková]] ([[Diskusia s redaktorom:JanaBelková|diskusia]]) 18:01, 3. január 2026 (UTC) :{{Re|JanaBelková}} Dobrý deň, je to presne tak - [[Wikipédia:NIE|Wikipédia neslúži ako reklama]], a všetky novo založené články musia byť [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|encyklopedicky významné]]. Tú štandardne dokladáme [[Wikipédia:2NNSZ|nezávislými a netriviálnymi zdrojmi]]. Taktež, presne ako píšete, musia byť články neutrálne a využívať [[Wikipédia:Spoľahlivé zdroje|spoľahlivé zdroje]]. Odporúčame, aby teda stránku o Vás vytvoril niektor iný so všetkými týmito náležitosťami. My ako správcovia/mentori s tvorbou obsahu priamo nepomáhame - môžeme však poradiť, čo na stránke chýba, alebo ju upraviť v rámci formátovania. Stránku môže niekto založiť napr. na svojom pieskovisku a potom, po posúdaní niekoho skúsenejšieho, môže byť presunutá do hlavného priestoru pre ostatných čitateľov. Keby bola potreba nejaká ďalšia rada, pokojne sa ozvite. Veľa zdaru! [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 18:34, 3. január 2026 (UTC) == Otázka od [[User:JanaBelková|JanaBelková]] (09:14, 4. január 2026) == Dobrý deň, ďakujem za Vašu odpoveď a usmernenie. Chcela by som Vás ešte poprosiť o radu, či by ste mi vedeli odporučiť niekoho skúsenejšieho z redaktorov, kto by mi vedel pomôcť alebo aspoň nasmerovať pri samotnej tvorbe obsahu článku. Ako začiatočníčka by som si to veľmi vážila. --[[Redaktor:JanaBelková|JanaBelková]] ([[Diskusia s redaktorom:JanaBelková|diskusia]]) 09:14, 4. január 2026 (UTC) :{{Re|JanaBelková}} Dobrý deň, odporúčam pozrieť sa na [[Portál:Ľudia/Ako napísať biografický článok|túto stránku]] a inšpirovať sa niektorými lepšími článkami o osobnostiach, napríklad [[Ján Gunčaga (lekár)]], [[Jana Jurčová]] alebo [[Simone de Beauvoir]]. Ohľadne kritiky sa môžete obrátiť na mňa; prípadne sa môžem spýtať niekoho ďalšieho, či by mal záujem/bol ochotný pomôcť. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 19:07, 5. január 2026 (UTC) ::Ďakujem veľmi za ochotu, pozriem si stránky. Ak by bol niekto ochotný podujať sa pomôcť, bola by som vďačná.S pozdravom J.Belkova --[[Redaktor:JanaBelková|JanaBelková]] ([[Diskusia s redaktorom:JanaBelková|diskusia]]) 08:05, 6. január 2026 (UTC) == Otázka od [[User:St.Wenceslas School|St.Wenceslas School]] (11:58, 11. január 2026) == Dobrý deň, môžem sa opytať, že školu v ktorej som riaditeľom a poskytuje vzdelavanie môžem pridať ? S pozdravom Mgr. Lukáš Bis, MBA --[[Redaktor:St.Wenceslas School|St.Wenceslas School]] ([[Diskusia s redaktorom:St.Wenceslas School|diskusia]]) 11:58, 11. január 2026 (UTC) :{{Re|St.Wenceslas School}} Dobrý deň, [[Wikipédia:NIE|Wikipédia neslúži ako reklama]] a všetky novo založené články musia byť [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|encyklopedicky významné]]. Tú štandardne dokladáme [[Wikipédia:Spoľahlivé zdroje|spoľahlivé]] [[Wikipédia:2NNSZ|nezávislými a netriviálnymi zdrojmi]]. Vo Vašom prípade nie ste nezávislá osoba. Článok okrem toho musí byť [[Wikipédia:Nestranný uhol pohľadu|napísaný neutrálne]]. Ak bude toto všetko splnené, článok by na Wiki mohol byť; odporúčam ale, aby stránku vytvoril niekto iný. Veľa šťastia a v prípade ďalších otázok sa na mňa neváhajte obrátiť. :) [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 13:38, 12. január 2026 (UTC) == Otázka od [[User:X3n2x|X3n2x]] (12:08, 18. január 2026) == Zdravím, bolo by možné checknúť moje úpravy a nový článok, neviem ako na to štylisticky, najmä u toho portrétu. ďakujem --[[Redaktor:X3n2x|X3n2x]] ([[Diskusia s redaktorom:X3n2x|diskusia]]) 12:08, 18. január 2026 (UTC) :{{Re|X3n2x}} Zdravím, [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ladislav_Hribik&diff=8150211&oldid=8150158 na stránku som doplnil infobox a kategórie]. Z obsahu stránky mi nie je jasná [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|významnosť osoby]], takže som doplnil i adekvátne údržbové šablóny. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 14:07, 18. január 2026 (UTC) == Otázka od [[User:Vepivepi|Vepivepi]] (12:15, 25. január 2026) == Ak chcem pridať niečo o sebe , je to možné? --[[Redaktor:Vepivepi|Vepivepi]] ([[Diskusia s redaktorom:Vepivepi|diskusia]]) 12:15, 25. január 2026 (UTC) :{{Re|Vepivepi}} Zdravím, [[Wikipédia:NIE|Wikipédia neslúži ako reklama]]. Články obsiahnuté na Wikipédii by mali spĺňať podmienky [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|wikipedickej významnosti]]. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 23:30, 25. január 2026 (UTC) == Otázka od [[User:VŠTEvPrešove|VŠTEvPrešove]] (07:53, 20. február 2026) == Dobrý deň, veľmi prosím o radu ako zmeniť historická názov školy Vysoká škola medzinárodného podnikania ISM Slovakia v Prešove na aktuálny Vysoká škola technická a ekonomická v Prešove. Potreboval by som to zmeniť na tejto stránke: https://sk.wikipedia.org/wiki/Vysok%C3%A1_%C5%A1kola_medzin%C3%A1rodn%C3%A9ho_podnikania_ISM_Slovakia_v_Pre%C5%A1ove --[[Redaktor:VŠTEvPrešove|VŠTEvPrešove]] ([[Diskusia s redaktorom:VŠTEvPrešove|diskusia]]) 07:53, 20. február 2026 (UTC) :{{Re|VŠTEvPrešove}} Zdravím, na stránke v možnostiach hore by malo byť Presunúť. Stránku som každopádne [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vysok%C3%A1_%C5%A1kola_technick%C3%A1_a_ekonomick%C3%A1_v_Pre%C5%A1ove&diff=8168777&oldid=8168775 už presunul]. Nakoľko však jej aktuálny obsah porušoval autorské práva, tak sme Vaše [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vysok%C3%A1_%C5%A1kola_technick%C3%A1_a_ekonomick%C3%A1_v_Pre%C5%A1ove&diff=8168811&oldid=8168777 úpravy vrátili do predchádzajúceho stavu]. Nech sa darí! [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:55, 20. február 2026 (UTC) ::Zdravim, velmi pekne dakujem za pomoc. Mozem Vas kontaktovat aj do buducna, ak budem potrebovat pomoct? --[[Redaktor:VŠTEvPrešove|VŠTEvPrešove]] ([[Diskusia s redaktorom:VŠTEvPrešove|diskusia]]) 12:12, 20. február 2026 (UTC) :::{{Re|VŠTEvPrešove}} Samozrejme, moja diskusná stránka je vždy dostupná. :) [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:15, 20. február 2026 (UTC) ::::Dakujem pekne :) Pekny den prajem. --[[Redaktor:VŠTEvPrešove|VŠTEvPrešove]] ([[Diskusia s redaktorom:VŠTEvPrešove|diskusia]]) 12:16, 20. február 2026 (UTC) ::::Zdravim Vas. Velmi prosim o pomoc. Potreboval by som tuto stranku [[Vysoká škola technická a ekonomická v Prešove]] prelozit do anglickej verzie wikipedie. Som zamestnancom danej institucie a dostal som to ako ulohu od veduceho. Neviem si s tym vsak velmi poradit, nakolko wikipediu som v minulosti nepouzival. V pripade, ze by ste potrebovali dodat presny nazov vysokej skoly v anglickom jazyku a presne nazvy studijnych programov v anglickom jazyku, velmi rad Vam ich poslem. Vopred dakujem krasne za Vas cas a pomoc. --[[Redaktor:VŠTEvPrešove|VŠTEvPrešove]] ([[Diskusia s redaktorom:VŠTEvPrešove|diskusia]]) 10:59, 26. február 2026 (UTC) :::::{{Re|VŠTEvPrešove}} Články na žiadosť nezakladáme. Na anglickej Wikipédii možno vyhľadať názov školy a potom kliknúť na červený odkaz, ktorá naznačuje, že stránke ešte neexistuje. Alternatívne môžete rovno napísať názov škole do URL v prehliadači, podobne ako to funguje na slovenskej Wikipédii. Potom stránku upravíte rovnakým spôsobom, ako ste to urobili na našej Wiki. Podotýkam však, že Wikipédia neslúži ako reklama a že na anglickej Wikipédii sú pravidlá trochu prísnejšie, než u nás. Z rovnakého dôvodu som odstránil zoznam ponúkaných odborov - neuvádzame ich ani na iných stránkach univerzít či vysokých škôl; ale zachoval som tam citáciu, takže koho to zaujíma, ten si môže odkaz rozkliknúť. Predsa len, sme encyklopédia, nie Zlaté stránky. :) Až stránku vytvoríte, dajte mi vedieť, prepojím Vám ich, aby bolo jasné, že ide o tú istú inštitúciu. Taktiež by potom bolo vhodné na anglickej Wiki uviesť, že ide o preklad slovenského textu; to by som Vám tam potom tiež doplnil. Nech sa darí! [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:53, 26. február 2026 (UTC) ::::::Dakujem pekne za informacie. Stranku na anglickej wikipedii som prave vytvoril. Pevne dufam, ze mi ju teda nezmazu kvoli prisnym pravidlam. Posielam Vam link https://en.wikipedia.org/wiki/Draft:Institute_of_Technology_and_Business_in_Pre%C5%A1ov a prosim o prepojenie s SK verziou a taktiez doplnenie ze ide o preklad slovenskeho textu. Velmi pekne dakujem. --[[Redaktor:VŠTEvPrešove|VŠTEvPrešove]] ([[Diskusia s redaktorom:VŠTEvPrešove|diskusia]]) 14:47, 26. február 2026 (UTC) :::::::{{Re|VŠTEvPrešove}} Na diskusiu som doplnil, že je to preklad; každopádne nakoľko je to Draft, tak sa tá jazyková verzia napojiť nedá. Dajte mi teda vedieť, až bude stránka publikovaná. Alternatívne potom na [https://www.wikidata.org/wiki/Q29426479 Wikiúdajoch v spodnej sekcii] môžete medzi Wikipedia pridať anglickú (Edit - pridáte "en" a potom do políčka názov anglickej stránky). [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 15:03, 26. február 2026 (UTC) == Otázka od [[User:Juraj Marušiak|Juraj Marušiak]] (22:12, 10. marec 2026) == Dobrý deň, rád by som vymenil fotografiu vo svojom profile na Wikipedii. Mám ich vo vlastníctve, ale nemôžem ich uploadnúť. Ďakujem za pomoc. S pozdravom, Juraj Marušiak --[[Redaktor:Juraj Marušiak|Juraj Marušiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Juraj Marušiak|diskusia]]) 22:12, 10. marec 2026 (UTC) :{{Re|Juraj Marušiak}} Dobrý deň, obrázok je nutné nahrať na [[Commons:Special:UploadWizard|Wikimedia Commons]] a odtiaľ je potom možné ho použiť na Wikipédii. Ak ste jeho autorom, tak ho môžete nahrať rovno; ak nie ste autorom, tak k nemu má autorské právo niekto iný a ten ho musí nahrať. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:10, 11. marec 2026 (UTC) == Selešťany – doplnenie historických údajov == Dobrý deň, doplnil som do článku historické údaje o Selešťanoch podľa odbornej literatúry: SITÁR, Tomáš: Osídlenie novohradskej stolice v stredoveku (2019) NOVÁK, Jozef: Pečate miest a obcí na Slovensku II (2008) Ak bol problém vo formátovaní alebo šablónach, rád text upravím do vhodnej encyklopedickej podoby. Cieľom bolo doplniť chýbajúce historické informácie a zdroje. Ďakujem za prípadné usmernenie. --[[Redaktor:MarHody44|MarHody44]] ([[Diskusia s redaktorom:MarHody44|diskusia]]) 11:42, 16. marec 2026 (UTC) :{{Re|MarHody44}} Zdravím, pardon za oneskorenú odpoveď, bol som pracovne odcestovaný. Stránka skutočne nemôže ostať v stave, kedy sú tam nefunkčné šablóny infoboxu alebo citácií. Vidím ale, že v medzičase ste upravili do rozumnej podoby i so zjednotenými citáciami, takže super práca. Keby niečo, ozvite sa znovu. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 19:45, 19. marec 2026 (UTC) == Otázka od [[User:Evolution Shock|Evolution Shock]] (18:24, 21. marec 2026) == Dobrý deň, vyrvoril som článok Evolution Shock. Naštudoval som si pravidlá tvorby Wiki a článok som vytvoril neutrálne a veľmi stručne. Následne som dostal upozornenie: Tento článok urgentne potrebuje úpravy a/alebo aspoň základné rozšírenie. Pochopil som to tak, že je príliš stručný, tak som ho rozšíril. Je to za Vás takto v poriadku? Ďakujem vopred :-) --[[Redaktor:Evolution Shock|Evolution Shock]] ([[Diskusia s redaktorom:Evolution Shock|diskusia]]) 18:24, 21. marec 2026 (UTC) :{{Re|Evolution Shock}} Zdravím a ospravedlňujem sa za oneskorenú odpoveď. Stránka je rozhodne v lepšom stave, no [[Wikipédia:NIE|Wikipédie neslúži ako reklama]] (súdiac podľa Vášho prihlasovacieho mena a názvu stránky) a taktiež mi na stránke stále chýba [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|preukázanie významnosti]] (typicky dokladanú pomocou [[Wikipédia:2NNSZ|2NNSZ]]). Väčšinu webov by som nepokladal za dostatočne spoľahlivú a relevantnú. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 09:13, 23. marec 2026 (UTC) ::Rozumiem. Aktuálne mi nenapadá, ako článok vylepšiť. V tejto téme sa ťažko hľadajú zdroje :-( --[[Redaktor:Evolution Shock|Evolution Shock]] ([[Diskusia s redaktorom:Evolution Shock|diskusia]]) 09:38, 23. marec 2026 (UTC) ::Dobrý deň, dôjde teda k zmazaniu? Môžem ešte článok nejako prípadne vylepšiť? Ďakujem --[[Redaktor:Evolution Shock|Evolution Shock]] ([[Diskusia s redaktorom:Evolution Shock|diskusia]]) 07:35, 1. apríl 2026 (UTC) :::{{Re|Evolution Shock}} Zdravím, ako som povedal, stále si nie som istý doložením 2NNSZ. Ak neviete nájsť zdroje, tak je kapela možno príliš mladá a málo významná, aby mala článok na Wiki. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:43, 1. apríl 2026 (UTC) ==Vymazávanie== Ahoj, nepochopil som prosím úplné vymazanie (podľa mňa regulárnych) presmerovacích stránok [[Alexander Nevský (partizánsky zväzok)]], [[Ján Žižka (partizánsky zväzok)]]. Jednak neviem nájsť rozlišovacie stránky Alexander Nevský a Ján Žižka (ich existencia by ako tak odôvodňovala zrušenie tých presmerovacích), no zároveň, keďže tieto stránky boli v kategórii Partizánske zväzky počas Slovenského národného povstania, ich zmazaním (a nedoplnením existujúcich stránok, kam smerovali, do tejto kategórie) ostal v kategórii Partizánske zväzky počas Slovenského národného povstania chudák Čapajev sám ... doplnil som do tejto kategórie aspoň strány pod pôvodnými menami, ktoré sú ale nie celkom najšťastnejšie, len prekopávať to akosi nevládzem, to radšej napíšem niečo nové ... pekný deň. [[Redaktor:Martingazak|Martingazak]] ([[Diskusia s redaktorom:Martingazak|diskusia]]) 09:55, 22. marec 2026 (UTC) :{{Re|Martingazak}} Ahoj, ono totiž na slovenskej Wikipédii nie je zvykom presmerovávať stránky s upresnením, tzn. so zátvorkou na konci. To je aktuálny konsenzus, [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2024#Presmerovania zo zátvorkových tvarov|ktorý sa riešil asi rok a pol dozadu]] - na takýchto názvoch by vždy mal byť nejaký článok. Existujú návrhy, že potenciálne to zmysel má, pretože pri vkladaní wikilinkov niekto bude hľadať napr. toho Jána Žižku a nie ten partizánsky oddiel, viď tú diskusiu a názor Scholastika, ale zatiaľ sme však nedošli k inému konsenzu. :Čo sa týka tohto konkrétneho stavu: :* z článku, kde sú uvedené ich mená, môžeš rovno odkázať na ten partizánsky oddiel (i keď odkaz bude viesť ako keby z ich mena) :* vytvoriť rozlišovaciu stránku, kde bude odkaz priamo na ten partizánsky oddiel (za predpokladu, že tie dve mená sú "dostatočne významné" - nie na to, aby mali svoj vlastný článok, ale aby ich niekto chcel dostatočne vyhľadávať; na rozlišovacej stránke tiež nemusí byť úplne každý jeden Ján Žižka, ak nie je dostatočne významný) :Existencia jediného článku v kategórii nie je nutne problémová, ak tam je potenciál na rozšírenie o ďalšie články; ak taký potenciál neexistuje, možno by bolo lepšie kategorizovať do nejakej nadradenej kategórie. :Snáď to takto dáva aspoň trochu zmysel - žiaľ jedným z problémov tohto projektu je malá snaha riešiť obdobné situácie, diskutovať o nich (na čo sme narazili i v nejakej konverzácii včera, neviem, či si tam ešte bol) a hľadať riešenia, kvôli nízkej aktivite a záujmu (týmto cením všetkých, ktorí sa zapájajú). Niektoré skostnatelé postupy tu panujú doteraz, i keď už dávno nie úplne dávajú zmysel. Alternatívne by to chcelo aktualizovať niektoré odporúčania a doplniť ich o novovzniknuté situácie, k čomu sa ale tiež veľmi nemáme... rád by som to ale s niektorými tento rok urobil. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:06, 22. marec 2026 (UTC) ::Mimochodom, toto je off topic, ale podľa mojich skúseností, len málokedy niekto reaguje, keď sa napíše do diskusie ku článku, ale k veci. Vďaka tejto konverzácii som si otvoril článok o Žižkovi a zaujalo ma, že ho tu máme ako Jána a nie Jana. Nebolo by to potrebné presunúť? Nezvykneme meniť Marie na Márie, Josefov na Jozefov atď. A pri zbežnom prezretí slovenských stránok, kde sa o ňom píše som tiež nepostrehol, že by jeho prvé meno niekde bolo slovakizované. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 12:30, 22. marec 2026 (UTC) :::Ano, pravda, moja presmerovacia stranka bola s dlznom. Ale bola Kormim zmazana. :::Original stranka (ktoru som nezakladal) je OK: [[Partizánska brigáda Jana Žižku – Pola]] --[[Redaktor:Martingazak|Martingazak]] ([[Diskusia s redaktorom:Martingazak|diskusia]]) 12:34, 22. marec 2026 (UTC) ::::{{Re|Gitanes232}} Dobrý postreh, áno, to by bolo vhodné skontrolovať, keby sme stránky ponechali. V tomto momente však ako píše IP nižšie nie je štandard tieto stránky zakladať a používať; svoj názov môžeš prípadne vyjadriť v [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika#Kategorizácia presmerovaní|patričnej diskusii]]. :) [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 09:16, 23. marec 2026 (UTC) :::::O diskusii viem. Ja som myslel teraz priamo stránku [[Ján Žižka]], preto som písal, že je to off topic. Tá sa predpokladám ponechávať bude. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 13:56, 23. marec 2026 (UTC) #presmerovania stránok so zátvorkovým tvarom sa na slovenskej wikipédii nerobia (ani z rozlišovacích stránok) #na presmerovacie stránky sa na slovenskej wikipédii kategórie nedávajú. To je súčasný stav na slovenskej wikipédii a nič sa na tom nezmenilo. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-70343-8|&#126;2026-70343-8]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-70343-8|diskuse]]) 13:00, 22. marec 2026 (UTC) == Otázka od [[User:Juraj Marušiak|Juraj Marušiak]] (22:50, 22. marec 2026) == Dobrý deň, rád by som vymenil fotografiu vo svojom profile. Nejaké svoje fotky som nahral na Commons, ale neviem, ako to vymeniť na stránke Wikipedie. Neponúka sa mi tam žiadna možnosť výmeny obrázka. https://sk.wikipedia.org/wiki/Juraj_Maru%C5%A1iak --[[Redaktor:Juraj Marušiak|Juraj Marušiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Juraj Marušiak|diskusia]]) 22:50, 22. marec 2026 (UTC) :Nejakú fotku som tam vymenil, iné som na commons nenašiel, môže byť? --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-70343-8|&#126;2026-70343-8]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-70343-8|diskuse]]) 23:09, 22. marec 2026 (UTC) ::Ďakujem, je to ok. ::S pozdravom, Juraj Marušiak --[[Redaktor:Juraj Marušiak|Juraj Marušiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Juraj Marušiak|diskusia]]) 23:11, 22. marec 2026 (UTC) :::Ešte ju skúsim orezať. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-70343-8|&#126;2026-70343-8]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-70343-8|diskuse]]) 23:13, 22. marec 2026 (UTC) ::::Ďakujem. --[[Redaktor:Juraj Marušiak|Juraj Marušiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Juraj Marušiak|diskusia]]) 23:21, 22. marec 2026 (UTC) :::::Hotovo, takto je to lepšie. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-17956-05|&#126;2026-17956-05]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-17956-05|diskuse]]) 23:21, 22. marec 2026 (UTC) ::::::Ďakujem obom za promptné vyriešenie. :) [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 09:14, 23. marec 2026 (UTC) :::::::Ďakujem, dlho som si nad tým lámal hlavu, ako to vyriešiť. --[[Redaktor:Juraj Marušiak|Juraj Marušiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Juraj Marušiak|diskusia]]) 11:04, 23. marec 2026 (UTC) == Cypronia a Wikimedia CEE Spring 2026/Structure/Slovakia == Ahoj KormiSK, rád by som vedel, či má zmysel pridať Cypronia herné štúdio a ich hry State of War a Cube Life: Island Survival ako tému na WikiJar za Slovensko. Cypronia je herné štúdio z Michaloviec, fungujúce cca 30 rokov. Má viacero zmienok na rôznych wikipediach okrem Slovenskej a Českej. Podobne je to o ich hrách State of War a Cube Life: Island Survival. Viac menej väčšina ich hier sa predávala v zahraničí, najmä v Číne, a väčšina Slovákov ani nevie, že toto štúdio je pôvodom zo Slovenska. Posielam linky: * https://simple.wikipedia.org/wiki/Cypronia * https://en.wikipedia.org/wiki/Draft:Cypronia (Zatiaľ v drafte) * https://en.wikipedia.org/wiki/Cube_Life:_Island_Survival * https://en.wikipedia.org/wiki/State_of_War_(video_game) budem rád za tvoj názor Zároveň tento post som pridal aj do diskusie Jetam2 --[[Redaktor:Asceno|Asceno]] ([[Diskusia s redaktorom:Asceno|diskusia]]) 22:17, 28. marec 2026 (UTC) :{{Re|Asceno}} Ahoj, nemá, články týkajúce sa Slovenska sa nepridávajú, len články týkajúce sa ostatných území strednej a východnej Európy. Máš to aj priamo na úvodnej stránke v sekcii O čom písať?: Všeobecne môžete pripiesvať na '''ľubovoľnú tému týkajúcu sa regiónu strednej a východnej Európy ''okrem Slovenska'''''.--[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 22:27, 28. marec 2026 (UTC) == Otázka od [[User:Daviddggallo|Daviddggallo]] (11:46, 9. apríl 2026) == Dobrý deň, Pripravujem wiki page pre značku Rowenta. Som zamestnanec spolocnosti. Mám to ako pracovný task. Keďže budem písať informácie z prvej ruky, neviem ako označovať citácie. Okrem toho tiež budem pridávať obrázky z našej spoločnosti, ktoré neviem ci su licencovane, ale mám prístup na ich pouzitie. Prosim Vas mam moznost napisat tento clanok jednoduchsie ako normalne vdaka tomu ze pracujem v spolocnosti o ktorej pisem. Ďakujem a prajem pekný deň. --[[Redaktor:Daviddggallo|Daviddggallo]] ([[Diskusia s redaktorom:Daviddggallo|diskusia]]) 11:46, 9. apríl 2026 (UTC) : {{Re|Daviddggallo}} Dobrý deň, na rovinu poviem, že toto nie je dobrý prístup, nakoľko [[Wikipédia:NIE|Wikipédia nie je reklama]]. Firma Rowenta každopádne [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|určite významná je]], ale informácie na stránke musia byť každopádne doložené [[Wikipédia:Spoľahlivé zdroje|spoľahlivými zdrojmi]] (pričom stránka ako taká musí spĺňať [[Wikipédia:2NNSZ|2NNSZ]]). Taktiež sa v takom prípade obávam [[Wikipédia:Nestranný uhol pohľadu|nestrannosti obsahu]]. Čo sa týka obrázkov, tie je možné nahrať na [[Commons:Special:UploadWizard|Wikimedia Commons]], ale musia mať slobodnú licenciu. Ak by šlo o firemné veci, tak by malo byť možné [[:commons:Commons:Verifying_permissions|e-mailom vyriešiť to, že máte právo/povolenie nahrávať dané fotografie na Commons]]. ~~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:54, 9. apríl 2026 (UTC) ::Dobrý deň, nepripravujem to ako reklamu. Ide jedine o informácie o značke ako je na Wikipédii veľa dostupných článkov iných značiek. Neporovnávam nič s konkurenciou a nepisem ani nič podobné, čo by mohlo vyvolať pocit reklamy alebo nám zaručiť nejakú konkurenčnú výhodu. Aj v takomto prípade to je proti požiadavkám Wikipedie? Okrem toho, ďakujem za pomoc, skúsim sa obrátiť na odporúčané linky. V prípade ďaľších otázok Vás budem kontaktovať. --[[Redaktor:Daviddggallo|Daviddggallo]] ([[Diskusia s redaktorom:Daviddggallo|diskusia]]) 11:53, 14. apríl 2026 (UTC) :::{{Re|Daviddggallo}} Zdravím, obdobné konanie na iných Wiki je väčšinou riešené trvalým blokom; u nás to len silne neodporúčame alebo stránky mažeme ako reklamy. Ak bude písaná neutrálne a s doloženými zdrojmi, osobne by som to za veľký problém nepokladal, práve na základe existencie iných firiem... potenciálne problémy som zmienil vyššie. Ak sa im predíde... ~~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:52, 14. apríl 2026 (UTC) cqfftnqqu6m536fk67ntcgp8fbdv6dl 0 674522 8198669 8194927 2026-04-15T11:00:31Z ~2026-23391-85 292062 8198669 wikitext text/x-wiki {{Infobox rastliny| Názov=mäta| Obrázok=Mentha spicata-IMG 6186.jpg| Titulok=[[mäta klasnatá]]| Obrázok1=Mentha piperita - Flickr - aspidoscelis (1).jpg| Titulok1=[[mäta pieporná]]| Skry7=áno| Ríša po slovensky= [[rastliny]]|Ríša po latinsky=Plantae| Podríša po slovensky=| Vývojová línia po slovensky=| Vývojová vetva po slovensky=| Skupina 1 po slovensky=| Oddelenie po slovensky= [[magnóliorasty]] |Oddelenie po latinsky=Magnoliophyta| Trieda po slovensky= [[magnólie]]|Trieda po latinsky=Magnoliopsida| Podtrieda po slovensky=| Rad po slovensky= [[hluchavkotvaré]]|Rad po latinsky=Lamiales| Čeľaď po slovensky= [[hluchavkovité]]|Čeľaď po latinsky=Lamiaceae| Podčeľaď po slovensky= |Podčeľaď po latinsky=Nepetoideae| Rod po slovensky=mäta|Rod po latinsky=Mentha| Binomické meno=Metha| Klasifikátor1=[[Carolus Linnaeus|Linné]]| Dátum1=| Synonymá=| Obrázok2=| Titulok2=| }} '''Mäta''' (''Mentha'') je rod rastlín z čeľade [[hluchavkovité]] (''Lamiaceae''). Presný rozdiel medzi druhmi je nejasný; odhaduje sa, že existuje 13 až 24 druhov.<ref name=Buns04>{{cite journal |last1=Bunsawat |first1=Jiranan |last2=Elliott |first2=Natalina E. |last3=Hertweck |first3=Kate L. |last4=Sproles |first4=Elizabeth |last5=Alice |first5=Lawrence A. |year=2004 |title=Phylogenetics of ''Mentha'' (Lamiaceae): Evidence from Chloroplast DNA Sequences |journal=Systematic Botany |volume=29 |issue=4 |pages=959–964 |doi=10.1600/0363644042450973 |jstor=25064024|s2cid=86816849 }}</ref><ref name=POWO_30016176-2>{{cite web |title=Mentha <small>L.</small> |work=Plants of the World Online |publisher=Royal Botanic Gardens, Kew |url=http://www.plantsoftheworldonline.org/taxon/urn:lsid:ipni.org:names:30016176-2 |accessdate=2019-07-15 }}</ref> K [[kríženec|hybridizácii]] dochádza prirodzene tam, kde sa rozšírenie niektorých druhov prekrýva. Je známych veľa [[kríženec|krížencov]] a [[Kultivar|kultivarov]]. Rod má [[kozmopolit|subkozmopolitnú]] distribúciu v Európe, Afrike, Ázii, Austrálii a Severnej Amerike.<ref name=azEncycloPlants>{{cite book |last1=Brickell |first1=Christopher |authorlink1=Christopher Brickell |last2=Zuk |first2=Judith D. |authorlink2=Judith D. Zuk |title=The American Horticultural Society: A-Z Encyclopedia of Garden Plants |year=1997 |publisher=DK Publishing |location=New York, NY |isbn=978-0-7894-1943-9 |page=[https://archive.org/details/americanhorticul00chri/page/668 668] |url=https://archive.org/details/americanhorticul00chri/page/668 }}</ref> Druhy, ktoré tvoria rod mäta, sú široko rozšírené a možno ich nájsť v mnohých prostrediach. Väčšina rastie najlepšie vo vlhkom prostredí a na vlhkých pôdach. Dorastajú do výšky 10 až 120 cm a môžu vytvárať porasty. Vzhľadom na ich tendenciu nekontrolovaného šírenia sa niektoré druhy mäty považujú za [[Invázny druh|invázne]].<ref name=BricCole02>{{cite book |last1=Brickell |first1=Christopher |authorlink=Christopher Brickell |first2=Trevor |last2=Cole |title=The American Horticultural Society: Encyclopedia of Plants & Flowers |year=2002 |publisher=DK Publishing |location=New York, NY |isbn=978-0-7894-8993-7 |page=[https://archive.org/details/ahsencyclopediao0000unse/page/605 605] |url=https://archive.org/details/ahsencyclopediao0000unse/page/605 }}</ref> == Opis == Sú to aromatické, takmer výlučne [[Trváca rastlina|trváce]] [[Bylina|byliny]]. Majú široko sa rozširujúce podzemné a nadzemné [[stolon|výbežky]]<ref name=Afla05>{{cite journal |last1=Aflatuni |first1=Abbas |first2=J. |last2=Uusitalo |first3=S. |last3=Ek |first4=A. |last4=Hohtola |date=January–February 2005 |title=Variation in the Amount of Yield and in the Extract Composition Between Conventionally Produced and Micropropagated Peppermint and Spearmint |journal=Journal of Essential Oil Research |volume=17 |issue=1 |pages=66–70 |url=https://dx.doi.org/10.1080%2F10412905.2005.9698833 |archive-url=https://web.archive.org/web/20070617160248/http://findarticles.com/p/articles/mi_qa4091/is_200501/ai_n9474312 |url-status=dead |archive-date=2007-06-17 |access-date=2005-05-10 |doi=10.1080/10412905.2005.9698833 |s2cid=97042181 }}</ref> a vzpriamené, štvorcové<ref name=Rose81>{{cite book |last=Rose |first=Francis |author-link=Francis Rose |year=1981 |title=The Wild Flower Key |publisher=Frederick Warne & Co |isbn=978-0-7232-2419-8 |page=310}}</ref> rozvetvené [[Stonka|stonky]]. [[List (botanika)|Listy]] sú usporiadané do protiľahlých párov, od podlhovastých po kopijovité, často ochlpené, so zúbkovaným okrajom. Farby listov sa pohybujú od tmavozelenej a šedozelenej po fialovú, modrú a niekedy bledožltú farbu.<ref name=azEncycloPlants/> Kvety sú biele až fialové a vytvárajú nepravé [[praslen (botanika)|prasleny]], ktoré sa nazývajú [[papraslen|paprasleny]] (verticillastrum). [[koruna (lístky kvetu)|Koruna]] je dvojramenná so štyrmi [[petala|petalami]], horná je zvyčajne najväčšia. Plodom je [[tvrdka]], ktorá obsahuje jedno až štyri [[Semeno (rastlina)|semená]]. == Taxonómia == Mäta (''Mentha'') je členom [[Tribus (taxonómia)|skupiny]] ''[[Mentheae]]'' z [[Podčeľaď|podčeľade]] ''[[Nepetoideae]]''. Skupina obsahuje asi 65 rodov a vzťahy v nej sú nejasné.<ref name=Harl04>{{cite book |first1=Raymond M. |last1=Harley |first2=Sandy |last2=Atkins |first3=Andrey L. |last3=Budantsev |first4=Philip D. |last4=Cantino |first5=Barry J. |last5=Conn |first6=Renée J. |last6=Grayer |first7=Madeline M. |last7=Harley |first8=Rogier P.J. |last8=de Kok |first9=Tatyana V. |last9=Krestovskaja |year=2004 |chapter=Labiatae |pages=167–275 |editor1-first=Klaus |editor1-last=Kubitzki |editor2-first=Joachim W. |editor2-last=Kadereit |title=The Families and Genera of Vascular Plants |volume=VII |publisher=Springer-Verlag |location=Berlin; Heidelberg, Germany |isbn=978-3-540-40593-1}}</ref> Autori sa nezhodli na vymedzení rodu mäta. Napríklad ''M. cervina'' bola zaradená do ''Pulegium'' a ''Preslia'' a ''M. cunninghamii'' bola umiestnená do ''[[Micromeria]]''.<ref name=TuckNacz07>{{cite book |first1=Arthur O. |last1=Tucker |first2=Robert F. C. |last2=Naczi |year=2007 |chapter=''Mentha'': An Overview of its Classification and Relationships |pages=1–39 |editor1-first=Brian M. |editor1-last=Lawrence |title=Mint: The Genus ''Mentha'' |publisher=CRC Press, Taylor and Francis Group |location=Boca Raton, Florida |isbn=978-0-8493-0779-9}}</ref> V roku 2004 štúdia [[molekulárna fylogenetika|molekulárnej fylogenetiky]] naznačila, že do rodu mäta by mali byť zahrnuté ''M. cervina'' aj ''M. cunninghamii'' [5]. ''M. cunninghamii'' však bola vylúčená pri úprave rodu z roku 2007. [10] Do rodu mäta bolo zaradených viac ako 3 000 mien, od [[Druh (taxonómia)|druhov]] až po [[forma (taxonómia)|formy]], z ktorých väčšina sa považuje za synonymá alebo [[Nomen illegitimum|neoprávnené mená]]. [[Taxonómia (biológia)|Taxonómia]] rodu je sťažená, pretože mnoho druhov sa ľahko [[kríženec|kríži]] alebo ide o pravdepodobne staré krížence. Semená krížencov spôsobujú variabilné potomstvo, ktoré sa môže šíriť [[Nepohlavné rozmnožovanie|vegetatívnym rozmnožovaním]]. Variabilita viedla k tomu, čo bolo opísané ako „paroxyzmus druhov a nižších taxónov“; napríklad jeden taxonóm zverejnil medzi rokmi 1911 a 1916 iba 434 nových taxónov pre mätu v [[Stredná Európa|Strednej Európe]].<ref name=TuckNacz07/> Súčasné zdroje rozoznávajú od 18<ref name=TuckNacz07/> do 24<ref name=POWO_30016176-2/> druhov. ===Druhy=== [[Plants of the World Online]] udáva nasledujúce druhy (slovenské názvy podľa Flóra Slovenska. V/1.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Flóra Slovenska. 5/1 | url = https://bibdigital.rjb.csic.es/records/item/15092-redirection ivan je čierný | vydavateľ = bibdigital.rjb.csic.es | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-04-12 | miesto = | jazyk = }}</ref>):<ref name=POWO_30016176-2/> *''Mentha alaica'' <small>Boriss.</small> *[[mäta vodná]] (''Mentha aquatica'') <small>[[L.]]</small> *[[mäta roľná]] (''Mentha arvensis'') <small>[[L.]]</small> *''Mentha atrolilacina'' <small>[[Barry Conn|B.J.Conn]] & D.J.Duval</small> *''Mentha australis'' <small>[[R.Br.]]</small> *''Mentha canadensis'' <small>[[L.]]</small> *''Mentha cervina'' <small>[[L.]]</small> *''Mentha cunninghamii'' <small>(Benth.) Benth.</small> *''Mentha dahurica'' <small>Fisch. ex Benth.</small> *''Mentha darvasica'' <small>Boriss.</small> *''Mentha diemenica'' <small>Spreng.</small> *''Mentha gattefossei'' <small>Maire</small> *''Mentha grandiflora'' <small>Benth.</small> *''Mentha japonica'' <small>(Miq.) Makino</small> *''Mentha laxiflora'' <small>Benth.</small> *[[mäta dlholistá]] (''Mentha longifolia'') <small>(L.) [[L.]]</small> *''Mentha micrantha'' <small>(Fisch. ex Benth.) Heinr.Braun</small> *''Mentha pamiroalaica'' <small>Boriss.</small> *''Mentha pulegium'' <small>[[L.]]</small> *''Mentha requienii'' <small>Benth.</small> *''Mentha royleana'' <small>Wall. ex Benth.</small> *''Mentha satureioides'' <small>[[R.Br.]]</small> *[[mäta klasnatá]] (''Mentha spicata'') <small>[[L.]]</small> – [[typový druh]] *[[mäta voňavá]] (''Mentha suaveolens'') <small>[[Ehrh.]]</small> === Krížence === [[File:CSA-Chocolate-Mint.jpg|thumb|The ''Mentha'' × ''piperita'' kríženec známy ako „čokoládová mäta“]] Existuje veľké množstvo krížencov. V zozname sú mená z [[Plants of the World Online]].<ref name=POWO_30016176-2/> Názvy rodičovských rastlín sú z Tucker & Naczi (2007).<ref name=TuckNacz07/> Synonymá spolu s kultivarmi a odrodami, ak sú k dispozícii, sú zahrnuté v konkrétnych názvoch krížencov. *''Mentha'' × ''carinthiaca'' <small>Host</small> (''M. arvensis'' × ''M. suaveolens'') *[[mäta dalmátska]] (''Mentha'' × ''dalmatica'') <small>Tausch</small> (''M. arvensis'' × ''M. longifolia'') *[[mäta krovisková]] (''Mentha'' × ''dumetorum'')] <small>Schult.</small> (''M. aquatica'' × ''M. longifolia'') *''Mentha'' × ''gayeri'' <small>Trautm.</small> *[[mäta jemná]] (''Mentha'' × ''gracilis'') <small>Sole</small> (syn. ''Mentha'' × ''gentilis'' <small>L.</small>; ''M. arvensis'' × ''M. spicata'') *''Mentha'' × ''kuemmerlei'' <small>Trautm.</small> *''Mentha'' × ''locyana'' <small>Borbás</small> *''Mentha'' × ''piperita'' <small>[[L.]]</small> (''M. aquatica'' × ''M. spicata'') *[[mäta pieporná]] (''Mentha'' × ''pyramidalis'') <small>Ten.</small> *''Mentha'' × ''rotundifolia'' <small>([[L.]]) Huds.</small> (''M. longifolia'' × ''M. suaveolens'') *''Mentha'' × ''suavis'' <small>Guss.</small> (syn. ''Mentha'' × ''maximilianea''; ''M. aquatica'' × ''M. suaveolens'') *[[mäta praslenatá]] (''Mentha'' × ''verticillata'') <small>[[L.]]</small> (''M. aquatica'' × ''M. arvensis'') *[[mäta huňatá]] (''Mentha'' × ''villosa'') <small>Huds.</small> (''M. spicata'' × ''M. suaveolens'', also called ''M. nemorosa'') *''Mentha'' × ''villosa-nervata'' <small>Opiz</small> (''M. longifolia'' × ''M. spicata'') *''Mentha'' × ''wirtgeniana'' <small>F.W.Schultz</small> (syn. ''Mentha'' × ''smithiana''; ''M. aquatica'' × ''M. arvensis'' × ''M. spicata'') == Pestovanie == Všetkým mätám sa darí v blízkosti vodných telies, jazier, riek a chladných vlhkých miest v polotieni.<ref name=Roda92>{{cite book |last=Bradley |first=Fern |author-link=Fern Marshall Bradley |title=Rodale's All-new Encyclopedia of Organic Gardening |year=1992 |publisher=Rodale Press |location=Emmaus, Pennsylvania |isbn=978-0-87857-999-0 |page=[https://archive.org/details/rodalesallnewenc00brad/page/390 390] |url=https://archive.org/details/rodalesallnewenc00brad/page/390 }}</ref> Všeobecne platí, že mäta toleruje široké spektrum podmienok a je možné ju pestovať aj na plnom slnku. Rastú rýchlo a rozširujú sa pozdĺž povrchu prostredníctvom siete podzemných výbežkov. Niektoré druhy mäty sú inváznejšie ako ostatné a môžu vytláčať iné rastliny. Pre kontrolu jej rastu sa občas vysádza do uzavretých nádob alebo iných zábran.<ref name=Roda92/> == Referencie == {{preklad|en|Mentha|1056654764}} {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} {{Koreniny}} {{Taxonbar}} [[Kategória:Hluchavkovité]] [[Kategória:Liečivé rastliny]] 3cypt8wk5wqh3z9r7cef5ez4l8vt98t 8198670 8198669 2026-04-15T11:05:33Z Vasiľ 2806 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-23391-85|~2026-23391-85]] ([[User_talk:~2026-23391-85|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Vasiľ 8153388 wikitext text/x-wiki {{Infobox rastliny| Názov=mäta| Obrázok=Mentha spicata-IMG 6186.jpg| Titulok=[[mäta klasnatá]]| Obrázok1=Mentha piperita - Flickr - aspidoscelis (1).jpg| Titulok1=[[mäta pieporná]]| Skry7=áno| Ríša po slovensky= [[rastliny]]|Ríša po latinsky=Plantae| Podríša po slovensky=| Vývojová línia po slovensky=| Vývojová vetva po slovensky=| Skupina 1 po slovensky=| Oddelenie po slovensky= [[magnóliorasty]] |Oddelenie po latinsky=Magnoliophyta| Trieda po slovensky= [[magnólie]]|Trieda po latinsky=Magnoliopsida| Podtrieda po slovensky=| Rad po slovensky= [[hluchavkotvaré]]|Rad po latinsky=Lamiales| Čeľaď po slovensky= [[hluchavkovité]]|Čeľaď po latinsky=Lamiaceae| Podčeľaď po slovensky= |Podčeľaď po latinsky=Nepetoideae| Rod po slovensky=mäta|Rod po latinsky=Mentha| Binomické meno=Metha| Klasifikátor1=[[Carolus Linnaeus|Linné]]| Dátum1=| Synonymá=| Obrázok2=| Titulok2=| }} '''Mäta''' (''Mentha'') je rod rastlín z čeľade [[hluchavkovité]] (''Lamiaceae''). Presný rozdiel medzi druhmi je nejasný; odhaduje sa, že existuje 13 až 24 druhov.<ref name=Buns04>{{cite journal |last1=Bunsawat |first1=Jiranan |last2=Elliott |first2=Natalina E. |last3=Hertweck |first3=Kate L. |last4=Sproles |first4=Elizabeth |last5=Alice |first5=Lawrence A. |year=2004 |title=Phylogenetics of ''Mentha'' (Lamiaceae): Evidence from Chloroplast DNA Sequences |journal=Systematic Botany |volume=29 |issue=4 |pages=959–964 |doi=10.1600/0363644042450973 |jstor=25064024|s2cid=86816849 }}</ref><ref name=POWO_30016176-2>{{cite web |title=Mentha <small>L.</small> |work=Plants of the World Online |publisher=Royal Botanic Gardens, Kew |url=http://www.plantsoftheworldonline.org/taxon/urn:lsid:ipni.org:names:30016176-2 |accessdate=2019-07-15 }}</ref> K [[kríženec|hybridizácii]] dochádza prirodzene tam, kde sa rozšírenie niektorých druhov prekrýva. Je známych veľa [[kríženec|krížencov]] a [[Kultivar|kultivarov]]. Rod má [[kozmopolit|subkozmopolitnú]] distribúciu v Európe, Afrike, Ázii, Austrálii a Severnej Amerike.<ref name=azEncycloPlants>{{cite book |last1=Brickell |first1=Christopher |authorlink1=Christopher Brickell |last2=Zuk |first2=Judith D. |authorlink2=Judith D. Zuk |title=The American Horticultural Society: A-Z Encyclopedia of Garden Plants |year=1997 |publisher=DK Publishing |location=New York, NY |isbn=978-0-7894-1943-9 |page=[https://archive.org/details/americanhorticul00chri/page/668 668] |url=https://archive.org/details/americanhorticul00chri/page/668 }}</ref> Druhy, ktoré tvoria rod mäta, sú široko rozšírené a možno ich nájsť v mnohých prostrediach. Väčšina rastie najlepšie vo vlhkom prostredí a na vlhkých pôdach. Dorastajú do výšky 10 až 120 cm a môžu vytvárať porasty. Vzhľadom na ich tendenciu nekontrolovaného šírenia sa niektoré druhy mäty považujú za [[Invázny druh|invázne]].<ref name=BricCole02>{{cite book |last1=Brickell |first1=Christopher |authorlink=Christopher Brickell |first2=Trevor |last2=Cole |title=The American Horticultural Society: Encyclopedia of Plants & Flowers |year=2002 |publisher=DK Publishing |location=New York, NY |isbn=978-0-7894-8993-7 |page=[https://archive.org/details/ahsencyclopediao0000unse/page/605 605] |url=https://archive.org/details/ahsencyclopediao0000unse/page/605 }}</ref> == Opis == Sú to aromatické, takmer výlučne [[Trváca rastlina|trváce]] [[Bylina|byliny]]. Majú široko sa rozširujúce podzemné a nadzemné [[stolon|výbežky]]<ref name=Afla05>{{cite journal |last1=Aflatuni |first1=Abbas |first2=J. |last2=Uusitalo |first3=S. |last3=Ek |first4=A. |last4=Hohtola |date=January–February 2005 |title=Variation in the Amount of Yield and in the Extract Composition Between Conventionally Produced and Micropropagated Peppermint and Spearmint |journal=Journal of Essential Oil Research |volume=17 |issue=1 |pages=66–70 |url=https://dx.doi.org/10.1080%2F10412905.2005.9698833 |archive-url=https://web.archive.org/web/20070617160248/http://findarticles.com/p/articles/mi_qa4091/is_200501/ai_n9474312 |url-status=dead |archive-date=2007-06-17 |access-date=2005-05-10 |doi=10.1080/10412905.2005.9698833 |s2cid=97042181 }}</ref> a vzpriamené, štvorcové<ref name=Rose81>{{cite book |last=Rose |first=Francis |author-link=Francis Rose |year=1981 |title=The Wild Flower Key |publisher=Frederick Warne & Co |isbn=978-0-7232-2419-8 |page=310}}</ref> rozvetvené [[Stonka|stonky]]. [[List (botanika)|Listy]] sú usporiadané do protiľahlých párov, od podlhovastých po kopijovité, často ochlpené, so zúbkovaným okrajom. Farby listov sa pohybujú od tmavozelenej a šedozelenej po fialovú, modrú a niekedy bledožltú farbu.<ref name=azEncycloPlants/> Kvety sú biele až fialové a vytvárajú nepravé [[praslen (botanika)|prasleny]], ktoré sa nazývajú [[papraslen|paprasleny]] (verticillastrum). [[koruna (lístky kvetu)|Koruna]] je dvojramenná so štyrmi [[petala|petalami]], horná je zvyčajne najväčšia. Plodom je [[tvrdka]], ktorá obsahuje jedno až štyri [[Semeno (rastlina)|semená]]. == Taxonómia == Mäta (''Mentha'') je členom [[Tribus (taxonómia)|skupiny]] ''[[Mentheae]]'' z [[Podčeľaď|podčeľade]] ''[[Nepetoideae]]''. Skupina obsahuje asi 65 rodov a vzťahy v nej sú nejasné.<ref name=Harl04>{{cite book |first1=Raymond M. |last1=Harley |first2=Sandy |last2=Atkins |first3=Andrey L. |last3=Budantsev |first4=Philip D. |last4=Cantino |first5=Barry J. |last5=Conn |first6=Renée J. |last6=Grayer |first7=Madeline M. |last7=Harley |first8=Rogier P.J. |last8=de Kok |first9=Tatyana V. |last9=Krestovskaja |year=2004 |chapter=Labiatae |pages=167–275 |editor1-first=Klaus |editor1-last=Kubitzki |editor2-first=Joachim W. |editor2-last=Kadereit |title=The Families and Genera of Vascular Plants |volume=VII |publisher=Springer-Verlag |location=Berlin; Heidelberg, Germany |isbn=978-3-540-40593-1}}</ref> Autori sa nezhodli na vymedzení rodu mäta. Napríklad ''M. cervina'' bola zaradená do ''Pulegium'' a ''Preslia'' a ''M. cunninghamii'' bola umiestnená do ''[[Micromeria]]''.<ref name=TuckNacz07>{{cite book |first1=Arthur O. |last1=Tucker |first2=Robert F. C. |last2=Naczi |year=2007 |chapter=''Mentha'': An Overview of its Classification and Relationships |pages=1–39 |editor1-first=Brian M. |editor1-last=Lawrence |title=Mint: The Genus ''Mentha'' |publisher=CRC Press, Taylor and Francis Group |location=Boca Raton, Florida |isbn=978-0-8493-0779-9}}</ref> V roku 2004 štúdia [[molekulárna fylogenetika|molekulárnej fylogenetiky]] naznačila, že do rodu mäta by mali byť zahrnuté ''M. cervina'' aj ''M. cunninghamii'' [5]. ''M. cunninghamii'' však bola vylúčená pri úprave rodu z roku 2007. [10] Do rodu mäta bolo zaradených viac ako 3 000 mien, od [[Druh (taxonómia)|druhov]] až po [[forma (taxonómia)|formy]], z ktorých väčšina sa považuje za synonymá alebo [[Nomen illegitimum|neoprávnené mená]]. [[Taxonómia (biológia)|Taxonómia]] rodu je sťažená, pretože mnoho druhov sa ľahko [[kríženec|kríži]] alebo ide o pravdepodobne staré krížence. Semená krížencov spôsobujú variabilné potomstvo, ktoré sa môže šíriť [[Nepohlavné rozmnožovanie|vegetatívnym rozmnožovaním]]. Variabilita viedla k tomu, čo bolo opísané ako „paroxyzmus druhov a nižších taxónov“; napríklad jeden taxonóm zverejnil medzi rokmi 1911 a 1916 iba 434 nových taxónov pre mätu v [[Stredná Európa|Strednej Európe]].<ref name=TuckNacz07/> Súčasné zdroje rozoznávajú od 18<ref name=TuckNacz07/> do 24<ref name=POWO_30016176-2/> druhov. ===Druhy=== [[Plants of the World Online]] udáva nasledujúce druhy (slovenské názvy podľa Flóra Slovenska. V/1.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Flóra Slovenska. 5/1 | url = https://bibdigital.rjb.csic.es/records/item/15092-redirection | vydavateľ = bibdigital.rjb.csic.es | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-04-12 | miesto = | jazyk = }}</ref>):<ref name=POWO_30016176-2/> *''Mentha alaica'' <small>Boriss.</small> *[[mäta vodná]] (''Mentha aquatica'') <small>[[L.]]</small> *[[mäta roľná]] (''Mentha arvensis'') <small>[[L.]]</small> *''Mentha atrolilacina'' <small>[[Barry Conn|B.J.Conn]] & D.J.Duval</small> *''Mentha australis'' <small>[[R.Br.]]</small> *''Mentha canadensis'' <small>[[L.]]</small> *''Mentha cervina'' <small>[[L.]]</small> *''Mentha cunninghamii'' <small>(Benth.) Benth.</small> *''Mentha dahurica'' <small>Fisch. ex Benth.</small> *''Mentha darvasica'' <small>Boriss.</small> *''Mentha diemenica'' <small>Spreng.</small> *''Mentha gattefossei'' <small>Maire</small> *''Mentha grandiflora'' <small>Benth.</small> *''Mentha japonica'' <small>(Miq.) Makino</small> *''Mentha laxiflora'' <small>Benth.</small> *[[mäta dlholistá]] (''Mentha longifolia'') <small>(L.) [[L.]]</small> *''Mentha micrantha'' <small>(Fisch. ex Benth.) Heinr.Braun</small> *''Mentha pamiroalaica'' <small>Boriss.</small> *''Mentha pulegium'' <small>[[L.]]</small> *''Mentha requienii'' <small>Benth.</small> *''Mentha royleana'' <small>Wall. ex Benth.</small> *''Mentha satureioides'' <small>[[R.Br.]]</small> *[[mäta klasnatá]] (''Mentha spicata'') <small>[[L.]]</small> – [[typový druh]] *[[mäta voňavá]] (''Mentha suaveolens'') <small>[[Ehrh.]]</small> === Krížence === [[File:CSA-Chocolate-Mint.jpg|thumb|The ''Mentha'' × ''piperita'' kríženec známy ako „čokoládová mäta“]] Existuje veľké množstvo krížencov. V zozname sú mená z [[Plants of the World Online]].<ref name=POWO_30016176-2/> Názvy rodičovských rastlín sú z Tucker & Naczi (2007).<ref name=TuckNacz07/> Synonymá spolu s kultivarmi a odrodami, ak sú k dispozícii, sú zahrnuté v konkrétnych názvoch krížencov. *''Mentha'' × ''carinthiaca'' <small>Host</small> (''M. arvensis'' × ''M. suaveolens'') *[[mäta dalmátska]] (''Mentha'' × ''dalmatica'') <small>Tausch</small> (''M. arvensis'' × ''M. longifolia'') *[[mäta krovisková]] (''Mentha'' × ''dumetorum'')] <small>Schult.</small> (''M. aquatica'' × ''M. longifolia'') *''Mentha'' × ''gayeri'' <small>Trautm.</small> *[[mäta jemná]] (''Mentha'' × ''gracilis'') <small>Sole</small> (syn. ''Mentha'' × ''gentilis'' <small>L.</small>; ''M. arvensis'' × ''M. spicata'') *''Mentha'' × ''kuemmerlei'' <small>Trautm.</small> *''Mentha'' × ''locyana'' <small>Borbás</small> *''Mentha'' × ''piperita'' <small>[[L.]]</small> (''M. aquatica'' × ''M. spicata'') *[[mäta pieporná]] (''Mentha'' × ''pyramidalis'') <small>Ten.</small> *''Mentha'' × ''rotundifolia'' <small>([[L.]]) Huds.</small> (''M. longifolia'' × ''M. suaveolens'') *''Mentha'' × ''suavis'' <small>Guss.</small> (syn. ''Mentha'' × ''maximilianea''; ''M. aquatica'' × ''M. suaveolens'') *[[mäta praslenatá]] (''Mentha'' × ''verticillata'') <small>[[L.]]</small> (''M. aquatica'' × ''M. arvensis'') *[[mäta huňatá]] (''Mentha'' × ''villosa'') <small>Huds.</small> (''M. spicata'' × ''M. suaveolens'', also called ''M. nemorosa'') *''Mentha'' × ''villosa-nervata'' <small>Opiz</small> (''M. longifolia'' × ''M. spicata'') *''Mentha'' × ''wirtgeniana'' <small>F.W.Schultz</small> (syn. ''Mentha'' × ''smithiana''; ''M. aquatica'' × ''M. arvensis'' × ''M. spicata'') == Pestovanie == Všetkým mätám sa darí v blízkosti vodných telies, jazier, riek a chladných vlhkých miest v polotieni.<ref name=Roda92>{{cite book |last=Bradley |first=Fern |author-link=Fern Marshall Bradley |title=Rodale's All-new Encyclopedia of Organic Gardening |year=1992 |publisher=Rodale Press |location=Emmaus, Pennsylvania |isbn=978-0-87857-999-0 |page=[https://archive.org/details/rodalesallnewenc00brad/page/390 390] |url=https://archive.org/details/rodalesallnewenc00brad/page/390 }}</ref> Všeobecne platí, že mäta toleruje široké spektrum podmienok a je možné ju pestovať aj na plnom slnku. Rastú rýchlo a rozširujú sa pozdĺž povrchu prostredníctvom siete podzemných výbežkov. Niektoré druhy mäty sú inváznejšie ako ostatné a môžu vytláčať iné rastliny. Pre kontrolu jej rastu sa občas vysádza do uzavretých nádob alebo iných zábran.<ref name=Roda92/> == Referencie == {{preklad|en|Mentha|1056654764}} {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} {{Koreniny}} {{Taxonbar}} [[Kategória:Hluchavkovité]] [[Kategória:Liečivé rastliny]] jl58hrxhqfg25zyeidvzuwonyvxs71k 0 679455 8198376 8133286 2026-04-14T17:05:17Z Andrej-airliner 43530 wl 8198376 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Robert R. Gilruth | Rodné meno = Robert Rowe Gilruth | Popis osoby = americký letecký inžinier, priekopník letectva a kozmonautiky, manažér a inžinier NASA | Portrét = Robert Gilruth S87-26820.jpg | Popis portrétu = Gilruth v roku 1965 | Dátum narodenia = [[8. október]] [[1913]] | Miesto narodenia = [[Nashwauk (Minnesota)|Nashwauk]], [[Minnesota]], [[Spojené štáty|USA]] | Dátum úmrtia = {{duv|2000|8|17|1913|10|8}} | Miesto úmrtia = [[Charlottesville]], [[Virgínia]], USA | Zamestnanie = riaditeľ [[Johnsonovo vesmírne stredisko|Strediska pilotovaných letov]] | Alma mater = [[University of Minnesota]] | Rodičia = | Manželka = | Deti = | Podpis = | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Letectvo | Portál2 = Kozmonautika }} Dr. '''Robert Rowe Gilruth''' (* [[8. október]] [[1913]], [[Nashwauk (Minnesota)|Nashwauk]], [[Minnesota]], [[Spojené štáty|USA]] – † [[17. august]] [[2000]], [[Charlottesville]], [[Virgínia]]) bol [[Spojené štáty|americký]] [[letectvo|letecký]] [[Inžinierstvo|inžinier]], priekopník letectva a [[kozmonautika|kozmonautiky]], ktorý sa stal prvým riaditeľom [[Johnsonovo vesmírne stredisko|Strediska pilotovaných letov]] (''Manned Spacecraft Center'') [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] v [[Houston]]e, čo je dnešné Johnsonovo vesmírne stredisko. V rokoch [[1937]] až [[1958]] pracoval pre [[National Advisory Committee for Aeronautics|Národný poradný výbor pre letectvo]] (''National Advisory Committee for Aeronautics'', ''NACA'') a následne u jeho nasledovníka, NASA, kde zotrval do roku [[1973]]. Podieľal sa na ranom výskume nadzvukových letov a [[raketový letún|lietadiel s raketovým pohonom]] a potom na americkom programe [[kozmický let s ľudskou posádkou|kozmických letov s ľudskou posádkou]], a to v rámci programov [[program Mercury|Mercury]], [[program Gemini|Gemini]] a [[program Apollo|Apollo]]. == Život == === Mladosť a vzdelanie === Narodil sa [[8. október|8. októbra]] [[1913]] do rodiny učiteľov v malej dedine [[Nashwauk (Minnesota)|Nashwauk]] v štáte [[Minnesota]] v [[Spojené štáty|USA]]. Keď mal Robert deväť rokov, musel sa otec s rodinou sťahovať za prácou. Ich novým domovom sa stalo mesto [[Duluth (Minnesota)|Duluth]]. V roku [[1931]] tu Robert absolvoval strednú školu. Ako tínedžer sa seriózne zaoberal stavbou modelov [[klzák]]ov vylepšených o [[vrtuľa|vrtuľku]] na gumový pohon. Vymyslel dokonca mechanizmus, ktorý „zapraporoval“ (uviedol do polohy, pri ktorej kladie najmenší odpor vzduchu) vrtuľku v momente, keď sa dotočila, a tak znižoval padanie lietadielka počas kĺzavého letu. Po strednej Gilruth nastúpil na „junior college“ (niečo ako predstupeň vysokej školy) a potom pokračoval štúdiom [[letectvo|leteckého]] [[Inžinierstvo|inžinier]]stva na [[University of Minnesota]]. V roku [[1935]] získal titul [[Bachelor of Science|bakalár vied]] (''Bachelor of Science''). Nepodarilo sa mu však nájsť si prácu, a tak mu univerzita ponúkla, aby pokračoval v inžinierskom programe. Počas štúdia sa tiež oženil so svojou spolužiačkou a spolupracovníčkou Jean Barnhillovou, ktorá bola aj odvážnou [[pilot]]kou. V roku [[1936]] Gilruth získal [[Master of Science|magisterský]] titul (''Master of Science'').<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Robert Gilruth, Father of Human Space Flight | url = http://duluthaviationinstitute.org/Godfather_to_the_Astronauts.htm | vydavateľ = duluthaviationinstitute.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-29 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20220519161829/http://duluthaviationinstitute.org/Godfather_to_the_Astronauts.htm | dátum archivácie = 2022-05-19 }}</ref><ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-65-dil-robert-gilruth">{{Citácia periodika | priezvisko = Šamárek | meno = Ondřej | autor = | odkaz na autora = | titul = Vesmírné osudy 65. díl – Robert Gilruth | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2014/07/vesmirne-osudy-66-dil-robert-gilruth/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2014-07-28 | dátum prístupu = 2022-03-29 }}</ref> === Kariéra v leteckom výskume === [[Súbor:Robert R. Gilruth -1946.jpg|thumb|left|170px|Robert Gilruth v roku 1946]] Od [[január]]a [[1937]] začal Gilruth pracovať pre [[National Advisory Committee for Aeronautics|Národný poradný výbor pre letectvo]] (''National Advisory Committee for Aeronautics'', ''NACA''), konkrétne v jeho rámci u [[Langley Research Center|Langley Memorial Aeronautical Laboratory]]. Zaoberal sa tu leteckým výskumom. Lietal aj v kabínach skúmaných strojov, pričom pozoroval reakcie lietadla na zásahy pilotov a snažil sa prísť na to, ako by lietadlá mohli lietať lepšie a ako by sa dali lepšie ovládať. Postupne sa Gilruth začal profilovať ako odborník na problematiku ovládania lietadiel. Dňa [[24. marec|24. marca]] [[1941]] publikoval štúdiu ''Requirements for Satisfactory Flying Qualities of an Airplane'' (Podmienky pre uspokojivé letové vlastnosti lietadiel). Dielo znamenalo revolúciu v letectve. Prvýkrát kvantifikovalo vlastnosti lietadiel tam, kde doteraz [[skúšobný pilot|skúšobní piloti]] vo väčšine prípadov opisovali správanie strojov vágne a skôr pomocou adjektív, než v reči čísel. Gilruthova práca to zmenila, po prvýkrát sa v nej napríklad objavil vzťah „sila aplikovaná na riadiacu páku verzus dosiahnutý násobok preťaženia“, teda objektívne posúdenie reakcie lietadla na akcie pilota. Dodnes z Gilruthovej prelomovej práce vychádzajú všetci konštruktéri a skúšobní piloti.<ref name="smithsonianmag-bob-gilruth-the-quiet-force-behind">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Chaikin | meno = Andrew | autor = | odkaz na autora = | titul = Bob Gilruth, the Quiet Force Behind Apollo | url = https://www.smithsonianmag.com/air-space-magazine/quiet-force-behind-apollo-180957788/ | vydavateľ = smithsonianmag.com | dátum vydania = February 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-29 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-65-dil-robert-gilruth"/> Na konci prvej polovice 40. rokov sa Gilruth čiastočne presídlil na [[Wallops Island]]. Novo založené miestne stredisko NACA dostalo názov PARD (''Pilotless Aircraft Research Division'' – Divízia výskumu bezpilotných lietadiel) a v nasledujúcich rokoch sa veľmi výrazne angažovalo vo [[vesmírne preteky|vesmírnych pretekoch]]. Tu Gilruth so svojou skupinou spolupracovníkov vykonával testy v oblasti transsonických a supersonických rýchlostí pri [[aerodynamika|aerodynamicky]] tvarovaných objektoch. Najvhodnejším objektom na tieto pokusy boli [[raketa|rakety]]. Gilruthove úspechy v doterajšej práci viedli v roku [[1952]] k jeho povýšeniu do funkcie zástupcu riaditeľa strediska NACA v Langley. NACA úzko spolupracovala s armádou na vývoji [[balistická raketa|balistických rakiet]]. Gilruth, ako uznávaná kapacita v oblasti aerodynamiky vysokých rýchlostí, zasadal v niekoľkých poradných komisiách pri Zbore náčelníkov štábu Vzdušných síl USA. V rokoch [[1955]] – [[1957]] Gilruth viedol skupinu, ktorá mala za úlohu vyvinúť technológiu chrániacu [[jadrová zbraň|jadrové hlavice]] pred obrovskou žiarou počas vstupu do [[atmosféra Zeme|atmosféry]]. Gilruth so spolupracovníkmi došiel k záveru, že optimálnym riešením je [[ablácia (astronómia)|ablácia]], čiže odparovanie vrchnej vrstvičky materiálu na kryte hlavice, ktoré udržovalo teplotné pomery samotného krytu v príslušných medziach.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = JOURNEY IN AERONAUTICAL RESEARCH: A Career at NASA Langley Research Center | url = https://history.nasa.gov/monograph12/ch4.htm | vydavateľ = history.nasa.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-29 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-65-dil-robert-gilruth"/> === Kariéra v NASA === V roku 1957 [[Sovietsky zväz]] vypustil na [[obežná dráha|obežnú dráhu]] [[Zem]]e prvú [[umelá družica|umelú družicu]] a vzápätí aj prvého živého tvora, psa [[Lajka|Lajku]]. Pre Gilrutha bol, ako aj pre ostatných, prvotný sovietsky náskok prekvapením: ''„Pamätám si, ako som pozoroval slnečné lúče, odrážajúce sa od Sputnika, keď prelietal nad mojím domom v Chesapeake Bay vo Virgínii.“'' ''„Keď som videl, že hore poslali psa, hovoril som si môj Bože, to si naozaj musíme pohnúť, pretože z tohto bude legitímny program na vyslanie človeka do vesmíru! Nepotreboval som, aby ma niekto udrel do hlavy, aby som si to uvedomil,“'' spomínal si neskôr Gilruth.<ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-65-dil-robert-gilruth"/> [[Súbor:Robert R. Gilruth - 1958.jpg|thumb|upright|Gilruth v roku 1959]] Dňa [[1. október|1. októbra]] [[1958]] na základe NACA oficiálne vznikol [[National Aeronautics and Space Administration|Národný úrad pre letectvo a vesmír]] (''National Aeronautics and Space Administration'', ''NASA''). V tom období vznikol aj [[program Mercury]], prvý americký pilotovaný vesmírny program. Vzápätí, [[5. november|5. novembra]], bol Gilruth menovaný za riaditeľa [[Space Task Group]] so sídlom v [[Hampton (Virgínia)|Hamptone]] vo [[Virgínia|Virgínii]]. Bola to interná skupina v rámci NASA, ktorá sa zaoberala prípravou [[kozmický let s ľudskou posádkou|pilotovaných kozmických letov]]. Jej hlavnou úlohou bolo vyslať do vesmíru [[Američania (USA)|Američana]] predtým, než sa to podarí Sovietom. Na označenie testovacích pilotov vybraných za posádku prvých pilotovaných kozmických letov Gilruth vybral termín ''[[kozmonaut|astronaut]]'', pretože sa mu páčil, ako znie. Gilruth sa tiež podieľal na výbere prvých astronautov NASA a rozhodol, že ich nakoniec bude sedem. NASA ich predstavila v [[apríl]]i [[1959]]. Gilruth tiež rozhodol, že na prvý pilotovaný let programu Mercury poletí [[Alan Shepard|Alan Shepard]] a na druhý [[Gus Grissom]]. [[John Glenn|Johna Glenna]] určil za náhradníka pre obe misie. Keď sa [[12. apríl]]a [[1961]] sovietsky kozmonaut [[Jurij Alexejevič Gagarin|Jurij Gagarin]] stal prvým človekom vo vesmíre a prvým na obežnej dráhe okolo Zeme, [[prezident Spojených štátov|prezident]] [[John Fitzgerald Kennedy|John F. Kennedy]] dňa [[25. máj]]a oznámil, že Amerika do konca 60. rokov vyšle človeka na [[Mesiac]] a späť. Gilruth sa zhrozil a nebol si istý, či sa takýto cieľ podarí dosiahnuť. Bol neoddeliteľnou súčasťou pri vzniku [[program Gemini|programu Gemini]], ktorý obhajoval ako prostriedok, vďaka ktorému by sa NASA podarilo nacvičiť všetky dôležité základné postupy potrebné k letu na Mesiac. Dňa [[19. september|19. septembra]] 1961 riaditeľ NASA [[James Edwin Webb|James Webb]] oznámil výsledok hľadania nového umiestnenia pre na dlhý čas najdôležitejšie stredisko NASA. Mal sa ním stať [[Houston]] v [[Texas]]e. Gilruth sa po rokoch k Houstonu vyjadril: ''„Podnebie je hrozné, klimatizácia dobrá, miestni ľudia sú skvelí.“'' Deň po oznámení výsledku výberu miesta Gilruth odletel do Houstonu, aby sa osobne podieľal na označení najvhodnejšej polohy [[stredisko riadenia vesmírnych letov|strediska riadenia vesmírnych letov]]. V [[október|októbri]] 1961 sa tak Space Task Group začala sťahovať z Virgínie na nové pôsobisko. Z 1 152 pracovníkov presun do Texasu odmietlo iba 84. Space Task Group sa k [[1. november|1. novembru]] 1961 oficiálne reorganizovala na [[Johnsonovo vesmírne stredisko|Stredisko pilotovaných letov]] (''Manned Spacecraft Center'') a Robert Gilruth sa tak stal jeho prvým riaditeľom. Výstavba rozsiahleho komplexu budov a zariadení nového strediska začala v [[apríl]]i [[1962]]. V [[september|septembri]] sa sťahovanie bývalej Space Task Group skončilo a nové stredisko bolo zatiaľ provizórne rozmiestnené v 11 miestnych lokalitách okolo Houstonu. Pre nové Stredisko pilotovaných letov vtedy nastala zvláštna situácia. Prípravy na [[program Apollo]], ktorého cieľom bolo dostať človeka na Mesiac a späť do konca 60. rokov, prebiehali v Houstone, zatiaľ čo končiaci program Mercury sa kvôli zachovaniu kontinuity a z praktických dôvodov zabezpečoval z Langley. Po úspešnom skončení programu Mercury v [[máj]]i [[1963]] sa mohol zvyšok personálu presťahovať do Houstonu. Bolo to definitívne zavŕšenie existencie Space Task Group.<ref name="smithsonianmag-bob-gilruth-the-quiet-force-behind"/><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Šamárek | meno = Ondřej | autor = | odkaz na autora = | titul = Vesmírné osudy 66. díl – Robert Gilruth | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2014/08/vesmirne-osudy-67-dil-robert-gilruth/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2014-08-04 | dátum prístupu = 2022-03-29 }}</ref><ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-67-dil-robert-gilruth">{{Citácia periodika | priezvisko = Šamárek | meno = Ondřej | autor = | odkaz na autora = | titul = Vesmírné osudy 67. díl – Robert Gilruth | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2014/08/vesmirne-osudy-68-dil-robert-gilruth/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2014-08-11 | dátum prístupu = 2022-03-29 }}</ref> [[Súbor:Gilruth-S69-39595.jpg|thumb|left|Gilruth v riadiacom stredisku počas misie [[Apollo 11]], júl 1969]] Do [[november|novembra]] [[1966]] sa programu Gemini podarilo splniť všetky potrebné ciele k letu na Mesiac. NASA sa tak mohla plne venovať programu Apollo. V [[január]]i [[1967]] ale počas príprav na prvý pilotovaný skúšobný let [[kozmická loď|kozmickej lode]] [[Apollo (kozmická loď)|Apollo]] vypukol v lodi [[Apollo 1]] požiar, pri ktorom zahynuli astronauti Gus Grissom, [[Edward Higgins White|Edward White]] a [[Roger Bruce Chaffee|Roger Chaffee]]. Program Apollo sa musel pozastaviť a prehodnotiť. Gilruth na svojich ľudí nemilosrdne tlačil. Chcel od nich riešenia, návrhy, vylepšenia, ale hlavne bezpečný stroj. V rekordnom čase 17 mesiacov sa podarilo program Apollo znova naštartovať. Dňa [[20. júl]]a [[1969]] sedel v sále riadiaceho strediska v Houstone pri jednej zo zadných konzolí, odkiaľ spolu s [[George Michael Low|Georgeom Lowom]] a [[Christopher C. Kraft Jr.|Chrisom Kraftom]] dohliadal na letového riaditeľa [[Gene Kranz|Gena Kranza]], ako riadi svojich kontrolórov počas pristávania misie [[Apollo 11]] na Mesiaci. Astronauti [[Neil Armstrong]] a [[Buzz Aldrin|Edwin „Buzz“ Aldrin]] sa vtedy stali prvými ľuďmi, ktorí pristáli na mesačnom povrchu. Gilruth nerád dával najavo svoje emócie, ale v tento historický moment si utrel slzu z tváre, otočil sa k Chrisovi Kraftovi a s podaním ruky ho potľapkal po chrbte. Kraft mu poďakoval pohľadom bez slov. Podľa Gilrutha ale boli ďalšie lety na Mesiac v tom čase zbytočným rizikom: ''„Už sme na Mesiac leteli mnohokrát. Musíme prestať. Je toľko možností, kvôli ktorým môžeme stratiť posádku. Vieme, že sa to stane, pokiaľ neprestaneme.“'' Namiesto lunárnych misií sa USA mali vtedy podľa Gilrutha zamerať na [[kozmická stanica|orbitálnu stanicu]] ako možnosť pre dlhodobú prítomnosť vo vesmíre. Stal sa tiež priaznivcom a propagátorom okrídleného viacnásobne použiteľného dopravného prostriedku na obežnú dráhu, ktorý neskôr vznikol ako [[Space Shuttle|raketoplán]] v rámci [[program Space Shuttle|programu Space Shuttle]]. Bol tiež toho názoru, aby sa pri kozmických letoch spolupracovalo so Sovietskym zväzom. Všetky tieto aspekty ho prinútili k tomu, aby začal zvažovať odchod zo Strediska pilotovaných letov, čiže organizácie, ktorú sám založil a viedol 10 rokov. Pred štartom [[Apollo 12|Apolla 12]] sa blízkym spolupracovníkom zdôveril, že asi za rok odíde zo svojej funkcie. Za svojho nástupcu si vybral doterajšieho riaditeľa letových operácií Chrisa Krafta, ktorého kedysi osobne prijal do Space Task Group. Z pozície riaditeľa Strediska pilotovaných letov zažil aj dramatický let [[Apollo 13|Apolla 13]], ktorý ho utvrdil v názore ohľadom rizík letov na Mesiac, ale tiež preukázal, akou je Stredisko pilotovaných letov efektívnou organizáciou. Posledná misia, na ktorú dohliadal, bolo [[Apollo 15]] v lete [[1971]]. V [[január]]i [[1972]] Gilruth oficiálne rezignoval zo svojej funkcie, presťahoval sa do [[Washington, D. C.|Washingtonu, D. C.]] a stal sa riaditeľom oddelenia personálneho rozvoja NASA. V [[december|decembri]] 1972 mu zomrela manželka Jean. Na konci roka [[1973]] odišiel z NASA a stal sa jej príležitostným konzultantom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Clipped From The El Dorado Times | url = https://www.newspapers.com/clip/30243648/the-el-dorado-times/ | vydavateľ = newspapers.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-29 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-67-dil-robert-gilruth"/> === Neskorší život === Našiel si novú životnú partnerku Jo, s ktorou sa presťahoval z Washingtonu do staronového domova v Houstone. V prvej polovici 80. rokov sa vrátil do Virgínie. Začal sa tiež zaoberať myšlienkou na spísanie svojich pamätí, ale po prvých 15 stranách rukopisu sa tejto myšlienky vzdal. V 90. rokoch ochorel na nevyliečiteľnú [[Alzheimerova choroba|Alzheimerovu chorobu]] a jeho okolie sa mohlo len bezmocne prizerať, ako sa postupne vytráca jeho osobnosť. Zomrel [[17. august]]a [[2000]] v [[Charlottesville]] vo veku 86 rokov. Za svoje zásluhy sa stal počas svojho života nositeľom mnohých cien, okrem iného [[Collier Trophy]] a Goddard Astronautics Award. Bol tiež držiteľom mnohých patentov v konštrukcii [[loď|lodí]] a [[jachta|jácht]]. Jeho dlhoročný podriadený a kamarát George Low sa o ňom vyjadril: ''„Pre všetkých, ktorí s ním pracovali, bol vedúcou osobnosťou celého pilotovaného kozmického programu tejto krajiny. Je úplne bez debaty, že bez Boba Gilrutha by nebol žiadny program Mercury, Gemini, ani Apollo.“''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Wilford | meno = John Noble | autor = | odkaz na autora = | titul = Robert Gilruth, 86, Dies; Was Crucial Player at NASA | url = https://www.nytimes.com/2000/08/18/us/robert-gilruth-86-dies-was-crucial-player-at-nasa.html | vydavateľ = nytimes.com | dátum vydania = 2000-08-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-29 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Gilruth, Robert Rowe | url = https://www.nationalaviation.org/our-enshrinees/gilruth-robert-rowe/ | vydavateľ = nationalaviation.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-29 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20220401135312/https://www.nationalaviation.org/our-enshrinees/gilruth-robert-rowe/ | dátum archivácie = 2022-04-01 }}</ref><ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-67-dil-robert-gilruth"/> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Gilruth, Robert Rowe}} [[Kategória:Inžinieri USA]] [[Kategória:Leteckí konštruktéri USA]] [[Kategória:Členovia United States National Academy of Sciences]] [[Kategória:Absolventi University of Minnesota]] [[Kategória:Osobnosti NASA]] [[Kategória:Osobnosti z Minnesoty]] 7ugswfyaoxvpw0ltyaw1zsp0gkrqh0s 0 679485 8198374 8133285 2026-04-14T17:04:13Z Andrej-airliner 43530 wl. 8198374 wikitext text/x-wiki [[Súbor:NASA Space Task Group.jpg|thumb|Sídlo Space Task Group v [[Langley Research Center|Langleyovom výskumnom stredisku]] v [[Hampton (Virgínia)|Hamptone]] vo [[Virgínia|Virgínii]]]] [[Súbor:Space Task Group sign.jpg|thumb|Nápis na budove Space Task Group]] '''Space Task Group''' (v preklade: ''Skupina pre kozmické úlohy''<ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-66-dil-robert-gilruth">{{Citácia periodika | priezvisko = Šamárek | meno = Ondřej | autor = | odkaz na autora = | titul = Vesmírné osudy 66. díl – Robert Gilruth | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2014/08/vesmirne-osudy-67-dil-robert-gilruth/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2014-08-04 | dátum prístupu = 2022-03-30 }}</ref>) bol interná skupina v rámci [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]], ktorá vznikla v roku [[1958]] a zaoberala sa prípravou [[kozmický let s ľudskou posádkou|pilotovaných kozmických letov]]. Jej hlavnou úlohou bolo vyslať do vesmíru [[Američania (USA)|Američana]] predtým, než sa to podarí [[Sovietsky zväz|Sovietskemu zväzu]]. Riaditeľom Space Task Group bol Dr. [[Robert Rowe Gilruth|Robert R. Gilruth]] a sídlila v [[Langley Research Center|Langleyovom výskumnom stredisku]] v [[Hampton (Virgínia)|Hamptone]] vo [[Virgínia|Virgínii]]. Skupina riadila [[program Mercury]], prvý [[Spojené štáty|americký]] pilotovaný vesmírny program. Keď v roku [[1961]] [[prezident Spojených štátov|prezident]] [[John Fitzgerald Kennedy|John F. Kennedy]] oznámil, že Amerika do konca 60. rokov vyšle človeka na [[Mesiac]] a späť, NASA sa rozhodla pre oveľa väčšiu organizáciu na uskutočnenie tohto náročného cieľa. Na jeseň 1961 tak došlo k reorganizácii Space Task Group na [[Johnsonovo vesmírne stredisko|Stredisko pilotovaných letov]] (''Manned Spacecraft Center''), ktoré sa usídlilo v [[Houston]]e v [[Texas]]e. Space Task Group je tak priamym predchodcom dnešného Johnsonovho vesmírneho strediska. == História == Space Task Group oficiálne vznikla [[5. november|5. novembra]] [[1958]] a jej vedením bol poverený Dr. [[Robert Rowe Gilruth|Robert R. Gilruth]]. Zo začiatku to bola malá organizácia, v ktorej pracovalo 27 inžinierov v [[Langley Research Center|Langleyovom výskumnom stredisku]], 10 v [[Glenn Research Center|Lewisovom výskumnom stredisku]] v [[Cleveland (Ohio)|Clevelande]] v [[Ohio|Ohiu]] a 8 počítačiek, čo boli sekretárky, ktoré na stolných kalkulátoroch vykonávali potrebné výpočty. Celkovo tak 45 pracovníkov, ktorých hlavnou úlohou bolo vyslať do vesmíru [[Američania (USA)|Američana]] predtým, než sa to podarí Sovietom. V tom období vznikol aj [[program Mercury]], ktorý skupina riadila. Dňa [[20. február]]a [[1959]] [[Kanada|kanadská]] vláda zrušila sľubný projekt prepadového [[stíhacie lietadlo|stíhacieho lietadla]] [[Avro Canada CF-105 Arrow]] a nariadila zničiť všetkých päť kusov tohto stroja. Bez práce sa vtedy ocitlo 15 000 zamestnancov firmy [[Avro Canada]], z toho 4 000 inžinierov. Šéfkonštruktér tohto projektu [[Jim Chamberlin]] sa snažil, aby sa jeho skupina ľudí uplatnila v Space Task Group. Gilruth jeho ponuku prijal a po príslušných pohovoroch začalo v Space Task Group pracovať 25 Kanaďanov (neskôr sa ich počet zvýšil na 32), ktorí si začali zo žartu hovoriť „Kanadský kontingent“. Robert Gilruth od začiatku jasne stanovil štruktúru Space Task Group. Šéfom divízie letových systémov sa stal [[Maxime Faget|Maxime „Max“ Faget]], ktorého úlohou bolo navrhnúť kabínu [[kozmická loď|kozmickej lode]] a otestovať ju. Chuck Mathews dostal na starosť vedenie divízie operácií. So svojimi spolupracovníkmi mali zaisťovať vykonanie plánovaných misií. V jeho tíme bol aj istý [[Christopher C. Kraft Jr.|Chris Kraft]], vďaka ktorému neskôr vznikol koncept letového riaditeľa a stal sa legendou, a tiež [[Glynn Lunney]], ktorý bol vo veku 21 rokov najmladším členom skupiny. Jim Chamberlin sa stal vedúcim technickej divízie (''engineering''). V [[apríl]]i 1959 pribudol k Space Task Group aj podplukovník [[John Anthony Powers|John „Shorty“ Powers]], ktorý sa stal hovorcom skupiny a vedúcim tlačového odboru.<ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-66-dil-robert-gilruth"/><ref name="smithsonianmag-bob-gilruth-the-quiet-force-behind">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Chaikin | meno = Andrew | autor = | odkaz na autora = | titul = Bob Gilruth, the Quiet Force Behind Apollo | url = https://www.smithsonianmag.com/air-space-magazine/quiet-force-behind-apollo-180957788/ | vydavateľ = smithsonianmag.com | dátum vydania = February 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> Na označenie [[skúšobný pilot|testovacích pilotov]] vybraných za posádku prvých [[kozmický let s ľudskou posádkou|pilotovaných kozmických letov]] Gilruth vybral termín [[kozmonaut|''astronaut'']], pretože sa mu páčil, ako znie. Hľadaním budúcich astronautov bol poverený [[Charles Joseph Donlan|Charles Donlan]], ktorý bol Gilruthovým zástupcom pre program Mercury. Na začiatok poveril dvoch armádnych psychiatrov, Georgea Ruffa a Edwina Levyho, aby do niekoľkých bodov zostavili psychologické požiadavky na kandidátov. Vtedy ešte nebolo jasné, akí ľudia sú najvhodnejší na kozmický let. Na konci [[december|decembra]] 1958 sa po mnohých poradách riaditeľa NASA [[Thomas Keith Glennan|Keitha Glennana]], jeho zástupcu [[Hugh Latimer Dryden|Hugha Drydena]] a Roberta Gilrutha rozhodlo, že z psychologického, fyzického a technického hľadiska sú na túto úlohu najvhodnejší vojenskí skúšobní piloti. Nápad schválil aj [[prezident Spojených štátov|prezident]] [[Dwight D. Eisenhower]], ktorý bol najvyšším zodpovedným činiteľom vesmírneho programu. ''„Samozrejme by ste mali použiť vojenských testovacích pilotov. Sú v armáde preto, aby robili, čo im armáda nariadi. Mali by mať šancu nastúpiť ako dobrovoľníci, ak si to budú priať,“'' vyjadril sa prezident. V tom období Gilruth oznámil Donlanovi: ''„Vyber, koho chceš. Dávam ti na starosť celý program výberu. A nechcem o tom počuť do momentu, kedy budeš pripravený mi povedať, kto sú koneční kandidáti.“'' Výber budúcich astronautov pre program Mercury sa začal v [[január]]i 1959. Po podrobných fyzických a psychologických previerkach odvážnych pilotov sa na prelome [[marec|marca]] a [[apríl]]a ukázalo sedem najlepších. Pôvodne sa malo vybrať dvanásť kandidátov a v priebehu procesu sa Donlan so svojimi spolupracovníkmi dohodol na úprave tohto počtu na šesť. Nevedel však koho zo siedmich finalistov vyradiť. Nakoniec sa opýtal Gilrutha, ktorý rozhodol, že prvá skupina astronautov bude sedemčlenná. NASA ich predstavila verejnosti 9. apríla 1959 na tlačovej konferencii vo [[Washington, D. C.|Washingtone, D. C.]] a stali sa známi ako ''[[Mercury Seven]]''. Dňa [[19. január]]a [[1961]] Gilruth rozhodol, že na prvý pilotovaný let programu Mercury poletí [[Alan Shepard]] a na druhý [[Gus Grissom]]. [[John Glenn|Johna Glenna]] určil za náhradníka pre obe misie.<ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-66-dil-robert-gilruth"/><ref name="smithsonianmag-bob-gilruth-the-quiet-force-behind"/> Keď sa [[12. apríl]]a 1961 [[Sovietsky zväz|sovietsky]] kozmonaut [[Jurij Alexejevič Gagarin|Jurij Gagarin]] stal prvým človekom vo vesmíre a prvým na [[obežná dráha|obežnej dráhe]] okolo [[Zem]]e, prezident [[John Fitzgerald Kennedy|John F. Kennedy]] dňa [[25. máj]]a oznámil, že Amerika do konca 60. rokov vyšle človeka na [[Mesiac]] a späť. Hneď na začiatku príprav [[program Apollo|programu Apollo]] sa ukázalo, že Space Task Group nebude so svojím zázemím v Langley stačiť na túto náročnú a rozsiahlu úlohu. Bolo potrebné pripraviť podmienky pre tisíce nových zamestnancov, ktorí v rámci programu Apollo posilnia NASA. Na zabezpečenie plánovaných misií sa muselo vybudovať úplne nové stredisko. Dňa [[19. september|19. septembra]] 1961 riaditeľ NASA [[James Edwin Webb|James Webb]] oznámil výsledok hľadania umiestnenia nového strediska NASA. Mal sa ním stať [[Houston]] v [[Texas]]e. V [[október|októbri]] 1961 sa tak Space Task Group začala sťahovať z [[Virgínia|Virgínie]] na nové pôsobisko. Z 1 152 pracovníkov presun do Texasu odmietlo iba 84. Space Task Group sa k [[1. november|1. novembru]] 1961 oficiálne reorganizovala na [[Johnsonovo vesmírne stredisko|Stredisko pilotovaných letov]] (''Manned Spacecraft Center'') a Robert Gilruth sa tak stal jeho prvým riaditeľom. Výstavba nového strediska sa začala v [[apríl]]i [[1962]]. V [[september|septembri]] sa sťahovanie bývalej Space Task Group skončilo a nové stredisko bolo zatiaľ provizórne rozmiestnené v 11 miestnych lokalitách okolo Houstonu. Pre Stredisko pilotovaných letov vtedy nastala zvláštna situácia. Prípravy na program Apollo prebiehali v Houstone, zatiaľ čo končiaci program Mercury sa kvôli zachovaniu kontinuity a z praktických dôvodov zabezpečoval z Langley. Po úspešnom skončení programu Mercury v [[máj]]i [[1963]] sa mohol zvyšok personálu presťahovať do Houstonu. Bolo to definitívne zavŕšenie existencie Space Task Group.<ref name="kosmonautix-vesmirne-osudy-66-dil-robert-gilruth"/><ref name="smithsonianmag-bob-gilruth-the-quiet-force-behind"/> == Referencie == {{referencie}} {{Portál Kozmonautika}} [[Kategória:NASA]] [[Kategória:Program Mercury]] tjmpbsnxp7pa74590aoalq40gz9hb6n 0 682945 8198480 8173799 2026-04-14T23:12:30Z Henrіch 186557 ú 8198480 wikitext text/x-wiki {{olympijský bronz}} {{Infobox Hokejista |Meno=Pavol Regenda |Štátna príslušnosť=Slovensko |Dátum narodenia={{Dátum narodenia a vek|1999|12|07}} |Miesto narodenia= [[Michalovce]], [[Slovensko]] |Pozícia=útočník |Streľba=ľavá ruka |Výška=192 |Váha=96 |Tím=[[San Jose Sharks]] |Bývalé tímy=[[HK Dukla Ingema Michalovce]]<br>[[Anaheim Ducks]] |Draft= Nedraftovaný |Rok1=2020 }} {{Infobox-medaila}} {{Infobox-medaila krajina|{{SVK|lh|1}}}} {{Infobox-medaila šport|[[ľadový hokej]]}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Zimné olympijské hry 2022|Zimné olympijské hry]]}} {{Medaila|Bronz||<center>[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2022 – mužský turnaj|Peking 2022]]</center>|}} {{Infobox koniec}} '''Pavol Regenda''' (* [[7. december]] [[1999]], [[Michalovce]]) je slovenský hokejový útočník, aktuálne hráč tímu [[National Hockey League|NHL]] [[San Jose Sharks]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Regenda mal ísť do Česka, vyletel až do Kalifornie|url=https://sport.aktuality.sk/c/9Otjbxd/pavol-regenda-mal-ist-do-ceska-vyletel-az-do-kalifornie/|vydavateľ=Šport.sk|dátum prístupu=2022-06-02|jazyk=sk|meno=|priezvisko=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Regenda v NHL podpísal nováčikovský kontrakt: Aha, koľko slovenský talent zarobí v zámorí|url=https://sportky.zoznam.sk/c/298241/|vydavateľ=Športky.sk|dátum vydania=2022-06-01|dátum prístupu=2022-06-02|jazyk=sk}}</ref> V minulosti pôsobil v [[Anaheim Ducks|Anaheime Ducks]] a [[Tipos extraliga|extraligových]] [[HK Dukla Michalovce|Michalovciach]]. Je členom [[Slovenské národné hokejové mužstvo|slovenskej hokejovej reprezentácie]], s ktorou získal bronzovú medailu na [[Zimné olympijské hry 2022|Zimných olympijských hrách v Pekingu]] v roku 2022.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Historický úspech! Slováci zvládli veľký boj a majú bronzové medaily|url=https://sport.pravda.sk/zoh-2022/clanok/617507-historicky-uspech-slovaci-zvladli-velky-boj-a-maju-bronzove-medaily/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2022-02-19|dátum prístupu=2022-06-02|jazyk=sk-SK}}</ref> == Klubová kariéra == === Dorastenecká kariéra === S hokejom začínal v rodných Michalovciach, kde pôsobil v mládežníckych štruktúrach klubu do roku 2016. Zahral si aj za juniorské tímy Spišskej Novej Vsi a Trenčína. V roku 2017 odišiel do Švédska, kde nastupoval za výbery [[Linköpings HC|Linköping HC]] a [[Växjö Lakers]] v lige pre hráčov do dvadsať rokov. V sezóne 2019/20 prestúpil do susedného Fínska, kde hral za mládežnícke mužstvo [[Jokerit Helsinki]]. V tom ročníku odohral svoj prvý zápas medzi seniormi: pripísal si jeden štart za helsinský klub [[Kiekko-Vantaa]] v [[Mestis|druhej fínskej lige]]. Získal v ňom asistenciu. === Michalovce (2020 – 2022) === Po anabáze na severe Európy sa vrátil do tímu Michaloviec. V [[Tipsport liga|extralige]] odohral dve sezóny a darilo sa mu ako po klubovej, tak aj individuálnej stránke. V [[Tipos extraliga 2020/2021|sezóne 2020/21]] postúpil s Michalovcami do semifinále, čo je dodnes najväčší úspech v histórii klubu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=HK Dukla Michalovce at eliteprospects.com|url=https://www.eliteprospects.com/team/1198/hk-dukla-michalovce/2020-2021|vydavateľ=www.eliteprospects.com|dátum prístupu=2022-06-02|jazyk=en}}</ref> O rok neskôr sa zaradil medzi najproduktívnejších hráčov mužstva, čo mu vynieslo pozvánku do reprezentácie, ako aj záujem zo zahraničných líg. Novú zmluvu podpísal s českým tímom [[BK Mladá Boleslav]], ale vďaka výborným výkonom na olympiáde a majstrovstvách sveta z prestupu vzišlo, a miesto toho zamieril do tímu [[National Hockey League|NHL]] [[Anaheim Ducks]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Regenda a Lantoši budú spoluhráčmi, v kariére pokračujú v Česku|url=https://sportnet.sme.sk/spravy/hokej-regenda-lantosi-prestup-mlada-boleslav/|vydavateľ=sportnet.sme.sk|dátum prístupu=2022-06-02|jazyk=sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Z hokejového rockera Regendu môže byť boháč. Legenda mu posiela odkaz|url=https://hokej.pravda.sk/nhl/clanok/628848-z-hokejoveho-rockera-moze-byt-bohac-legenda-mu-posiela-odkaz/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2022-06-01|dátum prístupu=2022-06-02|jazyk=sk-SK}}</ref> === NHL (2022 – súčasnosť) === S Ducks sa dohodol na nováčikovskom kontrakte na dve sezóny. K mužstvu sa pripojil v predsezónnom kempe v septembri 2022. V prípravných zápasoch bol najproduktívnejším hráčom mužstva, čo mu vynieslo miestenku v prvom tíme.<ref name="dennikn2022">{{Citácia periodika | priezvisko = Bugan | meno = Štefan | autor = | odkaz na autora = | titul = Vo Švédsku hrával pár striedaní, na drafte ho nechcel nikto. Cesta Pavla Regendu z Michaloviec do NHL | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/3049244/vo-svedsku-hraval-par-striedani-na-drafte-ho-nechcel-nikto-cesta-pavla-regendu-z-michaloviec-do-nhl/?cst=c77e59f3557420a43442c24d56a4b6eee46f1dea | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-10-11 | dátum prístupu = 2022-11-07 }}</ref> V NHL debutoval 13. októbra 2022 proti [[Seattle Kraken|Seattlu Kraken]]. Prvý bod za asistenciu si pripísal o päť dní neskôr v zápase proti [[New York Rangers|New Yorku Rangers]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pavol Regenda komentoval svoje prvé body v NHL. Za čo by ich vymenil? | url = https://www.sport7.sk/174644/pavol-regenda-komentoval-svoje-prve-body-v-nhl-za-co-by-ich-vymenil | vydavateľ = sport7.sk | dátum vydania = 2022-10-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-07 | miesto = | jazyk = }}</ref> Premiérový gól strelil 10. novembra proti [[Minnesota Wild|Minnesote Wild]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=NHL: Príchod vo veľkom štýle. Regenda sa vrátil do zostavy Ducks a otvoril si strelecký účet|periodikum=TA3|odkaz na periodikum=|url=https://www.ta3.com/clanok/250902/nhl-prichod-vo-vekom-style-regenda-sa-vratil-do-zostavy-ducks-a-otvoril-si-strelecky-ucet|issn=|vydavateľ=C.E.N.|miesto=Bratislava|dátum=2022-11-10|dátum prístupu=2022-11-11}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=Oh my Hockey|odkaz na autora=|titul=Delovka do šibenice. Regenda strelil prvý gól v NHL!|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://sportnet.sme.sk/spravy/hokej-video-pavol-regenda-anaheim-ducks-prvy-gol-nhl-2022-2023/|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2022-11-10|dátum prístupu=2022-11-11}}</ref> V priebehu ročníka bol viackrát preradený do nižšej ligy [[American Hockey League|AHL]], kde odohral väčšinu zápasov. V [[NHL 2023/2024|sezóne 2023/24]] začal v záložnom tíme [[San Diego Gulls]]. Do NHL nahliadol na päť zápasov až v závere základnej časti, keď Ducks vymenili viacero hráčov a potrebovali doplniť súpisku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ducks Recall Gawdin, Regenda from San Diego {{!}} Anaheim Ducks | url = https://www.nhl.com/ducks/news/ducks-recall-gawdin-regenda-from-san-diego | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2024-03-06 | dátum prístupu = 2026-02-02 | jazyk = en}}</ref> Na konci ročníka sa dohodol na predĺžení zmluvy, no klub ho vymenil do [[San Jose Sharks]] v januári 2025.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pavol Regenda mení klub! Získal ho najhorší tím celej NHL | url = https://sport.aktuality.sk/hokej/clanok/nhl-pavol-regenda-meni-klub-ziskal-ho-najhorsi-tim-2025012218264069363 | vydavateľ = Šport.sk | dátum vydania = 2025-01-22 | dátum prístupu = 2026-02-02 | priezvisko = Šport.sk}}</ref> Za nový tím debutoval v [[NHL 2025/2026|sezóne 2025/26]] a zanechal skvelý prvý dojem: v prvých štyroch zápasoch strelil päť gólov, vrátane [[Hetrik|hetriku]] proti [[Tampa Bay Lightning|Tampe Bay Lightning]] v januári 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = VIDEO: Životná noc Regendu v NHL. Slovenský útočník zatienil spoluhráčov a strelil hetrik | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/hokej-vysledky-vecer-sobota-3-januar-nhl-2025-2026/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-02-02 | jazyk = sk}}</ref> == Reprezentácia == Prvýkrát reprezentoval Slovensko na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2017|majstrovstvách sveta hráčov do 18 rokov]] v roku 2017. Štartoval aj [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2019|juniorskom šampionáte hráčov do 20 rokov]] v roku 2019. Od sezóny 2021/22 je stálym členom seniorskej reprezentácie. Štartoval na olympiáde, kde patril medzi najlepších hráčov tímu a výraznou mierou sa podieľal na zisku bronzových medailí. Na MS dosiaľ štartoval štyrikrát, v období 2022 – 2025. Pri svojej premiérovej účasti na šampionáte bol najlepším strelcom tímu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovakia at eliteprospects.com|url=https://www.eliteprospects.com/team/1632/slovakia|vydavateľ=www.eliteprospects.com|dátum prístupu=2022-06-02|jazyk=en}}</ref> Zúčastnil sa aj [[Zimné olympijské hry 2026|ZOH 2026]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pavol Regenda už spriada veľké olympijské plány. Ukázal na hráča, s ktorým chce byť v jednom útoku | url = https://sport.aktuality.sk/hokej/clanok/pavol-regenda-uz-spriada-velke-olympijske-plany-ukazal-na-hraca-s-ktorym-chce-byt-v-jednom-utoku-2026012109350394500 | vydavateľ = Šport.sk | dátum vydania = 2026-01-21 | dátum prístupu = 2026-02-02 | priezvisko = Šport.sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pavol Regenda {{!}} Slovenský olympijský tím | url = https://www.olympic.sk/sportovec/pavol-regenda | vydavateľ = www.olympic.sk | dátum vydania = 1999-12-07 | dátum prístupu = 2026-02-02 | jazyk = sk | priezvisko = SOŠV}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sharks forward Pavol Regenda named to Team Slovakia’s 2026 Olympic roster {{!}} San Jose Sharks | url = https://www.nhl.com/sharks/news/sharks-forward-pavol-regenda-named-to-team-slovakia-s-2026-olympic-roster | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2026-01-08 | dátum prístupu = 2026-02-02 | jazyk = en}}</ref>, na ktorých Slovensko obsadilo 4. miesto. == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * {{Hokejové odkazy}} {{Slovenské národné hokejové mužstvo na ZOH 2022}} {{Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2022}} {{Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2023}} {{DEFAULTSORT:Regenda, Pavol}} [[Kategória:Slovenskí hokejisti]] [[Kategória:Slovenskí hokejoví útočníci]] [[Kategória:Hráči HK Dukla Michalovce]] [[Kategória:Hráči San José Sharks]] [[Kategória:Hráči Anaheim Ducks]] [[Kategória:Hokejisti na Zimných olympijských hrách 2022]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2022]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2023]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2024]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2025]] [[Kategória:Hokejisti na Zimných olympijských hrách 2026]] [[Kategória:Slovenskí bronzoví olympijskí medailisti]] [[Kategória:Osobnosti z Michaloviec]] e28temc93xvjaxts6pmtg5e8xod0r9h 0 684218 8198324 7989998 2026-04-14T16:14:38Z Pe3kZA 39673 /* Opis toku */ wl. 8198324 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Žihársky kanál | other_name = | category = začiatok <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = [[Nitriansky kraj]] | region_type = Kraj | district = [[Šaľa (okres)|Šaľa]] | commune = | municipality = [[Žihárec]] | municipality1 = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Žihárec]] | source_type = začiatok | source_location = ''Bojovište'' (pole) | source_elevation = 112 | source_lat_d = 48.0693 | source_long_d = 17.8967 | mouth = [[Selický kanál]] | mouth_location = [[Žihárec]] | mouth_elevation = 110 | mouth_lat_d = 48.0547 | mouth_long_d =17.9187 <!-- *** Dimensions *** --> | length = 2.4 <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Nitriansky kraj <!-- *** Footnotes *** --> | free = VI. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = 4-21-17-323 | free1_type = Hydrologický identifikátor | free1_label = Hydrologický identifikátor }} '''Žihársky kanál'''<ref>Názvy kanálov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/kanal_2020.pdf] [cit. 2022-07-07.</ref> je [[vodný kanál|kanál]] v regióne [[Dolné Považie]] na území obce [[Žihárec]], v okrese [[Šaľa (okres)|Šaľa]], v [[Nitriansky kraj|Nitrianskom kraji]]. Nachádza sa v geomorfologickom celku [[Podunajská rovina]]. Je pravostranným prítokom [[Selický kanál|Selického kanála]]. Má dĺžku {{km|2,4}}. Je tokom VI. rádu. ==Začiatok== Začína sa v {{mnm|112}} na území obce [[Žihárec]], na okraji juhovýchodnej časti [[intravilán]]u obce, pri poľnohospodárskom družstve Žihárec, na západnom okraji poľa ''Bojovište''. Patrí do okresu [[Šaľa (okres)|Šaľa]] v [[Nitriansky kraj|Nitrianskom kraji]]. Nachádza sa v geomorfologickom celku [[Podunajská rovina]]<ref>KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf] [cit. 2022-07-05]</ref>. ==Opis toku== Od začiatku tečie juhovýchodným smerom a v tomto smere pokračuje až do svojho ústia, v {{mnm|110}} vyteká z [[intravilán]]u a pokračuje cez poľnohospodársky [[extravilán]] obce [[Žihárec]], svojim pravým brehom obmýva pole ''Jazerný svah'' a ľavým brehom obmýva pole ''Bojovište'', v {{mnm|110}} sa približuje k obecnej hranici medzi obcou [[Žihárec]] a obcou [[Selice]], na krátkom úseku sleduje túto obecnú hranicu, v [[extravilán]]e obce [[Žihárec]] [[ústie (rieka, potok)|ústi]] v {{mnm|110}} do [[Selický kanál|Selického kanála]] ako jeho pravostranný prítok. [[Selický kanál]] je ďalej prítokom [[Kolárovský kanál (prítok Malého Dunaja)|Kolárovského kanála]]. Vodný tok ''Žihársky kanál'' nemá prítoky.<ref>Priebeh vodného toku Žihársky kanál v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [https://zbgis.skgeodesy.sk/mkzbgis/sk/zakladna-mapa/detail/zbgis/100/957?pos=48.061945,17.907688,16] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220712003500/https://zbgis.skgeodesy.sk/mkzbgis/sk/zakladna-mapa/detail/zbgis/100/957?pos=48.061945,17.907688,16 |date=2022-07-12 }} [cit. 2022-07-02].</ref><ref>Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A 6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 14, 141. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)</ref> == Pôvod názvu == Vodný tok ''Žihársky kanál'' má pôvod v názve obce [[Žihárec]]. Z tohto toponyma kombináciou s formantom ''-ský, -sky'', sytémovou redukciou formantu ''-ec'' a kombináciou so všeobecným podstatným menom [[vodný kanál|kanál]] s významom ''umelý vodný tok, spravidla so spevnenými bokmi'' bolo utvorené dvojčlenné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou) zložené z [[prídavné meno|prídavného mena]] a z [[podstatné meno|podstatného mena]] v podobe ''Žihársky kanál'' ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Majtán | meno = Milan | autor = Milan Majtán | odkaz na autora = Milan Majtán | titul = Z lexiky slovenskej toponymie | vydanie = 1 | typ vydania = | vydavateľ = Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied | miesto = Bratislava | rok = 1996 | počet strán = 191 | strany = 24, 25, 26, 133, 134, 135 | isbn = 80-224-0480-2 }}</ref>. Názov vodného toku ''Žihársky kanál'' bol štandardizovaný v roku 1978<ref>Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy nesídelných geografických objektov, Západoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-108/1978 z 30.3.1978, Kartografické informácie 10. 122 s. S. 90, 121. Bratislava 1979. 79-904-79 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).</ref><ref>Geografické názvy okresu Galanta A 29. Geografické názvoslovné zoznamy OSN Slovenskej republiky. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, P-801/1993 z 21.4.1993. 50 s. S. 36, 37, 38, 40, 43, 45. ISBN 80-85672-02-2.</ref>. Názov obce [[Žihárec]] má pôvod v osobnom mene. Najstarší dochovaný písomný záznam názvu obce sa viaže k roku 1251 v podobe ''Sygarth''<ref>{{Citácia knihy | kapitola zborník = | titul = Vlastivedný slovník obcí na Slovensku | odkaz na titul = Vlastivedný slovník obcí na Slovensku | zväzok = III | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | rok = 1978 | počet strán = 533 | strany = 382 }}</ref>. V priestore slovenskej hydronymie vodných tokov hydronymum ''Žihársky kanál'' je jedinečným hydronymom (júl 2022). == Referencie == {{Referencie}} {{Vodné toky v povodí Malého Dunaja (2. časť)}} [[Kategória:Vodné toky v okrese Šaľa]] [[Kategória:Umelé vodné toky na Slovensku]] [[Kategória:Vodné toky na Podunajskej rovine]] qroaxqbex4t4uc9mghj78lc9bkum7z6 0 690379 8198323 8158582 2026-04-14T16:11:56Z Pe3kZA 39673 wl. 8198323 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Martovský kanál | other_name = | category = kanál <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = [[Nitriansky kraj]] | region_type = kraj | district = [[Nové Zámky (okres)|Nové Zámky]], [[Komárno (okres)|Komárno]] | commune = | municipality = [[Nové Zámky]], [[Komoča]], [[Nesvady]] | municipality1 = [[Kolárovo]], [[Imeľ]], [[Martovce]] <!-- *** Locations *** --> | source = [[Nové Zámky]], [[Komoča]] | source_type = začiatok | source_location = ''Prosné lúky'' | source_elevation = 108 | source_lat_d = 48.3756 | source_long_d = 21.7676 | mouth = [[Hliník-Martovce]] | mouth_location = [[Martovce]] | mouth_elevation = 108 | mouth_lat_d = 47.9657 | mouth_long_d = 18.0715 <!-- *** Dimensions *** --> | length = 14.7 <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Nitriansky kraj <!-- *** Footnotes *** --> | free = V. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = 4-21-18-45 | free1_type = Číslo hydronyma | free1_label = Číslo hydronyma }} '''Martovský kanál'''<ref>Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/kanal_2020.pdf] [cit. 2022-11-28.</ref> je [[vodný kanál|kanál]] v regióne [[Podunajsko]], na území obcí [[Nové Zámky]] a [[Komoča]] v okrese [[Nové Zámky (okres)|Nové Zámky]] a obcí [[Nesvady]], [[Kolárovo]], [[Imeľ]], [[Martovce]] v okrese [[Komárno (okres)|Komárno]] v [[Nitriansky kraj|Nitrianskom kraji]]. Nachádza sa v geomorfologickom celku [[Podunajská rovina]]. Ústi do kanála [[Hliník-Martovce]]. Má dĺžku {{km|14,7}}. Rád toku V. ==Začiatok== Začína sa v {{mnm|108}} pri novom, skrátenom, koryte [[Nitra (rieka)|Nitry]] medzi mestom [[Nové Zámky]] a obcou [[Komoča]] (preložka so zaústením do [[Váh]]u bola vybudovaná v roku 1970) a zároveň na obecnej hranici medzi mestom [[Nové Zámky]] a obcou [[Komoča]] v poľnohospodárskom [[extravilán]]e, na severozápadnom okraji poľa ''Prosné lúky'' zo strany [[Nové Zámky|Nových Zámkov]] a na východnom okraji poľa ''Topoľové'' zo strany [[Komoča|Komoče]] v okrese [[Nové Zámky (okres)|Nové Zámky]] v [[Nitriansky kraj|Nitrianskom kraji]]. ==Opis toku== ''Martovský kanál'' tečie od začiatku južným smerom po obecnej hranici medzi mestom [[Nové Zámky]] a obcou [[Komoča]] cez poľnohospodársky [[extravilán]], v {{mnm|107}} podteká cestu z mesta [[Nové Zámky]] do obce [[Komoča]], v {{mnm|107}} priteká na obecnú hranicu medzi mestom [[Nové Zámky]] a mestom [[Nesvady]], krátky úsek tečie po tejto obecnej hranici, pokračuje po obecnej hranici medzi mestom [[Kolárovo]] v okrese [[Komárno (okres)|Komárno]] a mestom [[Nesvady]], v {{mnm|107}} z kolárovskej strany priberá pravostranný prítok [[Dugovský kanál]] a o 400 m juhovýchodne pravostranný prítok [[Kolárovský kanál (prítok Martovského kanála)|Kolárovský kanál]], tečie južným až juhovýchodným smerom cez poľnohospodársky [[extravilán]] mesta [[Nesvady]], v {{mnm|107}} priberá pravostranný prítok [[Behátsky kanál]] a o niečo južnejšie ľavostranný prítok [[Malá Aňala]], ľavým brehom obmýva pole ''Pri teplej vode'' a pravým brehom pole ''Sakora'', ľavým brehom obmýva pole ''Za Nitrou'', pole ''Imeľský pasienok'' a pole ''Morotva'' na území [[Nesvady|Nesvád]], v {{mnm|107}} priberá pravostranný prítok [[Veľká hriva]] a o malý úsek ďalší pravostranný prítok [[Divý kanál]], pravým brehom obmýva pole ''Podzáhradie'', v {{mnm|107}} opúšťa územie [[Nesvady|Nesvád]] a vteká do územia obce [[Imeľ]], preteká južným smerom cez poľnohospodársky [[extravilán]], v {{mnm|107}} priberá pravostranný prítok [[Hornoostrovný kanál]], preteká cez pole ''Ďotva'', v {{mnm|107}} opúšťa územie obce [[Imeľ]] a vteká na územie obce [[Martovce]], ľavým brehom obmýva trvalý trávnatý porast rovnakého názvu ''Ďotva'', pokračuje južným smerom, v {{mnm|107}} na území [[Martovce|Martoviec]] priberá pravostranný prítok [[Dolnoostrovný kanál]], ľavým brehom obmýva západnú časť [[intravilánu]] [[Martovce|Martoviec]], v {{mnm|107}} [[ústie (rieka, potok)|ústi]] do vodného toku – kanála [[Hliník - Martovce]] ako jeho ľavostranný prítok. Kanál [[Hliník - Martovce]] po 300 m [[ústie (rieka, potok)|ústi]] do [[Stará Nitra|Starej Nitry]] ako jej pravostranný prítok. Severný koniec Martovského kanála bol pred rokom 2005 posunutý podľa staršieho dovtedajšieho hydrologického členenia až na územie obce [[Zemné]]. Po spresnení hydrologického členenia v roku 2005 bol Martovský kanál skrátený a jeho začiatok bol posunutý na juh k preložke Nitry.<ref>Geografické názvy okresu Nové Zámky A33 Geografické názvoslovné zoznamy OSN Slovenskej republiky. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, GK-1115/1993 z 27.7.1993. 61 s. S. 12, 13, 26, 27, 47, 50, 53. ISBN 80-85672-06-5.</ref><ref>Geografické názvy okresu Komárno A20 Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSFR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-380/1991 z 26.7.1991. 74 s. S. 23, 24, 32, 33, 35, 36, 51-54, 57, 61. ISBN 80-900509-3-X.</ref> ''Martovský kanál'' patrí do okresov [[Nové Zámky (okres)|Nové Zámky]] (iba malá horná časť toku) a [[Komárno (okres)|Komárno]] v [[Nitriansky kraj|Nitrianskom kraji]]. Nachádza sa v geomorfologickej oblasti [[Podunajská nížina]] v geomorfologickom celku [[Podunajská rovina]].<ref>KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf] [cit. 2022-11-29</ref><ref>Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 14, 141. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)</ref> Má viacero prítokov.<ref>Priebeh Martovského kanála v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [https://zbgis.skgeodesy.sk/mkzbgis/sk/zakladna-mapa/detail/zbgis/100/2330?pos=47.909063,18.091680,12]{{Nedostupný zdroj|date=február 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} [cit. 2022-11-28]</ref> == Prítoky == Vodný tok ''Martovský kanál'' má prítoky: #[[Dugovský kanál]] pravostranný prítok s ústim v {{mnm|107}} na obecnej hranici medzi mestom [[Kolárovo]] a mestom [[Nesvady]], #[[Kolárovský kanál (prítok Martovského kanála)|Kolárovský kanál]] pravostranný prítok s ústim v {{mnm|107}} na obecnej hranici medzi mestom [[Kolárovo]] a mestom [[Nesvady]], #[[Behátsky kanál]] pravostranný prítok s ústim v {{mnm|107}} na území obce [[Nesvady]], #[[Malá Aňala]] ľavostranný prítok s ústim v {{mnm|107}} na území obce [[Nesvady]], #[[Veľká hriva]] pravostranný prítok s ústim v {{mnm|107}} na území obce [[Nesvady]], #[[Divý kanál]] pravostranný prítok s ústim v {{mnm|107}} na území obce [[Nesvady]], #[[Hornoostrovný kanál]] pravostranný prítok s ústim v {{mnm|107}} na území obce [[Imeľ]], #[[Dolnoostrovný kanál]] pravostranný prítok s ústim v {{mnm|107}} na území obce [[Martovce]]. == Pôvod názvu == Prvý element dvojslovného názvu ''Martovský kanál'' má pôvod v názve obce [[Martovce]], cez ktorú preteká a v ktorej [[ústie (rieka, potok)|ústi]]. Z toponyma ''Martovce'', po systémovom utvorení prídavného mena rozšírením o formant ''-ský'' a redukciou o hlásky ''-ce'' a po kombinácii so všeobecným podstatným menom [[vodný kanál|kanál]] s významom ''umelý vodný tok so spevnenými aspoň bokmi'' bolo utvorené dvojčlenné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou) zložené z [[prídavné meno|prídavného mena]] a z [[podstatné meno|podstatného mena]] ''Martovský kanál'' ako súčasť početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Majtán | meno = Milan | autor = Milan Majtán | odkaz na autora = Milan Majtán | titul = Z lexiky slovenskej toponymie | vydanie = 1 | typ vydania = | vydavateľ = Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied | miesto = Bratislava | rok = 1996 | počet strán = 191 | strany = 22, 24, 25, 57, 61, 127, 142 | isbn = 80-224-0480-2 }}</ref>. Názov osady, neskôr obce, ''Martovce'', bol motivovaný osobným menom ''Martin'' s domáckymi podobami ''Marto, Martoš'' (porovnaj ''Anton, Bartolomej, Blahoslav, Drahomír, Ľubomír, Marián, Miloslav → Antoš, Bartoš, Blahoš, Drahoš, Ľuboš, Maroš, Miloš''. Vývoj názvu obce ''Martovce'' v dochovaných písomných dokladoch: 1438 ''Marthos'' → 1786 ''Martosch'' → 1927 ''Martoš'' → 1948 ''Martovce''<ref>{{Citácia knihy | kapitola zborník = | titul = Vlastivedný slovník obcí na Slovensku | odkaz na titul = Vlastivedný slovník obcí na Slovensku | zväzok = II | typ zväzku = Zv. | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | rok = 1977 | počet strán = 517 | strany = 240 }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Majtán | meno = Milan | autor = Milan Majtán | odkaz na autora = Milan Majtán | titul = Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997) | odkaz na titul = | editori = | redaktori = | prekladatelia = | ilustrátori = | ďalší = | vydanie = 1 | typ vydania = | vydavateľ = VEDA Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied | miesto = Bratislava | rok = 1998 | mesiac = | deň = | rok tlače = | mesiac tlače = | deň tlače = | rok copyrightu = | počet zväzkov = 1 | počet strán = 600 | prílohy = | edícia = | subedícia = | zväzok edície = | kapitola = | typ kapitoly = | url kapitoly = | strany = 184 | zväzok = | typ zväzku = | url = | isbn = 80-224-0530-2 | doi = | id = | poznámka = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Hladký | meno = Juraj | autor = Juraj Hladký | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Hydronymia povodia Nitry | vydanie = 1 | edícia = Hydronymia Slovaciae | typ vydania = | vydavateľ = Trnavská univerzita v Trnave Pedagogická fakulta | miesto = Trnava | rok = 2004 | počet strán = 291 | strany = 132 | isbn = 80-8082-008-2 }}</ref>. Názov vodného toku bol štandardizovaný v roku 1978<ref>Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy nesídelných geografických objektov, Západoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-108/1978 z 30.3.1978, Kartografické informácie 10. 122 s. S. 64. Bratislava 1979. 79-904-79 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).</ref>. V priestore slovenskej hydronymie vodných tokov hydronymum ''Martovský kanál'' je jedinečným hydronymom (december 2022). == Referencie == {{Referencie}} {{Vodné toky v povodí Starej Nitry}} [[Kategória:Vodné toky v okrese Nové Zámky]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Komárno]] [[Kategória:Umelé vodné toky na Slovensku]] [[Kategória:Vodné toky na Podunajskej rovine]] [[Kategória:Nové Zámky]] [[Kategória:Komoča]] [[Kategória:Nesvady]] [[Kategória:Kolárovo]] [[Kategória:Imeľ]] [[Kategória:Martovce]] sje5fgwkr9v6wj5x8ee7hubek5niy39 0 694053 8198212 8197998 2026-04-14T12:10:21Z Henrіch 186557 Podľa portálu eliteprospects je držiteľom českého pasu 8198212 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hokejista|Meno=Arber Xhekaj|Štátna príslušnosť=Kanada|Dátum narodenia={{dnv|2001|01|30}}|Miesto narodenia=[[Hamilton (Ontário)|Hamilton]], [[Ontário]], [[Kanada]]|Pozícia=obranca|Streľba=ľavou rukou|Výška=193|Váha=109|Tím=[[Montreal Canadiens]]|Rok1=2022|Draft=Nedraftovaný|Portrét=Arber Xhekaj.jpg|Štátna príslušnosť 2=Česko}} '''Arber Xhekaj''' (* [[30. január]] [[2001]], [[Hamilton (Ontário)|Hamilton]], [[Ontário]], [[Kanada]]) je kanadský [[Hokejista|hokejový]] obranca českého a albánskeho pôvodu. V súčasnosti nastupuje za [[Montreal Canadiens]] v [[National Hockey League]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Wifina s českým pasem. Montreal se zamiloval do Xhekaje|url=https://www.nhl.cz/wifina-s-ceskym-pasem-montreal-se-zamiloval-do-xhekaje/5027498|vydavateľ=NHL.cz|dátum prístupu=2023-03-07}}</ref> == Hráčska kariéra == === Juniorská kariéra === V dorasteneckých rokoch nedokázal upútať pozornosť skautov, keď ako hráč Hamilton Huskies zostal jedným z dvoch mladíkov na súpiske, ktorý neprešiel draftom do juniorskej ligy [[Ontario Hockey League|OHL]]. Túto skutočnosť prijímal natoľko ťažko, že v tom období dokonca zvažoval skončiť s hokejom. Na naliehanie rodičov, ale napokon pri športe vytrval.<ref>{{Citácia periodika|titul=Opinion {{!}} You may not know how to pronounce Xhekaj now. But you will.|url=https://www.thespec.com/sports/bulldogs/opinion/2022/01/21/hamilton-bulldogs-defenceman-arber-xhekaj.html|periodikum=The Hamilton Spectator|dátum=2022-01-21|dátum prístupu=2023-03-07|issn=1189-9417|jazyk=en}}</ref> Po neúspechu na drafte OHL sa presunul do tímu St. Catharines Falcons pôsobiacom v ontárijskej lige GOJHL, ktorá sa v hierarchií juniorských súťaží v Kanade nachádza pod OHL. V drese Falcons odohral ročník 2017-18. Do vytúženej OHL sa napokon prebojoval v roku 2018. Na jeseň toho roku si vyslúžil pozvánku do predsezónneho kempu od mužstva [[Kitchener Rangers]]. Trénerov zaujal vďaka zlepšenému hernému prejavu a miesto na súpiske si vybojoval. Odvtedy bol stálicou v obranných radoch Rangers, v ktorého drese odohral dve sezóny a pridal by tretiu, nebyť [[Pandémia ochorenia COVID-19|pandémie COVID-19]], pre ktorú sa zrušila. Kvôli epidémii prišiel na celý rok o hokej, a pretože nikdy neprešiel draftom NHL, nemal vyhliadky na profesionálnu kariéru. Z tohto dôvodu sa zamestnal ako predavač vo veľkoobchodnom reťazci Costco. Za pultom ale vydržal krátko, hokejové tréningy preňho zostávali prioritou, a tak ho prepustili pre nedostatočnú pracovnú dostupnosť. V sezóne 2021-22 sa obnovilo fungovanie ligy OHL a Xhekaj sa vrátil do Kitcheneru. Rangers ho vymenovali za asistenta kapitána, ale v priebehu základnej časti ho vymenili do tímu [[Hamilton Bulldogs]]. Novému tímu pomohol ukoristiť ligový titul a následne aj [[Memorial Cup]]. === Profesionálna kariéra === Po vydarenej sezóne korunovej titulom sa dočkal pozvánky do nováčikovského kempu Montrealu Canadiens. Vedenie mužstva prvotne plánovalo podpísať Xhekaja ako posilu pre farmársky celok [[Laval Rocket]] v [[American Hockey League|AHL]], ale gradujúce výkony na turnaji nováčikov a v predsezónnych zápasoch nebolo možné ignorovať, a tak sa Xhekaj zmestil na súpisku Canadiens už vo svojej prvej profesionálnej sezóne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Canadiens' Arber Xhekaj jumping ahead in race to earn a job on blue line|url=https://www.sportsnet.ca/nhl/canadiens-arber-xhekaj-jumping-ahead-in-race-to-earn-a-job-on-blue-line/|vydavateľ=Sportsnet.ca|dátum prístupu=2023-03-07|jazyk=en}}</ref> Miesto v zostave sa pre Xhekaja našlo aj vďaka zraneniam skúsenejších obrancov [[Mike Matheson|Mikea Mathesona]] a [[Joel Edmundson|Joela Edmundsona]]. V najlepšej hokejovej lige sveta debutoval 12. októbra 2022 a stal sa prvým hráčom v dejinách NHL s priezviskom začínajúcim na písmeno X.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=|url=https://twitter.com/NHL/status/1580338859023339520|dátum prístupu=}}</ref> Prvý bod zapísal o tri dni neskôr, v zápase proti Washingtonu Capitals prihrával na gól. Neskôr v priebehu októbra sa dostal do centra pozornosti fanúšikov naprieč ligou, keď vo svojom prvom pästnom súboji v NHL dostal na lopatky [[Zack Kassian|Zacka Kassiana]], jedného z najobávanejších bitkárov celej súťaže.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Canadiens' Arber Xhekaj delivers message after beating up Zack Kassian|url=https://montrealgazette.com/sports/hockey/nhl/hockey-inside-out/canadiens-arber-xhekaj-delivers-message-after-beating-up-zack-kassian|vydavateľ=montrealgazette|dátum prístupu=2023-03-07|jazyk=en-CA}}</ref> Za Montreal Canadiens stihol v ročníku 2022-23 odohrať 51 zápasov s bilanciou päť gólov, osem asistencií a 101 trestných minút. Sezóna sa pre neho skončila predčasne v polovici februára, keď utrpel zranenie ramena. Aj napriek svojej indispozícii zostal najtrestanejším hráčom celku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Montréal Canadiens at eliteprospects.com|url=https://www.eliteprospects.com/team/64/montreal-canadiens|vydavateľ=www.eliteprospects.com|dátum prístupu=2023-03-07|jazyk=en}}</ref> == Osobný život == Xhekajov otec pochádza Albánska, jeho mama z [[Hradec Králové|Hradca Králové]]. Obaja emigrovali do Kanady v 90. rokoch a spoznali sa počas pobytu v tom istom hoteli v Hamiltone.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hamilton native Xhekaj makes Montreal Canadiens' opening night NHL roster {{!}} inTheHammer|url=https://www.insauga.com/hamilton-native-xhekaj-makes-montreal-canadiens-opening-night-nhl-roster/|vydavateľ=insauga {{!}} Local Online News|dátum vydania=2022-10-11|dátum prístupu=2023-03-07|jazyk=en-US|priezvisko=nathansager}}</ref> Xhekaj okrem kanadského pasu vlastní aj české občianstvo. Priznal, že pokiaľ by mu nevyšiel sen o NHL, tak zvažoval presun do Česka, kde sa chcel uplatniť v tamojších ligách. Prezývku „Wifi“ mu vymysleli spoluhráči, pretože im Xhekajovo priezvisko pripomínalo náhodne vygenerované heslá na [[Smerovač|routeroch]]. == Referencie == {{Referencie}} {{DEFAULTSORT:Xhekaj, Arber}} [[Kategória:Českí hokejisti]] [[Kategória:Kanadskí hokejoví obrancovia]] [[Kategória:Hráči Montreal Canadiens]] [[Kategória:Kanadské osobnosti albánskeho pôvodu]] [[Kategória:Kanadské osobnosti českého pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti z Hamiltonu (Ontário)]] m51hde4ve07q5vr0o0fcl0crlvif5wy 0 695347 8198216 8197441 2026-04-14T12:21:41Z Eryn Blaireová 2374 korektúra ďalšej state 8198216 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kozmická misia | názov misie = Artemis II | kozmická loď = [[Orion (kozmická loď)|Orion CM-003]] | znak = Artemis II patch.svg | volací znak = | posádka = [[Gregory Wiseman|Reid Wiseman]]<br/>[[Victor Glover]]<br/>[[Christina Kochová]]<br/>[[Jeremy Hansen]] | kozmodróm = [[Kennedyho vesmírne stredisko]] | raketa = [[Space Launch System]] | štart = [[1. apríl]] [[2026]], 22:35:12 [[UTC]]<br/>[[Kennedyho vesmírne stredisko|Kennedy]], [[Štartovací komplex 39 v Kennedy Space Center|LC-39B]] | pristátie = [[11. apríl]] [[2026]], 00:07:27 [[UTC]]<br/>[[Tichý oceán]] juhozápadne od [[San Diego|San Diega]] | trvanie = 9 dní, 1 hodina, 32 minút a 15 sekúnd | perigeum = | apogeum = | doba obehu = | inklinácia = | obehy = | vzdialenosť =694 481 míľ (1 117 659 km; 603 487 nmi) | maxrýchlosť = | maxzrýchlenie = | hmotnosť = | foto posádky = Artemis 2 Crew Portrait.jpg | popis = zľava: Christina Kochová, Victor Glover, Reid Wiseman, Jeremy Hansen | predchádzajúca = [[Súbor:Artemis I Patch.svg|30px|link=Artemis I]] [[Artemis I]] | nasledujúca = [[Artemis III]] | cospar = 2026-069A |servmodul=[[Európsky servisný modul|ESM-2]]}} [[Súbor:Artemis 2 map march 2023.jpg|náhľad|Plán misie Artemis II]] '''Artemis II''' (v minulosti označovaný ako '''Exploration Mission-2''', '''EM-2''') je druhý let rakety [[Space Launch System]] (SLS) a zároveň prvý pilotovaný let lode [[Orion (kozmická loď)|Orion]] v rámci [[program Artemis|programu Artemis]], ktorý realizuje [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]]. Na misii vykoná štvorčlenná americko-kanadská posádka lode Orion testovací oblet [[Mesiac]]a. Ide tak o prvú pilotovanú misiu od letu [[Apollo 17]] v roku [[1972]], ktorá bude mieriť ďalej ako na [[Nízka obežná dráha Zeme|nízku obežnú dráhu Zeme]]. Štart prebehol na prvý pokus [[1. apríl]]a [[2026]] (na Slovensku už bolo v tom čase [[2. apríl]]a). == Odklady štartu == Štart bol plánovaný najprv na máj [[2024]],<ref name="kosmonautix">{{Citácia periodika | priezvisko = Soukup | meno = Matěj | autor = | odkaz na autora = | titul = NASA letos jmenuje astronauty pro misi Artemis 2 | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2022/02/nasa-letos-jmenuje-astronauty-pro-misi-artemis-2/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2022-02-04 | dátum prístupu = 2023-04-03}}</ref> potom sa posunul na koniec roka 2024. Začiatkom roka 2024 však administrátor [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] [[Clarence William Nelson|Bill Nelson]] oznámil, že misia Artemis II sa odkladá z konca roka 2024 najskôr na september 2025. Dôvodom je niekoľko technických problémov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hošek | meno = Jiří | odkaz na autora = | titul = Gateway (leden 2024) | url = https://kosmonautix.cz/2024/01/gateway-leden-2024/ | dátum vydania = 2024-01-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-01-12 | vydavateľ = | miesto = | jazyk = česky }}</ref> Termín bol neskôr zmenený na 6. február 2026. Potom došlo k jeho odkladu o dva dni a napokon, po skúške odpočítavania spojenej s tankovaním rakety, až na marec 2026.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Majer | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = SLEDUJEME: Příprava na start mise Artemis II | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2026/01/28/sledujeme-priprava-na-start-mise-artemis-ii/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2026-01-28 | dátum prístupu = 2026-02-03 }}</ref> Štart misie [[Artemis II]] prebehol podľa plánu 1. apríla [[2026]], ako uvádza [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]]. Odpočítavanie k štartu sa začalo 30. marca 2026 o 16:44 EDT, pričom cieľový čas štartu bol stanovený na 18:24 EDT a v skutočnosti sa o niekoľko minút oneskoril. == Ciele == Cieľom misie je vykonať oblet Mesiaca po tzv. dráhe voľného návratu. [[Kozmická loď]] teda nevstúpi na obežnú dráhu okolo Mesiaca. Astronauti počas letu vykonajú kontrolu a testovanie systémov lode Orion.<ref name="kosmonautix" /> == Posádka == Posádku misie Artemis II tvoria štyria [[Kozmonaut|astronauti]]. Na základe dohody medzi [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] a [[Canadian Space Agency|Kanadskou kozmickou agentúrou]] tvoria posádku traja astronauti zo [[Spojené štáty|Spojených štátov]] a jeden z [[Kanada|Kanady]],<ref name="kosmonautix" /> pričom ich mená boli zverejnené [[3. apríl]]a [[2023]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Chang | meno = Kenneth | autor = | odkaz na autora = | titul = Latest Updates: NASA Introduces the 4 Astronauts of the Artemis II Moon Mission | periodikum = The New York Times | odkaz na periodikum = The New York Times | url = https://www.nytimes.com/live/2023/04/03/science/artemis-nasa-news | issn = 1553-8095 | vydavateľ = The New York Times Company | miesto = New York | dátum = 2023-04-03 | dátum prístupu = 2023-04-03 }}</ref> * {{Minivlajka|USA}} [[Gregory Wiseman|Reid Wiseman]] (2), [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] – [[Funkcia kozmonautov v posádkach|veliteľ]] * {{Minivlajka|USA}} [[Victor Glover]] (2), NASA – [[Funkcia kozmonautov v posádkach#Pilot|pilot]] * {{Minivlajka|USA}} [[Christina Kochová]] (2), NASA – [[Funkcia kozmonautov v posádkach#Letový špecialista|letová špecialistka]] * {{Minivlajka|Kanada}} [[Jeremy Hansen]] (1), [[Canadian Space Agency|CSA]] – [[Funkcia kozmonautov v posádkach#Letový špecialista|letový špecialista]] ''V zátvorkách je uvedený doterajší počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.'' == Prípravy na let == V januári 2023 dostala loď Orion určená pre misiu Artemis II trysku hlavného motora. Z exempláru Orionu z misie Artemis I sa po pristátí vymontovali [[Smerová anténa|smerové antény]], [[Prijímač GPS|prijímače GPS]], jednotky spracovania obrazu a inerciálne meracie jednotky. Následne boli namontované do kabíny Oriónu pre misiu Artemis II. Potom sa namontovali [[padák]]y a nafukovacie balóny pre pristátie, dvere bočného vstupného prielezu, bočné panely tepelnej ochrany a predný kryt na hornej časti kabíny. Nasledovala inštalácia [[tepelný štít|tepelného štítu]]. Všetky procesy boli prekladané testami. Servisný modul a neskôr aj modul pre posádku následne prešli akustickými testami. Mobilnú vypúšťaciu plošinu bolo potrebné opraviť po miernych poškodeniach, ktoré spôsobil štart [[Artemis I]]. V prvom štvrťroku 2023 jej pribudli aj laná a evakuačné koše pre prípad, že by posádka musela rýchlo uniknúť z rampy. V septembri 2023 dostala raketa SLS pre túto misiu svoje štyri motory [[RS-25]]. 19. septembra sa vydala z Utahu na Floridu vlaková sústava so segmentmi motorov [[Space Shuttle Solid Rocket Booster|SRB]] naplnenými palivom. 20. septembra sa posádka zúčastnila prvého nácviku štartovacieho dňa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = Jana | autor = Plauchová | odkaz na autora = Jana Plauchová | titul = ASTRIN - Artemis II – ako to s ňou vyzerá? | url = https://astrin.planetarium.sk/artemis-ii-ako-to-snou-vyzera-c071051 | vydavateľ = astrin.planetarium.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-12-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> NASA skúmala napr. problémy so vstupným poklopom do Orionu, ktorý sa pre posádku nejavil ako úplne bezpečný. Okrem toho technikov trápila aj erózia tepelného štítu zistená po bezpilotnom pristátí tejto kozmickej lode na Zemi. 20. novembra 2024 sa v raketovej montážnej hale [[Vehicle Assembly Building|VAB]] na Kennedyho vesmírnom stredisku začalo skladanie rakety [[Space Launch System|SLS]] pre misiu Artemis II. Zostavovanie začalo motormi [[Solid Rocket Boosters|SRB]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Začalo skládání SLS pro Artemis II | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2024/11/23/zacalo-skladani-sls-pro-artemis-ii/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2024-11-23 | dátum prístupu = 2024-12-03 }}</ref>, táto etapa trvala zhruba do konca februára nasledujúceho roka. 23. marca 2025 technici umiestnili medzi motory SRB centrálny stupeň rakety SLS. 2. apríla došlo k slávnostného odhaleniu emblému misie. Nasledovalo pripojenie adaptéra medzi najvrchnejším, užším stupňom rakety a širším spodným stupňom. Ten bol na raketu usadený na prelome apríla a mája. Orion bol v priebehu mája 2025 naplnený palivom a ďalšími látkami zaisťujúcimi jeho prevádzku. Prázdna zostala len nádrž na pitnú vodu, ktorej naplnenie prebehlo oveľa bližšie k dátumu prevozu na rampu. Neskôr sa na vrchol kozmickej lode pripojila [[Únikový systém|záchranná vežička]]. Do adaptéru spájajúceho Orion s raketou začali byť inštalované [[CubeSat|cubesaty]], ktoré poletia ako vedľajší náklad misie, podobne ako to bolo pri Artemis I. Koncom septembra 2025 posádka oznámila, že svoju loď pomenuje ''Integrity''. 19. októbra došlo k spojeniu Oriona prostredníctvom adaptéra s jeho nosnou raketou. Nasledovali ďalšie testy a po nich odstraňovanie prístupových rebríkov a plošín. 9. januára 2026 sa pre hotovú zostavu vybral transportér Crawler. Od 17. januára do 25. februára stál komplex kozmickej lode a rakety na [[Štartovací komplex 39 v Kennedy Space Center|štartovacom komplexe 39B]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Plauchová | meno = Jana | autor = | odkaz na autora = Jana Plauchová | titul = ASTRIN - Návrat ľudí k Mesiacu už vo februári tohto roka | url = https://astrin.planetarium.sk/navrat-ludi-k-mesiacu-uz-vo-februari-tohto-roka-c071189 | vydavateľ = astrin.planetarium.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-03 | jazyk = }}</ref> z ktorého predtým štartovali [[Space Shuttle|raketoplány]] a ešte predtým misie programu Apollo k Mesiacu. Na rampe prebehli dve skúšky odpočítavania spojené s tankovaním rakety. Táto skúška bola v pláne iba jedna, ale keďže prvá sa stretla s viacerými problémami, z ktorých najzávažnejší bol únik vodíka, 18. až 19. februára sa skúška opakovala. Tentoraz zostal únik vodíka v povolenej norme, ale došlo k prerušeniu toku tlakovacieho [[hélium|hélia]]. Tento problém sa nedá vyriešiť na rampe, a preto sa rozhodlo, že celá štartovacia zostava musí naspäť do haly VAB. Prevoz, pôvodne plánovaný na 24. február, sa kvôli zlému počasiu o jeden deň odložil. Tieto problémy spôsobili, že SLS neodštartovala ani v priebehu marca.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Houška | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Kosmotýdeník 701 (16. 2. – 22. 2.) | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2026/02/22/kosmotydenik-701-16-2-22-2/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2026-02-22 | dátum prístupu = 2026-02-27 }}</ref> Najbližšie možné termíny boli v apríli 2026.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Gembec | meno = Martin | autor = | odkaz na autora = | titul = 9. vesmírný týden 2026 | periodikum = astro.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.astro.cz/clanky/ukazy/9-vesmirny-tyden-2026.html | issn = | vydavateľ = Česká astronomická společnost | miesto = Ondřejov | dátum = 2026-02-22 | dátum prístupu = 2026-02-27 }}</ref> 21. marca sa komplex vrátil na rampu 39-B v rámci príprav na štart Artemis II.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hošek | meno = Jiří | autor = | odkaz na autora = | titul = Závod o návrat na Měsíc (březen 2026) | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2026/03/18/zavod-o-navrat-na-mesic-brezen-2026/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2026-03-18 | dátum prístupu = 2026-03-23 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Majer | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = SLEDUJEME: Příprava na start mise Artemis II | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2026/01/28/sledujeme-priprava-na-start-mise-artemis-ii/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2026-01-28 | dátum prístupu = 2026-03-23 }}</ref> 30. marca bolo spustené odpočítavanie pred štartom. == ESM == ESM (European Service Modul) je Európsky Servisný Modul, ktorý bol vytvorený spoluprácou krajín ESA pre misiu Artemis 2. Jeho hlavnou úlohou je zabezpečiť palivo, motory pre manévrovanie lode Orion, elektrinu, teplotu a životne dôležité funkcie pre posádku misie. EMS mal pri štarte<ref name="priebehletu">{{Citácia periodika | autor =ESA - European Space Agency | titul = Artemis II | periodikum = Science & Exploration | url = https://www.esa.int/Science_Exploration/Human_and_Robotic_Exploration/Orion/Artemis_II | vydavateľ = ESA - European Space Agency | dátum prístupu = 2026-04-10 }}</ref> * 8600 kg paliva pre motory * 240 kg pitnej vody * 30 kg dusíka * 90 kg kyslíka Jeho monitorovanie zabezpečuje 6 profesionálov priamo v centrále Houston a ďalší team v Holandsku. == Misia == [[Súbor:The Artemis II crew completing Post Insertion and Deorbit Preparation training (jsc2025e004086).jpg|náhľad|Posádka Artemis II trénuje v makete Orionu v januári 2025]] Misia Artemis II bola pilotovaným letovým testom, v ktorom štyria astronauti hodnotili výkon rakety [[Space Launch System]] (SLS) spolu s [[Orion (kozmická loď)|kozmickou loďou Orion]] a jej [[Európsky servisný modul|Európskym servisným modulom]] (ESM) v hlbokom vesmíre. Prvý deň misie strávili prevažne na vysokej obežnej dráhe Zeme, kde posádka vykonávala kontroly systémov. Orion fungoval na vysoko [[Vysoká eliptická dráha|eliptickej vysokej]] [[Obežná dráha|obežnej dráhe Zeme]] s dobou letu približne 24 hodín, čo umožnilo rozsiahle testovanie palubných systémov. Počas tejto fázy posádka vyhodnotila systémy podpory života a ďalšie kritické systémy kozmickej lode a vykonala demonštráciu stretnutia a priblíženia s použitím použitého medziľahlého kryogénneho pohonného stupňa (ICPS) ako cieľa. Po tom, čo manažéri misie NASA potvrdili funkčnosť Orionu, kozmická loď vykonala manéver TLI, aby opustila obežnú dráhu Zeme. Orion potom cestoval k Mesiacu po [[Dráha voľného návratu|trajektórii voľného návratu]], pričom obišiel [[Odvrátená strana Mesiaca|odvrátenú stranu]] a potom sa prirodzene vrátil k Zemi po trajektórii voľného návratu bez potreby ďalšieho pohonu pre spiatočný úsek letu. Je pozoruhodné, že posádka dostávala každý deň letu „budíky“ od riadiaceho strediska, čo je tradíciou NASA. <!-- od čias misií Apollo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NASA’s First Flight With Crew Important Step on Long-term Return to the Moon, Missions to Mars - NASA | url = https://www.nasa.gov/missions/artemis/nasas-first-flight-with-crew-important-step-on-long-term-return-to-the-moon-missions-to-mars/ | dátum vydania = 2025-04-08 | dátum prístupu = 2026-04-11 | jazyk = en-US}}</ref> Tieto signály pozostávali z hudby určenej na udržanie stabilného rytmu posádky a zvýšenie morálky a inšpiratívnych prejavov nahraných špeciálne pre let vrátane správ od astronautov Apolla [[Charlie Duke|Charlieho Dukea]] a [[Jim Lovell|Jima Lovella]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Artemis II Flight Day 5: Crew Starts Day with Suit Demo - NASA | url = https://www.nasa.gov/blogs/missions/2026/04/05/artemis-ii-flight-day-5-crew-starts-day-with-suit-demo/ | dátum vydania = 2026-04-05 | dátum prístupu = 2026-04-11 | jazyk = en-US}}</ref> pokiaľ viem, je to už od čias Gemini--> Trajektóriu misie Artemis II počas približne desaťdňového letu možno rozdeliť do niekoľkých kľúčových fáz:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Artemis II | url = https://www.esa.int/Science_Exploration/Human_and_Robotic_Exploration/Orion/Artemis_II | vydavateľ = www.esa.int | dátum prístupu = 2026-04-11 | jazyk = en}}</ref> === Štart === [[Súbor:Artemis II Ascent Graphic (Artemis II Mission Trajectory Final).jpg|náhľad|Kľúčové udalosti od štartu a výstupu do vesmíru]] Posádka dorazila do Kennedyho vesmírneho strediska 27. marca a odpočítavanie štartu sa začalo 30. marca. Misia štartovala na palube rakety SLS 1. apríla zo štartovacieho komplexu 39B Kennedyho vesmírneho strediska o 22:35:12 [[Koordinovaný svetový čas|UTC]] (18:35:12 [[Východné časové pásmo|EDT]], miestneho času na mieste štartu).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NASA's Artemis II Launch Mission Countdown Begins - NASA | url = https://www.nasa.gov/blogs/missions/2026/03/30/nasas-artemis-ii-launch-mission-countdown-begins/ | dátum vydania = 2026-03-30 | dátum prístupu = 2026-04-11 | jazyk = en-US}}</ref> Bol to prvý štart s posádkou z LC-39B od [[STS-116]] v roku 2006.<ref>https://www.theregister.com/2026/04/02/artemis_ii/</ref> Štyri hlavné motory [[RS-25]] na základnom stupni sa zapálili približne sedem sekúnd pred štartom; po potvrdení ich výkonu pri plnom výkone sa v čase T-0 zapálili [[Space Shuttle Solid Rocket Booster|posilňovače rakety]] na tuhé palivo, ktorých horenie nie je možné vypnúť, a počas prvých dvoch minút poskytovali väčšinu ťahu. V tomto sa štart SLS podobá štartu [[Space Shuttle|amerických raketoplánov]], z ktorých SLS vývojovo pochádza. Oddelenie bočných motorov sa uskutočnilo pri rýchlosti približne 5 000 km/h a vo výške 48 km. Bočné stupňe dopadli do Atlantického oceánu približne šesť minút po štarte a neboli vyzdvihnuté,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = In their own words: The Artemis II crew on the frenetic first hours of their flight | url = https://arstechnica.com/space/2025/10/in-their-own-words-the-artemis-ii-crew-on-the-frenetic-first-hours-of-their-flight/ | vydavateľ = Ars Technica | dátum vydania = 2025-10-01 | dátum prístupu = 2026-04-11 | jazyk = en | meno = Eric | priezvisko = Berger}}</ref> v čom sa ich použitie v programe Artemis zase líši od použitia v programe raketoplánov. [[Súbor:Artemis II Launch (NHQ20260401 admin 0025).jpg|náhľad|Artemis II štartuje zo štartovacieho komplexu 39B v Kennedyho vesmírnom stredisku NASA na Floride 1. apríla 2026]] Wiseman monitoroval štart z ľavého sedadla Orionu pri hlavných ovládacích prvkoch. Let bol plne automatizovaný a nebol potrebný žiadny zásah posádky, hoci Wiseman by v prípade potreby dokázal vydať príkaz na prerušenie letu. Centrálny stupeň horel približne osem minút pred oddelením, čím Orion zostal na vysoko eliptickej obežnej dráhe s [[Apogeum|apogeom]] približne 2 300 km, čo je takmer päťkrát vyššie ako [[Medzinárodná vesmírna stanica]], ale v suborbitálnom perigeu. Horný stupeň ICPS sa počas počiatočného výstupu nezapálil. Centrálny stupeň sa deštruktívnym spôsobom vrátil nad Tichý oceán približne dve hodiny po štarte.<ref>https://www.nasa.gov/wp-content/uploads/2026/01/artemis-ii-press-kit.pdf</ref> === Vysoká obežná dráha Zeme a kontrola systémov === [[Súbor:Artemis II Launch Abort System Jettison.png|náhľad|[[Únikový systém|Systém na prerušenie štartu]] po jeho odhodení, ako ho zaznamenala automatická kamera na palube ''Integrity'']] Hneď po vypnutí hlavného motora sa Kochová a Hansen odlepili zo svojich sedadiel, aby na palube kozmickej lode nastavili a otestovali základné systémy podpory života vrátane dávkovača vody, hasičských masiek a toalety.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = WATCH: NASA shares update on Artemis II mission around the moon, 2 days after launch | url = https://www.pbs.org/newshour/science/watch-live-nasa-shares-update-on-artemis-ii-mission-around-the-moon-2-days-after-launch | vydavateľ = PBS News | dátum vydania = 2026-04-03 | dátum prístupu = 2026-04-11 | jazyk = en | meno = -Marcia | priezvisko = Dunn | meno2 = Associated | priezvisko2 = Press}}</ref> Všetky systémy boli skontrolované (po tom, čo posádka vyriešila menšie problémy s toaletou a dávkovačom vody), takže manažéri im povolili zážih motora ICPS v apogeu, približne 50 minút po štarte, aby sa zvýšilo perigeum Orionu. Pred týmto zážihom bolo perigeum Orionu suborbitálne, čo bolo zámerné bezpečnostné opatrenie, ktoré by zabezpečilo prirodzený návrat v prípade veľkej poruchy. Zážih ICPS zdvihol perigeum z atmosféry a umiestnilo kozmickú loď na stabilnú [[Nízka obežná dráha Zeme|nízku obežnú dráhu Zeme]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = In their own words: The Artemis II crew on the frenetic first hours of their flight | url = https://arstechnica.com/space/2025/10/in-their-own-words-the-artemis-ii-crew-on-the-frenetic-first-hours-of-their-flight/ | vydavateľ = Ars Technica | dátum vydania = 2025-10-01 | dátum prístupu = 2026-04-11 | jazyk = en | meno = Eric | priezvisko = Berger}}</ref> Keď kozmická loď približne o hodinu neskôr dosiahla toto nové perigeum, vykonala 15-minútový manéver, aby zvýšila svoje ďalšie apogeum na 71 000 km (44 000 míľ), čím sa umiestnila na vysokú obežnú dráhu Zeme s obehom v trvaní 23,5 hodiny. Toto znamenalo, že prvýkrát pilotovaná kozmická loď vstúpila na vysokú obežnú dráhu Zeme bez toho, aby sa priamo presunula k Mesiacu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = In their own words: The Artemis II crew on the frenetic first hours of their flight | url = https://arstechnica.com/space/2025/10/in-their-own-words-the-artemis-ii-crew-on-the-frenetic-first-hours-of-their-flight/ | vydavateľ = Ars Technica | dátum vydania = 2025-10-01 | dátum prístupu = 2026-04-11 | jazyk = en | meno = Eric | priezvisko = Berger}}</ref> Po tomto manéveri, ktorý spotreboval takmer všetko palivo v ICPS, sa Orion a ESM oddelili od horného stupňa. Posádka potom vykonala nácvik „operácií priblíženia“ s použitím ICPS ako cieľa. Počas približne 70 minút Glover, ktorý teraz sedel na ľavom sedadle Orionu, prevzal manuálne riadenie kozmickej lode a vykonal sériu manévrov na vyhodnotenie vlastností ovládania a precvičenie techník pre budúce [[Dokovanie a kotvenie kozmickej lode|dokovacie operácie]]. ICPS bol vybavený dokovacím cieľom, ktorý umožňoval testy schopnosti Orionu manuálne manévrovať vzhľadom na inú kozmickú loď pomocou palubných navigačných senzorov a malých motorčekov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Artemis II Flight Update: Proximity Operations Complete, Perigee Raise Burn Up Next - NASA | url = https://www.nasa.gov/blogs/missions/2026/04/01/artemis-ii-flight-update-proximity-operations-complete-perigee-raise-burn-up-next/ | dátum vydania = 2026-04-01 | dátum prístupu = 2026-04-11 | jazyk = en-US}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Key Test Drive of Orion on NASA’s Artemis II to Aid Future Missions - NASA | url = https://www.nasa.gov/humans-in-space/key-test-drive-of-orion-on-nasas-artemis-ii-to-aid-future-missions/ | dátum vydania = 2024-03-20 | dátum prístupu = 2026-04-11 | jazyk = en-US}}</ref> Po demonštrácii sa Orion vrátil do automatického riadenia, zatiaľ čo ICPS vykonal deorbitálny zžih pre [[Vstup do atmosféry|návrat]] nad Tichým oceánom,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = In their own words: The Artemis II crew on the frenetic first hours of their flight | url = https://arstechnica.com/space/2025/10/in-their-own-words-the-artemis-ii-crew-on-the-frenetic-first-hours-of-their-flight/ | vydavateľ = Ars Technica | dátum vydania = 2025-10-01 | dátum prístupu = 2026-04-11 | jazyk = en | meno = Eric | priezvisko = Berger}}</ref> pričom počas tejto fázy vypustil svoje zdieľané družice [[CubeSat]].<ref>https://www.nasa.gov/wp-content/uploads/2026/01/artemis-ii-press-kit.pdf</ref> Podobone ako centrálny stupeň, aj ICPS po dokončení manévra vstúpil do zemskej atmosféry, kde zhorel. Po týchto operáciách posádka prekonfigurovala kabínu pre vesmírny let, nastavila si zotrvačník, použila ho na vykonanie záťažového testu [[Systém na podporu života|systému podpory života]] prostredníctvom fyzickej aktivity a potom sa navečerala.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = In their own words: The Artemis II crew on the frenetic first hours of their flight | url = https://arstechnica.com/space/2025/10/in-their-own-words-the-artemis-ii-crew-on-the-frenetic-first-hours-of-their-flight/ | vydavateľ = Ars Technica | dátum vydania = 2025-10-01 | dátum prístupu = 2026-04-11 | jazyk = en | meno = Eric | priezvisko = Berger}}</ref> Prvá spánková perióda bola rozdelená na dva štvorhodinové segmenty, ktoré boli prerušené, aby posádka mohla monitorovať 43-sekundový zážih motora na Európskom servisnom module. Ten opäť zdvihol perigeum kozmickej lode, aby sa pripravil na manéver, ktorý pošle Orion k Mesiacu (TLI). Po zapaľovaní sa astronauti vrátili do režimu spánku, zatiaľ čo manažéri NASA pred schválením manévru TLI kontrolovali výkon kozmickej lode. === Odlet k Mesiacu === [[Súbor:Earth From the Perspective of Artemis II.jpg|náhľad|''[[Hello, World (fotografia)|Hello, World]]'' fotografia sveta, ktorú urobil Wiseman z ''Integrity'' po prechode na dráhu k Mesiacu, zobrazuje celú Zem s jej nočnou stranou osvetlenou Mesiacom]] V druhý deň letu, po dokončení operácií na vysokej obežnej dráhe Zeme a kontrol systému, Orion vykonal 5-minútový a 49-sekundový zážih TLI s použitím hlavného motora [[AJ10]] európskeho modulu ESM. Toto bolo jediné použitie tohto hlavného motora počas misie; následné manévre vykonalo osem menších sekundárnych motorov [[R-4D]]. Zážih spotreboval približne 450 kg [[Hypergolické palivo|hypergolického paliva]] a umiestnil kozmickú loď na [[Dráha voľného návratu|trajektóriu voľného návratu]] okolo Mesiaca. Vďaka tomu jej po zvyšok misie stačili už len menšie korekcie kurzu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NASA's Artemis II crew now on their way to the moon after engine burn | url = https://www.floridatoday.com/story/tech/science/space/2026/04/02/artemis-ii-decision-time-nasa-to-make-call-on-heading-to-moon/89437376007/ | vydavateľ = Florida Today | dátum prístupu = 2026-04-11 | jazyk = en-US | meno = Brooke | priezvisko = Edwards}}</ref> V tretí deň letu mala prebehnúť prvá z troch plánovaných korekcií trajektórie odletu. Po tom, čo riadiace stredisko misie zistilo, že kozmická loď je už na priaznivej trajektórii, sa zrušila ako zbytočná. Posádka tiež narazila na problém s [[Vesmírna toaleta|vesmírnou toaletou]]. Moč zamrzol vo vetracích potrubiach, čo zabránilo jeho vypusteniu do vesmíru. Problém bol vyriešený pomocou ohrievačov vetracích potrubí a otáčaním kozmickej lode, aby bol vetrací otvor vystavený slnečnému žiareniu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Artemis II astronauts have toilet trouble on Moon mission | url = https://www.bbc.com/news/articles/c87wy05wr4no | vydavateľ = www.bbc.com | dátum vydania = 2026-04-05 | dátum prístupu = 2026-04-11 | jazyk = en-GB}}</ref> V štvrtý deň letu sa Kochová a Hansen striedali v manuálnom ovládaní kozmickej lode, aby vyhodnotili jej fungovanie v hlbokom vesmíre. Počas 41 minút testovali dva režimy riadenia dýzy (šesť stupňov voľnosti a tri stupne voľnosti), aby poskytli inžinierom ďalšie údaje a perspektívy o ovládateľnosti kozmickej lode.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Artemis II Flight Day 4: Crew Completes Manual Piloting Demonstration - NASA | url = https://www.nasa.gov/blogs/missions/2026/04/04/artemis-ii-flight-day-4-crew-completes-manual-piloting-demonstration/ | dátum vydania = 2026-04-04 | dátum prístupu = 2026-04-11 | jazyk = en-US}}</ref> V piaty deň letu vykonal Orion 17+1⁄2 sekundový korekčný zážih, aby spresnil svoju dráhu k Mesiacu. Z troch plánovaných korekčných zážihov bol tento jediný, ktorý sa napokon vykonal. Posádka si tiež otestovala svoje obleky [[Program Artemis|Orion Crew Survival System]] a poradila sa s riadiacim strediskom, aby skontrolovala ciele na mesačnom povrchu na pozorovanie a fotografovanie počas preletu a dokončila techniky pozorovania.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Artemis II Flight Day 5: Crew Demos Suits, Readies for Lunar Flyby - NASA | url = https://www.nasa.gov/blogs/missions/2026/04/05/artemis-ii-flight-day-5-crew-demos-suits-readies-for-lunar-flyby/ | dátum vydania = 2026-04-05 | dátum prístupu = 2026-04-11 | jazyk = en-US}}</ref> === Prelet okolo Mesiaca a spiatočný let === {{na úpravu}} [[Súbor:Orion in the Spotlight (art002e009566).jpg|náhľad|''Integrity'' sa blíži k Mesiacu, 6. apríla]] V 6. deň letu Orion vstúpil do sféry vplyvu Mesiaca, kde sa dominantnou silou formujúcou jeho trajektóriu stala mesačná gravitácia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Artemis II Flight Day 5: Correction Burn Complete - NASA | url = https://www.nasa.gov/blogs/missions/2026/04/05/artemis-ii-flight-day-5-correction-burn-complete/ | dátum vydania = 2026-04-05 | dátum prístupu = 2026-04-11 | jazyk = en-US}}</ref> Orion preletel Mesiac s najbližším priblížením približne 6 545 km (4 067 míľ; 3 534 námorných míľ) od odvráteného povrchu Mesiaca o 23:00 UTC 6. apríla. Jeho najväčšia vzdialenosť od Zeme bola 406 771 km (252 756 míľ; 219 639 námorných míľ) o 23:02 UTC a prekonal rekord [[Apollo 13|Apolla 13]] s 400 171 km (248 655 míľ; 216 075 námorných míľ) ako najvzdialenejšia misia s posádkou od Zeme o 17:56 UTC.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Artemis II Flight Day 6: Crew Ready for Lunar Flyby - NASA | url = https://www.nasa.gov/blogs/missions/2026/04/06/artemis-ii-flight-day-6-crew-ready-for-lunar-flyby/ | dátum vydania = 2026-04-06 | dátum prístupu = 2026-04-11 | jazyk = en-US}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NASA Artemis 2 astronauts to make historic moon flyby today. Here's what to expect hour by hour (timeline) | url = https://www.space.com/space-exploration/artemis/nasa-artemis-2-astronauts-to-make-historic-moon-flyby-today-heres-what-to-expect-hour-by-hour-timeline | vydavateľ = Space | dátum vydania = 2026-04-06 | dátum prístupu = 2026-04-11 | jazyk = en | meno = Tariq Malik last | priezvisko = updated}}</ref> Keď posádka prelietavala za Mesiacom, Orion zažil plánovanú stratu signálu na 40 minút, ktorá začala o 22:46 UTC, a signály zo Zeme obnovil o 23:24 UTC.<ref>{{Citácia periodika|titul=NASA loses communication with Artemis 2 astronauts: What to know|url=https://www.newsweek.com/artemis-2-astronauts-nasa-moon-live-mission-launch-11789404|periodikum=Newsweek|dátum prístupu=2026-04-11|jazyk=en}}</ref> Počas preletu posádka pozorovala dva nemenované krátery, ktoré navrhla pomenovať ''[[Integrity (kráter)|Integrity]]'' podľa ich kozmickej lode a ''[[Carroll (kráter)|Carroll]]'' podľa Wisemanovej zosnulej manželky, ktorá zomrela na rakovinu v roku 2020. [[Súbor:Artemis II in Eclipse.jpg|náhľad|Posádka zachytila ​​zatmenie Slnka, pri ktorom Mesiac zakrýval Slnko.]] Po výpadku prúdu Orion zažil [[zatmenie Slnka]]. Trvalo 57 minút, od 01:35 UTC do 02:32 UTC. Posádka si nasadila [[Solárne okuliare|okuliare na zatmenie]], kým Slnko úplne nebolo zakryté, po čom pozorovala [[Slnečná koróna|slnečnú korónu]], ako aj „impaktné záblesky“ [[Meteoroid|meteoroidov]] dopadajúcich na tmavú časť Mesiaca. Vedľa koróny boli viditeľné hviezdy a planéty vrátane Venuše, Marsu, Saturnu a Merkúra, ako aj [[zemský svit]] osvetľujúci Mesiac.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 'Unreal' solar eclipse: Artemis 2 crew just saw one of the rarest sights in spaceflight history | url = https://www.space.com/space-exploration/artemis/unreal-solar-eclipse-artemis-2-crew-just-saw-one-of-the-rarest-sights-in-spaceflight-history | vydavateľ = Space | dátum vydania = 2026-04-07 | dátum prístupu = 2026-04-11 | jazyk = en | meno = Daisy Dobrijevic | priezvisko = published}}</ref> V 7. deň letu Orion a jeho posádka opustili sféru vplyvu Mesiaca a začali svoj návrat na Zem po trajektórii voľného návratu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Artemis II Map - NASA | url = https://www.nasa.gov/missions/artemis/artemis-ii-map/ | dátum vydania = 2023-02-28 | dátum prístupu = 2026-04-11 | jazyk = en-US}}</ref> Posádka uskutočnila 15-minútový zvukový hovor s astronautmi NASA [[Jessica Meir|Jessicou Meirovou]], [[Jack Hathaway|Jackom Hathawayom]] a [[Chris Williams|Chrisom Williamsom]] a astronautkou ESA [[Sophie Adenot|Sophie Adenotovou]] na palube [[Medzinárodná vesmírna stanica|Medzinárodnej vesmírnej stanice]] a poukázala na to, že spolu sa stali ľuďmi, ktorí boli od seba najvzdialenejší. Následne, kým boli spomienky na prelet ešte čerstvé, informovali vedeckých pracovníkov NASA o svojich pozorovaniach Mesiaca.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NASA’s Artemis II moon mission astronauts make first-ever ‘ship to ship’ call to ISS | url = https://www.scientificamerican.com/article/in-a-first-artemis-ii-moon-astronauts-make-ship-to-ship-call-to-iss/ | vydavateľ = Scientific American | dátum prístupu = 2026-04-11 | jazyk = en | meno = Jackie Flynn | priezvisko = Mogensen}}</ref> Zvyšok dňa zahŕňal striedavé prestávky na odpočinok pred konečnými prípravami na návrat. Deň sa skončil 15-sekundovým korekčným horením trajektórie, prvým z troch, ktoré spresnili dráhu kozmickej lode smerom k Zemi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Artemis II Flight Day 10: Crew Completes Final Burn Before Splashdown - NASA | url = https://www.nasa.gov/blogs/missions/2026/04/10/artemis-ii-flight-day-10-crew-completes-final-burn-before-splashdown/ | dátum vydania = 2026-04-10 | dátum prístupu = 2026-04-11 | jazyk = en-US}}</ref> V 8. deň letu bol plánovaný test manuálneho ovládania, ktorý vykonali Wiseman a Glover, zrušený, aby riadiaci mohli vykonať dodatočné testovanie pohonného systému Orionu. Táto zmena umožnila inžinierom zhromaždiť údaje o malom úniku hélia v ESM a lepšie charakterizovať jeho správanie počas letu. Hoci únik neovplyvnil bezpečnosť misie, očakáva sa, že údaje pomôžu pri úpravách pohonného systému pre budúce misie Artemis. Plánovaná demonštrácia radiačného tienenia kozmickej lode bola tiež zrušená.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Artemis II Flight Day 8: Crew Conducts Key Tests on Return to Earth - NASA | url = https://www.nasa.gov/blogs/missions/2026/04/08/artemis-ii-flight-day-8-crew-conducts-key-tests-on-return-to-earth/ | dátum vydania = 2026-04-08 | dátum prístupu = 2026-04-11 | jazyk = en-US}}</ref> V 9. deň letu vykonal Orion 9-sekundový korekčný test trajektórie, aby spresnil svoju spiatočnú dráhu na Zem. Zvyšok dňa bol venovaný prevažne prípravám kabíny, pričom posádka ukladala vybavenie, inštalovala si sedadlá a preverovala postupy návratu do atmosféry pred pristátím.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Artemis II Flight Day 9: Second Return Correction Burn Complete - NASA | url = https://www.nasa.gov/blogs/missions/2026/04/10/artemis-ii-flight-day-9-second-return-correction-burn-complete/ | dátum vydania = 2026-04-10 | dátum prístupu = 2026-04-11 | jazyk = en-US}}</ref> V 10. deň letu vykonal Orion 8-sekundový korekčný test trajektórie, čo bolo posledné spustenie modulu ESM pred jeho odhodením pred návratom do atmosféry.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Artemis II Flight Day 10: Crew Completes Final Burn Before Splashdown - NASA | url = https://www.nasa.gov/blogs/missions/2026/04/10/artemis-ii-flight-day-10-crew-completes-final-burn-before-splashdown/ | dátum vydania = 2026-04-10 | dátum prístupu = 2026-04-11 | jazyk = en-US}}</ref> NASA uviedla, že misia spotrebovala menej ako polovicu paliva na palube modulu ESM. Po oddelení motory na module posádky bežali 19 sekúnd, aby ho odtlačili od modulu ESM a uviedli ho do správneho uhla pre návrat.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Artemis II Flight Day 10: Live Re-Entry Updates - NASA | url = https://www.nasa.gov/blogs/missions/2026/04/10/artemis-ii-flight-day-10-re-entry-live-updates/ | dátum vydania = 2026-04-10 | dátum prístupu = 2026-04-11 | jazyk = en-US}}</ref> === Návrat a pristátie === [[Súbor:Artemis II Recovery (NHQ202604100018).jpg|náhľad|''Integrity'' sa chystá pristáť na hladine Tichého oceánu]] V 10. deň letu sa ''Integrity'' vrátila do zemskej atmosféry maximálnou rýchlosťou približne 24 661 míľ za hodinu (36 169 ft/s; 39 688 km/h; 11 km/s), než začala spomaľovať.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Four astronauts are back home after a daring ride around the Moon | url = https://arstechnica.com/space/2026/04/four-astronauts-are-back-home-after-a-daring-ride-around-the-moon/ | vydavateľ = Ars Technica | dátum vydania = 2026-04-11 | dátum prístupu = 2026-04-11 | jazyk = en | meno = Stephen | priezvisko = Clark}}</ref> Táto maximálna rýchlosť, hoci je vyššia, ako sa bežne pozoruje pri misiách na obežnú dráhu Zeme, je porovnateľná s rýchlosťou dosiahnutou počas lunárnych misií [[Program Apollo|programu Apollo]].<ref>https://www.nasa.gov/wp-content/uploads/2023/04/sp-4029.pdf</ref> Misia pôvodne plánovala použiť „[[Zrýchlený kĺzavý let|preskočený návrat]]“, krátky ponor do horných vrstiev atmosféry na generovanie vztlaku, rozptýlenie energie a zlepšenie presnosti pristátia, ale toto bolo nahradené strmším profilom vstupu po erózii tepelného štítu pozorovanej počas Artemis I.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Orion Spacecraft to Test New Entry Technique on Artemis I Mission - NASA | url = https://www.nasa.gov/missions/orion-spacecraft-to-test-new-entry-technique-on-artemis-i-mission/ | dátum vydania = 2021-04-08 | dátum prístupu = 2026-04-11 | jazyk = en-US}}</ref> K pristátiu došlo 11. apríla 2026 o 00:07:27 UTC (10. apríla o 17:07:27 [[Pacifické časové pásmo|PDT]]) v Tichom oceáne neďaleko [[San Diego (Kalifornia)|San Diega]] v Kalifornii, kde [[United States Navy|americké námorníctvo]] vyzdvihlo posádku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Artemis II Flight Day 10: Live Re-Entry Updates - NASA | url = https://www.nasa.gov/blogs/missions/2026/04/10/artemis-ii-flight-day-10-re-entry-live-updates/ | dátum vydania = 2026-04-10 | dátum prístupu = 2026-04-11 | jazyk = en-US}}</ref> Videozáznam pristátia a vyzdvihnutia poskytol upravený výskumný stroj [[NASA Martin RB-57F Canberra N926NA]] (NASA 926).<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ADS-B Exchange - track aircraft live | url = https://globe.adsbexchange.com/?icao=acd5a1 | vydavateľ = globe.adsbexchange.com | dátum prístupu = 2026-04-11}}</ref> [[Súbor:Integrity Capsule in the Sea with Navy Helping.jpg|náhľad|Kapsula Artemis II ''Integrity'' v Tichom oceáne pri pobreží [[San Diego (Kalifornia)|San Diega]]; potápači námorníctva pomáhajú posádke dostať sa na „prednú plošinu“ (vľavo), [[Čln|nafukovací čln]], z ktorého sú posádkoví členovia vyzdvihovaní do vrtuľníkov, a oranžový stabilizačný obojok obopínajúci kapsulu ''Integrity'', ktorý má za úlohu zvýšiť jej stabilitu.<ref>{{Citácia periodika|titul=How Recovery Personnel Will Secure Artemis II Capsule at Sea After Splashdown|url=https://www.nytimes.com/2026/04/10/science/artemis-ii-splashdown-recovery.html|periodikum=The New York Times|dátum=2026-04-11|dátum prístupu=2026-04-11|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Ashley|priezvisko=Ahn}}</ref>]] NASA 7. apríla 2026 (7. deň letu) potvrdila, že [[USS John P. Murtha|USS ''John P. Murtha'']] opustila svoj domovský prístav na námornej základni San Diego a presunula sa na miesto vyzdvihnutia.<ref name=":0" /> Modifikovaný [[Cessna 208 Caravan]] (N97826), ktorý vlastní správca spoločnosti Atel Leasing Corp, krúžil okolo miesta pristátia a poskytoval živý letecký pohľad na pristátie. Tento Cessna 208 bol použitý aj počas štartu raketového systému Space Launch System.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ADS-B Exchange - track aircraft live | url = https://globe.adsbexchange.com/?icao=ada41a | vydavateľ = globe.adsbexchange.com | dátum prístupu = 2026-04-11}}</ref> Na pomoc pri záchrane a zobrazovaní pristátia na palube nasadilo [[United States Navy|americké námorníctvo]] a [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] viac ako 7 lietadiel [[Sikorsky S-70|Sikorsky H-60 ​​Black Hawk]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ADS-B Exchange - track aircraft live | url = https://globe.adsbexchange.com/ | vydavateľ = globe.adsbexchange.com | dátum prístupu = 2026-04-11}}</ref> Po opustení posádky námorníctvo vyzdvihlo kapsulu Orion a astronauti podstúpili lekárske vyšetrenie. Taktiež majú naplánované absolvovanie funkčných testov po pristátí, vrátane prekážkovej dráhy a simulovaného výstupu do vesmíru, aby sa posúdilo, ako rýchlo sa dokážu adaptovať na gravitáciu po misii a v rámci prípravy na [[Ľudská misia na Mars|budúce operácie na Marse]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NASA’s Artemis II Rollout and Mission Overview News Conference (Jan. 16, 2026) | url = https://www.youtube.com/watch?v=Pn9lZtMXFxQ | dátum vydania = 2026-01-16 | dátum prístupu = 2026-04-11 | priezvisko = NASA}}</ref> == Zaujímavosti == * MER ( Mission Evaluation Room) je miestnosť hneď vedľa slávneho kontrolného centra v Houstone. Z kontrolného centra letoví kontrolóri-dispečeri zasielajú príkazy na kontrolu misie. V miestnosti MER špecialisti monitorujú detaily, analyzujú stavy a radia pri rozhodovaní dispečerom. V miestnosti MER pracuje viac ako 200 špecialistov z NASA, Lockheed Martin, ESA a Airbus na 3 zmeny. Celkove je v miestnosti MER 24 konzol a Európania pracujú na šiestich z nich, čo predstavuje štvrtinu MER. * Na palube Orionu a ESM je cca 12 km káblov, pričom väčšinou ide o optickú kabeláž. * Maximálna vzdialenosť modulu Orion od Zeme bola 406 771 km, čo bola najväčšia vzdialenosť, v akej dovtedy letela ľudská posádka. Misia Artemis 2 tak prekonala dovtedy platný rekord posádky Apollo 13, čo bolo 400 171km. * ESM sa pred vstupom do atmosféry Zeme odpojí od modulu posádky a bezpečne zhorí v atmosfére Zeme * Vojenské plavidlo USS John P. Murtha vyplávalo zo svojho prístavu v San Diego smerom k plánovanému miestu pristátia v Pacifiku už siedmy deň letu misie Artemis 2. Maximálna rýchlosť plavidla USS John Murtha je iba okolo 41km/h, ale modul s posádkou vstúpi do atmosféry Zeme rýchlosťou okolo 11 km/s * Teplota štítu dosahuje okolo 2 760 °C. * Padáky majú v posledných minútach pred pádom do vody spomaliť rýchlosť modulu s posádkou na približne 30 km/h. * Komunikácia medzi Orion Artemis II a Zemou je zabezpečená cez optický systém O2O. Na palube Orionu je malý teleskop (100 mm) upevnený na dvoch kardanových závesoch. Optický systém je podstatne ľahší ako klasické rádiové spojenie. Teleskop využíva laserové lúče, modem a kontrolnú elektroniku, ktorá zabezpečuje spojenie medzi posádkou a pozemnými stanicami na území štátov Kalifornia a Nové Mexiko. Uplink smerom na Zem je do 260 mbps. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.nasa.gov/artemis-ii Oficiálna stránka]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} {{eng icon}} * [https://kosmonautix.cz/2023/04/cesta-k-artemis-ii-ohlednuti-za-1-ctvrtletim-a-vyhled-na-2-ctvrtleti-2023/ Cesta k Artemis II : ohlédnutí za 1. čtvrtletím a výhled na 2. čtvrtletí 2023] – prehľad na webe Kosmonautix.cz {{ces icon}} * {{kosmonautix.cz téma|artemis-ii}} == Zdroj == {{preklad|cs|Artemis II|22600256}} {{Program Artemis}} {{Lety kozmických lodí Orion}} [[Kategória:Program Artemis]] [[Kategória:Orion (kozmická loď)]] [[Kategória:Pilotované kozmické lety k Mesiacu]] 5nfqxd5u7q1btdg412j9ornez6ubkzv 8198258 8198216 2026-04-14T13:04:37Z Teslaton 12161 - míle a námorné míle, v eur. kontexte nejde o relevantné jednotky, IB, wl., typografia 8198258 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kozmická misia | názov misie = Artemis II | kozmická loď = [[Orion (kozmická loď)|Orion CM-003]] | znak = Artemis II patch.svg | volací znak = | posádka = [[Gregory Wiseman|Reid Wiseman]]<br/>[[Victor Glover]]<br/>[[Christina Kochová]]<br/>[[Jeremy Hansen]] | kozmodróm = [[Kennedyho vesmírne stredisko]] | raketa = [[Space Launch System]] | štart = [[1. apríl]] [[2026]], 22:35:12 [[UTC]]<br/>[[Kennedyho vesmírne stredisko|Kennedy]], [[Štartovací komplex 39 v Kennedy Space Center|LC-39B]] | pristátie = [[11. apríl]] [[2026]], 00:07:27 [[UTC]]<br/>[[Tichý oceán]] juhozápadne od [[San Diego (Kalifornia)|San Diega]] | trvanie = 9 dní, 1 hodina, 32 minút a 15 sekúnd | perigeum = | apogeum = 406 771 km | doba obehu = | inklinácia = | obehy = | vzdialenosť = 1 117 659 km {{break}} (celková dĺžka letu) | maxrýchlosť = | maxzrýchlenie = | hmotnosť = | foto posádky = Artemis 2 Crew Portrait.jpg | popis = zľava: Christina Kochová, Victor Glover, Reid Wiseman, Jeremy Hansen | predchádzajúca = [[Súbor:Artemis I Patch.svg|30px|link=Artemis I]] [[Artemis I]] | nasledujúca = [[Artemis III]] | cospar = 2026-069A |servmodul=[[Európsky servisný modul|ESM-2]]}} [[Súbor:Artemis 2 map march 2023.jpg|náhľad|Plán misie Artemis II]] '''Artemis II''' (v minulosti označovaný ako '''Exploration Mission-2''', '''EM-2''') je druhý let rakety [[Space Launch System]] (SLS) a zároveň prvý pilotovaný let lode [[Orion (kozmická loď)|Orion]] v rámci [[program Artemis|programu Artemis]], ktorý realizuje [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]]. Na misii vykoná štvorčlenná americko-kanadská posádka lode Orion testovací oblet [[Mesiac]]a. Ide tak o prvú pilotovanú misiu od letu [[Apollo 17]] v roku [[1972]], ktorá bude mieriť ďalej ako na [[Nízka obežná dráha Zeme|nízku obežnú dráhu Zeme]]. Štart prebehol na prvý pokus [[1. apríl]]a [[2026]] (na Slovensku už bolo v tom čase [[2. apríl]]a). == Odklady štartu == Štart bol plánovaný najprv na máj [[2024]],<ref name="kosmonautix">{{Citácia periodika | priezvisko = Soukup | meno = Matěj | autor = | odkaz na autora = | titul = NASA letos jmenuje astronauty pro misi Artemis 2 | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2022/02/nasa-letos-jmenuje-astronauty-pro-misi-artemis-2/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2022-02-04 | dátum prístupu = 2023-04-03}}</ref> potom sa posunul na koniec roka 2024. Začiatkom roka 2024 však administrátor [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] [[Clarence William Nelson|Bill Nelson]] oznámil, že misia Artemis II sa odkladá z konca roka 2024 najskôr na september 2025. Dôvodom je niekoľko technických problémov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hošek | meno = Jiří | odkaz na autora = | titul = Gateway (leden 2024) | url = https://kosmonautix.cz/2024/01/gateway-leden-2024/ | dátum vydania = 2024-01-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-01-12 | vydavateľ = | miesto = | jazyk = česky }}</ref> Termín bol neskôr zmenený na 6. február 2026. Potom došlo k jeho odkladu o dva dni a napokon, po skúške odpočítavania spojenej s tankovaním rakety, až na marec 2026.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Majer | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = SLEDUJEME: Příprava na start mise Artemis II | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2026/01/28/sledujeme-priprava-na-start-mise-artemis-ii/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2026-01-28 | dátum prístupu = 2026-02-03 }}</ref> Štart misie [[Artemis II]] prebehol podľa plánu 1. apríla [[2026]], ako uvádza [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]]. Odpočítavanie k štartu sa začalo 30. marca 2026 o 16:44 EDT, pričom cieľový čas štartu bol stanovený na 18:24 EDT a v skutočnosti sa o niekoľko minút oneskoril. == Ciele == Cieľom misie je vykonať oblet Mesiaca po tzv. dráhe voľného návratu. [[Kozmická loď]] teda nevstúpi na obežnú dráhu okolo Mesiaca. Astronauti počas letu vykonajú kontrolu a testovanie systémov lode Orion.<ref name="kosmonautix" /> == Posádka == Posádku misie Artemis II tvoria štyria [[Kozmonaut|astronauti]]. Na základe dohody medzi [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] a [[Canadian Space Agency|Kanadskou kozmickou agentúrou]] tvoria posádku traja astronauti zo [[Spojené štáty|Spojených štátov]] a jeden z [[Kanada|Kanady]],<ref name="kosmonautix" /> pričom ich mená boli zverejnené [[3. apríl]]a [[2023]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Chang | meno = Kenneth | autor = | odkaz na autora = | titul = Latest Updates: NASA Introduces the 4 Astronauts of the Artemis II Moon Mission | periodikum = The New York Times | odkaz na periodikum = The New York Times | url = https://www.nytimes.com/live/2023/04/03/science/artemis-nasa-news | issn = 1553-8095 | vydavateľ = The New York Times Company | miesto = New York | dátum = 2023-04-03 | dátum prístupu = 2023-04-03 }}</ref> * {{Minivlajka|USA}} [[Gregory Wiseman|Reid Wiseman]] (2), [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] – [[Funkcia kozmonautov v posádkach|veliteľ]] * {{Minivlajka|USA}} [[Victor Glover]] (2), NASA – [[Funkcia kozmonautov v posádkach#Pilot|pilot]] * {{Minivlajka|USA}} [[Christina Kochová]] (2), NASA – [[Funkcia kozmonautov v posádkach#Letový špecialista|letová špecialistka]] * {{Minivlajka|Kanada}} [[Jeremy Hansen]] (1), [[Canadian Space Agency|CSA]] – [[Funkcia kozmonautov v posádkach#Letový špecialista|letový špecialista]] ''V zátvorkách je uvedený doterajší počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.'' == Prípravy na let == V januári 2023 dostala loď Orion určená pre misiu Artemis II trysku hlavného motora. Z exempláru Orionu z misie Artemis I sa po pristátí vymontovali [[Smerová anténa|smerové antény]], [[Prijímač GPS|prijímače GPS]], jednotky spracovania obrazu a inerciálne meracie jednotky. Následne boli namontované do kabíny Oriónu pre misiu Artemis II. Potom sa namontovali [[padák]]y a nafukovacie balóny pre pristátie, dvere bočného vstupného prielezu, bočné panely tepelnej ochrany a predný kryt na hornej časti kabíny. Nasledovala inštalácia [[tepelný štít|tepelného štítu]]. Všetky procesy boli prekladané testami. Servisný modul a neskôr aj modul pre posádku následne prešli akustickými testami. Mobilnú vypúšťaciu plošinu bolo potrebné opraviť po miernych poškodeniach, ktoré spôsobil štart [[Artemis I]]. V prvom štvrťroku 2023 jej pribudli aj laná a evakuačné koše pre prípad, že by posádka musela rýchlo uniknúť z rampy. V septembri 2023 dostala raketa SLS pre túto misiu svoje štyri motory [[RS-25]]. 19. septembra sa vydala z Utahu na Floridu vlaková sústava so segmentmi motorov [[Space Shuttle Solid Rocket Booster|SRB]] naplnenými palivom. 20. septembra sa posádka zúčastnila prvého nácviku štartovacieho dňa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = Jana | autor = Plauchová | odkaz na autora = Jana Plauchová | titul = ASTRIN - Artemis II – ako to s ňou vyzerá? | url = https://astrin.planetarium.sk/artemis-ii-ako-to-snou-vyzera-c071051 | vydavateľ = astrin.planetarium.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-12-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> NASA skúmala napr. problémy so vstupným poklopom do Orionu, ktorý sa pre posádku nejavil ako úplne bezpečný. Okrem toho technikov trápila aj erózia tepelného štítu zistená po bezpilotnom pristátí tejto kozmickej lode na Zemi. 20. novembra 2024 sa v raketovej montážnej hale [[Vehicle Assembly Building|VAB]] na Kennedyho vesmírnom stredisku začalo skladanie rakety [[Space Launch System|SLS]] pre misiu Artemis II. Zostavovanie začalo motormi [[Solid Rocket Boosters|SRB]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Začalo skládání SLS pro Artemis II | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2024/11/23/zacalo-skladani-sls-pro-artemis-ii/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2024-11-23 | dátum prístupu = 2024-12-03 }}</ref>, táto etapa trvala zhruba do konca februára nasledujúceho roka. 23. marca 2025 technici umiestnili medzi motory SRB centrálny stupeň rakety SLS. 2. apríla došlo k slávnostného odhaleniu emblému misie. Nasledovalo pripojenie adaptéra medzi najvrchnejším, užším stupňom rakety a širším spodným stupňom. Ten bol na raketu usadený na prelome apríla a mája. Orion bol v priebehu mája 2025 naplnený palivom a ďalšími látkami zaisťujúcimi jeho prevádzku. Prázdna zostala len nádrž na pitnú vodu, ktorej naplnenie prebehlo oveľa bližšie k dátumu prevozu na rampu. Neskôr sa na vrchol kozmickej lode pripojila [[Únikový systém|záchranná vežička]]. Do adaptéru spájajúceho Orion s raketou začali byť inštalované [[CubeSat|cubesaty]], ktoré poletia ako vedľajší náklad misie, podobne ako to bolo pri Artemis I. Koncom septembra 2025 posádka oznámila, že svoju loď pomenuje ''Integrity''. 19. októbra došlo k spojeniu Oriona prostredníctvom adaptéra s jeho nosnou raketou. Nasledovali ďalšie testy a po nich odstraňovanie prístupových rebríkov a plošín. 9. januára 2026 sa pre hotovú zostavu vybral transportér Crawler. Od 17. januára do 25. februára stál komplex kozmickej lode a rakety na [[Štartovací komplex 39 v Kennedy Space Center|štartovacom komplexe 39B]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Plauchová | meno = Jana | autor = | odkaz na autora = Jana Plauchová | titul = ASTRIN - Návrat ľudí k Mesiacu už vo februári tohto roka | url = https://astrin.planetarium.sk/navrat-ludi-k-mesiacu-uz-vo-februari-tohto-roka-c071189 | vydavateľ = astrin.planetarium.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-03 | jazyk = }}</ref> z ktorého predtým štartovali [[Space Shuttle|raketoplány]] a ešte predtým misie programu Apollo k Mesiacu. Na rampe prebehli dve skúšky odpočítavania spojené s tankovaním rakety. Táto skúška bola v pláne iba jedna, ale keďže prvá sa stretla s viacerými problémami, z ktorých najzávažnejší bol únik vodíka, 18. až 19. februára sa skúška opakovala. Tentoraz zostal únik vodíka v povolenej norme, ale došlo k prerušeniu toku tlakovacieho [[hélium|hélia]]. Tento problém sa nedá vyriešiť na rampe, a preto sa rozhodlo, že celá štartovacia zostava musí naspäť do haly VAB. Prevoz, pôvodne plánovaný na 24. február, sa kvôli zlému počasiu o jeden deň odložil. Tieto problémy spôsobili, že SLS neodštartovala ani v priebehu marca.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Houška | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Kosmotýdeník 701 (16. 2. – 22. 2.) | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2026/02/22/kosmotydenik-701-16-2-22-2/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2026-02-22 | dátum prístupu = 2026-02-27 }}</ref> Najbližšie možné termíny boli v apríli 2026.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Gembec | meno = Martin | autor = | odkaz na autora = | titul = 9. vesmírný týden 2026 | periodikum = astro.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.astro.cz/clanky/ukazy/9-vesmirny-tyden-2026.html | issn = | vydavateľ = Česká astronomická společnost | miesto = Ondřejov | dátum = 2026-02-22 | dátum prístupu = 2026-02-27 }}</ref> 21. marca sa komplex vrátil na rampu 39-B v rámci príprav na štart Artemis II.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hošek | meno = Jiří | autor = | odkaz na autora = | titul = Závod o návrat na Měsíc (březen 2026) | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2026/03/18/zavod-o-navrat-na-mesic-brezen-2026/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2026-03-18 | dátum prístupu = 2026-03-23 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Majer | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = SLEDUJEME: Příprava na start mise Artemis II | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2026/01/28/sledujeme-priprava-na-start-mise-artemis-ii/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2026-01-28 | dátum prístupu = 2026-03-23 }}</ref> 30. marca bolo spustené odpočítavanie pred štartom. == ESM == ESM (European Service Modul) je Európsky Servisný Modul, ktorý bol vytvorený spoluprácou krajín ESA pre misiu Artemis 2. Jeho hlavnou úlohou je zabezpečiť palivo, motory pre manévrovanie lode Orion, elektrinu, teplotu a životne dôležité funkcie pre posádku misie. EMS mal pri štarte<ref name="priebehletu">{{Citácia periodika | autor =ESA - European Space Agency | titul = Artemis II | periodikum = Science & Exploration | url = https://www.esa.int/Science_Exploration/Human_and_Robotic_Exploration/Orion/Artemis_II | vydavateľ = ESA - European Space Agency | dátum prístupu = 2026-04-10 }}</ref> * 8600 kg paliva pre motory * 240 kg pitnej vody * 30 kg dusíka * 90 kg kyslíka Jeho monitorovanie zabezpečuje 6 profesionálov priamo v centrále Houston a ďalší team v Holandsku. == Misia == [[Súbor:The Artemis II crew completing Post Insertion and Deorbit Preparation training (jsc2025e004086).jpg|náhľad|Posádka Artemis II trénuje v makete Orionu v januári 2025]] Misia Artemis II bola pilotovaným letovým testom, v ktorom štyria astronauti hodnotili výkon rakety [[Space Launch System]] (SLS) spolu s [[Orion (kozmická loď)|kozmickou loďou Orion]] a jej [[Európsky servisný modul|Európskym servisným modulom]] (ESM) v hlbokom vesmíre. Prvý deň misie strávili prevažne na vysokej obežnej dráhe Zeme, kde posádka vykonávala kontroly systémov. Orion fungoval na vysoko [[Vysoká eliptická dráha|eliptickej vysokej]] [[Obežná dráha|obežnej dráhe Zeme]] s dobou letu približne 24 hodín, čo umožnilo rozsiahle testovanie palubných systémov. Počas tejto fázy posádka vyhodnotila systémy podpory života a ďalšie kritické systémy kozmickej lode a vykonala demonštráciu stretnutia a priblíženia s použitím použitého medziľahlého kryogénneho pohonného stupňa (ICPS) ako cieľa. Po tom, čo manažéri misie NASA potvrdili funkčnosť Orionu, kozmická loď vykonala manéver TLI, aby opustila obežnú dráhu Zeme. Orion potom cestoval k Mesiacu po [[Dráha voľného návratu|trajektórii voľného návratu]], pričom obišiel [[Odvrátená strana Mesiaca|odvrátenú stranu]] a potom sa prirodzene vrátil k Zemi po trajektórii voľného návratu bez potreby ďalšieho pohonu pre spiatočný úsek letu. Je pozoruhodné, že posádka dostávala každý deň letu „budíky“ od riadiaceho strediska, čo je tradíciou NASA. <!-- od čias misií Apollo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NASA’s First Flight With Crew Important Step on Long-term Return to the Moon, Missions to Mars - NASA | url = https://www.nasa.gov/missions/artemis/nasas-first-flight-with-crew-important-step-on-long-term-return-to-the-moon-missions-to-mars/ | dátum vydania = 2025-04-08 | dátum prístupu = 2026-04-11 | jazyk = en-US}}</ref> Tieto signály pozostávali z hudby určenej na udržanie stabilného rytmu posádky a zvýšenie morálky a inšpiratívnych prejavov nahraných špeciálne pre let vrátane správ od astronautov Apolla [[Charlie Duke|Charlieho Dukea]] a [[Jim Lovell|Jima Lovella]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Artemis II Flight Day 5: Crew Starts Day with Suit Demo - NASA | url = https://www.nasa.gov/blogs/missions/2026/04/05/artemis-ii-flight-day-5-crew-starts-day-with-suit-demo/ | dátum vydania = 2026-04-05 | dátum prístupu = 2026-04-11 | jazyk = en-US}}</ref> pokiaľ viem, je to už od čias Gemini--> Trajektóriu misie Artemis II počas približne desaťdňového letu možno rozdeliť do niekoľkých kľúčových fáz:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Artemis II | url = https://www.esa.int/Science_Exploration/Human_and_Robotic_Exploration/Orion/Artemis_II | vydavateľ = www.esa.int | dátum prístupu = 2026-04-11 | jazyk = en}}</ref> === Štart === [[Súbor:Artemis II Ascent Graphic (Artemis II Mission Trajectory Final).jpg|náhľad|Kľúčové udalosti od štartu a výstupu do vesmíru]] Posádka dorazila do Kennedyho vesmírneho strediska 27. marca a odpočítavanie štartu sa začalo 30. marca. Misia štartovala na palube rakety SLS 1. apríla zo štartovacieho komplexu 39B Kennedyho vesmírneho strediska o 22:35:12 [[Koordinovaný svetový čas|UTC]] (18:35:12 [[Východné časové pásmo|EDT]], miestneho času na mieste štartu).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NASA's Artemis II Launch Mission Countdown Begins - NASA | url = https://www.nasa.gov/blogs/missions/2026/03/30/nasas-artemis-ii-launch-mission-countdown-begins/ | dátum vydania = 2026-03-30 | dátum prístupu = 2026-04-11 | jazyk = en-US}}</ref> Bol to prvý štart s posádkou z LC-39B od [[STS-116]] v roku 2006.<ref>https://www.theregister.com/2026/04/02/artemis_ii/</ref> Štyri hlavné motory [[RS-25]] na základnom stupni sa zapálili približne sedem sekúnd pred štartom; po potvrdení ich výkonu pri plnom výkone sa v čase T-0 zapálili [[Space Shuttle Solid Rocket Booster|posilňovače rakety]] na tuhé palivo, ktorých horenie nie je možné vypnúť, a počas prvých dvoch minút poskytovali väčšinu ťahu. V tomto sa štart SLS podobá štartu [[Space Shuttle|amerických raketoplánov]], z ktorých SLS vývojovo pochádza. Oddelenie bočných motorov sa uskutočnilo pri rýchlosti približne 5 000 km/h a vo výške 48 km. Bočné stupňe dopadli do Atlantického oceánu približne šesť minút po štarte a neboli vyzdvihnuté,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = In their own words: The Artemis II crew on the frenetic first hours of their flight | url = https://arstechnica.com/space/2025/10/in-their-own-words-the-artemis-ii-crew-on-the-frenetic-first-hours-of-their-flight/ | vydavateľ = Ars Technica | dátum vydania = 2025-10-01 | dátum prístupu = 2026-04-11 | jazyk = en | meno = Eric | priezvisko = Berger}}</ref> v čom sa ich použitie v programe Artemis zase líši od použitia v programe raketoplánov. [[Súbor:Artemis II Launch (NHQ20260401 admin 0025).jpg|náhľad|Artemis II štartuje zo štartovacieho komplexu 39B v Kennedyho vesmírnom stredisku NASA na Floride 1. apríla 2026]] Wiseman monitoroval štart z ľavého sedadla Orionu pri hlavných ovládacích prvkoch. Let bol plne automatizovaný a nebol potrebný žiadny zásah posádky, hoci Wiseman by v prípade potreby dokázal vydať príkaz na prerušenie letu. Centrálny stupeň horel približne osem minút pred oddelením, čím Orion zostal na vysoko eliptickej obežnej dráhe s [[Apogeum|apogeom]] približne 2 300 km, čo je takmer päťkrát vyššie ako [[Medzinárodná vesmírna stanica]], ale v suborbitálnom perigeu. Horný stupeň ICPS sa počas počiatočného výstupu nezapálil. Centrálny stupeň sa deštruktívnym spôsobom vrátil nad Tichý oceán približne dve hodiny po štarte.<ref>https://www.nasa.gov/wp-content/uploads/2026/01/artemis-ii-press-kit.pdf</ref> === Vysoká obežná dráha Zeme a kontrola systémov === [[Súbor:Artemis II Launch Abort System Jettison.png|náhľad|[[Únikový systém|Systém na prerušenie štartu]] po jeho odhodení, ako ho zaznamenala automatická kamera na palube ''Integrity'']] Hneď po vypnutí hlavného motora sa Kochová a Hansen odlepili zo svojich sedadiel, aby na palube kozmickej lode nastavili a otestovali základné systémy podpory života vrátane dávkovača vody, hasičských masiek a toalety.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = WATCH: NASA shares update on Artemis II mission around the moon, 2 days after launch | url = https://www.pbs.org/newshour/science/watch-live-nasa-shares-update-on-artemis-ii-mission-around-the-moon-2-days-after-launch | vydavateľ = PBS News | dátum vydania = 2026-04-03 | dátum prístupu = 2026-04-11 | jazyk = en | meno = -Marcia | priezvisko = Dunn | meno2 = Associated | priezvisko2 = Press}}</ref> Všetky systémy boli skontrolované (po tom, čo posádka vyriešila menšie problémy s toaletou a dávkovačom vody), takže manažéri im povolili zážih motora ICPS v apogeu, približne 50 minút po štarte, aby sa zvýšilo perigeum Orionu. Pred týmto zážihom bolo perigeum Orionu suborbitálne, čo bolo zámerné bezpečnostné opatrenie, ktoré by zabezpečilo prirodzený návrat v prípade veľkej poruchy. Zážih ICPS zdvihol perigeum z atmosféry a umiestnilo kozmickú loď na stabilnú [[Nízka obežná dráha Zeme|nízku obežnú dráhu Zeme]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = In their own words: The Artemis II crew on the frenetic first hours of their flight | url = https://arstechnica.com/space/2025/10/in-their-own-words-the-artemis-ii-crew-on-the-frenetic-first-hours-of-their-flight/ | vydavateľ = Ars Technica | dátum vydania = 2025-10-01 | dátum prístupu = 2026-04-11 | jazyk = en | meno = Eric | priezvisko = Berger}}</ref> Keď kozmická loď približne o hodinu neskôr dosiahla toto nové perigeum, vykonala 15-minútový manéver, aby zvýšila svoje ďalšie apogeum na 71 000 km, čím sa umiestnila na vysokú obežnú dráhu Zeme s obehom v trvaní 23,5 hodiny. Toto znamenalo, že prvýkrát pilotovaná kozmická loď vstúpila na vysokú obežnú dráhu Zeme bez toho, aby sa priamo presunula k Mesiacu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = In their own words: The Artemis II crew on the frenetic first hours of their flight | url = https://arstechnica.com/space/2025/10/in-their-own-words-the-artemis-ii-crew-on-the-frenetic-first-hours-of-their-flight/ | vydavateľ = Ars Technica | dátum vydania = 2025-10-01 | dátum prístupu = 2026-04-11 | jazyk = en | meno = Eric | priezvisko = Berger}}</ref> Po tomto manéveri, ktorý spotreboval takmer všetko palivo v ICPS, sa Orion a ESM oddelili od horného stupňa. Posádka potom vykonala nácvik „operácií priblíženia“ s použitím ICPS ako cieľa. Počas približne 70 minút Glover, ktorý teraz sedel na ľavom sedadle Orionu, prevzal manuálne riadenie kozmickej lode a vykonal sériu manévrov na vyhodnotenie vlastností ovládania a precvičenie techník pre budúce [[Dokovanie a kotvenie kozmickej lode|dokovacie operácie]]. ICPS bol vybavený dokovacím cieľom, ktorý umožňoval testy schopnosti Orionu manuálne manévrovať vzhľadom na inú kozmickú loď pomocou palubných navigačných senzorov a malých motorčekov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Artemis II Flight Update: Proximity Operations Complete, Perigee Raise Burn Up Next - NASA | url = https://www.nasa.gov/blogs/missions/2026/04/01/artemis-ii-flight-update-proximity-operations-complete-perigee-raise-burn-up-next/ | dátum vydania = 2026-04-01 | dátum prístupu = 2026-04-11 | jazyk = en-US}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Key Test Drive of Orion on NASA’s Artemis II to Aid Future Missions - NASA | url = https://www.nasa.gov/humans-in-space/key-test-drive-of-orion-on-nasas-artemis-ii-to-aid-future-missions/ | dátum vydania = 2024-03-20 | dátum prístupu = 2026-04-11 | jazyk = en-US}}</ref> Po demonštrácii sa Orion vrátil do automatického riadenia, zatiaľ čo ICPS vykonal deorbitálny zžih pre [[Vstup do atmosféry|návrat]] nad Tichým oceánom,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = In their own words: The Artemis II crew on the frenetic first hours of their flight | url = https://arstechnica.com/space/2025/10/in-their-own-words-the-artemis-ii-crew-on-the-frenetic-first-hours-of-their-flight/ | vydavateľ = Ars Technica | dátum vydania = 2025-10-01 | dátum prístupu = 2026-04-11 | jazyk = en | meno = Eric | priezvisko = Berger}}</ref> pričom počas tejto fázy vypustil svoje zdieľané družice [[CubeSat]].<ref>https://www.nasa.gov/wp-content/uploads/2026/01/artemis-ii-press-kit.pdf</ref> Podobone ako centrálny stupeň, aj ICPS po dokončení manévra vstúpil do zemskej atmosféry, kde zhorel. Po týchto operáciách posádka prekonfigurovala kabínu pre vesmírny let, nastavila si zotrvačník, použila ho na vykonanie záťažového testu [[Systém na podporu života|systému podpory života]] prostredníctvom fyzickej aktivity a potom sa navečerala.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = In their own words: The Artemis II crew on the frenetic first hours of their flight | url = https://arstechnica.com/space/2025/10/in-their-own-words-the-artemis-ii-crew-on-the-frenetic-first-hours-of-their-flight/ | vydavateľ = Ars Technica | dátum vydania = 2025-10-01 | dátum prístupu = 2026-04-11 | jazyk = en | meno = Eric | priezvisko = Berger}}</ref> Prvá spánková perióda bola rozdelená na dva štvorhodinové segmenty, ktoré boli prerušené, aby posádka mohla monitorovať 43-sekundový zážih motora na Európskom servisnom module. Ten opäť zdvihol perigeum kozmickej lode, aby sa pripravil na manéver, ktorý pošle Orion k Mesiacu (TLI). Po zapaľovaní sa astronauti vrátili do režimu spánku, zatiaľ čo manažéri NASA pred schválením manévru TLI kontrolovali výkon kozmickej lode. === Odlet k Mesiacu === [[Súbor:Earth From the Perspective of Artemis II.jpg|náhľad|''[[Hello, World (fotografia)|Hello, World]]'' fotografia sveta, ktorú urobil Wiseman z ''Integrity'' po prechode na dráhu k Mesiacu, zobrazuje celú Zem s jej nočnou stranou osvetlenou Mesiacom]] V druhý deň letu, po dokončení operácií na vysokej obežnej dráhe Zeme a kontrol systému, Orion vykonal 5-minútový a 49-sekundový zážih TLI s použitím hlavného motora [[AJ10]] európskeho modulu ESM. Toto bolo jediné použitie tohto hlavného motora počas misie; následné manévre vykonalo osem menších sekundárnych motorov [[R-4D]]. Zážih spotreboval približne 450 kg [[Hypergolické palivo|hypergolického paliva]] a umiestnil kozmickú loď na [[Dráha voľného návratu|trajektóriu voľného návratu]] okolo Mesiaca. Vďaka tomu jej po zvyšok misie stačili už len menšie korekcie kurzu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NASA's Artemis II crew now on their way to the moon after engine burn | url = https://www.floridatoday.com/story/tech/science/space/2026/04/02/artemis-ii-decision-time-nasa-to-make-call-on-heading-to-moon/89437376007/ | vydavateľ = Florida Today | dátum prístupu = 2026-04-11 | jazyk = en-US | meno = Brooke | priezvisko = Edwards}}</ref> V tretí deň letu mala prebehnúť prvá z troch plánovaných korekcií trajektórie odletu. Po tom, čo riadiace stredisko misie zistilo, že kozmická loď je už na priaznivej trajektórii, sa zrušila ako zbytočná. Posádka tiež narazila na problém s [[Vesmírna toaleta|vesmírnou toaletou]]. Moč zamrzol vo vetracích potrubiach, čo zabránilo jeho vypusteniu do vesmíru. Problém bol vyriešený pomocou ohrievačov vetracích potrubí a otáčaním kozmickej lode, aby bol vetrací otvor vystavený slnečnému žiareniu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Artemis II astronauts have toilet trouble on Moon mission | url = https://www.bbc.com/news/articles/c87wy05wr4no | vydavateľ = www.bbc.com | dátum vydania = 2026-04-05 | dátum prístupu = 2026-04-11 | jazyk = en-GB}}</ref> V štvrtý deň letu sa Kochová a Hansen striedali v manuálnom ovládaní kozmickej lode, aby vyhodnotili jej fungovanie v hlbokom vesmíre. Počas 41 minút testovali dva režimy riadenia dýzy (šesť stupňov voľnosti a tri stupne voľnosti), aby poskytli inžinierom ďalšie údaje a perspektívy o ovládateľnosti kozmickej lode.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Artemis II Flight Day 4: Crew Completes Manual Piloting Demonstration - NASA | url = https://www.nasa.gov/blogs/missions/2026/04/04/artemis-ii-flight-day-4-crew-completes-manual-piloting-demonstration/ | dátum vydania = 2026-04-04 | dátum prístupu = 2026-04-11 | jazyk = en-US}}</ref> V piaty deň letu vykonal Orion 17+1⁄2 sekundový korekčný zážih, aby spresnil svoju dráhu k Mesiacu. Z troch plánovaných korekčných zážihov bol tento jediný, ktorý sa napokon vykonal. Posádka si tiež otestovala svoje obleky [[Program Artemis|Orion Crew Survival System]] a poradila sa s riadiacim strediskom, aby skontrolovala ciele na mesačnom povrchu na pozorovanie a fotografovanie počas preletu a dokončila techniky pozorovania.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Artemis II Flight Day 5: Crew Demos Suits, Readies for Lunar Flyby - NASA | url = https://www.nasa.gov/blogs/missions/2026/04/05/artemis-ii-flight-day-5-crew-demos-suits-readies-for-lunar-flyby/ | dátum vydania = 2026-04-05 | dátum prístupu = 2026-04-11 | jazyk = en-US}}</ref> === Prelet okolo Mesiaca a spiatočný let === {{na úpravu}} [[Súbor:Orion in the Spotlight (art002e009566).jpg|náhľad|''Integrity'' sa blíži k Mesiacu, 6. apríla]] V 6. deň letu Orion vstúpil do sféry vplyvu Mesiaca, kde sa dominantnou silou formujúcou jeho trajektóriu stala mesačná gravitácia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Artemis II Flight Day 5: Correction Burn Complete - NASA | url = https://www.nasa.gov/blogs/missions/2026/04/05/artemis-ii-flight-day-5-correction-burn-complete/ | dátum vydania = 2026-04-05 | dátum prístupu = 2026-04-11 | jazyk = en-US}}</ref> Orion preletel Mesiac s najbližším priblížením približne 6 545 km od odvráteného povrchu Mesiaca o 23:00 UTC 6. apríla. Jeho najväčšia vzdialenosť od Zeme bola 406 771 km o 23:02 UTC a prekonal rekord [[Apollo 13|Apolla 13]] s 400 171 km ako najvzdialenejšia misia s posádkou od Zeme o 17:56 UTC.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Artemis II Flight Day 6: Crew Ready for Lunar Flyby - NASA | url = https://www.nasa.gov/blogs/missions/2026/04/06/artemis-ii-flight-day-6-crew-ready-for-lunar-flyby/ | dátum vydania = 2026-04-06 | dátum prístupu = 2026-04-11 | jazyk = en-US}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NASA Artemis 2 astronauts to make historic moon flyby today. Here's what to expect hour by hour (timeline) | url = https://www.space.com/space-exploration/artemis/nasa-artemis-2-astronauts-to-make-historic-moon-flyby-today-heres-what-to-expect-hour-by-hour-timeline | vydavateľ = Space | dátum vydania = 2026-04-06 | dátum prístupu = 2026-04-11 | jazyk = en | meno = Tariq Malik last | priezvisko = updated}}</ref> Keď posádka prelietavala za Mesiacom, Orion zažil plánovanú stratu signálu na 40 minút, ktorá začala o 22:46 UTC, a signály zo Zeme obnovil o 23:24 UTC.<ref>{{Citácia periodika|titul=NASA loses communication with Artemis 2 astronauts: What to know|url=https://www.newsweek.com/artemis-2-astronauts-nasa-moon-live-mission-launch-11789404|periodikum=Newsweek|dátum prístupu=2026-04-11|jazyk=en}}</ref> Počas preletu posádka pozorovala dva nemenované krátery, ktoré navrhla pomenovať ''[[Integrity (kráter)|Integrity]]'' podľa ich kozmickej lode a ''[[Carroll (kráter)|Carroll]]'' podľa Wisemanovej zosnulej manželky, ktorá zomrela na rakovinu v roku 2020. [[Súbor:Artemis II in Eclipse.jpg|náhľad|Posádka zachytila ​​zatmenie Slnka, pri ktorom Mesiac zakrýval Slnko.]] Po výpadku prúdu Orion zažil [[zatmenie Slnka]]. Trvalo 57 minút, od 01:35 UTC do 02:32 UTC. Posádka si nasadila [[Solárne okuliare|okuliare na zatmenie]], kým Slnko úplne nebolo zakryté, po čom pozorovala [[Slnečná koróna|slnečnú korónu]], ako aj „impaktné záblesky“ [[Meteoroid|meteoroidov]] dopadajúcich na tmavú časť Mesiaca. Vedľa koróny boli viditeľné hviezdy a planéty vrátane Venuše, Marsu, Saturnu a Merkúra, ako aj [[zemský svit]] osvetľujúci Mesiac.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 'Unreal' solar eclipse: Artemis 2 crew just saw one of the rarest sights in spaceflight history | url = https://www.space.com/space-exploration/artemis/unreal-solar-eclipse-artemis-2-crew-just-saw-one-of-the-rarest-sights-in-spaceflight-history | vydavateľ = Space | dátum vydania = 2026-04-07 | dátum prístupu = 2026-04-11 | jazyk = en | meno = Daisy Dobrijevic | priezvisko = published}}</ref> V 7. deň letu Orion a jeho posádka opustili sféru vplyvu Mesiaca a začali svoj návrat na Zem po trajektórii voľného návratu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Artemis II Map - NASA | url = https://www.nasa.gov/missions/artemis/artemis-ii-map/ | dátum vydania = 2023-02-28 | dátum prístupu = 2026-04-11 | jazyk = en-US}}</ref> Posádka uskutočnila 15-minútový zvukový hovor s astronautmi NASA [[Jessica Meir|Jessicou Meirovou]], [[Jack Hathaway|Jackom Hathawayom]] a [[Chris Williams|Chrisom Williamsom]] a astronautkou ESA [[Sophie Adenot|Sophie Adenotovou]] na palube [[Medzinárodná vesmírna stanica|Medzinárodnej vesmírnej stanice]] a poukázala na to, že spolu sa stali ľuďmi, ktorí boli od seba najvzdialenejší. Následne, kým boli spomienky na prelet ešte čerstvé, informovali vedeckých pracovníkov NASA o svojich pozorovaniach Mesiaca.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NASA’s Artemis II moon mission astronauts make first-ever ‘ship to ship’ call to ISS | url = https://www.scientificamerican.com/article/in-a-first-artemis-ii-moon-astronauts-make-ship-to-ship-call-to-iss/ | vydavateľ = Scientific American | dátum prístupu = 2026-04-11 | jazyk = en | meno = Jackie Flynn | priezvisko = Mogensen}}</ref> Zvyšok dňa zahŕňal striedavé prestávky na odpočinok pred konečnými prípravami na návrat. Deň sa skončil 15-sekundovým korekčným horením trajektórie, prvým z troch, ktoré spresnili dráhu kozmickej lode smerom k Zemi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Artemis II Flight Day 10: Crew Completes Final Burn Before Splashdown - NASA | url = https://www.nasa.gov/blogs/missions/2026/04/10/artemis-ii-flight-day-10-crew-completes-final-burn-before-splashdown/ | dátum vydania = 2026-04-10 | dátum prístupu = 2026-04-11 | jazyk = en-US}}</ref> V 8. deň letu bol plánovaný test manuálneho ovládania, ktorý vykonali Wiseman a Glover, zrušený, aby riadiaci mohli vykonať dodatočné testovanie pohonného systému Orionu. Táto zmena umožnila inžinierom zhromaždiť údaje o malom úniku hélia v ESM a lepšie charakterizovať jeho správanie počas letu. Hoci únik neovplyvnil bezpečnosť misie, očakáva sa, že údaje pomôžu pri úpravách pohonného systému pre budúce misie Artemis. Plánovaná demonštrácia radiačného tienenia kozmickej lode bola tiež zrušená.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Artemis II Flight Day 8: Crew Conducts Key Tests on Return to Earth - NASA | url = https://www.nasa.gov/blogs/missions/2026/04/08/artemis-ii-flight-day-8-crew-conducts-key-tests-on-return-to-earth/ | dátum vydania = 2026-04-08 | dátum prístupu = 2026-04-11 | jazyk = en-US}}</ref> V 9. deň letu vykonal Orion 9-sekundový korekčný test trajektórie, aby spresnil svoju spiatočnú dráhu na Zem. Zvyšok dňa bol venovaný prevažne prípravám kabíny, pričom posádka ukladala vybavenie, inštalovala si sedadlá a preverovala postupy návratu do atmosféry pred pristátím.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Artemis II Flight Day 9: Second Return Correction Burn Complete - NASA | url = https://www.nasa.gov/blogs/missions/2026/04/10/artemis-ii-flight-day-9-second-return-correction-burn-complete/ | dátum vydania = 2026-04-10 | dátum prístupu = 2026-04-11 | jazyk = en-US}}</ref> V 10. deň letu vykonal Orion 8-sekundový korekčný test trajektórie, čo bolo posledné spustenie modulu ESM pred jeho odhodením pred návratom do atmosféry.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Artemis II Flight Day 10: Crew Completes Final Burn Before Splashdown - NASA | url = https://www.nasa.gov/blogs/missions/2026/04/10/artemis-ii-flight-day-10-crew-completes-final-burn-before-splashdown/ | dátum vydania = 2026-04-10 | dátum prístupu = 2026-04-11 | jazyk = en-US}}</ref> NASA uviedla, že misia spotrebovala menej ako polovicu paliva na palube modulu ESM. Po oddelení motory na module posádky bežali 19 sekúnd, aby ho odtlačili od modulu ESM a uviedli ho do správneho uhla pre návrat.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Artemis II Flight Day 10: Live Re-Entry Updates - NASA | url = https://www.nasa.gov/blogs/missions/2026/04/10/artemis-ii-flight-day-10-re-entry-live-updates/ | dátum vydania = 2026-04-10 | dátum prístupu = 2026-04-11 | jazyk = en-US}}</ref> === Návrat a pristátie === [[Súbor:Artemis II Recovery (NHQ202604100018).jpg|náhľad|''Integrity'' sa chystá pristáť na hladine Tichého oceánu]] V 10. deň letu sa ''Integrity'' vrátila do zemskej atmosféry maximálnou rýchlosťou približne 11 km/s (39 688 km/h), než začala spomaľovať.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Four astronauts are back home after a daring ride around the Moon | url = https://arstechnica.com/space/2026/04/four-astronauts-are-back-home-after-a-daring-ride-around-the-moon/ | vydavateľ = Ars Technica | dátum vydania = 2026-04-11 | dátum prístupu = 2026-04-11 | jazyk = en | meno = Stephen | priezvisko = Clark}}</ref> Táto maximálna rýchlosť, hoci je vyššia, ako sa bežne pozoruje pri misiách na obežnú dráhu Zeme, je porovnateľná s rýchlosťou dosiahnutou počas lunárnych misií [[Program Apollo|programu Apollo]].<ref>https://www.nasa.gov/wp-content/uploads/2023/04/sp-4029.pdf</ref> Misia pôvodne plánovala použiť „[[Zrýchlený kĺzavý let|preskočený návrat]]“, krátky ponor do horných vrstiev atmosféry na generovanie vztlaku, rozptýlenie energie a zlepšenie presnosti pristátia, ale toto bolo nahradené strmším profilom vstupu po erózii tepelného štítu pozorovanej počas Artemis I.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Orion Spacecraft to Test New Entry Technique on Artemis I Mission - NASA | url = https://www.nasa.gov/missions/orion-spacecraft-to-test-new-entry-technique-on-artemis-i-mission/ | dátum vydania = 2021-04-08 | dátum prístupu = 2026-04-11 | jazyk = en-US}}</ref> K pristátiu došlo 11. apríla 2026 o 00:07:27 UTC (10. apríla o 17:07:27 [[Pacifické časové pásmo|PDT]]) v Tichom oceáne neďaleko [[San Diego (Kalifornia)|San Diega]] v Kalifornii, kde [[United States Navy|americké námorníctvo]] vyzdvihlo posádku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Artemis II Flight Day 10: Live Re-Entry Updates - NASA | url = https://www.nasa.gov/blogs/missions/2026/04/10/artemis-ii-flight-day-10-re-entry-live-updates/ | dátum vydania = 2026-04-10 | dátum prístupu = 2026-04-11 | jazyk = en-US}}</ref> Videozáznam pristátia a vyzdvihnutia poskytol upravený výskumný stroj [[NASA Martin RB-57F Canberra N926NA]] (NASA 926).<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ADS-B Exchange - track aircraft live | url = https://globe.adsbexchange.com/?icao=acd5a1 | vydavateľ = globe.adsbexchange.com | dátum prístupu = 2026-04-11}}</ref> [[Súbor:Integrity Capsule in the Sea with Navy Helping.jpg|náhľad|Kapsula Artemis II ''Integrity'' v Tichom oceáne pri pobreží [[San Diego (Kalifornia)|San Diega]]; potápači námorníctva pomáhajú posádke dostať sa na „prednú plošinu“ (vľavo), [[Čln|nafukovací čln]], z ktorého sú posádkoví členovia vyzdvihovaní do vrtuľníkov, a oranžový stabilizačný obojok obopínajúci kapsulu ''Integrity'', ktorý má za úlohu zvýšiť jej stabilitu.<ref>{{Citácia periodika|titul=How Recovery Personnel Will Secure Artemis II Capsule at Sea After Splashdown|url=https://www.nytimes.com/2026/04/10/science/artemis-ii-splashdown-recovery.html|periodikum=The New York Times|dátum=2026-04-11|dátum prístupu=2026-04-11|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Ashley|priezvisko=Ahn}}</ref>]] NASA 7. apríla 2026 (7. deň letu) potvrdila, že [[USS John P. Murtha|USS ''John P. Murtha'']] opustila svoj domovský prístav na námornej základni San Diego a presunula sa na miesto vyzdvihnutia.<ref name=":0" /> Modifikovaný [[Cessna 208 Caravan]] (N97826), ktorý vlastní správca spoločnosti Atel Leasing Corp, krúžil okolo miesta pristátia a poskytoval živý letecký pohľad na pristátie. Tento Cessna 208 bol použitý aj počas štartu raketového systému Space Launch System.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ADS-B Exchange - track aircraft live | url = https://globe.adsbexchange.com/?icao=ada41a | vydavateľ = globe.adsbexchange.com | dátum prístupu = 2026-04-11}}</ref> Na pomoc pri záchrane a zobrazovaní pristátia na palube nasadilo [[United States Navy|americké námorníctvo]] a [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] viac ako 7 lietadiel [[Sikorsky S-70|Sikorsky H-60 ​​Black Hawk]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ADS-B Exchange - track aircraft live | url = https://globe.adsbexchange.com/ | vydavateľ = globe.adsbexchange.com | dátum prístupu = 2026-04-11}}</ref> Po opustení posádky námorníctvo vyzdvihlo kapsulu Orion a astronauti podstúpili lekárske vyšetrenie. Taktiež majú naplánované absolvovanie funkčných testov po pristátí, vrátane prekážkovej dráhy a simulovaného výstupu do vesmíru, aby sa posúdilo, ako rýchlo sa dokážu adaptovať na gravitáciu po misii a v rámci prípravy na [[Ľudská misia na Mars|budúce operácie na Marse]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NASA’s Artemis II Rollout and Mission Overview News Conference (Jan. 16, 2026) | url = https://www.youtube.com/watch?v=Pn9lZtMXFxQ | dátum vydania = 2026-01-16 | dátum prístupu = 2026-04-11 | priezvisko = NASA}}</ref> == Zaujímavosti == * MER ( Mission Evaluation Room) je miestnosť hneď vedľa slávneho kontrolného centra v Houstone. Z kontrolného centra letoví kontrolóri-dispečeri zasielajú príkazy na kontrolu misie. V miestnosti MER špecialisti monitorujú detaily, analyzujú stavy a radia pri rozhodovaní dispečerom. V miestnosti MER pracuje viac ako 200 špecialistov z NASA, Lockheed Martin, ESA a Airbus na 3 zmeny. Celkove je v miestnosti MER 24 konzol a Európania pracujú na šiestich z nich, čo predstavuje štvrtinu MER. * Na palube Orionu a ESM je cca 12 km káblov, pričom väčšinou ide o optickú kabeláž. * Maximálna vzdialenosť modulu Orion od Zeme bola 406 771 km, čo bola najväčšia vzdialenosť, v akej dovtedy letela ľudská posádka. Misia Artemis 2 tak prekonala dovtedy platný rekord posádky Apollo 13, čo bolo 400 171 km. * ESM sa pred vstupom do atmosféry Zeme odpojí od modulu posádky a bezpečne zhorí v atmosfére Zeme * Vojenské plavidlo USS John P. Murtha vyplávalo zo svojho prístavu v San Diego smerom k plánovanému miestu pristátia v Pacifiku už siedmy deň letu misie Artemis 2. Maximálna rýchlosť plavidla USS John Murtha je iba okolo 41 km/h, ale modul s posádkou vstúpi do atmosféry Zeme rýchlosťou okolo 11 km/s * Teplota štítu dosahuje okolo 2 760 °C. * Padáky majú v posledných minútach pred pádom do vody spomaliť rýchlosť modulu s posádkou na približne 30 km/h. * Komunikácia medzi Orion Artemis II a Zemou je zabezpečená cez optický systém O2O. Na palube Orionu je malý teleskop (100 mm) upevnený na dvoch kardanových závesoch. Optický systém je podstatne ľahší ako klasické rádiové spojenie. Teleskop využíva laserové lúče, modem a kontrolnú elektroniku, ktorá zabezpečuje spojenie medzi posádkou a pozemnými stanicami na území štátov Kalifornia a Nové Mexiko. Uplink smerom na Zem je do 260 mbps. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.nasa.gov/artemis-ii Oficiálna stránka]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} {{eng icon}} * [https://kosmonautix.cz/2023/04/cesta-k-artemis-ii-ohlednuti-za-1-ctvrtletim-a-vyhled-na-2-ctvrtleti-2023/ Cesta k Artemis II : ohlédnutí za 1. čtvrtletím a výhled na 2. čtvrtletí 2023] – prehľad na webe Kosmonautix.cz {{ces icon}} * {{kosmonautix.cz téma|artemis-ii}} == Zdroj == {{preklad|cs|Artemis II|22600256}} {{Program Artemis}} {{Lety kozmických lodí Orion}} [[Kategória:Program Artemis]] [[Kategória:Orion (kozmická loď)]] [[Kategória:Pilotované kozmické lety k Mesiacu]] a3xx6ct9msbfxv0vx7br9mzohzwp7iw 0 695833 8198602 8046131 2026-04-15T07:32:45Z Akul59 168826 autoritné údaje 8198602 wikitext text/x-wiki {{Infobox vrch | názov = Cigánka | obrázok = | popis = | štát = Slovensko | štát1 = | región = [[Košický kraj|Košický]] | región1 = | okres = [[Rožňava (okres)|Rožňava]] | okres1 = | obec = [[Stratená]] | obec1 = | obec2 = | pohorie = [[Spišsko-gemerský kras]] | podcelok = [[Slovenský raj]] | časť = | povodie = [[Hornád]] | povodie1 = [[Hnilec (rieka)|Hnilec]] | nadmorská výška = 1137.4 | význačnosť = | zemepisná šírka = 48.8991 | zemepisná dĺžka = 20.3461 | hornina = | orogenéza = Alpínske vrásnenie | najľahší výstup = zo [[Stratenský kaňon|Stratenského kaňonu]] | prvovýstup = | dátum prvovýstupu = | mapa = | popis mapy = | lokátor = Slovensko-reliéf | commons = | poznámka = | popis.mapy = Poloha v rámci Slovenska | popis.mapy1 = Poloha v rámci Košického kraja | lokátor1 = Košický kraj }} '''Cigánka'''<ref name=Geo/> ({{mnm|1137.4}}<ref name=AA>{{AtlasVKÚ2008|62}}</ref><ref name=M/>) je [[Vrch (vyvýšenina)|vrch]] v [[Spišsko-gemerský kras|Spišsko-gemerskom krase]], [[Celok (geomorfológia)|krajinnom celku]] [[Slovenské rudohorie|Slovenského rudohoria]].<ref name="GCS"/> Leží nad [[Stratená|Stratenou]], približne {{Km|9|m|w}} severne od [[Dobšiná|Dobšinej]].<ref name="mapa">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=20.34614&y=48.89911&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-04-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Poloha == Nachádza sa v severovýchodnej časti [[Spišsko-gemerský kras|Spišsko-gemerského krasu]], v [[Slovenský raj|geomorfologickom podcelku Slovenský raj]].<ref name="GCS">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-04-15 | miesto = Bratislava }}</ref> Leží v [[Košický kraj|Košickom kraji]], v okrese [[Rožňava (okres)|Rožňava]] a na katastrálnom území obce [[Stratená]].<ref name=Geo>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-04-15 | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20231208204548/https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf | dátum archivácie = 2023-12-08 }}</ref> Najbližšími sídlami sú južne situovaná [[Stratená]], osada [[Dobšinská Ľadová Jaskyňa]] a [[Dedinky]], západne sa nachádza obec [[Vernár]].<ref name="mapa"/> Vrch je súčasťou [[Národný park Slovenský raj|Národného parku Slovenský raj]].<ref name=M/> == Opis == Cigánka je súčasťou rozsiahlej planiny, situovanej severne od údolia [[Hnilec (rieka)|Hnilca]] v centrálnej časti [[Slovenský raj|Slovenského raja]]. Západným smerom sa nachádzajú [[Doštianky (vrch v Spišsko-gemerskom krase)|Doštianky]] ({{Mnm|1110}}), [[Štrbáková (vrch v Spišsko-gemerskom krase)|Štrbáková]] ({{Mnm|1078}}), [[Kopanec (vrch v Spišsko-gemerskom krase)|Kopanec]] ({{Mnm|1132}}), [[Lipovec (vrch v Spišsko-gemerskom krase)|Lipovec]] ({{Mnm|1112}}) a [[Vahan]] ({{Mnm|1139}}), severným [[Koč (vrch v Spišsko-gemerskom krase)|Koč]] ({{Mnm|1057}}), východným [[Bykárka]] ({{Mnm|1058}}), [[Červená skala (vrch v Spišsko-gemerskom krase)|Červená skala]] ({{Mnm|1109}}), [[Suchý vrch (vrch v Spišsko-gemerskom krase)|Suchý vrch]] ({{Mnm|1122}}) a Vrábľová ({{Mnm|986}}) a južným [[Gačovská skala]] ({{Mnm|1113}}), [[Marčeková (vrch v Spišsko-gemerskom krase)|Marčeková]] ({{Mnm|1101}}), [[Havrania skala (vrch v Spišsko-gemerskom krase)|Havrania skala]] ({{Mnm|1154}}), [[Duča]] ({{Mnm|1142}}) a [[Remiaška]] ({{Mnm|1168}}).<ref name=M>''Slovenský raj. Turistická mapa.'' 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.</ref> Voda zo severnej časti odteká prítokmi [[Veľká Biela voda|Veľkej Bielej vody]] do [[Hornád]]u, vodu z juhovýchodnej odvádza [[Krčmársky potok (prítok Hnilca)|Krčmársky potok]] do [[Hnilec (rieka)|Hnilca]]. Na vrchol nevedie značená turistická trasa.<ref name="mapa"/> === Výhľady === Vrchol pokrýva súvislý lesný porast<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapy.cz | url = https://sk.mapy.cz/turisticka?source=osm&id=1067270495&x=20.3460836&y=48.8994490&z=17&base=ophoto | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-04-15 | miesto = | jazyk = }}</ref>, ktorý neumožňuje rozhľad. Z vhodných lokalít s riedkou vegetáciou je ojedinele možné pozorovať okolité [[Zoznam vrcholov v Spišsko-gemerskom krase|vrchy Spišsko-gemerského krasu]], no tiež [[Branisko (pohorie)|Branisko]], [[Volovské vrchy]], [[Revúcka vrchovina|Revúcku vrchovinu]], [[Stolické vrchy]], východnú časť [[Nízke Tatry|Nízkych Tatier]] a [[Tatry|Vysoké Tatry]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Peakfinder | url = https://www.peakfinder.org/?lat=48.89911&lng=20.34614&ele=1137&azi=335.44&alt=-6.73&fov=45&cfg=s&name=48.89911%c2%b0N%2c%2020.34614%c2%b0E | vydavateľ = peakfinder.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-04-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Prístup == Na vrchol nevedie značený turistický chodník, preto prístup je možný iba lesnými cestami.<ref name="mapa"/> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Spišsko-gemerský kras]] * [[Slovenský raj]] * [[Národný park Slovenský raj]] * [[Zoznam vrcholov v Spišsko-gemerskom krase]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=20.34614&y=48.89911&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Spišsko-gemerský kras}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Vrchy v Spišsko-gemerskom krase]] [[Kategória:Tisícovky na Slovensku]] [[Kategória:Vrchy v okrese Rožňava]] [[Kategória:Stratená]] [[Kategória:Vrchy v Slovenskom raji]] 5m1eukveir63otxmoc1zq9gnclpjfg6 0 696448 8198607 7818979 2026-04-15T07:48:19Z Akul59 168826 autoritné údaje 8198607 wikitext text/x-wiki {{Infobox vrch | názov = Červená skala | obrázok = | popis = | štát = Slovensko | štát1 = | región = [[Košický kraj|Košický]] | región1 = | okres = [[Spišská Nová Ves (okres)|Spišská Nová Ves]] | okres1 = | obec = [[Smižany]] | obec1 = | obec2 = | pohorie = [[Spišsko-gemerský kras]] | podcelok = [[Slovenský raj]] | časť = | povodie = [[Hornád]] | povodie1 = | nadmorská výška = 1109.1 | význačnosť = | zemepisná šírka = 48.8953 | zemepisná dĺžka = 20.4138 | hornina = | orogenéza = Alpínske vrásnenie | najľahší výstup = po {{Turistická značka|zelená}} zelenej z obce [[Dedinky]] (traverz) | prvovýstup = | dátum prvovýstupu = | mapa = | popis mapy = | lokátor = Slovensko-reliéf | commons = | poznámka = | popis.mapy = Poloha v rámci Slovenska | popis.mapy1 = Poloha v rámci Košického kraja | lokátor1 = Košický kraj }} '''Červená skala'''<ref name=Geo/> ({{mnm|1109.1}}<ref name=M/>) je [[Vrch (vyvýšenina)|vrch]] v pohorí [[Spišsko-gemerský kras]], [[Celok (geomorfológia)|krajinnom celku]] [[Slovenské rudohorie|Slovenského rudohoria]].<ref name="GCS"/> Leží nad obcou [[Dedinky]], približne {{Km|10|m|w}} juhozápadne od [[Spišská Nová Ves|Spišskej Novej Vsi]].<ref name="mapa">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=20.4138&y=48.89533&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-05-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Poloha == Nachádza sa vo východnej časti [[Spišsko-gemerský kras|Spišsko-gemerského krasu]], v [[Slovenský raj|geomorfologickom podcelku Slovenský raj]].<ref name="GCS">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-05-02 | miesto = Bratislava }}</ref> Leží v [[Košický kraj|Košickom kraji]], v okrese [[Spišská Nová Ves (okres)|Spišská Nová Ves]] a na katastrálnom území obce [[Smižany]].<ref name=Geo>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-05-02 | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20231208204548/https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf | dátum archivácie = 2023-12-08 }}</ref> Najbližším sídlom sú južne situované [[Mlynky (okres Spišská Nová Ves)|Mlynky]] a juhozápadne ležiace [[Dedinky]], západne sa nachádza [[Stratená]], severne [[Hrabušice]], severovýchodne [[Spišské Tomášovce]], [[Smižany]] a [[Spišská Nová Ves]] a východne [[Novoveská Huta]], [[Hnilec (obec)|Hnilec]] a [[Hnilčík]].<ref name="mapa"/> Vrch je súčasťou [[Národný park Slovenský raj|Národného parku Slovenský raj]].<ref name=M/> == Opis == Červená skala leží v severovýchodnej časti planiny [[Geravy]], na juhovýchodnom okraji Slovenského raja. Z východu je vymedzená dolinou Berezinec, zo severu údolím [[Biely potok (prítok Hornádu)|Bieleho potoka]], ktorý odvádza vodu z tejto oblasti do rieky [[Hornád]]. Severným smerom sa nachádza [[Bykárka]] ({{Mnm|1058}}), Zadný Turník ({{Mnm|933}}) a Jabloň ({{Mnm|988}}), východným Dubnica ({{Mnm|990}}), [[Holý kameň (vrch v Spišsko-gemerskom krase)|Holý kameň]] ({{Mnm|1107}}), [[Hýľ (vrch vo Volovských vrchoch)|Hýľ]] ({{Mnm|1158}}), [[Haniskova]] ({{Mnm|1161}}) a [[Veľká Knola]] ({{Mnm|1266}}), južným [[Viničiar]] ({{Mnm|1144}}) a Kráľova hoľa ({{Mnm|1072}}) a západným [[Gačovská skala]] ({{Mnm|1113}}), [[Suchý vrch (vrch v Spišsko-gemerskom krase)|Suchý vrch]] ({{Mnm|1122}}) a [[Havrania skala (vrch v Spišsko-gemerskom krase)|Havrania skala]] ({{Mnm|1153}}).<ref name=M>''Slovenský raj. Turistická mapa.'' 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.</ref> Na vrchol nevedie značená turistická trasa.<ref name="mapa"/> === Výhľady === Vrchol pokrýva súvislý lesný porast<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapy.cz | url = https://sk.mapy.cz/zakladni?source=osm&id=1067272028&x=20.4141486&y=48.8947553&z=16&base=ophoto | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-05-02 | miesto = | jazyk = }}</ref>, ktorý neumožňuje rozhľad. Z lokalít s redšou vegetáciou je možné pozorovať okolité [[Zoznam vrcholov v Spišsko-gemerskom krase|vrchy Spišsko-gemerského krasu]] a blízkych [[Zoznam vrcholov vo Volovských vrchoch|Volovských vrchov]], nezriedka však aj [[Branisko (pohorie)|Branisko]], [[Levočské vrchy]], [[Tatry|Vysoké Tatry]], východnú časť [[Nízke Tatry|Nízkych Tatier]] s [[Kráľova hoľa|Kráľovou hoľou]] a [[Stolické vrchy]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Peakfinder | url = https://www.peakfinder.org/?lat=48.89533&lng=20.41380&ele=1109&azi=326.84&alt=-4.13&fov=45&cfg=s&name=48.89533%c2%b0N%2c%2020.41380%c2%b0E | vydavateľ = peakfinder.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-05-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Prístup == Na vrchol nevedie značený turistický chodník, no južne a východne prechádza {{Turistická značka|zelená}} zeleno značený chodník z [[Dedinky|Dediniek]] cez [[Geravy]] a rázc. Predný Hýľ do údolia Berezinec (pripojenie na {{Turistická značka|modrá}} modrú značku Košiarny briežok – Klauzy).<ref name="mapa"/> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Spišsko-gemerský kras]] * [[Slovenský raj]] (geomorfologický podcelok) * [[Zoznam vrcholov v Spišsko-gemerskom krase]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=20.4138&y=48.89533&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Spišsko-gemerský kras}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Vrchy v Spišsko-gemerskom krase]] [[Kategória:Vrchy v Slovenskom raji]] [[Kategória:Tisícovky na Slovensku]] [[Kategória:Vrchy v okrese Spišská Nová Ves]] [[Kategória:Smižany]] 4aojcvsrs41edhpuhhevi18djdwbc2x 0 708777 8198373 8133281 2026-04-14T17:03:47Z Andrej-airliner 43530 wl. 8198373 wikitext text/x-wiki {{coord|28.463082|S|80.582562|Z|display=title}} [[Súbor:Mercury Control.jpg|thumb|Mercury Control Center počas predletovej simulácie misie [[Mercury-Atlas 8]], 10. september 1962]] [[Súbor:Alan Shepard in Mercury Control Center.jpg|thumb|Astronaut [[Alan Shepard]] v Mercury Control Center ako komunikátor (CAPCOM) pred štartom misie [[Mercury-Redstone 4]], 21. júl 1961]] '''Mercury Control Center''' (známe aj ako '''Building 1385''' alebo jednoducho '''MCC''') bolo [[stredisko riadenia vesmírnych letov|riadiace stredisko]] [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] na základni [[Cape Canaveral Space Force Station|Cape Canaveral]] na [[Florida|Floride]], ktoré zabezpečovalo riadenie a koordináciu všetkých činností spojených s letovými operáciami programu [[program Mercury|Mercury]] a tiež prvých troch letov programu [[program Gemini|Gemini]] (prvé dva boli bez posádky). Nachádzalo sa východne od Samuel C. Phillips Parkway. V roku [[1963]] bolo stredisko rozšírené na podporu programu Gemini zmluvným dodávateľom [[Pan American World Airways]], aby poskytlo viac priestoru na stretnutia spolu s priestorom na analýzu údajov a veľký priestor pre nový trenažér [[kozmická loď|kozmickej lode]] [[Gemini (kozmická loď)|Gemini]]. Zložitejšie požiadavky neskorších letov Gemini a [[program Apollo|Apollo]] si vynútili presun riadiacich operácií do [[Christopher C. Kraft Jr. Mission Control Center|väčšieho zariadenia]] nachádzajúceho sa v [[Houston]]e v [[Texas]]e, ale Mercury Control Center sa naďalej využívalo na školenia a stretnutia. Dňa [[1. jún]]a [[1967]] sa stredisko stalo zastávkou pre verejné prehliadky a túto funkciu plnilo až do polovice [[90. roky 20. storočia|90. rokov]]. == Konfigurácia == [[Súbor:MCC layout.jpg|thumb|Rozloženie strediska]] [[stredisko riadenia vesmírnych letov|Riadiace stredisko]] bolo usporiadané do troch radov a bolo menšie a jednoduchšie ako neskoršie riadiace centrá. Muselo len podporovať misie trvajúce maximálne 36 hodín s [[kozmická loď|kozmickou loďou]], ktorá bola menej zložitá ako tie, ktoré sa používali pri neskorších [[kozmický let s ľudskou posádkou|kozmických letoch]]. Boli tu pozície na monitorovanie kozmickej lode a [[kozmonaut|astronautov]] počas letu, pozície na sledovanie štartu a vylovenia kabíny po pristátí v oceáne. V Mercury Control Center bola aj veľká podsvietená mapa na zobrazenie polohy kabíny. Na rozdiel od neskorších riadiacich stredísk, ktoré mali počítačom generovanú grafiku, tento displej z éry [[program Mercury|Mercury]] pracoval s fyzickým dvojrozmerným zobrazením kabíny zaveseným a osvetleným pred mapou. Modernejšie riadiace strediská boli rozdelené na stredisko riadenia štartu, ktoré sa nachádza na mieste štartu, napríklad na [[Cape Canaveral]], a stredisko riadenia vesmírnych letov v [[Johnsonovo vesmírne stredisko|Johnsonovom vesmírnom stredisku]] pre programy [[program Apollo|Apollo]] a [[program Space Shuttle|Space Shuttle]] alebo v [[Jet Propulsion Laboratory]] pre bezpilotné misie. == Sledovacie a pozemné zariadenia == [[Súbor:Mercury stations.jpg|thumb|Sledovacie stanice programu [[program Mercury|Mercury]]]] Hoci Mercury Control Center zabezpečovalo velenie a riadenie, nebolo jediným zariadením, ktoré sa podieľalo na podpore letov Mercury a [[program Gemini|Gemini]]. Výpočtové a komunikačné stredisko sa nachádzalo v [[Goddardovo centrum pre vesmírne lety|Goddardovom centre pre vesmírne lety]] v [[Greenbelt (Maryland)|Greenbelte]] v [[Maryland]]e a poskytovalo výpočtovú kapacitu pre misie. Aby sa minimalizoval čas, keď bola kozmická loď mimo dosahu komunikácie so zemou, boli zriadené ďalšie pozemné stanice vo vojenských zariadeniach USA, na sledovacích lodiach a v spolupráci s vládami [[Španielsko|Španielska]], [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]], [[Nigéria|Nigérie]] a [[Austrália (štát)|Austrálie]]:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = MERCURY PROJECT SUMMARY INCLUDING RESULTS OF THE FOURTH MANNED ORBITAL FLIGHT, MAY 15 AND 16, 1963 - NASA Technical Reports Server (NTRS) | url = https://ntrs.nasa.gov/citations/19630012071 | vydavateľ = ntrs.nasa.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-01-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> * [[Cape Canaveral]] (CNV-MCC) * [[Grand Bahama]] (GBI) * [[Grand Turk]] (GTI) * [[Bermudy]] (BDA) * [[USNS Rose Knot|Atlantic Ship]] (ATS) * [[Maspalomas Station]], [[Gran Canaria]] (CYI) * [[Kano (mesto)|Kano]], [[Nigéria]] (KNO) * [[Zanzibar (štát)|Zanzibar]] (ZZB) * [[USNS Coastal Sentry|Indian Ocean Ship]] (IOS) * [[Muchea Tracking Station|Muchea]], [[Austrália (štát)|Austrália]] (MUC) * [[Island Lagoon Tracking Station|Woomera]], [[Austrália (štát)|Austrália]] (WOM) * [[Kanton (ostrov)|Kanton]], [[Kiribati]] (CTN) * [[Kauai]], [[Havaj (štát USA)|Havaj]] (HAW) * [[Point Arguello]], [[Kalifornia]] (CAL) * [[Guaymas]], [[Mexiko]] (GYM) * [[White Sands (Nové Mexiko)|White Sands]], [[Nové Mexiko]] (WHS) * [[Naval Air Station Corpus Christi|Corpus Christi]], [[Texas]] (TEX) * [[Eglin Air Force Base]] (EGL) == Umiestnenie == Budova bola postavená v rokoch [[1956]] až [[1958]] a používala sa počas programu Mercury ([[1961]] – [[1963]]) a Gemini, do letu [[Gemini 3]] ([[1964]] – [[1965]]). Hoci bola budova [[16. apríl]]a [[1984]] zapísaná do Národného registra historických lokalít (''National Register of Historic Places'') ako objekt prispievajúci k základni [[Cape Canaveral Space Force Station|Cape Canaveral]], by odstránenie [[azbest]]u, ďalšie opravy a uvedenie strediska do pôvodného stavu stálo 6 miliónov [[americký dolár|dolárov]]. Bolo prijaté rozhodnutie zachovať konzoly a ďalšie vybavenie a budovu zničiť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Photo Gallery: NASA's first Mission Control demolished | url = http://www.collectspace.com/news/news-050410a.html | vydavateľ = collectspace.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-01-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku [[1999]] boli konzoly, displeje a ďalšie vybavenie presunuté do návštevníckeho komplexu [[Kennedyho vesmírne stredisko|Kennedyho vesmírneho strediska]] do rekonštrukcie MCC vo vnútri Centra Kurta Debusa. Konzoly a displeje boli znovu zostavené a mnohé z nich sú zapnuté. <gallery> Súbor:John Glenn at the Mercury Control Center.jpg|Astronaut [[John Glenn]] pred Mercury Control Center Súbor:Mercury control center 4june1963.jpg|Mercury Control Center v roku 1963 Súbor:NASA Mission Control Center, Cape Canaveral 1965.jpg|Premenované Mission Control Center v období programu Gemini, 1965 Súbor:KSC-20161107-PH GEB02 0090 (30600790210).jpg|Zrekonštruovaná miestnosť letovej kontroly MCC na výstave v návštevníckom komplexe Kennedyho vesmírneho strediska Súbor:Kennedy Space Center (35794975450).jpg|Konzoly a displeje z Mercury Control Center Súbor:MCC map rear.jpg|Pohľad zozadu na mapu Súbor:MCC floorplan.png|Pôdorys budovy </gallery> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Zdroj == {{preklad|en|Mercury Control Center|1169252821}} {{Portál|Kozmonautika|Kozmonautický}} {{Program Mercury}} [[Kategória:Cape Canaveral Space Force Station]] [[Kategória:Program Mercury]] [[Kategória:NASA]] [[Kategória:Stavby na Floride]] i6o55m6t4zf5xpksbjv96gdaj1nacsy 0 710376 8198679 8005977 2026-04-15T11:36:50Z ~2026-23397-85 292066 Novinka: Televízia Barrandov ukončila reorganizáciu. 8198679 wikitext text/x-wiki {{Infobox Televízna stanica | názov = TV Barrandov | príjem = satelit, kábel, IPTV | krajina = {{minivlajka|Česko|w}} | typ = | riaditeľ = Andrea Geyer | premiéra = [[11. január]] [[2009]] | program = | logo = TV Barrandov logo 2025.png | oblasť vysielania = [[Česko]], [[Slovensko]] | vysielací jazyk = čeština | formát obrazu = 16:9 | webstránka = {{url|https://www.barrandov.tv}} }} '''TV Barrandov''' je [[Česko|česká]] [[televízna stanica]], ktorá začala vysielanie [[11. január|11. januára]] [[2009]] o 11:01 hod. Majiteľom bola skupina akcionárov, pričom najväčší podiel mala akciová spoločnosť Moravia Steel. V septembri [[2012]] televíziu kúpila spoločnosť Empresa Media predtým ovládaná [[Jaromír Soukup|Jaromírom Soukupom]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Soukup rozšířil své mediální impérium. Od Chrenka koupil TV Barrandov | url = https://www.idnes.cz/ekonomika/domaci/soukup-koupil-tv-barrandov.A120912_112107_ekonomika_mad | vydavateľ = iDNES.cz | dátum vydania = 2012-09-12 | dátum prístupu = 2024-03-03 | jazyk = cs | meno = ČTK | priezvisko = iDNES.cz}}</ref> Majiteľom licencie na vysielanie je spoločnosť ''Barrandov Televizní Studio a. s.'', ktorá [[23. február|23. februára]] [[2024]] kvôli platobnej neschopnosti navrhla súdu vyhlásenie moratória. Súd nasledujúci pracovný deň žiadosti vyhovel.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = TV Barrandov se objeví na Skylinku, Gitalu,v Multiplexu 2 i u kabelových oper... {{!}} RadioTV | url = https://www.radiotv.cz/p_tv/tv-barrandov-se-objevi-na-skylinku-gitalu-v-multiplexu-2-i-u-kabelovych-operatoru/ | dátum vydania = 2008-11-09 | dátum prístupu = 2024-03-03 | jazyk = cs | meno = Media Marketing Services | priezvisko = a.s}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 11. 1. 2009 se rozsvítí TV Barrandov. Novou televizi odstartují zlatí slavíci | url = https://www.parabola.cz/clanky/3378/11-1-2009-se-rozsviti-tv-barrandov-novou-televizi-odstartuji-zlati-slavici/ | vydavateľ = Parabola.cz | dátum vydania = 2009-01-02 | dátum prístupu = 2024-03-03 | jazyk = cs}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Barrandov Televizní Studio se sloučí s TV Barrandov | url = https://www.lupa.cz/clanky/barrandov-televizni-studio-se-slouci-s-tv/ | vydavateľ = Lupa.cz | dátum prístupu = 2024-03-03 | jazyk = cs | meno = Lukáš | priezvisko = Polák}}</ref> V Apríli [[2026]] televízia ukončila neúspešnú reorganizáciu a vstúpila do konkurzu. Majiteľ televízie Jan Čermák oznámil, že chce zachovať aspoň jeden kanál. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Televize Barrandov míří do konkurzu - Novinky | url = https://www.novinky.cz/clanek/ekonomika-spolecnost-barrandov-televizni-studio-miri-do-konkurzu-40573433 | vydavateľ = www.novinky.cz | dátum vydania = 2026-04-15 | dátum prístupu = 2026-04-15 | jazyk = cs}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = TV Barrandov ukončuje reorganizaci a směřuje do konkurzu | url = https://www.parabola.cz/clanky/8200/tv-barrandov-ukoncuje-reorganizaci-a-smeruje-do-konkurzu/ | vydavateľ = Parabola.cz | dátum vydania = 2026-04-15 | dátum prístupu = 2026-04-15 | jazyk = cs}}</ref> == Dlhy == Na konci októbra 2023 kúpil polovicu zadlženej spoločnosti Empresa Media, pod ktorou spadá aj TV Barrandov, investor Jan Čermák, ktorého spoločnosť Servis-24 sa špecializujú na pomoc firmám zaťaženým dlhmi. So zmenou majetkových pomerov nastúpila [[17. október|17. októbra]] [[2023]] aj nová generálna riaditeľka Andrea Geyer, ktorej nástup mal byť prvým krokom k ustanoveniu nového manažérskeho tímu. Čermák dal v januári 2024 do predaja dlhopisy, aby mohol získať zdroje na zaplatenie dlhov a udržanie televízie v chode. Na konci januára 2024 bola TV Barrandov odpojená od elektrickej energie, čo bolo dôsledkom neuhradenia pohľadávok dodávateľovi energií, ktorým je Barrandov Studio. Televízne vysielanie tým bolo prerušené na niekoľko hodín, následne bolo vysielanie obnovené po pripojení na alternatívny zdroj energie, ktoré provizórne zaisťovali dva naftové generátory.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Soukupův Barrandov hodiny nevysílal kvůli odstavení dodávek elektřiny - Seznam Zprávy | url = https://www.seznamzpravy.cz/clanek/domaci-soukupova-televize-barrandov-prestala-vysilat-244119 | vydavateľ = www.seznamzpravy.cz | dátum prístupu = 2024-03-03 | jazyk = cs}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = TV Barrandov má díky rozhodnutí soudu opět proud - Novinky | url = https://www.novinky.cz/clanek/domaci-tv-barrandov-ma-diky-rozhodnuti-soudu-opet-proud-40460190 | vydavateľ = www.novinky.cz | dátum vydania = 2024-02-09 | dátum prístupu = 2024-03-03 | jazyk = cs}}</ref> Prevádzka generátorov, ktoré bežali aj v noci, rušila obyvateľov okolitých domov. Po početných výzvach sa rušením nočného pokoja a možného prekračovania hlukových limitov zaoberá Hygienická stanica hlavného mesta [[Praha|Prahy]]. Medzitým pracovníci Barrandov Studia, kvôli neplateniu pohľadávok, zahradili aj parkovacie miesta pri budove televízie. Obvodný súd pre Prahu 5 však po troch týždňoch od odpojenia rozhodol o obnovení prívodu energií, čím vyhovel žiadosti Jaromíra Soukupa, ktorý argumentoval tým, že nemôže bez elektriny vykonávať svoju podnikateľskú činnosť. == Vysielanie a program == Stanica je voľne dostupná v českom multiplexe 23, čím si ju môžu bezplatne naladiť aj diváci žijúci v blízkosti hraníc. Vysiela aj v satelitných platformách, káblovej a IPTV [[Televízia (prenos)|televízii]]. Od [[1. jún|1. júna]] [[2009]] je sledovanosť stanice meraná elektronicky metódou peoplemetrov. V roku 2009 sledovanosť oscilovala medzi 2 – 3 % v celodennom priemere v skupine 15+, čo bol cieľ manažmentu pre prvý rok vysielania. Od januára [[2010]] sledovanosť stúpla a dosiahla v priemere 3,5 – 4,2 % a upevňuje pozíciu 4. najsledovanejšej stanice v krajine. Od 1. polroka 2011 sa priemerný celodenný share TV Barrandov stabilne drží nad 5%, predovšetkým vďaka úspechom programov vlastnej tvorby. Historicky najsledovanejším programom bol doteraz zostrih ''Najväčšie hity Karla Svobodu'', ktorý [[28. január|28. januára]] [[2012]] sledovalo 720 000 divákov starších ako 15 rokov (zdroj: ATO – Mediaresearch, stav k [[1. jún|1. júnu]] [[2012]]). Od začiatku vysielania až do [[1. marec|1. marca]] [[2014]] stanica vysielala československé seriály ako napr. ''Žena za pultem'', ''Plechová kavalerie'', ''Okres na severu'' alebo ''[[30 prípadov majora Zemana|Třicet případů majora Zemana]]'', ktoré zaznamenali nadpriemernú sledovanosť. Programovú skladbu dnes tvoria prevažne reprízované vysielanie programu ''Nebezpečné vztahy'', niekoľko relácií z prvých rokov existencie (napr: ''Vtip za stovku!,'' ''Kašpárku, var!'' alebo ''Kurňa, co to je?''), súťažný program Šťastná 7 moderovaný Vlastom Korcom, spravodajský blok zložený z nových relácií - ''Naše Zprávy'', ''Vaše peníze,'' V programe sa nachádzajú kriminálne seriály ''Pašák'', ''Vraždy v Pregau'' či ''El Chapo'', od 8. augusta začne vysielanie škandinávskeho kriminálneho seriálu Most. Televízia vysiela tiež zahraničné romantické a kriminálne filmy. Od augusta budú zaradené komédie a dobrodružné filmy Televízia tiež vysiela dokumenty o Andrém Rieu. Ďalšie novinky, ktoré nasadí TV Barrandov, budú oznámené koncom augusta. Jednou z nich však bude program Policie Delta. Ide prakticky o kópiu programu Policie v akci z [[Prima|TV Prima]]. Do 24. júna 2024 sa vo vysielaní objavovali aj programy moderované Jaromírom Soukupom, napríklad: "''Týden podle Jaromíra Soukupa''" alebo "''Duel Jaromíra Soukupa''". Nový majiteľ tieto programy zrušil z dôvodu snahy zvýšiť sledovanosť, ktorá sa aktuálne pohybuje okolo 2% v kategórii 15+. == Programové zmeny od roku 2014 == V marci 2014 televízia zmenila zameranie a namiesto československých seriálov začala vysielať prevažne zahraničné seriály, napríklad Zákon a poriadok, Columbo, Doktor z hôr, Big Ben, Otec Braun alebo Dedička hotela. Viac priestoru dostali akvizičné filmy. Okrem akvizície boli postupne zavedené nové štúdiové programy, napríklad ''Babinec, Popelka'', ''Soudkyně Barbara, Soudce Alexande''r, ''Cabaret, Kolotoč v kuchyni, Nikdo není perfektní'', ''Cibulkova zábavná tajenka a Nebezpečné vztahy''. V rokoch 2015 – 2016 televízia natočila seriál Bezdružice. Po nástupe Jaromíra Soukupa televízia natočila vlastné seriály ako ''Čechovi: Rodinná sága, Rodinné vztahy, Manželství po česku, Doktorka Kellerová'' alebo sitcom ''Premiér'', ktorý už deň po odvysielaní prvej epizódy získal na [[Česko-Slovenská filmová databáza|ČSFD]] prvé miesto v kategórii najhoršie seriály a hodnotenie 2%. == TOP 10 najsledovanejších relácií TV Barrandov od začiatku merania peoplemetre == Zoznam (1. júna 2009 – 1. júna 2012): # ''Největší hity Karla Svobody'' – 8,2% rat, 18,8% shr, 720 000 divákov # ''Duel Jaromíra Soukupa – prezidentský speciál'' – 16% shr, 659 000 divákov # ''Pravdivý příběh Ivety B.'' – 6,8% rat, 15,5% shr, 601 000 divákov # ''Byl jednou jeden král'' – 555 000 divákov # ''Pohádka svatojánské noci'' – 5,9% rat, 11,8% shr, 526 000 divákov # ''Barrandovský videostop'' – 5,8% rat, 14,9% shr, 510 000 divákov # ''Poklad na stříbrném jezeře'' – 5,5% rat, 16,3% shr, 489 000 divákov # ''Čarovné dědictví'' – 5,4% rat, 11% shr, 480 000 divákov # ''Vánoční polibek'' – 5,4% rat, 11,8% shr, 475 000 divákov # ''Duše jako kaviár'' – 5,4% rat, 10,3% shr, 473 000 divákov (zdroj: TV Barrandov, ATO – Mediaresearch, údaje o skupině 15+) Nový manažment od septembra [[2012]] zaradil nové programy, ich sledovanosť však nenadviazala na divácke úspechy predošlých období. Podiel stanice od jesene kontinuálne klesá, v januári [[2013]] dosiahol 4,66 % (zdroj: ATO Mediaresearch). Za rok [[2015]] oslovila stanica TV Barrandov v skupine divákov 15+ 4,89 % divákov, celá skupina Barrandov (vrátane kanálov Kino Barrandov, Barrandov Plus a Barrandov Muzika) potom za uplynulý rok oslovili 5,53 % publika. == Prehľad najsledovanejších relácií z vlastnej tvorby pre rok 2015 == # ''Barrandovský Silvestr 2015'' – 541 600 divákov, share 14,28 % # ''Bezdružice'' – 483 400 divákov, share 11,22 % # ''Naše zprávy'' – 420 100 divákov, share 14,26 % # ''Soudkyně Barbara'' – 414 400 diváků, share 17,1 % # ''Exploziv'' – 400 500 divákov, share 11,16 % # ''Exkluziv!'' – 351 900 divákov, share 8,95 == Generálni riaditelia == # riaditeľ: 1. mája 2008 – 31. mája 2012: Janka Vozárová # riaditeľ: 1. júna 2012 – 30. septembra 2012: Martina Lišková # riaditeľ: 1. októbra 2012 – február 2013: Ing. Robert Kvapil # riaditeľ: február 2013 – jún 2013: Roman Bradáč # riaditeľ: jún 2013 – 31. 10. 2013: Jaromír Soukup # riaditeľ: 1. novembra 2013 – 12. marca 2014: Vladimír Železný # riaditeľ: 14. marca 2014 – 29. januára 2016: Marcela Hrdá # riaditeľ: 29. januára 2016 – 13. mája2024 Jaromír Soukup # riaditeľ: 13. mája 2024 – doteraz: Andrea Geyer<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Do řízení Médey, Empresy i TV Barrandov přichází Andrea Geyer | url = https://www.mediaguru.cz/clanky/2023/10/do-rizeni-medey-empresy-i-tv-barrandov-prichazi-andrea-geyer/ | vydavateľ = MediaGuru.cz | dátum prístupu = 2024-03-03 | jazyk = cs}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=TV Barrandov|štítok=TV Barrandov}} == Externé odkazy == * [https://www.barrandov.tv/ Oficiálny web] == Zdroj == {{Preklad|cs|TV Barrandov|23707137}} {{České televízne stanice}} [[Kategória:Televízne stanice v Česku]] [[Kategória:Barrandov]] 9u8x60knq74nl24gkppx4524qgb8oah 0 719218 8198336 7917308 2026-04-14T16:38:35Z Andrej-airliner 43530 wl. 8198336 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Balance Disorder Illustration A.png|thumb|Schéma [[vnútorné ucho|vnútorného ucha]]]] '''Menièrova choroba''' alebo '''Menièrov syndróm''' je ochorenie [[vnútorné ucho|vnútorného ucha]], ktoré sa vyznačuje potenciálne závažnými a invalidizujúcimi epizódami [[závrat|závratov]], [[tinitus|hučaním v ušiach]], stratou [[sluch]]u a pocitom plnosti v uchu.<ref name="nih-meniere-s-disease">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ménière's Disease | url = https://www.nidcd.nih.gov/health/menieres-disease | url archívu = https://web.archive.org/web/20160727231318/https://www.nidcd.nih.gov/health/menieres-disease | vydavateľ = nidcd.nih.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-09-24 | dátum archivácie = 2016-07-27 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="sciencedirect-early-diagnosis-and-management">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Early Diagnosis and Management of Acute Vertigo from Vestibular Migraine and Ménière's Disease | url = https://www.sciencedirect.com/science/article/abs/pii/S0733861915000274 | vydavateľ = sciencedirect.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-09-24 | miesto = | jazyk = }}</ref> Na začiatku je zvyčajne postihnuté len jedno ucho, ale časom sa môže vyskytnúť postihnutie oboch uší.<ref name="nih-meniere-s-disease"/> Epizódy zvyčajne trvajú od 20 minút do niekoľkých hodín.<ref name="bmj-meniere-s-disease">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Meniere’s disease | url = https://www.bmj.com/content/349/bmj.g6544 | vydavateľ = bmj.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-09-24 | miesto = | jazyk = }}</ref> Čas medzi jednotlivými epizódami sa líši.<ref name="nih-meniere-s-disease"/> Strata sluchu a zvonenie v ušiach sa časom môžu stať stálymi.<ref name="sciencedirect-early-diagnosis-and-management"/> Príčina Menièrovej choroby nie je jasná, ale pravdepodobne zahŕňa genetické faktory aj faktory prostredia.<ref name="nih-meniere-s-disease"/> Existuje viacero teórií, prečo k nej dochádza, vrátane zúženia ciev, vírusových infekcií a autoimunitných reakcií.<ref name="nih-meniere-s-disease"/> Približne 10 % prípadov sa vyskytuje v rodinách. Predpokladá sa, že príznaky vznikajú v dôsledku zvýšeného hromadenia tekutiny v labyrinte vnútorného ucha.<ref name="nih-meniere-s-disease"/> Diagnostika sa zakladá na príznakoch a vyšetrení sluchu.<ref name="nih-meniere-s-disease"/> Medzi ďalšie stavy, ktoré môžu mať podobné príznaky, patrí vestibulárna migréna a prechodný ischemický záchvat. Liečba nie je známa.<ref name="nih-meniere-s-disease"/> Záchvaty sa často liečia liekmi, ktoré pomáhajú pri [[nauzea|nevoľnosti]] a [[úzkosť|úzkosti]].<ref name="sciencedirect-early-diagnosis-and-management"/> Opatrenia na prevenciu záchvatov sú celkovo nedostatočne podložené dôkazmi.<ref name="sciencedirect-early-diagnosis-and-management"/> Možno vyskúšať diétu s nízkym obsahom soli, diuretiká a [[kortikoid|kortikosteroidy]]. Fyzikálna terapia môže pomôcť pri rovnováhe a poradenstvo pri úzkosti.<ref name="nih-meniere-s-disease"/><ref name="sciencedirect-early-diagnosis-and-management"/> Ak iné opatrenia nie sú účinné, možno skúsiť aj injekcie do ucha alebo chirurgický zákrok, ktoré sú však spojené s rizikami.<ref name="nih-meniere-s-disease"/><ref name="bmj-meniere-s-disease"/> Používanie tympanostomických trubíc (ventilačných trubíc) na zlepšenie závratov a sluchu u ľudí s Menièrovým syndrómom nie je podložené jednoznačnými dôkazmi.<ref name="bmj-meniere-s-disease"/> Chorobu identifikoval začiatkom [[19. storočie|19. storočia]] francúzsky lekár [[Prosper Menière]].<ref name="bmj-meniere-s-disease"/> Postihuje 0,3 až 1,9 z 1 000 ľudí. Zvyčajne sa začína u ľudí vo veku 40 až 60 rokov.<ref name="nih-meniere-s-disease"/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Intratympanic steroids for Ménière's disease or syndrome | url = https://www.cochranelibrary.com/cdsr/doi/10.1002/14651858.CD008514.pub2/full | vydavateľ = cochranelibrary.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-09-24 | miesto = | jazyk = }}</ref> Ženy sú postihnuté častejšie ako muži. Po 5 až 15 rokoch trvania príznakov sa epizódy vertiga niekedy zastavia a človeku zostáva strata rovnováhy, slabý sluch v postihnutom uchu a zvonenie alebo iné zvuky v postihnutom uchu alebo ušiach.<ref name="bmj-meniere-s-disease"/> Menièrovou chorobou trpel napríklad americký [[džez]]ový [[gitara|gitarista]] [[Les Paul]], americký [[kozmonaut|astronaut]] [[Alan Shepard]], prvý [[Američania (USA)|Američan]], ktorý letel do [[kozmický priestor (astronómia)|vesmíru]], [[zoznam prezidentov Česko-Slovenska|česko-slovenský prezident]] [[Edvard Beneš]], nemecký [[spisovateľ]] [[Erich Maria Remarque]] a možno aj anglo-írsky [[satira|satirik]] [[Jonathan Swift]], anglický prírodovedec [[Charles Darwin]], holandský [[maliar (umelec)|maliar]] [[Vincent van Gogh]], americká [[herectvo|herečka]] a [[modelka]] [[Marilyn Monroe]] alebo rímsky [[generál]] a [[štátnik]] [[Gaius Iulius Caesar]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vesmírné osudy 36. díl – Alan Shepard | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2013/12/24/vesmirne-osudy-35-dil-alan-shepard/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 24. prosince 2013 | dátum prístupu = 2024-09-24 }}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Zdroj == {{preklad|en|Ménière's disease|...}} [[Kategória:MKCH-10]] [[Kategória:Otorinolaryngológia]] [[Kategória:Choroby ucha]] [[Kategória:Eponymické termíny v medicíne]] rd31yjj3mcesdh1xm08asyg19r3jjys 0 725368 8198363 8161290 2026-04-14T16:59:42Z Andrej-airliner 43530 wl. 8198363 wikitext text/x-wiki [[Súbor:New Shepard booster at Oshkosh Airventure 2017 03 (36103651636).jpg|thumb|New Shepard vystavená na [[EAA AirVenture Oshkosh]] 2017]] '''New Shepard''' je plne opakovane použiteľná [[suborbitálny kozmický let|suborbitálna]] [[nosná raketa]] vyvinutá spoločnosťou [[Blue Origin]] pre [[vesmírna turistika|vesmírnu turistiku]]. Raketa je pomenovaná po [[Alan Shepard|Alanovi Shepardovi]], ktorý ako prvý [[Američania (USA)|Američan]] letel do [[kozmický priestor (astronómia)|vesmíru]] a ako piaty človek sa prešiel po [[Mesiac]]i. Nosič je schopný vertikálneho štartu a pristátia. Okrem toho môže vynášať ľudí a užitočné náklady zákazníkov na suborbitálnu trajektóriu. New Shepard sa skladá zo štartovacej rakety a kabíny s posádkou. Kabína sa môže nakonfigurovať na umiestnenie až šiestich cestujúcich, nákladu alebo kombinácie oboch. Štartovacia raketa je poháňaná jedným motorom [[BE-3|BE-3PM]], ktorý vyšle kabínu nad [[Kármánova hranica|Kármánovu hranicu]], kde môžu cestujúci a náklad zažiť niekoľko minút [[beztiažový stav]], než sa kabína vráti na [[Zem]]. Nosná raketa je navrhnutá tak, aby sa dala plne opakovane použiť a aby sa kabína vrátila na Zem pomocou troch [[padák]]ov a [[raketový motor na tuhé pohonné látky|raketového motora na tuhé palivo]]. Raketa pristáva vertikálne na pristávacej ploche vzdialenej 3,2 [[kilometer|km]] severne od štartovacej rampy. Spoločnosť Blue Origin úspešne vypustila a pristála s nosnou raketou New Shepard 26-krát, pričom 1 čiastočný neúspech sa považuje za úspešný let<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jones | meno = Caleb | autor = | odkaz na autora = | titul = New Shepard {{!}} NS-1 | url = https://spacelaunchnow.me/launch/new-shepard-ns-1/ | vydavateľ = spacelaunchnow.me | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-02-07 | miesto = | jazyk = }}</ref> a 1 za neúspešný. Nosná raketa má dĺžku 19,2 [[meter|metra]], priemer 3,8 metra a štartovaciu hmotnosť 75 000 [[kilogram]]ov. Motor BE-3PM produkuje pri štarte ťah 490 [[newton (jednotka)|kilonewtonov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Human Spaceflight Launch Service Providers 2022 | url = https://newspaceeconomy.ca/2023/05/21/technology-of-the-space-tourism-launch-service-providers/ | vydavateľ = newspaceeconomy.ca | dátum vydania = 2023-05-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-02-07 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.blueorigin.com/new-shepard Oficiálny web] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20240519170537/https://www.blueorigin.com/new-shepard |date=2024-05-19 }} {{eng icon}} * {{kosmonautix.cz téma|new-shepard}} {{Portál|Kozmonautika}} [[Kategória:Nosné rakety USA]] [[Kategória:Súkromné nosné rakety]] [[Kategória:Blue Origin]] [[Kategória:Suborbitálne kozmické lety]] s6089m033zi2c0ehbmjx0chrko5yhkz 0 728383 8198314 8133278 2026-04-14T15:56:56Z Andrej-airliner 43530 wl. 8198314 wikitext text/x-wiki [[Súbor:The Mercury 7 (15258556433).jpg|thumb|Mercury Seven v roku 1960. Vzadu zľava: [[Alan Shepard]], [[Gus Grissom]] a [[Gordon Cooper]]. Vpredu zľava: [[Wally Schirra]], [[Deke Slayton]], [[John Glenn]] a [[Scott Carpenter]]. Kvôli výrobným obmedzeniam majú Slayton a Glenn na fotografii pracovné topánky nastriekané na strieborno]] '''Mercury Seven''' bola skupina siedmich [[Spojené štáty|amerických]] [[kozmonaut|astronautov]] [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]], ktorí boli vybraní na lety v rámci [[program Mercury|programu Mercury]]. Označujú sa tiež ako '''Original Seven''' a '''Astronaut Group 1'''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Where No Man Has Gone Before: A History of Apollo Lunar Exploration Missions - NASA Technical Reports Server (NTRS) | url = https://ntrs.nasa.gov/citations/19890016575 | vydavateľ = ntrs.nasa.gov | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-06 | jazyk = }}</ref> NASA ich mená verejne oznámila [[9. apríl]]a [[1959]]: [[Scott Carpenter]], [[Gordon Cooper]], [[John Glenn]], [[Gus Grissom]], [[Wally Schirra]], [[Alan Shepard]] a [[Deke Slayton]]. Mercury Seven vytvorila v Spojených štátoch novú profesiu a na ďalšie desaťročia vytvorila obraz amerického astronauta. Všetci členovia Mercury Seven nakoniec leteli do [[kozmický priestor (astronómia)|vesmíru]]. V období od [[máj]]a [[1961]] do [[máj]]a [[1963]] pilotovali šesť [[kozmický let s ľudskou posádkou|kozmických letov]] programu Mercury, ktoré mali na palube astronauta, a leteli vo všetkých programoch NASA pre lety ľudí do vesmíru v [[20. storočie|20. storočí]] – Mercury, [[program Gemini|Gemini]], [[program Apollo|Apollo]] a [[program Space Shuttle|Space Shuttle]].<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Carpenter | meno = Malcolm Scott | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Stoever | meno2 = Kris | autor2 = | odkaz na autora2 = | odkaz na autora3 = | titul = For Spacious Skies (The Uncommon Journey of a Mercury Astronaut) | vydanie = | vydavateľ = New American Library | miesto = New York | rok = 2004 | počet strán = 371 | url = | isbn = 978-0-451-21105-7 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> Shepard sa v roku [[1961]] stal prvým [[Američania (USA)|Američanom]], ktorý letel do vesmíru, a v roku [[1971]] sa v rámci misie [[Apollo 14]] prešiel po [[Mesiac]]i. Grissom letel v roku [[1965]] na [[Gemini 3|prvej misii]] Gemini s posádkou, ale zahynul v roku [[1967]] pri požiari [[Apollo 1|Apolla 1]]; ostatní sa dožili odchodu do dôchodku. Schirra letel v roku [[1968]] na [[Apollo 7|Apolle 7]], prvej misii Apollo s posádkou, namiesto Grissoma a stal sa jediným astronautom, ktorý letel na misiách Mercury, Gemini a Apollo. Cooper pilotoval v roku 1963 posledný let programu Mercury, [[Mercury-Atlas 9]], a v roku 1965 sa stal prvým astronautom, ktorý uskutočnil druhý [[obežná dráha|orbitálny]] let, keď letel ako veliaci pilot [[Gemini 5]]. Carpenter letel v roku [[1962]] na misii [[Mercury-Atlas 7]]. Neskôr si vzal dovolenku, aby sa ako [[akvanaut]] zapojil do projektu [[United States Navy|amerického námorníctva]] SEALAB, ale pri výcviku utrpel zranenia, ktoré mu znemožnili ďalšie lety do vesmíru. Slayton, uzemnený kvôli [[fibrilácia predsiení|fibrilácii srdcových predsiení]], nakoniec letel v roku [[1975]] na misii [[Apollo-Sojuz]]. Glenn, ktorý sa v roku 1962 stal prvým Američanom na obežnej dráhe, letel ešte v roku [[1998]] na raketopláne [[Discovery (raketoplán)|''Discovery'']] a vo veku 77 rokov sa stal najstarším človekom, ktorý v tom čase letel do vesmíru. Keď v roku [[2016]] zomrel vo veku 95 rokov, bol najstarším a posledným žijúcim členom Mercury Seven. == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} {{Portál|Kozmonautika|Kozmonautický}} [[Kategória:NASA]] [[Kategória:Program Mercury]] [[Kategória:Kozmonauti USA]] h8jn730qlnrgj6mzuhlzb5bh6s5nk2i 0 728935 8198375 8089863 2026-04-14T17:04:31Z Peter 51345 269569 8198375 wikitext text/x-wiki {{Infobox|popis1=Dátum|data1=19. apríl – 17. jún 2025|popis2=Počet tímov|data2=16|popis3=Obhajcovia titulu|data3=[[Florida Panthers]]|stylDat=font-size:95%|stylPopisu=font-size:95%|popis5=Šampióni|data5=[[Florida Panthers]]|popis6=Druhé miesto|data6=[[Edmonton Oilers]]|zahlavie2='''Detaily turnaja'''|nadpis=Playoff Stanley Cup 2025|hlavicka4=Konečné umiestnenie|stylZahlavia2=font-size:95%|stylHlavicky=font-size:95%|hlavicka7=Štatistiky turnaja|popis8=Najproduktívnejší hráč|data8=[[Leon Draisaitl]] (Oilers) (33 bodov)|popis10=MVP|data10=[[Sam Bennett]] (Panthers)|hlavicka9=Ocenenia}}'''Playoff Stanley Cup 2025''' bol turnajom play-off [[National Hockey League|Národnej hokejovej ligy]] (NHL) pre [[NHL 2024/2025|sezónu 2024/2025]]. Play-off sa začal 19. apríla 2025 a skončil v júni 2025 finále Stanley Cupu, pričom séria skončila 17. júna.<ref>https://media.nhl.com/site/asset/public/ext/nhl%20stats/2024-25%20Regular%20Season/2024-25NHLKeyDatesFINAL_Sept10-24.pdf</ref> [[Winnipeg Jets]] sa do play-off dostal ako víťazi [[President’s Trophy|Presidents' Trophy]] s najväčším počtom bodov (t. j. s najlepšou bilanciou) počas základnej časti, čo sa im podarilo prvýkrát v histórii klubu. Bol to tiež prvýkrát, čo sa to kanadskému tímu podarilo od [[Vancouver Canucks]] v sezóne 2011 – 2012.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = For the first time ever the Winnipeg Jets are Presidents’ Trophy winners – Illegal Curve Hockey | url = https://illegalcurve.com/for-the-first-time-ever-the-winnipeg-jets-are-presidents-trophy-winners/ | dátum vydania = 2025-04-13 | dátum prístupu = 2025-04-18 | jazyk = en-US | meno = David | priezvisko = Minuk}}</ref> [[Toronto Maple Leafs]] mali najdlhšiu aktívnu sériu v play-off, deväť rokov, pričom sa do play-off dostali každú sezónu od roku 2017. [[Boston Bruins]] sa do play-off nedostali prvýkrát od roku 2016, čím ukončili osemročnú sériu v play-off, ktorú predtým delili s Maple Leafs o najdlhšiu aktívnu sériu v play-off v NHL. [[New York Rangers]] sa stali štvrtým obhajcom titulu Presidents' Trophy, ktorý sa nedostal do play-off. [[Ottawa Senators]] sa do play-off kvalifikovali prvýkrát od roku 2017, čím ukončili tretie najdlhšie obdobie bez prestupov v play-off v lige. Po prvýkrát v histórii ligy sa do play-off nedostali všetky štyri tímy z pôvodnej šestky so sídlom v USA.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = US-based Original Six Red Wings, Rangers, Bruins, Blackhawks eliminated from playoffs for 1st time | url = https://apnews.com/article/nhl-playoffs-original-six-33f832434c65ad48e132a7456106fa1e | vydavateľ = AP News | dátum vydania = 2025-04-14 | dátum prístupu = 2025-04-18 | jazyk = en}}</ref> Prvýkrát od roku 2017 sa do play-off kvalifikovali všetky tímy z východnej Kanady (Toronto Maple Leafs, [[Montreal Canadiens]] a Ottawa Senators). == Nasadené tímy do play-off == Toto bol desiaty rok, v ktorom sa do play-off dostali tri najlepšie tímy z každej divízie spolu s dvoma divokými kartami v každej konferencii (celkovo teda osem tímov play-off z každej konferencie). Do play-off sa kvalifikovali tieto tímy:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NHL Hockey Standings {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/standings/2024 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum prístupu = 2025-04-18 | jazyk = en}}</ref> === Východná konferencia === ==== Atlantická divízia ==== # [[Toronto Maple Leafs]] – víťaz [[Atlantická divízia (NHL)|Atlantickej divízie]] – 108 bodov # [[Tampa Bay Lightning]] – 102 bodov # [[Florida Panthers]] – 98 bodov ==== Metropolitná divízia ==== # [[Washington Capitals]] – víťaz [[Metropolitná divízia (NHL)|Metropolitnej divízie]], víťaz základnej časti [[Východná konferencia (NHL)|Východnej konferencie]] – 111 bodov # [[Carolina Hurricanes]] – 102 bodov # [[New Jersey Devils]] – 91 bodov ==== Divoké karty ==== # [[Ottawa Senators]] – 97 bodov # [[Montreal Canadiens]] – 91 bodov === Západná konferencia === ==== Centrálna divízia ==== # [[Winnipeg Jets]] – víťaz [[Centrálna divízia (NHL)|Centrálnej divízie]], víťaz základnej časti [[Západná konferencia (NHL)|Západnej konferencie,]] víťaz [[President’s Trophy|President' Trophy]] – 116 bodov # [[Dallas Stars]] – 106 bodov # [[Colorado Avalanche]] – 102 bodov ==== Pacifická divízia ==== # [[Vegas Golden Knights]] – víťaz [[Pacifická divízia (NHL)|Pacifickej divízie]] – 110 bodov # [[Los Angeles Kings]] – 105 bodov # [[Edmonton Oilers]] – 101 bodov ==== Divoké karty ==== # [[Minnesota Wild]] – 97 bodov # [[St. Louis Blues]] – 96 bodov == Play-off == V každom kole tímy súťažili v sérii na sedem víťazov podľa formátu 2–2–1–1–1 (skóre v tabuľke označuje počet vyhraných zápasov v každej sérii na sedem víťazov). Tím s výhodou domáceho ľadu hral doma prvý a druhý zápas (a piaty a siedmy zápas, ak je to potrebné) a druhý tím hral doma tretí a štvrtý zápas (a šiesty zápas, ak je to potrebné). Prvé tri tímy z každej divízie postúpili do play-off spolu s dvoma divokými kartami v každej konferencii, čo je spolu osem tímov z každej konferencie. V prvom kole sa nižšie nasadená divoká karta v každej konferencii hrala proti víťazovi divízie s najlepším skóre, zatiaľ čo druhá divoká karta sa hrala proti víťazovi druhej divízie a obe divoké karty boli de facto nasadené na 4. mieste. Ostatné série sa zhodovali s tímami na druhom a treťom mieste z divízií. V prvých dvoch kolách bola výhoda domáceho ľadu udelená tímu s lepším nasadením. Vo finále konferencie a finále Stanley Cupu bola výhoda domáceho ľadu udelená tímu s lepším skóre v základnej časti.{{Play-off16+info|RD1-date=1. kolo|RD2-date=2. kolo|RD3-date=Finále konferencie|RD4-date=Finále Stanley Cup|RD1-team2={{CAN}} [[Ottawa Senators]]|RD1-team1={{CAN}} '''[[Toronto Maple Leafs]]'''|RD1-team4={{USA}} '''[[Florida Panthers]]'''|RD1-team3={{USA}} [[Tampa Bay Lightning]]|RD1-team6={{CAN}} [[Montreal Canadiens]]|RD1-team5={{USA}} '''[[Washington Capitals]]'''|RD1-team8={{USA}} [[New Jersey Devils]]|RD1-team7='''{{USA}} [[Carolina Hurricanes]]'''|RD1-team10={{USA}} [[St. Louis Blues]]|RD1-team9='''{{CAN}} [[Winnipeg Jets]]'''|RD1-team12={{USA}} [[Colorado Avalanche]]|RD1-team11={{USA}} '''[[Dallas Stars]]'''|RD1-team14={{USA}} [[Minnesota Wild]]|RD1-team13={{USA}} '''[[Vegas Golden Knights]]'''|RD1-team16={{CAN}} '''[[Edmonton Oilers]]'''|RD1-team15={{USA}} [[Los Angeles Kings]]|RD1-info5='''Západná konferencia'''|RD1-info1='''Východná konferencia'''|RD1-seed1=A1|RD1-seed2=WC|RD1-seed3=A2|RD1-seed4=A3|RD1-seed5=M1|RD1-seed6=WC|RD1-seed7=M2|RD1-seed8=M3|RD1-seed9=C1|RD1-seed10=WC|RD1-seed11=C2|RD1-seed12=C3|RD1-seed13=P1|RD1-seed14=WC|RD1-seed15=P2|RD1-seed16=P3|RD1-score1='''4'''|RD1-score2=2|RD1-score3=1|RD1-score4='''4'''|RD1-score5='''4'''|RD1-score6=1|RD1-score7='''4'''|RD1-score8=1|RD1-score9='''4'''|RD1-score10=3|RD1-score12=3|RD1-score13='''4'''|RD1-score14=2|RD1-score15=2|RD1-score16='''4'''|RD2-score1=3|RD2-score2='''4'''|RD2-score3=1|RD2-score4='''4'''|RD2-score5=2|RD2-score6='''4'''|RD2-score7=1|RD2-score8='''4'''|RD3-score1='''4'''|RD3-score2=1|RD3-score3=1|RD3-score4='''4'''|RD4-score4=|RD4-score1='''4'''|RD4-score2=2|RD4-score8=|RD1-score11='''4'''|RD2-team2={{USA}} '''[[Florida Panthers]]'''|RD2-team1={{CAN}} [[Toronto Maple Leafs]]|RD2-team4={{USA}} '''[[Carolina Hurricanes]]'''|RD2-team3={{USA}} [[Washington Capitals]]|RD2-team6={{USA}} '''[[Dallas Stars]]'''|RD2-team5={{CAN}} [[Winnipeg Jets]]|RD2-team7={{USA}} [[Vegas Golden Knights]]|RD3-team2={{USA}} [[Carolina Hurricanes]]|RD3-team1={{USA}} '''[[Florida Panthers]]'''|RD3-team4={{CAN}} '''[[Edmonton Oilers]]'''|RD3-team3={{USA}} [[Dallas Stars]]|RD4-team2={{CAN}} [[Edmonton Oilers]]|RD4-team1={{USA}} '''[[Florida Panthers]]'''|RD2-team8={{CAN}} '''[[Edmonton Oilers]]'''|RD2-seed4=M2|RD2-seed3=M1|RD2-seed2=A3|RD2-seed8=P3|RD2-seed7=P1|RD2-seed1=A1|RD2-seed6=C2|RD2-seed5=C1|RD3-seed4=P3|RD3-seed2=M2|RD3-seed1=A3|RD3-seed3=C2|RD4-seed1=A3|RD4-seed2=P3}}'''Legenda''' * '''A1''', '''A2''', '''A3''' – Tímy na prvom, druhom a treťom mieste z [[Atlantická divízia (NHL)|Atlantickej divízie]] * '''M1''', '''M2''', '''M3''' – Tímy na prvom, druhom a treťom mieste z [[Metropolitná divízia (NHL)|Metropolitnej divízie]] * '''C1''', '''C2''', '''C3''' – Tímy na prvom, druhom a treťom mieste z [[Centrálna divízia (NHL)|Centrálnej divízie]] * '''P1''', '''P2''', '''P3''' – Tímy na prvom, druhom a treťom mieste z [[Pacifická divízia (NHL)|Pacifickej divízie]] * '''WC''' – Tímy s divokou kartou == Prvé kolo == ''Poznámka: Všetky uvedené časy sú v [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] ([[UTC+01:00|UTC+1]]).'' === Prvé kolo Východnej konferencie === ==== (A1) Toronto Maple Leafs vs. (WC1) Ottawa Senators ==== Toronto Maple Leafs skončili na prvom mieste v Atlantickej divízii so 108 bodmi. Ottawa Senators získali 97 bodov a skončili ako prví divocí hráči vo Východnej konferencii. Bude to piaty zápas play-off medzi týmito dvoma rivalmi, pričom Toronto vyhralo všetky štyri predchádzajúce série. Naposledy sa stretli vo štvrťfinále Východnej konferencie v roku 2004, ktoré Toronto vyhralo v siedmich zápasoch. Ottawa vyhrala všetky tri zápasy v tohtoročnej sérii základnej časti. Maple Leafs porazili Senators v šiestich zápasoch. [[Mitch Marner]] strelil gól a pridal dve asistencie v prvom zápase, zatiaľ čo brankár [[Anthony Stolarz]] mal 31 zákrokov, čím zaistil víťazstvo Maple Leafs 6:2.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Marner has 3 points, Maple Leafs ease past Senators in Game 1 {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/ottawa-senators-toronto-maple-leafs-game-1-recap-april-20 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-04-21 | dátum prístupu = 2025-05-02 | jazyk = en}}</ref> V druhom zápase sa Senators vrátili z dvojgólového manka, vyrovnali a vynútili si predĺženie, ale v predĺžení skóroval [[Max Domi]] a zabezpečil Maple Leafs víťazstvo 3:2.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Domi scores in OT, Maple Leafs defeat Senators in Game 2 {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/ottawa-senators-toronto-maple-leafs-game-2-recap-april-22 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-04-23 | dátum prístupu = 2025-05-02 | jazyk = en}}</ref> Tretí zápas si tiež vyžiadal predĺženie, keďže obranca Maple Leafs [[Simon Benoit]] strelil víťazný gól v predĺžení, čím zabezpečil Torontu víťazstvo 3:2 a vedenie série 3:0.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Benoit wins Game 3 in OT, Maple Leafs on verge of sweeping Senators {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/toronto-maple-leafs-ottawa-senators-game-3-recap-april-24 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-04-25 | dátum prístupu = 2025-05-02 | jazyk = en}}</ref> V štvrtom zápase sa Maple Leafs vrátili z dvojgólového manka a vynútili si predĺženie, ale v predĺžení skóroval [[Jake Sanderson]] a zabezpečil Senators víťazstvo 4:3, čím sa vyhli vypadnutiu a vynútili si piaty zápas.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sanderson's goal in OT gives Senators Game 4 win against Maple Leafs {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/toronto-maple-leafs-ottawa-senators-game-4-recap-april-26 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-04-27 | dátum prístupu = 2025-05-02 | jazyk = en}}</ref> Brankár Senators [[Linus Ullmark]] chytil všetkých 29 striel, ktorým v piatom zápase čelil, a vynútil si tak šiesty zápas so skóre 4:0 na nulu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ullmark stops 29, Senators blank Maple Leafs in Game 5 to stay alive again {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/ottawa-senators-toronto-maple-leafs-game-5-recap-april-29 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-04-30 | dátum prístupu = 2025-05-02 | jazyk = en}}</ref> V šiestom zápase Maple Leafs zabránili dvojgólovému obratu Senators strelením víťazného gólu série 5:39 minút pred koncom tretej tretiny, čím zvíťazili 4:2 a postúpili do druhého kola.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Maple Leafs recover, eliminate Senators in Game 6 of Eastern Conference 1st Round {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/toronto-maple-leafs-ottawa-senators-game-6-recap-may-1 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-05-02 | dátum prístupu = 2025-05-02 | jazyk = en}}</ref> {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=21. apríl|mužstvo1=Ottawa Senators|mužstvo2='''Toronto Maple Leafs'''|čas=01:00|štadión=[[Air Canada Centre|Scotiabank Arena]], [[Toronto]]|divákov=19 072|skóre={{ku|2|6|}}|tretiny={{tretiny|1|2|0|2|1|2}}|brankár1=[[Linus Ullmark]]|brankár2=[[Anthony Stolarz]]|tresty1=38|tresty2=18|strely1=33|strely2=24|správa=https://www.nhl.com/news/ottawa-senators-toronto-maple-leafs-game-1-recap-april-20|góly1=<br/><br>[[Drake Batherson]] - 16:18<br><br><br>[[Ridly Greig]] - 44:00|góly2=07:09 - [[Oliver Ekman-Larsson]]<br>12:18 - [[Mitchell Marner]]<br><br>24:07 - [[Johm Tavares]]<br>27:19 - [[William Nylander]]<br><br>44:45 - [[Morgan Rielly]]<br>53:13 - [[Matthew Knies]]|stav={{ku|0|1|}}<br>{{ku|0|2|}}<br>{{ku|1|2|}}<br>{{ku|1|3|}}<br>{{ku|1|4|}}<br>{{ku|2|4|}}<br>{{ku|2|5|}}<br>{{ku|2|6|}}}} {{Hokejbox2|dátum=23. apríl|mužstvo1=Ottawa Senators|mužstvo2='''Toronto Maple Leafs'''|čas=01:30|štadión=[[Air Canada Centre|Scotiabank Arena]], [[Toronto]]|bg=|skóre={{ku|2|3|}} pp|tretiny={{tretiny|0|2|1|0|1|0|0|1|}}|divákov=19 333|brankár1=[[Linus Ullmark]]|správa=https://www.nhl.com/news/ottawa-senators-toronto-maple-leafs-game-2-recap-april-22|brankár2=[[Anthony Stolarz]]|tresty1=4|tresty2=8|strely1=28|strely2=21|góly1=<br/><br/>[[Brady Tkachuk]] - 35:41<br/>[[Adam Gaudette]] - 54:47|góly2=03:43 - [[Morgan Rielly]]<br/>08:20 - [[John Tavares]]<br/><br/><br/><br/>03:09 - [[Max Domi]]|stav={{ku|0|1|}}<br/>{{ku|0|2|}}<br/>{{ku|1|2|}}<br/>{{ku|2|2|}}<br/>'''Prvé predĺženie'''<br/>{{ku|2|3|}}}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=25. apríl|mužstvo1='''Toronto Maple Leafs'''|mužstvo2=Ottawa Senators|čas=01:00|štadión=[[Canadian Tire Centre]], [[Ottawa]]|správa=https://www.nhl.com/news/toronto-maple-leafs-ottawa-senators-game-3-recap-april-24|skóre={{ku|3|2|}} pp|tretiny={{tretiny|0|0|1|1|1|1|1|0|}}|divákov=19 073|brankár1=[[Anthony Stolarz]]|brankár2=[[Linus Ullmark]]|tresty1=12|tresty2=8|strely1=20|strely2=20|góly1=<br/>[[Matthew Knies]] - 28:31<br/>[[Auston Matthews]] - 40:32<br/><br/><br/>[[Simon Benoit]] - 01:19|góly2=21:38 - [[Claude Giroux]]<br/><br/><br/>31:22 - [[Brady Tkachuk]]|stav={{ku|0|1|}}<br/>{{ku|1|1|}}<br/>{{ku|2|1|}}<br/>{{ku|2|2|}}<br/>'''Prvé predĺženie'''<br/>{{ku|3|2|}}}} {{Hokejbox2|dátum=27. apríl|mužstvo1=Toronto Maple Leafs|mužstvo2='''Ottawa Senators'''|čas=01:00|štadión=[[Canadian Tire Centre]], [[Ottawa]]|bg=|správa=https://www.nhl.com/news/toronto-maple-leafs-ottawa-senators-game-4-recap-april-26|skóre={{ku|3|4|}} pp|tretiny={{tretiny|1|2|1|0|1|1|0|1|}}|divákov=19 094|brankár1=[[Anthony Stolarz]]|brankár2=[[Linus Ullmark]]|tresty2=10|tresty1=6|strely1=34|strely2=21|góly1=<br><br>[[John Tavares]] - 19:05<br>[[Matthew Knies]] - 30:12<br><br>[[Oliver Ekman-Larsson]] - 54:31|góly2=09:03 - [[Tim Stützle]]<br>14:11 - [[Shane Pinto]]<br><br><br>47:32 - [[David Perron]]<br><br><br>17:42 - [[Jake Sanderson]]|stav={{ku|0|1|}}<br>{{ku|0|2|}}<br>{{ku|1|2|}}<br>{{ku|2|2|}}<br>{{ku|2|3|}}<br>{{ku|3|3|}}<br>'''Prvé predĺženie'''<br>{{ku|3|4|}}}}{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=30. apríl|mužstvo1='''Ottawa Senators'''|mužstvo2=Toronto Maple Leafs|čas=01:00|štadión=[[Air Canada Centre|Scotiabank Arena]], [[Toronto]]|správa=https://www.nhl.com/news/ottawa-senators-toronto-maple-leafs-game-5-recap-april-29|brankár1=[[Linus Ullmark]]|brankár2=[[Anthony Stolarz]]|góly1=[[Thomas Chabot]] - 23:46<br>[[Dylan Cozens]] - 48:24<br>[[Tim Stüzle]] - 57:09<br>[[Brady Tkachuk]] - 59:13|stav={{ku|1|0|}}<br>{{ku|2|0|}}<br>{{ku|3|0|}}<br>{{ku|4|0|}}|tresty1=8|tresty2=6|strely1=19|strely2=29|skóre={{ku|4|0|}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|0|3|0||}}|divákov=19 438}}{{Hokejbox2|dátum=2. máj|mužstvo1='''Toronto Maple Leafs'''|mužstvo2=Ottawa Senators|čas=01:00|štadión=[[Canadian Tire Centre]], [[Ottawa]]|bg=|správa=https://www.nhl.com/news/toronto-maple-leafs-ottawa-senators-game-6-recap-may-1|brankár1=[[Anthony Stolarz]]|brankár2=[[Linus Ullmark]]|góly1=[[Auston Matthews]] - 18:50<br/>[[William Nylander]] - 20:43<br/><br/><br/>[[Max Pacioretty]] - 54:21<br/>William Nylander - 59:41|stav={{ku|1|0|}}<br/>{{ku|2|0|}}<br/>{{ku|2|1|}}<br/>{{ku|2|2|}}<br/>{{ku|3|2|}}<br/>{{ku|4|2|}}|góly2=<br/><br/>27:28 - [[Brady Tkachuk]]<br/>52:40 - [[David Perron]]|skóre={{ku|4|2|}}|tresty1=4|tresty2=2|strely1=23|strely2=23|tretiny={{tretiny|1|0|1|1|2|1|}}|divákov=19 007}}'''''Toronto vyhralo sériu 4 – 2''''' ==== (A2) Tampa Bay Lightning vs. (A3) Florida Panthers ==== Tampa Bay Lightning skončili v Atlantickej divízii druhí so 102 bodmi. Florida Panthers získali 98 bodov a skončili v Atlantickej divízii tretí. Bude to druhý po sebe idúci a celkovo štvrtý zápas play-off medzi týmito dvoma rivalmi, pričom Tampa Bay vyhrala dve z troch predchádzajúcich sérií. Florida vyhrala sériu prvého kola Východnej konferencie v predchádzajúcej sezóne v piatich zápasoch. Tieto tímy vyrovnali svoje štvorzápasové série základnej časti. Panthers porazili Lightning v piatich zápasoch. V prvom zápase [[Matthew Tkachuk]] strelil dva góly a pridal jednu asistenciu pre Panthers, ktorí tak zvíťazili 6:2.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tkachuk, Panthers ease past Lightning in Game 1 of Eastern 1st Round {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/florida-panthers-tampa-bay-lightning-game-1-recap-april-22 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-04-23 | dátum prístupu = 2025-05-01 | jazyk = en}}</ref> Brankár Floridy [[Sergej Andrejevič Bobrovskij|Sergej Bobrovskij]] v druhom zápase chytil všetkých 19 striel Lightning a Tampa Bay tak zvíťazila 2:0.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bobrovsky stops 19, Panthers blank Lightning in Game 2 of East 1st Round {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/florida-panthers-tampa-bay-lightning-game-2-recap-april-24 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-04-25 | dátum prístupu = 2025-05-01 | jazyk = en}}</ref> [[Andrej Andrejevič Vasilevskij|Andrej Vasilevskij]] predviedol v treťom zápase 33 zákrokov pre Lightning, ktorí zvíťazili 5:1.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Lightning respond against Panthers for 1st win of series in Game 3 {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/tampa-bay-lightning-florida-panthers-game-3-recap-april-26 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-04-26 | dátum prístupu = 2025-05-01 | jazyk = en}}</ref> V štvrtom zápase [[Anton Lundell]] strelil gól a pridal jednu asistenciu pri víťazstve Floridy 4:2, čím zabezpečil Panthers vedenie v sérii 3:1.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Panthers rally late in 3rd, defeat Lightning in Game 4 of Eastern 1st Round {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/tampa-bay-lightning-florida-panthers-game-4-recap-april-28 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-04-29 | dátum prístupu = 2025-05-01 | jazyk = en}}</ref> [[Eetu Luostarinen]] strelil gól a trikrát asistoval v piatom zápase, čím zabezpečil Floride víťazstvo 6:3 a postup do druhého kola.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Luostarinen has 4 points, Panthers eliminate Lightning in Game 5 of East 1st Round {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/florida-panthers-tampa-bay-lightning-game-5-recap-april-30 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-05-01 | dátum prístupu = 2025-05-01 | jazyk = en}}</ref>{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=23. apríl|mužstvo1='''Florida Panthers'''|mužstvo2=Tampa Bay Lightning|čas=02:30|štadión=[[Amalie Arena]], [[Tampa]]|správa=https://www.nhl.com/news/florida-panthers-tampa-bay-lightning-game-1-recap-april-22|divákov=19 092|skóre={{ku|6|2|}}|tretiny={{tretiny|2|1|3|1|1|0|}}|brankár1=[[Sergej Bobrovský]]|brankár2=[[Andrej Vasilevskij]]|tresty1=6|tresty2=6|strely1=16|strely2=22|góly1=[[Sam Bennett]] - 03:44<br/><br/>[[Sam Reinhart]] - 19:15<br/>[[Nate Schmidt]] - 24:41<br/>[[Matthew Tkachuk]] - 24:55<br/>Matthew Tkachuk - 29:44<br/><br/>Nate Schmidt - 45:09|góly2=<br/>12:21 - [[Jake Guentzel]]<br/><br/><br/><br/><br/>33:04 - [[Brayden Point]]|stav={{ku|1|0|}}<br/>{{ku|1|1|}}<br/>{{ku|2|1|}}<br/>{{ku|3|1|}}<br/>{{ku|4|1|}}<br/>{{ku|5|1|}}<br/>{{ku|5|2|}}<br/>{{ku|6|2|}}}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=25. apríl|mužstvo1='''Florida Panthers'''|mužstvo2=Tampa Bay Lightning|čas=00:30|štadión=[[Amalie Arena]], [[Tampa]]|správa=https://www.nhl.com/news/florida-panthers-tampa-bay-lightning-game-2-recap-april-24|divákov=19 092|skóre={{ku|2|0|}}|tretiny={{tretiny|1|0|0|0|1|0|}}|brankár1=[[Sergej Bobrovský]]|brankár2=[[Andrej Vasilevskij]]|tresty1=16|tresty2=15|strely1=23|strely2=19|góly1=[[Nate Schmidt]] - 04:15<br/>[[Sam Bennett]] - 59:56|stav={{ku|1|0|}}<br/>{{ku|2|0|}}}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=26. apríl|mužstvo1='''Tampa Bay Lightning'''|mužstvo2=Florida Panthers|čas=19:00|štadión=[[Amerant Bank Arena]], [[Florida]]|správa=https://www.nhl.com/news/tampa-bay-lightning-florida-panthers-game-3-recap-april-26|divákov=19 587|skóre={{ku|5|1|}}|tretiny={{tretiny|1|1|1|0|3|0|}}|brankár1=[[Andrej Vasilevskij]]|brankár2=[[Sergej Bobrovský]]|tresty1=20|tresty2=25|strely1=22|strely2=34|góly1=<br/>[[Brayden Point]] - 17:15<br/>[[Nick Paul]] - 33:17<br/>[[Jake Guentzel]] - 40:21<br/>[[Luke Glendening]] - 54:19<br/>[[Anthony Cirelli]] - 55:00|stav={{ku|0|1|}}<br/>{{ku|1|1|}}<br/>{{ku|2|1|}}<br/>{{ku|3|1|}}<br/>{{ku|4|1|}}<br/>{{ku|5|1|}}|góly2=02:43 - [[Matthew Tkachuk]]}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=29. apríl|mužstvo1=Tampa Bay Lightning|mužstvo2='''Florida Panthers'''|čas=01:00|štadión=[[Amerant Bank Arena]], [[Florida]]|správa=https://www.nhl.com/news/tampa-bay-lightning-florida-panthers-game-4-recap-april-28|skóre={{ku|2|4|}}|divákov=19 551|tretiny={{tretiny|0|0|2|1|0|3|}}|tresty1=6|tresty2=17|strely1=20|strely2=23|brankár1=[[Andrej Vasilevskij]]|brankár2=[[Sergej Bobrovský]]|góly1=<br/>[[Mitchell Chaffee]] - 32:21<br/>[[Erik Černák]] - 32:32|góly2=29:06 - [[Anton Lundell]]<br/><br/><br/>56:13 - [[Aaron Ekblad]]<br/>56:24 - [[Seth Jones]]<br/>58:20 - [[Carter Verhaeghe]]|stav={{ku|0|1|}}<br/>{{ku|1|1|}}<br/>{{ku|2|1|}}<br/>{{ku|2|2|}}<br/>{{ku|2|3|}}<br/>{{ku|2|4|}}}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=1. máj|mužstvo1='''Florida Panthers'''|mužstvo2=Tampa Bay Lightning|čas=01:30|štadión=[[Amalie Arena]], [[Tampa]]|správa=https://www.nhl.com/news/florida-panthers-tampa-bay-lightning-game-5-recap-april-30|skóre={{ku|6|3|}}|tretiny={{tretiny|2|2|1|2|0|2|}}|divákov=19 092|brankár1=[[Sergej Bobrovský]]|brankár2=[[Andrej Vasilevskij]]|góly1=<br/>[[Carter Verhaeghe]] - 05:21<br/>[[Anton Lundell]] - 10:06<br/><br/>[[Aleksander Barkov]] - 20:52<br/><br/>[[Sam Bennett]] - 35:13<br/>[[Eetu Luostarinen]] - 53:02<br/>[[Sam Reinhart]] - 55:36|góly2=02:33 - [[Gage Goncalves]]<br/><br/><br/>12:16 - [[Nick Paul]]<br/><br/>29:57 - [[Jake Guentzel]]|stav={{ku|0|1|}}<br/>{{ku|1|1|}}<br/>{{ku|1|2|}}<br/>{{ku|2|2|}}<br/>{{ku|2|3|}}<br/>{{ku|3|3|}}<br/>{{ku|3|4|}}<br/>{{ku|3|5|}}<br/>{{ku|3|6|}}|tresty1=8|tresty2=8|strely1=31|strely2=29}}'''''Florida vyhrala sériu 4 – 1''''' ==== (M1) Washington Capitals vs. (WC2) Montreal Canadiens ==== Washington Capitals skončili na prvom mieste v Metropolitnej divízii a Východnej konferencii so ziskom 111 bodov. Montreal Canadiens získali 91 bodov a skončili ako druhí divocí hráči vo Východnej konferencii. Bude to druhé stretnutie týchto dvoch tímov v play-off. Ich jediné predchádzajúce stretnutie v play-off bolo vo štvrťfinále Východnej konferencie v roku 2010, v ktorom Montreal po prehre 3:1 v sérii porazil Washington v siedmich zápasoch. Washington vyhral dva z troch zápasov v základnej časti. Capitals porazili Canadiens v piatich zápasoch. V prvom zápase [[Alexandr Michajlovič Ovečkin|Alexander Ovečkin]] skóroval dvakrát, vrátane víťazného gólu v predĺžení, a tak porazili Canadiens 3:2.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ovechkin scores 2nd of game in OT, Capitals top Canadiens in Game 1 of East 1st Round {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/montreal-canadiens-washington-capitals-game-1-recap-april-21 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-04-22 | dátum prístupu = 2025-05-01 | jazyk = en}}</ref> [[Connor McMichael]] skóroval dvakrát za Capitals v druhom zápase, čím zabezpečil Washingtonu vedenie série 2:0 a víťazstvo 3:1.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Capitals hold off Canadiens in Game 2, extend Eastern 1st Round lead {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/montreal-canadiens-washington-capitals-game-2-recap-april-23 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-04-24 | dátum prístupu = 2025-05-01 | jazyk = en}}</ref> [[Cole Caufield]] a [[Alex Newhook]] strelili gól a asistovali pri víťazstve Montrealu 6:3 v treťom zápase.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Canadiens score 6, pull away from Capitals in Game 3 of Eastern 1st Round {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/washington-capitals-montreal-canadiens-game-3-recap-april-24 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-04-26 | dátum prístupu = 2025-05-01 | jazyk = en}}</ref> Vo štvrtom zápase [[Dylan Strome]] strelil gól a pripísal si asistenciu pri víťazstve Washingtonu 5:2.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Capitals rally in 3rd, push Canadiens to brink with Game 4 win {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/washington-capitals-montreal-canadiens-game-4-recap-april-27 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-04-28 | dátum prístupu = 2025-05-01 | jazyk = en}}</ref> Brankár [[Logan Thompson]] predviedol v piatom zápase 28 zákrokov za Washington, čím poslal Capitals do druhého kola po víťazstve 4:1.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Capitals defeat Canadiens in Game 5, win Eastern 1st Round series {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/montreal-canadiens-washington-capitals-game-5-recap-april-30 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-05-01 | dátum prístupu = 2025-05-01 | jazyk = en}}</ref>{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=22. apríl|mužstvo1=Montreal Canadiens|mužstvo2='''Washington Capitals'''|čas=01:00|štadión=[[Capital One Arena]], [[Washington]]|skóre={{ku|2|3|}} pp|brankár1=[[Samuel Montembeault]]|brankár2=[[Logan Thompson]]|tresty1=8|tresty2=8|strely1=35|strely2=32|tretiny={{tretiny|0|1|0|1|2|0|0|1|}}|divákov=18 573|správa=https://www.nhl.com/news/montreal-canadiens-washington-capitals-game-1-recap-april-21|góly2=18:34 - [[Alexander Michajlovič Ovečkin|Alexander Ovečkin]]<br/>12:09 - [[Anthony Beauvillier]]<br/><br/><br/><br/>02:26 - [[Alexander Michajlovič Ovečkin|Alexander Ovečkin]]|góly1=<br/><br/>[[Cole Caufield]] - 50:32<br/>[[Nick Suzuki]] - 55:45|stav={{ku|0|1|}}<br/>{{ku|0|2|}}<br/>{{ku|1|2|}}<br/>{{ku|2|2|}}<br/>'''Prvé predĺženie'''<br/>{{ku|2|3|}}}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=24. apríl|mužstvo1=Montreal Canadiens|mužstvo2='''Washington Capitals'''|čas=01:00|štadión=[[Capital One Arena]], [[Washington]]|správa=https://www.nhl.com/news/montreal-canadiens-washington-capitals-game-2-recap-april-23|divákov=18 573|brankár1=[[Samuel Montembeault]]|brankár2=[[Logan Thompson]]|tresty1=6|tresty2=8|strely2=32|strely1=26|skóre={{ku|1|3|}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|2|0|1|}}|góly1=[[Christian Dvorak]] - 21:16|góly2=<br/>23:47 - [[Connor McMichael]]<br/>24:47 - [[Dylan Strome]]<br/>59:58 - Connor McMichael|stav={{ku|1|0|}}<br/>{{ku|1|1|}}<br/>{{ku|1|2|}}<br/>{{ku|1|3|}}}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=26. apríl|mužstvo1=Washington Capitals|mužstvo2='''Montreal Canadiens'''|čas=01:00|štadión=[[Bell Centre]], [[Montreal]]|správa=https://www.nhl.com/gamecenter/mtl-vs-wsh/2025/04/25/2024030133|skóre={{ku|3|6|}}|tretiny={{tretiny|1|1|1|2|1|3|}}|divákov=21 105|brankár1=[[Logan Thompson]]<br/>(od 54. minúty [[Charlie Lindgren]])|brankár2=[[Samuel Montembeault]]<br/>(od 32. minúty [[Jakub Dobeš]])|tresty1=24|tresty2=18|strely1=21|strely2=40|góly1=[[Connor McMichael]] - 03:20<br/><br/><br/>[[Jakob Chychrun]] - 30:47<br/><br/>[[Alexandr Michajlovič Ovečkin|Alexander Ovečkin]] - 42:39|góly2=<br/>19:07 - [[Alexandre Carrier]]<br/>28:37 - [[Nick Suzuki]]<br/><br/>39:51 - [[Cole Caufield]]<br/><br/>44:17 - [[Christian Dvorak]]<br/>53:23 - [[Juraj Slafkovský]]<br/>57:35 - [[Alex Newhook]]|stav={{ku|1|0|}}<br/>{{ku|1|1|}}<br/>{{ku|1|2|}}<br/>{{ku|2|2|}}<br/>{{ku|2|3|}}<br/>{{ku|3|3|}}<br/>{{ku|3|4|}}<br/>{{ku|3|5|}}<br/>{{ku|3|6|}}}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=28. apríl|mužstvo1='''Washington Capitals'''|mužstvo2=Montreal Canadiens|čas=00:30|štadión=[[Bell Centre]], [[Montreal]]|správa=https://www.nhl.com/news/washington-capitals-montreal-canadiens-game-4-recap-april-27|skóre={{ku|5|2|}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|2|4|0|}}|divákov=21 105|brankár1=[[Logan Thompson]]|brankár2=[[Jakub Dobeš]]|góly1=[[Dylan Strome]] - 21:25<br/><br/><br/>[[Brandon Duhaime]] - 46:39<br/>[[Andrew Mangiapane]] - 56:23<br/>[[Brandon Duhaime]] - 57:21<br/>[[Tom Wilson]] - 59:05|góly2=<br/>30:33 - [[Juraj Slafkovský]]<br/>38:32 - [[Cole Caufield]]|stav={{ku|1|0|}}<br/>{{ku|1|1|}}<br/>{{ku|1|2|}}<br/>{{ku|2|2|}}<br/>{{ku|3|2|}}<br/>{{ku|4|2|}}<br/>{{ku|5|2|}}|tresty1=10|tresty2=12|strely1=26|strely2=18}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=1. máj|mužstvo1=Montreal Canadiens|mužstvo2='''Washington Capitals'''|čas=01:00|štadión=[[Capital One Arena]], [[Washington]]|správa=https://www.nhl.com/news/montreal-canadiens-washington-capitals-game-5-recap-april-30|divákov=18 573|brankár1=[[Jakub Dobeš]]|brankár2=[[Logan Thompson]]|tresty1=6|tresty2=4|strely1=29|strely2=28|góly1=<br/><br/><br/>[[Emil Heineman]] - 42:40|góly2=09:12 - [[Alexander Ovečkin]]<br/>11:15 - [[Jakob Chychrun]]<br/>56:59 - [[Tom Wilson]]<br/><br/>59:34 - [[Brandom Duhaime]]|stav={{ku|0|1|}}<br/>{{ku|0|2|}}<br/>{{ku|0|3|}}<br/>{{ku|1|3|}}<br/>{{ku|1|4|}}|skóre={{ku|1|4|}}|tretiny={{tretiny|0|2|0|1|1|1|}}}}'''''Washington vyhrala sériu 4 – 1''''' ==== (M2) Carolina Hurricanes vs. (M3) New Jersey Devils ==== Carolina Hurricanes skončili v Metropolitnej divízii druhí s 99 bodmi. New Jersey Devils získali 91 bodov a skončili tretí v Metropolitnej divízii. Bude to šiesty zápas play-off medzi týmito dvoma tímami, pričom Carolina vyhrala štyri z piatich predchádzajúcich sérií. Naposledy sa stretli v druhom kole Východnej konferencie v roku 2023, ktoré Carolina vyhrala v piatich zápasoch. Tieto tímy remizovali v sérii štyroch zápasov základnej časti. Hurricanes porazili Devils v piatich zápasoch. V prvom zápase [[Logan Stankoven]] skóroval dvakrát za Carolinu a porazili New Jersey 4:1.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Stankoven, Hurricanes top Devils in Game 1 of Eastern 1st Round {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/new-jersey-devils-carolina-hurricanes-game-1-recap-april-20 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-04-21 | dátum prístupu = 2025-04-30 | jazyk = en}}</ref> Brankár [[Frederik Andersen]] predviedol v druhom zápase 25 zákrokov za Hurricanes a porazili Devils 3:1.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hurricanes defeat Devils in Game 2, extend lead in Eastern 1st Round {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/new-jersey-devils-carolina-hurricanes-game-2-recap-april-22 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-04-23 | dátum prístupu = 2025-04-30 | jazyk = en}}</ref> V treťom zápase sa Hurricanes vrátili z dvojgólového manka a vynútili si predĺženie, ale v druhom predĺžení skóroval [[Šimon Nemec]] za New Jersey a zabezpečil Devils víťazstvo 3:2.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nemec's goal in 2nd OT gives Devils Game 3 win against Hurricanes {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/carolina-hurricanes-new-jersey-devils-game-3-recap-april-25 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-04-26 | dátum prístupu = 2025-04-30 | jazyk = en}}</ref> Andrej Svecnikov strelil hetrik vo štvrtom zápase a doviedol Hurricanes k víťazstvu 5:2.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Svechnikov gets hat trick, Hurricanes push Devils to brink with Game 4 win {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/carolina-hurricanes-new-jersey-devils-game-4-recap-april-27 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-04-28 | dátum prístupu = 2025-04-30 | jazyk = en}}</ref> V piatom zápase sa Hurricanes vrátili z trojgólového aj jednogólového manka a vynútili si predĺženie. V druhom predĺžení skóroval [[Sebastian Aho (hokejový útočník)|Sebastian Aho]] a poslal Carolinu do druhého kola s víťazstvom 5:4.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Aho scores in 2OT, Hurricanes eliminate Devils in Game 5 of Eastern 1st Round {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/new-jersey-devils-carolina-hurricanes-game-5-recap-april-29 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-04-30 | dátum prístupu = 2025-04-30 | jazyk = en}}</ref>{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=20. apríl|mužstvo1=New Jersey Devils|mužstvo2='''Carolina Hurricanes'''|čas=21:00|štadión=[[Lenovo Center]], [[Raleigh]]|skóre={{ku|1|4|}}|tretiny={{tretiny|0|1|1|2|0|1}}|brankár1=[[Jacob Markstrom]]|brankár2=[[Frederik Andersen]]|tresty1=8|strely1=24|tresty2=6|strely2=45|divákov=18 895|správa=https://www.nhl.com/news/new-jersey-devils-carolina-hurricanes-game-1-recap-april-20|góly1=<br/><br/><br/>[[Nico Hischier]] - 38:51|stav={{ku|0|1|}}<br/>{{ku|0|2|}}<br/>{{ku|0|3|}}<br/>{{ku|1|3|}}<br/>{{ku|1|4|}}|góly2=02:24 - [[Jalen Chatfield]]<br/>26:37 - [[Logan Stankoven]]<br/>23:08 - [[Logan Stankoven]]<br/><br/>57:32 - [[Andrei Svechnikov]]}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=23. apríl|mužstvo1=New Jersey Devils|mužstvo2='''Carolina Hurricanes'''|čas=00:00|štadión=[[Lenovo Center]], [[Raleigh]]|brankár1=[[Jacob Markstrom]]|brankár2=[[Frederik Andersen]]|tresty1=8|tresty2=8|strely1=26|strely2=28|správa=https://www.nhl.com/news/new-jersey-devils-carolina-hurricanes-game-2-recap-april-22|skóre={{ku|1|3|}}|tretiny={{tretiny|1|0|0|2|0|1|}}|divákov=18 910|góly1=[[Jesper Bratt]] - 03:51|stav={{ku|1|0|}}<br/>{{ku|1|1|}}<br/>{{ku|1|2|}}<br/>{{ku|1|3|}}|góly2=<br/>22:57 - [[Shayne Gostisbehere]]<br/>25:54 - [[Jordan Martinook]]<br/>59:23 - [[Seth Jarvis]]}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=26. apríl|mužstvo1=Carolina Hurricanes|mužstvo2='''New Jersey Devils'''|čas=02:00|štadión=[[Prudential Center]], [[Newark]]|správa=https://www.nhl.com/news/carolina-hurricanes-new-jersey-devils-game-3-recap-april-25|skóre={{ku|2|3|}} pp|tretiny={{tretiny|0|1|0|0|2|1|0|1|}}|brankár1=[[Frederik Andersen]]|brankár2=[[Jacob Markstrom]]|tresty1=12|tresty2=10|strely1=27|strely2=37|divákov=16 682|góly1=<br/><br/>[[Seth Jarvis]] - 26:11<br/>[[Sebatian Aho]] - 32:20|stav={{ku|0|1|}}<br/>{{ku|0|2|}}<br/>{{ku|1|2|}}<br/>{{ku|2|2|}}<br/>'''Druhé predĺženie'''<br/>{{ku|2|3|}}|góly2=16:11 - [[Nico Hischier]]<br/>41:18 - [[Dawson Mercer]]<br/><br/><br/><br/>22:36 - [[Šimon Nemec]]}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=27. apríl|mužstvo1='''Carolina Hurricanes'''|mužstvo2=New Jersey Devils|čas=21:30|štadión=[[Prudential Center]], [[Newark]]|správa=https://www.nhl.com/news/carolina-hurricanes-new-jersey-devils-game-4-recap-april-27|brankár1=[[Frederik Andersen]]<br/>(od 25. minúty [[Pyotr Kochetkov]])|brankár2=[[Jacob Markstrom]]|góly1=[[Andrei Svechnikov]] - 00:52<br>[[Jaccob Slavin]] - 09:47<br>Andrei Svechnikov - 20:42<br><br><br>[[Brent Burns]] - 54:14<br>Andrei Svechnikov - 56:43|góly2=<br><br><br>22:45 - [[Nico Hischier]]<br>27:34 - [[Timo Meier]]|stav={{ku|1|0|}}<br>{{ku|2|0|}}<br>{{ku|3|0|}}<br>{{ku|3|1|}}<br>{{ku|3|2|}}<br>{{ku|4|2|}}<br>{{ku|5|2|}}|skóre={{ku|5|2|}}|tresty1=14|tresty2=16|strely1=29|strely2=22|tretiny={{tretiny|2|0|1|2|2|0|}}|divákov=17 054}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=30. apríl|mužstvo1=New Jersey Devils|mužstvo2='''Carolina Hurricanes'''|čas=01:30|štadión=[[Lenovo Center]], [[Raleigh]]|správa=https://www.nhl.com/news/new-jersey-devils-carolina-hurricanes-game-5-recap-april-29|divákov=18 933|skóre={{ku|4|5|}} pp|tretiny={{tretiny|3|0|1|4|0|0|0|1|}}|brankár1=[[Jacob Markstrom]]|brankár2=[[Pyotr Kochetkov]]|góly1=[[Dawson Mercer]] - 03:46<br/>[[Timo Meier]] - 05:31<br/>[[Stefan Noesen]] - 09:55<br/><br/><br/><br/>[[Nico Hischier]] - 27:26|stav={{ku|1|0|}}<br/>{{ku|2|0|}}<br/>{{ku|3|0|}}<br/>{{ku|3|1|}}<br/>{{ku|3|2|}}<br/>{{ku|3|3|}}<br/>{{ku|4|3|}}<br/>{{ku|4|4|}}<br/>'''Druhé predĺženie'''<br/>{{ku|4|5|}}|góly2=<br/><br/><br/>21:46 - [[Taylor Hall]]<br/>24:01 - [[Jackson Blake]]<br/>25:40 - [[Andrei Svechnikov]]<br/><br/>31:27 - [[Sebastian Aho]]<br/><br/>24:17 - Sebastian Aho|strely1=35|tresty2=6|tresty1=12|strely2=54}}'''''Carolina vyhrala sériu 4 – 1''''' === Prvé kolo Západnej konferencie === ==== (C1) Winnipeg Jets vs. (WC2) St. Louis Blues ==== Winnipeg Jets získali Prezidentskú trofej ako najlepší tím NHL v základnej časti so 116 bodmi. St. Louis Blues získali 96 bodov a skončili ako druhí divocí hráči v Západnej konferencii. Bude to druhé stretnutie týchto dvoch tímov v play-off. Ich jediné predchádzajúce stretnutie v play-off bolo v prvom kole Západnej konferencie v roku 2019, ktoré St. Louis vyhral v šiestich zápasoch. Winnipeg vyhral tri zo štyroch zápasov v tohtoročnej sérii základnej časti. Jets porazili Blues v siedmich zápasoch. V prvom zápase strelil [[Kyle Connor]] víťazný gól 1:36 minút pred koncom tretej tretiny a zabezpečil Jets víťazstvo 5:3.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jets rally to defeat Blues in Game 1 of Western 1st Round {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/st-louis-blues-winnipeg-jets-game-1-recap-april-19 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-04-20 | dátum prístupu = 2025-05-05 | jazyk = en}}</ref> [[Mark Scheifele]] strelil gól a pridal asistenciu v druhom zápase za Jets, ktorí porazili Blues 2:1.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jets hold off Blues in Game 2, extend lead in Western 1st Round {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/st-louis-blues-winnipeg-jets-game-2-recap-april-21 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-04-22 | dátum prístupu = 2025-05-05 | jazyk = en}}</ref> [[Pavel Buchnevich]] strelil hetrik v treťom zápase za Blues, ktorí porazili Jets 7:2.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Buchnevich has hat trick, Blues score 7 in Game 3 win against Jets {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/winnipeg-jets-st-louis-blues-game-3-recap-april-24 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-04-25 | dátum prístupu = 2025-05-05 | jazyk = en}}</ref> [[Jake Neighbours]] dvakrát asistoval a strelil gól za Blues v štvrtom zápase, čím vyrovnali sériu na 2:2 víťazstvom 5:1.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Blues cruise past Jets in Game 4 of Western 1st Round, even series {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/winnipeg-jets-st-louis-blues-game-4-recap-april-27 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-04-27 | dátum prístupu = 2025-05-05 | jazyk = en}}</ref> V piatom zápase Connor strelil gól a dve asistencie pri víťazstve Jets 5:3 a ujali sa vedenia v sérii 3:2.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Connor, Jets push Blues to brink with Game 5 win in Western 1st Round {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/st-louis-blues-winnipeg-jets-game-5-recap-april-30 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-05-01 | dátum prístupu = 2025-05-05 | jazyk = en}}</ref> V druhej tretine šiesteho zápasu strelil St. Louis štyri góly v rozmedzí 5:23 minút, čím vynútil siedmy zápas víťazstvom 5:2.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Blues score 4 goals in 2nd, force Game 7 against Jets in Western 1st Round {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/winnipeg-jets-st-louis-blues-game-6-recap-may-2 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-05-03 | dátum prístupu = 2025-05-05 | jazyk = en}}</ref> V siedmom zápase sa Jets spamätali z dvojgólového manka, keď strelili oba góly necelé dve minúty pred koncom tretej tretiny a vynútili si predĺženie; gól [[Cole Perfetti|Colea Perfettiho]] tri sekundy pred koncom predĺženia vytvoril nový ligový rekord v siedmom zápase, ktorý vyrovnal skóre.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 'Sensational': Fans react Perfetti's history-making goal in Game 7 | url = https://www.sportsnet.ca/nhl/article/sensational-fans-react-to-jets-epic-game-7-rally-to-force-ot/ | vydavateľ = Sportsnet.ca | dátum vydania = 2025-05-04 | dátum prístupu = 2025-05-05 | jazyk = en | meno = Sportsnet | priezvisko = Staff}}</ref> V dvojitom predĺžení strelil kapitán [[Adam Lowry]] gól a poslal Jets do druhého kola s víťazstvom 4:3.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jets rally late in 3rd, defeat Blues in Game 7 on Lowry's 2OT goal {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/st-louis-blues-winnipeg-jets-game-7-recap-may-4 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-05-05 | dátum prístupu = 2025-05-05 | jazyk = en}}</ref> Bol to najdlhší siedmy zápas od Veľkonočnej epopeje v roku 1987. Všetky zápasy v tejto sérii vyhrali príslušné domáce tímy.{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=20. apríl|mužstvo1=St. Louis Blues|mužstvo2='''Winnipeg Jets'''|čas=00:00|štadión=[[Canada Life Centre]], [[Winnipeg]]|divákov=15 225|skóre={{ku|3|5}}|tretiny={{tretiny|2|2|1|0|0|3|}}|brankár1=[[Jordan Binnington]]|brankár2=[[Connor Hellebuyck]]|tresty1=58|tresty2=56|strely1=17|strely2=26|správa=https://www.nhl.com/news/st-louis-blues-winnipeg-jets-game-1-recap-april-19|góly1=[[Robert Thomas]] - 09:31<br/><br/><br/>[[Oskar Sundqvist]] - 18:10<br/>[[Jordan Kyrou]] - 21:13|góly2=<br/>13:38 - [[Martk Scheifele]]<br/>15:02 - [[Jaret Anderson-Dolan]]<br/><br/><br/>49:18 - [[Alex Iafallo]]<br/>58:24 - [[Kyle Connor]]<br/>59:07 - [[Adam Lowry]]|stav={{ku|1|0|}}<br/>{{ku|1|1|}}<br/>{{ku|1|2|}}<br/>{{ku|2|2|}}<br/>{{ku|3|2|}}<br/>{{ku|3|3|}}<br/>{{ku|3|4|}}<br/>{{ku|3|5|}}}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=22. apríl|mužstvo1=St. Louis Blues|mužstvo2='''Winnipeg Jets'''|čas=01:30|štadión=[[Canada Life Centre]], [[Winnipeg]]|skóre={{ku|1|2|}}|tretiny={{tretiny|1|1|0|0|0|1|}}|brankár1=[[Jordan Binnington]]|brankár2=[[Connor Hellebuyck]]|tresty1=4|tresty2=8|strely1=22|strely2=22|divákov=15 225|správa=https://www.nhl.com/news/st-louis-blues-winnipeg-jets-game-2-recap-april-21|góly1=<br/>[[Jimmy Snuggerud]] - 19:58|stav={{ku|0|1|}}<br/>{{ku|1|1|}}<br/>{{ku|1|2|}}|góly2=16:32 - [[Mark Scheifele]]<br/><br/>41:43 - [[Kyle Connor]]}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=25. apríl|mužstvo1=Winnipeg Jets|mužstvo2='''St. Louis Blues'''|čas=03:30|štadión=[[Enterprise Center]], [[St. Louis]]|správa=https://www.nhl.com/news/winnipeg-jets-st-louis-blues-game-3-recap-april-24|skóre={{ku|2|7|}}|tretiny={{tretiny|0|3|0|0|2|4|}}|divákov=18 096|brankár1=[[Connor Hellebuyck]]<br/>(od 51. minúty [[Eric Comrie]])|brankár2=[[Jordan Binnington]]|tresty1=40|tresty2=22|strely1=18|strely2=28|góly2=00:48 - [[Pavel Buchnevich]]<br>03:11 - Pavel Buchnevich<br>15:51 - [[Cam Fowler]]<br><br>45:24 - Pavel Buchnevich<br>47:56 - [[Jordan Kyrou]]<br>50:32 - [[Alexei Toporchenko]]<br><br>56:17 - [[Colton Parayoko]]|stav={{ku|0|1|}}<br>{{ku|0|2|}}<br>{{ku|0|3|}}<br>{{ku|1|3|}}<br>{{ku|1|4|}}<br>{{ku|1|5|}}<br>{{ku|1|6|}}<br>{{ku|2|6|}}<br>{{ku|2|7|}}|góly1=<br><br><br>[[David Gustafsson]] - 44:32<br><br><br><br>[[Neal Pionk]] - 52:50}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=27. apríl|mužstvo1=Winnipeg Jets|mužstvo2='''St. Louis Blues'''|čas=19:00|štadión=[[Enterprise Center]], [[St. Louis]]|brankár1=[[Connor Hellebuyck]]<br/>(od 43. minúty [[Eric Comrie]])|brankár2=[[Jordan Binnington]]|góly1=[[Kyle Connor]] - 13:58|góly2=<br/>19:37 - [[Jake Neighbours]]<br/>30:46 - [[Tyler Tucker]]<br/>37:23 - [[Brayden Schenn]]<br/>38:54 - [[Justin Faulk]]<br/>42:01 - [[Robert Thomas]]|stav={{ku|1|0|}}<br/>{{ku|1|1|}}<br/>{{ku|1|2|}}<br/>{{ku|1|3|}}<br/>{{ku|1|4|}}<br/>{{ku|1|5|}}|tresty1=36|tresty2=24|strely1=31|strely2=24|správa=https://www.nhl.com/news/winnipeg-jets-st-louis-blues-game-4-recap-april-27|skóre={{ku|1|5|}}|tretiny={{tretiny|1|1|0|3|0|1|}}|divákov=18 096}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=1. máj|mužstvo1=St. Louis Blues|mužstvo2='''Winnipeg Jets'''|čas=03:30|štadión=[[Canada Life Centre]], [[Winnipeg]]|správa=https://www.nhl.com/news/st-louis-blues-winnipeg-jets-game-5-recap-april-30|skóre={{ku|3|5|}}|tretiny={{tretiny|1|2|1|2|1|1|}}|divákov=15 225|brankár1=[[Jordan Binnington]]|brankár2=[[Connor Hellebuyck]]|góly1=<br/>[[Nathan Walker]] - 03:42<br/><br/>[[Jimmy Snuggerud]] - 26:06<br/><br/><br/><br/>[[Natnah Walker]] - 59:07|stav={{ku|0|1|}}<br/>{{ku|1|1|}}<br/>{{ku|1|2|}}<br/>{{ku|2|2|}}<br/>{{ku|2|3|}}<br/>{{ku|2|4|}}<br/>{{ku|2|5|}}<br/>{{ku|3|5|}}|góly2=01:23 - [[Kyle Connor]]<br/><br/>08:39 - [[Nino Niederreiter]]<br/><br/>31:05 - [[Dylaan DeMelo]]<br/>38:51 - [[Vladislav Namestnikov]]<br/>56:47 - [[Adam Lowry]]|tresty1=10|strely1=19|tresty2=8|strely2=26}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=3. máj|mužstvo1=Winnipeg Jets|mužstvo2='''St. Louis Blues'''|čas=02:00|štadión=[[Enterprise Center]], [[St. Louis]]|brankár2=[[Jordan Binnington]]|brankár1=[[Connor Hellebuyck]]<br/>(od 41. minúty [[Eric Cormie]])|stav={{ku|0|1|}}<br/>{{ku|1|1|}}<br/>{{ku|1|2|}}<br/>{{ku|1|3|}}<br/>{{ku|1|4|}}<br/>{{ku|1|5|}}<br/>{{ku|2|5|}}|góly1=<br/>[[Cole Perfetti]] - 25:43<br/><br/><br/><br/><br/>[[Nino Niederreiter]] - 48:54|góly2=06:05 - [[Philip Broberg]]<br/><br/>31:34 - [[Nathan Walker]]<br/>32:27 - [[Brayden Schenn]]<br/>33:40 - [[Cam Fowler]]<br/>36:57 - [[Alexei Toropchenko]]|skóre={{ku|2|5|}}|správa=https://www.nhl.com/news/winnipeg-jets-st-louis-blues-game-6-recap-may-2|tretiny={{tretiny|0|1|1|4|1|0|}}|tresty1=30|tresty2=30|strely1=23|strely2=27|divákov=18 096}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=5. máj|mužstvo1=St. Louis Blues|mužstvo2='''Winnipeg Jets'''|čas=01:00|štadión=[[Canada Life Centre]], [[Winnipeg]]|správa=https://www.nhl.com/news/st-louis-blues-winnipeg-jets-game-7-recap-may-4|skóre={{ku|3|4|}} pp|divákov=15 225|tretiny={{tretiny|2|0|1|1|0|2|0|1|}}|brankár1=[[Jordan Binnington]]|brankár2=[[Connor Hellebuyck]]|góly1=[[Jordan Kyrou]] - 01:10<br/>[[Matheu Joseph]] - 07:16<br/><br/>[[Radek Faksa]] - 39:25|stav={{ku|1|0|}}<br/>{{ku|2|0|}}<br/>{{ku|2|1|}}<br/>{{ku|3|1|}}<br/>{{ku|3|2|}}<br/>{{ku|3|3|}}<br/>'''Druhé predĺženie'''<br/>{{ku|3|4|}}|góly2=<br/><br/>31:41 - [[Cole Perfetti]]<br/><br/>58:04 - [[Vladislav Namestnikov]]<br/>59:57 - Cole Perfetti<br/><br/>36:10 - [[Adam Lowry]]|tresty1=4|tresty2=2|strely1=29|strely2=47}}'''''Winnipeg vyhral sériu 4 – 3''''' ==== (C2) Dallas Stars vs. (C3) Colorado Avalanche ==== Dallas Stars skončili v Centrálnej divízii druhí so 106 bodmi. Colorado Avalanche získali 102 bodov a skončili tretí v Centrálnej divízii. Bude to druhá po sebe idúca a celkovo siedma séria play-off medzi týmito dvoma tímami, pričom Dallas vyhral štyri zo šiestich predchádzajúcich sérií play-off. Dallas vyhral v predchádzajúcej sezóne druhé kolo Západnej konferencie v šiestich zápasoch. Colorado vyhralo dva z troch zápasov v základnej časti. Stars porazili Avalanche v siedmich zápasoch. [[Nathan MacKinnon]] strelil dva góly a pridal jednu asistenciu v prvom zápase pre Avalanche, ktoré zvíťazili 5:1.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = MacKinnon, Avalanche pull away from Stars in Game 1 of Western 1st Round {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/colorado-avalanche-dallas-stars-game-1-recap-april-19 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-04-20 | dátum prístupu = 2025-05-04 | jazyk = en}}</ref> Stars vyrovnali sériu víťazstvom v druhom zápase; [[Colin Blackwell]] strelil víťazný gól v predĺžení pre Dallas a ukončil zápas 4:3.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Blackwell scores in OT, lifts Stars past Avalanche in Game 2 of Western 1st Round {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/colorado-avalanche-dallas-stars-game-2-recap-april-21 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-04-22 | dátum prístupu = 2025-05-04 | jazyk = en}}</ref> V treťom zápase strelil [[Tyler Seguin]] víťazný gól v predĺžení pre Stars, ktorí porazili Avalanche 2:1.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Stars top Avalanche in OT in Game 3, take lead in Western 1st Round {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/dallas-stars-colorado-avalanche-game-3-recap-april-23 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-04-24 | dátum prístupu = 2025-05-04 | jazyk = en}}</ref> [[Mackenzie Blackwood]] chytil všetkých 23 striel, ktorým čelil v štvrtom zápase, čím zabezpečil Coloradu víťazstvo 4:0 na nulu a vyrovnal sériu na 2:2.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Landeskog scores 1st goal in 3 years, Avalanche blank Stars in Game 4 to tie West 1st Round {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/dallas-stars-colorado-avalanche-game-4-recap-april-26 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-04-27 | dátum prístupu = 2025-05-04 | jazyk = en}}</ref> V piatom zápase strelili Wyatt Johnston aj [[Mikko Rantanen]] tri body pri víťazstve Dallasu 6:2, čím sa ujali vedenia v sérii 3:2.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Stars score early, defeat Avalanche in Game 5 {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/colorado-avalanche-dallas-stars-game-5-recap-april-28 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-04-29 | dátum prístupu = 2025-05-04 | jazyk = en}}</ref> V šiestom zápase Avalanche zabránili dvojgólovému návratu Stars, keď [[Valeri Nichushkin]] dvakrát skóroval pri víťazstve 7:4 a vynútil siedmy zápas.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Avalanche rally past Stars in Game 6, push West 1st Round to limit {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/dallas-stars-colorado-avalanche-game-6-recap-may-1 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-05-02 | dátum prístupu = 2025-05-04 | jazyk = en}}</ref> Rantanen strelil hetrik v tretej tretine siedmeho zápasu a stal sa tak prvým hráčom v histórii ligy, ktorému sa to podarilo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rantanen has hat trick, 4 points for Stars in 3rd period of Game 7 to eliminate former Avalanche teammates {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/mikko-rantanen-4-points-in-3rd-period-of-game-7-help-stars-eliminate-avalanche | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-05-04 | dátum prístupu = 2025-05-04 | jazyk = en}}</ref> Stars úspešne spamätali dvojgólové manko, porazili Avalanche 4:2 a postúpili do druhého kola.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rantanen gets hat trick, Stars rally past Avalanche in 3rd to win Game 7 {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/colorado-avalanche-dallas-stars-game-7-recap-may-3 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-05-04 | dátum prístupu = 2025-05-04 | jazyk = en}}</ref>{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=20. apríl|mužstvo1='''Colorado Avalanche'''|mužstvo2=Dallas Stars|čas=02:30|štadión=[[American Airlines Center]], [[Dallas]]|divákov=18 532|skóre={{ku|5|1|}}|tretiny={{tretiny|0|0|2|0|3|1}}|brankár1=[[Mackenzie Blackwood]]|brankár2=[[Jake Oettinger]]|tresty1=6|tresty2=8|strely1=24|strely2=24|správa=https://www.nhl.com/news/colorado-avalanche-dallas-stars-game-1-recap-april-19|góly2=<br><br>[[Roope Hlintz]] - 46:45|góly1=[[Artturi Lekhonen]] - 29:30<br>[[Nathan MacKinnon]] - 36:38<br><br>[[Devon Toews]] - 52:56<br>Nathan MacKinnon - 56:52<br>[[Charlie Coyle]] - 57:03|stav={{ku|1|0|}}<br>{{ku|2|0|}}<br>{{ku|2|1|}}<br>{{ku|3|1|}}<br>{{ku|4|1|}}<br>{{ku|5|1|}}}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=22. apríl|mužstvo1=Colorado Avalanche|mužstvo2='''Dallas Stars'''|čas=03:30|štadión=[[American Airlines Center]], [[Dallas]]|skóre={{ku|3|4|}} pp|tretiny={{tretiny|1|1|2|1|0|1|0|1|}}|divákov=18 532|tresty1=8|tresty2=6|strely1=37|strely2=39|brankár1=[[Mackenzie Blackwood]]|brankár2=[[Jake Oettinger]]|správa=https://www.nhl.com/news/colorado-avalanche-dallas-stars-game-2-recap-april-21|góly1=[[Nathan MacKinnon]] - 08:48<br/><br/><br/>[[Jack Drury]] - 24:42<br/>[[Logan O'Connor]] - 39:27|stav={{ku|1|0|}}<br/>{{ku|1|1|}}<br/>{{ku|1|2|}}<br/>{{ku|2|2|}}<br/>{{ku|3|2|}}<br/>{{ku|3|3|}}<br/>'''Prvé predĺženie'''<br/>{{ku|3|4|}}|góly2=<br/>19:06 - [[Tyler Seguin]]<br/>23:40 - [[Thomas Harley]]<br/><br/><br/>50:13 - [[Yevgeni Dadonov]]<br/><br/>17:46 - [[Colin Blackwell]]}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=24. apríl|mužstvo1='''Dallas Stars'''|mužstvo2=Colorado Avalanche|čas=03:30|štadión=[[Ball Arena]], [[Denver]]|skóre={{ku|2|1|}} pp|tretiny={{tretiny|0|1|0|0|1|0|1|0|}}|divákov=18 109|brankár1=[[Jake Oettinger]]|brankár2=[[Mackenzie Blackwood]]|tresty2=6|tresty1=12|strely1=28|strely2=28|góly1=<br/>[[Jamie Benn]] - 49:18<br/><br/>[[Tyler Seguin]] - 05:31|stav={{ku|0|1|}}<br/>{{ku|1|1|}}<br/>'''Prvé predĺženie'''<br/>{{ku|2|1|}}|góly2=08:09 - [[Valeri Nichushkin]]|správa=https://www.nhl.com/news/dallas-stars-colorado-avalanche-game-3-recap-april-23}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=27. apríl|mužstvo1=Dallas Stars|mužstvo2='''Colorado Avalanche'''|čas=03:30|štadión=[[Ball Arena]], [[Denver]]|správa=https://www.nhl.com/news/dallas-stars-colorado-avalanche-game-4-recap-april-26|skóre={{ku|0|4|}}|tretiny={{tretiny|0|2|0|1|0|1|}}|divákov=18 129|brankár1=[[Jake Oettinger]]<br/>(od 41. minúty [[Casey DeSmith]])|brankár2=[[Mackenzie Blackwood]]|tresty1=6|tresty2=10|strely1=23|strely2=48|góly2=12:39 - [[Logan O'Connor]]<br/>19:36 - [[Nathan MacKinnon]]<br/>33:10 - [[Gabriel Landeskog]]<br/>50:46 - [[Samuel Girard]]|stav={{ku|0|1|}}<br/>{{ku|0|2|}}<br/>{{ku|0|3|}}<br/>{{ku|0|4|}}}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=29. apríl|mužstvo1=Colorado Avalanche|mužstvo2='''Dallas Stars'''|čas=03:30|štadión=[[American Airlines Center]], [[Dallas]]|správa=https://www.nhl.com/news/colorado-avalanche-dallas-stars-game-5-recap-april-28|skóre={{ku|2|6|}}|stav={{ku|0|1|}}<br/>{{ku|0|2|}}<br/>{{ku|0|3|}}<br/>{{ku|1|3|}}<br/>{{ku|2|3|}}<br/>{{ku|2|4|}}<br/>{{ku|2|5|}}<br/>{{ku|2|6|}}|tretiny={{tretiny|0|2|2|3|0|1|}}|divákov=18 532|brankár1=[[Mackenzie Blackwood]]<br/>(od 41. minúty [[Scott Wedgewood]])|brankár2=[[Jake Oettinger]]|góly1=<br/><br/><br/>[[Artturi Lekhonen]] - 32:11<br/>[[Nathan MacKinnon]] - 34:38|góly2=0:09 - [[Wyatt Johnston]]<br/>19:15 - [[Thomas Harley]]<br/>21:12 - [[Mikko Rantanen]]<br/><br/><br/>36:48 - Wyatt Johnston<br/>38:32 - [[Mason Marchment]]<br/>57:55 - [[Roope Hintz]]|tresty1=34|tresty2=32|strely1=28|strely2=27}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=2. máj|mužstvo1=Dallas Stars|mužstvo2='''Colorado Avalanche'''|čas=03:30|štadión=[[Ball Arena]], [[Denver]]|správa=https://www.nhl.com/news/dallas-stars-colorado-avalanche-game-6-recap-may-1|brankár1=[[Jake Oettinger]]|brankár2=[[Mackenzie Blackwood]]|góly1=<br/><br/>[[Roope Hintz]] - 21:18<br/>[[Mikael Granlund]] - 23:41<br/><br/>Roope Hintz - 27:51<br/>[[Mikko Rantanen]] - 38:35|stav={{ku|0|1|}}<br/>{{ku|0|2|}}<br/>{{ku|1|2|}}<br/>{{ku|2|2|}}<br/>{{ku|2|3|}}<br/>{{ku|3|3|}}<br/>{{ku|4|3|}}<br/>{{ku|4|4|}}<br/>{{ku|4|5|}}<br/>{{ku|4|6|}}<br/>{{ku|4|7|}}|góly2=06:29 - [[Valeri Nichushkin]]<br/>18:40 - [[Arttuti Lekhonen]]<br/><br/><br/>24:34 - [[Martin Nečas]]<br/><br/><br/>46:02 - Valeri Nichushkin<br/>49:04 - [[Nathan MacKinnon]]<br/>58:44 - [[Josh Manson]]<br/>59:03 - [[Cale Makar]]|skóre={{ku|4|7|}}|tresty1=4|tresty2=2|strely1=26|strely2=48|tretiny={{tretiny|0|2|4|1|0|4|}}|divákov=18 099}}{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=4. máj|mužstvo1=Colorado Avalanche|mužstvo2='''Dallas Stars'''|čas=02:00|štadión=[[American Airlines Center]], [[Dallas]]|správa=https://www.nhl.com/news/colorado-avalanche-dallas-stars-game-7-recap-may-3|brankár1=[[Mackenzie Blackwood]]|brankár2=[[Jake Oettinger]]|góly1=[[Josh Manson]] - 29:50<br/>[[Nathan MacKinnon]] - 40:31|stav={{ku|1|0|}}<br/>{{ku|2|0|}}<br/>{{ku|2|1|}}<br/>{{ku|2|2|}}<br/>{{ku|2|3|}}<br/>{{ku|2|4|}}|góly2=<br/><br/>47:49 - [[Mikko Rantanen]]<br/>53:46 - Mikko Rantanen<br/>56:04 - [[Wyatt Johnson]]<br/>59:57 - Mikko Rantanen|skóre={{ku|2|4|}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|0|1|4|}}|divákov=18 532|tresty1=8|tresty2=6|strely1=27|strely2=19}}'''''Dallas vyhral sériu 4 – 3''''' ==== (P1) Vegas Golden Knights vs. (WC1) Minnesota Wild ==== Vegas Golden Knights skončili v Pacifickej divízii na prvom mieste so 110 bodmi. Minnesota Wild získala 97 bodov a skončila ako prvá divoká karta v Západnej konferencii. Bude to druhé stretnutie týchto dvoch tímov v play-off. Ich jediné predchádzajúce stretnutie v play-off bolo v prvom kole Západnej divízie v roku 2021, ktoré Vegas vyhralo v siedmich zápasoch po tom, čo inkasovalo vedenie v sérii 3:1. Vegas vyhralo všetky tri zápasy v tohtoročnej základnej časti. Golden Knights porazili Wild v šiestich zápasoch. [[Tomáš Hertl]] strelil gól a pridal asistenciu pri víťazstve Vegas 4:2 v prvom zápase.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Golden Knights edge Wild in Game 1 of Western 1st Round {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/minnesota-wild-vegas-golden-knights-game-1-recap-april-20 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-04-21 | dátum prístupu = 2025-05-02 | jazyk = en}}</ref> [[Kirill Kaprizov]] dvakrát skóroval a pridal asistenciu pre Wild v druhom zápase, čím porazili Golden Knights 5:2 a vyrovnali sériu na 1:1.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Wild start fast, defeat Golden Knights in Game 2 to even West 1st Round {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/minnesota-wild-vegas-golden-knights-game-2-recap-april-22 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-04-23 | dátum prístupu = 2025-05-02 | jazyk = en}}</ref> V treťom zápase [[Filip Gustavsson]] predviedol 30 zákrokov pre Wild pri víťazstve 5:2.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kaprizov scores 2 goals again, Wild defeat Golden Knights in Game 3 {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/vegas-golden-knights-minnesota-wild-game-3-recap-april-24 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-04-25 | dátum prístupu = 2025-05-02 | jazyk = en}}</ref> Štvrtý zápas si vyžiadal predĺženie; útočník Golden Knights [[Ivan Barbashev]] skóroval a ukončil obdobie náhlej smrti víťazstvom 4:3.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Barbashev scores in OT, Golden Knights defeat Wild in Game 4 {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/vegas-golden-knights-minnesota-wild-game-4-recap-april-26 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-04-27 | dátum prístupu = 2025-05-02 | jazyk = en}}</ref> Piaty zápas si vyžiadal predĺženie, v ktorom [[Brett Howden]] skóroval za Vegas a zabezpečil im výhru 3:2 a vedenie série 3:2.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Golden Knights edge Wild again in OT in Game 5 {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/minnesota-wild-vegas-golden-knights-game-5-recap-april-29 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-04-30 | dátum prístupu = 2025-05-02 | jazyk = en}}</ref> Traja hráči Vegas pridali dva body v šiestom zápase, čím poslali Golden Knights do druhého kola po víťazstve 3:2.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Golden Knights win Game 6, eliminate Wild in Western 1st Round {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/vegas-golden-knights-minnesota-wild-game-6-recap-may-1 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-05-02 | dátum prístupu = 2025-05-02 | jazyk = en}}</ref>{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=21. apríl|mužstvo1=Minnesota Wild|mužstvo2='''Vegas Golden Knights'''|čas=04:00|štadión=[[T-Mobile Arena]], [[Las Vegas]]|skóre={{ku|2|4|}}|tretiny={{tretiny|1|1|0|1|1|2}}|brankár1=[[Filip Gustavsson]]|brankár2=[[Adin Hill]]|tresty1=4|tresty2=2|strely1=20|strely2=27|správa=https://www.nhl.com/news/minnesota-wild-vegas-golden-knights-game-1-recap-april-20|góly1=<br/>[[Matthew Boldy]] - 17:42<br/><br/><br/>Matthew Boldy - 51:46|góly2=15:22 - [[Tomáš Hertl]]<br/><br/>33:33 - [[Pavel Dorofeyev]]<br/>42:28 - [[Brett Howden]]<br/><br/>59:59 - Brett Howden|stav={{ku|0|1|}}<br/>{{ku|1|1|}}<br/>{{ku|1|2|}}<br/>{{ku|1|3|}}<br/>{{ku|2|3|}}<br/>{{ku|2|4|}}|divákov=18 016}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=23. apríl|mužstvo1='''Minnesota Wild'''|mužstvo2=Vegas Golden Knights|čas=05:00|štadión=[[T-Mobile Arena]], [[Las Vegas]]|správa=https://www.nhl.com/news/minnesota-wild-vegas-golden-knights-game-2-recap-april-22|brankár1=[[Filip Gustavsson]]|brankár2=[[Adin Hill]]|tresty1=0|tresty2=2|strely1=17|strely2=32|skóre={{ku|5|2|}}|tretiny={{tretiny|3|0|1|1|1|1|}}|divákov=18 311|góly1=[[Matthew Boldy]] - 09:56<br/>[[Marcus Foligno]] - 11:35<br/>[[Mats Zuccarello]] - 17:15<br/>[[Kirill Kaprizov]] - 33:59<br/><br/><br/>Kirill Kaprizov - 57:34|góly2=<br/><br/><br/><br/>32:04 - [[Noah Hanifin]]<br/>42:26 - [[Tomáš Hertl]]|stav={{ku|1|0|}}<br/>{{ku|2|0|}}<br/>{{ku|3|0|}}<br/>{{ku|4|0|}}<br/>{{ku|4|1|}}<br/>{{ku|4|2|}}<br/>{{ku|5|2|}}}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=25. apríl|mužstvo1=Vegas Golden Knights|mužstvo2='''Minnesota Wild'''|čas=03:00|štadión=[[Xcel Energy Center]], [[Saint Paul]]|správa=https://www.nhl.com/news/vegas-golden-knights-minnesota-wild-game-3-recap-april-24|skóre={{ku|2|5|}}|tretiny={{tretiny|1|2|0|2|1|1|}}|divákov=19 058|brankár1=[[Adin Hill]]<br/>(od 40 min. [[Akira Schmid]])|brankár2=[[Filip Gustavsson]]|tresty1=10|tresty2=10|strely1=32|strely2=31|góly1=<br/><br/>[[Alex Pietrangelo]] - 10:48<br/><br/><br/>[[Reilly Smith]] - 51:34|stav={{ku|0|1|}}<br/>{{ku|0|2|}}<br/>{{ku|1|2|}}<br/>{{ku|1|3|}}<br/>{{ku|1|4|}}<br/>{{ku|2|4|}}<br/>{{ku|2|5|}}|góly2=03:13 - [[Kirill Kaprizov]]<br/>06:51 - [[Marco Rossi]]<br/><br/>31:05 - [[Matthew Boldy]]<br/>39:58 - Kirill Kaprizov<br/><br/>58:27 - [[Marcus Foligno]]}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=26. apríl|mužstvo1='''Vegas Golden Knights'''|mužstvo2=Minnesota Wild|čas=22:00|štadión=[[Xcel Energy Center]], [[Saint Paul]]|brankár1=[[Adin Hill]]|brankár2=[[Filip Gustavsson]]|góly1=[[Shea Theodore]] - 06:47<br/><br/><br/>[[Nicolas Roy]] - 44:50<br/>[[Tomáš Hertl]] - 50:03<br/><br/><br/>[[Ivan Barbashev]] - 17:26|tresty1=4|tresty2=10|strely1=47|strely2=32|góly2=<br/>10:43 - [[Marco Rossi]]<br/>21:24 - [[Marcus Foligno]]<br/><br/><br/>30:57 - [[Jared Spurgeon]]|stav={{ku|1|0|}}<br/>{{ku|1|1|}}<br/>{{ku|1|2|}}<br/>{{ku|2|2|}}<br/>{{ku|3|2|}}<br/>{{ku|3|3|}}<br/>'''Prvé predĺženie'''<br/>{{ku|4|3|}}|skóre={{ku|4|3|}} pp|tretiny={{tretiny|1|1|0|1|2|1|0|1|}}|divákov=19 324|správa=https://www.nhl.com/news/vegas-golden-knights-minnesota-wild-game-4-recap-april-26}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=30. apríl|mužstvo1=Minnesota Wild|mužstvo2='''Vegas Golden Knights'''|čas=03:30|štadión=[[T-Mobile Arena]], [[Las Vegas]]|správa=https://www.nhl.com/news/minnesota-wild-vegas-golden-knights-game-5-recap-april-29|skóre={{ku|2|3|}} pp|stav={{ku|0|1|}}<br/>{{ku|1|1|}}<br/>{{ku|1|2|}}<br/>{{ku|2|2|}}<br/>'''Prvé predĺženie'''<br/>{{ku|2|3|}}|tretiny={{tretiny|1|2|0|0|1|0|0|1|}}|brankár1=[[Filip Gustavsson]]<br/>(od 41. minúty [[Marc-Andre Fleury]])|brankár2=[[Adin Hill]]|góly1=<br/>[[Kirill Kaprizov]] - 08:38<br/><br/>[[Matthew Boldy]] - 43:31|góly2=08:25 - [[William Karlsson]]<br/><br/>13:24 - [[Mark Stone]]<br/><br/><br/>04:05 - [[Bret Howden]]|tresty1=6|tresty2=6|strely1=22|strely2=32|divákov=18 441}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=2. máj|mužstvo1='''Vegas Golden Knights'''|mužstvo2=Minnesota Wild|čas=01:30|štadión=[[Xcel Energy Center]], [[Saint Paul]]|správa=https://www.nhl.com/news/vegas-golden-knights-minnesota-wild-game-6-recap-may-1|skóre={{ku|3|2|}}|tretiny={{tretiny|1|1|1|0|1|1|}}|divákov=19 047|brankár1=[[Adin Hill]]|brankár2=[[Filip Gustavsson]]|tresty1=4|tresty2=8|strely1=23|strely2=31|góly1=[[Shea Theodore]] - 03:30<br/><br/>[[Jack Eichel]] - 36:12<br/>[[Mark Stone]] - 56:02|stav={{ku|1|0|}}<br/>{{ku|1|1|}}<br/>{{ku|2|1|}}<br/>{{ku|3|1|}}<br/>{{ku|3|2|}}|góly2=<br/>19:56 - [[Ryan Hartman]]<br/><br/><br/>56:33 - Ryan Hartman}}'''''Vegas vyhralo sériu 4 – 2''''' ==== (P2) Los Angeles Kings vs. (P3) Edmonton Oilers ==== Los Angeles Kings skončili v Pacifickej divízii na druhom mieste so 105 bodmi. Edmonton Oilers získali 101 bodov a skončili tretí v Pacifickej divízii. Bude to štvrtý po sebe idúci a celkovo jedenásty zápas play-off medzi týmito dvoma rivalmi, pričom Edmonton vyhral osem z desiatich predchádzajúcich sérií, ako aj predchádzajúcich šesť sérií. Edmonton vyhral sériu prvého kola Západnej konferencie v predchádzajúcej sezóne v piatich zápasoch. Los Angeles vyhralo tri zo štyroch zápasov v tohtoročnej sérii základnej časti. Oilers porazili Kings v šiestich zápasoch. Hoci Kings v prvom zápase stratili štvorgólový náskok, druhý gól zápasu [[Phillip Danault|Phillipa Danaulta]] v poslednej minúte tretej tretiny spečatil víťazstvo Los Angeles 6:5.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kings recover late, top Oilers in Game 1 of West 1st Round after blowing 4-goal lead {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/edmonton-oilers-los-angeles-kings-game-1-recap-april-21 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-04-22 | dátum prístupu = 2025-05-02 | jazyk = en}}</ref> V druhom zápase získali [[Anže Kopitar]] a [[Adrian Kempe]] proti Oilers štyri body a porazili Edmonton 6:2.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kopitar, Kempe each gets 4 points, Kings cruise past Oilers in Game 2 {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/edmonton-oilers-los-angeles-kings-game-2-recap-april-23 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-04-24 | dátum prístupu = 2025-05-02 | jazyk = en}}</ref> Oilers stratili skorý dvojgólový náskok v treťom zápase a nakoniec prehrávali až do záverečnej tretiny, no v tretej tretine sa spamätali a štyrikrát skórovali, čo umožnilo Edmontonu zvíťaziť 7:4.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Oilers get 2 quick goals in 3rd, rally past Kings in Game 3 {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/los-angeles-kings-edmonton-oilers-game-3-recap-april-25 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-04-26 | dátum prístupu = 2025-05-02 | jazyk = en}}</ref> V štvrtom zápase sa Edmonton spamätal z dvojgólového manka a vynútil si predĺženie. V predĺžení skóroval [[Leon Draisaitl]], ktorý Oilers vyhral 4:3 a vyrovnal sériu na 2:2.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Draisaitl scores in OT, Oilers complete comeback against Kings in Game 4 {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/los-angeles-kings-edmonton-oilers-game-4-recap-april-27 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-04-28 | dátum prístupu = 2025-05-02 | jazyk = en}}</ref> V piatom zápase Oilers vyslali na Kings 44 striel, trikrát skórovali a zabezpečili si víťazstvo 3:1 a vedenie v sérii 3:2.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Janmark breaks tie in 3rd, Oilers push Kings to brink with Game 5 win {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/edmonton-oilers-los-angeles-kings-game-5-recap-april-29 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-04-30 | dátum prístupu = 2025-05-02 | jazyk = en}}</ref> V šiestom zápase [[Connor Brown]] strelil dva góly a prihral si za Oilers, čím porazili Kings štvrtýkrát po sebe 6:4.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Oilers take Game 6, defeat Kings in Western Conference 1st Round {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/los-angeles-kings-edmonton-oilers-game-6-recap-may-1 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-05-02 | dátum prístupu = 2025-05-02 | jazyk = en}}</ref>{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=22. apríl|mužstvo1=Edmonton Oilers|mužstvo2='''Los Angeles Kings'''|čas=04:00|štadión=[[Crypto.com Arena]], [[Los Angeles]]|divákov=18 145|skóre={{ku|5|6|}}|tretiny={{tretiny|0|2|1|2|4|2|}}|brankár1=[[Stuart Skinner]]|brankár2=[[Darcy Kuemper]]|strely1=25|strely2=30|tresty1=10|tresty2=4|správa=https://www.nhl.com/news/edmonton-oilers-los-angeles-kings-game-1-recap-april-21|góly1=<br/><br/><br/><br/>[[Leon Draisaitl]] - 39:54<br/>[[Mattias Janmark]] - 42:19<br/><br/>[[Corey Perry]] - 47:43<br/>[[Zach Hyman]] - 57:56<br/>[[Connor McDavid]] - 58:32|stav={{ku|0|1|}}<br/>{{ku|0|2|}}<br/>{{ku|0|3|}}<br/>{{ku|0|4|}}<br/>{{ku|1|4|}}<br/>{{ku|2|4|}}<br/>{{ku|2|5|}}<br/>{{ku|3|5|}}<br/>{{ku|4|5|}}<br/>{{ku|5|5|}}<br/>{{ku|5|6|}}|góly2=02:49 - [[Andrei Kuzmenko]]<br/>19:27 - [[Quinton Byfield]]<br/>34:47 - [[Adrian Kempe]]<br/>37:43 - [[Phillip Danault]]<br/><br/><br/>44:59 - [[Kevin Fiala]]<br/><br/><br/><br/>59:18 - Phillip Danault}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=24. apríl|mužstvo1=Edmonton Oilers|mužstvo2='''Los Angeles Kings'''|čas=04:00|štadión=[[Crypto.com Arena]], [[Los Angeles]]|správa=https://www.nhl.com/news/edmonton-oilers-los-angeles-kings-game-2-recap-april-23|skóre={{ku|2|6|}}|tretiny={{tretiny|0|1|1|2|1|3|}}|divákov=18 145|brankár2=[[Darcy Kuemper]]|brankár1=[[Stuart Skinner]]<br/>(od 51. minúty [[Calvin Pickard]])|tresty1=20|tresty2=6|strely1=26|strely2=31|góly1=<br/><br/><br/>[[Leon Draisaitl]] - 33:54<br/>[[Viktor Arvidsson]] - 44:05|stav={{ku|0|1|}}<br/>{{ku|0|2|}}<br/>{{ku|0|3|}}<br/>{{ku|1|3|}}<br/>{{ku|2|3|}}<br/>{{ku|2|4|}}<br/>{{ku|2|5|}}<br/>{{ku|2|6|}}|góly2=08:44 - [[Brandt Clarke]]<br/>24:14 - [[Quinton Byfield]]<br/>30:37 - [[Andrei Kuzmenko]]<br/><br/><br/>46:46 - [[Adrian Kempe]]<br/>49:07 - [[Anže Kopitar]]<br/>51:09 - Adrian Kempe}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=26. apríl|mužstvo1=Los Angeles Kings|mužstvo2='''Edmonton Oilers'''|čas=04:00|štadión=[[Rogers Place]], [[Edmonton]]|skóre={{ku|4|7|}}|tretiny={{tretiny|1|2|3|1|0|4|}}|divákov=18 347|brankár1=[[Darcy Kuemper]]|brankár2=[[Calvin Pickard]]|tresty1=6|tresty2=6|strely1=28|strely2=36|góly1=<br/><br/>[[Adrian Kempe]] - 17:18<br/>[[Kevin Fiala]] - 25:43<br/>[[Drew Doughty]] - 35:07<br/><br/>[[Trevor Moore]] - 37:28|stav={{ku|0|1|}}<br/>{{ku|0|2|}}<br/>{{ku|1|2|}}<br/>{{ku|2|2|}}<br/>{{ku|3|2|}}<br/>{{ku|3|3|}}<br/>{{ku|4|3|}}<br/>{{ku|4|4|}}<br/>{{ku|4|5|}}<br/>{{ku|4|6|}}<br/>{{ku|4|7|}}|góly2=02:19 - [[Ryan Nugent-Hopkins]]<br/>08:43 - [[Evan Bouchard]]<br/><br/><br/><br/>37:19 - [[Connor Brown]]<br/><br/>53:18 - [[Evander Kane]]<br/>53:28 - Evan Bouchard<br/>58:20 - [[Connor McDavid]]<br/>59:52 - Connor Brown|správa=https://www.nhl.com/news/los-angeles-kings-edmonton-oilers-game-3-recap-april-25}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=28. apríl|mužstvo1=Los Angeles Kings|mužstvo2='''Edmonton Oilers'''|čas=03:30|štadión=[[Rogers Place]], [[Edmonton]]|správa=https://www.nhl.com/news/los-angeles-kings-edmonton-oilers-game-4-recap-april-27|skóre={{ku|3|4|}} pp|tretiny={{tretiny|1|0|2|1|0|2|0|1|}}|brankár1=[[Darcy Kuemper]]|brankár2=[[Calvin Pickard]]|góly1=[[Trevor Moore]] - 10:35<br/>[[Warren Foegele]] - 21:31<br/><br/>[[Kevin Fiala]] - 27:32|stav={{ku|1|0|}}<br/>{{ku|2|0|}}<br/>{{ku|2|1|}}<br/>{{ku|3|1|}}<br/>{{ku|3|2|}}<br/>{{ku|3|3|}}<br/>'''Prvé predĺženie'''<br/>{{ku|3|4|}}|góly2=<br/><br/>24:11 - [[Corey Perry]]<br/><br/>47:51 - [[Evan Bouchard]]<br/>59:31 - Evan Bouchard<br/><br/>18:18 - [[Leon Draisaitl]]|tresty1=6|strely1=41|tresty2=6|strely2=48|divákov=18 347}} {{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=30. apríl|mužstvo1='''Edmonton Oilers'''|mužstvo2=Los Angeles Kings|čas=04:00|štadión=[[Crypto.com Arena]], [[Los Angeles]]|správa=https://www.nhl.com/news/edmonton-oilers-los-angeles-kings-game-5-recap-april-29|skóre={{ku|3|1|}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|1|2|0|}}|divákov=18 145|brankár1=[[Calvin Pickard]]|brankár2=[[Darcy Kuemper]]|góly1=<br/>[[Evander Kane]] - 36:16<br/>[[Mattias Janmark]] - 47:12<br/>[[Ryan Nugent-Hopkins]] - 59:02|stav={{ku|0|1|}}<br/>{{ku|1|1|}}<br/>{{ku|2|1|}}<br/>{{ku|3|1|}}|góly2=23:33 - [[Andrei Kuzmenko]]|tresty1=6|tresty2=4|strely1=46|strely2=22}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=2. máj|mužstvo1=Los Angeles Kings|mužstvo2='''Edmonton Oilers'''|čas=04:00|štadión=[[Rogers Place]], [[Edmonton]]|brankár1=[[Darcy Kuemper]]|brankár2=[[Calvin Pickard]]|góly1=[[Quinton Byfield]] - 01:19<br/><br/>[[Brandt Clarke]] - 03:37<br/><br/><br/><br/><br/>[[Jordan Spence]] - 38:01<br/>[[Anže Kopitar]] -59:05|stav={{ku|1|0|}}<br/>{{ku|1|1|}}<br/>{{ku|2|1|}}<br/>{{ku|2|2|}}<br/>{{ku|2|3|}}<br/>{{ku|2|4|}}<br/>{{ku|2|5|}}<br/>{{ku|3|5|}}<br/>{{ku|4|5|}}<br/>{{ku|4|6|}}|góly2=<br/>03:04 - [[Adam Henrique]]<br/><br/>05:55 - [[Ryan Nugent-Hopkins]]<br/>12:49 - [[Zach Hyman]]<br/>34:59 - [[Darnell Nurse]]<br/>36:35 - [[Trent Frederic]]<br/><br/><br/>59:58 - [[Connor Brown]]|skóre={{ku|4|6|}}|tresty1=2|tresty2=4|strely1=27|strely2=29|tretiny={{tretiny|2|3|1|2|1|1|}}|správa=https://www.nhl.com/news/los-angeles-kings-edmonton-oilers-game-6-recap-may-1|divákov=18 347}}'''''Edmonton vyhralo sériu 4 – 2''''' == Druhé kolo == ''Poznámka: Všetky uvedené časy sú v [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] ([[UTC+01:00|UTC+1]]).'' === Druhé kolo Východnej konferencie === ==== (A1) Toronto Maple Leafs vs. (A3) Florida Panthers ==== Toto bude druhé stretnutie týchto dvoch tímov v play-off; ich jediná predchádzajúca séria bola v druhom kole Východnej konferencie v roku 2023, ktoré Florida vyhrala v piatich zápasoch. Florida vyhrala tri zo štyroch zápasov v tohtoročnej sérii základnej časti. Panthers porazili Maple Leafs v siedmich zápasoch. V prvom zápase [[William Nylander]] skóroval dvakrát za Toronto, keď Maple Leafs odrazil útok Panthers v tretej tretine a vyhral sériu 5:4.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nylander, Maple Leafs hold off Panthers in Game 1 of Eastern 2nd Round {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/florida-panthers-toronto-maple-leafs-game-1-recap-may-5 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-05-06 | dátum prístupu = 2025-05-19 | jazyk = en}}</ref> Traja hráči Toronta priniesli dva body v druhom zápase, keď s prevahou zdolali Floridu 4:3 a viedli sériu 2:0.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Marner, Maple Leafs edge Panthers in Game 2 of Eastern 2nd Round {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/florida-panthers-toronto-maple-leafs-game-2-recap-may-7 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-05-08 | dátum prístupu = 2025-05-19 | jazyk = en}}</ref> V treťom zápase sa Panthers vrátili z dvojgólového manka a vynútili si predĺženie, v ktorom skóroval [[Brad Marchand]] a zabezpečil Floride víťazstvo 5:4.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Marchand's OT goal lifts Panthers past Maple Leafs in Game 3 {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/toronto-maple-leafs-florida-panthers-game-3-recap-may-9 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-05-10 | dátum prístupu = 2025-05-19 | jazyk = en}}</ref> Brankár Floridy [[Sergej Andrejevič Bobrovskij|Sergej Bobrovský]] v štvrtom zápase zneškodnil všetkých 23 striel a vyrovnal sériu na 2:0.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Panthers shut out Maple Leafs in Game 4, even Eastern 2nd Round {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/toronto-maple-leafs-florida-panthers-game-4-recap-may-11 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-05-12 | dátum prístupu = 2025-05-19 | jazyk = en}}</ref> Bobrovskij mal v piatom zápase 31 zákrokov, keď Panthers porazili Maple Leafs 6:1 a ujali sa vedenia v sérii 3:2.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Panthers score 6, push Maple Leafs to brink with Game 5 victory {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/florida-panthers-toronto-maple-leafs-game-5-recap-may-14 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-05-15 | dátum prístupu = 2025-05-19 | jazyk = en}}</ref> Brankár Maple Leafs [[Joseph Woll]] zneškodnil všetkých 22 striel, ktorým čelil v šiestom zápase, a vynútil siedmy zápas na 2:0.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Maple Leafs shut out Panthers in Game 6, avoid elimination {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/toronto-maple-leafs-florida-panthers-game-6-recap-may-16 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-05-17 | dátum prístupu = 2025-05-19 | jazyk = en}}</ref> V siedmom zápase Marchand strelil gól a pridal dve asistencie za Panthers, ktorí porazili Toronto 6:1 a zabezpečili si tak tretiu účasť vo finále Východnej konferencie v rade.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Panthers cruise past Maple Leafs in Game 7, advance to Eastern Final {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/florida-panthers-toronto-maple-leafs-game-7-recap-may-18 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-05-19 | dátum prístupu = 2025-05-19 | jazyk = en}}</ref>{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=6. máj|mužstvo1=Florida Panthers|mužstvo2='''Toronto Maple Leafs'''|čas=02:00|štadión=[[Air Canada Centre|Scotiabank Arena]], [[Toronto]]|skóre={{ku|4|5|}}|tretiny={{tretiny|1|3|0|1|3|1|}}|brankár1=[[Sergej Bobrovský]]|brankár2=[[Anthony Stolarz]]<br/>(od 31. minúty [[Joseph Woll]])|tresty1=10|tresty2=6|strely1=29|strely2=29|správa=https://www.nhl.com/news/florida-panthers-toronto-maple-leafs-game-1-recap-may-5|góly1=<br/><br/>[[Seth Jones]] - 16:57<br/><br/><br/>[[Eetu Luostarinen]] - 41:39<br/>[[Uvis Janis Balinskis]] - 44:30<br/><br/>[[Sam Bennett]] - 58:05|góly2=00:33 - [[William Nylander]]<br/>12:51 - William Nylander<br/><br/>17:16 - [[Morgan Rielly]]<br/>27:50 - [[Christopher Tanev]]<br/><br/><br/>54:00 - [[Matthew Knies]]|stav={{ku|0|1|}}<br/>{{ku|0|2|}}<br/>{{ku|1|2|}}<br/>{{ku|1|3|}}<br/>{{ku|1|4|}}<br/>{{ku|2|4|}}<br/>{{ku|3|4|}}<br/>{{ku|3|5|}}<br/>{{ku|4|5|}}|divákov=19 031}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=8. máj|mužstvo1=Florida Panthers|mužstvo2='''Toronto Maple Leafs'''|čas=01:00|štadión=[[Air Canada Centre|Scotiabank Arena]], [[Toronto]]|skóre={{ku|3|4|}}|tretiny={{tretiny|1|1|1|2|1|1|}}|brankár1=[[Sergej Bobrovský]]|brankár2=[[Joseph Woll]]|tresty1=10|tresty2=8|strely1=28|strely2=20|správa=https://www.nhl.com/news/florida-panthers-toronto-maple-leafs-game-2-recap-may-7|góly1=[[Aleksander Barkov]] - 10:58<br/><br/>[[Brad Marchand]] - 20:15<br/><br/><br/>[[Anton Lundell]] - 45:33|góly2=<br/>18:19 - [[Max Pacioretty]]<br/><br/>24:18 - [[William Nylander]]<br/>37:09 - [[Max Domi]]<br/><br/>45:50 - [[Mitchell Marner]]|stav={{ku|1|0|}}<br/>{{ku|1|1|}}<br/>{{ku|2|1|}}<br/>{{ku|2|2|}}<br/>{{ku|2|3|}}<br/>{{ku|3|3|}}<br/>{{ku|3|4|}}|divákov=19 261}}{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=10. máj|mužstvo1=Toronto Maple Leafs|mužstvo2='''Florida Panthers'''|čas=01:00|štadión=[[Amerant Bank Arena]], [[Florida]]|skóre={{ku|4|5|}} pp|tretiny={{tretiny|2|1|1|3|1|0|0|1|}}|brankár1=[[Joseph Woll]]|brankár2=[[Sergej Bobrovský]]|tresty1=6|tresty2=8|strely1=31|strely2=36|správa=https://www.nhl.com/news/toronto-maple-leafs-florida-panthers-game-3-recap-may-9|góly1=[[Matthew Knies]] - 00:23<br/>[[John Tavares]] - 05:57<br/><br/>John Tavares - 22:52<br/><br/><br/><br/>[[Morgan Rielly]] - 50:56|góly2=<br/><br/>07:38 - [[Aleksander Barkov]]<br/><br/>24:13 - [[Sam Reinhart]]<br/>25:17 - [[Carter Verhaeger]]<br/>35:07 - [[Jonah Gadjovich]]<br/><br/><br/>15:27 - [[Brad Marchand]]|stav={{ku|1|0|}}<br/>{{ku|2|0|}}<br/>{{ku|2|1|}}<br/>{{ku|3|1|}}<br/>{{ku|3|2|}}<br/>{{ku|3|3|}}<br/>{{ku|3|4|}}<br/>{{ku|4|4|}}<br/>'''Prvé predĺženie'''<br/>{{ku|4|5|}}|divákov=19 842}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=12. máj|mužstvo1=Toronto Maple Leafs|mužstvo2='''Florida Panthers'''|čas=01:30|štadión=[[Amerant Bank Arena]], [[Florida]]|skóre={{ku|0|2|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|0|0|1|}}|brankár1=[[Joseph Woll]]|brankár2=[[Sergej Bobrovský]]|tresty1=27|tresty2=26|strely1=23|strely2=37|správa=https://www.nhl.com/news/toronto-maple-leafs-florida-panthers-game-4-recap-may-11|góly1=|góly2=15:45 - [[Carter Verhaeghe]]<br/>52:09 - [[Sam Bennett]]|stav={{ku|0|1|}}<br/>{{ku|0|2|}}|divákov=19 894}}{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=15. máj|mužstvo1='''Florida Panthers'''|mužstvo2=Toronto Maple Leafs|čas=01:00|štadión=[[Air Canada Centre|Scotiabank Arena]], [[Toronto]]|skóre={{ku|6|1|}}|tretiny={{tretiny|1|0|3|0|2|1|}}|brankár1=[[Sergej Bobrovský]]|brankár2=[[Joseph Woll]]<br/>(od 47. minúty [[Matt Murray]])|tresty1=40|tresty2=30|strely1=32|strely2=32|správa=https://www.nhl.com/news/florida-panthers-toronto-maple-leafs-game-5-recap-may-14|góly1=[[Aaron Ekbar]] - 14:38<br/>[[Dmitry Kulikov]] - 26:08<br/>[[Jesper Boqvist]] - 30:05<br/>[[Niko Mikkola]] - 34:01<br/>[[Anthony John Greer]] - 46:23<br/>[[Sam Bennett]] - 49:10|góly2=<br/><br/><br/><br/><br/><br/>58:54 - [[Nick Robertson]]|stav={{ku|1|0|}}<br/>{{ku|2|0|}}<br/>{{ku|3|0|}}<br/>{{ku|4|0|}}<br/>{{ku|5|0|}}<br/>{{ku|6|0|}}<br/>{{ku|6|1|}}|divákov=19 319}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=17. máj|mužstvo1='''Toronto Maple Leafs'''|mužstvo2=Florida Panthers|čas=02:00|štadión=[[Amerant Bank Arena]], [[Florida]]|skóre={{ku|2|0|}}|tretiny={{tretiny|0|0|0|0|2|0|}}|brankár1=[[Josep Woll]]|brankár2=[[Sergej Bobrovský]]|tresty1=8|tresty2=6|strely1=17|strely2=22|správa=https://www.nhl.com/news/toronto-maple-leafs-florida-panthers-game-6-recap-may-16|góly1=[[Auston Matthews]] - 46:20<br/>[[Max Pacioretty]] - 54:17|góly2=|stav={{ku|1|0|}}<br/>{{ku|2|0|}}|divákov=19 797}}{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=19. máj|mužstvo1='''Florida Panthers'''|mužstvo2=Toronto Maple Leafs|čas=01:30|štadión=[[Air Canada Centre|Scotiabank Arena]], [[Toronto]]|skóre={{ku|6|1|}}|tretiny={{tretiny|0|0|3|0|3|1|}}|brankár1=[[Sergej Bobrovský]]|brankár2=[[Joseph Woll]]|tresty1=0|tresty2=2|strely1=34|strely2=20|správa=https://www.nhl.com/news/florida-panthers-toronto-maple-leafs-game-7-recap-may-18|góly1=[[Seth Jones]] - 23:15<br/>[[Anton Lundell]] - 27:18<br/>[[Jonah Gadjovich]] - 29:39<br/><br/>[[Eetu Luostarinen]] - 42:54<br/>[[Sam Reinhart]] - 49:24<br/>[[Brad Marchand]] - 56:57|góly2=<br/><br/><br/>42:07 - [[Max Domi]]|stav={{ku|1|0|}}<br/>{{ku|2|0|}}<br/>{{ku|3|0|}}<br/>{{ku|3|1|}}<br/>{{ku|4|1|}}<br/>{{ku|5|1|}}<br/>{{ku|6|1|}}|divákov=19 426}}'''''Florida vyhrala sériu 4 – 3''''' ==== (M1) Washington Capitals vs. (M2) Carolina Hurricanes ==== Toto bude druhé stretnutie týchto dvoch tímov v play-off; ich jediná predchádzajúca séria bola v prvom kole Východnej konferencie v roku 2019, ktoré Carolina vyhrala v siedmich zápasoch. V tohtoročnej sérii základnej časti si tieto tímy rozdelili štyri zápasy. Hurricanes porazili Capitals v piatich zápasoch. Prvý zápas si vyžiadal predĺženie; v predĺžení strelil [[Jaccob Slavin]] gól a zabezpečil Caroline víťazstvo 2:1.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slavin scores in OT, Hurricanes defeat Capitals in Game 1 of Eastern 2nd Round {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/carolina-hurricanes-washington-capitals-game-1-recap-may-6 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-05-07 | dátum prístupu = 2025-05-16 | jazyk = en}}</ref> V druhom zápase [[Logan Thompson]] zaznamenal 27 zákrokov za Capitals a pomohol Washingtonu k víťazstvu 3:1.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Thompson, Capitals hold off Hurricanes in Game 2, even Eastern 2nd Round {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/carolina-hurricanes-washington-capitals-game-2-recap-may-8 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-05-09 | dátum prístupu = 2025-05-16 | jazyk = en}}</ref> Brankár Hurricanes [[Frederik Andersen]] chytil všetkých 21 striel, ktorým čelil v treťom zápase, a Capitals tak udržali konto 4:0.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hurricanes shut out Capitals in Game 3, take lead in Eastern 2nd Round {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/washington-capitals-carolina-hurricanes-game-3-recap-may-10 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-05-11 | dátum prístupu = 2025-05-16 | jazyk = en}}</ref> [[Sean Walker]] a [[Taylor Hall]] strelili gól a pridali asistenciu za Hurricanes v štvrtom zápase, ktorí porazili Capitals 5:2 a ujali sa vedenia v sérii 3:1.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hurricanes push Capitals to brink with Game 4 win in Eastern 2nd Round {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/washington-capitals-carolina-hurricanes-game-4-recap-may-12 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-05-13 | dátum prístupu = 2025-05-16 | jazyk = en}}</ref> [[Andrei Svechnikov]] prelomil remízu 1:1 pre Hurricanes v piatom zápase, keď skóroval necelé dve minúty pred koncom tretej tretiny, čo umožnilo Caroline postúpiť do finále Východnej konferencie víťazstvom 3:1.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Svechnikov scores late in 3rd period, Hurricanes edge Capitals in Game 5 to reach Eastern Final {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/carolina-hurricanes-washington-capitals-game-5-recap | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-05-16 | dátum prístupu = 2025-05-16 | jazyk = en}}</ref>{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=7. máj|mužstvo1='''Carolina Hurricanes'''|mužstvo2=Washington Capitals|čas=01:00|štadión=[[Capital One Arena]], [[Washington]]|skóre={{ku|2|1|}} pp|tretiny={{tretiny|0|0|0|1|1|0|1|0|}}|brankár1=[[Frederik Andersen]]|brankár2=[[Logan Thompson]]|tresty1=4|tresty2=6|strely1=33|strely2=14|správa=https://www.nhl.com/news/carolina-hurricanes-washington-capitals-game-1-recap-may-6|góly1=<br/>[[Logan Stankoven]] - 29:42<br/><br/>[[Jaccob Slavin]] - 03:06|góly2=03:53 - [[Alexei Protas]]|stav={{ku|0|1|}}<br/>{{ku|1|1|}}<br/>'''Prvé predĺženie'''<br/>{{ku|2|1|}}|divákov=18 573}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=9. máj|mužstvo1=Carolina Hurricanes|mužstvo2='''Washington Capitals'''|čas=01:00|štadión=[[Capital One Arena]], [[Washington]]|skóre={{ku|1|3|}}|tretiny={{tretiny|0|0|0|1|1|2|}}|brankár1=[[Frederik Andersen]]|brankár2=[[Logan Thompson]]|tresty1=6|tresty2=6|strely1=28|strely2=21|správa=https://www.nhl.com/news/carolina-hurricanes-washington-capitals-game-2-recap-may-8|góly1=<br/><br/>[[Shayne Gostisbehere]] - 49:26|góly2=02:16 - [[Connor McMichael]]<br/>21:54 - [[John Carlson]]<br/><br/>59:00 - [[Tom Wilson]]|stav={{ku|0|1|}}<br/>{{ku|0|2|}}<br/>{{ku|1|2|}}<br/>{{ku|1|3|}}|divákov=18 573}}{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=11. máj|mužstvo1=Washington Capitals|mužstvo2='''Carolina Hurricanes'''|čas=00:00|štadión=[[Lenovo Center]], [[Raleigh]]|skóre={{ku|0|4|}}|tretiny={{tretiny|0|0|0|2|0|2|}}|brankár1=[[Logan Thompson]]|brankár2=[[Frederik Andersen]]|tresty1=18|tresty2=8|strely1=21|strely2=28|správa=https://www.nhl.com/news/washington-capitals-carolina-hurricanes-game-3-recap-may-10|góly1=|góly2=32:34 - [[Andrei Svechnikov]]<br/>38:57 - [[Jack Roslovic]]<br/>43:14 - [[Eric Robinson]]<br/>56:44 - [[Jackson Blade]]|stav={{ku|0|1|}}<br/>{{ku|0|2|}}<br/>{{ku|0|3|}}<br/>{{ku|0|4|}}|divákov=19 174}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=13. máj|mužstvo1=Washington Capitals|mužstvo2='''Carolina Hurricanes'''|čas=01:00|štadión=[[Lenovo Center]], [[Raleigh]]|skóre={{ku|2|5|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|1|2|3|}}|brankár1=[[Logan Thompson]]|brankár2=[[Frederik Andersen]]|tresty1=8|tresty2=12|strely1=21|strely2=37|správa=https://www.nhl.com/news/washington-capitals-carolina-hurricanes-game-4-recap-may-12|góly1=<br/><br/>[[Jakob Chychrun]] - 45:18<br/><br/>[[Alexander Ovečkin]] - 52:14|góly2=10:24 - [[Shayne Gostisbehere]]<br/>21:05 - [[Seth Jarvis]]<br/><br/>48:24 - [[Taylor Hall]]<br/><br/>56:45 - [[Sean Walker]]<br/>57:39 - [[Andrei Svechnikov]]|stav={{ku|0|1|}}<br/>{{ku|0|2|}}<br/>{{ku|1|2|}}<br/>{{ku|1|3|}}<br/>{{ku|2|3|}}<br/>{{ku|2|4|}}<br/>{{ku|2|5|}}|divákov=19 138}}{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=16. máj|mužstvo1='''Carolina Hurricanes'''|mužstvo2=Washington Capitals|čas=01:00|štadión=[[Capital One Arena]], [[Washington]]|skóre={{ku|3|1|}}|tretiny={{tretiny|1|1|0|0|2|0||}}|brankár1=[[Frederik Andersen]]|brankár2=[[Logan Thompson]]|tresty1=6|tresty2=4|strely1=21|strely2=19|správa=https://www.nhl.com/news/carolina-hurricanes-washington-capitals-game-5-recap|góly1=[[Jordan Staal]] - 09:38<br/><br/>[[Andrei Svechnikov]] - 58:01<br/>[[Seth Jarvis]] - 59:33|góly2=<br/>13:41 - [[Anthony Beauvillier]]|stav={{ku|1|0|}}<br/>{{ku|1|1|}}<br/>{{ku|2|1|}}<br/>{{ku|3|1|}}|divákov=18 573}}'''''Carolina vyhrala sériu 4 – 1''''' === Druhé kolo Západnej konferencie === ==== (C1) Winnipeg Jets vs. (C2) Dallas Stars ==== Toto bude prvé stretnutie týchto dvoch tímov v play-off. Winnipeg vyhral tri zo štyroch zápasov v tohtoročnej základnej časti. Stars porazili Jets v šiestich zápasoch. [[Mikko Rantanen]] strelil všetky tri góly za Stars v prvom zápase, pričom hetrik zaznamenal v druhej tretine po víťazstve 3:2.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rantanen scores 2nd straight hat trick, Stars top Jets in Game 1 of West 2nd Round {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/dallas-stars-winnipeg-jets-game-1-recap-may-7 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-05-08 | dátum prístupu = 2025-05-18 | jazyk = en}}</ref> [[Nikolaj Ehlers]] skóroval dvakrát a pridal asistenciu pri 21 zákrokoch [[Connor Hellebuyck|Connora Hellebuycka]], ktorý vyrovnal sériu na 1:1 výhrou 4:0.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hellebuyck makes 21 saves, Jets shut out Stars in Game 2 to even West 2nd Round {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/dallas-stars-winnipeg-jets-game-2-recap-may-9 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-05-10 | dátum prístupu = 2025-05-18 | jazyk = en}}</ref> V treťom zápase Rantanen strelil gól a dvakrát asistoval za Stars, čím porazili Jets 5:2.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rantanen has 3 points, Stars top Jets in Game 3 to take lead in Western 2nd Round {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/winnipeg-jets-dallas-stars-game-3-recap-may-11 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-05-12 | dátum prístupu = 2025-05-18 | jazyk = en}}</ref> [[Mikael Granlund]] strelil všetky tri góly za Stars v štvrtom zápase, čím si pripísal hetrik po víťazstve 3:1 a ujal sa vedenia v sérii 3:1.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Granlund gets hat trick, Stars push Jets to brink with Game 4 win {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/winnipeg-jets-dallas-stars-game-4-recap-may-13 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-05-14 | dátum prístupu = 2025-05-18 | jazyk = en}}</ref> V piatom zápase Hellebuyck pokračoval vo svojej domácej sérii bez gólov, pričom chytil všetkých 22 striel, ktorým čelil, a vynútil si tak šiesty zápas.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jets shut out Stars in Game 5 of West 2nd Round to avoid elimination {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/dallas-stars-winnipeg-jets-game-5-recap-may-15 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-05-16 | dátum prístupu = 2025-05-18 | jazyk = en}}</ref> Šiesty zápas si vyžiadal predĺženie a [[Thomas Harley]] skóroval za Stars, čím poslal Dallas do tretieho finále konferencie po víťazstve 2:1.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Harley scores in OT, Stars eliminate Jets in Game 6 of West 2nd Round {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/winnipeg-jets-dallas-stars-game-6-recap-may-17 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-05-18 | dátum prístupu = 2025-05-18 | jazyk = en}}</ref>{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=8. máj|mužstvo1='''Dallas Stars'''|mužstvo2=Winnipeg Jets|čas=03:30|štadión=[[Canada Life Centre]], [[Winnipeg]]|skóre={{ku|3|2|}}|tretiny={{tretiny|0|0|3|2|0|0|}}|brankár1=[[Jake Oettinger]]|brankár2=[[Connor Hellebuyck]]|tresty1=10|tresty2=6|strely1=24|strely2=31|správa=https://www.nhl.com/news/dallas-stars-winnipeg-jets-game-1-recap-may-7|góly1=<br/>[[Mikko Rantanen]] - 28:43<br/>Mikko Rantanen - 34:21<br/>Mikko Rantanen - 36:38|góly2=03:30 - [[Nino Niederreiter]]<br/><br/><br/><br/>37:35 - [[Mark Scheifele]]|stav={{ku|||}}<br/>|divákov=15 225}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=10. máj|mužstvo1=Dallas Stars|mužstvo2='''Winnipeg Jets'''|čas=03:30|štadión=[[Canada Life Centre]], [[Winnipeg]]|skóre={{ku|0|4|}}|tretiny={{tretiny|0|2|0|1|0|1|}}|brankár1=[[Jake Oettinger]]|brankár2=[[Connor Hellebuyck]]|tresty1=16|tresty2=12|strely1=21|strely2=25|správa=https://www.nhl.com/news/dallas-stars-winnipeg-jets-game-2-recap-may-9|góly1=|góly2=03:35 - [[Gabriel Vilardi]]<br/>07:07 - [[Nikolaj Ehlers]]<br/>31:02 - [[Adam Lowry]]<br/>56:20 - Nikolaj Ehlers|stav={{ku|0|1|}}<br/>{{ku|0|2|}}<br/>{{ku|0|3|}}<br/>{{ku|0|4|}}|divákov=15 225}}{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=11. máj|mužstvo1=Winnipeg Jets|mužstvo2='''Dallas Stars'''|čas=22:30|štadión=[[American Airlines Center]], [[Dallas]]|skóre={{ku|2|5|}}|tretiny={{tretiny|1|2|1|0|0|3|}}|brankár1=[[Connor Hellebuyck]]|brankár2=[[Jake Oettinger]]|tresty1=4|tresty2=8|strely1=25|strely2=26|správa=https://www.nhl.com/news/winnipeg-jets-dallas-stars-game-3-recap-may-11|góly1=<br/>[[Kyle Connor]] - 09:53<br/><br/>[[Nino Niederreiter]] - 30:07|góly2=02:27 - [[Roope Hlintz]]<br/><br/>15:12 - [[Thomas Harley]]<br/><br/>43:51 - [[Alex Petrovic]]<br/>44:40 - [[Mikko Rantanen]]<br/>54:06 - [[Wyatt Johnston]]|stav={{ku|0|1|}}<br/>{{ku|1|1|}}<br/>{{ku|1|2|}}<br/>{{ku|2|2|}}<br/>{{ku|2|3|}}<br/>{{ku|2|4|}}<br/>{{ku|2|5|}}|divákov=18 532}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=14. máj|mužstvo1=Winnipeg Jets|mužstvo2='''Dallas Stars'''|čas=02:00|štadión=[[American Airlines Center]], [[Dallas]]|skóre={{ku|1|3|}}|tretiny={{tretiny|0|1|1|1|0|1|}}|brankár1=[[Connor Hellebuyck]]|brankár2=[[Jake Oettinger]]|tresty1=8|tresty2=6|strely1=32|strely2=24|správa=https://www.nhl.com/news/winnipeg-jets-dallas-stars-game-4-recap-may-13|góly1=<br/>[[Nikolaj Ehlers]] - 21:02|góly2=08:36 - [[Mikael Granlund]]<br/><br/>37:52 - Mikael Granlund<br/>47:23 - Mikael Granlund|stav={{ku|0|1|}}<br/>{{ku|1|1|}}<br/>{{ku|1|2|}}<br/>{{ku|1|3|}}|divákov=18 532}}{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=16. máj|mužstvo1=Dallas Stars|mužstvo2='''Winnipeg Jets'''|čas=03:30|štadión=[[Canada Life Centre]], [[Winnipeg]]|skóre={{ku|0|4|}}|tretiny={{tretiny|0|0|0|1|0|3|}}|brankár1=[[Jake Oettinger]]|brankár2=[[Connor Hellebuyck]]|tresty1=26|tresty2=24|strely1=22|strely2=35|správa=https://www.nhl.com/news/dallas-stars-winnipeg-jets-game-5-recap-may-15|góly1=|góly2=26:17 - [[Mark Scheifele]]<br/>42:20 - [[Nikolaj Ehlers]]<br/>52:07 - [[Vladislav Namestnikov]]<br/>59:15 - Nikolaj Ehlers|stav={{ku|0|1|}}<br/>{{ku|0|2|}}<br/>{{ku|0|3|}}<br/>{{ku|0|4|}}|divákov=15 225}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=18. máj|mužstvo1=Winnipeg Jets|mužstvo2='''Dallas Stars'''|čas=02:00|štadión=[[American Airlines Center]], [[Dallas]]|skóre={{ku|1|2|}} pp|tretiny={{tretiny|0|0|1|1|0|0|0|1|}}|brankár1=[[Connor Hellebuyck]]|brankár2=[[Jake Oettinger]]|tresty1=2|tresty2=0|strely1=23|strely2=20|správa=https://www.nhl.com/news/winnipeg-jets-dallas-stars-game-6-recap-may-17|góly1=[[Mark Scheifele]] - 25:28|góly2=31:12 - [[Sam Steel]]<br/>01:33 - [[Thomas Harley]]|stav={{ku|1|0|}}<br/>{{ku|1|1|}}<br/>'''Prvé predĺženie'''<br/>{{ku|1|2|}}|divákov=18 532}}'''''Dallas vyhral sériu 4 – 2''''' ==== (P1) Vegas Golden Knights vs. (P3) Edmonton Oilers ==== Toto bude druhé stretnutie týchto dvoch tímov v play-off; ich jediné predchádzajúce stretnutie v play-off bolo v druhom kole Západnej konferencie v roku 2023, ktoré Vegas vyhralo v šiestich zápasoch. Tieto tímy si rozdelili svoje štvorzápasové série základnej časti. Oilers porazili Golden Knights v piatich zápasoch. V prvom zápase Oilers dvakrát skórovali v posledných štyroch minútach zápasu a udržali Golden Knights na víťazstve 4:2.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Oilers rally with 3 goals in 3rd, defeat Golden Knights in Game 1 {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/edmonton-oilers-vegas-golden-knights-game-1-recap-may-6 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-05-07 | dátum prístupu = 2025-05-15 | jazyk = en}}</ref> Oilers stratili dvojgólový náskok v tretej tretine druhého zápasu, ale v predĺžení sa dostali do formy vďaka víťaznému gólu [[Leon Draisaitl|Leona Draisaitla]] v predĺžení a Edmontonu zabezpečili víťazstvo 5:4.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Draisaitl, Oilers recover for OT win against Golden Knights in Game 2 {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/edmonton-oilers-vegas-golden-knights-game-2-recap-may-8 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-05-09 | dátum prístupu = 2025-05-15 | jazyk = en}}</ref> V treťom zápase sa Golden Knights vrátili z dvojgólového manka a 0,4 sekundy pred koncom zápasu skóroval [[Reilly Smith]] a zabezpečil Vegas víťazstvo 4:3.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Smith scores with 0.4 left, Golden Knights edge Oilers in Game 3 of Western 2nd Round {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/vegas-golden-knights-edmonton-oilers-game-3-recap-may-10 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-05-11 | dátum prístupu = 2025-05-15 | jazyk = en}}</ref> [[Adam Henrique]] skóroval dvakrát a [[Stuart Skinner]] zneškodnil všetkých 23 striel Oilers v štvrtom zápase, čím porazili Golden Knights 3:0 a ujali sa vedenia v sérii 3:1.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Henrique scores twice, Oilers shut out Golden Knights in Game 4 {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/vegas-golden-knights-edmonton-oilers-game-4-recap-may-12 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-05-13 | dátum prístupu = 2025-05-15 | jazyk = en}}</ref> V piatom zápase ani jeden tím neskóroval v riadnom hracom čase, čo viedlo k predĺženiu, v ktorom [[Kasperi Kapanen]] skóroval a poslal Edmonton do finále Západnej konferencie už druhú sezónu po sebe.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kapanen scores in OT, Oilers top Golden Knights in Game 5 to reach Western Final {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/edmonton-oilers-vegas-golden-knights-game-5-recap-may-14 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-05-15 | dátum prístupu = 2025-05-15 | jazyk = en}}</ref>{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=7. máj|mužstvo1='''Edmonton Oilers'''|mužstvo2=Vegas Golden Knights|čas=03:30|štadión=[[T-Mobile Arena]], [[Las Vegas]]|skóre={{ku|4|2|}}|tretiny={{tretiny|1|2|0|0|3|0|}}|brankár1=[[Calvin Pickard]]|brankár2=[[Adin Hill]]|tresty1=6|tresty2=4|strely1=28|strely2=17|správa=https://www.nhl.com/news/edmonton-oilers-vegas-golden-knights-game-1-recap-may-6|góly1=<br/><br/>[[Corey Perry]] - 16:26<br/>[[Leon Draisaitl]] - 40:57<br/>[[Zach Hyman]] - 56:58<br/>[[Connor Brown]] - 58:14|góly2=02:13 - [[Mark Stone]]<br/>09:03 - Mark Stone|stav={{ku|0|1|}}<br/>{{ku|0|2|}}<br/>{{ku|1|2|}}<br/>{{ku|2|2|}}<br/>{{ku|3|2|}}<br/>{{ku|4|2|}}|divákov=18 111}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=9. máj|mužstvo1='''Edmonton Oilers'''|mužstvo2=Vegas Golden Knights|čas=03:30|štadión=[[T-Mobile Arena]], [[Las Vegas]]|skóre={{ku|5|4|}} pp|tretiny={{tretiny|0|1|3|1|1|2|1|0|}}|brankár1=[[Calvin Pickard]]|brankár2=[[Adin Hill]]|tresty1=10|tresty2=21|strely1=37|strely2=32|správa=https://www.nhl.com/news/edmonton-oilers-vegas-golden-knights-game-2-recap-may-8|góly1=<br/>[[Jake Walman]] - 31:31<br/>[[Vasili Podkolzin]] - 35:18<br/>[[Darnell Nurse]] - 37:17<br/><br/>[[Evander Kane]] - 41:52<br/><br/><br/><br/>15:20 - [[Leon Draisaitl]]|góly2=08:42 - [[Victor Olofsson]]<br/><br/><br/><br/>38:10 - [[William Karlsson]]<br/><br/>44:32 - Victor Olofsson<br/>51:58 - [[Alex Pietrangelo]]|stav={{ku|0|1|}}<br/>{{ku|1|1|}}<br/>{{ku|2|1|}}<br/>{{ku|3|1|}}<br/>{{ku|3|2|}}<br/>{{ku|4|2|}}<br/>{{ku|4|3|}}<br/>{{ku|4|4|}}<br/>'''Prvé predĺženie'''<br/>{{ku|5|4|}}|divákov=18 415}}{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=11. máj|mužstvo1='''Vegas Golden Knights'''|mužstvo2=Edmonton Oilers|čas=03:00|štadión=[[Rogers Place]], [[Edmonton]]|skóre={{ku|4|3|}}|tretiny={{tretiny|2|2|1|0|1|1}}|brankár1=[[Adin Hill]]|brankár2=[[Stuart Skinner]]|tresty1=4|tresty2=4|strely1=24|strely2=20|správa=https://www.nhl.com/news/vegas-golden-knights-edmonton-oilers-game-3-recap-may-10|góly1=<br/><br/>[[Nicolas Roy]] - 15:17<br/>[[Reilly Smith]] - 16:11<br/>[[William Karlsson]] - 37:05<br/><br/>Reilly Smith - 59:59|góly2=07:19 - [[Corey Perry]]<br/>11:12 - Corey Perry<br/><br/><br/><br/>56:58 - [[Connor McDavid]]|stav={{ku|0|1|}}<br/>{{ku|0|2|}}<br/>{{ku|1|2|}}<br/>{{ku|2|2|}}<br/>{{ku|3|2|}}<br/>{{ku|3|3|}}<br/>{{ku|4|3|}}|divákov=18 347}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=13. máj|mužstvo1=Vegas Golden Knights|mužstvo2='''Edmonton Oilers'''|čas=03:30|štadión=[[Rogers Place]], [[Edmonton]]|skóre={{ku|0|3|}}|tretiny={{tretiny|0|2|0|1|0|0|}}|brankár1=[[Adin Hill]]|brankár2=[[Stuart Skinner]]|tresty1=11|tresty2=13|strely1=23|strely2=32|správa=https://www.nhl.com/news/vegas-golden-knights-edmonton-oilers-game-4-recap-may-12|góly1=|góly2=01:27 - [[Adam Henrique]]<br/>13:03 - Adam Henrique<br/>27:38 - [[Evander Kane]]|stav={{ku|0|1|}}<br/>{{ku|0|2|}}<br/>{{ku|0|3|}}|divákov=18 347}}{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=15. máj|mužstvo1='''Edmonton Oilers'''|mužstvo2=Vegas Golden Knights|čas=03:30|štadión=[[T-Mobile Arena]], [[Las Vegas]]|skóre={{ku|1|0|}} pp|tretiny={{tretiny|0|0|0|0|0|0|1|0|}}|brankár1=[[Stuart Skinner]]|brankár2=[[Adin Hill]]|tresty1=2|tresty2=4|strely1=32|strely2=24|správa=https://www.nhl.com/news/edmonton-oilers-vegas-golden-knights-game-5-recap-may-14|góly1=<br/>[[Kasperi Kapanen]] - 07:19|góly2=|stav='''Prvé predĺženie'''<br/>{{ku|1|0|}}|divákov=18 288}}'''''Edmonton vyhral sériu 4 – 1''''' == Finále konferencie == === Finále Východnej konferencie === ==== (M2) Carolina Hurricanes vs. (A3) Florida Panthers ==== Toto bude druhé stretnutie týchto dvoch tímov v play-off. Ich jediné predchádzajúce stretnutie v play-off bolo vo finále Východnej konferencie v roku 2023, čo bolo zároveň aj poslednou účasťou Hurricanes vo finále konferencie, ktoré Florida vyhrala v štvorzápasovom súboji. Carolina sa predstaví vo svojom piatom finále konferencie. Pre Floridu to bude tretia účasť vo finále konferencie v rade a celkovo štvrtá. V predchádzajúcej sezóne vyhrali finále konferencie proti New York Rangers v šiestich zápasoch. Florida vyhrala dva z troch zápasov v tohtoročnej základnej časti. Panthers porazili Hurricanes v piatich zápasoch. V prvom zápase predviedol [[Sergej Bobrovský]] 31 zákrokov za Panthers a pomohol Floride k víťazstvu 5:2.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Panthers cruise past Hurricanes in Game 1 of Eastern Final {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/florida-panthers-carolina-hurricanes-game-1-recap-may-20 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-05-21 | dátum prístupu = 2025-05-29 | jazyk = en}}</ref> Bobrovskij chytil všetkých 17 striel, ktorým čelil v druhom zápase, keď [[Sam Bennett]] dvakrát skóroval a pomohol Floride k víťazstvu 5:0.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Panthers shut out Hurricanes in Game 2, extend lead in Eastern Final {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/florida-panthers-carolina-hurricanes-game-2-recap-may-22 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-05-23 | dátum prístupu = 2025-05-29 | jazyk = en}}</ref> Kapitán Floridy [[Aleksander Barkov]] dvakrát skóroval a pridal asistenciu v treťom zápase, keď Panthers strelili päť gólov v tretej tretine a porazili Carolinu 6:2 a ujali sa vedenia v sérii 3:0.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Panthers score 5 goals in 3rd period, push Hurricanes to brink with Game 3 victory {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/carolina-hurricanes-florida-panthers-game-3-recap-may-24 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-05-25 | dátum prístupu = 2025-05-29 | jazyk = en}}</ref> Brankár Hurricanes [[Frederik Andersen]] chytil všetkých 20 striel Panthers v štvrtom zápase, čím si vynútil piaty zápas s víťazstvom 3:0 na nulu a prerušil 15-zápasovú sériu prehier vo finále konferencie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hurricanes shut out Panthers in Game 4, keep season alive {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/carolina-hurricanes-florida-panthers-game-4-recap-may-26 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-05-27 | dátum prístupu = 2025-05-29 | jazyk = en}}</ref> V piatom zápase Panthers prekonali dvojgólové manko, keď [[Carter Verhaeghe]] strelil víťazný gól série v tretej tretine a posunul svoj tím do finále tretiu sezónu po sebe víťazstvom 5:3.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Panthers advance to 3rd straight Stanley Cup Final with Game 5 win against Hurricanes {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/florida-panthers-carolina-hurricanes-game-5-recap-may-28 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-05-29 | dátum prístupu = 2025-05-29 | jazyk = en}}</ref>{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=21. máj|mužstvo1='''Florida Panthers'''|mužstvo2=Carolina Hurricanes|čas=02:00|štadión=[[Lenovo Center]], [[Raleigh]]|skóre={{ku|5|2|}}|tretiny={{tretiny|2|1|1|0|2|1|}}|brankár1=[[Sergej Bobrovský]]|brankár2=[[Frederik Andersen]]|tresty1=22|tresty2=8|strely1=20|strely2=33|správa=https://www.nhl.com/news/florida-panthers-carolina-hurricanes-game-1-recap-may-20|góly1=[[Carter Verhaeghe]] - 08:30<br/>[[Aaron Ekblad]] - 12:29<br/><br/>[[Anthony John Greer]] - 23:33<br/>[[Sam Bennett]] - 46:08<br/>[[Eetu Luostarinen]] - 54:55|góly2=<br/><br/>19:44 - [[Sebastian Aho]]<br/><br/><br/><br/>56:19 - [[Jackson Blade]]|stav={{ku|1|0|}}<br/>{{ku|2|0|}}<br/>{{ku|2|1|}}<br/>{{ku|3|1|}}<br/>{{ku|4|1|}}<br/>{{ku|5|1|}}<br/>{{ku|5|2|}}|divákov=18 944}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=23. máj|mužstvo1='''Florida Panthers'''|mužstvo2=Carolina Hurricanes|čas=02:00|štadión=[[Lenovo Center]], [[Raleigh]]|skóre={{ku|5|0|}}|tretiny={{tretiny|3|0|1|0|1|0|}}|brankár1=[[Sergej Bobrovský]]|brankár2=[[Frederik Andersen]]<br/>(od 41. minúty [[Pyotr Kochetkov]])|tresty1=6|tresty2=4|strely1=21|strely2=17|správa=https://www.nhl.com/news/florida-panthers-carolina-hurricanes-game-2-recap-may-22|góly1=[[Gustav Forsling]] - 01:17<br/>[[Matthew Tkachuk]] - 11:41<br/>[[Sam Bennett]] - 15:50<br/>Sam Bennett - 39:21<br/>[[Aleksander Barkov]] - 53:49|góly2=|stav={{ku|1|0|}}<br/>{{ku|2|0|}}<br/>{{ku|3|0|}}<br/>{{ku|4|0|}}<br/>{{ku|5|0|}}|divákov=18 971}}{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=25. máj|mužstvo1=Carolina Hurricanes|mužstvo2='''Florida Panthers'''|čas=02:00|štadión=[[Amerant Bank Arena]], [[Florida]]|skóre={{ku|2|6|}}|tretiny={{tretiny|0|1|1|0|1|5|}}|brankár1=[[Pyotr Kochetkov]]|brankár2=[[Sergej Bobrovský]]|tresty1=22|tresty2=45|strely1=26|strely2=28|správa=https://www.nhl.com/news/carolina-hurricanes-florida-panthers-game-3-recap-may-24|góly1=<br/>[[Logan Stankoven]] - 34:51<br/><br/><br/><br/><br/><br/>[[Seth Jarvis]] - 51:01|góly2=12:07 - [[Niko Mikkola]]<br/><br/>41:29 - [[Jesper Boqvist]]<br/>46:26 - Niko Mikkola<br/>46:55 - [[Aleksander Barkov]]<br/>49:31 - Aleksander Barkov<br/>50:37 - [[Brad Marchand]]|stav={{ku|0|1|}}<br/>{{ku|1|1|}}<br/>{{ku|1|2|}}<br/>{{ku|1|3|}}<br/>{{ku|1|4|}}<br/>{{ku|1|5|}}<br/>{{ku|1|6|}}<br/>{{ku|2|6|}}|divákov=19 836}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=27. máj|mužstvo1='''Carolina Hurricanes'''|mužstvo2=Florida Panthers|čas=02:00|štadión=[[Amerant Bank Arena]], [[Florida]]|skóre={{ku|3|0|}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|0|2|0|}}|brankár1=[[Frederik Andersen]]|brankár2=[[Sergej Bobrovský]]|tresty1=12|tresty2=20|strely1=28|strely2=20|správa=https://www.nhl.com/news/carolina-hurricanes-florida-panthers-game-4-recap-may-26|góly1=[[Logan Stankoven]] - 30:45<br/>[[Sebastian Aho]] - 57:49<br/>[[Jordan Staal]] - 58:15|góly2=|stav={{ku|1|0|}}<br/>{{ku|2|0|}}<br/>{{ku|3|0|}}|divákov=19 897}}{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=29. máj|mužstvo1='''Florida Panthers'''|mužstvo2=Carolina Hurricanes|čas=02:00|štadión=[[Lenovo Center]], [[Raleigh]]|skóre={{ku|5|3|}}|tretiny={{tretiny|0|2|3|0|2|1|}}|brankár1=[[Sergej Bobrovský]]|brankár2=[[Frederik Andersen]]|tresty1=14|tresty2=10|strely1=22|strely2=23|správa=https://www.nhl.com/news/florida-panthers-carolina-hurricanes-game-5-recap-may-28|góly1=<br/><br/>[[Matthew Tkachuk]] - 27:23<br/>[[Evan Rodrigues]] - 27:53<br/>[[Anton Lundell]] - 31:59<br/><br/>[[Carter Verhaeghe]] - 52:21<br/>[[Sam Bennett]] - 59:06|góly2=04:39 - [[Sebastian Aho]]<br/>18:54 - Sebastian Aho<br/><br/><br/><br/>48:30 - [[Seth Jarvis]]|stav={{ku|0|1|}}<br/>{{ku|0|2|}}<br/>{{ku|1|2|}}<br/>{{ku|2|2|}}<br/>{{ku|3|2|}}<br/>{{ku|3|3|}}<br/>{{ku|4|3|}}<br/>{{ku|5|3|}}|divákov=18 994}}'''''Florida vyhrala sériu 4 – 1''''' === Finále Západnej konferencie === ==== (C2) Dallas Stars vs. (P3) Edmonton Oilers ==== Bude to druhý po sebe idúci a celkovo desiaty zápas play-off medzi týmito dvoma tímami, pričom Dallas vyhral šesť z deviatich predchádzajúcich sérií, ako aj odveta finálovej série Západnej konferencie z predchádzajúcej sezóny, ktorú Edmonton vyhral v šiestich zápasoch. Pre Stars to bude tretia po sebe idúca a celkovo desiata účasť v semifinále/finále konferencie odkedy liga začala používať formát play-off so 16 a viac tímami v roku 1980. Edmonton sa predstaví vo finále konferencie už druhú po sebe idúcu a celkovo dvanástu účasť. Dallas vyhral dva z troch zápasov v tohtoročnej sérii základnej časti. Oilers porazili Stars v piatich zápasoch. V prvom zápase strelili Stars v tretej tretine päť gólov, čím sa zbavili dvojgólového manka a vyhrali 6:3.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Stars score 5 goals in 3rd period to rally past Oilers in Game 1 of Western Final {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/edmonton-oilers-dallas-stars-game-1-recap-may-21 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-05-22 | dátum prístupu = 2025-05-30 | jazyk = en}}</ref> [[Stuart Skinner]] zneškodnil všetkých 25 striel, ktorým Oilers čelil v druhom zápase, a Stars tak udržali konto 3:0.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Skinner gets 3rd playoff shutout, Oilers even Western Final with Game 2 win against Stars {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/edmonton-oilers-dallas-stars-game-2-recap-may-23 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-05-24 | dátum prístupu = 2025-05-30 | jazyk = en}}</ref> Skinner mal 33 zákrokov a traja hráči Oilers sa v treťom zápase postarali o tri body, čím Edmonton zvíťazil 6:1.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = McDavid, Hyman each scores twice, Oilers cruise past Stars in Game 3 {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/dallas-stars-edmonton-oilers-game-3-recap-may-25 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-05-26 | dátum prístupu = 2025-05-30 | jazyk = en}}</ref> V štvrtom zápase [[Corey Perry]] a [[Leon Draisaitl]] strelili gól a pridali jednu asistenciu, čím Edmonton zvíťazil 4:1 a ujal sa vedenia v sérii 3:1.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Oilers defeat Stars in Game 4, on verge of Stanley Cup Final {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/dallas-stars-edmonton-oilers-game-4-recap-may-27 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-05-28 | dátum prístupu = 2025-05-30 | jazyk = en}}</ref> [[Connor McDavid]] strelil gól a pridal asistenciu pre Oilers v piatom zápase, čím poslal Edmonton do finále druhú sezónu po sebe s víťazstvom 6:3.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Oilers defeat Stars in Game 5, advance to 2nd straight Stanley Cup Final {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/edmonton-oilers-dallas-stars-game-5-recap-may-29 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-05-30 | dátum prístupu = 2025-05-30 | jazyk = en}}</ref>{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=22. máj|mužstvo1=Edmonton Oilers|mužstvo2='''Dallas Stars'''|čas=02:00|štadión=[[American Airlines Center]], [[Dallas]]|skóre={{ku|3|6|}}|tretiny={{tretiny|1|1|2|0|0|5|}}|brankár1=[[Stuart Skinner]]|brankár2=[[Jake Oettinger]]|tresty1=14|tresty2=12|strely1=27|strely2=28|správa=https://www.nhl.com/news/edmonton-oilers-dallas-stars-game-1-recap-may-21|góly1=[[Leon Draisaitl]] - 10:19<br/><br/>[[Ryan Nugent-Hopkins]] - 26:08<br/>[[Evan Bouchard]] - 27:48|góly2=<br/>15:22 - [[Tyler Seguin]]<br/><br/><br/>40:32 - [[Miro Heiskanen]]<br/>43:49 - [[Mikael Granlund]]<br/>45:58 - [[Matt Duchene]]<br/>56:02 - Tyler Seguin<br/>56:45 - [[Esa Lindell]]|stav={{ku|1|0|}}<br/>{{ku|1|1|}}<br/>{{ku|2|1|}}<br/>{{ku|3|1|}}<br/>{{ku|3|2|}}<br/>{{ku|3|3|}}<br/>{{ku|3|4|}}<br/>{{ku|3|5|}}<br/>{{ku|3|6|}}|divákov=18 532}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=24. máj|mužstvo1='''Edmonton Oilers'''|mužstvo2=Dallas Stars|čas=02:00|štadión=[[American Airlines Center]], [[Dallas]]|skóre={{ku|3|0|}}|tretiny={{tretiny|1|0|2|0|0|0|}}|brankár1=[[Stuart Skinner]]|brankár2=[[Jake Oettinger]]|tresty1=6|tresty2=12|strely1=25|strely2=25|správa=https://www.nhl.com/news/edmonton-oilers-dallas-stars-game-2-recap-may-23|góly1=[[Ryan Nugent-Hopkins]] - 05:51<br/>[[Brett Kulak]] - 35:23<br/>[[Connor Brown]] - 36:36|góly2=|stav={{ku|1|0|}}<br/>{{ku|2|0|}}<br/>{{ku|3|0|}}|divákov=18 532}}{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=25. máj|mužstvo1=Dallas Stars|mužstvo2='''Edmonton Oilers'''|čas=21:00|štadión=[[Rogers Place]], [[Edmonton]]|skóre={{ku|1|6|}}|tretiny={{tretiny|0|2|1|1|0|3|}}|brankár1=[[Jake Oettinger]]|brankár2=[[Stuart Skinner]]|tresty1=8|tresty2=6|strely1=34|strely2=24|správa=https://www.nhl.com/news/dallas-stars-edmonton-oilers-game-3-recap-may-25|góly1=<br/><br/>[[Jason Robertson]] - 35:35|góly2=14:02 - [[Evan Bouchard]]<br/>14:38 - [[Connor McDavid]]<br/><br/>39:41 - Connor McDavid<br/>43:25 - [[Zach Hyman]]<br/>52:06 - Zach Hyman<br/>57:40 - [[John Klingberg]]|stav={{ku|0|1|}}<br/>{{ku|0|2|}}<br/>{{ku|1|2|}}<br/>{{ku|1|3|}}<br/>{{ku|1|4|}}<br/>{{ku|1|5|}}<br/>{{ku|1|6|}}|divákov=18 347}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=28. máj|mužstvo1=Dallas Stars|mužstvo2='''Edmonton Oilers'''|čas=02:00|štadión=[[Rogers Place]], [[Edmonton]]|skóre={{ku|1|4|}}|tretiny={{tretiny|0|1|1|1|0|2|}}|brankár1=[[Jake Oettinger]]|brankár2=[[Stuart Skinner]]|tresty1=6|tresty2=8|strely1=29|strely2=33|správa=https://www.nhl.com/news/dallas-stars-edmonton-oilers-game-4-recap-may-27|góly1=<br/>[[Jason Robertson]] - 26:57|góly2=11:23 - [[Leon Draisaitl]]<br/><br/>39:20 - [[Corey Perry]]<br/>57:33 - [[Kasperi Kapanen]]<br/>59:10 - [[Adam Henrique]]|stav={{ku|0|1|}}<br/>{{ku|1|1|}}<br/>{{ku|1|2|}}<br/>{{ku|1|3|}}<br/>{{ku|1|4|}}|divákov=18 347}}{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=30. máj|mužstvo1='''Edmonton Oilers'''|mužstvo2=Dallas Stars|čas=02:00|štadión=[[American Airlines Center]], [[Dallas]]|skóre={{ku|6|3|}}|tretiny={{tretiny|3|1|1|1|2|1|}}|brankár1=[[Stuart Skinner]]|brankár2=[[Jake Oettinger]]<br/>(od 8. minúty [[Casey DeSmith]])|tresty1=4|tresty2=4|strely1=23|strely2=17|správa=https://www.nhl.com/news/edmonton-oilers-dallas-stars-game-5-recap-may-29|góly1=[[Corey Perry]] - 02:31<br/>[[Mattias Janmark]] - 07:09<br/>[[Jeff Skinner]] - 08:07<br/><br/><br/>[[Connor McDavid]] - 34:28<br/><br/>[[Evander Kane]] - 43:21<br/>[[Kapseri Kapanen]] - 59:49|góly2=<br/><br/><br/>11:40 - [[Jason Robertson]]<br/>12:27 - [[Roope Hintz]]<br/><br/>40:38 - Jason Robertson|stav={{ku|1|0|}}<br/>{{ku|2|0|}}<br/>{{ku|3|0|}}<br/>{{ku|3|1|}}<br/>{{ku|3|2|}}<br/>{{ku|4|2|}}<br/>{{ku|4|3|}}<br/>{{ku|5|3|}}<br/>{{ku|6|3|}}|divákov=18 532}}'''''Edmonton vyhral sériu 4 – 1''''' == Finále Stanley Cupu == {{Hlavný článok|Finále Stanley Cup 2025}} Toto bude druhé po sebe idúce a celkovo druhé stretnutie týchto tímov v play-off. Florida vyhrala [[Finále Stanley Cup 2024|predchádzajúce finále]] v siedmich zápasoch, keď viedla v sérii 3:0. Pre Oilers to bude druhé po sebe idúce a celkovo deviate finále. Florida sa vo finále predstaví tretíkrát po sebe a celkovo štvrtýkrát. Florida vyhrala oba zápasy v tohtoročnej sérii základnej časti.{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=5. jún|mužstvo1=Florida Panthers|mužstvo2='''Edmonton Oilers'''|čas=02:00|štadión=[[Rogers Place]], [[Edmonton]]|skóre={{ku|3|4|}} pp|tretiny={{tretiny|2|1|1|1|0|1|0|1|}}|brankár1=[[Sergej Bobrovský]]|brankár2=[[Stuart Skinner]]|tresty1=8|tresty2=6|strely1=32|strely2=46|správa=https://www.nhl.com/news/florida-panthers-edmonton-oilers-game-1-recap-june-4|góly1=<br/>[[Sam Bennett]] - 10:49<br/>[[Brad Marchand]] - 12:30<br/>Sam Bennett - 22:00|góly2=01:06 - [[Leon Draisaitl]]<br/><br/><br/><br/>23:17 - [[Viktor Arvidsson]]<br/>46:33 - [[Mattias Ekholm]]<br/><br/>19:29 - Leon Draisaitl|stav={{ku|0|1|}}<br/>{{ku|1|1|}}<br/>{{ku|2|1|}}<br/>{{ku|3|1|}}<br/>{{ku|3|2|}}<br/>{{ku|3|3|}}<br/>'''Prvé predĺženie'''<br/>{{ku|3|4|}}|divákov=18 347}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=7. jún|mužstvo1='''Florida Panthers'''|mužstvo2=Edmonton Oilers|čas=02:00|štadión=[[Rogers Place]], [[Edmonton]]|skóre={{ku|5|4|}} pp|tretiny={{tretiny|2|3|2|0|0|1|1|0|}}|brankár1=[[Sergej Bobrovský]]|brankár2=[[Stuart Skinner]]|tresty1=16|tresty2=12|strely1=42|strely2=46|správa=https://www.nhl.com/news/florida-panthers-edmonton-oilers-game-2-recap-june-6|góly1=[[Sam Bennett]] - 02:07<br/><br/><br/>[[Seth Jones]] - 11:37<br/><br/>[[Dmitry Kulikov]] - 28:23<br/>[[Brad Marchand]] - 32:09<br/><br/><br/>Brad Marchand - 08:05|góly2=<br/>07:39 - [[Evander Kane]]<br/>09:19 - [[Evan Bouchard]]<br/><br/>12:37 - [[Leon Draisaitl]]<br/><br/><br/>59:42 - [[Corey Perry]]|stav={{ku|1|0|}}<br/>{{ku|1|1|}}<br/>{{ku|1|2|}}<br/>{{ku|2|2|}}<br/>{{ku|2|3|}}<br/>{{ku|3|3|}}<br/>{{ku|4|3|}}<br/>{{ku|4|4|}}<br/>'''Druhé predĺženie'''<br/>{{ku|5|4|}}|divákov=18 347}}{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=10. jún|mužstvo1=Edmonton Oilers|mužstvo2='''Florida Panthers'''|čas=02:00|štadión=[[Amerant Bank Arena]], [[Florida]]|skóre={{ku|1|6|}}|tretiny={{tretiny|0|2|1|2|0|2|}}|brankár1=[[Stuart Skinner]]<br/>(44. minúty [[Calvin Pickard]])|brankár2=[[Sergej Bobrovský]]|tresty1=85|tresty2=55|strely1=23|strely2=31|správa=https://www.nhl.com/news/edmonton-oilers-florida-panthers-game-3-recap-june-9|góly1=<br/><br/>[[Corey Perry]] - 21:40|góly2=00:56 - [[Brad Marchand]]<br/>17:45 - [[Carter Verhaeghe]]<br/><br/>23:00 - [[Sam Reinhart]]<br/>27:23 - [[Sam Bennett]]<br/>43:27 - [[Aaron Ekbar]]<br/>56:10 - [[Evan Rodrigues]]|stav={{ku|0|1|}}<br/>{{ku|0|2|}}<br/>{{ku|1|2|}}<br/>{{ku|1|3|}}<br/>{{ku|1|4|}}<br/>{{ku|1|5|}}<br/>{{ku|1|6|}}|divákov=19 863}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=13. jún|mužstvo1='''Edmonton Oilers'''|mužstvo2=Florida Panthers|čas=02:00|štadión=[[Amerant Bank Arena]], [[Florida]]|skóre={{ku|5|4|}} pp|tretiny={{tretiny|0|3|3|0|1|1|1|0|}}|brankár1=[[Stuart Skinner]]<br/>(od 21. minúty [[Calvin Pickard]])|brankár2=[[Sergej Bobrovský]]|tresty1=8|tresty2=8|strely1=35|strely2=40|správa=https://www.nhl.com/news/edmonton-oilers-florida-panthers-game-4-recap|góly1=<br/><br/><br/>[[Ryan Nugent-Hopkins]] - 23:33<br/>[[Darnell Nurse]] 32:47<br/>[[Vasili Podkolzin]] - 35:05<br/>[[Jake Walman]] - 53:36<br/><br/><br/>[[Leon Draisaitl]] - 11:18|góly2=11:40 - [[Matthew Tkachuk]]<br/>16:56 - Matthew Tkachuk<br/>19:18 - [[Anton Lundell]]<br/><br/><br/><br/><br/>59:40 - [[Sam Reinhart]]|stav={{ku|0|1|}}<br/>{{ku|0|2|}}<br/>{{ku|0|3|}}<br/>{{ku|1|3|}}<br/>{{ku|2|3|}}<br/>{{ku|3|3|}}<br/>{{ku|4|3|}}<br/>{{ku|4|4|}}<br/>'''Prvé predĺženie'''<br/>{{ku|5|4|}}|divákov=19 994}}{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=15. jún|mužstvo1='''Florida Panthers'''|mužstvo2=Edmonton Oilers|čas=02:00|štadión=[[Rogers Place]], [[Edmonton]]|skóre={{ku|5|2|}}|tretiny={{tretiny|2|0|0|0|3|2|}}|brankár1=[[Sergej Bobrovský]]|brankár2=[[Calvin Pickard]]|tresty1=6|tresty2=4|strely1=19|strely2=21|správa=https://hmwww.nhl.com/news/florida-panthers-edmonton-oilers-game-5-recap-june-14|góly1=[[Brad Marchand]] - 09:12<br/>[[Sam Bennett]] - 18:06<br/>Brad Marchand - 45:12<br/><br/>[[Sam Reinhart]] - 48:10<br/><br/>[[Eetu Luostarinen]] - 58:41|góly2=<br/><br/><br/>47:24 - [[Connor McDavid]]<br/><br/>56:47 - [[Corey Perry]]|stav={{ku|1|0|}}<br/>{{ku|2|0|}}<br/>{{ku|3|0|}}<br/>{{ku|3|1|}}<br/>{{ku|4|1|}}<br/>{{ku|4|2|}}<br/>{{ku|5|2|}}|divákov=18 347}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=18. jún|mužstvo1=Edmonton Oilers|mužstvo2='''Florida Panthers'''|čas=02:00|štadión=[[Amerant Bank Arena]], [[Florida]]|skóre={{ku|1|5|}}|tretiny={{tretiny|0|2|0|1|1|2|}}|brankár1=[[Stuart Skinner]]|brankár2=[[Sergej Bobrovský]]|tresty1=12|tresty2=2|strely1=29|strely2=25|správa=https://www.nhl.com/news/edmonton-oilers-florida-panthers-game-6-recap-june-17|góly1=<br/><br/><br/><br/><br/>[[Vasili Podkolzin]] - 55:18|góly2=04:36 - [[San Reinhart]]<br/>19:13 - [[Matthew Tkachuk]]<br/>37:31 - Sam Reinhart<br/>53:26 - Sam Reinhart<br/>54:55 - Sam Reinhart|stav={{ku|0|1|}}<br/>{{ku|0|2|}}<br/>{{ku|0|3|}}<br/>{{ku|0|4|}}<br/>{{ku|0|5|}}<br/>{{ku|1|5|}}|divákov=19 983}}'''''Florida vyhrala sériu 4 – 2''''' == Štatistiky hráčov == === Korčuliari === Toto je desať najlepších korčuliarov na základe bodov po skončení play-off.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NHL Stats | url = https://www.nhl.com/stats | vydavateľ = NHL.com | dátum prístupu = 2025-06-18 | jazyk = en}}</ref> {| class="wikitable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" !Hráč !Tím !{{Tooltip|Z|Odohraté zápasy}} !{{Tooltip|G|Góly}} !{{Tooltip|A|Asistencie}} !{{Tooltip|B|Body}} !{{Tooltip|+/–|Plus/mínus}} !{{Tooltip|PIM|Trestné minúty}} |- |[[Leon Draisaitl]] |[[Edmonton Oilers]] |22 |11 |22 |'''33''' | +4 |6 |- |[[Connor McDavid]] |Edmonton Oilers |22 |7 |26 |'''33''' | +3 |4 |- |[[Sam Reinhart]] |[[Florida Panthers]] |21 |11 |12 |'''23''' | +5 |6 |- |[[Matthew Tkachuk]] |Florida Panthers |23 |8 |15 |'''23''' | +7 |33 |- |[[Evan Bouchard]] |Edmonton Oilers |22 |7 |16 |'''23''' | +6 |8 |- |[[Carter Verhaeghe]] |Florida Panthers |23 |7 |16 |'''23''' | +12 |6 |- |[[Sam Bennett]] |Florida Panthers |23 |15 |7 |'''22''' | +6 |48 |- |[[Mikko Rantanen]] |[[Dallas Stars]] |18 |9 |13 |'''22''' |–3 |10 |- |[[Aleksander Barkov]] |Florida Panthers |23 |6 |16 |'''22''' | +4 |4 |- |[[Brad Marchand]] |Florida Panthers |23 |10 |10 |'''22''' | +17 |48 |} === Brankári === Toto je kombinovaná tabuľka piatich najlepších brankárov na základe priemeru strelených gólov a piatich najlepších brankárov na základe percenta úspešnosti zákrokov s minimálne 420 odohranými minútami po skončení play-off. Tabuľka je zoradená podľa priemeru strelených gólov (GAA) a kritériá pre zaradenie sú zvýraznené tučným písmom. Hráči zvýraznení tučným písmom sú momentálne aktívni v play-off.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NHL Stats | url = https://www.nhl.com/stats | vydavateľ = NHL.com | dátum prístupu = 2025-06-18 | jazyk = en}}</ref> {| class="wikitable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" !Hráč !Tím !{{Tooltip|Z|Odohraté zápasy}} !{{Tooltip|W|Výhry}} !{{Tooltip|L|Prehry}} !{{Tooltip|SA|Strely na bránku}} !{{Tooltip|GA|Inkasované góly}} !{{Tooltip|GAA|Priemer inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|SV%|Úspešnosť zákrokov}} !{{Tooltip|SO|Čisté konto}} !{{Tooltip|TOI|Čas na ľade (Minúty:Sekundy)}} |- |[[Frederik Andersen]] |[[Carolina Hurricanes]] |13 |8 |5 |269 |25 |'''2.02''' |'''.907''' |2 |743:04 |- |[[Sergej Andrejevič Bobrovskij|Sergej Bobrovský]] |[[Florida Panthers]] |23 |16 |7 |618 |53 |'''2.20''' |'''.914''' |3 |1 442:34 |- |[[Logan Thompson]] |[[Washington Capitals]] |10 |5 |5 |289 |24 |'''2.41''' |'''.917''' |0 |596:30 |- |[[Jordan Binnington]] |[[St. Louis Blues]] |7 |3 |4 |192 |19 |'''2.53''' |'''.901''' |0 |450:30 |- |[[Mackenzie Blackwood]] |[[Colorado Avalanche]] |7 |3 |4 |176 |19 |'''2.71''' |.892 |1 |420:45 |- |[[Jake Oettinger]] |[[Dallas Stars]] |18 |9 |8 |503 |48 |2.82 |'''.905''' |0 |1 021:21 |} == Média == === Kanada === V Kanade to znamená 11. play-off v rámci 12-ročnej zmluvy so spoločnosťou [[Rogers Media]]. Zápasy sa budú vysielať na sieťach Sportsnet a CBC pod značkou ''[[Hockey Night in Canada]]''. V prípade zápasov prvého a druhého kola medzi USA, ktoré sa neprenášajú na CBC, Sportsnet zvyčajne vysiela simultánne v americkom vysielacom kanáli namiesto vlastného vysielania. Finále Stanley Cupu 2025 sa bude vysielať simultánne na CBC aj Sportsnet.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sportsnet Announces 2025 Stanley Cup Playoffs First Round Coverage Details, Beginning April 19 | url = https://www.rogerssportsandmedia.com/the-latest/sportsnet-announces-2025-stanley-cup-playoffs-first-round-coverage-details-beginning-april-19/ | dátum vydania = 2025-04-17 | dátum prístupu = 2025-04-18 | jazyk = en | meno = Claudia | priezvisko = Frutti}}</ref> Každý zápas bude k dispozícii na streamovanie na [[Sportsnet+]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sportsnet Announces 2025 Stanley Cup Playoffs First Round Coverage Details, Beginning April 19 | url = https://www.rogerssportsandmedia.com/the-latest/sportsnet-announces-2025-stanley-cup-playoffs-first-round-coverage-details-beginning-april-19/ | dátum vydania = 2025-04-17 | dátum prístupu = 2025-04-18 | jazyk = en | meno = Claudia | priezvisko = Frutti}}</ref> === Spojené štáty === V USA to znamená štvrtý rok sedemročnej dohody s rodinou [[ESPN Networks]] a [[TNT Sports]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NHL moving to Turner Sports is $1 billion risk-reward for hockey | url = https://www.cnbc.com/2021/04/27/turner-sports-nhl-announce-seven-year-deal-for-broadcast-rights.html | vydavateľ = CNBC | dátum vydania = 2021-04-27 | dátum prístupu = 2025-04-18 | jazyk = en | meno = Jabari | priezvisko = Young}}</ref> Zápasy prvého a druhého kola sú rozdelené medzi televízne prenosy produkované ESPN (buď na ESPN, [[ABC]] alebo ESPN2) a televízne prenosy produkované TNT Sports (buď na TNT alebo [[TBS]], s vybranými simultánnymi prenosmi na [[TruTV]]). Regionálny vysielateľ každého amerického tímu bude tiež vysielať lokálne prenosy zo zápasov prvého kola, s výnimkou zápasov na ABC.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = TNT Sports Announces Commentators for 2025 Stanley Cup Playoffs Presented by GEICO First Round Games on Saturday, April 19 | url = https://press.wbd.com/us/media-release/tnt-sports-announces-commentators-2025-stanley-cup-playoffs-presented-geico-first | vydavateľ = Pressroom | dátum vydania = 2025-04-17 | dátum prístupu = 2025-04-18 | jazyk = en}}</ref> Keďže play-off Stanley Cupu začína tento rok už druhú sezónu po sebe v rovnaký deň ako play-off NBA, TNT otvorí prvé kolo sobotňajším dvojzápasom a po ňom bude nasledovať ESPN alebo ESPN2, ktoré budú vysielať zápasy od nedele 20. apríla do utorka 22. apríla. Zápasy budú potom rozdelené medzi ESPN, ESPN2 a TBS v stredu 23. apríla a vo štvrtok 24. apríla. TNT alebo TBS budú mať zápasy v piatok 25. apríla a potom TBS bude mať štvorzápasy v sobotu 26. apríla a nedeľu 27. apríla.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 2025 NHL Stanley Cup Playoffs Presented by Geico Begin Sunday on ESPN and ESPN2 with Tripleheader | url = https://espnpressroom.com/us/press-releases/2025/04/2025-nhl-stanley-cup-playoffs-presented-by-geico-begin-sunday-on-espn-and-espn2-with-tripleheader/ | dátum vydania = 2025-04-17 | dátum prístupu = 2025-04-18 | jazyk = en-US | meno = Andrea | priezvisko = DiCristoforo}}</ref> ESPN potom odvysiela aspoň jeden zápas v pondelok 28. apríla. Liga oznámi pridelenie sietí pre zvyšok prvého kola neskôr. Siete ESPN majú prvú voľbu, ktorú sériu finále konferencie budú vysielať, a TNT Sports bude vysielať ostatné finále konferencie. Podľa striedavej rotácie bude TNT Sports vysielať finále Stanley Cupu v roku 2025.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NHL moving to Turner Sports is $1 billion risk-reward for hockey | url = https://www.cnbc.com/2021/04/27/turner-sports-nhl-announce-seven-year-deal-for-broadcast-rights.html | vydavateľ = CNBC | dátum vydania = 2021-04-27 | dátum prístupu = 2025-04-18 | jazyk = en | meno = Jabari | priezvisko = Young}}</ref> [[HBO Max|Max]] bude streamovať všetky televízne prenosy produkované TNT Sports.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = TNT Sports Announces Commentators for 2025 Stanley Cup Playoffs Presented by GEICO First Round Games on Saturday, April 19 | url = https://press.wbd.com/us/media-release/tnt-sports-announces-commentators-2025-stanley-cup-playoffs-presented-geico-first | vydavateľ = Pressroom | dátum vydania = 2025-04-17 | dátum prístupu = 2025-04-18 | jazyk = en}}</ref> Toto je štvrtý a posledný rok v rámci zmluvy so [[Sports USA Radio Network]] o syndikácii vybraných zápasov play-off Stanley Cupu prostredníctvom [[NHL Radio]] v celých Spojených štátoch, vrátane celého finále konferencie a finále Stanley Cupu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Barrett Media – Daily Sports, News & Music Media Insights | url = https://barrettmedia.com | vydavateľ = barrettmedia.com | dátum vydania = 2025-03-02 | dátum prístupu = 2025-04-18 | jazyk = en-US}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Playoff Stanley Cupu|2025]] [[Kategória:2025 v Kanade]] [[Kategória:2025 v USA]] dn6dtcfrigpf2v1uz47kmst7zw0x4e8 0 730034 8198434 8033644 2026-04-14T18:13:34Z Bakjb 236375 aú 8198434 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Viktor Dobriansky | Popis osoby = gréckokatolícky kňaz, rusínsky národný buditeľ, pedagóg | Dátum narodenia = [[30. marec]] [[1816]] | Miesto narodenia = [[Rudlov]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Slovensko]]) | Dátum úmrtia = {{duv|1860|6|12|1816|3|30}} | Miesto úmrtia = [[Prešov]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Slovensko]]) | Národnosť = [[Rusíni|rusínska]] | Zamestnanie = [[kňaz]], [[učiteľ]] | Súrodenci = [[Adolf Dobriansky]] (brat) }} '''Viktor Dobriansky''' ([[Rusínčina|rusín]]. Виктор Добрянскый, * [[30. marec]] [[1816]], [[Rudlov]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Slovensko]] – † [[12. jún]] [[1860]], [[Prešov]],<ref name=":42">{{Citácia knihy|priezvisko=Popov|meno=Ivan|titul=Podkarpatská Rus: osobnosti její historie, vědy a kultury|vydanie=1|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|isbn=978-80-7277-370-1|strany=311|jazyk=cs}}</ref> [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Slovensko]]) bol [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] kňaz, [[Rusíni|rusínsky]] národný buditeľ, [[Učiteľ|pedagóg]], člen rusínskej delegácie vo [[Viedeň|Viedni]] v roku 1849 a starší brat známejšieho buditeľa [[Adolf Dobriansky|Adolfa Dobrianskeho]]. Viktor a Adolf predstavovali [[Rusínofilstvo|rusínofilov]] a hlavných politických predstaviteľov [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]]. Aj keď brat Adolf ku koncu života podporil rusofilské názory ako väčšina rusínskych buditeľov, Viktor zostal verný rusínofilským názorom.<ref name=":42" /> Po zrušení Užhorodského okruhu a po prejave [[Konformizmus (psychológia)|konformistických]] názoroch rusínskych buditeľov počas obdobia [[Bachovský absolutizmus|Bachovho absolutizmus]] psychicky ochorel{{--}}pokúsil sa aj o samovraždu, 3 mesiace po pokuse zomrel.<ref name=":42" /><ref name=":52">{{Citácia knihy|titul=Krajeznavčyj slovnyk rusyniv-ukrïnciv: prjašivščyna.|vydanie=1|vydavateľ=Sojuz Rusyniv-Ukraïnciv Slovacʹkoï Respubliky|miesto=Prešov|isbn=978-80-85137-15-6|strany=496|poznámka=autori vydania: Fedir M. Kovač, Fedir Kovač|jazyk=uk}}</ref> == Život == Viktor sa narodil [[30. marec|30. marca]] [[1816]] ako prvorodený syn v rodine gréckokatolíckeho [[Kňaz|kňaza]] v obci [[Rudlov]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Fedor|meno=Pavel|titul=Kratkij očerk dijateľnosti A. I. Dobrianskaho|miesto=Užhorod|rok=1926|jazyk=rue}}</ref> Jeho mama Šarlota Szepesházy pochádzala z rodiny pochádzala z rodiny nemeckých prisťahovalcov, a tak Viktor považoval [[Rusínčina|rusínčinu]] aj [[Nemčina|nemčinu]] za materinské jazyky. Študoval na [[Gymnázium|gymnáziu]] v [[Levoča|Levoči]], absolvoval [[Filozofia|filozofické]] a [[Teológia|teologické]] štúdiá vo [[Viedeň|Viedni]]. Od roku 1847 pracoval ako [[tajomník]] [[Prešovská archieparchia|Prešovskej gréckokatolíckej eparchie]] a medzi rokmi 1848{{--}}1849 sa stal [[Kanonik|kanonikom]] [[Eparchia (biskupstvo)|eparchie]].<ref name=":52" /><ref name=":13222">{{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Chrbtom k horám|prekladatelia=Eva Eddy|ilustrátori=Stanislav Kurimai|vydavateľ=UNIVERSUM|miesto=Prešov|rok=2016|počet strán=593|kapitola=Karpatskorusínske národné prebudenie: politika; Viktor Kymak: Karpatská Rus v Rakúsko-Uhorsku v rokoch 1868 - 1914|strany=154, Viktor Kymak: 176|isbn=978-80-89046-97-3|jazyk=}}</ref> Udržiaval úzke vzťahy s buditeľmi v rámci [[Slovenské národné obrodenie|slovenského národného obrodenia]], a to obzvlášť s [[Jonáš Záborský|Jonášom Záborským]] a [[Bohuslav Nosák|Bohuslavom Nosákom-Nezabudovom]]. V rámci [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]] spolu so svojím bratom [[Adolf Dobriansky|Adolfom]] vypracoval rusínsky národný program.<ref name=":42" /><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Malé dejiny Rusínov|vydanie=2.|vydavateľ=Združenie inteligencie Rusínov Slovenska|miesto=Bratislava|rok=2020|počet strán=240|kapitola=Rusínsky politický program Adolfa Ivanoviča Dobrianskeho-Sačurova|strany=92|isbn=978-80-970354-4-0|jazyk=}}</ref> Počas obdobia obrodenia zachovával lojalitu voči uhorskej revolučnej vláde a bránil krivo obvinených [[Rusíni|Rusínov]] z podpory [[Panslavizmus|panslavizmu]] a ruskej intervencie v Uhrách{{--}}samotný Viktor Dobriansky sa v denníku ''[[Budapesti Hiradó]]'' (po slovensky ''Budapeštianske spravodajstvo'') vyjadril: ''„Nám je milšia maďarská sloboda než ruské samoderžavie a miernejšie podnebie uhrov než sibírske zimy“''.<ref name=":42" /> Aj napriek svojej lojalite v smere k uhorskej revolučnej vláde bol zaradený do uhorskej opozície. V októbri 1849 sa stal členom rusínskej delegácie vo [[Viedeň|Viedni]], ktorá odovzdal memorandum cisárovi [[František Jozef I.|Františkovi Jozefovi I.]]<ref name=":42" /><ref name=":13222" /> Viktor Dobriansky sa zastal Rusínov a rozprával o oddanosti rusínskeho národa voči [[Habsburská monarchia|Habsburskej monarchii]]. Cisár uznal vernosť rusínskemu (ruskému) národu. Vznikol Užhorodský okruh a Viktor bol vymenovaný za hlavného školského kurátora.<ref name=":42" /><ref name=":13222" /> Usiloval sa o vyučovanie [[Rusínčina|rusínčiny]]{{--}}dostal povolenia na zriadenia Rusínskeho gymnázia v [[Užhorod|Užhorode]]. Koncom marca 1850 bol menovaný za vyššieho školského inšpektora v [[Košice|Košiciach]], kde tiež na gymnáziách vyučoval rusínsky jazyk.<ref name=":42" /> Po nastolení [[Bachovský absolutizmus|Bachovho absolutizmu]] v spojení s prejavom [[Konformizmus (psychológia)|konformistických]] názoroch rusínskych buditeľov Viktor Dobriansky psychicky ochorel, pokúsil sa aj o samovraždu a po troch mesiacoch [[12. jún|12. júna]] [[1860]] zomrel v [[Prešov|Prešove]].<ref name=":42" /> Pochovali ho v [[Chrám svätého Jána Krstiteľa (Prešov)|Chráme svätého Jána Krstiteľa]] v Prešove neďaleko [[Alexander Duchnovič|Alexandra Duchnoviča]].<ref name=":52" /> == Referencie == <references /> == Zdroje == * {{Preklad|cs|Viktor Dobrjanský|24374633|rue|Виктор Добрянскый|137830}} * {{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Chrbtom k horám|prekladatelia=Eva Eddy|vydavateľ=UNIVERSUM|miesto=Prešov|rok=2016|počet strán=593|kapitola=Karpatská Rus v Rakúsko-Uhorsku v rokoch 1868{{--}}1914|strany=69, 100, 177|isbn=978-80-89046-97-3|jazyk=}} * {{Citácia knihy|priezvisko=Almašij|meno=Mychajlo Ivanovyč|titul=Rusynska pedahohična encyklopedija.|miesto=Užhorod|rok=2005|isbn=966-2674-43-X|strany=86, 87|poznámka=heslo: Viktor Dobriansky|jazyk=uk}} * {{Citácia knihy|priezvisko=Aristov|meno=Fiodor Fiodorovič|titul=Karpato-russkije pisateli. Izslidovanije po neizdannym istočnikam|miesto=Moskva|rok=1916|strany=149|jazyk=ru|zväzok=1}} * {{Citácia knihy|priezvisko=Kováč|meno=Fedor|titul=Krajeznavčyj slovnyk rusyniv-ukrajinciv|strany=116, 117|spoluautori=a kol.|vydanie=1|vydavateľ=Zväz Rusínov-Ukrajincov Slovenskej republiky|miesto=Prešov|rok=1999|isbn=80-85137-15-1|jazyk=uk|poznámka=heslo: Dobrianskyj Adolf. Dobrianskyj Viktor}} * {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Encyklopedija Podkarpatskoj Rusy|vydavateľ=Izdateľstvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2001|isbn=966-7838-23-4|strany=158}} * {{Citácia periodika|priezvisko=Zaklynskyj|meno=Kornylo|titul=Viktor Dobrianskyj|periodikum=Dukľa|miesto=Prešov|dátum=1967|ročník=15|číslo=4|jazyk=uk|odkaz na autora=Kornylo Romanovyč Zaklynskyj}} * {{Citácia knihy|priezvisko=Pavlenko|meno=Hryhoryj Vasyľovyč|titul=Dijači istoriji, nauky i kuľtury Zakarpaťťa. Malyj encyklopedyčnyj slovnyk|miesto=Užhorod|rok=1999|isbn=966-7242-10-2|poznámka=heslo: Dobrianskyj Viktor Ivanovyč|kapitola=Dobrianskyj Viktor Ivanovyč|jazyk=uk}} * {{Citácia knihy|priezvisko=Rudlovčáková|meno=Helena|titul=Narodnyj kalendar 1991|miesto=Bratislava, Prešov, Užhorod|rok=1990|strany=58-60|jazyk=uk|kapitola=Spravžnij slov’ianyn}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Dobriansky, Viktor}} [[Kategória:Slovenské osobnosti rusínskeho pôvodu]] [[Kategória:Narodenia 30. marca]] [[Kategória:Narodenia v 1816]] [[Kategória:Úmrtia 12. júna]] [[Kategória:Úmrtia v 1860]] [[Kategória:Osobnosti z Rudlova]] [[Kategória:Národní buditelia]] [[Kategória:Uhorskí politici]] [[Kategória:Slovenskí gréckokatolícki kňazi]] pl5prl0x03f8i5ojjqgyge8dhreuajk 10 730308 8198277 8168484 2026-04-14T14:31:07Z Bakjb 236375 fix 8198277 wikitext text/x-wiki == Kostra == Parametre ''dynastia'' a ''Šablóny poradí'' nie sú povinné: <pre> {{Poradie |Meno = |Deň mesiac narodenia = |Rok narodenia = |Deň mesiac úmrtia = |Rok úmrtia = |Dynastia = |Šablóny poradí = |Titul = |Od = |Do = |Predchodca = |Nástupca = |Šablóny poradí2 = |Titul2 = |Od2 = |Do2 = |Predchodca2 = |Nástupca2 = |Šablóny poradí3 = |Titul3 = |Od3 = |Do3 = |Predchodca3 = |Nástupca3 = |Šablóny poradí4 = |Titul4 = |Od4 = |Do4 = |Predchodca4 = |Nástupca4 = }}</pre> == Použitie == {|style="background:transparent; width:100%" v-align="center" | <pre> {{Poradie |Dynastia=[[Séčéniovci]] |Šablóny poradí={{S-rel|rkc}} |Rok narodenia=1317 |Rok úmrtia=1377 |Meno=Michal Séčéni |Titul=[[Zoznam vacovských biskupov|Vacovský biskup]] |Predchodca=Rudolf |Nástupca=[[Ján de Surdis]] |Od=[[1342]] |Do=[[1362]] |Titul2=[[Zoznam jágerských biskupov a arcibiskupov|Jágerský biskup]] |Predchodca2=[[Mikuláš Dörögdi]] |Nástupca2=[[Imrich Ónodi Czudar]] |Od2=[[1363]] |Do2=[[1377]] }} </pre> | {{Poradie |Dynastia=[[Séčéniovci]] |Šablóny poradí={{S-rel|rkc}} |Rok narodenia=1317 |Rok úmrtia=1377 |Meno=Michal Séčéni |Titul=[[Zoznam vacovských biskupov|Vacovský biskup]] |Predchodca=Rudolf |Nástupca=[[Ján de Surdis]] |Od=[[1342]] |Do=[[1362]] |Titul2=[[Zoznam jágerských biskupov a arcibiskupov|Jágerský biskup]] |Predchodca2=[[Mikuláš Dörögdi]] |Nástupca2=[[Imrich Ónodi Czudar]] |Od2=[[1363]] |Do2=[[1377]] }} |} == Šablóny poradia == * {{[[Šablóna:S-ach|S-ach]]|parameter}} - používa sa pre rekordy, ocenenie a úspechy (parametre: rec, aw, ach) * {{[[Šablóna:S-aka|S-aka]]}} - používa sa pre akademické tituly * {{[[Šablóna:S-dip|S-dip]]}} - používa sa pre diplomatické funkcie * {{[[Šablóna:S-gov|S-gov]]}} - používa sa pre vládne úrady * {{[[Šablóna:S-inc|S-inc]]}} - používa sa pri osobe aktuálne zastávanjúcej funkciu * {{[[Šablóna:S-nový|S-nový]]|parameter}} - používa sa pri prvej osobe vo funckii (parametre pozri na [[Šablóna:S-nový]]) * {{[[Šablóna:S-reg|S-reg]]}} - používa sa pre vladárske tituly a šľachty * {{[[Šablóna:S-rel|S-rel]]|parameter}} - používa sa pre náboženské tituly a funkcie (parametre pozri na [[Šablóna:S-rel]]) <noinclude>[[Kategória:Dokumentácia šablón]]</noinclude> <includeonly> [[Kategória:Infobox šablóny ľudí|Poradie]] [[Kategória:Šablóny poradí| Poradie]] </includeonly> 8rj80fy8u2zct7c5w29aypoqqy5bw73 0 732116 8198282 8139425 2026-04-14T15:01:22Z LoverofBattle12 246706 Doplnenie nových pojmov v kapitole ,, Pozri aj". 8198282 wikitext text/x-wiki {{Infobox zaniknutý štát|názov=Dánsko-Norsko|originálny názov=Danmark-Norge{{break}}Danmark-Noreg|rok vzniku=[[1524]]|rok zániku=[[1533]]|rok vzniku 2=[[1537]]|rok zániku 2=[[1814]]|pred 1 vlajka=Flag of the Kalmar Union.svg|viac po=ne|po 1=Dánsko|po 1 vlajka=Flag of Denmark (state).svg|po 2=Švédsko-Nórsko|po 2 vlajka=Jack of Sweden and Norway (1844–1905).svg|po 3=Nórske kráľovstvo (1814)|po 3 vlajka=Flag of Norway (1814–1821).svg|po 4=Grófstvo Larvik (1814{{--}}1817)|po 4 vlajka=No flag.svg|vlajka=Royal Standard of Denmark (1731–1819).svg|článok o vlajke=Vlajka Dánska|vlajka veľkosť=140px|znak=Royal Arms of Denmark & Norway (1699–1819).svg|článok o znaku=Znak Dánska|znak veľkosť=95px|rámček znak=|hymna=Kong Christian stod ved højen mast|článok o hymne=Král Kristián|motto=Regna firmat pietas|mapa=Denmark-Norway in 1780.svg|mapa veľkosť=|mapa poznámka=Dánsko-Nórsko roku [[1780]]|hlavné mesto=[[Kodaň]], [[Oslo]] ([[1524]]{{--}}[[1537]] iba pro Nórsko)|rozloha=|rozloha poznámka=|najvyšší bod poznámka=|najdlhšia rieka=|najdlhšia rieka poznámka=|počet obyvateľov=|počet obyvateľov poznámka=|jazyky=[[Úradný jazyk|úradný]]: [[dánčina]], [[nemčina]], [[Humanistická latina|renesančná&nbsp;latina]],<br />ostatné&nbsp;hovorové: [[nórčina]], [[islandčina]], [[faerčina]], [[Sámské jazyky|sáámčina]], [[grónčina]], severští&nbsp;[[frízština]]|národnostné zloženie=[[Dáni]], [[Nóri]], národnostní&nbsp;menšiny|náboženstvo=[[Rímskokatolícka cirkev|rímskokatolícke]] ([[1524]]{{--}}[[1533]])<br />[[Luteránstvo|luteránske]] ([[1537]]{{--}}[[1814]])|štátne zriadenie={{plainlist| * [[personálna únia]] [[Monarchia|monarchií]] {{nowrap|([[1524]]{{--}}[[1533]])}} * reálna únia|duálna monarchia {{nowrap|([[1537]]{{--}}[[1814]])}} '''Dánsko:''' * [[volená monarchie]] ([[1524]]{{--}}[[1660]]) * [[Dedičná monarchie dedičná]] [[absolutní monarchie]] ([[1660]]{{--}}[[1814]]) '''Norsko:''' * [[volená monarchia]] ([[1524]]{{--}}[[1537]]) * [[dedičná monarchia]] ([[1537]]{{--}}[[1814]]) * [[absolútna monarchia]] (od [[1661]])}}|materská zem=|vznik=po zvolení [[Gustáv I. Vasa|Gustáva Vasu]] za švédskeho kráľa dochádza k rozpadu [[Kalmarská únia|Kalmárskej únie]]|zánik=[[1814]]{{--}}[[1815]] – prebehol [[viedenský kongres]], ktorý má za následok rozpad Dánsko-Nórska}} '''Dánsko-Nórsko''' ([[Dánčina|dán.]], [[Nórčina|nor.]] ''Danmark-Norge'', nor. ''Danmark-Noreg''), označované taktiež ako Dánsko-nórske kráľovstvo ([[Nórčina|nór.]] ''Det dansk-norske riget''), či tiež '''Dvojité kráľovstvo''' (''Tvillingrigerne''), bol názov štátu v podobe [[Personálna únia (štáty)|personálnej únie]], ktorá sa nachádzala územne v období rokov [[1537]] až [[1814]] na Faerských ostrovoch a Islande. Bol to spolok dvoch kráľovstiev, dánskeho a nórskeho, ktoré sa spojili po rozpade [[Kalmarská únia|Kalmarskej únie]]. Používali sa tam dovedna dva úradné jazyky a to jednak dánčina a nemčina (prípadne [[Humanistická latina|latinčina]]). [[Súbor:Denmark-Norway_and_possessions.png|vľavo|náhľad|[[Dánska kolónia|Dánska koloniálna ríša]] v období začiatku [[19. storočie|19. storočia]].]] Vlastný pojem Dánsko-Nórsko sleduje historické a zákonné korene tejto únie. Bol prevzatý z oficiálneho titulu používaného [[Oldenburkové|Oldenburovcami]]. Králi z tejto dynastie sa vždy nechávali titulovať ako ''králi Dánska a Nórska, Venedov a [[Góti|Gótov]]''. Občas sa pre tento spolok užívalo pomenovanie, trochu zjednodušene Dánske kráľovstvo, a to už toho dôvodu, že Dánsko zohrávalo tú najdôležitejšiu geopolitickú úlohu v tejto únii. Tento pojem zahŕňa kráľovstvo patriace pod správu [[Oldenburkové|Oldenburgovcov]] v roku [[1460]] a nezahŕňa vojvodstvo v [[Šlezvicko-Holštajnsko|Šlezvicku]] a Holštajnsku. Prehľad podmanených krajín a kolónií: {{Stĺpce|2| * [[Dánsko]] {{nowrap|(42 925.46 km²)}} * [[Nórsko]] {{nowrap|(324 220 km²)}} * [[Šlezvicke vojvodstvo|Šlezvicko]]-[[Holštajnské vojvodstvo|Holštajnsko]] {{nowrap|(15 763.18 km²)}} * [[Grónsko]] {{nowrap|(2 166 086 km²)}} * [[Island]] {{nowrap|(103 000 km²)}} * [[Faerské ostrovy]] {{nowrap|(1 399 km²)}} * [[Dánska India]] {{nowrap|(1 648.13 km²)}} * [[Dánska Západná India]] {{nowrap|(400 km²)}} * [[Dánske zlaté pobrežie]] {{nowrap|(126 km²)}} }} == Pozri aj == * [[Kalmarská únia|Kalmárska únia]] * [[Dánsko-švédske vojny]] * [[Severné vojny]] * [[Tridsaťročná vojna]] * [[Dánska vojna]] (súčasť [[Tridsaťročná vojna|Tridsaťročnej vojny]]) * [[Francúzsko-nizozemská vojna]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Dánsko-Norsko|24773370}} [[Kategória:Dejiny Dánska]] [[Kategória:Dejiny Nórska]] 8sx6crkutgajczlk1ncyq0wrihqtf85 8198285 8198282 2026-04-14T15:04:24Z LoverofBattle12 246706 Odstránenie gramatickej chyby v úvode článku a jeho šablóne. 8198285 wikitext text/x-wiki {{Infobox zaniknutý štát|názov=Dánsko-Norsko|originálny názov=Danmark-Norge{{break}}Danmark-Noreg|rok vzniku=[[1524]]|rok zániku=[[1533]]|rok vzniku 2=[[1537]]|rok zániku 2=[[1814]]|pred 1 vlajka=Flag of the Kalmar Union.svg|viac po=ne|po 1=Dánsko|po 1 vlajka=Flag of Denmark (state).svg|po 2=Švédsko-Nórsko|po 2 vlajka=Jack of Sweden and Norway (1844–1905).svg|po 3=Nórske kráľovstvo (1814)|po 3 vlajka=Flag of Norway (1814–1821).svg|po 4=Grófstvo Larvik (1814{{--}}1817)|po 4 vlajka=No flag.svg|vlajka=Royal Standard of Denmark (1731–1819).svg|článok o vlajke=Vlajka Dánska|vlajka veľkosť=140px|znak=Royal Arms of Denmark & Norway (1699–1819).svg|článok o znaku=Znak Dánska|znak veľkosť=95px|rámček znak=|hymna=Kong Christian stod ved højen mast|článok o hymne=Král Kristián|motto=Regna firmat pietas|mapa=Denmark-Norway in 1780.svg|mapa veľkosť=|mapa poznámka=Dánsko-Nórsko roku [[1780]]|hlavné mesto=[[Kodaň]] [[Oslo]] ([[1524]]{{--}}[[1537]] iba pre Nórsko)|rozloha=|rozloha poznámka=|najvyšší bod poznámka=|najdlhšia rieka=|najdlhšia rieka poznámka=|počet obyvateľov=|počet obyvateľov poznámka=|jazyky=[[Úradný jazyk|úradný]]: [[dánčina]], [[nemčina]], [[Humanistická latina|renesančná&nbsp;latina]],<br />ostatné&nbsp;hovorové: [[nórčina]], [[islandčina]], [[faerčina]], [[Sámské jazyky|sáámčina]], [[grónčina]], severští&nbsp;[[frízština]]|národnostné zloženie=[[Dáni]], [[Nóri]], národnostné&nbsp;menšiny|náboženstvo=[[Rímskokatolícka cirkev|rímskokatolícke]] ([[1524]]{{--}}[[1533]])<br />[[Luteránstvo|luteránske]] ([[1537]]{{--}}[[1814]])|štátne zriadenie={{plainlist| * [[personálna únia]] [[Monarchia|monarchií]] {{nowrap|([[1524]]{{--}}[[1533]])}} * reálna únia|duálna monarchia {{nowrap|([[1537]]{{--}}[[1814]])}} '''Dánsko:''' * [[volená monarchie]] ([[1524]]{{--}}[[1660]]) * [[Dedičná monarchie dedičná]] [[absolutní monarchie]] ([[1660]]{{--}}[[1814]]) '''Norsko:''' * [[volená monarchia]] ([[1524]]{{--}}[[1537]]) * [[dedičná monarchia]] ([[1537]]{{--}}[[1814]]) * [[absolútna monarchia]] (od [[1661]])}}|materská zem=|vznik=po zvolení [[Gustáv I. Vasa|Gustáva Vasu]] za švédskeho kráľa dochádza k rozpadu [[Kalmarská únia|Kalmárskej únie]]|zánik=[[1814]]{{--}}[[1815]] – prebehol [[viedenský kongres]], ktorý má za následok rozpad Dánsko-Nórska}} '''Dánsko-Nórsko''' ([[Dánčina|dán.]] ''Danmark-Norge'', [[Nórčina|nór.]] ''Danmark-Noreg''), označované taktiež ako Dánsko-nórske kráľovstvo ([[Nórčina|nór.]] ''Det dansk-norske riget''), či tiež '''Dvojité kráľovstvo''' (''Tvillingrigerne''), bol názov štátu v podobe [[Personálna únia (štáty)|personálnej únie]], ktorá sa nachádzala územne v období rokov [[1537]] až [[1814]] na Faerských ostrovoch a Islande. Bol to spolok dvoch kráľovstiev, dánskeho a nórskeho, ktoré sa spojili po rozpade [[Kalmarská únia|Kalmarskej únie]]. Používali sa tam dovedna dva úradné jazyky a to jednak [[dánčina]] a [[nemčina]] (prípadne latinčina). [[Súbor:Denmark-Norway_and_possessions.png|vľavo|náhľad|[[Dánska kolónia|Dánska koloniálna ríša]] v období začiatku [[19. storočie|19. storočia]].]] Vlastný pojem Dánsko-Nórsko sleduje historické a zákonné korene tejto únie. Bol prevzatý z oficiálneho titulu používaného [[Oldenburkové|Oldenburovcami]]. Králi z tejto dynastie sa vždy nechávali titulovať ako ''králi Dánska a Nórska, Venedov a [[Góti|Gótov]]''. Občas sa pre tento spolok užívalo pomenovanie, trochu zjednodušene Dánske kráľovstvo, a to už toho dôvodu, že Dánsko zohrávalo tú najdôležitejšiu geopolitickú úlohu v tejto únii. Tento pojem zahŕňa kráľovstvo patriace pod správu [[Oldenburkové|Oldenburgovcov]] v roku [[1460]] a nezahŕňa vojvodstvo v [[Šlezvicko-Holštajnsko|Šlezvicku]] a Holštajnsku. Prehľad podmanených krajín a kolónií: {{Stĺpce|2| * [[Dánsko]] {{nowrap|(42 925.46 km²)}} * [[Nórsko]] {{nowrap|(324 220 km²)}} * [[Šlezvicke vojvodstvo|Šlezvicko]]-[[Holštajnské vojvodstvo|Holštajnsko]] {{nowrap|(15 763.18 km²)}} * [[Grónsko]] {{nowrap|(2 166 086 km²)}} * [[Island]] {{nowrap|(103 000 km²)}} * [[Faerské ostrovy]] {{nowrap|(1 399 km²)}} * [[Dánska India]] {{nowrap|(1 648.13 km²)}} * [[Dánska Západná India]] {{nowrap|(400 km²)}} * [[Dánske zlaté pobrežie]] {{nowrap|(126 km²)}} }} == Pozri aj == * [[Kalmarská únia|Kalmárska únia]] * [[Dánsko-švédske vojny]] * [[Severné vojny]] * [[Tridsaťročná vojna]] * [[Dánska vojna]] (súčasť [[Tridsaťročná vojna|Tridsaťročnej vojny]]) * [[Francúzsko-nizozemská vojna]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Dánsko-Norsko|24773370}} [[Kategória:Dejiny Dánska]] [[Kategória:Dejiny Nórska]] th2vf0h6accmbhndx0yzmcdtlfxal3s 0 733196 8198662 8056429 2026-04-15T10:44:30Z ~2026-23272-17 292061 Informácia je nepravdivá. 8198662 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobná skupina | Názov skupiny = Spevácky zbor Lúčnica | Obrázok = | Popis obrázku = | Krajina pôvodu = Slovensko | Žáner = | Roky pôsobenia = 1948{{--}} | Hudobný vydavateľ = | Iné názvy = | Súvisiace články = Umelecký súbor Lúčnica | Webstránka = | Členovia skupiny = | Bývalí členovia = }} '''Spevácky zbor Lúčnica''' je [[spevácky zbor]], súčasť [[Umelecký súbor Lúčnica|Umeleckého súboru Lúčnica]] od jeho založenia v roku 1948.<ref name="hc-spevacky-zbor-lucnica"/><ref name="lucnica-o-spevackom-zbore"/> == Činnosť == Repertoár zboru obsahuje viaceré žánre a obdobia.<ref name="hc-spevacky-zbor-lucnica"/> od [[baroko|baroka]] po súčasnú hudbu, [[sakrálnu]] aj svetskú, [[a capella]], ale „hlavný dôraz kladie na interpretáciu starších i nových skladieb inšpirovaných slovenskou ľudovou piesňou“.<ref name="lucnica-o-spevackom-zbore"/> Zbor koncertoval v štátoch ako [[Južná Kórea]], [[Spojené štáty]], [[Argentína]], [[Jordánsko]], [[Izrael]], [[Venezuela]], [[Taiwan]], [[Mexiko]] a „väčšina štátov Európy“.<ref name="hc-spevacky-zbor-lucnica"/> Nahral albumy s viacerými nahrávacími spoločnosťami.<ref name="hc-spevacky-zbor-lucnica"/><ref name="lucnica-o-spevackom-zbore"/> == Vedenie == Umeleckými vedúcimi a dirigentami boli<ref name="hc-spevacky-zbor-lucnica"/><ref name="lucnica-o-spevackom-zbore"/>: * [[Štefan Klimo]] (1951{{--}}1983) * [[Peter Hradil]] (1983{{--}}1998) * [[Marián Vach]] (1998{{--}}2003) * [[Elena Matušová]] (od sezóny 2003/2004) == Referencie == {{Referencie|refs= <ref name="hc-spevacky-zbor-lucnica">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Spevácky zbor Lúčnica | url = https://hc.sk/o-slovenskej-hudbe/teleso-detail/2728-spevacky-zbor-lucnica | vydavateľ = Hudobné centrum | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-07-03 | jazyk = }}</ref> <ref name="lucnica-o-spevackom-zbore">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = O speváckom zbore | url = https://www.lucnica.sk/o-zbore/ | vydavateľ = Umelecký súbor Lúčnica | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-07-03 | jazyk = }}</ref> <ref name="sme-ua">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Spevácky zbor Lúčnica na Koncerte pre Ukrajinu nevystúpi, podľa Kaščáka pre tlak z ministerstva | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/23463892/koncert-pre-ukrajinu-bratislava.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2025-03-15 | dátum prístupu = 2025-07-03 }}</ref> }} == Externé odkazy == * [https://www.lucnica.sk/o-zbore/ Oficiálna stránka] * [https://hc.sk/o-slovenskej-hudbe/teleso-detail/2728-spevacky-zbor-lucnica Spevácky zbor Lúčnica] na webe Hudobného centra {{Autoritné&nbsp;údaje}} [[Kategória:Lúčnica|zbor]] [[Kategória:Slovenské spevácke zbory]] [[Kategória:Organizácie založené v 1948]] ofkgi2qo9a5q5nx4gpvgas358amyz38 8198665 8198662 2026-04-15T10:56:25Z ~2026-23272-17 292061 Pridanie úspechov Lúčnice 8198665 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobná skupina | Názov skupiny = Spevácky zbor Lúčnica | Obrázok = | Popis obrázku = | Krajina pôvodu = Slovensko | Žáner = | Roky pôsobenia = 1948{{--}} | Hudobný vydavateľ = | Iné názvy = | Súvisiace články = Umelecký súbor Lúčnica | Webstránka = | Členovia skupiny = | Bývalí členovia = }} '''Spevácky zbor Lúčnica''' je [[spevácky zbor]], súčasť [[Umelecký súbor Lúčnica|Umeleckého súboru Lúčnica]] od jeho založenia v roku 1948.<ref name="hc-spevacky-zbor-lucnica"/><ref name="lucnica-o-spevackom-zbore"/> == Činnosť == Repertoár zboru obsahuje viaceré žánre a obdobia.<ref name="hc-spevacky-zbor-lucnica"/> od [[baroko|baroka]] po súčasnú hudbu, [[sakrálnu]] aj svetskú, [[a capella]], ale „hlavný dôraz kladie na interpretáciu starších i nových skladieb inšpirovaných slovenskou ľudovou piesňou“.<ref name="lucnica-o-spevackom-zbore"/> Zbor koncertoval v štátoch ako [[Južná Kórea]], [[Spojené štáty]], [[Argentína]], [[Jordánsko]], [[Izrael]], [[Venezuela]], [[Taiwan]], [[Mexiko]] a „väčšina štátov Európy“.<ref name="hc-spevacky-zbor-lucnica"/> Nahral albumy s viacerými nahrávacími spoločnosťami.<ref name="hc-spevacky-zbor-lucnica"/><ref name="lucnica-o-spevackom-zbore"/> Na 1. medzinárodnej súťaži speváckych zborov Sarawak 2025 v meste Kuching v ďalekej Malajzii si v dvoch súťažných kategóriách – miešané zbory a folklór vyspieval zlaté pásmo! Lúčničiari, ako jediný spevácky zbor z Európy, súťažili v silnej konkurencii 17 ázijských speváckych zborov z Indonézie, Malajzie, Južnej Kórey a Filipín, pričom medzinárodná porota vyzdvihla predovšetkým krištáľovo čistý zvuk nášho popredného telesa, vokálnu techniku a prácu s dynamickými nuansami dramaturgicky rôznorodých skladieb. Krása slovenských krojov, v ktorých chlapci a dievčatá z Lúčnice vystupovali, ešte viac umocňovali celkovú atmosféru vystúpení.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Spevácky zbor Lúčnica potvrdil svetovú úroveň – zlato z Malajzie! | url = https://www.lucnica.sk/2025/10/spevacky-potvrdil-malajzie/ | vydavateľ = Lúčnica | dátum prístupu = 2026-04-15 | jazyk = sk-SK}}</ref> == Vedenie == Umeleckými vedúcimi a dirigentami boli<ref name="hc-spevacky-zbor-lucnica"/><ref name="lucnica-o-spevackom-zbore"/>: * [[Štefan Klimo]] (1951{{--}}1983) * [[Peter Hradil]] (1983{{--}}1998) * [[Marián Vach]] (1998{{--}}2003) * [[Elena Matušová]] (od sezóny 2003/2004) == Referencie == {{Referencie|refs= <ref name="hc-spevacky-zbor-lucnica">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Spevácky zbor Lúčnica | url = https://hc.sk/o-slovenskej-hudbe/teleso-detail/2728-spevacky-zbor-lucnica | vydavateľ = Hudobné centrum | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-07-03 | jazyk = }}</ref> <ref name="lucnica-o-spevackom-zbore">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = O speváckom zbore | url = https://www.lucnica.sk/o-zbore/ | vydavateľ = Umelecký súbor Lúčnica | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-07-03 | jazyk = }}</ref> <ref name="sme-ua">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Spevácky zbor Lúčnica na Koncerte pre Ukrajinu nevystúpi, podľa Kaščáka pre tlak z ministerstva | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/23463892/koncert-pre-ukrajinu-bratislava.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2025-03-15 | dátum prístupu = 2025-07-03 }}</ref> }} == Externé odkazy == * [https://www.lucnica.sk/o-zbore/ Oficiálna stránka] * [https://hc.sk/o-slovenskej-hudbe/teleso-detail/2728-spevacky-zbor-lucnica Spevácky zbor Lúčnica] na webe Hudobného centra {{Autoritné&nbsp;údaje}} [[Kategória:Lúčnica|zbor]] [[Kategória:Slovenské spevácke zbory]] [[Kategória:Organizácie založené v 1948]] m9nn144ur4odswmg7f1vqz7u7rodb0p 8198673 8198665 2026-04-15T11:11:25Z BayaSto 278456 Odstránenie referencie 8198673 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobná skupina | Názov skupiny = Spevácky zbor Lúčnica | Obrázok = | Popis obrázku = | Krajina pôvodu = Slovensko | Žáner = | Roky pôsobenia = 1948{{--}} | Hudobný vydavateľ = | Iné názvy = | Súvisiace články = Umelecký súbor Lúčnica | Webstránka = | Členovia skupiny = | Bývalí členovia = }} '''Spevácky zbor Lúčnica''' je [[spevácky zbor]], súčasť [[Umelecký súbor Lúčnica|Umeleckého súboru Lúčnica]] od jeho založenia v roku 1948.<ref name="hc-spevacky-zbor-lucnica"/><ref name="lucnica-o-spevackom-zbore"/> == Činnosť == Repertoár zboru obsahuje viaceré žánre a obdobia.<ref name="hc-spevacky-zbor-lucnica"/> od [[baroko|baroka]] po súčasnú hudbu, [[sakrálnu]] aj svetskú, [[a capella]], ale „hlavný dôraz kladie na interpretáciu starších i nových skladieb inšpirovaných slovenskou ľudovou piesňou“.<ref name="lucnica-o-spevackom-zbore"/> Zbor koncertoval v štátoch ako [[Južná Kórea]], [[Spojené štáty]], [[Argentína]], [[Jordánsko]], [[Izrael]], [[Venezuela]], [[Taiwan]], [[Mexiko]] a „väčšina štátov Európy“.<ref name="hc-spevacky-zbor-lucnica"/> Nahral albumy s viacerými nahrávacími spoločnosťami.<ref name="hc-spevacky-zbor-lucnica"/><ref name="lucnica-o-spevackom-zbore"/> Na 1. medzinárodnej súťaži speváckych zborov Sarawak 2025 v meste Kuching v ďalekej Malajzii si v dvoch súťažných kategóriách – miešané zbory a folklór vyspieval zlaté pásmo! Lúčničiari, ako jediný spevácky zbor z Európy, súťažili v silnej konkurencii 17 ázijských speváckych zborov z Indonézie, Malajzie, Južnej Kórey a Filipín, pričom medzinárodná porota vyzdvihla predovšetkým krištáľovo čistý zvuk nášho popredného telesa, vokálnu techniku a prácu s dynamickými nuansami dramaturgicky rôznorodých skladieb. Krása slovenských krojov, v ktorých chlapci a dievčatá z Lúčnice vystupovali, ešte viac umocňovali celkovú atmosféru vystúpení.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Spevácky zbor Lúčnica potvrdil svetovú úroveň – zlato z Malajzie! | url = https://www.lucnica.sk/2025/10/spevacky-potvrdil-malajzie/ | vydavateľ = Lúčnica | dátum prístupu = 2026-04-15 | jazyk = sk-SK}}</ref> == Vedenie == Umeleckými vedúcimi a dirigentami boli<ref name="hc-spevacky-zbor-lucnica"/><ref name="lucnica-o-spevackom-zbore"/>: * [[Štefan Klimo]] (1951{{--}}1983) * [[Peter Hradil]] (1983{{--}}1998) * [[Marián Vach]] (1998{{--}}2003) * [[Elena Matušová]] (od sezóny 2003/2004) == Referencie == {{Referencie|refs= <ref name="hc-spevacky-zbor-lucnica">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Spevácky zbor Lúčnica | url = https://hc.sk/o-slovenskej-hudbe/teleso-detail/2728-spevacky-zbor-lucnica | vydavateľ = Hudobné centrum | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-07-03 | jazyk = }}</ref> <ref name="lucnica-o-spevackom-zbore">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = O speváckom zbore | url = https://www.lucnica.sk/o-zbore/ | vydavateľ = Umelecký súbor Lúčnica | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-07-03 | jazyk = }}</ref> == Externé odkazy == * [https://www.lucnica.sk/o-zbore/ Oficiálna stránka] * [https://hc.sk/o-slovenskej-hudbe/teleso-detail/2728-spevacky-zbor-lucnica Spevácky zbor Lúčnica] na webe Hudobného centra {{Autoritné&nbsp;údaje}} [[Kategória:Lúčnica|zbor]] [[Kategória:Slovenské spevácke zbory]] [[Kategória:Organizácie založené v 1948]] sv29evr6fqdi9gcwdqc9cuxspmv6kfq 8198674 8198673 2026-04-15T11:12:08Z BayaSto 278456 8198674 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobná skupina | Názov skupiny = Spevácky zbor Lúčnica | Obrázok = | Popis obrázku = | Krajina pôvodu = Slovensko | Žáner = | Roky pôsobenia = 1948{{--}} | Hudobný vydavateľ = | Iné názvy = | Súvisiace články = Umelecký súbor Lúčnica | Webstránka = | Členovia skupiny = | Bývalí členovia = }} '''Spevácky zbor Lúčnica''' je [[spevácky zbor]], súčasť [[Umelecký súbor Lúčnica|Umeleckého súboru Lúčnica]] od jeho založenia v roku 1948.<ref name="hc-spevacky-zbor-lucnica"/><ref name="lucnica-o-spevackom-zbore"/> == Činnosť == Repertoár zboru obsahuje viaceré žánre a obdobia.<ref name="hc-spevacky-zbor-lucnica"/> od [[baroko|baroka]] po súčasnú hudbu, [[sakrálnu]] aj svetskú, [[a capella]], ale „hlavný dôraz kladie na interpretáciu starších i nových skladieb inšpirovaných slovenskou ľudovou piesňou“.<ref name="lucnica-o-spevackom-zbore"/> Zbor koncertoval v štátoch ako [[Južná Kórea]], [[Spojené štáty]], [[Argentína]], [[Jordánsko]], [[Izrael]], [[Venezuela]], [[Taiwan]], [[Mexiko]] a „väčšina štátov Európy“.<ref name="hc-spevacky-zbor-lucnica"/> Nahral albumy s viacerými nahrávacími spoločnosťami.<ref name="hc-spevacky-zbor-lucnica"/><ref name="lucnica-o-spevackom-zbore"/> Na 1. medzinárodnej súťaži speváckych zborov Sarawak 2025 v meste Kuching v ďalekej Malajzii si v dvoch súťažných kategóriách – miešané zbory a folklór vyspieval zlaté pásmo! Lúčničiari, ako jediný spevácky zbor z Európy, súťažili v silnej konkurencii 17 ázijských speváckych zborov z Indonézie, Malajzie, Južnej Kórey a Filipín, pričom medzinárodná porota vyzdvihla predovšetkým krištáľovo čistý zvuk nášho popredného telesa, vokálnu techniku a prácu s dynamickými nuansami dramaturgicky rôznorodých skladieb. Krása slovenských krojov, v ktorých chlapci a dievčatá z Lúčnice vystupovali, ešte viac umocňovali celkovú atmosféru vystúpení.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Spevácky zbor Lúčnica potvrdil svetovú úroveň – zlato z Malajzie! | url = https://www.lucnica.sk/2025/10/spevacky-potvrdil-malajzie/ | vydavateľ = Lúčnica | dátum prístupu = 2026-04-15 | jazyk = sk-SK}}</ref> == Vedenie == Umeleckými vedúcimi a dirigentami boli<ref name="hc-spevacky-zbor-lucnica"/><ref name="lucnica-o-spevackom-zbore"/>: * [[Štefan Klimo]] (1951{{--}}1983) * [[Peter Hradil]] (1983{{--}}1998) * [[Marián Vach]] (1998{{--}}2003) * [[Elena Matušová]] (od sezóny 2003/2004) == Referencie == {{Referencie|refs= <ref name="hc-spevacky-zbor-lucnica">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Spevácky zbor Lúčnica | url = https://hc.sk/o-slovenskej-hudbe/teleso-detail/2728-spevacky-zbor-lucnica | vydavateľ = Hudobné centrum | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-07-03 | jazyk = }}</ref> <ref name="lucnica-o-spevackom-zbore">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = O speváckom zbore | url = https://www.lucnica.sk/o-zbore/ | vydavateľ = Umelecký súbor Lúčnica | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-07-03 | jazyk = }}</ref>}} == Externé odkazy == * [https://www.lucnica.sk/o-zbore/ Oficiálna stránka] * [https://hc.sk/o-slovenskej-hudbe/teleso-detail/2728-spevacky-zbor-lucnica Spevácky zbor Lúčnica] na webe Hudobného centra {{Autoritné&nbsp;údaje}} [[Kategória:Lúčnica|zbor]] [[Kategória:Slovenské spevácke zbory]] [[Kategória:Organizácie založené v 1948]] 8x3421uj346vgglfm19ibofzvkpmzhi 0 733871 8198385 8198179 2026-04-14T17:07:18Z Peter 51345 269569 8198385 wikitext text/x-wiki {{Infobox ligová sezóna|liga=NHL|sezóna=2025/2026|sezóna_pred=NHL 2024/2025|sezóna_po=NHL 2026/2027|začiatok=7. október 2025|koniec=Jún 2026|odohraté_zápasy=82|počet_mužstiev=32|prvý_výber_draftu=[[Matthew Schaefer]]|vybral_tím=[[New York Islanders]]}} '''NHL 2025/2026''' je nadchádzajúca ako 109. sezóna fungovania (107. hracia sezóna) [[National Hockey League]] (NHL). Riadna sezóna sa začne [[7. október|7. októbra]] [[2025]], keď [[Florida Panthers]] ako obhajca titulu vyzve v prvom zápase sezóny na domácom štadióne [[Chicago Blackhawks]]. Toto bude posledná pravidelná sezóna, ktorá sa odohráva v rámci rozvrhu 82 zápasov predtým, ako sa rozvrh rozšíri na 84 zápasov pre sezónu 2026/2027. Prestávka v polovici sezóny sa uskutoční vo februári z dôvodu účasti NHL hráčov na [[Zimné olympijské hry 2026|Zimných olympijských hrách 2026]] v Taliansku. Play-off o [[Stanley Cup]] sa začne v [[Apríl|apríli]] 2026 a skončí v [[Jún|júni]] 2026. == Ligové podnikanie == === Dohoda o kolektívnom vyjednávaní === Predĺženie roku 2020 dohody o kolektívnom vyjednávaní v roku 2020 (CBA) vyprší na konci sezóny NHL 2025–26.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NHL, NHLPA ratify CBA extension through 2025-26 season {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/nhl-nhlpa-ratify-cba-extension-through-2025-26-season-317377214 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2020-07-10 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> 27. júna 2025 sa liga a [[National Hockey League Players’ Association|Asociácia hráčov NHL]] dohodli na novom štvorročnom predĺžení, ktoré sa prejaví od období rokov 2026-27 až 2029–30. Medzi zmenami podľa dohody sa pravidelná sezóna 2026–27 rozšíri z 82 na 84 hier.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NHL, NHLPA agree on 4-year extension to CBA {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/nhl-nhlpa-agree-on-4-year-extension-to-cba | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-06-27 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> === Vstupný draft === [[NHL Entry Draft 2025|Vstupný draft NHL 2025]] sa uskutočnil 27. - 28. júna 2025 v [[Peacock Theatre|divadle Peacock]] v [[Los Angeles]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Report: Los Angeles to Host 2025 NHL Draft | url = https://www.si.com/onsi/breakaway/news-feed-page/los-angeles-host-2025-nhl-draft | vydavateľ = Break Away ON SI | dátum vydania = 2024-10-09 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en-US}}</ref> === Utah rebranding === Po tom, čo sa rozhodol hrať v [[NHL 2024/2025|sezóne 2024/2025]] s dočasnou identitou, [[Utah Hockey Club]] oznámil 29. januára 2025, že fanúšikovia, ktorí navštevujú svoje nasledujúce štyri domáce hry koncom januára a začiatkom februára, mohli hlasovať za trvalú identitu pre klub, pričom posledné tri možnosti boli existujúcim Hockey Club Utah, Utah Mammoth a Utah Wasatch. Zatiaľ čo meno Wasatch nebolo jedným zo šiestich finalistov, bolo určené na počesť myšlienky mýtického snežného stvorenia podobného Yeti, pričom prístup „zameraný na Utah“ inšpirovaný [[Wasatch Range|Mountains Wasatch]];<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Utah pivots from 'Yeti,' to hold vote for 3 finalists | url = https://www.espn.com/nhl/story/_/id/43615454/utah-hockey-club-hold-arena-fan-vote-pick-permanent-name-yeti-rejected-patent-office | vydavateľ = ESPN.com | dátum vydania = 2025-01-29 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref>, hoci pôvodne považoval za pravdepodobné meno, „[[Yeti]]“ alebo „Yetis“ sa vylúčil ako voľba po sporoch o obchodoch s tradíciou. O deň neskôr, 30. januára, tím oznámil, že „Wasatch“ bol odstránený z prieskumu, ktorý bol nahradený predtým oznámenou možnosťou „Utah Outlaws“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Utah adds Outlaws as choice to fan vote for permanent nickname {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/utah-hockey-club-to-have-fans-vote-on-permanent-nickname-final-three-choices | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-01-31 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> 30. apríla 2025 sa objavili špekulácie, že „mamut“ bol vybraný názov po únikoch online, ktorý ukázal tímu, ktorý zmenil rukoväť [[YouTube]] na „Utahmammoth“. Táto špekulácia bola potvrdená 7. mája 2025, keď tím oficiálne odhalil svoje trvalé meno ako „[[Utah Mammoth]]“. Odhaľovali sa aj nové logo a uniformy, ktoré si zachovali rovnakú schému farby a pruhovania.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Utah Mammoth unveiled as permanent brand identity after 4 rounds of surveys, fan vote {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/mammoth-unveiled-as-utah-nickname | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-05-07 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> == Zmeny v trénerskom tíme == {| class="wikitable" |+Zmeny v trénerskom tíme ! colspan="4" |Mimo sezóny |- !Tím !Tréner 2024/2025 !Tréner 2025/2026 !Poznámky |- |[[Anaheim Ducks]] |[[Greg Cronin]] |[[Joel Quenneville]] |19. apríla 2025, tri dni po skončení sezóny, Ducks vyhodili Cronina. Počas dvoch sezón v Anaheime dosiahol Cronin bilanciu 62-87-15, pričom v oboch rokoch nepostúpil do play-off. Quenneville, naposledy hlavný tréner [[Florida Panthers|Floridy Panthers]] v rokoch 2019 až 2021, bol vymenovaný za hlavného trénera 8. mája<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Joel Quenneville hired by Anaheim Ducks for his 1st head coaching job since Blackhawks abuse scandal | url = https://apnews.com/article/anaheim-ducks-quenneville-c452a39d30e755665c162e270bd577ac | vydavateľ = AP News | dátum vydania = 2025-05-08 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> |- |[[Boston Bruins]] |[[Jim Montgomery]] [[Joe Sacco]]* |[[Marco Sturm]] |Montgomery bol prepustený 19. novembra 2024 po tom, čo Bruins začali sezónu 8-9-3. Počas dvoch sezón s Bruins dosiahol Montgomery bilanciu 120-41-23 a dve účasti v play-off, vrátane [[President’s Trophy|Prezidentskej trofeje]] v roku 2023 po jednej z najlepších sezón v histórii NHL. Sacco, asistent trénera Bruins a predtým hlavný tréner [[Colorado Avalanche|Colorada Avalanche]] v rokoch 2009 až 2013, bol v ten istý deň vymenovaný za dočasného hlavného trénera a sezónu ukončil s bilanciou 24-30-6. Sturm, naposledy hlavný tréner klubu AHL [[Los Angeles Kings]], Ontario Reign, ktorý v rokoch 2005 až 2010 odohral päť sezón za Bruins, bol vymenovaný za hlavného trénera 5. júna.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Marco Sturm Named 30th Head Coach in Boston Bruins History {{!}} Boston Bruins | url = https://www.nhl.com/bruins/news/marco-sturm-named-30th-head-coach-in-boston-bruins-history | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-06-05 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> |- |[[Chicago Blackhawks]] |[[Luke Richardson]] [[Anders Sorensen]]* |[[Jeff Blashill]] |Richardson bol prepustený 5. decembra 2024 po tom, čo Blackhawks začali sezónu 8-16-2. Počas dvoch sezón v Chicagu dosiahol Richardson celkovú bilanciu 57-118-15, pričom ani v jednom roku sa mu nepodarilo postúpiť do play-off. Sorensen, ktorý predtým pôsobil ako hlavný tréner klubu [[Rockford IceHogs]] v AHL, bol v ten istý deň vymenovaný za dočasného hlavného trénera. Sorensen sa stal prvým hlavným trénerom švédskeho pôvodu v histórii NHL a sezónu ukončil s bilanciou 17-30-9. Blashill, naposledy asistent trénera v klube [[Tampa Bay Lightning]] a predtým hlavný tréner [[Detroit Red Wings|Detroitu Red Wings]] v rokoch 2015 až 2022, bol vymenovaný za hlavného trénera 22. mája.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Blashill hired as Blackhawks coach, replaces Sorensen {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/jeff-blashill-hired-as-chicago-blackhawks-head-coach | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-05-22 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> |- |[[Dallas Stars]] |[[Peter DeBoer]] |[[Glen Gulutzan]] |DeBoer bol prepustený 6. júna 2025, osem dní po vyradení Stars z [[Playoff Stanley Cup 2025|play-off Stanleyho pohára 2025]]. Počas troch sezón v tíme zaznamenal DeBoer bilanciu 149-68-29, vo všetkých troch sezónach sa dostal do finále Západnej konferencie, ale do finále Stanleyho pohára nepostúpil. 1. júla bol do funkcie hlavného trénera vymenovaný Gulutzan, ktorý predtým trénoval Dallas v rokoch 2011 až 2013 a naposledy pôsobil ako asistent trénera v [[Edmonton Oilers|Edmontone Oilers]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gulutzan hired as Stars coach, replaces DeBoer {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/glen-gulutzan-hired-as-dallas-stars-head-coach-replaces-pete-deboer | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-07-02 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> |- |[[New York Rangers]] |[[Peter Laviolette]] |[[Mike Sullivan]] |Laviolette bol prepustený 19. apríla 2025, dva dni po skončení sezóny Rangers. Počas dvoch sezón v Rangers zaznamenal Laviolette bilanciu 94-59-11, pričom v prvom roku vyhral [[President’s Trophy|Prezidentskú trofej]] a dostal sa do finále Východnej konferencie, ale v druhom roku sa nedostal do play-off. 2. mája bol Sullivan, ktorý naposledy pôsobil ako hlavný tréner [[Pittsburgh Penguins|Pittsburghu Penguins]] v rokoch 2015 až 2025, vymenovaný za hlavného trénera.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mike Sullivan Named Rangers Head Coach {{!}} New York Rangers | url = https://www.nhl.com/rangers/news/mike-sullivan-named-rangers-head-coach | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-05-02 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> |- |[[Philadelphia Flyers]] |[[John Tortorella]] [[Brad Shaw]]* |[[Rick Tocchet]] |Tortorella bol prepustený 27. marca 2025, pričom Flyers mali bilanciu 28-36-9 a po 12 zápasoch pred Tortorellovým prepustením dosiahli bilanciu 1-10-1. Počas necelých troch sezón vo Philadelphii zaznamenal Tortorella bilanciu 97-107-33, pričom sa neprebojoval do play-off. Shaw, predtým asistent trénera, bol v ten istý deň vymenovaný za dočasného hlavného trénera a v posledných deviatich zápasoch sezóny dosiahol bilanciu 5-3-1. Tocchet, ktorý bol naposledy hlavným trénerom [[Vancouver Canucks|Vancouveru Canucks]] v rokoch 2023 až 2025 a ktorý za Flyers odohral 11 sezón v rokoch 1984 až 1992 a 2000 až 2002, bol vymenovaný za hlavného trénera 14. mája.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Flyers Name Rick Tocchet Head Coach {{!}} Philadelphia Flyers | url = https://www.nhl.com/flyers/news/flyers-name-rick-tocchet-head-coach-x5489 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-05-14 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> |- |[[Pittsburgh Penguins]] |[[Mike Sullivan]] |[[Dan Muse]] |Sullivan a Penguins sa vzájomne dohodli na rozchode 28. apríla 2025, 11 dní po skončení sezóny Penguins. Počas deväť a pol sezóny v Pittsburghu dosiahol Sullivan celkovú bilanciu 409-255-89, sedemkrát sa dostal do play-off a v rokoch 2016 a 2017 získal Stanleyho pohár. 4. júna bol Muse, naposledy asistent trénera v [[New York Rangers]], vymenovaný za hlavného trénera.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pittsburgh Penguins Name Dan Muse the 23rd Head Coach in Franchise History {{!}} Pittsburgh Penguins | url = https://www.nhl.com/penguins/news/pittsburgh-penguins-name-dan-muse-the-26th-head-coach-in-franchise-history | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-06-04 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> |- |[[Seattle Kraken]] |[[Dan Bylsma]] |[[Lane Lambert]] |Bylsma bol prepustený 21. apríla 2025, šesť dní po skončení sezóny Kraken. Bylsma zaznamenal vo svojej jedinej sezóne v Seattli bilanciu 35-41-6, pričom sa nedostal do play-off. 29. mája bol do funkcie hlavného trénera vymenovaný Lambert, ktorý naposledy pôsobil ako asistent trénera v klube [[Toronto Maple Leafs]] a predtým bol v rokoch 2022 až 2024 hlavným trénerom [[New York Islanders]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Search is a Success: Lane Lambert New Coach {{!}} Seattle Kraken | url = https://www.nhl.com/kraken/news/seattle-kraken-announce-lane-lambert-as-new-head-coach-bn | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-05-30 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> |- |[[Vancouver Canucks]] |[[Rick Tocchet]] |[[Adam Foote]] |29. apríla 2025, štrnásť dní po skončení sezóny Canucks, sa Tocchet a Canucks vzájomne dohodli na rozchode. Počas dva a pol sezóny vo Vancouveri zaznamenal Tocchet bilanciu 108-65-27 s jednou účasťou v play-off, pričom v roku 2024 sa dostal do druhého kola. 14. mája bol asistent trénera Foote povýšený na hlavného trénera.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Foote hired as Canucks coach, replaces Tocchet {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/adam-foote-hired-as-vancouver-canucks-coach | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-05-14 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> |} <small>(*) Označuje dočasné</small> == Zmeny vo vedení == {| class="wikitable" |+Zmeny vo vedení ! colspan="4" |Mimo sezóny |- !Tím !Generálny manažér 2024/2025 !Generálny manažér 2025/2026 !Poznámky |- |[[Los Angeles Kings]] |[[Rob Blake]] |[[Ken Holland]] |5. mája 2025, štyri dni po vyradení Kings v prvom kole [[Playoff Stanley Cup 2025|play-off]], sa Blake a Kings vzájomne dohodli na rozchode. Blake pôsobil vo funkcii generálneho manažéra od roku 2017, pričom dohliadal na päť účastí v play-off, ale nikdy nepostúpil ďalej ako do prvého kola. 14. mája bol generálnym manažérom vymenovaný Holland, ktorý bol naposledy generálnym manažérom [[Edmonton Oilers|Edmontonu Oilers]] v rokoch 2019 až 2024.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = LA Kings Name Ken Holland Vice President and General Manager {{!}} Los Angeles Kings | url = https://www.nhl.com/kings/news/la-kings-name-ken-holland-vice-president-general-manager | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-05-14 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> |- |[[New York Islanders]] |[[Lou Lamoriello]] |[[Mathieu Darche]] |22. apríla 2025, päť dní po skončení sezóny Islanders a po vypršaní jeho zmluvy, tím oznámil, že Lamoriello sa nevráti na post generálneho manažéra. Lamoriello pôsobil ako generálny manažér Islanders od roku 2018, pričom dohliadal na päť účastí v play-off vrátane dvoch finálových účastí vo Východnej konferencii. 23. mája bol generálnym manažérom vymenovaný Darche, ktorý od roku 2022 pôsobil ako asistent generálneho manažéra v klube [[Tampa Bay Lightning]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Darche Named General Manager and Executive Vice President {{!}} New York Islanders | url = https://www.nhl.com/islanders/news/darche-named-general-manager-and-executive-vice-president | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-05-23 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> |- |[[Seattle Kraken]] |[[Ron Francis]] |[[Jason Botterill]] |22. apríla 2025 bol Francis povýšený na prezidenta hokejových operácií. Botterill, asistent generálneho manažéra, ktorý bol predtým generálnym manažérom [[Buffalo Sabres|Buffala Sabres]] v rokoch 2017 až 2020, bol v ten istý deň povýšený na generálneho manažéra.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Botterill named Kraken general manager, Francis promoted to president {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/jason-botterill-named-seattle-gm-ron-francis-president | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-04-22 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> |} <small>(*) Označuje dočasné</small> == Zmeny v aréne == * Wells Fargo Center, domov hokejového klubu Philadelphia Flyers, bude 1. septembra 2025 premenovaný na [[Wells Fargo Center (Philadelphia)|Xfinity Mobile Arena]] na základe novej zmluvy o právach na pomenovanie so spoločnosťou [[Xfinity]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Xfinity Mobile new sponsor of 76ers, Flyers arena | url = https://www.espn.com/nhl/story/_/id/45025071/76ers-flyers-arena-lands-naming-rights-deal-xfinity-mobile | vydavateľ = ESPN.com | dátum vydania = 2025-05-06 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> * Xcel Energy Center, domov hokejového klubu Minnesota Wild, bude 3. septembra 2025 premenovaný na [[Xcel Energy Center|Grand Casino Arena]] na základe novej zmluvy o právach na pomenovanie so spoločnosťou [[Grand Casino Hinckley]]. [[Xcel Energy]] zostane partnerom tímu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = No More X: The Wild's home arena will get a new naming rights partner after deal with Xcel Energy comes to an end | url = https://www.audacy.com/wccoradio/local-sports/local/wild-and-xcel-energy-end-naming-rights-deal-st-paul-arena | vydavateľ = www.audacy.com | dátum vydania = 2025-04-15 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> * Ide o posledný rok pôvodnej 30-ročnej nájomnej zmluvy na [[KeyBank Center]], domov [[Buffalo Sabres]]. Erie County, subjekt zodpovedný za prenájom, oznámil, že po vypršaní zmluvy ju neobnoví, a nominálny vlastník, mesto Buffalo, uviedol, že si nemôže dovoliť udržať arénu otvorenú.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Who will own KeyBank Center after Erie County's lease expires? | url = https://www.wkbw.com/news/local-news/who-will-own-keybank-center-after-erie-countys-lease-expires | vydavateľ = WKBW 7 News Buffalo | dátum vydania = 2025-04-08 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Local leaders to discuss future of KeyBank Center with lease set to expire next year|url=https://www.wivb.com/news/local-news/buffalo/local-leaders-to-discuss-future-of-keybank-center-with-lease-set-to-expire-next-year/|periodikum=News 4 Buffalo|dátum=2025-04-15|dátum prístupu=2025-07-19|jazyk=en-US}}{{Nedostupný zdroj|date=január 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Vo vyhlásení pre tlač prevádzkový riaditeľ Sabres Pete Guelli zdôraznil, že tím sa neplánuje presťahovať. == Pravidelná sezóna == Pravidelná sezóna je naplánovaná od 7. októbra 2025 do 16. apríla 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NHL announces regular-season schedule for 2025-26 {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/nhl-releases-full-2025-26-schedule | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-07-16 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> === Medzinárodné zápasy === [[Nashville Predators]] a [[Pittsburgh Penguins]] sa stretnú 14. a 16. novembra 2025 v [[Avicii Arena|Avicii Arene]] vo švédskom [[Štokholm|Štokholme]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 2025 Global Series to feature Penguins, Predators in Sweden {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/pittsburgh-nashville-to-play-at-2025-global-series | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-03-18 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> === Zápasy pod holým nebom === Liga má na túto sezónu naplánované dva zápasy pod holým nebom, oba sa budú konať na Floride: * [[Winter Classic 2026]] je naplánovaný na 2. januára 2026 v [[LoanDepot Park|LoanDepot Parku]] v [[Miami]], kde [[Florida Panthers]] hostí [[New York Rangers]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NHL outdoor games in Miami, Tampa big step for NHL, Florida fans {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/topic/winter-classic/nhl-outdoor-games-in-miami-and-tampa-big-step-for-nhl-and-florida-fans | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-01-08 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> * [[Stadium Series 2026]] je naplánovaná na 1. februára 2026 na [[Raymond James Stadium]] v [[Tampa|Tampe]], kde [[Tampa Bay Lightning]] hostí [[Boston Bruins]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NHL outdoor games in Miami, Tampa big step for NHL, Florida fans {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/topic/winter-classic/nhl-outdoor-games-in-miami-and-tampa-big-step-for-nhl-and-florida-fans | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-01-08 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> === Zrušenie Zápasu hviezd a prerušenie počas olympijských hier === [[NHL All-Star Game 2026|Zápas hviezd v roku 2026]] sa mal konať začiatkom februára 2026 v [[UBS Aréna|UBS Aréne]] v [[Elmont|Elmonte]] v štáte [[New York (štát USA)|New York]], ktorá je domovom hokejového klubu [[New York Islanders]]. Liga mala v úmysle využiť tento zápas ako "rozlúčku" s účasťou hráčov ligy na [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2026|Hrách 2026]] v talianskom [[Miláno|Miláne]] a [[Cortine d'Ampezzo]], pričom hráči, ktorí by sa zúčastnili na oboch hrách, by odcestovali priamo z New Yorku do Talianska. Toto mala byť prvá účasť ligy na [[Ľadový hokej na Olympijských hrách|olympijských hrách]] od roku 2014 a prvýkrát od roku 2002 by sa Zápas hviezd konal v rovnakom roku ako účasť na olympijských hrách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Islanders to host 2026 NHL All-Star Weekend {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/2026-nhl-all-star-weekend-to-be-hosted-by-new-york-islanders | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2024-02-18 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> 30. apríla 2025 však liga oznámila, že zápas bol zrušený a namiesto toho sa v UBS Arene uskutoční bližšie nešpecifikované podujatie na úvod olympijských hier.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NHL cancels 2026 All-Star Game, will hold 'kickoff' event before Olympics | url = https://thescore.com/nhl/news/3277528 | vydavateľ = theScore.com | dátum vydania = 2025-04-29 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en | meno = Josh | priezvisko = Wegman}}</ref> == Tabuľka == === Východná konferencia === {| class="wikitable sortable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" |+Top 3 ([[Atlantická divízia (NHL)|Atlantická divízia]]) !{{Tooltip|Poz.|Pozícia}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|PP|Prehry po predĺžení}} !{{Tooltip|SG|Strelené góly}} !{{Tooltip|IG|Inkasované góly}} !{{Tooltip|+/-|Plus/mínus}} !{{Tooltip|B|Body}} |- |1. | align="left" |'''y –''' [[Buffalo Sabres]] |81 |50 |23 |8 |285 |237 | +48 |'''108''' |- |2. | align="left" |'''x –''' [[Tampa Bay Lightning]] |81 |50 |25 |6 |288 |227 | +61 |'''106''' |- |3. | align="left" |'''x –''' [[Montreal Canadiens]] |81 |48 |23 |10 |281 |252 | +29 |'''106''' |} <small>Aktualizované na zápas(y) odohraný(é) 14. apríla 2026. Zdroj: National Hockey League</small><ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NHL Tabuľka {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/sk/standings | vydavateľ = www.nhl.com | dátum prístupu = 2026-04-14 | jazyk = sk}}</ref> <small>Legenda: (Z) Počet odohratých zápasov; (V) Výhra v riadnom hracom čase alebo po predĺžení vrátane nájazdov; (P) Prehra v riadnom hracom čase; (PP) Prehra po predĺžení vrátane nájazdov; (SG) Počet strelených gólov; (IG) Počet inkasovaných gólov; (+/-) Rozdiel skóre; (B) Body</small> <small>'''x –''' Istý postup do play off; '''y –''' Isté prvenstvo v divízii</small> {| class="wikitable sortable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" |+Top 3 ([[Metropolitná divízia (NHL)|Metropolitná divízia]]) !{{Tooltip|Poz.|Pozícia}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|PP|Prehry po predĺžení}} !{{Tooltip|SG|Strelené góly}} !{{Tooltip|IG|Inkasované góly}} !{{Tooltip|+/-|Plus/mínus}} !{{Tooltip|B|Body}} |- |1. | align="left" |'''z –''' [[Carolina Hurricanes]] |81 |52 |22 |7 |294 |239 | +55 |'''111''' |- |2. | align="left" |'''x –''' [[Pittsburgh Penguins]] |81 |41 |24 |16 |288 |261 | +27 |'''98''' |- |3. | align="left" |'''x –''' [[Philadelphia Flyers]] |81 |42 |27 |12 |246 |241 | +5 |'''96''' |} <small>Aktualizované na zápas(y) odohraný(é) 14. apríla 2026. Zdroj: National Hockey League<ref name=":0" /></small> <small>Legenda: (Z) Počet odohratých zápasov; (V) Výhra v riadnom hracom čase alebo po predĺžení vrátane nájazdov; (P) Prehra v riadnom hracom čase; (PP) Prehra po predĺžení vrátane nájazdov; (SG) Počet strelených gólov; (IG) Počet inkasovaných gólov; (+/-) Rozdiel skóre; (B) Body</small> <small>'''x –''' Istý postup do play off; '''z –''' Isté prvenstvo v konferencii</small> {| class="wikitable sortable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" |+Divoká karta [[Východná konferencia (NHL)|Východnej konferencie]] !{{Tooltip|Poz.|Pozícia}} !{{Tooltip|Div.|Divízia}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|PP|Prehry po predĺžení}} !{{Tooltip|SG|Strelené góly}} !{{Tooltip|IG|Inkasované góly}} !{{Tooltip|+/-|Plus/mínus}} !{{Tooltip|B|Body}} |- |1. |[[Atlantická divízia (NHL)|AT]] | align="left" |'''x –''' [[Boston Bruins]] |81 |44 |27 |10 |268 |250 | +18 |'''98''' |- |2. |[[Atlantická divízia (NHL)|AT]] | align="left" |'''x –''' [[Ottawa Senators]] |81 |43 |27 |11 |275 |245 | +30 |'''97''' |- ! colspan="11" | |- |3. |[[Metropolitná divízia (NHL)|ME]] | align="left" |'''e –''' [[Washington Capitals]] |81 |42 |30 |9 |261 |243 | +18 |'''93''' |- |4. |[[Atlantická divízia (NHL)|AT]] | align="left" |'''e –''' [[Detroit Red Wings]] |81 |41 |30 |10 |240 |250 | -10 |'''92''' |- |5. |[[Metropolitná divízia (NHL)|ME]] | align="left" |'''e –''' [[Columbus Blue Jackets]] |81 |40 |29 |12 |252 |251 | +1 |'''92''' |- |6. |[[Metropolitná divízia (NHL)|ME]] | align="left" |'''e –''' [[New York Islanders]] |81 |43 |33 |5 |232 |239 | -7 |'''91''' |- |7. |[[Metropolitná divízia (NHL)|ME]] | align="left" |'''e –''' [[New Jersey Devils]] |81 |42 |36 |3 |230 |250 | -20 |'''87''' |- |8. |[[Atlantická divízia (NHL)|AT]] | align="left" |'''e –''' [[Florida Panthers]] |81 |39 |38 |4 |243 |275 | -32 |'''82''' |- |9. |[[Atlantická divízia (NHL)|AT]] | align="left" |'''e –''' [[Toronto Maple Leafs]] |81 |32 |35 |14 |252 |296 | -44 |'''78''' |- |10. |[[Metropolitná divízia (NHL)|ME]] | align="left" |'''e –''' [[New York Rangers]] |81 |33 |39 |9 |234 |248 | -14 |'''75''' |} <small>Aktualizované na zápas(y) odohraný(é) 14. apríla 2026. Zdroj: National Hockey League<ref name=":0" /></small> <small>Legenda: (Z) Počet odohratých zápasov; (V) Výhra v riadnom hracom čase alebo po predĺžení vrátane nájazdov; (P) Prehra v riadnom hracom čase; (PP) Prehra po predĺžení vrátane nájazdov; (SG) Počet strelených gólov; (IG) Počet inkasovaných gólov; (+/-) Rozdiel skóre; (B) Body</small> <small>'''e –''' Vyradení z play off; '''x –''' Istý postup do play off;</small> === Západná konferencia === {| class="wikitable sortable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" |+Top 3 ([[Centrálna divízia (NHL)|Centrálna divízia]]) !{{Tooltip|Poz.|Pozícia}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|PP|Prehry po predĺžení}} !{{Tooltip|SG|Strelené góly}} !{{Tooltip|IG|Inkasované góly}} !{{Tooltip|+/-|Plus/mínus}} !{{Tooltip|B|Body}} |- |1. | align="left" |'''p –''' [[Colorado Avalanche]] |80 |53 |16 |11 |297 |202 | +95 |'''117''' |- |2. | align="left" |'''x –''' [[Dallas Stars]] |81 |49 |20 |12 |275 |223 | +52 |'''110''' |- |3. | align="left" |'''x –''' [[Minnesota Wild]] |81 |45 |24 |12 |269 |238 | +31 |'''102''' |} <small>Aktualizované na zápas(y) odohraný(é) 14. apríla 2026. Zdroj: National Hockey League<ref name=":0" /></small> <small>Legenda: (Z) Počet odohratých zápasov; (V) Výhra v riadnom hracom čase alebo po predĺžení vrátane nájazdov; (P) Prehra v riadnom hracom čase; (PP) Prehra po predĺžení vrátane nájazdov; (SG) Počet strelených gólov; (IG) Počet inkasovaných gólov; (+/-) Rozdiel skóre; (B) Body</small> <small>'''p –''' Istota Presidents' Trophy; '''x –''' Istý postup do play off</small> {| class="wikitable sortable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" |+Top 3 ([[Pacifická divízia (NHL)|Pacifická divízia]]) !{{Tooltip|Poz.|Pozícia}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|PP|Prehry po predĺžení}} !{{Tooltip|SG|Strelené góly}} !{{Tooltip|IG|Inkasované góly}} !{{Tooltip|+/-|Plus/mínus}} !{{Tooltip|B|Body}} |- |1. | align="left" |'''x –''' [[Vegas Golden Knights]] |81 |38 |26 |17 |261 |249 | +12 |'''93''' |- |2. | align="left" |'''x –''' [[Edmonton Oilers]] |81 |40 |30 |11 |276 |268 | +8 |'''91''' |- |3. | align="left" |'''x –''' [[Anaheim Ducks]] |80 |42 |32 |6 |266 |281 | -15 |'''90''' |} <small>Aktualizované na zápas(y) odohraný(é) 14. apríla 2026. Zdroj: National Hockey League<ref name=":0" /></small> <small>Legenda: (Z) Počet odohratých zápasov; (V) Výhra v riadnom hracom čase alebo po predĺžení vrátane nájazdov; (P) Prehra v riadnom hracom čase; (PP) Prehra po predĺžení vrátane nájazdov; (SG) Počet strelených gólov; (IG) Počet inkasovaných gólov; (+/-) Rozdiel skóre; (B) Body</small> <small>'''x –''' Istý postup do play off</small> {| class="wikitable sortable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" |+Divoká karta [[Západná konferencia (NHL)|Západnej konferencie]] !{{Tooltip|Poz.|Pozícia}} !{{Tooltip|Div.|Divízia}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|PP|Prehry po predĺžení}} !{{Tooltip|SG|Strelené góly}} !{{Tooltip|IG|Inkasované góly}} !{{Tooltip|+/-|Plus/mínus}} !{{Tooltip|B|Body}} |- |1. |[[Centrálna divízia (NHL)|CE]] | align="left" |'''x –''' [[Utah Mammoth]] |80 |42 |32 |6 |260 |232 | +28 |'''90''' |- |2. |[[Centrálna divízia (NHL)|CE]] | align="left" |'''x –''' [[Los Angeles Kings]] |80 |35 |26 |19 |221 |240 | -19 |'''89''' |- ! colspan="11" | |- |3. |[[Pacifická divízia (NHL)|PA]] | align="left" |'''e –''' [[Nashville Predators]] |81 |38 |33 |10 |243 |264 | -21 |'''86''' |- |4. |[[Pacifická divízia (NHL)|PA]] | align="left" |'''e –''' [[San Jose Sharks]] |80 |38 |34 |8 |243 |286 | -43 |'''84''' |- |5. |[[Centrálna divízia (NHL)|CE]] | align="left" |'''e –''' [[St. Louis Blues]] |80 |35 |33 |12 |219 |250 | -31 |'''82''' |- |6. |[[Centrálna divízia (NHL)|CE]] | align="left" |'''e –''' [[St. Louis Blues|Winnipeg Jets]] |80 |35 |33 |12 |227 |249 | -22 |'''82''' |- |7. |[[Pacifická divízia (NHL)|PA]] | align="left" |'''e –''' [[Seattle Kraken]] |80 |34 |35 |11 |225 |257 | -32 |'''79''' |- |8. |[[Pacifická divízia (NHL)|PA]] | align="left" |'''e –''' [[Calgary Flames]] |80 |33 |38 |9 |208 |255 | -47 |'''75''' |- |9. |[[Centrálna divízia (NHL)|CE]] | align="left" |'''e –''' [[Chicago Blackhawks]] |81 |28 |39 |14 |208 |273 | -65 |'''70''' |- |10. |[[Pacifická divízia (NHL)|PA]] | align="left" |'''e –''' [[Vancouver Canucks]] |80 |24 |48 |8 |211 |307 | -96 |'''56''' |} <small>Aktualizované na zápas(y) odohraný(é) 14. apríla 2026. Zdroj: National Hockey League<ref name=":0" /></small> <small>Legenda: (Z) Počet odohratých zápasov; (V) Výhra v riadnom hracom čase alebo po predĺžení vrátane nájazdov; (P) Prehra v riadnom hracom čase; (PP) Prehra po predĺžení vrátane nájazdov; (SG) Počet strelených gólov; (IG) Počet inkasovaných gólov; (+/-) Rozdiel skóre; (B) Body</small> <small>'''e –''' Vyradení z play off; '''x –''' Istý postup do play off</small> == Play-off == === Pavúk === V každom kole tímy súťažia v sérii na sedem víťazov podľa formátu 2–2–1–1–1 (skóre v tabuľke označuje počet vyhraných zápasov v každej sérii na sedem víťazov). Tím s výhodou domáceho ľadu hrá doma prvý a druhý zápas (a piaty a siedmy zápas, ak je to potrebné) a druhý tím je doma tretí a štvrtý zápas (a šiesty zápas, ak je to potrebné). Prvé tri tímy z každej divízie postúpia do play-off spolu s dvoma divokými kartami v každej konferencii, čo je spolu osem tímov z každej konferencie. V prvom kole sa nižšie nasadená divoká karta v každej konferencii hrala proti víťazovi divízie s najlepším skóre, zatiaľ čo druhá divoká karta sa hrala proti víťazovi druhej divízie a obe divoké karty boli de facto nasadené na 4. mieste. Ostatné série sa zhodovali s tímami na druhom a treťom mieste z divízií. V prvých dvoch kolách bola výhoda domáceho ľadu udelená tímu s lepším nasadením. Vo finále konferencie a finále Stanley Cupu bola výhoda domáceho ľadu udelená tímu s lepším skóre v základnej časti.{{Play-off16+info|RD1-date=1. kolo|RD2-date=2. kolo|RD3-date=Finále konferencie|RD4-date=Finále Stanley Cup|RD1-team2=|RD1-team1=[[Buffalo Sabres|Buffalo]]|RD1-team4=|RD1-team3=|RD1-team6=|RD1-team5=[[Carolina Hurricanes|Carolina]]|RD1-team8=[[Philadelphia Flyers|Philadelphia]]|RD1-team7=[[Pittsburgh Penguins|Pittsburgh]]|RD1-team10=|RD1-team9=[[Colorado Avalanche|Colorado]]|RD1-team12=[[Minnesota Wild|Minnesota]]|RD1-team11=[[Dallas Stars|Dallas]]|RD1-team14=|RD1-team13=|RD1-team16=|RD1-team15=|RD1-info5='''Západná konferencia'''|RD1-info1='''Východná konferencia'''|RD1-seed1=A1|RD1-seed2=WC1|RD1-seed3=A2|RD1-seed4=A3|RD1-seed5=M1|RD1-seed6=WC2|RD1-seed7=M2|RD1-seed8=M3|RD1-seed9=C1|RD1-seed10=WC2|RD1-seed11=C2|RD1-seed12=C3|RD1-seed13=P1|RD1-seed14=WC1|RD1-seed15=P2|RD1-seed16=P3|RD1-score1=|RD1-score2=|RD1-score3=|RD1-score4=|RD1-score5=|RD1-score6=|RD1-score7=|RD1-score8=|RD1-score9=|RD1-score10=|RD1-score12=|RD1-score13=|RD1-score14=|RD1-score15=|RD1-score16=|RD2-score1=|RD2-score2=|RD2-score3=|RD2-score4=|RD2-score5=|RD2-score6=|RD2-score7=|RD2-score8=|RD3-score1=|RD3-score2=|RD3-score3=|RD3-score4=|RD4-score4=|RD4-score1=|RD4-score2=|RD4-score8=|RD1-score11=|RD2-team2=|RD2-team1=|RD2-team4=|RD2-team3=|RD2-team6=|RD2-team5=|RD2-team7=|RD3-team2=|RD3-team1=|RD3-team4=|RD3-team3=|RD4-team2=|RD4-team1=|RD2-team8=|RD2-seed4=|RD2-seed3=|RD2-seed2=|RD2-seed8=|RD2-seed7=|RD2-seed1=|RD2-seed6=|RD2-seed5=|RD3-seed4=|RD3-seed2=|RD3-seed1=|RD3-seed3=|RD4-seed1=|RD4-seed2=}}'''Legenda''' * '''A1, A2, A3''' – tímy, ktoré obsadili prvé, druhé a tretie miesto v [[Atlantická divízia (NHL)|Atlantickej divízii]] * '''M1, M2, M3''' – tímy, ktoré obsadili prvé, druhé a tretie miesto v [[Metropolitná divízia (NHL)|Metropolitnej divízii]] * '''C1, C2, C3''' – tímy, ktoré obsadili prvé, druhé a tretie miesto v [[Centrálna divízia (NHL)|Centrálnej divízii]] * '''P1, P2, P3''' – tímy, ktoré obsadili prvé, druhé a tretie miesto v [[Pacifická divízia (NHL)|Pacifickej divízii]] * '''WC1, WC2''' – tímy, ktoré získali divokú kartu na prvom, resp. druhom mieste == Míľniky == === Dosiahnuté významné míľniky === * 28. júna 2025 si Ottawa Senators vybrala [[Bruno Idzan|Bruna Idzana]] ako 181. v poradí v šiestom kole [[NHL Entry Draft 2025|vstupného draftu NHL 2025]], čím sa stal prvým [[Chorváti|Chorvátom]] vybraným v drafte NHL.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = League Tallies 53 NHL Draft Picks in Los Angeles | url = https://ushl.com/news/2025/6/28/nhl_draft_2025_recap.aspx | vydavateľ = ushl.com | dátum vydania = 2025-07-17 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} {{Sezóny NHL}} [[Kategória:Ročníky NHL]] [[Kategória:Ľadový hokej v 2025]] [[Kategória:Ľadový hokej v 2026]] 9gksqg2iz3r9o2p12tzpuykvbj43zhy 3 735592 8198217 8197446 2026-04-14T12:25:12Z Eryn Blaireová 2374 /* Artemis II */ odpoveď 8198217 wikitext text/x-wiki {{Vitajte|redaktor=Spider 001757}} --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 20:16, 30. august 2025 (UTC) == [[Minnesota Duluth Bulldogs]] == Zdravím! Vďaka za článok. Pár vecí by som, ale navrhol dotiahnuť. „atletický tím“, nebolo by lepšie športový? Nerobí len atletiku (zrejme doslovný preklad z en). „Ich farby sú gaštanovo-zlatá.“ Odkiaľ je to množné číslo? Bolo by dobré športy linknúť. Podobne s crosscountry, Miesto „Atletický šport“ dať len „atletika“. „Bulldogs z UMD súťažia v nasledujúcich 16 športoch:“ ale uvedených je 14, resp. 10. Niekedy je „NCAA Division I“, inokedy „NCAA divízia II“. Chýbajú aj kategórie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:56, 8. január 2026 (UTC) == Šablóna:Infobox počitačová hra == Nazdar. Ad {{tl|Infobox počitačová hra}}: 1. ide o duplicitu k existujúcemu [[Šablóna:Infobox Videohra|Infobox Videohra]]. 2. má to chybný názov (slovo „počítačová“ sa píše s dlhým [í], plus infoboxy je na skwiki zaužívané pomenúvať s odlišnou kapitalizáciou, s veľkým prvým písmenom sa uvádza aj druhé slovo názvu). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:34, 24. január 2026 (UTC) Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Grand_Theft_Auto:_San_Andreas&curid=307529&diff=8153737&oldid=7813139] a ďalšie: ani takéto trúsenia generickej š. {{tl|Infobox}} nie sú ok, tá šablóna neslúži na vkladanie do článkov, ale na implementáciu infoboxových šablón. Existuje tu zavedený infobox pre počítačové hry. Ak v ňom chýbajú nejaké parametre, ktoré je preukazne žiadúce tam mať (existujú v rámci ekvivalentného infoboxu na viacerých iných wiki), treba ich tam s citom a mierou doplniť. Nie zakladať nové infoboxy, ani vkladať do článkov generický s vlastnou ad-hoc sadou parametrov. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:26, 24. január 2026 (UTC) == XXXTentacion == {{Urgentne upraviť autor|XXXTentacion}} niektoré vety sú, alebo teda minimálne pôsobia ako neupravený strojový preklad. Niektoré veci sú tam vcelku nezmyseľné - napr. niekto samozrejme mohol po jeho smrti vydať jeho albumy, určite ich však nevydal on sám apod. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 19:05, 25. január 2026 (UTC) == Blok == Blok, zatiaľ na jeden deň, pre pokračovanie v náhradách zavedeného infoboxu volaniami generického. Nie je to žiadúce, viď vyššie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:17, 25. január 2026 (UTC) == Ukladanie drobných úprav == {{Zobraz náhľad}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 17:36, 27. január 2026 (UTC) == Upozornenie 2 == {{Urgentne upraviť autor|Take-Two Interactive}} --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:42, 29. január 2026 (UTC) Znova upozorňujem, že vkladanie šablóny {{tl|Infobox}} do článkov nie je žiadúce, nie je to šablóna určená na priame použitie v článkoch – viď aj jej dokumentácia. Patria tam adekvátne konkrétne infoboxy (v tomto prípade {{tl|Infobox Spoločnosť}}). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:42, 29. január 2026 (UTC) == Uvádzanie citácií zdrojov == Nazdar. Na margo založeného [[Special:Permalink/8158859#Referencie|ZOH 2030]] a zrejme aj ďalších počinov: do tiel referencií nepatria holé URL. Patrí tam bibliografická citácia zdroja, tzn. v rámci wiki niektorá [[:Kategória:Šablóny pre citáciu|citačná šablóna]], s adekvátne vyplnenými parametrami, viď [[Pomoc:Referencie]]. Keď edituješ vizuálnym editorom, vložíš ju tlačidlom {{VE Citácia}}, kde je ich automatický generátor s nejakou mierou korektnosti (čo vyplní nesprávne treba manuálne doladiť). Pri editovaní zdrojáku je alternatívou lokálny WikiCitátor [https://tools.freeside.sk/wikiciter/sk/], ktorý dáva, najmä pre miestne slovensko/českojazyčné zdroje, zvyčajne precíznejšie vyplnené údaje. Zmysluplne vyplnené by mali byť vždy aspoň položky • autor (meno, priezvisko), • titul, • vydavateľ, • dátum vydania, • dátum citácie; pri periodikách aj • periodikum; pri knihách • isbn, • vydanie, • rok, • strany. Viď aj korektúra [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8159118]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 00:13, 4. február 2026 (UTC) == Kategorie == Doplňujte kategorie a závěrečné sekce, jako v [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=David_Pastr%C5%88%C3%A1k&curid=744232&diff=8160179&oldid=8160062]. Děkuji. -[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 04:32, 6. február 2026 (UTC) == Názvy == Ahoj, pozor na chyby typu „Sánkovanie na Zimných olympijských hrách 2026 – '''Kvalifikácia'''“ - tu naozaj nie je dôvod na veľké písmeno. Je potom zložité dohľadávať a opravovať všetky takéto chyby. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 09:21, 8. február 2026 (UTC) == Kategórie a záverečné sekcie == Zdravím, @[[Redaktor:Peter 51345|Peter 51345]], bolo by vhodné články ktoré vytvoríte vložiť do príslušných kategórií. Záverečné sekcie by mali byť uvedené ako na v poradí ako sú na [[Wikipédia:Záverečné sekcie]]. Zoznam referencií môžete do článku vložiť bud šablónou {{[[Šablóna:Referencie|Referencie]]}} alebo (v kódovom editore) pomocou <nowiki><references /></nowiki>. --[[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 21:47, 10. február 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Peter 51345|Peter 51345]] bolo by vhodné článok prepojiť s inojazyčními Wikipédiami. Pod sekciou Nástroje (buď vedľa zobraziť históriu alebo v postrannom paneli) je Pridať medzijazykové odkazy to stlačíte a vyskočíte okno do horného políčka vpíšete kód wikipédie (to je kód_jazyka+wiki, anglická wiki enwiki, slovenská wiki skwiki, česká wiki cswiki, nemecká wiki dewiki apod.) a do spodného pola názov článku v danej wiki. --[[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 21:52, 10. február 2026 (UTC) == Artemis II == Ahoj. Keď rozširuješ alebo tvoríš článok prekladom z angličtiny, tak ho, prosím ťa, uprav, inak je to skôr medvedia služba. --[[Redaktor:Eryn Blaireová|Eryn Blaireová]] ([[Diskusia s redaktorom:Eryn Blaireová|diskusia]]) 13:52, 13. apríl 2026 (UTC) :A čo tam mám opraviť? Veď časť Odlet k mesiacu som ja ani nepísal... --[[Redaktor:Peter 51345|Peter 51345]] ([[Diskusia s redaktorom:Peter 51345|diskusia]]) 13:56, 13. apríl 2026 (UTC) ::[https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Artemis_II&diff=8196601&oldid=8196416 Toto] dokazuje, že si písal. Ja som to už sčasti opravila, neupravený text začína od šablóny Úprava. Tebe ten text pod šablónou pripadá zrozumiteľný? Slovné spojenia ako "translunárna injekcia" ti nepripadajú divné? Mne to evokuje, akoby chudáci astronauti museli počas letu k Mesiacu dostávať injekcie. :-) --[[Redaktor:Eryn Blaireová|Eryn Blaireová]] ([[Diskusia s redaktorom:Eryn Blaireová|diskusia]]) 12:25, 14. apríl 2026 (UTC) 6n43imr8oo8ejxpst2w2v8x0jjceir4 10 738855 8198356 8188528 2026-04-14T16:55:56Z Andrej-airliner 43530 8198356 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Alan Shepard, commander of Apollo 14.jpg|150x150px|right]] '''Alan Bartlett „Al“ Shepard, Jr.''' (* [[18. november]] [[1923]], [[East Derry (New Hampshire)|East Derry]], [[New Hampshire]], [[Spojené štáty|USA]] – † [[21. júl]] [[1998]], [[Monterey (Kalifornia)|Monterey]], [[Kalifornia]]) bol [[Spojené štáty|americký]] [[kozmonaut|astronaut]]. V roku [[1961]] sa stal druhým človekom a prvým [[Američania (USA)|Američanom]], ktorý vyletel do [[kozmický priestor (astronómia)|kozmického priestoru]], a v roku [[1971]] sa vo veku 47 rokov stal [[zoznam lunárnych astronautov|piatym a vtedy najstarším človekom]], ktorý kráčal po [[Mesiac]]i. Absolvent [[United States Naval Academy]] v [[Annapolis]]e s praxou na [[torpédoborec|torpédoborci]] počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. V roku [[1947]] sa stal [[United States Navy|námorným]] [[pilot]]om a o tri roky neskôr [[skúšobný pilot|skúšobným pilotom]]. V roku [[1959]] bol vybraný do prvej sedmičky astronautov [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] ([[Mercury Seven]]). V [[máj]]i 1961 uskutočnil prvý [[kozmický let s ľudskou posádkou|pilotovaný kozmický let]] [[program Mercury|programu Mercury]]. Stal sa pritom prvým Američanom, ktorý letel do vesmíru, hoci niekedy sa toto prvenstvo pripisuje [[John Glenn|Johnovi Glennovi]]. '''[[Alan Shepard|celý článok...]]''' <noinclude>[[Kategória:Šablóny odporúčaných článkov – Hlavná stránka]]</noinclude> s7g02eoasmcb8xbxypa5njuowb8i90e 0 740665 8198477 8191540 2026-04-14T22:11:07Z Pelex 2483 /* Ľudová armáda */ preklep 8198477 wikitext text/x-wiki {{na revíziu}} {{Infobox Vojenská jednotka| velitelia=[[Lavr Georgijevič Kornilov|Lavr Kornilov]]<br/> [[Alexandr Vasilievič Kolčak|A.V. Kolčak]]<br/> [[Anton Ivanovič Denikin|A.I. Denikin]]<br/> [[Piotr Nikolajevič Vrangeľ|P.I. Vrangeľ]]<br/> [[Nikolaj Nikolajevič Judenič|N.N. Judenič]]<br/> [[Michail Gordievič Drozdovskij|M.G. Drozdovskij]]<br/> [[Michail Konstantinovič Diterikhs|M.K. Diterikhs]]<br/> [[Anatolij Nikolajevič Pepeľajev|A.N. Pepeľajev]]<br/> [[Roman Fiodorovič Ungern von Sternberg|R.F. Ungern von Sternberg]]<br/> [[Grigorij Michajlovič Semionov|G.M. Semionov]] | znak=[[File:Volunteer Army Insignia.svg|30px]] [[File:Don White Army.svg|30px]] [[File:Flag of the Ural government (1918).svg|30px]] [[File:СЗА_нарукавный_знак.JPG|30px]]|krajina=[[Ruský štát]]|vznik=1917|zánik=1923|veľkosť='''Celkovo:'''<br/>~1 023 000 (máj 1919)<br/> '''V bojových jednotkách:'''<br/>~4 000 (december 1917)<br/> ~683 000<ref>Hodnotenie spravodajských služieb Červenej armády</ref> (jún 1919)<br/> ~300 000<ref>Kolčakova armáda – „Encyklopédia“ |dátum prístupu=25. február 2020 |dátum archivu=6. apríl 2017 |url-status=live }}</ref> (december 1919)<br/> ~100 000 (leto 1920)<br/> ~8 000 (september 1922)<br/> ~1 000 (1923)|vojny=[[Ruská občianska vojna]]| vlajka=|meno=Biela armáda|obrázok=Coat_of_arms_of_the_Kolchak_government_(unofficial).png| posádka=Rusko * Vonkajšie Mongolsko (1920–21) * Čína * Perzia * Pobaltské štáty| bitky=[[Protiboľševická vojna]] * [[Ťaženie na Severný Kaukaz]] * [[Bitka o Donbas]] * [[Bitka o Caricyn]] | * [[Postup na Moskvu]]}} '''Biela armáda''', tiež známa ako '''Biela garda''', bielogvardejci alebo jednoducho Bieli, bol spoločný kolektívny názov pre ozbrojené formácie [[Biele hnutie|Bieleho hnutia]] a protiboľševických vlád počas [[Ruská občianska vojna|ruskej občianskej vojny]]. Bojovali proti [[Červená armáda|Červenej armáde]] [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|Sovietskeho Ruska]].<ref name=":0">{{Citácia periodika|titul=White Army {{!}} Russian history {{!}} Britannica|url=https://www.britannica.com/topic/White-Army|periodikum=Encyclopedia Britannica|dátum prístupu=2025-12-04|jazyk=en}}</ref> Pri jej vzniku bola použitá štruktúra [[ruská ríšska armáda|ruskej armády]] z obdobia ruskej Dočasnej vlády, avšak takmer každá jednotlivá jednotka mala svoje vlastné charakteristiky. Vojenské umenie Bielej armády bolo založené na skúsenostiach z [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]], ktoré mali silný vplyv na špecifiká ruskej občianskej vojny.<ref name=":0" /> == História == Vojská bielej armády pozostávali z viacerých rôznych skupín, ktoré pôsobili nezávisle a nezdieľali jednu [[Ideológia|ideológiu]] ani politický cieľ. Ich vodcami boli [[Konzervativizmus|konzervatívni]] alebo umiernení generáli a politickí vodcovia, každý s inými cieľmi a plánmi na ich dosiahnutie<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Wayback Machine | url = http://www.elan-kazak.ru/sites/default/files/IMAGES/ARHIV/Periodika/chasovoy/1932/79.pdf | vydavateľ = elan-kazak.ru | dátum prístupu = 2025-12-04 | url archívu = https://web.archive.org/web/20101217052020/http://elan-kazak.ru/sites/default/files/IMAGES/ARHIV/Periodika/chasovoy/1932/79.pdf | dátum archivácie = 2010-12-17 }}</ref>, a väčšina týchto armád svoje akcie nekoordinovala. Veliteľská hierarchia v každej z nich, ako aj jednotliví členovia, sa líšili od skúsených veteránov z prvej svetovej vojny až po čerstvých dobrovoľníkov.<ref name=":0" /> Biele gardy okrem priamych bojov s [[Červená armáda|červenou armádou]], ako aj s [[Machnovščina|Machnovcami]], vykonávali aj [[biely teror]], zúčastňovali sa masových popráv, vrátane pomoci spojeneckým zahraničným intervencionistom<ref name=":1" /> (napríklad v roku 1919 bolo v priebehu bojov japonskej armády a bielych vojsk proti proboľševickým oddielom partizánov v dedine Ivanovka zabitých 257 civilistov). Celkový počet ľudí zabitých počas Bieleho teroru je výrazne nižší ako počas [[Červený teror|Červeného boľševického teroru]], ktorý sa od svojho náprotivku drasticky líšil, pretože ho zámerne organizovali a viedli boľševickí vodcovia. Celkové odhady počtu obetí [[Bieleho teroru|bieleho teroru]]<ref name=":2">{{Citácia knihy|titul=Red Flag Unfurled: History, Historians, and the Russian Revolution|url=https://books.google.sk/books?id=Nm7nDwAAQBAJ&dq=Red+terror+consensus&pg=PT319&redir_esc=y#v=onepage&q&f=false|vydavateľ=Verso Books|rok=2017-11-14|isbn=978-1-78478-566-6|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: Nm7nDwAAQBAJ|meno=Ronald|priezvisko=Suny}}</ref> je však ťažké určiť kvôli úlohe viacerých administratív a násiliu páchanému nedisciplinovanými, nezávislými silami bieleho hnutia.<ref name=":0" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Russian Civil War {{!}} History of Western Civilization II | url = https://courses.lumenlearning.com/suny-hccc-worldhistory2/chapter/the-russian-civil-war/ | vydavateľ = courses.lumenlearning.com | dátum prístupu = 2025-12-04}}</ref> Biela armáda bola zodpovedná za 17 % až 50 % zabití [[Židia|Židov]] počas [[Ruská občianska vojna|občianskej vojny.]]<ref name=":2" /> == Dobrovoľnícka a donská armáda == Po októbrovej revolúcii boli zatknutí generáli [[Lavr Georgijevič Kornilov|Lavr Kornilov]], [[Anton Ivanovič Denikin|Anton Denikin]], [[Sergej Leonidovič Markov|Sergej Markov]] a ďalší prepustení vrchným veliteľom [[Nikolaj Nikolajevič Duchonin|Nikolajom Duchoninom]] pred jeho odvolaním a následnou vraždou davom a odišli do Donskeho vojska k atamanovi Alexejevovi Kaledinovi. Kozácke územie na Done sa postavila moci sovietov a vyhlásila nezávislosť „pred vytvorením celoštátnej, ľudom uznanej vlády“. Prvú bielu armádu vytvoril [[Michail Vasilievič Alexejev|Michail Alexejev]] a nazval ju „[[Alexejevova organizácia]]“. Dôstojníci boli verbovaní na dobrovoľnom základe. Z členov tejto organizácie bola vytvorená [[Dobrovoľnícka armáda]]. Onedlho sa k nemu pridali aj generáli Kaledin a Kornilov. O tri mesiace neskôr, v apríli 1918, Rada obrany Donského vojska vytvorila [[Donská armáda|Donskú armádu]]. V máji 1918 sa k [[Dobrovoľnícka armáda|Dobrovoľníckej armáde]] z rumunského frontu pridala Drozdovova brigáda.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = II Создание Добровольческой Армии (продолжение). - Григорий Николаевич Трубецкой "ГОДЫ СМУТ И НАДЕЖД" - Белая Армия | url = http://white-force.ru/trubeckoj-gody-smut/sozdanie-dobrovolcheskoj-armii-2 | vydavateľ = white-force.ru | dátum prístupu = 2025-12-04}}</ref> == Ľudová armáda == 8. júna 1918 dobyli príslušníci [[Česko-slovenské légie|Čechoslovenských légií]] mesto [[Samara]]. V ten istý deň bola pod velením plukovníka Nikolaja Galkina zorganizovaná tzv. [[Ľudová armáda]]. Vytvoril ju Výbor členov Ústavodarného zhromaždenia tzv. [[Komuč]], ktorý bol v roku 1918 potlačený boľševikmi. 9. júna, po príchode podplukovníka [[Vladimir Oskarovič Kappeľ|Vladimira Kappela]] do armády, boli sformované: 1. dobrovoľnícka Samarská eskadra, jazdecká eskadra štábneho kapitána Stafijevského, Volžská jazdecká batéria kapitána Vyrypajeva, jazdecký prieskum, diverzné velenie a hospodárska jednotka. Po sformovaní jednotiek Kappelove vojská obsadili 11. a 12. júna [[Syzran]] a [[Stavropol]].{{Bez citácie}} 10. júla [[Ľudová armáda]] opäť vstúpila do [[Syzraň|Syzrane]], okupovanej [[boľševik]]mi, a zatlačila ich späť do [[Ulianovsk|Simbirska]]. O niekoľko dní neskôr Kappelove oddiely obsadili Simbirsk a odtiaľ postupovali niekoľkými smermi: zo Syzrane do [[Volsk]]a a [[Penza|Penzy]], zo Simbirska do [[Inza|Inzy]] a [[Alatyr (mesto)|Alatyru]] a pozdĺž brehov [[Volga|Volgy]] až k ústiu [[Kama|Kamy]]. Po dobytí Kazane bola [[Ľudová armáda]] reorganizovaná. Pod velením [[Stanislav Čeček|Stanislava Čečka]] bol vytvorený Volžský front. Bol rozdelený do niekoľkých skupín: Simbirsk, Kazaň, [[Chvalynsk]], [[Ufa]], [[Nikolajev]], [[Uralskí kozáci|Uralské kozácke vojská]] a [[Orenburskí kozáci|Orenburské kozácke vojská]].{{Bez citácie}} Kappeľ navrhol veleniu dobyť [[Nižný Novgorod]]. Tvrdil, že okupácia mesta by zmarila boľševické plány na podpísanie dodatočných dohôd s nemeckým cisárom v Berlíne, pretože by ich pripravil o peniaze z „vrecka Ruska“. Velenie a [[Česko-slovenské légie|Československé légie]] však od týchto plánov upustili s odvolaním sa na nedostatok síl.{{Bez citácie}} == Sibírska armáda == [[Súbor:Analolij Piepielajew.jpg|náhľad|Pepeljajev, jeden z vodcov sibírskej armády]] Zároveň v júni 1918 vytvorila [[Dočasná sibírska vláda]] v [[Novosibirsk|Novo-Nikolajevsku]] [[Sibírsku armádu]]. Spočiatku sa nazývala [[Západosibírska dobrovoľnícka armáda]]. Od júna do decembra 1918 bolo veliteľstvo Sibírskej armády generálnym veliteľstvom celého [[Biele hnutie|Bieleho hnutia]] na Sibíri. V auguste Najvyššia správa Severného regiónu v Archangeľsku vytvorila jednotky Severného regiónu, niekedy označované ako Severná armáda (nezamieňať so Severnou armádou generála Rodzjanka).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://ruguard.ru/article/read/Sibirskaja_armija.html | vydavateľ = ruguard.ru | dátum prístupu = 2025-12-04}}</ref> V januári 1919 boli [[Donská republika|Donská]] a [[Dobrovoľnícka armáda]] zlúčené do [[Generálne velenie ozbrojených síl južného Ruska|Ozbrojených síl juhu Ruska]]. V júni bola z ruských dôstojníkov a vojakov Severného zboru, ktorí opustili [[Estónske obranné sily|estónsku armádu]], vytvorená [[Severná armáda]]. O mesiac neskôr bola armáda premenovaná na Severozápadnú. == Severná armáda == Severná armáda bola Biela armáda, ktorá pôsobila na severnom fronte ruskej občianskej vojny od novembra 1918 do februára 1920.{{Bez citácie}} Po októbrovej revolúcii sa sformovalo množstvo kontrarevolučných vlád na boj proti boľševikom. V auguste 1918 bol v [[Archangeľsk]]u sformovaný ľavicový režim s názvom Najvyššia správa Severnej oblasti, na čele s veteránom, populistom [[Nikolaj Vasilievič Čajkovskij|Nikolajom Čajkovským]]. V januári 1919 Čajkovského nahradil [[Jevgenij Karlovič Miller|Jevgenij Miller]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Историк С.В. Волков — Белое движение в России - организационная структура — Сведения на «Сводный полк 34-й пехотной … — Сибирская казачья бригада» | url = http://swolkov.ru/bdorg/bdorg24.htm#1535 | vydavateľ = swolkov.ru | dátum prístupu = 2025-12-07}}</ref> [[Súbor:Marushevskii VV.jpeg|náhľad|Veliteľ severnej armády, [[Vladimir Maruševskij]]]] V Severnom regióne bola s podporou Spojencov vytvorená armáda. [[Generálmajor]] [[Vladimir Maruševskij]] sa stal vrchným veliteľom Bielej severnej armády. Vzhľadom na nízky prílev dobrovoľníkov do armády zaviedla Najvyššia správa Severného regiónu všeobecnú vojenskú službu. Napriek tomu sila vojsk rástla pomerne pomaly. Okrem toho bola disciplína Severnej armády veľmi slabá. V lete 1919 mala Severná armáda 25 000 mužov, z ktorých 14 000 boli zajatí vojaci Červenej armády. V septembri 1919 Severná armáda spustila ofenzívu na Severnom fronte, počas ktorej bola obsadená územia v Komijskom kraji. Do februára 1920 mali jednotky Severného regiónu 1 492 dôstojníkov, 39 822 bojovníkov a 13 456 nebojovníkov nižších hodností, s celkovou zložitosťou 54 700 mužov so 161 delami a 1 600 guľometmi. Napriek tomu sa Severná armáda po ústupe Spojencov rýchlo zrútila, keď [[Červená armáda]] v decembri 1919 spustila protiofenzívu.<ref name=":17">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = СЕВЕРНОЙ ОБЛАСТИ ВОЙСКА • Большая российская энциклопедия - электронная версия | url = https://old.bigenc.ru/military_science/text/3543829 | vydavateľ = old.bigenc.ru | dátum prístupu = 2025-12-07 }}{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Mnoho vojakov kapitulovalo a zvyšky armády boli vo februári 1920 evakuované z [[Archangeľsk]]a.<ref name=":17" /> == Orenburgská samostatná armáda == '''[[Orenburská nezávislá armáda|Orenburská]]''' '''[[Orenburská nezávislá armáda|samostatná]]''' '''[[Orenburská nezávislá armáda|armáda]]''' bola [[Biele hnutie|protiboľševická armáda]] na východnom fronte počas [[Ruská občianska vojna|ruskej občianskej vojny]].<ref name=":16">{{Citácia knihy|titul=Historical Dictionary of the Russian Civil Wars, 1916-1926: 2 Volumes|url=https://books.google.sk/books?id=QwquCgAAQBAJ&pg=PA825&redir_esc=y#v=onepage&q&f=false|vydavateľ=Bloomsbury Publishing PLC|rok=2015-11-19|isbn=978-1-4422-5281-3|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: QwquCgAAQBAJ|meno=Jonathan D.|priezvisko=Smele}}</ref> Armáda bola sformovaná 17. októbra 1918 z orenburských kozákov a ďalších jednotiek, ktoré sa vzbúrili proti boľševikom, pod velením [[Alexander dutov|Alexandra Dutova.]] Armáda bola podriadená najvyššiemu veliteľovi, ktorého vymenovala [[Dočasná všeruská vláda]], prvému [[Generálporučík|generálporučíkovi]] [[Vasilijovi Boldyrevovi]] a neskôr [[Alexandr Vasilievič Kolčak|admirálovi Kolčakovi.]]<ref name=":16" /> [[Súbor:Дутов.jpg|náhľad|Vodca orenburských kozákov, Alexander Dutov]] V roku 1918 armáda operovala s rôznym úspechom na južnom [[Ural (pohorie)|Uralu]] a v severných oblastiach stepnej oblasti ([[Kazachstan|dnešný Kazachstan]]), najmä proti [[1. Červenej armáde,]] ktorá bránila [[Orenburská oblasť|Orenburskú oblasť]]. Koncom roka 1918/začiatkom roka 1919 však došlo k vážnym neúspechom. V januári bola armáda nútená opustiť [[Orenburg]] a [[Orsk|Orsk.]] Porážky možno vysvetliť predovšetkým únavou, neochotou veľkej časti kozákov pokračovať vo vojne, nárastom prosovietskych nálad, dezerciou a dokonca aj prechodom celých jednotiek na stranu [[Červená armáda|Červených]]. To bolo do značnej miery výsledkom boľševickej propagandy medzi jednotkami a v ich tyle.<ref name=":16" /> Keď na jar 1919 [[Alexandr Vasilievič Kolčak|Kolčak]] spustil jarnú ofenzívu ruskej armády (1919), na juhu ho podporovala [[Dutovova armáda]]. V apríli spustila Orenburská samostatná armáda ofenzívu medzi riekami Sakmara a Ural smerom na Aktobe. Dobyla Ilek, Orsk a zatlačila Červenú orenburskú skupinu. Obliehala Orenburg, ale mesto sa jej nepodarilo dobyť a musela sa stiahnuť. Situácia v armáde sa zhoršila a 23. mája 1919 bola preformovaná do zboru a spolu s Južnou skupinou Západnej armády znovu vytvorená ako nová Južná armáda pod velením [[Peter belov|Petra Belova.]] Po nových porážkach boli zvyšky jej síl zaradené do [[3. Bielej armády]].<ref name=":16" /> == Ozbrojené sily južného Ruska pod vedením Denikina == [[Ozbrojené sily Južného Ruska]] boli zjednotené vojenské sily [[Biele hnutie|Bieleho hnutia]] v južnom Rusku medzi rokmi 1920 a 1921.<ref name=":10">{{Citácia knihy|edícia=1|titul=Civil War in South Russia, 1919-1920: The Defeat of the Whites|url=https://www.jstor.org/stable/jj.5973178|vydavateľ=University of California Press|rok=1977|isbn=978-0-520-32779-5|poznámka=DOI: 10.2307/jj.5973178|meno=Peter|priezvisko=Kenez}}</ref><ref name=":13">{{Citácia knihy|titul=Armed Forces in Southern Russia. In Russian /Vooruzhennye sily na Yuge Rossii.|url=https://www.livre-rare-book.com/book/30016025/alb6b16069bf06cc524|jazyk=en}}</ref> 8. januára 1919 boli vytvorené [[Ozbrojené sily južného Ruska]], ktoré zahŕňali [[Dobrovoľnícka armáda|Dobrovoľnícku armádu]] a [[Donská republika|Donsku armádu]]. Následne zahŕňali [[Krymsko-azovská armáda|Krymsko-azovskú armádu]], sily Severného Kaukazu a Turkestánsku armádu.<ref name=":10" /><ref name=":13" /> V máji 1919 [[Anton Ivanovič Denikin|Denikin]] reorganizoval Ozbrojené sily južného Ruska. [[Vladimir Maj-Majevskij]] prevzal velenie nad [[Dobrovoľnícka armáda|Dobrovoľníckou armádou]], predtým známou ako [[Kaukazská dobrovoľnícka armáda]]. Sidorin prevzal velenie nad Donskou armádou, zatiaľ čo [[Piotr Nikolajevič Vrangeľ|Vrangeľ]] prevzal velenie nad [[Kaukazskou armádou]], ktorá sa skladala prevažne z kubánskych kozákov.<ref name=":10" /><ref name=":13" /> [[Kaukazská armáda]] sa rozpustila 29. januára 1920 a nahradila ju krátkodobo fungujúca Kubánska armáda. Vojská Kubánskej armády sa nakoniec vzdali 18. – 20. apríla 1920 Červenej armáde. Dobrovoľnícka armáda existovala od 22. mája 1919 do 26./27. marca 1920, keď boli zvyšné jednotky evakuované z [[Novorossijsk (Krasnodarský kraj)|Novorossijska]] na [[Krym (polostrov)|Krym.]] Väčšina z nich sa tam potom spojila s Vrangeľovými silami.<ref name=":10" /><ref name=":13" /> [[Súbor:Anton Denikin 1918-1919.jpg|náhľad|Anton Denikin v roku 1919]]Začiatkom apríla 1920 [[Anton Ivanovič Denikin|Anton Denikin]], vrchný veliteľ Ostrovov socialistických republikánskych síl (OSSR), delegoval všetky právomoci na Piotra Vrangeľa, ktorý prevzal velenie nad tzv. Ruskou armádou, ktorá zahŕňala všetky zostávajúce jednotky OSR po jej porážke na Severnom Kaukaze.<ref name=":13" /> OSJR sa tiež zúčastnilo postupu na Moskvu.<ref name=":10" /> === Postup na Moskvu === [[Postup na Moskvu|Postup na Moskvu]] bola vojenská kampaň Bielych ozbrojených síl južného Ruska (OSSR), ktorá bola zahájená proti [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|RSFSR]] v júli 1919 počas [[Ruská občianska vojna|ruskej občianskej vojny.]] Cieľom kampane bolo dobytie Moskvy, ktoré podľa veliteľa Bielej armády [[Anton Ivanovič Denikin|Antona Denikina]] malo zohrať rozhodujúcu úlohu vo výsledku [[Ruská občianska vojna|občianskej vojny]] a priblížiť [[Biele hnutie|Bielych]] ku konečnému víťazstvu. Po počiatočných úspechoch, pri ktorých bolo dobyté mesto [[Oriol]] vzdialené len 360 kilometrov od Moskvy, bola [[Anton Ivanovič Denikin|Denikinova]] preťažená armáda v sérii bitiek v októbri a novembri 1919 rozhodne porazená.<ref name=":10" /><ref name=":13" /> Podľa [[Piotr Nikolajevič Vrangeľ|Piotra Vrangeľa]] by to bola nevyhnutná katastrofa.<ref name=":10" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Always with Honor / Najlacnejšie knihy | url = https://www.najlacnejsie-knihy.sk/kniha/always-with-honor_45224261.html | vydavateľ = www.najlacnejsie-knihy.sk | dátum prístupu = 2025-12-04}}</ref> == Vrangeľova armáda == Ruská armáda, všeobecne známa ako Armáda [[Piotr Nikolajevič Vrangeľ|Vrangeľa]] bola Biela armáda aktívna v južnom Rusku počas ruskej občianskej vojny od marca do novembra 1920. Oficiálne bola vytvorená 28. apríla 1920 zlúčením niekoľkých Bielych armád vrátane [[Dobrovoľnícka armáda|Dobrovoľníckej armády]] v rámci reorganizácie Ozbrojených síl južného Ruska. Vrangeľova armáda, prezývaná podľa svojho veliteľa, generála [[Piotr Nikolajevič Vrangeľ|Piotra Vrangeľa]], bojovala proti boľševickým silám na Južnom fronte a v ukrajinskej vojne za nezávislosť. V novembri 1920, po porážke pri obliehaní [[Perekopská šija|Perekopu]] a po výraznej početnej prevahe, Vrangeľova armáda zorganizovala úspešnú evakuáciu z [[Krym (polostrov)|Krymu]] a následne bola rozpustená. Veteráni armády patrili medzi zakladateľov [[Ruský vševojenský zväz|Ruského vševojenského zväzu.]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Searching for Peter Wrangel | url = https://www.hoover.org/research/searching-peter-wrangel | vydavateľ = Hoover Institution | dátum prístupu = 2025-12-04 | jazyk = en}}</ref> [[Ozbrojené sily juhu Ruska]] utrpeli porážku a stiahli sa na [[Krym (polostrov)|Krymský polostrov]]. [[Anton Ivanovič Denikin|Denikin]] odstúpil z funkcie vrchného veliteľa a v apríli 1920 sa ním stal barón Vrangeľ. Z jeho iniciatívy boli [[Ozbrojené sily juhu Ruska]] premenované na Ruskú armádu.<ref name=":11">{{Citácia elektronického dokumentu | meno = baron-wrangel-last-serious-enemy | titul = baron-wrangel-last-serious-enemy | url = https://www.gw2ru.com/history/1554-baron-wrangel-last-serious-enemy | dátum prístupu = }}</ref>[[Súbor:Krivoshein, Wrangel, Shatilov 1920 2.jpg|náhľad|Pjotr ​​Nikolajevič Wrangel v roku 1920]][[Krym (polostrov)|Krym]] sa medzitým stal poslednou baštou [[Biele hnutie|Bieleho hnutia]] na juhu krajiny. Vrangeľovi sa podarilo reorganizovať vojská a pustil sa do domácej politiky, pričom sa snažil urobiť z polostrova príklad pre zvyšok Ruska.<ref name=":11" /> Vrangeľ uskutočnil pozemkovú reformu. Väčšina pôdy vlastníkov pôdy bola prevedená na roľníkov za výkupnú cenu, ktorá musela byť zaplatená štátu. Štát sa zase musel vysporiadať s vlastníkmi odcudzených pozemkov. [[Vrangeľova vlada|Vrangeľov režim]] si však týmito opatreniami nezískal širokú podporu roľníkov.<ref name=":11" /> Okrem toho [[Piotr Nikolajevič Vrangeľ|Vrangeľ]] opustil hlavnú myšlienku Bieleho hnutia – „[[jednotné a nedeliteľné Rusko]]“ – a pokúsil sa nadviazať vojenskú spoluprácu s rôznymi politickými centrami, ktoré vznikli na území zničenej ríše. Avšak bezvýsledne.<ref name=":11" /> Vrangeľov Krym sa dlho držal, pretože boľševici zároveň viedli ťažké ​boji proti [[Druhá poľská republika|Poľsku]]. Začiatkom júna 1920 sa bielym vojskám dokonca podarilo vtrhnúť do oblasti Severného Čierneho mora a ovládnuť množstvo území, odkiaľ však boli čoskoro vytlačení.<ref name=":11" /> Na jeseň toho istého roku sa skončila aktívna fáza [[poľsko-boľševická vojna|poľsko-boľševickej vojny]] a boľševici vrhli všetky svoje sily na Vrangeľa. V novembri 1920 Červená armáda prelomila obranné línie Bielej armády na [[Perekopská šija|Perekopskej šiji]] a vtrhla na polostrov. Biely Krym bol odsúdený na zánik. == Západoruská dobrovoľnícka armáda == Západoruská dobrovoľnícka armáda (skr. ZRDA) alebo Bermontovci bola pronemecká bieloruská armáda v [[Lotyšsko|Lotyšsku]] a [[Litva|Litve]] počas [[Ruská občianska vojna|ruskej občianskej vojny]] od novembra 1918 do decembra 1919.<ref>{{Citácia periodika|titul=Pavel Bermondt-Avalov and the Formation of the West Russian Volunteer Army – Warlordism in the Baltic?|url=http://publications.tlu.ee/index.php/eymh/article/view/1186|periodikum=Eesti Sõjaajaloo Aastaraamat / Estonian Yearbook of Military History|dátum=2023-08-30|dátum prístupu=2025-12-04|ročník=0|číslo=11|strany=67–115|issn=2228-0669|jazyk=en|meno=Thomas|priezvisko=Rettig}}</ref> [[Súbor:Pavel Bermondt-Avalov, c. 1920, US Library of Congress (cropped).png|náhľad|[[Pavel Rafailovič Bermondt-Avalov]], jeden z vodcov ZRDA]] ZRDA, na rozdiel od [[Dohoda (prvá svetová vojna)|prodohodovej]] [[Dobrovoľnícka armáda|Dobrovoľníckej armády]] v južnom Rusku, bola podporovaná a v skutočnosti zostavená pod [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|nemeckou]] záštitou. Compiègneské prímerie z novembra 1918 v článku 12 stanovovalo, že vojská bývalej Nemeckej ríše zostanú v pobaltských provinciách bývalej Ruskej ríše, aby pomohli v boji proti boľševickým silám, a že tieto nemecké jednotky sa majú stiahnuť, akonáhle Spojenci zistia, že situácia je pod kontrolou. Rozkaz na stiahnutie bol vydaný po podpísaní Versaillskej zmluvy v júni 1919. Avšak iba malá časť [[Freikorps]]u v Pobaltí sa v reakcii na rozkaz Spojencov stiahla. Zvyšok zostal pod vedením nemeckého armádneho generála [[Rüdiger von der Goltz|Rüdigera von der Goltza]]. Aby sa Von der Goltz vyhol obviňovaniu [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemecka]] a rozhnevaniu štátov víťaznej Dohody, stiahol sa do úzadia.<ref name=":12">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = bermontininkai | url = https://www.vle.lt/straipsnis/bermontininkai/ | vydavateľ = www.vle.lt | dátum prístupu = 2025-12-04 | jazyk = lt}}</ref> Za týchto okolností spustil [[Pavel Rafailovič Bermondt-Avalov|Bermondt-Avalov]] ofenzívu s využitím [[Freikorps]]u v snahe prinútiť [[Lotyšsko|Lotyšskú republiku]] k rokovaniam. S podporou britského námorného delostrelectva a estónskeho obrneného vlaku nasledovala v novembri [[Lotyšsko|lotyšská]] protiofenzíva, ktorá prinútila Bermondtovu armádu k ústupu.<ref name=":12" /> V októbri 1919 Západoruská dobrovoľnícka armáda zaútočila na novo nezávislé štáty [[Litva|Litvu]] a [[Lotyšsko]], ktorým [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemecko]] udelilo nezávislosť. Na krátky čas obsadila západný breh Daugavy v [[Riga|Rige]] a vláda [[Kārlisa Ulmanisa]] musela požiadať o vojenskú pomoc Litvu a Estónsko. Estónci vyslali na pomoc Lotyšom dva obrnené vlaky, zatiaľ čo Litovčania bojovali s boľševikmi a mohli vyhlásiť iba diplomatické protesty. Lotyši dostali pomoc aj od diel britského torpédoborca ​​Kráľovského námorníctva [[HMS Vanoc]] v rižskom prístave.<ref name=":12" /> Armádne uniformy Západoruskej dobrovoľníckej armády boli dodané [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemeckom]] a zdobené ruskými rozlišovacími znakmi, najmä náprsníkmi podľa vzoru Ruskej cárskej armády a pravoslávnym krížom noseným na ľavom rukáve.<ref name=":12" /> == Ruská ľudová dobrovoľnícka armáda == [[Súbor:Bałachowicz.JPG|náhľad|Stanisław Bułak-Bałachowicz]] Ruská ľudová dobrovoľnícka armáda, známa aj ako „Balachovci“ bola Biela armáda, ktorá pôsobila na jeseň 1920 na území [[Bielorusko|Bieloruska]]. vytvorený na základe oddielu [[Stanisław Bulak-Bałachowicz|Stanisława Bulaka-Bałachowicza]], ktorý operoval proti Červenej armáde spolu s poľskými jednotkami. V novembri 1920 sa na Polesí uskutočnila neúspešná nezávislá kampaň, po ktorom sa armáda stiahla na poľské územie, kde bola internovaná a rozpustená.<ref name=":14">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Stanisław Bułak-Bałachowicz | url = https://encyclopedia.1914-1918-online.net/histperson/119258099/ | dátum prístupu = 2025-12-07 | jazyk = en}}</ref><ref name=":15">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kazimierz Krajewski: Stanisław Bułak-Bałachowicz i jego żołnierze | url = https://ipn.gov.pl/pl/historia-z-ipn/134236,Kazimierz-Krajewski-Stanislaw-Bulak-Balachowicz-i-jego-zolnierze.html | dátum prístupu = }}</ref> 10. novembra 1920 vstúpil Bulak-Bałachowicz do [[Mozyr]]u. Tam, o dva dni neskôr, opäť vyhlásil nezávislosť [[Bieloruská ľudová republika|Bieloruskej demokratickej republiky]] so sebou ako hlavou štátu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bulak-Balachowicz, Stanislaw - TracesOfWar.com | url = https://www.tracesofwar.com/persons/67062/Bulak-Balachowicz-Stanislaw.htm | vydavateľ = www.tracesofwar.com | dátum prístupu = 2025-12-07}}</ref><ref name=":15" /> Bulak-Balachowicz vyhlásil exilovú Radu BDR za rozpustenú a začal formovať novú [[Bieloruska národná armáda|Bieloruskú národnú armádu]]. 16. novembra 1920 tiež vytvoril [[Bieloruská dočasná vláda|Bieloruskú dočasnú vládu]]. Plánované povstanie však medzi Bielorusmi, unavenými šiestimi rokmi neustálej vojny, získalo malú podporu a Červená armáda nakoniec získala prevahu. 18. novembra 1920 Balachowicz opustil [[Mozyr]] a začal ústup smerom k poľským hraniciam. Bieloruské jednotky, zocelené rokmi strávenými za nepriateľskými líniami, sa prebojovali do Poľska a podarilo sa im spôsobiť postupujúcim Rusom ťažké straty, pričom utrpeli zanedbateľné straty, ale boli príliš slabé na to, aby zvrátili priebeh vojny.<ref name=":14" /><ref name=":15" /> == Biele hnutie v Mongolsku == [[Súbor:Ungern Von Sternberg before execution.jpg|náhľad|Sternberg pred popravou]] Bielu armádu v Mongolsku viedol [[Roman Fjodorovič Ungern von Sternberg|Roman von Ungern-Sternberg]].<ref name=":5">{{Citácia periodika|titul=Baron Roman von Ungern-Sternberg {{!}} Russian military leader {{!}} Britannica|url=https://www.britannica.com/biography/Baron-Roman-von-Ungern-Sternberg|periodikum=Encyclopedia Britannica|dátum prístupu=2025-12-04|jazyk=en}}</ref> Vo februári 1921 Ungern na čele [[Ázijská jazdecká divízia|Ázijskej jazdeckej divízie]] vyhnal čínske jednotky z Mongolska a obnovil vládu [[Bogd Chán|Bogd Chána]]. Počas päťmesačnej okupácie Vonkajšieho Mongolska Ungern nastolil poriadok v hlavnom meste [[Ulanbátar|Ikh Chüree]] (dnes [[Ulanbátar]]) zastrašovaním a brutálnym násilím proti boľševikom a Číňanom. V júni 1921 odcestoval na východnú Sibír, aby podporil protiboľševické partizánske sily a odvrátil spoločnú inváziu Červenej armády a mongolských povstalcov. Táto akcia nakoniec viedla k jeho porážke a zajatiu o dva mesiace neskôr. Červená armáda ho zajala a o mesiac neskôr bol v [[Novosibirsk|Novonikolajevsku]] súdený za kontrarevolúciu. Po šesťhodinovom procese bol uznaný vinným a 15. septembra 1921 bol popravený.<ref name=":5" /> == Úloha Československých légiií == V novembri 1917 sa boľševici chopili moci v celom Rusku a čoskoro začali mierové rokovania s ústrednými mocnosťami v [[Brestlitovský mier|Brest-Litovsku]]. Predseda [[Československá národná rada|Československej národnej rady]] [[Tomáš Garrigue Masaryk]], ktorý prišiel do Ruska začiatkom toho istého roku, začal plánovať odchod légie z Ruska a presun do [[Francúzsko|Francúzska]], aby Čechoslováci mohli pokračovať v boji proti ústredným mocnostiam. Keďže väčšina hlavných ruských prístavov v Európe bola blokovaná, bolo rozhodnuté, že československé vojsko sa presunie z Ukrajiny do tichomorského prístavu [[Vladivostok]]. Odkiaľ by sa muži nalodili na transportné lode, ktoré by ich prepravili do západnej Európy.<ref>{{Citácia knihy|titul=Revolutionary War for Independence and the Russian Question: Czechoslovak Army in Russia, 1914-1918|url=https://books.google.sk/books/about/Revolutionary_War_for_Independence_and_t.html?id=kBmMAAAAIAAJ&redir_esc=y|vydavateľ=Abhinav Publications|rok=1977|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: kBmMAAAAIAAJ|meno=Victor M.|priezvisko=Fic}}</ref> Počas presunu však došlo v [[Čeľabinský incident|Čeľabinsku k incidentu]], v dôsledku ktorého sa Československé légie postavili boľševikom na odpor. Légie postupne obsadili celú Transibírsku magistrálu. Správy o ťažení československých jednotiek na Sibíri počas leta 1918 privítali spojeneckí štátnici vo [[Britské impérium|Spojené kráľovstvo]] a [[Francúzsko|Francúzsku]], ktorí v operácii videli prostriedok na obnovenie východného frontu proti [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemecku]]. Americký prezident [[Woodrow Wilson]], ktorý odolával skorším spojeneckým návrhom na intervenciu v Rusku, podľahol domácemu a zahraničnému tlaku a podporil evakuáciu legionárov zo Sibíri. Začiatkom júla 1918 vydal aide-mémoire, v ktorom vyzval na obmedzený zásah [[Spojené štáty|USA]] a [[Japonské cisárstvo (1868 – 1945)|Japonska]] na Sibíri s cieľom zachrániť [[Česko-slovenské légie|československé vojská]], ktoré boli potom blokované boľševickými silami v [[Zabajkalský kraj|Zabajkalsku]]. Ale v čase, keď väčšina amerických a japonských jednotiek pristála vo Vladivostoku, [[Česko-slovenské légie|Čechoslováci]] tam už boli, aby ich privítali. Ťaženie Československých légií na Sibíri zapôsobilo na spojeneckých štátnikov a pritiahlo ich k myšlienke [[Prvá česko-slovenská republika|nezávislého československého štátu]]. Keďže legionári v lete kráčali od jedného víťazstva k druhému, [[Československá národná rada]] začala dostávať oficiálne vyhlásenia o uznaní od rôznych spojeneckých vlád.<ref name=":6">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = DIKDA {{!}} Digitálna knižnica SNK | url = https://dikda.snk.sk/view/uuid:4dfe9b1e-4822-4c2b-bdb6-8d977052f23c?page=uuid:b759df20-176b-4d63-9cd6-68068a0516e8&fulltext=%22The%20Exiles%22 | vydavateľ = dikda.snk.sk | dátum prístupu = 2025-12-04}}</ref> === Zachytenie cisárskej zlatej rezervy === [[Súbor:Екатеринбург Штаб Сибирской армии.jpg|náhľad|Alexander Kolčak spolu s mnohými ďalšími predstaviteľmi Bielej armády. Hneď vedľa neho je prítomný československý generál Radola Gajda.]] Krátko po tom, čo vstúpili do nepriateľských akcií proti boľševikom, sa legionári začali spájať s [[Biele hnutie|protiboľševickými Rusmi]], ktorí začali formovať vlastné vlády za líniami Čechoslovákov. Najdôležitejšími z týchto vlád boli Komuč vedený esermi v Samare a Dočasná sibírska vláda v Omsku. S výraznou československou pomocou získala [[ľudová armáda Komuču]] niekoľko dôležitých víťazstiev vrátane dobytia Kazane a štátnej zlatej rezervy 6. – 7. augusta 1918. Československý tlak bol tiež kľúčový pri presvedčení protiboľševických síl na Sibíri, aby sa nominálne zjednotili pod záštitou Všeruskej dočasnej vlády, ktorá bola vytvorená na konferencii v [[Ufa|Ufe]] v septembri 1918.<ref>{{Citácia periodika|titul=White Gold: The Imperial Russian Gold Reserve in the Anti-Bolshevik East, 1918-? (An Unconcluded Chapter in the History of the Russian Civil War)|url=https://www.jstor.org/stable/152766|periodikum=Europe-Asia Studies|dátum=1994|dátum prístupu=2025-12-04|ročník=46|číslo=8|strany=1317–1347|issn=0966-8136|meno=J. D.|priezvisko=Smele}}</ref> Počas zimy 1918 – 1919 boli československé jednotky premiestnené z frontu, aby strážili trasu Transsibírskej magistrály medzi [[Novosibirsk|Novonikolajevskom]] a [[Irkutsk]]om pred útokmi partizánov. Spolu s ďalšími légiami vytvorenými z poľských, rumunských a [[Juhoslovanské jazyky|juhoslovanských]] vojnových zajatcov na Sibíri, Česi a Slováci bránili jedinú zásobovaciu trasu Kolčakovej vlády počas celého roka 1919.<ref name=":6" /> == Ďalekovýchodná armáda == [[Súbor:Grigory Mikhaylovich Semyonov circa 1918.jpg|náhľad|Ataman Ďalekovýchodnej armády]] Ďalekovýchodnú armádu tvorili kozácke a biele povstalecké jednotky na [[Ďaleký východ (Ázia)|Ďalekom východe]]. Viedol ju bývalý [[ataman]] Zabajkalskej kozáckej armády, [[generálporučík]] [[Grigorij Michajlovič Semionov|Grigorij Semionov]]. Tvorili ju tri zbory Východného frontu, pod ktorých velením sa aktívne zúčastňovala bojov s Ľudovou revolučnou armádou Ďalekovýchodnej republiky a červenými partizánmi v Zabajkalsku od apríla do októbra 1920. Svoj maximálny počet dosiahla na jeseň 1920 – 29 000 osôb. V novembri 1920 sa Ďalekovýchodná armáda presunula do [[Primorsko|Primoria]], kde pokračovala v bojoch až do novembra 1922.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://ruguard.ru/article/a-124.html | vydavateľ = ruguard.ru | dátum prístupu = 2025-12-07}}</ref> == Zjednotenie v ruskej armáde == 14. októbra 1918 pricestoval do [[Omská oblasť|Omska]] minister vojny [[Alexandr Vasilievič Kolčak|Alexandr Kolčak]]. 18. novembra 1918 bol vyhlásený za [[Najvyšší vládca Ruska|Najvyššieho vládcu Ruska]] a prevzal aj najvyššie velenie nad všetkými pozemnými a námornými silami Ruska. Vykonal podstatnú reorganizáciu síl Bieleho hnutia a 23. septembra 1918 ich zlúčil do jednej ruskej armády. 4. novembra sa Kolčak stal súčasťou ruskej vlády.<ref name=":7">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Supreme Ruler Kolchak | url = https://history-maps.com/story/Russian-Civil-War/event/Supreme-Ruler-Kolchak | vydavateľ = HistoryMaps | dátum prístupu = 2025-12-04 | jazyk = en}}</ref> Ako Najvyšší vládca Ruska bol Kolčak uznaný všetkými veliteľmi Bielych armád na juhu aj západe Ruska, ako aj na [[Sibír]]i a Ďalekom východe. Generáli [[Anton Ivanovič Denikin|Denikin]], [[Jevgenij Karlovič Miller|Miller]] a [[Nikolaj Nikolajevič Judenič|Judenič]] sa Kolčakovi dobrovoľne podriadili a uznali jeho Najvyššie velenie nad všetkými armádami v Rusku. Najvyšší veliteľ zároveň potvrdil autoritu veliteľov. Od tejto chvíle začali Ozbrojené sily Juhu Ruska, Severozápadnej armády, Severnej armády a Východného frontu pôsobiť na frontoch ako jedna armáda.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Leadership of the Whites - Reasons for the victory of the Reds in the Civil War - Higher History Revision | url = https://www.bbc.co.uk/bitesize/guides/zgdthyc/revision/4 | vydavateľ = BBC Bitesize | dátum prístupu = 2025-12-04 | jazyk = en-GB}}</ref> [[Súbor:Kolchak1919troops.jpg|náhľad|Kolčak v roku 1919]] Názov „Ruská armáda“ bol schválený ako zjednotenie všetkých Bielych frontov. Status veliteľov frontov formálne od najvyššieho veliteľa získali velitelia Severnej a Severozápadnej armády generáli [[Nikolaj Nikolajevič Judenič|Judenič]] a [[Jevgenij Karlovič Miller|Miller]]. V apríli 1920 bola v Zabajkalsku zo zvyškov vojsk Východného frontu pod vedením generála [[Grigorij Michajlovič Semionov|Grigorja Semionova]] vytvorená Ďalekovýchodná armáda. Zo zvyškov Ozbrojených síl [[Generálne velenie ozbrojených síl južného Ruska|Juhu Ruska]], ktoré v máji 1920 ustúpili na [[Krym (polostrov)|Krym]], generál [[Piotr Nikolajevič Vrangeľ|Vrangeľ]] sformoval ozbrojené sily, ktoré zdedili názov „Ruská armáda“ po Kolčakovej armáde z roku 1919<ref>{{Citácia knihy|titul=Makers of the Russian revolution : biographies of Bolshevik leaders|url=http://archive.org/details/makersofrussianr0000haup|vydavateľ=Ithaca, N.Y. : Cornell University Press|rok=1974|isbn=978-0-8014-0809-0|meno=Georges|priezvisko=Haupt}}</ref> – ako posledný z jej frontov. V roku 1921 bola zo zvyškov Ďalekovýchodnej armády generála Semionova v Primorsku vytvorená Biela povstalecká armáda, neskôr premenovaná na Zemskú armádu, keďže v roku 1922 bola vo Vladivostoku vytvorená Amurská zemská vláda.<ref name=":8">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Russian Civil War - The White Army - October Revolution - Causes, events, effects - National 5 History Revision | url = https://www.bbc.co.uk/bitesize/guides/zdq46v4/revision/5 | vydavateľ = BBC Bitesize | dátum prístupu = 2025-12-04 | jazyk = en-GB}}</ref> == Zrada Kolčaka == Počas leta a jesene 1919 Kolčakove armády neustále ustupovali pred východnou skupinou boľševických armád. 14. novembra Červení dobyli [[Omsk]], hlavné mesto Kolčaka, čím spustili zúfalý útek Bielej armády a utečencov na východ pozdĺž [[Transsibírska magistrála|Transsibírskej magistrály]]. V nasledujúcich týždňoch bolo tylo Bielych ďalej dezorganizované rozsiahlymi povstaniami a partizánskou aktivitou. Československí legionári, ktorí medzičasom stratili po vzniku vlastného štátu koncom roka 1918 morálnu potrebu ďalej bojovať za ruské záujmy a jednoducho začali ustupovať cez Sibír na východ. Vyhlásili neutralitu a neurobili nič pre potlačenie povstaní.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Russian Civil War Siberia I - War History | url = https://warhistory.org/ru/@msw/article/russian-civil-war-siberia-i | vydavateľ = warhistory.org | dátum vydania = 2017-05-03 | dátum prístupu = 2025-12-04 | jazyk = ru-US}}</ref> Medzitým Kolčakove vlaky, v ktorých sa nachádzal aj zlatý poklad ukoristený v Kazani, uviazli na železnici neďaleko Nižneudinska. Keď ho tam opustila jeho osobná stráž, legionári dostali od spojeneckých zástupcov na Sibíri rozkaz, aby ho previezli k britskej vojenskej misii v [[Irkutsk]]u. Tento plán narazil na odpor povstalcov pozdĺž trasy Čechoslovákov, a preto legionári po konzultácii so svojimi veliteľmi, generálmi [[Maurice Janin|Janinom]] a [[Jan Syrový|Janom Syrovým]], urobili kontroverzné rozhodnutie vydať Kolčaka vláde, ktorú v Irkutsku vytvorili eseri.<ref name=":9">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Betrayal of Admiral Kolchak on 15 January 1920 | url = https://rupertwieloch.com/2020/01/15/the-betrayal-of-admiral-kolchak-on-15-january-1920/ | dátum vydania = 2020-01-15 | dátum prístupu = 2025-12-04 | jazyk = en | meno = Rupert | priezvisko = Wieloch}}</ref> [[Súbor:Kolchak last photo.png|náhľad|Posledná fotografia admirála Alexandra Kolčaka]] 7. februára 1920 legionári podpísali v Kutíne prímerie s Piatou červenou armádou, ktorá umožnila Čechoslovákom nerušený prechod do [[Vladivostok]]u. Na odplatu sa legionári dohodli, že sa nepokúsia Kolčaka zachrániť a že zvyšok zlatého pokladu nechajú úradom v Irkutsku. Skôr v ten istý deň bol Kolčak popravený popravnou čatou Čeky, aby zabránila jeho záchrane oddielu bielych, ktorý sa vtedy nachádzal na okraji mesta. Jeho telo bolo hodené pod ľad zamrznutej rieky [[Angara]] a nikdy nebolo nájdené.<ref name=":7" /><ref name=":9" /> Keď sa zvyšky Kolčakovych vojsk dozvedela o jeho poprave, ich zostávajúce vedenie sa rozhodlo ustúpiť ďalej na východ. Nasledoval Veľký sibírsky ľadový pochod. Červená armáda vstúpila do Irkutska až 7. marca 1920. Z tohto dôvodu, a tiež kvôli pokusu o povstanie proti Bielym, ktoré zorganizoval [[Radola Gajda]] vo Vladivostoku 17. novembra 1919, Bieli obvinili Čechoslovákov zo zrady, ale boli príliš slabí na to, aby proti nim zakročili<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Czechoslovak Legion: Marching to Freedom in the Russian Civil War | url = https://www.thecollector.com/czechoslovak-legion-russian-civil-war-freedom/ | vydavateľ = TheCollector | dátum vydania = 2021-12-22 | dátum prístupu = 2025-12-04 | jazyk = en | meno = Ilyas | priezvisko = Benabdeljalil}}</ref>. == Zloženie == Biele armády sa formovali z dobrovoľníkov aj na základe [[Mobilizácia (vojenstvo)|mobilizácie]]. Išlo o obyvateľstvo kontrolovaných území a zajatých vojakov Červenej armády. Na [[Dobrovoľníctvo|dobrovoľníckom základe]] boli obsadené nielen dôstojníkmi Ruskej imperiálnej armády a námorníctva, ale aj inými osobami. Bolo to ako na juhu – v Dobrovoľníckej armáde, tak aj na Sibíri – napríklad v divízii Pracovného zboru.<ref name=":8" /> == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Biela armáda| ]] [[Kategória:Ruská občianska vojna]] i6u4kslt7opyw5bvkartdctngorclbe 0 740982 8198372 8133240 2026-04-14T17:03:31Z Andrej-airliner 43530 wl. 8198372 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Tracy Caldwell Dyson in Cupola ISS.jpg|thumb|Americká astronautka [[Tracy Caldwellová Dysonová]] pozoruje [[Zem]] z modulu ''[[Cupola]]'' [[Medzinárodná vesmírna stanica|Medzinárodnej vesmírnej stanice]]]] [[Súbor:ISS-32 American EVA b3 Aki Hoshide.jpg|thumb|Japonský astronaut [[Akihiko Hošide]] pri fotení vesmírneho [[selfí|selfie]] počas [[výstup do otvoreného vesmíru|výstupu do otvoreného vesmíru]]]] '''Kozmický let s ľudskou posádkou''', označovaný tiež ako '''pilotovaný kozmický let''', je let do [[kozmický priestor (astronómia)|vesmíru]] s [[človek rozumný|človekom]] na palube [[kozmická loď|kozmickej lode]], pričom kozmická loď je často ovládaná priamo posádkou na palube. Kozmická loď môže byť tiež diaľkovo ovládaná z pozemných staníc na [[Zem]]i alebo autonómne, bez priameho zásahu človeka.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 5 Hazards of Human Spaceflight | url = https://www.nasa.gov/hrp/5-hazards-of-human-spaceflight/ | url archívu = https://web.archive.org/web/20220428014359/https://www.nasa.gov/hrp/5-hazards-of-human-spaceflight/ | vydavateľ = nasa.gov | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-12-11 | dátum archivácie = 2022-04-28 | jazyk = }}</ref> Prvým človekom, ktorý letel do vesmíru, bol [[Sovietsky zväz|sovietsky]] [[kozmonaut]] [[Jurij Alexejevič Gagarin|Jurij Gagarin]], ktorý odštartoval [[12. apríl]]a [[1961]] v rámci [[program Vostok|programu Vostok]] na začiatku [[vesmírne preteky|vesmírnych pretekov]]. Dňa [[5. máj]]a 1961 sa [[Alan Shepard]] stal v rámci [[program Mercury|programu Mercury]] prvým [[Američania (USA)|Američanom]] vo vesmíre. V rokoch [[1968]] až [[1972]] ľudia deväťkrát leteli k [[Mesiac]]u v rámci [[Spojené štáty|amerického]] [[program Apollo|programu Apollo]]. Od roku [[2000]] sú nepretržite prítomní na [[Medzinárodná vesmírna stanica|Medzinárodnej vesmírnej stanici]] (ISS).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Counting the Many Ways the International Space Station Benefits Humanity | url = https://www.nasa.gov/news-release/counting-the-many-ways-the-international-space-station-benefits-humanity/ | vydavateľ = nasa.gov | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-12-11 | jazyk = }}</ref> Dňa [[15. október|15. októbra]] [[2003]] letel do vesmíru v rámci programu [[Šen-čou]] prvý [[Čína|čínsky]] kozmonaut [[Jang Li-wej]]. V súčasnosti sú [[Spojené štáty]], [[Rusko]] a [[Čína]] jedinými krajinami s verejnými alebo komerčnými programami schopnými uskutočňovať lety do vesmíru s ľudskou posádkou. Neštátne spoločnosti zaoberajúce sa letmi do vesmíru pracujú na vývoji vlastných programov letov s ľudskou posádkou, napr. pre [[vesmírna turistika|vesmírny turizmus]] alebo komerčný výskum vo vesmíre. Prvý súkromný kozmický let s ľudskou posádkou bol [[suborbitálny kozmický let|suborbitálny let]] na [[SpaceShipOne]] [[21. jún]]a [[2004]]. Prvý komerčný orbitálny let s posádkou uskutočnila spoločnosť [[SpaceX]] v [[máj]]i [[2020]], keď na základe zmluvy s vládou Spojených štátov dopravila astronautov [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] na ISS.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hull | meno = Dana | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Johnsson | meno2 = Julie | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = SpaceX Astronauts Reach Space Station After Milestone Voyage | url = https://www.bloomberg.com/news/articles/2020-05-30/spacex-set-to-retry-historic-rocket-launch-after-weather-delay | vydavateľ = bloomberg.com | miesto = | dátum vydania = 2020-05-30 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-12-11 | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[kozmický let]] * [[zoznam pilotovaných vesmírnych letov]] * [[zvieratá vo vesmíre]] * [[kozmická medicína]] == Iné projekty == {{projekt}} {{Portál|Kozmonautika}} [[Kategória:Kozmické lety]] [[Kategória:Kozmické lety s ľudskou posádkou]] gec632h9p6im03a9cdpetlj8xqdmj6s 0 741458 8198265 8139703 2026-04-14T13:44:35Z IronLiberty 280078 +reakcia na maďarské parlamentné voľby, drobné redakčné úpravy oprava gramatiky 8198265 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = László Gubík | Úrad = predseda [[Maďarská aliancia|Maďarskej aliancie]] | Poradie = 3. | Začiatok obdobia = [[28. september]] [[2024]] | Predchodca = [[Krisztián Forró]] | Politická strana = [[Strana maďarskej komunity – Magyar Közösség Pártja|SMK-MKP]] (2005–2019)<br>[[Maďarská aliancia]] (2019– ) | Štátna príslušnosť = [[Československo]] (1986–1992)<br>[[Slovensko]] (1993–2011)<br>[[Maďarsko]] (2011– 2025)<br>[[Slovensko]] (2025–) | Koniec obdobia = súčasnosť | Dátum narodenia = {{dnv|1986|10|26}} | Miesto narodenia = [[Levice (Slovensko)|Levice]] | Deti = 1 | Národnosť = [[Maďari|maďarská]] | Portrét = | Profesia = politik, právnik, aktivista | Alma mater = Univerzita Loránda Eötvösa | Rodné meno = Gubík László }} '''László Gubík''' (po maďarsky ''Gubík László''; * 1986, [[Levice (Slovensko)|Levice]]) je maďarsko-slovenský aktivista, historik, právnik a politik žijúci na Slovensku. Od septembra 2024 je predsedom politickej strany [[Magyar Szövetség – Maďarská aliancia|Maďarská aliancia]]. Je známy aj ako zakladateľ a riaditeľ Esterházyho akadémie a predsedu Združenia za spoločné ciele. V minulosti pôsobil ako predseda mládežníckej organizácie Via Nova ICS.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kandidoval za Fidesz, slovenské občianstvo mu odobrali. Kto je nový predseda Maďarskej aliancie | url = https://dennikn.sk/4238634/kandidoval-za-fidesz-slovenske-obcianstvo-mu-bolo-odobrate-kto-je-novy-predseda-madarskej-aliancie/ | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = 2024-10-08 | dátum prístupu = 2025-12-17 | jazyk = sk-SK | priezvisko = Napunk}}</ref> V roku 2011 prijal maďarské [[štátne občianstvo]], čo viedlo k odobratiu jeho slovenského občianstva.<ref name=":0" /> V júni 2025 opätovne získal slovenské občianstvo.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = EXKLUZÍVNE: MÁ SPÄŤ NÁŠ PAS! Šéf Aliancie Gubík: Chcem vrátiť Maďarov do VEĽKEJ hry | url = https://www1.pluska.sk/spravy/z-domova/exkluzivne-po-12-rokoch-ma-pas-spat-gubik-otvorene-sympatizujem-s-fideszom-orbana-ale | vydavateľ = Plus jeden deň | dátum vydania = 2025-06-19 | dátum prístupu = 2025-12-17 | jazyk = sk}}</ref> Je ženatý a má dcéru Enikő.<ref name=":1" /> == Životopis == Narodil sa v 28. septembra 1986 v Leviciach do maďarskej rodiny. V roku 2006 zmaturoval na Gymnáziu s vyučovacím jazykom maďarským v Leviciach. Následne študoval právo na [[Univerzita Loránda Eötvösa|Univerzite Loránda Eötvösa]] (ELTE) v [[Budapešť|Budapešti]], pričom v rokoch 2009 až 2010 absolvoval študijný pobyt na univerzite v [[Bavorsko|bavorskom]] [[Regensburg|Regensburgu]].<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = László Gubík | url = https://hanusovedni.sk/sk/speakers/684/laszlo-gubik/ | vydavateľ = hanusovedni.sk | dátum vydania = 2025-10-20 | dátum prístupu = 2025-12-17 | jazyk = sk}}</ref> == Politická kariéra == === Začiatky vo Via Nova a SMK-MKP === Politické pôsobenie začal vo Via Nova ICS, mládežníckej organizácii [[Strana maďarskej komunity – Magyar Közösség Pártja|Strany maďarskej koalície]] (SMK–MKP) do ktorej vstúpil v roku 2005. Následne pôsobil ako aktivista a v roku 2007 sa stal vedúcim okresnej organizácie SMK v [[Levice (Slovensko)|Leviciach]]. V roku 2011 bol zvolený za predsedu Via Nova ICS<ref name=":2" />, pričom v tejto funkcii ho v roku 2014 potvrdil kongres organizácie.<ref name=":0" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bemutatkozott a Via Nova ICS | url = https://www.bumm.sk/archivum/2011/12/06/62769_bemutatkozott-a-via-nova-ics | vydavateľ = Bumm.sk | dátum prístupu = 2025-12-17 | jazyk = hu | priezvisko = FatCamel.sk}}</ref> Využil svoje kontakty v [[Maďarsko|Maďarsku]] a nadviazal spoluprácu s vtedy krajne pravicovou stranou [[Hnutie za lepšie Maďarsko|Jobbik]]. V rokoch 2012 až 2013 sa zúčastnil na školeniach lídrov Jobbiku a nadácia strany finančne podporovala podujatia Via Nova.<ref name=":0" /> === Prijatie maďarského štátneho občianstva === V dôsledku Gubíkovho rozhodnutia prijať maďarské [[štátne občianstvo]] v roku 2011 mu slovenské úrady odobrali slovenské štátne občianstvo, čo na dlhé roky znemožnilo jeho kandidatúru vo voľbách na Slovensku. Tento krok však zvýšil jeho mediálnu pozornosť a upevnil jeho politické kontakty v Maďarsku, najmä s pravicovým krídlom [[Fidesz – Maďarský občiansky zväz|Fideszu]].<ref name=":0" /> === Spolupráca s Fidesz === V roku 2014 bol v rámci solidarity umiestnený na symbolickom 21. mieste kandidátnej listiny pravicovej koalície [[Fidesz – Maďarský občiansky zväz|Fidesz]]-KDNP pre voľby do [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]] v [[Maďarsko|Maďarsku]].<ref name=":0" /> === Aktivizmus a vzdelávacie projekty === Gubík založil a vedie Esterházyho akadémiu v [[Martovce|Martovciach]] pri [[Komárno|Komárne]], vzdelávacie centrum pre mladých Maďarov na Slovensku s dôrazom na dejiny Maďarov a kádrovú politickú výchovu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = „A közös út itt nem ér véget…” – Gubík László az Esterházy Akadémia frissen végzett III. évfolyamáról | url = https://felvidek.ma/2023/07/25/a-kozos-ut-itt-nem-er-veget-gubik-laszlo-az-esterhazy-akademia-frissen-vegzett-iii-evfolyamarol/ | dátum vydania = 2023-07-25 | dátum prístupu = 2025-12-17 | jazyk = hu | meno = Morva | priezvisko = Mátyás}}</ref><ref name=":2" /> Organizoval tiež kultúrno-politický festival MartFeszt zameraný na maďarskú mládež. Na jeho organizovanie získal finančné prostriedky v Maďarsku. V tomto období mal politicky blízko najmä k radikálnemu politikovi [[Fidesz – Maďarský občiansky zväz|Fidesz]] [[László Kövér|Lászlóovi Kövérovi]].<ref name=":0" /> V roku 2020 sa stal predsedom Združenia za spoločné ciele, ktoré spravuje portál Felvidék.ma zameraný na komunitu Maďarov žijúcich za hranicami. Zakladateľom združenia bol [[Miklós Duray]], ktorý neskôr priamo odovzdal Gubíkovi vedenie. Organizácia patrí medzi úzky okruh tých, ktoré financuje Maďarsko.<ref name=":0" /> Gubík postupne začal koordinovať tieto tri inštitúcie s cieľom posilňovania politického vplyvu.<ref name=":0" /> === Maďarská aliancia === Vo voľbách do Národnej rady v roku 2023 napriek nádejným prieskumom strana [[Maďarská aliancia|Maďarskej aliancie]] skončila so ziskom 4,38%<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SZÖVETSÉG - Výsledky - Parlamentné voľby 2023 - Voľby SME | url = https://volby.sme.sk/parlamentne-volby/2023/vysledky/poslanci/szovetseg | vydavateľ = volby.sme.sk | dátum prístupu = 2025-12-17 | jazyk = sk | meno = Petit Press | priezvisko = a.s}}</ref> mimo [[Národná rada Slovenskej republiky|parlamentu]]. Dňa 28. septembra 2024 bol zvolený Gubík za jej predsedu. Vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2024 získala strana len 3,88%, čo nestačilo na zisk mandátu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Maďarská aliancia si má po neúspechu v eurovoľbách voliť nové vedenie | url = https://www.teraz.sk/slovensko/madarska-aliancia-si-ma-po-neuspechu/800895-clanok.html | vydavateľ = TERAZ.sk | dátum vydania = 2024-06-10 | dátum prístupu = 2025-12-17 | jazyk = sk | priezvisko = Teraz.sk}}</ref> Gubík sa spomínaných volieb nemohol zúčastniť, pretože nemal slovenské občianstvo. To získal opätovne až po voľbách v júni 2025.<ref name=":1" /> === Politické smerovanie po roku 2025 === Začiatkom roka 2025 Gubík deklaroval, že je pripravený spolupracovať aj s Péterom Magyarom, ak strana Tisza porazí v parlamentných voľbách [[Fidesz – Maďarský občiansky zväz|Fidesz]] a že je na Slovensku pripravený vstúpiť do vlády s [[Progresívne Slovensko|Progresívnym Slovenskom]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gubík László öszödi beszéde: Megtagadta a Fideszt, együttműködne Magyar Péterrel, kormányozna a PS-szel, az autonómia, Felvidék szavaknak nincs politikai jelentése a számára | url = https://www.korkep.sk/cikkek/media/2025/04/09/gubik-laszlo-oszodi-beszede-megtagadta-a-fideszt-egyuttmukodne-magyar-peterrel-kormanyozna-a-ps-szel-az-autonomia-felvidek-szavaknak-nincs-politikai-jelentese-a-szamara/ | dátum vydania = 2025-04-09 | dátum prístupu = 2025-12-17 | jazyk = hu | meno = Király | priezvisko = Zsolt}}</ref> Počas roka 2025 dochádza ku viditeľnému politickému zbližovaniu sa Gubíka s [[KDH – Kresťanskodemokratické hnutie|Kresťanskodemokratickým hnutím]] (KDH). Zúčastnil sa 36. ročníka výstupu na [[Ďumbier (vrch)|Ďumbier]] organizovaného [[Kresťanskodemokratická mládež Slovenska|Kresťanskodemokratickou mládežou]] (KDMS).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kresťanskodemokratická mládež | titul = 36. ročník výstupu na Ďumbier | url = https://www.facebook.com/photo/?fbid=1180431584114773 | dátum vydania = 2025-08-06 | dátum prístupu = 2025-12-17 | vydavateľ = Kresťanskodemokratická mládež | dátum archivácie = 2025-12-17 | url archívu = https://web.archive.org/web/20251217140106/https://www.facebook.com/photo/?fbid=1180431584114773}}</ref> V priebehu roka 2025 sa tiež angažoval ako rečník na Konzervatívnom summite 2025<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Konzervatívny summit 2025 – Inštitút Ladislava Hanusa | url = https://hanus.institute/event/konzervativny-summit-2025/ | vydavateľ = hanus.institute | dátum prístupu = 2025-12-17}}</ref> a na Košických a Bratislavských Hanusových dňoch 2025<ref name=":2" />, ktoré organizuje [[Inštitút Ladislava Hanusa]] s personálnym prepojením na KDH. Koncom roka 2025 Gubík otvorene deklaroval svoju politickú blízkosť a ochotu spolupracovať s politickými stranami [[KDH – Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]] a [[Kresťanská únia|KÚ]].<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = László Gubík {{!}} Maďarská aliancia nemala konzervatívnejšieho predsedu, ako som ja, o dva roky budem bývať v Bratislave {{!}} Postoj | url = https://www.postoj.sk/186625/dnes-treba-vediet | vydavateľ = Konzervatívny denník Postoj | dátum prístupu = 2025-12-17 | jazyk = sk}}</ref> Gubík sa počas maďarských parlamentných volieb v roku 2026 zúčastnil osobne na volebnej noci strany [[Fidesz – Maďarský občiansky zväz|Fidesz]].<ref name=":5">{{Citácia periodika|priezvisko=Szalay|meno=Zoltán|titul=Predseda Maďarskej aliancie Gubík: Tipoval som víťazstvo Fideszu|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|vydavateľ=N Press, s.r.o.|dátum=2026-04-13|issn=1339-844X|url=https://dennikn.sk/5273501/predseda-madarskej-aliancie-gubik-tipoval-som-vitazstvo-fideszu/|dátum prístupu=2026-04-13}}</ref> Výsledok volieb, v ktorých strana Fidesz utrpela zdrvujúcu porážku, však komentoval pomerne zdržanlivo. Bol prekvapený výsledkom, pretože napriek prieskumom, ktoré favorizovali stranu [[Strana rešpektu a slobody|Tisza]], tipoval víťazstvo stany Fidesz.<ref name=":5" /> Potvrdil však, že vzhľadom na vybudované vzťahy ho prehra [[Viktor Orbán|Viktora Orbána]] z osobného hľadiska mrzí.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Katuška|meno=Michal|titul=Predseda Maďarskej aliancie: Momentálne sú nám na Slovensku bližšie opozičné strany|periodikum=Sme|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press, a. s.|dátum=2026-04-13|issn=1335-440X|url=https://www.sme.sk/domov/c/predseda-madarskej-aliancie-v-madarsku-prehrali-ludia-ktorych-pozname-z-osobneho-pohladu-ma-to-mrzi|dátum prístupu=2026-04-13}}</ref> == Politické vzťahy a ideológia == Gubík má blízke vzťahy s ideologickým krídlom [[Fidesz – Maďarský občiansky zväz|Fideszu]], vrátane [[László Kövér|Lászlóa Kövéra]]. V minulosti spolupracoval aj s radikálnym [[Hnutie za lepšie Maďarsko|Jobbikom]]. Svoje politické hodnoty deklaruje ako národné, [[Konzervativizmus|konzervatívne]], [[Kresťanstvo|kresťanské]],<ref name=":0" /> je mu najbližší [[kresťanský socializmus]].<ref name=":4" /> Medzi jeho historické vzory patrí [[János Esterházy]] a [[Miklós Duray]], ktorého označuje za svojho '''„''' politického starého otca.'''“'''<ref name=":0" /> Účasť na Konzervatívnom summite v novembri 2025<ref name=":3" /> naznačuje pretrvávajúcu politickú blízkosť Gubíka k radikálnym konzervatívnym kruhom, krajne pravicovému a proruskému prostrediu. == Politické názory a postoje == Okrem spomínaných blízkych vzťahov s radikálnymi politikmi ako [[László Kövér|Kövér]] či [[Miklós Duray|Duray]] a politickému prostrediu strany Fidesz Viktora Orbána, je známy tiež [[Iredentizmus|iredentistickými]] narážkami a dvojzmyselnými komentármi o územnej otázke, napríklad voči [[Ukrajina|Ukrajine]] alebo Slovensku. V novembri 2021 zakázali vtedajšiemu predsedovi Maďarskej aliancie [[Krisztián Forró|Forróovi]] vstup na Ukrajinu, na čo Gubík reagoval: '''„'''Nič to, Krisztián Forró! Pôjdeme my ešte do Mukačeva Bez pasu!'''“''' Neskôr pri vysvetľovaní nesúhlasil s tým, že územná celistvosť Ukrajiny je nedotknuteľná.<ref name=":0" /> V predvečer plnej invázie [[Rusko|Ruskej federácie]] na [[Ukrajina|Ukrajinu]] v roku 2022 zdieľal pohľadnicu z [[Mukačevo|Mukačeva]] s komentárom: '''„'''Ak už Ukrajina začala s územnou diétou, mohla by snáď byť štíhlejšia ešte o jednu oblasť. Ostatné si už môže nechať.'''“'''<ref name=":0" /> O autonómii v roku 2024, po zvolení za predsedu strany, povedal: '''„'''[[Horná zem|Felvidék]] first. Ja verím v autonómnu politiku a autonómny priestor na [[Horná zem|Hornej zemi]]. Nepovažujem nás za vládnu stranu, ani opozičnú.'''“'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gubík: Felvidék first! Verím v autonómnu politiku Felvidéku! – nový predseda Maďarskej aliancie sľubuje nové obdobie a zmenu smerovania | url = https://parameter.sk/sk/1169117/gubik-felvidek-first-verim-v-autonomnu-politiku-felvideku-novy-predseda-madarskej-aliancie-slubuje-nove-obdobie-a-zmenu-smerovania/ | vydavateľ = Paraméter | dátum prístupu = 2025-12-17 | jazyk = sk}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} {{DEFAULTSORT:Gubík, László}} [[Kategória:Osobnosti z Levíc]] [[Kategória:Slovenskí politici]] [[Kategória:Maďari na Slovensku]] [[Kategória:Maďarskí politici]] [[Kategória:Slovenskí právnici]] [[Kategória:Narodenia v 1986]] [[Kategória:Politici Aliancie]] [[Kategória:Žijúci ľudia]] [[Kategória:Politici]] [[Kategória:Politici SMK]] pcrz060p7ro0h7z0j3lxkw16p7sdin8 8198267 8198265 2026-04-14T13:49:52Z IronLiberty 280078 preklep 8198267 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = László Gubík | Úrad = predseda [[Maďarská aliancia|Maďarskej aliancie]] | Poradie = 3. | Začiatok obdobia = [[28. september]] [[2024]] | Predchodca = [[Krisztián Forró]] | Politická strana = [[Strana maďarskej komunity – Magyar Közösség Pártja|SMK-MKP]] (2005–2019)<br>[[Maďarská aliancia]] (2019– ) | Štátna príslušnosť = [[Československo]] (1986–1992)<br>[[Slovensko]] (1993–2011)<br>[[Maďarsko]] (2011– 2025)<br>[[Slovensko]] (2025–) | Koniec obdobia = súčasnosť | Dátum narodenia = {{dnv|1986|10|26}} | Miesto narodenia = [[Levice (Slovensko)|Levice]] | Deti = 1 | Národnosť = [[Maďari|maďarská]] | Portrét = | Profesia = politik, právnik, aktivista | Alma mater = Univerzita Loránda Eötvösa | Rodné meno = Gubík László }} '''László Gubík''' (po maďarsky ''Gubík László''; * [[1986]], [[Levice (Slovensko)|Levice]]) je maďarsko-slovenský aktivista, historik, právnik a politik žijúci na Slovensku. Od septembra 2024 je predsedom politickej strany [[Magyar Szövetség – Maďarská aliancia|Maďarská aliancia]]. Je známy aj ako zakladateľ a riaditeľ Esterházyho akadémie a predsedu Združenia za spoločné ciele. V minulosti pôsobil ako predseda mládežníckej organizácie Via Nova ICS.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kandidoval za Fidesz, slovenské občianstvo mu odobrali. Kto je nový predseda Maďarskej aliancie | url = https://dennikn.sk/4238634/kandidoval-za-fidesz-slovenske-obcianstvo-mu-bolo-odobrate-kto-je-novy-predseda-madarskej-aliancie/ | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = 2024-10-08 | dátum prístupu = 2025-12-17 | jazyk = sk-SK | priezvisko = Napunk}}</ref> V roku 2011 prijal maďarské [[štátne občianstvo]], čo viedlo k odobratiu jeho slovenského občianstva.<ref name=":0" /> V júni 2025 opätovne získal slovenské občianstvo.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = EXKLUZÍVNE: MÁ SPÄŤ NÁŠ PAS! Šéf Aliancie Gubík: Chcem vrátiť Maďarov do VEĽKEJ hry | url = https://www1.pluska.sk/spravy/z-domova/exkluzivne-po-12-rokoch-ma-pas-spat-gubik-otvorene-sympatizujem-s-fideszom-orbana-ale | vydavateľ = Plus jeden deň | dátum vydania = 2025-06-19 | dátum prístupu = 2025-12-17 | jazyk = sk}}</ref> Je ženatý a má dcéru Enikő.<ref name=":1" /> == Životopis == Narodil sa v 28. septembra 1986 v Leviciach do maďarskej rodiny. V roku 2006 zmaturoval na Gymnáziu s vyučovacím jazykom maďarským v Leviciach. Následne študoval právo na [[Univerzita Loránda Eötvösa|Univerzite Loránda Eötvösa]] (ELTE) v [[Budapešť|Budapešti]], pričom v rokoch 2009 až 2010 absolvoval študijný pobyt na univerzite v [[Bavorsko|bavorskom]] [[Regensburg|Regensburgu]].<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = László Gubík | url = https://hanusovedni.sk/sk/speakers/684/laszlo-gubik/ | vydavateľ = hanusovedni.sk | dátum vydania = 2025-10-20 | dátum prístupu = 2025-12-17 | jazyk = sk}}</ref> == Politická kariéra == === Začiatky vo Via Nova a SMK-MKP === Politické pôsobenie začal vo Via Nova ICS, mládežníckej organizácii [[Strana maďarskej komunity – Magyar Közösség Pártja|Strany maďarskej koalície]] (SMK–MKP) do ktorej vstúpil v roku 2005. Následne pôsobil ako aktivista a v roku 2007 sa stal vedúcim okresnej organizácie SMK v [[Levice (Slovensko)|Leviciach]]. V roku 2011 bol zvolený za predsedu Via Nova ICS<ref name=":2" />, pričom v tejto funkcii ho v roku 2014 potvrdil kongres organizácie.<ref name=":0" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bemutatkozott a Via Nova ICS | url = https://www.bumm.sk/archivum/2011/12/06/62769_bemutatkozott-a-via-nova-ics | vydavateľ = Bumm.sk | dátum prístupu = 2025-12-17 | jazyk = hu | priezvisko = FatCamel.sk}}</ref> Využil svoje kontakty v [[Maďarsko|Maďarsku]] a nadviazal spoluprácu s vtedy krajne pravicovou stranou [[Hnutie za lepšie Maďarsko|Jobbik]]. V rokoch 2012 až 2013 sa zúčastnil na školeniach lídrov Jobbiku a nadácia strany finančne podporovala podujatia Via Nova.<ref name=":0" /> === Prijatie maďarského štátneho občianstva === V dôsledku Gubíkovho rozhodnutia prijať maďarské [[štátne občianstvo]] v roku 2011 mu slovenské úrady odobrali slovenské štátne občianstvo, čo na dlhé roky znemožnilo jeho kandidatúru vo voľbách na Slovensku. Tento krok však zvýšil jeho mediálnu pozornosť a upevnil jeho politické kontakty v Maďarsku, najmä s pravicovým krídlom [[Fidesz – Maďarský občiansky zväz|Fideszu]].<ref name=":0" /> === Spolupráca s Fidesz === V roku 2014 bol v rámci solidarity umiestnený na symbolickom 21. mieste kandidátnej listiny pravicovej koalície [[Fidesz – Maďarský občiansky zväz|Fidesz]]-KDNP pre voľby do [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]] v [[Maďarsko|Maďarsku]].<ref name=":0" /> === Aktivizmus a vzdelávacie projekty === Gubík založil a vedie Esterházyho akadémiu v [[Martovce|Martovciach]] pri [[Komárno|Komárne]], vzdelávacie centrum pre mladých Maďarov na Slovensku s dôrazom na dejiny Maďarov a kádrovú politickú výchovu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = „A közös út itt nem ér véget…” – Gubík László az Esterházy Akadémia frissen végzett III. évfolyamáról | url = https://felvidek.ma/2023/07/25/a-kozos-ut-itt-nem-er-veget-gubik-laszlo-az-esterhazy-akademia-frissen-vegzett-iii-evfolyamarol/ | dátum vydania = 2023-07-25 | dátum prístupu = 2025-12-17 | jazyk = hu | meno = Morva | priezvisko = Mátyás}}</ref><ref name=":2" /> Organizoval tiež kultúrno-politický festival MartFeszt zameraný na maďarskú mládež. Na jeho organizovanie získal finančné prostriedky v Maďarsku. V tomto období mal politicky blízko najmä k radikálnemu politikovi [[Fidesz – Maďarský občiansky zväz|Fidesz]] [[László Kövér|Lászlóovi Kövérovi]].<ref name=":0" /> V roku 2020 sa stal predsedom Združenia za spoločné ciele, ktoré spravuje portál Felvidék.ma zameraný na komunitu Maďarov žijúcich za hranicami. Zakladateľom združenia bol [[Miklós Duray]], ktorý neskôr priamo odovzdal Gubíkovi vedenie. Organizácia patrí medzi úzky okruh tých, ktoré financuje Maďarsko.<ref name=":0" /> Gubík postupne začal koordinovať tieto tri inštitúcie s cieľom posilňovania politického vplyvu.<ref name=":0" /> === Maďarská aliancia === Vo voľbách do Národnej rady v roku 2023 napriek nádejným prieskumom strana [[Maďarská aliancia|Maďarskej aliancie]] skončila so ziskom 4,38%<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SZÖVETSÉG - Výsledky - Parlamentné voľby 2023 - Voľby SME | url = https://volby.sme.sk/parlamentne-volby/2023/vysledky/poslanci/szovetseg | vydavateľ = volby.sme.sk | dátum prístupu = 2025-12-17 | jazyk = sk | meno = Petit Press | priezvisko = a.s}}</ref> mimo [[Národná rada Slovenskej republiky|parlamentu]]. Dňa 28. septembra 2024 bol zvolený Gubík za jej predsedu. Vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2024 získala strana len 3,88%, čo nestačilo na zisk mandátu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Maďarská aliancia si má po neúspechu v eurovoľbách voliť nové vedenie | url = https://www.teraz.sk/slovensko/madarska-aliancia-si-ma-po-neuspechu/800895-clanok.html | vydavateľ = TERAZ.sk | dátum vydania = 2024-06-10 | dátum prístupu = 2025-12-17 | jazyk = sk | priezvisko = Teraz.sk}}</ref> Gubík sa spomínaných volieb nemohol zúčastniť, pretože nemal slovenské občianstvo. To získal opätovne až po voľbách v júni 2025.<ref name=":1" /> === Politické smerovanie po roku 2025 === Začiatkom roka 2025 Gubík deklaroval, že je pripravený spolupracovať aj s Péterom Magyarom, ak strana Tisza porazí v parlamentných voľbách [[Fidesz – Maďarský občiansky zväz|Fidesz]] a že je na Slovensku pripravený vstúpiť do vlády s [[Progresívne Slovensko|Progresívnym Slovenskom]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gubík László öszödi beszéde: Megtagadta a Fideszt, együttműködne Magyar Péterrel, kormányozna a PS-szel, az autonómia, Felvidék szavaknak nincs politikai jelentése a számára | url = https://www.korkep.sk/cikkek/media/2025/04/09/gubik-laszlo-oszodi-beszede-megtagadta-a-fideszt-egyuttmukodne-magyar-peterrel-kormanyozna-a-ps-szel-az-autonomia-felvidek-szavaknak-nincs-politikai-jelentese-a-szamara/ | dátum vydania = 2025-04-09 | dátum prístupu = 2025-12-17 | jazyk = hu | meno = Király | priezvisko = Zsolt}}</ref> Počas roka 2025 dochádza ku viditeľnému politickému zbližovaniu sa Gubíka s [[KDH – Kresťanskodemokratické hnutie|Kresťanskodemokratickým hnutím]] (KDH). Zúčastnil sa 36. ročníka výstupu na [[Ďumbier (vrch)|Ďumbier]] organizovaného [[Kresťanskodemokratická mládež Slovenska|Kresťanskodemokratickou mládežou]] (KDMS).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kresťanskodemokratická mládež | titul = 36. ročník výstupu na Ďumbier | url = https://www.facebook.com/photo/?fbid=1180431584114773 | dátum vydania = 2025-08-06 | dátum prístupu = 2025-12-17 | vydavateľ = Kresťanskodemokratická mládež | dátum archivácie = 2025-12-17 | url archívu = https://web.archive.org/web/20251217140106/https://www.facebook.com/photo/?fbid=1180431584114773}}</ref> V priebehu roka 2025 sa tiež angažoval ako rečník na Konzervatívnom summite 2025<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Konzervatívny summit 2025 – Inštitút Ladislava Hanusa | url = https://hanus.institute/event/konzervativny-summit-2025/ | vydavateľ = hanus.institute | dátum prístupu = 2025-12-17}}</ref> a na Košických a Bratislavských Hanusových dňoch 2025,<ref name=":2" /> ktoré organizuje [[Inštitút Ladislava Hanusa]] s personálnym prepojením na KDH. Koncom roka 2025 Gubík otvorene deklaroval svoju politickú blízkosť a ochotu spolupracovať s politickými stranami [[KDH – Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]] a [[Kresťanská únia|KÚ]].<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = László Gubík {{!}} Maďarská aliancia nemala konzervatívnejšieho predsedu, ako som ja, o dva roky budem bývať v Bratislave {{!}} Postoj | url = https://www.postoj.sk/186625/dnes-treba-vediet | vydavateľ = Konzervatívny denník Postoj | dátum prístupu = 2025-12-17 | jazyk = sk}}</ref> Gubík sa počas maďarských parlamentných volieb v roku 2026 zúčastnil osobne na volebnej noci strany [[Fidesz – Maďarský občiansky zväz|Fidesz]].<ref name=":5">{{Citácia periodika|priezvisko=Szalay|meno=Zoltán|titul=Predseda Maďarskej aliancie Gubík: Tipoval som víťazstvo Fideszu|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|vydavateľ=N Press, s.r.o.|dátum=2026-04-13|issn=1339-844X|url=https://dennikn.sk/5273501/predseda-madarskej-aliancie-gubik-tipoval-som-vitazstvo-fideszu/|dátum prístupu=2026-04-13}}</ref> Výsledok volieb, v ktorých strana Fidesz utrpela zdrvujúcu porážku, však komentoval pomerne zdržanlivo. Bol prekvapený výsledkom, pretože napriek prieskumom, ktoré favorizovali stranu [[Strana rešpektu a slobody|Tisza]], tipoval víťazstvo stany Fidesz.<ref name=":5" /> Potvrdil však, že vzhľadom na vybudované vzťahy ho prehra [[Viktor Orbán|Viktora Orbána]] z osobného hľadiska mrzí.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Katuška|meno=Michal|titul=Predseda Maďarskej aliancie: Momentálne sú nám na Slovensku bližšie opozičné strany|periodikum=Sme|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press, a. s.|dátum=2026-04-13|issn=1335-440X|url=https://www.sme.sk/domov/c/predseda-madarskej-aliancie-v-madarsku-prehrali-ludia-ktorych-pozname-z-osobneho-pohladu-ma-to-mrzi|dátum prístupu=2026-04-13}}</ref> == Politické vzťahy a ideológia == Gubík má blízke vzťahy s ideologickým krídlom [[Fidesz – Maďarský občiansky zväz|Fideszu]], vrátane [[László Kövér|Lászlóa Kövéra]]. V minulosti spolupracoval aj s radikálnym [[Hnutie za lepšie Maďarsko|Jobbikom]]. Svoje politické hodnoty deklaruje ako národné, [[Konzervativizmus|konzervatívne]], [[Kresťanstvo|kresťanské]],<ref name=":0" /> je mu najbližší [[kresťanský socializmus]].<ref name=":4" /> Medzi jeho historické vzory patrí [[János Esterházy]] a [[Miklós Duray]], ktorého označuje za svojho '''„'''politického starého otca.'''“'''<ref name=":0" /> Účasť na Konzervatívnom summite v novembri 2025<ref name=":3" /> naznačuje pretrvávajúcu politickú blízkosť Gubíka k radikálnym konzervatívnym kruhom, krajne pravicovému a proruskému prostrediu. == Politické názory a postoje == Okrem spomínaných blízkych vzťahov s radikálnymi politikmi ako [[László Kövér|Kövér]] či [[Miklós Duray|Duray]] a politickému prostrediu strany Fidesz Viktora Orbána, je známy tiež [[Iredentizmus|iredentistickými]] narážkami a dvojzmyselnými komentármi o územnej otázke, napríklad voči [[Ukrajina|Ukrajine]] alebo Slovensku. V novembri 2021 zakázali vtedajšiemu predsedovi Maďarskej aliancie [[Krisztián Forró|Forróovi]] vstup na Ukrajinu, na čo Gubík reagoval: '''„'''Nič to, Krisztián Forró! Pôjdeme my ešte do Mukačeva Bez pasu!'''“''' Neskôr pri vysvetľovaní nesúhlasil s tým, že územná celistvosť Ukrajiny je nedotknuteľná.<ref name=":0" /> V predvečer plnej invázie [[Rusko|Ruskej federácie]] na [[Ukrajina|Ukrajinu]] v roku 2022 zdieľal pohľadnicu z [[Mukačevo|Mukačeva]] s komentárom: '''„'''Ak už Ukrajina začala s územnou diétou, mohla by snáď byť štíhlejšia ešte o jednu oblasť. Ostatné si už môže nechať.'''“'''<ref name=":0" /> O autonómii v roku 2024, po zvolení za predsedu strany, povedal: '''„'''[[Horná zem|Felvidék]] first. Ja verím v autonómnu politiku a autonómny priestor na [[Horná zem|Hornej zemi]]. Nepovažujem nás za vládnu stranu, ani opozičnú.'''“'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gubík: Felvidék first! Verím v autonómnu politiku Felvidéku! – nový predseda Maďarskej aliancie sľubuje nové obdobie a zmenu smerovania | url = https://parameter.sk/sk/1169117/gubik-felvidek-first-verim-v-autonomnu-politiku-felvideku-novy-predseda-madarskej-aliancie-slubuje-nove-obdobie-a-zmenu-smerovania/ | vydavateľ = Paraméter | dátum prístupu = 2025-12-17 | jazyk = sk}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} {{DEFAULTSORT:Gubík, László}} [[Kategória:Osobnosti z Levíc]] [[Kategória:Slovenskí politici]] [[Kategória:Maďari na Slovensku]] [[Kategória:Maďarskí politici]] [[Kategória:Slovenskí právnici]] [[Kategória:Narodenia v 1986]] [[Kategória:Politici Aliancie]] [[Kategória:Žijúci ľudia]] [[Kategória:Politici]] [[Kategória:Politici SMK]] 60rzvxlo5q1berlqeecy39mjet2ondf 8198308 8198267 2026-04-14T15:39:03Z ~2026-20335-96 290941 8198308 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = László Gubík | Úrad = predseda [[Maďarská aliancia|Maďarskej aliancie]] | Poradie = 3. | Začiatok obdobia = [[28. september]] [[2024]] | Predchodca = [[Krisztián Forró]] | Politická strana = [[Strana maďarskej komunity – Magyar Közösség Pártja|SMK-MKP]] (2005–2019)<br>[[Maďarská aliancia]] (2019– ) | Štátna príslušnosť = [[Československo]] (1986–1992)<br>[[Slovensko]] (1993–2011)<br>[[Maďarsko]] (2011– 2025)<br>[[Slovensko]] (2025–) | Koniec obdobia = súčasnosť | Dátum narodenia = {{dnv|1986|10|26}} | Miesto narodenia = [[Levice (Slovensko)|Levice]] | Deti = 1 | Národnosť = [[Maďari|maďarská]] | Portrét = | Profesia = politik, právnik, aktivista | Alma mater = Univerzita Loránda Eötvösa | Rodné meno = Gubík László }} '''László Gubík''' (po maďarsky ''Gubík László''; * [[1986]], [[Levice (Slovensko)|Levice]]) je maďarsko-slovenský aktivista, historik, právnik a politik žijúci na Slovensku. Od septembra 2024 je predsedom politickej strany [[Magyar Szövetség – Maďarská aliancia|Maďarská aliancia]]. Je známy aj ako zakladateľ a riaditeľ Esterházyho akadémie a predsedu Združenia za spoločné ciele. V minulosti pôsobil ako predseda mládežníckej organizácie Via Nova ICS.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kandidoval za Fidesz, slovenské občianstvo mu odobrali. Kto je nový predseda Maďarskej aliancie | url = https://dennikn.sk/4238634/kandidoval-za-fidesz-slovenske-obcianstvo-mu-bolo-odobrate-kto-je-novy-predseda-madarskej-aliancie/ | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = 2024-10-08 | dátum prístupu = 2025-12-17 | jazyk = sk-SK | priezvisko = Napunk}}</ref> V roku 2011 prijal maďarské [[štátne občianstvo]], čo viedlo k odobratiu jeho slovenského občianstva.<ref name=":0" /> V júni 2025 opätovne získal slovenské občianstvo.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = EXKLUZÍVNE: MÁ SPÄŤ NÁŠ PAS! Šéf Aliancie Gubík: Chcem vrátiť Maďarov do VEĽKEJ hry | url = https://www1.pluska.sk/spravy/z-domova/exkluzivne-po-12-rokoch-ma-pas-spat-gubik-otvorene-sympatizujem-s-fideszom-orbana-ale | vydavateľ = Plus jeden deň | dátum vydania = 2025-06-19 | dátum prístupu = 2025-12-17 | jazyk = sk}}</ref> Je ženatý a má dcéru Enikő.<ref name=":1" /> == Životopis == Narodil sa v 28. septembra 1986 v Leviciach do maďarskej rodiny. V roku 2006 zmaturoval na Gymnáziu s vyučovacím jazykom maďarským v Leviciach. Následne študoval právo na [[Univerzita Loránda Eötvösa|Univerzite Loránda Eötvösa]] (ELTE) v [[Budapešť|Budapešti]], pričom v rokoch 2009 až 2010 absolvoval študijný pobyt na univerzite v [[Bavorsko|bavorskom]] [[Regensburg|Regensburgu]].<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = László Gubík | url = https://hanusovedni.sk/sk/speakers/684/laszlo-gubik/ | vydavateľ = hanusovedni.sk | dátum vydania = 2025-10-20 | dátum prístupu = 2025-12-17 | jazyk = sk}}</ref> == Politická kariéra == === Začiatky vo Via Nova a SMK-MKP === Politické pôsobenie začal vo Via Nova ICS, mládežníckej organizácii [[Strana maďarskej komunity – Magyar Közösség Pártja|Strany maďarskej koalície]] (SMK–MKP) do ktorej vstúpil v roku 2005. Následne pôsobil ako aktivista a v roku 2007 sa stal vedúcim okresnej organizácie SMK v [[Levice (Slovensko)|Leviciach]]. V roku 2011 bol zvolený za predsedu Via Nova ICS<ref name=":2" />, pričom v tejto funkcii ho v roku 2014 potvrdil kongres organizácie.<ref name=":0" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bemutatkozott a Via Nova ICS | url = https://www.bumm.sk/archivum/2011/12/06/62769_bemutatkozott-a-via-nova-ics | vydavateľ = Bumm.sk | dátum prístupu = 2025-12-17 | jazyk = hu | priezvisko = FatCamel.sk}}</ref> Využil svoje kontakty v [[Maďarsko|Maďarsku]] a nadviazal spoluprácu s vtedy krajne pravicovou stranou [[Hnutie za lepšie Maďarsko|Jobbik]]. V rokoch 2012 až 2013 sa zúčastnil na školeniach lídrov Jobbiku a nadácia strany finančne podporovala podujatia Via Nova.<ref name=":0" /> === Prijatie maďarského štátneho občianstva === V dôsledku Gubíkovho rozhodnutia prijať maďarské [[štátne občianstvo]] v roku 2011 mu slovenské úrady odobrali slovenské štátne občianstvo, čo na dlhé roky znemožnilo jeho kandidatúru vo voľbách na Slovensku. Tento krok však zvýšil jeho mediálnu pozornosť a upevnil jeho politické kontakty v Maďarsku, najmä s pravicovým krídlom [[Fidesz – Maďarský občiansky zväz|Fideszu]].<ref name=":0" /> === Spolupráca s Fidesz === V roku 2014 bol v rámci solidarity umiestnený na symbolickom 21. mieste kandidátnej listiny pravicovej koalície [[Fidesz – Maďarský občiansky zväz|Fidesz]]-KDNP pre voľby do [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]] v [[Maďarsko|Maďarsku]].<ref name=":0" /> === Aktivizmus a vzdelávacie projekty === Gubík založil a vedie Esterházyho akadémiu v [[Martovce|Martovciach]] pri [[Komárno|Komárne]], vzdelávacie centrum pre mladých Maďarov na Slovensku s dôrazom na dejiny Maďarov a kádrovú politickú výchovu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = „A közös út itt nem ér véget…” – Gubík László az Esterházy Akadémia frissen végzett III. évfolyamáról | url = https://felvidek.ma/2023/07/25/a-kozos-ut-itt-nem-er-veget-gubik-laszlo-az-esterhazy-akademia-frissen-vegzett-iii-evfolyamarol/ | dátum vydania = 2023-07-25 | dátum prístupu = 2025-12-17 | jazyk = hu | meno = Morva | priezvisko = Mátyás}}</ref><ref name=":2" /> Organizoval tiež kultúrno-politický festival MartFeszt zameraný na maďarskú mládež. Na jeho organizovanie získal finančné prostriedky v Maďarsku. V tomto období mal politicky blízko najmä k radikálnemu politikovi [[Fidesz – Maďarský občiansky zväz|Fidesz]] [[László Kövér|Lászlóovi Kövérovi]].<ref name=":0" /> V roku 2020 sa stal predsedom Združenia za spoločné ciele, ktoré spravuje portál Felvidék.ma zameraný na komunitu Maďarov žijúcich za hranicami. Zakladateľom združenia bol [[Miklós Duray]], ktorý neskôr priamo odovzdal Gubíkovi vedenie. Organizácia patrí medzi úzky okruh tých, ktoré financuje Maďarsko.<ref name=":0" /> Gubík postupne začal koordinovať tieto tri inštitúcie s cieľom posilňovania politického vplyvu.<ref name=":0" /> === Maďarská aliancia === Vo voľbách do Národnej rady v roku 2023 napriek nádejným prieskumom strana [[Maďarská aliancia|Maďarskej aliancie]] skončila so ziskom 4,38%<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SZÖVETSÉG - Výsledky - Parlamentné voľby 2023 - Voľby SME | url = https://volby.sme.sk/parlamentne-volby/2023/vysledky/poslanci/szovetseg | vydavateľ = volby.sme.sk | dátum prístupu = 2025-12-17 | jazyk = sk | meno = Petit Press | priezvisko = a.s}}</ref> mimo [[Národná rada Slovenskej republiky|parlamentu]]. Dňa 28. septembra 2024 bol zvolený Gubík za jej predsedu. Vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2024 získala strana len 3,88%, čo nestačilo na zisk mandátu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Maďarská aliancia si má po neúspechu v eurovoľbách voliť nové vedenie | url = https://www.teraz.sk/slovensko/madarska-aliancia-si-ma-po-neuspechu/800895-clanok.html | vydavateľ = TERAZ.sk | dátum vydania = 2024-06-10 | dátum prístupu = 2025-12-17 | jazyk = sk | priezvisko = Teraz.sk}}</ref> Gubík sa spomínaných volieb nemohol zúčastniť, pretože nemal slovenské občianstvo. To získal opätovne až po voľbách v júni 2025.<ref name=":1" /> === Politické smerovanie po roku 2025 === Začiatkom roka 2025 Gubík deklaroval, že je pripravený spolupracovať aj s Péterom Magyarom, ak strana Tisza porazí v parlamentných voľbách [[Fidesz – Maďarský občiansky zväz|Fidesz]] a že je na Slovensku pripravený vstúpiť do vlády s [[Progresívne Slovensko|Progresívnym Slovenskom]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gubík László öszödi beszéde: Megtagadta a Fideszt, együttműködne Magyar Péterrel, kormányozna a PS-szel, az autonómia, Felvidék szavaknak nincs politikai jelentése a számára | url = https://www.korkep.sk/cikkek/media/2025/04/09/gubik-laszlo-oszodi-beszede-megtagadta-a-fideszt-egyuttmukodne-magyar-peterrel-kormanyozna-a-ps-szel-az-autonomia-felvidek-szavaknak-nincs-politikai-jelentese-a-szamara/ | dátum vydania = 2025-04-09 | dátum prístupu = 2025-12-17 | jazyk = hu | meno = Király | priezvisko = Zsolt}}</ref> Počas roka 2025 dochádza ku viditeľnému politickému zbližovaniu sa Gubíka s [[KDH – Kresťanskodemokratické hnutie|Kresťanskodemokratickým hnutím]] (KDH). Zúčastnil sa 36. ročníka výstupu na [[Ďumbier (vrch)|Ďumbier]] organizovaného [[Kresťanskodemokratická mládež Slovenska|Kresťanskodemokratickou mládežou]] (KDMS).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kresťanskodemokratická mládež | titul = 36. ročník výstupu na Ďumbier | url = https://www.facebook.com/photo/?fbid=1180431584114773 | dátum vydania = 2025-08-06 | dátum prístupu = 2025-12-17 | vydavateľ = Kresťanskodemokratická mládež | dátum archivácie = 2025-12-17 | url archívu = https://web.archive.org/web/20251217140106/https://www.facebook.com/photo/?fbid=1180431584114773}}</ref> V priebehu roka 2025 sa tiež angažoval ako rečník na Konzervatívnom summite 2025<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Konzervatívny summit 2025 – Inštitút Ladislava Hanusa | url = https://hanus.institute/event/konzervativny-summit-2025/ | vydavateľ = hanus.institute | dátum prístupu = 2025-12-17}}</ref> a na Košických a Bratislavských Hanusových dňoch 2025,<ref name=":2" /> ktoré organizuje [[Inštitút Ladislava Hanusa]] s personálnym prepojením na KDH. Koncom roka 2025 Gubík otvorene deklaroval svoju politickú blízkosť a ochotu spolupracovať s politickými stranami [[KDH – Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]] a [[Kresťanská únia|KÚ]].<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = László Gubík {{!}} Maďarská aliancia nemala konzervatívnejšieho predsedu, ako som ja, o dva roky budem bývať v Bratislave {{!}} Postoj | url = https://www.postoj.sk/186625/dnes-treba-vediet | vydavateľ = Konzervatívny denník Postoj | dátum prístupu = 2025-12-17 | jazyk = sk}}</ref> Gubík sa počas maďarských parlamentných volieb v roku 2026 zúčastnil osobne na volebnej noci strany [[Fidesz – Maďarský občiansky zväz|Fidesz]].<ref name=":5">{{Citácia periodika|priezvisko=Szalay|meno=Zoltán|titul=Predseda Maďarskej aliancie Gubík: Tipoval som víťazstvo Fideszu|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|vydavateľ=N Press, s.r.o.|dátum=2026-04-13|issn=1339-844X|url=https://dennikn.sk/5273501/predseda-madarskej-aliancie-gubik-tipoval-som-vitazstvo-fideszu/|dátum prístupu=2026-04-13}}</ref> Výsledok volieb, v ktorých strana Fidesz utrpela zdrvujúcu porážku, však komentoval pomerne zdržanlivo. Bol prekvapený výsledkom, pretože napriek prieskumom, ktoré favorizovali stranu [[Strana rešpektu a slobody|Tisza]], tipoval víťazstvo stany Fidesz.<ref name=":5" /> Potvrdil však, že vzhľadom na vybudované vzťahy ho prehra [[Viktor Orbán|Viktora Orbána]] z osobného hľadiska mrzí.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Katuška|meno=Michal|titul=Predseda Maďarskej aliancie: Momentálne sú nám na Slovensku bližšie opozičné strany|periodikum=Sme|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press, a. s.|dátum=2026-04-13|issn=1335-440X|url=https://www.sme.sk/domov/c/predseda-madarskej-aliancie-v-madarsku-prehrali-ludia-ktorych-pozname-z-osobneho-pohladu-ma-to-mrzi|dátum prístupu=2026-04-13}}</ref> == Politické vzťahy a ideológia == Gubík má blízke vzťahy s ideologickým krídlom [[Fidesz – Maďarský občiansky zväz|Fideszu]], vrátane [[László Kövér|Lászlóa Kövéra]]. V minulosti spolupracoval aj s radikálnym [[Hnutie za lepšie Maďarsko|Jobbikom]]. Svoje politické hodnoty deklaruje ako národné, [[Konzervativizmus|konzervatívne]], [[Kresťanstvo|kresťanské]],<ref name=":0" /> je mu najbližší [[kresťanský socializmus]].<ref name=":4" /> Medzi jeho historické vzory patrí [[János Esterházy]] a [[Miklós Duray]], ktorého označuje za svojho „politického starého otca“.<ref name=":0" /> Účasť na Konzervatívnom summite v novembri 2025<ref name=":3" /> naznačuje pretrvávajúcu politickú blízkosť Gubíka k radikálnym konzervatívnym kruhom, krajne pravicovému a proruskému prostrediu. == Politické názory a postoje == Okrem spomínaných blízkych vzťahov s radikálnymi politikmi ako [[László Kövér|Kövér]] či [[Miklós Duray|Duray]] a politickému prostrediu strany Fidesz Viktora Orbána, je známy tiež [[Iredentizmus|iredentistickými]] narážkami a dvojzmyselnými komentármi o územnej otázke, napríklad voči [[Ukrajina|Ukrajine]] alebo Slovensku. V novembri 2021 zakázali vtedajšiemu predsedovi Maďarskej aliancie [[Krisztián Forró|Forróovi]] vstup na Ukrajinu, na čo Gubík reagoval: „Nič to, Krisztián Forró! Pôjdeme my ešte do Mukačeva Bez pasu!“ Neskôr pri vysvetľovaní nesúhlasil s tým, že územná celistvosť Ukrajiny je nedotknuteľná.<ref name=":0" /> V predvečer plnej invázie [[Rusko|Ruskej federácie]] na [[Ukrajina|Ukrajinu]] v roku 2022 zdieľal pohľadnicu z [[Mukačevo|Mukačeva]] s komentárom: „Ak už Ukrajina začala s územnou diétou, mohla by snáď byť štíhlejšia ešte o jednu oblasť. Ostatné si už môže nechať“.<ref name=":0" /> O autonómii v roku 2024, po zvolení za predsedu strany, povedal: „[[Horná zem|Felvidék]] first. Ja verím v autonómnu politiku a autonómny priestor na [[Horná zem|Hornej zemi]]. Nepovažujem nás za vládnu stranu, ani opozičnú“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gubík: Felvidék first! Verím v autonómnu politiku Felvidéku! – nový predseda Maďarskej aliancie sľubuje nové obdobie a zmenu smerovania | url = https://parameter.sk/sk/1169117/gubik-felvidek-first-verim-v-autonomnu-politiku-felvideku-novy-predseda-madarskej-aliancie-slubuje-nove-obdobie-a-zmenu-smerovania/ | vydavateľ = Paraméter | dátum prístupu = 2025-12-17 | jazyk = sk}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} {{DEFAULTSORT:Gubík, László}} [[Kategória:Osobnosti z Levíc]] [[Kategória:Slovenskí politici]] [[Kategória:Maďari na Slovensku]] [[Kategória:Maďarskí politici]] [[Kategória:Slovenskí právnici]] [[Kategória:Politici Aliancie]] 1nm3jqjy0oq1xpmszceysj768m8uk9p 8198309 8198308 2026-04-14T15:40:42Z ~2026-20335-96 290941 8198309 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = László Gubík | Úrad = predseda [[Maďarská aliancia|Maďarskej aliancie]] | Poradie = 3. | Začiatok obdobia = [[28. september]] [[2024]] | Predchodca = [[Krisztián Forró]] | Politická strana = [[Strana maďarskej komunity – Magyar Közösség Pártja|SMK-MKP]] (2005–2019)<br>[[Maďarská aliancia]] (2019– ) | Štátna príslušnosť = [[Československo]] (1986–1992)<br>[[Slovensko]] (1993–2011)<br>[[Maďarsko]] (2011– 2025)<br>[[Slovensko]] (2025–) | Koniec obdobia = súčasnosť | Dátum narodenia = {{dnv|1986|10|26}} | Miesto narodenia = [[Levice (Slovensko)|Levice]] | Deti = 1 | Národnosť = [[Maďari|maďarská]] | Portrét = | Profesia = politik, právnik, aktivista | Alma mater = Univerzita Loránda Eötvösa | Rodné meno = Gubík László }} '''László Gubík''' ({{vjz|hun|''Gubík László''}}; * [[26. október]] [[1986]], [[Levice (Slovensko)|Levice]]) je maďarsko-slovenský aktivista, historik, právnik a politik žijúci na Slovensku. Od septembra 2024 je predsedom politickej strany [[Magyar Szövetség – Maďarská aliancia|Maďarská aliancia]]. Je známy aj ako zakladateľ a riaditeľ Esterházyho akadémie a predsedu Združenia za spoločné ciele. V minulosti pôsobil ako predseda mládežníckej organizácie Via Nova ICS.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kandidoval za Fidesz, slovenské občianstvo mu odobrali. Kto je nový predseda Maďarskej aliancie | url = https://dennikn.sk/4238634/kandidoval-za-fidesz-slovenske-obcianstvo-mu-bolo-odobrate-kto-je-novy-predseda-madarskej-aliancie/ | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = 2024-10-08 | dátum prístupu = 2025-12-17 | jazyk = sk-SK | priezvisko = Napunk}}</ref> V roku 2011 prijal maďarské [[štátne občianstvo]], čo viedlo k odobratiu jeho slovenského občianstva.<ref name=":0" /> V júni 2025 opätovne získal slovenské občianstvo.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = EXKLUZÍVNE: MÁ SPÄŤ NÁŠ PAS! Šéf Aliancie Gubík: Chcem vrátiť Maďarov do VEĽKEJ hry | url = https://www1.pluska.sk/spravy/z-domova/exkluzivne-po-12-rokoch-ma-pas-spat-gubik-otvorene-sympatizujem-s-fideszom-orbana-ale | vydavateľ = Plus jeden deň | dátum vydania = 2025-06-19 | dátum prístupu = 2025-12-17 | jazyk = sk}}</ref> Je ženatý a má dcéru Enikő.<ref name=":1" /> == Životopis == Narodil sa v 28. septembra 1986 v Leviciach do maďarskej rodiny. V roku 2006 zmaturoval na Gymnáziu s vyučovacím jazykom maďarským v Leviciach. Následne študoval právo na [[Univerzita Loránda Eötvösa|Univerzite Loránda Eötvösa]] (ELTE) v [[Budapešť|Budapešti]], pričom v rokoch 2009 až 2010 absolvoval študijný pobyt na univerzite v [[Bavorsko|bavorskom]] [[Regensburg|Regensburgu]].<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = László Gubík | url = https://hanusovedni.sk/sk/speakers/684/laszlo-gubik/ | vydavateľ = hanusovedni.sk | dátum vydania = 2025-10-20 | dátum prístupu = 2025-12-17 | jazyk = sk}}</ref> == Politická kariéra == === Začiatky vo Via Nova a SMK-MKP === Politické pôsobenie začal vo Via Nova ICS, mládežníckej organizácii [[Strana maďarskej komunity – Magyar Közösség Pártja|Strany maďarskej koalície]] (SMK–MKP) do ktorej vstúpil v roku 2005. Následne pôsobil ako aktivista a v roku 2007 sa stal vedúcim okresnej organizácie SMK v [[Levice (Slovensko)|Leviciach]]. V roku 2011 bol zvolený za predsedu Via Nova ICS<ref name=":2" />, pričom v tejto funkcii ho v roku 2014 potvrdil kongres organizácie.<ref name=":0" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bemutatkozott a Via Nova ICS | url = https://www.bumm.sk/archivum/2011/12/06/62769_bemutatkozott-a-via-nova-ics | vydavateľ = Bumm.sk | dátum prístupu = 2025-12-17 | jazyk = hu | priezvisko = FatCamel.sk}}</ref> Využil svoje kontakty v [[Maďarsko|Maďarsku]] a nadviazal spoluprácu s vtedy krajne pravicovou stranou [[Hnutie za lepšie Maďarsko|Jobbik]]. V rokoch 2012 až 2013 sa zúčastnil na školeniach lídrov Jobbiku a nadácia strany finančne podporovala podujatia Via Nova.<ref name=":0" /> === Prijatie maďarského štátneho občianstva === V dôsledku Gubíkovho rozhodnutia prijať maďarské [[štátne občianstvo]] v roku 2011 mu slovenské úrady odobrali slovenské štátne občianstvo, čo na dlhé roky znemožnilo jeho kandidatúru vo voľbách na Slovensku. Tento krok však zvýšil jeho mediálnu pozornosť a upevnil jeho politické kontakty v Maďarsku, najmä s pravicovým krídlom [[Fidesz – Maďarský občiansky zväz|Fideszu]].<ref name=":0" /> === Spolupráca s Fidesz === V roku 2014 bol v rámci solidarity umiestnený na symbolickom 21. mieste kandidátnej listiny pravicovej koalície [[Fidesz – Maďarský občiansky zväz|Fidesz]]-KDNP pre voľby do [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]] v [[Maďarsko|Maďarsku]].<ref name=":0" /> === Aktivizmus a vzdelávacie projekty === Gubík založil a vedie Esterházyho akadémiu v [[Martovce|Martovciach]] pri [[Komárno|Komárne]], vzdelávacie centrum pre mladých Maďarov na Slovensku s dôrazom na dejiny Maďarov a kádrovú politickú výchovu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = „A közös út itt nem ér véget…” – Gubík László az Esterházy Akadémia frissen végzett III. évfolyamáról | url = https://felvidek.ma/2023/07/25/a-kozos-ut-itt-nem-er-veget-gubik-laszlo-az-esterhazy-akademia-frissen-vegzett-iii-evfolyamarol/ | dátum vydania = 2023-07-25 | dátum prístupu = 2025-12-17 | jazyk = hu | meno = Morva | priezvisko = Mátyás}}</ref><ref name=":2" /> Organizoval tiež kultúrno-politický festival MartFeszt zameraný na maďarskú mládež. Na jeho organizovanie získal finančné prostriedky v Maďarsku. V tomto období mal politicky blízko najmä k radikálnemu politikovi [[Fidesz – Maďarský občiansky zväz|Fidesz]] [[László Kövér|Lászlóovi Kövérovi]].<ref name=":0" /> V roku 2020 sa stal predsedom Združenia za spoločné ciele, ktoré spravuje portál Felvidék.ma zameraný na komunitu Maďarov žijúcich za hranicami. Zakladateľom združenia bol [[Miklós Duray]], ktorý neskôr priamo odovzdal Gubíkovi vedenie. Organizácia patrí medzi úzky okruh tých, ktoré financuje Maďarsko.<ref name=":0" /> Gubík postupne začal koordinovať tieto tri inštitúcie s cieľom posilňovania politického vplyvu.<ref name=":0" /> === Maďarská aliancia === Vo voľbách do Národnej rady v roku 2023 napriek nádejným prieskumom strana [[Maďarská aliancia|Maďarskej aliancie]] skončila so ziskom 4,38%<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SZÖVETSÉG - Výsledky - Parlamentné voľby 2023 - Voľby SME | url = https://volby.sme.sk/parlamentne-volby/2023/vysledky/poslanci/szovetseg | vydavateľ = volby.sme.sk | dátum prístupu = 2025-12-17 | jazyk = sk | meno = Petit Press | priezvisko = a.s}}</ref> mimo [[Národná rada Slovenskej republiky|parlamentu]]. Dňa 28. septembra 2024 bol zvolený Gubík za jej predsedu. Vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2024 získala strana len 3,88%, čo nestačilo na zisk mandátu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Maďarská aliancia si má po neúspechu v eurovoľbách voliť nové vedenie | url = https://www.teraz.sk/slovensko/madarska-aliancia-si-ma-po-neuspechu/800895-clanok.html | vydavateľ = TERAZ.sk | dátum vydania = 2024-06-10 | dátum prístupu = 2025-12-17 | jazyk = sk | priezvisko = Teraz.sk}}</ref> Gubík sa spomínaných volieb nemohol zúčastniť, pretože nemal slovenské občianstvo. To získal opätovne až po voľbách v júni 2025.<ref name=":1" /> === Politické smerovanie po roku 2025 === Začiatkom roka 2025 Gubík deklaroval, že je pripravený spolupracovať aj s Péterom Magyarom, ak strana Tisza porazí v parlamentných voľbách [[Fidesz – Maďarský občiansky zväz|Fidesz]] a že je na Slovensku pripravený vstúpiť do vlády s [[Progresívne Slovensko|Progresívnym Slovenskom]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gubík László öszödi beszéde: Megtagadta a Fideszt, együttműködne Magyar Péterrel, kormányozna a PS-szel, az autonómia, Felvidék szavaknak nincs politikai jelentése a számára | url = https://www.korkep.sk/cikkek/media/2025/04/09/gubik-laszlo-oszodi-beszede-megtagadta-a-fideszt-egyuttmukodne-magyar-peterrel-kormanyozna-a-ps-szel-az-autonomia-felvidek-szavaknak-nincs-politikai-jelentese-a-szamara/ | dátum vydania = 2025-04-09 | dátum prístupu = 2025-12-17 | jazyk = hu | meno = Király | priezvisko = Zsolt}}</ref> Počas roka 2025 dochádza ku viditeľnému politickému zbližovaniu sa Gubíka s [[KDH – Kresťanskodemokratické hnutie|Kresťanskodemokratickým hnutím]] (KDH). Zúčastnil sa 36. ročníka výstupu na [[Ďumbier (vrch)|Ďumbier]] organizovaného [[Kresťanskodemokratická mládež Slovenska|Kresťanskodemokratickou mládežou]] (KDMS).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kresťanskodemokratická mládež | titul = 36. ročník výstupu na Ďumbier | url = https://www.facebook.com/photo/?fbid=1180431584114773 | dátum vydania = 2025-08-06 | dátum prístupu = 2025-12-17 | vydavateľ = Kresťanskodemokratická mládež | dátum archivácie = 2025-12-17 | url archívu = https://web.archive.org/web/20251217140106/https://www.facebook.com/photo/?fbid=1180431584114773}}</ref> V priebehu roka 2025 sa tiež angažoval ako rečník na Konzervatívnom summite 2025<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Konzervatívny summit 2025 – Inštitút Ladislava Hanusa | url = https://hanus.institute/event/konzervativny-summit-2025/ | vydavateľ = hanus.institute | dátum prístupu = 2025-12-17}}</ref> a na Košických a Bratislavských Hanusových dňoch 2025,<ref name=":2" /> ktoré organizuje [[Inštitút Ladislava Hanusa]] s personálnym prepojením na KDH. Koncom roka 2025 Gubík otvorene deklaroval svoju politickú blízkosť a ochotu spolupracovať s politickými stranami [[KDH – Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]] a [[Kresťanská únia|KÚ]].<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = László Gubík {{!}} Maďarská aliancia nemala konzervatívnejšieho predsedu, ako som ja, o dva roky budem bývať v Bratislave {{!}} Postoj | url = https://www.postoj.sk/186625/dnes-treba-vediet | vydavateľ = Konzervatívny denník Postoj | dátum prístupu = 2025-12-17 | jazyk = sk}}</ref> Gubík sa počas maďarských parlamentných volieb v roku 2026 zúčastnil osobne na volebnej noci strany [[Fidesz – Maďarský občiansky zväz|Fidesz]].<ref name=":5">{{Citácia periodika|priezvisko=Szalay|meno=Zoltán|titul=Predseda Maďarskej aliancie Gubík: Tipoval som víťazstvo Fideszu|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|vydavateľ=N Press, s.r.o.|dátum=2026-04-13|issn=1339-844X|url=https://dennikn.sk/5273501/predseda-madarskej-aliancie-gubik-tipoval-som-vitazstvo-fideszu/|dátum prístupu=2026-04-13}}</ref> Výsledok volieb, v ktorých strana Fidesz utrpela zdrvujúcu porážku, však komentoval pomerne zdržanlivo. Bol prekvapený výsledkom, pretože napriek prieskumom, ktoré favorizovali stranu [[Strana rešpektu a slobody|Tisza]], tipoval víťazstvo stany Fidesz.<ref name=":5" /> Potvrdil však, že vzhľadom na vybudované vzťahy ho prehra [[Viktor Orbán|Viktora Orbána]] z osobného hľadiska mrzí.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Katuška|meno=Michal|titul=Predseda Maďarskej aliancie: Momentálne sú nám na Slovensku bližšie opozičné strany|periodikum=Sme|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press, a. s.|dátum=2026-04-13|issn=1335-440X|url=https://www.sme.sk/domov/c/predseda-madarskej-aliancie-v-madarsku-prehrali-ludia-ktorych-pozname-z-osobneho-pohladu-ma-to-mrzi|dátum prístupu=2026-04-13}}</ref> == Politické vzťahy a ideológia == Gubík má blízke vzťahy s ideologickým krídlom [[Fidesz – Maďarský občiansky zväz|Fideszu]], vrátane [[László Kövér|Lászlóa Kövéra]]. V minulosti spolupracoval aj s radikálnym [[Hnutie za lepšie Maďarsko|Jobbikom]]. Svoje politické hodnoty deklaruje ako národné, [[Konzervativizmus|konzervatívne]], [[Kresťanstvo|kresťanské]],<ref name=":0" /> je mu najbližší [[kresťanský socializmus]].<ref name=":4" /> Medzi jeho historické vzory patrí [[János Esterházy]] a [[Miklós Duray]], ktorého označuje za svojho „politického starého otca“.<ref name=":0" /> Účasť na Konzervatívnom summite v novembri 2025<ref name=":3" /> naznačuje pretrvávajúcu politickú blízkosť Gubíka k radikálnym konzervatívnym kruhom, krajne pravicovému a proruskému prostrediu. == Politické názory a postoje == Okrem spomínaných blízkych vzťahov s radikálnymi politikmi ako [[László Kövér|Kövér]] či [[Miklós Duray|Duray]] a politickému prostrediu strany Fidesz Viktora Orbána, je známy tiež [[Iredentizmus|iredentistickými]] narážkami a dvojzmyselnými komentármi o územnej otázke, napríklad voči [[Ukrajina|Ukrajine]] alebo Slovensku. V novembri 2021 zakázali vtedajšiemu predsedovi Maďarskej aliancie [[Krisztián Forró|Forróovi]] vstup na Ukrajinu, na čo Gubík reagoval: „Nič to, Krisztián Forró! Pôjdeme my ešte do Mukačeva Bez pasu!“ Neskôr pri vysvetľovaní nesúhlasil s tým, že územná celistvosť Ukrajiny je nedotknuteľná.<ref name=":0" /> V predvečer plnej invázie [[Rusko|Ruskej federácie]] na [[Ukrajina|Ukrajinu]] v roku 2022 zdieľal pohľadnicu z [[Mukačevo|Mukačeva]] s komentárom: „Ak už Ukrajina začala s územnou diétou, mohla by snáď byť štíhlejšia ešte o jednu oblasť. Ostatné si už môže nechať“.<ref name=":0" /> O autonómii v roku 2024, po zvolení za predsedu strany, povedal: „[[Horná zem|Felvidék]] first. Ja verím v autonómnu politiku a autonómny priestor na [[Horná zem|Hornej zemi]]. Nepovažujem nás za vládnu stranu, ani opozičnú“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gubík: Felvidék first! Verím v autonómnu politiku Felvidéku! – nový predseda Maďarskej aliancie sľubuje nové obdobie a zmenu smerovania | url = https://parameter.sk/sk/1169117/gubik-felvidek-first-verim-v-autonomnu-politiku-felvideku-novy-predseda-madarskej-aliancie-slubuje-nove-obdobie-a-zmenu-smerovania/ | vydavateľ = Paraméter | dátum prístupu = 2025-12-17 | jazyk = sk}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} {{DEFAULTSORT:Gubík, László}} [[Kategória:Osobnosti z Levíc]] [[Kategória:Slovenskí politici]] [[Kategória:Maďarskí politici]] [[Kategória:Slovenskí právnici]] [[Kategória:Politici Aliancie]] [[Kategória:Maďari na Slovensku]] r19vg9mjf64e9ezs17pfmxw3w8n1000 0 744118 8198624 8197879 2026-04-15T08:27:07Z ~2026-22141-87 291671 Podľa en wiki 8198624 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politická strana|Logo strany=TISZA 2024.svg|Skratka=TISZA|Predseda=[[Péter Magyar]]|Založenie=[[23. október]] [[2020]]|Ideológie=[[liberálny konzervativizmus]]<br>[[populizmus]]<br>[[pro-europanizmus]]|Politické spektrum=[[Politický stred|stred]] až [[stredopravica]]|Sídlo=Dobó István utca 16, 3300 [[Jáger]]|Farby={{colorbox|#88e8ff}} {{colorbox|#112866}}<br>Svetlomodrá, Tmavomodrá|Web={{URL|magyartisza.hu}}}} '''Strana rešpektu a slobody''' ({{Hun|Tisztelet és Szabadság Párt}}, skr. '''TISZA'''), známa aj ako '''strana Tisza''' ({{Hun|Tisza Párt}}), je [[Liberálny konzervativizmus|liberálne konzervatívna]] [[politická strana]] v [[Maďarsko|Maďarsku]] založená v roku [[2020]]. Do národného povedomia sa dostala, keď sa k nej pripojil bývalý člen strany [[Fidesz – Maďarský občiansky zväz|Fidesz]], [[Péter Magyar|Péter&nbsp;Magyar]]. Vo [[Voľby do Európskeho parlamentu v roku 2024|voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2024]] získala strana 7 z 21 maďarských kresiel v [[Európsky parlament|Európskom parlamente]]. == História == === Vznik a meno === Strana bola založená 23. októbra 2020 Attilom Szabóm a Boldizsárom Deákom s cieľom zúčastniť sa parlamentných volieb v roku 2022.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kézműves YouTube-videók és 20 pontos program – kétfős sufnipártba szállt be Magyar Péter az EP-választásokra | url = https://telex.hu/belfold/2024/04/10/tisza-part-tisztelet-es-szabadsag-magyar-peter-deak-boldizsar-szabo-attila | vydavateľ = telex | dátum vydania = 2024-04-10 | dátum prístupu = 2026-02-01 | jazyk = hu}}</ref> Strana odmietla prijať štátne príspevky a namiesto toho sa spoliehala na dary a osobný majetok svojich členov. Napriek tomu, že vyzbierala 222 tisíc [[Maďarský forint|forintov]], sa strana nemohla zúčastniť volieb toho roku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = A Tisztelet és Szabadság Párttal indul a júniusi választáson Magyar Péter | url = https://telex.hu/belfold/2024/04/10/magyar-peter-partja-valasztasi-bizottsag-nyilvantartasba-vetel | vydavateľ = telex | dátum vydania = 2024-04-10 | dátum prístupu = 2026-02-01 | jazyk = hu}}</ref> Názov ''Tisza'' vznikol ako skríženie prvých písmen slov ''tisztelet'' (rešpekt) a ''szabadság'' (sloboda), čo vytvára maďarský názov [[Tisa|druhej najväčšej rieky v Maďarsku, Tisy]]. Názov strany je často používaný ako motív straníckych kampaní a súčasný predseda Magyar ho často používa; častým sloganom jeho zhromaždení je: „povodeň Tisy sa blíži!“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hungary: Why is Orban's opponent so successful? | url = https://www.dw.com/en/hungary-why-is-orbans-opponent-so-successful/a-72324318 | vydavateľ = dw.com | dátum prístupu = 2026-02-01 | jazyk = en}}</ref> === Príchod Pétera Magyara === Strana ostala relatívne neaktívnou do roku 2024. Péter Magyar, bývalý politik vládnej strany Fidesz a exmanžel bývalej ministerky spravodlivosti [[Judit Vargová (politička)|Judit Vargovej]], vstúpil do politickej scény uprostred škandálu, v ktorom prezidentka [[Katalin Nováková]] omilostila muža, ktorý sa snažil prekryť pedofilné zločiny. Ako ministerka spravodlivosti musela Vargová milosť podpísať a bola tak spoluvinnou v škandále. Magyar zorganizoval prvý protest 15. marca, na výročie začiatku [[Uhorská revolúcia|Uhorskej revolúcie v roku 1848]]. V teň zorganizovali stretnutia aj vláda aj opozícia, ale práve Magyarova demonštrácia pritiahla najväčšie davy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=A mozgósítási versenyt megnyerte Magyar Péter|url=https://24.hu/belfold/2024/03/15/magyar-peter-partalapitas-zaszlobontas-marcius-15/|dátum vydania=2024-03-15|dátum prístupu=2026-02-01|jazyk=hu}}</ref> Neskôr Magyar spôsobil vláde ďalší škandál zverejnením nahrávky ku korupčnému prípadu Schadl-Völner týkajúceho sa dvoch vysokopostavených úradníkov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The biggest corruption case of recent times in Hungary: the Schadl-Völner case|url=https://telex.hu/english/2023/03/09/the-biggest-corruption-case-of-recent-times-in-hungary-the-schadl-volner-case|vydavateľ=telex|dátum vydania=2023-03-09|dátum prístupu=2026-02-01|jazyk=hu}}</ref> V nahrávke on a jeho exmanželka, vtedajšia ministerka spravodlivosti, priznávajú, že dokumenty spojené s prípadom boli upravené na príkaz vlády.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Közzétette a Varga Juditról készült felvételt Magyar Péter, a volt igazságügyi miniszter arról beszél, hogy Rogánék kihúzatták magukat a Schadl-ügy vádiratából|url=https://24.hu/belfold/2024/03/26/magyar-peter-felvetel-varga-judit-bizonyitek-volner-schadl-ugy-fovarosi-nyomozo-ugyeszseg/|dátum vydania=2024-03-26|dátum prístupu=2026-02-01|jazyk=hu}}</ref> Ako tieto informácie prednášal prokuratórom, vonku sa zhromaždil protestujúci dav pozostávajúci z okolo tisícky ľudí, ktorí požadovali rezignáciu vlády.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=„Nem úszhatja meg Orbán, a maffiaállam feje” – Több ezren tüntettek Magyar Péter felhívására|url=https://rtl.hu/belfold/2024/03/26/magyar-peter-tuntetes-legfobb-ugyeszseg|vydavateľ=rtl.hu|dátum vydania=2024-03-26|dátum prístupu=2026-02-01|jazyk=hu}}</ref> V marci 2024 Magyar oznámil svoj úmysel kandidovať vo [[Voľby do Európskeho parlamentu v roku 2024|voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2024]], avšak nemohol založiť svoju vlastnú stranu kvôli volebným termínom a registračným procesom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ezért jó terep az EP-választás Magyar Péternek|url=https://www.szabadeuropa.hu/a/europai-parlamenti-valasztas-ep-magyar-peter-part/32892893.html|vydavateľ=Szabad Európa|dátum vydania=2024-04-08|dátum prístupu=2026-02-01|jazyk=hu}}</ref> Pred Magyarovým oznámením, do ktorej sa strany vstúpi, naznačovali prieskumné agentúry, ako napríklad s vládou spriaznený Nézőpont Institute, že kandidátna listina vedená Magyarom by mohla získať viac kresiel a 13% hlasov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Már a kormányközeli Nézőpont Intézet is 13 százalékra méri Magyar Péter leendő pártját|url=https://hvg.hu/itthon/20240405_mar-a-nezopont-is-13-szazalekra-meri-magyar-peter-leendo-partjat|vydavateľ=hvg.hu|dátum vydania=2024-04-05|dátum prístupu=2026-02-01|jazyk=hu}}</ref> V apríli bolo oznámené, že Magyar vstúpi do Tiszy, kde bol zvolený za jedného z podpredsedov strany a vedúceho kandidáta listiny do [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Péter Magyar announces his party|url=https://telex.hu/english/2024/04/11/peter-magyar-announces-his-party|vydavateľ=telex|dátum vydania=2024-04-11|dátum prístupu=2026-02-01|jazyk=hu}}</ref> [[Súbor:Tisza Party EPP.jpg|náhľad|Poslanci EP zo strany Tisza (bez Magyara)]] Vo voľbách do Európskeho parlamentu v máji 2024 skončila Tisza na druhom mieste s takmer 30% hlasov a 7 kreslami z 21. Médiá tento výkon charakterizovali ako výzvu pre vládnuci Fidesz premiéra [[Viktor Orbán|Viktora Orbána]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hungary’s Viktor Orbán stumbles in EU election|url=https://www.politico.eu/article/eu-european-election-results-2024-hungary-viktor-orban-fidesz-party-peter-magyar-tisza-party/|vydavateľ=POLITICO|dátum vydania=2024-06-10|dátum prístupu=2026-02-01|jazyk=en-GB}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Orban party loses major support in Hungary's EU election|url=https://www.euronews.com/my-europe/2024/06/10/hungary-orbans-right-wing-party-wins-eu-election-but-loses-major-support|vydavateľ=euronews|dátum vydania=2024-06-10|dátum prístupu=2026-02-01|jazyk=en}}</ref> Magyar počas kampane vyhlásil, že sa neujme svojho mandátu a pôvodne sa podľa toho aj zachoval. Neskôr rozhodnutie nechal na ankete na webe strany, kde viac ako 75% hlasovalo za to, aby sa mandátu ujal. Magyar sa tak stal jedným zo siedmych poslancov Európskeho parlamentu za stranu Tisza.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Magyar Péter felveszi az európai parlamenti mandátumát|url=https://hu.euronews.com/my-europe/2024/06/18/magyar-peter-europai-parlamenti-mandatum-tisza-part|vydavateľ=euronews|dátum vydania=2024-06-18|dátum prístupu=2026-02-01|jazyk=hu}}</ref> === Pred parlamentými voľbami v roku 2026 === ==== Podpora ==== [[Súbor:Magyar Péter, Battonya (2025. 08. 04.).jpg|vľavo|náhľad|220x220bod|Magyar na straníckej kampaňovej akcii v [[Battonya|Battonyi]] v auguste 2025]] Po výsledku volieb do Európskeho parlamentu si Tisza začala budovať členstvo a jadro, keďže strana nebola pred Magyarovým vstupom veľmi úspešná. Aby si vybudovala podporu naprieč krajinou a mohla efektívne kandidovať vo vidieckych volebných obvodoch v parlamentných voľbách v roku 2026, založila strana tzv. ''Tisza Sziget'' (Tisza ostrovy), sieť lokálnych podporovateľov a potenciálnych kandidátov. K januáru 2025 jestvovalo podľa analýzy sociálnych sietí 208 „ostrovov“ s dokopy viac ako 20 000 členmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Fideszes fellegvárakban is alakultak TISZA-szigetek, Észak-Kelet-Magyarország a legnehezebb terep Magyar Péter pártjának | url = https://atlatszo.hu/adat/2025/01/23/fideszes-fellegvarakban-is-alakultak-tisza-szigetek-eszak-kelet-magyarorszag-a-legnehezebb-terep-magyar-peter-partjanak/ | dátum vydania = 2025-01-23 | dátum prístupu = 2026-02-02 | jazyk = hu}}</ref> K tomu Magyar podnikol marketingové ťahy ako napríklad pochod cez krajinu so svojimi podporovateľmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = „Ott megy az unokám a Magyar Péterrel” | url = https://444.hu/2025/05/22/ott-megy-az-unokam-a-magyar-peterrel | vydavateľ = 444 | dátum vydania = 2025-05-22 | dátum prístupu = 2026-02-02 | jazyk = hu | meno = Bede | priezvisko = Márton}}</ref> V júli 2024 prebral Magyar predsedníctvo strany od jej zakladateľa Attilu Szabóa, ktorému bolo udelené čestné predsedníctvo. V júli 2025 spustila Tisza ''Tiszta Hang'' (Čistý hlas), noviny, ktoré budú roznášať dobrovoľníci v snahe osloviť vidieckych voličov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Országos lapot indít a Tisza Párt | url = https://hvg.hu/itthon/20250708_tiszta-hang-tisza-part | vydavateľ = hvg.hu | dátum vydania = 2025-07-08 | dátum prístupu = 2026-02-02 | jazyk = hu}}</ref> Prvé kópie, ktorých bolo vytlačených viac ako milión, boli roznesené medzi 8. a 10. augustom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Elindult a Tisza ingyenes pártújságja: a költsége hétpecsétes titok, a tartalma már nem sokáig | url = https://hvg.hu/gazdasag/20250808_tisza-partlap-kistelepulesek-terjesztes | vydavateľ = hvg.hu | dátum vydania = 2025-08-08 | dátum prístupu = 2026-02-02 | jazyk = hu}}</ref> ==== „Hlas národa“ ==== V marci 2025 Magyar oznámil, že zverejní neformálny referendový dotazník, v ktorom sa ľudí spýta na 13 (12+1) otázok. Dotazník mohol byť vyplnený online alebo fyzicky a jeho výsledky by slúžili ako podklad pre program strany.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Indul a „nemzet hangja”, ebben a 12 kérdésben kéri ki a magyarok véleményét Magyar Péter | url = https://telex.hu/belfold/2025/03/15/magyar-peter-12-kerdes-nepszavazas-tisza-part-magyarok-hangja | vydavateľ = telex | dátum vydania = 2025-03-15 | dátum prístupu = 2026-02-02 | jazyk = hu}}</ref> Na dotazník bolo zaznamenaných 1 137 266 odpovedí. Pri väčšine otázok hlasovalo viac 90% opýtaných za, avšak posledná (+1) otázka o pozícii Ukrajiny v EÚ bola spornejšia; za hlasovalo 58% opýtaných.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nemzet hangja: 98,7 százalék a magyar, 58,2 százalék az ukrán EU-tagság mellett – az utóbbiról a Tisza kormányon népszavazást írna ki | url = https://24.hu/belfold/2025/04/13/magyar-peter-tisza-part-nemzet-hangja-szavazas-eredmeny/ | dátum vydania = 2025-04-13 | dátum prístupu = 2026-02-02 | jazyk = hu}}</ref> Úplné výsledky sú nasledovné:<ref name=":0" /> {| class="wikitable mw-collapsible" |+ ! rowspan="3" |Číslo ! rowspan="3" |Otázka ! colspan="2" |Výsledok |- !% Áno !%&nbsp;Nie |- ! style="background:#1aff00;" | ! style="background:#ff0000;" | |- | style="text-align: right;" |1 |Súhlasíte so zavedením karty SZÉP pre dôchodcov s maximálnou ročnou hodnotou 200 tisíc [[Maďarský forint|forintov]], ktorá by mohla byť použitá na potraviny, lieky a zdravotnú starostlivosť? | style="background:#8cff80; text-align: right;" |'''92.3''' | style="text-align: right;" |7.7 |- | style="text-align: right;" |2 |Súhlasíte so znížením sadzby DPH na lieky na 0%? | style="background:#8cff80; text-align: right;" |'''92.5''' | style="text-align: right;" |7.5 |- | style="text-align: right;" |3 |Súhlasíte, že štát by nemal využívať prostriedky z rozpočtu na podporu súkromných investícií v oblasti zdravotníctva a mal by ročne poskytnúť aspoň 500 miliárd forintov v dodatčných zdrojoch na podporu štátneho sytému zdravotníctva? | style="background:#8cff80; text-align: right;" |'''98.3''' | style="text-align: right;" |1.7 |- | style="text-align: right;" |4 |Súhlasíte s využitím znovuzískaného národného bohatstva na školstvo, zdravotnítvo a rozvoj vidieka? | style="background:#8cff80; text-align: right;" |'''99.3''' | style="text-align: right;" |0.7 |- | style="text-align: right;" |5 |Súhlasíte s tým, aby sadzba DPH na zdravé potraviny bola maximálne 5%? | style="background:#8cff80; text-align: right;" |'''98.4''' | style="text-align: right;" |1.6 |- | style="text-align: right;" |6 |Súhlasíte s celoplošným znížením [[Daň z príjmov|dane z prijímu]] na 9%? | style="background:#8cff80; text-align: right;" |'''81.9''' | style="text-align: right;" |18.1 |- | style="text-align: right;" |7 |Súhlasíte so znovuzavedením daňového systému kata (takého, kde by majitelia podnikov mohli platiť jednu zjednodušenú daň namiesto viacerých, pozn. red.) vo vyššie menovaných oblastiach? | style="background:#8cff80; text-align: right;" |'''90.7''' | style="text-align: right;" |9.3 |- | style="text-align: right;" |8 |Súhlasíte so zavedením dodatkovej dane z majetku nad 5 miliárd forintov? | style="background:#8cff80; text-align: right;" |'''96.1''' | style="text-align: right;" |3.9 |- | style="text-align: right;" |9 |Súhlasíte s tým, aby Maďarsko ostalo členom [[Európska únia|Európskej únie]] a [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]]? | style="background:#8cff80; text-align: right;" |'''98.7''' | style="text-align: right;" |1.3 |- | style="text-align: right;" |10 |Súhlasíte s tým, aby mohol predseda vlády slúžiť maximálne dve volebné obdobia, t.j. maximálne 8 rokov? | style="background:#8cff80; text-align: right;" |'''96.5''' | style="text-align: right;" |3.5 |- | style="text-align: right;" |11 |Súhlasíte s tým, aby miestne samosprávy opätovne získali svoje kompetencie, inštitúcie a zdroje v oblastiach vzdelávania, zdravotníctva a sociálnych služieb? | style="background:#8cff80; text-align: right;" |'''98.8''' | style="text-align: right;" |1.2 |- | style="text-align: right;" |12 |Súhlasíte, že plat predsedu vlády by mal byť maximálne 2,5 milióna forintov, a že príjem poslancov parlamentu by mal byť znížený o polovicu? | style="background:#8cff80; text-align: right;" |'''92.1''' | style="text-align: right;" |7.9 |- | style="text-align: right;" |13 (+1) |Súhlasíte s tým, aby sa [[Ukrajina]] stala členom Európskej Únie? | style="background:#8cff80; text-align: right;" |'''58.2''' | style="text-align: right;" |41.8 |} == Volebné výsledky == === Európsky parlament === {| class="wikitable" !Voľby !Predseda !Počet hlasov !Podiel v % !Počet mandátov !+/- !Európska skupina |- |[[Voľby do Európskeho parlamentu v roku 2024|2024]] |[[Péter Magyar]] |1 352 699 |29,6 (2.) |{{Infobox politická strana/mandáty|7|21|hex=#88e8ff}} |''nová strana'' |[[Skupina Európskej ľudovej strany]] |} === Zhromaždenie v Budapešti === {| class="wikitable" !Voľby !Predseda !Počet hlasov !Podiel v % !Počet mandátov !+/- |- |2024 |[[Péter Magyar]]<ref group="pozn.">Magyar sa neujal svojho mandátu v budapešťskom zhromaždení, takže prvou zvolenou osobou z kandidátnej lisitny TISZA bola Eszter Ordasová.</ref> |216 609 |27,34 (2.) |{{Infobox politická strana/mandáty|10|33|hex=#88e8ff}} |''nová strana'' |} === Parlamentné voľby === {| class="wikitable" |+ !Voľby !Predseda !Počet hlasov !Podiel v % !Počet mandátov !Postavenie v parlamente |- |[[Parlamentné voľby v Maďarsku v roku 2026|2026]] |[[Péter Magyar]] |3 112 064 |52,44 % |{{Infobox politická strana/mandáty|136|199|hex=#88e8ff}} | |} == Vedenie == === Predseda === {| class="wikitable" |+ !Poradie ! colspan="2" |Predseda !Ujal sa funkcie !Odišiel z funkcie |- |1. |Attila Szabó | |[[23. október]] [[2020]] |[[22. júl]] [[2024]] |- |2. |[[Péter Magyar]] |[[Súbor:Péter Magyar MEP (2024).jpg|71x71bod]] |[[22. júl]] [[2024]] |''v úrade'' |} == Poznámky == <references group="pozn." /> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|en|Tisza Party|1333535801}} [[Kategória:Politické strany v Maďarsku]] [[Kategória:Konzervatívne strany]] s04zlmf8364crnm2wxuh1yb44gy0mv1 2 744470 8198530 8196833 2026-04-15T06:07:15Z Jetam2 30982 + [[Drá’]], [[Medzinárodná sánkárska federácia]], [[Lenchu Kunzang]] 8198530 wikitext text/x-wiki 100 WikiDays, tretí pokus. [[Redaktor:Jetam2/100WikiDays2|druhý nevyšiel]] :) <center> {| class="wikitable" !Poradie !Článok !Štát !Dátum |- | 66. | [[Lenchu Kunzang]] | {{minivlajka|Bhután|w}} | 2026-04-15 |- | 65. | [[Medzinárodná sánkárska federácia]] | (globál) | 2026-04-13 |- | 64. | [[Drá’]] | {{minivlajka|Maroko|w}}/{{minivlajka|Alžírsko|w}} | 2026-04-12 |- | 63. | [[Elīna Ieva Bota]] | {{minivlajka|Lotyšsko|w}} | 2026-04-11 |- | 62. | [[Chillán]] | {{minivlajka|Čile|w}} | 2026-04-10 |- | 61. | [[James Meredith]] | {{minivlajka|Spojené štáty|w}} | 2026-04-09 |- | 60. | [[Fidžijčina]] | {{minivlajka|Fidži|w}} | 2026-04-08 |- | 59. | [[Kjógen]] (R) | {{minivlajka|Japonsko|w}} | 2026-04-07 |- | 58. | [[Bregalnica]] | {{minivlajka|Severné Macedónsko|w}} | 2026-04-06 |- | 57. | [[Cuando]] | {{minivlajka|Angola|w}}/{{minivlajka|Botswana|w}}/{{minivlajka|Namíbia|w}}/{{minivlajka|Zambia|w}} | 2026-04-05 |- | 56. | [[Aural]] | {{minivlajka|Kambodža|w}} | 2026-04-04 |- | 55. | [[Prírodná rezervácia centrálneho Surinamu]] | {{minivlajka|Surinam|w}} | 2026-04-03 |- | 54. | [[Andrus Merilo]] | {{minivlajka|Estónsko|w}} | 2026-04-02 |- | 53. | [[Tebua Tarawa]] (R) | {{minivlajka|Kiribati|w}} | 2026-04-01 |- | 52. | [[Kasamanka]] | {{minivlajka|Senegal|w}} | 2026-03-31 |- | 51. | [[Kaja (konfederácia štátov)]] (možno R) | {{minivlajka|Južná Kórea|w}} | 2026-03-30 |- | 50. | [[Ibagué]] | {{minivlajka|Kolumbia|w}} | 2026-03-29 |- | 49. | [[Sandra Izbașa]] | {{minivlajka|Rumunsko|w}} | 2026-03-28 |- | 48. | [[Let It Go (Ľadové kráľovstvo)]] (R) | globál | 2026-03-27 |- | 47. | [[Seretse Khama]] | {{minivlajka|Botswana|w}} | 2026-03-26 |- | 46. | [[Iguala]] | {{minivlajka|Mexiko|w}} | 2026-03-25 |- | 45. | [[Belucha]] | {{minivlajka|Kazachstan|w}}/{{minivlajka|Rusko|w}} | 2026-03-24 |- | 44. | [[Tina Trstenjak]] | {{minivlajka|Slovinsko|w}} | 2026-03-23 |- | 43. | [[Mount Wilhelm]] | {{minivlajka|Papua-Nová Guinea|w}} | 2026-03-22 |- | 42. | [[Colorado (rieka v Argentíne)]] | {{minivlajka|Argentína|w}} | 2026-03-21 |- | 41. | [[Logone]] | {{minivlajka|Čad|w}}/{{minivlajka|Kamerun|w}} | 2026-03-20 |- | 40. | [[Saint-Pierre (ostrov)]] | {{minivlajka|Francúzsko|w}} (Severná Amerika) | 2026-03-19 |- | 39. | [[Antilibanon]] | {{minivlajka|Libanon|w}} | 2026-03-18 |- | 38. | [[Thunské jazero]] | {{minivlajka|Švajčiarsko|w}} | 2026-03-17 |- | 37. | [[Cerro Chirripó]] | {{minivlajka|Kostarika|w}} | 2026-03-16 |- | 36. | [[Antsirabe]] | {{minivlajka|Madagaskar|w}} | 2026-03-15 |- | 35. | [[Aucklandské ostrovy]] | {{minivlajka|Nový Zéland|w}} | 2026-03-14 |- | 34. | [[Národný park Río Abiseo]] | {{minivlajka|Peru|w}} | 2026-03-13 |- | 33. | [[Karakumský prieplav]] | {{minivlajka|Turkménsko|w}} | 2026-03-12 |- | 32. | [[Pico Turquino]] | {{minivlajka|Kuba|w}} | 2026-03-11 |- | 31. | [[Loch Coirib]] | {{minivlajka|Írsko|w}} | 2026-03-10 |- | 30. | [[Statnett]] | {{minivlajka|Nórsko|w}} | 2026-03-09 |- | 29. | [[Panevėžys]] | {{minivlajka|Litva|w}} | 2026-03-07 |- |- | 28. | [[Als (ostrov)]] | {{minivlajka|Dánsko|w}} | 2026-03-07 |- | 27. | [[Heluán]] | {{minivlajka|Egypt|w}} | 2026-03-06 |- | 26. | [[Cerro Tres Kandú]] | {{minivlajka|Paraguaj|w}} | 2026-03-05 |- | 25. | [[Fan Si Pan]] | {{minivlajka|Vietnam|w}} | 2026-03-04 |- | 24. | [[Narmada]] (R, reli) | {{minivlajka|India|w}} | 2026-03-03 |- | 23. | [[Frank Augustyn]] | {{minivlajka|Kanada|w}} | 2026-03-02 |- | 22. | [[Karen Kain]] | {{minivlajka|Kanada|w}} | 2026-03-01 |- | 21. | [[Ontario Power Generation]] (R) | {{minivlajka|Kanada|w}} | 2026-02-28 |- | 20. | [[Otter Rapids Generating Station]] | {{minivlajka|Kanada|w}} | 2026-02-27 |- | 19. | [[Abitibi Canyon Generating Station]] | {{minivlajka|Kanada|w}} | 2026-02-26 |- | 18. | [[Tano (rieka)]] | {{minivlajka|Ghana|w}}/{{minivlajka|Pobrežie Slonoviny|w}} | 2026-02-25 |- | 17. | [[Mont Bengoué]] | {{minivlajka|Gabon|w}} | 2026-02-24 |- | 16. | [[Akosombo Dam]] (R) | {{minivlajka|Ghana|w}} | 2026-02-23 |- | 15. | [[Národný park Hell's Gate]] | {{minivlajka|Keňa|w}} | 2026-02-22 |- | 14. | [[Lake Turkana Wind Power]] | {{minivlajka|Keňa|w}} | 2026-02-21 |- | 13. | [[Národný park Sibiloi]] | {{minivlajka|Keňa|w}} | 2026-02-20 |- | 12. | [[Peter Hinds]] | {{minivlajka|Slovensko|w}} | 2026-02-19 |- | 11. | [[Tomáš Cenek]] | {{minivlajka|Slovensko|w}} | 2026-02-18 |- | 10. | [[Christián Bosman]] | {{minivlajka|Slovensko|w}} | 2026-02-17 |- | 9. | [[Bruno Mick]] | {{minivlajka|Slovensko|w}} | 2026-02-16 |- | 8. | [[Majstrovstvá sveta v krasokorčuľovaní 2025]] | (globál) | 2026-02-15 |- | 7. | [[Lucas Pinheiro Braathen]] | {{minivlajka|Brazília|w}}/{{minivlajka|Nórsko|w}} | 2026-02-14 |- | 6. | [[Vladyslav Heraskevyč]] | {{minivlajka|Ukrajina|w}} | 2026-02-13 |- | 5. | [[Viktória Praxová]] | {{minivlajka|Slovensko|w}} | 2026-02-12 |- | 4. | [[Desana Špitzová]] | {{minivlajka|Slovensko|w}} | 2026-02-11 |- | 3. | [[Otto Šimko]] | {{minivlajka|Slovensko|w}} | 2026-02-10 |- | 2. | [[Lucia Mokrášová]] | {{minivlajka|Slovensko|w}} | 2026-02-09 |- | 1. | [[Medzinárodný paralympijský výbor]] | (globál) | 2026-02-08 |- |} 7va1wk1h216xa9rwvg7k6s6sv2h8rvz 8198531 8198530 2026-04-15T06:07:32Z Jetam2 30982 oprava 8198531 wikitext text/x-wiki 100 WikiDays, tretí pokus. [[Redaktor:Jetam2/100WikiDays2|druhý nevyšiel]] :) <center> {| class="wikitable" !Poradie !Článok !Štát !Dátum |- | 66. | [[Lenchu Kunzang]] | {{minivlajka|Bhután|w}} | 2026-04-14 |- | 65. | [[Medzinárodná sánkárska federácia]] | (globál) | 2026-04-13 |- | 64. | [[Drá’]] | {{minivlajka|Maroko|w}}/{{minivlajka|Alžírsko|w}} | 2026-04-12 |- | 63. | [[Elīna Ieva Bota]] | {{minivlajka|Lotyšsko|w}} | 2026-04-11 |- | 62. | [[Chillán]] | {{minivlajka|Čile|w}} | 2026-04-10 |- | 61. | [[James Meredith]] | {{minivlajka|Spojené štáty|w}} | 2026-04-09 |- | 60. | [[Fidžijčina]] | {{minivlajka|Fidži|w}} | 2026-04-08 |- | 59. | [[Kjógen]] (R) | {{minivlajka|Japonsko|w}} | 2026-04-07 |- | 58. | [[Bregalnica]] | {{minivlajka|Severné Macedónsko|w}} | 2026-04-06 |- | 57. | [[Cuando]] | {{minivlajka|Angola|w}}/{{minivlajka|Botswana|w}}/{{minivlajka|Namíbia|w}}/{{minivlajka|Zambia|w}} | 2026-04-05 |- | 56. | [[Aural]] | {{minivlajka|Kambodža|w}} | 2026-04-04 |- | 55. | [[Prírodná rezervácia centrálneho Surinamu]] | {{minivlajka|Surinam|w}} | 2026-04-03 |- | 54. | [[Andrus Merilo]] | {{minivlajka|Estónsko|w}} | 2026-04-02 |- | 53. | [[Tebua Tarawa]] (R) | {{minivlajka|Kiribati|w}} | 2026-04-01 |- | 52. | [[Kasamanka]] | {{minivlajka|Senegal|w}} | 2026-03-31 |- | 51. | [[Kaja (konfederácia štátov)]] (možno R) | {{minivlajka|Južná Kórea|w}} | 2026-03-30 |- | 50. | [[Ibagué]] | {{minivlajka|Kolumbia|w}} | 2026-03-29 |- | 49. | [[Sandra Izbașa]] | {{minivlajka|Rumunsko|w}} | 2026-03-28 |- | 48. | [[Let It Go (Ľadové kráľovstvo)]] (R) | globál | 2026-03-27 |- | 47. | [[Seretse Khama]] | {{minivlajka|Botswana|w}} | 2026-03-26 |- | 46. | [[Iguala]] | {{minivlajka|Mexiko|w}} | 2026-03-25 |- | 45. | [[Belucha]] | {{minivlajka|Kazachstan|w}}/{{minivlajka|Rusko|w}} | 2026-03-24 |- | 44. | [[Tina Trstenjak]] | {{minivlajka|Slovinsko|w}} | 2026-03-23 |- | 43. | [[Mount Wilhelm]] | {{minivlajka|Papua-Nová Guinea|w}} | 2026-03-22 |- | 42. | [[Colorado (rieka v Argentíne)]] | {{minivlajka|Argentína|w}} | 2026-03-21 |- | 41. | [[Logone]] | {{minivlajka|Čad|w}}/{{minivlajka|Kamerun|w}} | 2026-03-20 |- | 40. | [[Saint-Pierre (ostrov)]] | {{minivlajka|Francúzsko|w}} (Severná Amerika) | 2026-03-19 |- | 39. | [[Antilibanon]] | {{minivlajka|Libanon|w}} | 2026-03-18 |- | 38. | [[Thunské jazero]] | {{minivlajka|Švajčiarsko|w}} | 2026-03-17 |- | 37. | [[Cerro Chirripó]] | {{minivlajka|Kostarika|w}} | 2026-03-16 |- | 36. | [[Antsirabe]] | {{minivlajka|Madagaskar|w}} | 2026-03-15 |- | 35. | [[Aucklandské ostrovy]] | {{minivlajka|Nový Zéland|w}} | 2026-03-14 |- | 34. | [[Národný park Río Abiseo]] | {{minivlajka|Peru|w}} | 2026-03-13 |- | 33. | [[Karakumský prieplav]] | {{minivlajka|Turkménsko|w}} | 2026-03-12 |- | 32. | [[Pico Turquino]] | {{minivlajka|Kuba|w}} | 2026-03-11 |- | 31. | [[Loch Coirib]] | {{minivlajka|Írsko|w}} | 2026-03-10 |- | 30. | [[Statnett]] | {{minivlajka|Nórsko|w}} | 2026-03-09 |- | 29. | [[Panevėžys]] | {{minivlajka|Litva|w}} | 2026-03-07 |- |- | 28. | [[Als (ostrov)]] | {{minivlajka|Dánsko|w}} | 2026-03-07 |- | 27. | [[Heluán]] | {{minivlajka|Egypt|w}} | 2026-03-06 |- | 26. | [[Cerro Tres Kandú]] | {{minivlajka|Paraguaj|w}} | 2026-03-05 |- | 25. | [[Fan Si Pan]] | {{minivlajka|Vietnam|w}} | 2026-03-04 |- | 24. | [[Narmada]] (R, reli) | {{minivlajka|India|w}} | 2026-03-03 |- | 23. | [[Frank Augustyn]] | {{minivlajka|Kanada|w}} | 2026-03-02 |- | 22. | [[Karen Kain]] | {{minivlajka|Kanada|w}} | 2026-03-01 |- | 21. | [[Ontario Power Generation]] (R) | {{minivlajka|Kanada|w}} | 2026-02-28 |- | 20. | [[Otter Rapids Generating Station]] | {{minivlajka|Kanada|w}} | 2026-02-27 |- | 19. | [[Abitibi Canyon Generating Station]] | {{minivlajka|Kanada|w}} | 2026-02-26 |- | 18. | [[Tano (rieka)]] | {{minivlajka|Ghana|w}}/{{minivlajka|Pobrežie Slonoviny|w}} | 2026-02-25 |- | 17. | [[Mont Bengoué]] | {{minivlajka|Gabon|w}} | 2026-02-24 |- | 16. | [[Akosombo Dam]] (R) | {{minivlajka|Ghana|w}} | 2026-02-23 |- | 15. | [[Národný park Hell's Gate]] | {{minivlajka|Keňa|w}} | 2026-02-22 |- | 14. | [[Lake Turkana Wind Power]] | {{minivlajka|Keňa|w}} | 2026-02-21 |- | 13. | [[Národný park Sibiloi]] | {{minivlajka|Keňa|w}} | 2026-02-20 |- | 12. | [[Peter Hinds]] | {{minivlajka|Slovensko|w}} | 2026-02-19 |- | 11. | [[Tomáš Cenek]] | {{minivlajka|Slovensko|w}} | 2026-02-18 |- | 10. | [[Christián Bosman]] | {{minivlajka|Slovensko|w}} | 2026-02-17 |- | 9. | [[Bruno Mick]] | {{minivlajka|Slovensko|w}} | 2026-02-16 |- | 8. | [[Majstrovstvá sveta v krasokorčuľovaní 2025]] | (globál) | 2026-02-15 |- | 7. | [[Lucas Pinheiro Braathen]] | {{minivlajka|Brazília|w}}/{{minivlajka|Nórsko|w}} | 2026-02-14 |- | 6. | [[Vladyslav Heraskevyč]] | {{minivlajka|Ukrajina|w}} | 2026-02-13 |- | 5. | [[Viktória Praxová]] | {{minivlajka|Slovensko|w}} | 2026-02-12 |- | 4. | [[Desana Špitzová]] | {{minivlajka|Slovensko|w}} | 2026-02-11 |- | 3. | [[Otto Šimko]] | {{minivlajka|Slovensko|w}} | 2026-02-10 |- | 2. | [[Lucia Mokrášová]] | {{minivlajka|Slovensko|w}} | 2026-02-09 |- | 1. | [[Medzinárodný paralympijský výbor]] | (globál) | 2026-02-08 |- |} ixgrfv98428kyzhggm15dc3nszxkxyz 0 744971 8198488 8172491 2026-04-15T03:50:02Z Luppus 39967 wikilinka 8198488 wikitext text/x-wiki {{Infobox Lokalita Svetového dedičstva |WHS = Archaeological Site of Cyrene |názov = Kyréné |obrázok = Cyrene view.jpg |titulok = Ruiny Kyréné |štát = {{minivlajka|Líbya}} |typ = kultúrna pamiatka |kritériá = ii, iii, vi |ID = 190 |región = [[Lokality Svetového dedičstva v Afrike|Afrika]] |súradnice = {{Coord|32|49|30|S|21|51|29|V|type:landmark_region:LY|display=inline,title}} |rok = 1982 |zasadnutie = 6. |dodatky = |ohrozenie = od 2016 }} '''Kyréné''' alebo '''Kyréna''' ({{vjz|grc|''Κυρήνη''}} – ''Kyréné''; dnes [[Šachát]] v [[Líbya|Líbyi]]) bolo jedno z najvýznamnejších starovekých [[Staroveké Grécko|gréckych]] miest v severnej [[Afrika|Afrike]]. Rozkladalo sa na vyvýšenine v úrodnom a zelenom údolí pohoria [[Al-Džabal al-Achdar|Džabal Achdar]] vo východnej Líbyi. Bolo zakladajúcim a najväčším mestom regiónu [[Kyrenaika]], ktorý po ňom dostal aj svoje meno.<ref name="Hyane">{{Citácia knihy | autor = Stefan Beil | titul = Der Hyänenflüsterer vom Wasserfall | isbn = 9783752618242 | miesto = Norderstedt | vydavateľ = Books on Demand | rok = 2021 | strany = 173}}</ref> Od roku [[1982]] je zapísané na zozname svetového dedičstva [[UNESCO]].<ref name=":19">{{Citácia knihy | autor = Marina Gallinaro, Savino Di Lernia | titul = ATLAS of Tadrart Acacus rock art. A UNESCO World Heritage site in southwestern Libya | isbn = 9788892850910 | miesto = Sesto Fiorentino | vydavateľ = All'Insegna del Giglio | rok = 2021 | strany = 19}}</ref> == Dejiny == === Založenie mesta === Okolo roku [[700 pred Kr.]] sa rodák z gréckeho ostrova [[Théra]] (dnešný [[Santorin]]) radil s [[Delfy|delfskou]] vešticou. Slávna [[Pýtia]] mu odporúčala „založiť mesto v Líbyi“. Keďže na Thére nikto netušil, kde sa Líbya nachádza, žiadosť ostala nevypočutá, o čom informuje aj dejepisec [[Hérodotos]] (''Dejiny'' IV, 150). Až sedemročné sucho prinútilo skupinu kolonistov pod vedením aristokrata [[Battos I.|Batta I.]] vyraziť na juh.<ref name=":167">{{Citácia knihy | autor = Philip Matyszak | titul = Stratené mestá starovekého sveta | isbn = 978-80-551-9526-1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = IKAR | rok = 2024 | strany = 167}}</ref> Gréci sa po počiatočných neúspechoch v roku [[631 pred Kr.]] usadili v úrodnom údolí oblasti Džabal Achdar (Zelené hory). Battos I. sa stal prvým kráľom a zakladateľom dynastie [[Battiovci|Battiovcov]].<ref name="Adkins55">{{Citácia knihy | autor = Lesley Adkins & Roy A. Adkins | titul = Starověké Řecko | isbn = 978-80-7391-580-3 | miesto = Praha | vydavateľ = Slovart | rok = 2011 | strany = 55}}</ref> Mesto ležalo približne štrnásť kilometrov od mora kvôli ochrane pred pirátmi a disponovalo vlastným prístavom s názvom [[Apollónia (Kyrenaika)|Apollónia]]. Názov mesta pravdepodobne pochádza od prameňa ''Kyre'', ktorý Gréci zasvätili [[Apolón]]ovi, hoci [[Grécka mytológia|mytológia]] ho neskôr odvodzovala od nymfy [[Kyréné (mytológia)|Kyrény]].<ref name=":167"/> == Hospodárstvo a kultúra == Kyréné bola nesmierne bohatým mestom, čo dejepisec [[Strabón]] (''Geografia'' 17, 3, 21) vysvetľoval kombináciou úrodnej pôdy a ideálnych podmienok na chov koní. Za kráľa [[Battos III.|Batta III.]] (Šťastného) došlo k ďalšej vlne osídľovania. Kyréné tvorila spolu s ďalšími kolóniami ([[Euhesperides]], [[Taucheira]], [[Barké]] a Apollónia) zoskupenie známe ako ''kyrénska Pentapolitana'' (Pentapolis – päť miest).<ref name="Matyszak">{{Citácia knihy | autor = Philip Matyszak | titul = Stratené mestá starovekého sveta | isbn = 978-80-551-9526-1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = IKAR | rok = 2024 | strany = 168 – 169}}</ref> === Hospodárstvo a silfion === Hlavným pilierom prosperity bol export obilia, vlny a vzácnej rastliny [[silfion]] (starogr. ''σίλφιον''). Táto plodina rástla výhradne v Kyrenaike a pokusy o jej pestovanie inde zlyhali. V antike bola vysoko cenená ako gurmánska zelenina, liečivo a vyhľadávaný prostriedok na vyvolanie potratu. Vývoz silfionu bol taký kľúčový, že vyobrazenie jeho plodu v tvare srdca sa stalo znakom kyrénskych mincí (podobne ako sova na aténskych platidlách).<ref name="Matyszak" /> V rímskom období však rastlina v dôsledku klimatických zmien a nadmerného spásania pôdy vyhynula.<ref name="Adkins74-75">{{Citácia knihy | autor = Lesley Adkins & Roy A. Adkins | titul = Starověké Řecko | isbn = 978-80-7391-580-3 | miesto = Praha | vydavateľ = Slovart | rok = 2011 | strany = 74 – 75}}</ref> === Kultúra a veda === Od [[3. storočie pred Kr.|3. storočia pred Kr.]] mala Kyréné povesť centra učenosti s významnými lekárskymi a architektonickými školami. Miestnu filozofickú školu [[Kyrénska škola|kyrénikov]] (hedonistov) založil [[Sokrates|Sokratov]] žiak [[Aristippos z Kyrény]], ktorý učil, že najvyšším dobrom je hľadanie pôžitku spoločensky prijateľným spôsobom.<ref name="Matyszak" /><ref name="Adkins412-413">{{Citácia knihy | autor = Lesley Adkins & Roy A. Adkins | titul = Starověké Řecko | isbn = 978-80-7391-580-3 | miesto = Praha | vydavateľ = Slovart | rok = 2011 | strany = 412 – 413}}</ref> Mesto bolo rodiskom polyhistora [[Eratosthenes z Kyrény|Eratosthena]], ktorý ako prvý vypočítal obvod Zeme. O význame mesta svedčia pozostatky obrovského [[Zeus|Diovho]] chrámu a svätyne boha [[Apollón]]a. === Šport a preteky na vozoch === Kyréné bola v gréckom svete preslávená chovom koní a majstrovstvom svojich vozatajov. Preteky na vozoch (tethrippon) boli v meste národným športom, čo dokazuje aj veľký hipodróm v blízkosti mesta. O víťazstvách kyrénskych kráľov a aristokratov v [[Olympia (Grécko)|Olympii]] a [[Delfy|Delfách]] písal básnik [[Pindaros]], ktorý oslavoval ich kone ako najrýchlejšie v Líbyi.<ref name="ZamarovskyGr">{{Citácia knihy | autor = Vojtech Zamarovský | titul = Grécky zázrak | isbn = 978-80-8046-103-4 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Perfekt | rok = 2002 | strany = 192}}</ref> * '''Slávni olympijskí víťazi z Kyrény:''' ** [[Mnaseas z Kyrény]] (bežec, víťaz v roku 484 pred Kr.) ** [[Kratisthenes z Kyrény]] (tethrippon, 464 pred Kr.) ** [[Arkesilaos IV.|Arkesilaos z Kyrény]] (tethrippon, 460 pred Kr. – posledný kráľ mesta) ** [[Eubótas z Kyrény]] (stadiodromos, 408 pred Kr., neskôr aj tethrippon) ** [[Póros z Kyrény]] (stadiodromos, 360 pred Kr.) ** [[Polykles z Kyrény]] (tethrippon, 348 pred Kr.) ** [[Annikeris z Kyrény]] (tethrippon, neznámy rok)<ref name="Moretti">{{Citácia knihy | autor = Luigi Moretti | titul = Olympionikai, i vincitori negli antichi agoni olimpici | miesto = Roma | vydavateľ = Accademia nazionale dei Lincei | rok = 1957 | strany = 94, 98, 102, 107}}</ref> == Helenistické obdobie == Rastúcu moc Kyrenaiky s obavami sledoval susedný [[Staroveký Egypt|Egypt]]. Kyrénčania si dlho udržiavali nezávislosť obratnou diplomaciou, najmä voči [[Staroperzská ríša|Peržanom]]. Autonómia mesta skončila až s príchodom [[Alexander Veľký|Alexandra Veľkého]]. Po jeho smrti sa velenia ujal stratég [[Ofelas]], ktorý vládol takmer nezávisle.<ref name="Matyszak170">{{Citácia knihy | autor = Philip Matyszak | titul = Stratené mestá starovekého sveta | isbn = 978-80-551-9526-1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = IKAR | rok = 2024 | strany = 170}}</ref> V roku [[276 pred Kr.]] sa vyhlásil za kráľa [[Magas z Kyrény|Magas]], ktorý sa pokúsil o inváziu do Egypta. Neskôr mesto prešlo pod vplyv [[Ptolemaiovci|Ptolemaiovcov]]. Výraznou postavou bola Magasova dcéra [[Bereniké II.]]. Táto rázna princezná dala zavraždiť svojho prvého manžela [[Démétrios (Kyréna)|Démétria]] po tom, čo zistila jeho pomer s jej matkou. Berenika II. bola úspešnou športovkyňou; dosiahla víťazstvo v pretekoch vozov na [[Olympijské hry|olympijských hrách]]. Neskôr sa vydala za [[Ptolemaios III. Euergetés|Ptolemaia III. Euergetésa]], čím sa Kyrenaika definitívne spojila s ptolemaiovským Egyptom.<ref name="Matyszak170" /> == Rímska Kyréna == V roku [[96 pred Kr.]] posledný kyrénsky kráľ [[Ptolemaios Apión]] zomrel bez dediča a svoje kráľovstvo formálne odkázal [[Staroveký Rím|Rímu]]. Tento v tej dobe bežný diplomatický akt slúžil najmä na ochranu panovníka pred mocenskými ambíciami samozvaných nástupcov. Počas rímskych občianskych vojen, ktoré nasledovali po zavraždení [[Gaius Iulius Caesar|Iulia Caesara]], mesto nakrátko získalo autonómiu pod správou [[Kleopatra Seléné|Kleopatry Selény]], maloletej dcéry [[Marcus Antonius|Marca Antonia]] a [[Kleopatra VII.|Kleopatry VII.]]<ref name="Matyszak170-171">{{Citácia knihy | autor = Philip Matyszak | titul = Stratené mestá starovekého sveta | isbn = 978-80-551-9526-1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = IKAR | rok = 2024 | strany = 170 – 171}}</ref> V období včasného cisárstva začala Kyréné postupne strácať svoj hospodársky lesk. Jedným z hlavných dôvodov bolo vyhynutie vzácneho '''[[Silfion|silfionu]]''' v dôsledku klimatických zmien a nadmerného spásania pôdy dobytkom (jednu z posledných nájdených rastlín dostal cisár [[Nero]] ako kuriozitu). Mesto bolo v tomto období domovom početnej židovskej komunity, ktorá sa zapojila do veľkých protirímskych povstaní v rokoch [[70]] a [[117|117 po Kr.]] Krvavé potlačenie nepokojov Rimanmi si vyžiadalo množstvo obetí na oboch stranách. Z biblického kontextu je známa postava Žida menom [[Šimon z Kyrény]], ktorého v [[Jeruzalem]]e prinútili pomôcť niesť kríž [[Ježiš Kristus|Ježišovi]] počas cesty na [[Golgota|Golgotu]].<ref name="Matyszak170-171" /> Bez strategického monopolu na obchod so silfionom nedokázala Kyréné konkurovať prístavom ako [[Kartágo]] alebo [[Alexandria]]. Ekonomický úpadok zavŕšila séria ničivých zemetrasení v [[3. storočie|3. storočí]] a definitívne v roku [[365]], po ktorých obyvateľstvo stratilo motiváciu mesto obnovovať. Historik [[Ammianus Marcellinus]] opisuje Kyrénu v neskorom rímskom období už ako opustené miesto. Zvyšky kedysi veľkolepej metropoly definitívne zanikli v roku [[643]] počas arabských výbojov, kedy na ne zaútočili púštni nomádi.<ref name="Matyszak170-171" /><ref name="Adkins55" /> == Kyréna dnes == Ruiny starovekého mesta dnes čiastočne prekrýva moderná obec [[Šachát]]. Väčšina zachovaných pamiatok sa nachádza v zlom technickom stave, čo je dôsledkom nekontrolovaného plienenia a neodborných archeologických zásahov v [[19. storočie|19. storočí]]. Situáciu výrazne zhoršila aj pretrvávajúca občianska vojna v [[Líbya|Líbyi]], ktorá ochromila pamiatkovú starostlivosť v regióne.<ref name="Matyszak171">{{Citácia knihy | autor = Philip Matyszak | titul = Stratené mestá starovekého sveta | isbn = 978-80-551-9526-1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = IKAR | rok = 2024 | strany = 171}}</ref> Napriek nepriaznivým okolnostiam sa v lokalite podarilo objaviť množstvo vzácnych antických sôch a archeologický výskum, s výnimkou posledných desaťročí, priniesol dôležité poznatky o urbanizme mesta. Organizácia [[UNESCO]] v roku [[1982]] zapísala Kyréné na Zoznam svetového dedičstva a v roku [[2016]] ju pre pretrvávajúcu nestabilitu zaradila medzi ohrozené lokality. Očakáva sa, že po upokojení politickej situácie sa do Kyrény vrátia medzinárodné tímy bádateľov, aby pokračovali v odkrývaní tajomstiev tohto kedysi prosperujúceho stredomorského centra.<ref name="Matyszak171" /><ref name=":19" /> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Kyrenaika]] * [[Battos I.]] {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Starogrécke mestá]] [[Kategória:Líbya]] [[Kategória:Lokality Svetového dedičstva v Líbyi]] [[Kategória:Lokality Svetového dedičstva v ohrození]] [[Kategória:Bývalé hlavné mestá]] 7moy1t15xsq9kuwjj995rgh0o7yy304 0 745292 8198487 8184228 2026-04-15T03:44:43Z Luppus 39967 wikilinky 8198487 wikitext text/x-wiki {{Infobox Faraón | Meno = Bereniké IV. | Obrázok = | PopisObrázku = | Dynastia = [[32. dynastia|ptolemaiovská]] | ObdobiePanovania = [[58 pred Kr.]] – [[55 pred Kr.]] | VlastnéMeno = <hiero>b-i-rw:n-i-i-q-A-t:H8</hiero> | VlastnéMenoPopis = Bereniket Epifaneia (Bereniké Slávna) | Predchodca = [[Ptolemaios XII.|Ptolemaios XII. Neos Dionyzos]] | Nástupca = [[Ptolemaios XII.|Ptolemaios XII. Neos Dionyzos]] | Otec = [[Ptolemaios XII.|Ptolemaios XII. Neos Dionyzos]] | Matka = [[Kleopatra V.]] | Úmrtie = [[55 pred Kr.]] }} '''Bereniké IV. Epifaneia''' ({{vjz|grc|''Βερενίκη''}} – ''Bereniké''; * [[77 pred Kr.]] – † [[55 pred Kr.]]) bola egyptská kráľovná z dynastie [[Ptolemaiovci|Ptolemaiovcov]]. Vládla v rokoch [[58 pred Kr.|58]] až [[55 pred Kr.]] počas politického exilu svojho otca [[Ptolemaios XII. Neos Dionýzos|Ptolemaia XII.]] v [[Staroveký Rím|Ríme]]. Bola staršou sestrou slávnej [[Kleopatra VII.|Kleopatry VII.]] a [[Ptolemaios XIII.|Ptolemaia XIII.]]<ref name="Grant89">{{Citácia knihy | autor = Michael Grant | titul = From Alexander to Cleopatra: The Hellenistic World | isbn = 978-0-297-78131-8 | miesto = London | vydavateľ = Weidenfeld & Nicolson | rok = 1982 | strany = 189}}</ref> == Cesta k trónu == V roku [[58 pred Kr.]] Rimanmi vynútená anexia [[Cyprus|Cypru]] a následná samovražda tamojšieho kráľa (brata Ptolemaia XII.) vyvolala v [[Alexandria|Alexandrii]] nepokoje. Ptolemaios XII., neschopný situáciu zvládnuť, odišiel do Ríma žiadať o vojenskú podporu. Alexandrijčania ho v neprítomnosti vyhlásili za zosadeného a na trón dosadili Bereniku IV. spolu s [[Kleopatra VI.|Kleopatrou VI. Tryfainou]] (ktorá bola podľa niektorých historikov jej matkou Kleopatrou V.). Po náhlej smrti Kleopatry VI. v roku [[57 pred Kr.]] sa Bereniké stala samostatnou panovníčkou.<ref name="Bevan">{{Citácia knihy | autor = Edwyn R. Bevan | titul = The House of Ptolemy | isbn = 1317682246 | miesto = London | vydavateľ = Methuen | rok = 1927 | url = https://penelope.uchicago.edu/Thayer/E/Gazetteer/Places/Africa/Egypt/_Texts/BEVHOP/home.html | jazyk = en}}</ref> == Hľadanie spoluvládcu == Ako samostatne vládnucej žene jej tradícia prikazovala vydať sa. Jej dvorania sa neúspešne pokúšali o spojenectvo so seleukovskými princami. Prvý kandidát zomrel počas vyjednávania, druhého zakázal rímsky miestodržiteľ [[Aulus Gabinius]]. Tretím sa stal [[Seleukos VII. Kybiosaktes]], ktorého však Bereniké pre jeho vulgárne správanie a prezývku „predavač rýb“ dala po niekoľkých dňoch uškrtiť.<ref name="Bevan"/> Nakoniec sa vydala za [[Archelaos (veľkňaz)|Archelaa]], ktorý tvrdil, že je synom [[Mithridates VI.|Mithridata VI. Pontského]]. Archelaos prišiel do Egypta v zime 56/55 pred Kr. a hoci získal titul kráľa, Bereniké mu pravdepodobne nikdy neumožnila stať sa jej skutočným spoluvládcom.<ref name="Hölbl94">{{Citácia knihy | autor = Günther Hölbl | titul = Geschichte des Ptolemäerreiches | isbn = 3-534-10422-6 | miesto = Darmstadt | vydavateľ = WBG | rok = 1994 | strany = 201 – 203}}</ref> == Pád a smrť == Jej vláda skončila v roku [[55 pred Kr.]], keď sa Ptolemaios XII. vrátil s rímskou armádou pod vedením [[Aulus Gabinius|Aula Gabinia]]. Po páde Alexandrie bol jej manžel Archelaos zabitý v boji a Bereniké IV. bola na príkaz vlastného otca popravená za velezradu. Ptolemaios XII. následne odkázal trón svojej ďalšej dcére Kleopatre VII.<ref name="Grant89" /> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * GRANT, Michael. ''From Alexander to Cleopatra: The Hellenistic World''. London : Weidenfeld & Nicolson, 1982. * HÖLBL, Günther. ''Geschichte des Ptolemäerreiches''. Darmstadt : WBG, 1994. {{staroegyptská dynastia|32}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Ptolemaiovci]] [[Kategória:Faraóni]] [[Kategória:Kráľovné (panovníčky)]] [[Kategória:Obete vrážd]] fpng8xghqwmh7z13kmu6kto44qov65g 0 745563 8198355 8184521 2026-04-14T16:55:31Z Peter 51345 269569 8198355 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodné hokejové podujatie|názov turnaja=Svetový pohár v ľadovom hokeji|rok=2028|iný názov=''Coupe du monde de hockey 2028''|veľkosť loga=|popis loga=|2 usporiadateľ=Česko|3 usporiadateľ=|4 usporiadateľ=|dátum=Február 2028|počet tímov=8|predchádzajúce podujatie=2016|nasledujúce podujatie=2032|počet miest=3|počet dejísk=3|usporiadateľ=Kanada}} '''Svetový pohár v ľadovom hokeji 2028''' bude štvrtým ročníkom [[Svetový pohár v ľadovom hokeji|Svetového pohára v ľadovom hokeji]], ktoré organizuje [[National Hockey League]]. Turnaj sa odohrá vo februári 2028. Zápasy sa budú hrať počas 12 dní a zahŕňajú 17 zápasov v dvoch hostiteľských mestách, ktoré budú vybrané do marca 2026. Súťaže sa má zúčastniť osem tímov z jednotlivých krajín Severnej Ameriky a Európy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = World Cup of Hockey to return in February 2028 {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/world-cup-of-hockey-to-return-in-february-2028 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-02-13 | dátum prístupu = 2026-03-01 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NHL, NHLPA launch stage to host World Cup of Hockey 2028 {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/world-cup-of-hockey-2028-host-cities-formal-application-process-open | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-09-16 | dátum prístupu = 2026-03-01 | jazyk = en}}</ref> == Pozadie == Predchádzajúci ročník Svetového pohára v hokeji sa konal v roku [[Svetový pohár v ľadovom hokeji 2016|2016]] a bol posledným medzinárodným hokejovým turnajom do roku 2025, na ktorom sa zúčastnili kompletné zostavy hráčov z National Hockey League. 2. februára 2024 na tlačovej konferencii pred zápasom [[NHL All-Star Game|NHL All-Star Game 2024]] komisár NHL [[Gary Bettman]] oznámil, že NHL a [[National Hockey League Players’ Association|Asociácia hráčov NHL]] dosiahli dohodu o uvoľnení hráčov NHL na olympijské hry v rokoch [[Zimné olympijské hry 2026|2026]] a [[Zimné olympijské hry 2030|2030]], ako aj o obnovení Svetového pohára v hokeji v rokoch 2028 a 2032 po 8-ročnej prestávke v účasti NHL na medzinárodných súťažiach.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NHL, NHLPA announce Olympic return, launch new international event | url = https://www.sportsbusinessjournal.com/Articles/2024/02/02/gary-bettman-nhl-hockey-olympics-2026-2030/ | vydavateľ = Sports Business Journal | dátum vydania = 2026-03-01 | dátum prístupu = 2026-03-01 | jazyk = en | meno = Alex | priezvisko = Silverman}}</ref> S cieľom podporiť návrat hráčov NHL na medzinárodnú scénu liga zorganizovala [[Turnaj štyroch krajín 2025|Turnaj štyroch krajín]], ktorý sa odohral vo februári 2025 medzi [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanadou]], [[Fínske národné hokejové mužstvo|Fínskom]], [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédskom]] a [[Národné hokejové mužstvo USA|Spojenými štátmi]]. Svetový pohár v ľadovom hokeji 2028 budú štvrtým ročníkom turnaja a 16. medzinárodným turnajom „najlepší proti najlepším“, na ktorom sa zúčastnia hráči NHL. [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] je obhajcom titulu majstra sveta v hokeji, ktorý získala v roku 2016, zatiaľ čo [[Národné hokejové mužstvo USA|Spojené štáty]] sú najnovším medzinárodným šampiónom „najlepší proti najlepším“ po zisku zlatej medaily na [[Zimné olympijské hry 2026|Zimných olympijských hrách 2026]]. == Výber hostiteľa == NHL pôvodne oznámila, že turnaj sa bude hrať na dvoch miestach; jednom v Severnej Amerike a druhom v Európe, ale zatiaľ nepotvrdila presné hostiteľské mestá a arény. 9. decembra 2025 NHL oznámila, že zúžila zoznam potenciálnych hostiteľských miest na 16, pričom 10 miest sa uchádza o hostiteľské práva v Severnej Amerike a ďalších 6 miest v Európe.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Board of Governors meeting roundup: 16 cities in running for 2028 World Cup | url = https://www.sportsnet.ca/nhl/article/board-of-governors-meeting-roundup-16-cities-in-running-for-2028-world-cup/ | vydavateľ = Sportsnet.ca | dátum vydania = 2025-12-09 | dátum prístupu = 2026-03-20 | jazyk = en | meno = Eric | priezvisko = Engels}}</ref> 16. marca 2026 bolo oznámené, že hostiteľskými mestami budú [[Calgary]] a [[Edmonton]] v Kanade a [[Praha]] v Česku. Calgary a Praha budú hostiť po šesť zápasov v systéme každý s každým a jeden vyraďovací zápas, zatiaľ čo dva semifinálové zápasy a finálový zápas sa uskutočnia v Edmontone.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = World Cup of Hockey 2028 to be played in Calgary, Edmonton, Prague {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/world-cup-of-hockey-2028-to-be-played-in-calgary-edmonton-prague | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2026-03-16 | dátum prístupu = 2026-03-20 | jazyk = en}}</ref> == Dejiská == [[Scotia Place]] v [[Calgary]] a [[O2 arena (Praha)|O2 Aréna]] v [[Praha|Prahe]] budú hostiť jeden zápas skupiny každý s každým a jeden zápas vyraďovacej fázy. Semifinále a finále sa uskutoční v [[Rogers Place]] v [[Edmonton|Edmontone]]. {| class="wikitable" style="text-align:center;" ! colspan="3" |{{CAN|w}} |- ![[Calgary]] | rowspan="3" |{{LocMap+|Kanada|float=none|width=300|caption=|places={{LocMap~|Kanada|lat=51.039722|long=-114.052222|label='''[[Calgary]]'''|position=left}} {{LocMap~|Kanada|lat=53.546944|long=-113.497778|label='''[[Edmonton]]'''|position=right}}}} ![[Edmonton]] |- |[[Scotia Place]] Kapacita: 18 400 |[[Rogers Place]] Kapacita: 18 347 |- |[[Súbor:Transparent flag with question mark.png|220x220bod]] |[[Súbor:Oilers vs. Flames Pre-Season (30113726662).jpg|220x220bod]] |- ! colspan="3" |{{CZE|w}} |- ! colspan="3" |[[Praha]] |- |[[O2 arena (Praha)|O2 Arena]] Kapacita: 17 383 | colspan="2" rowspan="2" |{{LocMap+|Česko|float=center|width=360|caption=|places={{LocMap~|Česko|lat=50.104761|long=14.493497|label='''[[Praha]]'''|position=left}}}} |- |[[Súbor:Extraliga Sparta Kladno O2.jpg|220x220bod]] |} == Tímy == NHL zatiaľ neoznámila, ktoré tímy sa zúčastnia, hoci potvrdila, že všetkých osem tímov bude reprezentovať jednotlivé krajiny, na rozdiel od [[Svetový pohár v ľadovom hokeji 2016|predchádzajúceho turnaja]], na ktorom sa predstavili aj [[Tím Európa (ľadový hokej)|tímy Európy]] a [[Tím Severná Amerika (Svetový pohár v ľadovom hokeji 2016)|Severnej Ameriky]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = World Cup of Hockey to return in February 2028 {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/world-cup-of-hockey-to-return-in-february-2028 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-02-13 | dátum prístupu = 2026-03-20 | jazyk = en}}</ref> [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] a [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] boli v podstate potvrdení ako účastníci, keď boli 16. marca 2026 oznámené ako hostiteľské krajiny. Predpokladá sa, že sa zúčastnia aj [[Fínske národné hokejové mužstvo|Fínsko]], [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsko]] a [[Národné hokejové mužstvo USA|Spojené štáty americké]], a to vzhľadom na ich účasť na turnaji [[Turnaj štyroch krajín 2025|4 Nations Face-Off]] v roku 2025. Účasť [[Ruské národné hokejové mužstvo|Ruska]] zostáva neistá, keďže je stále suspendované IIHF kvôli [[Ruská invázia na Ukrajinu|rusko-ukrajinskej vojne]] a hoci NHL nie je povinná vymáhať toto suspendovanie na Svetovom pohári v ľadovom hokeji, liga ich vylúčila zo 4 Nations Face-Off a oznámila, že „bude naďalej sledovať svetové dianie pred rozhodnutím“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gary Bettman heading to Calgary to look at potential World Cup venue | url = https://www.sportsnet.ca/nhl/article/gary-bettman-heading-to-calgary-to-look-at-potential-world-cup-venue/ | vydavateľ = Sportsnet.ca | dátum vydania = 2026-03-01 | dátum prístupu = 2026-03-20 | jazyk = en | meno = Eric | priezvisko = Francis}}</ref> 18. marca 2026 zástupca komisára NHL Bill Daly oznámil, že Rusko pravdepodobne nebude zaradené, ak by v roku 2028 prebiehala rusko-ukrajinská vojna. NHL sa tiež obáva, že účasť Ruska by mohla ohroziť celé podujatie, keďže hokejové federácie [[Česko|Česka]], [[Fínsko|Fínska]] a [[Švédsko|Švédska]] údajne informovali NHL, že ak by bolo Rusko zaradené, turnaj by bojkotovali.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Russia unlikely to compete in 2028 World Cup of Hockey if war continues | url = https://thescore.com/s/34918875 | vydavateľ = theScore.com | dátum vydania = 2026-03-18 | dátum prístupu = 2026-03-20 | jazyk = en | meno = Sean | priezvisko = O'Leary}}</ref> == Skupinová fáza == === Severoamerická skupina (Calgary) === {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{CAN|lh|1}} '''(H)'''|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#bbf3ba|poznámka=Postup do semifinále}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccf9cc|poznámka=rowspan=2{{!}}Postup do štvrťfinále}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccf9cc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=}} |}<small>Prvé zápasy sa odohrajú vo februári 2028.</small> <small>'''(H)''' Hosť</small>{{Hokejbox2|bg=|dátum=Február 2028|čas=|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Scotia Place, Calgary|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=Február 2028|čas=|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Scotia Place, Calgary|divákov=|správa=}} ----{{Hokejbox2|bg=|dátum=Február 2028|čas=|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Scotia Place, Calgary|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=Február 2028|čas=|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Scotia Place, Calgary|divákov=|správa=}} ----{{Hokejbox2|bg=|dátum=Február 2028|čas=|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Scotia Place, Calgary|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=Február 2028|čas=|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Scotia Place, Calgary|divákov=|správa=}} === Európska skupina (Praha) === {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{CZE|lh|1}} '''(H)'''|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#bbf3ba|poznámka=Postup do semifinále}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccf9cc|poznámka=rowspan=2{{!}}Postup do štvrťfinále}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccf9cc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=}} |}<small>Prvé zápasy sa odohrajú vo februári 2028.</small> <small>'''(H)''' Hosť</small>{{Hokejbox2|bg=|dátum=Február 2028|čas=|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=O2 Arena, Praha|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=Február 2028|čas=|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=O2 Arena, Praha|divákov=|správa=}} ----{{Hokejbox2|bg=|dátum=Február 2028|čas=|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=O2 Arena, Praha|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=Február 2028|čas=|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=O2 Arena, Praha|divákov=|správa=}} ----{{Hokejbox2|bg=|dátum=Február 2028|čas=|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=O2 Arena, Praha|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=Február 2028|čas=|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=O2 Arena, Praha|divákov=|správa=}} == Vyraďovacia fáza == === Pavúk === {{Play-off6(8-2)+nasadenie}} === Štvrťfinále === {{Hokejbox2|bg=|dátum=Február 2028|čas=|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Scotia Place, Calgary alebo O2 Arena, Praha|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=Február 2028|čas=|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Scotia Place, Calgary alebo O2 Arena, Praha|divákov=|správa=}} === Semifinále === {{Hokejbox2|bg=|dátum=Február 2028|čas=|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Rogers Place, Edmonton|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=Február 2028|čas=|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Rogers Place, Edmonton|divákov=|správa=}} === Finále === {{Hokejbox2|bg=#f7f6a8|dátum=Február 2028|čas=|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Rogers Place, Edmonton|divákov=|správa=}} == Marketing == === Vysielacie práva === V marci 2026 komisár NHL [[Gary Bettman]] oznámil, že liga vypíše verejnú súťaž o vysielacie práva namiesto toho, aby ich automaticky pridelila súčasným mediálnym partnerom v Kanade, Európe a Spojených štátoch.<ref>{{Citácia periodika|titul=World Cup of Hockey to be hosted by Calgary, Prague and Edmonton in 2028, NHL announces|url=https://www.nytimes.com/athletic/7122688/2026/03/16/world-cup-hockey-calgary-prague-edmonton/|periodikum=The New York Times|dátum=2026-03-16|dátum prístupu=2026-03-20|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Michael|priezvisko=Russo|meno2=Pierre|priezvisko2=LeBrun}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NHL-controlled 2028 World Cup of Hockey to sell TV rights separate from regular packages | url = https://awfulannouncing.com/nhl/2028-world-cup-hockey-sell-tv-rights-separate-regular-packages.html | dátum vydania = 2026-03-19 | dátum prístupu = 2026-03-20 | jazyk = en-US | meno = Drew | priezvisko = Lerner}}</ref> == Zdroj == {{Preklad|en|2028 World Cup of Hockey|1344357164}} == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|en|2028 World Cup of Hockey|1340664026}} [[Kategória:Svetový pohár v ľadovom hokeji]] [[Kategória:Ľadový hokej v 2028]] rnh157k353jski38fnpcnb46aheobcp 8198361 8198355 2026-04-14T16:59:19Z Peter 51345 269569 8198361 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodné hokejové podujatie|názov turnaja=Svetový pohár v ľadovom hokeji|rok=2028|iný názov=''Coupe du monde de hockey 2028''|veľkosť loga=|popis loga=|2 usporiadateľ=Česko|3 usporiadateľ=|4 usporiadateľ=|dátum=Február 2028|počet tímov=8|predchádzajúce podujatie=2016|nasledujúce podujatie=2032|počet miest=3|počet dejísk=3|usporiadateľ=Kanada}} '''Svetový pohár v ľadovom hokeji 2028''' bude štvrtým ročníkom [[Svetový pohár v ľadovom hokeji|Svetového pohára v ľadovom hokeji]], ktoré organizuje [[National Hockey League]]. Turnaj sa odohrá vo februári 2028. Zápasy sa budú hrať počas 12 dní a zahŕňajú 17 zápasov v dvoch hostiteľských mestách, ktoré budú vybrané do marca 2026. Súťaže sa má zúčastniť osem tímov z jednotlivých krajín Severnej Ameriky a Európy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = World Cup of Hockey to return in February 2028 {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/world-cup-of-hockey-to-return-in-february-2028 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-02-13 | dátum prístupu = 2026-03-01 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NHL, NHLPA launch stage to host World Cup of Hockey 2028 {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/world-cup-of-hockey-2028-host-cities-formal-application-process-open | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-09-16 | dátum prístupu = 2026-03-01 | jazyk = en}}</ref> == Pozadie == Predchádzajúci ročník Svetového pohára v hokeji sa konal v roku [[Svetový pohár v ľadovom hokeji 2016|2016]] a bol posledným medzinárodným hokejovým turnajom do roku 2025, na ktorom sa zúčastnili kompletné zostavy hráčov z National Hockey League. 2. februára 2024 na tlačovej konferencii pred zápasom [[NHL All-Star Game|NHL All-Star Game 2024]] komisár NHL [[Gary Bettman]] oznámil, že NHL a [[National Hockey League Players’ Association|Asociácia hráčov NHL]] dosiahli dohodu o uvoľnení hráčov NHL na olympijské hry v rokoch [[Zimné olympijské hry 2026|2026]] a [[Zimné olympijské hry 2030|2030]], ako aj o obnovení Svetového pohára v hokeji v rokoch 2028 a 2032 po 8-ročnej prestávke v účasti NHL na medzinárodných súťažiach.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NHL, NHLPA announce Olympic return, launch new international event | url = https://www.sportsbusinessjournal.com/Articles/2024/02/02/gary-bettman-nhl-hockey-olympics-2026-2030/ | vydavateľ = Sports Business Journal | dátum vydania = 2026-03-01 | dátum prístupu = 2026-03-01 | jazyk = en | meno = Alex | priezvisko = Silverman}}</ref> S cieľom podporiť návrat hráčov NHL na medzinárodnú scénu liga zorganizovala [[Turnaj štyroch krajín 2025|Turnaj štyroch krajín]], ktorý sa odohral vo februári 2025 medzi [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanadou]], [[Fínske národné hokejové mužstvo|Fínskom]], [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédskom]] a [[Národné hokejové mužstvo USA|Spojenými štátmi]]. Svetový pohár v ľadovom hokeji 2028 budú štvrtým ročníkom turnaja a 16. medzinárodným turnajom „najlepší proti najlepším“, na ktorom sa zúčastnia hráči NHL. [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] je obhajcom titulu majstra sveta v hokeji, ktorý získala v roku 2016, zatiaľ čo [[Národné hokejové mužstvo USA|Spojené štáty]] sú najnovším medzinárodným šampiónom „najlepší proti najlepším“ po zisku zlatej medaily na [[Zimné olympijské hry 2026|Zimných olympijských hrách 2026]]. == Výber hostiteľa == NHL pôvodne oznámila, že turnaj sa bude hrať na dvoch miestach; jednom v Severnej Amerike a druhom v Európe, ale zatiaľ nepotvrdila presné hostiteľské mestá a arény. 9. decembra 2025 NHL oznámila, že zúžila zoznam potenciálnych hostiteľských miest na 16, pričom 10 miest sa uchádza o hostiteľské práva v Severnej Amerike a ďalších 6 miest v Európe.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Board of Governors meeting roundup: 16 cities in running for 2028 World Cup | url = https://www.sportsnet.ca/nhl/article/board-of-governors-meeting-roundup-16-cities-in-running-for-2028-world-cup/ | vydavateľ = Sportsnet.ca | dátum vydania = 2025-12-09 | dátum prístupu = 2026-03-20 | jazyk = en | meno = Eric | priezvisko = Engels}}</ref> 16. marca 2026 bolo oznámené, že hostiteľskými mestami budú [[Calgary]] a [[Edmonton]] v Kanade a [[Praha]] v Česku. Calgary a Praha budú hostiť po šesť zápasov v systéme každý s každým a jeden vyraďovací zápas, zatiaľ čo dva semifinálové zápasy a finálový zápas sa uskutočnia v Edmontone.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = World Cup of Hockey 2028 to be played in Calgary, Edmonton, Prague {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/world-cup-of-hockey-2028-to-be-played-in-calgary-edmonton-prague | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2026-03-16 | dátum prístupu = 2026-03-20 | jazyk = en}}</ref> == Dejiská == [[Scotia Place]] v [[Calgary]] a [[O2 arena (Praha)|O2 Aréna]] v [[Praha|Prahe]] budú hostiť jeden zápas skupiny každý s každým a jeden zápas vyraďovacej fázy. Semifinále a finále sa uskutoční v [[Rogers Place]] v [[Edmonton|Edmontone]]. {| class="wikitable" style="text-align:center;" ! colspan="3" |{{CAN|w}} |- ![[Calgary]] | rowspan="3" |{{LocMap+|Kanada|float=none|width=300|caption=|places={{LocMap~|Kanada|lat=51.039722|long=-114.052222|label='''[[Calgary]]'''|position=left}} {{LocMap~|Kanada|lat=53.546944|long=-113.497778|label='''[[Edmonton]]'''|position=right}}}} ![[Edmonton]] |- |[[Scotia Place]] Kapacita: 18 400 |[[Rogers Place]] Kapacita: 18 347 |- |[[Súbor:Transparent flag with question mark.png|220x220bod]] |[[Súbor:Oilers vs. Flames Pre-Season (30113726662).jpg|220x220bod]] |- ! colspan="3" |{{CZE|w}} |- ! colspan="3" |[[Praha]] |- |[[O2 arena (Praha)|O2 Arena]] Kapacita: 17 383 | colspan="2" rowspan="2" |{{LocMap+|Česko|float=center|width=360|caption=|places={{LocMap~|Česko|lat=50.104761|long=14.493497|label='''[[Praha]]'''|position=left}}}} |- |[[Súbor:Extraliga Sparta Kladno O2.jpg|220x220bod]] |} == Tímy == NHL zatiaľ neoznámila, ktoré tímy sa zúčastnia, hoci potvrdila, že všetkých osem tímov bude reprezentovať jednotlivé krajiny, na rozdiel od [[Svetový pohár v ľadovom hokeji 2016|predchádzajúceho turnaja]], na ktorom sa predstavili aj [[Tím Európa (ľadový hokej)|tímy Európy]] a [[Tím Severná Amerika (Svetový pohár v ľadovom hokeji 2016)|Severnej Ameriky]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = World Cup of Hockey to return in February 2028 {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/world-cup-of-hockey-to-return-in-february-2028 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-02-13 | dátum prístupu = 2026-03-20 | jazyk = en}}</ref> [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] a [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] boli v podstate potvrdení ako účastníci, keď boli 16. marca 2026 oznámené ako hostiteľské krajiny. Predpokladá sa, že sa zúčastnia aj [[Fínske národné hokejové mužstvo|Fínsko]], [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsko]] a [[Národné hokejové mužstvo USA|Spojené štáty americké]], a to vzhľadom na ich účasť na turnaji [[Turnaj štyroch krajín 2025|4 Nations Face-Off]] v roku 2025. Účasť [[Ruské národné hokejové mužstvo|Ruska]] zostáva neistá, keďže je stále suspendované IIHF kvôli [[Ruská invázia na Ukrajinu|rusko-ukrajinskej vojne]] a hoci NHL nie je povinná vymáhať toto suspendovanie na Svetovom pohári v ľadovom hokeji, liga ich vylúčila zo 4 Nations Face-Off a oznámila, že „bude naďalej sledovať svetové dianie pred rozhodnutím“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gary Bettman heading to Calgary to look at potential World Cup venue | url = https://www.sportsnet.ca/nhl/article/gary-bettman-heading-to-calgary-to-look-at-potential-world-cup-venue/ | vydavateľ = Sportsnet.ca | dátum vydania = 2026-03-01 | dátum prístupu = 2026-03-20 | jazyk = en | meno = Eric | priezvisko = Francis}}</ref> 18. marca 2026 zástupca komisára NHL Bill Daly oznámil, že Rusko pravdepodobne nebude zaradené, ak by v roku 2028 prebiehala rusko-ukrajinská vojna. NHL sa tiež obáva, že účasť Ruska by mohla ohroziť celé podujatie, keďže hokejové federácie [[Česko|Česka]], [[Fínsko|Fínska]] a [[Švédsko|Švédska]] údajne informovali NHL, že ak by bolo Rusko zaradené, turnaj by bojkotovali.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Russia unlikely to compete in 2028 World Cup of Hockey if war continues | url = https://thescore.com/s/34918875 | vydavateľ = theScore.com | dátum vydania = 2026-03-18 | dátum prístupu = 2026-03-20 | jazyk = en | meno = Sean | priezvisko = O'Leary}}</ref> == Skupinová fáza == === Severoamerická skupina (Calgary) === {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{CAN|lh|1}} '''(H)'''|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#bbf3ba|poznámka=Postup do [[Svetový pohár v ľadovom hokeji 2028#Semifinále|semifinále]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccf9cc|poznámka=rowspan=2{{!}}Postup do [[Svetový pohár v ľadovom hokeji 2028#Štvrťfinále|štvrťfinále]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccf9cc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=}} |}<small>Prvé zápasy sa odohrajú vo februári 2028.</small> <small>'''(H)''' Hosť</small>{{Hokejbox2|bg=|dátum=Február 2028|čas=|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Scotia Place, Calgary|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=Február 2028|čas=|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Scotia Place, Calgary|divákov=|správa=}} ----{{Hokejbox2|bg=|dátum=Február 2028|čas=|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Scotia Place, Calgary|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=Február 2028|čas=|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Scotia Place, Calgary|divákov=|správa=}} ----{{Hokejbox2|bg=|dátum=Február 2028|čas=|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Scotia Place, Calgary|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=Február 2028|čas=|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Scotia Place, Calgary|divákov=|správa=}} === Európska skupina (Praha) === {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{CZE|lh|1}} '''(H)'''|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#bbf3ba|poznámka=Postup do [[Svetový pohár v ľadovom hokeji 2028#Semifinále|semifinále]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccf9cc|poznámka=rowspan=2{{!}}Postup do [[Svetový pohár v ľadovom hokeji 2028#Štvrťfinále|štvrťfinále]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccf9cc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=}} |}<small>Prvé zápasy sa odohrajú vo februári 2028.</small> <small>'''(H)''' Hosť</small>{{Hokejbox2|bg=|dátum=Február 2028|čas=|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=O2 Arena, Praha|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=Február 2028|čas=|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=O2 Arena, Praha|divákov=|správa=}} ----{{Hokejbox2|bg=|dátum=Február 2028|čas=|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=O2 Arena, Praha|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=Február 2028|čas=|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=O2 Arena, Praha|divákov=|správa=}} ----{{Hokejbox2|bg=|dátum=Február 2028|čas=|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=O2 Arena, Praha|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=Február 2028|čas=|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=O2 Arena, Praha|divákov=|správa=}} == Vyraďovacia fáza == === Pavúk === {{Play-off6(8-2)+nasadenie}} === Štvrťfinále === {{Hokejbox2|bg=|dátum=Február 2028|čas=|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Scotia Place, Calgary alebo O2 Arena, Praha|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=Február 2028|čas=|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Scotia Place, Calgary alebo O2 Arena, Praha|divákov=|správa=}} === Semifinále === {{Hokejbox2|bg=|dátum=Február 2028|čas=|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Rogers Place, Edmonton|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=Február 2028|čas=|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Rogers Place, Edmonton|divákov=|správa=}} === Finále === {{Hokejbox2|bg=#f7f6a8|dátum=Február 2028|čas=|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=Rogers Place, Edmonton|divákov=|správa=}} == Marketing == === Vysielacie práva === V marci 2026 komisár NHL [[Gary Bettman]] oznámil, že liga vypíše verejnú súťaž o vysielacie práva namiesto toho, aby ich automaticky pridelila súčasným mediálnym partnerom v Kanade, Európe a Spojených štátoch.<ref>{{Citácia periodika|titul=World Cup of Hockey to be hosted by Calgary, Prague and Edmonton in 2028, NHL announces|url=https://www.nytimes.com/athletic/7122688/2026/03/16/world-cup-hockey-calgary-prague-edmonton/|periodikum=The New York Times|dátum=2026-03-16|dátum prístupu=2026-03-20|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Michael|priezvisko=Russo|meno2=Pierre|priezvisko2=LeBrun}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NHL-controlled 2028 World Cup of Hockey to sell TV rights separate from regular packages | url = https://awfulannouncing.com/nhl/2028-world-cup-hockey-sell-tv-rights-separate-regular-packages.html | dátum vydania = 2026-03-19 | dátum prístupu = 2026-03-20 | jazyk = en-US | meno = Drew | priezvisko = Lerner}}</ref> == Zdroj == {{Preklad|en|2028 World Cup of Hockey|1344357164}} == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|en|2028 World Cup of Hockey|1340664026}} [[Kategória:Svetový pohár v ľadovom hokeji]] [[Kategória:Ľadový hokej v 2028]] jm0hrzk14x7bn7omw73bsckrdgvew3d 8198367 8198361 2026-04-14T17:00:53Z Peter 51345 269569 8198367 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodné hokejové podujatie|názov turnaja=Svetový pohár v ľadovom hokeji|rok=2028|iný názov=''Coupe du monde de hockey 2028''|veľkosť loga=|popis loga=|2 usporiadateľ=Česko|3 usporiadateľ=|4 usporiadateľ=|dátum=Február 2028|počet tímov=8|predchádzajúce podujatie=2016|nasledujúce podujatie=2032|počet miest=3|počet dejísk=3|usporiadateľ=Kanada}} '''Svetový pohár v ľadovom hokeji 2028''' bude štvrtým ročníkom [[Svetový pohár v ľadovom hokeji|Svetového pohára v ľadovom hokeji]], ktoré organizuje [[National Hockey League]]. Turnaj sa odohrá vo februári 2028. Zápasy sa budú hrať počas 12 dní a zahŕňajú 17 zápasov v dvoch hostiteľských mestách, ktoré budú vybrané do marca 2026. Súťaže sa má zúčastniť osem tímov z jednotlivých krajín Severnej Ameriky a Európy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = World Cup of Hockey to return in February 2028 {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/world-cup-of-hockey-to-return-in-february-2028 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-02-13 | dátum prístupu = 2026-03-01 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NHL, NHLPA launch stage to host World Cup of Hockey 2028 {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/world-cup-of-hockey-2028-host-cities-formal-application-process-open | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-09-16 | dátum prístupu = 2026-03-01 | jazyk = en}}</ref> == Pozadie == Predchádzajúci ročník Svetového pohára v hokeji sa konal v roku [[Svetový pohár v ľadovom hokeji 2016|2016]] a bol posledným medzinárodným hokejovým turnajom do roku 2025, na ktorom sa zúčastnili kompletné zostavy hráčov z National Hockey League. 2. februára 2024 na tlačovej konferencii pred zápasom [[NHL All-Star Game|NHL All-Star Game 2024]] komisár NHL [[Gary Bettman]] oznámil, že NHL a [[National Hockey League Players’ Association|Asociácia hráčov NHL]] dosiahli dohodu o uvoľnení hráčov NHL na olympijské hry v rokoch [[Zimné olympijské hry 2026|2026]] a [[Zimné olympijské hry 2030|2030]], ako aj o obnovení Svetového pohára v hokeji v rokoch 2028 a 2032 po 8-ročnej prestávke v účasti NHL na medzinárodných súťažiach.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NHL, NHLPA announce Olympic return, launch new international event | url = https://www.sportsbusinessjournal.com/Articles/2024/02/02/gary-bettman-nhl-hockey-olympics-2026-2030/ | vydavateľ = Sports Business Journal | dátum vydania = 2026-03-01 | dátum prístupu = 2026-03-01 | jazyk = en | meno = Alex | priezvisko = Silverman}}</ref> S cieľom podporiť návrat hráčov NHL na medzinárodnú scénu liga zorganizovala [[Turnaj štyroch krajín 2025|Turnaj štyroch krajín]], ktorý sa odohral vo februári 2025 medzi [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanadou]], [[Fínske národné hokejové mužstvo|Fínskom]], [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédskom]] a [[Národné hokejové mužstvo USA|Spojenými štátmi]]. Svetový pohár v ľadovom hokeji 2028 budú štvrtým ročníkom turnaja a 16. medzinárodným turnajom „najlepší proti najlepším“, na ktorom sa zúčastnia hráči NHL. [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] je obhajcom titulu majstra sveta v hokeji, ktorý získala v roku 2016, zatiaľ čo [[Národné hokejové mužstvo USA|Spojené štáty]] sú najnovším medzinárodným šampiónom „najlepší proti najlepším“ po zisku zlatej medaily na [[Zimné olympijské hry 2026|Zimných olympijských hrách 2026]]. == Výber hostiteľa == NHL pôvodne oznámila, že turnaj sa bude hrať na dvoch miestach; jednom v Severnej Amerike a druhom v Európe, ale zatiaľ nepotvrdila presné hostiteľské mestá a arény. 9. decembra 2025 NHL oznámila, že zúžila zoznam potenciálnych hostiteľských miest na 16, pričom 10 miest sa uchádza o hostiteľské práva v Severnej Amerike a ďalších 6 miest v Európe.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Board of Governors meeting roundup: 16 cities in running for 2028 World Cup | url = https://www.sportsnet.ca/nhl/article/board-of-governors-meeting-roundup-16-cities-in-running-for-2028-world-cup/ | vydavateľ = Sportsnet.ca | dátum vydania = 2025-12-09 | dátum prístupu = 2026-03-20 | jazyk = en | meno = Eric | priezvisko = Engels}}</ref> 16. marca 2026 bolo oznámené, že hostiteľskými mestami budú [[Calgary]] a [[Edmonton]] v Kanade a [[Praha]] v Česku. Calgary a Praha budú hostiť po šesť zápasov v systéme každý s každým a jeden vyraďovací zápas, zatiaľ čo dva semifinálové zápasy a finálový zápas sa uskutočnia v Edmontone.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = World Cup of Hockey 2028 to be played in Calgary, Edmonton, Prague {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/world-cup-of-hockey-2028-to-be-played-in-calgary-edmonton-prague | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2026-03-16 | dátum prístupu = 2026-03-20 | jazyk = en}}</ref> == Dejiská == [[Scotia Place]] v [[Calgary]] a [[O2 arena (Praha)|O2 Aréna]] v [[Praha|Prahe]] budú hostiť jeden zápas skupiny každý s každým a jeden zápas vyraďovacej fázy. Semifinále a finále sa uskutoční v [[Rogers Place]] v [[Edmonton|Edmontone]]. {| class="wikitable" style="text-align:center;" ! colspan="3" |{{CAN|w}} |- ![[Calgary]] | rowspan="3" |{{LocMap+|Kanada|float=none|width=300|caption=|places={{LocMap~|Kanada|lat=51.039722|long=-114.052222|label='''[[Calgary]]'''|position=left}} {{LocMap~|Kanada|lat=53.546944|long=-113.497778|label='''[[Edmonton]]'''|position=right}}}} ![[Edmonton]] |- |[[Scotia Place]] Kapacita: 18 400 |[[Rogers Place]] Kapacita: 18 347 |- |[[Súbor:Transparent flag with question mark.png|220x220bod]] |[[Súbor:Oilers vs. Flames Pre-Season (30113726662).jpg|220x220bod]] |- ! colspan="3" |{{CZE|w}} |- ! colspan="3" |[[Praha]] |- |[[O2 arena (Praha)|O2 Arena]] Kapacita: 17 383 | colspan="2" rowspan="2" |{{LocMap+|Česko|float=center|width=360|caption=|places={{LocMap~|Česko|lat=50.104761|long=14.493497|label='''[[Praha]]'''|position=left}}}} |- |[[Súbor:Extraliga Sparta Kladno O2.jpg|220x220bod]] |} == Tímy == NHL zatiaľ neoznámila, ktoré tímy sa zúčastnia, hoci potvrdila, že všetkých osem tímov bude reprezentovať jednotlivé krajiny, na rozdiel od [[Svetový pohár v ľadovom hokeji 2016|predchádzajúceho turnaja]], na ktorom sa predstavili aj [[Tím Európa (ľadový hokej)|tímy Európy]] a [[Tím Severná Amerika (Svetový pohár v ľadovom hokeji 2016)|Severnej Ameriky]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = World Cup of Hockey to return in February 2028 {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/world-cup-of-hockey-to-return-in-february-2028 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-02-13 | dátum prístupu = 2026-03-20 | jazyk = en}}</ref> [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] a [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] boli v podstate potvrdení ako účastníci, keď boli 16. marca 2026 oznámené ako hostiteľské krajiny. Predpokladá sa, že sa zúčastnia aj [[Fínske národné hokejové mužstvo|Fínsko]], [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsko]] a [[Národné hokejové mužstvo USA|Spojené štáty americké]], a to vzhľadom na ich účasť na turnaji [[Turnaj štyroch krajín 2025|4 Nations Face-Off]] v roku 2025. Účasť [[Ruské národné hokejové mužstvo|Ruska]] zostáva neistá, keďže je stále suspendované IIHF kvôli [[Ruská invázia na Ukrajinu|rusko-ukrajinskej vojne]] a hoci NHL nie je povinná vymáhať toto suspendovanie na Svetovom pohári v ľadovom hokeji, liga ich vylúčila zo 4 Nations Face-Off a oznámila, že „bude naďalej sledovať svetové dianie pred rozhodnutím“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gary Bettman heading to Calgary to look at potential World Cup venue | url = https://www.sportsnet.ca/nhl/article/gary-bettman-heading-to-calgary-to-look-at-potential-world-cup-venue/ | vydavateľ = Sportsnet.ca | dátum vydania = 2026-03-01 | dátum prístupu = 2026-03-20 | jazyk = en | meno = Eric | priezvisko = Francis}}</ref> 18. marca 2026 zástupca komisára NHL Bill Daly oznámil, že Rusko pravdepodobne nebude zaradené, ak by v roku 2028 prebiehala rusko-ukrajinská vojna. NHL sa tiež obáva, že účasť Ruska by mohla ohroziť celé podujatie, keďže hokejové federácie [[Česko|Česka]], [[Fínsko|Fínska]] a [[Švédsko|Švédska]] údajne informovali NHL, že ak by bolo Rusko zaradené, turnaj by bojkotovali.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Russia unlikely to compete in 2028 World Cup of Hockey if war continues | url = https://thescore.com/s/34918875 | vydavateľ = theScore.com | dátum vydania = 2026-03-18 | dátum prístupu = 2026-03-20 | jazyk = en | meno = Sean | priezvisko = O'Leary}}</ref> == Skupinová fáza == === Severoamerická skupina (Calgary) === {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{CAN|lh|1}} '''(H)'''|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#bbf3ba|poznámka=Postup do [[Svetový pohár v ľadovom hokeji 2028#Semifinále|semifinále]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccf9cc|poznámka=rowspan=2{{!}}Postup do [[Svetový pohár v ľadovom hokeji 2028#Štvrťfinále|štvrťfinále]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccf9cc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=}} |}<small>Prvé zápasy sa odohrajú vo februári 2028.</small> <small>'''(H)''' Hosť</small>{{Hokejbox2|bg=|dátum=Február 2028|čas=|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=[[Scotia Place]], [[Calgary]]|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=Február 2028|čas=|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=[[Scotia Place]], [[Calgary]]|divákov=|správa=}} ----{{Hokejbox2|bg=|dátum=Február 2028|čas=|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=[[Scotia Place]], [[Calgary]]|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=Február 2028|čas=|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=[[Scotia Place]], [[Calgary]]|divákov=|správa=}} ----{{Hokejbox2|bg=|dátum=Február 2028|čas=|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=[[Scotia Place]], [[Calgary]]|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=Február 2028|čas=|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=[[Scotia Place]], [[Calgary]]|divákov=|správa=}} === Európska skupina (Praha) === {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{CZE|lh|1}} '''(H)'''|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#bbf3ba|poznámka=Postup do [[Svetový pohár v ľadovom hokeji 2028#Semifinále|semifinále]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccf9cc|poznámka=rowspan=2{{!}}Postup do [[Svetový pohár v ľadovom hokeji 2028#Štvrťfinále|štvrťfinále]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccf9cc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=}} |}<small>Prvé zápasy sa odohrajú vo februári 2028.</small> <small>'''(H)''' Hosť</small>{{Hokejbox2|bg=|dátum=Február 2028|čas=|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=[[O2 Arena]], [[Praha]]|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=Február 2028|čas=|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=[[O2 Arena]], [[Praha]]|divákov=|správa=}} ----{{Hokejbox2|bg=|dátum=Február 2028|čas=|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=[[O2 Arena]], [[Praha]]|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=Február 2028|čas=|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=[[O2 Arena]], [[Praha]]|divákov=|správa=}} ----{{Hokejbox2|bg=|dátum=Február 2028|čas=|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=[[O2 Arena]], [[Praha]]|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=Február 2028|čas=|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=[[O2 Arena]], [[Praha]]|divákov=|správa=}} == Vyraďovacia fáza == === Pavúk === {{Play-off6(8-2)+nasadenie}} === Štvrťfinále === {{Hokejbox2|bg=|dátum=Február 2028|čas=|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=[[Scotia Place]], [[Calgary]] alebo [[O2 Arena]], [[Praha]]|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=Február 2028|čas=|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=[[Scotia Place]], [[Calgary]] alebo [[O2 Arena]], [[Praha]]|divákov=|správa=}} === Semifinále === {{Hokejbox2|bg=|dátum=Február 2028|čas=|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=[[Rogers Place]], [[Edmonton]]|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=Február 2028|čas=|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=[[Rogers Place]], [[Edmonton]]|divákov=|správa=}} === Finále === {{Hokejbox2|bg=#f7f6a8|dátum=Február 2028|čas=|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=[[Rogers Place]], [[Edmonton]]|divákov=|správa=}} == Marketing == === Vysielacie práva === V marci 2026 komisár NHL [[Gary Bettman]] oznámil, že liga vypíše verejnú súťaž o vysielacie práva namiesto toho, aby ich automaticky pridelila súčasným mediálnym partnerom v Kanade, Európe a Spojených štátoch.<ref>{{Citácia periodika|titul=World Cup of Hockey to be hosted by Calgary, Prague and Edmonton in 2028, NHL announces|url=https://www.nytimes.com/athletic/7122688/2026/03/16/world-cup-hockey-calgary-prague-edmonton/|periodikum=The New York Times|dátum=2026-03-16|dátum prístupu=2026-03-20|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Michael|priezvisko=Russo|meno2=Pierre|priezvisko2=LeBrun}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NHL-controlled 2028 World Cup of Hockey to sell TV rights separate from regular packages | url = https://awfulannouncing.com/nhl/2028-world-cup-hockey-sell-tv-rights-separate-regular-packages.html | dátum vydania = 2026-03-19 | dátum prístupu = 2026-03-20 | jazyk = en-US | meno = Drew | priezvisko = Lerner}}</ref> == Zdroj == {{Preklad|en|2028 World Cup of Hockey|1344357164}} == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|en|2028 World Cup of Hockey|1340664026}} [[Kategória:Svetový pohár v ľadovom hokeji]] [[Kategória:Ľadový hokej v 2028]] azxd7n4ambbzi5qsfsarw2pukqb9lij 8198369 8198367 2026-04-14T17:02:40Z Peter 51345 269569 8198369 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodné hokejové podujatie|názov turnaja=Svetový pohár v ľadovom hokeji|rok=2028|iný názov=''Coupe du monde de hockey 2028''|veľkosť loga=|popis loga=|2 usporiadateľ=Česko|3 usporiadateľ=|4 usporiadateľ=|dátum=Február 2028|počet tímov=8|predchádzajúce podujatie=2016|nasledujúce podujatie=2032|počet miest=3|počet dejísk=3|usporiadateľ=Kanada}} '''Svetový pohár v ľadovom hokeji 2028''' bude štvrtým ročníkom [[Svetový pohár v ľadovom hokeji|Svetového pohára v ľadovom hokeji]], ktoré organizuje [[National Hockey League]]. Turnaj sa odohrá vo februári 2028. Zápasy sa budú hrať počas 12 dní a zahŕňajú 17 zápasov v dvoch hostiteľských mestách, ktoré budú vybrané do marca 2026. Súťaže sa má zúčastniť osem tímov z jednotlivých krajín Severnej Ameriky a Európy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = World Cup of Hockey to return in February 2028 {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/world-cup-of-hockey-to-return-in-february-2028 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-02-13 | dátum prístupu = 2026-03-01 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NHL, NHLPA launch stage to host World Cup of Hockey 2028 {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/world-cup-of-hockey-2028-host-cities-formal-application-process-open | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-09-16 | dátum prístupu = 2026-03-01 | jazyk = en}}</ref> == Pozadie == Predchádzajúci ročník Svetového pohára v hokeji sa konal v roku [[Svetový pohár v ľadovom hokeji 2016|2016]] a bol posledným medzinárodným hokejovým turnajom do roku 2025, na ktorom sa zúčastnili kompletné zostavy hráčov z National Hockey League. 2. februára 2024 na tlačovej konferencii pred zápasom [[NHL All-Star Game|NHL All-Star Game 2024]] komisár NHL [[Gary Bettman]] oznámil, že NHL a [[National Hockey League Players’ Association|Asociácia hráčov NHL]] dosiahli dohodu o uvoľnení hráčov NHL na olympijské hry v rokoch [[Zimné olympijské hry 2026|2026]] a [[Zimné olympijské hry 2030|2030]], ako aj o obnovení Svetového pohára v hokeji v rokoch 2028 a 2032 po 8-ročnej prestávke v účasti NHL na medzinárodných súťažiach.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NHL, NHLPA announce Olympic return, launch new international event | url = https://www.sportsbusinessjournal.com/Articles/2024/02/02/gary-bettman-nhl-hockey-olympics-2026-2030/ | vydavateľ = Sports Business Journal | dátum vydania = 2026-03-01 | dátum prístupu = 2026-03-01 | jazyk = en | meno = Alex | priezvisko = Silverman}}</ref> S cieľom podporiť návrat hráčov NHL na medzinárodnú scénu liga zorganizovala [[Turnaj štyroch krajín 2025|Turnaj štyroch krajín]], ktorý sa odohral vo februári 2025 medzi [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanadou]], [[Fínske národné hokejové mužstvo|Fínskom]], [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédskom]] a [[Národné hokejové mužstvo USA|Spojenými štátmi]]. Svetový pohár v ľadovom hokeji 2028 budú štvrtým ročníkom turnaja a 16. medzinárodným turnajom „najlepší proti najlepším“, na ktorom sa zúčastnia hráči NHL. [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] je obhajcom titulu majstra sveta v hokeji, ktorý získala v roku 2016, zatiaľ čo [[Národné hokejové mužstvo USA|Spojené štáty]] sú najnovším medzinárodným šampiónom „najlepší proti najlepším“ po zisku zlatej medaily na [[Zimné olympijské hry 2026|Zimných olympijských hrách 2026]]. == Výber hostiteľa == NHL pôvodne oznámila, že turnaj sa bude hrať na dvoch miestach; jednom v Severnej Amerike a druhom v Európe, ale zatiaľ nepotvrdila presné hostiteľské mestá a arény. 9. decembra 2025 NHL oznámila, že zúžila zoznam potenciálnych hostiteľských miest na 16, pričom 10 miest sa uchádza o hostiteľské práva v Severnej Amerike a ďalších 6 miest v Európe.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Board of Governors meeting roundup: 16 cities in running for 2028 World Cup | url = https://www.sportsnet.ca/nhl/article/board-of-governors-meeting-roundup-16-cities-in-running-for-2028-world-cup/ | vydavateľ = Sportsnet.ca | dátum vydania = 2025-12-09 | dátum prístupu = 2026-03-20 | jazyk = en | meno = Eric | priezvisko = Engels}}</ref> 16. marca 2026 bolo oznámené, že hostiteľskými mestami budú [[Calgary]] a [[Edmonton]] v Kanade a [[Praha]] v Česku. Calgary a Praha budú hostiť po šesť zápasov v systéme každý s každým a jeden vyraďovací zápas, zatiaľ čo dva semifinálové zápasy a finálový zápas sa uskutočnia v Edmontone.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = World Cup of Hockey 2028 to be played in Calgary, Edmonton, Prague {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/world-cup-of-hockey-2028-to-be-played-in-calgary-edmonton-prague | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2026-03-16 | dátum prístupu = 2026-03-20 | jazyk = en}}</ref> == Dejiská == [[Scotia Place]] v [[Calgary]] a [[O2 arena (Praha)|O2 Aréna]] v [[Praha|Prahe]] budú hostiť jeden zápas skupiny každý s každým a jeden zápas vyraďovacej fázy. Semifinále a finále sa uskutoční v [[Rogers Place]] v [[Edmonton|Edmontone]]. {| class="wikitable" style="text-align:center;" ! colspan="3" |{{CAN|w}} |- ![[Calgary]] | rowspan="3" |{{LocMap+|Kanada|float=none|width=300|caption=|places={{LocMap~|Kanada|lat=51.039722|long=-114.052222|label='''[[Calgary]]'''|position=left}} {{LocMap~|Kanada|lat=53.546944|long=-113.497778|label='''[[Edmonton]]'''|position=right}}}} ![[Edmonton]] |- |[[Scotia Place]] Kapacita: 18 400 |[[Rogers Place]] Kapacita: 18 347 |- |[[Súbor:Transparent flag with question mark.png|220x220bod]] |[[Súbor:Oilers vs. Flames Pre-Season (30113726662).jpg|220x220bod]] |- ! colspan="3" |{{CZE|w}} |- ! colspan="3" |[[Praha]] |- |[[O2 arena (Praha)|O2 Arena]] Kapacita: 17 383 | colspan="2" rowspan="2" |{{LocMap+|Česko|float=center|width=360|caption=|places={{LocMap~|Česko|lat=50.104761|long=14.493497|label='''[[Praha]]'''|position=left}}}} |- |[[Súbor:Extraliga Sparta Kladno O2.jpg|220x220bod]] |} == Tímy == NHL zatiaľ neoznámila, ktoré tímy sa zúčastnia, hoci potvrdila, že všetkých osem tímov bude reprezentovať jednotlivé krajiny, na rozdiel od [[Svetový pohár v ľadovom hokeji 2016|predchádzajúceho turnaja]], na ktorom sa predstavili aj [[Tím Európa (ľadový hokej)|tímy Európy]] a [[Tím Severná Amerika (Svetový pohár v ľadovom hokeji 2016)|Severnej Ameriky]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = World Cup of Hockey to return in February 2028 {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/world-cup-of-hockey-to-return-in-february-2028 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-02-13 | dátum prístupu = 2026-03-20 | jazyk = en}}</ref> [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanada]] a [[České národné hokejové mužstvo|Česko]] boli v podstate potvrdení ako účastníci, keď boli 16. marca 2026 oznámené ako hostiteľské krajiny. Predpokladá sa, že sa zúčastnia aj [[Fínske národné hokejové mužstvo|Fínsko]], [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsko]] a [[Národné hokejové mužstvo USA|Spojené štáty americké]], a to vzhľadom na ich účasť na turnaji [[Turnaj štyroch krajín 2025|4 Nations Face-Off]] v roku 2025. Účasť [[Ruské národné hokejové mužstvo|Ruska]] zostáva neistá, keďže je stále suspendované IIHF kvôli [[Ruská invázia na Ukrajinu|rusko-ukrajinskej vojne]] a hoci NHL nie je povinná vymáhať toto suspendovanie na Svetovom pohári v ľadovom hokeji, liga ich vylúčila zo 4 Nations Face-Off a oznámila, že „bude naďalej sledovať svetové dianie pred rozhodnutím“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gary Bettman heading to Calgary to look at potential World Cup venue | url = https://www.sportsnet.ca/nhl/article/gary-bettman-heading-to-calgary-to-look-at-potential-world-cup-venue/ | vydavateľ = Sportsnet.ca | dátum vydania = 2026-03-01 | dátum prístupu = 2026-03-20 | jazyk = en | meno = Eric | priezvisko = Francis}}</ref> 18. marca 2026 zástupca komisára NHL Bill Daly oznámil, že Rusko pravdepodobne nebude zaradené, ak by v roku 2028 prebiehala rusko-ukrajinská vojna. NHL sa tiež obáva, že účasť Ruska by mohla ohroziť celé podujatie, keďže hokejové federácie [[Česko|Česka]], [[Fínsko|Fínska]] a [[Švédsko|Švédska]] údajne informovali NHL, že ak by bolo Rusko zaradené, turnaj by bojkotovali.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Russia unlikely to compete in 2028 World Cup of Hockey if war continues | url = https://thescore.com/s/34918875 | vydavateľ = theScore.com | dátum vydania = 2026-03-18 | dátum prístupu = 2026-03-20 | jazyk = en | meno = Sean | priezvisko = O'Leary}}</ref> == Skupinová fáza == === Severoamerická skupina (Calgary) === {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{CAN|lh|1}} '''(H)'''|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#bbf3ba|poznámka=Postup do [[Svetový pohár v ľadovom hokeji 2028#Semifinále|semifinále]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccf9cc|poznámka=rowspan=2{{!}}Postup do [[Svetový pohár v ľadovom hokeji 2028#Štvrťfinále|štvrťfinále]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccf9cc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=}} |}<small>Prvé zápasy sa odohrajú vo februári 2028.</small> <small><br/>'''(H)''' Hosť</small>{{Hokejbox2|bg=|dátum=Február 2028|čas=|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=[[Scotia Place]], [[Calgary]]|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=Február 2028|čas=|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=[[Scotia Place]], [[Calgary]]|divákov=|správa=}} ----{{Hokejbox2|bg=|dátum=Február 2028|čas=|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=[[Scotia Place]], [[Calgary]]|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=Február 2028|čas=|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=[[Scotia Place]], [[Calgary]]|divákov=|správa=}} ----{{Hokejbox2|bg=|dátum=Február 2028|čas=|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=[[Scotia Place]], [[Calgary]]|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=Február 2028|čas=|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=[[Scotia Place]], [[Calgary]]|divákov=|správa=}} === Európska skupina (Praha) === {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Kvalifikácia}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{CZE|lh|1}} '''(H)'''|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#bbf3ba|poznámka=Postup do [[Svetový pohár v ľadovom hokeji 2028#Semifinále|semifinále]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccf9cc|poznámka=rowspan=2{{!}}Postup do [[Svetový pohár v ľadovom hokeji 2028#Štvrťfinále|štvrťfinále]]}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccf9cc}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím=TBA|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=}} |}<small>Prvé zápasy sa odohrajú vo februári 2028.</small> <small><br/>'''(H)''' Hosť</small>{{Hokejbox2|bg=|dátum=Február 2028|čas=|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=[[O2 Arena]], [[Praha]]|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=Február 2028|čas=|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=[[O2 Arena]], [[Praha]]|divákov=|správa=}} ----{{Hokejbox2|bg=|dátum=Február 2028|čas=|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=[[O2 Arena]], [[Praha]]|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=Február 2028|čas=|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=[[O2 Arena]], [[Praha]]|divákov=|správa=}} ----{{Hokejbox2|bg=|dátum=Február 2028|čas=|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=[[O2 Arena]], [[Praha]]|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=Február 2028|čas=|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=[[O2 Arena]], [[Praha]]|divákov=|správa=}} == Vyraďovacia fáza == === Pavúk === {{Play-off6(8-2)+nasadenie}} === Štvrťfinále === {{Hokejbox2|bg=|dátum=Február 2028|čas=|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=[[Scotia Place]], [[Calgary]] alebo [[O2 Arena]], [[Praha]]|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=Február 2028|čas=|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=[[Scotia Place]], [[Calgary]] alebo [[O2 Arena]], [[Praha]]|divákov=|správa=}} === Semifinále === {{Hokejbox2|bg=|dátum=Február 2028|čas=|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=[[Rogers Place]], [[Edmonton]]|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=Február 2028|čas=|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=[[Rogers Place]], [[Edmonton]]|divákov=|správa=}} === Finále === {{Hokejbox2|bg=#f7f6a8|dátum=Február 2028|čas=|mužstvo1=TBA|mužstvo2=TBA|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=[[Rogers Place]], [[Edmonton]]|divákov=|správa=}} == Marketing == === Vysielacie práva === V marci 2026 komisár NHL [[Gary Bettman]] oznámil, že liga vypíše verejnú súťaž o vysielacie práva namiesto toho, aby ich automaticky pridelila súčasným mediálnym partnerom v Kanade, Európe a Spojených štátoch.<ref>{{Citácia periodika|titul=World Cup of Hockey to be hosted by Calgary, Prague and Edmonton in 2028, NHL announces|url=https://www.nytimes.com/athletic/7122688/2026/03/16/world-cup-hockey-calgary-prague-edmonton/|periodikum=The New York Times|dátum=2026-03-16|dátum prístupu=2026-03-20|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Michael|priezvisko=Russo|meno2=Pierre|priezvisko2=LeBrun}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NHL-controlled 2028 World Cup of Hockey to sell TV rights separate from regular packages | url = https://awfulannouncing.com/nhl/2028-world-cup-hockey-sell-tv-rights-separate-regular-packages.html | dátum vydania = 2026-03-19 | dátum prístupu = 2026-03-20 | jazyk = en-US | meno = Drew | priezvisko = Lerner}}</ref> == Zdroj == {{Preklad|en|2028 World Cup of Hockey|1344357164}} == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|en|2028 World Cup of Hockey|1340664026}} [[Kategória:Svetový pohár v ľadovom hokeji]] [[Kategória:Ľadový hokej v 2028]] jn8y1fvuq230d6l93a7buz5hnoz890d 0 745734 8198657 8175640 2026-04-15T09:54:18Z Lekvarnička 262477 8198657 wikitext text/x-wiki {{Športová aktualita|futbal}}{{Infobox medzinárodný futbalový turnaj|dátum=3. marec 2026 - 9. jún 2026|počet tímov=16|počet konfederácií=1|počet zápasov=|počet gólov=|návštevnosť=|názov turnaja=Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2027 (UEFA Liga B)|predchádzajúci=|nasledujúci=[[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2031 (UEFA Liga B)|2031]]|najlepší strelec=}}'''Liga B [[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2027 (UEFA)|európskej kvalifikácie na Majstrovstvá sveta 2027]]''' určí 12 tímov, ktoré postúpia do [[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2027 (UEFA)#Play-off|play-off kvalifikácie]].<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = UEFA | titul = Regulations of the 2025 UEFA Women's Nations League and 2026 Women's European Qualifiers for the 2027 FIFA Women's World Cup | url = https://documents.uefa.com/r/Regulations-of-the-2025-UEFA-Women-s-Nations-League-and-2026-Women-s-European-Qualifiers-for-the-2027-FIFA-Women-s-World-Cup-2025-27/Women-s-European-Qualifiers-phase-Online | dátum prístupu = 2026-03-03}}</ref> == Formát == Tímy na 17. až 32. mieste [[Liga národov žien UEFA 2025#Konečné fázové poradie|konečného poradia Ligy národov 2025]] boli vylosované do 4 skupín po 4 tímy. Turnaj sa hrá systémom každý s každým, jeden zápas doma a jeden vonku. Tímy na prvých, druhých a tretích miestach skupín postúpia do play-off. Taktiež víťazné tímy skupín postúpia do Ligy A, tímy na posledných miestach skupín a dva najhoršie tímy na tretích miestach zostúpia do Ligy C ďalšieho ročníka Ligy národov 2027.<ref name=":0" /><ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Women's European Qualifiers for 2027 FIFA Women's World Cup: League stage draw | url = https://www.uefa.com/womenseuropeanqualifiers/news/029e-1f04d68676ff-19a6a2e5550b-1000--women-s-european-qualifiers-for-2027-fifa-women-s-world-c/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-03-04 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> === Harmonogram === {| class="wikitable" !Kolo !Dátum zápasov |- |1. zápas |3. marec 2026 |- |2. zápas |7. marec 2026 |- |3. zápas |14. apríl 2026 |- |4. zápas |18. apríl 2026 |- |5. zápas |5. jún 2026 |- |6. zápas |9. jún 2026 |} Zdroj.<ref name=":1" /> == Nasadenie tímov == Tímy boli rozdelené do 4 košov podľa konečného fázového poradia Ligy národov 2025. Losovanie sa uskutočnilo 4. novembra 2025 o 13:00.<ref name=":1" /> {| class="wikitable" |+ ! colspan="2" |Kôš 1 ! colspan="2" |Kôš 2 ! colspan="2" |Kôš 3 ! colspan="2" |Kôš 4 |- !Tím !{{Tooltip|Po.|Konečné poradie Ligy národov 2025}} !Tím !{{Tooltip|Po.|Konečné poradie Ligy národov 2025}} !Tím !{{Tooltip|Po.|Konečné poradie Ligy národov 2025}} !Tím !{{Tooltip|Po.|Konečné poradie Ligy národov 2025}} |- | align="left" |{{Minivlajka|Belgicko}}[[Belgické národné ženské futbalové družstvo|Belgicko]] | align="center" |17. | align="left" |{{minivlajka|Škótsko}}[[Škótske národné ženské futbalové družstvo|Škótsko]] | align="center" |21. | align="left" |{{minivlajka|Albánsko}}[[Albánske národné ženské futbalové družstvo|Albánsko]] | align="center" |25. | align="left" |{{minivlajka|Luxembursko}}[[Luxemburské národné ženské futbalové družstvo|Luxembursko]] | align="center" |29. |- | align="left" |{{minivlajka|Portugalsko}}[[Portugalské národné ženské futbalové družstvo|Portugalsko]] | align="center" |18. | align="left" |{{Minivlajka|Česko}}[[České národné ženské futbalové družstvo|Česko]] | align="center" |22. | align="left" |{{minivlajka|Turecko}}[[Turecké národné ženské futbalové družstvo|Turecko]] | align="center" |26. | align="left" |{{minivlajka|Malta}}[[Maltské národné ženské futbalové družstvo|Malta]] | align="center" |30. |- | align="left" |{{minivlajka|Wales}}[[Waleské národné ženské futbalové družstvo|Wales]] | align="center" |19. | align="left" |{{Minivlajka|Fínsko}}[[Fínske národné ženské futbalové družstvo|Fínsko]] | align="center" |23. |{{minivlajka|Slovensko}}[[Slovenská futbalová reprezentácia žien|Slovensko]] | align="center" |27. | align="left" |{{minivlajka|Čierna Hora}}[[Čiernohorské národné ženské futbalové družstvo|Čierna Hora]] | align="center" |31. |- | align="left" |{{Minivlajka|Švajčiarsko}}[[Švajčiarske národné ženské futbalové družstvo|Švajčiarsko]] | align="center" |20. | align="left" |{{minivlajka|Severné Írsko}}[[Národné ženské futbalové družstvo Severného Írska|Severné Írsko]] | align="center" |24. | align="left" |{{minivlajka|Izrael}}[[Izraelské národné ženské futbalové družstvo|Izrael]] | align="center" |28. | align="left" |{{minivlajka|Lotyšsko}}[[Lotyšské národné ženské futbalové družstvo|Lotyšsko]] | align="center" |32. |} == Skupiny == ==== Skupina B1 ==== {| class="wikitable" !{{Tooltip|Po.|Poradie}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|+/-|Rozdiel skóre}} !{{Tooltip|B|Body}} ! ! rowspan="5" | !{{Minivlajka|Česko}} !{{minivlajka|Wales}} !{{minivlajka|Albánsko}} !{{minivlajka|Čierna Hora}} |- bgcolor="#7FFFD4" | align="center" |1. |{{Minivlajka|Česko}}[[České národné ženské futbalové družstvo|Česko]] | align="center" |3 | align="center" |2 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |12 | align="center" |3 | align="center" | +9 | align="center" |'''7''' | rowspan="1" align="center" |Postup do play-off a postup do ligy A | align="center" |— | align="center" |{{ku|2|2}} | align="center" |5. jún | align="center" |{{ku|5|0}} |- bgcolor="#7DFFFF" | align="center" |2. |{{minivlajka|Wales}}[[Waleské národné ženské futbalové družstvo|Wales]] | align="center" |3 | align="center" |2 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |12 | align="center" |3 | align="center" | +9 | align="center" |'''7''' | rowspan="1" align="center" |Postup do play-off | align="center" |9. jún | align="center" |— | align="center" |{{ku|4|0}} | align="center" |{{ku|6|1}} |- bgcolor="#7DFFFF" | align="center" |3. | align="center" |{{minivlajka|Albánsko}}[[Albánske národné ženské futbalové družstvo|Albánsko]] | align="center" |3 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |2 | align="center" |3 | align="center" |10 | align="center" |−7 | align="center" |'''3''' | rowspan="1" align="center" |Postup do play-off a možný zostup do ligy C | align="center" |{{ku|1|5}} | align="center" |18. apríl | align="center" |— | align="center" |9. jún |- bgcolor="#ffcccc" | align="center" |4. |{{minivlajka|Čierna Hora}}[[Čiernohorské národné ženské futbalové družstvo|Čierna Hora]] | align="center" |3 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |3 | align="center" |2 | align="center" |13 | align="center" |−11 | align="center" |'''0''' | rowspan="1" align="center" |Zostup do ligy C | align="center" |18. apríl | align="center" |5. jún | align="center" |{{ku|1|2}} | align="center" |— |} {{Futbalbox3|dátum=3. marec 2026|skóre={{ku|1|2}}|rozhodca={{minivlajka |Slovensko}} [[Miriama Bočková]]|polčas={{ku|0|0}}|mužstvo1={{minivlajka|Čierna Hora}}[[Čiernohorské národné ženské futbalové družstvo|Čierna Hora]]|mužstvo2={{minivlajka|Albánsko}}[[Albánske národné ženské futbalové družstvo|Albánsko]]|čas=14:00|divákov=350|štadión=Gradski stadion, [[Nikšić]]|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/521/292312/292320/400021677|góly1={{gól|67}} Armisa Kuč|góly2={{gól|70}} {{gól|76}} Megi Doçi}} {{Futbalbox3|dátum=3. marec 2026|skóre={{ku|2|2}}|rozhodca={{minivlajka |Bielorusko}} Volha Blotskaya|polčas={{ku|1|1}}|mužstvo1={{Minivlajka|Česko}}[[České národné ženské futbalové družstvo|Česko]]|mužstvo2={{minivlajka|Wales}}[[Waleské národné ženské futbalové družstvo|Wales]]|čas=18:30|štadión=Městský fotbalový stadion, [[Uherské Hradiště]]|divákov=2 358|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/521/292312/292320/400021681|góly1={{gól|16}} [[Eva Bartoňová]]<br/>{{gól|54}} [[Jana Žufánková]]|góly2={{gól|30}} Hannah Cain<br/>{{gól|90+3}} Elise Hughes}} ----{{Futbalbox3|dátum=7. marec 2026|skóre={{ku|6|1}}|rozhodca={{minivlajka |Belgicko}} Caroline Lanssens|mužstvo2={{minivlajka|Čierna Hora}}[[Čiernohorské národné ženské futbalové družstvo|Čierna Hora]]|mužstvo1={{minivlajka|Wales}}[[Waleské národné ženské futbalové družstvo|Wales]]|polčas={{ku|5|0}}|štadión=Parc y Scarlets, Llanelli|divákov=4 550|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/521/292312/292320/400021682|góly1={{gól|6}} {{gól|35}} Hannah Cain<br/>{{gól|15}} Rachel Rowe<br/>{{gól|17}} {{gól|78}} Mared Griffiths<br/>{{gól|31}} Sophie Ingle|góly2={{gól|51}} Armisa Kuč|čas=16:30}}{{Futbalbox3|dátum=7. marec 2026|skóre={{ku|1|5}}|rozhodca={{minivlajka |Fínsko}} Lotta Vuorio|mužstvo2={{Minivlajka|Česko}}[[České národné ženské futbalové družstvo|Česko]]|mužstvo1={{minivlajka|Albánsko}}[[Albánske národné ženské futbalové družstvo|Albánsko]]|čas=18:00|polčas={{ku|1|2}}|štadión=Loro Boriçi Stadium, Shkodër|divákov=743|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/521/292312/292320/400021678|góly1={{gól|18}} Fortesa Berisha|góly2={{gól|14}} {{gól|68}} Klára Cvrčková<br/>{{gól|37}} {{gól|62}} Michaela Khýrová<br/>{{gól|50}} Franny Černá}} ----{{Futbalbox3|dátum=14. apríl 2026|skóre={{ku|4|0}}|rozhodca={{minivlajka |Maďarsko}} Katalin Sipos|mužstvo2={{minivlajka|Albánsko}}[[Albánske národné ženské futbalové družstvo|Albánsko]]|mužstvo1={{minivlajka|Wales}}[[Waleské národné ženské futbalové družstvo|Wales]]|čas=20:15|polčas={{ku|2|0}}|štadión=Racecourse Ground, Wrexham|divákov=4 485|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/521/292312/292320/400021674|góly1={{gól|15}} {{gól|55}} Hannah Cain<br/>{{gól|35}} Elise Hughes<br/>{{gól|48}} Rhiannon Roberts}}{{Futbalbox3|dátum=14. apríl 2026|skóre={{ku|5|0}}|rozhodca={{minivlajka |Kazachstan}} Tatyana Sorokopudova|mužstvo2={{minivlajka|Čierna Hora}}[[Čiernohorské národné ženské futbalové družstvo|Čierna Hora]]|mužstvo1={{Minivlajka|Česko}}[[České národné ženské futbalové družstvo|Česko]]|čas=17:30|polčas={{ku|3|0}}|štadión=Letní stadion, [[Chomutov]]|góly1={{gól|9|vl.}} Ajša Kalač<br/>{{gól|13}} Franny Černá<br/>{{gól|30}} {{gól|65}} Klára Cahynová<br/>{{gól|50}} Aneta Polášková}} ----{{Futbalbox3|dátum=18. apríl 2026|skóre=vs.|rozhodca={{minivlajka |}}|mužstvo1={{minivlajka|Čierna Hora}}[[Čiernohorské národné ženské futbalové družstvo|Čierna Hora]]|mužstvo2={{Minivlajka|Česko}}[[České národné ženské futbalové družstvo|Česko]]}}{{Futbalbox3|dátum=18. apríl 2026|skóre=vs.|rozhodca={{minivlajka |}}|mužstvo1={{minivlajka|Albánsko}}[[Albánske národné ženské futbalové družstvo|Albánsko]]|mužstvo2={{minivlajka|Wales}}[[Waleské národné ženské futbalové družstvo|Wales]]}} ----{{Futbalbox3|dátum=5. jún 2026|skóre=vs.|rozhodca={{minivlajka |}}|mužstvo1={{minivlajka|Čierna Hora}}[[Čiernohorské národné ženské futbalové družstvo|Čierna Hora]]|mužstvo2={{minivlajka|Wales}}[[Waleské národné ženské futbalové družstvo|Wales]]}}{{Futbalbox3|dátum=5. jún 2026|skóre=vs.|rozhodca={{minivlajka |}}|mužstvo2={{minivlajka|Albánsko}}[[Albánske národné ženské futbalové družstvo|Albánsko]]|mužstvo1={{Minivlajka|Česko}}[[České národné ženské futbalové družstvo|Česko]]}} ----{{Futbalbox3|dátum=9. jún 2026|skóre=vs.|rozhodca={{minivlajka |}}|mužstvo2={{Minivlajka|Česko}}[[České národné ženské futbalové družstvo|Česko]]|mužstvo1={{minivlajka|Wales}}[[Waleské národné ženské futbalové družstvo|Wales]]}}{{Futbalbox3|dátum=9. jún 2026|skóre=vs.|rozhodca={{minivlajka |}}|mužstvo2={{minivlajka|Čierna Hora}}[[Čiernohorské národné ženské futbalové družstvo|Čierna Hora]]|mužstvo1={{minivlajka|Albánsko}}[[Albánske národné ženské futbalové družstvo|Albánsko]]}} ==== Skupina B2 ==== {| class="wikitable" !{{Tooltip|Po.|Poradie}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|+/-|Rozdiel skóre}} !{{Tooltip|B|Body}} ! ! rowspan="5" | !{{Minivlajka|Švajčiarsko}} !{{minivlajka|Turecko}} !{{minivlajka|Severné Írsko}} !{{minivlajka|Malta}} |- bgcolor="#7FFFD4" | align="center" |1. |{{Minivlajka|Švajčiarsko}}[[Švajčiarske národné ženské futbalové družstvo|Švajčiarsko]] | align="center" |3 | align="center" |3 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |9 | align="center" |2 | align="center" | +7 | align="center" |'''9''' | rowspan="1" align="center" |Postup do play-off a postup do ligy A | align="center" |— | align="center" |{{ku|3|1}} | align="center" |{{ku|2|0}} | align="center" |5. jún |- bgcolor="#7DFFFF" | align="center" |2. | align="center" |{{minivlajka|Turecko}}[[Turecké národné ženské futbalové družstvo|Turecko]] | align="center" |3 | align="center" |2 | align="center" |0 | align="center" |1 | align="center" |5 | align="center" |3 | align="center" | +2 | align="center" |'''6''' | rowspan="1" align="center" |Postup do play-off | align="center" |18. apríl | align="center" |— | align="center" |5. jún | align="center" |{{ku|3|0}} |- bgcolor="#7DFFFF" | align="center" |3. |{{minivlajka|Severné Írsko}}[[Národné ženské futbalové družstvo Severného Írska|Severné Írsko]] | align="center" |3 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |2 | align="center" |4 | align="center" |3 | align="center" | +1 | align="center" |'''3''' | rowspan="1" align="center" |Postup do play-off a možný zostup do ligy C | align="center" |9. jún | align="center" |{{ku|0|1}} | align="center" |— | align="center" |{{ku|4|0}} |- bgcolor="#ffcccc" | align="center" |4. |{{minivlajka|Malta}}[[Maltské národné ženské futbalové družstvo|Malta]] | align="center" |3 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |3 | align="center" |1 | align="center" |11 | align="center" |−10 | align="center" |'''0''' | rowspan="1" align="center" |Zostup do ligy C | align="center" |{{ku|1|4}} | align="center" |9. jún | align="center" |18. apríl | align="center" |— |} {{Futbalbox3|dátum=3. marec 2026|skóre={{ku|3|0}}|rozhodca={{minivlajka |Španielsko}} Eugenia Gil Soriano|polčas={{ku|2|0}}|mužstvo1={{minivlajka|Turecko}}[[Turecké národné ženské futbalové družstvo|Turecko]]|mužstvo2={{minivlajka|Malta}}[[Maltské národné ženské futbalové družstvo|Malta]]|čas=15:00|štadión=Pendik Stadyumu, [[Istanbul]]|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/521/292312/292320/400021662|góly1={{gól|7|vl}} Lexine Farrugia<br/>{{gól|29}} Ebru Topçu<br/>{{gól|88}} Arzu Karabulut|divákov=275}} {{Futbalbox3|dátum=3. marec 2026|skóre={{ku|2|0}}|rozhodca={{minivlajka |Holandsko}} Shona Shukrula|polčas={{ku|1|0}}|mužstvo1={{Minivlajka|Švajčiarsko}}[[Švajčiarske národné ženské futbalové družstvo|Švajčiarsko]]|mužstvo2={{minivlajka|Severné Írsko}}[[Národné ženské futbalové družstvo Severného Írska|Severné Írsko]]|čas=19:00|štadión=Stade de la Tuilière, [[Lausanne]]|divákov=4 165|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/521/292312/292320/400021668|góly1={{gól|22}} Riola Xhemaili<br/>{{gól|90+1}} Svenja Fölmli}} ----{{Futbalbox3|dátum=7. marec 2026|skóre={{ku|1|4}}|rozhodca={{minivlajka |Srbsko}} Jelena Medjedovic|mužstvo1={{minivlajka|Malta}}[[Maltské národné ženské futbalové družstvo|Malta]]|mužstvo2={{Minivlajka|Švajčiarsko}}[[Švajčiarske národné ženské futbalové družstvo|Švajčiarsko]]|čas=19:00|polčas={{ku|1|3}}|štadión=Centenary Stadium, Ta' Qali|divákov=905|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/521/292312/292320/400021670|góly1={{gól|19}} Maria Farrugia|góly2={{gól|8}} Iman Beney<br/>{{gól|10}} Alisha Lehmann<br/>{{gól|39}} Svenja Fölmli<br/>{{gól|73}} Sydney Schertenleib}}{{Futbalbox3|dátum=7. marec 2026|skóre={{ku|0|1}}|rozhodca={{minivlajka |Rakúsko}} Olivia Tschon|mužstvo2={{minivlajka|Turecko}}[[Turecké národné ženské futbalové družstvo|Turecko]]|mužstvo1={{minivlajka|Severné Írsko}}[[Národné ženské futbalové družstvo Severného Írska|Severné Írsko]]|čas=20:00|polčas={{ku|0|1}}|štadión=Mourneview Park, Lurgan|divákov=2 186|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/521/292312/292320/400021664|góly2={{gól|24}} Ece Türkoğlu}} ----{{Futbalbox3|dátum=14. apríl 2026|skóre={{ku|3|1}}|rozhodca={{minivlajka |Ukrajina}} Sofiya Prychyna|mužstvo2={{minivlajka|Turecko}}[[Turecké národné ženské futbalové družstvo|Turecko]]|mužstvo1={{Minivlajka|Švajčiarsko}}[[Švajčiarske národné ženské futbalové družstvo|Švajčiarsko]]|polčas={{ku|0|0}}|čas=19:00|štadión=Letzigrund, [[Zürich]]|divákov=12 000|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/521/292312/292320/400021669|góly1={{gól|49}} {{gól|75}} Aurélie Csillag<br/>{{gól|80}} Viola Calligaris|góly2={{gól|52}} Ebru Topçu}}{{Futbalbox3|dátum=14. apríl 2026|skóre={{ku|4|0}}|rozhodca={{minivlajka |Poľsko}} Katarzyna Lisiecka-Sęk|mužstvo2={{minivlajka|Malta}}[[Maltské národné ženské futbalové družstvo|Malta]]|mužstvo1={{minivlajka|Severné Írsko}}[[Národné ženské futbalové družstvo Severného Írska|Severné Írsko]]|polčas={{ku|2|0}}|čas=20:00|štadión=Mourneview Park, Lurgan|divákov=821|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/521/292312/292320/400021665|góly1={{gól|5}} {{gól|52}} Keri Halliday<br/>{{gól|17}} Joely Andrews<br/>{{gól|60}} Danielle Maxwell}} ----{{Futbalbox3|dátum=18. apríl 2026|skóre=vs.|rozhodca={{minivlajka |}}|mužstvo1={{minivlajka|Turecko}}[[Turecké národné ženské futbalové družstvo|Turecko]]|mužstvo2={{Minivlajka|Švajčiarsko}}[[Švajčiarske národné ženské futbalové družstvo|Švajčiarsko]]}}{{Futbalbox3|dátum=18. apríl 2026|skóre=vs.|rozhodca={{minivlajka |}}|mužstvo1={{minivlajka|Malta}}[[Maltské národné ženské futbalové družstvo|Malta]]|mužstvo2={{minivlajka|Severné Írsko}}[[Národné ženské futbalové družstvo Severného Írska|Severné Írsko]]}} ----{{Futbalbox3|dátum=5. jún 2026|skóre=vs.|rozhodca={{minivlajka |}}|mužstvo2={{minivlajka|Malta}}[[Maltské národné ženské futbalové družstvo|Malta]]|mužstvo1={{Minivlajka|Švajčiarsko}}[[Švajčiarske národné ženské futbalové družstvo|Švajčiarsko]]}}{{Futbalbox3|dátum=5. jún 2026|skóre=vs.|rozhodca={{minivlajka |}}|mužstvo1={{minivlajka|Turecko}}[[Turecké národné ženské futbalové družstvo|Turecko]]|mužstvo2={{minivlajka|Severné Írsko}}[[Národné ženské futbalové družstvo Severného Írska|Severné Írsko]]}} ----{{Futbalbox3|dátum=9. jún 2026|skóre=vs.|rozhodca={{minivlajka |}}|mužstvo2={{Minivlajka|Švajčiarsko}}[[Švajčiarske národné ženské futbalové družstvo|Švajčiarsko]]|mužstvo1={{minivlajka|Severné Írsko}}[[Národné ženské futbalové družstvo Severného Írska|Severné Írsko]]}}{{Futbalbox3|dátum=9. jún 2026|skóre=vs.|rozhodca={{minivlajka |}}|mužstvo2={{minivlajka|Turecko}}[[Turecké národné ženské futbalové družstvo|Turecko]]|mužstvo1={{minivlajka|Malta}}[[Maltské národné ženské futbalové družstvo|Malta]]}} ==== Skupina B3 ==== {| class="wikitable" !{{Tooltip|Po.|Poradie}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|+/-|Rozdiel skóre}} !{{Tooltip|B|Body}} ! ! rowspan="5" | !{{minivlajka|Portugalsko}} !{{Minivlajka|Fínsko}} !{{minivlajka|Slovensko}} !{{minivlajka|Lotyšsko}} |- bgcolor="#7FFFD4" | align="center" |1. |{{minivlajka|Portugalsko}}[[Portugalské národné ženské futbalové družstvo|Portugalsko]] | align="center" |3 | align="center" |3 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |9 | align="center" |0 | align="center" | +9 | align="center" |'''9''' | rowspan="1" align="center" |Postup do play-off a postup do ligy A | align="center" |— | align="center" |{{ku|2|0}} | align="center" |{{ku|4|0}} | align="center" |5. jún |- bgcolor="#7DFFFF" | align="center" |2. | align="center" |{{Minivlajka|Fínsko}}[[Fínske národné ženské futbalové družstvo|Fínsko]] | align="center" |3 | align="center" |2 | align="center" |0 | align="center" |1 | align="center" |7 | align="center" |5 | align="center" | +2 | align="center" |'''6''' | rowspan="1" align="center" |Postup do play-off | align="center" |9. jún | align="center" |— | align="center" |{{ku|4|2}} | align="center" |{{ku|3|1}} |- bgcolor="#7DFFFF" | align="center" |3. |{{minivlajka|Slovensko}}[[Slovenská futbalová reprezentácia žien|Slovensko]] | align="center" |3 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |2 | align="center" |5 | align="center" |10 | align="center" |−5 | align="center" |'''3''' | rowspan="1" align="center" |Postup do play-off a možný zostup do ligy C | align="center" |18. apríl | align="center" |5. jún | align="center" |— | align="center" |{{ku|3|2}} |- bgcolor="#ffcccc" | align="center" |4. |{{minivlajka|Lotyšsko}}[[Lotyšské národné ženské futbalové družstvo|Lotyšsko]] | align="center" |3 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |3 | align="center" |3 | align="center" |9 | align="center" |−6 | align="center" |'''0''' | rowspan="1" align="center" |Zostup do ligy C | align="center" |{{ku|0|3}} | align="center" |18. apríl | align="center" |9. jún | align="center" |— |} {{Futbalbox3|dátum=3. marec 2026|skóre={{ku|3|2}}|rozhodca={{minivlajka |Slovinsko}} Vanja Janković|polčas={{ku|2|0}}|mužstvo1={{minivlajka|Slovensko}}[[Slovenská futbalová reprezentácia žien|Slovensko]]|mužstvo2={{minivlajka|Lotyšsko}}[[Lotyšské národné ženské futbalové družstvo|Lotyšsko]]|čas=16:00|štadión=[[Národné tréningové centrum Poprad|NTC Poprad]], [[Poprad]]|divákov=707|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/521/292312/292320/400021656|góly1={{gól|7}} [[Patrícia Hmírová]]<br/>{{gól|32}} [[Martina Šurnovská]]<br/>{{gól|60}} [[Kristína Košíková]]|góly2={{gól|56}} Anastasija Poļuhoviča<br/>{{gól|63}} Olga Ševcova}} {{Futbalbox3|dátum=3. marec 2026|skóre={{ku|2|0}}|rozhodca={{minivlajka |Nemecko}} Franziska Wildfeuer|polčas={{ku|0|0}}|mužstvo1={{minivlajka|Portugalsko}}[[Portugalské národné ženské futbalové družstvo|Portugalsko]]|mužstvo2={{Minivlajka|Fínsko}}[[Fínske národné ženské futbalové družstvo|Fínsko]]|čas=18:45|štadión=Estádio Capital do Móvel, Pacos de Ferreira|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/521/292312/292320/400021647|góly1={{gól|90+1}} Lúcia Alves<br/>{{gól|90+4}} Carolina Santiago}} ----{{Futbalbox3|dátum=7. marec 2026|skóre={{ku|3|1}}|rozhodca={{minivlajka |Kazachstan}} Tatyana Sorokopudova|mužstvo2={{minivlajka|Lotyšsko}}[[Lotyšské národné ženské futbalové družstvo|Lotyšsko]]|mužstvo1={{Minivlajka|Fínsko}}[[Fínske národné ženské futbalové družstvo|Fínsko]]|polčas={{ku|1|0}}|čas=13:30|štadión=Helsinki Football Stadium, [[Helsinki]]|divákov=2 471|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/521/292312/292320/400021651|góly1={{gól|26}} {{gól|56}} Ria Öling<br/>{{gól|65}} Oona Sevenius|góly2={{gól|90+3}} Annija Andersone}}{{Futbalbox3|dátum=7. marec 2026|skóre={{ku|4|0}}|rozhodca={{minivlajka |Taliansko}} Martina Molinaro|mužstvo2={{minivlajka|Slovensko}}[[Slovenská futbalová reprezentácia žien|Slovensko]]|mužstvo1={{minivlajka|Portugalsko}}[[Portugalské národné ženské futbalové družstvo|Portugalsko]]|čas=16:00|polčas={{ku|2|0}}|štadión=Estádio Cidade de Barcelos, Barcelos|divákov=5 156|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/521/292312/292320/400021657|góly1={{gól|19}} {{gól|44}} Ana Capeta<br/>{{gól|48}} Carolina Santiago<br/>{{gól|74}} Jéssica Silva}} ----{{Futbalbox3|dátum=14. apríl 2026|skóre={{ku|4|2}}|rozhodca={{minivlajka |Anglicko}} Kirsty Dowle|mužstvo2={{minivlajka|Slovensko}}[[Slovenská futbalová reprezentácia žien|Slovensko]]|mužstvo1={{Minivlajka|Fínsko}}[[Fínske národné ženské futbalové družstvo|Fínsko]]|čas=17:30|polčas={{ku|2|1}}|štadión=Helsinki Football Stadium, [[Helsinki]]|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/521/292312/292320/400021650|góly1={{gól|4}} Katariina Kosola<br/>{{gól|22}} Adelina Engman<br/>{{gól|67}} Paulina Nyström<br/>{{gól|75}} Eva Nyström|góly2={{gól|35}} [[Klaudia Fabová]]<br/>{{gól|71|p}} [[Patrícia Hmírová]]}}{{Futbalbox3|dátum=14. apríl 2026|skóre=vs.|rozhodca={{minivlajka |}}|mužstvo1={{minivlajka|Lotyšsko}}[[Lotyšské národné ženské futbalové družstvo|Lotyšsko]]|mužstvo2={{minivlajka|Portugalsko}}[[Portugalské národné ženské futbalové družstvo|Portugalsko]]}} ----{{Futbalbox3|dátum=18. apríl 2026|skóre=vs.|rozhodca={{minivlajka |}}|mužstvo1={{minivlajka|Slovensko}}[[Slovenská futbalová reprezentácia žien|Slovensko]]|mužstvo2={{minivlajka|Portugalsko}}[[Portugalské národné ženské futbalové družstvo|Portugalsko]]|štadión=[[Futbal Tatran Aréna]], [[Prešov]]}}{{Futbalbox3|dátum=18. apríl 2026|skóre=vs.|rozhodca={{minivlajka |}}|mužstvo1={{minivlajka|Lotyšsko}}[[Lotyšské národné ženské futbalové družstvo|Lotyšsko]]|mužstvo2={{Minivlajka|Fínsko}}[[Fínske národné ženské futbalové družstvo|Fínsko]]}} ----{{Futbalbox3|dátum=5. jún 2026|skóre=vs.|rozhodca={{minivlajka |}}|mužstvo2={{minivlajka|Lotyšsko}}[[Lotyšské národné ženské futbalové družstvo|Lotyšsko]]|mužstvo1={{minivlajka|Portugalsko}}[[Portugalské národné ženské futbalové družstvo|Portugalsko]]}}{{Futbalbox3|dátum=5. jún 2026|skóre=vs.|rozhodca={{minivlajka |}}|mužstvo1={{minivlajka|Slovensko}}[[Slovenská futbalová reprezentácia žien|Slovensko]]|mužstvo2={{Minivlajka|Fínsko}}[[Fínske národné ženské futbalové družstvo|Fínsko]]}} ----{{Futbalbox3|dátum=9. jún 2026|skóre=vs.|rozhodca={{minivlajka |}}|mužstvo2={{minivlajka|Portugalsko}}[[Portugalské národné ženské futbalové družstvo|Portugalsko]]|mužstvo1={{Minivlajka|Fínsko}}[[Fínske národné ženské futbalové družstvo|Fínsko]]}}{{Futbalbox3|dátum=9. jún 2026|skóre=vs.|rozhodca={{minivlajka |}}|mužstvo2={{minivlajka|Slovensko}}[[Slovenská futbalová reprezentácia žien|Slovensko]]|mužstvo1={{minivlajka|Lotyšsko}}[[Lotyšské národné ženské futbalové družstvo|Lotyšsko]]}} ==== Skupina B4 ==== {| class="wikitable" !{{Tooltip|Po.|Poradie}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|+/-|Rozdiel skóre}} !{{Tooltip|B|Body}} ! ! rowspan="5" | !{{minivlajka|Škótsko}} !{{Minivlajka|Belgicko}} !{{minivlajka|Izrael}} !{{minivlajka|Luxembursko}} |- bgcolor="#7FFFD4" | align="center" |1. |{{minivlajka|Škótsko}}[[Škótske národné ženské futbalové družstvo|Škótsko]] | align="center" |3 | align="center" |2 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |13 | align="center" |1 | align="center" | +12 | align="center" |'''7''' | rowspan="1" align="center" |Postup do play-off a postup do ligy A | align="center" |— | align="center" |{{ku|1|1}} | align="center" |5. jún | align="center" |{{ku|7|0}} |- bgcolor="#7DFFFF" | align="center" |2. |{{Minivlajka|Belgicko}}[[Belgické národné ženské futbalové družstvo|Belgicko]] | align="center" |3 | align="center" |2 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |9 | align="center" |1 | align="center" | +8 | align="center" |'''7''' | rowspan="1" align="center" |Postup do play-off | align="center" |18. apríl | align="center" |— | align="center" |{{ku|5|0}} | align="center" |5. jún |- bgcolor="#7DFFFF" | align="center" |3. |{{minivlajka|Izrael}}[[Izraelské národné ženské futbalové družstvo|Izrael]] | align="center" |3 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |2 | align="center" |6 | align="center" |8 | align="center" |−2 | align="center" |'''3''' | rowspan="1" align="center" |Postup do play-off a možný zostup do ligy C | align="center" |9. jún | align="center" |{{ku|0|3}} | align="center" |— | align="center" |{{ku|6|0}} |- bgcolor="#ffcccc" | align="center" |4. |{{minivlajka|Luxembursko}}[[Luxemburské národné ženské futbalové družstvo|Luxembursko]] | align="center" |3 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |3 | align="center" |0 | align="center" |18 | align="center" |−18 | align="center" |'''0''' | rowspan="1" align="center" |Zostup do ligy C | align="center" |{{ku|0|5}} | align="center" |9. jún | align="center" |18. apríl | align="center" |— |} {{Futbalbox3|dátum=3. marec 2026|skóre={{ku|0|3}}|rozhodca={{minivlajka |Česko}} Michaela Pachtová|polčas={{ku|0|2}}|mužstvo1={{minivlajka|Izrael}}[[Izraelské národné ženské futbalové družstvo|Izrael]]|mužstvo2={{Minivlajka|Belgicko}}[[Belgické národné ženské futbalové družstvo|Belgicko]]|čas=19:30|štadión=BSC Stadium, [[Budaörs]]|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/521/292312/292320/400021642|góly2={{gól|26}} Tessa Wullaert<br/>{{gól|42}} Hannah Eurlings<br/>{{gól|89}} Saar Janssen}} {{Futbalbox3|dátum=3. marec 2026|skóre={{ku|0|5}}|rozhodca={{minivlajka |Bulharsko}} Kristina Georgieva|polčas={{ku|0|3}}|mužstvo1={{minivlajka|Luxembursko}}[[Luxemburské národné ženské futbalové družstvo|Luxembursko]]|mužstvo2={{minivlajka|Škótsko}}[[Škótske národné ženské futbalové družstvo|Škótsko]]|čas=19:30|štadión=Stade Émile Mayrisch, [[Esch-sur-Alzette]]|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/521/292312/292320/400021644|góly2={{gól|9}} {{gól|37}} {{gól|62}} Caroline Weir<br/>{{gól|27}} Jenna Clark<br/>{{gól|88}} Kathleen McGovern}} ----{{Futbalbox3|dátum=7. marec 2026|skóre=vs.|rozhodca={{minivlajka |}}|mužstvo2={{minivlajka|Izrael}}[[Izraelské národné ženské futbalové družstvo|Izrael]]|mužstvo1={{Minivlajka|Belgicko}}[[Belgické národné ženské futbalové družstvo|Belgicko]]}}{{Futbalbox3|dátum=7. marec 2026|skóre=vs.|rozhodca={{minivlajka |}}|mužstvo2={{minivlajka|Luxembursko}}[[Luxemburské národné ženské futbalové družstvo|Luxembursko]]|mužstvo1={{minivlajka|Škótsko}}[[Škótske národné ženské futbalové družstvo|Škótsko]]}} ----{{Futbalbox3|dátum=14. apríl 2026|skóre=vs.|rozhodca={{minivlajka |}}|mužstvo2={{Minivlajka|Belgicko}}[[Belgické národné ženské futbalové družstvo|Belgicko]]|mužstvo1={{minivlajka|Škótsko}}[[Škótske národné ženské futbalové družstvo|Škótsko]]}}{{Futbalbox3|dátum=14. apríl 2026|skóre=vs.|rozhodca={{minivlajka |}}|mužstvo1={{minivlajka|Izrael}}[[Izraelské národné ženské futbalové družstvo|Izrael]]|mužstvo2={{minivlajka|Luxembursko}}[[Luxemburské národné ženské futbalové družstvo|Luxembursko]]}} ----{{Futbalbox3|dátum=18. apríl 2026|skóre=vs.|rozhodca={{minivlajka |}}|mužstvo1={{Minivlajka|Belgicko}}[[Belgické národné ženské futbalové družstvo|Belgicko]]|mužstvo2={{minivlajka|Škótsko}}[[Škótske národné ženské futbalové družstvo|Škótsko]]}}{{Futbalbox3|dátum=18. apríl 2026|skóre=vs.|rozhodca={{minivlajka |}}|mužstvo2={{minivlajka|Izrael}}[[Izraelské národné ženské futbalové družstvo|Izrael]]|mužstvo1={{minivlajka|Luxembursko}}[[Luxemburské národné ženské futbalové družstvo|Luxembursko]]}} ----{{Futbalbox3|dátum=5. jún 2026|skóre=vs.|rozhodca={{minivlajka |}}|mužstvo1={{Minivlajka|Belgicko}}[[Belgické národné ženské futbalové družstvo|Belgicko]]|mužstvo2={{minivlajka|Luxembursko}}[[Luxemburské národné ženské futbalové družstvo|Luxembursko]]}}{{Futbalbox3|dátum=5. jún 2026|skóre=vs.|rozhodca={{minivlajka |}}|mužstvo2={{minivlajka|Izrael}}[[Izraelské národné ženské futbalové družstvo|Izrael]]|mužstvo1={{minivlajka|Škótsko}}[[Škótske národné ženské futbalové družstvo|Škótsko]]}} ----{{Futbalbox3|dátum=9. jún 2026|skóre=vs.|rozhodca={{minivlajka |}}|mužstvo1={{minivlajka|Izrael}}[[Izraelské národné ženské futbalové družstvo|Izrael]]|mužstvo2={{minivlajka|Škótsko}}[[Škótske národné ženské futbalové družstvo|Škótsko]]}}{{Futbalbox3|dátum=9. jún 2026|skóre=vs.|rozhodca={{minivlajka |}}|mužstvo2={{Minivlajka|Belgicko}}[[Belgické národné ženské futbalové družstvo|Belgicko]]|mužstvo1={{minivlajka|Luxembursko}}[[Luxemburské národné ženské futbalové družstvo|Luxembursko]]}} ==== Tabuľka tímov na tretích miestach ==== {| class="wikitable" !{{Tooltip|Po.|Poradie}} !Sk. !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|+/-|Rozdiel skóre}} !{{Tooltip|B|Body}} ! |- | align="center" |1. |'''B2''' |{{minivlajka|Severné Írsko}}[[Národné ženské futbalové družstvo Severného Írska|Severné Írsko]] | align="center" |3 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |2 | align="center" |4 | align="center" |3 | align="center" | +1 | align="center" |'''3''' | rowspan="2" | |- | align="center" |2. |'''B4''' |{{minivlajka|Izrael}}[[Izraelské národné ženské futbalové družstvo|Izrael]] | align="center" |3 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |2 | align="center" |6 | align="center" |8 | align="center" |−2 | align="center" |'''3''' |- bgcolor="#ffcccc" | align="center" |3. |'''B3''' |{{minivlajka|Slovensko}}[[Slovenská futbalová reprezentácia žien|Slovensko]] | align="center" |3 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |2 | align="center" |5 | align="center" |10 | align="center" |−5 | align="center" |'''3''' | rowspan="2" align="center" |Zostup do ligy C |- bgcolor="#ffcccc" | align="center" |4. |'''B1''' | align="center" |{{minivlajka|Albánsko}}[[Albánske národné ženské futbalové družstvo|Albánsko]] | align="center" |3 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |2 | align="center" |3 | align="center" |10 | align="center" |−7 | align="center" |'''3''' |} == Strelkyne == '''3 góly''' * {{minivlajka|Škótsko}} Caroline Weir '''2 góly''' * {{minivlajka|Albánsko}} Megi Doçi '''1 gól''' * {{Minivlajka|Belgicko}} Hannah Eurlings * {{Minivlajka|Belgicko}} Saar Janssen * {{Minivlajka|Belgicko}} Tessa Wullaert * {{Minivlajka|Česko}} [[Eva Bartoňová]] * {{Minivlajka|Česko}} [[Jana Žufánková]] * {{minivlajka|Lotyšsko}} Anastasija Poļuhoviča * {{minivlajka|Lotyšsko}} Olga Ševcova * {{minivlajka|Čierna Hora}} Armisa Kuč * {{minivlajka|Portugalsko}} Lúcia Alves * {{minivlajka|Portugalsko}} Carolina Santiago * {{minivlajka|Škótsko}} Jenna Clark * {{minivlajka|Škótsko}} Kathleen McGovern * {{minivlajka|Slovensko}} [[Patrícia Hmírová]] * {{minivlajka|Slovensko}} [[Kristína Košíková]] * {{minivlajka|Slovensko}} [[Martina Šurnovská]] * {{Minivlajka|Švajčiarsko}} Svenja Fölmli * {{Minivlajka|Švajčiarsko}} Riola Xhemaili * {{minivlajka|Turecko}} Arzu Karabulut * {{minivlajka|Turecko}} Ebru Topçu * {{minivlajka|Wales}} Hannah Cain * {{minivlajka|Wales}} Elise Hughes '''1''' '''vlastný gól''' * {{minivlajka|Malta}} Lexine Farrugia (proti Turecku) == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|en|2027 FIFA Women's World Cup qualification – UEFA League B|1341586286}} {{Majstrovstvá sveta vo futbale žien}} [[Kategória:Majstrovstvá sveta vo futbale žien]] [[Kategória:Futbal v 2027]] nhae5sk5v5az4p9sljlx2z9kg1p6dkw 8198678 8198657 2026-04-15T11:22:15Z Lekvarnička 262477 8198678 wikitext text/x-wiki {{Športová aktualita|futbal}}{{Infobox medzinárodný futbalový turnaj|dátum=3. marec 2026 - 9. jún 2026|počet tímov=16|počet konfederácií=1|počet zápasov=|počet gólov=|návštevnosť=|názov turnaja=Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2027 (UEFA Liga B)|predchádzajúci=|nasledujúci=[[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2031 (UEFA Liga B)|2031]]|najlepší strelec=}}'''Liga B [[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2027 (UEFA)|európskej kvalifikácie na Majstrovstvá sveta 2027]]''' určí 12 tímov, ktoré postúpia do [[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2027 (UEFA)#Play-off|play-off kvalifikácie]].<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = UEFA | titul = Regulations of the 2025 UEFA Women's Nations League and 2026 Women's European Qualifiers for the 2027 FIFA Women's World Cup | url = https://documents.uefa.com/r/Regulations-of-the-2025-UEFA-Women-s-Nations-League-and-2026-Women-s-European-Qualifiers-for-the-2027-FIFA-Women-s-World-Cup-2025-27/Women-s-European-Qualifiers-phase-Online | dátum prístupu = 2026-03-03}}</ref> == Formát == Tímy na 17. až 32. mieste [[Liga národov žien UEFA 2025#Konečné fázové poradie|konečného poradia Ligy národov 2025]] boli vylosované do 4 skupín po 4 tímy. Turnaj sa hrá systémom každý s každým, jeden zápas doma a jeden vonku. Tímy na prvých, druhých a tretích miestach skupín postúpia do play-off. Taktiež víťazné tímy skupín postúpia do Ligy A, tímy na posledných miestach skupín a dva najhoršie tímy na tretích miestach zostúpia do Ligy C ďalšieho ročníka Ligy národov 2027.<ref name=":0" /><ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Women's European Qualifiers for 2027 FIFA Women's World Cup: League stage draw | url = https://www.uefa.com/womenseuropeanqualifiers/news/029e-1f04d68676ff-19a6a2e5550b-1000--women-s-european-qualifiers-for-2027-fifa-women-s-world-c/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-03-04 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> === Harmonogram === {| class="wikitable" !Kolo !Dátum zápasov |- |1. zápas |3. marec 2026 |- |2. zápas |7. marec 2026 |- |3. zápas |14. apríl 2026 |- |4. zápas |18. apríl 2026 |- |5. zápas |5. jún 2026 |- |6. zápas |9. jún 2026 |} Zdroj.<ref name=":1" /> == Nasadenie tímov == Tímy boli rozdelené do 4 košov podľa konečného fázového poradia Ligy národov 2025. Losovanie sa uskutočnilo 4. novembra 2025 o 13:00.<ref name=":1" /> {| class="wikitable" |+ ! colspan="2" |Kôš 1 ! colspan="2" |Kôš 2 ! colspan="2" |Kôš 3 ! colspan="2" |Kôš 4 |- !Tím !{{Tooltip|Po.|Konečné poradie Ligy národov 2025}} !Tím !{{Tooltip|Po.|Konečné poradie Ligy národov 2025}} !Tím !{{Tooltip|Po.|Konečné poradie Ligy národov 2025}} !Tím !{{Tooltip|Po.|Konečné poradie Ligy národov 2025}} |- | align="left" |{{Minivlajka|Belgicko}}[[Belgické národné ženské futbalové družstvo|Belgicko]] | align="center" |17. | align="left" |{{minivlajka|Škótsko}}[[Škótske národné ženské futbalové družstvo|Škótsko]] | align="center" |21. | align="left" |{{minivlajka|Albánsko}}[[Albánske národné ženské futbalové družstvo|Albánsko]] | align="center" |25. | align="left" |{{minivlajka|Luxembursko}}[[Luxemburské národné ženské futbalové družstvo|Luxembursko]] | align="center" |29. |- | align="left" |{{minivlajka|Portugalsko}}[[Portugalské národné ženské futbalové družstvo|Portugalsko]] | align="center" |18. | align="left" |{{Minivlajka|Česko}}[[České národné ženské futbalové družstvo|Česko]] | align="center" |22. | align="left" |{{minivlajka|Turecko}}[[Turecké národné ženské futbalové družstvo|Turecko]] | align="center" |26. | align="left" |{{minivlajka|Malta}}[[Maltské národné ženské futbalové družstvo|Malta]] | align="center" |30. |- | align="left" |{{minivlajka|Wales}}[[Waleské národné ženské futbalové družstvo|Wales]] | align="center" |19. | align="left" |{{Minivlajka|Fínsko}}[[Fínske národné ženské futbalové družstvo|Fínsko]] | align="center" |23. |{{minivlajka|Slovensko}}[[Slovenská futbalová reprezentácia žien|Slovensko]] | align="center" |27. | align="left" |{{minivlajka|Čierna Hora}}[[Čiernohorské národné ženské futbalové družstvo|Čierna Hora]] | align="center" |31. |- | align="left" |{{Minivlajka|Švajčiarsko}}[[Švajčiarske národné ženské futbalové družstvo|Švajčiarsko]] | align="center" |20. | align="left" |{{minivlajka|Severné Írsko}}[[Národné ženské futbalové družstvo Severného Írska|Severné Írsko]] | align="center" |24. | align="left" |{{minivlajka|Izrael}}[[Izraelské národné ženské futbalové družstvo|Izrael]] | align="center" |28. | align="left" |{{minivlajka|Lotyšsko}}[[Lotyšské národné ženské futbalové družstvo|Lotyšsko]] | align="center" |32. |} == Skupiny == ==== Skupina B1 ==== {| class="wikitable" !{{Tooltip|Po.|Poradie}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|+/-|Rozdiel skóre}} !{{Tooltip|B|Body}} ! ! rowspan="5" | !{{Minivlajka|Česko}} !{{minivlajka|Wales}} !{{minivlajka|Albánsko}} !{{minivlajka|Čierna Hora}} |- bgcolor="#7FFFD4" | align="center" |1. |{{Minivlajka|Česko}}[[České národné ženské futbalové družstvo|Česko]] | align="center" |3 | align="center" |2 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |12 | align="center" |3 | align="center" | +9 | align="center" |'''7''' | rowspan="1" align="center" |Postup do play-off a postup do ligy A | align="center" |— | align="center" |{{ku|2|2}} | align="center" |5. jún | align="center" |{{ku|5|0}} |- bgcolor="#7DFFFF" | align="center" |2. |{{minivlajka|Wales}}[[Waleské národné ženské futbalové družstvo|Wales]] | align="center" |3 | align="center" |2 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |12 | align="center" |3 | align="center" | +9 | align="center" |'''7''' | rowspan="1" align="center" |Postup do play-off | align="center" |9. jún | align="center" |— | align="center" |{{ku|4|0}} | align="center" |{{ku|6|1}} |- bgcolor="#7DFFFF" | align="center" |3. |{{minivlajka|Albánsko}}[[Albánske národné ženské futbalové družstvo|Albánsko]] | align="center" |3 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |2 | align="center" |3 | align="center" |10 | align="center" |−7 | align="center" |'''3''' | rowspan="1" align="center" |Postup do play-off a možný zostup do ligy C | align="center" |{{ku|1|5}} | align="center" |18. apríl | align="center" |— | align="center" |9. jún |- bgcolor="#ffcccc" | align="center" |4. |{{minivlajka|Čierna Hora}}[[Čiernohorské národné ženské futbalové družstvo|Čierna Hora]] | align="center" |3 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |3 | align="center" |2 | align="center" |13 | align="center" |−11 | align="center" |'''0''' | rowspan="1" align="center" |Zostup do ligy C | align="center" |18. apríl | align="center" |5. jún | align="center" |{{ku|1|2}} | align="center" |— |} {{Futbalbox3|dátum=3. marec 2026|skóre={{ku|1|2}}|rozhodca={{minivlajka |Slovensko}} [[Miriama Bočková]]|polčas={{ku|0|0}}|mužstvo1={{minivlajka|Čierna Hora}}[[Čiernohorské národné ženské futbalové družstvo|Čierna Hora]]|mužstvo2={{minivlajka|Albánsko}}[[Albánske národné ženské futbalové družstvo|Albánsko]]|čas=14:00|divákov=350|štadión=Gradski stadion, [[Nikšić]]|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/521/292312/292320/400021677|góly1={{gól|67}} Armisa Kuč|góly2={{gól|70}} {{gól|76}} Megi Doçi}} {{Futbalbox3|dátum=3. marec 2026|skóre={{ku|2|2}}|rozhodca={{minivlajka |Bielorusko}} Volha Blotskaya|polčas={{ku|1|1}}|mužstvo1={{Minivlajka|Česko}}[[České národné ženské futbalové družstvo|Česko]]|mužstvo2={{minivlajka|Wales}}[[Waleské národné ženské futbalové družstvo|Wales]]|čas=18:30|štadión=Městský fotbalový stadion, [[Uherské Hradiště]]|divákov=2 358|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/521/292312/292320/400021681|góly1={{gól|16}} [[Eva Bartoňová]]<br/>{{gól|54}} [[Jana Žufánková]]|góly2={{gól|30}} Hannah Cain<br/>{{gól|90+3}} Elise Hughes}} ----{{Futbalbox3|dátum=7. marec 2026|skóre={{ku|6|1}}|rozhodca={{minivlajka |Belgicko}} Caroline Lanssens|mužstvo2={{minivlajka|Čierna Hora}}[[Čiernohorské národné ženské futbalové družstvo|Čierna Hora]]|mužstvo1={{minivlajka|Wales}}[[Waleské národné ženské futbalové družstvo|Wales]]|polčas={{ku|5|0}}|štadión=Parc y Scarlets, Llanelli|divákov=4 550|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/521/292312/292320/400021682|góly1={{gól|6}} {{gól|35}} Hannah Cain<br/>{{gól|15}} Rachel Rowe<br/>{{gól|17}} {{gól|78}} Mared Griffiths<br/>{{gól|31}} Sophie Ingle|góly2={{gól|51}} Armisa Kuč|čas=16:30}}{{Futbalbox3|dátum=7. marec 2026|skóre={{ku|1|5}}|rozhodca={{minivlajka |Fínsko}} Lotta Vuorio|mužstvo2={{Minivlajka|Česko}}[[České národné ženské futbalové družstvo|Česko]]|mužstvo1={{minivlajka|Albánsko}}[[Albánske národné ženské futbalové družstvo|Albánsko]]|čas=18:00|polčas={{ku|1|2}}|štadión=Loro Boriçi Stadium, Shkodër|divákov=743|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/521/292312/292320/400021678|góly1={{gól|18}} Fortesa Berisha|góly2={{gól|14}} {{gól|68}} Klára Cvrčková<br/>{{gól|37}} {{gól|62}} Michaela Khýrová<br/>{{gól|50}} Franny Černá}} ----{{Futbalbox3|dátum=14. apríl 2026|skóre={{ku|4|0}}|rozhodca={{minivlajka |Maďarsko}} Katalin Sipos|mužstvo2={{minivlajka|Albánsko}}[[Albánske národné ženské futbalové družstvo|Albánsko]]|mužstvo1={{minivlajka|Wales}}[[Waleské národné ženské futbalové družstvo|Wales]]|čas=20:15|polčas={{ku|2|0}}|štadión=Racecourse Ground, Wrexham|divákov=4 485|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/521/292312/292320/400021674|góly1={{gól|15}} {{gól|55}} Hannah Cain<br/>{{gól|35}} Elise Hughes<br/>{{gól|48}} Rhiannon Roberts}}{{Futbalbox3|dátum=14. apríl 2026|skóre={{ku|5|0}}|rozhodca={{minivlajka |Kazachstan}} Tatyana Sorokopudova|mužstvo2={{minivlajka|Čierna Hora}}[[Čiernohorské národné ženské futbalové družstvo|Čierna Hora]]|mužstvo1={{Minivlajka|Česko}}[[České národné ženské futbalové družstvo|Česko]]|čas=17:30|polčas={{ku|3|0}}|štadión=Letní stadion, [[Chomutov]]|góly1={{gól|9|vl.}} Ajša Kalač<br/>{{gól|13}} Franny Černá<br/>{{gól|30}} {{gól|65}} Klára Cahynová<br/>{{gól|50}} Aneta Polášková}} ----{{Futbalbox3|dátum=18. apríl 2026|skóre=vs.|rozhodca={{minivlajka |}}|mužstvo1={{minivlajka|Čierna Hora}}[[Čiernohorské národné ženské futbalové družstvo|Čierna Hora]]|mužstvo2={{Minivlajka|Česko}}[[České národné ženské futbalové družstvo|Česko]]}}{{Futbalbox3|dátum=18. apríl 2026|skóre=vs.|rozhodca={{minivlajka |}}|mužstvo1={{minivlajka|Albánsko}}[[Albánske národné ženské futbalové družstvo|Albánsko]]|mužstvo2={{minivlajka|Wales}}[[Waleské národné ženské futbalové družstvo|Wales]]}} ----{{Futbalbox3|dátum=5. jún 2026|skóre=vs.|rozhodca={{minivlajka |}}|mužstvo1={{minivlajka|Čierna Hora}}[[Čiernohorské národné ženské futbalové družstvo|Čierna Hora]]|mužstvo2={{minivlajka|Wales}}[[Waleské národné ženské futbalové družstvo|Wales]]}}{{Futbalbox3|dátum=5. jún 2026|skóre=vs.|rozhodca={{minivlajka |}}|mužstvo2={{minivlajka|Albánsko}}[[Albánske národné ženské futbalové družstvo|Albánsko]]|mužstvo1={{Minivlajka|Česko}}[[České národné ženské futbalové družstvo|Česko]]}} ----{{Futbalbox3|dátum=9. jún 2026|skóre=vs.|rozhodca={{minivlajka |}}|mužstvo2={{Minivlajka|Česko}}[[České národné ženské futbalové družstvo|Česko]]|mužstvo1={{minivlajka|Wales}}[[Waleské národné ženské futbalové družstvo|Wales]]}}{{Futbalbox3|dátum=9. jún 2026|skóre=vs.|rozhodca={{minivlajka |}}|mužstvo2={{minivlajka|Čierna Hora}}[[Čiernohorské národné ženské futbalové družstvo|Čierna Hora]]|mužstvo1={{minivlajka|Albánsko}}[[Albánske národné ženské futbalové družstvo|Albánsko]]}} ==== Skupina B2 ==== {| class="wikitable" !{{Tooltip|Po.|Poradie}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|+/-|Rozdiel skóre}} !{{Tooltip|B|Body}} ! ! rowspan="5" | !{{Minivlajka|Švajčiarsko}} !{{minivlajka|Turecko}} !{{minivlajka|Severné Írsko}} !{{minivlajka|Malta}} |- bgcolor="#7FFFD4" | align="center" |1. |{{Minivlajka|Švajčiarsko}}[[Švajčiarske národné ženské futbalové družstvo|Švajčiarsko]] | align="center" |3 | align="center" |3 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |9 | align="center" |2 | align="center" | +7 | align="center" |'''9''' | rowspan="1" align="center" |Postup do play-off a postup do ligy A | align="center" |— | align="center" |{{ku|3|1}} | align="center" |{{ku|2|0}} | align="center" |5. jún |- bgcolor="#7DFFFF" | align="center" |2. |{{minivlajka|Turecko}}[[Turecké národné ženské futbalové družstvo|Turecko]] | align="center" |3 | align="center" |2 | align="center" |0 | align="center" |1 | align="center" |5 | align="center" |3 | align="center" | +2 | align="center" |'''6''' | rowspan="1" align="center" |Postup do play-off | align="center" |18. apríl | align="center" |— | align="center" |5. jún | align="center" |{{ku|3|0}} |- bgcolor="#7DFFFF" | align="center" |3. |{{minivlajka|Severné Írsko}}[[Národné ženské futbalové družstvo Severného Írska|Severné Írsko]] | align="center" |3 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |2 | align="center" |4 | align="center" |3 | align="center" | +1 | align="center" |'''3''' | rowspan="1" align="center" |Postup do play-off a možný zostup do ligy C | align="center" |9. jún | align="center" |{{ku|0|1}} | align="center" |— | align="center" |{{ku|4|0}} |- bgcolor="#ffcccc" | align="center" |4. |{{minivlajka|Malta}}[[Maltské národné ženské futbalové družstvo|Malta]] | align="center" |3 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |3 | align="center" |1 | align="center" |11 | align="center" |−10 | align="center" |'''0''' | rowspan="1" align="center" |Zostup do ligy C | align="center" |{{ku|1|4}} | align="center" |9. jún | align="center" |18. apríl | align="center" |— |} {{Futbalbox3|dátum=3. marec 2026|skóre={{ku|3|0}}|rozhodca={{minivlajka |Španielsko}} Eugenia Gil Soriano|polčas={{ku|2|0}}|mužstvo1={{minivlajka|Turecko}}[[Turecké národné ženské futbalové družstvo|Turecko]]|mužstvo2={{minivlajka|Malta}}[[Maltské národné ženské futbalové družstvo|Malta]]|čas=15:00|štadión=Pendik Stadyumu, [[Istanbul]]|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/521/292312/292320/400021662|góly1={{gól|7|vl}} Lexine Farrugia<br/>{{gól|29}} Ebru Topçu<br/>{{gól|88}} Arzu Karabulut|divákov=275}} {{Futbalbox3|dátum=3. marec 2026|skóre={{ku|2|0}}|rozhodca={{minivlajka |Holandsko}} Shona Shukrula|polčas={{ku|1|0}}|mužstvo1={{Minivlajka|Švajčiarsko}}[[Švajčiarske národné ženské futbalové družstvo|Švajčiarsko]]|mužstvo2={{minivlajka|Severné Írsko}}[[Národné ženské futbalové družstvo Severného Írska|Severné Írsko]]|čas=19:00|štadión=Stade de la Tuilière, [[Lausanne]]|divákov=4 165|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/521/292312/292320/400021668|góly1={{gól|22}} Riola Xhemaili<br/>{{gól|90+1}} Svenja Fölmli}} ----{{Futbalbox3|dátum=7. marec 2026|skóre={{ku|1|4}}|rozhodca={{minivlajka |Srbsko}} Jelena Medjedovic|mužstvo1={{minivlajka|Malta}}[[Maltské národné ženské futbalové družstvo|Malta]]|mužstvo2={{Minivlajka|Švajčiarsko}}[[Švajčiarske národné ženské futbalové družstvo|Švajčiarsko]]|čas=19:00|polčas={{ku|1|3}}|štadión=Centenary Stadium, Ta' Qali|divákov=905|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/521/292312/292320/400021670|góly1={{gól|19}} Maria Farrugia|góly2={{gól|8}} Iman Beney<br/>{{gól|10}} Alisha Lehmann<br/>{{gól|39}} Svenja Fölmli<br/>{{gól|73}} Sydney Schertenleib}}{{Futbalbox3|dátum=7. marec 2026|skóre={{ku|0|1}}|rozhodca={{minivlajka |Rakúsko}} Olivia Tschon|mužstvo2={{minivlajka|Turecko}}[[Turecké národné ženské futbalové družstvo|Turecko]]|mužstvo1={{minivlajka|Severné Írsko}}[[Národné ženské futbalové družstvo Severného Írska|Severné Írsko]]|čas=20:00|polčas={{ku|0|1}}|štadión=Mourneview Park, Lurgan|divákov=2 186|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/521/292312/292320/400021664|góly2={{gól|24}} Ece Türkoğlu}} ----{{Futbalbox3|dátum=14. apríl 2026|skóre={{ku|3|1}}|rozhodca={{minivlajka |Ukrajina}} Sofiya Prychyna|mužstvo2={{minivlajka|Turecko}}[[Turecké národné ženské futbalové družstvo|Turecko]]|mužstvo1={{Minivlajka|Švajčiarsko}}[[Švajčiarske národné ženské futbalové družstvo|Švajčiarsko]]|polčas={{ku|0|0}}|čas=19:00|štadión=Letzigrund, [[Zürich]]|divákov=12 000|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/521/292312/292320/400021669|góly1={{gól|49}} {{gól|75}} Aurélie Csillag<br/>{{gól|80}} Viola Calligaris|góly2={{gól|52}} Ebru Topçu}}{{Futbalbox3|dátum=14. apríl 2026|skóre={{ku|4|0}}|rozhodca={{minivlajka |Poľsko}} Katarzyna Lisiecka-Sęk|mužstvo2={{minivlajka|Malta}}[[Maltské národné ženské futbalové družstvo|Malta]]|mužstvo1={{minivlajka|Severné Írsko}}[[Národné ženské futbalové družstvo Severného Írska|Severné Írsko]]|polčas={{ku|2|0}}|čas=20:00|štadión=Mourneview Park, Lurgan|divákov=821|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/521/292312/292320/400021665|góly1={{gól|5}} {{gól|52}} Keri Halliday<br/>{{gól|17}} Joely Andrews<br/>{{gól|60}} Danielle Maxwell}} ----{{Futbalbox3|dátum=18. apríl 2026|skóre=vs.|rozhodca={{minivlajka |}}|mužstvo1={{minivlajka|Turecko}}[[Turecké národné ženské futbalové družstvo|Turecko]]|mužstvo2={{Minivlajka|Švajčiarsko}}[[Švajčiarske národné ženské futbalové družstvo|Švajčiarsko]]}}{{Futbalbox3|dátum=18. apríl 2026|skóre=vs.|rozhodca={{minivlajka |}}|mužstvo1={{minivlajka|Malta}}[[Maltské národné ženské futbalové družstvo|Malta]]|mužstvo2={{minivlajka|Severné Írsko}}[[Národné ženské futbalové družstvo Severného Írska|Severné Írsko]]}} ----{{Futbalbox3|dátum=5. jún 2026|skóre=vs.|rozhodca={{minivlajka |}}|mužstvo2={{minivlajka|Malta}}[[Maltské národné ženské futbalové družstvo|Malta]]|mužstvo1={{Minivlajka|Švajčiarsko}}[[Švajčiarske národné ženské futbalové družstvo|Švajčiarsko]]}}{{Futbalbox3|dátum=5. jún 2026|skóre=vs.|rozhodca={{minivlajka |}}|mužstvo1={{minivlajka|Turecko}}[[Turecké národné ženské futbalové družstvo|Turecko]]|mužstvo2={{minivlajka|Severné Írsko}}[[Národné ženské futbalové družstvo Severného Írska|Severné Írsko]]}} ----{{Futbalbox3|dátum=9. jún 2026|skóre=vs.|rozhodca={{minivlajka |}}|mužstvo2={{Minivlajka|Švajčiarsko}}[[Švajčiarske národné ženské futbalové družstvo|Švajčiarsko]]|mužstvo1={{minivlajka|Severné Írsko}}[[Národné ženské futbalové družstvo Severného Írska|Severné Írsko]]}}{{Futbalbox3|dátum=9. jún 2026|skóre=vs.|rozhodca={{minivlajka |}}|mužstvo2={{minivlajka|Turecko}}[[Turecké národné ženské futbalové družstvo|Turecko]]|mužstvo1={{minivlajka|Malta}}[[Maltské národné ženské futbalové družstvo|Malta]]}} ==== Skupina B3 ==== {| class="wikitable" !{{Tooltip|Po.|Poradie}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|+/-|Rozdiel skóre}} !{{Tooltip|B|Body}} ! ! rowspan="5" | !{{minivlajka|Portugalsko}} !{{Minivlajka|Fínsko}} !{{minivlajka|Slovensko}} !{{minivlajka|Lotyšsko}} |- bgcolor="#7FFFD4" | align="center" |1. |{{minivlajka|Portugalsko}}[[Portugalské národné ženské futbalové družstvo|Portugalsko]] | align="center" |3 | align="center" |3 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |9 | align="center" |0 | align="center" | +9 | align="center" |'''9''' | rowspan="1" align="center" |Postup do play-off a postup do ligy A | align="center" |— | align="center" |{{ku|2|0}} | align="center" |{{ku|4|0}} | align="center" |5. jún |- bgcolor="#7DFFFF" | align="center" |2. |{{Minivlajka|Fínsko}}[[Fínske národné ženské futbalové družstvo|Fínsko]] | align="center" |3 | align="center" |2 | align="center" |0 | align="center" |1 | align="center" |7 | align="center" |5 | align="center" | +2 | align="center" |'''6''' | rowspan="1" align="center" |Postup do play-off | align="center" |9. jún | align="center" |— | align="center" |{{ku|4|2}} | align="center" |{{ku|3|1}} |- bgcolor="#7DFFFF" | align="center" |3. |{{minivlajka|Slovensko}}[[Slovenská futbalová reprezentácia žien|Slovensko]] | align="center" |3 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |2 | align="center" |5 | align="center" |10 | align="center" |−5 | align="center" |'''3''' | rowspan="1" align="center" |Postup do play-off a možný zostup do ligy C | align="center" |18. apríl | align="center" |5. jún | align="center" |— | align="center" |{{ku|3|2}} |- bgcolor="#ffcccc" | align="center" |4. |{{minivlajka|Lotyšsko}}[[Lotyšské národné ženské futbalové družstvo|Lotyšsko]] | align="center" |3 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |3 | align="center" |3 | align="center" |9 | align="center" |−6 | align="center" |'''0''' | rowspan="1" align="center" |Zostup do ligy C | align="center" |{{ku|0|3}} | align="center" |18. apríl | align="center" |9. jún | align="center" |— |} {{Futbalbox3|dátum=3. marec 2026|skóre={{ku|3|2}}|rozhodca={{minivlajka |Slovinsko}} Vanja Janković|polčas={{ku|2|0}}|mužstvo1={{minivlajka|Slovensko}}[[Slovenská futbalová reprezentácia žien|Slovensko]]|mužstvo2={{minivlajka|Lotyšsko}}[[Lotyšské národné ženské futbalové družstvo|Lotyšsko]]|čas=16:00|štadión=[[Národné tréningové centrum Poprad|NTC Poprad]], [[Poprad]]|divákov=707|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/521/292312/292320/400021656|góly1={{gól|7}} [[Patrícia Hmírová]]<br/>{{gól|32}} [[Martina Šurnovská]]<br/>{{gól|60}} [[Kristína Košíková]]|góly2={{gól|56}} Anastasija Poļuhoviča<br/>{{gól|63}} Olga Ševcova}} {{Futbalbox3|dátum=3. marec 2026|skóre={{ku|2|0}}|rozhodca={{minivlajka |Nemecko}} Franziska Wildfeuer|polčas={{ku|0|0}}|mužstvo1={{minivlajka|Portugalsko}}[[Portugalské národné ženské futbalové družstvo|Portugalsko]]|mužstvo2={{Minivlajka|Fínsko}}[[Fínske národné ženské futbalové družstvo|Fínsko]]|čas=18:45|štadión=Estádio Capital do Móvel, Pacos de Ferreira|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/521/292312/292320/400021647|góly1={{gól|90+1}} Lúcia Alves<br/>{{gól|90+4}} Carolina Santiago}} ----{{Futbalbox3|dátum=7. marec 2026|skóre={{ku|3|1}}|rozhodca={{minivlajka |Kazachstan}} Tatyana Sorokopudova|mužstvo2={{minivlajka|Lotyšsko}}[[Lotyšské národné ženské futbalové družstvo|Lotyšsko]]|mužstvo1={{Minivlajka|Fínsko}}[[Fínske národné ženské futbalové družstvo|Fínsko]]|polčas={{ku|1|0}}|čas=13:30|štadión=Helsinki Football Stadium, [[Helsinki]]|divákov=2 471|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/521/292312/292320/400021651|góly1={{gól|26}} {{gól|56}} Ria Öling<br/>{{gól|65}} Oona Sevenius|góly2={{gól|90+3}} Annija Andersone}}{{Futbalbox3|dátum=7. marec 2026|skóre={{ku|4|0}}|rozhodca={{minivlajka |Taliansko}} Martina Molinaro|mužstvo2={{minivlajka|Slovensko}}[[Slovenská futbalová reprezentácia žien|Slovensko]]|mužstvo1={{minivlajka|Portugalsko}}[[Portugalské národné ženské futbalové družstvo|Portugalsko]]|čas=16:00|polčas={{ku|2|0}}|štadión=Estádio Cidade de Barcelos, Barcelos|divákov=5 156|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/521/292312/292320/400021657|góly1={{gól|19}} {{gól|44}} Ana Capeta<br/>{{gól|48}} Carolina Santiago<br/>{{gól|74}} Jéssica Silva}} ----{{Futbalbox3|dátum=14. apríl 2026|skóre={{ku|4|2}}|rozhodca={{minivlajka |Anglicko}} Kirsty Dowle|mužstvo2={{minivlajka|Slovensko}}[[Slovenská futbalová reprezentácia žien|Slovensko]]|mužstvo1={{Minivlajka|Fínsko}}[[Fínske národné ženské futbalové družstvo|Fínsko]]|čas=17:30|polčas={{ku|2|1}}|štadión=Helsinki Football Stadium, [[Helsinki]]|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/521/292312/292320/400021650|góly1={{gól|4}} Katariina Kosola<br/>{{gól|22}} Adelina Engman<br/>{{gól|67}} Paulina Nyström<br/>{{gól|75}} Eva Nyström|góly2={{gól|35}} [[Klaudia Fabová]]<br/>{{gól|71|p}} [[Patrícia Hmírová]]}}{{Futbalbox3|dátum=14. apríl 2026|skóre={{ku|0|3}}|rozhodca={{minivlajka |Švajčiarsko}} Laura Mauricio|mužstvo1={{minivlajka|Lotyšsko}}[[Lotyšské národné ženské futbalové družstvo|Lotyšsko]]|mužstvo2={{minivlajka|Portugalsko}}[[Portugalské národné ženské futbalové družstvo|Portugalsko]]|čas=19:00|polčas={{ku|0|2}}|štadión=Daugava Stadium, [[Riga]]|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/521/292312/292320/400021653|góly2={{gól|14}} {{gól|73}} Kika Nazareth<br/>{{gól|18}} Tatiana Pinto}} ----{{Futbalbox3|dátum=18. apríl 2026|skóre=vs.|rozhodca={{minivlajka |}}|mužstvo1={{minivlajka|Slovensko}}[[Slovenská futbalová reprezentácia žien|Slovensko]]|mužstvo2={{minivlajka|Portugalsko}}[[Portugalské národné ženské futbalové družstvo|Portugalsko]]|štadión=[[Futbal Tatran Aréna]], [[Prešov]]}}{{Futbalbox3|dátum=18. apríl 2026|skóre=vs.|rozhodca={{minivlajka |}}|mužstvo1={{minivlajka|Lotyšsko}}[[Lotyšské národné ženské futbalové družstvo|Lotyšsko]]|mužstvo2={{Minivlajka|Fínsko}}[[Fínske národné ženské futbalové družstvo|Fínsko]]}} ----{{Futbalbox3|dátum=5. jún 2026|skóre=vs.|rozhodca={{minivlajka |}}|mužstvo2={{minivlajka|Lotyšsko}}[[Lotyšské národné ženské futbalové družstvo|Lotyšsko]]|mužstvo1={{minivlajka|Portugalsko}}[[Portugalské národné ženské futbalové družstvo|Portugalsko]]}}{{Futbalbox3|dátum=5. jún 2026|skóre=vs.|rozhodca={{minivlajka |}}|mužstvo1={{minivlajka|Slovensko}}[[Slovenská futbalová reprezentácia žien|Slovensko]]|mužstvo2={{Minivlajka|Fínsko}}[[Fínske národné ženské futbalové družstvo|Fínsko]]}} ----{{Futbalbox3|dátum=9. jún 2026|skóre=vs.|rozhodca={{minivlajka |}}|mužstvo2={{minivlajka|Portugalsko}}[[Portugalské národné ženské futbalové družstvo|Portugalsko]]|mužstvo1={{Minivlajka|Fínsko}}[[Fínske národné ženské futbalové družstvo|Fínsko]]}}{{Futbalbox3|dátum=9. jún 2026|skóre=vs.|rozhodca={{minivlajka |}}|mužstvo2={{minivlajka|Slovensko}}[[Slovenská futbalová reprezentácia žien|Slovensko]]|mužstvo1={{minivlajka|Lotyšsko}}[[Lotyšské národné ženské futbalové družstvo|Lotyšsko]]}} ==== Skupina B4 ==== {| class="wikitable" !{{Tooltip|Po.|Poradie}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|+/-|Rozdiel skóre}} !{{Tooltip|B|Body}} ! ! rowspan="5" | !{{minivlajka|Škótsko}} !{{Minivlajka|Belgicko}} !{{minivlajka|Izrael}} !{{minivlajka|Luxembursko}} |- bgcolor="#7FFFD4" | align="center" |1. |{{minivlajka|Škótsko}}[[Škótske národné ženské futbalové družstvo|Škótsko]] | align="center" |3 | align="center" |2 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |13 | align="center" |1 | align="center" | +12 | align="center" |'''7''' | rowspan="1" align="center" |Postup do play-off a postup do ligy A | align="center" |— | align="center" |{{ku|1|1}} | align="center" |5. jún | align="center" |{{ku|7|0}} |- bgcolor="#7DFFFF" | align="center" |2. |{{Minivlajka|Belgicko}}[[Belgické národné ženské futbalové družstvo|Belgicko]] | align="center" |3 | align="center" |2 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |9 | align="center" |1 | align="center" | +8 | align="center" |'''7''' | rowspan="1" align="center" |Postup do play-off | align="center" |18. apríl | align="center" |— | align="center" |{{ku|5|0}} | align="center" |5. jún |- bgcolor="#7DFFFF" | align="center" |3. |{{minivlajka|Izrael}}[[Izraelské národné ženské futbalové družstvo|Izrael]] | align="center" |3 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |2 | align="center" |6 | align="center" |8 | align="center" |−2 | align="center" |'''3''' | rowspan="1" align="center" |Postup do play-off a možný zostup do ligy C | align="center" |9. jún | align="center" |{{ku|0|3}} | align="center" |— | align="center" |{{ku|6|0}} |- bgcolor="#ffcccc" | align="center" |4. |{{minivlajka|Luxembursko}}[[Luxemburské národné ženské futbalové družstvo|Luxembursko]] | align="center" |3 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |3 | align="center" |0 | align="center" |18 | align="center" |−18 | align="center" |'''0''' | rowspan="1" align="center" |Zostup do ligy C | align="center" |{{ku|0|5}} | align="center" |9. jún | align="center" |18. apríl | align="center" |— |} {{Futbalbox3|dátum=3. marec 2026|skóre={{ku|0|3}}|rozhodca={{minivlajka |Česko}} Michaela Pachtová|polčas={{ku|0|2}}|mužstvo1={{minivlajka|Izrael}}[[Izraelské národné ženské futbalové družstvo|Izrael]]|mužstvo2={{Minivlajka|Belgicko}}[[Belgické národné ženské futbalové družstvo|Belgicko]]|čas=19:30|štadión=BSC Stadium, [[Budaörs]]|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/521/292312/292320/400021642|góly2={{gól|26}} Tessa Wullaert<br/>{{gól|42}} Hannah Eurlings<br/>{{gól|89}} Saar Janssen}} {{Futbalbox3|dátum=3. marec 2026|skóre={{ku|0|5}}|rozhodca={{minivlajka |Bulharsko}} Kristina Georgieva|polčas={{ku|0|3}}|mužstvo1={{minivlajka|Luxembursko}}[[Luxemburské národné ženské futbalové družstvo|Luxembursko]]|mužstvo2={{minivlajka|Škótsko}}[[Škótske národné ženské futbalové družstvo|Škótsko]]|čas=19:30|štadión=Stade Émile Mayrisch, [[Esch-sur-Alzette]]|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/521/292312/292320/400021644|góly2={{gól|9}} {{gól|37}} {{gól|62}} Caroline Weir<br/>{{gól|27}} Jenna Clark<br/>{{gól|88}} Kathleen McGovern}} ----{{Futbalbox3|dátum=7. marec 2026|skóre={{ku|5|0}}|rozhodca={{minivlajka |Litva}} Rasa Grigonė|mužstvo2={{minivlajka|Izrael}}[[Izraelské národné ženské futbalové družstvo|Izrael]]|mužstvo1={{Minivlajka|Belgicko}}[[Belgické národné ženské futbalové družstvo|Belgicko]]|čas=17:00|polčas={{ku|3|0}}|štadión=BSC Štadión, [[Budaörs]] (Maďarsko)|divákov=0|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/521/292312/292320/400021639|góly1={{gól|10}} {{gól|16}} {{gól|66}} Tessa Wullaert<br/>{{gól|19}} Zenia Mertens<br/>{{gól|90+3}} Kassandra Missipo}}{{Futbalbox3|dátum=7. marec 2026|skóre={{ku|7|0}}|rozhodca={{minivlajka |Dánsko}} Nanna Løf Andersen|mužstvo2={{minivlajka|Luxembursko}}[[Luxemburské národné ženské futbalové družstvo|Luxembursko]]|mužstvo1={{minivlajka|Škótsko}}[[Škótske národné ženské futbalové družstvo|Škótsko]]|čas=17:00|polčas={{ku|3|0}}|štadión=Hampden Park, [[Glasgow]]|divákov=4 266|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/521/292312/292320/400021637|góly1={{gól|1}} {{gól|32}} Kathleen McGovern<br/>{{gól|10}} {{gól|55}} Jenna Clark<br/>{{gól|78}} Lauren Davidson<br/>{{gól|89}} Emma Lawton<br/>{{gól|90+4}} Maria McAneny}} ----{{Futbalbox3|dátum=14. apríl 2026|skóre={{ku|1|1}}|rozhodca={{minivlajka |Fínsko}} Lotta Vuorio|mužstvo2={{Minivlajka|Belgicko}}[[Belgické národné ženské futbalové družstvo|Belgicko]]|mužstvo1={{minivlajka|Škótsko}}[[Škótske národné ženské futbalové družstvo|Škótsko]]|čas=20:30|polčas={{ku|0|1}}|štadión=Easter Road, [[Edinburgh]]|divákov=4 522|správa=Lotta Vuorio|góly1={{gól|90+5}} Kathleen McGovern|góly2={{gól|15}} Sari Kees}}{{Futbalbox3|dátum=14. apríl 2026|skóre={{ku|6|0}}|rozhodca={{minivlajka |Taliansko}} Maria Marotta|mužstvo1={{minivlajka|Izrael}}[[Izraelské národné ženské futbalové družstvo|Izrael]]|mužstvo2={{minivlajka|Luxembursko}}[[Luxemburské národné ženské futbalové družstvo|Luxembursko]]|štadión=BSC Štadión, [[Budaörs]] (Maďarsko)|čas=19:15|polčas={{ku|4|0}}|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/521/292312/292320/400021643|góly1={{gól|10}} {{gól|44}} Vital Kats<br/>{{gól|13}} Noa Selimhodzic<br/>{{gól|18}} {{gól|40}} Maayan Ben Israel<br/>{{gól|83}} Elis Blokhin}} ----{{Futbalbox3|dátum=18. apríl 2026|skóre=vs.|rozhodca={{minivlajka |}}|mužstvo1={{Minivlajka|Belgicko}}[[Belgické národné ženské futbalové družstvo|Belgicko]]|mužstvo2={{minivlajka|Škótsko}}[[Škótske národné ženské futbalové družstvo|Škótsko]]}}{{Futbalbox3|dátum=18. apríl 2026|skóre=vs.|rozhodca={{minivlajka |}}|mužstvo2={{minivlajka|Izrael}}[[Izraelské národné ženské futbalové družstvo|Izrael]]|mužstvo1={{minivlajka|Luxembursko}}[[Luxemburské národné ženské futbalové družstvo|Luxembursko]]}} ----{{Futbalbox3|dátum=5. jún 2026|skóre=vs.|rozhodca={{minivlajka |}}|mužstvo1={{Minivlajka|Belgicko}}[[Belgické národné ženské futbalové družstvo|Belgicko]]|mužstvo2={{minivlajka|Luxembursko}}[[Luxemburské národné ženské futbalové družstvo|Luxembursko]]}}{{Futbalbox3|dátum=5. jún 2026|skóre=vs.|rozhodca={{minivlajka |}}|mužstvo2={{minivlajka|Izrael}}[[Izraelské národné ženské futbalové družstvo|Izrael]]|mužstvo1={{minivlajka|Škótsko}}[[Škótske národné ženské futbalové družstvo|Škótsko]]}} ----{{Futbalbox3|dátum=9. jún 2026|skóre=vs.|rozhodca={{minivlajka |}}|mužstvo1={{minivlajka|Izrael}}[[Izraelské národné ženské futbalové družstvo|Izrael]]|mužstvo2={{minivlajka|Škótsko}}[[Škótske národné ženské futbalové družstvo|Škótsko]]}}{{Futbalbox3|dátum=9. jún 2026|skóre=vs.|rozhodca={{minivlajka |}}|mužstvo2={{Minivlajka|Belgicko}}[[Belgické národné ženské futbalové družstvo|Belgicko]]|mužstvo1={{minivlajka|Luxembursko}}[[Luxemburské národné ženské futbalové družstvo|Luxembursko]]}} ==== Tabuľka tímov na tretích miestach ==== {| class="wikitable" !{{Tooltip|Po.|Poradie}} !Sk. !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|+/-|Rozdiel skóre}} !{{Tooltip|B|Body}} ! |- | align="center" |1. |'''B2''' |{{minivlajka|Severné Írsko}}[[Národné ženské futbalové družstvo Severného Írska|Severné Írsko]] | align="center" |3 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |2 | align="center" |4 | align="center" |3 | align="center" | +1 | align="center" |'''3''' | rowspan="2" | |- | align="center" |2. |'''B4''' |{{minivlajka|Izrael}}[[Izraelské národné ženské futbalové družstvo|Izrael]] | align="center" |3 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |2 | align="center" |6 | align="center" |8 | align="center" |−2 | align="center" |'''3''' |- bgcolor="#ffcccc" | align="center" |3. |'''B3''' |{{minivlajka|Slovensko}}[[Slovenská futbalová reprezentácia žien|Slovensko]] | align="center" |3 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |2 | align="center" |5 | align="center" |10 | align="center" |−5 | align="center" |'''3''' | rowspan="2" align="center" |Zostup do ligy C |- bgcolor="#ffcccc" | align="center" |4. |'''B1''' |{{minivlajka|Albánsko}}[[Albánske národné ženské futbalové družstvo|Albánsko]] | align="center" |3 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |2 | align="center" |3 | align="center" |10 | align="center" |−7 | align="center" |'''3''' |} == Celkové poradia == {| class="wikitable" |+ !{{Tooltip|Po.|Poradie}} !Sk. !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|+/-|Rozdiel skóre}} !{{Tooltip|B|Body}} |- | align="center" |17 | align="center" |'''B3''' | align="left" |{{minivlajka|Portugalsko}}[[Portugalské národné ženské futbalové družstvo|Portugalsko]] | align="center" |3 | align="center" |3 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |9 | align="center" |0 | align="center" | +9 | align="center" |9 |- | align="center" |18 | align="center" |'''B2''' | align="left" |{{Minivlajka|Švajčiarsko}}[[Švajčiarske národné ženské futbalové družstvo|Švajčiarsko]] | align="center" |3 | align="center" |3 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |9 | align="center" |2 | align="center" | +7 | align="center" |9 |- | align="center" |19 | align="center" |'''B4''' | align="left" |{{minivlajka|Škótsko}}[[Škótske národné ženské futbalové družstvo|Škótsko]] | align="center" |3 | align="center" |2 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |13 | align="center" |1 | align="center" | +12 | align="center" |7 |- | align="center" |20 | align="center" |'''B1''' | align="left" |{{Minivlajka|Česko}}[[České národné ženské futbalové družstvo|Česko]] | align="center" |3 | align="center" |2 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |12 | align="center" |3 | align="center" | +9 | align="center" |7 |- | align="center" |21 | align="center" |'''B1''' | align="left" |{{minivlajka|Wales}}[[Waleské národné ženské futbalové družstvo|Wales]] | align="center" |3 | align="center" |2 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |12 | align="center" |3 | align="center" | +9 | align="center" |7 |- | align="center" |22 | align="center" |'''B4''' | align="left" |{{Minivlajka|Belgicko}}[[Belgické národné ženské futbalové družstvo|Belgicko]] | align="center" |3 | align="center" |2 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |9 | align="center" |1 | align="center" | +8 | align="center" |7 |- | align="center" |23 | align="center" |'''B3''' | align="left" |{{Minivlajka|Fínsko}}[[Fínske národné ženské futbalové družstvo|Fínsko]] | align="center" |3 | align="center" |2 | align="center" |0 | align="center" |1 | align="center" |7 | align="center" |5 | align="center" | +2 | align="center" |6 |- | align="center" |24 | align="center" |'''B2''' | align="left" |{{minivlajka|Turecko}}[[Turecké národné ženské futbalové družstvo|Turecko]] | align="center" |3 | align="center" |2 | align="center" |0 | align="center" |1 | align="center" |5 | align="center" |3 | align="center" | +2 | align="center" |6 |- | align="center" |25 | align="center" |'''B2''' | align="left" |{{minivlajka|Severné Írsko}}[[Národné ženské futbalové družstvo Severného Írska|Severné Írsko]] | align="center" |3 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |2 | align="center" |4 | align="center" |3 | align="center" | +1 | align="center" |3 |- | align="center" |26 | align="center" |'''B4''' | align="left" |{{minivlajka|Izrael}}[[Izraelské národné ženské futbalové družstvo|Izrael]] | align="center" |3 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |2 | align="center" |6 | align="center" |8 | align="center" |−2 | align="center" |3 |- | align="center" |27 | align="center" |'''B3''' | align="left" |{{minivlajka|Slovensko}}[[Slovenská futbalová reprezentácia žien|Slovensko]] | align="center" |3 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |2 | align="center" |5 | align="center" |10 | align="center" |−5 | align="center" |3 |- | align="center" |28 | align="center" |'''B1''' | align="left" |{{minivlajka|Albánsko}}[[Albánske národné ženské futbalové družstvo|Albánsko]] | align="center" |3 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |2 | align="center" |3 | align="center" |10 | align="center" |−7 | align="center" |3 |- | align="center" |29 | align="center" |'''B3''' | align="left" |{{minivlajka|Lotyšsko}}[[Lotyšské národné ženské futbalové družstvo|Lotyšsko]] | align="center" |3 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |3 | align="center" |3 | align="center" |9 | align="center" |−6 | align="center" |0 |- | align="center" |30 | align="center" |'''B2''' | align="left" |{{minivlajka|Malta}}[[Maltské národné ženské futbalové družstvo|Malta]] | align="center" |3 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |3 | align="center" |1 | align="center" |11 | align="center" |−10 | align="center" |0 |- | align="center" |31 | align="center" |'''B1''' | align="left" |{{minivlajka|Čierna Hora}}[[Čiernohorské národné ženské futbalové družstvo|Čierna Hora]] | align="center" |3 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |3 | align="center" |2 | align="center" |13 | align="center" |−11 | align="center" |0 |- | align="center" |32 | align="center" |'''B4''' | align="left" |{{minivlajka|Luxembursko}}[[Luxemburské národné ženské futbalové družstvo|Luxembursko]] | align="center" |3 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |3 | align="center" |0 | align="center" |18 | align="center" |−18 | align="center" |0 |} ''<small>Aktualizované 15.4.2026.</small>'' == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|en|2027 FIFA Women's World Cup qualification – UEFA League B|1341586286}} {{Majstrovstvá sveta vo futbale žien}} [[Kategória:Majstrovstvá sveta vo futbale žien]] [[Kategória:Futbal v 2027]] evbnmvaszv1tanpb3rcmyak1e2jdhdr 3 745915 8198680 8177364 2026-04-15T11:45:31Z Ternarius 102538 Ternarius premiestnil stránku [[Diskusia s redaktorom:Verdictive]] na [[Diskusia s redaktorom:Renamed user 312f1b03aade50ea94d80e33ed348e4e]], ale neponechal presmerovanie: Automatické presunutie stránky kvôli premenovaniu používateľa „[[Special:CentralAuth/Verdictive|Verdictive]]“ na „[[Special:CentralAuth/Renamed user 312f1b03aade50ea94d80e33ed348e4e|Renamed user 312f1b03aade50ea94d80e33ed348e4e]]“ 8177364 wikitext text/x-wiki {{Vitajte}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:03, 7. marec 2026 (UTC) mz7a8jmmgrhnpz0cuddnthvtjr3020a 4 747217 8198446 8198042 2026-04-14T19:01:30Z MelchiorSK 157187 /* Výsledok hlasovania */ odpoveď 8198446 wikitext text/x-wiki == [[Modžtaba Chameneí]] == Dlhodobý urgent, pre nejasnosť dávam hlasovať. UU od 9. 3. 2026 do 23. 3. 2026. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:00, 29. marec 2026 (UTC) === Hlasovanie === ==== Za ==== # {{Za}} Kvalita prekladu nie je dobrá, ďalšie nedostatky. Nateraz radšej zmazať.--[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 19:07, 30. marec 2026 (UTC) # {{Za}} Kvôli prekladu. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:46, 1. apríl 2026 (UTC) ==== Proti ==== # {{Proti}} Základné úpravy--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:54, 9. apríl 2026 (UTC) # ==== Zdržal sa ==== # # === Diskusia === Článok je, IMHO, jeden z dôležitejších. Nemal by byť zmazaný kvôli trom chybám v preklade (alebo niečom podobnom).--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:23, 31. marec 2026 (UTC) Spravil som základné úpravy.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:54, 9. apríl 2026 (UTC) === Výsledok hlasovania === Na základe Jetam2ových úprav prosím {{Re|MelchiorSK|Vasiľ}} o prehodnotenie; text som nečítal detailne, sú tam väčšie nedostatky, než len tie mená? Alternatívou je text, ktorý je nesprávne preložený/kostrbatý, jednoducho odmazať. Dopreložiť sa dá inokedy. ~~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:52, 11. apríl 2026 (UTC) :Článok stále obsahuje nedostatky ktoré súvisia najmä s aktuálnosťou, overiteľnosťou a neutralitou informácií. Najväčším problémom je, že niektoré tvrdenia sa miešajú s aktuálnymi špekuláciami, napríklad ohľadom zdravotného stavu, bez dostatočného rozlíšenia medzi potvrdenými informáciami a dohadmi. Takéto informácie by mali byť buď jasne označené ako nepotvrdené, alebo vôbec nezahrnuté. Ďalším problémom je nedostatočná neutralita textu. Niektoré formulácie môžu pôsobiť hodnotiaco alebo jednostranne, bez toho, aby boli priamo pripísané konkrétnym dôveryhodným zdrojom. V encyklopedickom texte by pritom mali byť všetky tvrdenia podložené a prezentované vyvážene. Článok taktiež pravdepodobne trpí slabším zdrojovaním, pričom pri citlivých geopolitických témach je nevyhnutné opierať sa o renomované a overené médiá. Bolo by fajn ak by tento typ článkov obsahoval aj šablónu: [[Šablóna:Aktualita]]. --[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 19:01, 12. apríl 2026 (UTC) ::{{Re|MelchiorSK}} ktoré info považuješ za nevhodne hodnotiace? Šablónu som pridal.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 06:37, 14. apríl 2026 (UTC) :::Celkovo by som niektoré časti (úvod, Politické a náboženské názory, Politika jadrových zbraní) formuloval neutrálnejšie. Možno spomenúť napr.: podľa analytikov z The Washinton Institute for Near East Policy... alebo nejak inak. --[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 19:01, 14. apríl 2026 (UTC) jxua0ft1nlippz483t1e1ly5jjbqvco 8198448 8198446 2026-04-14T19:03:08Z MelchiorSK 157187 /* Modžtaba Chameneí */ 8198448 wikitext text/x-wiki == [[Modžtaba Chameneí]] == Dlhodobý urgent, pre nejasnosť dávam hlasovať. UU od 9. 3. 2026 do 23. 3. 2026. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:00, 29. marec 2026 (UTC) === Hlasovanie === ==== Za ==== # <s>Kvalita prekladu nie je dobrá, ďalšie nedostatky. Nateraz radšej zmazať.</s>--[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 19:07, 30. marec 2026 (UTC) # {{Za}} Kvôli prekladu. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:46, 1. apríl 2026 (UTC) ==== Proti ==== # {{Proti}} Základné úpravy--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:54, 9. apríl 2026 (UTC) # {{Proti}} veľmi opatrné proti, nejaké malé chyby krásy tam sú.--[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 19:03, 14. apríl 2026 (UTC) # ==== Zdržal sa ==== # # === Diskusia === Článok je, IMHO, jeden z dôležitejších. Nemal by byť zmazaný kvôli trom chybám v preklade (alebo niečom podobnom).--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:23, 31. marec 2026 (UTC) Spravil som základné úpravy.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:54, 9. apríl 2026 (UTC) === Výsledok hlasovania === Na základe Jetam2ových úprav prosím {{Re|MelchiorSK|Vasiľ}} o prehodnotenie; text som nečítal detailne, sú tam väčšie nedostatky, než len tie mená? Alternatívou je text, ktorý je nesprávne preložený/kostrbatý, jednoducho odmazať. Dopreložiť sa dá inokedy. ~~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:52, 11. apríl 2026 (UTC) :Článok stále obsahuje nedostatky ktoré súvisia najmä s aktuálnosťou, overiteľnosťou a neutralitou informácií. Najväčším problémom je, že niektoré tvrdenia sa miešajú s aktuálnymi špekuláciami, napríklad ohľadom zdravotného stavu, bez dostatočného rozlíšenia medzi potvrdenými informáciami a dohadmi. Takéto informácie by mali byť buď jasne označené ako nepotvrdené, alebo vôbec nezahrnuté. Ďalším problémom je nedostatočná neutralita textu. Niektoré formulácie môžu pôsobiť hodnotiaco alebo jednostranne, bez toho, aby boli priamo pripísané konkrétnym dôveryhodným zdrojom. V encyklopedickom texte by pritom mali byť všetky tvrdenia podložené a prezentované vyvážene. Článok taktiež pravdepodobne trpí slabším zdrojovaním, pričom pri citlivých geopolitických témach je nevyhnutné opierať sa o renomované a overené médiá. Bolo by fajn ak by tento typ článkov obsahoval aj šablónu: [[Šablóna:Aktualita]]. --[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 19:01, 12. apríl 2026 (UTC) ::{{Re|MelchiorSK}} ktoré info považuješ za nevhodne hodnotiace? Šablónu som pridal.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 06:37, 14. apríl 2026 (UTC) :::Celkovo by som niektoré časti (úvod, Politické a náboženské názory, Politika jadrových zbraní) formuloval neutrálnejšie. Možno spomenúť napr.: podľa analytikov z The Washinton Institute for Near East Policy... alebo nejak inak. --[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 19:01, 14. apríl 2026 (UTC) tgufwiwcfyeeg6ih63f2l838xshcp18 8198463 8198448 2026-04-14T20:07:18Z Pe3kZA 39673 /* Proti */ + 8198463 wikitext text/x-wiki == [[Modžtaba Chameneí]] == Dlhodobý urgent, pre nejasnosť dávam hlasovať. UU od 9. 3. 2026 do 23. 3. 2026. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:00, 29. marec 2026 (UTC) === Hlasovanie === ==== Za ==== # <s>Kvalita prekladu nie je dobrá, ďalšie nedostatky. Nateraz radšej zmazať.</s>--[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 19:07, 30. marec 2026 (UTC) # {{Za}} Kvôli prekladu. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:46, 1. apríl 2026 (UTC) ==== Proti ==== # {{Proti}} Základné úpravy--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:54, 9. apríl 2026 (UTC) # {{Proti}} veľmi opatrné proti, nejaké malé chyby krásy tam sú.--[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 19:03, 14. apríl 2026 (UTC) # {{Proti}} Stačí upraviť, ide o významnú osobnosť. <font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 20:07, 14. apríl 2026 (UTC) # ==== Zdržal sa ==== # # === Diskusia === Článok je, IMHO, jeden z dôležitejších. Nemal by byť zmazaný kvôli trom chybám v preklade (alebo niečom podobnom).--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:23, 31. marec 2026 (UTC) Spravil som základné úpravy.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:54, 9. apríl 2026 (UTC) === Výsledok hlasovania === Na základe Jetam2ových úprav prosím {{Re|MelchiorSK|Vasiľ}} o prehodnotenie; text som nečítal detailne, sú tam väčšie nedostatky, než len tie mená? Alternatívou je text, ktorý je nesprávne preložený/kostrbatý, jednoducho odmazať. Dopreložiť sa dá inokedy. ~~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:52, 11. apríl 2026 (UTC) :Článok stále obsahuje nedostatky ktoré súvisia najmä s aktuálnosťou, overiteľnosťou a neutralitou informácií. Najväčším problémom je, že niektoré tvrdenia sa miešajú s aktuálnymi špekuláciami, napríklad ohľadom zdravotného stavu, bez dostatočného rozlíšenia medzi potvrdenými informáciami a dohadmi. Takéto informácie by mali byť buď jasne označené ako nepotvrdené, alebo vôbec nezahrnuté. Ďalším problémom je nedostatočná neutralita textu. Niektoré formulácie môžu pôsobiť hodnotiaco alebo jednostranne, bez toho, aby boli priamo pripísané konkrétnym dôveryhodným zdrojom. V encyklopedickom texte by pritom mali byť všetky tvrdenia podložené a prezentované vyvážene. Článok taktiež pravdepodobne trpí slabším zdrojovaním, pričom pri citlivých geopolitických témach je nevyhnutné opierať sa o renomované a overené médiá. Bolo by fajn ak by tento typ článkov obsahoval aj šablónu: [[Šablóna:Aktualita]]. --[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 19:01, 12. apríl 2026 (UTC) ::{{Re|MelchiorSK}} ktoré info považuješ za nevhodne hodnotiace? Šablónu som pridal.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 06:37, 14. apríl 2026 (UTC) :::Celkovo by som niektoré časti (úvod, Politické a náboženské názory, Politika jadrových zbraní) formuloval neutrálnejšie. Možno spomenúť napr.: podľa analytikov z The Washinton Institute for Near East Policy... alebo nejak inak. --[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 19:01, 14. apríl 2026 (UTC) kq4zv1u0yr8rdzus87yhhslarldckwx 3 747442 8198439 8191333 2026-04-14T18:20:17Z Pe3kZA 39673 upozornenie 8198439 wikitext text/x-wiki == Upozornenie == {{Exp3N}} --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 16:34, 2. apríl 2026 (UTC) Nazdar, experiment som ti presunul na [[Redaktor:Riaditeľ poslednej triedy/pieskovisko|pieskovisko]], kde môžeš s obsahom pracovať a upraviť ho do akceptovateľného stavu.--<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 18:20, 14. apríl 2026 (UTC) mpfyqeetxxcwdn6bafiz48ot0xsaczl 0 747450 8198371 8191377 2026-04-14T17:03:15Z Andrej-airliner 43530 wl. 8198371 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Portrait of Scott Tingle in the Blue Flight Control Room at NASA’s Johnson Space Center in Houston on September 8, 2020 (NHQ202009080002) (cropped).jpg|thumb|[[Scott D. Tingle]], súčasný ''Chief of the Astronaut Office'' od novembra 2025]] '''Chief of the Astronaut Office''' (voľný preklad: ''vedúci úradu astronautov'') je najvyššia vedúca pozícia pre aktívnych [[kozmonaut|astronautov]] v [[National Aeronautics and Space Administration|Národnom úrade pre letectvo a vesmír]] (NASA). ''Chief of the Astronaut Office'' pôsobí ako vedúci oddielu astronautov NASA a je hlavným poradcom riaditeľa NASA v otázkach výcviku a operácií astronautov. Do pôsobnosti vedúceho patrí riadenie zdrojov a činnosti úradu astronautov a podieľanie sa na vypracúvaní operačných koncepcií a úloh pre letové posádky astronautov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = NASA Names Astronaut Reid Wiseman New Chief of Astronaut Office | url = https://www.nasa.gov/news-release/nasa-names-astronaut-reid-wiseman-new-chief-of-astronaut-office/ | vydavateľ = nasa.gov | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-02 | jazyk = }}</ref> == Dejiny == Keď bol [[kozmonaut|astronaut]] [[Deke Slayton]] v roku [[1962]] vylúčený z [[program Mercury|programu Mercury]] kvôli [[srdce (orgán)|srdcovej]] [[arytmia|arytmii]], prevzal funkciu '''koordinátora aktivít astronautov''' (''Coordinator of Astronaut Activities'') a neoficiálne niesol titul „šéfastronaut“. V tejto úlohe bol zodpovedný za chod úradu astronautov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Šamárek | meno = Ondřej | autor = | odkaz na autora = | titul = Vesmírné osudy 70. díl – Donald Slayton | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2014/09/02/vesmirne-osudy-70-dil-donald-slayton/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2014-09-02 | dátum prístupu = 2026-04-02 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Šamárek | meno = Ondřej | autor = | odkaz na autora = | titul = Vesmírné osudy 71. díl – Donald Slayton | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2014/09/09/vesmirne-osudy-71-dil-donald-slayton/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2014-09-09 | dátum prístupu = 2026-04-02 }}</ref> Pozícia vedúceho úradu astronautov bola oficiálne vytvorená v [[júl]]i [[1964]], keď bol [[Alan Shepard]] menovaný za prvého šéfastronauta. Medzi jeho povinnosti patrilo monitorovanie koordinácie, plánovania a riadenia všetkých činností, na ktorých sa podieľali astronauti [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]]. To zahŕňalo dohľad nad vývojom a implementáciou výcvikových programov s cieľom zabezpečiť letovú pripravenosť pilotného a nepilotného personálu na [[kozmický let|kozmické lety]]; poskytovanie hodnotení pilotov týkajúcich sa návrhu, konštrukcie a prevádzky systémov [[kozmická loď|kozmických lodí]] a súvisiaceho vybavenia; a poskytovanie vedeckých a technických pozorovaní s cieľom uľahčiť plánovanie misií, formulovanie prevádzkových postupov a výber a vykonávanie experimentov pre každý let.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 40th Anniversary of Mercury 7: Alan B. Shepard, Jr. | url = https://www.nasa.gov/history/40thmerc7/shepard.htm | vydavateľ = nasa.gov | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-02 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Šamárek | meno = Ondřej | autor = | odkaz na autora = | titul = Vesmírné osudy 37. díl – Alan Shepard | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2013/12/31/vesmirne-osudy-36-dil-alan-shepard/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 31. prosince 2013 | dátum prístupu = 2026-04-02 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Light This Candle: The Life And Times Of Alan Shepard | url = https://archive.org/details/light-this-candle/page/n285/mode/2up | vydavateľ = archive.org | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-02 | jazyk = }}</ref> Vedúci úradu astronautov sa po skončení svojho funkčného obdobia často vracia do aktívnej služby. == Referencie == {{referencie}} {{Portál|Kozmonautika}} [[Kategória:NASA]] 3x2pmy8fcxsms3b1rjfduabgh09t5uq 0 748078 8198486 8196796 2026-04-15T03:09:57Z ~2026-23096-14 292029 8198486 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník |meno = Žofia Mazovská |titul = mazovská kňažná |obrázok = |popis obrázku = |panovanie = |korunovácia = |pôvodné meno = Zofia mazowiecka |obrázok erbu = |ostatné tituly = |dátum narodenia = [[1497]] alebo [[1498]] |miesto narodenia = |dátum úmrtia = pred 11. marcom [[1543]] |miesto úmrtia = |miesto pochovania = |vierovyznanie = |predchodca = |regent = |nástupca = |manžel = Štefan Bátori (1520 – 1530){{break}}[[Ľudovít Pekry]] (1530 – 1543) |potomstvo = Stanislav Bátori{{break}}Anna Bátoriová |dynastia = [[Piastovci]] |otec = Konrád III. |matka = Anna Radziwiłłová |portál1 = |portál2 = }} '''Žofia Mazovská''' ({{vjz|pol|''Zofia Mazowiecka''}}; * [[1497]] alebo [[1498]] – † pred 11. marcom [[1543]]) bola poľská princezná z dynastie [[Piastovci|Piastovcov]], kňažná mazovská a významná postava uhorských politických dejín prvej polovice 16. storočia. Ako dcéra kniežaťa [[Konrád III. Ryšavý|Konráda III. Ryšavého]] a sesternica kráľa [[Žigmund I. (Poľsko)|Žigmunda I. Starého]] predstavovala dôležité dynastické spojenie medzi Poľským kráľovstvom a [[Uhorsko|Uhorskom]]. == Pôvod a mladosť == Žofia sa narodila ako najstaršia dcéra mazovského kniežaťa Konráda III. a jeho tretej manželky, litovskej šľachtičnej [[Anna Radziwiłłová (1476 – 1522)|Anny Radziwiłłovej]]. Po otcovej smrti v roku 1503 vyrastala pod poručníctvom svojej matky, ktorá vládla v Mazovsku ako regentka za Žofiiných bratov, [[Stanislav I. (Mazovsko)|Stanislava]] a [[Januš III.|Januša III.]] Vďaka ambicióznej politike svojej matky a blízkemu vzťahu s kráľovským dvorom Jagelovcov získala Žofia vynikajúce vzdelanie a kultúrny rozhľad, ktorý neskôr uplatnila vo svojich nových pôsobiskách. == Prvé manželstvo (Bátoryovci) == Jej prvý sobáš bol výsledkom vysokej medzinárodnej politiky. Dňa 17. septembra 1520 bola vo Varšave zosobášená ''per procura'' (v zastúpení) s vplyvným uhorským magnátom a krajinským palatínom Štefanom Bátorym (1477 – 1530). Na cestu do Uhorska sa vydala s honosným sprievodom 17. januára 1521. Oficiálne uzavretie manželstva prebehlo vo februári toho istého roku. Toto spojenie upevnilo vplyv Bátoryovcov a vytvorilo silnú väzbu na poľského kráľa. Z manželstva sa narodili dve deti, ktoré však neprežili detský vek: * Stanislav Bátori * Anna Bátoriová Po Štefanovej smrti v roku 1530 zostala Žofia bez mužského dediča, čo viedlo k vymretiu ečedskej vetvy rodu Bátori a k zložitým majetkovým sporom, do ktorých musel zasahovať aj kráľ. == Druhé manželstvo a pôsobenie na Liptove == Ešte v roku 1530 sa Žofia vydala druhýkrát. Jej manželom sa stal barón [[Ľudovít Pekry|Ľudovít Pekry z Petroviny]], magnát chorvátskeho pôvodu a významný spojenec [[Ján Zápoľský|Jána Zápoľského]]. Hoci niektoré staršie slovenské pramene uvádzali dcéru Annu Pekry, podľa moderných genealogických výskumov (K. Jasiński) bolo toto druhé manželstvo bezpotomné.<ref name="Jasinski1998">JASIŃSKI, Kazimierz. ''Rodowód Piastów mazowieckich''. Poznań - Wrocław, 1998. s. 195-197.</ref> Manželia spoločne spravovali rozsiahle panstvo [[Likava]] a mesto [[Ružomberok]]. Žofia, zvyknutá na komfort poľských kniežacích sídiel, vnímala hrad Likava ako príliš nehostinný a vojenský. Z tohto dôvodu iniciovali v roku 1530 výstavbu moderného renesančného nížinného kaštieľa priamo v Ružomberku. Tento objekt, postavený v štýle talianskej renesancie, kde podľa historikov bola založená kaplnka sv.Žofie a neskôr dostal na jej počesť názov [[Kaštieľ svätej Žofie]] (lat. ''Castellum Sanctae Sophiae''). == Odkaz a úmrtie == Žofia bola známa svojou hlbokou nábožnosťou, kultivovaným vystupovaním a podporou umenia. Do severného Uhorska priniesla renesančný životný štýl a módu typickú pre krakovský a varšavský dvor. Zomrela pred 11. marcom 1543. Napriek jej významnému postaveniu a vplyvu na rozvoj Ružomberka, presné miesto jej pochovania (podobne ako u mnohých iných príslušníkov mazovskej línie Piastovcov) zostáva neznáme.<ref name="Jasinski1998" /> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * JASIŃSKI, Kazimierz. ''Rodowód Piastów mazowieckich''. Poznań - Wrocław: Wydawnictwo Historyczne, 1998. ISBN 83-913563-0-2. * HOUDEK, Ivan. ''Z dejín hradu Likavy a Ružomberka''. Ružomberok: Ján Párička, 1924. * NAGY, Iván. ''Magyarország családai czimerekkel és nemzékrendi táblákkal''. Pest: Ráth Mór, 1862. {{DEFAULTSORT:Mazovská, Žofia}} [[Kategória:Piastovci]] [[Kategória:Bátoriovci]] [[Kategória:Poľskí šľachtici]] [[Kategória:Narodenia v 90. rokoch 15. storočia]] [[Kategória:Úmrtia v 16. storočí]] ru29jjw0bi5x8w1xcjpz0mh3ujk4cse 0 748080 8198682 8197374 2026-04-15T11:54:23Z ~2026-23096-14 292029 oprava údajov 8198682 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník |meno = Ľudovít Pekry |titul = barón z Petroviny |obrázok = |popis obrázku = |panovanie = |korunovácia = |pôvodné meno = Ludvig Pekry |obrázok erbu = |ostatné tituly = |dátum narodenia = koncom [[15. storočie|15. storočia]] |miesto narodenia = |dátum úmrtia = [[1551]] |miesto úmrtia = |miesto pochovania = |vierovyznanie = |predchodca = |regent = |nástupca = |manželka = [[Žofia Mazovská]] (1530 – 1543){{break}}Alžbeta Bátoriová z Bošian (od 1544) |potomstvo = Anna Pekry (pravdepodobne z 2. manželstva) |dynastia = |otec = |matka = |portál1 = |portál2 = }} '''Ľudovít Pekry z Petroviny''' (staršie ''Ludvik Pekry'', {{vjz|hun|''Pekry Lajos''}}, {{vjz|hrv|''Ludvig Pekry''}}; * koncom [[15. storočie|15. storočia]] – † [[1551]]) bol vplyvný uhorský magnát chorvátskeho pôvodu, vojenský veliteľ a vysoký kráľovský úradník.<ref name="Houdek">HOUDEK, Ivan. ''Z dejín hradu Likavy a Ružomberka''. Ružomberok: Ján Párička, 1924. s. 32-35.</ref> V dejinách Slovenska je známy predovšetkým ako majiteľ hradného panstva [[Likava (hrad)|Likava]] a spoluzakladateľ [[Kaštieľ svätej Žofie|Kaštieľa svätej Žofie]] v Ružomberku. == Životopis == Pochádzal z chorvátskeho šľachtického rodu s predikátom z Petroviny. Do širšieho povedomia sa dostal v období po bitke pri Moháči (1526). Pôvodne bol verným prívržencom kráľa [[Ján Zápoľský|Jána Zápoľského]], za čo bol v roku 1530 odmenený donáciou na panstvá Likava a Liptovský Hrádok.<ref name="Nagy">NAGY, Iván. ''Magyarország családai czimerekkel és nemzékrendi táblákkal''. Pest: Ráth Mór, 1862.</ref> Neskôr však zmenil politickú orientáciu a prešiel na stranu [[Ferdinand I. (Habsburský)|Ferdinanda I. Habsburského]]. Za svoje služby bol menovaný za kráľovského radcu a zastával dôležité funkcie v správe hornouhorských stolíc. == Manželstvá a majetky == V roku 1530 sa oženil s [[Žofia Mazovská|Žofiou Mazovskou]] dcérou mazovského kniežaťa a vdovou po palatínovi Štefanovi Bátorym. Týmto sobášom sa výrazne posilnilo jeho spoločenské postavenie, keďže sa stal príbuzným poľského kráľovského dvora.<ref name="Jasinski">JASIŃSKI, Kazimierz. ''Rodowód Piastów mazowieckich''. Poznań - Wrocław: Wydawnictwo Historyczne, 1998. s. 195-197.</ref> Spolu so Žofiou sa usadili na Liptove. Pretože stredoveký hrad Likava im nevyhovoval ako rezidenčné sídlo, v roku 1530 začali v Ružomberku s výstavbou renesančného kaštieľa, ktorý dostal meno po patrónke jeho manželky Žofii, ktorý sa tradíciou vlastníkov neskorších desaťročí nazval [[Kaštieľ svätej Žofie]].<ref name="Houdek" /> Po Žofiinej smrti (pred 11. marcom 1543) sa Pekry v roku 1544 oženil druhýkrát s Alžbetou Bátoryovou zo Šomlyó (sestra Štefana Bátoryho poľského kráľa). Z tohto obdobia sa spomína dcéra Anna Pekry, manželka Jána Forgáča z Gýmeša. == Vojenské pôsobenie == Ako vojak sa Pekry zúčastnil viacerých protitureckých ťažení. Bol známy ako rázny feudál, ktorý sa často dostával do sporov s okolitou šľachtou aj mestom Ružomberok kvôli hospodárskym výsadám a daniam. Zaslúžil sa však o modernizáciu opevnení na severnom Slovensku v čase osmanskej expanzie.<ref name="Nagy" /> == Úmrtie == Ľudovít Pekry zomrel v roku 1551. Panstvo Likava po jeho smrti prešlo do správy kráľovskej komory. == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * HOUDEK, Ivan. ''Z dejín hradu Likavy a Ružomberka''. Ružomberok: Ján Párička, 1924. * JASIŃSKI, Kazimierz. ''Rodowód Piastów mazowieckich''. Poznań - Wrocław: Wydawnictwo Historyczne, 1998. * NAGY, Iván. ''Magyarország családai czimerekkel és nemzékrendi táblákkal''. Pest: Ráth Mór, 1862. {{DEFAULTSORT:Pekry, Ľudovít}} [[Kategória:Chorvátske vojenské osobnosti]] [[Kategória:Chorvátski šľachtici]] [[Kategória:Narodenia v 15. storočí]] [[Kategória:Úmrtia v 1551]] rkcgt66y6vq4o8z0k2wnrttsf66gudu 0 748161 8198279 8197489 2026-04-14T14:34:34Z Bakjb 236375 poradie 8198279 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Vilhelms Purvītis | Rodné meno = | Popis osoby = lotyšský maliar a prvý rektor [[Lotyšská akadémia umení|Lotyšskej akadémie umení]] | Portrét = Latvian Art Academy 1942.jpg | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = Profesor Vilhelms Purvītis s absolventami v roku 1942 | Dátum narodenia = {{dn|1872|03|03}} | Miesto narodenia = [[Zaube]], [[Livónska gubernia]], [[Ruské impérium]] (dnes [[Lotyšsko]]) | Dátum úmrtia = {{duv|1945|01|14|1872|03|03}} | Miesto úmrtia = [[Bad Nauheim]], [[Nacistické Nemecko|Nemecká ríša]] (dnes [[Nemecko]]) | Dátum pochovania = | Miesto pochovania = [[Rižský lesný cintorín]] | Bydlisko = | Iné mená = | Pseudonym = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = [[Cárska akadémia umení]] | Profesia = | Aktívne roky = <!-- RRRR{{--}}RRRR --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Manželka = | Partner = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Umenie | Portál2 = | Portál3 = }} '''Vilhelms Purvītis''' (* [[3. marec]] [[1872]], [[Zaube]], [[Livónska gubernia]], [[Ruská ríša|Ruské impérium]] (dnes [[Lotyšsko]]) – † [[14. január]] [[1945]], [[Bad Nauheim]]) bol [[Lotyši|lotyšský]] [[Maliar (umelec)|maliar]], považovaný za zakladateľa lotyšskej národnej školy [[Krajinomaľba|krajinomaľby]]. Začínal ako [[Realizmus (výtvarné umenie)|realista]], neskôr sa priklonil k [[Impresionizmus|impresionizmu]]. Maliarstvo vyštudoval na [[Cárska akadémia umení|Petrohradskej akadémii umení]] (1890 – 1897) a v ateliéri krajinomaľby [[Archip Ivanovič Kuindži|Archipa Ivanoviča Kuindžiho]]. Bol členom výtvarných združení ''[[Rūķis (umelecký spolok)|Rūķis]]'', ''[[Mir iskusstva]]'' a ''Kunstverein''. == Život a dielo == Po štúdiách získal za svoje dielo ''Pēdējie stari'' ''(Posledné lúče)'' možnosť ísť na zahraničnú služobnú cestu a v roku [[1898]] sa spolu s [[Janis Rozentāls|Janisom Rozentālsom]] a [[Johann Walter-Kurau|Jānisom Valtersom]] vydal do Nemecka, potom do Francúzska a Rakúsko-Uhorska. Po návrate ([[1899]]) sa usadil v [[Riga|Rige]], dával súkromné hodiny a tvoril. Po [[Ruská revolúcia (1905)|ruskej revolúcii]] ([[1905]]) sa Purvītis vydal v roku [[1906]] do Revea (teraz [[Tallinn|Tallinna]]) a stal sa učiteľom kreslenia na miestnej reálnej škole. V tejto dobe sa v jeho diele prvýkrát objavili mestské motívy: ''Rēvele miglā (Reveľ v hmle)''. Vyučoval maliarstvo na Mestskej umeleckej škole v [[Riga|Rige]] (1909{{--}}1915). Po začiatku [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] bola škola v roku 1915 presunutá do Petrohradu a v roku [[1916]] zrušená. Roku 1913 sa stal akademikom petrohradskej Akadémie umenia. Po [[Ruská revolúcia (1917)|ruskej revolúcii]] ([[1917]]) sa Purvītis vydal na liečenie do Nórska, kde v [[Oslo|Osle]] usporiadal svoju prvú samostatnú výstavu. V roku [[1918]] sa vrátil do Rigy okupovanej Nemeckom. Ešte pred koncom [[Lotyšská vojna za nezávislosť|lotyšskej vojny za nezávislosť]] bol v roku [[1919]] menovaný riaditeľom [[Lotyšské národné umelecké múzeum|Umeleckého múzea mesta Rigy]] (dnes [[Lotyšské národné umelecké múzeum]]) (1919{{--}}1940). Počas tohto obdobia rozšíril zbierku múzea o 651 diel, z ktorých približne dve tretiny exponátov boli umelecké diela lotyšských umelcov. Priestory múzea sa prenajímali umelcom a umeleckým skupinám, v múzeu sa konalo 180 výstav.<ref>{{Citácia periodika|titul=Muzeja vēsture|periodikum=www.lnmm.lv|url=http://www.lnmm.lv/lv/lnmm/par_muzeju/muzeja_vesture/131-vesture|dátum prístupu=2019-01-01|dátum archivácie=2019-01-02|url archívu=https://web.archive.org/web/20190102002120/http://www.lnmm.lv/lv/lnmm/par_muzeju/muzeja_vesture/131-vesture}}</ref> Bol tiež prvým rektorom [[Lotyšská akadémia umení|Lotyšskej akadémie umenia]] (1919{{--}}1934). Viedol vlastný ateliér krajinomaľby (1921{{--}}1944), učil aj na fakulte architektúry [[Lotyšská univerzita|Lotyšskej univerzity]] (1919{{--}}1940). V tomto období zorganizoval mnoho výstav lotyšského umenia v európskych mestách. Po [[Sovietka okupácia Lotyšska v roku 1940|okupácii Lotyšska]] v roku [[1940]] bol odvolaný z funkcie riaditeľa múzea. V roku 1942 usporiadal svoju poslednú výstavu v Rige. V roku 1944 emigroval do Nemecka, kde o rok neskôr zomrel. Roku 1994 boli jeho pozostatky prevezené do Rigy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Archivovaná kopie | url = http://www.gallery.lv/classic/En/Purvitis/ | dátum prístupu = 2016-04-29 | dátum archivácie = 2020-07-29 | url archívu = https://web.archive.org/web/20200729033438/http://www.gallery.lv/classic/En/Purvitis/}}</ref> == Ocenenie == V roku 1900 získal bronzovú medailu na [[Svetová výstava 1900|Svetovej výstave v Paríži]], o rok neskôr zlatú medailu na výstave secesie v Mníchove (1901). Dostal najvyššie lotyšské štátne vyznamenanie [[Rad troch hviezd]] (rad 3. stupňa v roku 1926, rad 2. stupňa v roku 1928, Kríž uznania – rad 1. stupňa v roku 1938), ale aj štátne vyznamenania švédske, nórske, fínske, estónske, litovské, poľské a dánske. == Galéria == <gallery> Súbor:Vilhelms Purvītis - Winter - Google Art Project.jpg|Zima, 1910, [[Lotyšské národné umelecké múzeum]] Súbor:Vilhelms Purvītis - Spring Waters (Maestoso) - Google Art Project.jpg|Jarné vody, 1910, [[Lotyšské národné umelecké múzeum]] Súbor:Purvitis Agrs pavasaris.jpg|Skorá jar, 1898{{--}}1899 Súbor:Purvitis Rudens saule.jpg|Jesenné slnko, 1909 Súbor:Purvitis Ainava ar berziem.jpg|Krajina s brezami, 1910 Súbor:Purvitis Pavasaris marts.jpg|Jar, marec 1930 Súbor:Vilhelms Purvītis - Pavasaris.JPG|Jar, 1930 </gallery> == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt}} == Zdroj == {{preklad|cs|Vilhelms Purvītis|25558297}} {{Poradie |Meno = Vilhelms Purvītis |Deň mesiac narodenia = 3. marec |Rok narodenia = 1872 |Deň mesiac úmrtia = 14. január |Rok úmrtia = 1945 |Dynastia = |Šablóny poradí = {{S-aka}} |Titul = Rektor Lotyšskej akadémie umené |Od = 12. október 1921 |Do = 1934 |Predchodca = |Nástupca = [[Jānis Kuga]] }} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Purvītis, Vilhelms}} [[Kategória:Lotyšskí maliari]] [[Kategória:Lotyšskí krajinári]] [[Kategória:Lotyšskí vysokoškolskí pedagógovia]] [[Kategória:Rektori vysokých škôl v Lotyšsku]] [[Kategória:Maliari realizmu]] [[Kategória:Impresionistickí maliari]] [[Kategória:Mir iskusstva]] [[Kategória:Rūķis]] [[Kategória:Absolventi Cárskej akadémie umení]] [[Kategória:Vyučujúci na Lotyšskej univerzite]] [[Kategória:Vyučujúci na Lotyšskej akadémii umení]] [[Kategória:Členovia Cárskej akadémie umení]] [[Kategória:Nositelia Kríža uznania]] [[Kategória:Nositelia Radu čestnej légie]] [[Kategória:Nositelia Radu troch hviezd]] [[Kategória:Nositelia Radu Polonia Restituta]] [[Kategória:Nositelia Radu polárnej hviezdy (Švédsko)]] [[Kategória:Nositelia Radu svätého Olafa]] [[Kategória:Nositelia Radu bielej ruže]] [[Kategória:Nositelia Radu litovského veľkokniežaťa Gediminasa]] [[Kategória:Nositelia Radu Dannebrog]] [[Kategória:Pochovaní na Rižskom lesnom cintoríne]] s6zltdc5288ukzzq8wt8nmeese1dt3m 0 748218 8198287 8197997 2026-04-14T15:17:22Z ~2026-20335-96 290941 8198287 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hokejista|Meno=Jayden Struble|Portrét=Eeli Tolvanen and Jayden Struble (cropped).jpg|Štátna príslušnosť=USA|Dátum narodenia={{dnv|2001|9|8}}|Miesto narodenia=[[Cumberland (Rhode Island)|Cumberland]], [[Rhode Island]], [[USA]]|Tím=[[Montreal Canadiens]]|Výška=183|Váha=94|Pozícia=obranca|Streľba=ľavou rukou|Draft=46. celkovok, [[NHL Entry Draft|2019]]<br/>[[Montreal Canadiens]]|Rok1=2023}} '''Jayden Struble''' (* [[8. september]] [[2001]], [[Cumberland (Rhode Island)|Cumberland]], [[Rhode Island]], [[Spojené štáty|USA]]) je americký profesionálny [[Hokejista|hokejový]] hráč, ktorý je obrancom tímu [[Montreal Canadiens]] v [[National Hockey League]] (NHL). Canadiens si ho vybrali v druhom kole [[NHL Entry Draft|draftu NHL v roku 2019]], celkovo ako 46. == Hráčska kariéra == === Skoré roky === Ako mladík hral Struble v roku 2014 na Medzinárodnom hokejovom turnaji v Pee-Wee v Quebecu s menším hokejovým tímom z [[Long Island|Long Islandu]] v štáte [[New York (štát USA)|New York]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Jayden Struble is the most interesting man in the world|url=https://www.nytimes.com/athletic/1042611/2019/06/23/jayden-struble-is-the-most-interesting-man-in-the-world/|periodikum=The New York Times|dátum=2019-06-23|dátum prístupu=2026-04-13|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Sean|priezvisko=Gordon}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Long Island Stars Hockey | url = https://www.listarshockey.com/alumni | vydavateľ = www.listarshockey.com | dátum prístupu = 2026-04-13}}</ref> === Vysokoškolská kariéra === Po úspešnej stredoškolskej hokejovej kariére na škole [[St. Sebastian's School]] hral Struble štyri roky na vysokej škole za tím [[Northeastern Huskies]] so sídlom v [[Boston (Massachusetts)|Bostone]], ktorý patrí [[National Collegiate Athletic Association|Národnej vysokoškolskej atletickej asociácii]] (NCAA), a to od sezóny NCAA 2019/2020.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jayden Struble joins Northeastern hockey program | url = https://nuhuskies.com/news/2019/9/4/mens-ice-hockey-jayden-struble-joins-northeastern-hockey-program.aspx | vydavateľ = Northeastern University Athletics | dátum vydania = 2026-04-10 | dátum prístupu = 2026-04-13 | jazyk = en}}</ref> Počas pôsobenia v programe hral v druhej presilovkovej jednotke a bol využívaný vo všetkých situáciách na ľade.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = What the Canadiens get in 'physical' NCAA signing Jayden Struble | url = https://www.sportsnet.ca/nhl/article/what-the-canadiens-get-in-physical-ncaa-signing-jayden-struble/ | vydavateľ = Sportsnet.ca | dátum vydania = 2023-03-15 | dátum prístupu = 2026-04-13 | jazyk = en | meno = Jason | priezvisko = Bukala | meno2 = Rory | priezvisko2 = Boylen}}</ref> === Profesionál === Struble, ktorého si [[Montreal Canadiens]] vybral v druhom kole (celkovo 46.) [[NHL Entry Draft|draftu NHL v roku 2019]], podpísal s tímom dvojročnú zmluvu po poslednom roku v tíme Northeastern 15. marca 2023.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = What the Canadiens get in 'physical' NCAA signing Jayden Struble | url = https://www.sportsnet.ca/nhl/article/what-the-canadiens-get-in-physical-ncaa-signing-jayden-struble/ | vydavateľ = Sportsnet.ca | dátum vydania = 2023-03-15 | dátum prístupu = 2026-04-13 | jazyk = en | meno = Jason | priezvisko = Bukala | meno2 = Rory | priezvisko2 = Boylen}}</ref> Po začiatku sezóny 2023/2024 v tíme [[Laval Rocket]], ktorý je pobočkou Canadiens v [[American Hockey League]] (AHL),<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ice Chips: Habs place F Harvey-Pinard on IR, recall D Struble from AHL | url = https://www.tsn.ca/nhl/ice-chips-montreal-canadiens-place-rafael-harvey-pinard-on-ir-recall-jayden-struble-from-ahl-1.2038253 | vydavateľ = TSN | dátum vydania = 2023-11-20 | dátum prístupu = 2026-04-13 | jazyk = en | meno = TSN ca | priezvisko = Staff}}</ref> dostal Struble od ligových funkcionárov trojzápasový trest za to, že 12. novembra 2023 opustil lavičku počas zápasu proti [[Manitoba Moose]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Three games suspension for Struble – Rocket Laval | url = https://www.rocketlaval.com/en/press-release/three-games-suspension-for-struble/ | dátum vydania = 2023-11-13 | dátum prístupu = 2026-04-13 | jazyk = en-US}}</ref> O týždeň neskôr ho Montreal povolal späť po zraneniach obrancu [[Arber Xhekaj|Arbera Xhekaja]] a útočníka [[Rafaël Harvey-Pinard|Rafaëla Harveyho-Pinarda]], a debutoval v NHL 22. novembra proti [[Anaheim Ducks]]. Struble zaznamenal svoj prvý bod v NHL, asistenciu, vo svojom druhom zápase kariéry 24. novembra proti [[San Jose Sharks]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Caufield, Canadiens rally to defeat Sharks in shootout {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/montreal-canadiens-san-jose-sharks-game-recap-november-24 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2023-11-25 | dátum prístupu = 2026-04-13 | jazyk = en}}</ref> zatiaľ čo jeho prvý gól v NHL padol 9. decembra proti [[Devon Levi]] pri výhre 3:2 po nájazdoch nad [[Buffalo Sabres]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = MTL@BUF: Game recap {{!}} Montréal Canadiens | url = https://www.nhl.com/canadiens/news/mtl-buf-game-recap-x6483 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2023-12-10 | dátum prístupu = 2026-04-13 | jazyk = en}}</ref> Po tom, čo sa Canadiens nekvalifikovali do play-off Stanley Cupu 2024, bol jedným zo štyroch hráčov, ktorí boli na konci sezóny prevelení do Lavalu. Celkovo Struble ukončil svoju nováčikovskú sezónu v NHL s tromi gólmi a siedmimi asistenciami v 56 odohraných zápasoch.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Grading Jayden Struble's season | url = https://awinninghabit.com/posts/grading-jayden-struble-s-season- | vydavateľ = A Winning Habit | dátum vydania = 2024-06-09 | dátum prístupu = 2026-04-13 | jazyk = en-US}}</ref> Väčšinu [[NHL 2024/2025|sezóny 2024/2025]] strávil v Montreale, 24. januára 2025 bol prevelený do Rocket kvôli kondičným účelom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jayden Struble assigned to Laval on conditioning assignment {{!}} Montréal Canadiens | url = https://www.nhl.com/canadiens/news/jayden-struble-assigned-to-laval-on-conditioning-assignment-jan-24-2025 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-01-24 | dátum prístupu = 2026-04-13 | jazyk = en}}</ref> O niekoľko dní neskôr ho Canadiens povolali späť, 29. januára.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Instagram | url = https://www.instagram.com/p/DFaiPxYR1UP/ | vydavateľ = www.instagram.com | dátum prístupu = 2026-04-13}}</ref> 25. marca 2025 Struble korčuľoval vo svojom 100. zápase v NHL na ihrisku [[St. Louis Blues]].<ref>https://www.montrealgazette.com/sports/hockey/montreal-canadiens/article836483.html</ref> Struble, ktorý vstúpil do mimosezóny ako voľný hráč s obmedzeným trvaním, dostal od Canadiens 30. júna 2025 kvalifikačnú ponuku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Canadiens submit qualifying offers to five players {{!}} Montréal Canadiens | url = https://www.nhl.com/canadiens/news/canadiens-submit-qualifying-offers-to-five-players-june-30-2025 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-06-30 | dátum prístupu = 2026-04-13 | jazyk = en}}</ref> Následne sa 5. júla rozhodol pre platovú arbitráž,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 11 players elect salary arbitration | url = https://www.nhlpa.com/news/11-players-elect-salary-arbitration/ | vydavateľ = www.nhlpa.com | dátum vydania = 2025-07-05 | dátum prístupu = 2026-04-13 | jazyk = en}}</ref> a nakoniec 28. júla súhlasil s dvojročným predĺžením zmluvy s tímom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Two-year contract for Jayden Struble {{!}} Montréal Canadiens | url = https://www.nhl.com/canadiens/news/two-year-contract-for-jayden-struble-july-28-2025 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-07-28 | dátum prístupu = 2026-04-13 | jazyk = en}}</ref> == Osobný život == Vo veku 12 rokov Struble hral v roku 2014 vo Svetovej sérii Little League Baseball, kde reprezentoval Cumberland American Little League a [[Nové Anglicko|región Nového Anglicka]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 2014 Little League World Series | url = https://www.littleleague.org/history/world-series/rosters/year-2014/ | dátum prístupu = 2026-04-13 | jazyk = en-US | meno = Little | priezvisko = League}}</ref><ref>https://www.montrealgazette.com/sports/hockey/hockey-inside-out/article83091.html</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|en|Jayden Struble|1340501781}} {{DEFAULTSORT:Struble, Jayden}} [[Kategória:Hokejisti USA]] [[Kategória:Hokejoví obrancovia]] [[Kategória:Hráči Montreal Canadiens]] [[Kategória:Hokejisti draftovaní klubom Montreal Canadiens]] [[Kategória:Osobnosti z Rhode Islandu]] qfjk2qk5fl38f1k8qauk2znezstz6b0 0 748220 8198274 8198031 2026-04-14T14:24:08Z Bakjb 236375 aú 8198274 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník | meno = Ptolemaios XI. Alexandros II. | titul = [[Faraón]] a kráľ [[Staroveký Egypt|Egypta]] | obrázok = Monnaie - Tétradrachme, Argent, Kition, Chypre, Ptolémée XI - btv1b8509049b (1 of 2).jpg | popis obrázku = Strieborná tetradrachma s podobizňou Ptolemaia XI. (Mincovňa Kition) | panovanie = [[80 pred Kr.]] (18 – 19 dní) | predchodca = [[Bereniké III.|Berenika III.]] | nástupca = [[Ptolemaios XII. Auletes|Ptolemaios XII. Neos Dionýzos]] | dynastia = [[Ptolemaiovci]] | otec = [[Ptolemaios X. Alexandros I.]] | matka = [[Kleopatra Seléna I.]] (?) | dátum narodenia = cca 105/104 pred Kr.<ref name="CBP11">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Chris Bennett | titul = Ptolemy XI | url = http://instonebrewer.com | jazyk = po anglicky | dátum prístupu = 2024-05-20}}</ref> | dátum úmrtia = apríl [[80 pred Kr.]] | miesto úmrtia = [[Alexandria]], Egypt | manželka = [[Bereniké III.|Berenika III.]] | vlastné meno = ''Petulemis Djed Enef Aleksentres Ankhdjetmeryptah''<br />(Ptolemaios, tiež zvaný Alexandros, večne živý, miláčik Ptaha) }} '''Ptolemaios XI. Alexandros II.''' ({{vjz|grc|''Πτολεμαῖος Ἀλέξανδρος''}}; * cca 105/104 pred Kr. – † [[80 pred Kr.]]) bol ptolemaiovský kráľ a faraón [[Staroveký Egypt|Egypta]] v roku 80 pred Kr. Bol posledným legitimným mužským potomkom dynastie [[Ptolemaiovci|Ptolemaiovcov]].<ref name="Adkins">{{Citácia knihy | autor = Lesley Adkins & Roy A. Adkins | titul = Starověké Řecko | isbn = 978-80-7391-580-3 | miesto = Praha | vydavateľ = Slovart | rok = 2011 | strany = 82}}</ref> Jeho krátka vláda skončila jednou z najväčších vzbúr v dejinách ptolemaiovskej Alexandrie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Jona Lendering | titul = Ptolemy XI Alexander II | url = https://livius.org | vydavateľ = Livius.org | jazyk = po anglicky | dátum prístupu = 2024-05-20}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ptolemy XI Alexander II | url = https://britannica.com | vydavateľ = Encyclopaedia Britannica | jazyk = po anglicky | dátum prístupu = 2024-05-20}}</ref> == Životopis == === Mladosť a exil === Ptolemaios XI. bol synom [[Ptolemaios X. Alexandros I.|Ptolemaia X. Alexandra I.]] a pravdepodobne jeho prvej manželky [[Kleopatra Seléna I.|Kleopatry Selény I.]]<ref name="Hölbl210">{{Citácia knihy | autor = Günther Hölbl | titul = A History of the Ptolemaic Empire | isbn = 0-415-20145-4 | miesto = London | vydavateľ = Routledge | rok = 2001 | strany = 210}}</ref> Už ako dieťa sa stal obeťou dynastických sporov. V roku [[102 pred Kr.]] ho jeho stará matka [[Kleopatra III.]] poslala s veľkým pokladom do bezpečia na ostrov [[Kos]].<ref name="Huß648">{{Citácia knihy | autor = Werner Huß | titul = Ägypten in hellenistischer Zeit 332–30 v. Chr. | isbn = 3-406-47154-4 | miesto = München | vydavateľ = C. H. Beck | rok = 2001 | strany = 648}}</ref> V roku [[88 pred Kr.]] ostrov obsadil pontský kráľ [[Mithridates VI. Eupatór]], ktorý mladého princa zajal. Ptolemaios žil niekoľko rokov na jeho dvore, no v roku [[84 pred Kr.]] sa mu podarilo ujsť k rímskemu vojvodcovi [[Lucius Cornelius Sulla|Sullovi]]. Sulla ho prijal ako svojho chránenca a odviedol do [[Rím]]a, kde Ptolemaios získal politickú podporu rímskeho senátu.<ref name="Bevan341">BEVAN, E. R. ''The House of Ptolemy''. London: Methuen, 1927, s. 341.</ref> === Vláda a tragický koniec === Po smrti [[Ptolemaios IX. Sótér II.|Ptolemaia IX.]] koncom roka 81 pred Kr. zostala na tróne jeho dcéra [[Bereniké III.|Berenika III.]] rímsky diktátor Sulla však presadil, aby sa kráľom stal jeho chránenec Ptolemaios XI., čím chcel Rím upevniť svoj vplyv nad Egyptom. Ptolemaios XI. bol vyslaný do Alexandrie s podmienkou, že sa ožení s Berenikou III.<ref name="Huß669">{{Citácia knihy | autor = Werner Huß | titul = Ägypten in hellenistischer Zeit 332–30 v. Chr. | isbn = 3-406-47154-4 | miesto = München | vydavateľ = C. H. Beck | rok = 2001 | strany = 669}}</ref> Kráľovná Berenika, ktorá bola u ľudu mimoriadne obľúbená, sa však odmietala vzdať reálnej moci. Ptolemaios XI., pravdepodobne nespokojný so svojím postavením, ju dal po 18 alebo 19 dňoch manželstva zavraždiť. Tento čin vyvolal vlnu nenávisti. Alexandrijský dav vtrhol do paláca, kráľa odvliekli do hlavného mestského [[Gymnasion|gymnasia]] a tam ho verejne lynčovali a ubili na smrť.<ref name="Hölbl214">{{Citácia knihy | autor = Günther Hölbl | titul = A History of the Ptolemaic Empire | isbn = 0-415-20145-4 | miesto = London | vydavateľ = Routledge | rok = 2001 | strany = 214}}</ref> == Rodinné pomery == Ptolemaios XI. bol posledným členom dynastie z plne legitimnej línie. Jeho smrťou prešla moc na „nelegitímne“ krídlo rodu. {| class="wikitable" |- ! Meno !! Príbuzenský vzťah !! Poznámky |- | [[Ptolemaios X. Alexandros I.]] || Otec || Egyptský kráľ, zomrel v roku 88 pred Kr. |- | [[Kleopatra Seléna I.]] || Matka (pravdepodobná) || Dcéra Ptolemaia VIII., neskôr kráľovná Sýrie. |- | [[Bereniké III.|Berenika III.]] || Manželka a sesternica || Dcéra Ptolemaia IX.; jej vražda spôsobila pád Ptolemaia XI. |} == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * ADKINS, Lesley – ADKINS, Roy A. ''Starověké Řecko''. Praha: Slovart, 2011. 477 s. ISBN 978-80-7391-580-3. * BEVAN, Edwyn Robert. ''The House of Ptolemy''. London: Methuen, 1927. Dostupné [https://uchicago.edu online]. * HÖLBL, Günther. ''A History of the Ptolemaic Empire''. London: Routledge, 2001. 373 s. ISBN 0-415-20145-4. * HUẞ, Werner. ''Ägypten in hellenistischer Zeit 332–30 v. Chr.'' München: C. H. Beck, 2001. 885 s. ISBN 3-406-47154-4. == Pozri aj == * [[Ptolemaiovci]] * [[Lucius Cornelius Sulla]] * [[Dejiny starovekého Egypta]] {{Staroegyptská dynastia/32}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Faraóni]] [[Kategória:Ptolemaiovci]] [[Kategória:Narodenia v 2. storočí pred Kr.]] 2lq5h6v219cz6519empo34od419ox3r 8198288 8198274 2026-04-14T15:20:17Z ~2026-20335-96 290941 8198288 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník | meno = Ptolemaios XI. Alexandros II. | titul = [[Faraón]] a kráľ [[Staroveký Egypt|Egypta]] | obrázok = Monnaie - Tétradrachme, Argent, Kition, Chypre, Ptolémée XI - btv1b8509049b (1 of 2).jpg | popis obrázku = Strieborná tetradrachma s podobizňou Ptolemaia XI. (Mincovňa Kition) | panovanie = [[80 pred Kr.]] (18 – 19 dní) | predchodca = [[Bereniké III.|Berenika III.]] | nástupca = [[Ptolemaios XII. Auletes|Ptolemaios XII. Neos Dionýzos]] | dynastia = [[Ptolemaiovci]] | otec = [[Ptolemaios X. Alexandros I.]] | matka = [[Kleopatra Seléna I.]] (?) | dátum narodenia = cca 105/104 pred Kr.<ref name="CBP11">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Chris Bennett | titul = Ptolemy XI | url = http://instonebrewer.com | jazyk = po anglicky | dátum prístupu = 2024-05-20}}</ref> | dátum úmrtia = apríl [[80 pred Kr.]] | miesto úmrtia = [[Alexandria]], Egypt | manželka = [[Bereniké III.|Berenika III.]] | vlastné meno = ''Petulemis Djed Enef Aleksentres Ankhdjetmeryptah''<br />(Ptolemaios, tiež zvaný Alexandros, večne živý, miláčik Ptaha) }} '''Ptolemaios XI. Alexandros II.''' ({{vjz|grc|''Πτολεμαῖος Ἀλέξανδρος''}}; * cca 105/104 pred Kr. – † [[80 pred Kr.]]) bol ptolemaiovský kráľ a faraón [[Staroveký Egypt|Egypta]] v roku 80 pred Kr. Bol posledným legitimným mužským potomkom dynastie [[Ptolemaiovci|Ptolemaiovcov]].<ref name="Adkins">{{Citácia knihy | autor = Lesley Adkins & Roy A. Adkins | titul = Starověké Řecko | isbn = 978-80-7391-580-3 | miesto = Praha | vydavateľ = Slovart | rok = 2011 | strany = 82}}</ref> Jeho krátka vláda skončila jednou z najväčších vzbúr v dejinách ptolemaiovskej Alexandrie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Jona Lendering | titul = Ptolemy XI Alexander II | url = https://livius.org | vydavateľ = Livius.org | jazyk = po anglicky | dátum prístupu = 2024-05-20}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ptolemy XI Alexander II | url = https://britannica.com | vydavateľ = Encyclopaedia Britannica | jazyk = po anglicky | dátum prístupu = 2024-05-20}}</ref> == Životopis == === Mladosť a exil === Ptolemaios XI. bol synom [[Ptolemaios X. Alexandros I.|Ptolemaia X. Alexandra I.]] a pravdepodobne jeho prvej manželky [[Kleopatra Seléna I.|Kleopatry Selény I.]]<ref name="Hölbl210">{{Citácia knihy | autor = Günther Hölbl | titul = A History of the Ptolemaic Empire | isbn = 0-415-20145-4 | miesto = London | vydavateľ = Routledge | rok = 2001 | strany = 210}}</ref> Už ako dieťa sa stal obeťou dynastických sporov. V roku [[102 pred Kr.]] ho jeho stará matka [[Kleopatra III.]] poslala s veľkým pokladom do bezpečia na ostrov [[Kos]].<ref name="Huß648">{{Citácia knihy | autor = Werner Huß | titul = Ägypten in hellenistischer Zeit 332–30 v. Chr. | isbn = 3-406-47154-4 | miesto = München | vydavateľ = C. H. Beck | rok = 2001 | strany = 648}}</ref> V roku [[88 pred Kr.]] ostrov obsadil pontský kráľ [[Mithridates VI. Eupatór]], ktorý mladého princa zajal. Ptolemaios žil niekoľko rokov na jeho dvore, no v roku [[84 pred Kr.]] sa mu podarilo ujsť k rímskemu vojvodcovi [[Lucius Cornelius Sulla|Sullovi]]. Sulla ho prijal ako svojho chránenca a odviedol do [[Rím]]a, kde Ptolemaios získal politickú podporu rímskeho senátu.<ref name="Bevan341">BEVAN, E. R. ''The House of Ptolemy''. London: Methuen, 1927, s. 341.</ref> === Vláda a tragický koniec === Po smrti [[Ptolemaios IX. Sótér II.|Ptolemaia IX.]] koncom roka 81 pred Kr. zostala na tróne jeho dcéra [[Bereniké III.|Berenika III.]] rímsky diktátor Sulla však presadil, aby sa kráľom stal jeho chránenec Ptolemaios XI., čím chcel Rím upevniť svoj vplyv nad Egyptom. Ptolemaios XI. bol vyslaný do Alexandrie s podmienkou, že sa ožení s Berenikou III.<ref name="Huß669">{{Citácia knihy | autor = Werner Huß | titul = Ägypten in hellenistischer Zeit 332–30 v. Chr. | isbn = 3-406-47154-4 | miesto = München | vydavateľ = C. H. Beck | rok = 2001 | strany = 669}}</ref> Kráľovná Berenika, ktorá bola u ľudu mimoriadne obľúbená, sa však odmietala vzdať reálnej moci. Ptolemaios XI., pravdepodobne nespokojný so svojím postavením, ju dal po 18 alebo 19 dňoch manželstva zavraždiť. Tento čin vyvolal vlnu nenávisti. Alexandrijský dav vtrhol do paláca, kráľa odvliekli do hlavného mestského [[Gymnasion|gymnasia]] a tam ho verejne lynčovali a ubili na smrť.<ref name="Hölbl214">{{Citácia knihy | autor = Günther Hölbl | titul = A History of the Ptolemaic Empire | isbn = 0-415-20145-4 | miesto = London | vydavateľ = Routledge | rok = 2001 | strany = 214}}</ref> == Rodinné pomery == Ptolemaios XI. bol posledným členom dynastie z plne legitimnej línie. Jeho smrťou prešla moc na „nelegitímne“ krídlo rodu. {| class="wikitable" |- ! Meno !! Príbuzenský vzťah !! Poznámky |- | [[Ptolemaios X. Alexandros I.]] || Otec || Egyptský kráľ, zomrel v roku 88 pred Kr. |- | [[Kleopatra Seléna I.]] || Matka (pravdepodobná) || Dcéra Ptolemaia VIII., neskôr kráľovná Sýrie. |- | [[Bereniké III.|Berenika III.]] || Manželka a sesternica || Dcéra Ptolemaia IX.; jej vražda spôsobila pád Ptolemaia XI. |} == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * ADKINS, Lesley – ADKINS, Roy A. ''Starověké Řecko''. Praha: Slovart, 2011. 477 s. ISBN 978-80-7391-580-3. * BEVAN, Edwyn Robert. ''The House of Ptolemy''. London: Methuen, 1927. Dostupné [https://uchicago.edu online]. * HÖLBL, Günther. ''A History of the Ptolemaic Empire''. London: Routledge, 2001. 373 s. ISBN 0-415-20145-4. * HUẞ, Werner. ''Ägypten in hellenistischer Zeit 332–30 v. Chr.'' München: C. H. Beck, 2001. 885 s. ISBN 3-406-47154-4. == Pozri aj == * [[Ptolemaiovci]] * [[Lucius Cornelius Sulla]] * [[Dejiny starovekého Egypta]] {{Staroegyptská dynastia/32}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Faraóni]] [[Kategória:Ptolemaiovci]] [[Kategória:Narodenia v 2. storočí pred Kr.]] [[Kategória:Úmrtia v 80 pred Kr.]] nufaaa6n474copca8qgq9ldsa0gcy24 0 748223 8198272 8198177 2026-04-14T14:22:05Z Bakjb 236375 š 8198272 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik}} '''Katarína Roth Neveďalová''' (* [[10. november|10. novembra]] [[1982]] [[Nitra]] ) je [[Slovensko|slovenská]] [[Politik|politička]] . Pôsobí ako poslankyňa [[Poslanec Európskeho parlamentu|Európskeho parlamentu]] už tretie volebné obdobie. Bola členkou [[Progresívna aliancia socialistov a demokratov|Pokrokového spojenectva socialistov a demokratov]] (S&D) a teraz pôsobí ako nezaradená poslankyňa Európskeho parlamentu. == Politické pôsobenie == Od vysokej školy pôsobila v rôznych mládežníckych organizáciách. A tak sa dostala aj do politiky. V čase svojho prvého zvolenia do Európskeho parlamentu sa stala historicky najmladšou slovenskou europoslankyňou (mala 26 rokov). Po roku pôsobenia získala ocenenie Europoslankyňa roka ako vôbec prvá Slovenka. Vo svojej práci vždy podporovala lepšie zastúpenie mladšej generácie v politike a snaží sa, aby mali silneší hlas. V rokoch 2012 – 2022 zastávala post zvolenej podpredsedníčky Strany európskych socialistov a v roku 2022 podpredsedníčka Socialistickej internacionály. Počas historicky prvého slovenského predsedníctva v Rade Európskej únie pôsobila ako diplomatka na Stálom zastúpení SR v Bruseli so zameraním na kohéznu politiku a štrukturálne fondy. == Poslankyňa Európskeho parlamentu == Medzi rokmi 2009 a 2014 bola poslankyňou Európského parlamentu a členkou frakcie Pokrokového spojenectva socialistov a demokratov (S&D). Do Európskeho parlamentu sa znovu vrátila koncom roka 2022, kedy prevzala mandát po zosnulom [[Miroslav Číž|Miroslavovi Čížovi]] . Bola členkou Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka. Zastávala tiež post stálej spravodajkyne Výboru pre medzinárodný obchod pre Rusko. Poslankyňou Európskeho parlamentu je od júla 2024 aj v novom mandáte, kde je členkou Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a pôsobí aj vo Výbore pre regionálny rozvoj. == Externé odkazy == * https://www.europoslankyna.sk/o-mne/<nowiki/>[[Súbor:20240619 ROTH NEVEDALOVA Katarina SK 009 (1).jpg|náhľad]] == Iné projekty == {{projekt}} {{Poslanci Európskeho parlamentu za Slovensko (2019 – 2024)}} {{Poslanci Európskeho parlamentu za Slovensko (2024 – 2029)}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Neveďalová, Katarína Roth}} [[Kategória:Slovenskí europoslanci (2024 – 2029)]] [[Kategória:Slovenskí europoslanci (2019 – 2024)]] [[Kategória:Slovenskí europoslanci (2009 – 2014)]] [[Kategória:Narodenia v 1982]] [[Kategória:Narodenia 10. novembra]] [[Kategória:Politici Smeru]] [[Kategória:Slovenské političky]] h2htjxvvt2ey4cb2j54m1y4zpjc4xak 8198275 8198272 2026-04-14T14:24:53Z Teslaton 12161 Urgentne upraviť: bez zdroja, PR formulácie 8198275 wikitext text/x-wiki {{Urgentne upraviť}} {{Bez zdroja}} {{Infobox Politik}} '''Katarína Roth Neveďalová''' (* [[10. november|10. novembra]] [[1982]] [[Nitra]] ) je [[Slovensko|slovenská]] [[Politik|politička]] . Pôsobí ako poslankyňa [[Poslanec Európskeho parlamentu|Európskeho parlamentu]] už tretie volebné obdobie. Bola členkou [[Progresívna aliancia socialistov a demokratov|Pokrokového spojenectva socialistov a demokratov]] (S&D) a teraz pôsobí ako nezaradená poslankyňa Európskeho parlamentu. == Politické pôsobenie == Od vysokej školy pôsobila v rôznych mládežníckych organizáciách. A tak sa dostala aj do politiky. V čase svojho prvého zvolenia do Európskeho parlamentu sa stala historicky najmladšou slovenskou europoslankyňou (mala 26 rokov). Po roku pôsobenia získala ocenenie Europoslankyňa roka ako vôbec prvá Slovenka. Vo svojej práci vždy podporovala lepšie zastúpenie mladšej generácie v politike a snaží sa, aby mali silneší hlas. V rokoch 2012 – 2022 zastávala post zvolenej podpredsedníčky Strany európskych socialistov a v roku 2022 podpredsedníčka Socialistickej internacionály. Počas historicky prvého slovenského predsedníctva v Rade Európskej únie pôsobila ako diplomatka na Stálom zastúpení SR v Bruseli so zameraním na kohéznu politiku a štrukturálne fondy. == Poslankyňa Európskeho parlamentu == Medzi rokmi 2009 a 2014 bola poslankyňou Európského parlamentu a členkou frakcie Pokrokového spojenectva socialistov a demokratov (S&D). Do Európskeho parlamentu sa znovu vrátila koncom roka 2022, kedy prevzala mandát po zosnulom [[Miroslav Číž|Miroslavovi Čížovi]] . Bola členkou Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka. Zastávala tiež post stálej spravodajkyne Výboru pre medzinárodný obchod pre Rusko. Poslankyňou Európskeho parlamentu je od júla 2024 aj v novom mandáte, kde je členkou Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a pôsobí aj vo Výbore pre regionálny rozvoj. == Externé odkazy == * https://www.europoslankyna.sk/o-mne/<nowiki/>[[Súbor:20240619 ROTH NEVEDALOVA Katarina SK 009 (1).jpg|náhľad]] == Iné projekty == {{projekt}} {{Poslanci Európskeho parlamentu za Slovensko (2019 – 2024)}} {{Poslanci Európskeho parlamentu za Slovensko (2024 – 2029)}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Neveďalová, Katarína Roth}} [[Kategória:Slovenskí europoslanci (2024 – 2029)]] [[Kategória:Slovenskí europoslanci (2019 – 2024)]] [[Kategória:Slovenskí europoslanci (2009 – 2014)]] [[Kategória:Narodenia v 1982]] [[Kategória:Narodenia 10. novembra]] [[Kategória:Politici Smeru]] [[Kategória:Slovenské političky]] 8yultm7wduq3tvrrmqciag9xu9uitw0 8198479 8198275 2026-04-14T22:28:57Z Fillos X. 212061 Doplnenie záverečnej sekcie. 8198479 wikitext text/x-wiki {{Urgentne upraviť}} {{Bez zdroja}} {{Infobox Politik}} '''Katarína Roth Neveďalová''' (* [[10. november]] [[1982]] [[Nitra]]) je [[Slovensko|slovenská]] [[Politik|politička]]. Pôsobí ako poslankyňa [[Poslanec Európskeho parlamentu|Európskeho parlamentu]] už tretie volebné obdobie. Bola členkou [[Progresívna aliancia socialistov a demokratov|Pokrokového spojenectva socialistov a demokratov]] (S&D) a teraz pôsobí ako nezaradená poslankyňa Európskeho parlamentu. == Politické pôsobenie == Od vysokej školy pôsobila v rôznych mládežníckych organizáciách. A tak sa dostala aj do politiky. V čase svojho prvého zvolenia do Európskeho parlamentu sa stala historicky najmladšou slovenskou europoslankyňou (mala 26 rokov). Po roku pôsobenia získala ocenenie Europoslankyňa roka ako vôbec prvá Slovenka. Vo svojej práci vždy podporovala lepšie zastúpenie mladšej generácie v politike a snaží sa, aby mali silneší hlas. V rokoch 2012 – 2022 zastávala post zvolenej podpredsedníčky Strany európskych socialistov a v roku 2022 podpredsedníčka Socialistickej internacionály. Počas historicky prvého slovenského predsedníctva v Rade Európskej únie pôsobila ako diplomatka na Stálom zastúpení SR v Bruseli so zameraním na kohéznu politiku a štrukturálne fondy. == Poslankyňa Európskeho parlamentu == Medzi rokmi 2009 a 2014 bola poslankyňou Európského parlamentu a členkou frakcie Pokrokového spojenectva socialistov a demokratov (S&D). Do Európskeho parlamentu sa znovu vrátila koncom roka 2022, kedy prevzala mandát po zosnulom [[Miroslav Číž|Miroslavovi Čížovi]]. Bola členkou Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka. Zastávala tiež post stálej spravodajkyne Výboru pre medzinárodný obchod pre Rusko. Poslankyňou Európskeho parlamentu je od júla 2024 aj v novom mandáte, kde je členkou Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a pôsobí aj vo Výbore pre regionálny rozvoj. == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.europoslankyna.sk/o-mne/ Europoslankyna] == Zdroj == {{Preklad|cs|Katarína Roth Neveďalová|25775541}} {{Poslanci Európskeho parlamentu za Slovensko (2019 – 2024)}} {{Poslanci Európskeho parlamentu za Slovensko (2024 – 2029)}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Neveďalová, Katarína Roth}} [[Kategória:Slovenskí europoslanci (2024 – 2029)]] [[Kategória:Slovenskí europoslanci (2019 – 2024)]] [[Kategória:Slovenskí europoslanci (2009 – 2014)]] [[Kategória:Narodenia v 1982]] [[Kategória:Narodenia 10. novembra]] [[Kategória:Politici Smeru]] [[Kategória:Slovenské političky]] tu2ys4eadk1msr4xti0ukx8no5jjxiq 8198599 8198479 2026-04-15T07:18:39Z Vasiľ 2806 /* Úvodná sekcia */ 8198599 wikitext text/x-wiki {{Urgentne upraviť|20260414}} {{Bez zdroja}} {{Infobox Politik}} '''Katarína Roth Neveďalová''' (* [[10. november]] [[1982]] [[Nitra]]) je [[Slovensko|slovenská]] [[Politik|politička]]. Pôsobí ako poslankyňa [[Poslanec Európskeho parlamentu|Európskeho parlamentu]] už tretie volebné obdobie. Bola členkou [[Progresívna aliancia socialistov a demokratov|Pokrokového spojenectva socialistov a demokratov]] (S&D) a teraz pôsobí ako nezaradená poslankyňa Európskeho parlamentu. == Politické pôsobenie == Od vysokej školy pôsobila v rôznych mládežníckych organizáciách. A tak sa dostala aj do politiky. V čase svojho prvého zvolenia do Európskeho parlamentu sa stala historicky najmladšou slovenskou europoslankyňou (mala 26 rokov). Po roku pôsobenia získala ocenenie Europoslankyňa roka ako vôbec prvá Slovenka. Vo svojej práci vždy podporovala lepšie zastúpenie mladšej generácie v politike a snaží sa, aby mali silneší hlas. V rokoch 2012 – 2022 zastávala post zvolenej podpredsedníčky Strany európskych socialistov a v roku 2022 podpredsedníčka Socialistickej internacionály. Počas historicky prvého slovenského predsedníctva v Rade Európskej únie pôsobila ako diplomatka na Stálom zastúpení SR v Bruseli so zameraním na kohéznu politiku a štrukturálne fondy. == Poslankyňa Európskeho parlamentu == Medzi rokmi 2009 a 2014 bola poslankyňou Európského parlamentu a členkou frakcie Pokrokového spojenectva socialistov a demokratov (S&D). Do Európskeho parlamentu sa znovu vrátila koncom roka 2022, kedy prevzala mandát po zosnulom [[Miroslav Číž|Miroslavovi Čížovi]]. Bola členkou Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka. Zastávala tiež post stálej spravodajkyne Výboru pre medzinárodný obchod pre Rusko. Poslankyňou Európskeho parlamentu je od júla 2024 aj v novom mandáte, kde je členkou Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a pôsobí aj vo Výbore pre regionálny rozvoj. == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.europoslankyna.sk/o-mne/ Europoslankyna] == Zdroj == {{Preklad|cs|Katarína Roth Neveďalová|25775541}} {{Poslanci Európskeho parlamentu za Slovensko (2019 – 2024)}} {{Poslanci Európskeho parlamentu za Slovensko (2024 – 2029)}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Neveďalová, Katarína Roth}} [[Kategória:Slovenskí europoslanci (2024 – 2029)]] [[Kategória:Slovenskí europoslanci (2019 – 2024)]] [[Kategória:Slovenskí europoslanci (2009 – 2014)]] [[Kategória:Narodenia v 1982]] [[Kategória:Narodenia 10. novembra]] [[Kategória:Politici Smeru]] [[Kategória:Slovenské političky]] 5i3thcuj78171sr5t7ffgqx6odugnh6 0 748227 8198229 2026-04-14T12:29:01Z Lalina 22926 Lalina premiestnil stránku [[Štarnov (okres Olomouc)]] na [[Štarnov]] prostredníctvom presmerovania: spr 8198229 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Štarnov]] ce2st288ma0emaselkpsqzubcko42y1 0 748228 8198244 2026-04-14T12:38:43Z Lydulienka 291960 Vytvorenie článku o slovenskom paraglidistovi a horolezcovi 8198244 wikitext text/x-wiki {{Infobox športovec | meno = Juraj Koreň | dátum narodenia = 3. január 1992 | národnosť = slovenská | šport = paragliding, horolezectvo | disciplína = hike & fly }} '''Juraj Koreň''' (*3. január 1992) je slovenský paraglidista, horolezec a športovec venujúci sa disciplíne hike & fly, ktorá kombinuje paragliding a pohyb v horskom teréne. Patrí medzi popredných slovenských reprezentantov v tejto disciplíne a venuje sa aj extrémnym horským projektom a expedíciám. Je účastníkom pretekov [[Red Bull X-Alps]], ktoré patria medzi najnáročnejšie vytrvalostné podujatia na svete.<ref>https://sportnet.sme.sk/spravy/sport-juraj-koren-start-najtazsie-preteky-red-bull-x-alps-2025/</ref> == Kariéra == Paraglidingu sa venuje od detstva. Postupne sa vyprofiloval na výkonnostného pilota so zameraním na prelety, bivakovacie lietanie a disciplínu hike & fly. V roku 2019 sa prvýkrát zúčastnil pretekov Red Bull X-Alps, kde obsadil 18. miesto.<ref>https://www.redbull.com/sk-sk/x-alps-2019-juraj-koren-local-slovensko-paragliding-hike-fly-dobrodruzstvo-rozhovor</ref> V roku 2025 sa na rovnakom podujatí umiestnil na 13. mieste a stal sa prvým slovenským pretekárom v histórii, ktorý tieto preteky úspešne dokončil.<ref>https://www.redbull.com/sk-sk/juraj-koren-red-bull-x-alps-2025-report</ref> Okrem súťažného lietania sa venuje aj expedíciám kombinujúcim horolezectvo a paragliding. == Športové úspechy == === Paragliding === * účastník Red Bull X-Alps (2019, 2025)<ref>https://sportnet.sme.sk/spravy/sport-juraj-koren-start-najtazsie-preteky-red-bull-x-alps-2025/</ref> * 13. miesto – Red Bull X-Alps 2025<ref>https://www.gregi.net/clanky/juraj-koren-v-cieli-red-bull-x-alps-ako-prvy-slovak-dokoncil-najnarocnejsie-dobrodruzne-preteky-sveta/</ref> * 18. miesto – Red Bull X-Alps 2019 * účastník X-Pyr (2016, 2018) * účastník X-Berg (2016, 2017) * slovenský rekord v prelete (310 km FAI)<ref>https://spravy.stvr.sk/2025/07/juraj-koren-sa-stal-slovenskym-paraglajdovym-rekorderom/</ref> * majster Slovenska v kategórii Sport (2013) * viaceré rekordy vo svete (Nový Zéland, Gruzínsko, Nepál) * bivakovacie prelety v Himalájach, Kaukaze, Alpách, na Slovensku a Novom Zélande === Horolezectvo === * ocenenie „bronzová karabína“ za projekt Alpská trilógia (zimné sólo výstupy)<ref>https://www.trekland.sk/clanok/363/juraj-quot-durifuk-quot-koren-a-jeho-extremny-zivot</ref> * prvovýstupy v Antarktíde a Grónsku s následným zletom na paraglide<ref>https://hiking.dennikn.sk/ar/8249/juraj_koren_akceptoval_moznost_smrti_ked_liezol_bez_lana_gordicky_vrchol_v_himalajach_a_zletel_na_paraglide.html</ref> * zimný sólo prvovýstup Daidalos a Ikaros (M7), Vysoké Tatry<ref>https://www.emontana.cz/juraj-koren-zimni-solo-eiger-severni-stena/</ref> * prvovýstup Kaiser Direkt v južnej stene Grossglockneru (M7), spolu s Radoslavom Grohom (2026) * viacero expedícií a pokusov v Himalájach == Významné projekty a expedície == * '''Alpská trilógia''' – séria zimných sólo výstupov v Alpách, za ktorú získal ocenenie „bronzová karabína“<ref>https://www.trekland.sk/clanok/363/juraj-quot-durifuk-quot-koren-a-jeho-extremny-zivot</ref> * '''Seven Virgin Summits''' – projekt zameraný na výstupy na menej preskúmané vrcholy v rôznych častiach sveta, často kombinovaný s paraglidingovým zletom<ref>https://hiking.dennikn.sk/ar/8249/juraj_koren_akceptoval_moznost_smrti_ked_liezol_bez_lana_gordicky_vrchol_v_himalajach_a_zletel_na_paraglide.html</ref><ref>https://jojsport.joj.sk/publicistika/udalost/71247-v-pozadi-uspechu-juraj-koren-a-jeho-prvovystup-v-himalajach</ref> * expedície kombinujúce horolezectvo a paragliding v oblastiach ako Himaláje, Antarktída a Grónsko == Štýl a zameranie == Juraj Koreň sa špecializuje na disciplínu hike & fly, ktorá kombinuje výstup v horskom teréne s následným letom na padáku. Tento štýl vyžaduje vysokú mieru fyzickej pripravenosti, samostatnosti a schopnosti rozhodovania v meniacich sa podmienkach. == Mediálne výstupy == Bol predmetom viacerých rozhovorov a reportáží: * https://www.adamsport.eu/outdoorova-scena/moje-letanie-zacalo-pristanim-na-hnojisku-hovori-paraglidista-juraj-koren/ * https://www.cas.sk/spravy/domace-spravy/paraglajdista-juraj-koren-vytvoril-niekolko-rekordov-uzivam-si-slobodu-v-oblakoch * https://jojsport.joj.sk/publicistika/udalost/71247-v-pozadi-uspechu-juraj-koren-a-jeho-prvovystup-v-himalajach * https://blog.garmin.sk/juraj-koren-v-extremoch-rozhoduje-hlava-ak-v-nej-mas-jasno-telo-posluchne/ * https://www.mujrozhlas.cz/casablanca/jmenuju-se-juraj-koren-takhle-jsem-zemrel-slovensky-dobrodruh-leze-lyzuje-leta-po-horach == Referencie == <references/> == Externé odkazy == * https://www.redbull.com/sk-sk/collections/juraj-koren-durifuk [[Kategória:Slovenskí paraglidisti]] [[Kategória:Slovenskí horolezci]] [[Kategória:Narodení v roku 1992]] [[Kategória:Žijúci ľudia]] 5r00gkblf5ugcy6m11i90p8fzehfzz7 8198299 8198244 2026-04-14T15:30:09Z ~2026-20335-96 290941 8198299 wikitext text/x-wiki {{UU|20260414}} {{Infobox športovec | meno = Juraj Koreň | dátum narodenia = 3. január 1992 | národnosť = slovenská | šport = paragliding, horolezectvo | disciplína = hike & fly }} '''Juraj Koreň''' (*3. január 1992) je slovenský paraglidista, horolezec a športovec venujúci sa disciplíne hike & fly, ktorá kombinuje paragliding a pohyb v horskom teréne. Patrí medzi popredných slovenských reprezentantov v tejto disciplíne a venuje sa aj extrémnym horským projektom a expedíciám. Je účastníkom pretekov [[Red Bull X-Alps]], ktoré patria medzi najnáročnejšie vytrvalostné podujatia na svete.<ref>https://sportnet.sme.sk/spravy/sport-juraj-koren-start-najtazsie-preteky-red-bull-x-alps-2025/</ref> == Kariéra == Paraglidingu sa venuje od detstva. Postupne sa vyprofiloval na výkonnostného pilota so zameraním na prelety, bivakovacie lietanie a disciplínu hike & fly. V roku 2019 sa prvýkrát zúčastnil pretekov Red Bull X-Alps, kde obsadil 18. miesto.<ref>https://www.redbull.com/sk-sk/x-alps-2019-juraj-koren-local-slovensko-paragliding-hike-fly-dobrodruzstvo-rozhovor</ref> V roku 2025 sa na rovnakom podujatí umiestnil na 13. mieste a stal sa prvým slovenským pretekárom v histórii, ktorý tieto preteky úspešne dokončil.<ref>https://www.redbull.com/sk-sk/juraj-koren-red-bull-x-alps-2025-report</ref> Okrem súťažného lietania sa venuje aj expedíciám kombinujúcim horolezectvo a paragliding. == Športové úspechy == === Paragliding === * účastník Red Bull X-Alps (2019, 2025)<ref>https://sportnet.sme.sk/spravy/sport-juraj-koren-start-najtazsie-preteky-red-bull-x-alps-2025/</ref> * 13. miesto – Red Bull X-Alps 2025<ref>https://www.gregi.net/clanky/juraj-koren-v-cieli-red-bull-x-alps-ako-prvy-slovak-dokoncil-najnarocnejsie-dobrodruzne-preteky-sveta/</ref> * 18. miesto – Red Bull X-Alps 2019 * účastník X-Pyr (2016, 2018) * účastník X-Berg (2016, 2017) * slovenský rekord v prelete (310 km FAI)<ref>https://spravy.stvr.sk/2025/07/juraj-koren-sa-stal-slovenskym-paraglajdovym-rekorderom/</ref> * majster Slovenska v kategórii Sport (2013) * viaceré rekordy vo svete (Nový Zéland, Gruzínsko, Nepál) * bivakovacie prelety v Himalájach, Kaukaze, Alpách, na Slovensku a Novom Zélande === Horolezectvo === * ocenenie „bronzová karabína“ za projekt Alpská trilógia (zimné sólo výstupy)<ref>https://www.trekland.sk/clanok/363/juraj-quot-durifuk-quot-koren-a-jeho-extremny-zivot</ref> * prvovýstupy v Antarktíde a Grónsku s následným zletom na paraglide<ref>https://hiking.dennikn.sk/ar/8249/juraj_koren_akceptoval_moznost_smrti_ked_liezol_bez_lana_gordicky_vrchol_v_himalajach_a_zletel_na_paraglide.html</ref> * zimný sólo prvovýstup Daidalos a Ikaros (M7), Vysoké Tatry<ref>https://www.emontana.cz/juraj-koren-zimni-solo-eiger-severni-stena/</ref> * prvovýstup Kaiser Direkt v južnej stene Grossglockneru (M7), spolu s Radoslavom Grohom (2026) * viacero expedícií a pokusov v Himalájach == Významné projekty a expedície == * '''Alpská trilógia''' – séria zimných sólo výstupov v Alpách, za ktorú získal ocenenie „bronzová karabína“<ref>https://www.trekland.sk/clanok/363/juraj-quot-durifuk-quot-koren-a-jeho-extremny-zivot</ref> * '''Seven Virgin Summits''' – projekt zameraný na výstupy na menej preskúmané vrcholy v rôznych častiach sveta, často kombinovaný s paraglidingovým zletom<ref>https://hiking.dennikn.sk/ar/8249/juraj_koren_akceptoval_moznost_smrti_ked_liezol_bez_lana_gordicky_vrchol_v_himalajach_a_zletel_na_paraglide.html</ref><ref>https://jojsport.joj.sk/publicistika/udalost/71247-v-pozadi-uspechu-juraj-koren-a-jeho-prvovystup-v-himalajach</ref> * expedície kombinujúce horolezectvo a paragliding v oblastiach ako Himaláje, Antarktída a Grónsko == Štýl a zameranie == Juraj Koreň sa špecializuje na disciplínu hike & fly, ktorá kombinuje výstup v horskom teréne s následným letom na padáku. Tento štýl vyžaduje vysokú mieru fyzickej pripravenosti, samostatnosti a schopnosti rozhodovania v meniacich sa podmienkach. == Mediálne výstupy == Bol predmetom viacerých rozhovorov a reportáží: * https://www.adamsport.eu/outdoorova-scena/moje-letanie-zacalo-pristanim-na-hnojisku-hovori-paraglidista-juraj-koren/ * https://www.cas.sk/spravy/domace-spravy/paraglajdista-juraj-koren-vytvoril-niekolko-rekordov-uzivam-si-slobodu-v-oblakoch * https://jojsport.joj.sk/publicistika/udalost/71247-v-pozadi-uspechu-juraj-koren-a-jeho-prvovystup-v-himalajach * https://blog.garmin.sk/juraj-koren-v-extremoch-rozhoduje-hlava-ak-v-nej-mas-jasno-telo-posluchne/ * https://www.mujrozhlas.cz/casablanca/jmenuju-se-juraj-koren-takhle-jsem-zemrel-slovensky-dobrodruh-leze-lyzuje-leta-po-horach == Referencie == <references/> == Externé odkazy == * https://www.redbull.com/sk-sk/collections/juraj-koren-durifuk [[Kategória:Slovenskí paraglidisti]] [[Kategória:Slovenskí horolezci]] [[Kategória:Narodení v roku 1992]] [[Kategória:Žijúci ľudia]] r38h7e2naxb86vsq7yuyc79fg4qxuqa 8198302 8198299 2026-04-14T15:30:45Z ~2026-20335-96 290941 8198302 wikitext text/x-wiki {{UU|20260414}} {{Infobox športovec | meno = Juraj Koreň | dátum narodenia = 3. január 1992 | národnosť = slovenská | šport = paragliding, horolezectvo | disciplína = hike & fly }} '''Juraj Koreň''' (*3. január 1992) je slovenský paraglidista, horolezec a športovec venujúci sa disciplíne hike & fly, ktorá kombinuje paragliding a pohyb v horskom teréne. Patrí medzi popredných slovenských reprezentantov v tejto disciplíne a venuje sa aj extrémnym horským projektom a expedíciám. Je účastníkom pretekov [[Red Bull X-Alps]], ktoré patria medzi najnáročnejšie vytrvalostné podujatia na svete.<ref>https://sportnet.sme.sk/spravy/sport-juraj-koren-start-najtazsie-preteky-red-bull-x-alps-2025/</ref> == Kariéra == Paraglidingu sa venuje od detstva. Postupne sa vyprofiloval na výkonnostného pilota so zameraním na prelety, bivakovacie lietanie a disciplínu hike & fly. V roku 2019 sa prvýkrát zúčastnil pretekov Red Bull X-Alps, kde obsadil 18. miesto.<ref>https://www.redbull.com/sk-sk/x-alps-2019-juraj-koren-local-slovensko-paragliding-hike-fly-dobrodruzstvo-rozhovor</ref> V roku 2025 sa na rovnakom podujatí umiestnil na 13. mieste a stal sa prvým slovenským pretekárom v histórii, ktorý tieto preteky úspešne dokončil.<ref>https://www.redbull.com/sk-sk/juraj-koren-red-bull-x-alps-2025-report</ref> Okrem súťažného lietania sa venuje aj expedíciám kombinujúcim horolezectvo a paragliding. == Športové úspechy == === Paragliding === * účastník Red Bull X-Alps (2019, 2025)<ref>https://sportnet.sme.sk/spravy/sport-juraj-koren-start-najtazsie-preteky-red-bull-x-alps-2025/</ref> * 13. miesto – Red Bull X-Alps 2025<ref>https://www.gregi.net/clanky/juraj-koren-v-cieli-red-bull-x-alps-ako-prvy-slovak-dokoncil-najnarocnejsie-dobrodruzne-preteky-sveta/</ref> * 18. miesto – Red Bull X-Alps 2019 * účastník X-Pyr (2016, 2018) * účastník X-Berg (2016, 2017) * slovenský rekord v prelete (310 km FAI)<ref>https://spravy.stvr.sk/2025/07/juraj-koren-sa-stal-slovenskym-paraglajdovym-rekorderom/</ref> * majster Slovenska v kategórii Sport (2013) * viaceré rekordy vo svete (Nový Zéland, Gruzínsko, Nepál) * bivakovacie prelety v Himalájach, Kaukaze, Alpách, na Slovensku a Novom Zélande === Horolezectvo === * ocenenie „bronzová karabína“ za projekt Alpská trilógia (zimné sólo výstupy)<ref>https://www.trekland.sk/clanok/363/juraj-quot-durifuk-quot-koren-a-jeho-extremny-zivot</ref> * prvovýstupy v Antarktíde a Grónsku s následným zletom na paraglide<ref>https://hiking.dennikn.sk/ar/8249/juraj_koren_akceptoval_moznost_smrti_ked_liezol_bez_lana_gordicky_vrchol_v_himalajach_a_zletel_na_paraglide.html</ref> * zimný sólo prvovýstup Daidalos a Ikaros (M7), Vysoké Tatry<ref>https://www.emontana.cz/juraj-koren-zimni-solo-eiger-severni-stena/</ref> * prvovýstup Kaiser Direkt v južnej stene Grossglockneru (M7), spolu s Radoslavom Grohom (2026) * viacero expedícií a pokusov v Himalájach == Významné projekty a expedície == * '''Alpská trilógia''' – séria zimných sólo výstupov v Alpách, za ktorú získal ocenenie „bronzová karabína“<ref>https://www.trekland.sk/clanok/363/juraj-quot-durifuk-quot-koren-a-jeho-extremny-zivot</ref> * '''Seven Virgin Summits''' – projekt zameraný na výstupy na menej preskúmané vrcholy v rôznych častiach sveta, často kombinovaný s paraglidingovým zletom<ref>https://hiking.dennikn.sk/ar/8249/juraj_koren_akceptoval_moznost_smrti_ked_liezol_bez_lana_gordicky_vrchol_v_himalajach_a_zletel_na_paraglide.html</ref><ref>https://jojsport.joj.sk/publicistika/udalost/71247-v-pozadi-uspechu-juraj-koren-a-jeho-prvovystup-v-himalajach</ref> * expedície kombinujúce horolezectvo a paragliding v oblastiach ako Himaláje, Antarktída a Grónsko == Štýl a zameranie == Juraj Koreň sa špecializuje na disciplínu hike & fly, ktorá kombinuje výstup v horskom teréne s následným letom na padáku. Tento štýl vyžaduje vysokú mieru fyzickej pripravenosti, samostatnosti a schopnosti rozhodovania v meniacich sa podmienkach. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * https://www.redbull.com/sk-sk/collections/juraj-koren-durifuk [[Kategória:Slovenskí paraglidisti]] [[Kategória:Slovenskí horolezci]] [[Kategória:Narodení v roku 1992]] db2ywbhd2n7knh5ck8bj8kjha1nedl9 2 748229 8198261 2026-04-14T13:20:30Z Brik175 223167 Vi-qui-puye-diyja 8198261 wikitext text/x-wiki Viquipuedieuiyá 4iptasxhhap4tkv8unpkgp1zz2muprt 8198262 8198261 2026-04-14T13:21:07Z Brik175 223167 8198262 wikitext text/x-wiki Vikvquijyepuiyjeďiyjà kæræjex 93ned3ewswivk8b1dbqc7lipmri4bck 8198263 8198262 2026-04-14T13:21:24Z Brik175 223167 Toa !TEST! 8198263 wikitext text/x-wiki phoiac9h4m842xq45sp7s6u21eteeq1 0 748230 8198268 2026-04-14T13:50:51Z Maajo25 62013 základ 8198268 wikitext text/x-wiki {{Infobox ligová sezóna |liga = Slovenská národná hádzanárska liga žien |sezóna = 1981/82 |začiatok = [[30. august]] [[1981]] |koniec = [[13. jún]] [[1982]] |majster = |víťaz = [[HK Slovan Duslo Šaľa|TJ Slovan Duslo Šaľa]] (3.) |zostup = [[HK Inter Bratislava|TJ Inter Bratislava]] "B"<br>[[ŠK Matador Púchov|TJ Gumárne 1. mája Púchov]] |počet_mužstiev = 12 |odohraté_zápasy = 132 |počet_gólov = 5 061 |priemer_gólov_na_zápas = 38,3 |počet_divákov = |najlepší_strelec = |výhra_doma = |výhra_vonku = |najvyššie_skóre = |poznámka = }} '''Slovenská národná hádzanárska liga žien''' v '''sezóne 1981/82''' bol 27. ročník [[Slovenská národná hádzanárska liga žien|slovenskej národnej hádzanárskej ligy žien]], najvyššej [[hádzaná (7 hráčov)|hádzanárskej]] súťaže žien na [[Slovenská socialistická republika|Slovensku]] a spolu s ''Českou národnou hádzanárskou ligou žien'' (ČNL) druhej najvyššej hádzanárskej ligy v [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]]. V súťaži učinkovalo 12 družstiev, rovnako ako v minulej sezóne. Jej víťazom sa stalo družstvo [[HK Slovan Duslo Šaľa|TJ Slovan Duslo Šaľa]], ktoré po rokoch 1971 a 1975 vyhralo druhú najvyššiu súťaž tretíkrát. == Systém súťaže == Systém súťaže sa oproti minulej sezóne nezmenil. Súťaž tvorila iba dlhodobá časť. Tá pozostávala z 22 kôl a každý s každým sa v nej dvojkolovo stretol doma a vonku. Víťaz súťaže postúpil v nasledujúcej sezóne do [[Česko-slovenská hádzanárska liga žien|najvyššej česko-slovenskej ligy]]. Dve posledné družstvá SNL zostúpili do nižšej národnej súťaže{{--}}príslušných ''Krajských majstrovstiev'', predtým označovaných ako ''Divízie''. == Účastníci == {{LocMap+ | Slovensko | width = 550 | float = right | caption = Lokalizácia účastníkov sezóny 1981/82 | relief = | places = {{LocMap~ | Slovensko | mark = Blue pog.svg | label = Bratislava (3x) | lat = 48.1624 | lon = 17.1414 | position = bottom }} {{LocMap~ | Slovensko | mark = Blue pog.svg | label = Nové Zámky | lat = 47.987625 | lon = 18.162461 | position = right }} {{LocMap~ | Slovensko | mark = Blue pog.svg | label = Púchov | lat = 49.12 | lon = 18.33 | position = right }} {{LocMap~ | Slovensko | mark = Blue pog.svg | label = Nitra | lat = 48.306944 | lon = 18.086389 | position = right }} {{LocMap~ | Slovensko | mark = Blue pog.svg | label = Šaľa | lat = 48.152778 | lon = 17.873889 | position = bottom }} {{LocMap~ | Slovensko | mark = Blue pog.svg | label = Bánovce n/B | lat = 48.718611 | lon = 18.258 | position = left }} {{LocMap~ | Slovensko | mark = Blue pog.svg | label = Čadca | lat = 49.4358 | lon = 18.792 | position = right }} {{LocMap~ | Slovensko | mark = Blue pog.svg | label = Prievidza | lat = 48.771 | lon = 18.6241 | position = top }} {{LocMap~ | Slovensko | mark = Blue pog.svg | label = Banská Bystrica | lat = 48.7386 | lon = 19.15694 | position = bottom }} {{LocMap~ | Slovensko | mark = Blue pog.svg | label = Partizánske | lat = 48.625278 | lon = 18.3725 | position = bottom }} }} {| class="wikitable" style="font-size:95%" |- ! Družstvo ! {{tooltip|1980/81|Umiestnenie v minulej sezóne}} ! {{tooltip|Kraj|Vtedajší kraj}} |- | [[HK Nitra (hádzaná)|TJ Plastika Nitra]] || align=center|[[Súbor:Eo circle red arrow-down.svg|17px|zostup z ČSR ligy]] || Západoslovenský |- | [[HK Slovan Duslo Šaľa|TJ Slovan Duslo Šaľa]] || align=center|2. || Západoslovenský |- | [[HK Sokol RMK Bánovce nad Bebravou|TJ Slávia Zornica Bánovce nad Bebravou]] || align=center|3. || Západoslovenský |- | [[TJ ZZO Čadca]] || align=center|4. || Stredoslovenský |- | [[Chirana Medical Bratislava|TJ ZMDŽ Bratislava]] || align=center|5. || Bratislava |- | [[HK Slávia Prievidza|TJ Slávia ZDA Prievidza-Koš]] || align=center|6. || Stredoslovenský |- | [[ŠK Vinohrady Bratislava|TJ Vinohrady BSP Bratislava]] || align=center|7. || Bratislava |- | [[HK Inter Bratislava|TJ Inter Bratislava]] "B" || align=center|8. || Bratislava |- | [[ŠK Matador Púchov|TJ Gumárne 1. mája Púchov]] || align=center|9. || Stredoslovenský |- | [[HKŽ Nové Zámky|TJ Tesla Nové Zámky]] || align=center|11. || Západoslovenský |- | [[HK Slávia Partizánske|TJ Iskra Partizánske]] "B" || align=center|[[Súbor:Eo circle green arrow-up.svg|17px|postup]] || Západoslovenský |- | [[HK ŠKP Banská Bystrica|TJ ZVT Banská Bystrica]] || align=center|[[Súbor:Eo circle green arrow-up.svg|17px|postup]] || Stredoslovenský |} Pozn.: Partizánske "B" (juniorky) a Banská Bystrica si vybojovali účasť v SNL v kvalifikácii víťazov krajských súťaží hranej v Púchove v júni 1981. Konečné poradie: 1. Iskra Partizánske B, 2. ZVT Banská Bystrica, 3. Štart Bratislava B, 4. ZVL Prešov B. == Výsledky == ;Tabuľka <div style="display:inline-block; vertical-align:top; margin-right:10px;"> {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff ;text-align:center ;font-size:100%" |- bgcolor=#AAAAFF ! {{tooltip|Por|Poradie}} !width=170px| Družstvo !width=20px| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20px| {{tooltip|V|Výhry}} !width=20px| {{tooltip|R|Remízy}} !width=20px| {{tooltip|P|Prehry}} !width=70px| Skóre ! {{tooltip|+/−|+/− skóre}} ! Body |- bgcolor=#CCEECC |1. || align=left|Šaľa |22|| 19|| 0|| 3|| {{ku|550|322}} || +228||'''38''' || [[Súbor:Eo circle green arrow-up.svg|17px|postup]] |- bgcolor=#e6e6e6 |2. || align=left|Bánovce n/Bebravou |22|| 18|| 2|| 2|| {{ku|473|357}} || +116||'''38''' |- bgcolor=#e6e6e6 |3. || align=left|Prievidza-Koš |22|| 14|| 1|| 7|| {{ku|484|416}} || +68||'''29''' |- bgcolor=#e6e6e6 |4. || align=left|ZMDŽ Bratislava |22|| 11|| 4|| 7|| {{ku|432|403}} || +29||'''26''' |- bgcolor=#e6e6e6 |5. || align=left|Nitra (Z) |22|| 10|| 2|| 10|| {{ku|410|410}} || 0||'''22''' |- bgcolor=#e6e6e6 |6. || align=left|Banská Bystrica (N) |22|| 10|| 1|| 11|| {{ku|432|443}} || −11||'''21''' |- bgcolor=#e6e6e6 |7. || align=left|Nové Zámky |22|| 9|| 1|| 12|| {{ku|351|427}} || −76||'''19''' |- bgcolor=#e6e6e6 |8. || align=left|Vinohrady Bratislava |22|| 8|| 3|| 11|| {{ku|424|407}} || +17||'''19''' |- bgcolor=#e6e6e6 |9. || align=left|Čadca |22|| 9|| 0|| 13|| {{ku|386|395}} || −9||'''18''' |- bgcolor=#e6e6e6 |10. || align=left|Partizánske B (N) |22|| 6|| 4|| 12|| {{ku|376|444}} || −68||'''16''' |- bgcolor=#FFCCCC |11. || align=left|Inter Bratislava B |22|| 6|| 2|| 14|| {{ku|354|435}} || −81||'''14''' || [[Súbor:Eo circle red arrow-down.svg|17px|zostup]] |- bgcolor=#FFCCCC |12. || align=left|Púchov |22|| 1|| 2|| 19|| {{ku|389|602}} || −213||'''4''' || [[Súbor:Eo circle red arrow-down.svg|17px|zostup]] |} </div> <div style="display:inline-block; vertical-align:top;"> {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff ;font-size:90%" | colspan=2 style="text-align:center" bgcolor=#AAAAFF|'''Legenda''' |- | style="width:20px; background-color:#ccffcc" | | style="background-color: #ffffff;" |Postupujúce tímy do ČSR ligy |- | style="width:20px; background-color:#D8BFD8" | | style="background-color: #ffffff;" |Postupujúce tímy do baráže o ČSR ligu |- | style="width:20px; background-color:#ffcccc" | | style="background-color: #ffffff;" |Zostupujúce tímy do Krajských majstrovstiev |- | style="width:20px; background-color:#ffffff; text-align:center;" |(N) | style="background-color: #ffffff;" |Nováčikovia sezóny |- | style="width:20px; background-color:#ffffff; text-align:center;" |(Z) | style="background-color: #ffffff;" |Zostupujúce tímy z predošlej sezóny ČSR ligy |} </div> <small>Pozn.: Pri rovnosti bodov rozhodovali o pozícii družstiev lepšie vzájomné zápasy.</small> == Pozri aj == * [[Česko-slovenská hádzanárska liga žien 1981/82]] * [[Slovenská národná hádzanárska liga mužov 1981/82]] == Zdroj == * {{Citácia periodika | vydavateľ = Vydavateľstvo Šport | miesto = Bratislava | priezvisko = | meno = | autor = | periodikum = Šport | odkaz na periodikum = | rok = 1968-1992 | ročník = XXII | číslo = 253 | url = https://dikda.snk.sk/periodical/uuid:4284bc28-d0e1-4e11-916f-ab2bd679e44a?sort=earliest | dátum prístupu = 2026-04-13 | issn = 0139-7001 }} * {{Citácia periodika | vydavateľ = Šaľa: Celozávodný výbor KSS, NP Duslo | miesto = | priezvisko = | meno = | autor = | periodikum = Hlas Dusla | odkaz na periodikum = | rok = 1967-1990 | ročník = | číslo = | url = https://dikda.snk.sk/periodical/uuid:d3408b2c-106b-4a7f-9a90-cb53795ba1d9?from=0&to=1997 | dátum prístupu = 2026-04-13 | issn = }} {{Slovenská národná hádzanárska liga žien}} [[Kategória:Slovenská národná hádzanárska liga žien]] [[Kategória:Hádzaná v 1981]] [[Kategória:Hádzaná v 1982]] [[Kategória:Šport v Česko-Slovensku v 1981]] [[Kategória:Šport v Česko-Slovensku v 1982]] pgmokppcrbr9gynkigz32v9iq3l72io 0 748231 8198271 2026-04-14T14:17:02Z ~2026-22973-33 291969 info o vydavatelovi 8198271 wikitext text/x-wiki {{Infobox spoločnosť | názov = Webnetic s. r. o. | logo = | typ = [[Spoločnosť s ručením obmedzeným|s. r. o.]] | odvetvie = [[Videoherný priemysel]] | založená = 2021 | sídlo = [[Turany (okres Martin)|Turany]], [[Slovensko]] | kľúčové osoby = | produkty = [[Videohra|Videohry]] pre konzoly | web = [https://webnetic.sk webnetic.sk] }} '''Webnetic s. r. o.''' je slovenská [[Nezávislá videohra|nezávislá herná spoločnosť]] (indie štúdio) so sídlom v [[Turany (okres Martin)|Turanoch]], ktorá sa zaoberá vývojom a vydávaním videohier pre konzolové platformy [[PlayStation 4]], [[PlayStation 5]], [[Nintendo Switch]], [[Xbox (značka)|Xbox]] a [[Atari VCS (2020)|Atari VCS]].<ref name="mobygames">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.mobygames.com/company/49609/webnetic-s-r-o/ |názov=Webnetic s. r. o. |web=[[MobyGames]] |jazyk=en |dátum prístupu=2026-04-14}}</ref> == História == Spoločnosť bola založená v roku 2021 na Slovensku. V tom istom roku získala certifikáciu od spoločnosti [[Sony Interactive Entertainment]] pre vývoj hier na platformy PlayStation.<ref name="webnetic-partners">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://webnetic.sk/partners |názov=Partners |web=Webnetic |jazyk=en |dátum prístupu=2026-04-14}}</ref> V roku 2022 sa stala licencovaným vývojárom pre [[Nintendo]] a v roku 2023 pre [[Xbox (značka)|Xbox]]. Od roku 2025 vydáva hry aj pre platformu [[Atari VCS (2020)|Atari VCS]].<ref name="webnetic-partners" /> == Činnosť == Webnetic sa špecializuje na vývoj a vydávanie cenovo dostupných indie hier v žánroch [[Logická hra|puzzle]], [[Plošinovka|plošinovka]], [[Arkádová hra|arkáda]], [[Horor|horor]], [[Adventúra|adventúra]] a [[Simulátor|simulácia]]. Hry sú dostupné ako digitálne stiahnuteľné tituly v oficiálnych obchodoch konzolových platforiem. K aprílu 2026 má spoločnosť v katalógu viac ako 165 vydaných titulov.<ref name="mobygames" /><ref name="igdb">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.igdb.com/companies/webnetic-s-r-o |názov=Webnetic s. r. o. |web=[[IGDB]] |jazyk=en |dátum prístupu=2026-04-14}}</ref> Medzi vydané tituly patria napríklad ''Void Miner'', ''Archerio'', ''Panic House Awakening'', ''Parking Problem'' alebo ''The Sheep P''.<ref name="gamefaqs">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://gamefaqs.gamespot.com/games/company/235814-webnetic-s-r-o |názov=Webnetic s. r. o. Games |web=[[GameFAQs]] |jazyk=en |dátum prístupu=2026-04-14}}</ref> Spoločnosť prevádzkuje aj webovú stránku s databázou hier, kalendárom vydaní a blogom s hernými sprievodcami. K dispozícii je tiež mobilná aplikácia pre [[Android (operačný systém)|Android]].<ref name="googleplay">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://play.google.com/store/apps/details?id=com.webnetic.webneticapp |názov=Webnetic |web=[[Google Play]] |jazyk=en |dátum prístupu=2026-04-14}}</ref> == Recepcia == Hry spoločnosti Webnetic sú sledované komunitami zameranými na zberateľstvo trofejí na platformách ako PSNProfiles a TrueTrophies, kde sú tituly katalogizované pre ich dostupnosť a rýchle získanie [[Platinová trofej (PlayStation)|platinovej trofeje]].<ref name="psnprofiles">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://psnprofiles.com/games?developer=38893-webnetic-s-r-o |názov=Webnetic s. r. o. Games |web=PSNProfiles |jazyk=en |dátum prístupu=2026-04-14}}</ref><ref name="truetrophies">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.truetrophies.com/publisher/Webnetic |názov=Webnetic Games |web=TrueTrophies |jazyk=en |dátum prístupu=2026-04-14}}</ref> Portál Finger Guns recenzoval niekoľko titulov od Webnetic.<ref name="fingerguns">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://fingerguns.net/ |názov=Finger Guns |web=Finger Guns |jazyk=en |dátum prístupu=2026-04-14}}</ref> == Externé odkazy == * [https://webnetic.sk Oficiálna webová stránka] * [https://www.mobygames.com/company/49609/webnetic-s-r-o/ Webnetic] na [[MobyGames]] * [https://www.igdb.com/companies/webnetic-s-r-o Webnetic] na [[IGDB]] * [https://www.metacritic.com/company/webnetic-s-r-o Webnetic] na [[Metacritic]] == Referencie == {{Referencie}} {{DEFAULTSORT:Webnetic}} [[Kategória:Slovenské videoherné spoločnosti]] [[Kategória:Firmy založené v roku 2021]] [[Kategória:Nezávislí vývojári videoher]] [[Kategória:Vydavatelia videoher]] 6n5uu5p5qrj1c842g95kd2js0ew6rn3 8198500 8198271 2026-04-15T05:52:19Z Vasiľ 2806 urgentne upraviť 8198500 wikitext text/x-wiki {{UU|20260415}} {{Infobox spoločnosť | názov = Webnetic s. r. o. | logo = | typ = [[Spoločnosť s ručením obmedzeným|s. r. o.]] | odvetvie = [[Videoherný priemysel]] | založená = 2021 | sídlo = [[Turany (okres Martin)|Turany]], [[Slovensko]] | kľúčové osoby = | produkty = [[Videohra|Videohry]] pre konzoly | web = [https://webnetic.sk webnetic.sk] }} '''Webnetic s. r. o.''' je slovenská [[Nezávislá videohra|nezávislá herná spoločnosť]] (indie štúdio) so sídlom v [[Turany (okres Martin)|Turanoch]], ktorá sa zaoberá vývojom a vydávaním videohier pre konzolové platformy [[PlayStation 4]], [[PlayStation 5]], [[Nintendo Switch]], [[Xbox (značka)|Xbox]] a [[Atari VCS (2020)|Atari VCS]].<ref name="mobygames">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.mobygames.com/company/49609/webnetic-s-r-o/ |názov=Webnetic s. r. o. |web=[[MobyGames]] |jazyk=en |dátum prístupu=2026-04-14}}</ref> == História == Spoločnosť bola založená v roku 2021 na Slovensku. V tom istom roku získala certifikáciu od spoločnosti [[Sony Interactive Entertainment]] pre vývoj hier na platformy PlayStation.<ref name="webnetic-partners">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://webnetic.sk/partners |názov=Partners |web=Webnetic |jazyk=en |dátum prístupu=2026-04-14}}</ref> V roku 2022 sa stala licencovaným vývojárom pre [[Nintendo]] a v roku 2023 pre [[Xbox (značka)|Xbox]]. Od roku 2025 vydáva hry aj pre platformu [[Atari VCS (2020)|Atari VCS]].<ref name="webnetic-partners" /> == Činnosť == Webnetic sa špecializuje na vývoj a vydávanie cenovo dostupných indie hier v žánroch [[Logická hra|puzzle]], [[Plošinovka|plošinovka]], [[Arkádová hra|arkáda]], [[Horor|horor]], [[Adventúra|adventúra]] a [[Simulátor|simulácia]]. Hry sú dostupné ako digitálne stiahnuteľné tituly v oficiálnych obchodoch konzolových platforiem. K aprílu 2026 má spoločnosť v katalógu viac ako 165 vydaných titulov.<ref name="mobygames" /><ref name="igdb">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.igdb.com/companies/webnetic-s-r-o |názov=Webnetic s. r. o. |web=[[IGDB]] |jazyk=en |dátum prístupu=2026-04-14}}</ref> Medzi vydané tituly patria napríklad ''Void Miner'', ''Archerio'', ''Panic House Awakening'', ''Parking Problem'' alebo ''The Sheep P''.<ref name="gamefaqs">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://gamefaqs.gamespot.com/games/company/235814-webnetic-s-r-o |názov=Webnetic s. r. o. Games |web=[[GameFAQs]] |jazyk=en |dátum prístupu=2026-04-14}}</ref> Spoločnosť prevádzkuje aj webovú stránku s databázou hier, kalendárom vydaní a blogom s hernými sprievodcami. K dispozícii je tiež mobilná aplikácia pre [[Android (operačný systém)|Android]].<ref name="googleplay">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://play.google.com/store/apps/details?id=com.webnetic.webneticapp |názov=Webnetic |web=[[Google Play]] |jazyk=en |dátum prístupu=2026-04-14}}</ref> == Recepcia == Hry spoločnosti Webnetic sú sledované komunitami zameranými na zberateľstvo trofejí na platformách ako PSNProfiles a TrueTrophies, kde sú tituly katalogizované pre ich dostupnosť a rýchle získanie [[Platinová trofej (PlayStation)|platinovej trofeje]].<ref name="psnprofiles">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://psnprofiles.com/games?developer=38893-webnetic-s-r-o |názov=Webnetic s. r. o. Games |web=PSNProfiles |jazyk=en |dátum prístupu=2026-04-14}}</ref><ref name="truetrophies">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.truetrophies.com/publisher/Webnetic |názov=Webnetic Games |web=TrueTrophies |jazyk=en |dátum prístupu=2026-04-14}}</ref> Portál Finger Guns recenzoval niekoľko titulov od Webnetic.<ref name="fingerguns">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://fingerguns.net/ |názov=Finger Guns |web=Finger Guns |jazyk=en |dátum prístupu=2026-04-14}}</ref> == Externé odkazy == * [https://webnetic.sk Oficiálna webová stránka] * [https://www.mobygames.com/company/49609/webnetic-s-r-o/ Webnetic] na [[MobyGames]] * [https://www.igdb.com/companies/webnetic-s-r-o Webnetic] na [[IGDB]] * [https://www.metacritic.com/company/webnetic-s-r-o Webnetic] na [[Metacritic]] == Referencie == {{Referencie}} {{DEFAULTSORT:Webnetic}} [[Kategória:Slovenské videoherné spoločnosti]] [[Kategória:Firmy založené v roku 2021]] [[Kategória:Nezávislí vývojári videoher]] [[Kategória:Vydavatelia videoher]] etm4p2zukaiykde6taba120fbdxzjqj 8198613 8198500 2026-04-15T08:19:00Z ~2026-22973-33 291969 upravene podla minim 8198613 wikitext text/x-wiki {{UU|20260415}} {{Infobox spoločnosť | názov = Webnetic s. r. o. | logo = Webnetic_logo.png | typ = [[Spoločnosť s ručením obmedzeným|s. r. o.]] | odvetvie = [[Videoherný priemysel]] | založená = 2021 | sídlo = [[Turany (okres Martin)|Turany]], [[Slovensko]] | kľúčové osoby = | produkty = [[Videohra|Videohry]] pre konzoly | web = [https://webnetic.sk webnetic.sk] }} '''Webnetic s. r. o.''' je slovenská [[Nezávislá videohra|nezávislá herná spoločnosť]] (indie štúdio) so sídlom v [[Turany (okres Martin)|Turanoch]], ktorá sa zaoberá vývojom a vydávaním videohier pre konzolové platformy [[PlayStation 4]], [[PlayStation 5]], [[Nintendo Switch]], [[Xbox (značka)|Xbox]] a [[Atari VCS (2020)|Atari VCS]]. Spoločnosť je členom združenia Slovak Game Developers Association (SGDA) a je zaradená do katalógu Slovak Game Industry 2025.<ref name="mobygames">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.mobygames.com/company/49609/webnetic-s-r-o/ |názov=Webnetic s. r. o. |web=[[MobyGames]] |jazyk=en |dátum prístupu=2026-04-14}}</ref><ref name="sgda-katalog">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://sgda.sk/katalog2025/ |názov=Slovak Game Industry 2025 – katalóg |web=SGDA |jazyk=en |dátum prístupu=2026-04-15}}</ref> == História == Spoločnosť bola založená v roku 2021 na Slovensku. V tom istom roku získala certifikáciu od spoločnosti [[Sony Interactive Entertainment]] pre vývoj hier na platformy PlayStation.<ref name="webnetic-partners">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://webnetic.sk/partners |názov=Partners |web=Webnetic |jazyk=en |dátum prístupu=2026-04-14}}</ref> V roku 2022 sa stala licencovaným vývojárom pre [[Nintendo]] a v roku 2023 pre [[Xbox (značka)|Xbox]]. Od roku 2025 vydáva hry aj pre platformu [[Atari VCS (2020)|Atari VCS]].<ref name="webnetic-partners" /> Webnetic je členom Slovak Game Developers Association (SGDA), záujmového združenia slovenských herných vývojárov a vydavateľov, a je zaradená do ich katalógu Slovak Game Industry 2025.<ref name="sgda">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://sgda.sk/ |názov=Slovak Game Developers Association |web=SGDA |jazyk=en |dátum prístupu=2026-04-15}}</ref><ref name="sgda-katalog" /> == Činnosť == Webnetic sa špecializuje na vývoj a vydávanie cenovo dostupných indie hier v žánroch [[Logická hra|puzzle]], [[Plošinovka|plošinovka]], [[Arkádová hra|arkáda]], [[Horor|horor]], [[Adventúra|adventúra]] a [[Simulátor|simulácia]]. Hry sú dostupné ako digitálne stiahnuteľné tituly v oficiálnych obchodoch konzolových platforiem. K aprílu 2026 má spoločnosť v katalógu viac ako 165 vydaných titulov.<ref name="mobygames" /><ref name="igdb">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.igdb.com/companies/webnetic-s-r-o |názov=Webnetic s. r. o. |web=[[IGDB]] |jazyk=en |dátum prístupu=2026-04-14}}</ref> Medzi vydané tituly patria napríklad ''Void Miner'', ''Archerio'', ''Panic House Awakening'', ''Parking Problem'', ''Colorful Boi'' alebo ''The Sheep P''.<ref name="gamefaqs">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://gamefaqs.gamespot.com/games/company/235814-webnetic-s-r-o |názov=Webnetic s. r. o. Games |web=[[GameFAQs]] |jazyk=en |dátum prístupu=2026-04-14}}</ref> Spoločnosť prevádzkuje aj webovú stránku s databázou hier, kalendárom vydaní a blogom s hernými sprievodcami. K dispozícii je tiež mobilná aplikácia pre [[Android (operačný systém)|Android]].<ref name="googleplay">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://play.google.com/store/apps/details?id=com.webnetic.webneticapp |názov=Webnetic |web=[[Google Play]] |jazyk=en |dátum prístupu=2026-04-14}}</ref> == Recepcia == Hry spoločnosti Webnetic sú sledované komunitami zameranými na zberateľstvo trofejí na platformách ako PSNProfiles a TrueTrophies, kde sú tituly katalogizované pre ich dostupnosť a rýchle získanie [[Platinová trofej (PlayStation)|platinovej trofeje]].<ref name="psnprofiles">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://psnprofiles.com/games?developer=38893-webnetic-s-r-o |názov=Webnetic s. r. o. Games |web=PSNProfiles |jazyk=en |dátum prístupu=2026-04-14}}</ref><ref name="truetrophies">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.truetrophies.com/publisher/Webnetic |názov=Webnetic Games |web=TrueTrophies |jazyk=en |dátum prístupu=2026-04-14}}</ref> Portál Finger Guns recenzoval niekoľko titulov od Webnetic.<ref name="fingerguns">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://fingerguns.net/ |názov=Finger Guns |web=Finger Guns |jazyk=en |dátum prístupu=2026-04-14}}</ref> == Externé odkazy == * [https://webnetic.sk Oficiálna webová stránka] * [https://sgda.sk/ Slovak Game Developers Association] * [https://sgda.sk/katalog2025/ Slovak Game Industry 2025 – katalóg] * [https://www.mobygames.com/company/49609/webnetic-s-r-o/ Webnetic] na [[MobyGames]] * [https://www.igdb.com/companies/webnetic-s-r-o Webnetic] na [[IGDB]] * [https://www.metacritic.com/company/webnetic-s-r-o Webnetic] na [[Metacritic]] == Referencie == {{Referencie}} {{DEFAULTSORT:Webnetic}} [[Kategória:Slovenské videoherné spoločnosti]] [[Kategória:Firmy založené v roku 2021]] [[Kategória:Nezávislí vývojári videoher]] [[Kategória:Vydavatelia videoher]] pxdmgmhxqofqnf6awlex37j2rjdmqg1 8198616 8198613 2026-04-15T08:23:12Z Spanky15964 155098 logo 8198616 wikitext text/x-wiki {{UU|20260415}} {{Infobox spoločnosť | názov = Webnetic s. r. o. | logo = [[File:Webnetic logo.png|thumb|Webnetic Logo]] | typ = [[Spoločnosť s ručením obmedzeným|s. r. o.]] | odvetvie = [[Videoherný priemysel]] | založená = 2021 | sídlo = [[Turany (okres Martin)|Turany]], [[Slovensko]] | kľúčové osoby = | produkty = [[Videohra|Videohry]] pre konzoly | web = [https://webnetic.sk webnetic.sk] }} '''Webnetic s. r. o.''' je slovenská [[Nezávislá videohra|nezávislá herná spoločnosť]] (indie štúdio) so sídlom v [[Turany (okres Martin)|Turanoch]], ktorá sa zaoberá vývojom a vydávaním videohier pre konzolové platformy [[PlayStation 4]], [[PlayStation 5]], [[Nintendo Switch]], [[Xbox (značka)|Xbox]] a [[Atari VCS (2020)|Atari VCS]]. Spoločnosť je členom združenia Slovak Game Developers Association (SGDA) a je zaradená do katalógu Slovak Game Industry 2025.<ref name="mobygames">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.mobygames.com/company/49609/webnetic-s-r-o/ |názov=Webnetic s. r. o. |web=[[MobyGames]] |jazyk=en |dátum prístupu=2026-04-14}}</ref><ref name="sgda-katalog">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://sgda.sk/katalog2025/ |názov=Slovak Game Industry 2025 – katalóg |web=SGDA |jazyk=en |dátum prístupu=2026-04-15}}</ref> == História == Spoločnosť bola založená v roku 2021 na Slovensku. V tom istom roku získala certifikáciu od spoločnosti [[Sony Interactive Entertainment]] pre vývoj hier na platformy PlayStation.<ref name="webnetic-partners">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://webnetic.sk/partners |názov=Partners |web=Webnetic |jazyk=en |dátum prístupu=2026-04-14}}</ref> V roku 2022 sa stala licencovaným vývojárom pre [[Nintendo]] a v roku 2023 pre [[Xbox (značka)|Xbox]]. Od roku 2025 vydáva hry aj pre platformu [[Atari VCS (2020)|Atari VCS]].<ref name="webnetic-partners" /> Webnetic je členom Slovak Game Developers Association (SGDA), záujmového združenia slovenských herných vývojárov a vydavateľov, a je zaradená do ich katalógu Slovak Game Industry 2025.<ref name="sgda">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://sgda.sk/ |názov=Slovak Game Developers Association |web=SGDA |jazyk=en |dátum prístupu=2026-04-15}}</ref><ref name="sgda-katalog" /> == Činnosť == Webnetic sa špecializuje na vývoj a vydávanie cenovo dostupných indie hier v žánroch [[Logická hra|puzzle]], [[Plošinovka|plošinovka]], [[Arkádová hra|arkáda]], [[Horor|horor]], [[Adventúra|adventúra]] a [[Simulátor|simulácia]]. Hry sú dostupné ako digitálne stiahnuteľné tituly v oficiálnych obchodoch konzolových platforiem. K aprílu 2026 má spoločnosť v katalógu viac ako 165 vydaných titulov.<ref name="mobygames" /><ref name="igdb">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.igdb.com/companies/webnetic-s-r-o |názov=Webnetic s. r. o. |web=[[IGDB]] |jazyk=en |dátum prístupu=2026-04-14}}</ref> Medzi vydané tituly patria napríklad ''Void Miner'', ''Archerio'', ''Panic House Awakening'', ''Parking Problem'', ''Colorful Boi'' alebo ''The Sheep P''.<ref name="gamefaqs">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://gamefaqs.gamespot.com/games/company/235814-webnetic-s-r-o |názov=Webnetic s. r. o. Games |web=[[GameFAQs]] |jazyk=en |dátum prístupu=2026-04-14}}</ref> Spoločnosť prevádzkuje aj webovú stránku s databázou hier, kalendárom vydaní a blogom s hernými sprievodcami. K dispozícii je tiež mobilná aplikácia pre [[Android (operačný systém)|Android]].<ref name="googleplay">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://play.google.com/store/apps/details?id=com.webnetic.webneticapp |názov=Webnetic |web=[[Google Play]] |jazyk=en |dátum prístupu=2026-04-14}}</ref> == Recepcia == Hry spoločnosti Webnetic sú sledované komunitami zameranými na zberateľstvo trofejí na platformách ako PSNProfiles a TrueTrophies, kde sú tituly katalogizované pre ich dostupnosť a rýchle získanie [[Platinová trofej (PlayStation)|platinovej trofeje]].<ref name="psnprofiles">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://psnprofiles.com/games?developer=38893-webnetic-s-r-o |názov=Webnetic s. r. o. Games |web=PSNProfiles |jazyk=en |dátum prístupu=2026-04-14}}</ref><ref name="truetrophies">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.truetrophies.com/publisher/Webnetic |názov=Webnetic Games |web=TrueTrophies |jazyk=en |dátum prístupu=2026-04-14}}</ref> Portál Finger Guns recenzoval niekoľko titulov od Webnetic.<ref name="fingerguns">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://fingerguns.net/ |názov=Finger Guns |web=Finger Guns |jazyk=en |dátum prístupu=2026-04-14}}</ref> == Externé odkazy == * [https://webnetic.sk Oficiálna webová stránka] * [https://sgda.sk/ Slovak Game Developers Association] * [https://sgda.sk/katalog2025/ Slovak Game Industry 2025 – katalóg] * [https://www.mobygames.com/company/49609/webnetic-s-r-o/ Webnetic] na [[MobyGames]] * [https://www.igdb.com/companies/webnetic-s-r-o Webnetic] na [[IGDB]] * [https://www.metacritic.com/company/webnetic-s-r-o Webnetic] na [[Metacritic]] == Referencie == {{Referencie}} {{DEFAULTSORT:Webnetic}} [[Kategória:Slovenské videoherné spoločnosti]] [[Kategória:Firmy založené v roku 2021]] [[Kategória:Nezávislí vývojári videoher]] [[Kategória:Vydavatelia videoher]] bc42xnw37dgg8njyp79d4di8w3d5fsl 0 748232 8198276 2026-04-14T14:25:13Z Bakjb 236375 p 8198276 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Ptolemaios XI.]] bq8leimzgz1vnqffn2adxeh73txa6q1 0 748233 8198278 2026-04-14T14:32:22Z ~2026-23189-35 291972 Vytvorená stránka „'''Podnik miestneho priemyslu''' bol vo všeobecnosti podnik, ktorý zriaďoval [[Okres (Slovensko)|okresný]] (obvodný) [[národný výbor]], poprípade miestny národný výbor [[mesto|mesta]] alebo [[Obec (správna jednotka)|obce]] mestského typu, v [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]]. Podľa zákona č. 105/1953 Zb. bol na zriadenie podniku potrebný súhlas [[Kraj (štátna správa)|krajského]] národného výboru, ktorý v prípade, že ide o podnik mies…“ 8198278 wikitext text/x-wiki '''Podnik miestneho priemyslu''' bol vo všeobecnosti podnik, ktorý zriaďoval [[Okres (Slovensko)|okresný]] (obvodný) [[národný výbor]], poprípade miestny národný výbor [[mesto|mesta]] alebo [[Obec (správna jednotka)|obce]] mestského typu, v [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]]. Podľa zákona č. 105/1953 Zb. bol na zriadenie podniku potrebný súhlas [[Kraj (štátna správa)|krajského]] národného výboru, ktorý v prípade, že ide o podnik miestneho národného výboru (mestský podnik), obstará si aj stanovisko okresného národného výboru. So súhlasom [[Ministerstvo miestneho hospodárstva|Ministerstva miestneho hospodárstva]] mohol aj krajský národný výbor zriadiť podnik miestneho priemyslu. Podľa neskoršieho zákona č. 73/1959 Zb. podnik miestneho priemyslu zriaďoval podľa miestnych podmienok a potrieb v súlade s požiadavkami rozvoja celého národného hospodárstva národný výbor, v obvode ktorého sa plánovalo poskytovanie služieb, opráv a údržby pre obyvateľstvo alebo vykonávanie výroby miestneho významu, po predchádzajúcom vyjadrení rady národného výboru vyššieho stupňa a po vyjadrení kompetentného odborového orgánu. == Zdroje == * [https://www.zakonypreludi.sk/zz/1953-105 Zákon č. 105/1953 Zb. o miestnom priemysle a komunálnom hospodárstve] * [https://www.zakonypreludi.sk/zz/1959-73 Zákon č. 73/1959 Zb. o miestnom hospodárstve] [[Kategória:Obchodné právo]] [[Kategória:Štátne podniky]] dywkn84cbsio25wxx8mijy6ocbrdbit 8198292 8198278 2026-04-14T15:26:00Z ~2026-23189-35 291972 8198292 wikitext text/x-wiki '''Podnik miestneho priemyslu''' (skrátene '''PMP''') bol vo všeobecnosti podnik, ktorý zriaďoval [[Okres (Slovensko)|okresný]] (obvodný) [[národný výbor]], poprípade miestny národný výbor [[mesto|mesta]] alebo [[Obec (správna jednotka)|obce]] mestského typu, v [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]]. Podľa zákona č. 105/1953 Zb. bol na zriadenie podniku potrebný súhlas [[Kraj (štátna správa)|krajského]] národného výboru, ktorý v prípade, že ide o podnik miestneho národného výboru (mestský podnik), obstará si aj stanovisko okresného národného výboru. So súhlasom [[Ministerstvo miestneho hospodárstva|Ministerstva miestneho hospodárstva]] mohol aj krajský národný výbor zriadiť podnik miestneho priemyslu. Podľa neskoršieho zákona č. 73/1959 Zb. podnik miestneho priemyslu zriaďoval podľa miestnych podmienok a potrieb v súlade s požiadavkami rozvoja celého národného hospodárstva národný výbor, v obvode ktorého sa plánovalo poskytovanie služieb, opráv a údržby pre obyvateľstvo alebo vykonávanie výroby miestneho významu, po predchádzajúcom vyjadrení rady národného výboru vyššieho stupňa a po vyjadrení kompetentného odborového orgánu. == Typy == * '''krajský podnik miestneho priemyslu''' (skrátene '''KPMP''') – riadený krajským národným výborom * '''okresný podnik miestneho priemyslu''' (skrátene '''OPMP''') – riadený okresným národným výborom == Zdroje == * [https://www.zakonypreludi.sk/zz/1953-105 Zákon č. 105/1953 Zb. o miestnom priemysle a komunálnom hospodárstve] * [https://www.zakonypreludi.sk/zz/1959-73 Zákon č. 73/1959 Zb. o miestnom hospodárstve] [[Kategória:Obchodné právo]] [[Kategória:Štátne podniky]] fncgjlel7z5pyvmih8xphy6dn9u98s8 0 748234 8198293 2026-04-14T15:26:42Z ~2026-23189-35 291972 Presmerovanie na [[Podnik miestneho priemyslu]] 8198293 wikitext text/x-wiki #presmeruj[[Podnik miestneho priemyslu]] p1xsil53dtaga13o0d0zi8v9us4mdyf 0 748235 8198294 2026-04-14T15:26:54Z Pe3kZA 39673 základ 8198294 wikitext text/x-wiki '''Kolárovský kanál''' môže byť: * vodný tok na Podunajskej rovine, pozri [[Kolárovský kanál (prítok Martovského kanála)]] * vodný tok na Podunajskej rovine, pozri [[Kolárovský kanál (prítok Malého Dunaja)]] {{Rozlišovacia stránka}} l9gu89mg9n2by2od9e1q5knx3nbvqr3 0 748236 8198295 2026-04-14T15:27:12Z ~2026-23189-35 291972 Presmerovanie na [[Podnik miestneho priemyslu]] 8198295 wikitext text/x-wiki #presmeruj[[Podnik miestneho priemyslu]] p1xsil53dtaga13o0d0zi8v9us4mdyf 0 748237 8198298 2026-04-14T15:28:35Z Luppus 39967 Vytvorená stránka „{{Infobox Panovník | meno = Ptolemaios XIII. Theos Filopatór | titul = [[Faraón]] a kráľ [[Staroveký Egypt|Egypta]] | obrázok = Testa di giovane detto tolomeo, 120-140 dc, su base neoattica con divinità (90 dc ca), dallo studio cavaceppi, MT501a-b, 02.jpg | popis obrázku = Mramorová busta mladého muža, stotožňovaná s Ptolemaiom XIII. (Centrale Montemartini, Rím) | panovanie = [[51 pred Kr.]] – 47 pr…“ 8198298 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník | meno = Ptolemaios XIII. Theos Filopatór | titul = [[Faraón]] a kráľ [[Staroveký Egypt|Egypta]] | obrázok = Testa di giovane detto tolomeo, 120-140 dc, su base neoattica con divinità (90 dc ca), dallo studio cavaceppi, MT501a-b, 02.jpg | popis obrázku = Mramorová busta mladého muža, stotožňovaná s Ptolemaiom XIII. (Centrale Montemartini, Rím) | panovanie = [[51 pred Kr.]] – [[47 pred Kr.]] | predchodca = [[Ptolemaios XII. Auletes]] | nástupca = [[Ptolemaios XIV.]] a [[Kleopatra VII.]] | dynastia = [[Ptolemaiovci]] | otec = [[Ptolemaios XII. Auletes]] | matka = pravdepodobne [[Kleopatra V. Tryfaina]] | dátum narodenia = cca [[62 pred Kr.]]/[[61 pred Kr.]] | dátum úmrtia = 13. január [[47 pred Kr.]] | miesto úmrtia = [[Níl]], Egypt | manželka = [[Kleopatra VII.]] | vlastné meno = ''Iuaenpanetjerunechem Setepenptah Iri-maatenre Sekhemankhamun''<br />(Dedič bohov spasiteľov, vyvolený Pta hom, konajúci spravodlivosť Reovu, živá sila Amonova) }} '''Ptolemaios XIII. Theos Filopatór''' ({{vjz|grc|Πτολεmaῖος Θεός Φιλοπάτωρ}}; * cca [[62 pred Kr.|62]]/[[61 pred Kr.]] – † 13. január [[47 pred Kr.]]) bol egyptský faraón z dynastie [[Ptolemaiovci|Ptolemaiovcov]], ktorý vládol v rokoch 51 až 47 pred Kr. Jeho vláda bola poznačená mocenským konfliktom so staršou sestrou [[Kleopatra VII.|Kleopatrou VII.]] a účasťou na občianskej vojne v Ríme, ktorá vyústila do tzv. alexandrijskej vojny proti [[Gaius Iulius Caesar|Iuliovi Caesarovi]].<ref name="Adkins">{{Citácia knihy | autor = Lesley Adkins & Roy A. Adkins | titul = Starověké Řecko | isbn = 978-80-7391-580-3 | miesto = Praha | vydavateľ = Slovart | rok = 2011 | strany = 82}}</ref> == Pôvod a detstvo == Ptolemaios XIII. sa narodil pravdepodobne v roku [[61 pred Kr.]] (podľa [[Appianos|Appiana]] mal v čase Pompeiovej smrti 13 rokov, iné zdroje uvádzajú v čase jeho vlastnej smrti vek 15 rokov).<ref>Appianos, ''Bürgerkriege'' 2, 71, 296 a 2, 84, 354.</ref><ref name="Rickard">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = John Rickard | titul = Battle of the Nile, February 47 BC | url = http://historyofwar.org | dátum vydania = 2018 | jazyk = po anglicky}}</ref> Bol najstarším synom faraóna [[Ptolemaios XII.|Ptolemaia XII. Nea Dionýza]]. Identita jeho matky zostáva v antických prameňoch nepotvrdená. Staršia historiografia predpokladala, že jeho matkou bola [[Kleopatra V. Tryfaina]], no moderný historik Werner Huß presadzuje hypotézu, že z tohto manželstva pochádzala len najstaršia dcéra [[Bereniké IV.]] Podľa tejto teórie bol Ptolemaios XIII. (spolu so súrodencami [[Kleopatra VII.|Kleopatrou VII.]], [[Arsinoé IV.]] a [[Ptolemaios XIV.|Ptolemaiom XIV.]]) potomkom druhého vzťahu ich otca s neznámou egyptskou aristokratkou, pravdepodobne z vplyvnej rodiny najvyšších kňazov z [[Mennofer|Menfidy]].<ref>HUß, Werner. Die Herkunft der Kleopatra Philopator. In: ''Aegyptus''. Roč. 70, 1990, s. 191 – 203.</ref> == Nástup na trón a spoluvláda s Kleopatrou VII. == [[Súbor:Ptolemy XIII cropped.jpg|náhľad|vľavo|Reliéf Ptolemaia XIII. v chráme v Kom Ombo.]] Po smrti Ptolemaia XII. na jar roku [[51 pred Kr.]] nastúpil na trón v súlade s otcovým testamentom vtedajší približne 10-ročný Ptolemaios XIII. spoločne so svojou 18-ročnou sestrou Kleopatrou VII.<ref>[[Gaius Iulius Caesar|Caesar]], ''Bürgerkriege'' 3, 108, 4 – 6.</ref> Kvôli jeho maloletosti vykonávala reálnu moc regentská rada, ktorá vytvorila s mladým kráľom úzko prepojenú mocenskú skupinu. Hlavnými členmi rady boli:<ref name="Bun">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Margaret Bunson | titul = Encyclopedia of Ancient Egypt | url = https://archive.org | rok = 1991 | vydavateľ = Facts On File, Inc. | miesto = New York | strany = 266 | jazyk = po anglicky}}</ref> * [[Potheinos]] – mocný eunuch a minister financií (regent), * [[Achillas (vojvodca)|Achillas]] – hlavný veliteľ vojska (generál), * [[Theodotos z Chiosu]] – učiteľ rétoriky mladého kráľa.<ref>Caesar, ''Bürgerkriege'' 3, 108, 1; Appianos, ''Bürgerkriege'' 2, 84.</ref> === Hospodárska kríza a mocenský boj === Začiatok ich vlády sprevádzali vážne vnútorné nepokoje spôsobené neúrodou a nedostatočnými záplavami [[Níl]]u (najmä v rokoch 50 a 49 pred Kr.). Obyvateľstvo drancovali vysoké dane, čo viedlo k nepokojom a vyľudňovaniu dedín v strednom Egypte. V októbri 50 pred Kr. musel byť vydaný kráľovský dekrét (''prostagma''), ktorý pod trestom smrti zakazoval predaj obilia kamkoľvek inam okrem hlavného mesta [[Alexandria|Alexandrie]], aby sa predišlo hladomoru v metropole.<ref>HÖLBL, Günther. ''Geschichte des Ptolemäerreichs''. Darmstadt: Wissenschaftliche Buchgesellschaft, 1994, s. 205n. ISBN 3-534-10422-6.</ref> Ambiciózna Kleopatra VII. sa spočiatku snažila vládnuť samostatne, o čom svedčia mince a nápisy, na ktorých vynechávala bratovo meno. Od konca roku 50 pred Kr. sa však pomer síl zmenil v prospech regentskej rady Ptolemaia XIII. V úradných dokumentoch sa meno kráľa začalo uvádzať na prvom mieste a od júna 49 pred Kr. sa objavuje dvojité datovanie („rok 1, ktorý je zároveň rokom 3“), čím kráľ demonštroval svoju nadradenosť.<ref>HUß, Werner. ''Ägypten in hellenistischer Zeit''. München: C. H. Beck, 2001, s. 706n. ISBN 3-406-47154-4.</ref> Tento mocenský konflikt vyústil do otvorenej občianskej vojny a vyhnania Kleopatry z Egypta koncom roku 49 pred Kr. == Vyhnanie Kleopatry a smrť Pompeia == Približne na jeseň roku [[49 pred Kr.]] nechal regent Potheinos vyhnať Kleopatru VII. z [[Alexandria|Alexandrie]]. Kleopatra však v [[Palestína (historické územie)|Palestíne]] naverbovala s pomocou arabských spojencov žoldniersku armádu a vytiahla proti egyptskej pohraničnej pevnosti [[Pelusion]]. Ptolemaios XIII. so svojimi radcami a vojskom vytiahol sestre v ústrety a utáboril sa pri pohorí Kasion neďaleko Pelusia.<ref name="Bun" /> V prebiehajúcej občianskej vojne v Ríme uznal senát v [[Solún|Solúne]] (ovládaný Pompeiom) v októbri 49 pred Kr. Ptolemaia XIII. za jediného legitimného vládcu.<ref>[[Marcus Annaeus Lucanus|Lucanus]], ''Pharsalia'' 5, 58 – 64.</ref> Krátko nato sa však pri egyptskom pobreží objavil samotný [[Gnaeus Pompeius Magnus]], hľadajúci útočište po porážke v bitke pri Farsale. Regentská rada 13-ročného kráľa (niektoré zdroje uvádzajú v tomto čase vek 15 rokov) sa v snahe získať priazeň víťazného Caesara rozhodla Pompeia zavraždiť. Kráľ sa v plnej zbroji objavil na brehu, aby Pompeia nalákal do léčky, kde ho jeho dvorania 28. septembra 48 pred Kr. úkladne zavraždili.<ref>[[Plutarchos]], ''Pompeius'' 78; [[Appianos]], ''Bürgerkriege'' 2, 84.</ref><ref name="Bun" /> == Konflikt s Caesarom == Dva dni po vražde dorazil do Alexandrie [[Gaius Iulius Caesar]]. Hoci mu kráľovi radcovia predložili Pompeiovu hlavu, Caesar vyjadril nad smrťou svojho rivala ľútosť a ubytoval sa v kráľovskom paláci. Ako rímsky konzul sa vyhlásil za arbitra v spore medzi súrodencami a nariadil im, aby rozpustili vojská a podrobili sa jeho súdu.<ref>[[Gaius Iulius Caesar|Caesar]], ''Bürgerkriege'' 3, 107, 2; 3, 109, 1.</ref> Potheinos prišiel do Alexandrie s kráľom, no vojsko pod velením Achilla nechal v pohotovosti pri Pelusione. Medzi Caesarom a Potheinom vypukli spory o splatenie obrovských dlhov, ktoré mal Ptolemaios XII. voči Rímu.<ref>Plutarchos, ''Caesar'' 48, 8.</ref> Situácia eskalovala, keď sa Kleopatra tajne dostala do paláca k Caesarovi. Keď ju Ptolemaios XIII. nasledujúce ráno uvidel v Caesarovej prítomnosti, v záchvate hnevu vybehol z paláca, strhol si z hlavy [[diadém]] a volal obyvateľov Alexandrie do zbrane. Caesarovi vojaci ho však zadržali a kráľ sa stal faktickým rukojemníkom. Aby Caesar upokojil dav, odvolal sa na otcov testament a vynútil si formálne zmierenie súrodencov, pričom Kleopatra bola opätovne uznaná za spoluvládkyňu.<ref>[[Cassius Dio]], ''Römische Geschichte'' 42, 34n.; Plutarchos, ''Caesar'' 49.</ref> === Alexandrijská vojna === Potheinos napriek tomu tajne privolal Achillovu armádu (asi 20 000 mužov) do Alexandrie. Caesar, ktorý mal k dispozícii len okolo 4 000 vojakov, sa opevnil v palácovej štvrti a kráľovskú rodinu vrátane Ptolemaia XIII. držal ako rukojemníkov.<ref>Caesar, ''Bürgerkriege'' 3, 109; Cassius Dio, ''Römische Geschichte'' 42, 42.</ref> Začala sa tzv. ''alexandrijská vojna''.<ref name="Adkins" /> Počas obliehania ušla ku kráľovskému vojsku mladšia sestra [[Arsinoé IV.]], ktorú Egypťania vyhlásili za protikráľovnú. V egyptskom tábore však vypukli mocenské spory. Arsinoé sa nepohodla s Achillom a nechala tohto schopného generála zavraždiť, aby upevnila svoje postavenie. Velenie následne odovzdala svojmu vychovávateľovi Ganymedovi.<ref>''[[De bello Alexandrino]]'' 4; Cassius Dio, ''Römische Geschichte'' 42, 39, 1 – 40, 1.</ref> Caesar medzitým nechal popraviť Potheina za tajnú spoluprácu s obliehateľmi. Ptolemaios XIII. bol Caesarom donútený z vyvýšeného miesta prehovárať k ľudu, aby zastavili boje, no Alexandrijčania vedeli, že hovorí pod nátlakom, a v útokoch pokračovali. == Prepustenie na slobodu == [[Súbor:Monete ellenistiche, donazione bouzas, regno d'egitto, cleopatra VII philopator con tolomeo XIII theos philopator II, 51-47 ac.jpg|náhľad|Minca s vyobrazením Kleopatry VII. a Ptolemaia XIII. (Numizmatické múzeum, Atény)]] Koncom roku [[48 pred Kr.]] vypukla v egyptskom tábore nespokojnosť s vedením Arsinoé IV. a Ganymeda. Alexandrijčania vyslali k Caesarovi poslov so žiadosťou o prepustenie Ptolemaia XIII. s prísľubom, že ak bude kráľ slobodný, uzavrú mier. Caesar, hoci si bol pravdepodobne vedomý rizika, s návrhom súhlasil. Veril, že pre jeho povesť bude politicky výhodnejšie bojovať proti kráľovi než proti princeznej, a zároveň chcel vniesť do radov nepriateľa ďalší rozkol.<ref name="Bev">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Edwin Bevan | titul = A History of Egypt under the Ptolemaic dynasty | url = https://archive.org | rok = 1914 | vydavateľ = Methuen & Co. Ltd | miesto = Londýn | jazyk = po anglicky}}</ref> Podľa autora spisu ''O alexandrijskej vojne'' Caesar pri rozlúčke kráľovi dohováral, aby zachránil svoju vlasť pred skazou. Ptolemaios XIII. sa však ukázal ako majster pretvárky – so slzami v očiach tvrdil, že Caesarova blízkosť mu je drahšia než kráľovstvo. Len čo sa však ocitol na slobode, okamžite obnovil vojnové úsilie s ešte väčším zápalom. Historici (napr. Christoph Schäfer) naznačujú, že Caesar prepustenie zinscenoval, aby sa kráľ otvorene skompromitoval porušením slova, čím by po rímskom víťazstve uvoľnil cestu k moci rímskej spojenkyni Kleopatre VII.<ref>SCHÄFER, Christoph. ''Kleopatra''. Darmstadt: Primus, 2006, s. 76 – 78.</ref> === Motívy prepustenia === Historici sa rozchádzajú v názore, prečo Caesar kráľa skutočne prepustil: * ''Antické pohľady:'' [[Cassius Dio]] sa domnieva, že Caesar podcenil bojovú silu Egypťanov a veril, že po príchode posíl od Mithridata z Pergamonu ich poľahky porazí bez ohľadu na prítomnosť kráľa.<ref>[[Cassius Dio]], ''Römische Geschichte'' 42, 42.</ref> * ''Moderná historiografia:'' Historik Christoph Schäfer argumentuje, že Caesar konal cielene. Potreboval, aby sa Ptolemaios XIII. otvorene skompromitoval porušením slova a aktívnym bojom, čím by sa po rímskom víťazstve stal legitímnym cieľom na odstránenie. To uvoľnilo cestu k stabilnej vláde [[Kleopatra VII.|Kleopatry VII.]] ako rímskej spojenkyne.<ref>SCHÄFER, Christoph. ''Kleopatra''. Darmstadt: Primus, 2006, s. 76 – 78. ISBN 3-89678-254-2.</ref> Iné teórie (napr. Hans Volkmann) naznačujú, že Caesar sa snažil vniesť rozkol do egyptského tábora medzi stúpencov Arsinoé a Ptolemaia.<ref>VOLKMANN, Hans. ''Kleopatra''. Stuttgart: Kohlhammer, 1953, s. 67.</ref> == Bitka na Níle a smrť == Po prepustení prevzal vtedy približne 15-ročný kráľ osobne vrchné velenie a energicky pokračoval v boji s podporou svojich verných radcov (''filoi'').<ref>''[[De bello Alexandrino]]'' 25, 1.</ref> Čoskoro však dorazili správy, že Mithridates z Pergamonu dobyl Pelusion a postupuje k hlavnému mestu.<ref>''De bello Alexandrino'' 26; [[Cassius Dio]], ''Römische Geschichte'' 42, 41.</ref> Ptolemaios XIII. vyrazil rímskym posilám v ústrety, aby zabránil ich spojeniu s Caesarom. Kráľovské vojsko zakotvilo na jednom z ramien Nílu v silne opevnenom tábore. Caesarovi sa však podarilo nepriateľa takticky oklamať – nočným manévrom obišiel jazero Mareotis a spojil sa s Mithridatom. V nasledujúcej rozhodujúcej bitke na Níle (február 47 pred Kr.) Caesar využil Ptolemaiovu neskúsenosť a vmanévroval jeho sily do nevýhodnej pozície.<ref name="Rickard" /> Rímske légie dobyli egyptský tábor a Ptolemaios XIII. sa pri pokuse o útek na jednej z lodí utopil v Níle, keď sa plavidlo pod váhou utekajúcich vojakov prevrhlo.<ref name="Adkins" /><ref>''De bello Alexandrino'' 28 – 31; Cassius Dio, ''Römische Geschichte'' 42, 43.</ref> == Mýtus o prežití == V Egypte existovala tradícia, podľa ktorej bol utopenec v Níle považovaný za posvätného. Podľa rímskeho historika [[Titus Livius|Livia]] nechal Caesar po bitke hľadať kráľovo telo. Keď z vody vytiahli jeho zlatý pancier, ukázal ho Alexandrijčanom ako definitívny dôkaz smrti ich panovníka, aby zlomil ich odpor.<ref>[[Florus]], ''Epitoma de Tito Livio'' 2, 13, 60.</ref> Moderní historici však túto epizódu spochybňujú, pretože svedkovia z Caesarovho štábu uvádzajú len to, že kráľ po bitke zmizol.<ref>SCHÄFER, Christoph. ''Kleopatra''. 2006, s. 79.</ref> O niekoľko rokov neskôr (41 pred Kr.) sa v sýrskom Arade objavil muž vydávajúci sa za Ptolemaia XIII., no na príkaz [[Marcus Antonius|Marka Antonia]] bol popravený.<ref>[[Appianos]], ''Bürgerkriege'' 5, 9.</ref> == Epilóg == Život Ptolemaia XIII. Theosa Filopatóra odráža obdobie hlbokého úpadku dynastie [[Ptolemaiovci|Ptolemaiovcov]], kedy na trón nastupovali maloletí panovníci ovládaní ambicióznymi regentmi a zmietaní etnickou nevraživosťou medzi Egypťanmi a Grékmi. Po jeho smrti sa Egypt stal de facto rímskou provinciou, ktorej strategická poloha na križovatke obchodných ciest medzi Európou, Áziou a Afrikou zabezpečila prosperitu, no zároveň ju odsúdila na područenstvo voči svetovým ríšam.<ref name="Wilk">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Toby Wilkinson | titul = The Rise and Fall of Ancient Egypt | url = https://archive.org | rok = 2010 | vydavateľ = Random House | miesto = New York | strany = 321–324 | jazyk = po anglicky}}</ref><ref>{{Citácia knihy | autor = Miroslav Bárta & Martin Kovář | titul = Kolaps a regenerace: cesty civilizací a kultur | isbn = 978-80-200-2036-9 | miesto = Praha | vydavateľ = Academia | rok = 2011 | strany = 23}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * ADKINS, Lesley – ADKINS, Roy A. ''Starověké Řecko''. Praha: Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. * HÖLBL, Günther. ''Geschichte des Ptolemäerreiches''. Darmstadt: Wissenschaftliche Buchgesellschaft, 1994. ISBN 3-534-10422-6. * HUß, Werner. ''Ägypten in hellenistischer Zeit''. München: C. H. Beck, 2001. ISBN 3-406-47154-4. {{Staroegyptská dynastia/32}} [[Kategória:Ptolemaiovci]] [[Kategória:Faraóni]] 835krbuiugzmsiiy2a87p2xztirkwy7 8198304 8198298 2026-04-14T15:32:51Z Luppus 39967 8198304 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník | meno = Ptolemaios XIII. Theos Filopatór | titul = [[Faraón]] a kráľ [[Staroveký Egypt|Egypta]] | obrázok = Testa di giovane detto tolomeo, 120-140 dc, su base neoattica con divinità (90 dc ca), dallo studio cavaceppi, MT501a-b, 02.jpg | popis obrázku = Mramorová busta mladého muža, stotožňovaná s Ptolemaiom XIII. (Centrale Montemartini, Rím) | panovanie = [[51 pred Kr.]] – [[47 pred Kr.]] | predchodca = [[Ptolemaios XII. Auletes]] | nástupca = [[Ptolemaios XIV.]] a [[Kleopatra VII.]] | dynastia = [[Ptolemaiovci]] | otec = [[Ptolemaios XII. Auletes]] | matka = pravdepodobne [[Kleopatra V. Tryfaina]] | dátum narodenia = cca [[62 pred Kr.]]/[[61 pred Kr.]] | dátum úmrtia = 13. január [[47 pred Kr.]] | miesto úmrtia = [[Níl]], Egypt | manželka = [[Kleopatra VII.]] | vlastné meno = ''Iuaenpanetjerunechem Setepenptah Iri-maatenre Sekhemankhamun''<br />(Dedič bohov spasiteľov, vyvolený Pta hom, konajúci spravodlivosť Reovu, živá sila Amonova) }} '''Ptolemaios XIII. Theos Filopatór''' ({{vjz|grc|Πτολεmaῖος Θεός Φιλοπάτωρ}}; * cca [[62 pred Kr.|62]]/[[61 pred Kr.]] – † 13. január [[47 pred Kr.]]) bol egyptský faraón z dynastie [[Ptolemaiovci|Ptolemaiovcov]], ktorý vládol v rokoch 51 až 47 pred Kr. Jeho vláda bola poznačená mocenským konfliktom so staršou sestrou [[Kleopatra VII.|Kleopatrou VII.]] a účasťou na občianskej vojne v Ríme, ktorá vyústila do tzv. alexandrijskej vojny proti [[Gaius Iulius Caesar|Iuliovi Caesarovi]].<ref name="Adkins">{{Citácia knihy | autor = Lesley Adkins & Roy A. Adkins | titul = Starověké Řecko | isbn = 978-80-7391-580-3 | miesto = Praha | vydavateľ = Slovart | rok = 2011 | strany = 82}}</ref> == Pôvod a detstvo == Ptolemaios XIII. sa narodil pravdepodobne v roku [[61 pred Kr.]] (podľa [[Appianos|Appiana]] mal v čase Pompeiovej smrti 13 rokov, iné zdroje uvádzajú v čase jeho vlastnej smrti vek 15 rokov).<ref>Appianos, ''Bürgerkriege'' 2, 71, 296 a 2, 84, 354.</ref><ref name="Rickard">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = John Rickard | titul = Battle of the Nile, February 47 BC | url = http://historyofwar.org | dátum vydania = 2018 | jazyk = po anglicky}}</ref> Bol najstarším synom faraóna [[Ptolemaios XII.|Ptolemaia XII. Nea Dionýza]]. Identita jeho matky zostáva v antických prameňoch nepotvrdená. Staršia historiografia predpokladala, že jeho matkou bola [[Kleopatra V. Tryfaina]], no moderný historik [[Werner Huß]] presadzuje hypotézu, že z tohto manželstva pochádzala len najstaršia dcéra [[Bereniké IV.]] Podľa tejto teórie bol Ptolemaios XIII. (spolu so súrodencami [[Kleopatra VII.|Kleopatrou VII.]], [[Arsinoé IV.]] a [[Ptolemaios XIV.|Ptolemaiom XIV.]]) potomkom druhého vzťahu ich otca s neznámou egyptskou aristokratkou, pravdepodobne z vplyvnej rodiny najvyšších kňazov z [[Mennofer|Menfidy]].<ref>HUß, Werner. Die Herkunft der Kleopatra Philopator. In: ''Aegyptus''. Roč. 70, 1990, s. 191 – 203.</ref> == Nástup na trón a spoluvláda s Kleopatrou VII. == [[Súbor:Ptolemy XIII cropped.jpg|náhľad|vľavo|Reliéf Ptolemaia XIII. v chráme v Kom Ombo.]] Po smrti Ptolemaia XII. na jar roku [[51 pred Kr.]] nastúpil na trón v súlade s otcovým testamentom vtedajší približne 10-ročný Ptolemaios XIII. spoločne so svojou 18-ročnou sestrou Kleopatrou VII.<ref>[[Gaius Iulius Caesar|Caesar]], ''Bürgerkriege'' 3, 108, 4 – 6.</ref> Kvôli jeho maloletosti vykonávala reálnu moc regentská rada, ktorá vytvorila s mladým kráľom úzko prepojenú mocenskú skupinu. Hlavnými členmi rady boli:<ref name="Bun">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Margaret Bunson | titul = Encyclopedia of Ancient Egypt | url = https://archive.org | rok = 1991 | vydavateľ = Facts On File, Inc. | miesto = New York | strany = 266 | jazyk = po anglicky}}</ref> * [[Potheinos]] – mocný eunuch a minister financií (regent), * [[Achillas (vojvodca)|Achillas]] – hlavný veliteľ vojska (generál), * [[Theodotos z Chiosu]] – učiteľ rétoriky mladého kráľa.<ref>Caesar, ''Bürgerkriege'' 3, 108, 1; Appianos, ''Bürgerkriege'' 2, 84.</ref> === Hospodárska kríza a mocenský boj === Začiatok ich vlády sprevádzali vážne vnútorné nepokoje spôsobené neúrodou a nedostatočnými záplavami [[Níl]]u (najmä v rokoch 50 a 49 pred Kr.). Obyvateľstvo drancovali vysoké dane, čo viedlo k nepokojom a vyľudňovaniu dedín v strednom Egypte. V októbri 50 pred Kr. musel byť vydaný kráľovský dekrét (''prostagma''), ktorý pod trestom smrti zakazoval predaj obilia kamkoľvek inam okrem hlavného mesta [[Alexandria|Alexandrie]], aby sa predišlo hladomoru v metropole.<ref>HÖLBL, Günther. ''Geschichte des Ptolemäerreichs''. Darmstadt: Wissenschaftliche Buchgesellschaft, 1994, s. 205n. ISBN 3-534-10422-6.</ref> Ambiciózna Kleopatra VII. sa spočiatku snažila vládnuť samostatne, o čom svedčia mince a nápisy, na ktorých vynechávala bratovo meno. Od konca roku 50 pred Kr. sa však pomer síl zmenil v prospech regentskej rady Ptolemaia XIII. V úradných dokumentoch sa meno kráľa začalo uvádzať na prvom mieste a od júna 49 pred Kr. sa objavuje dvojité datovanie („rok 1, ktorý je zároveň rokom 3“), čím kráľ demonštroval svoju nadradenosť.<ref>HUß, Werner. ''Ägypten in hellenistischer Zeit''. München: C. H. Beck, 2001, s. 706n. ISBN 3-406-47154-4.</ref> Tento mocenský konflikt vyústil do otvorenej občianskej vojny a vyhnania Kleopatry z Egypta koncom roku 49 pred Kr. == Vyhnanie Kleopatry a smrť Pompeia == Približne na jeseň roku [[49 pred Kr.]] nechal regent Potheinos vyhnať Kleopatru VII. z [[Alexandria|Alexandrie]]. Kleopatra však v [[Palestína (historické územie)|Palestíne]] naverbovala s pomocou arabských spojencov žoldniersku armádu a vytiahla proti egyptskej pohraničnej pevnosti [[Pelusion]]. Ptolemaios XIII. so svojimi radcami a vojskom vytiahol sestre v ústrety a utáboril sa pri pohorí Kasion neďaleko Pelusia.<ref name="Bun" /> V prebiehajúcej občianskej vojne v Ríme uznal senát v [[Solún|Solúne]] (ovládaný Pompeiom) v októbri 49 pred Kr. Ptolemaia XIII. za jediného legitimného vládcu.<ref>[[Marcus Annaeus Lucanus|Lucanus]], ''Pharsalia'' 5, 58 – 64.</ref> Krátko nato sa však pri egyptskom pobreží objavil samotný [[Gnaeus Pompeius Magnus]], hľadajúci útočište po porážke v bitke pri Farsale. Regentská rada 13-ročného kráľa (niektoré zdroje uvádzajú v tomto čase vek 15 rokov) sa v snahe získať priazeň víťazného Caesara rozhodla Pompeia zavraždiť. Kráľ sa v plnej zbroji objavil na brehu, aby Pompeia nalákal do léčky, kde ho jeho dvorania 28. septembra 48 pred Kr. úkladne zavraždili.<ref>[[Plutarchos]], ''Pompeius'' 78; [[Appianos]], ''Bürgerkriege'' 2, 84.</ref><ref name="Bun" /> == Konflikt s Caesarom == Dva dni po vražde dorazil do Alexandrie [[Gaius Iulius Caesar]]. Hoci mu kráľovi radcovia predložili Pompeiovu hlavu, Caesar vyjadril nad smrťou svojho rivala ľútosť a ubytoval sa v kráľovskom paláci. Ako rímsky konzul sa vyhlásil za arbitra v spore medzi súrodencami a nariadil im, aby rozpustili vojská a podrobili sa jeho súdu.<ref>[[Gaius Iulius Caesar|Caesar]], ''Bürgerkriege'' 3, 107, 2; 3, 109, 1.</ref> Potheinos prišiel do Alexandrie s kráľom, no vojsko pod velením Achilla nechal v pohotovosti pri Pelusione. Medzi Caesarom a Potheinom vypukli spory o splatenie obrovských dlhov, ktoré mal Ptolemaios XII. voči Rímu.<ref>Plutarchos, ''Caesar'' 48, 8.</ref> Situácia eskalovala, keď sa Kleopatra tajne dostala do paláca k Caesarovi. Keď ju Ptolemaios XIII. nasledujúce ráno uvidel v Caesarovej prítomnosti, v záchvate hnevu vybehol z paláca, strhol si z hlavy [[diadém]] a volal obyvateľov Alexandrie do zbrane. Caesarovi vojaci ho však zadržali a kráľ sa stal faktickým rukojemníkom. Aby Caesar upokojil dav, odvolal sa na otcov testament a vynútil si formálne zmierenie súrodencov, pričom Kleopatra bola opätovne uznaná za spoluvládkyňu.<ref>[[Cassius Dio]], ''Römische Geschichte'' 42, 34n.; Plutarchos, ''Caesar'' 49.</ref> === Alexandrijská vojna === Potheinos napriek tomu tajne privolal Achillovu armádu (asi 20 000 mužov) do Alexandrie. Caesar, ktorý mal k dispozícii len okolo 4 000 vojakov, sa opevnil v palácovej štvrti a kráľovskú rodinu vrátane Ptolemaia XIII. držal ako rukojemníkov.<ref>Caesar, ''Bürgerkriege'' 3, 109; Cassius Dio, ''Römische Geschichte'' 42, 42.</ref> Začala sa tzv. ''alexandrijská vojna''.<ref name="Adkins" /> Počas obliehania ušla ku kráľovskému vojsku mladšia sestra [[Arsinoé IV.]], ktorú Egypťania vyhlásili za protikráľovnú. V egyptskom tábore však vypukli mocenské spory. Arsinoé sa nepohodla s Achillom a nechala tohto schopného generála zavraždiť, aby upevnila svoje postavenie. Velenie následne odovzdala svojmu vychovávateľovi Ganymedovi.<ref>''[[De bello Alexandrino]]'' 4; Cassius Dio, ''Römische Geschichte'' 42, 39, 1 – 40, 1.</ref> Caesar medzitým nechal popraviť Potheina za tajnú spoluprácu s obliehateľmi. Ptolemaios XIII. bol Caesarom donútený z vyvýšeného miesta prehovárať k ľudu, aby zastavili boje, no Alexandrijčania vedeli, že hovorí pod nátlakom, a v útokoch pokračovali. == Prepustenie na slobodu == [[Súbor:Monete ellenistiche, donazione bouzas, regno d'egitto, cleopatra VII philopator con tolomeo XIII theos philopator II, 51-47 ac.jpg|náhľad|Minca s vyobrazením Kleopatry VII. a Ptolemaia XIII. (Numizmatické múzeum, Atény)]] Koncom roku [[48 pred Kr.]] vypukla v egyptskom tábore nespokojnosť s vedením Arsinoé IV. a Ganymeda. Alexandrijčania vyslali k Caesarovi poslov so žiadosťou o prepustenie Ptolemaia XIII. s prísľubom, že ak bude kráľ slobodný, uzavrú mier. Caesar, hoci si bol pravdepodobne vedomý rizika, s návrhom súhlasil. Veril, že pre jeho povesť bude politicky výhodnejšie bojovať proti kráľovi než proti princeznej, a zároveň chcel vniesť do radov nepriateľa ďalší rozkol.<ref name="Bev">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Edwin Bevan | titul = A History of Egypt under the Ptolemaic dynasty | url = https://archive.org | rok = 1914 | vydavateľ = Methuen & Co. Ltd | miesto = Londýn | jazyk = po anglicky}}</ref> Podľa autora spisu ''O alexandrijskej vojne'' Caesar pri rozlúčke kráľovi dohováral, aby zachránil svoju vlasť pred skazou. Ptolemaios XIII. sa však ukázal ako majster pretvárky – so slzami v očiach tvrdil, že Caesarova blízkosť mu je drahšia než kráľovstvo. Len čo sa však ocitol na slobode, okamžite obnovil vojnové úsilie s ešte väčším zápalom. Historici (napr. Christoph Schäfer) naznačujú, že Caesar prepustenie zinscenoval, aby sa kráľ otvorene skompromitoval porušením slova, čím by po rímskom víťazstve uvoľnil cestu k moci rímskej spojenkyni Kleopatre VII.<ref>SCHÄFER, Christoph. ''Kleopatra''. Darmstadt: Primus, 2006, s. 76 – 78.</ref> === Motívy prepustenia === Historici sa rozchádzajú v názore, prečo Caesar kráľa skutočne prepustil: * ''Antické pohľady:'' [[Cassius Dio]] sa domnieva, že Caesar podcenil bojovú silu Egypťanov a veril, že po príchode posíl od Mithridata z Pergamonu ich poľahky porazí bez ohľadu na prítomnosť kráľa.<ref>[[Cassius Dio]], ''Römische Geschichte'' 42, 42.</ref> * ''Moderná historiografia:'' Historik Christoph Schäfer argumentuje, že Caesar konal cielene. Potreboval, aby sa Ptolemaios XIII. otvorene skompromitoval porušením slova a aktívnym bojom, čím by sa po rímskom víťazstve stal legitímnym cieľom na odstránenie. To uvoľnilo cestu k stabilnej vláde [[Kleopatra VII.|Kleopatry VII.]] ako rímskej spojenkyne.<ref>SCHÄFER, Christoph. ''Kleopatra''. Darmstadt: Primus, 2006, s. 76 – 78. ISBN 3-89678-254-2.</ref> Iné teórie (napr. Hans Volkmann) naznačujú, že Caesar sa snažil vniesť rozkol do egyptského tábora medzi stúpencov Arsinoé a Ptolemaia.<ref>VOLKMANN, Hans. ''Kleopatra''. Stuttgart: Kohlhammer, 1953, s. 67.</ref> == Bitka na Níle a smrť == Po prepustení prevzal vtedy približne 15-ročný kráľ osobne vrchné velenie a energicky pokračoval v boji s podporou svojich verných radcov (''filoi'').<ref>''[[De bello Alexandrino]]'' 25, 1.</ref> Čoskoro však dorazili správy, že Mithridates z Pergamonu dobyl Pelusion a postupuje k hlavnému mestu.<ref>''De bello Alexandrino'' 26; [[Cassius Dio]], ''Römische Geschichte'' 42, 41.</ref> Ptolemaios XIII. vyrazil rímskym posilám v ústrety, aby zabránil ich spojeniu s Caesarom. Kráľovské vojsko zakotvilo na jednom z ramien Nílu v silne opevnenom tábore. Caesarovi sa však podarilo nepriateľa takticky oklamať – nočným manévrom obišiel jazero Mareotis a spojil sa s Mithridatom. V nasledujúcej rozhodujúcej bitke na Níle (február 47 pred Kr.) Caesar využil Ptolemaiovu neskúsenosť a vmanévroval jeho sily do nevýhodnej pozície.<ref name="Rickard" /> Rímske légie dobyli egyptský tábor a Ptolemaios XIII. sa pri pokuse o útek na jednej z lodí utopil v Níle, keď sa plavidlo pod váhou utekajúcich vojakov prevrhlo.<ref name="Adkins" /><ref>''De bello Alexandrino'' 28 – 31; Cassius Dio, ''Römische Geschichte'' 42, 43.</ref> == Mýtus o prežití == V Egypte existovala tradícia, podľa ktorej bol utopenec v Níle považovaný za posvätného. Podľa rímskeho historika [[Titus Livius|Livia]] nechal Caesar po bitke hľadať kráľovo telo. Keď z vody vytiahli jeho zlatý pancier, ukázal ho Alexandrijčanom ako definitívny dôkaz smrti ich panovníka, aby zlomil ich odpor.<ref>[[Florus]], ''Epitoma de Tito Livio'' 2, 13, 60.</ref> Moderní historici však túto epizódu spochybňujú, pretože svedkovia z Caesarovho štábu uvádzajú len to, že kráľ po bitke zmizol.<ref>SCHÄFER, Christoph. ''Kleopatra''. 2006, s. 79.</ref> O niekoľko rokov neskôr (41 pred Kr.) sa v sýrskom Arade objavil muž vydávajúci sa za Ptolemaia XIII., no na príkaz [[Marcus Antonius|Marka Antonia]] bol popravený.<ref>[[Appianos]], ''Bürgerkriege'' 5, 9.</ref> == Epilóg == Život Ptolemaia XIII. Theosa Filopatóra odráža obdobie hlbokého úpadku dynastie [[Ptolemaiovci|Ptolemaiovcov]], kedy na trón nastupovali maloletí panovníci ovládaní ambicióznymi regentmi a zmietaní etnickou nevraživosťou medzi Egypťanmi a Grékmi. Po jeho smrti sa Egypt stal de facto rímskou provinciou, ktorej strategická poloha na križovatke obchodných ciest medzi Európou, Áziou a Afrikou zabezpečila prosperitu, no zároveň ju odsúdila na područenstvo voči svetovým ríšam.<ref name="Wilk">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Toby Wilkinson | titul = The Rise and Fall of Ancient Egypt | url = https://archive.org | rok = 2010 | vydavateľ = Random House | miesto = New York | strany = 321–324 | jazyk = po anglicky}}</ref><ref>{{Citácia knihy | autor = Miroslav Bárta & Martin Kovář | titul = Kolaps a regenerace: cesty civilizací a kultur | isbn = 978-80-200-2036-9 | miesto = Praha | vydavateľ = Academia | rok = 2011 | strany = 23}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * ADKINS, Lesley – ADKINS, Roy A. ''Starověké Řecko''. Praha: Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. * HÖLBL, Günther. ''Geschichte des Ptolemäerreiches''. Darmstadt: Wissenschaftliche Buchgesellschaft, 1994. ISBN 3-534-10422-6. * HUß, Werner. ''Ägypten in hellenistischer Zeit''. München: C. H. Beck, 2001. ISBN 3-406-47154-4. {{Staroegyptská dynastia/32}} [[Kategória:Ptolemaiovci]] [[Kategória:Faraóni]] nxfaxrdwldwed66jign4fjtxizhou75 8198415 8198304 2026-04-14T17:18:19Z ~2026-20335-96 290941 8198415 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník | meno = Ptolemaios XIII. Theos Filopatór | titul = [[Faraón]] a kráľ [[Staroveký Egypt|Egypta]] | obrázok = Testa di giovane detto tolomeo, 120-140 dc, su base neoattica con divinità (90 dc ca), dallo studio cavaceppi, MT501a-b, 02.jpg | popis obrázku = Mramorová busta mladého muža, stotožňovaná s Ptolemaiom XIII. (Centrale Montemartini, Rím) | panovanie = [[51 pred Kr.]] – [[47 pred Kr.]] | predchodca = [[Ptolemaios XII. Auletes]] | nástupca = [[Ptolemaios XIV.]] a [[Kleopatra VII.]] | dynastia = [[Ptolemaiovci]] | otec = [[Ptolemaios XII. Auletes]] | matka = pravdepodobne [[Kleopatra V. Tryfaina]] | dátum narodenia = cca [[62 pred Kr.]]/[[61 pred Kr.]] | dátum úmrtia = 13. január [[47 pred Kr.]] | miesto úmrtia = [[Níl]], Egypt | manželka = [[Kleopatra VII.]] | vlastné meno = ''Iuaenpanetjerunechem Setepenptah Iri-maatenre Sekhemankhamun''<br />(Dedič bohov spasiteľov, vyvolený Pta hom, konajúci spravodlivosť Reovu, živá sila Amonova) }} '''Ptolemaios XIII. Theos Filopatór''' ({{vjz|grc|Πτολεmaῖος Θεός Φιλοπάτωρ}}; * cca [[62 pred Kr.|62]]/[[61 pred Kr.]] – † 13. január [[47 pred Kr.]]) bol egyptský faraón z dynastie [[Ptolemaiovci|Ptolemaiovcov]], ktorý vládol v rokoch 51 až 47 pred Kr. Jeho vláda bola poznačená mocenským konfliktom so staršou sestrou [[Kleopatra VII.|Kleopatrou VII.]] a účasťou na občianskej vojne v Ríme, ktorá vyústila do tzv. alexandrijskej vojny proti [[Gaius Iulius Caesar|Iuliovi Caesarovi]].<ref name="Adkins">{{Citácia knihy | autor = Lesley Adkins & Roy A. Adkins | titul = Starověké Řecko | isbn = 978-80-7391-580-3 | miesto = Praha | vydavateľ = Slovart | rok = 2011 | strany = 82}}</ref> == Pôvod a detstvo == Ptolemaios XIII. sa narodil pravdepodobne v roku [[61 pred Kr.]] (podľa [[Appianos|Appiana]] mal v čase Pompeiovej smrti 13 rokov, iné zdroje uvádzajú v čase jeho vlastnej smrti vek 15 rokov).<ref>Appianos, ''Bürgerkriege'' 2, 71, 296 a 2, 84, 354.</ref><ref name="Rickard">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = John Rickard | titul = Battle of the Nile, February 47 BC | url = http://historyofwar.org | dátum vydania = 2018 | jazyk = po anglicky}}</ref> Bol najstarším synom faraóna [[Ptolemaios XII.|Ptolemaia XII. Nea Dionýza]]. Identita jeho matky zostáva v antických prameňoch nepotvrdená. Staršia historiografia predpokladala, že jeho matkou bola [[Kleopatra V. Tryfaina]], no moderný historik [[Werner Huß]] presadzuje hypotézu, že z tohto manželstva pochádzala len najstaršia dcéra [[Bereniké IV.]] Podľa tejto teórie bol Ptolemaios XIII. (spolu so súrodencami [[Kleopatra VII.|Kleopatrou VII.]], [[Arsinoé IV.]] a [[Ptolemaios XIV.|Ptolemaiom XIV.]]) potomkom druhého vzťahu ich otca s neznámou egyptskou aristokratkou, pravdepodobne z vplyvnej rodiny najvyšších kňazov z [[Mennofer|Menfidy]].<ref>HUß, Werner. Die Herkunft der Kleopatra Philopator. In: ''Aegyptus''. Roč. 70, 1990, s. 191 – 203.</ref> == Nástup na trón a spoluvláda s Kleopatrou VII. == [[Súbor:Ptolemy XIII cropped.jpg|náhľad|vľavo|Reliéf Ptolemaia XIII. v chráme v Kom Ombo.]] Po smrti Ptolemaia XII. na jar roku [[51 pred Kr.]] nastúpil na trón v súlade s otcovým testamentom vtedajší približne 10-ročný Ptolemaios XIII. spoločne so svojou 18-ročnou sestrou Kleopatrou VII.<ref>[[Gaius Iulius Caesar|Caesar]], ''Bürgerkriege'' 3, 108, 4 – 6.</ref> Kvôli jeho maloletosti vykonávala reálnu moc regentská rada, ktorá vytvorila s mladým kráľom úzko prepojenú mocenskú skupinu. Hlavnými členmi rady boli:<ref name="Bun">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Margaret Bunson | titul = Encyclopedia of Ancient Egypt | url = https://archive.org | rok = 1991 | vydavateľ = Facts On File, Inc. | miesto = New York | strany = 266 | jazyk = po anglicky}}</ref> * [[Potheinos]] – mocný eunuch a minister financií (regent), * [[Achillas (vojvodca)|Achillas]] – hlavný veliteľ vojska (generál), * [[Theodotos z Chiosu]] – učiteľ rétoriky mladého kráľa.<ref>Caesar, ''Bürgerkriege'' 3, 108, 1; Appianos, ''Bürgerkriege'' 2, 84.</ref> === Hospodárska kríza a mocenský boj === Začiatok ich vlády sprevádzali vážne vnútorné nepokoje spôsobené neúrodou a nedostatočnými záplavami [[Níl]]u (najmä v rokoch 50 a 49 pred Kr.). Obyvateľstvo drancovali vysoké dane, čo viedlo k nepokojom a vyľudňovaniu dedín v strednom Egypte. V októbri 50 pred Kr. musel byť vydaný kráľovský dekrét (''prostagma''), ktorý pod trestom smrti zakazoval predaj obilia kamkoľvek inam okrem hlavného mesta [[Alexandria|Alexandrie]], aby sa predišlo hladomoru v metropole.<ref>HÖLBL, Günther. ''Geschichte des Ptolemäerreichs''. Darmstadt: Wissenschaftliche Buchgesellschaft, 1994, s. 205n. ISBN 3-534-10422-6.</ref> Ambiciózna Kleopatra VII. sa spočiatku snažila vládnuť samostatne, o čom svedčia mince a nápisy, na ktorých vynechávala bratovo meno. Od konca roku 50 pred Kr. sa však pomer síl zmenil v prospech regentskej rady Ptolemaia XIII. V úradných dokumentoch sa meno kráľa začalo uvádzať na prvom mieste a od júna 49 pred Kr. sa objavuje dvojité datovanie („rok 1, ktorý je zároveň rokom 3“), čím kráľ demonštroval svoju nadradenosť.<ref>HUß, Werner. ''Ägypten in hellenistischer Zeit''. München: C. H. Beck, 2001, s. 706n. ISBN 3-406-47154-4.</ref> Tento mocenský konflikt vyústil do otvorenej občianskej vojny a vyhnania Kleopatry z Egypta koncom roku 49 pred Kr. == Vyhnanie Kleopatry a smrť Pompeia == Približne na jeseň roku [[49 pred Kr.]] nechal regent Potheinos vyhnať Kleopatru VII. z [[Alexandria|Alexandrie]]. Kleopatra však v [[Palestína (historické územie)|Palestíne]] naverbovala s pomocou arabských spojencov žoldniersku armádu a vytiahla proti egyptskej pohraničnej pevnosti [[Pelusion]]. Ptolemaios XIII. so svojimi radcami a vojskom vytiahol sestre v ústrety a utáboril sa pri pohorí Kasion neďaleko Pelusia.<ref name="Bun" /> V prebiehajúcej občianskej vojne v Ríme uznal senát v [[Solún|Solúne]] (ovládaný Pompeiom) v októbri 49 pred Kr. Ptolemaia XIII. za jediného legitimného vládcu.<ref>[[Marcus Annaeus Lucanus|Lucanus]], ''Pharsalia'' 5, 58 – 64.</ref> Krátko nato sa však pri egyptskom pobreží objavil samotný [[Gnaeus Pompeius Magnus]], hľadajúci útočište po porážke v bitke pri Farsale. Regentská rada 13-ročného kráľa (niektoré zdroje uvádzajú v tomto čase vek 15 rokov) sa v snahe získať priazeň víťazného Caesara rozhodla Pompeia zavraždiť. Kráľ sa v plnej zbroji objavil na brehu, aby Pompeia nalákal do léčky, kde ho jeho dvorania 28. septembra 48 pred Kr. úkladne zavraždili.<ref>[[Plutarchos]], ''Pompeius'' 78; [[Appianos]], ''Bürgerkriege'' 2, 84.</ref><ref name="Bun" /> == Konflikt s Caesarom == Dva dni po vražde dorazil do Alexandrie [[Gaius Iulius Caesar]]. Hoci mu kráľovi radcovia predložili Pompeiovu hlavu, Caesar vyjadril nad smrťou svojho rivala ľútosť a ubytoval sa v kráľovskom paláci. Ako rímsky konzul sa vyhlásil za arbitra v spore medzi súrodencami a nariadil im, aby rozpustili vojská a podrobili sa jeho súdu.<ref>[[Gaius Iulius Caesar|Caesar]], ''Bürgerkriege'' 3, 107, 2; 3, 109, 1.</ref> Potheinos prišiel do Alexandrie s kráľom, no vojsko pod velením Achilla nechal v pohotovosti pri Pelusione. Medzi Caesarom a Potheinom vypukli spory o splatenie obrovských dlhov, ktoré mal Ptolemaios XII. voči Rímu.<ref>Plutarchos, ''Caesar'' 48, 8.</ref> Situácia eskalovala, keď sa Kleopatra tajne dostala do paláca k Caesarovi. Keď ju Ptolemaios XIII. nasledujúce ráno uvidel v Caesarovej prítomnosti, v záchvate hnevu vybehol z paláca, strhol si z hlavy [[diadém]] a volal obyvateľov Alexandrie do zbrane. Caesarovi vojaci ho však zadržali a kráľ sa stal faktickým rukojemníkom. Aby Caesar upokojil dav, odvolal sa na otcov testament a vynútil si formálne zmierenie súrodencov, pričom Kleopatra bola opätovne uznaná za spoluvládkyňu.<ref>[[Cassius Dio]], ''Römische Geschichte'' 42, 34n.; Plutarchos, ''Caesar'' 49.</ref> === Alexandrijská vojna === Potheinos napriek tomu tajne privolal Achillovu armádu (asi 20 000 mužov) do Alexandrie. Caesar, ktorý mal k dispozícii len okolo 4 000 vojakov, sa opevnil v palácovej štvrti a kráľovskú rodinu vrátane Ptolemaia XIII. držal ako rukojemníkov.<ref>Caesar, ''Bürgerkriege'' 3, 109; Cassius Dio, ''Römische Geschichte'' 42, 42.</ref> Začala sa tzv. ''alexandrijská vojna''.<ref name="Adkins" /> Počas obliehania ušla ku kráľovskému vojsku mladšia sestra [[Arsinoé IV.]], ktorú Egypťania vyhlásili za protikráľovnú. V egyptskom tábore však vypukli mocenské spory. Arsinoé sa nepohodla s Achillom a nechala tohto schopného generála zavraždiť, aby upevnila svoje postavenie. Velenie následne odovzdala svojmu vychovávateľovi Ganymedovi.<ref>''[[De bello Alexandrino]]'' 4; Cassius Dio, ''Römische Geschichte'' 42, 39, 1 – 40, 1.</ref> Caesar medzitým nechal popraviť Potheina za tajnú spoluprácu s obliehateľmi. Ptolemaios XIII. bol Caesarom donútený z vyvýšeného miesta prehovárať k ľudu, aby zastavili boje, no Alexandrijčania vedeli, že hovorí pod nátlakom, a v útokoch pokračovali. == Prepustenie na slobodu == [[Súbor:Monete ellenistiche, donazione bouzas, regno d'egitto, cleopatra VII philopator con tolomeo XIII theos philopator II, 51-47 ac.jpg|náhľad|Minca s vyobrazením Kleopatry VII. a Ptolemaia XIII. (Numizmatické múzeum, Atény)]] Koncom roku [[48 pred Kr.]] vypukla v egyptskom tábore nespokojnosť s vedením Arsinoé IV. a Ganymeda. Alexandrijčania vyslali k Caesarovi poslov so žiadosťou o prepustenie Ptolemaia XIII. s prísľubom, že ak bude kráľ slobodný, uzavrú mier. Caesar, hoci si bol pravdepodobne vedomý rizika, s návrhom súhlasil. Veril, že pre jeho povesť bude politicky výhodnejšie bojovať proti kráľovi než proti princeznej, a zároveň chcel vniesť do radov nepriateľa ďalší rozkol.<ref name="Bev">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Edwin Bevan | titul = A History of Egypt under the Ptolemaic dynasty | url = https://archive.org | rok = 1914 | vydavateľ = Methuen & Co. Ltd | miesto = Londýn | jazyk = po anglicky}}</ref> Podľa autora spisu ''O alexandrijskej vojne'' Caesar pri rozlúčke kráľovi dohováral, aby zachránil svoju vlasť pred skazou. Ptolemaios XIII. sa však ukázal ako majster pretvárky – so slzami v očiach tvrdil, že Caesarova blízkosť mu je drahšia než kráľovstvo. Len čo sa však ocitol na slobode, okamžite obnovil vojnové úsilie s ešte väčším zápalom. Historici (napr. Christoph Schäfer) naznačujú, že Caesar prepustenie zinscenoval, aby sa kráľ otvorene skompromitoval porušením slova, čím by po rímskom víťazstve uvoľnil cestu k moci rímskej spojenkyni Kleopatre VII.<ref>SCHÄFER, Christoph. ''Kleopatra''. Darmstadt: Primus, 2006, s. 76 – 78.</ref> === Motívy prepustenia === Historici sa rozchádzajú v názore, prečo Caesar kráľa skutočne prepustil: * ''Antické pohľady:'' [[Cassius Dio]] sa domnieva, že Caesar podcenil bojovú silu Egypťanov a veril, že po príchode posíl od Mithridata z Pergamonu ich poľahky porazí bez ohľadu na prítomnosť kráľa.<ref>[[Cassius Dio]], ''Römische Geschichte'' 42, 42.</ref> * ''Moderná historiografia:'' Historik Christoph Schäfer argumentuje, že Caesar konal cielene. Potreboval, aby sa Ptolemaios XIII. otvorene skompromitoval porušením slova a aktívnym bojom, čím by sa po rímskom víťazstve stal legitímnym cieľom na odstránenie. To uvoľnilo cestu k stabilnej vláde [[Kleopatra VII.|Kleopatry VII.]] ako rímskej spojenkyne.<ref>SCHÄFER, Christoph. ''Kleopatra''. Darmstadt: Primus, 2006, s. 76 – 78. ISBN 3-89678-254-2.</ref> Iné teórie (napr. Hans Volkmann) naznačujú, že Caesar sa snažil vniesť rozkol do egyptského tábora medzi stúpencov Arsinoé a Ptolemaia.<ref>VOLKMANN, Hans. ''Kleopatra''. Stuttgart: Kohlhammer, 1953, s. 67.</ref> == Bitka na Níle a smrť == Po prepustení prevzal vtedy približne 15-ročný kráľ osobne vrchné velenie a energicky pokračoval v boji s podporou svojich verných radcov (''filoi'').<ref>''[[De bello Alexandrino]]'' 25, 1.</ref> Čoskoro však dorazili správy, že Mithridates z Pergamonu dobyl Pelusion a postupuje k hlavnému mestu.<ref>''De bello Alexandrino'' 26; [[Cassius Dio]], ''Römische Geschichte'' 42, 41.</ref> Ptolemaios XIII. vyrazil rímskym posilám v ústrety, aby zabránil ich spojeniu s Caesarom. Kráľovské vojsko zakotvilo na jednom z ramien Nílu v silne opevnenom tábore. Caesarovi sa však podarilo nepriateľa takticky oklamať – nočným manévrom obišiel jazero Mareotis a spojil sa s Mithridatom. V nasledujúcej rozhodujúcej bitke na Níle (február 47 pred Kr.) Caesar využil Ptolemaiovu neskúsenosť a vmanévroval jeho sily do nevýhodnej pozície.<ref name="Rickard" /> Rímske légie dobyli egyptský tábor a Ptolemaios XIII. sa pri pokuse o útek na jednej z lodí utopil v Níle, keď sa plavidlo pod váhou utekajúcich vojakov prevrhlo.<ref name="Adkins" /><ref>''De bello Alexandrino'' 28 – 31; Cassius Dio, ''Römische Geschichte'' 42, 43.</ref> == Mýtus o prežití == V Egypte existovala tradícia, podľa ktorej bol utopenec v Níle považovaný za posvätného. Podľa rímskeho historika [[Titus Livius|Livia]] nechal Caesar po bitke hľadať kráľovo telo. Keď z vody vytiahli jeho zlatý pancier, ukázal ho Alexandrijčanom ako definitívny dôkaz smrti ich panovníka, aby zlomil ich odpor.<ref>[[Florus]], ''Epitoma de Tito Livio'' 2, 13, 60.</ref> Moderní historici však túto epizódu spochybňujú, pretože svedkovia z Caesarovho štábu uvádzajú len to, že kráľ po bitke zmizol.<ref>SCHÄFER, Christoph. ''Kleopatra''. 2006, s. 79.</ref> O niekoľko rokov neskôr (41 pred Kr.) sa v sýrskom Arade objavil muž vydávajúci sa za Ptolemaia XIII., no na príkaz [[Marcus Antonius|Marka Antonia]] bol popravený.<ref>[[Appianos]], ''Bürgerkriege'' 5, 9.</ref> == Epilóg == Život Ptolemaia XIII. Theosa Filopatóra odráža obdobie hlbokého úpadku dynastie [[Ptolemaiovci|Ptolemaiovcov]], kedy na trón nastupovali maloletí panovníci ovládaní ambicióznymi regentmi a zmietaní etnickou nevraživosťou medzi Egypťanmi a Grékmi. Po jeho smrti sa Egypt stal de facto rímskou provinciou, ktorej strategická poloha na križovatke obchodných ciest medzi Európou, Áziou a Afrikou zabezpečila prosperitu, no zároveň ju odsúdila na područenstvo voči svetovým ríšam.<ref name="Wilk">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Toby Wilkinson | titul = The Rise and Fall of Ancient Egypt | url = https://archive.org | rok = 2010 | vydavateľ = Random House | miesto = New York | strany = 321–324 | jazyk = po anglicky}}</ref><ref>{{Citácia knihy | autor = Miroslav Bárta & Martin Kovář | titul = Kolaps a regenerace: cesty civilizací a kultur | isbn = 978-80-200-2036-9 | miesto = Praha | vydavateľ = Academia | rok = 2011 | strany = 23}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * ADKINS, Lesley – ADKINS, Roy A. ''Starověké Řecko''. Praha: Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. * HÖLBL, Günther. ''Geschichte des Ptolemäerreiches''. Darmstadt: Wissenschaftliche Buchgesellschaft, 1994. ISBN 3-534-10422-6. * HUß, Werner. ''Ägypten in hellenistischer Zeit''. München: C. H. Beck, 2001. ISBN 3-406-47154-4. {{Staroegyptská dynastia/32}} [[Kategória:Ptolemaiovci]] [[Kategória:Faraóni]] [[Kategória:Narodenia v 60. rokoch 1. storočia pred Kr.]] [[Kategória:Úmrtia v 47 pred Kr.]] awkz8993k0pwegvmem34pkt8n8ptuol 8198435 8198415 2026-04-14T18:14:54Z Bakjb 236375 aú 8198435 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník | meno = Ptolemaios XIII. Theos Filopatór | titul = [[Faraón]] a kráľ [[Staroveký Egypt|Egypta]] | obrázok = Testa di giovane detto tolomeo, 120-140 dc, su base neoattica con divinità (90 dc ca), dallo studio cavaceppi, MT501a-b, 02.jpg | popis obrázku = Mramorová busta mladého muža, stotožňovaná s Ptolemaiom XIII. (Centrale Montemartini, Rím) | panovanie = [[51 pred Kr.]] – [[47 pred Kr.]] | predchodca = [[Ptolemaios XII. Auletes]] | nástupca = [[Ptolemaios XIV.]] a [[Kleopatra VII.]] | dynastia = [[Ptolemaiovci]] | otec = [[Ptolemaios XII. Auletes]] | matka = pravdepodobne [[Kleopatra V. Tryfaina]] | dátum narodenia = cca [[62 pred Kr.]]/[[61 pred Kr.]] | dátum úmrtia = 13. január [[47 pred Kr.]] | miesto úmrtia = [[Níl]], Egypt | manželka = [[Kleopatra VII.]] | vlastné meno = ''Iuaenpanetjerunechem Setepenptah Iri-maatenre Sekhemankhamun''<br />(Dedič bohov spasiteľov, vyvolený Pta hom, konajúci spravodlivosť Reovu, živá sila Amonova) }} '''Ptolemaios XIII. Theos Filopatór''' ({{vjz|grc|Πτολεmaῖος Θεός Φιλοπάτωρ}}; * cca [[62 pred Kr.|62]]/[[61 pred Kr.]] – † 13. január [[47 pred Kr.]]) bol egyptský faraón z dynastie [[Ptolemaiovci|Ptolemaiovcov]], ktorý vládol v rokoch 51 až 47 pred Kr. Jeho vláda bola poznačená mocenským konfliktom so staršou sestrou [[Kleopatra VII.|Kleopatrou VII.]] a účasťou na občianskej vojne v Ríme, ktorá vyústila do tzv. alexandrijskej vojny proti [[Gaius Iulius Caesar|Iuliovi Caesarovi]].<ref name="Adkins">{{Citácia knihy | autor = Lesley Adkins & Roy A. Adkins | titul = Starověké Řecko | isbn = 978-80-7391-580-3 | miesto = Praha | vydavateľ = Slovart | rok = 2011 | strany = 82}}</ref> == Pôvod a detstvo == Ptolemaios XIII. sa narodil pravdepodobne v roku [[61 pred Kr.]] (podľa [[Appianos|Appiana]] mal v čase Pompeiovej smrti 13 rokov, iné zdroje uvádzajú v čase jeho vlastnej smrti vek 15 rokov).<ref>Appianos, ''Bürgerkriege'' 2, 71, 296 a 2, 84, 354.</ref><ref name="Rickard">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = John Rickard | titul = Battle of the Nile, February 47 BC | url = http://historyofwar.org | dátum vydania = 2018 | jazyk = po anglicky}}</ref> Bol najstarším synom faraóna [[Ptolemaios XII.|Ptolemaia XII. Nea Dionýza]]. Identita jeho matky zostáva v antických prameňoch nepotvrdená. Staršia historiografia predpokladala, že jeho matkou bola [[Kleopatra V. Tryfaina]], no moderný historik [[Werner Huß]] presadzuje hypotézu, že z tohto manželstva pochádzala len najstaršia dcéra [[Bereniké IV.]] Podľa tejto teórie bol Ptolemaios XIII. (spolu so súrodencami [[Kleopatra VII.|Kleopatrou VII.]], [[Arsinoé IV.]] a [[Ptolemaios XIV.|Ptolemaiom XIV.]]) potomkom druhého vzťahu ich otca s neznámou egyptskou aristokratkou, pravdepodobne z vplyvnej rodiny najvyšších kňazov z [[Mennofer|Menfidy]].<ref>HUß, Werner. Die Herkunft der Kleopatra Philopator. In: ''Aegyptus''. Roč. 70, 1990, s. 191 – 203.</ref> == Nástup na trón a spoluvláda s Kleopatrou VII. == [[Súbor:Ptolemy XIII cropped.jpg|náhľad|vľavo|Reliéf Ptolemaia XIII. v chráme v Kom Ombo.]] Po smrti Ptolemaia XII. na jar roku [[51 pred Kr.]] nastúpil na trón v súlade s otcovým testamentom vtedajší približne 10-ročný Ptolemaios XIII. spoločne so svojou 18-ročnou sestrou Kleopatrou VII.<ref>[[Gaius Iulius Caesar|Caesar]], ''Bürgerkriege'' 3, 108, 4 – 6.</ref> Kvôli jeho maloletosti vykonávala reálnu moc regentská rada, ktorá vytvorila s mladým kráľom úzko prepojenú mocenskú skupinu. Hlavnými členmi rady boli:<ref name="Bun">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Margaret Bunson | titul = Encyclopedia of Ancient Egypt | url = https://archive.org | rok = 1991 | vydavateľ = Facts On File, Inc. | miesto = New York | strany = 266 | jazyk = po anglicky}}</ref> * [[Potheinos]] – mocný eunuch a minister financií (regent), * [[Achillas (vojvodca)|Achillas]] – hlavný veliteľ vojska (generál), * [[Theodotos z Chiosu]] – učiteľ rétoriky mladého kráľa.<ref>Caesar, ''Bürgerkriege'' 3, 108, 1; Appianos, ''Bürgerkriege'' 2, 84.</ref> === Hospodárska kríza a mocenský boj === Začiatok ich vlády sprevádzali vážne vnútorné nepokoje spôsobené neúrodou a nedostatočnými záplavami [[Níl]]u (najmä v rokoch 50 a 49 pred Kr.). Obyvateľstvo drancovali vysoké dane, čo viedlo k nepokojom a vyľudňovaniu dedín v strednom Egypte. V októbri 50 pred Kr. musel byť vydaný kráľovský dekrét (''prostagma''), ktorý pod trestom smrti zakazoval predaj obilia kamkoľvek inam okrem hlavného mesta [[Alexandria|Alexandrie]], aby sa predišlo hladomoru v metropole.<ref>HÖLBL, Günther. ''Geschichte des Ptolemäerreichs''. Darmstadt: Wissenschaftliche Buchgesellschaft, 1994, s. 205n. ISBN 3-534-10422-6.</ref> Ambiciózna Kleopatra VII. sa spočiatku snažila vládnuť samostatne, o čom svedčia mince a nápisy, na ktorých vynechávala bratovo meno. Od konca roku 50 pred Kr. sa však pomer síl zmenil v prospech regentskej rady Ptolemaia XIII. V úradných dokumentoch sa meno kráľa začalo uvádzať na prvom mieste a od júna 49 pred Kr. sa objavuje dvojité datovanie („rok 1, ktorý je zároveň rokom 3“), čím kráľ demonštroval svoju nadradenosť.<ref>HUß, Werner. ''Ägypten in hellenistischer Zeit''. München: C. H. Beck, 2001, s. 706n. ISBN 3-406-47154-4.</ref> Tento mocenský konflikt vyústil do otvorenej občianskej vojny a vyhnania Kleopatry z Egypta koncom roku 49 pred Kr. == Vyhnanie Kleopatry a smrť Pompeia == Približne na jeseň roku [[49 pred Kr.]] nechal regent Potheinos vyhnať Kleopatru VII. z [[Alexandria|Alexandrie]]. Kleopatra však v [[Palestína (historické územie)|Palestíne]] naverbovala s pomocou arabských spojencov žoldniersku armádu a vytiahla proti egyptskej pohraničnej pevnosti [[Pelusion]]. Ptolemaios XIII. so svojimi radcami a vojskom vytiahol sestre v ústrety a utáboril sa pri pohorí Kasion neďaleko Pelusia.<ref name="Bun" /> V prebiehajúcej občianskej vojne v Ríme uznal senát v [[Solún|Solúne]] (ovládaný Pompeiom) v októbri 49 pred Kr. Ptolemaia XIII. za jediného legitimného vládcu.<ref>[[Marcus Annaeus Lucanus|Lucanus]], ''Pharsalia'' 5, 58 – 64.</ref> Krátko nato sa však pri egyptskom pobreží objavil samotný [[Gnaeus Pompeius Magnus]], hľadajúci útočište po porážke v bitke pri Farsale. Regentská rada 13-ročného kráľa (niektoré zdroje uvádzajú v tomto čase vek 15 rokov) sa v snahe získať priazeň víťazného Caesara rozhodla Pompeia zavraždiť. Kráľ sa v plnej zbroji objavil na brehu, aby Pompeia nalákal do léčky, kde ho jeho dvorania 28. septembra 48 pred Kr. úkladne zavraždili.<ref>[[Plutarchos]], ''Pompeius'' 78; [[Appianos]], ''Bürgerkriege'' 2, 84.</ref><ref name="Bun" /> == Konflikt s Caesarom == Dva dni po vražde dorazil do Alexandrie [[Gaius Iulius Caesar]]. Hoci mu kráľovi radcovia predložili Pompeiovu hlavu, Caesar vyjadril nad smrťou svojho rivala ľútosť a ubytoval sa v kráľovskom paláci. Ako rímsky konzul sa vyhlásil za arbitra v spore medzi súrodencami a nariadil im, aby rozpustili vojská a podrobili sa jeho súdu.<ref>[[Gaius Iulius Caesar|Caesar]], ''Bürgerkriege'' 3, 107, 2; 3, 109, 1.</ref> Potheinos prišiel do Alexandrie s kráľom, no vojsko pod velením Achilla nechal v pohotovosti pri Pelusione. Medzi Caesarom a Potheinom vypukli spory o splatenie obrovských dlhov, ktoré mal Ptolemaios XII. voči Rímu.<ref>Plutarchos, ''Caesar'' 48, 8.</ref> Situácia eskalovala, keď sa Kleopatra tajne dostala do paláca k Caesarovi. Keď ju Ptolemaios XIII. nasledujúce ráno uvidel v Caesarovej prítomnosti, v záchvate hnevu vybehol z paláca, strhol si z hlavy [[diadém]] a volal obyvateľov Alexandrie do zbrane. Caesarovi vojaci ho však zadržali a kráľ sa stal faktickým rukojemníkom. Aby Caesar upokojil dav, odvolal sa na otcov testament a vynútil si formálne zmierenie súrodencov, pričom Kleopatra bola opätovne uznaná za spoluvládkyňu.<ref>[[Cassius Dio]], ''Römische Geschichte'' 42, 34n.; Plutarchos, ''Caesar'' 49.</ref> === Alexandrijská vojna === Potheinos napriek tomu tajne privolal Achillovu armádu (asi 20 000 mužov) do Alexandrie. Caesar, ktorý mal k dispozícii len okolo 4 000 vojakov, sa opevnil v palácovej štvrti a kráľovskú rodinu vrátane Ptolemaia XIII. držal ako rukojemníkov.<ref>Caesar, ''Bürgerkriege'' 3, 109; Cassius Dio, ''Römische Geschichte'' 42, 42.</ref> Začala sa tzv. ''alexandrijská vojna''.<ref name="Adkins" /> Počas obliehania ušla ku kráľovskému vojsku mladšia sestra [[Arsinoé IV.]], ktorú Egypťania vyhlásili za protikráľovnú. V egyptskom tábore však vypukli mocenské spory. Arsinoé sa nepohodla s Achillom a nechala tohto schopného generála zavraždiť, aby upevnila svoje postavenie. Velenie následne odovzdala svojmu vychovávateľovi Ganymedovi.<ref>''[[De bello Alexandrino]]'' 4; Cassius Dio, ''Römische Geschichte'' 42, 39, 1 – 40, 1.</ref> Caesar medzitým nechal popraviť Potheina za tajnú spoluprácu s obliehateľmi. Ptolemaios XIII. bol Caesarom donútený z vyvýšeného miesta prehovárať k ľudu, aby zastavili boje, no Alexandrijčania vedeli, že hovorí pod nátlakom, a v útokoch pokračovali. == Prepustenie na slobodu == [[Súbor:Monete ellenistiche, donazione bouzas, regno d'egitto, cleopatra VII philopator con tolomeo XIII theos philopator II, 51-47 ac.jpg|náhľad|Minca s vyobrazením Kleopatry VII. a Ptolemaia XIII. (Numizmatické múzeum, Atény)]] Koncom roku [[48 pred Kr.]] vypukla v egyptskom tábore nespokojnosť s vedením Arsinoé IV. a Ganymeda. Alexandrijčania vyslali k Caesarovi poslov so žiadosťou o prepustenie Ptolemaia XIII. s prísľubom, že ak bude kráľ slobodný, uzavrú mier. Caesar, hoci si bol pravdepodobne vedomý rizika, s návrhom súhlasil. Veril, že pre jeho povesť bude politicky výhodnejšie bojovať proti kráľovi než proti princeznej, a zároveň chcel vniesť do radov nepriateľa ďalší rozkol.<ref name="Bev">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Edwin Bevan | titul = A History of Egypt under the Ptolemaic dynasty | url = https://archive.org | rok = 1914 | vydavateľ = Methuen & Co. Ltd | miesto = Londýn | jazyk = po anglicky}}</ref> Podľa autora spisu ''O alexandrijskej vojne'' Caesar pri rozlúčke kráľovi dohováral, aby zachránil svoju vlasť pred skazou. Ptolemaios XIII. sa však ukázal ako majster pretvárky – so slzami v očiach tvrdil, že Caesarova blízkosť mu je drahšia než kráľovstvo. Len čo sa však ocitol na slobode, okamžite obnovil vojnové úsilie s ešte väčším zápalom. Historici (napr. Christoph Schäfer) naznačujú, že Caesar prepustenie zinscenoval, aby sa kráľ otvorene skompromitoval porušením slova, čím by po rímskom víťazstve uvoľnil cestu k moci rímskej spojenkyni Kleopatre VII.<ref>SCHÄFER, Christoph. ''Kleopatra''. Darmstadt: Primus, 2006, s. 76 – 78.</ref> === Motívy prepustenia === Historici sa rozchádzajú v názore, prečo Caesar kráľa skutočne prepustil: * ''Antické pohľady:'' [[Cassius Dio]] sa domnieva, že Caesar podcenil bojovú silu Egypťanov a veril, že po príchode posíl od Mithridata z Pergamonu ich poľahky porazí bez ohľadu na prítomnosť kráľa.<ref>[[Cassius Dio]], ''Römische Geschichte'' 42, 42.</ref> * ''Moderná historiografia:'' Historik Christoph Schäfer argumentuje, že Caesar konal cielene. Potreboval, aby sa Ptolemaios XIII. otvorene skompromitoval porušením slova a aktívnym bojom, čím by sa po rímskom víťazstve stal legitímnym cieľom na odstránenie. To uvoľnilo cestu k stabilnej vláde [[Kleopatra VII.|Kleopatry VII.]] ako rímskej spojenkyne.<ref>SCHÄFER, Christoph. ''Kleopatra''. Darmstadt: Primus, 2006, s. 76 – 78. ISBN 3-89678-254-2.</ref> Iné teórie (napr. Hans Volkmann) naznačujú, že Caesar sa snažil vniesť rozkol do egyptského tábora medzi stúpencov Arsinoé a Ptolemaia.<ref>VOLKMANN, Hans. ''Kleopatra''. Stuttgart: Kohlhammer, 1953, s. 67.</ref> == Bitka na Níle a smrť == Po prepustení prevzal vtedy približne 15-ročný kráľ osobne vrchné velenie a energicky pokračoval v boji s podporou svojich verných radcov (''filoi'').<ref>''[[De bello Alexandrino]]'' 25, 1.</ref> Čoskoro však dorazili správy, že Mithridates z Pergamonu dobyl Pelusion a postupuje k hlavnému mestu.<ref>''De bello Alexandrino'' 26; [[Cassius Dio]], ''Römische Geschichte'' 42, 41.</ref> Ptolemaios XIII. vyrazil rímskym posilám v ústrety, aby zabránil ich spojeniu s Caesarom. Kráľovské vojsko zakotvilo na jednom z ramien Nílu v silne opevnenom tábore. Caesarovi sa však podarilo nepriateľa takticky oklamať – nočným manévrom obišiel jazero Mareotis a spojil sa s Mithridatom. V nasledujúcej rozhodujúcej bitke na Níle (február 47 pred Kr.) Caesar využil Ptolemaiovu neskúsenosť a vmanévroval jeho sily do nevýhodnej pozície.<ref name="Rickard" /> Rímske légie dobyli egyptský tábor a Ptolemaios XIII. sa pri pokuse o útek na jednej z lodí utopil v Níle, keď sa plavidlo pod váhou utekajúcich vojakov prevrhlo.<ref name="Adkins" /><ref>''De bello Alexandrino'' 28 – 31; Cassius Dio, ''Römische Geschichte'' 42, 43.</ref> == Mýtus o prežití == V Egypte existovala tradícia, podľa ktorej bol utopenec v Níle považovaný za posvätného. Podľa rímskeho historika [[Titus Livius|Livia]] nechal Caesar po bitke hľadať kráľovo telo. Keď z vody vytiahli jeho zlatý pancier, ukázal ho Alexandrijčanom ako definitívny dôkaz smrti ich panovníka, aby zlomil ich odpor.<ref>[[Florus]], ''Epitoma de Tito Livio'' 2, 13, 60.</ref> Moderní historici však túto epizódu spochybňujú, pretože svedkovia z Caesarovho štábu uvádzajú len to, že kráľ po bitke zmizol.<ref>SCHÄFER, Christoph. ''Kleopatra''. 2006, s. 79.</ref> O niekoľko rokov neskôr (41 pred Kr.) sa v sýrskom Arade objavil muž vydávajúci sa za Ptolemaia XIII., no na príkaz [[Marcus Antonius|Marka Antonia]] bol popravený.<ref>[[Appianos]], ''Bürgerkriege'' 5, 9.</ref> == Epilóg == Život Ptolemaia XIII. Theosa Filopatóra odráža obdobie hlbokého úpadku dynastie [[Ptolemaiovci|Ptolemaiovcov]], kedy na trón nastupovali maloletí panovníci ovládaní ambicióznymi regentmi a zmietaní etnickou nevraživosťou medzi Egypťanmi a Grékmi. Po jeho smrti sa Egypt stal de facto rímskou provinciou, ktorej strategická poloha na križovatke obchodných ciest medzi Európou, Áziou a Afrikou zabezpečila prosperitu, no zároveň ju odsúdila na područenstvo voči svetovým ríšam.<ref name="Wilk">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Toby Wilkinson | titul = The Rise and Fall of Ancient Egypt | url = https://archive.org | rok = 2010 | vydavateľ = Random House | miesto = New York | strany = 321–324 | jazyk = po anglicky}}</ref><ref>{{Citácia knihy | autor = Miroslav Bárta & Martin Kovář | titul = Kolaps a regenerace: cesty civilizací a kultur | isbn = 978-80-200-2036-9 | miesto = Praha | vydavateľ = Academia | rok = 2011 | strany = 23}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * ADKINS, Lesley – ADKINS, Roy A. ''Starověké Řecko''. Praha: Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. * HÖLBL, Günther. ''Geschichte des Ptolemäerreiches''. Darmstadt: Wissenschaftliche Buchgesellschaft, 1994. ISBN 3-534-10422-6. * HUß, Werner. ''Ägypten in hellenistischer Zeit''. München: C. H. Beck, 2001. ISBN 3-406-47154-4. {{Staroegyptská dynastia/32}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Ptolemaiovci]] [[Kategória:Faraóni]] [[Kategória:Narodenia v 60. rokoch 1. storočia pred Kr.]] [[Kategória:Úmrtia v 47 pred Kr.]] m3ff9lyszrbfkj6r5isgodbfe0bxl29 8198597 8198435 2026-04-15T07:14:19Z Luppus 39967 wikilinka 8198597 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník | meno = Ptolemaios XIII. Theos Filopatór | titul = [[Faraón]] a kráľ [[Staroveký Egypt|Egypta]] | obrázok = Testa di giovane detto tolomeo, 120-140 dc, su base neoattica con divinità (90 dc ca), dallo studio cavaceppi, MT501a-b, 02.jpg | popis obrázku = Mramorová busta mladého muža, stotožňovaná s Ptolemaiom XIII. (Centrale Montemartini, Rím) | panovanie = [[51 pred Kr.]] – [[47 pred Kr.]] | predchodca = [[Ptolemaios XII.|Ptolemaios XII. Auletes]] | nástupca = [[Ptolemaios XIV.]] a [[Kleopatra VII.]] | dynastia = [[Ptolemaiovci]] | otec = [[Ptolemaios XII. Auletes]] | matka = pravdepodobne [[Kleopatra V. Tryfaina]] | dátum narodenia = cca [[62 pred Kr.]]/[[61 pred Kr.]] | dátum úmrtia = 13. január [[47 pred Kr.]] | miesto úmrtia = [[Níl]], Egypt | manželka = [[Kleopatra VII.]] | vlastné meno = ''Iuaenpanetjerunechem Setepenptah Iri-maatenre Sekhemankhamun''<br />(Dedič bohov spasiteľov, vyvolený Pta hom, konajúci spravodlivosť Reovu, živá sila Amonova) }} '''Ptolemaios XIII. Theos Filopatór''' ({{vjz|grc|Πτολεmaῖος Θεός Φιλοπάτωρ}}; * cca [[62 pred Kr.|62]]/[[61 pred Kr.]] – † 13. január [[47 pred Kr.]]) bol egyptský faraón z dynastie [[Ptolemaiovci|Ptolemaiovcov]], ktorý vládol v rokoch 51 až 47 pred Kr. Jeho vláda bola poznačená mocenským konfliktom so staršou sestrou [[Kleopatra VII.|Kleopatrou VII.]] a účasťou na občianskej vojne v Ríme, ktorá vyústila do tzv. alexandrijskej vojny proti [[Gaius Iulius Caesar|Iuliovi Caesarovi]].<ref name="Adkins">{{Citácia knihy | autor = Lesley Adkins & Roy A. Adkins | titul = Starověké Řecko | isbn = 978-80-7391-580-3 | miesto = Praha | vydavateľ = Slovart | rok = 2011 | strany = 82}}</ref> == Pôvod a detstvo == Ptolemaios XIII. sa narodil pravdepodobne v roku [[61 pred Kr.]] (podľa [[Appianos|Appiana]] mal v čase Pompeiovej smrti 13 rokov, iné zdroje uvádzajú v čase jeho vlastnej smrti vek 15 rokov).<ref>Appianos, ''Bürgerkriege'' 2, 71, 296 a 2, 84, 354.</ref><ref name="Rickard">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = John Rickard | titul = Battle of the Nile, February 47 BC | url = http://historyofwar.org | dátum vydania = 2018 | jazyk = po anglicky}}</ref> Bol najstarším synom faraóna [[Ptolemaios XII.|Ptolemaia XII. Nea Dionýza]]. Identita jeho matky zostáva v antických prameňoch nepotvrdená. Staršia historiografia predpokladala, že jeho matkou bola [[Kleopatra V. Tryfaina]], no moderný historik [[Werner Huß]] presadzuje hypotézu, že z tohto manželstva pochádzala len najstaršia dcéra [[Bereniké IV.]] Podľa tejto teórie bol Ptolemaios XIII. (spolu so súrodencami [[Kleopatra VII.|Kleopatrou VII.]], [[Arsinoé IV.]] a [[Ptolemaios XIV.|Ptolemaiom XIV.]]) potomkom druhého vzťahu ich otca s neznámou egyptskou aristokratkou, pravdepodobne z vplyvnej rodiny najvyšších kňazov z [[Mennofer|Menfidy]].<ref>HUß, Werner. Die Herkunft der Kleopatra Philopator. In: ''Aegyptus''. Roč. 70, 1990, s. 191 – 203.</ref> == Nástup na trón a spoluvláda s Kleopatrou VII. == [[Súbor:Ptolemy XIII cropped.jpg|náhľad|vľavo|Reliéf Ptolemaia XIII. v chráme v Kom Ombo.]] Po smrti Ptolemaia XII. na jar roku [[51 pred Kr.]] nastúpil na trón v súlade s otcovým testamentom vtedajší približne 10-ročný Ptolemaios XIII. spoločne so svojou 18-ročnou sestrou Kleopatrou VII.<ref>[[Gaius Iulius Caesar|Caesar]], ''Bürgerkriege'' 3, 108, 4 – 6.</ref> Kvôli jeho maloletosti vykonávala reálnu moc regentská rada, ktorá vytvorila s mladým kráľom úzko prepojenú mocenskú skupinu. Hlavnými členmi rady boli:<ref name="Bun">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Margaret Bunson | titul = Encyclopedia of Ancient Egypt | url = https://archive.org | rok = 1991 | vydavateľ = Facts On File, Inc. | miesto = New York | strany = 266 | jazyk = po anglicky}}</ref> * [[Potheinos]] – mocný eunuch a minister financií (regent), * [[Achillas (vojvodca)|Achillas]] – hlavný veliteľ vojska (generál), * [[Theodotos z Chiosu]] – učiteľ rétoriky mladého kráľa.<ref>Caesar, ''Bürgerkriege'' 3, 108, 1; Appianos, ''Bürgerkriege'' 2, 84.</ref> === Hospodárska kríza a mocenský boj === Začiatok ich vlády sprevádzali vážne vnútorné nepokoje spôsobené neúrodou a nedostatočnými záplavami [[Níl]]u (najmä v rokoch 50 a 49 pred Kr.). Obyvateľstvo drancovali vysoké dane, čo viedlo k nepokojom a vyľudňovaniu dedín v strednom Egypte. V októbri 50 pred Kr. musel byť vydaný kráľovský dekrét (''prostagma''), ktorý pod trestom smrti zakazoval predaj obilia kamkoľvek inam okrem hlavného mesta [[Alexandria|Alexandrie]], aby sa predišlo hladomoru v metropole.<ref>HÖLBL, Günther. ''Geschichte des Ptolemäerreichs''. Darmstadt: Wissenschaftliche Buchgesellschaft, 1994, s. 205n. ISBN 3-534-10422-6.</ref> Ambiciózna Kleopatra VII. sa spočiatku snažila vládnuť samostatne, o čom svedčia mince a nápisy, na ktorých vynechávala bratovo meno. Od konca roku 50 pred Kr. sa však pomer síl zmenil v prospech regentskej rady Ptolemaia XIII. V úradných dokumentoch sa meno kráľa začalo uvádzať na prvom mieste a od júna 49 pred Kr. sa objavuje dvojité datovanie („rok 1, ktorý je zároveň rokom 3“), čím kráľ demonštroval svoju nadradenosť.<ref>HUß, Werner. ''Ägypten in hellenistischer Zeit''. München: C. H. Beck, 2001, s. 706n. ISBN 3-406-47154-4.</ref> Tento mocenský konflikt vyústil do otvorenej občianskej vojny a vyhnania Kleopatry z Egypta koncom roku 49 pred Kr. == Vyhnanie Kleopatry a smrť Pompeia == Približne na jeseň roku [[49 pred Kr.]] nechal regent Potheinos vyhnať Kleopatru VII. z [[Alexandria|Alexandrie]]. Kleopatra však v [[Palestína (historické územie)|Palestíne]] naverbovala s pomocou arabských spojencov žoldniersku armádu a vytiahla proti egyptskej pohraničnej pevnosti [[Pelusion]]. Ptolemaios XIII. so svojimi radcami a vojskom vytiahol sestre v ústrety a utáboril sa pri pohorí Kasion neďaleko Pelusia.<ref name="Bun" /> V prebiehajúcej občianskej vojne v Ríme uznal senát v [[Solún|Solúne]] (ovládaný Pompeiom) v októbri 49 pred Kr. Ptolemaia XIII. za jediného legitimného vládcu.<ref>[[Marcus Annaeus Lucanus|Lucanus]], ''Pharsalia'' 5, 58 – 64.</ref> Krátko nato sa však pri egyptskom pobreží objavil samotný [[Gnaeus Pompeius Magnus]], hľadajúci útočište po porážke v bitke pri Farsale. Regentská rada 13-ročného kráľa (niektoré zdroje uvádzajú v tomto čase vek 15 rokov) sa v snahe získať priazeň víťazného Caesara rozhodla Pompeia zavraždiť. Kráľ sa v plnej zbroji objavil na brehu, aby Pompeia nalákal do léčky, kde ho jeho dvorania 28. septembra 48 pred Kr. úkladne zavraždili.<ref>[[Plutarchos]], ''Pompeius'' 78; [[Appianos]], ''Bürgerkriege'' 2, 84.</ref><ref name="Bun" /> == Konflikt s Caesarom == Dva dni po vražde dorazil do Alexandrie [[Gaius Iulius Caesar]]. Hoci mu kráľovi radcovia predložili Pompeiovu hlavu, Caesar vyjadril nad smrťou svojho rivala ľútosť a ubytoval sa v kráľovskom paláci. Ako rímsky konzul sa vyhlásil za arbitra v spore medzi súrodencami a nariadil im, aby rozpustili vojská a podrobili sa jeho súdu.<ref>[[Gaius Iulius Caesar|Caesar]], ''Bürgerkriege'' 3, 107, 2; 3, 109, 1.</ref> Potheinos prišiel do Alexandrie s kráľom, no vojsko pod velením Achilla nechal v pohotovosti pri Pelusione. Medzi Caesarom a Potheinom vypukli spory o splatenie obrovských dlhov, ktoré mal Ptolemaios XII. voči Rímu.<ref>Plutarchos, ''Caesar'' 48, 8.</ref> Situácia eskalovala, keď sa Kleopatra tajne dostala do paláca k Caesarovi. Keď ju Ptolemaios XIII. nasledujúce ráno uvidel v Caesarovej prítomnosti, v záchvate hnevu vybehol z paláca, strhol si z hlavy [[diadém]] a volal obyvateľov Alexandrie do zbrane. Caesarovi vojaci ho však zadržali a kráľ sa stal faktickým rukojemníkom. Aby Caesar upokojil dav, odvolal sa na otcov testament a vynútil si formálne zmierenie súrodencov, pričom Kleopatra bola opätovne uznaná za spoluvládkyňu.<ref>[[Cassius Dio]], ''Römische Geschichte'' 42, 34n.; Plutarchos, ''Caesar'' 49.</ref> === Alexandrijská vojna === Potheinos napriek tomu tajne privolal Achillovu armádu (asi 20 000 mužov) do Alexandrie. Caesar, ktorý mal k dispozícii len okolo 4 000 vojakov, sa opevnil v palácovej štvrti a kráľovskú rodinu vrátane Ptolemaia XIII. držal ako rukojemníkov.<ref>Caesar, ''Bürgerkriege'' 3, 109; Cassius Dio, ''Römische Geschichte'' 42, 42.</ref> Začala sa tzv. ''alexandrijská vojna''.<ref name="Adkins" /> Počas obliehania ušla ku kráľovskému vojsku mladšia sestra [[Arsinoé IV.]], ktorú Egypťania vyhlásili za protikráľovnú. V egyptskom tábore však vypukli mocenské spory. Arsinoé sa nepohodla s Achillom a nechala tohto schopného generála zavraždiť, aby upevnila svoje postavenie. Velenie následne odovzdala svojmu vychovávateľovi Ganymedovi.<ref>''[[De bello Alexandrino]]'' 4; Cassius Dio, ''Römische Geschichte'' 42, 39, 1 – 40, 1.</ref> Caesar medzitým nechal popraviť Potheina za tajnú spoluprácu s obliehateľmi. Ptolemaios XIII. bol Caesarom donútený z vyvýšeného miesta prehovárať k ľudu, aby zastavili boje, no Alexandrijčania vedeli, že hovorí pod nátlakom, a v útokoch pokračovali. == Prepustenie na slobodu == [[Súbor:Monete ellenistiche, donazione bouzas, regno d'egitto, cleopatra VII philopator con tolomeo XIII theos philopator II, 51-47 ac.jpg|náhľad|Minca s vyobrazením Kleopatry VII. a Ptolemaia XIII. (Numizmatické múzeum, Atény)]] Koncom roku [[48 pred Kr.]] vypukla v egyptskom tábore nespokojnosť s vedením Arsinoé IV. a Ganymeda. Alexandrijčania vyslali k Caesarovi poslov so žiadosťou o prepustenie Ptolemaia XIII. s prísľubom, že ak bude kráľ slobodný, uzavrú mier. Caesar, hoci si bol pravdepodobne vedomý rizika, s návrhom súhlasil. Veril, že pre jeho povesť bude politicky výhodnejšie bojovať proti kráľovi než proti princeznej, a zároveň chcel vniesť do radov nepriateľa ďalší rozkol.<ref name="Bev">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Edwin Bevan | titul = A History of Egypt under the Ptolemaic dynasty | url = https://archive.org | rok = 1914 | vydavateľ = Methuen & Co. Ltd | miesto = Londýn | jazyk = po anglicky}}</ref> Podľa autora spisu ''O alexandrijskej vojne'' Caesar pri rozlúčke kráľovi dohováral, aby zachránil svoju vlasť pred skazou. Ptolemaios XIII. sa však ukázal ako majster pretvárky – so slzami v očiach tvrdil, že Caesarova blízkosť mu je drahšia než kráľovstvo. Len čo sa však ocitol na slobode, okamžite obnovil vojnové úsilie s ešte väčším zápalom. Historici (napr. Christoph Schäfer) naznačujú, že Caesar prepustenie zinscenoval, aby sa kráľ otvorene skompromitoval porušením slova, čím by po rímskom víťazstve uvoľnil cestu k moci rímskej spojenkyni Kleopatre VII.<ref>SCHÄFER, Christoph. ''Kleopatra''. Darmstadt: Primus, 2006, s. 76 – 78.</ref> === Motívy prepustenia === Historici sa rozchádzajú v názore, prečo Caesar kráľa skutočne prepustil: * ''Antické pohľady:'' [[Cassius Dio]] sa domnieva, že Caesar podcenil bojovú silu Egypťanov a veril, že po príchode posíl od Mithridata z Pergamonu ich poľahky porazí bez ohľadu na prítomnosť kráľa.<ref>[[Cassius Dio]], ''Römische Geschichte'' 42, 42.</ref> * ''Moderná historiografia:'' Historik Christoph Schäfer argumentuje, že Caesar konal cielene. Potreboval, aby sa Ptolemaios XIII. otvorene skompromitoval porušením slova a aktívnym bojom, čím by sa po rímskom víťazstve stal legitímnym cieľom na odstránenie. To uvoľnilo cestu k stabilnej vláde [[Kleopatra VII.|Kleopatry VII.]] ako rímskej spojenkyne.<ref>SCHÄFER, Christoph. ''Kleopatra''. Darmstadt: Primus, 2006, s. 76 – 78. ISBN 3-89678-254-2.</ref> Iné teórie (napr. Hans Volkmann) naznačujú, že Caesar sa snažil vniesť rozkol do egyptského tábora medzi stúpencov Arsinoé a Ptolemaia.<ref>VOLKMANN, Hans. ''Kleopatra''. Stuttgart: Kohlhammer, 1953, s. 67.</ref> == Bitka na Níle a smrť == Po prepustení prevzal vtedy približne 15-ročný kráľ osobne vrchné velenie a energicky pokračoval v boji s podporou svojich verných radcov (''filoi'').<ref>''[[De bello Alexandrino]]'' 25, 1.</ref> Čoskoro však dorazili správy, že Mithridates z Pergamonu dobyl Pelusion a postupuje k hlavnému mestu.<ref>''De bello Alexandrino'' 26; [[Cassius Dio]], ''Römische Geschichte'' 42, 41.</ref> Ptolemaios XIII. vyrazil rímskym posilám v ústrety, aby zabránil ich spojeniu s Caesarom. Kráľovské vojsko zakotvilo na jednom z ramien Nílu v silne opevnenom tábore. Caesarovi sa však podarilo nepriateľa takticky oklamať – nočným manévrom obišiel jazero Mareotis a spojil sa s Mithridatom. V nasledujúcej rozhodujúcej bitke na Níle (február 47 pred Kr.) Caesar využil Ptolemaiovu neskúsenosť a vmanévroval jeho sily do nevýhodnej pozície.<ref name="Rickard" /> Rímske légie dobyli egyptský tábor a Ptolemaios XIII. sa pri pokuse o útek na jednej z lodí utopil v Níle, keď sa plavidlo pod váhou utekajúcich vojakov prevrhlo.<ref name="Adkins" /><ref>''De bello Alexandrino'' 28 – 31; Cassius Dio, ''Römische Geschichte'' 42, 43.</ref> == Mýtus o prežití == V Egypte existovala tradícia, podľa ktorej bol utopenec v Níle považovaný za posvätného. Podľa rímskeho historika [[Titus Livius|Livia]] nechal Caesar po bitke hľadať kráľovo telo. Keď z vody vytiahli jeho zlatý pancier, ukázal ho Alexandrijčanom ako definitívny dôkaz smrti ich panovníka, aby zlomil ich odpor.<ref>[[Florus]], ''Epitoma de Tito Livio'' 2, 13, 60.</ref> Moderní historici však túto epizódu spochybňujú, pretože svedkovia z Caesarovho štábu uvádzajú len to, že kráľ po bitke zmizol.<ref>SCHÄFER, Christoph. ''Kleopatra''. 2006, s. 79.</ref> O niekoľko rokov neskôr (41 pred Kr.) sa v sýrskom Arade objavil muž vydávajúci sa za Ptolemaia XIII., no na príkaz [[Marcus Antonius|Marka Antonia]] bol popravený.<ref>[[Appianos]], ''Bürgerkriege'' 5, 9.</ref> == Epilóg == Život Ptolemaia XIII. Theosa Filopatóra odráža obdobie hlbokého úpadku dynastie [[Ptolemaiovci|Ptolemaiovcov]], kedy na trón nastupovali maloletí panovníci ovládaní ambicióznymi regentmi a zmietaní etnickou nevraživosťou medzi Egypťanmi a Grékmi. Po jeho smrti sa Egypt stal de facto rímskou provinciou, ktorej strategická poloha na križovatke obchodných ciest medzi Európou, Áziou a Afrikou zabezpečila prosperitu, no zároveň ju odsúdila na područenstvo voči svetovým ríšam.<ref name="Wilk">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Toby Wilkinson | titul = The Rise and Fall of Ancient Egypt | url = https://archive.org | rok = 2010 | vydavateľ = Random House | miesto = New York | strany = 321–324 | jazyk = po anglicky}}</ref><ref>{{Citácia knihy | autor = Miroslav Bárta & Martin Kovář | titul = Kolaps a regenerace: cesty civilizací a kultur | isbn = 978-80-200-2036-9 | miesto = Praha | vydavateľ = Academia | rok = 2011 | strany = 23}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * ADKINS, Lesley – ADKINS, Roy A. ''Starověké Řecko''. Praha: Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. * HÖLBL, Günther. ''Geschichte des Ptolemäerreiches''. Darmstadt: Wissenschaftliche Buchgesellschaft, 1994. ISBN 3-534-10422-6. * HUß, Werner. ''Ägypten in hellenistischer Zeit''. München: C. H. Beck, 2001. ISBN 3-406-47154-4. {{Staroegyptská dynastia/32}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Ptolemaiovci]] [[Kategória:Faraóni]] [[Kategória:Narodenia v 60. rokoch 1. storočia pred Kr.]] [[Kategória:Úmrtia v 47 pred Kr.]] o3ufjnvjp26xbx5yrdtyyz3n83h431o 3 748238 8198313 2026-04-14T15:56:44Z Pe3kZA 39673 upozornenie 8198313 wikitext text/x-wiki {{Exp3N}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 15:56, 14. apríl 2026 (UTC) p0me8o97z5n9pz0vyvi4yjnhf0k19y1 2 748239 8198325 2026-04-14T16:14:53Z Svadkovia pizze 291978 vytvorili sme stranku 8198325 wikitext text/x-wiki = Pizzerizmus kozmický = {{Infobox|nadpis=Pizzerizmus kozmický|obrazok=[[Súbor:Pizzerizmus kozmický.jpg |300px]]|popisObrazka=Pohľad na zem z vesmíru|hlavicka1=Typ teórie - Pseudovedná / Teologická|hlavicka2=Prvá dokumentácia - 1272, Száz Benedikt|hlavicka4=Uznanie vedeckou obcou - Prebiehajúca debata|hlavicka3=Hlavná surovina - Múka, existencia}} '''Kozmický pizzerizmus''' (lat. ''Theoria Pizzae Universalis'') je pseudovedecká a teologická teória, podľa ktorej je '''[[vesmír]] v skutočnosti obrovská pizzeria''', [[Zem]] je jej ústrednou pizzou, [[Slnko]] funguje ako kozmická pec a [[Mesiac]] predstavuje veľkú hrudku [[Mozzarella|mozzarelly]], ktorá sa pomaly topí nad horizontom. Teória čerpá predovšetkým z [[Biblia|biblických textov]], [[Starovek|antickej filozofie]] a z čerstvých pozorovaní oblohy za jasných nocí. == Základná téza == Podľa kozmického pizzerizmu vznikol [[vesmír]] nie výbuchom, ale '''vznietením božskej pece''' (tzv. ''[[Big Bake]]''). [[Zem]], guľatá a plochá zároveň, je pokrytá vrstvami: paradajková omáčka ([[zemská kôra]]), roztavený syr ([[Vegetácia (rastlinstvo)|vegetácia]]) a tvrdý stred (vnútorné jadro – primerane prepečený). Ľudstvo je prirovnávané k drobným kúskom slaniny, ktoré blúdia po povrchu. == Biblické dôkazy == Zástancovia teórie poukazujú na niekoľko biblických pasáží, ktoré považujú za skryté svedectvo: * '''Genesis 1:3''' – ''„Boh povedal: Nech je svetlo!"'' — interpretované ako zapálenie horákov pece. Niektorí teológovia-pizzeristi však namietajú, že pec sa zapaľuje pred vložením pizze, čo by znamenalo, že Zem ešte neexistovala. Teória to nerieši. * '''Žalmy 19:6''' – ''„Slnko vychádza z jedného konca nebies a prebieha až na druhý koniec."'' — zástancovia tvrdia, že ide o pohyb teplovzdušného konvektora v peci. * '''Exodus 16:31''' – Mana z neba je opísaná ako ''„biela ako koriander a chutila ako medový koláč"'' — čo pizzeristi vnímajú ako jednoznačné potvrdenie, že obloha je múčna. * '''Zjavenie 21:1''' – ''„Videl som nové nebo a novú zem"'' — interpretované ako prísľub novej, čerstvo upečenej pizze po konci sveta (tzv. ''Eschatologická Reštaurácia''). == Kozmická štruktúra pizze == * '''Slnko – Pec:''' Teplota 5 500 [[Stupeň Celzia|°C]] zodpovedá teplotám používaným v neapolských peciach na drevo, prepočítaným na [[Vesmír|kozmickú]] mierku (× 10⁹). Slnečné škvrny sú vysvetľované ako spálené miesta na dne pece. * '''Zem – Pizza:''' Guľatý tvar, vrstevnatosť a existencia tekutého jadra plne zodpovedajú rozpečenej pizze so syrom. Tektonické platne sú chrumkavé kúsky kôrky, ktoré sa pohybujú po roztavenom syre. * '''Mesiac – [[Mozzarella]]:''' Biela farba, krátery (vzniknuté bublami pri topení) a fázy Mesiaca (ako keď sa syr postupne topí a tuhne) sú kľúčovými dôkazmi. Száz Imrich Starší preferoval oštiepok — otázka ostáva otvorená. == Historický pôvod a rod Százov == Za prvú zdokumentovanú formuláciu kozmického pizzerizmu sa považuje rukopis ''Tractatus de Forma Mundi Rotundi'' z roku '''1272''', pripísaný '''Száz Benediktovi''', šľachticovi z rodu Százov — starého uhorského rodu s rozsiahlymi pozemkami v okolí Nitry a povesťou ľudí, ktorí „premýšľajú príliš dlho nad večerou". Száz Benedikt v rukopise, dnes uloženom (podľa niektorých zdrojov) v archíve kláštora svätého Ondreja pri Hronskom Beňadiku, opisuje víziu, ktorú mal počas pôstu:<blockquote>''„...a uzrel som ohňom objatú guľu, podobnú chlebu z pece, a okolo nej bielu hrudu, ktorá sa topila a tiekla, a pochopil som, že toto jest dielo Pána, Pekára nášho."'' — Száz Benedikt, 1272 (preklad zo Staro Százilky, 19. stor.)</blockquote>Rod Százov bol vo svojej dobe predovšetkým chovom oviec a pestovaním obilia, čo niektorí historici považujú za kontextuálne vysvetlenie Benediktovej posadnutosti pečením. Iní historici tvrdia, že [[Száz Benedikt]] rukopis nikdy nenapísal a že celá vec je zbožný výmysel neskorších členov rodu, ktorí chceli pre rodinu zabezpečiť miesto v dejinách. Samotní Százovci obe interpretácie odmietajú s tým, že „pravda je okrúhla ako pizza". Teória bola po smrti Száza Benedikta na takmer dve storočia zabudnutá, kým ju v roku '''[[1461]]''' neznovuobjavil ďalší člen rodu, '''[[Száz Imrich Starší]]''', ktorý ju rozšíril o kapitolu o Mesiaci. Imrich Starší však na rozdiel od Benedikta zastával názor, že [[Mesiac]] nie je mozzarella, ale oštiepok — čo je dodnes predmetom vnútrorodinných sporov na každoročnom stretnutí Százovskej spoločnosti pre kozmickú gastronómiu. == Vnútorné rozpory teórie == * Ak je [[Slnko]] pec a [[Zem]] [[Pizza|pizza,]] kto urobil objednávku? Hlavný prúd pizzerizmu tvrdí, že [[Boh]]. Menšinová frakcia zastáva názor, že [[pizza]] vznikla spontánne. * Teória tvrdí, že [[Zem]] je guľatá (pizza je okrúhla), ale zároveň niekoľko zakladateľov verí, že je plochá (pizza je plochá). Oba tábory sa na seba hnevajú. * Száz Benedikt v origináli z roku 1272 nepíše nič o paradajkovej omáčke — čo je logické, keďže paradajky sa do Európy dostali až po roku 1492. Moderní pizzeristi to vysvetľujú ako „božský anachronizmus". Historici to vysvetľujú inak. * Ak sú hviezdy iné pizze v iných peciach, prečo sú od nás také ďaleko? Pizzeristická odpoveď: „Lebo ich ešte neviezli." * Veľká otázka: ''Má pizza paradajkovú omáčku, alebo je biela?'' Genesis sa k tomu nevyjadruje. == Kritika a odpovede == Mainstreamová veda odmieta kozmický pizzerizmus ako „kreatívnu, no geologicky, astronomicky a kulinársky nepodloženú špekuláciu. Fyzici upozorňujú, že pizza pri teplote Slnka by sa okamžite zmenila na plazmu. Pizzeristi odpovedajú, že Boh pizzu chráni ohňovzdornou milosťou. Vatikán sa nevyjadril, čo pizzeristi interpretujú ako tichý súhlas. == Záver == Kozmický pizzerizmus, ktorého korene siahajú až do roku 1272 a do myšlienkového dedičstva rodu Százov, ostáva živou, vnútorne rozporuplnou a hlboko nevedeckou teóriou. Jej najväčší prínos je možno ten, že každý pohľad na Mesiac núti pozorovateľa zamyslieť sa nad večnou otázkou: ''Koľko gramov syra je príliš veľa?'' f1n6xj5erkiou3pbv28wqdrdi4hfq2d 0 748240 8198330 2026-04-14T16:31:07Z ~2026-23189-35 291972 Vytvorená stránka „{{Infobox album | Názov = Ach, kak chočetsja žiť<br/>(Ах, как хочется жить) | Typ = [[Štúdiový album]] | Interpret = [[Alla Borisovna Pugačovová|Alla Pugačovová]] | Dátum vydania = [[1985]] | Farba pozadia = #B0C4DE | Miesto nahratia = [[1982]] – [[1983]] | Žáner = [[Pop music|Pop]] | Dĺžka = 37:15 | Vydavateľstvo = [[Melodija]], [[Balkanton]] | Predchádzajúci album = Kak trevožen e…“ 8198330 wikitext text/x-wiki {{Infobox album | Názov = Ach, kak chočetsja žiť<br/>(Ах, как хочется жить) | Typ = [[Štúdiový album]] | Interpret = [[Alla Borisovna Pugačovová|Alla Pugačovová]] | Dátum vydania = [[1985]] | Farba pozadia = #B0C4DE | Miesto nahratia = [[1982]] – [[1983]] | Žáner = [[Pop music|Pop]] | Dĺžka = 37:15 | Vydavateľstvo = [[Melodija]], [[Balkanton]] | Predchádzajúci album = [[Kak trevožen etot puť]]<br/>(1982) | Tento album = '''Ach, kak chočetsja žiť'''<br/>(1983) | Nasledujúci album = [[Alla Pugačova v Stokgoľme]]<br/>(1985) | Misc = {{Single | Typ = štúdiový album | Názov = Ach, kak chočetsja žiť | Singel 1 = [[Million roz|Миллион роз]] | Singel 1 dátum = [[december]] [[1982]] | Singel 2 = Цыганский хор | Singel 2 dátum = [[1983]] | Singel 3 = Сонет из кинофильма «Любовью за любовь» | Singel 3 dátum = [[1984]] | Singel 4 = Айсберг | Singel 4 dátum = [[1985]] }} }} '''''Ach, kak chočetsja žiť''''' ({{vjz|rus|Ах, как хочется жить}}; v preklade ''Ach, ako chcem žiť'') je šiesty [[štúdiový album]] sovietskej speváčky [[Alla Borisovna Pugačovová|Ally Pugačovovej]], ktorý v roku 1985 spoločne vydali vydavateľstvá [[Melodija]] a [[Balkanton]]. V [[Sovietsky zväz|Sovietskom zväze]] bol album vyšiel na [[Magnetofónová kazeta|kazete]], [[export]]ná verzia vyšla na [[Long play|LP]] [[vinylová platňa|platni]]. == Zoznam skladieb == ;A-strana # „Ах, как хочется жить“ („Ach, kak khochetsya zhit“) <small>(text: [[Dmitrij Kosťurin]]; hudba: [[Alla Pugačovová]])</small> – 3:33 # „Жди и помни меня“ („Ždi i pomni menja“) <small>(text: [[Iľja Reznik]]; hudba: Alla Pugačovová)</small> – 4:36 # „Канатоходка“ („Kanatochodka“) –<small>(text: Iľja Reznik; hudba: Alla Pugačovová)</small> – 5:52 # „Айсберг“ („Ajsberg“) <small>(text: [[Lidija Kozlovová]]; hudba: Igor Nikolajev)</small> – 4:25 ;B-strana # „Миллион роз“ („Million roz“) <small>([[Andrej Voznesenskij]], [[Raimonds Pauls]])</small> – 5:30 # „Старинные часы“ („Starinnje časy“) <small>(text: [[Iľja Reznik]]; hudba: Raimonds Pauls)</small> – 4:38 # „Цыганский хор“ („Cyganskij chor“) <small>(text: Iľja Reznik; hudba: [[Vladimir Šainskij]])</small> – 4:36 # „Сонет“ („Sonet“) <small>(text: [[William Shakespeare]], [[Samuil Maršak]] (preklad do ruštiny); hudba: [[Tichon Chrennikov]])</small> – 4:05 == Zdroj == {{Preklad|en|Akh, kak khochetsya zhit}} [[Kategória:Hudobné albumy z 1985]] dm7j0mfqq8loys37gjkpev84kumr7rx 8198379 8198330 2026-04-14T17:05:53Z ~2026-23189-35 291972 8198379 wikitext text/x-wiki {{Infobox album | Názov = Ach, kak chočetsja žiť<br/>(Ах, как хочется жить) | Typ = [[Štúdiový album]] | Interpret = [[Alla Borisovna Pugačovová|Alla Pugačovová]] | Dátum vydania = [[1985]] | Farba pozadia = #B0C4DE | Miesto nahratia = [[1982]] – [[1983]] | Žáner = [[Pop music|Pop]] | Dĺžka = 37:15 | Vydavateľstvo = [[Melodija]], [[Balkanton]] | Predchádzajúci album = [[Kak trevožen etot puť]]<br/>(1982) | Tento album = '''Ach, kak chočetsja žiť'''<br/>(1985) | Nasledujúci album = [[Alla Pugačova v Stokgoľme]]<br/>(1985) | Misc = {{Single | Typ = štúdiový album | Názov = Ach, kak chočetsja žiť | Singel 1 = [[Million roz|Миллион роз]] | Singel 1 dátum = [[december]] [[1982]] | Singel 2 = Цыганский хор | Singel 2 dátum = [[1983]] | Singel 3 = Сонет из кинофильма «Любовью за любовь» | Singel 3 dátum = [[1984]] | Singel 4 = Айсберг | Singel 4 dátum = [[1985]] }} }} '''''Ach, kak chočetsja žiť''''' ({{vjz|rus|Ах, как хочется жить}}; v preklade ''Ach, ako chcem žiť'') je šiesty [[štúdiový album]] sovietskej speváčky [[Alla Borisovna Pugačovová|Ally Pugačovovej]], ktorý v roku 1985 spoločne vydali vydavateľstvá [[Melodija]] a [[Balkanton]]. V [[Sovietsky zväz|Sovietskom zväze]] bol album vyšiel na [[Magnetofónová kazeta|kazete]], [[export]]ná verzia vyšla na [[Long play|LP]] [[vinylová platňa|platni]]. == Zoznam skladieb == ;A-strana # „Ах, как хочется жить“ („Ach, kak khochetsya zhit“) <small>(text: [[Dmitrij Kosťurin]]; hudba: [[Alla Pugačovová]])</small> – 3:33 # „Жди и помни меня“ („Ždi i pomni menja“) <small>(text: [[Iľja Reznik]]; hudba: Alla Pugačovová)</small> – 4:36 # „Канатоходка“ („Kanatochodka“) –<small>(text: Iľja Reznik; hudba: Alla Pugačovová)</small> – 5:52 # „Айсберг“ („Ajsberg“) <small>(text: [[Lidija Kozlovová]]; hudba: Igor Nikolajev)</small> – 4:25 ;B-strana # „Миллион роз“ („Million roz“) <small>([[Andrej Voznesenskij]], [[Raimonds Pauls]])</small> – 5:30 # „Старинные часы“ („Starinnje časy“) <small>(text: [[Iľja Reznik]]; hudba: Raimonds Pauls)</small> – 4:38 # „Цыганский хор“ („Cyganskij chor“) <small>(text: Iľja Reznik; hudba: [[Vladimir Šainskij]])</small> – 4:36 # „Сонет“ („Sonet“) <small>(text: [[William Shakespeare]], [[Samuil Maršak]] (preklad do ruštiny); hudba: [[Tichon Chrennikov]])</small> – 4:05 == Zdroj == {{Preklad|en|Akh, kak khochetsya zhit}} [[Kategória:Hudobné albumy z 1985]] ldosbfy1197oc2sb6hjo9ga090t3bsh 8198386 8198379 2026-04-14T17:07:24Z ~2026-23189-35 291972 8198386 wikitext text/x-wiki {{Infobox album | Názov = Ach, kak chočetsja žiť<br/>(Ах, как хочется жить) | Typ = [[Štúdiový album]] | Interpret = [[Alla Borisovna Pugačovová|Alla Pugačovová]] | Dátum vydania = [[1985]] | Farba pozadia = #B0C4DE | Miesto nahratia = [[1982]] – [[1983]] | Žáner = [[Pop music|Pop]] | Dĺžka = 37:15 | Vydavateľstvo = [[Melodija]], [[Balkanton]] | Predchádzajúci album = [[Kak trevožen etot puť]]<br/>(1982) | Tento album = '''Ach, kak chočetsja žiť'''<br/>(1985) | Nasledujúci album = [[Alla Pugačova v Stokgoľme]]<br/>(1985) | Misc = {{Single | Typ = štúdiový album | Názov = Ach, kak chočetsja žiť | Singel 1 = [[Million roz|Миллион роз]] | Singel 1 dátum = [[december]] [[1982]] | Singel 2 = Цыганский хор | Singel 2 dátum = [[1983]] | Singel 3 = Сонет из кинофильма «Любовью за любовь» | Singel 3 dátum = [[1984]] | Singel 4 = Айсберг | Singel 4 dátum = [[1985]] }} }} '''''Ach, kak chočetsja žiť''''' ({{vjz|rus|Ах, как хочется жить}}; v preklade ''Ach, ako chcem žiť'') je šiesty [[štúdiový album]] sovietskej speváčky [[Alla Borisovna Pugačovová|Ally Pugačovovej]], ktorý v roku 1985 spoločne vydali vydavateľstvá [[Melodija]] a [[Balkanton]]. V [[Sovietsky zväz|Sovietskom zväze]] bol album vyšiel na [[Magnetofónová kazeta|kazete]], [[export]]ná verzia vyšla na [[Dlhohrajúca platňa|LP platni]]. == Zoznam skladieb == ;A-strana # „Ах, как хочется жить“ („Ach, kak khochetsya zhit“) <small>(text: [[Dmitrij Kosťurin]]; hudba: [[Alla Pugačovová]])</small> – 3:33 # „Жди и помни меня“ („Ždi i pomni menja“) <small>(text: [[Iľja Reznik]]; hudba: Alla Pugačovová)</small> – 4:36 # „Канатоходка“ („Kanatochodka“) –<small>(text: Iľja Reznik; hudba: Alla Pugačovová)</small> – 5:52 # „Айсберг“ („Ajsberg“) <small>(text: [[Lidija Kozlovová]]; hudba: Igor Nikolajev)</small> – 4:25 ;B-strana # „Миллион роз“ („Million roz“) <small>([[Andrej Voznesenskij]], [[Raimonds Pauls]])</small> – 5:30 # „Старинные часы“ („Starinnje časy“) <small>(text: [[Iľja Reznik]]; hudba: Raimonds Pauls)</small> – 4:38 # „Цыганский хор“ („Cyganskij chor“) <small>(text: Iľja Reznik; hudba: [[Vladimir Šainskij]])</small> – 4:36 # „Сонет“ („Sonet“) <small>(text: [[William Shakespeare]], [[Samuil Maršak]] (preklad do ruštiny); hudba: [[Tichon Chrennikov]])</small> – 4:05 == Zdroj == {{Preklad|en|Akh, kak khochetsya zhit}} [[Kategória:Hudobné albumy z 1985]] n4r9u3jlaieo4tbr8x899wi85kiqk39 8198400 8198386 2026-04-14T17:13:04Z ~2026-20335-96 290941 8198400 wikitext text/x-wiki {{Infobox album | Názov = Ach, kak chočetsja žiť<br/>(Ах, как хочется жить) | Typ = [[Štúdiový album]] | Interpret = [[Alla Borisovna Pugačovová|Alla Pugačovová]] | Dátum vydania = [[1985]] | Farba pozadia = #B0C4DE | Miesto nahratia = [[1982]] – [[1983]] | Žáner = [[Pop music|Pop]] | Dĺžka = 37:15 | Vydavateľstvo = [[Melodija]], [[Balkanton]] | Predchádzajúci album = [[Kak trevožen etot puť]]<br/>(1982) | Tento album = '''Ach, kak chočetsja žiť'''<br/>(1985) | Nasledujúci album = [[Alla Pugačova v Stokgoľme]]<br/>(1985) | Misc = {{Single | Typ = štúdiový album | Názov = Ach, kak chočetsja žiť | Singel 1 = [[Million roz|Миллион роз]] | Singel 1 dátum = [[december]] [[1982]] | Singel 2 = Цыганский хор | Singel 2 dátum = [[1983]] | Singel 3 = Сонет из кинофильма «Любовью за любовь» | Singel 3 dátum = [[1984]] | Singel 4 = Айсберг | Singel 4 dátum = [[1985]] }} }} '''''Ach, kak chočetsja žiť''''' ({{vjz|rus|Ах, как хочется жить}}; v preklade ''Ach, ako chcem žiť'') je šiesty [[štúdiový album]] sovietskej speváčky [[Alla Borisovna Pugačovová|Ally Pugačovovej]], ktorý v roku 1985 spoločne vydali vydavateľstvá [[Melodija]] a [[Balkanton]]. V [[Sovietsky zväz|Sovietskom zväze]] album vyšiel na [[Magnetofónová kazeta|kazete]], [[export]]ná verzia vyšla na [[Dlhohrajúca platňa|LP platni]]. == Zoznam skladieb == ;A-strana # „Ах, как хочется жить“ („Ach, kak chočetsja žiť“) <small>(text: [[Dmitrij Kosťurin]]; hudba: [[Alla Pugačovová]])</small> – 3:33 # „Жди и помни меня“ („Ždi i pomni menja“) <small>(text: [[Iľja Reznik]]; hudba: Alla Pugačovová)</small> – 4:36 # „Канатоходка“ („Kanatochodka“) –<small>(text: Iľja Reznik; hudba: Alla Pugačovová)</small> – 5:52 # „Айсберг“ („Ajsberg“) <small>(text: [[Lidija Kozlovová]]; hudba: Igor Nikolajev)</small> – 4:25 ;B-strana # „Миллион роз“ („Million roz“) <small>([[Andrej Voznesenskij]], [[Raimonds Pauls]])</small> – 5:30 # „Старинные часы“ („Starinnje časy“) <small>(text: [[Iľja Reznik]]; hudba: Raimonds Pauls)</small> – 4:38 # „Цыганский хор“ („Cyganskij chor“) <small>(text: Iľja Reznik; hudba: [[Vladimir Šainskij]])</small> – 4:36 # „Сонет“ („Sonet“) <small>(text: [[William Shakespeare]], [[Samuil Maršak]] (preklad do ruštiny); hudba: [[Tichon Chrennikov]])</small> – 4:05 == Zdroj == {{Preklad|en|Akh, kak khochetsya zhit|1288908984}} [[Kategória:Hudobné albumy z 1985]] 7kag6363mjq5ojm0jabw8r3vl5brw11 8198401 8198400 2026-04-14T17:13:34Z ~2026-23189-35 291972 8198401 wikitext text/x-wiki {{Infobox album | Názov = Ach, kak chočetsja žiť<br/>(Ах, как хочется жить) | Typ = [[Štúdiový album]] | Interpret = [[Alla Borisovna Pugačovová|Alla Pugačovová]] | Dátum vydania = [[1985]] | Farba pozadia = #B0C4DE | Miesto nahratia = [[1982]] – [[1983]] | Žáner = [[Pop music|Pop]] | Dĺžka = 37:15 | Vydavateľstvo = [[Melodija]], [[Balkanton]] | Predchádzajúci album = [[Kak trevožen etot puť]]<br/>(1982) | Tento album = '''Ach, kak chočetsja žiť'''<br/>(1985) | Nasledujúci album = [[Alla Pugačova v Stokgoľme]]<br/>(1985) | Misc = {{Single | Typ = štúdiový album | Názov = Ach, kak chočetsja žiť | Singel 1 = [[Million roz|Миллион роз]] | Singel 1 dátum = [[december]] [[1982]] | Singel 2 = Цыганский хор | Singel 2 dátum = [[1983]] | Singel 3 = Сонет из кинофильма «Любовью за любовь» | Singel 3 dátum = [[1984]] | Singel 4 = Айсберг | Singel 4 dátum = [[1985]] }} }} '''''Ach, kak chočetsja žiť''''' ({{vjz|rus|Ах, как хочется жить}}; v preklade ''Ach, ako chcem žiť'') je šiesty [[štúdiový album]] sovietskej speváčky [[Alla Borisovna Pugačovová|Ally Pugačovovej]], ktorý v roku 1985 spoločne vydali vydavateľstvá [[Melodija]] a [[Balkanton]]. V [[Sovietsky zväz|Sovietskom zväze]] album vyšiel na [[Magnetofónová kazeta|kazete]], [[export]]ná verzia vyšla na [[Dlhohrajúca platňa|LP platni]]. == Zoznam skladieb == ;A-strana # „Ах, как хочется жить“ („Ach, kak chočetsja žiť“) <small>(text: [[Dmitrij Kosťurin]]; hudba: [[Alla Pugačovová]])</small> – 3:33 # „Жди и помни меня“ („Ždi i pomni menja“) <small>(text: [[Iľja Reznik]]; hudba: Alla Pugačovová)</small> – 4:36 # „Канатоходка“ („Kanatočodka“) –<small>(text: Iľja Reznik; hudba: Alla Pugačovová)</small> – 5:52 # „Айсберг“ („Ajsberg“) <small>(text: [[Lidija Kozlovová]]; hudba: Igor Nikolajev)</small> – 4:25 ;B-strana # „Миллион роз“ („Million roz“) <small>([[Andrej Voznesenskij]], [[Raimonds Pauls]])</small> – 5:30 # „Старинные часы“ („Starinnje časy“) <small>(text: [[Iľja Reznik]]; hudba: Raimonds Pauls)</small> – 4:38 # „Цыганский хор“ („Cyganskij chor“) <small>(text: Iľja Reznik; hudba: [[Vladimir Šainskij]])</small> – 4:36 # „Сонет“ („Sonet“) <small>(z filmu ''[[Ljubov za ljubov]]''; text: [[William Shakespeare]], [[Samuil Maršak]] (preklad do ruštiny); hudba: [[Tichon Chrennikov]])</small> – 4:05 == Zdroj == {{Preklad|en|Akh, kak khochetsya zhit|1288908984}} [[Kategória:Hudobné albumy z 1985]] bju72yqh1rieh1evw7lrghe037ns26a 8198404 8198401 2026-04-14T17:14:15Z ~2026-23189-35 291972 8198404 wikitext text/x-wiki {{Infobox album | Názov = Ach, kak chočetsja žiť<br/>(Ах, как хочется жить) | Typ = [[Štúdiový album]] | Interpret = [[Alla Borisovna Pugačovová|Alla Pugačovová]] | Dátum vydania = [[1985]] | Farba pozadia = #B0C4DE | Miesto nahratia = [[1982]] – [[1983]] | Žáner = [[Pop music|Pop]] | Dĺžka = 37:15 | Vydavateľstvo = [[Melodija]], [[Balkanton]] | Predchádzajúci album = [[Kak trevožen etot puť]]<br/>(1982) | Tento album = '''Ach, kak chočetsja žiť'''<br/>(1985) | Nasledujúci album = [[Alla Pugačova v Stokgoľme]]<br/>(1985) | Misc = {{Single | Typ = štúdiový album | Názov = Ach, kak chočetsja žiť | Singel 1 = [[Million roz|Миллион роз]] | Singel 1 dátum = [[december]] [[1982]] | Singel 2 = Цыганский хор | Singel 2 dátum = [[1983]] | Singel 3 = Сонет из кинофильма «Любовью за любовь» | Singel 3 dátum = [[1984]] | Singel 4 = Айсберг | Singel 4 dátum = [[1985]] }} }} '''''Ach, kak chočetsja žiť''''' ({{vjz|rus|Ах, как хочется жить}}; v preklade ''Ach, ako chcem žiť'') je šiesty [[štúdiový album]] sovietskej speváčky [[Alla Borisovna Pugačovová|Ally Pugačovovej]], ktorý v roku 1985 spoločne vydali vydavateľstvá [[Melodija]] a [[Balkanton]]. V [[Sovietsky zväz|Sovietskom zväze]] album vyšiel na [[Magnetofónová kazeta|kazete]], [[export]]ná verzia vyšla na [[Dlhohrajúca platňa|LP platni]]. == Zoznam skladieb == ;A-strana # „Ах, как хочется жить“ („Ach, kak chočetsja žiť“) <small>(text: [[Dmitrij Kosťurin]]; hudba: [[Alla Pugačovová]])</small> – 3:33 # „Жди и помни меня“ („Ždi i pomni menja“) <small>(text: [[Iľja Reznik]]; hudba: Alla Pugačovová)</small> – 4:36 # „Канатоходка“ („Kanatočodka“) –<small>(text: Iľja Reznik; hudba: Alla Pugačovová)</small> – 5:52 # „Айсберг“ („Ajsberg“) <small>(text: [[Lidija Kozlovová]]; hudba: Igor Nikolajev)</small> – 4:25 ;B-strana # „Миллион роз“ („Million roz“) <small>([[Andrej Voznesenskij]], [[Raimonds Pauls]])</small> – 5:30 # „Старинные часы“ („Starinnyje časy“) <small>(text: [[Iľja Reznik]]; hudba: Raimonds Pauls)</small> – 4:38 # „Цыганский хор“ („Cyganskij chor“) <small>(text: Iľja Reznik; hudba: [[Vladimir Šainskij]])</small> – 4:36 # „Сонет“ („Sonet“) <small>(z filmu ''[[Ljubov za ljubov]]''; text: [[William Shakespeare]], [[Samuil Maršak]] (preklad do ruštiny); hudba: [[Tichon Chrennikov]])</small> – 4:05 == Zdroj == {{Preklad|en|Akh, kak khochetsya zhit|1288908984}} [[Kategória:Hudobné albumy z 1985]] ge4u5jfia6doi47xze7ac1itniamc23 8198405 8198404 2026-04-14T17:14:34Z ~2026-23189-35 291972 8198405 wikitext text/x-wiki {{Infobox album | Názov = Ach, kak chočetsja žiť<br/>(Ах, как хочется жить) | Typ = [[Štúdiový album]] | Interpret = [[Alla Borisovna Pugačovová|Alla Pugačovová]] | Dátum vydania = [[1985]] | Farba pozadia = #B0C4DE | Miesto nahratia = [[1982]] – [[1983]] | Žáner = [[Pop music|Pop]] | Dĺžka = 37:15 | Vydavateľstvo = [[Melodija]], [[Balkanton]] | Predchádzajúci album = [[Kak trevožen etot puť]]<br/>(1982) | Tento album = '''Ach, kak chočetsja žiť'''<br/>(1985) | Nasledujúci album = [[Alla Pugačova v Stokgoľme]]<br/>(1985) | Misc = {{Single | Typ = štúdiový album | Názov = Ach, kak chočetsja žiť | Singel 1 = [[Million roz|Миллион роз]] | Singel 1 dátum = [[december]] [[1982]] | Singel 2 = Цыганский хор | Singel 2 dátum = [[1983]] | Singel 3 = Сонет из кинофильма «Любовью за любовь» | Singel 3 dátum = [[1984]] | Singel 4 = Айсберг | Singel 4 dátum = [[1985]] }} }} '''''Ach, kak chočetsja žiť''''' ({{vjz|rus|Ах, как хочется жить}}; v preklade ''Ach, ako chcem žiť'') je šiesty [[štúdiový album]] sovietskej speváčky [[Alla Borisovna Pugačovová|Ally Pugačovovej]], ktorý v roku 1985 spoločne vydali vydavateľstvá [[Melodija]] a [[Balkanton]]. V [[Sovietsky zväz|Sovietskom zväze]] album vyšiel na [[Magnetofónová kazeta|kazete]], [[export]]ná verzia vyšla na [[Dlhohrajúca platňa|LP platni]]. == Zoznam skladieb == ;A-strana # „Ах, как хочется жить“ („Ach, kak chočetsja žiť“) <small>(text: [[Dmitrij Kosťurin]]; hudba: [[Alla Pugačovová]])</small> – 3:33 # „Жди и помни меня“ („Ždi i pomni menja“) <small>(text: [[Iľja Reznik]]; hudba: Alla Pugačovová)</small> – 4:36 # „Канатоходка“ („Kanatochodka“) –<small>(text: Iľja Reznik; hudba: Alla Pugačovová)</small> – 5:52 # „Айсберг“ („Ajsberg“) <small>(text: [[Lidija Kozlovová]]; hudba: Igor Nikolajev)</small> – 4:25 ;B-strana # „Миллион роз“ („Million roz“) <small>([[Andrej Voznesenskij]], [[Raimonds Pauls]])</small> – 5:30 # „Старинные часы“ („Starinnyje časy“) <small>(text: [[Iľja Reznik]]; hudba: Raimonds Pauls)</small> – 4:38 # „Цыганский хор“ („Cyganskij chor“) <small>(text: Iľja Reznik; hudba: [[Vladimir Šainskij]])</small> – 4:36 # „Сонет“ („Sonet“) <small>(z filmu ''[[Ljubov za ljubov]]''; text: [[William Shakespeare]], [[Samuil Maršak]] (preklad do ruštiny); hudba: [[Tichon Chrennikov]])</small> – 4:05 == Zdroj == {{Preklad|en|Akh, kak khochetsya zhit|1288908984}} [[Kategória:Hudobné albumy z 1985]] 3rzv39ovcfgx96qohh8qz0w4bjd72pp 8198416 8198405 2026-04-14T17:19:00Z ~2026-23189-35 291972 8198416 wikitext text/x-wiki {{Infobox album | Názov = Ach, kak chočetsja žiť<br/>(Ах, как хочется жить) | Typ = [[Štúdiový album]] | Interpret = [[Alla Borisovna Pugačovová|Alla Pugačovová]] | Dátum vydania = [[1985]] | Farba pozadia = #B0C4DE | Miesto nahratia = [[1982]] – [[1983]] | Žáner = [[Pop music|Pop]] | Dĺžka = 37:15 | Vydavateľstvo = [[Melodija]], [[Balkanton]] | Predchádzajúci album = [[Kak trevožen etot puť]]<br/>(1982) | Tento album = '''Ach, kak chočetsja žiť'''<br/>(1985) | Nasledujúci album = [[Alla Pugačova v Stokgoľme]]<br/>(1985) | Misc = {{Single | Typ = štúdiový album | Názov = Ach, kak chočetsja žiť | Singel 1 = [[Million roz|Миллион роз]] | Singel 1 dátum = [[december]] [[1982]] | Singel 2 = Цыганский хор | Singel 2 dátum = [[1983]] | Singel 3 = Сонет из кинофильма «Любовью за любовь» | Singel 3 dátum = [[1984]] | Singel 4 = Айсберг | Singel 4 dátum = [[1985]] }} }} '''''Ach, kak chočetsja žiť''''' ({{vjz|rus|Ах, как хочется жить}}; v preklade ''Ach, ako chcem žiť'') je šiesty [[štúdiový album]] sovietskej speváčky [[Alla Borisovna Pugačovová|Ally Pugačovovej]], ktorý v roku 1985 spoločne vydali vydavateľstvá [[Melodija]] a [[Balkanton]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Официальный сайт Аллы Пугачевой {{!}} Ах, как хочется жить (Болгария) | url = http://allapugacheva.pro/akh-kak-khochetsya-zhit-bolgariya | vydavateľ = allapugacheva.pro | dátum prístupu = 2026-04-14 | jazyk = ru}}</ref> V [[Sovietsky zväz|Sovietskom zväze]] album vyšiel na [[Magnetofónová kazeta|kazete]], [[export]]ná verzia vyšla na [[Dlhohrajúca platňa|LP platni]]. == Zoznam skladieb == ;A-strana # „Ах, как хочется жить“ („Ach, kak chočetsja žiť“) <small>(text: [[Dmitrij Kosťurin]]; hudba: [[Alla Pugačovová]])</small> – 3:33 # „Жди и помни меня“ („Ždi i pomni menja“) <small>(text: [[Iľja Reznik]]; hudba: Alla Pugačovová)</small> – 4:36 # „Канатоходка“ („Kanatochodka“) –<small>(text: Iľja Reznik; hudba: Alla Pugačovová)</small> – 5:52 # „Айсберг“ („Ajsberg“) <small>(text: [[Lidija Kozlovová]]; hudba: Igor Nikolajev)</small> – 4:25 ;B-strana # „Миллион роз“ („Million roz“) <small>([[Andrej Voznesenskij]], [[Raimonds Pauls]])</small> – 5:30 # „Старинные часы“ („Starinnyje časy“) <small>(text: [[Iľja Reznik]]; hudba: Raimonds Pauls)</small> – 4:38 # „Цыганский хор“ („Cyganskij chor“) <small>(text: Iľja Reznik; hudba: [[Vladimir Šainskij]])</small> – 4:36 # „Сонет“ („Sonet“) <small>(z filmu ''[[Ljubov za ljubov]]''; text: [[William Shakespeare]], [[Samuil Maršak]] (preklad do ruštiny); hudba: [[Tichon Chrennikov]])</small> – 4:05 == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|en|Akh, kak khochetsya zhit|1288908984}} [[Kategória:Hudobné albumy z 1985]] fhmqko1hy21mf8x70ymnfaj3bof2icd 0 748241 8198340 2026-04-14T16:43:35Z Bakjb 236375 Vytvorené prekladom stránky „[[:de:Special:Redirect/revision/250154480|Oswald Völkel]]“ 8198340 wikitext text/x-wiki {{Pracuje sa}} [[Súbor:Grosostr_10_Gräfelfing.jpg|náhľad|Dom Oswalda Völkela v [[Gräfelfing|Gräfelfingu]]]] '''Oswald Völkel''' (* [[6. január]] [[1873]], [[Nowa Ruda|Schlegel]], [[okres Neurode]], [[Pruské Sliezsko]] (dnes Słupiec, [[Nowa Ruda]], [[powiat kłodzki]], [[Poľsko]]){{--}}† [[12. júl]] [[1952]] v [[Gräfelfing|Gräfelfingu]]) bol [[Maliarstvo|maliar]] a [[Freska|freskár]]. == Život == Oswald Völkel pochádzal z umeleckej rodiny. Po ukončení základnej školy sa učil maľovať od svojho otca. Niekoľko umelcov z [[Kladské grófstvo|kladského grófstva]] sa už v [[Mníchov|Mníchove]] úspešne etablovalo ([[Wilhelm Hauschild (maliar)|Wilhelm Hauschild]] a Alois Richter zo Schlegelu, [[Josef Zenker]], [[Hieronymus Richter]], [[Joseph Elsner starší|Joseph Elsner]] a [[Paul Hoecker]]) a keďže sa o mníchovskej umeleckej scéne vo Völkelovom kruhu s nadšením diskutovalo, v roku 1894 tam odišiel aj on. V Mníchove navštevoval [[Königliche Kunstgewerbeschule München|Kráľovskú školu úžitkového umenia]] a neskôr súkromnú školu. Po ukončení štúdia najprv pracoval na rôznych stropných maľbách a oltárnych obrazoch iných umelcov. Vytváral aj kópie obrazov pre umelecké inštitúcie v [[Berlín|Berlíne]], Frankfurte a [[Zürich|Zürichu]]. V roku 1904 si Völkel založil vlastný ateliér v Mníchove. Následne vytvoril množstvo stropných malieb a oltárov pre kostoly, prevažne na objednávku [[Augsburská diecéza|augsburskej diecézy]]. Jednotlivé maľby sa nachádzajú aj v Mníchove a [[Horné Bavorsko|Hornom Bavorsku]]. Krížová cesta, ktorú namaľoval Völkel, bola v roku 1909 odoslaná do Anglicka. V roku 1910 vytvoril oltárny obraz pre novopostavený kostol Nanebovzatia Panny Márie v [[Polanica-Zdrój|Polanici-Zdróji]]. Reštauroval aj maľby Wilhelma Hauschilda pre jeho rodnú obec Schlegel. Väčšinu jeho malieb a fresiek možno štylisticky zaradiť do [[Novobarok|novobarokového štýlu]]. Völkel bol členom Mníchovského [[Verein für Christliche Kunst (Mníchov)|združenia pre kresťanské umenie]]. Krátko pred [[Prvá svetová vojna|prvou svetovou vojnou]] si postavil [[Grosostraße 10 (Gräfelfing)|vilu na Grosostraße 10]] v Gräfelfingu neďaleko Mníchova, ktorá je dnes chránenou historickou pamiatkou. == Výber z diel == === Švábsko === * [[Fischach|Aretsried]], farský kostol sv. Pankráca: maľby, freska v hlavnej lodi (1906) * [[Laugna|Bocksberg]], filiálny kostol Najsvätejšej Trojice a sv. Leonarda: renovácia fresiek (1924) * [[Buttenwiesen]], farský kostol Najsvätejšej Trojice: fresky v chóre (1924) * [[Finningen]], farský kostol sv. Mamesa: niektoré zo stropných malieb (1921) * [[Kellmünz an der Iller]], farský kostol sv. Martina: stropné fresky (1917–1918) * [[Meitingen|Langenreichen]], farský kostol sv. Mikuláša: fresky (1920); cintorínska kaplnka sv. Štefana: fresky (1920) * [[Marktoberdorf|Leuterschach]], pútnický kostol sv. Magnusa: renovácia fresiek (1908–1909) * [[Maierhöfen]], farský kostol sv. Gebharda: obrazy v galérii (1910) * [[Margertshausen]], farský kostol sv. Juraja: niektoré z obrázkov (1906) * [[Martinszell]], farský kostol sv. Martina: maľby v chóre (1907–1908) * [[Kaufbeuren|Oberbeuren]], farský kostol sv. Dionýza Areopagitu: fresky (1920; ''spolu s Wilhelmom Lessigom'') * [[Opfenbach]], farský kostol sv. Mikuláša: fresky (1927)[[Súbor:Völkel_Oswald.JPG|náhľad| Stropné maľby vo farskom kostole v Sulzbergu]] * [[Sulzberg (Landkreis Oberallgäu)|Ottacker]], farský kostol sv. Otmara: fresky (''rekonštruované alebo premaľované'') * [[Rettenberg|Rottach]], filiálny kostol sv. Antona: fresky (1912) * [[Sulzberg]], farský kostol Najsvätejšej Trojice: fresky (1919) * [[Kühbach|Unterbernbach]], Farský kostol sv. Martina: fresky v lodi kláštora (1918) * [[Ustersbach]], farský kostol sv. Fridolína: fresky (1905 – 1906) * [[Wald (Švábsko)|Wald]], farský kostol sv. Mikuláša: rekonštrukcia fresiek (1915) * [[Bobingen|Waldberg]], farský kostol sv. Radegundy: fresky (1916) === Horné Bavorsko === * [[Denklingen]], farský kostol sv. Michala: pravý bočný oltár, oltárny obraz „Svätá rodina v Nazarete“ (1923) * [[Oberschweinbach|Günzlhofen]], farský kostol sv. Margaréty: stropná maľba „Premenenie sv. Margaréty“ (1931) * [[Hohenzell (Horné Bavorsko)|Hohenzell]], filiálny kostol sv. Štefana: stropná maľba (1928) * [[Gräfelfing]], starý farský kostol sv. Štefan : stropná maľba (1922/23) === Sliezsko === [[Kladské grófstvo]] * [[Polanica-Zdrój]], farský kostol Nanebovzatia Panny Márie: fresky, oltárne obrazy, krížová cesta (1910) * [[Jaszkowa Dolna]], farský kostol sv. Jána Krstiteľa: krížová cesta (1905) * Słupiec, filiálny kostol Panny Márie Sedembolestnej na Vŕšku Všetkých svätých: s otcom Jozefom, renovácia fresiek a krížovej cesty (1903), pôvodne namaľovaných [[Nowa Ruda|Wilhelmom Hauschildom]] == literatúra == * ''Festgabe des Vereins für Christliche Kunst in München''. Mníchov 1910, s. 168 * [[Joseph Wittig]]: ''Chronik der Gemeinde Schlegel'', vydané Spoločnosťou pre miestnu históriu Schlegel, samostatne vydané Hattingen/Neuss 1983, s. 597–599 * [[Dehio-Handbuch|Dehio]] Bayern III – Schwaben * Dehio Bayern IV – München und Oberbayern == Referencie == <references /> {{Autoritné údaje|GND=1133469507|VIAF=6300149719116711130002}} [[Kategória:Úmrtia v 1952]] [[Kategória:Narodenia v 1873]] [[Kategória:Nemci]] [[Kategória:Sliezske osobnosti]] [[Kategória:Freskári]] hsjprjhy3h8fb1nu4598kqzcf8g92w1 8198425 8198340 2026-04-14T18:08:59Z Bakjb 236375 nová 8198425 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Oswald Völkel | Rodné meno = | Popis osoby = maliar, freskár | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dn|1873|01|06}} | Miesto narodenia = [[Nowa Ruda|Schlegel]], [[okres Neurode]], [[Pruské Sliezsko]] (dnes Słupiec, [[Nowa Ruda]], [[powiat kłodzki]], [[Poľsko]]) | Dátum úmrtia = {{dúv|1952|06|12|1873|01|06}} | Miesto úmrtia = [[Gräfelfing]] | Dátum pochovania = | Miesto pochovania = | Bydlisko = | Iné mená = | Pseudonym = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = <!-- RRRR{{--}}RRRR --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Manželka = | Partner = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Umenie | Portál2 = | Portál3 = }} '''Oswald Völkel''' (* [[6. január]] [[1873]], [[Nowa Ruda|Schlegel]], [[okres Neurode]], [[Pruské Sliezsko]] (dnes Słupiec, [[Nowa Ruda]], [[powiat kłodzki]], [[Poľsko]]){{--}}† [[12. júl]] [[1952]], [[Gräfelfing]]) bol [[Maliarstvo|maliar]] a [[Freska|freskár]]. == Život == Oswald Völkel pochádzal z umeleckej rodiny. Po ukončení základnej školy sa učil maľovať od svojho otca. Niekoľko umelcov z [[Kladské grófstvo|kladského grófstva]] sa už v [[Mníchov|Mníchove]] úspešne etablovalo ([[Wilhelm Hauschild (maliar)|Wilhelm Hauschild]] a Alois Richter zo Schlegelu, [[Josef Zenker]], [[Hieronymus Richter]], [[Joseph Elsner starší|Joseph Elsner]] a [[Paul Hoecker]]) a keďže sa o mníchovskej umeleckej scéne vo Völkelovom kruhu s nadšením diskutovalo, v roku 1894 tam odišiel aj on. V Mníchove navštevoval [[Königliche Kunstgewerbeschule München|Kráľovskú školu úžitkového umenia]] a neskôr súkromnú školu. Po ukončení štúdia najprv pracoval na rôznych stropných maľbách a oltárnych obrazoch iných umelcov. Vytváral aj kópie obrazov pre umelecké inštitúcie v [[Berlín|Berlíne]], Frankfurte a [[Zürich|Zürichu]]. [[Súbor:Grosostr_10_Gräfelfing.jpg|náhľad|Dom Oswalda Völkela v [[Gräfelfing]]u]] V roku 1904 si Völkel založil vlastný ateliér v Mníchove. Následne vytvoril množstvo stropných malieb a oltárov pre kostoly, prevažne na objednávku [[Augsburská diecéza|augsburskej diecézy]]. Jednotlivé maľby sa nachádzajú aj v Mníchove a [[Horné Bavorsko|Hornom Bavorsku]]. Krížová cesta, ktorú namaľoval Völkel, bola v roku 1909 odoslaná do Anglicka. V roku 1910 vytvoril oltárny obraz pre novopostavený kostol Nanebovzatia Panny Márie v [[Polanica-Zdrój|Polanici-Zdróji]]. Reštauroval aj maľby Wilhelma Hauschilda pre jeho rodnú obec Schlegel. Väčšinu jeho malieb a fresiek možno štylisticky zaradiť do [[Novobarok|novobarokového štýlu]]. Völkel bol členom Mníchovského [[Verein für Christliche Kunst (Mníchov)|združenia pre kresťanské umenie]]. Krátko pred [[Prvá svetová vojna|prvou svetovou vojnou]] si postavil [[Grosostraße 10 (Gräfelfing)|vilu na Grosostraße 10]] v Gräfelfingu neďaleko Mníchova, ktorá je dnes chránenou historickou pamiatkou. == Výber z diela == === Švábsko === * [[Fischach|Aretsried]], farský kostol sv. Pankráca: maľby, freska v hlavnej lodi (1906) * [[Laugna|Bocksberg]], filiálny kostol Najsvätejšej Trojice a sv. Leonarda: renovácia fresiek (1924) * [[Buttenwiesen]], farský kostol Najsvätejšej Trojice: fresky v chóre (1924) * [[Finningen]], farský kostol sv. Mamesa: niektoré zo stropných malieb (1921) * [[Kellmünz an der Iller]], farský kostol sv. Martina: stropné fresky (1917–1918) * [[Meitingen|Langenreichen]], farský kostol sv. Mikuláša: fresky (1920); cintorínska kaplnka sv. Štefana: fresky (1920) * [[Marktoberdorf|Leuterschach]], pútnický kostol sv. Magnusa: renovácia fresiek (1908–1909) * [[Maierhöfen]], farský kostol sv. Gebharda: obrazy v galérii (1910) * [[Margertshausen]], farský kostol sv. Juraja: niektoré z obrázkov (1906) * [[Martinszell]], farský kostol sv. Martina: maľby v chóre (1907–1908) * [[Kaufbeuren|Oberbeuren]], farský kostol sv. Dionýza Areopagitu: fresky (1920; ''spolu s Wilhelmom Lessigom'') * [[Opfenbach]], farský kostol sv. Mikuláša: fresky (1927) * [[Sulzberg (Landkreis Oberallgäu)|Ottacker]], farský kostol sv. Otmara: fresky (''rekonštruované alebo premaľované'') * [[Rettenberg|Rottach]], filiálny kostol sv. Antona: fresky (1912) * [[Sulzberg (Landkreis Oberallgäu)|Sulzberg]], farský kostol Najsvätejšej Trojice: fresky (1919) * [[Kühbach|Unterbernbach]], Farský kostol sv. Martina: fresky v lodi kláštora (1918) * [[Ustersbach]], farský kostol sv. Fridolína: fresky (1905 – 1906) * [[Wald (Švábsko)|Wald]], farský kostol sv. Mikuláša: rekonštrukcia fresiek (1915) * [[Bobingen|Waldberg]], farský kostol sv. Radegundy: fresky (1916) === Horné Bavorsko === * [[Denklingen]], farský kostol sv. Michala: pravý bočný oltár, oltárny obraz „Svätá rodina v Nazarete“ (1923) * [[Oberschweinbach|Günzlhofen]], farský kostol sv. Margaréty: stropná maľba „Premenenie sv. Margaréty“ (1931) * [[Hohenzell (Horné Bavorsko)|Hohenzell]], filiálny kostol sv. Štefana: stropná maľba (1928) * [[Gräfelfing]], starý farský kostol sv. Štefan : stropná maľba (1922/23) === Sliezsko === [[Kladské grófstvo]] * [[Polanica-Zdrój]], farský kostol Nanebovzatia Panny Márie: fresky, oltárne obrazy, krížová cesta (1910) * [[Jaszkowa Dolna]], farský kostol sv. Jána Krstiteľa: krížová cesta (1905) * [[Nowa Ruda|Słupiec]], filiálny kostol Panny Márie Sedembolestnej na Vŕšku Všetkých svätých: s otcom Jozefom, renovácia fresiek a krížovej cesty (1903), pôvodne namaľovaných [[Wilhelm Hauschild (maliar)|Wilhelmom Hauschildom]] == Galéria == <gallery> Súbor:Schlosskirche (Blieskastel) 94.jpg|Piate a šieste zastavenia krížovej cesty kostola svätých Anny a Filipa v [[Blieskastel|Blieskasteli]] Súbor:Schlosskirche (Blieskastel) 95.jpg|Siedme a ôsme zastavenia krížovej cesty kostola svätých Anny a Filipa v [[Blieskastel|Blieskasteli]] Súbor:Deckengemälde in der St. Dionysius.jpg|Stropná freska v kostole svätého Dionýza v [[Kaufbeuren|Kaufbeurene]] Súbor:Hafen Deckengemälde in der St. Dionysius.jpg|Freska v kostole svätého Dionýza v [[Kaufbeuren|Kaufbeurene]] Súbor:St. Dionysius Oberbeuren 10.jpg|Panna Mária drží svoju ochrannú ruku nad Oberbeuernom. Archanjel Michal svojím štítom odháňa blesky a búrky., Freska v kostole svätého Dionýza v [[Kaufbeuren|Kaufbeurene]] Súbor:St. Dionysius Oberbeuren 12.jpg|Svätý Pavol káže v Aténach. Pri jeho nohách kľačí Dionýz so svojimi spoločníkmi, freska v kostole svätého Dionýza v [[Kaufbeuren|Kaufbeurene]] Súbor:Heiligste Dreifaltigkeit Sulzberg 13.jpg|Freska zobrazujúca svätého [[Izidor z Madridu|Izidora Madridského]] z kostola Najsvätejšej Trojice v [[Sulzberg (Oberallgäu)|Sulzbergu]] Súbor:Heiligste Dreifaltigkeit Sulzberg 15.jpg|Freska zobrazujúca svätého [[Augustín z Hippa|Augustína z Hippa]] z kostola Najsvätejšej Trojice v [[Sulzberg (Oberallgäu)|Sulzbergu]] Súbor:Heiligste Dreifaltigkeit Sulzberg 17.jpg|Freska zobrazujúca svätého [[Alojz Gonzaga|Alojza Gonzagu]] z kostola Najsvätejšej Trojice v [[Sulzberg (Oberallgäu)|Sulzbergu]] Súbor:Heiligste Dreifaltigkeit Sulzberg 21.jpg|Stropná freska z kostola Najsvätejšej Trojice v [[Sulzberg (Oberallgäu)|Sulzbergu]] Súbor:Oswald Völkel Gemälde.JPG|Detail stropnej fresky z kostola Najsvätejšej Trojice v [[Sulzberg (Oberallgäu)|Sulzbergu]] Súbor:Oswald Völkel Engel.JPG|Freska zobrazujúca svätú [[Svätá Cecília|Cecíliu]] z kostola Najsvätejšej Trojice v [[Sulzberg (Oberallgäu)|Sulzbergu]] Súbor:Waldberg StRadegundis Fresko1.jpg|Nanebovzatie Panny Márie, freska v kostole svätej Redegundy vo [[Bobingen|Waldbergu]] </gallery> == Literatúra == * ''Festgabe des Vereins für Christliche Kunst in München''. Mníchov 1910, s. 168 * [[Joseph Wittig]]: ''Chronik der Gemeinde Schlegel'', vydané Spoločnosťou pre miestnu históriu Schlegel, samostatne vydané Hattingen/Neuss 1983, s. 597–599 * [[Dehio-Handbuch|Dehio]] Bayern III – Schwaben * Dehio Bayern IV – München und Oberbayern == Iné projekty == {{projekt}} == Zdroj == {{preklad|de|Oswald Völkel|250154480}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Völkel, Oswald}} [[Kategória:Osobnosti z Nowej Rudy]] [[Kategória:Nemeckí maliari]] [[Kategória:Nemeckí freskári]] hfhbwrfm0tcdfc54nzy1bvw4mopvfy1 14 748243 8198417 2026-04-14T17:19:31Z ~2026-20335-96 290941 Vytvorená stránka „{{Commonscat}} [[Kategória:47 pred Kr.]] [[Kategória:Úmrtia v 40. rokoch 1. storočia pred Kr.]]“ 8198417 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:47 pred Kr.]] [[Kategória:Úmrtia v 40. rokoch 1. storočia pred Kr.]] c0i7txy3qa3mn6zwefsji9brcz3ul82 14 748245 8198427 2026-04-14T18:10:30Z Bakjb 236375 nová kategória 8198427 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Nowa Ruda]] [[Kategória:Poľské osobnosti podľa mesta|Nowa Ruda]] [[Kategória:Osobnosti z Dolnosliezskeho vojvodstva|Nowa Ruda]] fr5ctsvfdr3m9vhmozmm7cv238f4zmq 0 748246 8198436 2026-04-14T18:16:18Z Bakjb 236375 p 8198436 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Ptolemaios XIII.]] hocogvz1kptvtnhpq0uyja6uf5vg7my 0 748247 8198437 2026-04-14T18:16:22Z Bakjb 236375 p 8198437 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Ptolemaios XIII.]] hocogvz1kptvtnhpq0uyja6uf5vg7my 2 748248 8198438 2026-04-14T18:18:05Z Pe3kZA 39673 presun 8198438 wikitext text/x-wiki Leyla (televízny seriál) Leyla je slovenský dramatický televízny seriál režírovaný Miško Dirda. Seriál bol uvedený prostredníctvom YouTube kanála Bonton HD, kde si získal pozornosť divákov najmä vďaka emotívnemu príbehu a modernej vizuálnej produkcii. Dej Príbeh seriálu Leyla sleduje život hlavnej hrdinky Leyly, ktorá čelí zložitým životným situáciám, rodinným konfliktom a hľadaniu vlastnej identity. Dej sa odohráva v súčasnom prostredí a zameriava sa na medziľudské vzťahy, lásku, zradu a osobný rast. Postupne sa odhaľujú tajomstvá z minulosti, ktoré výrazne ovplyvňujú súčasné rozhodnutia postáv. Leyla musí prekonať viaceré prekážky, aby našla pravdu o sebe aj o ľuďoch vo svojom okolí. Produkcia Seriál režíroval Miško Dirda, ktorý sa podieľal aj na kreatívnom smerovaní projektu. Produkcia bola zameraná na moderný štýl natáčania s dôrazom na realistické herecké výkony a aktuálne spoločenské témy. Distribúcia seriálu prebiehala primárne online prostredníctvom YouTube kanála Bonton HD, čo umožnilo jednoduchý prístup širokému publiku. Vysielanie Seriál bol publikovaný na YouTube platforme, kde jednotlivé epizódy vychádzali postupne. Tento spôsob distribúcie reflektuje súčasný trend digitálneho sledovania obsahu. Prijatie Seriál si získal priazeň divákov najmä medzi mladším publikom. Pozitívne reakcie smerovali k príbehu, hereckým výkonom a dostupnosti zdarma na internete.Účinkujúci V seriáli Leyla účinkujú: Janka Kandračová Karolína Šandorová Slávka Dirdová Romana Veselá Mirko Holub Filip Dirda Mário Dirda Stanka Dirdová Damián Dirda Šarlota Dirdová mqfhq8wnmoe5sn5r6wbk9p9u8fwyp3e 0 748249 8198440 2026-04-14T18:21:51Z MelchiorSK 157187 Vytvorená stránka „{{Pracuje sa}} {{Infobox Kostol | Názov kostola = Zvonica v Levoči | Druh kostola = [[zvonica]], mestská [[Veža (stavba)|veža]] a expozícia [[SNM]]-Spišského múzea v Levoči | Celé meno = | Iné meno1 = | Iné meno2 = | Obrázok = Levoča, ratusz (HB5).jpg | Popis obrázka = | Patrocínium = | Patrocínium poznámka = | Predchádzajúci n…“ 8198440 wikitext text/x-wiki {{Pracuje sa}} {{Infobox Kostol | Názov kostola = Zvonica v Levoči | Druh kostola = [[zvonica]], mestská [[Veža (stavba)|veža]] a expozícia [[SNM]]-Spišského múzea v Levoči | Celé meno = | Iné meno1 = | Iné meno2 = | Obrázok = Levoča, ratusz (HB5).jpg | Popis obrázka = | Patrocínium = | Patrocínium poznámka = | Predchádzajúci názov = | Štát typ = | Štát = Slovensko | Spolkový štát typ = | Spolkový štát = | Kraj typ = | Kraj = Prešovský kraj | Okres typ = | Okres = Levoča | Mesto typ = | Mesto = Levoča | Obec = | Mestská časť typ = | Mestská časť = | Historický región typ = | Historický región = Spiš | Je súčasťou = | Adresa = Námestie Majstra Pavla 2/2 | Zemepisná šírka = 49.0260031 | Zemepisná dĺžka = 20.5887789 | Náboženstvo typ = | Náboženstvo = | Cirkev typ = | Cirkev = | Provincia typ = | Provincia = | Diecéza typ = | Diecéza = | Dekanát typ = | Dekanát = | Farnosť typ = | Farnosť = | Dĺžka = | Šírka = | Výška = | Dĺžka hlavnej lode = | Dĺžka svätyne = | Dĺžka3 typ = | Dĺžka3 = | Šírka hlavnej lode = | Šírka svätyne = | Šírka v transepte = | Šírka4 typ = | Šírka4 = | Výška hlavnej lode = | Výška svätyne = | Výška najvyššej veže = | Výška v kupole = | Výška v kupole typ = | Počet lodí = | Počet veží = | Počet kupol typ = | Počet kupol = | Počet4 typ = 3 | Počet4 = počet podlaží | Kapacita = | Kapacita jednotka = | Plocha typ = | Plocha = | Plocha1 typ = | Plocha1 = | Architekt = | Architekt poznámka = | Architekt1 = | Architekt1 poznámka = | Sloh = renesancia | Sloh1 = barok | Materiál = | Materiál1 = | Výstavba = [[1656]]{{--}}[[1661]] | Dokončenie = [[1749]], [[1768]], [[1824]], [[1893]]{{--}}[[1895]], [[2010]] | Rekonštrukcia = | Rekonštrukcia typ = | Objavenie = | Objavenie typ = | Dátum posvätenia = | Svätiteľ = | Dátum zániku = | Dátum odsvätenia = | Správa = Mesto Levoča, [[SNM]]-Spišského múzea v Levoči | Vlastník = Mesto Levoča | Náklady na výstavbu = | Umiestnenie oltára = | Autor oltára = | Mapa1 popis = | Mapa1 = | Mapa1 lokátor = | Web = | Commons = | nkp pred rokom 2002 = | súčasť nkp = áno | názov nkp pred 2002 = [[Historická radnica v Levoči]] | dátum nkp = 15.10.1963 | číslo nkp = | dátum uzpf = | číslo uzpf = 2891/2 | názov UNESCO = Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia | dátum UNESCO = 2009 | kategorizovať = | PUSR web url = https://www.pamiatky.sk/evidencie-a-registre/register-po/detail-po?code=PO&detail_id=2abab5fe-dea2-41c6-9467-d4cf1b9ccc36&cHash=7e7c30e788f8272b20f34a259a439249 | PUSR web id objekt = 2abab5fe | PUSR web dátum citovania = 2026-04-03 }} '''Zvonica v Levoči''' je [[Renesancia|neskororenesančná]] [[zvonica]] z rokov [[1656]][[1661|{{--}}1661]], ktorá je na Námestí Majstra Pavla a stavebne prepojená s objektom [[Historická radnica v Levoči|radnice]]. V rámci [[Spišská župa (Uhorsko)|Spiša]] ide o výrazne prestavanú renesančnú zvonicu. Objekt je súčasťou unikátneho historického súboru [[Spišské renesančné zvonice|spišských renesančných zvoníc]].<ref name=":0">{{Citácia knihy | priezvisko2 = Haviar | meno2 = Tomáš | priezvisko = Haviarová | meno = Michaela | odkaz na autora = | titul = Spišské renesančné zvonice | vydanie = | vydavateľ = [[Matica slovenská]] | miesto = Martin | rok = 2011 | isbn = 978-80-8115-054-8 | kapitola = | strany = 40{{--}}41 | jazyk = }}</ref> == História a stavebný vývoj == Zvonica bola vybudovaná v rokoch 1656{{--}}1661 medzi dvoma najvýznamnejšími stavbami mesta, južne od [[Bazilika svätého Jakuba (Levoča)|Kostola svätého Jakuba]] a severne od radnice. Po jej dokončení boli do zvonice premiestnené [[zvon]]y z Kostola svätého Jakuba.<ref name=":0" /> Zvonica zároveň plnila aj strážnu funkciu, pričom v jej priestoroch bol ubytovaný mestský strážnik. V roku [[1768]] bola zvonica v rámci stavebných úprav prepojená s radnicou prostredníctvom tzv. spojovacieho krčka, čo sa odrazilo aj na architektonickom riešení fasády, najmä vo výzdobe okenných [[Šambrána|šambrán]] a nárožných [[Pilaster|pilastrov]]. Na základe tohto prepojenia sa objekt v niektorých prameňoch označuje aj ako radničná veža.<ref name=":0" /> Súčasne došlo k odstráneniu pôvodnej renesančnej štítkovej [[Atika (na rímse)|atiky]], ktorá bola nahradená kupolovou strechou s [[Laterna|laternou]].<ref name=":1">{{Citácia knihy | meno zborník = | priezvisko zborník = | autor zborník = | odkaz na autora zborník = | kapitola zborník = LEVOČA | url kapitoly zborník = | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Súpis pamiatok na Slovensku | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | miesto = Bratislava | rok = 1968 | isbn = | dátum prístupu = | url = | zväzok =II. K{{--}}P | typ zväzku = | strany = 192 | jazyk = }}</ref> Z renesančných prvkov sa zachovali iba [[Bifórium|bifóriá]]. Zvonica je vybavená vežovými hodinami, ktoré boli pôvodne umiestnené na kostolnej veži; podľa tradície ide o najstaršie vežové [[hodiny]] na území [[Slovensko|Slovenska]].<ref name=":0" /> V roku [[1824]] bola strecha upravená do novej podoby.<ref name=":1" /> Významná prestavba sa uskutočnila v rokoch [[1893]][[1895|{{--}}1895]] podľa projektov Frederika Schuleka a Benedikta Jaumanna, pričom zvonica spolu s radnicou nadobudla súčasnú podobu. Strecha dostala novú vysokú ihlanovú strechu.<ref name=":0" /> V roku [[1963]] bola zvonica vyhlásená za [[Národná kultúrna pamiatka Slovenskej republiky|národnú kultúrnu pamiatku]]. V priebehu nasledujúcich desaťročí prechádzala objekt opakovanou údržbou a opravami, pričom významnejšia obnova bola realizovaná v roku [[2010]]. V súčasnosti sú priestory zvonice a radnice využívané na múzejné účely{{--}}nachádzajú sa tu expozície [[Slovenské národné múzeum|SNM]]{{--}}Spišského múzea v Levoči, pričom zvonica je sprístupnená verejnosti.<ref name=":0" /> == Opis == [[Súbor:Levoča (Slovensko), 2013 (9).JPG|vľavo|náhľad]] Zvonica je trojpodlažná hranolová stavba, ktorá je prostredníctvom priechodu funkčne prepojená s objektom radnice. kontexte spišských renesančných zvoníc vyniká svojou monumentálnosťou, najväčším pôdorysom a výškou. Dispozícia objektu je riešená tak, že spodné dve podlažia sú výškovo nižšie než podlažie najvyššie, čím stavba výrazne prevyšuje radnicu s jej vysokým štítom.<ref name=":0" /> Hlavný vstup do prízemia sa nachádza na južnej strane a je sprístupnený cez otvorenú spojovaciu chodbu tzv. spojovací krčok. Vertikálnu komunikáciu zabezpečuje točité [[schodisko]] situované vo vežičke na západnej strane, ktorá siaha až do úrovne tretieho podlažia. Na rozdiel od iných spišských zvoníc má táto vežička polygonálny, konkrétne šesťboký pôdorys. Najvyššom poschodí je zvonová stolica, pričom na všetkých štyroch svetových stranách sú umiestnené bifória. Zvonica bola pôvodne ukončená renesančnou štítkovou atikou, ktorú pri barokizácii odstránili kupolovou strechou s laternou, neskôr prestavanou na ihlanovú strechu.<ref name=":0" /> [[Exteriér]] zvonice je členený [[Kordónová rímsa|kordónovými rímsam]]<nowiki/>i a nárožnými pilastrami. Ihlanová strecha je posadená na podstrešnú rímsu s hodinovými terčíkmi. Zvonica mala pôvodne renesančnú. Otázka existencie [[Sgrafito|sgrafitovej výzdoby]] zostáva predmetom odborných diskusií. Zvonica v súčasnosti uchováva zvony pochádzajúce z veže Kostola svätého Jakuba, pričom najväčší z nich bol odliaty zvonolejárom Jánom Lechnerom v [[Prešov|Prešove]] v roku [[1749]].<ref name=":0" /> == Referenciepil == {{Referencie}} == Ďalšia literatúra == * {{Citácia periodika | priezvisko = Kovačovičová | meno = Blanka | priezvisko2 = Cidlinská | meno2 = Alžbeta | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Levoča a jej výtvarné pamiatky | periodikum = Pamiatky a múzeá | odkaz na periodikum = | vydavateľ = Osveta | miesto = Martin | rok = 1956 | mesiac = | ročník = 5 | číslo = 3 | strany = 102{{--}}105 | url = | dátum prístupu = 2026-04-07 | issn = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Hromadová | meno = Ľudmila | odkaz na autora = | titul = Levoča, pamiatková rezervácia | vydanie = | vydavateľ = [[Tatran (vydavateľstvo)|Tatran]] | miesto = Bratislava | rok = 1975 | isbn = | kapitola = | strany = | počet strán = 75 | jazyk = }} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == [[Kategória:Stavby v Levoči]] [[Kategória:Renesančné stavby na Slovensku|Zvonica]] [[Kategória:Kultúrne pamiatky v okrese Levoča]] [[Kategória:Zvonice]] pbgvviycq048rs7cmxu2gc77n237k2p 0 748250 8198442 2026-04-14T18:32:41Z ~2026-22910-30 291998 Vytvorená stránka „'''Puls''' je obilná [[kaša]] ([[prívarok]]) zo zŕn [[farro|farra]] uvarených vo [[voda|vode]] a dochutených [[chlorid sodný|soľou]]. Bolo to [[základné potraviny|základné jedlo]] v kuchyni [[Staroveký Rím|starovekého Ríma]].<ref>{{cite web|url=http://ancientfoodstoday.blogspot.no/2011/06/ancient-and-modern-puls.html|title=Ancient Foods Today: Ancient and Modern Puls|date=2011-06-09 }}</ref> Toto jedlo bolo považované za domorodé jedlo starovek…“ 8198442 wikitext text/x-wiki '''Puls''' je obilná [[kaša]] ([[prívarok]]) zo zŕn [[farro|farra]] uvarených vo [[voda|vode]] a dochutených [[chlorid sodný|soľou]]. Bolo to [[základné potraviny|základné jedlo]] v kuchyni [[Staroveký Rím|starovekého Ríma]].<ref>{{cite web|url=http://ancientfoodstoday.blogspot.no/2011/06/ancient-and-modern-puls.html|title=Ancient Foods Today: Ancient and Modern Puls|date=2011-06-09 }}</ref> Toto jedlo bolo považované za domorodé jedlo starovekých Rimanov a zohrávalo úlohu v archaických náboženských rituáloch.<ref>[[Plínius Starší]], ''Natural History'' 19.83–84; [[Emily Gowersová]], ''The Loaded Table: Representation of Food in Roman Literature'' (Oxford University Press, 1993, 2003), S. 17; Seo, „Food and Drink, Roman“, in ''The Oxford Encyclopedia of Ancient Greece and Rome,'' S. 198.</ref> Základná obilná kaša sa dala pripraviť so zeleninou, mäsom, syrom alebo bylinkami, čím vznikli jedlá podobné [[polenta|polente]] alebo [[rizoto|rizotu]].<ref>Stambaugh, ''The Ancient Roman City'', S. 144.</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|en|Puls|1282696953}} [[Kategória:Talianska kuchyňa]] 5812x5f9fud2wkpxpio4h8gh1nl0qdi 8198449 8198442 2026-04-14T19:03:23Z ~2026-20335-96 290941 8198449 wikitext text/x-wiki '''Puls''' je obilná [[kaša]] ([[prívarok]]) zo zŕn [[farro|farra]] uvarených vo [[voda|vode]] a dochutených [[chlorid sodný|soľou]]. Bolo to [[základné potraviny|základné jedlo]] v kuchyni [[Staroveký Rím|starovekého Ríma]].<ref>{{cite web|url=http://ancientfoodstoday.blogspot.no/2011/06/ancient-and-modern-puls.html|title=Ancient Foods Today: Ancient and Modern Puls|date=2011-06-09 }}</ref> Toto jedlo bolo považované za domorodé jedlo starovekých Rimanov a zohrávalo úlohu v archaických náboženských rituáloch.<ref>[[Plínius Starší]], ''Natural History'' 19.83–84; [[Emily Gowersová]], ''The Loaded Table: Representation of Food in Roman Literature'' (Oxford University Press, 1993, 2003), S. 17; Seo, „Food and Drink, Roman“, in ''The Oxford Encyclopedia of Ancient Greece and Rome,'' S. 198.</ref> Základná obilná kaša sa dala pripraviť so zeleninou, mäsom, syrom alebo bylinkami, čím vznikli jedlá podobné [[polenta|polente]] alebo [[rizoto|rizotu]].<ref>Stambaugh, ''The Ancient Roman City'', S. 144.</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|en|Puls (food)|1282696953}} [[Kategória:Talianska kuchyňa]] [[Kategória:Spoločnosť v starovekom Ríme]] 4mxcqkzn3wsst7l2k2q6siczt3rkp8d 8198450 8198449 2026-04-14T19:04:24Z ~2026-23117-21 292002 8198450 wikitext text/x-wiki '''Puls''' je obilná [[kaša]] ([[prívarok]]) zo zŕn [[farro|farra]] uvarených vo [[voda|vode]] a dochutených [[chlorid sodný|soľou]]. Bolo to [[základné potraviny|základné jedlo]] v kuchyni [[Staroveký Rím|starovekého Ríma]].<ref>{{cite web|url=http://ancientfoodstoday.blogspot.no/2011/06/ancient-and-modern-puls.html|title=Ancient Foods Today: Ancient and Modern Puls|date=2011-06-09 }}</ref> Toto jedlo bolo považované za pôvodné jedlo starovekých Rimanov a zohrávalo úlohu v archaických náboženských rituáloch.<ref>[[Plínius Starší]], ''Natural History'' 19.83–84; [[Emily Gowersová]], ''The Loaded Table: Representation of Food in Roman Literature'' (Oxford University Press, 1993, 2003), S. 17; Seo, „Food and Drink, Roman“, in ''The Oxford Encyclopedia of Ancient Greece and Rome,'' S. 198.</ref> Základná obilná kaša sa dala pripraviť so zeleninou, mäsom, syrom alebo bylinkami, čím vznikli jedlá podobné [[polenta|polente]] alebo [[rizoto|rizotu]].<ref>Stambaugh, ''The Ancient Roman City'', S. 144.</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|en|Puls (food)|1282696953}} [[Kategória:Talianska kuchyňa]] [[Kategória:Spoločnosť v starovekom Ríme]] kc7tlfznsahurrygaeixe9quuxq2bkw 8198452 8198450 2026-04-14T19:24:53Z ~2026-20335-96 290941 tu by mala byť rozlišovačka 8198452 wikitext text/x-wiki {{presunúť|Puls (jedlo)}} '''Puls''' je obilná [[kaša]] ([[prívarok]]) zo zŕn [[farro|farra]] uvarených vo [[voda|vode]] a dochutených [[chlorid sodný|soľou]]. Bolo to [[základné potraviny|základné jedlo]] v kuchyni [[Staroveký Rím|starovekého Ríma]].<ref>{{cite web|url=http://ancientfoodstoday.blogspot.no/2011/06/ancient-and-modern-puls.html|title=Ancient Foods Today: Ancient and Modern Puls|date=2011-06-09 }}</ref> Toto jedlo bolo považované za pôvodné jedlo starovekých Rimanov a zohrávalo úlohu v archaických náboženských rituáloch.<ref>[[Plínius Starší]], ''Natural History'' 19.83–84; [[Emily Gowersová]], ''The Loaded Table: Representation of Food in Roman Literature'' (Oxford University Press, 1993, 2003), S. 17; Seo, „Food and Drink, Roman“, in ''The Oxford Encyclopedia of Ancient Greece and Rome,'' S. 198.</ref> Základná obilná kaša sa dala pripraviť so zeleninou, mäsom, syrom alebo bylinkami, čím vznikli jedlá podobné [[polenta|polente]] alebo [[rizoto|rizotu]].<ref>Stambaugh, ''The Ancient Roman City'', S. 144.</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|en|Puls (food)|1282696953}} [[Kategória:Talianska kuchyňa]] [[Kategória:Spoločnosť v starovekom Ríme]] 9mj80khkhtydnnl9kjaq5yixn41eicv 0 748252 8198470 2026-04-14T21:31:03Z Jetam2 30982 nový, 1539, 066/100 WD 8198470 wikitext text/x-wiki {{Olympijské zlato}} {{Infobox športovec | meno = Lenchu Kunzang | popis osoby = bhutánska športová strelkyňa | obrázok = | veľkosť obrázka = | popis obrázka = | celé meno = | rodné meno = | prezývka = | dátum narodenia = {{dnv|1992|02|10}} | miesto narodenia = [[Paro]], [[Bhután]] | dátum úmrtia = | miesto úmrtia = | občianstvo = [[Bhután]] | národnosť = | vzdelanie = | alma mater = | roky pôsobenia = | výška = | váha = | partner = | partnerka = | manžel = | manželka = | deti = | krajina = | šport = [[športová streľba]] | disciplína = AR40, AR60W | váhová kategória = | liga = | klub = | tím = | tréner = | trénuje = | webstránka = | medailašablóny = }} '''Lenchu Kunzang''' (* [[10. február]] [[1992]]<ref name="issf"/>/[[2. február]]<ref name="bhutanshootingfederation"/>, [[Paro]]<ref name="issf"/><ref name="bhutanshootingfederation"/>) je [[Bhután]]ska policajtka a olympijská reprezentantka v [[športová streľba|športovej streľbe]].<ref name="issf"/> == Športová kariéra == Športovej streľbe sa venuje od roku 2013. Medzi jej disciplíny patria AR40, AR60W.<ref name="issf">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Athlete portrait: Lenchu KUNZANG | url = https://www.issf-sports.org/athletes/SHBHUW1002199201 | vydavateľ = Medzinárodná federácia športovej streľby | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-14 | jazyk = }}</ref><ref name="bhutanshootingfederation">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = SAMU | odkaz na autora = | titul = Lenchu KUNZANG | url = https://www.bhutanshootingfederation.bt/player/lenchu-kunzang/ | vydavateľ = Bhutan Shooting Federation | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-14 | jazyk = }}</ref> === Olympijské hry === Na [[Letné olympijské hry 2016|Letných olympijských hrách 2016]] v [[Rio de Janeiro]] získala 45. miesto v streľbe zo vzduchovky, na [[Letné olympijské hry 2020|Letných olympijských hrách 2020]] v [[Tokio|Tokiu]] (konaných v roku 2021) získala 43. miesto v streľbe zo vzduchovky.<ref name="olympics-com">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Lenchu KUNZANG | url = https://www.olympics.com/en/athletes/lenchu-kunzang | vydavateľ = Medzinárodný olympijský výbor | miesto = Lausanne | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-14 | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.olympics.com/en/athletes/lenchu-kunzang Profil na Medzinárodnom olympijskom výbore] * [https://www.issf-sports.org/athletes/SHBHUW1002199201 Profil na Medzinárodnej federácii športovej streľby] {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Lenchu Kunzang}} [[Kategória:Bhutánski športoví strelci]] [[Kategória:Bhutánski olympionici]] [[Kategória:Osobnosti z Bukurešti]] [[Kategória:Rumunskí olympijskí víťazi]] [[Kategória:Rumunskí strieborní olympijskí medailisti]] [[Kategória:Majsterky Európy v športovej gymnastike]] [[Kategória:Olympijskí víťazi v športovej gymnastike]] [[Kategória:Bronzoví olympijskí medailisti v športovej gymnastike]] [[Kategória:Gymnasti na Letných olympijských hrách 2008]] [[Kategória:Gymnasti na Letných olympijských hrách 2012]] hg1pzc7zpsykqjxpx0q0woqc961qd2s 8198471 8198470 2026-04-14T21:31:22Z Jetam2 30982 {{Olympijská účasť}} 8198471 wikitext text/x-wiki {{Olympijská účasť}} {{Infobox športovec | meno = Lenchu Kunzang | popis osoby = bhutánska športová strelkyňa | obrázok = | veľkosť obrázka = | popis obrázka = | celé meno = | rodné meno = | prezývka = | dátum narodenia = {{dnv|1992|02|10}} | miesto narodenia = [[Paro]], [[Bhután]] | dátum úmrtia = | miesto úmrtia = | občianstvo = [[Bhután]] | národnosť = | vzdelanie = | alma mater = | roky pôsobenia = | výška = | váha = | partner = | partnerka = | manžel = | manželka = | deti = | krajina = | šport = [[športová streľba]] | disciplína = AR40, AR60W | váhová kategória = | liga = | klub = | tím = | tréner = | trénuje = | webstránka = | medailašablóny = }} '''Lenchu Kunzang''' (* [[10. február]] [[1992]]<ref name="issf"/>/[[2. február]]<ref name="bhutanshootingfederation"/>, [[Paro]]<ref name="issf"/><ref name="bhutanshootingfederation"/>) je [[Bhután]]ska policajtka a olympijská reprezentantka v [[športová streľba|športovej streľbe]].<ref name="issf"/> == Športová kariéra == Športovej streľbe sa venuje od roku 2013. Medzi jej disciplíny patria AR40, AR60W.<ref name="issf">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Athlete portrait: Lenchu KUNZANG | url = https://www.issf-sports.org/athletes/SHBHUW1002199201 | vydavateľ = Medzinárodná federácia športovej streľby | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-14 | jazyk = }}</ref><ref name="bhutanshootingfederation">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = SAMU | odkaz na autora = | titul = Lenchu KUNZANG | url = https://www.bhutanshootingfederation.bt/player/lenchu-kunzang/ | vydavateľ = Bhutan Shooting Federation | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-14 | jazyk = }}</ref> === Olympijské hry === Na [[Letné olympijské hry 2016|Letných olympijských hrách 2016]] v [[Rio de Janeiro]] získala 45. miesto v streľbe zo vzduchovky, na [[Letné olympijské hry 2020|Letných olympijských hrách 2020]] v [[Tokio|Tokiu]] (konaných v roku 2021) získala 43. miesto v streľbe zo vzduchovky.<ref name="olympics-com">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Lenchu KUNZANG | url = https://www.olympics.com/en/athletes/lenchu-kunzang | vydavateľ = Medzinárodný olympijský výbor | miesto = Lausanne | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-14 | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.olympics.com/en/athletes/lenchu-kunzang Profil na Medzinárodnom olympijskom výbore] * [https://www.issf-sports.org/athletes/SHBHUW1002199201 Profil na Medzinárodnej federácii športovej streľby] {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Lenchu Kunzang}} [[Kategória:Bhutánski športoví strelci]] [[Kategória:Bhutánski olympionici]] [[Kategória:Osobnosti z Bukurešti]] [[Kategória:Rumunskí olympijskí víťazi]] [[Kategória:Rumunskí strieborní olympijskí medailisti]] [[Kategória:Majsterky Európy v športovej gymnastike]] [[Kategória:Olympijskí víťazi v športovej gymnastike]] [[Kategória:Bronzoví olympijskí medailisti v športovej gymnastike]] [[Kategória:Gymnasti na Letných olympijských hrách 2008]] [[Kategória:Gymnasti na Letných olympijských hrách 2012]] tq1i4iquhc0eobd1v6184tsjynqxwl1 8198475 8198471 2026-04-14T21:46:44Z Jetam2 30982 kat, vytvorím zajtra 8198475 wikitext text/x-wiki {{Olympijská účasť}} {{Infobox športovec | meno = Lenchu Kunzang | popis osoby = bhutánska športová strelkyňa | obrázok = | veľkosť obrázka = | popis obrázka = | celé meno = | rodné meno = | prezývka = | dátum narodenia = {{dnv|1992|02|10}} | miesto narodenia = [[Paro]], [[Bhután]] | dátum úmrtia = | miesto úmrtia = | občianstvo = [[Bhután]] | národnosť = | vzdelanie = | alma mater = | roky pôsobenia = | výška = | váha = | partner = | partnerka = | manžel = | manželka = | deti = | krajina = | šport = [[športová streľba]] | disciplína = AR40, AR60W | váhová kategória = | liga = | klub = | tím = | tréner = | trénuje = | webstránka = | medailašablóny = }} '''Lenchu Kunzang''' (* [[10. február]] [[1992]]<ref name="issf"/>/[[2. február]]<ref name="bhutanshootingfederation"/>, [[Paro]]<ref name="issf"/><ref name="bhutanshootingfederation"/>) je [[Bhután]]ska policajtka a olympijská reprezentantka v [[športová streľba|športovej streľbe]].<ref name="issf"/> == Športová kariéra == Športovej streľbe sa venuje od roku 2013. Medzi jej disciplíny patria AR40, AR60W.<ref name="issf">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Athlete portrait: Lenchu KUNZANG | url = https://www.issf-sports.org/athletes/SHBHUW1002199201 | vydavateľ = Medzinárodná federácia športovej streľby | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-14 | jazyk = }}</ref><ref name="bhutanshootingfederation">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = SAMU | odkaz na autora = | titul = Lenchu KUNZANG | url = https://www.bhutanshootingfederation.bt/player/lenchu-kunzang/ | vydavateľ = Bhutan Shooting Federation | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-14 | jazyk = }}</ref> === Olympijské hry === Na [[Letné olympijské hry 2016|Letných olympijských hrách 2016]] v [[Rio de Janeiro]] získala 45. miesto v streľbe zo vzduchovky, na [[Letné olympijské hry 2020|Letných olympijských hrách 2020]] v [[Tokio|Tokiu]] (konaných v roku 2021) získala 43. miesto v streľbe zo vzduchovky.<ref name="olympics-com">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Lenchu KUNZANG | url = https://www.olympics.com/en/athletes/lenchu-kunzang | vydavateľ = Medzinárodný olympijský výbor | miesto = Lausanne | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-14 | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.olympics.com/en/athletes/lenchu-kunzang Profil na Medzinárodnom olympijskom výbore] * [https://www.issf-sports.org/athletes/SHBHUW1002199201 Profil na Medzinárodnej federácii športovej streľby] {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Lenchu Kunzang}} [[Kategória:Bhutánski športoví strelci]] [[Kategória:Bhutánski olympionici]] [[Kategória:Osobnosti z Paro]] [[Kategória:Športoví strelci na Letných olympijských hrách 2016]] [[Kategória:Športoví strelci na Letných olympijských hrách 2020]] i1dcu8lr6s57v309eb9zicwlu8swc7p 8198492 8198475 2026-04-15T05:39:13Z DurMar12 181423 Upravený infobox, úvodná sekcia, odstránená sekcia Iné projekty 8198492 wikitext text/x-wiki {{Olympijská účasť}} {{Infobox športovec | meno = Lenchu Kunzang | popis osoby = bhutánska športová strelkyňa | obrázok = | veľkosť obrázka = | popis obrázka = | celé meno = | rodné meno = | prezývka = | dátum narodenia = {{dnv|1992|02|10}} | miesto narodenia = [[Paro]], [[Bhután]] | dátum úmrtia = | miesto úmrtia = | občianstvo = | národnosť = | vzdelanie = | alma mater = | roky pôsobenia = | výška = {{cm|165|m}} | váha = {{kg|62}} | partner = | partnerka = | manžel = | manželka = | deti = | krajina = {{minivlajka|Bhután}} [[Bhután]] | šport = [[športová streľba]] | disciplína = AR40, AR60W | váhová kategória = | liga = | klub = | tím = | tréner = Dorji Phurba | trénuje = | webstránka = | medailašablóny = }} '''Lenchu Kunzang''' (* [[10. február]] [[1992]]<ref name="issf"/>/[[2. február]]<ref name="bhutanshootingfederation"/>, [[Paro]]<ref name="issf"/><ref name="bhutanshootingfederation"/>) je [[bhután]]ska policajtka a olympijská reprezentantka v [[športová streľba|športovej streľbe]].<ref name="issf"/> == Športová kariéra == Športovej streľbe sa venuje od roku 2013. Medzi jej disciplíny patria AR40, AR60W.<ref name="issf">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Athlete portrait: Lenchu KUNZANG | url = https://www.issf-sports.org/athletes/SHBHUW1002199201 | vydavateľ = Medzinárodná federácia športovej streľby | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-14 | jazyk = }}</ref><ref name="bhutanshootingfederation">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = SAMU | odkaz na autora = | titul = Lenchu KUNZANG | url = https://www.bhutanshootingfederation.bt/player/lenchu-kunzang/ | vydavateľ = Bhutan Shooting Federation | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-14 | jazyk = }}</ref> === Olympijské hry === Na [[Letné olympijské hry 2016|Letných olympijských hrách 2016]] v [[Rio de Janeiro]] získala 45. miesto v streľbe zo vzduchovky, na [[Letné olympijské hry 2020|Letných olympijských hrách 2020]] v [[Tokio|Tokiu]] (konaných v roku 2021) získala 43. miesto v streľbe zo vzduchovky.<ref name="olympics-com">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Lenchu KUNZANG | url = https://www.olympics.com/en/athletes/lenchu-kunzang | vydavateľ = Medzinárodný olympijský výbor | miesto = Lausanne | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-14 | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.olympics.com/en/athletes/lenchu-kunzang Profil na Medzinárodnom olympijskom výbore] * [https://www.issf-sports.org/athletes/SHBHUW1002199201 Profil na Medzinárodnej federácii športovej streľby] {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Lenchu Kunzang}} [[Kategória:Bhutánski športoví strelci]] [[Kategória:Bhutánski olympionici]] [[Kategória:Osobnosti z Paro]] [[Kategória:Športoví strelci na Letných olympijských hrách 2016]] [[Kategória:Športoví strelci na Letných olympijských hrách 2020]] kxhcapnxd45owckrd3eedo5laaskw8m 8198498 8198492 2026-04-15T05:51:45Z Jetam2 30982 odobratá [[Kategória:Osobnosti z Paro]]; pridaná [[Kategória:Osobnosti z okresu Paro]] pomocou použitia HotCat 8198498 wikitext text/x-wiki {{Olympijská účasť}} {{Infobox športovec | meno = Lenchu Kunzang | popis osoby = bhutánska športová strelkyňa | obrázok = | veľkosť obrázka = | popis obrázka = | celé meno = | rodné meno = | prezývka = | dátum narodenia = {{dnv|1992|02|10}} | miesto narodenia = [[Paro]], [[Bhután]] | dátum úmrtia = | miesto úmrtia = | občianstvo = | národnosť = | vzdelanie = | alma mater = | roky pôsobenia = | výška = {{cm|165|m}} | váha = {{kg|62}} | partner = | partnerka = | manžel = | manželka = | deti = | krajina = {{minivlajka|Bhután}} [[Bhután]] | šport = [[športová streľba]] | disciplína = AR40, AR60W | váhová kategória = | liga = | klub = | tím = | tréner = Dorji Phurba | trénuje = | webstránka = | medailašablóny = }} '''Lenchu Kunzang''' (* [[10. február]] [[1992]]<ref name="issf"/>/[[2. február]]<ref name="bhutanshootingfederation"/>, [[Paro]]<ref name="issf"/><ref name="bhutanshootingfederation"/>) je [[bhután]]ska policajtka a olympijská reprezentantka v [[športová streľba|športovej streľbe]].<ref name="issf"/> == Športová kariéra == Športovej streľbe sa venuje od roku 2013. Medzi jej disciplíny patria AR40, AR60W.<ref name="issf">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Athlete portrait: Lenchu KUNZANG | url = https://www.issf-sports.org/athletes/SHBHUW1002199201 | vydavateľ = Medzinárodná federácia športovej streľby | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-14 | jazyk = }}</ref><ref name="bhutanshootingfederation">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = SAMU | odkaz na autora = | titul = Lenchu KUNZANG | url = https://www.bhutanshootingfederation.bt/player/lenchu-kunzang/ | vydavateľ = Bhutan Shooting Federation | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-14 | jazyk = }}</ref> === Olympijské hry === Na [[Letné olympijské hry 2016|Letných olympijských hrách 2016]] v [[Rio de Janeiro]] získala 45. miesto v streľbe zo vzduchovky, na [[Letné olympijské hry 2020|Letných olympijských hrách 2020]] v [[Tokio|Tokiu]] (konaných v roku 2021) získala 43. miesto v streľbe zo vzduchovky.<ref name="olympics-com">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Lenchu KUNZANG | url = https://www.olympics.com/en/athletes/lenchu-kunzang | vydavateľ = Medzinárodný olympijský výbor | miesto = Lausanne | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-14 | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.olympics.com/en/athletes/lenchu-kunzang Profil na Medzinárodnom olympijskom výbore] * [https://www.issf-sports.org/athletes/SHBHUW1002199201 Profil na Medzinárodnej federácii športovej streľby] {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Lenchu Kunzang}} [[Kategória:Bhutánski športoví strelci]] [[Kategória:Bhutánski olympionici]] [[Kategória:Osobnosti z okresu Paro]] [[Kategória:Športoví strelci na Letných olympijských hrách 2016]] [[Kategória:Športoví strelci na Letných olympijských hrách 2020]] noz1lc6oookt7hparzwoy8wh1dddafo 8198499 8198498 2026-04-15T05:52:09Z Jetam2 30982 tréner do textu 8198499 wikitext text/x-wiki {{Olympijská účasť}} {{Infobox športovec | meno = Lenchu Kunzang | popis osoby = bhutánska športová strelkyňa | obrázok = | veľkosť obrázka = | popis obrázka = | celé meno = | rodné meno = | prezývka = | dátum narodenia = {{dnv|1992|02|10}} | miesto narodenia = [[Paro]], [[Bhután]] | dátum úmrtia = | miesto úmrtia = | občianstvo = | národnosť = | vzdelanie = | alma mater = | roky pôsobenia = | výška = {{cm|165|m}} | váha = {{kg|62}} | partner = | partnerka = | manžel = | manželka = | deti = | krajina = {{minivlajka|Bhután}} [[Bhután]] | šport = [[športová streľba]] | disciplína = AR40, AR60W | váhová kategória = | liga = | klub = | tím = | tréner = Dorji Phurba | trénuje = | webstránka = | medailašablóny = }} '''Lenchu Kunzang''' (* [[10. február]] [[1992]]<ref name="issf"/>/[[2. február]]<ref name="bhutanshootingfederation"/>, [[Paro]]<ref name="issf"/><ref name="bhutanshootingfederation"/>) je [[bhután]]ska policajtka a olympijská reprezentantka v [[športová streľba|športovej streľbe]].<ref name="issf"/> == Športová kariéra == Športovej streľbe sa venuje od roku 2013. Medzi jej disciplíny patria AR40, AR60W. Trénuje ju Dorji Phurba.<ref name="issf">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Athlete portrait: Lenchu KUNZANG | url = https://www.issf-sports.org/athletes/SHBHUW1002199201 | vydavateľ = Medzinárodná federácia športovej streľby | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-14 | jazyk = }}</ref><ref name="bhutanshootingfederation">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = SAMU | odkaz na autora = | titul = Lenchu KUNZANG | url = https://www.bhutanshootingfederation.bt/player/lenchu-kunzang/ | vydavateľ = Bhutan Shooting Federation | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-14 | jazyk = }}</ref> === Olympijské hry === Na [[Letné olympijské hry 2016|Letných olympijských hrách 2016]] v [[Rio de Janeiro]] získala 45. miesto v streľbe zo vzduchovky, na [[Letné olympijské hry 2020|Letných olympijských hrách 2020]] v [[Tokio|Tokiu]] (konaných v roku 2021) získala 43. miesto v streľbe zo vzduchovky.<ref name="olympics-com">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Lenchu KUNZANG | url = https://www.olympics.com/en/athletes/lenchu-kunzang | vydavateľ = Medzinárodný olympijský výbor | miesto = Lausanne | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-14 | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.olympics.com/en/athletes/lenchu-kunzang Profil na Medzinárodnom olympijskom výbore] * [https://www.issf-sports.org/athletes/SHBHUW1002199201 Profil na Medzinárodnej federácii športovej streľby] {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Lenchu Kunzang}} [[Kategória:Bhutánski športoví strelci]] [[Kategória:Bhutánski olympionici]] [[Kategória:Osobnosti z okresu Paro]] [[Kategória:Športoví strelci na Letných olympijských hrách 2016]] [[Kategória:Športoví strelci na Letných olympijských hrách 2020]] opkn1ssua6burw6p4yrgrn22uw1fqyd 8198598 8198499 2026-04-15T07:18:00Z Vasiľ 2806 jazyk dzongkha a nelatinské písmo, to by chcelo prepis 8198598 wikitext text/x-wiki {{prepisy}} {{Olympijská účasť}} {{Infobox športovec | meno = Lenchu Kunzang | popis osoby = bhutánska športová strelkyňa | obrázok = | veľkosť obrázka = | popis obrázka = | celé meno = | rodné meno = | prezývka = | dátum narodenia = {{dnv|1992|02|10}} | miesto narodenia = [[Paro]], [[Bhután]] | dátum úmrtia = | miesto úmrtia = | občianstvo = | národnosť = | vzdelanie = | alma mater = | roky pôsobenia = | výška = {{cm|165|m}} | váha = {{kg|62}} | partner = | partnerka = | manžel = | manželka = | deti = | krajina = {{minivlajka|Bhután}} [[Bhután]] | šport = [[športová streľba]] | disciplína = AR40, AR60W | váhová kategória = | liga = | klub = | tím = | tréner = Dorji Phurba | trénuje = | webstránka = | medailašablóny = }} '''Lenchu Kunzang''' (* [[10. február]] [[1992]]<ref name="issf"/>/[[2. február]]<ref name="bhutanshootingfederation"/>, [[Paro]]<ref name="issf"/><ref name="bhutanshootingfederation"/>) je [[bhután]]ska policajtka a olympijská reprezentantka v [[športová streľba|športovej streľbe]].<ref name="issf"/> == Športová kariéra == Športovej streľbe sa venuje od roku 2013. Medzi jej disciplíny patria AR40, AR60W. Trénuje ju Dorji Phurba.<ref name="issf">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Athlete portrait: Lenchu KUNZANG | url = https://www.issf-sports.org/athletes/SHBHUW1002199201 | vydavateľ = Medzinárodná federácia športovej streľby | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-14 | jazyk = }}</ref><ref name="bhutanshootingfederation">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = SAMU | odkaz na autora = | titul = Lenchu KUNZANG | url = https://www.bhutanshootingfederation.bt/player/lenchu-kunzang/ | vydavateľ = Bhutan Shooting Federation | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-14 | jazyk = }}</ref> === Olympijské hry === Na [[Letné olympijské hry 2016|Letných olympijských hrách 2016]] v [[Rio de Janeiro]] získala 45. miesto v streľbe zo vzduchovky, na [[Letné olympijské hry 2020|Letných olympijských hrách 2020]] v [[Tokio|Tokiu]] (konaných v roku 2021) získala 43. miesto v streľbe zo vzduchovky.<ref name="olympics-com">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Lenchu KUNZANG | url = https://www.olympics.com/en/athletes/lenchu-kunzang | vydavateľ = Medzinárodný olympijský výbor | miesto = Lausanne | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-14 | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.olympics.com/en/athletes/lenchu-kunzang Profil na Medzinárodnom olympijskom výbore] * [https://www.issf-sports.org/athletes/SHBHUW1002199201 Profil na Medzinárodnej federácii športovej streľby] {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Lenchu Kunzang}} [[Kategória:Bhutánski športoví strelci]] [[Kategória:Bhutánski olympionici]] [[Kategória:Osobnosti z okresu Paro]] [[Kategória:Športoví strelci na Letných olympijských hrách 2016]] [[Kategória:Športoví strelci na Letných olympijských hrách 2020]] m4p7o1viky4a432a7y7vrr1mss6h16v 14 748253 8198472 2026-04-14T21:33:07Z Jetam2 30982 nová 8198472 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Bhutánskí športovci|Strelci]] [[Kategória:Športoví strelci podľa štátu]] 0rq6ou9rmtkv3l1nj9pjcw78c8g2s4a 8198497 8198472 2026-04-15T05:49:39Z Jetam2 30982 odobratá [[Kategória:Bhutánskí športovci]]; pridaná [[Kategória:Bhutánski športovci]] pomocou použitia HotCat 8198497 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Bhutánski športovci|Strelci]] [[Kategória:Športoví strelci podľa štátu]] p58odkv8gccln36u99vlw0uhb6y3lvq 14 748254 8198473 2026-04-14T21:34:01Z Jetam2 30982 nová 8198473 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Bhutánske osobnosti v športe|Športovci]] [[Kategória:Športovci podľa štátu]] 9vzjkfc26b5c30w058ln0vzbi8lzxkf 8198496 8198473 2026-04-15T05:49:28Z Jetam2 30982 Jetam2 premiestnil stránku [[Kategória:Bhutánskí športovci]] na [[Kategória:Bhutánski športovci]], ale neponechal presmerovanie: preklep 8198473 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Bhutánske osobnosti v športe|Športovci]] [[Kategória:Športovci podľa štátu]] 9vzjkfc26b5c30w058ln0vzbi8lzxkf 14 748255 8198474 2026-04-14T21:34:55Z Jetam2 30982 nová 8198474 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Bhutánske osobnosti|Šport]] [[Kategória:Šport v Bhutáne|Osobnosti]] [[Kategória:Osobnosti v športe podľa štátu]] ozawuxzql88tdg52oztq80jqxnwkdfy 0 748256 8198478 2026-04-14T22:18:06Z Zts-fan 161221 vytvorenie stranky 8198478 wikitext text/x-wiki {{substovaný infobox}} {| class="infobox football" style="width:18em; text-align:center;" |- ! style="font-size: 16px" | Curlingový Slovenský pohár |----- align="center" |- | style="font-size: 12px;background:#BFD7FF" | '''Založená''' |- | style="font-size: 12px" | [[2024]] |- | style="font-size: 12px;background:#BFD7FF" | '''Zväz''' |- | style="font-size: 12px" | [[Slovenský curlingový zväz]] |- | style="font-size: 12px;background:#BFD7FF" | '''Počet tímov''' |- | style="font-size: 12px" | 9 |- | style="font-size: 12px;background:#BFD7FF" | '''Súčasný víťaz (2023/24)''' |- | style="font-size: 12px" | [[Stone Hunters Curling Club|Stone Hunters Bratislava]] |- | style="font-size: 12px;background:#BFD7FF" | '''Najúspešnejší klub''' |- | style="font-size: 12px" | [[Stone Hunters Curling Club|Stone Hunters Bratislava]] (1 víťazstvo) |} '''Curlingový Slovenský pohár''' je spoločná [[Slovensko|slovenská]] [[curling]]ová pohárová súťaž mužských, ženských, mixovaných, juniorských a vozíčkarskych tímov. Prebieha od roku [[2024]].<ref>{{cite web|https://sense.sk/curling/Home/PgrID/964/PageID/16|title=Slovenský pohár v curlingu|publisher=curling.sk|date=28. marec 2024|accessdate=2026-04-14}}</ref> Organizuje ju [[Slovenský curlingový zväz]] (SCZ). Najúspešnejším tímom je [[Stone Hunters Curling Club|Stone Hunters Bratislava]], ktorý v nej zvíťazil 1-krát. Súťaž sa hrá vyraďovacím systémom, víťaz postupuje do ďalšieho kola, prehrávajúci tím končí. Zápasy sa hrajú na 6 endov, výhodu posledného kameňa majú vždy ženské tímy, alebo družstvá umiestnené nižšie v aktuálnej lige. V prípade remízy sa hrá o víťaza už iba jedno draw. == Prehľad sezón == {| class=wikitable |- align=center ! style="background:lightblue;" | Sezóna ! style="background:lightblue;" | Ročník ! style="background:lightblue;" | Účastníkov ! style="background:lightblue;" | [[Súbor:Gold medal with cup.svg|17px]] zlato ! style="background:lightblue;" | [[Súbor:Silver medal with cup.svg|17px]] striebro ! style="background:lightblue;" | [[Súbor:Bronze medal with cup.svg|17px]] bronz |- align=center bgcolor=#F5FAFF | 1. | [[Curlingový Slovenský pohár 2024|2024]] | 9 | '''[[Stone Hunters Curling Club|Stone Hunters Bratislava]]''' (1) | [[1. CC Gentlemen Bratislava]] (1) | [[CC Martin]] (1) a [[CC Modra]] (1) |- align=center bgcolor=#D0E7FF | 2. | [[Curlingový Slovenský pohár 2025|2025]] | 8 | '''TBD''' | TBD | [[1. CC Bratislava|1. CC Bratislava II]] a TBD |- align=center bgcolor=#F5FAFF |} == Historická tabuľka == {| class=wikitable style=font-size:85% |- align=center ! style="background:lightblue" | {{tooltip|Por|Poradie}} ! style="background:lightblue" | Klub ! style="background:lightblue" | [[Súbor:Gold medal with cup.svg|17px]] zlato ! style="background:lightblue" | [[Súbor:Silver medal with cup.svg|17px]] striebro ! style="background:lightblue" | [[Súbor:Bronze medal with cup.svg|17px]] bronz ! style="background:lightblue" | celkovo |- | align=center|1. | [[Stone Hunters Curling Club|Stone Hunters Bratislava]] |'''1''' (2024) |'''0''' |'''0''' |'''1''' |- | align=center|2. | [[1. CC Gentlemen Bratislava]] |'''0''' |'''1''' (2024) |'''0''' |'''1''' |- | align=center|=3. | [[CC Martin]] |'''0''' |'''0''' |'''1''' (2024) |'''1''' |- | align=center|=3. | [[CC Modra]] |'''0''' |'''0''' |'''1''' (2024) |'''1''' |} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Curlingová 1. liga mužov]] * [[Curlingová 1. liga žien]] * [[Curlingová 2. liga mužov]] * [[Curlingová 2. liga žien]] * [[Curlingové majstrovstvá Slovenska v mixoch]] * [[Curlingové majstrovstvá Slovenska v mixed doubles]] == Externé odkazy == * [http://www.curling.sk/ Oficiálna stránka Slovenského curlingového zväzu] == Zdroje == * [https://sense.sk/curling/Home/PgrID/964/PageID/16 Víťazom Slovenského pohára tím Stonehunters] * [https://www.facebook.com/SlovenskyCurlingovyZvaz/posts/hrajte-o-slovensk%C3%BD-poh%C3%A1r-2025-prihl%C3%A1si%C5%A5-sa-m%C3%B4%C5%BEu-aj-nov%C3%A9-t%C3%ADmy-s-neregistrovan%C3%BDmi-/1135391125054363/ Hrajte o SLOVENSKÝ POHÁR 2025] * [https://sense.sk/curling/Home/PgrID/964/PageID/6 Slovenský pohár, 2. ročník] * [https://sense.sk/curling/Home/PgrID/964/PageID/5 V semifinále Stonehunterky a 1. CC Bratislava II] * [https://curling.sk/slovensky-pohar-2/ Slovenský pohár, 2. ročník] * [https://scontent.fbts1-1.fna.fbcdn.net/v/t51.75761-15/483876017_17857388274387466_8209764869514038192_n.webp?stp=dst-jpg_tt6&_nc_cat=102&ccb=1-7&_nc_sid=13d280&_nc_ohc=feswpjjoESUQ7kNvwFZkZa_&_nc_oc=AdphpxVBKFoDA77MKtaV7HVJ23ArlRzAChffwHNYmWv2TMu-CqiAR9FJMPKLheKg3vk&_nc_zt=23&_nc_ht=scontent.fbts1-1.fna&_nc_gid=54m6zx079ya6-hX_p-FlRQ&_nc_ss=7a389&oh=00_Af3BhfQwVaQBfr3WwHk-5kH95DtQ5SQnjTVQjYBjiINcLg&oe=69E4A641 Slovenský pohár termíny zápasov] {{Najvyššie ligy na Slovensku}} [[Kategória:Curling na Slovensku|Slovenský pohár]] [[Kategória:Curlingové súťaže|Slovenský pohár]] 35jidtuk6zzusfgnrdldvj5jca2wuzx 8198664 8198478 2026-04-15T10:55:14Z Maajo25 62013 /* Zdroje */ fix 8198664 wikitext text/x-wiki {{substovaný infobox}} {| class="infobox football" style="width:18em; text-align:center;" |- ! style="font-size: 16px" | Curlingový Slovenský pohár |----- align="center" |- | style="font-size: 12px;background:#BFD7FF" | '''Založená''' |- | style="font-size: 12px" | [[2024]] |- | style="font-size: 12px;background:#BFD7FF" | '''Zväz''' |- | style="font-size: 12px" | [[Slovenský curlingový zväz]] |- | style="font-size: 12px;background:#BFD7FF" | '''Počet tímov''' |- | style="font-size: 12px" | 9 |- | style="font-size: 12px;background:#BFD7FF" | '''Súčasný víťaz (2023/24)''' |- | style="font-size: 12px" | [[Stone Hunters Curling Club|Stone Hunters Bratislava]] |- | style="font-size: 12px;background:#BFD7FF" | '''Najúspešnejší klub''' |- | style="font-size: 12px" | [[Stone Hunters Curling Club|Stone Hunters Bratislava]] (1 víťazstvo) |} '''Curlingový Slovenský pohár''' je spoločná [[Slovensko|slovenská]] [[curling]]ová pohárová súťaž mužských, ženských, mixovaných, juniorských a vozíčkarskych tímov. Prebieha od roku [[2024]].<ref>{{cite web|https://sense.sk/curling/Home/PgrID/964/PageID/16|title=Slovenský pohár v curlingu|publisher=curling.sk|date=28. marec 2024|accessdate=2026-04-14}}</ref> Organizuje ju [[Slovenský curlingový zväz]] (SCZ). Najúspešnejším tímom je [[Stone Hunters Curling Club|Stone Hunters Bratislava]], ktorý v nej zvíťazil 1-krát. Súťaž sa hrá vyraďovacím systémom, víťaz postupuje do ďalšieho kola, prehrávajúci tím končí. Zápasy sa hrajú na 6 endov, výhodu posledného kameňa majú vždy ženské tímy, alebo družstvá umiestnené nižšie v aktuálnej lige. V prípade remízy sa hrá o víťaza už iba jedno draw. == Prehľad sezón == {| class=wikitable |- align=center ! style="background:lightblue;" | Sezóna ! style="background:lightblue;" | Ročník ! style="background:lightblue;" | Účastníkov ! style="background:lightblue;" | [[Súbor:Gold medal with cup.svg|17px]] zlato ! style="background:lightblue;" | [[Súbor:Silver medal with cup.svg|17px]] striebro ! style="background:lightblue;" | [[Súbor:Bronze medal with cup.svg|17px]] bronz |- align=center bgcolor=#F5FAFF | 1. | [[Curlingový Slovenský pohár 2024|2024]] | 9 | '''[[Stone Hunters Curling Club|Stone Hunters Bratislava]]''' (1) | [[1. CC Gentlemen Bratislava]] (1) | [[CC Martin]] (1) a [[CC Modra]] (1) |- align=center bgcolor=#D0E7FF | 2. | [[Curlingový Slovenský pohár 2025|2025]] | 8 | '''TBD''' | TBD | [[1. CC Bratislava|1. CC Bratislava II]] a TBD |- align=center bgcolor=#F5FAFF |} == Historická tabuľka == {| class=wikitable style=font-size:85% |- align=center ! style="background:lightblue" | {{tooltip|Por|Poradie}} ! style="background:lightblue" | Klub ! style="background:lightblue" | [[Súbor:Gold medal with cup.svg|17px]] zlato ! style="background:lightblue" | [[Súbor:Silver medal with cup.svg|17px]] striebro ! style="background:lightblue" | [[Súbor:Bronze medal with cup.svg|17px]] bronz ! style="background:lightblue" | celkovo |- | align=center|1. | [[Stone Hunters Curling Club|Stone Hunters Bratislava]] |'''1''' (2024) |'''0''' |'''0''' |'''1''' |- | align=center|2. | [[1. CC Gentlemen Bratislava]] |'''0''' |'''1''' (2024) |'''0''' |'''1''' |- | align=center|=3. | [[CC Martin]] |'''0''' |'''0''' |'''1''' (2024) |'''1''' |- | align=center|=3. | [[CC Modra]] |'''0''' |'''0''' |'''1''' (2024) |'''1''' |} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Curlingová 1. liga mužov]] * [[Curlingová 1. liga žien]] * [[Curlingová 2. liga mužov]] * [[Curlingová 2. liga žien]] * [[Curlingové majstrovstvá Slovenska v mixoch]] * [[Curlingové majstrovstvá Slovenska v mixed doubles]] == Externé odkazy == * [http://www.curling.sk/ Oficiálna stránka Slovenského curlingového zväzu] == Zdroje == * [https://sense.sk/curling/Home/PgrID/964/PageID/16 Víťazom Slovenského pohára tím Stonehunters] * [https://www.facebook.com/SlovenskyCurlingovyZvaz/posts/hrajte-o-slovensk%C3%BD-poh%C3%A1r-2025-prihl%C3%A1si%C5%A5-sa-m%C3%B4%C5%BEu-aj-nov%C3%A9-t%C3%ADmy-s-neregistrovan%C3%BDmi-/1135391125054363/ Hrajte o SLOVENSKÝ POHÁR 2025] * [https://sense.sk/curling/Home/PgrID/964/PageID/6 Slovenský pohár, 2. ročník] * [https://sense.sk/curling/Home/PgrID/964/PageID/5 V semifinále Stonehunterky a 1. CC Bratislava II] * [https://curling.sk/slovensky-pohar-2/ Slovenský pohár, 2. ročník] * [https://scontent.fbts1-1.fna.fbcdn.net/v/t51.75761-15/483876017_17857388274387466_8209764869514038192_n.webp?stp=dst-jpg_tt6&_nc_cat=102&ccb=1-7&_nc_sid=13d280&_nc_ohc=feswpjjoESUQ7kNvwFZkZa_&_nc_oc=AdphpxVBKFoDA77MKtaV7HVJ23ArlRzAChffwHNYmWv2TMu-CqiAR9FJMPKLheKg3vk&_nc_zt=23&_nc_ht=scontent.fbts1-1.fna&_nc_gid=54m6zx079ya6-hX_p-FlRQ&_nc_ss=7a389&oh=00_Af3BhfQwVaQBfr3WwHk-5kH95DtQ5SQnjTVQjYBjiINcLg&oe=69E4A641 Slovenský pohár termíny zápasov] [[Kategória:Curling na Slovensku|Slovenský pohár]] [[Kategória:Curlingové súťaže|Slovenský pohár]] fnznk7597bvhi98dbc6bz6ckgkyf4ne 8198666 8198664 2026-04-15T10:57:33Z Maajo25 62013 Maajo25 premiestnil stránku [[Curlingový Slovenský pohár]] na [[Slovenský pohár v curlingu]] 8198664 wikitext text/x-wiki {{substovaný infobox}} {| class="infobox football" style="width:18em; text-align:center;" |- ! style="font-size: 16px" | Curlingový Slovenský pohár |----- align="center" |- | style="font-size: 12px;background:#BFD7FF" | '''Založená''' |- | style="font-size: 12px" | [[2024]] |- | style="font-size: 12px;background:#BFD7FF" | '''Zväz''' |- | style="font-size: 12px" | [[Slovenský curlingový zväz]] |- | style="font-size: 12px;background:#BFD7FF" | '''Počet tímov''' |- | style="font-size: 12px" | 9 |- | style="font-size: 12px;background:#BFD7FF" | '''Súčasný víťaz (2023/24)''' |- | style="font-size: 12px" | [[Stone Hunters Curling Club|Stone Hunters Bratislava]] |- | style="font-size: 12px;background:#BFD7FF" | '''Najúspešnejší klub''' |- | style="font-size: 12px" | [[Stone Hunters Curling Club|Stone Hunters Bratislava]] (1 víťazstvo) |} '''Curlingový Slovenský pohár''' je spoločná [[Slovensko|slovenská]] [[curling]]ová pohárová súťaž mužských, ženských, mixovaných, juniorských a vozíčkarskych tímov. Prebieha od roku [[2024]].<ref>{{cite web|https://sense.sk/curling/Home/PgrID/964/PageID/16|title=Slovenský pohár v curlingu|publisher=curling.sk|date=28. marec 2024|accessdate=2026-04-14}}</ref> Organizuje ju [[Slovenský curlingový zväz]] (SCZ). Najúspešnejším tímom je [[Stone Hunters Curling Club|Stone Hunters Bratislava]], ktorý v nej zvíťazil 1-krát. Súťaž sa hrá vyraďovacím systémom, víťaz postupuje do ďalšieho kola, prehrávajúci tím končí. Zápasy sa hrajú na 6 endov, výhodu posledného kameňa majú vždy ženské tímy, alebo družstvá umiestnené nižšie v aktuálnej lige. V prípade remízy sa hrá o víťaza už iba jedno draw. == Prehľad sezón == {| class=wikitable |- align=center ! style="background:lightblue;" | Sezóna ! style="background:lightblue;" | Ročník ! style="background:lightblue;" | Účastníkov ! style="background:lightblue;" | [[Súbor:Gold medal with cup.svg|17px]] zlato ! style="background:lightblue;" | [[Súbor:Silver medal with cup.svg|17px]] striebro ! style="background:lightblue;" | [[Súbor:Bronze medal with cup.svg|17px]] bronz |- align=center bgcolor=#F5FAFF | 1. | [[Curlingový Slovenský pohár 2024|2024]] | 9 | '''[[Stone Hunters Curling Club|Stone Hunters Bratislava]]''' (1) | [[1. CC Gentlemen Bratislava]] (1) | [[CC Martin]] (1) a [[CC Modra]] (1) |- align=center bgcolor=#D0E7FF | 2. | [[Curlingový Slovenský pohár 2025|2025]] | 8 | '''TBD''' | TBD | [[1. CC Bratislava|1. CC Bratislava II]] a TBD |- align=center bgcolor=#F5FAFF |} == Historická tabuľka == {| class=wikitable style=font-size:85% |- align=center ! style="background:lightblue" | {{tooltip|Por|Poradie}} ! style="background:lightblue" | Klub ! style="background:lightblue" | [[Súbor:Gold medal with cup.svg|17px]] zlato ! style="background:lightblue" | [[Súbor:Silver medal with cup.svg|17px]] striebro ! style="background:lightblue" | [[Súbor:Bronze medal with cup.svg|17px]] bronz ! style="background:lightblue" | celkovo |- | align=center|1. | [[Stone Hunters Curling Club|Stone Hunters Bratislava]] |'''1''' (2024) |'''0''' |'''0''' |'''1''' |- | align=center|2. | [[1. CC Gentlemen Bratislava]] |'''0''' |'''1''' (2024) |'''0''' |'''1''' |- | align=center|=3. | [[CC Martin]] |'''0''' |'''0''' |'''1''' (2024) |'''1''' |- | align=center|=3. | [[CC Modra]] |'''0''' |'''0''' |'''1''' (2024) |'''1''' |} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Curlingová 1. liga mužov]] * [[Curlingová 1. liga žien]] * [[Curlingová 2. liga mužov]] * [[Curlingová 2. liga žien]] * [[Curlingové majstrovstvá Slovenska v mixoch]] * [[Curlingové majstrovstvá Slovenska v mixed doubles]] == Externé odkazy == * [http://www.curling.sk/ Oficiálna stránka Slovenského curlingového zväzu] == Zdroje == * [https://sense.sk/curling/Home/PgrID/964/PageID/16 Víťazom Slovenského pohára tím Stonehunters] * [https://www.facebook.com/SlovenskyCurlingovyZvaz/posts/hrajte-o-slovensk%C3%BD-poh%C3%A1r-2025-prihl%C3%A1si%C5%A5-sa-m%C3%B4%C5%BEu-aj-nov%C3%A9-t%C3%ADmy-s-neregistrovan%C3%BDmi-/1135391125054363/ Hrajte o SLOVENSKÝ POHÁR 2025] * [https://sense.sk/curling/Home/PgrID/964/PageID/6 Slovenský pohár, 2. ročník] * [https://sense.sk/curling/Home/PgrID/964/PageID/5 V semifinále Stonehunterky a 1. CC Bratislava II] * [https://curling.sk/slovensky-pohar-2/ Slovenský pohár, 2. ročník] * [https://scontent.fbts1-1.fna.fbcdn.net/v/t51.75761-15/483876017_17857388274387466_8209764869514038192_n.webp?stp=dst-jpg_tt6&_nc_cat=102&ccb=1-7&_nc_sid=13d280&_nc_ohc=feswpjjoESUQ7kNvwFZkZa_&_nc_oc=AdphpxVBKFoDA77MKtaV7HVJ23ArlRzAChffwHNYmWv2TMu-CqiAR9FJMPKLheKg3vk&_nc_zt=23&_nc_ht=scontent.fbts1-1.fna&_nc_gid=54m6zx079ya6-hX_p-FlRQ&_nc_ss=7a389&oh=00_Af3BhfQwVaQBfr3WwHk-5kH95DtQ5SQnjTVQjYBjiINcLg&oe=69E4A641 Slovenský pohár termíny zápasov] [[Kategória:Curling na Slovensku|Slovenský pohár]] [[Kategória:Curlingové súťaže|Slovenský pohár]] fnznk7597bvhi98dbc6bz6ckgkyf4ne 8198675 8198666 2026-04-15T11:12:51Z Maajo25 62013 formulácia, fix 8198675 wikitext text/x-wiki {{substovaný infobox}} {| class="infobox football" style="width:18em; text-align:center;" |- ! style="font-size: 16px" | Slovenský pohár v curlingu |----- align="center" |- | style="font-size: 12px;background:#BFD7FF" | '''Založený''' |- | style="font-size: 12px" | [[2024]] |- | style="font-size: 12px;background:#BFD7FF" | '''Zväz''' |- | style="font-size: 12px" | [[Slovenský curlingový zväz]] |- | style="font-size: 12px;background:#BFD7FF" | '''Počet tímov''' |- | style="font-size: 12px" | 9 |- | style="font-size: 12px;background:#BFD7FF" | '''Súčasný víťaz (2023/24)''' |- | style="font-size: 12px" | [[Stone Hunters Curling Club|Stone Hunters Bratislava]] |- | style="font-size: 12px;background:#BFD7FF" | '''Najúspešnejší klub''' |- | style="font-size: 12px" | [[Stone Hunters Curling Club|Stone Hunters Bratislava]] (1 víťazstvo) |} '''Slovenský pohár v curlingu''' je spoločná [[Slovensko|slovenská]] [[curling]]ová pohárová súťaž mužských, ženských, mixovaných, juniorských a vozíčkarskych tímov. Prebieha od roku [[2024]].<ref>{{cite web|https://sense.sk/curling/Home/PgrID/964/PageID/16|title=Slovenský pohár v curlingu|publisher=curling.sk|date=28. marec 2024|accessdate=2026-04-14}}</ref> Organizuje ju [[Slovenský curlingový zväz]] (SCZ). Súťaž sa hrá vyraďovacím systémom, víťaz postupuje do ďalšieho kola, prehrávajúci tím končí. Zápasy sa hrajú na 6 endov, výhodu posledného kameňa majú vždy ženské tímy, alebo družstvá umiestnené nižšie v aktuálnej lige. V prípade remízy sa hrá o víťaza už iba jedno draw. == Prehľad sezón == {| class=wikitable |- align=center ! style="background:lightblue;" | Sezóna ! style="background:lightblue;" | Ročník ! style="background:lightblue;" | Účastníkov ! style="background:lightblue;" | [[Súbor:Gold medal with cup.svg|17px]] zlato ! style="background:lightblue;" | [[Súbor:Silver medal with cup.svg|17px]] striebro ! style="background:lightblue;" | [[Súbor:Bronze medal with cup.svg|17px]] bronz |- align=center bgcolor=#F5FAFF | 1. | [[Curlingový Slovenský pohár 2024|2024]] | 9 | '''[[Stone Hunters Curling Club|Stone Hunters Bratislava]]''' (1) | [[1. CC Gentlemen Bratislava]] (1) | [[CC Martin]] (1) a [[CC Modra]] (1) |- align=center bgcolor=#D0E7FF | 2. | [[Curlingový Slovenský pohár 2025|2025]] | 8 | | | [[1. CC Bratislava|1. CC Bratislava II]] |- align=center bgcolor=#F5FAFF |} == Historická tabuľka == {| class=wikitable style=font-size:85% |- align=center ! style="background:lightblue" | {{tooltip|Por|Poradie}} ! style="background:lightblue" | Klub ! style="background:lightblue" | [[Súbor:Gold medal with cup.svg|17px]] zlato ! style="background:lightblue" | [[Súbor:Silver medal with cup.svg|17px]] striebro ! style="background:lightblue" | [[Súbor:Bronze medal with cup.svg|17px]] bronz ! style="background:lightblue" | celkovo |- | align=center|1. | [[Stone Hunters Curling Club|Stone Hunters Bratislava]] |'''1''' (2024) |'''0''' |'''0''' |'''1''' |- | align=center|2. | [[1. CC Gentlemen Bratislava]] |'''0''' |'''1''' (2024) |'''0''' |'''1''' |- | align=center|=3. | [[CC Martin]] |'''0''' |'''0''' |'''1''' (2024) |'''1''' |- | align=center|=3. | [[CC Modra]] |'''0''' |'''0''' |'''1''' (2024) |'''1''' |} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Curlingová 1. liga mužov]] * [[Curlingová 1. liga žien]] * [[Curlingová 2. liga mužov]] * [[Curlingová 2. liga žien]] * [[Curlingové majstrovstvá Slovenska v mixoch]] * [[Curlingové majstrovstvá Slovenska v mixed doubles]] == Externé odkazy == * [http://www.curling.sk/ Oficiálna stránka Slovenského curlingového zväzu] == Zdroje == * [https://sense.sk/curling/Home/PgrID/964/PageID/16 Víťazom Slovenského pohára tím Stonehunters] * [https://www.facebook.com/SlovenskyCurlingovyZvaz/posts/hrajte-o-slovensk%C3%BD-poh%C3%A1r-2025-prihl%C3%A1si%C5%A5-sa-m%C3%B4%C5%BEu-aj-nov%C3%A9-t%C3%ADmy-s-neregistrovan%C3%BDmi-/1135391125054363/ Hrajte o SLOVENSKÝ POHÁR 2025] * [https://sense.sk/curling/Home/PgrID/964/PageID/6 Slovenský pohár, 2. ročník] * [https://sense.sk/curling/Home/PgrID/964/PageID/5 V semifinále Stonehunterky a 1. CC Bratislava II] * [https://curling.sk/slovensky-pohar-2/ Slovenský pohár, 2. ročník] * [https://scontent.fbts1-1.fna.fbcdn.net/v/t51.75761-15/483876017_17857388274387466_8209764869514038192_n.webp?stp=dst-jpg_tt6&_nc_cat=102&ccb=1-7&_nc_sid=13d280&_nc_ohc=feswpjjoESUQ7kNvwFZkZa_&_nc_oc=AdphpxVBKFoDA77MKtaV7HVJ23ArlRzAChffwHNYmWv2TMu-CqiAR9FJMPKLheKg3vk&_nc_zt=23&_nc_ht=scontent.fbts1-1.fna&_nc_gid=54m6zx079ya6-hX_p-FlRQ&_nc_ss=7a389&oh=00_Af3BhfQwVaQBfr3WwHk-5kH95DtQ5SQnjTVQjYBjiINcLg&oe=69E4A641 Slovenský pohár termíny zápasov] [[Kategória:Curling na Slovensku|Slovenský pohár]] [[Kategória:Curlingové súťaže|Slovenský pohár]] gsve60ot0uol27f0zq7pmxgg7vhhpmj 14 748257 8198494 2026-04-15T05:46:56Z Jetam2 30982 nová 8198494 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Bhutánski športovci|Olympionici]] [[Kategória:Olympionici podľa štátu]] [[Kategória:Bhután na Olympijských hrách|Olympionici]] pm0fwt4d2e77z17g806jrl6g3y6z8se 3 748258 8198501 2026-04-15T05:52:37Z Vasiľ 2806 urgentne upraviť 8198501 wikitext text/x-wiki {{Urgentne upraviť autor|Webnetic}} [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 05:52, 15. apríl 2026 (UTC) dkyogx66a93pyj5b372pwpexigr2zl2 14 748259 8198502 2026-04-15T05:53:00Z Jetam2 30982 nová 8198502 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Okres Paro]] [[Kategória:Bhutánske osobnosti podľa okresu|Paro]] mmbuc9soeo1moaftisaq6m847j3jbfm 14 748260 8198503 2026-04-15T05:54:14Z Jetam2 30982 nov 8198503 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Bhutánske osobnosti| Okres]] [[Kategória:Kategórie podľa okresov v Bhutáne|Osobnosti]] [[Kategória:Osobnosti podľa štátu a okresu]] rfkx4o5exchsd2me0n2hm61fxqiqv5b 14 748261 8198506 2026-04-15T05:57:47Z Jetam2 30982 nová 8198506 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Okresy v Bhutáne| Kategórie]] 8kegxlte9z5od3q86hds2ute4wwvn7u 14 748262 8198519 2026-04-15T06:01:32Z Jetam2 30982 nová 8198519 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} {{Všetky súradnice}} [[Kategória:Bhután]] [[Kategória:Administratívne členenie podľa štátu|Bhután]] j7pq0q2ims7lmxflnwfj3mjak9cl3ls 9 748263 8198574 2026-04-15T06:39:08Z JakubD47 166122 /* Chyba v "návrhoch" vizuálneho editora: Externé odkazy */ nová sekcia 8198574 wikitext text/x-wiki == Chyba v "návrhoch" vizuálneho editora: Externé odkazy == Zdravím Vás, ten filter, čo vraví, že máme presunúť linky do sekcie "Externé odkazy" sa dá nastaviť na [[MediaWiki:Editcheck-config.json|tejto]] stránke. Tu je k tomu nejaka [[mw:Help:Suggestion_mode#Create_a_local_configuration_page|referencia]]. [[mw:Talk:VisualEditor/Suggestion_Mode/Feedback#c-Quiddity_(WMF)-20260410172700-JakubD47-20260410102100|Tu]] je nahlásený bug zo špecifickej stránky, [[Súbor:Chyba v návrhoch.png|náhľad]] A takto to vyzerá na tej stránke vo vizuálnom editore: --[[Redaktor:JakubD47|JakubD47]] ([[Diskusia s redaktorom:JakubD47|diskusia]]) 06:39, 15. apríl 2026 (UTC) owg577lnd29lln5euafpzzx3ns90r2x 0 748264 8198583 2026-04-15T06:53:05Z JakubD47 166122 Vytvorené prekladom stránky „[[:cs:Special:Redirect/revision/20176721|Aranžmá (hudba)]]“ 8198583 wikitext text/x-wiki '''Aranžmán''' <ref name="Glaser">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slovenské slovníky | url = https://slovnik.juls.savba.sk/?w=aran%C5%BEm%C3%A1n&s=exact&k=4958&cs=&d=kssj4# | vydavateľ = slovnik.juls.savba.sk | dátum prístupu = 2026-04-15}}</ref> (-u ''m. i neskl. s.'', z&nbsp;[[Francúzština|francúzskeho]] ''arrangement'' ) v&nbsp;[[Hudba|hudbe]] znamená úpravu už predtým zloženej skladby. Môže ísť napríklad o&nbsp;úpravu skladby pre iný [[Hudobný nástroj|nástroj]], väčšie množstvo nástrojov či pre hlas. V&nbsp;populárnej hudbe aranžmán vzniká často priamo medzi hudobníkmi,&nbsp;väčších telies je potrebné mať presný aranžmán.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Big band II - něco o aranžování | url = https://www.casopismuzikus.cz/clanky/big-band-ii-neco-o-aranzovani | vydavateľ = Časopis Muzikus | dátum vydania = 2008-06-29 | dátum prístupu = 2026-04-15 | jazyk = cs}}</ref> === Referencie === <references /> [[Kategória:Francúzske slová a frázy]] [[Kategória:Hudobná terminológia]] pnx673nj1t907e14s4uz843webz110x 8198584 8198583 2026-04-15T06:54:47Z JakubD47 166122 výhonok? 8198584 wikitext text/x-wiki {{Jazykový výhonok}} '''Aranžmán''' <ref name="Glaser">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slovenské slovníky | url = https://slovnik.juls.savba.sk/?w=aran%C5%BEm%C3%A1n&s=exact&k=4958&cs=&d=kssj4# | vydavateľ = slovnik.juls.savba.sk | dátum prístupu = 2026-04-15}}</ref> (-u ''m. i neskl. s.'', z&nbsp;[[Francúzština|francúzskeho]] ''arrangement'' ) v&nbsp;[[Hudba|hudbe]] znamená úpravu už predtým zloženej skladby. Môže ísť napríklad o&nbsp;úpravu skladby pre iný [[Hudobný nástroj|nástroj]], väčšie množstvo nástrojov či pre hlas. V&nbsp;populárnej hudbe aranžmán vzniká často priamo medzi hudobníkmi,&nbsp;väčších telies je potrebné mať presný aranžmán.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Big band II - něco o aranžování | url = https://www.casopismuzikus.cz/clanky/big-band-ii-neco-o-aranzovani | vydavateľ = Časopis Muzikus | dátum vydania = 2008-06-29 | dátum prístupu = 2026-04-15 | jazyk = cs}}</ref> === Referencie === <references /> [[Kategória:Francúzske slová a frázy]] [[Kategória:Hudobná terminológia]] q04pc132hk6ezkpk8pt9wfe0m965iqf 8198586 8198584 2026-04-15T07:01:38Z Pelex 2483 formát 8198586 wikitext text/x-wiki '''Aranžmán''' <ref name="Glaser">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slovenské slovníky | url = https://slovnik.juls.savba.sk/?w=aran%C5%BEm%C3%A1n&s=exact&k=4958&cs=&d=kssj4# | vydavateľ = slovnik.juls.savba.sk | dátum prístupu = 2026-04-15}}</ref> (-u ''m. i neskl. s.'', z&nbsp;[[Francúzština|francúzskeho]] ''arrangement'' ) v&nbsp;[[Hudba|hudbe]] znamená úpravu už predtým zloženej skladby. Môže ísť napríklad o&nbsp;úpravu skladby pre iný [[Hudobný nástroj|nástroj]], väčšie množstvo nástrojov či pre hlas. V&nbsp;populárnej hudbe aranžmán vzniká často priamo medzi hudobníkmi,&nbsp;väčších telies je potrebné mať presný aranžmán.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Big band II - něco o aranžování | url = https://www.casopismuzikus.cz/clanky/big-band-ii-neco-o-aranzovani | vydavateľ = Časopis Muzikus | dátum vydania = 2008-06-29 | dátum prístupu = 2026-04-15 | jazyk = cs}}</ref> {{Jazykový výhonok}} == Referencie == <references /> [[Kategória:Francúzske slová a frázy]] [[Kategória:Hudobná terminológia]] fp5177nsc31mac3oddsapa4pthvzk9s 8198610 8198586 2026-04-15T08:10:10Z Fillos X. 212061 Riešenie záverečných sekcii. 8198610 wikitext text/x-wiki '''Aranžmán'''<ref name="Glaser">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slovenské slovníky | url = https://slovnik.juls.savba.sk/?w=aran%C5%BEm%C3%A1n&s=exact&k=4958&cs=&d=kssj4# | vydavateľ = slovnik.juls.savba.sk | dátum prístupu = 2026-04-15}}</ref> (-u ''m. i neskl. s.'', z&nbsp;[[Francúzština|francúzskeho]] ''arrangement'' ) v&nbsp;[[Hudba|hudbe]] znamená úpravu už predtým zloženej skladby. Môže ísť napríklad o&nbsp;úpravu skladby pre iný [[Hudobný nástroj|nástroj]], väčšie množstvo nástrojov či pre hlas. V&nbsp;populárnej hudbe aranžmán vzniká často priamo medzi hudobníkmi,&nbsp;väčších telies je potrebné mať presný aranžmán.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Big band II - něco o aranžování | url = https://www.casopismuzikus.cz/clanky/big-band-ii-neco-o-aranzovani | vydavateľ = Časopis Muzikus | dátum vydania = 2008-06-29 | dátum prístupu = 2026-04-15 | jazyk = cs}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Portál|Hudba|Hudobný}} {{Preklad|cs|Aranžmá|20176721}} {{Hudobný výhonok}} [[Kategória:Francúzske slová a frázy]] [[Kategória:Hudobná terminológia]] nulzitcy333rbzb0sjynd7bfqhr8lje 0 748265 8198587 2026-04-15T07:01:52Z Luppus 39967 Vytvorená stránka „{{Infobox Panovník | meno = Ptolemaios XII. Neos Dionýzos | titul = [[Faraón]] a kráľ [[Staroveký Egypt|Egypta]] | obrázok = Ptolemy XII, called “Auletes” (the “Flute Player”), 1st century BC, discovered in Egypt, Louvre Museum (7462971734).jpg | popis obrázku = Busta Ptolemaia XII., zvaného „Aulétés“ (Múzeum v Louvre) | panovanie = [[80 pred Kr.]] – [[58 pred Kr.]]<br />[[55 pred Kr.]] – …“ 8198587 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník | meno = Ptolemaios XII. Neos Dionýzos | titul = [[Faraón]] a kráľ [[Staroveký Egypt|Egypta]] | obrázok = Ptolemy XII, called “Auletes” (the “Flute Player”), 1st century BC, discovered in Egypt, Louvre Museum (7462971734).jpg | popis obrázku = Busta Ptolemaia XII., zvaného „Aulétés“ (Múzeum v Louvre) | panovanie = [[80 pred Kr.]] – [[58 pred Kr.]]<br />[[55 pred Kr.]] – [[51 pred Kr.]] | predchodca = [[Ptolemaios XI. Alexandros II.]] (1. vláda)<br />[[Bereniké IV.]] (2. vláda) | nástupca = [[Bereniké IV.]] a [[Kleopatra V. Tryfaina]] (1. vláda)<br />[[Kleopatra VII.]] a [[Ptolemaios XIII.]] (2. vláda) | dynastia = [[Ptolemaiovci]] | otec = [[Ptolemaios IX. Sótér II.]] | matka = [[Kleopatra Seléna I.]] | dátum narodenia = cca 117 – 103 pred Kr.<ref name="Burstein">BURSTEIN, Stanley M. ''The Reign of Cleopatra''. Norman: University of Oklahoma Press, 2007, s. 89. ISBN 978-0806138718.</ref> | dátum úmrtia = [[51 pred Kr.]] | miesto úmrtia = [[Alexandria]], Egypt | manželka = [[Kleopatra V. Tryfaina]] | vlastné meno = ''Iuaenpanetjerunechem Setepenptah Irmaatre Sekhemankhamun''<br />(Dedič boha spasiteľa, vyvolený Ptahom, konajúci spravodlivosť Reovu, živá sila Amonova) }} '''Ptolemaios XII. Theos Filopatór Filadelfos Neos Dionyzos''' ({{vjz|grc|Πτολεμαῖος Θεὸς Φιλοπάτωρ καὶ Φιλάδελφος Νέος Διόνυσος}}; * cca [[117 pred Kr.|117]] – [[103 pred Kr.]] – † [[51 pred Kr.]]), známejší pod prídomkom '''Aulétés''' ({{vjz|grc|Αὐλητής}} – „Pištec“), bol egyptský faraón z dynastie [[Ptolemaiovci|Ptolemaiovcov]]. Vládol v rokoch [[80 pred Kr.|80]] – [[58 pred Kr.]] a po vyhnanstve opäť v rokoch [[55 pred Kr.|55]] – [[51 pred Kr.]]<ref name="Adkins">{{Citácia knihy | autor = Lesley Adkins & Roy A. Adkins | titul = Starověké Řecko | isbn = 978-80-7391-580-3 | miesto = Praha | vydavateľ = Slovart | rok = 2011 | strany = 82}}</ref> Jeho vláda bola definovaná hlbokou finančnou krízou a rastúcou závislosťou od [[Rímska republika|Rímskej republiky]], ktorá v tom čase už dominovala Stredomoriu. Bol otcom slávnej [[Kleopatra VII.|Kleopatry VII.]] a jeho úsilie o udržanie moci pomocou rímskych úplatkov a spojenectiev pripravilo pôdu pre neskoršie začlenenie Egypta do Rímskej ríše. Okrem oficiálnych mien bol známy aj ako ''Nothos'' (Bastard), čo odkazovalo na nejasnosti okolo legitimity jeho pôvodu.<ref name="Tyldesley">TYLDESLEY, Joyce. ''Cleopatra: Last Queen of Egypt''. New York: Basic Books, 2008, s. 13. ISBN 978-0465018925.</ref> == Pôvod a mladosť == Ptolemaios XII. bol synom kráľa [[Ptolemaios IX. Sótér II.|Ptolemaia IX. Sótéra II.]] Identita jeho matky je predmetom historických diskusií; hoci sa často uvádza [[Kleopatra Seléna I.]], antické pramene ho označovali za nelegitímneho syna (''nothos''), čo naznačuje, že jeho matkou mohla byť kráľova konkubína, pravdepodobne egyptského pôvodu.<ref name="Tyldesley" /> Mladé roky strávil v tieni dynastických vojen medzi svojím otcom a strýkom [[Ptolemaios X. Alexandros I.|Ptolemaiom X.]] Počas týchto nepokojov bol v roku [[103 pred Kr.]] poslaný spolu so svojimi bratmi na ostrov [[Kós]], aby bol v bezpečí. Tam ho však v roku [[88 pred Kr.]] zajal pontský kráľ [[Mithridates VI. Eupatór]], na ktorého dvore následne žil ako čestný zajatec.<ref name="Hölbl">HÖLBL, Günther. ''A History of the Ptolemaic Empire''. London: Routledge, 2001, s. 222. ISBN 978-0415201452.</ref> == Pôvod a detstvo == {{Pozri aj|Ptolemaiovci}} Ptolemaios XII. bol členom dynastie [[Ptolemaiovci|Ptolemaiovcov]], ktorá vládla Egyptu od čias diadocha [[Ptolemaios I. Sótér|Ptolemaia I. Sótéra]]. Narodil sa pravdepodobne v rokoch 117 až 116 pred Kr. (hoci staršie odhady posúvajú dátum k roku 103 pred Kr.) ako syn kráľa [[Ptolemaios IX. Sótér II.|Ptolemaia IX. Sótéra II.]] (Lathyra).<ref name="Burstein" /> === Otázka legitimity a matky === Identita jeho matky je jednou z najdiskutovanejších tém ptolemaiovskej genealógie a má zásadný historický význam, pretože od nej závisela legitimita jeho nároku na trón. Existuje niekoľko vedeckých teórií: * ''Egyptská konkubína:'' Najrozšírenejšia teória, podporená antickými prameňmi (napr. Pausanias), uvádza, že Ptolemaios XII. bol nelegitímnym synom (''nothos''), ktorého Sótér II. splodil s neznámou konkubínou. To by vysvetľovalo, prečo ho Alexandrijčania a neskôr rímski senátori s obľubou nazývali „Bastard“. * ''Egyptská aristokratka:'' Historik Werner Huß navrhol, že jeho matkou mohla byť vznešená Egypťanka z mocného rodu veľkňazov boha [[Ptah]]a z [[Mennofer|Menfidy]]. Tento pôvod by mu zabezpečil silnú podporu domáceho obyvateľstva, no v očiach Grékov by bol stále považovaný za nelegitímneho.<ref>HUß, Werner. Die Herkunft der Kleopatra Philopator. In: ''Aegyptus''. Roč. 70, 1990, s. 191 – 203.</ref> * ''Kleopatra Seléna I.:'' Niektorí historici predpokladajú, že bol synom druhej manželky Sótéra II., Kleopatry Selény. V tomto prípade by bola jeho „nelegitimita“ len neskoršou propagandou jeho nepriateľov. Proti však hovorí fakt, že samotná Seléna v roku [[80 pred Kr.]] spochybnila nárok svojich synov v prospech svojich detí z druhého manželstva so seleukovským kráľom.<ref>HÖLBL, Günther. ''A History of the Ptolemaic Empire''. London: Routledge, 2001, s. 222. ISBN 978-0415201452.</ref> Ptolemaios XII. mal brata, známeho ako [[Ptolemaios (Cyprus)|Ptolemaios z Cypru]], ktorý neskôr vládol na tomto ostrove, a sestru (alebo sesternicu) [[Kleopatra V. Tryfaina|Kleopatru V. Tryfainu]], ktorá sa stala jeho manželkou. Jeho jedinou nespochybniteľne legitímnou sestrou bola zrejme len [[Bereniké III.]]<ref>BIERBRIER, Morris L. ''Historical Dictionary of Ancient Egypt''. Lanham: Scarecrow Press, 2008, s. 187. ISBN 978-0810857940.</ref> === Mladosť v exile (103 – 80 pred Kr.) === Mladý princ vyrastal v období brutálnych rodinných vojen. V roku [[103 pred Kr.]] ho jeho stará mama, kráľovná [[Kleopatra III.]], poslala spolu s bratmi a kráľovským pokladom na ostrov [[Kós]], aby ich uchránila pred bojmi. Tam sa však v roku [[88 pred Kr.]] dostal do rúk pontského kráľa [[Mithridates VI. Eupatór|Mithridata VI. Eupatora]], ktorý viedol vojnu proti Rímu. Na Mithridatovom dvore prežil Ptolemaios XII. niekoľko rokov ako čestný zajatec. Táto skúsenosť – život na dvore brilantného, no bezohľadného orientálneho monarchu, ktorý bojoval so svetovou mocnosťou Rímom – zásadne sformovala jeho neskoršiu opatrnosť a politický pragmatizmus.<ref name="Hölbl" /> === Nástup na trón (80 pred Kr.) === V roku [[80 pred Kr.]] došlo v Alexandrii k politickému vákuu. Po smrti Ptolemaia IX. Sótéra II. (marec 80 pred Kr.) krátko vládla jeho dcéra [[Bereniké III.]] Pod tlakom rímskeho diktátora [[Lucius Cornelius Sulla|Sullu]] sa musela vydať za svojho nevlastného syna a bratranca [[Ptolemaios XI. Alexandros II.|Ptolemaia XI.]], ktorý žil v rímskom exile. Ten ju však už po 19 dňoch manželstva nechal zavraždiť, čo vyvolalo v meste masovú vzburu. Rozvášnený dav vtrhol do paláca a Ptolemaia XI. ubil na smrť.<ref>WHITEHORNE, John. ''Cleopatras''. London: Routledge, 2002, s. 208. ISBN 978-0415057301.</ref> Keďže nezostal žiaden ďalší legitímny mužský dedič, Alexandrijčania povolali z pontského exilu dvoch nelegitímnych synov Sótéra II. Starší z nich bol vyhlásený za kráľa Egypta ako ''Ptolemaios XII.'' a mladší získal vládu nad Cyprom ako [[Ptolemaios (Cyprus)|Ptolemaios z Cypru]]. Krátko po nástupe na trón sa Ptolemaios XII. oženil so svojou sestrou (alebo sesternicou) [[Kleopatra V. Tryfaina|Kleopatrou V. Tryfainou]], aby posilnil legitimitu svojej vlády v očiach domáceho obyvateľstva.<ref name="Hölbl" /> [[Súbor:Flickr - archer10 (Dennis) - Egypt-14A-024.jpg|vľavo|náhľad|220px|Tradičná egyptská socha Ptolemaia XII. nájdená vo [[Fajjúm]]e (Grécko-rímske múzeum, Alexandria)]] Hoci ho obyvatelia Egypta prijali, jeho medzinárodná pozícia bola od začiatku neistá. Rím jeho nárok oficiálne neuznal, pričom niektorí rímski politici argumentovali existenciou pochybného testamentu Ptolemaia XI., ktorý mal údajne odkázať Egypt Rímskej republike. Táto neustála hrozba rímskej anexie sa stala ústredným motívom celej jeho politiky.<ref name="Burstein" /> == Prvé obdobie vlády (80 – 58 pred Kr.) == Hneď po nástupe sa Ptolemaios XII. snažil získať rímske uznanie. V Egypte vystupoval ako tradičný faraón; v roku [[76 pred Kr.]] sa nechal slávnostne korunovať v [[Mennofer|Menfide]] najvyšším kňazom boha [[Ptah]]a, čím si naklonil mocné egyptské kňazstvo. Práve v tomto období sa začal štylizovať do postavy „Nového Dionýza“ (''Neos Dionysos''), čo odkazovalo na jeho záľubu v náboženských procesiách, hudbe a víne.<ref name="Tyldesley" /> Jeho prezývka ''Aulétés''(Pištec) pochádzala z jeho vášne pre hru na dychový nástroj [[aulos]]. Antickí grécki historici (napr. Strabón) ho za to kritizovali a považovali za nedôstojné, aby sa panovník zúčastňoval hudobných súťaží, no pre Ptolemaia to bol spôsob, ako demonštrovať svoju oddanosť dionýzovskému kultu.<ref>STRABÓN, ''Geographika'' XVII, 1. 11.</ref> === Vnútorná politika a podpora egyptských kultov === Ptolemaios XII. si uvedomoval, že jeho moc v nepokojnej Alexandrii závisí od podpory domáceho egyptského obyvateľstva a vplyvného kňazstva. V roku [[76 pred Kr.]] vymenoval len 14-ročného ''Psenptaha III.'' za najvyššieho kňaza boha [[Ptah]]a v Menfide. Tento strategický krok vyvrcholil faraónovou korunováciou v starobylom hlavnom meste, čím Ptolemaios demonštroval kontinuitu s dávnymi dynastiami. Psenptah III. bol následne v Alexandrii vyhlásený za „faraónovho proroka“, čo upevnilo puto medzi palácom a chrámami.<ref name="Hölbl" /> V rámci ústretovosti k domácej elite sa kráľ pravdepodobne okolo roku [[69 pred Kr.]] začal vzďaľovať od svojej sestry-manželky Kleopatry V. a nadviazal vzťah s neznámou ženou z vysokých egyptských kruhov (pravdepodobne matkou jeho neskorších detí vrátane Kleopatry VII.).<ref>HAZZARD, R. A. ''Imagination of a Monarchy: Studies in Ptolemaic Propaganda''. Toronto: University of Toronto Press, 2000, s. 146. ISBN 978-0802043139.</ref> Jeho oddanosť náboženským povinnostiam sa prejavila aj v monumentálnej stavebnej činnosti: * Nechal dokončiť veľkolepý ''Chrám v Edfu'' (zasvätený Horovi), ktorého výstavba trvala s prestávkami takmer 180 rokov. * Začal s výstavbou rozsiahleho chrámového komplexu v ''Dendere'' (zasvätený Hathor).<ref>GRANT, Michael. ''Cleopatra''. London: Weidenfeld & Nicolson, 1972, s. 20. ISBN 978-0297995272.</ref> Okrem náboženstva sa kráľ zameral na ekonomiku. V roku [[62 pred Kr.]] vymenoval vplyvného úradníka ''Kallimacha'' za správcu oblasti Červeného mora a Indického oceánu, čo viedlo k rozkvetu obchodu s východnou Afrikou a Indiou a k zvýšeniu kráľovských príjmov, ktoré nutne potreboval na rímsku diplomaciu.<ref name="Hölbl" /> === Egypt v tieni rímskej expanzie === Ptolemaiova legitimita bola neustále spochybňovaná nielen v Ríme, ale aj u susedných Seleukovcov. Okolo roku [[75 pred Kr.]] sa seleukovská kráľovná Kleopatra Seléna I. pokúsila na rímskom senáte presadiť nárok svojich synov na egyptský trón, no neúspešne.<ref>WHITEHORNE, John. ''Cleopatras''. London: Routledge, 2002, s. 184. ISBN 978-0415057301.</ref> Skutočné nebezpečenstvo však predstavoval Rím. V roku [[74 pred Kr.]] Rímska republika anektovala ''Kyrenaiku'' (dnešná Líbya), ktorá bola tradičnou sférou vplyvu Ptolemaiovcov. Egypt sa tak ocitol v priamom susedstve s rímskou provinciou. V Ríme sa čoraz častejšie skloňoval údajný testament Ptolemaia XI., ktorý mal krajinu odkázať Rimanom. * V roku [[65 pred Kr.]] navrhol triumvir [[Marcus Licinius Crassus]], aby bol Egypt anektovaný, čomu zabránil len odpor jeho politického rivala Catula.<ref name="Hölbl" /> * V roku [[63 pred Kr.]] predložil tribun Publio Servilio Rullo agrárny zákon, ktorý opäť zahŕňal konfiškáciu Egypta. Tentoraz zasiahol slávny rečník ''Cicero'', ktorý zákon v senáte zablokoval.<ref>BURSTEIN, Stanley M. ''The Reign of Cleopatra''. Norman: University of Oklahoma Press, 2007, s. 12. ISBN 978-0806138718.</ref> [[Súbor:(Venice) Pompey the Great, Museo Archeologico Nazionale.jpg|vľavo|náhľad|180px|Gnaeus Pompeius Magnus, ktorého si Ptolemaios XII. snažil nakloniť obrovskými darmi.]] Ptolemaios XII. pochopil, že prežitie jeho dynastie závisí od priazne najvplyvnejších Rimanov. V roku 63 pred Kr. poslal ''Pompeiovi'', ktorý práve dobyl Sýriu a Jeruzalem, zlatú korunu a zaplatil žold pre 8 000 (niektoré zdroje uvádzajú až 10 000) jazdcov, čím si kúpil jeho dočasnú ochranu.<ref name="Burstein" /> Tieto gigantické dary však začali ruinovať egyptskú pokladnicu a viedli k drastickému zvyšovaniu daní. === Uznanie Rímom a pád (59 – 58 pred Kr.) === Zlom v Ptolemaiovej zahraničnej politike nastal v roku [[59 pred Kr.]], keď sa konzulom v Ríme stal [[Gaius Iulius Caesar]]. Ptolemaios XII. pochopil príležitosť a za astronomický úplatok vo výške ''6 000 talentov'' (takmer celoročný výnos Egypta), určený Caesarovi a [[Gnaeus Pompeius Magnus|Pompeiovi]], dosiahol svoje. Rímsky senát prijal zákon ''Lex Iulia de rege Alexandrino'', ktorým ho oficiálne uznal za „spojenca a priateľa rímskeho ľudu“ (''socius atque amicus populi Romani'').<ref>FISCHER-BOVET, Christelle. ''Army and Society in Ptolemaic Egypt''. Cambridge: Cambridge University Press, 2014, s. 111. ISBN 978-1107007758.</ref> Tento úspech mal však trpkú príchuť. Aby splatil dlhy rímskym veriteľom (najmä bankárovi Gaiovi Rabiriovi Postumovi), musel drasticky zvýšiť dane. Situácia eskalovala v roku [[58 pred Kr.]], keď Rimania anektovali ''Kypros'' (kde vládol jeho brat, ktorý radšej spáchal samovraždu). Ptolemaiova pasivita pri strate Cypru a ekonomický tlak vyvolali v Alexandrii vzburu. Kráľ sa rozhodol pre dobrovoľný exil a opustil Egypt.<ref name="Burstein" /> [[Súbor:Edfu Temple Relief 06.JPG|vľavo|náhľad|220px|Reliéf z chrámu v Edfu zobrazujúci Ptolemaia XII., ako symbolicky poráža nepriateľov.]] === Exil a rímske intrigy (58 – 55 pred Kr.) === Kým v Egypte sa moci chopila jeho dcéra [[Bereniké IV.]] (spolu s matkou [[Kleopatra V. Tryfaina|Kleopatrou V.]]), Ptolemaios putoval do Ríma. Cestou sa zastavil na [[Rodos|Rode]], kde sa stretol s [[Marcus Porcius Cato Mladší|Catonom Mladším]]. Ten mu ironicky poradil, aby sa vrátil a zmieril so svojimi poddanými, namiesto toho, aby sa stal „rímskym prosebníkom“.<ref>[[Plutarchos]], ''Cato Mladší'', XXXV.</ref> Ptolemaios však pokračoval do Ríma, kde ho ubytoval Pompeius vo svojej vile v Albanských horách. Alexandrijčania poslali do Ríma delegáciu 100 mužov vedenú filozofom Diónom, aby svedčili proti kráľovi. Ptolemaios však nechal väčšinu delegátov cestou zavraždiť a ostatných podplatil. Hoci bol škandál verejným tajomstvom, vďaka Pompeiovej ochrane nebol nikdy potrestaný.<ref name="Hölbl" /> V roku [[56 pred Kr.]] sa však situácia skomplikovala. V ''Sibyliných knihách'' sa našlo proroctvo varujúce, že ak Rimania pomôžu egyptskému kráľovi pomocou vojska, postihne ich veľké nebezpečenstvo. Senát, z obavy pred nárastom Pompeiovej moci, využil toto proroctvo ako zámienku a oficiálnu pomoc odmietol.<ref>[[Cassius Dio]], ''Römische Geschichte'' 42, 15.</ref> Ponížený Ptolemaios sa stiahol z Ríma do [[Efez]]u, kde čakal na ďalšiu príležitosť v azyle v Artemidinom chráme.<ref name="Burstein" /> [[Súbor:Miniaturk 009.jpg|náhľad|vpravo|250px|Rekonštrukcia Artemidinho chrámu v Efeze, kde Ptolemaios XII. prebýval počas svojho exilu.]] === Pomer sily v Egypte počas exilu === Kým bol Ptolemaios XII. v exile, v Egypte vládla jeho dcéra [[Bereniké IV.]] Jej matka a spoluvládkyňa [[Kleopatra V. Tryfaina]] zomrela pravdepodobne v roku [[57 pred Kr.]]<ref>BIERBRIER, Morris L. ''Historical Dictionary of Ancient Egypt''. Lanham: Scarecrow Press, 2008, s. 50. ISBN 978-0810857940.</ref> Bereniké sa musela vydať, aby zabezpečila pokračovanie línie. Jej prvý manžel, Seleukos VII. (prezývaný „Rybacina“ kvôli svojmu zápachu a lakomstvu), bol taký neznesiteľný, že ho Bereniké dala po niekoľkých dňoch zaškrtiť. Jej druhým manželom sa stal Archelaos, ambiciózny kňaz-kráľ z Komany, ktorý tvrdil, že je synom pontského kráľa [[Mithridates VI. Eupatór|Mithridata VI.]]<ref>HÖLBL, Günther. ''A History of the Ptolemaic Empire''. London: Routledge, 2001, s. 228. ISBN 978-0415201452.</ref> === Návrat pomocou rímskych zbraní (55 pred Kr.) === V roku [[55 pred Kr.]] sa Ptolemaiova vytrvalá korupcia v Ríme vyplatila. Hoci rímsky senát oficiálnu pomoc odmietol, [[Gnaeus Pompeius Magnus|Pompeius]] poslal súkromné listy prokonzulovi Sýrie, ''Aulovi Gabiniovi'', aby kráľa dosadil späť. Ptolemaios Gabiniovi prisľúbil astronomickú sumu ''10 000 talentov'' za úspešnú inváziu.<ref>JONES, Prudence J. ''Cleopatra: A Sourcebook''. Norman: University of Oklahoma Press, 2006, s. 96. ISBN 978-0806137414.</ref> Gabiniovo vojsko postúpilo cez Palestínu do Egypta. Predvoj viedol vtedy mladý a ambiciózny veliteľ jazdy [[Marcus Antonius]], ktorý dobyl kľúčovú pevnosť [[Pelusion]]. Počas postupu na Alexandriu sa rímski legionári (neskôr známi ako ''„gabiniani“'') stretli s vojskom Archelaa. Archelaos padol v boji na Níle a rímske vojská v apríli 55 pred Kr. vstúpili do Alexandrie.<ref name="Hölbl" /> [[Súbor:Wall relief Kom Ombo2.JPG|náhľad|vľavo|250px|Ptolemaios XII. prijíma požehnanie od bohov [[Thovt|Thovta]] a [[Horus|Hora]] (Chrám v [[Kóm Ombo]]).]] Ptolemaios XII. bol opäť na tróne, no jeho prvé kroky boli krvavé. Nechal okamžite popraviť svoju dcéru ''Bereniku IV.'' a jej popredných stúpencov, aby eliminoval akúkoľvek konkurenciu. Aby udržal poriadok a ochránil sa pred vlastným ľudom, nechal v Alexandrii stálu rímsku posádku (asi 2 500 mužov), čím sa Egypt stal fakticky rímskym protektorátom.<ref name="Burstein" /> === Druhé obdobie vlády a rímsky protektorát (55 – 51 pred Kr.) === Po návrate na trón v apríli [[55 pred Kr.]] nastolil Ptolemaios XII. režim teroru. Prvým krokom bola poprava jeho dcéry [[Bereniké IV.]] a konfiškácia majetku bohatých alexandrijských rodín, ktoré ju podporovali. Tieto prostriedky zúfalo potreboval na vyplatenie sľúbených odmien Aulovi Gabiniovi a rímskym politikom.<ref name="Hölbl" /> Ekonomika Egypta sa ocitla v katastrofálnom stave. Aby uspokojil rímskych veriteľov, vymenoval Ptolemaios rímskeho bankára ''Gaia Rabiria Postuma'' za najvyššieho správcu financií (''dioikétés''). Postumus v podstate drancoval krajinu, aby splatil kráľove dlhy, čo vyvolalo takú vlnu nenávisti, že koncom roku [[54 pred Kr.]] musel z Egypta ujsť, aby si zachránil život. V Ríme bol neskôr súdený za vydieranie provincií (''de repetundis'').<ref>SIANI-DAVIES, Mary. Ptolemy XII Auletes and the Romans. In: ''Historia''. Roč. 46, č. 3, 1997, s. 334 – 335.</ref> Bezpečnosť kráľa v nepriateľsky naladenej Alexandrii zabezpečovali ''gabiniani'' – kontingent rímskych vojakov (Galov a Germánov), ktorých tu Gabinius nechal. Títo vojaci sa postupne asimilovali, oženili sa s miestnymi ženami a stali sa nezávislou silou v meste, ktorá už neposlúchala príkazy z Ríma, ale slúžila ptolemaiovskému dvoru.<ref name="Hölbl" /> [[Súbor:Cleopatra VII, dalla via appia tra ariccia e genzano, 40-30 ac ca. 02.JPG|náhľad|vľavo|180px|Busta Kleopatry VII., ktorú otec v roku 52 pred Kr. menoval za svoju spoluvládkyňu.]] === Testament a smrť === Vedomý si svojho podlomeného zdravia a krehkosti dynastie, Ptolemaios XII. sa v posledných rokoch sústredil na nástupníctvo. 31. mája [[52 pred Kr.]] udelil svojim štyrom mladším deťom – Kleopatre, Ptolemaiovi XIII., Ptolemaiovi XIV. a Arsinoé IV. – čestný titul „Noví súrodeneckí bohovia“ (''Theoì Néoi Filadelfoi'').<ref name="Burstein" /> Svoju najstaršiu žijúcu dcéru ''Kleopatru VII.'' menoval za spoluvládkyňu. V dôležitom testamente určil, aby po jeho smrti vládli Kleopatra VII. a jej mladší brat ''Ptolemaios XIII.'' spoločne. Jednu kópiu testamentu uložil v Alexandrii a druhú poslal do Ríma k rúkam [[Gnaeus Pompeius Magnus|Pompeia]], ktorého ustanovil za ručiteľa plnenia svojej poslednej vôle.<ref name="Roller">ROLLER, Duane W. ''Cleopatra: A Biography''. Oxford: Oxford University Press, 2010, s. 26 – 27. ISBN 978-0195365535.</ref> Ptolemaios XII. zomrel na jar roku [[51 pred Kr.]] Hoci zanechal Egypt finančne vyčerpaný a pod rímskym dohľadom, jeho politický pragmatizmus a schopnosť korumpovať rímsku elitu zabezpečili, že Egypt zostal posledným nezávislým helenistickým kráľovstvom ešte ďalšie dve desaťročia.<ref name="Hölbl" /> == Kult Dionýza a koncept „tryfé“ == Ptolemaios XII. po vzore svojich predchodcov (najmä Ptolemaia II. a IV.) odvodzoval svoju božskú legitimitu od boha vína a nespútanej radosti – [[Dionýzos|Dionýza]]. V roku [[64 pred Kr.]] prijal oficiálny prívlastok ''Neos Dionyzos'' (Nový Dionýzos). Týmto krokom sledoval politický cieľ: v postave Dionýza videli Gréci svojho boha, kým Egypťania ho stotožňovali s [[Usir|Oziridom]]. Ptolemaios sa tak snažil preklenúť priepasť medzi oboma kultúrami a vystupovať ako zjednotiteľ krajiny.<ref>GOYETTE, M. Ptolemy II Philadelphus and the Dionysiac Model of Political Authority. In: ''Journal of Ancient Egyptian Interconnections''. Roč. 2, č. 1, 2010, s. 7 – 8.</ref> [[Súbor:Dionysos Horti Liciniani Musei Capitolini MC1132 n2.jpg|náhľad|vpravo|180px|Busta boha Dionýza, s ktorým sa Ptolemaios XII. stotožňoval.]] === Život v prepychu a kritika súčasníkov === Pre ptolemaiovských panovníkov bol príznačný životný štýl zvaný ''tryfé'' ({{vjz|grc|τρυφή}}), čo v preklade znamená prepych, zjemnenosť až roztopašnosť. Ptolemaios XII. bol podľa antických autorov (najmä Strabóna) v tomto smere najextrémnejším príkladom. :''„Všetci králi po treťom Ptolemaiovi, skazení nerestným luxusom, spravovali krajinu dosť zle, ale najhorší zo všetkých boli štvrtý, siedmy a posledný, Aulétés, ktorý okrem svojej všeobecnej prostopašnosti sprevádzal chóry hrou na aulos; tým sa chválil natoľko, že neváhal usporadúvať súťaže v kráľovskom paláci a sám v nich pretekať s vyzývateľmi.“'' :— ([[Strabón]], ''Geographika'' XVII, 1. 11.) * ''Hudobná vášeň:'' Prezývka „Aulétés“ (Pištec) bola pôvodne hanlivá a odkazovala na mýtus o Marsyovi. Strabón kritizoval, že kráľ namiesto vládnutia usporadúval v paláci hudobné súťaže a neváhal na nich sám vystupovať, čo sa považovalo za nedôstojné panovníka. * ''Rímska propaganda:'' Moderní historici však upozorňujú, že obraz Ptolemaia XII. ako slabého a skazeného pôžitkára bol čiastočne dielom rímskej propagandy z [[Augustus|augustovského obdobia]]. Rimania radi stavali svoju morálnu prísnosť (''mos maiorum'') do kontrastu s „východnou skazenosťou“ helenistických kráľov, aby tak ospravedlnili svoju expanziu do Egypta.<ref>GOUËSSAN, A. La tryphè ptolémaïque : royale luxure ou luxe royal ?. In: ''Dialogues d'histoire ancienne''. Roč. 39, č. 2, 2013, s. 93 – 94.</ref> == Titulatúra == Podľa staroegyptskej tradície prijal Ptolemaios XII. pri svojej korunovácii v Menfide kompletnú päťdielnu titulatúru, ktorá ho mala v očiach domáceho obyvateľstva legitimizovať ako plnohodnotného faraóna: <center> {| class="wikitable" style="text-align:center; font-size: 85%;" |+ Kráľovská titulatúra Ptolemaia XII. |- ! Názov ! Hieroglyfický zápis ! Preklad / Význam |- | '''Meno Hórus''' | <hiero>G5-F35-I9-G47-N36-U2-U7-G14-V31-D28-C9-F18-S3-S5-W11-M17-F40-Z1-G39-D21-F4-Z1-D52-M17-M17-X1-N35-G5-E1-F30-Z1-F9-F9-V30</hiero> | „Mladý, dokonalý, sladký láskou, vyvolený oboma paniami a ľudom... víťazný býk, žiariaci v Egypte ako živý [[Apis|Api]].“ |- | '''Meno oboch paní (Nebty)''' | <hiero>G14-G16-F22-F21-N35-M17-M17-V28-V28-N17-V31-S29-N35-V31-F9-U15-M17-G26-G26</hiero> | „Veľký silou, navždy prvý v mori, ktorý nastolil zákony ako dvakrát veľký [[Thovt]].“ |- | '''Meno zlatý Hórus''' | <hiero>G8-F34-Z1-M17-M17-X1-Z1-V30-D40-F40-Z1-G39-B1</hiero> | „Veľký mysľou, vládca, majiteľ odvahy a sily ako syn [[Eset|Isidy]].“ |- | '''Trónne meno (nesu-bit)''' | <hiero>M23-L2-G47-X1-M17-M17-N35-G7-N35-F44-G17-V37-S29-U21-V31-N35-F35-O34-U1-Aa11-N5-S38-D54-S34-I9-N35-M17-G17</hiero> | ''Iuaenpanetjerunechem Setepenptah Irmaatre Sekhemankhamun'' <br />(„Dedič boha spasiteľa, vyvolený Pta hom, konajúci spravodlivosť Reovu, živá sila Amonova.“) |- | '''Vlastné meno (nomen)''' | <hiero>G39-Z1-p-t-w-l-m-y-s</hiero> | ''Ptwlmys'' ([[Ptolemaios]]) |} </center> </center><ref>LEPROHON, Ronald J. ''The Guide to Ancient Egypt''. Atlanta: Society of Biblical Literature, 2013, s. 186 – 187. ISBN 978-1589837423.</ref> == Razba mincí a ekonomika == [[Súbor:Ptolemy XII.jpg|náhľad|vpravo|250px|Strieborná tetradrachma vyrazená za vlády Ptolemaia XII. (55 – 51 pred Kr.). Na lícnej strane je tradične zobrazený zakladateľ dynastie [[Ptolemaios I. Sótér]].]] Numizmatické nálezy z obdobia vlády Ptolemaia XII. sú jasným dôkazom hlbokej finančnej krízy, do ktorej krajina upadla kvôli rímskym úplatkom. * '''Pred exilom:''' V prvom období vlády si Ptolemaios ponechal tradičný typ alexandrijských tetradrachiem so zobrazením svojho otca Ptolemaia IX. * '''Po návrate (55 pred Kr.):''' Po opätovnom nastúpení na trón nahradil otcov portrét vlastnou, mierne idealizovanou podobizňou. Na reverz pridal palmovú ratolesť a korunu bohyne Isidy. * '''Inflácia a devalvácia:''' V rokoch 54 až 52 pred Kr. pristúpil k najväčšej devalvácii v dejinách ptolemaiovského Egypta. Obsah striebra v minciach klesol z pôvodných vysokých hodnôt na 40 % až 60 %, v niektorých prípadoch až na 30 %. Tetradrachmy, ktoré mali predtým váhu 12 – 14 gramov, sa v obehu vyskytovali popri nových kusoch s váhou len 4 – 8 gramov.<ref>BUTCHER, Kevin. ''The Metallurgical History of the Ptolemaic Silver Coinage''. Cambridge: Cambridge University Press, 2020, s. 101 – 103. ISBN 978-1108491624.</ref> == Historické a kultúrne dedičstvo == Postava Ptolemaia XII. sa objavuje v niekoľkých umeleckých spracovaniach, ktoré sa venujú detstvu jeho dcéry Kleopatry: * ''Literatúra:'' Je jednou z postáv v knihe Kristiany Gregoryovej ''Cleopatra VII: Daughter of the Nile, Egypt, 57 B.C.'' (1999).<ref>GREGORY, Kristiana. ''Cleopatra VII: Daughter of the Nile, Egypt, 57 B.C.''. New York: Scholastic Inc., 1999, s. 201. ISBN 978-0590819756.</ref> * ''Televízia:'' V televíznom filme ''The Royal Diaries: Cleopatra - Daughter of the Nile'' (2000) ho stvárnil Hrant Alianak a v egyptsko-sýrskom seriáli ''Cleopatra'' (2010) ho hral egyptský herec Yusuf Shʿaban.<ref>MELTZER, Edmund S. Cleopatra: Daughter of the Nile. In: ''The Ancient World in the Movies''. 2018, s. 4 – 5.</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == === Primárne pramene === * [[Appianos]]: ''Historia Romana'' * [[Athénaios z Naukratidy|Athénaios]]: ''Deipnosophistae'' * [[Cassius Dio]]: ''Rímske dejiny'' * [[Gaius Iulius Caesar|Caesar]]: ''Zápisky o občianskej vojne'' (Commentarii de bello civili) * [[Marcus Tullius Cicero|Cicero]]: ''De lege agraria contra Rullum'', ''Pro Rabirio Postumo'', ''Pro Sestio'' * [[Strabón]]: ''Geographika'' (Kniha XVII) * [[Plutarchos]]: ''Životopisy slávnych Grékov a Rimanov'' (Pompeius, Caesar, Antonius, Cato Mladší) === Sekundárna literatúra === * ADKINS, Lesley – ADKINS, Roy A. ''Starověké Řecko''. Praha: Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. * BURSTEIN, Stanley M. ''The Reign of Cleopatra''. Norman: University of Oklahoma Press, 2007. ISBN 978-0806138718. * FISCHER-BOVET, Christelle. ''Army and Society in Ptolemaic Egypt''. Cambridge: Cambridge University Press, 2014. ISBN 978-1107007758. * HÖLBL, Günther. ''A History of the Ptolemaic Empire''. London: Routledge, 2001. ISBN 978-0415201452. * ROLLER, Duane W. ''Cleopatra: A Biography''. Oxford: Oxford University Press, 2010. ISBN 978-0195365535. * TYLDESLEY, Joyce. ''Cleopatra: Last Queen of Egypt''. New York: Basic Books, 2008. ISBN 978-0465018925. {{Staroegyptská dynastia/32}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Ptolemaiovci]] [[Kategória:Faraóni]] [[Kategória:Úmrtia v 51 pred Kr.]] 62rh3lka1b6jmjz32s0ldkanlgkp1iz 8198600 8198587 2026-04-15T07:19:42Z Luppus 39967 wikilinka 8198600 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník | meno = Ptolemaios XII. Neos Dionýzos | titul = [[Faraón]] a kráľ [[Staroveký Egypt|Egypta]] | obrázok = Ptolemy XII, called “Auletes” (the “Flute Player”), 1st century BC, discovered in Egypt, Louvre Museum (7462971734).jpg | popis obrázku = Busta Ptolemaia XII., zvaného „Aulétés“ (Múzeum v Louvre) | panovanie = [[80 pred Kr.]] – [[58 pred Kr.]]<br />[[55 pred Kr.]] – [[51 pred Kr.]] | predchodca = [[Ptolemaios XI. Alexandros II.]] (1. vláda)<br />[[Bereniké IV.]] (2. vláda) | nástupca = [[Bereniké IV.]] a [[Kleopatra V. Tryfaina]] (1. vláda)<br />[[Kleopatra VII.]] a [[Ptolemaios XIII.]] (2. vláda) | dynastia = [[Ptolemaiovci]] | otec = [[Ptolemaios IX. Sótér II.]] | matka = [[Kleopatra Seléna I.]] | dátum narodenia = cca 117 – 103 pred Kr.<ref name="Burstein">BURSTEIN, Stanley M. ''The Reign of Cleopatra''. Norman: University of Oklahoma Press, 2007, s. 89. ISBN 978-0806138718.</ref> | dátum úmrtia = [[51 pred Kr.]] | miesto úmrtia = [[Alexandria]], Egypt | manželka = [[Kleopatra V. Tryfaina]] | vlastné meno = ''Iuaenpanetjerunechem Setepenptah Irmaatre Sekhemankhamun''<br />(Dedič boha spasiteľa, vyvolený Ptahom, konajúci spravodlivosť Reovu, živá sila Amonova) }} '''Ptolemaios XII. Theos Filopatór Filadelfos Neos Dionyzos''' ({{vjz|grc|Πτολεμαῖος Θεὸς Φιλοπάτωρ καὶ Φιλάδελφος Νέος Διόνυσος}}; * cca [[117 pred Kr.|117]] – [[103 pred Kr.]] – † [[51 pred Kr.]]), známejší pod prídomkom '''Aulétés''' ({{vjz|grc|Αὐλητής}} – „Pištec“), bol egyptský faraón z dynastie [[Ptolemaiovci|Ptolemaiovcov]]. Vládol v rokoch [[80 pred Kr.|80]] – [[58 pred Kr.]] a po vyhnanstve opäť v rokoch [[55 pred Kr.|55]] – [[51 pred Kr.]]<ref name="Adkins">{{Citácia knihy | autor = Lesley Adkins & Roy A. Adkins | titul = Starověké Řecko | isbn = 978-80-7391-580-3 | miesto = Praha | vydavateľ = Slovart | rok = 2011 | strany = 82}}</ref> Jeho vláda bola definovaná hlbokou finančnou krízou a rastúcou závislosťou od [[Rímska republika|Rímskej republiky]], ktorá v tom čase už dominovala Stredomoriu. Bol otcom slávnej [[Kleopatra VII.|Kleopatry VII.]] a jeho úsilie o udržanie moci pomocou rímskych úplatkov a spojenectiev pripravilo pôdu pre neskoršie začlenenie Egypta do Rímskej ríše. Okrem oficiálnych mien bol známy aj ako ''Nothos'' (Bastard), čo odkazovalo na nejasnosti okolo legitimity jeho pôvodu.<ref name="Tyldesley">TYLDESLEY, Joyce. ''Cleopatra: Last Queen of Egypt''. New York: Basic Books, 2008, s. 13. ISBN 978-0465018925.</ref> == Pôvod a mladosť == Ptolemaios XII. bol synom kráľa [[Ptolemaios IX. Sótér II.|Ptolemaia IX. Sótéra II.]] Identita jeho matky je predmetom historických diskusií; hoci sa často uvádza [[Kleopatra Seléna I.]], antické pramene ho označovali za nelegitímneho syna (''nothos''), čo naznačuje, že jeho matkou mohla byť kráľova konkubína, pravdepodobne egyptského pôvodu.<ref name="Tyldesley" /> Mladé roky strávil v tieni dynastických vojen medzi svojím otcom a strýkom [[Ptolemaios X. Alexandros I.|Ptolemaiom X.]] Počas týchto nepokojov bol v roku [[103 pred Kr.]] poslaný spolu so svojimi bratmi na ostrov [[Kós]], aby bol v bezpečí. Tam ho však v roku [[88 pred Kr.]] zajal pontský kráľ [[Mithridates VI. Eupatór]], na ktorého dvore následne žil ako čestný zajatec.<ref name="Hölbl">HÖLBL, Günther. ''A History of the Ptolemaic Empire''. London: Routledge, 2001, s. 222. ISBN 978-0415201452.</ref> == Pôvod a detstvo == {{Pozri aj|Ptolemaiovci}} Ptolemaios XII. bol členom dynastie [[Ptolemaiovci|Ptolemaiovcov]], ktorá vládla Egyptu od čias diadocha [[Ptolemaios I. Sótér|Ptolemaia I. Sótéra]]. Narodil sa pravdepodobne v rokoch 117 až 116 pred Kr. (hoci staršie odhady posúvajú dátum k roku 103 pred Kr.) ako syn kráľa [[Ptolemaios IX. Sótér II.|Ptolemaia IX. Sótéra II.]] (Lathyra).<ref name="Burstein" /> === Otázka legitimity a matky === Identita jeho matky je jednou z najdiskutovanejších tém ptolemaiovskej genealógie a má zásadný historický význam, pretože od nej závisela legitimita jeho nároku na trón. Existuje niekoľko vedeckých teórií: * ''Egyptská konkubína:'' Najrozšírenejšia teória, podporená antickými prameňmi (napr. Pausanias), uvádza, že Ptolemaios XII. bol nelegitímnym synom (''nothos''), ktorého Sótér II. splodil s neznámou konkubínou. To by vysvetľovalo, prečo ho Alexandrijčania a neskôr rímski senátori s obľubou nazývali „Bastard“. * ''Egyptská aristokratka:'' Historik Werner Huß navrhol, že jeho matkou mohla byť vznešená Egypťanka z mocného rodu veľkňazov boha [[Ptah]]a z [[Mennofer|Menfidy]]. Tento pôvod by mu zabezpečil silnú podporu domáceho obyvateľstva, no v očiach Grékov by bol stále považovaný za nelegitímneho.<ref>HUß, Werner. Die Herkunft der Kleopatra Philopator. In: ''Aegyptus''. Roč. 70, 1990, s. 191 – 203.</ref> * ''Kleopatra Seléna I.:'' Niektorí historici predpokladajú, že bol synom druhej manželky Sótéra II., Kleopatry Selény. V tomto prípade by bola jeho „nelegitimita“ len neskoršou propagandou jeho nepriateľov. Proti však hovorí fakt, že samotná Seléna v roku [[80 pred Kr.]] spochybnila nárok svojich synov v prospech svojich detí z druhého manželstva so seleukovským kráľom.<ref>HÖLBL, Günther. ''A History of the Ptolemaic Empire''. London: Routledge, 2001, s. 222. ISBN 978-0415201452.</ref> Ptolemaios XII. mal brata, známeho ako [[Ptolemaios (Cyprus)|Ptolemaios z Cypru]], ktorý neskôr vládol na tomto ostrove, a sestru (alebo sesternicu) [[Kleopatra V. Tryfaina|Kleopatru V. Tryfainu]], ktorá sa stala jeho manželkou. Jeho jedinou nespochybniteľne legitímnou sestrou bola zrejme len [[Bereniké III.]]<ref>BIERBRIER, Morris L. ''Historical Dictionary of Ancient Egypt''. Lanham: Scarecrow Press, 2008, s. 187. ISBN 978-0810857940.</ref> === Mladosť v exile (103 – 80 pred Kr.) === Mladý princ vyrastal v období brutálnych rodinných vojen. V roku [[103 pred Kr.]] ho jeho stará mama, kráľovná [[Kleopatra III.]], poslala spolu s bratmi a kráľovským pokladom na ostrov [[Kós]], aby ich uchránila pred bojmi. Tam sa však v roku [[88 pred Kr.]] dostal do rúk pontského kráľa [[Mithridates VI. Eupatór|Mithridata VI. Eupatora]], ktorý viedol vojnu proti Rímu. Na Mithridatovom dvore prežil Ptolemaios XII. niekoľko rokov ako čestný zajatec. Táto skúsenosť – život na dvore brilantného, no bezohľadného orientálneho monarchu, ktorý bojoval so svetovou mocnosťou Rímom – zásadne sformovala jeho neskoršiu opatrnosť a politický pragmatizmus.<ref name="Hölbl" /> === Nástup na trón (80 pred Kr.) === V roku [[80 pred Kr.]] došlo v Alexandrii k politickému vákuu. Po smrti Ptolemaia IX. Sótéra II. (marec 80 pred Kr.) krátko vládla jeho dcéra [[Bereniké III.]] Pod tlakom rímskeho diktátora [[Lucius Cornelius Sulla|Sullu]] sa musela vydať za svojho nevlastného syna a bratranca [[Ptolemaios XI. Alexandros II.|Ptolemaia XI.]], ktorý žil v rímskom exile. Ten ju však už po 19 dňoch manželstva nechal zavraždiť, čo vyvolalo v meste masovú vzburu. Rozvášnený dav vtrhol do paláca a Ptolemaia XI. ubil na smrť.<ref>WHITEHORNE, John. ''Cleopatras''. London: Routledge, 2002, s. 208. ISBN 978-0415057301.</ref> Keďže nezostal žiaden ďalší legitímny mužský dedič, Alexandrijčania povolali z pontského exilu dvoch nelegitímnych synov Sótéra II. Starší z nich bol vyhlásený za kráľa Egypta ako ''Ptolemaios XII.'' a mladší získal vládu nad Cyprom ako [[Ptolemaios (Cyprus)|Ptolemaios z Cypru]]. Krátko po nástupe na trón sa Ptolemaios XII. oženil so svojou sestrou (alebo sesternicou) [[Kleopatra V. Tryfaina|Kleopatrou V. Tryfainou]], aby posilnil legitimitu svojej vlády v očiach domáceho obyvateľstva.<ref name="Hölbl" /> [[Súbor:Flickr - archer10 (Dennis) - Egypt-14A-024.jpg|vľavo|náhľad|220px|Tradičná egyptská socha Ptolemaia XII. nájdená vo [[Fajjúm]]e (Grécko-rímske múzeum, Alexandria)]] Hoci ho obyvatelia Egypta prijali, jeho medzinárodná pozícia bola od začiatku neistá. Rím jeho nárok oficiálne neuznal, pričom niektorí rímski politici argumentovali existenciou pochybného testamentu Ptolemaia XI., ktorý mal údajne odkázať Egypt Rímskej republike. Táto neustála hrozba rímskej anexie sa stala ústredným motívom celej jeho politiky.<ref name="Burstein" /> == Prvé obdobie vlády (80 – 58 pred Kr.) == Hneď po nástupe sa Ptolemaios XII. snažil získať rímske uznanie. V Egypte vystupoval ako tradičný faraón; v roku [[76 pred Kr.]] sa nechal slávnostne korunovať v [[Mennofer|Menfide]] najvyšším kňazom boha [[Ptah]]a, čím si naklonil mocné egyptské kňazstvo. Práve v tomto období sa začal štylizovať do postavy „Nového Dionýza“ (''Neos Dionysos''), čo odkazovalo na jeho záľubu v náboženských procesiách, hudbe a víne.<ref name="Tyldesley" /> Jeho prezývka ''Aulétés''(Pištec) pochádzala z jeho vášne pre hru na dychový nástroj [[aulos]]. Antickí grécki historici (napr. Strabón) ho za to kritizovali a považovali za nedôstojné, aby sa panovník zúčastňoval hudobných súťaží, no pre Ptolemaia to bol spôsob, ako demonštrovať svoju oddanosť dionýzovskému kultu.<ref>STRABÓN, ''Geographika'' XVII, 1. 11.</ref> === Vnútorná politika a podpora egyptských kultov === Ptolemaios XII. si uvedomoval, že jeho moc v nepokojnej Alexandrii závisí od podpory domáceho egyptského obyvateľstva a vplyvného kňazstva. V roku [[76 pred Kr.]] vymenoval len 14-ročného ''Psenptaha III.'' za najvyššieho kňaza boha [[Ptah]]a v Menfide. Tento strategický krok vyvrcholil faraónovou korunováciou v starobylom hlavnom meste, čím Ptolemaios demonštroval kontinuitu s dávnymi dynastiami. Psenptah III. bol následne v Alexandrii vyhlásený za „faraónovho proroka“, čo upevnilo puto medzi palácom a chrámami.<ref name="Hölbl" /> V rámci ústretovosti k domácej elite sa kráľ pravdepodobne okolo roku [[69 pred Kr.]] začal vzďaľovať od svojej sestry-manželky Kleopatry V. a nadviazal vzťah s neznámou ženou z vysokých egyptských kruhov (pravdepodobne matkou jeho neskorších detí vrátane Kleopatry VII.).<ref>HAZZARD, R. A. ''Imagination of a Monarchy: Studies in Ptolemaic Propaganda''. Toronto: University of Toronto Press, 2000, s. 146. ISBN 978-0802043139.</ref> Jeho oddanosť náboženským povinnostiam sa prejavila aj v monumentálnej stavebnej činnosti: * Nechal dokončiť veľkolepý ''Chrám v Edfu'' (zasvätený Horovi), ktorého výstavba trvala s prestávkami takmer 180 rokov. * Začal s výstavbou rozsiahleho chrámového komplexu v ''Dendere'' (zasvätený Hathor).<ref>GRANT, Michael. ''Cleopatra''. London: Weidenfeld & Nicolson, 1972, s. 20. ISBN 978-0297995272.</ref> Okrem náboženstva sa kráľ zameral na ekonomiku. V roku [[62 pred Kr.]] vymenoval vplyvného úradníka ''Kallimacha'' za správcu oblasti Červeného mora a Indického oceánu, čo viedlo k rozkvetu obchodu s východnou Afrikou a Indiou a k zvýšeniu kráľovských príjmov, ktoré nutne potreboval na rímsku diplomaciu.<ref name="Hölbl" /> === Egypt v tieni rímskej expanzie === Ptolemaiova legitimita bola neustále spochybňovaná nielen v Ríme, ale aj u susedných Seleukovcov. Okolo roku [[75 pred Kr.]] sa seleukovská kráľovná Kleopatra Seléna I. pokúsila na rímskom senáte presadiť nárok svojich synov na egyptský trón, no neúspešne.<ref>WHITEHORNE, John. ''Cleopatras''. London: Routledge, 2002, s. 184. ISBN 978-0415057301.</ref> Skutočné nebezpečenstvo však predstavoval Rím. V roku [[74 pred Kr.]] Rímska republika anektovala ''Kyrenaiku'' (dnešná Líbya), ktorá bola tradičnou sférou vplyvu Ptolemaiovcov. Egypt sa tak ocitol v priamom susedstve s rímskou provinciou. V Ríme sa čoraz častejšie skloňoval údajný testament Ptolemaia XI., ktorý mal krajinu odkázať Rimanom. * V roku [[65 pred Kr.]] navrhol triumvir [[Marcus Licinius Crassus]], aby bol Egypt anektovaný, čomu zabránil len odpor jeho politického rivala Catula.<ref name="Hölbl" /> * V roku [[63 pred Kr.]] predložil tribun [[Publius Servilius Rullus]] agrárny zákon, ktorý opäť zahŕňal konfiškáciu Egypta. Tentoraz zasiahol slávny rečník ''Cicero'', ktorý zákon v senáte zablokoval.<ref>BURSTEIN, Stanley M. ''The Reign of Cleopatra''. Norman: University of Oklahoma Press, 2007, s. 12. ISBN 978-0806138718.</ref> [[Súbor:(Venice) Pompey the Great, Museo Archeologico Nazionale.jpg|vľavo|náhľad|180px|Gnaeus Pompeius Magnus, ktorého si Ptolemaios XII. snažil nakloniť obrovskými darmi.]] Ptolemaios XII. pochopil, že prežitie jeho dynastie závisí od priazne najvplyvnejších Rimanov. V roku 63 pred Kr. poslal ''Pompeiovi'', ktorý práve dobyl Sýriu a Jeruzalem, zlatú korunu a zaplatil žold pre 8 000 (niektoré zdroje uvádzajú až 10 000) jazdcov, čím si kúpil jeho dočasnú ochranu.<ref name="Burstein" /> Tieto gigantické dary však začali ruinovať egyptskú pokladnicu a viedli k drastickému zvyšovaniu daní. === Uznanie Rímom a pád (59 – 58 pred Kr.) === Zlom v Ptolemaiovej zahraničnej politike nastal v roku [[59 pred Kr.]], keď sa konzulom v Ríme stal [[Gaius Iulius Caesar]]. Ptolemaios XII. pochopil príležitosť a za astronomický úplatok vo výške ''6 000 talentov'' (takmer celoročný výnos Egypta), určený Caesarovi a [[Gnaeus Pompeius Magnus|Pompeiovi]], dosiahol svoje. Rímsky senát prijal zákon ''Lex Iulia de rege Alexandrino'', ktorým ho oficiálne uznal za „spojenca a priateľa rímskeho ľudu“ (''socius atque amicus populi Romani'').<ref>FISCHER-BOVET, Christelle. ''Army and Society in Ptolemaic Egypt''. Cambridge: Cambridge University Press, 2014, s. 111. ISBN 978-1107007758.</ref> Tento úspech mal však trpkú príchuť. Aby splatil dlhy rímskym veriteľom (najmä bankárovi Gaiovi Rabiriovi Postumovi), musel drasticky zvýšiť dane. Situácia eskalovala v roku [[58 pred Kr.]], keď Rimania anektovali ''Kypros'' (kde vládol jeho brat, ktorý radšej spáchal samovraždu). Ptolemaiova pasivita pri strate Cypru a ekonomický tlak vyvolali v Alexandrii vzburu. Kráľ sa rozhodol pre dobrovoľný exil a opustil Egypt.<ref name="Burstein" /> [[Súbor:Edfu Temple Relief 06.JPG|vľavo|náhľad|220px|Reliéf z chrámu v Edfu zobrazujúci Ptolemaia XII., ako symbolicky poráža nepriateľov.]] === Exil a rímske intrigy (58 – 55 pred Kr.) === Kým v Egypte sa moci chopila jeho dcéra [[Bereniké IV.]] (spolu s matkou [[Kleopatra V. Tryfaina|Kleopatrou V.]]), Ptolemaios putoval do Ríma. Cestou sa zastavil na [[Rodos|Rode]], kde sa stretol s [[Marcus Porcius Cato Mladší|Catonom Mladším]]. Ten mu ironicky poradil, aby sa vrátil a zmieril so svojimi poddanými, namiesto toho, aby sa stal „rímskym prosebníkom“.<ref>[[Plutarchos]], ''Cato Mladší'', XXXV.</ref> Ptolemaios však pokračoval do Ríma, kde ho ubytoval Pompeius vo svojej vile v Albanských horách. Alexandrijčania poslali do Ríma delegáciu 100 mužov vedenú filozofom Diónom, aby svedčili proti kráľovi. Ptolemaios však nechal väčšinu delegátov cestou zavraždiť a ostatných podplatil. Hoci bol škandál verejným tajomstvom, vďaka Pompeiovej ochrane nebol nikdy potrestaný.<ref name="Hölbl" /> V roku [[56 pred Kr.]] sa však situácia skomplikovala. V ''Sibyliných knihách'' sa našlo proroctvo varujúce, že ak Rimania pomôžu egyptskému kráľovi pomocou vojska, postihne ich veľké nebezpečenstvo. Senát, z obavy pred nárastom Pompeiovej moci, využil toto proroctvo ako zámienku a oficiálnu pomoc odmietol.<ref>[[Cassius Dio]], ''Römische Geschichte'' 42, 15.</ref> Ponížený Ptolemaios sa stiahol z Ríma do [[Efez]]u, kde čakal na ďalšiu príležitosť v azyle v Artemidinom chráme.<ref name="Burstein" /> [[Súbor:Miniaturk 009.jpg|náhľad|vpravo|250px|Rekonštrukcia Artemidinho chrámu v Efeze, kde Ptolemaios XII. prebýval počas svojho exilu.]] === Pomer sily v Egypte počas exilu === Kým bol Ptolemaios XII. v exile, v Egypte vládla jeho dcéra [[Bereniké IV.]] Jej matka a spoluvládkyňa [[Kleopatra V. Tryfaina]] zomrela pravdepodobne v roku [[57 pred Kr.]]<ref>BIERBRIER, Morris L. ''Historical Dictionary of Ancient Egypt''. Lanham: Scarecrow Press, 2008, s. 50. ISBN 978-0810857940.</ref> Bereniké sa musela vydať, aby zabezpečila pokračovanie línie. Jej prvý manžel, Seleukos VII. (prezývaný „Rybacina“ kvôli svojmu zápachu a lakomstvu), bol taký neznesiteľný, že ho Bereniké dala po niekoľkých dňoch zaškrtiť. Jej druhým manželom sa stal Archelaos, ambiciózny kňaz-kráľ z Komany, ktorý tvrdil, že je synom pontského kráľa [[Mithridates VI. Eupatór|Mithridata VI.]]<ref>HÖLBL, Günther. ''A History of the Ptolemaic Empire''. London: Routledge, 2001, s. 228. ISBN 978-0415201452.</ref> === Návrat pomocou rímskych zbraní (55 pred Kr.) === V roku [[55 pred Kr.]] sa Ptolemaiova vytrvalá korupcia v Ríme vyplatila. Hoci rímsky senát oficiálnu pomoc odmietol, [[Gnaeus Pompeius Magnus|Pompeius]] poslal súkromné listy prokonzulovi Sýrie, ''Aulovi Gabiniovi'', aby kráľa dosadil späť. Ptolemaios Gabiniovi prisľúbil astronomickú sumu ''10 000 talentov'' za úspešnú inváziu.<ref>JONES, Prudence J. ''Cleopatra: A Sourcebook''. Norman: University of Oklahoma Press, 2006, s. 96. ISBN 978-0806137414.</ref> Gabiniovo vojsko postúpilo cez Palestínu do Egypta. Predvoj viedol vtedy mladý a ambiciózny veliteľ jazdy [[Marcus Antonius]], ktorý dobyl kľúčovú pevnosť [[Pelusion]]. Počas postupu na Alexandriu sa rímski legionári (neskôr známi ako ''„gabiniani“'') stretli s vojskom Archelaa. Archelaos padol v boji na Níle a rímske vojská v apríli 55 pred Kr. vstúpili do Alexandrie.<ref name="Hölbl" /> [[Súbor:Wall relief Kom Ombo2.JPG|náhľad|vľavo|250px|Ptolemaios XII. prijíma požehnanie od bohov [[Thovt|Thovta]] a [[Horus|Hora]] (Chrám v [[Kóm Ombo]]).]] Ptolemaios XII. bol opäť na tróne, no jeho prvé kroky boli krvavé. Nechal okamžite popraviť svoju dcéru ''Bereniku IV.'' a jej popredných stúpencov, aby eliminoval akúkoľvek konkurenciu. Aby udržal poriadok a ochránil sa pred vlastným ľudom, nechal v Alexandrii stálu rímsku posádku (asi 2 500 mužov), čím sa Egypt stal fakticky rímskym protektorátom.<ref name="Burstein" /> === Druhé obdobie vlády a rímsky protektorát (55 – 51 pred Kr.) === Po návrate na trón v apríli [[55 pred Kr.]] nastolil Ptolemaios XII. režim teroru. Prvým krokom bola poprava jeho dcéry [[Bereniké IV.]] a konfiškácia majetku bohatých alexandrijských rodín, ktoré ju podporovali. Tieto prostriedky zúfalo potreboval na vyplatenie sľúbených odmien Aulovi Gabiniovi a rímskym politikom.<ref name="Hölbl" /> Ekonomika Egypta sa ocitla v katastrofálnom stave. Aby uspokojil rímskych veriteľov, vymenoval Ptolemaios rímskeho bankára ''Gaia Rabiria Postuma'' za najvyššieho správcu financií (''dioikétés''). Postumus v podstate drancoval krajinu, aby splatil kráľove dlhy, čo vyvolalo takú vlnu nenávisti, že koncom roku [[54 pred Kr.]] musel z Egypta ujsť, aby si zachránil život. V Ríme bol neskôr súdený za vydieranie provincií (''de repetundis'').<ref>SIANI-DAVIES, Mary. Ptolemy XII Auletes and the Romans. In: ''Historia''. Roč. 46, č. 3, 1997, s. 334 – 335.</ref> Bezpečnosť kráľa v nepriateľsky naladenej Alexandrii zabezpečovali ''gabiniani'' – kontingent rímskych vojakov (Galov a Germánov), ktorých tu Gabinius nechal. Títo vojaci sa postupne asimilovali, oženili sa s miestnymi ženami a stali sa nezávislou silou v meste, ktorá už neposlúchala príkazy z Ríma, ale slúžila ptolemaiovskému dvoru.<ref name="Hölbl" /> [[Súbor:Cleopatra VII, dalla via appia tra ariccia e genzano, 40-30 ac ca. 02.JPG|náhľad|vľavo|180px|Busta Kleopatry VII., ktorú otec v roku 52 pred Kr. menoval za svoju spoluvládkyňu.]] === Testament a smrť === Vedomý si svojho podlomeného zdravia a krehkosti dynastie, Ptolemaios XII. sa v posledných rokoch sústredil na nástupníctvo. 31. mája [[52 pred Kr.]] udelil svojim štyrom mladším deťom – Kleopatre, Ptolemaiovi XIII., Ptolemaiovi XIV. a Arsinoé IV. – čestný titul „Noví súrodeneckí bohovia“ (''Theoì Néoi Filadelfoi'').<ref name="Burstein" /> Svoju najstaršiu žijúcu dcéru ''Kleopatru VII.'' menoval za spoluvládkyňu. V dôležitom testamente určil, aby po jeho smrti vládli Kleopatra VII. a jej mladší brat ''Ptolemaios XIII.'' spoločne. Jednu kópiu testamentu uložil v Alexandrii a druhú poslal do Ríma k rúkam [[Gnaeus Pompeius Magnus|Pompeia]], ktorého ustanovil za ručiteľa plnenia svojej poslednej vôle.<ref name="Roller">ROLLER, Duane W. ''Cleopatra: A Biography''. Oxford: Oxford University Press, 2010, s. 26 – 27. ISBN 978-0195365535.</ref> Ptolemaios XII. zomrel na jar roku [[51 pred Kr.]] Hoci zanechal Egypt finančne vyčerpaný a pod rímskym dohľadom, jeho politický pragmatizmus a schopnosť korumpovať rímsku elitu zabezpečili, že Egypt zostal posledným nezávislým helenistickým kráľovstvom ešte ďalšie dve desaťročia.<ref name="Hölbl" /> == Kult Dionýza a koncept „tryfé“ == Ptolemaios XII. po vzore svojich predchodcov (najmä Ptolemaia II. a IV.) odvodzoval svoju božskú legitimitu od boha vína a nespútanej radosti – [[Dionýzos|Dionýza]]. V roku [[64 pred Kr.]] prijal oficiálny prívlastok ''Neos Dionyzos'' (Nový Dionýzos). Týmto krokom sledoval politický cieľ: v postave Dionýza videli Gréci svojho boha, kým Egypťania ho stotožňovali s [[Usir|Oziridom]]. Ptolemaios sa tak snažil preklenúť priepasť medzi oboma kultúrami a vystupovať ako zjednotiteľ krajiny.<ref>GOYETTE, M. Ptolemy II Philadelphus and the Dionysiac Model of Political Authority. In: ''Journal of Ancient Egyptian Interconnections''. Roč. 2, č. 1, 2010, s. 7 – 8.</ref> [[Súbor:Dionysos Horti Liciniani Musei Capitolini MC1132 n2.jpg|náhľad|vpravo|180px|Busta boha Dionýza, s ktorým sa Ptolemaios XII. stotožňoval.]] === Život v prepychu a kritika súčasníkov === Pre ptolemaiovských panovníkov bol príznačný životný štýl zvaný ''tryfé'' ({{vjz|grc|τρυφή}}), čo v preklade znamená prepych, zjemnenosť až roztopašnosť. Ptolemaios XII. bol podľa antických autorov (najmä Strabóna) v tomto smere najextrémnejším príkladom. :''„Všetci králi po treťom Ptolemaiovi, skazení nerestným luxusom, spravovali krajinu dosť zle, ale najhorší zo všetkých boli štvrtý, siedmy a posledný, Aulétés, ktorý okrem svojej všeobecnej prostopašnosti sprevádzal chóry hrou na aulos; tým sa chválil natoľko, že neváhal usporadúvať súťaže v kráľovskom paláci a sám v nich pretekať s vyzývateľmi.“'' :— ([[Strabón]], ''Geographika'' XVII, 1. 11.) * ''Hudobná vášeň:'' Prezývka „Aulétés“ (Pištec) bola pôvodne hanlivá a odkazovala na mýtus o Marsyovi. Strabón kritizoval, že kráľ namiesto vládnutia usporadúval v paláci hudobné súťaže a neváhal na nich sám vystupovať, čo sa považovalo za nedôstojné panovníka. * ''Rímska propaganda:'' Moderní historici však upozorňujú, že obraz Ptolemaia XII. ako slabého a skazeného pôžitkára bol čiastočne dielom rímskej propagandy z [[Augustus|augustovského obdobia]]. Rimania radi stavali svoju morálnu prísnosť (''mos maiorum'') do kontrastu s „východnou skazenosťou“ helenistických kráľov, aby tak ospravedlnili svoju expanziu do Egypta.<ref>GOUËSSAN, A. La tryphè ptolémaïque : royale luxure ou luxe royal ?. In: ''Dialogues d'histoire ancienne''. Roč. 39, č. 2, 2013, s. 93 – 94.</ref> == Titulatúra == Podľa staroegyptskej tradície prijal Ptolemaios XII. pri svojej korunovácii v Menfide kompletnú päťdielnu titulatúru, ktorá ho mala v očiach domáceho obyvateľstva legitimizovať ako plnohodnotného faraóna: <center> {| class="wikitable" style="text-align:center; font-size: 85%;" |+ Kráľovská titulatúra Ptolemaia XII. |- ! Názov ! Hieroglyfický zápis ! Preklad / Význam |- | '''Meno Hórus''' | <hiero>G5-F35-I9-G47-N36-U2-U7-G14-V31-D28-C9-F18-S3-S5-W11-M17-F40-Z1-G39-D21-F4-Z1-D52-M17-M17-X1-N35-G5-E1-F30-Z1-F9-F9-V30</hiero> | „Mladý, dokonalý, sladký láskou, vyvolený oboma paniami a ľudom... víťazný býk, žiariaci v Egypte ako živý [[Apis|Api]].“ |- | '''Meno oboch paní (Nebty)''' | <hiero>G14-G16-F22-F21-N35-M17-M17-V28-V28-N17-V31-S29-N35-V31-F9-U15-M17-G26-G26</hiero> | „Veľký silou, navždy prvý v mori, ktorý nastolil zákony ako dvakrát veľký [[Thovt]].“ |- | '''Meno zlatý Hórus''' | <hiero>G8-F34-Z1-M17-M17-X1-Z1-V30-D40-F40-Z1-G39-B1</hiero> | „Veľký mysľou, vládca, majiteľ odvahy a sily ako syn [[Eset|Isidy]].“ |- | '''Trónne meno (nesu-bit)''' | <hiero>M23-L2-G47-X1-M17-M17-N35-G7-N35-F44-G17-V37-S29-U21-V31-N35-F35-O34-U1-Aa11-N5-S38-D54-S34-I9-N35-M17-G17</hiero> | ''Iuaenpanetjerunechem Setepenptah Irmaatre Sekhemankhamun'' <br />(„Dedič boha spasiteľa, vyvolený Pta hom, konajúci spravodlivosť Reovu, živá sila Amonova.“) |- | '''Vlastné meno (nomen)''' | <hiero>G39-Z1-p-t-w-l-m-y-s</hiero> | ''Ptwlmys'' ([[Ptolemaios]]) |} </center> </center><ref>LEPROHON, Ronald J. ''The Guide to Ancient Egypt''. Atlanta: Society of Biblical Literature, 2013, s. 186 – 187. ISBN 978-1589837423.</ref> == Razba mincí a ekonomika == [[Súbor:Ptolemy XII.jpg|náhľad|vpravo|250px|Strieborná tetradrachma vyrazená za vlády Ptolemaia XII. (55 – 51 pred Kr.). Na lícnej strane je tradične zobrazený zakladateľ dynastie [[Ptolemaios I. Sótér]].]] Numizmatické nálezy z obdobia vlády Ptolemaia XII. sú jasným dôkazom hlbokej finančnej krízy, do ktorej krajina upadla kvôli rímskym úplatkom. * '''Pred exilom:''' V prvom období vlády si Ptolemaios ponechal tradičný typ alexandrijských tetradrachiem so zobrazením svojho otca Ptolemaia IX. * '''Po návrate (55 pred Kr.):''' Po opätovnom nastúpení na trón nahradil otcov portrét vlastnou, mierne idealizovanou podobizňou. Na reverz pridal palmovú ratolesť a korunu bohyne Isidy. * '''Inflácia a devalvácia:''' V rokoch 54 až 52 pred Kr. pristúpil k najväčšej devalvácii v dejinách ptolemaiovského Egypta. Obsah striebra v minciach klesol z pôvodných vysokých hodnôt na 40 % až 60 %, v niektorých prípadoch až na 30 %. Tetradrachmy, ktoré mali predtým váhu 12 – 14 gramov, sa v obehu vyskytovali popri nových kusoch s váhou len 4 – 8 gramov.<ref>BUTCHER, Kevin. ''The Metallurgical History of the Ptolemaic Silver Coinage''. Cambridge: Cambridge University Press, 2020, s. 101 – 103. ISBN 978-1108491624.</ref> == Historické a kultúrne dedičstvo == Postava Ptolemaia XII. sa objavuje v niekoľkých umeleckých spracovaniach, ktoré sa venujú detstvu jeho dcéry Kleopatry: * ''Literatúra:'' Je jednou z postáv v knihe Kristiany Gregoryovej ''Cleopatra VII: Daughter of the Nile, Egypt, 57 B.C.'' (1999).<ref>GREGORY, Kristiana. ''Cleopatra VII: Daughter of the Nile, Egypt, 57 B.C.''. New York: Scholastic Inc., 1999, s. 201. ISBN 978-0590819756.</ref> * ''Televízia:'' V televíznom filme ''The Royal Diaries: Cleopatra - Daughter of the Nile'' (2000) ho stvárnil Hrant Alianak a v egyptsko-sýrskom seriáli ''Cleopatra'' (2010) ho hral egyptský herec Yusuf Shʿaban.<ref>MELTZER, Edmund S. Cleopatra: Daughter of the Nile. In: ''The Ancient World in the Movies''. 2018, s. 4 – 5.</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == === Primárne pramene === * [[Appianos]]: ''Historia Romana'' * [[Athénaios z Naukratidy|Athénaios]]: ''Deipnosophistae'' * [[Cassius Dio]]: ''Rímske dejiny'' * [[Gaius Iulius Caesar|Caesar]]: ''Zápisky o občianskej vojne'' (Commentarii de bello civili) * [[Marcus Tullius Cicero|Cicero]]: ''De lege agraria contra Rullum'', ''Pro Rabirio Postumo'', ''Pro Sestio'' * [[Strabón]]: ''Geographika'' (Kniha XVII) * [[Plutarchos]]: ''Životopisy slávnych Grékov a Rimanov'' (Pompeius, Caesar, Antonius, Cato Mladší) === Sekundárna literatúra === * ADKINS, Lesley – ADKINS, Roy A. ''Starověké Řecko''. Praha: Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. * BURSTEIN, Stanley M. ''The Reign of Cleopatra''. Norman: University of Oklahoma Press, 2007. ISBN 978-0806138718. * FISCHER-BOVET, Christelle. ''Army and Society in Ptolemaic Egypt''. Cambridge: Cambridge University Press, 2014. ISBN 978-1107007758. * HÖLBL, Günther. ''A History of the Ptolemaic Empire''. London: Routledge, 2001. ISBN 978-0415201452. * ROLLER, Duane W. ''Cleopatra: A Biography''. Oxford: Oxford University Press, 2010. ISBN 978-0195365535. * TYLDESLEY, Joyce. ''Cleopatra: Last Queen of Egypt''. New York: Basic Books, 2008. ISBN 978-0465018925. {{Staroegyptská dynastia/32}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Ptolemaiovci]] [[Kategória:Faraóni]] [[Kategória:Úmrtia v 51 pred Kr.]] gofm72aotwuvpaxr9sv8h06pswme4r6 8198601 8198600 2026-04-15T07:21:48Z Luppus 39967 8198601 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník | meno = Ptolemaios XII. Neos Dionýzos | titul = [[Faraón]] a kráľ [[Staroveký Egypt|Egypta]] | obrázok = Ptolemy XII, called “Auletes” (the “Flute Player”), 1st century BC, discovered in Egypt, Louvre Museum (7462971734).jpg | popis obrázku = Busta Ptolemaia XII., zvaného „Aulétés“ (Múzeum v Louvre) | panovanie = [[80 pred Kr.]] – [[58 pred Kr.]]<br />[[55 pred Kr.]] – [[51 pred Kr.]] | predchodca = [[Ptolemaios XI. Alexandros II.]] (1. vláda)<br />[[Bereniké IV.]] (2. vláda) | nástupca = [[Bereniké IV.]] a [[Kleopatra V. Tryfaina]] (1. vláda)<br />[[Kleopatra VII.]] a [[Ptolemaios XIII.]] (2. vláda) | dynastia = [[Ptolemaiovci]] | otec = [[Ptolemaios IX. Sótér II.]] | matka = [[Kleopatra Seléna I.]] | dátum narodenia = cca 117 – 103 pred Kr.<ref name="Burstein">BURSTEIN, Stanley M. ''The Reign of Cleopatra''. Norman: University of Oklahoma Press, 2007, s. 89. ISBN 978-0806138718.</ref> | dátum úmrtia = [[51 pred Kr.]] | miesto úmrtia = [[Alexandria]], Egypt | manželka = [[Kleopatra V. Tryfaina]] | vlastné meno = ''Iuaenpanetjerunechem Setepenptah Irmaatre Sekhemankhamun''<br />(Dedič boha spasiteľa, vyvolený Ptahom, konajúci spravodlivosť Reovu, živá sila Amonova) }} '''Ptolemaios XII. Theos Filopatór Filadelfos Neos Dionyzos''' ({{vjz|grc|Πτολεμαῖος Θεὸς Φιλοπάτωρ καὶ Φιλάδελφος Νέος Διόνυσος}}; * cca [[117 pred Kr.|117]] – [[103 pred Kr.]] – † [[51 pred Kr.]]), známejší pod prídomkom '''Aulétés''' ({{vjz|grc|Αὐλητής}} – „Pištec“), bol egyptský faraón z dynastie [[Ptolemaiovci|Ptolemaiovcov]]. Vládol v rokoch [[80 pred Kr.|80]] – [[58 pred Kr.]] a po vyhnanstve opäť v rokoch [[55 pred Kr.|55]] – [[51 pred Kr.]]<ref name="Adkins">{{Citácia knihy | autor = Lesley Adkins & Roy A. Adkins | titul = Starověké Řecko | isbn = 978-80-7391-580-3 | miesto = Praha | vydavateľ = Slovart | rok = 2011 | strany = 82}}</ref> Jeho vláda bola definovaná hlbokou finančnou krízou a rastúcou závislosťou od [[Rímska republika|Rímskej republiky]], ktorá v tom čase už dominovala Stredomoriu. Bol otcom slávnej [[Kleopatra VII.|Kleopatry VII.]] a jeho úsilie o udržanie moci pomocou rímskych úplatkov a spojenectiev pripravilo pôdu pre neskoršie začlenenie Egypta do Rímskej ríše. Okrem oficiálnych mien bol známy aj ako ''Nothos'' (Bastard), čo odkazovalo na nejasnosti okolo legitimity jeho pôvodu.<ref name="Tyldesley">TYLDESLEY, Joyce. ''Cleopatra: Last Queen of Egypt''. New York: Basic Books, 2008, s. 13. ISBN 978-0465018925.</ref> == Pôvod a mladosť == Ptolemaios XII. bol synom kráľa [[Ptolemaios IX. Sótér II.|Ptolemaia IX. Sótéra II.]] Identita jeho matky je predmetom historických diskusií; hoci sa často uvádza [[Kleopatra Seléna I.]], antické pramene ho označovali za nelegitímneho syna (''nothos''), čo naznačuje, že jeho matkou mohla byť kráľova konkubína, pravdepodobne egyptského pôvodu.<ref name="Tyldesley" /> Mladé roky strávil v tieni dynastických vojen medzi svojím otcom a strýkom [[Ptolemaios X. Alexandros I.|Ptolemaiom X.]] Počas týchto nepokojov bol v roku [[103 pred Kr.]] poslaný spolu so svojimi bratmi na ostrov [[Kós]], aby bol v bezpečí. Tam ho však v roku [[88 pred Kr.]] zajal pontský kráľ [[Mithridates VI. Eupatór]], na ktorého dvore následne žil ako čestný zajatec.<ref name="Hölbl">HÖLBL, Günther. ''A History of the Ptolemaic Empire''. London: Routledge, 2001, s. 222. ISBN 978-0415201452.</ref> == Pôvod a detstvo == {{Pozri aj|Ptolemaiovci}} Ptolemaios XII. bol členom dynastie [[Ptolemaiovci|Ptolemaiovcov]], ktorá vládla Egyptu od čias diadocha [[Ptolemaios I. Sótér|Ptolemaia I. Sótéra]]. Narodil sa pravdepodobne v rokoch 117 až 116 pred Kr. (hoci staršie odhady posúvajú dátum k roku 103 pred Kr.) ako syn kráľa [[Ptolemaios IX. Sótér II.|Ptolemaia IX. Sótéra II.]] (Lathyra).<ref name="Burstein" /> === Otázka legitimity a matky === Identita jeho matky je jednou z najdiskutovanejších tém ptolemaiovskej genealógie a má zásadný historický význam, pretože od nej závisela legitimita jeho nároku na trón. Existuje niekoľko vedeckých teórií: * ''Egyptská konkubína:'' Najrozšírenejšia teória, podporená antickými prameňmi (napr. Pausanias), uvádza, že Ptolemaios XII. bol nelegitímnym synom (''nothos''), ktorého Sótér II. splodil s neznámou konkubínou. To by vysvetľovalo, prečo ho Alexandrijčania a neskôr rímski senátori s obľubou nazývali „Bastard“. * ''Egyptská aristokratka:'' Historik Werner Huß navrhol, že jeho matkou mohla byť vznešená Egypťanka z mocného rodu veľkňazov boha [[Ptah]]a z [[Mennofer|Menfidy]]. Tento pôvod by mu zabezpečil silnú podporu domáceho obyvateľstva, no v očiach Grékov by bol stále považovaný za nelegitímneho.<ref>HUß, Werner. Die Herkunft der Kleopatra Philopator. In: ''Aegyptus''. Roč. 70, 1990, s. 191 – 203.</ref> * ''Kleopatra Seléna I.:'' Niektorí historici predpokladajú, že bol synom druhej manželky Sótéra II., Kleopatry Selény. V tomto prípade by bola jeho „nelegitimita“ len neskoršou propagandou jeho nepriateľov. Proti však hovorí fakt, že samotná Seléna v roku [[80 pred Kr.]] spochybnila nárok svojich synov v prospech svojich detí z druhého manželstva so seleukovským kráľom.<ref>HÖLBL, Günther. ''A History of the Ptolemaic Empire''. London: Routledge, 2001, s. 222. ISBN 978-0415201452.</ref> Ptolemaios XII. mal brata, známeho ako [[Ptolemaios (Cyprus)|Ptolemaios z Cypru]], ktorý neskôr vládol na tomto ostrove, a sestru (alebo sesternicu) [[Kleopatra V. Tryfaina|Kleopatru V. Tryfainu]], ktorá sa stala jeho manželkou. Jeho jedinou nespochybniteľne legitímnou sestrou bola zrejme len [[Bereniké III.]]<ref>BIERBRIER, Morris L. ''Historical Dictionary of Ancient Egypt''. Lanham: Scarecrow Press, 2008, s. 187. ISBN 978-0810857940.</ref> === Mladosť v exile (103 – 80 pred Kr.) === Mladý princ vyrastal v období brutálnych rodinných vojen. V roku [[103 pred Kr.]] ho jeho stará mama, kráľovná [[Kleopatra III.]], poslala spolu s bratmi a kráľovským pokladom na ostrov [[Kós]], aby ich uchránila pred bojmi. Tam sa však v roku [[88 pred Kr.]] dostal do rúk pontského kráľa [[Mithridates VI. Eupatór|Mithridata VI. Eupatora]], ktorý viedol vojnu proti Rímu. Na Mithridatovom dvore prežil Ptolemaios XII. niekoľko rokov ako čestný zajatec. Táto skúsenosť – život na dvore brilantného, no bezohľadného orientálneho monarchu, ktorý bojoval so svetovou mocnosťou Rímom – zásadne sformovala jeho neskoršiu opatrnosť a politický pragmatizmus.<ref name="Hölbl" /> === Nástup na trón (80 pred Kr.) === V roku [[80 pred Kr.]] došlo v Alexandrii k politickému vákuu. Po smrti Ptolemaia IX. Sótéra II. (marec 80 pred Kr.) krátko vládla jeho dcéra [[Bereniké III.]] Pod tlakom rímskeho diktátora [[Lucius Cornelius Sulla|Sullu]] sa musela vydať za svojho nevlastného syna a bratranca [[Ptolemaios XI. Alexandros II.|Ptolemaia XI.]], ktorý žil v rímskom exile. Ten ju však už po 19 dňoch manželstva nechal zavraždiť, čo vyvolalo v meste masovú vzburu. Rozvášnený dav vtrhol do paláca a Ptolemaia XI. ubil na smrť.<ref>WHITEHORNE, John. ''Cleopatras''. London: Routledge, 2002, s. 208. ISBN 978-0415057301.</ref> Keďže nezostal žiaden ďalší legitímny mužský dedič, Alexandrijčania povolali z pontského exilu dvoch nelegitímnych synov Sótéra II. Starší z nich bol vyhlásený za kráľa Egypta ako ''Ptolemaios XII.'' a mladší získal vládu nad Cyprom ako [[Ptolemaios (Cyprus)|Ptolemaios z Cypru]]. Krátko po nástupe na trón sa Ptolemaios XII. oženil so svojou sestrou (alebo sesternicou) [[Kleopatra V. Tryfaina|Kleopatrou V. Tryfainou]], aby posilnil legitimitu svojej vlády v očiach domáceho obyvateľstva.<ref name="Hölbl" /> [[Súbor:Flickr - archer10 (Dennis) - Egypt-14A-024.jpg|vľavo|náhľad|220px|Tradičná egyptská socha Ptolemaia XII. nájdená vo [[Fajjúm]]e (Grécko-rímske múzeum, Alexandria)]] Hoci ho obyvatelia Egypta prijali, jeho medzinárodná pozícia bola od začiatku neistá. Rím jeho nárok oficiálne neuznal, pričom niektorí rímski politici argumentovali existenciou pochybného testamentu Ptolemaia XI., ktorý mal údajne odkázať Egypt Rímskej republike. Táto neustála hrozba rímskej anexie sa stala ústredným motívom celej jeho politiky.<ref name="Burstein" /> == Prvé obdobie vlády (80 – 58 pred Kr.) == Hneď po nástupe sa Ptolemaios XII. snažil získať rímske uznanie. V Egypte vystupoval ako tradičný faraón; v roku [[76 pred Kr.]] sa nechal slávnostne korunovať v [[Mennofer|Menfide]] najvyšším kňazom boha [[Ptah]]a, čím si naklonil mocné egyptské kňazstvo. Práve v tomto období sa začal štylizovať do postavy „Nového Dionýza“ (''Neos Dionysos''), čo odkazovalo na jeho záľubu v náboženských procesiách, hudbe a víne.<ref name="Tyldesley" /> Jeho prezývka ''Aulétés'' (Pištec) pochádzala z jeho vášne pre hru na dychový nástroj [[aulos]]. Antickí grécki historici (napr. Strabón) ho za to kritizovali a považovali za nedôstojné, aby sa panovník zúčastňoval hudobných súťaží, no pre Ptolemaia to bol spôsob, ako demonštrovať svoju oddanosť dionýzovskému kultu.<ref>STRABÓN, ''Geographika'' XVII, 1. 11.</ref> === Vnútorná politika a podpora egyptských kultov === Ptolemaios XII. si uvedomoval, že jeho moc v nepokojnej Alexandrii závisí od podpory domáceho egyptského obyvateľstva a vplyvného kňazstva. V roku [[76 pred Kr.]] vymenoval len 14-ročného ''Psenptaha III.'' za najvyššieho kňaza boha [[Ptah]]a v Menfide. Tento strategický krok vyvrcholil faraónovou korunováciou v starobylom hlavnom meste, čím Ptolemaios demonštroval kontinuitu s dávnymi dynastiami. Psenptah III. bol následne v Alexandrii vyhlásený za „faraónovho proroka“, čo upevnilo puto medzi palácom a chrámami.<ref name="Hölbl" /> V rámci ústretovosti k domácej elite sa kráľ pravdepodobne okolo roku [[69 pred Kr.]] začal vzďaľovať od svojej sestry-manželky Kleopatry V. a nadviazal vzťah s neznámou ženou z vysokých egyptských kruhov (pravdepodobne matkou jeho neskorších detí vrátane Kleopatry VII.).<ref>HAZZARD, R. A. ''Imagination of a Monarchy: Studies in Ptolemaic Propaganda''. Toronto: University of Toronto Press, 2000, s. 146. ISBN 978-0802043139.</ref> Jeho oddanosť náboženským povinnostiam sa prejavila aj v monumentálnej stavebnej činnosti: * Nechal dokončiť veľkolepý ''Chrám v Edfu'' (zasvätený Horovi), ktorého výstavba trvala s prestávkami takmer 180 rokov. * Začal s výstavbou rozsiahleho chrámového komplexu v ''Dendere'' (zasvätený Hathor).<ref>GRANT, Michael. ''Cleopatra''. London: Weidenfeld & Nicolson, 1972, s. 20. ISBN 978-0297995272.</ref> Okrem náboženstva sa kráľ zameral na ekonomiku. V roku [[62 pred Kr.]] vymenoval vplyvného úradníka ''Kallimacha'' za správcu oblasti Červeného mora a Indického oceánu, čo viedlo k rozkvetu obchodu s východnou Afrikou a Indiou a k zvýšeniu kráľovských príjmov, ktoré nutne potreboval na rímsku diplomaciu.<ref name="Hölbl" /> === Egypt v tieni rímskej expanzie === Ptolemaiova legitimita bola neustále spochybňovaná nielen v Ríme, ale aj u susedných Seleukovcov. Okolo roku [[75 pred Kr.]] sa seleukovská kráľovná Kleopatra Seléna I. pokúsila na rímskom senáte presadiť nárok svojich synov na egyptský trón, no neúspešne.<ref>WHITEHORNE, John. ''Cleopatras''. London: Routledge, 2002, s. 184. ISBN 978-0415057301.</ref> Skutočné nebezpečenstvo však predstavoval Rím. V roku [[74 pred Kr.]] Rímska republika anektovala ''Kyrenaiku'' (dnešná Líbya), ktorá bola tradičnou sférou vplyvu Ptolemaiovcov. Egypt sa tak ocitol v priamom susedstve s rímskou provinciou. V Ríme sa čoraz častejšie skloňoval údajný testament Ptolemaia XI., ktorý mal krajinu odkázať Rimanom. * V roku [[65 pred Kr.]] navrhol triumvir [[Marcus Licinius Crassus]], aby bol Egypt anektovaný, čomu zabránil len odpor jeho politického rivala Catula.<ref name="Hölbl" /> * V roku [[63 pred Kr.]] predložil tribun [[Publius Servilius Rullus]] agrárny zákon, ktorý opäť zahŕňal konfiškáciu Egypta. Tentoraz zasiahol slávny rečník ''Cicero'', ktorý zákon v senáte zablokoval.<ref>BURSTEIN, Stanley M. ''The Reign of Cleopatra''. Norman: University of Oklahoma Press, 2007, s. 12. ISBN 978-0806138718.</ref> [[Súbor:(Venice) Pompey the Great, Museo Archeologico Nazionale.jpg|vľavo|náhľad|180px|Gnaeus Pompeius Magnus, ktorého si Ptolemaios XII. snažil nakloniť obrovskými darmi.]] Ptolemaios XII. pochopil, že prežitie jeho dynastie závisí od priazne najvplyvnejších Rimanov. V roku 63 pred Kr. poslal ''Pompeiovi'', ktorý práve dobyl Sýriu a Jeruzalem, zlatú korunu a zaplatil žold pre 8 000 (niektoré zdroje uvádzajú až 10 000) jazdcov, čím si kúpil jeho dočasnú ochranu.<ref name="Burstein" /> Tieto gigantické dary však začali ruinovať egyptskú pokladnicu a viedli k drastickému zvyšovaniu daní. === Uznanie Rímom a pád (59 – 58 pred Kr.) === Zlom v Ptolemaiovej zahraničnej politike nastal v roku [[59 pred Kr.]], keď sa konzulom v Ríme stal [[Gaius Iulius Caesar]]. Ptolemaios XII. pochopil príležitosť a za astronomický úplatok vo výške ''6 000 talentov'' (takmer celoročný výnos Egypta), určený Caesarovi a [[Gnaeus Pompeius Magnus|Pompeiovi]], dosiahol svoje. Rímsky senát prijal zákon ''Lex Iulia de rege Alexandrino'', ktorým ho oficiálne uznal za „spojenca a priateľa rímskeho ľudu“ (''socius atque amicus populi Romani'').<ref>FISCHER-BOVET, Christelle. ''Army and Society in Ptolemaic Egypt''. Cambridge: Cambridge University Press, 2014, s. 111. ISBN 978-1107007758.</ref> Tento úspech mal však trpkú príchuť. Aby splatil dlhy rímskym veriteľom (najmä bankárovi Gaiovi Rabiriovi Postumovi), musel drasticky zvýšiť dane. Situácia eskalovala v roku [[58 pred Kr.]], keď Rimania anektovali ''Kypros'' (kde vládol jeho brat, ktorý radšej spáchal samovraždu). Ptolemaiova pasivita pri strate Cypru a ekonomický tlak vyvolali v Alexandrii vzburu. Kráľ sa rozhodol pre dobrovoľný exil a opustil Egypt.<ref name="Burstein" /> [[Súbor:Edfu Temple Relief 06.JPG|vľavo|náhľad|220px|Reliéf z chrámu v Edfu zobrazujúci Ptolemaia XII., ako symbolicky poráža nepriateľov.]] === Exil a rímske intrigy (58 – 55 pred Kr.) === Kým v Egypte sa moci chopila jeho dcéra [[Bereniké IV.]] (spolu s matkou [[Kleopatra V. Tryfaina|Kleopatrou V.]]), Ptolemaios putoval do Ríma. Cestou sa zastavil na [[Rodos|Rode]], kde sa stretol s [[Marcus Porcius Cato Mladší|Catonom Mladším]]. Ten mu ironicky poradil, aby sa vrátil a zmieril so svojimi poddanými, namiesto toho, aby sa stal „rímskym prosebníkom“.<ref>[[Plutarchos]], ''Cato Mladší'', XXXV.</ref> Ptolemaios však pokračoval do Ríma, kde ho ubytoval Pompeius vo svojej vile v Albanských horách. Alexandrijčania poslali do Ríma delegáciu 100 mužov vedenú filozofom Diónom, aby svedčili proti kráľovi. Ptolemaios však nechal väčšinu delegátov cestou zavraždiť a ostatných podplatil. Hoci bol škandál verejným tajomstvom, vďaka Pompeiovej ochrane nebol nikdy potrestaný.<ref name="Hölbl" /> V roku [[56 pred Kr.]] sa však situácia skomplikovala. V ''Sibyliných knihách'' sa našlo proroctvo varujúce, že ak Rimania pomôžu egyptskému kráľovi pomocou vojska, postihne ich veľké nebezpečenstvo. Senát, z obavy pred nárastom Pompeiovej moci, využil toto proroctvo ako zámienku a oficiálnu pomoc odmietol.<ref>[[Cassius Dio]], ''Römische Geschichte'' 42, 15.</ref> Ponížený Ptolemaios sa stiahol z Ríma do [[Efez]]u, kde čakal na ďalšiu príležitosť v azyle v Artemidinom chráme.<ref name="Burstein" /> [[Súbor:Miniaturk 009.jpg|náhľad|vpravo|250px|Rekonštrukcia Artemidinho chrámu v Efeze, kde Ptolemaios XII. prebýval počas svojho exilu.]] === Pomer sily v Egypte počas exilu === Kým bol Ptolemaios XII. v exile, v Egypte vládla jeho dcéra [[Bereniké IV.]] Jej matka a spoluvládkyňa [[Kleopatra V. Tryfaina]] zomrela pravdepodobne v roku [[57 pred Kr.]]<ref>BIERBRIER, Morris L. ''Historical Dictionary of Ancient Egypt''. Lanham: Scarecrow Press, 2008, s. 50. ISBN 978-0810857940.</ref> Bereniké sa musela vydať, aby zabezpečila pokračovanie línie. Jej prvý manžel, Seleukos VII. (prezývaný „Rybacina“ kvôli svojmu zápachu a lakomstvu), bol taký neznesiteľný, že ho Bereniké dala po niekoľkých dňoch zaškrtiť. Jej druhým manželom sa stal Archelaos, ambiciózny kňaz-kráľ z Komany, ktorý tvrdil, že je synom pontského kráľa [[Mithridates VI. Eupatór|Mithridata VI.]]<ref>HÖLBL, Günther. ''A History of the Ptolemaic Empire''. London: Routledge, 2001, s. 228. ISBN 978-0415201452.</ref> === Návrat pomocou rímskych zbraní (55 pred Kr.) === V roku [[55 pred Kr.]] sa Ptolemaiova vytrvalá korupcia v Ríme vyplatila. Hoci rímsky senát oficiálnu pomoc odmietol, [[Gnaeus Pompeius Magnus|Pompeius]] poslal súkromné listy prokonzulovi Sýrie, ''Aulovi Gabiniovi'', aby kráľa dosadil späť. Ptolemaios Gabiniovi prisľúbil astronomickú sumu ''10 000 talentov'' za úspešnú inváziu.<ref>JONES, Prudence J. ''Cleopatra: A Sourcebook''. Norman: University of Oklahoma Press, 2006, s. 96. ISBN 978-0806137414.</ref> Gabiniovo vojsko postúpilo cez Palestínu do Egypta. Predvoj viedol vtedy mladý a ambiciózny veliteľ jazdy [[Marcus Antonius]], ktorý dobyl kľúčovú pevnosť [[Pelusion]]. Počas postupu na Alexandriu sa rímski legionári (neskôr známi ako ''„gabiniani“'') stretli s vojskom Archelaa. Archelaos padol v boji na Níle a rímske vojská v apríli 55 pred Kr. vstúpili do Alexandrie.<ref name="Hölbl" /> [[Súbor:Wall relief Kom Ombo2.JPG|náhľad|vľavo|250px|Ptolemaios XII. prijíma požehnanie od bohov [[Thovt|Thovta]] a [[Horus|Hora]] (Chrám v [[Kóm Ombo]]).]] Ptolemaios XII. bol opäť na tróne, no jeho prvé kroky boli krvavé. Nechal okamžite popraviť svoju dcéru ''Bereniku IV.'' a jej popredných stúpencov, aby eliminoval akúkoľvek konkurenciu. Aby udržal poriadok a ochránil sa pred vlastným ľudom, nechal v Alexandrii stálu rímsku posádku (asi 2 500 mužov), čím sa Egypt stal fakticky rímskym protektorátom.<ref name="Burstein" /> === Druhé obdobie vlády a rímsky protektorát (55 – 51 pred Kr.) === Po návrate na trón v apríli [[55 pred Kr.]] nastolil Ptolemaios XII. režim teroru. Prvým krokom bola poprava jeho dcéry [[Bereniké IV.]] a konfiškácia majetku bohatých alexandrijských rodín, ktoré ju podporovali. Tieto prostriedky zúfalo potreboval na vyplatenie sľúbených odmien Aulovi Gabiniovi a rímskym politikom.<ref name="Hölbl" /> Ekonomika Egypta sa ocitla v katastrofálnom stave. Aby uspokojil rímskych veriteľov, vymenoval Ptolemaios rímskeho bankára ''Gaia Rabiria Postuma'' za najvyššieho správcu financií (''dioikétés''). Postumus v podstate drancoval krajinu, aby splatil kráľove dlhy, čo vyvolalo takú vlnu nenávisti, že koncom roku [[54 pred Kr.]] musel z Egypta ujsť, aby si zachránil život. V Ríme bol neskôr súdený za vydieranie provincií (''de repetundis'').<ref>SIANI-DAVIES, Mary. Ptolemy XII Auletes and the Romans. In: ''Historia''. Roč. 46, č. 3, 1997, s. 334 – 335.</ref> Bezpečnosť kráľa v nepriateľsky naladenej Alexandrii zabezpečovali ''gabiniani'' – kontingent rímskych vojakov (Galov a Germánov), ktorých tu Gabinius nechal. Títo vojaci sa postupne asimilovali, oženili sa s miestnymi ženami a stali sa nezávislou silou v meste, ktorá už neposlúchala príkazy z Ríma, ale slúžila ptolemaiovskému dvoru.<ref name="Hölbl" /> [[Súbor:Cleopatra VII, dalla via appia tra ariccia e genzano, 40-30 ac ca. 02.JPG|náhľad|vľavo|180px|Busta Kleopatry VII., ktorú otec v roku 52 pred Kr. menoval za svoju spoluvládkyňu.]] === Testament a smrť === Vedomý si svojho podlomeného zdravia a krehkosti dynastie, Ptolemaios XII. sa v posledných rokoch sústredil na nástupníctvo. 31. mája [[52 pred Kr.]] udelil svojim štyrom mladším deťom – Kleopatre, Ptolemaiovi XIII., Ptolemaiovi XIV. a Arsinoé IV. – čestný titul „Noví súrodeneckí bohovia“ (''Theoì Néoi Filadelfoi'').<ref name="Burstein" /> Svoju najstaršiu žijúcu dcéru ''Kleopatru VII.'' menoval za spoluvládkyňu. V dôležitom testamente určil, aby po jeho smrti vládli Kleopatra VII. a jej mladší brat ''Ptolemaios XIII.'' spoločne. Jednu kópiu testamentu uložil v Alexandrii a druhú poslal do Ríma k rúkam [[Gnaeus Pompeius Magnus|Pompeia]], ktorého ustanovil za ručiteľa plnenia svojej poslednej vôle.<ref name="Roller">ROLLER, Duane W. ''Cleopatra: A Biography''. Oxford: Oxford University Press, 2010, s. 26 – 27. ISBN 978-0195365535.</ref> Ptolemaios XII. zomrel na jar roku [[51 pred Kr.]] Hoci zanechal Egypt finančne vyčerpaný a pod rímskym dohľadom, jeho politický pragmatizmus a schopnosť korumpovať rímsku elitu zabezpečili, že Egypt zostal posledným nezávislým helenistickým kráľovstvom ešte ďalšie dve desaťročia.<ref name="Hölbl" /> == Kult Dionýza a koncept „tryfé“ == Ptolemaios XII. po vzore svojich predchodcov (najmä Ptolemaia II. a IV.) odvodzoval svoju božskú legitimitu od boha vína a nespútanej radosti – [[Dionýzos|Dionýza]]. V roku [[64 pred Kr.]] prijal oficiálny prívlastok ''Neos Dionyzos'' (Nový Dionýzos). Týmto krokom sledoval politický cieľ: v postave Dionýza videli Gréci svojho boha, kým Egypťania ho stotožňovali s [[Usir|Oziridom]]. Ptolemaios sa tak snažil preklenúť priepasť medzi oboma kultúrami a vystupovať ako zjednotiteľ krajiny.<ref>GOYETTE, M. Ptolemy II Philadelphus and the Dionysiac Model of Political Authority. In: ''Journal of Ancient Egyptian Interconnections''. Roč. 2, č. 1, 2010, s. 7 – 8.</ref> [[Súbor:Dionysos Horti Liciniani Musei Capitolini MC1132 n2.jpg|náhľad|vpravo|180px|Busta boha Dionýza, s ktorým sa Ptolemaios XII. stotožňoval.]] === Život v prepychu a kritika súčasníkov === Pre ptolemaiovských panovníkov bol príznačný životný štýl zvaný ''tryfé'' ({{vjz|grc|τρυφή}}), čo v preklade znamená prepych, zjemnenosť až roztopašnosť. Ptolemaios XII. bol podľa antických autorov (najmä Strabóna) v tomto smere najextrémnejším príkladom. :''„Všetci králi po treťom Ptolemaiovi, skazení nerestným luxusom, spravovali krajinu dosť zle, ale najhorší zo všetkých boli štvrtý, siedmy a posledný, Aulétés, ktorý okrem svojej všeobecnej prostopašnosti sprevádzal chóry hrou na aulos; tým sa chválil natoľko, že neváhal usporadúvať súťaže v kráľovskom paláci a sám v nich pretekať s vyzývateľmi.“'' :— ([[Strabón]], ''Geographika'' XVII, 1. 11.) * ''Hudobná vášeň:'' Prezývka „Aulétés“ (Pištec) bola pôvodne hanlivá a odkazovala na mýtus o Marsyovi. Strabón kritizoval, že kráľ namiesto vládnutia usporadúval v paláci hudobné súťaže a neváhal na nich sám vystupovať, čo sa považovalo za nedôstojné panovníka. * ''Rímska propaganda:'' Moderní historici však upozorňujú, že obraz Ptolemaia XII. ako slabého a skazeného pôžitkára bol čiastočne dielom rímskej propagandy z [[Augustus|augustovského obdobia]]. Rimania radi stavali svoju morálnu prísnosť (''mos maiorum'') do kontrastu s „východnou skazenosťou“ helenistických kráľov, aby tak ospravedlnili svoju expanziu do Egypta.<ref>GOUËSSAN, A. La tryphè ptolémaïque : royale luxure ou luxe royal ?. In: ''Dialogues d'histoire ancienne''. Roč. 39, č. 2, 2013, s. 93 – 94.</ref> == Titulatúra == Podľa staroegyptskej tradície prijal Ptolemaios XII. pri svojej korunovácii v Menfide kompletnú päťdielnu titulatúru, ktorá ho mala v očiach domáceho obyvateľstva legitimizovať ako plnohodnotného faraóna: <center> {| class="wikitable" style="text-align:center; font-size: 85%;" |+ Kráľovská titulatúra Ptolemaia XII. |- ! Názov ! Hieroglyfický zápis ! Preklad / Význam |- | '''Meno Hórus''' | <hiero>G5-F35-I9-G47-N36-U2-U7-G14-V31-D28-C9-F18-S3-S5-W11-M17-F40-Z1-G39-D21-F4-Z1-D52-M17-M17-X1-N35-G5-E1-F30-Z1-F9-F9-V30</hiero> | „Mladý, dokonalý, sladký láskou, vyvolený oboma paniami a ľudom... víťazný býk, žiariaci v Egypte ako živý [[Apis|Api]].“ |- | '''Meno oboch paní (Nebty)''' | <hiero>G14-G16-F22-F21-N35-M17-M17-V28-V28-N17-V31-S29-N35-V31-F9-U15-M17-G26-G26</hiero> | „Veľký silou, navždy prvý v mori, ktorý nastolil zákony ako dvakrát veľký [[Thovt]].“ |- | '''Meno zlatý Hórus''' | <hiero>G8-F34-Z1-M17-M17-X1-Z1-V30-D40-F40-Z1-G39-B1</hiero> | „Veľký mysľou, vládca, majiteľ odvahy a sily ako syn [[Eset|Isidy]].“ |- | '''Trónne meno (nesu-bit)''' | <hiero>M23-L2-G47-X1-M17-M17-N35-G7-N35-F44-G17-V37-S29-U21-V31-N35-F35-O34-U1-Aa11-N5-S38-D54-S34-I9-N35-M17-G17</hiero> | ''Iuaenpanetjerunechem Setepenptah Irmaatre Sekhemankhamun'' <br />(„Dedič boha spasiteľa, vyvolený Pta hom, konajúci spravodlivosť Reovu, živá sila Amonova.“) |- | '''Vlastné meno (nomen)''' | <hiero>G39-Z1-p-t-w-l-m-y-s</hiero> | ''Ptwlmys'' ([[Ptolemaios]]) |} </center> </center><ref>LEPROHON, Ronald J. ''The Guide to Ancient Egypt''. Atlanta: Society of Biblical Literature, 2013, s. 186 – 187. ISBN 978-1589837423.</ref> == Razba mincí a ekonomika == [[Súbor:Ptolemy XII.jpg|náhľad|vpravo|250px|Strieborná tetradrachma vyrazená za vlády Ptolemaia XII. (55 – 51 pred Kr.). Na lícnej strane je tradične zobrazený zakladateľ dynastie [[Ptolemaios I. Sótér]].]] Numizmatické nálezy z obdobia vlády Ptolemaia XII. sú jasným dôkazom hlbokej finančnej krízy, do ktorej krajina upadla kvôli rímskym úplatkom. * '''Pred exilom:''' V prvom období vlády si Ptolemaios ponechal tradičný typ alexandrijských tetradrachiem so zobrazením svojho otca Ptolemaia IX. * '''Po návrate (55 pred Kr.):''' Po opätovnom nastúpení na trón nahradil otcov portrét vlastnou, mierne idealizovanou podobizňou. Na reverz pridal palmovú ratolesť a korunu bohyne Isidy. * '''Inflácia a devalvácia:''' V rokoch 54 až 52 pred Kr. pristúpil k najväčšej devalvácii v dejinách ptolemaiovského Egypta. Obsah striebra v minciach klesol z pôvodných vysokých hodnôt na 40 % až 60 %, v niektorých prípadoch až na 30 %. Tetradrachmy, ktoré mali predtým váhu 12 – 14 gramov, sa v obehu vyskytovali popri nových kusoch s váhou len 4 – 8 gramov.<ref>BUTCHER, Kevin. ''The Metallurgical History of the Ptolemaic Silver Coinage''. Cambridge: Cambridge University Press, 2020, s. 101 – 103. ISBN 978-1108491624.</ref> == Historické a kultúrne dedičstvo == Postava Ptolemaia XII. sa objavuje v niekoľkých umeleckých spracovaniach, ktoré sa venujú detstvu jeho dcéry Kleopatry: * ''Literatúra:'' Je jednou z postáv v knihe Kristiany Gregoryovej ''Cleopatra VII: Daughter of the Nile, Egypt, 57 B.C.'' (1999).<ref>GREGORY, Kristiana. ''Cleopatra VII: Daughter of the Nile, Egypt, 57 B.C.''. New York: Scholastic Inc., 1999, s. 201. ISBN 978-0590819756.</ref> * ''Televízia:'' V televíznom filme ''The Royal Diaries: Cleopatra - Daughter of the Nile'' (2000) ho stvárnil Hrant Alianak a v egyptsko-sýrskom seriáli ''Cleopatra'' (2010) ho hral egyptský herec Yusuf Shʿaban.<ref>MELTZER, Edmund S. Cleopatra: Daughter of the Nile. In: ''The Ancient World in the Movies''. 2018, s. 4 – 5.</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == === Primárne pramene === * [[Appianos]]: ''Historia Romana'' * [[Athénaios z Naukratidy|Athénaios]]: ''Deipnosophistae'' * [[Cassius Dio]]: ''Rímske dejiny'' * [[Gaius Iulius Caesar|Caesar]]: ''Zápisky o občianskej vojne'' (Commentarii de bello civili) * [[Marcus Tullius Cicero|Cicero]]: ''De lege agraria contra Rullum'', ''Pro Rabirio Postumo'', ''Pro Sestio'' * [[Strabón]]: ''Geographika'' (Kniha XVII) * [[Plutarchos]]: ''Životopisy slávnych Grékov a Rimanov'' (Pompeius, Caesar, Antonius, Cato Mladší) === Sekundárna literatúra === * ADKINS, Lesley – ADKINS, Roy A. ''Starověké Řecko''. Praha: Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. * BURSTEIN, Stanley M. ''The Reign of Cleopatra''. Norman: University of Oklahoma Press, 2007. ISBN 978-0806138718. * FISCHER-BOVET, Christelle. ''Army and Society in Ptolemaic Egypt''. Cambridge: Cambridge University Press, 2014. ISBN 978-1107007758. * HÖLBL, Günther. ''A History of the Ptolemaic Empire''. London: Routledge, 2001. ISBN 978-0415201452. * ROLLER, Duane W. ''Cleopatra: A Biography''. Oxford: Oxford University Press, 2010. ISBN 978-0195365535. * TYLDESLEY, Joyce. ''Cleopatra: Last Queen of Egypt''. New York: Basic Books, 2008. ISBN 978-0465018925. {{Staroegyptská dynastia/32}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Ptolemaiovci]] [[Kategória:Faraóni]] [[Kategória:Úmrtia v 51 pred Kr.]] 5nt8m0lv67f5gv7oqw3r05mjsgmlf1f 8198605 8198601 2026-04-15T07:39:54Z Luppus 39967 zdroj 8198605 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník | meno = Ptolemaios XII. Neos Dionýzos | titul = [[Faraón]] a kráľ [[Staroveký Egypt|Egypta]] | obrázok = Ptolemy XII, called “Auletes” (the “Flute Player”), 1st century BC, discovered in Egypt, Louvre Museum (7462971734).jpg | popis obrázku = Busta Ptolemaia XII., zvaného „Aulétés“ (Múzeum v Louvre) | panovanie = [[80 pred Kr.]] – [[58 pred Kr.]]<br />[[55 pred Kr.]] – [[51 pred Kr.]] | predchodca = [[Ptolemaios XI. Alexandros II.]] (1. vláda)<br />[[Bereniké IV.]] (2. vláda) | nástupca = [[Bereniké IV.]] a [[Kleopatra V. Tryfaina]] (1. vláda)<br />[[Kleopatra VII.]] a [[Ptolemaios XIII.]] (2. vláda) | dynastia = [[Ptolemaiovci]] | otec = [[Ptolemaios IX. Sótér II.]] | matka = [[Kleopatra Seléna I.]] | dátum narodenia = cca 117 – 103 pred Kr.<ref name="Burstein">BURSTEIN, Stanley M. ''The Reign of Cleopatra''. Norman: University of Oklahoma Press, 2007, s. 89. ISBN 978-0806138718.</ref> | dátum úmrtia = [[51 pred Kr.]] | miesto úmrtia = [[Alexandria]], Egypt | manželka = [[Kleopatra V. Tryfaina]] | vlastné meno = ''Iuaenpanetjerunechem Setepenptah Irmaatre Sekhemankhamun''<br />(Dedič boha spasiteľa, vyvolený Ptahom, konajúci spravodlivosť Reovu, živá sila Amonova) }} '''Ptolemaios XII. Theos Filopatór Filadelfos Neos Dionyzos''' ({{vjz|grc|Πτολεμαῖος Θεὸς Φιλοπάτωρ καὶ Φιλάδελφος Νέος Διόνυσος}}; * cca [[117 pred Kr.|117]] – [[103 pred Kr.]] – † [[51 pred Kr.]]), známejší pod prídomkom '''Aulétés''' ({{vjz|grc|Αὐλητής}} – „Pištec“), bol egyptský faraón z dynastie [[Ptolemaiovci|Ptolemaiovcov]]. Vládol v rokoch [[80 pred Kr.|80]] – [[58 pred Kr.]] a po vyhnanstve opäť v rokoch [[55 pred Kr.|55]] – [[51 pred Kr.]]<ref name="Adkins">{{Citácia knihy | autor = Lesley Adkins & Roy A. Adkins | titul = Starověké Řecko | isbn = 978-80-7391-580-3 | miesto = Praha | vydavateľ = Slovart | rok = 2011 | strany = 82}}</ref> Jeho vláda bola definovaná hlbokou finančnou krízou a rastúcou závislosťou od [[Rímska republika|Rímskej republiky]], ktorá v tom čase už dominovala Stredomoriu. Bol otcom slávnej [[Kleopatra VII.|Kleopatry VII.]] a jeho úsilie o udržanie moci pomocou rímskych úplatkov a spojenectiev pripravilo pôdu pre neskoršie začlenenie Egypta do Rímskej ríše. Okrem oficiálnych mien bol známy aj ako ''Nothos'' (Bastard), čo odkazovalo na nejasnosti okolo legitimity jeho pôvodu.<ref name="Tyldesley">TYLDESLEY, Joyce. ''Cleopatra: Last Queen of Egypt''. New York: Basic Books, 2008, s. 13. ISBN 978-0465018925.</ref> == Pôvod a mladosť == Ptolemaios XII. bol synom kráľa [[Ptolemaios IX. Sótér II.|Ptolemaia IX. Sótéra II.]] Identita jeho matky je predmetom historických diskusií; hoci sa často uvádza [[Kleopatra Seléna I.]], antické pramene ho označovali za nelegitímneho syna (''nothos''), čo naznačuje, že jeho matkou mohla byť kráľova konkubína, pravdepodobne egyptského pôvodu.<ref name="Tyldesley" /> Mladé roky strávil v tieni dynastických vojen medzi svojím otcom a strýkom [[Ptolemaios X. Alexandros I.|Ptolemaiom X.]] Počas týchto nepokojov bol v roku [[103 pred Kr.]] poslaný spolu so svojimi bratmi na ostrov [[Kós]], aby bol v bezpečí. Tam ho však v roku [[88 pred Kr.]] zajal pontský kráľ [[Mithridates VI. Eupatór]], na ktorého dvore následne žil ako čestný zajatec.<ref name="Hölbl">HÖLBL, Günther. ''A History of the Ptolemaic Empire''. London: Routledge, 2001, s. 222. ISBN 978-0415201452.</ref> == Pôvod a detstvo == {{Pozri aj|Ptolemaiovci}} Ptolemaios XII. bol členom dynastie [[Ptolemaiovci|Ptolemaiovcov]], ktorá vládla Egyptu od čias diadocha [[Ptolemaios I. Sótér|Ptolemaia I. Sótéra]]. Narodil sa pravdepodobne v rokoch 117 až 116 pred Kr. (hoci staršie odhady posúvajú dátum k roku 103 pred Kr.) ako syn kráľa [[Ptolemaios IX. Sótér II.|Ptolemaia IX. Sótéra II.]] (Lathyra).<ref name="Burstein" /> === Otázka legitimity a matky === Identita jeho matky je jednou z najdiskutovanejších tém ptolemaiovskej genealógie a má zásadný historický význam, pretože od nej závisela legitimita jeho nároku na trón. Existuje niekoľko vedeckých teórií: * ''Egyptská konkubína:'' Najrozšírenejšia teória, podporená antickými prameňmi (napr. Pausanias), uvádza, že Ptolemaios XII. bol nelegitímnym synom (''nothos''), ktorého Sótér II. splodil s neznámou konkubínou.<ref name=":39">{{Citácia knihy | autor = Pausanias | titul = Pausaniás, cesta po Řecku I. | id = 25-039-73 | miesto = Praha | vydavateľ = nakladatelství Svoboda | rok = 1973 | strany = 39}} </ref> To by vysvetľovalo, prečo ho Alexandrijčania a neskôr rímski senátori s obľubou nazývali „Bastard“. * ''Egyptská aristokratka:'' Historik Werner Huß navrhol, že jeho matkou mohla byť vznešená Egypťanka z mocného rodu veľkňazov boha [[Ptah]]a z [[Mennofer|Menfidy]]. Tento pôvod by mu zabezpečil silnú podporu domáceho obyvateľstva, no v očiach Grékov by bol stále považovaný za nelegitímneho.<ref>HUß, Werner. Die Herkunft der Kleopatra Philopator. In: ''Aegyptus''. Roč. 70, 1990, s. 191 – 203.</ref> * ''Kleopatra Seléna I.:'' Niektorí historici predpokladajú, že bol synom druhej manželky Sótéra II., Kleopatry Selény. V tomto prípade by bola jeho „nelegitimita“ len neskoršou propagandou jeho nepriateľov. Proti však hovorí fakt, že samotná Seléna v roku [[80 pred Kr.]] spochybnila nárok svojich synov v prospech svojich detí z druhého manželstva so seleukovským kráľom.<ref>HÖLBL, Günther. ''A History of the Ptolemaic Empire''. London: Routledge, 2001, s. 222. ISBN 978-0415201452.</ref> Ptolemaios XII. mal brata, známeho ako [[Ptolemaios (Cyprus)|Ptolemaios z Cypru]], ktorý neskôr vládol na tomto ostrove, a sestru (alebo sesternicu) [[Kleopatra V. Tryfaina|Kleopatru V. Tryfainu]], ktorá sa stala jeho manželkou. Jeho jedinou nespochybniteľne legitímnou sestrou bola zrejme len [[Bereniké III.]]<ref>BIERBRIER, Morris L. ''Historical Dictionary of Ancient Egypt''. Lanham: Scarecrow Press, 2008, s. 187. ISBN 978-0810857940.</ref> === Mladosť v exile (103 – 80 pred Kr.) === Mladý princ vyrastal v období brutálnych rodinných vojen. V roku [[103 pred Kr.]] ho jeho stará mama, kráľovná [[Kleopatra III.]], poslala spolu s bratmi a kráľovským pokladom na ostrov [[Kós]], aby ich uchránila pred bojmi. Tam sa však v roku [[88 pred Kr.]] dostal do rúk pontského kráľa [[Mithridates VI. Eupatór|Mithridata VI. Eupatora]], ktorý viedol vojnu proti Rímu. Na Mithridatovom dvore prežil Ptolemaios XII. niekoľko rokov ako čestný zajatec. Táto skúsenosť – život na dvore brilantného, no bezohľadného orientálneho monarchu, ktorý bojoval so svetovou mocnosťou Rímom – zásadne sformovala jeho neskoršiu opatrnosť a politický pragmatizmus.<ref name="Hölbl" /> === Nástup na trón (80 pred Kr.) === V roku [[80 pred Kr.]] došlo v Alexandrii k politickému vákuu. Po smrti Ptolemaia IX. Sótéra II. (marec 80 pred Kr.) krátko vládla jeho dcéra [[Bereniké III.]] Pod tlakom rímskeho diktátora [[Lucius Cornelius Sulla|Sullu]] sa musela vydať za svojho nevlastného syna a bratranca [[Ptolemaios XI. Alexandros II.|Ptolemaia XI.]], ktorý žil v rímskom exile. Ten ju však už po 19 dňoch manželstva nechal zavraždiť, čo vyvolalo v meste masovú vzburu. Rozvášnený dav vtrhol do paláca a Ptolemaia XI. ubil na smrť.<ref>WHITEHORNE, John. ''Cleopatras''. London: Routledge, 2002, s. 208. ISBN 978-0415057301.</ref> Keďže nezostal žiaden ďalší legitímny mužský dedič, Alexandrijčania povolali z pontského exilu dvoch nelegitímnych synov Sótéra II. Starší z nich bol vyhlásený za kráľa Egypta ako ''Ptolemaios XII.'' a mladší získal vládu nad Cyprom ako [[Ptolemaios (Cyprus)|Ptolemaios z Cypru]]. Krátko po nástupe na trón sa Ptolemaios XII. oženil so svojou sestrou (alebo sesternicou) [[Kleopatra V. Tryfaina|Kleopatrou V. Tryfainou]], aby posilnil legitimitu svojej vlády v očiach domáceho obyvateľstva.<ref name="Hölbl" /> [[Súbor:Flickr - archer10 (Dennis) - Egypt-14A-024.jpg|vľavo|náhľad|220px|Tradičná egyptská socha Ptolemaia XII. nájdená vo [[Fajjúm]]e (Grécko-rímske múzeum, Alexandria)]] Hoci ho obyvatelia Egypta prijali, jeho medzinárodná pozícia bola od začiatku neistá. Rím jeho nárok oficiálne neuznal, pričom niektorí rímski politici argumentovali existenciou pochybného testamentu Ptolemaia XI., ktorý mal údajne odkázať Egypt Rímskej republike. Táto neustála hrozba rímskej anexie sa stala ústredným motívom celej jeho politiky.<ref name="Burstein" /> == Prvé obdobie vlády (80 – 58 pred Kr.) == Hneď po nástupe sa Ptolemaios XII. snažil získať rímske uznanie. V Egypte vystupoval ako tradičný faraón; v roku [[76 pred Kr.]] sa nechal slávnostne korunovať v [[Mennofer|Menfide]] najvyšším kňazom boha [[Ptah]]a, čím si naklonil mocné egyptské kňazstvo. Práve v tomto období sa začal štylizovať do postavy „Nového Dionýza“ (''Neos Dionysos''), čo odkazovalo na jeho záľubu v náboženských procesiách, hudbe a víne.<ref name="Tyldesley" /> Jeho prezývka ''Aulétés'' (Pištec) pochádzala z jeho vášne pre hru na dychový nástroj [[aulos]]. Antickí grécki historici (napr. Strabón) ho za to kritizovali a považovali za nedôstojné, aby sa panovník zúčastňoval hudobných súťaží, no pre Ptolemaia to bol spôsob, ako demonštrovať svoju oddanosť dionýzovskému kultu.<ref>STRABÓN, ''Geographika'' XVII, 1. 11.</ref> === Vnútorná politika a podpora egyptských kultov === Ptolemaios XII. si uvedomoval, že jeho moc v nepokojnej Alexandrii závisí od podpory domáceho egyptského obyvateľstva a vplyvného kňazstva. V roku [[76 pred Kr.]] vymenoval len 14-ročného ''Psenptaha III.'' za najvyššieho kňaza boha [[Ptah]]a v Menfide. Tento strategický krok vyvrcholil faraónovou korunováciou v starobylom hlavnom meste, čím Ptolemaios demonštroval kontinuitu s dávnymi dynastiami. Psenptah III. bol následne v Alexandrii vyhlásený za „faraónovho proroka“, čo upevnilo puto medzi palácom a chrámami.<ref name="Hölbl" /> V rámci ústretovosti k domácej elite sa kráľ pravdepodobne okolo roku [[69 pred Kr.]] začal vzďaľovať od svojej sestry-manželky Kleopatry V. a nadviazal vzťah s neznámou ženou z vysokých egyptských kruhov (pravdepodobne matkou jeho neskorších detí vrátane Kleopatry VII.).<ref>HAZZARD, R. A. ''Imagination of a Monarchy: Studies in Ptolemaic Propaganda''. Toronto: University of Toronto Press, 2000, s. 146. ISBN 978-0802043139.</ref> Jeho oddanosť náboženským povinnostiam sa prejavila aj v monumentálnej stavebnej činnosti: * Nechal dokončiť veľkolepý ''Chrám v Edfu'' (zasvätený Horovi), ktorého výstavba trvala s prestávkami takmer 180 rokov. * Začal s výstavbou rozsiahleho chrámového komplexu v ''Dendere'' (zasvätený Hathor).<ref>GRANT, Michael. ''Cleopatra''. London: Weidenfeld & Nicolson, 1972, s. 20. ISBN 978-0297995272.</ref> Okrem náboženstva sa kráľ zameral na ekonomiku. V roku [[62 pred Kr.]] vymenoval vplyvného úradníka ''Kallimacha'' za správcu oblasti Červeného mora a Indického oceánu, čo viedlo k rozkvetu obchodu s východnou Afrikou a Indiou a k zvýšeniu kráľovských príjmov, ktoré nutne potreboval na rímsku diplomaciu.<ref name="Hölbl" /> === Egypt v tieni rímskej expanzie === Ptolemaiova legitimita bola neustále spochybňovaná nielen v Ríme, ale aj u susedných Seleukovcov. Okolo roku [[75 pred Kr.]] sa seleukovská kráľovná Kleopatra Seléna I. pokúsila na rímskom senáte presadiť nárok svojich synov na egyptský trón, no neúspešne.<ref>WHITEHORNE, John. ''Cleopatras''. London: Routledge, 2002, s. 184. ISBN 978-0415057301.</ref> Skutočné nebezpečenstvo však predstavoval Rím. V roku [[74 pred Kr.]] Rímska republika anektovala ''Kyrenaiku'' (dnešná Líbya), ktorá bola tradičnou sférou vplyvu Ptolemaiovcov. Egypt sa tak ocitol v priamom susedstve s rímskou provinciou. V Ríme sa čoraz častejšie skloňoval údajný testament Ptolemaia XI., ktorý mal krajinu odkázať Rimanom. * V roku [[65 pred Kr.]] navrhol triumvir [[Marcus Licinius Crassus]], aby bol Egypt anektovaný, čomu zabránil len odpor jeho politického rivala Catula.<ref name="Hölbl" /> * V roku [[63 pred Kr.]] predložil tribun [[Publius Servilius Rullus]] agrárny zákon, ktorý opäť zahŕňal konfiškáciu Egypta. Tentoraz zasiahol slávny rečník ''Cicero'', ktorý zákon v senáte zablokoval.<ref>BURSTEIN, Stanley M. ''The Reign of Cleopatra''. Norman: University of Oklahoma Press, 2007, s. 12. ISBN 978-0806138718.</ref> [[Súbor:(Venice) Pompey the Great, Museo Archeologico Nazionale.jpg|vľavo|náhľad|180px|Gnaeus Pompeius Magnus, ktorého si Ptolemaios XII. snažil nakloniť obrovskými darmi.]] Ptolemaios XII. pochopil, že prežitie jeho dynastie závisí od priazne najvplyvnejších Rimanov. V roku 63 pred Kr. poslal ''Pompeiovi'', ktorý práve dobyl Sýriu a Jeruzalem, zlatú korunu a zaplatil žold pre 8 000 (niektoré zdroje uvádzajú až 10 000) jazdcov, čím si kúpil jeho dočasnú ochranu.<ref name="Burstein" /> Tieto gigantické dary však začali ruinovať egyptskú pokladnicu a viedli k drastickému zvyšovaniu daní. === Uznanie Rímom a pád (59 – 58 pred Kr.) === Zlom v Ptolemaiovej zahraničnej politike nastal v roku [[59 pred Kr.]], keď sa konzulom v Ríme stal [[Gaius Iulius Caesar]]. Ptolemaios XII. pochopil príležitosť a za astronomický úplatok vo výške ''6 000 talentov'' (takmer celoročný výnos Egypta), určený Caesarovi a [[Gnaeus Pompeius Magnus|Pompeiovi]], dosiahol svoje. Rímsky senát prijal zákon ''Lex Iulia de rege Alexandrino'', ktorým ho oficiálne uznal za „spojenca a priateľa rímskeho ľudu“ (''socius atque amicus populi Romani'').<ref>FISCHER-BOVET, Christelle. ''Army and Society in Ptolemaic Egypt''. Cambridge: Cambridge University Press, 2014, s. 111. ISBN 978-1107007758.</ref> Tento úspech mal však trpkú príchuť. Aby splatil dlhy rímskym veriteľom (najmä bankárovi Gaiovi Rabiriovi Postumovi), musel drasticky zvýšiť dane. Situácia eskalovala v roku [[58 pred Kr.]], keď Rimania anektovali ''Kypros'' (kde vládol jeho brat, ktorý radšej spáchal samovraždu). Ptolemaiova pasivita pri strate Cypru a ekonomický tlak vyvolali v Alexandrii vzburu. Kráľ sa rozhodol pre dobrovoľný exil a opustil Egypt.<ref name="Burstein" /> [[Súbor:Edfu Temple Relief 06.JPG|vľavo|náhľad|220px|Reliéf z chrámu v Edfu zobrazujúci Ptolemaia XII., ako symbolicky poráža nepriateľov.]] === Exil a rímske intrigy (58 – 55 pred Kr.) === Kým v Egypte sa moci chopila jeho dcéra [[Bereniké IV.]] (spolu s matkou [[Kleopatra V. Tryfaina|Kleopatrou V.]]), Ptolemaios putoval do Ríma. Cestou sa zastavil na [[Rodos|Rode]], kde sa stretol s [[Marcus Porcius Cato Mladší|Catonom Mladším]]. Ten mu ironicky poradil, aby sa vrátil a zmieril so svojimi poddanými, namiesto toho, aby sa stal „rímskym prosebníkom“.<ref>[[Plutarchos]], ''Cato Mladší'', XXXV.</ref> Ptolemaios však pokračoval do Ríma, kde ho ubytoval Pompeius vo svojej vile v Albanských horách. Alexandrijčania poslali do Ríma delegáciu 100 mužov vedenú filozofom Diónom, aby svedčili proti kráľovi. Ptolemaios však nechal väčšinu delegátov cestou zavraždiť a ostatných podplatil. Hoci bol škandál verejným tajomstvom, vďaka Pompeiovej ochrane nebol nikdy potrestaný.<ref name="Hölbl" /> V roku [[56 pred Kr.]] sa však situácia skomplikovala. V ''Sibyliných knihách'' sa našlo proroctvo varujúce, že ak Rimania pomôžu egyptskému kráľovi pomocou vojska, postihne ich veľké nebezpečenstvo. Senát, z obavy pred nárastom Pompeiovej moci, využil toto proroctvo ako zámienku a oficiálnu pomoc odmietol.<ref>[[Cassius Dio]], ''Römische Geschichte'' 42, 15.</ref> Ponížený Ptolemaios sa stiahol z Ríma do [[Efez]]u, kde čakal na ďalšiu príležitosť v azyle v Artemidinom chráme.<ref name="Burstein" /> [[Súbor:Miniaturk 009.jpg|náhľad|vpravo|250px|Rekonštrukcia Artemidinho chrámu v Efeze, kde Ptolemaios XII. prebýval počas svojho exilu.]] === Pomer sily v Egypte počas exilu === Kým bol Ptolemaios XII. v exile, v Egypte vládla jeho dcéra [[Bereniké IV.]] Jej matka a spoluvládkyňa [[Kleopatra V. Tryfaina]] zomrela pravdepodobne v roku [[57 pred Kr.]]<ref>BIERBRIER, Morris L. ''Historical Dictionary of Ancient Egypt''. Lanham: Scarecrow Press, 2008, s. 50. ISBN 978-0810857940.</ref> Bereniké sa musela vydať, aby zabezpečila pokračovanie línie. Jej prvý manžel, Seleukos VII. (prezývaný „Rybacina“ kvôli svojmu zápachu a lakomstvu), bol taký neznesiteľný, že ho Bereniké dala po niekoľkých dňoch zaškrtiť. Jej druhým manželom sa stal Archelaos, ambiciózny kňaz-kráľ z Komany, ktorý tvrdil, že je synom pontského kráľa [[Mithridates VI. Eupatór|Mithridata VI.]]<ref>HÖLBL, Günther. ''A History of the Ptolemaic Empire''. London: Routledge, 2001, s. 228. ISBN 978-0415201452.</ref> === Návrat pomocou rímskych zbraní (55 pred Kr.) === V roku [[55 pred Kr.]] sa Ptolemaiova vytrvalá korupcia v Ríme vyplatila. Hoci rímsky senát oficiálnu pomoc odmietol, [[Gnaeus Pompeius Magnus|Pompeius]] poslal súkromné listy prokonzulovi Sýrie, ''Aulovi Gabiniovi'', aby kráľa dosadil späť. Ptolemaios Gabiniovi prisľúbil astronomickú sumu ''10 000 talentov'' za úspešnú inváziu.<ref>JONES, Prudence J. ''Cleopatra: A Sourcebook''. Norman: University of Oklahoma Press, 2006, s. 96. ISBN 978-0806137414.</ref> Gabiniovo vojsko postúpilo cez Palestínu do Egypta. Predvoj viedol vtedy mladý a ambiciózny veliteľ jazdy [[Marcus Antonius]], ktorý dobyl kľúčovú pevnosť [[Pelusion]]. Počas postupu na Alexandriu sa rímski legionári (neskôr známi ako ''„gabiniani“'') stretli s vojskom Archelaa. Archelaos padol v boji na Níle a rímske vojská v apríli 55 pred Kr. vstúpili do Alexandrie.<ref name="Hölbl" /> [[Súbor:Wall relief Kom Ombo2.JPG|náhľad|vľavo|250px|Ptolemaios XII. prijíma požehnanie od bohov [[Thovt|Thovta]] a [[Horus|Hora]] (Chrám v [[Kóm Ombo]]).]] Ptolemaios XII. bol opäť na tróne, no jeho prvé kroky boli krvavé. Nechal okamžite popraviť svoju dcéru ''Bereniku IV.'' a jej popredných stúpencov, aby eliminoval akúkoľvek konkurenciu. Aby udržal poriadok a ochránil sa pred vlastným ľudom, nechal v Alexandrii stálu rímsku posádku (asi 2 500 mužov), čím sa Egypt stal fakticky rímskym protektorátom.<ref name="Burstein" /> === Druhé obdobie vlády a rímsky protektorát (55 – 51 pred Kr.) === Po návrate na trón v apríli [[55 pred Kr.]] nastolil Ptolemaios XII. režim teroru. Prvým krokom bola poprava jeho dcéry [[Bereniké IV.]] a konfiškácia majetku bohatých alexandrijských rodín, ktoré ju podporovali. Tieto prostriedky zúfalo potreboval na vyplatenie sľúbených odmien Aulovi Gabiniovi a rímskym politikom.<ref name="Hölbl" /> Ekonomika Egypta sa ocitla v katastrofálnom stave. Aby uspokojil rímskych veriteľov, vymenoval Ptolemaios rímskeho bankára ''Gaia Rabiria Postuma'' za najvyššieho správcu financií (''dioikétés''). Postumus v podstate drancoval krajinu, aby splatil kráľove dlhy, čo vyvolalo takú vlnu nenávisti, že koncom roku [[54 pred Kr.]] musel z Egypta ujsť, aby si zachránil život. V Ríme bol neskôr súdený za vydieranie provincií (''de repetundis'').<ref>SIANI-DAVIES, Mary. Ptolemy XII Auletes and the Romans. In: ''Historia''. Roč. 46, č. 3, 1997, s. 334 – 335.</ref> Bezpečnosť kráľa v nepriateľsky naladenej Alexandrii zabezpečovali ''gabiniani'' – kontingent rímskych vojakov (Galov a Germánov), ktorých tu Gabinius nechal. Títo vojaci sa postupne asimilovali, oženili sa s miestnymi ženami a stali sa nezávislou silou v meste, ktorá už neposlúchala príkazy z Ríma, ale slúžila ptolemaiovskému dvoru.<ref name="Hölbl" /> [[Súbor:Cleopatra VII, dalla via appia tra ariccia e genzano, 40-30 ac ca. 02.JPG|náhľad|vľavo|180px|Busta Kleopatry VII., ktorú otec v roku 52 pred Kr. menoval za svoju spoluvládkyňu.]] === Testament a smrť === Vedomý si svojho podlomeného zdravia a krehkosti dynastie, Ptolemaios XII. sa v posledných rokoch sústredil na nástupníctvo. 31. mája [[52 pred Kr.]] udelil svojim štyrom mladším deťom – Kleopatre, Ptolemaiovi XIII., Ptolemaiovi XIV. a Arsinoé IV. – čestný titul „Noví súrodeneckí bohovia“ (''Theoì Néoi Filadelfoi'').<ref name="Burstein" /> Svoju najstaršiu žijúcu dcéru ''Kleopatru VII.'' menoval za spoluvládkyňu. V dôležitom testamente určil, aby po jeho smrti vládli Kleopatra VII. a jej mladší brat ''Ptolemaios XIII.'' spoločne. Jednu kópiu testamentu uložil v Alexandrii a druhú poslal do Ríma k rúkam [[Gnaeus Pompeius Magnus|Pompeia]], ktorého ustanovil za ručiteľa plnenia svojej poslednej vôle.<ref name="Roller">ROLLER, Duane W. ''Cleopatra: A Biography''. Oxford: Oxford University Press, 2010, s. 26 – 27. ISBN 978-0195365535.</ref> Ptolemaios XII. zomrel na jar roku [[51 pred Kr.]] Hoci zanechal Egypt finančne vyčerpaný a pod rímskym dohľadom, jeho politický pragmatizmus a schopnosť korumpovať rímsku elitu zabezpečili, že Egypt zostal posledným nezávislým helenistickým kráľovstvom ešte ďalšie dve desaťročia.<ref name="Hölbl" /> == Kult Dionýza a koncept „tryfé“ == Ptolemaios XII. po vzore svojich predchodcov (najmä Ptolemaia II. a IV.) odvodzoval svoju božskú legitimitu od boha vína a nespútanej radosti – [[Dionýzos|Dionýza]]. V roku [[64 pred Kr.]] prijal oficiálny prívlastok ''Neos Dionyzos'' (Nový Dionýzos). Týmto krokom sledoval politický cieľ: v postave Dionýza videli Gréci svojho boha, kým Egypťania ho stotožňovali s [[Usir|Oziridom]]. Ptolemaios sa tak snažil preklenúť priepasť medzi oboma kultúrami a vystupovať ako zjednotiteľ krajiny.<ref>GOYETTE, M. Ptolemy II Philadelphus and the Dionysiac Model of Political Authority. In: ''Journal of Ancient Egyptian Interconnections''. Roč. 2, č. 1, 2010, s. 7 – 8.</ref> [[Súbor:Dionysos Horti Liciniani Musei Capitolini MC1132 n2.jpg|náhľad|vpravo|180px|Busta boha Dionýza, s ktorým sa Ptolemaios XII. stotožňoval.]] === Život v prepychu a kritika súčasníkov === Pre ptolemaiovských panovníkov bol príznačný životný štýl zvaný ''tryfé'' ({{vjz|grc|τρυφή}}), čo v preklade znamená prepych, zjemnenosť až roztopašnosť. Ptolemaios XII. bol podľa antických autorov (najmä Strabóna) v tomto smere najextrémnejším príkladom. :''„Všetci králi po treťom Ptolemaiovi, skazení nerestným luxusom, spravovali krajinu dosť zle, ale najhorší zo všetkých boli štvrtý, siedmy a posledný, Aulétés, ktorý okrem svojej všeobecnej prostopašnosti sprevádzal chóry hrou na aulos; tým sa chválil natoľko, že neváhal usporadúvať súťaže v kráľovskom paláci a sám v nich pretekať s vyzývateľmi.“'' :— ([[Strabón]], ''Geographika'' XVII, 1. 11.) * ''Hudobná vášeň:'' Prezývka „Aulétés“ (Pištec) bola pôvodne hanlivá a odkazovala na mýtus o Marsyovi. Strabón kritizoval, že kráľ namiesto vládnutia usporadúval v paláci hudobné súťaže a neváhal na nich sám vystupovať, čo sa považovalo za nedôstojné panovníka. * ''Rímska propaganda:'' Moderní historici však upozorňujú, že obraz Ptolemaia XII. ako slabého a skazeného pôžitkára bol čiastočne dielom rímskej propagandy z [[Augustus|augustovského obdobia]]. Rimania radi stavali svoju morálnu prísnosť (''mos maiorum'') do kontrastu s „východnou skazenosťou“ helenistických kráľov, aby tak ospravedlnili svoju expanziu do Egypta.<ref>GOUËSSAN, A. La tryphè ptolémaïque : royale luxure ou luxe royal ?. In: ''Dialogues d'histoire ancienne''. Roč. 39, č. 2, 2013, s. 93 – 94.</ref> == Titulatúra == Podľa staroegyptskej tradície prijal Ptolemaios XII. pri svojej korunovácii v Menfide kompletnú päťdielnu titulatúru, ktorá ho mala v očiach domáceho obyvateľstva legitimizovať ako plnohodnotného faraóna: <center> {| class="wikitable" style="text-align:center; font-size: 85%;" |+ Kráľovská titulatúra Ptolemaia XII. |- ! Názov ! Hieroglyfický zápis ! Preklad / Význam |- | '''Meno Hórus''' | <hiero>G5-F35-I9-G47-N36-U2-U7-G14-V31-D28-C9-F18-S3-S5-W11-M17-F40-Z1-G39-D21-F4-Z1-D52-M17-M17-X1-N35-G5-E1-F30-Z1-F9-F9-V30</hiero> | „Mladý, dokonalý, sladký láskou, vyvolený oboma paniami a ľudom... víťazný býk, žiariaci v Egypte ako živý [[Apis|Api]].“ |- | '''Meno oboch paní (Nebty)''' | <hiero>G14-G16-F22-F21-N35-M17-M17-V28-V28-N17-V31-S29-N35-V31-F9-U15-M17-G26-G26</hiero> | „Veľký silou, navždy prvý v mori, ktorý nastolil zákony ako dvakrát veľký [[Thovt]].“ |- | '''Meno zlatý Hórus''' | <hiero>G8-F34-Z1-M17-M17-X1-Z1-V30-D40-F40-Z1-G39-B1</hiero> | „Veľký mysľou, vládca, majiteľ odvahy a sily ako syn [[Eset|Isidy]].“ |- | '''Trónne meno (nesu-bit)''' | <hiero>M23-L2-G47-X1-M17-M17-N35-G7-N35-F44-G17-V37-S29-U21-V31-N35-F35-O34-U1-Aa11-N5-S38-D54-S34-I9-N35-M17-G17</hiero> | ''Iuaenpanetjerunechem Setepenptah Irmaatre Sekhemankhamun'' <br />(„Dedič boha spasiteľa, vyvolený Pta hom, konajúci spravodlivosť Reovu, živá sila Amonova.“) |- | '''Vlastné meno (nomen)''' | <hiero>G39-Z1-p-t-w-l-m-y-s</hiero> | ''Ptwlmys'' ([[Ptolemaios]]) |} </center> </center><ref>LEPROHON, Ronald J. ''The Guide to Ancient Egypt''. Atlanta: Society of Biblical Literature, 2013, s. 186 – 187. ISBN 978-1589837423.</ref> == Razba mincí a ekonomika == [[Súbor:Ptolemy XII.jpg|náhľad|vpravo|250px|Strieborná tetradrachma vyrazená za vlády Ptolemaia XII. (55 – 51 pred Kr.). Na lícnej strane je tradične zobrazený zakladateľ dynastie [[Ptolemaios I. Sótér]].]] Numizmatické nálezy z obdobia vlády Ptolemaia XII. sú jasným dôkazom hlbokej finančnej krízy, do ktorej krajina upadla kvôli rímskym úplatkom. * '''Pred exilom:''' V prvom období vlády si Ptolemaios ponechal tradičný typ alexandrijských tetradrachiem so zobrazením svojho otca Ptolemaia IX. * '''Po návrate (55 pred Kr.):''' Po opätovnom nastúpení na trón nahradil otcov portrét vlastnou, mierne idealizovanou podobizňou. Na reverz pridal palmovú ratolesť a korunu bohyne Isidy. * '''Inflácia a devalvácia:''' V rokoch 54 až 52 pred Kr. pristúpil k najväčšej devalvácii v dejinách ptolemaiovského Egypta. Obsah striebra v minciach klesol z pôvodných vysokých hodnôt na 40 % až 60 %, v niektorých prípadoch až na 30 %. Tetradrachmy, ktoré mali predtým váhu 12 – 14 gramov, sa v obehu vyskytovali popri nových kusoch s váhou len 4 – 8 gramov.<ref>BUTCHER, Kevin. ''The Metallurgical History of the Ptolemaic Silver Coinage''. Cambridge: Cambridge University Press, 2020, s. 101 – 103. ISBN 978-1108491624.</ref> == Historické a kultúrne dedičstvo == Postava Ptolemaia XII. sa objavuje v niekoľkých umeleckých spracovaniach, ktoré sa venujú detstvu jeho dcéry Kleopatry: * ''Literatúra:'' Je jednou z postáv v knihe Kristiany Gregoryovej ''Cleopatra VII: Daughter of the Nile, Egypt, 57 B.C.'' (1999).<ref>GREGORY, Kristiana. ''Cleopatra VII: Daughter of the Nile, Egypt, 57 B.C.''. New York: Scholastic Inc., 1999, s. 201. ISBN 978-0590819756.</ref> * ''Televízia:'' V televíznom filme ''The Royal Diaries: Cleopatra - Daughter of the Nile'' (2000) ho stvárnil Hrant Alianak a v egyptsko-sýrskom seriáli ''Cleopatra'' (2010) ho hral egyptský herec Yusuf Shʿaban.<ref>MELTZER, Edmund S. Cleopatra: Daughter of the Nile. In: ''The Ancient World in the Movies''. 2018, s. 4 – 5.</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == === Primárne pramene === * [[Appianos]]: ''Historia Romana'' * [[Athénaios z Naukratidy|Athénaios]]: ''Deipnosophistae'' * [[Cassius Dio]]: ''Rímske dejiny'' * [[Gaius Iulius Caesar|Caesar]]: ''Zápisky o občianskej vojne'' (Commentarii de bello civili) * [[Marcus Tullius Cicero|Cicero]]: ''De lege agraria contra Rullum'', ''Pro Rabirio Postumo'', ''Pro Sestio'' * [[Strabón]]: ''Geographika'' (Kniha XVII) * [[Plutarchos]]: ''Životopisy slávnych Grékov a Rimanov'' (Pompeius, Caesar, Antonius, Cato Mladší) === Sekundárna literatúra === * ADKINS, Lesley – ADKINS, Roy A. ''Starověké Řecko''. Praha: Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. * BURSTEIN, Stanley M. ''The Reign of Cleopatra''. Norman: University of Oklahoma Press, 2007. ISBN 978-0806138718. * FISCHER-BOVET, Christelle. ''Army and Society in Ptolemaic Egypt''. Cambridge: Cambridge University Press, 2014. ISBN 978-1107007758. * HÖLBL, Günther. ''A History of the Ptolemaic Empire''. London: Routledge, 2001. ISBN 978-0415201452. * ROLLER, Duane W. ''Cleopatra: A Biography''. Oxford: Oxford University Press, 2010. ISBN 978-0195365535. * TYLDESLEY, Joyce. ''Cleopatra: Last Queen of Egypt''. New York: Basic Books, 2008. ISBN 978-0465018925. {{Staroegyptská dynastia/32}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Ptolemaiovci]] [[Kategória:Faraóni]] [[Kategória:Úmrtia v 51 pred Kr.]] q66pd5o6e82azgqxhxmj16qo8aj9x6g 8198608 8198605 2026-04-15T07:50:06Z Luppus 39967 wikilinka 8198608 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník | meno = Ptolemaios XII. Neos Dionýzos | titul = [[Faraón]] a kráľ [[Staroveký Egypt|Egypta]] | obrázok = Ptolemy XII, called “Auletes” (the “Flute Player”), 1st century BC, discovered in Egypt, Louvre Museum (7462971734).jpg | popis obrázku = Busta Ptolemaia XII., zvaného „Aulétés“ (Múzeum v Louvre) | panovanie = [[80 pred Kr.]] – [[58 pred Kr.]]<br />[[55 pred Kr.]] – [[51 pred Kr.]] | predchodca = [[Ptolemaios XI. Alexandros II.]] (1. vláda)<br />[[Bereniké IV.]] (2. vláda) | nástupca = [[Bereniké IV.]] a [[Kleopatra V. Tryfaina]] (1. vláda)<br />[[Kleopatra VII.]] a [[Ptolemaios XIII.]] (2. vláda) | dynastia = [[Ptolemaiovci]] | otec = [[Ptolemaios IX. Sótér II.]] | matka = [[Kleopatra Seléna I.]] | dátum narodenia = cca 117 – 103 pred Kr.<ref name="Burstein">BURSTEIN, Stanley M. ''The Reign of Cleopatra''. Norman: University of Oklahoma Press, 2007, s. 89. ISBN 978-0806138718.</ref> | dátum úmrtia = [[51 pred Kr.]] | miesto úmrtia = [[Alexandria]], Egypt | manželka = [[Kleopatra V. Tryfaina]] | vlastné meno = ''Iuaenpanetjerunechem Setepenptah Irmaatre Sekhemankhamun''<br />(Dedič boha spasiteľa, vyvolený Ptahom, konajúci spravodlivosť Reovu, živá sila Amonova) }} '''Ptolemaios XII. Theos Filopatór Filadelfos Neos Dionyzos''' ({{vjz|grc|Πτολεμαῖος Θεὸς Φιλοπάτωρ καὶ Φιλάδελφος Νέος Διόνυσος}}; * cca [[117 pred Kr.|117]] – [[103 pred Kr.]] – † [[51 pred Kr.]]), známejší pod prídomkom '''Aulétés''' ({{vjz|grc|Αὐλητής}} – „Pištec“), bol egyptský faraón z dynastie [[Ptolemaiovci|Ptolemaiovcov]]. Vládol v rokoch [[80 pred Kr.|80]] – [[58 pred Kr.]] a po vyhnanstve opäť v rokoch [[55 pred Kr.|55]] – [[51 pred Kr.]]<ref name="Adkins">{{Citácia knihy | autor = Lesley Adkins & Roy A. Adkins | titul = Starověké Řecko | isbn = 978-80-7391-580-3 | miesto = Praha | vydavateľ = Slovart | rok = 2011 | strany = 82}}</ref> Jeho vláda bola definovaná hlbokou finančnou krízou a rastúcou závislosťou od [[Rímska republika|Rímskej republiky]], ktorá v tom čase už dominovala Stredomoriu. Bol otcom slávnej [[Kleopatra VII.|Kleopatry VII.]] a jeho úsilie o udržanie moci pomocou rímskych úplatkov a spojenectiev pripravilo pôdu pre neskoršie začlenenie Egypta do Rímskej ríše. Okrem oficiálnych mien bol známy aj ako ''Nothos'' (Bastard), čo odkazovalo na nejasnosti okolo legitimity jeho pôvodu.<ref name="Tyldesley">TYLDESLEY, Joyce. ''Cleopatra: Last Queen of Egypt''. New York: Basic Books, 2008, s. 13. ISBN 978-0465018925.</ref> == Pôvod a mladosť == Ptolemaios XII. bol synom kráľa [[Ptolemaios IX. Sótér II.|Ptolemaia IX. Sótéra II.]] Identita jeho matky je predmetom historických diskusií; hoci sa často uvádza [[Kleopatra Seléna I.]], antické pramene ho označovali za nelegitímneho syna (''nothos''), čo naznačuje, že jeho matkou mohla byť kráľova konkubína, pravdepodobne egyptského pôvodu.<ref name="Tyldesley" /> Mladé roky strávil v tieni dynastických vojen medzi svojím otcom a strýkom [[Ptolemaios X. Alexandros I.|Ptolemaiom X.]] Počas týchto nepokojov bol v roku [[103 pred Kr.]] poslaný spolu so svojimi bratmi na ostrov [[Kós]], aby bol v bezpečí. Tam ho však v roku [[88 pred Kr.]] zajal pontský kráľ [[Mithridates VI. Eupatór]], na ktorého dvore následne žil ako čestný zajatec.<ref name="Hölbl">HÖLBL, Günther. ''A History of the Ptolemaic Empire''. London: Routledge, 2001, s. 222. ISBN 978-0415201452.</ref> == Pôvod a detstvo == {{Pozri aj|Ptolemaiovci}} Ptolemaios XII. bol členom dynastie [[Ptolemaiovci|Ptolemaiovcov]], ktorá vládla Egyptu od čias diadocha [[Ptolemaios I. Sótér|Ptolemaia I. Sótéra]]. Narodil sa pravdepodobne v rokoch 117 až 116 pred Kr. (hoci staršie odhady posúvajú dátum k roku 103 pred Kr.) ako syn kráľa [[Ptolemaios IX. Sótér II.|Ptolemaia IX. Sótéra II.]] (Lathyra).<ref name="Burstein" /> === Otázka legitimity a matky === Identita jeho matky je jednou z najdiskutovanejších tém ptolemaiovskej genealógie a má zásadný historický význam, pretože od nej závisela legitimita jeho nároku na trón. Existuje niekoľko vedeckých teórií: * ''Egyptská konkubína:'' Najrozšírenejšia teória, podporená antickými prameňmi (napr. Pausanias), uvádza, že Ptolemaios XII. bol nelegitímnym synom (''nothos''), ktorého Sótér II. splodil s neznámou konkubínou.<ref name=":39">{{Citácia knihy | autor = Pausanias | titul = Pausaniás, cesta po Řecku I. | id = 25-039-73 | miesto = Praha | vydavateľ = nakladatelství Svoboda | rok = 1973 | strany = 39}} </ref> To by vysvetľovalo, prečo ho Alexandrijčania a neskôr rímski senátori s obľubou nazývali „Bastard“. * ''Egyptská aristokratka:'' Historik Werner Huß navrhol, že jeho matkou mohla byť vznešená Egypťanka z mocného rodu veľkňazov boha [[Ptah]]a z [[Mennofer|Menfidy]]. Tento pôvod by mu zabezpečil silnú podporu domáceho obyvateľstva, no v očiach Grékov by bol stále považovaný za nelegitímneho.<ref>HUß, Werner. Die Herkunft der Kleopatra Philopator. In: ''Aegyptus''. Roč. 70, 1990, s. 191 – 203.</ref> * ''Kleopatra Seléna I.:'' Niektorí historici predpokladajú, že bol synom druhej manželky Sótéra II., Kleopatry Selény. V tomto prípade by bola jeho „nelegitimita“ len neskoršou propagandou jeho nepriateľov. Proti však hovorí fakt, že samotná Seléna v roku [[80 pred Kr.]] spochybnila nárok svojich synov v prospech svojich detí z druhého manželstva so seleukovským kráľom.<ref>HÖLBL, Günther. ''A History of the Ptolemaic Empire''. London: Routledge, 2001, s. 222. ISBN 978-0415201452.</ref> Ptolemaios XII. mal brata, známeho ako [[Ptolemaios (Cyprus)|Ptolemaios z Cypru]], ktorý neskôr vládol na tomto ostrove, a sestru (alebo sesternicu) [[Kleopatra V. Tryfaina|Kleopatru V. Tryfainu]], ktorá sa stala jeho manželkou. Jeho jedinou nespochybniteľne legitímnou sestrou bola zrejme len [[Bereniké III.]]<ref>BIERBRIER, Morris L. ''Historical Dictionary of Ancient Egypt''. Lanham: Scarecrow Press, 2008, s. 187. ISBN 978-0810857940.</ref> === Mladosť v exile (103 – 80 pred Kr.) === Mladý princ vyrastal v období brutálnych rodinných vojen. V roku [[103 pred Kr.]] ho jeho stará mama, kráľovná [[Kleopatra III.]], poslala spolu s bratmi a kráľovským pokladom na ostrov [[Kós]], aby ich uchránila pred bojmi. Tam sa však v roku [[88 pred Kr.]] dostal do rúk pontského kráľa [[Mithridates VI. Eupatór|Mithridata VI. Eupatora]], ktorý viedol vojnu proti Rímu. Na Mithridatovom dvore prežil Ptolemaios XII. niekoľko rokov ako čestný zajatec. Táto skúsenosť – život na dvore brilantného, no bezohľadného orientálneho monarchu, ktorý bojoval so svetovou mocnosťou Rímom – zásadne sformovala jeho neskoršiu opatrnosť a politický pragmatizmus.<ref name="Hölbl" /> === Nástup na trón (80 pred Kr.) === V roku [[80 pred Kr.]] došlo v Alexandrii k politickému vákuu. Po smrti Ptolemaia IX. Sótéra II. (marec 80 pred Kr.) krátko vládla jeho dcéra [[Bereniké III.]] Pod tlakom rímskeho diktátora [[Lucius Cornelius Sulla|Sullu]] sa musela vydať za svojho nevlastného syna a bratranca [[Ptolemaios XI. Alexandros II.|Ptolemaia XI.]], ktorý žil v rímskom exile. Ten ju však už po 19 dňoch manželstva nechal zavraždiť, čo vyvolalo v meste masovú vzburu. Rozvášnený dav vtrhol do paláca a Ptolemaia XI. ubil na smrť.<ref>WHITEHORNE, John. ''Cleopatras''. London: Routledge, 2002, s. 208. ISBN 978-0415057301.</ref> Keďže nezostal žiaden ďalší legitímny mužský dedič, Alexandrijčania povolali z pontského exilu dvoch nelegitímnych synov Sótéra II. Starší z nich bol vyhlásený za kráľa Egypta ako ''Ptolemaios XII.'' a mladší získal vládu nad Cyprom ako [[Ptolemaios (Cyprus)|Ptolemaios z Cypru]]. Krátko po nástupe na trón sa Ptolemaios XII. oženil so svojou sestrou (alebo sesternicou) [[Kleopatra V. Tryfaina|Kleopatrou V. Tryfainou]], aby posilnil legitimitu svojej vlády v očiach domáceho obyvateľstva.<ref name="Hölbl" /> [[Súbor:Flickr - archer10 (Dennis) - Egypt-14A-024.jpg|vľavo|náhľad|220px|Tradičná egyptská socha Ptolemaia XII. nájdená vo [[Fajjúm]]e (Grécko-rímske múzeum, Alexandria)]] Hoci ho obyvatelia Egypta prijali, jeho medzinárodná pozícia bola od začiatku neistá. Rím jeho nárok oficiálne neuznal, pričom niektorí rímski politici argumentovali existenciou pochybného testamentu Ptolemaia XI., ktorý mal údajne odkázať Egypt Rímskej republike. Táto neustála hrozba rímskej anexie sa stala ústredným motívom celej jeho politiky.<ref name="Burstein" /> == Prvé obdobie vlády (80 – 58 pred Kr.) == Hneď po nástupe sa Ptolemaios XII. snažil získať rímske uznanie. V Egypte vystupoval ako tradičný faraón; v roku [[76 pred Kr.]] sa nechal slávnostne korunovať v [[Mennofer|Menfide]] najvyšším kňazom boha [[Ptah]]a, čím si naklonil mocné egyptské kňazstvo. Práve v tomto období sa začal štylizovať do postavy „Nového Dionýza“ (''Neos Dionysos''), čo odkazovalo na jeho záľubu v náboženských procesiách, hudbe a víne.<ref name="Tyldesley" /> Jeho prezývka ''Aulétés'' (Pištec) pochádzala z jeho vášne pre hru na dychový nástroj [[Aulos (hudobný nástroj)|aulos]]. Antickí grécki historici (napr. Strabón) ho za to kritizovali a považovali za nedôstojné, aby sa panovník zúčastňoval hudobných súťaží, no pre Ptolemaia to bol spôsob, ako demonštrovať svoju oddanosť dionýzovskému kultu.<ref>STRABÓN, ''Geographika'' XVII, 1. 11.</ref> === Vnútorná politika a podpora egyptských kultov === Ptolemaios XII. si uvedomoval, že jeho moc v nepokojnej Alexandrii závisí od podpory domáceho egyptského obyvateľstva a vplyvného kňazstva. V roku [[76 pred Kr.]] vymenoval len 14-ročného ''Psenptaha III.'' za najvyššieho kňaza boha [[Ptah]]a v Menfide. Tento strategický krok vyvrcholil faraónovou korunováciou v starobylom hlavnom meste, čím Ptolemaios demonštroval kontinuitu s dávnymi dynastiami. Psenptah III. bol následne v Alexandrii vyhlásený za „faraónovho proroka“, čo upevnilo puto medzi palácom a chrámami.<ref name="Hölbl" /> V rámci ústretovosti k domácej elite sa kráľ pravdepodobne okolo roku [[69 pred Kr.]] začal vzďaľovať od svojej sestry-manželky Kleopatry V. a nadviazal vzťah s neznámou ženou z vysokých egyptských kruhov (pravdepodobne matkou jeho neskorších detí vrátane Kleopatry VII.).<ref>HAZZARD, R. A. ''Imagination of a Monarchy: Studies in Ptolemaic Propaganda''. Toronto: University of Toronto Press, 2000, s. 146. ISBN 978-0802043139.</ref> Jeho oddanosť náboženským povinnostiam sa prejavila aj v monumentálnej stavebnej činnosti: * Nechal dokončiť veľkolepý ''Chrám v Edfu'' (zasvätený Horovi), ktorého výstavba trvala s prestávkami takmer 180 rokov. * Začal s výstavbou rozsiahleho chrámového komplexu v ''Dendere'' (zasvätený Hathor).<ref>GRANT, Michael. ''Cleopatra''. London: Weidenfeld & Nicolson, 1972, s. 20. ISBN 978-0297995272.</ref> Okrem náboženstva sa kráľ zameral na ekonomiku. V roku [[62 pred Kr.]] vymenoval vplyvného úradníka ''Kallimacha'' za správcu oblasti Červeného mora a Indického oceánu, čo viedlo k rozkvetu obchodu s východnou Afrikou a Indiou a k zvýšeniu kráľovských príjmov, ktoré nutne potreboval na rímsku diplomaciu.<ref name="Hölbl" /> === Egypt v tieni rímskej expanzie === Ptolemaiova legitimita bola neustále spochybňovaná nielen v Ríme, ale aj u susedných Seleukovcov. Okolo roku [[75 pred Kr.]] sa seleukovská kráľovná Kleopatra Seléna I. pokúsila na rímskom senáte presadiť nárok svojich synov na egyptský trón, no neúspešne.<ref>WHITEHORNE, John. ''Cleopatras''. London: Routledge, 2002, s. 184. ISBN 978-0415057301.</ref> Skutočné nebezpečenstvo však predstavoval Rím. V roku [[74 pred Kr.]] Rímska republika anektovala ''Kyrenaiku'' (dnešná Líbya), ktorá bola tradičnou sférou vplyvu Ptolemaiovcov. Egypt sa tak ocitol v priamom susedstve s rímskou provinciou. V Ríme sa čoraz častejšie skloňoval údajný testament Ptolemaia XI., ktorý mal krajinu odkázať Rimanom. * V roku [[65 pred Kr.]] navrhol triumvir [[Marcus Licinius Crassus]], aby bol Egypt anektovaný, čomu zabránil len odpor jeho politického rivala Catula.<ref name="Hölbl" /> * V roku [[63 pred Kr.]] predložil tribun [[Publius Servilius Rullus]] agrárny zákon, ktorý opäť zahŕňal konfiškáciu Egypta. Tentoraz zasiahol slávny rečník ''Cicero'', ktorý zákon v senáte zablokoval.<ref>BURSTEIN, Stanley M. ''The Reign of Cleopatra''. Norman: University of Oklahoma Press, 2007, s. 12. ISBN 978-0806138718.</ref> [[Súbor:(Venice) Pompey the Great, Museo Archeologico Nazionale.jpg|vľavo|náhľad|180px|Gnaeus Pompeius Magnus, ktorého si Ptolemaios XII. snažil nakloniť obrovskými darmi.]] Ptolemaios XII. pochopil, že prežitie jeho dynastie závisí od priazne najvplyvnejších Rimanov. V roku 63 pred Kr. poslal ''Pompeiovi'', ktorý práve dobyl Sýriu a Jeruzalem, zlatú korunu a zaplatil žold pre 8 000 (niektoré zdroje uvádzajú až 10 000) jazdcov, čím si kúpil jeho dočasnú ochranu.<ref name="Burstein" /> Tieto gigantické dary však začali ruinovať egyptskú pokladnicu a viedli k drastickému zvyšovaniu daní. === Uznanie Rímom a pád (59 – 58 pred Kr.) === Zlom v Ptolemaiovej zahraničnej politike nastal v roku [[59 pred Kr.]], keď sa konzulom v Ríme stal [[Gaius Iulius Caesar]]. Ptolemaios XII. pochopil príležitosť a za astronomický úplatok vo výške ''6 000 talentov'' (takmer celoročný výnos Egypta), určený Caesarovi a [[Gnaeus Pompeius Magnus|Pompeiovi]], dosiahol svoje. Rímsky senát prijal zákon ''Lex Iulia de rege Alexandrino'', ktorým ho oficiálne uznal za „spojenca a priateľa rímskeho ľudu“ (''socius atque amicus populi Romani'').<ref>FISCHER-BOVET, Christelle. ''Army and Society in Ptolemaic Egypt''. Cambridge: Cambridge University Press, 2014, s. 111. ISBN 978-1107007758.</ref> Tento úspech mal však trpkú príchuť. Aby splatil dlhy rímskym veriteľom (najmä bankárovi Gaiovi Rabiriovi Postumovi), musel drasticky zvýšiť dane. Situácia eskalovala v roku [[58 pred Kr.]], keď Rimania anektovali ''Kypros'' (kde vládol jeho brat, ktorý radšej spáchal samovraždu). Ptolemaiova pasivita pri strate Cypru a ekonomický tlak vyvolali v Alexandrii vzburu. Kráľ sa rozhodol pre dobrovoľný exil a opustil Egypt.<ref name="Burstein" /> [[Súbor:Edfu Temple Relief 06.JPG|vľavo|náhľad|220px|Reliéf z chrámu v Edfu zobrazujúci Ptolemaia XII., ako symbolicky poráža nepriateľov.]] === Exil a rímske intrigy (58 – 55 pred Kr.) === Kým v Egypte sa moci chopila jeho dcéra [[Bereniké IV.]] (spolu s matkou [[Kleopatra V. Tryfaina|Kleopatrou V.]]), Ptolemaios putoval do Ríma. Cestou sa zastavil na [[Rodos|Rode]], kde sa stretol s [[Marcus Porcius Cato Mladší|Catonom Mladším]]. Ten mu ironicky poradil, aby sa vrátil a zmieril so svojimi poddanými, namiesto toho, aby sa stal „rímskym prosebníkom“.<ref>[[Plutarchos]], ''Cato Mladší'', XXXV.</ref> Ptolemaios však pokračoval do Ríma, kde ho ubytoval Pompeius vo svojej vile v Albanských horách. Alexandrijčania poslali do Ríma delegáciu 100 mužov vedenú filozofom Diónom, aby svedčili proti kráľovi. Ptolemaios však nechal väčšinu delegátov cestou zavraždiť a ostatných podplatil. Hoci bol škandál verejným tajomstvom, vďaka Pompeiovej ochrane nebol nikdy potrestaný.<ref name="Hölbl" /> V roku [[56 pred Kr.]] sa však situácia skomplikovala. V ''Sibyliných knihách'' sa našlo proroctvo varujúce, že ak Rimania pomôžu egyptskému kráľovi pomocou vojska, postihne ich veľké nebezpečenstvo. Senát, z obavy pred nárastom Pompeiovej moci, využil toto proroctvo ako zámienku a oficiálnu pomoc odmietol.<ref>[[Cassius Dio]], ''Römische Geschichte'' 42, 15.</ref> Ponížený Ptolemaios sa stiahol z Ríma do [[Efez]]u, kde čakal na ďalšiu príležitosť v azyle v Artemidinom chráme.<ref name="Burstein" /> [[Súbor:Miniaturk 009.jpg|náhľad|vpravo|250px|Rekonštrukcia Artemidinho chrámu v Efeze, kde Ptolemaios XII. prebýval počas svojho exilu.]] === Pomer sily v Egypte počas exilu === Kým bol Ptolemaios XII. v exile, v Egypte vládla jeho dcéra [[Bereniké IV.]] Jej matka a spoluvládkyňa [[Kleopatra V. Tryfaina]] zomrela pravdepodobne v roku [[57 pred Kr.]]<ref>BIERBRIER, Morris L. ''Historical Dictionary of Ancient Egypt''. Lanham: Scarecrow Press, 2008, s. 50. ISBN 978-0810857940.</ref> Bereniké sa musela vydať, aby zabezpečila pokračovanie línie. Jej prvý manžel, Seleukos VII. (prezývaný „Rybacina“ kvôli svojmu zápachu a lakomstvu), bol taký neznesiteľný, že ho Bereniké dala po niekoľkých dňoch zaškrtiť. Jej druhým manželom sa stal Archelaos, ambiciózny kňaz-kráľ z Komany, ktorý tvrdil, že je synom pontského kráľa [[Mithridates VI. Eupatór|Mithridata VI.]]<ref>HÖLBL, Günther. ''A History of the Ptolemaic Empire''. London: Routledge, 2001, s. 228. ISBN 978-0415201452.</ref> === Návrat pomocou rímskych zbraní (55 pred Kr.) === V roku [[55 pred Kr.]] sa Ptolemaiova vytrvalá korupcia v Ríme vyplatila. Hoci rímsky senát oficiálnu pomoc odmietol, [[Gnaeus Pompeius Magnus|Pompeius]] poslal súkromné listy prokonzulovi Sýrie, ''Aulovi Gabiniovi'', aby kráľa dosadil späť. Ptolemaios Gabiniovi prisľúbil astronomickú sumu ''10 000 talentov'' za úspešnú inváziu.<ref>JONES, Prudence J. ''Cleopatra: A Sourcebook''. Norman: University of Oklahoma Press, 2006, s. 96. ISBN 978-0806137414.</ref> Gabiniovo vojsko postúpilo cez Palestínu do Egypta. Predvoj viedol vtedy mladý a ambiciózny veliteľ jazdy [[Marcus Antonius]], ktorý dobyl kľúčovú pevnosť [[Pelusion]]. Počas postupu na Alexandriu sa rímski legionári (neskôr známi ako ''„gabiniani“'') stretli s vojskom Archelaa. Archelaos padol v boji na Níle a rímske vojská v apríli 55 pred Kr. vstúpili do Alexandrie.<ref name="Hölbl" /> [[Súbor:Wall relief Kom Ombo2.JPG|náhľad|vľavo|250px|Ptolemaios XII. prijíma požehnanie od bohov [[Thovt|Thovta]] a [[Horus|Hora]] (Chrám v [[Kóm Ombo]]).]] Ptolemaios XII. bol opäť na tróne, no jeho prvé kroky boli krvavé. Nechal okamžite popraviť svoju dcéru ''Bereniku IV.'' a jej popredných stúpencov, aby eliminoval akúkoľvek konkurenciu. Aby udržal poriadok a ochránil sa pred vlastným ľudom, nechal v Alexandrii stálu rímsku posádku (asi 2 500 mužov), čím sa Egypt stal fakticky rímskym protektorátom.<ref name="Burstein" /> === Druhé obdobie vlády a rímsky protektorát (55 – 51 pred Kr.) === Po návrate na trón v apríli [[55 pred Kr.]] nastolil Ptolemaios XII. režim teroru. Prvým krokom bola poprava jeho dcéry [[Bereniké IV.]] a konfiškácia majetku bohatých alexandrijských rodín, ktoré ju podporovali. Tieto prostriedky zúfalo potreboval na vyplatenie sľúbených odmien Aulovi Gabiniovi a rímskym politikom.<ref name="Hölbl" /> Ekonomika Egypta sa ocitla v katastrofálnom stave. Aby uspokojil rímskych veriteľov, vymenoval Ptolemaios rímskeho bankára ''Gaia Rabiria Postuma'' za najvyššieho správcu financií (''dioikétés''). Postumus v podstate drancoval krajinu, aby splatil kráľove dlhy, čo vyvolalo takú vlnu nenávisti, že koncom roku [[54 pred Kr.]] musel z Egypta ujsť, aby si zachránil život. V Ríme bol neskôr súdený za vydieranie provincií (''de repetundis'').<ref>SIANI-DAVIES, Mary. Ptolemy XII Auletes and the Romans. In: ''Historia''. Roč. 46, č. 3, 1997, s. 334 – 335.</ref> Bezpečnosť kráľa v nepriateľsky naladenej Alexandrii zabezpečovali ''gabiniani'' – kontingent rímskych vojakov (Galov a Germánov), ktorých tu Gabinius nechal. Títo vojaci sa postupne asimilovali, oženili sa s miestnymi ženami a stali sa nezávislou silou v meste, ktorá už neposlúchala príkazy z Ríma, ale slúžila ptolemaiovskému dvoru.<ref name="Hölbl" /> [[Súbor:Cleopatra VII, dalla via appia tra ariccia e genzano, 40-30 ac ca. 02.JPG|náhľad|vľavo|180px|Busta Kleopatry VII., ktorú otec v roku 52 pred Kr. menoval za svoju spoluvládkyňu.]] === Testament a smrť === Vedomý si svojho podlomeného zdravia a krehkosti dynastie, Ptolemaios XII. sa v posledných rokoch sústredil na nástupníctvo. 31. mája [[52 pred Kr.]] udelil svojim štyrom mladším deťom – Kleopatre, Ptolemaiovi XIII., Ptolemaiovi XIV. a Arsinoé IV. – čestný titul „Noví súrodeneckí bohovia“ (''Theoì Néoi Filadelfoi'').<ref name="Burstein" /> Svoju najstaršiu žijúcu dcéru ''Kleopatru VII.'' menoval za spoluvládkyňu. V dôležitom testamente určil, aby po jeho smrti vládli Kleopatra VII. a jej mladší brat ''Ptolemaios XIII.'' spoločne. Jednu kópiu testamentu uložil v Alexandrii a druhú poslal do Ríma k rúkam [[Gnaeus Pompeius Magnus|Pompeia]], ktorého ustanovil za ručiteľa plnenia svojej poslednej vôle.<ref name="Roller">ROLLER, Duane W. ''Cleopatra: A Biography''. Oxford: Oxford University Press, 2010, s. 26 – 27. ISBN 978-0195365535.</ref> Ptolemaios XII. zomrel na jar roku [[51 pred Kr.]] Hoci zanechal Egypt finančne vyčerpaný a pod rímskym dohľadom, jeho politický pragmatizmus a schopnosť korumpovať rímsku elitu zabezpečili, že Egypt zostal posledným nezávislým helenistickým kráľovstvom ešte ďalšie dve desaťročia.<ref name="Hölbl" /> == Kult Dionýza a koncept „tryfé“ == Ptolemaios XII. po vzore svojich predchodcov (najmä Ptolemaia II. a IV.) odvodzoval svoju božskú legitimitu od boha vína a nespútanej radosti – [[Dionýzos|Dionýza]]. V roku [[64 pred Kr.]] prijal oficiálny prívlastok ''Neos Dionyzos'' (Nový Dionýzos). Týmto krokom sledoval politický cieľ: v postave Dionýza videli Gréci svojho boha, kým Egypťania ho stotožňovali s [[Usir|Oziridom]]. Ptolemaios sa tak snažil preklenúť priepasť medzi oboma kultúrami a vystupovať ako zjednotiteľ krajiny.<ref>GOYETTE, M. Ptolemy II Philadelphus and the Dionysiac Model of Political Authority. In: ''Journal of Ancient Egyptian Interconnections''. Roč. 2, č. 1, 2010, s. 7 – 8.</ref> [[Súbor:Dionysos Horti Liciniani Musei Capitolini MC1132 n2.jpg|náhľad|vpravo|180px|Busta boha Dionýza, s ktorým sa Ptolemaios XII. stotožňoval.]] === Život v prepychu a kritika súčasníkov === Pre ptolemaiovských panovníkov bol príznačný životný štýl zvaný ''tryfé'' ({{vjz|grc|τρυφή}}), čo v preklade znamená prepych, zjemnenosť až roztopašnosť. Ptolemaios XII. bol podľa antických autorov (najmä Strabóna) v tomto smere najextrémnejším príkladom. :''„Všetci králi po treťom Ptolemaiovi, skazení nerestným luxusom, spravovali krajinu dosť zle, ale najhorší zo všetkých boli štvrtý, siedmy a posledný, Aulétés, ktorý okrem svojej všeobecnej prostopašnosti sprevádzal chóry hrou na aulos; tým sa chválil natoľko, že neváhal usporadúvať súťaže v kráľovskom paláci a sám v nich pretekať s vyzývateľmi.“'' :— ([[Strabón]], ''Geographika'' XVII, 1. 11.) * ''Hudobná vášeň:'' Prezývka „Aulétés“ (Pištec) bola pôvodne hanlivá a odkazovala na mýtus o Marsyovi. Strabón kritizoval, že kráľ namiesto vládnutia usporadúval v paláci hudobné súťaže a neváhal na nich sám vystupovať, čo sa považovalo za nedôstojné panovníka. * ''Rímska propaganda:'' Moderní historici však upozorňujú, že obraz Ptolemaia XII. ako slabého a skazeného pôžitkára bol čiastočne dielom rímskej propagandy z [[Augustus|augustovského obdobia]]. Rimania radi stavali svoju morálnu prísnosť (''mos maiorum'') do kontrastu s „východnou skazenosťou“ helenistických kráľov, aby tak ospravedlnili svoju expanziu do Egypta.<ref>GOUËSSAN, A. La tryphè ptolémaïque : royale luxure ou luxe royal ?. In: ''Dialogues d'histoire ancienne''. Roč. 39, č. 2, 2013, s. 93 – 94.</ref> == Titulatúra == Podľa staroegyptskej tradície prijal Ptolemaios XII. pri svojej korunovácii v Menfide kompletnú päťdielnu titulatúru, ktorá ho mala v očiach domáceho obyvateľstva legitimizovať ako plnohodnotného faraóna: <center> {| class="wikitable" style="text-align:center; font-size: 85%;" |+ Kráľovská titulatúra Ptolemaia XII. |- ! Názov ! Hieroglyfický zápis ! Preklad / Význam |- | '''Meno Hórus''' | <hiero>G5-F35-I9-G47-N36-U2-U7-G14-V31-D28-C9-F18-S3-S5-W11-M17-F40-Z1-G39-D21-F4-Z1-D52-M17-M17-X1-N35-G5-E1-F30-Z1-F9-F9-V30</hiero> | „Mladý, dokonalý, sladký láskou, vyvolený oboma paniami a ľudom... víťazný býk, žiariaci v Egypte ako živý [[Apis|Api]].“ |- | '''Meno oboch paní (Nebty)''' | <hiero>G14-G16-F22-F21-N35-M17-M17-V28-V28-N17-V31-S29-N35-V31-F9-U15-M17-G26-G26</hiero> | „Veľký silou, navždy prvý v mori, ktorý nastolil zákony ako dvakrát veľký [[Thovt]].“ |- | '''Meno zlatý Hórus''' | <hiero>G8-F34-Z1-M17-M17-X1-Z1-V30-D40-F40-Z1-G39-B1</hiero> | „Veľký mysľou, vládca, majiteľ odvahy a sily ako syn [[Eset|Isidy]].“ |- | '''Trónne meno (nesu-bit)''' | <hiero>M23-L2-G47-X1-M17-M17-N35-G7-N35-F44-G17-V37-S29-U21-V31-N35-F35-O34-U1-Aa11-N5-S38-D54-S34-I9-N35-M17-G17</hiero> | ''Iuaenpanetjerunechem Setepenptah Irmaatre Sekhemankhamun'' <br />(„Dedič boha spasiteľa, vyvolený Pta hom, konajúci spravodlivosť Reovu, živá sila Amonova.“) |- | '''Vlastné meno (nomen)''' | <hiero>G39-Z1-p-t-w-l-m-y-s</hiero> | ''Ptwlmys'' ([[Ptolemaios]]) |} </center> </center><ref>LEPROHON, Ronald J. ''The Guide to Ancient Egypt''. Atlanta: Society of Biblical Literature, 2013, s. 186 – 187. ISBN 978-1589837423.</ref> == Razba mincí a ekonomika == [[Súbor:Ptolemy XII.jpg|náhľad|vpravo|250px|Strieborná tetradrachma vyrazená za vlády Ptolemaia XII. (55 – 51 pred Kr.). Na lícnej strane je tradične zobrazený zakladateľ dynastie [[Ptolemaios I. Sótér]].]] Numizmatické nálezy z obdobia vlády Ptolemaia XII. sú jasným dôkazom hlbokej finančnej krízy, do ktorej krajina upadla kvôli rímskym úplatkom. * '''Pred exilom:''' V prvom období vlády si Ptolemaios ponechal tradičný typ alexandrijských tetradrachiem so zobrazením svojho otca Ptolemaia IX. * '''Po návrate (55 pred Kr.):''' Po opätovnom nastúpení na trón nahradil otcov portrét vlastnou, mierne idealizovanou podobizňou. Na reverz pridal palmovú ratolesť a korunu bohyne Isidy. * '''Inflácia a devalvácia:''' V rokoch 54 až 52 pred Kr. pristúpil k najväčšej devalvácii v dejinách ptolemaiovského Egypta. Obsah striebra v minciach klesol z pôvodných vysokých hodnôt na 40 % až 60 %, v niektorých prípadoch až na 30 %. Tetradrachmy, ktoré mali predtým váhu 12 – 14 gramov, sa v obehu vyskytovali popri nových kusoch s váhou len 4 – 8 gramov.<ref>BUTCHER, Kevin. ''The Metallurgical History of the Ptolemaic Silver Coinage''. Cambridge: Cambridge University Press, 2020, s. 101 – 103. ISBN 978-1108491624.</ref> == Historické a kultúrne dedičstvo == Postava Ptolemaia XII. sa objavuje v niekoľkých umeleckých spracovaniach, ktoré sa venujú detstvu jeho dcéry Kleopatry: * ''Literatúra:'' Je jednou z postáv v knihe Kristiany Gregoryovej ''Cleopatra VII: Daughter of the Nile, Egypt, 57 B.C.'' (1999).<ref>GREGORY, Kristiana. ''Cleopatra VII: Daughter of the Nile, Egypt, 57 B.C.''. New York: Scholastic Inc., 1999, s. 201. ISBN 978-0590819756.</ref> * ''Televízia:'' V televíznom filme ''The Royal Diaries: Cleopatra - Daughter of the Nile'' (2000) ho stvárnil Hrant Alianak a v egyptsko-sýrskom seriáli ''Cleopatra'' (2010) ho hral egyptský herec Yusuf Shʿaban.<ref>MELTZER, Edmund S. Cleopatra: Daughter of the Nile. In: ''The Ancient World in the Movies''. 2018, s. 4 – 5.</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == === Primárne pramene === * [[Appianos]]: ''Historia Romana'' * [[Athénaios z Naukratidy|Athénaios]]: ''Deipnosophistae'' * [[Cassius Dio]]: ''Rímske dejiny'' * [[Gaius Iulius Caesar|Caesar]]: ''Zápisky o občianskej vojne'' (Commentarii de bello civili) * [[Marcus Tullius Cicero|Cicero]]: ''De lege agraria contra Rullum'', ''Pro Rabirio Postumo'', ''Pro Sestio'' * [[Strabón]]: ''Geographika'' (Kniha XVII) * [[Plutarchos]]: ''Životopisy slávnych Grékov a Rimanov'' (Pompeius, Caesar, Antonius, Cato Mladší) === Sekundárna literatúra === * ADKINS, Lesley – ADKINS, Roy A. ''Starověké Řecko''. Praha: Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. * BURSTEIN, Stanley M. ''The Reign of Cleopatra''. Norman: University of Oklahoma Press, 2007. ISBN 978-0806138718. * FISCHER-BOVET, Christelle. ''Army and Society in Ptolemaic Egypt''. Cambridge: Cambridge University Press, 2014. ISBN 978-1107007758. * HÖLBL, Günther. ''A History of the Ptolemaic Empire''. London: Routledge, 2001. ISBN 978-0415201452. * ROLLER, Duane W. ''Cleopatra: A Biography''. Oxford: Oxford University Press, 2010. ISBN 978-0195365535. * TYLDESLEY, Joyce. ''Cleopatra: Last Queen of Egypt''. New York: Basic Books, 2008. ISBN 978-0465018925. {{Staroegyptská dynastia/32}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Ptolemaiovci]] [[Kategória:Faraóni]] [[Kategória:Úmrtia v 51 pred Kr.]] 5kke2n9710g8wnuc4y5njykv3jpc202 0 748266 8198589 2026-04-15T07:12:36Z Pe3kZA 39673 základ 8198589 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Kráľovobrodský kanál | other_name = | category = vodný tok <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country1 = | country_flag = 1 | state = | region = [[Trnavský kraj|Trnavský]] | region1 = [[Nitriansky kraj|Nitriansky]] | district = [[Galanta (okres)|Galanta]] | district1 = [[Šaľa (okres)|Šaľa]] | commune = | municipality = [[Dolné Saliby]] | municipality1 = [[Tešedíkovo]] | municipality2 = [[Žihárec]] | municipality3 = [[Kráľov Brod]] <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Podunajská rovina]], [[Salibská mokraď]] | source_type = Vznik | source_location = Dlhý hon, [[Tešedíkovo]] | source_elevation = cca 112 | source_lat_d = 48.1055 | source_long_d = 17.8202 | mouth = [[Čierna voda (prítok Malého Dunaja)|Stará Čierna voda]], [[Kráľov Brod]] | mouth_location = [[Podunajská rovina]] | mouth_elevation = cca 109 | mouth_lat_d = 48.0393 | mouth_long_d = 17.8406 <!-- *** Dimensions *** --> | length = cca 10,5 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Trnavský kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = IV. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = <!--4-21-10-1335--> | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Váhu|Váh]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} '''Kráľovobrodský kanál'''<ref name=UGK/><ref name=mcz/> je vodný tok na [[Podunajská rovina|Podunajskej rovine]]<ref name=GP>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) | url = https://apl.geology.sk/temapy/ | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-15 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> na území okresov [[Galanta (okres)|Galanta]] a [[Šaľa (okres)|Šaľa]]. Je to ľavostranný prítok [[Čierna voda (prítok Malého Dunaja)|Starej Čiernej vody]]<ref name=Tm/> v povodí [[Váh]]u, má dĺžku približne 10,5 km a je tokom IV. rádu. == Priebeh toku == Vodný tok pramení na severe strednej časti [[Podunajská rovina|Podunajskej roviny]], v jej časti [[Salibská mokraď]]<ref name=G>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-15 | miesto = Bratislava}}</ref>, západne od [[Tešedíkovo|Tešedíkova]], v nadmorskej výške približne {{Mnm|112}}<ref name=UGK/> Od prameňa v lokalite Dlhý hon tečie rovinatou nivou juhozápadným smerom cez Dlhé zeme, kde sa stáča južným smerom. V lokalite Želiarske lúky<ref name=UGK/> prijíma bočné rameno [[Kráľovský kanál|Kráľovského kanála]]<ref name=mcz/> a postupne sa stáča juhovýchodným smerom. Pokračuje popri [[Bystré jazierko|Bystrom]] a následne i [[Čierne jazierko|Čiernom jazierku]], ktoré tvoria lokálne [[Prírodná pamiatka|prírodné pamiatky]]<ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 153: Podunajská rovina – Diakovce: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-153-podunajska-rovina-diakovce/ | isbn = 978-80-99934-28-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> a v lokalite Slepý hon sa opäť stáča na severovýchod. Následne priberá ľavostranný Tešedíkovský kanál, prudko mení smer na juhovýchod a lemovaný nesúvislým pásom vyššej vegetácie tečie oblasťou Blatný hon. Priberá pravostranný Kohúti a ľavostranný [[Kráľovský kanál]]<ref name=mcz/> a stáčajúc sa južným smerom vedie cez Srdcové do oblasti Horné lúky.<ref name=UGK/> Tu sa opäť stáča na juhozápad, istý čas tečie súbežne s [[Kolárovský kanál (prítok Malého Dunaja)|Kolárovským kanálom]] a vedie do oblasti Hlboký jarok.<ref name=vku/> Tu sa pripája ľavostranný Mačonský a [[Majerský kanál]]<ref name=UGK>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky | odkaz na autora = | titul = Základná mapa | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=48.052017,17.856262,15 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-15 | jazyk = }}</ref>, opúšťa [[Salibská mokraď|Salibskú mokraď]]<ref name=GP/> a stáča na západ. Južne od [[Kráľov Brod|Kráľovho Brodu]], v nadmorskej výške približne {{Mnm|109}} sa ľavostranne vlieva do [[Čierna voda (prítok Malého Dunaja)|Starej Čiernej vody]] v povodí [[Malý Dunaj|Malého Dunaja]].<ref name=Tm>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=17.84066&y=48.03942&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> Kráľovobrodský kanál vzniká a hornou časťou preteká hranicou území obce [[Dolné Saliby]] v okrese [[Galanta (okres)|Galanta]] v [[Trnavský kraj|Trnavskom kraji]] a obce [[Tešedíkovo]] v okrese [[Šaľa (okres)|Šaľa]] v [[Nitriansky kraj|Nitrianskom kraji]]. Pokračuje územím Tešedíkova, dočasne hranicou s obcou [[Kráľov Brod]] v okrese Galanta a opäť územím Tešedíkova. Následne tvorí hranicu s katastrom [[Žihárec|Žihárca]], odkiaľ už vstupuje na územie Kráľovho Brodu.<ref name=mcz>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistická mapa | url = https://mapy.com/sk/turisticka?q=Kr%C3%A1%C4%BEov%20Brod&source=osm&id=1015717301&ds=1&x=17.8531078&y=48.0499926&z=14 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam vodných tokov v povodí Váhu]] * [[Podunajská rovina]], [[Salibská mokraď]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=17.84066&y=48.03942&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Vodné toky v povodí Starej Čiernej vody}} [[Kategória:Vodné toky na Podunajskej rovine]] [[Kategória:Povodie Malého Dunaja]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Galanta]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Šaľa]] [[Kategória:Tešedíkovo]] [[Kategória:Dolné Saliby]] [[Kategória:Žihárec]] [[Kategória:Kráľov Brod]] ok4js4drrixbgfv1966zv5g187pit69 0 748267 8198604 2026-04-15T07:35:49Z Scholastikos 174170 Vytvorená stránka „'''Bartek''' môže byť: * slovenské priezvisko, pozri [[Bartek (priezvisko)]] * konkrétna osoba: ** slovenský hokejista (* 1980), pozri [[Martin Bartek]] ** slovenský jazykovedec (* 1907{{--}}† 1986), pozri [[Henrich Bartek]] ** slovenský politik (* 1999), pozri [[Michal Bartek]] == Pozri aj == * [[Danka Hrbeková]] (rod. Barteková) {{Rozlišovacia stránka}}“ 8198604 wikitext text/x-wiki '''Bartek''' môže byť: * slovenské priezvisko, pozri [[Bartek (priezvisko)]] * konkrétna osoba: ** slovenský hokejista (* 1980), pozri [[Martin Bartek]] ** slovenský jazykovedec (* 1907{{--}}† 1986), pozri [[Henrich Bartek]] ** slovenský politik (* 1999), pozri [[Michal Bartek]] == Pozri aj == * [[Danka Hrbeková]] (rod. Barteková) {{Rozlišovacia stránka}} 4i09r2qqj9rnl1edujzhph1pqole9za 3 748269 8198612 2026-04-15T08:11:14Z Fillos X. 212061 Vytvorená stránka „{{Experimenty}} --~~~~“ 8198612 wikitext text/x-wiki {{Experimenty}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 08:11, 15. apríl 2026 (UTC) hpx9iol6wb2wjlozngvclzptay3txh6 3 748270 8198621 2026-04-15T08:25:38Z Vasiľ 2806 experimenty 8198621 wikitext text/x-wiki {{experimenty}} [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:25, 15. apríl 2026 (UTC) 0pqi0y1ssfkkyas5jetymo5la4tqung 3 748271 8198629 2026-04-15T08:28:28Z Vasiľ 2806 experimenty 8198629 wikitext text/x-wiki {{experimenty}} [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:28, 15. apríl 2026 (UTC) k7qazo4v5j7med8whbop1nn768tbnmg 8198633 8198629 2026-04-15T08:29:17Z Vasiľ 2806 experimenty 2 8198633 wikitext text/x-wiki {{experimenty}} [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:28, 15. apríl 2026 (UTC) {{experimenty2}} [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:29, 15. apríl 2026 (UTC) rvpbbrmkolsuw9n8m3tqx5iekex7mcw 8198639 8198633 2026-04-15T08:35:23Z NDG 270400 Upozornenie (level 1) 8198639 wikitext text/x-wiki {{experimenty}} [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:28, 15. apríl 2026 (UTC) {{experimenty2}} [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:29, 15. apríl 2026 (UTC) == Apríl 2026 == {{Experimenty|Dobrá (Trenčianska Teplá)}} [[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 08:35, 15. apríl 2026 (UTC) lv73ridb2edt0hwcabc2voxaaqx518p 3 748272 8198641 2026-04-15T08:39:09Z Fillos X. 212061 Vytvorená stránka „{{Experimenty}} --~~~~“ 8198641 wikitext text/x-wiki {{Experimenty}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 08:39, 15. apríl 2026 (UTC) ooph3wrpvhzyns3f5ex9vml992weya0 0 748273 8198648 2026-04-15T08:51:24Z Jetam2 30982 nový, 1540, 067/100 WD 8198648 wikitext text/x-wiki {{Pracuje sa}} {{Geobox | Island <!-- *** Heading *** --> | name = Rock Islands | native_name = | other_name = | category = skupina ostrovov <!-- *** Image *** --> | image = Ngerukewid-2016-aerial-view-Luka-Peternel.jpg | image_caption = Pohľad na skupinu Ngerukewid | image_compl = <!-- *** Symbols *** --> | flag = | symbol = <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | motto = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Palau | country_flag = 1 | state_type = | state = | region = | histregion = | district = | commune = | municipality = | capital = <!-- *** Family *** --> | parent = | range = | road = | border = | part = | tributary_left = | tributary_right = | city = | landmark = | building = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = | lat_d = 7.166667 | long_d = 134.3 | coordinates_type = | highest = | highest_elevation = | highest_lat_d = | highest_long_d = | lowest = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_long_d = <!-- *** Dimensions *** --> | area = <!-- *** Population *** --> | population = | population_date = | population_density = <!-- *** History & management *** --> | established = | established_type = | mayor = | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | timezone = | timezone_DST = | postal_code = | area_code = | area_code_type = | code = | code1 = | code1_type = <!-- *** Free frields *** --> | free = | free_type = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha na mape Palau | map_locator = Palau | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = | map2 = | map2_caption = | freemap_zoom = <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Rock Islands''' je skupina niekoľko stoviek [[Rif (more)|rifových]] [[ostrov]]ov patriacich [[Palau]].<ref name="arch-in-oceania">{{Citácia periodika|titul=Last millennium climate change in the occupation and abandonment of Palau's Rock Islands|url=https://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1002/j.1834-4453.2012.tb00112.x|periodikum=Archaeology in Oceania|dátum=2012-04|dátum prístupu=2026-04-15|ročník=47|číslo=1|strany=29–38|issn=0728-4896|doi=10.1002/j.1834-4453.2012.tb00112.x|jazyk=en|meno=Geoffrey|priezvisko=Clark|meno2=Christian|priezvisko2=Reepmeyer}}</ref>{{rp|30}} == Názov == Názvy súostrovia v angličtine: '''Auckland Islands''', v [[maorčina|maorčine]]: '''Mōtū Maha''' alebo '''Maungahuka''' (tento názov môže byť odkazom na biele vrcholky vĺn okolitých morí).<ref name="govt-nz"/> Objaviteľ Abraham Bristow ostrovy pomenoval po [[William Eden|Williamovi Edenovi]], 1. barónovi z Aucklandu.<ref name="britannica"/> == Geografia == Súostrovie sa skladá zo šiestich hlavných skupín<ref name="arch-in-oceania"/>{{rp|30}}: * Ulong * Ngeruktabel * Ngerukewid * Mecherchar * Kmekumer * Babelomekang Ich celková rozloha je {{km2|47}}.<ref name="arch-in-oceania"/>{{rp|30}} == Dejiny == == Galéria == <gallery> Súbor:Rock-Islands-Palau-1-2016-aerial-view-Luka-Peternel.jpg|Pohľad na ostrovy Súbor:Rock-Islands-Palau-1-2016-sea-view-Luka-Peternel.jpg|Pohľad na ostrovy z lagúny Súbor:Divers descending next to the mast of the Japanese tanker Iro, Palau Islands, Micronesia.jpg|Potápači pri vraku tankera Itó </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Ostrovy Palau]] [[Kategória:Ostrovy Tichého oceánu]] 9aqjalnj8yv1dwmousfp1nogyk3zbl1 8198659 8198648 2026-04-15T10:29:11Z Jetam2 30982 práca 8198659 wikitext text/x-wiki {{Pracuje sa}} {{Geobox | Island <!-- *** Heading *** --> | name = Rock Islands | native_name = | other_name = | category = skupina ostrovov <!-- *** Image *** --> | image = Ngerukewid-2016-aerial-view-Luka-Peternel.jpg | image_caption = Pohľad na skupinu Ngerukewid | image_compl = <!-- *** Symbols *** --> | flag = | symbol = <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | motto = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Palau | country_flag = 1 | state_type = | state = | region = | histregion = | district = | commune = | municipality = | capital = <!-- *** Family *** --> | parent = | range = | road = | border = | part = | tributary_left = | tributary_right = | city = | landmark = | building = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = | lat_d = 7.166667 | long_d = 134.3 | coordinates_type = | highest = | highest_elevation = | highest_lat_d = | highest_long_d = | lowest = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_long_d = <!-- *** Dimensions *** --> | area = <!-- *** Population *** --> | population = | population_date = | population_density = <!-- *** History & management *** --> | established = | established_type = | mayor = | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | timezone = | timezone_DST = | postal_code = | area_code = | area_code_type = | code = | code1 = | code1_type = <!-- *** Free frields *** --> | free = | free_type = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha na mape Palau | map_locator = Palau | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = | map2 = | map2_caption = | freemap_zoom = <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Rock Islands''' je skupina niekoľko stoviek [[Rif (more)|rifových]] [[ostrov]]ov patriacich [[Palau]].<ref name="arch-in-oceania">{{Citácia periodika|titul=Last millennium climate change in the occupation and abandonment of Palau's Rock Islands|url=https://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1002/j.1834-4453.2012.tb00112.x|periodikum=Archaeology in Oceania|dátum=2012-04|dátum prístupu=2026-04-15|ročník=47|číslo=1|strany=29–38|issn=0728-4896|doi=10.1002/j.1834-4453.2012.tb00112.x|jazyk=en|meno=Geoffrey|priezvisko=Clark|meno2=Christian|priezvisko2=Reepmeyer}}</ref>{{rp|30}} == Geografia == Súostrovie sa skladá zo šiestich hlavných skupín<ref name="arch-in-oceania"/>{{rp|30}}: * Ulong * Ngeruktabel * Ngerukewid * Mecherchar * Kmekumer * Babelomekang Ich celková rozloha je {{km2|47}}.<ref name="arch-in-oceania"/>{{rp|30}} == Galéria == <gallery> Súbor:Rock-Islands-Palau-1-2016-aerial-view-Luka-Peternel.jpg|Pohľad na ostrovy Súbor:Rock-Islands-Palau-1-2016-sea-view-Luka-Peternel.jpg|Pohľad na ostrovy z lagúny Súbor:Divers descending next to the mast of the Japanese tanker Iro, Palau Islands, Micronesia.jpg|Potápači pri vraku tankera Itó </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Ostrovy Palau]] [[Kategória:Ostrovy Tichého oceánu]] s52us1g6se7iqoh4582uugi0b3042nf 0 748274 8198654 2026-04-15T09:28:27Z Fillos X. 212061 Vytvorenie nového presmerovania. 8198654 wikitext text/x-wiki #PRESMERUJ [[Aranžmán (hudba)]] 2afhekrtoobomx3i60wnorctm29re49 0 748275 8198667 2026-04-15T10:57:33Z Maajo25 62013 Maajo25 premiestnil stránku [[Curlingový Slovenský pohár]] na [[Slovenský pohár v curlingu]] 8198667 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Slovenský pohár v curlingu]] 284ji6g2q8uu4omoothxxod6ljxf0zd 0 748276 8198672 2026-04-15T11:09:22Z LoverofBattle12 246706 Vytvorenie úplne nového článku pod názvom ,, Zoznam vojenských bitiek Tridsaťročnej vojny" v rámci hlavnej stránky ,, Tridsaťročná vojna". 8198672 wikitext text/x-wiki Toto je kompletný prehľad vojenských bitiek z obdobia [[Tridsaťročná vojna|Tridsaťročnej vojny]] ako úplne prvého celoeurópskeho konfliktu medzi ozbrojenými armádami [[Katolícka liga|Katolíckej ligy]] na jednej strane a [[Protestantská únia|Protestantskej únie]] na strane druhej v období rokov [[1618]] až [[1648]] v oblasti [[Stredná Európa|strednej Európy]]. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SEGEŠ|meno=Vladimír et al|titul=Encyklopédia vojen - Od najstarších čias po súčasnosť|vydanie=1|vydavateľ=Ikar, a.s|miesto=Bratislava|rok=2020|isbn=978-80-551-5611-8|strany=123}}</ref> {| class="wikitable" |+ !Bitka !Obrázok !Dátum !Výsledok !Etapa/Fáza |- |[[Bitka na Bielej hore]] |[[Súbor:Schlacht am Weißen Berg C-K 063.jpg|náhľad|Bitka na Bielej hore. Maľba od Pietra Snayersa (*[[1592]] – †[[1666]]). ]] |[[8. november]] [[1620]] |katolícke víťazstvo |[[Česká vojna]] |- |Bitka pri Luttere |[[Súbor:Schlacht bei Lutter am Barenberge.jpg|náhľad|Bitka pri Lutteri z roku [[1626]] na dobovej rytine od neznámeho umelca. ]] |[[27. august]] [[1626]] |katolícke víťazstvo |[[Dánska vojna]] |- |Bitka pri Breitenfelde (1631) |[[Súbor:Gustave Adolphe at Breitenfeld-Johann Walter-f3706497.jpg|náhľad|Švédsky kráľ menom [[Gustáv II. Adolf]] počas Bitky pri Breitenfelde. Maľba Johanna Jakoba Walthera, rok [[1632]].]] |[[17. september]] [[1631]] |protestantské víťazstvo |[[Švédska vojna]] |- |[[Bitka pri Lützene (1632)]] |[[Súbor:Death of King Gustav II Adolf of Sweden at the Battle of Lützen (Carl Wahlbom) - Nationalmuseum - 18031.tif|náhľad|Smrť [[Gustáv II. Adolf|Gustáva II. Adolfa]] počas [[Bitka pri Lützene (1632)|Bitky pri Lützene]] na maľbe od Carla Wahlboma z roku [[1855]] v Švédskom Národnom múzeu . ]] |[[16. november]] [[1632]] |nerozhodný |[[Švédska vojna]] |- |[[Bitka pri Nördlingene (1634)]] |[[Súbor:Jan van der Hoecke - The Battle of Nördlingen, 1634.jpg|náhľad|Bitka pri Nördlingene na obraze [[Jan van den Hoecke|Jana van den Hoeckeho]] nachádzajúceho sa na [[Windsor Castle|Windsor Castle.]]]] |[[6. september]] [[1634]] |katolícke víťazstvo |[[Švédska vojna]] |- |Bitka pri Breintenfelde (1642) |[[Súbor:Slaget vid Leipzig 1642 SP244.jpg|náhľad|Bitka pri Breitenfelde z roku [[1642]] na rytine od neznámeho umelca. ]] |[[2. november]] [[1642]] |protestantské víťazstvo |[[Švédsko-francúzska vojna]] |- |Bitka pri Nördlingene (1645) |[[Súbor:Nordlingen.jpg|náhľad|Bitka pri Nördlingene z roku [[1645]]. Maľba z roku [[1750]] od Jeana-Baptistu Le Paona.]] |[[3. august]] [[1645]] |protestantské víťazstvo |[[Švédsko-francúzska vojna]] |} == Literatúra == * FUKALA, Radek, (2022). ''Války lva severu - Vítězství a prohry krále Gustava II. Adolfa''. Praha: Nakladatelství Epocha s.r.o., 2022. ISBN 978-80-278-0049-0. * SEGEŠ, Vladimír et al., (2020). ''Encyklopédia vojen - Od najstarších čias po súčasnosť''. Bratislava: Ikar, a.s., 2020. <nowiki>ISBN 978-80-551-5611-8</nowiki>. * SKŘIVAN, Aleš, (2002). ''Lexikon světových dějin 1492'' ''&#x2013;'' ''1914''. Praha: Vydavatelství Aleš Skřivan ml., 2002. [[Špeciálne:KnižnéZdroje/80-86493-06-7|ISBN 80-86493-06-7]]. * TEEPLE, Bliss John, (2004). ''Kronika svetových dejín''. Bratislava: Ikar, a.s., 2004. <nowiki>ISBN 80-551-0870-6</nowiki>. == Pozri aj == * [[Tridsaťročná vojna]] * [[Česká vojna|České stavovské povstanie]] alebo [[Česká vojna]] * [[Fridrich V. (Falcko)]] * [[Gustáv II. Adolf]] * [[Armand Jean du Plessis de Richelieu]] == Zdroj == * ENGLUND, Peter, (2000). ''Nepokojná léta - Historie třicetileté války''. Praha: NLN, s.r.o., 2000. ISBN 80-7106-355-X. jbvlp5bllgbfv34wwsik4ocn9no318m 0 748278 8198681 2026-04-15T11:49:11Z Luppus 39967 Vytvorená stránka „{{Infobox Osobnosť |Meno = Hermésianax z Kolofónu |Portrét = |Popis osoby = starogrécky elegický básnik |Dátum narodenia = [[4. storočie pred Kr.]] |Miesto narodenia = [[Kolofón (mesto)|Kolofón]] |Dátum úmrtia = [[3. storočie pred Kr.]] |Miesto úmrtia = }} '''Hermésianax z Kolofónu''' ({{v jazyku|grc|''Ἑρμησιάναξ''}}{{--}}''Hermésianax''; * [[4. storočie pred Kr.]] – † 3. storoči…“ 8198681 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Hermésianax z Kolofónu |Portrét = |Popis osoby = starogrécky elegický básnik |Dátum narodenia = [[4. storočie pred Kr.]] |Miesto narodenia = [[Kolofón (mesto)|Kolofón]] |Dátum úmrtia = [[3. storočie pred Kr.]] |Miesto úmrtia = }} '''Hermésianax z Kolofónu''' ({{v jazyku|grc|''Ἑρμησιάναξ''}}{{--}}''Hermésianax''; * [[4. storočie pred Kr.]] – † [[3. storočie pred Kr.]]) bol [[Staroveké Grécko|starogrécky]] básnik, predstaviteľ helenistickej elegickej poézie. Bol žiakom [[Filétas z Kosu|Filéta z Kosu]] a patril k významným postavám alexandrijskej literárnej školy.<ref name="Adkins">{{Citácia knihy | autor = Lesley Adkins & Roy A. Adkins | titul = Starověké Řecko | isbn = 978-80-7391-580-3 | miesto = Praha | vydavateľ = Slovart | rok = 2011 | strana = 289}}</ref> == Život == O jeho živote sa zachovalo len málo správ. Pochádzal z iónskeho mesta [[Kolofón (mesto)|Kolofón]] v [[Malá Ázia|Malej Ázii.]] Podľa antických svedectiev žil v období pred zničením mesta vojskami [[Lysimachos (kráľ Trácie)|Lysimacha]] v roku [[302 pred Kr.]], keďže o tejto udalosti vo svojom diele nepíše.<ref>Pausanias, ''Periegesi della Grecia'', I, 9, 7.</ref> Iné zdroje ho časovo umiestňujú do širšieho helenistického obdobia (cca 330 – 250 pred Kr.). Jeho dielo bolo vo svojej dobe mimoriadne populárne a vysokému uznaniu sa tešilo ešte aj v rímskom období za vlády cisára [[Octavius Augustus|Augusta]].<ref name="EB1911">Chisholm, Hugh (ed.): ''Hermesianax''. In: Encyclopædia Britannica. Vol. 13. Cambridge University Press 1911, s. 371.</ref> == Tvorba == Jeho hlavným dielom bola zbierka elegií v troch knihách s názvom '''''Leontion''''' ({{v jazyku|grc|''Λεόντιον''}}), ktorú pomenoval po svojej milenke (údajne [[hetéra|hetére]]).<ref name="Lightfoot">{{Citácia knihy | editor = J. L. Lightfoot | titul = Hellenistic Collection: Philitas. Alexander of Aetolia. Hermesianax. Euphorion. Parthenius | miesto = Cambridge, MA | vydavateľ = Harvard University Press | rok = 2010 | isbn = 978-0-674-99636-6 | jazyk = en | strana = 148}}</ref> Okrem toho mu antické pramene pripisujú dielo ''Persika'', o ktorom však nie sú známe bližšie podrobnosti.<ref name="Adkins" /> V literárnom štýle Hermésianakta sa strieda sila s nehou. Pre jeho tvorbu je príznačný melancholický tón a zameranie na neodolateľnú moc lásky, ktorú ilustruje na mytologických i historických príkladoch.<ref name="EB1911" /> === Štruktúra diela Leontion === Hoci sa z diela zachovali len fragmenty, ich obsah je možné rekonštruovať vďaka citáciám u iných autorov (napr. [[Parthenios z Nikaie]] či [[Octavius Augustus|Athenaios]]): * '''I. a II. kniha:''' Obsahovali rôzne mýtické príbehy o láske s tragickým koncom. Spomína sa tu láska [[Polyfémos|Polyféma]] k morskej nymfe [[Galateia (Nereida)|Galatei]], či príbeh o Arceofontovi, ktorý zomrel od hladu kvôli neopätovanej láske k princeznej Arsiné (tá bola následne za svoju tvrdosť premenená na kameň).<ref name="Lightfoot" /> * '''III. kniha:''' Obsahuje najznámejší fragment (cca 100 veršov), v ktorom básnik formou katalógu vymenúva slávnych básnikov a filozofov ako obete lásky. === Ukážka z diela === V 3. knihe zbierky ''Leontion'' sa nachádza pasáž o [[Orfeus (mytológia)|Orfeovi]], ktorý zostupuje do podsvetia za svojou milovanou (ktorú básnik nazýva Agriopé): :''„Takúto dámu priviedol späť z Hádu syn Oiagra,'' :''vyzbrojený len lýrou – trácku Agriopé.'' :''Áno, plavil sa na to nevľúdne a kruté miesto...'' :''a svojím spevom presvedčil bezcitných vládcov mŕtvych,'' :''aby mu dovolili odviesť si Agriopé, takú nežnú a krásnu.“'' :— (Leontion, III. kniha / Athenaios XIII, 597)<ref name="Terpening">{{Citácia knihy | autor = Ronnie Harold Terpening | titul = Charon in Literature from Classical Antiquity to the Early Italian Seicento | miesto = Berkeley | vydavateľ = University of California | rok = 1978 | strana = 90 | jazyk = en}}</ref> V tomto slávnom zozname Hermésianax s dávkou humoru a učenej irónie uvádza: * [[Orfeus|Orfea]] zostupujúceho do podsvetia kvôli Eurydike. * [[Hésiodos|Hésioda]] milujúceho dievča menom Éoia (odkaz na názov jeho diela). * [[Homér|Homéra]] zobrazeného ako zamilovaného do [[Pénelopé]]. * [[Alkaios z Mytilény|Alkaia]] a [[Anakreón|Anakreonta]] súperiacich o priazeň poetky [[Sapfó]] (hoci žili v rôznych obdobiach). * [[Sókrates|Sókratovo]] poblúznenie Aspasiou.<ref name="Lightfoot" /> == Odraz v umení == Hermésianaktova verzia o milostnom súperení Alkaia a Anakreonta o priazeň Sapfó (hoci historicky nepravdepodobná) sa stala inšpiráciou pre neskorších umelcov. Napríklad britský maliar [[Lawrence Alma-Tadema]] vo svojom slávnom obraze ''Sapfó a Alkaios'' (1881) reflektuje túto literárnu tradíciu.<ref>The Walters Art Museum: ''Sappho and Alcaeus''.</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | autor = Lesley Adkins & Roy A. Adkins | titul = Starověké Řecko | isbn = 978-80-7391-580-3 | miesto = Praha | vydavateľ = Slovart | rok = 2011}} * {{Citácia knihy | editor = J. L. Lightfoot | titul = Hellenistic Collection: Philitas. Alexander of Aetolia. Hermesianax. Euphorion. Parthenius | miesto = Cambridge, MA | vydavateľ = Harvard University Press | rok = 2010 | isbn = 978-0-674-99636-6 | jazyk = en}} == Pozri aj == * [[Filétas z Kosu]] [[Kategória:Básnici starovekého Grécka]] [[Kategória:Narodenia v 4. storočí pred Kr.]] [[Kategória:Úmrtia v 3. storočí pred Kr.]] e2du349lfqj18i2uq77u2f238l0rfk2